ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 13. decembra 2018 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Chemický priemysel - Rozhodnutie o pokracovaní prevádzky podniku pocas konkurzného konania - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje neexistencia státnej pomoci - Zaloba o neplatnost - Osobná dotknutost - Prípustnost - Pojem státna pomoc - Výhoda - Kritérium súkromného veritela - Pripísatelnost státu - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-284/15, AlzChem AG, so sídlom v Trostbergu (Nemecko), v zastúpení: pôvodne P. Alexiadis, solicitor, A. Borsos a I. Georgiopoulos, advokáti, neskôr P. Alexiadis, A. Borsos, E. Kazili, P. Oravec a K. Csach, advokáti, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: G. Conte a L. Armati, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Slovenská republika, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyna, a Fortischem a.s., so sídlom v Novákoch (Slovensko), v zastúpení: C. Arhold, P. Hodál a M. Staron, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie clánku 2 rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1826 z 15. októbra 2014 o státnej pomoci SA.33797 (2013/C) (ex 2013/NN) (ex 2011/CP) poskytnutej Slovenskom podniku NCHZ ([2]Ú. v. EÚ L 269, 2015, s. 71), VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory G. Berardis, sudcovia S. Papasavvas a O. Spineanu-Matei (spravodajkyna), tajomník: P. Cullen, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. apríla 2018, vyhlásil tento Rozsudok ( [3]1 ) I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobca spolocnost AlzChem AG je spolocnostou so sídlom v Nemecku, ktorá pôsobí na viacerých trhoch cistých chemikálií v niektorých clenských státoch Európskej únie, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika. 2 Novácke chemické závody, a. s. v konkurze (dalej len "NCHZ"), boli výrobcom chemických látok v súkromnom vlastníctve pozostávajúcim z troch divízií. Táto spolocnost prevádzkovala chemický závod nachádzajúci sa v Trencianskom kraji (Slovenská republika). Hlavným predmetom cinnosti spolocnosti bola výroba karbidu vápnika a technických plynov, polyvinylchloridu a jeho vedlajsích produktov a v coraz väcsej miere aj základných a speciálnych nízkotonáznych chemických látok. 3 NCHZ 8. októbra 2009 vyhlásili, ze nie sú schopné udrzat prevádzku, a vstúpili do konkurzu. 4 Slovenská republika prijala 5. novembra 2009 zákon c. 493/2009 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spolocností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (dalej len "zákon o strategických spolocnostiach"). Tento zákon, ktorý nadobudol úcinnost 1. decembra 2009, poskytol státu prednostné právo na kúpu strategických spolocností v konkurznom konaní a od správcu konkurznej podstaty (dalej len "správca") vyzadoval, aby zabezpecil pokracovanie prevádzky strategickej spolocnosti pocas tohto konania. Slovenské orgány na základe uvedeného zákona vyhlásili 2. decembra 2009 NCHZ za strategickú spolocnost, pricom tento statút mala uvedená spolocnost az do skoncenia úcinnosti tohto zákona 31. decembra 2010. NCHZ boli jedinou spolocnostou, pri ktorej sa uvedený zákon uplatnil (dalej len "prvé obdobie konkurzu"). 5 Po 31. decembri 2010 sa na NCHZ vztahoval zákon c. 7/2005 Z. z. o konkurze a restrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (dalej len "zákon o konkurze") (dalej len "druhé obdobie konkurzu"). Na spolocnom zasadnutí z 26. januára 2011, ktorého sa zúcastnili nezabezpecení veritelia zdruzení v rámci veritelského výboru (dalej len "veritelský výbor") a dotknutí prednostní veritelia (dalej len "zasadnutie z 26. januára 2011"), ich vtedajsí správca informoval, ze náklady na prevádzkovanie NCHZ sú vyssie ako výnosy z prevádzkovania. Veritelom tiez predlozil svoju ekonomickú analýzu z 23. decembra 2010 (dalej len "ekonomická analýza"), ktorá bola doplnená prezentáciou vedenia spolocnosti. Uvedení veritelia následne rozhodli o pokracovaní prevádzky NCHZ (dalej len "rozhodnutie z 26. januára 2011"). Kedze toto rozhodnutie 17. februára 2011 schválil aj súd v Trencíne (dalej len "rozhodnutie súdu v Trencíne" alebo "rozhodnutie to 17. februára 2011"), správca v tejto prevádzke pokracoval aj nadalej. Veritelský výbor, prednostní veritelia a súd v Trencíne predstavovali v prejednávanej veci príslusný orgán podla zákona o konkurze (dalej len "príslusný orgán"). [omissis] 10 Listom z 2. júla 2013 Komisia oznámila slovenským orgánom svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ ([4]Ú. v. EÚ C 297, 2013, s. 85), a to pokial ide jednak o súhlas státu prostredníctvom zákona o strategických spolocnostiach s pokracovaním prevádzky NCHZ v období od decembra 2009 do decembra 2010 a jednak o rozhodnutie veritelov z januára 2011 o pokracovaní prevádzky NCHZ po skoncení úcinnosti zákona o strategických spolocnostiach. Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosti, ci verejná sútaz, prostredníctvom ktorej boli NCHZ predané, bola bez podmienok, pricom dospela k záveru o existencii významných náznakov, ze ekonomická kontinuita medzi NCHZ a novým subjektom nebola prerusená. [omissis] II. Napadnuté rozhodnutie 13 Komisia prijala 15. októbra 2014 rozhodnutie (EÚ) 2015/1826 o státnej pomoci SA.33797 (2013/C) (ex 2013/NN) (ex 2011/CP) poskytnutej Slovenskom podniku NCHZ ([5]Ú. v. EÚ L 269, 2015, s. 71, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 14 Komisia dospela k záveru, ze vyhlásenie NCHZ za strategickú spolocnost (dalej len "prvé opatrenie") predstavovalo selektívnu výhodu v prospech uvedenej spolocnosti, bolo pripísatelné státu, viedlo k pouzitiu státnych prostriedkov a narusilo hospodársku sútaz na trhu otvorenom pre obchodovanie medzi clenskými státmi. Komisia z toho vyvodila, ze toto opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pricom ide o neoprávnenú pomoc, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom (odôvodnenia 110 a 114 az 124 napadnutého rozhodnutia). Po tom, co konstatovala, ze výska státnej pomoci zodpovedá sume 4783424,10 eura, dospela k záveru, ze táto pomoc sa musí vymôct od NCHZ a príkaz na vymáhanie by sa mal rozsírit aj na spolocnost Fortischem, ktorá je prepojená s NCHZ formou hospodárskej kontinuity (odôvodnenia 101 a 174 napadnutého rozhodnutia). 15 Na druhej strane Komisia dospela k záveru, ze pokracovanie prevádzky NCHZ na základe rozhodnutia z 26. januára 2011 (dalej len "druhé opatrenie") nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze nie sú splnené najmenej dve z kumulatívnych podmienok podmienujúcich existenciu státnej pomoci, konkrétne pripísatelnost dotknutého opatrenia státu a existencia hospodárskej výhody (odôvodnenie 113 napadnutého rozhodnutia). 16 Výroková cast napadnutého rozhodnutia uvádza: "Clánok 2 Rozhodnutie, ktoré umoznilo pokracovanie prevádzky NCHZ po skoncení úcinnosti zákona na základe rozhodnutia veritelského výboru, nepredstavovalo státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. ... Clánok 6 Toto rozhodnutie je urcené [Slovenskej republike]." [omissis] V. Právny stav [omissis] B. O veci samej [omissis] 2. O otázke pripísatelnosti pokracovania prevádzky NCHZ v druhom období konkurzu státu (druhý zalobný dôvod) [omissis] b) O porusení povinnosti odôvodnenia týkajúcej sa pripísatelnosti druhého opatrenia státu vzhladom na schválenie rozhodnutia z 26. januára 2011 súdom v Trencíne (prvá cast druhého zalobného dôvodu) 97 Zalobca tvrdí, ze tak ako uviedla Komisia v odôvodnení 46 napadnutého rozhodnutia, aj on ako stazovatel tvrdil, ze rozhodnutie o povolení pokracovania prevádzky NCHZ je pripísatelné státu, a to osobitne vzhladom na to, ze súd v Trencíne toto rozhodnutie potvrdil a priznal mu záväznú povahu. 98 Hoci Komisia v odôvodneniach 14, 33, 35, 36 a 102 napadnutého rozhodnutia uznáva dôsledky rozhodnutia súdu v Trencíne v rámci rozhodovacieho procesu, v odôvodneniach 103 a 104 napadnutého rozhodnutia, v ktorých uvádza svoju analýzu otázky pripísatelnosti druhého opatrenia státu, sa nevyjadrila k úlohe, ktorú zohral uvedený súd. Zalobca z toho vyvodzuje, ze hoci rozhodnutia vnútrostátnych súdov sa vo vseobecnosti povazujú za pripísatelné státu, Komisia nepredlozila ziadnu informáciu umoznujúcu vysvetlit dôvod, pre ktorý rozhodnutie súdu v Trencíne nebolo relevantné, alebo v prípade, ze relevantné bolo, preco podla nej nebolo dostatocné na preukázanie pripísatelnosti druhého opatrenia státu. 99 Komisia sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. Domnieva sa, ze jasne a jednoznacne vysvetlila úvahy, ktorými sa riadila, co umoznilo zalobcovi ich pochopit a Vseobecnému súdu vykonat svoje súdne preskúmanie. Komisia uvádza, ze uz spresnila, ze v situácii, ked vsetci veritelia, ktorých väcsina predstavuje súkromné osoby a spolocnosti, výslovne rozhodne, ze je v ich záujme umoznit pokracovanie cinností podniku v konkurze, ich rozhodnutie nie je pripísatelné státu len z toho jednoduchého dôvodu, ze súd toto rozhodnutie následne potvrdí a prizná mu záväznú povahu. Hoci zalobca podla Komisie nemusí súhlasit s dôvodnostou tohto prístupu, nemôze predstierat, ze nepochopil logiku, na ktorej je zalozený záver Komisie, kedze podla nej tieto úvahy z napadnutého rozhodnutia, aj napriek jeho strucnosti, pokial ide o túto otázku, jednoznacne vyplývajú, a to najmä z jeho odôvodnení 102 az 104. 100 Na úvod je potrebné konstatovat, ze zalobca sa svojou argumentáciou v podstate odvoláva na porusenie povinnosti odôvodnenia, pokial ide o úlohu súdu v Trencíne v rozhodovacom procese. 101 Je potrebné uviest, ze v odôvodnení 102 napadnutého rozhodnutia Komisia poukázala na to, ze "vsetci veritelia na veritelskom výbore, ako aj [prednostní] veritelia sa v januári 2011 dohodli, ze NCHZ budú pokracovat v prevádzke", a ze "uvedené uznesenie následne potvrdil [súd v Trencíne] v súlade so... zákonom o konkurze, a tým sa stalo pre správcu záväzné". 102 V odôvodnení 103 napadnutého rozhodnutia sa Komisia zaoberala otázkou prípadnej existencie práva veta veritelského výboru a prednostných veritelov, pricom v tejto súvislosti dospela k záveru, ze "ziadny státny subjekt by preto nedokázal presadit svoje záujmy, aby sa dlhy dalej nehromadili". 103 V odôvodnení 104 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "je teda mozné skonstatovat, ze pokracovanie prevádzky NCHZ vychádzalo z rozhodnutia prijatého súkromnými veritelmi, zatial co verejní veritelia nemali moznost vetovat pokracovanie prevádzky NCHZ", a ze "preto rozhodnutie o pokracovaní prevádzky NCHZ po uplynutí platnosti zákona nemozno povazovat za opatrenie pripísatelné státu". 104 Je nesporné, ze vzhladom na okolnosti prejednávanej veci a v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze bol súd v Trencíne clenom príslusného orgánu oprávneného rozhodovat o pokracovaní alebo nepokracovaní prevádzky NCHZ, pricom v súlade s § 83 ods. 4 zákona o konkurze bol správca rozhodnutím zo 17. februára 2011 viazaný. 105 Je vsak potrebné konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí jasne neuviedla, akým spôsobom vníma úlohu súdu v Trencíne v rozhodovacom procese. V odôvodneniach 14, 26 a 32, ako aj v clánku 2 uvedeného rozhodnutia totiz spomenula len rozhodnutie z 26. januára 2011, a to bez toho, aby spomenula zásah tohto súdu (pozri bod 78 vyssie), zatial co v odôvodneniach 33, 35, 36 a 102 napadnutého rozhodnutia spomenula rozhodnutie tohto súdu bez toho, aby vysvetlila jeho presnú úlohu v tejto veci vzhladom na znenie § 83 ods. 4 zákona o konkurze, cím vyvolala dojem, ze tento súd konal len pri potvrdení rozhodnutia z 26. januára 2011 a pri priznaní záväznej povahy tomuto rozhodnutiu (pozri najmä odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia). 106 Okrem toho, hoci sa Komisia v rámci posúdenia rozhodnutia o pokracovaní prevádzky NCHZ v druhom období konkurzu v odôvodnení 102 napadnutého rozhodnutia zmienila o existencii rozhodnutia zo 17. februára 2011, je potrebné konstatovat, ze v ziadnom z odôvodnení 103 az 112 napadnutého rozhodnutia, a osobitne v odôvodneniach 103 a 104, sa nenachádza zmienka o uvedenom rozhodnutí. Komisia sa teda zmienila len o rozhodnutí z 26. januára 2011. 107 Okrem toho, ako uviedla Komisia na pojednávaní, nemozno vylúcit, ze by sa opatrenie mohlo povazovat za rozhodnutie pripísatelné státu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v dôsledku rozhodnutia vnútrostátneho súdu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. októbra 2016, DEI a Komisia/Alouminion tis Ellados, [6]C-590/14 P, [7]EU:C:2016:797, body [8]59, [9]77 a [10]81, a z 3. marca 2016, Simet/Komisia, [11]T-15/14, [12]EU:T:2016:124, body [13]38, [14]44 a [15]45). 108 V tejto súvislosti je potrebné vychádzat z toho, ze Komisia bola povinná uviest v napadnutom rozhodnutí dôvody, ktoré ju viedli k záveru, ze rozhodnutie o pokracovaní prevádzky NCHZ nie je pripísatelné súdu v Trencíne. 109 Pokial ide v tejto súvislosti o tvrdenie Komisie, ze predlozila jasné a jednoznacné úvahy, ktorými sa riadila, je potrebné konstatovat, ze jej vysvetlenia uvedené v bode 99 vyssie nijakým spôsobom nevyplývajú z napadnutého rozhodnutia, ale z jej písomností pred Vseobecným súdom, a ze v rozpore s tým, co tvrdí, takýmto spôsobom doplna odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 74 vyssie sa vsak odôvodnenie musí nachádzat v samotnom napadnutom rozhodnutí a nemôze byt po prvý raz a az dodatocne uvedené pred súdom Únie. 110 Preto, ako to uvádza zalobca, Komisia opomenula uviest v napadnutom rozhodnutí dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu v Trencíne nemalo nijaký vplyv na jej posúdenie pripísatelnosti posudzovaného opatrenia. 111 Okrem toho na pojednávaní Komisiu vypocul Vseobecný súd s cielom pochopit, ci vzhladom na ustanovenia zákona o konkurze má súd zúcastnený v súlade s § 83 ods. 4 uvedeného zákona, ako je v prejednávanej veci súd v Trencíne, preskúmat len dodrzanie formálnych aspektov rozhodnutia veritelov alebo ci musí okrem toho overit aj dôvodnost tohto rozhodnutia, a ak je to potrebné, prijat odlisné rozhodnutie. Je vsak potrebné konstatovat, ze Komisia nebola v tejto súvislosti schopná poskytnút odpoved. Obmedzila sa len na tvrdenie, ze v prejednávanej veci nemal súd v Trencíne inú moznost, nez potvrdit rozhodnutie z 26. januára 2011, avsak bez toho, aby potvrdila obmedzenost preskúmania uvedeného súdu z právneho hladiska. 112 Z toho vyplýva, ze vzhladom na osobitný kontext, v ktorom súd v Trencíne konal v prejednávanej veci, kedze bol clenom príslusného výboru, napadnuté rozhodnutie obsahuje nedostatocné odôvodnenie, pokial ide o to, ci mozno rozhodnutie o pokracovaní prevádzky NCHZ v druhom období konkurzu pripísat státu. [omissis] 3. O existencii hospodárskej výhody poskytnutej v dôsledku rozhodnutia o pokracovaní prevádzky NCHZ v druhom období konkurzu (prvá cast prvého zalobného dôvodu) [omissis] c) O nesprávnom uplatnení kritéria súkromného veritela (prvá podcast) [omissis] (3) O porovnatelnosti situácie verejných a súkromných veritelov [omissis] i) O zohladnení státu ako jediného veritela [omissis] 184 Je potrebné konstatovat, ze ako uviedla Komisia podporovaná Slovenskou republikou a spolocnostou Fortischem, argumentácia zalobcu v tejto súvislosti spocíva na predpoklade, ze Komisia nemala zohladnit kazdého verejného veritela jednotlivo, ale Slovenskú republiku ako jediného verejného veritela zastupujúceho vsetkých príslusných verejných veritelov. 185 Pritom tak Komisia, ako aj vedlajsí úcastníci konania poukazujú na nesprávnost uvedeného predpokladu, kedze z kritéria súkromného veritela vyplýva, ze kazdý verejný veritel musí rozhodovat s ohladom na vlastnosti pohladávok, ktoré má voci príslusnému dlzníkovi, pricom ze by sa malo porovnat rozhodnutie kazdého verejného veritela s rozhodnutím, aké by prijal súkromný veritel nachádzajúci sa v rovnakej situácii. 186 Na úvod je potrebné konstatovat, ze zalobca neuvádza ziadnu judikatúru na podporu svojej argumentácie a obmedzuje sa na spochybnovanie toho, ze judikatúra, na ktorú sa odvoláva Komisia, by mohla podporit jej tvrdenie. Zalobca sa domnieva, ze táto otázka nebola vyriesená, hoci podla Komisie ani nebolo potrebné, aby bola vyriesená, kedze je súcastou samotnej podstaty uplatnenia kritéria súkromného veritela. 187 Po prvé v rozsudku z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia ([16]T-152/99, [17]EU:T:2002:188), na ktorý sa odvoláva Komisia, súd Únie konstatoval, ze Komisii prislúchalo stanovit pre kazdý z dotknutých verejných orgánov, ci nimi poskytnuté odpustenie dlhu bolo zjavne väcsie nez to, s ktorým by bol súhlasil súkromný veritel nachádzajúci sa vo vztahu k zalobcovi v porovnatelnej situácii ako dotknutý verejný orgán a usilujúci sa vymôct svoje dlzné pohladávky. Preto sa podla súdu Únie kazdý veritel musí rozhodnút, berúc do úvahy na jednej strane sumu, ktorá sa mu ponúka v rámci navrhnutej dohody, a na druhej strane sumu, o ktorej sa domnieva, ze by ju mohol vymôct pri moznom ukoncení likvidácie podniku, pricom jeho volbu ovplyvnuje celý rad faktorov, ako napríklad jeho postavenie ako prednostného alebo nezabezpeceného veritela, povaha a rozsah mozných záruk, ktoré mu patria, jeho zhodnotenie moznosti ozdravenia podniku, ako aj prospech, ktorý by mohol získat v prípade likvidácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, [18]T-152/99, [19]EU:T:2002:188, body [20]168 a [21]170). 188 Z rozsudku z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia ([22]T-152/99, [23]EU:T:2002:188), a najmä z jeho bodov 166 az 172 preto vyplýva, ze súd Únie odporucil vykonanie preskúmania individuálnej situácie verejných veritelov, najmä vzhladom na ich postavenie nezabezpecených alebo prednostných veritelov, a to s cielom urcit, ci ich volba isla nad rámec toho, co bolo odôvodnené obchodnými poziadavkami, alebo ci je mozné vysvetlit túto volbu vôlou poskytnút dotknutej spolocnosti výhodu. Z toho vyplýva, ze súd Únie vychádzal z toho, ze verejní veritelia by sa nemali povazovat za jediný subjekt, ale ze je potrebné zohladnit ich osobitné vlastnosti. 189 Okrem toho je potrebné zamietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého rozsudok z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia ([24]T-152/99, [25]EU:T:2002:188), nie je relevantný, pretoze vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, vsetci verejní veritelia súhlasili s odpustením dlhu príjemcu predmetnej pomoci, zatial co v prejednávanej veci podla neho zjavne neboli pri uplatnení kritéria súkromného veritela zohladnené záujmy sociálnej poistovne. Jej záujmy ako veritela, ktorého pohladávky vznikli po vyhlásení konkurzu, totiz boli zohladnené (odôvodnenie 110 napadnutého rozhodnutia) (pozri body 161 az 163 vyssie). 190 Napokon je potrebné konstatovat, ze úvahy uvedené v rozsudku z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia ([26]T-152/99, [27]EU:T:2002:188, body [28]168 a [29]170), boli prevzaté aj v rozsudku zo 17. mája 2011, Buczek Automotive/Komisia ([30]T-1/08, [31]EU:T:2011:216, bod [32]84). 191 Po druhé, pokial ide o rozsudok z 11. septembra 2012, Corsica Ferries France/Komisia ([33]T-565/08, [34]EU:T:2012:415, body [35]85 az [36]94), na ktorý poukazuje aj Komisia, je potrebné vychádzat z toho, ze tak, ako uvádza zalobca, tento rozsudok je v prejednávanej veci irelevantný. Islo v nom totiz o otázku, ci Komisia jednoznacne vymedzila hospodárske cinnosti francúzskeho státu, vo vztahu ku ktorým prípadne mohla existovat potreba ochrany dobrej povesti, a nie o to, ci mal byt stát vnímaný ako jediný veritel. 192 Po tretie je potrebné pripomenút, ze okrem iného v rozsudkoch uvedených v bode 61 vyssie Súdny dvor poukázal na potrebu vziat pri uplatnovaní zásady súkromného veritela do úvahy súkromného veritela nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii verejnoprávneho veritela, usilujúceho sa o vyplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlzník vo financných tazkostiach, co znamená, ze stát nie je mozné povazovat za jediného veritela tak, ze sa zlúcia vsetci dotknutí verejní veritelia. 193 Po stvrté, ako Komisia správne uvádza, podla judikatúry uplatnitelnej v oblasti státnej pomoci sa v urcitých prípadoch vyzaduje rozlisovanie medzi úlohou státu ako hospodárskeho subjektu a jeho úlohou ako orgánu verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [37]C-278/92 az C-280/92, [38]EU:C:1994:325, bod [39]22). Z toho vyplýva, ze v oblasti státnej pomoci stát nevyhnutne nemôze byt povazovaný za jediný subjekt. [omissis] 196 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze definovanie státu ako jediného veritela by mohlo viest k pripusteniu moznosti, ze niektorí verejní veritelia by boli povinní prijat rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s ich záujmami, a nepostupovat tak, ako by postupoval súkromný veritel nachádzajúci sa v rovnakej situácii, co je v rozpore s judikatúrou citovanou v bode 61 vyssie. Argumentáciu zalobcu týkajúcu sa zohladnenia státu ako jediného veritela je preto potrebné zamietnut. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol takto: 1. Clánok 2 rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1826 z 15. októbra 2014 o státnej pomoci SA.33797 (2013/C) (ex 2013/NN) (ex 2011/CP) poskytnutej Slovenskom podniku NCHZ sa zrusuje. 2. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli spolocnosti AlzChem AG. 3. Slovenská republika a Fortischem a. s. znásajú vlastné trovy konania. Berardis Papasavvas Spineanu-Matei Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. decembra 2018. Podpisy __________________________________________________________________ ( [40]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [41]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXU6UeW1/L87331-2694TMP.html#t-ECR_62015TJ0284_EXT_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:269:TOC 3. file:///tmp/lynxXXXXU6UeW1/L87331-2694TMP.html#t-ECR_62015TJ0284_EXT_SK_01-E0002 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:297:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:269:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A124&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A124&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A124&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A124&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A124&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point168 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point170 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point168 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point170 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A216&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A216&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A325&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A325&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 40. file:///tmp/lynxXXXXU6UeW1/L87331-2694TMP.html#c-ECR_62015TJ0284_EXT_SK_01-E0001 41. file:///tmp/lynxXXXXU6UeW1/L87331-2694TMP.html#c-ECR_62015TJ0284_EXT_SK_01-E0002