NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MACIEJ SZPUNAR prednesené 27. októbra 2016 ( [1]1 ) Veci C-414/15 P a C-415/15 P Stichting Woonlinie, Woningstichting Volksbelang, Stichting Woonstede (C-414/15 P), Stichting Woonpunt, Woningstichting Haag Wonen, Stichting Woonbedrijf (C-415/15 P) proti Európskej komisii "Odvolanie -- Státna pomoc -- Clánok 108 ZFEÚ -- Preskúmanie existujúcich schém pomoci -- Holandská schéma pomoci v prospech podnikov pôsobiacich v oblasti sociálneho bývania -- Nariadenie (ES) c. 659/1999 -- Clánok 19 ods. 1 -- Rozhodnutie Komisie, ktorým sa záväzky prijaté clenským státom stávajú záväznými -- Rozsah súdneho preskúmania" Úvod 1. Prejednávanými odvolaniami sa sest spolocností, ktoré sú odvolatelkami ( [2]2 ), domáha zrusenia dvoch uznesení Vseobecného súdu Európskej únie z 12. mája 2015, Stichting Woonlinie a i./Komisia ( [3]3 ), a z 12. mája 2015, Stichting Woonpunt a i./Komisia ( [4]4 ) (dalej len "napadnuté uznesenia"), ktorými tento súd zamietol ich zaloby o neplatnost rozhodnutia Komisie K(2009) 9963 v konecnom znení z 15. decembra 2009 týkajúceho sa státnej pomoci E 2/2005 a N 642/2009 - Holandsko - Existujúca pomoc a osobitná pomoc na projekty urcená podnikom bytovej výstavby (dalej len "sporné rozhodnutie"). 2. Tieto odvolania, ktoré sú sformulované zhodne a z tohto dôvodu je namieste preskúmat ich spolocne, poskytujú Súdnemu dvoru prílezitost nacrtnút rámec súdneho preskúmania rozhodnutí Európskej komisie, ktorými sa schvalujú záväzky prijaté clenským státom v súvislosti s existujúcou schémou pomoci. Právny rámec 3. Postup posudzovania existujúcich schém pomoci upravujú clánky 17 az 19 nariadenia (ES) c. 659/1999 ( [5]5 ). 4. Clánok 17 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "1. Komisia získa od daného clenského státu v spolupráci s ním vsetky potrebné informácie na posúdenie schém existujúcej pomoci podla clánku [108] ods. 1 [ZFEÚ]. 2. Ak Komisia uvazuje, ze schéma existujúcej pomoci nie je, alebo uz nie je zlucitelná so spolocným trhom, informuje daný clenský stát o svojom predbeznom názore a poskytne danému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky v období jedného mesiaca. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze toto obdobie predlzit." 5. V clánku 18 tohto nariadenia je uvedené: "Ak Komisia na základe informácií predlozených clenským státom podla clánku 17 dospeje k záveru, ze existujúca schéma pomoci nie je, alebo uz nie je dalej zlucitelná so spolocným trhom, vydá odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia pre daný clenský stát. Odporúcanie môze navrhovat najmä: a) podstatnú zmenu a doplnenie schémy pomoci, alebo b) zavedenie procesných poziadaviek, alebo c) zrusenie schémy pomoci." 6. Clánok 19 nariadenia c. 659/1999 znie: "1. Ak daný clenský stát akceptuje navrhované opatrenia a informuje o nich Komisiu, Komisia zaznamená toto zistenie a informuje o nom clenský stát. Clenský stát bude viazaný jeho prijatím, aby vykonal príslusné opatrenia. 2. Ak daný clenský stát neakceptuje navrhované opatrenia a Komisia po zvázení argumentov daného clenského státu nadalej povazuje tieto opatrenia za potrebné, zacne konanie podla clánku 4 [ods. 4]. Clánky 6, 7 a 9 sa primerane uplatnia s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach." Okolnosti predchádzajúce sporom Sporné rozhodnutie 7. Okolnosti prijatia sporného rozhodnutia, ako vyplývajú z bodov 1 az 12 a 39 az 40 napadnutých uznesení, mozno zhrnút takto. 8. Odvolatelky sú podniky bytovej výstavby (woningcorporaties, dalej len "wocos") so sídlom v Holandsku. Wocos sú neziskové organizácie, ktorých úlohou je nadobúdanie, výstavba a prenajímanie bytov urcených najmä pre znevýhodnené osoby a sociálne znevýhodnené skupiny. Wocos vykonávajú aj dalsie obchodné cinnosti. 9. Holandské královstvo uplatnuje schému financovania sociálneho bývania, ktorá stanovuje pomoc v prospech wocos. 10. Komisia zaslala holandským orgánom 14. júla 2005 list na základe clánku 17 nariadenia c. 659/1999, v ktorom oznacila túto schému za existujúcu schému pomoci a vyjadrila svoje pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom. 11. Komisia a holandské orgány po zaslaní tohto listu zacali postup spolupráce s cielom zosúladit predmetnú schému pomoci s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ. 12. Po skoncení konzultácií Komisia na základe clánku 18 nariadenia c. 659/1999 navrhla nasledujúce príslusné opatrenia, ktorých cielom bolo zarucit súlad schémy pomoci: i) obmedzenie sociálneho bývania na jasne vymedzenú cielovú skupinu znevýhodnených osôb alebo sociálne znevýhodnených skupín, ii) vykonávanie obchodných cinností v trhových podmienkach, pricom pre cinnosti týkajúce sa sluzieb vo verejnom záujme a obchodné cinnosti sa musí viest samostatné úctovníctvo a obe kategórie cinností sa musia primerane kontrolovat, iii) prispôsobenie ponuky sociálnych bytov dopytu znevýhodnených osôb alebo sociálne znevýhodnených skupín. 13. Listom z 3. decembra 2009 holandské orgány akceptovali príslusné opatrenia navrhnuté Komisiou, zaviazali sa upravit schému financovania wocos a zaslali Komisii návrh dotknutých vnútrostátnych ustanovení. 14. Dna 15. decembra 2009 prijala Komisia na základe clánku 19 nariadenia c. 659/1999 sporné rozhodnutie. 15. Toto rozhodnutie sa týkalo nasledujúcich opatrení: a) státnych záruk na pôzicky poskytnuté na výstavbu sociálnych bytov, b) pomoci Ústredného fondu bývania, pomoci na jednotlivé projekty alebo pomoci pri racionalizácii vo forme pôziciek so zvýhodnenými úrokmi alebo priamych dotácií, c) predaja pozemkov obcami za nizsiu nez trhovú cenu a d) práva pozicat si od Bank Nederlandse Gemeenten (Holandská komunálna banka). 16. Komisia v spornom rozhodnutí kvalifikovala kazdé z týchto opatrení ako státnu pomoc ( [6]6 ) a konstatovala, ze schéma financovania wocos predstavuje existujúcu pomoc. Uviedla, ze holandské orgány sa zaviazali zmenit túto schému, pricom predlozili návrh nových pravidiel. Komisia po preskúmaní tohto návrhu dospela k záveru, ze tento návrh je zlucitelný s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, a v dôsledku toho vzala na vedomie záväzky prijaté holandskými orgánmi v súlade s clánkom 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Konania na Vseobecnom súde a na Súdnom dvore 17. Odvolatelky podali 29. a 30. apríla 2010 zaloby o neplatnost sporného rozhodnutia. 18. Vseobecný súd dvoma uzneseniami, ktoré vydal 16. decembra 2011 vo veciach Stichting Woonlinie a i./Komisia ( [7]7 ) a Stichting Woonpunt a i./Komisia ( [8]8 ), zamietol tieto zaloby ako neprípustné s odôvodnením, ze odvolatelky neboli osobne dotknuté sporným rozhodnutím. 19. Odvolatelky podali proti týmto uzneseniam odvolania. 20. Súdny dvor dvoma rozsudkami, ktoré vydal 27. februára 2014 vo veciach Stichting Woonpunt a i./Komisia ( [9]9 ) a Stichting Woonlinie a i./Komisia ( [10]10 ), zrusil tieto uznesenia. 21. Súdny dvor konstatoval, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze odvolatelky neboli osobne dotknuté sporným rozhodnutím (body 44 az 51 týchto rozsudkov). 22. Súdny dvor s konecnou platnostou rozhodol o prípustnosti zaloby tak, ze odvolatelky majú záujem na konaní, kedze zmenou schémy pomoci doslo k znevýhodneniu podmienok výkonu ich cinností a zrusenie sporného rozhodnutia by malo za následok zachovanie predchádzajúcich podmienok (body 56 a 57 uvedených rozsudkov). Súdny dvor dalej rozhodol, ze sporné rozhodnutie spôsobuje priame úcinky na právne postavenie odvolateliek, lebo robí návrhy Holandského královstva záväznými v súlade s clánkom 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (body 59 az 61 tých istých rozsudkov). 23. Súdny dvor po tom, co konstatoval, ze odvolatelky jednak majú záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu a jednak sú osobne a priamo dotknuté týmto rozhodnutím, vyhlásil zaloby za prípustné a vrátil veci Vseobecnému súdu, aby rozhodol o veci samej. 24. Vseobecný súd po vrátení vecí rozhodol napadnutými uzneseniami. 25. Odvolatelky uviedli na podporu zalôb osem zalobných dôvodov, ktoré boli v oboch zalobách zhodné. 26. V bodoch 43 az 53 napadnutých uznesení Vseobecný súd zamietol prvý zalobný dôvod zalozený v podstate na nesprávnej kvalifikácii opatrenia c) týkajúceho sa predaja pozemkov, ktoré bolo uvedené v bode 15 týchto návrhov, ako státnej pomoci, ktorý nie je zopakovaný v odvolaniach. 27. V bodoch 55 az 88 napadnutých uznesení Vseobecný súd zamietol druhý az siedmy zalobný dôvod, ktoré boli zalozené na údajnom nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia v rámci skúmania predmetnej schémy pomoci, ako zjavne nedôvodné. 28. Vseobecný súd najprv pripomenul svoju judikatúru ( [11]11 ), podla ktorej Komisia pozíva v tejto oblasti sirokú mieru volnej úvahy, takze preskúmanie, ktoré vykonáva Vseobecný súd, sa musí obmedzit len na overenie, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze záväzky prijaté dotknutým clenským státom môzu vyriesit problémy v hospodárskej sútazi, ktoré vytvára predmetná schéma pomoci. 29. V tejto súvislosti Vseobecný súd po prvé zamietol tvrdenia odvolateliek zalozené na tom, ze Komisia neúplne posúdila schému pomoci, ktorá sa uplatnovala pred tým, ako holandské orgány prijali záväzky, ako neúcinné. Vseobecný súd rozhodol, ze tieto tvrdenia nesmerujú proti spornému rozhodnutiu, ale v skutocnosti spochybnujú posúdenie tejto predchádzajúcej schémy, ktoré Komisia vykonala v liste zo 14. júla 2005 a ktoré sa teda nenachádzalo v napadnutom rozhodnutí, takze sa nan nevztahovalo preskúmanie, ktoré Vseobecný súd vykonal v prejednávanom prípade. 30. Po druhé Vseobecný súd zamietol tvrdenia odvolateliek, podla ktorých Komisia prekrocila svoju právomoc tým, ze vyzadovala urcité príslusné opatrenia, ako zjavne nedôvodné. Vseobecný súd rozhodol, ze príslusné opatrenia navrhnuté Komisiou v rámci preskúmania existujúcich schém pomoci predstavovali len návrhy, ktoré sa stali záväznými z dôvodu, ze ich holandské orgány akceptovali. 31. Napokon v bodoch 89 az 97 napadnutých uznesení Vseobecný súd zamietol ôsmy zalobný dôvod zalozený na zneuzití konania ako zjavne nedôvodný a v dôsledku toho zamietol zaloby ako zjavne nedôvodné. Návrhy úcastníkov konania 32. Odvolatelky sa svojimi odvolacími návrhmi, ktoré sú v oboch odvolaniach zhodné, domáhajú, aby Súdny dvor zrusil napadnuté uznesenia, vrátil vec Vseobecnému súdu a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 33. Komisia navrhuje zamietnut odvolania a zaviazat odvolatelky na náhradu trov konania. 34. Pre prípad, ak by Súdny dvor vyhovel odvolaniam, Komisia subsidiárne uvádza, ze jednak nie je opodstatnené zrusit napadnuté uznesenia, pokial ide o zamietnutie prvého zalobného dôvodu, ktorý nebol zopakovaný v odvolacom konaní, v kazdej veci, a jednak je vhodné vrátit vec Vseobecnému súdu. Analýza odvolaní 35. Odvolatelky uvádzajú na podporu svojich odvolaní dva odvolacie dôvody, ktoré sú v oboch veciach zhodné, pricom prvý z nich smeruje proti odôvodneniu napadnutých uznesení, podla ktorého sa preskúmanie, ktoré vykonáva Vseobecný súd v prejednávanom prípade, nevztahuje na posúdenia Komisie týkajúce sa nezlucitelnosti schémy pomoci pred jej zmenou (body 56 az 60, 69 az 74, 81 az 82 a 86 az 87 napadnutých uznesení), a druhý smeruje proti odôvodneniu, podla ktorého sa toto preskúmanie nevztahuje na posúdenia týkajúce sa príslusných opatrení, ktoré sa stali záväznými na základe sporného rozhodnutia (body 61 az 66, 78 az 80 a 90 az 95 napadnutých uznesení). Podla odvolateliek toto odôvodnenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, "nepresného posúdenia skutkového stavu" a nedostatku odôvodnenia. 36. Odvolatelky v oboch odvolacích dôvodoch napádajú prístup, ktorý zaujal Vseobecný súd, pokial ide o preskúmanie rozhodnutia Komisie prijatého na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, co umoznuje Súdnemu dvoru komplexne posúdit túto problematiku. O súdnom preskúmaní rozhodnutí prijatých na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 Úvodné poznámky 37. V oblasti preskúmania státnej pomoci platia odlisné procesné pravidlá podla toho, ci dané opatrenia predstavujú existujúcu pomoc alebo novú pomoc. Clánok 108 ods. 1 ZFEÚ priznáva Komisii právomoc priebezne skúmat existujúce systémy pomoci. Na rozdiel od preskúmania novej pomoci sa toto skúmanie vztahuje len na systémy pomoci a týka sa budúcnosti, kedze v prípade potreby smeruje k zmene alebo zruseniu predmetného systému do budúcnosti. 38. Podla clánkov 17 az 19 nariadenia c. 659/1999 toto skúmanie prebieha vo viacerých etapách. Po prvé, ak sa Komisia domnieva, ze existujúca schéma pomoci nie je, alebo uz nie je zlucitelná s vnútorným trhom, umozní clenskému státu, aby predlozil svoje pripomienky (clánok 17 ods. 2 tohto nariadenia). Po druhé vzhladom na tieto pripomienky môze Komisia zaslat clenskému státu návrh príslusných opatrení (clánok 18 uvedeného nariadenia) ( [12]12 ). Ak clenský stát akceptuje navrhované opatrenia, Komisia to vezme na vedomie a ukoncí konanie upravené v clánkoch 17 az 19 nariadenia c. 659/1999 (clánok 19 ods. 1 tohto nariadenia). Ak clenský stát neakceptuje uvedené opatrenia, Komisia zacne konanie vo veci formálneho zistovania (clánok 19 ods. 2 toho istého nariadenia). 39. Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok TF1/Komisia ( [13]13 ), Súd prvého stupna rozhodol - pricom odmietol opacné stanovisko, ktorého obhajovala Komisia -, ze akt, ktorým Komisia vezme na vedomie záväzky clenského státu na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, je napadnutelným rozhodnutím. Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia a clenský stát iste môzu diskutovat o navrhovaných príslusných opatreniach. V konecnom dôsledku sa vsak záväzky clenského státu stávajú záväznými a konanie sa koncí, az ked sa Komisia rozhodne akceptovat tieto záväzky, pretoze tieto zodpovedajú jej obavám. 40. Tento výklad bol potvrdený v rozsudkoch Stichting Woonpunt a i./Komisia ( [14]14 ) a Stichting Woonlinie a i./Komisia ( [15]15 ). Súdny dvor totiz rozhodol, ze sporné rozhodnutie, ktoré je zalozené na clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, spôsobuje priame úcinky na právne postavenie odvolateliek, lebo robí záväzky, ktoré prijali holandské orgány, záväznými. 41. V napadnutých uzneseniach, ktoré boli vydané po vrátení vecí, sa Vseobecný súd stotoznil s analýzou Súdneho dvora týkajúcou sa prípustnosti zalôb. Pokial ide dalej o vecnú stránku, Vseobecný súd konstatoval, ze väcsina zalobných dôvodov a tvrdení, ktoré uviedli zalobcovia, je bud neúcinná, alebo ju mozno bez dalsieho skúmania zamietnut z dôvodu, ze tieto zalobné dôvody a tvrdenia spochybnujú posúdenia, ktoré nie sú uvedené v spornom rozhodnutí. ( [16]16 ) Vseobecný súd rozhodol, ze údajné posúdenia Komisie týkajúce sa zlucitelnosti schémy pomoci s vnútorným trhom pred jej zmenou, ako aj dosahu príslusných opatrení nespadajú pod súdne preskúmanie vykonávané v prejednávanom prípade. 42. Odvolatelky vo svojich odvolaniach spochybnujú hranice súdneho preskúmania vymedzené napadnutými uzneseniami, pricom tvrdia, ze prijatie rozhodnutia na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 znamená, ze predchádzajúci stav nebol zlucitelný so Zmluvou. Podla odvolateliek teda také rozhodnutie nevyhnutne zahrna posúdenie schémy pomoci pred jej zmenou, ktorého cielom je zistit, ci sú potrebné nejaké opatrenia na zosúladenie tejto schémy pomoci s vnútorným trhom, a ak áno, urcit povahu týchto opatrení spôsobujúcich zmenu. 43. Komisia sa napriek svojmu stanovisku v predchádzajúcich konaniach ( [17]17 ) uz neodvoláva na neexistenciu aktu, ktorý mozno napadnút zalobou. Tvrdí vsak, ze vzhladom na osobitnú povahu sporného rozhodnutia sa musí súdne preskúmanie jeho obsahu obmedzit na kvalifikáciu predmetných opatrení ako súcasti existujúcej schémy pomoci, ako aj na otázku, ci záväzky prijaté dotknutým clenským státom postacujú na zosúladenie tejto schémy s vnútorným trhom. 44. Naproti tomu, podla Komisie sú z tohto preskúmania vylúcené jednak obavy vyjadrené v súvislosti s nezlucitelnostou tejto schémy pred jej zmenou a jednak otázka, ci existujú iné vhodné opatrenia, ktoré sú menej obmedzujúce pre príjemcov schémy pomoci. Komisia tvrdí, ze nerozhoduje o týchto dvoch aspektoch, ale len akceptuje záväzky prijaté clenským státom po tom, co overí, ci uvedené záväzky postacujú na zosúladenie predmetnej schémy s vnútorným trhom. 45. Z argumentácie úcastníkov konania teda vyplýva, ze majú odlisný názor na otázku, ci sa súdne preskúmanie vztahuje na posúdenia Komisie týkajúce sa jednak zlucitelnosti schémy pomoci s vnútorným trhom pred jej zmenou a jednak príslusných opatrení, ktoré sa na základe sporného rozhodnutia stali záväznými. O preskúmaní posúdení Komisie týkajúcich sa zlucitelnosti schémy pomoci 46. Poznamenávam, ze konanie upravené v clánkoch 17 az 19 nariadenia c. 659/1999 smeruje v prípade potreby k zmene alebo zruseniu existujúcej schémy pomoci. Toto konanie sa zacína na podnet Komisie, ktorá disponuje v tomto smere znacnou mierou volnej úvahy. ( [18]18 ) Zacatie konania vsak podla clánku 17 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 znamená, ze Komisia sa domnieva, ze dotknutá schéma nie je - alebo uz nie je - zlucitelná s vnútorným trhom. 47. Podla môjho názoru sa toto posúdenie, ktoré je síce v case zacatia predmetného konania predbezné, potvrdí, ak Komisia ukoncí toto konanie rozhodnutím prijatým na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Komisia totiz prijatím takého rozhodnutia rozhodne o tom, ci záväzky prijaté clenským státom zodpovedajú jej obavám týkajúcim sa nezlucitelnosti schémy pomoci s vnútorným trhom. Na to, aby Komisia mohla rozhodnút o tejto otázke, vsak musí najprv vymedzit, aké obavy má v tejto súvislosti. Rozhodnutie prijaté na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, v dôsledku ktorého sa zmeny schémy pomoci akceptované clenským státom stávajú záväznými, teda nevyhnutne vychádza z posúdenia Komisie týkajúceho sa nezlucitelnosti skorsej schémy. 48. Hoci toto posúdenie vzhladom na jeho predbezný charakter nemôze podliehat súdnemu preskúmaniu v case zacatia konania, musí podliehat súdnemu preskúmaniu v rámci zaloby podanej proti aktu, ktorým sa koncí toto konanie. 49. Judikatúra Súdneho dvora, ktorá obmedzuje moznost napadnút predbezný akt, totiz vychádza z predpokladu, ze nezákonnost takého aktu mozno uviest na podporu zaloby podanej proti konecnému rozhodnutiu, pri príprave ktorého bol tento akt pouzitý, a ze za takých podmienok zaloba podaná proti rozhodnutiu, ktorým sa koncí konanie, zarucí dostatocnú súdnu ochranu. ( [19]19 ) 50. V prejednávanom prípade by definitívne vylúcenie posúdenia obsiahnutého v predbeznom akte, ktorým Komisia v súlade s clánkom 17 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 konstatuje, ze schéma pomoci nie je alebo uz nie je zlucitelná s vnútorným trhom, zo súdneho preskúmania tiez vytvorilo medzeru v úcinnej súdnej ochrane dotknutých tretích osôb, konkrétne príjemcov tejto schémy. 51. Okrem toho je nepodstatné, ci je predmetné posúdenie vyjadrené v inom akte, nez je rozhodnutie, ktorým sa koncí konanie, konkrétne v liste zaslanom clenskému státu v súlade s clánkom 17 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. Pokial totiz konecné rozhodnutie Komisie jednoducho len potvrdzuje stanovisko, ktoré bolo vyjadrené skôr, toto stanovisko mozno zohladnit na úcely súdneho preskúmania tohto konecného rozhodnutia. ( [20]20 ) 52. Skutocnost, ze predmetné posúdenie nie je sformulované definitívne, na ktorú sa odvoláva Komisia, tiez nevylucuje jeho preskúmanie súdom. ( [21]21 ) 53. Táto úvaha má naopak vplyv na rozsah povinnosti odôvodnenia Komisie, ako aj na mieru súdneho preskúmania. 54. Co sa týka povinnosti odôvodnenia, pokial clenský stát nespochybnuje konstatovanie o nezlucitelnosti existujúcej schémy pomoci vyjadrené v stádiu zacatia konania, Komisia nie je povinná dalej spresnit vo svojom rozhodnutí prijatom na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 dôvody tejto nezlucitelnosti a môze jednoducho potvrdit toto predbezné posúdenie. Stací totiz, aby predmetné odôvodnenie umoznilo pochopit, aké obavy Komisia vyjadrila a aké opatrenia spôsobujúce zmenu navrhla. 55. Pokial ide o mieru súdneho preskúmania, poznamenávam, ze konstatovanie o nezlucitelnosti schémy pomoci nemá v case zacatia konania konecný charakter. V tomto stádiu stací, aby Komisia preukázala existenciu obáv týkajúcich sa nezlucitelnosti schémy pomoci, ktoré odôvodnujú návrhy na zmenu alebo zrusenie tejto schémy pomoci. Vzhladom na túto okolnost sa domnievam, ze súdne preskúmanie uvedených posúdení v rámci zaloby proti rozhodnutiu prijatému na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 musí byt obmedzené. ( [22]22 ) 56. Zastávam teda názor, ze posúdenia Komisie týkajúce sa zlucitelnosti existujúcej schémy pomoci podliehajú súdnemu preskúmaniu v rámci zaloby proti rozhodnutiu prijatému na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Vzhladom na povahu predmetného konania je vsak toto preskúmanie obmedzené na overenie toho, ci Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, preukázat existenciu obáv týkajúcich sa nezlucitelnosti schémy pomoci s vnútorným trhom, ktoré odôvodnovali navrhované príslusné opatrenia. O preskúmaní posúdení týkajúcich sa príslusných opatrení 57. Odvolatelky v rámci druhého odvolacieho dôvodu tvrdia, ze prinálezí Komisii urcit, ci treba navrhnút príslusné opatrenia s cielom zabezpecit zlucitelnost schémy pomoci s vnútorným trhom, a ak áno, aké majú byt tieto príslusné opatrenia. Domnievajú sa teda, ze posúdenie Komisie týkajúce sa nevyhnutnosti a rozsahu príslusných opatrení je súcastou sporného rozhodnutia a musí podliehat súdnemu preskúmaniu. 58. Komisia v podstate tvrdí, ze je povinná ubezpecit sa, ci sú záväzky prijaté clenským státom dostatocné na zosúladenie schémy pomoci, a ze pokial tento clenský stát akceptuje príslusné opatrenia, neprinálezí jej skúmat, ci existujú iné vhodné opatrenia, ktoré sú menej obmedzujúce pre príjemcov schémy pomoci. 59. Podotýkam, ze diskusia medzi úcastníkmi konania sa týka v podstate otázky, ci Komisia musí pred tým, ako vezme na vedomie záväzky akceptované clenským státom, nielen urcit, ci sú tieto záväzky dostatocné na zabezpecenie zlucitelnosti schémy pomoci s vnútorným trhom, ale tiez sa ubezpecit, ci sú tieto záväzky nevyhnutné a nejdú nad rámec toho, co je potrebné. Inak povedané, úcastníci konania sa nezhodujú na tom, ci je Komisia povinná overit proporcionalitu príslusných opatrení, a to najmä vzhladom na postavenie príjemcov schémy pomoci. 60. Zásada proporcionality ako vseobecná zásada práva Únie je kritériom zákonnosti vsetkých aktov institúcií Únie. ( [23]23 ) Komisia je teda povinná ubezpecit sa, ci právne úcinky jej rozhodnutia prijatého na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 neporusujú túto zásadu. 61. V záujme presného vymedzenia obsahu povinnosti, ktorú má Komisia v tejto súvislosti, je vsak potrebné zohladnit povahu predmetného konania. 62. Súdny dvor v kontexte vykonávania clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ uz rozhodol, ze povinnosti, ktoré vyplývajú Komisii zo zásady proporcionality, majú rozdielny dosah a obsah v rámci rozhodnutí o konstatovaní porusenia prijatých na základe clánku 7 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [24]24 ) a rozhodnutí o záväzku prijatých na základe clánku 9 tohto nariadenia. 63. Pokial ide o rozhodnutia o záväzku, úloha Komisie sa obmedzuje na overenie, ci záväzky navrhnuté dotknutými podnikmi reagujú na jej obavy súvisiace s hospodárskou sútazou a ci tieto podniky neponúkli menej obmedzujúce, ale rovnako vhodné záväzky. Hoci Komisia musí zohladnovat záujmy tretích strán, súdne preskúmavanie sa týka iba otázky, ci bolo posúdenie vykonané Komisiou zjavne nesprávne. ( [25]25 ) 64. V prejednávanom prípade treba rozsah povinnosti, ktorej cielom je zarucit dodrziavanie zásady proporcionality, tiez urcit v závislosti od úlohy priznanej Komisii. 65. Domnievam sa, ze hlavná úloha Komisie, ked prijíma rozhodnutie na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, spocíva v overení, ci záväzky prijaté clenským státom zarucujú zlucitelnost schémy pomoci s vnútorným trhom. V tejto súvislosti je Komisia tiez povinná ubezpecit sa, ci sú obmedzenia hospodárskej sútaze vyplývajúce zo zmenenej schémy pomoci primerané so zretelom na sledované ciele. Naopak, neprinálezí jej skúmat, ci existujú iné príslusné opatrenia, ktoré by boli menej obmedzujúce pre dotknutý clenský stát a pre príjemcov schémy pomoci. 66. Toto rozdelenie úloh vyplýva z osobitnej povahy konania upraveného v clánkoch 17 az 19 nariadenia c. 659/1999, ktoré spocíva na konzultácii medzi Komisiou a dotknutým clenským státom a ktoré vyústi do akceptácie záväzkov týmto státom. 67. Na rozdiel od rozhodnutia, ktoré Komisia prijme na konci konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa státnej pomoci, obsah specifických opatrení zaznamenaných v rozhodnutí prijatom na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 je výsledkom konsenzu medzi Komisiou a dotknutým clenským státom. 68. V rámci konzultácií, ktorých cielom je dospiet k tomuto konsenzu, musí Komisia dbat na to, aby sa poskytla uspokojivá odpoved na jej obavy súvisiace s hospodárskou sútazou. Je úlohou dotknutého clenského státu ubezpecit sa, ci prijaté záväzky nejdú nad rámec toho, co je nevyhnutné, tak vzhladom na jeho vlastné záujmy, ako aj so zretelom na prípadné oprávnené záujmy príjemcov schémy pomoci. 69. Ak by Komisia v rámci konzultácií s clenským státom bola povinná ubezpecit sa, ci sú prijaté záväzky dostatocnou odpovedou na jej obavy súvisiace s hospodárskou sútazou a zároven ci nejdú nad rámec toho, co je nevyhnutnou odpovedou na tieto obavy, potom by jej úloha pri týchto konzultáciách bola podobná úlohe, ktorú má v zvycajnom rozhodovacom konaní, co by spochybnilo konsenzuálny charakter konania, o ktoré ide v prejednávanom prípade. 70. Domnievam sa teda, ze Komisia nie je povinná pred tým, ako prijatím rozhodnutia na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 vyhlási záväzky akceptované clenským státom za záväzné, overit, ci sú opatrenia, ktorých sa týkajú tieto záväzky, nevyhnutné, a preskúmat, ci existujú iné príslusné opatrenia, ktoré by boli menej obmedzujúce pre dotknutý clenský stát a pre príjemcov schémy pomoci. Súdne preskúmanie tohto rozhodnutia sa teda nevztahuje na tento aspekt. Posúdenie odvolacích dôvodov z hladiska vyssie uvedených úvah O prvom odvolacom dôvode 71. Prvým odvolacím dôvodom, ktorý je v oboch odvolaniach zhodný, odvolatelky spochybnujú body 56 az 60, 69 az 74, 81 az 82 a 86 az 87 napadnutých uznesení, pricom namietajú najmä nesprávne právne posúdenie. 72. Vseobecný súd v spochybnených castiach odôvodnenia zamietol tvrdenia odvolateliek uvedené v rámci druhého az siedmeho zalobného dôvodu, podla ktorých Komisia vykonala neúplné a nepresné posúdenie, pokial ide o nezlucitelnost dotknutej schémy pomoci pred jej zmenou, ako neúcinné. Vseobecný súd rozhodol, ze súdne preskúmanie vykonávané v prejednávanom prípade sa nevztahuje na posúdenie schémy pomoci, ktorá existovala pred prijatými záväzkami, uskutocnené Komisiou (body 59, 73, 82 a 87 napadnutých uznesení). 73. Ako pritom vyplýva z bodu 56 týchto návrhov, toto odôvodnenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Vseobecný súd totiz mal preskúmat dôvodnost tvrdení odvolateliek a overit, ci Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, konstatovat obavy týkajúce sa zlucitelnosti schémy pomoci s vnútorným trhom, ktoré odôvodnovali navrhované príslusné opatrenia. 74. Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod je dôvodný. O druhom odvolacom dôvode 75. Druhým odvolacím dôvodom odvolatelky spochybnujú odôvodnenie uvedené v bodoch 61 az 66, 78 az 80 a 90 az 95 napadnutých uznesení, pricom namietajú najmä nesprávne právne posúdenie a nedostatok odôvodnenia. 76. Vseobecný súd týmto odôvodnením v rámci skúmania druhého, stvrtého, siesteho a ôsmeho zalobného dôvodu zamietol ako zjavne nedôvodné tvrdenia odvolateliek smerujúce proti posúdeniam Komisie týkajúcim sa opatrení, ktoré boli sporným rozhodnutím vyhlásené za záväzné. 77. Vseobecný súd v tejto súvislosti poukázal na to, ze clenský stát môze akceptovat alebo odmietnut príslusné opatrenia navrhované Komisiou, a teda práve akceptácia týchto opatrení holandskými orgánmi robí tieto opatrenia záväznými (body 65 a 79 napadnutých uznesení). Vseobecný súd navyse v rámci skúmania ôsmeho zalobného dôvodu rozhodol, ze rozsah predmetných opatrení nevymedzila Komisia, ale vymedzili ho holandské orgány vo svojich záväzkoch (bod 95 napadnutých uznesení). 78. Toto odôvodnenie povazujem za spochybnitelné, kedze vzbudzuje dojem, ze Komisia nezohráva nijakú úlohu pri urcovaní opatrení, ktorých sa týkajú záväzky prijaté clenským státom, a ze akceptácia týchto opatrení týmto clenským státom ich robí záväznými. Podotýkam, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze záväzné právne úcinky spôsobuje v tejto súvislosti práve rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky clenského státu. ( [26]26 ) 79. Aj keby sa vsak konstatovalo, ze odôvodnenie uvedené v bodoch 65, 79 a 95 napadnutých uznesení vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, v kazdom prípade by bolo potrebné potvrdit záver Vseobecného súdu, ze tvrdenia odvolateliek museli byt zamietnuté v rozsahu, v akom spochybnovali nevyhnutnost a vhodnost opatrení, ktorých sa týkalo sporné rozhodnutie. 80. Ako totiz vyplýva z bodov 65 az 70 týchto návrhov, úloha Komisie v prejednávanom prípade spocívala v overení, ci záväzky prijaté Holandským královstvom zarucovali zlucitelnost schémy pomoci s vnútorným trhom; naopak neprinálezalo jej skúmat, ci existovali iné vhodné opatrenia, ktoré by boli menej obmedzujúce pre tento clenský stát a pre príjemcov schémy pomoci. 81. Z toho vyplýva, ze druhý odvolací dôvod treba zamietnut. 82. Vzhladom na vyssie uvedené navrhujem zrusit napadnuté uznesenia v rozsahu, v akom Vseobecný súd zamietol tvrdenia uvedené v rámci druhého az siedmeho zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú posúdení vykonaných Komisiou v súvislosti s nezlucitelnostou existujúcej schémy pomoci pred jej zmenou, ako neúcinné. O dôsledkoch zrusenia napadnutých uznesení 83. Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. V danej veci môze vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. 84. Domnievam sa, ze stav konania nedovoluje, aby Súdny dvor sám vydal konecný rozsudok. Skúmanie dôvodnosti tvrdení odvolateliek by totiz viedlo Súdny dvor k rozhodovaniu o skutkových otázkach na základe skutocností, ktoré Vseobecný súd v napadnutých uzneseniach neposúdil, kedze zamietol tieto tvrdenia ako neúcinné. V konaní na Súdnom dvore navyse neboli prejednané skutkové tvrdenia týkajúce sa vecnej stránky sporu. Návrh 85. Vzhladom na vyssie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor zrusil napadnuté uznesenia, vrátil veci Vseobecnému súdu a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ ( [27]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [28]2 ) Tri odvolatelky - Stichting Allee Wonen, Stichting WoonInvest (vec C-414/15 P) a Stichting Havensteder (vec C-415/15 P) - vzali svoje odvolania spät. ( [29]3 ) [30]T-202/10 RENV, neuverejnené, [31]EU:T:2015:287. ( [32]4 ) [33]T-203/10 RENV, neuverejnené, [34]EU:T:2015:286. ( [35]5 ) Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [87 ES] ([36]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Nové nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([37]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), ktoré sa v prejednávanom prípade z hladiska ratione temporis neuplatní, obsahuje obdobné ustanovenia (clánky 21 az 23). ( [38]6 ) Dna 30. augusta 2010 Komisia prijala rozhodnutie K(2010) 5841 v konecnom znení o státnej pomoci E 2/2005, ktorým zmenila body 22 az 24 napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, ze nemohla dospiet k záveru, ze opatrenie týkajúce sa práva pozicat si od Holandskej komunálnej banky splna vsetky kritériá státnej pomoci. ( [39]7 ) [40]T-202/10, neuverejnené, [41]EU:T:2011:765. ( [42]8 ) [43]T-203/10, neuverejnené, [44]EU:T:2011:766. ( [45]9 ) [46]C-132/12 P, [47]EU:C:2014:100. ( [48]10 ) [49]C-133/12 P, [50]EU:C:2014:105. ( [51]11 ) Rozsudok z 11. marca 2009, TF1/Komisia ([52]T-354/05, [53]EU:T:2009:66, body [54]188 a [55]189). ( [56]12 ) Súd prvého stupna konstatoval, ze taký návrh nie je napadnutelný. Pozri rozsudok z 22. októbra 1996, Salt Union/Komisia ([57]T-330/94, [58]EU:T:1996:154, bod [59]35), a uznesenie zo 14. mája 2009, US Steel Kosice/Komisia (T-22/07, neuverejnené, bod 55). ( [60]13 ) Rozsudok z 11. marca 2009, TF1/Komisia ([61]T-354/05, [62]EU:T:2009:66, body [63]60 az [64]81, najmä body 69 a 70). ( [65]14 ) Rozsudok z 27. februára 2014 ([66]C-132/12 P, [67]EU:C:2014:100, body [68]72 az [69]74). ( [70]15 ) Rozsudok z 27. februára 2014 ([71]C-133/12 P, [72]EU:C:2014:105, body [73]59 az [74]61). ( [75]16 ) Pozri body 28 az 30 týchto návrhov. ( [76]17 ) V rámci vecí C-132/12 P a C-133/12 P. ( [77]18 ) Podla judikatúry Súdu prvého stupna pochádzajúcej z obdobia pred prijatím nariadenia c. 659/1999 v tejto súvislosti prinálezí iniciatíva Komisii, takze konkurent príjemcu existujúcej schémy pomoci nemôze napadnút skutocnost, ze Komisia odmietne zacat konanie. Pozri rozsudok z 22. októbra 1996, Salt Union/Komisia ([78]T-330/94, [79]EU:T:1996:154, body [80]35 a [81]37). ( [82]19 ) Pozri rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia ([83]60/81, [84]EU:C:1981:264, bod [85]12), z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia ([86]C-463/10 P a C-475/10 P, [87]EU:C:2011:656), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot v týchto spojených veciach ([88]C-463/10 P a C-475/10 P, [89]EU:C:2011:445, bod [90]76). ( [91]20 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. novembra 2014, Taliansko/Komisia ([92]C-385/13 P, neuverejnený, [93]EU:C:2014:2350, bod [94]116), a z 11. júna 2015, Laboratoires CTRS/Komisia ([95]T-452/14, neuverejnený, [96]EU:T:2015:373, bod [97]60). Pozri tiez návrhy, ktoré som predniesol vo veci Evonik Degussa/Komisia ([98]C-162/15 P, [99]EU:C:2016:587, bod [100]79). ( [101]21 ) Poznamenávam, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania môze predstavovat akt, ktorý mozno napadnút zalobou podla clánku 263 ZFEÚ, pokial má autonómne právne úcinky, aj ked posúdenia, ktoré sú v nom uvedené, nemajú konecný charakter. Pozri rozsudky z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia ([102]C-400/99, [103]EU:C:2001:528, body [104]62 a [105]69), a z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia ([106]T-269/99, T-271/99 a T-272/99, [107]EU:T:2002:258, body [108]38 az [109]40). ( [110]22 ) Poznamenávam, ze ak by súd Únie vykonal úplné preskúmanie, rozhodoval by o otázkach, ktoré Komisia posúdila len predbezne a o ktorých Komisia nebola povinná rozhodnút s konecnou platnostou, kedze neboli spochybnené. V kontexte zaloby podanej proti rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania pozri rozsudok z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia ([111]T-269/99, T-271/99 a T-272/99, [112]EU:T:2002:258, body [113]48 a [114]49). Pozri - tiez v tomto zmysle - rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia ([115]C-400/99, [116]EU:C:2001:528, body [117]48 a [118]54). ( [119]23 ) Pozri najmä rozsudok z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille-Prins ([120]C-45/05, [121]EU:C:2007:296, bod [122]45). ( [123]24 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([124]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [125]25 ) Rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa ([126]C-441/07 P, [127]EU:C:2010:377, body [128]38 az [129]42). Vseobecný súd na základe podobných úvah rozhodol, ze uplatnovanie zásady proporcionality v kontexte rozhodnutí, ktorými sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú za urcitých podmienok, sa lísi podla toho, ci dané podmienky ulozila Komisia alebo ci vyplývajú zo záväzkov, ktoré dobrovolne prijal clenský stát. Pozri rozsudky z 8. apríla 2014, ABN Amro Group/Komisia ([130]T-319/11, [131]EU:T:2014:186, body [132]72 az [133]82), zo 17. júla 2014, Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband/Komisia ([134]T-457/09, [135]EU:T:2014:683, body [136]347 az [137]351), a z 12. novembra 2015, HSH Investment Holdings Coinvest-C a HSH Investment Holdings FSO/Komisia ([138]T-499/12, [139]EU:T:2015:840, body [140]108 az [141]113). ( [142]26 ) Rozsudky z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([143]C-132/12 P, [144]EU:C:2014:100, bod [145]72), a z 27. februára 2014, Stichting Woonlinie a i./Komisia ([146]C-133/12 P, [147]EU:C:2014:105, bod [148]59). References 1. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#t-ECR_62015CC0414_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0001 28. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0002 29. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0003 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A287&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0004 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A286&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A286&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0005 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 38. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0006 39. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0007 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A765&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A765&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0008 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A766&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A766&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0009 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0010 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0011 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point188 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point189 56. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0012 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A154&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 60. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0013 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 65. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0014 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 70. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0015 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 75. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0016 76. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0017 77. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0018 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A154&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 82. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0019 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A656&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A445&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A445&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A445&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 91. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0020 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2350&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2350&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point116 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A373&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A373&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A373&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A587&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A587&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A587&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 101. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0021 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A258&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 110. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0022 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A258&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 119. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0023 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A296&locale=sk 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A296&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A296&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 123. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0024 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 125. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0025 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A186&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A683&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A683&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A683&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point347 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A683&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point351 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A840&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A840&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A840&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point108 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A840&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point113 142. file:///tmp/lynxXXXXrIdcW5/L89415-2587TMP.html#c-ECR_62015CC0414_SK_01-E0026 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59