NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 4. februára 2016 ( [1]1 ) Vec C-211/15 P Orange SA, predtým France Télécom, proti Európskej komisii "Odvolanie -- Pomoc poskytnutá Francúzskou republikou v prospech spolocnosti France Télécom týkajúca sa reformy spôsobu financovania dôchodkov státnych zamestnancov spolocnosti France Télécom -- Znízenie náhrady, ktorú má státu platit spolocnosti France Télécom -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc za urcitých podmienok vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom -- Existencia výhody -- Relevantný referencný rámec -- Zohladnenie 'strukturálnej nevýhody`" 1. Prejednávaným odvolaním spolocnost Orange SA (dalej len "Orange"), pôvodne France Télécom, navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 26. februára 2015, Orange/Komisia ( [2]2 ), ktorým tento súd zamietol jej návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2012/540/EÚ z 20. decembra 2011 o státnej pomoci C 25/08 (ex NN 23/08) - Reforma spôsobu financovania dôchodkov státnych zamestnancov spolocnosti France Télécom, ktorú Francúzska republika zaviedla v prospech spolocnosti France Télécom ( [3]3 ). 2. Medzi otázkami nastolenými odvolaním musí Súdny dvor najmä urcit, ci Vseobecný súd správne potvrdil sporné rozhodnutie, pokial ide o existenciu ekonomickej výhody v prospech France Télécom. Bude potrebné predovsetkým preskúmat, ci "referencný rámec", ktorý zvolila Európska komisia na úcely zistenia takejto výhody, bol správne definovaný, pokial ide o sporné tzv. "kompenzacné" opatrenia prijaté v konkrétnom kontexte reformy spôsobu financovania dôchodkov státnych zamestnancov pôvodne pracujúcich pre France Télécom. 3. Podla môjho názoru ponúka táto vec úplne osobitnú prílezitost spresnit, ze s výnimkou prípadu splnajúceho kritériá vyplývajúce z rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ( [4]4 ), skutocnost, ze cielom státneho opatrenia je zbavit podnik údajnej strukturálnej alebo sútaznej nevýhody, nemôze spôsobit, ze sa na toto opatrenie nevztahuje kvalifikácia pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. I - Okolnosti predchádzajúce sporu 4. Okolnosti predchádzajúce sporu, ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, mozno opísat takto: "1 Opatrenia, ktoré sú predmetom tohto konania, spocívajú v zmenách zavedených v roku 1996 v systéme nákladov, ktoré platí zalobkyna, spolocnost Orange, v tom case pod obchodným menom France Télécom, v súvislosti s vyplácaním dôchodkov jej zamestnancov, ktorí sú státnymi zamestnancami. 2 Tento systém, ktorý bol zavedený pocas vytvorenia France Télécom ako podniku oddeleného od státnej správy v roku 1990 zákonom c. 90-568 z 2. júla 1990 o organizácii verejnej sluzby pôst a telekomunikácií (JORF z 8. júla 1990, s. 8069, dalej len 'zákon z roku 1990`), bol zmenený zákonom c. 96-660 z 26. júla 1996 o státnom podniku France Télécom (JORF z 26. júla 1996, s. 11398, dalej len 'zákon z roku 1996`). Nový systém bol zavedený v case jednak premeny spolocnosti France Télécom na akciovú spolocnost, jej kótovania na burze a verejnej ponuky akcií predstavujúcich narastajúcu cast jej základného imania a jednak úplného otvorenia trhov vo Francúzsku a v ostatných clenských státoch Európskej únie, kde pôsobila, hospodárskej sútazi. 3 Pokial ide o povinnosti vztahujúce sa na financovanie sociálnych dávok zamestnancov, ktorí mali postavenie státneho zamestnanca, zákon z roku 1996 zmenil náhradu, ktorú mala spolocnost France Télécom podla clánku 30 zákona z roku 1990 uhrádzat Státnej pokladnici za zúctovanie a vyplácanie dôchodkov jej státnych zamestnancov vykonávané státom (dalej len 'sporné opatrenie`). 4 Zákon z roku 1990 stanovoval, ze spolocnost France Télécom je povinná uhrádzat Státnej pokladnici ako náhradu za zúctovanie a vyplácanie dôchodkov priznaných jej státnym zamestnancom sumu zrázky vykonanej z platu zamestnanca, ktorej sadzba bola stanovená clánkom L. 61 francúzskeho zákona o civilných a vojenských starobných dôchodkoch a doplnkový príspevok umoznujúci uhradit celkové výdavky na priznané dôchodky a na dôchodky, ktoré sa majú priznat jej zamestnancom na dôchodku. 5 Spolocnost France Télécom sa zúcastnovala aj na systémoch tzv. 'kompenzácie` a 'nadmernej kompenzácie`, ktoré predpokladali prevody na zabezpecenie rovnováhy medzi dôchodkovými systémami státnych zamestnancov iných verejných subjektov. 6 Zákon z roku 1996 zmenil náhradu upravenú v clánku 30 zákona z roku 1990 tak, ako je vysvetlené nizsie. Po prvé, spolocnost France Télécom bola povinná uhrádzat zrázku vykonanú z platu zamestnanca, ktorej výska zostala v porovnaní so zákonom z roku 1990 nezmenená. Po druhé, táto spolocnost bola povinná platit 'oslobodzujúci zamestnávatelský príspevok` nahrádzajúci predchádzajúci príspevok zamestnávatela. Tento nový príspevok bol zalozený na 'spravodlivej konkurencnej sadzbe`, ktorá samotná sa zakladala na vyrovnaní úrovne povinných sociálnych nákladov a danových povinností vymeraných z miezd medzi spolocnostou France Télécom a ostatnými podnikmi telekomunikacného sektora, na ktoré sa vztahovalo vseobecné právo dávok sociálneho zabezpecenia, v prípade tých rizík, ktoré sú spolocné súkromnoprávnym zamestnancom a státnym zamestnancom, a bez rizík, ktoré im nie sú spolocné (najmä riziko nezamestnanosti a riziko pohladávok zamestnancov v prípade nútenej správy alebo likvidácie spolocnosti). Po tretie, spolocnost France Télécom bola povinná platit 'mimoriadny pausálny príspevok`, ktorý bol stanovený zákonom c. 96-1181 z 31. decembra 1996 o státnom rozpocte na rok 1997 (JORF z 31. decembra 1996, s. 19490), na sumu 37,5 miliárd francúzskych frankov (zodpovedajúcich 5,7 miliárd eur). Tento posledný príspevok zahrnal jednak sumu rocných rezerv (3,6 miliárd), ktoré spolocnost France Télécom az do roku 1996 vytvárala na krytie nákladov na budúce dôchodky státnych zamestnancov stanovené v tom case, a jednak doplnkovú sumu (2,1 miliárd eur). 7 Zákon z roku 1996 navyse vylúcil spolocnost France Télécom z pôsobnosti systémov kompenzácie a nadmernej kompenzácie. ... 9 Komisia v liste z 20. mája 2008 informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (dalej len 'rozhodnutie o zacatí`) proti danej pomoci. Francúzska republika predlozila svoje pripomienky 18. júla 2008. ... 12 Komisia 20. decembra 2011 prijala [sporné] rozhodnutie, v ktorom vyhlasuje danú pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom za urcitých podmienok. 13 V [spornom] rozhodnutí Komisia skonstatovala, ze sporné opatrenie predstavovalo státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 14 Pokial ide okrem iného o posúdenie ekonomickej výhody, Komisia preukázala, ze sporné opatrenie poskytovalo spolocnosti France Télécom ekonomickú výhodu, pretoze státu ulozilo novú a vysokú zátaz týkajúcu sa zúctovania a vyplácania dôchodkov priznaných státnym zamestnancom spolocnosti France Télécom, pricom zároven znízilo náhradu, ktorú spolocnost France Télécom uhrádzala az dovtedy. 15 V tejto súvislosti Komisia na jednej strane v odôvodnení c. 105 [sporného] rozhodnutia vypocítala výsku spornej pomoci ako rocný rozdiel medzi oslobodzujúcim zamestnávatelským príspevkom uhrádzaným spolocnostou France Télécom podla zákona z roku 1996 a nákladmi, ktoré by spolocnost platila podla zákona z roku 1990, a na druhej strane sa v odôvodnení c. 113 [sporného] rozhodnutia domnievala, ze úhrada mimoriadneho pausálneho príspevku znízila sumu pomoci, ktorú dostala spolocnost France Télécom. 16 Komisia rovnako dospela k záveru, ze sporné opatrenie bolo selektívne, pretoze sa týkalo iba spolocnosti France Télécom a ze skreslovalo alebo hrozilo, ze skreslí hospodársku sútaz, kedze umoznovalo spolocnosti France Télécom, aby vykazovala v úctovnej súvahe nizsie pasíva, co jej umoznovalo rast na trhoch telekomunikacných sluzieb, ktoré boli postupne otvárané hospodárskej sútazi vo Francúzsku a v iných clenských státoch. 17 Komisia dalej pristúpila k vyhodnoteniu zlucitelnosti sporného opatrenia s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a dospela k záveru, ze toto opatrenie nerespektuje zásadu proporcionality, pretoze neumoznuje vyrovnanie podmienok hospodárskej sútaze. Podla Komisie sa financná náhrada uhrádzaná spolocnostou France Télécom v prospech státu nerovnala vsetkým sociálnym nákladom, ktoré zatazovali rozpocet jej konkurentov. 18 Komisia preto urcila, ze aby bolo splnené kritérium súladu so spolocným záujmom uvedeným v clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, zlucitelnost danej pomoci s vnútorným trhom vyzadovala, aby bol oslobodzujúci zamestnávatelský príspevok, ktorý mala uhrádzat spolocnost France Télécom, vypocítaný a vyberaný tak, aby sa vyrovnali úrovne vsetkých povinných sociálnych nákladov a danových povinností vymeraných zo miezd medzi spolocnostou France Télécom a ostatnými podnikmi telekomunikacného sektora, na ktoré sa vztahuje vseobecné právo dávok sociálneho zabezpecenia, so zohladnením aj rizík, ktoré nie sú spolocné súkromnoprávnym zamestnancom a státnym zamestnancom zamestnaným spolocnostou France Télécom. Tento príspevok mal byt od spolocnosti France Télécom vyberaný odo dna, ked by výska mimoriadneho pausálneho príspevku, kapitalizovaná diskontnou sadzbou vyplývajúcou z uplatnenia oznámenia Komisie o spôsobe urcenia referencnej a diskontnej sadzby [neoficiálny preklad] ([5]Ú. v. ES C 232, 1996, s. 10, dalej len 'oznámenie o referencných sadzbách`), dosiahla sumu príspevkov a nákladov, ktoré by spolocnost France Télécom bola bývala povinná platit podla clánku 30 zákona z roku 1990. 19 Výrok [sporného] rozhodnutia znie takto: 'Clánok 1 Státna pomoc spocívajúca v znízení náhrady, ktorá sa má platit státu za zúctovanie a vyplácanie dôchodkov priznaných podla zákona o civilných a vojenských starobných dôchodkoch státnym zamestnancom spolocnosti France Télécom podla zákona [z roku 1996], ktorým sa mení a doplna zákon [z roku 1990], je zlucitelná s vnútorným trhom za predpokladu splnenia podmienok stanovených v clánku 2. Clánok 2 Zamestnávatelský príspevok oslobodzujúceho charakteru, ktorý má platit spolocnost France Télécom na základe clánku 30 písm. c) zákona [z roku 1990], sa vypocítava a vyberá tak, aby sa vyrovnala úroven vsetkých povinných sociálnych a danových odvodov vymeraných z miezd medzi spolocnostou France Télécom a ostatnými podnikmi sektora telekomunikácií podliehajúcimi vseobecnému právu v oblasti dávok sociálneho zabezpecenia. Na to, aby táto podmienka bola splnená najneskôr do 7 mesiacov, Francúzska republika po oznámení tohto rozhodnutia: a) zmení a doplní clánok 30 zákona [z roku 1990] a regulacné a iné texty, ktorými sa zákon vykonáva, tak, aby sa základ na výpocet a výber zamestnávatelského príspevku oslobodzujúceho charakteru, ktorý má platit spolocnost France Télécom, neobmedzovali len na riziká spolocné pre zamestnancov podla súkromného práva a státnych zamestnancov, ale aby zahrnali aj riziká, ktoré nie sú spolocné; b) pocínajúc dnom, ked sa sumy mimoriadneho príspevku zavedeného zákonom [z roku 1996] kapitalizované diskontnou sadzbou vyplývajúcou z uplatnovania [oznámenia o referencných sadzbách] platných pre tento konkrétny prípad, vyrovnajú sume príspevkov a odvodov, ktoré by spolocnost France Télécom dalej platila na základe clánku 30 zákona [z roku 1990] v pôvodnom znení, bude od spolocnosti France Télécom vyberat zamestnávatelský príspevok oslobodzujúceho charakteru podla pravidiel spresnených v písmene a), pricom zohladní spolocné riziká i riziká, ktoré nie sú spolocné, pre zamestnancov podla súkromného práva a státnych zamestnancov.`" II - Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 5. Orange podala návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 22. augusta 2012 zalobu, v ktorej navrhovala zrusenie sporného rozhodnutia. 6. Na podporu svojej zaloby Orange uviedla styri zalobné dôvody. Prvý dôvod sa zakladal na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia spocívajúcom v tom, ze Komisia sa domnievala, ze sporné opatrenie predstavovalo státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Druhý dôvod, uvedený subsidiárne, sa zakladal na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení pri preskúmaní zlucitelnosti sporného opatrenia s vnútorným trhom. Tretí dôvod, rovnako uvedený subsidiárne, sa zakladal na nesprávnom posúdení a porusení povinnosti odôvodnenia pri posúdení obdobia, pocas ktorého bola pomoc definovaná v spornom rozhodnutí neutralizovaná mimoriadnym pausálnym príspevkom. Stvrtý dôvod sa zakladal na porusení procesných práv. 7. Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol zalobu v celom rozsahu a zaviazal Orange na náhradu trov konania. 8. Napadnuté rozhodnutie napadla aj Francúzska republika zalobou podanou do kancelárie Vseobecného súdu 2. marca 2012 vo veci T-135/12. Rozsudok vyhlásený v tejto veci ( [6]5 ), ktorým bola zaloba tiez zamietnutá a Francúzska republika zaviazaná na náhradu trov konania, naopak nebol napadnutý odvolaním. III - Návrhy úcastníkov konania a konanie na Súdnom dvore 9. Orange navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- rozhodol s konecnou platnostou vo veci samej a vyhovel jej návrhom uplatneným v prvostupnovom konaní, -- subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu a -- zaviazal Komisiu na náhradu vsetkých trov konania. 10. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 11. Úcastníci konania vyjadrili svoje stanoviská písomne a ústne na pojednávaní 3. decembra 2015. IV - Analýza odvolania 12. Na podporu svojho odvolania odvolatelka uvádza tri dôvody vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustil Vseobecný súd pri svojom posúdení existencie státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, zlucitelnosti sporného opatrenia s vnútorným trhom a obdobia, pocas ktorého bola pomoc definovaná v spornom rozhodnutí neutralizovaná mimoriadnym pausálnym príspevkom. 13. Kedze prvý odvolací dôvod nastoluje citlivé otázky, zameriam svoju analýzu na tento dôvod, pricom sa mi nezdá, ze ostatné uvedené dôvody spôsobujú osobitné problémy. A - Úvodné úvahy o kontexte prípravy a o povahe sporných opatrení 14. Ako som uviedol v úvode týchto návrhov, prejednávaná vec sa vztahuje na velmi specifické vnútrostátne tzv. "kompenzacné" opatrenia priznané v kontexte reformy postavenia spolocnosti France Télécom po jej privatizácii. 15. Pre správne vyriesenie predlozených otázok povazujem za uzitocné uviest niekolko upozornení a poskytnút urcité spresnenia týkajúce sa povahy sporných opatrení a kontextu ich prípravy. 16. Podla zákona z roku 1990 bola France Télécom zriadená ako verejný podnik s právnou subjektivitou, pricom predtým tvorila spolu s La Poste generálne riaditelstvo na francúzskom ministerstve pôst a telekomunikácií. 17. Bez ohladu na túto zmenu postavenia nadalej prijímala do zamestnania osoby, ktoré mali postavenie státneho zamestnanca, a to az do roku 1997. 18. V nadväznosti na prechádzajúcu rozpoctovú prax týkajúcu sa financovania dôchodkov bývalých státnych zamestnancov France Télécom, zákon z roku 1990 vo svojom clánku 30 stanovil na jednej strane, ze zúctovanie a vyplácanie dôchodkov priznaných státnym zamestnancom France Télécom vykonáva stát a na druhej strane, ze ako náhradu je France Télécom povinná uhrádzat Státnej pokladnici nielen sumu zrázky vykonanej z platu svojich zamestnancov, ale aj "doplnkový príspevok" umoznujúci uhradit celkové výdavky na dôchodky jej zamestnancov, ktorí odisli do dôchodku. 19. Doplnkový príspevok, nazývaný "zamestnávatelský", ktorý bola France Télécom povinná uhrádzat, bol stanovený na základe rozdielu medzi celkovou sumou dôchodkov vyplácaných Francúzskou republikou a castou zaplatenou státnymi zamestnancami v aktívnom sluzobnom pomere z ich platov. 20. Inými slovami, France Télécom musela prevziat vsetky náklady na dôchodky svojich státnych zamestnancov, ktorí odisli do dôchodku (vrátane bývalých státnych zamestnancov ministerstva pôst a telekomunikácií), po odpocítaní zrázky vykonanej z platu jej státnych zamestnancov v aktívnom sluzobnom pomere. 21. Treba poznamenat, ze v praxi France Télécom zaúctovávala výdavky spojené s dôchodkami na základe uhradených príspevkov. Pre zarucené zvysovanie výdavkov vzhladom na predvídatelný vývoj starobných dôchodkov, ktoré bola France Télécom povinná vyplácat svojim bývalým státnym zamestnancom, táto spolocnost úctovne vykazovala aj rocnú rezervu urcenú na rozlozenie odhadovaného úcinku budúceho zvysovania úhrad na obdobie 30 rokov. Výska rezervy takto vytváranej az do roku 1996 bola priblizne 3,6 miliardy eur ( [7]6 ). 22. Zákonom z roku 1996 bola France Télécom zriadená ako akciová spolocnost, ktorá sa riadi francúzskym právom. Hoci France Télécom od roku 1997 ukoncila prijímanie státnych zamestnancov, uz vytvorená skupina státnych zamestnancov v nej nadalej pracuje, pricom si zachováva svoje postavenie, ako aj svoje záruky a to vrátane podmienok zamestnávania, ktoré sú totozné s podmienkami státnych zamestnancov. 23. Suma vyplývajúca zo zrázky vykonávanej z platu zamestnancov spolocnosti France Télécom v aktívnej sluzbe vsak klesla pomerne k ich odchodom do dôchodku, zatial co tieto odchody zároven zvýsili náklady spojené s týmito dôchodkami takým spôsobom, ze doplnkový príspevok sa musel neustále zvysovat (az dovtedy, kým miera úmrtnosti osôb v dôchodku prekrocí mieru nových odchodov do dôchodku). 24. Za týchto okolností sa francúzsky zákonodarca rozhodol zmenit systém financovania dôchodkov státnych zamestnancov spolocnosti France Télécom. 25. Podla zákona z roku 1996 je uz France Télécom povinná platit iba oslobodzujúci príspevok umoznujúci vyrovnanie sociálnych povinností vymeraných z miezd medzi spolocnostou France Télécom a inými podnikmi telekomunikacného sektora v prípade tých rizík, ktoré sú spolocné zamestnancom, ktorí sa riadia vseobecným právom a státnym zamestnancom. Znamená to, ze financné zatazenie spolocnosti France Télécom sa obmedzuje na platenie príspevku, ale ze náklady spojené s výplatou dôchodkov jej bývalých státnych zamestnancov znása stát. To vedie tiez k tomu, ze France Télécom neplatí niektoré príspevky, ktoré uhrádzajú jej konkurenti na zabezpecenie rizík, ktoré nie sú spolocné zamestnancom a státnym zamestnancom, najmä rizika nezamestnanosti a rizika pohladávok zamestnancov v prípade nútenej správy alebo likvidácie spolocnosti. 26. Napokon treba uviest, ze k reforme financovania dôchodkov spolocnosti France Télécom doslo v kontexte narastajúcej liberalizácie telekomunikacných trhov na európskej úrovni a reforma teda potenciálne mala svoje následky na trhu postupne otváranom hospodárskej sútazi. Komisia tak v odôvodnení 49 sporného rozhodnutia uviedla, ze "zámer podporit expanziu spolocnosti France Télécom na iné európske trhy ako Francúzsko sa... objavuje v kontexte zákona z roku 1996 a otvorenia sa spolocnosti súkromnému kapitálu, ako to vyplýva z vyhlásení predlozených pocas rozpravy o návrhu". B - O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri posúdení podmienok, ktoré musia byt splnené na to, aby sporné opatrenie bolo kvalifikované ako "státna pomoc " v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ 27. Svojím prvým dôvodom odvolatelka napáda kvalifikáciu sporného opatrenia ako "státnej pomoci" z viacerých hladísk, ktoré sa ciastocne prekrývajú. Zdôraznujem najmä, ze otázka identifikácie ekonomickej výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je predmetom prvej casti prvého dôvodu, úzko súvisí s otázkou selektivity sporného opatrenia, ktorej sa týka druhá cast tohto dôvodu a ze si mozno predstavit aj spolocné preskúmanie týchto otázok. 28. Napriek tomuto konstatovaniu sa mi zdá vhodnejsie v snahe o prehladnost reagovat na prvý dôvod riadiac sa pritom, pokial je to mozné, struktúrou argumentácie uvádzanej odvolatelkou. 1. O prvej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Vseobecný súd dopustil pri svojom posúdení existencie výhody a) Argumentácia odvolatelky 29. Orange v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa v niekolkých prípadoch dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení existencie výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v prospech spolocnosti France Télécom. Podla jej názoru malo sporné opatrenie, teda znízenie dôchodkových príspevkov, ktoré musela uhrádzat France Télécom, zavedené zákonom z roku 1996, kompenzovat to, co odvolatelka nazýva "strukturálnou nevýhodou". Táto nevýhoda mala vyplývat zo zákona z roku 1990, ktorý mal za následok významné náklady na financovanie dôchodkov jej bývalých státnych zamestnancov, v porovnaní s nákladmi, ktoré znásali iné konkurencné hospodárske subjekty. Sporné opatrenie teda podla odvolatelky nemá za následok, ze sa v porovnaní s konkurencnými podnikmi nachádza v priaznivejsom sútaznom postavení. 30. Argumentácia odvolatelky je schematicky usporiadaná do troch okruhov. 31. V prvom rade odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 42 a 43 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, ze kompenzacná povaha sporného opatrenia neumoznuje vylúcit kvalifikáciu státnej pomoci, s jedinou výnimkou, ked treba sporný státny zásah povazovat za protihodnotu sluzieb poskytovaných podnikmi poverenými sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu pri plnení povinností verejnej sluzby, v súlade so zásadami stanovenými v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ( [8]7 ). V tejto súvislosti sa odvolatelka domnieva, ze výklad niektorých rozsudkov Súdneho dvora ( [9]8 ) a Vseobecného súdu ( [10]9 ) v napadnutom rozsudku je nesprávny. 32. V druhom rade sa Orange domnieva, ze jej postavenie, odôvodnené existenciou strukturálnej nevýhody, má pevnú oporu v rozsudku Enirisorse ( [11]10 ), na rozdiel od toho, co sa Vseobecný súd domnieval v bodoch 39 a 41 napadnutého rozsudku. 33. V tretom a poslednom rade Orange tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 41 napadnutého rozsudku nesprávne definoval referencný rámec, teda "typovú" situáciu umoznujúcu urcit situáciu, ktorá by existovala v obvyklom prípade. V tomto prípade bolo potrebné pouzit ako referencný bod systém príspevkov na financovanie starobných dôchodkov zamestnancov uplatnitelný na konkurencné podniky, a nie systém vyplývajúci zo situácie, v akej by sa France Télécom nachádzala, ak by bol stále úcinný zákon z roku 1990. b) Posúdenie 34. Skôr nez pristúpim konkrétnejsie k rôznym hladiskám argumentácie zastávanej odvolatelkou - ktoré sa v konecnom dôsledku vztahujú na tú istú otázku -, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa za pomoci povazujú najmä zásahy, ktoré v rozlicných formách znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku a ktoré, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a zhodné úcinky. ( [12]11 ) Súdny dvor predovsetkým spresnil, ze náklady spojené s odmenou zamestnancov prirodzene znamenajú zátaz pre rozpocet podnikov bez ohladu na to, ci tieto náklady vyplývajú z právnych predpisov alebo z kolektívnych zmlúv. ( [13]12 ) 35. Podla rovnako ustálenej judikatúry pojem "výhoda", ktorý je spätý s kvalifikáciou opatrenia ako státnej pomoci, má objektívnu povahu, bez ohladu na zámer autorov opatrenia, o ktoré ide. Povaha cielov, ktoré sledujú státne opatrenia, a ich odôvodnenie nemajú teda nijaký vplyv na ich kvalifikáciu ako státnej pomoci. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ totiz nerozlisuje medzi státnymi zásahmi podla ich prícin alebo cielov, ale ich definuje v závislosti od ich následkov. ( [14]13 ) 36. Odvolatelka prekvapivo v rámci tejto casti odvolacieho dôvodu výslovne nespochybnuje ( [15]14 ) východisko posúdenia Vseobecného súdu formulované v bode 37 napadnutého rozsudku. V tomto bode sa uvádza, ze "v tomto prípade nie je sporné, ze znízením sociálnych nákladov zavedených podla zákona z roku 1990, zákon z roku 1996 zlepsil právne postavenie spolocnosti France Télécom v porovnaní s predchádzajúcim systémom a teda v zásade vytvoril výhodu v jej prospech". 37. V tomto prípade vsak vzniká otázka, ci sa Vseobecný súd nejakým spôsobom pomýlil pri metodológii identifikácie výhody, ked odobril prístup pouzitý Komisiou v spornom rozhodnutí. Napriek relatívne technickej povahe sporných opatrení, volbu relevantného referencného bodu, ktorá sa ukazuje rozhodujúca na úcely identifikácie ekonomickej výhody v prospech spolocnosti France Télécom, a teda kvalifikácie týchto opatrení ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, mozno preskúmat v odvolacom konaní. ( [16]15 ) 38. V tejto súvislosti pripomínam, ze Komisia zohladnila ako "obvyklý systém", teda referencný systém, od ktorého sa odchyluje sporné opatrenie prijaté v roku 1996, systém, ktorý sa uplatnoval na dôchodky státnych zamestnancov spolocnosti France Télécom od jej privatizácie v roku 1990. Túto volbu odobril Vseobecný súd v bode 37 a nasl. napadnutého rozsudku. 39. Podla môjho názoru proti tejto volbe nemozno namietat. 40. Po prvé, pokial ide o tvrdenie vyplývajúce z rozsudku Enirisorse, ( [17]16 ) hoci je pravda, ze podla tohto rozsudku nemozno kvalifikovat ako státnu pomoc opatrenie, ktoré iba bráni tomu, aby bol rozpocet jeho príjemcu zatazený nákladmi, ktoré by v obvyklej situácii neexistovali, treba este preukázat, ze sporné opatrenie súvisí so skorsím státnym opatrením a ze jeho cielom je neutralizovat úcinky tohto státneho opatrenia. Tento rozsudok nemá potvrdit akúkolvek teóriu strukturálnej nevýhody, ale vztahuje sa, ako to Vseobecný súd správne poznamenal, na úplne specifický prípad systému dvojnásobnej výnimky zo vseobecného práva. 41. Treba totiz zdôraznit, ze rozsudok Enirisorse ([18]C-237/04, [19]EU:C:2006:197) sa zaoberal velmi specifickým státnym opatrením vztahujúcim sa na vseobecné pravidlo obcianskeho práva, ktoré umoznovalo vystúpenie akcionárov zo spolocnosti s náhradou za ich akcie iba v presne vymenovaných prípadoch. Ako výnimku z tohto vseobecného pravidla taliansky zákonodarca stanovil, ze iba akcionári podniku Sotacarbo môzu zo spolocnosti vystúpit, pricom dostanú uvedenú náhradu. Táto výnimka bola zmenená zákonom prijatým o niekolko rokov neskôr, ktorý predpokladal, ze pokial akcionári spolocnosti Sotocarbo, medzi ktorými sa nachádzala Enirisorse, vyuzijú svoju moznost vystúpit zo spolocnosti, hodnota ich akcií im uz nebude nahradená. Toto opatrenie malo práve neutralizovat výhodu, ktorú uvedení akcionári získali z uplatnovania tohto systému tým, ze im pre prípad vyuzitia výnimocnej moznosti vystúpenia zo spolocnosti ukladalo povinnost vzdat sa vsetkých práv na majetok spolocnosti a uhradit nesplatené casti akcií. Opatrenie tak zabranovalo tomu, aby uplatnovanie výnimky zatazovalo rozpocet danej spolocnosti nákladmi, konkrétne náhradou za akcie jej akcionárskych spolocností, ktoré neboli stanovené úpravou, ktorá by sa na spolocnost uplatnovala v obvyklom prípade. 42. Pragmatické riesenie prijaté Súdnym dvorom v tejto veci sa zakladalo na tom, ze sporné opatrenie úzko súviselo s predtým uplatnitelnou úpravou zavádzajúcou výnimku. Toto opatrenie, ktoré iba neutralizovalo výhodu predtým priznanú spolocnosti Enirisorse vo forme výnimocnej moznosti vystúpenia zo spolocnosti, teda nemalo za následok, ze podniku Sotacarbo bola poskytnutá ekonomická výhoda. ( [20]17 ) 43. O takýto prípad vsak v prejednávanej veci nejde. 44. France Télécom bola totiz podla zákona z roku 1990 povinná uhrádzat specifické náklady, ktoré sa jasne lísia od nákladov ulozených podla vseobecnej úpravy dôchodkového práva, ale ktoré nemozno povazovat za výnimku zo vseobecného práva, kedze príspevky týkajúce sa dôchodkov státnych zamestnancov sa predtým neriadili vseobecnou úpravou dôchodkových príspevkov. Systém financovania dôchodkov státnych zamestnancov totiz vyplýva z úpravy, ktorá je právne odlisná a jasne oddelená od úpravy, ktorá sa uplatnuje na súkromnoprávnych zamestnancov, akými sú zamestnanci konkurentov spolocnosti France Télécom. 45. Predovsetkým sa nezdá, ze príspevky týkajúce sa nákladov na dôchodky státnych zamestnancov sa riadia vseobecnou úpravou dôchodkových príspevkov, co by umoznovalo dospiet k záveru, ze táto vseobecná úprava je úpravou, ktorá sa obvykle uplatnuje v danom prípade. Na rozdiel od toho, co tvrdí Orange, cielom sporného opatrenia nie je zabránit tomu, aby mala France Télécom náklady, ktoré by v obvyklej situácii nemuseli zatazovat jej rozpocet. V tomto prípade nemozno prijatelne tvrdit, ze úprava, ktorá sa uplatnovala od roku 1996, slúzila na nápravu skutocnosti, ze France Télécom bola vystavená dodatocným nákladom vyplývajúcim zo specifickej úpravy, ktorá sa nevztahovala na konkurencné podniky riadiace sa vseobecným právom za obvyklých trhových podmienok. 46. Je pravda, ze sa uznáva, ze kvalifikácia "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa vztahuje na opatrenia poskytnuté prostredníctvom státnych zdrojov, ktoré kladú prijímajúci podnik do priaznivejsej financnej situácie nez je situácia jeho konkurentov alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za obvyklých trhových podmienok nezískal. ( [21]18 ) 47. Myslím si, ze odkaz na obvyklé trhové podmienky a/alebo situáciu iných konkurentov má zmysel iba vtedy, ked je ziaduce porovnávacie preskúmanie so zretelom na opatrenie, o ktoré konkrétne ide, ktoré samo osebe nemozno povazovat za "pozitívne plnenie" alebo opatrenie rovnocenné pozitívnemu plneniu. Inými slovami, nemozno sa domnievat, ze táto judikatúra platí v prípade, ked je jasne preukázaná ad hoc povaha daného opatrenia, ktoré je v tomto prípade potrebné vzhladom na zmenu postavenia spolocnosti France Télécom. Okrem toho vnímam urcitú nelogickost v tvrdeniach na jednej strane, ze France Télécom celí pre zákon z roku 1990 strukturálnej nevýhode - ktorá ju prakticky kladie do úplne specifickej situácie - a na druhej strane, ze existenciu ekonomickej výhody treba posúdit s prihliadnutím na "obvyklé trhové podmienky". 48. Po druhé ani tvrdenie spolocnosti Orange vychádzajúce vseobecnejsie z toho, ze sporné opatrenie ju malo zbavit strukturálnej nevýhody ci hendikepu, nie je presvedcivé. 49. Súdny dvor totiz spresnil, ze skutocnost, ze clenský stát sa prostredníctvom jednostranných opatrení snazí priblízit existujúce podmienky hospodárskej sútaze v urcitom hospodárskom odvetví podmienkam, ktoré prevládajú v iných clenských státoch, nemôze zbavit tieto opatrenia charakteru pomoci. ( [22]19 ) 50. Táto judikatúra je bezprostredným rozsírením pravidla, podla ktorého sa netreba na úcely kvalifikácie opatrenia ako státnej pomoci zaoberat prícinami alebo cielmi tohto opatrenia, pretoze dôlezité sú iba jeho následky. Tiez si myslím, ze skutocnost, ze státny orgán sa vydaním specifických opatrení snazí kompenzovat ulozenie specifických nákladov vyplývajúce zo zmeny postavenia daného subjektu, ale bez súvislosti s plnením povinností verejnej sluzby za okolností definovaných v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ( [23]20 ), nemôze zbavovat tieto opatrenia povahy ekonomickej výhody, ktorú mozno kvalifikovat ako "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Hoci nemozno popriet, ze Vseobecný súd sa od tohto pravidla v niektorých prípadoch odchýlil, tieto prípady ( [24]21 ) sú podla mojich vedomostí izolované ( [25]22 ) a v kazdom prípade neboli potvrdené Súdnym dvorom. ( [26]23 ) 51. Táto judikatúra nachádza urcitú oporu tiez v skutocnosti, ze kompenzácia strukturálnych nevýhod môze byt prípadne zohladnená pri preskúmaní zlucitelnosti daného opatrenia státnej pomoci so spolocným trhom v súlade s clánkom 107 ods. 3 ZFEÚ, ako je to napríklad v prípade regionálnej ( [27]24 ) alebo environmentálnej ( [28]25 ) pomoci. 52. V kazdom prípade a ako som uviedol uz skôr, pokial ide o kontext sporného opatrenia, nie som vôbec presvedcený, ze France Télécom, prísne vzaté, trpela pre prijatie zákona z roku 1990 strukturálnou alebo sútaznou nevýhodou, ktorú mal napravit zákon z roku 1996. 53. Myslím si, ze zákon z roku 1990 mal za následok zavedenie úplne specifickej úpravy financovania dôchodkov bývalých státnych zamestnancov spolocnosti France Télécom. Podla tejto úpravy je jedine stát v konecnom dôsledku vzdy povinný vyplácat starobné dôchodky státnych zamestnancov. 54. Zámerom tohto zákona je upravit náhradu, ktorú musí platit France Télécom vzhladom na poskytnutie státnych zamestnancov, o ktorej nie je preukázané, ze by bola sama osobe pre túto spolocnost nevýhodná. 55. Ako uviedla Komisia v odôvodnení 103 sporného rozhodnutia, pricom odvolatelka to v prvostupnovom konaní nijako vázne nespochybnila, náklady, ktorých bola France Télécom zbavená, neboli ani nové, pretoze zákon z roku 1990 prevzal predchádzajúcu rozpoctovú prax, ani nepredvídatelné, pretoze podnik vytváral na tento úcel rezervu, a ani nepredstavovali výnimku zo vseobecného práva sociálneho zabezpecenia, pretoze toto právo sa na náhradu uhrádzanú spolocnostou France Télécom neuplatnuje. 56. Skutocnost, ze financná povinnost ulozená spolocnosti France Télécom podla zákona z roku 1990 bola následne vnímaná ako nevýhodná, ba dokonca prehnaná vzhladom na klesajúci pocet státnych zamestnancov v aktívnej sluzbe platiacich príspevky, ktorých zamestnáva, nesúvisí s existenciou strukturálnej výhody. Táto situácia vyplýva z rozhodnutia zákonodarcu ponechat v sluzbe urcitý pocet státnych zamestnancov v rámci spolocnosti France Télécom, s výhodami a nevýhodami, ktoré z toho vyplývajú, a bez ohladu na zmenu jej postavenia. 57. Po tretie v nadväznosti na to, co som spomenul vyssie, pokial ide o výklad, ktorý treba pouzit v prípade rozsudku Enirisorse ([29]C-237/04, [30]EU:C:2006:197), musím zdôraznit, ze zvolený referencný rámec, teda "obvyklá situácia", s ktorou treba porovnat situáciu vyplývajúcu zo sporného opatrenia, sa nemôze spájat so "systémom zamestnávatelských dôchodkových príspevkov upravených vseobecnou úpravou sociálneho zabezpecenia, ktorý sa vztahuje na konkurencné podniky spolocnosti France Télécom". Existencia ekonomickej výhody sa nemôze posudzovat v závislosti od nákladov znásaných konkurentmi spolocnosti France Télécom z dôvodu príspevkov podla vseobecnej úpravy z jednoduchého dôvodu, ze náklady, ktoré znása France Télécom na úcely financovania dôchodkov jej bývalých státnych zamestnancov, nemajú ziaden vztah s touto vseobecnou úpravou. 58. Prijatie zákona z roku 1990 je súcastou rozsírenia dovtedy platného systému financovania dôchodkov. Zákon z roku 1996 naopak radikálne zmenil financnú povinnost, ktorú mala mat France Télécom z dôvodu rozhodnutia zachovat v jej rámci zamestnávanie státnych zamestnancov. 59. Napokon na základe povinnosti súdu preskúmat existenciu prípadného vnútorného rozporu v odôvodnení sporného rozhodnutia treba preskúmat, ci neexistuje rozpor medzi na jednej strane odôvodnením 97 sporného rozhodnutia (ktoré uvádza, ze "poskytnutím zo strany státu státnych zamestnancov, ktorých vyskolil, spolocnosti France Télécom bez akejkolvek náhrady, pokial ide o vyplatené dôchodky alebo o dôchodky, ktoré sa este len budú vyplácat, by sa tejto spolocnosti poskytla zretelná výhoda") a na druhej strane odôvodnením 102 toho istého rozhodnutia (ktoré uvádza, ze "na úcely posúdenia situácie spolocnosti France Télécom je referencnou situáciou situácia verejného alebo súkromného podniku, ktorý by zamestnával státnych zamestnancov, ktorí si svoj status zachovali"), ako aj odkazom na spravodlivú konkurencnú sadzbu pri preskúmaní zlucitelnosti pomoci podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 60. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze v odôvodnení 97 sporného rozhodnutia sa Komisia chcela vyjadrit k argumentácii, podla ktorej France Télécom trpela pre zákon z roku 1990 strukturálnou nevýhodou. 61. Odôvodnenie 102 toho istého rozhodnutia malo urobit analógiu so specifickou situáciou spolocnosti La Poste, ktorá sa týkala opatrenia velmi podobného tomu v prejednávanej veci. Komisia predovsetkým v tomto odôvodnení zdôraznila, ze "opatrenia [ustanovenia - neoficiálny preklad] dôchodkového systému státnych zamestnancov spolocnosti France Télécom pred reformou z roku 1996 boli rovnaké ako... opatrenia [ustanovenia - neoficiálny preklad] porovnatelného systému, ktorý sa v rovnakom case vztahoval na spolocnost La Poste". 62. Pokial ide o odkaz na spravodlivú konkurencnú sadzbu v rámci preskúmania zlucitelnosti pomoci, vychádza, ako to velmi správne vysvetlila Komisia na pojednávaní, z toho, ze referencný dátum pre identifikáciu výhody predstavujúcej pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ je v tomto prípade odlisný od toho, ktorý je relevantný pri preskúmaní zlucitelnosti pomoci podla ods. 3 písm. c) toho istého clánku. Identifikácia výhody sa musí robit v závislosti od následkov vzniknutých odo dna prijatia sporného opatrenia. Naopak preskúmanie zlucitelnosti opatrenia pomoci má maximálne výhladovú povahu a vyzaduje preniest sa do situácie optimálnej liberalizácie telekomunikacných trhov a odstránenia výhod a obmedzení, s ktorými sa potýkajú niektorí historickí operátori vzhladom na existenciu bývalých státnych monopolov. 63. Myslím si teda, ze sporné rozhodnutie neobsahuje v tomto ohlade vnútorné rozpory a ze preto treba zamietnut prvú cast prvého odvolacieho dôvodu. 2. O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Vseobecný súd dopustil pri svojom posúdení selektívnej povahy sporného opatrenia 64. Orange sa domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa v bodoch 52 a 53 napadnutého rozsudku domnieval, ze sporné opatrenie bolo selektívne, pretoze sa týkalo iba spolocnosti Orange. Myslí si, ze individuálne státne opatrenie je selektívne iba vtedy, ak uprednostnuje daný podnik vo vztahu k iným podnikom nachádzajúcim sa v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. Orange sa domnieva, ze v tomto prípade sa Vseobecný súd nemohol obmedzit na domnienku, ze podmienka selektívnosti bola splnená pre to, ze sporné opatrenie malo úplne ad hoc povahu. 65. Som pevne presvedcený, ze túto cast treba zamietnut. 66. Ako som nedávno uviedol vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Komisia/MOL ( [31]26 ), preskúmanie podmienky selektívnosti uvedenej v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ má zmysel iba vtedy, ked ide o vseobecne záväzné státne opatrenie. 67. Poziadavka selektivity totiz nemá v prípade, ak je predmetné opatrenie koncipované ako individuálna pomoc, rovnaký význam ako v prípade, ak je koncipované ako vseobecná schéma pomoci. Pri posudzovaní opatrenia individuálnej povahy identifikácia ekonomickej výhody v zásade umoznuje predpokladat jeho "specifickost", a teda dospiet k záveru, ze má aj selektívnu povahu. Naopak v rámci skúmania schémy vseobecnej povahy selektivita umoznuje urcit, ci predpokladaná výhoda, hoci sa týka vsetkých hospodárskych subjektov, v skutocnosti vzhladom na objektívne kritériá, z ktorých vychádza, nie je na prospech len urcitým druhom podnikov alebo skupín podnikov. ( [32]27 ) 68. Súdny dvor tak spresnil, ze v prípade, ked ide o individuálnu pomoc, identifikácia ekonomickej výhody umoznuje v zásade predpokladat jej selektivitu, ( [33]28 ) a to podla môjho názoru bez ohladu na to, ci na dotknutom trhu ci trhoch existujú subjekty nachádzajúce sa v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. 69. Sporné opatrenie, o ktoré ide v prejednávanej veci, ktoré spocíva v znízení iba nákladov spojených s dôchodkami státnych zamestnancov spolocnosti France Télécom, ktoré vyplýva z ustanovení zavedených zákonom z roku 1996, má vsak nepopieratelne individuálnu povahu. Preskúmanie selektivity sporného opatrenia, ktoré pozaduje Orange, nemá za tejto situácie význam. 70. Judikatúra uvádzaná odvolatelkou, ktorá sa vztahovala na vseobecne záväzné legislatívne opatrenia, nie je v tejto súvislosti odvolatelke nápomocná. 71. Pokial totiz ide najprv o vec, v ktorej bol vyhlásený rozsudok 3M Italia ( [34]29 ), treba uviest, ze v tejto veci bolo na talianskom súde napadnuté vnútrostátne ustanovenie danovej povahy ( [35]30 ) najmä z pohladu práva státnej pomoci. Súdny dvor, ktorý mal spresnit, ci a do akej miery sporný státny zásah splnal podmienku selektivity uvedenú v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ rozhodol, ze na úcely posúdenia, ci opatrenie, ktoré výslovne povazoval za "vseobecné" ( [36]31 ), malo selektívnu povahu, treba preskúmat, ci v rámci danej právnej úpravy toto opatrenie vytváralo výhodu pre niektoré podniky v porovnaní s inými podnikmi nachádzajúcimi sa v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. Táto úvaha ani zdaleka nepotvrdzuje stanovisko, ktoré zastáva Orange, ale naopak potvrdzuje myslienku, ze preskúmanie selektivity opatrenia má zmysel iba v prípade opatrenia vseobecnej povahy, ktoré robí medzi podnikmi rozdiel nevyplývajúci "z povahy alebo struktúry systému, do ktorého [toto opatrenie patrí]". ( [37]32 ) 72. Podobne vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Trapeza Eurobank Ergasias ([38]C-690/13, [39]EU:C:2015:235), boli napadnuté výhody, ktoré mala banková institúcia Agrotiki Trapeza tis Ellados AE (ATE) podla zákona c. 4332/1929 ( [40]33 ), konkrétne oslobodenie od niektorých výdavkov, ako napríklad právo jednostranne zriadit zálozné právo na nehnutelnosti patriace osobám pôsobiacim v polnohospodárstve alebo iným subjektom vykonávajúcim obdobnú cinnost, právo podat návrh na vykonanie exekúcie na základe obycajnej súkromnoprávnej listiny a oslobodenie od akéhokolvek poplatku pri vklade takéhoto zálozného práva, ako aj pri takomto návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto kontexte sa Súdny dvor, na ktorý bol podaný návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorého cielom bolo urcit, ci toto vnútrostátne opatrenie bolo mozné kvalifikovat ako "státnu pomoc" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (teraz clánok 107 ods. 1 ZFEÚ), obmedzil iba na to, ze uviedol, ze "zo spisu predlozenému Súdnemu dvoru nevyplýva[lo], ze by sa takéto oslobodenie poskytlo ostatným bankám, co naznac[ovalo], ze toto opatrenie má selektívnu povahu". 3. O tretej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Vseobecný súd dopustil pri svojom posúdení kritéria vplyvu na hospodársku sútaz 73. Orange vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nesplnil svoju povinnost odôvodnenia, ked sa v bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku domnieval, ze bolo splnené kritérium vplyvu na hospodársku sútaz, kedze financné zdroje uvolnené sporným opatrením mohli podporit rozvoj aktivít spolocnosti Orange na trhoch nedávno otvorených hospodárskej sútazi a kedze uznala, ze uvedené opatrenie bolo nevyhnutné na to, aby sa mohla zúcastnit na rozvoji hospodárskej sútaze. Tvrdí najmä, ze Vseobecný súd mal na záver svojho preskúmania posúdení Komisie dospiet k záveru, ze nebola platne preukázaná existencia protisútazného následku, kedze definovaný referencný rámec zahrnal iba Orange a kedze samotná Komisia uznala, ze sporné opatrenie bolo nevyhnutné na zabezpecenie hospodárskej sútaze na základe zásluh na trhu v procese otvárania sa hospodárskej sútazi. 74. Aj túto poslednú cast prvého odvolacieho dôvodu treba podla môjho názoru zamietnut. 75. Pokial ide o výhradu vychádzajúcu z nedostatku odôvodnenia, myslím si, ze napadnutý rozsudok jasne uvádza dôvody, pre ktoré Vseobecný súd potvrdil posúdenie Komisie vztahujúce sa na podmienku narusenia hospodárskej sútaze. Pouzité odôvodnenie v súlade s poziadavkami vyplývajúcimi z judikatúry ustálenej v tejto oblasti ( [41]34 ) umoznilo dotknutým osobám, aby poznali dôvody, na ktorých sa zakladá napadnutý rozsudok a Súdnemu dvoru, aby mal dostatok informácií na vykonanie svojho preskúmania v rámci odvolania. 76. Pokial ide o zvysok, domnievam sa, ze úvahy Vseobecného súdu nie sú nesprávne. Predovsetkým skutocnost, ktorú navyse Orange uznala, ze financné zdroje uvolnené týmto opatrením, ktorých výska aktualizovaná v roku 1996 dosahovala viac ako 13 miliárd eur, mohli podporit rozvoj aktivít odvolatelky, svedcí práve o tom, ze toto opatrenie malo prinajmensom potenciálne vplyv na hospodársku sútaz, a to bez ohladu na ciel, prípadne aj ciel spolocného záujmu, ktorý malo toto opatrenie sledovat. 77. Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy navrhujem zamietnut prvý odvolací dôvod. C - O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Vseobecný súd dopustil pri svojom posúdení zlucitelnosti sporného opatrenia s vnútorným trhom 1. O prvej casti zalozenej na skreslení skutkového stavu a porusení povinnosti odôvodnenia, ktorých sa dopustil Vseobecný súd pri svojom posúdení úcelu mimoriadneho pausálneho príspevku 78. Orange sa domnieva, ze Vseobecný súd skreslil skutkový stav, ktorý mu bol predlozený na posúdenie a porusil svoju povinnost odôvodnenia, ked sa v bodoch 93 a 94 napadnutého rozsudku domnieval, ze znenie clánku 30 zákona z roku 1990, zmenené clánkom 6 zákona z roku 1996, nebráni výkladu, podla ktorého mimoriadny pausálny príspevok nie je sociálnym nákladom, ale sleduje iné ciele, a ze sa preto Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze týmto príspevkom nemozno kompenzovat nezohladnenie rizík, ktoré nie sú spolocné súkromnoprávnym a státnym zamestnancom v oslobodzujúcom zamestnávatelskom príspevku. 79. Myslím si, ze táto cast argumentácie odvolatelky nemôze uspiet. 80. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze preskúmanie skreslenia skutkového stavu, ktoré ako výnimku zo zásady, podla ktorej neprinálezí Súdnemu dvoru rozhodujúcemu o odvolaní, aby preskúmaval skutkový stav, treba vykladat restriktívne, má v tomto prípade urcit, ci z listín v spise zjavne vyplýva, ze Vseobecný súd zmenil dosah, ktorý treba priznat zákonu z roku 1996. ( [42]35 ) 81. Presnejsie ide o urcenie, ci úvahy o povahe sporných príspevkov uvedených v clánku 6 zákona z roku 1996 obsiahnuté v bodoch 92 a 93 napadnutého rozsudku sú zjavne nesprávne. 82. Myslím si, ze to tak nie je. 83. Ako vyplýva zo spisu, clánok 30 zákona z roku 1990, ktorý bol zmenený clánkom 6 zákona z roku 1996, ukladá spolocnosti France Télécom povinnost uhrádzat Státnej pokladnici ako náhradu za zúctovanie a vyplácanie priznaných dôchodkov státom na jednej strane "oslobodzujúci zamestnávatelský príspevok, ktorého sadzba... sa vypocíta tak, aby sa nou vyrovnali úrovne povinných sociálnych a danových povinností zo mzdy medzi spolocnostou France Télécom a ostatnými podnikmi sektora telekomunikácií, ktoré sa v oblasti dávok sociálneho zabezpecenia riadia vseobecným právom" [pozri bod c) tohto ustanovenia]. Toto ustanovenie na druhej strane vo svojom bode d) ukladá povinnost platit "mimoriadny pausálny príspevok, ktorého pravidlá stanoví zákon o státnom rozpocte". 84. Ked Vseobecný súd v bodoch 92 az 94 napadnutého rozsudku potvrdil záver Komisie, podla ktorého na rozdiel od mimoriadneho pausálneho príspevku nemal zamestnávatelský príspevok za ciel dosiahnutie spravodlivej konkurencnej sadzby a ze teda nezohladnenie rizík, ktoré nie sú spolocné súkromnoprávnym a státnym zamestnancom v oslobodzujúcom zamestnávatelskom príspevku, nebolo mozné kompenzovat mimoriadnym pausálnym príspevkom, nijako tým neskreslil skutkový stav a myslím si, ze sa ani nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré by bolo potrebné vytknút v tomto odvolacom konaní. 85. Na rozdiel od názoru zastávaného odvolatelkou, bod 93 napadnutého rozsudku sa nezaoberá iba otázkou, ci mimoriadny pausálny príspevok upravený v clánku 30 zákona z roku 1996 predstavuje alebo nepredstavuje pre Orange "sociálny náklad", ale aj urcením, ci tento príspevok mal rovnako ako oslobodzujúci zamestnávatelský príspevok skutocne zabezpecit spravodlivú konkurencnú sadzbu. Vseobecný súd tak chcel reagovat na argumentáciu uvádzanú odvolatelkou a vysvetlenú v bode 91 napadnutého rozsudku, týkajúcu sa vztahu, ktorý treba preukázat medzi zostatkom mimoriadneho pausálneho príspevku a platbou zamestnávatelského príspevku. 86. Okrem toho si myslím, ze úvahy Vseobecného súdu v bodoch 92 az 94 napadnutého rozsudku nemozno povazovat za nedostatocne odôvodené. Zdá sa totiz, ze Vseobecný súd odpovedal z právneho hladiska dostatocne na argumentáciu uvádzanú odvolatelkou v tomto kontexte. Tieto úvahy umoznujú odvolatelke, aby poznala dôvody, pre ktoré Vseobecný súd odmietol jej argumentáciu, ako aj Súdnemu dvoru, aby mal dostatok informácií na vykonanie svojho preskúmania. ( [43]36 ) 87. Napokon sa domnievam, ze pod zámienkou nesprávneho právneho posúdenia zo strany Vseobecného súdu chce odvolatelka v skutocnosti napadnút ním vykonané posúdenie skutkového stavu. Toto posúdenie vsak nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora. ( [44]37 ) 2. O druhej casti zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia, ktorého sa Vseobecný súd dopustil pri svojom posúdení "precedensu La Poste" ( [45]38 ) 88. Orange sa domnieva, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnenia, ked sa v bodoch 99 az 101 napadnutého rozsudku obmedzil na to, ze zopakoval posúdenia Komisie, pricom nevykonal analýzu tvrdení, ktoré uviedla Orange, aby preukázala, ze tieto úvahy sú nesprávne. Okrem toho Vseobecný súd nepreskúmal ostatné tvrdenia, ktoré uviedla Orange, aby preukázala, ze Komisia nemala dôvod zaobchádzat odlisne s reformou dôchodkov státnych zamestnancov spolocnosti Orange a s reformou dôchodkov státnych zamestnancov spolocnosti La Poste. 89. Myslím si, ze argumentáciu vysvetlenú v rámci tejto casti treba vyhlásit za neúcinnú, kedze sa týka castí odôvodnenia, ktorých neprijatelnost nemôze mat za následok zrusenie napadnutého rozsudku. ( [46]39 ) 90. Treba totiz uviest, ze úvahy o význame, ktorý treba prikladat rozhodnutiu 2008/204, vysvetlené Vseobecným súdom v bodoch 99 az 101 napadnutého rozsudku, boli uvedené iba navyse, ako to jasne vyplýva z pouzitia výrazu "okrem toho" na zaciatku bodu 99 tohto rozsudku. 91. V tejto súvislosti treba spresnit, ze v druhej casti druhého zalobného dôvodu uvedeného v konaní na Vseobecnom súde odvolatelka v podstate tvrdila, ze Komisia sa tým, ze odmietla v tomto konaní uplatnit rovnakú úvahu, akú uplatnila v rozhodnutí 2008/204 týkajúcom sa reformy, ktorá bola podobná reforme realizovanej pre odvolatelku, dopustila niekolkých nesprávnych posúdení a porusila zásady zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania. ( [47]40 ) 92. V reakcii na túto argumentáciu Vseobecný súd uviedol, ze ako to zdôraznila Komisia, zákonnost rozhodnutia Komisie, ktorým sa konstatuje, ze pomoc nesplnila podmienky pre uplatnenie výnimky, treba posúdit iba v rámci clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, a nie so zretelom na údajnú predchádzajúcu prax. ( [48]41 ) 93. Iba na doplnenie Vseobecný súd poznamenal, ze v odôvodneniach 152 az 165 sporného rozhodnutia Komisia vylúcila, ze spolocnosti La Poste a France Télécom sa v case reforiem, ktoré sa ich týkali, nachádzali v podobnej skutkovej a právnej situácii. ( [49]42 ) Pokial ide najmä o posúdenie mimoriadneho pausálneho príspevku v oboch prípadoch, ktoré odvolatelka spochybnuje v prejednávanej veci, Vseobecný súd zdôraznil, ze Komisia uviedla, ze podmienka ukladajúca prerozdelenie mimoriadneho pausálneho príspevku spolocnosti La Poste bola stanovená az po tom, co Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania. Táto situácia Komisii umoznovala posúdit tento príspevok so zretelom na spravodlivú konkurencnú sadzbu, zatial co k ulozeniu mimoriadneho pausálneho príspevku v prípade spolocnosti France Télécom doslo pred konaním zacatým Komisiou a mimo jeho kontextu. ( [50]43 ) 94. Kedze druhú cast druhého dôvodu treba vyhlásit za neúcinnú, treba zamietnut druhý dôvod ako ciastocne nedôvodný a ciastocne neúcinný. D - O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Vseobecný súd dopustil pri svojom posúdení týkajúcom sa obdobia, pocas ktorého je pomoc neutralizovaná mimoriadnym pausálnym príspevkom 95. Orange tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil skutkový stav a nahradil odôvodnenie Komisie, ked sa v bodoch 107 a 108 napadnutého rozsudku domnieval, ze zrusenie kompenzácie a nadmernej kompenzácie bolo súcastou pomoci definovanej v clánku 1 sporného rozhodnutia, zatial co odôvodnenie 119 napadnutého rozhodnutia sa obmedzuje na záver, ze sporná pomoc spocíva v znízení náhrady, ktorú predstavuje zamestnávatelský príspevok, bez zmienky o kompenzácii a nadmernej kompenzácii. 96. Cielom argumentácie vysvetlenej zalobkynou je vytknút Vseobecnému súdu, ze nesprávne nahradil odôvodnenie, pokial ide o presnú definíciu spornej pomoci. 97. Táto argumentácia sa mi nezdá byt presvedcivá. 98. Je pravda, ze v bode 107 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze "je pravda, ze odôvodnenie 119 [sporného] rozhodnutia, ktoré obsahuje záver o existencii pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, zial uvádza iba to, ze pomoc spocíva v znízení 'náhrady, ktorú predstavuje príspevok zamestnávatela`, pricom nespomína kompenzáciu a nadmernú kompenzáciu". 99. Vseobecný súd sa vsak domnieval, ze napriek tejto nepresnosti v definícii obsiahnutej v spornom rozhodnutí, "vyplýva tak z kontextu [sporného] rozhodnutia, ako aj z jeho clánku 1, ze pomoc spocíva podla Komisie v znízení náhrady, ktorú predtým uhrádzala zalobkyna, co nevyhnutne zahrna vsetky náklady, ktoré znásala pred nadobudnutím úcinnosti sporného opatrenia". 100. Vzhladom na túto poslednú úvahu a so spresnením, ze Vseobecný súd výslovne zdôraznil definíciu pomoci obsiahnutú v clánku 1 sporného rozhodnutia, ( [51]44 ) ako aj údaje nachádzajúce sa v jeho odôvodneniach 18 (vrátane tabulky c. 1) a 105, ( [52]45 ) si myslím, ze Vseobecný súd správne dospel k záveru, ze Komisia neporusila svoju povinnost odôvodnenia. ( [53]46 ) 101. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené dôvody sa domnievam, ze je potrebné zamietnut tento posledný dôvod ako nedôvodný, a teda zamietnut odvolanie v celom rozsahu. V - Návrh 102. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Orange SA je povinná nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [54]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [55]2 ) [56]T-385/12, [57]EU:T:2015:117, dalej len "napadnutý rozsudok". ( [58]3 ) [59]Ú. v. EÚ L 279, 2012, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie". ( [60]4 ) [61]C-280/00, [62]EU:C:2003:415. ( [63]5 ) Rozsudok Francúzsko/Komisia ([64]T-135/12, [65]EU:T:2015:116). ( [66]6 ) Pozri odôvodnenie 19 sporného rozhodnutia. ( [67]7 ) [68]C-280/00, [69]EU:C:2003:415. ( [70]8 ) Rozsudok Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([71]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [72]EU:C:2011:368, body [73]90 az [74]92). ( [75]9 ) Rozsudok British Telecommunications a BT Pension Scheme Trustees/Komisia ([76]T-226/09 a T-230/09, [77]EU:T:2013:466, bod [78]71). ( [79]10 ) [80]C-237/04, [81]EU:C:2006:197. ( [82]11 ) Rozsudky France Télécom/Komisia ([83]C-81/10 P, [84]EU:C:2011:811, bod [85]16 a citovaná judikatúra) ako aj Eventech ([86]C-518/13, [87]EU:C:2015:9, bod [88]33 a citovaná judikatúra). ( [89]12 ) Rozsudok Belgicko/Komisia ([90]C-5/01, [91]EU:C:2002:754, bod [92]39). ( [93]13 ) Rozsudky France Télécom/Komisia ([94]C-81/10 P, [95]EU:C:2011:811, bod [96]17 a citovaná judikatúra), ako aj BVVG ([97]C-39/14, [98]EU:C:2015:470, bod [99]52 a citovaná judikatúra). ( [100]14 ) Odvolatelka naopak v rámci tretej casti prvého odvolacieho dôvodu vytýka Vseobecnému súdu, ze sa uspokojil s konstatovaním, ze zákon z roku 1996 zlepsil financnú situáciu spolocnosti France Télécom "bez analýzy skutocného alebo potenciálneho následku na danom trhu". ( [101]15 ) To napriek tomu, ze niektoré casti argumentácie spolocnosti Orange sa zdajú byt iba zopakovaním tvrdení uz uvedených na Vseobecnom súde, alebo posúdením a kvalifikáciou skutkového stavu, ktoré vykonal Vseobecný súd. ( [102]16 ) [103]C-237/04, [104]EU:C:2006:197, body [105]43 az [106]49. ( [107]17 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci Enirisorse ([108]C-237/04, [109]EU:C:2006:21, bod [110]32). ( [111]18 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Libert a i. ([112]C-197/11 a C-203/11, [113]EU:C:2013:288, bod [114]83 a citovaná judikatúra), ako aj Francúzsko/Komisia ([115]C-559/12 P, [116]EU:C:2014:217, bod [117]94 a citovaná judikatúra). ( [118]19 ) Pozri rozsudok Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([119]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [120]EU:C:2011:368, bod [121]95 a citovaná judikatúra), vyhlasujúci v tomto za neprijatelný kazuistický prístup odporúcaný Vseobecným súdom v rozsudku Hotel Cipriani a i./Komisia ([122]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, [123]EU:T:2008:537). ( [124]20 ) [125]C-280/00, [126]EU:C:2003:415. ( [127]21 ) Rozsudky Danske Busvognmćnd/Komisia ([128]T-157/01, [129]EU:T:2004:76, bod [130]196 a nasl.), ako aj Hotel Cipriani a i./Komisia ([131]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, [132]EU:T:2008:537, bod [133]86 a nasl.). ( [134]22 ) Ako to dosvedcujú novsie rozsudky Vseobecného súdu (pozri najmä rozsudok British Telecommunications a BT Pension Scheme Trustees/Komisia, [135]T-226/09 a T-230/09, [136]EU:T:2013:466, bod [137]71, ako aj uznesenie Stahlwerk Bous/Komisia, [138]T-172/14 R, [139]EU:T:2014:558, bod [140]59). ( [141]23 ) Pozri rozsudok Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([142]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [143]EU:C:2011:368, body [144]92 a [145]94 az [146]96). ( [147]24 ) Pozri najmä vo veci nazývanej "des Açores" rozsudok Portugalsko/Komisia ([148]C-88/03, [149]EU:C:2006:511, bod [150]77). ( [151]25 ) Pozri rozsudok Komisia/Holandsko ([152]C-279/08 P, [153]EU:C:2011:551, bod [154]75 a citovaná judikatúra). ( [155]26 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/MOL ([156]C-15/14 P, [157]EU:C:2015:32, bod [158]47). Pozri rozsudok Komisia/MOL ([159]C-15/14 P, [160]EU:C:2015:362, bod [161]60). ( [162]27 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/MOL ([163]C-15/14 P, [164]EU:C:2015:32, body [165]50 az [166]52). ( [167]28 ) Pozri rozsudok Komisia/MOL ([168]C-15/14 P, [169]EU:C:2015:362, bod [170]60). ( [171]29 ) [172]C-417/10, [173]EU:C:2012:184. ( [174]30 ) Konkrétne clánok 3 ods. 2a písm. b) zákonného dekrétu c. 40/2010 (GURI c. 71 z 26. marca 2010), ktorý bol zo zmenami zmenený na zákon c. 73/2010 (GURI c. 120 z 25. mája 2010). ( [175]31 ) Pozri bod 39 tohto rozsudku. ( [176]32 ) Pozri body 40 az 43 tohto rozsudku. ( [177]33 ) FEK A' 283. ( [178]34 ) Spomedzi mnohých vecí pozri rozsudky ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([179]C-201/09 P a C-216/09 P, [180]EU:C:2011:190, bod [181]78); Land Burgenland a i./Komisia ([182]C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, [183]EU:C:2013:682, bod [184]81), ako aj Francúzsko/Komisia ([185]C-559/12 P, [186]EU:C:2014:217, bod [187]88). ( [188]35 ) K relatívne nedávnej ilustrácii povahy preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom, pokial ide o dosah napadnutého vnútrostátneho práva, pozri prístup vo veci, ktorá viedla k rozsudku Francúzsko/Komisia ([189]C-559/12 P, [190]EU:C:2014:217, body [191]78 az [192]83). ( [193]36 ) Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 33. ( [194]37 ) Rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i. ([195]C-628/10 P a C-14/11 P, [196]EU:C:2012:479, bod [197]85 a citovaná judikatúra). ( [198]38 ) Rozhodnutie Komisie 2008/204/ES z 10. októbra 2007 o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom, pokial ide o reformu spôsobu financovania dôchodkov státnych zamestnancov spolocnosti La Poste ([199]Ú. v. EÚ L 63, 2008, s. 16). ( [200]39 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Aéroports de Paris/Komisia ([201]C-82/01 P, [202]EU:C:2002:617, body [203]41 a [204]67 a citovaná judikatúra); Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([205]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [206]EU:C:2005:408, bod [207]148 a citovaná judikatúra), ako aj InnoLux/Komisia ([208]C-231/14 P, [209]EU:C:2015:451, bod [210]83). ( [211]40 ) Pozri bod 97 napadnutého rozsudku. ( [212]41 ) Pozri bod 98 napadnutého rozsudku. ( [213]42 ) Pozri bod 99 napadnutého rozsudku. ( [214]43 ) Pozri bod 100 napadnutého rozsudku. ( [215]44 ) Pozri bod 104 napadnutého rozsudku. ( [216]45 ) Pozri bod 105 napadnutého rozsudku. ( [217]46 ) Pozri bod 109 napadnutého rozsudku. References 1. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0004 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:232:TOC 6. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0005 7. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0006 8. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0007 9. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0008 10. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0009 11. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0010 12. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0011 13. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0012 14. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0013 15. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0014 16. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0015 17. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0016 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0017 21. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0018 22. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0019 23. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0020 24. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0021 25. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0022 26. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0023 27. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0024 28. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0025 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0026 32. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0027 33. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0028 34. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0029 35. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0030 36. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0031 37. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0032 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A235&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A235&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0033 41. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0034 42. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0035 43. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0036 44. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0037 45. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0038 46. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0039 47. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0040 48. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0041 49. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0042 50. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0043 51. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0044 52. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0045 53. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#t-ECR_62015CC0211_SK_01-E0046 54. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0001 55. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0002 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0003 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:279:TOC 60. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0004 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0005 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A116&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A116&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0006 67. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0007 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0008 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 75. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0009 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 79. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0010 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0011 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 89. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0012 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A754&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A754&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A754&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 93. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0013 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 100. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0014 101. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0015 102. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0016 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A197&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 107. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0017 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A21&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 111. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0018 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A288&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A288&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A288&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 118. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0019 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0020 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0021 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point196 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 134. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0022 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A558&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A558&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A558&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 141. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0023 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 147. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0024 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 151. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0025 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 155. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0026 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A32&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&locale=sk 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 162. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0027 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A32&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 167. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0028 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&locale=sk 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 171. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0029 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 174. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0030 175. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0031 176. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0032 177. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0033 178. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0034 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 188. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0035 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 193. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0036 194. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0037 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&locale=sk 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 198. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0038 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:063:TOC 200. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0039 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&locale=sk 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&locale=sk 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 211. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0040 212. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0041 213. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0042 214. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0043 215. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0044 216. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0045 217. file:///tmp/lynxXXXXOqlPSF/L90072-3167TMP.html#c-ECR_62015CC0211_SK_01-E0046