ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá rozsírená komora) z 10. novembra 2017 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Odvetvie úrokových derivátov denominovaných v japonských jenoch - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje sest porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP - Manipulácia referencnej medzibankovej sadzby JPY LIBOR a Euroyen TIBOR - Obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela - Úcast makléra na poruseniach - 'Hybridné` konanie o urovnaní - Zásada prezumpcie neviny - Zásada riadnej správy vecí verejných - Pokuty - Základná výska pokuty - Osobitná úprava - Clánok 23 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-180/15, Icap plc, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), Icap Management Services Ltd, so sídlom v Londýne, Icap New Zealand Ltd, so sídlom vo Wellingtone (Nový Zéland), v zastúpení: C. Riis-Madsen a S. Frank, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Bottka, B. Mongin a J. Norris-Usher, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podla clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2015) 432 final zo 4. februára 2015 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39861 - Úrokové deriváty v jenoch) a na znízenie výsky pokút ulozených zalobkyniam v uvedenom rozhodnutí, VSEOBECNÝ SÚD (druhá rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. Prek (spravodajca), sudcovia E. Buttigieg, F. Schalin, B. Berke a J. Costeira, tajomník: L. Grzegorczyk, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 10. januára 2017, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyne, spolocnosti Icap plc, Icap Management Services Ltd a Icap New Zealand Ltd, tvoria spolocnost, ktorá poskytuje maklérske sluzby prostredníctvom hlasových a elektronických sietí a sluzby po uzavretí obchodu (dalej len "Icap"). 2 Svojím rozhodnutím C(2015) 432 final zo 4. februára 2015 týkajúcim sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39861 - Úrokové deriváty v jenoch) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), Európska komisia rozhodla, ze Icap sa zúcastnila na siestich poruseniach clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP týkajúcich sa manipulácie s medzibankovými referencnými úrokovými sadzbami London Interbank Offered Rate (LIBOR, medzibanková úroková miera pouzívaná v Londýne) a Tokyo Interbank Offered Rate (TIBOR, medzibanková úroková miera pouzívaná v Tokiu) na trhu s úrokovými derivátmi v japonských jenoch, ktoré sa predtým konstatovali v rozhodnutí Komisie K(2013) 8602 final zo 4. decembra 2013 týkajúcom sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39861 - Úrokové deriváty v japonských jenoch) (dalej len "rozhodnutie z roku 2013"). 3 Dna 17. decembra 2010 UBS AG a UBS Securities Japan (dalej spolocne len "UBS") podali Komisii ziadost o oslobodenie na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([2]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o spolupráci"), a zároven ju informovali o existencii kartelu v odvetví úrokových derivátov v japonských jenoch. 4 V dnoch 24. apríla 2011, 18. novembra 2011, 28. septembra 2012 a 3. decembra 2012 Citigroup Inc. a Citigroup Global Markets Japan Inc. (dalej spolocne len "Citi"), Deutsche Bank Aktiengesellschaft (dalej len "DB"), R. P. Martin Holdings a Martin Brokers (UK) Ltd, ako aj The Royal Bank of Scotland (dalej len "RBS") predlozili ziadosti podla oznámenia o spolupráci (odôvodnenia 47 az 50 napadnutého rozhodnutia). V dnoch 29. júna 2011 a 12. februára 2013 Komisia udelila spolocnostiam UBS a Citi podmienecné oslobodenie podla ods. 8 písm. b) uvedeného oznámenia (odôvodnenia 45 a 47 uvedeného rozhodnutia). 5 Dna 12. februára 2013 na základe clánku 11 ods. 6 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) Komisia zacala konanie o porusení proti spolocnostiam UBS, RBS, DB, Citi, R. P. Martin Holdings a Martin Brokers (UK), ako aj JP Morgan Chase & Co., JP Morgan Chase Bank, National Association and J. P. Morgan Europe Ltd (odôvodnenie 51 napadnutého rozhodnutia). 6 Dna 29. októbra 2013 Komisia zaslala oznámenie o výhradách spolocnostiam uvedeným v bode 5 vyssie (odôvodnenie 52 napadnutého rozhodnutia). 7 V rámci konania o urovnaní podla clánku 10a nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) c. 622/2008 z 30. júna 2008 ([5]Ú. v. EÚ L 171, 2008, s. 3), Komisia prijala rozhodnutie z roku 2013, v ktorom urobila záver, ze spolocnosti uvedené v bode 5 vyssie porusili ustanovenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili na dohodách alebo zosúladených postupoch s cielom obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz v odvetví úrokových derivátov v japonských jenoch. A. Správne konanie, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie 8 Dna 29. októbra 2013 Komisia zacala konanie o porusení na základe clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 proti zalobkyniam (odôvodnenie 53 napadnutého rozhodnutia). 9 Dna 31. októbra 2013 sa uskutocnilo stretnutie týkajúce sa urovnania v zmysle clánku 10a nariadenia c. 773/2004, na ktorom Komisia predlozila zalobkyniam výhrady, ktoré plánovala predlozit voci spolocnosti Icap, ako aj najzásadnejsie dôkazy na ich podporu, ktoré mala k dispozícii (odôvodnenie 54 napadnutého rozhodnutia). 10 Dna 12. novembra 2013 zalobkyne informovali Komisiu, ze sa rozhodli nepristúpit na konanie o urovnaní (odôvodnenie 55 napadnutého rozhodnutia). 11 Dna 6. júna 2014 Komisia zaslala zalobkyniam oznámenie o výhradách. Zalobkyne sa k nemu vyjadrili 14. augusta 2014 a na pojednávaní 12. septembra 2014 (odôvodnenia 58 a 59 napadnutého rozhodnutia). 12 Dna 4. februára 2015 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom vytýkala spolocnosti Icap, ze "ulahcila" sest porusení a ulozila jej sest pokút v celkovej výske 14960000 eur. B. Napadnuté rozhodnutie 1. Dotknuté výrobky 13 Dotknuté porusenia sa týkajú úrokových derivátov v japonských jenoch, ktoré sú indexované na JPY LIBOR alebo Euroyen TIBOR. JPY LIBOR je referencná úroková sadzba pouzívaná pre mnohé financné nástroje denominované v japonských jenoch, ktorá sa pouzíva v Londýne (Spojené královstvo) a ktorú v case prijatia napadnutého rozhodnutia stanovovalo a zverejnovalo British Bankers Association (BBA, Britské zdruzenie bankárov). Táto sadzba sa stanovuje podla cenových ponúk, ktoré kazdodenne predkladá panel tvorený bankami, ktoré sú clenmi tohto zdruzenia (dalej len "panel JPY LIBOR"). Na základe týchto ponúk sa vypocíta "priemerná" sadzba, pri ktorej si kazdá banka, clen tohto panelu, môze pozicat financné prostriedky na základe ziadosti a akceptovania medzibankových ponúk v primeranom objeme. BBA vypocítava aj dennú sadzbu JPY LIBOR na základe informácií od uvedených bánk po vylúcení styroch najvyssích a styroch najnizsích odhadov. Euroyen TIBOR je referencná úroková sadzba pouzívaná v Tokiu (Japonsko), ktorá má analogickú funkciu a ktorú vypocítava Japanese Bankers Association (JBA, Japonské zdruzenie bankárov) na základe ponúk panelu tvoreného clenmi tohto zdruzenia, po vylúcení dvoch najvyssích a dvoch najnizsích odhadov. Komisia konstatovala, ze sadzby JPY LIBOR a Euroyen TIBOR tvoria zlozku ceny úrokových derivátov v japonských jenoch. Môzu ovplyvnit úroven hotovosti, ktorú má banka vyplatit alebo prijat v case splatnosti svojho plnenia alebo v urcitých intervaloch. Najbeznejsími derivátmi sú dohody o forwardovej úrokovej miere, úrokové swapy, úrokové opcie a úrokové futures (pozri odôvodnenia 9 az 19 napadnutého rozhodnutia). 2. Konanie, ktoré sa vytýka spolocnosti Icap 14 Konanie, ktoré sa vytýka spolocnosti Icap, spocíva v "ulahcení" siestich porusení, konkrétne: - "porusenie UBS/RBS z roku 2007", od 14. augusta do 1. novembra 2007, - "porusenie UBS/RBS z roku 2008", od 28. augusta do 3. novembra 2008, - "porusenie UBS/DB", od 22. mája do 10. augusta 2009, - "porusenie Citi/RBS", od 3. marca do 22. júna 2010, - "porusenie Citi/DB", od 7. apríla do 7. júna 2010, - "porusenie Citi/UBS", od 28. apríla do 2. júna 2010. 15 Po prvé Komisia okrem iného konstatovala, ze Icap pôsobila ako maklér na trhu s bankovými vkladmi v japonských jenoch prostredníctvom svojho sprostredkovatelského miesta "Cash/Money Market desk" so sídlom v Londýne. V rámci tejto cinnosti poskytovala budúce odhady úcastníkom na tomto trhu týkajúce sa jednak dostupných objemov a jednak ceny, ktorých cielom bolo umoznit uzatváranie dohôd medzi týmito úcastníkmi. Pokial ide konkrétne o odhady, ktoré Icap poskytovala týmto úcastníkom, Komisia v podstate uviedla, ze zahrnali jej odhady týkajúce sa denných sadzieb JPY LIBOR vo forme bulletinu, ktorý sa zasielal financným institúciám, z ktorých niektoré patrili do panelu JPY LIBOR. Zastávala názor, ze tento bulletin znacne ovplyvnoval správanie bánk v súvislosti s ich podkladmi sadzieb (odôvodnenia 98 az 101 napadnutého rozhodnutia). 16 Po druhé Komisia uviedla, ze Icap pôsobila ako maklér aj na trhu s úrokovými derivátmi v japonských jenoch, pricom túto úlohu vykonávala prostredníctvom osobitného kontaktného miesta. Podla jej názoru niektorí obchodníci tohto kontaktného miesta okrem legitímnych transakcií s pánom H., obchodníkom spolocnosti UBS, neskôr Citi, sa na jeho ziadost pokúsali ovplyvnovat kurzy JPY LIBOR prostredníctvom zmien v dotknutom bulletine alebo prostredníctvom vyuzívania kontaktov spolocnosti Icap s niektorými bankami panelu JPY LIBOR (odôvodnenia 102 a 103 napadnutého rozhodnutia). 17 Po tretie Komisia uviedla, ze toto konanie viedlo Icap k tomu, ze ulahcila realizáciu siestich porusení konstatovaných v rozhodnutí z roku 2013 (odôvodnenia 165 az 171 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide po prvé o porusenia UBS/RBS z roku 2007, UBS/RBS z roku 2008 a UBS/DB, Komisia uviedla, ze obchodník spolocnosti UBS vyuzíval sluzby spolocnosti Icap s cielom ovplyvnit podklady niektorých clenských bánk panelu JPY LIBOR, ktoré sa týchto troch kartelov nezúcastnili. V tejto súvislosti vytýkala spolocnosti Icap, ze vyuzívala svoje kontakty s clenskými bankami tohto panelu v prospech UBS a rozsirovala nesprávne informácie o budúcich úrokových sadzbách JPY LIBOR [odôvodnenie 77 písm. a) a b) a odôvodnenia 106 az 141 napadnutého rozhodnutia]. Pokial ide po druhé o porusenia Citi/UBS a Citi/DB, uviedla, ze obchodník spolocnosti Citi vyuzíval sluzby spolocnosti Icap s cielom ovplyvnit podklady niektorých clenských bánk tohto panelu, ktoré sa týchto dvoch kartelov nezúcastnili. V tejto súvislosti tiez vytýkala spolocnosti Icap, ze vyuzívala svoje kontakty s clenskými bankami tohto panelu a rozsirovala nesprávne informácie [odôvodnenie 83 písm. a) a b) a odôvodnenia 154 az 164 napadnutého rozhodnutia]. Pokial ide po tretie o porusenie Citi/RBS, Komisia vytýkala spolocnosti Icap, ze slúzila ako komunikacný kanál na komunikáciu medzi obchodníkom spolocnosti Citi a obchodníkom spolocnosti RBS s cielom ulahcit jeho realizáciu (odôvodnenia 84 a 142 az 153 napadnutého rozhodnutia). 3. Výpocet pokuty 18 Komisia na úvod pripomenula, ze na základe usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([6]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") sa základná výska pokuty urcí v závislosti od okolností, v rámci ktorých doslo k poruseniu, od závaznosti a dlzky trvania porusenia a úloha kazdého úcastníka sa musí posúdit individuálne s prihliadnutím na vsetky pritazujúce aj polahcujúce okolnosti (odôvodnenie 284 napadnutého rozhodnutia). 19 Komisia uviedla, ze v usmerneniach z roku 2006 sa uvádza len málo usmernení o metóde stanovenia pokút, ktoré mozno ulozit subjektom, ktoré ulahcia porusenie. Vzhladom na to, ze Icap pôsobí na trhu maklérskych sluzieb a nie na trhu úrokových derivátov, zastávala názor, ze nemohla nahradit maklérske poplatky cenami úrokových derivátov v japonských jenoch, aby mohla stanovit výsku obratu a výsku pokuty, kedze takéto nahradenie by neodrázalo závaznost a povahu porusenia. V podstate z toho odvodila záver, ze uplatní bod 37 usmernení z roku 2006, ktorý umoznuje výnimku z týchto usmernení, pokial ide o stanovenie základnej výsky pokuty (odôvodnenie 287 napadnutého rozhodnutia). 20 Vzhladom na závaznost dotknutého protiprávneho konania a trvanie úcasti spolocnosti Icap na kazdom zo siestich dotknutých porusení Komisia pre kazdé z nich ulozila základnú výsku pokuty, konkrétne 1040000 eur v prípade porusenia UBS/RBS z roku 2007, 1950000 eur v prípade porusenia UBS/RBS z roku 2008, 8170000 eur v prípade porusenia UBS/DB, 1930000 eur v prípade porusenia Citi/RBS, 1150000 eur v prípade porusenia Citi/DB a 720000 eur v prípade porusenia Citi/UBS (odôvodnenie 296 napadnutého rozhodnutia). 21 Pokial ide o stanovenie konecnej výsky pokuty, Komisia nezistila ziadnu pritazujúcu ani polahcujúcu okolnost a prihliadla na skutocnost, ze nebola prekrocená hranica 10 % celkového rocného obratu (odôvodnenie 299 napadnutého rozhodnutia). V clánku 2 výrokovej casti napadnutého rozhodnutia sa preto zalobkyniam ukladajú pokuty, ktorých konecná výska zodpovedá základnej výske pokút. II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 14. apríla 2015 zalobkyne podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 23 Dna 15. februára 2016 v dôsledku vyhlásenia rozsudku z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia ([7]C-194/14 P, [8]EU:C:2015:717), na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá komora) v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 89 svojho rokovacieho poriadku vyzval zalobkyne, aby odpovedali na otázku týkajúcu sa ich druhého zalobného dôvodu. 24 Dna 29. februára 2016 zalobkyne odpovedali na otázku Vseobecného súdu a upustili od casti svojho druhého zalobného dôvodu. 25 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu sa zmenilo a sudca spravodajca bol pridelený k druhej komore, bola táto vec pridelená tejto komore. 26 Vseobecný súd podla clánku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh druhej komory rozhodol o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 27 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (druhá rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 89 rokovacieho poriadku písomne polozil úcastníkom konania otázky a poziadal Komisiu, aby predlozila ziadosti o urovnanie predlozené spolocnostou UBS v rámci porusení UBS/RBS z roku 2007 a UBS/RBS z roku 2008. 28 Dna 30. novembra 2016 Komisia odmietla vyhoviet ziadosti o predlozenie dokumentov. Uznesením z 1. decembra 2016 Vseobecný súd nariadil Komisii predlozenie dvoch dokumentov. Podla clánku 92 ods. 3 prvého pododseku rokovacieho poriadku a s cielom zosúladit na jednej strane zásadu kontradiktórnosti a na druhej strane vlastnosti konania o urovnaní sa uznesením z 1. decembra 2016 umoznilo dvom zástupcom úcastníkov konania nahliadnut v kancelárii Vseobecného súdu do dvoch dokumentov bez toho, aby si z nich mohli urobit kópie. Dna 7. decembra 2016 Komisia odmietla vyhoviet opatreniu na zabezpecenie dôkazu. 29 V dnoch 8. a 9. decembra 2016 zalobkyne a Komisia odpovedali na otázky Vseobecného súdu. Dna 31. decembra 2016 a 5. januára 2017 Komisia a zalobkyne predlozili pripomienky k odpovediam druhej strany. 30 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 10. januára 2017. 31 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - úplne alebo ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil alebo znízil ulozené pokuty, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania a dalsie náklady vynalozené v rámci tohto konania, - prijal akékolvek iné opatrenie, ktoré Vseobecný súd povazuje za vhodné. 32 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu v celom rozsahu, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. III. Právny stav A. O prípustnosti dokumentu a zalobného návrhu 33 Komisia spochybnuje prípustnost stvrtého zalobného návrhu zalobkýn, ako aj prípustnost listu zaslaného Vseobecnému súdu. 1. O prípustnosti stvrtého zalobného návrhu zalobkýn 34 Vo svojom stvrtom zalobnom návrhu zalobkyne ziadajú Vseobecný súd, aby "prijal akékolvek iné opatrenie, ktoré povazuje za vhodné". 35 Pokial ide o to, ze tento zalobný návrh sa má vykladat ako návrh na to, aby Vseobecný súd vydal voci Komisii príkazy, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry do právomoci súdu Európskej únie nepatrí, aby v rámci preskúmania zákonnosti, ktorú vykonáva, dával institúciám Únie príkazy alebo ich nahrádzal. Dotknutá institúcia je na základe clánku 266 ZFEÚ povinná prijat opatrenia, ktoré vyzaduje výkon rozsudku vyhláseného v rámci zaloby na neplatnost (pozri rozsudok z 30. mája 2013, Omnis Group/Komisia, [9]T-74/11, neuverejnený, [10]EU:T:2013:283, bod [11]26 a citovanú judikatúru). 36 Stvrtý zalobný návrh v rozsahu, v akom zahrna návrh na vydanie príkazu, preto treba vyhlásit za neprípustný. 2. O spochybnení prípustnosti listu zalobkýn 37 V duplike Komisia tvrdí, ze list, ktorý zalobkyne zaslali Vseobecnému súdu a ktorého kópiu jej zalobkyne priamo dorucili, treba vyhlásit za neprípustný, pretoze nie je v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku. 38 V tejto súvislosti treba uviest, ze v rozhodnutí z 2. marca 2016 sa rozhodlo, ze tento list sa do spisu nezaradí. Spochybnenie prípustnosti zo strany Komisie je teda bezpredmetné. B. O návrhoch na zrusenie 39 Na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia zalobkyne uvádzajú sest zalobných dôvodov. Prvé styri zalobné dôvody spocívajúce po prvé na výklade a uplatnovaní pojmu obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze z hladiska "ciela" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, po druhé na uplatnovaní pojmu "ulahcovanie" na okolnosti vo veci samej, po tretie na trvaní siestich dotknutých porusení a po stvrté na porusení zásad prezumpcie neviny a riadnej správy sa týkajú zákonnosti clánku 1 uvedeného rozhodnutia, ktorý sa týka existencie uvedených porusení. Piaty a siesty zalobný dôvod, ktoré spocívajú na urcení výsky pokút a porusení zásady ne bis in idem, sa týkajú zákonnosti clánku 2 uvedeného rozhodnutia týkajúceho sa pokút, ktoré Komisia ulozila za kazdé z týchto porusení. 1. Prvý zalobný dôvod zalozený na nesprávnom výklade a uplatnovaní pojmu obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ 40 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyne spochybnujú kvalifikáciu porusenia z hladiska ciela, ktorú Komisia uplatnila na dotknuté protiprávne konania, s tým, ze nemohli mat vplyv na hospodársku sútaz, a odvodzujú z toho, ze Icap nemozno povazovat za zodpovednú za "ulahcenie" akéhokolvek porusenia. 41 Komisia navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. 42 V rozsahu, v akom je dotknutá kvalifikácia porusení z hladiska ciela uplatnená zo strany Komisie, treba pripomenút, ze na to, aby sa uplatnil zákaz upravený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup musia mat za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 43 V tomto ohlade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze niektoré typy koordinácie medzi podnikmi majú dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz na to, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze preskúmanie ich úcinkov nie je nevyhnutné (rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [12]C-67/13 P, [13]EU:C:2014:2204, bod [14]49, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [15]C-286/13 P, [16]EU:C:2015:184, bod [17]113; v tomto zmysle pozri aj rozsudok zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., [18]C-32/11, [19]EU:C:2013:160, bod [20]34). 44 Urcité formy zosúladených konaní medzi podnikmi totiz mozno povazovat za skodlivé pre dobré fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich povahy (rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [21]C-67/13 P, [22]EU:C:2014:2204, bod [23]50, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [24]C-286/13 P, [25]EU:C:2015:184, bod [26]114; pozri v tomto zmysle aj rozsudok zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., [27]C-32/11, [28]EU:C:2013:160, bod [29]35). 45 Preto je nesporné, ze urcité zosúladené správania, ako tie, ktoré vedú k horizontálnemu urceniu cien prostredníctvom kartelov, mozno povazovat za do tej miery schopné mat negatívne úcinky predovsetkým na cenu, mnozstvo a kvalitu výrobkov a sluzieb, ze preukázanie ich konkrétnych úcinkov na trhu sa môze povazovat za nepotrebné na úcely uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Skúsenost totiz ukazuje, ze takéto správania vedú k znízeniam produkcie a zvýseniam cien, co vedie k zlému rozdeleniu zdrojov na úkor spotrebitelov (rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [30]C-67/13 P, [31]EU:C:2014:2204, bod [32]51, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [33]C-286/13 P, [34]EU:C:2015:184, bod [35]115). 46 V prípade, ze analýza urcitého typu koordinácie medzi podnikmi neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, vsak bude potrebné skúmat jeho následky, a aby bolo mozné ho zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená (rozsudky zo 14. marca 2013,Allianz Hungária Biztosító a i., [36]C-32/11, [37]EU:C:2013:160, bod [38]34; z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [39]C-67/13 P, [40]EU:C:2014:2204, bod [41]52, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [42]C-286/13 P, [43]EU:C:2015:184, bod [44]116). 47 Podla judikatúry Súdneho dvora na úcely posúdenia, ci urcitá dohoda medzi podnikmi alebo rozhodnutie zdruzenia podnikov má dostatocný stupen skodlivosti na to, aby mohli byt povazované za obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné sústredit sa na obsah týchto ustanovení, na ciele, ktoré chcú dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patria. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohladnit povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [45]C-67/13 P, [46]EU:C:2014:2204, bod [47]53, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [48]C-286/13 P, [49]EU:C:2015:184, bod [50]117; v tomto zmysle pozri aj rozsudok zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., [51]C-32/11, [52]EU:C:2013:160, bod [53]36). 48 Aj ked úmysel strán nie je nevyhnutným predpokladom pre urcenie obmedzujúcej povahy dohody medzi podnikmi, nic nezakazuje orgánom na ochranu hospodárskej sútaze alebo vnútrostátnym súdom, ci súdom Únie, aby tento úmysel zohladnili (rozsudky zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., [54]C-32/11, [55]EU:C:2013:160, bod [56]37; z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [57]C-67/13 P, [58]EU:C:2014:2204, bod [59]54, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [60]C-286/13 P, [61]EU:C:2015:184, bod [62]118). 49 Pokial ide konkrétne o výmenu informácií medzi konkurentmi, treba pripomenút, ze kritériá koordinácie a spolupráce, ktoré zakladajú zosúladený postup, musia byt vnímané vo svetle vlastného znenia ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej sútaze, podla ktorých si kazdý hospodársky subjekt musí autonómne urcit politiku, ktorú na spolocnom trhu chce sledovat (rozsudky zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [63]C-8/08, [64]EU:C:2009:343, bod [65]32, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [66]C-286/13 P, [67]EU:C:2015:184, bod [68]119). 50 Hoci táto poziadavka autonómie nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobovat existujúcemu alebo ocakávanému konaniu ich konkurentov, zásadne bráni uskutocneniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi týmito subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa rozhodol uskutocnovat na uvedenom trhu, alebo ktoré zamýslal na tomto trhu uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom týchto kontaktov je vytvorenie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam dotknutého trhu vzhladom na povahu dodávaných výrobkov alebo poskytovaných sluzieb, velkost a pocet podnikov a objem uvedeného trhu (rozsudky zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [69]C-8/08, [70]EU:C:2009:343, bod [71]33, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [72]C-286/13 P, [73]EU:C:2015:184, bod [74]120). 51 Súdny dvor teda rozhodol, ze výmena informácií medzi konkurentmi môze byt v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, pokial zmiernuje alebo odstranuje stupen neistoty vo fungovaní dotknutého trhu, co vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi (rozsudky z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [75]C-194/99 P, [76]EU:C:2003:527, bod [77]89; zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [78]C-8/08, [79]EU:C:2009:343, bod [80]35, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [81]C-286/13 P, [82]EU:C:2015:184, bod [83]121). 52 Protisútazný ciel treba pripísat najmä výmene informácií spôsobilej vylúcit neistotu v mysli dotknutých subjektov, pokial ide o presný dátum, rozsah a spôsoby prispôsobenia správania na trhu, ktoré dotknuté podniky budú zavádzat (rozsudky z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [84]C-286/13 P, [85]EU:C:2015:184, bod [86]122; pozri v tomto zmysle aj rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [87]C-8/08, [88]EU:C:2009:343, bod [89]41). 53 Navyse zosúladený postup môze mat protisútazný ciel, hoci daný postup nemá priamu súvislost so spotrebitelskými cenami. Zo znenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ totiz nevyplýva, ze zakázané sú len zosúladené postupy, ktoré majú priamy vplyv na ceny zaplatené konecnými spotrebitelmi (rozsudky z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [90]C-286/13 P, [91]EU:C:2015:184, bod [92]123; pozri v tomto zmysle aj rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [93]C-8/08, [94]EU:C:2009:343, bod [95]36). 54 Naopak, z uvedeného clánku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ vyplýva, ze zosúladené postupy môzu mat protisútazný ciel, pokial "priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky" (rozsudky zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [96]C-8/08, [97]EU:C:2009:343, bod [98]37, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [99]C-286/13 P, [100]EU:C:2015:184, bod [101]124). 55 V kazdom prípade clánok 101 ZFEÚ smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov konkurentov alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej. Podla toho konstatovanie existencie protisútazného ciela zosúladeného postupu nemozno podmienovat existenciou priamej súvislosti tohto postupu so spotrebitelskými cenami (rozsudky zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [102]C-8/08, [103]EU:C:2009:343, body [104]38 a [105]39, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [106]C-286/13 P, [107]EU:C:2015:184, bod [108]125). 56 Napokon treba pripomenút, ze zo samotného znenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, ze pojem zosúladený postup zahrna okrem zosúladovania postupu medzi dotknutými podnikmi konanie na trhu vyplývajúce z tohto zosúladovania a vztah príciny a následku medzi týmito dvoma skutocnostami (rozsudky zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [109]C-8/08, [110]EU:C:2009:343, bod [111]51, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [112]C-286/13 P, [113]EU:C:2015:184, bod [114]126). 57 V tejto súvislosti sa Súdny dvor domnieval, ze s výhradou dôkazu o opaku, ktorý zatazuje dotknuté hospodárske subjekty, je potrebné predpokladat, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladovaní postupu a nadalej pôsobiace na trhu pri urcovaní svojho konania na tomto trhu zohladnujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. Súdny dvor napokon vyvodil záver, ze taký zosúladený postup patrí do pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ bez ohladu na to, ci má protisútazný vplyv na trh (rozsudky zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [115]C-8/08, [116]EU:C:2009:343, bod [117]51, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [118]C-286/13 P, [119]EU:C:2015:184, bod [120]127). 58 V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 77 a 78 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze vsetkých sest dotknutých porusení zahrnalo dve formy konania, konkrétne diskusiu o podkladoch prinajmensom jednej z bánk s cielom ovplyvnit smerovanie tejto diskusie a poskytovanie alebo prijímanie citlivých komercných informácií týkajúcich sa bud negociacných pozícií, alebo budúcich ponúk prinajmensom jednej z dotknutých bánk. Pokial ide o porusenie UBS/DB, v odôvodnení 78 uvedeného rozhodnutia tiez spomenula, ze banky skúmali moznosti uzavriet obchody s cielom zosúladit svoje obchodné záujmy v oblasti úrokových derivátov, a vo výnimocných prípadoch tieto obchody aj uzatvárali. 59 Komisia tvrdila, ze cielom sporných konaní bolo manipulovat sadzby JPY LIBOR, ktoré malo umoznit zlepsenie pozície bánk zúcastnených na trhu s úrokovými derivátmi denominovanými v japonských jenoch. 60 V odôvodneniach 13 az 17 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, ze deriváty a konkrétne dohody o forwardovej úrokovej miere a úrokové swapy mali dve "odnoze", ci "vidlice", pricom jedna predstavovala odchádzajúce toky a druhá prichádzajúce toky. Jednu tvorila pevná úroková sadzba a druhú pohyblivá úroková sadzba. Jedna zmluvná strana poskytla platbu vypocítanú na základe pohyblivej úrokovej sadzby a prijala platbu vypocítanú na základe pevnej úrokovej sadzby stanovenej pri uzavretí dohody, a naopak. 61 Komisia uviedla, ze manipulácia úrokovej sadzby JPY LIBOR mala priamy vplyv na penazné toky (cash-flow) prijaté alebo vyplatené v rámci "pohyblivej" odnoze dohôd uvedených v bode 60 vyssie (odôvodnenia 199 a 201 napadnutého rozhodnutia), pretoze sa vypocítavali priamo na základe uvedenej sadzby. 62 Komisia zastávala názor, ze manipulácia sadzieb JPY LIBOR mala vplyv aj na "pevnú" odnoz dohôd uvedených v bode 60 vyssie, pretoze skutocná úroven uvedených sadzieb sa nepriamo odrázala v pevnej sadzbe budúcich dohôd, kedze v podstate predstavovali odhad budúcich sadzieb (odôvodnenia 200 a 201 napadnutého rozhodnutia). 63 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze koordinácia podkladov odovzdávaných panelu JPY LIBOR, ako aj výmena dôverných informácií medzi zúcastnenými bankami predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze, ktorá má medzi nimi riadne prebiehat, co viedlo k naruseniu hospodárskej sútaze v ich prospech a v neprospech nezúcastnených bánk. To umoznilo vytvorit situáciu "asymetrických informácií" výhradne v prospech zúcastnených bánk a umoznilo im to ponúkat dohody za lepsích podmienok nez ostatným bankám na trhu s úrokovými derivátmi denominovanými v japonských jenoch (odôvodnenia 202 az 204 napadnutého rozhodnutia). Sporné konania tak skreslili hospodársku sútaz v prospech zúcastnených bánk a v neprospech ostatných subjektov na dotknutom trhu. Komisia z toho vyvodila, ze sest dotknutých porusení vykazovalo stupen skodlivosti, ktorý stacil na to, aby sa kvalifikovali ako porusenia z hladiska ciela (odôvodnenia 219 a 220 tohto rozhodnutia). 64 Proti tejto analýze zalobkyne poukazujú na restriktívnu definíciu pojmu porusenie z hladiska ciela obsiahnutú v judikatúre Súdneho dvora. Tvrdia, ze dotknuté konania nevykazujú stupen závaznosti pre riadnu hospodársku sútaz na trhu derivátov denominovaných v japonských jenoch, ktorý by odôvodnoval ich kvalifikáciu ako porusenia z hladiska ciela. Dodávajú, ze vytýkaná výmena informácií nepredstavuje konanie, ktoré by malo "za ciel" obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz. Zdôraznujú tiez, ze urcité skutocnosti relevantné pre kvalifikáciu porusenia z hladiska ciela boli prvýkrát uvedené v odôvodnení 200 napadnutého rozhodnutia. A napokon uvádzajú, ze pokial ide o porusenie UBS/DB, Komisia nepreukázala uzatváranie transakcií medzi bankami, ktoré mali viest k zosúladovaniu ich obchodných záujmov v oblasti derivátov a nekvalifikovala toto správanie ako výmenu informácií. 65 V rozsahu, v akom v prípade siestich dotknutých porusení Komisia tvrdila zároven existenciu koordinácie podkladov podávaných panelu JPY LIBOR a výmenu dôverných informácií, postací overit, ci jedno z týchto dvoch konaní má protisútazný ciel. 66 Pokial ide o prvý spolocný prvok dotknutých siestich porusení, teda konkrétne koordináciu podkladov podávaných panelu JPY LIBOR, treba uviest, ze Komisia správne konstatovala, ze platby vyplácané jednou financnou institúciou inej z titulu derivátu boli bud priamo alebo nepriamo napojené na sadzbu JPY LIBOR. 67 Pokial ide po prvé o platby splatné na základe existujúcich dohôd, vplyv sadzby JPY LIBOR mozno povazovat za evidentný. Týka sa platieb splatných na základe "pohyblivej" odnoze dohôd uvedených v bode 60 vyssie, ktoré sa zakladajú priamo na uvedenej sadzbe. Pokial ide o ne, koordinácia podkladov podávaných panelu JPY LIBOR tak mohla ovplyvnovat mieru uvedených sadzieb v prospech záujmov bánk, ktoré sa koordinácie zúcastnili, ako to v podstate uviedla Komisia v odôvodneniach 199 a 201 napadnutého rozhodnutia. 68 Po druhé, pokial ide o platby splatné z dôvodu budúcich dohôd, treba konstatovat, ze Komisia tiez oprávnene uviedla, ze koordinácia podkladov podávaných panelu JPY LIBOR mala vplyv na platby splatné z dôvodu "pevnej" odnoze zmlúv uvedených v bode 60 vyssie. 69 Na jednej strane treba uviest, ze v odôvodneniach 34 az 44 a 200 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré úroven sadzieb JPY LIBOR mala vplyv na "pevnú" odnoz dohôd uvedených v bode 60 vyssie. V podstate uviedla, ze stanovenie pevných sadzieb sa ohodnocuje za pomoci projekcie, stanovenej na základe matematického vzorca, skutocnej výnosovej krivky derivátov, ktorá je sama osebe závislá od aktuálnej úrovne sadzieb JPY LIBOR. 70 Na druhej strane a v dôsledku uvedeného mozno usudzovat, ze koordinácia podkladov podávaných panelu JPY LIBOR umoznovala zúcastneným bankám znacne znízit neistotu v súvislosti s úrovnou sadzieb JPY LIBOR, a tým im poskytla konkurencnú výhodu pri vyjednávaní a ponukách derivátov v porovnaní s bankami, ktoré sa tejto koordinácie nezúcastnili, co Komisia správne uviedla v odôvodneniach 201 az 204 napadnutého rozhodnutia. 71 Z uvedeného vyplýva, ze koordinácia podkladov podávaných panelu JPY LIBOR je relevantná pre platby splatné z dôvodu zmlúv uvedených v bode 60 vyssie, tak pokial ide o ich "pohyblivú", ako aj ich "pevnú" odnoz. 72 Treba konstatovat, ze takáto koordinácia podkladov podávaných panelu JPY LIBOR má jednoznacne protisútazný ciel, pretoze má ovplyvnovat rozsah platieb, ktoré majú dotknuté banky zaplatit alebo prijat. 73 V rozsahu, v akom sest dotknutých porusení zahrna koordináciu podkladov podávaných panelu JPY LIBOR, ktorá odôvodnuje kvalifikáciu - zo strany Komisie - porusenia ako porusenia z hladiska ciela, nie je potrebné preskúmavat, ci takú kvalifikáciu odôvodnuje aj dalsie konanie spolocné týmto poruseniam, konkrétne výmena dôverných informácií. 74 Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze ak niektoré z dôvodov urcitého rozhodnutia môzu toto rozhodnutie samy osebe dostatocne právne odôvodnovat, potom vady, ktoré sa môzu týkat iných dôvodov tohto aktu, v nijakom prípade nemajú vplyv na jeho výrok (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, [121]C-302/99 P a C-308/99 P, [122]EU:C:2001:408, bod [123]27, a z 12. decembra 2006, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, [124]T-155/04, [125]EU:T:2006:387, bod [126]47). 75 V kazdom prípade treba vzhladom na význam vplyvu sadzby JPY LIBOR na výsku platieb uskutocnených v rámci "pohyblivej" aj "pevnej" odnoze dohôd uvedených v bode 60 vyssie konstatovat, ze uz samotné poskytovanie informácií týkajúcich sa budúcich podkladov banky, ktorá je clenom panelu JPY LIBOR, mohlo dotknutým bankám poskytnút výhodu, pretoze sa tým vzdialili od riadneho priebehu hospodárskej sútaze na trhu s úrokovými derivátmi denominovanými v japonských jenoch, a to spôsobom, ako je uvedená výmena informácií, ktorý mozno povazovat za taký, ktorého cielom je obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, pri uplatnení judikatúry citovanej v bodoch 49 az 52 vyssie. Toto isté odôvodnenie platí pre konanie spocívajúce vo výmene dôverných informácií týkajúcich sa budúcich podkladov pre Euroyen TIBOR, ktoré Komisia konstatovala len v prípade porusenia Citi/UBS. 76 Vzhladom na vyssie uvedené treba prijat záver, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia alebo nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatovala, ze dotknutých sest porusení obmedzilo hospodársku sútaz z hladiska svojho ciela. 77 Tento záver nespochybnujú ani rôzne tvrdenia, ktoré uvádzajú zalobkyne. 78 V prvom rade zalobkyne odmietajú skodlivost sporných konaní pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze. 79 Po prvé zalobkyne nesprávne tvrdia, ze medzi bankami na trhu s úrokovými derivátmi denominovanými v japonských jenoch neexistujú konkurencné vztahy. Uzatváranie zmlúv na tomto trhu zahrna aj vyjednávanie o uvedených produktoch, konkrétne o pouzitelných pevných úrokových sadzbách, a preto medzi jednotlivými bankami pôsobiacimi na tomto trhu nevyhnutne existuje konkurencný proces, pokial ide o ponuku týchto produktov. 80 Po druhé a v dôsledku uvedeného nemozno prijat ani tvrdenie zalobkýn, ktoré je zalozené na údajnom rozpore medzi moznostou dotknutých bánk navrhovat lepsie podmienky nez ich konkurenti a kvalifikáciou porusenia z hladiska ciela. Naopak, táto moznost je skôr prejavom zmeny konkurencného postupu na trhu s úrokovými derivátmi denominovanými v japonských jenoch v prospech bánk, ktoré sa zúcastnili tajnej dohody. 81 Po tretie je tvrdenie zalobkýn, podla ktorého banky uzatvárajú znacný pocet transakcií, pri ktorých zastávajú protichodné postoje, bezpredmetné. Jedným zo záujmov manipulácie sadzby JPY LIBOR, pokial ide konkrétne o existujúce dohody, je umoznit, aby co najlepsie odrázala mozné záujmy dotknutých bánk, konkrétne zvýsenú sadzbu v prípade netto kreditnej pozície a znízenú sadzbu v prípade netto debetnej pozície. 82 V druhom rade zalobkyne v podstate vytýkajú porusenie svojich práv na obranu, pretoze urcité skutocnosti relevantné pre kvalifikáciu porusenia z hladiska ciela boli prvýkrát uvedené v odôvodnení 200 napadnutého rozhodnutia. 83 Podla ustálenej judikatúry dodrziavanie práva na obranu vyzaduje, aby podnik, proti ktorému sa vedie vysetrovanie, mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia Zmluvy (pozri rozsudok z 24. mája 2012, MasterCard a i./Komisia, [127]T-111/08, [128]EU:T:2012:260, bod [129]265 a citovanú judikatúru). 84 Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 túto zásadu odráza, kedze stanovuje, ze úcastníkom konania sa zasle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviest vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza, aby mohli dotknuté osoby skutocne zistit, aké konanie im Komisia vytýka, a uplatnit svoju obhajobu este predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. Táto poziadavka je dodrzaná vtedy, pokial uvedené rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit (pozri rozsudok z 24. mája 2012, MasterCard a i./Komisia, [130]T-111/08, [131]EU:T:2012:260, bod [132]266 a citovanú judikatúru). 85 Toto oznámenie vsak môze byt urobené strucne a konecné rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách, pretoze oznámenie o výhradách je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenie má cisto predbeznú povahu. Prípustné sú aj doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhladom na vyjadrenia úcastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, ze naozaj mohli vykonávat svoje práva na obhajobu. Komisia takisto môze s ohladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (pozri rozsudok z 24. mája 2012, MasterCard a i./Komisia, [133]T-111/08, [134]EU:T:2012:260, bod [135]267 a citovanú judikatúru). 86 Oznámenie doplnenia výhrad zúcastneným osobám je tak nutné len v prípade, ked výsledok vysetrovania vedie Komisiu k tomu, aby uplatnila voci podnikom nové akty alebo aby znacne zmenila dôkazy o vytýkaných poruseniach (pozri rozsudok z 24. mája 2012, MasterCard a i./Komisia, [136]T-111/08, [137]EU:T:2012:260, bod [138]268 a citovanú judikatúru). 87 Nakoniec treba tiez pripomenút, ze podla judikatúry dochádza k poruseniu práva na obhajobu vtedy, ked existuje moznost, ze z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mat iný výsledok. Podnik, ktorý je zalobcom, preukáze, ze k takému poruseniu doslo, pokial dostatocným spôsobom dokáze nie to, ze by rozhodnutie Komisie malo odlisný obsah, ale to, ze by svoju obhajobu mohol zaistit lepsie, ak by k pochybeniu nedoslo, napríklad tým, ze by na svoju obhajobu mohol pouzit dokumenty, ku ktorým mu bol v správnom konaní odoprený prístup (pozri rozsudok z 24. mája 2012, MasterCard a i./Komisia, [139]T-111/08, [140]EU:T:2012:260, bod [141]269 a citovanú judikatúru). 88 V prejednávanej veci treba na jednej strane uviest, ze odkaz na nepriame stanovenie cien uvedený v odôvodnení 200 napadnutého rozhodnutia, nie je nový, tak, ako to tvrdia zalobkyne. Body 137 a 175 oznámenia o výhradách, na ktoré Komisia odkazuje, nepochybne nemozno povazovat za vysvetlenie námietok vychádzajúcich z nepriameho stanovenia cien, pretoze ide len o pripomenutie právnych zásad upravujúcich uplatnovanie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Zo znenia oznámenia o výhradách vsak vyplýva, ze podstata argumentácie v nom uvedenej je rovnaká ako v uvedenom rozhodnutí, konkrétne v jeho odôvodnení 200, teda vplyv úrovne JPY LIBOR na úroven sadzieb uplatnitelných na budúce dohody (pozri konkrétne bod 157 oznámenia o výhradách). Zalobkyne teda mohli predlozit svoje vyjadrenia v súvislosti s touto výhradou pocas správneho konania. 89 Na druhej strane, pokial ide o tvrdenie zalozené na novosti odkazu v odôvodnení 200 napadnutého rozhodnutia, na skutocnost, ze o manipuláciu JPY LIBOR ide aj pri stanovení obchodných podmienok v zmysle clánku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, treba poznamenat, ze z dôvodov uvedených v bodoch 66 az 76 vyssie vplyv uvedených manipulácií na výsku uvedených platieb splatných z titulu derivátov stací na odôvodnenie toho, ze Komisia kvalifikovala porusenia z hladiska ciela. Nemozno preto usudzovat, ze prípadná nemoznost zalobkýn predlozit vyjadrenia týkajúce sa výhrady zalozenej na stanovení obchodných podmienok, im zabránila si zabezpecit lepsiu obhajobu v zmysle judikatúry citovanej v bode 87 vyssie. 90 Po tretie, pokial ide o kritiku zalobkýn vyjadrenú voci tomu, ze Komisia konstatovala existenciu konania spocívajúceho v tom, ze banky preskúmavali moznosti uzatvárat transakcie s cielom zladit svoje obchodné záujmy v oblasti derivátov, a prílezitostne také transakcie aj uzatvárali, co sa týka len porusenia UBS/DB, zo znenia odôvodnenia 78 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nezastávala názor, ze uvedené konanie malo umoznit koordináciu budúcich podkladov podávaných panelu JPY LIBOR. Vzhladom na to, ze sa nezdá, ze by toto konanie malo samostatnú povahu vo vztahu k uvedenej koordinácii, ktorej protisútazný ciel sa preukázal z právneho hladiska dostatocne, v tomto ohlade nie je potrebné odpovedat na argumentáciu zalobkýn. 91 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba prvý zalobný dôvod zamietnut. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení pojmu "ulahcovanie" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a judikatúry 92 Zalobkyne zastávajú názor, ze Komisia nesprávne tvrdila, ze Icap ulahcila sest dotknutých porusení. Po vyhlásení rozsudku z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia ([142]C-194/14 P, [143]EU:C:2015:717), vzali cast svojej argumentácie spät, takze tento zalobný dôvod má teraz tri casti. 93 V prvej casti druhého zalobného dôvodu, ktorá sa netýka porusenia Citi/RBS, ale len piatich dalsích dotknutých porusení, zalobkyne tvrdia, ze kritérium "ulahcenia" pouzité na Icap je prílis siroké, nové a porusuje zásadu právnej istoty. V druhej casti druhého zalobného dôvodu, ktorá sa týka tých istých piatich porusení, tvrdia, ze úloha spolocnosti Icap nezodpovedá kritériám "ulahcenia" stanoveným v judikatúre. A napokon v tretej casti druhého zalobného dôvodu, ktorá sa týka len porusení UBS/RBS z roku 2007, Citi/UBS a Citi/DB, spochybnujú dôvodnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, týkajúceho sa toho, ze Icap vyuzívala svoje kontakty vo viacerých bankách s cielom ovplyvnit ich podklady predkladané panelu JPY LIBOR. 94 Vseobecný súd zastáva názor, ze na prvom mieste treba analyzovat druhú a tretiu cast tohto zalobného dôvodu, pretoze sa v podstate týkajú protiprávnej povahy konaní vytýkaných spolocnosti Icap, a následne spochybnenie zásady právnej istoty v súvislosti s uvádzanou protiprávnou povahou, ktoré je obsiahnuté v prvej casti tohto zalobného dôvodu. a) O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia nedodrzala kritériá "ulahcenia" vyplývajúce z judikatúry 95 V rámci tejto casti zalobkyne v podstate tvrdia, ze záver odvodený na základe toho, ze konanie spolocnosti Icap sa týkalo pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ, je nesprávny. 96 Komisia navrhuje, aby sa táto cast zalobného dôvodu zamietla. 97 Treba pripomenút, ze nic v znení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ nenasvedcuje, ze v nom uvedený zákaz sa vztahuje len na strany takýchto dohôd alebo zosúladených postupov, ktoré pôsobia na trhoch, ktoré sú nimi dotknuté (rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [144]C-194/14 P, [145]EU:C:2015:717, bod [146]27). 98 Okrem toho sa podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora existencia "dohody" zakladá na vyjadrení zhodnej vôle aspon dvoch úcastníkov, pricom forma, v akej je táto zhoda vyjadrená, nie je ako taká rozhodujúca (pozri rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [147]C-194/14 P, [148]EU:C:2015:717, bod [149]28 a citovanú judikatúru). 99 Pokial ide o pojem "zosúladený postup", z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ odlisuje tento pojem najmä od pojmu "dohoda" alebo "rozhodnutie zdruzenia podnikov", a to s jediným zámerom, aby zahrnal jednotlivé formy zosúladených konaní medzi podnikmi, ktoré majú zo subjektívneho hladiska rovnakú podstatu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú (pozri rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [150]C-194/14 P, [151]EU:C:2015:717, bod [152]29 a citovanú judikatúru). 100 Pokial ide o vykonávanie dohôd a zosúladených postupov, ktoré majú protisútazný ciel, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze Komisia musí na to, aby mohla dospiet k záveru o úcasti podniku na porusení a o jeho zodpovednosti za jednotlivé prvky tohto porusenia preukázat, ze dotknutý podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o skutocnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol primerane predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (pozri rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [153]C-194/14 P, [154]EU:C:2015:717, bod [155]30 a citovanú judikatúru). 101 V tejto súvislosti Súdny dvor okrem iného rozhodol, ze pasívne spôsoby úcasti na porusení, ako je úcast podniku na stretnutiach, pocas ktorých boli uzavreté dohody protisútaznej povahy, bez toho, aby proti nim zjavne namietal, poukazujú na spoluúcast, ktorá môze viest k vzniku jeho zodpovednosti v rámci clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, lebo schválenie nezákonnej iniciatívy mlcky bez verejného distancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia správnym orgánom, vedie k podpore porusovania a stazuje jeho odhalenie (pozri rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [156]C-194/14 P, [157]EU:C:2015:717, bod [158]31 a citovanú judikatúru). 102 Súdny dvor síce uviedol, ze "dohoda" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ predstavuje vyjadrenie spolocnej vôle strán správat sa na trhu urcitým spôsobom a kritériá koordinácie a spolupráce, ktoré zakladajú "zosúladený postup" v zmysle toho istého ustanovenia, treba vnímat vo vztahu ku koncepcii ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej sútaze, podla ktorej si musí kazdý hospodársky subjekt samostatne stanovit politiku, ktorú chce viest na spolocnom trhu, ale z týchto úvah nevyplýva, ze pojmy dohoda a zosúladený postup predpokladajú vzájomné obmedzenie slobody konania na tom istom trhu, na ktorom by pôsobili vsetci úcastníci konania (pozri rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [159]C-194/14 P, [160]EU:C:2015:717, body [161]32 a [162]33 a citovanú judikatúru). 103 Navyse z judikatúry Súdneho dvora nemozno vyvodit, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa týka výlucne bud podnikov pôsobiacich na trhu dotknutom obmedzeniami hospodárskej sútaze, ci na trhoch, ktoré predchádzajú uvedenému trhu, nadväzujú nan alebo sú vo vztahu k nemu vedlajsími trhmi, alebo podnikov, ktoré obmedzujú svoju nezávislost správania na danom trhu na základe dohody alebo zosúladeného postupu. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze znenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vo vseobecnosti odkazuje na vsetky dohody a zosúladené postupy, ktoré vo svojich horizontálnych alebo vertikálnych vztahoch narusujú hospodársku sútaz na spolocnom trhu bez ohladu na trh, na ktorom strany pôsobia, ako aj na skutocnost, ze predmetné dohody sa vztahujú iba na obchodné správanie jednej z nich (pozri rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [163]C-194/14 P, [164]EU:C:2015:717, body [165]34 a [166]35 a citovanú judikatúru). 104 Treba takisto zdôraznit, ze hlavným cielom zákazu v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je zabezpecit zachovanie nenarusenej hospodárskej sútaze vnútri spolocného trhu a ze jeho plná úcinnost znamená, ze sa má zamedzit aktívnemu prispievaniu podniku k obmedzovaniu hospodárskej sútaze, aj ked sa toto prispievanie netýka ekonomickej cinnosti na relevantnom trhu, na ktorom k tomuto obmedzeniu dochádza, alebo má za ciel dôjst (pozri rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [167]C-194/14 P, [168]EU:C:2015:717, bod [169]36 a citovanú judikatúru). 105 V prejednávanej veci treba na úvod uviest, ze Komisia netvrdila existenciu samostatných porusení existujúcich medzi spolocnostami Icap a UBS, neskôr Icap a Citi, ktorých úcelom bolo manipulovat úroven podkladov bánk v súlade so záujmom UBS, neskôr Citi, prostredníctvom sírenia nesprávnych informácií spolocnostou Icap. V napadnutom rozhodnutí je zodpovednost spolocnosti Icap zalozená na jej úcasti na konaní v rozpore s hospodárskou sútazou, ktoré Komisia konstatovala a kvalifikovala ho ako "ulahcenie". 106 Vzhladom na odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, treba overit, ci úcast spolocnosti Icap splna kritériá uvedené v judikatúre citovanej v bode 100 vyssie, pricom jedine ich splnenie by mohlo odôvodnit existenciu jej zodpovednosti na poruseniach, ktorých sa dopustili dotknuté banky. 107 V tejto súvislosti treba uviest, ze zalobkyne spochybnujú splnenie týchto kritérií v rámci troch výhrad zalozených na tom, ze Komisia po prvé nepreukázala, ze Icap vedela o existencii tajnej dohody medzi dotknutými bankami v rámci niektorých zo siestich dotknutých porusení (prvá výhrada), po druhé nepreukázala existenciu úmyslu spolocnosti Icap prispiet k spolocnému cielu dotknutých bánk (druhá výhrada), a po tretie nepreukázala ze Icap prispela k dosiahnutiu spolocných cielov dotknutých bánk (tretia výhrada). Vseobecný súd zastáva názor, ze na prvom mieste treba preskúmat prvú výhradu, potom tretiu výhradu a na záver druhú výhradu. 1) O prvej výhrade zalozenej na tom, ze sa nepreukázalo, ze Icap vedela o existencii tajnej dohody medzi dotknutými bankami v rámci niektorých zo siestich dotknutých porusení 108 V rámci prvej výhrady zalobkyne uvádzajú, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze Icap vedela o tajných dohodách dotknutých bánk v rámci porusení UBS/RBS z roku 2007, UBS/RBS z roku 2008, Citi/DB a Citi/UBS, ale preukázala len prípadné jednostranné pokusy obchodníka o manipuláciu sadzby JPY LIBOR. 109 Táto výhrada sa teda týka len styroch zo siestich dotknutých porusení. 110 Zalobkyne tvrdia, ze krátke správy, ktoré Komisia pouzila ako dôkazy, môzu preukázat len to, ze obchodník jednej z dotknutých bánk vedel o budúcich podkladoch inej banky. V súvislostiach vymedzených okrem iného existenciou zákonných kontaktov medzi uvedenými bankami z toho mozno vyvodit len to, ze Icap vedela o spolocnom úmysle týchto bánk koordinovat ich podklady predkladané panelu JPY LIBOR. Ide tu o porusenia UBS/RBS z roku 2007, UBS/RBS z roku 2008, Citi/DB a Citi/UBS. 111 Zalobkyne tvrdia, ze struktúra trhu s derivátmi denominovanými v japonských jenoch, ktorá v sebe zahrna kontinuálne vyjednávania medzi dotknutými bankami, môze vysvetlovat, preco jedna banka vedela o smerovaní podkladov druhej banky bez toho, aby pritom islo o výmenu informácií. Odvodzujú z toho, ze Icap mohla dôvodne usudzovat, ze odkazy na budúce pozície inej banky obsiahnuté v správach obchodníka, neboli dôsledkom nezákonnej kartelovej dohody. Komisii vytýkajú, ze nevzala do úvahy tento mozný výklad dôkazov tak v prípade porusenia UBS/RBS z roku 2007, ako aj v prípade porusenia UBS/RBS z roku 2008. Pokial ide o odkaz, ktorý Komisia urobila v súvislosti s tým, ze UBS uznala, ze Icap ulahcuje porusenia, vo svojej ziadosti o urovnanie, zalobkyne tvrdia okrem iného, ze v rozhodnutí o urovnaní sa výslovne uvádza, ze zo skutkového stavu, s ktorým úcastníci konania súhlasili, nemozno preukázat ziadnu zodpovednost zo strany spolocnosti Icap. Pokial ide o porusenia Citi/DB a Citi/UBS, opakujú, ze predlozené dôkazy nepreukazujú existenciu tajnej dohody medzi dotknutými bankami pocas uvádzaného obdobia porusenia. 112 Komisia tvrdí, ze v odôvodneniach 214 az 221 napadnutého rozhodnutia sa z právneho hladiska dostatocne preukázalo, ze Icap vedela alebo mala vediet, ze jej konanie prispievalo k poruseniam obmedzujúcim hospodársku sútaz. UBS, neskôr Citi, informovala Icap v súvislosti s kazdým zo siestich dotknutých porusení o totoznosti banky z panelu JPY LIBOR, s ktorou udrziavala protisútazné kontakty. Ide tu o porusenia UBS/RBS z roku 2007 a UBS/RBS z roku 2008. Pokial ide o tieto posledné uvedené porusenia, Komisia uvádza, ze dôkaz o tom, ze Icap vedela o tajných dohodách medzi dotknutými bankami, sa opiera aj o to, ze UBS vo svojej ziadosti o urovnanie uznala, ze Icap ulahcovala porusovanie, co sa uvádza v odôvodneniach 115 a 126 napadnutého rozhodnutia a zalobkyne toto uznanie nespochybnili. Odkazuje tiez na znalost trhu s derivátmi denominovanými v japonských jenoch zo strany spolocnosti Icap a na jej úlohu najvýznamnejsieho makléra na uvedenom trhu a zdôraznuje, ze o protisútaznej povahe tejto tajnej dohody nebolo mozné nevediet. Pokial ide o porusenia Citi/DB a Citi/UBS, tvrdí, ze zalobkyne nespochybnujú, ze Icap vedela o tejto tajnej dohode medzi bankami, ale len casový rozsah tejto vedomosti. V tejto súvislosti pripomína, ze dnom zaciatku porusenia je den tajnej dohody, a nie den jej vykonávania. 113 V tejto súvislosti treba uviest, ze na základe judikatúry citovanej v bode 100 vyssie Komisii prinálezí, aby preukázala, ze Icap vedela o skutocnom konaní, ktoré plánovali alebo uskutocnovali dotknuté banky alebo ho mohla dôvodne predpokladat. 114 Okrem toho treba pripomenút, ze v oblasti práva hospodárskej sútaze je v prípade sporu o existencii porusenia Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [170]C-89/11 P, [171]EU:C:2012:738, bod [172]71 a citovanú judikatúru). 115 Na preukázanie existencie porusenia podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je potrebné, aby Komisia uviedla vierohodné, presné a zhodujúce sa dôkazy. Kazdý dôkaz, ktorý predlozila, vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému prvku porusenia. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke v celkovom posúdení (pozri rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [173]C-407/08 P, [174]EU:C:2010:389, bod [175]47 a citovanú judikatúru). 116 Akákolvek pochybnost súdu musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Prezumpcia neviny totiz predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá je v súcasnosti zakotvená v clánku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (pozri rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [176]C-89/11 P, [177]EU:C:2012:738, bod [178]72 a citovanú judikatúru). 117 Z judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze zásada prezumpcie neviny sa vztahuje na konania o porusení pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu vyústit do ulozenia pokút alebo penále (pozri rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [179]C-89/11 P, [180]EU:C:2012:738, bod [181]73 a citovanú judikatúru). 118 Okrem toho podla ustálenej judikatúry na posúdenie dôkaznej sily dokumentu je potrebné overit spolahlivost informácie, ktorú obsahuje, a zohladnit najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a polozit si otázku, ci sa vzhladom na svoj obsah zdá rozumný a vierohodný (pozri rozsudok zo 14. apríla 2011, Visa Europe a Visa International Service/Komisia, [182]T-461/07, [183]EU:T:2011:181, bod [184]182 a citovanú judikatúru). 119 Na základe týchto úvah treba overit, ci Komisia pri kazdom zo styroch dotknutých porusení z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze Icap vedela alebo mohla vediet, ze ziadosti, ktoré jej zaslala UBS, neskôr Citi, neboli urobené vo výlucnom záujme jej partnera, ale boli výsledkom tajnej dohody medzi dotknutými bankami. 120 V tejto súvislosti, ak z judikatúry uvedenej v bode 100 vyssie vyplýva, ze Komisia mohla alternatívne preukázat po prvé, ze Icap vedela o úcasti inej dotknutej banky na kazdom zo styroch dotknutých porusení, a po druhé, ze Icap mohla takú úcast dôvodne predpokladat, treba uviest, ze túto druhú moznost treba preskúmat vzhladom na kontext, v ktorom prebiehali obchodné výmeny medzi spolocnostami UBS, neskôr Citi, a Icap. 121 Ako totiz v podstate tvrdia zalobkyne, ziadosti, ktoré zaslala UBS, neskôr Citi, spolocnosti Icap o manipuláciu sadzby JPY LIBOR samy osebe nenaznacujú existenciu predchádzajúceho zosúladeného postupu s inou bankou. Tieto ziadosti mohla oprávnene interpretovat iba ako ziadosti spolocnosti UBS, neskôr Citi, o manipuláciu uvedenej sadzby v ich vlastnom záujme. Treba konstatovat, ze táto skutocnost komplikuje snahu Komisie preukázat, ze Icap mala byt schopná zo ziadostí spolocnosti UBS, neskôr Citi, odvodit, ze patrili do rámca tajnej dohody s inou bankou. i) O dôkaze predlozenom Komisiou týkajúcom sa toho, ze Icap vedela o úlohe, ktorú RBS zohrávala v rámci porusenia UBS/RBS z roku 2007 122 Vecné dôkazy, o ktoré sa Komisia oprela s cielom preukázat existenciu protiprávneho konania spolocnosti Icap, sú, pokial ide o porusenie UBS/RBS z roku 2007, uvedené v bod 5.3.2 napadnutého rozhodnutia. 123 Po prvé Komisia sa oprela o zmienku v rámci rozhovoru medzi pánom H., vtedajsím obchodníkom spolocnosti UBS, a pánom R., zamestnancom spolocnosti Icap zo 14. augusta 2007 (dalej len "rozhovor zo 14. augusta 2007"), v ktorej sa spomínalo, ze "RBS a UBS smerujú hore na sest mesiacov", a na základe nej usudzovala, ze od tohto rozhovoru "[Icap] vedela alebo prinajmensom mohla vediet, ze [UBS] koordinovala budúce podklady sadzieb JPY LIBOR so spolocnostou RBS a ze pomoc poskytnutá spolocnosti UBS po tomto rozhovore ulahcila alebo mohla ulahcit protisútazné praktiky medzi spolocnostami UBS a RBS" (odôvodnenie 106 napadnutého rozhodnutia). 124 Po druhé Komisia poukázala na rôzne komunikacné výmeny medzi pánom H. a pánom R., alebo medzi pánom R. a dalsími zamestnancami spolocnosti Icap, ktoré sa uskutocnili 15. augusta 2007 a 1. novembra 2007, aby preukázala úlohu spolocnosti Icap pri manipulácii sadzieb JPY LIBOR (odôvodnenia 107 az 114 napadnutého rozhodnutia). 125 A napokon po tretie Komisia odkázala na to, ze UBS vo svojej ziadosti o urovnanie uznala, ze vyuzila sluzby spolocnosti Icap s cielom ovplyvnit podklady sadzieb JPY LIBOR, ktoré predkladali urcité banky panelu JPY LIBOR. Tvrdila, ze RBS o úlohe spolocnosti Icap nevedela (odôvodnenie 115 napadnutého rozhodnutia). 126 V napadnutom rozhodnutí sa uvádzajú len dva dôkazy, na základe ktorých by bolo mozné preukázat, ze Icap vedela o úcasti RBS na porusení UBS/RBS z roku 2007, konkrétne rozhovor zo 14. augusta 2007 a vyhlásenia spolocnosti UBS v jej ziadosti o urovnanie. Medzi úcastníkmi konania je totiz nesporné, ze v rámci obchodov medzi spolocnostami Icap a UBS po 14. auguste 2017 sa RBS vôbec nespomínala. 127 Pokial ide o vyhlásenia UBS v jej ziadosti o urovnanie, z preskúmania uvedeného dokumentu nevyplýva, ze by v nom UBS uznala, ze informovala Icap o úcasti RBS na porusení UBS/RBS z roku 2007, a UBS len zdôraznila, ze vyuzila sluzby spolocnosti Icap. 128 Z toho vyplýva, ze jediný dôkaz, na základe ktorého by sa dalo preukázat, ze Icap vedela o úlohe spolocnosti RBS v porusení UBS/RBS z roku 2007, predstavuje cast rozhovoru zo 14. augusta 2017, v ktorej pán H. informuje pána R., ze "RBS a UBS smerujú hore na sest mesiacov". V odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia Komisia túto vetu interpretovala tak, ze pán H., vtedajsí obchodník spolocnosti UBS, informoval pána R., zamestnanca spolocnosti Icap, o svojich prebiehajúcich rokovaniach so spolocnostou UBS týkajúcich sa budúcich sadzieb JPY LIBOR. 129 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania boli úcastníci konania poziadaní, aby podali vyjadrenie týkajúce sa výkladu tejto vety vzhladom na nasledujúci rozhovor: "[Icap:] dobre, to sa mi zíde:); [UBS:] will mi robí sluzbu; [Icap:] to [by mal]", a aby spresnili, ci slovo "will" oznacuje zamestnanca spolocnosti RBS. Vyplynulo z toho, ze uvedený rozhovor sa týkal pána W. H., obchodníka spolocnosti RBS, ktorého komunikácia s pánom H. sa zohladnila na úcely konstatovania existencie porusenia UBS/RBS z roku 2007. 130 Z uvedeného treba odvodit, ze po tomto rozhovore pán H., vtedajsí obchodník spolocnosti UBS, jednoznacne informoval pána R., zamestnanca spolocnosti Icap, ze s W. H., obchodníkom spolocnosti RBS, sa dohodlo zvýsenie podkladov týkajúcich sa úrokových sadzieb stanovených na sest mesiacov. Vzhladom na to, ze tento dôkaz tvorí rozhovor, ktorého sa priamo zúcastnil pán R., a na jeho rozsah, treba mu na základe judikatúry uvedenej v bode118 priznat vysokú dôkaznú silu. 131 V rámci týchto podmienok mozno na základe samotného rozhovoru zo 14. augusta 2017 preukázat, ze Icap vedela o úlohe, ktorú RBS zohrávala v rámci porusenia UBS/RBS z roku 2007. 132 Prvú výhradu preto treba zamietnut, pokial ide o porusenie UBS/RBS z roku 2007. ii) O dôkaze predlozenom Komisiou týkajúcom sa toho, ze Icap vedela o úlohe, ktorú RBS zohrávala v rámci porusenia UBS/SBR z roku 2008 133 V bode 5.3.3 napadnutého rozhodnutia s názvom "Ulahcenie porusenia UBS/RBS z roku 2008 spolocnostou Icap" Komisia po prvé odkázala na rozhovor z 28. augusta 2008, v ktorom pán H., vtedajsí obchodník spolocnosti UBS, odhalil pánovi R., zamestnancovi spolocnosti Icap, smerovanie podkladov pre panel JPY LIBOR spolocnosti RBS, konkrétne podkladov "nízkych na vsetkých linkách" (dalej len "rozhovor z 28. augusta 2008") (odôvodnenie 116 napadnutého rozhodnutia). 134 Po druhé, aby Komisia preukázala úlohu spolocnosti Icap pri manipulácii sadzieb JPY LIBOR, poukázala aj na rôzne komunikacné výmeny medzi pánom H. a pánom R., alebo medzi pánom R. a dalsími zamestnancami spolocnosti Icap, ktoré sa uskutocnili 28. augusta 2008 a 3. novembra 2008 (odôvodnenia 117 az 125 napadnutého rozhodnutia). Medzi tieto dôkazy patrí aj interný mail adresovaný spolocnosti Icap z 5. septembra 2008, v ktorom sa uvádza, ze spolocnosti UBS a RBS mali osobitný záujem na nízkej trojmesacnej sadzbe JPY LIBOR. 135 A napokon po tretie Komisia odkázala na to, ze UBS vo svojej ziadosti o urovnanie uznala, ze pouzila sluzby spolocnosti Icap s cielom ovplyvnit budúce podklady sadzieb predkladaných panelu JPY LIBOR. Uviedla, ze RBS o úlohe spolocnosti Icap nevedela (odôvodnenie 126 napadnutého rozhodnutia). 136 V napadnutom rozhodnutí sa tak uvádzajú tri dôkazy, na základe ktorých by prípadne bolo mozné preukázat, ze Icap vedela o úcasti spolocnosti RBS na porusení UBS/RBS z roku 2008, konkrétne rozhovor z 28. augusta 2008, interný e-mail: adresovaný spolocnosti Icap z 5. septembra 2008 (pozri bod 134 vyssie) a vyhlásenia spolocnosti UBS v jej ziadosti o urovnanie. 137 Pokial ide po prvé o vyhlásenia UBS v jej ziadosti o urovnanie, treba konstatovat, ze pokial ide o toto porusenie, z preskúmania uvedeného dokumentu vyplýva len to, ze UBS uznala, ze vyuzila sluzby spolocnosti Icap, bez toho, aby tvrdila, ze informovala Icap o úcasti RBS na porusení UBS/RBS z roku 2008. 138 Pokial ide po druhé o rozhovor z 28. augusta 2008, Komisia zastávala názor, ze zmienka, ktorú urobil pán H., vtedajsí obchodník spolocnosti UBS, o tom, ze podklady RBS boli "nízke na vsetkých linkách", mala pána R., zamestnanca spolocnosti Icap, viest k záveru, ze medzi spolocnostami UBS a RBS existujú kontakty, a ze podpora, ktorú od tohto okamihu poskytoval pán H. s cielom ovplyvnovat sadzby JPY LIBOR, bola alebo mohla byt aj podporou protisútazných praktík medzi UBS a RBS (odôvodnenie 118 napadnutého rozhodnutia). 139 Treba konstatovat, ze cast rozhovoru z 28. augusta 2008, na ktorú poukázala Komisia, nie je tak jednoznacná, aby mohla Icap viest jedine k podozreniu, ze UBS získala dôverné informácie týkajúce sa úrovne budúcich podkladov spolocnosti RBS podávaných panelu JPY LIBOR. Mohla sa tiez vykladat ako prejav analýzy alebo stanoviska pána H. o budúcich pravdepodobných pozíciách jedného z jeho konkurentov. 140 Ani preskúmanie casti rozhovoru z 28. augusta 2008, na ktorú poukázala Komisia, vo vseobecnejsích súvislostiach tohto rozhovoru neumoznuje objasnit jej zmysel. Hoci z nej vyplýva spolocný úmysel spolocností UBS a Icap zmenit riadny priebeh stanovovania sadzby JPY LIBOR, neobsahuje ziadny dodatocný dôkaz o prípadnej úcasti spolocnosti RBS na porusení UBS/RBS z roku 2008. 141 Tento dôkaz preto sám osebe neumoznuje preukázat, ze Icap vedela o úlohe, ktorú RBS zohrávala v rámci porusenia UBS/RBS z roku 2008. Treba vsak overit, ci spolu s dalsími skutocnostami môze predstavovat súbor dôkazov v zmysle judikatúry uvedenej v bode 115 vyssie. 142 Po tretie v emaile, ktorý si vymenili dvaja zamestnanci spolocnosti Icap, sa uvádza, ze "UBS a RBS majú osobitný záujem na nízkej trojmesacnej sadzbe JPY LIBOR" (odôvodnenie 121 napadnutého rozhodnutia). Treba konstatovat, ze výklad, ktorý uprednostnuje Komisia, teda, ze e-mail: je prejavom toho, ze Icap vedela o existencii porusenia medzi spolocnostami RBS a UBS, nie je jediný mozný. Pokial ide o to, ze Icap je z dôvodu svojej funkcie v trvalom kontakte s dotknutými bankami, nemozno totiz vylúcit, ze si vytvára vlastný názor na záujmy kazdej banky, ktorá pôsobí na trhu s úrokovými derivátmi denominovanými v japonských jenoch. Pravdepodobnost tohto alternatívneho výkladu sa môze zdat este väcsia aj s ohladom na to, ze citácia pouzitá Komisiou je skrátená, zdôraznená zalobkynami, kedze presné znenie emailu, teda "[ja] myslím, ze [UBS] a [RBS] majú zjavný záujem na tom, aby boli [sadzby] nízke", patrí skôr do rámca vyjadrenia osobného názoru. 143 Treba konstatovat, ze tieto dve skutocnosti nemozno povazovat za vierohodné, presné a zhodujúce sa dôkazy v zmysle judikatúry citovanej v bode 115 vyssie. Naopak, nejednoznacnost pouzitých výrazov nevyhnutne naznacuje pochybnosti, pokial ide o to, ci Icap vedela o úlohe spolocnosti RBS v rámci porusenia UBS/RBS z roku 2008, pricom z tejto pochybnosti musí na základe judikatúry citovanej v bode 116 vyssie mat prospech. 144 Okrem toho z dôvodov uvedených v bode 121 vyssie nemozno prijat záver, ze Icap mala mat podozrenie, ze ziadosti spolocnosti UBS súvisia s vykonávaním tajnej dohody s inou bankou, kedze takéto poziadavky mohol skutocne vzniest pán H. pri sledovaní vlastných záujmov spolocnosti UBS. 145 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba vyhoviet prvej výhrade, pokial ide o porusenie UBS/RBS z roku 2008, a zrusit clánok 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia, v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje úcast spolocnosti Icap na tomto porusení. iii) O dôkaze predlozenom Komisiou, ze Icap vedela o úlohe spolocností DB a UBS v rámci porusení Citi/DB a Citi/UBS 146 V bode 5.3.6 napadnutého rozhodnutia s názvom "Ulahcenie porusenia Citi/DB spolocnostou Icap" sa Komisia oprela o zmienku v rozhovore medzi pánom H., obchodníkom spolocnosti Citi, a pánom R., zamestnancom spolocnosti Icap, ktorý sa uskutocnil 7. apríla 2010 a týkal sa zosúladeného budúceho znízenia sadzby ponúkaného spolocnostami Citi, UBS a DB panelu JPY LIBOR po júni 2010 (dalej len "rozhovor zo 7. apríla 2010"). Poukázala aj na dve poziadavky pána H. voci pánovi R. z 18. mája 2010, pricom jedna sa týkala nízkej jednorocnej sadzby a druhá sa týkala vseobecne nízkych sadzieb JPY LIBOR do konca júna, ako aj na dalsiu poziadavku z 23. mája 2010 týkajúcu sa nízkych sadzieb JPY LIBOR stanovených na jeden rok a zvýsených sadzieb JPY LIBOR stanovených na tri roky (odôvodnenie 155 napadnutého rozhodnutia). 147 Komisia sa dalej oprela aj o komunikáciu medzi pánom R. a pánom G., zamestnancami spolocnosti Icap, ktorá sa týkala úpravy bulletinu z 1. júna 2010 uvedeného v bode 15 vyssie (odôvodnenie 157 napadnutého rozhodnutia), ako aj o rozhovor z 2. júna 2010, v ktorom pán R. informoval pána H., obchodníka spolocnosti Citi, ze pán G. uskutocnil pozadované zmeny (odôvodnenie 156 napadnutého rozhodnutia). 148 V napadnutom rozhodnutí sa napokon uvádza rozhovor zo 7. júna 2010, v ktorom pán H., obchodník spolocnosti Citi, poziadal pána R., zamestnanca spolocnosti Icap, o nízke sadzby na daný mesiac (odôvodnenie 158) (dalej len "rozhovor zo 7. júna 2010"). Treba uviest, ze v tomto rozhovore Icap urobila jasnú narázku na existenciu tajnej dohody medzi spolocnostami Citi, DB a UBS. 149 V bode 5.3.7 napadnutého rozhodnutia s názvom "Ulahcenie porusenia Citi/UBS spolocnostou Icap" sa Komisia oprela výhradne o skutocnosti uvedené v bodoch 146 a 147 vyssie (odôvodnenia 161 az 163), pretoze rozhovor zo 7. júna 2010 nebol navrhnutý ako dôkaz týkajúci sa tohto porusenia. 150 Na prvom mieste treba uviest, ze základná skutocnost, o ktorú sa opiera preukázanie toho, ze Icap vedela o úlohe spolocností DB a UBS v rámci porusení Citi/DB a Citi/UBS, spocíva v obsahu rozhovoru zo 7. apríla 2010. 151 Po prvé treba konstatovat, ze v rámci uvedeného rozhovoru pán H., obchodník spolocnosti Citi, jednoznacne oznámil pánovi R., zamestnancovi spolocnosti Icap, ze sa dohodol s dvoma obchodníkmi spolocností DB a RBS na dosiahnutí znízenia sadzieb ponúkaných spolocnostami Citi, UBS a DB panelu JPY LIBOR po júni 2010. 152 Po druhé treba uviest, ze zalobkyne nespochybnujú protisútazný dosah rozhovoru zo 7. júna 2010, ale jeho dôkaznú silu v súvislosti s poruseniami Citi/UBS a Citi/DB, vzhladom na to, ze Komisia ako dátum ukoncenia týchto porusení uviedla 2. jún 2010 a 7. jún 2010, teda dni pred znízením sadzieb spomínaným v rozhovore zo 7. apríla 2010, ktorý sa týkal obdobia po júni 2010. 153 Je síce nesporné - ako to v podstate tvrdí aj Komisia - ze rozhovor zo 7. apríla 2010 stací na preukázanie toho, ze Icap vedela o zosúladenom konaní s cielom zmenit sadzbu JPY LIBOR a v dôsledku toho o existencii porusenia spolocností Citi, DB a UBS, ale faktom zostáva, ze uvedené konanie sa týkalo iného obdobia protiprávneho konania, ako Komisia uvádza v súvislosti s poruseniami Citi/DB a Citi/UBS, ktorých zvýhodnenie sa vytýka spolocnosti Icap. 154 Podla judikatúry je pritom trvanie porusenia integrálnou a neoddelitelnou zlozkou kazdého konstatovania porusenia (rozsudok zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Rada, [185]T-120/04, [186]EU:T:2006:350, bod [187]21). 155 Z toho preto treba odvodit, ze rozhovor zo 7. apríla 2010 sa týkal iného porusenia, ako boli porusenia Citi/DB a Citi/UBS, ktorých ulahcenie sa vytýka spolocnosti Icap, a sám osebe nemôze preukázat, ze Icap vedela o týchto dvoch poruseniach. 156 Na druhom mieste, pokial ide o dalsie dôkazy, na ktoré sa poukazuje v napadnutom rozhodnutí, treba rozlisovat medzi porusením Citi/DB a porusením Citi/UBS. 157 Pokial ide o porusenie Citi/DB, v rozsahu, v akom sa Komisia odvoláva na dôkaz spocívajúci v rozhovore zo 7. júna 2010, v ktorom Icap odkazuje na zosúladený postup spolocností Citi, UBS a DB, nevyhnutne z toho vyplýva, ze sa z právneho hladiska dostatocne preukázalo, ze Icap vedela o existencii tajnej dohody medzi spolocnostami Citi a DB. 158 Pokial ide o porusenie Citi/UBS, treba uviest, ze Komisia stanovila ako dátum jeho ukoncenia 2. jún 2010, a to znamená, ze sa tu neodvoláva na rozhovor zo 7. júna 2010 ako na dôkaz. 159 Z toho vyplýva, ze pokial ide o porusenie Citi/UBS, Komisia nepredlozila ziadny dôkaz o tom, ze Icap vedela o tajnej dohode medzi Citi a UBS. 160 Treba vsak preverit, ci Icap, ktorá bola v rozhovore zo 7. apríla 2010 informovaná o budúcich zosúladených postupoch spolocností Citi, UBS a DB, nemala "dôvodne predpokladat", v zmysle judikatúry citovanej v bode 100 vyssie, ze urcité poziadavky, ktoré jej Citi adresovala od 18. mája 2010, patrili do rámca tajnej dohody medzi týmito bankami. 161 V tejto súvislosti treba uviest, ze rozhovor zo 7. apríla 2010 ako celok vyvoláva dojem, ze cielom spolocností Citi, UBS a DB bol - ako to vedela Icap - pokles niektorých sadzieb JPY LIBOR do decembra, a následne ich nárast, teda prinajmensom sadzieb stanovených na tri mesiace. 162 Treba preto overit, ci niektoré poziadavky pána H., obchodníka spolocnosti Citi, voci pánovi R., zamestnancovi spolocnosti Icap, pocas doby trvania protiprávneho konania, mali dôvodne priviest Icap k záveru, ze patria do rámca prípravy tajnej dohody medzi dotknutými bankami, na ktorú sa poukazovalo v rozhovore zo 7. apríla 2010. 163 Treba konstatovat, ze z odôvodnení 161 az 163 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze s výnimkou odkazu na vyssie trojrocné sadzby sa poziadavky, ktoré adresoval pán H., obchodník spolocnosti Citi, spolocnosti Icap 18. mája 2010 a 23. mája 2010, týkali zachovania nízkych sadzieb. Icap tak mohla dôvodne predpokladat, ze poziadavky týkajúce sa znízenia alebo stabilizácie sadzby JPY LIBOR adresované v apríli a máji súviseli s prípravou tajnej dohody medzi spolocnostami Citi, DB a UBS, o ktorej sa dozvedela 7. apríla 2010. 164 Prvú výhradu preto treba zamietnut v rozsahu, v akom sa týka porusení Citi/DB a Citi/UBS. 2) O tretej výhrade, v ktorej sa spochybnuje, ze Icap prispela k dosiahnutiu spolocných cielov dotknutých bánk 165 Vo svojej tretej výhrade zalobkyne tvrdia, ze konanie vytýkané spolocnosti Icap v rámci piatich dotknutých porusení, sa prílis lísi od konania vytýkaného týmto bankám, takze nemozno prijat záver, ze existoval spolocný ciel v zmysle judikatúry uvedenej v bode 100 vyssie. Vzhladom na to, ze v napadnutom rozhodnutí sa, pokial ide o úcast spolocnosti Icap na porusení UBS/RBS z roku 2008, navrhuje zrusenie uvedeného rozhodnutia z dôvodov uvedených v bodoch 133 az 145 vyssie, túto výhradu stací preskúmat len v súvislosti s poruseniami UBS/RBS z roku 2007, UBS/DB, Citi/DB a Citi/UBS. 166 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze pre kazdé zo styroch porusení uvedených v bode 165 vyssie treba rozlisovat na jednej strane medzi konaním dvoch dotknutých bánk pri kazdom porusení, ktoré sa týka manipulácie ich vlastných podkladov podávaných panelu JPY LIBOR, a na druhej strane konaním vytýkaným spolocnosti Icap, ktoré sa týka pokusu o manipuláciu podkladov ostatných bánk tohto panelu. Okrem toho pripomínajú, ze v kazdom z týchto porusení jedna z dvoch bánk nevedela o úlohe spolocnosti Icap. 167 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nesprávne usudzovala, ze dve konania uvedené v bode 166 vyssie viedli k tomu istému poruseniu. Odkazy na spolocný ciel spocívajúci v obmedzení alebo narusení hospodárskej sútaze na trhu s derivátmi denominovanými v japonských jenoch alebo zmene sadzby JPY LIBOR sú vágne, chybné a nepodlozené. Dodávajú, ze skutocnost, ze okrem pána H. sa týchto konaní nezúcastnili tie isté osoby, predstavuje objektívny dôvod pre záver, ze ide o oddelené udalosti. Rovnako zastávajú názor, ze metódy pouzité v kazdom z týchto dvoch konaní sú radikálne odlisné, a aj to bráni tomu, aby sa týkali toho istého porusenia. 168 Okrem toho zalobkyne tvrdia, ze na stretnutí, ktoré sa uskutocnilo v priebehu správneho konania, sa Komisia zaviazala, ze v napadnutom rozhodnutí sa neoprie o výhradu, ze Icap zosilnovala úcinky dotknutých porusení. V replike vytýkajú Komisii, ze z tohto stretnutia nevypracovala zápisnicu, a ziadajú, aby Komisia predlozila Vseobecnému súdu poznámky, ktoré si na toto stretnutie pripravila, kedze v podstate usudzujú, ze nedodrzanie takého záväzku znamená porusenie zásady legitímnych ocakávaní. 169 Komisia navrhuje zamietnut túto výhradu. 170 Na prvom mieste treba uviest, ze pokial ide o styri porusenia uvedené v bode 165 vyssie, Komisia vytýkala spolocnosti Icap, ze ovplyvnila okrem iného prostredníctvom bulletinu uvedeného v bode 15 vyssie, úroven podkladov urcitých bank, ktoré sú clenmi panelu JPY LIBOR (pozri body 15 az 17 vyssie), a ze materiálnu stránku tohto konania zalobkyne nepopierajú. 171 Na druhom mieste je zjavné, ze existuje doplnajúci sa vztah medzi konaním spolocnosti Icap a konaním, ktoré sa vytýka dotknutým bankám, kedze sadzby JPY LIBOR sa vypocítavajú na základe podkladov od bánk, ktoré sú clenmi panelu JPY LIBOR. Zmena uvedených sadzieb by preto mala mensiu sancu na úspech, keby styri porusenia uvedené v bode 165 vyssie pozostávali len zo zosúladenia podkladov od dvoch dotknutých bánk pri kazdom porusení. Z toho vyplýva, ze Icap hrala hlavnú úlohu pri uskutocnení týchto porusení, pretoze ovplyvnovala urcité podklady podávané tomuto panelu tak, ako to chceli dotknuté banky. 172 Komisia teda oprávnene prijala záver, ze konanie spolocnosti Icap prispelo k dosiahnutiu spolocných cielov dotknutých bánk pri kazdom zo styroch porusení uvedených v bode 165 vyssie. 173 Tento záver nespochybnuje argumentácia zalobkýn zalozená na ich legitímnej dôvere v to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nemala vytýkat skutocnost, ze Icap zosilnila úcinky manipulácie sadzieb JPY LIBOR. 174 Táto argumentácia sa zakladá na existencii uistení, ktoré úradníci Komisie poskytli zástupcom spolocnosti Icap na stretnutí, ktoré sa uskutocnilo po oznámení výhrad. 175 Bez toho, aby bolo potrebné si polozit otázku, ci takéto uistenia poskytnuté v neformálnom rámci na stretnutí s Komisiou môzu vyvolat legitímnu dôveru zalobkýn, stací uviest, ze táto argumentácia spocíva zo skutkového hladiska na nesprávnom predpoklade. Z prílohy C.1, ktorú poskytli zalobkyne a tvoria ju poznámky, ktoré rucne urobili ich zástupcovia na tomto stretnutí, vyplýva, ze Komisia takéto uistenia poskytla len v súvislosti s výpoctom pokuty, a nie v rámci uznania existencie porusenia. Kazdá z týchto troch sérií poznámok totiz dokazuje, ze táto otázka sa prejednávala pocas diskusie o výske pokuty a v reakcii na formuláciu pouzitú v bode 248 oznámenia o výhradách, ktorý sa týkal uvedeného výpoctu pokút. 176 Tretia výhrada sa preto musí zamietnut bez toho, aby bolo potrebné prejednat opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, ktoré navrhli zalobkyne. 3) O druhej výhrade, v ktorej sa spochybnuje existencia úmyslu spolocnosti Icap prispievat k realizácii spolocných cielov dotknutých bánk 177 Vo svojej druhej výhrade zalobkyne tvrdia, ze Komisia nepreukázala existenciu úmyslu na strane spolocnosti Icap prispievat k spolocným cielom dotknutých bánk v rámci piatich porusení. Z tých istých dôvodov, ako sú uvedené v bode 165 vyssie, stací preskúmat túto výhradu z hladiska porusení UBS/RBS z roku 2007, UBS/DB, Citi/DB a Citi/UBS. 178 Z dôkazov vyplýva len úmysel spolocnosti Icap vyhoviet zelaniam obchodníka, ktorý je jediným klientom jedného z jej maklérov. Zalobkyne tvrdia, ze argumentácia Komisie smeruje k spochybneniu kritéria úmyslu uvedeného v relevantnej judikatúre. 179 Komisia navrhuje uvedenú výhradu zamietnut. 180 Vzhladom na to, ze po prvé v prípade styroch dotknutých porusení Komisia oprávnene tvrdila, ze Icap vedela o existencii tajnej dohody medzi dotknutými bankami, a po druhé potvrdilo sa, ze existoval velký doplnajúci sa vztah medzi konaním dotknutých bánk a konaním spolocnosti Icap, nevyhnutne z toho treba odvodit existenciu jej úmyslu prispievat k realizácii spolocných cielov uvedených bánk. 181 Treba totiz konstatovat, ze argumentácia zalobkýn spocíva na zámene medzi motívmi spolocnosti Icap, ktoré mohli skutocne pozostávat v prianí uspokojit poziadavky obchodníka, a vedomím, ze jeho konanie malo za ciel ulahcit manipuláciu sadzieb JPY LIBOR prostredníctvom ovplyvnenia podkladov podávaných panelu JPY LIBOR tak, ako si to zelali banky dotknuté porusením. 182 Druhú výhradu treba preto zamietnut. b) O tretej casti zalozenej na nesprávnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa toho, ze Icap vyuzila svoje kontakty, aby ovplyvnila podklady niektorých bánk 183 V tejto casti, ktorá sa týka len porusení UBS/RBS z roku 2007, Citi/UBS a Citi/DB, zalobkyne spochybnujú výklad Komisie týkajúci sa niektorých komunikacných výmen medzi spolocnostou Icap a jej klientmi. Komisia nevysvetlila, v com sú tieto komunikácie pouzité ako dôkazy relevantné pre dotknuté porusenia. Zároven nepochopila zmysel týchto komunikácií, v ktorých sa nezistil úmysel manipulovat podklady iných bánk predkladané panelu JPY LIBOR. 184 Komisia navrhuje, aby sa táto cast zalobného dôvodu zamietla. 185 V rámci porusenia UBS/RBS z roku 2007 Komisia v odôvodnení 79 písm. a) napadnutého rozhodnutia uviedla, ze Icap 24. októbra 2007 vyuzila svoje kontakty, aby ovplyvnila konanie banky, ktorá je clenom panelu. V rámci porusení Citi/UBS a Citi/DB uviedla v odôvodnení 83 písm. a) uvedeného rozhodnutia to isté konanie s dátumom 30. apríla 2010. 186 V prejednávanej veci treba zdôraznit, ze po prvé z odôvodnenia 79 písm. b) a z odôvodnenia 83 písm. b) napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nekonstatovala úcast spolocnosti Icap na týchto troch poruseniach len na základe vyuzitia uvedených kontaktov, ale tiez na základe oznámenia nesprávnych informácií bankám, ktoré sú clenmi panelu JPY LIBOR, prostredníctvom bulletinu uvedeného v bode 15 vyssie, a po druhé, ze zalobkyne nespochybnujú tento aspekt odôvodnenia Komisie. 187 Vzhladom na to, ze oznámenie nesprávnych informácií samo osebe preukazuje úcast spolocnosti Icap na uvedených troch poruseniach, treba na základe judikatúry uvedenej v bode 74 vyssie zamietnut túto cast zalobného dôvodu ako bezpredmetnú. c) O prvej casti zalozenej na porusení zásady právnej istoty 188 V tejto casti zalobkyne tvrdia, ze kritérium "ulahcenia" pouzité na Icap je prílis siroké, nové a porusuje zásadu právnej istoty. Kvalifikáciu "ulahcenia" pouzitú na konanie spolocnosti Icap nemozno dost dobre odvodit z rozsudku z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia ([188]T-99/04, [189]EU:T:2008:256), a je teda v rozpore tak so zásadou právnej istoty, ako aj so zásadou zákonnosti trestných cinov a trestov. 189 Zalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, ze pojem "ulahcovanie" je nový a málo rozvinutý. Dodávajú, ze situácia spolocnosti Icap sa jasne odlisuje od úlohy, ktorú hrala AC-Treuhand tak vo veci, ktorá viedla k rozsudku z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia ([190]T-99/04, [191]EU:T:2008:256), ako aj vo veci, ktorá viedla k rozsudku zo 6. februára 2014, AC-Treuhand/Komisia ([192]T-27/10, [193]EU:T:2014:59). Zatial co AC-Treuhand umoznila tajnú dohodu, spolocnosti Icap sa vytýka len to, ze konala v sluzbách tajnej dohody alebo ze k nej prispela. V tejto súvislosti zalobkyne uvádzajú, ze v prejednávanej veci by tajná dohoda medzi bankami existovala, aj keby Icap nijako nezasiahla. 190 Skôr nez na "ulahcenie" horizontálnej dohody sa úloha spolocnosti Icap zamerala na vertikálne obmedzenie s obchodníkom, ktoré samo osebe neobmedzovalo ani nenarúsalo hospodársku sútaz. Zalobkyne dodávajú, ze v piatich zo siestich porusení druhá banka zúcastnená na tajnej dohode nevedela o úcasti spolocnosti Icap. Zastávajú názor, ze uplatnenie tak sirokého kritéria ako je "ulahcenie", má mimoriadne závazné následky pre podniky, ktoré boli tretou stranou tajnej dohody. 191 Komisia navrhuje, aby sa táto cast zalobného dôvodu zamietla. 192 Vzhladom na to, ze v napadnutom rozhodnutí sa, pokial ide o úcast spolocnosti Icap na porusení UBS/RBS z roku 2008, navrhuje zrusenie tohto rozhodnutia z dôvodov uvedených v bodoch 133 az 145 vyssie, túto výhradu stací preskúmat len v súvislosti s poruseniami UBS/RBS z roku 2007, UBS/DB, Citi/RBS, Citi/DB a Citi/UBS. 193 Treba pripomenút, ze zásada právnej istoty okrem iného vyzaduje, aby právne predpisy boli jasné, presné a mali predvídatelné úcinky najmä v prípade, ked môzu mat na jednotlivcov alebo podniky nepriaznivé úcinky (pozri rozsudok zo 17. decembra 2015, X-Steuerberatungsgesellschaft, [194]C-342/14, [195]EU:C:2015:827, bod [196]59 a citovanú judikatúru). 194 V trestnoprávnej oblasti je zásada právnej istoty vyjadrená konkrétne v zásade zákonnosti trestných cinov a trestov, ktorá je zarucená v clánku 49 ods. 1 Charty základných práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júna 2008, Intertanko a i., [197]C-308/06, [198]EU:C:2008:312, bod [199]70), z ktorej vyplýva, ze protiprávne konania a tresty za ne musia byt v zákone jasne definované, pricom táto podmienka je splnená vtedy, ak sa jednotlivec môze zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby pomocou jeho výkladu zo strany súdu dozvediet, aké akty alebo opomenutia zakladajú jeho trestnoprávnu zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [200]C-194/14 P, [201]EU:C:2015:717, bod [202]40 a citovanú judikatúru). 195 Zásadu zákonnosti trestných cinov a trestov preto nemozno vykladat tak, ze vylucuje postupné objasnovanie pravidiel trestnej zodpovednosti prostredníctvom súdneho výkladu kazdého jednotlivého prípadu pod podmienkou, ze výsledok je primerane predvídatelný v case, ked doslo k poruseniu, najmä vzhladom na výklad, ktorého sa v danom case pridrzala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [203]C-194/14 P, [204]EU:C:2015:717, bod [205]41 a citovanú judikatúru). 196 Rozsah pojmu predvídatelnost závisí do velkej miery od obsahu predmetného textu, od oblasti, na ktorú sa vztahuje, ako aj od poctu a povahy osôb, ktorým je urcený. Predvídatelnost zákona tak nebráni tomu, aby dotknutá osoba bola nútená poziadat o odbornú radu s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu z daného aktu vyplývat. Ide najmä o profesionálov navyknutých na vykazovanie velkej obozretnosti pri výkone ich profesie. Je tiez mozné od nich ocakávat, ze s osobitnou obozretnostou posúdia riziká, ktoré táto profesia zahrna (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [206]C-194/14 P, [207]EU:C:2015:717, bod [208]42 a citovanú judikatúru). 197 V prejednávanej veci treba usudzovat, ze Icap musela pocítat - v prípade potreby po vyuzití odborného poradenstva - s tým, ze jej správanie môze byt vyhlásené za nezlucitelné s ustanoveniami práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, a to najmä vzhladom na siroký rozsah pojmov "dohoda" a "zosúladený postup" vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora. 198 Pokial ide o argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa bagatelizovania významu úlohy spolocnosti Icap v rámci dotknutých porusení prostredníctvom porovnania s úlohou spolocnosti AC-Treuhand v karteloch dotknutých vo veciach, ktoré viedli k rozsudkom z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia ([209]T-99/04, [210]EU:T:2008:256), a zo 6. februára 2014, AC-Treuhand/Komisia ([211]T-27/10, [212]EU:T:2014:59), treba naopak zdôraznit význam tejto úcasti v niektorých z týchto porusení. Vzhladom na to, ze sadzby JPY LIBOR sa vypocítavajú na základe podkladov podávaných clenmi panelu, totiz vplyv, ktorý vyuzila Icap, na svojich klientov, clenov tohto panelu, prostredníctvom bulletinu uvedeného v bode 15 vyssie, zväcsil rozsah týchto manipulácií ovela viac, ako keby zostali obmedzené len na samotné podklady dvoch dotknutých bánk v rámci kazdého porusenia. 199 Prvú cast tohto zalobného dôvodu preto treba zamietnut. 200 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba vyhoviet tomuto zalobnému dôvodu, pokial ide o porusenie UBS/RBS z roku 2008, a vo zvysnej casti ho zamietnut. 3. O tretom zalobnom dôvode, ktorý sa zakladá na nesprávnom urcení trvania dotknutého porusenia 201 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze nepredlozila dôkazy, ktoré preukazujú výber trvania dotknutého porusenia. Komisia podla nich nepreukázala, ze po prvé úcast spolocnosti Icap na dotknutých porusenia bola rovnako dlhá ako úcast dotknutých bánk, a po druhé, ze táto úcast trvala bez prerusenia v období, pre ktoré Komisia údajne má k dispozícii dôkazy. Komisia mala konkrétne preukázat, ze Icap vedela nepretrzite o protiprávnom konaní dotknutých bánk pocas celého údajného obdobia trvania kazdého z týchto porusení. 202 Vzhladom na to, ze stanovovanie úrokových sadzieb sa vypocítavalo kazdý den, to podla nich bolo este nevyhnutnejsie, ako to, ze Komisia pripustila, ze Icap nevedela o vsetkých opatreniach, ktoré prijali dotknuté banky. Zalobkyne dalej v podstate poukazujú na rôznorodost obsahu, prípadne rozporuplnú povahu, jednostranných ziadostí spolocnosti UBS, neskôr Citi, aby tým zdôraznili, ze Icap ich dôvodne nemusela povazovat za ziadosti, ktoré by patrili do rámca protiprávneho konania dotknutých bánk. 203 Komisia tvrdí, ze dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí sú relevantné, tak pokial ide o existenciu dotknutých porusení, ako aj o ich trvanie. Vyplýva z nich existencia pravidelných kontaktov, ku ktorým dochádzalo v prerusovaných obdobiach podla potrieb dotknutých bánk. Bolo by preto neprirodzené rozdelit sériu úzko súvisiacich udalostí na jednotlivé prípady v trvaní niekolkých dní, a to len z toho dôvodu, ze sadzby JPY LIBOR sa urcujú kazdý den. Komisia v tejto súvislosti odkazuje na argumentáciu uvedenú v odôvodnení 234 písm. c) napadnutého rozhodnutia a pripomína, ze vedomé pripojenie sa spolocnosti Icap k spolocným cielom dotknutých porusení sa preukázalo. 204 Komisia tiez zdôraznuje, ze pri kazdom z dotknutých porusení dotknuté banky priznali tú istú dobu trvania, ako Komisia vytýka spolocnosti Icap, a ze pri kazdom z týchto porusení jedna z bánk uznala úlohu spolocnosti Icap. V dôsledku toho je argumentácia zalozená na tom, ze Icap si mohla mysliet, ze kazdé porusenie sa skoncilo po krátkom pociatocnom období, bezpredmetná. 205 Podla ustálenej judikatúry môze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo dokonca z pokracujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel narúsajúci hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripísat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (pozri rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [213]C-293/13 P a C-294/13 P, [214]EU:C:2015:416, bod [215]156 a citovanú judikatúru). 206 Podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto jedinom a komplexnom porusení vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným cielom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cielom je prispiet k poruseniu ako celku, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celého obdobia svojej úcasti na tomto porusení. Tak je to, ak je preukázané, ze uvedený podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k spolocným zámerom, ktoré sledoval celok úcastníkov, a ze mal vedomost o protiprávnom správaní, ktoré zamýslali alebo realizovali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (pozri rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [216]C-293/13 P a C-294/13 P, [217]EU:C:2015:416, bod [218]157 a citovanú judikatúru). 207 Podnik sa tak mohol priamo zúcastnovat na vsetkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie a v tomto prípade je Komisia oprávnená pripisovat mu zodpovednost za vsetky správania, a teda za toto porusenie ako celok. Podnik sa mohol tiez priamo zúcastnovat iba na casti protisútazných správaní tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, ale vediet o vsetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili dalsí úcastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný podstúpit z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost za vsetky protisútazné správania tvoriace takéto porusenie a následne za porusenie ako celok (pozri rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [219]C-293/13 P a C-294/13 P, [220]EU:C:2015:416, bod [221]158 a citovanú judikatúru). 208 Ak sa naproti tomu podnik priamo zúcastnoval na jednom alebo niekolkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, no nie je preukázané, ze svojím vlastným správaním zamýslal prispiet k vsetkým spolocným zámerom, ktoré sledovali dalsí úcastníci kartelu, a ze mal vedomost o vsetkých dalsích protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili títo úcastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko, Komisia je oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost iba za správania, na ktorých sa priamo zúcastnoval, a za správania zamýslané alebo uskutocnené dalsími úcastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, ze o nich vedel alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (pozri rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [222]C-293/13 P a C-294/13 P, [223]EU:C:2015:416, bod [224]159 a citovanú judikatúru). 209 V prejednávanej veci s cielom urcit dlzku trvania dotknutých porusení sa Komisia oprela o ich kvalifikáciu ako jediného a pokracujúceho porusenia, ako vyplýva z odôvodnení 210 az 217 napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení 234 písm. c) uvedeného rozhodnutia Komisia usudzovala, ze z predlozených dôkazov vyplývalo, ze v prerusovaných obdobiach dochádzalo k pravidelným kontaktom v závislosti od rôznych potrieb jednotlivých úcastníkov a z toho odvodila, ze by bolo neprirodzené ich rozdelit na jednotlivé prípady v trvaní niekolkých dní z dôvodu, ze postup urcovania sadzby JPY LIBOR sa uskutocnuje kazdý den. V odôvodnení 234 písm. d) uvedeného rozhodnutia usudzovala, ze vedomost o kontaktoch medzi spolocnostou UBS, neskôr Citi, a dalsou dotknutou bankou, znamenala, ze Icap mohla predpokladat, ze celá séria týchto jednoduchých úkonov v prospech spolocnosti UBS, neskôr Citi, mohla tiez slúzit na podporu mechanizmu medzi týmito bankami a inými bankami dotknutými týmito poruseniami. 210 Argumentáciu zalobkýn mozno rozdelit na dve výhrady. Jednak spochybnujú relevanciu niektorých konaní spolocnosti Icap, o ktoré sa Komisia oprela, a jednak namietajú zahrnutie období, v súvislosti s ktorými nebol predlozený ziadny dôkaz o úcasti spolocnosti Icap, do obdobia trvania protiprávneho konania. 211 Vzhladom na to, ze v napadnutom rozhodnutí sa, pokial ide o úcast spolocnosti Icap na porusení UBS/RBS z roku 2008, navrhuje zrusenie tohto rozhodnutia z dôvodov uvedených v bodoch 133 az 145 vyssie, túto výhradu stací preskúmat len v súvislosti s poruseniami UBS/RBS z roku 2007, UBS/DB, Citi/RBS, Citi/DB a Citi/UBS. 212 Pred posúdením zákonnosti napadnutého rozhodnutia treba uviest dve poznámky v súvislosti s kazdým obdobím protiprávneho konania, ktoré vymedzila Komisia. 213 Pokial ide o prvú výhradu, treba pripomenút konstatovanie uvedené v bode 105 vyssie zalozené na tom, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia netvrdila existenciu samostatných porusení existujúcich medzi spolocnostami Icap a UBS, neskôr Icap a Citi, ktorých úcelom bolo manipulovat úroven dotknutých sadieb JPY LIBOR v záujme spolocnosti UBS, neskôr Citi, prostredníctvom sírenia nesprávnych informácií spolocnostou Icap. Poukázala na to, ze Icap realizovala porusenia, na ktorých sa zakazdým dohodli dve banky. Z dôvodov analogických tým, ktoré sú uvedené v bodoch 119 az 121 vyssie, preto ako dôkazy o úcasti spolocnosti Icap na uvedených poruseniach mozno vziat do úvahy len tie dôkazy, ktoré preukazujú, ze Icap vedela alebo mohla dôvodne predpokladat, ze ziadosti, ktoré jej adresovala UBS, neskôr Citi, patrili do rámca snáh o dosiahnutie spolocných cielov dvoch bánk dotknutých kazdým porusením. 214 Pokial ide o druhú výhradu, treba uviest, ze argumentácia zalobkýn sa opiera predovsetkým o skutocnost, ze sadzby JPY LIBOR sa stanovujú kazdý den a aby manipulácia bola úcinná, musela by sa preto opakovat kazdý den. 215 Treba konstatovat, ze takáto argumentácia sa rovná spochybneniu dôvodnosti pokracujúcej povahy úcasti spolocnosti Icap na dotknutých poruseniach, ako to tvrdila Komisia. 216 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v závislosti od okolností môze byt jediné porusenie pokracujúce alebo opakované. 217 Pojem jediné porusenie sa síce týka práve takej situácie, ked sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z pokracujúceho správania, ktoré sleduje jediný ekonomický ciel, ktorým je narusit hospodársku sútaz, alebo tiez z individuálnych porusení vzájomne spojených rovnakým cielom a rovnakými subjektmi, spôsob, akým doslo k poruseniu, umoznuje kvalifikovat jediné porusenie bud ako pokracujúce, alebo ako opakované (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, [225]T-147/09 a T-148/09, [226]EU:T:2013:259, body [227]85 a [228]86, a zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia, [229]T-655/11, [230]EU:T:2015:383, bod [231]484). 218 Pokial ide o pokracujúce porusenie, pojem celkový plán umoznuje Komisii predpokladat, ze k preruseniu porusenia nedoslo, hoci s ohladom na urcité obdobie nemá dôkaz o zapojení sa dotknutého podniku do tohto porusenia, ak sa tento podnik zapojil do porusenia pred týmto obdobím a po nom a ak neexistujú priame ci nepriame dôkazy, na základe ktorých by sa dalo predpokladat, ze porusenie sa v rozsahu týkajúcom sa tohto podniku prerusilo. V takom prípade môze Komisia ulozit pokutu za celé obdobie porusenia, teda aj za obdobie, v súvislosti s ktorým nemá dôkazy o úcasti dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, [232]T-147/09 a T-148/09, [233]EU:T:2013:259, bod [234]87, a zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia, [235]T-655/11, [236]EU:T:2015:383, bod [237]481). 219 Zo zásady právnej istoty vsak vyplýva, ze ak neexistujú dôkazy spôsobilé priamo preukázat dlzku trvania porusenia, musí sa Komisia opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré sa vztahujú na skutocnosti dostatocne blízke z hladiska casu tak, aby bolo mozné rozumne pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (pozri rozsudok zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia, [238]T-655/11, [239]EU:T:2015:383, bod [240]482 a citovanú judikatúru). 220 Ak aj obdobie medzi dvoma prejavmi urcitého protisútazného správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie pokracujúcej povahy porusenia, nic to nemení na tom, ze otázku, ci uvedené obdobie je, alebo nie je dostatocne dlhé na to, aby mohlo predstavovat prerusenie porusenia, nemozno preskúmat abstraktne. Práve naopak, treba ju preskúmat v kontexte fungovania daného kartelu (pozri rozsudok zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia, [241]T-655/11, [242]EU:T:2015:383, bod [243]483 a citovanú judikatúru). 221 Ak sa teda mozno domnievat, ze úcast podniku na porusení sa prerusila a ze sa podnik zapojil do porusenia pred týmto prerusením a po nom, také porusenie mozno kvalifikovat ako opakované, ak - rovnako ako v prípade pokracujúceho porusenia - existuje jediný ciel, ktorý sleduje pred prerusením a po nom, co mozno vyvodit zo zhodnosti cielov dohodnutých postupov, dotknutých výrobkov, ako aj podnikov zapojených do tajnej dohody, základných spôsobov jej vykonávania, fyzických osôb zastupujúcich jednotlivé podniky a napokon geografickej oblasti pôsobnosti uvedených postupov. V takom prípade je porusenie jediné a opakované a hoci Komisia môze ulozit pokutu za celé obdobie porusenia, nemôze ju ulozit za obdobie, pocas ktorého sa porusenie prerusilo (rozsudky zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, [244]T-147/09 a T-148/09, [245]EU:T:2013:259, bod [246]88, a zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia, [247]T-655/11, [248]EU:T:2015:383, bod [249]484). 222 V prejednávanej veci treba z dôvodu súvislostí, v akých fungovali dané porusenia, kedze sú relevantné pre posúdenie toho, ci obdobie medzi dvoma prejavmi protiprávneho konania znamená existenciu prerusenia úcasti podniku na základe judikatúry uvedenej v bode 220 vyssie, skutocne vziat do úvahy kazdodennú povahu urcovania sadzby JPY LIBOR. Nevyhnutne z toho vyplýva, ze manipulácia tejto sadzby má casovo obmedzené úcinky a musí sa opakovat, aby tieto úcinky pretrvávali. 223 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze za okolností, ked si tajná dohoda alebo zosúladené postupy vyzadujú konkrétne pozitívne opatrenia, Komisia nemôze predpokladat existenciu kartelu, ak neexistuje dôkaz o prijatí takých opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 2000,Cimenteries CBR a i./Komisia, [250]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, [251]EU:T:2000:77, body [252]2803 a [253]2804). 224 Z toho vyplýva, ze na to, aby sa preukázala úcast spolocnosti Icap na jediných a pokracujúcich poruseniach, a tým aj existencia zodpovednosti za celé obdobie protiprávneho konania, Komisia musí poukázat na pozitívne opatrenia, ktoré Icap mala prijímat, ak uz nie kazdý den, tak aspon v dostatocne vymedzenom casovom rámci. V opacnom prípade musí Komisia stanovit existenciu jediného a opakovaného porusenia a do období protiprávneho konania, ktoré vytýka spolocnosti Icap, nezahrnat obdobia, v súvislosti s ktorými nemá k dispozícii dôkazy o jej úcasti. 225 Dve výhrady predlozené zalobkynami treba preskúmat spolocne v súvislosti s kazdým dotknutým porusením. a) O dlzke trvania úcasti spolocnosti Icap na porusení UBS/RBS z roku 2007 226 Pokial ide o trvanie protiprávneho konania vytýkané spolocnosti Icap v súvislosti s porusením UBS/RBS z roku 2007, ako sa uz uviedlo v bodoch 128 az 131 vyssie, skutocnost, ze Icap vedela o spolocných cieloch spolocností UBS a RBS, sa opiera o jeden rozhovor zo 14. augusta 2007 uvedený v odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia. Hoci tento rozhovor umoznil spolocnosti Icap pochopit, ze medzi spolocnostami UBS a RBS existuje porusenie, faktom pritom zostáva, ze informácia v nom obsiahnutá bola dvojako obmedzená. Týkala sa po prvé sa len manipulácií sadzby JPY LIBOR na sest mesiacov. Po druhé, týkala sa len manipulácie tejto sadzby smerom nahor. 227 Na prvom mieste treba uviest, ze v odôvodnení 107 napadnutého rozhodnutia sa poukazuje na ziadosti pána H., vtedajsieho obchodníka spolocnosti UBS, adresované pánovi R., zamestnancovi spolocnosti Icap, z 15., 16. a 17. augusta 2007, týkajúce sa vysokých sadzieb na sest mesiacov. Treba konstatovat, ze tieto ziadosti sú v súlade so smerovaním rozhovoru zo 14. augusta 2007 a patria do krátkeho casového intervalu. A nevyhnutne z nich vyplýva, ze zároven preukazujú úcast spolocnosti Icap na jednom a pokracujúcom porusení do tohto dna. 228 Na druhom mieste vsak treba uviest, ze nasledujúce dôkazy, ktoré Komisia zohladnila voci spolocnosti Icap, sa týkajú bud splatnosti rôznych sadzieb spomínaných v rozhovore zo 14. augusta 2007, alebo manipulácie sadzieb, ktorých význam je opacný ako obsah uvedeného rozhovoru. 229 Pritom ziadost pána H., vtedajsieho obchodníka spolocnosti UBS, adresovaná pánovi R., zamestnancovi spolocnosti Icap, z 20. augusta 2007, uvedená v odôvodnení 107 napadnutého rozhodnutia, sa týkala zvýsených sadzieb JPY LIBOR na tri mesiace, zatial co Icap bola informovaná len o dohode medzi spolocnostami UBS a RBS týkajúcej sa zvýsenia sadzieb na sest mesiacov. A navyse, v ziadosti pána H. adresovanej pánovi R. 22. augusta 2007, uvedenej v odôvodnení 108 napadnutého rozhodnutia, sa pozaduje nízka sadzba JPY LIBOR na sest mesiacov, teda opak toho, co obsahovala dohoda medzi spolocnostami UBS a RBS, ako sa o nej dozvedela Icap. 230 To znamená, ze prinajmensom od 22. augusta 2007 Icap mohla dôvodne usudzovat, ze sa porusenie UBS/RBS skoncilo. Ak preto neexistuje dodatocná informácia o pokracovaní alebo opakovaní tajnej dohody medzi spolocnostami UBS a RBS, o ktorej by sa Icap mohla dozvediet, nemozno jej od tohto dátumu vytýkat úcast na tomto porusení. 231 Tretiemu zalobnému dôvodu preto treba vyhoviet, vzhladom na to, ze v napadnutom rozhodnutí sa konstatuje úcast spolocnosti Icap na porusení UBS/RBS z roku 2007 po 22. auguste 2007. b) O dlzke trvania úcasti spolocnosti Icap na porusení Citi/RBS 232 Pokial ide o obdobie protiprávneho konania vytýkané spolocnosti Icap v súvislosti s porusením Citi/RBS, treba uviest, ze zalobkyne nespochybnujú úcast spolocnosti Icap na tomto porusení v období, v súvislosti s ktorým Komisia predkladá dôkazy. Ich argumentácia smeruje len k spochybneniu pokracujúcej povahy tejto úcasti pre celé vytýkané obdobie protiprávneho konania, teda od 3. marca do 22. júna 2010. 233 V tejto súvislosti treba uviest, ze z bodu 5.3.5 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa toho, ze Icap "ulahcila" porusenie Citi/RBS, vyplýva, ze Komisia má k dispozícii dôkazy len v súvislosti s týmito obdobiami: 3. a 4. marec 2010 (odôvodnenia 142 az 144), 28. a 29. apríl 2010 (odôvodnenia 146 a 147), 4. máj 2010 (odôvodnenie 149), 12. máj 2010 (odôvodnenie 148), 13. máj 2010 (odôvodnenie 149), 25. máj 2010 (odôvodnenie 150), 15. jún 2010 (odôvodnenie 151) a 22. jún 2010 (odôvodnenie 152). 234 V prvom rade vzhladom na to, ze celé konanie vytýkané spolocnosti Icap pozostáva z toho, ze na ziadost pána H., obchodníka spolocnosti Citi, sa snazila získat informácie od RBS týkajúce sa úrovne budúcich podkladov predkladaných panelu JPY LIBOR, a prípadne ich niekedy ovplyvnit, nevyhnutne z neho nevyplýva, ze patria do rámca jediného porusenia. 235 V druhom rade, pokial ide o dôvodnost kvalifikácie pokracujúceho porusenia pouzitej na dotknuté porusenie, treba uviest, ze od 28. apríla do 22. júna 2010 má Komisia dôkazy o pravidelných zásahoch spolocnosti Icap v relatívne castých intervaloch, ale v súvislosti s obdobím od 5. marca do 27. apríla 2010, teda pocas obdobia dlhsieho nez sedem týzdnov, nebol predlozený ziadny dôkaz. 236 A navyse aj ked z dôkazov z 3. a 4. marca 2010 jasne vyplýva zásah spolocnosti Icap na ziadost pána H., vtedajsieho obchodníka spolocnosti Citi, s cielom dosiahnut znízenie podkladov spolocnosti RBS predkladaných panelu JPY LIBOR, vyplýva z nich aj to, ze pán H. sa usiloval o docasné znízenie JPY LIBOR na tri mesiace s cielom zlepsit svoje pozície z 3. marca 2010. Nemozno z nich odvodit existenciu rámcovej dohody, v ktorej by RBS súhlasila so zmenou svojich podkladov na dlhsie obdobie, ako si to zelal pán H. 237 Z toho vyplýva, ze z dôvodov uvedených v bodoch 222 az 224 vyssie a najmä vzhladom na kazdodennú povahu urcovania sadzieb JPY LIBOR mala neexistencia dôkazov o úcasti spolocnosti Icap pocas tak dlhého obdobia viest Komisiu k záveru o prerusení jej úcasti od 5. marca do 27. apríla 2010. 238 Kedze v napadnutom rozhodnutí sa konstatuje úcast zalobkýn na porusení Citi/RBS od 5. marca do 27. apríla 2010, tretiemu zalobnému dôvodu tak treba vyhoviet. c) O dlzke trvania úcasti spolocnosti Icap na poruseniach Citi/DB a Citi/UBS 239 Pokial ide o zákonnost období protiprávneho konania vytýkaného spolocnosti Icap v súvislosti s poruseniami Citi/DB a Citi/UBS, zalobkyne spochybnujú relevanciu dôkazov uvádzaných voci spolocnosti Icap, ako aj pokracujúcu povahu jej úcasti na týchto poruseniach. 240 V prvom rade, pokial ide o relevanciu dôkazov, ktoré Komisia zohladnila v súvislosti s porusením Citi/UBS a porusením Citi/DB, treba uviest nasledujúce úvahy. 241 Pokial ide po prvé o rozhovor zo 7. apríla 2010 uvedený v odôvodneniach 154 a 160 napadnutého rozhodnutia, z dôvodov, ktoré sú analogické dôvodom uvedeným v bodoch 152 az 155 vyssie, treba uviest, ze sa týkal iného porusenia, ako tvrdí Komisia. Tak, ako sa usudzovalo, ze na základe uvedeného rozhovoru nebolo mozné preukázat, ze Icap vedela o dotknutých poruseniach, rovnako z toho treba odvodit, ze tento rozhovor nemôze slúzit ani ako dôkaz o jej úcasti na porusení Citi/DB. 242 Pokial ide po druhé o ziadosti pána H., vtedajsieho obchodníka spolocnosti Citi, adresované pánovi R., zamestnancovi spolocnosti Icap, z 18. a 23. mája 2010 uvedené v odôvodneniach 155 a 161 napadnutého rozhodnutia, z dôvodov, ktoré sú analogické dôvodom uvedeným v bode 163 vyssie, treba prijat záver, ze Icap mohla dôvodne predpokladat, ze patrili do rámca vykonávania tajnej dohody medzi spolocnostami Citi, DB a RBS. Komisia ich preto zohladnila oprávnene. 243 Po tretie to isté platí pre komunikáciu medzi pánom R. a pánom G., zamestnancami spolocnosti Icap, týkajúcu sa úpravy bulletinu z 1. júna 2010 uvedeného v bode 15 vyssie, ktorá sa opisuje v odôvodneniach 157 a 163 napadnutého rozhodnutia, kedze táto komunikácia sa uskutocnila po ziadostiach uvedených v bode 242 vyssie a môze preto vyzerat ako ich realizácia. Potvrdzuje to aj rozhovor z nasledujúceho dna, 2. júna 2010, medzi pánom R. a pánom H., vtedajsím obchodníkom spolocnosti Citi, uvedený v odôvodneniach 156 a 162 uvedeného rozhodnutia, v ktorom pán R. informoval pána H., ze pán G. realizoval pozadované zmeny. 244 A napokon pokial ide po stvrté o porusenie Citi/DB, aj v tomto prípade Komisia oprávnene zohladnila rozhovor zo 7. júna 2010 uvedený v odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia, kedze z dôvodov uvedených v bode 157 vyssie jeho obsah jasne dokazuje, ze Icap vedela o existencii tajnej dohody medzi Citi a DB. 245 V druhom rade, pokial ide o preskúmanie dôvodnosti konstatovania Komisie o pokracujúcej povahe úcasti spolocnosti Icap na porusení Citi/DB od 7. apríla do 7. júna 2010, treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie sa neopiera o ziadny dôkaz o akejkolvek ziadosti adresovanej spolocnosti Icap o pomoc s manipuláciou podkladov predkladaných panelu JPY LIBOR do 18. mája 2010. Po tomto dátume naopak z bodov 242 az 244 vyssie vyplýva, ze Komisia má dôkazy o pravidelných zásahoch spolocnosti Icap v relatívne castých intervaloch az do 7. júna 2010. 246 Z toho vyplýva, ze Komisia nesprávne stanovila zaciatok úcasti spolocnosti Icap na porusení Citi/DB na 7. apríla 2010, zatial co sama túto úcast preukázala az od 18. mája 2010. 247 Kedze v napadnutom rozhodnutí sa konstatuje úcast zalobkýn na porusení Citi/RBS od 7. apríla do 18. mája 2010, tretiemu zalobnému dôvodu tak treba vyhoviet. 248 V tretom rade, pokial ide o preskúmanie dôvodnosti konstatovania Komisie o pokracujúcej povahe úcasti spolocnosti Icap na porusení Citi/UBS od 28. apríla do 2. júna 2010, stací pripomenút, ze Komisia sa oprela o tieto isté dôkazy, na ktoré sa uz poukázalo v rámci porusenia Citi/DB. Z toho nevyhnutne vyplýva, ze Komisia nesprávne stanovila zaciatok uvedenej úcasti na 28. apríla 2010, zatial co sama túto úcast preukázala az od 18. mája 2010. 249 Kedze v napadnutom rozhodnutí sa konstatuje úcast spolocnosti Icap na porusení Citi/UBS od 28. apríla do 18. mája 2010, tretiemu zalobnému dôvodu tak treba vyhoviet. d) O dlzke trvania úcasti spolocnosti Icap na porusení UBS/DB 250 Pokial ide o zákonnost napadnutého rozhodnutia v súvislosti s obdobím protiprávneho konania vytýkaného spolocnosti Icap v rámci porusenia UBS/DB, konkrétne od 22. mája do 10. augusta 2009, v prvom rade treba uviest, ze zalobkyne nespochybnujú relevanciu dôkazov uvádzaných voci spolocnosti Icap. 251 V druhom rade z bodu 5.3.4 napadnutého rozhodnutia a konkrétne z jeho odôvodnení 129 az 139 vyplýva, ze Komisia má dôkazy o pravidelných zásahoch spolocnosti Icap v relatívne castých intervaloch pocas celého vytýkaného obdobia protiprávneho konania. Komisia preto oprávnene vytýkala pokracujúcu úcast spolocnosti Icap na porusení UBS/DB od 22. mája do 10. augusta 2009. 252 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba vyhoviet tomuto zalobnému dôvodu a zrusit clánok 1 písm. a) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje úcast spolocnosti Icap na porusení UBS/RBS z roku 2007 po 22. auguste 2007, clánok 1 písm. d) uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje jej úcast na porusení Citi/RBS od 5. marca do 27. apríla 2010, ako aj clánku 1 písm. e) a f) uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje jej úcast na poruseniach Citi/DB a Citi/UBS do 18. mája 2010. 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad prezumpcie neviny a riadnej správy 253 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie sa má zrusit z toho dôvodu, ze obsahuje odkazy uvedené v rozhodnutí z roku 2013 na konanie spolocnosti Icap, a predkladajú dve výhrady zalozené na porusení zásady prezumpcie neviny a zásady riadnej správy. 254 Komisia navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol. 255 Vzhladom na to, ze v napadnutom rozhodnutí sa, pokial ide o úcast spolocnosti Icap na porusení UBS/RBS z roku 2008, navrhuje zrusenie tohto rozhodnutia z dôvodov uvedených v bodoch 133 az 145 vyssie, tento zalobný dôvod stací preskúmat v súvislosti s poruseniami UBS/RBS z roku 2007, UBS/DB, Citi/RBS, Citi/DB a Citi/UBS. 256 Pokial ide o výhradu zalozenú na tom, ze pri prijatí rozhodnutia z roku 2013 mala byt porusená zásada prezumpcie neviny, treba pripomenút, ze táto zásada predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie zakotvenú okrem iného v clánku 48 ods. 1 Charty základných práv, ktorá sa uplatnuje na konania, ktoré sa týkajú porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky a ktoré môzu viest k rozhodnutiu o ulození pokút alebo penále (pozri rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [254]C-89/11 P, [255]EU:C:2012:738, body [256]72 a [257]73 a citovanú judikatúru). 257 Zásada prezumpcie neviny znamená, ze ktorákolvek obvinená osoba sa povazuje za nevinnú, az kým jej vina nie je zákonne preukázaná. Tejto zásade odporuje akékolvek formálne zistenie a dokonca aj akékolvek naznacenie zodpovednosti osoby obvinenej z daného porusenia v rozhodnutí, ktorým sa koncí konanie bez toho, aby táto osoba mohla vyuzit vsetky záruky bezne poskytované pri výkone práva na obhajobu v rámci konania, ktoré riadne prebieha a v rámci ktorého je vydané rozhodnutie o dôvodnosti sporu (rozsudky zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, [258]T-22/02 a T-23/02, [259]EU:T:2005:349, bod [260]106; z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, [261]T-474/04, [262]EU:T:2007:306, bod [263]76, a zo 16. septembra 2013, Villeroy & Boch Austria/Komisia, [264]T-373/10 a T-374/10, neuverejnený, [265]EU:T:2013:455, bod [266]158). 258 V prejednávanej veci treba po prvé uviest, ze v casti rozhodnutia z roku 2013 s názvom "Opis skutkového stavu" Komisia vysvetluje, predovsetkým v odôvodneniach 43, 45, 46, 49, 50, 54, 56, 59, 60, 62 a 64, ako Icap "ulahcila" dotknuté porusenia pripísané bankám, ktoré sa zúcastnili konania o urovnaní. 259 Treba konstatovat, ze z týchto castí - hoci sa nachádzajú v casti rozhodnutia z roku 2013, ktorá je venovaná opisu skutkového stavu, a ako taká neobsahuje právnu kvalifikáciu z hladiska clánku 101 ods. 1 ZFEÚ - velmi jasne vyplýva stanovisko Komisie, pokial ide o úcast spolocnosti Icap na protiprávnych konania vytýkaných dotknutým bankám. V tejto súvislosti predovsetkým znenie odôvodnenia 45 tohto rozhodnutia jednoznacne odráza stanovisko, ktoré Komisia k tejto otázke prijala, kedze sa v nom uvádza: "... Icap sa snazila ovplyvnit podklady sadzieb JPY LIBOR takým smerom, ako si to zelal obchodník UBS; ... pri niektorých prílezitostiach prostredníctvom toho, ze niektorým bankám panelu poskytla nesprávne informácie v bulletine..., ktoré oznacila ako 'prognózu` alebo 'perspektívu`, pokial ide o úroven sadzieb, na základe ktorých sa urcovala sadzba JPY LIBOR[;] úcelom týchto nesprávnych informácií bolo ovplyvnit niektoré banky panelu, ktoré sa porusení nezúcastnili, aby predlozili podklady sadzby JPY LIBOR v súlade s upravenou 'prognózou` alebo 'perspektívou`." 260 Po druhé v odôvodnení 51 rozhodnutia z roku 2013 sa síce spresnuje, ze uvedené rozhodnutie sa netýka právnej kvalifikácie konania spolocnosti Icap, ani jej zodpovednosti, faktom vsak zostáva, ze stanovisko Komisie týkajúce sa právnej kvalifikácie konania spolocnosti Icap, ako aj jej zodpovednosti z dôvodu siestich dotknutých porusení, mozno pri cítaní tohto rozhodnutia lahko odvodit. 261 Po prvé, v odôvodnení 69 rozhodnutia z roku 2013 totiz Komisia preberá obsah bodu 130 rozsudku z 8. júla 2008AC-Treuhand/Komisia ([267]T-99/04, [268]EU:T:2008:256), na ktorý odkazuje, v ktorom Vseobecný súd vysvetlil podmienky existencie zodpovednosti podniku z dôvodu toho, co kvalifikuje ako "ulahcenie" porusenia. Po druhé odkazuje uvedené rozhodnutie okrem iného v názvoch svojich bodov 4.1.2.1, 4.1.2.3, 4.1.2.4 a 4.1.3, na "ulahcenie" porusení týkajúce sa spolocnosti Icap. 262 Po tretie treba uviest, ze rozhodnutie z roku 2013 predstavuje konecné rozhodnutie, "ktorým sa ukoncuje konanie" v zmysle judikatúry citovanej v bode 257 vyssie. 263 Z tohto hladiska je bezpredmetná paralela, ktorú Komisia naznacila na pojednávaní medzi vyjadrením stanoviska týkajúceho sa zákonnosti konania spolocnosti Icap v rozhodnutí z roku 2013, a tým, ktoré sa mohlo nachádzat v oznámení o výhradách. V tomto druhom prípade totiz dotknutý podnik musí mat moznost úcinne predlozit svoju obhajobu este predtým, nez Komisia prijme konecné rozhodnutie. Vzhladom na to, ze zalobkyne sa rozhodli, ze sa nezúcastnia konania o urovnaní, nemohli predlozit svoje stanovisko pred prijatím uvedeného rozhodnutia. Rovnako vsak moznost zalobkýn uplatnit svoje práva na obranu pri prílezitosti zaloby podanej proti napadnutému rozhodnutiu vsak nic nemení na tom, ze v konecnom rozhodnutí prijatom este pred posledným uvedeným rozhodnutím Komisia uz vyjadrila formálne konstatovanie o úcasti spolocnosti Icap na siestich poruseniach clánku 101 ZFEÚ. 264 A napokon po stvrté tento záver nespochybnuje ani argumentácia Komisie, ktorá sa v podstate zakladá na tom, ze odkazy na úcast tretích osôb môzu byt nevyhnutné pri posúdení viny tých, ktorí sa zúcastnujú konania o urovnaní. Komisia pripomína, ze snaha o co najrýchlejsí a najúcinnejsí priebeh predstavuje jeden z cielov konania o urovnaní a z toho odvodzuje, ze by bolo v rozpore s realizáciou týchto cielov, keby sa jednému z úcastníkov konania, ktorý urovnanie odmieta, dovolilo oddialit prijatie rozhodnutia o urovnaní voci ostatným úcastníkom konania. 265 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze hoci je zásada prezumpcie neviny zakotvená v clánku 48 Charty základných práv, ktorá má na základe uplatnenia clánku 6 ZEÚ rovnakú právnu silu ako Zmluvy, konanie o urovnaní má svoj základ v nariadení prijatom samotnou Komisiou na základe clánku 33 nariadenia c. 1/2003, konkrétne v nariadení c. 622/2008, a má fakultatívnu povahu jednak pre Komisiu, jednak pre dotknuté podniky. 266 Poziadavky súvisiace s dodrziavaním zásady prezumpcie neviny preto nemozno zmenit za pomoci úvah týkajúcich sa ochrany cielov rýchlosti a úcinnosti konania o urovnaní akokolvek by bolo ziaduce. Práve naopak, zostáva na Komisii, aby svoje konanie o urovnaní uplatnila takým spôsobom, ktorý je v súlade s poziadavkami clánku 48 Charty základných práv. 267 Ako uviedol Vseobecný súd vo svojom rozsudku z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia ([269]T-456/10, [270]EU:T:2015:296, bod [271]71), je nepochybné, ze pokial sa do urovnania nezapoja vsetci úcastníci porusenia, Komisia môze na jednej strane v nadväznosti na zjednodusené konanie prijat rozhodnutie urcené úcastníkom porusenia, ktorí sa rozhodli pre urovnanie, ktoré voci kazdému z nich odráza jeho záväzok, a na druhej strane v rámci riadneho konania prijat rozhodnutie urcené úcastníkom porusenia, ktorí sa pre urovnanie nerozhodli. 268 V priebehu takého "hybridného" konania o urovnaní sa vsak musí dodrzat zásada prezumpcie neviny podniku, ktorý urovnanie odmietol. Za okolností, v ktorých Komisia zastáva názor, ze nemôze rozhodnút o zodpovednosti podniku, ktorý sa pre urovnanie rozhodol, bez toho, aby rozhodla aj o úcasti na porusení podniku, ktorý urovnanie odmietol, preto musí prijat nevyhnutné opatrenia - ktorých prípadné prijatie v ten istý den ako prijme rozhodnutia o vsetkých podnikoch dotknutých kartelom, ako to urobila vo veci, ktorá viedla k rozsudku z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia ([272]T-456/10, [273]EU:T:2015:296) - umozní dodrzat uvedenú zásadu prezumpcie neviny. 269 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba prijat záver, ze Komisia prijatím rozhodnutia z roku 2013 porusila zásadu prezumpcie neviny spolocnosti Icap. Nepochybne ale treba konstatovat, ze porusenie tejto zásady prezumpcie neviny prijatím rozhodnutia z roku 2013 nemôze mat priamy vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia vzhladom na odlisnú a samostatnú povahu konaní, ktoré viedlo k uvedeným dvom rozhodnutiam. 270 Treba vsak overit, ci skutocnost, ze Komisia konstatovala úcast spolocnosti Icap na dotknutých poruseniach pred prijatím napadnutého rozhodnutia, môze mat za následok u nej neexistenciu objektívnej nestrannosti, a tým porusovat zásadu riadnej správy uvedenú v clánku 41 Charty základných práv, ako to zalobkyne tvrdia v rámci svojej druhej výhrady. 271 Na základe ustálenej judikatúry je Komisia povinná pocas správneho konania v oblasti kartelov dodrziavat právo na riadnu správu, zakotvené v clánku 41 Charty základných práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [274]C-439/11 P, [275]EU:C:2013:513, bod [276]154 a citovanú judikatúru). 272 Podla clánku 41 Charty základných práv kazdý má právo, aby institúcie Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne. Táto poziadavka nestrannosti zahrna jednak subjektívnu nestrannost v tom zmysle, ze ziadny z clenov institúcie, ktorá rozhoduje o veci, nesmie prejavovat osobnú zaujatost, a jednak objektívnu nestrannost v tom zmysle, ze institúcia musí poskytnút dostatocné záruky na vylúcenie akýchkolvek oprávnených pochybností v tomto ohlade (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [277]C-439/11 P, [278]EU:C:2013:513, bod [279]155 a citovanú judikatúru). 273 Predmetom tohto zalobného dôvodu je iba pojem objektívnej nestrannosti. Zalobkyne v podstate tvrdia, ze existujú legitímne pochybnosti o objektívnej nestrannosti Komisie, kedze údajne rozhodla o dôvodnosti svojich vlastných posúdení. 274 Je vsak nutné konstatovat, ze táto výhrada nemôze sama osebe za okolností prejednávanej veci mat za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia. Treba totiz uviest, ze Komisia nevyuzila svoju právomoc volnej úvahy pri prílezitosti kvalifikácie dotknutého porusenia alebo preskúmania úcasti spolocnosti Icap, ktorá by sa mohla vyznacovat nedostatkom objektívnej nestrannosti, ako to potvrdzuje aj celkové preskúmanie Vseobecným súdom v rámci preskúmania prvého, druhého a tretieho zalobného dôvodu. 275 V tejto súvislosti treba uviest, ze kritika zalobkýn sa týkala dôvodnosti kvalifikácie porusení z hladiska ciela vytýkaných Komisiou (prvý zalobný dôvod) a konstatovaní úcasti spolocnosti Icap na týchto poruseniach (druhý a tretí zalobný dôvod). 276 Pokial ide po prvé o úcast spolocnosti Icap na dotknutých poruseniach, otázka toho, ci prípadný nedostatok objektívnej nestrannosti Komisie mohol mat vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia, sa zamiena s otázkou, ci sú konstatovania uvedené v uvedenom rozhodnutí riadne podlozené dôkazmi, ktoré Komisia predlozila (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, [280]T-62/98, [281]EU:T:2000:180, bod [282]270, a zo 16. júna 2011, Bavaria/Komisia, [283]T-235/07, [284]EU:T:2011:283, bod [285]226), posudzovanou v rámci preskúmania druhého a tretieho zalobného dôvodu. 277 Za predpokladu, ze by prípadný nedostatok objektívnej nestrannosti Komisie mohol viest k nesprávnemu konstatovaniu úcasti spolocnosti Icap na porusení UBS/RBS z roku 2008 alebo na niektorých obdobiach porusení UBS/RBS z roku 2007, Citi/RBS, Citi/DB a Citi/UBS, treba uviest, ze zrusenie napadnutého rozhodnutia sa uz v tomto ohlade konstatovalo. 278 Pokial ide o dalsie konstatovania v napadnutom rozhodnutí, vada spocívajúca v prípadnom nedostatku objektívnej nestrannosti Komisie by mohla mat za následok zrusenie uvedeného rozhodnutia len vtedy, keby sa preukázalo, ze ak by táto vada neexistovala, napadnuté rozhodnutie by mohlo mat iný obsah (rozsudok zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, [286]T-62/98, [287]EU:T:2000:180, bod [288]283). V prejednávanej veci sa vsak v rámci celkového preskúmania relevantných dôvodov tohto rozhodnutia konstatovalo, ze s výnimkou aspektov uvedených v bode 277 vyssie Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala úcast spolocnosti Icap na piatich zo siestich dotknutých porusení. 279 Pokial ide po druhé o kvalifikáciu porusenia z hladiska ciela v napadnutom rozhodnutí, rovnako treba prijat záver, ze vada spocívajúca v prípadnom nedostatku objektívnej nestrannosti Komisie nemohla mat vplyv na obsah uvedeného rozhodnutia, kedze v rámci odpovede na prvý zalobný dôvod sa prijal záver, ze pri uplatnení takej kvalifikácie dotknutého porusenia nedoslo k nesprávnemu posúdeniu, ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 280 Stvrtý zalobný dôvod teda treba zamietnut. 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na stanovení výsky pokút 281 V tomto zalobnom dôvode zalobkyne spochybnujú výsku pokút, ktoré mali zaplatit. V rámci neho uvádzajú niekolko výhrad, medzi nimi aj nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 282 Vseobecný súd sa domnieva, ze je potrebné skúmat najskôr túto poslednú výhradu. 283 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia bola viazaná svojimi usmerneniami z roku 2006 a ze na základe uplatnenia bodu 37 týchto usmernení mala odôvodnit, preco sa odchýlila od svojej vseobecnej metodiky. Uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie v tomto ohlade neobsahuje primerané odôvodnenie a ze pokuty sa mali urcit na základe maklérskych poplatkov zaplatených spolocnosti Icap. Dodávajú, ze Komisia neposkytla dostatocné odôvodnenie ani v súvislosti s urcením výsky ulozených pokút. Zastávajú názor, ze metodika, ktorú Komisia vysvetlila vo svojich písomnostiach alebo pocas stretnutia, ktoré sa uskutocnilo vo fáze správneho konania, bola prílis zlozitá, neurcitá a neprimeraná. 284 Komisia v odpovedi na tvrdenie zalozené na nedostatocnom odôvodnení jej rozhodnutia nevypocítat pokuty na základe maklérskych poplatkov, uvádza, ze jej dôvody sú jasne vysvetlené v odôvodnení 287 napadnutého rozhodnutia. 285 Pokial ide o tvrdenie o nedostatocnom odôvodnení v súvislosti s pouzitou metódou výpoctu pokút, Komisia uvádza, ze zalobkyne boli pocas správneho konania informované o metóde, ktorá bude pouzitá. Dodáva, ze napadnuté rozhodnutie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené, kedze odkazuje na závaznost, dlzku a povahu úcasti spolocnosti Icap na dotknutých poruseniach. Vo svojich písomnostiach poskytla dodatocné vysvetlenia týkajúce sa metodiky, ktorou sa riadila v uvedenom rozhodnutí, hoci aj nadalej tvrdí, ze to nebola povinná urobit. 286 Treba pripomenút, ze v bode 9.3 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa výpoctu výsky pokút, Komisia po prvé zdôraznila, ze pouzila bod 37 svojich usmernení z roku 2006, v ktorom sa uvádza, ze konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky uvedenej v usmerneniach (odôvodnenia 286 az 288). Po druhé na tom istom mieste spresnila, ze uplatnila znízenie pri prílezitosti stanovenia základnej výsky pokuty pre porusenia Citi/UBS a Citi/DB, pri ktorých predpokladala rovnaké konanie spolocnosti Icap, s cielom vyhnút sa neprimeranej výske pokút, bez toho, aby poskytla spresnenie o úrovni tohto znízenia (odôvodnenie 289). Pokial ide po tretie o urcenie základnej výsky pokuty, uviedla, ze vzala do úvahy závaznost a dlzku trvania dotknutých porusení, ako aj povahu úcasti spolocnosti Icap, bez toho, aby vysvetlila vplyv týchto skutocností na základnú výsku pokút (odôvodnenia 290 az 296). Pokial ide po stvrté o urcenie konecnej výsky pokút, vzhladom na to, ze neexistovali pritazujúce, ani polahcujúce okolnosti alebo prekrocenie stropu 10 % obratu, urcila rovnakú výsku ako bola základná výska (odôvodnenia 297 az 300). 287 Ako bolo uznané ustálenou judikatúrou, povinnost odôvodnenia upravená v clánku 296 druhom odseku ZFEÚ tvorí podstatnú formálnu nálezitost, ktorú je nevyhnutné odlísit od otázky opodstatnenosti odôvodnenia, ktorá sa týka zákonnosti merita sporného aktu. Z tohto hladiska musí byt pozadované odôvodnenie prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia aktu a príslusnému súdu preskúmat ho. Pokial ide konkrétne o odôvodnenie individuálnych rozhodnutí, povinnost odôvodnit takéto rozhodnutia má za ciel okrem snahy umoznit preskúmanie súdom poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (pozri rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [289]C-521/09 P, [290]EU:C:2011:620, body [291]146 az [292]148 a citovanú judikatúru; z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [293]C-439/11 P, [294]EU:C:2013:513, body [295]114 a [296]115, a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [297]T-95/15, [298]EU:T:2016:722, bod [299]44). 288 Okrem toho poziadavka odôvodnenia sa musí preskúmat vzhladom na okolnosti prejednávanej veci, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa vsak, aby odôvodnenie uvádzalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa musí posúdit nielen v súvislosti so znením tohto aktu, ale aj so zretelom na jeho kontext a vsetky právne ustanovenia, ktoré upravujú dotknutú oblast (pozri rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [300]C-521/09 P, [301]EU:C:2011:620, bod [302]150; z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [303]C-439/11 P, [304]EU:C:2013:513, bod [305]116, a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [306]T-95/15, [307]EU:T:2016:722, bod [308]45). 289 Pokial sa Komisia rozhodne odchýlit sa od vseobecných metód uvedených v usmerneniach z roku 2006, ktorými sa sama obmedzila pri výkone svojej diskrecnej právomoci v súvislosti so stanovením pokút, pricom sa tak, ako v prejednávanej veci, opiera o bod 37 týchto usmernení, tieto poziadavky odôvodnenia sú nastolené o to výraznejsie (rozsudok z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [309]T-95/15, [310]EU:T:2016:722, bod [311]48). V tejto súvislosti treba pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej usmernenia vyjadrujú konvencné pravidlá postupu, ktorých sa Komisia musí vo svojej praxi pridrzat a od ktorých sa nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré by neboli v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [312]C-70/12 P, neuverejnený, [313]EU:C:2013:351, bod [314]53, a z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [315]C-439/11 P, [316]EU:C:2013:513, bod [317]60 a citovanú judikatúru). Toto odôvodnenie musí byt o to presnejsie, ze bod 37 usmernení sa obmedzuje na vseobecný odkaz na "konkrétne okolnosti danej veci" a ponecháva tak Komisii sirokú mieru volnej úvahy na to, aby tak ako v prejednávanej veci pristúpila k výnimocnej úprave základných súm pokút dotknutých podnikov. V takomto prípade má totiz dodrzanie záruk, ktoré právny poriadok Únie stanovuje pre správne konania, vrátane povinnosti odôvodnenia, Komisiou o to zásadnejsí význam (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [318]C-269/90, [319]EU:C:1991:438, bod [320]14). 290 Judikatúra este spresnila, ze odôvodnenie teda v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Absencia odôvodnenia totiz nemôze byt napravená tým, ze dotknutá osoba sa dozvie o dôvodoch rozhodnutia v priebehu konania pred súdmi Únie (rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [321]C-521/09 P, [322]EU:C:2011:620, bod [323]149; z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia, [324]C-628/10 P a C-14/11 P, [325]EU:C:2012:479, bod [326]74, a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [327]T-95/15, [328]EU:T:2016:722, bod [329]46). 291 Pokial ide o rozhodnutie o ulození pokuty, Komisia je povinná uviest odôvodnenie, najmä co sa týka výsky ulozenej pokuty a metódy zvolenej v tomto ohlade (rozsudok z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [330]T-43/02, [331]EU:T:2006:270, bod [332]91). Vo svojom rozhodnutí má uviest kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili posúdit závaznost a trvanie porusenia bez toho, aby v nom bola povinná uviest podrobnejsie vysvetlenie alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (rozsudok z 13. júla 2011, Schindler Holding a i./Komisia, [333]T-138/07, [334]EU:T:2011:362, bod [335]243). Musí vsak vysvetlit, ako posúdila a zhodnotila skutocnosti, ktoré vzala do úvahy (rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [336]C-386/10 P, [337]EU:C:2011:815, bod [338]61). 292 Na prvom mieste, v prejednávanej veci treba uviest, ze dôvody, pre ktoré sa Komisia rozhodla odchýlit sa od metodiky uvedenej v usmerneniach z roku 2006 na základe ich bodu 37 mozno odvodit zo znenia odôvodnenia 287 napadnutého rozhodnutia. Vyplývajú zo skutocnosti, ze spolocnost Icap nepôsobila na trhu derivátov denominovaných v japonských jenoch, a preto zohladnenie hodnoty predaja, konkrétne dosiahnutých maklérskych poplatkov, nemohlo odzrkadlit závaznost a povahu dotknutých porusení. 293 Na druhom mieste treba konstatovat, ze odôvodnenie 287 napadnutého rozhodnutia neobsahuje spresnenia, pokial ide o alternatívnu metódu, ktorú Komisia uprednostnila, ale obmedzuje sa len na vseobecné uistenie, ze základná výska odrázala závaznost, dlzku a povahu úcasti spolocnosti Icap na dotknutých poruseniach, ako aj nevyhnutnost zarucit, ze pokuty majú dostatocne odstrasujúci úcinok. 294 Takto koncipované odôvodnenie 287 napadnutého rozhodnutia neumoznuje ani zalobkyniam, aby pochopili dôvodnost metodiky, ktorú Komisia uprednostnila, ani Vseobecnému súdu, aby ju preskúmal. Takéto nedostatocné odôvodnenie sa nachádza aj v odôvodneniach 290 az 296 uvedeného rozhodnutia, ktoré neobsahujú ani minimálne informácie, ktoré by mohli umoznit pochopit a overit relevanciu a posúdenie skutocností, ktoré Komisia vzala do úvahy pri stanovení základnej výsky pokút, a to v rozpore s judikatúrou citovanou v bode 291 vyssie. 295 Z písomností úcastníkov konania vyplýva, ze otázka metodiky, ktorú Komisia plánovala pouzit na úcely výpoctu pokút, sa rozoberala v rámci diskusií so zástupcami zalobkýn v priebehu správneho konania. Na základe judikatúry citovanej v bode 288 vyssie síce treba odôvodnenie právneho aktu preskúmat v rámci jeho súvislostí, ale nemozno usudzovat, ze uskutocnenie spomínaných prieskumných a neformálnych diskusií môze Komisiu zbavit v napadnutom rozhodnutí povinnosti vysvetlit metodiku, ktorú uplatnila na úcely urcenia ulozených pokút. 296 V bode 176 vyjadrenia k zalobe Komisia zdôraznuje existenciu pätstupnového kritéria pre výpocet základnej výsky pokút. Na základe judikatúry citovanej v bode 290 vyssie sa vsak takéto vysvetlenie poskytnuté vo fáze pred zacatím konania pred Vseobecným súdom nemôze zohladnit na úcely posúdenia toho, ci Komisia dodrzala svoju povinnost odôvodnenia. 297 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze pokial ide o urcenie pokút ulozených spolocnosti Icap za dotknuté porusenia, napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené. 298 Treba preto vyhoviet piatemu zalobnému dôvodu a zrusit clánok 2 napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu bez toho, aby bolo treba preskúmat dalsie výhrady patriace k tomuto zalobnému dôvodu a výhrady patriace k siestemu zalobnému dôvodu, ktorý sa týka zákonnosti uvedeného clánku. 299 Vzhladom na to, ze clánok 2 napadnutého rozhodnutia sa zrusuje v celom rozsahu, nie potrebné preskúmat návrhy na zmenu, ktoré zalobkyne predkladajú subsidiárne. O trovách 300 Podla clánku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Vseobecný súd môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 301 V prejednávanej veci sa zalobkyniam vyhovelo v podstatnej casti ich návrhov. Za týchto okolností preto bude spravodlivým posúdením okolností prípadu rozhodnutie, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit tri stvrtiny trov konania zalobkýn. 302 Napokon, pokial ide o to, ze zalobkyne ziadajú, aby Komisia nahradila trovy konania a "dalsie náklady vynalozené v rámci tohto konania", treba pripomenút, ze na základe clánku 140 písm. b) rokovacieho poriadku sa nutné výdavky vynalozené úcastníkmi konania v súvislosti s konaním povazujú za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá rozsírená komora), rozhodol takto: 1. Clánok 1 písm. a) rozhodnutia Európskej komisie C(2015) 432 final zo 4. februára 2015 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39861 - Úrokové deriváty v jenoch), sa zrusuje v rozsahu, v akom sa vztahuje na obdobie po 22. auguste 2007. 2. Clánok 1 písm. b) rozhodnutia C(2015) 432 final sa zrusuje. 3. Clánok 1 písm. d) rozhodnutia C(2015) 432 final sa zrusuje v rozsahu, v akom sa vztahuje na obdobie od 5. marca do 27. apríla 2010. 4. Clánok 1 písm. e) rozhodnutia C(2015) 432 final sa zrusuje v rozsahu, v akom sa vztahuje na obdobie do 18. mája 2010. 5. Clánok 1 písm. f) rozhodnutia C(2015) 432 final sa zrusuje v rozsahu, v akom sa vztahuje na obdobie do 18. mája 2010. 6. Clánok 2 rozhodnutia C(2015) 432 final sa zrusuje. 7. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 8. Spolocnosti Icap plc, Icap Management Services Ltd a Icap New Zealand Ltd znásajú jednu stvrtinu svojich vlastných trov konania. 9. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit tri stvrtiny trov konania spolocností Icap, Icap Management Services a Icap New Zealand. Prek Buttigieg Schalin Berke Costeira Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. novembra 2017. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Správne konanie, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie B. Napadnuté rozhodnutie 1. Dotknuté výrobky 2. Konanie, ktoré sa vytýka spolocnosti Icap 3. Výpocet pokuty II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O prípustnosti dokumentu a zalobného návrhu 1. O prípustnosti stvrtého zalobného návrhu zalobkýn 2. O spochybnení prípustnosti listu zalobkýn B. O návrhoch na zrusenie 1. Prvý zalobný dôvod zalozený na nesprávnom výklade a uplatnovaní pojmu obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení pojmu "ulahcovanie" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a judikatúry a) O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia nedodrzala kritériá "ulahcenia" vyplývajúce z judikatúry 1) O prvej výhrade zalozenej na tom, ze sa nepreukázalo, ze Icap vedela o existencii tajnej dohody medzi dotknutými bankami v rámci niektorých zo siestich dotknutých porusení i) O dôkaze predlozenom Komisiou týkajúcom sa toho, ze Icap vedela o úlohe, ktorú RBS zohrávala v rámci porusenia UBS/RBS z roku 2007 ii) O dôkaze predlozenom Komisiou týkajúcom sa toho, ze Icap vedela o úlohe, ktorú RBS zohrávala v rámci porusenia UBS/SBR z roku 2008 iii) O dôkaze predlozenom Komisiou, ze Icap vedela o úlohe spolocností DB a UBS v rámci porusení Citi/DB a Citi/UBS 2) O tretej výhrade, v ktorej sa spochybnuje, ze Icap prispela k dosiahnutiu spolocných cielov dotknutých bánk 3) O druhej výhrade, v ktorej sa spochybnuje existencia úmyslu spolocnosti Icap prispievat k realizácii spolocných cielov dotknutých bánk b) O tretej casti zalozenej na nesprávnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa toho, ze Icap vyuzila svoje kontakty, aby ovplyvnila podklady niektorých bánk c) O prvej casti zalozenej na porusení zásady právnej istoty 3. O tretom zalobnom dôvode, ktorý sa zakladá na nesprávnom urcení trvania dotknutého porusenia a) O dlzke trvania úcasti spolocnosti Icap na porusení UBS/RBS z roku 2007 b) O dlzke trvania úcasti spolocnosti Icap na porusení Citi/RBS c) O dlzke trvania úcasti spolocnosti Icap na poruseniach Citi/DB a Citi/UBS d) O dlzke trvania úcasti spolocnosti Icap na porusení UBS/DB 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad prezumpcie neviny a riadnej správy 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na stanovení výsky pokút O trovách __________________________________________________________________ ( [339]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXRVXYZj/L88527-7740TMP.html#t-ECR_62015TJ0180_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:171:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A283&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A283&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A283&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point113 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point114 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point115 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point116 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point117 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point118 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point119 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point120 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point121 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point122 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point123 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point124 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point125 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point126 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point127 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A408&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A387&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point265 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point266 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point267 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point268 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point269 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A181&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A181&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A181&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point182 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&locale=sk 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&locale=sk 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&locale=sk 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A59&locale=sk 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A827&locale=sk 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A827&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A827&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A312&locale=sk 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A312&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A312&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&locale=sk 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 211. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A59&locale=sk 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point156 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point157 219. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point158 222. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point159 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&locale=sk 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point484 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&locale=sk 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point481 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point482 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point483 244. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&locale=sk 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 247. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point484 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&locale=sk 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point2803 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point2804 254. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 258. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&locale=sk 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 261. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&locale=sk 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 264. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&locale=sk 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 266. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point158 267. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&locale=sk 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&locale=sk 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 272. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&locale=sk 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 274. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point154 277. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point155 280. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180&locale=sk 281. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 282. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point270 283. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A283&locale=sk 284. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A283&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 285. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A283&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point226 286. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180&locale=sk 287. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 288. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point283 289. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 290. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 291. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point146 292. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 293. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 294. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 295. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point114 296. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point115 297. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 298. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 299. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 300. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 301. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 302. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point150 303. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 304. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 305. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point116 306. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 307. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 308. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 309. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 310. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 311. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 312. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 313. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 314. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 315. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 316. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 317. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 318. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&locale=sk 319. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 320. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 321. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 322. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 323. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point149 324. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&locale=sk 325. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 326. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 327. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 328. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 329. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 330. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&locale=sk 331. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 332. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 333. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A362&locale=sk 334. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 335. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A362&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point243 336. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 337. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 338. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 339. file:///tmp/lynxXXXXRVXYZj/L88527-7740TMP.html#c-ECR_62015TJ0180_SK_01-E0001