ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) zo 16. mája 2017 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartel -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Trh distribúcie prípravkov na ochranu rastlín -- Rozhodnutie o zamietnutí staznosti -- Údajné protisútazné správanie výrobcov a predajcov -- Dohody alebo zosúladené postupy spocívajúce v podávaní stazností výrobcami alebo predajcami pred správnymi a trestnými orgánmi -- Oznamovanie údajných porusení uplatnitelnej právnej úpravy zo strany súbezných dovozcov -- Administratívne kontroly následne uskutocnené správnymi orgánmi -- Ulozenie správnych a trestných sankcií súbezným dovozcom vnútrostátnymi orgánmi -- Povazovanie podávania stazností výrobcami alebo predajcami za sikanujúce správanie alebo zneuzívanie správneho konania -- Neexistencia záujmu Únie -- Právo na úcinnú súdnu ochranu" Vo veci T-480/15, Agria Polska sp. z o.o., so sídlom v Sosnowci (Polsko), Agria Chemicals Poland sp. z o.o., so sídlom v Sosnowci, Star Agro Analyse und Handels GmbH, so sídlom v Allerheiligen bei Wildon (Rakúsko), Agria Beteiligungsgesellschaft mbH, so sídlom v Allerheiligen bei Wildon, v zastúpení: pôvodne S. Dudzik a J. Budzik, neskôr P. Graczyk a W. Rocl/awski, avocats, zalobkyne, proti Európska komisia, v zastúpení: J. Szczodrowski, A. Dawes a J. Norris-Usher, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podla clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Európskej komisie C(2015) 4284 final z 19. júna 2015 [vec AT.39864 - BASF (pôvodne AGRIA a i./BASF a i.)], ktorým bola zamietnutá staznost zalobkýn týkajúca sa porusenia clánku 101 a/alebo clánku 102 ZFEÚ, ktorého sa údajne dopustilo najmä trinást podnikov, výrobcov a predajcov prípravkov na ochranu rastlín, a to za pomoci alebo prostredníctvom styroch profesijných organizácií a jednej advokátskej kancelárie, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia P. Nihoul a J. Svenningsen (spravodajca), tajomník: L. Grzegorczyk, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. februára 2017, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyne Agria Polska sp. z o.o. a Agria Chemicals Poland sp. z o.o., spolocnosti zalozené podla polského práva, zalobkyna Star Agro Analyse und Handels GmbH, spolocnost zalozená podla nemeckého práva a zalobkyna Agria Beteiligungsgesellschaft mbH, spolocnost zalozená podla rakúskeho práva, sú spolocnostami pôsobiacimi v oblasti predaja prípravkov na ochranu rastlín uskutocnovaného v rámci súbezných dovozov týchto výrobkov, ktoré umoznujú okrem iného dosiahnut zisk vyplývajúci z rozdielov sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) uplatnovanej na tieto výrobky v rozlicných clenských státoch. Tieto transakcie spocívajú najmä v dovoze týchto výrobkov z clenských státov, v ktorých uz boli povolené, do Polska, v ich uskladnení v skladoch zalobkýn v Polsku, a následne v ich spätnom vývoze do iných clenských státov, vrátane do státov, v ktorých tieto výrobky boli pôvodne povolené, v prejednávanej veci najmä do Nemecka a Rakúska. Konanie pred UOKiK: 2 Dna 1. júla 2010 spolocnost Agria Polska podala na Urzad Ochrony Konkurencji i Konsumentów (Úradu na ochranu hospodárskej sútaze a spotrebitelov, Polsko, dalej len "UOKiK") staznost (dalej len "vnútrostátna staznost") týkajúcu sa porusovania Ustawy o ochronie konkurencji i konsumentów (zákon o ochrane hospodárskej sútaze a spotrebitelov) zo 16. februára 2007 (Dz. U. c. 50, polozka 331) ktorého sa dopustilo trinást podnikov, a to BASF SE, Bayer CropScience, RWA Raiffeisen Ware Austria AG (dalej len "RWA"), Deutscher Raiffeisenverband, Sumi-Agro, Monsanto, Nufarm, Rokita Agro, DuPont, Arysta, Syngenta, Dow a Makhteshim Agan, výrobcov alebo predajcov prípravkov na ochranu rastlín, za pomoci alebo prostredníctvom styroch profesijných organizácií, a to Industrieverband Agrar (dalej len "IVA"), Fachverband der chemischen Industrie - Industriegruppe Pflanzenschutz (IGP) so sídlom v Nemecku, European Crop Protection Association so sídlom v Belgicku a Polskie Stowarzyszenie Ochrony Roslin (PSOR) so sídlom v Polsku, ako aj jednej advokátskej kancelárie. 3 Listom z 10. augusta 2010 predseda UOKiK oznámil spolocnosti Agria Polska, ze vzhladom na to, ze praktiky vytýkané vo vnútrostátnej staznosti sa týkajú rokov 2005 a 2006, uz nemôzu byt predmetom vysetrovania zo strany tohto úradu. Podla clánku 93 zákona o ochrane hospodárskej sútaze a spotrebitelov totiz konanie vo veci praktík obmedzujúcich hospodársku sútaz uz nemozno zacat po uplynutí lehoty jedného roka, ktorá zacína plynút od konca kalendárneho roka, v ktorom bolo dotknuté porusovanie zákona ukoncené. 4 Dna 30. augusta 2010 Agria Polska opakovane podala na UOKiK návrh na zacatie vysetrovania v súvislosti s existenciou údajného kartelu medzi výrobcami a predajcami prípravkov na ochranu rastlín, v ktorom uviedla, ze predchádzajúca vnútrostátna staznost z 1. júla sa vztahovala takisto na porusovanie pravidiel práva hospodárskej sútaze Európskej únie týmito výrobcami a predajcami. 5 Listom z 22. novembre 2010 predseda UOKiK zotrval na svojom pôvodnom stanovisku, pricom doplnil, ze jednorocná premlcacia lehota stanovená polským právom sa uplatnuje aj vtedy, ak navrhované vysetrovanie sa týka ustanovení práva Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze. Postup pred Komisiou 6 Dna 30. novembre 2010 zalobkyne a spolocnost Agro Nova Polska sp. z o.o. podali podla clánku 7 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) staznost Európskej komisii (dalej len "staznost"). Táto staznost sa vztahovala na tie isté subjekty, ktoré boli uvedené vo vnútrostátnej staznosti podanej na UOKiK. K tejto staznosti sa pripojili spolocnosti Agro Trade Handelsgesellschaft mbH so sídlom v Nemecku a Cera Chem S.a.r.l. so sídlom v Luxembursku, o com bola Komisia informovaná 15. decembra 2010 v dodatocných spolocných pripomienkach, ktoré predlozili vsetky tieto spolocnosti (dalej len "pôvodní stazovatelia"). Tieto spolocnosti poskytli Komisii 27. apríla 2011 dodatocné informácie. 7 Dna 29. júla 2011 pôvodní stazovatelia predlozili zhrnutie staznosti. 8 Z dokumentov takto predlozených pôvodnými stazovatelmi vyplýva, ze predmetom tejto staznosti bolo predovsetkým porusenie clánku 101 ZFEÚ. Táto staznost sa týkala tiez porusenia clánku 102 ZFEÚ spolocnostami RWA. 9 Pôvodní stazovatelia vseobecne uviedli, ze subjekty uvedené v staznosti vykonávali voci nim praktiky porusujúce pravidlá Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze. Tieto praktiky boli uskutocnované prevazne vo forme dohôd a/alebo zosúladených postupov týchto subjektov a spocívali v koordinovanom zneuzívaní oznamovania rakúskym a polským správnym a trestným orgánom, v ktorých napádajú zákonnost obchodných cinností pôvodných stazovatelov v súvislosti tak s poziadavkami stanovenými v platných právnych predpisoch v oblasti prípravkov na ochranu rastlín, ako aj s podmienkami výkonu súbezného obchodovania s týmito výrobkami, vrátane danovej oblasti. 10 Podla pôvodných stazovatelov k uvedenému postupu dochádzalo na základe nepravdivých, skreslených, ci dokonca klamlivých vyhlásení, ktoré uskutocnovali subjekty uvedené v staznosti s cielom vylúcit ich z trhu tým spôsobom, ze pôvodní stazovatelia boli neoprávnené podrobení velkému mnozstvu administratívnych kontrol zo strany rakúskych a polských správnych, danových a trestných orgánov, vrátane kontrol na mieste a zabavenia prípravkov na ochranu rastlín v ich skladoch, a ze boli voci ním zacaté trestné stíhania, a to navyse v takom období roka, ktoré je strategické pre obchod s prípravkami na ochranu rastlín podla sezóny, a to konkrétne v prvej casti roka. 11 Tieto správne a trestné konania viedli k ulozeniu vysokých pokút pôvodným stazovatelom, co navyse viedlo az ku konkurzu jedného z nich, spolocnosti Agria Polska, ako aj k opatreniam zákazu predaja prípravkov na ochranu rastlín v období roka klúcovom pre obchodovanie s týmto druhom výrobkov. To malo za následok významnú a tazko obnovitelnú stratu castí trhu pôvodných stazovatelov. 12 Pôvodným stazovatelom, ktorým boli ulozené správne a trestné sankcie, sa vsak v niektorých prípadoch podarilo pomocou zalôb podaných na príslusné vnútrostátne súdy dosiahnut zrusenie uvedených sankcií alebo výrazné znízenie ich výsky, cím by sa mala preukázat zneuzívajúca a klamlivá povaha vyhlásení subjektov uvedených v staznosti, ktoré pôvodní stazovatelia kvalifikujú ako "sikanujúce správanie" v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([3]T-111/96, [4]EU:T:1998:183). 13 Pôvodní stazovatelia okrem toho uviedli, ze toto "donásanie" zo strany subjektov uvedených v staznosti bolo umoznené aktívnym postupom tak nemeckých orgánov, najmä zástupcu velvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko v Polsku, ako aj polských orgánov. Na tieto vnútrostátne orgány bol v tomto smere vyvíjaný intenzívny lobing zo strany výrobcov a predajcov prípravkov na ochranu rastlín. 14 Dna 27. marca 2012 Komisia so súhlasom pôvodných stazovatelov dorucila nedôverné a úplné znenie staznosti subjektom uvedeným v tejto staznosti, ktorí podali svoje pripomienky v mesiacoch apríl az jún 2012. 15 Vo svojich pripomienkach jednotlivé subjekty uvedené v staznosti popreli skutocnosti opísané v tejto staznosti a v zásade poukázali na to, ze rôzne kroky, ktoré podnikli niektoré z nich vo vztahu k vnútrostátnym správnym orgánom alebo súdom, sú legitímne, najmä z dôvodu porusenia ich práv dusevného alebo priemyselného vlastníctva a s cielom zabránit ujme na ich dobrej povesti. Takisto uviedli, ze ich postup nebol nijako koordinovaný a ze skutocnost, ze uvedené kroky boli podniknuté v podobných dátumoch, mozno v zásade vysvetlit tým, ze v tých istých obdobiach boli postihnutí nezákonnými aktivitami súbezných dovozcov. Pokial ide o kontakty, ktoré v tejto súvislosti existovali medzi niektorými z podnikov vyrábajúcich a/alebo predávajúcich prípravky na ochranu rastlín alebo medzi týmito podnikmi a profesijnými organizáciami alebo aj ich kontakty so správnymi orgánmi, tieto kontakty boli absolútne odôvodnené, rovnako ako aj ich úcast na kontrolách. Tieto legitímne kontakty teda nemôzu preukazovat existenciu kartelovej dohody v zmysle clánku 101 ZFEÚ. 16 Listom z 8. decembra 2014 Komisia oznámila pôvodným stazovatelom svoj zámer zamietnut staznost hlavne z dôvodu, ze neexistuje dostatocný záujem Únie na jej dalsom skúmaní v súlade s clánkami 101 alebo 102 ZFEÚ. 17 Na podporu svojho predbezného záveru Komisia po prvé uviedla, ze pravdepodobnost preukázania existencie porusenia clánku 101 a/alebo clánku 102 ZFEÚ je nízka z dôvodu nedostatocných dôkazov predlozených na podporu staznosti a tiez z dôvodu tazkosti preukázat v predmetnom prípade existenciu dominantného postavenia RWA alebo kolektívneho dominantného postavenia a následne preukázat zneuzitie takéhoto postavenia. Komisia v tejto súvislosti uviedla, ze sa nedomnieva, ze judikatúra vyplývajúca z rozsudkov zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([5]T-111/96, [6]EU:T:1998:183) a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([7]T-321/05, [8]EU:T:2010:266), a potvrdená rozsudkom zo 6. decembra 2012vydaným na základe odvolania vo veci AstraZeneca/Komisia ([9]C-457/10 P, [10]EU:C:2012:770), sa má uplatnovat na situácie, ked podniky informujú vnútrostátne orgány o údajne nezákonnom správaní alebo postupe iných podnikov alebo ked naliehajú na to, aby voci týmto podnikom boli vedené správne alebo trestné konania. Po druhé sa Komisia domnievala, ze prostriedky potrebné na pozadované vysetrovanie by boli neprimerané s ohladom na nízku pravdepodobnost preukázania existencie porusenia. Po tretie Komisia usúdila, ze v tomto stádiu sú vnútrostátne orgány a súdy vhodnejsími na vyriesenie problémov uvedených v staznosti. 18 V pripomienkach z 8. januára 2015 výbor pôvodných stazovatelov, s výnimkou spolocnosti Agro Nova Polska, Komisiu informoval, ze spolocnosti Agro Trade Handelsgesellschaft a Cera Chem sa zriekli dalsej úcasti na konaní a mozno teda vychádzat z toho, ze "vzali spät svoju staznost". Výbor rovnako uviedol, ze zalobkyne spochybnujú avizované ukoncenie konania bez preskúmania staznosti, pricom okrem iného poukazujú na to, ze takéto riesenie výrazne znizuje ich sancu získat pred vnútrostátnymi súdmi náhradu za dotknuté porusenie práva Únie, konkrétne clánkov 101 a 102 ZFEÚ. 19 Rozhodnutím C(2015) 4284 final z 19. júna 2015 [vec AT.39864 - BASF (pôvodne AGRIA a i./BASF a i.)] (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia zamietla staznost, pricom v podstate zopakovala skutocnosti uvedené v predbeznom závere oznámenom v liste z 8. decembra 2014, a trvala na tom, ze disponuje iba obmedzenými prostriedkami a ze dôkladné vysetrovanie, ktoré má byt v predmetnej veci vykonané, sa môze týkat cinností uskutocnovaných pocas siedmich rokov az 18 subjektmi nachádzajúcimi sa v styroch clenských státoch, a teda môze byt prílis komplexné a casovo nárocné, kým pravdepodobnost preukázania porusenia v predmetnej veci sa zdá byt nízka, co svedcí v neprospech zacatia vysetrovania. Konanie a návrhy úcastníkov konania 20 Zalobkyne návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 19. augusta 2015 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 21 Vseobecný súd po opakovaných podaniach vyjadrení a na návrh sudcu spravodajcu rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Na tento úcel boli zalobkyne a Komisia vyzvané, aby písomne odpovedali na otázky polozené Vseobecným súdom, týkajúce sa opatrení na zabezpecenie priebehu konania. Zalobkyne a Komisia odpovedali na tieto otázky v urcených lehotách, a to 16., resp. 12. januára 2017 a Komisia po výzve vyjadrit sa k jednotlivým odpovediam zalobkýn predlozila 6. februára 2017 svoje vyjadrenia k odpovedi zalobkýn zo 16. januára 2017, zatial co zalobkyne vyjadrili svoje stanovisko v tomto smere iba na pojednávaní. 22 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 28. februára 2017. V rámci svojich prednesov zalobkyne okrem iného poukázali na dlhé trvanie administratívneho konania pred Komisiou, avsak na otázku, ktorú im Vseobecný súd v tejto súvislosti polozil, uviedli, ze nezamýslajú sa dovolávat zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady primeranej lehoty. 23 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 24 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 25 Na podporu zaloby zalobkyne uvádzajú dva zalobné dôvody, po prvé zalobný dôvod zalozený na porusení práva na úcinnú súdnu ochranu, tak ako je zakotvené v clánku 47 Charty základných Európskej únie a po druhé zalobný dôvod zalozený na porusení clánkov 101 a 102 ZFEÚ. 26 Vseobecný súd povazuje za vhodné zaoberat sa najskôr druhým zalobným dôvodom. O druhom zalobnom dôvode 27 Druhý zalobný dôvod uvádzaný zalobkynami sa delí na dve casti. Jeho prvá cast sa týka zjavného pochybenia Komisie pri posúdení záujmu Únie na zacatí vysetrovania a v tomto kontexte zjavne nesprávneho právneho posúdenia, ku ktorému doslo, ked Komisia odmietla uplatnit na prejednávaný prípad zásady stanovené v rozsudkoch zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([11]T-111/96, [12]EU:T:1998:183) a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([13]T-321/05, [14]EU:T:2010:266). Druhá cast tohto zalobného dôvodu sa týka narusenia potrebného úcinku clánkov 101 a 102 ZFEÚ v tom zmysle, ze v dôsledku neuskutocnenia vysetrovania Komisiou v prejednávanej veci nemohol ziaden vnútrostátny orgán ani ziaden súd riadne uplatnit tieto ustanovenia primárneho práva Únie. 28 Komisia navrhuje, aby bol druhý zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. O prvej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa zjavného pochybenia pri posúdení záujmu Únie na zacatí vysetrovania 29 Podla názoru zalobkýn sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze neexistuje dostatocný záujem Únie na zacatí vysetrovania. V tejto súvislosti zalobkyne zdôraznujú, ze staznost sa týkala prekázky brániacej súbeznému obchodovaniu a ze samotná Komisia v tomto rozhodnutí priznala, ze ak by malo byt toto vysetrovanie uskutocnené, muselo by sa týkat praktík 18 subjektov nachádzajúcich sa v styroch clenských státoch a zhrnat obdobie v predpokladanej dlzke siedmich rokov. Práve geografický a materiálny rozsah vysetrovania, tak ako ho pozadujú zalobkyne v staznosti, svedcí o nevyhnutnosti uskutocnit toto vysetrovanie na úrovni Únie, a preto Komisia je na jeho efektívne a ocakávané uskutocnenie podstatne vhodnejsia ako polské a/alebo rakúske orgány. 30 Zalobkyne sa dalej domnievajú, ze predlozili dostatocné dôkazy na podporu tvrdení formulovaných v staznosti. Odmietnutím zacat vysetrovanie teda Komisia neposúdila správne vsetky skutkové a právne okolnosti prejednávného prípadu. 31 V tejto súvislosti zalobkyne po prvé poukazujú na korespondenciu medzi dvoma advokátskymi kanceláriami, a to jednou polskou a jednou rakúskou kanceláriou. Rakúska advokátska kancelária bola splnomocnená spolocnostami, ktorých anonymita je zachovaná, aby sama alebo prostredníctvom polskej advokátskej kancelárie podávala na vsetky smery pocetné staznosti polským a/alebo rakúskym správnym orgánom a trestným súdom namierené proti zalobkyniam. Cielom týchto podaní a tohto nátlaku, ktoré zalobkyne kvalifikujú tiez ako "zneuzívanie trestného a správneho konania" a ktoré pripisujú predovsetkým spolocnostiam RWA, bolo predovsetkým dosiahnut, prostredníctvom koordinovaného poskytovania nesprávnych a klamlivých informácií, pre tri zo zalobkýn zákaz vykonávat cinnosti súbezného dovozu pocas obdobia nasledujúcich troch rokov, ako aj posilnenie danových kontrol zalobkýn bez zvlástneho dôvodu. RWA si navyse najali súkromných polských detektívov, aby si posvietili na aktivity zalobkýn. 32 Po druhé zalobkyne poukazujú na svedectvá niektorých rakúskych a polských úradníkov zaznamenané v zápisniciach z výsluchov, ktoré boli vyhotovené v rámci správnych a trestných súdnych konaní zacatých na podnet subjektov uvedených v staznosti, ako aj na skutocnost, ze zástupca velvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko v Polsku sa v dnoch 14. a 15. júna 2005 zúcastnil spolocne s polskými úradníkmi na stretnutí medzi PSOR a IVA, dvoch zdruzení výrobcov a predajcov prípravkov na ochranu rastlín uvedených v staznosti. O tomto stretnutí zástupca IVA vyhotovil výstiznú zápisnicu, v ktorej sa podla zalobkýn nachádza pochvala vyjadrená autorovi tejto zápisnice, ktorý si blahozelal k tomu, ze sa mu podarilo zabránit spolocnosti Agria Polska vykonávat obchodné aktivity zásahom "v pravom okamihu" a výberom "dobrých" partnerov na dialóg. 33 Po tretie zalobkyne napádajú zákonnost a odôvodnenost stretnutí medzi nemeckými, rakúskymi a polskými orgánmi, pokial ide o cinnosti pôvodných stazovatelov, pricom tieto stretnutia, po návsteve polských úradníkov u svojich rakúskych partnerov z Bundesamt für Ernährungssicherheit (Spolkový úrad pre bezpecnost potravín) zo 6. februára 2006, viedli okrem iného k vydaniu pokynu polského generálneho inspektora ochrany rastlín a semien z 22. februára 2006 adresovanému inspektorovi ochrany rastlín a semien Sliezskeho vojvodstva v Katoviciach (Polsko) vykonat novú kontrolu aktivít spolocnosti Agria Polska. Zalobkyne navyse v odpovedi zo 16. januára 2017 na otázky Vseobecného súdu uviedli, ze súcastou návstevy polských úradníkov v Rakúsku bolo aj stretnutie s pracovnou skupinou pre prípravky na ochranu rastlín IVA, co odhaluje vplyv, ktorý toto zdruzenie vykonávalo na rozhodovacie procesy polských orgánov. - Vseobecné úvahy 34 Podla ustálenej judikatúry Komisia, ktorej bola clánkom 105 ods. 1 ZFEÚ zverená úloha dozerat na uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ, má definovat a vykonávat politiku hospodárskej sútaze Únie a na tento úcel má pri vybavovaní stazností diskrecnú právomoc (rozsudky z 26. januára 2005, Piau/Komisia, [15]T-193/02, [16]EU:T:2005:22, bod [17]80; z 12. júla 2007, AEPI/Komisia, [18]T-229/05, neuverejnený, [19]EU:T:2007:224, bod [20]38, a z 15. decembra 2010, CEAHR/Komisia, [21]T-427/08, [22]EU:T:2010:517, bod [23]26). Aby mohla Komisia efektívne vykonávat túto úlohu, je pritom oprávnená priznávat staznostiam, ktoré jej boli predlozené, rôzne stupne dôlezitosti (pozri rozsudok zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, [24]C-119/97 P, [25]EU:C:1999:116, bod [26]88 a citovanú judikatúru). 35 Ak pri výkone tejto diskrecnej právomoci sa Komisia rozhodne priznat staznostiam, ktoré jej boli predlozené, rozlicné stupne dôlezitosti, má právo nielen urcit poradie, v akom budú staznosti skúmané, ale takisto aj zamietnut staznost z dôvodu neexistencie dostatocného záujmu Únie na preskúmaní veci (rozsudky z 24. januára 1995, Tremblay a i./Komisia, [27]T-5/93, [28]EU:T:1995:12, bod [29]60, a zo 14. februára 2001, Sodima/Komisia, [30]T-62/99, [31]EU:T:2001:53, bod [32]36). Vzhladom na to, ze posúdenie záujmu Únie vo vztahu k staznosti v oblasti hospodárskej sútazi závisí od skutkových a právnych okolností konkrétneho prípadu (rozsudok z 12. júla 2007, AEIP/Komisia, [33]T-229/05, neuverejnený, [34]EU:T:2007:224, bod [35]38), nie je vhodné obmedzit pocet kritérií posudzovania, o ktoré sa Komisia môze opierat, ani naopak vyzadovat od nej výlucné pouzitie urcitých kritérií (rozsudky zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, [36]C-450/98 P, [37]EU:C:2001:276, bod [38]58, a zo 16. januára 2008, Scippacercola a Terezakis/Komisia, [39]T-306/05, neuverejnený, [40]EU:T:2008:9, bod [41]189). 36 Diskrecná právomoc Komisie vsak nie je neobmedzená (rozsudok zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, [42]C-119/97 P, [43]EU:C:1999:116, bod [44]89). Aby totiz táto institúcia mohla rozhodnút, ako bude v prípade staznosti dalej postupovat, musí pozorne preskúmat a zohladnit vsetky skutkové a právne okolnosti, s ktorými ju stazovatel oboznámil (pozri rozsudok zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, [45]C-450/98 P, [46]EU:C:2001:276, bod [47]57 a citovanú judikatúru). 37 Ak Komisia, podobne ako v prejednávanej veci, rozhodne nezacat vysetrovanie, nie je povinná na podporu takéhoto rozhodnutia preukazovat, ze k poruseniu nedoslo (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2008, Scippacercola a Terezakis/Komisia, [48]T-306/05, neuverejnený, [49]EU:T:2008:9, body [50]130 a [51]180 a citovanú judikatúru). 38 V takejto situácii Vseobecnému súdu prinálezí overit nie to, ci stazovatel predlozil vo svojej staznosti dostatocné dôkazy umoznujúce konstatovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ale to, ci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zvázila význam zásahu, ktorý údajné porusenie môze predstavovat pre fungovanie vnútorného trhu, pravdepodobnost preukázania jeho existencie a rozsah vysetrovacích opatrení nevyhnutných na to, aby mohla co mozno najlepsie splnit svoju úlohu dohladu s ohladom na clánky 101 a 102 ZFEÚ (rozsudky z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, [52]T-24/90, [53]EU:T:1992:97, bod [54]86; z 24. januára 1995, Tremblay a i./Komisia, [55]T-5/93, [56]EU:T:1995:12, bod [57]62, a z 12. júla 2007, AEPI/Komisia, [58]T-229/05, neuverejnený, [59]EU:T:2007:224, bod [60]41). Okrem toho súd Únie nesmie v rámci preskúmania nahradit posúdenie záujmu Únie Komisiou svojím vlastným posúdením (pozri rozsudok zo 16. januára 2008, Scippacercola a Terezakis/Komisia, [61]T-306/05, neuverejnený, [62]EU:T:2008:9, bod [63]97 a citovanú judikatúru). 39 Aby vsak Vseobecný súd mohol vykonávat úcinnú kontrolu výkonu diskrecnej právomoci Komisie rozhodnút o poradí dôlezitosti, táto institúcia má povinnost uviest odôvodnenie v prípade, ze odmietne preskúmat staznost, pricom toto odôvodnenie musí byt dostatocne presné a podrobné (rozsudky zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, [64]C-119/97 P, [65]EU:C:1999:116, body [66]90 a [67]91, a zo 14. februára 2001, Sodima/Komisia, [68]T-62/99, [69]EU:T:2001:53, bod [70]42). 40 V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze neexistuje dostatocný záujem Únie na zacatí vysetrovania z dôvodu, ze pravdepodobnost preukázania porusenie clánku 101 a/alebo clánku 102 ZFEÚ sa zdá byt nízka, ze rozsah nevyhnutného vysetrovania by bol pravdepodobne neprimeraný s ohladom na túto nízku pravdepodobnost a ze vnútrostátne orgány a súdy by boli vhodnejsími subjektmi na vyriesenie nastolených otázok. 41 Prvú cast druhého zalobného dôvodu treba preskúmat práve v tomto kontexte a s ohladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 34 az 39 tohto rozsudku. - O pravdepodobnosti preukázania porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a o rozsiahlosti vysetrovania 42 Pokial ide o to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze pravdepodobnost preukázania údajného porusenia sa zdá byt nízka, Vseobecný súd zdôraznuje, ze skutocnosti uvedené zalobkynami nepochybne umoznujú preukázat, ze na zalobkyne boli podávané casovo zhodujúce sa a koordinované udania - najmä v rokoch 2005 a 2006, avsak aj neskôr v roku 2008, ako aj v rokoch 2010 az 2012 - rakúskym a polským orgánom, pricom tieto udania boli pravdepodobne dielom niektorých výrobcov a predajcov prípravkov na ochranu rastlín uvedených v staznosti, aj ked to nebolo presne a s urcitostou preukázané. 43 V tejto súvislosti Vseobecný súd konstatuje, ako uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, ze dôkazy, ktoré predlozili zalobkyne na úcely preukázania pravdepodobnej existencie dohody alebo zosúladeného postupu výrobcov a predajcov prípravkov na ochranu rastlín, sa prevazne vztahovali, po prvé na casovo zhodujúci sa charakter udaní zalobkýn vnútrostátnym orgánom; po druhé na skutocnost, ze títo výrobcovia a predajcovia sa najmä 14. a 15. júna 2005 zisli v rámci zdruzení príslusného odvetvia, ktorých sú clenmi, na spolocnej schôdzi medzi PSOR a IVA a po tretie na skutocnost, ze dve advokátske kancelárie boli splnomocnené, aby rôzne vnútrostátne orgány upovedomili o údajných poruseniach relevantnej právnej úpravy v oblasti obchodovania s prípravkami na ochranu rastlín, ktorých sa dopustili pôvodní stazovatelia. 44 Je síce pravda, ze clánok 101 ZFEÚ prísne bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorého cielom alebo následkom by mohlo byt bud ovplyvnenie správania skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo prezradenia tomuto konkurentovi informácii o postupoch, ktoré sa dotknuté hospodárske subjekty rozhodli uskutocnovat na trhu alebo ktoré na tomto trhu zamýslajú uskutocnovat. Hospodárske subjekty si vsak zachovávajú právo rozumne sa prispôsobovat existujúcemu alebo ocakávanému správaniu ich konkurentov (rozsudky zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [71]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, [72]EU:C:1975:174, bod [73]174, a z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [74]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, [75]EU:T:1999:80, bod [76]720). Podniky tak môzu predovsetkým vystupovat na obranu svojich legitímnych záujmov v prípade, ak ich konkurenti eventuálne porusujú relevantné ustanovenia - ako v prejednávanom prípade - právnej úpravy v oblasti obchodovania s prípravkami na ochranu rastlín. Naproti tomu clánok 7 nariadenia c. 1/2003 dovoluje podnikom, akými sú zalobkyne, oznámit Komisii prípadné porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ zo strany ich konkurentov. 45 V prejednávanej veci mozno v samotných skutocnostiach jednostranne oznámených zalobkynami v staznosti pozorovat indície potenciálnej koordinácie subjektov uvedených v staznosti pri stanovení stratégie kolektívneho oznamovania údajných porusení relevantnej právnej úpravy zalobkynami najmä v oblasti súbezného obchodovania s prípravkami na ochranu rastlín. 46 Pokial ide o pravdepodobnost preukázania existencie kartelovej dohody alebo zosúladeného postupu, sa vsak Vseobecný súd, vzhladom na vyjadrenia poskytnuté niektorými subjektmi uvedenými v staznosti, podla ktorých títo museli celit poruseniam zo strany pôvodných stazovatelov v rovnakom období roka, a to v období, ked pestovatelia najviac potrebujú prípravky na ochranu rastlín, domnieva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze takéto odpovede môzu odôvodnit casovú zhodu oznámení podaných vnútrostátnym orgánom zo strany výrobcov a predajcov týchto výrobkov. 47 Dalej, pokial ide o pravdepodobnost preukázania, ze ciel týchto casovo zhodných oznámení mohol byt prípadne protisútazný, Vseobecný súd sa s ohladom najmä na riziko poskodenia dobrej povesti alebo porusenia pôvodného stavu predávaných výrobkov vseobecne domnieva, ze môze byt legitímne, ak výrobcovia a predajcovia prípravkov na ochranu rastlín informujú príslusné vnútrostátne orgány o prípadných poruseniach platných predpisov zo strany ich konkurentov, najmä v kontexte súbezného obchodovania s týmito výrobkami. Pokial ide o úcast niektorých subjektov uvedených v staznosti na kontrolách vykonávaných vnútrostátnymi orgánmi v priestoroch zalobkýn, právna úprava Únie, akým je nariadenie Rady (ES) c. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porusovania niektorých práv dusevného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijat pri tovare, u ktorého sa zistilo, ze sa takéto práva porusil ([77]Ú. v. EÚ L 196, 2003, s. 7; Mim. vyd. 02/013, s. 469) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) c. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv dusevného vlastníctva colnými orgánmi a zrusení nariadenia Rady (ES) c. 1383/2003 ([78]Ú. v. EÚ L 181, 2013, s. 15), pocíta v niektorých prípadoch s moznostou úcasti majitelov práv dusevného vlastníctva na kontrolách s cielom zistit, ci doslo k prípadným poruseniam týchto práv. 48 Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia ani vtedy, ked v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze subjekty uvedené v staznosti boli oprávnené informovat vnútrostátne orgány o údajných poruseniach relevantných právnych predpisov zalobkynami a prípadne aj spolupracovat s týmito orgánmi v rámci kontrol uskutocnených týmito orgánmi. 49 Napokon, pokial ide o spájanie administratívnych kontrol a správnych a trestných konaní vedených proti zalobkyniam so správaním subjektov uvedených v staznosti, Vseobecný súd konstatuje, ze rozhodnutia uskutocnit kontroly úctovných záznamov alebo kontroly na mieste a zacat správne a trestné konania proti zalobkyniam, ktoré zalobkyniam spôsobili tazkosti pri pokracovaní v ich obchodných aktivitách za rovnakých podmienok, boli pripísatelné uvedeným vnútrostátnym orgánom, ktoré - ako zalobkyne uznávajú - konajú vo verejnom záujme a ktorých rozhodnutia spadajú v tomto smere do rámca ich volnej úvahy. Napriek odkazom obsiahnutým v odpovedi zo 16. januára 2017 na niektoré ustanovenia polskej a rakúskej právnej úpravy, ktorých znenie zrejme nepodporuje stanovisko zalobkýn, totiz zalobkyne nepreukázali, ze vnútrostátne orgány konajú v rámci svojich kompetencií ohranicených v tom zmysle, ze podla vnútrostátnych predpisov boli tieto orgány povinné konat z dôvodu samotného prijatia informácií pochádzajúcich od tretích osôb. 50 Vseobecný súd sa domnieva, ze v tomto prípade nie je vylúcené, ze tieto vnútrostátne orgány by mohli v súlade so svojimi vnútrostátnymi predpismi rozhodnút, ze informácie, ktoré im boli prelozené, ci uz anonymne alebo nie, neumoznujú preukázat ani vyvolat podozrenie, ze zalobkyne porusili relevantné ustanovenia správneho, danového alebo trestného práva a ze teda neodôvodnujú zacatie konania voci nim. Navyse, ako Komisia zdôraznila v bode 52 napadnutého rozhodnutia, cast kontrol polských orgánov, predovsetkým v roku 2008, bola v kazdom prípade uskutocnená ex offo a nie z podnetu konkurentov zalobkýn. 51 Okrem otázky posúdenia týmito rakúskymi a polskými orgánmi, ci je úcelné vykonat kontroly alebo zacat konania voci zalobkyniam, Vseobecný súd zdôraznuje, ze z údajov predlozených zalobkynami vyplýva, ze po skoncení konaní vo veci správnych kontrol umoznujúcich vnútrostátnym orgánom konstatovat porusenia platného práva zalobkynami, bolo v Rakúsku prijatých 57 rozhodnutí, z ktorých sa kazdé týkalo odlisného výrobku predávaného zalobkynami, a ze pokial ide o Polsko, zalobkyniam boli v zásade ulozené správne pokuty vo výske 21759969,92 polských zlotých (PLN), 48247161,60 PLN a 375056,56 PLN. V tejto súvislosti cast uvedených rozhodnutí, ako aj cast uvedených pokút bola neskôr ciastocne alebo úplne zrusená príslusnými vnútrostátnymi súdmi, ktoré rozhodovali o zalobám podaných zalobkynami. Nic to vsak nemení na tom, ze vnútrostátne orgány sa v rozhodnutiach prijatých na základe vnútrostátneho práva pôvodne domnievali, ze zalobkyne porusili ustanovenia platné v oblasti obchodovania s prípravkami na ochranu rastlín a ze prípadné pochybenia vnútrostátnych orgánov nemôzu byt v ziadnom prípade pripisované subjektom uvedeným v staznosti. 52 Tieto zistenia polských a rakúskych orgánov by mohli relativizovat, ako to uviedla Komisia v prejednávanej veci, tvrdenie zalobkýn o tom, ze vyhlásenia a oznámenia, ktoré údajne uskutocnili výrobcovia a predajcovia prípravkov na ochranu rastlín uvedených v staznosti, boli zavádzajúce a klamlivé a spadali pod kolektívne opatrenie, ktorého cielom bolo vylúcit zalobkyne ako konkurujúce spolocnosti. Navyse Vseobecný súd v tejto súvislosti zdôraznuje, ze zalobkyne nevysvetlili, z akého konkrétneho dôvodu nepodali podla vnútrostátneho práva na polské a rakúske súdy zaloby za ohováranie voci spolocnostiam, ktoré v prejednávanej veci obvinujú z nepravdivých a klamlivých vyhlásení voci nim. 53 S ohladom na tieto úvahy sa nezdá byt prima facie zjavné, ze za súcasného stavu práva Únie by bolo pre Komisiu lahké preukázat, ze správane subjektov uvedených v staznosti, tak ako ho opísali a zdokumentovali zalobkyne, mozno ako také povazovat za správanie v rámci kartelu v zmysle clánku 101 ZFEÚ alebo v rámci kolektívneho dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ. 54 Komisia sa preto nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze pravdepodobnost preukázania porusenia clánku 101 alebo clánku 102 ZFEÚ sa zdá byt nízka. 55 Pokial zalobkyne v staznosti a predmetnej zalobe napádajú správanie a rozhodnutia vnútrostátnych orgánov - v prejednávanej veci nemeckých, rakúskych a polských orgánov - najmä ich zosúladený postup zameraný na plnenie ich úloh dohladu nad dodrziavaním platných predpisov hospodárskymi subjektmi obchodujúcimi s prípravkami na ochranu rastlín, je potrebné konstatovat, ze takéto správanie a rozhodnutia orgánov clenských státov nespadajú do oblasti uplatnovania clánkov 101 a 102 ZFEÚ, kedze tieto clánky upravujú iba správanie podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 1984, van de Haar a Kaveka de Meern, [79]177/82 a 178/82, [80]EU:C:1984:144, bod [81]24). V tejto súvislosti skutocnost, uvádzaná zalobkynami v odpovedi zo 16. januára 2017, a to ze tieto orgány mali byt ovplyvnované pri rozhodovaní sa uskutocnit kontroly z dôvodu podania uskutocneného prostredníctvom splnomocnených advokátskych kancelárií, nemôze ich rozhodnutiam odnat povahu rozhodnutí vnútrostátnych orgánov. 56 Okrem toho sa Komisia oprávnene domnievala, ze vysetrovanie pozadované v staznosti, ktoré je nevyhnutné na preukázanie alebo naopak vyvrátenie existencie porusenia clánku 101 a/alebo clánku 102 ZFEÚ, by si vyzadovalo znacné prostriedky. Hoci zalobkyne predlozili dôkazy iba pre niektoré zo subjektov uvedených v staznosti, a to najmä pre RWA, v skutocnosti napádajú velký pocet iných spolocností, ako aj profesijných zdruzení. 57 Dalej v rozpore s tvrdením zalobkýn skutocnost konstatovaná Komisiou, ze vysetrovanie pozadované v staznosti by bolo znacne rozsiahle, ak by malo byt uskutocnené, nie je ako taká rozhodujúcim kritériom ukladajúcim jej povinnost zacat takéto vysetrovanie. To isté platí aj pre skutocnost, ze k správaniam uvedeným v staznosti údajne dochádzalo v niekolkých clenských státoch. 58 V tomto smere Komisia v prejednávanej veci uvádza, ze správanie vytýkané v staznosti sa v zásade obmedzovalo na jeden clenský stát, a to Polsko, v ktorom boli umiestnené hlavné sklady spolocnosti Agria Polska. 59 Hoci v tejto súvislosti mohli byt niektoré kontroly uskutocnené v Rakúsku a viest v tomto clenskom státe k ulozeniu sankcií zalobkyniam, zo spisu vyplýva, ze väcsina tazkostí, s ktorými boli zalobkyne konfrontované vo vztahu s vnútrostátnymi orgánmi, sa týkali ich aktivít v Polsku a iba v mensej miere aj aktivít v Rakúsku. 60 Vseobecný súd pripomína, ze zalobkyne podali vnútrostátnu staznost iba v Polsku. V odpovedi zo 16. januára 2017 totiz zalobkyne potvrdili, ze nepodali ziadnu podobnú staznost na Bundeswettbewerbsbehörde (Spolkový úrad pre hospodársku sútaz, Rakúsko), pricom v tejto súvislosti na pojednávaní uviedli, ze nepodanie staznosti na tento úrad mozno vysvetlit rozhodnutím luxemburskej spolocnosti Cera Chem predlozit vec Komisii, ktorá po odmietnutí UOKiK zaoberat sa vnútrostátnou staznostou bola z jej pohladu prirodzene najvhodnejsia na prejednanie staznosti. 61 Bez ohladu na tieto vysvetlenia sa Vseobecný súd domnieva, ze zalobkyne mohli podat na Spolkový úrad pre hospodársku sútaz staznost, kedze na jednej strane obvinujú RWA, ze splnomocnili rakúsku advokátsku kanceláriu, ktorá zase splnomocnila polskú advokátsku kanceláriu, aby predkladali vnútrostátnym správnym a trestným orgánom oznámenia proti zalobkyniam, a na druhej strane boli v mesiaci apríl 2012 predmetom kontroly zo strany Spolkového úradu pre bezpecnost potravín. 62 Navyse skutocnost, ze zalobkyne podali staznost iba v Polsku, potvrdzuje fakt, ze v podla ich presvedcenia, ako to v podstate usúdila aj Komisia v napadnutom rozhodnutí, UOKiK mohol byt eventuálne najvhodnejsí na preskúmanie skutocností vytýkaných v staznosti, dokonca vhodnejsí ako polské, ci dokonca rakúske súdy rozhodujúce o zalobách, ktoré zalobkyne mohli podat s cielom získat náhradu skody spôsobenú údajným porusením clánkov 101 a 102 ZFEÚ výrobcami prípravkov na ochranu rastlín. 63 Ak by sme aj predpokladali, ze staznost sa týkala správania, ktorého sa dopustili konkurenti zalobkyne tak v Rakúsku, ako aj v Polsku, ci dokonca - napriek chýbajúcim relevantným a podstatným informáciám v tomto smere - aj v Nemecku a v Luxembursku, skutocnost, ze uvedené správania sa objavili vo viacerých clenských státov, a to v prejednávanej veci v dvoch az styroch, by nemohla byt indíciou nasvedcujúcou, ze opatrenia na úrovni Únie môzu byt úcinnejsie ako mnozstvo opatrení na vnútrostátnej úrovni (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2010, CEAHR/Komisia, [82]T-427/08, [83]EU:T:2010:517, bod [84]176). Takáto indícia by vsak sama osebe nestacila ani na odôvodnenie zacatia vysetrovania Komisiou. 64 V kazdom prípade, ak by sme aj predpokladali, ze Komisia je do istej miery takisto dost vhodná na vybavenie veci, lebo správania uvedené v staznosti sa týkajú viacerých clenských státov a UOKiK zamietol analogickú vnútrostátnu staznost z dôvodu súvisiaceho s vnútrostátnym pravidlom premlcania, zalobkyne nemajú nijaký nárok na preskúmanie veci Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2014, Si.mobil/Komisia, [85]T-201/11, [86]EU:T:2014:1096, bod [87]40), kedze zo spisu v prejednávanej veci vyplýva, ze tieto správania sa v zásade vztahujú iba na dva clenské státy a ze Komisia sa v tejto súvislosti nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze pravdepodobnost preukázania prípadného porusenia je nízka, co je zistenie, ktoré samo osebe umoznuje dospiet k záveru o neexistencii záujmu Únie na preskúmaní veci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2014, Si.mobil/Komisia, [88]T-201/11, [89]EU:T:2014:1096, bod [90]100 a citovanú judikatúru). - O uplatnitelnosti judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia (T-111/96), a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia (T-321/05), na prejednávanú vec 65 Zalobkyne spochybnujú názor Komisie vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého judikatúra vyplývajúca z rozsudkov zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([91]T-111/96, [92]EU:T:1998:183), a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([93]T-321/05, [94]EU:T:2010:266) nie je uplatnitelná na prejednávaný prípad a na základe nej teda nie je mozné kvalifikovat zosúladené správanie subjektov uvedených v staznosti ako protisútazné. Zalobkyne sa navyse domnievajú, ze praktiky opísané v staznosti boli pre Komisiu prílezitostou rozvinút právo hospodárskej sútaze Únie, co je jedným z dôvodov uznaných v oznámení Komisie o postupe, ktorý sa vztahuje na podania predlozené Komisii v zmysle clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([95]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 65). 66 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia odôvodnila tazkosti preukázania porusenia uvedeného v staznosti najmä skutocnostou, ze podla názoru tejto institúcie informovanie vnútrostátnych orgánov podnikmi alebo - v súlade so slovníkom, ktorý zalobkyne pouzívajú - "udávanie" prípadných porusení týmto orgánom nespadá pod výrazy "sikanujúce správanie" alebo "zneuzitie regulacných konaní" v zmysle judikatúry vypracovanej k pojmu zneuzitie dominantného postavenia, ktorá vyplýva z rozsudkov zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([96]T-111/96, [97]EU:T:1998:183) a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([98]T-321/05, [99]EU:T:2010:266). Je teda potrebné preskúmat relevantnost tejto judikatúry v prejednávanej veci. 67 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 60 a 61 rozsudku zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([100]T-111/96, [101]EU:T:1998:183) v spojení s bodom 55 tohto rozsudku pripomenul, ze prístup k súdu, vrátane prístupu podniku s dominantným postavením, je základným právom a vseobecnou zásadou zarucujúcou respektovanie práva a ze preto iba za obzvlást výnimocných okolností môze podanie zaloby podnikom s dominantným postavením voci jeho konkurentovi predstavovat zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Aby zaloba mohla pritom skutocne predstavovat zneuzitie dominantného postavenia, musia byt splnené dve kumulatívne podmienky. Po prvé je nevyhnutné, aby sa zaloba nemohla rozumne povazovat za snahu o domáhanie sa práv dotknutého podniku, a preto sledovat iba poskodenie druhej strany, a po druhé aby bola táto zaloba vypracovaná v rámci plánu, ktorého cielom je vylúcenie hospodárskej sútaze. Tieto dve podmienky musia byt vykladané a uplatnované restriktívne spôsobom, ktorý nebráni uplatnovaniu vseobecnej zásady prístupu k súdu (rozsudok z 13. septembra 2012, Protégé International/Komisia, [102]T-119/09, neuverejnený, [103]EU:T:2012:421, bod [104]49). 68 Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([105]T-321/05, [106]EU:T:2010:266), súd Únie konstatoval, ze podnik s dominantným postavením nemôze vyuzívat "regulacné konania" tak, ze bude bránit vstupu konkurentov na trh alebo ho stazovat, pokial neexistujú dôvody týkajúce sa ochrany oprávnených záujmov podniku konkurujúceho kvalitou alebo pokial neexistuje objektívne odôvodnenie (rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([107]T-321/05, [108]EU:T:2010:266, body [109]672 a [110]817), potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia, [111]C-457/10 P, [112]EU:C:2012:770, bod [113]134). Súdny dvor zdôraznil, ze protiprávnost zneuzívajúceho správania z hladiska clánku 102 ZFEÚ nesúvisí s jeho súladom alebo nesúladom s inými právnymi normami a ze zneuzitia dominantného postavenia spocívajú vo väcsine prípadov v správaní, ktoré je inak zákonné z hladiska iných odvetví práva, ako je právo hospodárskej sútaze (rozsudok zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia, [114]C-457/10 P, [115]EU:C:2012:770, bod [116]132). 69 Rozsudky zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([117]T-111/96, [118]EU:T:1998:183), a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([119]T-321/05, [120]EU:T:2010:266) spochybnovali správanie odlisné od správania, ktoré v prejednávanej veci zalobkyne pripisujú subjektom uvedeným v staznosti. 70 Treba totiz konstatovat, ze v uvedených dvoch veciach, v ktorých boli vydané rozsudky zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([121]T-111/96, [122]EU:T:1998:183) a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([123]T-321/05, [124]EU:T:2010:266), správne orgány a súdy, na ktoré sa obrátili dotknuté podniky s dominantným postavením, nedisponovali volnou úvahou na rozhodnutie, ci preskúmajú alebo nepreskúmajú ziadosti týchto podnikov, ci uz islo o vzájomný návrh podaný na vnútrostátny súd alebo o rozhodnutie podniku vziat spät ziadost o povolenie uvádzat urcitý liek na trh. Na jednej strane súd rozhodujúci o tomto vzájomnom návrhu bol povinný o nom rozhodnút. Na druhej strane orgán vydávajúci povolenie uvádzat výrobok na trh nemohol proti vôli drzitela tohto povolenia rozhodnút o jeho zachovaní v platnosti. 71 Naproti tomu, ako bolo konstatované v bodoch 49 a 50 tohto rozsudku, správne a trestné orgány v prejednávanej veci, ktoré rozhodovali o tom, ci uskutocnit kontroly alebo zacat konania, alebo dokonca ulozit zalobkyniam sankcie, mohli prijat tieto rozhodnutia bez ohladu na informácie, ktoré im boli údajne poskytnuté výrobcami a predajcami prípravkov na ochranu rastlín. Naopak, na základe informácie, ktoré im mohli poskytnuté, vrátane anonymných informácií, mohli tiez usúdit, ze nebolo potrebné uskutocnit kontroly ani zacat konania proti zalobkyniam. 72 V dôsledku toho okrem skutocnosti, ze na základe informácií poskytnutých v staznosti nebolo jednoznacne preukázané kolektívne dominantné postavenie podnikov uvedených v staznosti a ani dominantné postavenie jedného z nich, v prejednávanej veci konkrétne spolocnosti RWA, sa Vseobecný súd domnieva, ze Komisia sa v tejto súvislosti nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze pravdepodobnost preukázania prípadného porusenia clánku 101 a/alebo clánku 102 ZFEÚ v prejednávanej veci je nízka, a to tiez preto, ze nie je isté, ze správanie dotknuté v prejednávanej veci môze spadat pod pojem zneuzitie dominantného postavenia v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([125]T-111/96, [126]EU:T:1998:183) a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([127]T-321/05, [128]EU:T:2010:266). Toto konstatovanie je posilnené skutocnostou, ze v rozsudku zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([129]T-111/96, [130]EU:T:1998:183), súd Únie podciarkol výnimocnú povahu uznania zneuzitia dominantného postavenia v situácii uvedenej v tejto veci. 73 Napokon vzhladom na sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia pri urcení poradia dôlezitosti v oblasti rozvoja práva hospodárskej sútaze, skutocnost, ze vec môze eventuálne prispiet k rozvoju práva v tejto oblasti na základe nového aspektu, nemôze mat za následok to, ze bude zaväzovat Komisiu uskutocnit vysetrovanie, ako sa nesprávne domnievajú zalobkyne. 74 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba prvú cast druhého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa clánkov 101 a 102 ZFEÚ 75 V rámci druhej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú, ze Komisia odmietnutím zacat vysetrovanie v prejednávanom prípade úplne zbavila clánky 101 a 102 ZFEÚ ich potrebného úcinku. 76 V dôsledku napadnutého rozhodnutia a vzhladom na odmietnutie UOKiK zacat vysetrovanie v Polsku a vzhladom na tazkost, ci dokonca nemoznost prakticky si vymôct náhradu spôsobenej skody pred vnútrostátnymi súdmi, totiz porusenia práva hospodárskej sútaze subjektmi uvedenými v staznosti nemohli byt sankcionované ani orgánmi pre hospodársku sútaz, ako ani vnútrostátnym súdom, a to napriek tomu, ze tu islo o volný pohyb tovarov, konkrétne o obchodovanie s prípravkami na ochranu rastlín, a ze Komisia mala skutocnú prílezitost zabezpecit nálezitý rozvoj práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze Únie. 77 Pokial ide o skutocnost, ze UOKiK rozhodol nezaoberat sa staznostou z dôvodu existencie premlcacej lehoty jedného roka, ktorá je stanovená v polskom práve a zacína plynút od konca kalendárneho roka, v ktorom bolo dotknuté porusenie ukoncené, je na úvod potrebné konstatovat, ze toto rozhodnutie vnútrostátneho orgánu pre hospodársku sútaz, ktoré neobsahuje ziadne posúdenie, ci boli porusené clánky 101 a 102 ZFEÚ, nemôze zaväzovat Komisiu, aby zacala vysetrovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2015, easyJet Airline/Komisia, [131]T-355/13, [132]EU:T:2015:36, bod [133]28). 78 Okrem toho treba zdôraznit, ze poziadavka efektívnosti nemôze viest k ulozeniu povinnosti Komisii, aby skúmala, ci v prípade konstatovania neexistencie záujmu Únie orgán na zacatí vysetrovania, orgán hospodárskej sútaze, ktorý sa pôvodne zaoberal podobnou staznostou, disponuje institucionálnymi, financnými a technickými prostriedkami na to, aby si splnil úlohu, ktorá mu bola zverená nariadením c. 1/2003 (pozri analogicky rozsudok zo 17. decembra 2014, Si.mobil/Komisia, [134]T-201/11, [135]EU:T:2014:1096, bod [136]57). 79 Zalobkyne v kazdom prípade nepreukázali, ze UOKiK nezamýsla efektívne vysetrovat a sankcionovat porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ. Rovnako nijako nepreukázali, v com premlcacia lehota stanovená v polskom práve, ktorá bola voci nim uplatnená ako dôvod zamietnutia vnútrostátnej ziadosti a ktorá pri chýbajúcej právnej úprave Únie uplatnitelnej ratione temporis spadala do procesnej autonómie Polskej republiky, by mohla znemoznit alebo neprimerane stazit výkon práv, ktoré im z týchto ustanovení Zmluvy o FEÚ vyplývajú (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i., [137]C-295/04 az C-298/04, [138]EU:C:2006:461, body [139]77 a [140]78). Navyse zalobkyne na pojednávaní pripustili, ze vo vnútrostátnej staznosti a v liste z 30. augusta 2010 neprelozili na posúdenie UOKiK fakty odkazujúce na obdobie po roku 2008, hoci, ako Komisia zdôraznila najmä vo svojich vyjadreniach zo 6. februára 2017, hlavné sklady a priestory spolocnosti Agria Polska boli predmetom kontrol zo strany polských orgánov v mesiacoch máj a jún 2010. 80 Okrem toho Vseobecný súd vseobecne a v súlade so znením clánku 6 nariadenia c. 1/2003 pripomína, ze je úlohou vnútrostátnych súdov poverených v rámci ich právomocí uplatnovaním ustanovení clánkov 101 a 102 ZFEÚ, ktoré vyvolávajú priame úcinky vo vztahoch medzi jednotlivcami a zakladajú dotknutým osobám práva v tejto súvislosti, aby zabezpecovali úplnú úcinnost týchto noriem a ochranu práv, ktoré poskytujú jednotlivcom (rozsudok z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, [141]C-453/99, [142]EU:C:2001:465, body [143]23 a [144]25). 81 V dôsledku toho boli zalobkyne oprávnené podat na rakúskych a polských súdoch zaloby na náhradu skody, ktorá im bola údajne spôsobená správaním alebo postupmi výrobcov alebo predajcov prípravkov na ochranu rastlín, ktoré povazujú za odporujúce clánkom 101 a 102 ZFEÚ. Kazdá osoba, ci uz právnická alebo fyzická, má totiz právo domáhat sa náhrady spôsobenej skody, ak existuje prícinná súvislost medzi takouto skodou a kartelovou dohodou alebo postupom zakázaným clánkami 101 a 102 ZFEÚ (rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i., [145]C-295/04 az C-298/04, [146]EU:C:2006:461, bod [147]61). 82 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze prípadné odmietnutie vnútrostátneho orgánu pre hospodársku sútaz alebo Komisie zacat vysetrovanie, ktoré by mohlo viest k záveru niektorého z týchto orgánov, ze boli porusené pravidlá hospodárskej sútaze, a prípadne k ulozeniu penaznej pokuty podnikom podliehajúcim tomuto vysetrovaniu, by nemohlo viest k obmedzeniu práva zalobkýn obrátit sa na vnútrostátne súdy so zalobou o náhradu skody spôsobenú porusením clánkov 101 a 102 ZFEÚ. 83 Za týchto okolností, a to aj v kontexte prejednávanej veci, ked vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz UOKiK zamietol vnútrostátnu staznost z dôvodov spojených s vnútrostátnym pravidlom premlcania, a aj napriek tomu, ze prípadné vysetrovanie Komisiou by mohlo prípadne v rámci zalôb podaných na vnútrostátne súdy znízit dôkazné bremeno zalobkýn, by sa zalobkyne nemohli dovolávat toho, ze napadnuté rozhodnutie, ktorým Komisia odmietla zacat vysetrovanie, malo za následok zbavenie clánkov 101 a 102 ZFEÚ ich potrebného úcinku. 84 Dalej Vseobecný súd pripomína, ze zaloby o náhradu skody prejednávané vnútrostátnymi súdmi môzu, rovnako ako postup Komisie a vnútrostátnych orgánov pre hospodársku sútaz, podstatne prispiet k zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze v Únii (rozsudok z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, [148]C-453/99, [149]EU:C:2001:465, bod [150]27), a ze je to tak hlavne vtedy, ak Komisia rozhodne nezaoberat sa staznostou a stazujúci je oprávnený uplatnit práva vyplývajúce z clánkov 101 a 102 ZFEÚ pred vnútrostátnym súdom (pozri rozsudok z 18. marca 1997, Guérin automobiles/Komisia, [151]C-282/95 P, [152]EU:C:1997:159, bod [153]39 a citovanú judikatúru). 85 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné druhú cast druhého zalobného dôvodu zamietnut. 86 Zo vsetkých úvah uvedených v bodoch 42 az 84 tohto rozsudku teda vyplýva, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked zvázila zásah, ktorý údajné porusenie môze predstavovat pre fungovanie vnútorného trhu, pravdepodobnost preukázania jeho existencie a rozsah nevyhnutných vysetrovacích opatrení. 87 Druhý zalobný dôvod je teda potrebné zamietnut ako nedôvodný. O prvom zalobnom dôvode 88 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú porusenie práva na úcinnú súdnu ochranu Komisiou, ktoré je zakotvené v clánku 13 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), ako aj v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie. Toto porusenie práv podla ich názoru znacne poskodilo ich dobrú povest a bránilo im tiez v rozvoji ich aktivít súbezného dovozu. Výsku tejto skody, minimálne pokial ide o spolocnost Agria Polska, odhadujú na 45868000 PLN. 89 Zalobkyne uvádzajú, ze im musí byt priznané právo na úcinný prostriedok nápravy v situácii, ako v prejednávanom prípade, ked do ich práva bolo zasiahnuté predpokladaným porusením práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze zo strany subjektov uvedených v staznosti. Odmietnutím zacat vysetrovanie, a to napriek tomu, ze uz UOKiK odmietol zacat vnútrostátne vysetrovanie rozhodnutím, ktoré nemozno napadnút opravným prostriedkom podla polského práva, Komisia odnala zalobkyniam akúkolvek moznost namietat dôvodnost rozhodnutia uvedeného orgánu, ktorý bol povinný zasiahnut a konstatovat existenciu porusenia clánku 101 alebo clánku 102 ZFEÚ. Samotné prijatie takéhoto meritórneho rozhodnutia Komisiou by zalobkyniam umoznilo podat zalobu proti tomuto rozhodnutiu na Vseobecný súd. Podla zalobkýn teda jediným úcinným prostriedkom nápravy zabezpecujúcim ochranu, ktorú jej zarucujú Zmluva o FEÚ a sekundárne právo, bolo práve zacatie vysetrovania Komisiou. 90 V rozpore s tým, co uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, podanie zaloby zalobkynami na vnútrostátne súdy voci subjektom uvedeným v staznosti a vo vnútrostátnej staznosti, a to prípadne v oblasti civilného, dnového, správneho, obchodného alebo trestného práva, najmä z dôvodov falsovania dôkazov, ohovárania alebo porusovania pravidiel profesijnej etiky, im neumozní vymôct náhradu skody priamo súvisiacej s údajným porusením clánkov 101 a/alebo 102 ZFEÚ, ktoré je predmetom staznosti. Jednak niektoré zalobné nároky sú uz podla polského práva premlcané z dôvodu uplynutia premlcacej lehoty troch rokov, ktorú stanovuje vnútrostátne právo pre zaloby súvisiace s výkonom ekonomickej cinnosti. Okrem toho polské vnútrostátne súdy nie sú podla tvrdenia zalobkýn spôsobilé zabezpecit úcinnú ochranu práv podnikov zarucených clánkami 101 a 102 ZFEÚ. 91 Komisia navrhuje zamietnut tento zalobný dôvod ako nedôvodný. 92 Na úvod Vseobecný súd pripomína, ze clánok 47 prvý odsek Charty základných práv Európskej únie stanovuje, ze kazdý, koho práva a slobody zarucené právom Únie sú porusené, má za podmienok ustanovených v tomto clánku právo na úcinný prostriedok nápravy pred súdom. Táto zásada je základnou zásadou práva Únie, ktorá vyplynula zo spolocných ústavných tradícií clenských státov a ktorá je zakotvená v clánkoch 6 a 13 EDLP. Podla vysvetliviek k clánku 47 Charty základných práv Európskej únie, ktoré sa majú podla clánku 6 ods. 1 tretieho pododseku ZEÚ a clánku 52 ods. 7 Charty základných práv Európskej únie zohladnit pri jej výklade, clánok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie zodpovedá clánku 6 ods. 1 EDLP (rozsudok z 22. decembra 2010, DEB, [154]C-279/09, [155]EU:C:2010:811, body [156]29 a [157]32). 93 Po prvé, pokial ide o argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa porusenia ich práva na úcinnú ochranu pred Vseobecným súdom, je potrebné pripomenút, ze fyzickým a právnickým osobám, ktoré sú oprávnené podat staznost upravenú v clánku 7 nariadenia c. 1/2003, je priznaný prostriedok nápravy na úcely ochrany ich legitímnych záujmov pre prípad, ze sa ciastocne alebo v celom rozsahu nevyhovie ich staznosti (rozsudok z 25. októbra 1977, Metro SB-Großmärkte/Komisia, [158]26/76, [159]EU:C:1977:167, bod [160]13). V prejednávanej veci zalobkyne práve vyuzili tento prostriedok nápravy, ked podali predmetnú zalobu podla clánku 263 ZFEÚ. 94 Po druhé, pokial ide o skutocnost, ze zalobkyne mali v úmysle dosiahnut rozhodnutie Komisie konstatujúce, ze doslo alebo nedoslo k poruseniu clánkov 101 a/alebo 102 ZFEÚ, aby mohli takéto rozhodnutie prípadne napadnút zalobou podla clánku 263 ZFEÚ, je potrebné pripomenút, ze clánok 7 nariadenia c. 1/2003 nepriznáva stazovatelovi právo vyzadovat od Komisie, aby prijala konecné rozhodnutie o existencii alebo neexistencii údajného porusenia, a ani neukladá Komisii povinnost pokracovat v kazdom prípade v konaní az do stádia konecného rozhodnutia (rozsudok z 18. októbra 1979, GEMA/Komisia, [161]125/78, [162]EU:C:1979:237, bod [163]18, a uznesenie z 31. marca 2011, EMC Development/Komisia, [164]C-367/10 P, neuverejnené, [165]EU:C:2011:203, bod [166]73). 95 Dalej stotoznenie sa s názorom zalobkýn, podla ktorého by Komisia mala systematicky uskutocnovat vysetrovanie vzdy, ked vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz uz prv zamietol z dôvodu premlcania, prípadne aj neoprávnene, staznost podobnú staznosti predlozenej Komisii, nie je v súlade s cielom clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorým je zabezpecit v záujme efektívnosti optimálne pridelenie zdrojov v rámci európskej siete hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2015, easyJet Airline/Komisia, [167]T-355/13, [168]EU:T:2015:36, bod [169]37). V kazdom prípade ani nariadenie c. 1/2003, ani oznámenie Komisie o spolupráci medzi orgánmi hospodárskej sútaze ([170]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43) nezakladá práva ani nevytvára pre podnik ocakávania, ze jeho vec bude preskúmaná daným orgánom pre hospodársku sútaze (pozri rozsudok zo 17. decembra 2014, Si.mobil/Komisia, [171]T-201/11, [172]EU:T:2014:1096, bod [173]39 a citovanú judikatúru), s cielom prípadného vyuzitia zhromazdených dôkazov získaných týmto orgánom prostredníctvom jeho vysetrovacích právomocí. 96 Po tretie zalobkyne v zásade mrzí, ze jednak na vnútrostátnej úrovni neexistujú prostriedky umoznujúce úcinné vymáhanie náhrady skody, ktorá im bola podla ich názoru spôsobená správaním spolocností uvedených v staznosti a ktorá nebola predmetom vysetrovanie zo strany UOKiK, a ze okrem toho neexistujú ani opravné prostriedky proti rozhodnutiu UOKiK nezacat vnútrostátne vysetrovanie z dôvodu premlcania, kedze v uznesení II GSK 1035/11 z 12. júla 2011, Naczelny Sad Administracyjny (Najvyssí správny súd, Polsko) v analogickej veci rozhodol, ze "informácia [predsedu UOKiK] o neodôvodnenosti zacat konanie vo veci kartelových dohôd nemozno povazovat za rozhodnutie o odmietnutí zacat konanie" a ze "list predsedu UOKiK [v tejto súvislosti] má iba informatívnu povahu a nemozno ho povazovat za akt alebo opatrenie v zmysle clánku 3 ods. 2 bodu 4 rokovacieho poriadku [polských] správnych súdov". 97 V tomto smere, hoci na pojednávaní Komisia pripustila, ze nie je vylúcené, ze táto judikatúra Naczelny Sad Administracyjny (Najvyssí správny súd, Polsko) by mohla porusovat clánky 101 a 102 ZFEÚ a odôvodnovat následné zacatie konania proti Polskej republike, Vseobecný súd pripomína, ze predmetom postupu upraveného v clánku 7 nariadenia c. 1/2003 nie sú zistenia prípadných pochybení orgánov clenských státov, vrátane súdnych orgánov, kedze to patrí do konania o nesplnenie povinnosti podla clánku 258 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle uznesenie z 29. septembra 1997, Sateba/Komisia, [174]T-83/97, [175]EU:T:1997:140, bod [176]39), a ze nie je dovolené obchádzat skutocne platné pravidlá pokusmi vynat z pôsobnosti clánku 258 ZFEÚ postup upravený Zmluvou prostredníctvom jeho umelého podriadenia pravidlám stanoveným v nariadení c. 1/2003 (pozri uznesenie z 19. februára 1997, Intertronic/Komisia, [177]T-117/96, [178]EU:T:1997:16, bod [179]24 a citovanú judikatúru). 98 Vzhladom na to je potrebné odmietnut argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa na jednej strane krátkosti premlcacej lehoty UOKiK na stíhanie protisútazného správania, ako aj trojrocnej premlcacej lehoty podnikov na prijatie opatrení podla polského práva, a na druhej strane neexistencii opravných prostriedkov v polskom práve proti rozhodnutiu UOKiK nezacat vnútrostátne vysetrovanie. 99 Bez ohladu na odmietavé rozhodnutie UOKiK nezacat vnútrostátne vysetrovanie mohli zalobkyne v kazdom prípade podat na vnútrostátne súdy a podla vnútrostátneho práva zaloby na náhradu skody, ktorá im bola údajne spôsobená porusením clánkov 101 a/alebo 102 ZFEÚ subjektmi uvedenými v zalobe. V tejto súvislosti na jednej strane skutocnost, ze inak ako polské právo uplatnitelné ratione temporis pri podávaní vnútrostátnej staznosti, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([180]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1) stanovuje pre takéto zaloby dlhsiu premlcaciu dobu, v prejednávanej veci pätrocnú, je irelevantná, kedze lehota na prebratie tejto smernice v case podania tejto staznosti este neuplynula. Na druhej strane, ak by aj bolo preukázané, ze zalobkyne nemali k dispozícii adekvátne právne prostriedky pred vnútrostátnymi súdmi umoznujúce im získanie náhrady uvedenej skody prostredníctvom súkromného uplatnovania ("private enforcement") pravidiel hospodárskej sútaze, takáto situácia nemôze viest k ulozeniu povinnosti Komisii zacat vysetrovanie na úrovni Únie prostredníctvom verejnoprávneho uplatnovania ("public enforcement") uvedených pravidiel. 100 Zalobkyne navyse uviedli, ze podali na Sad Okregowy w Warszawie (Krajský súd Varsava, Polsko) zalobu na náhradu skody podla polského práva s cielom vymôct si náhradu skody, ktorá im bola údajne spôsobená nesprávnymi rozhodnutiami prijatými úradníkmi polských kontrolných orgánov a krokmi spolocnosti RWA voci týmto úradníkom, aby prijali takéto rozhodnutia. 101 Napokon, pokial ide o zalobný dôvod zalozený na údajnom porusení clánku 1 protokolu c. 1 EDLP, tento dôvod treba zamietnut ako neprípustný v súlade s tvrdeniami Komisie, kedze argumentácia zalobkýn v tejto súvislosti nesplna poziadavky jasnosti v zmysle clánku 76 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 102 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné prvý zalobný dôvod a následne aj zalobu ako celok zamietnut. O trovách 103 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 104 Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Agria Polska sp. z o.o., Agria Chemicals Poland sp. z o.o., Star Agro Analyse und Handels GmbH a Agria Beteiligungsgesellschaft mbH sú povinné nahradit trovy konania. Pelikánová Nihoul Svenningsen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. mája 2017. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie pred UOKiK: Postup pred Komisiou Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O druhom zalobnom dôvode O prvej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa zjavného pochybenia pri posúdení záujmu Únie na zacatí vysetrovania - Vseobecné úvahy - O pravdepodobnosti preukázania porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a o rozsiahlosti vysetrovania - O uplatnitelnosti judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia (T-111/96), a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia (T-321/05), na prejednávanú vec O druhej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa clánkov 101 a 102 ZFEÚ O prvom zalobnom dôvode O trovách __________________________________________________________________ ( [181]*1 ) Jazyk konania: polstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTvT8KF/L88966-5114TMP.html#t-ECR_62015TJ0480_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A22&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A22&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A224&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A224&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A224&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A517&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A517&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A517&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A12&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A12&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A12&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A53&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A224&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A224&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A224&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A276&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A276&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A276&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A9&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A9&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A9&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point189 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A276&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A276&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A276&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A9&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A9&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A9&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A9&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point180 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A12&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A12&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A12&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A224&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A224&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A224&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A9&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A9&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A9&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A53&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point174 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point720 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:196:TOC 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:181:TOC 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A144&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A144&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A144&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A517&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A517&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A517&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point176 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1096&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1096&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1096&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1096&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1096&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1096&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A421&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A421&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A421&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point672 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point817 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point134 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point132 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A183&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A36&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A36&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1096&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1096&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1096&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A159&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A159&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A159&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A811&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A811&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A811&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A811&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A237&locale=sk 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A237&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A237&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A203&locale=sk 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A203&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A203&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A36&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A36&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1096&locale=sk 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1096&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1096&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A140&locale=sk 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A16&locale=sk 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A16&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A16&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 181. file:///tmp/lynxXXXXTvT8KF/L88966-5114TMP.html#c-ECR_62015TJ0480_SK_01-E0001