NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA HENRIK SAUGMANDSGAARD ŘE prednesené 28. júla 2016 ( [1]1 ) Vec C-411/15 P Timab Industries, Cie financičre et de participations Roullier (CFPR) proti Európskej komisii "Odvolanie -- Kartely -- Európsky trh s fosfátmi pouzívanými na výzivu zvierat -- Vystúpenie odvolateliek z konania o urovnaní -- Riadne správne konanie -- Neuplatnenie rozsahu pravdepodobných pokút oznámeného pocas konania o urovnaní -- Rozsah neobmedzenej súdnej právomoci priznanej Vseobecnému súdu Európskej únie -- Dodrziavanie zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania" I - Úvod 1. Predmetom prejednávanej veci je odvolanie, ktoré podali spolocnosti Timab Industries a Cie financičre et de participations Roullier (CFPR) (spolocne dalej len "Timab a i.") proti rozsudku z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia (T-456/10, dalej len "napadnutý rozsudok") ( [2]2 ), ktorým Vseobecný súd Európskej únie zamietol ich zalobu o neplatnost rozhodnutia Európskej komisie K(2010) 5001 v konecnom znení ( [3]3 ) (dalej len "sporné rozhodnutie"), ako aj ich subsidiárny návrhu na znízenie pokuty, ktorá im bola ulozená týmto rozhodnutím. 2. Napadnutý rozsudok sa vyznacuje dvomi významnými zvlástnostami, a to ze sa v nom Vseobecný súd po prvýkrát vyjadril jednak k vedeniu konania o urovnaní v prípadoch kartelov, ktoré bolo zavedené nariadením (ES) c. 622/2008 ( [4]4 ), a jednak k tzv. "hybridnému" ( [5]5 ) prípadu, ked sú dve rozhodnutia Komisie ukladajúce pokutu z dôvodu jediného protiprávneho konania, urcené rôznym osobám a boli vydané v rámci dvoch samostatných konaní. Situácia, ktorá je predmetom sporu, je totiz charakterizovaná tým, ze Komisia v ten istý den prijala dve rozhodnutia, ktoré sa týkajú toho istého protiprávneho konania, pricom jedno bolo oznámené podnikom, ktoré sa zúcastnili konania o urovnaní az do jeho skoncenia, a druhé bolo oznámené podnikom - a to spolocnosti Timab a i. - ktoré sa z tohto dôvodu rozhodli vystúpit z tohto konania a zvolili si riadne správne konanie. Táto doposial neznáma dvojaká povaha zaloby podanej na Vseobecný súd, ktorý rozhodoval v rozsírenom kolégiu, ho viedla k tomu, ze v tomto rozsudku uviedol dôlezité úvodné pripomienky týkajúce sa konania o urovnaní. ( [6]6 ) 3. V súlade s poziadavkou Súdneho dvora sa tieto návrhy obmedzia na analýzu tretieho a stvrtého odvolacieho dôvodu. Tie sa vsak v podstate týkajú predovsetkým otázky rozsahu neobmedzenej právomoci priznanej Vseobecnému súdu a otázky dodrziavania zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady rovnosti zaobchádzania v osobitnom kontexte hybridnej situácie, ked súbezne prebiehali konanie o urovnaní a riadne konanie. Hned na zaciatku podotýkam, ze podla môjho názoru Vseobecný súd z dôvodov, ktoré uvediem dalej v texte, neporusil ani uvedený rozsah, ani uvedené zásady, ani pravidlá, ktorými sa riadia uvedené konania, a ze by sa teda odvolaniu nemalo na základe týchto dvoch odvolacích dôvodov vyhoviet. II - Okolnosti predchádzajúce sporu a konanie pred Vseobecným súdom 4. Okolnosti predchádzajúce prejednávanému sporu boli podrobne opísané v napadnutom rozsudku, na ktorý sa týmto odkazuje. ( [7]7 ) Podstatné skutocnosti nevyhnutné na pochopenie týchto návrhov mozno zhrnút nasledujúcim spôsobom. 5. Komisia na základe inspekcií vykonaných v roku 2004 usúdila, ze sest podnikov pôsobiacich v odvetví fosfátov pouzívaných vo výzive zvierat (dalej len "FVZ") vrátane spolocnosti Timab a i. sa zúcastnilo kartelu, ktorý mohol predstavovat jediné a pokracujúce protiprávne konanie v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ a clánkom 53 Dohody o EHP. ( [8]8 ) 6. Listami z 19. februára 2009 Komisia informovala vsetkých úcastníkov kartelu o zacatí správneho konania s cielom prijat rozhodnutie podla nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [9]9 ) a poziadala ich, aby jej oznámili, ci sú pripravení vstúpit do konania o urovnaní podla clánku 10a nariadenia c. 773/2004, zmeneného a doplneného nariadením c. 622/2008. 7. Vsetky dotknuté podniky sa zaviazali zúcastnit sa konania o urovnaní. V rámci rokovaní vedených s cielom dospiet k urovnaniu Komisia informovala Timab a i. ( [10]10 ), ze má v úmysle ulozit im solidárne pokutu vo výske od 41 do 44 miliónov eur za ich úcast na jedinom a pokracujúcom protiprávnom konaní v období od 31. decembra 1978 do 10. februára 2004. Spresnila, ze táto suma zahrna ( [11]11 ) okrem 10 % znízenia z dôvodu urovnania ( [12]12 ) aj 35 % znízenie z dôvodu polahcujúcich okolností podla uplatnitelných usmernení ( [13]13 ) - schválené z dôvodu, ze dotknuté strany umoznili Komisii predlzit dobu trvania ich úcasti na karteli - ako aj 17 % znízenie z dôvodu programu zhovievavosti. ( [14]14 ) 8. Na rozdiel od ostatných uvedených podnikov sa Timab a i. rozhodli vystúpit z konania o urovnaní, a tak sa proti nim zacalo riadne správne konanie. Po tomto vystúpení z konania, ku ktorému doslo v roku 2009, získali prístup k spisu, 2. februára 2010 odpovedali na oznámenie o výhradách a zúcastnili sa vypocutia, ktoré sa uskutocnilo 24. februára 2010. 9. Dna 20. júla 2010 Komisia prijala dve rozhodnutia týkajúce sa tej istej veci, a to jednak rozhodnutie urcené úcastníkom kartelu, ktorí sa zúcastnili konania o urovnaní az do jeho skoncenia ( [15]15 ), a jednak sporné rozhodnutie oznámené Timab a i. V poslednom uvedenom rozhodnutí Komisia uviedla, ze odvolatelky sa zúcastnili dotknutého protiprávneho konania od 16. septembra 1993 do 10. februára 2004, a ulozila im solidárne pokutu vo výske 59850000 eur, ktorá zahrnala iba 5 % znízenie z dôvodu zhovievavosti. ( [16]16 ) 10. Zalobou podanou 1. októbra 2010 na Vseobecný súd sa Timab a i. domáhali úplného alebo aspon ciastocného zrusenia sporného rozhodnutia a subsidiárne znízenia výsky pokuty, ktorá im bola týmto rozhodnutím ulozená. ( [17]17 ) Odvolatelky predovsetkým tvrdili, ze Komisia tým, ze im ulozila pokutu vo výske znacne presahujúcej maximálne rozpätie, o ktorom uvazovala pocas rokovaní o urovnaní, protiprávne sankcionovala ich vystúpenie z konania o urovnaní. ( [18]18 ) 11. Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol vsetky tri skupiny zalobných dôvodov, ( [19]19 ) ktoré predlozili Timab a i. na podporu návrhov na zrusenie a zmenu rozhodnutia a ulozil im povinnost nahradit trovy konania. III - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 12. Návrhom doruceným do kancelárie Súdneho dvora 27. júla 2015 Timab a i. podali dalsie odvolanie, v ktorom navrhujú, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Vseobecnému súdu na úcely primeraného znízenia výsky spornej pokuty. Incidencne navrhujú, aby bolo konstatované, ze Vseobecný súd porusil ich právo na spravodlivý proces z dôvodu neprimeranej dlzky súdneho konania. Nakoniec navrhujú ulozit Komisii povinnost nahradit vsetky trovy konania. 13. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor jednak zamietol odvolanie z dôvodu, ze pät hlavných odvolacích dôvodov a jeden incidencný odvolací dôvod, ktoré uviedli Timab a i., sú ako celok irelevantné, neprípustné alebo nedôvodné, a jednak ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. 14. Vo veci sa nekonalo pojednávanie. IV - Analýza 15. Tretí a stvrtý odvolací dôvod, ktoré sú spolocne predmetom týchto cielených návrhov, sa týkajú sklbenia konania o urovnaní zavedeného nariadením c. 622/2008 ( [20]20 ), z ktorého sa Timab a i. rozhodli vystúpit, a riadneho správneho konania, ktoré sa spravuje vseobecnými ustanoveniami nariadenia c. 773/2004, zmeneného a doplneného uvedeným nariadením, a ktorému z dôvodu uvedenej volby tieto spolocnosti nakoniec podliehali. 16. Podla týchto dvoch odvolacích dôvodov odvolatelky tvrdia, ze potvrdením sporného rozhodnutia Vseobecný súd nerespektoval rozsah svojej neobmedzenej právomoci a jeho rozsudok sa v tejto súvislosti vyznacuje rozpormi v odôvodnení. Okrem toho v stvrtom odvolacom dôvode sa Vseobecnému súdu vytýka, ze porusil zásady ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania. Nakoniec v tom istom odvolacom dôvode Timab a i. vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s vedením konania o urovnaní. Uvedené odvolacie dôvody posúdim z týchto troch uhlov pohladu. A - O údajnom nerespektovaní neobmedzenej právomoci priznanej Vseobecnému súdu (tretí odvolací dôvod a druhý diel prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu) 17. Najprv preskúmam podstatnú kritiku, ktorú Timab a i. vyjadrili v súvislosti s výkonom neobmedzenej právomoci zo strany Vseobecného súdu, a potom strucne rozoberiem rozpory v odôvodnení, na ktoré sa poukazuje, a to aj z hladiska uvedenej právomoci, tak v tretom, ako aj stvrtom odvolacom dôvode. 1. O výkone neobmedzenej právomoci Vseobecným súdom 18. Odvolatelky v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd porusil svoje povinnosti súdneho preskúmania, lebo dostatocne neoveril vsetky prvky pokuty, ktorá im bola ulozená sporným rozhodnutím, a najmä znízenia pokuty, ktoré chceli získat. 19. V tretom odvolacom dôvode Timab a i. tvrdia, ze Vseobecný súd nevykonal svoju neobmedzenú právomoc vhodným spôsobom, "ked konstatoval, ze údajné 'nové skutocnosti` umoznili Komisii ulozit, po vystúpení zalobkýn z konania o urovnaní, podstatne vyssiu pokutu za výrazne kratsie trvajúce protiprávne konanie", pricom si neoveril vecnú správnost skutocností uvedených týmto orgánom. ( [21]21 ) Tvrdia, ze po uvedenom vystúpení nebol do spisu zalozený ziadny nový vecný dôkaz a ze jediný nový dôkaz, pokial vôbec existuje, vyplynul z podrobnejsieho preskúmania situácie Komisiou, ktorý ju viedol k uznaniu toho, ze zalobkyne sa dotknutého protiprávneho konania nezúcastnili od roku 1978 ( [22]22 ), hoci k tomuto zisteniu mala dospiet uz vo fáze urovnania. 20. Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod treba zamietnut ako neúcinný, pretoze je zalozený na irelevantnom porovnaní situácie existujúcej v case konania o urovnaní so situáciou, ktorá existovala v case prijímania sporného rozhodnutia, hoci, ako správne vysvetlil Vseobecný súd, po vystúpení z konania o urovnaní sa rozhodnutie prijaté po skoncení riadneho konania musí posúdit výhradne z hladiska jeho vlastných kritérií. Komisia dodáva, ze v opise napadnutého rozsudku odvolatelky skreslujú tvrdenia Vseobecného súdu. ( [23]23 ) Subsidiárne tvrdí, ze predmetný odvolací dôvod je neprípustný z dôvodu, ze Vseobecný súd preskúmal zákonnost sporného rozhodnutia tým, ze overil vsetky skutocnosti zohladnené pri výpocte pokuty, a ze posúdenie skutkových okolností Vseobecným súdom nemôze byt predmetom odvolania. 21. Pripomínam, ze ako sa uvádza v napadnutom rozsudku, pokial ide o súdne preskúmanie rozhodnutí Komisie ukladajúcich podnikom pokutu za porusenie pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá je priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 261 ZFEÚ. Vseobecnému súdu, ktorý rozhoduje v rámci uvedenej právomoci, prinálezí preskúmat vhodnost výsky takejto pokuty a prípadne ju zrusit, znízit alebo zvýsit. ( [24]24 ) 22. Súdnemu dvoru neprinálezí pri rozhodovaní v tejto oblasti v rámci odvolania nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, aby preskúmal spôsob, akým Komisia v kazdom jednotlivom prípade posúdila závaznost protiprávneho konania. ( [25]25 ) Len Vseobecný súd má totiz právomoc konstatovat a posúdit skutkový stav a v zásade skúmat dôkazy, ktoré mu boli predlozené, pricom toto posúdenie nepredstavuje, s výhradou prípadu skreslenia uvedených dôkazov, právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdneho dvora. ( [26]26 ) To je obmedzené na zjavné chyby, ( [27]27 ) teda iba na prípady, ked sa Súdny dvor domnieva, ze výska ulozenej sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporcná, takze treba, aby konstatoval nesprávne právne posúdenie, ktorého sa v tomto ohlade dopustil Vseobecný súd, a zrusil napadnutý rozsudok. ( [28]28 ) 23. V prejednávanej veci Komisia správne uvádza, ze otázka vznesená pred Vseobecným súdom sa netýkala ani tak toho, ci bolo odôvodnené ulozit vyssiu pokutu za protiprávne konanie, ktoré trvalo kratsí cas, ( [29]29 ) ako v podstate uvádzajú odvolatelky, ale skôr toho, ci táto institúcia správne odôvodnila výpocet pokuty ulozenej sporným rozhodnutím a ci na tento úcel zohladnila vsetky skutocnosti, ktoré jej boli v case prijímania tohto rozhodnutia známe. 24. Domnievam sa vsak, ze Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc v plnom rozsahu a dôkladne preskúmal tak zákonnost sporného rozhodnutia, ako aj primeranost výsky pokuty ulozenej v tomto rozhodnutí. ( [30]30 ) Riadne tak overil opodstatnenost analýzy uskutocnenej Komisiou so zretelom na vsetky okolnosti existujúce pri prijímaní tohto rozhodnutia, a najmä so zretelom na rozsah spolupráce spolocnosti Timab a i. po ich vystúpení z konania o urovnaní, teda pocas riadneho konania. ( [31]31 ) Toto faktické posúdenie nemôze byt v rámci prejednávaného odvolania predmetom preskúmania Súdnym dvorom, pokial sa nepreukáze skreslenie skutkového stavu. 25. Okrem toho sa domnievam, ze Vseobecný súd sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia, predovsetkým ked správne potvrdil prístup Komisie, podla ktorého vystúpenie spolocnosti Timab a i. z konania o urovnaní viedlo k opätovnému zacatiu riadneho správneho konania voci nim, ako stanovuje odsek 19 oznámenia o urovnaní. ( [32]32 ) Práve z dôvodu tejto zmeny procesnej situácie mohli odvolatelky získat plný prístup k spisu ( [33]33 ), dostat úplné oznámenie o výhradách, odpovedat nan a vyuzit vypocutie ( [34]34 ), teda fázu odpovede, pocas ktorej prvýkrát formálne popreli svoju úcast na vytýkanom protiprávnom konaní v období pred rokom 1993. Timab a i. tak neboli týmto prístupom, spocívajúcim v zohladnení okolností povazovaných za nové, ktoré vsak uz existovali, nijako právne poskodené. 26. Nakoniec treba konstatovat, ze odvolatelky nepreukázali, v com bola výska pokuty, ktorá im bola ulozená, "nadmerná, ba dokonca disproporcná" v zmysle vyssie uvedenej judikatúry. ( [35]35 ) 27. Kedze tento tretí odvolací dôvod neoznacil existenciu skreslenia skutkového stavu alebo nesprávneho právneho posúdenia, treba ho podla môjho názoru zamietnut ako neprípustný alebo v kazdom prípade ako nedôvodný. 28. V druhom diele prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu spolocnosti Timab a i. tvrdia, ze Vseobecný súd takisto konal v rozpore so svojou neobmedzenou právomocou, ked nevykonal nápravu chýb, rozporov ( [36]36 ) alebo nezrovnalostí, ( [37]37 ) ktoré sa vyskytli v posúdení protiprávneho konania uskutocnenom Komisiou. Timab a i. mu vytýkajú, ze takto nesprávne potvrdil takmer úplné zrusenie znízení pokuty udelených na základe programu zhovievavosti alebo znízení, ktoré mozno priznat nad rámec tohto programu. 29. Hned na zaciatku rovnako ako Komisia zdôraznujem, ze Vseobecný súd venoval dlhé casti svojho rozsudku systematickému overeniu skutocností uplatnených Komisiou na výpocet výsky pokuty ulozenej v spornom rozhodnutí. ( [38]38 ) Predovsetkým dôkladne preskúmal spôsob, akým Komisia zohladnila faktory, ktoré umoznujú alebo neumoznujú uplatnit znízenie tejto pokuty v prospech odvolateliek tak z dôvodu zhovievavosti ( [39]39 ), ako aj z dôvodu spolupráce "mimo zhovievavosti". ( [40]40 ) So zretelom na rozsiahle úvahy Vseobecného súdu sa domnievam, ze vôbec nedoslo k tomu, ze by Vseobecný súd v tomto ohlade nerespektoval rozsah svojej neobmedzenej právomoci. 30. Domnievam sa, ze Timab a i. pod zámienkou údajných nesprávnych právnych posúdení v skutocnosti vytýkajú Vseobecnému súdu, ze v plnom rozsahu potvrdil analýzu skutkového stavu uskutocnenú Komisiou a ziadajú Súdny dvor, aby vykonal nové posúdenie skutkových okolností, co v súlade s vyssie uvedenou judikatúrou ( [41]41 ) nepatrí do jeho právomoci. Preto zastávam názor, ze vsetky výhrady vyjadrené na tomto základe v stvrtom odvolacom dôvode treba vyhlásit za neprípustné. 31. Pokial ide o vec samú, uvediem len to, ze Komisia a Vseobecný súd ( [42]42 ) oprávnene usúdili, ze zásada a miera znízenia pokút, ktoré mozno priznat z dôvodu spolupráce v rámci zhovievavosti alebo "mimo zhovievavosti", nie sú stanovené len v závislosti od dlzky vytýkaného protiprávneho konania, ale závisia od kvality spolupráce a od pridanej hodnoty informácií poskytnutých dotknutými podnikmi, a ze Komisia musí tento prínos posúdit v case prijímania konecného rozhodnutia, cize po skoncení riadneho konania týkajúceho sa spolocnosti Timab a i., pod úcinným dohladom Vseobecného súdu. Subsidiárne sa teda domnievam, ze uvedené výhrady sú v kazdom prípade nedôvodné. 2. O rozporoch v odôvodnení uvedených odvolatelkami 32. Tak podla odvolania, ako aj podla repliky Timab a i. tvrdia, ze v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci Vseobecný súd zatazil rozsudok rôznymi rozpormi v odôvodnení. ( [43]43 ) Podla môjho názoru sa vsak ziadny z nich nepotvrdil. 33. Po prvé odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze dospel k záveru, ze ich vystúpenie z konania o urovnaní viedlo k situácii "tabula rasa", ked bola vymazaná minulost, a zároven vo vztahu k nim konstatoval, ze v rámci svojej odpovede na oznámenie o výhradách podanej v priebehu riadneho konania zmenili svoje stanovisko. ( [44]44 ) Odvolatelky sa domnievajú, ze Vseobecný súd nemal prijat tvrdenie Komisie, podla ktorého sa "nový prvok" objavil v stádiu uvedenej odpovede a odôvodnoval preskúmanie výsky pokuty, cím porusil ich základné práva. ( [45]45 ) 34. Rovnako ako Komisia vsak zdôraznujem, ze Timab a i. opisujú údajný rozpor medzi dvoma skupinami bodov napadnutého rozsudku, hoci sa tieto body týkajú rozdielnych právnych otázok, pricom jednými sú otázky týkajúce sa konania o urovnaní a druhými sú otázky týkajúce sa prípadných odmien priznaných z dôvodu zhovievavosti. ( [46]46 ) Pravidlá týkajúce sa urovnania a pravidlá súvisiace so zhovievavostou totiz nie sú totozné, lebo sledujú znacne odlisné ciele, ako pripomenul Vseobecný súd. ( [47]47 ) Napadnutý rozsudok navyse správne oddelil priebeh konania o urovnaní, ktoré v danom prípade nebolo ukoncené, a priebeh riadneho správneho konania, ktoré viedlo k vydaniu sporného rozhodnutia. Táto prvá výhrada je teda nedôvodná. 35. Po druhé Timab a i. tvrdia, ze bod 96 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd dospel k záveru - podla môjho názoru úplne správne - ze "Komisia nie je viazaná rozsahom oznámeným pri rozhovoroch v rámci konania o urovnaní", je v rozpore s bodom 91 tohto rozsudku, v ktorom sa Vseobecný súd zmienuje len o "úprave spôsobu výpoctu pokuty", podla odvolateliek na základe toho istého rozsahu. 36. V prvom rade sa domnievam, ze táto výhrada je neprípustná, pretoze nesplna poziadavky, ktoré musí odvolanie splnat, ako vyplývajú najmä z clánku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a judikatúry v tejto oblasti. ( [48]48 ) Timab a i. totiz iba citujú vyssie uvedené casti napadnutého rozsudku bez toho, aby predlozili aspon nejaké právne tvrdenia na podporu údajných rozporov v odôvodnení. 37. Subsidiárne, pokial ide o prípadné meritórne preskúmanie uvedenej výhrady, súhlasím s analýzou Komisie, podla ktorej odvolatelky vykladajú vyhlásenia Vseobecného súdu skreslujúcim spôsobom, pricom nesprávne izolujú výraz "úprava spôsobu výpoctu pokuty", uvedený v bode 91 napadnutého rozsudku, z jeho kontextu. Celkový výklad tohto bodu a predchádzajúcich a nasledujúcich bodov odhaluje, ze Vseobecný súd uviedol, ze Komisia tým, ze zohladnila zmenu stanoviska odvolateliek týkajúceho sa dlzky trvania ich úcasti na protiprávnom konaní, pristúpila k "opätovnému preskúmaniu" výsky pokuty stanovenej na základe pravidiel obsiahnutých v oznámení o zhovievavosti a v usmerneniach z roku 2006, ale podla tej istej metodiky, ktorá sa pouzila pre rozsah pokút oznámený spolocnosti Timab a i. 38. Odvolatelky napokon prvýkrát vo svojej replike uviedli dalsí údajný rozpor v odôvodnení, ktorý pripojili k svojmu tretiemu odvolaciemu dôvodu bez toho, aby aspon spresnili, na ktoré casti napnutého rozsudku odkazujú ( [49]49 ), na rozdiel od toho, co vyzaduje clánok 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ( [50]50 ). Toto tvrdenie je zjavne neprípustné, pretoze je nové ( [51]51 ) a súcasne neúplné a takisto nemá oporu v práve. 39. Vsetky vyssie preskúmané výhrady, ktoré sú obsiahnuté v tretom odvolacom dôvode a druhom diele prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu, teda treba zamietnut. B - O údajnom porusení zásad legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania (prvý diel prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu) 40. Na úplnom zaciatku stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd "tým, ze podporil takmer celkové zrusenie znízenia za spoluprácu, ktoré bolo priznané v konaní o urovnaní, co [ony samy] nemohli v takomto rozsahu rozumne predvídat", súcasne porusil zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu rovnosti zaobchádzania. V tomto ohlade by som chcel v tomto stádiu uviest, ze podla môjho názoru úcastníci kartelu, ktorí sa rozhodnú vystúpit z konania o urovnaní, z tohto dôvodu strácajú výhodu pozitívnych úcinkov, ktoré mozno priznat úcastníkom, ktorí sa rozhodnú zúcastnit sa konania az do jeho konca, z coho vyplýva, ze samotné odvolávanie sa na tieto dve zásady je podla mna irelevantné. ( [52]52 ) 1. O zásade ochrany legitímnej dôvery 41. Timab a i. poukazujú na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery pri stanovení pokuty, ktorá im bola ulozená, z dôvodov, ze na rozdiel od toho, co uvádza Vseobecný súd, nemohli "dôvodne predvídat" ( [53]53 ), ze ked vystúpia z konania o urovnaní, znízenie pokuty z dôvodu spolupráce sa zmení z 52 % v rámci konania o urovnaní na 5 % v spornom rozhodnutí. Komisia podla nich vykonala "náhlu zmenu", ktorá mala "paradoxný" úcinok spocívajúci vo výraznom zvýsení výsky pokuty, zatial co dlzka trvania protiprávneho konania bola súcasne výrazne skrátená. 42. Odvolatelky tvrdia, ze takéto rozhodnutie nebolo odôvodnené, lebo jednak sa mali tak v riadnom konaní, ako aj v konaní o urovnaní, pouzit rovnaký dôkazný standard ( [54]54 ) a rovnaká "vseobecná metodika" ( [55]55 ) výpoctu pokuty, a jednak po ich vystúpení z konania o urovnaní nebol do spisu zalozený ziadny nový dôkaz, a napokon úcinky ostatných mechanizmov, ako sú úcinky postupu pri zhovievavosti, mali trvat bez ohladu na toto vystúpenie. Za týchto okolností sa domnievajú, ze "na základe získaných informácií" ( [56]56 ) neboli schopné rozhodnút sa, ci s urovnaním súhlasit alebo nie. 43. Komisia tvrdí, ze tvrdenia spolocnosti Timab a i. sú neúcinné. Namieta, ze skutocnostou rozhodujúcou pre novú výsku pokuty, ktorá bola prijatá v spornom rozhodnutí, nie je ich vystúpenie z konania o urovnaní, pre ktoré sa odvolatelky rozhodli, ale výhradne obrana, ktorú pouzili vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a ktorá spocívala v popretí ich úcasti na karteli pred rokom 1993. Komisia dodáva, ze prehodnotenie tejto pokuty mohli Timab a i. predvídat, lebo ulozená suma vyplýva z presného uplatnenia relevantných pravidiel výpoctu so zretelom na okolnosti, ktoré existovali v case prijatia uvedeného rozhodnutia. Tvrdí, ze ak by dotknuté strany nesprávne zhodnotili dôsledky svojich stanovísk, mohli by pripísat chybu len samy sebe, a nie nedostatku informácií. 44. Podla môjho názoru predmetnú výhradu spolocnosti Timab a i. nemozno prijat, pretoze sa mi javí prinajmensom ako nedôvodná, ci dokonca neprípustná, a to z nasledujúcich dôvodov. 45. Komisia správne zdôraznuje, ze odvolatelky nemôzu Vseobecnému súdu platne vytýkat, ze neoveril, ci z konania o urovnaní mohli vystúpit "na základe získaných informácií", lebo z napadnutého rozsudku vyplýva, ze tento súd takéto overenie skutocne vykonal. ( [57]57 ) Vzhladom na to, ze Vseobecný súd v prejednávanej veci sám uskutocnil dôkladné preskúmanie dodrzania zásady ochrany legitímnej dôvery, ( [58]58 ) táto výhrada v skutocnosti smeruje k poziadavke, aby Súdny dvor preskúmal posúdenie skutkových okolnosti uskutocnené týmto súdom bez toho, aby sa potvrdilo nesprávne právne posúdenie alebo skreslenie, s cielom dosiahnut úpravu spornej pokuty, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania. ( [59]59 ) Toto tvrdenie preto treba podla môjho názoru vyhlásit za neprípustné. 46. S cielom úplného posúdenia veci samej pripomínam, ze v súlade s ustálenou judikatúrou patrí zásada ochrany legitímnej dôvery k základným zásadám Únie a ze moznost domáhat sa jej majú vsetky hospodárske subjekty, u ktorých príslusný orgán vyvolá dôvodné ocakávania tým, ze im poskytne konkrétne, nepodmienené a zhodujúce sa ubezpecenia. ( [60]60 ) 47. Súdny dvor vsak v oblasti kartelov odporujúcich právu Únie uz rozhodol, ze Komisia nemôze poskytnút ziadne presné ubezpecenie, pokial ide o akékolvek znízenie alebo oslobodenie od pokuty vo fáze konania pred prijatím konecného rozhodnutia, a ze úcastníci takéhoto kartelu tak v tomto ohlade nemôzu mat ziadnu legitímnu dôveru. ( [61]61 ) Hospodársky subjekt totiz nemôze argumentovat takouto legitímnou dôverou, ked sa domáha urcitej výsky pokuty, ktorá sa musí vypocítat v okamihu, ked sa dotknutá strana rozhodne konkretizovat svoj zámer spolupracovat s Komisiou, ( [62]62 ) so zretelom na súbor skutkových a právnych okolností existujúcich v prejednávanej veci v tomto okamihu. ( [63]63 ) 48. V prejednávanej veci sa Timab a i. nemohli dovolávat ziadnej "legitímnej dôvery" v rámci odhadov, ktoré im Komisia oznámila pocas konania o urovnaní v podobe "rozsahu pravdepodobných pokút", ktorý bol stanovený v závislosti od "aspektov, ktoré sa dovtedy zohladnili" ( [64]64 ), cize za obdobie vtedy predpokladanej úcasti na protiprávnom konaní od roku 1978 do roku 2004. ( [65]65 ) 49. Dokonca ak by aj odvolatelky doviedli urovnanie az do konca, uvedený rozsah by mohol byt predmetom úpravy v konecnom rozhodnutí s cielom zohladnit okolnosti, o ktorých sa Komisia dozvedela az po uskutocnení svojich odhadov, pretoze takýto rozsah má len orientacnú a nie záväznú hodnotu, ako podla môjho názoru jasne vyplýva z ustanovení uplatnitelných v tejto oblasti. ( [66]66 ) Táto neexistencia "dôvodných ocakávaní" je o to dôlezitejsia, ze zúcastnené strany po vystúpení z konania o urovnaní uviedli, prvýkrát v rámci riadneho konania, okolnosti smerujúce k znízeniu dlzky trvania ich úcasti na vytýkanom protiprávnom konaní, co bola nová situácia, ktorá túto institúciu viedla k revízii celej jej pociatocnej analýzy. ( [67]67 ) 50. Okrem toho rovnako ako Komisia podotýkam, ze ked odvolatelky odstúpili od urovnania, mali k dispozícii vsetky informácie, ktoré im umoznili predpokladat, ze spochybnenie ich úcasti na karteli v období pred rokom 1993 bude mat nevyhnutne vplyv na znízenia, ktoré im mohli byt priznané tak v rámci "zhovievavosti", ako aj "mimo zhovievavosti" ( [68]68 ), lebo vedeli, ze ich spolupráca, ktorá mohla byt odmenená, sa týkala predovsetkým tohto obdobia. ( [69]69 ) Odvolatelky teda vôbec nemôzu Vseobecnému súdu vytýkat, ze porusil zásadu ochrany legitímnej dôvery. 51. Nakoniec zdôraznujem, ze ak by Súdny dvor prijal názor, ktorý zastávajú Timab a i., malo by to za praktický následok podnietenie stíhaných podnikov v tom, aby si najprv zvolili konanie o urovnaní, ktoré predpokladá najmä uznanie ich zodpovednosti za protiprávne konanie ( [70]70 ) len na úcely získania informácií o tom, co sa im vytýkalo, a záruky maximálnej výsky pokuty prostredníctvom uvedeného rozsahu, a potom vystúpili z konania, aby vyuzili úplný prístup k dôkazom zhromazdeným Komisiou a právo na vypocutie, ktoré im umozní napadnút protiprávne konanie, ( [71]71 ) v rámci riadneho konania bez toho, aby riskovali vyssiu pokutu, dokonca aj pri existencii nových okolností. 52. Odvolatelky sa tak domáhajú moznosti kumulovat výhody poskytované týmito dvoma typmi konania bez toho, aby prijali nevýhody, ktoré sú ich protiváhou, co je podla mna v rozpore s cielmi nariadenia c. 773/2004, zmeneného a doplneného nariadením c. 622/2008, najmä pokial ide o zjednodusenie a úcinnost stíhania. ( [72]72 ) Ak sa totiz niektoré podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, rozhodnú na rozdiel od ostatných úcastníkov, ze nedokoncia konanie o urovnaní, úloha Komisie sa tým skomplikuje, pretoze v takom hybridnom prípade bude musiet viest dve konania súbezne a vydat dve rôzne rozhodnutia pre jedno a to isté protiprávne konanie. ( [73]73 ) 2. O zásade rovnosti zaobchádzania 53. Vo svojom podaní Timab a i. tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, pricom uvádzajú len to, ze "kedze nemohli vystúpit z konania o urovnaní 'na základe získaných informácií` a boli konfrontované s prinajmensom 'paradoxným` výsledkom, zaobchádzalo sa s nimi menej priaznivo nez s ostatnými úcastníkmi, ktorí kedze boli schopní predvídat výsku pokuty, ktorá by sa im ulozila, súhlasili s tým, ze podajú návrh urovnanie". 54. Komisia naopak tvrdí, ze z informácií poskytnutých v spornom rozhodnutí vyplýva, ze medzi odvolatelkami a ostatnými úcastníkmi kartelu nedoslo k ziadnej diskriminácii, pretoze sa na stanovenie vsetkých pokút pouzili rovnaké parametre a jediný rozdiel spocíva v 10 % znízení priznanom podnikom, ktoré dospeli k urovnaniu. ( [74]74 ) 55. Pripomínam, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zásada rovnosti zaobchádzania je vseobecnou zásadou práva Únie, zakotvenou v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie, ktorej dodrziavanie zabezpecujú Súdny dvor a Vseobecný súd okrem iného aj v oblasti pokút za protisútazné konanie. ( [75]75 ) Tato zásada vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokial také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. ( [76]76 ) 56. Odvolatelky vsak na podporu svojej výhrady zalozenej na porusení uvedenej zásady nepreukázali, ze by vyssie pripomenuté podmienky uplatnenia boli v prejednávanej veci splnené. Predovsetkým pred Súdnym dvorom nepreukázali ani to, ze sa nachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou dalsích úcastníkov kartelu, ktorí súhlasili s dokoncením urovnania, ani ze sa s nimi zaobchádzalo menej priaznivo nez s uvedenými úcastníkmi, ( [77]77 ) a to bez toho, aby táto údajná diskriminácia bola odôvodnená objektívnymi skutocnostami. Podla môjho názoru by sa teda toto tvrdenie malo v súlade s vyssie uvedenou judikatúrou Súdneho dvora ( [78]78 ) povazovat za neprípustné. 57. Subsidiárne vo veci samej zdôraznujem, ze v napadnutom rozsudku Vseobecný súd dbal na to, aby spresnil, ze aj v hybridnom prípade, o aký ide v prejednávanej veci, ked sa po dvoch rozdielnych konaniach prijali dve rozhodnutia urcené rôznym príjemcom - jedno o urovnaní a druhé riadne rozhodnutie -, je zásada rovnosti zaobchádzania uplatnitelná, pretoze ide o úcastníkov jedného a toho istého kartelu. Z toho správne vyvodil, ze usmernenia z roku 2006 sa v tomto kontexte plne uplatnujú a ze sa musia uplatnit rovnaké kritéria a metódy výpoctu pokuty, bez diskriminácie medzi úcastníkmi kartelu, ( [79]79 ) s výnimkou zvlástnych pravidiel vlastných konaniu o urovnaní, akým je právo na 10 % znízenie pre úcastníkov, ktorí uzatvorili urovnanie. ( [80]80 ) Podla týchto zásad Vseobecný súd riadne vykonal preskúmanie skutocnosti, ze Komisia v spornom rozhodnutí uvedenú zásadu dodrzala, a to na základe viacerých dôvodov, v súlade s poziadavkami spolocnosti Timab a i., predlozenými pred týmto súdom. ( [81]81 ) 58. V závere zastávam názor, ze výhrady vyjadrené v prvom diele prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu musia byt vyhlásené za neprípustné alebo v kazdom prípade za nedôvodné. C - O údajnom nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení pravidiel konania o urovnaní (druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu) 59. Po prvé Timab a i. tvrdia, ze Vseobecný súd sa na základe nesprávneho právneho posúdenia domnieval, ze ich Komisia informovala o tom, aký vplyv bude mat ich vystúpenie z konania o urovnaní. Vseobecný súd podla ich názoru v bode 125 napadnutého rozsudku ( [82]82 ) vysvetlil obsah komunikácie uskutocnenej pocas vypocutia z 24. februára 2010, v rámci ktorého Komisia uviedla, ze pri výpocte pokuty zohladní stanovisko spolocnosti Timab a i. spocívajúce vo vyhlásení, ze sa ku kartelu pripojili az v roku 1993. Odvolatelky tvrdia, ze na rozdiel od toho, co by mohol znamenat vseobecný pojem "spolupráca" ( [83]83 ) pouzitý v tejto casti rozsudku, Komisia pocas riadneho konania nikdy výslovne nespomenula zrusenie 35 % znízenia za spoluprácu "mimo zhovievavosti" a ze pojem "zhovievavost" uvedený pri uvedenom vypocutí odkazoval len na 17 % znízenie predvídané pocas konania o urovnaní. ( [84]84 ) 60. Komisia sa domnieva, ze prvý odvolací dôvod je neúcinný. Podla môjho názoru správne uvádza, ze tento dôvod vedie k neodôvodnenej zámene medzi dopadmi odstúpenia od urovnania, o ktorom rozhodli Timab a i., a moznými dôsledkami zmeny stanoviska, pokial ide o dlzku trvania ich úcasti na protiprávnom konaní, ktorú zúcastnené strany urobili vo svojej odpovedi z 2. februára 2010 po oznámení o výhradách. Domnievam sa vsak, ze cast napadnutého rozsudku, na ktorú poukazujú odvolatelky, obsahuje iba varovanie, ktoré im adresovala Komisia pocas vypocutia z 24. februára 2010 pre uvedenej zmene stanoviska, a nie z dôvodu, ze vystúpili z konania o urovnaní, ako tvrdia odvolatelky. ( [85]85 ) Treba teda konstatovat, ze táto výhrada, ktorá spocíva na nepresnom predpoklade, je nedôvodná. 61. Po druhé odvolatelky tvrdia, ze Komisia mala od fázy urovnania oznámit, co kvalifikuje ako "nové okolnosti", t. j. nemoznost preukázat jediné a pokracujúce protiprávne konanie od roku 1978. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nerespektoval svoju neobmedzenú právomoc, ked neuviedol chyby, ktorých sa podla nich dopustila Komisia pri posudzovaní protiprávneho konania v stádiu konania o urovnaní, a potvrdil tak takmer úplné zrusenie znízenia pokuty. 62. Ako namieta Komisia, v danom prípade ide o jednoduché preformulovanie výhrady, ktorá uz bola vznesená v rámci tretieho odvolacieho dôvodu. Treba ju teda zamietnut z rovnakých dôvodov, ( [86]86 ) kedze pod zámienkou tvrdení o nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa údajne dopustil Vseobecný súd, sa odvolatelky v skutocnosti snazia spochybnit posúdenie skutkových okolností vykonané Komisiou a následne týmto súdom, teda posúdenie, ktoré spadá mimo právomoc preskúmania Súdneho dvora. ( [87]87 ) Táto výhrada je preto neprípustná. 63. Kedze prvky napadnutého rozsudku, ktorých sa týka druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu, sa nevyznacujú ziadnym nesprávnym právnym posúdením, podla môjho názoru nemozno uvedenému dôvodu vyhoviet. 64. V dôsledku toho sa domnievam, ze vsetky výhrady obsiahnuté v tretom a stvrtom odvolacom dôvode treba scasti vyhlásit za neprípustné, a ak nie v celom rozsahu, tak prinajmensom scasti zamietnut vo veci samej. V - Návrh 65. Vzhladom na predchádzajúce úvahy a bez toho, aby tým bola dotknutá dôvodnost ostatných odvolacích dôvodov, navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tretí odvolací dôvod ako neprípustný alebo subsidiárne nedôvodný, ako aj stvrtý odvolací dôvod ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný alebo subsidiárne ako nedôvodný v celom rozsahu. O trovách konania sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ ( [88]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [89]2 ) [90]EU:T:2015:296. ( [91]3 ) Rozhodnutie z 20. júla 2010 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.866 - Fosfáty pouzívané na výzivu zvierat). ( [92]4 ) Nariadenie Komisie z 30. júna 2008, ktorým sa mení a doplna nariadenie (ES) c. 773/2004, pokial ide o vedenie konania o urovnaní v prípadoch kartelov ([93]Ú. v. EÚ L 171, 2008, s. 3). Nariadenie Komisie c. 773/2004 zo 7. apríla 2004 sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 a 82 Zmluvy o ES [teraz clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ] ([94]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), pricom treba spresnit, ze prejednávaná vec sa spravuje právnymi normami platnými po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009, pretoze sporné rozhodnutie bolo prijaté po tomto dátume. ( [95]5 ) Prívlastok pouzitý v bode 72 napadnutého rozsudku. ( [96]6 ) Pozri body 58 az 74 napadnutého rozsudku. ( [97]7 ) Pozri body 1 az 28 napadnutého rozsudku. Este úplnejsí opis uvedených okolností, a najmä prvkov protiprávneho konania vytýkaného spolocnosti Timab a i., je uvedený v spornom rozhodnutí (s. 5 a nasl.). ( [98]8 ) Podla sporného rozhodnutia (najmä s. 6 bod 3 a s. 107 clánok 1) spocívalo uvedené protiprávne konanie v rozdelení velkej casti európskeho trhu s FVZ pridelením predajných kvót a klientov úcastníkom kartelu, ako aj koordinácia cien a podmienok predaja. ( [99]9 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy [o ES] ([100]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [101]10 ) Podla clánku 10a ods. 2 nariadenia c. 773/2004, zmeneného a doplneného nariadením c. 622/2008. Pozri tiez bod 16 oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní s cielom prijat rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia c. 1/2003 v prípadoch kartelov ([102]Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1, dalej len "oznámenie o urovnaní"), clánky týkajúce sa "zistenia a ukoncenia protiprávneho konania" a "pokút". ( [103]11 ) Pozri bod 79 napadnutého rozsudku. ( [104]12 ) V bodoch 20 az 22 a 31 az 33 oznámenia o urovnaní sa uvádza, ze Komisia môze odmenit stranu za spoluprácu na urýchlenom vybavení prípadu vdaka ukonceniu konania o urovnaní a znízit sumu ulozenej pokuty o 10 %. ( [105]13 ) Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([106]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). Pozri body 10, 11 a 29 uvedených usmernení. ( [107]14 ) Pozri body 20 az 27 oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([108]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o zhovievavosti"). ( [109]15 ) Rozhodnutie Komisie K(2010) 5004 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.866 - Fosfáty pouzívané na výzivu zvierat), ktoré sa týkalo skupiny Kemira (Yara Phosphates Oy, Yara Suomi Oy a Kemira Oy), spolocnosti Tessenderlo Chemie, skupiny Ercros (Ercros SA a Ercros Industriel SA), skupiny FMC (FMC Foret SA, FMC Netherlands BV a FMC Corporation), ako aj spolocnosti Quimitécnica.com-Comércia e Indústria Química a jej materskej spolocnosti José de Mello SGPS. ( [110]16 ) Pozri s. 83 bod 303, s. 96 bod 340 a s. 102 bod 359 sporného rozhodnutia, ako aj bod 80 napadnutého rozsudku. ( [111]17 ) Pozri body 29, 41, 44 a nasl., ako aj bod 214 a nasl. napadnutého rozsudku. ( [112]18 ) Pozri najmä body 45 az 57 napadnutého rozsudku. ( [113]19 ) Podla bodu 43 napadnutého rozsudku "prvá skupina zalobných dôvodov sa týka konania o urovnaní a najmä skutocnosti, ze zalobkyne z neho vystúpili [pozri bod 44 a nasl. uvedeného rozsudku], druhá skupina zalobných dôvodov sa týka urcitých praktík predstavujúcich predmetný kartel, konkrétne kompenzacného mechanizmu a podmienok predaja [bod 128 a nasl.], a napokon tretia skupina zalobných dôvodov sa týka viacerých aspektov výpoctu výsky pokuty [bod 142 a nasl.]". Prvá z týchto skupín zalobných dôvodov je so zretelom na predmet, na ktorý sa zameriavajú tieto návrhy, najviac relevantná. ( [114]20 ) Okrem úplného opisu uskutocneného Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku (body 58 az 74) sa uvedeným konaním vo velkej miere zaoberali aj právni teoretici, medziiným napr. Hauviller, M., Perret, G.: La procédure de transaction en droit de la concurrence: Bilan de la pratique décisionnelle de la Commission européenne (mai 2010-mai 2015). Concurrences, 2015, c. 3 s 241. Pozri najmä tabulku uvedenú v Ledoux, V., Roda, J.-C.: Adoption par la Commission européenne d'une procédure de "transaction" en matičre d'ententes. Contrats Concurrence Consommation, 2008, c. 8-9, stúdia 10, a synoptickú schému uvedenú v Petit, N.: Aperçu de la procédure communautaire de transaction. Concurrences, 2009, c. 1, s. 233. V týchto návrhoch teda neuvediem podrobné pripomienky k tomto konaniu ako takému. ( [115]21 ) V tejto súvislosti odvolatelky výslovne odkazujú na body 78 a 90 napadnutého rozsudku. ( [116]22 ) Odvolatelky v tejto súvislosti citujú bod 318 sporného rozhodnutia. ( [117]23 ) Podla Komisie nový prvok uvedený v bode 90 napadnutého rozsudku nesúvisí s novou analýzou situácie, ktorú tento orgán vykonal z vlastnej iniciatívy, ale s iným objasnením, ktoré prvýkrát poskytli spolocnosti Timab a i. v odpovedi na oznámenie námietok, ktorého podstatou existencie je dat podnikom moznost vyjadrit svoje stanovisko, aby sa zabezpecilo dodrzanie zásady kontradiktórnosti v riadnom konaní (pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré preniesol generálny advokát Jääskinen vo veci Galp Energía Espańa a i./Komisia, [118]C-603/13 P, [119]EU:C:2015:482, bod [120]50 a citovanú judikatúru). ( [121]24 ) Pozri napadnutý rozsudok (bod 215 a citovanú judikatúru) a rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia ([122]C-603/13 P, [123]EU:C:2016:38, bod [124]75 a citovanú judikatúru). ( [125]25 ) Najmä rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([126]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [127]EU:C:2005:408, body [128]244 a [129]245). ( [130]26 ) Najmä rozsudok zo 16. júna 2016, SKW Stahl-Metallurgie a SKW Stahl-Metallurgie Holding/Komisia ([131]C-154/14 P, [132]EU:C:2016:445, bod [133]33). ( [134]27 ) Generálna advokátka Kokott zdôraznila vo svojich návrhoch týkajúcich sa veci Pilkington Group a i./Komisia ([135]C-101/15 P, [136]EU:C:2016:258, bod [137]112 a citovaná judikatúra), ze o takéto "chyby ide po prvé vtedy, ak Vseobecný súd nesprávne posúdil rozsah svojich právomocí podla clánku 261 ZFEÚ, po druhé, ak sa nezaoberal komplexne vsetkými relevantnými aspektmi, a po tretie, ak uplatnil nesprávne právne kritériá, v neposlednom rade vzhladom na zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality". ( [138]28 ) Najmä rozsudky z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia ([139]C-247/11 P a C-253/11 P, [140]EU:C:2014:257, bod [141]177), ako aj z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([142]C-295/12 P, [143]EU:C:2014:2062, bod [144]205 a citovaná judikatúra). ( [145]29 ) Vseobecný súd vsak dbal na to, aby odpovedal na vsetky tvrdenia, ktoré pred ním v tomto zmysle uviedli Timab a i. (pozri bod 75 a nasl. napadnutého rozsudku týkajúci sa námietok súvisiacich so "zvýsením pokuty vo vztahu k oznámenému rozsahu"), a to v súlade s riadnym výkonom spravodlivosti (pozri v tomto zmysle Barennes, M.: L'arręt du Tribunal Timab c/ Commission ou comment une transaction en matičre de cartels aurait mieux valu qu'un bon procčs... In: Revue Lamy de la Concurrence, 2015, c. 45, s. 58). ( [146]30 ) Pozri body 43 az 220 napadnutého rozsudku. ( [147]31 ) Pozri najmä body 90 az 107 napadnutého rozsudku. ( [148]32 ) Pozri body 76 a 104 napadnutého rozsudku. Pripomínam, ze v bode 19 oznámenia o urovnaní sa uvádza, ze "ak dotknuté strany nepredlozia návrh na urovnanie, potom sa bude postup, výsledkom ktorého je prijatie konecného rozhodnutia týkajúceho sa dotknutých strán, realizovat na základe vseobecných ustanovení, najmä clánku 10 ods. 2, clánku 12 ods. 1 a clánku 15 ods. 1 nariadenia [c. 773/2004], a nie na základe ustanovení, ktorými sa spravuje konanie o urovnaní". Súdy Únie síce nie sú viazané indikatívnym pravidlami, ktoré Komisia stanovila tak v tomto oznámení, ako aj v usmerneniach z roku 2006, ale tieto pravidlá ich môzu usmernit pri výkone ich neobmedzenej súdnej právomoci (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [149]C-603/13 P, [150]EU:C:2016:38, bod [151]90). ( [152]33 ) O skutocnosti, ze v priebehu konania o urovnaní je prístup do spisu obmedzený, pozri najmä Bernardeau, L., Christienne, J.-P.: Les amendes en droit de la concurrence, Pratique décisionnelle et contrôle juridictionnel du droit de l'Union. Brusel: Larcier, 2013, bod I.716. ( [153]34 ) Pokial ide o porovnávaciu tabulku priebehu konania o urovnaní a riadneho správneho konania, pozri Barbier de la Serre, E.: Le dispositif communautaire en matičre de transactions. In: Revue Lamy de la Concurrence, 2008, c. 17, s. 95. ( [154]35 ) Pozri bod 22 týchto návrhov. ( [155]36 ) Podla odvolateliek existoval rozpor, ktorý mal Vseobecný súd vysvetlit medzi duplikou, ktorú Komisia predlozila tomuto súdu a v ktorej sa uvádza, ze 35 % znízenie zamýslané z dôvodu spolupráce "mimo zhovievavosti" malo odmenit spoluprácu spolocnosti Timab a i. za obdobie od roku 1978 do roku 2004, a bodmi 94 a 95 napadnutého rozsudku, v ktorých sa uvádza, ze zohladnené obdobie trvalo iba od roku 1978 do roku 1992. ( [156]37 ) Rozpor údajne spocíval najmä v tom, ze rozsah znízenia priznaného z dôvodu zhovievavosti bol nakoniec znízený na 5 % za zohladnené obdobie od roku 1993 do roku 2004, hoci pôvodne bol stanovený na 17 % za obdobie od roku 1978 do roku 2004. ( [157]38 ) Pozri body 142 az 220 napadnutého rozsudku. ( [158]39 ) Pozri najmä body 170 az 195 napadnutého rozsudku. ( [159]40 ) Pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré môzu viest k znízeniu, ktoré sú stanovené v bode 29 usmernení z roku 2006, pozri najmä body 95, 188 a 189 napadnutého rozsudku. ( [160]41 ) Pozri bod 22 týchto návrhov. ( [161]42 ) Pozri body 90 az 95 napadnutého rozsudku. ( [162]43 ) A to rozpory, ktoré majú vplyv na samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku, na rozdiel od uvádzaných rozporov, ktoré podla odvolateliek vyplývajú z potvrdenia nezrovnalostí, ktorými sú poznacené úvahy Komisie v spornom rozhodnutí, Vseobecným súdom (pozri bod 28 a nasl. týchto návrhov). ( [163]44 ) V tomto ohlade Timab a i. poukazujú predovsetkým na body 104 a 105 napadnutého rozsudku v protiklade k bodom 90, 96, 122 a 179 tohto rozsudku. Domnievajú sa, ze ak by nastala situácia "tabula rasa", muselo by to viest k spätnému zániku ich prípadných tvrdení uvedených pocas urovnania, ktoré teda nemohli predstavovat predbezné zaujatie urcitého stanoviska. ( [164]45 ) Odvolatelky uvádzajú, ze rozpory, na ktoré poukazujú, porusili ich právo slobodne rokovat s Komisiou v rámci konania o urovnaní a takisto z neho slobodne vystúpit, ako aj ich právo obhajovat sa v rámci riadneho konania bez toho, aby boli viazané tzv. skôr prijatým "stanoviskom". ( [165]46 ) Timab a i. tak vo svojom odvolaní namietajú body 104 a 105 voci bodu 122 tohto rozsudku podla môjho názoru nesprávne, pretoze tieto prvé dva body sa týkajú skutocností oznámených pocas konania o urovnaní - najmä rozsahu pravdepodobných pokút -, kým v tretom z týchto bodov sa uvádza vplyv skutocnosti, ze cast obdobia protiprávneho konania uz nebola zohladnená so zretelom na vyhlásenia odvolateliek. ( [166]47 ) V bode 65 napadnutého rozsudku Vseobecný súd správne zdôraznil, ze "kým cielom politiky zhovievavosti je zverejnit kartely a ulahcit úlohu, ktorú má v tejto súvislosti Komisia, politika urovnania slúzi skôr efektívnosti konania v oblasti kartelov [vdaka] zjednodusené[mu] konani[u]", ktorý je opísaný v bode 60 a nasl. tohto rozsudku. Pozri tiez bod 1 oznámenia o urovnaní. ( [167]48 ) Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze v odvolaní musia byt presným spôsobom uvedené kritizované casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh, pod hrozbou sankcie neprípustnosti odvolania alebo daného odvolacieho dôvodu (pozri najmä rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [168]C-603/13 P, [169]EU:C:2016:38, bod [170]43, ako aj citovanú judikatúru). ( [171]49 ) V uvedenej replike Timab a i. lakonicky uvádzajú, ze "Vseobecný súd nemohol na jednej strane potvrdit, ze podla oznámenia o urovnaní 'Komisia nevyjednáva o otázke existencie protiprávneho konania`, a na druhej strane priznat neformálnym rozhovorom váhu vyjednávaní, vyznacujúcich sa údajným pripustením skutocnosti, ze odvolatelky sa zúcastnili protiprávneho konania pred rokom 1993". ( [172]50 ) V tomto ustanovení s výslovne uvádza, ze "v právnych dôvodoch a právnych tvrdeniach sa presne oznacia casti odôvodnenia Vseobecného súdu, ktoré sa napádajú". Pozri tiez rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([173]C-295/12 P, [174]EU:C:2014:2062, body [175]29, [176]30 a [177]78, ako aj citovanú judikatúru). ( [178]51 ) V rozsudku z 22. júna 2016, DK Recycling und Roheisen/Komisia ([179]C-540/14 P, [180]EU:C:2016:469, bod [181]62 a nasl.), sa pripomína, ze v súlade s Rokovacím poriadkom Súdneho dvora "uviest nové dôvody pocas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania". Podmienky na uplatnenie tejto výnimky vsak nie sú v prejednávanej veci splnené. ( [182]52 ) Domnievam sa totiz, ze úcastníci konania, ktorí sa vyhli osobitnému rezimu, akým je urovnanie, jednak nemôzu tvrdit, ze mali legitímnu dôveru v potenciálne úcinky právneho rezimu, ktorému sa rozhodli vyhnút, a jednak chciet, aby im bolo urcené zaobchádzanie, ktoré je úplne rovnocenné zaobchádzaniu s úcastníkmi, ktorí v tomto rezime zostali. ( [183]53 ) Odvolatelky pouzili tento pojem z odôvodnenia 2 nariadenia c. 622/2008, ktorým sa mení a doplna nariadenie (ES) c. 773/2004, ktoré stanovuje, ze "strany konania môzu byt ochotné priznat svoju úcast na karteli..., ak dokázu dôvodne predvídat zamýslané zistenia Komisie, pokial ide o ich úcast na protiprávnom konaní a výsku mozných pokút, a ak súhlasia s týmito zisteniami" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [184]54 ) Timab a i. tvrdia, pricom sa odvolávajú na bod 318 sporného rozhodnutia, ze Komisia práve preto, ze neuplatnila ten istý dôkazný standard pred a po ich vystúpení z konania o urovnaní, nakoniec pripustila, ze nemôze dospiet k záveru, ze sa od roku 1978 zúcastnili na jedinom a pokracujúcom protiprávnom konaní. ( [185]55 ) Tento výraz odvolatelky pouzili z bodu 37 usmernení z roku 2006 na úcely dalsej kritiky bodu 91 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd uviedol "úpravu spôsobu výpoctu pokuty" uskutocnenú Komisiou. Hned na zaciatku vsak zdôraznujem, ze Vseobecný súd vôbec nepoprel, ze usmernenia z roku 2006 sa uplatnujú na oba tieto typy konania, o com svedcia najmä body 74 a 82 uvedeného rozsudku. ( [186]56 ) Odvolatelky tu poukazujú na bod 16 oznámenia o urovnaní, ktorý stanovuje, ze "toto vcasné sprístupnovanie informácií v súvislosti s rozhovormi o urovnaní... umozní stranám, aby boli informované o základných aspektoch, ktoré sa dovtedy zohladnili a ktoré zahrnajú napríklad... závaznost a dobu trvania údajného kartelu, ..., odhadovaný rozsah pravdepodobných pokút... Strany sa tak budú môct úcinne vyjadrit k prípadným námietkam, ktoré boli proti nim vznesené, a rozhodnút sa na základe získaných informácií, ci budú s urovnaním súhlasit alebo nie" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [187]57 ) V tejto súvislosti sa Komisia odvoláva na bod 122 napadnutého rozsudku, v ktorom Súdny dvor rozhodol, "ze je predvídatelné, ze odmena z dôvodu zhovievavosti sa prehodnotí, pokial sa vyhlásenie v rámci ziadosti o zhovievavost ciastocne týka nezohladneného obdobia. Rovnako vzhladom na to, ze vyhlásenie zalobkýn predstavovalo prvok umoznujúci rozsírit dlzku trvania ich vlastnej úcasti, pôvodne predpokladané znízenie 'mimo zhovievavosti` sa tiez stalo nerelevantným" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [188]58 ) Pozri body 52 a 57, ako aj body 123 az 124 napadnutého rozsudku. ( [189]59 ) Najmä rozsudky z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia ([190]C-70/12 P, neuverejnený, [191]EU:C:2013:351, bod [192]26), ako aj z 19. decembra 2013, Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia ([193]C-586/12 P, neuverejnený, [194]EU:C:2013:863, bod [195]26). ( [196]60 ) Najmä rozsudky z 24. októbra 2013, Kone a i./Komisia ([197]C-510/11 P, neuverejnený, [198]EU:C:2013:696, bod [199]76), ako aj zo 14. júna 2016, Marchiani/Parlament ([200]C-566/14 P, [201]EU:C:2016:437, bod [202]77), okrem judikatúry Vseobecného súdu citovanej v bode 123 napadnutého rozsudku. ( [203]61 ) Najmä rozsudok z 24. októbra 2013, Kone a i./Komisia ([204]C-510/11 P, neuverejnený, [205]EU:C:2013:696, bod [206]78 a citovaná judikatúra). V súvislosti s moznostou Komisie prispôsobit svoju predoslú prax v oblasti pokút s cielom zohladnit zmeny situácie týkajúce sa najmä pravidelnosti výskytu, komplexnosti a závaznosti protiprávnych konaní pozri analogicky rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([207]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [208]EU:C:2005:408, body [209]169, [210]191 a [211]227), ako aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Schindler Holding a i./Komisia ([212]C-501/11 P, [213]EU:C:2013:248, body [214]169 az [215]174 a citovanú judikatúru). ( [216]62 ) Najmä rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([217]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [218]EU:C:2005:408, bod [219]188). ( [220]63 ) V bode 37 usmernení z roku 2006, na ktorý odvolatelky odkazujú, sa napokon výslovne uvádza, ze "konkrétne okolnosti danej veci alebo potreba dosiahnut v danej veci odradzujúci úcinok, môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od [vseobecnej] metodiky", ktorá je v týchto usmerneniach vysvetlená. ( [221]64 ) Formulácie uvedené v bode 16 oznámenia o urovnaní, uvedenom v poznámke pod ciarou 56 týchto návrhov (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [222]65 ) Pripomínam, ze pocas konania o urovnaní Timab a i. svoju úcast v období od roku 1978 do roku 1993 nenapadli, co urobili az po tom, ako z tohto konania vystúpili. ( [223]66 ) V odôvodnení 4 nariadenia c. 622/2008, clánku 10a nariadenia c. 773/2004, zmeneného a doplneného uvedeným nariadením, ako aj v bodoch 5, 20 az 22 a 27 az 32 oznámenia o urovnaní sa uvádza, ze aj ked majú podniky moznost vystúpit z konania o urovnaní, Komisia má rozsiahlu diskrecnú právomoc, najmä pokial ide o zmenu výsky pokuty alebo ukoncenie tohto konania vzhladom na nové okolnosti, kým sa neprijme konecné rozhodnutie (pozri najmä Bernardeau, L., Christienne, J.-P., c. d., body I.738 a I.749). ( [224]67 ) Ako správne rozhodol Vseobecný súd v bodoch 96, 123 a 124 napadnutého rozsudku. ( [225]68 ) Komisia zdôraznuje, ze Timab a i. pocas konania o urovnaní získali podrobnosti o spôsobe výpoctu rozsahu predpokladaných pokút, vrátane okolností vztahujúcich sa na potenciálne znízenia. ( [226]69 ) Z bodu 82 a nasl. napadnutého rozsudku vyplýva, ze zvýsenie konecnej výsky pokuty súvisí aj s urcením jej základu, lebo hodnota predajov spolocnosti Timab a i. výrazne vzrástla v období, ktoré sa ako jediné zohladnilo v spornom rozhodnutí (pozri Idot, L.: Cartels et procédure de transaction. Europe, 2015, c. 7, komentár 267, bod 1). ( [227]70 ) Ústupky vykonané úcastníkmi, ktorí súhlasili s urovnaním, spocívajú v uznaní výhrad, prijatí maximálnej výsky pokuty, uznaní, ze mohli uplatnit svoje pripomienky, ako aj vo vzdaní sa sirsieho prístupu k spisu a vypocutia (pozri clánok 10a nariadenia c. 773/2004, zmeneného a doplneného nariadením c. 622/2008, a bod 20 oznámenia o urovnaní). ( [228]71 ) Pozri bod 19 a analogicky bod 29 oznámenia o urovnaní. ( [229]72 ) Pozri odôvodnenie 4 nariadenia c. 622/2008. ( [230]73 ) Pozri v tomto zmysle Idot, L., c. d., bod 1, a Idot, L.: Le Tribunal de l'Union se prononce pour la premičre fois sur la procédure de transaction. In: Revue des contrats, 2015, c. 4, s. 928. ( [231]74 ) Z tohto dôvodu Komisia odkazuje na bod 320 a nasl. sporného rozhodnutia, zhrnuté v bodoch 17 az 26 napadnutého rozsudku, v ktorých sú vysvetlené spôsoby výpoctu pokút pre vsetkých úcastníkov kartelu, s podrobným uvedením súm stanovených v kazdej etape. ( [232]75 ) Najmä rozsudky z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i. ([233]C-231/11 P az C-233/11 P, [234]EU:C:2014:256, bod [235]105), ako aj z 12. júna 2014, Deltafina/Komisia ([236]C-578/11 P, [237]EU:C:2014:1742, bod [238]75). ( [239]76 ) Najmä rozsudky z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i. ([240]C-231/11 P az C-233/11 P, [241]EU:C:2014:256, bod [242]106); z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia ([243]C-580/12 P, [244]EU:C:2014:2363, bod [245]51), ako aj judikatúra citovaná v bodoch 72 a 201 napadnutého rozsudku. ( [246]77 ) Predovsetkým nechápem, z akého dôvodu Timab a i. tvrdia, ze sa s úcastníkmi, ktorí dospeli k urovnaniu, zaobchádzalo priaznivejsie z toho dôvodu, ze boli viacej "schopní predvídat výsku pokuty, ktorá im bola ulozená". ( [247]78 ) Pozri poznámku pod ciarou 48 týchto návrhov. ( [248]79 ) Ako totiz uviedla generálna advokátka Kokott vo svojich návrhoch vo veci Pilkington Group a i./Komisia ([249]C-101/15 P, [250]EU:C:2016:258, bod [251]96 a citovaná judikatúra), "zásada rovnosti zaobchádzania [je] v prípade sankcionovania protisútazného správania splnená, ked sa so vsetkými úcastníkmi kartelu zaobchádza podla rovnakých kritérií, co sa týka výpoctu im ulozenej pokuty, takze v súvislosti s tým istým protisútazným správaním sa nemeria kvalitatívne dvomi mierkami". Zohladnenie rovnakých parametrov výpoctu vsak Komisii nebráni v tom, aby vo výske pokuty zohladnila polahcujúce alebo pritazujúce okolnosti, ktoré sú vlastné jednému alebo druhému z úcastníkov. ( [252]80 ) Pozri body 71 az 74 napadnutého rozsudku, ako aj v rovnakom zmysle bod 216 tohto rozsudku. ( [253]81 ) Pozri body 160 az 164 a 201 az 206 napadnutého rozsudku. V tejto poslednej casti rozsudku Vseobecný súd správne uviedol, ze znízenie výsky pokuty získané dalsím úcastníkom kartelu a neznízenie pokuty ulozenej odvolatelkám boli výsledkom objektívnej analýzy vykonanej Komisiou v súlade s bodom 35 usmernení z roku 2006 vzhladom na to, ze platobná schopnost odvolateliek nie je porovnatelná s platobnou schopnostou tohto dalsieho úcastníka. ( [254]82 ) Odvolatelky výslovne poukazujú na nasledujúci výnatok z uvedeného bodu: "pri vypocutí 24. februára 2010 [Komisia] poziadala zalobkyne, aby objasnili vztah medzi ich ziadostou o zhovievavost a skutkovými okolnostami predchádzajúcimi roku 1993, a uviedla, ze nové posúdenie porusenia by mohlo mat vplyv na výpocet pokút a najmä na pridanú hodnotu spolupráce Timab [a i.]" (slovo zvýraznené kurzívou v odvolaní). ( [255]83 ) Timab a i. tvrdia, ze pojem "spolupráca" zahrna tak znízenia priznané podla pravidiel týkajúcich sa zhovievavosti, ako aj znízenie priznané mimo tohto rámca. V bodoch 92 a 93 napadnutého rozsudku Vseobecný súd pripomína, ze v súlade s tam citovanou judikatúrou Komisia nemá povinnost priznat odmenu za spoluprácu v podobe znízenia pokuty, pokial nie je táto spolupráca takej povahy, ze ulahcí vysetrovanie - a s mensími tazkostami umozní zistit existenciu protiprávneho konania a prípadne zabezpecit jeho ukoncenie - a to tak podla oznámenia o zhovievavosti (ktoré Vseobecný súd nazýva "oznámenie o spolupráci"), ako aj z dôvodu spolupráce "mimo zhovievavosti". ( [256]84 ) O znízeniach zamýslaných Komisiou v rámci konania o urovnaní pozri bod 7 týchto návrhov. ( [257]85 ) Komisia dodáva, ze vplyv tohto popretia na výpocet pokuty, ktorý oznámila Timab a i., by bol úplne rovnaký, ak by nikdy nedoslo k pokusu o urovnanie alebo ak by zúcastnené strany v rámci urovnania od tohto stádia úspesne spochybnili svoju úcast na protiprávnom konaní v období pred rokom 1993. ( [258]86 ) Pozri analogicky rozsudok zo 14. júna 2016, Marchiani/Parlament ([259]C-566/14 P, [260]EU:C:2016:437, bod [261]113). ( [262]87 ) Pozri bod 19 a nasl. týchto návrhov. References 1. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#t-ECR_62015CC0411_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0001 89. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0002 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0003 92. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0004 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:171:TOC 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 95. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0005 96. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0006 97. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0007 98. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0008 99. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0009 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 101. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0010 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:167:TOC 103. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0011 104. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0012 105. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0013 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 107. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0014 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 109. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0015 110. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0016 111. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0017 112. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0018 113. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0019 114. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0020 115. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0021 116. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0022 117. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0023 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A482&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A482&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A482&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 121. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0024 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 125. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0025 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point244 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point245 130. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0026 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A445&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A445&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A445&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 134. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0027 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A258&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point112 138. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0028 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point177 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point205 145. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0029 146. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0030 147. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0031 148. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0032 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 152. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0033 153. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0034 154. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0035 155. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0036 156. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0037 157. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0038 158. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0039 159. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0040 160. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0041 161. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0042 162. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0043 163. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0044 164. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0045 165. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0046 166. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0047 167. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0048 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 171. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0049 172. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0050 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 178. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0051 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A469&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A469&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A469&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 182. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0052 183. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0053 184. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0054 185. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0055 186. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0056 187. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0057 188. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0058 189. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0059 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A863&locale=sk 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A863&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A863&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 196. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0060 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&locale=sk 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A437&locale=sk 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A437&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A437&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 203. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0061 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&locale=sk 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point169 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point191 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point227 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A248&locale=sk 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A248&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A248&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point169 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A248&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point174 216. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0062 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point188 220. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0063 221. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0064 222. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0065 223. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0066 224. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0067 225. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0068 226. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0069 227. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0070 228. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0071 229. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0072 230. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0073 231. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0074 232. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0075 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1742&locale=sk 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 239. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0076 240. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 243. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 246. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0077 247. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0078 248. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0079 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A258&locale=sk 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 252. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0080 253. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0081 254. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0082 255. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0083 256. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0084 257. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0085 258. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0086 259. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A437&locale=sk 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A437&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A437&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point113 262. file:///tmp/lynxXXXXbHnrnQ/L89628-3023TMP.html#c-ECR_62015CC0411_SK_01-E0087