ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siesta komora) zo 14. septembra 2016 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s predpínacou ocelou -- Pokuty -- Stanovovanie výsky pokút -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 -- Bod 35 -- Neobmedzená súdna právomoc -- Povinnost odôvodnenia -- Charta základných práv Európskej únie -- Clánok 47 -- Právo na úcinný prostriedok nápravy v primeranej lehote" Vo veci C-519/15 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 25. septembra 2015, Trafilerie Meridionali SpA, so sídlom v Pescare (Taliansko), v zastúpení: P. Ferrari a G. Lamicela, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: V. Bottka, G. Conte a P. Rossi, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (siesta komora), v zlození: predseda siestej komory A. Arabadziev, sudcovia J.-C. Bonichot a E. Regan (spravodajca), generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálnej advokátky, ze vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Trafilerie Meridionali SpA (dalej len "Trame") sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 15. júla 2015, Trafilerie Meridionali/Komisia ([2]T-422/10, [3]EU:T:2015:512, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd ciastocne zamietol jej zalobu, v ktorej sa domáhala zrusenia a zmeny rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konecnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38344 - Predpínacia ocel), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konecnom znení zo 4. apríla 2011 (dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"), pokial ide o "Platobnú schopnost", stanovujú: "35. Za výnimocných okolností môze Komisia na návrh prihliadnut na platobnú neschopnost podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte. Na znízenie pokuty nebude Komisii stacit samotné zistenie o nepriaznivej alebo stratovej financnej situácii podniku. Znízenie môze byt povolené len na základe objektívnych dôkazov, preukazujúcich, ze ulozenie pokuty podla podmienok stanovených v týchto usmerneniach, by nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku." Okolnosti predchádzajúce sporu 3 Toto odvolanie sa týka odvetvia predpínacej ocele (dalej len "APC"). Tento výraz oznacuje ocelové laná, splietané laná z valcovaného drôtu, a osobitne ocel pre predpätý betón, ktorá slúzi na výstavbu balkónov, základových pilierov alebo rozvodových pilierov, a ocel pre dodatocne predpätý betón, ktorá sa pouzíva v priemyselnej architektúre, podzemnej architektúre a na výstavbu mostov. 4 Trame je taliansky výrobca lán z troch a siedmich vláken, ako aj iných druhov ocele. Prinajmensom od zaciatku roka 1997 do konca roka 2002, ked sa táto spolocnost volala "Trafilerie Meridionali SpA", vlastnila väcsinu kapitálu tejto spolocnosti istá rodina. Táto spolocnost zmenila 28. apríla 2008 svoje obchodné meno a stala sa spolocnostou Emme Holding SpA, pricom vytvorila dcérsku spolocnost nazvanú "Trafilerie Meridionali Srl", ktorá prevzala výrobné cinnosti materskej spolocnosti. Emme Holding sa 11. novembra 2013 zlúcila s touto dcérskou spolocnostou a znovu prebrala obchodné meno "Trafilerie Meridionali SpA". 5 Komisia po tom, co získala od Bundeskartellamt (Spolkový protimonopolný úrad, Nemecko) a jedného z výrobcov APC informácie týkajúce sa porusenia clánku 101 ZFEÚ, vykonala 19. a 20. septembra 2002 inspekcie v priestoroch viacerých podnikov. 6 Na záver svojho vysetrovania Komisia prijala 30. septembra 2008 oznámenie o výhradách uvádzajúce viacero spolocností, medzi ktorými bola uvedená aj Trame. Vsetci adresáti tohto oznámenia predlozili písomné pripomienky v odpovedi na výhrady konstatované Komisiou. V dnoch 11. a 12. februára 2009 sa uskutocnilo vypocutie, na ktorom sa Trame zúcastnila. 7 V spornom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze viacero dodávatelov APC porusilo clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a od 1. januára 1994 clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([5]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3) tým, ze sa v období od 1. januára 1984 do 19. septembra 2002 zúcastnili na karteli na európskej úrovni, ako aj na vnútrostátnej úrovni a regionálnej úrovni. 8 Tento kartel sa skladal osobitne z nasledujúcich dohôd: -- národná dohoda, ktorá trvala od 5. decembra 1995 do 19. septembra 2002, a ktorá sa týkala stanovenia kvót pre Taliansko, ako aj pre vývozy z tejto krajiny do zvysku Európy ("klub Italia"), -- paneurópska dohoda, ktorá bola uzavretá v máji 1997 a skoncila sa v septembri 2002 a ktorej predmetom bolo najmä rozdelenie kvót, rozdelenie zákazníkov a stanovenie cien ("klub Európa"), ako aj -- diskusie medzi klubom Európa a klubom Italia [v období minimálne od septembra 2000 do septembra 2002 sa stáli clenovia klubu Európa, a to Italcables SpA, CB Trafilati Acciai SpA (dalej len "CB"), Redaelli Tecna SpA, Industria Trafileria Applicazioni Speciali SpA (dalej len "Itas") a Siderurgica Latina Martin SpA pravidelne stretávali s cielom prijat talianske podniky do klubu Európa ako trvalých clenov]. 9 Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze Trame sa pocas obdobia od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002 zúcastnovala na klube Italia a ze Trame od 15. mája 2000"vedela alebo primerane musela vediet o jednotlivých úrovniach kartelu", a to najmä o klube Európa. Preto Komisia uznala spolocnost Trame za zodpovednú za jej úcast na karteli za toto obdobie plynúce od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002. 10 Za toto porusenie bola spolocnosti Trame ulozená pokuta vo výske 3,249 milióna eur. V tejto súvislosti Komisia najprv stanovila základnú sumu pokuty vo výske 10 miliónov eur, ktorú následne znízila na 9,5 milióna eur, aby zohladnila mensiu úlohu tejto spolocnosti v dotknutom karteli. Napokon vzhladom na to, ze táto suma presahovala hornú hranicu vo výske 10 % celkového obratu spolocnosti Trame dosiahnutého v roku 2009, ktorý bol priblizne 32,5 milióna eur, Komisia následne stanovila konecnú výsku pokuty na 3,249 milióna eur. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 11 Trame návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 15. septembra 2010 podala zalobu smerujúcu k zruseniu a zmene sporného rozhodnutia. 12 Na podporu svojej zaloby Trame uviedla pät zalobných dôvodov týkajúcich sa jej úcasti na karteli a vplyvu tejto úcasti na výsku pokuty. Osobitne prvý zalobný dôvod bol zalozený na tom, ze Komisia jej nesprávne vytkla úcast na jedinom porusení. V nadväznosti na rozhodnutie K(2011) 2269 v konecnom znení Trame upravila svoje zalobné dôvody s cielom poukázat aj na porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania z dôvodu, ze pri stanovení výsky pokuty bolo spolocnostiam ArcelorMittal SA a Ori Martin SA poskytnuté odlisné zaobchádzanie, nez aké bolo poskytnuté jej. Trame napokon uviedla siesty zalobný dôvod zalozený na jej neschopnosti zaplatit pokutu. 13 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie jednak v rozsahu, v akom Komisia konstatovala, ze Trame sa zúcastnovala na paneurópskej casti predmetného porusenia za obdobie plynúce od 4. marca 1997 do 9. októbra 2000, dospela k záveru, ze táto úcast sa v období plynúcom od 4. marca 1997 do 28. februára 2000 týkala trojvláknových lán, a konstatovala, ze uvedená spolocnost sa v období plynúcom od 30. augusta 2001 do 10. júna 2002 podielala na protisútazných postupoch, a jednak v rozsahu, v akom Komisia spolocnosti Trame ulozila neprimeranú pokutu na sankcionovanie jej úcasti na jedinom porusení v období plynúcom od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002. 14 Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc a konstatoval, ze pokuta vo výske 5 miliónov eur umoznuje úcinne postihnút protiprávne správanie spolocnosti Trame. Vzhladom na zákonnú hranicu vo výske 10 % celkového obratu stanovenú clánkom 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([6]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vsak Vseobecný súd konstatoval, ze konecná suma pokuty ulozenej spolocnosti Trame nemôze presiahnut 3,2 milióna eur, a stanovil pokutu v tejto výske. 15 Vo zvysnej casti Vseobecný súd zalobu zamietol. 16 Na základe ziadosti podanej Komisiou Vseobecný súd uznesením z 10. novembra 2015, Trafilerie Meridionali/Komisia ([7]T-422/10 REC, [8]EU:T:2015:857), opravil napadnutý rozsudok tak, aby v zmysle údajov predlozených v tejto súvislosti v spornom rozhodnutí a zopakovaných v bode 20 tohto rozsudku presnejsie zaokrúhlil konecnú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Trame. Vseobecný súd preto nariadil, ze body 407 a 408 tohto rozsudku, ako aj bod 3 jeho výroku majú zniet v tom zmysle, ze suma tejto pokuty sa stanovuje na 3,249 milióna eur. Návrhy úcastníkov konania 17 Odvolatelka svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v casti, v akej zamieta zalobný dôvod týkajúci sa nemoznosti pripísat spolocnosti Trame úcast v klube Európa, ako aj v casti týkajúcej sa sankcie ulozenej spolocnosti Trame, a v dôsledku toho vyhovel návrhom uvedeným v tejto súvislosti v konaní pred Vseobecným súdom; subsidiárne, aby uvedené casti zrusil a vrátil vec Vseobecnému súdu, -- zrusil napadnutý rozsudok v casti, v akej zamieta zalobný dôvod týkajúci sa chýbajúcej platobnej schopnosti spolocnosti Trame, ako aj v casti týkajúcej sa sankcie ulozenej spolocnosti Trame, a v dôsledku toho vyhovel návrhom uvedeným v tejto súvislosti v konaní pred Vseobecným súdom; subsidiárne, aby uvedené casti zrusil a vrátil vec Vseobecnému súdu, -- zrusil napadnutý rozsudok v casti týkajúcej sa stanovenia pokuty ulozenej spolocnosti Trame a spor rozhodol; subsidiárne, aby uvedenú cast zrusil a vrátil vec Vseobecnému súdu, -- zrusil napadnutý rozsudok v casti, v akej ukladá spolocnosti Trame, aby znásala svoje vlastné trovy hlavného konania na prvom stupni a zaviazal Komisiu na náhradu uvedených trov konania alebo aspon na náhradu ich casti, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania vynalozené v rámci tohto konania, -- vyhlásil, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost rozhodnút spor, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, v primeranej lehote podla clánku 47 druhého odseku Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), a -- prijal akékolvek dalsie opatrenie, ktoré bude pokladat za vhodné. 18 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. O odvolaní 19 Na podporu svojho odvolania uvádza odvolatelka pät odvolacích dôvodov. Prvý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ku ktorému doslo tým, ze Vseobecný súd pripísal odvolatelke úcast v klube Európa. Druhý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Vseobecný súd dopustil pri posudzovaní otázky, ci malo byt odvolatelke priznané znízenie pokuty z dôvodu chýbajúce platobnej schopnosti. Tretí odvolací dôvod sa týka metodológie pouzitej Vseobecným súdom na preskúmanie ulozenej pokuty. Stvrtý odvolací dôvod sa týka trov konania, ktoré súvisia s prvostupnovým konaním. Piaty odvolací dôvod je zalozený na porusení clánku 47 druhého odseku Charty tým, ze Vseobecný súd nevydal napadnutý rozsudok v primeranej lehote. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 20 Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolatelka uvádza, ze ako to vyplýva z bodov 128 az 132, ako aj z bodov 144 a 145 napadnutého rozsudku, na to, aby jej Vseobecný súd pripísal paneurópsky rozmer dotknutého kartelu v období plynúcom od 9. októbra 2000 do 19. septembra 2002, vychádzal z dvoch okolností, a to jednak z toho, ze pocas stretnutia klubu Italia 15. mája 2000 bol zmienený klub Európa, a jednak z toho, ze pocas iného stretnutia klubu Italia 9. októbra 2000 boli prítomné dve spolocnosti, ktorých sa týkal len klub Európa, a to Westfälische Drahtindustrie GmbH a Nedri Spanstaal BV (dalej len "Nedri"), ako aj výrobcovia, ktorí nemali podstatné záujmy v Taliansku, a to DWK Drahtwerk Köln GmbH a Saarstahl AG (dalej len "DWK"). 21 Odvolatelka predovsetkým tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil skreslenia skutkových okolností a ze prijal zjavne nesprávny výklad dôkazov, ked rozhodol, ze Nedri sa zúcastnila výlucne na klube Európa a nie na klube Italia. Ako to vyplýva z dokumentov predlozených Súdnemu dvoru, od júla do septembra 2000 Nedri prezentovala svoj záujem získat potrebné povolenia na zacatie obchodovania s jej výrobkami v Taliansku. Odvolatelka sa teda mohla domnievat, ze táto spolocnost nie je clenom klubu Európa, ale nezúcastnenou spolocnostou, ktorá má záujem stat sa clenom klubu Italia v súvislosti s jej budúcim vstupom na taliansky trh. 22 Spojenie, ktoré Vseobecný súd vytvoril medzi spolocnostou DWK a klubom Európa, bolo tiez výsledkom skreslenia dôkazov. Odvolatelka zdôraznuje, ze ako vyplýva z bodu 816 sporného rozhodnutia, DWK pôsobila na vnútrostátnom území, co vysvetluje, preco jej Komisia pripísala celý klub Italia, a to minimálne pocas obdobia od 24. februára 1997 do 6. novembra 2000. Prítomnost spolocnosti DWK na stretnutí 9. októbra 2000 bola teda prirodzená. 23 Odvolatelka tvrdí, ze samotná skutocnost, ze pocas stretnutia klubu Italia 15. mája 2000 bol pocas diskusie dvakrát zmienený klub Európa, a to raz výslovne a raz nepriamo, nepostacuje na to, aby jej bola pripísaná úcast v tomto klube, ako to vyplýva z bodov 133 az 135 napadnutého rozsudku. 24 Odvolatelka subsidiárne uvádza, ze dve skutocnosti, z ktorých vychádzal Vseobecný súd na to, aby jej pripísal paneurópsky rozmer kartelu, ako sú uvedené v bode 20 tohto rozsudku, umoznujú prinajlepsom sa domnievat, ze jej bola známa existencia klubu Európa. Ako vsak vyplýva z bodu 63 rozsudku zo 4. júla 2013, Komisia/Aalberts Industries a i. ([9]C-287/11 P, [10]EU:C:2013:445), a z bodu 42 rozsudku zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([11]C-441/11 P, [12]EU:C:2012:778), na to, aby bolo mozné podniku pripísat porusenie, na ktorom sa priamo nezúcastnil, je potrebné preukázat jednak to, ze mal vedomost o protiprávnom správaní ostatných podnikov v tomto kontexte, alebo ho mohol dôvodne predpokladat, a jednak to, ze tento podnik mal zámer vlastným správaním prispiet k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými. 25 Odvolatelka sa domnieva, ze skutocnosti, na ktoré sa odvoláva Vseobecný súd, nepreukazujú, ze mala vedomost alebo ze by mohla dôvodne predpokladat správanie ostatných clenov klubu Európa, a ani to, ze by mala zámer vlastným správaním prispiet k tomuto klubu. Konstatovanie uvedené v bode 144 napadnutého rozsudku, podla ktorého odvolatelka "bola schopná rozoznat povahu a ciele sledované klubom Európa", teda vychádza zo skreslenia dôkazov. 26 Odvolatelka tvrdí, ze nesprávnost výkladu Vseobecného súdu v tomto kontexte je o to zjavnejsia, ze jednak trhy mimo Talianska neboli vôbec predmetom jej záujmu, a to jednak preto, ze vzhladom na chýbajúce potrebné povolenia obchodovala so svojimi výrobkami výlucne na talianskom území, a jednak preto, ze jej úloha vrátane klubu Italia bola okrajová. 27 Odvolatelka sa domnieva, ze napadnutý rozsudok je preto postihnutý vadou v casti, ktorá sa týka sankcie, ktorá jej bola ulozená. 28 Komisia sa domnieva, ze prvý odvolací dôvod je zjavne neprípustný alebo v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 29 V prvom rade, pokial ide o hlavné tvrdenia, ktoré uvádza odvolatelka, ako sú uvedené v bodoch 21 az 23 tohto rozsudku, je potrebné konstatovat, ze odvolatelka pod zámienkou skreslenia dôkazov v skutocnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor nanovo posúdil skutocnosti a dôkazy, ktoré boli predlozené pred Vseobecným súdom, pokial ide o prepojenia medzi jednak spolocnostou Nedri a klubom Európa a jednak spolocnostou DWK a týmto klubom. Kedze takéto tvrdenia sú v stádiu odvolania neprípustné, je potrebné ich odmietnut. 30 V druhom rade, pokial ide o subsidiárnu argumentáciu odvolatelky, ako je uvedená v bodoch 24 az 26 tohto rozsudku, je potrebné podotknút, ze odvolatelka touto argumentáciou nespochybnuje výklad, ktorý Vseobecný súd vyvodil z judikatúry uvedenej v bode 24 tohto rozsudku, ale jeho pouzitie v situácii v prejednávanej veci. 31 Vseobecný súd pritom v bode 92 napadnutého rozsudku správne pripomenul judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej podnik, ktorý sa zúcastnil na jedinom a komplexnom porusení vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cielom je prispiet k poruseniu v celom rozsahu, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celého obdobia svojej úcasti na tomto porusení, ak je preukázané, ze uvedený podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k spolocným zámerom, ktoré sledoval celok úcastníkov, a ze mal vedomost o protiprávnom správaní, ktoré zamýslali alebo realizovali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [13]C-441/11 P, [14]EU:C:2012:778, bod [15]42). 32 Následne, ako vyplýva z bodov 108 az 141 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd po tom, co vykonal detailné posúdenie dôkazov, ktoré mu boli predlozené, pokial ide o úcast odvolatelky na dotknutom jedinom porusení, dospel k záveru, osobitne v bodoch 144 a 145 tohto rozsudku, ze vzhladom na tieto skutocnosti bola Komisia oprávnená domnievat sa, ze od 9. októbra 2000 Trame "mala zámer vlastným správaním prispiet k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými úcastníkmi kartelu..., a ze mala vedomost o protiprávnom chystanom alebo vykonanom správaní ostatných podnikov zameranom na sledovanie rovnakých cielov, alebo ze ho mohla dôvodne predpokladat, pricom bola ochotná prevziat z toho vyplývajúce riziko." 33 Je potrebné konstatovat, ze spochybnením váhy, ktorú Vseobecný súd priznal uvedeným dôkazom s cielom spochybnit závery, ku ktorým v tejto súvislosti dospel, smeruje argumentácia odvolatelky opät k tomu, aby Súdny dvor vykonal odlisný výklad skutkových okolností a dôkazov, nez aký vykonal Vseobecný súd v rámci svojho samostatného hodnotenia skutkových okolností. 34 Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod je potrebné v jeho úplnosti zamietnut. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 35 V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nevysvetlil dôvody zamietnutia zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní týkajúceho sa porusenia zásady rovnosti zaobchádzania zo strany Komisie pri posúdení týkajúcom sa znízenia pokút z dôvodu chýbajúcej platobnej schopnosti. 36 Odvolatelka pripomína, ze pred Vseobecným súdom vzniesla zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked spolocnostiam CB a Itas poskytla znízenie pokuty, zatial co jej samotnej, aj ked jej financná situácia bola ovela horsia, takéto znízenie odmietla poskytnút. Napriek osobitným tvrdeniam, ktoré v tejto súvislosti uviedla pred Vseobecným súdom, ten sa obmedzil na to, ze v bodoch 391 a 392 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia na urcenie, ci sú splnené potrebné podmienky na uplatnenie kritéria chýbajúcej platobnej schopnosti, zohladnila financnú situáciu kazdého z podnikov, a nie spôsob ich úcasti na porusení. Vseobecný súd nevykonal ziadnu analýzu znacného mnozstva konkrétnych informácií financnej a majetkovej povahy, ktoré odvolatelka pocas konania predlozila. 37 Skutocnost, ze Vseobecný súd sa uvedenou argumentáciou odvolatelky nezaoberal, vyplýva taktiez z bodu 353 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd chybne a neúplne zhrnul to, co odvolatelka v tejto súvislosti uviedla v zalobe v prvostupnovom konaní. 38 Odvolatelka dodáva, ze napadnutý rozsudok je rovnako postihnutý vadou v casti týkajúcej sankcie, ktorá jej bola ulozená. 39 Komisia sa domnieva, ze druhý odvolací dôvod nie je dôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 40 V rozsahu, v akom odvolatelka tvrdeniami uvedenými v rámci tohto odvolacieho dôvodu vytýka Vseobecnému súdu porusenie povinnosti odôvodnenia tým, ze v bodoch 391 a 392 napadnutého rozsudku dostatocne nezodpovedal na tvrdenia, ktoré boli uvedené na podporu zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní, zalozeného na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, je potrebné pripomenút, ze povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 296 ZFEÚ predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú je potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá patrí pod otázku materiálnej zákonnosti sporného aktu (rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [16]C-521/09 P, [17]EU:C:2011:620, bod [18]146 a citovaná judikatúra). 41 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora povinnost odôvodnenia rozsudkov, ktorú má Vseobecný súd podla clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, mu neukladá povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, ak umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, z ktorých Vseobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci odvolania (rozsudok z 8. marca 2016, Grécko/Komisia, [19]C-431/14 P, [20]EU:C:2016:145, bod [21]38). 42 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze odôvodnenie uvedené v bodoch 391 a 392 napadnutého rozsudku umoznuje dotknutým osobám, a osobitne odvolatelke, oboznámit sa s dôvodmi, z ktorých Vseobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytuje dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci tohto odvolania. 43 V rozsahu, v akom odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nezohladnil vsetky relevantné skutocnosti, postacuje uviest, ze aj keby Trame v prvostupnovom konaní uviedla argumentáciu opísanú v bodoch 35 a 36 tohto rozsudku a táto argumentácia bola len ciastocne uvedená v bode 353 napadnutého rozsudku, argumentácia odvolatelky by bola v kazdom prípade nedôvodná. 44 Kedze totiz Vseobecný súd v bodoch 355 az 390 napadnutého rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, ze odvolatelka bola spôsobilá zaplatit sumu pokuty, ktorá jej bola ulozená, mohol sa uspokojit s tým, ze v bode 391 napadnutého rozsudku odpovedal na výhradu, ktorá bola pred ním vznesená vo vztahu k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania, tak, ze situácia spolocností CB a Itas bola po financnej stránke odlisná a ze "vzhladom na tieto odlisnosti, a nie vzhladom na spôsob úcasti týchto podnikov na porusení, dospela Komisia k záveru o potrebe ciastocne znízit sumu predmetnej pokuty stanovenej s ohladom na chýbajúcu platobnú spôsobilost kazdého z týchto podnikov". 45 Toto posúdenie pritom jednak nie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením a jednak sa ani nezdá, ze by bolo postihnuté akýmkolvek pochybením vyplývajúcim z niektorej skutocnosti, ktorá údajne nebola zo strany Vseobecného súdu zohladnená. 46 Druhý odvolací dôvod je preto nedôvodný a je potrebné ho zamietnut. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 47 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelka napadnutému rozsudku vytýka nedostatok odôvodnenia v casti, ktorá sa týka stanovenia výsky pokuty. Predovsetkým nie je zo znenia tohto rozsudku mozné vyvodit, akú metódu výpoctu pouzil Vseobecný súd na stanovenie výsky tejto pokuty. Vzhladom na závery uvedené v bode 398 uvedeného rozsudku je vsak dôvodné domnievat sa, ze táto metóda nie je rovnaká ako tá, ktorú pouzila samotná Komisia. 48 Chýbajúce primerané vysvetlenie, najmä pokial ide o "váhu" priznanú kazdej z relevantných skutkových okolností, bráni odvolatelke v tom, aby vykonala porovnanie na jednej strane medzi stanovením výsky pokút, ako ho vykonala Komisia vo vztahu k ostatným podnikom, ktoré sú adresátmi sporného rozhodnutia, ktoré nepodali zalobu na Vseobecnom súde, alebo ktorých zalobné tvrdenia týkajúce sa pokuty Vseobecný súd odmietol, a na druhej strane medzi stanovením výsky pokút vykonaným samotným Vseobecným súdom, ak tvrdenia obdobné tvrdeniam odvolatelky podané inými podnikmi, ktoré boli adresátmi tohto rozhodnutia, boli prijaté a viedli k zmene pokuty. Povinnost odôvodnenia má osobitnú dôlezitost v prípade, ze je z dôvodu rovnakého porusenia potrestané velké mnozstvo podnikov. 49 Opierajúc sa najmä o judikatúru vychádzajúcu z rozsudkov zo 16. novembra 2000, Weig/Komisia ([22]C-280/98 P, [23]EU:C:2000:627, body [24]52 az [25]68), a zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia ([26]C-291/98 P, [27]EU:C:2000:631, body [28]91 az [29]100), odvolatelka tvrdí, ze existuje mnozstvo skorsích rozhodnutí, v ktorých Súdny dvor dospel k záveru, ze je potrebné zrusit rozsudok Vseobecného súdu, ak ten pri preskúmaní pokuty pouzil na jej stanovenie odlisnú metódu od tej, akú pouzila Komisia alebo akú pouzil samotný Vseobecný súd vo vztahu k iným podnikom zúcastneným na dotknutom porusení. Aj ked je pravda, ze Súdny dvor uz konstatoval, a to osobitne v bode 181 svojho rozsudku z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([30]C-295/12 P, [31]EU:C:2014:2062), ze Komisia nie je povinná uviest císelné údaje týkajúce sa spôsobu stanovenia výsky pokuty, zdôraznil vsak, ze by bolo "lepsie", ak by mechanizmus urcenia sumy pokuty bol uvedený. 50 Strucný odkaz v bode 399 napadnutého rozsudku na kritériá, ktoré sa týkajú závaznosti a dlzky trvania porusenia, ako aj na zásadu individualizácie trestov nepostacuje na vyplnenie tejto medzery, osobitne vzhladom na zlozitost prejednávanej veci a na mnozstvo faktorov, ktoré je potrebné zohladnit. 51 Komisia uvádza, ze tretí odvolací dôvod nie je dôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 52 Je potrebné konstatovat, ze vzhladom na judikatúru uvedenú v bodoch 40 a 41 tohto rozsudku napadnutý rozsudok splna poziadavky odôvodnenia, ktoré sú ulozené Vseobecnému súdu, kedze ten v bodoch 401 az 407 poskytol podrobný výklad faktorov, ktoré zohladnil na úcely svojho rozhodnutia o stanovení výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [32]C-89/11 P, [33]EU:C:2012:738, bod [34]133). 53 Vseobecný súd najmä v bodoch 398 az 408 napadnutého rozsudku v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci urcil výsku pokuty ulozenej spolocnosti Trame vzhladom na jej úcast na jedinom porusení. V bodoch 401 az 405 tohto rozsudku Vseobecný súd vysvetlil okolnosti týkajúce sa postavenia odvolatelky, ktoré pokladal za relevantné, osobitne pokial ide o závaznost a dlzku trvania tohto porusenia. Z bodu 406 tohto rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd pri stanovení výsky tejto pokuty prihliadol aj na potrebu zabezpecit jej dostatocne odstrasujúci úcinok, ako aj na zásadu proporcionality. 54 Rovnako tak z bodov 398 az 406 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd sa necítil byt viazaný ani výpoctami Komisie a ani jej usmerneniami, ale vykonal vlastné posúdenie výsky pokuty, pricom zohladnil vsetky okolnosti prípadu. 55 Za týchto okolností nemôze odvolatelka vytýkat Vseobecnému súdu nedostatok odôvodnenia z dôvodu, ze ten nespecifikoval metódu stanovenia výsky pokuty, ktorú pouzil, a ze osobitne nespresnil ani "váhu" priznanú kazdej z relevantných skutkových okolností, ktoré v tejto súvislosti zohladnil. 56 Je totiz potrebné pripomenút, ze Súdny dvor môze konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty len vtedy, ak dospeje k záveru, ze výska sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporcná (pozri rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [35]C-295/12 P, [36]EU:C:2014:2062, bod [37]205 a citovanú judikatúru). 57 Odôvodnenie, ktoré Vseobecný súd uviedol pri posúdení výsky pokuty v prejednávanej veci, vsak odvolatelke umoznilo, aby pred Súdnym dvorom namietla prípadnú disproporciu v zmysle judikatúry pripomenutej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, a Súdnemu dvoru umoznilo vykonat preskúmanie. 58 Vzhladom na predchádzajúce úvahy musí byt tretí odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 59 Odvolatelka tvrdí, ze nesprávne právne posúdenie, ktorého sa Vseobecný súd dopustil a ktoré vytkla v rámci prvých dvoch odvolacích dôvodov, ovplyvnilo záver Vseobecného súdu v bodoch 411 a 412 napadnutého rozsudku, podla ktorého kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania. 60 Komisia sa domnieva, ze na zmenu napadnutého rozsudku v tejto casti nie je dôvod, kedze ani prvý, a ani druhý odvolací dôvod nemá byt prijatý. Posúdenie Súdnym dvorom 61 Kedze tento odvolací dôvod je závislý na úspesnosti prvých dvoch odvolacích dôvodov alebo jedného z nich, pricom oba z týchto odvolacích dôvodov boli zamietnuté, je potrebné tento odvolací dôvod zamietnut. O piatom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 62 Odvolatelka sa odvoláva na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia ([38]C-580/12 P, [39]EU:C:2014:2363), a tvrdí, ze v prípade, ze je zjavné, ze Vseobecný súd dostatocne závazne porusil svoju povinnost podla clánku 47 druhého odseku Charty rozhodnút vo veci, ktorá mu bola predlozená v primeranej lehote, Súdny dvor môze rozhodnút o návrhu na náhradu skody. 63 Odvolatelka sa domnieva, ze tieto podmienky sú v prejednávanej veci splnené. Predovsetkým, medzi dátumom podania zaloby, teda 15. septembrom 2010, a dátumom oznámenia napadnutého rozsudku, teda 23. júlom 2015, uplynulo takmer pät rokov vrátane obdobia necinnosti pocas viac ako dvoch rokov medzi dátumom, ked Komisia predlozila svoju dupliku, a dátumom, k akému Vseobecný súd oznámil úcastníkom konania opatrenia na zabezpecenie priebehu konania. Odvolatelka sa domnieva, ze tieto casové obdobia sú neprimerané a neodôvodnené. 64 Komisia tvrdí, ze piaty odvolací dôvod je zjavne neprípustný, kedze tým, ze odvolatelka ziada, aby Súdny dvor konstatoval, ze Vseobecný súd porusil povinnost vyplývajúcu z clánku 47 druhého odseku Charty, nesmeruje k tomu, aby bol napadnutý rozsudok zrusený. Aj ked niekedy Súdny dvor v niektorých rozsudkoch konstatoval vo forme obiter dictum, ze dlzka konania pred Vseobecným súdom bola neprimeraná, takéto konstatovania neboli podkladom samostatných záverov uvedených vo výroku týchto rozsudkov. Okrem toho bola situácia v prejednávanej veci odlisná, kedze odvolatelka na podporu takejto ziadosti o samostatné konstatovanie sformulovala osobitný odvolací návrh a predlozila aj specifický odvolací dôvod. Posúdenie Súdnym dvorom 65 V rozsahu, v akom odvolatelka pozaduje, aby Súdny dvor rozhodol o jej ziadosti o náhradu skody, ktorú utrpela z dôvodu údajného porusenia clánku 47 druhého odseku Charty, je potrebné pripomenút, ze sankciou pre súd Európskej únie za porusenie jeho povinnosti rozhodnút o veciach, ktoré sú mu predlozené, v primeranej lehote, vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia, je zaloba o náhradu skody podaná na Vseobecný súd, pricom takáto zaloba o náhradu skody predstavuje úcinný prostriedok nápravy. Preto návrh na náhradu skody spôsobenej nedodrzaním primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom nemozno podat priamo na Súdny dvor v rámci odvolania, ale treba ho podat na samotný Vseobecný súd (rozsudky z 26. novembra 2013, Gascogne Sack Deutschland/Komisia, [40]C-40/12 P, [41]EU:C:2013:768, body [42]89 a [43]90; z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia, [44]C-58/12 P, [45]EU:C:2013:770, body [46]83 a [47]84; ako aj z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [48]C-295/12 P, [49]EU:C:2014:2062, bod [50]66). 66 Vseobecnému súdu, ktorý je príslusný podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ rozhodovat o takejto zalobe o náhradu skody, prinálezí rozhodovat v inom rozhodovacom zlození, nez v ktorom rozhodoval spor, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dlzka sa kritizuje (rozsudky z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia, [51]C-58/12 P, [52]EU:C:2013:770, bod [53]90, a z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [54]C-295/12 P, [55]EU:C:2014:2062, bod [56]67). 67 V takom prípade, ak je bez toho, aby bolo potrebné, aby úcastníci konania predlozili v tejto súvislosti dalsie dôkazy, zjavné, ze Vseobecný súd dostatocne závazne porusil svoju povinnost rozhodnút vo veci v primeranej lehote, Súdny dvor na toto porusenie môze poukázat (rozsudok z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, [57]C-617/13 P, [58]EU:C:2016:416, bod [59]100 a citovaná judikatúra). 68 V prejednávanej veci o taký prípad nejde. V prejednávanej veci by totiz na to, aby Súdny dvor mohol konstatovat neprimeranost dlzky konania pred Vseobecným súdom, bolo potrebné predlozenie dodatocných dôkazov úcastníkmi konania. 69 Vzhladom na predchádzajúce úvahy musí byt piaty odvolací dôvod zamietnutý. 70 Zo vsetkých prechádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolanie treba zamietnut v celom rozsahu. O trovách 71 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 72 Clánok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelný na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 stanovuje, ze úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla ulozit odvolatelke povinnost nahradit trovy konania a tá nemala úspech vo svojich odvolacích dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Trafilerie Meridionali SpA je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [60]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXcsZpJq/L89554-3855TMP.html#t-ECR_62015CJ0519_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A512&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A512&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A857&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A857&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A445&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A445&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point146 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A627&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A627&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A627&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A627&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A631&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point133 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point205 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 60. file:///tmp/lynxXXXXcsZpJq/L89554-3855TMP.html#c-ECR_62015CJ0519_SK_01-E0001