ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 26. októbra 2016 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Státna pomoc -- Pomoc poskytnutá spolocnosti France Télécom zo strany Francúzskej republiky -- Reforma spôsobu financovania dôchodkov státnych zamestnancov spolocnosti France Télécom -- Znízenie náhrady, ktorú má France Télécom zaplatit státu -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za podmienecne zlucitelnú s vnútorným trhom -- Pojem ,pomoc -- Pojem 'hospodárska výhoda` -- Selektívna povaha -- Narusenie hospodárskej sútaze -- Skreslenie skutkových okolností -- Nedostatok odôvodnenia -- Nahradenie odôvodnenia" Vo veci C-211/15 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 6. mája 2015, Orange, predtým France Télécom, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: S. Hautbourg a S. Cochard-Quesson, avocats, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: B. Stromsky a L. Flynn, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predsednícka prvej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia E. Regan, A. Arabadziev (spravodajca), C. G. Fernlund a S. Rodin, generálny advokát: N. Wahl, tajomník: V. Giacobbo-Peyronnel, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. decembra 2015, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 4. februára 2016, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa Orange domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 26. februára 2015, Orange/Komisia (T-385/12, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2015:117), ktorým uvedený súd zamietol jej návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2012/540/EÚ z 20. decembra 2011 o státnej pomoci C 25/08 (ex NN 23/08) - Reforma spôsobu financovania dôchodkov státnych zamestnancov spolocnosti France Télécom, ktorú Francúzska republika zaviedla v prospech spolocnosti France Télécom ([3]Ú. v. EÚ L 279, 2012, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu: 2 Okolnosti predchádzajúce sporu sú v bodoch 1 az 19 napadnutého rozsudku zhrnuté takto: "1 Opatrenia, ktoré sú predmetom tohto konania, spocívajú v zmenách zavedených v roku 1996 v systéme nákladov, ktoré platí zalobkyna, spolocnost Orange, v tom case pod obchodným menom France Télécom, v súvislosti s vyplácaním dôchodkov jej zamestnancov, ktorí sú státnymi zamestnancami. 2 Tento systém, ktorý bol zavedený pocas vytvorenia France Télécom ako podniku oddeleného od státnej správy v roku 1990 zákonom c. 90-568 z 2. júla 1990 o organizácii verejnej sluzby pôst a telekomunikácií (JORF z 8. júla 1990, s. 8069, dalej len 'zákon z roku 1990`), bol zmenený zákonom c. 96-660 z 26. júla 1996 o státnom podniku France Télécom (JORF z 26. júla 1996, s. 11398, dalej len 'zákon z roku 1996`). Nový systém bol zavedený v case jednak premeny spolocnosti France Télécom na akciovú spolocnost, jej kótovania na burze a verejnej ponuky akcií predstavujúcich narastajúcu cast jej základného imania a jednak úplného otvorenia trhov vo Francúzsku a v ostatných clenských státoch Európskej únie, kde pôsobila, hospodárskej sútazi. 3 Pokial ide o povinnosti vztahujúce sa na financovanie sociálnych dávok zamestnancov, ktorí mali postavenie státneho zamestnanca, zákon z roku 1996 zmenil náhradu, ktorú mala spolocnost France Télécom podla clánku 30 zákona z roku 1990 uhrádzat Státnej pokladnici za zúctovanie a vyplácanie dôchodkov jej státnych zamestnancov vykonávané státom (dalej len 'sporné opatrenie`). 4 Zákon z roku 1990 stanovoval, ze spolocnost France Télécom je povinná uhrádzat Státnej pokladnici ako náhradu za zúctovanie a vyplácanie dôchodkov priznaných jej státnym zamestnancom sumu zrázky vykonanej z platu zamestnanca, ktorej sadzba bola stanovená clánkom L. 61 francúzskeho zákona o civilných a vojenských starobných dôchodkoch a doplnkový príspevok umoznujúci uhradit celkové výdavky na priznané dôchodky a na dôchodky, ktoré sa majú priznat jej zamestnancom na dôchodku. 5 Spolocnost France Télécom sa zúcastnovala aj na systémoch tzv. 'kompenzácie` a 'nadmernej kompenzácie`, ktoré predpokladali prevody na zabezpecenie rovnováhy medzi dôchodkovými systémami státnych zamestnancov iných verejných subjektov. 6 Zákon z roku 1996 zmenil náhradu upravenú v clánku 30 zákona z roku 1990 tak, ako je vysvetlené nizsie. Po prvé, spolocnost France Télécom bola povinná uhrádzat zrázku vykonanú z platu zamestnanca, ktorej výska zostala v porovnaní so zákonom z roku 1990 nezmenená. Po druhé, táto spolocnost bola povinná platit 'oslobodzujúci zamestnávatelský príspevok` nahrádzajúci predchádzajúci príspevok zamestnávatela. Tento nový príspevok bol zalozený na 'spravodlivej konkurencnej sadzbe`, ktorá samotná sa zakladala na vyrovnaní úrovne povinných sociálnych nákladov a danových povinností vymeraných z miezd medzi spolocnostou France Télécom a ostatnými podnikmi telekomunikacného sektora, na ktoré sa vztahovalo vseobecné právo dávok sociálneho zabezpecenia, v prípade tých rizík, ktoré sú spolocné súkromnoprávnym zamestnancom a státnym zamestnancom, a bez rizík, ktoré im nie sú spolocné (najmä riziko nezamestnanosti a riziko pohladávok zamestnancov v prípade nútenej správy alebo likvidácie spolocnosti). Po tretie, spolocnost France Télécom bola povinná platit 'mimoriadny pausálny príspevok`, ktorý bol stanovený zákonom c. 96-1181 z 31. decembra 1996 o státnom rozpocte na rok 1997 (JORF z 31. decembra 1996, s. 19490), na sumu 37,5 miliárd francúzskych frankov (zodpovedajúcich 5,7 miliárd eur). Tento posledný príspevok zahrnal jednak sumu rocných rezerv (3,6 miliárd), ktoré spolocnost France Télécom az do roku 1996 vytvárala na krytie nákladov na budúce dôchodky státnych zamestnancov stanovené v tom case, a jednak doplnkovú sumu (2,1 miliárd eur). 7 Zákon z roku 1996 navyse vylúcil spolocnost France Télécom z pôsobnosti systémov kompenzácie a nadmernej kompenzácie. ... 9 Komisia v liste z 20. mája 2008 informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (dalej len 'rozhodnutie o zacatí`) proti danej pomoci. Francúzska republika predlozila svoje pripomienky 18. júla 2008. ... 12 Komisia 20. decembra 2011 prijala [sporné] rozhodnutie, v ktorom vyhlasuje danú pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom za urcitých podmienok. 13 V [spornom] rozhodnutí Komisia skonstatovala, ze sporné opatrenie predstavovalo státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 14 Pokial ide okrem iného o posúdenie ekonomickej výhody, Komisia preukázala, ze sporné opatrenie poskytovalo spolocnosti France Télécom ekonomickú výhodu, pretoze státu ulozilo novú a vysokú zátaz týkajúcu sa zúctovania a vyplácania dôchodkov priznaných státnym zamestnancom spolocnosti France Télécom, pricom zároven znízilo náhradu, ktorú spolocnost France Télécom uhrádzala az dovtedy. 15 V tejto súvislosti Komisia na jednej strane v odôvodnení c. 105 [sporného] rozhodnutia vypocítala výsku spornej pomoci ako rocný rozdiel medzi oslobodzujúcim zamestnávatelským príspevkom uhrádzaným spolocnostou France Télécom podla zákona z roku 1996 a nákladmi, ktoré by spolocnost platila podla zákona z roku 1990, a na druhej strane sa v odôvodnení c. 113 [sporného] rozhodnutia domnievala, ze úhrada mimoriadneho pausálneho príspevku znízila sumu pomoci, ktorú dostala spolocnost France Télécom. 16 Komisia rovnako dospela k záveru, ze sporné opatrenie bolo selektívne, pretoze sa týkalo iba spolocnosti France Télécom a ze skreslovalo alebo hrozilo, ze skreslí hospodársku sútaz, kedze umoznovalo spolocnosti France Télécom, aby vykazovala v úctovnej súvahe nizsie pasíva, co jej umoznovalo rast na trhoch telekomunikacných sluzieb, ktoré boli postupne otvárané hospodárskej sútazi vo Francúzsku a v iných clenských státoch. 17 Komisia dalej pristúpila k vyhodnoteniu zlucitelnosti sporného opatrenia s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a dospela k záveru, ze toto opatrenie nerespektuje zásadu proporcionality, pretoze neumoznuje vyrovnanie podmienok hospodárskej sútaze. Podla Komisie sa financná náhrada uhrádzaná spolocnostou France Télécom v prospech státu nerovnala vsetkým sociálnym nákladom, ktoré zatazovali rozpocet jej konkurentov. 18 Komisia preto urcila, ze aby bolo splnené kritérium súladu so spolocným záujmom uvedeným v clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, zlucitelnost danej pomoci s vnútorným trhom vyzadovala, aby bol oslobodzujúci zamestnávatelský príspevok, ktorý mala uhrádzat spolocnost France Télécom, vypocítaný a vyberaný tak, aby sa vyrovnali úrovne vsetkých povinných sociálnych nákladov a danových povinností vymeraných zo miezd medzi spolocnostou France Télécom a ostatnými podnikmi telekomunikacného sektora, na ktoré sa vztahuje vseobecné právo dávok sociálneho zabezpecenia, so zohladnením aj rizík, ktoré nie sú spolocné súkromnoprávnym zamestnancom a státnym zamestnancom zamestnaným spolocnostou France Télécom. Tento príspevok mal byt od spolocnosti France Télécom vyberaný odo dna, ked by výska mimoriadneho pausálneho príspevku, kapitalizovaná diskontnou sadzbou vyplývajúcou z uplatnenia oznámenia Komisie o spôsobe urcenia referencnej a diskontnej sadzby [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES C 232, 1996, s. 10, dalej len 'oznámenie o referencných sadzbách`), dosiahla sumu príspevkov a nákladov, ktoré by spolocnost France Télécom bola bývala povinná platit podla clánku 30 zákona z roku 1990. 19 Výrok [sporného] rozhodnutia znie takto: 'Clánok 1 Státna pomoc spocívajúca v znízení náhrady, ktorá sa má platit státu za zúctovanie a vyplácanie dôchodkov priznaných podla zákona o civilných a vojenských starobných dôchodkoch státnym zamestnancom spolocnosti France Télécom podla zákona [z roku 1996], ktorým sa mení a doplna [zákon z roku 1990], je zlucitelná s vnútorným trhom za predpokladu splnenia podmienok stanovených v clánku 2. Clánok 2 Zamestnávatelský príspevok oslobodzujúceho charakteru, ktorý má platit spolocnost France Télécom na základe clánku 30 písm. c) [zákona z roku 1990], sa vypocítava a vyberá tak, aby sa vyrovnala úroven vsetkých povinných sociálnych a danových odvodov vymeraných z miezd medzi spolocnostou France Télécom a ostatnými podnikmi sektora telekomunikácií podliehajúcimi vseobecnému právu v oblasti dávok sociálneho zabezpecenia. Na to, aby táto podmienka bola splnená najneskôr do 7 mesiacov, Francúzska republika po oznámení tohto rozhodnutia: a) zmení a doplní clánok 30 [zákona z roku 1990] a regulacné a iné texty, ktorými sa zákon vykonáva, tak, aby sa základ na výpocet a výber zamestnávatelského príspevku oslobodzujúceho charakteru, ktorý má platit spolocnost France Télécom, neobmedzovali len na riziká spolocné pre zamestnancov podla súkromného práva a státnych zamestnancov, ale aby zahrnali aj riziká, ktoré nie sú spolocné; b) pocínajúc dnom, ked sa sumy mimoriadneho príspevku zavedeného [zákonom z roku 1996] kapitalizované diskontnou sadzbou vyplývajúcou z uplatnovania [oznámenia o referencných sadzbách] platných pre tento konkrétny prípad, vyrovnajú sume príspevkov a odvodov, ktoré by spolocnost France Télécom dalej platila na základe clánku 30 [zákona z roku 1990] v pôvodnom znení, bude od spolocnosti France Télécom vyberat zamestnávatelský príspevok oslobodzujúceho charakteru podla pravidiel spresnených v písmene a), pricom zohladní spolocné riziká i riziká, ktoré nie sú spolocné, pre zamestnancov podla súkromného práva a státnych zamestnancov. ...`" Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 3 Spolocnost Orange podala návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 22. augusta 2012 zalobu, v ktorej navrhovala zrusenie sporného rozhodnutia. 4 Na podporu svojej zaloby Orange uvádzala styri zalobné dôvody, z ktorých prvý dôvod sa zakladal na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia v tom, ze Komisia sa domnievala, ze sporné opatrenie predstavovalo státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 5 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol zalobu v celom rozsahu a zaviazal spolocnost Orange na náhradu trov konania. Návrhy úcastníkov konania 6 Orange navrhuje, aby Súdny dvor: -- v prvom rade zrusil napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie, -- subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec na rozhodnutie Vseobecnému súdu, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 7 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal Orange na náhradu trov konania. O návrhu na opätovné otvorenie ústnej casti konania 8 Po vyhlásení rozsudku Vseobecného súdu zo 14. júla 2016, Nemecko/Komisia ([5]T-143/12, [6]EU:T:2016:406) Orange podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 26. júla 2016 poziadala o opätovné otvorenie ústnej casti konania. 9 Na podporu tejto ziadosti Orange v podstate uvádza, ze záver, ku ktorému Vseobecný súd dospel v napadnutom rozsudku, týkajúci sa existencie selektívnej hospodárskej výhody, je nezlucitelný so záverom, ku ktorému dospel v uvedenom rozsudku zo 14. júla 2016, a ze s tým súvisiace právne úvahy sa priamo týkajú posúdenia prvého a druhého odvolacieho dôvodu tohto odvolania. 10 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súdny dvor môze na základe clánku 83 svojho rokovacieho poriadku kedykolvek po vypocutí generálneho advokáta rozhodnút o zacatí alebo opätovnom zacatí ústnej casti konania, najmä ak usúdi, ze nemá dostatok informácií, alebo ak úcastník konania uvedie po skoncení tejto casti konania novú skutocnost, ktorá môze mat rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora (rozsudok z 22. júna 2016, DK Recycling und Roheisen/Komisia, [7]C-540/14 P, [8]EU:C:2016:469, bod [9]28). 11 V tomto prípade to tak nie je. Súdny dvor totiz po vypocutí generálneho advokáta zastáva názor, ze má dostatok informácií na to, aby rozhodol, a ze vec nemusí byt skúmaná vzhladom na novú skutocnost, ktorá by mohla mat rozhodujúci vplyv na jeho rozhodnutie, alebo vzhladom na tvrdenie, ktoré v konaní pred ním nebolo diskutované. 12 S ohladom na vyssie uvedené úvahy sa Súdny dvor domnieva, ze nie je potrebné nariadit opätovné zacatie ústnej casti konania. O odvolaní O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu pri jeho posúdení týkajúcom sa kvalifikácie sporného opatrenia ako státnej pomoci O prvej casti odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu pri jeho posúdení týkajúcom sa existencie výhody - Argumentácia úcastníkov konania 13 V prvom rade Orange tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 42 a 43 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze údajná kompenzacná povaha sporného opatrenia neumoznuje vylúcit kvalifikáciu státnej pomoci z dôvodu, ze pod clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nepatrí státny zásah len vtedy, ak sa musí povazovat za protihodnotu sluzieb poskytovaných pri plnení povinností verejnej sluzby, v súlade s kritériami, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([10]C-280/00, [11]EU:C:2003:415). 14 V skutocnosti v rozpore s tým, ako sa domnieval Vseobecný súd, Súdny dvor v bode 97 rozsudku z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([12]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [13]EU:C:2011:368) nevylúcil, ze by kompenzacná povaha iných opatrení ako opatrení spojených so sluzbami poskytnutými pri plnení povinností verejnej sluzby, mohla týmto opatreniam odnat povahu státnej pomoci. 15 Po druhé Orange zastáva názor, ze posúdenie Vseobecného súdu odporuje rozsudku z 23. marca 2006, Enirisorse ([14]C-237/04, [15]EU:C:2006:197), v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze výnimka zo vseobecného talianskeho práva nepatrí pod pojem státna pomoc z dôvodu, ze zákon, ktorý je obmedzený na to, aby zabránil, ze rozpocet podniku by bol zatazený nákladmi, ktoré by v obvyklej situácii neexistovali, neudeluje tomuto podniku výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 16 Na jednej strane v rozpore s tým, co Vseobecný súd konstatoval v bodoch 38 az 41 napadnutého rozsudku, nic v rozsudku z 23. marca 2006, Enirisorse ([16]C-237/04, [17]EU:C:2006:197) neumoznuje obmedzit uplatnitelnost tejto judikatúry len na takzvané rezimy "dvojnásobnej výnimky", teda na rezimy, ktoré s cielom, aby sa zabránilo zatazeniu rozpoctu príjemcu pomoci nákladmi, ktoré by v obvyklej situácii neexistovali, stanovujú výnimku urcenú na neutralizáciu predchádzajúcej výnimky zo vseobecného právneho rezimu. 17 Na druhej strane Orange zdôraznuje, ze zákon z roku 1990 podriadil France Télécom povinnosti, ktorá nezatazovala jej konkurentov, a ktorá teda predstavovala abnormálne zatazenie v zmysle uvedenej judikatúry, ktoré odstránil zákon z roku 1996. 18 Po tretie Orange poznamenáva, ze Vseobecný súd v bode 41 napadnutého rozsudku prijal ako referencný rámec na posúdenie existencie výhody udelenej zákonom z roku 1996 pôvodný rezim, ktorému podliehali státni zamestnanci France Télécom podla zákona z roku 1990. 19 Orange spresnuje, ze cielom zákona z roku 1996 bolo postavit France Télécom do situácie podla vseobecného práva, pokial ide o spôsob financovania dôchodkov státnych zamestnancov pridelených tejto spolocnosti a ze vzhladom na tento ciel, referencný rámec, ktorý bolo treba prijat, bol rámec uplatnitelný na konkurencné podniky v súvislosti s príspevkami zamestnávatela na dôchodkové zabezpecenie jeho personálu. 20 Preto sa podla názoru Orange Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked schválil referencný rámec zvolený Komisiou. 21 Komisia namieta voci argumentácii spolocnosti Orange. - Posúdenie Súdnym dvorom 22 Na úvod treba poznamenat, ze Orange druhým a tretím tvrdením prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, ktoré sú zhrnuté v bodoch 15 az 20 tohto rozsudku, uplatnuje, ze francúzsky stát jej neudelil ziadnu hospodársku výhodu, ked prijal zákon z roku 1996. Prvým tvrdením tejto prvej casti zhrnutým v bodoch 13 a 14 tohto rozsudku táto spolocnost uvádza, ze aj za predpokladu, ze by tento zákon prinásal takú výhodu, táto výhoda by bola obmedzená na kompenzáciu strukturálnej nevýhody existujúcej podla rezimu zavedeného zákonom z roku 1990, v porovnaní s jej konkurentmi, takze taká výhoda by nemohla zakladat konstatovanie státnej pomoci. 23 Pokial ide o tvrdenie zalozené na neexistencii hospodárskej výhody, Orange pred Vseobecným súdom uplatnovala, ze z rozsudku z 23. marca 2006, Enirisorse ([18]C-237/04, [19]EU:C:2006:197) vyplýva, ze zákon, ktorý je obmedzený na to, aby zabránil, ze rozpocet podniku by bol zatazený nákladmi, ktoré by v obvyklej situácii neexistovali, neudeluje tomuto podniku výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 24 Okrem toho Orange pred Vseobecným súdom spochybnovala ako právne nesprávny a obsahujúci zjavne nesprávne posúdenie, výber Komisie týkajúci sa referencného rámca s cielom urcenia existencie alebo neexistencie hospodárskej výhody, teda rezim, ktorý bol uplatnitelný na France Télécom podla zákona z roku 1990, a nie rezim, ktorý bol uplatnitelný na konkurencné podniky. 25 V bodoch 38 az 41 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odmietol argumentáciu zalozenú na rozsudku z 23. marca 2006, Enirisorse ([20]C-237/04, [21]EU:C:2006:197) konstatujúc, ze táto judikatúra sa uplatní, iba ak ide o takzvaný rezim "dvojnásobnej výnimky", teda rezim, ktorý s cielom, aby sa zabránilo zatazeniu rozpoctu príjemcu pomoci nákladmi, ktoré by v obvyklej situácii neexistovali, stanovuje výnimku urcenú na neutralizáciu predchádzajúcej výnimky zo vseobecného právneho rezimu, co nebol prípad prejednávanej veci. 26 Toto posúdenie ale nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré Orange uplatnuje prostredníctvom svojho druhého tvrdenia v tejto casti. 27 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze v bodoch 46 az 48 rozsudku z 23. marca 2006, Enirisorse ([22]C-237/04, [23]EU:C:2006:197) Súdny dvor rozhodol, ze za výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nemozno povazovat vnútrostátnu právnu úpravu, ktorá neponúka výhodu ani akcionárom urcitej spolocnosti a ani samotnej uvedenej spolocnosti, kedze sa obmedzuje na to, aby sa zamedzilo zatazeniu rozpoctu tejto spolocnosti nákladmi, ktoré by v obvyklej situácii neexistovali, takze táto právna úprava stanovuje výnimocnú moznost bez toho, aby mala za ciel ulahcit bremeno, ktoré by tá istá spolocnost mala obvykle znásat. 28 Treba zdôraznit, ako to uviedol generálny advokát v bode 42 svojich návrhov, ze situácia, ktorej sa týkal rozsudok z 23. marca 2006, Enirisorse ([24]C-237/04, [25]EU:C:2006:197), bola osobitná tým, ze sa týkala vnútrostátneho opatrenia, ktoré malo za úcinok neutralizovanie úcinkov rezimu výnimky z rezimu podla vseobecného práva. 29 V prejednávanej veci Vseobecný súd svojím výsadným posúdením skutkového stavu v bode 41 napadnutého rozsudku konstatoval, ze rezim dôchodkového zabezpecenia státnych zamestnancov spolocnosti France Télécom bol právne odlisný a jasne odclenený od rezimu uplatnitelného na zamestnancov podla súkromného práva. Vyvodzoval z toho, ze tento posledný uvádzaný rezim nebol rezimom obvykle uplatnitelným na státnych zamestnancov France Télécom, takze zákon z roku 1996 neodstránil abnormálne bremeno zatazujúce rozpocet tohto podniku ani nevykonal návrat k normálnemu rezimu. 30 Za takýchto okolností Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bode 41 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "ne[bolo] mozné vyvodit záver, ako [to urobila] zalobkyna, ze sporné opatrenie smeruje k predídeniu tomu, aby France Télécom podliehala zatazeniu, ktoré by za obvyklej situácie [nemalo] zatazovat jej rozpocet v zmysle rozsudku [z 23. marca 2006, Enirisorse ([26]C-237/04, [27]EU:C:2006:197)]". 31 V dôsledku toho druhé tvrdenie tejto casti treba zamietnut ako nedôvodné. 32 Pokial ide o tretie tvrdenie prvej casti, týkajúce sa výberu referencného rámca, treba poznamenat, ze Vseobecný súd v bode 37 napadnutého rozsudku konstatoval, ze znízením sociálnych nákladov zavedených na základe zákona z roku 1990, zákon z roku 1996 vytvoril v podstate výhodu v prospech France Télécom. 33 Okrem toho a tak, ako bolo pripomenuté v bode 29 tohto rozsudku, Vseobecný súd v bode 41 napadnutého rozsudku konstatoval, ze systém dôchodkového zabezpecenia státnych zamestnancov vyplýva z rezimu právne odlisného a jasne odcleneného od rezimu uplatnitelného na zamestnancov podla súkromného práva, ako sú zamestnanci konkurentov France Télécom, a ze zákon z roku 1990 nezaviedol odlisný rezim, kedze príspevky týkajúce sa dôchodkov státnych zamestnancov predtým nepodliehali spolocnému rezimu príspevkov na dôchodok. 34 Takýmto postupom Vseobecný súd odmietol tvrdenie Orange, podla ktorého mala Komisia pouzit na úcely urcenia existencie ci neexistencie hospodárskej výhody nesprávny referencný rámec. 35 Tretím tvrdením v tejto casti, tak ako je zhrnuté v bodoch 18 az 20 tohto rozsudku, Orange, ako to správne poznamenala Komisia, nespochybnuje posúdenie uvedené v bode 37 napadnutého rozsudku a obmedzuje sa na to, ze Vseobecnému súdu vytýka, ze na úcely identifikácie správneho referencného rámca nezohladnil ciele, ktoré sledoval francúzsky stát pri prijatí zákona z roku 1996. 36 Orange totiz tvrdí, ze zákon z roku 1996 mal za ciel znovunastolit podmienky vseobecného práva, pokial ide o spôsob financovania dôchodkového zabezpecenia státnych zamestnancov pridelených k France Télécom, a tým dostat spolocnost do situácie zhodnej so situáciou jej konkurentov. Preto a vzhladom na ciele, ktoré sleduje uvedený zákon z roku 1996, bola "typickou" situáciou na úcely urcenia, ci zákon z roku 1996 prichádzal odstránit normálne alebo abnormálne zatazenie, situácia súkromného hospodárskeho subjektu. 37 Argumentácia Orange neumoznuje Súdnemu dvoru overit, ci sa Vseobecný súd, ked zamietol výhradu tejto spolocnosti týkajúcu sa nesprávneho výberu referencného rámca Komisiou, dopustil iných nesprávnych právnych posúdení, nez posúdenia vychádzajúceho z opomenutia zohladnit ciele sledované francúzskym státom. 38 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze judikatúrou Súdneho dvora je ustálené, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale definuje tieto zásahy na základe ich úcinkov (rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [28]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [29]EU:C:2011:368, bod [30]94 ako aj citovaná judikatúra). 39 Z uvedeného vyplýva, ze tretie tvrdenie tejto casti musí byt zamietnuté ako nedôvodné. 40 Pokial ide o prvé tvrdenie prvej casti, týkajúce sa kompenzácie strukturálnej nevýhody, Orange sa v prvostupnovom konaní opierala o rozsudky Vseobecného súdu zo 16. marca 2004, Danske Busvognmćnd/Komisia ([31]T-157/01, [32]EU:T:2004:76) a z 28. novembra 2008, Hotel Cipriani a i./Komisia ([33]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, [34]EU:T:2008:537), aby tak tvrdila, ze státnou pomocou nie je výhoda odstranujúca dodatocné náklady vyplývajúce z rezimu výnimky, ktorá sa nevztahuje na konkurencné podniky. Podla tejto spolocnosti kompenzácia strukturálnej nevýhody umoznuje vyhnút sa kvalifikácii státnej pomoci v urcitých iných specifických situáciách, nez je samotný prípad sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu. 41 V bodoch 42 a 43 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odmietol túto argumentáciu, ked prijal záver, ze aj za predpokladu jej preukázania, kompenzacná povaha znízenia nákladov, ktoré bolo v danom prípade poskytnuté, neumoznuje vylúcit kvalifikáciu tohto opatrenia ako "státnej pomoci". 42 V tejto súvislosti sa domnieval, ze z judikatúry Súdneho dvora, konkrétne z bodov 90 az 92 rozsudku z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([35]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [36]EU:C:2011:368) vyplýva, ze pod clánok 107 ods. 1 ZFEÚ státny zásah nepatrí len vtedy, ak sa tento zásah musí povazovat za protihodnotu sluzieb poskytovaných podnikmi poverenými sluzbami vo vseobecnom hospodárskom záujme, pri plnení povinností verejnej sluzby, v súlade s kritériami, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([37]C-280/00, [38]EU:C:2003:415). 43 Toto posúdenie ale nevychádza zo ziadneho nesprávneho právneho posúdenia, ktoré Orange uplatnuje prostredníctvom svojho prvého tvrdenia v tejto casti. 44 Treba konstatovat, ze ku dnesnému dnu jediný prípad uznaný judikatúrou Súdneho dvora, v ktorom konstatovanie poskytnutia hospodárskej výhody so sebou neprinásalo kvalifikovanie predmetného opatrenia ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, je prípad státneho zásahu, ktorý predstavuje protihodnotu sluzieb poskytovaných podnikmi poverenými sluzbami vo vseobecnom hospodárskom záujme, pri plnení povinností verejnej sluzby, v súlade s kritériami stanovenými v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([39]C-280/00, [40]EU:C:2003:415). 45 Preto Vseobecný súd správne konstatoval, ze Orange v danom prípade nemôze zakladat platné tvrdenie na rozsudkoch Vseobecného súdu citovaných v bode 40 tohto rozsudku, aby tak preukazovala, ze kompenzácia strukturálnej nevýhody umoznuje vylúcit kvalifikáciu státnej pomoci. 46 Z uvedeného vyplýva, ze prvý argument tejto casti musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 47 Vzhladom na uvedené úvahy treba prvú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut. O druhej casti odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu pri jeho posúdení týkajúcom sa selektívnej povahy sporného opatrenia - Argumentácia úcastníkov konania 48 Spolocnost Orange sa domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 52 a 53 napadnutého rozsudku zastával názor, ze sporné opatrenie je selektívne, pretoze sa týka iba spolocnosti Orange. 49 Podla jej názoru individuálne státne opatrenie je selektívne iba vtedy, ak uprednostnuje konkrétny podnik v porovnaní s inými podnikmi nachádzajúcimi sa v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. Orange v tejto súvislosti poukazuje na rozsudky z 29. marca 2012, 3M Italia ([41]C-417/10, [42]EU:C:2012:184, bod [43]40), a zo 16. apríla 2015, Trapeza Eurobank Ergasias ([44]C-690/13, [45]EU:C:2015:235, bod [46]28). 50 Kedze selektívnost opatrenia predpokladá nerovnomerné rozdelenie výhod medzi podnikmi nachádzajúcimi sa v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, nemozno vykonat ziadne posúdenie bez porovnania s podnikatelskými subjektmi nachádzajúcimi sa v takej situácii. 51 Kedze Komisia prijala záver, ze neexistujú iné podniky, ktoré by mohli patrit do referencného rámca, ktorý zadefinovala, Orange zastáva názor, ze Vseobecný súd sa nemohol obmedzit na predpoklad, ze kritérium selektívnosti je splnené vzhladom na prílezitostnú ad hoc povahu sporného opatrenia. 52 Komisia namieta voci argumentácii spolocnosti Orange. - Posúdenie Súdnym dvorom 53 V bodoch 52 a 53 napadnutého rozsudku Vseobecný súd poznamenal, ze zákon z roku 1996 sa týka iba France Télécom a konstatoval, ze z tohto dôvodu je selektívny. Podla názoru Vseobecného súdu kritérium porovnania príjemcu s inými podnikatelskými subjektmi nachádzajúcimi sa v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii vzhladom na ciel sledovaný dotknutým opatrením má svoj základ a svoje odôvodnenie v rámci posúdenia selektívnej povahy opatrení s potenciálne vseobecným uplatnením a nie je teda relevantný ak ide, ako v prejednávanej veci, o posúdenie selektívnej povahy opatrenia ad hoc, ktoré sa týka jediného podniku a ktoré smeruje k zmene urcitých konkurencných obmedzení, ktoré sú pre neho specifické. 54 Kedze tieto posúdenia sú, ako to poznamenal generálny advokát v bodoch 66 az 72 svojich návrhov, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora v tejto oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2015, Komisia/MOL, [47]C-15/14 P, [48]EU:C:2015:362, bod [49]60), neobsahujú ziadne nesprávne právne posúdenie, takze táto cast sa musí zamietnut ako nedôvodná. O tretej casti odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu pri jeho posúdení týkajúcom sa kritéria vplyvu na hospodársku sútaz - Argumentácia úcastníkov konania 55 Spolocnost Orange vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nesplnil svoju povinnost odôvodnenia, ked sa v bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku domnieval, ze bolo splnené kritérium vplyvu na hospodársku sútaz, kedze financné zdroje uvolnené sporným opatrením mohli podporit rozvoj aktivít spolocnosti Orange na trhoch nedávno otvorených hospodárskej sútazi, a ze samotná táto spolocnost uznala, ze uvedené opatrenie bolo nevyhnutné na to, aby sa mohla zúcastnit na rozvoji hospodárskej sútaze. 56 Podla spolocnosti Orange, hoci tieto dva prvky môzu preukazovat, ze sporné opatrenie tým, ze zabezpecuje hospodársku sútaz na základe zásluh, malo pozitívny dopad na hospodársku sútaz, nepostacovali na to, aby Vseobecný súd prijal záver o tom, ze uvedené opatrenie mohlo skreslovat alebo hrozilo, ze skreslí hospodársku sútaz. 57 Pokial Vseobecný súd pristúpil k úplnému preskúmaniu posúdenia Komisie, aby konstatoval, ze kritérium ovplyvnenia hospodárskej sútaze je splnené, mal konstatovat, ze existencia takého protisútazného úcinku nebola platne preukázaná, kedze definovaný referencný rámec zahrnal iba spolocnost Orange a kedze Komisia uznala, ze sporné opatrenie bolo nevyhnutné na zabezpecenie hospodárskej sútaze na základe zásluh na trhu v procese otvárania sa hospodárskej sútazi. 58 Komisia namieta voci argumentácii spolocnosti Orange. - Posúdenie Súdnym dvorom 59 V bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odmietol argumentáciu spolocnosti Orange zhrnutú v bode 57 tohto rozsudku s konstatovaním, na úvod, ze financné zdroje uvolnené sporným opatrením mohli podporit rozvoj aktivít spolocnosti France Télécom na trhoch nedávno otvorených hospodárskej sútazi vo Francúzsku a v ostatných clenských státoch. 60 V nadväznosti na to Vseobecný súd uviedol, ze samotná spolocnost Orange uznala, ze sporné opatrenie malo významný dopad na hospodársku sútaz, kedze bolo nevyhnutné na to, aby sa mohla zúcastnit na rozvoji hospodárskej sútaze. 61 Nakoniec Vseobecný súd konstatoval, ze skutocnost, ci sporné opatrenie bolo alebo nebolo potrebné na to, aby sa France Télécom umoznilo celit jej údajnému konkurencnému znevýhodneniu, nepatrí do uplatnenia podmienky týkajúcej sa skreslenia hospodárskej sútaze, ale skôr podmienky týkajúcej sa výhody a ze táto skutocnost bola preskúmaná v kontexte prvej casti prvého zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní. 62 Preto na jednej strane, ako to uvádza generálny advokát v bode 75 svojich návrhov, napadnutý rozsudok jasne uvádza dôvody, pre ktoré Vseobecný súd potvrdil posúdenie Komisie vztahujúce sa na kritérium narusenia hospodárskej sútaze. 63 Kedze uvedené odôvodnenie v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora umoznilo dotknutým osobám, aby poznali dôvody, z ktorých vychádzal Vseobecný súd, a Súdnemu dvoru, aby mal dostatok informácií na vykonanie svojho preskúmania v rámci odvolania, výhradu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku treba zamietnut. 64 Na druhej strane treba pripomenút, ze Komisia nie je povinná zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci táto pomoc môze uvedený obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (rozsudok z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, [50]C-279/08 P, [51]EU:C:2011:551, bod [52]131, a citovaná judikatúra). 65 V tejto súvislosti môze skutocnost, ze hospodárske odvetvie bolo predmetom liberalizácie na úrovni Únie, charakterizovat skutocný alebo mozný dosah pomoci na hospodársku sútaz, ako aj jej úcinok na obchod medzi clenskými státmi (rozsudok z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, [53]C-494/06, [54]EU:C:2009:272, bod [55]53, ako aj citovaná judikatúra). 66 Co sa týka podmienky narusenia hospodárskej sútaze, treba zdôraznit, ze pomoc, ktorej cielom je odbremenit podnik od nákladov, ktoré by musel bezne znásat v rámci svojej beznej prevádzky alebo bezných cinností, v zásade narúsa podmienky hospodárskej sútaze (rozsudok z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, [56]C-494/06, [57]EU:C:2009:272, bod [58]54, ako aj citovaná judikatúra). 67 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 61 napadnutého rozsudku uviedol, ze z odôvodnení 114 az 116 sporného rozhodnutia vyplýva, ze zákon z roku 1996 umoznoval a umoznuje Orange, aby disponovala zvýsenými financnými zdrojmi na pôsobenie na trhoch, na ktorých je aktívna, ze trh telekomunikacných sluzieb, na ktorom pôsobila a pôsobí Orange na celom území Francúzska a v iných clenských státoch, bol postupne otváraný hospodárskej sútazi a ze tieto dve skutocnosti jej umoznili lahsí rozvoj na trhoch iných clenských státov, ktoré boli nedávno otvorené hospodárskej sútazi. 68 Podla týchto konstatovaní, ktoré Orange nespochybnuje, Vseobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, potvrdit posúdenie Komisie, podla ktorého sporné opatrenie mohlo narúsat hospodársku sútaz. 69 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu, a teda tento odvolací dôvod ako celok odmietnut. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu pri jeho posúdení týkajúcom sa zlucitelnosti sporného opatrenia s vnútorným trhom O prvej casti zalozenej na skreslení skutkových okolností a porusení povinnosti odôvodnenia, ktorého sa dopustil Vseobecný súd pri jeho posúdení úcelu mimoriadneho pausálneho príspevku - Argumentácia úcastníkov konania 70 Spolocnost Orange uvádza, ze Vseobecný súd skreslil skutkový stav, ktorý mu bol predlozený a porusil svoju povinnost odôvodnenia, ked sa v bodoch 93 a 94 napadnutého rozsudku domnieval, ze znenie zákona z roku 1996 nebráni výkladu Komisie, podla ktorého mimoriadny pausálny príspevok nie je sociálnym nákladom, ale sleduje iné ciele, a ze sa preto Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze týmto príspevkom nemozno kompenzovat nezohladnenie rizík, ktoré nie sú spolocné v oslobodzujúcom zamestnávatelskom príspevku. 71 V rozpore s tvrdením Vseobecného súdu totiz mimoriadny pausálny príspevok je pre spolocnost Orange sociálnym nákladom, kedze znenie clánku 30 zákona z roku 1996 uvádza, ze sa vypláca "ako náhrada za zúctovanie a vyplácanie dôchodkov priznaných jej státnym zamestnancom zo strany státu". 72 Komisia namieta voci argumentácii spolocnosti Orange. - Posúdenie Súdnym dvorom 73 V bodoch 93 a 94 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze znenie zákona z roku 1996 nebráni výkladu Komisie, podla ktorého mimoriadny pausálny príspevok nie je sociálnym nákladom, podobne ako oslobodzujúci zamestnávatelský príspevok, ale sleduje iné ciele, a vyvodil z toho, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia ani neprekrocila hranice jej právomoci úvahy, ked konstatovala, ze nezohladnenie rizík, ktoré nie sú spolocné v oslobodzujúcom zamestnávatelskom príspevku, nemozno kompenzovat mimoriadnym pausálnym príspevkom. 74 Toto posúdenie je zalozené na konstatovaní uvedenom v bode 92 predmetného rozsudku, podla ktorého "zo spojených ustanovení písm. c) a d) clánku 30 zákona z roku 1990, zmeneného a doplneného zákonom z roku 1996 vyplýva, ze oslobodzujúci zamestnávatelský príspevok bol vytvorený s cielom 'vyrovnat úrovne povinných sociálnych a danových povinností zo mzdy` medzi spolocnostou France Télécom a jej konkurentmi, zatial co rovnaké ustanovenia nestanovovali nic vo vztahu k úcelu mimoriadneho pausálneho príspevku". 75 Preto na jednej strane, ako to uvádza generálny advokát v bode 86 svojich návrhov, napadnutý rozsudok jasne uvádza dôvody, pre ktoré Vseobecný súd zamietol tvrdenia spolocnosti Orange. 76 Kedze uvedené odôvodnenie v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora umoznilo dotknutým osobám, aby poznali dôvody, z ktorých vychádzal Vseobecný súd, a Súdnemu dvoru, aby mal dostatok informácií na vykonanie svojho preskúmania v rámci odvolania, výhradu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku treba zamietnut. 77 Na druhej strane, ako uviedol generálny advokát v bode 85 svojich návrhov, tvrdenie zhrnuté v bode 71 tohto rozsudku nemôze spochybnit konstatovanie uvedené v bode 92 napadnutého rozsudku. Za týchto okolností treba konstatovat, ze údajné skreslenie z údajov v spise jasne nevyplýva a ze Orange svojou argumentáciou teda v skutocnosti vyzýva Súdny dvor, aby pristúpil k novému posúdeniu skutkového stavu a dôkazov, co nepatrí do jeho právomoci. 78 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie zalozené na skreslení zákona z roku 1996 sa musí zamietnut ako zjavne nedôvodné. 79 V dôsledku toho treba zamietnut prvú cast odvolacieho dôvodu ako úplne nedôvodnú. O druhej casti zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia, ktorého sa dopustil Vseobecný súd pri jeho posúdení "precedensu La Poste" - Argumentácia úcastníkov konania 80 Druhou castou spolocnost Orange uplatnuje, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnenia, ked sa v bodoch 99 az 101 napadnutého rozsudku obmedzil na to, ze zopakoval posúdenia Komisie, pricom nevykonal analýzu tvrdení, ktoré uviedla spolocnost Orange, aby preukázala, ze tieto úvahy sú nesprávne. Okrem toho Vseobecný súd nepreskúmal ostatné tvrdenia, ktoré uviedla spolocnost Orange, aby preukázala, ze Komisia nemala dôvod zaobchádzat odlisne s reformou dôchodkov státnych zamestnancov spolocnosti France Télécom a s reformou dôchodkov státnych zamestnancov spolocnosti La Poste. 81 Komisia namieta voci argumentácii spolocnosti Orange. - Posúdenie Súdnym dvorom 82 V tejto súvislosti, ako to poznamenal generálny advokát v bodoch 90 az 93 svojich návrhov, úvahy, ktoré uviedol Vseobecný súd v bodoch 99 az 101 napadnutého rozsudku, boli uvedené iba navyse. Preto je argumentácia spolocnosti Orange k odvolaniu irelevantná, kedze dokonca za predpokladu, ze by bola dôvodná, nemôze mat za následok zrusenie napadnutého rozsudku. 83 Z toho vyplýva, ze druhú cast druhého odvolacieho dôvodu, a preto aj tento odvolací dôvod v celom jeho rozsahu, treba zamietnut ako úplne nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu pri jeho posúdení týkajúcom sa obdobia, pocas ktorého je pomoc neutralizovaná mimoriadnym pausálnym príspevkom Argumentácia úcastníkov konania 84 Spolocnost Orange zastáva názor, ze Vseobecný súd skreslil skutkový stav, ked sa v bodoch 107 a 108 napadnutého rozsudku domnieval, ze zrusenie nákladov kompenzácie a nadmernej kompenzácie bolo súcastou pomoci definovanej v clánku 1 sporného rozhodnutia, napriek tomu, ze v odôvodnení 119 tohto rozhodnutia sa Komisia obmedzila na záver, ze táto pomoc spocíva v znízení náhrady, ktorú predstavuje zamestnávatelský príspevok, bez zmienky o kompenzácii a nadmernej kompenzácii. 85 Orange dodáva, ze náklady kompenzácie a nadmernej kompenzácie obvykle zatazujú iba dôchodkové poistovne a nie priamo podniky. Preto nic neumoznovalo Vseobecnému súdu konstatovat, ze rezim zavedený zákonom z roku 1990 predstavoval obvyklé zatazenie a ze zákon z roku 1996 preto oslobodil podnik od nákladov, ktoré obvykle zatazujú jeho rozpocet. 86 Komisia namieta voci argumentácii spolocnosti Orange. Posúdenie Súdnym dvorom 87 V bode 107 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze "je pravda, ze odôvodnenie 119 [sporného] rozhodnutia, ktoré obsahuje záver o existencii pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, zial uvádza iba to, ze pomoc spocíva v znízení 'náhrady, ktorú predstavuje príspevok zamestnávatela`, pricom nespomína kompenzáciu a nadmernú kompenzáciu". 88 V bode 108 uvedeného rozsudku vsak konstatoval, ze "vyplýva tak z kontextu [sporného] rozhodnutia, ako aj z jeho clánku 1, ze pomoc spocíva podla Komisie v znízení náhrady, ktorú predtým uhrádzala zalobkyna, co nevyhnutne zahrna vsetky náklady, ktoré znásala pred nadobudnutím úcinnosti sporného opatrenia". 89 Toto posúdenie vychádza najmä z nasledujúcich úvah uvedených v bodoch 104 az 106 napadnutého rozsudku: "104 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze státna pomoc je definovaná v clánku 1 [sporného] rozhodnutia, ako 'vyplývajúca zo znízenia náhrady, ktorá sa má platit státu za zúctovanie a vyplácanie dôchodkov priznaných podla zákona o civilných a vojenských starobných dôchodkoch státnym zamestnancom spolocnosti France Télécom podla [zákona z roku 1996], ktorým sa mení a doplna [zákon z roku 1990]`. 105 V odôvodnení 105 [sporného] rozhodnutia Komisia vysvetluje, ze suma predmetnej pomoci sa môze vypocítat 'ako rocný rozdiel medzi náhradou, ktorá predstavuje oslobodzujúci zamestnávatelský príspevok odvádzaný spolocnostou France Télécom francúzskemu státu, a nákladmi uvedenými v tabulke c. 1, ktoré by spolocnost platila podla zákona z roku 1990, keby tento zákon zostal v nezmenenej podobe, po odpocítaní sumy pausálneho príspevku uhradeného v roku 1997`. Z tabulky c. 1 uvedenej v odôvodnení 18 [sporného] rozhodnutia vyplýva, ze náklady kompenzácie a nadmernej kompenzácie sú zahrnuté do nákladov, ktoré zalobkyna státu uhradila medzi rokmi 1991 a 1996. 106 Komisia teda uviedla, ze náklady kompenzácie a nadmernej kompenzácie boli zahrnuté do výpoctu náhrady uhradenej na základe zákona z roku 1990 a ze státna pomoc bola definovaná a vypocítaná ako znízenie tejto náhrady vykonané zákonom z roku 1996." 90 Treba teda konstatovat, ze týmto odôvodnením Vseobecný súd nijako nenahradil dôvody uvádzané v spornom rozhodnutí svojimi dôvodmi, ale obmedzil sa na výklad sporného rozhodnutia podla jeho vlastného obsahu. Okrem toho v rozpore s tým, co uplatnuje Orange, tento výklad verne odráza inkoherentnost uvedeného rozhodnutia bez toho, aby ho skresloval. 91 V dôsledku toho sa tretí odvolací dôvod musí zamietnut ako úplne nedôvodný. 92 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy sa musí odvolanie zamietnut. O trovách 93 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 94 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 95 Kedze spolocnost Orange nemala úspech vo svojich dôvodoch a Komisia navrhla zaviazat ju na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Orange je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [59]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX9u7UhY/L89420-7138TMP.html#t-ECR_62015CJ0211_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:279:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:232:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A406&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A469&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A469&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A469&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A235&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A235&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A235&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 59. file:///tmp/lynxXXXX9u7UhY/L89420-7138TMP.html#c-ECR_62015CJ0211_SK_01-E0001