ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) zo 14. marca 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Clánky 101 a 102 ZFEÚ -- Nariadenie (ES) c. 1/2003 -- Clánok 30 -- Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje protiprávny kartel na európskom trhu s peroxidom vodíka a perboritanom -- Uverejnenie rozsírenej nedôvernej verzie tohto rozhodnutia -- Zamietnutie ziadosti o dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami -- Pôsobnost vysetrovatela -- Rozhodnutie 2011/695/EÚ -- Clánok 8 -- Dôverné zaobchádzanie -- Ochrana sluzobného tajomstva -- Clánok 339 ZFEÚ -- Pojem 'obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie` -- Informácie pochádzajúce zo ziadosti o zhovievavost -- Zamietnutie ziadosti o dôverné zaobchádzanie -- Legitímna dôvera" Vo veci C162/15 P ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 8. apríla 2015, Evonik Degussa GmbH, so sídlom v Essene (Nemecko), v zastúpení: C. Steinle, C. von Köckritz a A. Richter, Rechtsanwälte, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: G. Meessen, M. Kellerbauer a F. van Schaik, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda K. Lenaerts, podpredseda A. Tizzano, predsedovia komôr M. Ilesic, L. Bay Larsen, T. von Danwitz a E. Regan (spravodajca), sudcovia E. Levits, J.C. Bonichot, A. Arabadziev, C. Toader, M. Safjan, C. G. Fernlund, C. Vajda, S. Rodin a F. Biltgen, generálny advokát: M. Szpunar, tajomník: I. Illéssy, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. apríla 2016, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 21. júla 2016, vyhlásil tento Rozsudok 1 Evonik Degussa GmbH sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 28. januára 2015, Evonik Degussa/Komisia (T341/12, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2015:51), ktorým Vseobecný súd zamietol zalobu o zrusenie rozhodnutia Komisie C(2012) 3534 final z 24. mája 2012, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie podaná odvolatelkou (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) (dalej len "sporné rozhodnutie") podla clánku 8 rozhodnutia predsedu Európskej komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([3]Ú. v. EÚ L 275, 2011, s. 29). Právny rámec Nariadenie (ES) c. 1/2003 2 Podla clánku 28 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) s názvom "Sluzobné tajomstvo": "1. Bez dopadu na clánky 12 a 15 sa informácie získané podla clánkov 17 az 22 pouzijú len na úcel, na ktorý boli získané. 2. Bez dopadu na výmenu a vyuzitie informácií podla clánkov 11, 12, 14, 15 a 27 Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov, ich úradníci, zamestnanci a ostatné osoby pracujúce pod dohladom týchto orgánov, ako aj úradníci, civilní zamestnanci iných orgánov clenských státov nezverejnia informácie získané alebo medzi nimi vymenené podla tohto nariadenia, ktoré podliehajú sluzobnému tajomstvu. Táto povinnost sa vztahuje aj na vsetkých predstavitelov a odborníkov clenských státov, ktorí sa zúcastnujú zasadaní poradného výboru podla clánku 14." 3 Clánok 30 uvedeného nariadenia, nazvaný "Uverejnenie rozhodnutí", stanovuje: "1. Komisia uverejní rozhodnutia, ktoré prijala podla clánkov 7 az 10, 23 a 24. 2. Uverejnenie obsahuje mená strán a obsah rozhodnutia, vrátane akýchkolvek ulozených pokút. Zohladnuje oprávnený záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev." Rozhodnutie 2011/695 4 Podla odôvodnenia 8 rozhodnutia 2011/695: "Vysetrovatel by mal fungovat ako nezávislý arbiter, ktorý sa snazí riesit otázky týkajúce sa úcinného výkonu procesných práv dotknutých úcastníkov... v prípade, ze sa tieto tazkosti nedokázali vyriesit prostredníctvom predchádzajúcich kontaktov s útvarmi Komisie zodpovednými za vedenie konaní vo veci hospodárskej sútazi, ktoré musia respektovat tieto procesné práva." 5 Odôvodnenie 9 tohto rozhodnutia uvádza, ze "pôsobnost vysetrovatela v konaniach vo veci hospodárskej sútazi by sa mala upravit tak, aby bol zaistený úcinný výkon procesných práv pocas konania pred Komisiou podla clánk[ov] 101 a 102 [ZFEÚ], a najmä práva na vypocutie". 6 Podla clánku 1 ods. 1 rozhodnutia 2011/695 sú právomoci a povinnosti vysetrovatelov menovaných pre konania vo veci hospodárskej sútaze stanovené týmto rozhodnutím. 7 Clánok 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia definuje úlohu vysetrovatela ako úlohu, ktorá spocíva v ochrane "úcinn[ého] výkon[u] procesných práv pocas celého konania pred Komisiou vo veci hospodárskej sútaze na vykonávanie clánkov 101 a 102 [ZFEÚ]". 8 Clánok 8 tohto istého rozhodnutia, ktorý sa nachádza v jeho kapitole 4, nazvanej "Prístup k spisu, dôvernost a obchodné tajomstvá", stanovuje: "1. V prípade, ze Komisia má v úmysle zverejnit informácie, ktoré môzu predstavovat obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie akéhokolvek podniku alebo osoby, títo sú písomne informovaní o takomto úmysle a jeho dôvodoch generálnym riaditelstvom pre hospodársku sútaz. Urcí sa lehota, v ktorej dotknutý podnik alebo osoba môzu predlozit akékolvek písomné pripomienky. 2. V prípade, ze daný podnik alebo osoba nesúhlasí so zverejnením informácií, môze vec postúpit vysetrovatelovi. Ak sa vysetrovatel domnieva, ze informácie môzu byt zverejnené, pretoze nepredstavujú obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie alebo preto, ze existuje prevládajúci záujem na ich zverejnení, uvedie sa toto zistenie v odôvodnenom rozhodnutí, ktoré sa oznámi dotknutému podniku alebo osobe. V rozhodnutí sa uvedie termín, po ktorom sa príslusné informácie zverejnia. Tento termín nesmie byt stanovený skôr ako jeden týzden odo dna oznámenia. 3. Odseky 1 a 2 sa primerane uplatnujú na zverejnenie informácií formou uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. ..." Nariadenie (ES) c. 1049/2001 9 Clánok 4 ods. 2, 3 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ([5]Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) stanovuje: "2. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ked by sa jeho zverejnením porusila ochrana: obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane dusevného vlastníctva, súdneho konania a právneho poradenstva, úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. 3. Prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval pre vnútornú potrebu alebo ktorý orgán obdrzal, vztahujúcemu sa k veci, v ktorej este orgán nerozhodol, bude odmietnutý v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutom orgáne, bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. ... 7. Výnimky stanovené v odsekoch 1 az 3 sa vztahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe obsahu daného dokumentu. Výnimky môzu platit najviac na obdobie 30 rokov. V prípade dokumentov, na ktoré sa vztahujú výnimky týkajúce sa súkromia alebo obchodných záujmov, a v prípade citlivých dokumentov môzu výnimky, ak to je nevyhnutné, platit aj na dlhsie obdobie." Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov z roku 2002 10 Bod 4 oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([6]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o zhovievavosti z roku 2002") stanovuje: "Komisia sa domnievala, ze je v záujme [Únie] zabezpecit priaznivé zaobchádzanie spolocnostiam, ktoré s nou spolupracujú. Záujmy spotrebitelov a obcanov o zabezpecenie, aby sa odhalili a potrestali tajné kartely, prevazujú záujem o ulozenie pokuty tým podnikom, ktoré umoznia Komisii odhalit a potrestat takéto praktiky." 11 Bod 6 tohto oznámenia uvádza: "Komisia sa domnieva, ze spolupráca podniku pri odhalovaní existencie kartelu má skutocnú hodnotu. Rozhodujúci prínos pre zacatie vysetrovania alebo zistenie porusovania môze opodstatnovat poskytnutie oslobodenia od akejkolvek pokuty danému podniku za predpokladu splnenia urcitých dalsích poziadaviek." 12 Podla bodu 21 oznámenia o zhovievavosti z roku 2002: "S cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz." 13 Bod 29 tohto oznámenia znie: "Komisia si je vedomá, ze toto oznámenie znamená legitímne vyhliadky, o ktoré sa môzu podniky opierat pri odhalovaní existencie kartelu Komisii." 14 Body 31 az 33 uvedeného oznámenia uvádzajú: "31. V súlade s postupom Komisie sa skutocnost, ze podnik spolupracoval s Komisiou pocas správneho postupu, uvedie v akomkolvek rozhodnutí tak, aby sa vysvetlil dôvod pre oslobodenie od pokuty alebo znízenie pokuty. Skutocnost, ze je udelené oslobodenie alebo znízenie, pokial ide o pokuty, nemôze chránit podnik pred dôsledkami obcianskeho práva, pokial ide o jeho úcast na porusení clánku [101 ZFEÚ]. 32. Komisia sa domnieva, ze bezné odhalenie [zverejnenie - neoficiálny preklad] dokladov získaných v súvislosti s týmto oznámením by podkopávalo ochranu úcelu kontrol a vysetrovaní v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia [c. 1049/2001]. 33. Akékolvek písomné vyhlásenie vykonané voci Komisii, pokial ide o toto oznámenie, predstavuje súcast spisu Komisie. Nesmie byt odhalené [zverejnené - neoficiálny preklad] alebo pouzité na iný úcel, ako je uplatnovanie clánku [101 ZFEÚ]." Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch z roku 2006 15 Bod 40 oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([7]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o zhovievavosti z roku 2006") stanovuje: "Komisia zastáva názor, ze za normálnych okolností by sa sprístupnením verejnosti dokumentácie a písomných alebo zaznamenaných vyhlásení prijatých v súvislosti [v súlade - neoficiálny preklad] s týmto oznámením porusili urcité verejné, alebo súkromné záujmy, napríklad ochrana úcelu inspekcií a vysetrovania, v zmysle clánku 4 nariadenia [c. 1049/2001], dokonca aj po prijatí rozhodnutia." Okolnosti predchádzajúce sporu 16 Okolnosti predchádzajúce sporu, ako vyplývajú z bodov 1 az 13 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 17 Dna 3. mája 2006 Komisia Európskych spolocenstiev prijala rozhodnutie K (2006) 1766 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, Eka Chemicals AB, Degussa AG, Edison SpA, FMC Corporation, FMC Foret SA, Kemira OYJ, L'Air Liquide SA, Chemoxal SA, Snia SpA, Caffaro Srl, Solvay SA/NV, Solvay Solexis SpA, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema SA (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan) (dalej len "rozhodnutie PVP"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([8]Ú. v. EÚ L 353, 2006, s. 54). 18 V rozhodnutí PVP Komisia najmä konstatovala, ze Degussa AG, neskôr Evonik Degussa GmbH, sa podielala na porusení clánku 81 ES na území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) so sestnástimi dalsími spolocnostami pôsobiacimi v odvetví peroxidu vodíka a perboritanu. Kedze odvolatelka bola prvou spolocnostou, ktorá v decembri 2002 nadviazala kontakt s Komisiou na základe oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 a ktorá pri tejto prílezitosti plne spolupracovala tým, ze poskytla Komisii vsetky informácie o porusení, ktoré mala k dispozícii, bolo jej priznané úplné oslobodenie od pokuty. 19 V roku 2007 bola na internetovej stránke generálneho riaditelstva Komisie (DG) pre hospodársku sútaz uverejnená prvá nedôverná verzia rozhodnutia PVP. 20 Listom adresovaným odvolatelke 28. novembra 2011 ju Komisia informovala o svojom úmysle zverejnit novú, podrobnejsiu a nedôvernú verziu rozhodnutia PVP (dalej len "rozsírená verzia rozhodnutia PVP"), ktorá preberala celý obsah uvedeného rozhodnutia s výnimkou dôverných informácií. Komisia pri tejto prílezitosti odvolatelku vyzvala, aby v rozhodnutí PVP oznacila informácie, pre ktoré zamýsla pozadovat dôverné zaobchádzanie. 21 Odvolatelka sa domnievala, ze táto rozsírená verzia rozhodnutia PVP obsahuje dôverné informácie alebo obchodné tajomstvá, a preto v liste z 23. decembra 2011 Komisiu informovala, ze namieta proti zamýslanému zverejneniu. Na podporu tejto námietky odvolatelka konkrétnejsie uviedla, ze uvedená verzia obsahuje pocetné informácie, ktoré predlozila Komisii na základe oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, ako aj mená viacerých jej spolupracovníkov a údaje týkajúce sa jej obchodných vztahov. Podla odvolatelky by tak zamýslané uverejnenie okrem iného porusilo zásady ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania a mohlo by narusit úcel vysetrovania Komisie. 22 Listom z 15. marca 2012 Komisia informovala zalobkynu, ze súhlasí, aby boli z rozsírenej verzie rozhodnutia PVP, ktorá mala byt uverejnená, odstránené vsetky informácie umoznujúce priamo alebo nepriamo identifikovat zdroj informácií, ktoré boli poskytnuté na základe oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, ako aj mená spolupracovníkov odvolatelky. Komisia vsak usúdila, ze nie je dôvodné priznat dôverných charakter dalsím informáciám, pri ktorých odvolatelka pozadovala takéto dôverné zaobchádzanie (dalej len "sporné informácie"). 23 Odvolatelka vyuzila moznost stanovenú rozhodnutím 2011/695 a obrátila sa na vysetrovatela, aby on z rozsírenej verzie rozhodnutia PVP vynal kazdú informáciu, ktorú poskytla na základe oznámenia o zhovievavosti z roku 2002. 24 V spornom rozhodnutí vysetrovatel v mene Komisie zamietol ziadosti o dôverné zaobchádzanie podané odvolatelkou. 25 V spornom rozhodnutí vysetrovatel v prvom rade zdôraznil obmedzenia svojej pôsobnosti, pricom vysvetlil, ze táto pôsobnost mu umoznuje iba preskúmat, ci sa informácia má povazovat za dôvernú, a nie napravit údajné porusenie legitímnych ocakávaní odvolatelky voci Komisii. 26 Okrem toho uviedol, ze odvolatelka namietala proti uverejneniu novej rozsírenej verzie rozhodnutia PVP iba z dôvodu, ze táto obsahovala informácie poskytnuté podla oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 a ze uverejnenie týchto informácií tretím osobám by jej mohlo spôsobit ujmu v prípade zalôb o náhradu skody podaných na vnútrostátnych súdoch. Podla vysetrovatela pritom Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri rozhodovaní, ci uverejní viac nez len podstatný obsah svojich rozhodnutí. Navyse odkazy na dokumenty, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, samy osebe nepredstavujú obchodné tajomstvá ci iné dôverné informácie. 27 Podla vysetrovatela odvolatelka nepreukázala, ze by jej uverejnenie informácií, ktoré poskytla Komisii, aby sa na nu vztahoval program zhovievavosti upravený oznámením o zhovievavosti z roku 2002, mohlo spôsobit váznu ujmu. Záujem podniku, ktorému Komisia ulozila pokutu za porusenie práva hospodárskej sútaze, na tom, aby podrobnosti o protiprávnom konaní, ktorého sa dopustil, neboli sprístupnené verejnosti, si v kazdom prípade nezasluhuje osobitnú ochranu. Vysetrovatel v tomto ohlade pripomenul, ze zaloby o náhradu skody sú súcastou politiky Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze, a preto odvolatelka nemôze uplatnovat legitímny záujem na jej ochrane proti riziku, ze bude celit takým zalobám z dôvodu jej úcasti na karteli, ktorého sa týkalo rozhodnutie PVP. 28 Vysetrovatel sa takisto domnieval, ze nie je príslusný odpovedat na tvrdenie odvolatelky, podla ktorého zverejnenie informácií, ktoré poskytla Komisii v rámci programu zhovievavosti, tretím osobám by ohrozilo uvedený program, kedze taká otázka ide nad rámec jeho pôsobnosti. V tejto súvislosti pripomenul, ze podla judikatúry iba Komisii prinálezí posúdit, v akom rozsahu má oboznámit verejnost so skutkovým a historickým kontextom, do ktorého spadá predmetné konanie, pokial neobsahuje dôverné informácie. 29 Nakoniec vysetrovatel tvrdí, ze vzhladom na skutocnost, ze pôsobnost, ktorá mu bola zverená podla clánku 8 rozhodnutia 2011/695, sa obmedzuje na posúdenie toho, do akej miery informácie patria do obchodného tajomstva alebo sa s nimi musí zaobchádzat dôverne z iného dôvodu, nie je príslusný vyjadrit sa k tvrdeniu odvolatelky, podla ktorého by uverejnenie informácií, ktoré poskytla v rámci programu zhovievavosti, viedlo k neodôvodnenému odlisnému zaobchádzaniu v porovnaní s inými úcastníkmi na porusení konstatovanom v rozhodnutí PVP. Napadnutý rozsudok 30 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 2. augusta 2012 podala odvolatelka zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. 31 Na podporu svojej zaloby odvolatelka uviedla pät zalobných dôvodov, ktoré sa zakladajú po prvé na porusení clánku 8 ods. 2 a 3 rozhodnutia 2011/695, po druhé na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, po tretie na porusení sluzobného tajomstva, ako aj dôverného charakteru informácií, ktoré má Komisia v úmysle zverejnit, po stvrté na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania a po piate na porusení zásady úcelnosti zakotvenej v clánku 28 nariadenia c. 1/2003, ako aj na porusení bodu 48 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ], clánkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 ([9]Ú. v. EÚ C 325, 2005, s. 7). 32 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol túto zalobu ako nedôvodnú. Návrhy úcastníkov odvolacieho konania 33 Odvolatelka svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: zrusil napadnutý rozsudok, zrusil sporné rozhodnutie a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 34 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie v celom rozsahu a ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 35 Odvolatelka na podporu svojho odvolania uvádza tri odvolacie dôvody, pricom prvý odvolací dôvod sa zakladá na porusení clánku 8 ods. 2 a 3 rozhodnutia 2011/695, druhý na porusení clánku 339 ZFEÚ, clánku 30 nariadenia c. 1/2003, clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, clánku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (dalej len "EDLP"), ako aj clánku 7 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a tretí na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 8 ods. 2 a 3 rozhodnutia 2011/695 36 Prvý odvolací dôvod sa v podstate rozdeluje na dve casti, ktoré sa zakladajú jednak na tvrdení, ze Vseobecný súd nesprávne posúdil právomoc vysetrovatela rozhodovat o zverejnovaní informácií, ktorá mu je priznaná na základe clánku 8 ods. 2 a 3 rozhodnutia 2011/695, a jednak na tvrdení, ze Vseobecný súd zamietol výhradu odvolatelky zalozenú na skreslení skutkových okolností a sporného rozhodnutia. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 37 Odvolatelka prvou castou svojho prvého odvolacieho dôvodu Vseobecnému súdu vytýka, ze sa v bodoch 42 az 44 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia, ked rozhodol, ze vysetrovatel nemal právomoc na preskúmanie jej tvrdení, podla ktorých je uverejnenie rozsírenej verzie rozhodnutia PVP v rozpore so zásadami ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania. 38 Komisia navrhuje, aby bola prvá cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnutá, pricom tvrdí, ze vysetrovatel nemal právomoc na preskúmanie takýchto tvrdení, pretoze uvedené zásady osobitne nesledujú ciel spocívajúci v ochrane dôverného charakteru informácií alebo dokumentov. Posúdenie Súdnym dvorom 39 Právomoci a povinnosti vysetrovatela menovaného pre konania vo veciach hospodárskej sútaze sú podla clánku 1 ods. 1 rozhodnutia 2011/695 stanovené týmto rozhodnutím. 40 Podla clánku 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia, ako ho vysvetluje odôvodnenie 9 tohto istého rozhodnutia, treba pôsobnost vysetrovatela v konaniach vo veci hospodárskej sútazi upravit tak, aby bol zaistený úcinný výkon procesných práv pocas konania pred Komisiou podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ, a najmä práva na vypocutie. 41 V tejto súvislosti z clánku 8 ods. 1 rozhodnutia 2011/695 vyplýva, ze ak má Komisia v úmysle zverejnit informácie, ktoré môzu predstavovat obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie akéhokolvek podniku alebo osoby, títo sú písomne informovaní o takomto úmysle a urcí sa lehota, v ktorej daný podnik alebo osoba môzu predlozit prípadné písomné pripomienky. 42 Ak sa dotknutá osoba domnieva, ze ide o informácie, ktoré môzu predstavovat obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie, tak v súlade s clánkom 8 ods. 2 tohto rozhodnutia môze namietat proti ich zverejneniu tak, ze sa obráti na vysetrovatela. Ak sa vysetrovatel domnieva, ze predmetná informácia môze byt zverejnená bud preto, ze nepredstavuje obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie, alebo preto, ze existuje prevládajúci záujem na ich zverejnení, prijme odôvodnené rozhodnutie, pricom spresní lehotu, po ktorej uplynutí sa informácia zverejní, ktorá nesmie byt kratsia, nez jeden týzden odo dna oznámenia. 43 Clánok 8 ods. 3 uvedeného rozhodnutia napokon stanovuje, ze tieto ustanovenia sa primerane uplatnujú na zverejnenie informácií formou uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. 44 Cielom clánku 8 tohto istého rozhodnutia, ako rozhodol Vseobecný súd v bode 41 napadnutého rozsudku, je teda z procesného hladiska zabezpecit ochranu, ktorú právo Únie poskytuje informáciám, o ktorých sa Komisia dozvedela v rámci konaní podla pravidiel hospodárskej sútaze, teraz upravených v clánku 28 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 45 Konkrétne clánok 8 ods. 2 rozhodnutia 2011/695 má za ciel spresnit dôvody, na základe ktorých môze vysetrovatel dospiet k záveru, ze informácie, v prípade ktorých dotknutá osoba ziada o dôverné zaobchádzanie, môzu byt zverejnené. Z tohto ustanovenia totiz vyplýva, ze uvedený vysetrovatel môze usúdit, ze informácia môze byt zverejnená, ak skutocne nepredstavuje obchodné tajomstvo alebo inú dôvernú informáciu, alebo ze existuje prevládajúci záujem na jej zverejnení. 46 Hoci uvedené ustanovenie spresnuje dôvody, ktoré umoznujú vysetrovatelovi dospiet k záveru, ze sa domnieva, ze urcitá informácia môze byt zverejnená, toto isté ustanovenie neobmedzuje dôvody vyplývajúce z pravidiel alebo zásad práva Únie, ktorých sa môze dotknutá osoba dovolávat, ak namieta proti zamýslanému zverejneniu. 47 V prejednávanej veci odvolatelka pred Vseobecným súdom v podstate tvrdila, ze respektovanie zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania predstavuje legitímny dôvod, ktorý by mohol odôvodnovat, ze na sporné informácie sa vztahuje ochrana práva Únie proti zverejneniu a ze vysetrovatel sa tým, ze opomenul rozhodnút o námietkach zalozených na týchto zásadách, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 48 V tejto súvislosti Vseobecný súd najprv v bode 33 napadnutého rozsudku konstatoval, ze ak vysetrovatel prijme rozhodnutie podla clánku 8 rozhodnutia 2011/695, je povinný skúmat nielen to, ci verzia rozhodnutia ukladajúceho sankciu za porusenie clánku 101 ZFEÚ, ktorú má preskúmat, obsahuje obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie, na ktoré sa vztahuje podobná ochrana, ale musí tiez overit, ci táto verzia obsahuje iné informácie, ktoré nemôzu byt sprístupnené verejnosti bud z dôvodu pravidiel práva Únie, ktoré ich osobitným spôsobom chránia, alebo preto, lebo patria medzi informácie, ktoré svojou povahou podliehajú sluzobnému tajomstvu. 49 Vseobecný súd dalej v bodoch 42 a 43 napadnutého rozsudku v podstate konstatoval, ze zásady dodrziavania legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, ktoré uviedla odvolatelka pred vysetrovatelom, nepredstavujú pravidlá, ktoré majú osobitným spôsobom chránit proti sprístupneniu verejnosti informácie, ako sú informácie, ktoré odvolatelka poskytla Komisii, s cielom dosiahnut z jej strany zhovievavost, a preto sa na tieto zásady ako také nevztahuje ochrana, ktorú právo Únie poskytuje informáciám, o ktorých sa Komisia dozvedela v rámci konaní podla clánku 101 ZFEÚ. 50 Vseobecný súd preto v bode 43 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze tieto zásady idú nad rámec úloh, ktoré vysetrovatelovi zveruje clánok 8 rozhodnutia 2011/695. 51 Ako bolo pripomenuté v bode 44 tohto rozsudku, cielom clánku 8 rozhodnutia 2011/695 je z procesného hladiska zabezpecit ochranu informácií, ktorú poskytuje právo Únie informáciám, o ktorých sa Komisia dozvedela v rámci konaní podla pravidiel hospodárskej sútaze. Táto ochrana sa musí chápat tak, ze zohladnuje akýkolvek dôvod, ktorý by mohol odôvodnovat ochranu dôverného charakteru predmetných informácií. 52 Tento výklad po prvé potvrdzuje prvá veta clánku 8 ods. 2 rozhodnutia 2011/695, ktorá bez akéhokolvek dalsieho obmedzenia stanovuje, ze ak daný podnik alebo osoba nesúhlasí so zverejnením informácie, môze vec postúpit vysetrovatelovi. 53 Po druhé bolo by v rozpore s cielom pôsobnosti vysetrovatela, ako je definovaný v clánku 1 ods. 2 rozhodnutia 2011/695, ako aj v odôvodnení 9 tohto rozhodnutia, zabezpecit úcinný výkon procesných práv, ak by sa tento vysetrovatel mohol vyjadrit len k casti dôvodov, na základe ktorých by bolo mozné namietat proti zverejneniu predmetnej informácie. 54 Rozsah clánku 8 ods. 2 rozhodnutia 2011/695 by bol znacne zúzený, ak by sa toto ustanovenie malo vykladat tak, ako rozhodol Vseobecný súd v bode 42 napadnutého rozsudku, ze umoznuje vysetrovatelovi zohladnit len pravidlá, ktoré sa osobitne vztahujú na ochranu informácií proti ich sprístupneniu verejnosti, ako sú pravidlá obsiahnuté v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zretelom na spracovanie osobných údajov institúciami a orgánmi spolocenstva a o volnom pohybe takýchto údajov ([10]Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102) alebo v nariadení c. 1049/2001. 55 Z toho vyplýva, ze dôvody, na základe ktorých mozno obmedzit zverejnenie informácií, ako sú tie, ktoré poskytla odvolatelka Komisii s cielom dosiahnut z jej strany zhovievavost, sa neobmedzujú len na tie dôvody, ktoré sa zakladajú na pravidlách, ktorých cielom je osobitná ochrana týchto informácií proti sprístupneniu verejnosti, a ze vysetrovatel musí teda preskúmat kazdú námietku zalozenú na ktoromkolvek dôvode vyplývajúcom z pravidiel alebo zásad práva Únie, na ktoré poukáze dotknutá osoba, ked sa dozaduje ochrany dôverného charakteru predmetných informácií. 56 Vseobecný súd sa preto v bode 44 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze vysetrovatel v prejednávanej veci správne z právneho hladiska neuplatnil svoju právomoc odpovedat na námietky proti zamýslanému zverejneniu, ktoré vzniesla odvolatelka, pricom sa opierala o dodrziavanie zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania. 57 Prvej casti prvého odvolacieho dôvodu sa preto musí vyhoviet, pricom nie je potrebné preskúmat jeho druhú cast. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 339 ZFEÚ, clánku 30 nariadenia c. 1/2003, clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, clánku 8 EDLP, ako aj clánku 7 Charty 58 Odvolatelka styrmi castami druhého odvolacieho dôvodu Vseobecnému súdu vytýka, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze sporné informácie nie sú ani dôverné, ani sa na ne nevztahuje ochrana proti prípadnému zverejneniu na základe iných dôvodov, nez je ich dôverný charakter. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 59 Prvou castou svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 84 az 86 a 162 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze sporné informácie stratili svoj dôverný charakter len preto, ze sú starsie ako pät rokov. Podla odvolatelky tieto informácie sú a zostanú základnými prvkami jej obchodného postavenia, ak by, ako navyse uviedol aj Vseobecný súd, jej ich zverejnenie mohlo spôsobit váznu ujmu. 60 Judikatúru citovanú Vseobecným súdom v bode 84 napadnutého rozsudku, o ktorú sa tento súd opieral, aby podporil toto konstatovanie, nemozno pouzit v tejto veci, pretoze táto judikatúra sa netýka zverejnenia informácií poskytnutých ziadatelmi o zhovievavost na internete, ale zverejnenia tajných alebo dôverných informácií týkajúcich sa iných úcastníkov konania v rámci konaní prebiehajúcich na súdoch Únie. 61 Navyse z clánku 4 ods. 7 nariadenia c. 1049/2001 vyplýva, ze hospodárske záujmy môzu zabránit zverejneniu informácií aj po 30 rokoch. 62 Napokon pripustit domnienku, ze informácie poskytnuté ziadatelmi o zhovievavost po uplynutí piatich rokov strácajú dôverných charakter, by mohlo ohrozit ochranu vyhlásení urobených týmito ziadatelmi, pretoze konania Komisie v oblasti kartelov vo vseobecnosti trvajú viac ako pät rokov. 63 Komisia navrhuje, aby prvá cast druhého odvolacieho dôvodu bola zamietnutá. Posúdenie Súdnym dvorom 64 Po prvé, pokial ide o tvrdenie, ktorým odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze na zverejnenie informácií, ktoré boli poskytnuté s cielom získat zhovievavost, uplatnil pravidlo, ktoré v tomto kontexte nemozno pouzit, treba uviest, ze informácie, ktoré boli tajné alebo dôverné, ale sú starsie ako pät rokov alebo viac, treba z dôvodu uplynutia casu v zásade povazovat za zastarané, ktoré z tohto dôvodu stratili svoj tajný ci dôverný charakter, s výnimkou toho, ak by strana, ktorá sa odvoláva na tento charakter, výnimocne preukázala, ze tieto informácie napriek ich veku stále predstavujú podstatné prvky jej obchodného postavenia alebo tretej osoby. Tieto úvahy, ktoré vedú k vyvrátitelnej domnienke, sú platné tak v prípade ziadostí o dôverné zaobchádzanie voci vedlajsím úcastníkom konania v rámci zaloby podanej na súdoch Únie, ako aj v prípade ziadostí o dôverné zaobchádzanie, pokial ide o zverejnenie rozhodnutia Komisiou, ktorým sa konstatuje porusenie práva hospodárskej sútaze. 65 V prejednávanej veci po tom, co sa Vseobecný súd v bode 84 napadnutého rozsudku vyjadril k tomuto pravidlu, v bode 85 toho istého rozsudku uviedol, ze zatial co vsetky sporné informácie boli starsie ako pät rokov a ze väcsina z nich bola starsia aj viac ako desat rokov, odvolatelka neuviedla nijakú specifickú argumentáciu, aby preukázala, ze aj napriek ich veku uvedené informácie stále predstavujú podstatné prvky jej obchodného postavenia alebo tretej osoby. Odvolatelka len uviedla, ze velká cast pasází rozsírenej verzie rozhodnutia PVP, pricom opísala hlavné prvky porusenia, obsahuje informácie týkajúce sa jej obchodných vztahov a jej cenovej politiky. 66 Napokon Vseobecný súd v bode 86 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze aj za predpokladu, ze by niektoré sporné informácie mohli v urcitom období predstavovat obchodné tajomstvo, mali by sa v kazdom prípade povazovat za zastarané. Navyse odvolatelka nepreukázala, co by este odôvodnovalo, aby im bola výnimocne priznaná ochrana, ktorú z tohto dôvodu poskytuje clánok 30 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 67 Z toho vyplýva, ze odôvodnenie Vseobecného súdu v bodoch 84 az 86 napadnutého rozsudku nie je poznacené nijakým nesprávnym právnym posúdením. 68 Po druhé treba konstatovat, ze odvolatelka v rámci tejto prvej casti druhého odvolacieho dôvodu poukazuje na nezrovnalosti medzi posúdením v bode 85 napadnutého rozsudku nedôverného charakteru dotknutých informácií z dôvodu ich veku a posúdením v bode 105 uvedeného rozsudku, podla ktorého zverejnenie týchto informácií by jej mohlo spôsobit váznu ujmu. 69 V tejto súvislosti treba vsak uviest, ze toto tvrdenie spocíva na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Vseobecný súd v bode 85 tohto rozsudku totiz len dospel ku konstatovaniu o zastaranej povahe sporných informácií, pre ktorú musí byt ziadost odvolatelky o ochranu týchto informácií, lebo ide o obchodné tajomstvo alebo obchodnú informáciu dôverného charakteru, zamietnutá, zatial co tvrdenie Vseobecného súdu v bode 105 uvedeného rozsudku, podla ktorého by zverejnenie sporných informácií svojou povahou spôsobilo odvolatelke váznu ujmu, spadá do preskúmania druhej z troch podmienok, ktorým podlieha ochrana dôverného charakteru informácií, ktoré boli v prejednávanej veci poskytnuté Komisii na základe programu zhovievavosti. 70 Po tretie argumentácia odvolatelky, podla ktorej Vseobecný súd údajne pripustil vseobecnú domnienku o strate dôverného charakteru informácií poskytnutých ziadatelmi o zhovievavost po uplynutí piatich rokov, pricom ide o domnienku, ktorá by mohla oslabit ochranu vyhlásení poskytnutých v rámci programu zhovievavosti, tiez vyplýva z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. Ako uviedol generálny advokát v bodoch 136 az 139 svojich návrhov, takáto argumentácia je v rozpore so skutocnostou, ze Vseobecný súd v bodoch 84 az 86 napadnutého rozsudku uplatnil túto domnienku len preto, aby mohol zamietnut tvrdenie odvolatelky, podla ktorého zamýslané zverejnenie obsahuje citlivé obchodné informácie, a ze uplatnenie uvedenej domnienky preto nebolo na ujmu tomu, aby Vseobecný súd v bodoch 88 az 122 napadnutého rozsudku preskúmal inú výhradu zalobkyne zalozenú na skutocnosti, ze sporné informácie pochádzajú z vyhlásenia o zhovievavosti. Táto argumentácia sa preto musí tiez zamietnut ako nedôvodná. 71 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa prvá cast druhého odvolacieho dôvodu musí zamietnut. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 72 Druhou castou druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka po prvé tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 92 a 93 napadnutého rozsudku nesprávne posúdil rozsah nariadenia c. 1049/2001 a súvisiacu judikatúru. Vseobecná domnienka spocívajúca v ohrození ciela vysetrovania Komisie a obchodných záujmov úcastníkov konania v oblasti kartelov, akou je domnienka, ktorú Súdny dvor vyvodil v rozsudku z 27. februára 2014, Komisia/EnBW (C[11]365/12 P, [12]EU:C:2014:112), by sa mala uplatnit aj na zverejnenie pasází, ktoré boli v nedôvernej verzii rozhodnutí Komisie prebraté z vyhlásení ziadatelov o zhovievavost. 73 Po druhé odvolatelka tvrdí, ze konstatovania uvedené v bodoch 93 a 117 napadnutého rozsudku vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, pretoze Vseobecný súd v týchto rozlisoval medzi zverejnením dokumentov, ktoré poskytli ziadatelia o zhovievavost, ktoré je zo zásady protiprávne, a zverejnením informácií vyplývajúcich z týchto dokumentov, akými sú výnatky z vyhlásení týchto ziadatelov, ktoré je v súlade s právom. 74 Po tretie odvolatelka tvrdí, ze zverejnenie sporných informácií je v rozpore so zárukami, ktoré Komisia dala jednak v bode 32 oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, a jednak v bode 40 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006. 75 Po stvrté odvolatelka tvrdí, ze na rozdiel od toho, co Vseobecný súd konstatoval v bode 119 napadnutého rozsudku, ona sama ako ziadatelka o zhovievavost odôvodnuje vlastný a osobitný záujem na zachovaní efektívnosti programu zhovievavosti. 76 Komisia navrhuje, aby druhá cast druhého odvolacieho dôvodu bola zamietnutá. Posúdenie Súdnym dvorom 77 Po prvé, pokial ide o tvrdenie odvolatelky, podla ktorého pravidlá, ktoré vyplývajú z judikatúry a ktoré obmedzujú podmienky, na základe ktorých môze Komisia podla nariadenia c. 1049/2001 sprístupnit tretím osobám dokumenty obsiahnuté v administratívnom spise týkajúceho sa konania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ, treba najprv zdôraznit, ze nariadenie c. 1049/2001 sa neuplatnuje na okolnosti tejto veci, ktorá sa týka zverejnenia informácií v rozhodnutí Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ. Otázkou teda je, ci napriek skutocnosti, ze sa na prejednávanú vec neuplatnuje toto nariadenie, sa má na zverejnenie rozhodnutí o porusení clánkov 101 a 102 ZFEÚ prebrat judikatúra, ktorá bola prijatá na základe uvedeného nariadenia, ktorou Súdny dvor pripustil existenciu vseobecnej domnienky, ktorá svojou povahou odôvodnuje odmietnutie zverejnenia dokumentov nachádzajúcich sa v spise týkajúceho sa uplatnenia clánku 101 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C[13]365/12 P, [14]EU:C:2014:112, body [15]92 a [16]93). 78 V tejto súvislosti treba uviest, ze zverejnenie nedôvernej verzie rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ, je stanovené v clánku 30 nariadenia c. 1/2003. Toto ustanovenie odpovedá teda na úvahy týkajúce sa efektívnosti uplatnenia práva hospodárskej sútaze Únie, ak toto zverejnenie umoznuje poskytnút obetiam porusení clánku 101 ZFEÚ najmä podporu pri príprave zalôb proti autorom týchto porusení. Tieto jednotlivé záujmy vsak musia byt v rovnováhe s ochranou práv, ktoré právo Únie priznáva najmä dotknutým podnikom, ako je právo na ochranu sluzobného alebo obchodného tajomstva, alebo dotknutým jednotlivcom, ako je napríklad právo na ochranu osobných údajov. 79 Vzhladom na tieto rozdiely medzi mechanizmom prístupu tretích strán k spisu Komisie a mechanizmom týkajúcim sa zverejnenia rozhodnutí v oblasti porusení, nemozno judikatúru vyplývajúcu z výkladu nariadenia c. 1049/2001, na ktorú sa odvoláva odvolatelka, prebrat v kontexte zverejnenia rozhodnutí o poruseniach. 80 Po druhé odvolatelka tvrdí, ze zverejnenie sporných informácií zahrna zverejnenie informácií vyplývajúcich z vyhlásení ziadatela o zhovievavost. Podla odvolatelky toto zverejnenie predstavuje zverejnenie "doslovných citácií" a "výnatkov" prevzatých z uvedených vyhlásení, co nemozno povolit. 81 V tejto súvislosti je nesporné, ako uviedol aj Vseobecný súd v bodoch 5 a 6 napadnutého rozsudku, ze odvolatelka predlozila Komisii v rámci programu zhovievavosti viacero informácií s úmyslom, aby jej bolo udelené úplné oslobodenie od pokuty. Listom z 15. marca 2012 Komisia súhlasila, aby boli z podrobnej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP, ktorú zamýsla zverejnit, odstránené vsetky informácie umoznujúce priamo alebo nepriamo identifikovat zdroj informácií, ktoré boli oznámené na základe oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, ako aj mená spolupracovníkov odvolatelky. 82 Odvolatelka pred Vseobecným súdom tvrdila, ako vyplýva z bodu 88 napadnutého rozsudku, ze so spornými informáciami by sa malo zaobchádzat dôverne uz len z dôvodu, ze ich Komisii poskytla dobrovolne s úmyslom, aby sa na nu vztahoval program zhovievavosti. 83 V odpovedi na toto tvrdenie Vseobecný súd v bode 93 napadnutého rozsudku najmä rozhodol, ze ak by malo dôjst k uverejneniu informácií týkajúcich sa hlavných skutocností porusenia, ktoré sa nenachádzajú v nedôvernej verzii rozhodnutia PVP uverejnenej v roku 2007, nestalo by sa, ze by boli tretím osobám oznámené ziadosti o zhovievavost, ktoré podala zalobkyna Komisii, ani zápisnice, v ktorých sú zaznamenané ústne vyhlásenia zalobkyne v rámci programu zhovievavosti, ci dokumenty, ktoré dobrovolne predlozila Komisii pocas vysetrovania. 84 V bode 139 napadnutého rozsudku Vseobecný súd pripomenul, ze Komisia rozhodla odstránit z rozsírenej verzie rozhodnutia PVP vsetky informácie umoznujúce priamo alebo nepriamo identifikovat zdroj informácií, ktoré jej poskytla zalobkyna, aby sa na nu vztahoval program zhovievavosti. 85 Z týchto jednotlivých pasázi napadnutého rozsudku vyplýva, ze argumentácia, ktorú odvolatelka rozvinula pred Vseobecným súdom v súvislosti s dôverným charakterom sporných informácií, sa vo vseobecnosti vztahovala na vsetky tieto informácie z dôvodu, ze tieto informácie boli Komisii poskytnuté dobrovolne v rámci programu zhovievavosti. Z týchto istých pasází vyplýva, ze Vseobecný súd nikdy nerozhodol, ze Komisia bola oprávnená zverejnením rozsírenej verzie rozhodnutia PVP zverejnit doslovné citácie vynaté z vyhlásení odvolatelky, ktoré urobila s cielom dosiahnut zhovievavost. 86 Za týchto podmienok sa argumentácia odvolatelky, ktorú uviedla v rámci tejto druhej casti druhého odvolacieho dôvodu, podla ktorej Vseobecný súd údajne pripustil, ze Komisia zverejní rozsírenú verziu rozhodnutia PVP obsahujúcu doslovné citácie jej vyhlásenia urobeného s cielom dosiahnut zhovievavost zo strany Komisie, zakladá na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku a musí byt zamietnutá. 87 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zverejnenie castí informácií vyplývajúcich z dokumentov, ktoré predlozil Komisii podnik na podporu vyhlásenia, ktoré tento podnik urobil s cielom dosiahnut zhovievavost, vo forme doslovných citácií, je odlisné od zverejnenia doslovných citácií tohto samotného vyhlásenia. Zatial co prvý prípad zverejnenia sa musí povolit v súlade s nálezitou ochranou najmä obchodného tajomstva, sluzobného tajomstva alebo iných dôverných informácií, druhý prípad zverejnenia nie je v ziadnom prípade povolený. 88 Po tretie odvolatelka tvrdí, ze Komisia nie je oprávnená zverejnit sporné informácie, ktoré pochádzajú z vyhlásení, ktoré urobila s cielom dosiahnut zhovievavost, lebo takéto zverejnenie by bolo v rozpore so zárukami, ktoré Komisia dala vo svojich oznámeniach o zhovievavosti z rokov 2002 a 2006, a ohrozovalo by efektívnost programu zhovievavosti. 89 V tejto súvislosti z bodov 3 az 7 oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 platnom v case, ked odvolatelka podala ziadost o zhovievavost, vyplýva, ze toto oznámenie má za ciel len stanovit podmienky, na základe ktorých môze urcitý podnik dosiahnut bud oslobodenie od pokuty, alebo jej znízenie. 90 Bod 4 tohto oznámenia teda uvádza, ze je v záujme Únie zabezpecit priaznivé zaobchádzanie spolocnostiam, ktoré s nou spolupracujú. Okrem toho bod 6 uvedeného oznámenia spresnuje, ze rozhodujúci prínos pre zacatie vysetrovania môze opodstatnovat poskytnutie oslobodenia od akejkolvek pokuty podniku, ktorý ziada o oslobodenie. 91 Navyse pravidlá uvedené v bodoch 8 az 27 oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 sa týkajú výlucne ulozenia pokút a stanovenia ich výsky. 92 Tento výklad výslovne potvrdzuje názov tohto oznámenia, ako aj jeho bod 31, podla ktorého skutocnost, ze podnik získal oslobodenie od pokuty alebo jej znízenie, neznamená, ze tento podnik je chránený pred dôsledkami svojej úcasti na porusovaní clánku 101 ZFEÚ v obcianskoprávnom konaní. 93 Co sa týka zaobchádzania s informáciami poskytnutými podnikom, ktorý sa podielal na programe zhovievavosti, Komisiou, je pravda, ze Komisia v bode 29 uvedeného oznámenia pripústa, ze si je vedomá, ze toto isté oznámenie znamená legitímne ocakávania, o ktoré sa môzu podniky opierat pri odhalovaní existencie kartelu. 94 V tejto súvislosti oznámenie o zhovievavosti z roku 2002 po prvé v bode 32 stanovuje, ze bezné odhalenie dokladov získaných v súvislosti s týmto oznámením by podkopávalo ochranu úcelu kontrol a vysetrovaní v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, a po druhé v bode 33, ze písomné vyhlásenie vykonané voci Komisii, pokial ide o toto oznámenie, predstavuje súcast jej spisu a nesmie byt odhalené alebo pouzité na iný úcel, ako je uplatnovanie clánku 101 ZFEÚ. 95 Komisia teda v záujme ochrany vyhlásení urobených s cielom dosiahnut zhovievavost, prijatím oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 zaviedla pravidlá týkajúce sa písomných vyhlásení, ktoré dostane v súlade s týmto oznámením a ktorých zverejnenie Komisia vo vseobecnosti povazuje za narusenie ochrany úcelu inspekcií a vysetrovania v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, ako je uvedené v bodoch 32 a 33 uvedeného oznámenia. 96 Uvedené pravidlá vsak nemajú za ciel ani za následok zakázat Komisii zverejnit informácie týkajúce sa hlavných skutocností porusenia clánku 101 ZFEÚ, ktoré jej boli predlozené v rámci programu zhovievavosti a na ktoré sa nevztahuje ochrana proti sprístupneniu tretej osobe. 97 Jedinou ochranou, ktorej sa môze dovolávat podnik, ktorý spolupracoval s Komisiou v rámci konania podla clánku 101 ZFEÚ, je preto ochrana týkajúca sa jednak oslobodenia od pokuty a jej znízenia za poskytnutie dôkazov Komisii o uvádzanom porusení, ktoré predstavujú znacnú pridanú hodnotu v porovnaní s dôkazmi, ktoré má uz Komisia k dispozícii, a jednak nezverejnenia dokumentov a písomných vyhlásení Komisiou, ktoré Komisia získala v súlade s oznámením o zhovievavosti z roku 2002. 98 Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, zverejnenie, akým je zamýslané zverejnenie, urobené podla clánku 30 nariadenia c. 1/2003 v súlade so sluzobným tajomstvom, teda nie je v rozpore s ochranou, ktorej sa môze dovolávat odvolatelka na základe oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, pretoze, ako bolo konstatované v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, táto ochrana sa môze vztahovat len na urcenie pokuty a zaobchádzanie s dokumentmi a vyhláseniami, ktoré sú osobitne upravené v tomto oznámení. 99 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa v bodoch 93 a 117 napadnutého rozsudku nedopustil nijakého nesprávneho posúdenia, ked analyzoval zaobchádzanie vyhradené informáciám, ktoré odvolatelka poskytla Komisii v rámci programu zhovievavosti. Argumentácia odvolatelky, ktorú uvádza v tejto súvislosti, sa musí teda zamietnut. 100 Napokon po stvrté ani argumentácia odvolatelky, podla ktorej táto argumentácia odôvodnuje vlastný a osobitný záujem na ochrane efektívnosti programu zhovievavosti, nemôze spochybnit predchádzajúce úvahy. 101 V tejto súvislosti totiz stací konstatovat, ako správne rozhodol aj Vseobecný súd v bode 119 napadnutého rozsudku, ze ochrana efektívnosti programu zhovievavosti nepredstavuje vlastný a osobitný záujem odvolatelky. 102 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa musí druhá cast druhého odvolacieho dôvodu zamietnut. O tretej casti druhého odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 103 Tretou castou tohto druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka subsidiárne tvrdí, ze na rozdiel od toho, co Vseobecný súd uviedol v bodoch 107 az 111 napadnutého rozsudku, na sporné informácie by sa mala vztahovat ochrana proti zamýslanému zverejneniu, pretoze podmienky stanovené rozsudkom Vseobecného súdu z 30. mája 2006Bank Austria Creditanstalt/Komisia (T[17]198/03, [18]EU:T:2006:136), sú splnené. Vseobecný súd mal preto konstatovat, ze jej záujmy majú byt chránené. 104 Podla odvolatelky jej záujem nespocíva v tom, aby sa vyhla ulozeniu povinnosti nahradit skodu, alebo vo zverejnení konstatovaní Komisie o priebehu dotknutého porusenia, ale odradit Komisiu od úplného zúzenia ochrany stanovenej v oznámeniach o zhovievavosti z rokov 2002 a 2006, ktorá je vyhradená vyhláseniam urobeným len na úcely programu zhovievavosti, vo viere, ze ich dôverný charakter bude zachovaný. 105 Navyse na rozdiel od toho, co konstatoval Vseobecný súd v bode 149 napadnutého rozsudku, zamýslané zverejnenie by zjavne znevýhodnovalo odvolatelku v porovnaní s ostatnými úcastníkmi kartelu, ktorí nespolupracovali s Komisiou na základe programu zhovievavosti. Ak príslusné pasáze rozhodnutia PVP nepredstavujú konstatovania Komisie, ale len doslovnú kópiu vyhlásení ziadatelov o zhovievavost, zverejnenie týchto pasází by malo ovela viac vplyv na ziadatelov o zhovievavost, nez na úcastníkov kartelu, ktorí nespolupracovali s Komisiou. Vseobecný súd teda v bode 164 napadnutého rozsudku porusil zásadu rovnosti zaobchádzania. 106 Komisia navrhuje, aby tretia cast druhého odvolacieho dôvodu bola zamietnutá. Posúdenie Súdnym dvorom 107 Treba najprv konstatovat, ze odvolatelka nespochybnuje úvahy vyjadrené Vseobecným súdom v bode 94 napadnutého rozsudku, podla ktorých na to, aby informácie, o aké ide v spore, spadali pod ochranu sluzobného tajomstva a aby sa z tohto dôvodu na ne vztahovala ochrana, musia byt súcasne splnené tri podmienky. 108 Odvolatelka v tejto casti vsak spochybnuje uplatnenie poslednej z týchto podmienok na prejednávanú vec Vseobecným súdom, a teda konstatovanie uvedené v bode 110 napadnutého rozsudku, ze jej záujmy si nezasluhujú ochranu. 109 V tejto súvislosti, ako bolo uvedené aj bodoch 82 a 85 tohto rozsudku, argumentácia, ktorú odvolatelka rozvinula pred Vseobecným súdom s tvrdením, ze jej záujem na nezverejnení sporných informácií si zasluhuje ochranu, sa týkala vsetkých informácií z dôvodu, ze tieto informácie boli poskytnuté Komisii v rámci programu zhovievavosti. Táto argumentácia sa nijako nezameriavala na prípadné doslovné citácie, ktoré boli priamo vynaté z jej vyhlásení urobených s cielom dosiahnut zhovievavost zo strany Komisie. 110 Za týchto podmienok posúdenie vykonané Vseobecným súdom v bodoch 107 az 111 napadnutého rozsudku, osobitne v jeho bode 110, pokial ide o neexistenciu záujmu v návrhu odvolatelky, ktorý si zasluhuje ochranu v súvislosti s informáciami, ktoré odvolatelka poskytla Komisii, sa musí nevyhnutne chápat tak, ze sa netýka takýchto citácií a ze sa vztahuje len na informácie vyplývajúce z dokumentov, ktoré odvolatelka predlozila na podporu svojej ziadosti o zhovievavost, ktoré poskytujú podrobnosti o hlavných skutocnostiach porusenia a úcasti odvolatelky na tomto porusení. 111 Tento výklad posúdenia Vseobecného súdu potvrdzuje bod 107 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd zdôraznil, ze záujem podniku, ktorému bola ulozená pokuta, na tom, aby neboli "podrobnosti o protiprávnom správaní, ktoré je mu vytýkané", sprístupnené verejnosti, si v zásade nezasluhuje ziadnu osobitnú ochranu, ako aj bod 108 tohto rozsudku, v ktorom Vseobecný súd uviedol, ze odvolatelka nemôze legitímne namietat proti tomu, ze Komisia zverejní "informácie, ktoré podrobne odhalujú jej úcast na porusení sankcionovanom v rozhodnutí PVP". 112 Z toho vyplýva, ze tvrdenie odvolatelky uvedené v bode 108 tohto rozsudku spocíva na nesprávnom výklade bodov 107 az 111 napadnutého rozsudku. Toto tvrdenie treba preto zamietnut. 113 Pokial ide o argumentáciu odvolatelky zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, jej preskúmaním by Súdny dvor prejudikoval preskúmanie, co prislúcha urobit vysetrovatelovi, podobnej argumentácie, ktorú odvolatelka rozvinula pocas správneho konania a o ktorej vysetrovatel, ako vyplýva z preskúmania prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, nesprávne opomenul rozhodnút. Za týchto podmienok Vseobecný súd nemusí v rámci tohto odvolania rozhodnút o tejto argumentácií. 114 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa musí tretia cast druhého odvolacieho dôvodu zamietnut. O stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 115 Odvolatelka stvrtou castou svojho druhého odvolacieho dôvodu tvrdí, ze pasáze vyplývajúce z vyhlásení ziadatelov o zhovievavost sú chránené clánkom 8 EDLP a clánkom 7 Charty a vyvodzuje z toho, ze Vseobecný súd v bodoch 121 az 126 napadnutého rozsudku nesprávne zamietol jej argumentáciu zalozenú na porusení týchto ustanovení. V tejto súvislosti odvolatelka zdôraznuje, ze vyhlásenia, z ktorých sú prebrané sporné informácie, ktoré Komisia zamýsla zverejnit, boli urobené na základe programu zhovievavosti a nemohli by existovat bez jej úcasti na tomto programe. Zverejnenie takýchto informácií by v rozpore s oznámeniami o zhovievavosti z rokov 2002 a 2006, ako aj praxou stanovenou Komisiou, na rozdiel od toho, co Vseobecný súd rozhodol v bode 125 a nasl. napadnutého rozsudku, nemohlo byt povazované za predvídatelný dôsledok úcasti na kartely. 116 Komisia navrhuje, aby táto stvrtá cast druhého odvolacieho dôvodu bola zamietnutá. Posúdenie Súdnym dvorom 117 Treba uviest, ze Vseobecný súd v bodoch 125 a 126 napadnutého rozsudku rozhodol, ze ochrana súkromia zarucená v clánku 8 EDLP a clánku 7 Charty nemôze bránit sprístupneniu informácií, ktorých zverejnenie sa v prejednávanej veci zamýsla a ktoré sa týkajú úcasti podniku na porusení práva Únie v oblasti kartelov konstatovanom v rozhodnutí Komisie, ktoré bolo prijaté na základe clánku 23 nariadenia c. 1/2003 a urcené na zverejnenie v súlade s clánkom 30 tohto nariadenia, pretoze podla dlhodobo ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva sa nikto nemôze dovolávat clánku 8 EDLP, aby sa stazoval na zásah do svojej dobrej povesti, ktorý predvídatelným spôsobom vyplýva z jeho vlastného konania. 118 Hoci odvolatelka v rámci tohto odvolania tvrdí, ze zverejnenie sporných informácií nemozno povazovat za predvídatelný dôsledok jej úcasti na dotknutom kartely, neuvádza nijaký dôkaz, ktorý by svojou povahou potvrdil toto tvrdenie. Ako uviedla Komisia, ak sú sporné informácie priamo relevantné, pokial ide hlavné prvky porusenia a úcast odvolatelky na tomto porusení, mala by v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, ocakávat, ze tieto informácie môzu byt predmetom verejného rozhodnutia, okrem prípadu, ze by sa na tieto informácie vztahovala ochrana z iného dôvodu. 119 Navyse odvolatelka neuvádza, ako uviedol generálny advokát v bode 172 svojich návrhov, do akej miery by zverejnenie sporných informácií malo dôsledky na jej právo na respektovanie súkromia. 120 Kedze stvrtá cast druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodná, treba ju zamietnut. 121 Z toho vyplýva, ze druhý odvolací dôvod treba zamietnut v celom rozsahu. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty 122 Preskúmaním tohto tretieho odvolacieho dôvodu by Vseobecný súd prejudikoval preskúmanie, ktoré prislúcha vykonat vysetrovatelovi, argumentácie zalozenej na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, ktorú odvolatelka rozvinula pocas správneho konania a o ktorej vysetrovatel, ako vyplýva z preskúmania prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, opomenul rozhodnút. Za týchto podmienok Súdny dvor nemusí v rámci tohto odvolania rozhodnút o tejto argumentácií. 123 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze vzhladom na to, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je dôvodná, treba napadnutý rozsudok zrusit v rozsahu, v akom Vseobecný súd rozhodol, ze vysetrovatel správne neuplatnil svoju právomoc odpovedat na námietky proti zamýslanému zverejneniu, ktoré odvolatelka vzniesla s ohladom na dodrziavanie zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania. 124 V zostávajúcej casti sa odvolanie musí zamietnut. O zalobe pred Vseobecným súdom 125 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie ak je odvolanie dôvodné, môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. 126 V prejednávanej veci stav konania dovoluje, aby bolo vo veci rozhodnuté. 127 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 39 az 57 tohto rozsudku treba zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom vysetrovatel neuplatnil svoju právomoc odpovedat na námietky odvolatelky proti zamýslanému zverejneniu rozsírenej verzie rozhodnutia PVP Komisiou, ktoré sa zakladali na dodrziavaní zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania. O trovách 128 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 129 Podla clánku 138 ods. 3 tohto poriadku, ktorý sa uplatní na konanie o odvolaní podla clánku 184 ods. 1 uvedeného poriadku, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania. 130 Kedze je to tak aj v prejednávanej veci, Evonik Degussa a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 28. januára 2015, Evonik Degussa/Komisia (T[19]341/12, [20]EU:T:2015:51), sa zrusuje rozsahu, v akom Vseobecný súd rozhodol, ze vysetrovatel správne neuplatnil svoju právomoc odpovedat na námietky, ktoré Evonik Degussa GmbH vzniesla s ohladom na dodrziavanie zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania proti zamýslanému zverejneniu podrobnej nedôvernej verzie rozhodnutia Komisie K(2006) 1766 v konecnom znení z 3. mája 2006 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP proti Akzo Nobel NV, Akzo Nobel Chemicals Holding AB, Eka Chemicals AB, Degussa AG, Edison SpA, FMC Corporation, FMC Foret SA, Kemira OYJ, L'Air Liquide SA, Chemoxal SA, Snia SpA, Caffaro Srl, Solvay SA/NV, Solvay Solexis SpA, Total SA, Elf Aquitaine SA a Arkema SA (vec COMP/F/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan). V zostávajúcej casti sa odvolanie zamieta. Rozhodnutie Komisie K(2012) 3534 final z 24. mája 2012, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie podaná spolocnostou Evonik Degussa GmbH, sa zrusuje v rozsahu, v akom ním vysetrovatel neuplatnil svoju právomoc odpovedat na námietky uvedené v bode 1 výroku tohto rozsudku. Evonik Degussa GmbH a Európska komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [21]*1 ) ** Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXdapSAq/L89098-3365TMP.html#t-ECR_62015CJ0162_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A51&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:275:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:145:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:353:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:325:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:008:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A51&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A51&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///tmp/lynxXXXXdapSAq/L89098-3365TMP.html#c-ECR_62015CJ0162_SK_01-E0001