ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 21. decembra 2016 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ -- Danový systém -- Dan z príjmov právnických osôb -- Odpocítanie -- Odpisovanie goodwillu vzniknutého nadobudnutím podielov vo výske najmenej 5 % podnikmi, ktoré sú danovými rezidentmi v Spanielsku, v podnikoch, ktoré sú danovými rezidentmi mimo tohto clenského státu -- Pojem 'státna pomoc` -- Podmienka týkajúca sa selektivity" V spojených veciach C-20/15 P a C-21/15 P, ktorých predmetom sú dve odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 19. januára 2015, Európska komisia, v zastúpení: R. Lyal, B. Stromsky a C. Urraca Caviedes, ako aj P. Nemecková, splnomocnení zástupcovia, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: World Duty Free Group SA, predtým Autogrill Espańa SA, so sídlom v Madride (Spanielsko) (C-20/15 P), Banco Santander SA, so sídlom v Santanderi (Spanielsko) (C-21/15 P), Santusa Holding SL, so sídlom v Boadilla del Monte (Spanielsko) (C-21/15 P), v zastúpení: J. L. Buendía Sierra, E. Abad Valdenebro a R. Calvo Salinero, abogados, zalobkyne v prvostupnovom konaní, ktoré v konaní podporujú: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: T. Henze a K. Petersen, splnomocnení zástupcovia, Írsko, v zastúpení: G. Hodge a E. Creedon, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci B. Doherty, barrister, a A. Goodman, barrister, Spanielske královstvo, v zastúpení: M. A. Sampol Pucurull, splnomocnený zástupca, vedlajsí úcastníci konania v odvolacom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda K. Lenaerts, podpredseda A. Tizzano, predsedovia komôr R. Silva de Lapuerta, T. von Danwitz, J. L. da Cruz Vilaça, E. Juhász a A. Prechal (spravodajkyna), sudcovia A. Borg Barthet, J. Malenovský, E. Jarasiunas, F. Biltgen, K. Jürimäe a C. Lycourgos, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: V. Tourrčs, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 31. mája 2016, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 28. júla 2016, vyhlásil tento Rozsudok 1 Vo svojom odvolaní vo veci C-20/15 P Európska komisia navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 7. novembra 2014, Autogrill Espańa/Komisia (T-219/10, dalej len "napadnutý rozsudok Autogrill Espańa/Komisia, [2]EU:T:2014:939), ktorým tento súd zrusil clánok 1 ods. 1 a clánok 4 rozhodnutia Komisie 2011/5/ES z 28. októbra 2009 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom ([3]Ú. v. EÚ L 7, 2011, s. 48, dalej len "prvé sporné rozhodnutie"). 2 Vo svojom odvolaní vo veci C-21/15 P Komisia navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu zo 7. novembra 2014, Banco Santander a Santusa/Komisia (T-399/11, dalej len "napadnutý rozsudok Banco Santander a Santusa/Komisia, [4]EU:T:2014:938), ktorým tento súd zrusil clánok 1 ods. 1 a clánok 4 rozhodnutia Komisie 2011/282/EÚ z 12. januára 2011 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom ([5]Ú. v. EÚ L 135, 2011, s. 1, dalej len "druhé sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporom 3 Okolnosti predchádzajúce sporom, ako vyplývajú z napadnutých rozsudkov, mozno zhrnút takto. 4 Dna 10. októbra 2007 v nadväznosti na viaceré písomné otázky, ktoré Komisii polozili v rokoch 2005 a 2006 poslanci Európskeho parlamentu, ako aj na staznost, ktorú Komisia dostala od súkromného subjektu v roku 2007, rozhodla táto institúcia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania proti mechanizmu stanovenému v clánku 12 ods. 5, ktorý do spanielskeho zákona o dani z príjmu právnických osôb zaviedol Ley 24/2001 de Medidas Fiscales, Administrativas y del Orden Social (zákon c. 24/2001, ktorým sa prijímajú danové a správne opatrenia a opatrenia sociálnej povahy) z 27. decembra 2001 (BOE c. 313 z 31. decembra 2001, s. 50493), a prevzal Real Decreto Legislativo 4/2004 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Impuesto sobre Sociedades (královský legislatívny dekrét c. 4/2004, ktorým sa schvaluje revidované znenie zákona o dani z príjmu právnických osôb) z 5. marca 2004 (BOE c. 61 z 11. marca 2004, s. 10951) (dalej len "sporné opatrenie"). 5 Sporné opatrenie stanovuje, ze v prípade, ak podnik zdanovaný v Spanielsku nadobudne podiel v "zahranicnej spolocnosti" a tento podiel dosahuje najmenej 5 % nepretrzite pocas najmenej jedného roka, goodwill vzniknutý týmto nadobudnutím podielu, zapísaný v úctovníctve podniku ako samostatný nehmotný majetok, mozno odpocítat vo forme odpisov od základu dane z príjmov právnických osôb, ktorej podnik podlieha. Sporné opatrenie spresnuje, ze na to, aby sa spolocnost povazovala za "zahranicnú spolocnost", musí podliehat rovnakej dani, aká je uplatnitelná v Spanielsku, a jej príjmy musia pochádzat najmä z podnikatelských cinností vykonávaných v zahranicí. 6 V bodoch 10 az 13 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ktoré sú rovnaké ako body 15 az 18 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia, Vseobecný súd uviedol: "10. Z [prvého sporného] rozhodnutia vyplýva, ze podla spanielskeho práva je podniková kombinácia transakcia, pri ktorej jeden alebo viac podnikov, ktoré sa rusia bez likvidácie, prevádzajú vsetok svoj majetok a záväzky na iný existujúci podnik alebo na podnik, ktorý vytvoria, výmenou za emisiu cenných papierov, ktoré reprezentujú kapitál tohto druhého podniku, pre svojich akcionárov (odôvodnenie 23 [prvého sporného] rozhodnutia [zhodné s odôvodnením 32 druhého sporného rozhodnutia]). 11. Nadobudnutie podielu je definované v [prvom spornom] rozhodnutí ako transakcia, pri ktorej jeden podnik nadobúda podiel v inom podniku bez získania väcsiny alebo kontroly nad hlasovacími právami cielovej spolocnosti (odôvodnenie 23 [prvého sporného] rozhodnutia [zhodné s odôvodnením 32 druhého sporného rozhodnutia]). 12. Okrem toho sa v [prvom spornom] rozhodnutí uvádza, ze podla sporného opatrenia sa financný goodwill stanovuje odpocítaním trhovej hodnoty hmotného a nehmotného majetku nadobudnutej spolocnosti od nadobúdacej ceny zaplatenej za príslusný podiel. Rovnako sa spresnuje, ze koncepcia financného goodwillu, ako ho upravuje sporné opatrenie, zavádza do oblasti nadobúdania podielov pojem, ktorý sa zvycajne pouzíva pri transakciách prevodu majetku alebo podnikovej kombinácie (odôvodnenie 20 [prvého sporného] rozhodnutia [zhodné s odôvodnením 29 druhého sporného rozhodnutia]). 13. Napokon treba uviest, ze podla spanielskeho danového práva v prípade, ak podnik zdanovaný v Spanielsku nadobudne podiel v spolocnosti usadenej v Spanielsku, nie je mozné samostatne zaúctovat na danové úcely goodwill vzniknutý pri tomto nadobudnutí. Podla spanielskeho danového práva naopak mozno goodwill odpisovat [len] v prípade podnikovej kombinácie (odôvodnenie 19 [prvého sporného] rozhodnutia [zhodné s odôvodnením 28 druhého sporného rozhodnutia])." 7 Prvým sporným rozhodnutím Komisia uzavrela konanie, pokial ide o nadobudnutie podielov v rámci Európskej únie. 8 V clánku 1 ods. 1 tohto rozhodnutia Komisia vyhlásila za nezlucitelnú so spolocným trhom schému stanovenú sporným opatrením (dalej len "sporná schéma"), spocívajúcu v danovej výhode umoznujúcej spolocnostiam zdanovaným v Spanielsku odpísat goodwill vyplývajúci z nadobudnutia podielu v zahranicných podnikoch v prípade, ked sa uplatnovala na nadobudnutie podielu v podnikoch so sídlom v Únii. V clánku 4 toho istého rozhodnutia Komisia nariadila Spanielskemu královstvu vymáhanie pomoci poskytnutej podla tejto schémy. 9 Komisia vsak ponechala konanie otvorené, pokial ide o nadobudnutia podielov, uskutocnované mimo Únie, kedze spanielske orgány sa zaviazali poskytnút nové informácie o prekázkach týkajúcich sa cezhranicných zlúcení alebo splynutí, ktoré existujú mimo Únie. 10 Druhým sporným rozhodnutím Komisia vyhlásila za nezlucitelnú so spolocným trhom spornú schému, spocívajúcu v danovej výhode umoznujúcej spolocnostiam zdanovaným v Spanielsku odpísat goodwill vyplývajúci z nadobudnutia podielu v zahranicných podnikoch v prípade, ked sa uplatnovala na nadobudnutie podielu v podnikoch so sídlom mimo Únie (clánok 1 ods. 1 tohto rozhodnutia) a nariadila Spanielskemu královstvu vymáhanie pomoci poskytnutej podla tejto schémy (clánok 4 uvedeného rozhodnutia). Konania pred Vseobecným súdom a napadnuté rozsudky 11 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 14. mája 2010 spolocnost Autogrill Espańa SA, neskôr World Duty Free Group SA (dalej len "WDFG"), podala zalobu smerujúcu k zruseniu clánku 1 ods. 1 a clánku 4 prvého sporného rozhodnutia. 12 Na podporu svojej zaloby v rozsahu, v akom bola namierená proti clánku 1 ods. 1 tohto rozhodnutia, uviedla WDFG styri zalobné dôvody, z ktorých prvý sa zakladal na nesprávnom právnom posúdení podmienky selektivity Komisiou, druhý bol zalozený na tom, ze sporné opatrenie nie je selektívne, lebo rozlisovanie, ktoré zavádza, vyplýva z povahy alebo zo struktúry systému, do ktorého patrí, tretí spocíval v tom, ze opatrenie neposkytuje spolocnostiam, na ktoré sa sporná schéma uplatnuje, nijakú výhodu, a stvrtý bol zalozený na nedostatocnom odôvodnení uvedeného rozhodnutia, pokial ide o podmienku týkajúcu sa selektivity, ako aj podmienku týkajúcu sa existencie výhody. 13 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 29. júla 2011 podali Banco Santander SA a Santusa Holding SL (dalej len "Santusa") zalobu smerujúcu k zruseniu clánku 1 ods. 1 a clánku 4 druhého sporného rozhodnutia. 14 Na podporu svojej zaloby v rozsahu, v akom bola namierená proti clánku 1 ods. 1 tohto rozhodnutia, uviedli Banco Santander a Santusa pät zalobných dôvodov, pricom prvý sa zakladal na nesprávnom právnom posúdení podmienky selektivity Komisiou, druhý bol zalozený na nesprávnej identifikácii referencného systému, tretí spocíval v tom, ze sporné opatrenie nie je selektívne, lebo rozlisovanie, ktoré zavádza, vyplýva z povahy alebo zo struktúry systému, do ktorého patrí, stvrtý bol zalozený na skutocnosti, ze toto opatrenie neposkytuje spolocnostiam, na ktoré sa sporná schéma uplatnuje, nijakú výhodu, a piaty sa zakladal na nedostatocnom odôvodnení uvedeného rozhodnutia, pokial ide o podmienku týkajúcu sa selektivity, ako aj podmienku týkajúcu sa existencie výhody. 15 Napadnutými rozsudkami Vseobecný súd na základe v podstate rovnakých dôvodov vyhovel prvému dôvodu oboch zalôb zalozenému na nesprávnom uplatnení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vo vztahu k podmienke selektivity, a následne bez preskúmania ostatných zalobných dôvodov zrusil clánok 1 ods. 1, ako aj clánok 4 sporných rozhodnutí. Návrhy úcastníkov konania a konanie na Súdnom dvore 16 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnuté rozsudky, -- vrátil veci na dalsie konanie Vseobecnému súdu a -- urcil, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 17 WDFG vo veci C-20/15 P, ako aj Banco Santander a Santusa vo veci C-21/15 P, navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolania, potvrdil napadnuté rozsudky a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 18 Rozhodnutiami z 19. mája 2015 predseda Súdneho dvora vyhovel návrhu Spolkovej republiky Nemecko, Írska a Spanielskeho královstva na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov WDFG vo veci C-20/15 P, ako aj návrhov Banco Santander a Santusa vo veci C-21/15 P. 19 Naopak uzneseniami zo 6. októbra 2015 predseda Súdneho dvora zamietol návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov WDFG vo veci C-20/15 P, ako aj návrhov Banco Santander a Santusa vo veci C-21/15 P, ktoré podali spolocnosti Telefónica SA a Iberdrola SA. O odvolaniach 20 Na podporu svojich odvolaní Komisia uvádza jediný rovnaký odvolací dôvod, rozdelený na dve casti a zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Vseobecný súd dopustil pri výklade podmienky týkajúcej sa selektivity tak, ako ju stanovuje clánok 107 ods. 1 ZFEÚ. O prvej casti jediného odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 21 V prvej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked jej na to, aby preukázala selektívnu povahu opatrenia, ulozil povinnost urcit skupinu podnikov, ktoré majú charakteristické vlastnosti. 22 Komisia tvrdí, ze v sporných rozhodnutiach vychádzala v súvislosti so selektivitou v danovej oblasti striktne z analytickej metódy, ktorá vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora. Dospela tak k záveru, ze sporné opatrenie bolo výnimkou z referencného rámca, kedze pre podniky zdanitelné v Spanielsku, ktoré v spolocnostiach so sídlom v zahranicí nadobudli podiel vo výske najmenej 5 %, zabezpecovalo odlisné danové zaobchádzanie, ako bolo danové zaobchádzanie v prípade podnikov zdanovaných v Spanielsku, ktoré nadobúdali rovnakým spôsobom v spolocnostiach so sídlom v Spanielsku, napriek tomu, ze tieto dve kategórie podnikov sa nachádzali z hladiska ciela sledovaného vseobecným spanielskym systémom dane z príjmov právnických osôb v porovnatelnej situácii. 23 Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd sa tým, ze jej ulozil dodatocnú povinnost preukázat, ze sporné opatrenie zvýhodnuje urcité podniky, ktoré mozno identifikovat na základe specifických vlastností, ktoré iné podniky nemajú, teda na základe charakteristických a vopred identifikovatelných vlastností, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze tak vychádzal z restriktívnejsieho výkladu podmienky týkajúcej sa selektivity, ako je výklad zavedený Súdnym dvorom. 24 Komisia najmä tvrdí, ze na rozdiel od konstatovania Vseobecného súdu v bodoch 57 a 58 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bodoch 61 a 62 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia, opatrenia môzu byt oznacené za selektívne, aj ked sa uplatnujú nezávisle od povahy cinností ich príjemcov a vyplýva z nich danová výhoda pre isté investicné operácie bez stanovenia minimálnej výsky investícií. 25 V tomto kontexte Vseobecný súd nesprávne vyvodil z rozsudku z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([6]C-143/99, [7]EU:C:2001:598), ze vnútrostátne opatrenie, ktorého uplatnenie je nezávislé od povahy cinnosti podniku, nie je a priori selektívne. Tvrdenie uvedené v bode 36 tohto rozsudku, podla ktorého "vnútrostátne opatrenia, ako sú tie vo veci samej, nepredstavujú státnu pomoc... ak sa uplatnujú na vsetky podniky nachádzajúce sa na vnútrostátnom území bez ohladu na predmet ich cinnosti", sa totiz má chápat v tom zmysle, ze neexistencia selektivity vyplýva z toho, ze vnútrostátne opatrenie sa uplatnuje bez rozdielu na vsetky podniky v dotknutom clenskom státe. 26 Komisia rovnako vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 59 az 62 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bodoch 63 az 66 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia rozhodol, ze opatrenie, akým je sporné opatrenie, nie je selektívne, pretoze súvisí s kúpou konkrétnych hospodárskych statkov, teda podielov v zahranicných spolocnostiach a z moznosti jeho vyuzitia a priori nie je vylúcená nijaká kategória podnikov. 27 Vseobecný súd sa v tejto súvislosti nesprávne oprel o rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia ([8]C-156/98, [9]EU:C:2000:467). Z bodov 22 a 23 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, Komisia posúdila dané opatrenie ako selektívne, pokial ide o urcité geograficky vymedzené podniky, v ktorých súkromní investori preinvestovali zisky pochádzajúce z predaja hospodárskych statkov, a nie pokial ide o samotných týchto investorov, v prípade ktorých sa domnievala, ze toto opatrenie nepredstavovalo pomoc. 28 Komisia okrem toho vytýka Vseobecnému súdu, ze v bodoch 66 az 68 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bodoch 70 az 72 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia rozhodol, ze s judikatúrou Súdneho dvora by bolo v rozpore konstatovanie, ze vnútrostátne danové opatrenie, ktorého vyuzitie závisí od urcitých podmienok, aj ked podniky, ktoré majú z neho prospech, nemajú spolocnú ziadnu charakteristickú vlastnost umoznujúcu odlísit ich od iných podnikov, okrem skutocnosti, ze dokázali splnit podmienky, od ktorých vyuzitie opatrenia závisí, je selektívne. 29 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa v tejto súvislosti oprel o nesprávnu analýzu dotknutej judikatúry. 30 Pokial ide o rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([10]C-106/09 P a C-107/09 P, [11]EU:C:2011:732), Komisia tvrdí, ze z bodov 90 a 91 tohto rozsudku vyplýva, ze sa týka velmi osobitej situácie, v ktorej Súdny dvor povazoval za selektívny samotný referencný danový rezim - pretoze tento rezim ako taký zvýhodnoval "offshore" podniky - a nie nejakú odchýlku od neho. Odkaz v tomto rozsudku na "specifické vlastnosti" kategórie podnikov treba teda chápat ako odkaz na vlastnosti, pre ktoré sú tieto podniky danovo zvýhodnené v kontexte referencného systému, ktorý je svojou povahou selektívny, a nemozno ho zovseobecnit nad rámec tohto osobitého kontextu. 31 Pokial ide o bod 42 rozsudku z 29. marca 2012, 3M Italia ([12]C-417/10, [13]EU:C:2012:184), Vseobecný súd nezohladnil druhú vetu tohto bodu, ktorá vyjadruje zásadu potvrdenú v ustálenej judikatúre Súdneho dvora, podla ktorej je opatrenie selektívne, ak zvýhodnuje "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" pred inými, ktorí sa vzhladom na ciel sledovaný danou úpravou nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. 32 WDFG, ako aj Banco Santander a Santusa na úvod zdôraznujú, ze v sporných rozhodnutiach Komisia netvrdila, ze sporné opatrenie je selektívne de facto, takze v rámci prejednávaných odvolaní ide iba o preskúmanie výhrad proti napadnutým rozsudkom v tom, ze v nich Vseobecný súd rozhodol, ze dôvody uvádzané Komisiou v týchto rozhodnutiach neumoznovali dospiet k záveru, ze toto opatrenie je selektívne de iure. 33 Tvrdia, ze z rozsudku z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([14]C-143/99, [15]EU:C:2001:598) vyplýva, ze opatrenie dostupné vsetkým podnikom nemozno povazovat za selektívne. Z tohto rozsudku naopak nemozno vyvodit, ako to robí Komisia, ze vnútrostátne opatrenie nie je selektívne, ak sa uplatnuje na vsetky podniky clenského státu bez výnimky, kedze takýto predpoklad by mal za následok, ze takmer vsetky danové pravidlá by boli selektívne. 34 WDFG, ako aj Banco Santander a Santusa odmietajú aj názor Komisie, podla ktorého uz velakrát boli opatrenia posúdené ako selektívne, hoci nestanovovali ziadnu minimálnu výsku investície a uplatnovali sa bez ohladu na povahu cinnosti príjemcu. V kazdom prípade sporné opatrenie priznávajúce danovú výhodu kazdému podniku, ktorý si ju zelá, bez ohladu na kategóriu, do ktorej tento podnik spadá, nemozno z tohto jediného dôvodu povazovat za na prvý pohlad de iure selektívne. 35 Vseobecný súd dôvodne vychádzal z rozsudku z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia ([16]C-156/98, [17]EU:C:2000:467), pretoze v rozhodnutí, o ktoré islo v tomto rozsudku, Komisia výslovne uznala, ze vnútrostátne opatrenie nie je voci dotknutým investorom selektívne, co Súdny dvor potvrdil. 36 Vo svojej rozhodovacej praxi Komisia uz velakrát vylúcila selektivitu danových opatrení, ked uplatnila to isté kritérium, teda kritérium neexistencie selektivity vseobecných opatrení, ktoré sa bez rozdielu uplatnujú na kazdý podnik a z ktorých môze mat prospech kazdý danovník. 37 Uplatnenie tohto kritéria by navyse neviedlo ku konstatovaniu neexistencie selektivity opatrení týkajúcich sa nadobúdania urcitých aktív, na ktoré poukázala Komisia. Tieto opatrenia by mohli byt oznacené ako selektívne, ak by sa potvrdilo, ze z nich fakticky majú prospech urcité podniky a iné sú vylúcené. V kazdom prípade by ich selektivita nevyplývala z povahy nadobúdaných aktív, ale z toho, ze mozno prijat záver, ze dotknutí nadobúdatelia tvoria osobitnú kategóriu. 38 Pokial ide o rozsudok z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia ([18]C-501/00, [19]EU:C:2004:438), WDFG, ako aj Banco Santander a Santusa si myslia, ze Vseobecný súd sa dôvodne rozhodol, ze opatrenie vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, sa lísilo od opatrenia v prejednávanej veci, kedze malo zabezpecovat výhodu osobitnej a identifikovatelnej kategórii podnikov, a to podnikom vykonávajúcim vývozné cinnosti. 39 Okrem toho z rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([20]C-106/09 P a C-107/09 P, [21]EU:C:2011:732), najmä z jeho bodu 104 jasne vyplýva, ze opatrenie mozno posúdit ako selektívne iba vtedy, ked má z neho prospech kategória podnikov, ktoré majú spolocné "vlastnosti", ktoré sú pre ne "specifické". Z tohto rozsudku navyse vyplýva, ze identifikácia odchýlky od spolocného systému nie je samoúcelná. Zálezí len na skutocnom úcinku opatrenia v tom zmysle, ci z neho majú alebo nemajú prospech urcití podnikatelia alebo výroba urcitých druhov tovarov. 40 WDFG, ako aj Banco Santander a Santusa tvrdia, ze nemozno súhlasit ani s výkladom rozsudku z 29. marca 2012, 3M Italia ([22]C-417/10, [23]EU:C:2012:184), ktorý obhajuje Komisia. Na jednej strane v tomto rozsudku Súdny dvor potvrdil definíciu referencného systému a výnimky z neho. Na druhej strane tento rozsudok neumoznuje dospiet k záveru, ze opatrenie je selektívne preto, ze podniky splnajúce podmienky pre jeho uplatnenie tvoria osobitnú kategóriu. 41 Napokon Vseobecný súd dôvodne rozhodol, ze opatrenie nemozno posúdit ako selektívne v zmysle clánku 107 ZFEÚ, ak prospech z neho závisí od správania, ktoré je na prvý pohlad dostupné kazdému podniku bez ohladu na oblast jeho cinnosti. Uvedené jasne vyplýva zo zistenia neexistencie selektivity vnútrostátneho opatrenia vo vztahu k investorom v rozsudku z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia ([24]C-156/98, [25]EU:C:2000:467). 42 Spanielske královstvo tvrdí, ze rozsudok z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([26]C-143/99, [27]EU:C:2001:598) potvrdzuje stanovisko, ktoré zaujali spanielske orgány pocas správneho konania pred Komisiou a podla ktorého ekonomickú výhodu mozno povazovat za pomoc iba vtedy, ak môze zvýhodnit "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 43 Spanielske orgány preukázali pocas správneho konania vseobecnú dostupnost sporného opatrenia, kedze toto opatrenie sa uplatnilo na podniky, ktoré boli aktívne vo velmi rozdielnych odvetviach, cím potvrdili analýzu uvedenú v napadnutých rozsudkoch a skutocnost, ze Komisia v sporných rozhodnutiach nepreukázala selektívnu povahu tohto opatrenia. 44 Írsko uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Vseobecný súd z rozsudkov Súdneho dvora z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([28]C-143/99, [29]EU:C:2001:598) a Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([30]T-92/00 a T-103/00, [31]EU:T:2002:61), ako aj z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([32]T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01, [33]EU:T:2009:315) nevyvodil, ze selektívne sú iba opatrenia, ktorých uplatnovanie súvisí s povahou cinnosti podniku alebo závisí od minimálnej sumy, ale rozhodol, ze selektivitu nemozno preukázat v prípade opatrenia, z ktorého mohli mat prospech vsetky podniky, ktoré sú danovými rezidentmi v Spanielsku, a investujú do nadobudnutia podielu vo výske najmenej 5 % v zahranicnom podniku, bez ohladu na povahu ich cinnosti a investované sumy. 45 Vseobecný súd sa dôvodne oprel o rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([34]C-106/09 P a C-107/09 P, [35]EU:C:2011:732), ked rozhodol, ze na to, aby sa danové rozlisovanie mohlo posúdit ako pomoc, bolo nevyhnutné identifikovat na základe ich specifických vlastností osobitnú kategóriu podnikov, ktoré z neho mohli mat prospech. Podmienka selektivity, ktorú stanovuje clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, sa má definovat rovnako vo vsetkých veciach týkajúcich sa údajnej danovej státnej pomoci. Zásadu výslovne potvrdenú v bode 104 uvedeného rozsudku preto nemozno obmedzit na situáciu, v ktorej danový rezim zohladnovaný ako celok má selektívnu povahu. 46 Írsko sa domnieva, ze také opatrenia, ako je sporné opatrenie, ktoré zo svojej pôsobnosti nevylucujú nijaký podnik a nijaké osobitné hospodárske odvetvie, nemozno povazovat za selektívne. Komisia sa navyse oprela o tento dôvod pri viacerých prílezitostiach, aby dospela k záveru o neexistencii selektivity urcitých vnútrostátnych opatrení. 47 Spolková republika Nemecko tvrdí, ze existencia odchýlky alebo výnimky z referencného rámca identifikovaného Komisiou, aj keby bola preukázaná, sama osebe neumoznuje dospiet k záveru, ze sporné opatrenie zvýhodnuje "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 48 Naopak vyplýva z nej iba to, ze toto opatrenie mozno povazovat za rovnocenné subvencii. Preto po preskúmaní, ci opatrenie má povahu odchýlky, je potrebné v zmysle judikatúry a osobitne rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([36]C-106/09 P a C-107/09 P, [37]EU:C:2011:732), a ako tiez dôvodne rozhodol Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch, v dalsej etape overit, ci kategória danovníkov zvýhodnená danovým opatrením zoskupuje dostatocne specifické podniky alebo dostatocne specifickú výrobu urcitých druhov tovaru v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 49 Z judikatúry Súdneho dvora tak vyplýva, ze kategória podnikov, ktoré boli príjemcami danovej výhody, je dostatocne charakterizovaná, ked Komisia z právneho hladiska dostatocne preukáze, ze z dotknutej výhody mali prospech iba podniky, ktoré patria do jediného hospodárskeho odvetvia, v ktorom sa vykonáva urcitý druh cinností (rozsudok z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano,[38]C-148/04, [39]EU:C:2005:774), iba podniky, ktoré mali urcitú právnu formu (rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., [40]C-222/04, [41]EU:C:2006:8), alebo urcitú velkost (rozsudok z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, [42]C-409/00, [43]EU:C:2003:92), alebo, ktorých sídlo sa nachádzalo mimo urcitého regiónu (rozsudok zo 17. novembra 2009, Presidente del Consiglio dei Ministri, [44]C-169/08, [45]EU:C:2009:709). 50 Spolková republika Nemecko pripomína, ze Súdny dvor uz pripustil, ze danová výhoda poskytujúca prospech danovníkom, ktorí predávajú urcité hospodárske statky a ktorí si môzu odpocítat z toho vyplývajúci príjem v prípade nadobudnutia iných hospodárskych statkov, im priznáva výhodu, ktorú ako vseobecné opatrenie uplatnujúce sa na vsetky hospodárske subjekty bez rozdielu nemozno povazovat za státnu pomoc (rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [46]C-156/98, [47]EU:C:2000:467, bod [48]22). 51 Tým skôr nemozno za selektívne povazovat také opatrenie, ako je sporné opatrenie, ktorého uplatnovanie je vseobecne spojené s urcitou kategóriou transakcií spadajúcich do oblasti práva obchodných spolocností, v tomto prípade s nadobúdaním podielov, ktoré je nezávislé od predmetu podnikania a prevádzkových cinností podniku. 52 Napokon clenské státy, ktoré vstúpili do konania v prejednávaných veciach ako vedlajsí úcastníci, tvrdia, ze akceptovat sirsie chápanie podmienky selektivity vnútrostátneho opatrenia na úcely jeho kvalifikácie ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1, ako to navrhuje Komisia vo svojich odvolaniach, by malo za následok narusenie existujúcej institucionálnej rovnováhy Únie. Ak by sa totiz podmienke selektivity priznala takáto pôsobnost, Komisia by mohla na základe svojej právomoci v oblasti státnej pomoci preskúmavat takmer vsetky opatrenia priamych daní, hoci táto oblast v zásade patrí do legislatívnej právomoci clenských státov. Posúdenie Súdnym dvorom 53 Na úvod je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze, ak sa má vnútrostátne opatrenie kvalifikovat ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o zásah státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením (pozri najmä rozsudok zo 16. júla 2015, BVVG, [49]C-39/14, [50]EU:C:2015:470, bod [51]24). 54 Pokial ide o podmienku selektivity výhody, ktorá je podstatou pojmu "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze posúdenie tejto podmienky predpokladá zistenie, ci v rámci danej právnej úpravy je dotknuté vnútrostátne opatrenie také, ze zvýhodnuje "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" pred inými, ktorí sa vzhladom na ciel sledovaný uvedenou úpravou nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii a sú tak vystavení odlisnému zaobchádzaniu, ktoré v podstate mozno kvalifikovat ako diskriminacné (pozri najmä rozsudky z 28. júla 2011, Mediaset/Komisia, [52]C-403/10 P, neuverejnený, [53]EU:C:2011:533, bod [54]36, z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [55]C-106/09 P a C-107/09 P, [56]EU:C:2011:732, body [57]75 a [58]101, ako aj zo 14. januára 2015, Eventech, [59]C-518/13, [60]EU:C:2015:9, body [61]53 az [62]55, a tiez zo 4. júna 2015, Komisia/MOL, [63]C-15/14 P, [64]EU:C:2015:362, bod [65]59). 55 Okrem toho, ak je dotknuté opatrenie koncipované ako schéma pomoci, a nie ako individuálna pomoc, úlohou Komisie je urcit, ze toto opatrenie síce poskytuje výhodu so vseobecnou pôsobnostou, prospech z nej vsak majú výlucne urcité podniky alebo urcité odvetvia cinností (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 30. júna 2016, Belgicko/Komisia, [66]C-270/15 P, [67]EU:C:2016:489, body [68]49 a [69]50). 56 Pokial ide konkrétne o vnútrostátne opatrenia, ktoré poskytujú danovú výhodu, je potrebné pripomenút, ze opatrenie takejto povahy, ktoré síce nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcu do situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, môze príjemcom zabezpecovat selektívnu výhodu a predstavuje tak státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Naopak danová výhoda, ktorá vyplýva zo vseobecného opatrenia, ktoré sa uplatnuje na vsetky hospodárske subjekty bez rozdielu, nepredstavuje takúto pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 18. júla 2013, P, [70]C-6/12, [71]EU:C:2013:525, bod [72]18). 57 V tomto kontexte musí Komisia na úcely kvalifikácie vnútrostátneho danového opatrenia ako "selektívneho" v prvom rade identifikovat spolocný alebo "obvyklý" danový systém uplatnitelný v dotknutom clenskom státe a v druhom rade preukázat, ze toto danové opatrenie sa odchyluje od uvedeného spolocného systému, pretoze zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný spolocným danovým systémom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i., [73]C-78/08 az C-80/08, [74]EU:C:2011:550, bod [75]49). 58 Pojem "státna pomoc" vsak nezahrna opatrenia zavádzajúce rozlisovanie medzi podnikmi, ktoré sú vzhladom na ciel sledovaný dotknutým právnym rezimom v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, a preto sú a priori selektívne, ak sa clenskému státu podarí preukázat, ze toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo struktúry systému, ktorého sú uvedené opatrenia súcastou (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, [76]C-159/01, [77]EU:C:2004:246, body [78]42 a [79]43; z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i., [80]C-78/08 az C-80/08, [81]EU:C:2011:550, body [82]64 a [83]65, ako aj z 29. marca 2012, 3M Italia, [84]C-417/10, [85]EU:C:2012:184, bod [86]40). 59 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze len danovníci, ktorí splnajú podmienky uplatnenia opatrenia, môzu mat z neho prospech, sama osebe nedáva tomuto opatreniu selektívnu povahu (rozsudok z 29. marca 2012, 3M Italia, [87]C-417/10, [88]EU:C:2012:184, bod [89]42). 60 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze kritérium relevantné na preukázanie selektivity dotknutého opatrenia spocíva v overení, ci zavádza rozlisovanie medzi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný dotknutým vseobecným danovým systémom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, pricom ide o rozlisovanie, ktoré nie je odôvodnené povahou a struktúrou tohto systému (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2015, Komisia/MOL, [90]C-15/14 P, [91]EU:C:2015:362, bod [92]61). 61 Práve s ohladom na tieto úvahy je potrebné preskúmat, ci v prejednávanej veci Vseobecný súd porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, tak ako ho vykladá Súdny dvor, ked rozhodol, ze v sporných rozhodnutiach Komisia dostatocne právne nepreukázala, ze sporné opatrenie predstavuje pre "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" selektívnu výhodu. 62 V prejednávanej veci predstavuje sporné opatrenie danovú výhodu, ktorá spocíva v odpocítaní dane zo základu dane z príjmov právnických osôb vo forme odpisovania goodwillu pri nadobúdaní podielu vo výske najmenej 5 % podnikmi, ktoré sú danovými rezidentmi v Spanielsku, v podnikoch, ktoré sú danovými rezidentmi mimo tohto clenského státu. Kedze toto opatrenie môze priniest prospech vsetkým uvedeným podnikom podielajúcim sa na uvedených operáciách, musí sa povazovat za systém pomoci. Je preto úlohou Komisie, aby urcila, ze bez ohladu na skutocnost, ze toto opatrenie poskytuje výhodu so vseobecnou pôsobnostou, prospech z neho majú výlucne urcité podniky alebo urcité odvetvia cinností. 63 V tejto súvislosti uviedol Vseobecný súd v bode 50 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bode 54 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia, ze v napadnutých rozhodnutiach sa Komisia pri závere o selektivite sporného opatrenia opierala hlavne o to, ze toto opatrenie je odchýlkou od referencného rámca, kedze má za následok, ze s podnikmi zdanovanými v Spanielsku, ktoré nadobudnú podiely v spolocnostiach so sídlom v zahranicí, sa zaobchádza danovo odlisne nez s podnikmi zdanovanými v Spanielsku, ktoré nadobudnú takéto podiely v spolocnostiach so sídlom v Spanielsku, hoci sa tieto dve kategórie podnikov nachádzajú v porovnatelných situáciách z hladiska ciela sledovaného uvedeným referencným rámcom, ktorým je vseobecný spanielsky systém dane z príjmov právnických osôb, a konkrétne pravidlá o danovom zaobchádzaní s financným goodwillom, ktoré sú súcastou tohto danového systému. 64 V bode 51 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bode 55 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia uplatnila metódu analýzy vyplývajúcu z judikatúry Súdneho dvora a Vseobecného súdu, tak ako ju pripomínajú body 29 a 33 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj body 33 az 37 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia, a ktorá v podstate zodpovedá judikatúre Súdneho dvora pripomenutej v bodoch 53 az 60 tohto rozsudku. 65 V bodoch 44, 45, 52 a 53 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bodoch 48, 49, 56 a 57 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia Vseobecný súd rozhodol, ze existencia odchýlky alebo výnimky z referencného rámca identifikovaného Komisiou, aj keby bola preukázaná, neumoznuje sama osebe konstatovat, ze sporné opatrenie zvýhodnuje "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial je toto opatrenie a priori dostupné kazdému podniku, a teda sa netýka ziadnej osobitnej kategórie podnikov, ktoré by mali výlucne prospech z tohto opatrenia, ale kategórie hospodárskych transakcií. 66 Je vsak potrebné konstatovat, ze toto odôvodnenie spocíva na nesprávnom uplatnení podmienky selektivity stanovenej v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, tak ako ju pripomína tento rozsudok. 67 Ako totiz vyplýva z bodov 53 az 60 tohto rozsudku, v prípade vnútrostátneho opatrenia poskytujúceho danovú výhodu so vseobecnou pôsobnostou, akým je sporné opatrenie, je uvedená podmienka splnená, ak sa Komisii podarí preukázat, ze toto opatrenie je odchýlkou od spolocného alebo "obvyklého" danového systému uplatnitelného v dotknutom clenskom státe a zavádza tak svojimi konkrétnymi úcinkami odlisné zaobchádzanie medzi hospodárskymi subjektmi, hoci subjekty, ktoré majú z danovej výhody prospech a subjekty, na ktoré sa nevztahuje, sa z hladiska ciela sledovaného uvedeným danovým systémom tohto clenského státu nachádzajú v rovnakej skutkovej a právnej situácii. 68 Z napadnutých rozsudkov vyplýva, ze Komisia v sporných rozhodnutiach vychádzala na úcely preukázania selektívnej povahy sporného opatrenia z nerovnosti zaobchádzania medzi spolocnostami rezidentmi vyplývajúcej z uvedeného opatrenia. V zmysle tohto opatrenia môzu mat z dotknutej danovej výhody za urcitých podmienok prospech iba podniky rezidenti, ktoré nadobudli najmenej 5 % podielu v zahranicných spolocnostiach, kým podniky rezidenti, ktoré takýto podiel nadobudnú v podnikoch, ktoré sú zdanitelné v Spanielsku, nemôzu, napriek tomu, ze sa podla Komisie nachádzajú v porovnatelnej situácii z hladiska ciela sledovaného spolocným spanielskym danovým systémom, získat takúto výhodu. 69 Vseobecný súd vsak usúdil, ze vzhladom na to, ze sporné opatrenie sa netýkalo ziadnej osobitnej kategórie podnikatelov alebo druhov výroby, ze jeho uplatnovanie bolo nezávislé od povahy cinnosti podnikov alebo ze bolo a priori alebo potenciálne prístupné kazdému podniku, ktorý chcel nadobudnút najmenej 5 % podiel v zahranicných spolocnostiach a tento podiel si udrzal nepretrzite pocas obdobia najmenej jedného roka, nemá sa toto opatrenie povazovat za selektívne opatrenie, ale za vseobecné opatrenie v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 56 tohto rozsudku. Vseobecný súd sa tým dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 70 V bodoch 41, 45, 67 a 68 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bodoch 45, 49, 71 a 72 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia Vseobecný súd rozhodol, ze pokial ide o opatrenie, ktoré je a priori prístupné vsetkým podnikom, podmienka selektivity vnútrostátneho opatrenia na úcely uznania státnej pomoci je splnená len vtedy, ak je vzdy identifikovaná osobitná kategória podnikov, ktoré sú ako jediné zvýhodnené dotknutým opatrením, a mozno ich na základe osobitných, spolocných a charakteristických vlastností odlísit. 71 Z judikatúry Súdneho dvora a osobitne z rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([93]C-106/09 P a C-107/09 P, [94]EU:C:2011:732) vsak nemozno vyvodit takúto dodatocnú poziadavku identifikácie osobitnej kategórie podnikov, ktorá by doplnala analytickú metódu uplatnitelnú na selektivitu v danovej oblasti a vyplývajúcu z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, pricom ide o metódu, podla ktorej sa predovsetkým skúma, ci vylúcenie niektorých hospodárskych subjektov zo získania danovej výhody pochádzajúcej z opatrenia odchylujúceho sa od spolocného danového systému predstavuje diskriminacné zaobchádzanie s nimi. 72 V bode 104 tohto rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([95]C-106/09 P a C-107/09 P, [96]EU:C:2011:732) síce Súdny dvor rozhodol, ze aby bolo mozné kritériá, ktoré tvoria zdanitelný základ a z ktorých danový systém vychádza, uznat za kritériá poskytujúce selektívne výhody, musia tiez na základe pre ne specifických vlastností charakterizovat prijímajúce podniky ako privilegovanú kategóriu, co by umoznovalo kvalifikáciu takéhoto rezimu ako rezimu, ktorý uprednostnuje "urcitých" podnikatelov alebo výrobu "urcitých" druhov tovarov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 73 Tento dôvod uvedený v rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([97]C-106/09 P a C-107/09 P, [98]EU:C:2011:732) je vsak potrebné vykladat v kontexte celého odôvodnenia, ktorého je súcastou, a nachádza sa v bodoch 87 az 108 tohto rozsudku. 74 Z výkladu celého uvedeného odôvodnenia teda vyplýva, ze opatrenie, ktorého sa tento rozsudok týka, nemalo formu danovej výhody, ktorá sa odchyluje od spolocného danového systému, ale uplatnovalo sa v rámci "vseobecného" danového systému spocívajúceho na kritériách, ktoré mali tiez vseobecnú povahu. Súdny dvor rozhodol, ze na rozdiel od záveru Vseobecného súdu povaha tohto systému nebráni konstatovaniu o selektívnej povahe dotknutého opatrenia, kedze podmienka selektivity má sirsiu pôsobnost, ktorá zahrna aj opatrenia, ktoré svojimi úcinkami uprednostnujú niektoré podniky, v tomto prípade "offshore" spolocnosti, z dôvodu osobitných a charakteristických vlastností týchto podnikov. Toto opatrenie tak vytvára faktickú diskrimináciu medzi podnikmi nachádzajúcimi sa v porovnatelnej situácii vzhladom na ciel, ktorý uvedený systém sleduje, a ktorým je v tomto prípade zavedenie vseobecného zdanenia vsetkých spolocností rezidentov. 75 Naopak, ako uz bolo uvedené v bode 63 tohto rozsudku, Komisia v sporných rozhodnutiach na úcely zistenia selektivity sporného opatrenia vychádzala hlavne z dôvodu nerovnosti zaobchádzania, ktorú toto opatrenie prinása, kedze poskytuje danovú výhodu niektorým spolocnostiam rezidentom, a nie ostatným, ktorí rovnako podliehajú vseobecnému danovému systému, od ktorého sa sporné opatrenie odchyluje. 76 Hoci z rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([99]C-106/09 P a C-107/09 P, [100]EU:C:2011:732) vyplýva, ze selektivitu danového opatrenia mozno konstatovat aj vtedy, ak nie je odchýlkou od spolocného danového systému, ale predstavuje jeho neoddelitelnú súcast, tento rozsudok je súcastou ustálenej judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bode 57 tohto rozsudku, podla ktorej na úcely konstatovania selektivity opatrenia, ktoré sa odchyluje od spolocného danového systému, postacuje preukázat, ze z tohto opatrenia majú prospech len niektoré hospodárske subjekty, a iné nie, pricom sa vsak vsetky hospodárske subjekty nachádzajú z hladiska ciela sledovaného spolocným danovým systémom v objektívne porovnatelnej situácii. 77 Aj ked na úcely konstatovania selektivity danového opatrenia nie je vzdy nevyhnutné, aby toto opatrenie predstavovalo odchýlku od vseobecného danového systému, okolnost, ze je takouto odchýlkou, je na tieto úcely úplne relevantná, ak z toho vyplýva, ze sa rozlisujú dve kategórie hospodárskych subjektov, ktoré sú a priori predmetom odlisného zaobchádzania, teda subjekty, na ktoré sa vztahuje odchylné opatrenie, a subjekty, ktoré nadalej spadajú pod spolocný danový systém, a to napriek tomu, ze uvedené dve kategórie sú z hladiska ciela sledovaného uvedeným systémom v porovnatelnej situácii. 78 Na rozdiel od toho, co v napadnutých rozsudkoch uviedol Vseobecný súd, nemozno na úcely zistenia selektivity takého opatrenia pozadovat ani to, aby Komisia identifikovala urcité charakteristické a osobitné vlastnosti, ktoré sú pre podniky majúce prospech z danovej výhody spolocné a umoznujú ich odlísit od podnikov, na ktoré sa uvedená výhoda nevztahuje. 79 Na tento úcel totiz úplne stací skutocnost, ze úcinkom opatrenia, bez ohladu na pouzitú formu alebo legislatívnu techniku, je zvýhodnenie podnikov, na ktoré sa opatrenie vztahuje, pred ostatnými podnikmi, hoci sa vsetky tieto podniky nachádzajú v skutkovej a právnej situácii, ktorá je z hladiska ciela sledovaného dotknutým danovým systémom porovnatelná. 80 Okrem toho podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora okolnost, ze predmetného vnútrostátneho opatrenia sa môze domáhat velké mnozstvo podnikov alebo ze tieto podniky patria k rôznym odvetviam cinností, nestací na spochybnenie jeho selektívnej povahy, cize na vylúcenie jeho posúdenia ako státnej pomoci (pozri najmä rozsudky z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, [101]C-409/00, [102]EU:C:2003:92, bod [103]48, a z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, [104]C-279/08 P, [105]EU:C:2011:551, bod [106]50). 81 Preto v rozpore s tým, co Vseobecný súd konstatoval v bodoch 53 az 58 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bodoch 57 az 62 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia, prípadnú selektívnu povahu sporného opatrenia nijako nespochybnuje skutocnost, ze nevyhnutnou podmienkou pre získanie danovej výhody vyplývajúcej z tohto opatrenia je hospodárska transakcia, konkrétne "cisto financná transakcia", ktorú nesprevádza minimálna výska investície, a je nezávislá od povahy cinnosti podnikov, na ktoré sa opatrenie vztahuje. 82 V tomto kontexte a v rozpore s tým, co konstatoval Vseobecný súd v bode 57 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bode 61 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia, z bodu 36 rozsudku z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([107]C-143/99, [108]EU:C:2001:598), podla ktorého opatrenia nie sú selektívne, ak sa uplatnujú na vsetky podniky nachádzajúce sa na vnútrostátnom území "bez ohladu na predmet ich cinnosti", nemozno vyvodit, ze opatrenie, ktoré sa uplatnuje nezávisle od povahy cinnosti podnikov, nie je a priori selektívne. 83 Z celého odôvodnenia tohto rozsudku z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([109]C-143/99, [110]EU:C:2001:598) totiz vyplýva, ze Súdny dvor v tomto bode 36 vykladanom v spojení s bodom 35 rovnakého rozsudku konstatoval, ze vnútrostátne opatrenia, ako sú tie, o ktoré ide v uvedenej veci, nemali selektívnu povahu, kedze sa uplatnovali bez rozdielu na vsetky podniky dotknutého clenského státu, a preto predstavovali v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 56 tohto rozsudku vseobecné opatrenie. 84 Tiez je potrebné spresnit, ze aj ked Súdny dvor v bode 36 rozsudku z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([111]C-143/99, [112]EU:C:2001:598) odkázal na predmet cinnosti podnikov, ktoré majú prospech z vnútrostátnych opatrení, takýto odkaz mozno vysvetlit znením druhej otázky, ktorú polozil vnútrostátny súd vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok. Potvrdzuje to aj skutocnost, ze tento odkaz sa nenachádza v nasledujúcich rozsudkoch Súdneho dvora, ktoré túto zásadu pripomínajú (pozri najmä rozsudky z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [113]C-106/09 P a C-107/09 P, [114]EU:C:2011:732, bod [115]73, ako aj z 29. marca 2012, 3M Italia, [116]C-417/10, [117]EU:C:2012:184, bod [118]39). 85 Okrem toho je pravda, ze ako Vseobecný súd pripomenul v bode 66 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bode 70 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia, Súdny dvor v bode 42 rozsudku z 29. marca 2012, 3M Italia ([119]C-417/10, [120]EU:C:2012:184) rozhodol, ze skutocnost, ze len danovníci, ktorí splnajú podmienky získania opatrenia, ktorého sa táto vec týkala, mohli mat z tohto opatrenia prospech, sama osebe nedáva tomuto opatreniu selektívnu povahu. Je vsak potrebné konstatovat, ze v rovnakom bode 42 Súdny dvor výslovne spresnil, ze táto neexistencia selektívnej povahy vedie ku konstatovaniu, ze osoby, ktoré toto opatrenie nemôzu vyuzit, sa nenachádzajú v skutkovej a právnej situácii porovnatelnej so situáciou danovníkov, ktorí ho vyuzit môzu, vzhladom na ciel sledovaný vnútrostátnym zákonodarcom. 86 Z toho vyplýva, ze podmienka uplatnenia alebo získania danovej pomoci môze byt základom jej selektívnej povahy, ak uvedená podmienka vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi, ktoré sa pritom vzhladom na ciel sledovaný dotknutým danovým systémom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, a preto poukazuje na diskrimináciu podnikov, na ktoré sa uvedená pomoc nevztahuje. 87 Okrem toho, ako zdôraznuje Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch, aj ked danovú výhodu vyplývajúcu zo sporného opatrenia mozno získat bez toho, aby bolo potrebné investovat minimálnu sumu, a toto opatrenie tak fakticky nevyhradzuje prospech, ktorý z neho vyplýva, podnikom s dostatocnými financnými zdrojmi, tieto okolnosti nebránia uznaniu prípadnej selektívnej povahy uvedeného opatrenia z iných dôvodov, ako je napríklad skutocnost, ze podniky rezidenti, ktoré nadobúdajú podiely v spolocnostiach, ktoré sú danovými rezidentmi v Spanielsku, nemôzu takúto výhodu získat. 88 V tejto súvislosti Súdny dvor uz rozhodol, ze danové opatrenie, z ktorého majú prospech iba podniky uskutocnujúce transakcie, na ktoré je toto opatrenie zamerané, a nie podniky v rovnakom odvetví, ktoré tieto transakcie neuskutocnujú, môze mat selektívnu povahu, pricom nie je potrebné posúdit, ci z neho majú väcsí prospech velké podniky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [121]C-148/04, [122]EU:C:2005:774, body [123]47 az [124]50). 89 Na rozdiel od toho, co Vseobecný súd uviedol v bodoch 59 az 62 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bodoch 63 az 66 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia, nevyplýva z rozsudku z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia ([125]C-156/98, [126]EU:C:2000:467) nijaký protichodný záver v súvislosti s analýzou podmienky selektivity danového opatrenia. 90 Z bodov 22 a 23 rozsudku z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia ([127]C-156/98, [128]EU:C:2000:467) totiz vyplýva, ze vo veci, v ktorej bol vyhlásený, Komisia kvalifikovala dotknuté opatrenie ako selektívne, pokial ide o urcité geograficky vymedzené podniky, v ktorých súkromní investori preinvestovali zisky pochádzajúce z predaja hospodárskych statkov, a nie pokial ide o samotných uvedených investorov, v prípade ktorých sa domnievala, ze toto opatrenie nepredstavovalo pomoc, kedze ako vseobecné opatrenie sa vztahovalo na vsetky hospodárske subjekty bez rozdielu, pricom tento záver nebol pred Súdnym dvorom spochybnený a Súdny dvor ho preto ani neposudzoval. 91 Situácia uvedených súkromných investorov v kazdom prípade nie je podobná ako situácia podnikov rezidentov, na ktoré sa môze sporné opatrenie vztahovat. 92 V sporných rozhodnutiach totiz Komisia s cielom kvalifikovat sporné opatrenie ako selektívne vychádzala zo skutocnosti, ze danová výhoda, ktorá z tohto opatrenia vyplýva, sa nevztahuje bez rozdielu na vsetky hospodárske subjekty nachádzajúce sa objektívne z hladiska ciela sledovaného spanielskym danovým systémom v porovnatelnej situácii, kedze podniky rezidenti, ktoré nadobúdajú podiely rovnakého druhu v spolocnostiach, ktoré sú spanielskymi danovými rezidentmi, nemôzu túto výhodu získat. Komisia následne usúdila, ze odôvodnenie tohto rozlisovania medzi hospodárskymi subjektmi, na ktoré poukazuje Spanielske královstvo, a vyplýva z povahy alebo vseobecnej struktúry systému, ktorého je uvedené opatrenie súcastou, nemozno prijat. 93 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked ciastocne zrusil sporné rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia neurcila dotknutú kategóriu podnikov, ktoré mali prospech z predmetného danového opatrenia, bez toho, aby overil, ci Komisia pri uplatnení metódy posúdenia, ktorá bola pripomenutá v bodoch 29 az 33 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bodoch 33 az 37 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia a mala byt pouzitá na úcely posúdenia podmienky týkajúcej sa selektivity sporného opatrenia, skutocne analyzovala a zistila diskriminacnú povahu tohto opatrenia. 94 Hoci je nepochybné, ze toto posúdenie sa musí uskutocnit dôkladne a musí byt dostatocne odôvodnené, aby bolo mozné úplné súdne preskúmanie, najmä pokial ide o porovnatelnost situácie hospodárskych subjektov, ktoré majú z opatrenia prospech, a situácie subjektov, na ktoré sa uvedené opatrenie nevztahuje, a prípadne tiez pokial ide o odôvodnenie nerovnosti zaobchádzania, na ktoré poukazuje dotknutý clenský stát, pravdou zostáva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked takéto overenie neuskutocnil a ked v napadnutých rozsudkoch rozhodol, ze metóda posúdenia uplatnená Komisiou v sporných rozhodnutiach vychádzala vzhladom na to, ze neobsahovala urcenie osobitnej kategórie podnikov, ktoré boli ako jediné zvýhodnené dotknutým danovým opatrením, z nesprávneho výkladu podmienky selektivity, tak ako ju stanovuje clánok 107 ods. 1 ZFEÚ. 95 Prvá cast jediného odvolacieho dôvodu Komisie je preto dôvodná. O druhej casti jediného odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 96 V druhej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení judikatúry týkajúcej sa pomoci pri vývoze a zaviedol umelé rozlisovanie medzi pomocou pri vývoze a pomocou pri vývoze kapitálu. 97 V prvom rade, pokial ide o judikatúru týkajúcu sa pomoci pri vývoze, na ktorú sa poukazuje v sporných rozhodnutiach, konkrétne o rozsudok z 10. decembra 1969, Komisia/Francúzsko ([129]6/69 a 11/69, neuverejnený, [130]EU:C:1969:68), zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia ([131]57/86, [132]EU:C:1988:284) a z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia ([133]C-501/00, [134]EU:C:2004:438), Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 69 az 76 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bodoch 73 az 80 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia konstatoval, ze táto judikatúra sa nevztahuje na podmienku týkajúcu sa selektivity vnútrostátneho opatrenia, ale iba na podmienku týkajúcu sa ovplyvnenia hospodárskej sútaze a obchodu. 98 Z rozsudkov citovaných v predchádzajúcom bode vyplýva, ze Súdny dvor usúdil, ze dotknuté danové opatrenia majú selektívnu povahu, kedze prospech z nich bol vyhradený pre podniky uskutocnujúce transakcie v zahranicí, akými sú investície, a nie pre podniky uskutocnujúce podobné transakcie na vnútrostátnej úrovni. Z toho vyplýva, ze akékolvek opatrenie, ktoré zvýhodnuje cezhranicné transakcie, ale vylucuje tie isté transakcie na vnútrostátnej úrovni, je selektívne. 99 V druhom rade Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze v bodoch 79 az 81 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bodoch 83 az 85 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia zaviedol umelé rozlisovanie medzi pomocou pri vývoze a pomocou pri vývoze kapitálu, ked rozhodol, ze z judikatúry týkajúcej sa pomoci pri vývoze, na ktorú sa sporné rozhodnutia odvolávali, konkrétne z rozsudkov z 10. decembra 1969, Komisia/Francúzsko ([135]6/69 a 11/69, neuverejnený, [136]EU:C:1969:68), zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia ([137]57/86, [138]EU:C:1988:284) a z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia ([139]C-501/00, [140]EU:C:2004:438) vyplýva, ze "kategória podnikov príjemcov, ktorá umoznovala dospiet k záveru o selektivite [sporného] opatrenia [bola] tvorená kategóriou podnikov vývozcov", pricom islo o kategóriu zoskupujúcu podniky, ktoré mozno odlísit na základe spolocných vlastností súvisiacich s ich vývoznou cinnostou. 100 Podla Komisie podniky, na ktoré sa vztahovalo sporné opatrenie, predstavujú osobitnú kategóriu podnikov, a to kategóriu podnikov vyvázajúcich kapitál, kedze zdielajú spolocné osobitné vlastnosti spojené s ich cinnostou vývozu kapitálu. 101 Domnieva sa preto, ze kedze s ohladom na podmienku selektivity neexistuje nijaký rozdiel medzi vývozom tovaru a vývozom kapitálu, sporné opatrenie má selektívnu povahu z rovnakého dôvodu ako opatrenia, ktorých sa týka judikatúra o pomoci pri vývoze uvedená v sporných rozhodnutiach. 102 Komisia tvrdí, ze kategória vyvázajúcich podnikov existuje iba v rámci skupiny tvorenej podnikmi, ktoré uskutocnujú cezhranicné transakcie. Akýkolvek podnik v clenskom státe môze vykonat cezhranicnú transakciu a získat tak prospech z pomoci pri vývoze. Komisia usudzuje, ze selektívna povaha vnútrostátneho opatrenia môze spocívat vo výhode poskytnutej adresátovi tohto opatrenia z dôvodu uskutocnenia vývozu tovarov, sluzieb alebo kapitálu, a nie z dôvodu, ze dotknuté podniky patria do údajného odvetvia vývozu. 103 Preto tak, ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia ([141]C-501/00, [142]EU:C:2004:438) v podobnej situácii, ako je tá v prejednávanej veci, Vseobecný súd mal dospiet k záveru, ze Komisia dôvodne konstatovala selektívnu povahu sporného opatrenia vzhladom na to, ze prospech z tohto opatrenia bol vyhradený pre urcité podniky, teda podniky, ktoré vykonávali cinnost vývozu kapitálu. 104 Napokon prístup Vseobecného súdu podla Komisie nerespektuje úlohu a úcel úpravy státnej pomoci z pohladu ochrany vnútorného trhu. Cielom tejto úpravy je najmä zabránit tomu, aby clenské státy poskytovali ekonomické výhody specificky spojené s vývozom tovaru alebo kapitálu. Specifické uprednostnovanie vývozu kapitálu by okrem toho mohlo narusit vnútorný trh rovnako ako specifické uprednostnovanie vývozu tovaru. 105 WDFG, ako aj Banco Santander a Santusa oponujú v tom zmysle, ze Vseobecný súd správne rozhodol, ze rozsudky Súdneho dvora, na ktoré odkazovali sporné rozhodnutia, sa netýkali podmienky selektivity, ale podmienky ovplyvnenia obchodu. 106 Okrem toho Vseobecný súd dôvodne usúdil, ze v judikatúre týkajúcej sa pomoci pri vývoze, na ktorú sa odvolávali sporné rozhodnutia, najmä v rozsudkoch z 10. decembra 1969, Komisia/Francúzsko ([143]6/69 a 11/69, neuverejnený, [144]EU:C:1969:68), zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia ([145]57/86, [146]EU:C:1988:284) a z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia ([147]C-501/00, [148]EU:C:2004:438), Súdny dvor konstatoval, ze dotknuté opatrenia mali selektívnu povahu z hlavného dôvodu spocívajúceho v spolocných vlastnostiach podnikov, na ktoré sa opatrenia vztahovali, co ich umoznovalo posúdit ako podniky patriace k jasne vymedzenému hospodárskemu sektoru, teda vývoznému sektoru, konkrétne k sektoru vývozu tovaru. Opatrenia vo veciach, v ktorých boli vyhlásené uvedené rozsudky, uprednostnovali podniky charakteristické tým, ze vyvázali viac alebo menej významnú cast svojich tovarov a sluzieb. 107 WDFG, ako aj Banco Santander a Santusa tvrdia, ze sporné opatrenie nemôze byt okrem toho povazované za selektívne z dôvodu, ze sa uplatnuje na kategóriu podnikov nazývaných "vývozcovia kapitálu". 108 Takáto kategória neexistuje a Komisia ju neuviedla ani v sporných rozhodnutiach, ani pred Vseobecným súdom. Toto tvrdenie je v stádiu odvolania neprípustné, kedze ide o skutkovú otázku, ktorá bola navyse prednesená oneskorene. Okrem toho je v rozpore aj s hlavnou argumentáciou Komisie, podla ktorej táto institúcia nie je povinná identifikovat kategóriu podnikov, na ktorú sa vztahuje opatrenie, aby preukázala jeho selektivitu. 109 WDFG, ako aj Banco Santander a Santusa v kazdom prípade tvrdia, ze selektivitu vnútrostátneho opatrenia nemozno skúmat na základe vlastností, akými sú majetok podniku alebo jeho investicná kapacita, pretoze tieto vlastnosti sú neodmyslitelné pri kazdom podniku. 110 Navyse pravidlá v oblasti volného pohybu kapitálu nebránia opatreniu, akým je sporné opatrenie. Ak by toto opatrenie spôsobovalo odlisné zaobchádzanie uprednostnujúce nadobúdanie podielov v zahranicí, islo by nanajvýs o obrátenú diskrimináciu, ktorá je v súlade so základnými slobodami. 111 Spanielske královstvo zopakovalo svoje stanovisko, ktoré uz prednieslo v rámci správneho konania pred Komisiou, a v zmysle ktorého neexistuje hospodárska cinnost spocívajúca vo vývoze kapitálu. Sporné opatrenie nezvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru, kedze sa nevztahuje na ponuku tovaru a sluzieb na trhu. 112 Írsko tvrdí, ze rozsudky uvádzané Komisiou v sporných rozhodnutiach sa týkali opatrení, ktoré zvýhodnovali lahko identifikovatelnú kategóriu podnikov alebo výrobkov, konkrétne vývozný sektor. Naopak neexistuje jednotná kategória podnikov, ktoré "vyvázajú kapitál", pretoze kazdý podnik, ktorý nakupuje v zahranicí "vyváza kapitál". 113 Spolková republika Nemecko tvrdí, ze pokial Komisia subsidiárne tvrdí, ze sporné opatrenie je porovnatelné s pomocou pri vývoze tovaru, a teda sa rovnako týka dostatocne vymedzenej kategórie vyvázajúcich podnikov, ide o dodatocné doplnenie odôvodnenia sporných rozhodnutí a posteriori. Domnieva sa, ze toto tvrdenie musí byt v odvolacom konaní vyhlásené za neprípustné. 114 Podla tohto clenského státu kategória vyvázajúcich podnikov, o ktorú ide v judikatúre uvádzanej Komisiou v sporných rozhodnutiach, sa lísi od iných podnikov práve z dôvodu spolocných vlastností súvisiacich s ich vývoznou cinnostou, ktorá prípadne bola spojená s realizáciou specifických investícií. Posúdenie Súdnym dvorom 115 Pokial ide o judikatúru týkajúcu sa pomoci pri vývoze, na ktorú sa odvolávali sporné rozhodnutia, najmä rozsudky z 10. decembra 1969, Komisia/Francúzsko ([149]6/69 a 11/69, neuverejnený, [150]EU:C:1969:68), zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia ([151]57/86, [152]EU:C:1988:284) a z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia ([153]C-501/00, [154]EU:C:2004:438), je potrebné konstatovat, ako uviedol v bodoch 126 az 130 svojich návrhov generálny advokát, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 69 az 76 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bodoch 73 az 80 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia konstatoval, ze táto judikatúra sa nevztahuje na podmienku týkajúcu sa selektivity vnútrostátneho opatrenia, ale iba na podmienku týkajúcu sa ovplyvnenia hospodárskej sútaze a obchodu. 116 V bode 20 rozsudku z 10. decembra 1969, Komisia/Francúzsko ([155]6/69 a 11/69, neuverejnený, [156]EU:C:1969:68) a v bode 8 rozsudku zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia ([157]57/86, [158]EU:C:1988:284) totiz Súdny dvor konstatoval existenciu státnej pomoci a nevyhnutne tým rozhodol, ze boli splnené vsetky podmienky stanovené clánkom 107 ods. 1 ZFEÚ, vrátane podmienky selektivity. Okrem toho v bode 120 rozsudku z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia ([159]C-501/00, [160]EU:C:2004:438) sa Súdny dvor s odkazom na dva vyssie citované rozsudky výslovne vyjadril k selektivite skúmaného vnútrostátneho opatrenia a rozhodol, ze v prejednávanom prípade selektivita vyplýva zo skutocnosti, ze danová výhoda vyplývajúca z tohto opatrenia mohla prinásat prospech iba podnikom, ktoré vykonávali vývozné cinnosti a uskutocnovali urcité investície v zahranicí. 117 Vseobecný súd sa tiez dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 77 az 82 napadnutého rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ako aj v bodoch 81 az 86 napadnutého rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia rozhodol, ze judikatúra týkajúca sa pomoci pri vývoze, na ktoré poukazovali sporné rozhodnutia, sa má chápat v tom zmysle, ze kategóriu prijímajúcich podnikov, v súvislosti s ktorou sa má preskúmat selektívna povaha systémov pomoci pri vývoze, tvoria "vyvázajúce podniky", ktoré musia byt definované ako nepochybne mimoriadne rozsiahla, ale pritom osobitná kategória zoskupujúca podniky, ktoré mozno odlísit na základe spolocných a osobitných vlastností súvisiacich s ich vývoznou cinnostou. 118 Ako v bodoch 133 az 136 svojich návrhov v podstate uviedol generálny advokát, táto judikatúra sa nemá chápat tak, ze selektívna povaha vnútrostátneho opatrenia musí nevyhnutne vyplývat zo skutocnosti, ze prospech z tohto opatrenia majú len podniky vyvázajúce tovary alebo sluzby, aj ked práve o taký prípad mohlo v skutocnosti íst, pokial ide o osobitné danové opatrenia, ktorých sa týkali predmetné rozsudky. 119 Naopak, vzhladom na zásady vyplývajúce z ustálenej judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bodoch 53 az 60 tohto rozsudku, a ktoré sa plne uplatnujú na danovú pomoc pri vývoze, opatrenie, ako je sporné opatrenie, ktoré má za ciel uprednostnit vývoz, mozno povazovat za selektívne, ak z neho vyplýva prospech pre podniky uskutocnujúce cezhranicné transakcie, najmä investície, na úkor iných podnikov nachádzajúcich sa v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, ktoré s ohladom na ciel sledovaný dotknutým danovým systémom uskutocnujú transakcie rovnakej povahy na vnútrostátnom území. 120 Za týchto okolností je aj druhá cast jediného odvolacieho dôvodu dôvodná. 121 Kedze obe casti jediného odvolacieho dôvodu Komisie sú dôvodné, je potrebné napadnuté rozsudky zrusit. O vrátení veci pred Vseobecný súd 122 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej Únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. 123 O taký prípad vsak nejde v prejednávanej veci, kedze Vseobecný súd vyhovel dvom zalobám o neplatnost jednak bez toho, aby preskúmal tri zo styroch zalobných dôvodov v rámci kazdej z uvedených zalôb, pricom islo o dôvody, ktoré sa prekrývajú len scasti, a jednak bez toho, aby v rámci prvého dôvodu uvedených zalôb preskúmal, ci sa podniky, ktoré nesplnajú podmienky na získanie danovej výhody vyplývajúcej zo sporného opatrenia, nachádzajú s ohladom na ciel sledovaný dotknutým danovým systémom v situácii, ktorá je právne a skutkovo porovnatelná so situáciou podnikov, ktoré majú z tohto opatrenia prospech. Okrem toho preskúmanie týchto zalobných dôvodov môze so sebou priniest posúdenie skutkových okolností. Je preto potrebné vec vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. O trovách 124 Vzhladom na to, ze sa veci vracajú na dalsie konanie Vseobecnému súdu, o trovách konania treba rozhodnút neskôr. 125 V súlade s clánkom 140 ods. 1 rokovacieho poriadku Spolková republika Nemecko, Írsko a Spanielske královstvo, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudky Vseobecného súdu Európskej únie zo 7. novembra 2014Autogrill Espańa/Komisia ([161]T-219/10, [162]EU:T:2014:939), ako aj zo 7. novembra 2014, Banco Santander a Santusa/Komisia ([163]T-399/11, [164]EU:T:2014:938) sa zrusujú. 2. Veci sa vracajú na dalsie konanie Vseobecnému súdu Európskej únie. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. 4. Spolková republika Nemecko, Írsko a Spanielske královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [165]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXJT3h8O/L89297-791TMP.html#t-ECR_62015CJ0020_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:007:TOC 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:135:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A61&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A61&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A315&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A315&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A8&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A8&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A709&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A709&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point101 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&locale=sk 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&locale=sk 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&locale=sk 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&locale=sk 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///tmp/lynxXXXXJT3h8O/L89297-791TMP.html#c-ECR_62015CJ0020_SK_01-E0001