ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 15. marca 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Existujúca pomoc -- Clánok 108 ods. 1 ZFEÚ -- Schémy pomoci pre spolocnosti zabezpecujúce sociálne bývanie -- Nariadenie (ES) c. 659/1999 -- Clánky 17, 18 a 19 -- Posúdenie zlucitelnosti schémy existujúcej pomoci s vnútorným trhom zo strany Komisie -- Návrh príslusných opatrení -- Záväzky prijaté vnútrostátnymi orgánmi s cielom dosiahnut súlad s právom Únie -- Rozhodnutie o zlucitelnosti -- Rozsah súdneho preskúmania -- Právne úcinky" Vo veci C-415/15 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 24. júla 2015, Stichting Woonpunt, so sídlom v Maastrichte (Holandsko), Woningstichting Haag Wonen, so sídlom v Hágu (Holandsko), Stichting Woonbedrijf SWS.Hhvl, so sídlom v Eindhovene (Holandsko), v zastúpení: L. Hancher, E. Besselink a P. Glazener, advocaten, odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: S. Noë a P.-J. Loewenthal, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Belgické královstvo, Vereniging van Institutionele Beleggers in Vastgoed, Nederland (IVBN), so sídlom vo Voorburgu (Holandsko), v zastúpení: M. Meulenbelt, advocaat, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predsednícka prvej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia E. Regan, J.-C. Bonichot, A. Arabadziev (spravodajca) a C. G. Fernlund, generálny advokát: M. Szpunar, tajomník: C. Strömholm, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. júla 2016, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 27. októbra 2016, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnosti Stichting Woonpunt, Woningstichting Haag Wonen a Stichting Woonbedrijf SWS.Hhvl svojím odvolaním navrhujú zrusenie uznesenia Vseobecného súdu Európskej únie z 12. mája 2015, Stichting Woonpunt a i./Komisia (T-203/10 RENV, neuverejnené, dalej len "napadnuté uznesenie", [2]EU:T:2015:286), ktorým tento súd zamietol ich zalobu o ciastocnú neplatnost rozhodnutia Komisie K(2009) 9963 v konecnom znení z 15. decembra 2009 týkajúceho sa státnej pomoci E 2/2005 a N 642/2009 - Holandsko - Existujúca pomoc a osobitná pomoc na projekty urcená podnikom bytovej výstavby (dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec Nariadenie (ES) c. 659/1999 2 Clánok 17 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), nazvaný "Spolupráca podla clánku [108] ods. 1 [ZFEÚ]", znie takto: "1. Komisia získa od daného clenského státu v spolupráci s ním vsetky potrebné informácie na posúdenie schém existujúcej pomoci podla clánku [108] ods. 1 [ZFEÚ]. 2. Ak Komisia uvazuje, ze schéma existujúcej pomoci nie je, alebo uz nie je zlucitelná so spolocným trhom, informuje daný clenský stát o svojom predbeznom názore a poskytne danému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky v období jedného mesiaca. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze toto obdobie predlzit." 3 Clánok 18 tohto nariadenia týkajúci sa návrhu príslusných opatrení stanovuje: "Ak Komisia na základe informácií predlozených clenským státom podla clánku 17 dospeje k záveru, ze existujúca schéma pomoci nie je, alebo uz nie je dalej zlucitelná so spolocným trhom, vydá odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia pre daný clenský stát. Odporúcanie môze navrhovat najmä: a) podstatnú zmenu a doplnenie schémy pomoci, alebo b) zavedenie procesných poziadaviek, alebo c) zrusenie schémy pomoci." 4 Clánok 19 tohto nariadenia týkajúci sa právnych dôsledkov návrhu príslusných opatrení, stanovuje: "1. Ak daný clenský stát akceptuje navrhované opatrenia a informuje o nich Komisiu, Komisia zaznamená toto zistenie a informuje o nom clenský stát. Clenský stát bude viazaný jeho prijatím, aby vykonal príslusné opatrenia. 2. Ak daný clenský stát neakceptuje navrhované opatrenia a Komisia po zvázení argumentov daného clenského státu nadalej povazuje tieto opatrenia za potrebné, zacne konanie podla clánku 4 [ods. 4]. Clánky 6, 7 a 9 sa primerane uplatnia s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 5 Okolnosti predchádzajúce tomuto sporu, ako sú uvedené v bodoch 1 az 12 napadnutého uznesenia, mozno zhrnút nasledujúcim spôsobom. 6 Odvolatelky sú podniky bytovej výstavby (woningcorporaties, dalej len "wocos") so sídlom v Holandsku. Wocos sú neziskové organizácie, ktorých úlohou je nadobúdanie, výstavba a prenajímanie bytov urcených najmä pre znevýhodnené osoby a sociálne znevýhodnené skupiny. Wocos vykonávajú aj dalsie cinnosti, akými sú výstavba a prenajímanie bytov s vyssím nájomným, výstavba bytov urcených na predaj, ako aj výstavba a prenajímanie budov vseobecného záujmu. 7 Holandské orgány v roku 2002 oznámili Komisii Európskych spolocenstiev vseobecnú schému státnej pomoci poskytnutú v prospech wocos. Kedze Komisia usúdila, ze opatrenia urcené na financovanie wocos mozno oznacit za existujúcu pomoc, holandské orgány v dôsledku toho vzali spät svoje oznámenie. 8 Komisia 14. júla 2005 zaslala holandským orgánom list na základe clánku 17 nariadenia c. 659/1999, v ktorom oznacila vseobecnú schému státnej pomoci poskytnutú wocos za existujúcu pomoc (pomoc E 2/2005) a vyjadrila svoje pochybnosti o jej zlucitelnosti so spolocným trhom (dalej len "list podla clánku 17"). Komisia predbezne uviedla, ze holandské orgány musia zmenit úlohu vo verejnom záujme zverenú wocos tak, aby bolo sociálne bývanie urcené pre jasne vymedzenú cielovú skupinu znevýhodnených osôb alebo sociálne znevýhodnených skupín. Dalej konstatovala, ze wocos musia vsetky svoje obchodné cinnosti vykonávat v trhových podmienkach, a ze na ne nemôze byt poskytnutá státna pomoc. Nakoniec uviedla, ze ponuka sociálnych bytov musí byt prispôsobená dopytu znevýhodnených osôb alebo sociálne znevýhodnených skupín. 9 Komisia a holandské orgány po zaslaní listu podla clánku 17 zacali postup spolupráce s cielom zosúladit schému pomoci s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ. Po skoncení konzultácií Komisia na základe clánku 18 nariadenia c. 659/1999 navrhla nasledujúce príslusné opatrenia, ktorých cielom bolo zarucit súlad dotknutých opatrení s ustanoveniami práva Únie upravujúcimi státnu pomoc: -- obmedzenie sociálneho bývania na jasne vymedzenú cielovú skupinu znevýhodnených osôb alebo sociálne znevýhodnených skupín, -- vykonávanie obchodných cinností v trhových podmienkach, pricom pre cinnosti týkajúce sa sluzieb vo verejnom záujme a obchodné cinnosti sa musí viest samostatné úctovníctvo a obe kategórie cinností sa musia primerane kontrolovat, -- prispôsobenie ponuky sociálnych bytov dopytu znevýhodnených osôb alebo sociálne znevýhodnených skupín. 10 Vereniging van Institutionele Beleggers in Vastgoed, Nederland (IVBN), (Zdruzenie institucionálnych investorov do nehnutelností, Holandsko) podalo 16. apríla 2007 na Komisii staznost týkajúcu sa pomoci poskytnutej wocos. V júni 2009 sa k tejto staznosti pripojila spolocnost Vesteda Groep BV. 11 Listom z 3. decembra 2009 holandské orgány akceptovali príslusné opatrenia navrhnuté Komisiou a zaslali jej záväzky na úpravu vseobecnej schémy státnej pomoci pre wocos v súlade s poziadavkami Komisie. 12 Dna 15. decembra 2009 Komisia prijala sporné rozhodnutie. 13 Opatrenia nachádzajúce sa vo vseobecnej schéme státnej pomoci, ktorú poskytuje Holandské královstvo v prospech wocos, a týkajúce sa konania E 2/2005 sú: a) státne záruky na pôzicky poskytnuté Garancným fondom na výstavbu sociálnych bytov; b) pomoc Ústredného fondu bývania, pomoc na jednotlivé projekty alebo pomoc pri racionalizácii vo forme pôziciek so zvýhodnenými úrokmi alebo priamych dotácií; c) predaj pozemkov obcami za nizsiu nez trhovú cenu; d) právo pozicat si od Bank Nederlandse Gemeenten. 14 V spornom rozhodnutí Komisia kvalifikovala kazdé z týchto opatrení ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a konstatovala, ze holandská schéma financovania sociálneho bývania predstavuje existujúcu pomoc, kedze táto schéma bola vytvorená predtým, ako Zmluva o ES nadobudla v Holandsku platnost a neskorsie reformy neviedli k jej podstatnejsej zmene. 15 Komisia v odôvodnení 41 sporného rozhodnutia uviedla: "Holandské orgány sa zaviazali zmenit fungovanie wocos a opatrenia, ktoré im poskytujú výhody. Pokial ide o jednotlivé zmeny, holandské orgány predlozili Komisii návrhy ustanovení. Nové pravidlá sú predmetom novej ministerskej vyhlásky, ktorá nadobudla úcinnost 1. januára 2010, a nového zákona o bývaní, ktorý nadobudne úcinnost 1. januára 2011. ..." 16 Komisia preskúmala zlucitelnost pomoci E 2/2005 týkajúcej sa schémy financovania wocos zmenenej na základe záväzkov prijatých holandskými orgánmi. V odôvodnení 72 sporného rozhodnutia dospela k záveru, ze "pomoc poskytovaná v súvislosti s cinnostami v oblasti sociálneho bývania, t. j. v súvislosti s výstavbou a prenajímaním bytov urcených pre jednotlivcov vrátane výstavby a údrzby súvisiacich infrastruktúr je zlucitelná s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ". Komisia v súlade s clánkom 19 nariadenia c. 659/1999 zaznamenala záväzky holandských orgánov týkajúce sa pomoci E 2/2005. 17 Komisia prijala 30. augusta 2010 rozhodnutie K(2010) 5841 v konecnom znení, ktoré sa týka státnej pomoci E 2/2005 a mení a doplna body 22 az 24 sporného rozhodnutia. V tomto pozmenujúcom rozhodnutí Komisia usúdila, ze na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, nemôze dospiet k záveru, ze opatrenie d) uvedené v spornom rozhodnutí, teda právo pozicat si od Bank Nederlandse Gemeente, splna vsetky kritériá státnej pomoci. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnuté uznesenie 18 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 30. apríla 2010 podali Stichting Woonpunt, Woningstichting Haag Wonen, Stichting Woonbedrijf SWS.Hhvl a Stichting Havensteder na základe clánku 263 ZFEÚ zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka státnej pomoci E 2/2005. 19 Uznesením zo 16. decembra 2011, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([4]T-203/10, neuverejnený, [5]EU:T:2011:766), Vseobecný súd zamietol túto zalobu ako nedôvodnú. 20 Rozsudkom z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([6]C-132/12 P, [7]EU:C:2014:100), Súdny dvor zrusil uznesenie zo 16. decembra 2011, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([8]T-203/10, neuverejnený, [9]EU:T:2011:766), v rozsahu, v akom toto uznesenie vyhlásilo zalobu podanú zalobkynami na prvom stupni proti spornému rozhodnutiu za neprípustnú, pokial sa toto rozhodnutie týkalo schémy pomoci E 2/2005 a vo zvysnej casti zalobu zamietol. Súdny dvor rozhodol, ze zaloba podaná proti spornému rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týkalo schémy pomoci E 2/2005, bola prípustná, a vrátil vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie. 21 Vec bola pridelená siedmej komore Vseobecného súdu. 22 V súlade s clánkom 119 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu predlozila Komisia, rovnako ako zalobkyne na prvom stupni, svoje vyjadrenia a písomné pripomienky, a to 27. marca, resp. 15. apríla 2014. 23 Napadnutým uznesením Vseobecný súd uvedenú zalobu zamietol ako zjavne nedôvodnú. Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 24 Zalobkyne na prvom stupni svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil v celom rozsahu alebo ciastocne napadnuté uznesenie, -- vrátil vec Vseobecnému súdu a -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy odvolania, vrátane trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s konaním pred Vseobecným súdom. 25 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a ulozil uvedeným nadáciám povinnost nahradit trovy konania. Pre úplnost Komisia poukazuje na to, ze v prípade, ze by Súdny dvor rozhodol, ze odvolacie dôvody sú dôvodné, neexistoval by nijaký dôvod na zrusenie celého napadnutého uznesenia, kedze uvedené nadácie neformulovali nijakú výhradu proti zamietnutiu prvého zalobného dôvodu na prvom stupni, ktorý bol zalozený na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked vsetky opatrenia oznacila za opatrenia, ktoré sú súcastou schémy pomoci, pricom Komisia dodáva, ze by bolo preto vhodné vec vrátit Vseobecnému súdu na dalsie konanie. 26 Listom doruceným do kancelárie Súdneho dvora 21. januára 2016 informovala Stichting Havensteder Súdny dvor o spätvzatí svojho odvolania. Uznesením z 21. marca 2016, Stichting Woonlinie a i./Komisia ([10]C-415/15 P, neuverejnené, [11]EU:C:2016:231), predseda Súdneho dvora vymazal Stichting Havensteder z veci C-415/15 P a rozhodol, ze táto nadácia a Komisia budú znásat svoje vlastné trovy konania súvisiace s odvolaním podaným uvedeným úcastníkom konania. O odvolaní O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, nesprávnom posúdení relevantných skutkových okolností a nedostatocnom odôvodnení, kedze Vseobecný súd usúdil, ze odvolatelky mali v skutocnosti na mysli list podla clánku 17, pricom preskúmanie Vseobecného súdu sa uvedeného listu netýkalo Argumentácia úcastníkov konania 27 V rámci prvého odvolacieho dôvodu namiereného proti bodom 56 az 60, 69 az 74, 81, 82, 86 a 87 napadnutého uznesenia odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne usúdil, ze zalobné dôvody, ktoré pred ním uviedli, sa v skutocnosti týkali listu podla clánku 17. Okrem toho v bode 59 napadnutého uznesenia Vseobecný súd zo svojho rozsudku z 11. marca 2009, TF1/Komisia ([12]T-354/05, [13]EU:T:2009:66), nesprávne vyvodil, ze jeho preskúmanie je obmedzené na to, ako Komisia posúdila spôsobilost záväzkov prijatých s cielom vyriesit zistené problémy hospodárskej sútaze a nevztahuje sa na súvisiacu otázku nevyhnutnosti týchto záväzkov. Zo znenia clánku 108 ods. 1 ZFEÚ totiz vyplýva, ze definitívne rozhodnutie Komisie musí obsahovat posúdenie tejto otázky. Toto rozhodnutie pokrýva celé konanie uvedené v bodoch 17 az 19 nariadenia c. 659/1999. Preskúmanie súdom Únie by sa preto malo týkat aj otázky, ci predchádzajúca situácia bola zlucitelná s vnútorným trhom. 28 Komisia tvrdí, ze rozhodnutie podla clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 nie je zalozené na definitívnom konstatovaní, ze existujúca schéma pomoci nie je zlucitelná s vnútorným trhom. Takéto rozhodnutie je výrazom spolupráce uvedenej v clánku 108 ods. 1 ZFEÚ a jeho základným princípom nie je záväzné a jednostranné konstatovanie Komisie, ale uznanie tejto institúcie a príslusného clenského státu, ze schému existujúcej pomoci je potrebné upravit. Komisia preto nebola povinná vysvetlit vo svojom rozhodnutí, preco sa domnieva, ze takáto schéma nie je alebo uz nie je zlucitelná s vnútorným trhom. Okrem toho komunikácia, ktorá v prejednávanej veci prebiehala medzi Komisiou a holandskými orgánmi v nadväznosti na list podla clánku 17, sa netýkala otázky, ci schéma existujúcej pomoci je v súlade s vnútorným trhom, ale spôsobu, akým má byt táto schéma upravená. Posúdenie Súdnym dvorom 29 V bodoch 56 a 57 napadnutého uznesenia Vseobecný súd v podstate usúdil, pricom sa odvolal na body 188 a 189 svojho rozsudku z 11. marca 2009, TF1/Komisia ([14]T-354/05, [15]EU:T:2009:66), ze Komisia má sirokú mieru volnej úvahy, aby urcila príslusné opatrenia, ktoré budú spôsobilé reagovat na jej záver, ze dotknutá schéma existujúcej pomoci nie je alebo uz nie je zlucitelná s vnútorným trhom, pricom z toho vyplýva, ze preskúmanie, ktoré mal Vseobecný súd vykonat, sa malo zamerat len na to, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze prijaté záväzky mohli vyriesit problémy s hospodárskou sútazou vyplývajúce zo schémy dotknutej pomoci. 30 Vseobecný súd v bode 59 svojho uznesenia dospel k záveru, ze preskúmanie, ktoré má uskutocnit, sa nevztahuje na posúdenie Komisie súvisiace so schémou pomoci, ktorá predchádzala záväzkom prijatým holandskými orgánmi. V podstate tento záver prevzal do bodov 73, 82 a 87 tohto uznesenia. 31 V bodoch 58, 72, 74, 81 a 86 rovnakého uznesenia Vseobecný súd v podstate usúdil, ze odvolatelky nespochybnovali posúdenie, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí vykonala v súvislosti so zlucitelnostou schémy existujúcej pomoci, tak ako bola pozmenená na základe záväzkov prijatých holandskými orgánmi, ale preskúmanie Komisie vztahujúce sa na systém financovania wocos, tak ako vyplýva z pôvodnej holandskej právnej úpravy, predtým, ako bola zmenená a doplnená záväzkami prijatými uvedenými orgánmi, a ze toto preskúmanie sa nenachádza v spornom rozhodnutí, ale v liste podla clánku 17. 32 Vseobecný súd preto v bode 60 napadnutého uznesenia odmietol ako irelevantné tvrdenia odvolateliek formulované v rámci druhého zalobného dôvodu, ktorými Komisii vytýkali, ze sa v liste podla clánku 17 obmedzila len na konstatovanie, ze sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) neboli dostatocne definované, pricom nebola preukázaná existencia zjavnej chyby v holandskom systéme financovania sociálneho bývania, dalej v bode 69 az 75 tohto uznesenia uvedený súd implicitne odmietol ako irelevantné tvrdenia odvolateliek formulované v rámci tretieho zalobného dôvodu, okrem toho v bodoch 81 a 82 uvedeného uznesenia odmietol ako irelevantné tvrdenie formulované v rámci siesteho zalobného dôvodu, ktoré bolo zalozené na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze podla nej holandský systém sociálneho bývania obsahoval zjavnú chybu, lebo neupravoval hornú hranicu osobitných príjmov, a napokon v bodoch 86 az 88 rovnakého uznesenia tento súd implicitne odmietol piaty a siedmy zalobný dôvod ako irelevantné. 33 Pokial ide v tejto súvislosti o existujúcu pomoc, clánok 108 ods. 1 ZFEÚ priznáva Komisii právomoc priebezne ju skúmat v spolupráci s clenskými státmi. V rámci tohto skúmania Komisia navrhuje clenským státom príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie vnútorného trhu. Okrem toho clánok 108 ods. 2 ZFEÚ stanovuje, ze ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc je nezlucitelná s vnútorným trhom podla clánku 107 ZFEÚ, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. 34 Podla clánku 17 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 ak Komisia uvazuje, ze schéma existujúcej pomoci nie je alebo uz nie je zlucitelná so spolocným trhom, informuje daný clenský stát o svojom predbeznom názore a poskytne mu prílezitost predlozit jeho pripomienky v lehote jedného mesiaca. 35 Clánok 18 tohto nariadenia uvádza, ze ak Komisia na základe informácií predlozených clenským státom podla clánku 17 tohto nariadenia dospeje k záveru, ze existujúca schéma pomoci nie je, alebo uz nie je dalej zlucitelná so spolocným trhom, vydá odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia pre daný clenský stát. 36 V zmysle clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 ak daný clenský stát akceptuje navrhované opatrenia a informuje o nich Komisiu, Komisia zaznamená toto zistenie a informuje o nom clenský stát. 37 Ked teda Komisia prijme rozhodnutie v zmysle clánku 26 nariadenia c. 659/1999 "podla clánku... 18 [tohto nariadenia] v spojení s clánkom 19 ods. 1 [uvedeného nariadenia]", v rámci právomoci, ktorá jej prinálezí na úcely posúdenia zlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom, schváli záväzky státu prijaté v súvislosti s príslusnými opatreniami, ktoré mu navrhla v odporúcaní zaslanom podla clánku 18 tohto nariadenia, ako záväzky, ktoré môzu odstránit jej obavy v súvislosti so súladom schémy existujúcej pomoci s uvedeným trhom a ukoncí postup preskúmania podla clánku 108 ods. 1 ZFEÚ. 38 Takéto rozhodnutie nevyhnutne predpokladá, ze Komisia predtým posúdila zlucitelnost dotknutej schémy pomoci s vnútorným trhom a po zohladnení informácií, ktoré predlozil dotknutý clenský stát, dospela k záveru, ze táto schéma nie je alebo uz nie je zlucitelná s vnútorným trhom, a preto sú potrebné príslusné opatrenia na nápravu tejto nezlucitelnosti. 39 Na rozdiel od konstatovania Vseobecného súdu v bode 59 napadnutého uznesenia nemozno posúdenie, ktoré tak Komisia vykonala, ani záver, ktorý z neho vyvodila, vynat z rámca preskúmania súdmi Únie, inak by bolo narusené právo príjemcov existujúcej pomoci na úcinnú súdnu ochranu, tak ako ho zarucuje clánok 47 Charty základných práv Európskej únie. 40 Rozhodnutie prijaté Komisiou podla clánku 18 tohto nariadenia v spojení s clánkom 19 ods. 1 uvedeného nariadenia v rozsahu, v akom je zalozené na predbeznom konstatovaní nezlucitelnosti existujúcej schémy pomoci s vnútorným trhom, môze poskodit záujmy príjemcov tejto pomoci. 41 V tejto súvislosti Súdny dvor v bode 61 rozsudku z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([16]C-132/12 P, [17]EU:C:2014:100), poukázal na to, ze sporné rozhodnutie od 1. januára 2011, t. j. od okamihu nadobudnutia úcinnosti nového zákona o bývaní, zmenilo schému pomoci, ktorej príjemcami boli do tohto okamihu odvolatelky, a tým znevýhodnilo podmienky výkonu ich cinností v porovnaní s predchádzajúcimi podmienkami. 42 Práve z toho dôvodu Súdny dvor v bodoch 69 a 70 tohto rozsudku v podstate rozhodol, ze odvolatelky majú legitímny záujem na zrusení sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pomoci E 2/2005, pokial by zrusenie tohto rozhodnutia malo za následok zachovanie predchádzajúcich priaznivejsích podmienok. 43 Právo na úcinnú súdnu ochranu príjemcov existujúcej pomoci teda predpokladá, ze v prípade zaloby podanej proti rozhodnutiu prijatému podla clánku 18 nariadenia c. 659/1999 v spojení s clánkom 19 ods. 1 tohto nariadenia budú môct uvedení príjemcovia spochybnit posúdenie Komisie týkajúce sa tejto schémy, ako aj záver tejto institúcie, podla ktorého uvedená schéma nie je zlucitelná s vnútorným trhom a na nápravu tejto nezlucitelnosti sú preto potrebné príslusné opatrenia. 44 Pokial ide o okolnost, z ktorej v bodoch 58, 74 a 86 napadnutého uznesenia vychádzal Vseobecný súd, ze uvedené posúdenie sa nenachádza v spornom rozhodnutí, ale v liste podla clánku 17, je nepochybne potrebné poukázat na to, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora docasné opatrenia, ktoré slúzia na prípravu konecného rozhodnutia, v zásade nie sú aktmi, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost (rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, [18]C-463/10 P a C-475/10 P, [19]EU:C:2011:656, bod [20]50). 45 Zaloba o neplatnost podaná proti aktom vyjadrujúcim predbezné stanovisko Komisie by totiz mohla viest súd Únie k posudzovaniu otázok, ku ktorým este táto institúcia nemala prílezitost sa vyslovit, co by tak mohlo mat za následok predbiehanie diskusie o meritórnej stránke veci a miesanie jednotlivých fáz správneho a súdneho konania (rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, [21]C-463/10 P a C-475/10 P, [22]EU:C:2011:656, bod [23]51). 46 Z judikatúry dalej vyplýva, ze docasný akt nemôze byt predmetom zaloby ani vtedy, ked je preukázané, ze na protiprávnost tohto aktu sa mozno odvolávat na podporu zaloby proti konecnému rozhodnutiu, ktorého je uvedený akt prípravnou fázou. Za takých podmienok poskytuje zaloba proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie koncí, záruku dostatocnej súdnej ochrany (rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, [24]C-463/10 P a C-475/10 P, [25]EU:C:2011:656, bod [26]53, ako aj citovaná judikatúra). 47 V prejednávanej veci zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze príslusné opatrenia, ktoré navrhla Komisia podla clánku 18 nariadenia c. 659/1999, sa v podstate prekrývajú s usmerneniami, ktoré táto institúcia predbezne poskytla holandským orgánom v liste podla clánku 17. Sporné rozhodnutie teda potvrdilo analýzu, z ktorej tento list vychádzal. 48 Kedze list podla clánku 17 predstavuje prvú etapu vypracovania sporného rozhodnutia, odvolatelkám nemozno bránit, aby na podporu svojej zaloby proti uvedenému rozhodnutiu poukázali na protiprávnost, ktorá poznacuje posúdenie nachádzajúce sa v tomto liste. 49 Za týchto okolností je potrebné konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked odmietol tvrdenia odvolateliek s odôvodnením, ze po prvé preskúmanie, ktoré má vykonat, sa nevztahuje na posúdenie vykonané Komisiou v súvislosti so schémou pomoci, ktorá predchádzala záväzkom prijatým holandskými orgánmi, a po druhé, ze toto posúdenie v podstate nebolo súcastou sporného rozhodnutia. 50 Toto konstatovanie nie je vyvrátené tvrdením Komisie, ze záver, podla ktorého schéma existujúcej pomoci je nezlucitelná s vnútorným trhom a ktorý je základom rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 18 nariadenia c. 659/1999 v spojení s clánkom 19 ods. 1 tohto nariadenia, nemá definitívnu povahu. 51 Je totiz nutné konstatovat, ze vzhladom na mechanizmus spolupráce medzi Komisiou a clenskými státmi zakotvený v clánku 108 ods. 1 ZFEÚ, na ktorom je zalozený systém kontroly schém existujúcej pomoci, postup podla tohto ustanovenia nepochybne nevedie na rozdiel od postupu podla clánku 108 ods. 2 prvého pododseku ZFEÚ k formálnemu konstatovaniu nezlucitelnosti schémy pomoci s vnútorným trhom. 52 Pravdou zostáva, ze záver, podla ktorého je schéma existujúcej pomoci nezlucitelná s vnútorným trhom, ako aj návrh príslusných opatrení, ktorý z neho vyplýva, nevyhnutne vyvoláva po tom, ako Komisia zaznamenala prijatie týchto opatrení dotknutým clenským státom, rovnaké právne úcinky, ako sú tie, ktoré vyplývajú z takéhoto formálneho konstatovania vo vztahu k tomuto státu. 53 Kedze vsak preskúmanie zlucitelnosti existujúcej pomoci s vnútorným trhom zahrna komplexné hodnotenia hospodárskej a sociálnej povahy, Komisia má k dispozícii sirokú mieru volnej úvahy. V tomto rámci sa súdne preskúmanie výkonu tejto volnej úvahy obmedzuje na preskúmanie dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na preskúmanie vecnej správnosti zistených skutocností a neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneuzitia právomoci (pozri analogicky rozsudok z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [27]C-351/98, [28]EU:C:2002:530, bod [29]74). 54 Z predchádzajúceho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod sa musí prijat. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, nepresnom posúdení relevantných skutkových okolností a nedostatku odôvodnenia, kedze Vseobecný súd dospel k záveru, ze príslusné opatrenia navrhované Komisiou boli len návrhmi a ich záväznost spôsobilo az ich prijatie holandskými orgánmi Argumentácia úcastníkov konania 55 V rámci druhého odvolacieho dôvodu namierenému proti bodom 61 az 66, 78 az 80 a 90 az 95 napadnutého uznesenia odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze porusil clánok 108 ods. 1 ZFEÚ a nariadenie c. 659/1999, ked v súvislosti s odmietnutím tvrdení týkajúcich sa príslusných opatrení vyzadovaných Komisiou rozhodol, ze tieto opatrenia predstavovali iba návrhy, ktorých záväznost spôsobilo az ich prijatie holandskými orgánmi. Rozsudok z 22. októbra 1996, Salt Union/Komisia ([30]T-330/94, [31]EU:T:1996:154), z ktorého vychádzal Vseobecný súd v bode 63 napadnutého uznesenia, sa týkal otázky prípustnosti a nie je relevantný. Okrem toho napadnuté uznesenie narúsa úcinok rozsudku z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([32]C-132/12 P, [33]EU:C:2014:100), v ktorom Súdny dvor uznal legitímny záujem odvolateliek na získaní zrusenia sporného rozhodnutia. 56 Komisia uvádza, ze Vseobecný súd zohladnil clánok 108 ods. 1 ZFEÚ a úlohu Komisie v rámci postupu spolupráce pri preskúmaní zlucitelnosti schém existujúcej pomoci s vnútorným trhom. Tvrdí, ze jej úloha v rámci tohto konania sa obmedzuje na overenie, ci sú záväzky dotknutého clenského státu dostatocné na to, aby z nich vyplývala zlucitelnost schémy existujúcej pomoci s vnútorným trhom, a dodáva, ze odporúcania príslusných opatrení nie sú záväzné. 57 Okrem toho napadnuté uznesenie nenarúsa úcinok rozsudku z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([34]C-132/12 P, [35]EU:C:2014:100), pretoze odvolatelky mali moznost spochybnit spôsob, akým Komisia uplatnila pojem státna pomoc, ako aj zlucitelnost zmenenej schémy s vnútorným trhom. 58 Okrem toho zrusenie sporného rozhodnutia nevyhnutne nezahrna zachovanie situácie, ktorá existovala pred zmenou vseobecného systému státnej pomoci v prospech wocos, kedze rozhodnutie holandského zákonodarcu pristúpit k takejto zmene má politickú povahu a je zalozené na viacerých okolnostiach. Okrem toho majú clenské státy volnost zrusit existujúcu schému pomoci, zmenit ju alebo ju nahradit inou schémou, ktorá je zlucitelná s vnútorným trhom. Posúdenie Súdnym dvorom 59 V bodoch 63 a 64 napadnutého uznesenia Vseobecný súd v podstate dospel k záveru, ze príslusné opatrenia, ktoré Komisia môze navrhnút podla clánku 108 ods. 1 ZFEÚ a clánku 18 nariadenia c. 659/1999, sú len návrhmi, ktoré dotknutý clenský stát môze prijat alebo odmietnut, a ak ich prijme, je na základe tohto prijatia povinný ich vykonat. 60 V bode 65 tohto uznesenia Vseobecný súd s odkazom na bod 28 rozsudku z 18. júna 2002, Nemecko/Komisia ([36]C-242/00, [37]EU:C:2002:380), ako aj na bod 52 rozsudku zo 4. decembra 2013, Komisia/Rada ([38]C-121/10, [39]EU:C:2013:784), usúdil, ze tieto návrhy príslusných opatrení majú voci clenskému státu záväznú povahu, ak ich tento clenský stát prijme. Vseobecný súd pripomenul toto konstatovanie v bode 79 uvedeného uznesenia. 61 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd najprv v bode 66 napadnutého uznesenia zamietol ako zjavne nedôvodné tvrdenie odvolateliek formulované v rámci druhého zalobného dôvodu, podla ktorého Komisia prekrocila svoju právomoc, ked pozadovala príslusné opatrenia a v spornom rozhodnutí ich oznacila za záväzné, pricom konstatoval, ze odvolatelky nesprávne tvrdia, ze Komisia príslusné opatrenia pozadovala a v spornom rozhodnutí ich oznacila za záväzné, a dalej v bodoch 78 az 80 uvedeného uznesenia zamietol ako zjavne nedôvodné tvrdenia formulované v rámci stvrtého a siesteho zalobného dôvodu, ktorými odvolatelky vytýkali Komisii jednak to, ze sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zneuzila svoje právomoci, ked od holandských orgánov pozadovala novú definíciu "sociálneho bývania", a jednak to, ze nesprávne vykladala rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatnovaní clánku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu ([40]Ú. v. EÚ L 312, 2005, s. 67), ked pozadovala osobitnú definíciu SVHZ. 62 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze Súdny dvor rozhodol, ze v rámci konania podla clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 práve rozhodnutie Komisie, ktorým sa zaznamenávajú návrhy clenských státov, robí tieto návrhy záväznými (rozsudok z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia, [41]C-132/12 P, [42]EU:C:2014:100, bod [43]72). 63 Z judikatúry uvedenej v bode 60 tohto rozsudku a citovanej v bode 65 napadnutého uznesenia vyplýva, ze príslusné opatrenia, ktoré Komisia navrhuje podla clánku 108 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom sú prijaté clenským státom, majú vo vztahu k tomuto clenskému státu záväzný úcinok, tak ako to vyplýva z clánku 19 ods. 1 druhej vety nariadenia c. 659/1999. Toto prijatie vsak má právne úcinky len v prípade, ze bolo oznámené tejto institúcii, ktorá to zaznamenala a informovala o tom uvedený clenský stát podla clánku 19 ods. 1 prvej vety tohto nariadenia. 64 Vseobecnému súdu teda prislúcha, aby preskúmal opodstatnenost tvrdení odvolateliek uvedených v bode 61 tohto rozsudku, bez ohladu na príslusnú úlohu, ktorú pri prijímaní príslusných opatrení zohrávajú Komisia clenské státy. 65 Vseobecný súd sa preto v bode 65 napadnutého uznesenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia a následne neoprávnene zamietol tvrdenia odvolateliek uvedené v bode 61 tohto rozsudku ako zjavne nedôvodné. 66 Pokial ide o body 90 az 95 napadnutého uznesenia, je nutné konstatovat, ze na rozdiel od tvrdenia odvolateliek Vseobecný súd v uvedených bodoch neodmietol ich tvrdenia o príslusných opatreniach, ktoré vyzadovala Komisia, ale preskúmal tie tvrdenia, ktoré boli uvedené na podporu ich ôsmeho zalobného dôvodu. V tomto zalobnom dôvode pritom odvolatelky vytýkali Komisii, ze zneuzila konanie týkajúce sa existujúcej pomoci a prekrocila rámec svojej právomoci, ked schválila obmedzujúci zoznam budov, ktoré mozno oznacit za "budovy na sociálne úcely", hoci ani v liste podla clánku 17, ani v návrhoch príslusných opatrení neuviedla odporúcania týkajúce sa vypracovania takého zoznamu. 67 Druhý odvolací dôvod v rozsahu, v akom v nom odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze podla neho príslusné opatrenia navrhované Komisiou boli len návrhmi a az ich prijatie holandskými orgánmi spôsobilo ich záväznost, preto nemôze spochybnit posúdenia v bodoch 90 az 95 napadnutého uznesenia. 68 Za týchto okolností musí byt druhý odvolací dôvod prijatý v rozsahu, v akom je zameraný na posúdenia uvedené v bodoch 61 az 66 a 78 az 80 tohto uznesenia. 69 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze napadnuté uznesenie sa musí zrusit. O vrátení veci Vseobecnému súdu 70 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu bud sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje, alebo vrátit vec Vseobecnému súdu na rozhodnutie. 71 Kedze v prejednávanej veci Vseobecný súd nepreskúmal sporné rozhodnutie, ako mu to prislúchalo, a neposúdil dôvodnost tvrdení odvolateliek uvedených v bode 61 tohto rozsudku, bez ohladu na príslusné úlohy, ktoré pri prijímaní príslusných opatrení zohrávajú Komisia a clenské státy, Súdny dvor sa domnieva, ze stav konania nedovoluje vo veci rozhodnút. Vec preto treba vrátit Vseobecnému súdu na dalsie konanie. O trovách 72 Vzhladom na to, ze vec sa vracia Vseobecnému súdu, o trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Uznesenie Vseobecného súdu Európskej únie z 12. mája 2015, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([44]T-203/10 RENV, neuverejnené, [45]EU:T:2015:286), sa zrusuje. 2. Vec sa vracia na dalsie konanie Vseobecnému súdu Európskej únie. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [46]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXwQEhw8/L89089-2885TMP.html#t-ECR_62015CJ0415_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A286&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A766&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A766&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A766&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A766&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A231&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A231&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A154&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A380&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A380&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:312:TOC 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A286&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A286&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///tmp/lynxXXXXwQEhw8/L89089-2885TMP.html#c-ECR_62015CJ0415_SK_01-E0001