ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora) z 21. septembra 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Kartely - Talianski výrobcovia výstuzných tycí do betónu - Stanovenie cien, ako aj obmedzenie a kontrola výroby a predaja - Porusenie clánku 65 UO - Zrusenie pôvodného rozhodnutia Vseobecným súdom Európskej únie - Opätovne prijaté rozhodnutie na základe nariadenia (ES) c. 1/2003 - Nevydanie nového oznámenia o výhradách - Neexistencia ústneho vypocutia po zrusení pôvodného rozhodnutia" Vo veci C-88/15 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 20. februára 2015, Ferriere Nord SpA, so sídlom v Osoppe (Taliansko), v zastúpení: W. Viscardini a G. Donŕ, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: L. Malferrari a P. Rossi, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Moretto, avvocato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (deviata komora), v zlození: predseda deviatej komory E. Juhász, sudcovia C. Vajda (spravodajca) a C. Lycourgos, generálny advokát: N. Wahl, tajomník: V. Giacobbo-Peyronnel, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. októbra 2016, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. decembra 2016, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním spolocnost Ferriere Nord SpA navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 9. decembra 2014, Ferriere Nord/Komisia (T-90/10, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2014:1035), ktorým tento súd zamietol zalobu tejto spolocnosti, ktorou sa domáhala zrusenia rozhodnutia Komisie K(2009) 7492 v konecnom znení z 30. septembra 2009 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 65 Zmluvy o ESUO (vec COMP/37.956 - Výstuzné tyce do betónu, opätovné prijatie, dalej len "rozhodnutie z 30. septembra 2009"), v znení zmenenom rozhodnutím Komisie K(2009) 9912 v konecnom znení z 8. decembra 2009 (dalej len "pozmenujúce rozhodnutie") (rozhodnutie z 30. septembra 2009, zmenené pozmenujúcim rozhodnutím, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 16 az 22 napadnutého rozsudku: "16 Od októbra do decembra 2000 Komisia v súlade s clánkom 47 UO vykonala vysetrovania v talianskych podnikoch vyrábajúcich výstuzné tyce do betónu a v zdruzení talianskych oceliarskych podnikov [Federacciai]. Takisto im adresovala ziadosti o informácie podla clánku 47 UO... 17 Dna 26. marca 2002 Komisia zacala správne konanie a uviedla výhrady v zmysle clánku 36 UO (dalej len 'oznámenie o výhradách`)... [Ferriere Nord] predlozila 31. mája 2002 písomné pripomienky k oznámeniu o výhradách. Ústne vypocutie sa konalo 13. júna 2002... 18 Komisia 12. augusta 2002 uviedla doplnujúce výhrady (dalej len 'oznámenie o doplnujúcich výhradách`) adresované subjektom, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách. V oznámení o doplnujúcich výhradách, zalozenom na clánku 19 ods. 1 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého vykonávacieho nariadenia k clánkom [81 a 82 ES] ([3]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), Komisia vysvetlila svoje stanovisko týkajúce sa pokracovania konania po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO. [Ferriere Nord] predlozila 20. septembra 2002 písomné pripomienky a druhé ústne vypocutie za úcasti zástupcov clenských státov sa konalo 30. septembra 2002... 19 Výsledkom konania bolo, ze Komisia prijala rozhodnutie K(2002) 5087 v konecnom znení zo 17. decembra 2002 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 UO (COMP/37.956 - Výstuzné tyce do betónu) (dalej len 'rozhodnutie z roku 2002`), v ktorom konstatovala, ze podniky, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené, vykonávali jediný, komplexný a nepretrzitý kartel na talianskom trhu s výstuzami do betónu vo forme tycí alebo zvitkov, ktorý mal za ciel resp. za úcinok stanovenie cien, a ktorý tiez viedol k zosúladenému obmedzeniu alebo kontrole výroby alebo predajov v rozpore s clánkom 65 ods. 1 UO. Komisia v tomto rozhodnutí ulozila [Ferriere Nord] pokutu vo výske 3,57 milióna eur... 20 Dna 10. marca 2003 [Ferriere Nord] podala zalobu na Súd prvého stupna proti rozhodnutiu z roku 2002. Rozsudkom z 25. októbra 2007, Ferriere Nord/Komisia [[4]T-94/03 (neuverejnený, [5]EU:T:2007:320)] Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie z roku 2002. Súd prvého stupna poukázal na to, ze najmä vzhladom na skutocnost, ze rozhodnutie z roku 2002 neobsahuje ziadny odkaz na clánok 3 a clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, sa toto rozhodnutie zakladá iba na clánku 65 ods. 4 a 5 UO.... Kedze platnost týchto ustanovení sa skoncila 23. júla 2002, Komisia na úcely konstatovania porusenia clánku 65 ods. 1 UO a ulozenia pokuty podnikom, ktoré sa na uvedenom porusení zúcastnili, uz nemohla zalozit svoju právomoc na týchto ustanoveniach, ktoré v case prijatia rozhodnutia z roku 2002 uz neboli platné... 21 Komisia listom z 30. júna 2008 informovala [Ferriere Nord] a ostatné dotknuté podniky o svojom úmysle opätovne prijat rozhodnutie s tým, ze zmení právny základ v porovnaní s právnym základom, ktorý bol zvolený v prípade rozhodnutia z roku 2002. Okrem iného spresnila, ze vzhladom na obmedzený dosah rozsudkov, ktorými bolo zrusené rozhodnutie z roku 2002, bude opätovne prijaté rozhodnutie zalozené na dôkazoch predlozených v oznámení o výhradách a oznámení o doplnujúcich výhradách. Dotknutým podnikom bola stanovená lehota na predlozenie pripomienok a [Ferriere Nord] oznámila svoje pripomienky faxom z 1. augusta 2008... 22 Komisia faxami z 24. júla a 25. septembra 2008, z 13. marca, 30. júna a 27. augusta 2009 poziadala [Ferriere Nord] o informácie týkajúce sa jej akcionárov a financnej situácie podniku. [Ferriere Nord] odpovedala na tieto ziadosti o informácie emailami z 1. augusta a 1. októbra 2008, a z 18. marca, 1. júla a 8. septembra 2009." 3 V rozhodnutí z 30. septembra 2009 Komisia najmä zastávala názor, ze nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([6]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) sa má vykladat tak, ze jej umoznuje konstatovat a sankcionovat, po 23. júli 2002, kartely v oblastiach patriacich do pôsobnosti Zmluvy o ESUO z hladiska ratione materiae a ratione temporis. Komisia uviedla, ze toto rozhodnutie bolo prijaté v súlade s procesnými predpismi Zmluvy o ES, ako aj uvedeného nariadenia a ze hmotnoprávne ustanovenia, ktoré uz neboli úcinné ku dnu prijatia aktu, mohli byt uplatnené na základe zásad upravujúcich nahradenie pravidiel z hladiska casu, pod podmienkou vseobecnej zásady lex mitior. 4 V clánku 1 rozhodnutia z 30. septembra 2009 sa najmä stanovuje, ze Ferriere Nord porusila clánok 65 ods. 1 UO tým, ze sa v období od 1. apríla 1993 do 4. júla 2000 zúcastnovala na pokracujúcej dohode a/alebo na zosúladených postupoch týkajúcich sa výstuzí do betónu vo forme tycí alebo zvitkov, ktoré mali za ciel resp. za úcinok stanovenie cien a obmedzenie a/alebo kontrolu výroby alebo predajov na spolocnom trhu. V clánku 2 tohto rozhodnutia Komisia ulozila Ferriere Nord pokutu vo výske 3,57 milióna eur. 5 Listami zaslanými v období od 20. do 23. novembra 2009 osem z jedenástich spolocností, ktorým bolo rozhodnutie z 30. septembra 2009 urcené, vrátane Ferriere Nord, Komisiu informovalo, ze príloha tohto rozhodnutia, tak ako im bola oznámená, neobsahuje tabulky znázornujúce zmeny cien. 6 Dna 8. decembra 2009 prijala Komisia pozmenujúce rozhodnutie, ktoré v prílohe zahrnalo chýbajúce tabulky a v ktorom boli opravené císelné odkazy na uvedené tabulky vo ôsmich poznámkach pod ciarou. Pozmenujúce rozhodnutie bolo Ferriere Nord dorucené 9. decembra 2009. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 7 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 19. februára 2010 podala Ferriere Nord zalobu, ktorou sa domáhala v prvom rade toho, aby Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie a subsidiárne toho, aby bolo toto rozhodnutie zrusené ciastocne a bola znízená výska pokuty. 8 Na podporu svojej zaloby Ferriere Nord uvádzala desat zalobných dôvodov zalozených po prvé na nedostatku právomoci Komisie, v druhom rade na tom, ze Komisia vopred nezaslala nové oznámenie o výhradách, v tretom rade na tom, ze sa nekonalo ústne vypocutie úradníkom povereným vypocutím, v stvrtom rade na tom, ze konecná správa bola vydaná neskôr ako bolo prijaté sporné rozhodnutie, v piatom rade na prijatí textu bez príloh, ktoré sú v nom uvedené, v siestom rade na nesprávnych právnych posúdeniach pri posudzovaní skutkových okolností, v siedmom rade na neproporcionálnej povahe výsky pokuty v porovnaní so závaznostou a dlzkou trvania kartelu, v ôsmom rade na protiprávnosti zvýsenia pokuty z titulu opakovaného porusovania, v deviatom rade na neuznaní polahcujúcich okolností, iných, ako sú tie, ktoré stanovuje oznámenie Komisie o neulození alebo znízení výsky pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4), a v desiatom rade na nesprávnom uplatnení tohto oznámenia. 9 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom znízil výsku pokuty ulozenej Ferriere Nord na 3421440 eur a v zostávajúcej casti zalobu spolocnosti Ferriere Nord zamietol. 10 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 20. decembra 2014 poziadala Ferriere Nord Vseobecný súd, aby vykonal opravu v bode 420 napadnutého rozsudku, túto ziadost vsak Vseobecný súd uznesením z 13. marca 2015, Ferriere Nord/Komisia ([8]T-90/10 REC, neuverejnené, [9]EU:T:2015:173) zamietol. Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 11 Svojím odvolaním Ferriere Nord navrhuje, aby Súdny dvor: - v prvom rade zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bol zamietnutý jej hlavný zalobný návrh predlozený jej zástupcami v rámci zaloby vo veci T-90/10, a v dôsledku toho zrusil sporné rozhodnutie: - subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamietol jej subsidiárny zalobný návrh predlozený jej zástupcami v rámci zaloby vo veci T-90/10, a v dôsledku toho ciastocne zrusil sporné rozhodnutie a stanovil výraznejsie znízenie výsky pokuty ulozenej Ferriere Nord, a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na obidvoch stupnoch. 12 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil Ferriere Nord povinnost nahradit trovy konania. O návrhu na opätovné otvorenie ústnej casti konania 13 Ústna cast konania bola skoncená 8. decembra 2016 po prednesení návrhov generálneho advokáta. Listom z 27. januára 2017 podaným do kancelárie Súdneho dvora Komisia navrhla, aby Súdny dvor nariadil opätovné otvorenie ústnej casti konania a pripojil do spisu skutkové okolnosti uvedené v jej liste, ako aj dokumenty, ktoré k tomuto návrhu pripojila. 14 Na podporu tohto návrhu Komisia v podstate tvrdí, ze Súdny dvor nemá dostatocne jasné informácie o skutkových okolnostiach týkajúcich sa podmienok ústnych vypocutí z 13. júna a 30. septembra 2002, na ktorých generálny advokát zalozil svoje návrhy, kedze tieto skutkové okolnosti neboli konkrétne predmetom diskusie medzi úcastníkmi konania. 15 Clánok 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora umoznuje Súdnemu dvoru kedykolvek po vypocutí generálneho advokáta nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania, najmä pokial je potrebné rozhodnút vec na základe tvrdenia, ku ktorému sa úcastníci konania nevyjadrili. 16 Treba vsak pripomenút, ze predmet odvolania je v zásade definovaný dôvodmi a tvrdeniami uvádzanými úcastníkmi konania. V predmetnom prípade mali úcastníci konania moznost dostatocne diskutovat o týchto dôvodoch a tvrdeniach vo svojich podaniach a na spolocnom pojednávaní z 20. októbra 2016 vo veciach C-85/15 P az C-89/15 P. 17 V dôsledku toho sa Súdny dvor po vypocutí generálneho advokáta domnieva, ze nie je potrebné nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania. O odvolaní 18 Na podporu svojho odvolania uvádza Ferriere Nord devät odvolacích dôvodov, zalozených v prvom rade na zjavnom skreslení skutkových okolností a dôkazov, nekonstatovaní zjavných rozporov v spornom rozhodnutí, ako aj porusení pravidiel v oblasti dôkazného bremena, v druhom rade na porusení clánku 27 nariadenia c. 1/2003, kedze nové oznámenie o výhradách nebolo dorucené, porusení zásady legitímnej dôvery, skreslení skutkových okolností a dôkazov, porusení práv na obhajobu, nedostatku odôvodnenia, ako aj porusení práva byt vypocutý úradníkom povereným vypocutím, v tretom rade na porusení rokovacieho poriadku Komisie, v stvrtom rade na dlzke úcasti spolocnosti Ferriere Nord na karteli a nesprávnych právnych posúdeniach pri posudzovaní skutkových okolností, skreslení dôkazov, porusení vseobecných zásad v oblasti dôkazného bremena a in dubio pro reo, ako aj rozporuplnosti odôvodnenia, v piatom rade na porusení zásady proporcionality pri stanovení základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Ferriere Nord vzhladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, porusení zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj nedostatku odôvodnenia, v siestom rade na zjavne nesprávnom výpocte alebo zjavnej nepresnosti pri znizovaní sumy pokuty priznanom spolocnosti Ferriere Nord, nesprávnom výkone neobmedzenej súdnej právomoci, ako aj nedostatku odôvodnenia, v siedmom rade na nezákonnosti zvýsenia základnej sumy pokuty z titulu opakovania, kedze to predstavuje porusenie práv na obhajobu, vo ôsmom rade na protiprávnosti zvýsenia základnej sumy pokuty z titulu opakovania vzhladom na uplynutý cas, ako aj v deviatom rade na protiprávnosti zvýsenia základnej sumy pokuty z titulu opakovania, kedze to predstavuje porusenie zásady proporcionality. O druhom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 19 Ferriere Nord vo svojom druhom odvolacom dôvode, ktorý treba skúmat na úvod, tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení, ked dospel k záveru, ze Komisia nebola povinná zaslat jej nové oznámenie o výhradách pred prijatím sporného rozhodnutia. 20 Ferriere Nord v prvom rade vyzýva Súdny dvor, aby preskúmal dôvodnost konstatovania uvedeného v bode 121 napadnutého rozsudku, podla ktorého sa zásada tempus regit actum má vykladat len v tom zmysle, ze procesný akt sa musí prijat na základe pravidla, ktoré je úcinné v den jeho prijatia. Podla spolocnosti Ferriere Nord je tento výklad nesprávny, kedze oznámenie o výhradách, prijaté na základe clánku 36 UO, nemôze byt základom pre sporné rozhodnutie, prijaté podla nariadenia c. 1/2003. 21 Podla spolocnosti Ferriere Nord bolo treba, aby bolo prijaté nové oznámenie o výhradách po tom, ako bol vydaný rozsudok z 25. októbra 2007, Ferriere Nord/Komisia ([10]T-94/03, neuverejnený, [11]EU:T:2007:320), a predstavovalo by to správne uplatnenie rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, ([12]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [13]EU:C:2002:582), v bode [14]73 ktorého Súdny dvor rozhodol, ze to nie je tak, ze by zrusenie aktu Únie ovplyvnovalo nevyhnutne prípravné akty, kedze postup, ktorého cielom je nahradit zrusený akt, môze v zásade pokracovat presne od bodu, ked doslo k protiprávnosti. Pouzitím výrazu "nie... nevyhnutne" a "v zásade" Súdny dvor nevylúcil, ze vzhladom na osobitosti predmetného prípadu môze konanie pokracovat od skorsieho stádia v bode, v ktorom doslo k protiprávnosti, ktorá viedla k zruseniu aktu. 22 V druhom rade uvádza Ferriere Nord skreslenie skutkových okolností a dôkazov, ako aj porusenie zásady legitímnej dôvery, kedze viaceré prvky obsiahnuté v listoch, ktoré jej zaslala Komisia, vzbudzovali legitímnu dôveru v to, ze bude prijaté nové oznámenie o výhradách. 23 V tretom rade tvrdí, ze na rozdiel od toho, ako Vseobecný súd uviedol v napadnutom rozsudku, prijatie nového oznámenia o výhradách bolo potrebné, kedze toto oznámenie by nebolo zhodné s oznámením o výhradách. V tejto súvislosti odkazuje najmä na rozdiel spocívajúci v tom, ze vo výroku rozhodnutia z roku 2002 bol uvedený taliansky trh, kým vo výroku sporného rozhodnutia bol uvedený spolocný trh. 24 Okrem toho Ferriere Nord odkazuje na porusenie clánku 27 nariadenia c. 1/2003, ako aj clánkov 11 a 12 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] ([15]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), kedze v bode 148 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze v prípade neexistencie nových výhrad nemá Komisia povinnost zorganizovat nové ústne vypocutie pred úradníkom povereným vypocutím. 25 Komisia povazuje za neprípustné tvrdenia Ferriere Nord, uvádzané v prvom rade, a to z dôvodu, ze tieto tvrdenia nespochybnujú jasným spôsobom napadnutý rozsudok, ale obmedzujú sa len na návrh, aby Súdny dvor poskytol objasnenie k otázke, ci rozhodnutie prijaté podla nariadenia c. 1/2003 môze byt zalozené na oznámení o výhradách prijatom na základe Zmluvy o ESUO. 26 Pokial ide o vec samu, Komisia tvrdí, ze nie je pravda, ze by Vseobecný súd v odpovedi na tvrdenie týkajúce sa nevyhnutnosti zhody medzi právnym základom pre prípravný akt a pre konecný akt uplatnil nesprávne, a to prílis striktne, zásadu tempus regit actum v bodoch 118 az 122 napadnutého rozsudku, ale vyvodil z toho nevyhnutný záver, a to ten, ze kedze k vade v rozhodnutí z roku 2002 doslo k dátumu jeho prijatia, zrusenie tohto rozhodnutia neovplyvnilo platnost prípravných opatrení, takze Komisia nebola povinná zaslat spolocnosti Ferriere Nord nové oznámenie o výhradách. 27 Podla Komisie tvrdenia uvádzané v druhom rade spolocnostou Ferriere Nord sú takisto neprípustné. Porusenie legitímnej dôvery predstavuje totiz nový dôvod. Dalej Ferriere Nord sa odvoláva formálne na skreslenie, ale v skutocnosti chce dosiahnut nové posúdenie skutkových okolností. 28 Komisia v kazdom prípade trvá na tom, ze z prvkov uvádzaných spolocnostou Ferriere Nord v písomnostiach Komisii vyplýva, ak sa posudzujú v rámci kontextu, ze nemohli zalozit legitímnu dôveru, pokial ide o zaslanie nového oznámenia o výhradách, ako aj Vseobecný súd uviedol v bodoch 127 a 128 napadnutého rozsudku. Preto oprávnene a bez skreslenia skutkových okolností Vseobecný súd dospel k záveru v bode 126 tohto rozsudku, ze Ferriere Nord sa nemôze odvolávat na takúto legitímnu dôveru. 29 Pokial ide o prípustnost tvrdení uvádzaných v tretom rade, Komisia tvrdí, ze Ferriere Nord odkazuje na urcité body napadnutého rozsudku bez toho, aby uviedla presné tvrdenia na podporu chyby vyvodenej z neexistencie sankcie za to, ze nebolo poslané nové oznámenie o výhradách. 30 Pokial ide o vec samu, Komisia odkazuje na body 143 a 144 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd zdôraznil, ze nie je dôvodné tvrdenie, podla ktorého bolo nevyhnutné nové oznámenie o výhradách na preukázanie toho, ci kartel mohol ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, kedze táto otázka uz bola vznesená v oznámení o doplnujúcich výhradách. Okrem toho Ferriere Nord vychádzala z nesprávneho predpokladu, podla ktorého sporné rozhodnutie sankcionovalo porusenie, ktoré je iné ako porusenie, za ktoré bola potrestaná v rozhodnutí z roku 2002. Z obsahu sporného rozhodnutia totiz vyplýva, ze vytýkané porusenie spocíva v karteli týkajúcom sa celého talianskeho trhu, teda podstatnej casti spolocného trhu, a preto ide o kartel zakázaný clánkom 65 ods. 1 UO. 31 Komisia uvádza, ze tvrdenie zalozené na neexistencii nového ústneho vypocutia pred úradníkom povereným vypocutím je formulované velmi vseobecne a nepresne, takze je neprípustné. Pokial ide o vec samu, tvrdí, ze Ferriere Nord nespochybnuje záver Vseobecného súdu, podla ktorého takéto ústne vypocutie bolo potrebné, len keby bolo dorucené nové oznámenie o výhradách. Vseobecný súd vsak vylúcil potrebu takéhoto nového oznámenia. Posúdenie Súdnym dvorom 32 Pokial ide o tvrdenia, ktoré uvádza Ferriere Nord v prvom rade, treba odmietnut námietku neprípustnosti podanú Komisiou. Z odvolania totiz jasne vyplýva, ze Ferriere Nord sa neobmedzuje na ziadost, aby Súdny dvor objasnil polozenú otázku, ale chce preukázat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a to konkrétne v bode 121 napadnutého rozsudku, ked dospel k záveru, ze vydanie nového oznámenia o výhradách pred prijatím sporného rozhodnutia nebolo nevyhnutné. Rovnako, na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, argument spolocnosti Ferriere Nord týkajúci sa toho, ze sa nekonalo ústne vypocutie pred úradníkom povereným vypocutím, je dostatocne presný nato, aby bol prípustný, kedze odvolanie uvádza tak ustanovenia práva Únie, ktoré v tejto súvislosti Vseobecný súd porusil, ako aj bod napadnutého rozsudku, v ktorom doslo k tomuto poruseniu. 33 Pokial ide o samotnú podstatu argumentov spolocnosti Ferriere Nord týkajúcich sa toho, ze nedoslo ani k vydaniu nového oznámenia o výhradách, ani sa nekonalo ústne vypocutie pred úradníkom povereným vypocutím, treba pripomenút, ze v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z roku 2002, Komisia 26. marca 2002 poslala dotknutým podnikom, vrátane spolocnosti Ferriere Nord, oznámenie o výhradách na základe clánku 36 UO. Ústne vypocutie týkajúce sa tohto oznámenia sa konalo 13. júna 2002. Po uplynutí platnosti Zmluvy o ESUO Komisia 12. augusta 2002 zaslala uvedeným podnikom oznámenie o doplnujúcich výhradách, zalozené na clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 17, v ktorom vysvetlovala svoje stanovisko vzhladom na túto zmenu právneho rámca, a vyzvala uvedené podniky, aby oznámili svoje vlastné stanovisko, pokial ide o uvedené doplnujúce výhrady. Ústne vypocutie sa konalo 30. septembra 2002 za úcasti zástupcov clenských státov. 34 Po tom, ako bolo rozhodnutie z roku 2002 zrusené, Komisia listom z 30. júna 2008 informovala Ferriere Nord a ostatné dotknuté podniky o svojom zámere znovu prijat toto rozhodnutie na základe nariadenia c. 1/2003 ako právnom základe, v súlade s procesnými pravidlami stanovenými v tomto nariadení. 35 Vzhladom na tento procesný vývoj treba preskúmat, ci, ako tvrdí Ferriere Nord a na rozdiel od toho, ako Vseobecný súd rozhodol v bodoch 144 a 148 napadnutého rozsudku, Komisia mala povinnost, po tom, ako bolo zrusené rozhodnutie z roku 2002, prijat nové oznámenie o výhradách, ako aj zorganizovat nové ústne vypocutie. 36 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze procesné pravidlá sa majú vo vseobecnosti uplatnovat k dátumu, od ktorého nadobudnú úcinnost (rozsudky z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., [16]C-201/09 P a C-216/09 P, [17]EU:C:2011:190, bod [18]75 a citovaná judikatúra; z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [19]C-352/09 P, [20]EU:C:2011:191, bod [21]88, ako aj z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko, [22]C-610/10, [23]EU:C:2012:781, bod [24]45), a to aj v prípade konania, ktoré zacalo pred týmto dátumom, ale stále pokracuje po tomto dátume (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko, [25]C-610/10, [26]EU:C:2012:781, bod [27]47). 37 V predmetnom prípade, kedze sporné rozhodnutie bolo prijaté na základe clánku 7 ods. 1 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, konanie vedúce k tomuto rozhodnutiu sa malo zrealizovat v súlade s týmto nariadením, ako aj nariadením c. 773/2004, pre ktoré je nariadenie c. 1/2003 právnym základom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [28]C-352/09 P, [29]EU:C:2011:191, bod [30]90), bez ohladu na to, ze toto konanie sa zacalo predtým, ako nadobudlo úcinnost nariadenie c. 1/2003. 38 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa v bode 121 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vylozil zásady riadiace uplatnenie zákonov z hladiska casu, podla ktorých sa procesné pravidlá majú uplatnovat na vsetky situácie, ktoré neskoncili k dátumu nadobudnutia ich úcinnosti, v tom zmysle, ze pokial ide o sporné rozhodnutie, prijaté na základe nariadenia c. 1/2003, mali byt prípravné akty prijaté na základe procesných pravidiel úcinných ku dnu ich prijatia, teda na základe clánku 36 ods. 1 UO, pokial ide o oznámenie o výhradách, a clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 17, pokial ide o oznámenie o doplnujúcich výhradách. 39 Treba vsak preskúmat, ci prípravné akty prijaté Komisiou na úcely prijatia rozhodnutia z roku 2002 mozno povazovat za rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v nariadeniach c. 1/2003 a 773/2004. Ak to tak totiz je, nemozno vytýkat Komisii, ze ich nezopakovala pred prijatím sporného rozhodnutia. 40 Pokial ide o vydanie oznámenia o výhradách, clánok 10 ods. 1 a 2 nariadenia c. 773/2004 v spojení s clánkom 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ktorý vykonáva, stanovuje, ze pred prijatím rozhodnutia najmä na základe clánku 7 tohto posledného uvedeného nariadenia Komisia oznámi dotknutým úcastníkom konania oznámenie o výhradách, pricom im poskytne moznost informovat ju o svojom stanovisku v lehote, ktorú sama stanoví. 41 Ako Vseobecný súd uz v podstate uviedol v bodoch 123 a 124 napadnutého rozsudku, Komisia v predmetnom prípade uz zaslala dotknutým podnikom oznámenie o výhradách a oznámenie o doplnujúcich výhradách a vo vztahu k týmto oznámeniam sporné rozhodnutie nepredstavovalo vydanie nových aktov na ujmu spolocnosti Ferriere Nord, ani nemenilo podstatným spôsobom dôkazy o vytýkaných poruseniach. Okrem toho, ako zdôraznil generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, neexistuje velký rozdiel, pokial ide o obsah, medzi oznámením o výhradách prijatým v rezime Zmluvy o ESUO a oznámením o výhradách prijatým v súlade s nariadeniami c. 17 a 1/2003. Zaslanie nového oznámenia o výhradách sa teda nevyzadovalo. 42 V tejto súvislosti Vseobecný súd oprávnene odkázal na bod 73 rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([31]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [32]EU:C:2002:582), v ktorom sa pripomína, ze zrusenie aktu Únie nevyhnutne neovplyvnuje prípravné akty, takze konanie, ktorého cielom je nahradit zrusený akt, sa môze zacat v zásade práve v bode, v ktorom doslo k protiprávnosti. 43 Ako totiz Vseobecný súd konstatoval v bode 119 napadnutého rozsudku, rozhodnutie z roku 2002 bolo zrusené z dôvodu nedostatku právomoci Komisie na jeho prijatie na základe ustanovení Zmluvy o ESUO, ktorá uz nebola platná k dátumu prijatia tohto rozhodnutia, takze práve k tomuto dátumu doslo k protiprávnosti. V dôsledku toho toto zrusenie neovplyvnilo ani oznámenie o výhradách, ani oznámenie o doplnujúcich výhradách. 44 V dôsledku toho sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel v bode 122 napadnutého rozsudku k záveru, ze Komisia nemala povinnost prijat nové oznámenie o výhradách. 45 Ako vsak uviedol generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, podla clánku 12 nariadenia c. 773/2004 musí Komisia poskytnút úcastníkom konania, ktorým zaslala oznámenie o výhradách, prílezitost uviest svoje argumenty v rámci ústneho vypocutia, ak o to poziadajú vo svojich písomných pripomienkach. Preto, kedze ako vyplýva z bodu 43 tohto rozsudku, oznámenie o výhradách a oznámenie o doplnujúcich výhradách neboli ovplyvnené zrusením rozhodnutia z roku 2002, treba preskúmat, ci Komisia poskytla uvedeným úcastníkom konania prílezitost predlozit svoje argumenty v rámci ústneho vypocutia vykonaného podla procesných poziadaviek stanovených v nariadeniach c. 1/2003 a 773/2004, ako bola povinná urobit. 46 V tejto súvislosti treba uviest, ze v rámci procesného rezimu zavedeného nariadením c. 1/2003, ktorého podrobnosti upravuje nariadenie c. 773/2004, sa v clánku 14 ods. 3 tohto nariadenia uvádza, ze orgány hospodárskej sútaze clenských státov sú vyzvané, aby sa zúcastnili ústneho vypocutia, ktoré na ziadost adresátov oznámenia o výhradách nasleduje po vydaní tohto oznámenia o výhradách. 47 Pokial ide o ústne vypocutia, ktoré sa konali v priebehu roka 2002, zástupcovia clenských státov sa nezúcastnili na vypocutí z 13. júna 2002, kedze takáto úcast nebola stanovená v Zmluve o ESUO, ktorá vtedy platila. Je nesporné, ze toto ústne vypocutie sa týkalo veci samej, teda správania, ktoré Komisia vytýkala podnikom, ktoré boli adresátmi oznámenia o výhradách. To vyplýva najmä z bodov 379 az 382 sporného rozhodnutia a potvrdzuje to bod 148 rozsudkov Vseobecného súdu z 9. decembra 2014, Alfa Acciai/Komisia ([33]T-85/10, neuverejnený, [34]EU:T:2014:1037), ako aj z 9. decembra 2014, Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti/Komisia ([35]T-92/10, neuverejnený, [36]EU:T:2014:1032). 48 Na druhej strane ústne vypocutie z 30. septembra 2002, na ktoré zástupcovia clenských státov boli pozvaní v súlade s pravidlami Zmluvy o ES, ktoré vtedy platili, najmä na základe clánku 11 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81] a [82] Zmluvy o ES ([37]Ú. v. ES L 354, 1998, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204), sa týkalo predmetu oznámenia o doplnujúcich výhradách, teda právnych dôsledkov toho, ze skoncila platnost Zmluvy o ESUO, na pokracovanie konania. To vyplýva na jednej strane z tohto oznámenia, ktoré vyzývalo výslovne adresátov, aby oznámili svoje stanovisko, pokial ide o uvedené doplnujúce výhrady. Na druhej strane Komisia oznámila v bode 382 sporného rozhodnutia, ze nepovazuje za potrebné opakovat ústne vypocutie z 13. júna 2002 na základe ustanovení nariadení c. 17 a 1/2003, kedze toto ústne vypocutie, na ktorom sa nezúcastnili zástupcovia clenských státov, bolo vykonané v súlade s pravidlami Zmluvy o ESUO uplatnitelnými k tomuto dátumu. Okrem toho na spolocnom pojednávaní vo veciach C-85/15 P az C-89/15 P Komisia potvrdila, v odpovedi na otázku Súdneho dvora, ze oznámenie o doplnujúcich výhradách sa nevracalo ani ku skutkovým okolnostiam, ani k dôkazom, ktoré sú predmetom tohto konania. 49 Z toho vyplýva, ze v tejto veci sa zástupcovia clenských státov zúcastnili nie na ústnom vypocutí týkajúcom sa veci samej, ale výlucne na vypocutí, ktoré sa týkalo právnych dôsledkov vyplývajúcich zo skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO. 50 V súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 36 a 37 tohto rozsudku, ked sa rozhodnutie prijme na základe nariadenia c. 1/2003, konanie, ktoré vedie k tomuto rozhodnutiu, vsak musí byt v súlade s procesnými pravidlami stanovenými týmto nariadením, aj ked toto konanie sa zacalo pred nadobudnutím úcinnosti tohto nariadenia. 51 Z toho vyplýva, ze pred prijatím sporného rozhodnutia bola Komisia povinná na základe clánkov 12 a 14 nariadenia c. 773/2004 poskytnút úcastníkom konania prílezitost predlozit argumenty v rámci ústneho vypocutia, na ktoré pozvala orgány hospodárskej sútaze clenských státov. Preto sa nemozno domnievat, ze ústne vypocutie z 13. júna 2002, týkajúce sa veci samej, splnilo procesné poziadavky týkajúce sa prijatia rozhodnutia na základe nariadenia c. 1/2003. 52 V dôsledku toho sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol v bode 148 napadnutého rozsudku, ze Komisia nemala povinnost pred prijatím sporného rozhodnutia zorganizovat nové ústne vypocutie pred úradníkom povereným vypocutím, kedze dotknuté podniky uz mali prílezitost byt ústne vypocuté v rámci ústnych vypocutí z 13. júna a 30. septembra 2002. 53 Ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 56 a 57 svojich návrhov, vzhladom na dôlezitost, v rámci konania stanoveného nariadeniami c. 1/2003 a 773/2004, toho, aby sa na ziadost dotknutých úcastníkov konania konalo ústne vypocutie, na ktoré sú pozvané orgány hospodárskej sútaze clenských státov v súlade s clánkom 14 ods. 3 druhého uvedeného nariadenia, vynechanie takéhoto ústneho vypocutia predstavuje porusenie podstatných formálnych nálezitostí. 54 Kedze právo na takéto ústne vypocutie, stanovené nariadením c. 773/2004, nebolo dodrzané, netreba, aby podnik, ktorého práva boli takto porusené, preukázal, ze toto porusenie mohlo ovplyvnit v jeho neprospech priebeh konania a obsah sporného rozhodnutia. 55 Preto je uvedené konanie nevyhnutne postihnuté vadou, nezávisle od dôsledkov, ktoré by mohli vyplývat z tohto porusenia a prípadne by boli na ujmu spolocnosti Ferriere Nord (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. novembra 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, [38]C-553/10 P a C-554/10 P, [39]EU:C:2012:682, body [40]46 az [41]52, ako aj z 9. júna 2016, CEPSA/Komisia, [42]C-608/13 P, [43]EU:C:2016:414, bod [44]36). 56 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze treba vyhoviet druhému odvolaciemu dôvodu, ktorý vzniesla spolocnost Ferriere Nord, a preto zrusit napadnutý rozsudok bez toho, aby bolo treba skúmat ostatné tvrdenia uvádzané spolocnostou Ferriere Nord v rámci tohto odvolacieho dôvodu, aj keby boli prípustné, ani ostatné odvolacie dôvody. O zalobe na Vseobecnom súde 57 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. Súdny dvor môze sám rozhodnút s konecnou platnostou vo veci samej, ak to stav konania dovoluje. 58 V prejednávanej veci má Súdny dvor k dispozícii informácie potrebné na konecné rozhodnutie o zalobe o neplatnost sporného rozhodnutia, ktorú podala Ferriere Nord na Vseobecný súd. 59 V tejto súvislosti stací uviest, ze z dôvodov uvedených v bodoch 33 az 55 tohto rozsudku musí byt sporné rozhodnutie zrusené v rozsahu, v akom sa týka Ferriere Nord, a to pre porusenie podstatných formálnych nálezitostí. O trovách 60 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 61 Clánok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, stanovuje, ze úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Ferriere Nord mala úspech v rámci odvolania a zalobe pred Vseobecným súdom sa vyhovelo, treba v súlade s návrhmi spolocnosti Ferriere Nord rozhodnút tak, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli spolocnosti Ferriere Nord v prvostupnovom, ako aj v odvolacom konaní. Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 9. decembra 2014, Ferriere Nord/Komisia ([45]T-90/10, neuverejnený, [46]EU:T:2014:1035) sa zrusuje. 2. Rozhodnutie Komisie K(2009) 7492 v konecnom znení z 30. septembra 2009 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 UO (vec COMP/37.956 - Výstuzné tyce do betónu, opätovné prijatie), v znení zmenenom rozhodnutím Komisie K(2009) 9912 v konecnom znení z 8. decembra 2009, sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka Ferriere Nord SpA. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli spolocnosti Ferriere Nord SpA v prvostupnovom, ako aj v tomto odvolacom konaní. Podpisy __________________________________________________________________ ( [47]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXVEM0aJ/L88714-3112TMP.html#t-ECR_62015CJ0088_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1035&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A320&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A173&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A173&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A320&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:354:TOC 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1035&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1035&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///tmp/lynxXXXXVEM0aJ/L88714-3112TMP.html#c-ECR_62015CJ0088_SK_01-E0001