NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MELCHIOR WATHELET prednesené 18. januára 2017 ( [1]1 ) Vec C-467/15 P Európska komisia proti Talianskej republike "Odvolanie - Státna pomoc - Pomoc poskytnutá Talianskou republikou výrobcom mlieka - Schéma pomoci spojená s vrátením odvodu za mlieko - Podmienecné rozhodnutie prijaté Radou na základe clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ - Nedodrzanie podmienok povolenia - Existujúca pomoc - Nová pomoc - Zmena existujúcej pomoci" 1. Európska komisia sa týmto odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 24. júna 2015, Taliansko/Komisia ([2]T-527/13, [3]EU:T:2015:429, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd jednak ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie 2013/665/EÚ ( [4]2 ) a jednak v zostávajúcej casti zalobu zamietol. I - Právny rámec A - Nariadenie (ES) c. 659/1999 2. Clánok 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 ( [5]3 ) kvalifikuje ako "novú pomoc""vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci". 3. Podla clánku 1 písm. g) tohto nariadenia je kvalifikovaná ako "nesprávne uplatnená pomoc [zneuzitá pomoc - neoficiálny preklad]""pomoc uplatnen[á] príjemcom v rozpore s rozhodnutím [o schválení]". B - Nariadenie (ES) c. 794/2004 4. Clánok 4 ods. 1 nariadenia (ES) c. 794/2004 ( [6]4 ) stanovuje: "Na úcely clánku 1 písm. c) nariadenia (ES) c. 659/1999 zmena existujúcej pomoci bude znamenat kazdú zmenu, okrem zmien cisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôzu ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci so spolocným trhom. Zvýsenie pôvodného rozpoctu existujúcej schémy pomoci najviac o 20 % nebude povazované za zmenu existujúcej pomoci." II - Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 5. Vseobecný súd zhrnul okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 1 az 8 napadnutého rozsudku takto: "1 S cielom umoznit talianskym výrobcom mlieka zaplatit dodatocný odvod vo výske 1386475000 eur dlzný Európskej únii z dôvodu prekrocenia mliecnej kvóty pridelenej Talianskej republike v obdobiach rokov 1995/1996 az 2001/2002 poziadal tento clenský stát Radu Európskej únie o povolenie na zavedenie schémy státnej pomoci na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. 2 Rozhodnutím Rady 2003/530/ES zo 16. júla 2003 o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, ktorú chce Talianska republika poskytnút svojim výrobcom mlieka [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. EÚ L 184, 2003, s. 15, dalej len 'rozhodnutie Rady`), Rada povolila tomuto clenskému státu 'poskytnút [pomoc] výrobcom mlieka tým, ze za nich zaplatí [Únii] sumu, ktorú [jej] výrobcovia mlieka dlhovali v dôsledku dodatocných odvodov za mlieko a mliecne výrobky za obdobie rokov 1995/1996 az 2001/2002` (clánok 1 rozhodnutia Rady). Rada tiez povolila 'umozni[t] týmto výrobcom zaplatit svoj dlh [voci Talianskej republike] prostredníctvom bezúrocných odkladov úhrad pocas niekolkých rokov` (clánok 1 rozhodnutia Rady). 3 Toto vyhlásenie o zlucitelnosti podliehalo dvom súborom podmienok. V prvom rade Rada ulozila talianskym orgánom povinnost na jednej strane ohlásit sumu zodpovedajúcu dodatocnému odvodu dlhovanú výrobcami mlieka Európskemu polnohospodárskemu usmernovaciemu a zárucnému fondu (EPUZF) a na strane druhej odpocítat ich zostávajúci dlh voci Únii a s ním súvisiace úroky od výdavkov financovaných prostredníctvom EPUZF (clánok 2 rozhodnutia Rady). V druhom rade Rada vyzadovala, aby jednak výrobcovia mlieka v celom rozsahu splatili svoj dlh voci Talianskej republike prostredníctvom rocných splátok v rovnakej výske a jednak aby tak urobili pocas obdobia nepresahujúceho strnást rokov od 1. januára 2004 (clánok 1 rozhodnutia Rady). 4 V tomto kontexte talianske orgány prijali decreto-legge n. 49, riforma della normativa in tema di applicazione del prelievo supplementare nel settore del latte e dei prodotti lattiero-caseari (zákonný dekrét c. 49 o reforme právnej úpravy týkajúcej sa uplatnenia dodatocného odvodu v odvetví mlieka a mliecnych výrobkov) z 28. marca 2003 (GURI c. 75 z 31. marca 2003, s. 4), ako aj decreto ministeriale del 30 luglio 2003, disposizioni per il versamento del prelievo supplementare, dovuto e non versato per i periodi dal 1995/1996 al 2001/2002 di cui all'art. 10, comma 34, della legge n. 119/2003 (vyhláska ministerstva z 30. júla 2003 o ustanoveniach týkajúcich sa zaplatenia dodatocného odvodu, dlhovaného a nezaplateného za obdobie rokov 1995/1996 az 2001/2002, uvedených v clánku 10 ods. 34 zákona c. 119/2003) (GURI c. 183 z 8. augusta 2003, s. 33). Ustanovenia týchto dvoch aktov vo vzájomnej súvislosti v podstate stanovovali, ze sumu dodatocného odvodu, ktorú Talianska republika uhradila, jej výrobcovia mlieka v celom rozsahu vrátia bez úrokov vo forme rocných splátok v rovnakej výske rozlozených na obdobie nepresahujúce strnást rokov (dalej len 'systém platieb na splátky`). 5 Po opakovaných zmenách týchto ustanovení najmä s cielom umoznit dotknutým osobám poziadat o rozlozenie svojho dlhu na obdobie, ktoré mohlo dosiahnut az tridsat rokov, a po odlození platby rocnej splátky, ktorej lehota splatnosti uplynula 30. júna 2010, o sest mesiacov, talianske orgány prijali legge n. 10, Conversione in legge, con modificazioni, del decreto-legge 29 dicembre 2010, n. 225, recante proroga di termini previsti da disposizioni legislative e di interventi urgenti in materia tributaria e di sostegno alle imprese e alle famiglie (zákon c. 10 o premene zákonného dekrétu c. 225 z 29. decembra 2010 o predlzení lehôt upravených legislatívnymi ustanoveniami a naliehavými opatreniami v danovej oblasti a oblasti podpory podnikov a rodín) z 26. februára 2011 (GURI c. 47 z 26. februára 2011, riadna príloha c. 53), ktorý nadobudol úcinnost na druhý den, 27. februára 2011. Tento zákon okrem iného zaviedol v clánku 1 [zákonného dekrétu c. 225] odsek 12k, ktorý stanovoval, ze ,s cielom celit váznej kríze dotýkajúcej sa mliecneho odvetvia boli lehoty na zaplatenie súm splatných k 31. decembru 2010 a uvedených v splátkových kalendároch upravených v zákonnom dekréte c. 49 odlozené na 30. jún 2011`, a následnú právnu úpravu (dalej len 'odklad úhrady`). 6 Talianske orgány informovali Komisiu, ze 'ekvivalent hotovostnej financnej pomoci` vo vztahu k tomuto opatreniu bol zapocítaný do pomoci de minimis upravenej pre tento stát prílohou nariadenia Komisie (ES) c. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatnovaní clánkov [107 ZFEÚ] a [108 ZFEÚ] na pomoc de minimis v sektore polnohospodárskej výroby ([8]Ú. v. EÚ L 337, 2007, s. 35). Podla nich malo z tohto ustanovenia prospech 1291 výrobcov mlieka spomedzi 11271 subjektov, ktoré vyuzili systém platieb na splátky, cize slo o pomer 11,45 %. Okrem toho individuálna pomoc získaná na tomto základe bola v rozsahu od 0,08 do 694,19 eura. Pre 1187 z 1291 dotknutých výrobcov mlieka bola nizsia ako 100 eur a pre 559 z nich bola nizsia ako 12 eur. 7 Rozhodnutím C (2011) 10055 v konecnom znení z 11. januára 2012 - Státna pomoc SA.33726 (11/C) [ex SA.33726 (11/NN)] - Odlozenie úhrady odvodu za mlieko v Taliansku, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie10. februára 2012 ([9]Ú. v. EÚ C 37, 2012, s. 30), Komisia zacala konanie upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. V prvom rade v podstate uviedla, ze má pochybnosti o posúdení odlozenia úhrady z hladiska clánku 107 ZFEÚ, ako aj o zlucitelnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom. V druhom rade uviedla, ze toto odlozenie úhrady spôsobilo porusenie jednej z podmienok upravených rozhodnutím Rady, ze toto porusenie zmenilo celý systém platieb na splátky zavedený talianskymi orgánmi na novú pomoc v rozsahu, v akom sa týkala výrobcov mlieka, ktorí vyuzili odlozenie úhrady, a ze nebola preukázaná ani zlucitelnost tejto novej pomoci s vnútorným trhom. 8 [Sporným] rozhodnutím Komisia po výmene informácií s talianskymi orgánmi pocas správneho konania usúdila, ze kazdé z dvoch predmetných opatrení, konkrétne odklad úhrady a systém platieb na splátky, predstavuje novú protiprávnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom (clánok 1 [sporného] rozhodnutia). V dôsledku toho nariadila Talianskej republike, aby pristúpila k bezodkladnému a úcinnému vymáhaniu súm poskytnutých výrobcom mlieka, ktorým bol priznaný systém platieb na splátky, spolu s úrokmi (clánky 2 a 3 [sporného] rozhodnutia)." III - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 6. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 30. septembra 2013 podala Talianska republika zalobu o úplnú alebo ciastocnú neplatnost sporného rozhodnutia. 7. Na podporu svojej zaloby uvádzala Talianska republika dva zalobné dôvody, pricom prvý bol zalozený na porusení clánku 3 ods. 7 nariadenia c. 1535/2007 a druhý na porusení clánku 3 ods. 2 toho istého nariadenia. 8. Vseobecný súd vyhovel druhému zalobnému dôvodu Talianskej republiky a zrusil clánok 1 ods. 2 sporného rozhodnutia, ako aj clánky 2 az 4 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkali jednak schémy pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2 sporného rozhodnutia a jednak individuálnej pomoci poskytnutej na jej základe, pricom v zostávajúcej casti zalobu zamietol. 9. Na tieto úcely Vseobecný súd v prvom rade v bode 39 napadnutého rozsudku spresnil rozsah druhého zalobného dôvodu, pricom uviedol, ze hoci rôzne výhrady uvedené Talianskou republikou v rámci tohto zalobného dôvodu sú zalozené na porusení odlisného ustanovenia, spolocne v podstate spornému rozhodnutiu vytýkajú, ze v casti, kde posudzuje systém platieb na splátky ako novú a protiprávnu pomoc, a v casti, kde jej ukladá povinnost vymáhat túto pomoc, nespocíva na ziadnom platnom právnom základe. V bodoch 40 az 44 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze táto argumentácia bola predlozená uz v stádiu zaloby a ze argumenty, ktoré Talianska republika predlozila v replike, predstavovali prehlbenie tejto argumentácie v reakcii na vyjadrenie k zalobe. 10. V druhom rade Vseobecný súd zamietol v bodoch 45 az 47 napadnutého rozsudku výhradu Talianskej republiky týkajúcu sa odôvodnenia sporného rozhodnutia. 11. V tretom rade Vseobecný súd preskúmal v bodoch 49 az 92 napadnutého rozsudku výhrady Talianskej republiky týkajúce sa dôvodnosti sporného rozhodnutia. 12. V bode 50 napadnutého rozsudku Vseobecný súd povazoval za nesporné, ze az kým Komisia nedospeje k záveru, ze systém platieb na splátky sa má povazovat za novú pomoc, toto opatrenie predstavuje schému existujúcej pomoci. 13. Vseobecný súd dospel v bodoch 66 a 67 napadnutého rozsudku k záveru, ze Komisia oprávnene uplatnila postup stanovený v kapitole IV nariadenia c. 659/1999 pre prípad zneuzitia pomoci, a v bode 68 uvedeného rozsudku povazoval za nesporné, ze Komisia nezalozila svoje rozhodnutie na príslusných ustanoveniach nariadenia c. 659/1999, ale domnievala sa, ze systém platieb na splátky sa stal novou pomocou z dôvodu odkladu úhrady v rozsahu, v akom sa uplatnoval na výrobcov mlieka, ktorí vyuzili tento odklad. Vseobecný súd takisto dospel k záveru, ze táto kvalifikácia a kvalifikácia zneuzitia pomoci sa navzájom vylucovali, pretoze iba uz existujúca pomoc môze viest k zneuzitiu, ako to pripomína odôvodnenie 15 nariadenia c. 659/1999. 14. Spomedzi rôznych procesných prostriedkov, ktoré Komisia mala moznost vyuzit, sa Vseobecný súd v bodoch 69 az 76 odvolal na konanie v prípade protiprávnej pomoci, upraveného v kapitole III nariadenia c. 659/1999. 15. V bode 74 napadnutého rozsudku uviedol, ze v prípade zmeny existujúcej pomoci to nie je "vsetka existujúca zmenená pomoc", ale len zmena ako taká, ktorá môze byt povazovaná za novú pomoc, pricom na skorsie opatrenie, ktoré mohlo byt riadne vykonané, sa musí hladiet ako na existujúcu pomoc alebo existujúcu schému pomoci. 16. V bode 75 napadnutého rozsudku Vseobecný súd spomenul výnimku z tohto pravidla, týkajúcu sa prípadu, ked zmena ovplyvnuje samotnú podstatu existujúcej pomoci alebo existujúcej schémy pomoci, co je prípad, v ktorom sa toto opatrenie premení ako celok na novú pomoc alebo novú schému pomoci. Vseobecný súd spresnil v tom istom bode, ze nemozno hovorit o podstatnej zmene, ked nový prvok mozno jasne oddelit od uz existujúceho opatrenia alebo má cisto formálnu alebo administratívnu povahu. 17. Vseobecný súd dospel v bode 76 napadnutého rozsudku k záveru, ze moznost Komisie kvalifikovat nielen zmenu existujúcej pomoci, ale aj celú existujúcu pomoc, ktorej sa táto zmena týka, ako novú a prípadne protiprávnu pomoc, podlieha z hmotnoprávneho hladiska podmienke, ze táto institúcia preukáze, ze uvedená zmena ovplyvnuje samotnú podstatu uz existujúceho opatrenia. Dodal, ze v prípade, ze to dotknutý clenský stát chce spochybnit a pocas správneho konania tvrdí, ze bud mozno túto zmenu jasne oddelit od uz existujúceho opatrenia, alebo má cisto formálnu alebo administratívnu povahu a nie je spôsobilá ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom, musí Komisia odôvodnit dôvody, pre ktoré sa jej tvrdenia tohto clenského státu nezdajú dôvodné. 18. V bodoch 78 az 80 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia v spornom rozhodnutí nepreukázala, ze by odklad úhrady ovplyvnil samotnú podstatu systému platieb na splátky. Vseobecný súd z toho v bodoch 81 a 82 napadnutého rozsudku vyvodil, ze Komisia nesprávne uplatnila pojem nová pomoc rekvalifikovaním existujúcej schémy pomoci na novú protiprávnu pomoc, a to bez dodrzania hmotnoprávnych podmienok stanovených nariadením c. 659/1999, a neoprávnene nariadila, aby sa vymáhala pomoc poskytnutá na základe existujúcej schémy pomoci. 19. V bodoch 83 az 91 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zamietol argumenty uvádzané Komisiou, ktoré mali preukázat, ze to, ze talianske orgány nedodrzali jednu z podmienok vyhlásenia o zlucitelnosti vydaného Radou, spôsobilo v podstate rekvalifikovanie existujúcej schémy pomoci na novú a protiprávnu pomoc. 20. Na tieto úcely Vseobecný súd v bode 85 napadnutého rozsudku uviedol, ze ked Komisia zistí nedodrzanie rozhodnutia, ktorým bola vyhlásená pomoc alebo schéma pomoci za zlucitelnú s vnútorným trhom s výhradou dodrzania urcitých podmienok a rozhodne sa vyuzit svoje právomoci preskúmania, musí sa venovat skúmaniu tohto nedodrzania ako novej pomoci, iba zeby preukázala, ze táto nová pomoc zmenila samotnú podstatu existujúcej pomoci alebo existujúcej schémy pomoci. 21. V bode 86 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia nemá právo usúdit, ze nedodrzanie takejto podmienky spôsobuje ipso facto rekvalifikáciu tohto opatrenia na novú pomoc, a o to menej právo povazovat túto pomoc ako protiprávnu ab initio a nariadit jej vymáhanie, akoby slo o protiprávne vykonanú pomoc, a nie o vopred schválenú pomoc. 22. Vseobecný súd v tejto súvislosti v bode 87 napadnutého rozsudku uviedol, ze na kazdú existujúcu pomoc sa vztahuje rozhodnutie o povolení, ktorého je predmetom, okrem prípadu, ze Komisia usúdi, ze takáto pomoc bola uplatnená zneuzívajúcim spôsobom alebo ze jej samotná podstata bola zmenená novou pomocou a musí sa teda povazovat s výhradou týchto dvoch prípadov za pomoc v súlade s právom az dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlucitelnosti s vnútorným trhom. 23. Okrem toho v bode 88 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol vzhladom na ciel sledovaný podmienkami vyhlásenia o zlucitelnosti, ze ich neskorsie nedodrzanie môze viest Komisiu len k spochybneniu uplatnovania vyhlásenia o zlucitelnosti s vnútorným trhom priznaného predmetnému opatreniu, a to prostredníctvom vyuzitia niektorého z rôznych procesných prostriedkov upravených Zmluvou o FEÚ a nariadením c. 659/1999, ale nie k jeho posúdeniu ako existujúcej pomoci, s výhradou výnimky pripomenutej v bode 85 napadnutého rozsudku. 24. V bodoch 89 a 90 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze takéto vyhlásenie o nezlucitelnosti môze mat úcinky len do budúcnosti; keby to tak nebolo, schéma pomoci, ktorá sa v súlade s právom vykonala a individuálna pomoc, ktorá bola v súlade s právom podla nej poskytnutá, predtým, ako sa dotknutý clenský stát dopustil porusenia svojich povinností, by boli retroaktívne povazované za protiprávnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, co by sa rovnalo spätvzatiu rozhodnutia, ktoré povolilo vykonávanie týchto opatrení. 25. Okrem toho Vseobecný súd v bode 91 napadnutého rozsudku uviedol, ze by pripustenie teórie, ktorú predlozila Komisia, znamenalo, ze by sa umoznilo obíst procesy zavedené normotvorcom s cielom zabezpecit úcinnost preskúmania státnej pomoci pri dodrziavaní zásady právnej istoty. 26. Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd teda vyhovel druhému zalobnému dôvodu a v zostávajúcej casti zalobu zamietol. IV - O odvolaní 27. Komisia a Talianska republika boli vypocuté na pojednávaní 10. novembra 2016. 28. Komisia na podporu svojho odvolania uvádza tri odvolacie dôvody zalozené na i) zákaze uplatnit ex offo dôvod zalozený na zákonnosti napadnutého aktu z hmotnoprávneho hladiska; ii) porusení clánku 108 ZFEÚ a clánku 1 nariadenia c. 659/1999, pokial ide o pojmy nová pomoc a existujúca pomoc; iii) porusení clánku 108 ZFEÚ a clánkov 4, 6, 7, 14 a 16 nariadenia c. 659/1999, pokial ide o postupy uplatnitelné na novú pomoc a pomoc uplatnenú zneuzívajúcim spôsobom. A - O prvom odvolacom dôvode zalozenom na zákaze uplatnit ex offo dôvod zalozený na zákonnosti napadnutého aktu z hmotnoprávneho hladiska 1. Tvrdenia úcastníkov konania 29. Komisia tvrdí, ze v bodoch 39 az 44 napadnutého rozsudku Vseobecný súd porusil dispozicnú zásadu, zákaz uplatnit ex offo dôvod zalozený na zákonnosti napadnutého aktu z hmotnoprávneho hladiska, clánok 21 protokolu o Statúte Súdneho dvora Európskej únie, ako aj clánok 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, co sú clánky, z ktorých vyplýva, ze spor je v zásade urcený a vymedzený úcastníkmi konania a ze súd Únie nemôze rozhodnút ultra petita, tým, ze ex offo uplatní otázku, ci je mozné kvalifikovat systém platieb na splátky ako novú pomoc a nie existujúcu pomoc z dôvodu údajne nepodstatnej povahy zmeny, ktorú v tomto systéme zaviedli talianske orgány. Uvádza, ze v zalobe na Vseobecnom súde táto otázka bola polozená z hmotnoprávneho hladiska, iba pokial ide o údajné porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 794/2004, co je otázka, ktorá je odlisná od otázky, ktorej sa týkalo odôvodnenie Vseobecného súdu. 30. Pre prípad, ze by Súdny dvor tomuto dôvodu vyhovel, Komisia tvrdí, ze Súdny dvor by sa nemal obmedzit na zrusenie napadnutého rozsudku a zamietnut zalobu podanú na prvom stupni, ale v záujme riadneho výkonu spravodlivosti, aby sa predislo opakovaniu závazných porusení hmotného práva Únie a objasnili sa postupy, ktoré sa majú pouzit pri skúmaní státnej pomoci poskytnutej v rozpore s podmienkami stanovenými rozhodnutím o zlucitelnosti, by mal takisto preskúmat a vyhoviet aspon jednému z dalsích dvoch dôvodov. 31. Talianska republika tvrdí, ze tento odvolací dôvod je nedôvodný. 2. Posúdenie 32. Na rozdiel od Komisie sa domnievam, ze Talianska republika oprávnene uplatnila tento dôvod v zalobe na Vseobecnom súde. 33. Talianska republika totiz v samotnom znení druhého zalobného dôvodu na Vseobecnom súde odkazovala na výhradu zalozenú na porusení clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 týkajúceho sa pojmu nová pomoc. 34. V rámci tohto zalobného dôvodu Talianska republika na úvod tvrdila, ze "neexistujú prvky, ktoré by mohli viest k tomu, ze príjemcovia existujúcej pomoci, ktorí vyuzili napadnuté opatrenie, by boli povinní vrátit nielen sumu zodpovedajúcu napadnutému opatreniu, ale takisto sumu prijatú ako existujúcu pomoc (a teda, na základe rozhodnutia o povolení, nezaplatené úroky v rámci prvého splátkového kalendára)" (bod 56 zaloby na Vseobecnom súde). 35. Dalej vytýkala Komisii, stále v rámci tohto istého zalobného dôvodu, skreslenie pojmu "zmena existujúcej pomoci" uvedeného v clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 takýmito slovami: "Nemozno sa ani domnievat, ze rozsírenie rozhodnutia o vymáhaní takisto na existujúcu pomoc by mohlo legitímne vyplývat z existencie podstatnej zmeny tejto pomoci, ktorá by mala povahu spôsobujúcu, ze sa na dve opatrenia bude hladiet ako na jednu novú pomoc, neoznámenú Komisii, a teda protiprávnu" (bod 57 zaloby na Vseobecnom súde). 36. Okrem toho dodáva, ze "takýto záver by bol zjavne výsledkom skreslenia pojmu 'zmena existujúcej pomoci`, relevantného na uplatnenie clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999" (bod 58 zaloby na Vseobecnom súde). 37. Z toho vyplýva, ze hoci Talianska republika vytýkala Komisii v tomto kontexte takisto nedostatok odôvodnenia, kritizovala Komisiu za to, ze kvalifikovala systém platieb na splátky ako novú pomoc bez toho, aby overila, ci podmienky takejto kvalifikácie boli splnené. 38. Vyssie uvedené potvrdzuje skutocnost, ze Komisia správne porozumela výhrade Talianskej republiky, ktorú zhrnula a spochybnila vo vyjadrení k zalobe na Vseobecnom súde (pozri body 22 a 32 az 36 vyjadrenia k zalobe na Vseobecnom súde). 39. Preto sa prvá výhrada musí zamietnut ako nedôvodná. B - O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 108 ZFEÚ a clánku 1 nariadenia c. 659/1999, pokial ide o pojmy nová pomoc a existujúca pomoc 40. Tento odvolací dôvod má dve casti, pricom tá prvá sa týka toho, ze pomoc poskytnutá v rozpore s podmienkami povolenia je novou a neexistujúcou pomocou, a tá druhá toho, ze teória rozvinutá Vseobecným súdom nezohladnila institucionálnu rovnováhu medzi Radou a Komisiou. 1. Argumentácia úcastníkov konania a) Komisia i) Úvodné poznámky 41. Komisia v podstate tvrdí, ze z judikatúry Súdneho dvora ( [10]5 ) vyplýva, ze jednoduché porusenie podmienok stanovených v predchádzajúcom rozhodnutí o zlucitelnosti pomoci implikuje existenciu novej pomoci a v prípade neexistencie nových skutocností, ktoré by mohli viest k odlisnému posúdeniu, odôvodnuje nové rozhodnutie o nezlucitelnosti. 42. Podla Komisie právna istota vyzaduje rozhodnút s istotou, ci sa na vnútrostátne opatrenie vztahuje rozhodnutie o zlucitelnosti, co je istota, ktorú mozno získat, iba ak je predmetné opatrenie úplne v súlade s povolením a respektuje vsetky podmienky. Okrem toho Komisia uvádza, ze ked clenský stát porusí podmienky povolenia, poskytnutá pomoc nezodpovedá pomoci schválenej Radou a nemôze teda predstavovat existujúcu pomoc. 43. Okrem toho Komisia tvrdí, ze v prípade nedodrzania podmienok stanovených v rozhodnutí o povolení môze dotknutý clenský stát vzdy poziadat o nové rozhodnutie o povolení, pricom takáto ziadost sa môze zakladat najmä na zmenách, ku ktorým doslo za urcitých skutkových okolností. ii) O prvej casti 44. Komisia v prvom rade vytýka Vseobecnému súdu, ze sa nesprávne v bode 50 napadnutého rozsudku domnieval, ze systém platieb na splátky predstavuje existujúcu schému pomoci, az kým Komisia nedospeje k záveru, ze sa táto schéma má povazovat za novú pomoc. Vseobecný súd tým, ze takto konal, porusil objektívnu povahu pojmov "existujúca pomoc" a "nová pomoc". 45. V druhom rade sa Komisia domnieva, ze v bode 74 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd neoprávnene odvolal na rozsudky z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C. ([11]C-138/09, [12]EU:C:2010:291); z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia ([13]T-195/01 a T-207/01, [14]EU:T:2002:111), a zo 16. decembra 2010, Holandsko a NOS/Komisia ([15]T-231/06 a T-237/06, [16]EU:T:2010:525), na podporu záveru, podla ktorého v prípade zmeny existujúcej pomoci nie celá zmenená existujúca pomoc, ale len zmena ako taká môze byt kvalifikovaná ako nová pomoc. 46. V tretom rade Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze jednak v bode 75 napadnutého rozsudku podriadil kvalifikáciu existujúcej pomoci alebo existujúcej schémy pomoci, pri ktorej doslo k zmene, ako novej pomoci tomu, aby Komisia preukázala, ze zmena ovplyvnila samotnú podstatu uz existujúceho opatrenia, a jednak vyzadoval v bode 76 napadnutého rozsudku, aby v prípade námietok clenského státu Komisia pocas správneho konania odôvodnila dôvody, pre ktoré sa jej tvrdenia dotknutého clenského státu, zalozené na nepodstatnej povahe zmeny, javia ako nedôvodné. 47. Komisia v stvrtom rade vytýka Vseobecnému súdu, ze vyvodil závery týkajúce sa hmotnoprávneho hladiska údajného nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, hoci Vseobecný súd uz v bodoch 46 a 47 napadnutého rozsudku zamietol výhradu Talianskej republiky týkajúcu sa odôvodnenia sporného rozhodnutia. 48. V piatom rade Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze klamlivým spôsobom opísal jej stanovisko k otázke, ci v systéme platieb na splátky doslo k podstatnej zmene. 49. V siestom rade Komisia z uz uvedených dôvodov tvrdí, ze závery, ku ktorým dospel Vseobecný súd v bodoch 81 a 82 napadnutého rozsudku, sa zakladajú na nesprávnych právnych predpokladoch. 50. V siedmom rade Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze nesprávne dospel v bode 88 napadnutého rozsudku k záveru, ze v prípade porusenia podmienok stanovených vo vyhlásení o zlucitelnosti Komisia mohla spochybnit iba uplatnovanie vyhlásenia o zlucitelnosti s vnútorným trhom priznaného predmetnému opatreniu a nie jeho kvalifikáciu ako existujúcu pomoc, iba zeby preukázala existenciu podstatnej zmeny predmetného opatrenia. 51. V ôsmom rade sa Komisia domnieva, ze Vseobecný súd v bode 89 napadnutého rozsudku vylozil nesprávnym spôsobom rozsudok z 15. septembra 1998, Ryanair/Komisia ([17]T-140/95, [18]EU:T:1998:201), týkajúci sa nedodrzania rozhodnutia, ktorým bola za urcitých podmienok schválená pomoc, ktorá sa mala vyplácat formou po sebe nasledujúcich splátok. Z tohto rozsudku údajne vyplýva, ze nedodrzanie podmienky stanovenej v povolení spôsobuje nielen to, ze na pomoc sa uz nevztahuje pôvodné rozhodnutie, ale aj to, ze dalsie splátky sú uz povazované za nezlucitelné, iba zeby sa Komisia rozhodla priznat výnimku. 52. V deviatom rade Komisia tvrdí, ze za spätvzatie skorsieho rozhodnutia nemozno povazovat konstatovanie, ktoré vykonal Vseobecný súd v bode 90 napadnutého rozsudku, ze niektorá pomoc nezodpovedá tej, ktorá bola povolená. V dôsledku toho na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd v bode 91 napadnutého rozsudku, nedoslo k ziadnemu obchádzaniu nariadenia c. 659/1999 ani k ziadnemu zásahu do zásady právnej istoty. b) Talianska republika 53. Talianska republika po prvé odpovedá, ze Vseobecný súd nevychádzal z teórie, podla ktorej existujúca pomoc, tak ako bola povolená Radou, zahrnala odklad úhrady priznaný v roku 2011, ale z teórie, podla ktorej odklad úhrady predstavoval novú pomoc, ktorá kedze Komisia nepreukázala, ze toto opatrenie podstatne zmenilo existujúcu pomoc, nemohla mat ziadny dosah na existujúcu pomoc. 54. Po druhé Talianska republika uvádza, ze Komisia neprávom vytýka Vseobecnému súdu, ze nevyvodil dôsledky zo svojich vlastných úvah, pokial ide o moznost Komisie obrátit sa na Súdny dvor na základe clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, aby konstatoval, ze Talianska republika nezabezpecila súlad s podmienkami rozhodnutia o povolení. 55. Po tretie, pokial ide o výhradu Komisie, ktorou chce Komisia preukázat, ze Vseobecný súd neodôvodnil svoje konstatovanie uvedené v bode 76 napadnutého rozsudku, podla ktorého iba ak Komisia preukáze, ze porusenie podmienok stanovených v povolení ovplyvnuje samotnú podstatu schválenej pomoci, môze uplatnit svoje zvycajné právomoci v oblasti novej pomoci, Talianska republika tvrdí, ze Komisia nezohladnila pravidlo, podla ktorého vymáhanie existujúcej pomoci mozno nariadit, len ak uz nou nie je, teda ked sa stane v dôsledku zmeny existujúcej pomoci novou pomocou. Na to, aby vznikla táto situácia, treba podla Talianskej republiky, aby zmena vykonaná v schéme pomoci nebola jasne oddelitelná od pôvodnej schémy a okrem toho, aby táto zmena ovplyvnila samotnú podstatu pôvodnej schémy. 56. Po stvrté, pokial ide o výhrady Komisie v súvislosti s kvalifikáciou predmetného opatrenia ako novej pomoci a nie existujúcej pomoci, Talianska republika zdôraznuje, ze Vseobecný súd neuviedol na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, ze v prípade porusenia podmienok povolenia Komisia môze zasiahnut, len ak preukáze, ze clenský stát vykonal podstatnú zmenu existujúcej pomoci. 57. Nech uz je to akokolvek, ak nové opatrenie predstavuje samo osebe protiprávnu pomoc, Komisia môze prijat rozhodnutie zakazujúce vykonanie tohto opatrenia, alebo v prípade, ze opatrenie sa uz zacalo vykonávat, nariadit vymáhanie pomoci, cím sa nastolia podmienky, za ktorých bola pomoc povolená. 58. Talianska republika spochybnuje takisto argument Komisie, podla ktorého nezávisle od toho, ci existujúca pomoc bola alebo nebola vykonaná v súlade s právom, porusenie jednej z podmienok povolenia, ktoré sú stanovené v rozhodnutí o povolení, zmení celé uz existujúce opatrenie na novú pomoc. Tento clenský stát sa odvoláva na rozsudok z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia ([19]C-630/11 P az C-633/11 P, [20]EU:C:2013:387, body [21]29 a [22]30), a tvrdí, ze Súdny dvor prijal vo svojej judikatúre odlisné odôvodnenie. 2. Posúdenie prvej casti druhého odvolacieho dôvodu 59. V tejto veci je nesporné, ze zmena uz existujúceho opatrenia schváleného Radou predstavuje novú a protiprávnu pomoc, kedze o tejto otázke rozhodol Vseobecný súd a nebola spochybnená v konaní na Súdnom dvore. Otázka, ktorá je stredobodom konania na Súdnom dvore, je tá, ci táto zmena transformuje celú existujúcu pomoc, takto zmenenú, na novú pomoc a za akých podmienok. Je to automatické, alebo treba, aby zmena bola podstatná a neoddelitelná od uz existujúceho opatrenia ( [23]6 )? 60. Inými slovami, dopustil sa Vseobecný súd nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze transformácia existujúcej pomoci na novú pomoc podlieha preukázaniu toho, ze zmena ovplyvnuje uz existujúce opatrenie podstatným spôsobom a je od neho neoddelitelná, pricom vsak takéto preukázanie Komisia v prejednávanej veci nevykonala? a) Co hovorí judikatúra? i) Rozsudok Heineken Brouwerijen (91/83 a 127/83) 61. Prvý rozsudok, ktorému by som venoval pozornost, je rozsudok z 9. októbra 1984, Heineken Brouwerijen ([24]91/83 a 127/83, [25]EU:C:1984:307, body [26]19 az [27]22), v ktorom sa vnútrostátny súd pýtal Súdneho dvora na zákaz stanovený v clánku 93 ods. 3 poslednej vete Zmluvy, vykonat plánované opatrenia predtým, ako postupy stanovené v odsekoch 2 a 3 neviedli ku konecnému rozhodnutiu. Vnútrostátny súd sa pýtal, ci sa tento zákaz vykonania uplatnoval na riadne oznámenú plánovanú pomoc v pôvodnej podobe, ale zmenenej neskôr bez informovania Komisie a ci sa v tomto prípade zákaz uplatnoval výlucne na cast pomoci predstavujúcu túto zmenu. 62. Podla bodu 20 uvedeného rozsudku "ako Súdny dvor uz zdôraznil, okrem iného vo svojom uznesení z 20. septembra 1983 (Komisia/Francúzska republika, 171/83 P, Zbierka 1983, s. 2621), posledná veta odseku 3 clánku 93 predstavuje zábezpeku mechanizmu kontroly zriadeného týmto clánkom, ktorý je zasa podstatný na zarucenie fungovania spolocného trhu. Zákaz vykonania stanovený týmto clánkom má za ciel zarucit, aby úcinky schémy pomoci nenastali predtým, ako Komisia mala primeranú lehotu na podrobné preskúmanie plánu a prípadne zacatie postupu stanoveného v odseku 2 toho istého clánku". 63. A Súdny dvor dospel v bode 21 tohto rozsudku k záveru, ze "predmetný zákaz sa týka schémy pomoci ako celku a v konecnej podobe prijatej vnútrostátnymi orgánmi. Ak bol pôvodný plán zmenený, clánok 93 ods. 3 posledná veta [Zmluvy] sa teda uplatnuje na takto zmenený plán. V prípade, ze bol plán oznámený bez toho, aby mala Komisia námietky proti tomuto plánu, ale dotknutý clenský stát v nom vykonal zmeny, o ktorých nebola Komisia informovaná, uvedené ustanovenie bráni vykonaniu schémy pomoci ako celku. Inak to môze byt len v prípade, ze údajná zmena predstavuje v skutocnosti odlisné opatrenie pomoci, ktoré musí byt predmetom samostatného posúdenia a ktoré teda nie je schopné ovplyvnit posúdenie, ktoré Komisia uz vykonala pri pôvodnom pláne" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ii) Rozsudok Taliansko/Komisia (C-261/89) 64. Vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z 3. októbra 1991, Taliansko/Komisia ([28]C-261/89, [29]EU:C:1991:367, body [30]2 az [31]4 a [32]20 az [33]23), Komisia schválila pomoc plánovanú Talianskou republikou, pricom vyzvala taliansku vládu, aby sa az do konca roka 1988 zdrzala poskytovania inej státnej pomoci v akejkolvek podobe skupine s úcastou dotknutého státu v odvetví hliníka, ale 18. septembra 1987 talianske orgány povolili EFIM (Ente partecipazione e finanziamenti industrie manifatturiere), aby vykonala emisiu dlhopisov na úcet státu, ktorej výnos bol venovaný vo výske 100 miliárd talianskych lír (ITL) (okolo 52 miliónom eur) na financovanie investícií do spolocností Alumínia (70 miliárd ITL - okolo 36 miliónov eur) a Compagnia Sarda Alluminio (dalej len "Comsal"; 30 miliárd ITL - okolo 15,5 miliónov eur). 65. V bode 20 uvedeného rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze "pokial ide o tvrdenie, podla ktorého sa Komisia mala na úcely konstatovania porusenia skorsieho rozhodnutia obrátit na Súdny dvor, treba najprv uviest, ze ked Komisia skúma zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, musí zohladnit vsetky relevantné prvky, vrátane prípadne kontextu uz posudzovaného v skorsom rozhodnutí, ako aj povinností, ktoré toto skorsie rozhodnutie mohlo ulozit clenskému státu. V predmetnom prípade nemozno vytýkat Komisii, ze posudzovala novú pomoc v kontexte celej pomoci odvetviu hliníka, ako to nakoniec urobila aj samotná talianska vláda v pripomienkach v priebehu konania pred podaním zaloby" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 66. V bode 21 toho istého rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze "okrem toho postup skúmania pomoci na základe clánku 93 ods. 2 [Zmluvy] umoznuje posúdit akúkolvek novú skutkovú okolnost, ktorá je takej povahy, ze môze ovplyvnit posúdenie Komisie, vzhladom na úcel novej pomoci, ako aj vsetky hospodárske okolnosti relevantné v case, ked sa poskytuje pomoc". 67. Podla bodu 22 uvedeného rozsudku "treba konstatovat, ze v predmetnom prípade talianska vláda neposkytla v ziadnom okamihu pocas konania nové prvky, ktoré by mohli zmenit posúdenie, ktoré uz Komisia vykonala v rozhodnutí zo 17. decembra 1986. Obmedzila sa len na ziadost, bez predlozenia akéhokolvek argumentu, aby nová pomoc bola posúdená vzhladom na clánok 92 ods. 3 písm. c) Zmluvy EHS". 68. Nakoniec podla bodu 23 tohto rozsudku "z toho vyplýva, ze kedze Komisia nedostala pri prijatí sporného rozhodnutia ziadny nový prvok umoznujúci jej posúdit, ci sa na predmetnú pomoc má vztahovat výnimka stanovená v clánku 92 ods. 3 písm. c) Zmluvy, dôvodne zalozila svoje rozhodnutie na posúdeniach, ktoré uz vykonala v predchádzajúcom rozhodnutí a na nedodrzaní podmienky, ktorú tam stanovila" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). iii) Rozsudok Taliansko/Komisia (C-47/91) 69. Treba este uviest rozsudok z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia ([34]C-47/91 ([35]EU:C:1994:358, body [36]24 az [37]26), ktorého bod 24 uvádza, ze "ked je Komisia konfrontovaná s individuálnou pomocou, o ktorej sa tvrdí, ze bola poskytnutá na základe predtým schválenej schémy, Komisia ju nemôze hned skúmat priamo vzhladom na Zmluvu. Musí sa pred zacatím akéhokolvek konania najprv obmedzit na preskúmanie, ci sa na pomoc vztahuje vseobecná schéma a ci zodpovedá podmienkam ulozeným v rozhodnutí o jej schválení. Ak by Komisia nepostupovala týmto spôsobom, mohla by sa pri skúmaní akejkolvek individuálnej pomoci vrátit k svojmu rozhodnutiu o schválení schémy pomoci, pri ktorom sa uz predpokladá preskúmanie vo vztahu k clánku 92 Zmluvy. Zásady legitímnej dôvery a právnej istoty by boli inak ohrozené tak vo vztahu k clenským státom, ako aj hospodárskym subjektom, pretoze individuálna pomoc, ktorá je striktne v súlade s rozhodnutím o schválení schémy pomoci, by mohla byt spochybnená Komisiou" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 70. A Súdny dvor dalej pokracoval v bode 25, ze "ak po takto obmedzenom skúmaní Komisia konstatuje, ze individuálna pomoc je v súlade s jej rozhodnutím o schválení schémy, musí sa s nou zaobchádzat ako s povolenou pomocou, teda ako s existujúcou pomocou. V takomto prípade Komisia nemôze nariadit jej zrusenie, pretoze clánok 93 ods. 3 Zmluvy jej zveruje túto právomoc len vo vztahu k novej pomoci" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [38]7 ) iv) Rozsudok Spanielsko/Komisia (C-36/00) 71. Posledný rozsudok (a zároven najnovsí), na ktorý by som chcel odkázat, je rozsudok z 21. marca 2002, Spanielsko/Komisia ([39]C-36/00, [40]EU:C:2002:196), ktorého bod 24 uvádza, ze "ked Komisia konstatuje, ze pomoc, o ktorej sa tvrdí, ze bola poskytnutá na základe predtým povolenej schémy pomoci, nedodrziava podmienky stanovené v jej rozhodnutí o schválení schémy a nepatrí preto do nej, táto pomoc sa musí povazovat za novú pomoc" ( [41]8 ). 72. Súdny dvor v bode 25 toho istého rozsudku dodal, ze "ak pri poskytovaní pomoci na základe predtým povolenej schémy clenský stát nedodrziava podmienky, ktorým Komisia podriadila rozhodnutie o schválení uvedenej schémy, vzhladom na to, ze poskytnutá pomoc je novou pomocou, Komisia má povinnost zacat osobitné konanie stanovené v clánku 88 ods. 2 prvom pododseku ES..." ( [42]9 ). b) Uplatnenie na tento prípad 73. Z judikatúry skúmanej vyssie vyplýva, ze Vseobecný súd tým, ze citoval v bode 61 napadnutého rozsudku ustálenú judikatúru, ktorá ako je vidno, oprávnuje Komisiu zalozit svoje nové rozhodnutie na posúdeniach uz vykonaných v skorsom rozhodnutí a na nedodrzaní podmienok ním stanovených, opomenul skutocnost, ze podla Súdneho dvora porusenie týchto podmienok je dostatocné samo osebe na odôvodnenie nového rozhodnutia, tento krát o nezlucitelnosti, vo vztahu k predtým povolenej pomoci, a to v rámci skúmania novej pomoci a urcite nie existujúcej pomoci. 74. Z tejto judikatúry vyplýva, ze ked Komisia konstatuje, ze pomoc poskytnutá na základe skôr povolenej schémy uz nesplna podmienky stanovené rozhodnutím o schválení tejto schémy a v dôsledku toho uz nie je v súlade s týmto rozhodnutím, uvedená pomoc sa musí povazovat za novú pomoc. Inými slovami, porusenie podmienok stanovených v predchádzajúcom rozhodnutí o zlucitelnosti transformuje povolenú pomoc na novú pomoc a v prípade neexistencie nových skutocností, ktoré by mohli viest k odlisnému posúdeniu, odôvodnuje vydanie nového rozhodnutia o nezlucitelnosti. 75. Tento prístup sa mi zdá byt okrem toho v súlade so systémom preventívnej kontroly plánovanej novej pomoci, ktorý bol zavedený Zmluvou. ( [43]10 ) Pomoc je existujúcou pomocou, len kým sú dodrziavané podmienky zlucitelnosti. 76. Zastávam teda názor (ako Komisia), ze uz z hladiska definície pomoc vykonaná v rozpore s podmienkami zlucitelnosti stanovenými Komisiou alebo, tak ako v prejednávanej veci, Radou, je odlisná od opatrenia povoleného príslusnou institúciou, a nie je uz teda existujúcou pomocou a stráca postavenie povolenej pomoci. 77. V takej situácii, o akú ide v tejto veci, sa teda netreba pýtat ani na to, ci zmeny sú podstatnej povahy, ani ci sú oddelitelné. 78. Skutkové okolnosti prejednávanej veci a teórie, o ktorých sa diskutovalo na pojednávaní, umoznujú ilustrovat vyssie uvedené zásady. 79. Pripomínam, ze pomoc povolená Radou, teda aby Talianska republika namiesto jej výrobcov mlieka zaplatila Únii sumu, ktorú títo výrobcovia dlhovali z titulu dodatocného odvodu z mlieka a mliecnych výrobkov za obdobia 1995/1996 az 2001/2002, bola podriadená najmä podmienke, aby uvedení výrobcovia mlieka splatili v celom rozsahu dlh Talianskej republike formou stálych rocných splátok, bez úrokov, pocas obdobia nepresahujúceho strnást rokov od 1. januára 2004. 80. Po tom, ako Rada vydala povolenie, Taliansko jednostranne poskytlo odklad na 30. jún 2011, pokial ide o lehotu stanovenú na zaplatenie súm, ktoré boli splatné uz 31. decembra 2010. 81. Pripomínam tiez, ze podla clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999 je pät rôznych kategórií existujúcej pomoci: i) "historická" pomoc (alebo schéma pomoci), teda pomoc, ktorá sa uz uplatnovala v clenskom státe pred jeho pristúpením a nadalej existovala po jeho pristúpení k Únii; ii) individuálna pomoc (alebo schéma pomoci), povolená Komisiou alebo Radou; iii) situácie týkajúce sa dôsledkov necinnosti Komisie pri skúmaní novej pomoci; iv) pomoc zistená Komisiou po uplynutí premlcacej lehoty na jej vymáhanie (desat rokov na základe clánku 15 nariadenia c. 659/1999), a nakoniec v) financné opatrenia, oslobodenia, danové výhody a pod. povolené hospodárskym subjektom a/alebo odvetviam, ktoré po liberalizácii obchodu uz nie sú zlucitelné s dodrziavaním pravidiel hospodárskej sútaze a disciplínou v oblasti státnej pomoci. 82. Ako uviedla Komisia, v prípade kategórií i), iv) a v) postacuje v zásade zistit dátum poskytnutia pomoci, pricom Komisia nemusí skúmat jej obsah ako taký. Na druhej strane v prípade pomoci z kategórie ii), akou je tá, o ktorú ide v tejto veci, a kategórie iii) musí Komisia preskúmat obsah, aby sa ubezpecila, ze táto pomoc zodpovedá naozaj tej, ktorú povolila Komisia alebo Rada. Ak je to tak, pomoc sa bude povazovat za existujúcu pomoc; ak nie, pôjde ipso facto o novú pomoc. 83. V prejednávanej veci bol odklad úhrady priznaný Talianskou republikou príjemcom pomoci, ktorá bola povolená Radou, a mení pre tých istých príjemcov pomoci tabulku jednotlivých splátok, ktorá bola jednou z podmienok povolenia pomoci Radou. 84. Myslím si teda, ze sa ipso facto takto zmenené opatrenie stalo novou pomocou, pretoze sa uz na nu nevztahuje definícia existujúcej pomoci stanovená vo vykonávacom nariadení, ktoré ukladá podmienku, aby pomoc zodpovedala naozaj tomu, co bolo povolené. Ak uz nezodpovedá tomu, co bolo povolené, nemôze uz jednoducho íst o existujúcu pomoc. ( [44]11 ) 85. Na pojednávaní bola uvedená hypotéza, ze hoci predmetná pomoc bola povolená Radou len pre talianskych výrobcov mlieka usadených v Taliansku, Talianska republika by pridala do tej istej schémy aj sicílskych výrobcov mlieka. V tomto prípade by pomoc poskytnutá sicílskym výrobcom predstavovala bez zaváhania novú pomoc, ale bola by mimo predmetu povolenej pomoci a týkala sa iných príjemcov. Povolená pomoc by teda bola existujúcou pomocou, pricom podmienky stanovené Radou by zostali uplatnitelné na vsetkých príjemcov povolenej pomoci. Iba rozsírenie na Sicíliu by bolo novou pomocou. 86. To, co je uvedené vyssie, je úplne v súlade s filozofiou systému kontroly státnej pomoci, tak ako je stanovená v Zmluve o FEÚ: je dôlezité na riadne fungovanie, jasnost, transparentnost a úcinnost tohto systému, aby existujúca pomoc bola len naozaj povolenou pomocou, a nie tou, ktorá bola zmenená. 87. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade clánku 108 ZFEÚ a clánku 1 nariadenia c. 659/1999, pokial ide o pojmy "nová pomoc" a "existujúca pomoc", ked dospel v podstate k záveru, ze pomoc, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia, je nadalej existujúcou pomocou, pretoze bola pôvodne povolená Radou na ziadost Talianskej republiky, rozhodnutím 2003/530, a to aj napriek tomu, ze Taliansko nedodrzalo jednu z dvoch kumulatívnych podmienok, ktorým Rada podriadila toto povolenie a najmä podmienku zabezpecit, aby príjemcovia splatili v plnej výske svoj dlh voci Talianskej republike formou rocných splátok tej istej sumy, a to pocas obdobia nepresahujúceho strnást rokov od 1. januára 2004. 88. Vseobecný súd teda nesprávne rozhodol, ze Komisia mohla povazovat takto zmenené opatrenie za novú pomoc, a nie za existujúcu pomoc, len keby preukázala, ze zmena ovplyvnila pomoc podstatným spôsobom alebo od nej nebola oddelitelná. 89. Z toho vyplýva, ze treba vyhoviet prvej casti druhého odvolacieho dôvodu. 3. Druhá cast a) Argumentácia úcastníkov konania 90. Komisia v podstate tvrdí, ze rozsudok Vseobecného súdu nálezite nezohladnil to, ze systém platieb na splátky bol povolený Radou. 91. Talianska republika odpovedá, ze Vseobecný súd vôbec nerozhodol, ze na napadnuté opatrenie sa vztahuje rozhodnutie o povolení, ktorého bolo predmetom. Naopak, Vseobecný súd potvrdil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom vyhlásilo dotknutú pomoc za nezákonnú, a nariadil jej vymáhanie. 92. Talianska republika okrem toho uvádza, ze clánok 1 písm. b) bod ii) nariadenia c. 659/1999 vníma ako rovnocenné schému pomoci a individuálnu pomoc povolenú Komisiou a tú, ktorú povolila Rada, a obidve ich povazuje za existujúcu pomoc. Vseobecný súd takisto uviedol takéto konstatovanie v napadnutom rozsudku. b) Posúdenie 93. Súhlasím s Komisiou, ze napadnutý rozsudok nálezite nezohladnil to, ze systém platieb na splátky bol povolený Radou na základe mimoriadnych právomocí, ktoré jej boli zverené clánkom 108 ods. 2 tretím pododsekom ZFEÚ. 94. Rozhodnutie prijaté na základe takýchto mimoriadnych právomocí musí byt predmetom restriktívneho výkladu a nemozno ho vykladat tak, ze by sa vztahovalo na pomoc, ktorá nezodpovedá presne tomu, co schválila Rada. Preto výklad Vseobecného súdu, podla ktorého treba povazovat za existujúcu pomoc takú pomoc, ktorá bola poskytnutá v rozpore s podmienkami stanovenými Radou, iba zeby sa preukázalo, ze nedodrzanie týchto podmienok ovplyvnilo samotnú podstatu schválenej pomoci, je nesprávny. 95. Okrem toho, kým Rada môze vyuzívat svoje mimoriadne právomoci, ktoré jej poskytuje clánok 108 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ, Komisia, ktorá nemá tak sirokú mieru volnej úvahy, ako je tá, ktorá bola zverená Rade, môze len overit dodrzanie podmienok povolenia stanovených Radou. Komisia totiz musí predpokladat, ze dodrzanie týchto podmienok stanovených Radou v rámci jej mimoriadnych právomocí má podstatný význam, bez zmien a výnimiek. Okrem toho nemôze, ked sa povolenie zakladá na mimoriadnej právomoci volnej úvahy priznanej Rade, vykonat nové posúdenie. 96. Talianske orgány prípadne mohli poziadat Radu o prijatie nového rozhodnutia a povolenie schémy vyplývajúcej z odkladu, o ktorom sa rozhodlo v roku 2011. Neurobili tak vsak a Komisia nemohla zaujat postavenie, ktoré prinálezí Rade. 97. V dôsledku toho, aj keby sa pripustilo, ze teória Vseobecného súdu má urcitú platnost v prípade pomoci povolenej za urcitých podmienok samotnou Komisiou, na tieto úvahy sa nemozno odvolávat, ked bola pomoc povolená Radou. 98. Preto treba takisto vyhoviet druhej casti druhého odvolacieho dôvodu, a preto aj druhému odvolaciemu dôvodu ako celku, co spôsobuje, ze napadnutý rozsudok musí byt zrusený. C - O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 108 ZFEÚ a clánkov 4, 6, 7, 14 a 16 nariadenia c. 659/1999, pokial ide o konania uplatnitelné na nové pomoci a na pomoci uplatnené zneuzívajúcim spôsobom 1. Argumentácia úcastníkov konania 99. Komisia Vseobecnému súdu vytýka, ktorý najprv pripustil v bode 67 napadnutého rozsudku, ze nedodrzanie podmienok povolenia clenským státom predstavuje takisto formu zneuzívajúceho uplatnenia, ze vylúcil v bode 68 uvedeného rozsudku relevantnost ustanovení týkajúcich sa pomoci uplatnenej zneuzívajúcim spôsobom, ked uviedol, ze nezalozila svoje rozhodnutie na týchto ustanoveniach, a dospel k záveru, ze pojmy nová pomoc a pomoc uplatnená zneuzívajúcim spôsobom sa navzájom vylucujú. 100. Komisia, ktorá vychádzala z odôvodnenia 15 a clánku 16 nariadenia c. 659/1999, tvrdí, ze nová pomoc a pomoc uplatnená zneuzívajúcim spôsobom majú podobné úcinky, co je dôvod, pre ktorý podliehajú podobným postupom, okrem povinnosti vymáhania, ktorá je obmedzená na postup týkajúci sa novej pomoci. Podla Komisie, kedze v spore na Vseobecnom súde neslo o uplatnenie povinnosti vymáhania uvedenej v clánku 11 ods. 2 tohto nariadenia, chyba, ktorej sa Komisia mohla dopustit tým, ze kvalifikovala pomoc ako novú pomoc, a nie ako pomoc uplatnenú zneuzívajúcim spôsobom, je nevinnou chybou, ktorá nemá ziadne právne následky, kedze vsetky procesné poziadavky vztahujúce sa na pomoc uplatnenú zneuzívajúcim spôsobom, boli v predmetnom prípade splnené. Preto takáto chyba v kvalifikácii pomoci nemôze viest k zruseniu sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka schémy pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2 sporného rozhodnutia a individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto pomoci. 101. Talianska republika odpovedá, ze hoci právomoci, ktoré má Komisia, sú podobné v rámci postupu týkajúceho sa novej pomoci a postupu týkajúceho sa pomoci uplatnenej zneuzívajúcim spôsobom, výsledok týchto dvoch postupov nie je nevyhnutne ten istý. Tento clenský stát zdôraznuje, ze nemoznost ulozit predbeznú povinnost vymáhania v rámci postupu preskúmania pomoci uplatnenej zneuzívajúcim spôsobom je odôvodnená tým, ze ide o pomoc predtým povolenú Komisiou a ze práve z tohto dôvodu v rámci postupu týkajúceho sa pomoci uplatnenej zneuzívajúcim spôsobom, a o to viac, ked ide o pomoc uplatnenú clenským státom zneuzívajúcim spôsobom, zásah Komisie musí viest hlavne k naviazaniu opatrenia na pôvodné povolenie, teda k stanoveniu zmeny pomoci, a nie k zruseniu pomoci. Akýkolvek iný prístup by bol v rozpore so zásadou legitímnej dôvery, a teda s clánkom 14 ods. 1 druhou vetou nariadenia c. 659/1999. 2. Posúdenie 102. V tejto súvislosti stací konstatovat, ze Vseobecný súd nedospel v napadnutom rozsudku k záveru, ze by bol systém platieb na splátky uplatnený zneuzívajúcim spôsobom, ale len sa obmedzil na konstatovanie, ze "kedze pri prijatí odkladu úhrady bolo porusené rozhodnutie Rady, Komisia mala v súlade s clánkom 108 ods. 2 prvým pododsekom ZFEÚ právo urcit, ci treba usúdit, ze systém platieb na splátky povolený Radou bol z dôvodu takéhoto porusenia uplatnený zneuzívajúcim spôsobom" (bod 66 napadnutého rozsudku, kurzívou zvýraznil generálny advokát). 103. To, ze Vseobecný súd uznal v bode 67 napadnutého rozsudku, ze pojem pomoc uplatnená zneuzívajúcim spôsobom zahrna takisto prípad, ked clenský stát nedodrzí podmienky stanovené v rozhodnutí o schválení, totiz nic na tomto konstatovaní nemení. 104. Preto treba výhradu Komisie zamietnut, kedze Vseobecný súd nekvalifikoval systém platieb na splátky ako pomoc uplatnenú zneuzívajúcim spôsobom. D - O dôsledkoch zrusenia napadnutého rozsudku 105. Kedze Vseobecný súd uz zamietol ostatné zalobné dôvody uvádzané v konaní na prvom stupni, Súdny dvor môze sám rozhodnút v spore s konecnou platnostou tak, ze zamietne zalobu podanú v konaní na prvom stupni ako celok v súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie. V - O trovách konania 106. Podla clánku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla, aby bola Talianska republika zaviazaná na náhradu trov konania a Talianska republika v zásade nemala úspech vo svojich dôvodoch, musí byt zaviazaná na náhradu trov na oboch stupnoch konania. VI - Návrh 107. Z týchto dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: - zrusil rozsudok Vseobecného súdu (tretia komora) z 24. júna 2015, vo veci T-527/13, Talianska republika/Komisia, v rozsahu v akom tento posledný uvedený rozsudok zrusil jednak clánok 1 ods. 2 rozhodnutia Komisie 2013/665/EÚ zo 17. júla 2013 o státnej pomoci SA.33726 (11/C) [ex SA.33726 (11/NN)] - poskytnutej Talianskom (odlozenie úhrady odvodu za mlieko v Taliansku) a jednak clánky 2 az 4 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú na jednej strane schémy pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2 tohto rozhodnutia, a na druhej strane individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy pomoci, - odvolanie v zostávajúcej casti zamietol a - zamietol zalobu podanú na prvom stupni a ulozil Talianskej republike povinnost nahradit trovy na oboch stupnoch konania. __________________________________________________________________ ( [45]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [46]2 ) Rozhodnutie zo 17. júla 2013 o státnej pomoci SA.33726 (11/C) [ex SA.33726 (11/NN)] - poskytnutej Talianskom (odlozenie úhrady odvodu za mlieko v Taliansku) ([47]Ú. v. EÚ L 309, 2013, s. 40, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [48]3 ) Nariadenie Rady c. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([49]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). ( [50]4 ) Nariadenie Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie c. 659/1999 ([51]Ú. v. EÚ L 140, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3). ( [52]5 ) Rozsudky z 3. októbra 1991, Taliansko/Komisia ([53]C-261/89, [54]EU:C:1991:367, body [55]2 az [56]4 a [57]20 az [58]23); z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia ([59]C-47/91, [60]EU:C:1994:358, body [61]24 az [62]26), a z 21. marca 2002, Spanielsko/Komisia ([63]C-36/00, [64]EU:C:2002:196, body [65]22 az [66]25), ako aj uznesenie z 22. marca 2012, Taliansko/Komisia ([67]C-200/11 P, neuverejnené, [68]EU:C:2012:165, bod [69]26). ( [70]6 ) V tejto veci sa teda netreba venovat problému, ci jednak v rozsudku z 20. marca 2014, Rousse Industry/Komisia ([71]C-271/13 P, [72]EU:C:2014:175, bod [73]30 az [74]39), Súdny dvor stanovil alebo nie (nepriamo) ako relevantné kritérium "podstatnú zmenu" uz existujúceho opatrenia na to, aby sa z tejto zmeny stala nová pomoc, a jednak, v akej miere je navzájom zlucitelný rozsudok z 26. októbra 2016, DEI a Komisia/Alouminion tis Ellados ([75]C-590/14 P, [76]EU:C:2016:797), ktorý zjavne odmietol prístup Vseobecného súdu zalozený na uvedenom pojme s rozsudkom z 20. marca 2014, Rousse Industry/Komisia ([77]C-271/13 P, [78]EU:C:2014:175), v ktorom, zdá sa, Súdny dvor potvrdil odôvodnenie Vseobecného súdu v napadnutom rozsudku zalozené na overení podstatnej povahy zmeny v existujúcej pomoci. Treba poznamenat, ze v rozsudku z roku 2016 Súdny dvor neodkazuje na rozsudok z roku 2014. Oba rozsudky boli vyhlásené komorami zlozenými z troch sudcov bez toho, aby generálny advokát predniesol návrhy. ( [79]7 ) Súdny dvor odkazuje na tento bod 25 v bode 83 svojho rozsudku zo 16. mája 2002, ARAP a i./Komisia ([80]C-321/99 P, [81]EU:C:2002:292). ( [82]8 ) Súdny dvor cituje rozsudok z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia ([83]C-47/91, [84]EU:C:1994:358, body [85]24 az [86]26). ( [87]9 ) Súdny dvor cituje rozsudok zo 4. februára 1992, British Aerospace a Rover/Komisia ([88]C-294/90, [89]EU:C:1992:55, bod [90]13). ( [91]10 ) Pozri rozsudky z 11. decembra 1973, Lorenz ([92]120/73, [93]EU:C:1973:152, bod [94]2), ako aj z 12. februára 2008, CELF a Ministre de la Culture et de la Communication ([95]C-199/06, [96]EU:C:2008:79, bod [97]37). ( [98]11 ) Od okamihu, ked príjemca riadne zaplatil podla schémy rocných splátok stanovených Radou, nevznikli odlisné dôsledky od tých, ktoré boli stanovené Radou v jej rozhodnutí. V dôsledku toho ziadny dôvod neodôvodnuje vymáhanie. Naopak, ak príjemca vyuzil odklad a nedodrzal schému vrátenia v rámci strnástich rokov, získal v skutocnosti cosi navyse oproti tomu, co povolila Rada. V dôsledku toho sa to v jeho prípade celé stalo novou pomocou. References 1. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#t-ECR_62015CC0467_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A429&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A429&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#t-ECR_62015CC0467_SK_01-E0002 5. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#t-ECR_62015CC0467_SK_01-E0003 6. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#t-ECR_62015CC0467_SK_01-E0004 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:184:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:337:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:037:TOC 10. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#t-ECR_62015CC0467_SK_01-E0005 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A111&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A111&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A525&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A201&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A201&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 23. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#t-ECR_62015CC0467_SK_01-E0006 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A307&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A307&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A307&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A307&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A367&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A367&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point2 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A367&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point4 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A367&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A367&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 38. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#t-ECR_62015CC0467_SK_01-E0007 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A196&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A196&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#t-ECR_62015CC0467_SK_01-E0008 42. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#t-ECR_62015CC0467_SK_01-E0009 43. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#t-ECR_62015CC0467_SK_01-E0010 44. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#t-ECR_62015CC0467_SK_01-E0011 45. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#c-ECR_62015CC0467_SK_01-E0001 46. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#c-ECR_62015CC0467_SK_01-E0002 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:309:TOC 48. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#c-ECR_62015CC0467_SK_01-E0003 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 50. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#c-ECR_62015CC0467_SK_01-E0004 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC 52. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#c-ECR_62015CC0467_SK_01-E0005 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A367&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A367&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point2 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A367&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point4 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A367&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A367&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A196&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A196&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A196&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A196&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A165&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A165&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A165&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 70. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#c-ECR_62015CC0467_SK_01-E0006 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#c-ECR_62015CC0467_SK_01-E0007 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A292&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A292&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#c-ECR_62015CC0467_SK_01-E0008 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 87. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#c-ECR_62015CC0467_SK_01-E0009 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A55&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A55&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A55&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 91. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#c-ECR_62015CC0467_SK_01-E0010 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A152&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point2 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 98. file:///tmp/lynxXXXXUF4iuz/L89269-3179TMP.html#c-ECR_62015CC0467_SK_01-E0011