ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siesta komora) z 30. novembra 2016 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Financné opatrenia v prospech spolocnosti France Télécom -- Návrh akcionárskej pôzicky -- Verejné vyhlásenia francúzskeho státu -- Rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Pojem 'pomoc` -- Pojem 'ekonomická výhoda` -- Kritérium obozretného súkromného investora -- Povinnost Vseobecného súdu uviest odôvodnenie -- Hranice súdneho preskúmania -- Skreslenie sporného rozhodnutia" Vo veci C-486/15 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 14. septembra 2015, Európska komisia, v zastúpení: C. Giolito, B. Stromsky, D. Grespan a T. Rusche, splnomocnení zástupcovia, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues, D. Colas a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna vo veci T-425/04 RENV, Orange, predtým France Télécom, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: S. Hautbourg a S. Cochard-Quesson, avocats, zalobkyna vo veci T-444/04 RENV, Spolková republika Nemecko, vedlajsí úcastník konania vo veci T-425/04 RENV, SÚDNY DVOR (siesta komora), v zlození: predseda siestej komory E. Regan, sudcovia J.-C. Bonichot a A. Arabadziev (spravodajca), generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 2. júla 2015, Francúzsko a Orange/Komisia (T-425/04 RENV a T-444/04 RENV, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2015:450), ktorým Vseobecný súd zrusil clánok 1 rozhodnutia Komisie 2006/621/ES z 2. augusta 2004 o státnej podpore, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti France Télécom ([3]Ú. v. EÚ L 257, 2006, s. 11, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Okolnosti predchádzajúce sporu sú zhrnuté v bodoch 1 az 98 napadnutého rozsudku. Skutocnosti nevyhnutné na preskúmanie tohto odvolania sú tieto: Vseobecný kontext veci 3 Spolocnost France Télécom, neskôr Orange (dalej len "FT"), operátor a dodávatel sietí a telekomunikacných sluzieb, bola zalozená v roku 1991 ako verejnoprávna právnická osoba a od 31. decembra 1996 má postavenie akciovej spolocnosti. Od októbra 1997 je FT kótovaná na burze. V roku 2002 dosahoval podiel francúzskeho státu na základnom imaní FT 56,45 %, pricom zostávajúce podiely vlastnila verejnost (32,25 %), samotná FT (8,26 %) a zamestnanci podniku (3,04 %). 4 V prvom stvrtroku 2002 FT uverejnila svoju úctovnú závierku za rok 2001. Táto úctovná závierka vykazovala cisté zadlzenie vo výske 63,5 miliardy eur a stratu vo výske 8,3 miliardy eur. 5 V období od marca do júna 2002 ratingové agentúry Moody's a Standard & Poor's (dalej len "S & P") znízili rating spolocnosti FT a tiez ohodnotili negatívne jej perspektívu. Konkrétne 24. júna 2002 Moody's znízila rating krátkodobých a dlhodobých dlhopisov spolocnosti FT na posledný stupen kategórie bezpecná investícia. Súcasne doslo k výraznému poklesu kurzu akcií spolocnosti FT. 6 Vzhladom na financnú situáciu spolocnosti FT ministre français de l'Économie, des Finances et de l'Industrie (francúzsky minister hospodárstva, financií a priemyslu, dalej len "minister hospodárstva") v rozhovore uverejnenom 12. júla 2002 v denníku Les Echos (dalej len "vyhlásenie z 12. júla 2002") vyhlásil: "Sme väcsinovým akcionárom s 55 % základného imania... Stát, ktorý je akcionárom, sa bude správat ako obozretný investor a keby [FT] mala tazkosti, urobili by sme adekvátne opatrenia... Opakujem, keby [FT] mala financné tazkosti, co v súcasnosti nie je aktuálne, stát by urobil opatrenia nutné na ich vyriesenie. Ozivujete povesti o zvýsení imania... Nie, istotne nie! Iba tvrdím, ze v príhodnom okamihu urobíme adekvátne opatrenia. Ak to bude potrebné..." 7 V ten istý den S & P uverejnila tlacovú správu v tomto znení: "FT by mohla mat isté tazkosti s refinancovaním dlhov splatných v roku 2003. Vyjadrenie [francúzskeho] státu vsak podporuje zaradenie FT do [bezpecného] investicného radu... Francúzsky stát, ktorý vlastní v [spolocnosti FT] 55 % [podiel], sa pre [S & P] jasne vyslovil, ze sa bude správat ako obozretný investor a ked bude mat FT tazkosti, prijme adekvátne opatrenia. Dlhodobý rating [spolocnosti FT] znízený na BBB-..." 8 Dna 12. septembra 2002 francúzske orgány oznámili, ze prijali demisiu predsedu predstavenstva a generálneho riaditela spolocnosti FT. 9 Dna 13. septembra 2002 FT zverejnila svoj polrocný financný výkaz, ktorý potvrdzoval, ze k 30. júnu 2002 sa jej vlastné konsolidované financné prostriedky dostali do záporu vo výske 440 miliónov eur a jej cisté zadlzenie dosahovalo 69,69 miliardy eur, z coho dlh na dlhopisoch so splatnostou v rokoch 2003 az 2005 predstavoval 48,9 miliardy eur. Podla tohto polrocného financného výkazu obrat spolocnosti FT vykazoval nárast o 10 % v porovnaní s rovnakým posudzovaným obdobím v roku 2001, pricom prevádzkový zisk pred zapocítaním amortizácie predstavoval 6,87 miliardy eur, teda nárast o 13,3 % podla existujúcich údajov a o 9,8 % podla priblizných údajov, a prevádzkový zisk predstavoval 3,18 miliardy eur s nárastom podla priblizných údajov o 15 %. Zisk po odpocítaní financných nákladov (1,75 miliardy eur), avsak este pred zapocítaním daní, akcií a mensinových podielov, okrem mimoriadnych poloziek, bol 718 miliónov eur oproti 271 miliónom eur k 30. júnu 2001. Volný prevádzkový tok penazných prostriedkov predstavoval 3,6 miliardy eur, t. j. nárast o 15 % v porovnaní s prvým polrokom 2001. 10 V tlacovej správe o financnej situácii spolocnosti FT z 13. septembra 2002 francúzske orgány vyhlásili: "Po mimoriadnych stratách konstatovaných v prvom polroku naráza [FT] na problém nedostatku vlastného imania. Takáto financná situácia oslabuje potenciál [spolocnosti FT]. [Francúzska] vláda je teda odhodlaná prevziat zodpovednost v plnom rozsahu... Vzhladom na novú situáciu vzniknutú následkom výrazného zhorsenia stavu úctov [predseda predstavenstva a generálny riaditel spolocnosti FT] navrhol [francúzskej] vláde svoje odstúpenie, pricom vláda s tým súhlasila. Odstúpenie nadobudne úcinnost na zasadnutí predstavenstva, ktoré sa bude konat v najblizsích týzdnoch a pocas ktorého bude predstavený nový predseda predstavenstva... Nový predseda bezodkladne navrhne predstavenstvu plán ozivenia úctov, ktorý by umoznil oddlzenie [spolocnosti FT] a obnovu jej financnej struktúry so zretelom na strategické ciele. [Francúzsky] stát podporí [spolocnost FT] pri realizácii tohto plánu a prispeje k velmi výraznému zvýseniu vlastného imania [spolocnosti FT] v casovom rozpätí a za podmienok, ktoré sa urcia so zretelom na trhové podmienky. Od tohto okamihu urobí [francúzsky] stát v prípade potreby opatrenia, ktoré [spolocnosti FT] umoznia vyhnút sa akémukolvek problému s financovaním." 11 V ten istý den agentúra Moody's zmenila perspektívu dlhu spolocnosti FT z negatívnej na stabilnú v tlacovej správe, v ktorej sa najmä uvádzalo: "Dôvera Moody's sa posilnila vdaka vyhláseniu [francúzskej] vlády, ktorá znova potvrdila svoju silnú podporu [spolocnosti FT]. Aj ked obava Moody's, co sa týka celkovej úrovne financného rizika a predovsetkým nízkej likvidity [spolocnosti FT], pretrváva, Moody's zacala viac verit tomu, ze francúzska vláda [podporí spolocnost FT] v prípade, ze sa... dostane do tazkostí v súvislosti so splatením svojho dlhu." 12 Dna 2. októbra 2002 bol vymenovaný nový predseda predstavenstva a generálny riaditel spolocnosti FT. Tlacová správa, ktorá informovala o tomto vymenovaní, znela: "Na základe návrhu predstavenstva [spolocnosti FT] sa Rada ministrov rozhodla vymenovat... [nového predsedu predstavenstva a generálneho riaditela spolocnosti FT]. Nový predseda ihned zabezpecí výkon auditu [spolocnosti FT], ktorého výsledky budú predstavenstvu oznámené v nadchádzajúcich týzdnoch a z ktorého bude vychádzat plán financného ozivenia a strategického rozvoja na znízenie dlhu [spolocnosti FT] so zretelom na jej strategické ciele. V tomto ohlade získa [nový predseda predstavenstva a generálny riaditel spolocnosti FT] podporu zo strany státu ako akcionára, ktorý je pripravený prevziat svoju zodpovednost v plnom rozsahu. [Francúzsky] stát poskytne pomoc pri realizácii akcií na ozivenie a prispeje k zvýseniu vlastného imania [spolocnosti FT] podla pravidiel, ktoré sa urcia v úzkej spolupráci s predsedom predstavenstva [spolocnosti FT] a predstavenstvom. Ako uz bolo uvedené, [francúzsky] stát urobí v prípade potreby v medziobdobí opatrenia, ktoré [FT] umoznia vyhnút sa akémukolvek problému s financovaním." 13 Dna 19. novembra 2002 francúzske orgány zaslali Komisii Európskych spolocenstiev "oznámenie", ktoré jednak opisuje aktuálnu financnú situáciu spolocnosti FT, pricom sa v nom zdôraznuje, ze "jej operacné výkony [boli] výborné", a jednak informuje o ich úmysle zúcastnit sa na rekapitalizácii spolocnosti FT za trhových podmienok, pricom vysvetlujú, akým spôsobom prispejú k realizácii plánu ozivenia spolocnosti FT. V tomto oznámení francúzske orgány predovsetkým spresnili, ze: "S cielom poskytnút [spolocnosti FT] potrebnú úroven riadenia, aby sa co najlepsie a v co najvýhodnejsom case presadila na trhu, [francúzsky] stát je pripravený co najskôr sa podielat na zvýsení základného imania formou akcionárskej pôzicky, ktorá v okamihu predaja nových akcií bude mat podobu základného imania. Výska tejto pôzicky bude zodpovedat úplnej alebo ciastocnej úcasti [francúzskeho] státu na budúcom zvýsení základného imania a môze dosiahnut 9 [miliárd eur]. Tento úver bude docasný a jeho konverzia sa musí uskutocnit prostredníctvom akcií. Pouzije sa len v prípade potreby [spolocnosti FT]. Tento úver bude navyse úrocený za aktuálne platných trhových podmienok a úroky budú zahrnuté do základného imania. [Francúzsky] stát na svoju úcast na pláne ozivenia [spolocnosti FT] hodlá vyuzit ERAP, [francúzsky] verejný priemyselný a obchodný podnik, ktorý poskytne [spolocnosti FT] akcionársku pôzicku a predpokladá sa, ze po tom, co bude táto pôzicka zmenená na základné imanie, sa stane dôlezitým akcionárom [spolocnosti FT]. Kedze verejná úcast tohto verejného institútu v [spolocnosti FT] bude predstavovat jeho aktíva, dlhy z dlhopisov budú jeho pasíva. Výber ERAP-u odráza vôlu [francúzskeho] státu jasne urcit schválené úsilie týkajúce sa státneho majetku tým, ze ho zadelí poverenej organizácii." 14 Na zasadnutí predstavenstva spolocnosti FT 4. decembra 2002 nové vedenie spolocnosti FT predlozilo akcný plán s názvom "Ambition France Télécom 2005" (dalej len "plán Ambition 2005") predovsetkým s cielom vyvázit bilanciu podniku na základe zvýsenia jeho imania vo výske 15 miliárd eur. 15 Predlozenie plánu Ambition 2005 sprevádzala tlacová správa ministra hospodárstva zo 4. decembra 2002 (dalej len "oznámenie zo 4. decembra 2002"), ktorá znie: "Minister hospodárstva... potvrdzuje, ze [francúzsky] stát bude podporovat akcný plán schválený predstavenstvom [spolocnosti FT] 4. decembra [2002]. 1. Skupina [FT] je súdrznou priemyselnou skupinou, ktorej výkonnost je pozoruhodná. V súcasnosti vsak [FT] musí riesit problém nevyvázenej financnej struktúry, nedostatku vlastného imania a nedostatku strednodobých zdrojov. Takáto situácia je výsledkom neúspesných, zle spravovaných investícií realizovaných v minulých obdobiach, splasnutia telekomunikacnej 'bubliny` a vo vseobecnosti je výsledkom obratu na trhoch. Túto situáciu este zhorsila skutocnost, ze [FT] nemala inú moznost financovania svojho rozvoja nez zadlzením. 2. [Francúzsky] stát, ktorý je väcsinovým akcionárom, poziadal nové vedenie podniku, aby obnovilo financnú rovnováhu [spolocnosti FT] pri zachovaní integrity skupiny... 3. So zretelom na akcný plán vypracovaný vedením podniku a perspektívy návratnosti investície sa [francúzsky] stát bude podielat na zvýsení vlastného imania o 15 miliárd eur v pomere zodpovedajúcom jeho podielu na imaní, co predstavuje investíciu 9 miliárd eur. [Francúzsky] stát ako akcionár mieni takýmto spôsobom konat ako obozretný investor. [FT] musí stanovit pravidlá a casový harmonogram zvýsenia svojho vlastného imania. [Francúzska] vláda má záujem na tom, aby táto operácia prebehla s maximálnym mozným ohladom na situáciu akcionárov jednotlivcov a akcionárov zamestnancov [spolocnosti FT]. S cielom umoznit [spolocnosti FT] uskutocnit operáciu na trhu v co najpríhodnejsom okamihu je stát pripravený uvazovat o svojej úcasti na zvýsení vlastného imania poskytnutím [spolocnosti FT] docasného úveru úroceného za trhových podmienok. 4. Celý podiel [francúzskeho] státu v [spolocnosti FT] sa prevedie na ERAP... Tento podnik sa zadlzí na financných trhoch z dôvodu financovania podielu [francúzskeho] státu na zvýsení vlastného imania [spolocnosti FT]." 16 V dnoch 11. a 12. decembra 2002 FT zacala s dvomi po sebe nasledujúcimi emisiami dlhopisov v celkovej výske 2,9 miliardy eur. 17 Dna 20. decembra 2002 ERAP zaslal spolocnosti FT parafovaný a podpísaný návrh zmluvy o akcionárskej pôzicke (dalej len "návrh akcionárskej pôzicky"). FT tento návrh zmluvy nepodpísala a akcionárska pôzicka nebola nikdy poskytnutá. 18 Dna 15. januára 2003 si FT pozicala vo forme emisií dlhopisov celkovú sumu 5,5 miliardy eur. Na tieto dlhopisové pôzicky sa nevztahovala ziadna státna zábezpeka ani záruka. 19 Dna 10. februára 2003 FT predlzila splatnost casti zdruzenej pôzicky vo výske 15 miliárd eur. 20 Dna 4. marca 2003 sa zacalo so zvysovaním vlastného imania podla plánu Ambition 2005. Dna 24. marca 2003 FT uskutocnila zvýsenie základného imania o 15 miliárd eur. Francúzsky stát na túto operáciu prispel sumou 9 miliárd eur v pomere k svojmu podielu na základnom imaní FT. Sumu vo výske 6 miliárd eur zabezpecilo bankové odborové zdruzenie zlozené z 21 bánk. Táto operácia sa skoncila 11. apríla 2003. 21 FT uzavrela úctovné obdobie 2002 so stratou priblizne 21 miliárd eur a cistým financným dlhom takmer 68 miliárd eur. Úctovná závierka za rok 2002, ktorú FT zverejnila 5. marca 2003, vykazovala zvýsenie obratu o 8,4 %, prevádzkového zisku pred zapocítaním amortizácie o 21,1 % a prevádzkového zisku o 30,9 %. K 14. aprílu 2003 francúzsky stát vlastnil 58,9 % základného imania FT, z coho 28,6 % prostredníctvom ERAP-u. Správne konanie a sporné rozhodnutie 22 Dna 4. decembra 2002 Francúzska republika oznámila Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES a clánku 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([4]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) financné opatrenia stanovené plánom Ambition 2005, vrátane návrhu akcionárskej pôzicky. 23 Dna 22. januára 2003 sa Bouygues SA a Bouygues Télécom SA (spolu dalej len "spolocnosti Bouygues"), dve spolocnosti zalozené podla francúzskeho práva, pricom Bouygues Télécom SA vykonáva aktívnu cinnost na francúzskom trhu mobilných telefónov, obrátili na Komisiu so staznostou týkajúcou sa pomoci, ktorú francúzsky stát údajne poskytol spolocnosti FT v rámci jej vyrovnávania dlhov. Táto staznost sa týkala jednak najmä oznámenia o poskytnutí investície zo strany francúzskeho státu vo výske 9 miliárd eur a jednak vyhlásení z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 (dalej len "vyhlásenia prijaté od júla 2002"). 24 Komisia listom z 31. januára 2003 informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, a to najmä v súvislosti s financnými opatreniami, ktoré vykonal francúzsky stát na podporu spolocnosti FT (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania") ([5]Ú. v. EÚ C 57, 2003, s. 5). Komisia vyzvala dotknuté strany, aby k daným opatreniam predlozili svoje pripomienky. 25 Dna 3. augusta 2004 Komisia dorucila francúzskym orgánom sporné rozhodnutie. 26 V odôvodnení 185 uvedeného rozhodnutia, ktoré sa nachádza v casti 6 tohto rozhodnutia, nazvanej "Predmet tohto rozhodnutia", Komisia najmä uviedla, ze oznámené opatrenia nemozno analyzovat "bez zohladnenia vyhlásení [francúzskej] vlády z júla az decembra 2002". Týmito vyhláseniami totiz francúzske orgány vyjadrili svoju vôlu prijat vhodné opatrenia na vyriesenie financných problémov spolocnosti FT. Návrh akcionárskej pôzicky je uskutocnením ich predtým vyjadreného zámeru. 27 V odôvodnení 186 sporného rozhodnutia Komisia uviedla: "V tomto prípade Komisia konstatuje, ze opatreniam z decembra 2002, ktorých sa oznámenie týka, predchádzalo viacero vyhlásení a opatrení francúzskych orgánov z obdobia od júla [2002]. Tieto vyhlásenia a opatrenia umoznujú na jednej strane lepsie pochopit dôvody a dosah opatrení z decembra [2002]. Na druhej strane mali predchádzajúce oznámenia a opatrenia istotne dopad na to, ako trhy a hospodárske subjekty vnímali situáciu [spolocnosti] FT v [decembri 2002]. Kedze samotné správanie hospodárskych subjektov bolo zasa ovplyvnené správaním státu, nie je objektívnym parametrom vhodným na posúdenie správania státu. Preto je teda potrebné vziat tieto predchádzajúce intervencie do úvahy pri analýze existencie podpôr v... opatreniach [z decembra 2002]." 28 V odôvodnení 187 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze je totiz mozné analyzovat vyhlásenia a postupné opatrenia francúzskych orgánov od júla 2002 ako "celok, ktorého okamihom konkretizovania sú vraj decembrové opatrenia [ktorého výsledkom sú opatrenia z decembra 2002 - neoficiálny preklad]". 29 V odôvodneniach 188 az 191 sporného rozhodnutia Komisia uviedla: "(188) Analýza tohto prípadu napovedá na prvý pohlad o casovom posune medzi výhodami pre firmu, ktoré boli osobitne naznacené v... [júli 2002] a potenciálnym vynalozením státnych zdrojov, ktorý bol jasnejsie naznacený v... [decembri 2002]. Vyhlásenia ministra hospodárstva... by sme totiz mohli kvalifikovat ako pomoc vtedy, keby mali nepochybne úcinok na trhy a poskytli by [spolocnosti FT] zvýhodnenie. Nebude vsak jednoduché jednoznacne urcit, ci vyhláseni[e] z [12.] júla 2002 mohl[o] byt aspon potenciálne záväzkom na poskytnutie státnych zdrojov. ... (189) V tomto prípade vsak Komisia nemá k dispozícii dostatok základných informácií, aby mohla nevyvrátitelne dokázat existenciu podpory na základe novátorskej tézy. Na druhej strane sa nazdáva, ze môze dokázat existenciu prvkov podpory tradicnejsím prístupom, vychádzajúc z... vyhlásení [z decembra 2002], ktoré boli úradne oznámené. (190) Existencia záväzku poskytnutia státnych zdrojov je totiz v... [decembri 2002] jasná. V decembri [2002] je evidentná aj existencia zvýhodnenia [spolocnosti FT], ak sa zohladní dopad vyhlásení a predbezných opatrení na trhy. (191) Z tohto hladiska nemozno 'zásadou súkromného investora v trhovej ekonomike` odôvodnovat uvedenú intervenciu [z decembra 2002], ako to majú v úmysle francúzske orgány, pretoze správanie hospodárskych subjektov bolo v decembri jasne ovplyvnené predbeznými praktikami a vyhláseniami vlády od júla [2002]. Ak aj mozno pochybovat o tom, ci bol[o] vyhlásenie [z 12.] júla [2002] dost konkrétne, aby mohl[o] byt ako také podpor[ou], niet ziadnych pochybností o tom, ze uvedené vyhláseni[e] stacil[o] na 'nakazenie` vnímania zo strany trhov a na ovplyvnenie neskorsieho správania hospodárskych subjektov [ze uvedené vyhlásenie stacilo na to, aby 'nakazilo` vnímanie zo strany trhov a ovplyvnilo neskorsie správanie hospodárskych subjektov - neoficiálny preklad]. Ak platí práve tento prípad, takéto správanie hospodárskych subjektov nemozno povazovat za neutrálne východisko pri posudzovaní správania [francúzskeho] státu. Predpoklad zalozený na zásade 'súkromného investora v trhovej ekonomike` sa teda nemôze opierat o situáciu na trhu, aká bola v decembri [2002], ale logicky musí vychádzat zo situácie na trhu, ktorá nebola ovplyvnená dopadom predbezných vyhlásení." 30 Komisia po tom, co konstatovala, ze výhoda poskytnutá spolocnosti FT narusila alebo hrozila narusením hospodárskej sútaze a mohla by narusit obchod medzi clenskými státmi (odôvodnenia 198 az 201 sporného rozhodnutia), v casti 8 sporného rozhodnutia, nazvanej "Zásada uvedomelého [obozretného - neoficiálny preklad] súkromného investora", preskúmala otázku, ci táto zásada bola dodrzaná s prihliadnutím na vsetky vyhlásenia francúzskych orgánov v mesiacoch, ktoré predchádzali predlozeniu návrhu akcionárskej pôzicky (odôvodnenia 203 az 230 sporného rozhodnutia). Zo znenia týchto vyhlásení a ich úcinku na trh totiz vyplýva, ze francúzsky stát sa rozhodol podporit spolocnost FT uz v júli 2002 (odôvodnenie 203 sporného rozhodnutia). 31 Komisia, ktorá vychádzal najmä zo správy z 28. apríla 2004, v ktorej bol konstatovaný neprirodzený a nie zanedbatelný nárast hodnoty akcií a dlhopisov spolocnosti FT v nadväznosti na vyhlásenie z 12. júla 2002, z tlacovej správy S & P z toho istého dna, ako aj zo správy Deutsche Bank z 22. júla 2002, dospela k záveru, ze "trh povazoval vyhlásenia [francúzskych orgánov] za stratégiu dôveryhodného záväzku [francúzskeho] státu podporit [spolocnost] FT" (odôvodnenia 220 a 221 sporného rozhodnutia). 32 V odôvodnení 222 sporného rozhodnutia Komisia dalej uviedla, ze tieto vyhlásenia mali na trh velmi silné úcinky. Prispeli totiz k opätovnému získaniu dôvery financných trhov a boli urcujúcim faktorom udrzania ratingu spolocnosti FT v investicnom rade. Znízenie tohto ratingu by viedlo k nepravdepodobnosti akéhokolvek návrhu akcionárskej pôzicky a urcite by spôsobilo jeho ovela väcsiu nákladovost. 33 Podla Komisie "skutocnost, ze opatrenia oznámené v decembri [2002] prijaté samostatne môzu vyvolat dojem celkom racionálnych operácií, nic nemení na tom, ze správanie hospodárskych subjektov v decembri bolo evidentne ovplyvnené krokmi a vyhláseniami [francúzskeho] státu formulovanými predbezne a hlavne od júla 2002, ktoré boli vyjadrením zámeru [francúzskeho] státu vyriesit problémy s financovaním [spolocnosti FT]" (odôvodnenie 225 sporného rozhodnutia). V tomto zmysle je rozhodnutie francúzskych orgánov predvídat rekapitalizáciu spolocnosti FT na základe poskytnutia úverovej linky v konecnom dôsledku výsledkom ich vyhlásení (odôvodnenie 226 sporného rozhodnutia). 34 Podla Komisie nie je rozhodujúce, ze rekapitalizácia spolocnosti FT, ktorá sa uskutocnila v apríli 2003, bola úspesná a ze akcionárska pôzicka nebola nikdy poskytnutá. Pri uplatnení kritéria obozretného súkromného investora treba totiz vychádzat z informácií, ktoré má investor k dispozícii v okamihu prijímania rozhodnutia investovat. Navyse vzhladom na to, ze vyhlásenia francúzskych orgánov ovplyvnili trh a správanie hospodárskych subjektov, Komisia "nemôze pri posudzovaní správania státu vychádzat zo správania ostatných hospodárskych subjektov a takto uplatnit kritérium spoluúcasti". Podla Komisie totiz "júlové vyhlásenia [francúzskeho] státu, ze urobí vsetko pre to, aby [FT] prekonal[a] svoje problémy s financovaním, ktoré neskôr zopakoval, skreslujú moment spoluúcasti, pretoze k súkromným investorom nemozno este pristupovat tak, ako keby sa rozhodovali iba na základe situácie [spolocnosti FT], a to nezávisle od toho, ci tieto vyhlásenia [zahrnajú] státnu pomoc alebo nie". Uplatnenie zásady obozretného súkromného investora v trhovej ekonomike nemôze vychádzat zo situácie na trhu v decembri 2002, ale logicky sa musí opierat "o situáciu na trhu neovplyvnenom skorsími vyhláseniami a verejnými oznámeniami" (odôvodnenie 227 sporného rozhodnutia). 35 "Zdá sa" vsak, ze ak sa predmetné rozhodnutia investovat preskúmajú v kontexte situácie pred júlom 2002, tieto rozhodnutia nerespektujú uvedenú zásadu (odôvodnenie 228 napadnutého rozhodnutia). V uvedenom case sa FT nachádzala v tazkej ekonomickej situácii a stratila dôveru trhov, pricom francúzske orgány v tom case este neprijali ziadne opatrenia na zlepsenie riadenia spolocnosti FT a jej výsledkov ani neobjednali hlbkový audit ani nevytvorili nový manazment ani nepripravili ziaden plán na ozdravenie podniku. Za týchto okolností bolo "nepravdepodobné, ze by súkromný investor urobil od júla 2002 podobné vyhlásenia ako vyhlásenia francúzskej vlády, ktorými vláda z cisto ekonomického hladiska vystavila skúske svoju dôveryhodnost a dobrú povest a z právneho hladiska sa vtedy v kazdom prípade zaviazala financne podporit [spolocnost FT]". Takýmto správaním by takýto investor zobral na seba velmi velké riziko vo vztahu k spolocnosti FT bez akejkolvek náhrady. Pritom ani hlavný akcionár, ktorý by mal vtedy rovnaké informácie, akými disponovali v tom case francúzske orgány, by v júli 2002 neurobil vyhlásenia na podporu spolocnosti FT bez toho, aby predtým uskutocnil hlbkový audit jej financnej situácie a prijal nutné opatrenia na ozdravenie podniku, aby mohol posúdit riziko a perspektívy zisku, ktoré takýto záväzok prinása. Takýto hlavný akcionár by v kazdom prípade potreboval úcast financných trhov na to, aby mohol ozdravit situáciu spolocnosti FT. Uvedené trhy vsak "neboli vtedy ochotné investovat alebo poskytnút [spolocnosti] FT velký úver" (odôvodnenie 229 sporného rozhodnutia). 36 Podla Komisie "je len málo pravdepodobné, ze by uvedomelý [obozretný - neoficiálny preklad] súkromný investor nachádzajúci sa v rovnakej situácii ako francúzsky stát bol býval urobil v júli 2002 vyhlásenia o podpore v prospech [spolocnosti] FT vzhladom na ekonomickú situáciu [spolocnosti] FT a v tomto smere na nedostatok jasných a úplných informácií". Este menej pravdepodobné je to, ze by obozretný súkromný investor "poskytol akcionársku pôzicku a tým by na seba zobral velmi velké financné riziko" (odôvodnenie 229 sporného rozhodnutia). 37 Komisia na základe vsetkých uvedených skutocností dospela k záveru, ze "[kritérium] uvedomelého [obozretného - neoficiálny preklad] súkromného investora v trhovom hospodárstve nebol[o] splnen[é]", a ze "výhoda poskytnutá [spolocnosti] FT formou návrhu akcionárskej pôzicky - ktorý bol preskúmaný z hladiska predbezných vyhlásení a intervencií francúzskych orgánov - [bola] státnou pomocou, hoci rozsah výhody sa [dal] len tazko vycíslit" (odôvodnenie 230 sporného rozhodnutia). 38 Clánok 1 tohto rozhodnutia stanovuje, ze "akcionárska pôzicka, ktorú [francúzsky stát] poskytol [spolocnosti FT] v decembri 2002 vo forme úverovej linky vo výske 9 miliárd eur v spojitosti s vyhláseniami... [poskytnutými] od júla 2002 je státnou pomocou, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom". Predchádzajúce súdne konania 39 Návrhmi dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 13. októbra 2004 (vec T-425/04), 5. novembra 2004 (vec T-444/04) a 9. novembra 2004 (vec T-450/04) Francúzska republika, FT a spolocnosti Bouygues podali kazdá jednotlivo zalobu, ktorou sa domáhali zrusenia sporného rozhodnutia v celom rozsahu. Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. novembra 2004 (vec T-456/04) Association française des opérateurs de réseaux et services de télécommunications (AFORS Télécom) (Francúzske zdruzenie prevádzkovatelov sietí a telekomunikacných sluzieb) podalo zalobu, ktorou sa domáhalo zrusenia clánku 2 tohto rozhodnutia. 40 Rozsudkom z 21. mája 2010, Francúzsko/Komisia ([6]T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04, [7]EU:T:2010:216), Vseobecný súd jednak zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia a jednak rozhodol, ze konanie o návrhoch na zrusenie clánku 2 tohto rozhodnutia sa zastavuje. 41 Konkrétne v bode 298 uvedeného rozsudku Vseobecný súd usúdil, ze Komisia nepreukázala, ze oznámenie zo 4. decembra 2002 zahrnalo prevod státnych prostriedkov. 42 Navyse, pokial ide návrh akcionárskej pôzicky, Vseobecný súd v bode 299 uvedeného rozsudku usúdil, ze vzhladom na to, ze Komisia dostatocne neurcila výhodu vyplývajúcu z tohto návrhu, nemôze vôbec prijat záver o existencii prevodu státnych prostriedkov súvisiaceho s touto výhodou. 43 Návrhmi dorucenými do kancelárie Súdneho dvora 4. a 3. augusta 2010 spolocnosti Bouygues (vec C-399/10 P) a Komisia (vec C-401/10 P) podali odvolanie proti rozsudku z 21. mája 2010, Francúzsko/Komisia ([8]T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04, [9]EU:T:2010:216). 44 Rozsudkom z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i. (C-399/10 P a C-401/10 P, dalej len "rozsudok Bouygues, [10]EU:C:2013:175), Súdny dvor zrusil rozsudok z 21. mája 2010, Francúzsko/Komisia ([11]T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04, [12]EU:T:2010:216), a vrátil veci T-425/04, T-444/04 a T-450/04 Vseobecnému súdu, aby rozhodol o zalobných dôvodoch a predlozených návrhoch, o ktorých Súdny dvor nerozhodol, pricom rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 45 V tejto súvislosti Súdny dvor najskôr v bode 76 rozsudku Bouygues konstatoval, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí nevyjadrila k tvrdeniu spolocností Bouygues nachádzajúcemu sa v ich staznosti z 22. januára 2003, podla ktorého vyhlásenia prijaté od júla 2002 predstavujú samy osebe státnu pomoc. Súdny dvor v bodoch 73 az 75 uvedeného rozsudku predovsetkým uviedol, ze tieto vyhlásenia boli zohladnené len v rozsahu, v akom boli objektívne relevantné na posúdenie návrhu akcionárskej pôzicky, a Komisia ich teda skúmala len v rozsahu, v akom tvorili kontext konstatovanej pomoci. 46 Súdny dvor preto v bode 77 rozsudku Bouygues vyhlásil, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 128 a 131 rozsudku z 21. mája 2010, Francúzsko/Komisia ([13]T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04, [14]EU:T:2010:216), rozhodol, ze clánok 1 sporného rozhodnutia zahrna odmietnutie Komisie kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc. Neexistenciu stanoviska Komisie v súvislosti s kvalifikáciou týchto samotných vyhlásení ako státnej pomoci po podaní staznosti spolocností Bouygues totiz nemozno samu osebe stotoznovat s rozhodnutím, ktorým sa zamietajú návrhy týchto stazovatelov. 47 Súdny dvor následne v bodoch 103 a 104 rozsudku Bouygues rozhodol, ze kedze státne zásahy majú rôzne formy a musia sa posúdit na základe svojich úcinkov, nemozno vylúcit, ze na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa viacero po sebe nasledujúcich zásahov státu musí povazovat za jediný zásah. K tomu môze dôjst predovsetkým vtedy, ak po sebe nasledujúce zásahy medzi sebou vykazujú tak úzke väzby, a to najmä z hladiska ich casového rozvrhnutia, ich ciela a situácie podniku v okamihu týchto zásahov, ze ich nemozno od seba oddelit. 48 Súdny dvor v bode 105 rozsudku Bouygues dospel k záveru, ze Vseobecný súd sa tým, ze usúdil, ze bolo nevyhnutné zistit znízenie státneho rozpoctu alebo dostatocne konkrétne hospodárske riziko výdavkov zatazujúcich tento rozpocet, ktoré úzko súvisí s konkrétnou výhodou vyplývajúcou bud z oznámenia zo 4. decembra 2002 alebo z návrhu akcionárskej pôzicky alebo tejto výhode zodpovedá alebo je jej následkom, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, lebo uplatnil kritérium, ktoré mohlo od zaciatku vylúcit, aby sa tieto zásahy státu mohli v závislosti od väzieb medzi nimi a ich úcinkov povazovat za jediný zásah. 49 Súdny dvor napokon usúdil, ze mal k dispozícii vsetky informácie potrebné na konecné rozhodnutie jednak o návrhu na zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom ide o odmietnutie Komisie kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc vo veci T-450/04, a jednak o druhej casti druhého zalobného dôvodu a o tretom zalobnom dôvode, ktoré Francúzska republika a FT uviedli na podporu svojich zalôb vo veciach T-425/04 a T-444/04, v rozsahu, v akom táto cast a tento dôvod smerovali proti konstatovaniu existencie výhody poskytnutej spolocnosti FT zo strany francúzskeho státu, ktoré bolo vykonané v spornom rozhodnutí. 50 Co sa týka prvého prípadu, Súdny dvor v bode 118 rozsudku Bouygues usúdil, ze zalobné dôvody vo veci T-450/04 smerujúce k zruseniu clánku 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia odmietla kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc, sú preto neúcinné. 51 Co sa týka druhého prípadu, Súdny dvor v bodoch 129 az 131 rozsudku Bouygues na základe niektorých castí odôvodnení 194 a 196 sporného rozhodnutia dospel k záveru, ze Komisia sa domnievala, ze oznámenie zo 4. decembra 2002 a návrh akcionárskej pôzicky, ktoré sú posudzované spolocne, poskytujú výhodu zahrnajúcu záväzok poskytnutia státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a ze táto institúcia správne preskúmala obe tieto opatrenia, kedze bolo zrejmé, ze prvé opatrenie nemozno oddelit od druhého opatrenia. 52 Naproti tomu Súdny dvor v bodoch 140 a 141 rozsudku Bouygues konstatoval, ze v spore nebolo mozné rozhodnút, pokial ide najmä o druhý a tretí zalobný dôvod uvedený Francúzskou republikou a spolocnostou FT, kedze tieto zalobné dôvody smerovali proti uplatneniu kritéria obozretného súkromného investora Komisiou. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 53 Po vyhlásení rozsudku Bouygues boli veci T-425/04 RENV, T-444/04 RENV a T-450/04 RENV pridelené siestej rozsírenej komore Vseobecného súdu. 54 Listom z 22. júla 2013 France Télécom informovala Vseobecný súd, ze 1. júla 2013 doslo k zmene jej obchodného názvu na Orange. 55 Uzneseniami predsedu siestej rozsírenej komory Vseobecného súdu z 27. júna 2014 jednak spolocnosti Bouygues boli vymazané vo veci T-444/04 RENV ako vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov Komisie a jednak vec T-450/04 RENV bola vymazaná z registra Vseobecného súdu, kedze tieto spolocnosti vzali spät svoj návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci a vzali spät aj svoje zaloby. 56 Uznesením predsedu siestej rozsírenej komory Vseobecného súdu z 15. júla 2014 boli veci T-425/04 RENV a T-444/04 RENV spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. 57 Francúzska republika podporovaná Spolkovou republikou Nemecko vo veci T-425/04 RENV a Orange vo veci T-444/04 RENV navrhli, aby Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 58 V týchto veciach Komisia navrhla, aby boli zaloby zamietnuté ako nedôvodné a aby bola Francúzskej republike a spolocnosti Orange ulozená povinnost nahradit trovy konania. Na pojednávaní 24. septembra 2014 Komisia tiez navrhla, aby bola zaloba vo veci T-444/04 RENV zamietnutá ako neprípustná. 59 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd najskôr zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou vo veci T-444/04 RENV z dôvodu, ze Orange mala nadalej skutocne existujúci záujem na zrusení clánku 1 sporného rozhodnutia. 60 Následne preskúmal návrh na zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia. V rámci tohto preskúmania Vseobecný súd na jednej strane zamietol prvé zalobné dôvody, ktoré sa zakladali na porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obranu. Na druhej strane Vseobecný súd preskúmal spolocne druhý a tretí zalobný dôvod, ktoré sa zakladali na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach, pokial ide o uplatnenie kritéria obozretného súkromného investora, pricom týmto zalobným dôvodom vyhovel. V dôsledku toho zrusil uvedený clánok 1. 61 Vseobecný súd usúdil, ze za týchto podmienok sa konanie o návrhoch Francúzskej republiky a spolocnosti Orange smerujúcich k zruseniu clánku 2 sporného rozhodnutia zastavuje. 62 Napokon vzhladom na tieto posúdenia Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit osem desatín trov konania, ktoré vynalozili Francúzska republika a Orange. Návrhy úcastníkov konania 63 Komisia predovsetkým navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bol zrusený clánok 1 sporného rozhodnutia a bola Komisii ulozená povinnost znásat jej vlastné trovy konania, ako aj povinnost nahradit osem desatín trov konania, ktoré vynalozili Francúzska republika a Orange vo veciach T-425/04 a T-444/04, -- zamietol zaloby Francúzskej republiky a spolocnosti Orange vo veciach T-425/04 a T-444/04 a -- ulozil Francúzskej republike a spolocnosti Orange povinnost znásat trovy konania. 64 Subsidiárne táto institúcia navrhuje, aby Súdny dvor vrátil veci T-425/04 a T-444/04 Vseobecnému súdu a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 65 Orange a predovsetkým Francúzska republika navrhujú, aby bolo odvolanie zamietnuté a aby bola Komisii ulozená povinnost nahradit trovy konania. 66 Subsidiárne za predpokladu, ze by mal Súdny dvor zrusit napadnutý rozsudok, Francúzska republika navrhuje vrátit vec T-425/04 RENV Vseobecnému súdu, aby rozhodol o prvej casti druhého zalobného dôvodu, ako aj o tretom a stvrtom zalobnom dôvode. 67 Tento clenský stát dalej subsidiárne navrhuje, aby Súdny dvor vyhovel uvedenej casti zalobného dôvodu a uvedeným zalobným dôvodom a aby Komisii ulozil povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 68 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza styri odvolacie dôvody zalozené po prvé na porusení povinnosti odôvodnenia, po druhé na siedmich rôznych poruseniach clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, po tretie na prekrocení právomoci súdneho preskúmania, po stvrté na nesprávnom výklade alebo dokonca skreslení sporného rozhodnutia. 69 Orange spochybnuje prípustnost prvého a druhého odvolacieho dôvodu. O prípustnosti prvého a druhého odvolacieho dôvodu Argumentácia spolocnosti Orange 70 Orange uvádza, ze podla clánku 1 sporného rozhodnutia na jednej strane jedinými zásahmi francúzskeho státu, ktoré mozno povazovat za jediný zásah posúdený ako státna pomoc, sú oznámenie zo 4. decembra 2002 a návrh akcionárskej pôzicky a na druhej strane vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú v rámci týchto zásahov zohladnené len ako súvisiaca okolnost. Takáto bola tiez argumentácia Komisie pocas jednotlivých konaní pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom. 71 Konkrétne, ako tiez vyplýva z bodu 259 napadnutého rozsudku, Komisia, ktorej sa na túto súvislost výslovne a konkrétne pýtal Vseobecný súd, nikdy nezasla tak daleko, ze by tvrdila, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 boli podobne ako oznámenie zo 4. decembra 2002 a návrh akcionárskej pôzicky zlozkami jediného zásahu posúdeného ako státna pomoc. 72 Za týchto podmienok Orange usudzuje, ze prvý a druhý odvolací dôvod treba vyhlásit za neprípustné, kedze Komisia v týchto odvolacích dôvodoch uvádza nové tvrdenia, ktorými Vseobecnému súdu vytýka, ze sa nevyjadril k tomu, ci by uvedené vyhlásenia mali byt zahrnuté do okruhu jediného zásahu. Posúdenie Súdnym dvorom 73 Ako vyplýva tak z pripomienok francúzskej vlády, ako aj z bodu 255 napadnutého rozsudku, stací uviest, ze Komisia pred Vseobecným súdom uviedla argumentáciu, podla ktorej mali byt vyhlásenia prijaté od júla 2002 zahrnuté do okruhu jediného zásahu na podporu spolocnosti FT, a ze táto spolocnost výslovne odpovedala na túto argumentáciu v bodoch 256 az 261 uvedeného rozsudku. 74 Za týchto podmienok musí byt námietka neprípustnosti vznesená spolocnostou Orange a zalozená na tom, ze uvedená argumentácia je v rámci odvolania nová, zamietnutá. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Argumentácia Komisie 75 Komisia na úvod tvrdí, ze Vseobecný súd nezohladnil zásady stanovené rozsudkom Bouygues, následne dostatocne neodpovedal na tvrdenia, ktoré Komisia uviedla v rámci konania o vrátení veci, a napokon jeho odôvodnenie obsahovalo rozpory. 76 Ked totiz Vseobecný súd v bodoch 185 az 196 napadnutého rozsudku uviedol judikatúru, ktorú povazuje za relevantnú vzhladom na kritérium obozretného súkromného investora, nespomenul rozsudok Bouygues, a nezaoberal sa teda otázkou, ci tento rozsudok priniesol spresnenia týkajúce sa rozsahu tohto kritéria. 77 Komisia následne dodáva, ze vo svojich pripomienkach po vrátení veci vysvetlila dôvod, preco vyhlásenia prijaté od júla 2002 boli objektívne súcastou kontextu analýzy návrhu akcionárskej pôzicky a boli s uvedeným návrhom chronologicky, ekonomicky a funkcne prepojené, takze spolu s týmto návrhom predstavovali jediný zásah. Hoci Vseobecný súd v bodoch 255 az 258 napadnutého rozsudku pritom preskúmal niektoré aspekty pojmu jediný zásah, zaoberal sa len sémantickými otázkami, aby sa vyhol skutocnému preskúmaniu argumentácie Komisie. 78 Komisia napokon tvrdí, ze Vseobecný súd si na jednej strane protirecil, ked v bodoch 219 a 222 napadnutého rozsudku tvrdil, ze na úcely zistenia, ci sa francúzsky stát správal alebo nesprával ako obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve, bolo potrebné premiestnit sa do kontextu decembra 2002, pocas ktorého boli prijaté opatrenia financnej podpory, a tým vylúcit z tohto kontextu vyhlásenia prijaté od júla 2002, a na druhej strane ked v bodoch 227 a 228 tohto rozsudku tvrdil, ze Komisia mohla na úcely posúdenia hospodárskej racionality správania francúzskeho státu zohladnit vsetky skutocnosti, ktoré charakterizovali tento kontext, vrátane takýchto vyhlásení. Posúdenie Súdnym dvorom 79 Treba pripomenút, ze povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 296 ZFEÚ predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú je potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, lebo táto otázka vyplýva z vecnej zákonnosti sporného aktu (rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia,[15]C-521/09 P, [16]EU:C:2011:620, bod [17]146 a citovaná judikatúra). 80 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora povinnost odôvodnenia rozsudkov, ktorá prinálezí Vseobecnému súdu podla clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, neukladá Vseobecnému súdu povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov konania. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, ak umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, z ktorých Vseobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci odvolania (rozsudok z 8. marca 2016, Grécko/Komisia,[18]C-431/14 P, [19]EU:C:2016:145, bod [20]38). 81 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze odôvodnenie uvedené v bodoch 185 az 196, 219, 222, 227, 228 a 255 az 258 napadnutého rozsudku umoznuje dotknutým osobám, a osobitne Komisii, oboznámit sa s dôvodmi, z ktorých Vseobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytuje dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci tohto odvolania. 82 Ako totiz správne tvrdia francúzska vláda a Orange, ani skutocnost, ze Vseobecný súd v pripomenutí judikatúry nachádzajúcej sa v bodoch 185 az 196 napadnutého rozsudku nespomenul rozsudok Bouygues, ani skutocnost, ze po podrobnom preskúmaní vykonanom v bodoch 255 az 258 tohto rozsudku zamietol tvrdenia Komisie, nemôzu samy osebe predstavovat nedostatok odôvodnenia. 83 Okrem toho tvrdenie Komisie, podla ktorého existovali rozpory medzi jednak bodmi 219 az 222 napadnutého rozsudku a jednak bodmi 227 a 228 tohto rozsudku, vychádza z nesprávneho pochopenia týchto bodov. V uvedených bodoch totiz Vseobecný súd iba uviedol, ze Komisia nemohla zohladnit iba samotné vyhlásenia prijatých od júla 2002, s výnimkou dalsích skutocností, ktoré boli relevantné na úcely posúdenia. 84 Vzhladom na predchádzajúce úvahy musí byt prvý odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na prekrocení právomoci súdneho preskúmania Argumentácia Komisie 85 Svojím tretím odvolacím dôvodom, ktorý treba preskúmat v druhom rade, Komisia tvrdí, ze kritérium obozretného súkromného investora si vyzaduje komplexné ekonomické posúdenie, v rámci ktorého sa jej priznáva siroká miera volnej úvahy. V dôsledku toho by sa súdne preskúmanie malo v tejto oblasti v zásade obmedzit na overenie existencie zjavného pochybenia v rámci posúdenia skutkových okolností. Konkrétne súdu Európskej únie neprinálezí, aby v rámci tohto preskúmania nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. 86 Podla Komisie vsak Vseobecný súd tým, ze v bodoch 235 a 236 napadnutého rozsudku potvrdil, ze to, ako trh vnímal vyhlásenia prijaté od júla 2002, nebolo v prejednávanej veci relevantné, nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, hoci mal iba preskúmat, ci odôvodnenia 210, 217 a 229 sporného rozhodnutia obsahovali zjavne nesprávne posúdenie. Posúdenie Súdnym dvorom 87 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora pojem státna pomoc, ako je definovaný v Zmluve o FEÚ, predstavuje právny pojem a má sa vykladat na základe objektívnych kritérií. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a s ohladom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 21. júna 2012, BNP Paribas a BNL/Komisia, [21]C-452/10 P, [22]EU:C:2012:366, bod [23]100). 88 Súdny dvor vsak rozhodol, ze súdne preskúmanie je obmedzené, pokial ide o otázku, ci urcité opatrenie patrí alebo nepatrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to v prípade, ked sú posúdenia, ktoré vykonala Komisia, technickej povahy alebo sa vyznacujú zlozitostou (rozsudok z 21. júna 2012, BNP Paribas a BNL/Komisia, [24]C-452/10 P, [25]EU:C:2012:366, bod [26]103). 89 V tejto súvislosti v prípade, ze Komisia musí na úcely overenia, ci urcité opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, uplatnit kritérium obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve, uplatnenie tohto kritéria si vo vseobecnosti vyzaduje, aby Komisia vykonala zlozité ekonomické posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott,[27]C-290/07 P, [28]EU:C:2010:480, bod [29]68). 90 Na jednej strane, ako správne uvádzajú francúzska vláda a Orange, v prejednávanej veci sa úvahy Vseobecného súdu, ktoré Komisia kritizuje, netýkajú samotného uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora, ale okamihu, do ktorého sa mala Komisia preniest na úcely vykonania tohto posúdenia, a teda dôkazov, ktoré mala v tejto súvislosti zohladnit. 91 Na druhej strane aj za predpokladu, ze by preskúmanie, ktorého vykonanie v tejto súvislosti prinálezalo Vseobecnému súdu, bolo obmedzené, ako tvrdí Komisia, táto okolnost neznamená, ze by sa Vseobecný súd mal zdrzat preskúmania právneho posúdenia ekonomických údajov, ktoré vykonala táto institúcia. Hoci Vseobecnému súdu neprinálezí, aby ekonomické posúdenie Komisie nahradil vlastným ekonomickým posúdením, z uz ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze súd Únie musí najmä nielen overit vecnú presnost, spolahlivost a súladnost predlozených dôkazov, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú celok relevantných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podporit závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia,[30]C-67/13 P, [31]EU:C:2014:2204, bod [32]46). 92 V bodoch 235 az 248 napadnutého rozsudku vsak Vseobecný súd preskúmal práve posúdenie, ktoré vykonala Komisia v súvislosti s dôkazmi, z ktorých vychádzala na úcely prijatia záveru, ze kritérium obozretného súkromného investora sa malo uplatnit v júli 2002 a nie v decembri 2002. V tejto súvislosti rozhodol, ze toto posúdenie sa zakladalo na selektívnom zohladnení dostupných dôkazov a ze tieto dôkazy nemohli podporit závery, ktoré z toho Komisia vyvodila. V dôsledku toho rozhodol, ze posúdenie, ktoré vykonala Komisia, obsahovalo zjavné pochybenie. 93 Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 91 tohto rozsudku a na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, tak Vseobecný súd tým, ze pristúpil k takejto analýze, neprekrocil hranice preskúmania, ktorého vykonanie mu prinálezalo. 94 Z toho vyplýva, ze tretí odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom alebo dokonca skreslenom výklade sporného rozhodnutia, ako aj na skreslení skutkových okolností Argumentácia Komisie 95 Svojím stvrtým odvolacím dôvodom, ktorý treba preskúmat v tretom rade, Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil sporné rozhodnutie tým, ze v bodoch 246 az 248 napadnutého rozsudku na jednej strane usúdil, ze samotné ocakávanie trhov nemohlo viest k vzniku povinnosti konat a ze Komisia nepreukázala, ze by skutocnost, ze stát nedodrzal svoje vyhlásenia vo vztahu k spolocnosti FT, mohla ohrozit povest tejto spolocnosti na financných trhoch. Odôvodnenie 217 tohto rozhodnutia totiz obsahuje takéto preukázanie a konkrétne skutocnosti na jeho podporu. 96 Na druhej strane táto institúcia tvrdí, ze Vseobecný súd takisto skreslil skutkové okolnosti, ked usúdil, ze obozretný súkromný investor mohol prijat vyhlásenia, ktoré sú analogické vyhláseniam prijatým od júla 2002, hoci do zaciatku decembra 2002 ani francúzska vláda ani FT nedisponovali plánom ozdravenia ani odhadom potrebného imania. Komisia totiz uvádza, ze stát nemôze tvrdit, ze koná ako obozretný súkromný investor, pokial neexistujú informácie o financnej návratnosti jeho transakcie. Posúdenie Súdnym dvorom 97 Z clánku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze len Vseobecný súd má ako jediný právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, a jednak tento skutkový stav posúdit (rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia,[33]C-551/03 P, [34]EU:C:2006:229, bod [35]51, a z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia,[36]C-352/09 P, [37]EU:C:2011:191, bod [38]179). 98 V dôsledku toho posúdenie skutkových okolností nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov, ktoré boli predlozené Vseobecnému súdu, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudky z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [39]C-397/03 P, [40]EU:C:2006:328, bod [41]85, ako aj z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia,[42]C-352/09 P, [43]EU:C:2011:191, bod [44]180). 99 Ak odvolatel tvrdí, ze ide o skreslenie dôkazov Vseobecným súdom, musí podla clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne oznacit dôkazy, ktoré Vseobecný súd skreslil, a preukázat pochybenia v rámci posudzovania, ktoré podla jeho názoru viedli Vseobecný súd k tomuto skresleniu (rozsudky zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia,[45]C-413/08 P, [46]EU:C:2010:346, bod [47]16 a citovaná judikatúra). Navyse z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (rozsudok z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., [48]C-47/10 P, [49]EU:C:2011:698, bod [50]59, ako aj citovaná judikatúra). 100 V prejednávanej veci najskôr z bodu 246 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd zohladnil odôvodnenie 217 sporného rozhodnutia, ako správne tvrdí francúzska vláda. 101 Následne v bode 92 tohto rozsudku sa uvádza, ze Vseobecný súd v bodoch 235 az 248 napadnutého rozsudku preskúmal posúdenie, ktoré Komisia vykonala v súvislosti s dôkazmi, z ktorých táto institúcia vychádzala na úcely prijatia záveru, ze kritérium obozretného súkromného investora malo byt uplatnené v júli 2002 a nie v decembri 2002, ze usúdil, ze toto posúdenie sa zakladalo na selektívnom zohladnení dostupných dôkazov a ze tieto dôkazy nemohli podporit závery, ktoré z toho Komisia vyvodila. 102 Napokon treba konstatovat, ze Komisia vo svojej argumentácii presne neuvádza dôkazy, ktoré by Vseobecný súd zjavne skreslil, ale spochybnuje posúdenie skutkových okolnosti, ktoré vykonal Vseobecný súd a podla ktorého neboli závery nachádzajúce sa v spornom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne podlozené dôkazmi uvedenými na ich podporu. 103 Vzhladom na uvedené úvahy tak Komisia nemôze Vseobecnému súdu vytýkat, ze by skreslil sporné rozhodnutie, ako aj dôkazy. 104 Z toho vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ Argumentácia Komisie 105 Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 oddelil od oznámenia zo 4. decembra 2002 a návrhu akcionárskej pôzicky, oddelil upokojenie trhov prostredníctvom týchto vyhlásení od zvýsenia prostriedkov financovania, cím uplatnil pointilistický prístup, ktorý spocíva v siedmich nesprávnych právnych posúdeniach, ktoré tak predstavujú porusenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Táto argumentácia sa delí na sedem castí. 106 V prvej casti Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 219 az 248 napadnutého rozsudku pristúpil k identifikácii presného okamihu, ku ktorému sa malo kritérium obozretného súkromného investora uplatnit. Podla názoru tejto institúcie je tento prístup v rozpore s bodom 103 rozsudku Bouygues, podla ktorého nie mozné vylúcit, ze na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ treba za jediný zásah povazovat viacero po sebe nasledujúcich zásahov státu. 107 Súdny dvor totiz nielen rozhodol, ze viaceré skutocnosti, ktoré nenastali súbezne, mozno posudzovat spolocne, ale takisto pripustil, ze nie je nevyhnutné, aby kazdá z týchto skutocností zahrnala tak poskytnutie výhody, ako aj prevedenie státnych prostriedkov. Stacilo, aby sa tieto prvky spojili na základe jednej alebo druhej skutocnosti alebo ich kombinácie. 108 V dôsledku toho nemozno prijat záver, ze by kritérium obozretného súkromného investora bolo obmedzené na konkrétny okamih ani ze by existencia výhody vyplývajúcej zo státnych prostriedkov predstavovala predchádzajúcu podmienku uplatnenia tohto kritéria, ako Vseobecný súd nesprávne rozhodol v bodoch 202, 203 a 226 napadnutého rozsudku. 109 Komisia vsak najmä v odôvodneniach 222 a 225 sporného rozhodnutia vysvetlila, ze udrzanie ratingu spolocnosti FT v investicnom rade vdaka vyhláseniam prijatým od júla 2002 malo rozhodujúci vplyv najmä na opatrenia z decembra 2002. Islo o pokracujúci proces podpory spolocnosti FT, ktorý sa zacal v júli 2002 a k jeho realizácii doslo v decembri 2002. 110 V druhej casti Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze v bode 205 napadnutého rozsudku usúdil, ze kritérium obozretného súkromného investora sa malo uplatnit výlucne na oznámenie zo 4. decembra 2002 a návrh akcionárskej pôzicky, nezohladnil ani úzku väzbu medzi identifikovanou výhodou a uplatnením tohto kritéria ani judikatúru obsiahnutú v rozsudku Bouygues. 111 Vzhladom na to, ze kritérium obozretného súkromného investora slúzi na diskvalifikáciu opatrenia, ktoré prima facie predstavuje výhodu, vecný a zároven casový rozsah preskúmania opatrení, ktoré sú výhodou, by sa mal zhodovat s rozsahom preskúmania, na ktorý sa uplatnuje toto kritérium. V dôsledku toho, ak sa úcinky výhody týkajú daného obdobia, uvedené kritérium nemozno uplatnit iba na cast tohto obdobia. 112 Súdny dvor vsak v tomto prípade v bodoch 132 az 139 rozsudku Bouygues identifikoval, ze výhoda poskytnutá spolocnosti FT zahrna dve casti, a to zvýsenie prostriedkov financovania spolocnosti FT a upokojenie trhov, pokial ide o jej platobnú schopnost, pricom toto upokojenie vyplýva z vyhlásení prijatých od júla 2002. 113 V tretej casti sa Komisia domnieva, ze Vseobecný súd tým, ze v bodoch 227 az 232 a 255 az 261 napadnutého rozsudku sémanticky odlísil skúmané státne opatrenia od súvisiacich okolností, porusil zásadu, podla ktorej treba preskúmanie existencie státnej pomoci vykonat na základe úcinkov a nie formy alebo sémantiky. Podla Komisie totiz existuje iba malý sémantický rozdiel medzi preskúmaním státneho opatrenia v kontexte iného státneho opatrenia, s ktorým je toto prvé opatrenie neoddelitelne spojené, a spolocným preskúmaním týchto dvoch opatrení. 114 V prejednávanej veci vsak vyhlásenia prijaté od júla 2002 a návrh akcionárskej pôzicky boli neoddelitelne prepojené, pretoze v decembri 2002 bola situácia na trhu skreslená na základe uvedených vyhlásení, pricom bez týchto vyhlásení by nemohlo dôjst k realizácii ani k úcinkom uvedeného návrhu akcionárskej pôzicky. 115 Okrem toho tvrdenia Vseobecného súdu, podla ktorých na jednej strane zo sporného rozhodnutia, z písomných podaní Komisie a z rozsudku Bouygues nevyplýva, ze by vyhlásenia prijaté od júla 2002 a návrh akcionárskej pôzicky tvorili jediný zásah, a na druhej strane Súdny dvor by rozhodol, ze tieto vyhlásenia neboli predmetom rozhodnutia Komisie, vyplývajú z nesprávneho výkladu uvedených dokumentov. 116 Vo stvrtej casti sa Komisia domnieva, ze Vseobecný súd pripísal rozhodujúci význam spresneniu konkrétnych spôsobov podpory, ktorú francúzsky stát poskytol spolocnosti FT, v dôsledku coho tak zanedbal úcinky vyhlásení prijatých od júla 2002, hoci tieto vyhlásenia mali zásadný význam. Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze nebolo potrebné, aby skúmané opatrenia mali rovnakú povahu na to, aby sa povazovali za neoddelitelne prepojené. V bodoch 132 az 136 rozsudku Bouygues Súdny dvor totiz odkázal na tieto vyhlásenia a na ich úcinky, aby konstatoval existenciu výhody prepojenej s návrhom akcionárskej pôzicky, co dokazovalo, ze mali byt zohladnené v rámci rozsahu analýzy. 117 V rámci piatej casti Komisia pripomína, ze v bodoch 103 a 104 rozsudku Bouygues Súdny dvor rozhodol, ze na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ treba viaceré po sebe nasledujúce zásahy státu povazovat za jediný zásah, pokial sú medzi týmito zásahmi z hladiska ich casovej postupnosti, ich ciela a situácie podniku v okamihu, ked k nim doslo, také úzke väzby, ze ich od seba nemozno oddelit. 118 Komisia okrem toho pripomína, ze Súdny dvor v bodoch 132 az 136 uvedeného rozsudku naznacil, aby vyhlásenia prijaté od júla 2002 boli objektívne súcastou kontextu preskúmania návrhu akcionárskej pôzicky. 119 Podla Komisie vsak kritériá, ktoré Súdny dvor stanovil v bodoch 103 a 104 rozsudku Bouygues, boli v prejednávanej veci splnené vzhladom na úzke a neoddelitelné väzby medzi uvedenými vyhláseniami a uvedeným návrhom. Ako totiz mozno vyvodit z týchto bodov, vsetky tieto po sebe nasledujúce zásahy treba povazovat za jediný a ten istý zásah. 120 Navyse Komisia tvrdí, ze v odôvodneniach 203 az 230 sporného rozhodnutia uplatnila kritérium obozretného súkromného investora na celý proces záchrany spolocnosti FT, a to najmä od jeho zaciatku, t. j. od vyhlásenia z 12. júla 2002, ktoré bolo podmienkou pre dalsie fázy uvedeného procesu. Komisia dalej uvádza, ze v odôvodneniach 215 az 218 sporného rozhodnutia preukázala, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 spôsobili ekonomické a právne riziko, ktoré mohlo ohrozit prostriedky francúzskeho státu. 121 V siestej casti Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 230 az 232 a 249 az 254 napadnutého rozsudku nesprávne dospel k záveru o existencii prerusenia sledu dotknutých státnych opatrení, ktoré nastalo v decembri 2002, kedze na jednej strane vychádzal z nesprávnej logiky spocívajúcej v obmedzení preskúmania kritéria obozretného súkromného investora na konkrétny okamih, a to 4. december 2002, a na druhej strane sa opieral o skutkové okolnosti, z ktorých nevyplývalo takéto prerusenie a ktoré boli ovplyvnené vyhláseniami prijatými od júla 2002. 122 Z dôvodu rozhodujúceho vplyvu vyhlásení prijatých od júla 2002 by vsak aj samostatné rozhodnutie súkromných operátorov bolo nedostatocné na odstránenie väzby medzi týmito vyhláseniami a návrhom akcionárskej pôzicky. 123 Navyse konstatovanie Vseobecného súdu nachádzajúce sa v bodoch 249 az 254 napadnutého rozsudku, podla ktorého doslo v decembri 2002 k významnému preruseniu, pretoze pôvodne oznámený záväzok sa stal konkrétny, bolo v rozpore tak so zistením skutkového stavu, ktoré Vseobecný súd vykonal v bodoch 212 az 215 tohto rozsudku a podla ktorého na základe vyhlásení prijatých od júla 2002 získala spolocnost FT výhodu, ktorá pretrvala prinajmensom do 17. decembra 2002, ako aj s konecnými zisteniami skutkového stavu, ku ktorým dospel Súdny dvor a ktoré sú uvedené v bode 133 rozsudku Bouygues. 124 V siedmej casti Komisia uvádza, ze Vseobecný súd v bodoch 246 a 247 napadnutého rozsudku usúdil, ze aj pri zohladnení vsetkých retazcov zásahov francúzskeho státu v období od júla do decembra 2002 mohol vsetky etapy tohto procesu podobne uskutocnit súkromný operátor, ktorý je obozretný v trhovom hospodárstve a ktorý dbá na to, aby pred prijatím neodvolatelného investicného záväzku boli splnené vsetky nevyhnutné podmienky. Podla Vseobecného súdu zámerom francúzskeho státu bolo teda ovplyvnit trhy tým, ze vyuzil svoje dobré meno, aby obnovil ich dôveru, pricom sa snazil najmä o zachovanie ratingu spolocnosti FT, aby pripravil neskorsie solídne a menej nákladné refinancovanie tohto podniku. 125 Podla Komisie vsak Vseobecný súd takýmto uvazovaním neprihliadol k riziku poskodenia dobrého mena v dôsledku vyhlásenia, ktoré nie je cestné, ani k osobitnej situácii státu, ktorý takéto vyhlásenie prijal. Operátori totiz povazovali vyhlásenia o dotknutej státnej podpore verejnoprávnych podnikov za menej vierohodné, ak tieto vyhlásenia nemali úcinky. Komisia dalej uvádza, ze hoci v odôvodnení 219 sporného rozhodnutia skutocne nepreukázala výlucne na základe vyhlásení prijatých od júla 2002 existenciu pomoci, neznamená to, ze by vyjadrila pochybnosti v súvislosti s poskodením dobrého mena francúzskeho státu, ktoré vyplynulo z nedodrzania jeho vyhlásení. 126 Za týchto podmienok Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení spocívajúcich v tom, ze vyzadoval, aby sa prevod státnych prostriedkov uskutocnil zároven s poskytnutím výhody, a usúdil, ze k ohrozeniu dobrého mena môze dôjst len, ak existuje záväzok poskytnutia státnych prostriedkov. 127 Komisia navyse uvádza, ze vyhlásenia týkajúce sa záväzku státu sa vyznacujú zvlástnostou, t. j. majú vplyv nielen na vierohodnost státu, ktorý je akcionárom, ale aj na vierohodnost státu ako predstavitela verejnej moci, a to aj v prípade, ak tento stát vyhlási, ze bude vystupovat ako stát, ktorý je akcionárom, pricom dodrzanie vyhlásení predstavuje tiez otázku politickej vierohodnosti. 128 Napokon podla Komisie Vseobecný súd dostatocne z právneho hladiska neodôvodnil úvahu nachádzajúcu sa v bode 247 napadnutého rozsudku, podla ktorej mal byt stát, ktorý je akcionárom, porovnaný s globálnym ekonomickým hrácom. Bez toho, aby to odôvodnovali osobitné okolnosti, totiz nebolo mozné uplatnit kritérium obozretného súkromného investora na stát, ktorý je globálnym hrácom. Posúdenie Súdnym dvorom 129 Komisia svojou argumentáciou, ktorú uvádza v rámci siedmich castí druhého odvolacieho dôvodu, chce v podstate preukázat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o urcenie okamihu, do ktorého sa mala Komisia preniest na úcely posúdenia kritéria obozretného súkromného investora. Komisia totiz spresnuje, ze tento okamih zodpovedal júlu 2002 a nie, ako nesprávne rozhodol Vseobecný súd, decembru 2002. 130 V prvom rade v rozsahu, v akom Komisia v rámci druhej az piatej casti tvrdí, ze výhoda, ktorá bola identifikovaná v rozsudku Bouygues, sa vztahuje na vyhlásenia prijaté od júla 2002, treba uviest, ze táto argumentácia naráza na výklad sporného rozhodnutia, ktorý Súdny dvor podal v bodoch 70 az 75 a 126 az 129 rozsudku Bouygues. 131 V uvedených bodoch Súdny dvor totiz konstatoval, ze výhodu identifikovanú v tomto rozhodnutí tvorilo výlucne oznámenie zo 4. decembra 2002 spolu s návrhom akcionárskej pôzicky. Naopak z bodov 132, 134, 136 a 139 tohto rozsudku implicitne ale nevyhnutne vyplýva, ze Súdny dvor nezamýslal rozsírit túto výhodu na vyhlásenia prijaté od júla 2002, kedze tieto vyhlásenia vyplývajú iba z kontextu takto identifikovaného opatrenia pomoci. 132 V dôsledku toho, kedze argumentácia Komisie vychádza z nesprávneho pochopenia rozsudku Bouygues a nezodpovedá ani obsahu samotného sporného rozhodnutia, musí byt zamietnutá ako neúcinná (pozri v tomto zmysle rozsudok Bouygues, bod 79). 133 V druhom rade, pokial ide o argumentáciu uvedenú v rámci prvej casti, treba konstatovat, ze takisto vychádza z nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd v jeho bodoch 219 az 222 usúdil, ze kritérium obozretného súkromného investora sa malo uplatnit v "období, pocas ktorého doslo k prijatiu opatrení financnej pomoci" a v prejednávanej veci teda "na oznámenie zo 4. decembra 2002 spolu s návrhom akcionárskej pôzicky". 134 Vseobecný súd sa preto zameral na dve skutocnosti, ktoré v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Bouygues tvoria dotknutú výhodu, a na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, vôbec nevylúcil, ze by mohlo byt potrebné uskutocnit pozadované preskúmanie skôr vo vztahu k urcitému obdobiu nez vo vztahu ku konkrétnemu okamihu. 135 Z toho vyplýva, ze prvú cast treba zamietnut ako nedôvodnú. 136 Siestu cast treba tiez zamietnut, kedze táto cast sa na jednej strane zakladá na tom istom nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku a na druhej strane odhaluje, ze Komisia iba spochybnuje posúdenie skutkových okolností, ktoré vykonal Vseobecný súd v súvislosti s otázkou, ci v prípade skutkových okolností, ktoré nastali v období od júla 2002 do decembra 2002, doslo alebo nedoslo k preruseniu sledu státnych opatrení. 137 V tretom rade treba konstatovat, ze argumentácia Komisie v rámci siedmej casti je neprípustná, kedze smeruje k spochybneniu skutkového posúdenia, ktoré vykonal Vseobecný súd a podla ktorého nemozno vylúcit, ze by sa súkromný investor správal v období od júla do decembra 2002 podobne ako francúzsky stát. 138 Vo stvrtom rade, kedze celú argumentáciu Komisie treba chápat v tom zmysle, ze podla tejto institúcie existovala medzi poskytnutým opatrením pomoci a skutocnostami vyplývajúcimi z jeho kontextu neoddelitelná väzba, pricom dôsledkom tejto väzby bolo, ze napriek tomu, ze tieto skutocnosti boli odlisné od uvedeného opatrenia, mal byt súlad tohto opatrenia vzhladom na kritérium obozretného súkromného investora posúdený v case, ked nastali uvedené skutocnosti a nie v okamihu, ked bolo to isté opatrenie prijaté, treba uviest nasledovné. 139 Z rozsudku z 5. júna 2012, Komisia/EDF ([51]C-124/10 P, [52]EU:C:2012:318, bod [53]85), predovsetkým vyplýva, ze skutocnosti, ktoré nastali po tom, co bolo dotknuté opatrenie prijaté, nemozno zohladnit na úcely posúdenia kritéria obozretného súkromného investora. 140 Následne z toho istého rozsudku vyplýva, ze toto posúdenie treba vykonat vo vztahu ku skutocnostiam, ktoré sú dostupné v okamihu, ked bolo prijaté rozhodnutie o vykonaní investície (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF,[54]C-124/10 P, [55]EU:C:2012:318, bod [56]105). 141 V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, ze okamih, ked bolo prijaté rozhodnutie o vykonaní investície, a okamih, ked bolo poskytnuté opatrenie, sa nevyhnutne nezhodujú, kedze uvedené rozhodnutie mohlo byt prijaté aj pred poskytnutím opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF,[57]C-124/10 P, [58]EU:C:2012:318, bod [59]105). 142 V prejednávanej veci treba uviest, ze Vseobecný súd po tom, co vykonal nezávislé posúdenie skutkových okolností, v bodoch 222 az 232 napadnutého rozsudku konstatoval, ze k návrhu akcionárskej pôzicky doslo az v decembri 2002, v bodoch 234 az 245 tohto rozsudku konstatoval, ze francúzska vláda neprijala v júli 2002 nijaký jednoznacný záväzok, a v bodoch 249 az 254 uvedeného rozsudku konstatoval, ze rozhodnutie financne podporit spolocnost FT prostredníctvom návrhu akcionárskej pôzicky nebolo prijaté v júli 2002, ale zaciatkom decembra 2002. 143 Za týchto podmienok, ak by sa v júli 2002 predvídal okamih, kedy malo byt posúdené kritérium obozretného súkromného investora, boli by skutocnosti, ku ktorým doslo v období od júla 2002 do decembra 2002, z tohto posúdenia nevyhnutne vylúcené, ako správne konstatoval Vseobecný súd v bode 230 napadnutého rozsudku. 144 Je vsak potrebné konstatovat, ze taký výsledok by bol nezlucitelný s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, pripomenutou v bode 91 tohto rozsudku, podla ktorej Komisii prinálezí zohladnit na úcely svojho posúdenia vsetky relevantné skutocnosti. 145 Z toho vyplýva, ze druhý odvolací dôvod treba zamietnut scasti ako neprípustný a scasti ako nedôvodný. 146 Vzhladom na vsetky uvedené úvahy treba odvolanie zamietnut. O trovách konania 147 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. 148 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1, Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 149 Kedze Orange a francúzska vláda navrhli, aby bola Komisii ulozená povinnost nahradit trovy konania, a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [60]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXIhUh6E/L89375-3384TMP.html#t-ECR_62015CJ0486_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A450&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:257:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:057:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point146 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A366&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A366&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A366&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A366&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A366&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A366&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point179 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A328&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A328&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A328&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point180 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 60. file:///tmp/lynxXXXXIhUh6E/L89375-3384TMP.html#c-ECR_62015CJ0486_SK_01-E0001