ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora) z 21. septembra 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Kartely - Talianski výrobcovia výstuzných tycí do betónu - Stanovenie cien, ako aj obmedzenie a kontrola výroby a predaja - Porusenie clánku 65 UO - Zrusenie pôvodného rozhodnutia Vseobecným súdom Európskej únie - Opätovne prijaté rozhodnutie na základe nariadenia (ES) c. 1/2003 - Nevydanie nového oznámenia o výhradách - Neexistencia ústneho vypocutia po zrusení pôvodného rozhodnutia - Lehoty, ktoré plynuli v konaní na Vseobecnom súde" V spojených veciach C-86/15 P a C-87/15 P, ktorých predmetom sú dve odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 20. februára 2015, Ferriera Valsabbia SpA, so sídlom v Odole (Taliansko) (C-86/15 P), Valsabbia Investimenti SpA, so sídlom v Odole (C-86/15 P), Alfa Acciai SpA, so sídlom v Brescii (Taliansko) (C-87/15 P), v zastúpení: D. M. Fosselard, avocat, D. Slater, solicitor, a A. Duron, avocate, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: L. Malferrari a P. Rossi, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Manzini, avvocato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (deviata komora), v zlození: predseda deviatej komory E. Juhász, sudcovia C. Vajda (spravodajca) a C. Lycourgos, generálny advokát: N. Wahl, tajomník: V. Giacobbo-Peyronnel, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. októbra 2016, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. decembra 2016, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojimi odvolaniami spolocnosti Ferriera Valsabbia SpA a Valsabbia Investimenti SpA (dalej spolu len "Valsabbia"), vo veci C-86/15 P, ako aj spolocnost Alfa Acciai SpA (dalej len "Alfa"), vo veci C-87/15 P (títo úcastníci konania dalej spolu len "odvolatelky"), navrhujú zrusenie jednak rozsudkov Vseobecného súdu Európskej únie z 9. decembra 2014, Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti/Komisia ([2]T-92/10, neuverejnený, [3]EU:T:2014:1032), ako aj z 9. decembra 2014, Alfa Acciai/Komisia ([4]T-85/10, neuverejnený, [5]EU:T:2014:1037) (dalej spolu len "napadnuté rozsudky"), ktorými Vseobecný súd zamietol ich zaloby, ktorými sa domáhali zrusenia rozhodnutia Komisie K(2009) 7492 v konecnom znení z 30. septembra 2009 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 65 UO (vec COMP/37.956 - Výstuzné tyce do betónu, opätovné prijatie rozhodnutia, dalej len "rozhodnutie z 30. septembra 2009"), v znení zmenenom rozhodnutím Komisie K(2009) 9912 v konecnom znení z 8. decembra 2009 (dalej len "pozmenujúce rozhodnutie") (rozhodnutie z 30. septembra 2009, zmenené pozmenujúcim rozhodnutím, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporom a sporné rozhodnutie 2 Okolnosti predchádzajúce sporom sú uvedené v bodoch 20 az 25 napadnutých rozsudkov: "20 Od októbra do decembra 2000 Komisia v súlade s clánkom 47 UO vykonala vysetrovania v talianskych podnikoch vyrábajúcich výstuzné tyce do betónu a v zdruzení talianskych oceliarskych podnikov. Takisto im adresovala ziadosti o informácie podla clánku 47 UO.... 21 Dna 26. marca 2002 Komisia zacala správne konanie a uviedla výhrady v zmysle clánku 36 UO (dalej len 'oznámenie o výhradách`).... [Odvolatelky] predlozili písomné pripomienky k oznámeniu o výhradách. Ústne vypocutie sa konalo 13. júna 2002... 22 Komisia 12. augusta 2002 uviedla doplnujúce výhrady (dalej len 'oznámenie o doplnujúcich výhradách`) adresované subjektom, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách. V oznámení o doplnujúcich výhradách, zalozenom na clánku 19 ods. 1 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého vykonávacieho nariadenia k clánkom [81 ES] a [82 ES] ([6]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), Komisia vysvetlila svoje stanovisko týkajúce sa pokracovania konania po skoncení platnosti Zmluvy o ESUO. Dotknutým podnikom bola stanovená lehota na predlozenie ich pripomienok a druhé ústne vypocutie za prítomnosti zástupcov clenských státov sa konalo 30. septembra 2002. ... 23 Výsledkom konania bolo, ze Komisia prijala rozhodnutie K(2002) 5087 v konecnom znení zo 17. decembra 2002 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 UO (COMP/37.956 - Výstuzné tyce do betónu) (dalej len 'rozhodnutie z roku 2002`), v ktorom konstatovala, ze podniky, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené, vykonávali jediný, komplexný a nepretrzitý kartel na talianskom trhu s výstuzami do betónu vo forme tycí alebo zvitkov, ktorý mal za ciel resp. za úcinok stanovenie cien, a ktorý tiez viedol k zosúladenému obmedzeniu alebo kontrole výroby alebo predajov v rozpore s clánkom 65 ods. 1 UO. ... Komisia v tomto rozhodnutí ulozila [solidárne spolocnostiam Valsabbia pokutu vo výske 10,25 milióna eur a spolocnosti Alfa pokutu vo výske 7,175 milióna eur]. 24 Dna 5. marca 2003, [odvolatelky] podali zalobu na Súd prvého stupna proti rozhodnutiu z roku 2002. Rozsudkom z 25. októbra 2007, SP a i./Komisia ([7]T-27/03, T-46/03, T-58/03, T-79/03, T-80/03, T-97/03 a T-98/03, [[8]EU:T:2007:317]), Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie z roku 2002. Súd prvého stupna poukázal na to, ze najmä vzhladom na skutocnost, ze rozhodnutie z roku 2002 neobsahuje ziadny odkaz na clánok 3 a clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, sa toto rozhodnutie zakladá iba na clánku 65 ods. 4 a 5 UO. ... Kedze platnost týchto ustanovení sa skoncila 23. júla 2002, Komisia na úcely konstatovania porusenia clánku 65 ods. 1 UO a ulozenia pokuty podnikom, ktoré sa na uvedenom porusení zúcastnili, uz nemohla zalozit svoju právomoc na týchto ustanoveniach, ktoré v case prijatia rozhodnutia z roku 2002 uz neboli platné. ... 25 Komisia listom z 30. júna 2008 informovala [odvolatelky] a ostatné dotknuté podniky o svojom úmysle opätovne prijat rozhodnutie s tým, ze zmení právny základ v porovnaní s právnym základom, ktorý bol zvolený v prípade rozhodnutia z roku 2002. Okrem iného spresnila, ze vzhladom na obmedzený dosah rozsudku [z 25. októbra 2007,] SP a i./Komisia [([9]T-27/03, T-46/03, T-58/03, T-79/03, T-80/03, T-97/03 a T-98/03, [10]EU:T:2007:317)], bude opätovne prijaté rozhodnutie zalozené na dôkazoch predlozených v oznámení o výhradách a oznámení o doplnujúcich výhradách. Dotknutým podnikom bola stanovená lehota na predlozenie pripomienok. ...[Odvolatelky] predlozili pripomienky." 3 V rozhodnutí z 30. septembra 2009 Komisia najmä zastávala názor, ze nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([11]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) sa má vykladat tak, ze jej umoznuje konstatovat a sankcionovat, po 23. júli 2002, kartely v oblastiach patriacich do pôsobnosti Zmluvy o ESUO z hladiska ratione materiae a ratione temporis. Komisia uviedla, ze toto rozhodnutie bolo prijaté v súlade s procesnými predpismi Zmluvy ES, ako aj uvedeného nariadenia a ze hmotnoprávne ustanovenia, ktoré uz neboli úcinné ku dnu prijatia aktu, mohli byt uplatnené na základe zásad upravujúcich nahradenie pravidiel z hladiska casu, pod podmienkou vseobecnej zásady lex mitior. 4 V clánku 1 uvedeného rozhodnutia sa najmä stanovuje, ze odvolatelky porusili clánok 65 ods. 1 UO tým, ze sa v období od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000, pokial ide o Valsabbia, a od 6. decembra 1989 do 4. júla 2000, pokial ide o Alfa, zúcastnovali na pokracujúcej dohode a/alebo na zosúladených postupoch týkajúcich sa výstuzí do betónu vo forme tycí alebo zvitkov, ktoré mali za ciel, resp. za úcinok, stanovenie cien a obmedzenie a/alebo kontrolu výroby alebo predajov na spolocnom trhu. V clánku 2 toho istého rozhodnutia Komisia ulozila spolocnostiam Valsabbia pokutu vo výske 10,25 milióna eur a spolocnosti Alfa pokutu vo výske 7,175 milióna eur. 5 Listami zaslanými v období od 20. do 23. novembra 2009 osem z jedenástich spolocností, ktorým bolo rozhodnutie z 30. septembra 2009 urcené, vrátane odvolateliek, Komisiu informovalo, ze príloha tohto rozhodnutia, tak ako im bola oznámená, neobsahuje tabulky znázornujúce zmeny cien. 6 Dna 8. decembra 2009 prijala Komisia pozmenujúce rozhodnutie, ktoré v prílohe zahrnalo chýbajúce tabulky a v ktorom boli opravené císelné odkazy na uvedené tabulky v ôsmich poznámkach pod ciarou. Pozmenujúce rozhodnutie bolo odvolatelkám dorucené 9. decembra 2009. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnuté rozsudky 7 Návrhmi podanými do kancelárie Vseobecného súdu 17. a 18. februára 2010 odvolatelky podali zaloby, ktorými sa domáhali v prvom rade zrusenia sporného rozhodnutia v casti, v ktorej sa ich týka. 8 Na podporu svojich zalôb uviedli odvolatelky formálne styri zalobné dôvody zalozené v prvom rade na prekrocení právomocí Komisie, v druhom rade na porusení clánkov 14 a 33 nariadenia c. 1/2003, clánkov 10 a 14 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] ([12]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), ako aj na porusení práv na obhajobu, v tretom rade na porusení clánku 65 ods. 1 UO a na nesprávnom výklade pojmu jediné a pokracujúce porusenie a v stvrtom rade na protiprávnostiach, ku ktorým doslo pri stanovení výsky pokuty (stanovenie východiskovej sumy a nezohladnenie polahcujúcich okolností) a na neprimeranej dlzke správneho konania. V úvodnej casti zaloby týkajúcej sa "osobitostí obsahu [sporného] rozhodnutia" odvolatelky poukázali aj na mozné porusenie zásady kolegiality. 9 Napadnutými rozsudkami Vseobecný súd zamietol zaloby odvolateliek. Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 10 Svojimi odvolaniami odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnuté rozsudky, - zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek, - subsidiárne znízil výsku pokuty ulozenú odvolatelkám v spornom rozhodnutí, - o trovách konania rozhodol neskôr a vrátil vec Vseobecnému súdu, aby vo veci rozhodol na základe usmernení poskytnutých Súdnym dvorom, a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania na obidvoch stupnoch. 11 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolania a - ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. 12 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 7. júna 2016 boli veci C-86/15 P a C-87/15 P spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. O návrhu na opätovné otvorenie ústnej casti konania 13 Ústna cast konania bola skoncená 8. decembra 2016 po prednesení návrhov generálneho advokáta. Listom z 27. januára 2017 podaným do kancelárie Súdneho dvora Komisia navrhla, aby Súdny dvor nariadil opätovné otvorenie ústnej casti konania a pripojil do spisu skutkové okolnosti uvedené v jej liste, ako aj dokumenty, ktoré k tomuto návrhu pripojila. 14 Na podporu tohto návrhu Komisia v podstate tvrdí, ze Súdny dvor nemá dostatocne jasné informácie o skutkových okolnostiach týkajúcich sa podmienok ústnych vypocutí z 13. júna a 30. septembra 2002, na ktorých generálny advokát zalozil svoje návrhy, kedze tieto skutkové okolnosti neboli konkrétne predmetom diskusie medzi úcastníkmi konania. 15 Clánok 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora umoznuje Súdnemu dvoru kedykolvek po vypocutí generálneho advokáta nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania, najmä pokial je potrebné rozhodnút vec na základe tvrdenia, ku ktorému sa úcastníci konania nevyjadrili. 16 Treba vsak pripomenút, ze predmet odvolania je v zásade definovaný dôvodmi a tvrdeniami uvádzanými úcastníkmi konania. V predmetnom prípade mali úcastníci konania moznost dostatocne diskutovat o týchto dôvodoch a tvrdeniach vo svojich podaniach a na spolocnom pojednávaní z 20. októbra 2016 vo veciach C-85/15 P az C-89/15 P. 17 V dôsledku toho sa Súdny dvor po vypocutí generálneho advokáta domnieva, ze nie je potrebné nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania. O odvolaniach 18 Odvolatelky na podporu svojich odvolaní uvádzajú sedem odvolacích dôvodov zalozených v prvom rade na porusení clánku 10 nariadenia c. 773/2004 a práv na obhajobu z dôvodu nezaslania nového oznámenia o výhradách, v druhom rade na porusení clánku 14 nariadenia c. 773/2004 a práv na obhajobu z dôvodu neúcasti zástupcov clenských státov na ústnych vypocutiach, v tretom rade na porusení zásady kolegiality z dôvodu prijatia neúplného rozhodnutia, v stvrtom rade na porusení clánku 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), vykladanej vo svetle clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, pokial ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, v piatom rade na porusení clánku 65 UO, nesprávnom výklade pojmu pokracujúci kartel, ako aj na nedostatku odôvodnenia a na protirecivom odôvodnení, v siestom rade na porusení clánku 47 Charty, kedze Vseobecný súd zamietol znízenie výsky pokuty z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania, ako aj nedostatku odôvodnenia a protirecivého odôvodnenia a v siedmom rade na porusení clánkov 23 a 31 nariadenia c. 1/2003, Usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([13]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171), zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj na nedostatku odôvodnenia. O prvom a druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 19 Svojím prvým a druhým odvolacím dôvodom, ktoré treba skúmat spolocne, odvolatelky poukazujú na porusenie clánkov 10 a 14 nariadenia c. 773/2004, ako aj práv na obhajobu, kedze Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch vyjadril názor, ze Komisia nebola povinná pred prijatím sporného rozhodnutia zaslat im nové oznámenie o výhradách a zorganizovat ústne vypocutie za prítomnosti orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. Odvolatelky sa domnievajú, ze kedze Komisia vo svojom liste z 30. júna 2008 oznámila svoj zámer prijat toto rozhodnutie v súlade s procesnými pravidlami stanovenými v nariadeniach c. 1/2003 a 773/2004, bola povinná dodrzat tieto pravidlá. 20 Pokial ide o neexistenciu nového oznámenia o výhradách, Komisia tvrdí, ze sporné rozhodnutie, vrátane sankcií prijatých voci odvolatelkám, je v úplnom súlade s právnymi posúdeniami uvedenými v oznámení o výhradách a oznámení o doplnujúcich výhradách, ku ktorým mali odvolatelky moznost sa vyjadrit. Vseobecný súd teda v bode 128 napadnutých rozsudkov správne zdôraznil, ze Komisia uz dotknuté podniky informovala o dôsledkoch, najmä pokial ide o volbu právneho základu, ktorý mala v úmysle vyvodit zo skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO, v oznámení o doplnujúcich výhradách a ze odvolatelky mali moznost vyjadrit svoje pripomienky k tejto veci. Podla Komisie tieto úvahy samy osebe stacia na zamietnutie tvrdení, podla ktorých Vseobecný súd mal Komisii vytknút, ze sporné rozhodnutie prijala bez toho, ze by podnikom zaslala nové oznámenie o výhradách. 21 V tejto súvislosti Komisia zdôraznuje, ze odkaz na clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v spornom rozhodnutí, uvedený v oznámení o doplnujúcich výhradách, ktorý nahradil clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a ktorý je jeho ekvivalentom, je dôsledkom zrusenia rozhodnutia z roku 2002. Vseobecný súd sa teda v bodoch 133 a 134 napadnutých rozsudkov správne domnieval, ze ak sa Komisia v nadväznosti na zrusenie rozhodnutia rozhodne napravit protiprávnosti konstatované v tomto rozhodnutí a prijat rovnaké rozhodnutie, ktoré nie je postihnuté takýmito protiprávnostami, toto rozhodnutie sa týka tých istých výhrad, ku ktorým sa uz podniky vyjadrili, takze Komisia nie je povinná dat predmetným podnikom moznost byt vypocutý s ohladom na volbu právneho základu uplatneného na úcely ulozenia im pokút stanovených v spornom rozhodnutí. 22 Pokial ide o list z 30. júna 2008, Vseobecný súd pripustil, ze chránil práva odvolateliek na obhajobu nad rámec poziadaviek stanovených v nariadení c. 773/2004. Vseobecný súd teda v bode 129 napadnutých rozsudkov len pre úplnost dodal, ze uvedený list v kazdom prípade odvolatelkám ponúkal moznost predlozit ich pripomienky. 23 Podla Komisie, kedze sa druhý odvolací dôvod týka otázky, ci zástupcovia clenských státov boli alebo neboli pozvaní na ústne vypocutia, ktoré boli vedené v súlade s clánkom 14 nariadenia c. 773/2004, tento odvolací dôvod je neprípustný, pretoze je zalozený na konstatovaní skutkovej povahy. 24 Pokial ide o vec samu, Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 147 a 148 napadnutých rozsudkov správne potvrdil, ze Komisia v plnom rozsahu dodrzala úcinné procesné predpisy, takze opatrenia, ktoré podnikla, sú v súlade s pravidlami upravujúcimi procesné normy z hladiska casu. Neprítomnost zástupcov clenských státov na ústnom vypocutí z 13. júna 2002, ktoré sa týkalo oznámenia o výhradách, sa vysvetluje tým, ze úcast týchto posledných uvedených zástupcov pravidlá Zmluvy o ESUO neupravovali. Takisto prítomnost takýchto zástupcov na ústnom vypocutí z 30. septembra 2002 v nadväznosti na zaslanie oznámenia o doplnujúcich výhradách je v súlade s procesnými predpismi Zmluvy o ES, ktoré sa stali uplatnitelnými. 25 Komisia dalej uvádza, ze na rozdiel od tvrdení odvolateliek, v liste z 30. júna 2008 nepotvrdila, ze by chcela na konanie, ktoré prebehlo pred uplynutím platnosti Zmluvy o ESUO, uplatnit aj nariadenia c. 1/2003 a 773/2004, co by bolo nemozné. Neviedla ani konanie sui generis, ale pridrzala sa konania uplatnitelného v okamihu aktu podla zásady nahradenia procesných noriem z hladiska casu. Posúdenie Súdnym dvorom 26 Pokial ide o námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, týkajúcu sa druhého odvolacieho dôvodu, stací konstatovat, ze sa netýka otázky skutkovej povahy, teda ci orgány hospodárskej sútaze clenských státov boli alebo neboli pozvané na ústne vypocutia z 13. júna a 30. septembra 2002, ale právnej otázky spocívajúcej v tom, ci Komisia porusila clánok 14 nariadenia c. 773/2004 tým, ze nezorganizovala ústne vypocutie v súlade s týmto ustanovením pred prijatím sporného rozhodnutia. V dôsledku toho treba túto námietku neprípustnosti zamietnut. 27 Pokial ide o dôvodnost prvého a druhého odvolacieho dôvodu, treba pripomenút, ze v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z roku 2002, Komisia 26. marca 2002 poslala odvolatelkám oznámenie o výhradách na základe clánku 36 UO. Ústne vypocutie týkajúce sa tohto oznámenia sa konalo 13. júna 2002. Je nesporné, ze zástupcovia clenských státov neboli pozvaní zúcastnit sa na tomto ústnom vypocutí, kedze takúto úcast v tom case platné pravidlá Zmluvy o ESUO neupravovali. 28 Po uplynutí platnosti tejto zmluvy Komisia 12. augusta 2002 zaslala uvedeným podnikom oznámenie o doplnujúcich výhradách, zalozené na clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 17, v ktorom vysvetlovala svoje stanovisko vzhladom na túto zmenu právneho rámca a vyzvala uvedené podniky, aby oznámili svoje vlastné stanovisko, pokial ide o uvedené doplnujúce výhrady. Ústne vypocutie sa konalo 30. septembra 2002 za úcasti zástupcov clenských státov, podla clánku 11 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81] a [82] Zmluvy o ES ([14]Ú. v. ES L 354, 1998, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204). 29 Po tom, ako bolo rozhodnutie z roku 2002 zrusené, Komisia listom z 30. júna 2008 informovala odvolatelky a ostatné dotknuté podniky o svojom zámere znovu prijat toto rozhodnutie na základe nariadenia c. 1/2003 ako právnom základe, v súlade s procesnými pravidlami stanovenými v tomto nariadení. 30 Vzhladom na tento procesný vývoj treba preskúmat, ci na rozdiel od toho, ako Vseobecný súd rozhodol v bodoch 142 a 152 napadnutých rozsudkov, Komisia porusila clánky 10 a 14 nariadenia c. 773/2004 tým, ze odvolatelkám pred prijatím sporného rozhodnutia nezaslala nové oznámenie o výhradách a nezorganizovala ústne vypocutie za prítomnosti zástupcov hospodárskej sútaze clenských státov. 31 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze procesné pravidlá sa majú vo vseobecnosti uplatnovat k dátumu, od ktorého nadobudnú úcinnost (rozsudky z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., [15]C-201/09 P a C-216/09 P, [16]EU:C:2011:190, bod [17]75 a citovaná judikatúra; z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [18]C-352/09 P, [19]EU:C:2011:191, bod [20]88, ako aj z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko, [21]C-610/10, [22]EU:C:2012:781, bod [23]45), a to aj v prípade konania, ktoré sa zacalo pred týmto dátumom, ale stále pokracuje po tomto dátume (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko, [24]C-610/10, [25]EU:C:2012:781, bod [26]47). 32 V predmetnom prípade, kedze sporné rozhodnutie bolo prijaté na základe clánku 7 ods. 1 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, konanie vedúce k tomuto rozhodnutiu sa malo zrealizovat v súlade s týmto nariadením, ako aj nariadením c. 773/2004, pre ktoré je nariadenie c. 1/2003 právnym základom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [27]C-352/09 P, [28]EU:C:2011:191, bod [29]90), bez ohladu na to, ze toto konanie sa zacalo predtým, ako nadobudlo úcinnost nariadenie c. 1/2003. 33 Clánok 10 ods. 1 a 2 nariadenia c. 773/2004 v spojení s clánkom 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ktorý vykonáva, stanovuje, ze pred prijatím rozhodnutia najmä na základe clánku 7 tohto posledného uvedeného nariadenia Komisia oznámi dotknutým úcastníkom konania oznámenie o výhradách, pricom im poskytne moznost informovat ju o svojom stanovisku v lehote, ktorú sama stanoví. 34 Vseobecný súd v bodoch 125 a 126 napadnutých rozsudkov teda správne uviedol, ze v prejednávanom prípade Komisia uz zaslala odvolatelkám oznámenie o výhradách a oznámenie o doplnujúcich výhradách a ze nebolo spochybnené, ze sporné rozhodnutie sa týka len správania, ku ktorému sa odvolatelky uz vyjadrili v odpovedi na tieto oznámenia. Okrem toho, ako zdôraznil generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, neexistuje velký rozdiel, pokial ide o obsah, medzi oznámením o výhradách prijatým v rezime Zmluvy o ESUO a oznámením o výhradách prijatým v súlade s nariadeniami c. 17 a 1/2003. Zaslanie nového oznámenia o výhradách sa teda nevyzadovalo. 35 V tejto súvislosti Vseobecný súd oprávnene odkázal na bod 73 rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([30]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [31]EU:C:2002:582), v ktorom sa pripomína, ze zrusenie aktu Únie nevyhnutne neovplyvnuje prípravné akty, takze konanie, ktorého cielom je nahradit zrusený akt, sa môze zacat v zásade práve v bode, v ktorom doslo k protiprávnosti. 36 Ako totiz Vseobecný súd konstatoval v bode 141 napadnutých rozsudkov, rozhodnutie z roku 2002 bolo zrusené z dôvodu nedostatku právomoci Komisie na jeho prijatie na základe ustanovení Zmluvy o ESUO, ktorá uz nebola platná k dátumu prijatia tohto rozhodnutia, takze práve k tomuto dátumu doslo k protiprávnosti. V dôsledku toho toto zrusenie neovplyvnilo ani oznámenie o výhradách, ani oznámenie o doplnujúcich výhradách. 37 Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, judikatúra citovaná v bode 35 tohto rozsudku nie je neuplatnitelná v predmetnej veci z dôvodu zmeny právneho základu, na ktorom boli ulozené pokuty, kedze dôsledky tejto zmeny právneho základu uz boli zohladnené v prípravných aktoch. Ako totiz vyplýva z bodov 22 a 128 napadnutých rozsudkov, Komisia informovala odvolatelky v oznámení o doplnujúcich výhradách zalozenom na clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 17 o dôsledkoch, ktoré plánuje vyvodit z toho, ze skoncila platnost Zmluvy o ESUO a odvolatelky mali moznost uplatnit svoje pripomienky v tejto súvislosti. 38 Okrem toho je nesporné, ze tieto dôsledky neboli ziadnym spôsobom zmenené z dôvodu zrusenia nariadenia c. 17 a nadobudnutia úcinnosti nariadenia c. 1/2003, ktorého urcité ustanovenia predstavujú právny základ sporného rozhodnutia. V kazdom prípade, ako uviedol generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, clánok 34 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a clánok 19 nariadenia c. 773/2004 stanovujú, ako prechodné ustanovenia, ze procesné akty a opatrenia vykonané na základe nariadení c. 17 a 2842/98 si zachovávajú svoje úcinky na úcely uplatnovania prvých uvedených nariadení. 39 Treba takisto odmietnut tvrdenie odvolateliek, podla ktorého zrusenie rozhodnutia z roku 2002 z dôvodu právneho základu, na ktorom bolo zalozené, implikuje, ze oznámenie o doplnujúcich výhradách prijalo v tejto súvislosti nesprávny prístup. Stací totiz pripomenút, ze toto rozhodnutie bolo zalozené výlucne na clánku 65 ods. 4 a 5 UO, kým uvedené oznámenie o výhradách na nariadení c. 17. 40 V dôsledku toho sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel v bodoch 141 a 142 napadnutých rozsudkov k záveru, ze Komisia nemala povinnost prijat nové oznámenie o výhradách. 41 Ako vsak uviedol generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, podla clánku 12 nariadenia c. 773/2004 musí Komisia poskytnút úcastníkom konania, ktorým zaslala oznámenie o výhradách, prílezitost uviest svoje argumenty v rámci ústneho vypocutia, ak o to poziadajú vo svojich písomných pripomienkach. Preto, kedze, ako vyplýva z bodu 36 tohto rozsudku, oznámenie o výhradách a oznámenie o doplnujúcich výhradách neboli ovplyvnené zrusením rozhodnutia z roku 2002, treba preskúmat, ci Komisia poskytla uvedeným úcastníkom konania prílezitost predlozit svoje argumenty v rámci ústneho vypocutia vykonaného podla procesných poziadaviek stanovených v nariadeniach c. 1/2003 a 773/2004, najmä podla poziadaviek uvedených v clánku 14 tohto posledného uvedeného nariadenia, ako bola povinná urobit. 42 V tejto súvislosti, pokial ide o ústne vypocutia, ktoré sa konali v priebehu roka 2002, je nesporné, ze ústne vypocutie z 13. júna 2002, na ktorom sa zástupcovia clenských státov nezúcastnili, kedze takáto úcast nebola stanovená v Zmluve o ESUO, ktorá vtedy platila, sa týkalo veci samej, teda správania, ktoré Komisia vytýkala podnikom, ktoré boli adresátmi oznámenia o výhradách. To vyplýva najmä z bodov 379 az 382 sporného rozhodnutia, ako aj z bodu 148 napadnutých rozsudkov. 43 Ústne vypocutie z 30. septembra 2002, na ktoré zástupcovia clenských státov boli pozvaní v súlade s pravidlami Zmluvy o ES, ktoré vtedy platili, najmä na základe clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 2842/98, sa vsak týkalo predmetu oznámenia o doplnujúcich výhradách, teda právnych dôsledkov toho, ze skoncila platnost Zmluvy o ESUO, na pokracovanie konania. To vyplýva na jednej strane z tohto oznámenia, ktoré vyzývalo výslovne adresátov, aby oznámili svoje stanovisko, pokial ide o uvedené doplnujúce výhrady. Na druhej strane Komisia oznámila v bode 382 sporného rozhodnutia, ze nepovazuje za potrebné opakovat ústne vypocutie z 13. júna 2002 na základe ustanovení nariadení c. 17 a 1/2003, kedze toto ústne vypocutie, na ktorom sa nezúcastnili zástupcovia clenských státov, bolo vykonané v súlade s pravidlami Zmluvy o ESUO uplatnitelnými k tomuto dátumu. Okrem toho na spolocnom pojednávaní vo veciach C-85/15 P az C-89/15 P Komisia potvrdila v odpovedi na otázku Súdneho dvora, ze oznámenie o doplnujúcich výhradách sa nevracalo ani ku skutkovým okolnostiam, ani k dôkazom, ktoré sú predmetom tohto konania. 44 Z toho vyplýva, ze v týchto veciach sa zástupcovia clenských státov zúcastnili nie na ústnom vypocutí týkajúcom sa vecí samých, ale výlucne na vypocutí, ktoré sa týkalo právnych dôsledkov vyplývajúcich zo skoncenia platnosti Zmluvy o ESUO. 45 V súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, ked sa rozhodnutie prijme na základe nariadenia c. 1/2003, konanie, ktoré vedie k tomuto rozhodnutiu, vsak musí byt v súlade s procesnými pravidlami stanovenými týmto nariadením, aj ked toto konanie sa zacalo pred nadobudnutím úcinnosti tohto nariadenia. 46 Z toho vyplýva, ze pred prijatím sporného rozhodnutia bola Komisia povinná na základe clánkov 12 a 14 nariadenia c. 773/2004 poskytnút úcastníkom konania prílezitost predlozit argumenty v rámci ústneho vypocutia, na ktoré pozvala orgány hospodárskej sútaze clenských státov. Preto sa nemozno domnievat, ze ústne vypocutie z 13. júna 2002 týkajúce sa veci samej splnilo procesné poziadavky týkajúce sa prijatia rozhodnutia na základe nariadenia c. 1/2003. 47 V dôsledku toho sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 147 a 148 napadnutých rozsudkov rozhodol, ze Komisia nemala povinnost pred prijatím sporného rozhodnutia zorganizovat nové ústne vypocutie podla clánku 14 nariadenia c. 773/2004 z dôvodu, ze ústne vypocutie týkajúce sa veci samej z 13. júna 2002, na ktorom sa clenské státy nezúcastnili, bolo vedené v súlade s v tom case platnými pravidlami Zmluvy o ESUO, v súlade so zásadami upravujúcimi nahradenie pravidiel z hladiska casu. 48 Ako zdôraznil generálny advokát v bodoch 56 a 57 svojich návrhov, vzhladom na dôlezitost, v rámci konania stanoveného nariadeniami c. 1/2003 a 773/2004, toho, aby sa na ziadost dotknutých úcastníkov konania konalo ústne vypocutie, na ktoré sú pozvané orgány hospodárskej sútaze clenských státov v súlade s clánkom 14 ods. 3 druhého uvedeného nariadenia, vynechanie takéhoto ústneho vypocutia predstavuje porusenie podstatných formálnych nálezitostí. 49 Kedze právo na takéto ústne vypocutie, stanovené nariadením c. 773/2004, nebolo dodrzané, netreba, aby podnik, ktorého práva boli takto porusené, preukázal, ze toto porusenie mohlo ovplyvnit v jeho neprospech priebeh konania a obsah sporného rozhodnutia. 50 Preto je uvedené konanie nevyhnutne postihnuté vadou, nezávisle od dôsledkov, ktoré by mohli vyplývat z tohto porusenia a prípadne by boli na ujmu odvolateliek (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. novembra 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, [32]C-553/10 P a C-554/10 P, [33]EU:C:2012:682, body [34]46 az [35]52, ako aj z 9. júna 2016, CEPSA/Komisia, [36]C-608/13 P, [37]EU:C:2016:414, bod [38]36). 51 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze treba vyhoviet prvému a druhému odvolaciemu dôvodu, ktorý vzniesli odvolatelky, a preto zrusit napadnuté rozsudky bez toho, aby bolo treba skúmat tretí a piaty az siedmy odvolací dôvod. O stvrtom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 52 Odvolatelky vo svojom stvrtom odvolacom dôvode tvrdia, ze Vseobecný súd porusil clánok 47 ods. 2 Charty, kedze dlzka konania na Vseobecnom súde bola styri roky a desat mesiacov, z coho tri roky trvalo obdobie od konca písomnej casti konania do oznámenia o otvorení ústnej casti konania. 53 Pokial ide o zlozitost vecí, odvolatelky zdôraznujú, ze Vseobecný súd uz bol o týchto veciach oboznámený pri prílezitosti zalôb podaných proti rozhodnutiu z roku 2002, ze styri v tom case uvádzané dôvody neboli osobitne nárocné, dva z nich boli procesnej povahy a ze dôvod týkajúci sa prekrocenia právomoci na prijatie nariadenia c. 1/2003 ako právneho základu uz Vseobecný súd preskúmal a Súdny dvor potvrdil, ze proti spornému rozhodnutiu bolo podaných devät zalôb a ze vsetko prebehlo v tom istom jazyku konania. 54 Pokial ide o správanie úcastníkov konania, v priebehu konania neziadali o ziadne predlzenie. Okrem toho Vseobecný súd neprijal ziadne opatrenie na zabezpecenie priebehu konania. Aj ked boli v priebehu konania nahradení dvaja sudcovia, sudca spravodajca bol ten istý. 55 V dôsledku toho odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor zrusil napadnuté rozsudky v rozsahu, v akom sa im v nich ukladá povinnost zaplatit pokutu, alebo subsidiárne, znízil výsku tejto pokuty. Kedze takýto návrh Súdny dvor zamietol v rozsudku z 26. novembra 2013, Gascogne Sack Deutschland/Komisia ([39]C-40/12 P, [40]EU:C:2013:768), odvolatelky tvrdia, ze v prejednávanom prípade by to mohlo byt inak, ak by Súdny dvor vyhovel iným odvolacím dôvodom ako tomuto dôvodu. Odvolatelky tiez navrhujú, aby Súdny dvor vyhlásil, ze bol porusený clánok 47 druhý odsek Charty a ze ide o dostatocne závazné porusenie právneho pravidla, ktorého cielom je poskytnút práva jednotlivcom. 56 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, kedze si protirecí s tým, co uz odvolatelky potvrdili pred Vseobecným súdom, a to, ako to vyplýva z bodu 362 rozsudku z 9. decembra 2014, Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti/Komisia ([41]T-92/10, neuverejnený, [42]EU:T:2014:1032), ako aj z bodu 345 rozsudku z 9. decembra 2014, Alfa Acciai/Komisia ([43]T-85/10, neuverejnený, [44]EU:T:2014:1037), ze za neprimeranú povazovali len dlzku konania na Komisii, nie vsak na Vseobecnom súde. 57 Pokial ide o vec samu, Komisia navrhuje, aby sa tento odvolací dôvod zamietol. Posúdenie Súdnym dvorom 58 Námietku neprípustnosti Komisie treba zamietnut. Ako totiz uz mal Súdny dvor prílezitost konstatovat, pokial ide o prekrocenie primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom, odvolatelka, ktorá sa domnieva, ze týmto prekrocením lehoty Vseobecný súd poskodzuje jej záujmy, nemá povinnost namietat toto poskodenie okamzite. Môze prípadne pockat do konca konania, aby poznala jeho celkovú dlzku a aby tak získala vsetky dôkazy potrebné na oznacenie porusenia, ktoré podla jej názoru utrpela (rozsudok z 26. novembra 2013, Gascogne Sack Deutschland/Komisia, [45]C-40/12 P, [46]EU:C:2013:768, bod [47]78). Z toho vyplýva, ze tvrdenia, ktoré uviedli odvolatelky v priebehu konania na Vseobecnom súde, týkajúce sa jeho dlzky, im nemôzu bránit v namietaní neprimeranosti tejto dlzky v rámci uvedeného konania. 59 Pokial ide o návrh odvolateliek bud na zrusenie napadnutých rozsudkov, alebo na znízenie výsky pokuty z dôvodu údajne neprimeranej dlzky tohto istého konania, alebo este aby Súdny dvor vyhlásil, ze doslo k poruseniu clánku 47 druhého odseku Charty, treba pripomenút, ze sankciou pre súd Európskej únie za porusenie jeho povinnosti rozhodnút o veciach, ktoré sú mu predlozené, v primeranej lehote, vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia, je zaloba o náhradu skody podaná na Vseobecný súd, pricom takáto zaloba predstavuje úcinný prostriedok nápravy. Teda návrh na náhradu skody spôsobenej nedodrzaním primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom nemozno podat priamo na Súdny dvor v rámci odvolania, ale treba ho podat na samotný Vseobecný súd. Vseobecnému súdu, ktorý je príslusný podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ a rozhoduje o zalobe o náhradu skody, prinálezí rozhodnút o tejto zalobe v inom rozhodovacom zlození, nez v ktorom rozhodoval spor, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dlzka sa kritizuje (rozsudok z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, [48]C-617/13 P, [49]EU:C:2016:416, body [50]98 a [51]99, ako aj citovaná judikatúra). 60 V dôsledku toho treba stvrtý odvolací dôvod odvolateliek zamietnut. O zalobách na Vseobecnom súde 61 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. Súdny dvor môze sám rozhodnút s konecnou platnostou vo veci samej, ak to stav konania dovoluje. 62 V prejednávanej veci má Súdny dvor k dispozícii informácie potrebné na konecné rozhodnutie o zalobách o neplatnost sporného rozhodnutia, ktoré podali odvolatelky na Vseobecný súd. 63 V tejto súvislosti stací uviest, ze z dôvodov uvedených v bodoch 27 az 50 tohto rozsudku musí byt sporné rozhodnutie zrusené v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek, a to pre porusenie podstatných formálnych nálezitostí. O trovách 64 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 65 Clánok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, stanovuje, ze úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze odvolatelky mali úspech v rámci odvolaní a zalobám pred Vseobecným súdom sa vyhovelo, treba v súlade s návrhmi odvolateliek rozhodnút tak, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli odvolatelkám v prvostupnovom, ako aj v odvolacom konaní. Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudky Vseobecného súdu Európskej únie z 9. decembra 2014, Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti/Commission ([52]T-92/10, neuverejnený, [53]EU:T:2014:1032), ako aj z 9. decembra 2014, Alfa Acciai/Commission ([54]T-85/10, neuverejnený, [55]EU:T:2014:1037) sa zrusujú. 2. Rozhodnutie Komisie K(2009) 7492 v konecnom znení z 30. septembra 2009 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 UO (vec COMP/37.956 - Výstuzné tyce do betónu, opätovné prijatie), v znení zmenenom rozhodnutím Komisie K(2009) 9912 v konecnom znení z 8. decembra 2009, sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka spolocností Ferriera Valsabbia SpA, Valsabbia Investimenti SpA a Alfa Acciai SpA. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli spolocnostiam Ferriera Valsabbia SpA, Valsabbia Investimenti SpA a Alfa Acciai SpA v prvostupnových, ako aj v týchto odvolacích konaniach. Podpisy __________________________________________________________________ ( [56]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXqc6ox2/L88710-9533TMP.html#t-ECR_62015CJ0086_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:354:TOC 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A682&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///tmp/lynxXXXXqc6ox2/L88710-9533TMP.html#c-ECR_62015CJ0086_SK_01-E0001