ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora) z 21. septembra 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Kartely - Talianski výrobcovia výstuzných tycí do betónu - Stanovenie cien, ako aj obmedzenie a kontrola výroby a predaja - Porusenie clánku 65 UO - Zrusenie pôvodného rozhodnutia Vseobecným súdom Európskej únie - Opätovne prijaté rozhodnutie na základe nariadenia (ES) c. 1/2003 - Nevydanie nového oznámenia o výhradách - Neexistencia ústneho vypocutia po zrusení pôvodného rozhodnutia - Lehoty, ktoré plynuli v konaní na Vseobecnom súde" Vo veci C-89/15 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 24. februára 2015, Riva Fire SpA, v likvidácii, so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: M. Merola, M. Pappalardo, T. Ubaldi a M. Toniolo, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: L. Malferrari a P. Rossi, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Manzini, avvocato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (deviata komora), v zlození: predseda deviatej komory E. Juhász, sudcovia C. Vajda (spravodajca) a C. Lycourgos, generálny advokát: N. Wahl, tajomník: V. Giacobbo-Peyronnel, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. októbra 2016, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. decembra 2016, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním spolocnost Riva Fire SpA (dalej len "Riva") navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 9. decembra 2014, Riva Fire/Komisia (T-83/10, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2014:1034), ktorým tento súd zamietol zalobu tejto spolocnosti, ktorou sa domáhala zrusenia rozhodnutia Komisie K(2009) 7492 v konecnom znení z 30. septembra 2009 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 65 Zmluvy o ESUO (vec COMP/37.956 - Výstuzné tyce do betónu, opätovné prijatie, dalej len "rozhodnutie z 30. septembra 2009"), v znení zmenenom rozhodnutím Komisie K(2009) 9912 v konecnom znení z 8. decembra 2009 (dalej len "pozmenujúce rozhodnutie") (rozhodnutie z 30. septembra 2009, zmenené pozmenujúcim rozhodnutím, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 16 az 21 napadnutého rozsudku: "16 Od októbra do decembra 2000 Komisia v súlade s clánkom 47 UO vykonala vysetrovania v talianskych podnikoch vyrábajúcich výstuzné tyce do betónu a v zdruzení talianskych oceliarskych podnikov. Takisto im adresovala ziadosti o informácie podla clánku 47 UO.... 17 Dna 26. marca 2002 Komisia zacala správne konanie a uviedla výhrady v zmysle clánku 36 UO (dalej len 'oznámenie o výhradách`).... [Riva] predlozila písomné pripomienky k oznámeniu o výhradách. Ústne vypocutie sa konalo 13. júna 2002.... 18 Komisia 12. augusta 2002 uviedla doplnujúce výhrady (dalej len 'oznámenie o doplnujúcich výhradách`) adresované subjektom, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách. V oznámení o doplnujúcich výhradách, zalozenom na clánku 19 ods. 1 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého vykonávacieho nariadenia k clánkom [81 a 82 ES] ([3]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), Komisia vysvetlila svoje stanovisko týkajúce sa pokracovania konania po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO. [Riva] odpovedala na oznámenie o doplnujúcich výhradách 20. septembra 2002. Druhé ústne vypocutie za prítomnosti zástupcov clenských státov sa konalo 30. septembra 2002... 19 Výsledkom konania bolo, ze Komisia prijala rozhodnutie K (2002) 5087 v konecnom znení zo 17. decembra 2002 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 UO (vec COMP/37.956 - Výstuzné tyce do betónu) (dalej len 'rozhodnutie z roku 2002`), v ktorom konstatovala, ze podniky, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené, vykonávali jediný, komplexný a nepretrzitý kartel na talianskom trhu s výstuzami do betónu vo forme tycí alebo zvitkov, ktorý mal za ciel resp. za úcinok stanovenie cien, a ktorý tiez viedol k zosúladenému obmedzeniu alebo kontrole výroby alebo predajov v rozpore s clánkom 65 ods. 1 UO... Komisia v tomto rozhodnutí ulozila [Riva] pokutu vo výske 26,9 milióna eur. 20 Dna 6. februára 2003 [Riva] podala zalobu na Súd prvého stupna proti rozhodnutiu z roku 2002. Rozsudkom z 25. októbra 2007, Riva Acciaio/Komisia [[4]T-45/03 (neuverejnený, [5]EU:T:2007:318)] Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie z roku 2002. Súd prvého stupna poukázal na to, ze najmä vzhladom na skutocnost, ze rozhodnutie z roku 2002 neobsahuje ziadny odkaz na clánok 3 a clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, sa toto rozhodnutie zakladá iba na clánku 65 ods. 4 a 5 UO.... Kedze platnost týchto ustanovení sa skoncila 23. júla 2002, Komisia na úcely konstatovania porusenia clánku 65 ods. 1 UO a ulozenia pokuty podnikom, ktoré sa na uvedenom porusení zúcastnili, uz nemohla zalozit svoju právomoc na týchto ustanoveniach, ktoré v case prijatia rozhodnutia z roku 2002 uz neboli platné... 21 Komisia listom z 30. júna 2008 informovala [Riva] a ostatné dotknuté podniky o svojom úmysle opätovne prijat rozhodnutie s tým, ze zmení právny základ v porovnaní s právnym základom, ktorý bol zvolený v prípade rozhodnutia z roku 2002. Okrem iného spresnila, ze vzhladom na obmedzený dosah rozsudku [z 25. októbra 2007,] Riva Acciaio/Komisia [([6]T-45/03, neuverejnený, [7]EU:T:2007:318)], bude opätovne prijaté rozhodnutie zalozené na dôkazoch predlozených v oznámení o výhradách a oznámení o doplnujúcich výhradách. Dotknutým podnikom bola stanovená lehota na predlozenie pripomienok..." 3 V rozhodnutí z 30. septembra 2009 Komisia najmä zastávala názor, ze nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([8]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) sa má vykladat tak, ze jej umoznuje konstatovat a sankcionovat, po 23. júli 2002, kartely v oblastiach patriacich do pôsobnosti Zmluvy o ESUO z hladiska ratione materiae a ratione temporis. Komisia uviedla, ze toto rozhodnutie bolo prijaté v súlade s procesnými predpismi Zmluvy o ES, ako aj uvedeného nariadenia a ze hmotnoprávne ustanovenia, ktoré uz neboli úcinné ku dnu prijatia aktu, mohli byt uplatnené na základe zásad upravujúcich nahradenie pravidiel z hladiska casu, pod podmienkou vseobecnej zásady lex mitior. 4 V clánku 1 rozhodnutia z 30. septembra 2009 sa najmä stanovuje, ze Riva porusila clánok 65 ods. 1 UO tým, ze sa v období od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000 zúcastnovala na pokracujúcej dohode a/alebo na zosúladených postupoch týkajúcich sa výstuzí do betónu vo forme tycí alebo zvitkov, ktoré mali za ciel resp. za úcinok stanovenie cien a obmedzenie a/alebo kontrolu výroby alebo predajov na spolocnom trhu. V clánku 2 toho istého rozhodnutia Komisia ulozila Riva pokutu vo výske 26,9 milióna eur. 5 Listami zaslanými v období od 20. do 23. novembra 2009 osem z jedenástich spolocností, ktorým bolo rozhodnutie z 30. septembra 2009 urcené, vrátane Riva, Komisiu informovalo, ze príloha tohto rozhodnutia, tak ako im bola oznámená, neobsahuje tabulky znázornujúce zmeny cien. 6 Dna 8. decembra 2009 prijala Komisia pozmenujúce rozhodnutie, ktoré v prílohe zahrnalo chýbajúce tabulky a v ktorom boli opravené císelné odkazy na uvedené tabulky vo ôsmich poznámkach pod ciarou. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 7 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 19. februára 2010 podala Riva zalobu, ktorou sa domáhala, aby Vseobecný súd v prvom rade zrusil sporné rozhodnutie ako celok alebo v rozsahu, v akom sa jej týka, a subsidiárne znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená. Takisto poziadala Vseobecný súd, aby prijal opatrenia na vykonanie dôkazov týkajúcich sa postupu prijatia tohto rozhodnutia. 8 Riva na podporu svojej zaloby uvádzala osem dôvodov zalozených po prvé na neexistencii právomoci Komisie po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO a porusení nariadenia c. 1/2003, v druhom rade na porusení clánku 10 ods. 3 a 5 nariadenia c. 17 a clánku 14 ods. 1 a 3 nariadenia c. 1/2003, v tretom rade na porusení clánku 36 prvého odseku UO, v stvrtom rade na porusení clánkov 10 a 11 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] ([9]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), ako aj práv spolocnosti Riva na obhajobu, v piatom rade na nedostatku odôvodnenia a rozporuplnosti dôvodov, pokial ide o definíciu relevantného geografického trhu a uplatnenie zásady lex mitior, v siestom rade na skreslení skutkových okolností a porusení clánku 65 UO, pokial ide o rôzne aspekty porusenia vytýkaného spolocnosti Riva, v siedmom rade na tom, ze neboli vykonané dôkazy a na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o pripísanie porusenia ako celku spolocnosti Riva a osobitné postavenie tejto spolocnosti vo vztahu k správaniu, ktoré je jej vytýkané, a vo ôsmom rade na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, porusení oznámenia Komisie o neulození alebo znízení výsky pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([10]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4), porusení usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([11]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171), na skreslení právomoci, porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri stanovovaní výsky pokuty. 9 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd znízil výsku pokuty ulozenej spolocnosti Riva na 26093000 eur a v zostávajúcej casti zamietol zalobu spolocnosti Riva. Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 10 Svojím odvolaním Riva navrhuje, aby Súdny dvor: - v prvom rade zrusil napadnutý rozsudok a v dôsledku toho zrusil sporné rozhodnutie, - subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom stanovil znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, na 3 %, a v dôsledku toho znízil túto pokutu o vyssiu sumu alebo vrátil vec na prejednanie Vseobecnému súdu, - incidencne vyhlásil, ze konanie na Vseobecnom súde porusilo zásadu primeranej dlzky konania, a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania súvisiacich s konaním na oboch stupnoch. 11 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - zaviazal spolocnost Riva na náhradu trov konania. O návrhu na opätovné zacatie ústnej casti konania 12 Ústna cast konania bola skoncená 8. decembra 2016 po prednesení návrhov generálneho advokáta. Listom z 27. januára 2017 podaným do kancelárie Súdneho dvora Komisia navrhla, aby Súdny dvor nariadil opätovné otvorenie ústnej casti konania a pripojil do spisu skutkové okolnosti uvedené v jej liste, ako aj dokumenty, ktoré k tomuto návrhu pripojila. 13 Na podporu tohto návrhu Komisia v podstate tvrdí, ze Súdny dvor nemá dostatocne jasné informácie o skutkových okolnostiach týkajúcich sa podmienok ústnych vypocutí z 13. júna a 30. septembra 2002, na ktorých generálny advokát zalozil svoje návrhy, kedze tieto skutkové okolnosti neboli konkrétne predmetom diskusie medzi úcastníkmi konania. 14 Clánok 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora umoznuje Súdnemu dvoru kedykolvek po vypocutí generálneho advokáta nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania, najmä pokial je potrebné rozhodnút vec na základe tvrdenia, ku ktorému sa úcastníci konania nevyjadrili. 15 Treba vsak pripomenút, ze predmet odvolania je v zásade definovaný dôvodmi a tvrdeniami uvádzanými úcastníkmi konania. V predmetnom prípade mali úcastníci konania moznost dostatocne diskutovat o týchto dôvodoch a tvrdeniach vo svojich podaniach a na spolocnom pojednávaní z 20. októbra 2016 vo veciach C-85/15 P az C-89/15 P. 16 V dôsledku toho sa Súdny dvor po vypocutí generálneho advokáta domnieva, ze nie je potrebné nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania. O odvolaní 17 Na podporu svojho odvolania Riva uvádza styri odvolacie dôvody, pricom prvý ako prvoradý a ostatné subsidiárne. Tieto dôvody sú zalozené v prvom rade na nesprávnom právnom posúdení, ako aj nedostatocnom a rozporuplnom odôvodnení v napadnutom rozsudku, pokial ide o posúdenie porusenia nariadenia c. 773/2004 a práv na obhajobu, v druhom rade na nesprávnom právnom posúdení, ako aj nedostatocnom a rozporuplnom odôvodnení, pokial ide o urcenie konecnej výsky pokuty, v tretom rade rozporuplnost a nesprávne právne posúdenie, pokial ide o to, ze Vseobecný súd kvalifikoval spolocnost Riva za "úcastníka" kartelu uzatvoreného v decembri 1998, týkajúceho sa predajných kvót a v dôsledku toho zohladnil tohto úcastníka kartelu na úcely urcenia sumy pokuty, ako aj, v stvrtom rade, na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o dosah zahrnutia riadiacich pracovníkov spolocnosti Riva v rámci zvýsenia východiskovej sumy pokuty. Riva podala na Súdny dvor aj návrh na incidencné rozhodnutie týkajúce sa protiprávnosti konania na Vseobecnom súde pre porusenie práva na proces v primeranej lehote. O prvom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 18 Riva svojím prvým odvolacím dôvodom v podstate chce spochybnit závery Vseobecného súdu v bode 124 napadnutého rozsudku, v ktorom bol zamietnutý jej argument, ze Komisia jej mala po zrusení rozhodnutia z roku 2002, a pred prijatím sporného rozhodnutia, zaslat nové oznámenie o výhradách a vykonat ústne vypocutie za prítomnosti zástupcov clenských státov. 19 Tvrdí, ze Vseobecný súd nemôze zalozit odôvodnenie bodov 115 a 120 napadnutého rozsudku na judikatúre, ktorá tam je citovaná, kedze táto judikatúra sa týkala prípadu, keby jednak protiprávnost postihujúca rozhodnutie z roku 2002 nastala iba pri prijímaní tohto rozhodnutia a jednak výhrady, na ktorých bolo zalozené toto rozhodnutie a rozhodnutia prijaté potom, boli tie isté, pricom obe rozhodnutia by boli vo vsetkých bodoch rovnaké. V predmetnom prípade vsak neslo o jednoduchú formálnu vadu zo strany Komisie. Naopak, chyby, ktorých sa dopustila táto institúcia, mali následky na celkový prístup, ktorý potom Komisia mala a neboli obmedzené iba na identifikáciu právneho základu aktu. Tieto chyby mali dôsledky na podstatu porusenia, vrátane definovania relevantného geografického trhu, na uplatnenie zásady lex mitior, ako aj na výpocet sumy pokuty. Okrem toho Vseobecný súd uznal, ze rozhodnutie z roku 2002 a sporné rozhodnutie neboli zhodné ani z hladiska odôvodnenia, ani právnej kvalifikácie urcitého správania, ani z hladiska výroku. 20 V tejto súvislosti Riva uvádza, ze konstatovanie nachádzajúce sa v bode 122 napadnutého rozsudku, podla ktorého porovnania vykonané spolocnostou Riva medzi týmito dvoma rozhodnutiami nie sú relevantné, kedze zrusenie rozhodnutia z roku 2002 spôsobilo jeho zmiznutie z právneho poriadku Únie, je nesprávne a rozporuplné. V bode 120 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd totiz opieral o porovnanie medzi obsahom uvedených rozhodnutí a odvolával sa na volbu Komisie, po zrusení rozhodnutia z roku 2002, prijat rovnaké rozhodnutie, ktoré sa týka tých istých výhrad, ku ktorým sa podniky uz vyjadrili. 21 Riva okrem toho tvrdí, ze vzhladom na zásadu, podla ktorej sa procesné pravidlá majú uplatnovat hned, ako nadobudnú úcinnost, po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO procesný rámec definovaný v nariadení c. 773/2004 vyzadoval, aby bolo dotknutým podnikom zaslané nové oznámenie o výhradách a aby sa následne zorganizovalo nové ústne vypocutie za prítomnosti zástupcov clenských státov, pred ktorými tieto podniky nemali nikdy prílezitost vyjadrit sa k samotnej podstate proti nim formulovaných výhrad. 22 Komisia zastáva názor, ze tento odvolací dôvod by sa mal zamietnut, kedze je zalozený na nesprávnom a chybnom pochopení napadnutého rozsudku. 23 Argument týkajúci sa neexistencie nového oznámenia o výhradách a toho, ze sa nekonalo ústne vypocutie za prítomnosti zástupcov clenských státov po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO, je údajne nedôvodný, kedze Komisia riadne zaslala spolocnosti Riva oznámenie o doplnujúcich výhradách, prijaté na základe procesných pravidiel Zmluvy o ES, na ktoré spolocnost Riva odpovedala písomne a aj na ústnom vypocutí z 30. septembra 2002 za prítomnosti clenských státov. Posúdenie Súdnym dvorom 24 Treba pripomenút, ze v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z roku 2002, Komisia 26. marca 2002 poslala dotknutým podnikom, vrátane spolocnosti Riva, oznámenie o výhradách na základe clánku 36 UO. Ústne vypocutie týkajúce sa tohto oznámenia sa konalo 13. júna 2002. Je nesporné, ze zástupcovia clenských státov neboli pozvaní, aby sa zúcastnili na tomto vypocutí, kedze takáto úcast nebola stanovená pravidlami Zmluvy o ESUO, ktorá vtedy platila. 25 Po uplynutí platnosti tejto zmluvy Komisia 12. augusta 2002 zaslala uvedeným podnikom oznámenie o doplnujúcich výhradách, zalozené na clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 17, v ktorom vysvetlovala svoje stanovisko vzhladom na túto zmenu právneho rámca a vyzvala uvedené podniky, aby oznámili svoje vlastné stanovisko, pokial ide o uvedené doplnujúce výhrady. Ústne vypocutie sa konalo 30. septembra 2002 za úcasti zástupcov clenských státov na základe clánku 11 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81] a [82] Zmluvy ES ([12]Ú. v. ES L 354, 1998, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204). 26 Po tom, ako bolo rozhodnutie z roku 2002 zrusené, Komisia listom z 30. júna 2008 informovala spolocnost Riva a ostatné dotknuté podniky o svojom zámere znovu prijat toto rozhodnutie na základe nariadenia c. 1/2003 ako právnom základe, v súlade s procesnými pravidlami stanovenými v tomto nariadení. 27 Vzhladom na tento procesný vývoj treba preskúmat, ci na rozdiel od toho, ako Vseobecný súd rozhodol najmä v bode 124 napadnutého rozsudku, Komisia mala povinnost, po tom, ako bolo zrusené rozhodnutie z roku 2002, opät zacat konanie a prijat nové oznámenie o výhradách, ako aj zorganizovat nové ústne vypocutie. 28 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze procesné pravidlá sa majú vo vseobecnosti uplatnovat k dátumu, od ktorého nadobudnú úcinnost (rozsudky z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., [13]C-201/09 P a C-216/09 P, [14]EU:C:2011:190, bod [15]75 a citovaná judikatúra; z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [16]C-352/09 P, [17]EU:C:2011:191, bod [18]88, ako aj z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko, [19]C-610/10, [20]EU:C:2012:781, bod [21]45), a to aj v prípade konania, ktoré zacalo pred týmto dátumom, ale stále pokracuje po tomto dátume (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko, [22]C-610/10, [23]EU:C:2012:781, bod [24]47). 29 V predmetnom prípade, kedze sporné rozhodnutie bolo prijaté na základe clánku 7 ods. 1 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, konanie vedúce k tomuto rozhodnutiu sa malo zrealizovat v súlade s týmto nariadením, ako aj nariadením c. 773/2004, pre ktoré je nariadenie c. 1/2003 právnym základom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [25]C-352/09 P, [26]EU:C:2011:191, bod [27]90), bez ohladu nato, ze toto konanie sa zacalo predtým, ako nadobudlo úcinnost nariadenie c. 1/2003. 30 Clánok 10 ods. 1 a 2 nariadenia c. 773/2004 v spojení s clánkom 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ktorý vykonáva, stanovuje, ze pred prijatím rozhodnutia najmä na základe clánku 7 tohto posledného uvedeného nariadenia Komisia oznámi dotknutým úcastníkom konania oznámenie o výhradách, pricom im poskytne moznost informovat ju o svojom stanovisku v lehote, ktorú sama stanoví. 31 Ako Vseobecný súd uz v podstate uviedol v bodoch 117 a 118 napadnutého rozsudku, Komisia v predmetnom prípade uz zaslala dotknutým podnikom oznámenie o výhradách a oznámenie o doplnujúcich výhradách a vo vztahu k týmto oznámeniam sporné rozhodnutie nepredstavovalo vydanie nových aktov na ujmu spolocnosti Riva, ani nemenilo podstatným spôsobom dôkazy o vytýkaných poruseniach. 32 V tomto kontexte treba zamietnut tvrdenia týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia zo strany Vseobecného súdu v bode 122 napadnutého rozsudku, ako aj rozporuplnosti v porovnaní s bodom 120 tohto rozsudku. Ako uviedla Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu, tento bod 120 sa týka zhody výhrad, na ktorých sú zalozené rozhodnutie z roku 2002 a sporné rozhodnutie, kým uvedený bod 122 sa týka porovnania medzi týmito rozhodnutiami, ktoré vykonala Riva, pricom Vseobecný súd toto porovnanie kvalifikoval ako irelevantné, kedze je to oznámenie o výhradách a prístup k spisu, ktoré umoznujú podnikom, ktoré sú predmetom vysetrovania, aby sa oboznámili s dôkazmi, ktoré má Komisia, a zabezpecila sa tak plná úcinnost práv na obhajobu. Na rozdiel od toho, co tvrdí Riva, prípadný rozdiel medzi uvedenými rozhodnutiami z hladiska textu neimplikuje nevyhnutne sám o sebe, ze výhrady vytýkané dotknutým podnikom sa zmenili, co Riva v ziadnom prípade nepreukázala. 33 Okrem toho, ako zdôraznil generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, neexistuje velký rozdiel, pokial ide o obsah, medzi oznámením o výhradách prijatým v rezime Zmluvy o ESUO a oznámením o výhradách prijatým v súlade s nariadeniami c. 17 a 1/2003. Zaslanie nového oznámenia o výhradách sa teda nevyzadovalo. 34 V tejto súvislosti Vseobecný súd oprávnene odkázal na bod 73 rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([28]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [29]EU:C:2002:582), v ktorom sa pripomína, ze zrusenie aktu Únie nevyhnutne neovplyvnuje prípravné akty, takze konanie, ktorého cielom je nahradit zrusený akt, sa môze zacat v zásade práve v bode, v ktorom doslo k protiprávnosti. 35 Ako totiz Vseobecný súd konstatoval v bode 115 napadnutého rozsudku, rozhodnutie z roku 2002 bolo zrusené z dôvodu nedostatku právomoci Komisie na jeho prijatie na základe ustanovení Zmluvy o ESUO, ktorá uz nebola platná k dátumu prijatia tohto rozhodnutia, takze práve k tomuto dátumu doslo k protiprávnosti. V dôsledku toho toto zrusenie neovplyvnilo ani oznámenie o výhradách, ani oznámenie o doplnujúcich výhradách. 36 Na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Riva, judikatúra citovaná v bode 34 tohto rozsudku nie je neuplatnitelná preto, ze chyby spáchané Komisiou v rozhodnutí z roku 2002 by mali dôsledky na podstatu porusenia, vrátane dôsledkov na definíciu relevantného geografického trhu, na uplatnenie zásady lex mitior, ako aj na výpocet sumy pokuty. Hoci totiz Komisia zalozila toto rozhodnutie na nesprávnom právnom základe, teda clánku 65 ods. 4 a 5 UO, nic to nemení na tom, ze ako Vseobecný súd konstatoval v bodoch 18 a 119 napadnutého rozsudku, táto institúcia informovala spolocnost Riva o dôsledkoch, ktoré vyvodila zo skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO, v oznámení o doplnujúcich výhradách, zalozenom na clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 17, a Riva mala moznost uplatnit svoje pripomienky v tejto súvislosti. 37 Okrem toho je nesporné, ze uvedené dôsledky neboli ziadnym spôsobom zmenené z dôvodu zrusenia nariadenia c. 17 a nadobudnutia úcinnosti nariadenia c. 1/2003, ktorého urcité ustanovenia predstavujú právny základ sporného rozhodnutia. V kazdom prípade, ako uviedol generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, clánok 34 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a clánok 19 nariadenia c. 773/2004 stanovujú, ako prechodné ustanovenia, ze procesné akty a opatrenia vykonané na základe nariadení c. 17 a 2842/98 si zachovávajú svoje úcinky na úcely uplatnovania prvých uvedených nariadení. 38 V dôsledku toho sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel v bode 124 napadnutého rozsudku k záveru, ze Komisia nemala povinnost prijat nové oznámenie o výhradách. 39 Ako vsak uviedol generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, podla clánku 12 nariadenia c. 773/2004 musí Komisia poskytnút úcastníkom konania, ktorým zaslala oznámenie o výhradách, prílezitost uviest svoje argumenty v rámci ústneho vypocutia, ak o to poziadajú vo svojich písomných pripomienkach. Preto, kedze ako vyplýva z bodu 35 tohto rozsudku, oznámenie o výhradách a oznámenie o doplnujúcich výhradách neboli ovplyvnené zrusením rozhodnutia z roku 2002, treba preskúmat, ci Komisia poskytla uvedeným úcastníkom konania prílezitost predlozit svoje argumenty v rámci ústneho vypocutia vykonaného podla procesných poziadaviek stanovených v nariadeniach c. 1/2003 a 773/2004, ako bola povinná urobit. 40 V tejto súvislosti treba uviest, ze v rámci procesného rezimu zavedeného nariadením c. 1/2003, ktorého podrobnosti upravuje nariadenie c. 773/2004, sa v clánku 14 ods. 3 tohto nariadenia uvádza, ze orgány hospodárskej sútaze clenských státov sú vyzvané, aby sa zúcastnili ústneho vypocutia, ktoré na ziadost adresátov oznámenia o výhradách nasleduje po vydaní tohto oznámenia o výhradách. 41 Pokial ide o ústne vypocutia, ktoré sa konali v priebehu roka 2002, zástupcovia clenských státov sa nezúcastnili na vypocutí z 13. júna 2002, kedze takáto úcast nebola stanovená v Zmluve o ESUO, ktorá vtedy platila. Je nesporné, ze toto ústne vypocutie sa týkalo veci samej, teda správania, ktoré Komisia vytýkala podnikom, ktoré boli adresátmi oznámenia o výhradách. To vyplýva najmä z bodov 379 az 382 sporného rozhodnutia a potvrdzuje to bod 148 rozsudkov Vseobecného súdu z 9. decembra 2014, Alfa Acciai/Komisia ([30]T-85/10, neuverejnený, [31]EU:T:2014:1037), ako aj z 9. decembra 2014, Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti/Komisia ([32]T-92/10, neuverejnený, [33]EU:T:2014:1032). 42 Ústne vypocutie z 30. septembra 2002, na ktoré zástupcovia clenských státov boli pozvaní v súlade s pravidlami Zmluvy o ES, ktoré vtedy platili, najmä na základe clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 2842/98, sa vsak týkalo predmetu oznámenia o doplnujúcich výhradách, teda právnych dôsledkov toho, ze skoncila platnost Zmluvy o ESUO, na pokracovanie konania. To vyplýva na jednej strane z tohto oznámenia, ktoré vyzývalo výslovne adresátov, aby oznámili svoje stanovisko, pokial ide o uvedené doplnujúce výhrady. Na druhej strane Komisia oznámila v bode 382 sporného rozhodnutia, ze nepovazuje za potrebné opakovat ústne vypocutie z 13. júna 2002 na základe ustanovení nariadení c. 17 a 1/2003, kedze toto ústne vypocutie, na ktorom sa nezúcastnili zástupcovia clenských státov, bolo vykonané v súlade s pravidlami Zmluvy o ESUO uplatnitelnými k tomuto dátumu. Okrem toho na spolocnom pojednávaní vo veciach C-85/15 P az C-89/15 P Komisia potvrdila, v odpovedi na otázku Súdneho dvora, ze oznámenie o doplnujúcich výhradách sa nevracalo ani ku skutkovým okolnostiam, ani k dôkazom, ktoré sú predmetom tohto konania. 43 Z toho vyplýva, ze v tejto veci sa zástupcovia clenských státov zúcastnili nie na ústnom vypocutí týkajúcom sa veci samej, ale výlucne na vypocutí, ktoré sa týkalo právnych dôsledkov vyplývajúcich zo skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO. 44 V súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 28 a 29 tohto rozsudku, ked sa rozhodnutie prijme na základe nariadenia c. 1/2003, konanie, ktoré vedie k tomuto rozhodnutiu, vsak musí byt v súlade s procesnými pravidlami stanovenými týmto nariadením, aj ked toto konanie sa zacalo pred nadobudnutím úcinnosti tohto nariadenia. 45 Z toho vyplýva, ze pred prijatím sporného rozhodnutia bola Komisia povinná na základe clánkov 12 a 14 nariadenia c. 773/2004 poskytnút úcastníkom konania prílezitost predlozit argumenty v rámci ústneho vypocutia, na ktoré pozvala orgány hospodárskej sútaze clenských státov. Preto sa nemozno domnievat, ze ústne vypocutie z 13. júna 2002, týkajúce sa veci samej, splnilo procesné poziadavky týkajúce sa prijatia rozhodnutia na základe nariadenia c. 1/2003. 46 V dôsledku toho sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol v bode 124 napadnutého rozsudku, ze Komisia nemala povinnost pred prijatím sporného rozhodnutia zorganizovat nové ústne vypocutie, a to z dôvodu, ze dotknuté podniky uz mali prílezitost byt ústne vypocuté v rámci ústnych vypocutí z 13. júna a 30. septembra 2002. 47 Ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 56 a 57 svojich návrhov, vzhladom na dôlezitost, v rámci konania stanoveného nariadeniami c. 1/2003 a 773/2004, toho, aby sa na ziadost dotknutých úcastníkov konania konalo ústne vypocutie, na ktoré sú pozvané orgány hospodárskej sútaze clenských státov v súlade s clánkom 14 ods. 3 druhého uvedeného nariadenia, vynechanie takéhoto ústneho vypocutia predstavuje porusenie podstatných formálnych nálezitostí. 48 Kedze právo na takéto ústne vypocutie, stanovené nariadením c. 773/2004, nebolo dodrzané, netreba, aby podnik, ktorého práva boli takto porusené, preukázal, ze toto porusenie mohlo ovplyvnit v jeho neprospech priebeh konania a obsah sporného rozhodnutia. 49 Preto je uvedené konanie nevyhnutne postihnuté vadou, nezávisle od dôsledkov, ktoré by mohli vyplývat z tohto porusenia a prípadne by boli na ujmu spolocnosti Riva (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. novembra 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, [34]C-553/10 P a C-554/10 P, [35]EU:C:2012:682, body [36]46 az [37]52, ako aj z 9. júna 2016, CEPSA/Komisia, [38]C-608/13 P, [39]EU:C:2016:414, bod [40]36). 50 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze treba vyhoviet prvému odvolaciemu dôvodu, ktorý vzniesla spolocnost Riva, a preto zrusit napadnutý rozsudok bez toho, aby bolo treba skúmat ostatné odvolacie dôvody. O návrhu na incidencné rozhodnutie Argumentácia úcastníkov konania 51 Riva sa svojím návrhom na incidencné rozhodnutie domáha toho, aby Súdny dvor vyhlásil, ze konanie, ktoré sa konalo na Vseobecnom súde, porusilo clánok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie a clánok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, kedze toto konanie porusilo zásadu primeranej dlzky konania, co predstavuje dostatocne závazné porusenie právneho pravidla, ktorého cielom je poskytnút práva jednotlivcom. 52 V tejto súvislosti Riva tvrdí, ze konanie na Vseobecnom súde trvalo takmer pät rokov, pricom tri roky a dva mesiace uplynuli od skoncenia písomnej casti konania do otvorenia ústnej casti konania. Táto dlzka nie je odôvodnená vzhladom na okolnosti veci. Dôvody uvádzané spolocnostou Riva totiz neboli osobitne nárocné a nebránili sudcovi spravodajcovi vykonat svoju prácu v kratsej lehote. Necinnost Vseobecného súdu nemozno vysvetlit prijatím opatrení na zabezpecenie priebehu konania alebo vykonaním dokazovania, ani výskytom procesných incidentov. Riva neprispela svojím správaním k spomaleniu riesenia veci. 53 Komisia navrhuje, aby bol návrh spolocnosti Riva zamietnutý. Posúdenie Súdnym dvorom 54 Pokial ide o návrh spolocnosti Riva, aby Súdny dvor vyhlásil, ze doslo k poruseniu clánku 47 druhého odseku Charty základných práv, treba pripomenút, ze sankciou pre súd Európskej únie za porusenie jeho povinnosti rozhodnút o veciach, ktoré sú mu predlozené, v primeranej lehote, vyplývajúcej z tohto ustanovenia, je zaloba o náhradu skody podaná na Vseobecný súd, pricom takáto zaloba predstavuje úcinný prostriedok nápravy. Teda návrh na náhradu skody spôsobenej nedodrzaním primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom nemozno podat priamo na Súdny dvor v rámci odvolania, ale treba ho podat na samotný Vseobecný súd. Vseobecnému súdu, ktorý je príslusný podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ a rozhoduje o zalobe o náhradu skody, prinálezí rozhodnút o tejto zalobe v inom rozhodovacom zlození, nez v ktorom rozhodoval spor, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dlzka sa kritizuje (rozsudok z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, [41]C-617/13 P, [42]EU:C:2016:416, body [43]98 a [44]99, ako aj citovaná judikatúra). 55 V dôsledku toho treba zamietnut návrh na incidencné rozhodnutie, ktorý podala spolocnost Riva. O zalobe na Vseobecnom súde 56 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. Súdny dvor môze sám rozhodnút s konecnou platnostou vo veci samej, ak to stav konania dovoluje. 57 V prejednávanej veci má Súdny dvor k dispozícii informácie potrebné na konecné rozhodnutie o zalobe o neplatnost sporného rozhodnutia, ktorú podala Riva na Vseobecný súd. 58 V tejto súvislosti stací uviest, ze z dôvodov uvedených v bodoch 24 az 49 tohto rozsudku musí byt sporné rozhodnutie zrusené v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Riva, a to pre porusenie podstatných formálnych nálezitostí. O trovách 59 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 60 Clánok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, stanovuje, ze úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Riva mala úspech v rámci odvolania a zalobe pred Vseobecným súdom sa vyhovelo, treba v súlade s návrhmi spolocnosti Riva rozhodnút tak, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli spolocnosti Riva v prvostupnovom, ako aj v odvolacom konaní. Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 9. decembra 2014, Riva Fire/Komisia ([45]T-83/10, neuverejnený, [46]EU:T:2014:1034) sa zrusuje. 2. Rozhodnutie Komisie K(2009) 7492 v konecnom znení z 30. septembra 2009 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 UO (vec COMP/37.956 - Výstuzné tyce do betónu, opätovné prijatie), v znení zmenenom rozhodnutím Komisie K(2009) 9912 v konecnom znení z 8. decembra 2009, sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka Riva Fire SpA. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli spolocnosti Riva Fire SpA v prvostupnovom, ako aj v tomto odvolacom konaní. Podpisy __________________________________________________________________ ( [47]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXbrIfh5/L88718-2113TMP.html#t-ECR_62015CJ0089_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1034&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A318&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A318&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:354:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1034&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1034&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///tmp/lynxXXXXbrIfh5/L88718-2113TMP.html#c-ECR_62015CJ0089_SK_01-E0001