UZNESENIE PODPREDSEDU SÚDNEHO DVORA z 2. marca 2016 ( [1]*1 ) "Konanie o nariadení predbezného opatrenia -- Odvolanie -- Správne konanie -- Uverejnenie rozhodnutia, ktorým sa konstatuje protiprávny kartel na európskom trhu s peroxidom vodíka a perboritanom -- Rozhodnutie Komisie, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami uvedenými v rozhodnutí konstatujúcom tento kartel -- Oznámenie o spolupráci -- Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie, ktorým sa zamieta zaloba o neplatnost podaná proti tomuto rozhodnutiu -- Návrh na odklad výkonu uvedeného rozhodnutia -- Fumus boni iuris -- Naliehavost -- Zvázenie záujmov" Vo veci C-162/15 P-R, ktorej predmetom je návrh na odklad výkonu a predbezné opatrenia podla clánkov 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ, podaný 6. októbra 2015, Evonik Degussa GmbH, so sídlom v Essene (Nemecko), v zastúpení: C. Steinle, C. von Köckritz a A. Richter, Rechtsanwälte, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: G. Meessen, M. Kellerbauer a F. van Schaik, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, PODPREDSEDA SÚDNEHO DVORA, po vypocutí generálneho advokáta M. Szpunara, vydal toto Uznesenie 1 Svojím odvolaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 8. apríla 2015 sa Evonik Degussa GmbH domáhala na Súdnom dvore zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 28. januára 2015, Evonik Degussa/Komisia ([2]T-341/12, [3]EU:T:2015:51, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol jej zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie K(2012) 3534 v konecnom znení z 24. mája 2012, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie podaná odvolatelkou podla clánku 8 rozhodnutia predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (vec COMP/38.620 - Peroxid vodíka a perboritanu) (dalej len "sporné rozhodnutie"). 2 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 6. októbra 2015 odvolatelka podala tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia podla clánkov 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ smerujúci k tomu, aby Súdny dvor rozhodol o odklade výkonu sporného rozhodnutia a nariadil Európskej komisii zdrzat sa az do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skoncí konanie o odvolaní vo veci C-162/15 P, uverejnenia nedôvernej verzie rozhodnutia K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, Eka Chemicals AB, Degussa AG, Edison SpA, FMC Corporation, FMC Foret SA, Kemira OYJ, L'Air Liquide SA, Chemoxal SA, Snia SpA, Caffaro Srl, Solvay SA/NV, Solvay Solexis SpA, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema SA (vec COMP/38.620 - Peroxid vodíka a perboritanu), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([4]Ú. v. EÚ L 353, 2006, s. 54, dalej len "rozhodnutie PVP"), ktorá je podrobnejsia, pokial ide o odvolatelku, ako nedôverná verzia tohto rozhodnutia uverejnená v roku 2007. 3 Komisia predlozila pripomienky 29. októbra 2015. Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnutý rozsudok 4 V rozhodnutí PVP Komisia okrem iného skonstatovala, ze odvolatelka Degussa AG, neskôr Evonik Degussa GmbH, sa podielala na porusení clánku 81 ES na území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) so sestnástimi dalsími spolocnostami pôsobiacimi v odvetví peroxidu vodíka a perboritanu. Odvolatelka bola prvou spolocnostou, ktorá nadviazala kontakt s Komisiou v decembri 2002 na základe jej oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") a pri tejto prílezitosti plne spolupracovala, lebo poskytla Komisii vsetky informácie o porusení, ktoré mala k dispozícii, takze jej bolo priznané úplné oslobodenie od pokuty. 5 V roku 2007 bola na internetovej stránke generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz Komisie uverejnená prvá nedôverná verzia rozhodnutia PVP. 6 Listom adresovaným odvolatelke 28. novembra 2011 ju Komisia informovala o svojom úmysle uverejnit novú, podrobnejsiu a nedôvernú verziu rozhodnutia PVP, v ktorej by bol uvedený celý obsah uvedeného rozhodnutia s výnimkou dôverných informácií. Komisia pri tejto prílezitosti odvolatelku vyzvala, aby v rozhodnutí PVP identifikovala informácie, pre ktoré zamýsla pozadovat dôverné zaobchádzanie. 7 Odvolatelka sa domnievala, ze táto podrobnejsia nedôverná verzia obsahuje dôverné informácie alebo obchodné tajomstvá, a preto v liste z 23. decembra 2011 Komisiu informovala, ze namieta proti zamýslanému uverejneniu. Na podporu tejto námietky odvolatelka konkrétnejsie uviedla, ze uvedená nedôverná verzia obsahuje pocetné informácie, ktoré predlozila Komisii na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, ako aj mená viacerých jej spolupracovníkov a údaje týkajúce sa jej obchodných vztahov. Podla odvolatelky by teda zamýslané uverejnenie porusovalo okrem iného zásady ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania a mohlo by narusit úcel vysetrovania Komisie. 8 Listom z 15. marca 2012 Komisia odvolatelku informovala, ze vyhovie jej ziadosti odstránit z novej nedôvernej verzie, ktorá má byt uverejnená, vsetky informácie umoznujúce priamo alebo nepriamo identifikovat zdroj informácií, ktoré boli oznámené na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, rovnako ako mená spolupracovníkov odvolatelky. Naopak Komisia usúdila, ze nie je dôvodné priznat dôvernost dalsím informáciám, pri ktorých odvolatelka pozadovala dôverné zaobchádzanie. 9 Odvolatelka vyuzila moznost, ktorú upravuje rozhodnutie predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([6]Ú. v. EÚ L 275, s. 29, dalej len "rozhodnutie o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela"), a predlozila vec vysetrovatelovi, aby z nedôvernej verzie, ktorá sa má uverejnit, vylúcil vsetky informácie, ktoré poskytla na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. 10 V spornom rozhodnutí vysetrovatel v mene Komisie zamietol ziadosti o dôverné zaobchádzanie podané odvolatelkou. 11 V napadnutom rozhodnutí vysetrovatel predovsetkým zdôraznil obmedzenia svojej pôsobnosti, ktorá mu umoznuje preskúmat iba to, ci sa informácia má povazovat za dôvernú, ale nie napravit údajné porusenie legitímnych ocakávaní odvolatelky voci Komisii. 12 Okrem toho uviedol, ze odvolatelka namietala proti uverejneniu novej, podrobnejsej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP iba z dôvodu, ze obsahovala informácie poskytnuté podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 a oznámenie takých informácií tretím osobám by jej mohlo spôsobit ujmu v kontexte zaloby o náhradu skody podanej na vnútrostátnych súdoch. Podla vysetrovatela pritom Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri rozhodovaní, ci uverejní viac nez len podstatný obsah svojich rozhodnutí. Navyse odkazy na dokumenty, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, samy osebe nepredstavujú obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie. 13 Podla vysetrovatela odvolatelka nepreukázala, ze zverejnením informácií, ktoré oznámila Komisii, aby sa na nu vztahoval program zhovievavosti upravený oznámením o spolupráci z roku 2002, by jej mohlo spôsobit váznu ujmu. Záujem podniku, ktorému Komisia ulozila pokutu za porusenie práva hospodárskej sútaze, na tom, aby podrobnosti o protiprávnom správaní, ktorého sa dopustil, neboli sprístupnené verejnosti, si v kazdom prípade nezasluhuje osobitnú ochranu. Vysetrovatel v tomto ohlade pripomenul, ze zaloby o náhradu skody sú súcastou politiky Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze, a preto odvolatelka nemôze uplatnovat legitímny záujem byt chránená proti riziku, ze bude celit takým zalobám z dôvodu jej úcasti na karteli, ktorého sa týkalo rozhodnutie PVP. 14 Vysetrovatel sa takisto domnieval, ze nie je príslusný na zodpovedanie tvrdenia odvolatelky, podla ktorého sprístupnenie informácií, ktoré oznámila Komisii v rámci programu zhovievavosti, tretím osobám by bolo na ujmu uvedenému programu, kedze taká otázka prekracuje hranice jeho pôsobnosti. V tomto ohlade pripomenul, ze podla judikatúry iba Komisii prinálezí posúdit, v akom rozsahu má oboznámit verejnost so skutkovým a historickým kontextom, do ktorého patrí predmetné správanie, pokial neobsahuje dôverné informácie. 15 Nakoniec podla vysetrovatela vzhladom na to, ze pôsobnost, ktorá mu bola zverená podla clánku 8 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela, sa obmedzuje na posúdenie toho, do akej miery informácie patria do obchodného tajomstva alebo sa s nimi musí zaobchádzat dôverne z iného dôvodu, nie je príslusný vyjadrit sa k tvrdeniu odvolatelky, podla ktorého by uverejnenie informácií, ktoré oznámila v rámci programu zhovievavosti, viedlo k neodôvodnenému odlisnému zaobchádzaniu v porovnaní s inými úcastníkmi porusenia sankcionovaného v rozhodnutí PVP. 16 Odvolatelka podala zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia, ako aj návrh na nariadenie predbezného opatrenia. 17 Predseda Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel svojím uznesením Evonik Degussa/Komisia ([7]T-341/12 R, [8]EU:T:2012:604). Naproti tomu vsak Vseobecný súd zamietol zalobu o neplatnost napadnutým rozsudkom, proti ktorému odvolatelka podala odvolanie uvedené v bode 1 tohto uznesenia. 18 V nadväznosti na tento rozsudok Komisia informovala odvolatelku o svojom zámere pristúpit k uverejneniu nedôvernej verzie rozhodnutia PVP, podrobnejsej, ako bola nedôverná verzia tohto rozhodnutia uverejnená v roku 2007. V dôsledku toho odvolatelka tiez podala tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia. Návrhy úcastníkov konania 19 Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: -- odlozil výkon sporného rozhodnutia az do casu, ked Súdny dvor rozhodne vo veci samej, -- nariadil Komisii, az do casu, ked Súdny dvor rozhodne vo veci samej, neuverejnit na svojej internetovej stránke a/alebo na akomkolvek inom mieste a/alebo nesprístupnit tretím osobám nedôvernú verziu rozhodnutia PVP, ktorá obsahuje vo vztahu k odvolatelke podrobnejsie informácie v porovnaní so v súcasnosti dostupnou nedôvernou verziou tohto rozhodnutia, ktorá bola uverejnená na internetovej stránke generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz, -- nariadil akékolvek opatrenie, ktoré sa zdá byt za týchto okolností za spravodlivé a vhodné, a -- urcil, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 20 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie ako celok a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. O návrhu na nariadenie predbezného opatrenia 21 Na úcely rozhodnutia o tomto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia je potrebné pripomenút, ze clánok 160 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, ze návrhy na nariadenie predbezného opatrenia musia obsahovat "predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavost, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohlad odôvodnujú nariadenie navrhovaných predbezných opatrení". Preto odklad výkonu rozhodnutia a ostatné predbezné opatrenia môzu byt nariadené sudcom rozhodujúcim o nariadení predbezného opatrenia, ak sa preukáze, ze ich nariadenie je prima facie dôvodné z právneho a faktického hladiska (fumus boni iuris), a ze sú naliehavé z dôvodu potreby, aby sa predislo váznej a nenapravitelnej ujme na záujmoch úcastníka konania, ktorý ich navrhol, a nadobudli úcinnost pred rozhodnutím vo veci samej. Tieto podmienky sú kumulatívne, preto musia byt návrhy na nariadenie predbezných opatrení zamietnuté, pokial niektorá z nich nie je splnená. Sudca rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia takisto vykoná zvázenie dotknutých záujmov (uznesenia podpredsedu Súdneho dvora Komisia/ANKO, [9]C-78/14 P-R, [10]EU:C:2014:93, bod [11]14, ako aj AGC Glass Europe a i./Komisia, [12]C-517/15 P-R, [13]EU:C:2016:21, bod [14]21). O fumus boni iuris 22 Podla ustálenej judikatúry je podmienka fumus boni iuris splnená, ked sa aspon jeden z dôvodov uvádzaných úcastníkom konania, ktorý navrhuje nariadenie predbezných opatrení na podporu svojej zaloby vo veci samej, zdá na prvý pohlad dôvodný. O taký prípad ide, ked jeden z uvádzaných dôvodov poukazuje na existenciu komplexných právnych otázok, ktorých riesenie nie je hned jasné, a teda si vyzaduje hlbsie preskúmanie, ktoré nemôze vykonat sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení, ale musí byt predmetom konania vo veci samej, alebo ked diskusia medzi úcastníkmi konania odhalí existenciu dôlezitého právneho rozporu, ktorého riesenie nie je hned jasné [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Pilkington Group, [15]C-278/13 P(R), [16]EU:C:2013:558, bod [17]67]. 23 V tomto kontexte má okolnost, ze návrh na nariadenie predbezného opatrenia smeruje k nariadeniu odkladu výkonu sporného rozhodnutia, a nie k nariadeniu odkladu výkonu napadnutého rozsudku, dôsledky pre posúdenie existencie fumus boni iuris (uznesenia predsedu Súdneho dvora Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, [18]C-404/04 P-R, [19]EU:C:2005:267, bod [20]16, a podpredsedu Súdneho dvora Grécko/Komisia, [21]C-431/14 P-R, [22]EU:C:2014:2418, bod [23]21). 24 Akokolvek závazné totiz môzu byt dôvody a tvrdenia uvádzané odvolatelkou proti napadnutému rozsudku, nemôzu byt samy osebe postacujúce na to, aby právne odôvodnovali odklad výkonu sporného rozhodnutia. Odvolatelka by na preukázanie, ze je splnená podmienka týkajúca sa fumus boni iuris, musela okrem toho úspesne preukázat, ze dôvody a tvrdenia uplatnené proti zákonnosti uvedeného rozhodnutia v rámci zaloby o neplatnost môzu na prvý pohlad odôvodnit nariadenie pozadovaného odkladu výkonu (uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Grécko/Komisia, [24]C-431/14 P-R, [25]EU:C:2014:2418, bod [26]22). 25 V dôsledku toho je potrebné, pokial ide o tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia, pri posudzovaní podmienky týkajúcej sa existencie fumus boni iuris zohladnit okolnost, ze sporné rozhodnutie, ktorého odklad výkonu sa pozaduje, uz bolo po skutkovej aj právnej stránke preskúmané súdom Únie, a ze tento súd rozhodol, ze zaloba proti tomuto rozhodnutiu je neopodstatnená (uznesenie predsedu Súdneho dvora Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, [27]C-404/04 P-R, [28]EU:C:2005:267, bod [29]19). Nevyhnutnost uplatnit v rámci tohto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia právne dôvody, ktoré sa na prvý pohlad javia ako mimoriadne závazné, teda vyplýva najmä z toho, ze tieto dôvody musia byt spôsobilé spochybnit posúdenie argumentácie uplatnenej zalobkynou v prvostupnovom konaní (pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, [30]C-404/04 P-R, [31]EU:C:2005:267, bod [32]20, ako aj podpredsedu Súdneho dvora Grécko/Komisia, [33]C-431/14 P-R, [34]EU:C:2014:2418, bod [35]24). 26 V tomto prípade sa odvolatelka na podporu svojho odvolania dovoláva troch odvolacích dôvodov. Prvý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, pokial ide o definíciu právomoci vysetrovatela na rozhodnutie o uverejnení informácií podla clánku 8 ods. 2 a 3 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela. Druhý odvolací dôvod je zalozený na porusení clánku 339 ZFEÚ, clánku 30 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([36]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1, Mim. vyd. 08/002, s. 202), clánku 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ([37]Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), ako aj clánku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP") a clánku 7 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). Tretím odvolacím dôvodom odvolatelka uvádza porusenie povinnosti odôvodnenia, ako aj zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. 27 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze bez ohladu na rozhodnutie o prvom odvolacom dôvode v konaní vo veci samej Súdny dvor sa bude musiet vyjadrit k druhého odvolaciemu dôvodu, kedze právomoc vysetrovatela rozhodnút o otázke, ci informácie, ktorých uverejnenie sa zamýsla, predstavujú obchodné tajomstvo, alebo sa majú v kazdom prípade povazovat za dôverné, co je otázka, ktorá je predmetom druhého odvolacieho dôvodu, nielenze nie je spochybnená odvolatelkou, ale zjavne nie je ani predmetom pochybností. 28 Okrem toho argumentácia na podporu tohto druhého odvolacieho dôvodu sa aspon ciastocne miesa s argumentáciou predkladanou v rámci tretieho odvolacieho dôvodu, takze na preukázanie existencie fumus boni iuris týchto dvoch odvolacích dôvodoch je potrebné preskúmat ich spolocne. 29 Na tieto úcely je potrebné pripomenút, ze pokial ide o spor týkajúci sa predbeznej ochrany údajne dôverných informácií, sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení môze v zásade dospiet k záveru, ze fumus boni iuris neexistuje, len v prípade, ze predmetné informácie zjavne nie sú dôvernej povahy, inak hrozí, ze by bola porusená zásada, ze konanie o nariadení predbezného opatrenia je nevyhnutne vedlajsím a predbezným konaním [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Pilkington Group, [38]C-278/13 P(R), [39]EU:C:2013:558, bod [40]68]. 30 Druhý odvolací dôvod je pritom namierený proti bodom 76 az 127 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd vylúcil jednak, ze sporné informácie by sa mohli povazovat za obchodné tajomstvo s prihliadnutím na ich historickú povahu, a jednak, ze v kazdom prípade tieto informácie sa povazujú za dôverné ako profesijné tajomstvo len na základe samotnej skutocnosti, ze ich podnik dobrovolne oznámil Komisii, aby mal prospech z programu zhovievavosti. 31 Takze odvolatelka v prvom rade tvrdí, ze v rozpore s tvrdeniami Vseobecného súdu obsiahnutými v bodoch 84 az 86 napadnutého rozsudku uvedené informácie nestratili svoju dôvernú povahu len na základe samotnej skutocnosti, ze sú starsie ako pät rokov, a preto by sa malo s nimi nakladat ako s obchodným tajomstvom. V tejto súvislosti odvolatelka uvádza, ze judikatúra citovaná Vseobecným súdom nie je uplatnitelná v prejednávanej veci a ze naopak podla clánku 4 ods. 7 nariadenia c. 1049/2001 hospodárske záujmy môzu zabránit uverejneniu informácií aj na dobu dlhsiu ako 30 rokov. Podla odvolatelky sporné informácie nadalej tvoria "podstatnú súcast jej obchodného postavenia", aj keby to bolo len preto, ze sa preukázalo, ze ich uverejnenie by jej mohlo spôsobit váznu ujmu, ako to uznal sám Vseobecný súd v bode 105 napadnutého rozsudku. 32 Po druhé, pokial ide o kvalifikáciu sporných informácií ako v kazdom prípade dôverných, odvolatelka najskôr tvrdí, ze v rozpore s tým, co Vseobecný súd uviedol v bodoch 92 a 93 napadnutého rozsudku, uverejnenie abstraktov z vyhlásení uchádzacov o zhovievavost a abstraktov z jej vyhlásení musí splnat rovnaké kritériá. Takze úvahy, ktoré v rozsudku Komisia/EnBW ([41]C-365/12 P, [42]EU:C:2014:112) viedli Súdny dvor k tomu, aby nariadenie c. 1049/2001 vykladal v tom zmysle, ze umoznuje zalozit vseobecnú domnienku ohrozenia obchodných záujmov úcastníkov kartelového konania v prípade uverejnenia vyhlásení uchádzacov, sa musí uplatnovat aj na uverejnenie úryvkov vynatých z týchto vyhlásení a reprodukovaných formou priamej alebo nepriamej reci, v nedôvernej verzii rozhodnutia Komisie. To platí tým skôr, ze uverejnenie týchto úryvkov by porusilo záruky, ktoré Komisia dala vo vztahu k vyhláseniam uchádzacov o zhovievavost v bode 32 oznámenia o spolupráci z roku 2002 a v bode 40 oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([43]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2006"). Preto rozdiel, ktorý Komisia robí na jednej strane medzi uverejnením dokumentov predlozených uchádzacmi o zhovievavost a na druhej strane uverejnením informácií zalozených na týchto dokumentoch, je formalistický a protirecí nielen judikatúre Vseobecného súdu, ale aj iným príslusným ustanoveniam práva Únie. 33 Dalej, v tomto prípade je potrebné prihliadat na skutocnost, ze Komisia uz v roku 2007 uverejnila nedôvernú verziu rozhodnutia PVP a ze teda uz vykonala zvázenie záujmov, ktoré svedcia v prospech uverejnenia sporných informácií alebo proti nemu, spomenuté v bode 106 napadnutého rozsudku. Správne konanie Komisie malo byt skoncené najneskôr týmto uverejnením, ako uz bolo uznané v bode 172 napadnutého rozsudku. Odo dna tohto uverejnenia sa clánok 30 nariadenia c. 1/2003 uz neuplatnuje a prístup k informáciám sa riadi len nariadením c. 1049/2001. 34 Okrem toho v rozpore s tým, co bolo potvrdené v bodoch 107 az 111 napadnutého rozsudku, záujmy odvolatelky sú objektívne hodné ochrany. Pre odvolatelku totiz nebolo dôlezité vyhnút sa plateniu náhrady skody alebo uverejneniu zistení Komisie o priebehu protiprávneho konania. Zaoberala sa skôr zabezpecením ochrany stanovenej oznámeniami z roku 2002 a z roku 2006, týkajúcej sa jej vyhlásení, ktoré boli vydané výlucne v rámci programu zhovievavosti vo viere, ze ich dôvernost bude zachovaná, a ktorými sa odvolatelka usvedcila. 35 Nakoniec, v bodoch 123 az 127 napadnutého rozsudku Vseobecný súd nesprávne zamietol jej odvolací dôvod zalozený na clánku 8 EDLP a clánku 7 Charty. V tejto súvislosti odvolatelka tvrdí, ze uverejnenie obsahu jej vyhlásení v rozpore s oznámením o spolupráci z roku 2002 a s ustálenou praxou Komisie nie je mozné povazovat za predvídatelný dôsledok úcasti na karteli. 36 V rámci argumentácie na podporu svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelka v podstate dodáva, ze Vseobecný súd porusil povinnost odôvodnenia, ako aj zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty tým, ze dostatocne nezohladnil okolnost, ze Komisia uz v roku 2007 uverejnila nedôvernú verziu rozhodnutia PVP. Podla odvolatelky týmto uverejnením Komisia rozhodla, ze utajené informácie nie sú podstatnou castou odôvodnenia rozhodnutia PVP v zmysle clánku 30 nariadenia c. 1/2003. Ostatne vzhladom na to, ze uverejnenie tejto prvej nedôvernej verzie nebolo kvalifikované ako predbezné, bolo mozné z toho vyvodit, ze Komisia sa s konecnou platnostou domnievala, ze utajené úryvky nemajú byt uverejnené. Takýto prospesný administratívny úkon vo vseobecnosti nie je mozné zrusit alebo vziat spät, najmä pokial je, ako v tomto prípade, prijatý v súlade so zákonom. 37 Nakoniec v rozpore s tým, co predpokladal Vseobecný súd v bodoch 155 az 157 napadnutého rozsudku, Komisia nebola oprávnená zmenit svoju prax spocívajúcu v zachovávaní dôvernosti takých informácií, ako sú dotknuté informácie, vzhladom na to, ze po skoncení konania bola Komisia bola viazaná svojimi oznámeniami o spolupráci a nariadením c. 1049/2001. Komisia mohla slobodne zmenit svoj program zhovievavosti a v budúcich prípadoch poskytnút vyhláseniam uchádzacov o zhovievavost menej rozsiahlu ochranu. 38 Komisia namieta voci tvrdeniam odvolatelky. 39 V odpovedi na druhý odvolací dôvod odpovedá, po prvé, ze Vseobecný súd sa obmedzil na konstatovanie, ze odvolatelka nepreukázala podla judikatúry Vseobecného súdu dôvody, pre ktoré sporné informácie napriek uplynutiu dlhsieho casu nadalej výnimocne tvoria "podstatnú súcast jej obchodného postavenia alebo obchodného postavenia tretích osôb, a teda si zaslúzia ochranu stanovenú v clánku 30 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. V skutocnosti podla Komisie sa na tieto informácie v ziadnom prípade nevztahuje profesijné tajomstvo ani ochrana dôvernosti, kedze opísané skutocnosti protiprávneho konania sú bez výnimky starsie ako desat rokov. 40 Po druhé Komisia zastáva názor, ze Vseobecný súd sa najprv správne domnieval, ze nariadenie c. 1049/2001 a k nemu sa vztahujúca judikatúra nie sú vzhladom na svoju pôsobnost uplatnitelné. Totiz v prejednávanej veci nejde o prístup k dokumentom, ale o uverejnenie skutkových zistení Komisie vykonaných v rámci odôvodnenia rozhodnutia PVP. V kazdom prípade rozsudok Komisia/EnBW ([44]C-365/12 P, [45]EU:C:2014:112) uznal, ze institúcia môze vychádzat zo vseobecných domnienok vztahujúcich sa na niektoré skupiny dokumentov, aj ked táto moznost sa nevztahuje na jednotlivcov. Ostatne uverejnenie týchto zistení neporusuje ziadny záväzok prijatý Komisiou. Totiz aj keby znenie bodu 32 oznámenia o spolupráci z roku 2002 zalozilo legitímnu dôveru v dôvernost dokumentov prijatých Komisiou podla tohto oznámenia, toto ustanovenie nevytvorilo ziadne dalsie legitímne ocakávanie, ze informácie obsiahnuté v týchto dokumentoch nebudú Komisiou vyuzité na opísanie skutocností protiprávneho konania v odôvodnení rozhodnutia PVP a v tejto súvislosti nebudú uverejnené. Takze rozlisovanie medzi dokumentmi a skutkovými zisteniami Komisie týkajúcimi sa skutocností protiprávneho konania nie je formalistické. 41 Dalej, Vseobecný súd mal prihliadat na skutocnost, ze Komisia uz uverejnila nedôvernú verziu rozhodnutia PVP v roku 2007. V rozpore s tým, co uvádza odvolatelka, Vseobecný súd v tejto súvislosti v bodoch 155, 156 a 161 napadnutého rozsudku nevyvodil záver, ze druhé uverejnenie patrí do právomoci volnej úvahy Komisie, kedze výslovne zdôraznil osobitné obmedzenie tejto právomoci obsiahnuté v clánku 30 ods. 2 druhej vete nariadenia c. 1/2003. Ostatne, nie je mozné sa nadalej domnievat, ze odo dna prvého predbezného uverejnenia sa clánok 30 tohto nariadenia "uz neuplatnuje". Takéto obmedzenie nemá základ v znení tohto ustanovenia, a je v rozpore s cielom uvedeným v clánku 1 druhom odseku ZEÚ a clánku 15 ods. 1 ZFEÚ. 42 Okrem toho tvrdenie odvolatelky v súcasnom stádiu konania, podla ktorého nie je dôlezité vyhnút sa plateniu náhrady skody alebo uverejneniu zistení Komisie o skutocnostiach protiprávneho konania, je v rozpore s jej argumentáciou v prvostupnovom konaní, ktorá vyplýva z bodu 83 napadnutého rozsudku. 43 Nakoniec Vseobecný súd správne zamietol odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 8 EDLP a clánku 7 Charty. Aj ked totiz právo na ochranu súkromného zivota upravené týmito ustanoveniami v zásade zahrna ochranu dobrej povesti a cti osoby práve tak ako ochranu údajov súkromnej povahy, Európsky súd pre ludské práva spresnil, ze uvedený clánok 8 neponúka ochranu proti zásahu do dobrej povesti, ktorý je predvídatelným dôsledkom takého konania osoby, ako je trestný cin. Tento záver sa uplatní mutatis mutandis na predvídatelné dôsledky porusenia práva Únie týkajúce sa hospodárskej sútaze. Za týchto podmienok sa odvolatelka mala po spáchaní protiprávneho konania zisteného rozhodnutím PVP pripravit na to, ze v prípade odhalenia a stíhania tohto protiprávneho konania budú podrobnosti jej vlastného konania uverejnené, pokial boli relevantné pre jeho zistenie. 44 Pokial ide o tretí odvolací dôvod, Komisia tvrdí, ze uverejnením prvej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP v roku 2007 nevykonala neodvolatelným spôsobom svoju právomoc volnej úvahy s ohladom na otázku, ktoré casti tohto rozhodnutia majú byt uverejnené. V skutocnosti týmto prvým uverejnením ani výslovne, ani implicitne nenaznacila, ze sa vzdáva dalsieho uverejnenia podrobnejsej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP. Potreba dalsieho uverejnenia sa odôvodnovala skutocnostou, ze dôvernost informácií má docasnú povahu, co by mohlo vyvolat potrebu nového posúdenia po uplynutí urcitého casu. Bolo by teda nepresné konkrétne tvrdit, ze Komisia rozhodla, ze utajené informácie nie sú podstatnou castou tohto rozhodnutia a ze ich uverejnenie sa teda nevyzaduje na úcely naplnenia záujmu verejnosti byt informovaná. V skutocnosti sa Komisia obmedzila na rozhodnutie uverejnit najprv úryvky textu uvedeného rozhodnutia, ktoré boli v podstate nesporné, neobsahovali obchodné tajomstvo, aby mohla neskôr podrobne preskúmat tvrdenia dotknutých strán, podla ktorých dalsie úryvky takéto obchodné tajomstvo obsahovali. Rozhodnutie, podla ktorého zvysné pasáze neboli podstatné, a ani si nezaslúzili byt uverejnené, nebolo prijaté, ani implicitne ci výslovne vyjadrené. 45 Vseobecný súd sa nakoniec v bode 161 napadnutého rozsudku správne domnieval, ze samotná okolnost, ze Komisia uverejnila prvú nedôvernú verziu rozhodnutia PVP v roku 2007 a ze túto verziu nepovazovala za predbeznú, nemohla odvolatelke poskytnút ziadnu konkrétnu záruku, ze nová nedôverná a podrobnejsia verzia uvedeného rozhodnutia nebude neskôr uverejnená v zmysle judikatúry citovanej v bode 135 napadnutého rozsudku. 46 S prihliadnutím na vyssie uvedené sa mozno domnievat, ze podstatou kritiky, ktorú zrejme odvolatelka namierila proti napadnutému rozsudku, je to, ze neprihliadal na to, ze v podstate tak prístup k dokumentom predlozeným podnikom v rámci programu zhovievavosti, ako aj uverejnenie obsahu týchto dokumentov v abstraktoch ci vo forme priamej alebo nepriamej reci, vedú k rovnakému výsledku, teda k sprístupneniu týchto istých informácií tretím osobám. Takéto uverejnenie by teda malo byt v zásade zakázané, kedze je nutné predpokladat, ze môze poskodit obchodné záujmy dotknutých podnikov. Toto platí o to viac v prejednávanej veci vzhladom na to, ze Komisia po podaní námietky odvolatelkou uz neuverejnila sporné informácie a ze odvolatelka mohla teda legitímne ocakávat, ze otázka dôvernosti týchto informácií bola definitívne vyriesená. 47 Bez toho, aby bola dotknutá platnost tvrdení predlozených Komisiou, ktorých dôvodnost bude predmetom skúmania sudcu v odvolacom konaní, je potrebné skonstatovat, ze ide o zlozitú právnu otázku, ktorej riesenie nie je hned jasné, a preto dôverná povaha predmetných informácií zjavne nechýba. 48 Na úvod je totiz nutné skonstatovat, ze Súdny dvor sa este nevyjadril k otázke, ktoré kritériá musia byt na úcely stanovenia, ci daná informácia predstavuje obchodné tajomstvo, ako to bolo tiez spresnené v uznesení predsedu Vseobecného súdu Evonik Degussa/Komisia ([46]T-341/12 R, [47]EU:T:2012:604, bod [48]44), ani k otázke údajne dôvernej povahy takých informácií, ako sú informácie dotknuté v tomto konaní. 49 Pokial ide o osobitné tvrdenia vznesené úcastníkmi konania, je potrebné uviest toto. 50 Po prvé je pravda, ze ako uvádza Komisia, uverejnenie informácií podla clánku 30 nariadenia c. 1/2003 a právo na prístup k dokumentom podla nariadenia c. 1049/2001 sa z právneho hladiska odlisujú. No kedze, ako to tvrdí odvolatelka, sporné uverejnenie sa týka abstraktov z dokumentov, zdá sa ze z funkcného hladiska vedie k porovnatelnej situácii ako v prípade prístupu k dokumentom. Bez ohladu na právny základ, na základe ktorého sa informácie uverejnujú, z tohto uverejnenia nevyhnutne vyplýva, ze tretie osoby získajú poznatky o týchto informáciách, ktorých dôverná povaha potom stráca ochranu (pozri analogicky rozsudok Komisia/EnBW, [49]C-365/12 P, [50]EU:C:2014:112, bod [51]89). 51 To platí tým viac, ze v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, odvolatelka vôbec nenamieta proti tomu, ze táto institúcia uverejnila svoje vlastné skutkové zistenia, na ktorých je zalozené rozhodnutie PVP. V skutocnosti toto právo Komisie výslovne uznáva. Odvolatelka naopak spochybnuje právomoc Komisie uverejnit abstrakty predmetných dokumentov, viackrát oznámených formou priamej alebo nepriamej reci, a tak reprodukovat znenie vyhlásení, ktoré boli urobené odvolatelkou ako uchádzackou o zhovievavost. 52 Za týchto okolností je vsak pravda, ze judikatúra týkajúca sa prístupu k spisu podla nariadenia c. 1049/2001 nie je priamo uplatnitelná. Nemozno vsak vylúcit, ze sú naopak relevantné posúdenia, ktoré viedli Súdny dvor v jeho judikatúre k rozhodnutiu, ze Komisia bola oprávnená predpokladat, ze uverejnenie dokumentov nachádzajúcich sa v spise týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 101 ZFEÚ v zásade narúsa ochranu obchodných záujmov podnikov zúcastnených v takomto konaní. 53 Súdny dvor sa totiz domnieval, ze vseobecný prístup k takýmto dokumentom bez ohladu na skutocnost, ze boli dobrovolne oznámené Komisii v rámci programu zhovievavosti, by mohol ohrozit rovnováhu, ktorú normotvorca Únie zamýslal zabezpecit v nariadeniach c. 1/2003 a v nariadení Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] ([52]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) medzi povinnostou dotknutých podnikov oznámit Komisii prípadne citlivé obchodné informácie, aby táto institúcia mohla zistit existenciu kartelu, na jednej strane a zárukou zvýsenej ochrany, ktorá sa s ohladom na profesijné a obchodné tajomstvo vztahuje na informácie oznámené Komisii, na druhej strane (rozsudok Komisia/EnBW, [53]C-365/12 P, [54]EU:C:2014:112, body [55]90 a [56]97). 54 Zdá sa vsak, ze nie je mozné ihned vylúcit, ze uverejnenie abstraktov dotknutých dokumentov v nedôvernej verzii rozhodnutia PVP nemôze mat rovnaké následky, kedze sa v podstate rovná vseobecnému, aj ked len ciastocnému prístupu k týmto dokumentom. 55 Ak by islo o tento prípad, neznamenalo by to, v rozpore s tým, co naznacuje Komisia, ze by Súdny dvor umoznil jednotlivcovi dovolávat sa domnienky priznanej výlucne Komisii, ale ze by na základe analógie uznal, ze predpoklady, na ktorých Súdny dvor zalozil túto domnienku, sú analogicky uplatnitelné na podobnú situáciu, prípadne môzu zalozit zrkadlovú domnienku, podla ktorej sú dotknuté podniky v zásade oprávnené ocakávat, ze okrem prípadu vyvrátenia tejto domnienky sú informácie poskytnuté v rámci programu zhovievavosti chránené profesijným tajomstvom. 56 V tejto súvislosti by mohlo byt relevantné, ako to pripomína odvolatelka, odôvodnenie 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([57]Ú. v. EÚ L 349, s. 1), podla ktorého v záujme ochrany programu zhovievavosti sú z uverejnenia výslovne vylúcené "doslovné citáty z vyhlásení v rámci programov zhovievavosti", tak isto ako samotné vyhlásenia. 57 Po druhé, pokial ide o tvrdenia vznesené odvolatelkou na podporu jej druhého a tretieho odvolacieho dôvodu, podla ktorých Vseobecný súd porusil zásadu ochrany legitímnej dôvery, ked sa domnieval, ze uverejnenie sporných informácií nebolo v rozpore so zárukami, ktoré Komisia poskytla vo vztahu k vyhláseniam uchádzacov o zhovievavost v bode 32 oznámenia o spolupráci z roku 2002, a v bode 40 oznámenia o spolupráci z roku 2006, je potrebné uviest, ze rozlisovanie, ktoré zrejme vykonáva Komisia, medzi dotknutými dokumentmi a informáciami, ktoré tieto dokumenty obsahujú, a nie medzi týmito dokumentmi a skutkovými zisteniami Komisie, ktoré sa zakladajú na ich obsahu, samozrejme nie je dôvodné, kedze informácie, o ktoré ide, sú prezentované formou abstraktov z uvedených dokumentov. 58 Predmetom ochrany profesijného tajomstva sú totiz informácie, ktoré si zaslúzia takúto ochranu, ktorá sa konkretizuje zákazom sprístupnit tretím osobám taký nosic, na ktorom sú tieto informácie uchovávané, ako je dokument. Inými slovami, dôvernost dokumentu zrejme závisí len od vlastností a povahy informácií, ktoré obsahuje. Ako to uvádza odvolatelka, to by mohlo byt vyvodené z clánku 16 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, ktorý sa odvoláva na "informácie, vrátane dokumentov", ktoré Komisia nemôze oznámit, ani sprístupnit. 59 Ak by malo byt rozlisovanie, ktoré Komisia robí medzi dotknutými dokumentmi a informáciami, ktoré tieto dokumenty obsahujú, povazované za nedôvodné, nie je mozné vylúcit, ze ak to tvrdí odvolatelka, zaobchádzanie s abstraktmi z dôverných dokumentov musí byt rovnaké ako zaobchádzanie s týmito dokumentmi, najmä v bodoch 32 a 40 oznámení o spolupráci z roku 2002 a z roku 2006. 60 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze pokial Komisia prijala také pravidlá správania sa, ktoré majú byt úcinné voci hospodárskym subjektom, ako sú pravidlá obsiahnuté v oznámeniach o spolupráci z roku 2002 a z roku 2006, nemôze sa od nich odchýlit bez toho, aby uviedla dôvody, ktoré sú zlucitelné so zásadou rovnosti zaobchádzania. Táto institúcia sa totiz prijatím takýchto pravidiel postupu a uverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [58]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [59]EU:C:2005:408, body [60]209 az [61]211, ako aj Quinn Barlo a i./Komisia, [62]C-70/12 P, [63]EU:C:2013:351, bod [64]53). 61 Pritom v bodoch 32 a 33 oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa Komisia domnievala, ze "sprístupnením v akomkolvek okamihu dokumentov prijatých podla tohto oznámenia by narusilo ochranu úcely inspekcií a vysetrovania v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001" a ze "akékolvek vyhlásenie Komisie vo vztahu k tomuto oznámeniu je súcastou jej spisu. Nesmie byt odhalené alebo pouzité na iný úcel, ako je uplatnovanie clánku 81 Zmluvy o ES". Obdobne v bode 40 oznámenia o spolupráci z roku 2006 Komisia spresnila, ze "sprístupnením verejnosti dokumentácie a písomných alebo zaznamenaných vyhlásení prijatých v súvislosti s týmto oznámením by sa porusili urcité verejné, alebo súkromné záujmy, napríklad ochrana úcelu inspekcií a vysetrovania, v zmysle clánku 4 nariadenia (ES) c. 1049/2001, dokonca aj po prijatí rozhodnutia", cím výslovne rozsírila dôvody pre zachovanie dôvernosti dokumentov aj na dalsie záujmy chránené týmto clánkom 4, vrátane ochrany záujmov uvedených v odseku 2 prvej zarázke tohto clánku. 62 Skutocnost, ze uvedené oznámenia v bodoch 31 a 39 obsahujú rovnaký náznak, podla ktorého "skutocnost, ze podnik získal oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty, neznamená, ze tento podnik je chránený pred dôsledkami svojej úcasti na porusovaní clánku 81 ES v obcianskoprávnom konaní", sa nezdá sama osebe dostatocná na vylúcenie toho, ze dotknuté podniky sa môzu spoliehat na dôvernost dotknutých dokumentov. S prihliadnutím na vseobecnú povahu tohto vyhlásenia sa totiz zdá, ze sa obmedzuje na uvedenie, ze získanie výhod stanovených týmito oznámeniami, najmä pokial ide o dôsledky na administratívno-právnu zodpovednost dotknutých podnikov za porusenie práva hospodárskej sútaze, nemôze zúzit obcianskoprávnu zodpovednost týchto istých podnikov, a zrejme neznamená, ze Komisia sprístupní verejnosti profesijné tajomstvá týchto podnikov, ktoré by mohli predstavovat dôkazy pri preukazovaní tejto zodpovednosti na vnútrostátnych súdoch. 63 Navyse toto by bolo zrejme v rozpore s bodom 35a oznámenia o spolupráci z roku 2006, ktoré bolo zmenené a doplnené oznámením Komisie nazývaným "Zmeny oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch" ([65]Ú. v. EÚ C 256, 2015, s. 1), podla ktorého "Komisia nikdy neposkytne vyhlásenia podnikov v rámci programov zhovievavosti vnútrostátnym súdom na pouzitie v zalobách o náhradu skody za porusenie [clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ]". 64 S prihliadnutím na vyssie uvedené nie je mozné hned vylúcit, ze podnik by mohol ocakávat, ze Komisia nesprístupní predmetné dokumenty v celom rozsahu, alebo ciastocne tým, ze ich oznámi tretím osobám alebo ich uverejní formou abstraktov v nedôvernej verzii rozhodnutia konstatujúceho porusenie clánku 101 ZFEÚ. 65 V kazdom prípade, aj keby Komisia mohla skutocne podla clánku 30 nariadenia c. 1/2003 uverejnit sporné informácie, nemozno vylúcit, ze sa bude od nej pozadovat, napriek neexistencii záruk, ktoré by mohli zalozit legitímnu dôveru podnikov, aby poskytla jasné a presné údaje týkajúce sa rozhodovacej praxe, a aby, ak to tak nebude, sa prípadné objasnenie zmätocných pravidiel vykonalo nie na tarchu právnych subjektov a dobrej správy, ale skôr prijatím nových pravidiel, ktoré sa budú uplatnovat na budúce prípady a ktoré budú dosahovat pozadovanú úroven jasnosti. 66 V prejednávanej veci je to este nevyhnutnejsie, kedze Komisia uz pristúpila k uverejneniu nedôvernej verzie rozhodnutia PVP. Pocas tohto uverejnenia Komisia prihliadala na námietky vznesené odvolatelkou a neuverejnila väcsinu informácií, pri ktorých odvolatelka poziadala o dôverné zaobchádzanie. 67 Komisia sa, ako to sama uvádza, nevyjadrila k námietkam odvolatelky. Nedôverná verzia rozhodnutia PVP vsak nebola uverejnená v docasnej forme, ako to vyplýva z bodu 160 napadnutého rozsudku, a týmto rozhodnutím bolo skoncené správne konanie. 68 Za týchto podmienok by mohla vzniknút otázka, ci je clánok 30 nariadenia c. 1/2003 uplatnitelný na neskorsie uverejnenie, aspon pokial ide o moznost Komisie uverejnit podrobnejsiu verziu, ako je uvedená nedôverná verzia bez vysvetlenia dôvodov, pre ktoré je takéto uverejnenie nevyhnutné taký dlhý cas po prvom uverejnení. 69 S prihliadnutím na vyssie uvedené dôverná povaha sporných informácií nie je zjavne chýbajúcou. 70 Okrem toho, kedze tieto úvahy sú relevantné, pokial ide o posúdenie vysetrovatela obsiahnuté v spornom rozhodnutí, a teda pre posúdenie zaloby o neplatnost, sú dostatocné na preukázanie existencie fumus boni iuris v súlade s judikatúrou spomenutou v bodoch 23 az 25 tohto uznesenia. O naliehavosti 71 Na úcely preukázania, ze pozadované opatrenia sú naliehavé, odvolatelka najprv tvrdí, ze na tieto úcely je vhodné vychádzat z predpokladu, podla ktorého sporné informácie sú dôverné v zmysle clánku 339 ZFEÚ, clánku 4 ods. 2, nariadenia c. 1049/2001, clánku 8 EDLP, ako aj clánku 7 Charty. Kedze totiz odvolanie odvolatelky je výslovne namierené proti casti napadnutého rozsudku, v ktorej Vseobecný súd vylúcil, ze uvedené informácie sú chránené podla týchto ustanovení, Súdny dvor bude povinný vyriesit túto otázku az v konaní o vecnej stránke odvolania. 72 Práve na základe tohto predpokladu odvolatelka uvádza, ze uverejnenie sporných informácií by jej spôsobilo váznu a nenapravitelnú ujmu. 73 Pokial ide konkrétne o závaznost tejto ujmy, odvolatelka poukazuje na to, ze uverejnenie uvedených informácií by spôsobilo okamzitú stratu hodnoty, ktorá sa spája s dôvernostou týchto informácií, umoznilo by dovolávat sa ich v rámci zalôb o náhradu skody podaných proti nej a poskodilo by jej dobrú povest v obchodných vztahoch s jej zákazníkmi. Okrem toho, kedze uvedené uverejnenie bola plánované na Internete, spôsobilo by to, ze sporné informácie by od okamihu ich uverejnenia boli k dispozícii zákazníkom, konkurentom a dodávatelom odvolatelky, ako aj financným analytikom a sirsej verejnosti, ktorí by mohli získat prístup k týmto informáciám a volne ich vyuzívat. 74 Pokial ide o nenapravitelnú povahu údajnej ujmy, odvolatelka na zaciatku pripomína, ze ani v prípade vyhovenia jej odvolaniu by nedoslo k náprave skody, ktorá by jej vznikla v dôsledku uverejnenia sporných informácií, ci uz ide o nehmotnú ujmu spojenú s jej dobrou povestou alebo o financnú skodu. Oboznámenie sa s týmito informáciami osobami, ktoré k nim nahliadli, nemozno totiz zrusit. Dalej, nehmotnú ujmu nemozno pre jej povahu financne nahradit. A nakoniec, financnú ujmu nie je mozné primerane stanovit a vycíslit, pretoze jej povaha, ako aj rozsah sa mení. 75 Komisia pripomína, ze predpoklad, na ktorom odvolatelka zakladá svoju argumentáciu a podla ktorého sporné informácie sú svojím obsahom dôverné, nie je dôvodný. Vseobecný súd uz túto otázku vyriesil tak, ze zastával názor, ze tieto informácie musia byt povazované za historické, a teda kedze odvolatelka nepreukázala, preco by malo byt dalej opodstatnené poskytovat im výnimocne ochranu, ktorú ponúka clánok 30 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, tieto informácie nie sú hodné ochrany. Odvolatelka sa teda nemôze odvolávat na uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Pilkington Group, [[66]C-278/13 P(R), [67]EU:C:2013:558], kedze informácie, ktoré boli dotknuté vo veci, v ktorej bolo vydané toto uznesenie, boli osobitné obchodné informácie, ktoré z dôvodu ich obsahu mohli byt chránené profesijným tajomstvom, kým v prejednávanej veci údajná ujma nevyplýva z obsahu sporných informácií, ale z vonkajsích prícin, ako sú legitímna dôvera, ktorú odvolatelka údajne môze vyvodit z praxe a z oznámení Komisie. 76 Konkrétnejsie Komisia identifikuje dva druhy ujmy, ktoré odvolatelke údajne vzniknú v dôsledku uverejnenia sporných informácií, a domnieva sa, ze závaznost ani jednej z nich nie je z právneho hladiska dostatocne preukázaná. 77 Pokial ide o financné výdavky spojené s prípadných odsúdením v rámci obcianskych súdnych konaní, Komisia na jednej strane tvrdí, ze rozhodujúca prícina tejto údajnej skody nebude spocívat v uvedenom uverejnení, ale v úcasti odvolatelky na protiprávnom konaní skonstatovanom Komisiou v rozhodnutí PVP. Na druhej strane záujem podniku, ktorý sa preukázatelne zúcastnil kartelu, na tom, aby sa vyhol zalobám o náhradu skody, nie je hodný ochrany. 78 Pokial ide o neziaduci úcinok na povest odvolatelky, Komisia spresnuje, ze priamou prícinou takéhoto úcinku je tiez uverejnenie prvej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP v roku 2007 a ze v kazdom prípade nedosahuje takú mieru závaznosti, aby odôvodnil priznanie predbezných opatrení. Dalej uvádza, ze odvolatelka sa nemôze dovolávat ziadneho záujmu hodného osobitnej ochrany, ak sa chce vyhnút uverejneniu dalsích podrobností o skutocnostiach protiprávneho konania, tým skôr, ze dotknuté úryvky, ktoré sa majú uverejnit, neobsahujú ziaden hodnotový úsudok, ktorý by mohol zneuctit odvolatelku a vázne poskodit jej dobrú povest. 79 Pokial ide o nezvratnú povahu ujmy uvádzanej odvolatelkou, Komisia uznáva, ze ak boli predmetné informácie jedenkrát precítané, zostanú v pamäti alebo na nosicoch informácií príjemcu, a to aj keby ich uverejnenie bolo následne zrusené. V tomto prípade vsak toto nie je rozhodujúce vzhladom na to, ze odvolanie nespochybnuje posúdenie Vseobecného súdu obsiahnuté v bodoch 84 az 86 napadnutého rozsudku, podla ktorého tieto informácie neobsahujú ziadnu skutocnost citlivú z obchodného hladiska, ktorej uverejnenie by poskytlo výhody jej obchodným partnerom a konkurentom. 80 Pokial ide o zvýsené riziko odsúdenia v zalobách o náhradu skody, Komisia pripomína, ze na jednej strane financnú ujmu mozno len výnimocne povazovat za nenapravitelnú vzhladom na to, ze môze byt predmetom penaznej náhrady. O takýto prípad by slo vtedy, ak by sa v dôsledku neprijatia pozadovaného predbezného opatrenia odvolatelka nachádzala v situácii, ktorá by mohla ohrozit jej samotnú existenciu alebo nenapravitelným spôsobom zmenit jej podiel na trhu. Vo svojej ziadosti vsak odvolatelka nepotvrdila, ze by plánované uverejnenie ohrozilo jej existenciu, alebo by jej spôsobilo nenapravitelnú stratu podielu na trhu. Na druhej strane sa Komisia domnieva, ze v rozpore s tým, co tvrdí odvolatelka, uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Pilkington Group [[68]C-278/13 P(R), [69]EU:C:2013:558] nie je relevantné pre preukázanie údajnej nemoznosti stanovit a primerane vycíslit financnú ujmu, ktorá by odvolatelke vznikla v dôsledku podania zaloby o náhradu skody. V tomto uznesení sa totiz rozhodlo, ze by bolo nemozné identifikovat pocet a postavenie vsetkých osôb, ktoré sa oboznámili s uverejnenými informáciami, a posúdit tak konkrétny dopad, ktorý by mohlo mat uverejnenie týchto informácií na obchodné a hospodárske záujmy dotknutého podniku s prihliadnutím na okolnost, ze informácie dotknuté vo veci, v ktorej bolo vydané uvedené uznesenie, boli citlivé obchodné informácie a týkali sa obchodného tajomstva stricto sensu. Naopak, podla Komisie súvisí financná ujma udávaná odvolatelkou v prejednávanej veci len so zalobami o náhradu skody alebo s regresnými zalobami nasledujúcimi po porusení pravidiel hospodárskej sútaze. V dôsledku toho vzhladom na to, ze okruh osôb, ktoré by mohli ako poskodení kartelom podat zaloby o náhradu skody proti odvolatelke, je mozné stanovit, skoda, ktorá odvolatelke vznikne, môze byt primerane stanovená a vycíslená. V kazdom prípade údajná financná ujma by bola len hypotetická vzhladom na to, ze nie je mozné predvídat dopad, ktorý bude mat prípadné pouzitie sporných informácií v prebiehajúcich alebo budúcich obcianskych súdnych konaniach proti odvolatelke. 81 Komisia sa nakoniec domnieva, ze kedze údajná skoda vyplývajúca zo zásahu do povesti odvolatelky nie je závazná, nie je nevyhnutné preskúmat, ci dodatocný zásah do dobrej povesti, ktorý by mohol byt spôsobený sprístupnením dotknutých informácií, mozno povazovat za nenapravitelný. 82 Na úcely preskúmania, ci sú navrhované predbezné opatrenia naliehavé, je vhodné pripomenút, ze úcelom konania o nariadení predbezného opatrenia je zarucit plnú úcinnost budúceho konecného rozhodnutia, aby sa zabránilo vzniku medzery v právnej ochrane poskytovanej Súdnym dvorom. Na dosiahnutie tohto ciela sa naliehavost musí posudzovat s ohladom na potrebu nariadenia predbezného opatrenia, ktorého cielom je zabránit vzniku váznej a nenapravitelnej ujmy na strane úcastníka, ktorý o jeho nariadenie ziada (uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Lito Maieftiko Gynaikologiko kai Cheirourgiko Kentro/Komisia, [70]C-506/13 P-R, [71]EU:C:2013:882, bod [72]18 a citovaná judikatúra). 83 V tomto prípade odvolatelka na základe uznesenia podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Pilkington Group [[73]C-278/13 P(R), [74]EU:C:2013:558] tvrdí, ze uverejnenie sporných informácií jej môze spôsobit skodu z dôvodu samotnej povahy týchto informácií. 84 Je vhodné uviest, ze v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, odvolatelka v rámci svojho odvolania nespochybnila len posúdenie Vseobecného súdu obsiahnuté v bodoch 84 az 127 napadnutého rozsudku, podla ktorého sporné informácie nepredstavovali obchodné tajomstvo a uz neboli chránené profesijným tajomstvom, ale aj, ako vyplýva z bodov 46 az 69 tohto uznesenia, ze prima facie preskúmanie tvrdení vznesených na podporu odvolacích dôvodov relevantných v tejto súvislosti neumoznuje vyvodit záver, ze dôverná povaha sporných informácií zjavne chýba. 85 V dôsledku toho na úcely posúdenia naliehavosti v prejednávanej veci je vhodné vychádzat z toho istého predpokladu, z ktorého z porovnatelných dôvodov vychádzal sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Pilkington Group [[75]C-278/13 P(R), [76]EU:C:2013:558, body [77]38 a [78]47], podla ktorého sporné informácie sú chránené profesijným tajomstvom (pozri a contrario uznesenie podpredsedu Súdneho dvora AGC Glass Europe a i./Komisia, [79]C-517/15 P-R, [80]EU:C:2016:21, body [81]29 az [82]33). 86 Ak sa vsak vychádza z tohto predpokladu, uverejnenie sporných informácií nevyhnutne spôsobí odvolatelke významnú ujmu. 87 Práve tak, ako informácie dotknuté vo veci, v ktorej bolo vydané uvedené uznesenie, informácie, o ktorých odvolatelka tvrdí, ze sú dôverné, ako vyplýva z bodu 104 napadnutého rozsudku, sa v podstate týkajú jej úlohy pri vzniku a priebehu protiprávneho konania skonstatovaného rozhodnutím PVP a podrobne odhalujú tajné kontakty alebo protisútazné dohody, na ktorých sa odvolatelka zúcastnila, a uvádzajú najmä mená výrobkov dotknutých uvedenými kontaktmi alebo dohodami, císelné údaje týkajúce sa uplatnovaných cien, ako aj ciele sledované úcastníkmi dohody v súvislosti s cenami a rozdelením podielov na trhu [pozri analogicky uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Pilkington Group, [83]C-278/13 P(R), [84]EU:C:2013:558, bod [85]47]. 88 Ostatne aj samotný Vseobecný súd v bode 105 napadnutého rozsudku uznal, ze sprístupnenie informácií, pri ktorých odvolatelka pozadovala o dôverné zaobchádzanie, by jej mohlo spôsobit váznu ujmu. 89 Tvrdenie Komisie, podla ktorého takáto ujma by neohrozila záujem hodný ochrany odvolatelky, je nepresvedcivé, pretoze stanovuje, ze sporné informácie si na základe ich povahy nezaslúzia byt chránené profesijným tajomstvom. 90 Pokial ide o nenapravitelnost tejto ujmy, je skutocne zrejmé, ze zrusenie sporného rozhodnutia by nemohlo zvrátit úcinky uverejnenia predmetných informácií, kedze oboznámenie sa s týmito informáciami osobami, ktoré si toto rozhodnutie precítali, uz nemozno zvrátit [pozri analogicky uznesenia podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Pilkington Group, [86]C-278/13 P(R), [87]EU:C:2013:558, bod [88]48, ako aj AGC Glass Europe a i./Komisia, [89]C-517/15 P-R, [90]EU:C:2016:21, bod [91]35]. 91 Odvolatelka sa vsak domnieva, ze nezvratnost sprístupnenia uvedených informácií spôsobí nenapravitelnost ujmy, ktorá jej vznikne v dôsledku tohto sprístupnenia. V tejto súvislosti poukazuje na dva druhy ujmy, ktoré by vyplývali z uverejnenia sporných informácií. Vznikne jej financná ujma, kedze tieto informácie by mohli byt pouzité v zalobách o náhradu skody proti nej a v kazdom prípade by boli sprístupnené sirsej verejnosti, ktorá by ich mohla volne vyuzívat, a zároven nehmotná ujma súvisiaca s negatívnymi dôsledkami na jej dobrú povest. 92 Kedze nie je nevyhnutné preskúmat, ci je táto údajná nehmotná ujma nenapravitelná, pokial ide o prvý druh údajnej ujmy, stací pripomenút, ze ujmu penaznej povahy s výnimkou mimoriadnych okolností nemozno povazovat za nenapravitelnú, kedze je vseobecným pravidlom, ze penazná kompenzácia má uviest poskodenú osobu do predoslého stavu pred vznikom ujmy. To vsak neplatí, ak takúto ujmu financnej povahy mozno povazovat za nenapravitelnú najmä v prípade, ak túto ujmu, aj ked vznikne, nemozno vycíslit [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Pilkington Group, [92]C-278/13 P(R), [93]EU:C:2013:558, body [94]50 az [95]52 a citovaná judikatúra]. 93 Pokial vsak odvolatelka tvrdí, ze sprístupnenie sporných informácií by ju vystavilo zvýsenému riziku v zalobách o náhradu skody podaných proti nej, je potrebné pripomenút, ze neistotu spojenú s nápravou ujmy financnej povahy v rámci prípadnej zaloby o náhradu skody ako takú nepochybne nemozno povazovat za okolnost, ktorá by mohla preukázat nenapravitelnost takejto ujmy v zmysle judikatúry Súdneho dvora. V stádiu konania o nariadení predbezného opatrenia je totiz moznost získat neskôr nápravu ujmy penaznej povahy v rámci prípadnej zaloby o náhradu skody, ktorú mozno podat po zrusení napadnutého aktu, nevyhnutne neistá. Cielom konania o nariadení predbezného opatrenia vsak nie je nahradit takúto zalobu o náhradu skody, aby sa znízila táto neistota, kedze jeho úcelom je len zarucit plnú úcinnost budúceho konecného rozhodnutia, ktoré má byt vydané v konaní vo veci samej, na ktoré konanie o nariadení predbezného konania nadväzuje, teda v prejednávanej veci v zalobe o zrusenie [uznesenia podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Pilkington Group, [96]C-278/13 P(R), [97]EU:C:2013:558, bod [98]53, ako aj AGC Glass Europe a i./Komisia, [99]C-517/15 P-R, [100]EU:C:2016:21, bod [101]56]. 94 Inak je to v prípade, ak z posúdení vykonaných sudcom rozhodujúcim o nariadení predbezných opatrení jasne vyplýva, ze uvádzanú skodu, ak dôjde k jej vzniku, nebude mozné vzhladom na jej povahu a predvídatelnost jej vzniku identifikovat a primerane vycíslit, a ze v dôsledku toho zaloba o náhradu skody prakticky nebude môct umoznit jej nápravu. O taký prípad ide najmä v prípade uverejnenia specifických a údajne dôverných obchodných informácií týkajúcich sa takých skutocností, ako sú skutocnosti dotknuté vo veci samej, konkrétne mená výrobkov dotknutých protiprávnym konaním, císelné údaje týkajúce sa uplatnovaných cien, ako aj ciele sledované úcastníkmi dohody v súvislosti s cenami [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Pilkington Group, [102]C-278/13 P(R), [103]EU:C:2013:558, bod [104]54]. 95 V tejto súvislosti je potrebné skonstatovat, ze ujma, ktorá môze vzniknút odvolatelke z dôvodu uverejnenia jej údajného obchodného tajomstva, by bola rozdielna, tak pokial ide o jej povahu, ako aj rozsah, v závislosti od toho, ci osoby, ktoré sa s ním oboznámia, sú jej klienti, konkurenti, dodávatelia alebo financní analytici, alebo ci ide o osoby patriace do sirsej verejnosti. Bolo by totiz nemozné identifikovat pocet a postavenie vsetkých osôb, ktoré sa skutocne oboznámili s uverejnenými informáciami, a posúdit tak konkrétny dopad, ktorý by mohlo mat uverejnenie týchto informácií na obchodné a hospodárske záujmy odvolatelky [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Pilkington Group, [105]C-278/13 P(R), [106]EU:C:2013:558, bod [107]55]. 96 Kedze prinajmensom túto ujmu uvádzanú odvolatelkou mozno povazovat za váznu a nenapravitelnú, je potrebné dospiet k záveru, ze podmienka týkajúca sa naliehavosti je v prejednávanej veci splnená. O zvázení záujmov 97 Pokial ide o zvázenie záujmov, odvolatelka najskôr uvádza, ze ujma, ktorá jej vznikne z dôvodu sprístupnenia sporných informácií je nezvratná a prejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Ak totiz nedôjde k odkladu uverejnenia týchto informácií, odvolatelke vznikne rovnaká ujma, ako keby nemala vo veci úspech, aj keby sa jej odvolaniu vyhovelo. To platí tým skôr, ak sa sporné informácie uverejnia na Internete, potom nic nezabráni tomu, aby boli prístupné aj po ich odstránení z internetovej stránky Komisiou. Odvolatelka v tejto súvislosti dodáva, ze právo na úcinný prostriedok nápravy zakotvené v clánku 47 ods. 1 Charty vyzaduje priznanie navrhovaných predbezných opatrení. 98 Odklad uverejnenia sporných informácií by vsak neohrozil záujmy Komisie. Kedze Komisia uz uverejnila nedôvernú verziu rozhodnutia PVP, záujem verejnosti na informovanosti uz bol naplnený. Okrem toho samotná Komisia uznávala dôvernú povahu dotknutých informácií v priebehu pät rokov, a preto by este mohla pockat niekolko mesiacov a zachovat status quo, az kým sa s konecnou platnostou nerozhodne vo veci samej. 99 Nakoniec, pokial ide o záujmy tretích osôb a konkrétne osôb, ktoré podali zaloby o náhradu skody, odvolatelka uvádza, ze jednak vzhladom na dlhú dobu, ktorá uplynula medzi koncom protiprávneho konania a prijatím pociatocného rozhodnutia Komisie, nemajú dotknuté tretie osoby ziadny záujem na urýchlenom uverejnení podrobnejsej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP, a jednak tieto osoby mali v kazdom prípade moznost poziadat Komisiu o prístup k sporným informáciám podla nariadenia c. 1049/2001, alebo vnútrostátne súdy, na ktoré boli podané zaloby o náhradu skody, aby vyzvali Komisiu, aby postúpila tieto informácie podla clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 100 Komisia, ktorá má opacný názor, najskôr zdôraznuje, ze tvrdenia a odvolacie dôvody vznesené na podporu odvolania nie sú dostatocne závazné, aby preukazovali, ze je daný velmi výrazný fumus boni iuris, co by malo byt v rámci zvázenia záujmov zohladnené. 101 Dalej je potrebné prihliadat na záujem verejnosti na co najrýchlejsom oboznámení sa s dôvodmi konania Komisie, na záujem hospodárskych subjektov poznat, za aké konanie môzu byt stíhaní, na záujem osôb poskodených protiprávnym konaním poznat jeho podrobnosti, aby mohli v prípade potreby uplatnit svoje práva proti podnikom, ktoré sa zúcastnili na protiprávnom konaní. 102 Nakoniec v súlade s clánkom 15 ZFEÚ musia byt dôvody konania Komisie sprístupnené verejnosti v plnom rozsahu a v co najkratsích lehotách. To by neplatilo, keby v prejednávanej veci musela Komisia cakat takmer desat rokov po prijatí rozhodnutia PVP aj na sprístupnenie podrobností protiprávneho konania, na ktorom sa odvolatelka zúcastnila, zatial co urýchlené sprístupnenie informácií prispieva k úcinnému naplneniu práva na náhradu skody, ktoré judikatúra priznala osobám poskodeným porusením práva hospodárskej sútaze. Akékolvek omeskanie sprístupnenia informácií o podstatných okolnostiach protiprávneho konania by mohlo zabránit podaniu zalôb o náhradu skody, a tým narusit úcinnost zákazu kartelov podla clánku 101 ZFEÚ, najmä s prihliadnutím na moznosti zalobcov v zalobách o náhradu skody preukázat existenciu podmienok na dosiahnutie náhrady, ako aj na premlcacie lehoty stanovené v príslusnom právnom poriadku. 103 Na úcely odpovede na tieto tvrdenia je vhodné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry riziká spojené s kazdým z mozných riesení musia byt v konaní o nariadení predbezného opatrenia vo vzájomnej rovnováhe. To konkrétne znamená preskúmanie, ci záujem zalobcu na dosiahnutí odkladu výkonu napadnutého aktu prevláda nad záujmom na jeho bezprostrednej aplikácii. Pri tomto skúmaní je nutné urcit, ci prípadné zrusenie tohto aktu sudcom rozhodujúcim vo veci samej by umoznilo zvrátenie situácie, ktorá by vznikla jeho bezprostrednou aplikáciou, a naopak, do akej miery by odklad výkonu mohol bránit naplnaniu cielov sledovaných napadnutých aktom v prípade, ze by bola zaloba vo veci samej zamietnutá [uznesenia podpredsedu Súdneho dvora Komisia/Atlantic Container Line a i., [108]C-149/95 P(R), [109]EU:C:1995:257, bod [110]50, a Belgicko a Forum 187/Komisia, [111]C-182/03 R a C-217/03 R, [112]EU:C:2003:385, bod [113]142, ako aj uznesenie Spojené královstvo/Komisia, [114]C-180/96 R, [115]EU:C:1996:308, bod [116]89]. 104 V prejednávanej veci bude Súdny dvor v konaní vo veci samej povinný rozhodnút o otázke, ci napadnutý rozsudok a prípadne sporné rozhodnutie majú byt zrusené najmä z dôvodu porusenia profesijného tajomstva odvolatelky chráneného podla clánku 339 ZFEÚ, clánku 30 nariadenia c. 1/2003, clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, clánku 8 EDLP a clánku 7 Charty, ako aj z dôvodu porusenia dôvernej povahy informácií, ktoré sa majú uverejnit. 105 Za týchto podmienok by bol zrusovací rozsudok zjavne zbavený potrebného úcinku, ak by bol tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia zamietnutý a ak by mohla Komisia okamzite uverejnit sporné informácie bez toho, aby pockala na tento rozsudok. V dôsledku tohto uverejnenia by tieto informácie nezvratným spôsobom stratili ochranu poskytovanú profesijným tajomstvom, a tým by zamietnutie návrhu na nariadenie predbezného opatrenia de facto prejudikovalo budúce rozhodnutie vo veci samej týkajúce sa návrhu na zrusenie napadnutého rozsudku a sporného rozhodnutia. 106 Tvrdenia vznesené Komisiou neumoznujú dospiet k záveru, ze záujem Komisie na zamietnutí návrhu na nariadenie predbezného opatrenia má prednost pred záujmom odvolatelky na dosiahnutí odkladu, o ktorý ziada. 107 V rozpore s tým, co zrejme tvrdí Komisia, totiz posúdenie obsiahnuté v bodoch 46 az 70 tohto uznesenia umoznuje dospiet k záveru, ze v tomto prípade je fumus boni iuris dostatocný na odôvodnenie priznania navrhovaných predbezných opatrení, pricom toto posúdenie nemôze byt spochybnené v rámci zvázenia záujmov, najmä ak dalsie jeho aspekty svedcia v prospech odvolatelky. 108 To platí v prejednávanej veci. Pokial totiz ide o záujem Komisie, je vhodné skonstatovat, ze záujem verejnosti na co najrýchlejsom oboznámení sa s dôvodmi konania Komisie uz bol naplnený uverejnením nedôvernej verzie rozhodnutia PVP v roku 2007. Kedze od toho casu nebolo spochybnené, ze táto verzia splna poziadavky clánku 30 nariadenia c. 1/2003, treba predpokladat, ze obsahuje aspon vsetky podstatné casti odôvodnenia na podporu tohto rozhodnutia. Tento záujem by bol istotne v plnom rozsahu uspokojený v prípade zamietnutia odvolania Súdnym dvorom, pretoze to by umoznilo uverejnenie podrobnejsej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP zamýslané Komisiou. Nemozno vsak predpokladat, ze tento záujem mozno uspokojit este pred vyhlásením tohto rozsudku, ktorým sa zamieta odvolanie, bez toho, aby doslo k spochybneniu protichodného záujmu odvolatelky. 109 Pokial ide o záujem hospodárskych subjektov poznat, za aké konanie môzu byt stíhaní, je potrebné uviest, ze aj ked je v tomto smere prax Komisie uzitocná, práve samotná Komisia v tejto veci sa zrejme domnieva, ze hospodárske subjekty sa môzu len vo velmi obmedzenej miere opierat o rozhodnutia prijaté Komisiou, aby prispôsobili svoje konanie. Preto starost Komisie, aby sa tieto subjekty oboznámili s dôvodmi rozhodnutia, na ktoré sa môzu spoliehat len v obmedzenej miere, nemôze byt dostatocná na obetovanie protichodného záujmu odvolatelky v tomto prípade. To tým skôr, ze za omeskanie uverejnenia sporných informácií je zväcsa zodpovedná Komisia, ktorá dokonca tvrdí, ze cas, ktorý uplynul od prvého uverejnenia nedôvernej verzie rozhodnutia PVP v roku 2007, venovala podrobnému skúmania tvrdení dotknutých strán, podla ktorých niektoré casti odôvodnenia tohto rozhodnutia predstavujú obchodné tajomstvo. 110 Nakoniec, pokial ide o záujem osôb poskodených protiprávnym konaním poznat jeho podrobnosti, aby mohli v prípade potreby uplatnit svoje práva proti podnikom, ktoré sa zúcastnili na protiprávnom konaní, je nutné skonstatovat, ze aj ked odôvodnenie rozhodnutia konstatujúceho protiprávne konanie môze byt pre tieto osoby pri ich zalobách o náhradu skody uzitocné, nadalej platí, ze nemozno predpokladat, ze tieto zaloby sa môzu zakladat výlucne na dôkazoch vyplývajúcich z uvedeného odôvodnenia. 111 Ostatne v takýchto prípadoch uz Súdny dvor rozhodol, ze okolnost, ze zamietnutie prístupu k dokumentom, vrátane dokumentov predlozených orgánu na ochranu hospodárskej sútaze v rámci vnútrostátneho programu zhovievavosti môze zabránit podávaniu uvedených zalôb, vyzaduje, aby toto odmietnutie vychádzalo z naliehavých dôvodov, ktoré sa týkajú ochrany uvádzaného záujmu a ktoré sa vztahujú na kazdý dokument, ktorého sprístupnenie sa odmieta. Samotná existencia nebezpecenstva, ze sprístupnenie dokumentu konkrétne poskodí verejný záujem týkajúci sa úcinnosti vnútrostátneho programu zhovievavosti, totiz môze odôvodnit nesprístupnenie tohto dokumentu (pozri v tomto zmysle rozsudok Donau Chemie a i., [117]C-536/11, [118]EU:C:2013:366, body [119]47 a [120]48). 112 V dôsledku toho záujem poskodených osôb, ktoré môzu zalozit svoje nároky len na dokumentoch predlozených Komisii, môze byt rýchlejsie naplnený v rámci ziadosti o prístup k dokumentom, ako v ocakávaní uverejnenia odôvodnenia rozhodnutia konstatujúceho protiprávne konanie. 113 Aj ked Komisia vytýka odvolatelke, ze neuviedla, ci a do akej miery sú premlcacie lehoty prerusené pri prípadných regresných zalobách iných úcastníkov kartelu, je nutné skonstatovat, ze samotná Komisia nepredlozila ziaden dôkaz, umoznujúci posúdit, do akej miery moznost údajne poskodených osôb uplatnit ich práva v zalobách o náhradu skody závisí od uverejnenia sporných informácií uskutocneného este pred vyhlásením rozsudku vo veci samej, konkrétne, nepredkladá ziadne údaje, pokial ide o premlcanie uvedených zalôb. 114 Nakoniec priznanie navrhovaných predbezných opatrení by malo za následok len zachovanie status quo, ktorý existoval uz niekolko rokov, na obmedzenú dobu (pozri analogicky uznesenie predsedu Súdneho dvora Radio Telefis Eireann a i./Komisia, [121]76/89 R, 77/89 R a 91/89 R, [122]EU:C:1989:192, bod [123]15). 115 V dôsledku toho je potrebné dospiet k záveru, ze zvázenie záujmov sa priklána v prospech nariadenia navrhovaných predbezných opatrení. 116 Za týchto podmienok je vhodné odlozit výkon sporného rozhodnutia a nariadit Komisii, aby sa az do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skoncí konanie o odvolaní vo veci C-162/15 P, zdrzala uverejnenia nedôvernej verzie rozhodnutia PVP, ktorá je podrobnejsia, pokial ide o odvolatelku, ako nedôverná verzia tohto rozhodnutia uverejnená v roku 2007. Z týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora nariadil: 1. Nariaduje sa odklad výkonu rozhodnutia K(2012) 3534 v konecnom znení z 24. mája 2012, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie spolocnosti Evonik Degussa GmbH podla clánku 8 rozhodnutia predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (vec COMP/38.620 - Peroxid vodíka a perboritanu), az do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skoncí konanie o odvolaní vo veci C-162/15 P. 2. Európskej komisii sa nariaduje zdrzat sa az do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skoncí konanie o odvolaní vo veci C-162/15 P, uverejnenia nedôvernej verzie rozhodnutia K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, Eka Chemicals AB, Degussa AG, Edison SpA, FMC Corporation, FMC Foret SA, Kemira OYJ, L'Air Liquide SA, Chemoxal SA, Snia SpA, Caffaro Srl, Solvay SA/NV, Solvay Solexis SpA, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema SA (vec COMP/38.620 - Peroxid vodíka a perboritanu), ktorá je podrobnejsia, pokial ide o Evonik Degussa GmbH, ako nedôverná verzia tohto rozhodnutia uverejnená v roku 2007. 3. O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej. Podpisy __________________________________________________________________ ( [124]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXIW1z7H/L89943-6715TMP.html#t-ECR_62015CO0162_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A51&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A51&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:353:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:045:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:275:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A604&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A604&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A93&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A93&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A93&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A21&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A267&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A267&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2418&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2418&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2418&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2418&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2418&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2418&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A267&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A267&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A267&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A267&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2418&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2418&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2418&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:145:TOC 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1950:298:TOC 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A604&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A604&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A604&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point209 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point211 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:256:TOC 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A882&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A882&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A882&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A21&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A21&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A21&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A558&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A257&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A257&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A257&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A385&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A385&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A385&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point142 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A308&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A308&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A308&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A192&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A192&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A192&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 124. file:///tmp/lynxXXXXIW1z7H/L89943-6715TMP.html#c-ECR_62015CO0162_SK_01-E0001