ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 24. septembra 2019 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Chemický priemysel - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom - Pojem státna pomoc - Státne prostriedky - Výhoda - Vymáhanie - Hospodárska kontinuita - Zásada riadnej správy vecí verejných - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-121/15, Fortischem, a.s., so sídlom v Novákoch (Slovensko), v zastúpení: C. Arhold, P. Hodál a M. Staron, avocats, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Armati a G. Conte, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje AlzChem AG, so sídlom v Trostbergu (Nemecko), v zastúpení: pôvodne P. Alexiadis, solicitor, A. Borsos a I. Georgiopoulos, avocats, neskôr P. Alexiadis, A. Borsos a V. Dolka, avocats, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánkov 1 a 3 az 5 rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1826 z 15. októbra 2014 o státnej pomoci SA.33797 (2013/C) (ex 2013/NN) (ex 2011/CP) poskytnutej Slovenskom podniku NCHZ ([2]Ú. v. EÚ L 269, 2015, s. 71), zalozený na clánku 263 ZFEÚ, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory G. Berardis, sudcovia S. Papasavvas a O. Spineanu-Matei (spravodajkyna), tajomník: P. Cullen, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. apríla 2019, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Novácke chemické závody, a. s. v konkurze (dalej len "NCHZ"), bola výrobcom chemických látok v súkromnom vlastníctve pozostávajúcim z troch divízií. Táto spolocnost prevádzkovala chemický závod nachádzajúci sa v Trencianskom kraji (Slovenská republika). Hlavným predmetom cinnosti spolocnosti bola výroba karbidu vápnika a technických plynov, polyvinylchloridu a jeho vedlajsích produktov a v coraz väcsej miere aj základných a speciálnych nízkotonáznych chemických látok. 2 Dna 8. októbra 2009, ked jej vlastníkom bola Disor Holdings Ltd, NCHZ po tom, co vyhlásila, ze nie je schopná udrzat prevádzku, a podala návrh na vyhlásenie konkurzu, vstúpila do konkurzného konania. 3 Slovenská republika prijala 5. novembra 2009 zákon c. 493/2009 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spolocností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (dalej len "zákon o strategických spolocnostiach"). Tento zákon, ktorý nadobudol úcinnost 1. decembra 2009, poskytol státu prednostné právo na kúpu strategických spolocností v konkurznom konaní a od správcu konkurznej podstaty vyzadoval, aby zabezpecil pokracovanie prevádzky strategickej spolocnosti pocas tohto konania. Slovenské orgány 2. decembra 2009 vyhlásili NCHZ za "strategickú spolocnost" v zmysle uvedeného zákona, pricom tento statút mala uvedená spolocnost az do skoncenia úcinnosti tohto zákona 31. decembra 2010 (dalej len "prvé obdobie konkurzu"). NCHZ bola jedinou spolocnostou, na ktorú sa uplatnil uvedený zákon, ktorý od správcu konkurznej podstaty vyzadoval, aby zabezpecil pokracovanie prevádzky spolocnosti a zabránil neodôvodnenému hromadnému prepústaniu. 4 Dna 28. decembra 2009 bol vytvorený "príslusný orgán" v zmysle § 82 zákona c. 7/2005 Z. z. o konkurze a restrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (dalej len "zákon o konkurze") (dalej len "príslusný orgán"). Tento orgán podla uvedeného zákona tvoril veritelský výbor, ktorý zastupoval nezabezpecených veritelov, ktorí boli majitelmi nezabezpecených pohladávok voci spolocnosti v konkurze ku dnu zacatia konkurzného konania a ktorí prihlásili svoje pohladávky ako "predkonkurzné pohladávky" (dalej len "veritelský výbor"), zabezpecení veritelia, teda veritelia, ktorých pohladávky boli urcitým spôsobom zabezpecené, a súd v Trencíne (Slovenská republika). 5 Dna 29. decembra 2009 bol prvý správca z osobných dôvodov nahradený novým správcom (dalej len "správca"). 6 Dna 17. júna 2010 súd v Trencíne ulozil správcovi, aby predal NCHZ ako fungujúci podnik podla fáz postupu, ktoré vypracoval. Po vyhlásení verejnej sútaze 12. augusta 2010 (dalej len "verejná sútaz z roku 2010") príslusný orgán 24. novembra 2010 odmietol jedinú predlozenú ponuku. Dna 3. decembra 2010 súd v Trencíne ulozil správcovi, aby vypracoval podrobnú analýzu ekonomickej situácie NCHZ. V závislosti od výsledkov tejto analýzy mal správca bud prijat, alebo odmietnut jedinú predlozenú ponuku. Táto analýza bola vypracovaná 8. decembra 2010 a správca oznámil, ze ponuka bude odmietnutá. 7 Po 31. decembri 2010 sa na NCHZ vztahoval zákon o konkurze (dalej len "druhé obdobie konkurzu"). Na spolocnom zasadnutí z 26. januára 2011, ktorého sa zúcastnili veritelia, ktorí boli clenmi veritelského výboru, a zabezpecení veritelia, ich správca informoval, ze náklady na prevádzkovanie NCHZ sú vyssie ako výnosy z prevádzkovania. Tiez im predlozil svoju ekonomickú analýzu z 23. decembra 2010, ktorá bola doplnená prezentáciou vedenia spolocnosti. Uvedení veritelia rozhodli o pokracovaní prevádzky NCHZ (dalej len "rozhodnutie z 26. januára 2011"). Kedze toto rozhodnutie 17. februára 2011 schválil aj súd v Trencíne, správca pokracoval v prevádzke uvedenej spolocnosti. 8 Dna 7. júna 2011 vydal súd v Trencíne príkaz, ktorým správcovi ulozil, aby uskutocnil predaj NCHZ v súlade s postupom verejnej sútaze zacatým uvedeným súdom (dalej len "postup verejnej sútaze z roku 2011"). Po vyhlásení verejnej sútaze 12. júla 2011 (dalej len "verejná sútaz z roku 2011") boli 29. novembra 2011 predlozené dve ponuky. 9 Dna 13. októbra 2011 bola Európskej komisii dorucená staznost spolocnosti AlzChem AG týkajúca sa neoprávnenej pomoci, ktorú Slovenská republika údajne poskytla NCHZ. AlzChem je spolocnostou so sídlom v Nemecku, ktorá pôsobí na viacerých trhoch cistých chemikálií v niektorých clenských státoch Európskej únie, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika. Táto staznost bola doplnená 14. júna 2012. 10 Komisia 17. októbra 2011 zaslala dorucenú staznost slovenským orgánom spolu so ziadostou o informácie. Dalsie ziadosti o informácie im Komisia zaslala 22. marca 2012 a 21. júna 2012. Slovenské orgány odpovedali na vsetky tieto ziadosti. 11 Dna 7. decembra 2011 správca informoval súd v Trencíne o výsledkoch postupu verejnej sútaze z roku 2011 a hlasovaní veritelov v rámci príslusného orgánu. Dna 14. decembra 2011 súd v Trencíne poziadal správcu, aby posúdil dodatocnú ponuku. Dna 15. decembra 2011 správca vypracoval analýzu, podla ktorej táto ponuka vzhladom na to, ze sa týkala len casti majetku NCHZ, nebola v najlepsom záujme veritelov. Dna 29. decembra 2011 súd v Trencíne vydal príkaz, ktorým poziadal správcu, aby za úspesného uchádzaca vyhlásil spolocnost Via Chem Slovakia, a.s.. Po uzavretí zmluvy o predaji medzi touto spolocnostou a NCHZ 16. januára 2012 tento predaj 19. júla 2012 schválil Protimonopolný úrad SR a bol ukoncený 31. júla 2012. 12 Dna 1. augusta 2012 Via Chem Slovakia predala chemickú divíziu NCHZ s výnimkou nehnutelného majetku (budov a pozemkov) zalobkyni, spolocnosti Fortischem, a.s., ktorá pôsobí v odvetví výroby chemikálií. Zalobkynu vlastní Energochemica SE a - ako zalobkyna oznámila Vseobecnému súdu na pojednávaní v reakcii na jeho otázku - bola zalozená v máji 2012. Nehnutelný majetok potrebný na chemickú výrobu bol poskytnutý zalobkyni na základe zmluvy o prenájme. 13 Na ziadost AlzChem sa 24. januára 2013 uskutocnilo stretnutie Komisie a tejto spolocnosti, ktorá e-mailami z 8. a 22. marca 2013 poslala doplnujúce informácie. 14 Listom z 2. júla 2013 Komisia oznámila slovenským orgánom svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ ([3]Ú. v. EÚ C 297, 2013, s. 85), a to pokial ide jednak o súhlas státu s pokracovaním prevádzky NCHZ v období od decembra 2009 do decembra 2010 prostredníctvom zákona o strategických spolocnostiach, a jednak o rozhodnutie z 26. januára 2011 o pokracovaní prevádzky NCHZ po skoncení úcinnosti zákona o strategických spolocnostiach. Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosti, ci verejná sútaz z roku 2011, prostredníctvom ktorej bola NCHZ predaná, bola bez podmienok, a uviedla, ze existujú významné náznaky, ze hospodárska kontinuita medzi NCHZ a novým subjektom nebola prerusená. 15 V nadväznosti na rozhodnutie z 2. júla 2013 boli Komisii dorucené pripomienky slovenských orgánov, ako aj AlzChem a dalsej zainteresovanej strany. Pripomienky týchto zainteresovaných tretích strán, spolu s dalsími otázkami, boli zaslané slovenským orgánom, ktoré predlozili svoje pripomienky 14. januára 2014. 16 V dnoch 7. októbra 2013 a 17. februára 2014 sa na ziadost slovenských orgánov uskutocnili stretnutia útvarov Komisie a slovenských orgánov. Dna 20. marca 2014 Komisia zaslala jednej zo zainteresovaných tretích strán doplnujúcu ziadost o objasnenie, na ktorú táto tretia strana odpovedala 6. mája 2014. Komisia zaslala 2. mája 2014 slovenským orgánom dalsie otázky, na ktoré slovenské orgány odpovedali 14. a 30. mája 2014. II. Napadnuté rozhodnutie 17 Dna 15. októbra 2014 Komisia prijala rozhodnutie (EÚ) 2015/1826 o státnej pomoci SA.33797 (2013/C) (ex 2013/NN) (ex 2011/CP) poskytnutej Slovenskom podniku NCHZ ([4]Ú. v. EÚ L 269, 2015, s. 71; dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 18 Komisia sa domnievala, ze vyhlásenie NCHZ za strategickú spolocnost (dalej len "prvé opatrenie") predstavovalo selektívnu výhodu v prospech tejto spolocnosti, bolo pripísatelné státu, viedlo k pouzitiu státnych prostriedkov a malo za následok narusenie hospodárskej sútaze na trhu otvorenom pre obchodovanie medzi clenskými státmi. Komisia z toho vyvodila, ze toto opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a ze táto pomoc je neoprávnená a nezlucitelná s vnútorným trhom (odôvodnenia 110 a 114 az 124 napadnutého rozhodnutia). Po tom, co konstatovala, ze výska státnej pomoci zodpovedá sume 4783424,10 eura, dospela k záveru, ze táto pomoc sa musí vymôct od NCHZ, a ze príkaz na vymáhanie by sa mal rozsírit aj na zalobkynu, ktorá je prepojená s NCHZ formou hospodárskej kontinuity (odôvodnenia 101 a 174 napadnutého rozhodnutia). 19 Na druhej strane Komisia dospela k záveru, ze pokracovanie prevádzky NCHZ na základe rozhodnutia z 26. januára 2011 nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze nie sú splnené najmenej dve z kumulatívnych podmienok podmienujúcich existenciu státnej pomoci, konkrétne pripísatelnost dotknutého opatrenia státu a existencia hospodárskej výhody (odôvodnenie 113 napadnutého rozhodnutia). 20 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Státna pomoc vo výske 4783424,10 [eura] poskytnutá NCHZ [jej] vyhlásením za strategickú spolocnost podla zákona [o strategických spolocnostiach], cím bola táto spolocnost uchránená od standardného uplatnovania zákona o konkurze, bola neoprávnene vykonaná [Slovenskou republikou] v rozpore s clánkom 108 ods. 3 [ZFEÚ] a je nezlucitelná s vnútorným trhom. ... Clánok 3 1. [Slovenská republika] vymôze od NCHZ neoprávnenú pomoc uvedenú v clánku 1. 2. Vzhladom na hospodársku kontinuitu medzi NCHZ a [zalobkynou] sa povinnost vrátenia pomoci rozsiruje aj na [zalobkynu]. 3. Sumy, ktoré sa majú vymôct, zahrnajú úroky odo dna, kedy boli tieto sumy poskytnuté NCHZ, az do ich skutocného vrátenia. 4. Úrok sa vypocíta na zlozenom základe v súlade s kapitolou V nariadenia (ES) c. 794/2004... a nariadením (ES) c. 271/2008..., ktorým sa mení nariadenie (ES) c. 794/2004. Clánok 4 1. Vymozenie pomoci uvedenej v clánku 1 bude okamzité a úcinné. 2. [Slovenská republika] zabezpecí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do styroch mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia. Clánok 5 1. [Slovenská republika] do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predlozí tieto informácie: a) celkovú sumu (istinu a úroky z vymáhanej sumy), ktorá sa má od príjemcov vymôct; b) podrobný opis opatrení, ktoré sa prijali alebo ktoré sa plánujú prijat na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím; c) dokumenty preukazujúce, ze príjemcovi bolo nariadené vrátit pomoc. 2. [Slovenská republika] bude informovat Komisiu o priebehu vnútrostátnych opatrení prijatých na vykonanie tohto rozhodnutia az do vymozenia pomoci uvedenej v clánku 1. Na poziadanie Komisie bezodkladne poskytne informácie o opatreniach, ktoré sa prijali alebo ktoré sa plánujú prijat na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o výske pomoci a úroku z vymáhanej sumy, ktoré uz príjemcovia vrátili. Clánok 6 Toto rozhodnutie je urcené [Slovenskej republike]." III. Konanie 21 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 6. marca 2015 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 22 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 14. júla 2015 podala AlzChem návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 23 Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 6. augusta 2015 zalobkyna poziadala, aby sa s urcitými informáciami uvedenými v zalobe a v jej prílohách, ako aj v replike a v jej prílohe zaobchádzalo dôverne vo vztahu k AlzChem, ak sa vyhovie jej návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. K svojej ziadosti pripojila nedôverné znenie týchto písomností. 24 Predseda deviatej komory uznesením z 22. septembra 2015 vyhovel návrhu AlzChem na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Vedlajsiemu úcastníkovi boli dorucené nedôverné znenia zaloby, repliky a ich príloh, ktoré pripravila zalobkyna. Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 8. októbra 2015 vedlajsí úcastník vyjadril nesúhlas so ziadostou o dôverné zaobchádzanie. 25 Dna 8. októbra 2015 bola prejednávaná vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v deviatej komore. Rozhodnutím predsedu Vseobecného súdu z 3. októbra 2016 bola prejednávaná vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi. Kedze sa zmenilo zlozenie komôr Vseobecného súdu, podla clánku 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený k siestej komore, ktorej bola z tohto dôvodu prejednávaná vec pridelená. 26 Dna 6. februára 2017 Vseobecný súd (siesta komora) polozil zalobkyni písomné otázky týkajúce sa jej ziadosti o dôverné zaobchádzanie. Zalobkyna odpovedala na tieto otázky v urcenej lehote. 27 Predseda siestej komory Vseobecného súdu uznesením z 13. septembra 2017, Fortischem/Komisia ([5]T-121/15, neuverejnené, [6]EU:T:2017:648), vyhovel ziadosti o dôverné zaobchádzanie s urcitými informáciami uvedenými v zalobe, ako aj s urcitými údajmi uvedenými vo viacerých prílohách zaloby a repliky a v zostávajúcej casti ziadost o dôverné zaobchádzanie zamietol. Rozhodnutie o trovách bolo odlozené na neskôr. Dna 26. októbra 2017 bolo vedlajsiemu úcastníkovi dorucené nedôverné znenie listín uvedených v bodoch 1 a 2 výroku uznesenia z 13. septembra 2017, Fortischem/Komisia ([7]T-121/15, neuverejnené, [8]EU:T:2017:648), ktoré pripravila zalobkyna. 28 Dna 5. januára 2018 vedlajsí úcastník dorucil do kancelárie Vseobecného súdu vyjadrenie vedlajsieho úcastníka. 29 Komisia a zalobkyna 5. a 7. februára 2018 dorucili do kancelárie Vseobecného súdu svoje pripomienky k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka. 30 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 89 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky, pricom ich vyzval, aby predlozili urcitý dokument. Úcastníci konania odpovedali na tieto otázky v urcených lehotách a predlozili vyziadaný dokument. 31 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 10. apríla 2019. IV. Návrhy úcastníkov konania 32 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánok 1 a clánky 3 az 5 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 33 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 34 Vedlajsí úcastník v podstate navrhuje zamietnut zalobu. V. Právny stav 35 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza sest zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti vykonat starostlivé a nestranné preskúmanie, ako aj na porusení povinnosti spolupráce, ktorú má Komisia. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, pokial ide o záver Komisie týkajúci sa existencie státnej pomoci poskytnutej NCHZ. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 a clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj clánku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([9]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) z dôvodu rozsírenia povinnosti vymáhania údajnej státnej pomoci na zalobkynu. Piaty, subsidiárne uvedený zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 a clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 z dôvodu neobmedzenia rozsírenia povinnosti vymáhania údajnej státnej pomoci na zalobkynu na 60 % sumy uvedenej pomoci. Siesty zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 296 ZFEÚ, pokial ide o záver Komisie týkajúci sa existencie hospodárskej kontinuity. 36 Vseobecný súd sa domnieva, ze je vhodné preskúmat najprv tretí zalobný dôvod, potom prvé dve casti prvého zalobného dôvodu, druhý zalobný dôvod, tretiu cast prvého zalobného dôvodu, siesty zalobný dôvod a stvrtý zalobný dôvod a napokon piaty zalobný dôvod. A. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, pokial ide o záver Komisie týkajúci sa existencie státnej pomoci poskytnutej NCHZ 37 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia musí podla judikatúry dostatocne opísat dôvody, pre ktoré skutkové a právne okolnosti, ktoré zhromazdila, preukazujú existenciu státnej pomoci. Komisia preto tiez musí vysvetlit dôvody, pre ktoré skutkové a právne tvrdenia uvedené dotknutým státom nestacili na vyvrátenie existencie takej pomoci. Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je z viacerých hladísk neodôvodnené. V prvom rade uvedené rozhodnutie nie je odôvodnené, pokial ide o závery Komisie, podla ktorých bola zákonom o strategických spolocnostiach NCHZ priznaná hospodárska výhoda, ktorú by táto spolocnost nezískala v rámci standardného konkurzného konania. Podla zalobkyne napriek tomu, ze slovenské orgány uviedli podrobné skutkové tvrdenia preukazujúce, ze veritelia by sa rozhodli pre pokracovanie prevádzky NCHZ, Komisia sa nezaoberala obsahom týchto indícií a namiesto toho len vyjadrila vseobecné a arbitrárne pochybnosti. V druhom rade je napadnuté rozhodnutie neodôvodnené, pokial ide o to, ze zákon o strategických spolocnostiach nesplnal kritérium hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve. 38 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník, spochybnuje dôvodnost argumentácie zalobkyne. 39 Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby mali dotknuté osoby moznost poznat dôvody prijatého opatrenia a súd Únie mohol vykonat jeho preskúmanie [pozri rozsudok z 13. decembra 2018, AlzChem/Komisia, [10]T-284/15, [11]EU:T:2018:950, bod [12]70 (neuverejnený) a citovanú judikatúru]. 40 Povinnost odôvodnenia sa musí posudzovat vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby dotknuté týmto aktom v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ [rozsudok z 13. decembra 2018, AlzChem/Komisia, [13]T-284/15, [14]EU:T:2018:950, bod [15]71 (neuverejnený)]. 41 Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, lebo otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast. Komisia najmä nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktorých sa pred nou dovolávali dotknuté osoby. Stací, ak uvedie skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam [pozri rozsudok z 13. decembra 2018, AlzChem/Komisia, [16]T-284/15, [17]EU:T:2018:950, bod [18]72 (neuverejnený) a citovanú judikatúru]. 42 Napokon zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 296 druhého odseku ZFEÚ je odlisný od zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Zatial co prvý z nich, ktorým sa namieta neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia, totiz spocíva v porusení podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 263 ZFEÚ a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Únie preskúmat z úradnej povinnosti, druhý z nich, ktorý sa týka zákonnosti rozhodnutia z meritórneho hladiska, spocíva v porusení právneho pravidla súvisiaceho s uplatnovaním Zmluvy o FEÚ v zmysle toho istého clánku 263 ZFEÚ a môze byt preskúmaný súdom Únie len vtedy, ak sa ho zalobca dovoláva. Povinnost odôvodnenia je teda otázkou odlisnou od otázky dôvodnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [19]C-367/95 P, [20]EU:C:1998:154, bod [21]67). 43 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 39 az 42 vyssie je potrebné preskúmat, ci napadnuté rozhodnutie trpí neexistenciou alebo nedostatkom odôvodnenia v zmysle clánku 296 ZFEÚ. 44 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze záväzky NCHZ voci rôznym státnym subjektom vznikli v dôsledku stratového charakteru pokracujúcej prevádzky. Uviedla, ze - na rozdiel od praxe zodpovedajúcej vseobecným konkurzným predpisom - ustanovený konkurzný správca nevykonal nijakú analýzu a o budúcnosti NCHZ sa nemohlo rozhodnút na ziadnom zasadnutí veritelov. Poukázala na to, ze ustanovený konkurzný správca uznal, ze na základe zákona o strategických spolocnostiach bol povinný zabezpecit prevádzku NCHZ, pricom vôbec nemohol zvázit iné riesenia (odôvodnenia 79 a 80 napadnutého rozhodnutia). 45 V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, ze rozhodnutie uplatnovat zákon o strategických spolocnostiach na NCHZ nebolo zalozené na úvahách, ktoré by brali do úvahy veritelia tejto spolocnosti, ale na iných verejno-politických úvahách, kedze v znení rozhodnutia slovenskej vlády sa uvádza len strata pracovných miest a konkurencieschopnosti v slovenskom chemickom priemysle, a teda v celej slovenskej ekonomike. Podla Komisie rozhodnutie státu uplatnovat uvedený zákon na NCHZ preto zjavne nebolo odôvodnené na základe zásady veritela v trhovom hospodárstve (odôvodnenie 82 napadnutého rozhodnutia). 46 V reakcii na tvrdenia uvedené slovenskými orgánmi, podla ktorých by sa veritelia pravdepodobne rozhodli pre pokracovanie prevádzky NCHZ, aj keby sa na nu zákon o strategických spolocnostiach neuplatnil, Komisia najmä spresnila, ze v analýze prvého správcu z 26. októbra 2009 (dalej len "analýza z 26. októbra 2009"), na ktorú sa odvolávajú slovenské orgány, neboli spolahlivo preskúmané ostatné mozné riesenia, ze nebolo vykonané podrobnejsie preskúmanie a ze rozhodnutie o pokracovaní prevádzky NCHZ, ktoré bolo prijaté na zaciatku druhého obdobia konkurzu, bolo prijaté v case, ked bola ekonomická situácia veritelov odlisná (odôvodnenia 82 az 84 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie analýza správcu z marca 2014 (dalej len "analýza z marca 2014"), vychádzajúca z metodiky pouzitej na analýzu situácie pocas uvedeného druhého obdobia, bola velmi strucná, hypotetická a vypracovaná ex post (odôvodnenie 87 napadnutého rozhodnutia). Komisia dospela k záveru, ze slovenské orgány nepreukázali, ze ak by sa zákon o strategických spolocnostiach neuplatnil na NCHZ, pokracovanie prevádzky tejto spolocnosti by bolo schválené na zaciatku konkurzného konania alebo pocas roka 2010 na základe riadnej hlbkovej analýzy a diskusie vsetkých zúcastnených strán (odôvodnenie 88 napadnutého rozhodnutia). 47 Okrem toho Komisia zdôraznila odstránenie neistoty, ktorá je nevyhnutne spojená s rozhodovaním podla standardných konkurzných predpisov, z dôvodu uplatnenia zákona o strategických spolocnostiach, kedze prinajmensom do skoncenia úcinnosti uvedeného zákona na konci roka 2010 bolo zarucené pokracovanie úplnej prevádzky NCHZ. Podla Komisie to predstavovalo "jasný signál" v odvetví, konkrétne v odvetví chemického priemyslu, v ktorom bola bezpecnost dodávok pre zákazníkov mimoriadne dôlezitá. Komisia uviedla, ze NCHZ stratila v rokoch 2009 a 2010 niektorých zákazníkov, ako to vyplývalo z ekonomickej analýzy správcu vypracovanej po skoncení úcinnosti zákona o strategických spolocnostiach. Preto sa domnievala, ze ak by sa tento zákon neuplatnoval na NCHZ, existovalo by podstatne vyssie riziko, ze v dôsledku neistoty vyplývajúcej z konkurzného konania poklesnú predaje, ako aj zvýsené riziko, ze veritelia by mohli povazovat pokracovanie prevádzky NCHZ za ekonomicky neúcelné a vyuzit moznost zastavenia prevádzky NCHZ (odôvodnenia 85, 86, 88 a 89 napadnutého rozhodnutia). 48 Komisia dospela k záveru, ze uplatnenie zákona o strategických spolocnostiach poskytlo NCHZ hospodársku výhodu, pretoze chránilo túto spolocnost pred normálnym priebehom konkurzného konania podla zákona o konkurze, kedze pripravilo ustanoveného konkurzného správcu, veritelov a konkurzný súd o moznost zastavit prevádzku NCHZ alebo výrazne znízit pocet zamestnancov, ci uz na zaciatku konkurzného konania, alebo v priebehu roka 2010, s ohladom na vývoj hospodárskej situácie tejto spolocnosti. Podla Komisie prvé opatrenie tiez poskytlo NCHZ, ako aj tretím stranám, najmä zákazníkom a dodávatelom, istotu pokracovania prevádzky tejto spolocnosti, hoci také pokracovanie podla standardných podmienok konkurzu nie je nikdy zabezpecené, a tým poskytlo uvedenej spolocnosti privilegované zaobchádzanie oproti jej konkurentom v podobnej situácii (odôvodnenia 78, 85, 89 a 90 napadnutého rozhodnutia). 49 Z týchto úvah Komisie uvedených v napadnutom rozhodnutí vyplýva, ze - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - Komisia uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze uplatnovanie zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ poskytlo tejto spolocnosti hospodársku výhodu, ktorú by nedosiahla v rámci standardných konkurzných predpisov. Opísala tak svoju analýzu dôsledkov uplatnovania tohto zákona, teda automatické pokracovanie prevádzky NCHZ a prekázku hromadného prepústania, a to nezávisle od vývoja ekonomickej situácie tejto spolocnosti a v case, ked nebola schopná uhrádzat svoje záväzky, najmä voci rôznym verejným subjektom. Komisia tiez spomenula svoj záver, ze toto automatické pokracovanie prevádzky NCHZ poskytlo jej zákazníkom a jej dodávatelom záruku, ktorá by neexistovala v rámci standardného konkurzného konania. 50 Okrem toho Komisia - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - uviedla dôvody, pre ktoré zastávala názor, ze uplatnovanie zákona o strategických spolocnostiach nesplna kritérium hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve, a "[neobmedzila] svoju argumentáciu na konstatovanie, ze uplatnovanie [uvedeného] zákona... spocívalo na verejno-politických úvahách, ktoré by súkromný veritel nevzal do úvahy". Po sformulovaní tohto záveru totiz Komisia - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - tiez odpovedala na tvrdenia slovenských orgánov týkajúce sa stanovísk, ktoré zaujal prvý správca a správca. V tejto súvislosti uviedla dôvody, pre ktoré na jednej strane odmietla tak analýzu z 26. októbra 2009, ako aj analýzu z marca 2014 a na druhej strane sa domnievala, ze nemá k dispozícii dôkazy o tom, ze príslusný orgán by sa vyslovil v prospech pokracovania prevádzky NCHZ pocas prvého obdobia konkurzu. Komisia teda uviedla, ze podla jej názoru analýza z marca 2014, vychádzajúca z metodiky pouzitej na analýzu uvedeného obdobia, bola velmi strucná, hypotetická a vypracovaná ex post, pricom v tejto súvislosti odkázala na rôzne body troch rozsudkov súdov Únie, v ktorých sa konstatovalo, ze na úcely uplatnovania kritéria súkromného investora sú relevantné len dostupné informácie a vývoj, ktorý sa dal predvídat v case prijatia predmetného státneho rozhodnutia. Navyse spomenula, ze podla jej názoru slovenské orgány nepreukázali, ze na zaciatku konkurzného konania alebo v priebehu roka 2010 by pokracovanie prevádzky NCHZ bolo skutocne schválené na základe riadnej hlbkovej analýzy a diskusie vsetkých zúcastnených strán. Napokon poukázala na rozdiel v ekonomickej situácii veritelov pri prijatí rozhodnutia na zaciatku druhého obdobia. 51 Okrem toho argumentácia zalobkyne týkajúca sa neexistencie vysvetlení Komisie, pokial ide o dôvody, pre ktoré by sa príslusný orgán vyslovil v neprospech pokracovania prevádzky NCHZ, sa netýka primeranosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale svedcí o nesúhlase zalobkyne s dôvodnostou argumentácie, ktorú pouzila Komisia pri svojej analýze, ako aj jej záverov v tom zmysle, ze zalobkyna spochybnuje skutocnost, ze nebolo preukázané, ako by rozhodol príslusný orgán. Podla judikatúry citovanej v bode 42 vyssie pritom treba otázku dodrzania povinnosti odôvodnenia a otázku dôvodnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozlísit. 52 Preto nemozno konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie je neodôvodnené, pokial ide o záver Komisie týkajúci sa existencie státnej pomoci poskytnutej NCHZ, a tretí zalobný dôvod teda treba zamietnut. B. O prvej a druhej casti prvého zalobného dôvodu, ktoré sú zalozené na neexistencii prevodu státnych prostriedkov a hospodárskej výhody poskytnutej NCHZ 53 Prvý zalobný dôvod, ktorý je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, sa skladá z troch castí. V rámci prvej casti zalobkyna popiera, ze vyhlásenie NCHZ za "strategickú spolocnost" spôsobilo prevod státnych prostriedkov. V rámci druhej casti tvrdí, ze toto opatrenie neposkytlo NCHZ hospodársku výhodu. V rámci tretej casti tvrdí, ze aj keby Komisia bola oprávnená konstatovat, ze prvým opatrením bola NCHZ poskytnutá státna pomoc, dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia pri výpocte výsky tejto pomoci. 54 Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat najprv prvé dve casti prvého zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú kvalifikácie predmetného opatrenia ako státnej pomoci, zatial co jeho tretia cast, ktorá sa týka výpoctu výsky tejto pomoci, bude preskúmaná po analýze druhého zalobného dôvodu. 55 V rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze posúdenie Komisie uvedené v odôvodneniach 75 az 77 napadnutého rozhodnutia nepreukazuje, ze v dôsledku vyhlásenia NCHZ za "strategickú spolocnost" doslo k prevodu státnych prostriedkov. V prvom rade tvrdí, ze vyhlásenie NCHZ za strategickú spolocnost neviedlo k takému prevodu, lebo Slovenská republika nemusela znásat nijaké dodatocné náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by musela znásat, ak by sa uskutocnilo standardné konkurzné konanie. Podla zalobkyne z judikatúry vyplýva, ze prevod státnych prostriedkov si vyzaduje viac nez abstraktné riziko zvýsenia verejných záväzkov v dôsledku pokracovania prevádzky spolocnosti pocas konkurzného konania, pokial je zvýsenie verejných záväzkov nevyhnutným dôsledkom uplatnovania predmetného zákona o konkurze. Zalobkyna v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok z 1. decembra 1998, Ecotrade ([22]C-200/97, [23]EU:C:1998:579, body [24]36, [25]41 a [26]43). V druhom rade vo svojich pripomienkach k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka tvrdí, ze prirodzené dôsledky pokracovania prevádzky pocas konkurzného konania v nijakom prípade nemozno oznacit za "faktické vzdanie sa verejných pohladávok". Zalobkyna sa domnieva, ze ak by sa prijalo také tvrdenie, kazdé pokracovanie prevádzky spojené so zvýsením záväzkov voci verejným veritelom pocas konkurzného konania by sa mohlo povazovat za prevod státnych prostriedkov. V tretom rade zalobkyna v replike uvádza, ze uznáva, ze kritérium sformulované v rozsudku z 1. decembra 1998, Ecotrade ([27]C-200/97, [28]EU:C:1998:579), na urcenie, ci doslo k prevodu státnych prostriedkov, je dost podobné kritériu, ktoré umoznuje urcit, ci bola poskytnutá hospodárska výhoda. 56 V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v súvislosti s existenciou hospodárskej výhody poskytnutej NCHZ z dôvodu, ze táto spolocnost bola vyhlásená za "strategickú spolocnost". V prvom rade NCHZ nezískala nijakú výhodu, ktorú by nezískala na základe standardných konkurzných predpisov, kedze jej veritelia by sa v kazdom prípade rozhodli pre pokracovanie jej prevádzky a docasný zákaz hromadného prepústania zvýhodnil len Slovenskú republiku, a nie NCHZ. V druhom rade uplatnovanie zákona o strategických spolocnostiach splnalo kritérium hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve, lebo bolo ekonomicky výhodné pre verejných veritelov. 57 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník, spochybnuje dôvodnost argumentácie zalobkyne. 1. Pripomenutie judikatúry 58 Na úvod treba pripomenút, ze ak sa má opatrenie povazovat za státnu pomoc, musí splnat vsetky podmienky uvedené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Po prvé musí íst o zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením [pozri rozsudok z 13. decembra 2018, AlzChem/Komisia, [29]T-284/15, [30]EU:T:2018:950, bod [31]59 (neuverejnený) a citovanú judikatúru]. 59 Podla ustálenej judikatúry len výhody poskytované priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov alebo predstavujúce pre stát dodatocnú zátaz mozno povazovat za pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Zo samotného znenia tohto ustanovenia a procesných pravidiel zavedených clánkom 108 ZFEÚ totiz vyplýva, ze výhody poskytnuté inými prostriedkami, ako sú státne prostriedky, nespadajú do rozsahu pôsobnosti predmetných ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, [32]C-72/91 a C-73/91, [33]EU:C:1993:97, bod [34]19; z 1. decembra 1998, Ecotrade, [35]C-200/97, [36]EU:C:1998:579, bod [37]35, a z 13. marca 2001, PreussenElektra, [38]C-379/98, [39]EU:C:2001:160, bod [40]58). 60 Treba pritom uviest, ze podla ustálenej judikatúry na to, aby sa výhoda poskytnutá jednému alebo viacerým podnikom mohla povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, netreba vo vsetkých prípadoch dokázat, ze doslo k prevodu státnych prostriedkov (rozsudok z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, [41]C-405/16 P, [42]EU:C:2019:268, bod [43]55; pozri v tomto zmysle tiez rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [44]C-387/92, [45]EU:C:1994:100, bod [46]14, a z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, [47]C-6/97, [48]EU:C:1999:251, bod [49]16). 61 Pojem "pomoc" teda zahrna nielen pozitívne plnenia, ako sú subvencie, ale aj zásahy, ktoré rôznymi formami znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku, a hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky (pozri rozsudok z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, [50]C-405/11 P, neuverejnený, [51]EU:C:2013:186, bod [52]30 a citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [53]C-399/10 P a C-401/10 P, [54]EU:C:2013:175, bod [55]101 a citovanú judikatúru). 62 Okrem toho podla judikatúry má pojem státna pomoc, ktorý je definovaný v Zmluve, právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych kritérií. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a s ohladom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [56]C-487/06 P, [57]EU:C:2008:757, bod [58]111). 63 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze súdu Únie síce neprinálezí, aby v rámci preskúmania, ktoré uskutocnuje v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie v oblasti státnej pomoci, nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (rozsudky z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia, [59]C-73/11 P, [60]EU:C:2013:32, bod [61]75, a z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, [62]C-405/11 P, neuverejnený, [63]EU:C:2013:186, bod [64]49). 64 Súd Únie vsak musí najmä preverit nielen vecnú presnost predlozených dôkazov, ich vierohodnost a súladnost, ale tiez preskúmat, ci tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci môzu opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudky z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia, [65]C-73/11 P, [66]EU:C:2013:32, bod [67]76, a z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, [68]C-405/11 P, neuverejnený, [69]EU:C:2013:186, bod [70]50). 2. Napadnuté rozhodnutie 65 Úvahy, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s existenciou hospodárskej výhody poskytnutej NCHZ z dôvodu, ze bola vyhlásená za "strategickú spolocnost", sú uvedené v bodoch 44 az 48 vyssie. 66 Co sa týka pouzitia státnych prostriedkov z dôvodu prvého opatrenia, Komisia sa domnievala, ze "vyhlásením [NCHZ za strategickú spolocnost] bola prevádzka spolocnosti udrzaná napriek existencii jasného rizika (ktoré sa aj naplnilo), ze výnosy nebudú stacit na pokrytie nákladov na prevádzku pocas konkurzu vrátane odvodov na sociálne zabezpecenie a ostatných záväzkov voci státu" (odôvodnenie 74 napadnutého rozhodnutia). Dalej uviedla, ze "pokracovanie prevádzky a hromadenie dodatocných záväzkov v dôsledku uplatnenia zákona [o strategických spolocnostiach] stazili existujúcim verejným veritelom NCHZ vymáhanie ich existujúcich pohladávok" (odôvodnenie 76 napadnutého rozhodnutia). Napokon dospela k záveru, ze vyhlásenie NCHZ za strategickú spolocnost viedlo k poskytnutiu státnych prostriedkov vo forme verejných pohladávok, ktoré NCHZ neuspokojila pocas prvého obdobia konkurzu (odôvodnenie 77 napadnutého rozhodnutia). 3. O kvalifikácii prvého opatrenia ako státnej pomoci Komisiou 67 Na úvod treba konstatovat - pokial ide o podmienky, ktoré musia byt podla judikatúry citovanej v bode 58 vyssie splnené, aby sa urcitý zásah mohol povazovat za státnu pomoc -, ze zalobkyna nespochybnuje selektívnu povahu prvého opatrenia ani to, ze toto opatrenie je spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 68 Navyse treba poukázat na to, ze hoci zalobkyna svojou argumentáciou uvedenou na podporu tejto casti prvého zalobného dôvodu nespochybnuje skutocnost, ze prvé opatrenie mozno pripísat státu, uvádza, ze chce spochybnit skutocnost, ze uvedené opatrenie sa týkalo státnych prostriedkov v zmysle dodatocnej zátaze pre stát alebo verejné subjekty, a usiluje sa preukázat, ze NCHZ by sa nenachádzala v odlisnej ekonomickej situácii, ak by sa jej situácia spravovala ustanoveniami zákona o konkurze. Je vsak potrebné konstatovat, ze zalobkyna touto argumentáciou v podstate spochybnuje existenciu hospodárskej výhody. Pokial ide o jej analýzu podmienky týkajúcej sa existencie výhody, v zalobe navyse poukazuje na "vyssie uvedené dôkazy", teda dôkazy, ktoré uviedla v súvislosti s pojmom prevod státnych prostriedkov, a uvádza, ze z nich jasne vyplýva, ze NCHZ nezískala nijakú výhodu, ktorú by nezískala na základe standardných konkurzných predpisov. Preto treba túto argumentáciu zalobkyne pripojit k skúmaniu druhej casti prvého zalobného dôvodu a prvé dve casti tohto zalobného dôvodu treba preskúmat spolocne. 69 Na úcely posúdenia existencie hospodárskej výhody poskytnutej NCHZ z dôvodu prvého opatrenia a zákonnosti napadnutého rozhodnutia v tomto smere je potrebné konstatovat, ze hoci sa zalobkyna a Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník, zhodujú na tom, ze v prejednávanom prípade je relevantný rozsudok z 1. decembra 1998, Ecotrade ([71]C-200/97, [72]EU:C:1998:579), vyvodzujú z neho odlisné závery. 70 Zalobkyna sa domnieva, ze na posúdenie otázky, ci sa uplatnovaním zákona o strategických spolocnostiach poskytla NCHZ hospodárska výhoda, treba vykonat dvojfázové preskúmanie. V prvom rade je potrebné urcit, ci uvedený zákon umoznil NCHZ získat hospodársku výhodu, ktorú by nezískala v prípade uplatnenia zákona o konkurze, a preskúmat "alternatívny scenár", co si vyzaduje spätnú hypotetickú analýzu. V prípade, ak bude odpoved na túto prvú otázku záporná, existenciu hospodárskej výhody mozno vylúcit, lebo NCHZ v skutocnosti nebola zvýhodnená viac, nez by bola zvýhodnená podla standardných konkurzných predpisov. V druhom rade, ak bude odpoved na túto prvú otázku kladná, existenciu hospodárskej výhody mozno vylúcit, ak Slovenská republika pri uplatnovaní zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ postupovala ako hospodársky subjekt v trhovom hospodárstve, a preto uplatnovanie uvedeného zákona bolo v súlade s jej ekonomickými záujmami. 71 Naproti tomu Komisia sa domnieva, ze stanovisko zalobkyne zbavuje obsahu judikatúru týkajúcu sa kritéria hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve. 72 Je potrebné poukázat na to, ze podla rozsudkov z 1. decembra 1998, Ecotrade ([73]C-200/97, [74]EU:C:1998:579, bod [75]45), a zo 17. júna 1999, Piaggio ([76]C-295/97, [77]EU:C:1999:313, bod [78]43), treba vychádzat z toho, ze uplatnovanie predpisov, ktoré sa odchylujú od standardných konkurzných predpisov, na urcitý podnik predstavuje poskytnutie státnej pomoci v dvoch situáciách. V prvej situácii je v podstate preukázané, ze tomuto podniku sa povolilo, aby pokracoval vo svojej ekonomickej cinnosti za okolností, v ktorých by taká moznost bola v rámci uplatnovania standardných konkurzných predpisov vylúcená. V druhej situácii je v podstate preukázané, ze tento podnik získal jednu alebo viaceré výhody, akými sú státna záruka, znízená sadzba dane, oslobodenie od povinnosti platit pokuty alebo iné penazné sankcie alebo praktické úplné alebo ciastocné vzdanie sa verejných pohladávok, ktorých by sa iný platobne neschopný podnik v rámci uplatnovania standardných konkurzných predpisov nemohol domáhat. 73 Posúdenie prvého opatrenia Komisiou v napadnutom rozhodnutí treba preskúmat vzhladom na tieto úvahy s cielom urcit, ci Komisia dospela k záveru, ze týmto opatrením sa NCHZ poskytla státna pomoc, bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia. 74 V tejto súvislosti je potrebné preskúmat v prvom rade podmienky, za ktorých bolo pokracovanie prevádzky NCHZ povolené z dôvodu uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach, a dôsledky spojené s jeho uplatnovaním. V druhom rade treba preskúmat tvrdenie zalobkyne, ze rozhodnutie Slovenskej republiky uplatnit na NCHZ zákon o strategických spolocnostiach splnalo kritérium hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve. V tretom rade treba preskúmat tvrdenia zalobkyne, podla ktorých by bola situácia rovnaká, ak by sa na NCHZ uplatnili standardné konkurzné predpisy. a) O podmienkach uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ z dôvodu jej vyhlásenia za "strategickú spolocnost" a dôsledkoch spojených s týmto uplatnovaním 75 Je preukázané, ze v prejednávanom prípade prvý správca v dôsledku vyhlásenia NCHZ za "strategickú spolocnost" nemal inú moznost nez pokracovat v prevádzke NCHZ, ktorá sa vyzadovala z dôvodu uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach (odôvodnenie 80 napadnutého rozhodnutia). Preto pocas prvého obdobia konkurzu, v ktorom sa na NCHZ uplatnoval uvedený zákon, táto spolocnost musela pokracovat vo svojej cinnosti bez ohladu na to, v akej ekonomickej situácii sa nachádzala, a nezávisle od akejkolvek úvahy týkajúcej sa záujmu jej veritelov, a teda aj v prípade, ak sa jej záväzky zvysovali a prekracovali jej príjmy (odôvodnenia 78, 80 a 81 napadnutého rozhodnutia). 76 Za týchto okolností, hoci cinnost NCHZ bola na konci roka 2009 stratová, co je uvedené v analýze z 26. októbra 2009, sa predkonkurzní verejní veritelia, ktorí mali pokonkurzné pohladávky, dostali do situácie, v ktorej museli pocas obdobia, ktoré nebolo mozné skrátit, strpiet velmi pravdepodobné zvýsenie neuhradených záväzkov voci nim. 77 V tejto súvislosti skutocnost, ze v rámci uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach bolo automatické pokracovanie prevádzky NCHZ spojené s prekázkou hromadného prepústania, spôsobila este väcsie riziko zvýsenia záväzkov NCHZ, najmä voci verejným veritelom, medzi ktorých patrí Sociálna poistovna, a.s., a Vseobecná zdravotná poistovna, a. s. Z dôvodu uvedenej prekázky sa totiz náklady na prevádzku NCHZ nemohli znízit prostredníctvom znízenia poctu zamestnancov. NCHZ pritom musela byt schopná platit svojim dodávatelom v rámci automatického pokracovania svojej cinnosti a vzhladom na svoju financnú situáciu nemohla súcasne v plnom rozsahu znásat sociálne náklady vo vztahu k dvom uvedeným verejným veritelom. Je potrebné poukázat na to, ze uvedená prekázka jej naopak umoznila ponechat si zamestnancov, aby mohla pokracovat vo svojej cinnosti. 78 Okrem toho prvé opatrenie poskytlo zákazníkom istotu zachovania cinnosti NCHZ pocas celého prvého obdobia konkurzu, ako to Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 85 a 86 napadnutého rozhodnutia). 79 Preto sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked uviedla dôsledky vyplývajúce z uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ. b) O tvrdení zalobkyne, ze rozhodnutie Slovenskej republiky vyhlásit NCHZ za "strategickú spolocnost" splnalo kritérium hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve 80 Podla zalobkyne uplatnovanie zákona o strategických spolocnostiach splnalo kritérium hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve, lebo bolo ekonomicky výhodné pre verejných veritelov. V prvom rade kritérium hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve sa nevztahuje len na opatrenia, ktoré môzu teoreticky prijat súkromné hospodárske subjekty, ale aj na tie opatrenia, ktoré vzhladom na ich suverénnu povahu môze prijat len stát, ako sú legislatívne akty. Verejno-politické úvahy navyse nebránia splneniu kritéria hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve, lebo clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje jednotlivé ciele opatrení alebo ich jednotlivé dôvody, ale ich vymedzuje len na základe ich úcinkov. 81 V druhom rade kritérium súkromného veritela sa vztahuje nielen na pohladávky státu, ktoré sa spravujú súkromným právom, ale aj na verejnoprávne pohladávky státu, ako sú pohladávky týkajúce sa zaplatenia príspevkov na sociálne zabezpecenie. V prejednávanom prípade je uvedené kritérium splnené, lebo pokracovanie prevádzky NCHZ sa má povazovat za scenár, ktorý je pre verejných veritelov z ekonomického hladiska jednoznacne najvýhodnejsí. Na vykonanie tohto porovnania treba vziat do úvahy vsetky relevantné údaje známe ku dnu prijatia prvého opatrenia. 82 Po prvé podla zalobkyne vsetci predkonkurzní nezabezpecení aj zabezpecení verejní veritelia mali zjavný záujem na pokracovaní prevádzky NCHZ, lebo to bol jediný spôsob, ako dosiahnut aspon ciastocné uspokojenie ich predkonkurzných pohladávok, a vôbec nehrozilo, ze im vzniknú dalsie financné náklady. Z rozhodnutia Slovenskej republiky vyhlásit NCHZ za "strategickú spolocnost" jednoznacne vyplýva, ze vedela, ze v prípade likvidácie spolocnosti by sa títo veritelia nachádzali v horsej situácii. 83 Po druhé pocas konania vo veci formálneho zistovania slovenské orgány poskytli podrobné informácie, ktoré preukazujú, ze ku dnu prijatia prvého opatrenia bolo pokracovanie prevádzky NCHZ najlepsou ekonomickou volbou aj s prihliadnutím na mozné zvýsenie neuhradených záväzkov pocas zachovania prevádzky. Napríklad bolo preukázané, ze Sociálna poistovna, ktorá bola najväcsím pokonkurzným verejným veritelom, by sa v prípade okamzitej likvidácie NCHZ nachádzala v zjavne horsej situácii. V napadnutom rozhodnutí pritom Komisia ani len nespomenula tieto tvrdenia. V replike zalobkyna dalej uvádza, ze je neprimerane striktné rozlisovat náklady, ktoré by musela niest Sociálna poistovna jednak v prípade pokracovania prevádzky NCHZ a jednak v prípade okamzitej likvidácie NCHZ. 84 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní na Vseobecnom súde nespochybnila presnost predlozených císelných údajov. 85 Podla judikatúry kritérium súkromného veritela vyzaduje porovnanie správania verejnoprávneho veritela so správaním súkromného veritela nachádzajúceho sa v najblizsej moznej situácii. Môzu sa vyzadovat skutocnosti, z ktorých vyplýva, ze rozhodnutie státu je zalozené na ekonomických posúdeniach podobných tým, ktoré by vykonal súkromný veritel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea, [79]C-150/16, [80]EU:C:2017:388, body [81]25 a [82]26 a citovanú judikatúru). 86 Kritérium súkromného veritela vsak nemozno povazovat za uplatnitelné v prejednávanom prípade. Slovenská republika totiz pocas správneho konania neuviedla nijakú skutocnost, z ktorej by vyplývalo, ze rozhodnutie vyhlásit NCHZ za "strategickú spolocnost" prijala v rámci konania ekonomickej povahy ako veritel a nie ako orgán verejnej moci (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [83]C-124/10 P, [84]EU:C:2012:318, body [85]81 a [86]82). 87 V kazdom prípade z judikatúry vyplýva, ze pokial by Komisia mala pochybnosti o uplatnitelnosti uvedeného kritéria, prinálezí jej vykonat celkové posúdenie, zohladniac okrem prvkov poskytnutých týmto clenským státom aj akýkolvek iný prvok relevantný v predmetnom prípade, ktorý jej umozní urcit, ci predmetné opatrenie vyplýva z postavenia hospodárskeho subjektu, alebo z postavenia orgánu verejnej moci uvedeného clenského státu. Konkrétne môze byt v tejto súvislosti relevantná povaha a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný ciel a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha. Na druhej strane ekonomické posúdenia vykonané po prijatí opatrenia, retrospektívne konstatovanie efektívnej rentability opatrenia prijatého dotknutým clenským státom alebo neskorsie odôvodnenia výberu naozaj prijatého postupu nemôzu postacovat na preukázanie, ze tento clenský stát prijal predtým alebo súbezne s prijatím opatrenia takéto rozhodnutie ako hospodársky subjekt (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [87]C-124/10 P, [88]EU:C:2012:318, body [89]85 a [90]86). 88 Zo zákona o strategických spolocnostiach a z rozhodnutia slovenskej vlády o vyhlásení NCHZ za strategickú spolocnost pritom vyplýva, ze jediným cielom Slovenskej republiky bolo zabránit nepriaznivým dôsledkom ukoncenia cinnosti NCHZ pre fungovanie a konkurencieschopnost celého chemického priemyslu na Slovensku, ako aj nepriaznivému vplyvu na zamestnanost v dotknutom regióne, ktorý by ohrozil slovenskú ekonomiku. Naproti tomu - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - z rozhodnutia Slovenskej republiky o vyhlásení NCHZ za "strategickú spolocnost" nevyplýva, ze Slovenská republika vedela, ze v prípade likvidácie tejto spolocnosti sa situácia predkonkurzných verejných veritelov zhorsí. 89 Ako tvrdí Komisia, prekázka hromadného prepústania bola súcastou hlavného ciela zákona o strategických spolocnostiach, ktorým bolo zachovat cinnost takých spolocností, co by bolo nepochybne prinajmensom tazsie, ak nie nemozné, ak by opatrenia prijaté ustanoveným správcom v prípade NCHZ mohli viest k znacnému znízeniu poctu zamestnancov. 90 Okrem toho v prvom rade argumentácia zalobkyne vychádza z predpokladu, ze stát mozno povazovat za jediného verejného veritela. Taký prístup vsak bol odmietnutý v rozsudku z 13. decembra 2018, AlzChem/Komisia [[91]T-284/15, [92]EU:T:2018:950, body [93]184 az [94]196 (neuverejnené)]. 91 Ako navyse Komisia v podstate uviedla v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 81, 83, 87 a 88 napadnutého rozhodnutia), neexistuje nijaká dostatocná stúdia o uplatnovaní zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ z relevantného obdobia, ktorá by skúmala pokracovanie prevádzky tejto spolocnosti so zretelom na záujmy verejnoprávnych veritelov, hoci na úcely uplatnitelnosti a uplatnovania kritéria súkromného veritela sú relevantné len prvky, ktoré sú k dispozícii, a predvídatelný vývoj v case, ked sa prijíma predmetné rozhodnutie (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [95]C-124/10 P, [96]EU:C:2012:318, bod [97]105). Zalobkyna dalej zdôraznuje, ze "nemá moznost overit, ci také podrobné hodnotenia [otázky, ci by bola situácia predkonkurzných verejných veritelov v prípade likvidácie NCHZ horsia] boli vykonané pred prijatím rozhodnutia [o vyhlásení NCHZ za 'strategickú spolocnost`]". Tiez spresnuje, ze ustanovený správca z dôvodu tohto vyhlásenia nemohol v tom case vypracovat vycerpávajúcu analýzu v tom zmysle - ako spresnila na pojednávaní v reakcii na otázku Vseobecného súdu -, ze z dôvodu uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach nebolo potrebné vykonat túto analýzu. 92 V druhom rade, aj keby sa vzala do úvahy len situácia Sociálnej poistovne, ako to slovenské orgány tiez uviedli vo svojej druhej odpovedi Komisii z 29. novembra 2013, argumentácia zalobkyne nemôze uspiet. Hoci zalobkyna tvrdí, ze v prípade okamzitej likvidácie by Sociálna poistovna, ktorá bola najväcsím pokonkurzným verejným veritelom, mala pohladávku vyssiu nez 3 milióny eur, neuvádza výsku pohladávky tejto poistovne v prípade pokracovania prevádzky NCHZ, ktorá sa mala odhadnút v case, ked bola táto spolocnost vyhlásená za "strategickú spolocnost", ako to vyzaduje judikatúra citovaná v bode 91 vyssie. 93 Okrem toho treba zamietnut tvrdenie zalobkyne uvedené v replike, podla ktorého Slovenská republika vzala do úvahy skutocnost, ze v prípade likvidácie NCHZ bude musiet prostredníctvom Sociálnej poistovne vyplácat dávky v nezamestnanosti. V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, ze bývalým zamestnancom NCHZ, ako aj zamestnancom iných spolocností priamo dotknutých likvidáciou by sa museli vyplácat dávky v nezamestnanosti a ze celková výska týchto platieb by bola ovela vyssia ako suma údajnej pomoci. Ak by sa pritom také dávky museli vyplácat, nevyplácali by sa NCHZ, ale zamestnancom, pricom niektorí z nich pracujú v iných spolocnostiach nez NCHZ. Preto skutocnost, ze Slovenská republika sa môze stat dlzníkom bývalých zamestnancov NCHZ alebo iných spolocností, nemozno vziat do úvahy, pokial ide o skúmanie jej správania ako veritela NCHZ. Ako uvádza Komisia, zalobkyna uznáva, ze Slovenská republika mohla byt preto zvýhodnená ako orgán verejnej moci zodpovedný za dávky v nezamestnanosti, na ktoré by mali nárok bývalí zamestnanci, ale nie ako veritel NCHZ, co znamená, ze císelné údaje, ktoré uvádza, sú - aj za predpokladu, ze by boli správne - irelevantné. V tejto súvislosti totiz treba konstatovat, ze argumentácia zalobkyne je zalozená na domnienkach, a to tak pokial ide o pocet zamestnancov, ktorí by mohli byt dotknutí, ako aj o uskutocnené vycíslenie. 94 Za predpokladu, ze v prejednávanom prípade mozno uplatnit kritérium hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve, preto tvrdenie zalobkyne, ze uplatnovanie zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ splnalo uvedené kritérium, treba zamietnut. c) O tvrdeniach zalobkyne, podla ktorých by bola situácia rovnaká, ak by sa na NCHZ uplatnili standardné konkurzné predpisy 95 Zalobkyna tvrdí - pricom sa odvoláva na viaceré skutkové okolnosti -, ze uplatnovanie zákona o konkurze na NCHZ by viedlo k rovnakej situácii, akú spôsobilo uplatnovanie zákona o strategických spolocnostiach na túto spolocnost, ktorá preto v súvislosti s povinným zachovaním svojej prevádzky podla zákona o strategických spolocnostiach nezískala nijakú dodatocnú výhodu. 1) O tvrdení, ze prvý správca sa pred prijatím zákona o strategických spolocnostiach vyslovil v prospech pokracovania prevádzky NCHZ 96 V prvom rade podla zalobkyne sa prvý správca 14. októbra 2009, teda pred prijatím zákona o strategických spolocnostiach, vyjadril v prospech pokracovania prevádzky NCHZ. Na podporu tohto tvrdenia zalobkyna poukazuje na vyhlásenie tlacovej agentúry. Je vsak potrebné konstatovat, ze to bolo skôr vyhlásenie o zámere nez rozhodnutie, ktorým mohol byt prvý správca viazaný, kedze tento správca uviedol, ze "urobí vsetko preto, aby zachoval prevádzku podniku". Okrem toho bolo uvedené, ze tento správca este musel predlozit príslusnému slovenskému ministrovi ekonomickú analýzu zachovania prevádzky NCHZ, ktorá bola predlozená 26. októbra 2009. 97 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze prvý správca sa domnieval, ze boli splnené zákonné podmienky na pokracovanie cinnosti NCHZ, ako to vysvetlil vo svojom prejave urcenom zamestnancom NCHZ na stretnutí, ktoré sa konalo 20. októbra 2009. Zalobkyna vsak cituje len cast tohto prejavu. V tomto prejave prvý správca síce spomenul skutocnost, ze na základe prvotného posúdenia dospel k záveru, ze hodnota NCHZ ako fungujúcej spolocnosti je podstatne vyssia nez v prípade, ak by sa majetok predal inak. Tiez vsak uviedol, ze dalsím, nemenej dôlezitým dôvodom jeho rozhodnutia pokracovat v prevádzke bol ekonomický a sociálny význam subjektu v konkurze pre celý dotknutý región a nie len pre "malý pocet" zamestnancov NCHZ, ale aj pre ich rodiny. Tieto dva dôvody, teda ekonomická hodnota NCHZ a sociálny dosah sú navyse dalej zopakované v jeho prejave. Okrem toho druhý spomenutý dôvod zodpovedá dôvodu uvedenému v súvislosti s prijatím zákona o strategických spolocnostiach. Preto sa nemozno domnievat, ze rozhodnutie prvého správcu súviselo len s analýzou ekonomickej situácie NCHZ. 98 V tretom rade sa zalobkyna odvoláva na analýzu z 26. októbra 2009. Na úvod treba konstatovat, ze to, co zalobkyna oznacuje za analýzu, je prezentácia, ktorá obsahuje grafy, zoznamy súhrnných úvah týkajúcich sa ekonomických výsledkov za obdobie od januára do novembra 2009, ekonomické opatrenia prvého správcu na stvrtý stvrtrok 2009, ekonomický plán na rok 2010, ako aj záver zlozený z troch bodov. 99 Po prvé, hoci zalobkyna tvrdí, ze väcsina opatrení spomenutých v analýze z 26. októbra 2009 bola zalozená na vývoji trhu alebo na rokovaniach so súkromnými subjektmi, z predlozeného dokumentu to vôbec nevyplýva. Okrem toho, ako uvádza Komisia, je potrebné poukázat na to, ze urcité opatrenia, ako sú danové úlavy, predpokladali zásah orgánov verejnej moci. 100 Po druhé v analýze z 26. októbra 2009 prvý správca síce dospel k záveru - ako tvrdí zalobkyna -, ze treba udrzat NCHZ v prevádzke s cielom predat ju ako fungujúci podnik, a tak co najlepsie uspokojit veritelov NCHZ. Dodal vsak, ze bude "postupovat výlucne tak, aby zabezpecil, ze pocas prevádzky [NCHZ nevznikne] nijaká neuhradená pohladávka, ktorá by úzko súvisela s prevádzkou spolocnosti". Aj ked teda prvý správca v októbri 2009 konstatoval, ze rozhodnutie pokracovat v cinnosti NCHZ bolo v tom case najlepsím riesením, neznamená to, ze toto rozhodnutie by zostalo nezmenené vzhladom na vývoj ekonomickej situácie NCHZ v roku 2010. 101 Po tretie, hoci zalobkyna tvrdí, ze analýzu z 26. októbra 2009 podporovali císelné údaje o výrobe a nové objednávky zadané od septembra do novembra 2009, ktoré preukazovali, ze NCHZ bola nadalej v prevádzke, kedze tieto výsledky boli podobné výsledkom dosiahnutým pocas predchádzajúcich ôsmich mesiacov roka 2009 a bolo úplne opodstatnené domnievat sa, ze cinnost tejto spolocnosti umozní prilákat investorov, je potrebné poukázat na to, ze na jednej strane význam, ktorý treba pripísat zachovaniu úrovne zadaných objednávok, je obmedzený, kedze v októbri 2009 bolo oznámené, ze sa prijme zákon o strategických spolocnostiach. Z druhej odpovede slovenských orgánov Komisii z 29. novembra 2013 navyse vyplýva, ze v tomto období mali tak príjmy z predaja, ako aj nové objednávky skôr klesajúcu tendenciu. Na druhej strane argumentácia zalobkyne spocíva len na domnienkach, pokial ide o existenciu budúcich investorov. 102 Z toho vyplýva, ze - aj keby sa konstatovalo, ze prvý správca sa nad rámec samotného vyhlásenia o zámere pred prijatím zákona o strategických spolocnostiach vyjadril v prospech pokracovania prevádzky NCHZ, co Komisia podla vsetkého uznáva - táto skutocnost v kazdom prípade nemôze znamenat, ze prvý správca by nevyhnutne zastával toto stanovisko pocas celého prvého obdobia konkurzu alebo ze by sa ním riadil aj správca. 2) O tvrdení, ze príslusný orgán by potvrdil prvotné rozhodnutie prvého správcu 103 Podla zalobkyne nie je dôvod domnievat sa, ze príslusný orgán by nepotvrdil prvotné rozhodnutie prvého správcu. Zalobkyna tvrdí, ze uz bolo jasné, ze v prípade likvidácie NCHZ by predkonkurzní veritelia nezískali nijakú náhradu, a preto nemali co stratit, ak hlasovali za pokracovanie prevádzky tejto spolocnosti, a ze tak zabezpecení veritelia, ako aj veritelský výbor a konkurzný súd by sa vyslovili v prospech pokracovania prevádzky NCHZ. Na podporu svojej argumentácie zalobkyna poukazuje na analýzu z marca 2014, ktorá bola vypracovaná ex post na výslovnú ziadost Komisie. Podla zalobkyne bolo zrejmé, ze náklady na dekontamináciu areálu by dosahovali milióny eur a mali by prednost pred predkonkurznými pohladávkami. Navyse tvrdí, ze ekonomické ukazovatele v roku 2009 boli urcite lepsie nez ekonomické ukazovatele v roku 2010, a ze hoci skutocný vývoj NCHZ nepriaznivo ovplyvnili urcité udalosti na trhu, ku ktorým doslo v roku 2010, na konci roka 2009 ich nebolo mozné predvídat. Okrem toho tvrdí, ze aj keby zachovanie cinnosti NCHZ nebolo v záujme nezabezpecených pokonkurzných verejných veritelov, títo veritelia by ho nemohli napadnút. 104 V tejto súvislosti treba v prvom rade poukázat na to, ze argumentácia zalobkyne spocíva na domnienkach a tvrdeniach, kedze sa opiera o analýzu z 26. októbra 2009, ktorú nemozno povazovat za dostatocnú (pozri body 98 az 101 vyssie), a nie je v nej spomenutá nijaká analýza, ktorá by bola uskutocnená pocas prvého obdobia konkurzu, pricom neexistencia takej analýzy nie je prekvapujúca, lebo - ako uviedla samotná zalobkyna (pozri bod 91 vyssie) - prevádzka NCHZ musela pokracovat bez ohladu na obsah a závery analýzy v tom case (odôvodnenie 80 napadnutého rozhodnutia). Slovenské orgány navyse vo svojej tretej odpovedi Komisii z 13. januára 2014 uviedli, ze hoci sa domnievajú, ze následne prijaté rozhodnutia môzu slúzit ako jasný ukazovatel, ze príslusný orgán by sa vyslovil v prospech pokracovania prevádzky NCHZ, nevedia, ako by tento orgán mohol napokon v decembri 2009 rozhodnút. 105 V druhom rade skutocnost, ze úroven cien hlavných surovín a urcitých výrobkov sa mohla nepriaznivo vyvíjat, k comu aj doslo, co zalobkyna uvádza v replike, je faktorom, ktorý ustanovený správca a príslusný orgán mali vziat do úvahy. Hoci zalobkyna tvrdí, ze tento vývoj nebolo mozné predvídat v case, ked prvý správca rozhodol o zachovaní cinnosti NCHZ, a nemohol byt známy ani na konci roka 2009, treba poznamenat, ze v analýze z 26. októbra 2009 boli nárast ceny energie a pokles ceny výrobkov spomenuté ako dôvody záporných výsledkov od júna do júla 2009, a ze prinajmensom otázka ceny strategických surovín bola uvedená ako rizikový faktor týkajúci sa financného riadenia na stvrtý stvrtrok 2009. 106 V tretom rade aj za predpokladu, ze bolo vseobecne známe, ze náklady na dekontamináciu v prípade ukoncenia cinnosti NCHZ by boli znacné, faktom zostáva, ze otázkou bolo, ci by sa ustanovený správca a príslusný orgán, ktorého súcastou bol súd v Trencíne, skutocne domnievali, ze riesením, ktoré si treba zvolit, je pokracovanie prevádzky NCHZ. Argumentácia zalobkyne v tomto smere je pritom zalozená len na domnienkach. 107 Po prvé nie sú známe rozhodnutia clenov príslusného orgánu, ktoré mali byt zaslané na rozhodnutie v súlade so zákonom o konkurze súdu v Trencíne, konkrétne rozhodnutia zabezpecených veritelov a veritelského výboru. 108 Nie je totiz podstatné, ze podla zalobkyne Fond národného majetku Slovenskej Republiky, ktorý bol zároven nezabezpeceným aj zabezpeceným predkonkurzným verejným veritelom, vo vyhlásení pripojenom k prvej odpovedi slovenských orgánov Komisii z 2. septembra 2013 uviedol, ze by hlasoval v prospech pokracovania prevádzky NCHZ. Vyhlásenie tohto subjektu pochádza z júla 2013, co bolo po prvom období konkurzu. 109 Okrem toho, hoci zalobkyna tvrdí, ze predkonkurzným veritelom nehrozilo nijaké riziko, opomína skutocnost, ze zo spisu vyplýva, ze pohladávky zabezpecených veritelov sa pocas prvého obdobia konkurzu zvýsili. Uvádza vsak císelné údaje, ktoré svedcia o náraste pohladávok mesta Nováky (Slovensko) a Environmentálneho fondu (Slovensko) uz na konci roka 2009, pricom tieto císelné údaje sú uvedené aj v spise. Preto by bolo nesprávne bez podrobnejsej analýzy sa domnievat, ze situácia týchto veritelov bola taká jasná, ze v tom case mohli hlasovat len za pokracovanie prevádzky NCHZ. 110 Zalobkyna navyse tvrdí, ze veritelský výbor sa skladal z piatich súkromných veritelov, pricom vsetci z nich boli nezabezpecenými veritelmi, ktorí boli v tom case spolocnostami v súkromnom vlastníctve a 11. januára 2010 hlasovali za pokracovanie prevádzky NCHZ. Pritom je potrebné poznamenat, ze také rozhodnutie z 11. januára 2010 nemôze byt významné, lebo na NCHZ sa v tom case uz uplatnovali ustanovenia zákona o strategických spolocnostiach. Preto toto hlasovanie nielenze mohlo mat len symbolický význam, ale navyse ho mohla ovplyvnit skutocnost, ze sa uplatnoval uvedený zákon. Navyse nie je vôbec isté a nic nenaznacuje, ze toto hlasovanie by prebehlo rovnako v prípade, ak by sa ekonomická situácia NCHZ pocas prvého obdobia konkurzu v roku 2010 zhorsila. 111 Po druhé, kedze po veritelskom výbore a zabezpecených veriteloch mal rozhodnút súd v Trencíne, nie je vôbec isté, ako by rozhodol, pricom zalobkyna v reakcii na tvrdenie Komisie len uviedla, ze tento súd by nariadil pokracovanie prevádzky NCHZ, ako to urobil v roku 2011. 112 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze aj keby zachovanie cinnosti NCHZ nebolo v záujme pokonkurzných verejných veritelov, vrátane Sociálnej poistovne a Vseobecnej zdravotnej poistovne, ktorým patrilo okolo 83 % vsetkých neuhradených pohladávok verejných veritelov, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, títo veritelia by ho nemohli napadnút. Dodáva, ze aj keby vsetci títo veritelia boli oprávnení vyjadrit sa k pokracovaniu prevádzky NCHZ - co nebolo tak -, ich nesúhlas by nemohol ovplyvnit konecné rozhodnutie, lebo celková úroven záväzkov vzniknutých po vyhlásení konkurzu dosahovala na konci roka 2009 8,5 milióna eur a pohladávky verejných veritelov predstavovali menej nez 9 % tejto celkovej sumy. 113 Je pravda, ze z ustanovení zákona o konkurze, najmä z § 83 ods. 4 tohto zákona, nevyplýva, ze za okolností prejednávaného prípadu sa Sociálna poistovna mohla podielat na prijímaní rozhodnutia o pokracovaní prevádzky NCHZ na súde v Trencíne [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2018, AlzChem/Komisia, [98]T-284/15, [99]EU:T:2018:950, bod [100]151 (neuverejnený)]. 114 Aj za predpokladu, ze vsetky císelné údaje uvedené zalobkynou sú preukázané, vsak treba poukázat na to, ze ustanovený správca zodpovedal za splatenie pokonkurzných pohladávok. Pripustenie nárastu záväzkov NCHZ pocas prvého obdobia konkurzu pritom odporovalo tejto povinnosti. Ako uvádza Komisia, je potrebné zdôraznit, ze hoci je pravda, ze subjekt v konkurze skutocne mozno prevádzkovat, aj ked je stratový, prvý správca výslovne uviedol, ze bude postupovat tak, aby zabezpecil, ze taká situácia nevznikne (pozri bod 100 vyssie). 115 Okrem toho tvrdenie zalobkyne je zalozené na predpoklade, ze príslusný orgán by nepreskúmal alebo povazoval za irelevantný mozný nárast verejných pohladávok pocas roka 2010 v prípade rozhodnutia o pokracovaní prevádzky NCHZ, ktorý bol predvídatelný na konci roka 2009. Na pojednávaní zalobkyna v reakcii na otázku Vseobecného súdu uznala, ze v prípade, ak by boli pokonkurzné záväzky pocas dalsej prevádzky velmi vysoké, predkonkurzní veritelia by sa ako prví obrátili na správcu so ziadostou o ukoncenie prevádzky s cielom zachovat akúkolvek prípadnú moznost uspokojenia svojich pohladávok. 116 V stvrtom rade nemozno prijat argumentáciu zalobkyne, ktorou zalobkyna spochybnuje skutocnost, ze hoci Komisia nepoprela správnost analýzy z marca 2014, o predlozenie ktorej sama poziadala slovenské orgány, neprijala ju ako dôkaz, pricom uviedla, ze je velmi strucná, hypotetická a vypracovaná ex post (odôvodnenie 87 napadnutého rozhodnutia). 117 Na jednej strane - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - je analýza z marca 2014 prinajmensom neúplná. Pre predkonkurzných veritelov, ktorí mohli mat aj pokonkurzné pohladávky, totiz bolo dôlezité poznat potenciálne náklady na pokracovanie prevádzky NCHZ (pozri bod 109 vyssie). Uvedená analýza pritom neposkytuje v tejto súvislosti nijaké informácie. 118 Na druhej strane nemozno prijat argumentáciu zalobkyne, ktorou zalobkyna spochybnuje záver Komisie týkajúci sa hypotetickej povahy analýzy z marca 2014 a irelevantnosti analýzy ex post. 119 V tejto súvislosti zalobkyna spochybnuje skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí zamietla dôkazy s odôvodnením, ze boli získané ex post, bez toho, aby poskytla zmysluplné vysvetlenie, s výnimkou odkazu na judikatúru v jedinej poznámke pod ciarou, hoci táto judikatúra nepodporuje tvrdenie Komisie, ze analýza ex post je irelevantná. Podla zalobkyne bola analýza z marca 2014 mimoriadne spolahlivá, lebo hlavné faktory nákladov vyplývajúcich z likvidácie NCHZ boli spojené s povahou cinnosti tejto spolocnosti a so záväzkami chemického priemyslu a nemohli ich ovplyvnit akékolvek zmeny ekonomickej situácie NCHZ pocas konkurzu. Komisia nespochybnila predmetné skutkové okolnosti a císelné údaje. Okrem toho v takejto situácii je analýza ex post prípustná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2007, Scott/Komisia, [101]T-366/00, [102]EU:T:2007:99, body [103]136 az [104]138). V dôsledku uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach by navyse ustanovený správca nemohol v tom case vykonat komplexnú analýzu, co odlisuje situáciu NCHZ od situácií, v ktorých bola vydaná judikatúra spomenutá Komisiou v poznámke pod ciarou c. 13 napadnutého rozhodnutia. Podla zalobkyne je potrebné presne rozlísit kritérium stanovené v rozsudku z 1. decembra 1998, Ecotrade ([105]C-200/97, [106]EU:C:1998:579), a kritérium hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve. Hoci v rámci kritéria hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve je prípustné pochybovat za urcitých okolností o relevantnosti analýzy ex post, analýza vyzadovaná týmto rozsudkom, ktorá spocíva v urcení, ci by NCHZ pokracovala v prevádzke aj v prípade, ak by sa na nu uplatnovali standardné konkurzné predpisy, si prirodzene vyzaduje hypotetickú analýzu ex post. Na základe kritéria stanoveného v tomto rozsudku je potrebné posúdit, co by sa s najväcsou pravdepodobnostou stalo, ak by zákon o strategických spolocnostiach neexistoval. 120 Je potrebné poukázat na to, ze - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - v bode 36 rozsudku z 1. decembra 1998, Ecotrade ([107]C-200/97, [108]EU:C:1998:579), nie je stanovená poziadavka týkajúca sa "hypotetickej alternatívnej analýzy", ale cielom tohto bodu je odpovedat na tvrdenie Komisie, uvedené vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, ze znízenie výnosov z dôvodu sporného opatrenia mohlo spôsobit stratu danových príjmov státu, co zahrnalo prevod státnych prostriedkov z dôvodu uvedeného opatrenia. V ziadnom inom bode tohto rozsudku navyse nie je stanovená poziadavka týkajúca sa "hypotetickej alternatívnej analýzy". 121 Pokial ide o záver Komisie, ze analýza z marca 2014 je analýzou ex post a je irelevantná, je nepochybné, ze ak by sa na NCHZ neuplatnoval zákon o strategických spolocnostiach, jednak by nebola stanovená prekázka hromadného prepústania a jednak by o pokracovaní prevádzky tejto spolocnosti musel rozhodnút príslusný orgán a nedoslo by k nemu automaticky. V tejto súvislosti - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - porovnanie situácie, ktorá vznikla z dôvodu uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ, so situáciou, ktorá by nastala, ak by sa na NCHZ uplatnovali standardné konkurzné predpisy, môze spocívat len na analýze zalozenej na znalosti situácie a údajov, ktoré existovali v case, ked sa malo prijat rozhodnutie o prípadnom pokracovaní prevádzky NCHZ a ked bola NCHZ vyhlásená za "strategickú spolocnost" (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Fennelly vo veci Ecotrade, [109]C-200/97, [110]EU:C:1998:378, bod [111]31). 122 Zalobkyna pritom netvrdí, ze analýza z marca 2014 bola vypracovaná na základe údajov dostupných v case vyhlásenia NCHZ za "strategickú spolocnost". Z uvedenej analýzy, ktorú predlozila zalobkyna, navyse vyplýva, ze správca ju nezostavil na základe údajov dostupných v roku 2009, ale pouzil údaje z decembra 2010 s cielom urcit, ci tieto údaje mohli byt platné v decembri 2009, pricom ich preskúmal len v tom zmysle, ze konstatoval, ze niektoré z nich sú nezávislé od plynutia casu. Navyse zdôraznil tazkosti spojené so získaním údajov dostupných v decembri 2009. 123 Preto nemozno povazovat za isté, ze analýza z marca 2014 zodpovedá analýze situácie, v ktorej by sa NCHZ nachádzala, ak by nebola vyhlásená za "strategickú spolocnost". Záver Komisie, ze analýza z marca 2014 bola irelevantná, kedze bola hypotetická a vypracovaná ex post, uvedený v napadnutom rozhodnutí, teda nemozno povazovat za nesprávny. 124 V piatom rade podla zalobkyne neexistuje dôkaz, ktorý by preukazoval, ze okamzitá likvidácia NCHZ by bola relevantná. Na podporu tohto tvrdenia zalobkyna uvádza, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreskúmala obsah dôkazov predlozených pocas konania vo veci formálneho zistovania a len vseobecne a arbitrárne vyjadrila svoj skeptický postoj k nim (odôvodnenia 83, 84 a 87 napadnutého rozhodnutia), pricom nepredlozila nijaký dôkaz na podporu svojho názoru, ze príslusný orgán by nesúhlasil s pokracovaním prevádzky NCHZ. Komisia nespochybnila císelné údaje a informácie, ktoré poskytli slovenské orgány, cím jednoznacne uznala ich správnost. 125 V tejto súvislosti - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - treba konstatovat, ze prinálezalo dotknutému clenskému státu, v tomto prípade Slovenskej republike, a nie Komisii preukázat, ze situácia by bola rovnaká, ak by sa na NCHZ neuplatnoval zákon o strategických spolocnostiach, ale standardné konkurzné predpisy. Komisia pritom v napadnutom rozhodnutí uviedla dôvody, pre ktoré nepouzila údaje poskytnuté na tento úcel (pozri body 98 az 101 a 116 az 123 vyssie), a treba konstatovat, ze - v rozpore s tvrdením zalobkyne - neuznala správnost císelných údajov a informácií, ktoré poskytla slovenská vláda. Tvrdenie zalobkyne, ze neexistuje dôkaz, ktorý by preukazoval, ze okamzitá likvidácia by bola relevantná, teda treba zamietnut. 126 Okrem toho vzhladom na judikatúru citovanú v bode 91 vyssie neexistencia dostatocnej stúdie o uplatnovaní zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ z relevantného obdobia, ktorá by skúmala pokracovanie prevádzky tejto spolocnosti so zretelom na záujmy verejných veritelov, odôvodnuje skutocnost, ze Komisia - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - v napadnutom rozhodnutí nemusela odpovedat na tvrdenia Slovenskej republiky týkajúce sa nákladov, ktoré by likvidácia NCHZ spôsobila Sociálnej poistovni, ktoré boli zalozené na analýze z marca 2014. 127 Preto - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - nemozno dospiet k záveru, ze nie je dôvod domnievat sa, ze príslusný orgán by nepotvrdil prvotné rozhodnutie prvého správcu. 128 Navyse treba zamietnut argumentáciu zalobkyne, uvedenú v reakcii na tvrdenie Komisie, podla ktorej by sa rozhodnutie o pokracovaní prevádzky NCHZ prijalo v kazdom prípade a toto rozhodnutie nie je v rozpore s rozhodnutím slovenskej vlády o uplatnovaní zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ. Podla zalobkyne treba toto posledné uvedené rozhodnutie chápat s prihliadnutím na skutocnost, ze v tom case dosahovala vrchol ekonomická a financná kríza, a s ohladom na to, ze pod vplyvom strachu a mozno so zretelom na blíziace sa volby v roku 2010 uvedená vláda konala proaktívne, hoci nemala k dispozícii správne informácie o skutocnej situácii NCHZ a prvý správca nepoziadal Slovenskú republiku, aby zasiahla. 129 Táto argumentácia zalobkyne nie je presvedcivá, lebo vychádza z predpokladu, ze Slovenská republika prijala zákon a rozhodla sa uplatnovat ho na jedinú spolocnost, hoci nemala k dispozícii konkrétne informácie o situácii, v ktorej sa táto spolocnost nachádza. Treba pritom pripomenút, ze prvý správca musel poskytnút informácie slovenským orgánom, co urobil prostredníctvom analýzy z 26. októbra 2009 (pozri bod 96 vyssie). Ak bol výsledok rozhodnutia, ktoré mal prijat príslusný orgán, v tom case taký jasný, ako to tvrdí zalobkyna, slovenské orgány nemali dôvod pochybovat, ze prevádzka NCHZ zostane zachovaná. Naproti tomu existencia strachu so zretelom na blíziace sa volby, na ktorý poukazuje zalobkyna, svedcí o tom, ze príslusný orgán mohol vzhladom na ekonomickú situáciu NCHZ a vyhliadky jej vývoja rozhodnút inak, teda v prospech likvidácie NCHZ. 130 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba tvrdenie zalobkyne, ze ak by sa na NCHZ uplatnili standardné konkurzné predpisy, príslusný orgán by potvrdil rozhodnutie ustanoveného správcu a následne rozhodol o pokracovaní prevádzky NCHZ, zamietnut. 3) O tvrdení, ze rozhodnutie príslusného orgánu by poskytlo zákazníkom a dodávatelom rovnakú istotu ako zákon o strategických spolocnostiach 131 V prvom rade sa zalobkyna domnieva, ze rozhodnutie príslusného orgánu by - v rozpore s tvrdeniami Komisie (odôvodnenie 88 napadnutého rozhodnutia) - poskytlo zákazníkom a dodávatelom rovnakú istotu ako zákon o strategických spolocnostiach. Tvrdí, ze aj keby tieto tvrdenia boli správne - co nie je tak -, táto istota by mohla mat vplyv na pravdepodobnost a výsku (ciastocného) splnenia záväzkov NCHZ len v prípade pokracovania prevádzky tejto spolocnosti, a nie v prípade jej okamzitej likvidácie. Zalobkyna navyse spochybnuje záver Komisie, ze o existencii lepsej záruky, ze NCHZ bude pokracovat v prevádzke aspon do skoncenia úcinnosti uvedeného zákona, ktorú zákazníci a dodávatelia získali vdaka uplatnovaniu zákona o strategických spolocnostiach, svedcí skutocnost, ze NCHZ napriek uplatnovaniu uvedeného zákona stratila v rokoch 2009 a 2010 zákazníkov (odôvodnenia 85 a 86 napadnutého rozhodnutia). 132 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze prvé opatrenie poskytlo NCHZ, ako aj tretím stranám, najmä jej zákazníkom a jej dodávatelom, istotu pokracovania prevádzky tejto spolocnosti, zatial co pokracovanie prevádzky spolocnosti v konkurze podla standardných podmienok konkurzu nie je nikdy zabezpecené, a teda poskytlo NCHZ privilegované zaobchádzanie oproti jej konkurentom v podobnej situácii (odôvodnenia 78, 85, 89 a 90 napadnutého rozhodnutia). Poukázala na to, ze aj napriek ochrannému stítu poskytnutému uplatnovaním zákona o strategických spolocnostiach NCHZ stratila v rokoch 2009 a 2010 niektorých zákazníkov, ako to vyplývalo z ekonomickej analýzy správcu vypracovanej po skoncení úcinnosti tohto zákona (odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia). Uviedla, ze "ak by sa... [tento] zákon na NCHZ neuplatnil, táto spolocnost by bola celila dalsím negatívnym dôsledkom (napr. odchodu zákazníkov k bezpecnejsím dodávatelom), co by znacne zvýsilo riziko, ze v danej fáze by boli veritelia vyuzili moznost zastavenia... prevádzky [tejto spolocnosti]" (odôvodnenie 88 napadnutého rozhodnutia). 133 Z napadnutého rozhodnutia teda jednoznacne vyplýva, ze Komisia nielenze vzala do úvahy situáciu v case, ked sa na NCHZ uplatnoval zákon o strategických spolocnostiach, ale chcela uviest, ze rozhodnutie o ukoncení prevádzky NCHZ sa mohlo prijat pocas roka 2010, zatial co uvedený zákon bol úcinný pocas celého prvého obdobia konkurzu, teda o nieco viac ako jeden rok, pricom spôsobil, ze pocas celého tohto obdobia bol stav rovnaký. Samotná zalobkyna zdôraznuje, ze ak sa preukáze zlyhanie stratégie konkurzného správcu, podla § 88 ods. 2 zákona o konkurze treba zvolat príslusný orgán. 134 Argumentácia zalobkyne nezohladnuje skutocnost, ze pokonkurzné pohladávky predkonkurzných veritelov, najmä verejných veritelov, sa mohli pri pokracovaní prevádzky NCHZ pocas prvého obdobia konkurzu zvýsit, a preto v prípade, ak by prevádzka NCHZ pokracovala, ich záujmom bolo, aby NCHZ bola zisková, a tak sa mohli splatit ich pokonkurzné pohladávky, lebo inak by popri predkonkurznej pohladávke vznikla dalsia strata. Ako uviedla Komisia (odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia), v situácii, v ktorej zákazníci alebo dodávatelia odchádzali, títo veritelia by mohli prehodnotit svoje stanovisko pocas roka 2010, ak by sa na NCHZ uplatnovali standardné konkurzné predpisy. Okrem toho aj veritelia, ktorí mali len predkonkurzné pohladávky, by mozno odporucili ukoncenie cinnosti NCHZ (pozri bod 115 vyssie). 135 Aj ked vsak - ako uvádza zalobkyna - uplatnovanie zákona o strategických spolocnostiach nezarucovalo skutocnú realizáciu dodávok, zarucovalo udrzanie personálu z dôvodu prekázky hromadného prepústania a najmä zabezpecovalo zákazníkom a dodávatelom, ze NCHZ zostane bez ohladu na výsku neuhradených pohladávok, vrátane verejných pohladávok, v prevádzke aspon do skoncenia úcinnosti uvedeného zákona. 136 Zalobkyna neuviedla nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, ako by rozhodnutie príslusného orgánu poskytlo rovnakú istotu tretím osobám, a to tak, ze by vyzadovalo pokracovanie prevádzky NCHZ pocas obdobia rovnocenného obdobiu uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach. Najmä netvrdí, ze v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze by príslusný orgán mohol urcit takú urcitú dobu pokracovania prevádzky NCHZ alebo aspon uvazovat o jej urcení. Zalobkyna totiz len tvrdí, ze vzhladom na dlzku pokracovania prevádzky NCHZ pocas druhého obdobia konkurzu mozno predpokladat, ze doba platnosti rozhodnutia príslusného orgánu o pokracovaní prevádzky NCHZ pocas posledného stvrtroka 2009 by mohla byt rovnaká. 137 Pokial ide navyse o stratu zákazníkov v rokoch 2009 a 2010, ktorú Komisia spomenula v odôvodnení 86 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna len poukazuje na to, ze spolocnost bola na konci roka 2009 stabilná. Zo spisu pritom vyplýva, ze v tomto období mali tak príjmy z predaja, ako aj nové objednávky skôr klesajúcu tendenciu (pozri bod 101 vyssie). Preto nebolo isté, ci údajná stabilita, na ktorú sa odvoláva zalobkyna, mohla v prípade uplatnovania standardných konkurzných predpisov pretrvat aj pocas prvého obdobia konkurzu. 138 V druhom rade zalobkyna v reakcii na tvrdenie Komisie, ze situácia NCHZ pocas obdobia medzi vyhlásením konkurzu a prijatím zákona o strategických spolocnostiach, po ktorom sa tento zákon uplatnoval na NCHZ, bola do urcitej miery skreslená informáciami z verejnej sféry, z ktorých jednoznacne vyplývalo, ze sa pripravuje legislatívne riesenie, tvrdí, ze hoci Komisia poukazuje na viaceré vyhlásenia, vsetky z nich boli urobené v ten istý den, 26. októbra 2009, ked závod NCHZ navstívil slovenský minister hospodárstva. Podla zalobkyne vzhladom na to, ze verejné vyhlásenia boli urobené len desat dní pred prijatím zákona o strategických spolocnostiach, ich úcinok bol obmedzený na obdobie, ktoré predchádzalo prijatiu tohto zákona, zatial co pre zabezpecenie úspechu pokracovania prevádzky NCHZ pocas konkurzného konania boli rozhodujúce prvé dva mesiace po podaní jej návrhu na vyhlásenie konkurzu, lebo vedenie NCHZ a prvý správca museli uskutocnit mnohé rokovania s hlavnými zákazníkmi a dodávatelmi. Uvedené vyhlásenia sú naopak spolahlivým dôkazom o financnej sile NCHZ pocas konkurzného konania. 139 V tejto súvislosti treba najprv konstatovat, ze - ako tvrdí Komisia - aj za predpokladu, ze NCHZ uskutocnila dobrú komunikacnú stratégiu, táto stratégia nemohla zarucit zachovanie hospodárskych vztahov tejto spolocnosti. Dalej uz bolo uvedené, ze prvý správca vyhlásil, ze chce urobit vsetko preto, aby zachoval prevádzku NCHZ. Napokon - ako zdôraznuje Komisia - z prvého clánku citovaného Komisiou, ktorý bol uverejnený 26. októbra 2009, vyplýva, ze hovorca slovenského ministra hospodárstva tlaci oznámil, ze sa pripravuje zákon o strategických spolocnostiach, a ze uz táto skutocnost ubezpecila veritelov NCHZ. V tom istom clánku sa uvádza, ze slovenský minister hospodárstva vo svojich verejných vyhláseniach zdôraznil, ze uvedený zákon by mal predstavovat urcitú záruku pre dodávatelov, ze neprídu o svoje pohladávky. Okrem toho z druhého clánku citovaného Komisiou, ktorý bol uverejnený 26. októbra 2009, vyplýva, ze slovenský minister hospodárstva v ten istý den pocas návstevy NCHZ predstavil zákon o strategických spolocnostiach, ktorý sa pripravoval a ktorý mal pomôct tejto spolocnosti a vytvorit záruky pre jej veritelov. 140 Tvrdenie zalobkyne, ze rozhodnutie príslusného orgánu by poskytlo zákazníkom a dodávatelom rovnakú istotu ako zákon o strategických spolocnostiach, preto treba zamietnut. 4) O tvrdení, ze NCHZ v súvislosti s povinným zachovaním svojej prevádzky podla zákona o strategických spolocnostiach nezískala nijakú dodatocnú výhodu 141 Zalobkyna v replike v reakcii na tvrdenie Komisie, ze stratové pokracovanie prevádzky NCHZ pravdepodobne ovplyvnilo poradie pohladávok veritelov a mohlo viest k tomu, ze stát sa v skutocnosti vzdal svojich pohladávok, tvrdí, ze pocas prvého obdobia konkurzu bol ustanovený správca tiez povinný uplatnovat standardné konkurzné predpisy, a ked sa spolocnost v konkurze prevádzkuje so zretelom na jej predaj v súlade so zásadou pokracovania prevádzky, sú uprednostnení veritelia, ktorí majú predkonkurzné pohladávky, bez ohladu na to, ci ide o verejných alebo súkromných veritelov. NCHZ preto nezískala v súvislosti so zachovaním svojej prevádzky podla zákona o strategických spolocnostiach nijakú dodatocnú výhodu. 142 Táto argumentácia nemôze uspiet. 143 V prvom rade zalobkyna nemôze úspesne tvrdit, ze neuhradené záväzky neboli výsledkom uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach, ale v podstate skôr výsledkom beznej prevádzky pocas konkurzu. Z takej argumentácie totiz vyplýva, ze prevádzka podniku v konkurze je nevyhnutne stratová. Podla § 88 ods. 2 zákona o konkurze by sa pritom ustanovený správca v takom prípade - ci uz na zaciatku, alebo pocas prvého obdobia konkurzu - musel obrátit na príslusný orgán so ziadostou o pokyny v súvislosti s pokracovaním prevádzky NCHZ, kedze zákon o konkurze prihliada v prvom rade na záujem veritelov. Predkonkurzní veritelia tiez mohli upozornit správcu na túto skutocnost (pozri bod 115 vyssie). Preto v rámci uplatnovania standardných konkurzných predpisov existovali moznosti, ako obmedzit stratovú prevádzku, co uplatnovanie zákona o strategických spolocnostiach neumoznovalo. 144 V druhom rade z dôvodu povinného pokracovania prevádzky NCHZ podla zákona o strategických spolocnostiach si táto spolocnost musela plnit záväzky spojené s výrobou, co vzhladom na jej financnú situáciu muselo mat nepriaznivý vplyv najmä na vyrovnanie jej záväzkov voci dvom verejným subjektom, ktorými bola Sociálna poistovna a Vseobecná zdravotná poistovna. 145 V tomto kontexte navyse situáciu zhorsila prekázka hromadného prepústania, ktorú tiez stanovoval zákon o strategických spolocnostiach. Ako totiz uvádza zalobkyna, ak by sa na NCHZ uplatnovali standardné konkurzné predpisy, o hromadnom prepústaní by sa rozhodlo na zaciatku konkurzu a nie - ako to bolo - v roku 2011. Zalobkyna síce tvrdí, ze náklady NCHZ by sa tým podstatne znízili a ze skutocnost bola iná, lebo vzhladom na to, ze NCHZ nemohla vyuzit túto moznost, musela hradit prakticky zbytocné dodatocné náklady, pricom podstatnú cast týchto nákladov tvorili platby v prospech Sociálnej poistovne a Vseobecnej zdravotnej poistovne. Zalobkyna vsak neuvádza, ze NCHZ nemohla uhrádzat vsetky tieto záväzky a ze záväzky voci týmto dvom verejným subjektom sa zvysovali, zatial co NCHZ mohla nadalej vyuzívat svojich zamestnancov na pokracovanie prevádzky. Preto tvrdenie zalobkyne, ze zákaz prepústania z ekonomických dôvodov nepredstavoval hospodársku výhodu pre NCHZ, nemôze uspiet a - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - uvedená prekázka spôsobila dodatocné náklady pre verejných veritelov v porovnaní s nákladmi, ktoré by vyplynuli z uplatnovania standardných konkurzných predpisov. 146 Okrem toho Vseobecný súd uz odpovedal na tvrdenie zalobkyne, ze zákon o strategických spolocnostiach poskytol hospodársku výhodu len Slovenskej republike, lebo ak by NCHZ prepustila týchto zamestnancov skôr, Slovenská republika by musela znásat väcsinu týchto nákladov vo forme dávok v nezamestnanosti a iných sociálnych dávok (pozri bod 93 vyssie). 147 Tvrdenie, ze NCHZ v súvislosti so zachovaním svojej prevádzky podla zákona o strategických spolocnostiach nezískala nijakú dodatocnú výhodu, preto nemôze uspiet. 148 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné zamietnut argumentáciu zalobkyne, podla ktorej by uplatnovanie standardných konkurzných predpisov na NCHZ viedlo k rovnakej situácii, akú vyvolalo uplatnovanie zákona o strategických spolocnostiach na túto spolocnost. d) Záver 149 Treba konstatovat, ze z dôvodu vyhlásenia NCHZ za "strategickú spolocnost" slovenskými orgánmi sa vyzadovalo jednak pokracovanie jej prevádzky nezávisle od zohladnenia jej ekonomickej situácie a jej schopnosti plnit si záväzky, najmä verejné záväzky, a jednak udrzanie jej personálu z dôvodu prekázky hromadného prepústania, co jej umoznilo pokracovat v prevádzke, pricom jej zákazníci a jej dodávatelia mali istotu, ze zostane v prevádzke az do konca roka 2010. Uplatnovanie zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ zároven spôsobilo niektorým z jej veritelov, najmä verejných veritelov, riziko, ze ich pohladávky sa pocas prvého obdobia konkurzu zvýsia, pricom toto riziko bolo vzhladom na jej financnú situáciu v case jej vyhlásenia za "strategickú spolocnost" nevyhnutné. Toto riziko sa navyse naplnilo pocas prvého obdobia konkurzu, a to tak v prípade verejných veritelov, ktorí mali predkonkurzné a pokonkurzné pohladávky, ako aj v prípade verejných veritelov, ktorí mali len pokonkurzné pohladávky. 150 Nemozno sa pritom domnievat, ze za okolností zodpovedajúcich bezným trhovým podmienkam by NCHZ mohla získat rovnakú výhodu, aká jej bola poskytnutá prostredníctvom státnych prostriedkov v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 59 az 61 vyssie. Na jednej strane v prejednávanej veci sa nemohlo uplatnit kritérium hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve a v kazdom prípade nebolo preukázané, ze prvé opatrenie splnalo toto kritérium. Na druhej strane nemozno dospiet k záveru, ze situácia by bola rovnaká, ak by sa na NCHZ uplatnovali standardné konkurzné predpisy, a ze verejným veritelom nevznikli nijaké dodatocné náklady (pozri body 94 a 148 vyssie). Pokial ide o druhú uvedenú okolnost, na tomto závere nic nemení argumentácia zalobkyne týkajúca sa rozsudku z 1. decembra 1998, Ecotrade ([112]C-200/97, [113]EU:C:1998:579, bod [114]36). V bode 36 uvedeného rozsudku Súdny dvor v podstate rozhodol, ze skutocnost, ze opatrenie, o ktoré islo v tejto veci, mohlo spôsobit znízenie výnosov súkromných veritelov, a teda aj prípadnú stratu danových príjmov, neumoznila dospiet k záveru, ze toto opatrenie predstavuje státnu pomoc. Súvislost medzi uvedeným opatrením a prípadnou stratou danových príjmov bola totiz prílis nepriama (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Fennelly vo veci Ecotrade, [115]C-200/97, [116]EU:C:1998:378, bod [117]24). Vzhladom na prvé opatrenie pritom úvahy Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí vôbec nie sú zalozené na podobných úvahách alebo na takej nepriamej súvislosti. 151 Prvé opatrenie, ktoré zahrna jednak povinnost pokracovat v prevádzke NCHZ a jednak prekázku hromadného prepústania, teda spadá tak pod prvú situáciu, ako aj pod druhú situáciu, ktoré sú uvedené v rozsudkoch z 1. decembra 1998, Ecotrade ([118]C-200/97, [119]EU:C:1998:579, bod [120]45), a zo 17. júna 1999, Piaggio ([121]C-295/97, [122]EU:C:1999:313, bod [123]43) (pozri bod 72 vyssie). 152 Komisia sa preto nedopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze z dôvodu vyhlásenia NCHZ za "strategickú spolocnost" bola tejto spolocnosti poskytnutá hospodárska výhoda prostredníctvom státnych prostriedkov. 153 Vzhladom na vyssie uvedené treba prvú a druhú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. C. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti vykonat starostlivé a nestranné preskúmanie, ako aj na porusení povinnosti spolupráce, ktorú má Komisia 154 Podla zalobkyne si Komisia nesplnila povinnost vykonat starostlivé a nestranné preskúmanie opatrenia, ktoré údajne predstavuje státnu pomoc, lebo pred prijatím napadnutého rozhodnutia si v podstate mala vyziadat dalsie informácie. 155 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník, spochybnuje dôvodnost argumentácie zalobkyne. 156 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze ak sa Komisia domnievala, ze je potrebná podrobnejsia analýza ex post, bola povinná vyziadat si ju, co vsak neurobila. Navyse analýza z marca 2014 bola nesprávne nezohladnená len preto, lebo bola vypracovaná ex post, hoci Komisia nespochybnila správnost a spolahlivost informácií, ktoré v nej boli uvedené a ktoré boli nezávislé od plynutia casu. 157 Podla judikatúry týkajúcej sa zásad v oblasti vykonávania dôkazov v právnom odvetví státnej pomoci je Komisia povinná uskutocnit konanie o preskúmaní dotknutých opatrení nestranne a s nálezitou starostlivostou, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia, ktorým sa konstatuje existencia a prípadne aj nezlucitelnost alebo neoprávnenost pomoci, mala na tento úcel k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy (rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [124]C-290/07 P, [125]EU:C:2010:480, bod [126]90, a z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [127]C-559/12 P, [128]EU:C:2014:217, bod [129]63). 158 Komisia je oprávnená prijat rozhodnutie na základe dostupných informácií v prípade, ak jej clenský stát v rozpore so svojou povinnostou spolupráce s touto institúciou, ktorá vyplýva z clánku 4 ods. 3 ZEÚ, neposkytne informácie, ktoré od neho pozadovala, ci uz na preskúmanie posúdenia a zlucitelnosti novej alebo upravenej pomoci s vnútorným trhom, alebo na overenie riadneho uplatnovania skôr schválenej pomoci. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia vsak Komisia musí vyzvat clenský stát, aby jej v lehote, ktorú urcí, poskytol vsetky dokumenty a informácie potrebné na výkon jej kontroly. Az ked clenský stát napriek príkazu Komisie neposkytne pozadované informácie, má Komisia právomoc ukoncit konanie a prijat rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii (rozsudok z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia, [130]T-415/05, T-416/05 a T-423/05, [131]EU:T:2010:386, bod [132]226). 159 Je potrebné konstatovat, ze slovenské orgány zaslali analýzu z 21. marca 2014 v prílohe k svojej stvrtej odpovedi Komisii zo 14. mája 2014. 160 Na jednej strane treba poukázat na to, ze samotné slovenské orgány sa viackrát zaoberali otázkou, co by sa stalo v decembri 2009, ak by NCHZ nebola vyhlásená za "strategickú spolocnost". Slovenské orgány sa nou uz totiz zaoberali vo svojej druhej odpovedi Komisii z 29. novembra 2013, ako aj vo svojej tretej odpovedi Komisii z 13. januára 2014. Preto Komisii nemozno vytýkat, ze si od slovenských orgánov nevyziadala novú analýzu s cielom získat po ich stvrtej odpovedi nové informácie. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia ([133]T-415/05, T-416/05 a T-423/05, [134]EU:T:2010:386), na ktorý zalobkyna poukazuje, bola situácia odlisná. V tejto veci totiz rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania neobsahovalo predbezné posúdenie sporných opatrení na úcely urcenia, ci zahrnali prvok pomoci, a pocas správneho konania neboli uvedené opatrenia výslovne spochybnené a neexistovala ani akákolvek ziadost o informácie týkajúce sa súladu týchto opatrení s trhovými podmienkami. Za týchto okolností sa súd Únie domnieval, ze dotknutému clenskému státu nebolo mozné vytýkat, ze neposkytol Komisii dostatocné informácie, aby mohla posúdit sporné opatrenia s úplnou znalostou veci, a ze Komisia bola v súlade so svojou povinnostou dôkladného a nestranného preskúmania v záujme riadneho uplatnovania základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci povinná pokracovat vo svojich setreniach a prehlbit svoje presetrovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia, [135]T-415/05, T-416/05 a T-423/05, [136]EU:T:2010:386, body [137]240, [138]246 a [139]249). 161 Na druhej strane treba poznamenat, ze - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - nemohlo byt "jasné", ze informácie, ktoré sa mali získat od správcu, sa mali získat prostredníctvom analýzy ex post. Slovenské orgány vo svojej prvej odpovedi Komisii z 2. septembra 2013 uviedli, ze na Sociálnu poistovnu a na Vseobecnú zdravotnú poistovnu sa má uplatnit kritérium súkromného veritela. Tieto orgány následne vo svojej druhej odpovedi Komisii z 29. novembra 2013 uviedli, ze "[Slovenská republika] urobila to, co od nej ziadala Komisia vzhladom na kritérium súkromného veritela". Tiez uviedli, ze vsetci súkromní veritelia by sa rozhodli pre pokracovanie prevádzky NCHZ, a dodali, ze kritérium súkromného veritela by sa vzhladom na judikatúru, ekonomické pomery NCHZ a zásadu riadnej správy vecí verejných malo uplatnit len na Sociálnu poistovnu. Okrem toho zalobkyna zdôraznuje, ze predmetom analýzy ex post"bolo posúdenie otázok relevantných pre 'prevod státnych prostriedkov`, ako aj 'kritérium súkromného veritela`". 162 Aj za predpokladu, ze by sa uplatnilo kritérium súkromného veritela, pritom podla judikatúry analýza ex post nemohla byt relevantná (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [140]C-482/99, [141]EU:C:2002:294, bod [142]71; pozri tiez v tomto zmysle analogicky rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [143]C-124/10 P, [144]EU:C:2012:318, bod [145]105). Okrem toho - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - taká analýza nepredstavuje "zjavne vhodný nástroj" na úcely kritéria stanoveného v rozsudku z 1. decembra 1998, Ecotrade ([146]C-200/97, [147]EU:C:1998:579). Analýza pravdepodobného vývoja podla zákona o konkurze, teda - slovami zalobkyne - preskúmanie toho, "ako by rozhodli súkromní veritelia v rámci príslusného orgánu", mala byt zalozená na údajoch z obdobia, v ktorom bola NCHZ vyhlásená za "strategickú spolocnost" a v ktorom sa na nu uplatnoval zákon o strategických spolocnostiach (pozri bod 121 vyssie). 163 V tomto kontexte, pokial slovenské orgány v prílohe k svojej stvrtej odpovedi Komisii zo 14. mája 2014 zaslali len analýzu, v ktorej boli pouzité údaje ex post, s vysvetlením pouzitej metodiky, co je nesporné, treba konstatovat - tak ako konstatovala Komisia -, ze Komisia si nemusela vyziadat v tejto súvislosti dalsie informácie. 164 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze rozhodnutie o vymáhaní údajnej státnej pomoci bolo prijaté na základe predbezných císelných údajov, bez predchádzajúcej ziadosti o potvrdenie konecných císelných údajov, co znamená, ze Komisia zjavne porusila tak svoju povinnost spolupráce, ako aj svoju povinnost prijímat rozhodnutia na základe hodnoverných informácií. Tvrdí, ze vyziadanie primeraných informácií po skoncení formálneho zistovania nemôze napravit porusenie povinnosti Komisie poziadat o poskytnutie relevantných informácií. 165 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze výska pomoci zodpovedá neuhradeným záväzkom voci státu a státnym subjektom, ktoré sa nahromadili pocas obdobia uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ. Uviedla, ze na základe informácií poskytnutých slovenskými orgánmi výska neuhradených záväzkov voci verejným veritelom bola k 31. decembru 2009 735817,44 eura a k 31. decembru 2010 5519241,54 eura. Spomenula skutocnost, ze tieto sumy predstavovali najpresnejsie, ako aj pomerne konzervatívne dostupné odhady výsky pohladávok, ktoré boli k týmto dátumom nezaplatené. Podla jej názoru totiz slovenské orgány tvrdili, ze neexistujú presné informácie o výske nezaplatených pohladávok voci verejným veritelom k dátumu, ked bola NCHZ vyhlásená za"strategickú spolocnost" ani ked sa na nu prestal uplatnovat zákon o strategických spolocnostiach. Komisia dospela k záveru, ze výska pomoci zodpovedá sume 4783424,10 eura (odôvodnenie 101 napadnutého rozhodnutia). 166 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 musí príslusný vnútrostátny orgán vymáhat neoprávnenú pomoc od príjemcu v súlade s pravidlami stanovenými vnútrostátnym právom (pozri rozsudok z 13. februára 2014, Mediaset, [148]C-69/13, [149]EU:C:2014:71, bod [150]34 a citovanú judikatúru). Právo Únie nevyzaduje, aby sa vymáhanie takej pomoci uskutocnovalo iba na základe rozhodnutia Komisie o vymáhaní (rozsudok z 11. septembra 2014, Komisia/Nemecko, [151]C-527/12, [152]EU:C:2014:2193, bod [153]39). 167 Z toho vyplýva, ze v oblasti státnej pomoci ziadne ustanovenie práva Únie nevyzaduje, aby Komisia v rozhodnutí nariadujúcom vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, stanovila presnú výsku pomoci, ktorá má byt vrátená. Stací, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje umoznujúce jeho adresátovi túto výsku bez neprimeraných tazkostí urcit (rozsudky z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, [154]C-480/98, [155]EU:C:2000:559, bod [156]25, a z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, [157]C-415/03, [158]EU:C:2005:287, bod [159]39). 168 Z judikatúry teda vyplýva, ze Komisia je oprávnená obmedzit sa na ulozenie povinnosti vrátit spornú pomoc a prenechat výpocet presnej výsky súm, ktoré sa majú vrátit, vnútrostátnym orgánom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, [160]C-415/03, [161]EU:C:2005:287, bod [162]40). Okrem toho povinnost clenského státu vypocítat presnú výsku pomoci, ktorá sa má vymôct, zapadá do sirsieho rámca povinnosti lojálnej spolupráce, zakotvenej v clánku 4 ods. 3 ZEÚ, ktorá navzájom zaväzuje Komisiu a clenské státy pri vykonávaní pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [163]C-382/99, [164]EU:C:2002:363, bod [165]91). Presná výska pomoci sa môze vycíslit neskôr, v stádiu vymáhania pomoci, teda po prijatí napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2017, Grécko/Komisia, [166]T-314/15, neuverejnený, [167]EU:T:2017:903, bod [168]203). 169 V prejednávanom prípade je potrebné poukázat na to, ze o otázke výsky pohladávok sa diskutovalo pocas správneho konania. Táto otázka bola spomenutá najmä v stvrtej odpovedi slovenských orgánov zo 14. mája 2014. Ako tvrdí Komisia, výslovne si vyziadala - o com svedcí odpoved slovenských orgánov - "podrobnosti o záväzkoch (verejní a súkromní, zabezpecení a nezabezpecení veritelia NCHZ [a] splatné sumy) v piatich rôznych okamihoch: i) na zaciatku obdobia [konkurzu], ii) v decembri 2009 (vyhlásenie NCHZ za strategickú spolocnost), iii) v januári 2011, iv) ku dnu predaja NCHZ spolocnosti Via Chem Slovakia a v) na konci obdobia [konkurzu]". Sumami, ktoré pouzila Komisia, ako sumy zodpovedajúce výske verejných pohladávok na zaciatku a na konci dotknutého obdobia (odôvodnenie 101 napadnutého rozhodnutia), sú súctom súm, ktoré slovenské orgány oznacili za splatné k 31. decembru 2009, resp. k 31. decembru 2010. V tejto súvislosti slovenské orgány uviedli, ze ich odpoved bola zalozená na údajoch, ktoré mal k dispozícii správca, a spresnili, ze tieto údaje nemohli predstavovat "skutocnú" výsku pohladávok, a to najmä preto, lebo pohladávka, ktorá existovala v decembri 2010, mohla byt zaplatená v januári 2011. Treba preto konstatovat, ze z tejto odpovede vyplývalo, ze boli poskytnuté dostupné informácie. Navyse je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna nepopiera, ze Komisia opísala svoju metódu výpoctu výsky pomoci, ktorá sa má vymáhat. 170 Vzhladom na vyssie uvedené Komisii nemozno vytýkat, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia nepockala na poskytnutie dalsích císelných údajov slovenskými orgánmi. 171 Okrem toho nemozno konstatovat - ako naznacuje zalobkyna -, ze Komisia chcela vyjadrit svoj nesúhlas, pokial ide o nezákonnost predmetného opatrenia, tým, ze nariadila vymáhanie vyssej sumy, nez akú prijal príjemca. Zalobkyna navyse neuvádza nijaký dôkaz v spise, ktorý by potvrdzoval toto tvrdenie. 172 Pre úplnost je potrebné pripomenút, ze na základe povinnosti lojálnej spolupráce, zakotvenej v clánku 4 ods. 3 ZEÚ, ktorá navzájom zaväzuje Komisiu a clenské státy pri vykonávaní pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [169]C-382/99, [170]EU:C:2002:363, bod [171]91), Komisia a dotknutý clenský stát musia spolupracovat v dobrej viere. V rámci svojich odpovedí na otázky polozené Vseobecným súdom na základe opatrení na zabezpecenie priebehu konania (pozri bod 30 vyssie) Komisia spresnila, ze pocas fázy vymáhania predmetnej pomoci jednotliví verejní veritelia NCHZ poskytli presnejsie císelné údaje, ktoré pred prijatím napadnutého rozhodnutia nemala k dispozícii a ktoré sa týkali okrem iného pohladávok Slovenského vodohospodárskeho podniku, a ze z takto poskytnutých císelných údajov vyplynulo, ze skutocná výska pomoci mohla byt vyssia nez výska pomoci uvedená v napadnutom rozhodnutí, co zalobkyna nespochybnila. 173 Preto Komisii nemozno vytýkat, ze v napadnutom rozhodnutí pouzila odhady zalozené na údajoch poskytnutých slovenskými orgánmi alebo ze postupovala v rozpore so svojou povinnostou spolupráce. 174 Z toho vyplýva, ze druhý zalobný dôvod treba zamietnut. D. O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení pri výpocte výsky údajnej státnej pomoci 175 Zalobkyna tvrdí, ze aj keby Komisia bola oprávnená konstatovat, ze prostredníctvom prvého opatrenia bola poskytnutá státna pomoc v prospech NCHZ, dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia pri výpocte výsky tejto pomoci. 176 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník, spochybnuje dôvodnost argumentácie zalobkyne. 177 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze výska pomoci zodpovedá neuhradeným záväzkom voci Slovenskej republike a státnym subjektom, ktoré sa nahromadili pocas obdobia uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ (odôvodnenie 101 napadnutého rozhodnutia) (pozri bod 165 vyssie). 178 V prvom rade podla zalobkyne by velká cast neuhradených záväzkov NCHZ vznikla aj v prípade, ze rozhodnutie o likvidácii tejto spolocnosti by sa prijalo pocas prvého obdobia konkurzu. Komisia sa preto dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, kedze nevzala do úvahy tieto záväzky v "alternatívnom scenári". Likvidácia NCHZ sa totiz nemohla uskutocnit pred májom 2010 a nemozno sa domnievat, ze pomerná cast neuhradených verejných záväzkov, ktoré sa dovtedy nahromadili, vznikla v dôsledku zákona o strategických spolocnostiach, a preto ju nemozno povazovat za státnu pomoc. Taká likvidácia by navyse tiez spôsobila neuhradené záväzky NCHZ voci Sociálnej poistovni. 179 Je potrebné pripomenút, ze Komisia správne konstatovala, ze NCHZ získala výhodu, ktorá spôsobila Slovenskej republike dodatocné náklady z dôvodu uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ pocas prvého obdobia konkurzu (pozri bod 152 vyssie). 180 Podla ustálenej judikatúry je pritom cielom povinnosti státu zrusit pomoc, ktorú Komisia povazuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom, opät obnovit skôr existujúci stav (pozri rozsudok zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, [172]C-350/93, [173]EU:C:1995:96, bod [174]21 a citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, [175]C-75/97, [176]EU:C:1999:311, body [177]64 a [178]65). Vrátením pomoci jej príjemca stratí výhodu, ktorú na trhu pozíval voci svojim konkurentom, a obnoví sa pôvodná situácia, ktorá existovala pred poskytnutím pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [179]C-148/04, [180]EU:C:2005:774, bod [181]113, a zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia, [182]T-445/05, [183]EU:T:2009:50, bod [184]193). 181 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia tým, ze konstatovala, ze na obnovenie predchádzajúceho stavu musela výska pomoci, ktorá sa mala vymáhat, zodpovedat výske neuhradených verejných pohladávok pocas obdobia uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ. 182 Naproti tomu argumentácia zalobkyne spocíva na hypotéze "alternatívneho scenára" a rozhodnutia príslusného orgánu o ukoncení prevádzky NCHZ na zaciatku prvého obdobia konkurzu. Sumy, ktoré sa majú vrátit, vsak nemozno urcit na základe jednotlivých operácií, ktoré mohli byt vykonané v prípade neexistencie opatrenia, ktoré viedlo k poskytnutiu pomoci, a návrat do pôvodného stavu nepredstavuje odlisnú rekonstrukciu minulosti v závislosti od takých hypotetických okolností, akými sú volby, casto viacnásobné, ktoré mohli urobit dotknuté hospodárske subjekty (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [185]C-148/04, [186]EU:C:2005:774, body [187]114 a [188]118, a zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia, [189]T-445/05, [190]EU:T:2009:50, bod [191]203). V tejto súvislosti treba poznamenat, ze hoci zalobkyna uvádza velmi presné císelné údaje, pricom najmä tvrdí, ze pohladávky Sociálnej poistovne treba znízit o 1590091,20 eura a pohladávky Vseobecnej zdravotnej poistovne treba znízit o 276626,24 eura, tieto údaje sú zalozené len na hypotézach. Po prvé totiz podla scenára, ktorý opísala zalobkyna, nie je známy dátum, ku ktorému by bolo prijaté rozhodnutie o ukoncení prevádzky NCHZ. Po druhé - v rozpore s jej tvrdeniami - podla stúdie z júna 2010, na ktorú sa odvoláva zalobkyna, by na ukoncenie cinnosti bola potrebná doba v dlzke od 10 do 18 týzdnov, a nie nevyhnutne doba v dlzke 18 týzdnov. Po tretie - tiez podla scenára, ktorý opísala zalobkyna - nie je vôbec istý pocet zamestnancov, ktorí by museli byt prepustení, kedze niektorí zamestnanci by sa mohli rozhodnút, ze odídu z NCHZ pred ukoncením jej cinnosti, co by malo vplyv na sumy dlzné dvom vyssie uvedeným verejným subjektom. 183 Argumentáciu zalobkyne preto treba zamietnut v rozsahu, v akom spocíva na nesprávnom predpoklade, ze Komisia musela zohladnit náklady na likvidáciu NCHZ na zaciatku prvého obdobia konkurzu. 184 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze odhad záväzkov, ktoré sa nahromadili pocas prvého obdobia konkurzu, zo strany Komisie je zalozený na nepresných císelných údajoch a na odhadoch. V súvislosti s druhým zalobným dôvodom vsak uz bolo uvedené, ze pri výpocte výsky pomoci boli pouzité císelné údaje, ktoré poskytli slovenské orgány, a ze presnú výsku pohladávok uvedeného subjektu v kazdom prípade mozno urcit pocas fázy vymáhania (pozri body 164 az 173 vyssie). 185 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba tretiu cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. 186 Prvý zalobný dôvod preto treba v celom rozsahu zamietnut. E. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 296 ZFEÚ, pokial ide o záver Komisie týkajúci sa existencie hospodárskej kontinuity 187 Zalobkyna tvrdí, ze nechápe dôvody, pre ktoré Komisia konstatovala, ze existovala hospodárska kontinuita, a uvádza, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti nie je postacujúce na to, aby Vseobecný súd mohol vykonat súdne preskúmanie tohto rozhodnutia. V replike uvádza, ze samotná skutocnost, ze Komisia bola nútená vo vyjadrení k zalobe vysvetlit, preco v napadnutom rozhodnutí konkrétne "(ne)uplatnila" ukazovatele, ktoré oznacila za relevantné na úcely tohto posúdenia (odôvodnenie 132 napadnutého rozhodnutia), dokazuje, ze napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti nie je dostatocne odôvodnené. 188 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník, spochybnuje dôvodnost argumentácie zalobkyne. 189 Najprv treba poznamenat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze bude analyzovat len existenciu prípadnej hospodárskej kontinuity medzi NCHZ a zalobkynou, pricom poukázala na to, ze vzhladom na to, ze Via Chem Slovakia predala NCHZ zalobkyni 1. augusta 2012, teda iba jeden den po tom, co nadobudla NCHZ, neriadila ani neprevádzkovala NCHZ (odôvodnenia 133 a 134 napadnutého rozhodnutia). Uviedla, ze uznáva, ze rozsah týchto dvoch transakcií nie je presne rovnaký, kedze Via Chem Slovakia si ponechala vo vlastníctve urcitý nehnutelný majetok. Poznamenala, ze nehnutelný majetok potrebný na pokracovanie hospodárskych cinností NCHZ bol vsak poskytnutý zalobkyni na základe zmluvy o prenájme. Komisia spresnila, ze z tohto dôvodu sa osobitosti oboch transakcií zohladnia v rozsahu, v akom sú relevantné pre toto posúdenie (odôvodnenie 135 napadnutého rozhodnutia). 190 Dalej treba poukázat na to, ze Komisia uviedla, ze povinnost vymáhania nezlucitelnej státnej pomoci môze byt rozsírená na novú spolocnost, na ktorú spolocnost, ktorá dostala túto pomoc, previedla alebo ktorej predala cast svojho majetku, pokial takýto prevod alebo predaj povedú k záveru, ze medzi týmito spolocnostami existuje hospodárska kontinuita (odôvodnenie 130 napadnutého rozhodnutia). Dodala, ze podla judikatúry je posúdenie hospodárskej kontinuity medzi príjemcom pomoci a podnikom, na ktorý bol jeho majetok prevedený, zalozené na urcitom súbore ukazovatelov, ktoré vymenovala (odôvodnenie 132 napadnutého rozhodnutia). 191 Komisia analyzovala obe transakcie týkajúce sa predaja vzhladom na vymenované ukazovatele. Po prvé vyjadrila pochybnosti, ci predajná cena, ktorú zaplatila Via Chem Slovakia, a následne predajná cena, ktorú zaplatila zalobkyna za "majetok" podniku, predstavovala trhovú cenu, a dospela k záveru, ze to pravdepodobne nebolo tak (odôvodnenia 136 az 148 napadnutého rozhodnutia). Po druhé, pokial ide o rozsah kazdej z transakcií týkajúcich sa predaja, Komisia sa domnievala, ze predmetom predaja NCHZ spolocnosti Via Chem Slovakia bola celá NCHZ ako fungujúci podnik, ktorý zahrnal vsetok majetok a vsetky práva a povinnosti súvisiace s NCHZ, a ze zalobkyna pokracovala v podnikaní NCHZ bez akýchkolvek podstatných zmien v obchodnej, personálnej alebo výrobnej politike (odôvodnenia 149 az 158 napadnutého rozhodnutia). Po tretie Komisia uviedla, ze predpokladá, ze neexistujú prepojenia medzi pôvodnými a novými vlastníkmi NCHZ, ktorá bola prevedená na zalobkynu, kedze nemá k dispozícii ziadny dôkaz o opaku (odôvodnenia 159 az 162 napadnutého rozhodnutia). Po stvrté, pokial ide o okamih "predaja", Komisia dospela k záveru, ze predaj sa uskutocnil po tom, ako Komisia zacala predbezné vysetrovanie staznosti a jeho výsledky zaslala slovenským orgánom na vyjadrenie (odôvodnenie 163 napadnutého rozhodnutia). Po piate, co sa týka hospodárskej logiky transakcie, Komisia sa domnievala, ze nedoslo k ziadnej zmene obchodnej stratégie a ze zalobkyna jednoducho vyuzíva majetok rovnakým spôsobom ako predávajúci (odôvodnenia 164 az 167 napadnutého rozhodnutia). 192 Napokon treba poznamenat, ze Komisia sa domnievala, ze sa zdá, ze jediné zmeny sa týkajú názvu spolocnosti a právnickej osoby, ktorej NCHZ patrí. Poukázala na podmienky verejnej sútaze z roku 2011 a na kúpnu zmluvu medzi NCHZ a Via Chem Slovakia zo 16. januára 2012, podla ktorých sa NCHZ v podstate predávala ako súbor hmotného a nehmotného majetku spolu s jej personálom. Spresnila, ze "nadobúdatel" pokracuje s portfóliom výrobkov a v obchodnej politike NCHZ a ze cena zaplatená za NCHZ pravdepodobne nepredstavuje trhovú cenu (odôvodnenie 168 napadnutého rozhodnutia). Dospela k záveru, ze existuje hospodárska kontinuita medzi NCHZ a zalobkynou (odôvodnenie 169 napadnutého rozhodnutia). 193 Je teda potrebné konstatovat, ze Komisia uviedla dôvody, pre ktoré konstatovala, ze existuje hospodárska kontinuita medzi NCHZ a zalobkynou. Je pravda, ze v odôvodnení 168 napadnutého rozhodnutia, ktoré je súcastou casti oznacenej ako "Záver o hospodárskej kontinuite medzi NCHZ a hospodárskymi cinnostami, ktoré získal[a] a prevádzkuje [zalobkyna]", spomenula okolnosti týkajúce sa nadobudnutia NCHZ spolocnostou Via Chem Slovakia. Pokial vsak ide o portfólio výrobkov a zaplatenú cenu, tento odkaz treba vzhladom na závery uvedené v odôvodneniach 146 a 157 napadnutého rozhodnutia chápat tak, ze sa v kazdom prípade týka zalobkyne. 194 Okrem toho, kedze Komisia uviedla, ze posúdenie hospodárskej kontinuity je zalozené na urcitom súbore ukazovatelov, mozno sa domnievat, ze po tom, co analyzovala urcitý pocet okolností, v odôvodnení 168 napadnutého rozhodnutia uviedla ukazovatele, na ktorých zalozila svoj záver. 195 Navyse - v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna - Komisia uviedla svoje úvahy týkajúce sa predajnej ceny dohodnutej medzi NCHZ a Via Chem Slovakia, ktoré nemozno oznacit za nepresné a vágne, ako aj úvahy týkajúce sa predajnej ceny dohodnutej medzi Via Chem Slovakia a zalobkynou, ktoré nemozno oznacit za nejasné. Po prvé totiz uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze podmienky verejnej sútaze z roku 2011 neumoznili zahrnutie najvyssieho mozného poctu uchádzacov, ktorí by navzájom sútazili so svojimi najlepsími ponukami, co je predpokladom predaja za co najvyssiu trhovú cenu (odôvodnenia 136 az 144 napadnutého rozhodnutia). Po druhé spresnila, ze predaj sa organizoval ako predaj fungujúceho podniku, cím sa vylúcila moznost maximalizovat konecnú cenu prostredníctvom sútaze o oblasti cinností NCHZ (odôvodnenie 145 napadnutého rozhodnutia). Po tretie poznamenala, ze v prípade predaja NCHZ spolocnostou Via Chem Slovakia zalobkyni islo o transakciu medzi dvoma súkromnými spolocnostami, pri ktorej sa neorganizovala ziadna verejná sútaz, ze cena bola jednoducho dojednaná medzi týmito dvoma subjektmi a neexistovala moznost, aby iné subjekty ponúkli vyssiu cenu, a ze pochybnosti, ci cena, ktorú uhradila Via Chem Slovakia, zodpovedá trhovej cene, sa preto týkajú aj ceny uhradenej zalobkynou (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia). 196 Z toho vyplýva, ze podla judikatúry citovanej v bodoch 39 az 41 vyssie treba napadnuté rozhodnutie povazovat za dostatocne odôvodnené, pokial ide o posúdenie Komisie týkajúce sa existencie hospodárskej kontinuity medzi NCHZ a zalobkynou, a preto treba siesty zalobný dôvod zamietnut. F. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 a clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 z dôvodu rozsírenia povinnosti vymáhania údajnej státnej pomoci na zalobkynu 197 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 107 ods. 1 a clánok 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, kedze konstatovala, ze existuje hospodárska kontinuita medzi NCHZ a zalobkynou, a rozsírila povinnost vymáhania konstatovanej státnej pomoci na zalobkynu. 198 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze podla judikatúry mozno státnu pomoc previest na nadobúdatela majetku príjemcu tejto pomoci len vtedy, ak bol tento majetok nadobudnutý za cenu, ktorá je nizsia nez trhová cena. Kedze vsak Via Chem Slovakia a následne zalobkyna odkúpili majetok NCHZ za trhovú cenu, na zalobkynu nemozno hladiet tak, ze získala státnu pomoc, a uz tento dôvod stací na vylúcenie akéhokolvek vymáhania od zalobkyne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, [192]C-277/00, [193]EU:C:2004:238, bod [194]70, a z 1. júla 2009, Operator ARP/Komisia, [195]T-291/06, [196]EU:T:2009:235, bod [197]67). Prístup Komisie v prejednávanom prípade teda porusuje clánok 14 nariadenia c. 659/1999, kedze podla tohto ustanovenia a v súlade s ustálenou judikatúrou mozno státnu pomoc vymáhat len od jej príjemcu. 199 Podla zalobkyne rozsudok z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia ([198]T-123/09, [199]EU:T:2012:164, body [200]161 a [201]162), nepodporuje tvrdenie Komisie, ze trhová cena nie je rozhodujúcim kritériom, kedze v tomto rozsudku skutocnost, ze bola vyplatená cena zodpovedajúca trhovej hodnote, spôsobila, ze preskúmanie ostatných kritérií na posúdenie hospodárskej kontinuity bolo nadbytocné. Komisia navyse potvrdila toto chápanie judikatúry vo svojom oznámení nazvanom "K efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie prikazujúcich clenským státom vymáhat neoprávnene poskytnutú a nezlucitelnú státnu pomoc" ([202]Ú. v. EÚ C 272, 2007, s. 4; dalej len "oznámenie z roku 2007"), lebo v bode 33 tohto oznámenia uviedla, ze je oprávnená rozsírit vymáhanie len vtedy, ak môze dokázat, ze aktíva sa predali za cenu, ktorá je nizsia ako ich trhová hodnota. V prejednávanom prípade pritom tvrdí, ze môze podla vlastnej úvahy pouzit ukazovatele spomenuté v uvedenom rozsudku a - s výnimkou tvrdenia, ze rozsah transakcie musí byt najdôlezitejsím ukazovatelom - nevysvetlila ani len poradie jednotlivých ukazovatelov. 200 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze aj v specifickom prípade, ked aktíva príjemcu pomoci boli prevedené za cenu, ktorá je nizsia nez trhová cena, táto skutocnost sama osebe neoprávnuje Komisiu, aby rozsírila rozhodnutie o vymáhaní na nadobúdatela týchto aktív. Komisia musí naopak preukázat, ze prevod aktív sa uskutocnil s cielom obíst príkaz na vymáhanie, a to tak, ze dokáze existenciu hospodárskej kontinuity medzi príjemcom pomoci a nadobúdatelom vzhladom na urcité kritériá (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, [203]C-277/00, [204]EU:C:2004:238, bod [205]86). V prejednávanom prípade tieto kritériá zjavne svedcia v neprospech obchádzania alebo hospodárskej kontinuity. Aj keby totiz konstatovania Komisie boli správne, nemôzu slúzit na odôvodnenie jej záveru o existencii hospodárskej kontinuity, lebo vzhladom na jej rozhodovaciu prax a judikatúru rozsah prevodu sám osebe nestací na vyvodenie takého záveru, a to aj v súvislosti s predajom fungujúceho podniku, ak zalobkyna navyse preukázala, ze bola získaná najvyssia trhová cena. Preto nemôze existovat hospodárska kontinuita medzi NCHZ a Via Chem Slovakia a tým skôr ani medzi NCHZ a zalobkynou. 201 V tretom rade zalobkyna tvrdí, ze osobitne v konkurzných veciach má prístup Komisie devastacné ekonomické úcinky a z pohladu práva hospodárskej sútaze nie je nevyhnutný. Podla zalobkyne sa Komisia usiluje vytvorit ovela prísnejsiu judikatúru, podla ktorej by mal byt rozhodujúcim kritériom rozsah transakcie a predajná cena by sa stala nanajvýs vedlajsím kritériom. 202 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník, spochybnuje dôvodnost argumentácie zalobkyne. Zastáva názor, ze vzala do úvahy jednotlivé okolnosti uvedené v judikatúre a zohladnila osobitosti prejednávaného prípadu a nedopustila sa nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze v prejednávanom prípade existovala hospodárska kontinuita, a preto rozsírila povinnost vymáhania na zalobkynu. 203 Úvahy týkajúce sa existencie hospodárskej kontinuity medzi NCHZ a zalobkynou, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, sú opísané v bodoch 189 az 192 vyssie. 1. Úvodné poznámky 204 Treba pripomenút, ze clánok 14 nariadenia c. 659/1999, nazvaný "Vymáhanie pomoci", v odseku 1 stanovuje: "Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu...". 205 Podla ustálenej judikatúry je hlavným cielom vrátenia protiprávne poskytnutej státnej pomoci odstránit narusenie hospodárskej sútaze, ktoré bolo spôsobené konkurencnou výhodou plynúcou z protiprávnej pomoci. Obnovenie stavu, ktorý existoval pred poskytnutím protiprávnej pomoci alebo pomoci, ktorá ja nezlucitelná s vnútorným trhom, predstavuje poziadavku, ktorá je nevyhnutná pre zachovanie potrebného úcinku ustanovení Zmlúv týkajúcich sa státnej pomoci (pozri rozsudok zo 7. marca 2018, SNCF Mobilités/Komisia, [206]C-127/16 P, [207]EU:C:2018:165, bod [208]104 a citovanú judikatúru). 206 Hoci nariadenie c. 659/1999 výslovne neupravuje prípad, ked sa rozhodnutím Komisie konstatuje hospodárska kontinuita medzi pôvodným príjemcom predmetnej pomoci a iným subjektom, súdy Únie rozpracovali túto zásadu s cielom umoznit Komisii rozsírit povinnost vymáhania pomoci na nadobúdatela majetku pôvodného príjemcu predmetnej pomoci a zarucit potrebný úcinok rozhodnutí o vymáhaní. 207 Neoprávnená pomoc sa teda musí vymáhat od spolocnosti, ktorá pokracuje v hospodárskej cinnosti podniku, ktorý vyuzil túto pomoc, ked sa preukáze, ze táto spolocnost nadalej skutocne vyuzíva konkurencnú výhodu vyplývajúcu z tejto pomoci (pozri rozsudok zo 7. marca 2018, SNCF Mobilités/Komisia, [209]C-127/16 P, [210]EU:C:2018:165, bod [211]106 a citovanú judikatúru). 208 Podla judikatúry pri posudzovaní existencie takej hospodárskej kontinuity mozno zohladnit nasledujúce skutocnosti: predmet prevodu (aktíva a pasíva, zachovanie pracovnej sily, zoskupené aktíva), cena prevodu, skutocnost, ze akcionári ci vlastníci nástupníckeho podniku sú rovnakí ako akcionári ci vlastníci pôvodného podniku, okamih, ked doslo k prevodu (po zacatí vysetrovania, po zacatí konania alebo po prijatí konecného rozhodnutia), ako aj hospodárska logika transakcie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, [212]C-328/99 a C-399/00, [213]EU:C:2003:252, bod [214]78 posledná zarázka; zo 7. marca 2018, SNCF Mobilités/Komisia, [215]C-127/16 P, [216]EU:C:2018:165, bod [217]108; z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia, [218]T-415/05, T-416/05 a T-423/05, [219]EU:T:2010:386, bod [220]135, a z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, [221]T-123/09, [222]EU:T:2012:164, bod [223]155). Súd Únie spresnil, ze Komisia nie je povinná zohladnit vsetky tieto skutocnosti, o com svedcí pouzitie slovného spojenia "mozno zohladnit" (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, [224]T-123/09, [225]EU:T:2012:164, bod [226]156, a zo 17. decembra 2015, SNCF/Komisia, [227]T-242/12, [228]EU:T:2015:1003, bod [229]235). 209 Pokial ide o predajnú cenu, hoci kritérium trhovej ceny je jedným z najvýznamnejsích kritérií, nejde o kritérium, ktoré je postacujúce pre záver o neexistencii hospodárskej kontinuity (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci SNCF Mobilités/Komisia, [230]C-127/16 P, [231]EU:C:2017:577, bod [232]116). V tejto súvislosti treba poznamenat, ze - v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna - vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia ([233]T-123/09, [234]EU:T:2012:164, body [235]157 az [236]161), Komisia dospela k záveru o neexistencii hospodárskej kontinuity tak, ze svoje rozhodnutie zalozila tak na predmete a cene prevodu aktív, ktorá zodpovedala trhovej cene, ako aj na tom, ze akcionári dotknutých spolocností boli odlisní, a na hospodárskej logike operácie, a nie len na cene prevodu. 210 Navyse podla judikatúry, ked je podnik, ktorý bol príjemcom protiprávnej pomoci, v konkurze, a bola zalozená iná spolocnost, aby pokracovala v casti cinností tohto podniku v konkurze, pokracovanie v tejto cinnosti bez toho, aby dotknutá pomoc bola v plnom rozsahu vymáhaná, môze spôsobovat pretrvávanie skreslenia hospodárskej sútaze spôsobeného konkurencnou výhodou, ktorú tento podnik získal na trhu oproti svojim konkurentom. Takáto novozalozená spolocnost môze, ak má nadalej prospech z tejto výhody, byt povinná vrátit predmetnú pomoc. O takýto prípad ide najmä vtedy, ked táto spolocnost nadobudne aktíva spolocnosti v likvidácii bez toho, aby zaplatila ako protihodnotu cenu stanovenú za trhových podmienok, alebo ak sa preukáze, ze zalozenie takejto spolocnosti spôsobilo vyhnutie sa povinnosti vrátenia uvedenej pomoci, co osobitne platí, ked zaplatenie ceny stanovenej za trhových podmienok nepostacuje na neutralizáciu konkurencnej výhody vyplývajúcej z protiprávnej pomoci (rozsudky z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko, [237]C-610/10, [238]EU:C:2012:781, body [239]104 az [240]107; z 24. januára 2013, Komisia/Spanielsko, [241]C-529/09, [242]EU:C:2013:31, body [243]107 a [244]109, a zo 17. decembra 2015, SNCF/Komisia, [245]T-242/12, [246]EU:T:2015:1003, bod [247]234). 211 Napokon treba pripomenút, ze kritériá stanovené judikatúrou, ktoré sa týkajú urcenia skutocného príjemcu pomoci, majú objektívnu povahu a na konstatovanie o obchádzaní povinnosti vrátit pomoc prostredníctvom prevodu aktív sa nevyzaduje úmysel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia, [248]T-415/05, T-416/05 a T-423/05, [249]EU:T:2010:386, bod [250]146). 212 Z judikatúry preto vyplýva, ze hoci skutocnost, ze cena prevodu nezodpovedá trhovej cene, môze viest k rozsíreniu povinnosti vymáhania, okolnost, ze cena prevodu je v súlade s trhovými podmienkami, nemusí - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - sama osebe postacovat na vylúcenie existencie hospodárskej kontinuity a za urcitých okolností nebráni rozsíreniu povinnosti vymáhania, ktorá je dôsledkom obchádzania, pricom nemusí existovat úmysel obchádzania. 213 Navyse je potrebné uviest, ze oznámenie z roku 2007, na ktoré poukazuje zalobkyna, bolo prijaté okrem iného pred vydaním rozsudkov z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia ([251]T-415/05, T-416/05 a T-423/05, [252]EU:T:2010:386), a z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia ([253]T-123/09, [254]EU:T:2012:164). Preto Komisia v uvedenom oznámení prirodzene nemohla vziat do úvahy vývoj judikatúry po roku 2007 a nemozno jej vytýkat, ze ho v súcasnosti berie do úvahy. 214 Napokon, pokial ide predmet prevodu v prejednávanom prípade, treba spresnit, ze hoci sa v napadnutom rozhodnutí niekedy spomína predaj majetku NCHZ, je nesporné, ze s výnimkou nehnutelného majetku sa predaj medzi Via Chem Slovakia a zalobkynou vztahoval na vsetok majetok a práva súvisiace s chemickou výrobou (výrobné stroje a zariadenia, zmluvy), ako aj záväzky súvisiace s chemickou výrobou (vrátane vsetkých pracovných zmlúv) (odôvodnenie 135 napadnutého rozhodnutia). 215 Analýzu Komisie týkajúcu sa existencie hospodárskej kontinuity, ktorá odôvodnuje rozsírenie povinnosti vymáhania státnej pomoci na zalobkynu, treba preskúmat vzhladom na tieto úvahy. 2. O predajnej cene za NCHZ 216 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemohla rozsírit povinnost vymáhania nad rámec NCHZ, lebo majetok tohto subjektu v konkurze bol predaný za trhovú cenu. 217 Komisia spochybnuje dôvodnost argumentácie zalobkyne. 218 V rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia spochybnila skutocnost, ze ceny, ktoré Via Chem Slovakia a zalobkyna postupne zaplatili za majetok NCHZ, predstavovali trhovú cenu, a v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze má nadalej tieto pochybnosti (odôvodnenia 136, 146 a 147 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti Komisia v prvom rade poukázala na to, ze na jednej strane verejná sútaz týkajúca sa predaja v prospech Via Chem Slovakia obsahovala moznost zvolit si záväzky spocívajúce v udrzaní výroby na minimálnej úrovni pocas piatich rokov, v minimálnej výske investícií a v obmedzení moznosti predat alebo previest majetok NCHZ pocas piatich rokov, co mohlo odradit potenciálnych úcastníkov alebo mat negatívny vplyv na ponuky, ktoré boli predlozené (odôvodnenia 17 a 138 az 144 napadnutého rozhodnutia), a na druhej strane uchádzaci mohli odkúpit len vsetok majetok na úcely pokracovania prevádzky, co neumoznovalo vylúcit, ze predaj jednotlivých oblastí podniku NCHZ by viedol k dosiahnutiu vyssej celkovej predajnej ceny (odôvodnenie 145 napadnutého rozhodnutia). V druhom rade Komisia poukázala na to, ze prevod NCHZ zo spolocnosti Via Chem Slovakia na zalobkynu spocíval v transakcii medzi dvoma súkromnými spolocnostami, pri ktorej sa neorganizovala ziadna verejná sútaz (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia). Komisia z toho vyvodila záver, ze "sa zdá pravdepodobné, ze majetok NCHZ nebol predaný spôsobom, ktorým by sa zabezpecilo maximalizovanie výnosov za prevedený podnik" (odôvodnenie 147 napadnutého rozhodnutia). a) O dôkaznom bremene 219 Zalobkyna tvrdí, ze dôkazné bremeno týkajúce sa hospodárskej výhody, ktorú získal nadobúdatel majetku príjemcu pomoci, spocíva na Komisii a ze nestací, aby Komisia vyjadrila pochybnosti. Komisia vsak nepredlozila nijaké dôkazy, ktoré by preukazovali, ze predajná cena bola v skutocnosti nizsia nez trhová cenu. 220 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkyne. 221 Je potrebné poukázat na to, ze vzhladom na to, ze podla judikatúry jedna z okolností, ktoré treba zohladnit pri posudzovaní existencie hospodárskej kontinuity, ako je napríklad predajná cena zodpovedajúca trhovej cene, sama osebe nestací na vylúcenie rozsírenia povinnosti vymáhania na iný podnik, nez je pôvodný príjemca predmetnej pomoci, Komisia nemusí nevyhnutne preukázat neexistenciu takej predajnej ceny, aby mohla dospiet k záveru, ze existovala hospodárska kontinuita, a neexistenciu záruky takej predajnej ceny mozno zohladnit v rámci celkového posúdenia jednotlivých skúmaných okolností, ktoré vykonáva Komisia. b) O predaji v prospech Via Chem Slovakia 1) O údajnej domnienke, ze predaj sa uskutocnil za trhovú cenu, ked k nemu dôjde v rámci konkurzného konania pod súdnym dohladom 222 Zalobkyna sa domnieva, ze vzhladom na to, ze predaj sa uskutocnil v rámci konkurzného konania pod dohladom konkurzného súdu, ktorý je povinný konat v záujme veritelov platobne neschopnej spolocnosti, predpokladá sa, ze majetok bol predaný za najvyssiu moznú cenu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, [255]C-277/00, [256]EU:C:2004:238, body [257]93 a [258]94). 223 Podla Komisie neexistuje domnienka, ze kazdý predaj, ku ktorému doslo v rámci konkurzného konania, sa uskutocnil za trhovú cenu. 224 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia ([259]C-277/00, [260]EU:C:2004:238, body [261]92 a [262]93), Komisia nespochybnila tvrdenie, ze predaj bol uskutocnený za trhovú cenu, a nekonstatovala, ze podmienky súvisiace s predajom mali za následok znízenie predajnej ceny. Preto zalobkyna vykladá tento rozsudok extenzívne. 225 Okrem toho skutocnost, ze predaj sa uskutocní pod dohladom súdu, síce poskytuje záruku, ze budú dodrzané stanovené pravidlá a ze konkurzný súd zabezpecí co najúplnejsie uspokojenie veritelov. V prejednávanom prípade vsak prinálezalo Komisii overit, ci podmienky predaja v prospech Via Chem Slovakia boli spôsobilé zarucit zaplatenie trhovej ceny, a preskúmat, ako tento predaj prebiehal. 2) O údajnej záruke najvyssej moznej predajnej ceny z dôvodu predaja v rámci otvorenej, transparentnej a bezpodmienecnej verejnej sútaze 226 Zalobkyna sa domnieva, ze - pokial ide o predaj NCHZ spolocnosti Via Chem Slovakia - predávajúci bol z právneho hladiska povinný dosiahnut najvyssiu moznú predajnú cenu. Tvrdí, ze verejná sútaz, ktorú zorganizoval správca v súlade s poziadavkami, ktoré stanovil súd v Trencíne, a ktorá bola otvorená, transparentná a bezpodmienecná, zarucila, ze majetok NCHZ sa predal za najvyssiu moznú cenu na trhu. Poznamenáva, ze Komisia nespochybnuje transparentnost druhej verejnej sútaze, ale jej pochybnosti sa týkali moznosti prevziat záväzky (odôvodnenia 137 az 144 napadnutého rozhodnutia) a nemoznosti odkúpit jednotlivé aktíva namiesto odkúpenia majetku ako celku. Spochybnuje závery, ku ktorým v tejto súvislosti dospela Komisia. 227 V prvom rade Komisia v odôvodneniach 17 a 137 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze podla podmienok verejnej sútaze z roku 2011 mohli potenciálni uchádzaci predlozit ponuku so "záväzkami nadobúdatela" alebo bez "záväzkov nadobúdatela" (dalej len "ponuka so záväzkami", resp. "ponuka bez záväzkov"). Poznamenala, ze bolo stanovené, ze ak bude najvyssia ponuka od uchádzaca, ktorý sa rozhodol neprevziat záväzky, uchádzac, ktorý predlozil najvyssiu ponuku spomedzi uchádzacov, ktorí predlozili ponuku so záväzkami, má moznost dorovnat najvyssiu ponuku uchádzacov, ktorí predlozili ponuku bez záväzkov. 228 Komisia sa domnievala, ze moznost pre jedného uchádzaca, aby zvýsil svoju ponuku po predlození vsetkých ponúk, môze odradit potenciálnych úcastníkov alebo mat negatívny vplyv na ponuky, ktoré boli predlozené. Vysvetlila, ze ponuka úcastníka, ktorý predlozil ponuku so záväzkami, by bola potenciálne nizsia, nez keby v podmienkach verejnej sútaze z roku 2011 nebola stanovená taká moznost dorovnania. Komisia konstatovala, ze táto podmienka môze odradit uchádzacov, ktorí si nezelajú predlozit ponuku so záväzkami, pretoze vedia, ze aj keby ich ponuka bola najvyssia, môze byt odmietnutá. Komisia dospela k záveru, ze moznost predlozenia ponuky so záväzkami mohla ovplyvnit ponúknutú cenu (odôvodnenia 138 az 140 a 143 napadnutého rozhodnutia). 229 Na úvod je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze moznost prevziat záväzky v skutocnosti nemala nijaký vplyv na predajnú cenu, lebo ziadny uchádzac ju nevyuzil. Na jednej strane toto tvrdenie spocíva na spätnom skutkovom zistení. Na druhej strane také tvrdenie nie je relevantné pre preskúmanie otázky, ci podmienky stanovené vo verejnej sútazi umoznovali zarucit najvyssiu moznú cenu. 230 Je potrebné poukázat na to, ze Komisia v odôvodnení 141 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze podmienkami verejnej sútaze z roku 2011 sa uprednostnovali uchádzaci ochotní prijat záväzky, co by mohlo predstavovat náznak, ze cena ponúknutá v ponuke bez záväzkov by mohla byt vyssia ako cena ponúknutá úspesným uchádzacom. Treba vsak poznamenat, ze na to, aby bola vybratá ponuka so záväzkami, sa cena ponúknutá v tejto ponuke v kazdom prípade musela prehodnotit a dorovnat s cenou ponúknutou v ponuke bez záväzkov. 231 Je vsak pravda, ze - ako Komisia poznamenala v odôvodnení 139 napadnutého rozhodnutia - jedným z prvkov, ktorými sa zabezpecuje dosiahnutie najvyssej ceny vo verejnej sútazi, je neistota, pokial ide o ceny ponúknuté ostatnými uchádzacmi. Verejná sútaz, ktorá umoznuje urcitým uchádzacom zmenit cenu, ktorú ponúkajú, pritom spôsobuje jednak riziko, ze uchádzaci, ktorí môzu zmenit svoju ponuku, sa pokúsia nenavrhnút najvyssiu cenu, na ktorú ohodnotili podnik ponúkaný na predaj, a pockajú, kým nebude potrebné, aby zdvihli svoju ponuku, a jednak riziko, ze uchádzaci, ktorí nemôzu zmenit svoju ponuku, sa pokúsia navrhnút cenu, ktorá je tiez nizsia ako najvyssia cena, na ktorú ohodnotili podnik ponúkaný na predaj, alebo sa dokonca rozhodnú nepredlozit ponuku, lebo sa domnievajú, ze ich v kazdom prípade môze predbehnút uchádzac, ktorý je ochotný prijat záväzky. 232 Preto nemozno vylúcit, ze podmienky stanovené vo verejnej sútazi z roku 2011, ktoré stanovovali moznost zmenit ponúknutú predajnú cenu, mohli mat vplyv na predajnú cenu v tom zmysle, ze by nezodpovedala najvyssej moznej cene. 233 V druhom rade Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze skutocnost, ze predaj sa organizoval ako predaj fungujúceho podniku, teda celého jeho majetku, vylúcila moznost maximalizovat konecnú cenu prostredníctvom sútaze o oblasti cinností NCHZ a zároven sa odstránili, resp. obmedzili mozné tazkosti vyplývajúce z prípadného zastavenia prevádzky tejto spolocnosti. Komisia konstatovala, ze v dokumentoch predlozených slovenskými orgánmi je uvedené, ze existovali potenciálni uchádzaci, ktorí mali záujem získat len niektoré casti NCHZ. Podla jej názoru teda nebolo mozné vylúcit, ze by predaj jednotlivých oblastí cinnosti NCHZ viedol k dosiahnutiu vyssej celkovej predajnej ceny (odôvodnenie 145 napadnutého rozhodnutia). 234 Zalobkyna tvrdí, ze nie je dôlezité urcit, ci by predaj samostatných aktív umoznil dosiahnut vyssiu predajnú cenu, ale ci nadobúdatel zaplatil za majetok cenu, ktorá zodpovedá trhovej cene, a jediná otázka, na ktorú treba odpovedat, je, ci kupujúci získal hospodársku výhodu. Okrem toho podla zalobkyne mala Komisia predlozit dôkazy, ktoré preukazujú, ze ak by sa aktíva predávali samostatne, bolo by mozné dosiahnut lepsí výsledok. 235 Komisia nesúhlasí s touto argumentáciou a tvrdí, ze ak by bolo mozné dosiahnut predajom samostatných aktív vyssiu cenu, ale napriek tomu sa rozhodlo, ze celá spolocnost sa predá ako fungujúci podnik s cielom zarucit pokracovanie prevádzky NCHZ, a nie s cielom maximalizovat výtazok z predaja, je jasné, ze predaj sa neuskutocnil za trhovú cenu, teda za najvyssiu cenu, ktorú mozno dosiahnut na trhu. 236 Treba poukázat na to, ze prinajmensom jeden uchádzac prejavil záujem o ciastocný predaj (odôvodnenie 145 napadnutého rozhodnutia) a ze súd v Trencíne poziadal správcu, aby posúdil túto dodatocnú ponuku. Je vsak potrebné konstatovat, ze Komisia v reakcii na otázku Vseobecného súdu uviedla - pricom zalobkyna jej neprotirecila -, ze vo verejnej sútazi z roku 2011 bol zakázaný predaj samostatných aktív. 237 Je potrebné konstatovat, ze cenou, ktorá sa má vziat do úvahy, je cena podniku ponúkaného na predaj. Nemozno pritom predpokladat, ze ak sa podnik ponúkal na predaj len ako celok, teda ak ho mohol kúpit len jeden kupujúci, cena získaná za jeho predaj bola najvyssou cenou, ktorú bolo mozné dosiahnut na trhu. Aj keby totiz sledovaným cielom bolo pokracovanie prevádzky NCHZ, nevyzadovalo to zakázat predaj samostatných aktív. 238 Na jednej strane cinnost predávaného podniku mohla jednoznacne pokracovat, aj ked sa vlastníctvo jednotlivých aktív rozdelilo medzi viaceré subjekty. Následný predaj v prospech zalobkyne totiz ukázal, ze podnik môze mat záujem o kúpu casti majetku, zatial co druhú cast si prenajme, a tak môze vyuzívat celý tento majetok. 239 Na druhej strane, ako Komisia a vedlajsí úcastník uviedli na pojednávaní, moznost predaja samostatných aktív, ktorá sa mohla ponúknut, neznamenala uskutocnenie takého predaja, najmä v prípade, ak by bol z financného hladiska menej výhodný. 240 Taká moznost predaja, ktorá by neobmedzovala predmet prevodu na celkovú ekonomickú jednotku, by vsak umoznila neobmedzit výber potenciálnych nadobúdatelov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, [263]T-123/09, [264]EU:T:2012:164, bod [265]158) a predpokladat - pokial by ostatné podmienky verejnej sútaze z roku 2011 boli odlisné (pozri bod 232 vyssie) -, ze predaj podniku sa uskutocnil za najvyssiu cenu. 241 Pre úplnost je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna tvrdí, ze ak sa majetok - tak ako v prejednávanom prípade - predá tretej osobe v rámci verejnej sútaze, ktorá je súcastou konkurzného konania, je zrejmá ekonomická motivácia úcastníkov a ze motiváciou kupujúceho je uskutocnit transakciu, ktorá bude podla jeho názoru zisková. Pritom je potrebné konstatovat, ze vzhladom na to, ze Via Chem Slovakia neprevádzkovala NCHZ, ale ju po jej nadobudnutí predala, z úvah zalobkyne uplatnených na prvý predaj vyplýva, ze Via Chem Slovakia ponúkla a zaplatila cenu, ktorá bola nizsia nez trhová cena. 242 V tretom rade, hoci zalobkyna tvrdí, ze obe verejné sútaze potvrdzujú, ze cena za predaj v prospech Via Chem Slovakia bola v súlade s trhovými podmienkami, treba poukázat na to, ze - ako Komisia uviedla v odôvodnení 16 napadnutého rozhodnutia - vo verejnej sútazi z roku 2010 predlozil ponuku len jeden uchádzac, pricom správca ju odmietol, lebo sa domnieval, ze môze získat lepsiu ponuku. 243 Okrem toho, kedze obaja uchádzaci v poslednej etape verejnej sútaze z roku 2011 predlozili ponuky podobné prvej ponuke (odôvodnenie 16 napadnutého rozhodnutia), zalobkyna z toho vyvodila záver, ze táto skutocnost dokazuje, ze islo o trhovú cenu. Toto tvrdenie vsak treba zamietnut jednak preto, lebo jedným z týchto dvoch uchádzacov bola spolocnost, ktorej ponuka bola odmietnutá vo verejnej sútazi z roku 2010, a jednak z dôvodov uvedených v bodoch 232 a 240 vyssie. 244 V stvrtom rade Komisia v reakcii na tvrdenie zalobkyne uvádza, ze "analýza ex post" týkajúca sa ceny, ktorú ponúkla Via Chem Slovakia, vypracovaná správcom, nepreukázala, ze takto dosiahnutá cena skutocne zodpovedala trhovej cene. Táto analýza sa týkala otázky, ci bolo v tomto stádiu najlepsím riesením predat podnik spolocnosti Via Chem Slovakia. 245 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze Komisia v reakcii na otázku Vseobecného súdu na pojednávaní uviedla, ze oznacuje túto analýzu za analýzu "ex post", lebo bola vypracovaná po dorucení ponúk predlozených v rámci postupu verejnej sútaze z roku 2011. Z tejto analýzy, ktorú Komisia predlozila v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, vyplýva, ze sa týkala otázky, ci bolo v tomto stádiu najlepsím riesením predat podnik spolocnosti Via Chem Slovakia. Tiez z nej vyplýva, ze správca sa nedomnieval, ze cena, ktorú ponúkla Via Chem Slovakia, bola bezpochyby trhovou cenou, ale uviedol, ze treba predat NCHZ, lebo odklad predaja by spôsobil dalsie nepriaznivé dôsledky pre túto spolocnost, najmä ak by jej prevádzka pokracovala v rámci konkurzu. 246 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba konstatovat, ze - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - podmienky verejnej sútaze z roku 2011 neumoznovali predpokladat, ze cielom predaja bolo získat co najväcsí výtazok, a Komisia sa správne domnievala, ze nie je zarucené, ze predajná cena, ktorú zaplatila Via Chem Slovakia, bola trhovou cenou podniku NCHZ. c) O predaji spolocnostou Via Chem Slovakia zalobkyni 247 Zalobkyna tvrdí, ze napriek skutocnosti, ze podmienky predaja medzi Via Chem Slovakia a zalobkynou sú irelevantné z dôvodu, ze prvý predaj bol uskutocnený za trhovú cenu, treba konstatovat, ze sa predpokladá, ze predajná cena dohodnutá medzi súkromnými hospodárskymi subjektmi v trhovom hospodárstve je v súlade s trhovými podmienkami, a to aj v prípade, ak nebola vyhlásená verejná sútaz. 248 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze v prípade predaja spolocnostou Via Chem Slovakia zalobkyni islo o transakciu medzi dvoma súkromnými spolocnostami, pri ktorej sa neorganizovala ziadna verejná sútaz. Poukázala na to, ze cena bola jednoducho dojednaná medzi týmito spolocnostami a neexistovala moznost, aby iné subjekty ponúkli vyssiu cenu. Dospela k záveru, ze pochybnosti, ci cena, ktorú uhradila Via Chem Slovakia, zodpovedá trhovej cene, sa preto týkajú aj ceny uhradenej zalobkynou (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia). 249 Je potrebné zamietnut odkaz zalobkyne na rozhodovaciu prax, kedze rozhodovacia prax Komisie týkajúca sa iných vecí sa nemôze dotknút platnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá sa môze posúdit iba z hladiska objektívnych pravidiel Zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., [266]C-138/09, [267]EU:C:2010:291, bod [268]21, a zo 17. decembra 2015, SNCF/Komisia, [269]T-242/12, [270]EU:T:2015:1003, bod [271]121). 250 Okrem toho je pravda, ze - ako Komisia konstatovala v napadnutom rozhodnutí - skutocnost, ze nebola vyhlásená verejná sútaz, neumoznuje s istotou urcit, ci táto cena bola v súlade s trhovou cenou alebo bola nizsia ako trhová cena. d) Záver 251 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy, ako Komisia v podstate uviedla v odôvodneniach 144 az 146 a 168 napadnutého rozhodnutia, treba konstatovat, ze nie je isté, ci boli dva postupné predaje uskutocnené za trhovú cenu. 3. O rozsahu transakcie 252 Podla zalobkyne jediné kritérium, ktoré nesvedcí v neprospech existencie obchádzania, spocíva v rozsahu transakcie. Zalobkyna tvrdí, ze aj keby predaj samostatných aktív NCHZ ako taký umoznil vylúcit existenciu hospodárskej kontinuity, samotná skutocnost, ze majetok NCHZ bol predaný v súlade so zásadou pokracovania prevádzky medzi NCHZ a Via Chem Slovakia, nestací na konstatovanie existencie hospodárskej kontinuity. Pokial ide navyse o predaj urcitých aktív spolocnostou Via Chem Slovakia zalobkyni, kedze bolo prevedených len 60 % cinnosti NCHZ, dalo by sa dokonca tvrdit, ze rozsah prevodu nepostacoval na splnenie tohto kritéria, takze hospodárska kontinuita by sa mohla uz len z tohto dôvodu vylúcit. 253 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník, nesúhlasí s argumentáciou zalobkyne. Domnieva sa, ze rozsah transakcie je mimoriadne dôlezitým kritériom, a poukazuje na to, ze zalobkyna nespochybnuje tvrdenia uvedené v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí, ale usiluje sa minimalizovat význam tohto aspektu, hoci jej názor nemá oporu v judikatúre. 254 Komisia v napadnutom rozhodnutí v prvom rade uviedla, ze cím väcsia je cast pôvodného podniku, ktorá sa prevádza na nový subjekt, tým väcsia je pravdepodobnost, ze hospodárska cinnost súvisiaca s týmto majetkom aj nadalej tazí z výhod nezlucitelnej pomoci (odôvodnenie 149 napadnutého rozhodnutia). 255 V druhom rade Komisia na jednej strane poznamenala, ze predaj v prospech Via Chem Slovakia sa týkal celej cinnosti NCHZ ako fungujúceho podniku (odôvodnenia 150 a 151 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane uviedla, ze - pokial ide o predaj zalobkyni - rozsah cinnosti podniku, ktorý získala zalobkyna, zostáva rovnaký ako predchádzajúci rozsah cinností NCHZ a ze zalobkyna prevzala viac ako 95 % zamestnancov NCHZ (odôvodnenie 152 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez poznamenala, ze s výnimkou nehnutelného majetku prevzala vsetok majetok a vsetky práva a povinnosti súvisiace s prevedeným podnikom zalobkyna (odôvodnenia 153 a 156 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie skutocnost, ze cast tohto majetku sa pouzíva na základe zmluvy o prenájme namiesto priameho vlastníctva, nic nemení na skutocnosti, ze zalobkyna "jednoducho" pokracuje v hospodárskych cinnostiach NCHZ v rovnakom rozsahu ako pred transakciou (odôvodnenie 156 napadnutého rozhodnutia). Komisia navyse poznamenala, ze zalobkyna zachovala existujúce vedenie NCHZ (odôvodnenie 154 napadnutého rozhodnutia) po tom, co v case získania cinnosti tejto spolocnosti oznámila v tlaci, ze neplánuje ziadne podstatné zmeny vo vztahu k pracovníkom alebo výrobe a ze zachová existujúce vedenie (odôvodnenie 155 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie teda zalobkyna pokracovala v podnikaní NCHZ bez akýchkolvek podstatných zmien v obchodnej, personálnej alebo výrobnej politike (odôvodnenie 158 napadnutého rozhodnutia). 256 Je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna, ktorá sa usiluje preukázat, ze rozsah transakcie je v skutocnosti negatívnym kritériom, ktoré - v prípade, ak nie je splnené - samo osebe umoznuje vylúcit moznost, ze cielom predmetnej transakcie je obíst rozhodnutie o vymáhaní, tvrdí, ze tento záver vyplýva z judikatúry, a v tejto súvislosti cituje bod 67 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano vo veci Nemecko/Komisia ([272]C-277/00, [273]EU:C:2003:354). V tomto bode je pritom citované tvrdenie Komisie a tento bod - v rozpore s jej tvrdeniami - neodkazuje na dalsí zdroj. Okrem toho z judikatúry síce vyplýva, ze mozno zohladnit rôzne okolnosti, medzi ktorými sa nachádza "predmet prevodu (aktíva a pasíva, zachovanie pracovnej sily, zoskupené aktíva)" (pozri bod 208 vyssie), no nevyplýva z nej, ze v prípade transakcie malého rozsahu treba vylúcit hospodársku kontinuitu. 257 Okrem toho treba konstatovat, ze - ako tvrdí Komisia - zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie s cielom spochybnit závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o rozsah oboch postupných transakcií týkajúcich sa predaja, ale uviedla len tvrdenie, ze na zalobkynu bolo prevedených len 60 % cinnosti. Komisia vsak v odôvodnení 153 napadnutého rozhodnutia odpovedala na toto tvrdenie a zalobkyna neuvádza nijaké tvrdenie, ktorým by spochybnila úvahy, podla ktorých si od Via Chem Slovakia prenajímala nehnutelný majetok (pozemky a budovy), ktorý neodkúpila a ktorý bol potrebný na chemickú výrobu. Navyse neuvádza nijaké tvrdenie, ktorým by spochybnila ostatné úvahy Komisie, podla ktorých zalobkyna pokracovala v podnikaní NCHZ bez akýchkolvek podstatných zmien v obchodnej, personálnej alebo výrobnej politike (pozri bod 255 vyssie). 258 Úvahy Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí pritom podla vsetkého nevyplývajú z nesprávneho posúdenia a umoznujú domnievat sa, ze rozsah transakcie v zmysle predmetu prevodu v prejednávanom prípade svedcí v prospech existencie hospodárskej kontinuity medzi NCHZ a zalobkynou. Na tomto závere nic nemení skutocnost, ze zalobkyna neodkúpila nehnutelný majetok potrebný na chemickú výrobu, tvorený pozemkami a budovami, ale si ho prenajala, lebo zalobkyna vyuzíva vsetky súcasti podniku, ktoré umoznujú pokracovanie prevádzky NCHZ. 4. O hospodárskej logike transakcie 259 Zalobkyna tvrdí - pricom sa odvoláva na bod 33 oznámenia z roku 2007 -, ze kritérium týkajúce sa hospodárskej logiky transakcie nemá za ciel zarucit, aby nadobúdatel vyuzíval majetok inak nez predávajúci, ale urcit, ci je transakcia opodstatnená z iného ekonomického dôvodu, nez je obchádzanie rozhodnutia o vymáhaní. Toto kritérium sa nemá pouzit nad rámec tohto náznaku o obchádzaní a je mimoriadne uzitocné pri transakciách v rámci skupín. Ak sa majetok - tak ako v prejednávanom prípade - predá tretej osobe v rámci verejnej sútaze, ktorá je súcastou konkurzného konania, je zrejmá ekonomická motivácia úcastníkov. Na jednej strane predávajúci, v tomto prípade konkurzný správca, sa usiluje získat financné prostriedky, aby mohol splatit záväzky spolocnosti v konkurze, a na tento úcel predá - tak ako v prejednávanom prípade - majetok v súlade so zásadou pokracovania prevádzky, aby vyrovnal pohladávky veritelov, ak tento predaj umozní dosiahnut vyssí výnos nez predaj samostatných aktív. Na druhej strane kupujúci chce uskutocnit transakciu, ktorá bude podla jeho názoru zisková. Tvrdenie Komisie, ze nadobudnutie majetku NCHZ nezapadalo do ostatných cinností zalobkyne (odôvodnenie 166 napadnutého rozhodnutia), je v kazdom prípade "z ekonomického hladiska absurdné". 260 Komisia sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie v tomto smere nevychádza z nesprávneho posúdenia. Tvrdí, ze zalobkyna na podporu svojho výkladu kritéria hospodárskej logiky transakcie neuvádza nijakú judikatúru a zrejme opomína skutocnost, ze toto kritérium je spomenuté v judikatúre ako jedna z okolností, ktoré mozno vziat do úvahy pri preukazovaní hospodárskej kontinuity medzi príjemcom státnej pomoci a nadobúdatelom majetku tohto príjemcu, a nie pri preukazovaní prípadného obchádzania príkazu na vymáhanie. 261 V napadnutom rozhodnutí Komisia poznamenala, ze úcelom kritéria hospodárskej logiky transakcie je overit, ci nadobúdatel vyuzíva získaný majetok rovnakým spôsobom ako predávajúci alebo naopak integruje majetok do vlastnej obchodnej stratégie a realizuje tak synergie, ktoré odôvodnujú jeho záujem získat tento majetok (odôvodnenie 164 napadnutého rozhodnutia). Poukázala na to, ze zalobkyna získala celú chemickú divíziu NCHZ, t. j. hlavnú cast cinnosti tejto spolocnosti, ako fungujúci podnik, spolu s viac ako 95 % zamestnancov a súvisiacimi právami a povinnostami, a ze portfólio výrobkov a rozsah cinností zalobkyne sú identické s portfóliom a rozsahom cinností NCHZ (odôvodnenie 165 napadnutého rozhodnutia). Navyse spresnila, ze zalobkyna oznámila v tlaci, ze neplánuje ziadne podstatné zmeny v spôsobe prevádzky NCHZ a v rozsahu jej cinností. Komisia sa domnievala, ze aj ked je zalobkyna súcastou väcsej skupiny spolocností, nezdá sa, ze by existovali podstatné synergické úcinky vo vztahu k ostatným clenom skupiny (odôvodnenie 166 napadnutého rozhodnutia). Dospela k záveru, ze nedoslo k zmene obchodnej stratégie a ze zalobkyna vyuzíva majetok rovnakým spôsobom ako predávajúci (odôvodnenie 167 napadnutého rozhodnutia). 262 Najprv treba pripomenút, ze existencia úmyslu nie je podmienkou konstatovania obchádzania povinnosti vymáhania prostredníctvom prevodu majetku (pozri bod 211 vyssie). Preto - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - kritérium hospodárskej logiky transakcie, ktoré patrí k okolnostiam uvedeným v judikatúre (pozri bod 208 vyssie), nemá za ciel nevyhnutne a jedine preukázat, ci je predmetná transakcia opodstatnená z iného ekonomického dôvodu, nez je také obchádzanie. 263 Dalej je potrebné poukázat na to, ze nemozno tvrdit - ako tvrdí zalobkyna -, ze hospodárska logika, na ktorej bol zalozený prevod majetku NCHZ ako fungujúceho podniku, zjavne spocívala v dosiahnutí co najväcsieho výtazku s cielom vyrovnat pohladávky veritelov. Ako sa totiz konstatovalo, verejná sútaz, ktorá viedla k predaju spolocnosti Via Chem Slovakia, nebola zorganizovaná tak, aby sa zarucil predaj za najvyssiu cenu (pozri bod 246 vyssie). 264 Napokon, pokial ide o predaj zalobkyni, Komisia uznala, ze niektorí clenovia skupiny spolocností, ktorej súcastou bola zalobkyna, tiez pôsobili v chemickom priemysle, ale poznamenala, ze ich oblasti cinnosti boli odlisné. Zalobkyna pritom spochybnuje toto posúdenie neexistencie synergií len prostredníctvom nepodlozených tvrdení. V kazdom prípade nesporná skutocnost, ze - ako uviedla Komisia - zalobkyna jednoducho vyuzívala majetok rovnakým spôsobom ako NCHZ, bez zmeny obchodnej stratégie, vedie k záveru, ze hospodárska logika transakcie predaja zalobkyni spocívala z pohladu zalobkyne v pokracovaní cinnosti, ktorú predtým vykonávala NCHZ. 265 Preto Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, dospiet k záveru, ze hospodárska logika transakcie predstavovala nepriamy dôkaz o hospodárskej kontinuite medzi NCHZ a zalobkynou. 5. O ostatných skutocnostiach skúmaných Komisiou a) O úmysle vyhnút sa rozhodnutiu o vymáhaní 266 Zalobkyna poukazuje na to, ze Komisia v odôvodnení 131 napadnutého rozhodnutia napriek tomu, ze konstatovala, ze aj ked nemá priamy dôkaz, ze zámerom transakcie bolo vyhnút sa úcinkom prípadného rozhodnutia o vymáhaní, tiez uviedla, ze slovenským orgánom bolo jasné, ze Komisia viedla predbezné vysetrovanie na základe staznosti podanej 17. októbra 2011, a tieto orgány vedeli o existencii pokuty vo výske 19,6 milióna eur za kartel ulozenej NCHZ rozhodnutím z 22. júla 2009. Podla zalobkyne Komisia nesprávne "naznacila", ze tieto dve okolnosti nepriamo preukazujú úmysel vyhnút sa vymáhaniu. Zalobkyna v replike uvádza, ze berie na vedomie, ze Komisia uznáva, ze prejednávaná vec sa netýka obchádzania. 267 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník, tvrdí, ze dospela k záveru o existencii hospodárskej kontinuity medzi NCHZ a zalobkynou, ktorá mohla existovat nezávisle od existencie konkrétneho úmyslu obíst rozhodnutie o vymáhaní, a ze nikdy netvrdila, ze prejednávaná vec sa týka obchádzania (odôvodnenie 131 napadnutého rozhodnutia). 268 Treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nedospela k záveru o existencii hospodárskej kontinuity medzi NCHZ a zalobkynou najmä z dôvodu úmyslu obíst povinnost vymáhania ulozenú uvedeným rozhodnutím. Tvrdenie zalobkyne je preto neúcinné. b) O prepojeniach medzi pôvodným vlastníkom a novým vlastníkom NCHZ 269 Podla zalobkyne bol majetok predaný tretím osobám, ktoré nie sú nijako prepojené s NCHZ alebo s jej akcionármi, co Komisia v napadnutom rozhodnutí v podstate uznala. Také prepojenie neexistuje ani medzi NCHZ a Via Chem Slovakia. V replike zalobkyna tvrdí, ze Komisia neuviedla nijaký právny ani ekonomický argument, ktorý by umoznil vysvetlit, preco by toto kritérium malo slúzit len na preukázanie hospodárskej kontinuity, a nie na jej spochybnenie. Toto kritérium v skutocnosti umoznuje urcit, ci sa predaj uskutocnil s cielom obíst rozhodnutie o vymáhaní. 270 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník, poznamenáva, ze táto okolnost bola zohladnená pri posudzovaní hospodárskej kontinuity, ale tvrdí, ze z toho, ze totoznost vlastníkov je stále neznáma, nemozno vyvodit nijaký konkrétny záver, a to najmä preto, lebo napadnuté rozhodnutie sa netýka úmyslu obíst príkaz na vymáhanie. V duplike - s odvolaním sa na rozsudok z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia ([274]T-123/09, [275]EU:T:2012:164, bod [276]156) - spochybnila tvrdenie zalobkyne, ze pokial vlastníci nie sú rovnakí, nemozno preukázat obchádzanie, a teda ani hospodársku kontinuitu. 271 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze "predpokladá, ze neexistujú ziadne prepojenia medzi pôvodnými a novými vlastníkmi [spolocnosti] NCHZ preveden[ej] na [zalobkynu], kedze nemá k dispozícii ziadny dôkaz o opaku" (odôvodnenie 162 napadnutého rozhodnutia). 272 Je potrebné poukázat na to, ze medzi relevantnými okolnostami uvedenými v judikatúre sa nachádza skutocnost, ze akcionári ci vlastníci nástupníckeho podniku sú rovnakí ako akcionári ci vlastníci pôvodného podniku (pozri bod 208 vyssie). Ako vyplýva z odôvodnení 159 az 162 a 168 az 170 napadnutého rozhodnutia, hoci Komisia preskúmala túto okolnost, správne nekonstatovala, ze táto okolnost predstavuje nepriamy dôkaz o hospodárskej kontinuite medzi NCHZ a zalobkynou. V rámci celkového posúdenia jednotlivých posudzovaných okolností vsak tiez správne uviedla, ze neexistencia prepojenia medzi bývalými a novými vlastníkmi NCHZ neumoznuje vylúcit existenciu takej hospodárskej kontinuity. 273 Okrem toho tvrdenie zalobkyne, ze táto okolnost umoznuje urcit, ci sa predaj uskutocnil s cielom obíst rozhodnutie o vymáhaní, treba zamietnut ako neúcinné z rovnakého dôvodu, aký bol uvedený v bode 268 vyssie. c) O okamihu predaja 274 Podla zalobkyne veritelia, správca a súd v Trencíne este pred akýmkolvek zistovaním týkajúcim sa státnej pomoci rozhodli o predaji majetku NCHZ ako fungujúceho podniku prostredníctvom verejnej sútaze. Komisia navyse netvrdí, ze správca, súd v Trencíne, NCHZ, Via Chem Slovakia alebo zalobkyna v okamihu predaja vedeli o konaní, ktoré Komisia zacala. Vedomost o riziku vydania rozhodnutia o vymáhaní státnej pomoci je pritom nevyhnutnou podmienkou obchádzania. Vzhladom na formuláciu odôvodnenia 168 napadnutého rozhodnutia sa zalobkyna domnieva, ze toto odôvodnenie sa má vykladat v tom zmysle, ze Komisia nechcela zalozit svoj záver na okamihu predaja. Komisia implicitne uznala, ze v prejednávanom prípade táto okolnost svedcí v neprospech existencie obchádzania. 275 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník, poznamenáva, ze k záveru o existencii hospodárskej kontinuity medzi NCHZ a zalobkynou nedospela na základe tejto okolnosti a ze odôvodnenie 163 napadnutého rozhodnutia obsahuje len záznam skutocnosti. Komisia navyse tvrdí, ze sa neusilovala preukázat úmysel obíst príkaz na vymáhanie. V duplike uvádza, ze tvrdenie zalobkyne, ze povinnost vymáhania napriek objektívnej existencii hospodárskej kontinuity nikdy nemozno rozsírit na neinformovaného kupujúceho, nemá nijakú oporu v judikatúre, ktorá tiez nepotvrdzuje názor, ze hospodársku kontinuitu nemozno preukázat, ak k prevodu majetku dôjde pred zacatím konania vo veci formálneho zistovania. 276 V odôvodnení 163 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala kritérium okamihu predaja. Poznamenala, ze "predaj sa uskutocnil po tom, ako Komisia zacala predbezné vysetrovanie staznosti a jeho výsledky zaslala Slovenskej republike na vyjadrenie", a ze Slovenská republika bola "prinajmensom [informovaná] o tom, ze predmetné opatrenia môzu predstavovat neoprávnenú a nezlucitelnú pomoc, ktorú bude potrebné vymôct". 277 Je potrebné konstatovat, ze medzi relevantnými okolnostami uvedenými v judikatúre sa nachádza "okamih, ked doslo k prevodu (po zacatí vysetrovania, po zacatí konania alebo po prijatí konecného rozhodnutia)" (pozri bod 208 vyssie). Hoci teda Komisia preskúmala túto okolnost v odôvodnení 163 napadnutého rozhodnutia, neuviedla ju v odôvodneniach 168 az 170 napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahujú jej závery týkajúce sa hospodárskej kontinuity, ako nepriamy dôkaz o takej kontinuite v prejednávanom prípade. 278 Okrem toho - v rozpore s tvrdením zalobkyne - z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, ze Komisia implicitne uznala, ze okamih, v ktorom doslo k predaju, svedcil v neprospech existencie obchádzania. Komisia totiz len uviedla, ze aj ked nemá priamy dôkaz, ze zámerom transakcie bolo vyhnút sa úcinkom prípadného rozhodnutia o vymáhaní, "slovenským orgánom bolo jasné, ze Komisia viedla predbezné vysetrovanie staznosti proti NCHZ od 17. októbra 2011 [odôvodnenie 2 napadnutého rozhodnutia] a ze existoval nárok na uhradenie pokuty za kartel vo výske 19,6 milióna [eur] ulozenej NCHZ rozhodnutím z 22. júla 2009 [odôvodnenie 12 napadnutého rozhodnutia]" (odôvodnenie 131 napadnutého rozhodnutia). 279 Navyse je potrebné konstatovat, ze zalobkyna sa tvrdením, ze vedomost o rozhodnutí o vymáhaní státnej pomoci alebo aspon o riziku vydania takého rozhodnutia je nevyhnutnou podmienkou obchádzania vymáhania, odvoláva na uskutocnenie predaja s cielom vyhnút sa vymáhaniu státnej pomoci. Toto tvrdenie pritom treba zamietnut ako neúcinné z rovnakého dôvodu, aký bol uvedený v bode 268 vyssie. 280 Pre úplnost treba poznamenat, ze - ako tvrdí zalobkyna - rozhodnutie o predaji NCHZ ako fungujúceho podniku bolo prijaté predtým, ako existoval akýkolvek dôkaz o tom, ze Komisia vedie vysetrovanie týkajúce sa prípadnej státnej pomoci. Aj ked sa vezme do úvahy dátum verejnej sútaze z roku 2010 alebo - po jej neúspesnom skoncení - dátum vydania príkazu súdu v Trencíne, ktorým bola správcovi ulozená povinnost pristúpit k predaju v júni 2011, je potrebné konstatovat, ze Komisii v tom case este nebola dorucená staznost vedlajsieho úcastníka. Navyse nie je nevyhnutne významné, ze dohoda o predaji s Via Chem Slovakia bola napokon uzatvorená 16. januára 2012, teda v den, ked Komisia zaslala vláde slovenské znenie staznosti, ktoré uz bolo dorucené 17. októbra 2011v inom jazyku nez v slovencine. Naproti tomu treba poznamenat, ze v case predaja NCHZ zalobkyni v auguste 2012 bola existencia staznosti známa a prebiehalo presetrovanie pred zacatím konania vo veci formálneho zistovania. Zalobkyna sama poznamenáva, ze správca mal prvú informáciu o existencii predbezného presetrovania týkajúceho sa státnej pomoci vykonávaného Komisiou vzhladom na list z 2. apríla 2012, ktorý mu bol zaslaný 10. apríla 2012. Preto v case druhého predaja Via Chem Slovakia a zalobkyna mali o nom vediet, lebo - v rozpore s tvrdeniami, ktoré zalobkyna uviedla na pojednávaní v reakcii na otázku Vseobecného súdu - je potrebné poukázat na to, ze od kazdého obozretného hospodárskeho subjektu sa vyzaduje, aby získal úplné informácie o ekonomickej situácii subjektu, ktorý zamýsla kúpit. 6. O celkovom posúdení Komisie týkajúcom sa existencie hospodárskej kontinuity medzi NCHZ a zalobkynou 281 V napadnutom rozhodnutí Komisia zalozila svoj záver o existencii hospodárskej kontinuity na skutocnosti, ze ceny zaplatené pri dvoch postupných predajoch pravdepodobne nepredstavovali trhové ceny, ako aj na rozsahu transakcie v zmysle predmetu prevodu a na hospodárskej logike transakcie (odôvodnenia 168 a 169 napadnutého rozhodnutia). 282 Z analýzy napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia tým, ze v prvom rade konstatovala, ze tak rozsah transakcie (predmet prevodu), ako aj jej hospodárska logika môzu predstavovat nepriame dôkazy o existencii hospodárskej kontinuity medzi NCHZ a zalobkynou (pozri body 254 az 258 a 261 az 265 vyssie), a v druhom rade konstatovala, ze nemozno povazovat za isté, ze tieto dva postupné predaje sa uskutocnili za trhovú cenu (pozri bod 251 vyssie). 283 Za týchto okolností vzhladom na to, ze podla judikatúry po prvé aj za predpokladu, ze cena prevodu zodpovedala trhovej cene, bola len jednou z okolností pri analýze existencie prípadnej hospodárskej kontinuity, a po druhé zaplatenie ceny zodpovedajúcej trhovým podmienkam nemôze stacit na neutralizáciu konkurencnej výhody vyplývajúcej z protiprávnej pomoci, treba konstatovat, ze z dôvodu okolností prejednávaného prípadu Komisia bola oprávnená konstatovat, ze povinnost vymáhania treba rozsírit aj na zalobkynu, bez ohladu na akékolvek konstatovanie úmyslu obchádzania. 284 Stvrtý zalobný dôvod preto treba zamietnut. G. O piatom, subsidiárne uvedenom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 a clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 z dôvodu neobmedzenia rozsírenia povinnosti vymáhania údajnej státnej pomoci na zalobkynu na 60 % sumy uvedenej pomoci 285 Zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je protiprávne, kedze Komisia neobmedzila povinnost vymáhania na 60 % sumy státnej pomoci údajne poskytnutej NCHZ. Uvádza, ze nemohla byt príjemcom celej tejto sumy, lebo odkúpila od Via Chem Slovakia len 60 % majetku NCHZ a ani nepriamo nemá prospech z casti, ktorá zostala vo vlastníctve Via Chem Slovakia, lebo platí nájomné, ktoré bolo urcené za trhových podmienok. 286 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník, spochybnuje dôvodnost argumentácie zalobkyne. 287 V napadnutom rozhodnutí Komisia spresnila, ze zalobkyna "si prenajíma nehnutelný majetok (pozemky a budovy) potrebný na chemickú výrobu od Via Chem Slovakia" a ze "s výnimkou nehnutelného majetku prevzala vsetok majetok a vsetky práva a povinnosti súvisiace s prevedeným podnikom [zalobkyna, ktorá] tak prevádzkuje podnik NCHZ a pokracuje s rovnakým portfóliom výrobkov" (odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia). Komisia dospela k záveru, ze "skutocnost, ze cast tohto majetku sa pouzíva na základe zmluvy o prenájme namiesto priameho vlastníctva, nic nemení na skutocnosti, ze [zalobkyna] jednoducho pokracuje v hospodárskych cinnostiach NCHZ v rovnakom rozsahu ako pred transakciou" (odôvodnenie 156 napadnutého rozhodnutia). 288 Ako Súdny dvor rozhodol, Komisia bola oprávnená dospiet k záveru, ze povinnost vymáhania sa má rozsírit aj na zalobkynu z dôvodu existencie hospodárskej kontinuity medzi NCHZ a zalobkynou. Táto kontinuita je pritom zalozená okrem iného na tom, ze zalobkyna mala vsetky práva a povinnosti NCHZ, aby mohla vykonávat rovnakú cinnost. 289 Okrem toho, ako poznamenáva Komisia, zalobkyna nepopiera skutocnost, ze si prenajímala nehnutelný majetok potrebný na chemickú výrobu, ktorý nenadobudla a ktorý tvoril zvysných 40 %, ktoré vlastnila Via Chem Slovakia. Skutocnost, ze zalobkyna nevlastnila tento nehnutelný majetok, ale si ho prenajala - podla jej tvrdenia - za trhovú cenu, nic nemení na tom, ze ho mohla vyuzívat vo svoj prospech na vykonávanie cinnosti, ktorú predtým vykonávala NCHZ. 290 Vzhladom na okolnosti prejednávaného prípadu, ktoré viedli k záveru o existencii hospodárskej kontinuity medzi NCHZ a zalobkynou, teda nebolo potrebné obmedzit rozsírenie povinnosti vymáhania na 60 % a piaty zalobný dôvod treba zamietnut. 291 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné prejednávanú zalobu zamietnut. O trovách 292 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. 293 AlzChem, ktorá vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie, v súlade s clánkom 138 ods. 3 rokovacieho poriadku znása vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Fortischem, a.s., znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 3. AlzChem AG znása vlastné trovy konania. Berardis Papasavvas Spineanu-Matei Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. septembra 2019. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu II. Napadnuté rozhodnutie III. Konanie IV. Návrhy úcastníkov konania V. Právny stav A. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, pokial ide o záver Komisie týkajúci sa existencie státnej pomoci poskytnutej NCHZ B. O prvej a druhej casti prvého zalobného dôvodu, ktoré sú zalozené na neexistencii prevodu státnych prostriedkov a hospodárskej výhody poskytnutej NCHZ 1. Pripomenutie judikatúry 2. Napadnuté rozhodnutie 3. O kvalifikácii prvého opatrenia ako státnej pomoci Komisiou a) O podmienkach uplatnovania zákona o strategických spolocnostiach na NCHZ z dôvodu jej vyhlásenia za "strategickú spolocnost" a dôsledkoch spojených s týmto uplatnovaním b) O tvrdení zalobkyne, ze rozhodnutie Slovenskej republiky vyhlásit NCHZ za "strategickú spolocnost" splnalo kritérium hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve c) O tvrdeniach zalobkyne, podla ktorých by bola situácia rovnaká, ak by sa na NCHZ uplatnili standardné konkurzné predpisy 1) O tvrdení, ze prvý správca sa pred prijatím zákona o strategických spolocnostiach vyslovil v prospech pokracovania prevádzky NCHZ 2) O tvrdení, ze príslusný orgán by potvrdil prvotné rozhodnutie prvého správcu 3) O tvrdení, ze rozhodnutie príslusného orgánu by poskytlo zákazníkom a dodávatelom rovnakú istotu ako zákon o strategických spolocnostiach 4) O tvrdení, ze NCHZ v súvislosti s povinným zachovaním svojej prevádzky podla zákona o strategických spolocnostiach nezískala nijakú dodatocnú výhodu d) Záver C. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti vykonat starostlivé a nestranné preskúmanie, ako aj na porusení povinnosti spolupráce, ktorú má Komisia D. O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení pri výpocte výsky údajnej státnej pomoci E. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 296 ZFEÚ, pokial ide o záver Komisie týkajúci sa existencie hospodárskej kontinuity F. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 a clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 z dôvodu rozsírenia povinnosti vymáhania údajnej státnej pomoci na zalobkynu 1. Úvodné poznámky 2. O predajnej cene za NCHZ a) O dôkaznom bremene b) O predaji v prospech Via Chem Slovakia 1) O údajnej domnienke, ze predaj sa uskutocnil za trhovú cenu, ked k nemu dôjde v rámci konkurzného konania pod súdnym dohladom 2) O údajnej záruke najvyssej moznej predajnej ceny z dôvodu predaja v rámci otvorenej, transparentnej a bezpodmienecnej verejnej sútaze c) O predaji spolocnostou Via Chem Slovakia zalobkyni d) Záver 3. O rozsahu transakcie 4. O hospodárskej logike transakcie 5. O ostatných skutocnostiach skúmaných Komisiou a) O úmysle vyhnút sa rozhodnutiu o vymáhaní b) O prepojeniach medzi pôvodným vlastníkom a novým vlastníkom NCHZ c) O okamihu predaja 6. O celkovom posúdení Komisie týkajúcom sa existencie hospodárskej kontinuity medzi NCHZ a zalobkynou G. O piatom, subsidiárne uvedenom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 a clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 z dôvodu neobmedzenia rozsírenia povinnosti vymáhania údajnej státnej pomoci na zalobkynu na 60 % sumy uvedenej pomoci O trovách __________________________________________________________________ ( [277]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXDoMRd6/L86567-8547TMP.html#t-ECR_62015TJ0121_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:269:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:297:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:269:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A648&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A648&lang=SK&format=pdf&target=null 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A648&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A648&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point70 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point71 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point72 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=null 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point67 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point36 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point41 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point43 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&lang=SK&format=pdf&target=null 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point59 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&lang=SK&format=pdf&target=null 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point19 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point35 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=null 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=pdf&target=null 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point55 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=pdf&target=null 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point14 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A251&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A251&lang=SK&format=pdf&target=null 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A251&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point16 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=null 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point30 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=null 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point101 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=null 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point111 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=null 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point75 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=null 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point49 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=null 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point76 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=null 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point50 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point45 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=pdf&target=null 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point43 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&lang=SK&format=pdf&target=null 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point25 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point26 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=null 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point81 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point82 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=null 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point85 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point86 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&lang=SK&format=pdf&target=null 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point184 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point196 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=null 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point105 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&lang=SK&format=pdf&target=null 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A950&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point151 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A99&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A99&lang=SK&format=pdf&target=null 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A99&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point136 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A99&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point138 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A378&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A378&lang=SK&format=pdf&target=null 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A378&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point31 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point36 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A378&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A378&lang=SK&format=pdf&target=null 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A378&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point24 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point45 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=pdf&target=null 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point43 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=null 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point90 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=null 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point226 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point240 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point246 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point249 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point71 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=null 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point105 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A71&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A71&lang=SK&format=pdf&target=null 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A71&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point34 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2193&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2193&lang=SK&format=pdf&target=null 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2193&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point39 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&lang=SK&format=pdf&target=null 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point25 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&locale=sk 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&lang=SK&format=pdf&target=null 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point39 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&locale=sk 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&lang=SK&format=pdf&target=null 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point40 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point91 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A903&locale=sk 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A903&lang=SK&format=pdf&target=null 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A903&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point203 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&locale=sk 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point91 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A96&locale=sk 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A96&lang=SK&format=pdf&target=null 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A96&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point21 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&locale=sk 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=pdf&target=null 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point64 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point65 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=pdf&target=null 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point113 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=pdf&target=null 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point193 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&locale=sk 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=pdf&target=null 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point114 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point118 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&locale=sk 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=pdf&target=null 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point203 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=null 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point70 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A235&locale=sk 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A235&lang=SK&format=pdf&target=null 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A235&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point67 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&locale=sk 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=null 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point161 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point162 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:272:TOC 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=null 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point86 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A165&locale=sk 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A165&lang=SK&format=pdf&target=null 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A165&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point104 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A165&locale=sk 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A165&lang=SK&format=pdf&target=null 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A165&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point106 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&locale=sk 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&lang=SK&format=pdf&target=null 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point78 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A165&locale=sk 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A165&lang=SK&format=pdf&target=null 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A165&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point108 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&locale=sk 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point135 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&locale=sk 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=null 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point155 224. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&locale=sk 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=null 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point156 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&locale=sk 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&lang=SK&format=pdf&target=null 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point235 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A577&locale=sk 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A577&lang=SK&format=pdf&target=null 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A577&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point116 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&locale=sk 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=null 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point157 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point161 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&locale=sk 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=pdf&target=null 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point104 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point107 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A31&locale=sk 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A31&lang=SK&format=pdf&target=null 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A31&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point107 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A31&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point109 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&locale=sk 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&lang=SK&format=pdf&target=null 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point234 248. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&locale=sk 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point146 251. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&locale=sk 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&locale=sk 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=null 255. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=null 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point93 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point94 259. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=null 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point92 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point93 263. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&locale=sk 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=null 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point158 266. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&locale=sk 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=pdf&target=null 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point21 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&locale=sk 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&lang=SK&format=pdf&target=null 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point121 272. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A354&locale=sk 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A354&lang=SK&format=pdf&target=null 274. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&locale=sk 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=null 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point156 277. file:///tmp/lynxXXXXDoMRd6/L86567-8547TMP.html#c-ECR_62015TJ0121_SK_01-E0001