ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora) zo 14. septembra 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Kartely - Svetový trh s katódovými trubicami pre televízory a pocítacové obrazovky - Dohody a zosúladené postupy v oblasti cien, rozdelenia trhov a zákazníkov a obmedzenia výroby - Právo na obhajobu - Zaslanie oznámenia o výhradách len materským spolocnostiam spolocného podniku, a nie tomuto podniku - Pokuta - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 - Bod 13 - Urcenie hodnoty predaja, s ktorým porusenie súvisí - Predaje predmetného tovaru v rámci skupiny mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) - Zohladnenie predajov konecných výrobkov zahrnajúcich predmetný výrobok, dosiahnutých v EHP - Rovnost zaobchádzania" V spojených veciach C-588/15 P a C-622/15 P, ktorých predmetom sú odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 12. a 19. novembra 2015, LG Electronics Inc., so sídlom v Soule (Juzná Kórea), v zastúpení: G. van Gerven a T. Franchoo, advocaten, Koninklijke Philips Electronics NV, so sídlom v Eindhovene (Holandsko), v zastúpení: E. Pijnacker Hordijk, J. K. de Pree a S. Molin, advocaten, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: A. Biolan, V. Bottka a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (ôsma komora), v zlození: predseda ôsmej komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia J. Malenovský a M. Safjan, generálny advokát: M. Szpunar, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 18. mája 2017, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním vo veci C-588/15 P LG Electronics Inc. (dalej len "LGE") ziada zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 9. septembra 2015, LG Electronics/Komisia (T-91/13, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok I, [2]EU:T:2015:609), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie C(2012) 8839 final z 5. decembra 2012 týkajúceho sa konania podla clánku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/39.437 - Katódové trubice pre televízory a pocítacové obrazovky) (dalej len "sporné rozhodnutie"), v rozsahu, v akom sa jej týka, a subsidiárne znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená týmto rozhodnutím. 2 Svojím odvolaním vo veci C-622/15 P, Koninklijke Philips Electronics NV (dalej len "Philips") ziada zrusenie rozsudku Vseobecného súdu z 9. septembra 2015, Philips/Komisia (T-92/13, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok II, [3]EU:T:2015:605), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a subsidiárne znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená týmto rozhodnutím. Okolnosti predchádzajúce sporu 3 Z bodu 9 napadnutého rozsudku I a z bodu 10 napadnutého rozsudku II (dalej spolu len "napadnuté rozsudky") vyplýva, ze sporným rozhodnutím Európska komisia konstatovala, ze hlavní svetoví výrobcovia katódových trubíc ("cathod ray tubes", dalej len "CRT") porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([4]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, dalej len "dohoda o EHP") úcastou na dvoch oddelených poruseniach, z ktorých kazdé predstavuje jediné a nepretrzité porusenie. Tieto porusenia sa týkali na jednej strane trhu farebných katódových trubíc pre pocítacové obrazovky ("colour display tubes", dalej len "CDT") a na druhej strane trhu farebných katódových trubíc pre televízory ("colour picture tubes", dalej len "CPT"). 4 Ako to uviedol Vseobecný súd v bode 2 napadnutého rozsudku I, ako aj napadnutého rozsudku II, CRT sú vákuové sklenené obaly obsahujúce elektrónovú trysku a fluorescencnú obrazovku, ktoré sú zvycajne vybavené interným alebo externým zariadením slúziacim na urýchlovanie a vychylovanie elektrónov. Pri dotyku elektrónov vychádzajúcich z elektrónovej trysky s fluorescencnou obrazovkou sa vytvára svetlo a na obrazovke vzniká obraz. CDT a CPT boli jediné dva typy CRT existujúce v case vzniku skutkových okolností dotknutých sporným rozhodnutím. 5 Z bodu 1 napadnutého rozsudku I vyplýva, ze LGE je dodávatelom elektronických zariadení sirokej verejnosti, dodávatelom prístrojov pre mobilnú komunikáciu a domácich spotrebicov. LGE a jej dcérska spolocnost, ktorú LGE vlastní v celom rozsahu, LG Electronics Wales Ltd (Spojené královstvo), vyrábali a predávali CRT az do 1. júla 2001. 6 Okrem toho z bodu 1 napadnutého rozsudku I vyplýva, ze Philips je materskou spolocnostou skupiny Philips specializujúcej sa na elektronické výrobky a najmä na lekárske prístroje, systémy osvetlenia a elektroniku pre sirokú verejnost. Az do 1. júla 2001 táto skupina vyrábala najmä CRT. 7 V bode 3 napadnutých rozsudkov Vseobecný súd uviedol, ze od 1. júla 2001 LGE a Philips zlúcili svoje celosvetové cinnosti v oblasti CRT v rámci spolocného podniku, skupiny LPD, na cele ktorej stál LG Philips Displays Holding BV. LGE a Philips previedli vsetky svoje cinnosti v oblasti CRT do spolocného podniku. 8 Z bodu 15 napadnutého rozsudku I a bodu 16 napadnutého rozsudku II vyplýva, ze v spornom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze LGE, ako aj jej dcérske spolocnosti na strane jednej a dcérske spolocnosti Philips na druhej strane, sa zúcastnili na karteloch týkajúcich sa CDT a CPT az do prevodu cinností CRT na skupinu LPD 1. júla 2001. V dôsledku toho boli LGE a Philips povazované za zodpovedné za porusenie, ku ktorému doslo v súvislosti s CDT od 24. októbra 1996 v prípade LGE a od 29. júna 1997 v prípade Philips, do 30. júna 2001 v oboch prípadoch, ako aj za porusenie, ku ktorému doslo v súvislosti s CPT od 3. decembra 1997 v prípade LGE a od 29. januára 1997 v prípade Philips, do 30. júna 2001 v oboch prípadoch. Okrem toho sa Komisia domnievala, ze odvolatelky ako materské spolocnosti by mali byt tiez povazované za spolocne a nerozdielne zodpovedné za úcast skupiny LPD na karteloch týkajúcich sa CDT a CPT pocas obdobia od 1. júla 2001 do 30. januára 2006. 9 Komisia v clánku 1 ods. 1 písm. c) a d) sporného rozhodnutia konstatovala, ze pokial ide o kartel týkajúci sa CDT, Philips sa na nom zúcastnila od 28. januára 1997 do 30. januára 2006 a LGE od 24. októbra 1996 do 30. januára 2006. Komisia v clánku 1 ods. 2 písm. f) a g) tohto rozhodnutia tiez konstatovala, ze pokial ide o kartel týkajúci sa CPT, Philips sa na nom zúcastnila od 21. septembra 1999 do 30. januára 2006 a LGE od 3. decembra 1997 do 30. januára 2006. 10 Pokial ide o porusenie týkajúce sa CDT, Komisia v clánku 2 ods. 1 písm. c) az e) sporného rozhodnutia ulozila spolocnosti Philips pokutu vo výske 73185000 eur, spolocnosti LGE pokutu vo výske 116536000 eur a pokutu vo výske 69048000 eur obom týmto spolocnostiam, zodpovedným spolocne a nerozdielne. Pokial ide o porusenie týkajúce sa CPT, Komisia v clánku 2 ods. 2 písm. c) az e) tohto rozhodnutia ulozila Philips pokutu vo výske 240171000 eur, LGE vo výske 179061000 eur a pokutu vo výske 322892000 eur obom týmto spolocnostiam, zodpovedným spolocne a nerozdielne. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnuté rozsudky 11 Zalobou dorucenou do kancelárie Vseobecného súdu 14. a 15. februára 2013 LGE a Philips podali návrh na zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka kazdej z nich, a subsidiárne na znízenie výsky pokút, ktoré im boli ulozené týmto rozhodnutím. 12 Na podporu svojich návrhov na zrusenie sporného rozhodnutia LGE pred Vseobecným súdom uvádzala sedem zalobných dôvodov, medzi nimi najmä: - prvý zalobný dôvod zalozený na porusení práva na obhajobu v rozsahu, v akom skupina LPD bola vylúcená z konania; - piaty zalobný dôvod rozdelený do dvoch castí, zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ, clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([5]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), zásady osobnej zodpovednosti a práva na obhajobu, ako aj zjavne nesprávnom posúdení v tom, ze zahrnutím medzi predaje zohladnené na úcely výpoctu výsky pokuty predajov CRT zamontovaných v rámci tej istej skupiny do konecného výrobku, televízora alebo obrazovky pocítaca a následne predaných zákazníkom v Európskom hospodárskom priestore (EHP) (dalej len "priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov"), Komisia zohladnila na úcel výpoctu pokuty ulozenej LGE priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov, ktoré dosiahla spolocnost Philips, a - siesty zalobný dôvod rozdelený do troch castí, zalozený na porusení clánku 296 ZFEÚ, zjavne nesprávnom posúdení, ako aj porusení zásad rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných v rozsahu, v akom Komisia nepreukázala existenciu hospodárskej jednotky patriacej k Samsung SDI Co. (dalej len "Samsung"), dalsiemu úcastníkovi kartelov, ktorých sa týkalo sporné rozhodnutie, a Samsung Electronics Co. Ltd (dalej len "SEC"), a v dôsledku toho na úcely výpoctu pokuty ulozenej Samsung nezobrala do úvahy ako priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov, predaje televízorov a pocítacov so zamontovanými CRT, ktoré vyrobila Samsung, realizované v EHP zo strany SEC. 13 V bodoch 67 az 91 napadnutého rozsudku I Vseobecný súd analyzoval prvý zalobný dôvod a zamietol ho ako neúcinný a v kazdom prípade ako nedôvodný. Dve casti piateho zalobného dôvodu boli analyzované v bodoch 166 az 171 a 172 az 181 toho istého rozsudku a tiez boli zamietnuté. Nakoniec tri casti siesteho zalobného dôvodu boli analyzované v uvedenom poradí v bodoch 183 az 188, 189 a 190, ako aj v bodoch 191 az 193 napadnutého rozsudku I a vsetky boli zamietnuté. 14 Kedze Vseobecný súd zamietol tiez vsetky ostatné zalobné dôvody, ktoré uvádzala LGE na podporu svojich návrhov na zrusenie sporného rozhodnutia, ako aj jej návrhy na znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, zamietol zalobu LGE v celom jej rozsahu. 15 Philips pred Vseobecným súdom uvádzala na podporu svojich návrhov na zrusenie sporného rozhodnutia osem zalobných dôvodov, medzi nimi najmä: - druhý zalobný dôvod rozdelený na dve casti a zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ, clánku 53 dohody EHP, clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, práva na obhajobu, vrátane práva byt vypocutý, a zásady riadnej správy vecí verejných v rozsahu, v akom Komisia nepripísala skupine LPD zodpovednost za porusenia, ktoré jej boli vytýkané, - piaty zalobný dôvod rozdelený na tri casti a zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ, clánku 53 dohody EHP, clánku 23 nariadenia c. 1/2003, usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([6]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia k metóde stanovovania pokút") a zásady rovnosti zaobchádzania tým, ze Komisia zahrnula predaje dosiahnuté mimo EHP do obratu relevantného pre výpocet základnej sumy pokút a - ôsmy zalobný dôvod rozdelený na styri casti a zalozený najmä na porusení povinnosti odôvodnenia, zásady rovnosti zaobchádzania a zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj zjavne nesprávnom posúdení, kedze Komisia nepreukázala existenciu tej istej hospodárskej jednotky, pokial ide o Samsung a SEC, a v dôsledku toho nezobrala do úvahy na úcely urcenia výsky pokuty ulozenej Samsung predaje televízorov a pocítacov so zamontovanými CRT, ktoré vyrobil Samsung, realizované v EHP zo strany SEC. 16 Vseobecný súd analyzoval prvú cast druhého zalobného dôvodu v bodoch 74 az 89 napadnutého rozsudku II a zamietol ho. Druhá cast toho istého zalobného dôvodu bola analyzovaná v bodoch 90 az 99 toho istého rozsudku a tiez bola zamietnutá. 17 Tri casti piateho zalobného dôvodu boli analyzované v uvedenom poradí v bodoch 144 a 145, 146 az 180, ako aj v bodoch 181 az 188 napadnutého rozsudku II a vsetky boli zamietnuté. 18 Nakoniec Vseobecný súd preskúmal styri casti ôsmeho zalobného dôvodu v uvedenom poradí v bodoch 224 az 226, 227 az 234, 235 az 238 a 239 az 252 napadnutého rozsudku II a vsetky zamietol. 19 Kedze Vseobecný súd zamietol tiez vsetky ostatné zalobné dôvody, ktoré uvádzala Philips na podporu svojich návrhov na zrusenie sporného rozhodnutia, ako aj jej návrhy na znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, zamietol zalobu Philips v celom jej rozsahu. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 20 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 7. februára 2017 boli veci C-588/15 P az C-622/15 P spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. 21 LGE navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok I, - zrusil v celom rozsahu alebo ciastocne clánok 1 ods. 1 písm. d) a clánok 1 ods. 2 písm. g), ako aj clánok 2 ods. 1 písm. d) a e) a clánok 2 ods. 2 písm. d) a e) sporného rozhodnutia, - znízil pokuty, ktoré jej boli ulozené v clánku 2 ods. 1 písm. d) a e) a clánku 2 ods. 2 písm. d) a e) tohto rozhodnutia, a - zaviazal Komisiu na náhradu trov odvolacieho, ako aj prvostupnového konania. 22 Philips navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok II, - zrusil v celom rozsahu alebo ciastocne clánok 1 ods. 1 písm. c) a clánok 1 ods. 2 písm. f), ako aj clánok 2 ods. 1 písm. c) a e) a clánok 2 ods. 2 písm. c) a e) sporného rozhodnutia, - znízil pokuty, ktoré jej boli ulozené v clánku 2 ods. 1 písm. c) a e) a clánku 2 ods. 2 písm. c) a e) tohto rozhodnutia, a - zaviazal Komisiu na náhradu trov odvolacieho, ako aj prvostupnového konania. 23 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolania a - ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. O odvolaniach 24 Na podporu svojho odvolania LGE uvádza styri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je zalozený na porusení jej práva na obhajobu, druhý na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, kedze ten mylne zohladnil priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov, ktoré dosiahli nezávisle LGE a Philips, hoci islo o nezávislé podniky skupiny LPD, tretí na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd tým, ze zohladnil priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov, ktoré dosiahla Philips, hoci tento podnik je nezávislý od LGE, a stvrtý, zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. 25 Philips na podporu svojho odvolania uvádza tri odvolacie dôvody. Prvý je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o zohladnenie priamych predajov EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov pre výpocet základnej sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená. Tento dôvod zodpovedá druhému a tretiemu odvolaciemu dôvodu LGE. Druhý odvolací dôvod Philips je v podstate zalozený na porusení jej práva na obhajobu a zodpovedá prvému odvolaciemu dôvodu LGE. Nakoniec tretí odvolací dôvod Philips je zalozený na nesprávnom právnom posúdení a porusení povinnosti odôvodnenia, kedze Vseobecný súd potvrdil rozhodnutie Komisie nezohladnit na úcely výpoctu základnej sumy pokuty ulozenej Samsung priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov, ktoré dosiahla SEC za sprostredkovania Samsung, a na opomenutí rozhodnút. Tento odvolací dôvod v podstate zodpovedá stvrtému odvolaciemu dôvodu LGE. O prvom odvolacom dôvode LGE a druhom odvolacom dôvode Philips zalozenom na porusení práva na obhajobu Argumentácia úcastníkov konania 26 LGE a Philips tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze Komisia neporusila ich právo na obhajobu a nedopustila sa ziadnej procesnej chyby, ked rozhodla nezaslat oznámenie o výhradách skupine LPD. 27 LGE po prvé napáda zamietnutie v bode 83 napadnutého rozsudku I, prvého zalobného dôvodu ako neúcinného. Tvrdí, ze dôvody uvedené v bodoch 73 az 82 tohto rozsudku sa zaoberajú odlisnou otázkou, ktorá nebola vznesená pred Vseobecným súdom, a tou je, ci sa Komisia dopustila pochybenia tým, ze povazovala LGE za zodpovednú za porusenie. Podla nej záver, podla ktorého Komisia mohla pripísat zodpovednost spolocnosti LGE, nespôsobuje neúcinnost jej zalobného dôvodu zalozeného na porusení práva na obhajobu. 28 LGE vytýka Vseobecnému súdu, ze priznal Komisii absolútnu diskrecnú právomoc pri rozhodovaní, ci oznámenie o výhradách malo byt zaslané materskej spolocnosti alebo dcérskej spolocnosti, hoci za urcitých okolností, ako sú okolnosti prejednávanej veci, je výkon tejto právomoci posúdenia obmedzený dodrziavaním práva na obhajobu. Z rozsudku z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins ([7]C-286/11 P, [8]EU:C:2013:29, bod [9]39) vyplýva, ze ak dcérska spolocnost predlozí dôkazy svedciace v jej prospech z jej zdrojov alebo rozhovorov so zamestnancami, materská spolocnost má automaticky prospech z týchto dôkazov. Preto schopnost materskej spolocnosti vykonávat svoje právo na obhajobu závisí od zahrnutia jej dcérskej spolocnosti do konania. 29 LGE s poukázaním na rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia ([10]C-109/10 P, [11]EU:C:2011:686, bod [12]62) uvádza, ze nemozno vylúcit, ze ak by Komisia zaslala oznámenie o výhradách skupine LPD, táto by mohla poskytnút dôkazy svedciace v jej prospech. 30 Prax spocívajúca v obracaní sa tak na dcérsku spolocnost, ako aj na materskú spolocnost, vyplýva okrem toho z prírucky postupov Komisie v oblasti uplatnenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ. Skutocnost, ze Komisia zaslala dotazníky skupine LPD, nie je relevantná, lebo dotazníky ako zdroj dôkazov svedciacich v jej prospech nie sú rovnocenné oznámeniu o výhradách. Zalovaný musí poznat výhrady, aby mohol plne vykonávat svoje právo na obhajobu. 31 Po druhé LGE kritizuje dôvody napadnutého rozsudku I, ktoré viedli Vseobecný súd k subsidiárnemu zamietnutiu prvého zalobného dôvodu ako nedôvodného. 32 Podla spolocnosti LGE skutocnost, ze mohla predlozit pripomienky k dôkazom zohladneným Komisiou, a skutocnost, ze Komisia získala informácie od skupiny LPD, neboli dostatocné na zabezpecenie dodrzania práva na obhajobu. Okrem toho LGE kritizuje konstatovanie Vseobecného súdu v bode 86 napadnutého rozsudku I, podla ktorého bola povinná dbat na riadne uchovávanie dokumentov, ktoré by umoznovali spätne vyhladat informácie o cinnosti spolocného podniku v jej úctovných záznamoch a archívoch. LGE zastáva názor, ze táto povinnost sa týka len prípadov, ked materská spolocnost prevedie dcérsku spolocnost na tretiu osobu a môze takto úcinne zabezpecit kontinuitu prístupu k dokumentom na základe zmluvného vztahu. LGE vysvetluje, ze v danom prípade stratila kontrolu nad svojou dcérskou spolocnostou z dôvodu jej konkurzu, pricom konkurzný správca jej nebol povinný poskytnút nepretrzitý prístup k dokumentom. 33 Philips nespochybnuje spôsobilost Komisie pripísat zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti, ktorá vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti. Tvrdí vsak, ze jej zodpovednost je "výlucne odvodená" od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti a v prípade neexistencie priameho pripísania skupiny LPD jej zodpovednost ako materskej spolocnosti "presahuje" zodpovednost dotknutej dcérskej spolocnosti. V rozsudku zo 17. septembra 2015, Total/Komisia ([13]C-597/13 P, [14]EU:C:2015:613, body [15]35 a [16]38), Súdny dvor rozhodol, ze v situácii, ked je zodpovednost materskej spolocnosti úplne odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti a nijaký iný faktor individuálne necharakterizuje správanie vytýkané materskej spolocnosti, zodpovednost tejto materskej spolocnosti nemôze íst nad rámec zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti. 34 Rovnako ako LGE, Philips uvádza, ze jej dcérska spolocnost uz nebola pocas správneho konania viac súcastou toho istého podniku, kedze od 30. januára 2006 bola podriadená kontrole správcu konkurznej podstaty. Philips tvrdí, ze z dôvodu, ze jej dcérska spolocnost nebola zahrnutá do správneho konania a predovsetkým nedostala oznámenie o výhradách, nemala ani prílezitost, ani povinnost bránit sa tvrdeniam Komisie. Okrem toho Philips vzhladom na konkurz jej dcérskej spolocnosti uvádza, ze bolo nemozné zabezpecit prístup k tejto dokumentácii na úcely disponovania s dôkazmi potrebnými pre svoju obhajobu. Len správca konkurznej podstaty skupiny LPD mal v drzbe dokumentáciu týkajúcu sa cinnosti tejto skupiny a mal prístup k relevantným zamestnancom. 35 Podla spolocnosti Philips mala Komisia zohladnit skutocnost, ze stratila kontrolu nad svojou dcérskou spolocnostou a nemala viac prístup k dokumentácii skupiny LPD. Philips tvrdí, ze ak by Komisia zahrnula skupinu LPD do správneho konania, bola by LPD schopná bránit sa a Philips by tiez bola schopná lepsie zabezpecit svoju obhajobu. Rozhodnutie Komisie vylúcit skupinu LPD zo správneho konania teda zbavilo spolocnost Philips plnej úcinnosti jej práva na obhajobu. 36 Komisia najmä zastáva názor, ze prvý odvolací dôvod LGE, ako aj druhý odvolací dôvod Philips sú neprípustné, kedze týmito odvolacími dôvodmi odvolatelky v skutocnosti spochybnujú posúdenie skutkového stavu Vseobecným súdom, tak ako je uvedené v bodoch 83 az 91 napadnutého rozsudku I, ako aj v bodoch 86, 97 a 98 napadnutého rozsudku II. V kazdom prípade Komisia zastáva názor, ze vyssie uvedené odvolacie dôvody odvolateliek nie sú dôvodné. 37 Podla Komisie, kedze to boli samotné odvolatelky, kto uvádzal, ze ich zodpovednost za sporné porusenie bola "odvodená", Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze odpovedal na toto tvrdenie. Judikatúra, ktorej sa dovolávajú odvolatelky, je irelevantná. Okolnosti prejednávanej veci sú velmi odlisné od okolností veci, ktorej sa týkal rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia ([17]C-109/10 P, [18]EU:C:2011:686). 38 Pokial ide o rozsudok z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins ([19]C-286/11 P, [20]EU:C:2013:29), Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd ho správne vylozil. V tejto súvislosti uvádza, ze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [21]C-444/11 P, neuverejnený, [22]EU:C:2013:464, bod [23]159, ako aj citovaná judikatúra), s cielom pripísat subjektu v rámci podniku zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustil tento podnik, Komisia nie je povinná povazovat za zodpovedných za toto porusenie ostatné subjekty toho istého podniku, ani obrátit sa na tieto subjekty. 39 Pokial ide o prírucku postupov Komisie v oblasti kartelov, Komisia spresnuje, ze táto nepredstavuje rozhodnutie, neobsahuje záväzné pokyny pre personál Komisie a postupy, ktoré sú tam stanovené, môzu byt prispôsobené okolnostiam kazdého prípadu. V dôsledku toho prípadná odchýlka od postupov, ktorými sa postupuje v konkrétnom konaní s týmto dokumentom, nepostacuje na preukázanie existencie nesprávneho právneho posúdenia. Posúdenie Súdnym dvorom 40 Z napadnutých rozsudkov vyplýva, ze skupina LPD, spolocná dcérska spolocnost odvolateliek, na cele ktorej bol podnik LG Philips Displays Holding BV, sa zúcastnovala na karteloch, ktoré sa týkali CDT a CPT od 1. júla 2001 do 30. januára 2006. K tomuto dátumu bol na LG Philips Displays Holding BV vyhlásený konkurz. Rovnako z napadnutých rozsudkov vyplýva, ze Komisia neadresovala skupine LPD ani oznámenie o výhradách, ani napadnuté rozhodnutia, a preto jej nepripísala zodpovednost za jej konanie, pricom dôvod zalozila na tom, ze uvedená skupina bola zapojená do konkurzného konania. 41 Svojím prvým a druhým odvolacím dôvodom LGE a Philips v uvedenom poradí uvádzajú, ze s cielom respektovat ich právo na obhajobu Komisia bola za okolností prejednávanej veci povinná adresovat oznámenie o výhradách tiez skupine LPD, ich spolocnej dcérskej spolocnosti, kedze tá bola tiez zapojená do kartelov týkajúcich sa CDT a CPT. 42 V tejto súvislosti treba na úvod poznamenat, ze svojimi dvomi odvolacími dôvodmi odvolatelky vycítajú Vseobecnému súdu nesprávne právne posúdenie a nespochybnujú posúdenie skutkového stavu, ktoré Vseobecný súd vykonal. Preto v rozpore s tým, co uvádza Komisia, tieto dva odvolacie dôvody nemozno bez dalsieho zamietnut ako neprípustné. 43 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora respektovanie práva na obhajobu v konaní pred Komisiou, ktorého predmetom je ulozenie pokuty podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia. Toto právo je upravené v clánku 41 ods. 2 písm. a) a b) Charty základných práv Európskej únie (rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, [24]C-110/10 P, [25]EU:C:2011:687, bod [26]48 a citovaná judikatúra). 44 Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 tak uvádza, ze pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a ukladá pokuta, Komisia poskytne osobám, ktorých sa konanie týka, moznost vyjadrit sa k výhradám, ktoré formulovala, a svoje rozhodnutia zalozí len na výhradách, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. 45 Z toho vyplýva, ako to poznamenal generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, ze oznámenie o výhradách má za ciel umoznit uplatnit právo na obhajobu zo strany kazdej právnickej osoby, ktorej sa týka správne konanie vo veci hospodárskej sútaze. 46 Naopak, ak Komisia nemá úmysel konstatovat voci urcitej spolocnosti porusenie, právo na obhajobu neukladá zaslat tejto spolocnosti oznámenie o výhradách. Zaslanie oznámenia o výhradách urcitej spolocnosti má za ciel zabezpecit dodrziavanie práv obhajoby tej istej spolocnosti, a nie tretej osoby, hoci by táto tretia osoba bola dotknutá tým istým správnym konaním. 47 V prejednávanej veci sa Komisia rozhodla konat len proti odvolatelkám, materským spolocnostiam skupiny LPD, a nie voci LPD, ktorá bola ich spolocnou dcérskou spolocnostou. 48 Judikatúra, na ktorú poukazujú odvolatelky, nemôze viest k inému záveru. 49 Na jednej strane nemozno stanovit ziadnu paralelu medzi okolnostami prejednávanej veci a okolnostami veci, ktorej sa týkal rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia ([27]C-109/10 P, [28]EU:C:2011:686). 50 Ako to poznamenal generálny advokát v bode 66 svojich návrhov, táto judikatúra sa týka prístupu k dôkazom na obhajobu, ktoré sa nachádzajú v spise Komisie. V prejednávaných veciach odvolatelky nespochybnovali, ze majú prístup k celému spisu Komisie, vrátane dôkazov, ktoré Komisia získala od skupiny LPD v nadväznosti na ziadosti o informácie a inspekciu v jej priestoroch. 51 Na druhej strane konstatovania, ktoré uviedol Súdny dvor v bode 39 rozsudku z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins ([29]C-286/11 P, [30]EU:C:2013:29), nemôzu viest k odlisnému záveru. Tento rozsudok sa týka prípadu, ked Komisia viedla konanie zároven voci materskej spolocnosti a jej dcérskej spolocnosti za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a ked obe dotknuté spolocnosti napádali rozhodnutie Komisie. 52 Vyssie uvedené úvahy postacujú na to, aby sa odpovedalo tiez na argument spolocnosti Philips zhrnutý v bode 33 tohto rozsudku a zalozený na rozsudku zo 17. septembra 2015, Total/Komisia ([31]C-597/13 P, [32]EU:C:2015:613), kedze sa tiez týka prípadu, ked tak materská spolocnost, ako aj jej dcérska spolocnost boli predmetom konania za ich úcast na porusení pravidiel hospodárskej sútaze. 53 Za týchto okolností dodatocné tvrdenia odvolateliek, ktoré smerujú k spochybneniu dôvodov uvádzaných Vseobecným súdom v napadnutých rozsudkoch pre odôvodnenie tohto zamietnutia a na preukázanie údajnej nedostatocnosti uvedených dôvodov, treba vyhlásit za neúcinné, kedze ako to v podstate uviedol generálny advokát v bode 70 svojich návrhov, tieto tvrdenia, za predpokladu, ze sú dôvodné, nemôzu viest k zruseniu napadnutých rozsudkov. 54 Preto treba zamietnut prvý odvolací dôvod LGE a druhý odvolací dôvod Philips. O druhom a tretom odvolacom dôvode LGE, ako aj o prvom odvolacom dôvode Philips zalozených na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, pokial ide o zohladnenie priamych predajov EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov zo strany Komisie na úcely výpoctu výsky pokuty Argumentácia úcastníkov konania 55 Druhým odvolacím dôvodom LGE a prvým odvolacím dôvodom Philips tieto spolocnosti uvádzajú, ze Vseobecný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia prijal záver, ze priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov, ktoré nezávisle dosiahli LGE a Philips, mozno pripísat skupine LPD z jediného dôvodu, ze táto patrila k tej istej hospodárskej jednotke ako jej materské spolocnosti. 56 Odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze ignoroval formulácie rozsudku z 26. septembra 2013, EI du Pont de Nemours/Komisia ([33]C-172/12 P, neuverejnený, [34]EU:C:2013:601, bod [35]47). Z tejto judikatúry vyvodzujú, ze záver, podla ktorého spolocný podnik a akcionári, ktorí ho kontrolujú, vytvárajú jediný podnik, má za jediný ciel pripísat uvedeným akcionárom solidárnu zodpovednost za porusujúce správanie spolocného podniku. V dôsledku toho podla nich s LGE, Philips a skupinou LPD bolo potrebné na iné úcely nez zodpovednost materských spolocností zaobchádzat ako s nezávislým podnikom. Takýto prístup je navyse v súlade s rozsudkom z 9. júla 2015, InnoLux/Komisia ([36]C-231/14 P, [37]EU:C:2015:451, body [38]56 a [39]57). Analýza na základe tejto judikatúry mala Vseobecný súd doviest k záveru, ze LGE, Philips a skupina LPD nepredstavujú podnik integrovaný vertikálne, takze predaje medzi nimi sa nemali povazovat za vykonané v rámci tej istej skupiny. 57 Philips v tejto súvislosti zdôraznuje, ze kedze spolocný podnik trvalo vykonával vsetky funkcie samostatnej hospodárskej jednotky, skupinu LPD treba povazovat za samostatnú hospodársku jednotku na trhu a v dôsledku toho za podnik odlisný od jej materských spolocností. Ak by sa takýto spolocný podnik povazoval za súcast toho istého podniku ako jeho dve materské spolocnosti, clánok 101 ZFEÚ by na dohody medzi ním a jeho materskými spolocnostami nebol uplatnitelný, co by odporovalo nariadeniu Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ("nariadenie ES o fúziách") ([40]Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40), ako aj oznámeniu Komisie o obmedzeniach, ktoré s koncentráciami priamo súvisia a sú nevyhnutné ([41]Ú. v. EÚ C 56, 2005, s. 24). 58 Philips z vyssie uvedeného vyvodzuje, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil kvalifikáciu predajov CRT spadajúcich do kartelu, ktoré realizovala skupina LPD pre Philips alebo pre LGE ako "predaje v rámci skupiny". Pre výpocet výsky pokuty Komisia zohladnila iba prvé predaje spracovaných výrobkov v EHP, pokial ide o predaje CRT v EHP vykonané prostredníctvom spracovaných výrobkov, ktoré zodpovedali CRT zamontovaným v rámci tej istej skupiny do konecného výrobku. 59 LGE vytýka Vseobecnému súdu, ze opomenul zohladnit skutocnost, ze priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov neboli predaje CRT spadajúcich do kartelu, ale predaje spracovaných výrobkov, teda predaje televízorov a pocítacových obrazoviek. Podla LGE Vseobecný súd v bode 167 napadnutého rozsudku I mylne odkázal na "CRT predané skupinou LPD kazdej z materských spolocností". LGE uvádza, ze priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov sú predajmi spracovaných výrobkov na výstupe, ktoré vykonali LGE a Philips, a nemozno ich pripisovat skupine LPD. Zastáva názor, ze hoci by sa mohla povazovat za zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila skupina LPD, s LPD treba zaobchádzat ako s odlisným podnikom. 60 Svojím tretím odvolacím dôvodom LGE uvádza, ze Vseobecný súd porusil zásadu individualizácie trestov a sankcií, ked v bode 171 napadnutého rozsudku I potvrdil rozhodnutie Komisie zahrnút pod spolocnú a nerozdielnu zodpovednost LGE priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov, dosiahnuté skupinou LPD, hoci tieto predaje boli vykonané prostredníctvom Philips. LGE v tomto kontexte uvádza, ze ak by sa aj pripustilo, ze predaje medzi skupinou LPD a Philips predstavujú predaje v rámci skupiny, majú túto povahu len medzi skupinou LPD a Philips. Dokonca za predpokladu, ze by existovala vertikálna integrácia medzi skupinou LPD a Philips, LGE nebola súcastou tohto vertikálne integrovaného podniku. V dôsledku toho mal podla LGE Vseobecný súd zrusit sporné rozhodnutie prinajmensom v rozsahu, v akom ju urcilo za zodpovednú za pokutu, kedze táto bola vypocítaná na základe priamych predajov EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov skupiny LPD, vykonaných prostredníctvom Philips. 61 V tejto súvislosti LGE opakuje argumentáciu uvádzanú na podporu svojho druhého odvolacieho dôvodu a dodáva, ze podla nej Vseobecný súd porusil zásadu individualizácie trestov a sankcií, ktorú Súdny dvor uznal vo svojom rozsudku z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i. ([42]C-231/11 P az C-233/11 P, [43]EU:C:2014:256, bod [44]91). Priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov boli zohladnené s cielom premietnutia celkovej závaznosti porusenia. LGE nebola zodpovedná za závaznost, ktorá sa premietla takýmito predajmi, ktoré vykonal Philips. LGE teda bola ulozená pokuta, ktorá neodráza správne závaznost porusenia, ktoré je jej vytýkané. V tomto kontexte LGE predkladá císelné údaje o objeme priamych predajov EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov, ktoré vykonala skupina LPD prostredníctvom jej samej a prostredníctvom Philips, aby preukázala, ze objem predajov dosiahnutý prostredníctvom Philips bol 26-krát významnejsí. 62 Komisia odpovedá, ze druhý a tretí odvolací dôvod LGE, ako aj prvý odvolací dôvod Philips sú zalozené na mylnom predpoklade, podla ktorého existencia hospodárskej jednotky medzi skupinou LPD a jej materskými spolocnostami je relevantná len na pripísanie zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila skupina LPD, uvedeným materským spolocnostiam. Touto argumentáciou chcú odvolatelky spochybnit posúdenie skutkového stavu Vseobecným súdom bez toho, aby sa akokolvek dovolávali skreslenia dôkazov. V dôsledku toho sú podla Komisie tieto odvolacie dôvody neprípustné. 63 V kazdom prípade Komisia zastáva názor, ze uvedené odvolacie dôvody sa musia zamietnut ako nedôvodné, pretoze sú zalozené na nesprávnom výklade bodu 47 rozsudku z 26. septembra 2013, EI du Pont de Nemours/Komisia ([45]C-172/12 P, neuverejnený, [46]EU:C:2013:601). Okrem toho metóda výpoctu pokuty, ktorá sa pouzila v spornom rozhodnutí, je v súlade s doktrínou judikatúry Súdneho dvora v tejto oblasti. 64 Pokial ide konkrétne o tretí odvolací dôvod LGE, Komisia poznamenáva, ze pripísanie zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost jej materskej spolocnosti, neporusuje zásadu individualizácie trestov a sankcií, kedze materská spolocnost a dcérska spolocnost sú súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria jediný podnik. Posúdenie závaznosti porusenia na základe hodnoty predajov dosiahnutých v priamej alebo nepriamej súvislosti s porusením zohladnuje predaje celého dotknutého podniku, ktorý sa v danom prípade skladá tak z materských spolocností, a to LGE a Philips, ako aj z dcérskej spolocnosti, a to skupiny LPD. Posúdenie Súdnym dvorom 65 Druhý a tretí odvolací dôvod LGE, ako aj prvý odvolací dôvod Philips treba skúmat spolocne, kedze sa v podstate týkajú tej istej otázky súvisiacej so zohladnením priamych predajov EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov vykonaných skupinou LPD na úcely výpoctu pokuty. 66 V tejto súvislosti treba na úvod poznamenat, ze ako to odvolatelky spresnili v ich replikách, svojimi odvolacími dôvodmi Vseobecnému súdu v podstate vytýkajú, ze sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri analýze zákonnosti zohladnenia vyssie uvedených predajov na úcely výpoctu sumy pokuty. Uvedené odvolacie dôvody teda nemajú za úcel spochybnit posúdenie skutkového stavu Vseobecným súdom, a sú preto prípustné. 67 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze hoci clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ponecháva Komisii mieru volnej úvahy, pokial ide o urcenie výsky pokuty, obmedzuje jej výkon tým, ze zavádza objektívne kritériá, ktoré Komisia musí dodrziavat. Pokuta, ktorá môze byt podniku ulozená, tak má na jednej strane vycíslitelnú a absolútnu hornú hranicu, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno danému podniku ulozit, je vopred urcitelná. Na druhej strane výkon tejto právomoci volnej úvahy je obmedzený aj pravidlami, ktoré si Komisia sama vytýcila najmä v usmerneniach k metóde stanovovania pokút (rozsudok z 9. júla 2015, InnoLux/Komisia, [47]C-231/14 P, [48]EU:C:2015:451, bod [49]48 a citovaná judikatúra). 68 V spornom rozhodnutí Komisia uplatnila usmernenia k metóde stanovovania pokút. V zmysle bodu 13 uvedených usmernení "pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP". V bode 6 týchto usmernení sa spresnuje, ze "kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením a trvaním [porusenia] sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení". 69 Hoci pojem "hodnota predaja" uvedený v bode 13 usmernení k metóde stanovovania výsky pokút nemozno rozsírit tak, aby zahrnal aj predaj uskutocnený predmetným podnikom, ktorý nepatrí do rozsahu pôsobnosti vytýkaného kartelu, bolo by v rozpore s cielom sledovaným clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, keby vertikálne integrovaní úcastníci kartelu mohli iba z dôvodu, ze zabudovali výrobky, ktoré sú predmetom porusenia, do hotových výrobkov mimo územia EHP, z vypocítania pokuty vylúcit cast hodnoty predaja týchto hotových výrobkov uskutocneného v EHP, ktorá môze zodpovedat hodnote výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia (rozsudok z 9. júla 2015, InnoLux/Komisia, [50]C-231/14 P, [51]EU:C:2015:451, bod [52]55 a citovaná judikatúra). 70 Vertikálne integrované podniky môzu totiz mat prospech z dohody o horizontálnom stanovení cien za porusenia clánku 101 ZFEÚ nielen pri predaji tretím nezávislým osobám na trhu výrobku, ktorý je predmetom porusenia, ale aj na trhu na výstupe pri spracovaných výrobkoch, do zlozenia ktorých vstupujú tieto výrobky, a to dvoma rôznymi spôsobmi. Bud tieto podniky prenesú zvýsenie ceny výrobných vstupov, ktoré vyplýva z predmetu porusenia, na cenu spracovaných výrobkov, alebo ich neprenesú, ale znamená to pre nich výhodu vo vztahu k nákladom oproti ich konkurentom, ktorí si zabezpecujú tie isté výrobné vstupy na trhu výrobkov, ktorý bol predmetom porusenia (rozsudok z 9. júla 2015, InnoLux/Komisia, [53]C-231/14 P, [54]EU:C:2015:451, bod [55]56 a citovaná judikatúra). 71 V napadnutých rozsudkoch Vseobecný súd zakotvil záver Komisie, podla ktorého odvolatelky spolocne vykonávali rozhodujúci vplyv na správanie skupiny LPD. Z tohto záveru, ktorý odvolatelky vo svojich odvolaniach nespochybnovali, vyplýva, ze pocas vyssie uvedeného obdobia odvolatelky a ich spolocná dcérska spolocnost boli súcastou toho istého podniku a preto vytvárali hospodársku jednotku. 72 Kedze skupina LPD pôsobila na trhu výrobku, ktorý je predmetom porusenia, zatial co LGE a Philips boli aktívne na trhu spracovaných výrobkov, do zlozenia ktorých vstupujú tieto výrobky, treba konstatovat, ze v rozpore s tým, co uvádza Philips, skupina LPD a jej materské spolocnosti vytvárali vertikálne integrovaný podnik v zmysle rozsudku z 9. júla 2015, InnoLux/Komisia ([56]C-231/14 P, [57]EU:C:2015:451, body [58]56 a [59]57). 73 Za týchto okolností Vseobecný súd mohol v bode 170 napadnutého rozsudku I a v bode 164 napadnutého rozsudku II bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, konstatovat, ze Komisia bola oprávnená zahrnút do výpoctu základnej výsky pokuty ulozenej odvolatelkám priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov realizované hospodárskou jednotkou, ktorú tvorila skupina LPD a jej materské spolocnosti. 74 Tento záver nemôze spochybnit tvrdenie odvolateliek zalozené na rozsudku z 26. septembra 2013, EI du Pont de Nemours/Komisia ([60]C-172/12 P, neuverejnený, [61]EU:C:2013:601, bod [62]47), podla ktorého v prípade, ak dve materské spolocnosti vlastnia kazdá 50 % spolocného podniku, ktorý sa dopustil porusenia pravidiel práva hospodárskej sútaze, je to len na úcely konstatovania zodpovednosti za úcast na porusení tohto práva, a iba pokial Komisia preukázala na základe vsetkých skutkových dôkazov skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu dvoch materských spolocností na spolocný podnik, ked tieto tri subjekty mozno povazovat za súcast tej istej hospodárskej jednotky, cím vytvárajú jediný podnik. 75 Treba konstatovat, ze odvolatelky uvádzajú mylný a z kontextu vytrhnutý výklad bodu 47 rozsudku z 26. septembra 2013, EI du Pont de Nemours/Komisia ([63]C-172/12 P, neuverejnený, [64]EU:C:2013:601), pri prílezitosti ktorého Súdny dvor potvrdil, ze len na úcely konstatovania zodpovednosti za úcast na porusení práva hospodárskej sútaze Komisia môze zo skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu dvoch materských spolocností na spolocný podnik vyvodit existenciu jedinej a tej istej jednotky. 76 Súdny dvor totiz formuloval toto tvrdenie s cielom odpovedat na argument, ktorý je odlisný od argumentu v danom prípade, zhrnutý v bode 36 toho istého rozsudku, podla ktorého okolnost, ze dve spolocnosti nezávislé jedna od druhej vykonávajú obe rozhodujúci vplyv na spolocný podnik, so sebou neprinása, ze v zmysle práva hospodárskej sútaze predstavujú jediný podnik. Takto vsadené do svojho kontextu sa zdá, ze uvedené tvrdenie má za ciel len zdôraznit, ze konstatovanie existencie spolocného podniku, ktoré Komisia môze byt vedená urobit v tomto rámci, platí len vo vztahu k právu hospodárskej sútaze a trhu dotknutému porusením. 77 Uspiet tiez nemôze ani tvrdenie LGE, podla ktorého priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov nemali byt zohladnené, kedze neslo o predaje CRT, ktorých sa týkal kartel, ale o predaje televízorov a pocítacových obrazoviek. Kedze skupina LPD, ako aj jej materské spolocnosti, a to LGE a Philips, predstavujú hospodársku jednotku, a teda majú sa povazovat za súcast toho istého podniku na trhoch dotknutých porusením, výska pokuty sa mala vypocítat podla bodu 13 usmernení k metóde stanovovania pokút na základe hodnoty predajov tovarov dotknutých kartelom, ktoré dosiahol tento podnik na uvedených trhoch. Ako to uviedol Vseobecný súd v bode 135 napadnutého rozsudku I a v bode 148 napadnutého rozsudku II, predmetné televízory a pocítacové obrazovky zahrnali CRT dodané skupinou LPD jej dvom materským spolocnostiam. Okrem toho z bodu 137 napadnutého rozsudku I a bodu 157 napadnutého rozsudku II vyplýva, ze tieto predaje boli zohladnené len do výsky zlomku ich hodnoty, ktorá mohla zodpovedat hodnote CRT dotknutých kartelom, integrovaných do televízorov a pocítacových obrazoviek. 78 Odmietnut tiez treba tvrdenie Philips zhrnuté v bode 57 tohto rozsudku, podla ktorého, v podstate, by povazovanie spolocného podniku za súcast toho istého podniku, ako sú jeho dve materské spolocnosti, viedlo k vylúceniu uplatnitelnosti clánku 101 ZFEÚ na dohody medzi týmto podnikom a jeho materskými spolocnostami, co by odporovalo nariadeniu c. 139/2004. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z clánku 2 ods. 4 tohto nariadenia vyplýva, ze v rozsahu, v ktorom je cielom alebo úcinkom vytvorenia spolocného podniku predstavujúceho koncentráciu podla clánku 3, koordinácia sútazného správania podnikov, ktoré zostávajú nezávislé, sa táto koordinácia hodnotí v súlade s kritériami uvedenými v clánku 101 ods. 1 a 3 ZFEÚ s cielom stanovit, ci je, alebo nie je koncentrácia zlucitelná s vnútorným trhom. 79 Skutocnost, ze spolocný podnik a jeho materské spolocnosti sa na úcely konstatovania porusenia na urcitom trhu povazujú za súcast jedného a toho istého podniku, nebráni tomu, aby na vsetkých ostatných trhoch dve materské spolocnosti ostali nezávislými v zmysle clánku 2 ods. 4 nariadenia c. 139/2004. 80 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze tretí odvolací dôvod LGE zalozený na údajnom nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu v tom, ze potvrdil rozhodnutie Komisie zohladnit na úcely výpoctu sumy pokuty ulozenej LGE tiez hodnotu priamych predajov EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov, ktoré dosiahla Philips, tiez nemôze uspiet. 81 V dôsledku toho treba zamietnut druhý a tretí odvolací dôvod LGE, ako aj prvý odvolací dôvod Philips. O stvrtom odvolacom dôvode LGE a tretom odvolacom dôvode Philips zalozených na nesprávnom právnom posúdení, porusení zásady rovnosti zaobchádzania a opomenutí rozhodnút Argumentácia úcastníkov konania 82 Stvrtým odvolacím dôvodom LGE a tretím odvolacím dôvodom Philips vytýkajú Vseobecnému súdu v podstate to, ze po neúplnej a nedostatocne odôvodnenej analýze zamietol siesty zalobný dôvod LGE a tri prvé casti ôsmeho zalobného dôvodu Philips a rozhodol tak v rozpore s tvrdeniami týchto dvoch odvolateliek, ze Komisia nebola povinná povazovat predaje realizované medzi SEC a Samsung za predaje v rámci skupiny a zahrnút ich sumu do výpoctu výsky pokuty ulozenej Samsung z dôvodu priamych predajov EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov dosiahnutých za sprostredkovania SEC. 83 LGE a Philips vytýkajú Vseobecnému súdu najmä to, ze sa s cielom vylúcit moznost, ze SEC a Samsung by mohli tvorit jediný podnik, obmedzil na skúmanie, ci SEC mohla vykonávat rozhodujúci vplyv na Samsung bez toho, aby preskúmala, ci existenciu takého jediného podniku nebolo mozné vyvodit z toho, ze tieto dve spolocnosti boli v konecnom dôsledku pod kontrolou tých istých fyzických osôb, co vyplývalo z dôkazov, na ktoré LGE a Philips poukazovali pred Vseobecným súdom. V tejto súvislosti zdôraznujú, ze neziadajú o nové posúdenie uvedených dôkazov Súdnym dvorom, ale vytýkajú Vseobecnému súdu ich neúplné a nedostatocne odôvodnené preskúmanie. 84 Toto pochybenie, ktorého sa dopustila Komisia, ju viedlo k tomu, ze na ulozené pokuty uplatnila na jednej strane na odvolatelky a na druhej strane na Samsung dve odlisné metódy prihliadajúc na priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov v prípade odvolateliek, ale nie v prípade Samsung. Vseobecný súd opomenul sankcionovat toto diskriminacné správanie a tým sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 85 Philips dodáva, ze v rozpore s tým, co bolo uvedené v bode 233 napadnutého rozsudku II, judikatúra, podla ktorej, ak jeden podnik svojím správaním porusil clánok 101 ZFEÚ, sa nemôze vyhnút akejkolvek sankcii z dôvodu, ze inému hospodárskemu subjektu nebola ulozená pokuta, hoci súdu Únie nie je predlozená situácia tohto posledného uvedeného subjektu, nie je na prejednávaný prípad uplatnitelná, kedze Samsung sa nevyhol akejkolvek sankcii, len sa s ním zaobchádzalo priaznivejsie. 86 Komisia predovsetkým tvrdí, ze stvrtý odvolací dôvod LGE a tretí odvolací dôvod Philips sú neprípustné a neúcinné, kedze na jednej strane smerujú k novému posúdeniu dôkazov Súdnym dvorom a na druhej strane vychádzajú z údajnej protiprávnosti, ku ktorej doslo v prospech inej osoby, ktorá v ziadnom prípade nemôze byt na prospech odvolateliek. 87 Subsidiárne Komisia spresnuje, ze v spornom rozhodnutí povazovala za predaje v rámci skupiny len predaje medzi subjektmi, z ktorých jeden vykonával rozhodujúci vplyv na druhý. Kedze odvolatelky sa neodvolávali na rozhodujúci vplyv Samsung na SEC alebo naopak, nemôzu jej vytýkat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Komisia dodáva, ze sa môze rozhodnút pripísat zodpovednost jednej alebo viacerých dcérskych spolocností ich materskej spolocnosti a nariadenie c. 1/2003, ani judikatúra neurcujú, ktorá je právnická alebo fyzická osoba v rámci podniku, ktorú má Komisia povazovat za zodpovednú za porusenie a sankcionovat ulozením pokuty. Posúdenie Súdnym dvorom 88 Na úvod treba poznamenat, ze kedze stvrtý odvolací dôvod LGE a tretí odvolací dôvod Philips vytýkajú Vseobecnému súdu nesprávne právne posúdenie, porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj opomenutie rozhodnút, tieto odvolacie dôvody nemozno zamietnut ako neprípustné v rozpore s tým, co uvádza Komisia. 89 V nadväznosti na to treba konstatovat, ze uvedené odvolacie dôvody sú zalozené na predpoklade, podla ktorého, ak by sa odvolatelkám podarilo pred Vseobecným súdom preukázat, ze Samsung a SEC boli súcastou tej istej hospodárskej jednotky a ze v dôsledku toho sa Komisia dopustila nezákonnosti, Vseobecný súd mal znízit sumu pokút, ktoré im boli ulozené za ich úcast na sporných poruseniach, aby tak napravil nerovnost zaobchádzania vyplývajúcu z opomenutia Komisie prihliadnut pri stanovení výsky pokuty ulozenej Samsung na rovnakých poruseniach, ako sú porusenia vytýkané LGE a Philips, priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov, ktoré dosiahla prostredníctvom SEC. 90 Treba konstatovat, ze tento predpoklad je mylný. 91 Zásada rovnosti zaobchádzania, ktorej sa dovolávajú odvolatelky, musí byt v súlade so zásadou zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech inej osoby (rozsudok zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, [65]C-155/14 P, [66]EU:C:2016:446, bod [67]58). 92 Preto, kedze odvolatelky sa vo svoj prospech dovolávali údajných nezákonností, ktorých sa dopustila Komisia pri urcení výsky pokuty ulozenej Samsung, nemôzu sa v ziadnom prípade dovolávat zásady rovnosti zaobchádzania, aby tak pred Vseobecným súdom spochybnovali výsku pokút, ktoré im Komisia ulozila. 93 Je pravda, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, pokial ide o urcenie výsky pokuty, uplatnenie rôznych metód výpoctu nemôze viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na tom istom porusení clánku 101 ZFEÚ (pozri rozsudok z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [68]C-580/12 P, [69]EU:C:2014:2363, bod [70]62, ako aj citovanú judikatúru). 94 Ako vsak vyplýva v prejednávanej veci z bodov 135 a 159 napadnutého rozsudku I, ako aj z bodov 148 a 187 napadnutého rozsudku II, Komisia uplatnila rovnakú metódu na vsetky podniky, pricom pri kazdom z nich zobrala do úvahy "prvý skutocný predaj" a rozlísila pri tom istom kritériu tri kategórie, a to "priame predaje EHP", zodpovedajúce CRT priamo predaným klientom v EHP jedným z adresátov sporného rozhodnutia, priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov a "nepriame predaje" zodpovedajúce CRT predaným jedným z adresátov sporného rozhodnutia zákazníkom mimo EHP, ktorí zamontovali CRT do konecných výrobkov, televízorov alebo pocítacových obrazoviek a následne ich predávali v EHP. Len priame predaje EHP a priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov boli zohladnené pri výpocte výsky pokuty. Za týchto podmienok skutocnost, ze kategória priamych predajov EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov bola uplatnená len vo vztahu k urcitým úcastníkom kartelu, a to úcastníkom, pri ktorých Komisia dospela k preukázaniu, ze patrili k vertikálne integrovanému podniku, nepredstavuje diskrimináciu, kedze Komisia posúdila uplatnitelnost tejto kategórie na kazdého z úcastníkov na základe tých istých objektívnych kritérií. 95 Tieto veci sa teda odlisujú od veci, ktorej sa týkal rozsudok z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia ([71]C-580/12 P, [72]EU:C:2014:2363). Týmto rozsudkom totiz Súdny dvor znízil pokutu ulozenú úcastníkovi porusenia s prihliadnutím na skutocnost, ze nesprávnym uplatnením metódy, ktorú si Komisia zvolila na urcenie výsky pokuty, ulozila inému úcastníkovi toho istého kartelu pokutu, ktorá znizovala relatívnu váhu týkajúcu sa porusenia tohto druhého úcastníka (rozsudok z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [73]C-580/12 P, [74]EU:C:2014:2363, body [75]70 az [76]80). 96 Naopak, to, co odvolatelky vytýkali Komisii svojimi zalobnými dôvodmi uvádzanými pred Vseobecným súdom, nie je to, ze na nich uplatnila odlisné právne kritérium na urcenie sumy pokuty, ale ze mylne zastávala názor, ze na trhoch dotknutých sporným porusením Samsung so svojimi vlastnými dcérskymi spolocnostami predstavoval nezávislý podnik a neidentifikovala sirsiu hospodársku jednotku, ktorá by zahrnala nielen Samsung a jeho dcérske spolocnosti, ale tiez SEC a bola by hospodárskou jednotkou, ktorá sa zúcastnila na spornom porusení. 97 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Vseobecnému súdu nemozno vytýkat ani nesprávne právne posúdenie, ani porusenie zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu, ze neznízil pokuty ulozené odvolatelkám, aby tak kompenzoval údajné priaznivejsie zaobchádzanie, z ktorého mala prospech spolocnost Samsung. 98 Pokial ide o argument Philips, podla ktorého Vseobecný súd v podstate opomenul preskúmat cast tvrdení, ktoré mu boli predlozené, a to tvrdenia ktorými uvádzala, ze nezohladnením predajov v rámci skupiny realizovaných zo strany Samsung pri výpocte sumy pokuty Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, takze s cielom znovu nastolit rovnost zaobchádzania mal Vseobecný súd tiez vylúcit priame predaje EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov, tento argument je neúcinný, kedze z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze tieto tvrdenia boli zalozené na mylnom predpoklade, a preto ani neboli predmetom zamietnutia. 99 Treba preto zamietnut stvrtý odvolací dôvod LGE a tretí odvolací dôvod Philips, a v dôsledku toho odvolanie v celom jeho rozsahu. O trovách 100 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 101 Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelky na náhradu trov konania a tie nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolania sa zamietajú. 2. LG Electronics Inc. a Koninklijke Philips Electronics NV sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [77]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXQqPjQi/L88746-5197TMP.html#t-ECR_62015CJ0588_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A609&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point159 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A687&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A687&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A687&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:056:TOC 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 77. file:///tmp/lynxXXXXQqPjQi/L88746-5197TMP.html#c-ECR_62015CJ0588_SK_01-E0001