ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 12. júla 2018 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Pomoc zamýslaná Spojeným královstvom na podporu pre jadrovú elektráren Hinkley Point C - Rozdielová zmluva, dohoda ministra a úverová záruka - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom - Clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ - Ciel verejného záujmu - Podpora jadrovej energie - Potreba zásahu státu - Oznámenie o zárukách - Urcenie prvku pomoci - Proporcionalita - Investicná pomoc - Prevádzková pomoc - Právo predlozit pripomienky - Verejné obstarávanie - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-356/15, Rakúska republika, v zastúpení: pôvodne C. Pesendorfer a M. Klamert, neskôr G. Hesse a M. Fruhmann, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H. Kristoferitsch, advokát, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Luxemburské velkovojvodstvo, v zastúpení: D. Holderer, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci P. Kinsch, avocat, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: É. Gippini Fournier, R. Sauer, T. Maxian Rusche a P. Nemecková, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Ceská republika, v zastúpení: M. Smolek, T. Müller a J. Vlácil, splnomocnení zástupcovia, Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne G. de Bergues, D. Colas a J. Bousin, neskôr D. Colas a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia, Madarsko, v zastúpení: pôvodne M. Fehér a M. Bóra, neskôr B. Sonkodi, neskôr A. Steiner, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Nagy, advokát, a napokon A. Steiner, Polská republika, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca, Rumunsko, v zastúpení: pôvodne R. Radu a M. Bejenar, neskôr M. Bejenar a C.-R. Cantar, splnomocnení zástupcovia, Slovenská republika, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyna, a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne C. Brodie a S. Brandon, neskôr C. Brodie, S. Simmons a M. Holt, neskôr C. Brodie, S. Simmons a D. Robertson, neskôr C. Brodie a D. Robertson, neskôr C. Brodie a napokon C. Brodie a Z. Lavery, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci T. Johnston, barrister, a A. Robertson, QC, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh zalozený na clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/658 z 8. októbra 2014 o opatrení pomoci SA.34947 (2013/C) (ex 2013/N), ktorú Spojené královstvo zamýsla zaviest na podporu pre jadrovú elektráren Hinkley Point C ([2]Ú. v. EÚ L 109, 2015, s. 44), v ktorom Komisia konstatovala, ze táto pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, a povolila jej poskytnutie, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory D. Gratsias, sudcovia A. Dittrich (spravodajca) a P. G. Xuereb, tajomník: N. Schall, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 5. októbra 2017, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska oznámilo 22. októbra 2013 opatrenia na podporu bloku C jadrovej elektrárne Hinkley Point (dalej len "Hinkley Point C"). Príjemcom oznámených opatrení je spolocnost NNB Generation Company Limited (dalej len "NNBG"), dcérska spolocnost spolocnosti EDF Energy plc (dalej len "EDF"). 2 Európska komisia 18. decembra 2013 rozhodla zacat konanie vo veci formálneho zistovania oznámených opatrení. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie7. marca 2014 ([3]Ú. v. EÚ C 69, 2014, s. 60). 3 Komisia 8. októbra 2014 prijala rozhodnutie (EÚ) 2015/658 o opatrení pomoci SA.34947 (2013/C) (ex 2013/N), ktorú Spojené královstvo zamýsla zaviest na podporu pre jadrovú elektráren Hinkley Point C ([4]Ú. v. EÚ L 109, 2015, s. 44, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 4 Opatrenia oznámené Spojeným královstvom sú opísané v bode 2 napadnutého rozhodnutia. 5 Prvým oznámeným opatrením, ktoré je opísané v bode 2.1 napadnutého rozhodnutia, je rozdielová zmluva. Ide o nástroj, ktorý má zabezpecit stabilitu cien pri predajoch elektrickej energie spolocnosti NNBG pocas fázy prevádzky Hinkley Point C. V zmluve je stanovené, ze NNBG bude predávat elektrickú energiu vyrobenú v tomto bloku na trhu. Výska príjmov spolocnosti NNBG vsak bude stabilizovaná rozdielovou zmluvou. Na tento úcel bude realizacná cena, pôvodne vypocítaná na základe predpokladaných stavebných a prevádzkových nákladov spolocnosti NNBG a zahrnajúca primeraný zisk, porovnaná s referencnou cenou, ktorá bude zodpovedat vázenému priemeru velkoobchodných cien stanovených Spojeným královstvom pre vsetkých prevádzkovatelov podporovaných rozdielovou zmluvou a ktorá bude odrázat trhové ceny. V prípade spolocnosti NNBG je relevantnou referencnou cenou trhová cena základného odberu, ktorá platí pre vsetkých výrobcov elektriny pre základný odber. Ked bude referencná cena nizsia ako realizacná cena, NNBG dostane kompenzacnú platbu zodpovedajúcu rozdielu medzi týmito dvomi cenami. Toto právo na kompenzacnú platbu bude obmedzené maximálnou hranicou produkcie. Naopak, ked bude referencná cena vyssia ako realizacná cena, bude NNBG povinná zaplatit rozdiel medzi týmito dvomi cenami druhému úcastníkovi rozdielovej zmluvy (dalej len "zmluvný partner spolocnosti NNBG"). Zmluvným partnerom spolocnosti NNBG bude Low Carbon Contracts Company Ltd, subjekt, ktorý bude financovaný na základe právnej povinnosti zaväzujúcej solidárne vsetkých licencovaných dodávatelov elektrickej energie. Budú zavedené dva mechanizmy podielu na zisku, z ktorých prvý sa týka výrobných nákladov a druhý miery návratnosti vlastných zdrojov. Budú urcené dva dátumy novej kalkulácie prevádzkových nákladov, z ktorých prvý nastane po 15 rokoch a druhý po 25 rokoch od dátumu spustenia prvého reaktora. 6 Rozdielová zmluva upravuje za urcitých podmienok kompenzáciu pre NNBG v prípade urcitých zmien právnych predpisov. Okrem toho za urcitých podmienok dostane NNBG kompenzáciu, ak dôjde k predcasnému odstaveniu jadrovej elektrárne Hinkley Point z politických dôvodov a v prípade problémov súvisiacich s poistením jadrovej zodpovednosti za skodu. V týchto prípadoch budú môct tak investori spolocnosti NNBG, ako aj Spojené královstvo poziadat o prevod spolocnosti NNBG na vládu Spojeného královstva a uvedeným investorom bude vyplatená kompenzácia. 7 Druhým oznámeným opatrením, ktoré je opísané v bode 2.3 napadnutého rozhodnutia, je dohoda medzi ministrom pre energetiku a zmenu klímy Spojeného královstva a investormi spolocnosti NNBG (dalej len "dohoda ministra"). Táto dohoda doplna rozdielovú zmluvu. Stanovuje, ze ak po predcasnom odstavení jadrovej elektrárne Hinkley Point z politických dôvodov zmluvný partner spolocnosti NNBG nebude vyplácat investorom spolocnosti NNBG kompenzacné platby, dohodnutú kompenzáciu zaplatí investorom tento minister. Táto zmluva tiez upravuje mechanizmy podielu na zisku. 8 Tretím oznámeným opatrením, ktoré je opísané v bode 2.2 napadnutého rozhodnutia, je úverová záruka Spojeného královstva za dlhopisy, ktoré vydá NNBG, ktorá zabezpecuje vcasné splatenie istiny a úrokov prípustného dlhu a môze dosiahnut výsku az 17 miliárd libier sterlingov (GBP). Sadzba poplatku za záruku, ktorú Komisia povolila v uvedenom rozhodnutí, dosahuje 295 bázických bodov. 9 V bode 7 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze tri vyssie uvedené oznámené opatrenia (dalej len "dotknuté opatrenia") predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 10 V bodoch 9 a 10 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala, ci dotknuté opatrenia by mohli byt vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. V tejto súvislosti v bode 9.1 tohto rozhodnutia uviedla, ze tieto opatrenia sú zlucitelné s existujúcou právnou úpravou trhu. V bode 9.2 uvedeného rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze cielom verejného záujmu, ktorý Spojené královstvo sleduje týmito opatreniami, je podpora jadrovej energie a konkrétnejsie vytvorenia nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Podla úvah Komisie vysvetlených v bode 9.3 toho istého rozhodnutia je zásah Spojeného královstva potrebný na dosiahnutie tohto ciela v primeranom case. V bode 9.4 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci dotknuté opatrenia predstavujú vhodné nástroje na dosiahnutie tohto ciela a ci majú stimulacný úcinok. V bodoch 9.5 a 9.6 rozhodnutia Komisia preskúmala primeranost dotknutých opatrení a skonstatovala, ze ak sa upraví sadzba poplatku za úverovú záruku na 295 bázických bodov a zmenia sa mechanizmy podielu na zisku, treba dotknuté opatrenia povazovat za potrebné a ze celkovo je riziko narusenia hospodárskej sútaze obmedzené a negatívne úcinky daných opatrení sú vyvázené ich pozitívnymi úcinkami. Na základe týchto úvah Komisia v bode 10 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze dotknuté opatrenia sú zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 11 Clánok 1 prvý odsek napadnutého rozhodnutia znie takto: "Pomoc pre Hinkley Point C vo forme rozdielovej zmluvy, dohody ministra a úverovej záruky, ako aj vsetkých súvisiacich prvkov, ktoré Spojené královstvo zamýsla poskytnút, je zlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) [ZFEÚ]." II. Konanie pred Vseobecným súdom a návrhy úcastníkov konania 12 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 6. júla 2015 podala Rakúska republika zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 13 Komisia 18. septembra 2015 podala vyjadrenie k zalobe. 14 Rakúska republika 5. novembra 2015 podala repliku. 15 Komisia 15. januára 2016 podala dupliku. 16 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 9. novembra 2015 Slovenská republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím predsedu komory z 9. decembra 2015 bolo tomuto clenskému státu povolené vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie. Slovenská republika 14. marca 2016 predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 17 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 20. novembra 2015 Luxemburské velkovojvodstvo podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Rakúskej republiky. Rozhodnutím predsedu komory z 18. decembra 2015 bolo Luxemburskému velkovojvodstvu povolené vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Rakúskej republiky. Luxemburské velkovojvodstvo 24. marca 2016 predlozilo svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 18 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 25. novembra 2015 Madarsko podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím predsedu komory zo 6. januára 2016 bolo tomuto clenskému státu povolené vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie. Madarsko 24. marca 2016 predlozilo svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 19 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 26. novembra 2015 Spojené královstvo podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím predsedu komory zo 6. januára 2016 bolo tomuto clenskému státu povolené vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie. Spojené královstvo 23. marca 2016 predlozilo svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 20 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 30. novembra 2015 Francúzska republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím predsedu komory z 11. januára 2016 bolo tomuto clenskému státu povolené vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie. Francúzska republika 18. marca 2016 predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 21 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 2. decembra 2015 Ceská republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím predsedu komory z 11. januára 2016 bolo tomuto clenskému státu povolené vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie. Ceská republika 24. marca 2016 predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 22 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 3. decembra 2015 Polská republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím predsedu komory z 11. januára 2016 bolo tomuto clenskému státu povolené vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie. Polská republika 24. marca 2016 predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 23 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 3. decembra 2015 Rumunsko podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutím predsedu komory z 11. januára 2016 bolo tomuto clenskému státu povolené vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie. Rumunsko 24. marca 2016 predlozilo svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 24 Rakúska republika 21. júla 2016 predlozila svoje pripomienky k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania, ktoré predlozili Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené královstvo. 25 Komisia 19. júla 2016 predlozila svoje pripomienky k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania, ktoré predlozilo Luxemburské velkovojvodstvo. 26 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu polozil písomné otázky Rakúskej republike, Spojenému královstvu a Komisii. Títo úcastníci konania odpovedali na tieto otázky v stanovených lehotách. 27 Komisia 14. septembra 2017 predlozila návrh na dokazovanie, ku ktorému bol prilozený dokument. Tento návrh a tento dokument boli zalozené do spisu a ostatní úcastníci konania dostali prílezitost predlozit k nim svoje pripomienky. 28 Listami z 18. a 28. septembra 2017 Slovenská republika a Spojené královstvo predlozili pripomienky k správe pre pojednávanie. 29 Prednesy Komisie, Ceskej republiky, Francúzskej republiky, Luxemburského velkovojvodstva, Madarska, Rakúskej republiky a Spojeného královstva a ich odpovede na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 5. októbra 2017. 30 Luxemburské velkovojvodstvo a Rakúska republika navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 31 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil Rakúskej republike povinnost nahradit trovy konania. 32 Ceská republika a Slovenská republika navrhujú, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil Rakúskej republike povinnost nahradit trovy konania. 33 Madarsko navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil Rakúskej republike povinnost nahradit vsetky trovy konania spojené s týmto konaním, vrátane administratívnych nákladov a trov právneho zastúpenia. 34 Francúzska republika, Polská republika, Rumunsko a Spojené královstvo navrhujú, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú. III. Právny stav 35 Zaloba sa zakladá na desiatich zalobných dôvodoch. 36 Prvým zalobným dôvodom Rakúska republika tvrdí, ze Komisia na jednej strane nesprávne uznala existenciu trhu oddeleného od trhu jadrovej energie a na druhej strane nesprávne vychádzala zo zlyhania tohto trhu. 37 Druhý zalobný dôvod sa zakladá na údajnej nesprávnosti konstatovania Komisie, ze technológia pouzívaná v Hinkley Point C je nová. 38 Tretí zalobný dôvod sa zakladá na tom, ze Komisia nesprávne skonstatovala, ze dotknuté opatrenia predstavujú investicnú pomoc. Podla Rakúskej republiky predstavujú tieto opatrenia prevádzkovú pomoc, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom. 39 Stvrtým zalobným dôvodom Rakúska republika uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, výstavba Hinkley Point C nesleduje dosiahnutie ciela "spolocného" záujmu. 40 V rámci piateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze Komisia dostatocne nevymedzila prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach. 41 Siesty zalobný dôvod má preukázat údajnú nesprávnost záveru Komisie, podla ktorého boli dotknuté opatrenia v súlade so zásadou proporcionality. 42 V rámci siedmeho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze Spojené královstvo malo zacat v prípade Hinkley Point C verejné obstarávanie. 43 Ôsmym zalobným dôvodom Rakúska republika tvrdí, ze Komisia nerespektovala vlastné oznámenie o uplatnovaní clánkov [107] a [108] Zmluvy o [FEÚ] na státnu pomoc vo forme záruk ([5]Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, dalej len "oznámenie o zárukách"). 44 Deviaty zalobný dôvod sa zakladá na porusení povinnosti odôvodnenia. 45 Desiaty zalobný dôvod sa týka porusenia práva byt vypocutý. 46 V prejednávanej zalobe Rakúska republika spochybnuje záver Komisie, podla ktorého dotknuté opatrenia mohli byt vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 47 Podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom, mozno povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom. 48 Ako vyplýva z judikatúry, na to, aby pomoc mohla byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, musí sledovat rozvoj cinnosti, ktorá predstavuje ciel verejného záujmu a musí byt vhodná, potrebná a primeraná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia,[6]T-177/07, [7]EU:T:2010:233, bod [8]125). 49 So zretelom na clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ treba najprv preskúmat stvrtý zalobný dôvod, ktorý sa týka ciela verejného záujmu urceného Spojeným královstvom, a to podpory jadrovej energie a konkrétnejsie vybudovania nových kapacít na výrobu jadrovej energie, potom posúdit druhý zalobný dôvod zalozený najmä na údajnej nesprávnosti konstatovania Komisie, ze technológia pouzívaná v Hinkley Point C bola nová, potom prvý zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia sa dopustila pochybení pri definícii dotknutého trhu a nesprávne konstatovala, ze doslo k zlyhaniu trhu, ako aj piaty a ôsmy zalobný dôvod, ktoré sú zalozené na nedostatocnom vymedzení dotknutých opatrení a nedodrzaní oznámenia o zárukách a napokon siesty zalobný dôvod týkajúci sa zásady proporcionality. 50 S prihliadnutím na výsledok preskúmania týchto dôvodov bude posúdený tretí zalobný dôvod zalozený na tom, ze dotknuté opatrenia predstavujú prevádzkovú pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. 51 Následne bude preskúmaný siedmy zalobný dôvod zalozený na tom, ze Spojené královstvo malo v prípade Hinkley Point C zacat verejné obstarávanie, a desiaty zalobný dôvod zalozený na porusení práva byt vypocutý. 52 Deviaty zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia sa delí na sest castí týkajúcich sa úvah Komisie, ktorých dôvodnost je spochybnená v rámci prvého az siesteho zalobného dôvodu. Tieto casti budú preskúmané spolocne so súvisiacimi zalobnými dôvodmi. 53 Pred preskúmaním zalobných dôvodov uvedených Rakúskou republikou vsak treba rozhodnút o jej tvrdeniach zalozených na neprípustnosti vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania predlozeného Madarskom. A. O tvrdeniach zalozených na neprípustnosti vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania predlozeného Madarskom 54 Rakúska republika tvrdí, ze vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania, ktoré predlozilo Madarsko, treba zamietnut ako neprípustné. Podla jej názoru vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania nemôze mat iný ciel ako podporu návrhov jedného z hlavných úcastníkov konania. Zdôraznuje, ze Madarsku bolo povolené vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie, ktorá navrhuje zamietnutie návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia, a ze toto rozhodnutie sa zakladá na clánku 107 ZFEÚ. V uvedenom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania vsak Madarsko tvrdí, ze clánok 107 ZFEÚ sa neuplatnuje na oblast jadrovej energie. Ak by sa tieto tvrdenia uznali, malo by to podla Rakúskej republiky za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia. Madarsko teda nepodporuje návrhy Komisie. 55 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 142 rokovacieho poriadku vedlajsie úcastníctvo nemôze mat iný ciel ako úplnú alebo ciastocnú podporu návrhov jedného z hlavných úcastníkov konania. Tieto ustanovenia vsak nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník konania uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje, pod podmienkou, ze tieto tvrdenia nemenia rámec sporu a ze vedlajsie úcastníctvo stále smeruje k podpore návrhov predlozených hlavným úcastníkom konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, [9]T-459/93, [10]EU:T:1995:100, bod [11]21). 56 Pokial ide o vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania predlozené Madarskom, v prvom rade treba uviest, ze návrhy tohto clenského státu sa pridrziavajú návrhov Komisie, pretoze Madarsko navrhuje zamietnutie návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia podaného Rakúskou republikou. 57 V druhom rade treba uviest, ze z vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania, ktoré predlozilo Madarsko, vyplýva, ze tento clenský stát nepopiera, ze za daných okolností bola Komisia oprávnená prijat napadnuté rozhodnutie na základe clánku 107 ZFEÚ. 58 Za týchto okolností, aj keby niektoré z tvrdení uvádzaných Madarskom, týkajúcich sa právomoci Komisie na prijatie rozhodnutí zalozených na clánkoch 107 a 108 ZFEÚ v oblasti jadrovej energie, bolo treba povazovat za tvrdenia, ktoré menia rámec sporu, na rozdiel od toho, co uvádza Rakúska republika, to neodôvodnuje zamietnutie vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania predlozeného Madarskom ako neprípustného v celom rozsahu. B. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze podpora jadrovej energie nepredstavuje ciel "spolocného" záujmu a o piatej casti deviateho zalobného dôvodu zalozeného na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia 59 Stvrtý zalobný dôvod a piata cast deviateho zalobného dôvodu sa týkajú záveru Komisie uvedeného v odôvodneniach 366 az 374 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého ciel, ktorý Spojené královstvo sledovalo dotknutými opatreniami, a to ciel podpory jadrovej energie, predstavuje ciel "spolocného" záujmu. 60 V prvom rade budú preskúmané tvrdenia, ktoré Rakúska republika uvádza v rámci piatej casti deviateho zalobného dôvodu, ktoré majú preukázat, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o záver, podla ktorého ciel, ktorý Spojené královstvo sledovalo dotknutými opatreniami, predstavuje ciel "spolocného" záujmu. V druhom rade budú posúdené tvrdenia, ktoré Luxemburské velkovojvodstvo a Rakúska republika vysvetlujú na podporu stvrtého zalobného dôvodu, ktoré majú spochybnit dôvodnost úvah Komisie uvedených v odôvodneniach 366 az 374 napadnutého rozhodnutia. 1. O piatej casti deviateho zalobného dôvodu zalozeného na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia 61 V rámci piatej casti deviateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o záver, podla ktorého ciel, ktorý Spojené královstvo sledovalo dotknutými opatreniami, predstavuje ciel "spolocného" záujmu, kedze v uvedenom rozhodnutí Komisia dostatocne nevysvetlila súvislost medzi ustanoveniami Zmluvy Euratom a pravidlami o státnej pomoci upravenými v Zmluve o FEÚ. Úvahy uvedenej institúcie v tejto súvislosti sú nezrozumitelné a nepostacujúce. 62 Komisia popiera toto tvrdenie. 63 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ musí byt prispôsobené povahe daného aktu a musí jasne a jednoznacne odhalovat úvahy institúcie, ktorá je jeho autorom, takým spôsobom, ktorý umozní dotknutým osobám poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonat jeho preskúmanie (rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [12]C-182/03 a C-217/03, [13]EU:C:2006:416, bod [14]137). Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností daného prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môzu mat na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, má byt posudzovaná nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (rozsudok z 11. júla 2014, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, [15]T-533/10, [16]EU:T:2014:629, bod [17]199). 64 S prihliadnutím na túto judikatúru treba preskúmat, ci je dostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokial ide o záver, podla ktorého ciel, ktorý Spojené královstvo sledovalo dotknutými opatreniami, predstavuje ciel "spolocného" záujmu. 65 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze je pravda, ze v odôvodneniach 366 az 374 napadnutého rozhodnutia sa Komisia výslovne nevyjadrila k súvislosti medzi ustanoveniami Zmluvy Euratom a clánkom 107 ZFEÚ. Treba vsak zdôraznit, ze najmä z bodu 7 uvedeného rozhodnutia, nazvaného "Existencia státnej pomoci", vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze clánok 107 ZFEÚ sa uplatnoval na dotknuté opatrenia. Treba tiez zdôraznit, ze v bode 9.2 tohto rozhodnutia, nazvanom "Ciele spolocného záujmu", Komisia zalozila svoj záver, podla ktorého podpora jadrovej energie predstavuje ciel "spolocného" záujmu, najmä na clánku 2 písm. c) a clánku 40 Zmluvy Euratom. Z tohto bodu 9.2 teda vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze pri uplatnení clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ bolo potrebné zohladnit ustanovenia Zmluvy Euratom. 66 V druhom rade treba pripomenút, ze treba zohladnit kontext, v ktorom sa nachádza napadnuté rozhodnutie, ktorého súcastou je predchádzajúca prax Komisie, o ktorej platí, ze ju clenské státy poznajú. Prístup Komisie v uvedenom rozhodnutí je vsak v súlade s jej predchádzajúcou praxou, podla ktorej opatrenia clenského státu, ktoré sa týkali oblasti upravovanej Zmluvou Euratom, museli byt preskúmané aj s prihliadnutím na clánok 107 ZFEÚ vzhladom na to, ze neboli nevyhnutné na dosiahnutie cielov Zmluvy Euratom, isli nad rámec týchto cielov alebo vyvolávali alebo hrozili vyvolaním narusenia hospodárskej sútaze na vnútornom trhu (pozri v tejto súvislosti rozhodnutie Komisie 2005/407/ES z 22. septembra 2004 o státnej pomoci, ktorá sa bude realizovat v Spojenom královstve pre spolocnost British Energy plc, [18]Ú. v. EÚ L 142, 2005, s. 26, odôvodnenie 239) a podla ktorej ciel, na ktorý sa vztahuje Zmluva Euratom, mohol predstavovat ciel verejného záujmu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozhodnutie Komisie 2006/643/ES zo 4. apríla 2006 o státnej pomoci, ktorú Spojené královstvo plánuje poskytnút na zriadenie Úradu pre likvidáciu jadrových zariadení, [19]Ú. v. EÚ L 268, 2006, s. 37, odôvodnenie 162). 67 So zretelom na tieto skutocnosti treba dospiet k záveru, ze z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatocne jasne vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze aj ked sa dotknuté opatrenia týkali jadrovej energie, v rozsahu, v akom predstavovali státnu pomoc, bolo potrebné posúdit ich zlucitelnost s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Z tohto odôvodnenia tiez dostatocne jasne vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze pri uplatnovaní tohto ustanovania, najmä pokial ide o posúdenie podpory jadrovej energie ako ciela verejného záujmu v zmysle tohto ustanovania, bolo potrebné zohladnit ustanovenia Zmluvy Euratom. Toto odôvodnenie teda umoznovalo Rakúskej republike, aby poznala dôvody uvedeného rozhodnutia, a umoznuje Vseobecnému súdu, aby vykonal svoje preskúmanie. 68 Piatu cast deviateho zalobného dôvodu zalozeného na porusení povinnosti odôvodnenia treba teda zamietnut. 2. O stvrtom zalobnom dôvode týkajúcom sa dôvodnosti úvah Komisie 69 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo uvádzajú tvrdenia, ktoré majú spochybnit dôvodnost úvah Komisie uvedených v odôvodneniach 366 az 374 napadnutého rozhodnutia. Tieto clenské státy v podstate tvrdia, ze na rozdiel od konstatovaní Komisie podpora jadrovej energie nezodpovedá ziadnemu spolocnému záujmu. 70 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené královstvo, popierajú tieto tvrdenia. 71 Pred preskúmaním tvrdení Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva, ktoré majú spochybnit záver Komisie, podla ktorého podpora jadrovej energie predstavuje ciel "spolocného" záujmu, treba najprv rozhodnút o tom, v akom rozsahu sa clánok 107 ZFEÚ uplatnuje na opatrenia týkajúce sa oblasti jadrovej energie a v akom rozsahu treba pri jeho uplatnovaní zohladnit ciele Zmluvy Euratom. a) O uplatnení clánku 107 ZFEÚ na opatrenia týkajúce sa oblasti jadrovej energie a o zohladnení cielov Zmluvy Euratom pri uplatnovaní tohto ustanovenia 72 Pokial ide o uplatnenie clánku 107 ZFEÚ na opatrenia týkajúce sa oblasti jadrovej energie, treba pripomenút, ze podla clánku 106a ods. 3 Zmluvy Euratom sa ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ neodchylujú od ustanovení Zmluvy Euratom. Ustanovenia Zmluvy Euratom teda predstavujú speciálne pravidlá vo vztahu k ustanoveniami Zmluvy o FEÚ, a preto sa od nich odchylujú v prípade rozporu. 73 Skutocnost, ze ustanovenia Zmluvy Euratom predstavujú speciálne pravidlá vo vztahu k ustanoveniam Zmluvy o FEÚ vsak nebráni tomu, aby sa clánok 107 ZFEÚ uplatnoval na opatrenia sledujúce ciel, na ktorý sa vztahuje Zmluva Euratom. Pokial totiz Zmluva Euratom neobsahuje v tejto súvislosti speciálne ustanovenia, mozno na takéto opatrenia uplatnit ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa politiky Únie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. marca 1990, Grécko/Rada, [20]C-62/88, [21]EU:C:1990:153, bod [22]17; z 12. apríla 2005, Komisia/Spojené královstvo, [23]C-61/03, [24]EU:C:2005:210, bod [25]44, a zo 4. júna 2015, Kernkraftwerke Lippe-Ems, [26]C-5/14, [27]EU:C:2015:354, body [28]69 az [29]82; pozri rovnako analogicky stanovisko 1/94 (Dohody pripojené k dohode o zalození WTO) z 15. novembra 1994, [30]EU:C:1994:384, bod [31]24]. 74 Treba teda uviest, ze Zmluva Euratom neobsahuje podrobné pravidlá v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré by mohli bránit uplatneniu pravidiel uvedených v hlave VII kapitole 1 Zmluvy o FEÚ. Zmluva Euratom najmä neupravuje podrobné pravidlá o státnej pomoci. 75 Je pravda, ze niektoré ustanovenia Zmluvy Euratom, ako napríklad jej clánok 2 písm. c) a ustanovenia upravené v jej hlave II kapitole 4 sa týkajú investícií v oblasti jadrovej energie. Tieto ustanovenia vsak nestanovujú podmienky, za ktorých by státnu pomoc vztahujúcu sa na investície v oblasti jadrovej energie bolo mozné napriek naruseniam hospodárskej sútaze, ktoré spôsobí, povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom. 76 Clánok 107 ZFEÚ sa teda má uplatnovat na dotknuté opatrenia, aj ked sledujú ciel, na ktorý sa vztahuje Zmluva Euratom. 77 Tento záver nie je spochybnený clánkom 106a ods. 1 Zmluvy Euratom, ktorý vymenúva urcité ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ, ktoré sa vztahujú na Zmluvu Euratom. Ako vyplýva z druhého odôvodnenia protokolu c. 2, ktorým sa mení a doplna Zmluva Euratom, ktorý je prílohou Lisabonskej zmluvy ([32]Ú. v. EÚ C 306, 2007, s. 199), toto ustanovenie iba prispôsobuje uvedenú Zmluvu novým pravidlám stanoveným Zmluvou o EÚ a Zmluvou o FEÚ, najmä v institucionálnej a financnej oblasti. Naproti tomu z tohto ustanovenia nemozno vyvodit, ze vsetky ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ, ktoré v nom nie sú uvedené, sa nemajú uplatnovat na opatrenia sledujúce ciele patriace do pôsobnosti Zmluvy Euratom. Takéto chápanie clánku 106a ods. 1 Zmluvy Euratom by nebolo v súlade s odsekom 3 tohto clánku, z ktorého mozno vyvodit, ze ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ sa v zásade majú uplatnovat v oblasti jadrovej energie a ze iba v rozsahu, v akom Zmluva Euratom obsahuje speciálne pravidlá, sa ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ neuplatnia. 78 Clánok 107 ZFEÚ sa teda uplatnuje na dotknuté opatrenia. Pri uplatnovaní tohto ustanovenia na opatrenia týkajúce sa oblasti jadrovej energie vsak treba zohladnit ustanovenia a ciele Zmluvy Euratom. b) O tvrdeniach, ktoré majú spochybnit záver Komisie, podla ktorého podpora jadrovej energie predstavuje ciel "spolocného" záujmu 79 So zretelom na úvahy vysvetlené v bodoch 72 az 78 vyssie treba preskúmat tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva, ktoré majú spochybnit záver Komisie, nachádzajúci sa v odôvodnení 374 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého ciel podpory jadrovej energie, ktorý Spojené královstvo sleduje dotknutými opatreniami, a to vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie, predstavuje ciel "spolocného" záujmu. 80 V prvom rade Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo tvrdia, ze ak ciel neberie do úvahy oprávnené záujmy jediného clenského státu, nemozno ho posúdit ako ciel spolocného záujmu a tiez zdôraznujú, ze urcité clenské státy vzdy odmietali myslienku, ze budovanie nových jadrových reaktorov predstavuje ciel spolocného európskeho záujmu. 81 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. 82 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí za predpokladu, ze táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom, mozno povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom. 83 Po druhé treba uviest, ze je pravda, ze v bode 125 rozsudku z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia ([33]T-177/07, [34]EU:T:2010:233), Vseobecný súd skonstatoval, ze na to, aby bola pomoc zlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, musí sledovat ciel "spolocného" záujmu a byt vhodná, potrebná a primeraná. 84 Odkaz na sledovanie ciela "spolocného" záujmu v rozsudku z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia ([35]T-177/07, [36]EU:T:2010:233), vsak nemozno chápat ako poziadavku, podla ktorej iba ciele, ktoré sú v záujme vsetkých clenských státov alebo väcsiny z nich mozno zohladnit pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 85 Pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ treba totiz rozlisovat medzi na jednej strane cielom sledovaným jedným clenským státom, ktorý môze spocívat najmä v rozvoji cinnosti a na druhej strane podmienkou, podla ktorej státna pomoc nesmie zmenit podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. 86 Nemozno sa domnievat, ze clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ obmedzuje ciele, ktoré môzu sledovat clenské státy, na ciele, ktoré sú v záujme vsetkých alebo väcsiny clenských státov Únie. Ked v tejto súvislosti Vseobecný súd odkázal v bode 125 rozsudku z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia ([37]T-177/07, [38]EU:T:2010:233), na "spolocný" záujem, iba poukázal na to, ze malo íst o verejný záujem a nie iba o súkromný záujem príjemcu pomoci. 87 Pokial ide o spolocný záujem spomenutý na konci clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, treba pripomenút, ze jeho cielom je vytvorit rovnováhu medzi výhodami a nevýhodami vyplývajúcimi z opatrenia pomoci a zabranuje schváleniu opatrení, ktoré menia podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. Je teda súcastou neskorsej etapy preskúmania vykonávaného pri uplatnovaní uvedeného ustanovenia. Nemozno z neho preto vyvodit, ze ciele verejného záujmu, ktoré môze sledovat clenský stát, sa obmedzujú na ciele, ktoré sú spolocné vsetkým alebo väcsine clenských státov. 88 Práve so zretelom na tieto úvahy treba chápat konstatovanie Komisie, nachádzajúce sa v odôvodnení 374 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého dotknuté opatrenia sledujú ciel "spolocného" záujmu. Toto odôvodnenie sa objavuje v bode 9.2 uvedeného rozhodnutia, v ktorom Komisia rozhodovala o otázke, ci podpora jadrovej energie predstavuje ciel, ktorý mozno legitímne sledovat podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. V uvedenom odôvodnení teda Komisia iba konstatovala, ze vzhladom na ustanovenia Zmluvy Euratom bolo Spojené královstvo oprávnené vymedzit podporu jadrovej energie ako ciel verejného záujmu v zmysle uvedeného ustanovenia. Naproti tomu v tomto odôvodnení Komisia nekonstatovala, ze tento ciel bol spolocný vsetkým alebo väcsine clenských státov. Nerozhodovala v nom ani o otázke, ci dotknuté opatrenia menia podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. Zo struktúry tohto rozhodnutia totiz jasne vyplýva, ze túto otázku Komisia preskúmala neskôr, a to v bodoch 9.3 az 9.6 toho istého rozhodnutia. 89 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze v odôvodnení 374 napadnutého rozhodnutia Komisia dostatocne nezohladnila, ze urcité clenské státy, vrátane Rakúskej republiky, vzdy odmietali myslienku výstavby nových jadrových reaktorov. 90 V druhom rade Rakúska republika tvrdí, ze v odôvodneniach 366 az 374 napadnutého rozhodnutia Komisia nerespektovala, ze potreba pomoci a jej vplyv na obchod medzi clenskými státmi mali byt posúdené z pohladu Únie. V tejto súvislosti uvádza, ze pojmy spolocného záujmu uvedené v clánku 34 ZEÚ a clánku 142 ZFEÚ sa rovnako týkajú záujmu vsetkých clenských státov. 91 Tieto tvrdenia treba zamietnut. 92 V tejto súvislosti stací uviest, ze v odôvodneniach 366 az 374 napadnutého rozhodnutia Komisia nespochybnila, ze v rozsahu, v akom clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ stanovuje, ze státna pomoc nesmie menit podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom, treba zohladnit záujem Únie a vsetkých clenských státov. Ako totiz bolo vysvetlené v bode 88 vyssie, v uvedených odôvodneniach Komisia nerozhodovala o tejto rovnováhe záujmov, ale iba o otázke, ci bolo Spojené královstvo oprávnené vymedzit podporu jadrovej energie ako ciel verejného záujmu. 93 V tretom rade Rakúska republika uvádza tvrdenia, ktoré majú spochybnit záver Komisie, podla ktorého je clenský stát oprávnený sledovat ciel podpory jadrovej energie, a konkrétnejsie tvorby nových kapacít pre výrobu jadrovej energie, ako ciel verejného záujmu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Po prvé clánok 2 písm. c) Zmluvy Euratom nie je adresovaný clenským státom. Po druhé toto ustanovenie sa týka iba základných zariadení potrebných pre rozvoj jadrovej energie. Hinkley Point C sa vsak nejaví ako takéto základné zariadenie. Po tretie ciel podpory jadrovej energie uz bol dosiahnutý, pretoze v celej Európe boli vybudované mnohé jadrové elektrárne. Po stvrté Komisia nezohladnila historický kontext Zmluvy Euratom a obmedzenia, ktoré z toho vyplývajú. 94 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. 95 V tejto súvislosti, ako bolo uvedené v bodoch 80 az 89 vyssie, ciel verejného záujmu sledovaný dotknutým opatrením nemusí podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ nevyhnutne predstavovat ciel, ktorý je spolocný vsetkým alebo väcsine clenských státov. 96 Treba tiez pripomenút, ze ako bolo vysvetlené v bodoch 72 az 78 vyssie, pri uplatnení clánku 107 ZFEÚ na opatrenia sledujúce ciel, na ktorý sa vztahuje Zmluva Euratom, treba zohladnit ustanovenia a ciele Zmluvy Euratom. Z clánku 1 druhého odseku Zmluvy Euratom vsak vyplýva, ze poslaním Spolocenstva Euratom je prispievat k zvysovaniu zivotnej úrovne v clenských státoch a k rozvoju vztahov s inými krajinami vytváraním predpokladov potrebných pre urýchlený vznik a rast jadrových priemyslov. Podla clánku 2 písm. c) Zmluvy Euratom na úcely plnenia svojho poslania Spolocenstvo Euratom v súlade s ustanoveniami uvedenej Zmluvy ulahcuje investovanie a zabezpecuje, najmä podporovaním podnikových iniciatív, vytváranie základných zariadení potrebných pre rozvoj jadrovej energie v Spolocenstve. 97 Vzhladom na clánok 1 druhý odsek a clánok 2 písm. c) Zmluvy Euratom treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze Spojené královstvo bolo oprávnené vymedzit podporu jadrovej energie a konkrétnejsie podporu vytvárania nových kapacít pre výrobu jadrovej energie, ako ciel verejného záujmu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Na jednej strane totiz tento ciel súvisí s cielom Spolocenstva Euratom spocívajúcim v ulahcení investícií v jadrovej oblasti a z clánku 192 prvého odseku Zmluvy Euratom vyplýva, ze clenské státy napomáhajú Spolocenstvu Euratom pri plnení jeho poslania. Na druhej strane z clánku 194 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ vyplýva, ze kazdý clenský stát má právo zvolit si medzi rôznymi zdrojmi energie tie, ktoré uprednostnuje. 98 Ziadne z tvrdení uvedených Rakúskou republikou nemôze spochybnit tento záver. 99 Po prvé Rakúska republika v podstate tvrdí, ze Komisia nezohladnila historický kontext Zmluvy Euratom a obmedzenia, ktoré z toho vyplývajú. Eufóriu z jadrovej energie v case uzavretia Zmluvy Euratom dnes v mnohých clenských státoch vystriedal jasný skepticizmus velkej casti populácie smerujúci az k úplnému odmietnutiu a opusteniu tejto formy výroby energie. Na rozdiel od iných ustanovení primárneho práva ustanovenia Zmluvy Euratom boli sotva revidované a sú teda pravidlami, ktoré predchádzajú Zmluve o FEÚ. 100 Tieto tvrdenia treba zamietnut. 101 Na rozdiel od toho, co uvádza Rakúska republika, sú totiz ustanovenia Zmluvy Euratom plne úcinné a túto Zmluvu nemozno povazovat za právo predchádzajúce Zmluve o FEÚ. Na jednej strane totiz treba pripomenút, ze podla clánku 208 Zmluvy Euratom sa táto Zmluva uplatnuje na dobu neurcitú a ze z prvého odôvodnenia preambuly protokolu c. 2, ktorým sa mení a doplna Zmluva Euratom, ktorý je prílohou Lisabonskej zmluvy, vyplýva, ze ustanovenia Zmluvy Euratom nadalej vyvolávajú svoje právne úcinky. Na druhej strane z tohto protokolu vyplýva, ze Lisabonská zmluva zmenila a potvrdila nielen Zmluvu o FEÚ a Zmluvu o EÚ, ale aj Zmluvu Euratom. 102 V tejto súvislosti treba tiez zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého z vyhlásenia c. 54 vyhlásení pripojených k záverecnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, vyplýva, ze Zmluva Euratom je prekonaná. Samotná skutocnost, ze pät clenských státov vyhlásilo, ze ustanovenia Zmluvy Euratom neboli vecne zmenené od nadobudnutia jej úcinnosti a ze bola nevyhnutná aktualizácia, totiz nemôze spochybnit záver, podla ktorého sú ustanovenia Zmluvy Euratom plne úcinné. 103 Okrem toho, pokial sa Rakúska republika odvoláva na spolocné vyhlásenie splnomocnencov k uplatnovaniu Zmluvy Euratom v rámci aktov o podmienkach pristúpenia Nórskeho královstva, Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Svédskeho královstva a úpravách zakladajúcich zmlúv Európskej únie [neoficiálny preklad] ([39]Ú. v. ES C 241, 1994, s. 382), stací uviest, ze z tohto vyhlásenia vyplýva, ze clenské státy sa rozhodujú podla svojej vlastnej politickej orientácie vyrábat alebo nevyrábat jadrovú energiu. Nemozno z neho vyvodit, ze podpora jadrovej energie clenským státom nemôze predstavovat ciel verejného záujmu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ktorý sa clenský stát môze rozhodnút sledovat. 104 Po druhé Rakúska republika tvrdí, ze clánok 2 písm. c) Zmluvy Euratom sa týka iba základných zariadení potrebných na rozvoj jadrovej energie a ze ciel podpory jadrovej energie uz bol dosiahnutý. 105 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie sa zakladá na clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a ze toto ustanovenie odkazuje na rozvoj cinnosti. Treba teda konstatovat, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze výstavba Hinkley Point C mala za ciel rozvíjat cinnost v zmysle uvedeného ustanovenia. Podla clánku 194 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ je totiz Spojené královstvo oprávnené zvolit si medzi rôznymi zdrojmi energie. Treba tiez uviest, ze ako to vyplýva najmä z odôvodnenia 510 napadnutého rozhodnutia a z odôvodnení 6 a 7 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, výstavba Hinkley Point C mala nahradit zastarávajúce kapacity na výrobu jadrovej energie, ktorých odstavenie sa plánovalo. Okrem toho nie je sporné, ze technológia, ktorá sa mala pouzit v uvedenom bloku, je vyspelejsia ako technológia pouzívaná v existujúcich elektrárnach. 106 Vzhladom na tieto úvahy treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze Hinkley Point C nebol základným zariadením potrebným na rozvoj jadrovej energie a na tom, ze ciel podpory jadrovej energie uz bol dosiahnutý. 107 Po tretie tvrdenie Rakúskej republiky, ze clánok 2 písm. c) Zmluvy Euratom nie je adresovaný clenským státom, treba tiez zamietnut. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze hoci sa toto ustanovenie nevztahuje priamo na clenské státy, ale na Spolocenstvo Euratom, Spojené královstvo bolo oprávnené zohladnit ho, a to s prihliadnutím na clánok 192 prvý odsek uvedenej Zmluvy, podla ktorého clenské státy napomáhajú Spolocenstvu Euratom pri plnení jeho poslania. 108 Po stvrté Rakúska republika uvádza, ze ak by sa podpora jadrovej energie povazovala za ciel verejného záujmu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, bolo by mozné ospravedlnit kazdé opatrenie sledujúce tento ciel. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze v odôvodnení 374 napadnutého rozhodnutia Komisia iba skonstatovala, ze podpora jadrovej energie je cielom verejného záujmu. Naproti tomu v uvedenom odôvodnení Komisia nepreskúmala, ci vzhladom na tento ciel boli dotknuté opatrenia vhodné, potrebné a primerané. Túto otázku totiz preskúmala az v bodoch 9.3 az 9.6 uvedeného rozhodnutia. 109 Treba preto zamietnut vsetky tvrdenia, ktoré majú preukázat, ze ustanovenia Zmluvy Euratom neumoznujú domnievat sa, ze podpora jadrovej energie, a konkrétnejsie tvorba nových kapacít na výrobu jadrovej energie, predstavujú ciel verejného záujmu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 110 V stvrtom rade sa Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo odvolávajú na existenciu rozporu medzi na jednej strane podporou jadrovej energie a na druhej strane zásadami ochrany zivotného prostredia, obozretnosti, zásady "znecistovatel platí" a trvalej udrzatelnosti, ako aj niektorými cielmi stanovenými v clánku 194 ods. 1 ZFEÚ, ako je napríklad podpora energetickej efektívnosti, vývoj nových zdrojov energie a podpora energetických sietí. Podla týchto clenských státov nemala Komisia bezpodmienecne uprednostnit ciel podpory jadrovej energie, ale mala zohladnit rozpor existujúci medzi podporou jadrovej energie a vyssie uvedenými zásadami. V tejto súvislosti Luxemburské velkovojvodstvo spomína tiez riziko vyplývajúce z teroristických útokov. 111 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. 112 V tejto súvislosti treba uviest, ze vzhladom na ciele sledované Zmluvou Euratom sa nemozno domnievat, ze zásady, na ktoré sa odvoláva Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo, bránia tomu, aby clenský stát vymedzil podporu jadrovej energie ako ciel verejného záujmu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Pokial ide o zásady, ktoré tieto clenské státy vyvodzujú zo Zmluvy o FEÚ, treba pripomenút, ze podla clánku 106a ods. 3 Zmluvy Euratom sa ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ neodchylujú od ustanovení Zmluvy Euratom. 113 Okrem toho tvrdenie Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva zalozené na tom, ze Komisia bezpodmienecne uprednostnila ciel podpory jadrovej energie, treba zamietnut. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze v bode 9.2 napadnutého rozhodnutia Komisia iba skonstatovala, ze podpora jadrovej energie predstavuje ciel verejného záujmu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Naproti tomu v tomto stádiu svojej analýzy neskúmala primeranost dotknutých opatrení. 114 Pokial teda Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo chcú svojimi tvrdeniami preukázat, ze podpora jadrovej energie nemôze predstavovat ciel verejného záujmu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, treba tieto tvrdenia zamietnut. Pokial vsak tieto tvrdenia majú spochybnit závery Komisie o primeranosti dotknutých opatrení, budú zohladnené pri preskúmaní siesteho zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady proporcionality. 115 V piatom rade Rakúska republika tvrdí, ze z objasnujúcich jadrových programov pravidelne zverejnovaných Komisiou vyplýva, ze v súlade s clánkom 40 Zmluvy Euratom investície do jadrovej energie nemozno povazovat za ciele spolocného záujmu. 116 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. 117 V tejto súvislosti treba po prvé uviest, ze vzhladom na povahu objasnujúcich jadrových programov (pozri clánok 40 Zmluvy Euratom), úvahy vysvetlené v bodoch 79 az 115 vyssie, ktoré sa zakladajú na ustanoveniach Zmluvy Euratom a Zmluvy o FEÚ, nemôzu byt spochybnené konstatovaniami Komisie nachádzajúcimi sa v týchto programoch. 118 Po druhé, a to v kazdom prípade, treba uviest, ze z objasnujúcich jadrových programov spomínaných Rakúskou republikou nijako nevyplýva, ze podpora jadrovej energie nepredstavuje cinnost, ktorej rozvoj mozno ulahcit podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 119 Na jednej strane, pokial sa Rakúska republika odvoláva na to, ze z bodu 7 objasnujúceho jadrového programu zo 4. októbra 2007, KOM(2007) 565 v konecnom znení, vyplýva, ze prinálezí clenským státom, aby si vybrali alebo nevybrali jadrovú energiu, to totiz potvrdzuje právo Spojeného královstva podporovat túto energiu (pozri bod 97 vyssie). 120 Na druhej strane, pokial Rakúska republika tvrdí, ze zo strany 18 jadrového objasnujúceho programu z 25. septembra 1996, KOM(1996) 339 v konecnom znení, z bodu 3.3 jadrového objasnujúceho programu z 13. novembra 2008, KOM(2008) 776 v konecnom znení, a z bodu 4.2 jadrového objasnujúceho programu zo 4. októbra 2007, KOM(2007) 565 v konecnom znení, vyplýva, ze vzhladom na konkurencieschopnost jadrovej energie nemozno v tejto oblasti poskytnút ziadnu státnu pomoc, stací uviest, ze toto tvrdenie nemôze spochybnit záver Komisie, podla ktorého podpora jadrovej energie môze predstavovat ciel verejného záujmu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Toto tvrdenie totiz môze spochybnit iba záver Komisie o potrebnosti dotknutých opatrení. Je preto neúcinné v tomto kontexte, ale bude zohladnené pri preskúmaní prvého zalobného dôvodu týkajúceho sa záverov Komisie o potrebnosti zásahu státu. 121 Treba preto zamietnut tvrdenia zalozené na jadrových objasnujúcich programoch zverejnovaných Komisiou. 122 V siestom rade Rakúska republika tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia podrobne nevysvetlila svoje úvahy týkajúce sa cielov diverzifikácie a bezpecnosti dodávok energie. Luxemburské velkovojvodstvo zase tvrdí, ze bezpecnost dodávok nie je garantovaná, pretoze urán musí byt dovázaný z krajín nachádzajúcich sa mimo Únie. 123 V tejto súvislosti stací uviest, ze z odôvodnení 366 az 374 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia povazovala podporu jadrovej energie za ciel verejného záujmu, ktorý môze sám osebe odôvodnit dotknuté opatrenia. Naproti tomu ked v odôvodnení 374 tohto rozhodnutia uviedla, ze podpora jadrovej energie umoznovala tiez prispiet k cielom diverzifikácie a bezpecnosti dodávok energie, nekonstatovala, ze tieto dalsie dva ciele boli cielmi, ktoré samy osebe a nezávisle umoznovali odôvodnit dotknuté opatrenia. Za týchto okolností nemozno Komisii vytýkat, ze podrobne nevysvetlila svoje úvahy týkajúce sa cielov diverzifikácie a bezpecnosti dodávok energie obsiahnuté v bode 9.2 tohto rozhodnutia. 124 Toto tvrdenie preto treba zamietnut. 125 V siedmom rade Rakúska republika uvádza aj tvrdenia zalozené po prvé na nesprávnej definícii trhu, po druhé na neexistencii zlyhania trhu v odvetví výstavby a prevádzkovania jadrových elektrární, po tretie na kvalifikácii dotknutých opatrení ako investicnej pomoci a po stvrté na ovplyvnení podmienok obchodu medzi clenskými státmi. 126 V tejto súvislosti stací uviest, ze tieto tvrdenia sa vztahujú na etapy preskúmania podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ktoré nasledujú po vymedzení sledovaného ciela verejného záujmu. Tieto tvrdenia preto nemôzu preukázat pochybenie Komisie pri kvalifikácii podpory jadrovej energie ako ciela verejného záujmu v zmysle tohto ustanovenia. 127 Tieto tvrdenia sú teda neúcinné, pokial boli uvedené na podporu prejednávaného zalobného dôvodu. Prvé tvrdenie zalozené na nesprávnej definícii trhu a druhé tvrdenie zalozené na neexistencii zlyhania trhu vsak budú zohladnené pri preskúmaní prvého zalobného dôvodu zalozeného na tom, ze Komisia uznala existenciu oddeleného trhu jadrovej energie a na tom, ze trh elektrickej energie nezlyhával. Tretie tvrdenie týkajúce sa kvalifikácie dotknutých opatrení ako investicnej pomoci bude preskúmané v rámci tretieho zalobného dôvodu zalozeného na tom, ze dotknuté opatrenia mali byt kvalifikované ako prevádzková pomoc. Stvrté tvrdenie zalozené na ovplyvnení podmienok obchodu medzi clenskými státmi bude preskúmané v rámci siesteho zalobného dôvodu, ktorý má preukázat údajnú nesprávnost záveru Komisie, podla ktorého dotknuté opatrenia respektovali zásadu proporcionality. 128 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut stvrtý zalobný dôvod s výnimkou tvrdení uvedených v bodoch 114, 120 a 125 vyssie. C. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na údajnej nesprávnosti konstatovania Komisie, ze technológia pouzitá v Hinkley Point C je nová 129 Tento zalobný dôvod sa týka konstatovaní Komisie nachádzajúcich sa v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie majú dosiahnut ciel verejného záujmu, ktorým je podpora jadrovej energie a podla ktorých by tieto investície neboli uskutocnené bez zásahu Spojeného královstva. 130 Rakúska republika sa domnieva, ze tieto konstatovania sú nesprávne. 131 V prvom rade Rakúska republika tvrdí, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze technológia, ktorá mala byt pouzitá v Hinkley Point C, je novou technológiou. Nejde o novú technológiu, ale o odskúsanú technológiu, teda variantu tlakovodného reaktora, ktorý sa pouzíva uz desatrocia a je velmi podobný mnozstvu reaktorov, ktoré sú v súcasnosti v prevádzke. 132 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. 133 Na úvod treba uviest, ze toto tvrdenie Rakúskej republiky vychádza z predpokladu, ze v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze technológia, ktorá sa mala pouzit v Hinkley Point C, je novou technológiou. 134 Tento predpoklad je vsak nesprávny. 135 Je pravda, ze v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia v jeho nemeckej verzii sa nachádza výraz "Investitionen in neue Nukleartechnologien", ktorý odkazuje na investície do nových jadrových technológií. 136 Ako vsak vyplýva z prvej strany napadnutého rozhodnutia, iba znenie v anglickom jazyku je autentické. V odôvodnení 392 tohto rozhodnutia v jeho anglickej verzii sa vsak nachádza výraz "new nuclear investment", ktorý odkazuje na investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie a v tomto odôvodnení sa dalej uvádza, ze tieto investície majú dosiahnut ciel verejného záujmu uvedený v bode 9.2 uvedeného rozhodnutia a ze dotknuté opatrenia sú potrebné najmä vzhladom na tento osobitný typ investícií. V uvedenom odôvodnení sa teda neodkazuje na nové jadrové technológie, ale na investície do takýchto nových kapacít. 137 Toto chápanie odôvodnenia 392 napadnutého rozhodnutia okrem toho potvrdzujú odôvodnenia 375 az 391 uvedeného rozhodnutia, ktoré predchádzajú záveru nachádzajúcemu sa v odôvodnení 392 tohto rozhodnutia a v ktorých Komisia vôbec neodkazuje na pouzitie novej jadrovej technológie. 138 Tvrdenie Rakúskej republiky sa teda zakladá na nesprávnom chápaní odôvodnenia 392 napadnutého rozhodnutia a musí byt zamietnuté. 139 V druhom rade treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze Komisia nespresnila, ktorá hospodárska cinnost v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ má byt podporená dotknutými opatreniami. V tejto súvislosti stací uviest, ze z odôvodnenia 392 napadnutého rozhodnutia dostatocne jasne vyplýva, ze ide o podporu jadrovej energie. 140 V tretom rade treba preskúmat tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a clánok 2 písm. c) Zmluvy Euratom vyzadujú rozvoj cinnosti a ze jednoduché nahradenie nesplna túto podmienku. V tejto súvislosti treba zohladnit aj tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze clánok 6 nariadenia Komisie (EÚ) c. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánkov 107 a 108 [ZFEÚ] ([40]Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1), usmernenia o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020 ([41]Ú. v. EÚ C 200, 2014, s. 1) a oznámenie Komisie - Rámec pre státnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie ([42]Ú. v. EÚ C 198, 2014, s. 1), bránia tomu, aby opatrenia, ktoré majú iba umoznit, aby podnik vyuzíval najnovsie technické postupy alebo vyhovel úcinným bezpecnostným alebo environmentálnym normám, boli povazované za zlucitelné s vnútorným trhom. 141 V tejto súvislosti po prvé, pokial ide o nariadenie c. 651/2014, stací uviest, ze toto nariadenie upravuje iba standardizovaný prístup k skupinovým výnimkám, ale nie je pre Komisiu záväzné pri individuálnom preskúmaní vykonávanom priamo na základe clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 142 Po druhé, pokial ide o usmernenia o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020 a oznámenie Komisie - Rámec pre státnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie, treba uviest, ze tvrdenia Rakúskej republiky sa týkajú na jednej strane ciela prekrocit rámec noriem Únie v oblasti ochrany zivotného prostredia a ciela zvýsit úroven ochrany zivotného prostredia v prípade absencie noriem Únie, ktoré sú uvedené v bode 18 písm. a) týchto usmernení, a na druhej strane cielov týkajúcich sa výskumu, vývoja a inovácií. V napadnutom rozhodnutí vsak Komisia neposudzovala zlucitelnost dotknutých opatrení so zretelom na tieto ciele. Tieto tvrdenia treba preto zamietnut. 143 Po tretie treba pripomenút, ze clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ vyzaduje iba to, aby opatrenia pomoci boli urcené na ulahcenie rozvoja urcitých cinností. Clánok 2 písm. c) Zmluvy Euratom má zase ulahcit investície a zabezpecit vytváranie základných zariadení potrebných na rozvoj jadrovej energie v Spolocenstve. Ziadne z týchto dvoch ustanovení teda nevyzaduje, aby bola preukázaná existencia technologickej inovácie. 144 Po stvrté treba uviest, ze za okolností prejednávanej veci ciel podpory jadrovej energie, a konkrétnejsie ciel podpory podnikov, aby investovali do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, splna poziadavky stanovené v clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a v clánku 2 písm. c) Zmluvy Euratom. Na rozdiel od toho, co uvádza Rakúska republika, skutocnost, ze tieto nové kapacity mali nahradit zastarávajúce kapacity na výrobu jadrovej energie, neumoznuje konstatovat, ze nedochádza k rozvoju v zmysle týchto ustanovení. Kedze totiz zastarávajúce jadrové elektrárne musia byt zatvorené (pozri odôvodnenie 510 napadnutého rozhodnutia a odôvodnenia 6 a 7 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania), jadrová energetika v Spojenom královstve by bola menej rozvinutá bez investícií do nových kapacít na výrobu jadrovej energie. V kazdom prípade treba uviest, ze nie je sporné, ze technológia, ktorá má by pouzívaná v Hinkley Point C, je vyspelejsia ako technológia pouzívaná v jadrových elektrárnach, ktorú má nahradit. Aj ked totiz Rakúska republika popiera, ze ide o od základu novú technológiu, uznáva, ze táto technológia je vyspelejsia. 145 Aj tieto tvrdenia treba preto zamietnut, a teda zamietnut treba druhý zalobný dôvod v celom rozsahu. D. O prvom zalobnom dôvode a o prvej a druhej casti deviateho zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú definície trhu, ako aj o úvahách Komisie zalozených na existencii zlyhania trhu 146 Prvý zalobný dôvod a prvá a druhá cast deviateho zalobného dôvodu, ako aj tvrdenia vysvetlené v rámci stvrtého zalobného dôvodu zalozené na jadrových objasnujúcich programoch, pochybeniach pri definícii trhu a neexistencii zlyhania trhu (body 120 a 125 vyssie), sa týkajú úvah, ktoré Komisia vysvetlila v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia, kde skonstatovala, ze bez zásahu státu by nové kapacity na výrobu jadrovej energie neboli zrealizované v primeranom case. 147 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo sa domnievajú, ze tieto úvahy nie sú dostatocne odôvodnené a sú nesprávne. Tieto clenské státy v podstate uvádzajú tri skupiny tvrdení. V prvom rade tvrdia, ze Komisia nebola oprávnená dospiet k záveru o potrebnosti zásahu Spojeného královstva. Iba v prípade, ak by bola zistila, ze liberalizovaný trh výroby a dodávky elektrickej energie by zlyhával, mohla by vyhlásit dotknuté opatrenia za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Úvahy Komisie v tejto súvislosti vsak nie sú dostatocne odôvodnené a v kazdom prípade sú zjavne nesprávne. V druhom rade tieto clenské státy uvádzajú, ze Komisia nesprávne vychádzala z existencie trhu pre výstavbu a prevádzku jadrových elektrární a ze v tejto súvislosti dostatocne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie. V tretom rade Rakúska republika tvrdí, ze prístup Komisie bol predpojatý v prospech jadrovej energie. 1. O tvrdeniach, ktoré majú spochybnit záver Komisie o potrebnosti zásahu Spojeného královstva 148 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo tvrdia, ze Komisia nebola oprávnená dospiet k záveru o potrebnosti zásahu Spojeného královstva. Podla týchto clenských státov mohli byt dotknuté opatrenia vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ iba v prípade, ak by Komisia skonstatovala, ze liberalizovaný trh výroby a dodávky elektrickej energie zlyhával. Výroba a dodávka elektrickej energie vsak mohli byt zabezpecené pomocou iných technológií, nez je jadrová technológia. Komisia preto nebola oprávnená konstatovat zlyhanie trhu. 149 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Slovenská republika a Spojené královstvo sa domnievajú, ze tieto tvrdenia treba zamietnut. 150 Na úvod treba pripomenút, ze clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ výslovne neobsahuje podmienku týkajúcu sa existencie zlyhania trhu. Toto ustanovenie totiz iba vyzaduje, aby pomoc sledovala ciel verejného záujmu a aby bola vhodná, potrebná a primeraná (pozri bod 48 vyssie). Pri uplatnovaní tohto ustanovenia je preto relevantnou otázka, ci by ciel verejného záujmu sledovaný clenským státom bol dosiahnutý bez jeho zásahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2016, Magic Mountain Kletterhallen a i./Komisia, [43]T-162/13, neuverejnený, [44]EU:T:2016:341, bod [45]77). 151 Hoci totiz existencia zlyhania trhu môze predstavovat relevantnú skutocnost na úcely vyhlásenia zlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom, neexistencia zlyhania trhu nemá nevyhnutne za následok, ze podmienky stanovené v clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ nie sú splnené (rozsudky z 9. júna 2016, Magic Mountain Kletterhallen a i./Komisia, [46]T-162/13, neuverejnený, [47]EU:T:2016:341, body [48]78 a [49]79, a z 18. januára 2017, Andersen/Komisia, [50]T-92/11 RENV, neuverejnený, [51]EU:T:2017:14, bod [52]69). Zásah státu mozno povazovat za potrebný v zmysle tohto ustanovenia napríklad vtedy, ked trhové sily nie sú schopné samy osebe v primeranom case dosiahnut ciel verejného záujmu sledovaný clenským státom, aj ked tento trh ako taký nemozno povazovat za zlyhávajúci. 152 S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmat výhrady Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva, ktoré majú spochybnit záver Komisie, ze zásah Spojeného královstva bol potrebný na dosiahnutie ciela verejného záujmu, ktorý Spojené královstvo sledovalo, a to vytvorenia nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Tieto výhrady sa zakladajú po prvé na tom, ze Komisia neuviedla dôvody, pre ktoré sa investície do Hinkley Point C mali povazovat za investície osobitnej povahy vyzadujúce zásah státu, po druhé na vecných a formálnych pochybeniach, ktoré ovplyvnili úvahy Komisie nachádzajúce sa v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia, po tretie na tom, ze Komisia nevysvetlila dôvody, pre ktoré ciele bezpecnosti zásobovania a dekarbonizácie nemohli byt dosiahnuté bez státnej pomoci, a po stvrté na tom, ze Komisia mala podrobnejsie vysvetlit, v akej miere bude Hinkley Point C vyuzívat nové technológie. a) O výhrade zalozenej na nedostatocnom odôvodnení osobitnej povahy investícií do Hinkley Point C 153 Rakúska republika tvrdí, ze v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia Komisia spomenula osobitnú povahu investícií do Hinkley Point C, avsak bez uvedenia dôvodov, pre ktorá sa tieto investície mali povazovat za investície osobitnej povahy. 154 Komisia popiera tieto tvrdenia. 155 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia Komisia vyvodila záver z úvah vysvetlených v odôvodneniach 381 az 391 uvedeného rozhodnutia. V odôvodneniach 382 a 383 tohto rozhodnutia teda Komisia najmä uviedla, ze investície do jadrovej energie sú spojené so znacným rizikom vyplývajúcim z kombinácie vysokých pociatocných kapitálových nákladov, dlhého casu výstavby a dlhého obdobia prevádzky na vrátenie investicných nákladov. Podla jej názoru neexistovali trhovo zalozené financné nástroje alebo iné typy zmlúv umoznujúce zaistenie proti týmto znacným rizikám, co bolo javom specifickým pre niekolko technológií vrátane jadrovej energie. Nástroje, ktoré sú v súcasnosti dostupné na trhu, totiz podla Komisie neposkytujú casové horizonty dlhsie ako 10 alebo 15 rokov, ci uz vo forme dlhodobých zmlúv, alebo nástrojov na zaistenie sa proti rizikám. V tejto súvislosti Komisia tiez odkázala najmä na mimoriadne dlhé a zlozité zivotné cykly jadrových elektrární na rozdiel od väcsiny inej energetickej infrastruktúry a vlastne na rozdiel od väcsiny iných investícií do infrastruktúry vseobecne. Najprv zdôraznila, ze vybudovanie jadrovej elektrárne trvá zvycajne osem az desat rokov, pricom náklady vznikajú pred tvorbou akýchkolvek príjmov a riziká znása len investor. Dalej uviedla, ze prevádzková doba v trvaní 60 rokov sa vyznacuje tvorbou príjmov, tie sú vsak zalozené na neistom vývoji velkoobchodných cien. Okrem toho nasledujúce obdobie vyradovania z prevádzky môze trvat styridsat rokov, pricom sa musia vyhradit prostriedky na odstavenie zariadenia. Navyse uskladnenie a spracovanie vysoko rádioaktívneho jadrového odpadu sa zvycajne vykonáva na mieste, predtým, ako sa odpad prevezie do úloziska, kde sa má odpad podla predpokladov skladovat tisíce rokov. Napokon existuje riziko blokovania vyvolávajúce neistotu u súkromných investorov z dôvodu, ze dalsie vlády môzu so zretelom na kontroverznú povahu jadrovej technológie zastávat rôzne názory na jej vhodnost. 156 Treba uviest, ze z úvah Komisie nachádzajúcich sa v odôvodneniach 382 a 383 napadnutého rozhodnutia dostatocne jasne vyplývajú dôvody, pre ktoré by podla nej najmä vzhladom na neexistenciu trhovo zalozených financných nástrojov a iných typov zmlúv umoznujúcich zaistenie proti znacným rizikám, investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie neboli bez zásahu Spojeného královstva zrealizované v primeranom case. 157 Výhradu zalozenú na neuvedení dostatocných dôvodov v odôvodnení 392 napadnutého rozhodnutia treba preto zamietnut. b) O výhrade, ktorá má preukázat existenciu vecných a formálnych pochybení ovplyvnujúcich úvahy Komisie vysvetlené v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia 158 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo uvádzajú tvrdenia, ktoré majú preukázat nesprávnost úvah Komisie vysvetlených v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých vzhladom na neexistenciu trhovo zalozených financných nástrojov a iných typov zmlúv umoznujúcich zaistenie proti znacným rizikám, s ktorými sú spojené investície do jadrovej energie, bol zásah státu potrebný na dosiahnutie ciela podpory jadrovej energie a konkrétnejsie ciela vytvorenia nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Podla týchto clenských státov sa Komisia v tejto súvislosti dopustila vecných a formálnych pochybení. 159 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Slovenská republika a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. Komisia tvrdí, ze niektoré z tvrdení uvádzaných Rakúskou republikou sú neprípustné z dôvodu, ze boli uvedené oneskorene. 160 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 ZFEÚ má Komisia sirokú mieru volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenia hospodárskej a sociálnej povahy. Súdne preskúmanie výkonu tejto volnej úvahy sa teda obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj preskúmanie vecnej správnosti skutkového stavu a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneuzitia právomoci (rozsudky z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [53]C-351/98, [54]EU:C:2002:530, bod [55]74, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, [56]C-372/97, [57]EU:C:2004:234, bod [58]83). 161 Hoci vsak Komisia v ekonomických zálezitostiach disponuje volnou úvahou, neznamená to, ze súd Únie sa musí zdrzat posúdenia výkladu údajov ekonomickej povahy Komisiou. Súd Únie musí totiz nielen preverit vecnú správnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podlozit závery, ktoré sa z nich vyvodili. V rámci tohto preskúmania mu vsak neprinálezí nahradit ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným. Navyse je potrebné uviest, ze v prípadoch, ked institúcia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, má zásadný význam kontrola dodrziavania urcitých procesných záruk. Podla judikatúry sa medzi týmito zárukami nachádza povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti daného prípadu a dostatocne odôvodnit svoje rozhodnutie (pozri rozsudok z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, [59]C-525/04 P, [60]EU:C:2007:698, body [61]56 az [62]58 a citovanú judikatúru). 162 S prihliadnutím na tieto zásady treba preskúmat tvrdenia, ktorá uvádza Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo. 163 V prvom rade Rakúska republika tvrdí, ze samotná skutocnost, ze urcitý podnik sa nemôze financovat na trhu sám, nestací na zistenie, ze ciel verejného záujmu sledovaný clenským státom nemozno dosiahnut bez jeho zásahu. 164 Toto tvrdenie treba zamietnut. 165 V tejto súvislosti stací uviest, ze v odôvodneniach 381 az 391 napadnutého rozhodnutia sa Komisia neobmedzuje na preskúmanie individuálnej situácie spolocnosti NNBG alebo investorov tejto spolocnosti, ale vyjadruje sa vseobecnejsie k otázke, ci by bez zásahu Spojeného královstva boli v tomto clenskom státe vybudované nové kapacity na výrobu jadrovej elektrárne, a to vzhladom na neexistenciu trhovo zalozených financných nástrojov a iných typov zmlúv umoznujúcich zaistenie proti znacným rizikám, s ktorými sú spojené investície do jadrovej energie. 166 V druhom rade Rakúska republika tvrdí, ze záver Komisie nachádzajúci sa v odôvodneniach 382 a 383 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého neexistovali vhodné financné nástroje pre investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, sa nezakladá na dostatocne spolahlivom a podrobnom preskúmaní a nie je dostatocne odôvodnený. 167 Po prvé Rakúska republika tvrdí, ze Komisia nezohladnila iné formy investovania, ako je napríklad financovanie medzinárodným zdruzením alebo individuálne pomoci, ktoré by boli poskytnuté financníkmi, ktorí majú moznost poskytnút na to dostatocné prostriedky. 168 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v odôvodneniach 381 az 392 napadnutého rozhodnutia Komisia podrobne vysvetlila dôvody, pre ktoré sú investície do jadrovej energie spojené so znacnými rizikami, a skonstatovala, ze neexistujú trhovo zalozené financné nástroje alebo iné typy zmlúv umoznujúce zaistenie proti týmto rizikám. Okrem toho Komisia vymodelovala viaceré scenáre a následne skonstatovala, ze za týchto okolností existuje vysoký stupen neistoty o tom, ci by súkromné investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie boli zabezpecené v reálnom case. 169 Vzhladom na tieto skutocnosti jednoduchý odkaz Rakúskej republiky na moznost financovania medzinárodným zdruzením alebo prostredníctvom individuálnej pomoci, ktorá by mohla byt poskytnutá financníkmi, ktorí majú moznost poskytnút v tejto súvislosti dostatocné prostriedky, nemôze preukazovat, ze tieto úvahy Komisie sú postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. 170 Na preukázanie, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré môze odôvodnit zrusenie napadnutého rozhodnutia, musia byt totiz dôkazy predlozené zalobcom dostatocné na to, aby sa posúdenie skutkového stavu zohladnené v rozhodnutí stalo neprijatelným (rozsudky z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, [63]T-380/94, [64]EU:T:1996:195, bod [65]59, a zo 6. októbra 2009, FAB/Komisia, [66]T-8/06, neuverejnený, [67]EU:T:2009:386, bod [68]78). 171 Rakúska republika vsak nevysvetlila dôvody, pre ktoré by znacné riziká spojené s investíciami do jadrovej energie najmä z dôvodu kombinácie vysokých pociatocných kapitálových nákladov, dlhého casu výstavby a dlhého obdobia prevádzky na vrátenie investicných nákladov, ako aj mimoriadne dlhé a zlozité zivotné cykly, neistý vývoj velkoochodných cien, výdavky na vyradovanie z prevádzky, ako aj riziko blokovania, nebránili aj financovaniu medzinárodným zdruzením alebo individuálnej pomoci. 172 Toto tvrdenie treba preto zamietnut. 173 Po druhé Rakúska republika tvrdí, ze problém chýbajúcich dlhodobých cenových signálov sa týka aj iných technológií a musí byt preto povazovaný za typickú vlastnost trhu, ktorú treba zohladnit pri posúdení rizika projektu. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, na trhu elektrickej energie neexistujú stabilné cenové signály na najblizsích desat az pätnást rokov. Na najlikvidnejsích európskych burzách elektrickej energie majú ponúkané produkty v tomto momente zivotnost az sedem rokov. Ani v prípade elektrární pouzívajúcich technológie s kratsou dobou prevádzkovania ako jadrové elektrárne sa na znacnú cast ich zivotnosti nevztahujú dostupné cenové signály. 174 V tejto súvislosti stací uviest, ze aj keby toto tvrdenie Rakúskej republiky bolo dôvodné, nemôze spochybnit záver Komisie o neexistencii vhodných financných nástrojov pre investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Naopak tvrdenie zalozené na tom, ze ani pre kratsie obdobia, nez je obdobie desiatich az pätnástich rokov, ktoré Komisia zohladnila, neexistovali stabilné cenové signály, môze posilnit úvahy Komisie o existencii faktorov brániacich investíciám do takýchto nových kapacít. 175 Po tretie treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze vo svojej analýze sa Komisia nemala obmedzit na financné trhy v Spojenom královstve. V tejto súvislosti treba uviest, ze v odôvodnení 382 napadnutého rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze neexistujú trhovo zalozené financné nástroje a iné typy zmlúv na zaistenie proti znacným rizikám spojeným s investíciami do kapacít na výrobu jadrovej energie. Z tohto odôvodnenia vsak nijako nevyplýva, ze pri svojom preskúmaní sa Komisia obmedzila na financné nástroje dostupné v Spojenom královstve. 176 Po stvrté Rakúska republika uvádza, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti nie je dostatocné. 177 Na jednej strane Rakúska republika tvrdí, ze Komisia neuviedla dôvod, pre ktorý treba vychádzat výlucne z financných trhov v Spojenom královstve. Toto tvrdenie treba zamietnut. Ako totiz bolo uvedené v bode 175 vyssie, toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom predpoklade, ze Komisia sa obmedzila na uvedené financné trhy. 178 Na druhej strane Rakúska republika tvrdí, ze v kazdom prípade v odôvodneniach 381 az 392 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne nespomenula financné trhy, ktoré zohladnila. V tejto súvislosti treba uviest, ze dôvody vysvetlené v týchto odôvodneniach sú dostatocné na to, aby umoznili uvedenému clenskému státu poznat dôvody prijatého opatrenia a Vseobecnému súdu vykonat jeho preskúmanie. Ak sa totiz tento clenský stát domnieval, ze existovali financné nástroje, ktoré neboli ovplyvnené faktormi uvedenými Komisiou, mohol v tejto súvislosti predniest tvrdenia pocas konania na Vseobecnom súde, co by tomuto súdu umoznilo preskúmat dôvodnost tejto úvahy Komisie. 179 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut tvrdenia, ktoré majú spochybnit záver Komisie o neexistencii vhodných financných nástrojov. 180 V tretom rade Rakúska republika uvádza tvrdenia, ktoré majú spochybnit úvahy Komisie zalozené na riziku politického blokovania. 181 Na úvod treba uviest, ze zatial co v odôvodnení 384 napadnutého rozhodnutia bola Komisia zdrzanlivá voci tomu, ci blokovanie, ktoré identifikovala, mozno povazovat za zlyhanie trhu, zároven konstatovala, ze toto riziko môze "predstavovat faktor stazenia investícií do [nových kapacít na výrobu] jadrovej energie, najmä so zretelom na dlhé casy potrebné na výstavbu, prevádzku a vyradovanie z prevádzky jadrových elektrární". Táto institúcia teda konstatovala, ze z pohladu potenciálnych investorov je riziko politického blokovania faktorom brániacim investíciám do takýchto nových kapacít. 182 Po prvé Rakúska republika tvrdí, ze k blokovaniu dochádza iba v prípade, ked jedna zo zmluvných strán dlhodobej zmluvy, ktorá nie je úplne definovaná v case jej uzavretia, má znacnú volnost, ktorá jej umoznuje správat sa oportunisticky, hoci druhá zmluvná strana sa zaviazala plnit vopred napríklad tým, ze vynalozí vysoké, neprevoditelné investície. Na rozdiel od úvah Komisie to nie je prípad v prejednávanej veci. 183 V tejto súvislosti treba uviest, ze z odôvodnení 384 a 385 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze aj ked vsetky technológie môzu byt v zásade dotknuté politickým blokovaním, jadrové projekty sú vo vseobecnosti viac vystavené tomuto riziku. V tejto súvislosti Komisia uviedla najmä na jednej strane to, ze dalsie vlády môzu zastávat rôzne názory na vhodnost jadrovej technológie, co môze vyvolat neistotu u súkromných investorov, a na druhej strane to, ze táto neistota je väcsia v prípade jadrovej technológie so zretelom na jej kontroverznú povahu, dlhsie lehoty a vysoké investície. 184 Pokial ide o tvrdenia Rakúskej republiky, treba uviest, ze Rakúska republika sa obmedzuje na jednej strane na vysvetlenie toho, co rozumie pod blokovaním, a na druhej strane na tvrdenie, ze podnik investujúci do kapacít na výrobu jadrovej energie sa nenachádza v takejto situácii. 185 Treba teda konstatovat, ze argumentácia vysvetlená Rakúskou republikou nemôze preukazovat, ze úvahy Komisie nachádzajúce sa v odôvodneniach 384 a 385 napadnutého rozhodnutia sú postihnuté zjavne nesprávnym posúdením (pozri body 160, 161 a 170 vyssie). Rakúska republika najmä neuvádza tvrdenia, v dôsledku ktorých by sa mohla stat neprijatelnou úvaha Komisie, podla ktorej riziko opísané v bode 183 vyssie predstavuje faktor brániaci investíciám do výstavby a prevádzky nových jadrových elektrární. 186 Toto tvrdenie treba preto zamietnut. 187 Po druhé Rakúska republika uvádza, ze riziko zmeny politického kontextu nie je rizikom specifickým pre jadrové elektrárne, ale vseobecným rizikom, ktoré sa týka vsetkých projektov sporných v ociach verejnosti, zvlást tých, ktoré vyzadujú významné zdroje. Takéto riziko preto nemôze predstavovat faktor, ktorý treba korigovat prostredníctvom státnej pomoci. 188 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze v odôvodneniach 384 a 385 napadnutého rozhodnutia Komisia nijako nevylúcila, ze riziko zmeny politického kontextu môze existovat aj pre iné projekty a môze bránit investíciám do takýchto projektov. 189 Na druhej strane treba konstatovat, ze Rakúska republika neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré môze spochybnit prijatelnost úvahy Komisie, podla ktorej riziko zmeny politického kontextu tazko dolieha na jadrovú technológiu najmä z dôvodu kontroverznej povahy tejto technológie, pravdepodobnosti tohto rizika, rozsahu tejto zmeny, ktorá môze viest az k úplnému opusteniu jadrového priemyslu, velmi dlhej doby návratnosti a velmi vysokých súm investícií. 190 Toto tvrdenie Rakúskej republiky preto nemôze preukazovat existenciu zjavného pochybenia v úvahe Komisie. 191 Po tretie Rakúska republika tvrdí, ze v prípade vyvlastnenia je so zretelom na ochranu investícii a majetkových práv zarucené financné odskodnenie. 192 Na jednej strane, pokial má toto tvrdenie preukázat, ze Komisia dostatocne nezohladnila skutocnost, ze je zarucené financné odskodnenie, treba ho zamietnut. V tejto súvislosti treba totiz uviest, ze Komisia preskúmala otázku, v akom rozsahu je zarucené odskodnenie v prípade predcasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point. V odôvodnení 192 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania tak Komisia vysvetlila, ze ked vnútrostátne orgány zaplatia náhradu skody spôsobenej verejnými orgánmi, nejde o státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Okrem toho v odôvodnení 322 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze vseobecné zásady, z ktorých vychádzajú právne predpisy Spojeného královstva a právo Únie, umoznujú vznik práva na kompenzáciu v prípade odnatia vlastníckeho práva. 193 Na druhej strane v prípade, ak má tvrdenie Rakúskej republiky preukázat, ze vzhladom na zarucené financné odskodnenie je zjavne nesprávne domnievat sa, ze riziko politického blokovania predstavuje faktor brániaci investíciám do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, treba ho rovnako zamietnut. Samotná skutocnost, ze mozno pozadovat odskodnenie na základe vseobecných zásad, z ktorých vychádza právo Spojeného královstva a právo Únie, totiz nebráni tomu, aby riziko politického blokovania malo odradzujúci úcinok na potenciálnych investorov. Vzhladom na sumy investícií, o ktoré ide v prejednávanej veci, samotná moznost získat v prípade vyvlastnenia, prípadne az po moznom spore, financnú kompenzáciu neurcitej výsky, nemôze úplne odstránit prekázku pre investície, vyplývajúcu z rizika politického blokovania. Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze napriek tomu, ze mozno pozadovat odskodnenie, riziko politického blokovania predstavuje faktor brániaci investíciám do nových kapacít na výrobu jadrovej energie. 194 Po stvrté Rakúska republika tvrdí, ze bolo nesprávne urobit prevádzkovatelov Hinkley Point C "imúnnymi" voci budúcim demokraticky prijatým politickým rozhodnutiam. Luxemburské velkovojvodstvo tvrdí, ze takéto politické rozhodnutia nemozno povazovat za zlyhania trhu. 195 Pokial chcú svojimi tvrdeniami Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo tvrdit, ze budúce demokraticky prijaté rozhodnutia by nemali byt zohladnené pri preskúmaní otázky, ci existujú faktory brániace investíciám do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, tieto tvrdenia treba zamietnut. V rámci tohto preskúmania bola totiz Komisia oprávnená zohladnit vsetky skutocnosti, ktoré môzu bránit vytvoreniu takýchto nových kapacít v primeranom case trhovými silami bez zásahu státu. Nebolo teda zjavne nesprávne zohladnit v tejto súvislosti neistotu, ktorá môze vyplynút z rizika politického blokovania a ktorá z dôvodov spomenutých v bode 189 vyssie zvlást zatazuje jadrovú oblast. 196 Pokial sa týmto tvrdením Rakúska republika neobmedzuje na spochybnenie potrebnosti zásahu Spojeného královstva ako takého, ale chce tiez tvrdit, ze ide o nadmernú náhradu z dôvodu, ze konkrétne opatrenia, a to rozdielová zmluva, dohoda ministra a úverová záruka, idú nad rámec toho, co je potrebné na prekonanie zistených prekázok, ide o tvrdenie, ktoré sa vztahuje na úvahy Komisie o potrebnosti dotknutých opatrení a ktoré sa prekrýva s tvrdeniami vysvetlenými v rámci siesteho zalobného dôvodu. Toto tvrdenie je teda neúcinné v tomto kontexte, ale bude zohladnené pri preskúmaní siesteho zalobného dôvodu. 197 Z toho vyplýva, ze vsetky tvrdenia, ktoré majú spochybnit úvahy Komisie zalozené na moznosti politického blokovania, treba zamietnut s výnimkou tvrdenia týkajúceho sa dodrzania zásady proporcionality, ktoré bude preskúmané v rámci siesteho zalobného dôvodu. 198 V stvrtom rade Rakúska republika tvrdí, ze výstavba iných jadrových elektrární bola financovaná bez poskytnutia státnej pomoci. V tejto súvislosti odkazuje najmä na výstavu jadrových elektrárni v Flamanville (Francúzsko) a Olkiluoto (Fínsko). 199 Na úvod treba pripomenút, ze v odôvodneniach 381 az 392 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdila, ze z dôvodu, ze s investíciami do jadrovej energie sú spojené znacné riziká a ze neexistujú trhovo zalozené financné nástroje alebo iné typy zmlúv umoznujúce zaistenie proti týmto rizikám, je velmi neisté, ci by trh zabezpecil investície do novej jadrovej energie v reálnom case. Treba tiez pripomenút, ze Komisia nezalozila tento záver iba na identifikácii týchto faktorov, ale aj na modelovaní rôznych scenárov. 200 Treba teda preskúmat, ci tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze jadrové elektrárne s rovnakým typom reaktora, ako má byt pouzitý v Hinkley Point C, sú vybudované vo Flamanville a v Olkiluoto bez poskytnutia státnej pomoci, môze mat za následok neprijatelnost týchto posúdení Komisie. 201 V tejto súvislosti treba po prvé uviest, ze z bodu 25 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vyplýva, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia uz bolo známe, ze projekty výstavby elektrární vo Flamanville a v Olkiluoto spôsobili významné dodatocné náklady. 202 Po druhé treba uviest, ze podla údajov Komisie a Francúzskej republiky, ktoré Rakúska republika ani Luxemburské velkovojvodstvo nepopreli, boli rozhodnutia investovat do projektov výstavby spomenutých Rakúskou republikou prijaté pred nehodou jadrového reaktora vo Fukusime (Japonsko). 203 Po tretie treba pripomenút, ze tieto projekty boli navrhnuté za odlisných rámcových podmienok. Ako uviedla Komisia, pricom Rakúska republika, ani Luxemburské velkovojvodstvo to podrobne nespochybnili, rozhodnutie investovat do výstavby jadrovej elektrárne vo Flamanville bolo prijaté v roku 2005, teda pred svetovou financnou krízou v roku 2007 a v roku 2008, zatial co napadnuté rozhodnutie bolo prijaté po zacatí tejto krízy. Pokial ide o jadrovú elektráren v Olkiluoto, treba uviest, ze z jadrového objasnujúceho programu zo 4. októbra 2007 KOM(2007) 565 v konecnom znení vyplýva, ze investícia do tejto elektrárne bola získaná vdaka uzavretiu zmluvy medzi akcionármi, ktorá zabezpecovala pevnú cenu energie pre vlastníkov/investorov. Okrem toho podla údajov Komisie, ktoré Rakúska republika, ani Luxemburské velkovojvodstvo podrobne nespochybnili, akcionári tejto elektrárne sú v podstate výrobcami papiera a vyrobená elektrická energia je medzi nich rozdelená za skutocné výrobné náklady. 204 Po stvrté Komisia sa odvoláva na to, ze velkoobchodná cena elektrickej energie v Únii velmi klesla od rozhodnutí investovat do výstavby jadrových elektrární vo Flamanville a Olkiluoto (od 35 do 45 % medzi rokmi 2008 a 2012), co Rakúska republika ani Luxemburské velkovojvodstvo nepopreli. 205 Vzhladom na tieto okolnosti treba konstatovat, ze tvrdenie zalozené na tom, ze jadrové elektrárne s rovnakým typom reaktora, ako má byt pouzitý v Hinkley Point C, sú vo Flamanville a v Olkiluoto vybudované bez poskytnutia státnej pomoci, nemôze samo osebe mat za následok neprijatelnost posúdení Komisie vysvetlených v odôvodneniach 381 az 392 napadnutého rozhodnutia. 206 Toto tvrdenie treba preto zamietnut. 207 V piatom rade Rakúska republika tvrdí, ze existujú úplne porovnatelné projekty infrastruktúry (vodné elektrárne, tunely, velké organizácie v oblasti farmaceutického výskumu, genetického inzinierstva a vesmírnych projektov), ktoré vyzadujú od prevádzkovatela, aby sa vysporiadal s vysokými investicnými nákladmi, dlhými lehotami výstavby a dlhou dobou prevádzkovania. 208 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze v odôvodneniach 381 az 385 napadnutého rozhodnutia Komisia nijako nevylúcila, ze aj pre iné projekty infrastruktúry môzu existovat faktory brániace investíciám. 209 Na druhej strane iba zmienka o tom, ze aj iné nespecifikované projekty infrastruktúry sa tiez musia vysporiadat s vysokými investicnými nákladmi, dlhými lehotami výstavby a dlhou dobou prevádzkovania, nemôze mat za následok neprijatelnost úvah Komisie nachádzajúcich sa v odôvodneniach 381 az 392 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia najmä zohladnila riziká vlastné výrobe jadrovej energie a neexistenciu trhovo zalozených financných nástrojov alebo iných typov zmlúv umoznujúcich zaistenie proti týmto rizikám. Okrem toho treba pripomenút, ze riziko politického blokovania a úplného opustenia jadrovej technológie pre jej kontroverznú povahu je vlastné investíciám do nových kapacít na výrobu jadrovej energie. 210 Aj toto tvrdenie treba preto zamietnut. 211 V siestom rade treba preskúmat tvrdenia, ktoré Rakúska republika vyvodzuje z jadrových objasnujúcich programov a ktoré uviedla v rámci stvrtého zalobného dôvodu (pozri bod 120 vyssie). Rakúska republika tvrdí, ze z niektorých z týchto programov vyplýva, ze jadrová energia je konkurencieschopná a ze na projekty realizované v tejto oblasti nesmie byt poskytnutá státna pomoc. Tieto tvrdenia majú v podstate preukázat, ze na rozdiel od toho, co skonstatovala Komisia, nové kapacity na výrobu jadrovej energie bolo mozné vybudovat v primeranom case bez zásahu Spojeného královstva. 212 V tejto súvislosti treba preskúmat obsah jadrových objasnujúcich programov, na ktoré odkazuje Rakúska republika. 213 Pokial ide o jadrový objasnujúci program zo 4. októbra 2007 KOM(2007) 565 v konecnom znení, treba uviest, ze je pravda, ze v bode 4.2 tohto dokumentu Komisia identifikovala tendenciu, podla ktorej v niektorých clenských státoch boli nové jadrové elektrárne spravidla budované bez dotácie, co svedcí o tom, ze jadrová technológia je v coraz väcsej miere vnímaná ako konkurencieschopná. Treba vsak tiez uviest, ze v bode 4.3 tohto dokumentu Komisia konstatovala, ze existuje neistota v súvislosti s budúcimi cenami elektrickej energie, so struktúrou a s podmienkami trhu a politík v oblasti energetiky a klimatickej zmeny, ktorá znamená velké riziko pre dlhodobé investovanie do sektoru energetiky a dotýka sa najmä jadrovej energetiky v dôsledku vysokých kapitálových investícií spojených s výstavbou novej jadrovej elektrárne a pomerne dlhého obdobia do momentu, ked takáto investícia zacne vykazovat zisk. V tomto bode je rovnako uvedené, ze investori uprednostnujú investície s kratsou dobou výstavby a kratsím obdobím výnosnosti. Okrem toho v bodoch 4.2 a 4.3 tohto dokumentu Komisia uviedla, ze nemala k dispozícii potvrdené údaje z výstavby nových jadrových elektrární, pretoze ziadna nová elektráren nebola postavená uz viac ako desat rokov, co stazovalo presný odhad nákladov na poslednú generáciu reaktorov. 214 Pokial ide o jadrový objasnujúci program z 13. novembra 2008, KOM(2008) 776 v konecnom znení, treba uviest, ze je pravda, ze v bode 3.3 tohto programu sa Komisia domnievala, ze je dôlezité zabezpecit v Únii, aby projekty v oblasti jadrovej energetiky neboli zvýhodnené ziadnou státnou pomocou. Treba vsak uviest, ze v bodoch 3.3, 3.3.1 a 3.3.2 tohto programu Komisia zdôraznila, ze jadrová elektráren má výrazne vyssie stavebné náklady ako rovnocenná elektráren so spalovaním uhlia alebo plynu, ze výska pociatocnej investície a cas potrebný na splatenie znamenajú velké riziko pre súkromné spolocnosti a ze v poslednom case kolísavost na globálnych úverových trhoch pravdepodobne spôsobí, ze velké investicné projekty sa dostanú pod tlak. Komisia dospela k záveru, ze hoci výstavbu nových jadrových elektrární financujú súkromní prevádzkovatelia a kapitálový trh, môzu byt opodstatnené niektoré opatrenia na ulahcenie financovania najmä preto, ze vo vseobecnosti sa investicné prostredie pre velkých dlzníkov stazilo. 215 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co uvádza Rakúska republika, neexistuje rozpor medzi úvahami Komisie nachádzajúcimi sa v jadrových objasnujúcich programoch spomenutých v bodoch 213 a 214 vyssie a úvahami Komisie vysvetlenými v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia. 216 V kazdom prípade treba pripomenút, ze dotknuté jadrové objasnujúce programy odrázajú situáciu v case ich vypracovania. Nezohladnujú teda okolnosti, ktoré nastali po ich vypracovaní, ako sú napríklad dôsledky nehody jadrového reaktora vo Fukusime. 217 Na rozdiel od toho, co uvádza Rakúska republika, preto obsah dotknutých jadrových objasnujúcich programov nemôze preukazovat, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 218 V siedmom rade Rakúska republika v podstate uvádza, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked zohladnila velkost projektu ako faktor brániaci investíciám do nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Takéto kritérium malo byt zohladnené pri uplatnení clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ podla oznámenia Komisie - Kritériá pre analýzu zlucitelnosti státnej pomoci na podporu vykonávania dôlezitých projektov spolocného európskeho záujmu s vnútorným trhom ([69]Ú. v. EÚ C 188, 2014, s. 4). 219 Aj toto tvrdenie treba zamietnut. 220 Na rozdiel od toho, co uvádza Rakúska republika, totiz nic nebráni tomu, aby pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a konkrétnejsie pri preskúmaní otázky, ci je potrebný zásah státu, Komisia zohladnila velkost oznámeného projektu. 221 S výnimkou tvrdenia o prípadnej nadmernej náhrade (pozri bod 196 vyssie), ktoré bude zohladnené pri preskúmaní siesteho zalobného dôvodu, treba zamietnut vsetky tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva, ktoré majú spochybnit záver Komisie, podla ktorého by bez zásahu Spojeného královstva ciel sledovaný týmto clenským státom, a to vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie, nebol dosiahnutý v primeranom case, pricom nie je potrebné rozhodnút o tvrdení Komisie, ze niektoré z tvrdení uvádzaných Rakúskou republikou sú neprípustné z dôvodu, ze boli uplatnené oneskorene. c) O výhrade zalozenej na tom, ze ciele bezpecnosti zásobovania a dekarbonizácie by mohli byt dosiahnuté bez státnej pomoci 222 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo uvádzajú, ze na rozdiel od konstatovaní Komisie ciele bezpecnosti zásobovania a dekarbonizácie by mohli byt dosiahnuté bez dotknutých opatrení. 223 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Slovenská republika a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. Komisia sa tiez domnieva, ze niektoré z tvrdení uvádzaných Rakúskou republikou sú neprípustné z dôvodu, ze boli uplatnené oneskorene. 224 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze prejednávaná výhrada sa zakladá na nesprávnom predpoklade. Záver Komisie o potrebnosti zásahu Spojeného královstva sa totiz nezakladá na úvahe, podla ktorej ciele bezpecnosti zásobovania a dekarbonizácie nemohli byt dosiahnuté bez státnej pomoci. Naopak, ako vyplýva z odôvodnení 378 az 380 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala, ze sa nezdá, ze dosiahnutie týchto cielov odôvodnuje, aby boli vynakladané investície konkrétne do výroby jadrovej energie, ale vseobecnejsie investície do nízkouhlíkovej výroby a do riesení na internalizáciu pozitívnej externality dostupnosti elektrickej energie. 225 V druhom rade treba pripomenút, ze úvahy Komisie o potrebnosti zásahu Spojeného královstva vysvetlené v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia sa zakladajú na cieli podpory jadrovej energie a konkrétnejsie na cieli vytvárania nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Ako vsak bolo vysvetlené v bodoch 153 az 221 vyssie, tvrdenia, ktoré uvádzajú Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo, nemôzu preukázat, ze tieto úvahy nie sú dostatocne odôvodnené alebo ze sú vecne nesprávne. 226 Výhradu zalozenú na tom, ze ciele bezpecnosti zásobovania a dekarbonizácie by bolo mozné dosiahnut bez státnej pomoci, treba preto zamietnut, pricom nie je potrebné rozhodnút o tvrdení Komisie zalozenom na oneskorení niektorých z tvrdení uvádzaných Rakúskou republikou. d) O výhrade zalozenej na tom, ze Komisia dostatocne nevysvetlila, do akej miery bude Hinkley Point C vyuzívat nové technológie 227 Pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia mala podrobnejsie vysvetlit, v akej miere bude Hinkley Point C vyuzívat nové technológie, stací pripomenút, ze toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom chápaní odôvodnenia 392 napadnutého rozhodnutia (pozri body 131 az 138 vyssie). Toto tvrdenie treba preto tiez zamietnut. 228 V dôsledku toho treba zamietnut vsetky výhrady, ktoré majú spochybnit záver Komisie, podla ktorého bol zásah Spojeného královstva potrebný na dosiahnutie ciela verejného záujmu, ktorý Spojené královstvo sledovalo. 2. O tvrdeniach týkajúcich sa definície trhu Komisiou 229 Rakúska republika uvádza, ze Komisia sa dopustila pochybení v súvislosti s definíciou trhu. Podla jej názoru uvedená institúcia v napadnutom rozhodnutí, na rozdiel od prístupu v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, nevychádzala z liberalizovaného trhu pre výrobu a dodávky elektrickej energie, ale z trhu pre výstavbu a prevádzku jadrových elektrární. Táto institúcia teda neuplatnila pravidlá upravujúce definíciu trhu a odchýlila sa od svojej praxe týkajúcej sa definície trhu. 230 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Slovenská republika a Spojené královstvo sa domnievajú, ze tieto tvrdenia treba zamietnut. 231 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia identifikovala liberalizovaný trh pre výrobu a dodávky elektrickej energie ako trh dotknutý opatreniami státnej pomoci. V odôvodnení 340 uvedeného rozhodnutia totiz Komisia konstatovala, ze dotknuté opatrenia narúsali hospodársku sútaz a ovplyvnovali obchod, pricom odkázala na ich úcinky na liberalizovanom trhu pre výrobu a dodávky elektrickej energie. Z bodu 9.6 tohto rozhodnutia tiez vyplýva, ze pri zvazovaní výhod a nevýhod vyplývajúcich z týchto opatrení Komisia zohladnila narusenie hospodárskej sútaze a obchodu na uvedenom trhu. 232 Treba preto zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia vychádzala z trhu pre výstavbu a prevádzku jadrových elektrární. 233 V druhom rade, pokial chce svojimi tvrdeniami Rakúska republika tvrdit, ze Komisia nepreskúmala, do akej miery bolo mozné výstavbu a prevádzku jadrových elektrární povazovat za relevantný trh, stací uviest, ze pri preskúmaní otázky, ci bol zásah Spojeného královstva potrebný na dosiahnutie ciela, ktorý tento clenský stát sledoval, a to vytvorenia nových kapacít na výrobu jadrovej energie, Komisia nebola povinná rozhodnút o tejto otázke. Aj tieto tvrdenia treba preto zamietnut. 234 V tretom rade, pokial ide o ostatné tvrdenia Rakúskej republiky týkajúce sa definície trhu, ktorú pouzila Komisia, stací uviest, ze tieto tvrdenia sa zakladajú na nesprávnych predpokladoch, podla ktorých v napadnutom rozhodnutí Komisia vychádzala z trhu pre výstavbu a prevádzku jadrových elektrární alebo mohla vyhlásit dotknuté opatrenia za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ iba v prípade, ak by bola skonstatovala zlyhanie tohto trhu. Z toho vyplýva, ze aj tieto tvrdenia treba zamietnut a v dôsledku toho treba zamietnut vsetky tvrdenie týkajúce sa definície trhu. 3. O tvrdení zalozenom na predpojatosti v prospech jadrovej energie 235 Rakúska republika tiez tvrdí, ze prístup Komisie bol predpojatý v prospech jadrovej energie. 236 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Slovenská republika a Spojené královstvo sa domnievajú, ze tieto tvrdenia treba zamietnut. 237 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ umoznuje vyhlásit pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom, ak táto pomoc sleduje rozvoj cinnosti, ktorá predstavuje ciel verejného záujmu, je vhodná, potrebná a primeraná a ze podla clánku 2 písm. c) Zmluvy Euratom a clánku 194 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ je clenský stát oprávnený domnievat sa, ze podpora jadrovej energie predstavuje takýto ciel (pozri bod 97 vyssie). 238 V druhom rade, pokial chce Rakúska republika svojím tvrdením preukázat, ze dotknuté opatrenia nemozno vzhladom na ich úcinky na investície do iných zdrojov energie, nez je jadrová energia, povazovat za primerané, stací uviest, ze toto tvrdenie má spochybnit primeranost dotknutých opatrení. V bode 9.3 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia iba preskúmala, ci bol zásah Spojeného královstva potrebný. Z toho vyplýva, ze v tomto kontexte treba toto tvrdenie zamietnut ako neúcinné. Toto tvrdenie vsak bude zohladnené pri preskúmaní siesteho zalobného dôvodu, ktorým chce Rakúska republika spochybnit najmä úvahy Komisie týkajúce sa primeranosti týchto opatrení. 239 Pokial teda majú tvrdenia Rakúskej republiky spochybnit záver Komisie, ze zásah Spojeného královstva bol potrebný, treba ich zamietnut. 240 Napokon treba zamietnut tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva, podla ktorých Komisia nebola oprávnená konstatovat existenciu zlyhania trhu. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ neobsahuje výslovnú podmienku týkajúcu sa zlyhania trhu a ze úvahy Komisie vysvetlené v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia, ktorých prijatelnost nie je spochybnená tvrdeniami týchto clenských státov, umoznujú konstatovat, ze bez zásahu Spojeného královstva by investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie neboli zrealizované v primeranom case. Aj keby za týchto okolností Komisia nebola oprávnená konstatovat existenciu zlyhania trhu, nespochybnilo by to jej záver, ze zásah Spojeného královstva bol potrebný na dosiahnutie ciela verejného záujmu, ktorý Spojené královstvo sledovalo. 241 S výnimkou tvrdení zalozených na údajnom poskytnutí imunity proti riziku politického blokovania a údajnej neprimeranosti dotknutých opatrení z dôvodu ich úcinkov na investície do iných zdrojov energie, nez je jadrová energia (pozri body 196 a 238 vyssie), ktoré budú zohladnené pri preskúmaní siesteho zalobného dôvodu, treba preto zamietnut prvý zalobný dôvod, prvú a druhú cast deviateho zalobného dôvodu, ktoré sa zakladajú na existencii zlyhania trhu, ako aj tvrdenia uvádzané v rámci stvrtého zalobného dôvodu, ktoré sa zakladajú na jadrových objasnujúcich programoch a ktoré sa týkajú úvah Komisie o definícii trhu, ako aj jej úvah o existencii zlyhania trhu. E. O piatom a ôsmom zalobnom dôvode zalozených na nedostatocnom vymedzení prvkov pomoci a na porusení oznámenia o zárukách, a o stvrtej casti deviateho zalobného dôvodu zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia v tejto súvislosti 242 V rámci piateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia dostatocne nevymedzila prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach. Bez ich dostatocného vymedzenia nebola teda uvedená institúcia schopná rozhodnút o tom, ci dotknuté opatrenia mohli byt schválené podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 243 Na podporu ôsmeho zalobného dôvodu Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo tvrdia, ze Komisia nedodrzala oznámenie o zárukách. V podstate tvrdia, ze v rozpore s poziadavkami uvedeného oznámenia Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne nevymedzila prvok pomoci obsiahnutý v úverovej záruke a ze v tejto súvislosti nezohladnila vsetky relevantné skutocnosti. 244 V rámci stvrtej casti deviateho zalobného dôvodu Rakúska republika uvádza, ze napadnuté rozhodnutie nebolo v tejto súvislosti dostatocne odôvodnené. 245 Komisia, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika a Rumunsko tvrdia, ze tieto tvrdenia treba zamietnut. 246 V prvom rade treba odpovedat na otázku, ci a v akej miere je Komisia pred posúdením zlucitelnosti opatrenia s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ povinná urcit presnú sumu zodpovedajúcu grantovému ekvivalentu opatrenia pomoci. V druhom rade budú posúdené tvrdenia, ktoré majú preukázat, ze Komisia dostatocne nevymedzila prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach. V tretom rade budú preskúmané tvrdenia zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia. 1. O otázke, ci a v akej miere je Komisia povinná vycíslit grantový ekvivalent opatrenia pomoci 247 Rakúska republika v podstate tvrdí, ze az po vycíslení presnej sumy grantového ekvivalentu dotknutých opatrení mohla Komisia rozhodovat o ich zlucitelnosti s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 248 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na to, aby Komisia mohla vyhlásit opatrenie pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, musí zistit, ze sleduje ciel verejného záujmu urcený clenským státom a ze s prihliadnutím na tento ciel je vhodné a potrebné a ze nemení ani podmienky obchodu, ani podmienky hospodárskej sútaze v miere neprimeranej s prihliadnutím na výhody, ktoré z neho vyplývajú (pozri bod 48 vyssie). 249 Naproti tomu clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ výslovne nevyzaduje, aby Komisia vycíslila presnú sumu grantového ekvivalentu, ktorá vyplýva z opatrenia pomoci. Ak je teda Komisia schopná dospiet k záveru o vhodnosti, potrebnosti a primeranosti opatrenia pomoci bez výslovného uvedenia tejto presnej sumy, nemozno jej vytýkat, ze túto sumu nevycíslila. 250 Tvrdenia Rakúskej republiky nemôzu spochybnit toto chápanie clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Ani právna úprava, ani judikatúra, na ktoré sa odvoláva tento clenský stát, totiz neumoznujú preukázat existenciu zásady, podla ktorej by Komisia bola povinná vycíslit presnú sumu grantového ekvivalentu vyplývajúcu z opatrenia pomoci pred preskúmaním jeho primeranosti s prihliadnutím na toto ustanovenie. 251 Po prvé Rakúska republika uvádza clánky 7 a 8 nariadenia c. 651/2014 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánkov 107 a 108 ZFEÚ, ako aj odôvodnenia 23 a 25 tohto nariadenia. V tejto súvislosti treba uviest, ze clánok 7 tohto nariadenia upravuje spôsob výpoctu intenzity pomoci a oprávnených nákladov. Clánok 8 toho istého nariadenia zase upravuje pravidlo kumulácie, ktoré treba respektovat pri zistovaní toho, ci sú dodrzané stropy vymedzujúce notifikacnú povinnost podla clánku 4 nariadenia a maximálne intenzity pomoci podla kapitoly III tohto nariadenia. Odôvodnenia 23 a 25 uvedeného nariadenia sa vztahujú na tieto dve ustanovenia. V rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, vsak nemozno z týchto clánkov, ani z týchto odôvodnení vyvodit, ze iba opatrenie pomoci, ktorého grantový ekvivalent bol vycíslený podla týchto pravidiel, môze byt vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Dotknuté nariadenie totiz upravuje iba standardizovaný prístup k skupinovým výnimkám, ale nezaväzuje Komisiu pri individuálnom preskúmaní vykonávanom priamo na základe clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Toto tvrdenie preto treba zamietnut. 252 Po druhé Rakúska republika sa odvoláva na bod 69 usmernení o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020. V tejto súvislosti stací uviest, ze tento bod iba uvádza, ze pomoc v oblasti zivotného prostredia a energetiky sa povazuje za primeranú, ak sa výska pomoci na jedného príjemcu obmedzuje na minimum potrebné na dosiahnutie pozadovanej ochrany zivotného prostredia alebo ciela v oblasti energetiky. Z tohto bodu teda nemozno vyvodit, ze pri preskúmaní opatrenia pomoci s prihliadnutím na clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ je Komisia povinná vycíslit presnú sumu grantového ekvivalentu dotknutého opatrenia pred preskúmaním jeho primeranosti. V kazdom prípade treba uviest, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia zohladnila ciel podpory jadrovej energie, ktorý nepatrí medzi ciele, na ktoré sa vztahujú tieto usmernenia. 253 Po tretie, pokial ide o prílohu I cast I nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([70]Ú. v. ES L 140, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), treba uviest, ze obsahuje standardný formulár pre oznamovanie státnej pomoci a ze podla bodu 5 tohto formulára v nom treba uviest celkovú výsku pomoci. V rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, vsak z neho nemozno vyvodit, ze Komisia nie je oprávnená vyhlásit opatrenie pomoci za zlucitelné s clánkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ak presne nevycíslila grantový ekvivalent vyplývajúci z tohto opatrenia. Toto tvrdenie treba preto zamietnut. 254 Po stvrté Rakúska republika sa odvoláva na clánok 26 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([71]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). V tejto súvislosti stací uviest, ze toto ustanovenie upravuje iba povinnost clenských státov predlozit Komisii výrocné správy o vsetkých existujúcich schémach pomoci. Nemozno vsak z neho vyvodit, ze Komisia nie je oprávnená rozhodovat o zlucitelnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ak nevycíslila presnú sumu grantového ekvivalentu obsiahnutého v tomto opatrení. Toto tvrdenie treba preto zamietnut. 255 Po piate na podporu svojho tvrdenia, ze Komisia je povinná vycíslit presnú sumu grantového ekvivalentu dotknutých opatrení, Rakúska republika uvádza, ze z oznámenia Komisie, ktorým sa menia oznámenia Komisie o usmerneniach EÚ pre uplatnovanie pravidiel státnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním sirokopásmových sietí, o usmerneniach o regionálnej státnej pomoci na roky 2014 - 2020, o státnej pomoci na filmy a iné audiovizuálne diela, o usmerneniach o státnej pomoci na podporu rizikových financných investícií a o usmerneniach o státnej pomoci pre letiská a letecké spolocnosti ([72]Ú. v. EÚ C 198, 2014, s. 30), vyplýva, ze s cielom zabezpecit transparentnost v prípade pomoci prekracujúcej 500000 eur, sú clenské státy povinné uverejnit meno príjemcu pomoci, výsku a ciel pomoci. V tejto súvislosti stací uviest, ze z tejto povinnosti clenských státov nemozno vyvodit, ze Komisia bola povinná vycíslit presnú sumu grantového ekvivalentu dotknutých opatrení. Toto tvrdenie treba preto zamietnut. 256 Po sieste, pokial sa Rakúska republika odvoláva na to, ze povinnost Komisie urcit skutocnú sumu pomoci vyplýva z bodu 25 rozsudku z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia ([73]C-480/98, [74]EU:C:2000:559), stací uviest, ze z tohto bodu nijako nemozno vyvodit takýto záver. V uvedenom bode totiz Súdny dvor iba pripomína, ze ziadne ustanovenie práva Únie od Komisie nevyzaduje, aby pri nariadení vrátenia pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú s vnútorným trhom, urcila presnú sumu pomoci, ktorú treba vrátit, ale ze stací, aby rozhodnutie Komisie obsahovalo údaje umoznujúce jeho adresátovi, aby túto sumu urcil sám bez neprimeraných tazkostí. Toto tvrdenie treba preto zamietnut. 257 Tvrdenia Rakúskej republiky, ktoré majú preukázat, ze Komisia dostatocne nevymedzila prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach, treba preskúmat s prihliadnutím na úvahy vysvetlené v bodoch 247 az 249 vyssie. 2. O tvrdeniach, ktoré majú preukázat, ze prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach neboli dostatocne vymedzené 258 V prvom rade Rakúska republika tvrdí, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia neboli este urcené vsetky podmienky dotknutých opatrení. V druhom rade, rovnako ako Luxemburské velkovojvodstvo, Rakúska republika tvrdí, ze Komisia dostatocne nevymedzila prvky pomoci obsiahnuté v rôznych dotknutých opatreniach. V tretom rade sa odvoláva na to, ze Komisia dostatocne nezohladnila náklady na správu a uskladnenie jadrového odpadu. V stvrtom rade uvádza, ze Komisia nezohladnila prípadnú budúcu státnu pomoc. a) O tvrdení zalozenom na tom, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia neboli este urcené vsetky podmienky dotknutých opatrení 259 V rámci piateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia neboli este urcené vsetky podmienky dotknutých opatrení a ze tieto podmienky boli následne predmetom dalsích rokovaní a úprav. 260 Komisia popiera tieto tvrdenia. Uvádza najmä, ze toto tvrdenie je neprípustné, kedze Rakúska republika nespresnila informácie, ktoré chýbali. 261 Argumentáciu Komisie zalozenú na neprípustnosti tvrdenia Rakúskej republiky treba zamietnut. 262 Treba totiz uviest, ze tvrdenie Rakúskej republiky sa týka najmä toho, ze ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia boli Komisii predlozené iba hlavné financné podmienky projektu Hinkley Point C, ktoré uz boli dohodnuté zmluvnými stranami, a ze nemala prílezitost preskúmat ostatné parametre projektu (pozri odôvodnenia 73 a 551 napadnutého rozhodnutia). 263 Pokial ide o dôvodnost tvrdenia Rakúskej republiky, treba pripomenút, ze podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ musí byt Komisia v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci. Opatrenia pomoci teda musia byt Komisii oznámené v case, ked sú este v stádiu zámeru, t. j. pred ich vykonaním a v case, ked este môzu byt zmenené v závislosti od prípadných pripomienok Komisie. 264 V tejto súvislosti treba tiez uviest, ze kedze clánok 108 ods. 3 ZFEÚ neobsahuje ziadne formálne kritérium, prinálezí kazdému clenskému státu, aby urcil, v akom stádiu legislatívneho alebo správneho konania sa rozhodne predlozit zámer pomoci na preskúmanie Komisii pod podmienkou, ze tento zámer nebude vykonaný predtým, ako Komisia vyhlási pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 1998, Waterleiding Maatschappij/Komisia,[75]T-188/95, [76]EU:T:1998:217, bod [77]118). 265 V prejednávanej veci Komisia preskúmala projekt Hinkley Point C, ktorý jej oznámilo Spojené královstvo. V tejto súvislosti z odôvodnení 73 a 551 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze uvedená institúcia preskúmala dotknuté opatrenia s prihliadnutím na údaj orgánov Spojeného královstva, podla ktorého zvysok podmienok, ako aj konecné dokumenty o financovaní budú obsahovat standardné dolozky, ktoré by pre podobný projekt pozadoval akýkolvek investor. Z tohto vyplýva, ze schválenie Komisie sa vztahovalo iba na prvky pomoci, ktoré vyplývali z uvedeného projektu tak, ako jej bol oznámený. 266 Pokial ide o riziko, na ktoré sa odvoláva Rakúska republika, ze obsah dotknutých opatrení môze byt este neskôr zmenený, stací pripomenút, ze schválenie Komisie sa týkalo iba projektu, ktorý jej bol oznámený. Kazdá neskorsia zmena, ktorá by mohla ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci so spolocným trhom, teda musí byt predmetom nového oznámenia Komisii. V odôvodneniach 73 a 551 napadnutého rozhodnutia tak Komisia vyzvala orgány Spojeného královstva, aby jej oznámili konecné dokumenty v prípade, ak by obsahovali zmenu opatrení v porovnaní s dokumentmi, ktoré jej boli predlozené. 267 Vzhladom na tieto úvahy treba zamietnut argumentáciu Rakúskej republiky zalozenú v podstate na tom, ze bola este mozná zmena podmienok dotknutých opatrení. b) O tvrdeniach zalozených na nedostatocnom vymedzení prvkov pomoci obsiahnutých v dotknutých opatreniach 268 V rámci piateho a ôsmeho zalobného dôvodu Rakúska republika uvádza tvrdenia, ktoré majú preukázat, ze Komisia dostatocne nevymedzila prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach. Okrem toho Komisia nezohladnila kumuláciu týchto opatrení. 1) O rozdielovej zmluve 269 V rámci piateho zalobného dôvodu Rakúska republika uvádza tvrdenia, ktoré majú preukázat, ze v napadnutom rozhodnutí neboli dostatocne vymedzené podmienky rozdielovej zmluvy. 270 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze samotná skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia nevycíslila presnú sumu grantového ekvivalentu vyplývajúceho z rozdielovej zmluvy, nemôze preukazovat, ze Komisia sa dopustila pochybenia (pozri body 247 az 256 vyssie). V tejto súvislosti treba uviest, ze vzhladom na fungovanie rozdielovej zmluvy (pozri body 5 a 6 vyssie) presné vycíslenie sumy grantového ekvivalentu, ktorý z nej vyplýva, v kazdom prípade nebolo ani mozné. Táto suma totiz závisí od vývoja referencnej ceny, ktorá zodpovedá trhovej cene. Ide teda o neistú cenu, ktorú mozno tazko urcit vopred. 271 V druhom rade treba preskúmat, ktoré skutocnosti Komisia zohladnila, ked skúmala primeranost prvku pomoci obsiahnutého v rozdielovej zmluve. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze na trhu pre výrobu a dodávky elektrickej energie existujú faktory brániace tomu, aby nové kapacity na výrobu jadrovej energie boli vybudované v primeranom case. V bode 2.1 uvedeného rozhodnutia Komisia opísala fungovanie rozdielovej zmluvy, ktorá má za následok stabilizáciu cien. Následne v bodoch 9.5.2 a 9.5.3.2 tohto rozhodnutia Komisia preskúmala, ci stanovená realizacná cena bola primeraná najmä vzhladom na miery návratnosti, ktoré boli pouzité na úcely jej urcenia. Na základe svojej analýzy pozadovala Komisia úpravy mechanizmu podielu na zisku. 272 V tretom rade, pokial ide o tvrdenia Rakúskej republiky, treba uviest, ze s výnimkou tvrdenia zalozeného na tom, ze Komisia nevycíslila presnú sumu grantového ekvivalentu vyplývajúceho z rozdielovej zmluvy, ktoré uz bolo preskúmané v bodoch 247 az 256 vyssie, tento clenský stát neuvádza ziadne podrobné tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovat, ze na základe skutocností uvedených v bode 271 vyssie Komisia nebola schopná preskúmat primeranost prvku pomoci obsiahnutého v rozdielovej zmluve. 273 V stvrtom rade, pokial Rakúska republika tvrdí, ze Komisia mala preskúmat úcinok blokovania vnútorného trhu s elektrickou energiou a úcinky dotknutých opatrení na ceny na tomto trhu, treba uviest, ze tento clenský stát neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovat, ze na základe skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii, nebola schopná posúdit tieto úcinky. Okrem toho, pokial má toto tvrdenie spochybnit záver Komisie o primeranosti dotknutých opatrení, bude zohladnené pri preskúmaní siesteho zalobného dôvodu týkajúceho sa dodrzania zásady proporcionality. 274 Vzhladom na tieto úvahy treba zamietnut aj tvrdenia, ktoré majú preukazovat, ze neboli dostatocne vymedzené podmienky rozdielovej zmluvy. 2) O výhodách poskytnutých v prípade predcasného odstavenia 275 V rámci piateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia neurcila výhody, ktoré majú byt poskytnuté v prípade predcasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point. 276 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ako vyplýva z bodu 6 vyssie, rozdielová zmluva stanovuje, ze NNBG bude chránená proti urcitým zmenám právnych predpisov a ze v prípade predcasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point z politických dôvodov a v prípade problémov súvisiacich s poistením jadrovej zodpovednosti za skody bude vyplatená kompenzácia. V prípade takéhoto predcasného odstavenia budú môct tak investori spolocnosti NNBG, ako aj Spojené královstvo poziadat o prevod spolocnosti NNBG na vládu Spojeného královstva a uvedeným investorom bude vyplatená kompenzácia. Ako vyplýva z bodu 7 vyssie, dohoda ministra stanovuje, ze ak po predcasnom odstavení z politických dôvodov zmluvný partner spolocnosti NNBG nebude vyplácat investorom spolocnosti NNBG kompenzacné platby, dohodnutú kompenzáciu im zaplatí tento minister. 277 Treba tiez uviest, ze ako vyplýva z odôvodnení 317 az 322 napadnutého rozhodnutia, táto kompenzácia spocíva v náhrade za odnatie vlastníckeho práva zalozenej na vseobecných zásadách, z ktorých vychádzajú právne predpisy Spojeného královstva a Únie. V uvedenom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze platba náhrady skody na tomto základe, ktorá má zarucit investorom spolocnosti NNBG, ze ich situácia sa nezmení v prípade predcasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point z politických dôvodov, ako taká nepredstavuje státnu pomoc. Ako prvok pomoci preto Komisia identifikovala iba existenciu osobitnej dohody, ktorá oslobodzuje NNBG alebo jej investorov od akýchkolvek poplatkov alebo straty casu, ktoré by im vznikli pri uplatnovaní ich práv vyplývajúcich z týchto vseobecných zásad v súdnom alebo mimosúdnom konaní. Inými slovami, výhoda, ktorú identifikovala Komisia, sa obmedzuje na osobitné zmluvné právo, ktoré im umoznuje získat rýchlu a istú platbu. 278 V prvom rade v rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, Komisii nemozno vytýkat, ze nevycíslila grantový ekvivalent vyplývajúci z tejto osobitnej dohody. V tejto súvislosti treba uviest, ze grantový ekvivalent vyplývajúci z takej dohody je tazko vycíslitelný. Treba tiez pripomenút, ze hoci Komisia nevycíslila výhodu vyplývajúcu z dohody ministra, zohladnila ju. Ako totiz vyplýva z odôvodnení 337 a 479 napadnutého rozhodnutia, Komisia zohladnila mechanizmus kompenzácie za zmeny právnych predpisov zakladajúci právo na kompenzáciu, ked urcovala miery návratnosti a primeranú realizacnú cenu stanovenú pre rozdielovú zmluvu. 279 V druhom rade je pravda, ze presné podmienky mechanizmu kompenzácie neboli Komisii známe v case prijatia napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti vsak treba pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia schválila iba projekt oznámený Spojeným královstvom a ze podla údajov tohto clenského státu mal tento mechanizmus zarucit investorom spolocnosti NNBG, ze v prípade predcasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point z politických dôvodov sa ich situácia nezmení. Ak by sa teda po prijatí napadnutého rozhodnutia Spojené královstvo rozhodlo vyplatit kompenzáciu prekracujúcu sumu, ktorá by bola potrebná na kompenzáciu za odnatie vlastníckeho práva, islo by o výhodu, na ktorú by sa nevztahovalo napadnuté rozhodnutie a ktorá by teda musela byt oznámená Komisii. 280 V tretom rade Rakúska republika uvádza, ze Komisia dostatocne nevymedzila prvok pomoci vyplývajúci z kompenzácie, pretoze nepreskúmala, ci kompenzácia stanovená v rámci pomoci v prípade predcasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point má kompenzovat náklady na demontáz, monitorovanie a iné podobné náklady a neposúdila výhody vyplývajúce z práva prevodu. 281 V tejto súvislosti treba znovu pripomenút, ze podla projektu, ktorý Spojené královstvo oznámilo Komisii, mala kompenzácia zarucit investorom spolocnosti NNBG, ze v prípade predcasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point z politických dôvodov im bude vyplatená kompenzácia, ak dôjde k odnatiu ich vlastníckeho práva. Z toho vyplýva, ze ak by jadrová elektráren Hinkley Point bola odstavená a NNBG by bola prevedená na Spojené královstvo, ktoré by prevzalo náklady na demontáz, monitorovanie a iné podobné náklady, bolo by to potrebné zohladnit v rámci kompenzácie. Ak by sa tieto náklady dostatocne neodrazili pri výpocte kompenzácie, islo by o pomoc, ktorú by Spojené královstvo bolo povinné oznámit Komisii. 282 Toto tvrdenie treba preto zamietnut. 283 V stvrtom rade treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze pri svojom preskúmaní zlucitelnosti dohody ministra s vnútorným trhom Komisia prehliadla, ze z tejto dohody nebude mat prospech NNBG, ale jej investori, a ze z práva prevodu nebude mat prospech NNBG, ale jej vlastníci. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze dotknuté opatrenia majú mat stimulacný úcinok na investície, a preto sa týkali v prvom rade investorov spolocnosti NNBG, hoci z právneho hladiska boli urcité práva poskytnuté spolocnosti NNBG. V rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, sa teda Komisia v tejto súvislosti nedopustila pochybenia. 284 Vzhladom na tieto úvahy treba zamietnut tvrdenia Rakúskej republiky zalozené na tom, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia dostatocne neurcila výhody, ktoré majú byt poskytnuté v prípade predcasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point. 3) O úverovej záruke 285 V rámci piateho a ôsmeho zalobného dôvodu Rakúska republika uvádza, ze Komisia dostatocne nevymedzila prvok pomoci obsiahnutý v úverovej záruke. Bez dostatocného vymedzenia tohto opatrenia nebola Komisia schopná nálezite preskúmat proporcionalitu tejto záruky. 286 Na úvod treba pripomenút postup Komisie v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o úverovú záruku. 287 Ako vyplýva z bodu 7.8 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala, ze rozdielová zmluva, dohoda ministra a úverová záruka spolu súviseli, pretoze vsetky tieto opatrenia boli potrebné na výstavbu Hinkley Point C. Komisia tiez skonstatovala, ze tak, ako bola úverová záruka oznámená Spojeným královstvom, predstavovala státnu pomoc. 288 V tejto súvislosti treba zohladnit aj úvahy, ktoré Komisia vysvetlila v bode 9.5.1 napadnutého rozhodnutia. V tomto bode Komisia vysvetlila, ze sadzba poplatku za úverovú záruku, ktorú pôvodne oznámilo Spojené královstvo, bola nizsia ako trhová sadzba, ktorú by NNBG musela platit v prípade, ak by takáto záruka bola ponúkaná na trhu. 289 V napadnutom rozhodnutí vsak Komisia neschválila úverovú záruku tak, ako bola pôvodne oznámená Spojeným královstvom. Ako totiz vyplýva z bodu 9.5.3.1 uvedeného rozhodnutia a z opisu úverovej záruky, ktorú Komisia vyhlásila za zlucitelnú s vnútorným trhom v bode 2.2 tohto rozhodnutia, schválenie sa vztahuje na úverovú záruku s upravenou sadzbou poplatku. Podla odôvodnení 475 a 476 toho istého rozhodnutia mala táto úprava obmedzit prvok pomoci obsiahnutý v úverovej záruke na minimum. 290 V bode 9.5.3.1 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze riziková kategória BB+ alebo Ba1, ktorú Spojené královstvo povazovalo za primeranú, nálezite neodrázala riziko, ktoré bolo spojené s úverovou zárukou. Podla jej názoru bolo potrebné úverovej záruke pridelit rating BB alebo Ba a pre tento rating musela byt sadzba poplatku za uvedenú záruku vo výske 250 bázických bodov, navrhnutá Spojeným královstvom, upravená na vyssiu úroven zodpovedajúcu tomuto ratingu, teda na úroven 295 bázických bodov. Komisia porovnala túto upravenú sadzbu poplatku so sadzbou poplatku vo výske 291 bázických bodov, ktorá zodpovedá priemeru 102 európskych podnikových swapov na úverové zlyhanie v rizikovej kategórii BB. Okrem toho Komisia porovnala sadzbu poplatku vo výske 295 bázických bodov so strednou hodnotou 286 bázických bodov pre rizikovú kategóriu BB a domnievala sa, ze s prihliadnutím na túto poslednú uvedenú sadzbu mala byt sadzba poplatku za takúto garanciu upravená smerom nahor z dôvodu dôb splatnosti, ktoré Komisia identifikovala. 291 V reakcii na obavy Komisie Spojené královstvo zvýsilo sadzbu poplatku za úverovú záruku z 250 na 295 bázických bodov tak, aby táto sadzba zodpovedala sadzbe poplatku, ktorý by NNBG musela platit na súkromnom trhu v prípade, ak by na nom bola ponúkaná takáto záruka. Ako vyplýva z odôvodnenia 476 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala, ze táto úprava umoznovala obmedzit prvok pomoci obsiahnutý v uvedenej záruke na minimum. 292 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo tvrdia, ze tieto úvahy sú nesprávne. V prvom rade Rakúska republika tvrdí, ze Komisia nemala skonstatovat, ze projekt výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C je zdravým projektom s relatívne nízkou pravdepodobnostou zlyhania. V druhom rade tvrdí, ze Komisia mala urcit rizikovú kategóriu úverovej záruky bez zohladnenia ostatných dotknutých opatrení. V tretom rade, rovnako ako Luxemburské velkovojvodstvo, Rakúska republika uvádza tvrdenia zalozené na tom, ze Komisia pri svojom hodnotení úverovej záruky dostatocne nezohladnila kritériá stanovené v oznámení o zárukách. i) O tvrdení zalozenom na tom, ze Komisia nemala skonstatovat, ze projekt výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C je zdravým projektom s relatívne nízkou pravdepodobnostou zlyhania 293 Rakúska republika uvádza, ze Komisia nemala skonstatovat, ze projekt výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C je zdravým projektom s relatívne nízkou pravdepodobnostou zlyhania. Takýto prístup je v rozpore s úvahami Komisie zalozenými na existencii zlyhania trhu. 294 Komisia sa domnieva, ze tieto tvrdenia treba zamietnut. 295 V tejto súvislosti stací uviest, ze rating BB alebo Ba, ktorý Komisia povazovala za primeraný (pozri odôvodnenie 465 napadnutého rozhodnutia), zodpovedá projektom s vysokou mierou rizika, pre ktoré je vsak napriek tomu pravdepodobný pozitívny vseobecný výsledok. 296 V rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, teda Komisia nevychádzala z úvahy, ze projekt zahrnal relatívne nízku pravdepodobnost zlyhania. 297 Toto tvrdenie Rakúskej republiky treba preto zamietnut. ii) O tvrdení zalozenom na tom, ze Komisia mala posúdit rizikovú kategóriu úverovej záruky bez zohladnenia ostatných dotknutých opatrení 298 Rakúska republika tvrdí, ze pri posúdení úverovej záruky nemala Komisia zohladnit úcinky ostatných dotknutých opatrení, ale mala vychádzat zo svojho zistenia nachádzajúceho sa v odôvodnení 390 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého bez státnej pomoci by sa cisto obchodné investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie neuskutocnili. 299 Komisia sa domnieva, ze tieto tvrdenia treba zamietnut. 300 V tejto súvislosti treba uviest, ze nic nebránilo tomu, aby Komisia pri posúdení pravdepodobnosti rizika zlyhania projektu, ktoré vykonala, na urcenie sadzby poplatku za úverovú záruku zodpovedajúcu sadzbe, ktorá by bola ponúkaná na trhu, zohladnila úcinky rozdielovej zmluvy a dohody ministra. Tri dotknuté opatrenia totiz vytvárajú jednotný celok a rozdielová zmluva a dohoda ministra majú práve prekonat prekázky, ktoré bránia investíciám do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, ktoré identifikovala Komisia. Úcinky týchto opatrení, najmä tok výnosov zarucený rozdielovou zmluvou, boli teda významnými faktormi pri analýze pravdepodobnosti rizika zlyhania projektu. Naproti tomu prístup, o ktorom uvazuje Rakúska republika, podla ktorého by tieto faktory neboli zohladnené v rámci tejto analýzy, by neprimerane zvysovali riziko, ktoré treba zohladnit pri posúdení úverovej záruky. 301 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked zohladnila úcinky rozdielovej zmluvy pri odhade pravdepodobnosti zlyhania projektu, ktorý vykonala v rámci posúdenia úverovej záruky. Treba preto zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze Komisia nemala zohladnit úcinky ostatných dotknutých opatrení pri posúdení rizika zlyhania projektu na úcely stanovenia primeranej sadzby poplatku za záruku. iii) O tvrdeniach zalozených na tom, ze Komisia dostatocne nezohladnila kritériá stanovené v oznámení o zárukách 302 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo uvádzajú tvrdenia zalozené v podstate na tom, ze pri posúdení úverovej záruky Komisia nedostatocne zohladnila urcité kritériá stanovené v oznámení o zárukách. V tejto súvislosti uvádzajú tvrdenia zalozené na nedostatocnom urcení dlzky záruky, nedostatocnom urcení maximálnej výsky krytia pôzicky, na tom, ze sadzba poplatku za úverovú záruku nebola dostatocne vysoká, a na existencii financných tazkostí, ktoré mala EDF. 303 Komisia, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika a Rumunsko tvrdia, ze tieto tvrdenia treba zamietnut. V tejto súvislosti Komisia najmä uvádza, ze v prejednávanej veci oznámenie o zárukách nebolo relevantné. 304 Na úvod treba pripomenút, ze v odôvodneniach 336 az 339 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze úverová záruka predstavuje státnu pomoc. V tejto súvislosti najmä vysvetlila, ze aj keby platilo, ze upravená sadzba poplatku za úverovú záruku obmedzila pomoc na minimum, vzhladom na bezprecedentnú povahu projektu, financovania a záruky, pre ktoré neexistujú presné porovnatelné referencné hodnoty, nemozno cenu, ktorú NNBG platí za úverovú záruku, povazovat za trhovú cenu, pretoze trh neposkytuje a ani by neposkytol ziadny podobný mechanizmus. Ziaden z úcastníkov konania nespochybnil tento záver. 305 Treba tiez pripomenút, ze ako to vyplýva z odôvodnení 463 az 477 napadnutého rozhodnutia, Spojené královstvo v reakcii na obavy Komisie týkajúce sa podhodnotenia rizika spojeného s úverovou zárukou, upravilo na 295 bázických bodov sadzbu poplatku za uvedenú záruku a Komisia sa domnievala, ze táto upravená sadzba poplatku predstavuje správny priblizný odhad hypotetickej trhovej sadzby za nástroj, ktorý trh neponúka. 306 Treba uviest, ze svojimi tvrdeniami zalozenými na nedodrzaní kritérií stanovených v oznámení o zárukách chcú Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo preukázat, ze úvaha Komisie, podla ktorej upravená sadzba poplatku za úverovú záruku vo výske 295 bázických bodov predstavuje správny priblizný odhad hypotetickej trhovej sadzby za nástroj, ktorý trh neponúka, je nesprávna. Tieto clenské státy v podstate tvrdia, ze pri posúdení otázky, ci táto sadzba poplatku predstavovala takýto správny priblizný odhad, Komisia opomenula zohladnit kritériá, ktoré by zohladnil investor v trhovom hospodárstve, a to neurcitú dlzku uvedenej záruky, neprimerane vysokú sumu maximálneho krytia pôzicky a skutocnost, ze EDF má financné tazkosti. Okrem toho tieto clenské státy tvrdia, ze táto sadzba poplatku nebola dostatocne vysoká. 307 Treba tiez uviest na jednej strane, ze záver Komisie, podla ktorého upravená sadzba poplatku za úverovú záruku vo výske 295 bázických bodov predstavovala správny priblizný odhad hypotetickej trhovej sadzby, sa zakladá na úvahe, podla ktorej by hypotetický investor v trhovom hospodárstve vyzadoval takúto sadzbu poplatku a na druhej strane, ze tvrdenia Luxemburského velkovojvodstva a Rakúskej republiky majú preukázat, ze takýto investor by zohladnil faktory, ktoré Komisia nezohladnila, a ze by vyzadoval vyssiu sadzbu poplatku. 308 Aj keby sa za týchto okolností oznámenie o zárukách neuplatnovalo v prejednávanej veci, ako to uvádza Komisia, tvrdenia týchto clenských státov zalozené na nedostatocnom urcení dlzky záruky, nedostatocnom urcení maximálnej výsky krytia pôzicky, na tom, ze sadzba poplatku za úverovú záruku nebola dostatocne vysoká, a na existencii financných tazkostí, ktoré mala EDF, nemozno povazovat za irelevantné iba z dôvodu, ze na podporu svojich tvrdení sa tieto státy odvolávajú na kritériá stanovené v oznámení o zárukách. 309 Bez ohladu na to, ci Komisia bola v prejednávanej veci povinná zohladnit kritériá stanovené v oznámení o zárukách, vsak tvrdenia, ktoré uvádzajú Luxemburské velkovojvodstvo a Rakúska republika, treba zamietnut, a to z nasledujúcich dôvodov. - O dlzke záruky 310 Rakúska republika uvádza, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze nebola urcená dlzka úverovej záruky. V tejto súvislosti tento clenský stát odkazuje na kritérium uvedené v bode 4.1 tretom odseku písm. b) oznámenia o zárukách. 311 Komisia sa domnieva, ze toto tvrdenie treba zamietnut. 312 Na úvod treba pripomenút, ze ako vyplýva z bodu 3.2 písm. b) oznámenia o zárukách, jednou z podmienok vyzadovaných bodom 3 uvedeného oznámenia na to, aby stát mohol konstatovat, ze podla tohto oznámenia neexistuje výhoda, je, aby bol rozsah záruky casovo obmedzený. Okrem toho z bodu 4.1 písm. b) uvedeného oznámenia vyplýva, ze pri výpocte grantového ekvivalentu obsiahnutého v záruke podla tohto oznámenia sa musí zohladnit dlzka záruky. Z tohto posledného bodu tiez vyplýva, ze Komisia sa v zásade domnieva, ze neobmedzené záruky sú nezlucitelné s clánkom 107 ZFEÚ. 313 Pokial ide o tvrdenia uvádzané Rakúskou republikou, v prvom rade treba zamietnut jej tvrdenie, ze úverová záruka bola casovo neobmedzená. V tejto súvislosti stací uviest, ze z odôvodnenia 49 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze táto záruka nie je neobmedzená, ale vztahuje sa na vcasné zaplatenie istiny a úrokov prípustného dlhu. Treba tiez uviest, ze z odôvodnenia 432 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze obdobie splatnosti zaruceného dlhu má podla predpokladov vázenú priemernú zivotnost 27,4 rokov, pricom obdobia splatnosti dlhopisov sa pohybujú od 8 do 41 rokov. 314 V druhom rade, pokial Rakúska republika tvrdí, ze pri urcení upravenej sadzby poplatku za úverovú záruku vo výske 295 bázických bodov Komisia dostatocne nezohladnila dlzku uvedenej záruky, po prvé treba uviest, ze v odôvodnení 472 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze táto sadzba poplatku zohladnovala najmä jej obavy z mimoriadne dlhej doby splatnosti dlhopisov, ktoré sa majú emitovat. Po druhé treba uviest, ze Rakúska republika neuvádza ziadne dalsie podrobné tvrdenie, ktoré by malo za následok neprijatelnost záveru Komisie, podla ktorého vzhladom na splatnost dlhopisov bola táto sadzba poplatku stanovená tak, aby odrázala cenu, ktorá by bola zaplatená poskytovatelovi záruky v trhovom hospodárstve. 315 Vzhladom na tieto úvahy treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky týkajúce sa dlzky záruky. - O výske krytia pôzicky 316 Rakúska republika uvádza, ze Komisia neurcila výsku maximálneho krytia pôzicky. V tejto súvislosti odkazuje na bod 4.1 písm. c) oznámenia o zárukách. 317 Komisia popiera tieto tvrdenia. 318 Na úvod treba uviest, ze podla bodu 3.2 písm. c) oznámenia o zárukách na to, aby clenský stát mohol vylúcit existenciu výhody podla bodu 3 tohto oznámenia, nesmie záruka v zásade kryt viac ako 80 % nesplatenej pôzicky alebo iného financného záväzku. Z bodu 3.2. písm. c) tohto oznámenia tak vyplýva, ze Komisia sa domnieva, ze ked záruka kryje financný záväzok v celom rozsahu, veritel má mensiu motiváciu riadne posúdit, zaistit a minimalizovat riziká vyplývajúce z poskytnutia pôzicky a hlavne správne vyhodnotit úverovú bonitu dlzníka, a ze je mozné, ze verejný poskytovatel záruky neposúdi vzdy starostlivo riziko z dôvodu chýbajúcich prostriedkov. Okrem toho bod 4.1 písm. c) toho istého oznámenia stanovuje, ze toto kritérium musí byt zohladnené pri výpocte prvku pomoci obsiahnutého v záruke. 319 Treba vsak tiez uviest, ze podla bodu 3.2 písm. c) oznámenia o zárukách sa táto hranica neuplatnuje na záruky, ktoré kryjú dlhové cenné papiere v zmysle clánku 2 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii poziadaviek na transparentnost v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a doplna smernica 2001/34/ES ([78]Ú. v. EÚ L 390, 2004, s. 38), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/22/ES z 11. marca 2008, ktorou sa mení a doplna smernica 2004/109 ([79]Ú. v. EÚ L 76, 2008, s. 50). Podla uvedeného clánku 2 ods. 1 písm. b) sa dlhovými cennými papiermi rozumejú dlhopisy alebo iné formy prevoditelných sekuritizovaných dlhov, s výnimkou cenných papierov rovnocenných akciám v spolocnostiach alebo cenných papierov, ktoré by po prevedení alebo po výkone práv z nich vyplývajúcich viedli k vzniku práva nadobúdat akcie ci cenné papiere rovnocenné akciám. 320 V prvom rade treba uviest, ze úverová záruka sa vztahuje na cenné papiere emitované v súlade s podmienkami európskeho programu pre strednodobé cenné papiere, a teda na dlhové cenné papiere v zmysle clánku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2004/109. Treba preto zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze úverová záruka nie je v súlade s kritériom týkajúcim sa výsky maximálneho krytia pôzicky stanoveným v bode 3.2 písm. c) a v bode 4.1 písm. c) oznámenia o zárukách. 321 V druhom rade bod 3.2 písm. c) oznámenia o zárukách v ziadnom prípade nevylucuje, ze existenciu výhody mozno vylúcit v prípade prekrocenia hranice 80 %. Z tohto bodu totiz vyplýva, ze ked uvedená hranica nie je dodrzaná, musí clenský stát notifikovat opatrenie a odôvodnit svoje tvrdenie, podla ktorého dané opatrenie nepredstavuje státnu pomoc. Aj keby teda táto hranica bola prekrocená, nestacilo by to pre konstatovanie, ze záver Komisie, podla ktorého upravená sadzba poplatku za úverovú záruku vo výske 295 bázických bodov zodpovedala sadzbe poplatku, ktorú by pozadoval poskytovatel záruky v trhovom hospodárstve, bol zjavne nesprávny. 322 Vzhladom na tieto úvahy treba zamietnut tvrdenie zalozené na prekrocení hranice uvedenej v bode 3.2 písm. c) a bode 4.1 tretom odseku písm. c) oznámenia o zárukách. - O existencii financných problémov spolocnosti EDF 323 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo tvrdia, ze Komisia mala zohladnit skutocnost, ze EDF, materská spolocnost spolocnosti NNBG, má financné problémy. Domnievajú sa, ze dôkazné prostriedky, ktoré predlozili pocas konania na Vseobecnom súde, umoznujú preukázat túto skutocnost. Podla týchto clenských státov sa za výnimocných okolností prvok pomoci môze ukázat rovnako vysoký ako suma skutocne krytá úverovou zárukou. Hoci tieto dôkazné prostriedky neboli predlozené v správnom konaní, Komisia mala zohladnit skutocnosti, na ktoré tieto dokumenty odkazujú. V tejto súvislosti tieto clenské státy odkazujú na bod 3.2 písm. a) a bod 4.1 písm. a) oznámenia o zárukách. 324 Komisia a Francúzska republika sa domnievajú, ze tieto tvrdenia treba zamietnut. V tejto súvislosti Komisia uvádza, ze dokumenty, z ktorých vychádza Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo, jej neboli predlozené v správnom konaní a ze preto nebola povinná zohladnit okolnost, na ktorú sa odvoláva Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo. 325 Na úvod treba uviest, ze podla bodu 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách je jednou z podmienok umoznujúcich clenskému státu vylúcit existenciu výhody podla tohto oznámenia, aby dlzník nemal financné problémy a podla bodu 4.1 písm. a) uvedeného oznámenia sa táto okolnost musí zohladnit pri výpocte prvku pomoci. Ako vyplýva z bodu 4.1 písm. a) druhého odseku, Komisia sa domnieva, ze pri podnikoch, ktoré majú tazkosti, by poskytovatel záruky v trhovom hospodárstve, pokial by existoval, v case poskytnutia záruky úctoval vysoký poplatok podla miery ocakávanej platobnej neschopnosti a ze ak by sa pravdepodobnost, ze dlzník nebude schopný pôzicku splatit, javila ako mimoriadne vysoká, táto trhová sadzba by nemusela existovat a vo výnimocných prípadoch by sa prvok pomoci v záruke mohol ukázat taký vysoký ako suma skutocne krytá touto zárukou. 326 V prvom rade treba preskúmat tvrdenie Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva zalozené na tom, ze z dôvodu, ze EDF bola podnikom v tazkostiach, sa mala Komisia domnievat, ze prvok pomoci obsiahnutý v úverovej záruke bol taký vysoký ako suma skutocne krytá touto zárukou. 327 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla bodu 9 usmernení spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem [podnikov - neoficiálny preklad] v tazkostiach ([80]Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, dalej len "usmernenia o podnikoch v tazkostiach"), na ktoré odkazuje oznámenie o zárukách, je podnik v tazkostiach, ked nie je schopný, ci uz prostredníctvom svojich vlastných zdrojov alebo pomocou financných prostriedkov, ktoré je schopný získat od svojich vlastníkov/akcionárov alebo veritelov, zamedzit stratám, ktoré by ho bez vonkajsej intervencie verejných orgánov takmer s urcitostou odsúdili na vylúcenie z obchodnej cinnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. 328 Na podporu svojho tvrdenia, ze EDF mala financné tazkosti, Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo predkladajú tieto dôkazné prostriedky: - referencné dokumenty uverejnené inou spolocnostou, ktorá bola ciastocne prevzatá spolocnostou EDF (dalej len "dotknutá spolocnost") v prvých stvrtrokoch 2012, 2013 a 2014, - clánok, ktorý sa 27. februára 2011 objavil na internetovej stránke, - clánok, ktorý sa 1. marca 2012 objavil vo francúzskom denníku, - clánok, ktorý sa 8. apríla 2013 objavil v denníku v Spojenom královstve, - clánok, ktorý sa 26. februára 2014 objavil v nemeckom hospodárskom denníku, - clánok, ktorý sa 6. októbra 2014 objavil v nemeckom hospodárskom denníku, - clánok, ktorý sa 5. júna 2015 objavil vo francúzskom denníku, - clánok, ktorý sa 17. februára 2016 objavil vo francúzskom denníku, - clánok, ktorý sa 18. februára 2016 objavil vo francúzskom denníku, - dva clánky, ktoré sa 12. marca 2016 objavili v hospodárskom a financnom denníku v Spojenom královstve, - osobitnú správu francúzskeho Cour des comptes (Dvor audítorov) o medzinárodnej stratégii spolocnosti EDF z novembra 2015, - clánok nezávislej organizácia, ktorý sa objavil 13. decembra 2012. 329 Po prvé, pokial ide o clánok, ktorý sa 27. februára 2011 objavil na internetovej stránke, treba uviest, ze tento clánok sa týka financnej situácie spolocnosti EDF a ze odkazuje na zadlzenie tejto spolocnosti. Vzhladom na to, ze v tomto clánku sa uvádza, ze EDF dostala rating AA od ratingovej agentúry, vsak z neho nemozno vyvodit, ze zadlzenie tejto spolocnosti dosiahlo takú úroven, ze bolo mozné takmer s urcitostou ocakávat, ze táto spolocnost bude vylúcená z obchodnej cinnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. Tento rating totiz zodpovedá vysokej kvalite a investícii, ktorá je v zásade bezpecná. 330 Po druhé z clánku, ktorý sa 8. apríla 2013 objavil v denníku v Spojenom královstve, mozno vyvodit iba to, ze pôvodný partner spolocnosti EDF pre projekt Hinkley Point C opustil jadrovú energetiku a ze vzhladom na dlh, ktorý mala EDF vo výske 39 miliárd eur, nebolo isté, ze môze tento projekt realizovat sama. Naproti tomu z toho clánku nemozno vyvodit, ze EDF bola podnikom vo financných tazkostiach v zmysle bodu 9 usmernení o podnikoch v tazkostiach. 331 Po tretie, pokial ide o clánok, ktorý sa 1. marca 2012 objavil vo francúzskom denníku a clánky, ktoré sa objavili v nemeckom hospodárskom denníku 26. februára a 6. októbra 2014, treba uviest, ze tieto clánky sa netýkajú spolocnosti EDF, ale dotknutej spolocnosti. V case prijatia napadnutého rozhodnutia vsak táto spolocnost a EDF boli odlisnými spolocnostami a ani Rakúska republika, ani Luxemburské velkovojvodstvo nepredlozili dôkazy umoznujúce konstatovat, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia Komisia vedela alebo mala vediet, ze v budúcnosti bude spolocnost spomínaná v uvedených clánkoch ciastocne prevzatá spolocnostou EDF. Naopak v tejto súvislosti treba zdôraznit, ze podla údajov Komisie, ktoré Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo nespochybnili, bola dohoda o ciastocnom prevzatí dotknutej spolocnosti spolocnostou EDF podpísaná az 29. júla 2015, teda dlho po 8. októbri 2014, ked bolo prijaté napadnuté rozhodnutie. Tieto clánky preto nemôzu preukazovat existenciu financných tazkostí, ktoré mala EDF v case prijatia napadnutého rozhodnutia. Tieto úvahy platia aj pre referencné dokumenty uverejnené dotknutou spolocnostou v prvých stvrtrokoch 2012, 2013 a 2014, ako aj pre clánok, ktorý sa objavil na internetovej stránke v rozsahu, v akom obsahujú informácie týkajúce sa dotknutej spolocnosti. 332 Po stvrté, pokial ide o clánky, ktoré sa objavili vo francúzskom denníku 5. júna 2015 a 17. a 18. februára 2016, ako aj clánok, ktorý sa objavil v hospodárskom a financnom denníku v Spojenom královstve 12. marca 2016, treba uviest, ze tieto clánky boli uverejnené po prijatí napadnutého rozhodnutia. 333 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zákonnost rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci sa musí posúdit v závislosti od informácií, ktoré Komisia mohla mat k dispozícii v case jeho prijatia (rozsudok z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [81]234/84, [82]EU:C:1986:302, bod [83]16). V prejednávanej veci vsak Komisia nemohla mat k dispozícii tieto informácie, pretoze clánky uvedené v bode 332 vyssie boli uverejnené po prijatí napadnutého rozhodnutia a nic v spise nenasvedcuje tomu, ze Komisia mohla mat k dispozícii informácie, ktoré tieto clánky obsahovali, pred prijatím tohto rozhodnutia. 334 V kazdom prípade aj keby Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo predlozili clánky uvedené v bode 328 vyssie, aby preukázali existenciu okolností, ku ktorým doslo pred prijatím napadnutého rozhodnutia, nemohli by preukázat, ze pred týmto prijatím bola EDF podnikom vo financných tazkostiach v zmysle bodu 9 usmernení o podnikoch v tazkostiach. Kedze sa totiz v týchto clánkoch odkazuje na likvidáciu dotknutej spolocnosti a jej ciastocné prevzatie spolocnostou EDF, treba pripomenút, ze k týmto udalostiam doslo po tomto prijatí (pozri bod 331 vyssie). Okrem toho treba uviest, ze z týchto clánkov nemozno vyvodit, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia dosiahlo zadlzenie spolocnosti EDF taký rozmer, ze by to túto spolocnost bez vonkajsej intervencie takmer s urcitostou odsúdilo na vylúcenie z obchodnej cinnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. 335 Po piate Rakúska republika tvrdí, ze zo strany 5 osobitnej správy francúzskeho Dvora audítorov o medzinárodnej stratégii spolocnosti EDF z novembra 2015 vyplýva, ze táto spolocnost bola na konci roka 2009 "v nestabilnej financnej situácii" a zo strany 7 tej istej správy zase to, ze "financná situácia [tejto spolocnosti] bola nestabilná a to dokonca aj za cenu dalsieho zadlzovania". 336 V tejto súvislosti stací uviest, ze z osobitnej správy francúzskeho Dvora audítorov o medzinárodnej stratégii spolocnosti EDF z novembra 2015 nemozno vyvodit, ze v den prijatia napadnutého rozhodnutia bola EDF podnikom s financnými tazkostami v zmysle bodu 9 usmernení o podnikoch v tazkostiach. Na jednej strane sa totiz na strane 5 tejto správy uvádza, ze "na konci roka 2009 bola [EDF] v nestabilnej financnej situácii", ale následne je v nej uvedené, ze "sa zac[al] nový cyklus zodpovedajúci kontrolnému obdobiu [Dvora audítorov], v ktorom dominovali prevody v celkovej výske takmer 13 [miliárd eur]". Na druhej strane treba skonstatovat, ze formulácia nachádzajúca sa na strane 7 tejto správy, podla ktorej "najväcsou obavou státu ako akcionára bolo, ze skupina bude nadalej vyplácat vysokú dividendu napriek tomu, ze jej financná situácia bola nestabilná a to dokonca aj za cenu dalsieho zadlzovania" nepreukazuje, ze zadlzenie spolocnosti EDF by ju takmer s urcitostou odsúdilo k vylúceniu z obchodnej cinnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. 337 Po sieste, pokial ide o clánok nezávislej organizácie z 13. decembra 2012, z tohto clánku vyplýva, ze výdavky na výstavbu jadrových elektrární vo Flamanville a Olkiluoto stúpli. V prvom rade vsak z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia vzala do úvahy tieto okolnosti. Dalej treba uviest, ze z tohto clánku nemozno vyvodit, ze EDF alebo dotknutá spolocnost mali financné tazkosti. Napokon, pokial ide o informácie obsiahnuté v tomto clánku o tejto spolocnosti, stací odkázat na úvahy vysvetlené v bode 331 vyssie. Ani tento clánok teda nemôze preukazovat existenciu zjavného pochybenia Komisie. 338 Dôkazné prostriedky, ktoré predlozila Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo, teda nemôzu preukazovat, ze EDF mala financné tazkosti v zmysle bodu 9 usmernení o podnikoch v tazkostiach. Treba preto zamietnut tvrdenie týchto clenských státov, podla ktorého vzhladom na to, ze EDF bola podnikom v tazkostiach, sa Komisia mala domnievat, ze prvok pomoci obsiahnutý v úverovej záruke bol taký vysoký ako suma skutocne krytá touto zárukou. 339 V druhom rade, pokial majú tvrdenia, ktoré uvádza Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo, preukazovat, ze vzhladom na financnú situáciu, v ktorej sa nachádzala EDF, by investor v trhovom hospodárstve nesúhlasil so sadzbou poplatku za úverovú záruku vo výske 295 bázických bodov, stací uviest, ze tieto clenské státy neuviedli podrobné tvrdenia, ktoré by mohli preukázat, ze úvahy Komisie vysvetlené v bode 9.5.3.1 napadnutého rozhodnutia boli neprijatelné. Tieto clenské státy najmä neuvádzajú ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovat, ze bolo zjavne nesprávne vychádzat z ratingu BB alebo Ba, ani ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovat, ze po prvé, porovnanie medzi priemerom 102 európskych podnikových swapov na úverové zlyhanie v rizikovej kategórii BB a strednou hodnotou 286 bázických bodov pre uvedenú rizikovú kategóriu, ktoré Komisia vykonala, alebo po druhé úprava sadzby poplatku za úverovú záruku na 295 bázických bodov, ku ktorej sa pristúpilo v reakcii na obavy Komisie (pozri bod 290 vyssie), boli neprijatelné. 340 Treba preto zamietnut aj tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva zalozené na tom, ze Komisia opomenula zohladnit kritériá stanovené v bode 3.2 písm. a) a v bode 4.1 písm. a) oznámenia o zárukách, pricom nie je potrebné rozhodovat o tvrdení Komisie, podla ktorého dokumenty predlozené týmito clenskými státmi neboli predlozené v správnom konaní. - O tvrdení zalozenom na tom, ze sadzba poplatku mala dosahovat najmenej 400 bázických bodov 341 V replike Rakúska republika tvrdí, ze podla bodu 3.4 písm. f) siesteho odseku oznámenia o zárukách je minimálna výska poplatku za riziko 400 bázických bodov. Komisia nevysvetlila, preco úverová záruka, za ktorú bola stanovená upravená sadzba poplatku vo výske 295 bázických bodov, bola menej riziková. 342 Komisia a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. 343 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze kritérium spomenuté v bode 3.4 písm. f) siestom odseku oznámenia o zárukách, na ktoré odkazuje bod 4.2 tohto oznámenia, sa uplatnuje iba na zárucné schémy a nie na individuálne záruky. Úverová záruka vsak nepredstavuje zárucnú schému v zmysle bodu 1.3 písm. a) tohto oznámenia. 344 V druhom rade treba v kazdom prípade konstatovat, ze v rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, výska 400 bázických bodov uvedená v bode 3.4 písm. f) siestom odseku oznámenia o zárukách sa nevztahuje priamo na sadzbu poplatku za záruku. Ako totiz vyplýva z bodu 3.4 písm. f) tohto oznámenia poplatky musia pokrývat bezné riziká súvisiace s poskytnutím záruky, administratívne náklady schémy a rocnú odmenu za dostatocný kapitál. Rocná odmena za dostatocný kapitál sa skladá z poplatku za riziko prípadne zvýseného o bezrizikovú úrokovú sadzbu. Výska 400 bázických bodov spomenutá v bode 3.4 písm. f) siestom odseku tohto oznámenia sa teda týka iba bezného poplatku za kapitálové riziko, ktorý musí byt zahrnutý do poplatku za záruku úctovaného prijímatelom. Z toho vyplýva, ze v rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, sadzbu poplatku za úverovú záruku nemozno priamo porovnávat so sadzbou 400 bázických bodov uvedenou v tomto bode. 345 V tretom rade treba ad abundantiam uviest, ze bod 3.4 písm. f) siesty odsek oznámenia o zárukách iba spresnuje cast metodológie umoznujúcej clenskému státu stanovit sadzbu poplatku zodpovedajúcu sadzbe, ktorú by vyzadoval poskytovatel záruky v trhovom hospodárstve. Tento bod vsak nijako nebráni tomu, aby Komisia namiesto tejto metodológie vyuzila odlisný prístup na urcenie tejto sadzby tým, ze ako východiskový bod zohladní sadzby poplatkov vyzadované poskytovatelmi záruky v trhovom hospodárstve v prípade porovnatelných projektov a tieto sadzby upraví s prihliadnutím na osobitnosti daného projektu. Tento bod teda nebráni prístupu, ktorý Komisia nasledovala v prejednávanej veci (pozri bod 290 vyssie). 346 Vzhladom na tieto úvahy treba zamietnut aj tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia nezohladnila metódu výpoctu uvedenú v bode 3.4 písm. f) siestom odseku a v bode 4.2 oznámenia o zárukách. 347 Tvrdenia, ktoré uvádza Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo a ktoré sa zakladajú na nedodrzaní kritérií upravených v oznámení o zárukách, teda nemôzu preukazovat existenciu zjavného pochybenia ovplyvnujúceho úvahy Komisie nachádzajúce sa v bodoch 475 a 476 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých upravená sadzba poplatku za úverovú záruku vo výske 295 bázických bodov zodpovedala sadzbe, ktorú by NNBG musela platit v prípade, ak by takáto záruka bola ponúkaná na trhu. 348 Treba preto zamietnut tieto tvrdenia, pricom nie je potrebné rozhodovat o otázke, ci bola Komisia v prejednávanej veci povinná zohladnit kritériá upravené v oznámení o zárukách. 349 Vsetky tvrdenia, ktoré sa týkajú úverovej záruky, treba v dôsledku toho zamietnut. 4) O kumulácii dotknutých opatrení 350 V rámci piateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze Komisia nezohladnila zásadu kumulácie, ktorá vyzaduje, aby vsetky dotknuté opatrenia bolo mozné vymedzit v ich celosti. 351 V prvom rade, pokial sa Rakúska republika týmto tvrdením znovu odvoláva na to, ze Komisia bola povinná vypocítat presnú sumu grantového ekvivalentu pre dotknuté opatrenia alebo ze dostatocne nevymedzila prvok pomoci obsiahnutý v rôznych dotknutých opatreniach, treba toto tvrdenie zamietnut s poukazom na body 247 az 349 vyssie. 352 V druhom rade, pokial chce týmto tvrdením Rakúska republika uviest, ze Komisia dostatocne nezohladnila kumulatívny úcinok troch dotknutých opatrení, treba zdôraznit, ze toto tvrdenie sa týka existencie nadmernej náhrady. Toto tvrdenie bude preto zohladnené pri preskúmaní siesteho zalobného dôvodu, ktorý sa týka proporcionality dotknutých opatrení. 353 Aj toto tvrdenie treba v dôsledku toho zamietnut a spolu s ním vsetky tvrdenia, ktoré majú preukazovat, ze prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach neboli dostatocne vymedzené. c) O výdavkoch na nakladanie s jadrovým odpadom a jeho uskladnenie 354 V rámci piateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia dostatocne neurcila výdavky na nakladanie s jadrovým odpadom a jeho uskladnenie. 355 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze opatrenie pomoci, ktoré Komisia vyhlásila za zlucitelné, sa týka iba rozdielovej zmluvy, dohody ministra a úverovej záruky. Naproti tomu sa napadnuté rozhodnutie netýka prípadnej státnej pomoci poskytnutej Spojeným královstvom na krytie výdavkov na nakladanie s jadrovým odpadom a jeho uskladnenie. 356 V druhom rade treba uviest, ze ako to vyplýva z odôvodnenia 461 napadnutého rozhodnutia, pri svojom posúdení dotknutých opatrení Komisia zohladnila informácie o výdavkoch na nakladanie s jadrovým odpadom a jeho uskladnenie, ktoré boli uvedené vo financnom modeli pre Hinkley Point C. Ako totiz Komisia správne uvádza, kedze islo o výdavky, ktoré musí znásat prevádzkovatel elektrárne, bolo ich potrebné zohladnit pri výpocte úrovne návratnosti potrebnej na vytvorenie dostatocného stimulacného úcinku. 357 V tretom rade treba uviest, ze v odôvodneniach 460 a 461 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne pripomenula, ze akýkolvek prvok dalsej pomoci týkajúci sa výdavkov na nakladanie s jadrovým odpadom a jeho uskladnenie, ktorý nebol zahrnutý v dotknutých opatreniach, musí byt oznámený osobitne. 358 Vzhladom na tieto skutocnosti treba dospiet k záveru, ze Komisia konala v súlade so zásadami pripomenutými v bodoch 263 az 266 vyssie. Tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze Komisia dostatocne neurcila výdavky na nakladanie s jadrovým odpadom a jeho uskladnenie, treba preto zamietnut. 359 Tento záver nemôze byt spochybnený tým, ze 20. júla 2015, teda po prijatí napadnutého rozhodnutia, Spojené královstvo oznámilo metódu tarifikácie pre zmluvy o preprave jadrového odpadu a ze rozhodnutím z 9. októbra 2015 vo veci SA.34962, Waste Contract for New Nuclear Power Stations ([84]Ú. v. EÚ C 161, 2016, s. 1), Komisia posúdila túto metódu ako státnu pomoc a vyhlásila ju za zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. K týmto skutocnostiam totiz doslo po prijatí napadnutého rozhodnutia, a preto nemôzu spochybnit jeho zákonnost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2014, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, [85]T-533/10, [86]EU:T:2014:629, bod [87]75). Okrem toho, ak sa Rakúska republika domnievala, ze opatrenie pomoci schválené rozhodnutím z 9. októbra 2015 nemalo byt vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom, prinálezalo jej uplatnit tieto tvrdenia v zalobe proti tomuto rozhodnutiu. Naproti tomu takéto tvrdenia nie sú relevantné v rámci prejednávanej zaloby, predmetom ktorej je návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia, ktoré sa nevztahuje na túto metódu tarifikácie. d) O prípadnom poskytnutí budúcej státnej pomoci 360 V rámci piateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze v budúcnosti prípadne môze byt poskytnutá v prospech Hinkley Point C dalsia pomoc vo forme verejnej záruky. 361 K tomuto tvrdeniu stací uviest, ze odkazuje na skutocnosti, ktoré prípadne môzu nastat po dni prijatia napadnutého rozhodnutia a ktoré preto nemôzu spochybnit jeho zákonnost (pozri bod 359 vyssie). V kazdom prípade, pokial sa Rakúska republika domnieva, ze akákolvek dalsia pomoc nie je zlucitelná s vnútorným trhom, tieto tvrdenia nemozno zohladnit v rámci prejednávanej zaloby, ktorá sa vztahuje iba na návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa dotknutých opatrení. 362 V dôsledku toho treba zamietnut vsetky tvrdenia, ktoré majú preukazovat, ze prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach neboli dostatocne vymedzené. 3. O tvrdeniach týkajúcich sa porusenia povinnosti odôvodnenia 363 Pokial ide o tvrdenia zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia, ktoré Rakúska republika uvádza v rámci stvrtej casti deviateho zalobného dôvodu, stací uviest, ze tieto tvrdenia sa zakladajú na nesprávnom predpoklade, podla ktorého bola Komisia povinná podrobnejsie vymedzit dotknuté opatrenia. Tieto tvrdenia treba preto zamietnut. 364 Tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze metóda, ktorú pouzila Komisia, aby definovala prvok pomoci obsiahnutý v úverovej záruke, je nezrozumitelná, treba tiez zamietnut. Ako totiz uz bolo vysvetlené v bodoch 285 az 349 vyssie, z napadnutého rozhodnutia dostatocne jasne vyplýva, ze Komisia upravila podmienky úverovej záruky oznámenej Spojeným královstvom tak, aby bol prvok pomoci obsiahnutý v tejto záruke obmedzený na minimum. 365 Aj tvrdenia týkajúce sa porusenia povinnosti odôvodnenia treba preto zamietnut. 366 V dôsledku toho treba zamietnut piaty a ôsmy zalobný dôvod, ako aj stvrtú cast deviateho zalobného dôvodu s výnimkou tvrdenia zalozeného na úcinku blokovania vnútorného trhu s elektrickou energiou a na úcinkoch dotknutých opatrení na ceny na tomto trhu (pozri bod 273 vyssie) a tvrdenia zalozeného na tom, ze Komisia dostatocne nezohladnila kumulatívny úcinok troch dotknutých opatrení (pozri bod 352 vyssie), ktoré budú zohladnené pri preskúmaní siesteho zalobného dôvodu. F. O siestom zalobnom dôvode, druhej výhrade tretej casti a siestej casti deviateho zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú preskúmania proporcionality dotknutých opatrení 367 Siesty zalobný dôvod, druhá výhrada tretej casti a siesta cast deviateho zalobného dôvodu sa týkajú úvah Komisie vysvetlených v bodoch 9.5 a 9.6 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých dotknuté opatrenia sú v súlade so zásadou proporcionality. V odôvodnení 548 uvedeného rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze pod podmienkou, ze dôjde k úprave sadzby poplatku za úverovú záruku na 295 bázických bodov a zmene mechanizmu podielu na zisku, bolo narusenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z uvedenia Hinkley Point C do prevádzky na potrebnom minime a bolo vyvázené pozitívnymi úcinkami opatrení. 368 V prvom rade treba preskúmat siesty zalobný dôvod, ktorý má preukázat existenciu pochybení pri preskúmaní proporcionality dotknutých opatrení. V druhom rade bude preskúmaná druhá výhrada tretej casti a siesta cast deviateho zalobného dôvodu, ktoré sa zakladajú najmä na nedostatocnom odôvodnení. 1. O siestom zalobnom dôvode týkajúcom sa preskúmania proporcionality dotknutých opatrení 369 Na podporu siesteho zalobného dôvodu Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo uvádzajú, ze úvahy Komisie vysvetlené v bodoch 9.5 a 9.6 napadnutého rozhodnutia sú zjavne nesprávne. 370 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze aby bolo opatrenie pomoci zlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 pís. c) ZFEÚ, musí byt vhodné a potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela verejného záujmu. Okrem toho zmena podmienok obchodu a skreslenie hospodárskej sútaze, ktoré toto opatrenie spôsobuje, nesmú byt neprimerané vo vztahu k pozitívnym úcinkom, ktoré z neho vyplývajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [88]T-371/94 a T-394/94, [89]EU:T:1998:140, body [90]282 a [91]283, a z 26. februára 2015, Francúzsko/Komisia, [92]T-135/12, neuverejnený, [93]EU:T:2015:116, bod [94]60). 371 Treba tiez pripomenút, ze ako uz bolo vysvetlené v bodoch 79 az 128 vyssie, Spojené královstvo bolo oprávnené nielen vybrat si jadrovú technológiu ako zdroj energie, ktorý mal tvorit súcast jeho energetického balíka, ale vzhladom na clánok 2 písm. c) a clánok 192 prvý odsek Zmluvy Euratom bolo rovnako oprávnené definovat výstavbu nových kapacít na výrobu jadrovej energie ako ciel verejného záujmu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 372 Pokial ide o rozsah preskúmania, ktoré musí Vseobecný súd vykonat za týchto okolností, treba zdôraznit, ze Komisia má pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ sirokú mieru volnej úvahy. Preskúmanie vykonávané Vseobecným súdom je teda obmedzené (pozri body 160 a 161 vyssie). 373 S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmat tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva uvedené na podporu siesteho zalobného dôvodu, ktoré mozno rozdelit na tri casti, z ktorých prvá sa týka vhodnosti dotknutých opatrení, druhá ich potrebnosti a tretia zvázenia ich pozitívnych a negatívnych úcinkov. a) O vhodnosti dotknutých opatrení 374 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo uvádzajú, ze v rozpore s tým, co zdôraznila Komisia, dotknuté opatrenia neboli vhodné na dosiahnutie ciela, ktorým je zlepsenie bezpecnosti zásobovania, ani ciela, ktorým je diverzifikácia dodávatelov elektrickej energie a dekarbonizácia. 375 V prvom rade Rakúska republika tvrdí, ze dotknuté opatrenia nie sú vhodné na zlepsenie bezpecnosti zásobovania a na dosiahnutie diverzifikácie dodávatelov elektrickej energie. 376 Na jednej strane Rakúska republika tvrdí, ze pokial ide o bezpecnost zásobovania, jadrová energia neponúka ziadnu výhodu v porovnaní s inými, ekologickejsími a menej zatazujúcimi, zdrojmi energie. Predovsetkým sú clenské státy závislé od dovozu uránovej rudy. Dalej sú jadrové elektrárne velmi citlivé na nárast teploty pre ich vysokú potrebu studenej vody. Okrem toho malé decentralizované elektrárne sú menej nákladné a mozno ich rýchlo uviest do chodu a vypnút, co dáva ovela väcsiu moznost reagovat na dopyt po elektrickej energii, ktorý sa rýchlo vyvíja. Navyse poruchu v malej elektrárni mozno zvládnut ovela lahsie ako poruchu v jadrovej elektrárni. Okrem toho v rôznych scenároch, o ktorých uvazovala, Komisia nezohladnila ani plán vnútorného prepojenia, ktorý má najmä integrovat obnovitelné zdroje energie, ani budúci technický vývoj. Okrem toho podla Rakúskej republiky dôjde v budúcnosti k znacnému nárastu kapacít na výrobu energie v Spojenom královstve. Napokon Komisia dostatocne nezvázila moznost vyriesit prípadné nedostatky zásobovania vyuzitím rôznych opatrení energetickej úcinnosti. 377 Na druhej strane Rakúska republika uvádza, ze dotknuté opatrenia neprispievajú k diverzifikácii dodávatelov elektrickej energie, ale majú opacný úcinok. Rozsírenie jadrovej elektrárne Hinkley Point obmedzuje verejné prostriedky, znacne znizuje rozpocet vyclenený na obnovitelné energie a bráni pokracovaniu v projektoch prevádzkovania a rozvoja obnovitelných zdrojov energie. Tieto opatrenia tak prispievajú k udrziavaniu jadrovej energie na úkor obnovitelných energií, a teda k zachovaniu súcasnej struktúry zásobovania, ktorá sa vyznacuje významným podielom jadrovej energie. Tieto opatrenie sú preto v rozpore s údajne sledovaným cielom, ktorým je diverzifikácia dodávatelov elektrickej energie. 378 V druhom rade Rakúska republika tvrdí, ze dotknuté opatrenia nie sú vhodné na dosiahnutie ciela dekarbonizácie. Jadrová energia sa ukazuje podstatne drahsia ako napríklad veterná alebo vodná energia. Ak by podla Rakúskej republiky uvedené opatrenia boli venované týmto spôsobom výroby elektrickej energie, mohli by sa emisie oxidu uhlicitého dalej znizovat. 379 Komisia, Ceská republika, Madarsko, Polská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. 380 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v bode 9.2 napadnutého rozhodnutia Komisia identifikovala podporu jadrovej energie a konkrétnejsie vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie ako ciel verejného záujmu sledovaný dotknutými opatreniami. Ako bolo vysvetlené pri preskúmaní stvrtého zalobného dôvodu, Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo neuviedli tvrdenia, ktoré môzu spochybnit tento záver. 381 Treba teda uviest, ze tvrdenia Rakúskej republiky sa obmedzujú na spochybnenie vhodnosti dotknutých opatrení na sledovanie iných cielov, ako je zlepsenie bezpecnosti zásobovania, diverzifikácia dodávatelov a dekarbonizácia. Naproti tomu tieto tvrdenia nemajú spochybnit vhodnost týchto opatrení na dosiahnutie ciela spolocného záujmu urceného Spojeným královstvom, a to vytvorenia nových kapacít na výrobu jadrovej energie, ktorý Komisia zohladnila. Z toho vyplýva, ze tieto tvrdenia Rakúskej republiky nemôzu spochybnit dôvodnost úvah Komisie o vhodnosti týchto opatrení. Treba ich preto zamietnut ako neúcinné v tomto kontexte. 382 Treba vsak uviest, ze niektoré z tvrdení Rakúskej republiky sa v podstate týkajú zvázenia pozitívnych a negatívnych úcinkov dotknutých opatrení, ktoré vykonala Komisia v napadnutom rozhodnutí. Tieto tvrdenia budú zohladnené pri preskúmaní tretej casti siesteho zalobného dôvodu, ktorá sa týka zvázenia týchto úcinkov. b) O potrebnosti dotknutých opatrení 383 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo tvrdia, ze dotknuté opatrenia idú nad rámec toho, co je potrebné na dosiahnutie cielov, ktorými sú zlepsenie bezpecnosti zásobovania, diverzifikácia dodávatelov a dekarbonizácia, a teda spôsobujú neprimerané narusenie hospodárskej sútaze. Mechanizmus pomoci obsiahnutý v rozdielovej zmluve, ktorý vdaka garantovanej základnej cene umoznuje investovat do kapacít na výrobu jadrovej energie, môze ovplyvnit podmienky hospodárskej sútaze na trhu s energiou v Spojenom královstve. Elektráren Hinkley Point C by predovsetkým mala motiváciu vyrábat elektrickú energiu aj pri jej záporných cenách. To by malo negatívne úcinky na tento trh, ktoré by sa prejavili vo forme porúch a znevýhodnovalo by to alternatívnych dodávatelov elektrickej energie. Výrobcovia obnovitelných energií by bez podmienok porovnatelných s podmienkami obsiahnutými v rozdielovej zmluve boli vytlacení z trhu. 384 V tejto súvislosti Rakúska republika v prvom rade tvrdí, ze zvýsenie ponuky elektrickej energie vyrobenej jadrovými elektrárnami následkom ich dotovania ovplyvní nákladovú krivku v ich prospech, spôsobí poruchy trhu s energiou a môze viest k vylúceniu technológií spôsobilých úcinne stabilizovat siete, najmä plynových elektrární. Podla jej názoru to ohrozí vytvorenie efektívnej kombinácie výrobných kapacít zalozenej na flexibilných plynových elektrárnach spojených s nestálou veternou energiou tým, ze to povedie k nerentabilnosti prevádzkovania a zachovania stúpajúceho poctu plynových elektrární. Rakúska republika sa totiz domnieva, ze plynové elektrárne budú mat najhorsie problémy udrzat sa na trhu v roku 2030, zatial co dotované jadrové elektrárne, ako je Hinkley Point C, budú mat vysoké miery pokrytia vdaka poskytnutej pomoci a budú mat motiváciu neuvázene zásobovat siet pocas fáz, ked uz táto siet bude dostávat významné dodávky elektrickej energie pochádzajúcej z obnovitelných zdrojov. To by ohrozilo bezpecnost zásobovania z dôvodu predvídatelného poklesu flexibilných výrobných kapacít. 385 V druhom rade Rakúska republika tvrdí, ze v rozpore s tým, co si myslí Komisia, dotknuté opatrenia nemajú stimulacný úcinok vhodný na realizáciu investícií. S prihliadnutím na následky týchto opatrení stimulacný úcinok, ktorý Komisia predpokladá v prospech príjemcu, nie je vhodný na dosiahnutie zelaného ciela. Tieto opatrenia vytvárajú skreslené stimulacné struktúry na výrobu elektrickej energie, ktoré za urcitých trhových podmienok môzu dokonca ohrozit bezpecnost zásobovania namiesto toho, aby ju garantovali. Navyse sa môzu objavit narusenia trhu a poruchy a prejavit sa tak na vnútrostátnom, ako aj európskom trhu s elektrickou energiou. Predovsetkým podpora jadrovej energie vedie k potenciálnej nadkapacite neflexibilnej výroby. Vzhladom na dotacný mechanizmus by pri záporných cenách NNBG ako prevádzkovatel Hinkley Point C nebola ekonomicky stimulovaná k tomu, aby znízila mnozstvo vyrobenej elektrickej energie v prípade nadmernej ponuky, ale naopak aby ju nadalej vyrábala na zásobovanie siete bez akéhokolvek zohladnenia situácie v sieti. To by nútilo výrobcov obnovitelných energií, predovsetkým prevádzkovatelov veterných turbín, ktoré chce Spojené královstvo rozvíjat, umelo znizovat svoje dodávky, aby neohrozili stabilitu siete. Podla Rakúskej republiky sa títo výrobcovia stiahnu z trhu, budú musiet platit záporné ceny za svoju výrobu a stratia svoje dotácie alebo moznost získat prípadné dotácie. Elektráren Hinkley Point C priamo prispieva k tomu, ze scenár záporných cien je este pravdepodobnejsí. Kedze jadrová elektráren má akokolvek, ci uz so státnou pomocou alebo bez nej, iba obmedzené moznosti reagovat na ceny na trhu, na vrcholy dopytu a na vsetko, co by mohlo ohrozit stabilitu siete, elektráren dotovaná prostredníctvom rozdielovej zmluvy tak specifickejsie prispieva k negatívnemu ovplyvnovaniu trhových podmienok pre konkurencné technológie a zatial co dostáva znacné dotácie, môze vylúcit z trhu technológie s nizsími hranicnými nákladmi. Rakúska republika napokon dodáva, ze cena elektrickej energie vyrobenej elektrárnou Hinkley Point C za megawathodinu bude dvakrát vyssia ako cena v súcasnosti ponúkaná na trhu. 386 V tretom rade Rakúska republika tvrdí, ze dotknuté opatrenia neprimerane znevýhodnujú ostatné technológie. V rozpore s úvahami Komisie nemôzu byt iné technológie podobne dotované pomocou rozdielových zmlúv. Pomoc na výrobu energie z obnovitelných zdrojov energie podlieha urcitým, velmi prísnym kritériám, ktoré sú jasne definované nariadením c. 651/2014 a usmerneniami o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020. Dotknuté opatrenia a predovsetkým rozdielová zmluva vsak nesplnajú ziadnu z týchto podmienok. Naopak tieto opatrenia spôsobujú dokonca vytlacenie výrobcov obnovitelnej energie z trhu, pretoze títo výrobcovia nemôzu získat pomoc porovnatelnú s pomocou poskytovanou prevádzkovatelom jadrových elektrární. Navyse takéto opatrenia umoznujú spolocnosti NNBG, aby vyuzívala dotácie bez zohladnenie situácie v sieti, zatial co napríklad veterné turbíny musia uprednostnit stabilitu siete pred svojimi dodávkami elektrickej energie, a teda pred svojou moznostou vyuzit prípadné dotácie. 387 Komisia, Ceská republika, Madarsko, Polská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. 388 Na úvod treba uviest, ze tvrdenia Rakúskej republiky sa v podstate sústredujú na tri výhrady, z ktorých prvá sa zakladá na tom, ze dotknuté opatrenia neboli potrebné na dosiahnutie cielov zlepsenia bezpecnosti zásobovania, diverzifikácie dodávatelov a dekarbonizácie, druhá na tom, ze mensie elektrárne by boli postacujúce a tretia na tom, ze Komisia dostatocne nepreskúmala riziko nadmernej náhrady. 389 V prvom rade treba preskúmat tvrdenia Rakúskej republiky zalozené na tom, ze dotknuté opatrenia neboli potrebné na dosiahnutie cielov zlepsenia bezpecnosti zásobovania, diverzifikácie dodávatelov a dekarbonizácie. 390 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia zohladnila ciel verejného záujmu súvisiaci s vytvorením nových kapacít na výrobu jadrovej energie (pozri bod 380 vyssie). Tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva zalozené na tom, ze dotknuté opatrenia neboli potrebné na dosiahnutie cielov zlepsenia bezpecnosti zásobovania, diverzifikácie dodávatelov a dekarbonizácie, preto nemôzu spochybnit dôvodnost úvah Komisie. Tieto tvrdenia teda treba zamietnut. 391 V druhom rade treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze mensie, prípadne modulárne elektrárne by boli dostatocné, kedze tieto elektrárne môzu byt rýchlejsie uvedené do chodu a kedze poruchu v takejto elektrárni mozno zvládnut lahsie, ako keby k nej doslo v elektrárni Hinkley Point. V rozsahu, v akom sa toto tvrdenie týka nejadrových elektrární, totiz stací pripomenút, ze takéto elektrárne nie sú vhodné na dosiahnutie ciela podpory jadrovej energie sledovaného dotknutými opatreniami. Pokial ide o zvysok, stací uviest, ze Rakúska republika nevysvetluje dôvody, pre ktoré by výstavba viacerých mensích jadrových elektrární, ktoré majú vytvorit rovnaký základný odber jadrovej energie ako elektráren Hinkley Point C, mohla mat obmedzenejsí úcinok na podmienky obchodu a na hospodársku sútaz ako výstavba uvedenej elektrárne. 392 V tretom rade Rakúska republika tvrdí, ze Komisia dostatocne nezohladnila skutocnost, ze Spojené královstvo prijalo tri opatrenia, ktorých individuálna suma je uz mimoriadne vysoká. V napadnutom rozhodnutí Komisia iba odôvodnila kazdé z týchto opatrení zvlást, avsak bez zohladnenia ich kumulovaného úcinku. Toto tvrdenie a tvrdenie uvedené v rámci piateho zalobného dôvodu, podla ktorého Komisia nezohladnila kumulatívny úcinok dotknutých opatrení (pozri bod 352 vyssie), sa prekrývajú. V tejto súvislosti treba zohladnit aj tvrdenie uvedené v rámci prvého zalobného dôvodu, podla ktorého nebolo potrebné poskytnút "imunitu" prevádzkovatelom Hinkley Point C (pozri bod 196 vyssie). 393 Po prvé treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze Komisia preskúmala dotknuté opatrenia iba individuálne, ale nezohladnila ich kumulovaný úcinok. Na jednej strane totiz z odôvodnenia 337 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze tieto opatrenia sú vzájomne prepojené. Na druhej strane z odôvodnení 407 a 479 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze pri preskúmaní proporcionality uvedených opatrení Komisia zohladnila toto prepojenie. V týchto odôvodneniach totiz Komisia skonstatovala, ze miera návratnosti, na základe ktorej bola vypocítaná realizacná cena pre rozdielovú zmluvu, bola v súlade so súborom opatrení, ktoré tvorili jej rámec. Dohoda ministra a úverová záruka sú vsak súcastou týchto opatrení. Z toho vyplýva, ze Komisia pri posúdení potrebnosti prvku pomoci obsiahnutého v rozdielovej zmluve zohladnila prvky pomoci obsiahnuté v ostatných dvoch opatreniach. 394 Po druhé treba uviest, ze Rakúska republika neuvádza ziadne podrobné tvrdenie, ktoré by mohlo preukázat, ze prvky pomoci obsiahnuté v rôznych dotknutých opatreniach sú neprimerané vzhladom na ciel, ktorým je podnietit rozhodnutie investovat do nových kapacít na výrobu jadrovej energie. 395 Pokial ide najprv o úverovú záruku, treba pripomenút, ze Komisia pozadovala, aby bola výska poplatku zmenená s cielom znízit prvok pomoci obsiahnutý v tejto záruke na minimum. V tejto súvislosti treba tiez pripomenút, ze preskúmanie ôsmeho zalobného dôvodu neodhalilo zjavné pochybenia Komisie v tejto súvislosti (pozri body 285 az 349 vyssie). 396 Pokial ide dalej o dohodu ministra, treba pripomenút, ze prvok pomoci obsiahnutý v tejto dohode sa obmedzuje na zmluvné právo, ktoré v prípade predcasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point z politických dôvodov, oslobodzuje investorov spolocnosti NNBG od poplatkov alebo straty casu, ktoré by im vznikli pri uplatnovaní ich práv vyplývajúcich zo vseobecných zásad, ktorými sa riadia náhrady za odnatie vlastníckeho práva (pozri bod 277 vyssie). 397 Pokial ide o tvrdenie Rakúskej republiky, ze spolocnosti NNBG a jej investorom nebolo potrebné poskytnút "imunitu" proti kazdému právnemu riziku, na jednej strane treba uviest, ze dotknuté opatrenia nechránia NNBG pred kazdým rizikom, ale ze táto spolocnost je vystavená najmä riziku spojenému so zdrzaním alebo s nedokoncením výstavby Hinkley Point C, riziku nízkeho výkonu, ako aj riziku slabých výsledkov. Na druhej strane vzhladom na ciel sledovaný uvedenými opatreniami, ktorý spocíva vo vytvorení stimulacného úcinku na investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, nemozno povazovat za zjavne nesprávne vyuzitie nástroja, akým je dohoda ministra na potlacenie rizík, ktorým budú tieto investície vystavené, s cielom znízit výsku realizacnej ceny garantovanej rozdielovou zmluvou. 398 Napokon, pokial ide o rozdielovú zmluvu, treba uviest, ze Rakúska republika neuvádza ziadne podrobné tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovat, ze úvaha Komisie, podla ktorej realizacná cena neprevysovala sumu, ktorá bola potrebná na podnietenie rozhodnutia investovat do Hinkley Point C, bola zjavne nesprávna. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze realizacná cena bola stanovená so zretelom na miery návratnosti a ze v bodoch 9.5.3.2 a 9.5.3.3 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze pod podmienkou, ze dôjde k zmene mechanizmov podielu na zisku, sú tieto miery v súlade s mierami návratnosti, ktoré by mal byt schopný dosiahnut projekt velkosti porovnatelnej s projektom výstavby Hinkley Point C, ktorý sa vyznacuje porovnatelnou úrovnou neistoty. Rakúska republika vsak neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovat, ze tieto úvahy boli postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. 399 Z toho vyplýva, ze vsetky tvrdenia, ktoré majú spochybnit potrebnost dotknutých opatrení, treba zamietnut. 400 V tejto súvislosti vsak Rakúska republika uvádza aj tvrdenia, ktoré sa týkajú zvázenia pozitívnych a negatívnych úcinkov dotknutých opatrení vykonaného Komisiou. Tieto tvrdenia budú zohladnené v rámci tretej casti prejednávaného zalobného dôvodu, ktorá sa týka tohto zvázenia úcinkov. c) O zvázení pozitívnych a negatívnych úcinkov dotknutých opatrení 401 Tretia cast sa týka záveru Komisie nachádzajúceho sa v odôvodneniach 547 a 548 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého vzhladom na úpravu sadzby poplatku za úverovú záruku a záväzky, ktoré prevzala EDF, bolo riziko narusenia hospodárskej sútaze, spôsobené dotknutými opatreniami, obmedzené a bolo vyvázené ich pozitívnymi úcinkami. 402 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo popierajú tento záver. Podla týchto clenských státov sú nevýhody, ktoré vyplývajú z dotknutých opatrení, neprimerané výhodám, ktoré prinásajú. Rakúska republika tvrdí, ze v rozpore s tým, co uvádza Komisia, sú prípadné výhody vyplývajúce z uvedených opatrení neporovnatelné s nevýhodami, ktoré z nich vyplývajú, ako je najmä narusenie hospodárskej sútaze na úkor iných výrobcov elektrickej energie a vytvorenie znacných porúch na trhu s elektrickou energiou. V prvom rade Komisia nezohladnila negatívne úcinky týchto opatrení na iných výrobcov elektrickej energie, predovsetkým znacné negatívne úcinky na výrobcov obnovitelnej energie. Navyse tieto opatrenia vytvárajú stimulacné úcinky vyvolávajúce poruchy. V druhom rade Komisia pri svojom zvázení opomenula niektoré podstatné hladiská, ktoré rovnako svedcili proti schváleniu dotknutých opatrení. Po prvé neboli dostatocne posúdené úcinky na trhu s elektrickou energiou. Po druhé napadnuté rozhodnutie je precedensom pre mnoho jadrových zariadení, ktoré sú plánované, ale nie sú v súcasnosti realizované, pretoze bez státnej pomoci nie sú rentabilné. Po tretie neboli dostatocne zohladnené znacné dôsledky na spotrebitelov. Samotná skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí boli sotva preskúmané iné mozné riesenia na pokrytie budúcich potrieb elektrickej energie v Spojenom královstve, umoznuje dospiet k záveru o nedostatocnom zohladnení blaha spotrebitelov. Liberalizovaný sektor, ako je ten s elektrickou energiou, by mal byt v zásade schopný fungovat bez podstatnej verejnej podpory. Suma opatrení, ktoré budú musiet znásat danovníci v Spojenom královstve, je preto o to prekvapivejsia. Po stvrté neboli dostatocne zohladnené úcinky na zivotné prostredie, najmä pokial ide o uskladnenie odpadu, ktoré sa tiez týkajú spotrebitelov alebo danovníkov. 403 Komisia, Ceská republika, Madarsko, Polská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. 404 Tvrdenia uvádzané Rakúskou republikou mozno rozdelit do styroch skupín. Prvá skupina tvrdení má spochybnit pozitívne úcinky dotknutých opatrení, ktoré Komisia zohladnila. Druhá skupina tvrdení sa týka záveru Komisie, podla ktorého narusenia hospodárskej sútaze spôsobené uvedenými opatreniami, boli obmedzené. Tretia skupina tvrdení sa týka zvázenia pozitívnych a negatívnych úcinkov týchto opatrení, ktoré vykonala Komisia. Stvrtá skupina tvrdení sa zakladá na tom, ze Komisia nezohladnila skutocnosti, ktoré boli relevantné. 1) O pozitívnych úcinkoch dotknutých opatrení zohladnených Komisiou 405 V prvom rade, pokial ide o pozitívne úcinky dotknutých opatrení zohladnené Komisiou, treba uviest, ze z odôvodnení 2 az 11 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vyplýva, ze tieto opatrenia sú súcastou súboru opatrení energetickej politiky prijatých Spojeným královstvom v rámci reformy trhu s elektrickou energiou. Táto stratégia má zabezpecit bezpecnost zásobovania, diverzifikáciu zdrojov a dekarbonizáciu. Ako vyplýva z odôvodnení 199, 404 a 508 az 511 napadnutého rozhodnutia, v období rokov 2021 az 2030 bude Spojené královstvo potrebovat nové kapacity na výrobu elektrickej energie schopné dodat priblizne 60 gigawattov. Vzhladom na plánované odstavenie existujúcich jadrových a uholných elektrární má výstavba Hinkley Point C obmedzit pokles príspevku jadrovej energie k celkovým potrebám elektrickej energie. Podla zistení Komisie nie je mozné vyriesit budúci nedostatok kapacít na výrobu energie, spôsobený jednak zvýsením dopytu a jednak odstavením existujúcich jadrových a uholných elektrární, iba vyuzitím obnovitelných energií. V tejto súvislosti Komisia zohladnila skutocnost, ze jadrová energia predstavuje spôsob zásobovania elektrickou energiou pre základný odber, teda formu nepretrzitej výroby energie, ktorá nie je na rozdiel od mnozstva technológií výroby energie z obnovitelných zdrojov nepravidelná. Komisia tiez vysvetlila, ze výkon rovnocenný tomu, ktorý by mala poskytovat elektráren Hinkley Point C, zodpovedá 14 GW veternej energie získavanej na pevnine alebo 11 GW veternej energie získavanej na mori a domnievala sa, ze nie je reálne ocakávat, ze by takéto kapacity boli vybudované v rovnakom case. 406 V druhom rade treba zdôraznit, ze hoci vhodnost a potrebnost dotknutých opatrení musí byt posúdená s prihliadnutím na ciel verejného záujmu spocívajúci vo vytvorení nových kapacít na výrobu jadrovej energie, pri zvazovaní výhod a nevýhod uvedených opatrení treba zohladnit vsetky pozitívne úcinky vyvolané takýmito novými kapacitami. 407 V tretom rade, pokial ide o tvrdenia, ktoré uvádza Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo, vrátane tvrdení uvedených na podporu prvej a druhej casti siesteho zalobného dôvodu (pozri body 382 a 398 vyssie), treba uviest, ze tieto clenské státy v podstate uvádzajú sedem výhrad, ktoré majú spochybnit úvahy Komisie o pozitívnych úcinkoch dotknutých opatrení. Po prvé Rakúska republika uvádza tvrdenia, ktoré majú spochybnit existenciu budúceho nedostatku kapacít na výrobu energie v Spojenom královstve. Po druhé tvrdí, ze koncept velkého základného odberu je prezitkom. Po tretie rovnako ako Luxemburské velkovojvodstvo tvrdí, ze v prípade jadrovej energie nie je garantované zabezpecenie zásobovania uránom. Po stvrté uvádza, ze jadrové elektrárne sú citlivé na nárast tepla. Po piate sa odvoláva na dôsledky, ktoré by mala porucha v jadrovej elektrárni Hinkley Point. Po sieste Luxemburské velkovojvodstvo spochybnuje úvahu Komisie, podla ktorej je jadrová energia formou energie s nízkymi emisiami oxidu uhlicitého. Po siedme Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo uvádzajú, ze výstavba Hinkley Point C nebude ukoncená nacas. i) O tvrdeniach, ktoré majú spochybnit existenciu budúceho nedostatku kapacít na výrobu energie 408 Rakúska republika tvrdí, ze zistenie Komisie o existencii budúceho nedostatku kapacít na výrobu energie je zjavne nesprávne. V tejto súvislosti tvrdí, ze Komisia v rôznych scenároch, ktoré preskúmala, nezohladnila zmeny na trhu s elektrickou energiou vyplývajúce z takých opatrení, ako sú inteligentné merace, inteligentné siete, inteligentné domy a úlozné kapacity. Podla jej názoru Komisia dostatocne nezohladnila ani moznost dovozu elektrickej energie z iných clenských státov a moznost znacného nárastu kapacít na výrobu elektrickej energie v Spojenom královstve. 409 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze pokial ide o existenciu budúceho nedostatku kapacít na výrobu energie, Komisia zohladnila odhady vykonané Spojeným královstvom. Ako vyplýva z odôvodnení 250 az 258 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, v týchto odhadoch tento clenský stát zohladnil zvýsenie iných výrobných kapacít nez kapacít na výrobu jadrovej energie, opatrenia energetickej efektívnosti a moznost dovozu energie z iných clenských státov prostredníctvom prepojení. Je pravda, ako to vyplýva z odôvodnení 259 az 263 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ze v case prijatia tohto rozhodnutia mala Komisia pochybnosti o analýze vykonanej Spojeným královstvom. Najmä z odôvodnenia 510 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze po dôkladnom preskúmaní Komisia uznala Spojeným královstvom identifikovanú potrebu nových kapacít na výrobu energie schopných dodat 60 GW v období od roku 2021 do roku 2030. Z toho vyplýva, ze treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky, ze Komisia nezohladnila budúci vývoj trhu s elektrickou energiou. 410 V druhom rade, pokial ide o tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze zo správy Komisie s názvom "Investment perspectives in the electricity market" (Perspektívy investovania do trhu s elektrickou energiou) z júla 2015 vyplýva, ze kapacity na výrobu energie v Spojenom královstve sa budú zvysovat, treba pripomenút, ze zákonnost rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci sa musí posúdit v závislosti od informácií, ktoré Komisia mohla mat k dispozícii v case prijatia rozhodnutia (rozsudok z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [95]234/84, [96]EU:C:1986:302, bod [97]16). V prejednávanej veci vsak správa, z ktorej vychádza Rakúska republika, bola uverejnená po prijatí napadnutého rozhodnutia a nic v spise nenasvedcuje tomu, ze Komisia mohla mat informácie, ktorá táto správa obsahovala, k dispozícii pred jeho prijatím. V kazdom prípade iba tvrdenie, ze doslo k nárastu kapacít na výrobu energie z obnovitelných zdrojov, a teda nepravidelných kapacít v Spojenom královstve, nemôze mat na následok neprijatelnost úvah Komisie, podla ktorých vzhladom na nárast dopytu a odstavenie existujúcich jadrových a uholných elektrární, sa Spojené královstvo bude musiet vysporiadat s nedostatkom kapacít na výrobu energie. 411 Vsetky tvrdenia Rakúskej republiky, ktoré majú spochybnit zistenie Komisie o existencii budúceho nedostatku kapacít na výrobu energie, treba preto zamietnut. ii) O tvrdeniach zalozených na tom, ze koncept velkého základného odberu je prezitkom 412 Rakúska republika uvádza, ze koncept velkého základného odberu je prekonaný. Podla jej názoru je potrebné uprednostnit malé flexibilné elektrárne. 413 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze v odôvodnení 404 napadnutého rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze nepravidelná povaha mnohých obnovitelných technológií im neumoznuje, aby boli prijatelnou alternatívou pre technológiu pre základný odber, ako je jadrová energia, ze výkon rovnocenný tomu, ktorý by mala poskytovat elektráren Hinkley Point C, zodpovedá 14 GW veternej energie získavanej na pevnine alebo 11 GW veternej energie získavanej na mori a ze bolo nereálne ocakávat, ze takéto kapacity na výrobu veternej energie mozno vybudovat v rovnakom case, ako je cas plánovaný na výstavbu Hinkley Point C. 414 V druhom rade treba preskúmat, ci tvrdenia uvádzané Rakúskou republikou môzu mat za následok neprijatelnost týchto úvah. 415 Po prvé Rakúska republika predkladá rozhovor z 11. septembra 2015 s predsedom predstavenstva a generálnym riaditelom podniku, ktorý spravuje okrem iného siete pre prepravu elektrickej energie v Spojenom královstve. Uvádza, ze z tohto rozhovoru vyplýva, ze myslienka vyuzívania velkých jadrových elektrární je prekonaná. 416 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze dotknutý rozhovor bol distribuovaný po prijatí napadnutého rozhodnutia, a preto nemôze spochybnit jeho zákonnost (pozri bod 410 vyssie). To platí tým skôr, ze predseda predstavenstva a generálny riaditel podniku v niektorých svojich víziách zohladnil nové skutocnosti, ktoré nastali v priebehu roka 2015, a teda po prijatí napadnutého rozhodnutia. 417 Na druhej strane treba v kazdom prípade konstatovat, ze v dotknutom rozhovore nie je spochybnená uzitocnost jadrovej energie ako spolahlivého zdroja výroby elektrickej energie. Okrem toho hoci je v tomto rozhovore spochybnená uzitocnost základného odberu pre spotrebitelov na základe odhadu, podla ktorého si elektrickú energiu vyrobí sám spotrebitel, rovnako sa v nom uvádza, ze rýchlost tohto vývoja nie je známa. Navyse nie je spochybnené, ze základný odber zostane dôlezitý pre zákazníkov, ktorí sú podnikatelmi. Okrem toho treba uviest, ze dalsím odhadom vysloveným v tomto rozhovore je, ze dopyt po elektrickej energii stúpne v priebehu 20. rokov 21. storocia. Vzhladom na tieto úvahy a vzhladom na právo Spojeného královstva vybrat si medzi rôznymi zdrojmi energie, ako aj právo zvolit si vseobecnú struktúru svojho energetického zásobovania a vzhladom na sirokú mieru volnej úvahy, ktorou v tejto súvislosti disponuje (pozri bod 372 vyssie), treba dospiet k záveru, ze dotknutý rozhovor nemôze preukazovat, ze úvahy Komisie uvedené v bode 413 vyssie sú zjavne nesprávne. 418 Po druhé Rakúska republika tvrdí, ze potreba flexibilných zdrojov v budúcnosti stúpne v porovnaní s potrebou základného odberu, pricom sa odvoláva na správu Komisie s názvom "Investment perspectives in the electricity market" (Perspektívy investovania do trhu s elektrickou energiou). V tejto súvislosti stací pripomenút, ze z dôvodov uvedených v bode 410 vyssie táto správa nemôze spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade toto tvrdenie nemôze mat za následok neprijatelnost zistení Komisie, podla ktorých nie je reálne ocakávat, ze kapacity na výrobu flexibilných a nízkouhlíkových energií môzu byt vytvorené v rovnakom case, ako je cas plánovaný na výstavbu Hinkley Point C. 419 Po tretie Rakúska republika uvádza, ze z clánku s názvom "Will the U. S. Ever Need to Build Another Coal or Nuclear Power Plant?" uverejneného 22. apríla 2009 v americkom casopise vyplýva, ze predseda Americkej federálnej komisie pre reguláciu energie sa domnieval, ze koncept základného odberu by sa mohol stat prezitkom. 420 V tejto súvislosti stací uviest, ze aj ked z tohto clánku vyplýva, ze predseda Americkej federálnej komisie pre reguláciu energie sa domnieval, ze v budúcnosti by sa koncept základného odberu mohol stat prezitkom, treba konstatovat, ze z tohto clánku tiez vyplýva, ze tento názor nie je ani zdaleka prijímaný jednomyselne a ze iní odborníci sa domnievali, ze jadrová energia bude v budúcnosti nadalej zohrávat významnú úlohu. Vzhladom na sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponuje Spojené královstvo pri urcení svojho energetického balíka, preto ani tento clánok nemôze preukazovat, ze úvahy Komisie zhrnuté v bode 413 vyssie sú zjavne nesprávne. 421 Tvrdenia Rakúskej republiky zalozené na tom, ze koncept velkého základného odberu je prekonaný, treba v dôsledku toho rovnako zamietnut. iii) O tvrdeniach týkajúcich sa zásobovania uránom 422 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo tvrdia, ze známe zásoby uránu nie sú neobmedzené. Okrem toho jadrové palivo musí byt z velkej casti dovázané z krajín, ktorých politická situácia nie je stabilná. 423 V prvom rade treba preskúmat, ci tvrdenie zalozené na obmedzenosti známych zásob uránu môze spochybnit prijatelnost úvah Komisie o výhodách, ktoré vyplývajú z dotknutých opatrení. 424 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze z odôvodnenia 383 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze predpokladaná prevádzková zivotnost pre Hinkley Point C je 60 rokov. Na druhej strane podla zhrnutia "cervenej knihy" uverejnenej Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (IAEA) a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré predlozila Komisia, sú zásoby uránu dostatocné na nasledujúcich 150 rokov. Z toho vyplýva, ze tvrdenie o obmedzenosti zásob nemôze mat za následok neprijatelnost úvah Komisie. 425 Tento záver nie je spochybnený tvrdením Rakúskej republiky, podla ktorého zo strany 10 objasnujúceho jadrového programu Komisie zo 4. októbra 2007, KOM(2007) 565 v konecnom znení, vyplýva, ze primerane zabezpecené a vytazitelné známe zásoby uránu pri konkurencných cenách môzu zabezpecovat potreby jadrového priemyslu aspon na najblizsích 85 rokov pri súcasných úrovniach spotreby. 426 Po prvé totiz treba uviest, ze tento objasnujúci program odkazuje na odhad nachádzajúci sa v predchádzajúcej verzii "cervenej knihy" spomenutej v bode 424 vyssie, zatial co odhad 150 rokov vychádza z novsej verzie tejto knihy. 427 Po druhé v kazdom prípade platí, ze aj keby primerane zabezpecené a vytazitelné známe zásoby uránu pri konkurencných cenách mohli zabezpecovat potreby jadrového priemyslu iba na najblizsích 85 rokov pri súcasných úrovniach spotreby, táto doba je dlhsia ako predpokladaná prevádzková zivotnost Hinkley Point C a Rakúska republika neuviedla ziadnu podrobnú skutocnost, ktorá by mohla preukazovat, ze rozvoj jadrovej energie je taký, ze známe zásoby uránu budú vycerpané pred uplynutím tejto doby. 428 Po tretie v tejto súvislosti treba zohladnit aj moznost pouzívat uz pouzité palivá alebo palivá pochádzajúce z demontáze jadrových zbraní. K tejto moznosti Rakúska republika iba uvádza, ze zo strany 18 výrocnej správy Zásobovacej agentúry Euratomu za rok 2014 vyplýva, ze clenské státy zabezpecujú iba 21 % recyklacných kapacít, co nie je postacujúce pre uspokojenie potrieb Únie. V tejto súvislosti vsak stací uviest, ze zo strán 18 a 33 tohto dokumentu vyplýva, ze v celosvetovom meradle existuje konverzná nadkapacita a ze potreby výrobcov elektrickej energie v Únii sú zabezpecené v krátkodobom i strednodobom horizonte. 429 Tvrdenie zalozené na obmedzenosti zásob uránu preto nemôze preukazovat existenciu zjavne nesprávneho posúdenia ovplyvnujúceho úvahy Komisie. 430 V druhom rade, pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze Únia je silne závislá na dovozoch jadrového paliva pochádzajúceho z tretích státov, na jednej strane treba pripomenút vyssie spomenutú moznost recyklácie uz pouzitého paliva alebo paliva pochádzajúceho z demontáze jadrových zbraní a existenciu uránových baní na území Únie, hoci vo velmi obmedzenej miere. 431 Na druhej strane skutocnost, ze velmi velká cast uránu je dovázaná z tretích státov, nemôze sama osebe preukazovat, ze Hinkley Point C nebude môct dosiahnut plánovanú produkciu elektrickej energie. 432 Rakúska republika vsak tvrdí, ze uvedené dovozy pochádzajú z velkej casti z krajín, ktorých politická situácia nie je stabilná. 433 V tejto súvislosti treba po prvé uviest, ze cast dodávok pochádza z Kanady a Austrálie a ze Rakúska republika neuvádza tvrdenia, ktoré majú spochybnit stabilitu politickej situácie v týchto krajinách. 434 Po druhé, podla údajov Komisie, ktorá odkazuje na stranu 2 jadrového objasnujúceho programu z 13. novembra 2008, KOM(2008) 776 v konecnom znení, sa zásoby uránu nachádzajú v geopoliticky stabilných zónach a sú znacne rozptýlené, co môze znízit riziko, ze prípadné problémy v jednej alebo viacerých z týchto zón spôsobia nedostatok uránu pre clenské státy. Rakúska republika neuvádza ziadne podrobné tvrdenia, ktoré môzu spochybnit tieto údaje. 435 Po tretie treba v tejto súvislosti zohladnit aj údaje Komisie, potvrdené na stranách 4 a 11 oznámenia Komisie týkajúceho sa jadrového objasnujúceho programu zo 4. októbra 2007, podla ktorých sú európske podniky spoluvlastníkmi baní v tretích státoch a medzinárodné dohody ulahcujúce obchod s jadrovými materiálmi a technológiami boli uzavreté s Austráliou, Kanadou, Spojenými státmi, Japonskom a Kazasskou republikou. 436 Po stvrté treba pripomenút, ze závislost na palivách dovázaných z tretích státov nie je specifikom jadrovej energie, ale existuje aj pre iné technológie, ako sú napríklad plynové elektrárne. 437 Tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze velmi velká cast uránu musí byt dovázaná z tretích státov, preto nemôze mat za následok neprijatelnost úvah Komisie o pozitívnych úcinkoch dotknutých opatrení. 438 Vsetky tvrdenia, ktoré sa týkajú zásob uránu, treba v dôsledku toho zamietnut. 439 Napokon, pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia nemala uprednostnit dovoz uránovej rudy z tretích státov pred dovozom elektrickej energie z iných clenských státov, treba uviest, ze toto tvrdenie sa týka zvázenia výhod a nevýhod dotknutých opatrení. Z tohto dôvodu bude toto tvrdenie zohladnené pri preskúmaní tohto zvázenia. iv) O tvrdení zalozenom na citlivosti jadrových elektrární na nárast teploty 440 Rakúska republika tvrdí, ze jadrové elektrárne sú velmi citlivé na nárast teploty vzhladom na ich vysokú potrebu studenej vody. Pocas vln horúcav musia byt preto jadrové elektrárne vypnuté. 441 V prvom rade treba uviest, ze Rakúska republika neuvádza ziadnu skutocnost, ktorá by mohla preukazovat, ze za obvyklých klimatických podmienok sú jadrové elektrárne zvlást citlivé na meteorologické podmienky, na rozdiel od obnovitelných zdrojov energií, ako je napríklad veterná alebo solárna energia. 442 V druhom rade treba preskúmat, ci tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze vlny horúcav môzu ovplyvnit fungovanie jadrových elektrární, môze mat za následok neprijatelnost úvah Komisie zhrnutých v bode 405 vyssie. 443 Rakúska republika uvádza, ze citlivost jadrových elektrární na vlny horúcav vyplýva z dokumentu s názvom "Nuclear Free Local Authorities briefing" z 9. decembra 2014. 444 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla tohto dokumentu hlavný dôvod nespolahlivosti niektorých jadrových reaktorov súvisí s tým, ze ide o zastarávajúce reaktory, ktorých prevádzková zivotnost uz uplynula. Na jednej strane má vsak výstavba Hinkley Point C práve nahradit zastarávajúce jadrové elektrárne. Na druhej strane treba konstatovat, ze Rakúska republika neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovat, ze elektráren Hinkley Point C, ktorá sa bude nachádzat v Somersete na pobrezí Spojeného královstva, by mohla byt zvlást vystavená vlnám horúcav a problémom s chladením. 445 V kazdom prípade treba uviest, ze aj keby za výnimocných okolností fungovanie Hinkley Point C bolo dotknuté vlnou horúcavy, nemohlo by to spochybnit kapacity na výrobu energie vyplývajúce z výstavby tohto bloku, ktoré Komisia zohladnila vo svojich úvahách zhrnutých v bode 405 vyssie, ako také. V tejto súvislosti treba vziat do úvahy aj tvrdenie Komisie, ze vlny horúcav majú za následok zvýsenie výkonu solárnej energie a ze teda existuje urcitý kompenzacný úcinok, ktorý môze vyvázit prípadne dôsledky prílis vysokých teplôt na výrobu jadrovej energie. 446 Vzhladom na tieto úvahy treba dospiet k záveru, ze tvrdenie zalozené na úcinkoch vln horúcav nemôze preukazovat, ze úvahy Komisie o pozitívnych úcinkoch dotknutých opatrení sú zjavne nesprávne. v) O tvrdení zalozenom na mozných dôsledkoch porúch 447 Rakúska republika sa odvoláva na komplikácie, ktoré môzu byt spôsobené poruchou v jadrovej elektrárni a zvlást poruchou v elektrárni takej velkosti, akou bude budúca jadrová elektráren Hinkley Point. 448 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze na jednej strane podla údajov Komisie bude výrobu v jadrovej elektrárni Hinkley Point zabezpecovat viacero jadrových blokov vyuzívajúcich rôzne technológie, co umozní naplánovat údrzbu tak, aby výroba pre základný odber bola zachovaná, a na druhej strane, ze Rakúska republika neuviedla ziadne tvrdenia, ktoré by mohli spochybnit tieto údaje. 449 V druhom rade treba uviest, ze samotná skutocnost, ze fungovanie Hinkley Point C môze byt ovplyvnené prílezitostnými poruchami, nemôze spochybnit kapacity na výrobu energie vyplývajúce z tohto bloku, ktoré Komisia zohladnila vo svojich úvahách zhrnutých v bode 405 vyssie, ako také. 450 Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalozené na mozných dôsledkoch porúch nemôze mat za následok neprijatelnost úvah Komisie o výhodách vyplývajúcich z dotknutých opatrení. vi) O kvalifikácii jadrovej energie ako energie s nízkymi emisiami oxidu uhlicitého 451 Luxemburské velkovojvodstvo tvrdí, ze úvaha Komisie, podla ktorej je jadrová energia technológiou s nízkymi emisiami oxidu uhlicitého, je zjavne nesprávna. Jadrová technológia spôsobuje znacné emisie oxidu uhlicitého vzhladom na uhlík produkovaný pocas tazby a spracovania uránu a pocas výstavby a demontáze jadrových elektrární. 452 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia neidentifikovala dekarbonizáciu ako ciel verejného záujmu, ktorý môze samostatne odôvodnit dotknuté opatrenia. Ako vsak uz bolo vysvetlené v bode 405 vyssie, pri zvazovaní výhod a nevýhod dotknutých opatrení Komisia zohladnila skutocnost, ze tieto opatrenia sú súcastou celkovej stratégie Spojeného královstva pre reformu jeho trhu s elektrickou energiou, ktorá má za ciel najmä dekarbonizáciu. Za týchto okolností treba preskúmat, ci tvrdenia uvádzané Luxemburským velkovojvodstvom môzu preukazovat, ze úvaha, podla ktorej sú dotknuté opatrenia súcastou tejto celkovej stratégie, je postihnutá zjavne nesprávnym posúdením. 453 Luxemburské velkovojvodstvo v podstate zakladá svoje tvrdenia, podla ktorých jadrová technológia nie je technológiou s nízkymi emisiami oxidu uhlicitého, na stúdii uverejnenej v roku 2008 s názvom "Valuing the greenhouse gas emissions from nuclear power". 454 V prvom rade, pokial ide o obsah danej stúdie, treba uviest, ze z nej nevyplýva, ze jadrová energia je formou energie s vysokými emisiami uhlíka. Naopak, ako správne zdôraznuje Komisia, z tejto stúdie vyplýva, ze priemerná hodnota emisií oxidu uhlicitého spôsobených kapacitami na výrobu jadrovej energie dosahuje 66 g ekvivalentu oxidu uhlicitého v porovnaní s emisiami pochádzajúcimi zo solárnej energie a biomasy, ktoré sa nachádzajú medzi 13 a 41 g ekvivalentu oxidu uhlicitého, zatial co fosílne palivá ako je plyn, ropa, nafta a uhlie sa nachádzajú medzi 443 g a 1050 g ekvivalentu oxidu uhlicitého. 455 V druhom rade treba zdôraznit, ze Komisia uvádza, ze v budúcnosti sa priemerná hodnota emisií oxidu uhlicitého spôsobených kapacitami na výrobu jadrovej energie znízi. Intenzita emisií uhlíka pochádzajúca zo spotreby elektrickej energie potrebnej na tazbu surovín, výstavbu a demontáz jadrovej elektrárne sa môze znízit vzhladom na to, ze táto elektrická energia bude prinajmensom ciastocne nahradená elektrickou energiou, ktorá nespôsobuje ziadne alebo spôsobuje nizsie emisie oxidu uhlicitého. Tieto tvrdenia Rakúska republika ani Luxemburské velkovojvodstvo nepopreli. 456 V tretom rade treba uviest, ze Komisia zase predkladá inú stúdiu, ktorá pochádza z roku 2012 a v ktorej sú analyzované výsledky rôznych stúdií s porovnatelným predmetom, ako mala stúdia predlozená Luxemburským velkovojvodstvom. Treba vsak zdôraznit, ze zo strany 90 tejto stúdie, ktorá je o styri roky novsia ako stúdia predlozená Luxemburským velkovojvodstvom, vyplýva, ze podla názoru vedeckej doktríny predstavujú emisie oxidu uhlicitého spôsobené jadrovou energiou iba zlomok emisií spôsobených pouzívaním fosílnych zdrojov na výrobu energie a ze sú porovnatelné s emisiami spôsobenými obnovitelnými technológiami. 457 Vzhladom na tieto skutocnosti treba dospiet k záveru, ze tvrdenia uvádzané Luxemburským velkovojvodstvom nemôzu preukazovat, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze výstavba Hinkley Point C je súcastou celkovej stratégie Spojeného královstva pre reformu jeho trhu s elektrickou energiou, ktorej cielom je najmä dekarbonizácia. vii) O tvrdení zalozenom na tom, ze Hinkley Point C bude dokoncený neskoro 458 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo dalej tvrdia, ze elektráren Hinkley Point C bude dokoncená a prevádzkyschopná az po nedostatkoch v zásobovaní, ktoré predpovedá Spojené královstvo. 459 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze ak NNBG nedodrzí stanovený harmonogram, riskuje, ze stratí výhody, ktoré jej priznáva rozdielová zmluva, a ze je preto motivovaná tento harmonogram dodrzat. 460 V druhom rade treba v kazdom prípade uviest, ze uvedenie Hinkley Point C do prevádzky je naplánované na rok 2023. Aj keby k skutocnému uvedeniu do prevádzky doslo po tomto dátume, nie je vylúcené, ze Hinkley Point C môze prispiet k uspokojeniu potreby nových kapacít na výrobu jadrovej energie schopných dodat 60 GW, ktorú Spojené královstvo identifikovalo pre obdobie od roku 2021 do roku 2030. 461 Vzhladom na tieto úvahy treba aj tvrdenie zalozené na neskorom dokoncení výstavby Hinkley Point C zamietnut. 462 V dôsledku toho treba dospiet k záveru, ze ziadne z tvrdení uvedených Rakúskou republikou nemôze spochybnit úvahy Komisie o pozitívnych úcinkoch dotknutých opatrení. 2) O negatívnych úcinkoch zohladnených Komisiou 463 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo uvádzajú tvrdenia, ktoré majú preukázat, ze záver Komisie, podla ktorého narusenia hospodárskej sútaze spôsobené dotknutými opatreniami sú obmedzené, je postihnutý zjavne nesprávnym posúdením. V tejto súvislosti treba zohladnit aj tvrdenia uvedené v rámci prvej a druhej casti siesteho zalobného dôvodu (pozri body 382 a 398 vyssie), tvrdenie zalozené na ovplyvnení podmienok obchodu medzi clenskými státmi (pozri bod 125 vyssie), ako aj tvrdenie zalozené na úcinku blokovania vnútorného trhu s elektrickou energiou a úcinkoch dotknutých opatrení na ceny na tomto trhu, ktoré boli vysvetlené v rámci piateho zalobného dôvodu (pozri bod 273 vyssie). 464 V prvom rade Rakúska republika tvrdí, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze dotknuté opatrenia vyvolajú negatívne úcinky na vnútornom trhu a na trhu s energiou zvlást. 465 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v bode 7.9 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze dotknuté opatrenia majú potenciál narusit hospodársku sútaz, pokial ide o výrobu a dodávky elektrickej energie, a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Komisia sa tiez domnievala, ze uvedenými opatreniami by sa mohli potenciálne narusit investicné rozhodnutia a vytlacit alternatívne investície. Okrem toho, v rámci svojho preskúmania vysvetleného v bode 9.6 uvedeného rozhodnutia Komisia identifikovala urcité negatívne úcinky týchto opatrení v oblasti narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. V odôvodnení 548 tohto rozhodnutia vsak Komisia dospela k záveru, ze narusenia hospodárskej sútaze, ktoré vyplynú z uvedenia Hinkley Point C do prevádzky, sú na potrebnom minime a sú vyvázené pozitívnymi úcinkami týchto opatrení. Tento záver sa zakladá najmä na preskúmaní, ktoré Komisia vykonala v bodoch 9.6.1 az 9.6.5 napadnutého rozhodnutia. 466 V tejto súvislosti treba tiez uviest, ze v bode 9.6.1 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala narusenia investícií, ktoré budú spôsobené dotknutými opatreniami a ich vplyv na obchodné toky. V odôvodnení 511 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru, ze tieto opatrenia majú iba nevýznamný vplyv na obchodné toky, ceny a investície. Tento záver sa zakladá na troch úvahách vysvetlených v uvedenom bode, ako aj na úvahe nachádzajúcej sa v bode 403 napadnutého rozhodnutia. 467 Po prvé, v odôvodneniach 503 az 505 napadnutého rozhodnutia Komisia poznamenala, ze rozsírené vyuzívanie rozdielových zmlúv môze znacne narusit alebo úplne zrusit úlohu cien ako investicných signálov a v skutocnosti viest k cenovej regulácii výroby elektriny na úrovniach zvolených vládou. V rozdielových zmluvách sa vyzaduje, ze výrobcovia musia predávat na trhu, cím sú zachovávané niektoré stimuly, ktoré sa vztahujú na nepodporované trhové subjekty. Komisia vsak uviedla, ze tieto stimuly sú zachované najmä na prevádzkovej úrovni a nie v oblasti investicných rozhodnutí, ktoré sa budú pravdepodobne riadit stabilitou a istotou výnosov, ktoré zabezpecuje rozdielová zmluva. V kazdom prípade sú deformácie trhu vyplývajúce z rozdielovej zmluvy na prevádzkovej úrovni velmi obmedzené pre výrobcov jadrovej energie, ktorí majú nízke hranicné prevádzkové náklady, a preto budú pravdepodobne predávat na trhu bez ohladu na cenovú úroven a pohybovat sa na prvých pozíciách nákladovej krivky. 468 Po druhé, pokial ide o budovanie prepojovacích vedení a smer a intenzitu obchodných tokov, v odôvodneniach 506 az 508 napadnutého rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze výstavba Hinkley Point C by mala mat minimálny úcinok na velkoobchodné ceny Spojeného královstva. V tejto súvislosti Komisia vysvetlila, ze z vykonaného modelovania vyplýva, ze ceny Spojeného královstva sa následkom fungovania tejto jadrovej elektrárne znízia o menej ako 0,5 %, co sa zas premietne do kumulatívneho a vseobecného znízenia výnosov prepojovacích vedení o menej ako 1,7 % do roku 2030. Tento výsledok vyplýva z toho, ze aj keby hranicné náklady elektriny vyrobenej v tejto elektrárni boli nizsie ako cena existujúcich elektrární, jej celková kapacita bude malou castou celkovej kapacity Spojeného královstva a z toho, ze znízenie velkoobchodných cien a výnosov prepojovacích vedení mozno predpokladat aj bez výstavby tohto bloku. Podla Komisie tento výsledok vychádzal z najhorsieho scenára, pretoze v prípade neexistencie tejto elektrárne bolo mozné ocakávat, ze Spojené královstvo sa bude usilovat o iné typy nízkouhlíkovej výroby v miere, aká bude uskutocnitelná (a nie v celkovej kapacite poskytovanej elektrárnou Hinkley Point C, ktorá je prílis velká na to, aby mohla byt nahradená len nízkouhlíkovými zdrojmi). Znízenie velkoobchodných cien a výnosov prepojovacích vedení mozno teda podla Komisie predpokladat aj v prípade neexistencie Hinkley Point C. 469 Po tretie, pokial ide o narusenia obchodu, v odôvodneniach 509 a 510 napadnutého rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze Hinkley Point C bude mat zanedbatelný vplyv na ceny mimo Spojeného královstva, ktorý bol kvantifikovaný na najviac 0,1 %. To by sa prejavilo v znízení cezhranicných tokov o menej ako 1 %. V tejto súvislosti Komisia tiez vysvetlila, ze podla výsledkov modelovania alternatívnych scenárov, v ktorých sa projekt jadrovej elektrárne Hinkley Point nerealizoval, bolo vytlacenie alternatívnych investícií obmedzené. Konkrétne, predpovede zmensujúcej sa ponuky ponechávajú siroký priestor na vstup iných výrobcov a na rozsírenie kapacity iných výrobných technológií bez ohladu na investície do Hinkley Point C, najmä so zretelom na casové rozvrhnutie zatvorenia existujúcich jadrových a uholných elektrární. Spojené královstvo potrebuje, aby v období rokov od 2021 do 2030 boli do prevádzky uvedené nové kapacity na výrobu energie schopné dodat priblizne 60 GW, z coho Hinkley Point C poskytne 3,2 GW. Je nemozné, aby tento budúci nedostatok kapacity na výrobu energie vyplnili len nízkouhlíkové zdroje. 470 Po stvrté, v odôvodnení 403 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze rozdielová zmluva neprimerane nediskriminuje iné technológie, pretoze tieto technológie môzu byt dostatocne podporené pomocou rovnakého typu nástroja na trhu kapacít vytvorenom Spojeným královstvom, ale s úpravami potrebnými na zohladnenie rozdielov medzi technológiami. 471 Z toho vyplýva, ze tvrdenia Rakúskej republiky zalozené na tom, ze Komisia nezohladnila negatívne úcinky dotknutých opatrení na vnútornom trhu, treba zamietnut. 472 V druhom rade treba zdôraznit, ze niektoré z tvrdení uvádzaných Rakúskou republikou majú preukázat, ze záver Komisie o obmedzenej povahe narusení hospodárskej sútaze spôsobených dotknutými opatreniami je zjavne nesprávny. Po prvé Rakúska republika tvrdí, ze rozdielová zmluva mení nákladovú krivku v neprospech plynových elektrární. Po druhé Rakúska republika uvádza, ze táto zmluva má nevhodné stimulacné úcinky. Po tretie táto zmluva výrazne zvysuje frekvenciu záporných cien. Po stvrté v rozpore s úvahami Komisie uvedené opatrenia poskytujú nevhodnú výhodu jadrovej technológii. Po piate Komisia dostatocne nezohladnila význam prepojení energetických sietí. 473 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. 474 V prvom rade Rakúska republika tvrdí, ze rozdielová zmluva mení nákladovú krivku v neprospech plynových elektrární, ktoré by mali vysoké hranicné náklady a problémy udrzat sa na trhu v roku 2030. Podla jej názoru by odchod plynových elektrární z trhu ohrozil vytvorenie efektívnej kombinácie výrobných kapacít zalozenej na flexibilných plynových elektrárnach spojených s nestálou veternou energiou. 475 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze pri svojom preskúmaní Komisia nevylúcila, ze rozdielová zmluva môze mat úcinky na trhu s energiou. Ako vsak vyplýva najmä z odôvodnenia 510 napadnutého rozhodnutia, domnievala sa, ze vytlacenie alternatívnych investícií je obmedzené jednak vzhladom na potrebu nových kapacít na výrobu elektrickej energie v Spojenom královstve, ktoré musia byt uvedené do prevádzky v období rokov 2021 az 2030 a schopné dodat priblizne 60 GW, z ktorých iba 3,2 GW dodá Hinkley Point C, a jednak vzhladom na to, ze výstavba Hinkley Point C sa neprejaví rozsírením casti výrobnej kapacity pre základný odber, ale predstavuje substitucnú investíciu, ktorá má nahradit cast výroby najstarsích jadrových a uholných elektrární vyrábajúcich pre základný odber. V odôvodnení 403 uvedeného rozhodnutia Komisia tiez zohladnila, ze riziko vylúcenia plynových elektrární je obmedzené vytvorením trhu pre výrobné kapacity Spojeným královstvom, ktoré chce pritiahnut investície do nových plynových elektrární. 476 Treba preskúmat, ci tvrdenia uvádzané Rakúskou republikou môzu mat za následok neprijatelnost týchto úvah Komisie. 477 Podla Rakúskej republiky nepriaznivé úcinky rozdielovej zmluvy na prevádzkovatelov plynových elektrární a nepriamo na výrobcov veternej energie preukazuje stúdia z mája 2012 s názvom "Assessment of the dispatch distortions under the Feed-in Tariff with Contract for Differences policy" (dalej len "stúdia z mája 2012"). 478 Treba vsak uviest, ze obsah stúdie z mája 2012 nemôze preukazovat, ze zistenia Komisie o obmedzených úcinkoch vytlacenia alternatívnych investícií sú zjavne nesprávne. Naopak na stranách 12 a 13 uvedenej stúdie je vysvetlené, ze vykonané modelovanie a analýza nepreukázali pre základný odber podstatné narusenia z dôvodu rozdielovej zmluvy. Pokial ide o strany 6, 7, 36 a nasl. tejto stúdie, na ktorých Rakúska republika zakladá svoje tvrdenie, je pravda, ze z nich vyplýva, ze kombinácia neflexibilnej technológie, ako je jadrová technológia, a nepravidelnej technológie, ako je veterná energia ,môze vytvorit scenáre, pri ktorých výroba energie prevýsi dopyt, co by malo za následok obmedzenie výroby plynových elektrární. V rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, vsak z tejto stúdie nemozno vyvodit, ze výstavba Hinkley Point C spôsobí významné vylúcenie plynových elektrární. Treba naopak uviest, ze zo strany 30 tejto stúdie vyplýva, ze jadrová energia zaznamená do roku 2030 iba mierny nárast existujúcich výrobných kapacít, zatial co dôjde k znacnému nárastu výroby veternej energie a ze pridanie veternej kapacity tiez zmení nákladovú krivku v neprospech plynových elektrární. 479 Okrem toho treba zdôraznit, ze Rakúska republika neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybnit úvahy Komisie zalozené na budúcom nedostatku kapacít, na tom, ze výstavba Hinkley Point C predstavuje iba substitucnú investíciu, a na existencii trhu vytvoreného Spojeným královstvom, ktoré chce pritiahnut investície do nových plynových elektrární. 480 Vzhladom na tieto úvahy treba dospiet k záveru, ze tvrdenia Rakúskej republiky zalozené na zmene nákladovej krivky nemôzu preukazovat, ze zistenia Komisie týkajúce sa negatívnych úcinkov dotknutých opatrení sú postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. 481 V druhom rade Rakúska republika tvrdí, ze mechanizmus rozdielovej zmluvy vytvára nevhodný stimulacný úcinok pre spolocnost NNBG. Táto spolocnost má vzhladom na rozdielovú zmluvu motiváciu zachovat svoje dodávky na vysokej úrovni bez ohladu na stabilitu siete. Podpora jadrovej energie teda môze viest k potenciálnej nadkapacite neflexibilnej výroby elektrickej energie, co by nútilo výrobcov obnovitelných energií znízit svoje dodávky do siete, aby neohrozili jej bezpecnost. Títo výrobcovia by z tohto dôvodu stratili dotácie, ktoré im boli poskytnuté. Za týchto okolností by bolo tazké pre iných výrobcov elektrickej energie, aby sa presadili na trhu alebo nan vstúpili. 482 Po prvé, pokial Rakúska republika tvrdí, ze Komisia sa dopustila pochybenia v otázke stimulacného úcinku dotknutých opatrení na vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie, jej argumentáciu treba zamietnut. Táto argumentácia totiz nemôze spochybnit úvahy Komisie nachádzajúce sa v odôvodneniach 393 az 406 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých tieto opatrenia umoznujú prekonat hlavné prekázky, ktoré bránia investíciám do takýchto nových kapacít. 483 Po druhé, pokial Rakúska republika tvrdí, ze úvaha Komisie, podla ktorej má rozdielová zmluva iba bezvýznamný vplyv na investície, je zjavne nesprávna, treba jej argumentáciu rovnako zamietnut. 484 Najprv treba pripomenút, ze jav spocívajúci v tom, ze pocas niektorých velmi veterných dní výroba veternej energie stúpne a môze prevýsit dopyt, mozno dat do priamej súvislosti s nepravidelnou povahou tejto technológie, a ze riziko takéhoto javu stúpa s podielom tohto zdroja energie v energetickom balíku. V tejto súvislosti treba uviest, ze ako to vyplýva zo strán 30 a 36 stúdie z mája 2012, v nadväznosti na nárast vyuzívania vetra do roku 2030 bude musiet prevádzkovatel sústavy prijat opatrenia na obmedzenie veternej výroby vo velmi veterných obdobiach. 485 Dalej treba zdôraznit, ze dôvod, pre ktorý bude Hinkley Point C vyrábat elektrickú energiu bez ohladu na výrobu veterných elektrární, spocíva v samotnej povahe jadrovej technológie, ktorá predstavuje neflexibilný zdroj energie. V rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, to teda nie je rozdielová zmluva, ktorá môze stimulovat NNBG, aby zachovala svoju úroven výroby pocas velmi veterných období, ale technické dôvody vlastné tejto technológii. 486 Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia 14 napadnutého rozhodnutia, NNBG bude môct dostat vyrovnávacie platby na základe svojej výroby iba do výsky hranice urcenej v rozdielovej zmluve. Táto zmluva teda nebude stimulovat k výrobe nad túto hranicu. 487 Navyse treba konstatovat, ze Rakúska republika neuviedla ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybnit úvahy Komisie, podla ktorých majú dotknuté opatrenia iba bezvýznamný vplyv na investície. Ako vyplýva z odôvodnení 510 a 511 napadnutého rozhodnutia, tieto úvahy sa zakladajú na odhadoch, podla ktorých vzhladom na zmensujúcu sa ponuku budú iní výrobcovia a iné výrobné technológie schopní nájst svoje miesto na trhu, ako aj na zistení, ze výstavba Hinkley Point C sa neprejaví rozsírením kapacity základného odberu, ale pôjde o substitucnú investíciu, ktorá má ciastocne nahradit odstavenie najstarsích jadrových elektrární a uholných elektrární. V tejto súvislosti treba tiez zohladnit, ze ak dôjde k obmedzeniu kapacít na výrobu energie pochádzajúcej z veterných parkov prevádzkovatelom sústavy, existuje právo na kompenzáciu podla vyrovnávacieho mechanizmu v prípade, ked ceny nebudú záporné. 488 Vzhladom na tieto úvahy treba dospiet k záveru, ze tieto tvrdenia Rakúskej republiky nemôzu mat za následok neprijatelnost záveru Komisie o obmedzených úcinkoch dotknutých opatrení na investície do veterných elektrární. 489 V tretom rade Rakúska republika uvádza, ze rozdielová zmluva zvýsi frekvenciu záporných cien. Podla jej názoru bude elektráren Hinkley Point C zvlást stimulovaná k výrobe, ked budú ceny záporné, a negatívne ovplyvní podmienky na trhu pre konkurencné technológie. 490 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze ako vyplýva z odôvodnenia 497 napadnutého rozhodnutia, Komisia zohladnila riziko, ze EDF môze zmenit referencnú cenu ponúknutím kapacity za velmi nízku alebo dokonca zápornú cenu. Po preskúmaní tejto otázky v bode 9.6.2 uvedeného rozhodnutia sa vsak domnievala, ze toto riziko bolo zanedbatelné. Na druhej strane podla údajov Komisie nachádzajúcich sa v odôvodneniach 506 az 508 tohto rozhodnutia by výstavba Hinkley Point C mala mat minimálny vplyv na velkoobchodné ceny v Spojenom královstve. V tejto súvislosti Komisia vysvetlila, ze z vykonaného modelovania vyplýva, ze ceny vo Velkej Británii sa následkom prevádzkovania Hinkley Point C znízia o menej ako 0,5 %. Komisia tiez uviedla, ze tento výsledok vyplýval z toho, ze síce hranicné náklady elektrickej energie vyrobenej elektrárnou Hinkley Point C budú nizsie ako ceny existujúcich elektrární, ale ze jej celková kapacita bude malou castou celkovej kapacity vo Velkej Británii a ze k znízeniu velkoobchodných cien by doslo aj bez Hinkley Point C. 491 Treba preskúmat, ci tvrdenia uvádzané Rakúskou republikou môzu mat za následok neprijatelnost týchto úvah Komisie. 492 V tejto súvislosti treba uviest, ze jediné tvrdenie, ktoré Rakúska republika uvádza v tomto smere, sa zakladá na tom, ze podla strany 53 stúdie z mája 2012 pridanie 3 GW jadrovej kapacity k neflexibilnej ponuke elektrickej energie zdvojnásobí pravdepodobnost záporných cien, zatial co ak by jadrová kapacita bola o 3 GW nizsia, pravdepodobnost záporných cien by klesla o dve tretiny. 493 K tomuto tvrdeniu treba uviest, ze Rakúska republika nepreukázala, ze na projekt výstavby Hinkley Point C mozno hladiet ako na prípad pridania 3 GW jadrovej kapacity, o ktorom sa uvazuje na strane 53 stúdie z mája 2012. Je pravda, ze podla údajov Komisie má Hinkley Point C vyrobit 3,2 GW. Podla údajov Komisie vsak výstavba Hinkley Point C predstavuje iba substitucnú investíciu, ktorá má nahradit cast výroby najstarsích jadrových elektrární a uholných elektrární vyrábajúcich pre základný odber. 494 V kazdom prípade aj keby v takej situácii, aká existuje v prejednávanej veci, v ktorej Komisia vysvetluje, ze modelovala rôzne scenáre a na základe tohto modelovania dospela k záveru, ze ceny v Spojenom královstve sa následkom prevádzkovania Hinkley Point C znízia o menej ako 0,5 %, bolo tvrdenie zalozené na tom, ze pravdepodobnost záporných cien stúpne, dôvodné, nestacilo by to na preukázanie existencie zjavne nesprávneho posúdenia Komisie. Z toho, ze pravdepodobnost záporných cien stúpne, totiz nemozno vyvodit, ze je zjavne nesprávny záver Komisie, podla ktorého sa ceny vo Velkej Británii následkom prevádzkovania Hinkley Point C znízia o menej ako 0,5 %. 495 Aj tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na zvýsení pravdepodobnosti záporných cien treba preto zamietnut. 496 V stvrtom rade Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo tvrdia, ze nie je dostatocne podlozená a je nesprávna úvaha Komisie nachádzajúca sa v odôvodnení 403 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej vyuzitie rozdielovej zmluvy nemá za následok nevhodnú výhodu v porovnaní s inými technológiami vzhladom na to, ze aj iné technológie môzu byt podobne podporené pomocou rozdielových zmlúv. V tejto súvislosti tieto clenské státy odkazujú na nariadenie c. 651/2014 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánkov 107 a 108 ZFEÚ a na usmernenia o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020. 497 Na jednej strane, pokial ide o tvrdenie Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva zalozené na nariadení c. 651/2014 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánkov 107 a 108 ZFEÚ, stací pripomenút, ze toto nariadenie upravuje iba standardizovaný prístup k skupinovým výnimkám, ale nezaväzuje Komisiu pri individuálnom preskúmaní vykonávanom priamo na základe clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ (pozri bod 251 vyssie). Samotná skutocnost, ze dotknuté opatrenia nesplnajú poziadavky upravené v tomto nariadení, teda nemôze preukazovat, ze úvaha Komisie v odôvodnení 403 napadnutého rozhodnutia je zjavne nesprávna. 498 Na druhej strane, pokial ide o tvrdenie Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva zalozené na usmerneniach o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020, najprv treba uviest, ze tieto clenské státy netvrdia, ze Komisia sa dopustila pochybenia tým, ze tieto usmernenia neuplatnila na dotknuté opatrenia. Tieto státy iba vytýkajú Komisii, ze v odôvodnení 403 napadnutého rozhodnutia skonstatovala, ze iné technológie nez jadrová technológia a samotná jadrová technológia môzu byt podporené podobným spôsobom, hoci podmienky, za ktorých mozno poskytnút pomoc iným technológiám, nez je jadrová technológia, sú prísnejsie ako podmienky, ktoré uplatnila Komisia v uvedenom rozhodnutí na jadrovú technológiu. 499 V tejto súvislosti stací zdôraznit, ze v rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo, Komisia v odôvodnení 403 napadnutého rozhodnutia nekonstatovala, ze iné technológie mozno podporit pomocou rozdielových zmlúv, ktoré upravujú rovnaké podmienky, ako sú stanovené pre Hinkley Point C. V tejto súvislosti totiz Komisia iba uviedla, ze pouzitie nástroja predstavovaného rozdielovou zmluvou neprimerane nediskriminuje iné technológie vzhladom na to, ze tento typ nástroja mozno pouzit aj na podporu iných technológií. Naproti tomu v tomto odôvodnení Komisia výslovne uznala, ze môzu byt potrebné úpravy na zohladnenie rozdielov medzi technológiami. 500 Treba preto zamietnut argumentáciu, ktorou Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo tvrdia, ze nie je dostatocne podlozená a je nesprávna úvaha Komisie nachádzajúca sa v odôvodnení 403 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej vyuzitie rozdielovej zmluvy nemá za následok nevhodnú výhodu v porovnaní s inými technológiami vzhladom na to, ze aj iné technológie mozno podobne podporit pomocou rozdielových zmlúv. 501 V piatom rade Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo tvrdia, ze Komisia dostatocne nezohladnila úcinky výstavby Hinkley Point C na prepojenia energetických sietí. 502 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze v odôvodneniach 506 az 509 napadnutého rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze výstavba a prevádzkovanie Hinkley Point C by mali mat minimálny vplyv na velkoobchodné ceny v Spojenom královstve. V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze z vykonaného modelovania vyplýva, ze ceny vo Velkej Británii sa následkom prevádzkovania uvedenej elektrárne znízia o menej ako 0,5 %, co sa zas premietne do kumulatívneho a vseobecného znízenia výnosov prepojovacích vedení o menej ako 1,7 % do roku 2030. Komisia teda zohladnila úcinky výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C na prepojenia. 503 Po druhé, hoci Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo tvrdia, ze Komisia dostatocne nezohladnila tieto úcinky, treba uviest, ze neuvádzajú ziadnu skutocnost, ktorá by mohla mat za následok neprijatelnost úvah Komisie týkajúcich sa prepojení energetických sietí. 504 Treba preto zamietnut argumentáciu, v ktorej Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo tvrdia, ze Komisia dostatocne nezohladnila úcinky výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C na prepojenia energetických sietí a v dôsledku toho treba zamietnut vsetky tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva, ktoré majú preukazovat, ze Komisia nezohladnila negatívne úcinky, ktoré dotknuté opatrenia vyvolajú na trhu s energiou alebo rozsah týchto úcinkov. 3) O vykonanom zvázení úcinkov 505 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo uvádzajú rôzne tvrdenia, ktoré majú spochybnit zvázenie pozitívnych a negatívnych úcinkov dotknutých opatrení, ktoré vykonala Komisia. Tieto clenské státy sa v podstate domnievajú, ze pozitívne úcinky uvedených opatrení sú mensie ako ich negatívne úcinky. Okrem negatívnych úcinkov uz spomenutých v bodoch 382, 384 a 400 vyssie, teda úcinku vytlacenia iných výrobcov z trhu, obmedzenia dodávok veterných elektrární pocas velmi veterných období, úcinkoch na ceny a menej výhodných podmienok rozdielovej zmluvy, ktoré sú dostupné iným výrobcom, Rakúska republika uvádza, ze dalsím negatívnym úcinkom týchto opatrení je zachovanie súcasnej struktúry zásobovania, ktorá sa vyznacuje významným podielom jadrovej energie. Okrem toho Rakúska republika tvrdí, ze Komisia neprikladala dostatocnú váhu cielom, ktorými sú podpora energetickej efektívnosti a úspory, vývoj nových energií a podpora prepojenia energetických sietí, ktoré sú stanovené v clánku 194 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti treba zohladnit aj tvrdenia týkajúce sa zvázenia úcinkov spomenuté v bodoch 238 a 439 vyssie, ktoré sa zakladajú na tom, ze Komisia bola predpojatá v prospech jadrovej energie a ze nemala uprednostnit dovoz uránovej rudy z tretích státov pred dovozom elektrickej energie z iných clenských státov. 506 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze v odôvodneniach 502 az 511 a 547 napadnutého rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze riziko narusenia hospodárskej sútaze bolo obmedzené, najmä pokial ide o úcinky dotknutých opatrení na alternatívne investície a na ceny. Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo vsak neuviedli ziadne tvrdenia, ktoré by mohli spochybnit tento záver. 507 V druhom rade, pokial ide o tvrdenia Rakúskej republiky zalozené na zachovaní súcasnej struktúry zásobovania, treba pripomenút, ze podla údajov Komisie má projekt výstavby Hinkley Point C iba zabránit tomu, aby sa drasticky znízil príspevok jadrovej energie k celkovým potrebám elektrickej energie. Vzhladom na právo Spojeného královstva urcit svoj energetický balík a zachovat jadrovú energiu ako zdroj v tomto balíku, ktoré vyplýva z clánku 194 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ, ako aj z clánku 1 druhého odseku, z clánku 2 písm. c) a z clánku 192 prvého odseku Zmluvy Euratom, nemozno rozhodnutie zachovat jadrovú energiu v struktúre zásobovania povazovat za zjavne neprimerané vo vztahu k pozitívnym úcinkom, ktoré vyplývajú z dotknutých opatrení. 508 V tretom rade, pokial ide o skutocnost, na ktorú sa odvoláva Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo, ze pocas velmi veterných období sú veterné elektrárne povinné obmedzit svoju výrobu, aby neohrozili stabilitu siete, po prvé treba zdôraznit, ze tento jav vyplýva z nepravidelnej povahy veternej technológie. Po druhé skutocnost, ze neflexibilný základný odber vyrábaný jadrovými elektrárnami môze posilnit tento úcinok, nestací sama osebe na preukázanie neprimeranosti negatívnych úcinkov dotknutých opatrení vo vztahu k pozitívnym úcinkom, ktoré z nich vyplývajú. Na jednej strane totiz Spojenému královstvu vzhladom na jeho právo urcit svoj energetický balík a zachovat v nom jadrovú energiu ako zdroj energie, nemozno vytýkat, ze prijalo opatrenia potrebné na zachovanie jadrovej energie vo svojom energetickom balíku, aj ked to môze mat negatívne úcinky na výrobcov nepravidelnej energie. Na druhej strane a to v kazdom prípade, podla zistení Komisie, ktoré neboli spochybnené tvrdeniami Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva, nie je mozné vyplnit budúci nedostatok kapacít na výrobu energie schopných dodat 60 GW, ktorý identifikovalo Spojené královstvo, iba vyuzitím iných nízkouhlíkových zdrojov. 509 V stvrtom rade Rakúska republika uvádza, ze pri zvazovaní úcinkov dotknutých opatrení Komisia neprikladala dostatocnú váhu cielu, ktorým je uprednostnit dovoz elektrickej energie z iných clenských státov a cielu efektívnosti. V tejto súvislosti stací na jednej strane pripomenút, ze podla zistení Komisie, ktoré boli zhrnuté v bodoch 405 a 466 az 470 vyssie, je vplyv dotknutých opatrení na prepojenia nadalej obmedzený a ze v Spojenom královstve existuje budúci nedostatok kapacít na výrobu energie schopných dodat 60 GW, z ktorých iba 3,2 GW bude dodávat Hinkley Point C, a na druhej strane ze prijatelnost týchto zistení nebola úspesne spochybnená tvrdeniami, ktoré uviedla Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo. Za týchto okolností tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia neprikladala dostatocnú váhu cielu, ktorým je uprednostnit dovoz elektrickej energie z iných clenských státov a cielu efektívnosti, nemôze preukazovat neprimeranost negatívnych úcinkov dotknutých opatrení vo vztahu k pozitívnym úcinkom, ktoré z nich vyplývajú. 510 V piatom rade treba pripomenút, ze Spojené královstvo má právo urcit zlozenie svojho energetického balíka a zachovat v nom jadrovú energiu ako zdroj. Vzhladom na toto právo samotná skutocnost, ze Spojené královstvo na to, aby vytvorilo stimulacný úcinok na výstavbu nových kapacít na výrobu jadrovej energie, aby tak prekonalo prekázky, ktoré tomu bránili, pripravilo rozdielovú zmluvu na výstavbu a prevádzkovanie Hinkley Point C, ktorá obsahuje výhodnejsie podmienky ako rozdielové zmluvy dostupné iným technológiám, nestací sama osebe na preukázanie neprimeranosti negatívnych úcinkov dotknutých opatrení vo vztahu k pozitívnym úcinkom, ktoré z nich vyplývajú. 511 Z toho vyplýva, ze vsetky tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva, ktoré majú preukazovat, ze Komisia sa dopustila zjavne neprávneho posúdenia pri zvázení úcinkov dotknutých opatrení, treba zamietnut. 4) O tvrdení zalozenom na tom, ze Komisia nezohladnila relevantné skutocnosti 512 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo uvádzajú, ze pri zvazovaní úcinkov dotknutých opatrení Komisia opomenula zohladnit skutocnosti, ktoré boli relevantné, ako sú napríklad úcinky týchto opatrení na zivotné prostredie, riziko terorizmu a náklady na uskladnenie jadrového odpadu, ako aj dôsledky ich financovania. V tejto súvislosti treba zohladnit aj tvrdenia, ktoré Rakúska republika uviedla v rámci stvrtého zalobného dôvodu, podla ktorých Komisia tým, ze bezpodmienecne uprednostnila clánok 2 písm. c) Zmluvy Euratom, porusila zásadu ochrany zivotného prostredia, zásadu obozretnosti, zásadu "znecistovatel platí" a zásadu trvalej udrzatelnosti (pozri bod 114 vyssie). 513 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. 514 V prvom rade treba preskúmat tvrdenia Rakúskej republiky zalozené na tom, ze Komisia dostatocne nezohladnila zásadu ochrany zivotného prostredia, zásadu obozretnosti, zásadu "znecistovatel platí" a zásadu trvalej udrzatelnosti. 515 V tejto súvislosti treba po prvé uviest, ze dotknutými opatreniami Spojené královstvo nechcelo specificky realizovat zásady, na ktoré sa odvoláva Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo. Komisia preto nebola povinná zohladnit tieto zásady pri identifikácii výhod, ktoré vyplývajú z dotknutých opatrení. 516 Po druhé, pokial ide o nevýhody dotknutých opatrení, treba pripomenút, ze pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ musí Komisia zvázit výhody dotknutých opatrení a ich negatívny vplyv na vnútorný trh. Hoci vsak ochranu zivotného prostredia treba zahrnút do vymedzenia a vykonávania politík Únie, najmä tých, ktorých cielom je vytvorit vnútorný trh, táto ochrana nepredstavuje v pravom zmysle slova jednu zo súcastí tohto vnútorného trhu, definovaného ako oblast bez vnútorných hraníc, v ktorej je zarucený volný pohyb tovaru, osôb, sluzieb a kapitálu. Pri identifikácii negatívnych úcinkov dotknutých opatrení preto Komisia nebola povinná zohladnit mieru, v akej sú dotknuté opatrenia skodlivé pre realizáciu tejto zásady (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2014, Castelnou Energía/Komisia, [98]T-57/11, [99]EU:T:2014:1021, body [100]189 az [101]191). To platí aj pre zásadu obozretnosti, zásadu "znecistovatel platí" a zásadu trvalej udrzatelnosti, na ktoré sa odvoláva Rakúska republika. 517 Po tretie, pokial chcú Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo svojimi tvrdeniami preukázat, ze opatrenia, ktoré sú v rozpore s právom Únie, nemôze Komisia schválit, treba na jednej strane uviest, ze okrem zásady ochrany zivotného prostredia, zásady obozretnosti, zásady "znecistovatel platí" a zásady trvalej udrzatelnosti, sa tieto clenské státy neodvolávajú na ziadnu právnu úpravu Únie v oblasti zivotného prostredia, ktorá nebola respektovaná. Na druhej strane, ak tieto clenské státy tvrdia, ze uvedené zásady bránia poskytnutiu státnej pomoci v prospech výstavby alebo prevádzkovania jadrovej elektrárne, toto tvrdenie treba rovnako zamietnut, pretoze takýto výklad nie je v súlade s clánkom 106a ods. 3 Zmluvy Euratom. 518 Z toho vyplýva, ze vsetky tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva zalozené na tom, ze Komisia dostatocne nezohladnila zásadu ochrany zivotného prostredia, zásadu obozretnosti, zásadu "znecistovatel platí" a zásadu trvalej udrzatelnosti, treba zamietnut. 519 V druhom rade tvrdenie Luxemburského velkovojvodstva zalozené na tom, ze Komisia dostatocne nezohladnila riziko vyplývajúce z terorizmu, treba zamietnut z analogických dôvodov. Dotknuté opatrenia totiz neboli opatreniami, ktoré mali specificky chránit pred terorizmom, a ochrana pred terorizmom nepredstavuje v pravom zmysle slova jednu zo súcastí tohto vnútorného trhu, definovaného ako oblast bez vnútorných hraníc, v ktorej je zarucený volný pohyb tovaru, osôb, sluzieb a kapitálu. Okrem toho treba uviest, ze Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo sa neodvolávajú na ziadnu právnu úpravu týkajúcu sa bezpecnosti jadrových elektrární, ktorá nebola respektovaná. 520 V tretom rade, pokial ide o tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze Komisia opomenula zohladnit náklady na uskladnenie jadrového odpadu, stací odkázat na preskúmanie vykonané v bodoch 354 az 358 vyssie. 521 V stvrtom rade Rakúska republika uvádza, ze Komisia dostatocne nezohladnila negatívne dôsledky dotknutých opatrení na spotrebitelov, ktorí musia znásat ich cenu najmä v postavení danovníkov. 522 V tejto súvislosti treba po prvé spresnit, ze pokial ide o platby, ktoré majú byt vykonávané na základe rozdielovej zmluvy, spotrebitelia nebudú dotknutí ako danovníci, pretoze tieto platby sú financované prostredníctvom poplatku dodávatelov (pozri odôvodnenie 329 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho v rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, nemozno z napadnutého rozhodnutia vyvodit, ze Komisia nezohladnila záujmy spotrebitelov elektrickej energie pri preskúmaní proporcionality. Komisia totiz nielenze preskúmala úcinky dotknutých opatrení na ceny elektrickej energie a skonstatovala, ze nebolo potrebné ocakávat významné úcinky, ale tiez dbala na to, aby uvedené opatrenia neviedli k nadmernej náhrade. Komisia tak upravila sadzbu poplatku za úverovú záruku a v odôvodnení 491 uvedeného rozhodnutia výslovne uviedla, ze zmeny v mechanizme podielu na zisku sa pravdepodobne prejavia v tom, ze sa znízi úroven podpory, ktorú budú poskytovat dodávatelia a v konecnom dôsledku spotrebitelia. 523 Po druhé, pokial ide o úverovú záruku, z odôvodnenia 339 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze táto záruka vyuzíva prostriedky Spojeného královstva. V tomto kontexte preto spotrebitelia môzu byt dotknutí v postavení danovníkov. V tejto súvislosti vsak treba pripomenút, ze treba rozlisovat dotknuté opatrenia na jednej strane a ich financovanie na druhej strane. Dane, ktoré slúzia na financovanie pomoci, totiz nepatria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy o státnej pomoci okrem prípadu, ked sú takým spôsobom financovania opatrenia pomoci, ze tvoria neoddelitelnú súcast tohto opatrenia. Aby sa dan alebo cast dane mohli povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí nevyhnutne existovat záväzný vztah urcenia medzi danou a pomocou podla príslusnej vnútrostátnej právnej úpravy v tom zmysle, ze výnos dane je záväzne urcený na financovanie pomoci. Pokial takýto vztah existuje, výnos dane priamo ovplyvnuje rozsah pomoci a v dôsledku toho posúdenie zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom (rozsudok z 13. januára 2005, Streekgewest, [102]C-174/02, [103]EU:C:2005:10, body [104]25 a [105]26). Treba vsak na jednej strane konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadnu skutocnost umoznujúcu konstatovat existenciu takéhoto vztahu medzi úverovou zárukou a jej financovaním a na druhej strane, ze Rakúska republika neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovat existenciu takéhoto vztahu. 524 Treba preto zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze Komisia dostatocne nezohladnila úcinky opatrení na spotrebitelov, najmä v ich postavení danovníkov. 525 V piatom rade Rakúska republika tvrdí, ze Komisia dostatocne nezohladnila skutocnost, ze projekt Hinkley Point C obmedzoval verejné prostriedky a bránil realizácii projektov prevádzkovania a rozvoja obnovitelných zdrojov energie. 526 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze podla clánku 194 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ majú clenské státy právo vybrat si medzi rôznymi zdrojmi energie. Rozhodnutie Spojeného královstva poskytnút pomoc v prospech podpory jadrovej energie teda nemozno samo osebe spochybnit napriek tomu, ze znamená, ze verejné prostriedky vyclenené na tento projekt nie sú k dispozícii pre iné projekty. 527 Po druhé treba zdôraznit, ze Rakúska republika neuvádza ziadnu skutocnost, ktorá má preukázat, ze pre poskytnutie dotknutých opatrení v prospech Hinkley Point C nie je Spojené královstvo schopné plnit svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie v oblasti ochrany zivotného prostredia. 528 Po tretie treba pripomenút, ze v odôvodnení 510 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze bez ohladu na investície do Hinkley Point C zostáva na trhu siroký priestor na vstup iných výrobcov a výrobných technológií a na rozsírenie ich kapacity a ze v odôvodnení 403 uvedeného rozhodnutia Komisia zohladnila skutocnost, ze rozdielová zmluva neprimerane nediskriminuje iné technológie, pretoze tieto technológie môzu byt dostatocne podporené pomocou rovnakého typu nástroja na trhu kapacít vytvorenom Spojeným královstvom, ale s úpravami potrebnými na zohladnenie rozdielov medzi technológiami. Treba tiez pripomenút, ze tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva preskúmané v bodoch 463 az 511 vyssie nemôzu preukazovat, ze sa Komisia v tejto súvislosti dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 529 Vzhladom na tieto úvahy treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze Komisia dostatocne nezohladnila skutocnost, ze projekt Hinkley Point C obmedzuje verejné prostriedky a bráni realizácii projektov prevádzkovania a rozvoja obnovitelných zdrojov energie, a preto aj vsetky tvrdenia zalozené na tom, ze Komisia opomenula zohladnit relevantné faktory. 530 V dôsledku toho treba zamietnut vsetky tvrdenia, ktoré sa týkajú zvázenia pozitívnych a negatívnych úcinkov dotknutých opatrení, a teda siesty zalobný dôvod v celom rozsahu, ako aj tvrdenia týkajúce sa potrebnosti dotknutých opatrení uvedené v rámci prvého zalobného dôvodu (pozri bod 196 vyssie) a piateho zalobného dôvodu (pozri body 273 a 352 vyssie), a vsetky tvrdenia týkajúce sa zvázenia pozitívnych a negatívnych úcinkov dotknutých opatrení uvedené v rámci stvrtého zalobného dôvodu (pozri body 114 a 125 vyssie) a prvého zalobného dôvodu (pozri bod 238 vyssie). 2. O druhej výhrade tretej casti a o siestej casti deviateho zalobného dôvodu, ktoré sa zakladajú najmä na nedostatocnom odôvodnení 531 V rámci druhej výhrady v tretej casti a v rámci siestej casti deviateho zalobného dôvodu Rakúska republika uvádza tvrdenia v podstate zalozené na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokial ide o preskúmanie proporcionality dotknutých opatrení. 532 V rámci prvej výhrady v siestej casti deviateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatocné, pokial ide o mozné alternatívy dotovania Hinkley Point C. Na jednej strane napadnuté rozhodnutie nepredstavilo ponuky výrobcov alternatívnych energií. Na druhej strane toto rozhodnutie "mlcí", pokial ide o opatrenia úspory energie a energetickej efektívnosti. 533 Komisia popiera tieto tvrdenia. 534 V tejto súvislosti treba uviest, ze z bodu 9.2 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze cielom verejného záujmu, ktorý sledujú dotknuté opatrenia, je podpora jadrovej energie a konkrétnejsie vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Dôvod, pre ktorý ponuka dodávatelov alternatívnej energie nepredstavovala alternatívu dotovania Hinkley Point C, teda jasne vyplýva z tohto bodu. 535 Navyse, pokial ide o opatrenia úspory energie a energetickej efektívnosti, stací uviest, ze z odôvodnení 250 az 254 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vyplýva, ze Spojené královstvo identifikovalo budúci nedostatok kapacít na výrobu elektrickej energie a ze pri urcení rozsahu tohto budúceho nedostatku vzalo do úvahy opatrenia úspory energie a energetickej efektívnosti. Kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala z tohto budúceho nedostatku a kedze odôvodnenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania je súcastou kontextu napadnutého rozhodnutia, nemozno odôvodnenie napadnutého rozhodnutia povazovat v tejto súvislosti za nedostatocné (pozri bod 63 vyssie). 536 Okrem toho pre prípad, ze Rakúska republika chce touto výhradou spochybnit dôvodnost vyssie uvedeného odôvodnenia, stací pripomenút, ze táto výhrada uz bola preskúmaná a zamietnutá pri preskúmaní siesteho zalobného dôvodu. 537 Prvú výhradu v siestej casti deviateho zalobného dôvodu treba preto zamietnut. 538 V rámci druhej výhrady v siestej casti deviateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze Komisia neopísala scenáre, na ktoré odkázala v odôvodnení 416 napadnutého rozhodnutia. 539 Komisia popiera toto tvrdenie. 540 Na úvod treba uviest, ze odôvodnenie 416 napadnutého rozhodnutia sa nachádza v bode 9.5.1 uvedeného rozhodnutia, v ktorom Komisia opísala úverovú záruku oznámenú Spojeným královstvom a najmä sadzbu poplatku za túto záruku, ktorá bola pôvodne stanovená týmto clenským státom. V tejto súvislosti Komisia vysvetlila, ze za daných okolností bolo mozné pouzit dve metódy na stanovenie sadzby poplatku za túto záruku, ktorá by zodpovedala trhovým podmienkam. Jednou z týchto metód je model ocakávanej straty, ktorý spája obchodný plán spolocnosti s jej financnou struktúrou v rôznych scenároch vedúcich k riziku zlyhania. 541 Rakúska republika sa domnieva, ze Komisia neopísala tieto scenáre. 542 V tejto súvislosti treba uviest, ze v odôvodneniach 424 az 427 napadnutého rozhodnutia Komisia podrobnejsie vysvetlila model ocakávanej straty a jeden zo scenárov, o ktorom v tomto kontexte uvazovalo Spojené královstvo. Treba tiez uviest, ze Komisia sa domnievala, ze sadzba poplatku za úverovú záruku oznámená Spojeným královstvom neodrázala sadzbu zodpovedajúcu trhovým podmienkam. Z tohto dôvodu v odôvodneniach 463 az 477 uvedeného rozhodnutia Komisia vysvetlila, do akej miery bolo potrebné zmenit sadzbu poplatku za uvedenú záruku, aby bol prvok pomoc obsiahnutý v úverovej záruke obmedzený na minimum. V tejto súvislosti Komisia vysvetlila kritériá, ktoré pouzila a scenáre, ktoré zvázila. 543 Vzhladom na tieto skutocnosti treba zamietnut výhradu zalozenú na tom, ze odôvodnenie 416 napadnutého rozhodnutia je nedostatocne odôvodnené. 544 V rámci tretej výhrady v siestej casti deviateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze v bode 9.5.2 napadnutého rozhodnutia Komisia vychádzala zo správy TESLA 4, ale neuviedla údaje, ktoré sa na nu vztahovali. Jej úvahy o financnom riziku preto nie sú zrozumitelné. 545 Komisia popiera toto tvrdenie. 546 V prvom rade treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia. V tejto súvislosti treba uviest, ze v odôvodneniach 434 az 458 napadnutého rozhodnutia Komisia podrobne preskúmala výsku realizacnej ceny a miery návratnosti na základe údajov z rôznych zdrojov. V odôvodneniach 446 a 447 uvedeného rozhodnutia Komisia zohladnila správu TESLA 4 vypracovanú interne spolocnostou NNBG. Treba vsak uviest, ze z verejnej verzie tohto rozhodnutia dostatocne jasne vyplýva, ze Komisia neprezradila údaje z tejto správy, aby chránila obchodné tajomstvo. 547 V druhom rade pre prípad, ze Rakúska republika chce svojím tvrdením spochybnit dôvernú povahu týchto údajov alebo rozhodnutie Komisie tieto údaje zakryt, stací zdôraznit, ze v tejto súvislosti neuvádza ziadne podrobné tvrdenie. 548 Výhradu týkajúcu sa správy TESLA 4 treba preto zamietnut. 549 V rámci stvrtej výhrady v siestej casti deviateho zalobného dôvodu Rakúska republika uvádza, ze nie je zrozumitelné, ze v bode 9.5.3.3 napadnutého rozhodnutia bol uverejnený mechanizmus podielu na zisku, a nie prahové hodnoty podielov na zisku z výstavby. 550 Komisia popiera tieto tvrdenia. 551 V tejto súvislosti treba uviest, ze z odôvodnenia 487 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze prahové hodnoty podielov na zisku z výstavby tvorili predmet obchodného tajomstva. Okrem toho treba uviest, ze Rakúska republika neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybnit dôvernú povahu týchto informácií alebo dôvodnost rozhodnutia Komisie tieto informácie neodhalit. 552 Tvrdenie Rakúskej republiky týkajúce sa prahových hodnôt podielov na zisku z výstavby treba preto tiez zamietnut. 553 V rámci piatej výhrady v siestej casti deviateho zalobného dôvodu Rakúska republika uvádza, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je dostatocné, pokial ide o dotácie spojené s dodatocnými nákladmi vztahujúcimi sa na demontáz zariadení, ako aj na spracovanie a uskladnenie rádioaktívneho odpadu. 554 Komisia popiera tieto tvrdenia. 555 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze ako to vyplýva z odôvodnení 460 a 461 napadnutého rozhodnutia, Komisia zohladnila iba nákladové polozky pre výdavky týkajúce sa nakladania s odpadom a jeho uskladnenia a nákladové polozky pre poplatky za zodpovednost a poplatky za vyradovanie z prevádzky, ktoré boli zahrnuté do financného modelu pre Hinkley Point C. Naproti tomu sa uvedené rozhodnutie nevztahuje na dalsie prvky pomoci týkajúce sa tohto typu výdavkov. Komisia preto nebola povinná odôvodnit toto rozhodnutie v tejto súvislosti. 556 V rámci siestej výhrady v siestej casti deviateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze Komisia mala podrobnejsie odôvodnit, preco sa v rozpore so svojou rozhodovacou praxou nedomnievala, ze neuskutocnenie verejného obstarávania zvýraznilo úcinky dotknutých opatrení na hospodársku sútaz. 557 Komisia popiera tieto tvrdenia. 558 V tejto súvislosti treba po prvé uviest, ze v bode 9.1 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a postových sluzieb ([106]Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 19), v znení zmien, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluzby ([107]Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132), v znení zmien, sa neuplatnovali na dotknuté opatrenia. 559 Po druhé v odôvodneniach 359 az 364 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze verejné obstarávanie pouzité Spojeným královstvom bolo zalozené na jasnom, transparentnom a nediskriminacnom rámci, ktorý mohol byt z hladiska transparentnosti a nediskriminácie povazovaný za rovnocenný s postupom verejného obstarávania. V tejto súvislosti v odôvodnení 363 uvedeného rozhodnutia Komisia výslovne uviedla, ze Spojené královstvo viedlo diskusie s inými investormi do projektov pre nové kapacity na výrobu jadrovej energie nez bola spolocnost NNBG. 560 Po tretie treba uviest, ze dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze dotknuté opatrenia neviedli k nadmernej náhrade, vyplývajú dostatocne z bodu 9.5 napadnutého rozhodnutia. 561 Vzhladom na tieto skutocnosti treba prejednávanú výhradu zamietnut. 562 V rámci siedmej výhrady v siestej casti deviateho zalobného dôvodu Rakúska republika uvádza, ze v odôvodnení 389 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala znacné zvýsenie vseobecného blaha a blaha vsetkých spotrebitelov. V tejto súvislosti vsak Komisia nevysvetlila, v akej miere boli zohladnené externé náklady vytvorené napríklad spracovaním a uskladnením jadrového odpadu alebo rizikami nehôd. Okrem toho odôvodnenie nachádzajúce sa v bode 9.4 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa vhodnosti nástrojov nie je zrozumitelné. V tejto súvislosti sa Komisia dostatocne nevyjadrila k úcinkom dotknutých opatrení na trhu s elektrickou energiou. 563 Komisia popiera tieto tvrdenia. 564 V tejto súvislosti treba uviest, ze v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia sa Komisia vyjadrila k otázke, ci bol zásah Spojeného královstva potrebný na dosiahnutie ciela verejného záujmu, ktorý Spojené královstvo sledovalo, a to vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie a v bode 9.4 napadnutého rozhodnutia k otázke, ci dotknuté opatrenia, najmä rozdielovú zmluvu, mozno povazovat za vhodné nástroje na dosiahnutie tohto ciela. V tejto súvislosti Komisia zohladnila najmä skutocnost, ze iné technológie môzu byt podporované podobne prostredníctvom rozdielových zmlúv a nepravidelnej povahy mnohých technológií pre obnovitelné energie. V rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, vsak Komisia v uvedených bodoch nezvázila úplne vsetky relevantné pozitívne a negatívne úcinky týchto opatrení. Takéto zvázenie totiz vykonala v neskorsom stádiu svojho preskúmania v bode 9.6 napadnutého rozhodnutia. 565 Z toho vyplýva, ze v bodoch 9.3 a 9.4 napadnutého rozhodnutia nebola Komisia povinná vyjadrit sa ku vsetkým pozitívnym a negatívnym úcinkom dotknutých opatrení, ani tieto úcinky zvázit. Okrem toho, pokial v odôvodnení 389 uvedeného rozhodnutia Komisia spomenula zlepsenie blaha spolocnosti ako celku a blaha vsetkých spotrebitelov, nejde o záver vyplývajúci z takéhoto zvázenia vsetkých úcinkov. V uvedenom odôvodnení Komisia iba konstatovala, ze vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie je pozitívnym úcinkom týchto opatrení. 566 Vzhladom na tieto úvahy treba zamietnut aj výhradu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení bodov 9.3 a 9.4 napadnutého rozhodnutia. 567 V rámci druhej výhrady v tretej casti deviateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze v bode 8.1.7 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia oprela vázne pochybnosti o zlucitelnosti dotknutých opatrení s vnútorným trhom o správu, ktorá dospela k záveru, ze tieto opatrenia by mohli viest k váznym naruseniam hospodárskej sútaze. V napadnutom rozhodnutí vsak Komisia nevysvetlila dôvody, pre ktoré boli tieto pochybnosti rozptýlené. 568 Komisia popiera tieto tvrdenia. 569 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze ako vyplýva z clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, úvahy Komisie v bode 8.1.7 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania boli predbeznými posúdeniami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2009, ISD Polska a i./Komisia, [108]T-273/06 a T-297/06, [109]EU:T:2009:233, bod [110]126 a citovanú judikatúru). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemozno povazovat za nedostatocné iba z dôvodu, ze sa úplne nezhoduje s odôvodnením nachádzajúcim sa v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. V rozhodnutí prijatom na konci konania vo veci formálneho zistovania totiz Komisia nie je povinná uviest analýzu zahrnajúcu vsetky úvahy obsiahnuté v rozhodnutí o zacatí tohto konania. 570 Po druhé treba zohladnit skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré sa po dôkladnom preskúmaní úcinkov dotknutých opatrení na hospodársku sútaz a na obchod medzi clenskými státmi domnievala, ze tieto opatrenia sú zlucitelné s vnútorným trhom. V tejto súvislosti treba tiez uviest, ze pochybnosti Komisie sa týkali takých opatrení, aké boli oznámené Spojeným královstvom. Naproti tomu schválenie v napadnutom rozhodnutí sa vztahovalo na opatrenia tak, ako boli zmenené s cielom zohladnit tieto pochybnosti. 571 Po tretie, pokial Rakúska republika uvádza, ze zmeny oznámených opatrení nemohli odstránit pôvodne vzniknuté pochybnosti, treba uviest, ze v tejto súvislosti neuvádza ziadne podrobné tvrdenie. 572 Po stvrté treba v kazdom prípade zdôraznit, ze Komisia v odôvodnení 402 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania výslovne uviedla, ze správa, na ktorú sa odkazuje v jeho bode 8.1.7, nevyhnutne nevyjadruje jej stanovisko. 573 Vzhladom na tieto úvahy treba dospiet k záveru, ze v rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, samotná skutocnost, ze Komisia podrobne nevysvetlila dôvody, pre ktoré nemala aj ona pochybnosti, ktoré boli vyjadrené v správe uvedenej v bode 8.1.7 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, neznamená, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatocné. 574 V dôsledku toho treba zamietnut druhú výhradu v tretej casti deviateho zalobného dôvodu a siestu cast deviateho zalobného dôvodu. G. O tretom zalobnom dôvode a o prvej výhrade v tretej casti deviateho zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú kvalifikácie dotknutých opatrení 575 Tretí zalobný dôvod a prvá výhrada v tretej casti deviateho zalobného dôvodu sa týkajú odôvodnení 344 az 347 napadnutého rozhodnutia. V týchto odôvodneniach Komisia vysvetlila, ze opatrenia zahrnajúce prevádzkovú pomoc nie sú v zásade v súlade s clánkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ale ze dotknuté opatrenia treba povazovat za zodpovedajúce investicnej pomoci, pretoze mali spolocnosti NNBG umoznit, aby sa zaviazala investovat do výstavby Hinkley Point C. V tejto súvislosti sa Komisia najmä domnievala, ze z hladiska financných modelov sa cistá súcasná hodnota platieb realizacnej ceny môze povazovat za ekvivalent jednorazovej platby umoznujúcej spolocnosti NNBG pokryt stavebné náklady. 576 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo sa domnievajú, ze tieto úvahy sú nesprávne. V prvom rade tvrdia, ze Komisia mala kvalifikovat dotknuté opatrenia ako prevádzkovú pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. V druhom rade Rakúska republika uvádza, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené. 1. O tvrdeniach zalozených na kvalifikácii dotknutých opatrení 577 Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo tvrdia, ze dotknuté opatrenia predstavujú prevádzkovú pomoc, ktorá nie je zlucitelná s vnútorným trhom. V tejto súvislosti treba zohladnit aj tvrdenie uvedené v rámci stvrtého zalobného dôvodu a spomenuté v bode 125 vyssie, ktoré sa týka kvalifikácie dotknutých opatrení ako investicnej pomoci. 578 Komisia, Ceská republika, Madarsko, Polská republika a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. 579 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry prevádzkovú pomoc, ktorá má zachovat existujúci stav alebo odbremenit podnik od nákladov, ktoré by obvykle musel znásat v rámci svojej beznej prevádzky alebo obvyklých cinností, nemozno povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, [111]C-288/96, [112]EU:C:2000:537, body [113]88 az [114]91; z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [115]C-156/98, [116]EU:C:2000:467, bod [117]30, a z 21. júla 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, [118]C-459/10 P, neuverejnený, [119]EU:C:2011:515, body [120]33 az [121]36). 580 Takáto pomoc totiz nemôze splnat poziadavky clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Prevádzková pomoc, ktorá je obmedzená na zachovanie existujúceho stavu, tak nemôze ulahcovat rozvoj v zmysle uvedeného ustanovenia. Pomoc, ktorá sa obmedzuje iba na znízenie bezných prevádzkových výdavkov, ktoré by podnik v kazdom prípade musel znásat v rámci svojej obvyklej cinnosti, zase nemozno povazovat za pomoc, ktorá sleduje ciel verejného záujmu v zmysle tohto ustanovenia. Okrem toho pomoc, prostredníctvom ktorej sú podnikom poskytnuté výhody bez toho, aby táto pomoc bola urcená na splnenie ciela verejného záujmu sledovaného clenským státom, ktorý ju poskytuje a ktorú preto môzu tieto podniky pouzit na financovanie ich existujúcich bezných prevádzkových nákladov, nemozno vyhlásit za zlucitelnú s vnútorným trhom podla toho istého ustanovenia. Táto pomoc totiz zvýhodnuje tieto podniky vo vztahu k ich konkurentom bez toho, aby to bolo odôvodnené plnením ciela verejného záujmu. 581 Treba uviest, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia nespochybnila judikatúru citovanú v bode 579 vyssie. Naopak v odôvodnení 344 uvedeného rozhodnutia odkázala na prvý odsek bodu 8.1 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, v ktorom citovala túto judikatúru. 582 Naproti tomu, ako vyplýva z odôvodnení 344 az 347 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala, ze judikatúra citovaná v bode 579 vyssie sa neuplatnuje na dotknuté opatrenia pre specifickost projektu a preto, ze tieto opatrenia mali umoznit spolocnosti NNBG, aby sa zaviazala investovat do výstavby Hinkley Point C. 583 V rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo, tento prístup nie je nesprávny. Nic totiz nebráni tomu, aby opatrenie pomoci, ktoré sleduje ciel verejného záujmu, pricom je vhodné a potrebné na dosiahnutie tohto ciela, nemení podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom, a teda splna poziadavky clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, bolo vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom podla tohto ustanovenia bez ohladu na to, ci má byt kvalifikované ako investicná alebo prevádzková pomoc. Navyse treba pripomenút, ze aj prevádzkovú pomoc mozno vyhlásit za zlucitelnú s vnútorným trhom, ked sú splnené tieto podmienky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2016, Magic Mountain Kletterhallen a i./Komisia, [122]T-162/13, neuverejnený, [123]EU:T:2016:341, body [124]116 a [125]117). 584 Pokial ide o dotknuté opatrenia, treba po prvé pripomenút jednak to, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia zistila, ze tieto opatrenia sledujú ciel verejného záujmu, konkrétne vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie, ktorý nemozno dosiahnut v primeranom case bez zásahu státu, a jednak to, ze Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo neuviedli tvrdenia, ktoré by mohli spochybnit toto zistenie. Uvedené opatrenia preto nemozno povazovat za pomoc, ktorá sa obmedzuje na zachovanie existujúceho stavu. Naopak, podla zistení Komisie by bez týchto opatrení neboli v primeranom case zrealizované ziadne investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie. 585 Po druhé treba pripomenút, ze podla záverov Komisie, ktoré neboli vyvrátené tvrdeniami Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva, sú dotknuté opatrenia vhodné a potrebné na dosiahnutie tohto ciela a nemenia podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. Za týchto okolností dotknuté opatrenia nemozno povazovat za pomoc, ktorá sa obmedzuje iba na znízenie bezných prevádzkových výdavkov, ktoré by podnik v kazdom prípade musel znásat v rámci svojej obvyklej cinnosti. Dotknuté opatrenia mali naopak za ciel vytvorit stimulacný úcinok na výstavbu nových kapacít na výrobu jadrovej energie znízením rizík spojených s investíciami, aby zabezpecili ich rentabilitu. 586 S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmat tvrdenia, ktoré uvádza Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo. V prvom rade tieto clenské státy uvádzajú tvrdenia týkajúce sa rozdielovej zmluvy. V druhom rade uvádzajú tvrdenia týkajúce sa dohody ministra. V tretom rade uvádzajú tvrdenia týkajúce sa stanovenej kompenzácie. V stvrtom rade tieto clenské státy tvrdia, ze v napadnutom rozhodnutí mala Komisia jasne rozlisovat medzi prevádzkovou pomocou a investicnou pomocou. a) O tvrdeniach týkajúcich sa rozdielovej zmluvy 587 V prvom rade Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo uvádzajú tvrdenia, ktoré majú preukázat, ze táto zmluva je neoddelitelne spojená s prevádzkou Hinkley Point C. V tejto súvislosti tvrdia, ze táto zmluva sa vztahuje na bezné výdavky spolocnosti NNBG, a teda sa neobmedzuje iba na dotovanie výstavby bloku C tejto elektrárne, ale týka sa aj beznej prevádzky, a ze objem pomoci má priamo závisiet od vyrobenej energie. 588 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze opatrenie pomoci mozno vyhlásit za zlucitelné s vnútorným trhom, ak splna poziadavky stanovené v clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ bez ohladu na jeho kvalifikáciu ako prevádzkovej alebo investicnej pomoci (pozri bod 583 vyssie). 589 Pokial ide o tvrdenie Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva zalozené na tom, ze nie je mozné zistit vztah medzi platbami vykonávanými podla rozdielovej zmluvy a investíciami do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, stací uviest, ze rozdielová zmluva má garantovat stabilné príjmy pocas dostatocne dlhého obdobia, aby stimulovala dotknutý podnik investovat prostriedky potrebné na vybudovanie takýchto nových kapacít. V podstate teda ide o nástroj na zaistenie sa pred rizikom vo forme stabilizácie cien, ktorý ponúka bezpecnost a stabilitu príjmov. Na rozdiel od nenávratnej dotácie, ktorá sa poskytuje v celom rozsahu vopred alebo v závislosti od postupu výstavby, vsak má rozdielová zmluva stimulacný úcinok na investície tým, ze garantuje urcitú a stabilnú cenovú úroven. 590 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze podla rozdielovej zmluvy dostane NNBG platbu iba vtedy, ked bude referencná cena nizsia ako realizacná cena. Naproti tomu, ked bude referencná cena vyssia ako realizacná cena, bude NNBG povinná nahradit rozdiel medzi týmito dvomi cenami (pozri bod 5 vyssie). Aj ked teda poskytnutie a suma pomoci závisia od okolností, ktoré sprevádzajú prevádzkovanie Hinkley Point C a výrobu elektrickej energie týmto blokom, existuje jasný vztah medzi touto sumou a sledovaným cielom verejného záujmu. Tieto podmienky totiz majú zabezpecit, aby výska platby podla rozdielovej zmluvy zodpovedala úrovni, ktorú treba dosiahnut na spustenie investícií do nových kapacít na výrobu jadrovej energie. 591 Po druhé v rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, skutocnost, ze v prípade, ak by elektráren Hinkley Point C nebola dokoncená, NNBG by nedostala pomoc podla rozdielovej zmluvy, nemôze spochybnit vztah medzi dotknutými opatreniami a sledovaným cielom verejného záujmu, teda vytvorením nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Treba totiz uviest, ze v takomto prípade by nedoslo k dosiahnutiu sledovaného ciela verejného záujmu. Clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ vsak nebráni podmienkam rozdelenia rizík, ktoré alokujú technické riziko realizácie podniku, ktorý je príjemcom pomoci. 592 Po tretie Rakúska republika uvádza, ze rozdielová zmluva umoznuje vykonat novú kalkuláciu realizacnej ceny a ze v tomto rámci budú zohladnené nielen investicné, ale aj prevádzkové náklady. 593 V tejto súvislosti treba uviest, ze realizacná cena schválená Komisiou v napadnutom rozhodnutí zohladnuje nielen cenu výstavby Hinkley Point C, ale aj prevádzkové náklady tohto bloku. Tieto náklady totiz ovplyvnujú rentabilitu projektu, a teda majú vplyv na výsku, ktorú musí realizacná cena dosiahnut, aby vyvolala rozhodnutie investovat do nových kapacít na výrobu jadrovej energie. 594 Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze za 15 a 25 rokov môze byt realizacná cena predmetom novej kalkulácie a ze v rámci tejto kalkulácie (pozri bod 5 vyssie) sa zohladnia skutocnosti vztahujúce sa na prevádzkové náklady, nemôze spochybnit vztah medzi dotknutými opatreniami a sledovaným cielom vseobecného záujmu, teda vytvorením nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Vzhladom na to, ze prevádzkové náklady, na základe ktorých bola vypocítaná realizacná cena, musia byt odhadnuté ex ante a ze prevádzková zivotnost Hinkley Point C bude velmi dlhá, má totiz moznost takejto novej kalkulácie zmiernit riziká týkajúce sa dlhodobých nákladov pre obe zmluvné strany s cielom zvýsit alebo znízit výsku realizacnej ceny zarucenej rozdielovou zmluvou. 595 Z toho vyplýva, ze hoci sa platby, ktoré budú vykonávané podla rozdielovej zmluvy, týkajú prevádzky Hinkley Point C, ako aj výroby a predaja jadrovej energie touto elektrárnou, nemôze to spochybnit vztah medzi týmito platbami a pôvodným investicným rozhodnutím. 596 Aj keby teda NNBG pouzila cast platieb, ktoré dostane na základe rozdielovej zmluvy na úhradu bezných prevádzkových nákladov Hinkley Point C, nemohlo by to narusit vztah existujúci medzi dotknutými opatreniami a sledovaným cielom verejného záujmu, a to vytvorením nových kapacít na výrobu jadrovej energie. 597 Argumentácii Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva, ktorá má preukázat, ze táto zmluva je neoddelitelne spojená s prevádzkou Hinkley Point C, nemozno v dôsledku toho vyhoviet. 598 V druhom rade Rakúska republika tvrdí, ze náklady spojené s vyradovaním jadrovej elektrárne z prevádzky, uskladnením odpadu alebo aj náklady súvisiace so zodpovednostou a monitorovaním takejto elektrárne predstavujú náklady zvycajne vyplývajúce z beznej prevádzky jadrovej elektrárne. Predovsetkým prevzatie nákladov na uskladnenie rádioaktívneho odpadu by sa nemalo povazovat za investicnú pomoc, ale za prevádzkovú pomoc. 599 Aj túto argumentáciu treba zamietnut. Ako totiz bolo vysvetlené v bodoch 593 a 594 vyssie, náklady spojené s vyradovaním jadrovej elektrárne z prevádzky, uskladnením odpadu alebo aj náklady súvisiace so zodpovednostou a monitorovaním takejto elektrárne, ktoré Komisia zohladnila v napadnutom rozhodnutí (pozri body 354 az 359 vyssie), majú vplyv na miery návratnosti, od ktorých závisí rozhodnutie investovat do výstavby Hinkley Point C. Zohladnenie týchto nákladov pri urcení realizacnej ceny preto nemôze spochybnit vztah existujúci medzi platbami vykonávanými podla rozdielovej zmluvy na jednej strane a na druhej strane cielom verejného záujmu sledovaným Spojeným královstvom, teda vytvorením nových kapacít na výrobu jadrovej energie. 600 V tretom rade treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze v odôvodnení 358 napadnutého rozhodnutia Komisia sama uznala, ze rozdielová zmluva predstavuje prevádzkovú pomoc. V tejto súvislosti treba uviest, ze v odôvodnení 358 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa nachádza v bode 9.1 uvedeného rozhodnutia, Komisia preskúmala, ci dotknuté opatrenia boli zlucitelné s existujúcou právnou úpravou trhu, a vysvetlila, ze rozdielová zmluva pre Hinkley Point C sa nepovazuje za verejnú zákazku ani za obstarávaciu cinnost, pretoze iba stanovuje podmienky na výkon cinnosti výroby elektrickej energie s pouzitím jadrovej technológie. Ako vsak bolo vysvetlené v bodoch 577 az 600 vyssie, samotná skutocnost, ze rozdielová zmluva bude mat vplyv na podmienky, za ktorých bude elektráren Hinkley Point C vyrábat jadrovú energiu, nemôze spochybnit jej zlucitelnost s vnútorným trhom. 601 V stvrtom rade, pokial Rakúska republika tvrdí, ze rozdielová zmluva bude stimulovat NNBG, aby vyrábala elektrickú energiu aj vtedy, ked budú ceny nizsie ako hranicné náklady alebo budú záporné, stací pripomenút, ze toto tvrdenie uz bolo preskúmané a zamietnuté pri posúdení siesteho zalobného dôvodu (pozri body 481 az 488 vyssie) a ze nemôze spochybnit zlucitelnost rozdielovej zmluvy s clánkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 602 V dôsledku toho treba zamietnut vsetky tvrdenia Luxemburského velkovojvodstva a Rakúskej republiky týkajúce sa rozdielovej zmluvy. b) O tvrdeniach, ktoré sa týkajú dohody ministra 603 Pokial ide o dohodu ministra, Rakúska republika tvrdí iba to, ze v prípade predcasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point by prevod spolocnosti NNBG znamenal celkové prevzatie správy ozarovaných materiálov verejnými orgánmi. V tejto súvislosti stací odkázat na body 280 az 282 a 354 az 359 vyssie, z ktorých vyplýva, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia neschvaluje státnu pomoc vztahujúcu sa na celkové prevzatie správy ozarovaných materiálov verejnými orgánmi v takejto situácii. Toto tvrdenie treba preto tiez zamietnut. c) O tvrdeniach týkajúcich sa kompenzácie upravenej v dotknutých opatreniach 604 Na podporu tretieho zalobného dôvodu Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo uvádzajú tvrdenia, ktoré sa týkajú stanovenej kompenzácie. 605 V prvom rade Luxemburské velkovojvodstvo tvrdí, ze prevádzková podpora je s najväcsou pravdepodobnostou prehnaná. Je mimoriadne pravdepodobné, ze trhová cena za elektrickú energiu dalej klesne a ze pomoc vyplácaná na základe rozdielovej zmluvy predstavuje velmi vysokú dotáciu pocas 35 rokov výroby energie, ktorá je ovela vyssia, ako sa stanovilo a odhadlo v case zavedenia mechanizmu pomoci. 606 V tejto súvislosti treba uviest, ze na podporu svojho tvrdenia, ze suma pomoci vyplácanej podla rozdielovej zmluvy je prehnaná, Luxemburské velkovojvodstvo uvádza iba to, ze trhová cena za elektrickú energiu dalej klesne. Táto okolnost samotná vsak nemôze preukazovat prehnanost platieb. Vzhladom na ciel verejného záujmu sledovaný Spojeným královstvom, a to vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie, by totiz sumu pomoci bolo mozné povazovat za prehnanú iba vtedy, ak by sa preukázalo, ze nizsia suma by postacovala na vyvolanie rozhodnutia investovat do takýchto nových kapacít. Naproti tomu samotná skutocnost, ze cena platená podla rozdielovej zmluvy by prípadne mohla byt nizsia ako budúca trhová cena, neumoznuje sama osebe preukázat existenciu nadmernej náhrady. V kazdom prípade treba v tejto súvislosti pripomenút existenciu dvoch dátumov stanovených pre novú kalkuláciu prevádzkových nákladov, z ktorých prvý nastane po 15 rokoch a druhý po 25 rokoch od dátumu spustenia prvého reaktora. Tieto nové kalkulácie umoznia zvýsit alebo znízit realizacnú cenu na základe známych skutocných prevádzkových nákladov a revidovaných odhadov týchto nákladov pre niektoré nákladové polozky urcené v rozdielovej zmluve (pozri odôvodnenie 31 napadnutého rozhodnutia). Toto tvrdenie treba preto zamietnut. 607 V druhom rade Rakúska republika tvrdí, ze investicné náklady sú prípustné iba do výsky sumy potrebnej na dosiahnutie spolocného záujmu a ze súcasná existencia viacerých odlisných opatrení pomoci umoznuje dospiet k záveru, ze dotknuté opatrenia sa týkajú skôr skutocného prevádzkovania Hinkley Point C ako jej výstavby. 608 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze tvrdenia týkajúce sa existencie nadmernej náhrady boli preskúmané a zamietnuté v bodoch 392 az 398 vyssie a ze v prejednávanom kontexte Rakúska republika neuvádza ziadne dalsie tvrdenia, ktoré by mohli preukazovat túto existenciu. Tento clenský stát najmä neuvádza ziadne podrobné tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovat, ze platby, ktoré budú vykonávané podla rozdielovej zmluvy, prekracujú úroven toho, co je potrebné na stimulovanie investícií do nových kapacít na výrobu jadrovej energie. V tejto súvislosti treba tiez pripomenút, ze ked bude referencná cena vyssia ako realizacná cena, bude NNBG povinná platit rozdiel medzi týmito dvomi cenami svojmu zmluvnému partnerovi. 609 Tvrdenia týkajúce sa kompenzácie stanovenej v dotknutých opatreniach treba preto tiez zamietnut. d) O tvrdení zalozenom na tom, ze Komisia mala jasne rozlisovat medzi prevádzkovou pomocou a investicnou pomocou 610 Rakúska republika tvrdí, ze z bodu 77 rozsudku z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia ([126]C-351/98, [127]EU:C:2002:530), vyplýva, ze Komisia mala jasne rozlisovat medzi prevádzkovou pomocou a investicnou pomocou. 611 Aj toto tvrdenie treba zamietnut. 612 Ako totiz jasne vyplýva z bodov 76 a 77 rozsudku z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia ([128]C-351/98, [129]EU:C:2002:530), vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, sa uplatnovali pravidlá Spolocenstva pre státnu pomoc na ochranu zivotného prostredia ([130]Ú. v. ES C 72, 1994, s. 3) a tieto pravidlá výslovne rozlisovali medzi investicnou pomocou na jednej strane a prevádzkovou pomocou na druhej strane. V tomto prípade bola Komisia, ktorá bola viazaná týmito pravidlami, povinná kvalifikovat danú pomoc v závislosti od kategórií upravených týmito pravidlami. 613 Z rozsudku z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia ([131]C-351/98, [132]EU:C:2002:530), vsak nemozno vyvodit, ze Komisia je povinná odkázat na tieto kategórie mimo oblasti pôsobnosti pravidiel Spolocenstva pre státnu pomoc na ochranu zivotného prostredia. 614 Aj toto tvrdenie treba preto zamietnut a v dôsledku toho treba zamietnut vsetky tvrdenia, ktoré majú preukázat, ze dotknuté opatrenia sú nezlucitelné s vnútorným trhom z dôvodu, ze ide o prevádzkovú pomoc. 2. O povinnosti odôvodnenia 615 V rámci tretieho zalobného dôvodu a v rámci prvej výhrady v tretej casti deviateho zalobného dôvodu Rakúska republika uvádza, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o kvalifikáciu dotknutých opatrení. Skutocnost, ze Komisia sa náhle odchýlila od svojej vlastnej rozhodovacej praxe bez dôkladného odôvodnenia, je porusením povinnosti odôvodnenia. Ak chcela Komisia vykonat svoju volnú úvahu radikálne novým spôsobom, mala podla Rakúskej republiky v tejto súvislosti poskytnút podrobné odôvodnenie. V tejto súvislosti Rakúska republika tiez tvrdí, ze Komisia dostatocne nevysvetlila dôvody, pre ktoré po tom, co uvedené opatrenia kvalifikovala ako prevádzkovú pomoc v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ich následne v rámci napadnutého rozhodnutia kvalifikovala ako investicnú pomoc. 616 Komisia, Ceská republika, Madarsko, Polská republika a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. 617 V prvom rade treba pripomenút, ze je pravda, ze v odôvodneniach 344 az 347 napadnutého rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze prevádzková pomoc v zásade nesplna poziadavky clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. V tejto súvislosti vsak Komisia odkázala na bod 8.1 prvý odsek rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, v ktorom spomenula judikatúru citovanú v bode 579 vyssie. Z tohto odôvodnenia teda nemozno vyvodit, ze Komisia sa domnievala, ze pomoc, ktorá sleduje ciel verejného záujmu, ktorá je vhodná a potrebná na dosiahnutie toho ciela a ktorá nemení podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom a ktorá teda splna poziadavky stanovené uvedeným ustanovením, nemozno podla tohto ustanovenia vyhlásit za zlucitelnú s vnútorným trhom. Okrem toho v uvedených odôvodneniach Komisia vysvetlila, ze dotknuté opatrenia mali spolocnosti NNBG umoznit, aby sa zaviazala investovat do výstavby Hinkley Point C pri zohladnení charakteristík a rizikového profilu projektu, cím sa minimalizovala potrebná suma pomoci a dalsie opatrenia potrebné na stimulovanie investícií. Komisia tiez vysvetlila, ze z hladiska financných modelov sa cistá súcasná hodnota platieb realizacnej ceny môze povazovat za ekvivalent jednorazovej platby, co spolocnosti NNBG umoznuje pokryt stavebné náklady. 618 V druhom rade treba zdôraznit, ze odôvodnenie kvalifikácie dotknutých opatrení v napadnutom rozhodnutí sa neobmedzuje na odôvodnenia 344 az 347 uvedeného rozhodnutia a ze v bode 9 uvedeného rozhodnutia Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré boli splnené podmienky clánku 107 ods. 3 písm. c), ked podrobne vysvetlila ciel sledovaný dotknutými opatreniami, a to vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie (pozri bod 9.2 tohto rozhodnutia), okolnosti, ktoré spôsobovali, ze bol potrebný zásah státu (pozri bod 9.3 toho istého rozhodnutia) a primeranú povahu týchto opatrení (pozri body 9.5 a 9.6 napadnutého rozhodnutia). 619 Komisia teda neporusila svoju povinnost odôvodnenia, pokial ide o kvalifikáciu dotknutých opatrení. 620 Ziadne z tvrdení, ktoré uvádza Rakúska republika, nemôze spochybnit tento záver. 621 V prvom rade Rakúska republika tvrdí, ze vzhladom na to, ze v usmerneniach o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020 a v predchádzajúcej rozhodovacej praxi Komisia zakotvila zásadu, podla ktorej prevádzková pomoc nebola zlucitelná s vnútorným trhom, mala táto institúcia podrobnejsie vysvetlit dôvody, na základe ktorých sa odchýlila od tejto zásady. 622 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze z judikatúry nemozno vyvodit, ze pomoc, ktorá splna poziadavky clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, nemozno povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom bez ohladu na jej kvalifikáciu ako prevádzkovej alebo investicnej pomoci (pozri body 577 az 586 vyssie). 623 Po druhé treba zamietnut tvrdenia Rakúskej republiky zalozené na predchádzajúcej praxi Komisie. 624 Na jednej strane v rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, jej tvrdenie nemá ziadnu oporu v odôvodneniach 396 a 397 rozhodnutia Komisie zo 4. júna 2008 o státnej pomoci C 41/05 poskytnutej Madarskom v rámci dlhodobých zmlúv o nákupe elektrickej energie ([133]Ú. v. EÚ L 225, 2009, s. 53), ktoré sa navyse týkali uplatnenia clánku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, a nie uplatnenia clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Je pravda, ze v odôvodnení 396 tohto rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze niektoré dotácie, o ktoré islo v tejto veci, ktoré boli vyplácané az po uvedení jadrovej elektrárne do prevádzky a kryli bezné výdavky, predstavovali prevádzkovú pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. Ako vsak vyplýva z odôvodnenia 397 tohto rozhodnutia, islo o pomoc, v súvislosti s ktorou madarské orgány a dotknuté osoby nepreukázali ani regionálne nevýhody spojené s konkrétnymi regiónmi, ani dodrzanie zásady proporcionality. 625 Na druhej strane, pokial Rakúska republika tvrdí, ze Komisia zakotvila v usmerneniach o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020 zásadu, podla ktorej prevádzková pomoc nebola zlucitelná s vnútorným trhom, stací uviest, ze v rozpore s tým, co uvádza tento clenský stát, z uvedených usmernení nevyplýva, ze prevádzkovú pomoc nemozno povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom. Naopak z bodu 3.3.2.1 týchto usmernení vyplýva, ze Komisia sa domnieva, ze za urcitých podmienok môze byt prevádzková pomoc v súlade s clánkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. V kazdom prípade treba pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia zohladnila ciel podpory jadrovej energie, ktorý nepatrí k cielom uvedeným v týchto usmerneniach. 626 V druhom rade Rakúska republika uvádza, ze v bode 8.1 svojho rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania sa Komisia domnievala, ze dotknuté opatrenia predstavovali prevádzkovú pomoc, ktorá môze byt nezlucitelná s vnútorným trhom. Komisia mala podrobnejsie vysvetlit dôvody, pre ktoré uz v rámci napadnutého rozhodnutia nemala tieto pochybnosti. 627 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze ako vyplýva z clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, úvahy Komisie v bode 8.1 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania sú predbeznými posúdeniami. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia teda nemozno povazovat za nedostatocné z dôvodu, ze sa nezhoduje s odôvodnením rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. V napadnutom rozhodnutí, ktoré bolo prijaté na záver konania vo veci formálneho zistovania, preto Komisia nebola povinná uviest analýzu zahrnajúcu vsetky úvahy obsiahnuté v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, na ktoré odkazuje Rakúska republika (pozri bod 569 vyssie). 628 Okrem toho treba pripomenút, ze ako bolo vysvetlené v bode 618 vyssie a v bode 8.1 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, Komisia iba odkázala na judikatúru spomenutú v bode 579 vyssie týkajúcu sa prevádzkovej pomoci, ktorá z dôvodov vysvetlených v bode 580 vyssie nesplna poziadavky clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. V case, ked Komisia prijala rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, totiz mala pochybnosti o zlucitelnosti dotknutých opatrení s vnútorným trhom podla uvedeného ustanovenia. Po dôkladnom preskúmaní a zmenách dotknutých opatrení (úprava sadzby poplatku za bankovú záruku a mechanizmov podielu na zisku) vsak pochybnosti Komisie mohli byt rozptýlené. 629 Tvrdenie zalozené na bode 8.1 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania preto treba tiez zamietnut a v dôsledku toho treba zamietnut vsetky tvrdenia zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia, pokial ide o kvalifikáciu dotknutých opatrení. 630 Z toho vyplýva, ze treba zamietnut tretí zalobný dôvod v celom rozsahu, ako aj tvrdenie uvedené v rámci stvrtého zalobného dôvodu, ktoré sa zakladá na tom, ze dotknuté opatrenia predstavujú prevádzkovú pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom (pozri bod 125 vyssie) a prvú výhradu v tretej casti deviateho zalobného dôvodu. H. O siedmom zalobnom dôvode, ktorý sa týka najmä úvah Komisie o zlucitelnosti dotknutých opatrení s existujúcou právnou úpravou trhu 631 Tento zalobný dôvod sa týka úvah Komisie nachádzajúcich sa v odôvodneniach 348 az 365 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia preskúmala, ci dotknuté opatrenia boli zlucitelné s existujúcou právnou úpravou trhu. 632 V odôvodneniach 350 az 358 napadnutého rozhodnutia Komisia najmä vysvetlila, ze pravidlá verejného obstarávania zakotvené v smernici 2004/17 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a postových sluzieb a v smernici 2004/18 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluzby sa nevztahovali na dotknuté opatrenia, pretoze tieto opatrenia nezahrnali ziadne obstarávania tovaru, prác ani sluzieb. Na základe dostupných informácií nebolo mozné usúdit, ze rozdielová zmluva sa týkala nadobudnutia prác, sluzieb ci tovarov a ze sa teda povazovala za koncesiu alebo verejnú zákazku. Podla Komisie v tejto zmluve neboli stanovené ziadne osobitné poziadavky na dodanie tovaru, prác alebo poskytnutie sluzieb verejnému obstarávatelovi alebo tretím osobám. Dotknuté opatrenia nezakladali ziaden vzájomne záväzný záväzok, ktorý by bolo mozné vykonat na súde. Navyse nie je urcený pocet rozdielových zmlúv, ktoré môzu uzavriet výrobcovia jadrovej energie, okrem urcenia, ktoré vyplýva z obmedzeného poctu miest vhodných na výstavbu jadrových elektrární. 633 V odôvodneniach 359 az 364 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze clánok 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrusuje smernica 2003/54/ES ([134]Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55), nebol porusený. Tento clánok nevyzaduje pouzitie verejného obstarávania, ale je v nom stanovené, ze mozno pouzit rovnocenné postupy, pokial ide o transparentnost a nediskrimináciu, na základe uverejnených kritérií. Výberový proces, ktorý pouzilo Spojené královstvo na urcenie zmluvného partnera pripraveného investovat do novej kapacity na výrobu jadrovej energie a uzavriet rozdielovú zmluvu, bol zalozený na jasnom, transparentnom a nediskriminacnom rámci, ktorý mozno povazovat za rovnocenný verejnému obstarávaniu, pokial ide o transparentnost a nediskrimináciu. 634 Rakúska republika sa domnieva, ze tieto úvahy sú nesprávne. 635 V prvom rade treba preskúmat tvrdenia Rakúskej republiky zalozené na tom, ze Spojené královstvo nevyhlásilo verejné obstarávanie týkajúce sa projektu Hinkley Point C. V druhom rade bude preskúmané tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze postup pouzitý Spojeným královstvom bol diskriminacný. 1. O tvrdeniach, ktoré majú preukázat, ze Spojené královstvo malo vyhlásit verejné obstarávanie na projekt Hinkley Point C 636 Rakúska republika tvrdí, ze podla smerníc 2004/17 a 2004/18, clánku 8 smernice 2009/72 a zásad transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktoré sú súcastou Zmluvy o FEÚ, malo Spojené královstvo vyhlásit verejné obstarávanie na projekt Hinkley Point C. Tieto pravidlá sú neoddelitelne späté s predmetom dotknutých opatrení a ich porusenie zaväzuje Vseobecný súd, aby zrusil napadnuté rozhodnutie. 637 Komisia, Madarsko a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. V tejto súvislosti Komisia najmä uvádza, ze zákonnost dotknutých opatrení nezávisí od dodrzania ustanovení upravujúcich verejné obstarávanie. 638 V prvom rade budú preskúmané tvrdenia zalozené na porusení smerníc 2004/17 a 2004/18. V druhom rade budú preskúmané tvrdenia zalozené na porusení clánku 8 smernice 2009/72 a zásad transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktoré sú súcastou Zmluvy o FEÚ. a) O tvrdeniach zalozených na porusení smerníc 2004/17 a 2004/18 639 Rakúska republika tvrdí, ze za okolností prejednávanej veci bolo Spojené královstvo podla smerníc 2004/17 a 2004/18 povinné vyhlásit verejné obstarávanie týkajúce sa projektu Hinkley Point C. Tento projekt je zákazkou, verejnou zákazkou alebo prinajmensom koncesiou v zmysle týchto smerníc. Tento projekt mal byt posúdený ako celok s prihliadnutím na vsetky plánované fázy, ako aj jeho úcel. Takéto preskúmanie by odhalilo, ze dotknuté opatrenia zakladali vzájomný záväzok týkajúci sa poskytovania sluzby. Výstavba Hinkley Point C a následné dodávky elektrickej energie do verejnej siete budú slúzit na uspokojenie konkrétnej potreby Spojeného královstva ako verejného obstarávatela. Protiplnením Spojeného královstva je dohodnutá pomoc. Rakúska republika tvrdí, ze nemá k dispozícii dostatok informácií, aby posúdila, ci dotknuté opatrenia mali byt kvalifikované ako zákazka alebo koncesia. 640 Komisia, Madarsko a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. V tejto súvislosti Komisia najmä tvrdí, ze podla jej rozhodnutia 2006/211/ES z 8. marca 2006, ktorým sa ustanovuje, ze clánok 30 ods. 1 smernice 2004/17 sa uplatnuje na výrobu elektrickej energie v Anglicku, Skótsku a vo Walese ([135]Ú. v. EÚ L 76, 2006, s. 6), sa uvedená smernica neuplatnuje na dotknuté opatrenia. 641 V prvom rade treba preskúmat tvrdenia, ktoré majú preukázat existenciu zákazky v zmysle smernice 2004/17 alebo verejnej zákazky v zmysle smernice 2004/18. 642 Na úvod treba pripomenút, ze podla clánku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/17 sa zákazky na dodávky tovaru, na práce a na sluzby uskutocnujú na základe zmlúv s penazným plnením uzatvorených písomne medzi jedným alebo viacerými obstarávatelmi a jedným alebo viacerými zhotovitelmi, dodávatelmi alebo poskytovatelmi sluzieb. Podla clánku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18 sú verejné zákazky zmluvy s penazným plnením, uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávatelmi, ktorých predmetom je vykonanie prác, dodávka výrobkov alebo poskytnutie sluzieb. 643 Clánok 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/17 a clánok 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18 spresnujú, ze zákazky na práce (smernica 2004/17) a verejné zákazky na práce (smernica 2004/18) sú zákazky, ktorých predmetom je bud vykonanie prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a vykonanie prác súvisiacich s urcitými urcenými cinnostami, alebo dielo, alebo realizácia diela akýmkolvek spôsobom zodpovedajúcim poziadavkám specifikovaným obstarávatelom (smernica 2004/17) a verejným obstarávatelom (smernica 2004/18). 644 Podla clánku 1 ods. 2 písm. c) prvého pododseku smernice 2004/17 a clánku 1 ods. 2 písm. c) prvého pododseku smernice 2004/18 je predmetom zákazok na dodávku tovaru (smernica 2004/17) a verejných zákazok na dodávku tovaru (smernica 2004/18) nákup, lízing, prenájom alebo kúpa výrobkov na splátky, s moznostou odkúpenia alebo bez takejto moznosti. 645 Clánok 1 ods. 2 písm. d) prvý pododsek smernice 2004/17 a clánok 1 ods. 2 písm. d) prvý pododsek smernice 2004/18 spresnujú, ze zákazky na sluzby (smernica 2004/17) a verejné zákazky na sluzby (smernica 2004/18) sú iné zákazky ako zákazky na práce alebo na dodávku tovaru (smernica 2004/17) a iné verejné zákazky ako verejné zákazky na práce alebo na dodávku tovaru (smernica 2004/18). 646 S prihliadnutím na tieto ustanovenia treba preskúmat tvrdenia Rakúskej republiky, ktoré majú preukázat, ze dotknuté opatrenia mali byt kvalifikované ako zákazka v zmysle smernice 2004/17 alebo verejná zákazka v zmysle smernice 2004/18. 647 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze úverová záruka a dohoda ministra nepredstavujú ani zákazku v zmysle clánku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/17, ani verejnú zákazku v zmysle clánku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18. 648 V druhom rade treba preskúmat, ci Komisia mala kvalifikovat rozdielovú zmluvu ako zákazku v zmysle clánku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/17 alebo verejnú zákazku v zmysle clánku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18. 649 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze ako to vyplýva najmä z odôvodnení 219, 312, 313 a 356 napadnutého rozhodnutia, rozdielová zmluva neumoznuje Spojenému královstvu vyzadovat od spolocnosti NNBG ani aby vybudovala elektráren Hinkley Point C, ani aby dodávala elektrickú energiu. Rozdielová zmluva neupravuje ziadnu osobitnú poziadavku, ani pokial ide o práce, ktoré má vykonat NNBG, ani pokial ide o elektrickú energiu, ktorá sa má dodat. Ani v prípade, ak by NNBG nedokoncila výstavbu uvedeného bloku alebo nevyrábala elektrickú energiu, by Spojené královstvo nemalo právo na náhradu skody od spolocnosti NNBG. Tento clenský stát vsak bude môct jednostranne vypovedat rozdielovú zmluvu, ak výstavba nebude ukoncená k stanovenému dátumu splnenia. 650 Vzhladom na tieto charakteristiky rozdielovej zmluvy sa v rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, nemozno domnievat, ze táto zmluva má uspokojit konkrétnu potrebu Spojeného královstva ako verejného obstarávatela. Naopak predmetom rozdielovej zmluvy je poskytnutie dotácie a prostredníctvom tejto dotácie Spojené královstvo iba stimuluje NNBG a jej investorov k splneniu ciela verejného záujmu sledovaného týmto clenským státom, a to vytvorenia nových kapacít na výrobu jadrovej energie. 651 Z toho vyplýva, ze rozdielová zmluva neupravuje záväznú povinnost spolocnosti NNBG vztahujúcu sa na vykonávanie prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie sluzieb v zmysle smernice 2004/17 alebo smernice 2004/18. Treba preto zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze dotknuté opatrenia predstavujú zákazku v zmysle clánku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/17 alebo verejnú zákazku v zmysle clánku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18. 652 V druhom rade treba preskúmat tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze Komisia nezohladnila, ze dotknuté opatrenia predstavovali koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/17 alebo verejnú koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/18. 653 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 1 ods. 3 písm. a) 2004/17 a clánku 1 ods. 3 smernice 2004/18 je koncesia na práce (smernica 2004/17) a verejná koncesia na práce (smernica 2004/18) zákazka rovnakého druhu ako zákazka na práce (smernica 2004/17) alebo verejná zákazka na práce (smernica 2004/18) s tým rozdielom, ze protiplnením za práce je bud len právo na vyuzívanie diela, alebo toto právo spojené s penazným plnením. 654 Podla clánku 1 ods. 3 písm. b) smernice 2004/17 a clánku 1 ods. 4 smernice 2004/18 je koncesia na sluzby zákazka rovnakého druhu ako zákazka na sluzby (smernica 2004/17) alebo verejná zákazka na sluzby (smernica 2004/18) s tým rozdielom, ze protiplnením za poskytovanie sluzieb je bud len právo na vyuzívanie sluzby, alebo toto právo spojené s penazným plnením. 655 S prihliadnutím na tieto ustanovenia treba preskúmat tvrdenia Rakúskej republiky, ktoré majú preukázat, ze dotknuté opatrenia mali byt kvalifikované ako koncesia na práce v zmysle smernice 2004/17 alebo verejná koncesia na práce v zmysle smernice 2004/18. 656 V tejto súvislosti treba v prvom rade zdôraznit, ze úverová záruka a dohoda ministra nepredstavujú ani koncesiu na práce v zmysle clánku 1 ods. 3 písm. a) smernice 2004/17, ani verejnú koncesiu na práce v zmysle clánku 1 ods. 3 smernice 2004/18. 657 V druhom rade treba preskúmat, ci Komisia mala kvalifikovat rozdielovú zmluvu ako koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/17 alebo verejnú koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/18. 658 Podla clánku 1 ods. 3 písm. b) smernice 2004/17 a clánku 1 ods. 4 smernice 2004/18 sa zákazky a verejné zákazky na jednej strane a koncesie na druhej strane lísia, len pokial ide o protiplnenie vyplácané uchádzacovi. Ako vsak vyplýva z úvah vysvetlených v bodoch 649 az 651 vyssie, rozdielovú zmluvu nemozno kvalifikovat ako zákazku alebo verejnú zákazku najmä preto, ze neupravuje povinnost spolocnosti NNBG vykonávat práce, dodávat tovar alebo poskytovat sluzby. Z toho vyplýva, ze uvedenú zmluvu nemozno kvalifikovat ani ako koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/17 alebo verejnú koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/18. 659 Tento výklad je okrem toho potvrdený odôvodnením 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udelovaní koncesií ([136]Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1), z ktorého vyplýva, ze samotné financovanie cinnosti, najmä prostredníctvom grantov, nepredstavuje koncesiu v zmysle tejto smernice. 660 V dôsledku toho treba dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze dotknuté opatrenia nepredstavovali ani zákazku, ani koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/17, a ani verejnú zákazku alebo verejnú koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/18. 661 Ziadne z tvrdení, ktoré uvádza Rakúska republika, nemôze spochybnit tento záver. 662 V prvom rade Rakúska republika tvrdí, ze v odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala existenciu zmluvných povinností spolocnosti NNBG a ze takéto povinnosti predstavovali typickú zlozku verejnej zákazky. 663 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze je pravda, ze v odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "sa zdá, ze v rozdielovej zmluve je stanovený súbor týchto prísnych doloziek, ktoré motivujú NNBG, aby plnila svoje záväzky podla zmluvy". V tomto odôvodnení a v odôvodnení 313 uvedeného rozhodnutia vsak Komisia rovnako skonstatovala, ze NNBG nebola povinná ani vybudovat Hinkley Point C, ani dodávat elektrickú energiu. Zmluvné povinnosti, na ktoré Komisia odkázala v odôvodnení 312 tohto rozhodnutia, preto nemôzu odôvodnit kvalifikáciu rozdielovej zmluvy ako zákazky alebo koncesie na práce v zmysle smernice 2004/17 alebo ako verejnej zákazky alebo verejnej koncesie na práce v zmysle smernice 2004/18. 664 V rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, ani z úvahy Komisie nachádzajúcej sa v odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej zmluvné ustanovenia obsiahnuté v rozdielovej zmluve predstavujú "typické zmluvné záväzky, ktoré by sa akékolvek zmluvné strany snazili zaclenit do podobného obchodu", nemozno vyvodit, ze islo o povinnosti, ktoré môzu odôvodnit kvalifikáciu rozdielovej zmluvy ako zákazky alebo koncesie na práce v zmysle smernice 2004/17 alebo ako verejnej zákazky alebo verejnej koncesie na práce v zmysle smernice 2004/18. Z tohto odôvodnenia a z jeho kontextu totiz jasne vyplýva, ze ked Komisia odkázala na "podobný obchod", nemala na mysli uzavretie dohody vztahujúcej sa na zákazku, verejnú zákazku alebo koncesiu, ale uzavretie dohody upravujúcej stimuly vo forme dotácie na splnenie ciela verejného záujmu. Ide teda o povinnosti, ktoré sú obvykle obsiahnuté v subvencných dohodách. 665 Tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na odôvodnení 312 napadnutého rozhodnutia treba preto zamietnut. 666 V druhom rade Rakúska republika tvrdí, ze Komisia dostatocne nezohladnila okolnost, ze NNBG fakticky nemôze odstúpit od zmlúv pre moznú výsku investicných nákladov, ktoré sú nevratné. Teoretická moznost jednostranného ukoncenia zmluvy nemôze úplne vylúcit uplatnenie smerníc 2004/17 a 2004/18. 667 V tejto súvislosti treba uviest, ze toto tvrdenie nemôze spochybnit úvahu spomenutú v bode 650 vyssie, podla ktorej rozdielová zmluva neupravuje ziadnu osobitnú poziadavku, ani pokial ide o práce, ktoré má vykonat NNBG, ani pokial ide o elektrickú energiu, ktorú má vyrobit alebo dodávat. V tejto súvislosti treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze z odôvodnenia 13 napadnutého rozhodnutia mozno vyvodit, ze NNBG bude povinná zachovávat vopred stanovenú minimálnu úroven výkonu, a na tom, ze hoci nedosiahnutie tejto minimálnej úrovne by malo za následok iba stratu pomoci, vzhladom na znacné investované sumy sa to rovná povinnosti vybudovat a prevádzkovat Hinkley Point C. Z tohto odôvodnenia a z odôvodnenia 313 uvedeného rozhodnutia totiz jasne vyplýva, ze NNBG nie je povinná zabezpecit vopred stanovenú úroven výroby, kedze tieto odôvodnenia iba stanovujú, ze ak nedosiahne faktor zatazenia 91 %, nezíska výnosy, ktoré ocakáva z projektu. Neexistuje teda ziadna zmluvná povinnost spolocnosti NNBG dodrzat tento faktor zatazenia. 668 Bez osobitných zmluvných poziadaviek vztahujúcich sa na práce, ktoré má vykonat NNBG alebo elektrickú energiu, ktorú má vyrobit alebo dodat, teda nebolo uplatnenie ustanovení smernice 2004/17 a smernice 2004/18 dôvodné. 669 V kazdom prípade bez zmluvnej povinnosti vykonat práce, dodat tovar alebo poskytnút sluzby v zmysle smernice 2004/17 alebo smernice 2004/18 nemozno vylúcit, ze napriek ekonomickým stimulom, ktoré majú zabezpecit, aby NNBG vybudovala a prevádzkovala Hinkley Point C, sa tento podnik rozhodne túto elektráren z ekonomických dôvodov nedokoncit alebo neprevádzkovat. 670 Vzhladom na tieto úvahy treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze NNBG bola fakticky povinná zabezpecit urcitú úroven výroby. 671 V tretom rade Rakúska republika tvrdí, ze pravidlá verejného obstarávania nemozno neuplatnit iba preto, ze projekt výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C navrhla a urcujúcim spôsobom definovala EDF. 672 Toto tvrdenie treba zamietnut. 673 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze Komisia nevylúcila uplatnenie smerníc 2004/17 a 2004/18 preto, ze projekt výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C urcujúcim spôsobom definovala EDF, ale vylúcila ich preto, ze rozdielová zmluva neupravovala zmluvnú povinnost vykonat práce, dodat tovar alebo poskytnút sluzby v zmysle týchto smerníc. 674 V stvrtom rade v súvislosti s tvrdením Rakúskej republiky zalozenému na tom, ze nemá k dispozícii dostatok informácií, aby urcila, ci dotknuté opatrenia mali byt kvalifikované ako zákazka, verejná zákazka alebo koncesia, stací uviest, ze Rakúska republika má k dispozícii dostatocné informácie, aby sa vyjadrila k otázke, ci rozdielová zmluva upravuje povinnost spolocnosti NNBG vykonat práce, dodat tovar alebo poskytnút sluzby, a kedze takáto povinnost v kazdom prípade z dôvodov vysvetlených v bodoch 640 az 661 vyssie neexistuje, nemozno dotknuté opatrenia kvalifikovat ani ako zákazku, ani ako koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/17, ani ako verejnú zákazku ci verejnú koncesiu na práce v zmysle smernice 2004/18. 675 V piatom rade Rakúska republika tvrdí, ze Komisia mala preskúmat projekt ako celok s prihliadnutím na zlozitost zmluvného mechanizmu sprevádzajúceho výstavbu a prevádzkovanie Hinkley Point C. Toto tvrdenie treba zamietnut. Bez povinnosti spolocnosti NNBG vykonat práce, dodat tovar alebo poskytnút sluzby by totiz dokonca ani celkový pohlad na dotknuté opatrenia neumoznoval domnievat sa, ze mali byt kvalifikované ako zákazka, verejná zákazka alebo koncesia v zmysle smernice 2004/17 alebo smernice 2004/18. 676 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut vsetky tvrdenia Rakúskej republiky, ktoré majú preukázat, ze Komisia mala kvalifikovat dotknuté opatrenia ako zákazku alebo koncesiu na práce v zmysle smernice 2014/17 alebo ako verejnú zákazku alebo verejnú koncesiu na práce v zmysle smernice 2014/18 bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k tvrdeniu Komisie, ze smernica 2004/17 sa neuplatnuje na dotknuté opatrenia podla rozhodnutia 2006/211. b) O tvrdeniach zalozených na porusení clánku 8 smernice 2009/72 a zásad rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti, ktoré sú súcastou Zmluvy o FEÚ 677 Rakúska republika tvrdí, ze predmetom plnenia bola výstavba a prevádzkovanie Hinkley Point C s financnou podporou Spojeného královstva ako protiplnením. Podla clánku 8 smernice 2009/72 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a zásad rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti, ktoré sú súcastou Zmluvy o FEÚ, preto Spojené královstvo malo vyhlásit verejné obstarávanie vztahujúce sa na projekt výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C, formulované jasne, presne a jednoznacne, obsahujúce vsetky konkrétne informácie o celom priebehu konania a zabezpecujúce, aby mali vsetci uchádzaci rovnaké sance. Toto konanie malo byt vyhlásené, kedze existoval cezhranicný záujem, dokonca aj v prípade, ked povolenie vykonávat cinnost nezaväzovalo nadobúdatela, aby túto cinnost vykonával. Úvaha Komisie nachádzajúca sa v odôvodnení 357 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej je systém rozdielovej zmluvy otvorený vsetkým mozným dotknutým osobám, a teda nie je selektívny, nie je presvedcivá. Výber spolocnosti NNBG mal za následok vylúcenie iných subjektov z výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C. 678 Komisia, Madarsko a Spojené královstvo popierajú tieto tvrdenia. 679 Na úvod treba uviest, ze týmito tvrdeniami Rakúska republika nepopiera skutocnost, ze doslo k výberu. Rakúska republika iba tvrdí, ze proces zorganizovaný Spojeným královstvom (pozri bod 634 vyssie) nebol dostatocný, pretoze neslo o verejné obstarávanie na výstavbu a prevádzkovanie Hinkley Point C. 680 V prvom rade treba preskúmat tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na porusení clánku 8 smernice 2009/72. 681 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 8 ods. 1 prvej vety smernice 2009/72 clenské státy v záujme bezpecnosti dodávky zabezpecia moznost zabezpecenia nových kapacít alebo opatrení na riadenie energetickej úcinnosti/riadenie na strane dopytu prostredníctvom verejného obstarávania alebo akéhokolvek rovnocenného postupu, pokial ide o transparentnost a nediskrimináciu, na základe uverejnených kritérií. 682 Treba uviest, ze clánok 8 ods. 1 prvá veta smernice 2009/72 nevyhnutne nevyzaduje, aby clenský stát vyhlásil verejné obstarávanie, ale umoznuje mu vyuzit aj iný postup, ak je tento postup uskutocnený na základe uverejnených kritérií a ak je rovnocenný verejnému obstarávaniu, pokial ide o transparentnost a nediskrimináciu. Tento clánok teda nebráni tomu, aby si clenský stát namiesto vyhlásenia verejného obstarávania zvolil nástroj, ktorý predstavuje dotáciu, ktorá má stimulovat podniky dosiahnut urcený ciel verejného záujmu. 683 V rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, preto clánok 8 ods. 1 prvá veta smernice 2009/72 nevyzadoval, aby výstavba a prevádzkovanie Hinkley Point C boli nevyhnutne predmetom verejného obstarávania. 684 V dôsledku toho treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na porusení clánku 8 smernice 2009/72. 685 V druhom rade treba preskúmat tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na porusení zásad rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti, ktoré sú súcastou Zmluvy o FEÚ. 686 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti sa majú uplatnovat na verejné zákazky, koncesie, výhradné povolenia a výhradné licencie udelované verejným orgánom, pre ktoré normotvorca Únie neupravil osobitné pravidlá. Ked sú totiz uzatvárané takéto zmluvy alebo udelované takéto práva, zásady rovnosti zaobchádzania, transparentnosti a zákazu diskriminácie vyzadujú od clenských státov, aby zabezpecili primeraný stupen zverejnenia umoznujúci sprístupnenie verejného obstarávania konkurencii, ako aj preskúmanie nestrannosti zadávacích postupov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. decembra 2000, Telaustria a Telefonadress, [137]C-324/98, [138]EU:C:2000:669, bod [139]62; z 3. júna 2010, Sporting Exchange, [140]C-203/08, [141]EU:C:2010:307, bod [142]41, a zo 14. novembra 2013, Belgacom, [143]C-221/12, [144]EU:C:2013:736, bod [145]28). 687 Napriek tomu vsak v tejto súvislosti treba pripomenút, ze zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti nevyhnutne nevyzadujú, aby bolo na urcitý projekt vyhlásené verejné obstarávanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júna 2010, Sporting Exchange, [146]C-203/08, [147]EU:C:2010:307, bod [148]41). Tieto zásady teda neobmedzujú právo clenského státu vybrat si medzi verejnou zákazkou a poskytnutím dotácie, ktorá má stimulovat podniky na dosiahnutie urcitého ciela verejného záujmu. 688 Treba teda zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na porusení zásad rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti, pricom nie je potrebné rozhodovat o otázke, ci na dotknuté opatrenia mozno hladiet ako na výhradné povolenie alebo licenciu v zmysle judikatúry spomenutej v bode 687 vyssie. 689 V dôsledku toho treba zamietnut vsetky tvrdenia Rakúskej republiky, ktoré majú preukazovat, ze Spojené královstvo malo vyhlásit verejné obstarávanie na projekt Hinkley Point C, pricom nie je potrebné rozhodovat o tom, ci porusenie smerníc 2004/17 a 2004/18, clánku 8 smernice 2009/72 alebo zásad transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ktoré sú súcastou Zmluvy o FEÚ, mohlo spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. 2. O tvrdení zalozenom na diskriminacnej povahe rozdielovej zmluvy 690 V rámci siedmeho zalobného dôvodu Rakúska republika uvádza tvrdenie týkajúce sa odôvodnenia 549 napadnutého rozhodnutia. V tomto odôvodnení Komisia k súladu dotknutých opatrení s clánkami 30 a 110 ZFEÚ uviedla, ze Spojené královstvo sa zaviazalo, ze pokial nebude rozdielová zmluva dostupná výrobcom elektriny so sídlom mimo Velkej Británie, upraví spôsob, akým sa vypocítavajú záväzky dodávatelov elektriny k platbám podla rozdielovej zmluvy, aby sa prípustná jadrová elektrina vyrobená síce v Únii, ale mimo Velkej Británie a dodávaná zákazníkom vo Velkej Británii nezapocítavala do trhových podielov dodávatelov. V tejto súvislosti Komisia zdôraznila, ze Spojené královstvo zrusí túto výnimku hned, ako budú výrobcovia z iných clenských státov oprávnení uchádzat sa o rozdielové zmluvy. 691 Rakúska republika tvrdí, ze z odôvodnenia 549 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze systém rozdielových zmlúv bol diskriminacný, pretoze nebol dostupný výrobcom elektrickej energie nachádzajúcim sa mimo Spojeného královstva. 692 Komisia popiera toto tvrdenie. 693 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze ako to vyplýva z odôvodnení 359 az 364 napadnutého rozhodnutia, výberový proces, ktorý pouzilo Spojené královstvo na urcenie zmluvného partnera pripraveného investovat do novej jadrovej kapacity v Spojenom královstve, bol prístupný developerom, výrobcom a investorom iných clenských státov. V tejto súvislosti teda nedoslo k diskriminácii na základe státnej príslusnosti. 694 V druhom rade, pokial chce Rakúska republika tvrdit, ze nástroj, ktorý predstavuje rozdielová zmluva, nebol dostupný ani výrobcom elektrickej energie nachádzajúcim sa mimo Velkej Británie, aj toto tvrdenie treba zamietnut. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze výstavba a prevádzkovanie jadrovej elektrárne má za ciel výrobu energie pre základný odber s cielom garantovat bezpecnost zásobovania. Za týchto okolností nemozno Spojenému královstvu vytýkat, ze vyzaduje, aby taká elektráren bola vybudovaná vo Velkej Británii, aby zabránilo jej obmedzovaniu fyzickou kapacitou prepojení. 695 Vsetky tvrdenia vysvetlené v rámci siedmeho zalobného dôvodu treba preto zamietnut. I. O desiatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva predlozit pripomienky podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 696 Rakúska republika tvrdí, ze Komisia porusila clánok 108 ods. 2 ZFEÚ a clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktoré vyzadujú od Komisie, aby dala dotknutým osobám moznost predlozit ich pripomienky. Clenské státy teda majú subjektívne právo byt vypocuté v konaní vo veci formálneho zistovania. Majú právo zúcastnit sa na správnom konaní v rozsahu primeranom okolnostiam prejednávanej veci. Rozhodnutie o zacatí konania musí dotknutým osobám umoznovat, aby sa efektívne zúcastnili na konaní vo veci formálneho zistovania, pocas ktorého majú moznost uplatnovat svoje tvrdenia. 697 Rakúska republika tvrdí, ze vzhladom na to, ze v case, ked mohla predlozit svoje pripomienky, este nebola stanovená výska pomoci a jej konkrétne podmienky, nebola schopná vyjadrit sa dostatocne a primerane k rôznym konkrétne plánovaným opatreniam. Uvádza, ze ak by mala dalsie presné informácie o rozsahu a podmienkach plánovaných opatrení, mohla by uviest dalsie závazné tvrdenia týkajúce sa pochybností, ktoré u nej tieto opatrenia vyvolali. 698 Komisia a Madarsko uvádzajú, ze tieto tvrdenia treba zamietnut. Komisia najmä tvrdí, ze Rakúska republika odkazuje iba na napadnuté rozhodnutie, a nie na rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 699 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 108 ods. 2 prvého pododseku ZFEÚ, ked sa Komisia rozhodne zacat konanie vo veci formálneho zistovania, je povinná vyzadovat, aby dotknuté osoby predlozili svoje pripomienky. 700 Ako vyplýva z judikatúry, clánok 108 ods. 2 prvý pododsek ZFEÚ má na jednej strane ulozit Komisii povinnost konat tak, aby vsetky potenciálne dotknuté osoby boli informované a mali prílezitost uplatnit svoje tvrdenia, ako aj na druhej strane umoznit Komisii, aby si úplne objasnila vsetky skutocnosti týkajúce sa veci pred prijatím svojho rozhodnutia (rozsudok z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [149]T-371/94 a T-394/94, [150]EU:T:1998:140, bod [151]58). 701 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze judikatúra priznáva dotknutým osobám hlavne úlohu zdrojov informácií pre Komisiu v správnom konaní zacatom podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Z toho vyplýva, ze dotknutého osoby sa ani zdaleka nemôzu dovolávat práva na obhajobu priznaného osobám, proti ktorým je zacaté konanie, ale majú iba právo zúcastnit sa na správnom konaní v rozsahu primeranom okolnostiam prejednávanej veci (rozsudky z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [152]T-371/94 a T-394/94, [153]EU:T:1998:140, body [154]59 a [155]60, a z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia, [156]T-427/04 a T-17/05, [157]EU:T:2009:474, bod [158]147). 702 V konaní o preskúmaní státnej pomoci majú totiz dotknuté osoby len moznost predlozit Komisii vsetky informácie urcené na to, aby bola informovaná pri svojom budúcom konaní, a nemôzu ziadat o kontradiktórnu výmenu stanovísk s Komisiou, aká je mozná v prípade dotknutého clenského státu (rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Gouvernement of Gibraltar a Spojené královstvo, [159]C-106/09 P a C-107/09 P, [160]EU:C:2011:732, bod [161]181). 703 Okrem toho sa rozhodlo, ze Komisia nemôze mat povinnost predlozit dokoncenú analýzu dotknutej pomoci vo svojom oznámení o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Naopak je nevyhnutné, aby Komisia dostatocným spôsobom definovala rámec svojho zistovania, aby nezbavila právo zúcastnených strán predlozit pripomienky jeho zmyslu (rozsudok z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia, [162]T-427/04 a T-17/05, [163]EU:T:2009:474, bod [164]148). 704 Clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 s názvom "Konanie vo veci formálneho zistovania" zase stanovuje, ze rozhodnutie zacat konat vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné skutkové a právne otázky, zahrnie predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia, vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom, a vyzve daný clenský stát a iné dotknuté osoby, aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia. 705 Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania musí teda umoznit dotknutým osobám, aby sa efektívne zúcastnili na tomto konaní, v rámci ktorého budú mat moznost uplatnit svoje tvrdenia. Na tento úcel stací, ak sa dotknuté osoby môzu zoznámit s úvahami, ktoré viedli Komisiu k predbeznej domnienke, ze dotknuté opatrenie by mohlo byt novou pomocou nezlucitelnou s vnútorným trhom (rozsudok z 12. mája 2011, Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'agglomération du Douaisis/Komisia, [165]T-267/08 a T-279/08, [166]EU:T:2011:209, bod [167]81). 706 Právo dotknutých osôb na informácie vsak napriek tomu nemá väcsí rozsah ako právo byt vypocutý Komisiou. Predovsetkým nemôze zahrnat vseobecné právo vyjadrit sa ku vsetkým potenciálne zásadným otázkam nastoleným v konaní vo veci formálneho zistovania (rozsudok z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia, [168]T-427/04 a T-17/05, [169]EU:T:2009:474, bod [170]149). 707 S prihliadnutím na uvedené treba preskúmat tvrdenia Rakúskej republiky zalozené na tom, ze Komisia nedodrzala jej právo predlozit pripomienky z dôvodu, ze v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania dostatocne nevymedzila dotknuté opatrenia. 708 Na úvod treba uviest, ze na podporu prejednávaného zalobného dôvodu Rakúska republika odkazuje na odôvodnenia 16, 73 a 551 napadnutého rozhodnutia. Odkaz na odôvodnenia nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí vsak sám osebe nemôze preukazovat, ze Komisia nedodrzala právo Rakúskej republiky predlozit pripomienky. Clánok 108 ods. 2 ZFEÚ a clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 sa totiz týkajú práva dotknutých osôb predlozit pripomienky pocas správneho konania, takze rozhodujúcou otázkou v prejednávanom kontexte je, ci rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania obsahovalo dostatok informácií. Naproti tomu otázka, ci napadnuté rozhodnutie prijaté ako výsledok správneho konania obsahuje dostatok informácií, nie je v prejednávanom kontexte priamo relevantná. 709 Z tvrdení Rakúskej republiky vsak dostatocne jasne vyplýva, ze tento clenský stát v podstate tvrdí, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania neobsahovalo dostatok informácií na to, aby mu umoznilo vykonat jeho právo uzitocne predlozit pripomienky a ze tento nedostatok informácií sa odráza aj v napadnutom rozhodnutí. 710 V prvom rade Rakúska republika uvádza tvrdenia, ktoré majú preukázat, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania neobsahovalo dostatok informácií na to, aby jej umoznilo vykonat jej právo úcinne predlozit pripomienky. 711 Po prvé Rakúska republika tvrdí, ze niektoré otázky týkajúce sa rozdielovej zmluvy zostali nevyriesené. Nebola tak este stanovená povaha mechanizmu rozdielovej zmluvy a predovsetkým kritériá pre výpocet rozdielu, najmä realizacná cena. 712 V tejto súvislosti treba najprv uviest, ze Komisia opísala rozdielovú zmluvu v odôvodneniach 43 az 49 a 53 az 89 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Ako vyplýva z odôvodnenia 67 uvedeného rozhodnutia, pred oznámením dotknutých opatrení sa Spojené královstvo a EDF dohodli na jej podstatných nálezitostiach a to najmä na realizacnej cene, trvaní zmluvy a vnútornej miere návratnosti. Tieto nálezitosti boli oznámené dotknutým osobám. Z odôvodnenia 70 tohto rozhodnutia totiz vyplýva, ze realizacná cena, o ktorej uvazuje Spojené královstvo, je stanovená na 92,50 GBP za MWh a z odôvodnenia 78 toho istého rozhodnutia vyplýva, ze platby boli plánované na dobu 35 rokov. V odôvodnení 71 tohto rozhodnutia sa uvádza, ze vnútorná miera návratnosti po zdanení, na základe ktorej bol vypocítaný deficit financovania, zodpovedala rozpätiu od 9,75 do 10,15 % a v oznámení tohto rozhodnutia v úradnom vestníku je spresnené, ze bola 9,87 %. V odôvodnení 72 toho istého rozhodnutia sa uvádza, ze rozdiel medzi realizacnou cenou a referencnou cenou bol vypocítaný tak, aby sa pohyboval medzi 3,5 a 9 miliardami GBP v závislosti od ceny uhlia v Spojenom královstve. V tejto súvislosti treba zohladnit aj odôvodnenie 361 uvedeného rozhodnutia, z ktorého vyplýva, ze celková suma pomoci závisela od predpokladov zohladnených pre budúce velkoobchodné ceny a diskontné sadzby, a v závislosti od rôznych scenárov dosahovala 4,78 miliardy GBP, 11,17 miliardy GBP alebo 17,62 miliardy GBP. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze celková suma pomoci závisela od referencnej ceny, ktorá je trhovou cenou, ktorej výsku mozno tazko predpovedat pre budúcnost. 713 Dalej treba zohladnit najmä odôvodnenia 126 az 145, ako aj 163 az 178 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vztahujúce sa na kvalifikáciu rozdielovej zmluvy ako státnej pomoci. V tejto súvislosti Komisia podrobne opísala fungovanie tejto zmluvy. 714 Napokon treba uviest, ze v odôvodneniach 349 az 362 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia vysvetlila, ze na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, nemohla dospiet k záveru, ze rozdielová zmluva bola primeraným opatrením pomoci. V tejto súvislosti Komisia podrobne vysvetlila faktory, ktoré stazovali urcenie primeranej realizacnej ceny a výnosnosti projektu Hinkley Point C. 715 Vzhladom na tieto skutocnosti treba dospiet k záveru, ze v rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, boli údaje nachádzajúce sa v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania týkajúce sa výsky prvku pomoci obsiahnutého v rozdielovej zmluve, jej podmienok a pochybností Komisie, dostatocné na to, aby umoznili Rakúskej republike vykonat jej právo predlozit pripomienky. 716 Po druhé, pokial ide o úverovú záruku, Rakúska republika tvrdí, ze táto záruka bola opísaná mimoriadne vágne a neurcito, pretoze Komisia iba uviedla, ze táto záruka súvisela s úverom, ktorý NNBG skutocne získa, a ze jej celková výska mohla dosiahnut 17,6 miliardy GBP. 717 V tejto súvislosti treba uviest, ze je pravda, ze v opise úverovej záruky nachádzajúcom sa v odôvodneniach 50 az 52 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia uviedla iba to, ze podrobnosti tejto záruky neboli este urcené, ale ze táto záruka bezpochyby súvisí so sumou úveru, ktorý skutocne získa NNBG. 718 V tejto súvislosti vsak treba zohladnit aj odôvodnenia 146 a 147 a 179 az 187 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, v ktorých Komisia rozhodovala o povahe tohto opatrenia ako státnej pomoci. V tejto súvislosti Komisia vysvetlila, ze podla údajov Spojeného královstva úverová záruka nepredstavovala státnu pomoc z dôvodu, ze bude poskytnutá za trhových podmienok a bude v súlade s oznámením o zárukách, najmä pokial ide o jej cenu. Komisia tiez uviedla, ze nebola presvedcená o tom, ze metóda, ktorú Spojené královstvo navrhlo na urcenie ceny tejto záruky mohla garantovat, ze táto cena zodpovedá cene, ktorú by ponúkol súkromný investor. V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze niektoré prvky navrhnutej metódy nezodpovedali prístupu, ktorým by sa riadil súkromný investor. Okrem toho v odôvodneniach 342 az 348 uvedeného rozhodnutia Komisia vysvetlila, ze vzhladom na tieto skutocnosti nemohla vylúcit, ze poskytnutie uvedenej záruky môze viest k nadmernej náhrade. 719 Vzhladom na tieto skutocnosti treba dospiet k záveru, ze v rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, údaje o úverovej záruke, ktoré sa nachádzali v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, boli dostatocne presné na to, aby umoznili Rakúskej republike vykonat jej právo predlozit jej pripomienky. 720 Po tretie, pokial ide o kompenzáciu za predcasné odstavenie jadrovej elektrárne Hinkley Point, Rakúska republika tvrdí, ze údaje v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania sa obmedzovali na informáciu, podla ktorej mali vlastníci právo na kompenzáciu, ale ze výska a presné okolnosti tejto náhrady boli este predmetom rokovania a neboli este úplne známe. 721 V tejto súvislosti treba zohladnit odôvodnenia 47 a 48 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, z ktorých vyplýva, ze dohoda ministra sa vztahuje na moznost odstavenia jadrovej elektrárne v dôsledku politického rozhodnutia. V týchto odôvodneniach je vysvetlené, ze za týchto okolností majú investori spolocnosti NNBG jednak právo na kompenzáciu, ktorej výska a rozsah neboli este presne urcené, a jednak právo previest NNBG na Spojené královstvo, ktoré má zase právo pozadovat, aby nan bola NNBG prevedená. 722 Okrem toho treba zohladnit odôvodnenia 192 az 195 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vztahujúce sa na kvalifikáciu tejto náhrady ako státnej pomoci. V tejto súvislosti Komisia vysvetlila, ze náhrada, ktorá má kompenzovat skodu spôsobenú verejnými orgánmi, nepredstavuje státnu pomoc. Uviedla vsak, ze predtým, ako dospeje v tejto súvislosti k definitívnemu záveru, potrebuje viac informácií o tom, ci stanovená náhrada vyplýva zo vseobecnej zásady a ci je dostupná aj iným prevádzkovatelom na trhu nachádzajúcim sa v podobnej situácii. 723 Vzhladom na tieto skutocnosti treba uviest, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania obsahovalo dostatok informácií na to, aby umoznilo Rakúskej republike vykonat jej právo predlozit pripomienky. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ako to vyplýva z bodov 275 az 282 vyssie, jediným prvkom pomoci v dohode ministra, ktorý identifikovala Komisia v napadnutom rozhodnutí, bolo právo na rýchlu a istú platbu. Naproti tomu v napadnutom rozhodnutí Komisia neschvaluje prvky pomoci, ktoré môze vyplývat z podmienok výpoctu kompenzácie. 724 Po stvrté treba pripomenút, ze ako bolo vysvetlené v bodoch 247 az 362 vyssie, Komisia bola oprávnená prijat napadnuté rozhodnutie, aj ked este nepoznala vsetky podmienky týkajúce sa financovania Hinkley Point C, kedze tieto podmienky este neboli dohodnuté zmluvnými stranami. Z toho vyplýva, ze v rozpore s tým, co uvádza Rakúska republika, skutocnost, ze konkrétne podmienky neboli známe ani v stádiu rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, nemohla zbavit jej právo predlozit pripomienky zmyslu. 725 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut tvrdenia Rakúskej republiky zalozené na tom, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania neobsahovalo dostatok informácií na to, aby jej umoznilo efektívne vykonat jej právo zúcastnit sa na tomto konaní. 726 V druhom rade treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky zalozené na tom, ze v urcitých situáciách je Komisia povinná znovu informovat dotknuté osoby. 727 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze konanie vo veci formálneho zistovania musí umoznit dôkladne preskúmat a objasnit otázky, ktoré sa objavili v rozhodnutí o zacatí tohto konania, a musí umoznit clenskému státu, ktorý oznámil projekt, aby tento projekt upravil v závislosti od prípadných pripomienok Komisie. Kazdá odlisnost medzi týmto rozhodnutím a konecným rozhodnutím sa teda nemôze sama osebe povazovat za vadu postihujúcu zákonnost takéhoto konecného rozhodnutia (rozsudok zo 4. septembra 2009, Taliansko/Komisia, [171]T-211/05, [172]EU:T:2009:304, bod [173]55). Iba zmena ovplyvnujúca povahu dotknutých opatrení môze teda zalozit povinnost Komisie znovu informovat dotknuté osoby. 728 Treba vsak uviest, ze Rakúska republika neuvádza ziadnu zmenu, a dokonca ani ziadne spresnenie, ktoré by sa zistilo pocas konania vo veci formálneho zistovania a mohlo by zalozit takú povinnost. 729 V tretom rade v kazdom prípade platí, ze aj keby Komisia nerespektovala právo Rakúskej republiky predlozit pripomienky, prejednávanému zalobnému dôvodu nemozno vyhoviet. Porusenie tohto práva totiz môze mat za následok zrusenie iba vtedy, ak by bez tejto vady konanie mohlo viest k odlisnému výsledku (rozsudok z 12. mája 2011, Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'agglomération du Douaisis/Komisia, [174]T-267/08 a T-279/08, [175]EU:T:2011:209, bod [176]85). Treba vsak uviest, ze Rakúska republika neuvádza ziadnu skutocnost, ktorej zohladnenie Komisiou by mohlo zmenit záver, ku ktorému dospela v napadnutom rozhodnutí. 730 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut desiaty zalobný dôvod v celom rozsahu. J. O deviatom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení 731 Deviaty zalobný dôvod sa zakladá na porusení povinnosti odôvodnenia. 732 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze deviaty zalobný dôvod sa delí na sest castí, ktoré sa týkajú bodov napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dotknuté aj inými zalobnými dôvodmi a ktoré uz boli preskúmané spolocne s týmito zalobnými dôvodmi (pozri vyssie k prvej casti bod 234, k druhej casti body 153 az 157, k prvej a druhej výhrade v tretej casti body 627 az 630 a body 567 az 574, k stvrtej casti body 363 az 366, k piatej casti body 61 az 68 a k siestej casti body 532 az 566). 733 Z toho vyplýva, ze aj deviaty zalobný dôvod treba zamietnut v celom rozsahu. 734 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba zalobu zamietnut. O trovách 735 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Rakúska republika nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania Komisie v súlade s návrhom Komisie. 736 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré do konania vstúpili ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. Luxemburské velkovojvodstvo na jednej strane a Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené královstvo na druhej strane znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Rakúska republika znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia. 3. Ceská republika, Francúzska republika, Luxemburské velkovojvodstvo, Madarsko, Polská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska znásajú svoje vlastné trovy konania. Gratsias Dittrich Xuereb Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. júla 2018. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu II. Konanie pred Vseobecným súdom a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O tvrdeniach zalozených na neprípustnosti vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania predlozeného Madarskom B. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze podpora jadrovej energie nepredstavuje ciel "spolocného" záujmu a o piatej casti deviateho zalobného dôvodu zalozeného na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia 1. O piatej casti deviateho zalobného dôvodu zalozeného na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia 2. O stvrtom zalobnom dôvode týkajúcom sa dôvodnosti úvah Komisie a) O uplatnení clánku 107 ZFEÚ na opatrenia týkajúce sa oblasti jadrovej energie a o zohladnení cielov Zmluvy Euratom pri uplatnovaní tohto ustanovenia b) O tvrdeniach, ktoré majú spochybnit záver Komisie, podla ktorého podpora jadrovej energie predstavuje ciel "spolocného" záujmu C. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na údajnej nesprávnosti konstatovania Komisie, ze technológia pouzitá v Hinkley Point C je nová D. O prvom zalobnom dôvode a o prvej a druhej casti deviateho zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú definície trhu, ako aj o úvahách Komisie zalozených na existencii zlyhania trhu 1. O tvrdeniach, ktoré majú spochybnit záver Komisie o potrebnosti zásahu Spojeného královstva a) O výhrade zalozenej na nedostatocnom odôvodnení osobitnej povahy investícií do Hinkley Point C b) O výhrade, ktorá má preukázat existenciu vecných a formálnych pochybení ovplyvnujúcich úvahy Komisie vysvetlené v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia c) O výhrade zalozenej na tom, ze ciele bezpecnosti zásobovania a dekarbonizácie by mohli byt dosiahnuté bez státnej pomoci d) O výhrade zalozenej na tom, ze Komisia dostatocne nevysvetlila, do akej miery bude Hinkley Point C vyuzívat nové technológie 2. O tvrdeniach týkajúcich sa definície trhu Komisiou 3. O tvrdení zalozenom na predpojatosti v prospech jadrovej energie E. O piatom a ôsmom zalobnom dôvode zalozených na nedostatocnom vymedzení prvkov pomoci a na porusení oznámenia o zárukách, a o stvrtej casti deviateho zalobného dôvodu zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia v tejto súvislosti 1. O otázke, ci a v akej miere je Komisia povinná vycíslit grantový ekvivalent opatrenia pomoci 2. O tvrdeniach, ktoré majú preukázat, ze prvky pomoci obsiahnuté v dotknutých opatreniach neboli dostatocne vymedzené a) O tvrdení zalozenom na tom, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia neboli este urcené vsetky podmienky dotknutých opatrení b) O tvrdeniach zalozených na nedostatocnom vymedzení prvkov pomoci obsiahnutých v dotknutých opatreniach 1) O rozdielovej zmluve 2) O výhodách poskytnutých v prípade predcasného odstavenia 3) O úverovej záruke i) O tvrdení zalozenom na tom, ze Komisia nemala skonstatovat, ze projekt výstavby a prevádzkovania Hinkley Point C je zdravým projektom s relatívne nízkou pravdepodobnostou zlyhania ii) O tvrdení zalozenom na tom, ze Komisia mala posúdit rizikovú kategóriu úverovej záruky bez zohladnenia ostatných dotknutých opatrení iii) O tvrdeniach zalozených na tom, ze Komisia dostatocne nezohladnila kritériá stanovené v oznámení o zárukách - O dlzke záruky - O výske krytia pôzicky - O existencii financných problémov spolocnosti EDF - O tvrdení zalozenom na tom, ze sadzba poplatku mala dosahovat najmenej 400 bázických bodov 4) O kumulácii dotknutých opatrení c) O výdavkoch na nakladanie s jadrovým odpadom a jeho uskladnenie d) O prípadnom poskytnutí budúcej státnej pomoci 3. O tvrdeniach týkajúcich sa porusenia povinnosti odôvodnenia F. O siestom zalobnom dôvode, druhej výhrade tretej casti a siestej casti deviateho zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú preskúmania proporcionality dotknutých opatrení 1. O siestom zalobnom dôvode týkajúcom sa preskúmania proporcionality dotknutých opatrení a) O vhodnosti dotknutých opatrení b) O potrebnosti dotknutých opatrení c) O zvázení pozitívnych a negatívnych úcinkov dotknutých opatrení 1) O pozitívnych úcinkoch dotknutých opatrení zohladnených Komisiou i) O tvrdeniach, ktoré majú spochybnit existenciu budúceho nedostatku kapacít na výrobu energie ii) O tvrdeniach zalozených na tom, ze koncept velkého základného odberu je prezitkom iii) O tvrdeniach týkajúcich sa zásobovania uránom iv) O tvrdení zalozenom na citlivosti jadrových elektrární na nárast teploty v) O tvrdení zalozenom na mozných dôsledkoch porúch vi) O kvalifikácii jadrovej energie ako energie s nízkymi emisiami oxidu uhlicitého vii) O tvrdení zalozenom na tom, ze Hinkley Point C bude dokoncený neskoro 2) O negatívnych úcinkoch zohladnených Komisiou 3) O vykonanom zvázení úcinkov 4) O tvrdení zalozenom na tom, ze Komisia nezohladnila relevantné skutocnosti 2. O druhej výhrade tretej casti a o siestej casti deviateho zalobného dôvodu, ktoré sa zakladajú najmä na nedostatocnom odôvodnení G. O tretom zalobnom dôvode a o prvej výhrade v tretej casti deviateho zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú kvalifikácie dotknutých opatrení 1. O tvrdeniach zalozených na kvalifikácii dotknutých opatrení a) O tvrdeniach týkajúcich sa rozdielovej zmluvy b) O tvrdeniach, ktoré sa týkajú dohody ministra c) O tvrdeniach týkajúcich sa kompenzácie upravenej v dotknutých opatreniach d) O tvrdení zalozenom na tom, ze Komisia mala jasne rozlisovat medzi prevádzkovou pomocou a investicnou pomocou 2. O povinnosti odôvodnenia H. O siedmom zalobnom dôvode, ktorý sa týka najmä úvah Komisie o zlucitelnosti dotknutých opatrení s existujúcou právnou úpravou trhu 1. O tvrdeniach, ktoré majú preukázat, ze Spojené královstvo malo vyhlásit verejné obstarávanie na projekt Hinkley Point C a) O tvrdeniach zalozených na porusení smerníc 2004/17 a 2004/18 b) O tvrdeniach zalozených na porusení clánku 8 smernice 2009/72 a zásad rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a transparentnosti, ktoré sú súcastou Zmluvy o FEÚ 2. O tvrdení zalozenom na diskriminacnej povahe rozdielovej zmluvy I. O desiatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva predlozit pripomienky podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 J. O deviatom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení O trovách __________________________________________________________________ ( [177]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFRKnaz/L87875-4451TMP.html#t-ECR_62015TJ0356_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:109:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:069:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:109:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:155:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point125 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A100&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A100&lang=SK&format=pdf&target=null 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A100&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point21 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point137 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A629&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A629&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A629&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point199 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:142:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:268:TOC 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A153&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A153&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A153&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point17 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A210&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A210&lang=SK&format=pdf&target=null 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A210&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point44 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A354&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A354&lang=SK&format=pdf&target=null 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A354&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point69 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A354&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point82 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A384&lang=SK&format=pdf&target=null 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A384&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point24 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:306:TOC 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:241:TOC 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:187:TOC 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:200:TOC 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:198:TOC 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A341&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A341&lang=SK&format=pdf&target=null 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A341&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point77 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A341&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A341&lang=SK&format=pdf&target=null 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A341&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point78 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A341&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point79 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A14&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A14&lang=SK&format=pdf&target=null 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A14&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point69 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&lang=SK&format=pdf&target=null 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point74 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=pdf&target=null 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point83 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&lang=SK&format=pdf&target=null 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point56 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A195&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A195&lang=SK&format=pdf&target=null 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A195&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point59 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A386&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A386&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point78 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:188:TOC 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:198:TOC 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&lang=SK&format=pdf&target=null 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A217&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A217&lang=SK&format=pdf&target=null 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A217&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point118 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:390:TOC 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:076:TOC 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:244:TOC 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&lang=SK&format=pdf&target=null 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point16 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:161:TOC 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A629&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A629&lang=SK&format=pdf&target=null 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A629&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point75 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=pdf&target=null 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point282 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point283 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A116&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A116&lang=SK&format=pdf&target=null 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A116&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point60 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&lang=SK&format=pdf&target=null 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point16 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=pdf&target=null 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point189 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point191 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=pdf&target=null 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point25 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point26 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:134:TOC 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:134:TOC 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A233&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A233&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point126 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=pdf&target=null 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point88 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point91 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=null 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point30 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&lang=SK&format=pdf&target=null 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point33 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point36 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A341&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A341&lang=SK&format=pdf&target=null 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A341&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point116 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A341&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point117 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&lang=SK&format=pdf&target=null 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&lang=SK&format=pdf&target=null 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:072:TOC 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&lang=SK&format=pdf&target=null 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:225:TOC 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:211:TOC 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:076:TOC 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:094:TOC 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A669&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A669&lang=SK&format=pdf&target=null 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A669&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point62 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A307&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A307&lang=SK&format=pdf&target=null 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A307&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point41 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&lang=SK&format=pdf&target=null 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point28 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A307&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A307&lang=SK&format=pdf&target=null 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A307&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point41 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=pdf&target=null 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=pdf&target=null 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point59 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point60 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=pdf&target=null 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point147 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=null 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point181 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=pdf&target=null 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point148 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&locale=sk 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=pdf&target=null 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point81 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=pdf&target=null 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point149 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A304&locale=sk 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A304&lang=SK&format=pdf&target=null 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A304&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point55 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&locale=sk 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=pdf&target=null 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point85 177. file:///tmp/lynxXXXXFRKnaz/L87875-4451TMP.html#c-ECR_62015TJ0356_SK_01-E0001