NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 21. decembra 2016 ( [1]1 ) Vec C-516/15 P Akzo Nobel NV Akzo Nobel Chemicals GmbH Akzo Nobel Chemicals BV proti Európskej komisii "Odvolanie -- Kartely -- Európske trhy s tepelnými stabilizátormi -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatujú dve porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP -- Urcenie cien, rozdelenie trhov a výmena citlivých obchodných informácií -- Pripísanie zodpovednosti -- Porusenia, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti, a odvodená zodpovednost materskej spolocnosti -- Dôsledky zrusenia pokuty ulozenej dcérskym spolocnostiam z dôvodu uplynutia premlcacej lehoty stanovenej v clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) c. 1/2003" 1. Súdny dvor má na základe prejednávaného odvolania, ktoré smeruje proti rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 15. júla 2015, Akzo Nobel a i./Komisia ([2]T-47/10, [3]EU:T:2015:506) (dalej len "napadnutý rozsudok"), poskytnút urcité spresnenia, pokial ide o dôsledky, ktoré treba konkrétne vyvodit zo zásad, ktoré Súdny dvor stanovil v oblasti pripisovania zodpovednosti za protisútazné správanie. 2. Konkrétne vzniká otázka, ci a prípadne do akej miery treba uplynutie premlcacej lehoty týkajúcej sa sankcnej právomoci konstatované vo vztahu k dcérskej spolocnosti uplatnit aj na jej materskú spolocnost. Vseobecný súd totiz v napadnutom rozsudku dospel k záveru, ze skutocnost, ze Európska komisia z dôvodu premlcania uz nemohla ulozit pokutu spolocnosti Akzo Nobel Chemicals GmbH (dalej len "Akzo GmbH") a spolocnosti Akzo Chemicals BV (dalej len "Akzo BV"), dcérskym spolocnostiam spolocnosti Akzo Nobel NV, "nemá za následok spochybnenie zodpovednosti materskej spolocnosti a zabránenie stíhania proti nej". Konstatoval totiz, ze "premlcanie upravené v clánku 25 nariadenia [(ES)] c. 1/2003[ ( [4]2 )] nemá za následok zánik existencie porusenia, ani nebráni Komisii, aby v rozhodnutí konstatovala zodpovednost za toto porusenie..., ale vedie len k neuplatneniu sankcií v prípade subjektov, vo vztahu ku ktorým doslo k premlcaniu". 3. Z dôvodov, ktoré uvediem v nasledujúcich úvahách, zastávam názor, ze toto posúdenie je nesprávne. I - Okolnosti predchádzajúce sporu 4. Skutkové okolnosti prejednávaného sporu, ktoré sú nepochybne zlozité, sú opísané v bodoch 1 az 50 napadnutého rozsudku. 5. Na úcely pochopenia veci pripomeniem len nasledujúce okolnosti. 6. Prejednávaná vec súvisí s rozhodnutím Komisie K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúcim sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) (vec COMP/38.589 - Tepelné stabilizátory) (dalej len "sporné rozhodnutie"). 7. Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze niektoré podniky, vrátane odvolateliek, porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa na území EHP zúcastnili na dvoch súboroch protisútazných dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa dvoch kategórií tepelných stabilizátorov, a to jednak sektora cínových stabilizátorov a jednak sektora epoxidovaného sójového oleja a esterov (dalej len "sektor ESBO/estery"). 8. V spornom rozhodnutí sa konstatuje existencia dvoch porusení týkajúcich sa dvoch kategórií tepelných stabilizátorov spocívajúcich v urcovaní cien, rozdelení trhov prostredníctvom predajných kvót, rozdelení zákazníkov a vo výmene citlivých obchodných informácií. 9. V tomto rozhodnutí sa uvádza, ze dotknuté podniky sa zúcastnili na týchto poruseniach v rôznych obdobiach od 24. februára 1987 do 21. marca 2000 v prípade cínových stabilizátorov a od 11. septembra 1991 do 26. septembra 2000 v prípade sektora ESBO/estery. 10. Sporné rozhodnutie bolo adresované, pokial ide o kazdé porusenie, dvadsiatim spolocnostiam, ktoré sa bud priamo zúcastnili na predmetných poruseniach, alebo im bola pripísaná zodpovednost ako materským spolocnostiam (odôvodnenie 510 sporného rozhodnutia). 11. Komisia rozdelila úcast odvolateliek na karteloch na tri samostatné obdobia porusovania. Prejednávané odvolanie sa týka len prvého obdobia porusovania. 12. Pokial ide o prvé obdobie porusovania, ktoré predchádzalo 28. júnu 1993, Komisia sa domnievala, ze spolocnosti nepriamo vlastnené spolocnostou Akzo, teraz spolocnostou Akzo Nobel, sa priamo zúcastnili na poruseniach, a síce Akzo GmbH na porusení týkajúcom sa cínových stabilizátorov a Akzo BV na porusení týkajúcom sa sektora ESBO/estery. Spolocnosti Akzo Nobel bola pripísaná zodpovednost za porusenie ako materskej spolocnosti (odôvodnenia 512 az 519 sporného rozhodnutia). 13. Pokial ide o druhé obdobie porusovania, ktoré trvalo od 28. júna 1993 do 2. októbra 1998, Komisia sa domnievala, ze porusení sa dopustilo "partnerstvo Akcros", ktoré nemalo vlastnú právnu subjektivitu (odôvodnenia 563 a 564 sporného rozhodnutia). 14. Pokial ide o tretie obdobie porusovania, ktoré trvalo od 2. októbra 1998 do 21. marca 2000 v súvislosti s cínovými stabilizátormi a od 2. októbra 1998 do 22. marca 2000 pre sektor ESBO/estery, Komisia sa domnievala, ze porusení sa dopustila Akcros (odôvodnenia 582 az 587 sporného rozhodnutia). 15. Co sa týka ulozenia pokút, v clánku 2 sporného rozhodnutia sa uvádza: "Za porusenie/porusenia právnych predpisov na trhu s cínovými stabilizátormi... sa ukladajú tieto pokuty: ... 4. [Akzo Nobel], [Akzo GmbH] a [Akcros] solidárne zodpovedajú za sumu 1580000 eur; ... 6. [Akzo Nobel] a [Akzo GmbH] solidárne zodpovedajú za sumu 9820000 eur; 7. [Akzo Nobel] je zodpovedná za sumu 1432700 eur; ... Za porusenie/porusenia právnych predpisov v [sektore ESBO/estery] sa ukladajú tieto pokuty: ... 21. [Akzo Nobel], [Akzo BV] a [Akcros] solidárne zodpovedajú za sumu 2033000 eur; ... 23. [Akzo Nobel] a [Akzo BV] solidárne zodpovedajú za sumu 3467000 eur; 24. [Akzo Nobel] je zodpovedná za sumu 2215303 eur..." 16. Komisia rozhodnutím z 30. júna 2011 zmenila sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom bolo adresované spolocnostiam Akzo Nobel a Akcros (dalej len "rozhodnutie o zmene"). 17. V odôvodnení 1 rozhodnutia o zmene Komisia pripomenula, ze v spornom rozhodnutí ulozila pokuty spolocnostiam Akzo Nobel a Akcros "spolocne a nerozdielne" so spolocnostami Elementis plc, Elementis Holdings Limited a Elementis Services Limited. 18. V odôvodnení 2 rozhodnutia o zmene Komisia uviedla, ze v nadväznosti na rozsudok z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([5]C-201/09 P a C-216/09 P, [6]EU:C:2011:190), sa rozhodla zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom bolo adresované okrem iného spolocnostiam Elementis a Elementis Holdings Limited. 19. Komisia teda zmenila sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom bolo adresované spolocnostiam Akzo Nobel a Akcros, v casti, v ktorej sa rozhodlo, ze tieto spolocnosti zodpovedajú za ulozené pokuty spolocne a nerozdielne so spolocnostou Elementis. 20. Napokon Akzo Nobel a Akcros návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 12. septembra 2011 podali zalobu proti rozhodnutiu o zmene, ktoré vydala Komisia. Toto rozhodnutie o zmene bolo zrusené rozsudkom z 15. júla 2015, Akzo Nobel a Akcros Chemicals/Komisia ([7]T-485/11, [8]EU:T:2015:517). Tento rozsudok nebol napadnutý odvolaním. II - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 21. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 27. januára 2010 sa odvolatelky domáhali zrusenia sporného rozhodnutia alebo subsidiárne znízenia pokút, ktoré im boli ulozené. 22. Na podporu svojej zaloby uviedli odvolatelky pät zalobných dôvodov, pricom prvý z nich bol zalozený na porusení pravidiel premlcania. V rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu, ktorá bola zalozená na porusení clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003, odvolatelky tvrdili, ze Komisii od 28. júna 1998 zanikla právomoc zacat konanie proti spolocnostiam Akzo GmbH a Akzo BV a ulozit týmto spolocnostiam solidárnu pokutu so spolocnostou Akzo Nobel ako ich materskou spolocnostou. 23. Ich výhradám sa ciastocne vyhovelo. Vseobecný súd rozhodol, ze clánok 2 body 4, 6, 21 a 23 sporného rozhodnutia treba zrusit v rozsahu, v akom boli pokuty ulozené spolocnostiam Akzo GmbH a Akzo BV v súvislosti s prvým obdobím porusovania, ale v zostávajúcej casti výhrady odvolateliek zamietol. Dôvody, z ktorých Vseobecný súd v tejto súvislosti vychádzal, sú uvedené predovsetkým v bodoch 118 az 128 napadnutého rozsudku. III - Návrhy úcastníkov konania 24. Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor: -- v prvom rade zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze zodpovednost za pokuty pôvodne ulozené spolocnostiam Akzo GmbH a Akzo BV za ich úcast na poruseniach mozno nadalej pripisovat spolocnosti Akzo Nobel aj po zrusení týchto pokút Vseobecným súdom, -- zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje úcast spolocností Akzo GmbH a Akzo BV na poruseniach, najmä clánok 1 ods. 1 písm. b) a clánok 1 ods. 2 písm. b) tohto rozhodnutia, -- zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom pripisuje zodpovednost a/alebo ukladá pokuta spolocnosti Akzo Nobel z dôvodu protiprávneho správania spolocností Akzo GmbH a Akzo BV, najmä clánok 1 ods. 1 písm. a), pokial ide o obdobie od 24. februára 1987 do 28. júna 1993, a clánok 1 ods. 2 písm. a), pokial ide o obdobie od 11. septembra 1991 do 28. júna 1993, a/alebo clánok 2 body 6 a 23, -- subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Vseobecnému súdu a -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 25. Komisia navrhuje zamietnut odvolanie a ulozit odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. IV - Analýza odvolania A - Argumentácia úcastníkov konania 26. Na podporu svojho odvolania uvádzajú odvolatelky - Akzo Nobel a i. - jediný odvolací dôvod, ktorý je zalozený v podstate na porusení pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti materských spolocností za protiprávne správanie ich dcérskych spolocností. 27. Poukazujú na to, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 17. septembra 2015, Total/Komisia ([9]C-597/13 P, [10]EU:C:2015:613), nedávno potvrdil, ze ak je zodpovednost materskej spolocnosti úplne odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti, zodpovednost materskej spolocnosti nemôze íst nad rámec zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti. V takom prípade, ked materská spolocnost podá zalobu, ktorá má rovnaký predmet ako zaloba podaná dcérskou spolocnostou, na materskú spolocnost sa musí uplatnit ciastocné alebo úplné zrusenie pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti. 28. V tejto súvislosti odvolatelky tvrdia, ze zrusenie pokút ulozených spolocnostiam Akzo GmbH a Akzo BV malo viest k zruseniu pokuty ulozenej spolocnosti Akzo Nobel ako materskej spolocnosti, pokial ide o obdobie porusovania, ktoré predchádzalo "partnerstvu Akcros", kedze táto pokuta jej bola ulozená len na základe priamej úcasti jej dcérskych spolocností na poruseniach. Zodpovednost spolocnosti Akzo Nobel bola teda úplne odvodená, akcesorická a závislá od zodpovednosti jej dcérskych spolocností. 29. V prejednávanom prípade malo zrusenie pokút ulozených spolocnostiam Akzo GmbH a Akzo BV viest k zruseniu celého sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týkalo, pokial ide o prvé obdobie porusovania. 30. V tejto súvislosti odvolatelky poukazujú na to, ze po vydaní rozsudku z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([11]C-201/09 P a C-216/09 P, [12]EU:C:2011:190), bola Komisia konfrontovaná so skutocnostou, ze z dôvodu premlcania uz nemohla ulozit pokutu spolocnostiam Elementis a Ciba/BASF. Ako vyplynulo z rozhodnutia o zmene, Komisia teda nielen zrusila pokuty, ale tiez zmenila konstatovanie akejkolvek úcasti týchto podnikov na poruseniach. 31. Podla odvolateliek mala Komisia na základe zásady rovnosti zaobchádzania s cielom vyvodit vsetky dôsledky z napadnutého rozsudku v zmysle clánku 266 prvého odseku ZFEÚ zaujat rovnaký prístup voci spolocnostiam Akzo GmbH a Akzo BV. Sporné rozhodnutie pritom stále zahrna konstatovanie o porusení týkajúce sa týchto spolocností. 32. Skutocnost, ze Komisia este stále mohla ulozit pokutu iným právnym subjektom, ktoré boli súcastou skupiny Akzo, je irelevantná, kedze podla judikatúry týkajúcej sa práva na obhajobu a individuálnych procesných záruk je potrebné porovnat situácie jednotlivých právnych subjektov, a nie situáciu zúcastnených podnikov. 33. Komisia tvrdí, ze odvolanie je aspon scasti neprípustné. V prvom rade odvolatelky nepoukazujú na nijaké nesprávne právne posúdenie, ale len opakujú tvrdenia, ktoré Vseobecný súd zamietol. V druhom rade odvolací dôvod treba v rozsahu, v akom sa týka porusenia zásady rovnosti zaobchádzania v porovnaní so spolocnostami Elementis a Ciba/BASF, povazovat za nový. V súlade s clánkom 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a judikatúrou pritom treba také tvrdenie zamietnut. Za týchto okolností nemozno prijat tvrdenie zalozené na údajnej efektívnosti konania. 34. Komisia v kazdom prípade tvrdí, ze Vseobecný súd správne pripomenul, ze premlcanie nebráni konstatovaniu zodpovednosti adresáta, vo vztahu ku ktorému je pokuta premlcaná. V prejednávanom prípade je zachovanie zodpovednosti dcérskych spolocností relevantné a legitímne ako základ na urcenie zodpovednosti materskej spolocnosti, ako aj na úcely prípadných zalôb o náhradu skody podaných proti tomuto podniku. 35. Co sa týka zrusenia sporného rozhodnutia vo vztahu k spolocnostiam Elementis a Ciba/BASF, Komisia poukazuje na to, ze v prípade vsetkých právnych subjektov týchto podnikov, ktoré jednoducho opustili kartel, doslo k premlcaniu. Naproti tomu, v prejednávanom prípade sa Akzo Nobel prostredníctvom rôznych dcérskych spolocností podielala na dvoch jediných a nepretrzitých poruseniach, v prípade ktorých premlcacia lehota neuplynula. 36. Komisia dalej poznamenáva, ze Vseobecný súd sa v rozsudku z 15. júla 2015, Akzo Nobel a Akcros Chemicals/Komisia ([13]T-485/11, [14]EU:T:2015:517), obmedzil na konstatovanie procesnej vady týkajúcej sa rozhodnutia o zmene. Napadnutým rozsudkom bolo navyse sporné rozhodnutie výslovne ponechané v platnosti v rozsahu, v akom sa ním konstatovala úcast troch právnych subjektov, ktoré boli clenmi skupiny Akzo, na poruseniach pocas obdobia, ktoré predchádzalo partnerstvu Akcros. Z týchto rozsudkov teda Komisii vôbec nevyplýva povinnost zrusit sporné rozhodnutie. 37. Pokial ide o pravidlá týkajúce sa odvodenej zodpovednosti materských spolocností, Komisia zastáva názor, ze námietky odvolateliek nevyjadrujú správne príslusnú judikatúru. Komisia uvádza, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 17. septembra 2015, Total/Komisia ([15]C-597/13 P, [16]EU:C:2015:613), potvrdil - pricom poukázal na faktory, ktoré môzu individuálne charakterizovat správanie vytýkané materskej spolocnosti -, ze existujú situácie, v ktorých rozsírenie znízenia pokuty udeleného dcérskej spolocnosti na materskú spolocnost nie je opodstatnené. 38. Podla Komisie je také rozsírenie mozné len vtedy, ked sa týchto dvoch subjektov týka ten istý dôvod zodpovednosti alebo ulozenia pokuty, a nie vzdy, ked dcérska spolocnost bola ciastocne alebo v celom rozsahu úspesná v súdnom konaní. Komisia zdôraznuje, ze "individuálne faktory", ktoré odôvodnujú ulozenie odlisnej pokuty materskej spolocnosti, nemozno taxatívne vymenovat. 39. Komisia tvrdí, ze analýza zásadných rozhodnutí Vseobecného súdu a Súdneho dvora svedcí o tom, ze prístup súdov Únie v tejto oblasti je koherentný. Z týchto rozhodnutí vyplýva, ze na materskú spolocnost a dcérsku spolocnost sa spravidla uplatní rovnaká pokuta, ak boli pocas obdobia porusovania súcastou toho istého podniku, neskôr neboli rozdelené a pred tým, ako tvorili jeden podnik, sa nezúcastnili na porusení individuálne ani prostredníctvom iných dcérskych spolocností. 40. Ak znízenie priznané dcérskej spolocnosti priamo súvisí so zodpovednostou za porusenie, najmä vo vztahu k dlzke trvania porusenia, podla Komisie zo zásady odvodenej zodpovednosti vyplýva, ze znízenie zodpovednosti a pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti má priamy následok pre materskú spolocnost. Komisia poukazuje na to, ze dlzka trvania úcasti materskej spolocnosti a dcérskej spolocnosti vsak môze byt rôzna, napríklad ak dcérska spolocnost ukoncila svoju úcast, ale iná dcérska spolocnost tej istej skupiny alebo materská spolocnost priamo pokracovala vo svojej úcasti. V takom prípade by sa premlcanie mohlo prípadne uplatnit na prvú dcérsku spolocnost, ktorá sa priamo zúcastnila na karteli, ale nie na materskú spolocnost. 41. Komisia tiez poznamenáva, ze z rozsudku z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([17]C-201/09 P a C-216/09 P, [18]EU:C:2011:190), vyplýva, ze premlcanie sa uplatnuje individuálne na kazdý právny subjekt, a nie jednotne na celý podnik, co znamená, ze ide o uznanú situáciu, v ktorej je opodstatnené nerozsírit znízenie pokuty na materskú spolocnost. 42. Napokon podla Komisie Vseobecný súd v napadnutom rozsudku správne prirovnal uplynutie premlcacej lehoty k individuálnym procesným zárukám, ku ktorým patrí právo na obhajobu, ako aj k povinnosti Komisie zaslat oznámenie o výhradách, ako aj rozhodnutie, ktorým sa ukladajú sankcie, dotknutej právnickej osobe. B - Posúdenie 43. Skôr nez sa budem zaoberat vecnou stránkou prejednávaného prípadu, povazujem za potrebné strucne sa vyjadrit k dôvodom neprípustnosti, ktoré Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k odvolaniu. 1. O prípustnosti 44. Ako poznamenala Komisia, zdá sa, ze výhrady odvolateliek zalozené jednak na tom, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania vo vztahu k spolocnostiam skupín Ciba/BASF a Elementis, a jednak na neexistencii legitímneho záujmu v zmysle clánku 7 ods. 1 poslednej vety nariadenia c. 1/2003, ktorý by mohol odôvodnit konstatovanie, ze Akzo GmbH a Akzo BV sa skutocne zúcastnili na karteloch, sú novými tvrdeniami v tom zmysle, ze neboli prejednané v prvostupnovom konaní. 45. Odvolatelky sa totiz v konaní na Vseobecnom súde obmedzili na tvrdenie, ze voci spolocnostiam Akzo GmbH a Akzo BV vzhladom na uplynutie premlcacej lehoty nemozno vyvodit nijakú zodpovednost, a teda sporné rozhodnutie treba v tejto casti zrusit. 46. Navyse poznamenávam, ze tieto nové výhrady vôbec nie sú zalozené na skutocnostiach, ktoré vysli najavo pocas konania. V tejto súvislosti treba uviest, ze odvolatelky vo svojich pripomienkach predlozených v konaní na Vseobecnom súde 16. septembra 2011, ktoré sa týkali najmä dôsledkov, ktoré treba podla ich názoru vyvodit z rozsudku z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([19]C-201/09 P a C-216/09 P, [20]EU:C:2011:190), neuviedli nijaké tvrdenie týkajúce sa porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. Vtedy vsak uz vedeli o zrusení sporného rozhodnutia vo vztahu k spolocnostiam skupín Ciba/BASF a Elementis. 47. Tiez sa domnievam, ze Súdny dvor nemá právomoc preskúmat uvedené výhrady v tomto odvolacom konaní. ( [21]3 ) 48. Pokial ide o zostávajúcu cast odvolania, zastávam názor, ze ho treba vyhlásit za prípustné. Zdá sa totiz, ze odvolatelky v podstate napádajú právne úvahy, na základe ktorých Vseobecný súd dospel k záveru, ze uplynutie premlcacej lehoty vo vztahu k dcérskym spolocnostiam nemalo za následok spochybnenie zodpovednosti ich materskej spolocnosti. 2. O veci samej 49. Ako som uviedol v úvode týchto návrhov, prejednávaná vec, ktorá sa týka dvoch kartelov v sektore tepelných stabilizátorov, poskytuje Súdnemu dvoru prílezitost do urcitej miery objasnit svoju judikatúru týkajúcu sa zodpovednosti materských spolocností v prípade porusenia práva hospodárskej sútaze, ktorého sa dopustili ich dcérske spolocnosti. Konkrétne vzniká otázka, ci premlcanie sankcnej právomoci Komisie vo vztahu k niektorým dcérskym spolocnostiam nemá vplyv na zodpovednost materskej spolocnosti, ako to Vseobecný súd konstatoval v prejednávanom prípade. 50. Domnievam sa, ze odpoved na túto otázku závisí do velkej miery od toho, ci sa má zodpovednost materskej spolocnosti v prípade, ked nie je - tak ako v prejednávanej veci - preukázané, ze materská spolocnost sa sama priamo zúcastnovala na predmetnom porusení, povazovat za "osobnú" alebo "odvodenú". Najprv sa budem zaoberat touto otázkou z hladiska záverov, ktoré podla mojho názoru treba vyvodit z judikatúry Súdneho dvora. 51. Potom uvediem, preco záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd, pokial ide o pravidlá týkajúce sa premlcania, podla môjho názoru odporuje zásadám v oblasti pripísania protisútazného správania dcérskych spolocností ich materským spolocnostiam, ktoré stanovila judikatúra. V tejto súvislosti vysvetlím, preco z povahy zodpovednosti materskej spolocnosti nevyhnutne vyplýva, ze sa na nu má vztahovat uplynutie premlcacej lehoty konstatované vo vztahu k jej dcérskej spolocnosti. a) Povaha zodpovednosti materských spolocností za ciny, ktorých sa dopustili ich dcérske spolocnosti: "osobná" zodpovednost alebo "odvodená" zodpovednost? 52. Problematika pripísania zodpovednosti za porusovanie práva hospodárskej sútaze v rámci skupín spolocností je v judikatúre dlhodobo známa ( [22]4 ) a úvahy, z ktorých Súdny dvor v tejto súvislosti vychádza, zostali takmer nezmenené. Tieto úvahy sú zhrnuté nasledujúcim spôsobom. 53. Ked sa podnik dopustil porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, musí zan zodpovedat. 54. V prípade, ak sa sporného konania dopustila dcérska spolocnost skupiny, zodpovednost za predmetné porusenie treba v súlade so zásadou osobnej zodpovednosti, ktorá sa uplatní v prípade porusení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, pripísat v zásade tejto dcérskej spolocnosti. ( [23]5 ) 55. Odchylne od tohto pravidla sa Súdny dvor domnieva, ze existujú okolnosti, za ktorých právnemu subjektu, ktorý nie je priamym páchatelom porusenia, mozno napriek tomu pripísat zodpovednost za predmetné správanie, a teda môze byt zan sankcionovaný. Je to tak najmä vtedy, ked dotknutá spolocnost neurcuje svoje správanie nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. ( [24]6 ) Tento prístup vychádza z názoru, ze aj ked sa z právneho hladiska skupina skladá z viacerých samostatných právnických osôb, môze byt povazovaná za jeden "podnik" v zmysle práva hospodárskej sútaze. S touto právomocou Komisie vyuzit funkcný pojem podnik na pripísanie zodpovednosti za protisútazné správanie spolocnostiam, ktoré sa priamo nezúcastnili na predmetných postupoch, je spojená najmä moznost, aby Komisia adresovala rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. ( [25]7 ) 56. Podmienky, za ktorých mozno urcit, ze materská spolocnost je zodpovedná za protisútazné správanie svojej dcérskej spolocnosti, sú v súcasnosti jasne vymedzené v judikatúre: po prvé je potrebné, aby materská spolocnost bola schopná vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, a po druhé sa vyzaduje, aby materská spolocnost skutocne vykonávala taký vplyv. ( [26]8 ) 57. Na úcely preukázania existencie týchto podmienok musí orgán zodpovedný za stíhanie a sankcionovanie protisútazného správania v zásade v kazdom prípade predlozit vecný dôkaz o existencii a skutocnom vykonávaní rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost. ( [27]9 ) Súdny dvor sa vsak od vydania rozsudku AEG-Telefunken/Komisia ( [28]10 ) a jednoznacne od vydania rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia ( [29]11 ) domnieva, ze v prípade, ak materská spolocnost vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, mozno predpokladat, ze skutocne uplatnuje taký vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Táto domnienka týkajúca sa základného imania, ktorá bola následne rozsírená na prípad, ked materská spolocnost vlastní takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti ( [30]12 ), je podla Súdneho dvora "vyvrátitelnou domnienkou", ktorú môze materská spolocnost vyvrátit, ak je schopná preukázat, ze jej dcérska spolocnost sa správa na trhu nezávisle. 58. Napriek tomu, co bolo uvedené vyssie, môzu existovat specifické okolnosti týkajúce sa dcérskej spolocnosti alebo materskej spolocnosti, ktoré sú spôsobilé odôvodnit ulozenie pokút v rôznej výske. 59. Ako Komisia podla môjho názoru velmi správne poznamenala, môzu existovat viaceré situácie, ktoré odôvodnujú ulozenie inej pokuty, nez je pokuta ulozená dcérskej spolocnosti, a to aj v prípade týkajúcom sa odvodenej zodpovednosti. Musí vsak byt preukázané, ze toto rozlisovanie spocíva na individuálnych faktoroch, ktoré sú specifické pre materskú spolocnost, týkajúcich sa tak vecných okolností (ako napríklad obdobia jej priamej úcasti na karteli), ako aj kritérií, ktoré boli zohladnené pri výpocte pokuty (ako napríklad znízenie pokuty z dôvodu spolupráce, ktorú poskytol jeden z právnych subjektov tvoriacich dotknutý "podnik", alebo zvýsenie pokuty z dôvodu konstatovania, ze materská spolocnost sa dopustila opakovaného porusenia). V tejto súvislosti Súdny dvor vo veci Total/Komisia ( [31]13 ) rozhodol, ze len v situácii, ked "nijaký iný faktor individuálne necharakterizuje správanie vytýkané materskej spolocnosti" ( [32]14 ), nie je opodstatnené ulozit materskej spolocnosti pokutu v inej výske, nez je pokuta ulozená jej dcérskej spolocnosti. 60. Aká je vsak presná povaha zodpovednosti materskej spolocnosti, v prípade ktorej je preukázané, ze sa priamo nepodielala na sporných protisútazných postupoch? Má sa táto zodpovednost posudzovat ako zodpovednost priameho páchatela porusenia (vzhladom na úzke väzby tejto spolocnosti s jednou alebo viacerými priamo dotknutými spolocnostami), alebo treba skôr vychádzat z toho, ze uvedená spolocnost nesie len zodpovednost za konanie, ktorého sa vôbec nedopustila? 61. Musím totiz poukázat na to, ze existujú nejasnosti, pokial ide o otázku, ci je zodpovednost materských spolocností v prípade, ak sa preukáze, ze sa priamo nezúcastnovali na predmetnom porusení, "odvodená" alebo "osobná". 62. V tejto súvislosti poznamenávam, ze tak terminológia, ktorú pouzíva Súdny dvor, ako aj dôsledky, ktoré z nej Súdny dvor vyvodil, sú v tejto oblasti velmi premenlivé. 63. Z terminologického hladiska judikatúra casto odkazuje na pojem pripísanie zodpovednosti ( [33]15 ) a nie protiprávneho správania. Niektoré rozsudky naopak vychádzajú zo "spoluzavinenia" v tom zmysle, ze materská spolocnost je sama povazovaná za páchatela porusenia, pricom vôbec nebola jasne odlísená situácia, ked je preukázané, ze táto spolocnost sa priamo podielala na predmetnom porusení ako páchatel tohto porusenia, od situácie, ked sa zodpovednost za toto porusenie pripisuje materskej spolocnosti len nepriamo. Podla tejto vetvy judikatúry, ktorú podla môjho názoru mozno len tazko zosúladit s prvou, je materská spolocnost, ktorá má rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastní na porusení clánku 101 ZFEÚ, z tohto dôvodu povazovaná za subjekt, ktorý sa osobne dopustil porusenia pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. ( [34]16 ) 64. Z vecného hladiska tento terminologický rozdiel casto vyvoláva rozdielne, ci dokonca nekoherentné následky. ( [35]17 ) 65. Na jednej strane z judikatúry vyplýva, ze vztah solidarity, ktorý existuje medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou, nemozno redukovat na urcitú záruku poskytnutú materskou spolocnostou za zaplatenie pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti, pricom materskej spolocnosti mozno ulozit pokutu vo vyssej sume, nez je suma pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti. ( [36]18 ) Z toho vyplýva predpoklad, ze zodpovednost materskej spolocnosti sa povazuje za osobnú. 66. Na druhej strane Súdny dvor este nedávno - v nadväznosti na závery vyplývajúce z rozsudku velkej komory z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins ([37]C-286/11 P, [38]EU:C:2013:29) - konstatoval, ze materská spolocnost, ktorej zodpovednost je úplne odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti, má mat v zásade prospech z prípadného znízenia zodpovednosti dcérskej spolocnosti, ktorá jej bola pripísaná. ( [39]19 ) V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, ze v prípade, ak nijaký iný faktor individuálne necharakterizuje správanie vytýkané materskej spolocnosti, zodpovednost tejto materskej spolocnosti nemôze íst nad rámec zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti, ( [40]20 ) pricom ked sú splnené potrebné procesné podmienky, materská spolocnost má mat v zásade prospech z prípadného znízenia zodpovednosti dcérskej spolocnosti, ktorá jej bola pripísaná. ( [41]21 ) 67. Domnievam sa, ze vzhladom na to, ze stanovisko Súdneho dvora spocíva na jednotnom prístupe k pripísaniu zodpovednosti za protiprávne správanie, je potrebné z neho vyvodit vsetky dôsledky, ( [42]22 ) a to najmä z hladiska sankcnej právomoci Komisie voci dotknutým spolocnostiam. Koherentnost takto uplatnovaného prístupu by poskytovala právnu istotu. 68. Ked teda Súdny dvor pri mnohých prílezitostiach uviedol, ze za takýchto okolností materská spolocnost nesie tzv. osobnú zodpovednost, podla môjho názoru tým chcel len poukázat na to, ze materská spolocnost musí niest zodpovednost za protisútazné konanie svojej dcérskej spolocnosti bez ohladu na svoju konkrétnu úcast na predmetných postupoch, a to v dôsledku kapitálových a organizacných väzieb medzi nou a jej dcérskou spolocnostou, ako aj na to, ze tvoria jeden hospodársky subjekt. ( [43]23 ) Inak povedané, zásada osobnej zodpovednosti nebráni tomu, aby Komisia najprv rozhodla ulozit sankcie spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, este skôr, ako zistí, ci by bolo mozné porusenie pripísat jej materskej spolocnosti. ( [44]24 ) 69. Okrem toho, pokial Komisia môze adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej konkrétnu - a teda priamu - úcast na porusení, nevyhnutným dôsledkom vyuzitia tejto moznosti podla môjho názoru je, ze z akékolvek nesprávneho zistenia týkajúceho sa konkrétnej úcasti dcérskej spolocnosti na porusení - a následne nesprávneho stanovenia prípadnej pokuty ulozenej za porusenie - by mala mat prospech aj materská spolocnost. ( [45]25 ) Ide teda len o vyvodenie dôsledkov z rozhodnutí, ktoré prijala Komisia v oblasti pripísania zodpovednosti za protiprávne správanie. 70. K dôvodnosti záveru, ku ktorému dospel Vseobecný súd v bode 128 napadnutého rozsudku, sa treba vyjadrit so zretelom na tieto úvahy. b) Má sa premlcanie sankcnej právomoci konstatované vo vztahu k dcérskej spolocnosti uplatnit aj na materskú spolocnost, v prípade ktorej je preukázané, ze sa priamo nepodielala na predmetných postupoch? 71. V zmysle clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 pre výkon právomoci Komisie v oblasti ukladania sankcií platí pätrocná premlcacia lehota. ( [46]26 ) Podla clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 premlcacia lehota zacína plynút dnom, ked doslo k poruseniu, okrem pokracujúcich alebo opakovaných porusení, v prípade ktorých premlcacia lehota zacína plynút az dnom ukoncenia porusenia. 72. Ako je to v prípade, ked premlcanie bolo konstatované vo vztahu k dcérskej spolocnosti, ktorej materská spolocnost bola len preto, ze je materskou spolocnostou, tiez uznaná za zodpovednú za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze? Má sa na túto materskú spolocnost v prípade úplne odvodenej zodpovednosti tiez vztahovat konstatovanie o premlcaní uskutocnené vo vztahu k jej dcérskej spolocnosti? Treba sa pridrziavat vyssie opísaného jednotného prístupu, alebo rozdelit posúdenie premlcania podla jednotlivých subjektov? 73. V prejednávanom prípade treba zdôraznit, ze Komisia vyvodila zodpovednost spolocnosti Akzo Nobel podla clánku 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ) ako hlavnej materskej spolocnosti skupiny Akzo za celú dlzku trvania porusení, teda od 24. februára 1987 do 22. marca 2000, na základe správania jej dcérskych spolocností a "partnerstva Akcros". 74. Pocas správneho konania Akzo GmbH a Akzo BV tvrdili, ze ukoncili svoju úcast na karteloch 28. júna 1993, teda viac ako pät rokov pred zacatím vysetrovania (2003). Vzhladom na príslusné pravidlá premlcania teda Komisia uz nemôze konat proti nim. Akzo Nobel tvrdila, ze ju mozno uznat za zodpovednú ako materskú spolocnost len v rozsahu, v akom mozno uznat za zodpovedné jej dcérske spolocnosti. 75. Komisia v spornom rozhodnutí odmietla túto argumentáciu najmä z dôvodu, ze "nemozno akceptovat, aby sa premlcanie uplatnilo len z dôvodu reorganizácie v rámci skupiny Akzo. Porusenia uvedené v clánku 81 ods. 1 [ES] totiz páchajú 'podniky`. Pravidlá premlcania uvedené v clánku 25 [nariadenia c. 1/2003] sa tiez uplatnujú na 'podniky`" ( [47]27 ). 76. V konaní na Vseobecnom súde odvolatelky a Komisia v podstate potvrdili svoje stanoviská. 77. Vseobecný súd síce odmietol názor Komisie, ze Akzo GmbH a Akzo BV ako clenovia skupiny Akzo sa nemohli oprávnene odvolat na to, ze vo vztahu k nim uplynula premlcacia lehota, no konstatoval, ze v prejednávanom prípade treba odlísit pojmy zodpovednost a premlcanie. Rozhodol, ze premlcanie právomoci Komisie ulozit dcérskym spolocnostiam sankcie nemá vplyv na zodpovednost materskej spolocnosti. 78. Vseobecný súd totiz v bodoch 125 a 126 napadnutého rozsudku poznamenal: "125 ... treba pripomenút, ze premlcanie upravené v clánku 25 nariadenia c. 1/2003 nemá za následok zánik existencie porusenia, ani nebráni Komisii, aby v rozhodnutí konstatovala zodpovednost za toto porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, [48]T-22/02 a T-23/02, Zb., [49]EU:T:2005:349, body [50]60 az [51]63[ ( [52]28 )]), ale vedie len k neuplatneniu sankcií v prípade subjektov, vo vztahu ku ktorým doslo k premlcaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia, [53]T-372/10, Zb., [54]EU:T:2012:325, bod [55]194[ ( [56]29 )]). 126 Navyse z doslovného, teleologického a systematického výkladu clánku 25 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze podobne ako individuálne procesné záruky, akými sú právo na obhajobu a povinnost Komisie zaslat oznámenie o výhradách, ako aj rozhodnutie, ktorým sa ukladajú sankcie dotknutej právnickej osobe..., sa výhoda premlcania podla odseku 1 vztahuje a môze byt uplatnená nezávisle kazdou právnickou osobou, voci ktorej Komisia vedie konanie. Judikatúra uz uznala, ze len samotná skutocnost, ze vo vztahu k dcérskej spolocnosti, patriacej do skupiny spolocností v zmysle hospodárskej jednotky, uplynula premlcacia lehota, nemá za následok spochybnenie zodpovednosti materskej spolocnosti a zabránenie stíhania proti nej (pozri v tomto zmysle rozsudok Bolloré/Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, [57]EU:T:2012:325, body [58]193 az [59]196...)." 79. Vzhladom na vsetky tieto úvahy Vseobecný súd dospel k záveru, ze na uplynutie pätrocnej premlcacej lehoty stanovenej v clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 sa mohli oprávnene odvolávat len dcérske spolocnosti Akzo GmbH a Akzo BV. 80. Domnievam sa, ze tento záver mozno spochybnit z viacerých hladísk. 81. V prvom rade Vseobecný súd tým, ze odmietol názor, ktorý zastávala Komisia, podla ktorého "nemozno akceptovat, aby sa premlcanie uplatnilo len z dôvodu reorganizácie v rámci skupiny Akzo" (pozri odôvodnenie 527 sporného rozhodnutia), a odlísil jednotlivé dotknuté právne subjekty, nevyvodil vsetky dôsledky zo skutocnosti, ze v prejednávanom prípade bola materskej spolocnosti pripísaná odvodená zodpovednost. Vseobecný súd nevzal do úvahy skutocnost, ze sankcná právomoc, ktorú má Komisia na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, sa týka podniku ako takého, a nie fyzických a právnických osôb, ktoré ho tvoria ( [60]30 ), hoci Komisia v stádiu ukladania a pripisovania pokút vzala do úvahy práve to, ze predmetné spolocnosti tvorili hospodársku jednotku. Zdá sa mi, ze v tejto súvislosti existuje v prejednávanom prípade rozpor medzi uvedeným záverom Vseobecného súdu a objektívnym konstatovaním, ze prvé úkony Komisie vykonané s cielom vysetrovania a postupu súvisiaceho s "poruseniami" ako celkom boli uskutocnené po uplynutí lehoty stanovenej v clánku 25 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 82. V druhom rade zastávam názor, ze vzhladom na to, ze zodpovednost materskej spolocnosti je odvodená, uplynutie premlcacej lehoty sa malo vztahovat aj na nu. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze - co sa týka problematiky posudzovanej v prejednávanej veci, teda konstatovania, ze premlcacia lehota týkajúca sa sankcnej právomoci v prípade prvého obdobia porusovania uz uplynula - v prejednávanom prípade postavenie dcérskych spolocností Akzo GmbH a Akzo BV na jednej strane a postavenie hlavnej materskej spolocnosti Akzo Nobel na druhej strane necharakterizoval nijaký individuálny faktor. Kedze zodpovednost spolocnosti Akzo Nobel je teda len odvodená od zodpovednosti jej dcérskych spolocností, domnievam sa, ze uplynutie premlcacej lehoty sa malo vztahovat aj na nu, ibaze by sa konstatovalo, ze sa priamo podielala na sporných karteloch. 83. Skutocnost, ktorú uvádza Komisia, ze islo o jediné a nepretrzité porusenie, ktoré sa prejavovalo aj po skocení obdobia porusovania, ktorého sa konkrétne týka prejednávané odvolanie, nepovazujem za relevantnú v tomto kontexte, ked - vzhladom na neexistenciu osobnej úcasti materskej spolocnosti, a teda s prihliadnutím na to, ze jej zodpovednost je odvodená (pozri bod 82 týchto návrhov) - nie je preukázané, ze predmetné konanie sa vyznacuje pretrvávajúcou existenciou úmyslu páchatela tohto konania. 84. V tretom a poslednom rade poznamenávam, ze - na rozdiel od stanoviska, ktoré obhajuje Komisia - zastávam názor, ze uvedený záver Vseobecného súdu vôbec nemá pevnú oporu vo vetve judikatúry vymedzenej v rozsudku z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([61]C-201/09 P a C-216/09 P, [62]EU:C:2011:190), pricom Vseobecný súd navyse nepovazoval za vhodné odkázat na tento rozsudok, aj ked pocas konania bola pozornost upriamená práve nan (pozri bod 46 týchto návrhov). 85. Súdny dvor vo svojom rozsudku, ktorý vydala velká komora, rozhodol - pricom v tomto smere sa odklonil od stanoviska, ktoré zaujal generálny advokát ( [63]31 ) -, ze v prípade, ak len materská spolocnost podala zalobu proti konecnému rozhodnutiu Komisie, ktorým bola ulozená pokuta, pozastavenie premlcania v oblasti ukladania sankcií stanovené v clánku 25 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 sa uplatní len voci materskej spolocnosti, pricom vo vztahu k dcérskej spolocnosti dalej plynie premlcacia lehota. ( [64]32 ) 86. Z tohto posledného uvedeného rozsudku vyplýva, ze zavádza obmedzenie - ktoré je celkom urcite odôvodnené poziadavkou právnej istoty a povinnostou respektovat právo dotknutých právnych subjektov na obhajobu ( [65]33 ) - pouzitia pojmu hospodársky subjekt, ak ide o rozsírenie "pozastavenia" premlcania konstatovaného vo vztahu k jednej spolocnosti na inú spolocnost, pokial tieto dve spolocnosti tvorili ku dnu konstatovania porusenia tú istú hospodársku jednotku. 87. Faktom zostáva, ze - pokial ide naopak o odlisnú otázku "prerusenia" premlcania - Súdny dvor potvrdil záver Súdu prvého stupna, ze prerusenie sa uplatnuje na vsetky podniky, ktoré sa podielali na predmetnom porusení, aj ked ku dnu prerusujúceho aktu este nemuseli byt známe, pricom rozhodol, ze akty prerusujúce premlcanie boli z dôvodu pripísatelnosti protiprávneho správania spolocnosti TradeARBED spolocnosti ARBED a existencie hospodárskej jednoty medzi týmito dvoma spolocnostami namietatelné voci spolocnosti ARBED. ( [66]34 ) 88. Podla môjho názoru treba dospiet k rovnakému záveru aj vtedy, ked bolo - tak ako v prejednávanom prípade - na základe clánku 25 nariadenia c. 1/2003 konstatované uplynutie premlcacej lehoty vo vztahu k dcérskej spolocnosti. Uplynutie premlcacej lehoty nemôze mat - pokial ide o to isté posudzované konanie - úcinok obmedzujúci sa na subjekt, ktorý je priamym páchatelom uvedeného konania, ale musí sa uplatnit aj na subjekty, ktorým bola pripísaná zodpovednost za to isté konanie. Ak moznost Komisie sankcionovat urcitý podnik za konkrétne konanie zanikne na základe samotného premlcania, tento zánik sa musí vztahovat na vsetky právne subjekty, ktorým vznikla zodpovednost za uvedené konanie. 89. V konecnom dôsledku sa domnievam, ze hoci je nesporné, ze Komisia môze vo fáze pripísania zodpovednosti za protisútazné správanie legitímne zaujat jednotný prístup, zalozený na funkcnom pojme "podnik", vo fáze ukladania sankcií za uvedené správanie musí zohladnit vsetky dôsledky tohto prístupu, a to aj vtedy, ked ide o problematiku premlcania sankcnej právomoci Komisie. 90. Zo vsetkých týchto dôvodov zastávam názor, ze jediný odvolací dôvod odvolateliek je dôvodný. Z toho vyplýva, ze napadnutý rozsudok treba zrusit v rozsahu, v akom Vseobecný súd nezosúladil výsku pokuty ulozenej materskej spolocnosti Akzo Nobel a jej dcérskym spolocnostiam, pokial ide o prvé obdobie porusovania. 91. Podla clánku 61 prvého odseku druhej vety Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor môze v prípade, ak zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu, v danej veci vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje. Domnievam sa, ze v prejednávanej veci ide o taký prípad. V - Návrh 92. Zo vsetkých vyssie uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: -- Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 15. júla 2015, Akzo Nobel a i./Komisia ([67]T-47/10, [68]EU:T:2015:506), sa zrusuje v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze zodpovednost za pokuty pôvodne ulozené spolocnostiam Akzo Nobel Chemicals GmbH a Akzo Nobel Chemicals BV za ich úcast na poruseniach sa môze v súvislosti s obdobím pred 28. júnom 1993 nadalej pripisovat spolocnosti Akzo Nobel NV. -- Rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúce sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.589 - Tepelné stabilizátory) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa ním v súvislosti s obdobím pred 28. júnom 1993 ukladá pokuta spolocnosti Akzo Nobel NV z dôvodu protiprávneho správania spolocností Akzo Nobel Chemicals GmbH a Akzo Nobel Chemicals BV. -- Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [69]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [70]2 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 a 82 ES] ([71]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [72]3 ) Pozri najmä rozsudky z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([73]C-295/12 P, [74]EU:C:2014:2062, bod [75]99), a z 24. októbra 2013, Kone a i./Komisia ([76]C-510/11 P, neuverejnený, [77]EU:C:2013:696, bod [78]72 a citovanú judikatúru). ( [79]4 ) Pozri najmä rozsudky zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia ([80]48/69, [81]EU:C:1972:70), a z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia ([82]6/72, [83]EU:C:1973:22). ( [84]5 ) Súdny dvor rozhodol, ze táto zásada sa uplatní "vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené" [pozri rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ([85]C-49/92 P, [86]EU:C:1999:356, bod [87]78)]. ( [88]6 ) Pozri uz citovanú judikatúru. Pozri tiez rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce ([89]C-293/13 P a C-294/13 P, [90]EU:C:2015:416, bod [91]75 a citovanú judikatúru). ( [92]7 ) Pozri najmä rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia ([93]C-628/10 P a C-14/11 P, [94]EU:C:2012:479, bod [95]44 a citovanú judikatúru). ( [96]8 ) Pozri nedávny rozsudok zo 17. septembra 2015, Total/Komisia ([97]C-597/13 P, [98]EU:C:2015:613, bod [99]35). ( [100]9 ) Úcinnost ovládania spolocností mozno preukázat na základe kapitálovej struktúry skupiny, ale aj inými okolnostami, medzi ktoré patrí právomoc menovat vedúcich zamestnancov spolocností zúcastnených na porusení. ( [101]10 ) Rozsudok z 25. októbra 1983 ([102]107/82, [103]EU:C:1983:293, bod [104]50). ( [105]11 ) Rozsudok z 10. septembra 2009 ([106]C-97/08 P, [107]EU:C:2009:536, body [108]60 az [109]64). ( [110]12 ) Pozri najmä rozsudok z 29. septembra 2011, Arkema/Komisia ([111]C-520/09 P, [112]EU:C:2011:619, body [113]42 a [114]48). ( [115]13 ) Pozri rozsudok zo 17. septembra 2015 ([116]C-597/13 P, [117]EU:C:2015:613, bod [118]38 a citovanú judikatúru). ( [119]14 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [120]15 ) Spomedzi mnohých rozsudkov pozri rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([121]C-97/08 P, [122]EU:C:2009:536, bod [123]59), z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia ([124]C-90/09 P, [125]EU:C:2011:21, bod [126]38); a z 11. júla 2013, Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje ([127]C-440/11 P, [128]EU:C:2013:514, bod [129]42), ako aj zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia ([130]C 155/14 P, [131]EU:C:2016:446, bod [132]27, ako aj citovanú judikatúru). ( [133]16 ) Rozsudky z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i. ([134]C-231/11 P az C-233/11 P, [135]EU:C:2014:256, bod [136]47), a z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia ([137]C-50/12 P, [138]EU:C:2013:771, bod [139]55). Pozri tiez rozsudok z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia ([140]T-372/10, [141]EU:T:2012:325, bod [142]194). ( [143]17 ) Pokial ide o rozdiely medzi prístupmi Súdneho dvora, poukazujem tiez na návrhy, ktoré som predniesol vo veci Total/Komisia ([144]C-597/13 P, [145]EU:C:2015:207, body [146]38 az [147]43). ( [148]18 ) Pozri najmä rozsudok z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia ([149]C-50/12 P, [150]EU:C:2013:771, bod [151]58). ( [152]19 ) Pozri najmä rozsudok zo 17. septembra 2015, Total/Komisia ([153]C-597/13 P, [154]EU:C:2015:613, bod [155]41). ( [156]20 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins ([157]C-286/11 P, [158]EU:C:2013:29, body [159]37, [160]39, [161]43 a [162]49), a zo 17. septembra 2015, Total/Komisia ([163]C-597/13 P, [164]EU:C:2015:613, bod [165]38). ( [166]21 ) Rozsudok zo 17. septembra 2015, Total/Komisia ([167]C-597/13 P, [168]EU:C:2015:613, bod [169]41). ( [170]22 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Total/Komisia ([171]C-597/13 P, [172]EU:C:2015:207, bod [173]65). ( [174]23 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Total/Komisia ([175]C-597/13 P, [176]EU:C:2015:207, bod [177]50). ( [178]24 ) Pozri rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia ([179]C-521/09 P, [180]EU:C:2011:620, bod [181]121 a citovanú judikatúru). ( [182]25 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Total/Komisia ([183]C-597/13 P, [184]EU:C:2015:207, bod [185]52). ( [186]26 ) Ide o právomoc ukladat pokuty alebo penále, ktorá Komisii vyplýva z clánkov 23 a 24 nariadenia c. 1/2003. ( [187]27 ) Pozri odôvodnenie 527 sporného rozhodnutia. ( [188]28 ) Z tohto rozsudku Súdu prvého stupna vyplýva, ze pravidlá premlcania sa nevztahujú na právomoc Komisie konstatovat porusenie. Vzhladom na rozsudok z 2. marca 1983, GVL/Komisia ([189]7/82, [190]EU:C:1983:52), vsak Komisia musela preukázat existenciu legitímneho záujmu na konstatovaní porusenia po uplynutí premlcacej lehoty. ( [191]29 ) V tomto bode sa uvádza, ze "prípadná okolnost, ze dcérsku spolocnost uz nemozno sankcionovat za konstatované porusenie, ci uz je to z dôvodu zániku tejto dcérskej spolocnosti alebo - ako to tvrdí zalobkyna v prejednávanej veci - z dôvodu premlcania vo vztahu k tejto dcérskej spolocnosti,... nemá vplyv na otázku, ci mozno sankcionovat materskú spolocnost, ktorá je sama povazovaná za porusovatela z dôvodu hospodárskej jednoty so svojou dcérskou spolocnostou. Je síce pravda, ze zodpovednost materskej spolocnosti by neexistovala, ak by sa preukázalo, ze nedoslo k poruseniu, ale táto zodpovednost nemôze zaniknút z dôvodu, ze doslo k premlcaniu sankcie vo vztahu k dcérskej spolocnosti. Premlcanie upravené v clánku 25 nariadenia c. 1/2003 totiz nemá za následok zánik existencie porusenia, ale len neuplatnenie sankcií v prípade subjektov, vo vztahu ku ktorým doslo k premlcaniu". Treba poznamenat, ze Súdny dvor sa v rozsudku z 8. mája 2014, Bolloré/Komisia ([192]C-414/12 P, neuverejnenom, [193]EU:C:2014:301), v odvolacom konaní nevyjadril k dôvodnosti týchto úvah. ( [194]30 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i. ([195]C-231/11 P az C-233/11 P, [196]EU:C:2014:256, bod [197]56). ( [198]31 ) Generálny advokát Bot sa domnieval, ze pozastaveniu premlcania vyplývajúcemu z podania zaloby na súde Únie jednou zo spolocností, ktoré sa podielali na porusení, treba pripísat úcinok erga omnes. Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot v spojených veciach ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([199]C-201/09 P a C-216/09 P, [200]EU:C:2010:634), a to najmä bod 73, v ktorom sa uvádza: "Premlcanie sa týka len skutkového stavu. Má skutocný charakter, ktorý nezávisí od dotknutých osôb. Ak je teda konanie, ktoré môze Komisia zacat z dôvodu premlcania uz neprípustné, tento zánik sa týka vsetkých skutkových okolností a slúzi vsetkým úcastníkom"). ( [201]32 ) Pozri body 141 az 149 rozsudku. ( [202]33 ) V rozsudku z 31. marca 2009, ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia ([203]T-405/06, [204]EU:T:2009:90, bod [205]158), Súd prvého stupna najmä zdôraznil - pricom odkázal na judikatúru Súdneho dvora -, ze právnická osoba, ktorej je adresované oznámenie o výhradách, je jediná, ktorá môze podat zalobu proti rozhodnutiu prijatému v dôsledku správneho konania, a teda jediná, voci ktorej sa mozno odvolávat na pozastavenie premlcania. ( [206]34 ) Pozri rozsudok z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([207]C-201/09 P a C-216/09 P, [208]EU:C:2011:190, bod [209]110). References 1. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A506&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A506&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0002 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A517&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A517&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A517&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A517&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0003 22. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0004 23. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0005 24. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0006 25. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0007 26. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0008 27. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0009 28. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0010 29. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0011 30. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0012 31. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0013 32. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0014 33. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0015 34. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0016 35. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0017 36. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0018 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0019 40. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0020 41. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0021 42. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0022 43. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0023 44. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0024 45. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0025 46. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0026 47. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0027 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 52. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0028 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point194 56. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0029 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point193 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point196 60. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0030 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0031 64. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0032 65. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0033 66. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#t-ECR_62015CC0516_SK_01-E0034 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A506&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A506&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0001 70. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0002 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 72. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0003 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 79. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0004 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A22&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0005 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 88. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0006 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 92. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0007 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 96. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0008 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 100. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0009 101. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0010 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 105. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0011 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 110. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0012 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A619&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A619&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A619&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A619&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 115. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0013 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 119. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0014 120. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0015 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 133. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0016 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point194 143. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0017 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 148. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0018 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 152. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0019 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 156. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0020 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&locale=sk 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 166. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0021 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 170. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0022 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&locale=sk 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 174. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0023 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&locale=sk 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 178. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0024 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point121 182. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0025 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&locale=sk 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 186. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0026 187. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0027 188. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0028 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&locale=sk 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 191. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0029 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&locale=sk 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 194. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0030 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 198. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0031 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A634&locale=sk 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A634&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 201. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0032 202. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0033 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&locale=sk 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point158 206. file:///tmp/lynxXXXXDi7vnQ/L89305-914TMP.html#c-ECR_62015CC0516_SK_01-E0034 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&locale=sk 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point110