ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora) z 12. januára 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Kartely -- Európsky trh s fosfátmi pouzívanými na výzivu zvierat -- Pridelenie predajných kvót, koordinácia cien a podmienok predaja a výmena citlivých obchodných informácií -- Vystúpenie odvolateliek z konania o urovnaní -- Neobmedzená súdna právomoc -- Ochrana legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania -- Primeraná dlzka konania" Vo veci C-411/15 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 27. júla 2015, Timab Industries, so sídlom v Dinarde (Francúzsko), v zastúpení: N. Lenoir, avocate au barreau de Paris, Cie financičre et de participations Roullier (CFPR), so sídlom v Saint-Male (Francúzsko), v zastúpení: N. Lenoir, avocate au barreau de Paris, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: C. Giolito a B. Mongin, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Coutrelis, avocate au barreau de Paris, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (desiata komora), v zlození: predsednícka desiatej komory M. Berger (spravodajkyna), sudcovia E. Levits a F. Biltgen, generálny advokát: H. Saugmandsgaard Ře, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 28. júla 2016, vyhlásil tento Rozsudok 1 Odvolatelky, spolocnosti Timab Industries (dalej len "Timab") a Cie financičre et de participations Roullier (CFPR), svojím odvolaním predovsetkým navrhujú zrusit rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia (T-456/10, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2015:296), ktorým tento súd zamietol ich zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie K(2010) 5001 v konecnom znení z 20. júla 2010 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.866 - Fosfáty pouzívané na výzivu zvierat) (dalej len "sporné rozhodnutie"), ako aj vrátit vec Vseobecnému súdu na úcely primeraného znízenia pokuty, ktorá im bola ulozená. Odvolatelky subsidiárne navrhujú, aby bolo konstatované, ze Vseobecný súd porusil ich právo na spravodlivý proces z dôvodu neprimeranej dlzky súdneho konania. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 1/2003 2 Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vo svojom clánku 7 ods. 1 stanovuje: "Ak Komisia konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu zistí porusovanie clánkov [101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ], môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania. Na tento úcel im môze ulozit akékolvek strukturálne opatrenia alebo opatrenia o správaní, ktoré sú primerané k spáchanému priestupku a nevyhnutné pre efektívne ukoncenie porusovania. ..." 3 Podla clánku 23 ods. 2 a 3 tohto nariadenia: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101 ZFEÚ] alebo clánok [102 ZFEÚ]... ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." Nariadenie (ES) c. 773/2004 4 Prijatím nariadenia Komisie (ES) c. 622/2008 z 30. júna 2008, ktorým sa mení a doplna nariadenie (ES) c. 773/2004, pokial ide o vedenie konania o urovnaní v prípadoch kartelov ([4]Ú. v. EÚ L 171, 2008, s. 3), bolo v roku 2008 zavedené konanie o urovnaní. Spôsoby vykonania tohto nariadenia boli spresnené v oznámení Komisie z 2. júla 2008 o vedení konania o urovnaní s cielom prijat rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1, dalej len "oznámenie o urovnaní"). 5 Nariadenie Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([6]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), zmenené a doplnené nariadením c. 622/2008 (dalej len "nariadenie c. 773/2004"), vo svojom clánku 10a, nazvanom "Konanie o urovnaní v prípadoch kartelov", stanovuje: "1. Po zacatí konania podla clánku 11 ods. 6 nariadenia... c. 1/2003 Komisia stanoví lehotu, pocas ktorej strany môzu písomne uviest, ze sú ochotné zapojit sa do rozhovorov o urovnaní na úcely mozného predlozenia návrhov na urovnanie. Komisia nie je povinná zohladnit odpovede dorucené po uplynutí stanovenej lehoty. ... 2. Stranám, ktoré sa zúcastnujú na rokovaniach o urovnaní, môze Komisia poskytnút tieto informácie: a) námietky [výhrady - neoficiálny preklad], ktoré má v úmysle proti nim vzniest; b) dôkazy pouzité na vznesenie námietok [výhrad - neoficiálny preklad]; c) verzie vsetkých dostupných dokumentov, ktoré nemajú dôverný charakter a ktoré sú v tom case ulozené v spise, a to do takej miery, do akej je ziadost strany odôvodnená s cielom umoznit jej, aby potvrdila svoje stanovisko vzhladom na casové obdobie alebo akékolvek iné aspekty týkajúce sa kartelu; d) výsku mozných pokút. ... V prípade, ze sa v rozhovoroch o urovnaní pokrocí, Komisia môze stanovit lehotu, pocas ktorej sa strany môzu zaviazat, ze sa podrobia konaniu na urovnanie, co znamená, ze predlozia návrhy na urovnanie, v ktorých budú uvedené výsledky rozhovorov o urovnaní a v ktorých strany priznajú svoju úcast na porusení clánku [101 ZFEÚ], ako aj svoju zodpovednost za porusenie. Predtým ako Komisia stanoví lehotu na predkladanie návrhov na urovnanie, dotknuté strany majú na základe ziadosti právo na vcasné poskytnutie informácií uvedených v clánku 10a ods. 2 prvom pododseku. Komisia nie je povinná zohladnit návrhy na urovnanie dorucené po uplynutí stanovenej lehoty. 3. Ak vyhlásenie o námietkach oznámené [oznámenie o výhradách dorucené - neoficiálny preklad] stranám zodpovedá obsahu ich návrhov na urovnanie, písomné odpovede dotknutých strán na vyhlásenie o námietkach [oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad] v lehote stanovenej Komisiou potvrdia, ze vyhlásenie o námietkach [oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad], ktoré im bolo adresované, zohladnuje obsah ich návrhov na urovnanie. Komisia potom môze po konzultácii s Poradným výborom pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie v súlade s clánkom 14 nariadenia... c. 1/2003 pristúpit k prijatiu rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia... c. 1/2003. 4. Komisia sa môze kedykolvek v priebehu konania rozhodnút ukoncit rozhovory o urovnaní, a to vo veci celého predmetného prípadu alebo v súvislosti s jednou alebo viacerými konkrétnymi stranami, ak sa domnieva, ze je ohrozená procesná efektívnost." Oznámenie o urovnaní 6 Podla bodu 1 oznámenia o urovnaní: «v tomto oznámení sa stanovuje rámec pre odmenovanie spolupráce pri vedení konaní zacatých s cielom uplatnit clánok [101 ZFEÚ] v prípadoch kartelov. ... Spolupráca, na ktorú sa vztahuje toto oznámenie, sa lísi od dobrovolného predkladania dôkazov, ktoré má za ciel zacat vysetrovanie Komisie alebo v nom pokrocit a je upravené v oznámení Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch... V prípade, ze podnik ponúkne spoluprácu, ktorá splna podmienky stanovené v obidvoch oznámeniach Komisie, mozno ju v súlade s týmito oznámeniami odmenit súbezne." 7 Kapitola 2.1 uvedeného oznámenia, nazvaná "Zacatie konania a prieskumné úkony smerujúce k urovnaniu", vo svojom bode 11 stanovuje: "Ak by Komisia povazovala za vhodné presetrit záujem strán zúcastnit sa rozhovorov o urovnaní, stanoví podla clánku 10a ods. 1 a clánku 17 ods. 3 nariadenia... c. 773/2004 lehotu minimálne dva týzdne, v priebehu ktorej by mali strany toho istého konania písomne potvrdit, ci sa zamýslajú zúcastnit rozhovorov o urovnaní za úcelom prípadného predlozenia návrhov na urovnanie v neskorsom stádiu. Toto písomné vyhlásenie neznamená, ze strany uznávajú svoju úcast na porusení alebo ze zan nesú zodpovednost." 8 Body 15 az 17 a 19 oznámenia o urovnaní, ktoré sa nachádzajú v kapitole 2.2 tohto oznámenia, nazvanej "Zacatie konania o urovnaní: rozhovory o urovnaní", stanovujú: "15. Komisia si ponecháva právomoc rozhodovat o primeranosti a tempe dvojstranných rozhovorov o urovnaní s kazdým podnikom. V súlade s clánkom 10a ods. 2 nariadenia... c. 773/2004 je súcastou tejto právomoci stanovit poradie a usporiadanie dvojstranných rozhovorov o urovnaní vzhladom na celkový pokrok dosiahnutý pocas konania, a takisto casový sled zverejnovania informácií, súcastou ktorých sú dôkazy v spise, na ktorých sú zalozené zamýslané námietky [výhrady - neoficiálny preklad] a prípadná pokuta. V priebehu rozhovorov o urovnaní budú informácie sprístupnované vcasným spôsobom. 16. Toto vcasné sprístupnovanie informácií v súvislosti s rozhovormi o urovnaní podla clánku 10a ods. 2... nariadenia... c. 773/2004 umozní stranám, aby boli informované o základných aspektoch, ktoré sa dovtedy zohladnili a ktoré zahrnajú napríklad namietané skutocnosti, ich právnu kvalifikáciu, závaznost a dobu trvania údajného kartelu, prisudzovanie zodpovednosti, odhadovaný rozsah pravdepodobných pokút a takisto dôkazy, na ktorých sú zalozené prípadné námietky. Strany sa tak budú môct úcinne vyjadrit k prípadným námietkam [výhradám - neoficiálny preklad], ktoré boli proti nim vznesené, a rozhodnút sa na základe získaných informácií, ci budú s urovnaním súhlasit alebo nie. ... 17. V prípade, ze sa vdaka pokroku pocas rozhovorov o urovnaní dosiahne spolocné stanovisko týkajúce sa rozsahu prípadných námietok [výhrad - neoficiálny preklad] a odhadovaného rozsahu pravdepodobných pokút ulozených Komisiou a Komisia zaujme predbezné stanovisko, ze sa vzhladom na celkový pokrok podla vsetkého dosiahne procesná efektívnost, Komisia môze podniku poskytnút konecnú lehotu minimálne 15 pracovných dní na predlozenie konecného návrhu na urovnanie... ... 19. Ak dotknuté strany nepredlozia návrh na urovnanie, potom sa bude postup, výsledkom ktorého je prijatie konecného rozhodnutia týkajúceho sa dotknutých strán, realizovat na základe vseobecných ustanovení... a nie na základe ustanovení, ktorými sa spravuje konanie o urovnaní." 9 Kapitola 2.3 oznámenia o urovnaní, nazvaná "Návrhy na urovnanie", vo svojom bode 20 stanovuje, ze strany, ktoré si zvolili konanie o urovnaní, musia predlozit formálnu ziadost o urovnanie vo forme návrhu na urovnanie. Tento návrh musí obsahovat najmä jasné a jednoznacné priznanie zodpovednosti strán za porusenie, ako aj potvrdenie strán o tom, ze nezamýslajú pozadovat prístup k spisu alebo opätovné ústne vypocutie, ibaze by oznámenie o výhradách a rozhodnutie Komisie neodrázali ich návrh na urovnanie. 10 Podla bodu 21 oznámenia o urovnaní, ktorý patrí takisto do kapitoly 2.3: "Priznania a potvrdenia strán poskytnuté v súvislosti s urovnaním predstavujú vyjadrenie ich záväzku spolupracovat na urýchlenom vybavení prípadu v konaní o urovnaní. Tieto priznania a potvrdenia sú vsak podmienené tým, ze Komisia schváli ziadosti strán o urovnanie vrátane predpokladanej maximálnej výsky pokuty." 11 Kapitola 2.4 tohto oznámenia, nazvaná "Vyhlásenie o námietkach [Oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad] a odpoved", vo svojich bodoch 23, 24 a 26 stanovuje: "23. Podla clánku 10 ods. 1 nariadenia... c. 773/2004 oznámenie písomného vyhlásenia o námietkach [dorucenie písomného oznámenia o výhradách - neoficiálny preklad] kazdej zo strán, voci ktorej sa vznásajú námietky [výhrady - neoficiálny preklad], predstavuje povinný prípravný krok pred schválením kazdého konecného rozhodnutia. Komisia preto vydá vyhlásenie o námietkach [oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad] aj v konaní o urovnaní. 24. Aby mohli strany úcinne vykonávat právo na obhajobu, Komisia by sa mala oboznámit s ich stanoviskami v súvislosti s námietkami vznesenými proti [výhradami uplatnenými voci - neoficiálny preklad] nim a s dôkazmi pred prijatím konecného rozhodnutia a v prípade potreby ich zohladnit pri zmene a doplnení svojej predbeznej analýzy. Komisia musí mat moznost nielen prijat alebo zamietnut príslusné argumenty strán uvedené pocas správneho konania, ale aj analyzovat predlozené otázky, aby bud upustila od námietok [výhrad - neoficiálny preklad], pretoze sa preukázali ako nepodlozené, alebo aby doplnila a opätovne prehodnotila svoje argumenty skutkovej a právnej povahy podporujúce námietky [výhrady - neoficiálny preklad], na ktorých trvá. ... 26. Ak vyhlásenie o námietkach [oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad] zohladnuje návrhy strán [podnikov - neoficiálny preklad] na urovnanie, dotknuté strany [podniky - neoficiálny preklad] by mali na vyhlásenie o námietkach [oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad] reagovat tak, ze v lehote stanovenej Komisiou... potvrdia (jednoznacným spôsobom), ze vyhlásenie o námietkach [oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad] zodpovedá obsahu ich návrhov na urovnanie a ze sa budú aj nadalej riadit konaním o urovnaní. ..." 12 Kapitola 2.5 oznámenia o urovnaní, nazvaná "Rozhodnutie Komisie a odmena za urovnanie", vo svojich bodoch 28, 30, 32 a 33 uvádza: "28. Na základe odpovedí strán na vyhlásenie o námietkach [oznámenia o výhradách - neoficiálny preklad], v ktorých strany potvrdzujú svoj záväzok o urovnaní, nariadenie... c. 773/2004 umoznuje Komisii prikrocit bez dalsích procesných krokov k prijatiu následného konecného rozhodnutia podla clánku 7 a/alebo clánku 23 nariadenia... c. 1/2003... To predovsetkým znamená, ze strany nesmú ziadat o ústne vypocutie alebo prístup k spisu po tom, ako sa ich návrhy na urovnanie zohladnili vo vyhlásení o námietkach [v oznámení o výhradách - neoficiálny preklad]... ... 30. Konecná výska pokuty v konkrétnom prípade sa stanovuje v rozhodnutí, ktorým sa zistuje porusenie podla clánku 7 a ktorým sa ulozí pokuta v súlade s clánkom 23 nariadenia... c. 1/2003. ... 32. Ak by sa Komisia rozhodla odmenit stranu za urovnanie podla tohto oznámenia, znízi výsku pokuty, ktorá sa má ulozit, o 10 % po tom, ako sa uplatní 10 % strop so zretelom na usmernenia Komisie k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia... c. 1/2003... 33. Ak v prípadoch urovnania vystupujú aj ziadatelia o zhovievavost, bude znízenie pokuty, ktoré sa im poskytne, pripocítané k ich odmene poskytnutej na základe zhovievavosti." Usmernenia z roku 2006 13 Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([7]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") vymedzujú metodiku, ktorú Komisia uplatnuje na úcely stanovenia pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov v prípade, ze úmyselne alebo z nedbalosti porusujú clánky 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ. 14 V súlade s bodmi 10 a 11 usmernení z roku 2006: "10. Komisia urcí najskôr základnú výsku pokuty pre kazdý podnik alebo zdruzenie podnikov... 11. Potom môze zvýsit alebo znízit túto sumu..." 15 Bod 27 usmernení z roku 2006, ktorý patrí do casti 2 týchto usmernení, nazvanej "Úpravy základnej výsky pokuty", stanovuje: "Pri stanovení pokuty Komisia môze zohladnit okolnosti vedúce k zvýseniu alebo znízeniu základnej výsky... Uciní tak po celkovej úvahe a s prihliadnutím na vsetky významné okolnosti." 16 Bod 29 usmernení z roku 2006, ktorý predstavuje úvodný bod oddielu B týchto usmernení, nazvaného "Polahcujúce okolnosti", stanovuje: "Komisia môze znízit základnú výsku pokuty[,] ak zistí existenciu polahcujúcich okolností, napríklad: ... -- ak dotknutý podnik úcinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia [o] zhovievavosti a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce; ..." Oznámenie o zhovievavosti 17 Podla bodov 20 az 23 oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([8]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o zhovievavosti"), ktoré patria do oddielu B tohto oznámenia, nazvaného "Znízenie pokuty": "20. Podniky, ktoré nesplnajú podmienky podla oddielu A, môzu byt oprávnené pre vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená. 21. S cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz. 22. Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti [rozsahu, v akom poskytnutý dôkaz svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti posilnuje - neoficiálny preklad] schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost [Podobne dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti povazuje za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz, ktorý s nimi súvisí len nepriamo - neoficiálny preklad]. 23. Komisia urcí v akomkolvek rozhodnutí s konecnou platnostou prijatom na konci správneho postupu: a) ci dôkaz predlozený podnikom predstavoval významnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý má Komisia v rovnakom case; b) úroven znízenia, ktorú vyuzije podnik [úroven znízenia, ktoré sa podniku prizná - neoficiálny preklad] úmerne k pokute, ktorá by bola inak ulozená, takto. Pre: -- prvý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 30 - 50 %, -- druhý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 20 - 30 %, -- dalsie podniky, ktoré splnajú bod 21: znízenie az do 20 %. S cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21 a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu. Môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia. Okrem toho, ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." Okolnosti predchádzajúce sporu 18 Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie, ako vyplývajú z bodov 1 az 28 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút nasledovne. 19 Spolocnost Timab, dcérska spolocnost skupiny Roullier, v ktorej je CFPR holdingovou spolocnostou, vyrába a uvádza na trh chemické výrobky, a to konkrétne fosfáty pouzívané na výzivu zvierat (dalej len "FVZ"). 20 Skupina Kemira bola prvá, ktorá Komisiu informovala o tajnom karteli v odvetví FVZ, a to prostredníctvom ziadosti z 28. novembra 2003 o oslobodenie od pokút na základe oznámenia o zhovievavosti. Táto ziadost sa týkala obdobia od roku 1989 do roku 2003. 21 Na základe informácií poskytnutých skupinou Kemira mohla Komisia vykonat 10. a 11. februára 2004 vo Francúzsku a v Belgicku inspekcie v priestoroch urcitého poctu podnikov pôsobiacich v odvetví FVZ, a to najmä v priestoroch spolocnosti Timab. 22 Tri dalsie podniky následne predlozili ziadosti o oslobodenie od pokút na základe oznámenia o zhovievavosti. 23 Dna 18. februára 2004 Tessenderlo Chemie NV predlozila takúto ziadost vztahujúcu sa v tomto prípade na celé obdobie porusenia, t. j. na obdobie od roku 1969 do roku 2004. 24 Dna 27. marca 2007 Quimitécnica.com-Comércia e Indústria Química SA a jej materská spolocnost José de Mello SGPS SA podali ziadost na základe oznámenia o zhovievavosti. 25 Dna 14. októbra 2008 aj odvolatelky predlozili ziadost o uplatnenie zhovievavosti, ktorá bola doplnená 28. októbra 2009. 26 Listami z 19. februára 2009 Komisia informovala úcastníkov kartelu, vrátane spolocnosti Timab, o zacatí konania na úcely prijatia rozhodnutia na základe kapitoly III nariadenia c. 1/2003 a stanovila lehotu dvoch týzdnov, aby im umoznila písomne jej oznámit, ci sú ochotní zapojit sa do rozhovorov smerujúcich k dosiahnutiu urovnania v zmysle clánku 10a nariadenia c. 773/2004. 27 Po viacerých dvojstranných stretnutiach medzi Komisiou a dotknutými podnikmi, a najmä spolocnostou Timab, v rámci ktorých boli predlozené základy výhrad, ako aj dôkazy na ich podporu, Komisia stanovila rozsah pravdepodobných pokút. Tento odhad, t. j. rozsah pokút od 41 do 44 miliónov eur za úcast spolocnosti Timab na jedinom a pokracujúcom porusení v období od 31. decembra 1978 do 10. februára 2004, bol tejto spolocnosti oznámený 16. septembra 2009. 28 Komisia následne stanovila dotknutým spolocnostiam, vrátane spolocnosti Timab, lehotu na predlozenie formálnych návrhov na urovnanie v súlade s clánkom 10a ods. 2 nariadenia c. 772/2004. Vsetci úcastníci kartelu predlozili návrhy na urovnanie v lehote, ktorá im bola stanovená, s výnimkou odvolateliek, ktoré sa rozhodli vystúpit z konania o urovnaní. 29 Dna 23. novembra 2009 Komisia prijala súbor siestich oznámení o výhradách adresovaných na jednej strane odvolatelkám a na druhej strane vsetkým úcastníkom kartelu, ktorí súhlasili s urovnaním. 30 Odvolatelky sa po tom, co získali prístup k spisu a 2. februára 2010 odpovedali na oznámenie o výhradách, zúcastnili 24. februára 2010 ústneho vypocutia. 31 Dna 20. júla 2010 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konstatovala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP v odvetví FVZ. Podla Komisie k tomuto jedinému a pokracujúcemu poruseniu doslo v období od 16. septembra 1993 do 10. februára 2004, pricom toto porusenie spocívalo v rozdelení velkej casti európskeho trhu s FVZ prostredníctvom pridelenia predajných kvót a klientov úcastníkom kartelu a v koordinácii cien, ako aj v potrebnom rozsahu podmienok predaja. 32 Zo sporného rozhodnutia v podstate vyplýva, ze cielom pôvodnej dohody, ktorá bola písomne uzatvorená v roku 1969 medzi piatimi hlavnými výrobcami FVZ v danom období, bolo vyriesit situáciu nadmernej kapacity na európskom trhu. Dohody zakladajúce kartel boli nazvané "CEPA" (Centre d'étude des phosphates alimentaires). S cielom zarucit fungovanie a trvalost kartelu táto dohoda viedla k osobitným dodatocným dohodám a dalsím regionálnym poddohodám. Úcast francúzskych výrobcov na CEPA bola potvrdená od roku 1970. Po reorganizácii na tri poddohody, ktorú uskutocnili úcastníci kartelu, uvedený úcastníci zvazovali zaciatkom 90. rokov návrat k jednotnej struktúre, t. j. "Super CEPA", zahrnajúcej na jednej strane pät státov strednej Európy, a to Belgicko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko, ako aj Svajciarsko, a na druhej strane Dánsko, Írsko, Madarsko, Polsko, Fínsko, Svédsko, Spojené královstvo, ako aj Nórsko. Diskusie sa viedli na dvoch úrovniach: "centrálne stretnutia" alebo stretnutia "na európskej úrovni", pocas ktorých boli prijaté vseobecno-politické rozhodnutia, a "stretnutia expertov", pocas ktorých na národnej alebo regionálnej úrovni viedli úcastníci kartelu vykonávajúci cinnost v konkrétnej krajine alebo regióne podrobnejsie diskusie. 33 Konkrétnejsie, pokial ide o odvolatelky, zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze Timab bola v case, ked zacala vyvázat velké mnozstvá FVZ mimo Francúzska, zapojená popri francúzskej casti kartelu aj do regionálneho rámca "Super CEPA". Timab sa v septembri 1993 zacala zúcastnovat na dohodách "Super CEPA". Popri stretnutiach Super CEPA sa zúcastnovala na stretnutiach týkajúcich sa Francúzska, ako aj na stretnutiach týkajúcich sa Spanielska. 34 Komisia po tom, co v clánku 1 sporného rozhodnutia konstatovala porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP v odvetví FVZ, ktorého sa dopustili odvolatelky, ulozila podla clánku 2 tohto rozhodnutia spolocnostiam Timab a CFPR solidárne pokutu vo výske 59850000 eur. Na úcely stanovenia tejto pokuty Komisia vychádzala z usmernení z roku 2006. 35 Dna 20. júla 2010 Komisia prijala tiez rozhodnutie K(2010) 5004 v konecnom znení týkajúce sa tej istej veci, ktorého adresátmi boli strany, ktoré súhlasili s úcastou na konaní o urovnaní a predlozili návrh na urovnanie. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 36 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 1. októbra 2010 Timab a CFPR podali zalobu smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia a subsidiárne k zruseniu clánku 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia tvrdila, ze sa podielali na postupoch súvisiacich s podmienkami predaja a kompenzacným systémom. V kazdom prípade sa odvolatelky domáhali zmeny clánku 2 sporného rozhodnutia a podstatného znízenia sumy pokuty, ktorá im bola solidárne ulozená. 37 Odvolatelky uviedli viaceré zalobné dôvody na podporu svojich návrhov na zrusenie sporného rozhodnutia, ktoré mozno rozdelit do troch skupín. Prvá skupina týchto zalobných dôvodov sa týkala konania o urovnaní. Odvolatelky v podstate Komisii vytýkali, ze na podnik, ktorý vystúpil z konania o urovnaní, uplatnila vyssiu pokutu, nez je maximálny rozsah, o ktorom sa uvazovalo v rámci rozhovorov o urovnaní. 38 Druhá skupina uvedených zalobných dôvod sa týkala niektorých postupov tvoriacich prvky predmetného kartelu, a to kompenzacného mechanizmu a podmienok predaja. V rámci tejto druhej skupiny zalobných dôvodov sa odvolatelky v podstate domnievali, ze Komisia nesprávne pripísala vytýkané postupy vsetkým podnikom bez toho, aby rozlisovala rôzne obdobia porusenia a rôzne správania. Komisia tak odvolatelkám odnala právo na úcinné uplatnenie ich pripomienok k nedôvodným výhradám týkajúcim sa úcasti na niektorých z týchto postupov, a to konkrétne na kompenzacnom mechanizme a zosúladenom stanovení podmienok predaja. 39 Tretia skupina zalobných dôvodov sa týka viacerých aspektov výpoctu výsky pokuty. V rámci tretej skupiny zalobných dôvodov odvolatelky v podstate kritizovali rôzne aspekty výsky pokuty alebo pravidlá, ktoré sa na nu uplatnili, pricom poukazovali na porusenie clánku 23 nariadenia c. 1/2003, zjavne nesprávne posúdenie závaznosti vytýkaných postupov, zjavne nesprávne posúdenie polahcujúcich okolností, neprimerané zúzenie rozsahu znízenia na základe zhovievavosti a zjavne nesprávne posúdenie platobnej schopnosti. Okrem toho odvolatelky tvrdili, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania, individualizácie trestov a proporcionality. 40 Na podporu svojich návrhov smerujúcich subsidiárne k znízeniu pokuty odvolatelky v zásade uviedli dve tvrdenia. V prvom z týchto tvrdení sa v podstate domáhajú znízenia "sadzby závaznosti". V druhom tvrdení navrhujú, aby bolo okrem znízenia za spoluprácu na základe oznámenia o zhovievavosti priznané dodatocné znízenie pokuty za spoluprácu mimo tohto oznámenia vzhladom na absenciu spochybnenia skutkových okolností od 16. septembra 1993. 41 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zalobu zamietol v plnom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 42 Timab a CFPR navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- vrátil vec Vseobecnému súdu, aby primerane znízil sumu pokuty, -- incidencne konstatoval, ze Vseobecný súd porusil právo na spravodlivý proces z dôvodu neprimeranej dlzky súdneho konania, a -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 43 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. O návrhu na opätovné zacatie ústnej casti konania 44 Po prednesení návrhov generálneho advokáta odvolatelky v liste dorucenom Súdnemu dvoru 1. septembra 2016 navrhli, aby bolo v súlade s clánkom 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora nariadené opätovné zacatie ústnej casti konania. 45 Na podporu tohto návrhu odvolatelky v podstate tvrdia, ze Súdny dvor nemá dostatok informácií po prvé o okolnostiach, za ktorých vystúpili z konania o urovnaní, a teda o prepojení medzi týmto konaním a riadnym správnym konaním, a po druhé o rozsahu niektorých odvolacích dôvodov. V tomto kontexte sa odvolatelky najmä domnievajú, ze na rozdiel od toho, co konstatoval generálny advokát v bodoch 51 a 52 svojich návrhov, nemali nijaký úmysel vyuzit konanie o urovnaní vo svoj prospech, a ze na rozdiel od toho, co tvrdil generálny advokát v uvedených návrhoch, odvolacie dôvody nálezite zahrnajú skreslenie skutkových okolností a dôkazov. 46 Okrem toho sa domnievajú, ze niektoré právne tvrdenia týkajúce sa výpoctu pokuty, a najmä otázka súvisiaca so znízeniami z dôvodu spolupráce, neboli predmetom diskusie. 47 V tejto súvislosti treba uviest, ze Súdny dvor môze kedykolvek po vypocutí generálneho advokáta nariadit opätovné zacatie ústnej casti konania v súlade s clánkom 83 svojho rokovacieho poriadku, najmä pokial sa domnieva, ze nemá dostatok informácií alebo ze vec je potrebné rozhodnút na základe tvrdenia, ku ktorému sa úcastníci konania alebo subjekty oprávnené podla clánku 23 Statútu Súdneho dvora Európskej únie nevyjadrili (rozsudok z 9. júla 2015, InnoLux/Komisia, [9]C-231/14 P, [10]EU:C:2015:451, bod [11]29 a citovaná judikatúra). 48 V prejednávanej veci Súdny dvor po vypocutí generálneho advokáta usudzuje, ze má dostatok informácií na to, aby rozhodol, a ze vec nie je potrebné rozhodnút na základe tvrdení, ku ktorým sa úcastníci konania nevyjadrili. 49 Návrh na opätovné zacatie ústnej casti konania preto treba zamietnut. O odvolaní O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení pravidiel v oblasti dôkazného bremena a na porusení práva na obhajobu Argumentácia úcastníkov konania 50 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze nesprávne posúdil dôkazné bremeno a porusil právo na obhajobu v rozsahu, v akom v bodoch 114 a 117 napadnutého rozsudku usúdil, ze odvolatelkám prinálezalo, aby pocas konania o urovnaní preukázali svoju neúcast na karteli v období pred rokom 1993. 51 Vseobecný súd tým, ze v bode 114 napadnutého rozsudku tvrdil, ze "Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze [odvolatelky] boli zapojené do jediného a pokracujúceho porusenia uz od roku 1978", hoci tento pojem predstavuje právnu kvalifikáciu, ktorú odvolatelky nemuseli v rámci konania o urovnaní preukázat ani vyvrátit, neoveril pozadovaný standard dokazovania. 52 V tejto súvislosti odvolatelky konstatujú, ze standard dokazovania, ktorý znása Komisia, sa nemôze odlisovat podla toho, ci ide o konanie o urovnaní alebo o riadne konanie. V rozsahu, v akom sa pritom v napadnutom rozsudku potvrdzujú úvahy Komisie zakladajúce sa na mensom standarde dokazovania, nez je pozadovaný standard dokazovania, by mal byt napadnutý rozsudok zrusený. 53 Podla Komisie by mal byt tento prvý odvolací dôvod zamietnutý predovsetkým ako neúcinný alebo subsidiárne ako neprípustný a v kazdom prípade ako nedôvodný. 54 Tento odvolací dôvod by mal byt najskôr neúcinný, kedze sporné rozhodnutie, ktorého zákonnost potvrdil Vseobecný súd, bolo prijaté v rámci riadneho konania po tom, co Timab vystúpila z konania o urovnaní. Tento prvý odvolací dôvod sa pritom týka obdobia od roku 1978 do roku 1993, ktoré nebolo voci spolocnosti Timab uplatnené. Aj keby bol tento odvolací dôvod dôvodný, nemal by nijaký vplyv na výsledok sporu, ktorý sa týka pokuty, ktorú po skoncení riadneho správneho konania Komisia ulozila spolocnosti Timab za obdobie od roku 1993 do roku 2004. 55 Následne Komisia konstatuje, ze Vseobecný súd nikdy neusúdil, ze odvolatelky mali povinnost preukázat svoju neúcast na karteli v období od roku 1978 do roku 1993, a ze v kazdom prípade konstatovania formulované Vseobecným súdom v bodoch 114 a 117 napadnutého rozsudku predstavujú nezávislé posúdenie skutkových okolností, ktoré nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. 56 Napokon Komisia uvádza, ze je nesporné, ze nesie dôkazné bremeno tak v rámci riadneho konania, ako aj v rámci konania o urovnaní. Komisia sa domnieva, ze kedze odvolatelky neuvádzajú nijakú kritiku voci prvému posúdeniu, ktoré Komisia vykonala vo vztahu ku skutocnostiam, ktorými disponuje, bola oprávnená prijat záver, ze jej analýza je a fortiori prípustná, pokial tieto skutocnosti vyplývajú zo samotných vyhlásení podnikov v rámci ich ziadosti o zhovievavost a v ich odpovediach na ziadosti o poskytnutie informácií. Práve na základe týchto základných zásad Vseobecný súd usúdil, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze Timab sa zúcastnovala na jedinom a pokracujúcom porusení od roku 1978. 57 V tomto kontexte Komisia dalej uvádza, ze Vseobecný súd tiez pripomenul, ze v nadväznosti na tvrdenia rozvinuté odvolatelkami v rámci ich odpovede na oznámenie o výhradách Komisia vykonala nové posúdenie skutocností, ktorými disponovala, a dospela k záveru, ze tieto skutocnosti neumoznovali preukázat úcast odvolateliek na karteli v období pred rokom 1993. V dôsledku toho Vseobecný súd správne konstatoval, ze Komisia dodrzala pravidlá uplatnitelné v oblasti standardu dokazovania, ked v kazdej fáze konania zohladnila vsetky skutocnosti, ktoré mala k dispozícii. Posúdenie Súdnym dvorom 58 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry údajné nedodrzanie pravidiel uplatnitelných v oblasti dokazovania predstavuje právnu otázku, ktorá je prípustná vo fáze odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, [12]C-413/06 P, [13]EU:C:2008:392, bod [14]44 a citovanú judikatúru, ako aj z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [15]C-70/12 P, neuverejnený, [16]EU:C:2013:351, bod [17]25 a citovanú judikatúru). 59 Súdnemu dvoru tak prinálezí overit, ci sa Vseobecný súd v rámci posúdenia, ktoré vykonal vo vztahu k dôkazom, ktoré mu boli predlozené, dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze porusil vseobecné právne zásady, ako je napríklad prezumpcia neviny, a pravidlá uplatnitelné v oblasti dokazovania, ako sú napríklad pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [18]C-199/92 P, [19]EU:C:1999:358, bod [20]65 a citovanú judikatúru, ako aj z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [21]C-70/12 P, neuverejnený, [22]EU:C:2013:351, bod [23]36 a citovanú judikatúru). 60 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, je preto tento odvolací dôvod prípustný. 61 Vo veci samej treba pripomenút, ako vyplýva najmä z bodu 48 napadnutého rozsudku, ze odvolatelky v zalobe podanej na Vseobecný súd poukázali na nesprávne právne posúdenie a zjavne nesprávne posúdenie skutkových okolností, ktorých sa dopustila Komisia v rozsahu, v akom pôvodne usúdila, ze odvolatelky sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení v období od roku 1978. Podla odvolateliek mala Komisia so zretelom na dokumenty, ktoré mala k dispozícii, rozhodnút o ich neúcasti na globálnom karteli v období pred rokom 1993. Toto nesprávne posúdenie vyplývalo z nedostatocnej analýzy spisu a svedcilo tak o tom, ze Komisia si nesplnila svoju povinnost starostlivo a nestranne preskúmat prípady, ktoré sú jej predlozené. 62 Vseobecný súd v odpovedi na túto výhradu v bodoch 108 az 118 napadnutého rozsudku preskúmal, ci Komisia pôvodne dostatocne preskúmala spis odvolateliek z hladiska vytýkaného porusenia alebo ci nesprávne podala výklad informácií oznámených odvolatelkami. 63 V tejto súvislosti Vseobecný súd po tom, co v bodoch 109 az 112 napadnutého rozsudku preskúmal ziadost odvolateliek o uplatnenie oznámenia o zhovievavosti a ich odpovede na ziadosti o poskytnutie informácií a následne v bode 113 napadnutého rozsudku konstatoval, ze je nepochybné, ze odvolatelky vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedli, ze Timab sa v období od roku 1978 do roku 1993 nepodielala na jedinom a pokracujúcom porusení, dospel v bode 114 napadnutého rozsudku k záveru, ze z hladiska dokumentov, ktoré mala k dispozícii, sa "Komisia... mohla oprávnene domnievat, ze [odvolatelky] boli zapojené do jediného a pokracujúceho porusenia uz od roku 1978". 64 Aj keby bolo opodstatnené prijat záver, ze Vseobecný súd tým, ze potvrdil samotnú úvahu Komisie, preniesol na odvolatelky povinnost, ktorá im neprinálezala, a to preukázat, ze sa nepodielali na karteli v období pred rokom 1993, na základe tohto prvého odvolacieho dôvodu nemozno dosiahnut zrusenie ci uz napadnutého rozsudku alebo dokonca sporného rozhodnutia. 65 Ako totiz bolo pripomenuté najmä v bode 1 napadnutého rozsudku, odvolatelky boli sankcionované za svoju úcast na jedinom a pokracujúcom porusení v období od roku 1993 do roku 2004. Cielom výhrady, ktorú uviedli odvolatelky pred Vseobecným súdom, tak ako je pripomenutá v bode 61 tohto rozsudku, vsak bolo preukázat, ze Komisia mala vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, dospiet k záveru o ich neúcasti na karteli v období pred rokom 1993. Uvedená výhrada tak v kazdom prípade nemohla mat nijaký vplyv na spor vo veci samej, kedze sa týka obdobia, za ktoré neboli odvolatelky sankcionované. V dôsledku toho mal Vseobecný súd túto výhradu zamietnut ako neúcinnú. 66 Z toho vyplýva, ze rozhodnutie Vseobecného súdu, ktoré sa nachádza v bode 118 napadnutého rozsudku a ktorým sa zamieta výhrada zalozená na tom, ze Komisia nesprávne preskúmala spis, sa zdá byt podla bodu 65 tohto rozsudku dôvodné vzhladom na iné právne dôvody. Preto treba pristúpit k nahradeniu týchto dôvodov. 67 Tomuto odvolaciemu dôvodu preto nemozno vyhoviet. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva neobvinit sa sám a práva na obhajobu, ako aj na porusení neobmedzenej právomoci priznanej Vseobecnému súdu Argumentácia úcastníkov konania 68 Druhý odvolací dôvod smerujúci proti bodom 94 az 190 napadnutého rozsudku sa skladá z troch castí. 69 V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil ich právo na obhajobu v rozsahu, v akom porusil ich právo neobvinit sa sám. 70 Na podporu tejto casti odvolatelky najskôr uvádzajú, ze informácie poskytnuté tak v rámci konania o urovnaní, ako aj v rámci ziadosti o zhovievavost nemozno kvalifikovat ako "priznania". Následne konstatujú, ze zo ziadosti o zhovievavost nemozno automaticky vyvodit priznanie úcasti na porusení, kedze subjekt, ktorý sa dopustil tohto porusenia, môze vzdy spochybnit skutkové okolnosti a ich posúdenie Komisiou. Napokon podla odvolateliek k priznaniu zodpovednosti za porusenie v rámci konania o urovnaní dochádza len prostredníctvom formálneho návrhu na urovnanie, co nebolo ich zámerom. Vseobecný súd tak tým, ze automaticky povazoval vyhlásenia, ktoré odvolatelky poskytli vo svojej ziadosti o zhovievavost a v rámci konania o urovnaní, za "priznania", porusil ich právo na obhajobu v rozsahu, v akom porusil ich právo neobvinit sa sám. 71 V druhej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil svoju neobmedzenú právomoc tým, ze nepreskúmal dôkaznú povinnost Komisie, pokial ide o kvalifikáciu vyhlásení ako "priznaní", pricom takáto kvalifikácia vôbec nevyplývala z dokumentov, ktoré mala táto institúcia k dispozícii. Táto kvalifikácia vsak mala znacný vplyv na urcenie dlzky trvania ich úcasti na porusení, a v dôsledku toho aj na posúdenie výsky pokuty a príslusných znízení. 72 V tejto súvislosti odvolatelky na jednej strane tvrdia, ze z analýzy údajov, ktoré poskytli Komisii, ako aj z dokumentov, ktoré do spisového materiálu poskytli dalsie podniky, bolo mozné zistit, ze ich úcast na stretnutiach bola iba sporadická, a na druhej strane ze existencia týchto údajných "priznaní" bola vyvrátená viacerými dokumentmi zo spisového materiálu. 73 V tretej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky poukazujú na porusenie práva na obhajobu Vseobecným súdom. 74 V rámci tejto tretej casti odvolatelky konstatujú, ze Vseobecný súd vychádzal z interných poznámok týkajúcich sa zápisníc z troch bilaterálnych stretnutí, ktoré sa uskutocnili medzi nimi a Komisiou pocas roku 2009. Vseobecný súd vychádzal konkrétne z druhej internej poznámky, podla ktorej odvolatelky poskytli "priznania" k ich údajnej úcasti na porusení v období od roku 1978 do roku 1992. Jedna z týchto interných poznámok bola poskytnutá az po skoncení písomnej casti konania a v rozpore so zásadou kontradiktórnosti. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, ze neoznámenie dokumentu pocas správneho konania je porusením práva na obhajobu, pokial Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia a pokial túto výhradu mozno preukázat len odkazom na uvedený dokument, co je aj prípad prejednávanej veci. Podla odvolateliek, aj ked Komisia mohla vychádzat z týchto interných poznámok, Vseobecný súd v rozsahu, v akom neoveril dodrzanie standardu dokazovania, teda porusil právo na obhajobu. 75 Odvolatelky v replike uvádzajú, ze napadnutý rozsudok treba zrusit, kedze Vseobecný súd sa v rozpore so svojou neobmedzenou právomocou uspokojil s "legitímnym presvedcením", ktoré mohla mat Komisia v súvislosti s vinou spolocnosti Timab, hoci táto vina sa zakladala iba na údajne nespochybnených "priznaniach". 76 Komisia sa na úvod a na základe tvrdení, ktoré boli uvedené uz v rámci prvého odvolacieho dôvodu, tak ako boli spomenuté v bode 54 tohto rozsudku, domnieva, ze druhý odvolací dôvod je neúcinný. V tejto súvislosti zdôraznuje, ze odvolatelky vychádzajú z predpokladu, podla ktorého spochybnené "priznania" mali "rozhodujúci vplyv na výsku pokuty". Toto konstatovanie je pritom nesprávne v rozsahu, v akom sa týka obdobia, ktoré predchádza obdobiu, za ktoré bola ulozená sankcia. 77 Komisia subsidiárne konstatuje, ze druhý odvolací dôvod treba zamietnut, pokial ide o jeho tri casti, scasti ako neprípustný a scasti ako nedôvodný. 78 Co sa týka prvej casti druhého odvolacieho dôvodu, Komisia tvrdí, ze ziadosti o zhovievavost sa z hladiska svojej definície týkajú podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli a túto úcast priznávajú. V dôsledku toho a s výnimkou zmeny stanoviska podniku, ktorá je mozná kedykolvek, bola Komisia oprávnená domnievat sa, ze ziadost o zhovievavost zahrna na strane dotknutého podniku priznanie jeho úcasti na odhalenom porusení bez ohladu na to, ci je toto priznanie kvalifikované ako "priznanie" alebo inak. Takéto konstatovanie nepredstavovalo porusenie práva neobvinit sa sám, kedze samoobvinujúce sa vyhlásenia sú v prejednávanej veci dobrovolné. 79 V tomto kontexte sa Komisia domnieva, ze tvrdenie odvolateliek, uvedené v rámci tejto prvej casti, vyplýva zo zámeny medzi konaním o urovnaní a konaním týkajúcim sa ziadosti o zhovievavost. Skutocnosti, z ktorých Komisia vychádzala, aby prijala záver, ze Timab sa zúcastnila na porusení v období pred rokom 1993, nepochádzali z údajného priznania na základe urovnania, ale pochádzali z vyhlásení, ktoré boli poskytnuté v rámci ziadosti o zhovievavost. Komisia tak práve na tomto základe a v prípade neexistencie rozporu viedla rokovania na úcely urovnania. V dôsledku toho Komisia pocas konania o urovnaní a následne Vseobecný súd v bode 94 napadnutého rozsudku mohli bez toho, aby porusili právo na obhajobu, kvalifikovat vyhlásenia spolocnosti Timab týkajúce sa obdobia od roku 1978 do roku 1993 ako "priznania" v rozsahu, v akom neboli tieto vyhlásenia predmetom dalsieho objasnenia. 80 Komisia dalej tvrdí, ze po tom, co Timab zmenila stanovisko, zohladnila nové poskytnuté skutocnosti, takze "priznania" prijaté na základe ziadosti o zhovievavost neboli nedotknutelné. Právo na obhajobu tak bolo nadalej respektované a nemohlo dôjst k nijakému poruseniu práva neobvinit sa sám. 81 Pokial ide o druhú cast druhého odvolacieho dôvodu, Komisia v podstate tvrdí, ze úvahy, ktoré odvolatelky vyjadrili na podporu tvrdenia, podla ktorého mala Komisia prijat záver, ze Timab sa nezúcastnila na karteli nepretrzite od roku 1978, predstavujú skutkové okolnosti a nepodliehajú teda právomoci Súdneho dvora. Okrem toho Vseobecný súd podla Komisie bezchybne preskúmal kvalifikáciu vyhlásení ako "priznaní" a vyvodil z toho vsetky dôsledky. 82 Pokial ide o tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu, Komisia konstatuje, ze tvrdenie, ktoré uviedli odvolatelky, týkajúce sa interných poznámok, ktoré slúzili ako základ na úcely kvalifikácie vyhlásení ako "priznaní", bolo irelevantné. V prvom rade tieto údajne "neoznámené" dokumenty totiz neslúzili ako základ rozhodnutia, kedze v tomto rozhodnutí sa konkrétne neuvádza obdobie, ktorého sa týkali dotknuté "priznania". V druhom rade uvedené "priznania" nevyplývali z rokovaní týkajúcich sa urovnania, ale z vyhlásení poskytnutých na podporu ziadosti o zhovievavost, teda v rámci konania, ktoré nevyhnutne zahrna priznanie úcasti na porusení z dôvodu dotknutých skutkových okolností. Posúdenie Súdnym dvorom 83 Pokial ide o prvú cast druhého odvolacieho dôvodu, treba pripomenút, ako pripomenul Vseobecný súd v bode 120 napadnutého rozsudku, ze podla ustálenej judikatúry má Komisia právo ulozit podniku povinnost, aby jej poskytol vsetky potrebné informácie týkajúce sa skutocností, s ktorými by mohol byt oboznámený, ale nemôze tomuto podniku ulozit povinnost poskytnút odpovede, ktorými by tento podnik musel priznat existenciu porusenia, ktorú má preukázat Komisia (pozri rozsudok zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, [24]C-65/02 P a C-73/02 P, [25]EU:C:2005:454, bod [26]49 a citovanú judikatúru). 84 Ako tiez pripomenul Vseobecný súd v uvedenom bode 120 napadnutého rozsudku, hoci Komisia nemôze podnik prinútit, aby priznal svoju úcast na porusení, nebráni jej to, aby pri stanovení výsky pokuty zohladnila pomoc, ktorú jej tento podnik dobrovolne poskytol na úcely preukázania existencie porusenia (pozri rozsudok zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, [27]C-65/02 P a C-73/02 P, [28]EU:C:2005:454, bod [29]50). 85 Súdny dvor uz mal takisto prílezitost spresnit, ze Komisia môze pri urcení výsky pokuty zohladnit pomoc, ktorú jej dotknutý podnik poskytol na úcely jednoduchsieho zistenia porusenia, a najmä okolnost, ze podnik priznal svoju úcast na porusení (pozri rozsudok zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, [30]C-65/02 P a C-73/02 P, [31]EU:C:2005:454, bod [32]51 a citovanú judikatúru). 86 Z toho vyplýva, ze na to, aby doslo k poruseniu práva nevypovedat vo svoj neprospech, je nevyhnutné, aby dotknutému podniku bola skutocne ulozená povinnost poskytnút informácie alebo údaje, ktoré môzu preukázat porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [33]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [34]EU:C:2002:582, bod [35]275). 87 V prejednávanej veci z bodov 94 a 190 napadnutého rozsudku vyplýva, ze vyhlásenia, ktoré poskytli odvolatelky v rámci konania o urovnaní z dôvodu ziadosti o zhovievavost, boli odvolatelkami poskytnuté výlucne na dobrovolnom základe. Okrem toho Vseobecný súd v bode 120 napadnutého rozsudku uviedol, ze zo spisového materiálu, ktorý mu bol predlozený, vôbec nevyplýva, ze by Komisia zamýslala ovplyvnit rozhodnutie odvolateliek. 88 V dôsledku toho Vseobecný súd neporusil právo odvolateliek na obhajobu. Prvú cast druhého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnut ako nedôvodnú. 89 Pokial ide o druhú cast druhého odvolacieho dôvodu, stací pripomenút, ze v súlade s clánkom 256 ods. 1 druhým pododsekom ZFEÚ a clánkom 58 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie predlozených dôkazov je teda vo výlucnej právomoci Vseobecného súdu. S výnimkou prípadu ich skreslenia preto posúdenie týchto skutkových okolností a dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (pozri najmä uznesenie z 11. júna 2015, Faci/Komisia, [36]C-291/14 P, neuverejnené, [37]EU:C:2015:398, bod [38]31 a citovanú judikatúru, ako aj v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [39]C-603/13 P, [40]EU:C:2016:38, bod [41]46 a citovanú judikatúru). Takéto skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (pozri najmä uznesenie z 11. júna 2015, Faci/Komisia, [42]C-291/14 P, neuverejnené, [43]EU:C:2015:398, bod [44]32 a citovanú judikatúru). 90 V prejednávanej veci pod zámienkou údajného porusenia neobmedzenej právomoci priznanej Vseobecnému súdu je cielom odvolania v skutocnosti to, aby Súdny dvor vykonal nové preskúmanie skutocností uvedených v spise, ktoré odvolatelky a dalsí clenovia kartelu oznámili Komisii pocas správneho konania, a to bez toho, aby uvádzalo akékolvek skreslenie týchto skutocností. Túto druhú cast druhého odvolacieho dôvodu treba preto zamietnut ako neprípustnú. 91 Pokial ide o tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu, odvolatelky v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd tým, ze v bode 94 napadnutého rozsudku pripísal rozhodujúcu dôkaznú hodnotu interným poznámkam z bilaterálnych stretnutí, ktoré sa uskutocnili v rámci konania o urovnaní, a najmä druhej z týchto poznámok, podla ktorej odvolatelky poskytli priznania v súvislosti s ich úcastou na porusení v období od roku 1978 do roku 1992, a tým, ze v bode 114 uvedeného napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia sa "mohla oprávnene domnievat, ze [odvolatelky] boli zapojené do jediného a pokracujúceho porusenia uz od roku 1978", bez toho, aby overil dodrzanie standardu dokazovania, porusil ich právo na obhajobu a konal v rozpore so svojou neobmedzenou právomocou. 92 V tejto tretej casti druhého odvolacieho dôvodu tak odvolatelky poukazujú - podobne ako v rámci prvého odvolacieho dôvodu - na porusenie pravidiel v oblasti dôkazného bremena a porusenie práva na obhajobu. 93 Aj keby bolo opodstatnené prijat záver, ze Vseobecný súd tým, ze interným poznámkam zo zápisníc z troch bilaterálnych stretnutí, ktoré sa konali v rámci konania o urovnaní, pripísal rozhodujúcu hodnotu a potvrdil presvedcenie Komisie v súvislosti s úcastou odvolateliek na porusení od roku 1978, neoveril pozadovaný standard dokazovania, cím porusil právo na obhajobu, nemozno tretej casti druhého odvolacieho dôvodu vyhoviet. 94 Ako totiz bolo pripomenuté v bode 65 tohto rozsudku, odvolatelky boli sankcionované za svoju úcast na jedinom a pokracujúcom porusení v období od roku 1993 do roku 2004. Cielom výhrady, ktorú uviedli odvolatelky pred Vseobecným súdom, tak ako je pripomenutá v bode 61 tohto rozsudku, vsak bolo preukázat, ze Komisia mala vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, dospiet k záveru o ich neúcasti na karteli v období pred rokom 1993. Uvedenej výhrade tak v kazdom prípade nebolo mozné vyhoviet, kedze sa týka obdobia, za ktoré neboli odvolatelky sankcionované. V dôsledku toho mal Vseobecný súd túto výhradu zamietnut ako neúcinnú. 95 Ako bolo konstatované v bode 66 tohto rozsudku, z toho vyplýva, ze rozhodnutie Vseobecného súdu, ktoré sa nachádza v bode 118 napadnutého rozsudku a ktorým sa zamieta výhrada zalozená na tom, ze Komisia nesprávne preskúmala spis, sa zdá byt dôvodné vzhladom na iné právne dôvody. Preto treba pristúpit k nahradeniu týchto dôvodov. 96 Tretia cast druhého odvolacieho dôvodu musí byt preto zamietnutá ako nedôvodná. O tretom odvolacom dôvode, ako aj o druhej podcasti prvej a druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu, ktoré sa zakladajú na tom, ze Vseobecný súd porusil svoju neobmedzenú právomoc a vo svojom rozsudku sa dopustil rozporu v odôvodnení O porusení neobmedzenej právomoci priznanej Vseobecnému súdu - Argumentácia úcastníkov konania 97 Vo svojom tretom odvolacom dôvode, ako aj v druhej podcasti prvej a druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu, ktoré sa v zásade týkajú bodov 78, ako aj 90 az 96 napadnutého rozsudku a ktoré treba preskúmat spolocne, odvolatelky v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd tým, ze potvrdil sporné rozhodnutie a dostatocne tak neoveril vsetky zlozky pokuty, ktorá im bola sporným rozhodnutím ulozená, porusil rozsah svojej neobmedzenej právomoci a v tomto kontexte sa vo svojom rozsudku dopustil rozporu v odôvodnení. 98 V rámci tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky konkrétne tvrdia, ze Vseobecný súd nevykonal svoju neobmedzenú právomoc nálezitým spôsobom, kedze konstatoval, ze údajné "nové skutocnosti", ktoré umoznili Komisii ulozit podstatne vyssiu pokutu za výrazne kratsie porusenie, pozostávali z odvolania ich údajných "priznaní" po tom, co vystúpili z konania o urovnaní, pricom si neoveril vecnú správnost týchto "nových skutocností". Podla odvolateliek nebola po uvedenom vystúpení dolozená do spisu nijaká nová skutková okolnost. Jediná nová skutocnost, pokial vôbec existuje, by vyplynula z podrobnejsieho preskúmania skutkových okolností Komisiou, na základe ktorého by Komisia uznala, ze odvolatelky sa od roku 1978 na dotknutom porusení nezúcastnili, hoci k tomuto zisteniu mala dospiet uz vo fáze urovnania. 99 Komisia predovsetkým tvrdí, ze tento odvolací dôvod treba zamietnut ako neúcinný, pretoze je zalozený na irelevantnom porovnaní situácie existujúcej v case konania o urovnaní so situáciou, ktorá existovala v case prijímania sporného rozhodnutia, hoci, ako správne vysvetlil Vseobecný súd, po vystúpení z konania o urovnaní sa rozhodnutie prijaté po skoncení riadneho konania musí posúdit výlucne z hladiska jeho vlastných kritérií. Komisia dalej uvádza, ze odvolatelky v opise napadnutého rozsudku skreslujú tvrdenia Vseobecného súdu. Podla tejto institúcie novou skutocnostou, ktorú spomenul Vseobecný súd v bode 90 napadnutého rozsudku, totiz nie je nová analýza situácie, ktorú Komisia uskutocnila z vlastnej iniciatívy, ale odlisné vysvetlenie, ktoré Timab poskytla po prvýkrát v odpovedi na oznámenie o výhradách, pricom dôvodom tohto oznámenia bolo práve poskytnút podnikom moznost, aby vyjadrili svoje stanovisko, a to s cielom zabezpecit dodrzanie zásady kontradiktórnosti v rámci riadneho konania. 100 Komisia subsidiárne poukazuje na neprípustnost predmetného odvolacieho dôvodu z dôvodu, ze Vseobecný súd preskúmal zákonnost sporného rozhodnutia tým, ze overil vsetky skutocnosti zohladnené pri výpocte pokuty, co patrí do jeho neobmedzenej právomoci a podlieha posúdeniu skutkového stavu, ktoré nemôze byt predmetom odvolania. 101 V rámci druhej podcasti prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd takisto porusil svoju neobmedzenú právomoc, ked nevykonal nápravu chýb, rozporov alebo nezrovnalostí, ktoré sa vyskytli v posúdení porusenia, ktoré vykonala Komisia. Odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze takto nesprávne potvrdil takmer úplné zrusenie znízení pokuty priznaných na základe programu zhovievavosti alebo znízení, ktoré mozno priznat na základe bodu 29 usmernení z roku 2006. 102 Komisia sa domnieva, ze výhrady uvedené odvolatelkami musia byt zamietnuté z dôvodu, ze Vseobecný súd dôkladne preskúmal výpocet pokuty, ktorý vykonala Komisia, a najmä znízení priznaných na základe ich spolupráce. Okrem toho údajné rozpory alebo nezrovnalosti, na ktoré sa v tomto kontexte poukázalo, neboli dôvodné. 103 Na podporu druhej podcasti druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Komisia mala od fázy urovnania oznámit, co kvalifikovala ako "nové skutocnosti", t. j. nemoznost preukázat jediné a pokracujúce porusenie od roku 1978. Vseobecný súd tak tým, ze nezohladnil pochybenia, ktorých sa dopustila Komisia vo svojom posúdení porusenia vo fáze konania o urovnaní, a tým, ze v dôsledku toho potvrdil takmer úplné zrusenie znízení pokuty, porusil svoju neobmedzenú právomoc. - Posúdenie Súdnym dvorom 104 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial ide o súdne preskúmanie rozhodnutí, prostredníctvom ktorých Komisia rozhodne ulozit pokutu alebo penále za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, má súd Únie okrem preskúmania zákonnosti stanoveného v clánku 263 ZFEÚ aj neobmedzenú právomoc, ktorú mu priznáva clánok 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ a ktorá ho oprávnuje nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo penále (pozri najmä rozsudok z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, [45]C-617/13 P, [46]EU:C:2016:416, bod [47]84, ako aj citovanú judikatúru). 105 Treba takisto pripomenút, ze pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania neprinálezí Súdnemu dvoru nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za to, ze porusili právo Únie (pozri najmä rozsudok z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, [48]C-617/13 P, [49]EU:C:2016:416, bod [50]81, ako aj citovanú judikatúru). 106 Len v prípade, ze by sa Súdny dvor domnieval, ze úroven sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerne vysoká, ci dokonca disproporcná, treba konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty (rozsudok z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, [51]C-617/13 P, [52]EU:C:2016:416, bod [53]82, ako aj citovaná judikatúra). 107 V prejednávanej veci, ako pripomenul generálny advokát v bode 23 svojich návrhov, otázka vznesená pred Vseobecným súdom sa netýkala ani tak toho, ci bolo odôvodnené ulozit vyssiu pokutu za porusenie, ktoré trvalo kratsí cas, ako v podstate uvádzajú odvolatelky, ale skôr toho, ci Komisia správne odôvodnila výpocet pokuty ulozenej sporným rozhodnutím a ci na tento úcel zohladnila vsetky skutocnosti, ktoré jej boli v case prijímania tohto rozhodnutia známe. 108 V tejto súvislosti treba uviest, ze hoci Vseobecný súd v bodoch 75 az 107 napadnutého rozsudku nepochybne dbal na to, aby odpovedal na vsetky tvrdenia, prostredníctvom ktorých odvolatelky Komisii vytýkali, ze na podnik, ktorý vystúpil z konania o urovnaní, uplatnila v prípade výrazne kratsej dlzky trvania porusenia vyssiu pokutu, nez je maximálny rozsah, o ktorom sa uvazovalo pri rozhovoroch o urovnaní, takáto analýza podlieha dodrzaniu zásad riadneho výkonu spravodlivosti a transparentnosti. V dôsledku toho nemozno Vseobecnému súdu vytýkat, ze vykonal takto vycerpávajúce posúdenie v rámci sporu, v ktorom po prvýkrát rozhodoval o situácii, ked podnik po tom, co sa rozhodol zúcastnit konania o urovnaní, z tohto konania napokon vystúpil. 109 V tejto veci treba preto konstatovat, ze Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc nálezite tým, ze dôkladne preskúmal tak zákonnost sporného rozhodnutia, ako aj primeranost výsky pokuty ulozenej v tomto rozhodnutí. 110 Ako konstatoval generálny advokát v bode 24 svojich návrhov, Vseobecný súd tak riadne overil opodstatnenost analýzy uskutocnenej Komisiou so zretelom na vsetky okolnosti existujúce pri prijímaní sporného rozhodnutia, pricom najmä v bodoch 90 az 107 napadnutého rozsudku zohladnil rozsah spolupráce odvolateliek po ich vystúpení z konania o urovnaní, teda pocas riadneho konania. 111 Vseobecný súd v bodoch 142 az 220 napadnutého rozsudku systematicky overil skutocnosti, ku ktorým Komisia prihliadla na úcely výpoctu výsky pokuty ulozenej v spornom rozhodnutí. Konkrétne podrobne preskúmal spôsob, akým Komisia zohladnila faktory umoznujúce priznat alebo nepriznat znízenia tejto pokuty, a to na základe oznámenia o zhovievavosti, cím sa Vseobecný súd zaoberal v bodoch 170 az 195 tohto rozsudku, alebo na základe spolupráce podla bodu 29 usmernení z roku 2006, co Vseobecný súd preskúmal v bodoch 95, 188 a 189 uvedeného rozsudku. 112 Okrem toho, ako takisto uviedol generálny advokát v bode 26 svojich návrhov, treba konstatovat, ze odvolatelky nepreukázali, v com bola výska pokuty, ktorá im bola ulozená, nadmerná, ba dokonca disproporcná, v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 105 a 106 tohto rozsudku. 113 Z uvedených skutocností vyplýva, ze Vseobecný súd neporusil rozsah svojej neobmedzenej právomoci. V dôsledku toho treba tretí odvolací dôvod, druhú podcast prvej a druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodné v rozsahu, v akom sa týkajú porusenia neobmedzenej právomoci priznanej Vseobecnému súdu. O rozporoch v odôvodnení, na ktoré poukázali odvolatelky - Argumentácia úcastníkov konania 114 V rámci tak tretieho odvolacieho dôvodu, ako aj druhej podcasti prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd sa vo svojom rozsudku dopustil rôznych rozporov v odôvodnení, ktoré viedli k poruseniu ich základných práv, a to práva slobodne rokovat s Komisiou v rámci konania o urovnaní a práva takisto slobodne vystúpit z tohto konania, ako aj práva bránit sa v rámci riadneho konania bez toho, aby boli viazané "stanoviskom", ktoré bolo údajne predtým prijaté. 115 V prvom rade odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze dospel k záveru, ze ich vystúpenie z konania o urovnaní viedlo k situácii "tabula rasa" v rozpore s minulostou, a zároven vo vztahu k nim konstatoval, ze v rámci svojej odpovede na oznámenie o výhradách poskytnutej pocas riadneho konania "zmenili stanovisko". Vseobecný súd tak nemal súhlasit s tvrdením Komisie, podla ktorého sa "nová skutocnost" objavila vo fáze uvedenej odpovede a bola dôvodom na preskúmanie výsky pokuty. 116 V druhom rade odvolatelky tvrdia, ze napadnutý rozsudok obsahuje rozpory v odôvodneniach, kedze Vseobecný súd v bode 96 napadnutého rozsudku dospel na jednej strane k záveru, ze Komisia nebola viazaná rozsahom pokút oznámeným pri rozhovoroch v rámci konania o urovnaní, ktorý sa po ich vystúpení z uvedeného konania teda stal irelevantný, zatial co na druhej strane v bode 91 napadnutého rozsudku sa zmienil len o "úprave spôsobu výpoctu pokuty" na základe toho istého rozsahu. 117 Napokon Vseobecný súd nemohol na jednej strane potvrdit, ze podla oznámenia o urovnaní Komisia nerokuje o otázke existencie porusenia, a na druhej strane pripísat neformálnym rozhovorom váhu rokovaní, v rámci ktorých doslo k údajnému súhlasu odvolateliek s ich úcastou na porusení v období pred rokom 1993. 118 Podla Komisie rozpory v odôvodnení vyplývali najmä zo skreslení rozhodnutí Vseobecného súdu alebo aj z nesprávneho pochopenia dokumentov predlozených pocas konania pred Vseobecným súdom, v dôsledku coho ich nemozno prijat. - Posúdenie Súdnym dvorom 119 Pokial ide o prvé dva údajné rozpory v odôvodnení, ktoré sa v podstate týkajú prepojenia konania o urovnaní s riadnym konaním v osobitnej situácii prejednávanej veci, v ktorej sa odvolatelky rozhodli prerusit rozhovory na úcely urovnania, treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bodoch 90 az 96, ako aj v bodoch 104 a 105 napadnutého rozsudku správne oddelil priebeh tohto konania o urovnaní, ktoré v prejednávanej veci nebolo skoncené, od priebehu riadneho konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia. 120 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla bodu 19 oznámenia o urovnaní, ak dotknuté podniky nepredlozia návrh na urovnanie, potom sa bude postup, ktorého výsledkom je prijatie konecného rozhodnutia týkajúceho sa dotknutých podnikov, realizovat na základe vseobecných ustanovení, najmä clánku 10 ods. 2, clánku 12 ods. 1 a clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, a nie na základe ustanovení, ktorými sa spravuje konanie o urovnaní. 121 Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bode 25 svojich návrhov, práve z dôvodu tejto zmeny procesnej situácie mohli odvolatelky získat plný prístup k spisu, dostat úplné oznámenie o výhradách, odpovedat nan a vyuzit vypocutie, teda fázu odpovede, pocas ktorej prvýkrát formálne popreli svoju úcast na vytýkanom porusení v období pred rokom 1993. Odvolatelky preto neboli týmto prístupom spocívajúcim v zohladnení skutocností, ktoré boli kvalifikované ako "nové", hoci uz existovali, nijako právne poskodené. 122 Konkrétnejsie, pokial ide o druhý údajný rozpor v odôvodnení, na ktorý poukázali odvolatelky a podla ktorého Vseobecný súd usúdil, ze Komisia nebola viazaná rozsahom pokút oznámeným pri rozhovoroch v rámci konania o urovnaní, zatial co takisto poukázal na obycajnú "úpravu spôsobu výpoctu pokuty" na základe toho istého rozsahu, odvolatelky poskytujú skreslený výklad vyhlásení Vseobecného súdu tým, ze nesprávne oddelujú výraz "úprava spôsobu výpoctu pokuty", uvedený v bode 91 napadnutého rozsudku, od jeho kontextu. 123 Ako uviedol generálny advokát v bode 37 svojich návrhov, celkový výklad bodu 91 napadnutého rozsudku a predchádzajúcich a nasledujúcich bodov totiz odhaluje, ze Vseobecný súd uviedol, ze Komisia tým, ze zohladnila zmenu stanoviska odvolateliek v súvislosti s dlzkou trvania ich úcasti na porusení, pristúpila k "opätovnému preskúmaniu" výsky pokuty stanovenej na základe pravidiel obsiahnutých v oznámení o zhovievavosti a v usmerneniach z roku 2006, a to podla tej istej metodiky, ktorá sa pouzila pre rozsah pokút oznámený uvedeným odvolatelkám. 124 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba prvé dve tvrdenia týkajúce sa rozporov v odôvodnení zamietnut ako nedôvodné. 125 Pokial ide o tretí údajný rozpor, na ktorý poukazujú odvolatelky a podla ktorého Vseobecný súd nemohol na jednej strane potvrdit, ze podla oznámenia o urovnaní Komisia nerokuje o otázke existencie porusenia, a na druhej strane pripísat neformálnym rozhovorom váhu rokovaní, v rámci ktorých doslo k údajnému súhlasu v súvislosti s ich úcastou na porusení v období pred rokom 1993, treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa v právnych dôvodoch a právnych tvrdeniach presne oznacia napadnuté casti odôvodnenia rozhodnutia Vseobecného súdu. 126 Tento posledný údajný rozpor v odôvodnení, na ktorý odvolatelky poukázali po prvýkrát az v replike a spojili ho s tretím odvolacím dôvodom, sa pritom netýka bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku. Toto tvrdenie je preto neprípustné. 127 Z uvedeného vyplýva, ze tretí odvolací dôvod a druhá podcast prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu, ktoré sa zakladajú na tom, ze napadnutý rozsudok obsahuje rozpory v odôvodnení, musia byt zamietnuté scasti ako neprípustné a scasti ako nedôvodné. O prvej podcasti prvej a druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu zalozenej na tom, ze Vseobecný súd porusil zásady legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s úcinkom vystúpenia z konania o urovnaní O prvej podcasti prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu zalozenej na tom, ze Vseobecný súd porusil zásady legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania - Argumentácia úcastníkov konania 128 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie zalozené na porusení zásady legitímnej dôvery, odvolatelky uvádzajú, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Vseobecný súd, nemohli dôvodne predvídat, ze ked vystúpia z konania o urovnaní, znízenie pokuty z dôvodu spolupráce, ktoré sa im priznalo, sa zmení z 52 % v rámci konania o urovnaní na 5 % v spornom rozhodnutí. Domnievajú sa, ze Komisia vykonala "náhlu zmenu", ktorá mala "paradoxný" úcinok spocívajúci vo výraznom zvýsení výsky pokuty, zatial co dlzka trvania porusenia bola súcasne výrazne skrátená. 129 Odvolatelky tvrdia, ze takéto rozhodnutie nebolo odôvodnené, kedze po prvé tak v riadnom konaní, ako aj v konaní o urovnaní sa uplatnili rovnaký standard dokazovania a rovnaké pravidlá na výpocet pokuty, po druhé po ich vystúpení z konania o urovnaní nebol do spisu zalozený ziadny nový dôkaz, a po tretie úcinky konania o zhovievavosti trvali bez ohladu na toto vystúpenie. Za týchto okolností tak "na základe získaných informácií" neboli schopné prijat rozhodnutie, ci s urovnaním súhlasia alebo nie. 130 Komisia tvrdí, ze tvrdenia odvolateliek sú neúcinné, kedze vychádzajú z porovnania medzi údajmi, ktoré poskytli pocas konania o urovnaní, a rozhodnutím prijatým po skoncení riadneho konania. Podla tejto institúcie sa tak odvolatelky pokúsali o pokracovanie v zamienaní svojho vystúpenia z konania o urovnaní s obhajobou, ktorú uplatnili v odpovedi na oznámenie o výhradách. 131 V tejto súvislosti Komisia tvrdí, ze skutocnostou rozhodujúcou pre novú výsku pokuty, ktorá bola prijatá v spornom rozhodnutí, nebolo rozhodnutie odvolateliek vystúpit z konania o urovnaní, ale výlucne obhajoba, ktorú uplatnili vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a ktorá následne spocívala v popretí ich úcasti na karteli v období pred rokom 1993. Okrem toho podla Komisie mohli odvolatelky prehodnotenie tejto pokuty predvídat, kedze ulozená suma vyplývala zo striktného uplatnenia relevantných pravidiel výpoctu so zretelom na skutocnosti, ktoré existovali v case prijatia uvedeného rozhodnutia. Ak dotknuté strany nesprávne zhodnotili dôsledky svojich stanovísk, mohli pripísat chybu len samy sebe, a nie nedostatku informácií. 132 V druhom rade sa odvolatelky domnievajú, ze Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti zaobchádzania. Kedze odvolatelky totiz nemohli vystúpit z konania o urovnaní na základe získaných informácií a boli konfrontované s prinajmensom "paradoxným" výsledkom, zaobchádzalo sa s nimi menej priaznivo nez s ostatnými úcastníkmi, ktorí - kedze boli schopní predvídat výsku pokuty, ktorá by im bola ulozená -, súhlasili s tým, ze sa budú podielat na návrhu na urovnanie. 133 Komisia sa domnieva, ze z informácií poskytnutých v spornom rozhodnutí, ktoré boli zhrnuté v bodoch 17 az 26 napadnutého rozsudku, vyplýva, ze medzi odvolatelkami a ostatnými úcastníkmi kartelu nedoslo k nijakej diskriminácii, pretoze na stanovenie vsetkých pokút sa pouzili rovnaké parametre a jediný rozdiel spocíva v 10 % znízení priznanom podnikom, ktoré dospeli k urovnaniu. - Posúdenie Súdnym dvorom 134 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Vseobecný súd porusil zásadu ochrany legitímnej dôvery, treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou patrí zásada ochrany legitímnej dôvery k základným zásadám Únie a ze moznost domáhat sa jej majú vsetky hospodárske subjekty, u ktorých príslusná institúcia vyvolá dôvodné ocakávania tým, ze im poskytne konkrétne ubezpecenia (rozsudok z 24. októbra 2013, Kone a i./Komisia, [54]C-510/11 P, neuverejnený, [55]EU:C:2013:696, bod [56]76, ako aj citovaná judikatúra). 135 Okrem toho Súdny dvor uz mal prílezitost spresnit, ze Komisia nemôze poskytnút ziadne presné ubezpecenie, pokial ide o akékolvek znízenie alebo oslobodenie od pokuty vo fáze konania pred prijatím konecného rozhodnutia, a ze úcastníci kartelu tak v tomto ohlade nemôzu mat ziadnu legitímnu dôveru (pozri rozsudok z 24. októbra 2013, Kone a i./Komisia, [57]C-510/11 P, neuverejnený, [58]EU:C:2013:696, bod [59]78, ako aj citovanú judikatúru). 136 Po prvé takisto treba pripomenút - ako vyplýva z bodu 73 napadnutého rozsudku - ze konanie o urovnaní je vo vztahu k riadnemu konaniu alternatívnym správnym konaním, ktoré je odlisné od tohto konania a vykazuje urcité osobitosti, akými sú najmä oznámenie o pravdepodobnom rozsahu pokút. Po druhé, ako zdôraznuje Vseobecný súd v bode 104 napadnutého rozsudku, pokial podnik nepredlozí návrh na urovnanie, konanie vedúce ku konecnému rozhodnutiu je namiesto ustanovení upravujúcich konanie o urovnaní upravené vseobecnými ustanoveniami nariadenia c. 773/2004. Po tretie, ako konstatuje Vseobecný súd v bode 96 napadnutého rozsudku, pokial ide o riadne konanie, v rámci ktorého treba este preukázat zodpovednost, Komisia je viazaná len oznámením o výhradách, ktoré nestanovuje rozsah pokút, a je povinná zohladnit nové skutocnosti, s ktorými sa v rámci tohto konania oboznámila. 137 V prejednávanej veci, ako tvrdí Vseobecný súd najmä v bodoch 90 a 124 napadnutého rozsudku, odvolatelky vystúpili z konania o urovnaní, pricom az po tomto vystúpení poukázali v rámci riadneho konania na skutocnosti smerujúce ku skráteniu dlzky trvania ich úcasti na vytýkanom porusení. 138 V dôsledku toho, ako uviedol generálny advokát v bode 48 svojich návrhov, odvolatelky sa nemohli dovolávat ziadnej legitímnej dôvery v rámci odhadov, ktoré im Komisia oznámila pocas konania o urovnaní v podobe rozsahu pravdepodobných pokút, ktorý bol stanovený v závislosti od skutocností, ktoré sa v tejto fáze konania zohladnili, cize za obdobie úcasti na porusení od roku 1978 do roku 2004. 139 Okrem toho treba konstatovat, ze ked odvolatelky vystúpili z konania o urovnaní, mali k dispozícii vsetky informácie, ktoré im umoznili predpokladat, ze spochybnenie ich úcasti na karteli v období pred rokom 1993 bude mat nevyhnutne vplyv na znízenia, ktoré im mohli byt priznané tak v rámci oznámenia o zhovievavosti, ako aj na základe bodu 29 usmernení z roku 2006. Takýto záver vyplýva jednoznacne z bodov 90 az 95 a 122 napadnutého rozsudku. Vseobecnému súdu tak nemozno vytýkat porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery. 140 V druhom rade, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj z clánku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze v odvolaní musia byt presným spôsobom uvedené kritizované casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh, pod hrozbou sankcie neprípustnosti odvolania alebo daného odvolacieho dôvodu (pozri rozsudky z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [60]C-70/12 P, neuverejnený, [61]EU:C:2013:351, body [62]47 a [63]51, ako aj citovanú judikatúru, a z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [64]C-603/13 P, [65]EU:C:2016:38, bod [66]43, ako aj citovanú judikatúru). 141 Pokial teda argumentácia na podporu odvolacieho dôvodu nie je dostatocne jasná a presná na to, aby Súdny dvor mohol uskutocnit preskúmanie zákonnosti, nezodpovedá týmto poziadavkám a treba ju vyhlásit za neprípustnú (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [67]C-603/13 P, [68]EU:C:2016:38, bod [69]44, ako aj citovaná judikatúra). 142 Tvrdenie zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania sa pritom zakladá na vseobecnom tvrdení bez toho, aby bola v tejto súvislosti poskytnutá akákolvek právna argumentácia. Preto musí byt toto tvrdenie zamietnuté ako neprípustné. 143 Z uvedených skutocností vyplýva, ze prvá podcast prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu zalozená na tom, ze Vseobecný súd porusil zásady legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, musí byt zamietnutá scasti ako neprípustná a scasti ako nedôvodná. O prvej podcasti druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení v rámci posúdenia úcinkov vystúpenia z konania o urovnaní - Argumentácia úcastníkov konania 144 Odvolatelky v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd sa práve na základe nesprávneho právneho posúdenia domnieval, ze ich Komisia informovala o tom, aký vplyv bude mat ich vystúpenie z konania o urovnaní, co podporila skutocnost, ze nemohli vykonat svoje právo rozhodnút sa, ci "na základe získaných informácií" s urovnaním súhlasia alebo nie, ako to predsa vyzaduje oznámenie o urovnaní. Odvolatelky sa totiz domnievajú, ze Vseobecný súd v bode 125 napadnutého rozsudku z právneho hladiska nesprávne vysvetlil obsah komunikácie uskutocnenej pocas vypocutia z 24. februára 2010. Na tomto vypocutí Komisia tak potvrdila, ze skutocnost, ze odvolatelky sa v období pred rokom 1993 nepripojili ku kartelu, zohladní nie v rámci "spolupráce" spolocnosti Timab, ako sa uvádza v uvedenom bode napadnutého rozsudku, ale v rámci "zhovievavosti". Podla odvolateliek, zatial co pojem "spolupráca" sa vztahuje tak na obdobia, ktorých sa týka oznámenie o zhovievavosti, ako aj na obdobia, ktorých sa netýka toto oznámenie, pojem "zhovievavost" sa v prejednávanej veci vztahuje výlucne na znízenie ulozenej pokuty o 17 %. Komisia tak pocas riadneho konania nikdy výslovne nespomenula zrusenie znízenia pokuty o 35 % z dôvodu spolupráce mimo pôsobnosti oznámenia o zhovievavosti. 145 Komisia sa domnieva, ze toto tvrdenie je neúcinné. Podla Komisie toto tvrdenie vychádza z toho, ze odvolatelky si nadalej zamienali vystúpenie z konania o urovnaní so zmenou stanoviska, ktorú vykonali v rámci odpovede na oznámenie o výhradách. Vzhladom na novú obhajobu, ktorú odvolatelky uplatnili v uvedenej odpovedi a ktorá je v rozpore so stanoviskom, ktoré prijali v rámci svojej ziadosti o zhovievavost, ich Komisia totiz upozornila na mozné dôsledky tejto novej obhajoby. - Posúdenie Súdnym dvorom 146 Ako uvádza Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, výhrada týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia úcinku vystúpenia z konania o urovnaní vyplýva zo zámeny medzi dopadmi vystúpenia z konania o urovnaní, o ktorom rozhodli odvolatelky, a moznými dôsledkami zmeny stanoviska, pokial ide o dlzku trvania ich úcasti na porusení, ktorú odvolatelky uskutocnili vo svojej odpovedi z 2. februára 2010 na oznámenie o výhradách. Ako uviedol generálny advokát v bode 60 svojich návrhov, Vseobecný súd v bode 125 napadnutého rozsudku totiz uvádza iba varovanie, ktoré Komisia adresovala odvolatelkám pocas riadneho konania, a to z dôvodu uvedenej zmeny stanoviska a nie na základe ich vystúpenia z konania o urovnaní, ako tvrdia odvolatelky. 147 Je preto potrebné konstatovat, ze tejto výhrade, ktorá spocíva na nesprávnom predpoklade, nemozno vyhoviet. V dôsledku toho treba prvú podcast druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu zamietnut ako neprípustnú. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd porusil svoju neobmedzenú právomoc a zásady rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestu Argumentácia úcastníkov konania 148 Svojim piatym odvolacím dôvodom odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze v bodoch 137, 140 a 168 napadnutého rozsudku porusil svoju neobmedzenú právomoc a zásady rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestu. 149 V tejto súvislosti sa odvolatelky domnievajú, ze Vseobecný súd tým, ze pripustil, aby nebola v rámci posúdenia závaznosti porusenia zohladnená neexistencia dôkazov o úcasti spolocnosti Timab na postupoch týkajúcich sa podmienok predaja a kompenzacných mechanizmov, porusil svoju neobmedzenú právomocou. Kedze Vseobecný súd mal pochybnosti v súvislosti s existenciou úcasti odvolateliek na týchto dvoch postupoch v období od roku 1993 do roku 2004, mal k týmto pochybnostiam prihliadnut vzhladom na zásadu in dubio pro reo. Kedze tak neurobil porusil vo svojom rozsudku zásady rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestu. 150 Odvolatelky vo svojej replike dalej uvádzajú, ze Vseobecný súd v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestu tiez odmietol vo svojom posúdení závaznosti porusenia zohladnit dalsie skutocnosti, ako sú tlak na ceny spôsobený konkurenciou vyplývajúcou z podobných výrobkov, neexistencia úcinku vytýkaných postupov, ako aj dlzka trvania a intenzita kazdého postupu. 151 Okrem toho Vseobecný súd porusil tieto zásady tým, ze dôkladne nepreskúmal sadzbu závaznosti uplatnenú v rámci stanovenia základnej sumy pokuty ani to, ze Komisia odmietla priznat spolocnosti Timab polahcujúce okolnosti. Vseobecný súd tak prebral sporné rozhodnutie bez toho, aby vykonal svoje vlastné posúdenie. 152 Podla Komisie je piaty odvolací dôvod neprípustný, kedze jeho úcelom je dosiahnut jednoduché preskúmanie zaloby podanej na Vseobecný súd. Tento odvolací dôvod je v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 153 Na jednej strane treba pripomenút, ze len Vseobecný súd má právomoc konstatovat a zistovat skutkový stav a v zásade skúmat dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, jedine Vseobecnému súdu prislúcha posúdit hodnotu, ktorú treba priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené. S výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov toto posúdenie nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri najmä rozsudky z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [70]C-70/12 P, neuverejnený, [71]EU:C:2013:351, bod [72]25 a citovanú judikatúru, ako aj zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, [73]C-155/14 P, [74]EU:C:2016:446, bod [75]23 a citovanú judikatúru). Navyse takéto skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, [76]C-155/14 P, [77]EU:C:2016:446, bod [78]23 a citovaná judikatúra). 154 Na druhej strane treba zdôraznit, ze odvolanie je neprípustné v rozsahu, v akom iba opakuje dôvody a tvrdenia, ktoré uz boli uvedené pred Vseobecným súdom, vrátane tých, ktoré vychádzali zo skutocností výslovne zamietnutých týmto súdom. Takéto odvolanie totiz v skutocnosti predstavuje len návrh na preskúmanie zaloby podanej na Vseobecný súd, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania (rozsudok z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [79]C-70/12 P, neuverejnený, [80]EU:C:2013:351, bod [81]26, ako aj citovaná judikatúra). 155 Naopak, pokial odvolatel spochybnuje výklad alebo uplatnenie práva Únie Vseobecným súdom, mozno v odvolacom konaní opätovne prejednat právne otázky preskúmavané v prvostupnovom konaní. Ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach, ktoré uz boli uplatnené pred Vseobecným súdom, uvedené konanie by ciastocne stratilo zmysel (rozsudok z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [82]C-70/12 P, neuverejnený, [83]EU:C:2013:351, bod [84]27, ako aj citovaná judikatúra). 156 Pokial ide o piaty odvolací dôvod, aj ked ho odvolatelky kvalifikovali ako "odvolací dôvod týkajúci sa právnej otázky", ktorou je konkrétne to, ze Vseobecný súd porusil zásady rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestu, ako aj svoju neobmedzenú právomoc, treba konstatovat, ze tento piaty odvolací dôvod napokon opätovne spochybnuje posúdenie, ktoré vykonal Vseobecný súd v súvislosti so skutkovými okolnostami a dôkazmi, ktoré mu boli predlozené v prvostupnovom konaní v rámci druhého a tretieho zalobného dôvodu. 157 Odvolatelky, ktoré ani zdaleka nepoukazujú na skreslenie skutkových okolností alebo dôkazov, totiz iba tvrdia, ze Vseobecný súd v rámci posúdenia závaznosti porusenia nesprávne nezohladnil jednotlivé skutocnosti, a to najmä neexistenciu dôkazov o ich úcasti na postupoch týkajúcich sa podmienok predaja a kompenzacných mechanizmov. Odvolatelky tak iba zopakovali tvrdenia smerujúce k preukázaniu, ze na základe závaznosti porusenia mala byt uplatnená nizsia sadzba, pricom tieto tvrdenia uz boli uvedené pred Vseobecným súdom, ktorý ich zamietol. V dôsledku toho je piaty odvolací dôvod neprípustný v rozsahu, v akom sa týka toho, ze Vseobecný súd porusil zásady rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestu, ako aj svoju neobmedzenú právomoc. 158 Konkrétnejsie, pokial ide o tvrdenie odvolateliek, podla ktorého Vseobecný súd dôkladne nepreskúmal ani sadzbu závaznosti uplatnenú v rámci stanovenia základnej sumy pokuty ani to, ze neboli uznané polahcujúce okolnosti v súvislosti s konkurencným správaním spolocnosti Timab, stací konstatovat, ze Vseobecný súd v bodoch 149 az 164 napadnutého rozsudku poskytol podrobný prehlad faktorov, ktoré zohladnil na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Rovnako z bodov 165 az 168 napadnutého rozsudku jednoznacne vyplýva, ze Vseobecný súd dôkladne preskúmal otázku polahcujúcich okolností. Toto tvrdenie musí byt preto posúdené ako nedôvodné. Samotná skutocnost, ze Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci v tejto súvislosti potvrdil viaceré aspekty posúdenia, ktoré vykonala Komisia v spornom rozhodnutí, nemôze vyvrátit tento záver (pozri rozsudok z 8. mája 2013, Eni/Komisia, [85]C-508/11 P, [86]EU:C:2013:289, bod [87]99 a citovanú judikatúru). 159 Vzhladom na uvedené skutocnosti je potrebné zamietnut piaty odvolací dôvod scasti ako neprípustný a scasti ako nedôvodný. O incidencných návrhoch zalozených na porusení práva na spravodlivý proces z dôvodu neprimeranej dlzky konania Argumentácia úcastníkov konania 160 Vo svojich incidencných návrhoch odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd tým, ze nerozhodol v primeranej lehote, porusil právo na spravodlivý proces, ako je stanovené v clánku 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), ktorý sa vykladá vzhladom na clánok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. 161 V tejto súvislosti odvolatelky konstatujú, ze napadnutý rozsudok bol vydaný styri roky a osem a pol mesiaca po podaní zaloby, na základe ktorej sa zacalo konanie, t. j. 1. októbra 2010, ze Vseobecný súd zacal ústnu cast konania az 14. mája 2014 a ze medzi skoncením tejto ústnej casti konania, teda po pojednávaní z 11. júla 2014, a vyhlásením rozsudku uplynulo jedenást mesiacov. 162 Podla odvolateliek vsak úroven zlozitosti veci neodôvodnovala takúto dlzku konania, kedze boli jedinými zalobkynami v tejto veci a neuplatnovali taktiku zdrziavania. 163 Komisia v podstate uvádza, ze najmä podla rozsudku z 26. novembra 2013, Gascogne Sack Deutschland/Komisia ([88]C-40/12 P, [89]EU:C:2013:768), môze podnik, ktorý namieta údajne neprimeranú dlzku konania, uplatnit jedine zalobu o náhradu skody smerujúcu proti Únii na základe clánku 268 ZFEÚ a clánku 340 druhý odsek ZFEÚ. 164 Vzhladom na to, ze odvolatelky nepodali takýto návrh na náhradu skody, musia byt incidencné návrhy posúdené ako neprípustné. Posúdenie Súdnym dvorom 165 Je potrebné pripomenút, ze sankciou pre súd Únie za porusenie jeho povinnosti rozhodnút o veciach, ktoré sú mu predlozené, v primeranej lehote, vyplývajúcej z clánku 47 druhého odseku Charty, je zaloba o náhradu skody podaná na Vseobecný súd, pricom takáto zaloba o náhradu skody predstavuje úcinný prostriedok nápravy. Návrh na náhradu skody spôsobenej tým, ze Vseobecný súd nedodrzal primeranú lehotu na rozhodnutie, nemozno podat priamo na Súdny dvor v rámci odvolania, ale treba ho podat na samotný Vseobecný súd (rozsudky z 30. apríla 2014, FLSmidth/Komisia, [90]C-238/12 P, [91]EU:C:2014:284, bod [92]116 a citovaná judikatúra; z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [93]C-603/13 P, [94]EU:C:2016:38, bod [95]55 a citovaná judikatúra, ako aj z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, [96]C-617/13 P, [97]EU:C:2016:416, bod [98]98 a citovaná judikatúra). 166 Vseobecnému súdu, ktorý je príslusný podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ a ktorému bola predlozená takáto zaloba o náhradu skody, prinálezí rozhodovat v inom rozhodovacom zlození, nez v ktorom rozhodoval v spore, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dlzka je kritizovaná (rozsudky z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [99]C-603/13 P, [100]EU:C:2016:38, bod [101]56 a citovaná judikatúra, ako aj z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, [102]C-617/13 P, [103]EU:C:2016:416, bod [104]99 a citovaná judikatúra). 167 V tomto ohlade, pokial je zjavné bez toho, aby úcastníci konania museli predlozit v tejto súvislosti dalsie dôkazy, ze Vseobecný súd dostatocne závazne porusil svoju povinnost rozhodnút vo veci v primeranej lehote, Súdny dvor na toto porusenie môze poukázat (rozsudky z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [105]C-603/13 P, [106]EU:C:2016:38, bod [107]57 a citovaná judikatúra, ako aj z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, [108]C-617/13 P, [109]EU:C:2016:416, bod [110]100 a citovaná judikatúra). V dôsledku toho môze Súdny dvor v rámci odvolania konstatovat porusenie práva na spravodlivý proces, tak ako je zarucené clánkom 47 druhým odsekom Charty, z dôvodu neprimeranej dlzky konania pred Vseobecným súdom. 168 Pokial ide o kritériá, ktoré umoznujú posúdit, ci Vseobecný súd dodrzal zásadu primeranej lehoty, treba pripomenút, ze primeranost lehoty na rozhodnutie sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, kam patrí aj zlozitost veci a správanie úcastníkov konania (rozsudok z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia, [111]C-58/12 P, [112]EU:C:2013:770, bod [113]85 a citovaná judikatúra). 169 V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, ze zoznam relevantných kritérií nie je vycerpávajúci a ze posúdenie primeranosti uvedenej lehoty nevyzaduje systematické preskúmanie okolností prípadu vo vztahu ku kazdému z nich, pokial sa dlzka konania javí odôvodnená aspon vo vztahu k jednému z nich. Z tohto dôvodu mozno zlozitost veci alebo správanie zalobcu, ktoré predstavuje spomalovanie konania, uznat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty (rozsudok z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia, [114]C-58/12 P, [115]EU:C:2013:770, bod [116]86 a citovaná judikatúra). 170 V prejednávanej veci a vzhladom na neexistenciu dodatocných skutocností, ktoré by úcastníci konania predlozili, Súdny dvor usudzuje, ze nie je zrejmé, ze by Vseobecný súd dostatocne závazne porusil svoju povinnost rozhodnút vo veci v primeranej lehote. 171 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba incidencné návrhy zamietnut. 172 Kedze nemozno vyhoviet ani jednému z odvolacích dôvodov, ktoré odvolatelky uviedli na podporu svojho odvolania, musí byt odvolanie zamietnuté v celom rozsahu. O trovách 173 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla, aby bola spolocnostiam Timab a CFPR ulozená povinnost nahradit trovy konania, a tieto spolocnosti nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit im povinnost nahradit trovy konania týkajúce sa tohto odvolania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Timab Industries, ako aj Cie financičre et de participations Roullier (CFPR) sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [117]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZyxIpu/L89284-5872TMP.html#t-ECR_62015CJ0411_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:171:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:167:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point275 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A398&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A398&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A398&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A398&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A398&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A398&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A284&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A284&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point116 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 117. file:///tmp/lynxXXXXZyxIpu/L89284-5872TMP.html#c-ECR_62015CJ0411_SK_01-E0001