ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 27. apríla 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s banánmi v Grécku, Taliansku a Portugalsku -- Koordinácia pri urcovaní cien -- Prípustnost dôkazov poskytnutých vnútrostátnymi danovými orgánmi -- Právo na obhajobu -- Výpocet výsky pokuty -- Rozsah súdneho preskúmania -- Pojem ,dohoda, ktorej cielom je obmedzenie hospodárskej sútaze`" Vo veci C-469/15 P ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 4. septembra 2015, FSL Holdings NV, so sídlom v Antverpách (Belgicko), Firma Léon Van Parys NV, so sídlom v Antverpách, Pacific Fruit Company Italia SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: P. Vlaemminck a B. Van Vooren, advocaaten, C. Verdonck, avocate, J. Auwerx, advocaat, a B. Gielen, avocate, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: A. Biolan, M. Kellerbauer a P. Rossi, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predsednícka prvej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia E. Regan, J.-C. Bonichot (spravodajca), C. G. Fernlund a S. Rodin, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 17. novembra 2016, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa spolocnosti FSL Holdings NV, Firma Léon Van Parys NV a Pacific Fruit Company Italia SpA domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia (T-655/11, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2015:383), ktorým tento súd scasti zrusil rozhodnutie Komisie K(2011) 7273 v konecnom znení z 12. októbra 2011 v konaní podla clánku [101 ZFEÚ] [vec COMP/39482 - Exotické ovocie (banány)] (dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Clánok 12 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje: "1. Na úcely uplatnovania clánkov [101 a 102 ZFEÚ], Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov sú oprávnené si navzájom poskytovat a vyuzívat ako dôkaz kazdú skutocnost alebo právo, vrátane dôverných informácií. 2. Vymienané informácie sa môzu pouzívat len ako dôkaz na úcely uplatnovania clánkov [101 alebo 102 ZFEÚ] a vo vztahu k predmetnej zálezitosti, na ktorú boli získané od oznamujúceho orgánu. Avsak ked sa vnútrostátne sútazné právo uplatnuje v tom istom prípade a paralelne so sútazným právom spolocenstva a nevedie to k rozdielnym výsledkom, informácie vymienané podla tohto clánku sa môzu pouzit aj na uplatnovanie vnútrostátneho sútazného práva. ..." 3 Clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 stanovuje: "Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." 4 Clánok 31 nariadenia c. 1/2003 uvádza: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále." 5 Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([4]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") stanovuje podmienky, za ktorých môzu byt podniky spolupracujúce s Komisiou pocas jej vysetrovania týkajúceho sa kartelu oslobodené od ulozenia pokuty alebo im môze byt znízená pokuta, ktorú by inak museli zaplatit. Bod 11 písm. a) tohto oznámenia v tejto súvislosti spresnuje, ze podnik spolupracuje plne, trvalo a úcinne pocas celého správneho postupu Komisie a poskytne Komisii vsetky dôkazy, ktoré vlastní alebo ktoré má k dispozícii, pokial ide o porusenie, z ktorého je podozrievaný. Okolnosti predchádzajúce sporu 6 Odvolatelky FSL Holdings a Firma Léon Van Parys, dve akciové spolocnosti zalozené podla belgického práva, a Pacific Fruit Company Italia, akciová spolocnost zalozená podla talianskeho práva, dovázajú, uvádzajú na trh a predávajú v Európe banány s oznacením "Bonita". 7 Dna 8. apríla 2005 spolocnost Chiquita Brands International Inc. (dalej len "Chiquita") podala ziadost o oslobodenie od pokút na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, pokial ide o distribúciu a obchodovanie s banánmi, ako aj s dalsím cerstvým ovocím dovázaným do Európy. Táto ziadost bola zaregistrovaná pod císlom COMP/39188 - Banány (dalej len "vec Severná Európa"). Toto oslobodenie jej bolo udelené 3. mája 2005. 8 Guardia di Finanzia (colná a financná polícia, Taliansko) predlozila 26. júla 2007 Komisii dokumenty, ktoré sa v rámci vnútrostátneho danového vysetrovania nasli pri prehliadke bydliska a kancelárie zamestnanca Pacific Fruit Company Italia. 9 Komisia 26. novembra 2007 informovala spolocnost Chiquita, ze jej zamestnanci vykonajú 28. novembra 2007 inspekciu v priestoroch tohto podniku. Pri tejto prílezitosti bola Chiquita informovaná, ze sa vykoná nové vysetrovanie týkajúce sa postupov v Grécku, Taliansku a Portugalsku (dalej len "vec Juzná Európa"). Komisia jej pripomenula, ze jej bolo udelené podmienecné oslobodenie od pokút pre celú Európsku úniu, a ze je tak povinná spolupracovat. 10 Od 28. do 30. novembra 2007 vykonala Komisia inspekcie v kanceláriách dovozcov banánov v Spanielsku a Taliansku. Pocas inspekcií, ktoré vykonala v spolocnosti Pacific Fruit v Ríme, nasla Komisia dve strany poznámok, ktoré jej uz poskytla colná a financná polícia. 11 Spolocnost Chiquita bola vyzvaná, aby oznacila tie casti svojich ústnych vyhlásení vo veci Severná Európa, ktoré podla nej súvisia aj s vecou Juzná Európa. 12 Dna 15. októbra 2008 prijala Komisia rozhodnutie K(2008) 5955 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku [101 ZFEÚ] (vec COMP/39188 - Banány), ktorým konstatovala, ze viacerí velkí dovozcovia banánov do Severnej Európy, medzi nimi spolocnost Chiquita, porusili clánok 81 ES tým, ze uplatnovali zosúladený postup, na základe ktorého koordinovali referencné ceny banánov, ktoré urcovali kazdý týzden pre viaceré clenské státy v rokoch 2000 az 2002. Spolocnostiam FSL Holding a Firma Léon Van Parys nebolo toto rozhodnutie urcené. 13 Dna 10. decembra 2009 prijala Komisia oznámenie o výhradách vo veci Juzná Európa, ktoré bolo urcené predovsetkým spolocnosti Chiquita a odvolatelkám. Po tom, ako im bol sprístupnený spis, vsetky spolocnosti, ktorým bolo toto oznámenie urcené, oznámili Komisii svoje pripomienky a zúcastnili sa na vypocutí, ktoré sa konalo 18. júna 2010. 14 Dna 12. októbra 2011 prijala Komisia sporné rozhodnutie, ktorým konstatovala, ze spolocnost Chiquita a odvolatelky porusili clánok 101 ZFEÚ tým, ze sa podielali na karteli v oblasti dovozu, uvádzania na trh a predaja banánov v Grécku, Taliansku a Portugalsku pocas obdobia od 28. júla 2004 do 8. apríla 2005, pocas ktorého koordinovali svoju cenovú stratégiu v týchto troch clenských státoch, a ulozila im pokuty, pricom na ich stanovenie uplatnila usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([5]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") a oznámenie o spolupráci z roku 2002. 15 Komisia najprv stanovila základnú sumu pokuty, ktorá sa má ulozit: -- 47922000 eur pre spolocnost Chiquita, -- 11149000 eur pre odvolatelky. 16 Komisia dalej konstatovala, ze vsetky osobitné okolnosti veci Severná Európa, na základe ktorých znízila základnú sumu pokuty o 60 %, aby sa zohladnil osobitný rezim právnej úpravy odvetvia banánov, a z dôvodu, ze koordinácia sa v tejto prvej veci týkala referencných cien, neboli vo veci Juzná Európa splnené. 17 Komisia napokon rozhodla, ze v prípade vsetkých dotknutých podnikov sa uplatní znízenie základnej sumy pokuty iba o 20 %. 18 Základné sumy pokút, ktoré sa mali ulozit, boli po tejto úprave stanovené takto: -- 38337600 eur pre spolocnost Chiquita, -- 8919200 eur pre odvolatelky. 19 Spolocnost Chiquita získala oslobodenie od pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Kedze napokon nedoslo k ziadnej dalsej úprave, pokial ide o odvolatelky, bola im spolocne a nerozdielne ulozená zaokrúhlená konecná suma pokuty vo výske 8919000 eur. Zaloba na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 20 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 22. decembra 2011 navrhli odvolatelky zrusit sporné rozhodnutie. 21 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom scasti vyhovel týmto návrhom. 22 Vseobecný súd po tom, co konstatoval, ze porusenie bolo od 12. augusta 2004 do 19. januára 2005 prerusené, zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkalo tohto obdobia porusenia, a v rozsahu, v akom sa týkalo spolocností FSL Holdings, Firma Léon Van Parys a Pacific Fruit Company Italia, znízil pokutu stanovenú v clánku 2 sporného rozhodnutia z 8919000 eur na 6689000 eur. Návrhy úcastníkov konania 23 Odvolatelky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor: -- v prvom rade zrusil napadnutý rozsudok, ako aj sporné rozhodnutie, -- subsidiárne, zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd nevykonal úplné súdne preskúmanie pokuty ulozenej odvolatelkám, a podstatne znízil jej výsku, -- dalej subsidiárne, zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze cielom alebo dôsledkom porusenia bolo obmedzenie hospodárskej sútaze, a vrátil vec Vseobecnému súdu, ibaze by sa Súdny dvor domnieval, ze disponuje dostatkom informácií na to, aby sám zrusil sporné rozhodnutie, -- v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v konaní pred Súdnym dvorom a Vseobecným súdom. 24 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 25 Na podporu svojho odvolania uvádzajú odvolatelky styri odvolacie dôvody. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 26 Prvý odvolací dôvod je zalozený na porusení podstatných procesných ustanovení a práva na obhajobu v rozsahu, v akom Vseobecný súd nekonstatoval nezákonnost pouzitia dôkazov poskytnutých Komisii colnou a financnou políciou. 27 V tejto súvislosti tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa v bode 80 napadnutého rozsudku obmedzil na pripomenutie, ze zákonnost poskytnutia uvedených dôkazov Komisii vyplýva zo samotného talianskeho právneho systému, hoci toto poskytnutie musí tiez respektovat právo Únie. 28 Odvolatelky tvrdia, ze Komisia musí predovsetkým zabránit tomu, aby sa takým poskytnutím nenapravitelne neporusilo právo na obhajobu, co predpokladá, ze preskúma, ci poskytnuté dokumenty sú skutocne pouzité iba na ciel, pre ktorý ich vnútrostátny orgán zhromazdil, ako to stanovuje clánok 12 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v rámci výmen medzi orgánmi hospodárskej sútaze. 29 Odvolatelky tiez tvrdia, ze Komisia porusila právo na obhajobu tým, ze ich o poskytnutí dotknutých dokumentov vnútrostátnym orgánom informovala az dva roky po tomto poskytnutí. 30 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy, ked v bodoch 67 a 68 napadnutého rozsudku rozhodol, ze otázka, ci talianske orgány poskytli dve strany poznámok nezákonne, nemá vplyv na zákonnost ich pouzitia, kedze tieto dokumenty nasla Komisia aj v rámci jej inspekcie v júli 2007. Tvrdia totiz, ze na rozdiel od toho, co je spresnené v bode 68 napadnutého rozsudku, napadli zákonnost inspekcií vykonaných Komisiou. Odvolávajú sa tiez na rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia ([6]C-583/13 P, [7]EU:C:2015:404), ked tvrdia, ze s prihliadnutím na nezákonnost poskytnutia dokumentov, na základe ktorých Komisia vykonala inspekciu, nemozno dokumenty nájdené pri takej inspekcii platne pouzit ako dôkazy. 31 Komisia sa domnieva, ze prvý odvolací dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 32 Pokial ide o prvý aspekt tvrdenia uvedeného na podporu prvého odvolacieho dôvodu, Vseobecný súd v bodoch 45 a 80 napadnutého rozsudku správne pripomenul, ze po prvé zákonnost odovzdania informácie získanej pri uplatnení vnútrostátneho trestného práva státnym prokurátorom alebo príslusnými orgánmi Komisie v oblasti hospodárskej sútaze je otázkou, ktorá je upravená vnútrostátnym právom, a po druhé, ze súd Únie nemá právomoc rozhodovat o zákonnosti opatrenia prijatého vnútrostátnym súdom, kedze ide o otázku vnútrostátneho práva (rozsudok z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [8]C-407/04 P, [9]EU:C:2007:53, bod [10]62). 33 Bez ohladu na otázku, ci sa Vseobecný súd mohol pri uznaní prípustnosti dotknutých dokumentov Komisiou uspokojit s tým, ze v bode 80 napadnutého rozsudku konstatoval, ze vnútrostátny súd nevyhlásil ich poskytnutie za nezákonné, treba zdôraznit, ze Vseobecný súd nie len ze v bodoch 82 az 89 napadnutého rozsudku preskúmal podmienky, za ktorých sa toto poskytnutie uskutocnilo, ale tiez správne v bodoch 71 az 79 napadnutého rozsudku zamietol ako nedôvodné tvrdenie odvolateliek, podla ktorého s prihliadnutím na to, co upravuje clánok 12 nariadenia c. 1/2003 o výmene informácií medzi orgánmi hospodárskej sútaze, Komisia mohla dokumenty, ktoré jej poskytla colná a financná polícia, pouzit ako dôkazy iba vo vztahu k predmetnej zálezitosti, na ktorú ich získala od tohto vnútrostátneho orgánu. 34 Ako uviedla generálna advokátka v bode 45 svojich návrhov, clánok 12 nariadenia c. 1/2003 sleduje osobitný ciel zjednodusenia a podpory spolupráce medzi orgánmi v rámci európskej siete hospodárskej sútaze tým, ze sa ulahcí výmena informácií. V tejto súvislosti vo svojom odseku 1 stanovuje, ze na úcely uplatnovania clánkov 101 a 102 ZFEÚ Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov sú oprávnené navzájom si poskytovat a vyuzívat ako dôkaz kazdú skutocnost alebo právo vrátane dôverných informácií, pricom osobitne vo svojom odseku 2 spresnuje podmienky, pri ktorých sa môzu tieto informácie pouzit. 35 Z týchto ustanovení tak nemozno odvodit, ze predstavujú vyjadrenie vseobecnejsieho pravidla, ktoré Komisii zakazuje pouzitie informácií poskytnutých inými vnútrostátnymi orgánmi, ako sú orgány hospodárskej sútaze clenských státov, iba z dôvodu, ze tieto informácie boli získané na iné úcely. 36 Treba tiez zdôraznit, ako uviedol Vseobecný súd v bode 79 napadnutého rozsudku, ze také pravidlo by nadmerne zasahovalo do úlohy Komisie pri jej poslaní dohliadat na riadne uplatnovanie práva hospodárskej sútaze Únie. 37 Vseobecný súd preto správne odpovedal na kritiku odvolateliek o zákonnosti pouzitia dokumentov odovzdaných colnou a financnou políciou. 38 Pokial ide o tvrdenie odvolateliek, podla ktorého by pouzitie týchto dokumentov na iné úcely ako na tie, pre ktoré boli zhromazdené, mohlo nenapravitelne narusit právo na obhajobu, treba pripomenút, ze v práve Únie prevázi zásada volného hodnotenia dôkazov a jediným relevantným kritériom pri hodnotení predlozených dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [11]C-407/04 P, [12]EU:C:2007:53, bod [13]63). 39 Odvolatelky dalej Vseobecnému súdu vytýkajú, ze nekonstatoval porusenie práva na obhajobu Komisiou z dôvodu, ze cakala takmer dva roky, kým ich informovala, ze disponuje týmito dokumentmi. 40 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze respektovanie práva na obhajobu vyzaduje, aby dotknutý podnik mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko na pravdivost a relevantnost jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia (pozri najmä rozsudok z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [14]C-407/04 P, [15]EU:C:2007:53, bod [16]44 a citovanú judikatúru). 41 V konaní podla clánku 101 ZFEÚ je tak potrebné rozlisovat dve fázy, a to fázu setrenia, ktorá predchádza oznámeniu o výhradách, a fázu, ktorá nasleduje po nom (pozri najmä rozsudok z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [17]C-534/07 P, [18]EU:C:2009:505, bod [19]27). 42 Súd sa tak domnieval, ze Komisia nebola povinná informovat dotknutý podnik o tom, ze mala k dispozícii dôkazy pred zaslaním oznámenia o výhradách, kedze sú to práve na jednej strane zaslanie oznámenia o výhradách a na druhej strane prístup k spisu umoznujúce adresátovi tohto oznámenia oboznámit sa s dôkazmi obsiahnutými v spise Komisie, ktoré zarucujú právo na obhajobu, a ze dotknutý podnik môze naplno uplatnit svoje právo na obhajobu az po zaslaní predmetného oznámenia (pozri najmä rozsudok z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [20]C-407/04 P, [21]EU:C:2007:53, body [22]58 a [23]59). 43 Súdny dvor vsak tiez spresnil, ze Komisia musí dbat na to, aby nedoslo k poruseniu práva na obhajobu pocas fázy setrenia, ktorá predchádza oznámeniu o výhradách (pozri najmä rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [24]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [25]EU:C:2004:6, bod [26]63). 44 Pri zamietnutí výhrady zalozenej na tom, ze Komisia mala urcité dokumenty k dispozícii dávno pred oznámením o výhradách, Vseobecný súd v bode 98 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia výslovne zmienila skutocnost, ze sa v tomto oznámení opiera o tieto dokumenty odovzdané talianskymi orgánmi a ze Komisia odovzdala tieto dokumenty odvolatelkám niekolko mesiacov pred uvedeným oznámením. 45 Okrem toho sa Vseobecný súd v bode 99 napadnutého rozsudku domnieval, ze odvolatelky nepredlozili ziadne závazné dôvody, pre ktoré by mohla mat skutocnost, ze nemali vedomost o uvedených dokumentoch pocas fázy setrenia, akýkolvek vplyv na ich neskorsie moznosti obhajoby vo fáze, ktorá nasledovala po oznámení o výhradách (pozri analogicky rozsudok z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [27]C-407/04 P, [28]EU:C:2007:53, bod [29]61). 46 Tým bolo správne zamietnut túto cast tvrdenia odvolateliek. 47 Pokial ide napokon o namietané skreslenie dôkazov Vseobecným súdom, treba pripomenút, ze o skreslenie ide len vtedy, ak je bez zistovania nových dôkazov hodnotenie existujúcich dôkazov zjavne nesprávne (pozri najmä rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [30]C-413/08 P, [31]EU:C:2010:346, bod [32]17). 48 Ako uviedla generálna advokátka v bode 65 svojich návrhov, odvolatel musí tiez presne uviest, ktoré dôkazné prostriedky boli skreslené, a preukázat neprávne posúdenia, ku ktorým doslo (pozri najmä rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [33]C-413/08 P, [34]EU:C:2010:346, bod [35]16). 49 Odvolatelky vsak nespochybnujú analýzu dotknutých dokumentov Vseobecným súdom, ale ich prípustnost v prípade, ked by sa ich poskytnutie colnou a financnou políciou povazovalo za nezákonné, co v kazdom prípade nebolo preukázané. 50 S prihliadnutím na vyssie uvedené treba prvý odvolací dôvod v celom rozsahu zamietnut. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 51 Odvolatelky druhým odvolacím dôvodom tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nekonstatoval, ze Komisia sa dopustila porusenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 v rozsahu, v akom priznala oslobodenie spolocnosti Chiquita, a ze sa následne domnieval, ze informácie poskytnuté týmto podnikom Komisii v rámci konania, ktoré viedlo k udeleniu tohto oslobodenia, mali byt odstránené zo spisu. 52 Tvrdia, ze pokial ide o vec Juzná Európa, tento podnik neukázal plnú, trvalú a rýchlu spoluprácu v priebehu celého konania, ako to vyzaduje bod 11 písm. a) tohto oznámenia. 53 Navyse niektoré informácie získané Komisiou boli dôverné, a nemohli tak byt pouzité ako dôkazy, kedze odvolatelky k nim nemali prístup. 54 Odvolatelky zdôraznujú, ze ich druhý odvolací dôvod sa týka právnej otázky týkajúcej sa dodrzania vlastných pravidiel Komisiou a ze nejde o nový dôvod s prihliadnutím predovsetkým na bod 42 ich zaloby a bod 21 ich repliky. 55 Komisia tvrdí, ze tento dôvod, ktorý je neprípustný v rozsahu, v akom sa týka posúdenia skutocností, ktorých skreslenie sa v odvolaní tvrdilo, má navyse povahu nového dôvodu a v kazdom prípade sa javí ako neúcinný, pretoze aj v prípade, ze oslobodenie nemalo byt spolocnosti Chiquita udelené, informácie, ktoré poskytla, nemali byt zo spisu odstránené. 56 Komisia subsidiárne tvrdí, ze ziadost o oslobodenie spolocnosti Chiquita sa neobmedzovala na vec Severná Európa, ale vztahovala sa na skutocnosti, ku ktorým doslo v Európskom hospodárskom priestore. Domnieva sa, ze tento podnik vcas poskytol dôkazy týkajúce sa aj protiprávneho konania vo veci Juzná Európa. 57 Komisia dodáva, ze tvrdenie, podla ktorého sa nemohla odvolávat na dôverné informácie na preukázanie existencie kartelu, nie je len neprípustné z dôvodu chýbajúceho vztahu k druhému odvolaciemu dôvodu, ale je v kazdom prípade nedôvodné, kedze odvolatelky mali k dotknutým informáciám prístup pocas konania v priestoroch Komisie. Posúdenie Súdnym dvorom 58 Nezávisle od otázky, ci druhý odvolací dôvod treba povazovat za nový alebo ci nedodrzanie bodu 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002 mohlo mat vplyv na zákonnost pouzitia informácií, ktoré v tomto rámci poskytla spolocnost Chiquita, Komisiou, otázka, ci podnik spolupracoval plne, trvalo a rýchlo v zmysle tohto bodu, predstavuje v kazdom prípade skutkovú otázku, ktorej posúdenie Vseobecným súdom nespadá pod preskúmanie Súdnym dvorom v rámci odvolania s výnimkou, ze by konstatovania Vseobecného súdu boli postihnuté vecnou chybou alebo skreslením, ktoré zjavne vyplýva z písomností v spise, co sa v danom prípade netvrdilo. 59 Pokial ide o tvrdenie odvolateliek, podla ktorého sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nekonstatoval, ze niektoré vyhlásenia poskytnuté spolocnostou Chiquita v tomto rámci nemohla Komisia pouzit z dôvodu ich dôvernej povahy, ide v skutocnosti o nový dôvod, ktorý je okrem toho nedostatocne podlozený. 60 V dôsledku toho treba druhý odvolací dôvod odmietnut ako neprípustný. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 61 Svojím tretím odvolacím dôvodom vzneseným subsidiárne odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásadu úcinnej súdnej ochrany zarucenú clánkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ako aj clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie tým, ze vykonal súdnu kontrolu obmedzenú na pokutu a nevyuzil svoju neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, ktorá mu je priznaná clánkom 31 nariadenia c. 1/2003. V dôsledku toho Vseobecný súd tiez nesprávne vypocítal pokutu. 62 Dodávajú, ze Súdnemu dvoru prinálezí, aby v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci v danej oblasti na úcely stanovenia výsky pokuty sám posúdil okolnosti prejednávaného prípadu a druh dotknutého porusenia, a odkazujú na bod 80 rozsudku zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([36]C-441/11 P, [37]EU:C:2012:778). 63 Tvrdia, ze prinálezí súdu Únie, aby uskutocnil preskúmanie zákonnosti, ktoré mu prislúcha na základe dôkazov predlozených zalobcom na podporu uvádzaných dôvodov, a zdôraznujú, ze sa pocas tohto preskúmavania nemôze opierat o mieru volnej úvahy Komisie. V tejto súvislosti odkazujú predovsetkým na rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([38]C-389/10 P, [39]EU:C:2011:816, bod [40]129). 64 Pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia, Vseobecný súd sa vsak v bode 525 napadnutého rozsudku obmedzil na citáciu usmernení z roku 2006, aby konstatoval, ze Komisia oprávnene uplatnila sadzbu 15 % pri zohladnovanej casti predaja, ku ktorej sa prihliada pri takých poruseniach. 65 Rovnako postupoval, ked následne zamietol ich tvrdenia týkajúce sa nevyhnutnosti zohladnit obmedzený kumulovaný podiel a obmedzený geografický rozsah porusenia. 66 Uvádzajú tiez, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 532 napadnutého rozsudku tvrdil, ze nebolo nevyhnutné, aby Komisia zohladnila doplnkové skutocnosti alebo okolnosti, hoci mala v súlade s rozsudkom zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./ Komisia ([41]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [42]EU:C:2004:6, bod [43]91), posúdit objektívne skutocnosti, ako je obsah a doba trvania protisútazných konaní, ich pocet a intenzita, rozsah dotknutého trhu a zhorsenie hospodárskeho verejného poriadku, relatívny význam a podiel zodpovedných podnikov na trhu, ako aj prípadné opakovanie protisútazného konania, a to napriek tomu, ze na to odvolatelky výslovne odkázali. 67 Uvádzajú podobné kritériá, pokial ide o posúdenie polahcujúcich okolností Vseobecným súdom v bodoch 544 az 554 napadnutého rozsudku. 68 Tvrdia tiez, ze ak by Vseobecný súd správne preskúmal úroven pokuty, musel by rozhodnút o znízení rovnajúcemu sa 60 %, ktoré Komisia uplatnila vo veci Severná Európa, pretoze dva faktory zohladnené Komisiou v tejto veci, a síce osobitný rezim právnej úpravy a existencia porusenia z hladiska ciela, sú v prejednávanom prípade tiez splnené. 69 V odpovedi na námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou spresnujú, ze poziadali Vseobecný súd, aby vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc. 70 Komisia tvrdí, ze odvolatelky nepoziadali Vseobecný súd, aby vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc, takze tretí odvolací dôvod musí byt odmietnutý ako neprípustný, a ze Vseobecný súd v kazdom prípade preskúmal zvlástne okolnosti veci v súlade s poziadavkami zásady súdnej ochrany. 71 Otázka, ci Vseobecný súd mal znízit pokutu prinajmensom o 60 %, rovnako ako to Komisia rozhodla vo veci Severná Európa, a to z dôvodu, ze ide tiez o porusenia z hladiska ciela, je navyse skutková otázka. Posúdenie Súdnym dvorom 72 Najprv treba konstatovat, ze odvolatelky poziadali Vseobecný súd, aby vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc tým, ze zrusí alebo znízi pokutu, ktorá im bola ulozená, ako vyplýva predovsetkým z bodu 142 ich zaloby, a ze teda tretí odvolací dôvod nie je novým dôvodom. 73 Pokial ide o súdne preskúmanie pokút ulozených Komisiou v prípade porusenia práva hospodárskej sútaze, treba pripomenút, ze prinálezí súdu Únie, aby uskutocnil preskúmanie zákonnosti, ktoré mu prislúcha na základe dôkazov predlozených zalobcom na podporu uvádzaných dôvodov. Pocas tohto preskúmavania sa súd v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania nemôze opierat o mieru volnej úvahy Komisie, a to ani pokial ide o výber zohladnených dôkazov pri uplatnovaní kritérií uvedených v usmerneniach, ani pokial ide o hodnotenie týchto dôkazov (pozri najmä rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [44]C-386/10 P, [45]EU:C:2011:815, bod [46]62). 74 Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (pozri najmä rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [47]C-386/10 P, [48]EU:C:2011:815, bod [49]63). 75 Na splnenie poziadaviek zásady úcinnej súdnej ochrany a vzhladom na to, ze clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze výsku pokuty treba stanovit podla závaznosti a doby trvania porusenia, je Vseobecný súd povinný pri výkone svojich právomocí stanovených v clánkoch 261 a 263 ZFEÚ preskúmat kazdú výhradu právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázat, ze výska pokuty nie je primeraná závaznosti a dobe trvania porusenia (pozri najmä rozsudok z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, [50]C-617/13 P, [51]EU:C:2016:416, bod [52]86). 76 Úlohou Súdneho dvora v rámci odvolania je preskúmat, ci sa Vseobecný súd dopustil nesprávnych právnych posúdení v spôsobe, ktorým rozhodol o zalobe, ktorá mu bola predlozená (pozri najmä rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [53]C-386/10 P, [54]EU:C:2011:815, bod [55]46). 77 Súdnemu dvoru pri rozhodovaní o otázkach práva v rámci odvolania neprinálezí nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie, ktorého sa dopustili (pozri najmä rozsudok zo 7. septembra 2016, Pilkington Group a i./Komisia, [56]C-101/15 P, [57]EU:C:2016:631, bod [58]72). 78 Konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty, môze Súdny dvor len vtedy, ak dospeje k záveru, ze výska sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporcná (pozri najmä rozsudok zo 7. septembra 2016, Pilkington Group a i./Komisia, [59]C-101/15 P, [60]EU:C:2016:631, bod [61]73). 79 V prejednávanom prípade, ako uviedla generálna advokátka v bode 85 svojich návrhov, nemozno Vseobecnému súdu vytýkat, ze v tomto rámci odkázal na usmernenia z roku 2006, pretoze zalobný dôvod vznesený odvolatelkami na prvom stupni vychádzal, ako vyplýva z bodu 501 napadnutého rozsudku, z porusenia clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a usmernení z roku 2006 z dôvodu nesprávneho posúdenia najmä závaznosti a doby trvania porusenia, ako aj polahcujúcich okolností. 80 Treba tiez pripomenút, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo a ze s výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré je súd povinný preskúmavat, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti napadnutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy (pozri najmä rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [62]C-386/10 P, [63]EU:C:2011:815, bod [64]64). 81 Pokial ide o závaznost porusenia, Vseobecný súd sa v bode 525 napadnutého rozsudku správne domnieval, ze Komisia bola oprávnená ulozit za najzávaznejsie obmedzenia, aké boli dotknuté v prejednávanej veci, sadzbu prinajmensom 15 % hodnoty predaja, ktorá predstavuje minimum "v hornej casti stupnice" v zmysle bodu 23 usmernení z roku 2006 pre tento typ porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Gosselin Group/Komisia, [65]C-429/11 P, neuverejnený, [66]EU:C:2013:463, bod [67]124). 82 Vseobecný súd tiez posúdil a právne dostatocným spôsobom odpovedal v bodoch 528 az 533 napadnutého rozsudku na tvrdenie odvolateliek vychádzajúce z toho, ze Komisia mala pri stanovení uplatnenej hodnoty predaja zohladnit obmedzený kumulovaný trhový podiel a obmedzený geografický rozsah porusenia. Predovsetkým sa v bode 530 tohto rozsudku správne domnieval, ze v prípade najzávaznejsích obmedzení by sadzba mala byt prinajmensom vyssia nez 15 %. 83 Hoci tvrdenie Vseobecného súdu v bode 532 napadnutého rozsudku, podla ktorého, ak sa Komisia uspokojí s uplatnením sadzby, ktorá sa rovná, ci skoro rovná minimálnej sadzbe 15 % hodnoty predaja stanovenej pre najzávaznejsie obmedzenia, nie je nevyhnutné zohladnovat dalsie faktory, je a priori nesprávne, neodráza vsak skutocnú analýzu vykonanú Vseobecným súdom v tomto rozsudku, pretoze Vseobecný súd preskúmal relevantnost okolností uplatnených odvolatelkami v ich zalobe v súvislosti s analýzou závaznosti porusenia predovsetkým v bode 533 napadnutého rozsudku (pozri analogicky rozsudok z 11. júla 2013, Gosselin Group/Komisia, [68]C-429/11 P, neuverejnený, [69]EU:C:2013:463, bod [70]129). Treba tiez zdôraznit, ze kedze sa Vseobecný súd v napadnutom rozsudku správne domnieval, ze dotknuté porusenie spadalo do kategórie najzávaznejsích porusení, bolo individuálne konanie podnikov riadne zohladnené. 84 Dalej treba na rozdiel od toho, co bolo uvedené v bode 531 napadnutého rozsudku, uviest, ze z bodu 329 odôvodnenia sporného rozhodnutia nevyplýva, ze sadzba 15 % hodnoty predaja bola stanovená Komisiou iba na základe povahy porusenia, pretoze uvedený bod odôvodnenia sa týka tiez iných okolností veci. 85 Pokial ide napokon o posúdenie polahcujúcich okolností, Vseobecný súd sa neobmedzil na pripomenutie miery volnej úvahy Komisie v bode 549 napadnutého rozsudku, ale v bode 551 tohto rozsudku sa domnieval, ze neexistencia jedného z dvoch ukazovatelov odôvodnujúcich znízenie pokuty vo veci Severná Európa, a síce koordinácia referencných cien, v prejednávanej veci skutocne chýbala, co odôvodnovalo rozdiel v percente znízenia vo veci uvedenej ako poslednej. 86 Tvrdenie odvolateliek vychádzajúce z toho, ze Vseobecný súd mal aj tak zohladnit skutocnost, ze v prejednávanej veci islo rovnako ako vo veci Severná Európa o porusenie z hladiska ciela, je okrem toho, ze spochybnuje posúdenie skutocností, v kazdom prípade irelevantná, pretoze taká skutocnost nemohla predstavovat polahcujúcu okolnost. 87 Dalej Vseobecný súd tiez správne v bodoch 552 a 553 napadnutého rozsudku pripomenul dôvody, pre ktoré Komisia nemôze byt viazaná svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou, takze samotná skutocnost, ze Komisia priznala v minulosti urcitú mieru znízenia za urcité konanie, neznamená, ze je povinná priznat rovnaké pomerné znízenie pri posúdení podobného konania v rámci neskorsieho správneho konania. 88 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd sa tak nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výkone svojho súdneho preskúmania. 89 Preto treba tretí odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 90 Svojím stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil pojem dohoda, ktorá má protisútazný ciel, pretoze nezohladnil hospodársky a právny kontext, do ktorého spadala skúmaná dohoda, a v dôsledku toho porusil právo na obhajobu. 91 Vseobecnému súdu tak vytýkajú, ze predovsetkým v bode 466 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia správne dospela k záveru, ze cielom správania strán bolo vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze na vnútornom trhu. 92 Uvádzajú, ze na urcenie, ci cielom porusenia je obmedzit hospodársku sútaz, je nevyhnutná analýza hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého dotknutá dohoda patrí (rozsudky zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., [71]C-32/11, [72]EU:C:2013:160, body [73]36 a [74]48, ako aj z 26. novembra 2015, Maxima Latvija, [75]C-345/14, [76]EU:C:2015:784, bod [77]16). 93 Doplnujú, ze pojem obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela sa musí vykladat restriktívne, ze Vseobecný súd musí uviest dôvody, pre ktoré tieto obmedzenia vykazovali dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz, a ze môze odkázat na podobné konania kvalifikované v predchádzajúcej judikatúre ako porusenie z hladiska ciela len vtedy, ked sú dostatocne blízke skúmaným konaniam (rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [78]C-67/13 P, [79]EU:C:2014:2204). 94 Z toho vyvodzujú, ze Vseobecný súd sa nemohol uspokojit s tým, ze v bode 468 napadnutého rozsudku vychádzal z toho, ze dotknuté konanie spadá pod clánok 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, ktorý odkazuje iba na urcovanie cien a nie len na jednoduché oznámenie budúcich zámerov v súvislosti s pohybom cien. 95 Domnievajú sa, ze ak by Vseobecný súd zohladnil povahu tovaru, podmienky fungovania a struktúru trhu, musel by dospiet k záveru o neexistencii protisútazného ciela dotknutej dohody. 96 V tejto súvislosti odkazujú predovsetkým na skutocnost, ze v okamihu porusenia podliehal európsky trh s banánmi spolocnej organizácii trhov, ktorá viedla k nepruznosti, ako aj vyssiemu stupnu transparentnosti v prípade objemu a cien, ktorá nakoniec konkurentov podnecovala navzájom nadväzovat obchodné vztahy. Doplnujú, ze k dotknutej výmene informácií dochádzalo prílezitostne a ze neexistoval ziadny zjavný vztah medzi dátumami týchto kontaktov a dátumami príslusných urcení cien. Tiez uvádzajú, ze porusenie sa týkalo iba dvoch konkurentov na trhu, ze Pacific Fruit Company Italia ako príjemca ceny nemohla ulozit ceny svojim zákazníkom a ze bola dotknutá iba obmedzená cast európskeho trhu s banánmi. 97 Domnievajú sa, ze rozptýlené odkazy na kontext veci v napadnutom rozsudku, mimo rámca kvalifikácie dotknutých konaní ako porusenia z hladiska ciela, neumoznuje vychádzat z toho, ze tento kontext bol riadne zohladnený pri kvalifikácii porusenia z hladiska ciela. 98 Tiez spresnujú, co sa týka porusenia práva na obhajobu, ze nesprávne konstatovanie existencie protisútazného ciela ich ukrátilo o podrobnú a kontradiktórnu diskusiu o úcinkoch ich konania. 99 Komisia tvrdí, ze stvrtý odvolací dôvod je neprípustný z dôvodu jeho novosti, ale tiez z dôvodu, ze tvrdenia týkajúce sa právneho a hospodárskeho kontextu dotknutého porusenia spochybnujú posúdenie skutocností. 100 V kazdom prípade Vseobecný súd právne dostatocným spôsobom zohladnil hospodársky a právny kontext dotknutej dohody a nedopustil sa nesprávneho právneho posúdenia. Posúdenie Súdnym dvorom 101 Pokial ide o námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou z dôvodu novosti stvrtého odvolacieho dôvodu, treba konstatovat, ze z bodu 135 zaloby pred Vseobecným súdom vyplýva, ze odvolatelky spochybnili kvalifikáciu ako porusenia z hladiska ciela "predovsetkým vzhladom k skutkovým okolnostiam veci", ale ze v tomto ohlade iba uviedli, ze dotknutá dohoda sa týkala len neurcitých a sporadických výmen informácií o vseobecnom zameraní trhu. 102 Bez potreby rozhodnút o prípustnosti stvrtého odvolacieho dôvodu treba vsak konstatovat, ze je v kazdom prípade nedôvodný. 103 Treba pripomenút, ze pojem obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" sa musí vykladat restriktívne a mozno ho uplatnit len na urcité typy koordinácie medzi podnikmi, ktoré majú dostatocný stupen skodlivosti na hospodársku sútaz, aby bolo mozné sa domnievat, ze preskúmanie ich úcinkov nie je nevyhnutné. Urcité formy koordinácie medzi podnikmi totiz mozno povazovat za skodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich samotnej povahy (pozri najmä rozsudky z 26. novembra 2015, Maxima Latvija, [80]C-345/14, [81]EU:C:2015:784, bod [82]17, a z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia, [83]C-373/14 P, [84]EU:C:2016:26, bod [85]26). 104 Základné právne kritérium na urcenie, ci dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela", spocíva v zistení, ze takáto dohoda má sama osebe dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz, takze netreba skúmat jej následky (pozri najmä rozsudok z 26. novembra 2015, Maxima Latvija, [86]C-345/14, [87]EU:C:2015:784, bod [88]20). 105 V tejto súvislosti sa treba sústredit na ustanovenia dotknutej dohody, objektívne ciele, ktoré má dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext tohto postupu (pozri najmä rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia, [89]C-373/14 P, [90]EU:C:2016:26, bod [91]27). 106 V prejednávanom prípade treba uviest, ako vyplýva z napadnutého rozsudku a najmä jeho bodov 246, 524 a 550, ze Komisia konstatovala, ze odvolatelky sa zúcastnili kartelovej dohody, ktorej cielom bolo urcenie cien, a ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nespochybnil toto posúdenie skutocností a dôkazov. 107 Pre takéto dohody, ktoré predstavujú obzvlást závazné porusenia hospodárskej sútaze, analýza hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrí praktika, sa tak môze obmedzovat na to, co sa zdá ako nevyhnutné minimum na úcely záveru o existencii obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska ciela (pozri analogicky s dohodami o rozdelení trhov rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia, [92]C-373/14 P, [93]EU:C:2016:26, bod [94]29). 108 Pritom Vseobecný súd v bode 466 napadnutého rozsudku správne odpovedal na tvrdenie vznesené odvolatelkami v tomto ohlade v ich zalobe, pricom odkázal predovsetkým na preskúmanie skutocností skúmaných v rámci tretieho zalobného dôvodu. 109 V kazdom prípade, ako uviedla generálna advokátka v bode 104 svojich návrhov, tvrdenia týkajúce sa hospodárskeho a právneho kontextu veci, ktoré uviedli odvolatelky na podporu stvrtého odvolacieho dôvodu, nie sú relevantné na úcely preskúmania existencie protisútazného ciela, takze Vseobecnému súdu nemozno platne vytýkat, ze ich nezohladnil v napadnutom rozsudku. 110 Niektoré z nich sa okrem toho snazia preukázat chýbajúcu koordináciu cien a v skutocnosti spochybnit samotnú existenciu dohody. Tak je to totiz v prípade skutocnosti, ze európsky trh s banánmi podliehal spolocnej organizácii trhov. 111 V dôsledku toho sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa v bode 473 napadnutého rozsudku domnieval, ze Komisia správne uviedla, ze porusenie môze byt kvalifikované ako obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. 112 Okrem toho nemozno Vseobecnému súdu platne vytýkat, ze porusil zásadu kontradiktórnosti z dôvodu, ze kvalifikácia ako dohody, ktorá má protisútazný ciel, ich zbavila moznosti dovolávat sa neexistencie protisútazného úcinku. 113 Z toho vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný. 114 Kedze ziadnemu z odvolacích dôvodov uvedených odvolatelkami na podporu ich odvolania nebolo mozné vyhoviet, musí sa odvolanie zamietnut. O trovách 115 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla ulozit odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania a tie nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit im povinnost nahradit trovy konania týkajúce sa tohto odvolania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. FSL Holdings NV, Firma Léon Van Parys NV a Pacific Fruit Company Italy SpA sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [95]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXeQgJGQ/L89006-1644TMP.html#t-ECR_62015CJ0469_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point124 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 95. file:///tmp/lynxXXXXeQgJGQ/L89006-1644TMP.html#c-ECR_62015CJ0469_SK_01-E0001