ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 19. septembra 2018 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Pomoc urcená na pevné zeleznicné a cestné spojenie oblasti Sund - Verejné financovanie poskytnuté Svédskom a Dánskom na projekt týkajúci sa infrastruktúry pevného spojenia cez oblast Sund - Státne záruky - Danová pomoc - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Rozhodnutie, ktorým sa urcuje neexistencia státnej pomoci - Zaloba o neplatnost - Napadnutelný akt - Prípustnost - Nezacatie konania vo veci formálneho zistovania - Závazné tazkosti - Pojem schéma pomoci - Pomoc urcená na podporu realizácie dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu - Posúdenie prvku pomoci obsiahnutého v záruke - Obmedzený charakter pomoci obsiahnutej v záruke - Proporcionalita - Legitímna dôvera" Vo veci T-68/15, HH Ferries I/S, predtým Scandlines Řresund I/S, so sídlom v Elseneure (Dánsko), HH Ferries Helsingor ApS, so sídlom v Elseneure, HH Ferries Helsingborg AB, predtým HH-Ferries Helsingborg AB, so sídlom v Helsingborgu (Svédsko), v zastúpení: M. Johansson, R. Azelius, P. Remnelid a L. Sandberg-Mřrch, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, S. Noë, R. Sauer a L. Armati, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Dánske královstvo, v zastúpení: pôvodne C. Thorning, neskôr J. Nymann-Lindegren, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci R. Holdgaard, avocat, a Svédske královstvo, v zastúpení: pôvodne E. Karlsson, L. Swedenborg, A. Falk, C. Meyer-Seitz, U. Persson a N. Otte Widgren, neskôr A. Falk, C. Meyer-Seitz, L. Zettergren a H. Shev, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2014) 7358 final z 15. októbra 2014 o nekvalifikovaní niektorých opatrení ako pomoc a nevznesení námietok v nadväznosti na predbezné preskúmanie stanovené v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ proti státnej pomoci SA.36558 (2014/NN) a SA.38371 (2014/NN) - Dánsko, ako aj SA.36662 (2014/NN) - Svédsko, týkajúcej sa verejného financovania projektu infrastruktúry pevného zeleznicného a cestného spojenia oblasti Sund ([2]Ú. v. EÚ C 418, 2014, s. 1, a [3]Ú. v. EÚ C 437, 2014, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory G. Berardis, sudcovia D. Spielmann a Z. Csehi (spravodajca), tajomník: S. Spyropoulos, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 4. októbra 2017, vyhlásil tento Rozsudok ( [4]1 ) I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Zalobkyne 1 Spolocnost HH Ferries I/S, predtým Scandlines Řresund I/S, je spolocný podnik v 50 % vlastníctve dvoch súkromných spolocností, a to dánskej spolocnosti HH Ferries Helsingor ApS a svédskej spolocnosti HH Ferries Helsingborg AB, predtým HH - Ferries Helsingborg AB (dalej len spolocne "zalobkyne"). Od konca januára 2015 je First State European Diversified Infrastructure Fund FCP-SIF jediným vlastníkom spolocností HH Ferries Helsingor a HH Ferries Helsingborg a z toho dôvodu jediným vlastníkom spolocnosti HH Ferries. 2 Zalobkyne uz viac ako sto rokov zabezpecujú dopravné spojenie cez oblast Sund, a to medzi mestami Elseneur v Dánsku a Helsingborg vo Svédsku, a na prepravu nákladných áut, autobusov, osobných automobilov a chodcov pouzívajú trajekty na krátku vzdialenost. B. Príjemca pomoci 3 Spolocnost Řresundsbro Konsortiet (dalej len "konzorcium") je v 50 % vlastníctve dvoch spolocností s rucením obmedzeným, a to spolocnosti A/S Řresundsforbindelse, (dalej len "A/S Řresund"), ktorá je v úplnom vlastníctve spolocnosti Sund & Bćlt Holding A/S (dalej len "Sund & Bćlt"), pricom táto posledná uvedená spolocnost je v 100 % vlastníctve Dánska, a spolocnosti Svensk-Danska Broförbindelsen AB (dalej len "SVEDAB"), ktorá je v úplnom vlastníctve Svédska (dalej len spolocne "materské spolocnosti konzorcia"). 4 Konzorcium vlastní, plánuje, financuje, stavia a prevádzkuje 16 km spojenie cez oblast Sund, a to kombináciu zeleznicnej a cestnej trate medzi mestskými castami Kastrup (Dánsko) a Limhamn (Svédsko). C. Pevné spojenie, vnútrostátne prepojenia s vnútrozemím a dotknuté opatrenia 5 Pevné spojenie oblasti Sund tvorí 16 km dlhý spoplatnený most, umelý ostrov Peberholm (Dánsko) a ciastocne ponorený tunel pre cestnú a zeleznicnú dopravu medzi svédskym pobrezím a dánskym ostrovom (dalej len "pevné spojenie"). Ide o najdlhsí zeleznicný a zároven cestný most v Európe. Bol postavený v rokoch 1995 az 2000 a v prevádzke je od 1. júla 2000. Tento projekt bol jeden z najdôlezitejsích projektov transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) schválených Európskou radou v roku 1994. 6 Právne a operacné aspekty výstavby a prevádzky pevného spojenia upravujú: - zmluva z 23. marca 1991 uzavretá medzi dánskou a svédskou vládou týkajúca sa pevného spojenia cez Sund (dalej len "medzivládna dohoda"), ktorú Svédske královstvo ratifikovalo 8. augusta 1991 a Dánske královstvo 24. augusta 1994, - dohoda z 27. januára 1992 o zalození konzorcia, ktorá bola uzavretá medzi materskými spolocnostami konzorcia (dalej len "dohoda o zalození konzorcia"). 7 § 10 medzivládnej dohody stanovuje zalozenie konzorcia, "ktoré bude vlastníkom a zodpovedat na spolocný úcet [materských spolocností] a ako samostatného subjektu za vypracovanie projektu a akékolvek dalsie prípravné práce urcené pre pevné spojenie, ako za jeho financovanie, výstavbu a prevádzku". 8 § 14 a § 15 medzivládnej dohody, odsek 4 dodatocného protokolu medzivládnej dohody a bod 4 ods. 6 dohody o zalození konzorcia v podstate stanovujú, ze poplatky vybrané od uzívatelov pevného spojenia, ako aj rocný zeleznicný poplatok za vyuzívanie zeleznicnej trate nachádzajúcej sa na pevnom spojení, sú urcené na pokrytie nákladov súvisiacich s vypracovaním, plánovaním, výstavbou, prevádzkou a údrzbou pevného spojenia, ako aj nákladov súvisiacich s výstavbou vnútrostátnych cestných a zeleznicných prepojení s vnútrozemím. Konzorcium urcí výsku poplatku a zodpovedá za jeho výber v súlade so zásadami dohodnutými medzi svédskou a dánskou vládou. 9 § 12 medzivládnej dohody stanovuje, ze "Dánske [královstvo] a [Svédske] [královstvo] sa zaväzujú, ze budú spolocne a nerozdielne plnit podmienky týkajúce sa pôzicky konzorcia a iných financných nástrojov pouzitých na financovanie [a ze] oba státy budú tiez niest zodpovednost za kazdý spolocný podnik". V tejto súvislosti bod 4 ods. 3 dohody o zalození konzorcia spresnuje, ze "poziadavky týkajúce sa základného imania konzorcia na úcely plánovania, vypracovania projektu a výstavby spojenia oblasti Sund, vrátane nákladov vynalozených na úverové sluzby a na úcely pokrytia poziadaviek základného imania vyplývajúcich z úctovných strát predpokladaných na niekolko rokov dopredu po tom, co sa cez pevné spojenie zacne premávka, musia byt v súlade s tým, co bolo dohodnuté v medzivládnej dohode, splnené získaním pôzicky alebo vydaním financných nástrojov na otvorenom trhu so zárukami vo forme záruk svédskej a dánskej vlády". 10 Podla § 1 dodatocného protokolu k medzivládnej dohode Dánsko a Svédsko nemôzu vyberat nijaký poplatok za záruku za "garantované záväzky, ktoré prevzali v súvislosti s pôzickou konzorcia a ostatnými financnými nástrojmi pouzitými na financovanie". 11 Okrem samotného pevného spojenia projekt zahrna aj pozemné cestné a zeleznicné zariadenia spájajúce oba konce pevného spojenia s cestnou a zeleznicnou infrastruktúrou v dánskom a svédskom vnútrozemí (dalej len "vnútrostátne prepojenia"). V súlade s § 8 medzivládnej dohody zodpovednost za výstavbu vnútrostátnych prepojení nesie kazdý stát na svojom vlastnom území. Materským spolocnostiam konzorcia zverili ich jednotlivé státy úlohy týkajúce sa vypracovania, financovania, výstavby a prevádzky vnútrostátnych prepojení (pozri odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia). V súlade s § 17 medzivládnej dohody a bodom 2 ods. 5 dohody o zalození konzorcia sa Dánske královstvo a Svédske královstvo dohodli, ze nijaký poplatok sa nebude pozadovat ako protihodnota za pouzívanie vnútrostátnych cestných prepojení vozidlami, ak tieto vozidlá pouzijú pevné spojenie. D. Správne konanie 12 V liste z 1. augusta 1995 konzorcium informovalo Európsku komisiu, ze mu bola poskytnutá záruka, za ktorú spolocne a nerozdielne rucí dánska a svédska vláda a ktorá sa vztahuje na pôzicky a iné dohodnuté financné nástroje urcené na financovanie pevného spojenia (dalej len "státne záruky") a poziadalo Komisiu o potvrdenie týchto záruk, ktoré nepredstavovali státnu pomoc. Komisia odpovedala dvoma rovnakými listami z 27. októbra 1995, ktoré zaslala Dánsku a Svédsku, a spresnila, ze státne záruky súvisia s projektom infrastruktúry verejného záujmu, ktoré treba povazovat za verejný majetok, ktorého cielom je zlepsenie infrastruktúry dopravných sluzieb v krajinách a ze rucit za investície do verejného majetku sa nemá v zásade povazovat zo poskytnutie státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Dospela k záveru, ze státne záruky jej nemuseli byt oznámené. 13 Dánsko a Svédsko nikdy Komisii formálne neoznámili spôsob financovania pevného spojenia. 14 Dna 17. apríla 2013 HH Feries podala staznost na Komisiu s tvrdením, ze státne záruky predstavujú neoprávnenú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a nezlucitelnú s vnútorným trhom (vec bola zaregistrovaná pod císlom SA.36558, pokial ide o Dánsko, a pod císlom SA.36662, pokial ide o Svédsko). [omissis] 18 Dna 15. septembra 2014 Dánske královstvo a Svédske královstvo zaslali Komisii spolocné vyhlásenie (dalej len "záväzky") s cielom objasnit tieto body: - státne záruky sa obmedzujú len na krytie skutocného dlhu, ktorý kedykolvek môze konzorciu vzniknút, - státne záruky a akákolvek iná hospodárska výhoda, najmä danová výhoda, ktorú by konzorcium mohlo získat, sa obmedzujú na skutocné obdobie splácania dlhu; konzorcium teda po tom, co v plnej výske splatí svoj dlh, uz nezíska nijakú výhodu, - v prípade, ze bude potrebné, aby konzorcium uzavrelo nové pôzicky kryté státnymi zárukami, a alebo Dánske královstvo a Svédske královstvo by poskytli konzorciu nové hospodárske výhody po roku 2040, zaväzujú, sa ze kazdé takéto opatrenie oznámia Komisii v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, - Dánske královstvo a Svédske královstvo sa zaväzujú, ze budú Komisiu kazdorocne informovat o vývoji v súvislosti so splácaním dlhu konzorcia. E. Napadnuté rozhodnutie 19 Dna 15. októbra 2014 Komisia prijala rozhodnutie C(2014) 7358 final týkajúce sa státnej pomoci SA.36558 (2014/NN) a SA.38371 (2014/NN) - Dánsko, ako aj státnej pomoci SA.36662 (2014/NN) - Svédsko týkajúce sa verejného financovania projektu infrastruktúry pevného zeleznicného a cestného spojenia oblasti Sund ([5]Ú. v. EÚ C 418, 2014, s. 1 a [6]Ú. v. EÚ C 437, 2014, s. 1) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Komisia obmedzila svoje skúmanie na tieto opatrenia (odôvodnenia 50 az 55 napadnutého rozhodnutia): - státne záruky poskytnuté konzorciu na úcely uzavretých pôziciek urcených na financovanie výstavby a prevádzky projektu infrastruktúry pevného spojenia Sund, - tieto dánske danové opatrenia: - prenos strát uplatnitelný na konzorcium, - znízenie hodnoty majetku uplatnitelné na konzorcium, - spolocný danový systém, - podporné financné opatrenia poskytnuté materským spolocnostiam konzorcia na financovanie plánovania, výstavby a prevádzky vnútrostátnych cestných a zeleznicných prepojení. 20 Komisia spresnila, ze jej rozhodnutie sa nevztahuje na iné prípadné opatrenia poskytnuté Dánskym královstvom alebo Svédskym královstvom konzorciu, spolocnostiam A/S Řresund, SVEDAB, Sund & Bćlt alebo akejkolvek inej partnerskej spolocnosti (odôvodnenie 56 napadnutého rozhodnutia). 1. Existencia pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ [omissis] 23 Pokial ide o státne záruky a dánske danové opatrenia týkajúce sa znízenia hodnoty majetku a prenosu strát (dalej len "dánska danová pomoc") poskytnuté konzorciu na úcely financovania výstavby a prevádzky pevného spojenia, Komisia usúdila, ze predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (odôvodnenie 107 napadnutého rozhodnutia). Komisia teda konstatovala, ze dve státne záruky boli bezpodmienecne poskytnuté 27. januára 1992 v den zalozenia konzorcia (odôvodnenie 52 napadnutého rozhodnutia). Dánske opatrenia týkajúce sa prenosu strát boli povazované za selektívne, pokial ide o obdobie od roku 1991 do konca roku 2001 a obdobie zacínajúce rokom 2013. Dánske opatrenia týkajúce sa znízenia hodnoty majetku boli povazované za selektívne, pokial ide o obdobie zacínajúce rokom 1999 (odôvodnenia 92 az 97 a 99 az 103 napadnutého rozhodnutia). 2. Kvalifikácia novej alebo existujúcej pomoci 24 Komisia usúdila, ze dánska záruka poskytnutá konzorciu za jeho pôzicky, ako aj dánska danová pomoc poskytnutá konzorciu predstavujú novú pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([7]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) (odôvodnenie 109 napadnutého rozhodnutia). 25 Pokial ide o svédsku záruku poskytnutú konzorciu, ktorá bola podla Komisie poskytnutá pred vstupom Svédskeho královstva do Európskej únie a pred nadobudnutím platnosti Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) ([8]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3), 1. januára 1994, povazuje sa za existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia c. 659/1999 (odôvodnenie 110 napadnutého rozhodnutia). 3. Preskúmanie zlucitelnosti státnej pomoci podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ 26 Komisia skúmala zlucitelnost státnych záruk a dánskej danovej pomoci z hladiska clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, podla ktorého za zlucitelnú s vnútorným trhom mozno povazovat len pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu (dalej len "DPSEZ"). 27 Komisia v podstate usúdila, ze státne záruky posudzované spolocne s dánskou danovou pomocou poskytnuté konzorciu boli nevyhnutné a primerané na dosiahnutie sledovaného ciela vseobecného záujmu, najmä s prihliadnutím na záväzky Dánskeho královstva a Svédskeho královstva, ktoré predlozili pocas správneho konania, podla ktorých predovsetkým, ak sa ukáze nevyhnutné, ze konzorcium bude musiet uzavriet nové úvery kryté státnymi zárukami alebo ze bude potrebné konzorciu poskytnút po roku 2040 akúkolvek inú hospodársku výhodu, Dánske královstvo a Svédske královstvo to oznámia Komisii v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ (odôvodnenia 122 az 137 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o dánsku danovú pomoc, Komisia tiez spresnila, ze má prispiet k zachovaniu projektu skrátením doby splácania úverov konzorcia a znízením s tým súvisiaceho rizika. Konstatovala, ze dánska danová pomoc znizuje riziko súvisiace so státnymi zárukami a v dôsledku toho výhodu, ktorá z toho vyplýva, a ze výhoda spocívajúca v státnych zárukách a výhoda spocívajúca v dánskej danovej pomoci sa zdajú byt navzájom prepojené (odôvodnenie 133 napadnutého rozhodnutia). 28 Komisia dospela k záveru, ze státne záruky, ktoré poskytlo Dánske královstvo a Svédske královstvo, ako aj dánska danová pomoc sú zlucitelné na základe clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a ze nie je potrebné, aby Svédskemu královstvu navrhla potrebné opatrenia (odôvodnenia 138 a 139 napadnutého rozhodnutia). 4. Legitímna dôvera 29 Komisia v odôvodneniach 138 a 140 az 153 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze v kazdom prípade, ako aj v prípade, ze by sa mali dotknuté podporné opatrenia povazovat za nezlucitelné s vnútorným trhom, nemohli by byt predmetom vymáhania zo strany Dánskeho královstva a Svédskeho královstva z dôvodu, ze vrátenie by bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Únie v súlade s clánkom 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. V podstate konstatovala, ze v prejednávanej veci bola splnená podmienka spocívajúca vo výnimocných okolnostiach, ktoré odôvodnujú, aby konzorcium, ako aj Dánske královstvo a Svédske královstvo, mohli mat legitímnu dôveru z dôvodu, ze státne záruky a dánsku danovú pomoc poskytnuté konzorciu nemozno spochybnit. Komisia tak pripomenula, ze jej stanovisko z roku 1992 spocívalo v tom, ze výstavba a prevádzka projektov v oblasti infrastruktúry nepredstavujú ekonomickú cinnost. No tak ako jej rozhodujúca prax, ako aj judikatúra Únie týkajúca sa pojmu "ekonomická cinnost" v súvislosti s financovaním výstavby a prevádzky projektov v oblasti infrastruktúry presli od rozsudkov z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia ([9]T-128/98, [10]EU:T:2000:290); zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia ([11]T-196/04, [12]EU:T:2008:585), a z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a i./Komisia ([13]T-443/08 a T-455/08, [14]EU:T:2011:117), vývojom, pricom posledný uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom z 19. decembra 2012, Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig-Halle/Komisia ([15]C-288/11 P, [16]EU:C:2012:821) (odôvodnenia 61 az 66 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho sluzby Komisie v roku 1995 informovali Dánske královstvo a Svédske královstvo, ze státne záruky nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Komisia sa domnievala, ze tento posledný uvedený záver obsiahnutý v liste z 27. októbra 1995, ktorý bol zaslaný Dánskemu královstvu a Svédskemu královstvu, sa vztahoval na dánsku danovú pomoc, pretoze sa týkala projektu infrastruktúry, ktorý v tom case nebol povazovaný za ekonomickú cinnost. Podla Komisie nie je potrebné urcit, ci bola táto legitímna dôvera uplatnená nad rámec rozsudku 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia ([17]T-128/98, [18]EU:T:2000:290), pretoze dotknuté opatrenia sú v kazdom prípade zlucitelné s vnútorným trhom (odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia). 5. Záver 30 Komisia rozhodla: - na základe posúdenia zlucitelnosti dotknutých opatrení a s prihliadnutím najmä na záväzky predlozené zo strany Dánskeho královstva a Svédskeho královstva nevzniest námietky voci dánskej danovej pomoci a zárukám, ktoré poskytlo Dánske královstvo a Svédske královstvo konzorciu, a to z dôvodu, ze táto státna pomoc sa musí povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, - ze záruka poskytnutá konzorciu zo strany Svédskeho královstva je existujúca pomoc a ze vzhladom najmä na záväzky Dánskeho královstva a Svédskeho královstva nie je potrebné zacat konanie v súvislosti so schémou existujúcej pomoci, - ze dánsky systém spolocného zdanovania a opatrenia poskytnuté materským spolocnostiam konzorcia na úcely financovania vnútrostátnych cestných a zeleznicných prepojení vo Svédsku a v Dánsku nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 31 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 12. februára 2015 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 32 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 5. júna 2015 Svédske královstvo podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 33 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 17. júna 2015 Dánske královstvo podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 34 Rozhodnutiami z 13. júla 2015 predseda deviatej komory Vseobecného súdu vyhovel týmto návrhom na vedlajsie úcastníctvo. Svédske královstvo a Dánske královstvo predlozili svoje vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania 28. septembra 2015. 35 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k siestej komore, ktorej bola z tohto dôvodu 26. septembra 2016 táto vec pridelená. 36 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 37 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. 38 Svédske královstvo a Dánske královstvo navrhujú, aby Vseobecný súd zamietol zalobu. III. Právny stav [omissis] B. O veci samej 55 Zalobkyne na podporu svojich zalôb o neplatnost v podstate predkladajú pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení a na zjavne nesprávnom posúdení z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial ide po prvé o opatrenia poskytnuté materským spolocnostiam konzorcia na úcely financovania vnútrostátnych zeleznicných prepojení a po druhé o státne záruky poskytnuté konzorciu na úcely financovania pevného spojenia. Druhý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení a na zjavne nesprávnom posúdení zlucitelnosti státnych záruk dánskej danovej pomoci poskytnutých konzorciu z hladiska clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, ako aj na nesprávnom posúdení zalozenom na neexistencii kvalifikácie dánskeho spolocný systému zdanovania ako státnej pomoci. Tretí zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, ked v prípade, ze by sa státne záruky a dánska danová pomoc poskytnutá konzorciu mali povazovat za nezlucitelné s vnútorným trhom, dospela k záveru o existencii legitímnej dôvery konzorcia, ako aj Dánskeho královstva a Svédskeho královstva z dôvodu, ze uvedenú pomoc nemozno spochybnit z hladiska pravidiel upravujúcich státnu pomoc a ze nie je potrebné urcit, ci sa táto legitímna dôvera uplatnuje nad rámec rozsudku z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia ([19]T-128/98, [20]EU:T:2000:290). Stvrtý zalobný dôvod sa zakladá na nesplnení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovenej v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Piaty zalobný dôvod sa zakladá na nesplnení povinnosti odôvodnenia. 56 Vseobecný súd sa domnieva, ze tieto zalobné dôvody treba preskúmat spolocne v rozsahu, v akom sa po prvé týkajú opatrení, ktoré boli povazované za státnu pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom, teda státnych záruk a dánskej danovej pomoci poskytnutých konzorciu na úcely výstavby a prevádzky pevného spojenia, a po druhé opatrení, ktoré neboli povazované za opatrenia predstavujúce státnu pomoc, teda opatrení financnej podpory urcenej materským spolocnostiam konzorcia na úcely výstavby a prevádzky vnútrostátnych zeleznicných prepojení a dánsky spolocný systém zdanovania. Po tretie sa tieto zalobné dôvody preskúmajú v rozsahu, v akom sa nimi Komisii vytýka, ze neodôvodnila a nezohladnila kumulatívny úcinok vsetkých podporných opatrení poskytnutých na projekt pevného spojenia. Po stvrté sa tieto zalobné dôvody preskúmajú v rozsahu, v akom sa nimi spochybnuje konstatovanie o existencii legitímnej dôvery Dánskeho královstva a Svédskeho královstva, ako aj konzorcia, ku ktorému Komisia dospela v prípade, ze by sa podporné opatrenia poskytnuté konzorciu mali povazovat za nezlucitelné s vnútorným trhom, z dôvodu, ze podporné opatrenia poskytnuté konzorciu nemozno spochybnit z hladiska pravidiel upravujúcich státnu pomoc. 57 Pokial ide predovsetkým o opatrenia státnej pomoci, ktoré boli po ukoncení predbezného preskúmania povazované za zlucitelné s vnútorným trhom, Vseobecný súd sa domnieva, ze je potrebné zacat preskúmaním stvrtého zalobného dôvodu zalozeného na preukázaní, ze Komisia celila závazným tazkostiam, ktoré ju mali prinútit zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 1. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení procesných práv dotknutých strán v rozsahu, v akom sa týka opatrení kvalifikovaných ako státna pomoc, ktorá bola poskytnutá konzorciu 58 Zalobkyne v rámci svojho stvrtého zalobného dôvodu výslovne odkazujú na tvrdenia, ktoré uviedli v rámci svojich prvých dvoch zalobných dôvodov, teda na tvrdenia, podla ktorých analýza Komisie obsahuje nezrovnalosti a nesprávnosti, pokial ide o státne záruky a dánsku danovú pomoc, ktoré boli poskytnuté konzorciu. Podla zalobkýn sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia po prvé pri kvalifikácii státnych záruk podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a po druhé pri skúmaní zlucitelnosti státnych záruk a dánskej danovej pomoci s vnútorným trhom. Nedostatocná a neúplná analýza Komisie je dôkazom o existencii závazných tazkostí, ktorým Komisia celila v rámci predbezného preskúmania a o "pochybnostiach" zo strany Komisie v súvislosti s kvalifikáciou a zlucitelnostou napadnutých opatrení. 59 Komisia, ktorú v konaní podporuje Dánske královstvo, namieta proti tejto argumentácii, pricom odkazuje na svoje vlastné tvrdenia, ktoré vyjadrila v rámci preskúmania prvého a druhého zalobného dôvodu. 60 Podla judikatúry v prípade, ze Komisia po úvodnom preskúmaní v rámci konania podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ nemôze dospiet k presvedceniu, ze státne opatrenie bud nie je "pomocou" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, alebo ak aj je kvalifikované ako pomoc, je zlucitelné so Zmluvou o FEÚ, alebo ak jej toto konanie neumoznilo prekonat vsetky tazkosti, ktoré vznikli pri posúdení zlucitelnosti skúmaného opatrenia, je táto institúcia povinná zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, pricom v tomto ohlade nedisponuje volnou úvahou (pozri rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [21]C-487/06 P, [22]EU:C:2008:757, bod [23]113 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, [24]C-400/99, [25]EU:C:2005:275, bod [26]48). Túto povinnost navyse výslovne potvrdzujú ustanovenia clánku 4 ods. 4 v spojení s clánkom 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [27]C-487/06 P, [28]EU:C:2008:757, bod [29]113). 61 Pojem závazné tazkosti je objektívnej povahy. Existenciu takýchto tazkostí treba hladat tak v okolnostiach prijatia napadnutého aktu, ako aj v jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, porovnaním odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v case, ked sa vyjadrovala k zlucitelnosti spornej pomoci s vnútorným trhom (pozri rozsudok z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, [30]T-123/09, [31]EU:T:2012:164, bod [32]77 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze preskúmanie zákonnosti, ktoré vykonáva Vseobecný súd, pokial ide o existenciu závazných tazkostí, sa svojou povahou nemôze obmedzovat len na zistovanie toho, ci doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (pozri rozsudky z 27. septembra 2011, 3F/Komisia, [33]T-30/03 RENV, [34]EU:T:2011:534, bod [35]55 a citovanú judikatúru, a z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [36]T-304/08, [37]EU:T:2012:351, bod [38]80 a citovanú judikatúru). Rozhodnutie prijaté Komisiou bez toho, aby zacala konanie vo veci formálneho zistovania, mozno totiz zrusit len pre tento dôvod, pretoze nedoslo ku kontradiktórnemu a podrobnému preskúmaniu, ktoré stanovuje Zmluva o FEÚ, i ked sa nepreukáze, ze posúdenie Komisie týkajúce sa dôvodnosti bolo z právneho ci skutkové hladiska nesprávne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2010, British Aggregates a i./Komisia, [39]T-359/04, [40]EU:T:2010:366, bod [41]58). 62 Z judikatúry tiez vyplýva, ze nedostatocné alebo neúplné preskúmanie uskutocnené Komisiou v rámci konania vo veci predbezného zistovania je dôkazom o existencii závazných tazkostí (pozri rozsudok z 9. decembra 2014, Netherlands Maritime Technology Association/Komisia, [42]T-140/13, neuverejnený, [43]EU:T:2014:1029, bod [44]49 a citovanú judikatúru). 63 Zalobcom prislúcha preukázat existenciu závazných tazkostí, pricom ide o dôkaz, ktorý môzu predlozit prostredníctvom súboru zhodujúcich sa dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2015, Pollmeier Massivholz/Komisia, [45]T-89/09, [46]EU:T:2015:153, bod [47]51 a citovanú judikatúru). 64 S prihliadnutím na túto judikatúru je potrebné preskúmat argumentáciu uvedenú v rámci stvrtého zalobného dôvodu a týkajúcu sa opatrení státnej pomoci poskytnutých konzorciu, ktoré boli vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom. Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti, pricom prvá cast sa týka nedostatocného a neúplného preskúmania kvalifikácie státnych záruk poskytnutých konzorciu podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a druhá nedostatocného a neúplného preskúmania státnych záruk a dánskej danovej pomoci poskytnutých konzorciu podla clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. a) O prvej casti zalozenej na nedostatocnom a neúplnom preskúmaní kvalifikácie státnych záruk poskytnutých konzorciu podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ 65 V rámci prvej casti stvrtého zalobného dôvodu sa argumentácia zalobkýn v podstate rozdeluje na styri výhrady zalozené na nedostatocnom a neúplnom posúdení po prvé bezpodmienecného charakteru poskytnutia státnych záruk ku dnu zalozenia konzorcia, zákonom stanoveného práva konzorcia na získanie financovania, za ktoré k uvedenému dnu rucilo Dánske královstvo a Svédske královstvo, moznosti tretích osôb dovolávat sa tohto práva, ak konzorcium koná v rámci svojich právomocí a poctu záruk; po druhé otázky, ci státne záruky predstavujú individuálne pomoci alebo schému pomoci; po tretie otázky, ci svédske záruky predstavujú novú alebo existujúcu pomoc, a po stvrté otázky, ci sa státne záruky obmedzujú len na financovanie pevného spojenia. 66 Túto argumentáciu je potrebné preskúmat s prihliadnutím na judikatúru citovanú v bodoch 60 az 63 vyssie. 67 Vseobecný súd sa domnieva, ze je namieste zacat skúmaním druhej výhrady, ktorá sa týka konstatovania, podla ktorého státne záruky sú schémy pomoci. 68 V prípade schémy pomoci sa môze Komisia obmedzit na skúmanie vseobecných charakteristík dotknutej schémy bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý osobitný prípad uplatnenia, aby overila, ci táto schéma obsahuje prvky pomoci (rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [48]C-106/09 P a C-107/09 P, [49]EU:C:2011:732, bod [50]122). Okrem toho, ako uvádzajú zalobkyne, na individuálne pomoci a schémy pomoci sa uplatnujú odlisné pravidlá v zmysle rôznych oznámení Komisie o zárukách, napríklad v spôsobe, akým sa má vypocítat prvok pomoci. 69 Zalobkyne v rámci tejto výhrady poukazujú po prvé na rozpory v znení napadnutého rozhodnutia, po druhé na chýbajúcu analýzu státnych záruk z hladiska pojmu "schéma" pomoci a po tretie na nesprávne právne posúdenie z dôvodu, ze na státne záruky sa nevztahuje ani jedna z definícií schémy pomoci stanovených clánkom 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999. Takéto nedostatky a rozpory v analýze sú dôkazom nedostatocného a neúplného posúdenia, co dokazuje, Komisia celila závazným tazkostiam, pokial ide o kvalifikáciu státnych záruk ako "schém" pomoci. Zalobkyne sa v podstate domnievajú, ze státne záruky by mali byt analyzované ako ad hoc individuálne záruky, kedze tu ide o pôzicky a financné nástroje, ktoré uzavrelo konzorcium na úcely výstavby a prevádzky pevného spojenia a na ktoré sa vztahujú uvedené záruky. 70 Komisia namieta proti tomuto posúdeniu a po prvé zastáva názor, ze z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze státne záruky boli analyzované ako schéma pomoci a kazdá jedna osobitná záruka za pôzicku zakladajúca systém záruk, ktoré boli s konecnou platnostou schválené v roku 1992, predstavuje individuálnu pomoc poskytnutú na základe tohto systému a nie ad hoc individuálnu pomoc. Komisia po druhé tvrdí, ze státne záruky zodpovedajú definícii schémy pomoci stanovenej clánkom 1 písm. d) druhou vetou nariadenia c. 659/1999 preto, lebo ide o pomoc "ktorá nie je spojená so specifickým projektom", lebo sa vztahujú súcasne na výstavbu a prevádzku pevného spojenia a boli poskytnuté na neurcitú dobu a v neurcitej výske, i ked sa obmedzujú na obdobie potrebné na splatenie dlhu konzorcia. Komisia v tejto súvislosti vysvetluje, ze v case, ked boli tieto záruky poskytnuté, Dánske královstvo a Svédske královstvo nevedeli, aký cas bude potrebný na splatenie dlhu a aký rozsah bude mat, a ze ak by sa mali státne záruky definovat tak, ze sú spojené so "specifickým projektom", nikdy by nemohla spochybnit prípadné podporné opatrenia poskytnuté na vseobecné úcely, co by ohrozilo potrebný úcinok pravidiel upravujúcich státnu pomoc. 71 Dánske královstvo zastáva názor, ze státne záruky by sa mali povazovat za jednu alebo dve individuálne pomoci v zmysle clánku 1 písm. e) nariadenia c. 659/1999, ktoré boli bezpodmienecne poskytnuté v roku 1992, a nie za jednu alebo dve schémy pomoci vzhladom na to, ze celú hospodársku výhodu vyplývajúcu zo záruk získalo konzorcium v okamihu jej poskytnutia. V tejto súvislosti uvádza, ze státne záruky z hladiska ich výsky a casového hladiska sú skutocne spojené so specifickým projektom pevného spojenia. V odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom Svédske královstvo vyjadrilo podobnú víziu ako Dánske královstvo a spochybnilo kvalifikáciu státnych záruk ako "schéma" pomoci v zmysle definície stanovenej v clánku 1 písm. d) druhej vete nariadenia c. 659/1999 z dôvodu, ze sa vztahujú len na vymedzený projekt. 72 Zalobkyne zastávajú názor, ze tvrdenie Dánskeho královstva uvedené v bode 71 vyssie sa musí zamietnut ako neprípustné v rozsahu, v akom je toto tvrdenie v rozpore so stanoviskom Komisie a vedlajsí úcastník konania sa pri svojich tvrdeniach musí úplne alebo ciastocne obmedzit na podporu návrhov Komisie a súhlasit s danou vecou a nemôze uvádzat samostatné dôvody. 73 Po prvé, pokial ide o uvádzané rozpory v znení, je nutné uviest, ze podobne ako uvádzajú zalobkyne, v napadnutom rozhodnutí sa niekedy uvádza "záruka poskytnutá Dánskom", "záruka poskytnutá... Svédskom" (odôvodnenia 109 a 110), "státne záruky" (odôvodnenia 33, 51, 88, 114, 123, 124, 130, 131, 134 a 135), "záruky" (odôvodnenia 85 a 137), "dve záruky" (odôvodnenia 34, 50, 52 a 129), "záruky poskytnuté Dánskom" (záver, prvý odsek) alebo aj "záruky poskytnuté konzorciu zo strany Svédska" (záver, druhý odsek). V odôvodnení 52 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia konstatovala, ze dve záruky boli bezpodmienecne poskytnuté 27. januára 1992, teda v den, ked bolo zalozené konzorcium a získalo zákonom stanovené právo na financovanie vo forme státnych záruk. V odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, ze hoci boli individuálne záruky potvrdené a prijaté Dánskym královstvom a Svédskym královstvom pre kazdého poziciavatela, nic to nemení na skutocnosti, ze tieto dva státy sa s konecnou platnostou zaviazali rucit za záväzky konzorcia týkajúce sa úverov a dalsích financných nástrojov na úcely financovania pevného spojenia. Komisia tiez vo výroku napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze najmä vzhladom na záväzky Dánskeho královstva a Svédskeho královstva nebolo potrebné zacat konanie v súvislosti so "schémami" existujúcej pomoci, pokial ide o záruku poskytnutú Svédskym královstvom (výrok, druhý odsek). Navyse z odôvodnení 111 a 138 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia skutocne posúdila zlucitelnost státnych záruk s vnútorným trhom, ako keby skúmala jeden alebo viacero "schém" pomoci, pretoze len posúdila charakteristiky a zlucitelnost záruk, ako sú stanovené v medzivládnej dohode a v dohode o zalození konzorcia bez toho, aby individuálne posudzovala kazdú záruku, ktorá sa vztahuje na kazdú jednu osobitnú pôzicku konzorcia. 74 Z toho dôvodu, i ked znenie napadnutého rozhodnutia nie je v tejto súvislosti úplne presné a koherentné, zo vseobecného odôvodnenia Komisie a z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia skutocne povazovala státne záruky za jednu alebo dve schémy pomoci, ktoré boli s konecnou platnostou prijaté v roku 1992 a záruky prijaté neskôr v súvislosti s kazdým jedným úverom, ktorý uzavrelo konzorcium, povazovala za individuálne pomoci vyplývajúce z uvedených schém pomoci. 75 Pokial ide po druhé o chýbajúcu analýzu státnych záruk z hladiska pojmu "schéma" pomoci, je nutné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie nijako nevysvetluje dôvody, pre ktoré sa majú státne záruky povazovat za schémy pomoci, co predstavuje prvok, ktorý je dôkazom preukazujúcim existenciu nedostatocného a neúplného preskúmania. 76 Po tretie aj za predpokladu, ze by bolo mozné z napadnutého rozhodnutia vyvodit, ako to tvrdí Komisia, ze státne záruky zodpovedajú definícii schém pomoci stanovenej v clánku 1 písm. d) druhej vete nariadenia c. 659/1999, a to "[akýkolvek akt] na základe ktorého pomoc, ktorá nie je spojená so specifickým projektom, sa môze poskytnút jednému alebo viacerým podnikatelom na neurcité casové obdobie a/alebo v neurcitej sume", stací uviest, ze v prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie vôbec neuvádza, v com pomoci obsiahnuté v státnych zárukách splnajú podmienku, podla ktorej sa pomoc nesmie spájat so specifickým projektom. 77 Medzivládna dohoda, ktorá v § 12 stanovuje, ze Dánske královstvo a Svédske královstvo "rucia spolocne a nerozdielne za záväzky týkajúce sa pôziciek konzorcia a iných financných nástrojov pouzitých na financovanie", sa totiz nazýva "Zmluva... týkajúca sa pevného spojenia cez oblast Sund". Okrem toho bod 4 ods. 3 dohody o zalození konzorcia spresnuje, ze státne záruky sa vztahujú na "kapitálové nároky konzorcia na úcely plánovania, vypracovania projektu a výstavby spojenia oblasti Sund, vrátane výdavkov na úverové sluzby a na krytie kapitálových nárokov vyplývajúcich z úctovných strát, ktoré sa predpokladajú na niekolko rokov dopredu po tom, co sa cez pevné spojenie zacne premávka". Navyse § 1 a § 2 medzivládnej dohody a jej príloha presne stanovujú geografickú polohu pevného spojenia, ako aj jeho technické parametre. Nemôze teda íst o záruky poskytnuté na hociktorý most. 78 Ako zdôraznujú zalobkyne v rámci posúdenia zlucitelnosti s vnútorným trhom uskutocneného podla clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, Komisia v odôvodneniach 115 a 116 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze pevné spojenie Sund je "specifický, konkrétny a jasne definovaný" projekt. Komisia tu odkázala na § 2 a prílohu 1 medzivládnej dohody, ktoré jasne preukazujú, ze ide o velmi specificky a jasne definovaný projekt, pokial ide tak o geografickú polohu, ako aj technické parametre. 79 Na jednej strane skutocnost, ze v stádiu kvalifikácie státnych záruk bolo konstatované, ze ide o jednu alebo dve schémy pomoci, lebo pomoc vyplývajúca z týchto záruk sa neviaze na specifický projekt, a na druhej strane skutocnost, ze v stádiu posudzovania zlucitelnosti opatrení s vnútorným trhom bolo konstatované, ze státne záruky sa týkajú projektu, ktorý je "definovaný specificky, presne a jasne", sa zdajú byt rozporuplné. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nejde o rozdielne právne pojmy, ale o prvok skutkového stavu preukázaný v odôvodneniach 115 a 116 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa nemôze menit z jedného právneho posúdenia na druhé. 80 V tejto súvislosti Komisia tiez nesprávne tvrdí, ze státne záruky nemozno povazovat za spojené so "specifickým" projektom z dôvodu, ze pomoci obsiahnuté v státnych zárukách sa vztahujú tak na fázu výstavby, ako aj na fázu prevádzky pevného spojenia. Vzhladom na prídavne meno "specifický", ktoré znamená "niecím osobitný", treba totiz pomoci týkajúce sa státnych záruk povazovat za spojené so specifickým projektom z dôvodu, ze sa vztahujú na pôzicky konzorcia súvisiace so samotným projektom pevného spojenia, vrátane fázy prevádzky, s výnimkou iných projektov a cinností. "Neurcitý" charakter fázy týkajúcej sa prevádzky, na ktorý kladie Komisia dôraz, sa netýka specifickosti projektu v doslovnom slova zmysle, ale sa v skutocnosti týka posúdenia toho, ci státne záruky majú alebo nemajú obmedzený charakter v rámci posudzovania ich zlucitelnosti. Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého podporné opatrenia v prejednávanej veci boli v podstate poskytnuté "na vseobecné úcely", tiez sa zdá, ze odporuje odôvodneniam 51 a 131 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých sa státne záruky obmedzujú len na plánovanie, výstavbu a prevádzku pevného spojenia cez oblast Sund, s výnimkou akejkolvek inej cinnosti. 81 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia v rámci predbezného preskúmania celila závazným tazkostiam, pokial ide o kvalifikáciu státnych záruk ako "schémy" pomoci. 82 Polozené otázky v tejto veci, a to ci záruky predstavujú jednu alebo viacero schém pomoci prijatých v roku 1992, jednu alebo dve ad hoc individuálne pomoci bezpodmienecne poskytnuté v roku 1992, alebo ad hoc individuálne pomoci, pretoze ide o pôzicky konzorcia, na ktoré sa vztahujú státne záruky, nemozno pritom oddelit od preskúmania druhej výhrady, ale aj prvej výhrady, ktorá sa týka urcenia dátumu bezpodmienecného poskytnutia státnych záruk konzorciu a poctu záruk. Okrem toho, ako to uznáva samotná Komisia, otázky polozené v prvých dvoch výhradách prvej casti stvrtého zalobného dôvodu majú tiez vplyv na kvalifikáciu státnych záruk z hladiska pojmu "existujúca" pomoc definovaného v clánku 1 písm. b) bodoch i) a iv) nariadenia c. 659/1999, ktorý sa týka tretia výhrada. 83 Druhej výhrade prvej casti uvedeného zalobného dôvodu treba preto v plnom rozsahu vyhoviet, pricom nie je potrebné rozhodnút o prvej a tretej výhrade, ani v prípade argumentácie Dánskeho královstva uvedeného v bode 71 vyssie. Napadnuté rozhodnutie sa musí teda zrusit v rozsahu, v akom kvalifikuje státne záruky ako "schémy" pomoci, a to bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania, a vrátit Komisii spät celú analýzu týkajúcu sa dátumu poskytnutia státnych záruk, ich poctu a ich povahy novej alebo existujúcej pomoci. [omissis] b) O druhej casti zalozenej na nedostatocnom a neúplnom preskúmaní zlucitelnosti státnej pomoci poskytnutej konzorciu podla clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ 85 V rámci druhej casti stvrtého zalobného dôvodu zalobkyne poukazujú na nedostatocné a neúplné preskúmanie zlucitelnosti státnych záruk a dánskej danovej pomoci s vnútorným trhom. V podstate uvádzajú sedem výhrad. Po prvé Komisia nevycíslila prvok pomoci obsiahnutý v státnych zárukách. Po druhé neskúmala, ci existujú podmienky na uvolnenie státnych záruk. Po tretie vykonala nedostatocnú a neúplnú analýzu rozdielu medzi fázou výstavby a prevádzky pevného spojenia a nepreskúmala zlucitelnost státnych záruk z hladiska samotnej fázy prevádzky. Po stvrté vykonala nedostatocnú a neúplnú analýzu v súvislosti s otázkou, ci sa státne záruky a dánska danová pomoc obmedzovali z hladiska ich sumy a z casového hladiska. Po piate vykonala nedostatocnú a neúplnú analýzu nevyhnutnosti a primeranosti státnych záruk a dánskej danovej pomoci. Po sieste nepreskúmala negatívny úcinok uvedených pomocí na hospodársku sútaz a obchod a neuplatnila tzv. kritérium "vyvázenie". Po siedme údajne v podstate vykonala nedostatocnú a neúplnú analýzu súvislosti medzi danovými výhodami a státnymi zárukami. 86 Komisia na úvod tvrdí, ze vseobecná argumentácia zalobkýn spocíva v tom, ze ziadajú Vseobecný súd, aby preskúmal legálnost napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na prax a usmernenia, ktoré existovali v case prijatia napadnutého rozhodnutia, namiesto tých, ktoré existovali v case poskytnutia státnej pomoci, co je z právneho hladiska nesprávne. Pripomína, pricom ju v tejto otázke podporuje Dánske královstvo, ze v súlade s jej oznámením o stanovení príslusných pravidiel uplatnitelných na posudzovanie neoprávnenej státnej pomoci z 22. mája 2002 [neoficiálny preklad] ([51]Ú. v. ES C 119, 2002, s. 22) je nutné posúdit zlucitelnost pomoci podla vecného kritéria stanoveného v kazdom nástroji, ktorý bol v úcinnosti v case jej poskytnutia. Podla Komisie státne záruky boli pritom s konecnou platnostou schválené v januári 1992, ked bolo zalozené konzorcium. [omissis] 90 Vseobecný súd sa domnieva, ze je potrebné zacat skúmaním druhej, tretej a stvrtej výhrady, potom spolocne preskúmat prvú, piatu a siestu výhradu a nakoniec siedmu výhradu. 1) O druhej výhrade zalozenej na nedostatocnom overení existencie podmienok na uvolnenie záruk 91 Zalobkyne v podstate odkazujú na tvrdenia, ktoré uviedli v rámci zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom právnom posúdení z dôvodu nepreskúmania podmienok na uvolnenie státnych záruk v súlade s bodom 5.3 oznámenia Komisie o uplatnení clánkov [107 a 108 ZFEÚ] na státnu pomoc vo forme záruk ([52]Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, dalej len "oznámenie o zárukách z roku 2008"). 92 Komisia nenamieta proti tvrdeniu, ze neoverila, ci takéto podmienky na uvolnenie existujú. Domnieva sa vsak, ze tieto podmienky neboli nutné vzhladom na to, ze oznámenie o zárukách z roku 2008 sa z casového hladiska neuplatnovalo na schému pomoci schválenú v roku 1992. Okrem toho usudzuje, ze v prejednávanej veci ide o velmi specifický prípad, a to o partnerstvo medzi verejnými podnikmi zalozenými s konkrétnym cielom výstavby a prevádzkovania pevného spojenia, a nie o právnickú osobu zalozenú podla dánskeho alebo svédskeho práva, pri ktorých mozno súdmi týchto clenských státov vyhlásit likvidáciu. Zdôraznuje, ze Dánske královstvo a Svédske královstvo vykonávajú komplexný strategický a operacný dohlad nad konzorciom, pricom takýto dohlad nemajú clenské státy nad nezávislým súkromným subjektom, ktorému bola poskytnutá záruka. Komisia tiez tvrdí, ze takéto podmienky na uvolnenie by boli v kazdom prípade pravdepodobne v rozpore s medzivládnou dohodou. 93 Vseobecný súd na úvod poznamenáva, ze nie je potrebné skúmat, ci je bod 5.3 oznámenia o zárukách z roku 2008 uplatnitelný na prípad v prejednávanej veci, pretoze, ako to priznáva samotná Komisia, poziadavka týchto podmienok na uvolnenie existovala uz v roku 1992, teda ku dnu, ktorý bol v napadnutom rozhodnutí uznaný ako den poskytnutia záruk. List Komisie zaslaný clenským státom SG(89) D/4328 z 5. apríla 1989 uz totiz uvádzal, ze "Komisia odsúhlasí záruky len vtedy, ak ich uvolnenie zmluvne podlieha osobitným podmienkam, ktorými môzu byt povinné vyhlásenie úpadku podniku, ktorý je príjemcom záruk, alebo analogické konanie, [ze tieto] podmienky musia byt dohodnuté pri prvom a jedinom preskúmaní státnych záruk plánovaných v rámci obvyklých konaní podla clánku [108] ods. 3 [ZFEÚ] v stádiu poskytnutia". 94 V specifickej oblasti týkajúcej sa státnej pomoci uz mal súd Únie prílezitost rozhodnút, ze Komisia môze na výkon svojej volnej úvahy prijat usmernenia a pokial sa neodchylujú od pravidiel stanovených Zmluvou o FEÚ, názorné pravidlá, ktoré musí institúcia uplatnovat (pozri rozsudok z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [53]C-382/99, [54]EU:C:2002:363, bod [55]24 a citovanú judikatúru). Treba tiez uviest, ze Komisia sa prijatím takýchto procesných pravidiel a zverejnením oznámenia, ze ich bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odklonit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných zásad práva, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery okrem prípadov, ked by v súvislosti s rovnakými zásadami uviedla dôvody odôvodnujúce jej odklon od jej vlastných pravidiel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [56]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [57]EU:C:2005:408, bod [58]211, a z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, [59]C-75/05 P a C-80/05 P, [60]EU:C:2008:482, bod [61]60). 95 V prejednávanej veci je nesporné, ze v napadnutom rozhodnutí sa nic nehovorí o existencii podmienok na uvolnenie státnych záruk. Vzhladom teda na body 93 a 94 vyssie Komisia nesprávne overila existenciu podmienok na uvolnenie státnych záruk. Z toho vyplýva, ze preskúmanie zlucitelnosti státnych záruk bolo nedostatocné a neúplné, co svedcí o existencii závazných tazkostí v súlade s judikatúrou citovanou v bode 62 vyssie. 96 Pokial ide o odôvodnenia Komisie uvedené v bode 92 vyssie, treba uviest, ze Komisia nevysvetluje, v com skutocnost, ze Dánske královstvo a Svédske královstvo v plnom rozsahu vykonávajú strategický a operacný dohlad nad konzorciom, predstavuje záruku, ze v prípade, ze by státne záruky museli byt uvolnené, Dánske královstvo a Svédske královstvo by v jeho prípade vyhlásili likvidáciu. Komisia neuvádza nijaké ustanovenie, ktoré by im ukladalo povinnost vykonat takýto úkon. Naopak ona sama pripústa, ze likvidácia konzorcia by bola z právneho hladiska nemozná vzhladom na medzivládnu dohodu. 97 V kazdom prípade je nutné konstatovat, ze tieto úvahy nedovolujú objasnit skutocnost, preco Komisia nepreskúmala podmienky na uvolnenie státnych záruk. 98 Druhej výhrade zalozenej na nedostatocnom a neúplnom preskúmaní existencie podmienok na uvolnenie státnych záruk treba preto vyhoviet. 2) O tretej výhrade zalozenej na nedostatocnom a neúplnom posúdení rozdielu medzi výstavbou a prevádzkou pevného spojenia a na chýbajúcom posúdením zlucitelnosti státnych záruk z hladiska prevádzky pevného spojenia a o stvrtej výhrade prvej casti zalozenej na nedostatocnom a neúplnom posúdení otázky, ci sa státne záruky obmedzujú len na financovanie pevného spojenia 99 V rámci tretej výhrady zalobkyne tvrdia, ze medzi fázou výstavby a fázou prevádzky sa v rámci analýzy zlucitelnosti státnych záruk nesprávne nerobil nijaký rozdiel. Zastávajú názor, ze Komisia mala analyzovat, preco by sa mali státne záruky vztahujúce sa na fázu prevádzky povazovat za zlucitelné s vnútorným trhom, hoci v skutocnosti ide o prevádzkovú pomoc, ktorá je svojou povahou nezlucitelná s vnútorným trhom. [omissis] 101 Komisia namieta proti tejto argumentácii a tvrdí, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze státne záruky a dánska danová pomoc sa týkajú výstavby a prevádzky pevného spojenia a ze jej preskúmanie zlucitelnosti sa vztahuje na obe fázy. Zastáva názor, ze je "logické" ze napadnuté rozhodnutie sa viac venuje pomoci urcenej na výstavbu pevného spojenia, a teda pomoci urcenej na financovanie, lebo náklady na výstavbu predstavujú najväcsiu polozku z nákladov. Komisia vsak namieta proti akémukolvek obvineniu, ze ide o prevádzkovú pomoc, pretoze konzorcium spláca svoje dlhy, co je predpokladom jednak toho, ze príjmy by mali byt dostatocné na krytie nákladov na prevádzku, a jednak toho, ze Dánske královstvo a Svédske královstvo prijali záväzok, ze oznámia kazdú novú garantovanú pôzicku a kazdú novú výhodu poskytnutú po roku 2040 (pricom stanovená doba na splatenie dlhu predstavovala 30 az 43 rokov odo dna otvorenia pevného spojenia v roku 2000). Napokon tvrdí, ze pokial ide o DPSEZ, jej rozhodovacia prax nerozlisuje medzi výstavbou a prevádzkou infrastruktúry. [omissis] 103 Podla judikatúry treba kvalifikovat ako prevádzkovú pomoc kazdú pomoc, ktorá je urcená na to, aby sa podnik zbavil výdavkov, ktoré by bezne musel znásat pri kazdodennom riadení svojich obvyklých cinností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [62]C-156/98, [63]EU:C:2000:467, bod [64]30 a citovanú judikatúru). 104 Z judikatúry vyplýva, ze prevádzková pomoc v zásade nespadá do pôsobnosti clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. Podla judikatúry táto pomoc totiz zásadne narúsa podmienky hospodárskej sútaze v odvetviach, v ktorých sa poskytuje, lebo jej povaha jej nedovoluje dosiahnut niektorý z cielov stanovených v uvedených ustanoveniach o výnimkách (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [65]C-301/87, [66]EU:C:1990:67, bod [67]50; zo 6. novembra 1990, Taliansko/Komisia, [68]C-86/89, [69]EU:C:1990:373, bod [70]18, a z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, [71]T-459/93, [72]EU:T:1995:100, bod [73]48). Existuje teda domnienka zalozená na judikatúre, podla ktorej prevádzková pomoc svojou povahou narúsa hospodársku sútaz (rozsudok z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, [74]C-288/96, [75]EU:C:2000:537, bod [76]77) a nepriaznivo ovplyvnuje obchodné podmienky v rozpore so spolocným záujmom (rozsudok zo 6. novembra 1990, Taliansko/Komisia, [77]C-86/89, [78]EU:C:1990:373, bod [79]18). Takéto pomoci sú v zásade zakázané (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [80]C-113/00, [81]EU:C:2002:507, body [82]69 az [83]71, a z 20. októbra 2011, Eridania Sadam/Komisia, [84]T-579/08, neuverejnený, [85]EU:T:2011:608, bod [86]41). 105 V odôvodneniach 32 a 33 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze státne záruky sa vztahujú "na vsetky pôzicky a iné financné nástroje, ktoré pouzije konzorcium na financovanie [pevného spojenia]". Vyplýva to aj z § 12 medzivládnej dohody, podla ktorej "Dánske [královstvo] a [Svédske] [královstvo] sa zaväzujú, ze budú spolocne a nerozdielne plnit podmienky týkajúce sa pôzicky konzorcia a iných financných nástrojov pouzitých na financovanie [pevného spojenia]". V casti venovanej analýze nevyhnutnosti a primeranosti pomoci sa velmi vseobecne odkazuje na "financovanie" pevného spojenia (odôvodnenia 123, 124, 129 a 131). 106 V odôvodnení 126 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza len císelné odhady pôvodného rozpoctu týkajúceho sa plánovania a výstavby pevného spojenia, ale nikde neuvádza sumu, ktorú si konzorcium muselo a bude este musiet pozicat na pokrytie nákladov na výstavbu. V odôvodnení 130 napadnutého rozhodnutia Komisia objasnila, ze "hlavný ciel státnych záruk spocíva v zabezpecení financovania výstavby pevného spojenia a zabezpecení, aby konzorcium nemuselo ziadat o pôzicky kryté zárukami s cielom rozsírit tieto cinnosti nad rámec tohto ciela". 107 § 10 medzivládnej dohody, ktorý taxatívne a obmedzujúcim spôsobom vymedzuje úlohy konzorcia, pritom tiez uvádza prevádzku pevného spojenia. Bod 4 ods. 3 dohody o zalození konzorcia tiez stanovuje, ze státne záruky sa budú vztahovat na kapitálové potreby konzorcia, "ktoré budú vyplývat z úctovných strát, ktoré sa predpokladajú na niekolko rokov dopredu po tom, co sa cez pevné spojenie zacne premávka". V tejto súvislosti ani Komisia, ani Dánske královstvo ci Svédske královstvo nespochybnujú, ze státne záruky sa vztahujú aj na úvery, ktoré boli uzavreté na pokrytie prevádzkových nákladov konzorcia, co je tiez pripomenuté v odôvodnení 50 napadnutého rozhodnutia. Prevádzkové náklady sú pritom náklady, ktoré má konzorcium znásat za obvyklých podmienok v rámci svojho bezného riadenia alebo svojich bezných cinností. 108 Hoci je nesporné, ze státne záruky sa vztahujú tak na stavebné náklady, ako aj na prevádzkové náklady pevného spojenia, preskúmanie zlucitelnosti pomoci spojenej so státnymi zárukami a konkrétne jej nevyhnutnosti a primeranosti preto nerozlisuje, ci dostatocne nerozlisuje, medzi pomocou urcenou na výstavbu a pomocou na prevádzku pevného spojenia, a pokial ide o samotnú fázu prevádzky, táto pomoc neexistuje. Pomoc vztahujúca sa na prevádzkové náklady pevného spojenia nebola predmetom osobitnej analýzy zlucitelnosti, hoci môze predstavovat prevádzkovú pomoc. 109 Ani jedno z tvrdení Komisie, posudzované aj z hladiska stvrtého zalobného dôvodu, týkajúce sa existencie závazných tazkostí nemôze vyvrátit toto konstatovanie. [omissis] 111 Pokial ide po druhé o tvrdenie, podla ktorého po tom, co konzorcium riadne splatí svoje dlhy, mozno vylúcit akúkolvek kvalifikáciu prevádzkovej pomoci, treba konstatovat, ze skutocnost, ze konzorcium bude riadne splácat svoje dlhy, ho nevylucuje zo získania výhody v porovnaní s jeho konkurentmi, ktorá sa zakladá na tom, ze bez protihodnoty disponuje zárukami, ktoré sa vztahujú na 100 % jeho pôziciek, a najmä pôziciek, ktoré slúzia na krytie nákladov, ktoré by za normálnych okolností musel znásat sám v rámci svojho obvyklého riadenia svojich bezných cinností, a to prevádzkových nákladov. Státne záruky mu tak umoznujú prístup k velmi výhodným podmienkam pôziciek. Okrem toho treba zdôraznit, ze s prihliadnutím na znenie napadnutého rozhodnutia nie je vylúcené, ze riadne splácanie pôziciek konzorciom by mohlo byt práve financované novými pôzickami, na ktoré sa vztahujú uvedené záruky, kedze v odôvodnení 131 napadnutého rozhodnutia je uvedené, ze státne záruky pokrývajú potreby financovania alebo refinancovania dlhu konzorcia a ze styri garantované pôzicky môzu byt uzavreté bez predchádzajúceho oznámenia Komisii od tohto dna do konca roka 2040. 112 Po tretie treba zamietnut tvrdenie, podla ktorého v kazdom prípade kvalifikácia prevádzkovej pomoci je vylúcená, pretoze Dánske královstvo a Svédske královstvo sa zaviazali, ze oznámia kazdú novú garantovanú pôzicku po roku 2040, ako aj kazdú novú výhodu poskytnutú po tomto dátume. Komisia totiz ani v napadnutom rozhodnutí, ani pocas tohto konania nevysvetlila, preco je táto kvalifikácia prevádzkovej pomoci vylúcená, pokial ide o záruky, ktoré sa vztahujú na pôzicky uzavreté na úcely krytia prevádzkových nákladov od tohto dna az do konca roka 2040. [omissis] 114 Treba preto vyhoviet tretej výhrade zalozenej na nedostatocnom a neúplnom preskúmaní, pokial ide rozlisovanie v rámci analýzy zlucitelnosti státnych záruk, medzi fázou výstavby a fázou prevádzky pevného spojenia a o chýbajúcu osobitnú analýzu zlucitelnosti v súvislosti so zárukami súvisiacimi s prevádzkou pevného spojenia. [omissis] 3) O stvrtej výhrade zalozenej na nedostatocnom a neúplnom preskúmaní obmedzenej povahy státnych záruk, ako aj dánskej danovej pomoci poskytnutej konzorciu, a to z casového hladiska a z hladiska sumy 118 V rámci stvrtej výhrady druhej casti zalobkyne poukazujú na nedostatocné a neúplné preskúmanie v odôvodnení 131 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o obmedzenie státnych záruk z casového hladiska a z hladiska ich sumy. Zalobkyne pripomínajú, ze neobmedzené pomoci v zásade predstavujú státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. Takisto poukazujú na nedostatocné posúdenie v súvislosti s obmedzením dánskej danovej pomoci poskytnutej konzorciu. 119 Komisia namieta proti tejto argumentácii a vysvetluje, ze skutocnost, ze sa akumulovaný dlh konzorcia mení, nic nemení na konstatovaní, podla ktorého sa státne záruky de facto obmedzujú na dlh, ktorý môze konzorciu kedykolvek vzniknút, pricom tento dlh sa v skutocnosti musí neustále znizovat. Samotná skutocnost, ze este nevie, kedy bude dlh v plnej výske splatený, nemá vplyv na skutocnost, ze státne záruky sú obmedzené na cas potrebný na splatenie dlhu. Okrem toho Komisia zdôraznuje, ze záväzky navrhnuté Dánskym královstvom a Svédskym královstvom predstavujú dôlezitý prvok pri jej posúdení obmedzenej povahy pomoci, pretoze jej umoznujú zasiahnut proti iným pôzickám krytým státnymi zárukami, ktoré by boli uzavreté po roku 2040, a proti dalsím ekonomickým výhodám, ktoré by boli poskytnuté po uvedenom roku. 120 Podla judikatúry treba konstatovat, ze poskytnutie záruky s podmienkami, ktoré nezodpovedajú podmienkam trhu, o akú ide v prípade neobmedzenej záruky poskytnutej bez protihodnoty, vo vseobecnosti môze predstavovat výhodu pre osobu, ktorej je poskytnutá, v tom zmysle, ze spôsobí zlepsenie financného postavenia príjemcu znízením nákladov, ktoré obvykle zatazujú jeho rozpocet. Neobmedzená státna záruka umoznuje svojmu príjemcovi najmä dosiahnut výhodnejsie úverové podmienky, nez sú tie, ktoré by dosiahol len na základe svojich zásluh, a preto umoznuje zmiernit tarchu, ktorá zatazuje jeho rozpocet (rozsudok z 20. septembra 2012, Francúzsko/Komisia, [87]T-154/10, [88]EU:T:2012:452, body [89]106 a [90]108). 121 V prejednávanej veci z odôvodnenia 127 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na konci roka 2000 predstavoval cistý dlh konzorcia, ktorý zahrnal akumulované úroky, 19,4 miliardy dánskych korún (DKK), ze na konci roka 2003 narástol na 20,1 miliardy DKK, ale ze sa na konci roka 2013 znízil na 16,6 miliardy DKK, a ze konzorcium ocakávalo, ze v roku 2013 nedosiahne vyssiu sumu. Komisia v odôvodnení 128 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze doba splatnosti investícií vynalozených konzorciom bola v roku 1991 odhadovaná na 30 rokov od roku 2000, ale ze tento odhad sa pohyboval medzi 30 a 36 rokmi, pricom doba splatnosti odhadovaná konzorciom sa vypocítava na rocnom základe a zverejnuje vo výrocných správach konzorcia. Výrocná správa z roku 2013 odhadovala, ze dlh bude splatený od daného dna do roku 2034. Výpocet dlzky splácania dlhu konzorcia sa zakladal na niekolkých odhadoch týkajúcich sa najmä vývoja príjmov vyplývajúcich z premávky, prevádzkových nákladov na preinvestovanie, nákladov na financovanie a vyplácanie dividend materským spolocnostiam konzorcia. Spomedzi nich bol najdôlezitejsí odhad týkajúci sa príjmov dosiahnutých z cestnej premávky, ktorý predstavoval 75 % z celkových príjmov a ktorý sa casom znacne menil. Komisia tiez uviedla, ze vzhladom na neistoty týkajúce sa budúceho vývoja premávky konzorcium prijalo tri mozné scenáre: základný scenár s dobou splatnosti na 34 rokov, rastový scenár s dobou splatnosti na 30 rokov a stagnujúci scenár s dobou platnosti na 43 rokov. 122 V odôvodnení 129 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze státne záruky pokrývajú 100 % dlhu konzorcia. Komisia následne v odôvodnení 130 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze hlavným cielom státnych záruk bolo umoznit konzorciu financovat výstavbu pevného spojenia s výnimkou akéhokolvek rozsírenia jeho cinností. V odôvodnení 131 napadnutého rozhodnutia z toho vyvodila, ze státne záruky sa obmedzovali na to, co bolo potrebné na to, aby konzorcium financovalo alebo refinancovalo svoj akumulovaný dlh súvisiaci s jeho úlohami financovania pevného spojenia. Tiez spresnila, ze vzhladom na to, ze státne záruky nemohli byt pouzité na iné ciele nez financovanie pevného spojenia, skutocne sa obmedzovali len na pokrytie "celkovej výsky kedykolvek akumulovaného dlhu konzorcia". Okrem toho odkazom na odôvodnenia 128 a 129 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze státne záruky sú v praxi z casového hladiska obmedzené, pretoze konzorcium uz nebude môct byt ich príjemcom po tom, co bude jeho dlh v plnej výske splatený. 123 Komisia v odôvodneniach 132 a 133 napadnutého rozhodnutia tiez usúdila, ze výhoda vyplývajúca zo státnych záruk a výhoda vyplývajúca z dánskej danovej pomoci sú navzájom prepojené. 124 Komisia v odôvodneniach 134 az 136 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze státne záruky a akákolvek iná hospodárska výhoda, vrátane danových výhod, ktoré by mohlo konzorcium získat, sú obmedzené na "skutocnú dobu splatnosti dlhu", a ze Dánske královstvo a Svédske královstvo sa zaviazali, ze konzorcium nezíska takéto výhody po tom, co "v plnej výske splatí svoj dlh". Komisia v odôvodnení 135 napadnutého rozhodnutia tiez zohladnila záväzky Dánskeho královstva a Svédskeho královstva, ze jej oznámia kazdý nový úver krytý dohodnutými státnymi zárukami po roku 2040 a kazdú novú hospodársku výhodu poskytnutú po tomto dátume, ako aj, ze jej zaslú výrocnú správu týkajúcu sa vývoja splácania dlhu konzorcia. 125 V prvom rade nie je spochybnené, ze státne záruky pokrývajú 100 % sumy pôziciek konzorcia potrebných tak na výstavbu pevného spojenia, ako aj na jeho prevádzku. Nie je spochybnené ani to, ze Dánske královstvo a Svédske královstvo nijakým spôsobom v textoch, ktoré ich upravujú, a uvedených v napadnutom rozhodnutí nestanovili nijaké obmedzenie sumy ci dlzky trvania státnych záruk. 126 Potvrdzuje to navyse odôvodnenie 51 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "zo znenia medzivládnej dohody vyplýva, ze státne záruky nie sú z casového hladiska obmedzené". Hoci bod 4 ods. 3 dohody o zalození konzorcia uvádza, ze státne záruky budú pokrývat kapitálové potreby konzorcia, ktoré "vyplývajú z úctovných strát predpokladaných vopred na niekolko rokov po tom, co sa cez [pevné] spojenie zacne premávka", treba konstatovat, ze výraz "na niekolko rokov" zostáva velmi nejasný a nestanovuje skutocné obmedzenie z hladiska alebo obmedzenie v súvislosti so sumou, pokial ide o pokrytie fázy prevádzky státnymi zárukami. 127 Treba nepochybne zdôraznit, ze pokial ide o garantované pôzicky, ktoré uz konzorcium uzavrelo ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia, sú urcite podrobne vymedzené v kazdej úverovej zmluve, ktorá stanovuje sumu, ktorá sa má splatit, ako aj dobu splatnosti. Napadnuté rozhodnutie vsak neuvádza nijaké spresnenie v súvislosti s prípadným obmedzením celkovej výsky pôzicky, na ktorú sa môzu státne záruky teoreticky vztahovat. V odpovedi na písomnú otázku polozenú Vseobecným súdom Komisia okrem iného vysvetlila, ze nevie ani, aké sú doby dlzky splatnosti a sumy pôziciek, ktoré uzavrelo konzorcium od zacatia projektu a ze si nevyziadala, ani neskúmala existujúce úverové zmluvy konzorcia. 128 Po druhé hoci Komisia v odôvodnení 128 napadnutého rozhodnutia uvádza pravdepodobnú dobu splatnosti celkového dlhu konzorcia, ako bol ohodnotený v roku 2013, uvádza tiez, ze táto doba sa uz predlzila z 30 na 36 rokov a môze sa este v budúcnosti predlzit, kedze bolo naplánovaných viacero scenárov splatnosti, ktoré závisia od mnohých ekonomických faktorov. Komisia tiez v bode 93 vyjadrenia k zalobe potvrdila, ze presne nevie, kedy by mohol byt uvedený dlh splatený. 129 Po tretie, ako tvrdia zalobkyne, neobmedzenie garantovaných súm alebo ich doby splatnosti spolu s moznostou uzavriet nové pôzicky kryté státnymi zárukami na 100 % minimálne do konca roka 2040, môze viest k opakovaným predlzeniam dôb splatnosti úverov konzorcia, ako aj k zvýseniu celkovej výsky dlhu krytého státnymi zárukami. V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia, konkrétne z odôvodnení 131 a 135, vyplýva, ze konzorcium môze uzavriet nové garantované pôzicky a pravidelne sa refinancovat az do konca roka 2040 bez toho, aby boli uvedené garantované pôzicky oznámené Komisii. Za týchto okolností je nutné uviest, ze hlavná neistota v prejednávanej veci spocíva v nestanovení maximálnej výsky dlhu konzorcia, na ktorú sa môzu vztahovat státne záruky od tohto dna do konca roka 2040. Z napadnutého rozhodnutia preto dostatocne nevyplýva, ze dlh konzorcia je obmedzený z casového hladiska a z hladiska jeho sumy. 130 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tvrdenie v odôvodnení 131 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "sa záruky obmedzujú na to, co je potrebné, aby konzorcium (re)financovalo svoj akumulovaný dlh súvisiaci s jeho úlohami financovania pevného spojenia", dostatocne nepreukazuje, ze existuje obmedzenie z casového hladiska a z hladiska sumy krytej týmito zárukami, najmä pokial financovanie pevného spojenia pokrýva aj jeho prevádzku. Tvrdenia, podla ktorých "vzhladom na to, ze státne záruky mozno pouzit len na úlohy týkajúce sa financovania pevného spojenia oblasti [Sund] a nie na iný ciel, sú teda de facto obmedzené na pokrytie celkovej výsky dlhu konzorcia, ktorý môze kedykolvek kumulovat", alebo podla ktorých "záruky sú de facto casovo obmedzené vzhladom na to, ze konzorcium nebude môct byt príjemcom záruk po tom, co bude dlh v plnej výske splatený", spocívajú na opakovanom odôvodnení a sú nedostatocné na úcely presného urcenia obmedzenia dlzky trvania a sumy státnych záruk, pretoze samotný dlh konzorcia sa zdá byt neobmedzený. 131 Ani jedno z tvrdení uvedených Komisiou nemôze vyvrátit tento záver. [omissis] 134 Pokial ide po tretie o záväzok Dánskeho královstva a Svédskeho královstva vyjadrený vo fáze predbezného preskúmania, ze v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ oznámia Komisii kazdú novú pôzicku krytú státnymi zárukami, ktorú uzavrie konzorcium po roku 2040, Komisia v odpovedi na otázku Vseobecného súdu pripustila, ze neobmedzoval dlzku trvania samotných státnych záruk po roku 2040, pretoze sa vztahoval len na poskytnutie nových pôziciek krytých uvedenými zárukami. Tento dátum predstavuje teda len cielový dátum, dokedy Dánske královstvo a Svédske královstvo môzu poskytnút nové záruky za pôzicky bez toho, aby boli oznámené Komisii. Tento dátum nie je nijakým údajom o dlzke trvania uvedených záruk, ktorá sa prekrýva s dobou splatnosti pôziciek, na ktoré sa vztahujú. Doba splatnosti uvedených pôziciek nie je pritom obmedzená týmito záväzkami. Komisia okrem toho pripustila, ze nemá informácie o zivotnosti pôziciek, ktoré uz konzorcium uzavrelo. Je preto potrebné konstatovat, ze záväzok Dánskeho královstvo a Svédskeho královstva uvedený v odôvodnení 13 napadnutého rozhodnutia nebráni tomu, aby boli státne záruky pokrývajúce uz uzavreté pôzicky alebo nové pôzicky uzavreté od tohto dna do konca roka 2040, predlzené po roku 2040. 135 Okrem toho, ako uz bolo pripomenuté v bode 125 vyssie, záväzky nestanovujú nijaké obmedzenia pôzicky ci samotných záruk. Nové pôzicky uzavreté od tohto dna do konca roka 2040, ktoré sú garantované na 100 % bez akéhokolvek obmedzenia výsky, môzu teda zvýsit skutocný dlh konzorcia a v dôsledku toho sumu pomoci súvisiacej so státnymi zárukami. 136 Hoci sa Komisia svojou argumentáciou snazí poukázat na to, ze dotknutý záväzok stanovuje teoretické obmedzenie státnych záruk v rozsahu, v akom úverové zmluvy uzavreté od toho dna do konca roka 2040 logicky budú uvádzat sumu a dobu splatnosti, a jedného dna skoncia splatením dlhu, stací konstatovat, ze skutocná dlzka trvania státnych záruk by tak mohla prípadne pokracovat po roku 2040 a v neznámej maximálnej výske, ktorá by mohla byt prípadne vyssia nez skutocný dlh konzorcia bez toho, aby napadnuté rozhodnutie nejakým spôsobom informovalo o týchto otázkach. Komisia preto nemá k dispozícii presné údaje týkajúce sa dlzky trvania a maximálnej sumy pomoci obsiahnutej v státnych zárukách. 137 Z toho dôvodu je nutné konstatovat, ze preskúmanie Komisie, pokial ide o obmedzenie z casového hladiska a z hladiska sumy státnych záruk a v dôsledku toho pomoci obsiahnutej v státnych zárukách, je nedostatocné a neúplné. 138 V rozsahu, v akom Komisia v odôvodnení 134 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze státne záruky a akákolvek iná hospodárska výhoda, vrátane danových výhod, ktoré konzorcium môze získat, sú obmedzené na skutocnú dobu splatnosti dlhu, nedostatky v preskúmaní Komisie zistené najmä v bode 129 vyssie sa vztahujú aj na dánsku danovú pomoc. 139 Tieto nedostatky sú dalsím dôkazom toho, ze Komisia pri analýze zlucitelnosti státnych záruk s vnútorným trhom celila závazným tazkostiam, ktoré ju mali prinútit zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Stvrtej výhrade treba preto vyhoviet. 4) O prvej, piatej a siestej výhrade zalozených na nedostatocnom a neúplnom preskúmaní vycíslenia prvku pomoci obsiahnutého v státnych zárukách, na nevyhnutnosti a primeranosti státnych záruk a nakoniec na tzv. kritériu "vyvázenia" 140 Prvá výhrada druhej casti sa zakladá na tvrdení, ze Komisia nevycíslila alebo nedostatocne vycíslila pomoc obsiahnutú v státnych zárukách, hoci takéto vycíslenie je nevyhnutné na posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti pomoci. Piata výhrada sa zakladá na skutocnosti, ze Komisia nedostatocne preskúmala nevyhnutnost a primeranost státnych záruk a dánskej danovej pomoci. Siesta výhrada sa predovsetkým zakladá na skutocnosti, ze Komisia neurobila "vyvázenie" pozitívnych úcinkov dotknutej pomoci z hladiska prispievania k dosiahnutiu sledovaného ciela spolocného záujmu s negatívnymi úcinkami na hospodársku sútaz a obchody. Tieto pochybenia sa vztahujú tak na státne záruky, ako aj na dánsku danovú pomoc. 141 V súlade s clánkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ "za zluciteln[ú] s vnútorným trhom mozno povazovat len pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu". 142 Treba pripomenút, ze pokial ide o výnimku zo vseobecnej zásady nezlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom zakotvenej v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, clánok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ sa musí vykladat doslovne (pozri rozsudok z 9. apríla 2014, Grécko/Komisia, [91]T-150/12, neuverejnený, [92]EU:T:2014:191, bod [93]146 a citovanú judikatúru. 143 Z judikatúry vyplýva, ze Komisia môze pomoc vyhlásit za zlucitelnú s clánkom 107 clánok ods. 3 ZFEÚ iba v prípade, ze zistí, ze pomoc prispeje k dosiahnutiu jedného z uvedených cielov a ze podnik ako príjemca pomoci by nemohol daný ciel dosiahnut iba pomocou vlastných zdrojov za bezných trhových podmienok. Inak povedané, clenským státom nemozno dovolit robit také platby, ktoré vedú k zlepseniu financnej situácie podniku ako príjemcovi pomoci bez toho, aby boli nevyhnutné na dosiahnutie cielov stanovených v clánku 107 ods. 3 ZFEÚ (pozri rozsudok zo 14. januára 2009, Kronoply/Komisia, [94]T-162/06, [95]EU:T:2009:2, bod [96]65 a citovanú judikatúru). 144 Zásada proporcionality vyzaduje, ze opatrenia ulozené aktmi institúcií Únie musia svojou povahou viest k dosiahnutiu sledovaného ciela a nemôzu íst nad rámec toho, co je potrebné na tieto úcely (rozsudok z 18. septembra 1986, Komisia/Nemecko, [97]116/82, [98]EU:C:1986:322, bod [99]21). Zásada proporcionality ako vseobecná zásada Únie je kritériom legálnosti vsetkých aktov institúcií Únie, vrátane rozhodnutí, ktoré Komisia prijme ako orgán na ochranu hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 8. apríla 2014, ABN Amro Group/Komisia, [100]T-319/11, [101]EU:T:2014:186, bod [102]75 a citovanú judikatúru). Podla judikatúry nemozno pripustit, aby urcitá pomoc zahrnala také podmienky, najmä jej výsku, ktorých obmedzujúce úcinky by isli nad rámec toho, co je nevyhnutné na to, aby mohla pomoc dosiahnut ciele schválené Zmluvou o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2009, Kronoply/Komisia, [103]T-162/06, [104]EU:T:2009:2, bod [105]66 a citovanú judikatúru). i) O prvej výhrade týkajúcej sa urcenia prvku pomoci obsiahnutej v státnych zárukách 145 Zalobkyne v rámci svojho prvej výhrady tvrdia, ze Komisia mala vycíslit prvok pomoci vyplývajúci zo státnych záruk v súlade s bodmi 4.1 a 4.2 oznámenia o zárukách z roku 2008. Domnievajú sa, ze vycíslenie prvku pomoci státnych záruk je nevyhnutným predpokladom na posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti týchto záruk. 146 Komisia pripomína, ze oznámenie o zárukách z roku 2008 sa ratione temporis neuplatnuje na dotknutú státnu pomoc v prejednávanej veci, pricom uvádza, ze bola poskytnutá v roku 1992. Zastáva názor, ze vycíslenie pomoci nie je nevyhnutným predpokladom na analýzu jej nevyhnutnosti a primeranosti a ze kedze dospela k záveru, ze pomoc je nevyhnutná a primeraná na dosiahnutie ciela spocívajúceho v prevzatí financovania projektu za okolností existujúcich v tom case, nebolo potrebné vycíslit výsku pomoci, aby sa tak predislo akejkolvek nadmernej kompenzácii. Okrem toho tvrdí, ze podla samotného oznámenia o zárukách z roku 2008 prvok pomoci sa musí vycíslit na to, aby bolo mozné overit, ci sa pomoc môze povazovat za zlucitelnú len na základe osobitnej výnimky. 147 Na úvod treba konstatovat, ze zalobkyne svojou prvou výhradou nevytýkajú Komisii neexistenciu celkového a presného vycíslenia, pokial ide o celkovú výsku pomoci vyplývajúcej zo státnych záruk, ale neexistujúce ci nedostatocné vymedzenie prvku pomoci vyplývajúceho zo státnej záruky, t. j. spôsob, podla ktorého sa má vypocítat pomoc obsiahnutá v záruke. Je nutné teda preskúmat, ci je vycíslenie pomoci obsiahnutej v státnych zárukách, t. j. vymedzenie prvku pomoci súvisiaceho so zárukami, nevyhnutné na posúdenie jeho zlucitelnosti, a v prípade kladného zistenia, overit, ci Komisia dostatocne vycíslila tento prvok pomoci v napadnutom rozhodnutí. 148 Treba tiez pripomenút, ze najmä vzhladom na to, ze clánok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ sa má vykladat doslovne, Komisii prislúcha overit, ci pomoc obsiahnutá v státnych zárukách a dánska danová pomoc sú nevyhnutné a primerané na dosiahnutie sledovaného ciela, v prejednávanej veci dosiahnutie DPSEZ, ktorým je pevné spojenie. Toto navyse Komisia nespochybnuje. 149 V prvom rade treba uviest, ze bez ohladu na vecné pravidla uplatnitelné ratione temporis na prípad v prejednávanej veci, otázka, ako vymedzit prvok pomoci obsiahnutého v záruke, t. j. poznat spôsob, ako vymedzit prvok pomoci bez toho, aby bolo potrebné pozadovat jeho presné vycíslenie, je na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia nevyhnutným predpokladom na úcely posúdenia, ci je uvedená pomoc nevyhnutná a primeraná. 150 V súlade s judikatúrou citovanou v bode 144 vyssie posúdenie primeranosti pomoci si totiz vyzaduje overenie, ci je táto pomoc obmedzená na minimum potrebné na plnenie cielov jednotlivých výnimiek stanovených clánkom 107 ods. 3 ZFEÚ, v dôsledku coho je potrebné zistit, do akej miery je pomoc nevyhnutná na dosiahnutie sledovaného ciela a ako sa teda má vopred vypocítat prvok pomoci. 151 Je nutné zdôraznit, ze je to v súlade s judikatúrou, podla ktorej nijaké ustanovenie práva Únie nevyzaduje, aby Komisia v prípade, ked nariadi vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, stanovila presnú výsku pomoci, ktorá sa má vrátit, a podla ktorej v tejto súvislosti postacuje, aby rozhodnutie Komisie obsahovalo údaje, ktoré umoznia jeho adresátovi, aby sám bez akýchkolvek tazkostí urcil túto výsku (rozsudky z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, [106]C-415/03, [107]EU:C:2005:287, bod [108]39, a z 18. októbra 2007, Komisia/Francúzsko, [109]C-441/06, [110]EU:C:2007:616, bod [111]29). 152 V tejto súvislosti tvrdenie Komisie, podla ktorého aj podla bodu 4.1 oznámenia o zárukách z roku 2008 týkajúceho sa "vseobecných ustanovení""záruk obsahujúcich prvok pomoci" je vycíslenie potrebné len na úcely zistenia, ci je pomoc zlucitelná na základe "osobitnej výnimky" a nie podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, sa musí zamietnut, pretoze v tomto kontexte výraz "osobitné výnimky" odkazuje na výnimky uvedené v clánku 107 ods. 3 písm. a) az e) ZFEÚ. [omissis] ii) O piatej výhrade týkajúcej sa nevyhnutnosti a primeranosti státnej pomoci [omissis] 184 Po tretie zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia nepreskúmala, ci suma pomoci poskytnutej konzorciu presahuje to, co je potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela. V tejto súvislosti je tvrdenie v odôvodnení 129 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého pomoc súvisiaca so státnymi zárukami, ktoré pokrývajú 100 % dlhu konzorcia, a s danovými výhodami, je primeraná a obmedzená na potrebné minimum vzhladom na povahu a rozsah projektu pevného spojenia, nepodlozené. Dalej v podstate poukazujú na porusenie § 30 oznámenia o DPSEZ. 185 Komisia namieta proti akýmkolvek nedostatkom v jej preskúmaní a povazuje túto argumentáciu za nepodlozenú. Najprv pripomína, ze vycíslenie prvku pomoci nie je nutnou fázou na posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti pomoci. Dalej tvrdí, ze zalobkyne nepreukázali, ze by bol niektorý podnik schopný postavit taký projekt infrastruktúry, o aký ide v prejednávanej veci, bez státnej pomoci. Okrem toho nijaká skutocnost nesvedcí o tom, ze by sa mal projekt realizovat poskytnutím nizsej pomoci. Volba pre státnu záruku práveze umoznila zabezpecit, aby bola pomoc nizsia, ako keby Dánske královstvo a Svédske královstvo museli poskytnút konzorciu subvencie alebo úvery. Navyse záväzky dánskej a svédskej vlády umoznujú predíst situácii, v ktorej by sa záruky stali nepotrebnými alebo neprimeranými. Napokon, pokial ide o údajné porusenie § 30 oznámenia o DPSEZ, Komisia zdôraznuje, ze aj keby bolo toto ustanovenie uplatnitelné, co navyse spochybnuje, v kazdom prípade neukladá povinnost vypocítat vnútornú mieru návratnosti. V prejednávanej veci boli pochybnosti také, ze ani podrobné výpocty by inak neobjasnili jej posúdenie. 186 V prejednávanej veci odôvodnenie 129 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze vzhladom na povahu a rozsah pevného spojenia treba pomoc zahrnutú do struktúry zvoleného financovania, ktoré sa skladá z dvoch státnych záruk pokrývajúcich 100 % dlhu konzorcia, ako aj danové výhody povazovat za primerané a obmedzené na potrebné minimum. Komisia tiez v bode 129 rovnako zdôraznila, ze "kazdý iný spôsob financovania pevného spojenia by viedol k rovnakému projektu, ale so znacným rizikom vyssích financných výdavkov pre [Dánske královstvo a Svédske královstvo]" a ze "ak by napríklad [tieto dva státy] poskytli konzorciu kapitálové injekcie alebo pôzicky, vzniklo by riziko, ze celková zátaz na [ich] rozpocty by bola vyssia a v dôsledku toho by sa zvýsili aj celkové náklady na projekt". Komisia tiez zdôraznila, ze do dnesného dna nebola pouzitá nijaká záruka a ze neexistuje nijaká skutocnost, ktorá by dosvedcovala, ze konzorcium by nebolo schopné si v budúcnosti plnit svoje záväzky. 187 V prvom rade najmä z bodov 167, 114 a 137 vyssie vyplýva, ze nevycíslenie pomoci súvisiacej so státnymi zárukami, nerozlisovanie medzi fázou výstavby a fázou prevádzky a chýbajúce dostatocne presné obmedzenie pomoci súvisiacej so státnymi zárukami z hladiska sumy a z casového hladiska, uz teraz preukazujú, ze analýza zlucitelnosti státnych záruk s vnútorným trhom bola nedostatocná. 188 Dalej zalobkyne správne tvrdia, ze Komisia nepreskúmala ani to, ci by bolo mozné dosiahnut rovnaký výsledok, ak by sa ziadalo o nizsiu pomoc, napríklad zavedením formy obmedzenej garantovanej prémie, obmedzením záruk tak, ze by pokrývali menej nez 100 % výsky kazdého pokrývaného úveru, obmedzením dlzky trvania státnych záruk alebo zistením, ci je rozsah pomoci obmedzený na potrebné minimum. Nijaká takáto analýza nebola v napadnutom rozhodnutí vykonaná. 189 Tvrdenie v odôvodnení 129 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého je pomoc prepojená na státne záruky pokrývajúce 100 % dlhu konzorcia a na danové výhody primeraná a obmedzená na potrebné minimum vzhladom iba na povahu a rozsah projektu pevného spojenia, sa zdá byt nedostatocné a nepodlozené. Treba pritom pripomenút, ze ak ide o výnimku zo vseobecnej zásady nezlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom stanovenou v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ustanovenie clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ sa musí vykladat doslovne (pozri rozsudok z 9. apríla 2014, Grécko/Komisia, [112]T-150/12, neuverejnený, [113]EU:T:2014:191, bod [114]146 a citovanú judikatúru). 190 Komisia urcite správne uvádza, ze poziadavka nachádzajúca sa v § 30 oznámenia o DPSEZ vypocítat vnútornú mieru návratnosti v prípade neexistencie kontrafaktuálneho scenára, aby sa overilo, ci suma pomoci nepresahuje minimum potrebné na to, aby projekt, pre ktorý je urcená pomoc, bol dostatocne návratný, sa cituje len ako "príklad". Povinnost "overit, ci suma pomoci nepresahuje minimum potrebné na to, aby projekt, pre ktorý je pomoc urcená, bol dostatocne návratný", je len vyjadrením vseobecnej zásady proporcionality, ktorá je uplatnitelná na prejednávanú vec. Je pritom potrebné konstatovat, ze Komisia nevykonala dostatocné preskúmanie, aby zistila, ci je pomoc súvisiaca so státnymi zárukami obmedzená na potrebné minimum. 191 Napokon dôvody vyjadrené v odôvodnení 129 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých by uplatnenie priamejsích foriem pomoci zvýsilo zátaz rozpoctu Dánskeho královstva a Svédskeho královstva a tým celkové náklady na projekt a podla ktorých do dnesného dna nebola pouzitá nijaká záruka, svojou povahou nemôzu odstránit pochybnosti v súvislosti so skutocnostou, ze samotný prvok pomoci súvisiacej so státnymi zárukami bol obmedzený na potrebné minimum. Po prvé "zátaz na rozpocet" Dánskeho královstva a Svédskeho královstva a "celkové náklady na projekt" nie sú nevyhnutne to isté ako prvok pomoci záruk. Po druhé napadnuté rozhodnutie dostatocne neuvádza, ako sa má vypocítat prvok pomoci súvisiacej so zárukami, a z predchádzajúceho vyplýva, ze pomoc poskytnutá konzorciu nie je dostatocne obmedzená z hladiska sumy a z casového hladiska, a to aj s prihliadnutím na záväzky. V dôsledku toho hoci by priamejsie formy pomoci mohli prípadne predstavovat dôlezitejsie pomoci nez záruky, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze samotná pomoc súvisiaca so zárukami je obmedzená na minimum potrebné na dosiahnutie projektu spolocného európskeho záujmu pevného spojenia. Po tretie treba pripomenút, ze pomoc sa poskytne vtedy, ked sa poskytne záruka, a nie vtedy, ked sa záruka pouzije, ci vtedy, ked sa na základe nej vykonajú platby. V dôsledku toho skutocnost, ze dodnes nijaká záruka nebola pouzitá, je irelevantná na posúdenie obmedzeného charakteru pomoci obsiahnutej v zárukách na co najmoznejsie minimum. Okrem toho záruka môze byt pouzitá a môze spôsobit státu skutocnú stratu príjmov, a to zásadnejsiu nez to, ze záruky v prejednávanej veci pokrývajú 100 % sumy pôziciek, ktorých obmedzenie nie je známe. [omissis] 196 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobkyne preukázali nedostatocné a neúplné preskúmanie v súvislosti s nevyhnutnostou a primeranostou dotknutej pomoci, co svedcí o závazných tazkostiach, ktoré mali viest Komisiu k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. 197 Piatej výhrade druhej casti treba preto vyhoviet. [omissis] iii) O siestej výhrade týkajúcej sa nepreskúmania negatívnych úcinkov pomoci poskytnutej konzorciu na skreslenie hospodárskej sútaze a na obchod medzi clenskými státmi a nevyvázenia pozitívnych a negatívnych úcinkov uvedenej pomoci 200 V rámci siestej výhrady zalobkyne v podstate uvádzajú dve tvrdenia. Po prvé poukazujú na úplnú neexistenciu negatívnych úcinkov státnej pomoci poskytnutej konzorciu na hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi. Po druhé konkrétnejsie poukazujú na chýbajúce vyvázenie pozitívnych úcinkov uvedenej pomoci z hladiska dosiahnutia ciela vseobecného záujmu s jej negatívnymi úcinkami na hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi. 201 Podla zalobkýn sa Komisia v odôvodnení 129 napadnutého rozhodnutia nesprávne sústredila na úcinky, ktoré by malo uplatnenie iných foriem pomoci na rozpocet Dánskeho královstva a Svédskeho královstva, namiesto toho, aby preskúmala úcinky dotknutej pomoci na hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi. Zalobkyne zdôraznujú, ze tzv. kritérium "vyvázenia" pozitívnych úcinkov pomoci na dosiahnutie DPSEZ a negatívnych úcinkov na hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi je uplatnitelné na prejednávanú vec, pretoze bolo stanovené Vseobecným súdom v rozsudku z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia ([115]T-371/94 a T-394/94, [116]EU:T:1998:140, bod [117]283), a odvtedy bolo zaclenené takmer do vsetkých usmernení, vrátane § 26 a § 40 az § 44 oznámenia o DPSEZ. 202 Komisia namieta proti tejto argumentácii a v podstate tvrdí, ze kritérium vyvázenia má svoj pôvod v clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ týkajúcom sa pomoci urcenej na ulahcenie vývoja ekonomických cinností alebo niektorých hospodárskych regiónov, ale nie je súcastou kritérií na preskúmanie zlucitelnosti podla clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Hoci oznámenie DPSEZ uvádza kritérium vyvázenia, Komisia sa domnieva, ze je ratione temporis neuplatnitelné v prejednávanej veci. 203 Po prvé zalobkyne svojou argumentáciou vytýkajú Komisii, ze v rámci preskúmania zlucitelnosti neanalyzovala úcinky dotknutej pomoci z hladiska skreslenia hospodárskej sútaze a narusenia obchodu v rámci Únie. 204 Z judikatúry vyplýva, ze posúdenia z hospodárskeho hladiska pri uplatnení clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, kde Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, sa musia vykonat na úrovni Únie, co znamená, ze Komisia má povinnost preskúmat dopad pomoci na hospodársku sútaz a obchod v Únii (pozri rozsudok z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [118]T-371/94 a T-394/94, [119]EU:T:1998:140, bod [120]282 a citovanú judikatúru). 205 Je nutné pripomenút, ze podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ "ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkolvek forme clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". Pokial ide o výnimku zo vseobecnej zásady zlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom stanovenej v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, clánok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, sa musí vykladat doslovne (pozri rozsudok z 9. apríla 2014, Grécko/Komisia, [121]T-150/12, neuverejnený, [122]EU:T:2014:191, bod [123]146 a citovanú judikatúru). 206 Bolo pritom tiez rozhodnuté, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ktorého vykonanie si vyzaduje posúdenia z hospodárskeho a sociálneho hladiska, ktoré sa musia tiez vykonat na úrovni Únie (rozsudok z 12. decembra 2014, Banco Privado Portuguęs et Massa Insolvente do Banco Privado Portuguęs/Komisia, [124]T-487/11, [125]EU:T:2014:1077, bod [126]83). 207 Komisia má preto povinnost preskúmat pri svojich hospodárskych posúdeniach v rámci uplatnenia clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ aj dopad pomoci na hospodársku sútaz a obchod v Únii. Je to navyse v súlade s ustálenou judikatúrou (pozri rozsudok zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, [127]T-447/93 az T-449/93, [128]EU:T:1995:130, body [129]136, [130]137, [131]141 a [132]142 a citovanú judikatúru). 208 V prejednávanej veci nie je spochybnené, ze Komisia nevykonala takéto preskúmanie. V odôvodnení 129 napadnutého rozhodnutia Komisia posúdila prípadné úcinky iných foriem pomoci (kapitálová injekcia, státne úvery) na celkové náklady na projekt a rozpocty Dánskeho královstva a Svédskeho královstva, avsak ani raz v rámci analýzy zlucitelnosti neskúmala úcinky dotknutej pomoci na situáciu hospodárskej sútaze alebo na obchody v Únii. Zdá sa pritom, ze zalobkyne osobitne spochybnili skutocnost, ze dotknutá pomoc umoznuje konzorciu stanovit poplatok za pouzívanie pevného spojenia, ktorý by bol umelo stanovený na nízkej úrovni. 209 Siestemu zalobnému dôvodu treba preto vyhoviet v rozsahu, v akom sa týka neexistencie preskúmania úcinkov pomoci poskytnutej konzorciu na skreslenie hospodárskej sútaze a narusenie obchodu medzi clenskými státmi. 210 Po druhé, pokial ide konkrétne o neexistenciu vyvázenia pozitívnych úcinkov pomoci a jej negatívnych úcinkov, Súdny dvor v rozsudku z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia ([133]47/69, [134]EU:C:1970:60, bod [135]7), rozhodol, ze na úcely posúdenia toho, ci pomoc narúsa podmienky obchodu v rozpore so spolocným záujmom, je nutné najmä preskúmat, ci neexistuje nerovnováha medzi na jednej strane výdavkami, ktoré majú znásat dotknuté podniky, a na druhej strane ziskami vyplývajúcimi z poskytnutia dotknutej pomoci. Vseobecný súd z toho vyvodil, ze Komisii prislúcha, aby v rámci svojho preskúmania dopadu státnej pomoci, ako to navyse ona sama uviedla vo svojej Quatorzičme Rapport sur la politique de concurrence [Strnástej správe o politike hospodárskej sútaze] (1984, s. 143, c. 202), porovnala úcinky v prospech pomoci a jej negatívne úcinky na podmienky obchodu a zachovanie nenarusenej hospodárskej sútaze (rozsudok z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [136]T-371/94 a T-394/94, [137]EU:T:1998:140, body [138]282 a [139]283). 211 Hoci bola vyjadrená v rámci veci týkajúcej sa clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, treba konstatovat, ze nevyhnutnost takéhoto "vyvázenia" ocakávaných pozitívnych úcinkov z hladiska dosiahnutia cielov uvedených v clánku 107 ods. 3 písm. a) az e) ZFEÚ s negatívnymi úcinkami z hladiska skreslenia hospodárskej sútaze a narusenia obchodu medzi clenskými státmi, je len vyjadrením zásady proporcionality a zásady doslovného výkladu uvedených výnimiek, stanovených v clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. 212 Okrem toho, ak by sa umoznilo, ako to uvádza Komisia, aby takéto vyvázenie bolo vykonané len pre niektoré výnimky stanovené v clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, ale nie pre ostatné, viedlo by to k uznaniu, ze v prípade niektorých cielov stanovených v clánku 107 ods. 3 ZFE by urcitá pomoc mohla byt vyhlásená za zlucitelnú, hoci jej pozitívne úcinky z hladiska dosiahnutia sledovaných cielov sú mensie nez jej negatívne úcinky z hladiska skreslenia hospodárskej sútaze a narusenia obchodu medzi clenskými státmi. Takýto výklad by svojou povahou viedol k zavedeniu nerovnakého posúdenia jednotlivých výnimiek stanovených v clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, ktorý by bol v rozpore s potrebným úcinkom pravidiel upravujúcich státnu pomoc. 213 Navyse treba poznamenat, ze skutocnost, ze oznámenie o DPSEZ uvádza toto kritérium v § 26 a bode 4.2 nazvanom "Predchádzanie neoprávnenému skresleniu hospodárskej sútaze a kritérium vyvázenia", dostatocne preukazuje, ze samotná Komisia ho povazuje za uplatnitelné na úcely posúdenia zlucitelnosti vykonaného podla clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, moznost, ze by sa oznámenie o DPSEZ ratione temporis neuplatnovalo, svojou povahou nemôze vyvrátit myslienku, podla ktorej kritérium vyvázenia je ratione temporis uplatnitelné na pomoc urcenej na dosiahnutie DPSEZ v súlade s clánkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako vyplýva aj judikatúry uvedenej v bode 202 vyssie. 214 Tvrdenie Komisie, podla ktorého kritérium vyvázenia nie je uplatnitelné na analýzy vykonané podla clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, treba teda zamietnut. 215 V prejednávanej veci Komisia uvádza, ze je jasné, ze negatívne úcinky pomoci sa z hladiska hospodárskej sútaze obmedzujú na poskytnutie sluzby, ktorá sa nahrádza sluzbami poskytovanými prevádzkovatelmi, ktorí obvyklým spôsobom zabezpecujú prechod cez oblast Sund, ale ze Dánske královstvo a Svédske královstvo sa domnievali, ze je spolocným záujmom Únie disponovat lepsím spojením a ze preto pozitívne úcinky jasne prevládajú nad negatívnymi úcinkami. Je vsak nutné konstatovat, ze takéto odôvodnenie nijako nevyplýva z napadnutého rozhodnutia, co svedcí o neexistencii preskúmania Komisiou v tejto súvislosti. 216 Treba preto vyhoviet aj siestej výhrade druhej casti v rozsahu, v akom sa týka neexistencie vyvázenia negatívnych a pozitívnych úcinkov dotknutej pomoci, pricom takýto nedostatok je dôkazom o závazných tazkostiach. 217 Na záver bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o uplatnitelnosti oznámenia o zárukách z roku 2008 a oznámenia o DPSEZ z casového hladiska, z druhej casti stvrtého zalobného dôvodu vyplýva, ze preskúmanie zlucitelnosti státnej pomoci poskytnutej konzorciu bolo nedostatocné a neúplné v rozsahu, v akom Komisia po prvé neoverila existenciu podmienok na uvolnenie státnych záruk, po druhé po svojom predbeznom preskúmaní nebola schopná vymedzit prvok pomoci obsiahnutý v státnych zárukách, po tretie neoverila moznost prevádzkovej pomoci pokrývajúcej prevádzkové náklady, po stvrté nevedela, aké je obmedzenie sumy, ani obmedzenie presnej dlzky trvania dotknutej pomoci, po piate nedisponovala dostatocnými dôkazmi, na základe ktorých by preukázala, ze pomoc súvisiaca so státnymi zárukami a pomoc súvisiaca s dánskou danovou pomocou sú obmedzené na minimum potrebné na dosiahnutie DPSEZ a po sieste nepreskúmala úcinky dotknutej pomoci na hospodársku sútaz a obchody medzi clenskými státmi, ani nevyvázila jej negatívne úcinky a jej pozitívne úcinky. Treba preto konstatovat, ze Komisia celila závazným tazkostiam, pokial ide o urcenie zlucitelnosti dotknutej státnej pomoci, co ju malo prinútit zacat konanie vo veci formálneho zistovania. c) Záver týkajúci sa stvrtého zalobného dôvodu týkajúceho státnej pomoci poskytnutej konzorciu 218 Vzhladom na predchádzajúce úvahy a najmä na body 81 az 83 a 217 vyssie treba konstatovat, ze existuje súbor objektívnych a zhodujúcich sa dôkazov preukazujúcich, ze Komisia v case prijatia napadnutého rozhodnutia nemohla prekonat vsetky závazné tazkosti, ktoré boli v prejednávanej veci zistené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. novembra 2014, Ryanair/Komisia, [140]T-512/11, neuverejnený, [141]EU:T:2014:989, bod [142]106). 219 Za týchto okolností mala Komisia zacat konanie vo veci formálneho zistovania, aby získala kazdý dôkaz relevantný na overenie napadnutých bodov a umoznila zalobkyniam a dalsím dotknutým osobám predlozit ich pripomienky v rámci uvedeného konania. 220 Napadnuté rozhodnutie sa preto musí na základe stvrtého zalobného dôvodu týkajúceho sa porusenia procesných práv dotknutých strán zrusit v rozsahu, v akom Komisia nevznása námietky voci státnym zárukám, ktoré konzorciu poskytlo Dánske královstvo a Svédske královstvo, a voci dánskej danovej pomoci poskytnutej konzorciu. [omissis] O trovách 329 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala úspech vo veci, je opodstatnené ju okrem jej vlastných trov konania zaviazat na náhradu trov konania zalobkýn v súlade s ich návrhmi. 330 Okrem toho podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol takto: 1. Rozhodnutie Európskej komisie C(2014) 7358 final z 15. októbra 2014 sa zrusuje v rozsahu, v akom Komisia rozhodla nevzniest námietky voci danovej pomoci týkajúcej sa znehodnotenia aktív a prenosu strát, ktorú poskytlo Dánske královstvo spolocnosti Řresundsbro Konsortiet, a voci zárukám, ktoré poskytlo spolocnosti Řresundsbro Konsortiet Dánske královstvo a Svédske královstvo. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy, ktoré vznikli spolocnostiam HH Ferries I/S, HH Ferries Helsingor ApS a HH Ferries Helsingborg AB. 4. Dánske královstvo a Svédske královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Berardis Spielmann Csehi Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. septembra 2018. Podpisy __________________________________________________________________ ( [143]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [144]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXk45RWN/L87745-1974TMP.html#t-ECR_62015TJ0068_EXT_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:418:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:437:TOC 4. file:///tmp/lynxXXXXk45RWN/L87745-1974TMP.html#t-ECR_62015TJ0068_EXT_SK_01-E0002 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:418:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:437:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A585&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A585&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A821&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A821&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point113 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point113 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A534&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A534&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A534&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A366&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A366&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A366&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1029&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1029&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1029&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A153&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A153&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point122 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:119:TOC 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:155:TOC 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point211 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A373&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A373&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A373&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A100&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A373&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A373&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A373&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A507&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A507&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A507&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A507&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A608&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A608&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A608&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A452&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A452&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A452&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A452&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point108 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A191&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point146 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A322&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A322&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A186&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A616&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A616&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A616&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A191&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point146 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point283 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point282 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A191&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point146 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1077&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1077&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1077&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point137 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point141 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point142 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A60&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A60&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A60&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point7 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point282 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point283 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A989&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A989&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A989&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 143. file:///tmp/lynxXXXXk45RWN/L87745-1974TMP.html#c-ECR_62015TJ0068_EXT_SK_01-E0001 144. file:///tmp/lynxXXXXk45RWN/L87745-1974TMP.html#c-ECR_62015TJ0068_EXT_SK_01-E0002