NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MACIEJ SZPUNAR prednesené 21. júla 2016 ( [1]1 ) Vec C-162/15 P Evonik Degussa GmbH proti Komisii "Odvolanie -- Vykonávanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ -- Nariadenie (ES) c. 1/2003 -- Uverejnenie rozhodnutí Komisie -- clánok 30 -- Pôsobnost vysetrovatela v konaniach vo veciach hospodárskej sútaze -- Rozhodnutie 2011/695/EÚ -- clánok 8 -- Ochrana sluzobného tajomstva -- clánok 339 ZFEÚ -- Pojem 'obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie` -- Informácie pochádzajúce z vyhlásenia podniku uskutocneného v rámci programu zhovievavosti -- Zamietnutie ziadosti o dôverné zaobchádzanie -- Legitímna dôvera" Obsah I - Úvod II - Právny rámec III - Okolnosti predchádzajúce sporu IV - Sporné rozhodnutie V - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok VI - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania VII - Analýza odvolania A - O prvom odvolacom dôvode 1. Napadnutý rozsudok 2. Argumentácia úcastníkov konania 3. Analýza a) O prvej casti i) Úvodné poznámky ii) O rozsahu preskúmania vysetrovatelom iii) Analýza konstatovaní Vseobecného súdu b) O druhej casti B - O druhom odvolacom dôvode 1. Napadnutý rozsudok 2. Argumentácia úcastníkov konania 3. Analýza a) Úvodné poznámky i) O dôvernej povahe vyhlásenia o zhovievavosti ii) Dôsledky ochrany vyhlásení o zhovievavosti na uverejnenie rozhodnutí Komisie b) O druhej casti c) O druhej casti d) O tretej casti e) O stvrtej casti C - O tretom odvolacom dôvode 1. Napadnutý rozsudok 2. Argumentácia úcastníkov konania 3. Analýza a) O prvej casti b) O druhej casti D - Záverecné poznámky VIII - Návrh I - Úvod 1. Týmto odvolaním sa Evonik Degussa GmbH domáha zrusenia rozsudku z 28. januára 2015, Evonik Degussa/Komisia ( [2]2 ), ktorým Vseobecný súd Európskej únie zamietol zalobu na zrusenie rozhodnutia Európskej komisie C(2012) 3534 ( [3]3 ), ktorým sa zamietla ziadost o dôverné zaobchádzanie, ktorú podala odvolatelka. 2. Výhrady, ktoré vzniesla odvolatelka voci napadnutému rozsudku, sa týkajú najmä problematiky - v judikatúre Súdneho dvora sa doposial nevyskytujúcej ( [4]4 ) - týkajúcej sa rozsahu ochrany, ktorú treba priznat informáciám pochádzajúcim z vyhlásenia uvedenej spolocnosti uskutocneného v rámci programu zhovievavosti, v rámci uverejnenia rozhodnutí Komisie o uplatnení clánku 101 ZFEÚ. ( [5]5 ) II - Právny rámec 3. Clánok 30 nariadenia (ES) c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ( [6]6 ), nazvaný "Uverejnenie rozhodnutí", stanovuje: "1. Komisia uverejní rozhodnutia, ktoré prijala podla clánkov 7 az 10, 23 a 24. 2. Uverejnenie obsahuje mená strán a obsah rozhodnutia vrátane akýchkolvek ulozených pokút. Zohladnuje oprávnený záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev." 4. Clánok 8 rozhodnutia 2011/695/EÚ o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ( [7]7 ), nazvanom "Obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie", stanovuje: "1. V prípade, ze Komisia má v úmysle uverejnit informácie, ktoré môzu predstavovat obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie akéhokolvek podniku alebo osoby, títo sú písomne informovaní o takomto úmysle a jeho dôvodoch generálnym riaditelstvom pre hospodársku sútaz. Urcí sa lehota, v ktorej dotknutý podnik alebo osoba môzu predlozit akékolvek písomné pripomienky. 2. V prípade, ze daný podnik alebo osoba nesúhlasí so uverejnením informácií, môze vec postúpit vysetrovatelovi. Ak sa vysetrovatel domnieva, ze informácie môzu byt uverejnené, pretoze nepredstavujú obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie alebo preto, ze existuje prevládajúci záujem na ich uverejnení, uvedie sa toto zistenie v odôvodnenom rozhodnutí, ktoré sa oznámi dotknutému podniku alebo osobe. V rozhodnutí sa uvedie termín, po ktorom sa príslusné informácie uverejnia. Tento termín nesmie byt stanovený skôr ako jeden týzden odo dna oznámenia dotknutému podniku alebo osobe. V rozhodnutí sa uvedie termín, po ktorom sa príslusné informácie uverejnia. Tento termín nesmie byt stanovený skôr ako jeden týzden odo dna oznámenia. 3. Odseky 1 a 2 sa primerane uplatnujú na uverejnenie informácií formou uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. ..." III - Okolnosti predchádzajúce sporu 5. Okolnosti predchádzajúce sporu, ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, mozno opísat nasledujúcim spôsobom. 6. Komisia prijala 3. mája 2006 rozhodnutie K(2006) 1766 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan, dalej len "rozhodnutie PVP"). 7. V rozhodnutí PVP Komisia okrem iného konstatovala, ze odvolatelka sa podielala na porusení clánku 81 ES na území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) so sestnástimi dalsími spolocnostami pôsobiacimi v odvetví peroxidu vodíka a perboritanu. Odvolatelke bolo na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch (dalej len oznámenie o spolupráci z roku 2002") ( [8]8 ) priznané úplné oslobodenie od pokuty. 8. V roku 2007 bola na internetovej stránke Komisie uverejnená prvá nedôverná verzia rozhodnutia PVP. 9. Listom zaslaným 28. novembra 2011 Komisia informovala odvolatelku o svojom zámere uverejnit novú, podrobnejsiu a nedôvernú verziu rozhodnutia PVP, v ktorej by bol uvedený celý obsah uvedeného rozhodnutia, s výnimkou dôverných informácií. Komisia pri tejto prílezitosti vyzvala odvolatelku, aby v rozhodnutí PVP oznacila informácie, pri ktorých zamýsla pozadovat dôverné zaobchádzanie. 10. Odvolatelka sa domnievala, ze táto podrobnejsia a nedôverná verzia obsahuje dôverné informácie, resp. obchodné tajomstvá, a preto v liste z 23. decembra 2011 informovala Komisiu, ze namieta proti zamýslanému uverejneniu. Na podporu tejto svojej námietky odvolatelka konkrétne uviedla, ze uvedená nedôverná verzia obsahuje vela informácií, ktoré poskytla Komisii v rámci programu zhovievavosti, ako aj mená niekolkých jej spolupracovníkov a informácie týkajúce sa jej obchodných vztahov. Podla odvolatelky tak zamýslané uverejnenie porusuje najmä zásady legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania a môze narusit vysetrovanie Komisie. 11. Listom z 15. marca 2012 Komisia informovala odvolatelku, ze súhlasí s tým, ze z novej nedôvernej verzie, ktorá má byt uverejnená, odstráni vsetky informácie, ktoré priamo alebo nepriamo umoznujú identifikovat zdroj informácií poskytnutých na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, ako aj mená spolupracovníkov odvolatelky. Komisia naproti tomu usúdila, ze nie je dôvodné priznat dôvernost dalsím informáciám, pri ktorých odvolatelka pozadovala dôverné zaobchádzanie. 12. Odvolatelka vyuzila moznost stanovenú rozhodnutím 2011/695 a poziadala vysetrovatela, aby z nedôvernej verzie, ktorá má byt uverejnená, vynal vsetky informácie, ktoré poskytla na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. IV - Sporné rozhodnutie 13. Sporným rozhodnutím vysetrovatel zamietol v mene Komisie ziadost odvolatelky. 14. Vysetrovatel predovsetkým zdôraznil obmedzenia svojej pôsobnosti, ktorá mu umoznuje iba urcit, ci sa má informácia povazovat za dôvernú, ale neumoznuje mu napravit údajné porusenie legitímnych ocakávaní odvolatelky. 15. Okrem toho uviedol, ze odvolatelka namietala proti uverejneniu novej, podrobnejsej a nedôvernej verzie rozhodnutia PVP iba z dôvodu, ze obsahovala informácie poskytnuté podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 a oznámenie takých informácií tretím osobám by jej mohlo spôsobit ujmu v kontexte zalôb o náhradu skody podaných na vnútrostátnych súdoch. 16. Odvolatelka podla vysetrovatela nepreukázala, ze by jej uverejnenie týchto informácií mohlo spôsobit váznu ujmu. Záujem podniku, ktorý porusil právo hospodárskej sútaze, na tom, aby podrobnosti o jeho protiprávnom konaní neboli sprístupnené verejnosti, si v kazdom prípade nezasluhuje ziadnu osobitnú ochranu. Vysetrovatel v tomto ohlade pripomenul, ze zaloby o náhradu skody podané na vnútrostátne súdy sú neoddelitelnou súcastou politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze, a preto si odvolatelka nemôze uplatnit legitímny záujem na tom, aby bola chránená pred rizikom takýchto zalôb. 17. Vysetrovatel sa tiez domnieval, ze nemá právomoc vyjadrit sa k tvrdeniu odvolatelky, podla ktorého by sporné sprístupnenie informácií verejnosti bolo na ujmu programu zhovievavosti, kedze takáto otázka prekracuje hranice jeho pôsobnosti. 18. Vysetrovatel nakoniec uviedol, ze kedze sa jeho pôsobnost obmedzuje na ziadosti o dôverné zaobchádzanie, nemá právomoc vyjadrit sa k údajnému poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania vyplývajúcemu zo skutocnosti, ze zamýslané uverejnenie by malo za následok, ze odvolatelka by sa ocitla v menej výhodnom postavení ako iné osoby, ktorým bolo urcené rozhodnutie PVP a ktoré nespolupracovali s Komisiou. V - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 19. Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 2. augusta 2012 odvolatelka (zalobkyna v konaní pred Vseobecným súdom) podala zalobu na zrusenie sporného rozhodnutia. 20. V rámci zaloby odvolatelka podala návrh na nariadenie predbezného opatrenia s cielom dosiahnut odklad výkonu sporného rozhodnutia. Uznesením zo 16. novembra 2012, Evonik Degussa/Komisia ([9]T-341/12 R, [10]EU:T:2012:604) predseda Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. 21. Na podporu zaloby odvolatelka uviedla v podstate pät zalobných dôvodov. Prvé styri zalobné dôvody boli zalozené na porusení clánku 8 rozhodnutia 2011/695 (prvý zalobný dôvod), povinnosti odôvodnenia (druhý zalobný dôvod), povinnosti zachovávat sluzobné tajomstvo upravenej v clánku 339 ZFEÚ (tretí zalobný dôvod) a zásad ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania (stvrtý zalobný dôvod) ( [11]9 ). 22. Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol zalobu v celom rozsahu a ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. VI - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 23. Odvolatelka sa svojím odvolaním domáha, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, zrusil sporné rozhodnutie a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. Komisia navrhuje zamietnut odvolanie a ulozit odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. 24. V rámci konania o odvolaní odvolatelka podala návrh na nariadenie predbezného opatrenia s cielom dosiahnut, aby Súdny dvor odlozil výkon sporného rozhodnutia. Podpredseda Súdneho dvora vyhovel tomuto návrhu uznesením z 2. marca 2016, Evonik Degussa/Komisia ([12]C-162/15 P-R, [13]EU:C:2016:142). VII - Analýza odvolania 25. Na podporu svojho odvolania odvolatelka uvádza tri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je zalozený na porusení clánku 8 ods. 2 a 3 rozhodnutia 2011/695 a týka sa právomoci vysetrovatela, druhý je zalozený na porusení clánku 339 ZFEÚ a clánku 30 nariadenia c. 1/2003 a týka sa údajne dôverného charakteru sporných informácií, a tretí je zalozený na porusení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. A - O prvom odvolacom dôvode 26. Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 8 ods. 2 a 3 rozhodnutia 2011/695 tým, ze v bodoch 31 az 44 napadnutého rozsudku rozhodol, ze vysetrovatel nemá právomoc skúmat námietky zalozené na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania. 1. Napadnutý rozsudok 27. Pred Vseobecným súdom odvolatelka uviedla zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 8 rozhodnutia 2011/695, pricom tvrdila, ze vysetrovatel protiprávne obmedzil rozsah svojho preskúmania. Vseobecný súd tento zalobný dôvod zamietol v bodoch 23 az 44 napadnutého rozsudku ako nedôvodný. 28. V bode 26 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze zalobkyna vysetrovatelovi vytýkala, ze neodpovedal na samostatné tvrdenia, ktoré sa týkali najmä porusenia zásad legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania. 29. V bode 33 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze podla jeho judikatúry vztahujúcej sa na clánok 9 tretí odsek rozhodnutia 2001/462/ES, ESUO ( [14]10 ), ktorý je relevantný pre clánok 8 rozhodnutia 2011/465, je vysetrovatel povinný nielen urcit, ci znenie rozhodnutia, ktoré je urcené na uverejnenie, obsahuje obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie pozívajúce podobnú ochranu, ale musí tiez overit, ci toto znenie obsahuje iné informácie, ktoré nemôzu byt sprístupnené verejnosti bud z dôvodu pravidiel práva Únie, ktoré ich osobitne chránia, alebo z dôvodu, ze patria medzi informácie, na ktoré sa v dôsledku ich povahy vztahuje sluzobné tajomstvo. ( [15]11 ) 30. V bode 42 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze v prejednávanej veci právne zásady, ktorých sa zalobkyna dovolávala pred vysetrovatelom, nepredstavujú pravidlá, ktoré majú osobitne chránit informácie proti sprístupneniu verejnosti. Podla Vseobecného súdu na rozdiel napríklad od pravidiel týkajúcich sa spracovania osobných údajov, alebo tiez výnimiek z práva na prístup k dokumentom ( [16]12 ), nemajú takéto zásady osobitný ciel chránit dôvernost informácií alebo dokumentov. Vzhladom na to, ze námietky zalozené na týchto zásadách tak prekracujú rámec úlohy, ktorou je poverený vysetrovatel podla clánku 8 rozhodnutia 2011/695 (bod 43 napadnutého rozsudku), vysetrovatel oprávnene odmietol svoju právomoc (bod 44 napadnutého rozsudku). 31. Vseobecný súd preto zamietol tvrdenie zalobkyne, podla ktorého ziadny útvar Komisie nepreskúmal dotknuté námietky, pricom konstatoval, ze útvary Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz zaujali odôvodnené stanovisko k týmto námietkam v listoch zaslaných zalobkyni 28. novembra 2011 a 15. marca 2012, este pred predlozením veci vysetrovatelovi (body 45 az 49 napadnutého rozsudku). 32. Vseobecný súd v tomto ohlade rozhodol, ze na zabezpecenie úcinnej súdnej ochrany zalobkyne je namieste vnímat napadnuté rozhodnutie v kontexte, ktorý viedol k jeho prijatiu, a teda usudzovat, ze uvedené rozhodnutie implicitne, avsak nevyhnutne, zahrna stanoviská Komisie, vyjadrené v listoch z 28. novembra 2011 a z 15. marca 2012, vo vztahu k zamýslanému uverejneniu, ktoré vyjadrila prostredníctvom DG COMP, v rozsahu, v akom sa týkajú aspektov, ktoré nepatria do pôsobnosti vysetrovatela (body 60 a 132 napadnutého rozsudku). 2. Argumentácia úcastníkov konania 33. Odvolatelka vo svojom odvolaní tvrdí, ze vysetrovatel je orgán Komisie, ktorý rozhoduje na poslednom stupni o uverejnení informácií, ktoré dotknutý podnik povazuje za dôverné. Vysetrovatel by teda mal mat právomoc preskúmat vsetky dôvody, ktoré môzu bránit uverejneniu. Odvolatelka tvrdí, ze hoci má vysetrovatel výhradne právomoc overit dôvernú povahu informácií, mal by byt napriek vsetkému povinný zohladnit vo svojom rozhodnutí vsetky relevantné poziadavky vrátane základných práv a vseobecných zásad práva Únie, ktoré patria medzi legitímne záujmy, ktoré môzu bránit uverejneniu. 34. Odvolatelka napokon tvrdí, ze odôvodnenie uvedené v bodoch 42 az 44 napadnutého rozsudku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 35. Podla odvolatelky mal Vseobecný súd konstatovat, ze vysetrovatel nepreskúmal jej námietky zalozené na zásadách legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, a z tohto dôvodu mal sporné rozhodnutie zrusit. Vseobecný súd tým, ze v bodoch 58 az 60 a 132 az 133 napadnutého rozsudku rozhodol, ze sporné rozhodnutie "implicitne, avsak nevyhnutne" zahrna stanovisko Komisie obsiahnuté v predchádzajúcej korespondencii s odvolatelkou, údajne skreslil znenie tohto rozhodnutia. 36. Komisia namieta proti týmto tvrdeniam, pricom odkazuje predovsetkým na relevantné odôvodnenie napadnutého rozsudku. 3. Analýza 37. Prvý odvolací dôvod v podstate obsahuje dve casti. 38. Prvá cast sa týka rozsahu právomoci vysetrovatela podla clánku 8 ods. 2 a 3 rozhodnutia 2011/695 (body 42 az 44 napadnutého rozsudku). Druhá cast sa týka zamietnutia výhrady zalozenej na nedostatocnom odôvodnení sporného rozhodnutia Vseobecným súdom (body 60 a 67 uvedeného rozsudku). a) O prvej casti i) Úvodné poznámky 39. Podla clánku 339 ZFEÚ sa povinnost clenov orgánov Únie, úradníkov a ostatných zamestnancov Únie zachovávat mlcanlivost vztahuje na informácie chránené sluzobným tajomstvom. Na úcely uplatnenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ je táto povinnost zopakovaná v clánku 28 nariadenia c. 1/2003 a clánku 16 nariadenia (ES) c. 773/2004 ( [17]13 ) a podla tohto posledného uvedeného aktu sa vztahuje na "obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie". 40. Judikatúra Súdneho dvora umoznuje tieto pojmy rámcovo vymedzit. 41. Okrem iného z nej vyplýva, ze právo na ochranu obchodného tajomstva predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie. ( [18]14 ) Oblast, ktorej sa táto zásada týka, nie je obmedzená na obchodné tajomstvá v pravom zmysle slova, cize na citlivé obchodné informácie, ( [19]15 ) ale zahrna aj iné dôverné informácie. ( [20]16 ) 42. Okrem toho dôverná povaha informácie môze vyplývat tak z jej obsahu, ktorý je sám osebe citlivý, ako je to v prípade obchodných informácií, ako aj z kombinácie obsahu a okolností, za akých dochádza k poskytnutiu informácií orgánu verejnej správy. 43. Tento posledný uvedený predpoklad sa týka jednak informácií poskytnutých Komisii za okolností, ktoré zakladajú povinnost zachovávat mlcanlivost, najmä informácií dobrovolne poskytnutých osobou, ktorá má legitímne zelanie zostat v anonymite, akou je informátor alebo stazovatel, ( [21]17 ) a jednak iných informácií poskytnutých Komisii s výhradou zachovania ich dôvernosti. ( [22]18 ) 44. Komisia zohladnila túto judikatúru vo svojom oznámení o prístupe k spisu tým, ze rozlísila dve kategórie informácií, ku ktorým môze byt prístup obmedzený, a to na jednej strane kategóriu "obchodné tajomstvá" zahrnajúcu informácie, ktoré sa týkajú obchodných aktivít podniku a ktorých odtajnenie by mohlo vyústit do vázneho poskodenia daného podniku, a na druhej strane kategóriu"ostatné dôverné informácie" zahrnajúcu "iné informácie nez obchodné tajomstvá, ktoré môzu byt povazované za dôverné, kedze ich odhalenie môze znacne poskodit osobu alebo podnik". Napokon dôverné informácie môzu zahrnat tak informácie chránené vo verejnom záujme, ako sú vojenské tajomstvá, ako aj tajomstvá chránené v súkromnom záujme, ako sú osobné údaje. ( [23]19 ) 45. Vseobecný súd vykladal pojem "informácie, na ktoré sa vztahuje profesijné tajomstvo" prostredníctvom stanovenia troch kritérií. Podla neho táto kvalifikácia po prvé vyzaduje, aby informácie boli známe iba obmedzenému poctu osôb, po druhé, aby ich sprístupnenie mohlo spôsobit váznu ujmu osobe, ktorá ich poskytla, alebo tretím osobám, a nakoniec po tretie je nevyhnutné, aby si záujmy, ktoré by mohli byt poskodené sprístupnením takých informácií, objektívne zasluhovali ochranu. ( [24]20 ) Súdny dvor nemal doposial prílezitost vyjadrit sa k uvedeným kritériám. ( [25]21 ) ii) O rozsahu preskúmania vysetrovatelom 46. Úloha vysetrovatela v rámci Komisie, ktorá sa od svojho vytvorenia znacne rozvinula, spocíva v kontrole dodrziavania procesných práv v konaniach vo veciach hospodárskej sútaze. Povazovalo sa za nevyhnutné zverit túto úlohu osobe, ktorá je vo vztahu k sluzbám Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz nezávislá. ( [26]22 ) 47. Právomoci vysetrovatela sú stanovené v rozhodnutí 2011/695. 48. Clánky 7 a 8 tohto rozhodnutia priznávajú vysetrovatelovi urcité právomoci týkajúce sa ziadostí o dôverné zaobchádzanie. Vysetrovatel rozhoduje o týchto ziadostiach jednak v kontexte prístupu k spisu a jednak v prípade uverejnenia informácií Komisie. 49. V tomto druhom prípade clánok 8 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2011/695 stanovuje, ze dotknutá osoba musí byt Komisiou vopred informovaná a pokial ide o informácie, ktoré môzu predstavovat obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie, môze nesúhlasit s ich uverejnením a vec postúpit vysetrovatelovi. Ak sa vysetrovatel domnieva, ze informácie môzu byt uverejnené, pretoze nepredstavujú obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie, alebo preto, ze existuje prevládajúci záujem na ich uverejnení, vydá odôvodnené rozhodnutie, v ktorom uvedie dobu, po ktorej sa príslusné informácie uverejnia, ktorá nesmie byt kratsia ako jeden týzden od oznámenia rozhodnutia. 50. Podla clánku 8 ods. 3 rozhodnutia 2011/695 sa tieto ustanovenia primerane uplatnia aj pri uverejnení rozhodnutí Komisie. iii) Analýza konstatovaní Vseobecného súdu 51. V prejednávanej veci odvolatelka tvrdí, ze podla clánku 8 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2011/695 má vysetrovatel právomoc rozhodovat o vsetkých námietkach týkajúcich sa uverejnenia vrátane námietok zalozených na vseobecných právnych zásadách. 52. Poznamenávam, ze toto tvrdenie odvolatelky nie je v rozsahu, v akom ho treba chápat v tom zmysle, ze právomoc vysetrovatela sa týka iných námietok ako tých, ktoré sú spojené s dôvernostou informácie, podporené ani znením, ani systematikou clánku 8 rozhodnutia 2011/695. 53. Pokial ide o znenie, uplatnenie clánku 8 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2011/695 je zretelne obmedzené na prípad, ked informácie, ktoré majú byt uverejnené, "môzu predstavovat obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie akéhokolvek podniku alebo osoby". 54. Pokial ide o struktúru týchto ustanovení, poznamenávam, ze zodpovedá sirsej úlohe vysetrovatela zabezpecit dodrziavanie procesných práv úcastníkov konania a iných dotknutých osôb v rámci konaní vo veciach hospodárskej sútaze. Vzhladom na svoju nezávislost je vysetrovatel v pozícii, ktorá mu umoznuje rozhodnút spor medzi dotknutou osobou a útvarmi Komisie, ktorý sa týka dôvernej povahy informácie, v relevantnom prípade s vyvázením rozdielnych záujmov. 55. Tieto úvahy vsak podla môjho názoru platia výhradne pre vybavovanie ziadostí o dôverné zaobchádzanie. 56. Hoci si totiz mozno predstavit iné námietky proti uverejneniu rozhodnutia, napríklad námietky zalozené na zásahu do práv dusevného vlastníctva alebo práva na ochranu prejavov osobnej povahy, tieto nesúvisia s priebehom konania vo veciach hospodárskej sútaze, lebo ich skúmanie nie je v súlade s úlohou vysetrovatela. 57. To isté sa v prejednávanej veci týka námietok vznesených odvolatelkou na základe vseobecných právnych zásad, oddelene vo vztahu k ziadosti o zachovanie dôvernosti. 58. Ako vyplýva z bodu 26 napadnutého rozsudku, prvým zalobným dôvodom odvolatelka vytkla vysetrovatelovi, ze neodpovedal na tri odlisné tvrdenia, ktoré sú zalozené po prvé na porusení zásady úcelovosti zakotvenej v clánku 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 (toto tvrdenie nie je obsiahnuté v odvolaní), po druhé na narusení legitímnej dôvery odvolatelky v skutocnost, ze sporné informácie nebudú uverejnené, a po tretie na porusení zásady rovnosti zaobchádzania vyplývajúcom zo skutocnosti, ze toto uverejnenie spôsobí, ze odvolatelka sa ocitne v menej výhodnom postavení nez iné osoby, ktorým bolo urcené rozhodnutie PVP. 59. Z argumentácie odvolatelky v rámci jej odvolania okrem toho vyplýva, ze uvedené námietky boli vznesené oddelene od ziadosti o dôverné zaobchádzanie s informáciami pochádzajúcimi z vyhlásení o zhovievavosti. 60. Kedze islo o námietky podané oddelene od ziadosti o dôverné zaobchádzanie, Vseobecný súd podla môjho názoru v bode 44 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze vysetrovatel nemá právomoc na ne odpovedat. 61. Chcel by som spresnit, ze tvrdenie, uplatnené odvolatelkou pred vysetrovatelom na základe zásad legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, mozno chápat dvojako. 62. Na jednej strane ho mozno chápat tak, ze jeho cielom je preukázat, ze informácie obsiahnuté vo vyhlásení o zhovievavosti by sa mali kvalifikovat ako dôverné vzhladom na legitímnu dôveru ziadatela v skutocnost, ze sa neocitne v menej výhodnom postavení nez iní úcastníci protiprávneho konania, ktorí sa rozhodli nespolupracovat. Zásady legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania sa tak na podporu tvrdenia zalozeného na dôvernej povahe sporných informácií uplatnia len nepriamo. Je teda zrejmé, ze vysetrovatel toto tvrdenie v spornom rozhodnutí preskúmal a zamietol. 63. Na druhej strane mozno to isté tvrdenie odvolatelky chápat tak, ze jeho cielom je preukázat, ze zásady legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania boli porusené bez ohladu na to, ci sporné informácie treba kvalifikovat ako dôverné. Takéto odlisné tvrdenie môze byt zalozené na porusení poziadaviek spojených so spätvzatím správnych aktov alebo na zmene predchádzajúceho postupu Komisie. ( [27]23 ) Podla môjho názoru tieto tvrdenia nepatria do právomoci vysetrovatela, lebo sa v nich nepoukazuje na dôvernú povahu informácie. 64. Okrem toho ma nepresvedcilo tvrdenie odvolatelky, ze uznaním obmedzenia právomoci vysetrovatela sa porusuje jej právo na súdnu ochranu. 65. Pripomínam, ze konanie, do ktorého je zapojený vysetrovatel, má odkladný úcinok na uverejnenie informácií, a tým umoznuje dotknutej osobe podat na Vseobecný súd, v súlade s rozsudkom AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia ( [28]24 ), zalobu o neplatnost a návrh na nariadenie predbezného opatrenia. 66. Poziadavka takéhoto súdneho preskúmania este pred uverejnením informácie je vsak odôvodnená tým, ze uverejnenie dôverných informácií môze dotknutej osobe spôsobit váznu a nenapravitelnú ujmu. Toto odôvodnenie sa uplatní len za predpokladu, ze dotknutá osoba uplatní dôvernú povahu informácie a nemozno ho rozsírit na iné námietky proti uverejneniu. 67. Vzhladom na to sa domnievam, ze Vseobecný súd v bode 44 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze právomoc vysetrovatela podla clánku 8 ods. 2 rozhodnutia 2011/695 sa nevztahuje na námietky vznesené odvolatelkou na základe zásad legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania. 68. Nakoniec poznamenávam, ze jeden z dôvodov, pre ktoré Vseobecný súd dospel k tomuto rozhodnutiu, je nejasný. 69. Vseobecný súd v bodoch 42 a 43 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zásady legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania uvedené odvolatelkou nepatria do právomoci vysetrovatela, lebo na rozdiel od pravidiel týkajúcich sa zaobchádzania s osobnými údajmi alebo pravidiel upravujúcich právo na prístup k dokumentom nepredstavujú "pravidlá, ktoré majú specificky chránit proti sprístupneniu" alebo tieto pravidlá nemajú "specifický ciel chránit dôvernost informácií alebo dokumentov". 70. Vseobecný súd nespresnil, co rozumie odkazom na pravidlá specificky chrániace proti sprístupneniu. ( [29]25 ) Ak sa má tento dôvod napadnutého rozsudku chápat tak, ze zásada legitímnej dôvery v ziadnom prípade nemôze predstavovat základ pre kvalifikáciu informácie za dôvernú informáciu, taký dôvod je podla môjho názoru z právneho hladiska nesprávny. 71. Je síce pravda, ako poznamenáva Komisia, ze ziadost o dôverné zaobchádzanie musí byt dotknutou osobou nálezite odôvodnená, avsak ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, ( [30]26 ) takáto ziadost môze byt zalozená na tvrdení, podla ktorého boli dotknuté informácie poskytnuté s legitímnym ocakávaním, ze Komisia zachová ich dôvernú povahu. Podla môjho názoru poziadavky spojené s legitímnym ocakávaním jednotlivca môzu v zásade odôvodnit dôverné zaobchádzanie bez ohladu na existenciu osobitnej právnej úpravy. 72. Ak by sa vsak body 42 a 43 napadnutého rozsudku mali chápat v tomto zmysle, takéto nesprávne posúdenie nemôze mat za následok zrusenie napadnutého rozsudku, lebo jeho výroková cast sa zdá byt dôvodná z iných právnych dôvodov. ( [31]27 ) Z týchto dôvodov sa totiz Vseobecný súd obmedzil na konstatovanie, ze vysetrovatel právom odmietol svoju právomoc odpovedat na "odlisné" tvrdenia zalozené na zásadách legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania (body 26 a 44 napadnutého rozsudku). 73. Toto konstatovanie je ako také právne dôvodné. Kedze totiz odvolatelka uviedla takéto tvrdenia oddelene od ziadosti o dôverné zaobchádzanie, ich posúdenie nepatrí do právomoci vysetrovatela. Domnievam sa preto, ze konstatovanie Vseobecného súdu obsiahnuté v bode 44 napadnutého rozsudku treba v kazdom prípade potvrdit. 74. Z tohto dôvodu navrhujem prvú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut. b) O druhej casti 75. V druhej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze zamietol jej výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia. 76. Vseobecný súd údajne nesprávne usúdil, ze stanovisko sluzieb Komisie obsiahnuté v listoch z 28. novembra 2011 a z 15. marca 2012 je súcastou odôvodnenia sporného rozhodnutia (body 60 a 132 napadnutého rozsudku). 77. Poznamenávam, ze konstatovanie Vseobecného súdu v bodoch 60 a 132 napadnutého rozsudku, podla ktorého odôvodnenie sporného rozhodnutia treba vnímat v kontexte predchádzajúcej korespondencie s odvolatelkou, nemozno ako také napadnút. 78. Podla ustálenej judikatúry sa totiz dostatocnost odôvodnenia rozhodnutia posudzuje so zretelom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, pokial je známy dotknutej osobe a umoznuje jej pochopit rozsah opatrenia prijatého voci nej. ( [32]28 ) 79. Okrem toho, ak rozhodnutie orgánu Únie jasne a jednoducho potvrdí stanovisko, ktoré predtým vyjadrila hoci aj iná sluzba Komisie, obsah tohto stanoviska mozno povazovat za obsah predstavujúci relevantný kontext pre odôvodnenie tohto rozhodnutia. ( [33]29 ) Tento prístup platí aj v prípade, ak ziadost vybavujú dva nezávislé správne orgány. ( [34]30 ) 80. Uplatnenie tej istej úvahy v prejednávanej veci nie je podla môjho názoru nezlucitelné so skutocnostou, ze vysetrovatel má v rámci Komisie nezávislé postavenie. ( [35]31 ) 81. Ak dva orgány v rámci Komisie prijmú rovnaké stanovisko, pokial ide o uverejnenie dokumentu a rozsah dôvernosti, vsetky vyjadrené dôvody predstavujú relevantný kontext na preskúmanie zákonnosti konecného rozhodnutia. 82. V prejednávanej veci preto mohol Vseobecný súd pri skúmaní sporného rozhodnutia zohladnit stanovisko vyjadrené sluzbami Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz v predchádzajúcej korespondencii s odvolatelkou. 83. V tejto súvislosti poznamenávam, ze ako vyplýva z bodu 65 napadnutého rozsudku, sporné rozhodnutie uvádza dôvody zamietnutia ziadosti odvolatelky o dôverné zaobchádzanie. Ked totiz vysetrovatel pripomenul obmedzenia svojej právomoci, odpovedal na námietky odvolatelky v rozsahu, v akom boli zalozené na dôvernosti informácií obsiahnutých v jej vyhlásení o zhovievavosti tým, ze konstatoval, ze tieto informácie nemozno kvalifikovat ako dôverné informácie alebo ako informácie, na ktoré sa vztahuje profesijné tajomstvo, a to len z dôvodu, ze boli poskytnuté v rámci spolupráce s Komisiou (body 12, 14 a 18 az 21 sporného rozhodnutia). 84. Vysetrovatel tým, ze úplne zamietol ziadost odvolatelky o dôverné zaobchádzanie, potvrdil stanovisko vychádzajúce z listov Komisie z 28. novembra 2011 a 15. marca 2012, opísaných v bodoch 47 a 48 napadnutého rozsudku. Toto stanovisko je teda relevantné na úcely posúdenia dôvodov sporného rozhodnutia. 85. Okrem toho, pokial ide o stanovisko, ktoré bolo odvolatelke známe este pred predlozením veci vysetrovatelovi, nemozno v nom legitímne tvrdit, ze Vseobecný súd jeho zohladnením porusil odvolatelkine právo byt vypocutý z dôvodu, ze nemohla napadnút tvrdenia predlozené v týchto listoch. 86. Vzhladom na vsetky uvedené vyjadrenia navrhujem zamietnut druhú cast prvého odvolacieho dôvodu, a v dôsledku toho zamietnut prvý odvolací dôvod ako celok. B - O druhom odvolacom dôvode 87. V tomto odvolacom dôvode, ktorý sa týka bodov 76 az 127 napadnutého rozsudku, odvolatelka v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze zamietol jej tvrdenie, podla ktorého by sa informácie obsiahnuté v jej vyhlásení o zhovievavosti mali kvalifikovat ako dôverné, porusil clánok 339 ZFEÚ, clánok 30 nariadenia c. 1/2003, ako aj jej právo na ochranu súkromia. 1. Napadnutý rozsudok 88. V bodoch 76 az 127 napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal a zamietol tretí zalobný dôvod v prvostupnovom konaní, ktorý zahrna v podstate tri casti zalozené po prvé na porusení obchodného tajomstva zalobkyne, po druhé na porusení dôvernosti informácií oznámených Komisii v rámci programu zhovievavosti a po tretie na porusení práva na ochranu súkromia (bod 76 napadnutého rozsudku). 89. Pokial ide o prvú cast, Vseobecný súd rozhodol, ze aj za predpokladu, ze by niektoré z dotknutých obchodných informácií mohli predstavovat obchodné tajomstvo, v kazdom prípade ich treba povazovat za historické, lebo sú starsie ako pät alebo viac rokov a odvolatelka nepreukázala, ze tieto informácie napriek ich veku stále predstavujú podstatné prvky jej obchodného postavenia (body 84 az 86 napadnutého rozsudku). 90. Pokial ide o druhú cast, Vseobecný súd preskúmal, ci majú byt informácie, ako to tvrdí odvolatelka, chránené ako profesijné tajomstvo len z toho dôvodu, ze ich podnik dobrovolne poskytol Komisii s cielom mat prospech z programu zhovievavosti (bod 88 napadnutého rozsudku). 91. Vseobecný súd zamietol názor, ze rozsah ochrany proti sprístupneniu na základe clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 je v prejednávanej veci relevantný. Zohladnenie clánku 4 tohto nariadenia, aby sa Komisii zabránilo uverejnit vsetky informácie chránené výnimkou z práva na prístup k dokumentom, by malo za následok, ze Komisia by bola zbavená moznosti uverejnit co len podstatu svojho rozhodnutia, lebo taká výnimka chráni v súlade s domnienkou, stanovenou Súdnym dvorom v rozsudku Komisia/EnBW ( [36]32 ), vsetky informácie obsiahnuté vo vysetrovacom spise (body 91 a 92 napadnutého rozsudku). 92. Sprístupnenie informácií o porusení práva hospodárskej sútaze prostredníctvom uverejnenia rozhodnutia Komisie, ktorým sa uvedené porusenie sankcionuje, nemozno v zásade zamienat s prístupom tretích osôb k dokumentom, ktoré sa nachádzajú vo vysetrovacom spise Komisie. Uverejnenie takých informácií by nespôsobilo to, ze tretím osobám by boli oznámené vyhlásenia poskytnuté v rámci programu zhovievavosti (bod 93 napadnutého rozsudku). 93. Vseobecný súd následne preskúmal tri podmienky týkajúce sa pojmu "sluzobné tajomstvo", stanovené jeho judikatúrou. ( [37]33 ) 94. Pokial ide o prvé dve podmienky, Vseobecný súd sa domnieval, ze boli splnené, lebo dotknuté informácie boli známe iba obmedzenému poctu osôb a ich sprístupnenie mohlo odvolatelke spôsobit váznu ujmu. Vseobecný súd konstatoval, ze sporné informácie v podstate spocívajú v opise prvkov zakladajúcich protiprávne konanie. Viacero úryvkov z rozhodnutia PVP, ktoré mali byt uverejnené, opisovalo protiprávne konanie odvolatelky ovela podrobnejsie, co poskodeným tretím osobám mohlo umoznit lahsie preukázat podmienky a rozsah jej obcianskoprávnej zodpovednosti (body 96 az 105 napadnutého rozsudku). 95. Naproti tomu, pokial ide o tretiu podmienku, Vseobecný súd rozhodol, ze záujmy odvolatelky, ktoré môzu byt poskodené sprístupnením, si objektívne nezasluhujú ochranu, a ze teda sporné informácie nespadajú pod sluzobné tajomstvo. Vseobecný súd pripomenul, ze dotknutá podmienka vyzaduje vyvázenie vseobecného záujmu transparentnosti a legitímnych záujmov, ktoré bránia sprístupneniu. S cielom namietat proti uverejneniu informácií o protiprávnom konaní sa odvolatelka nemohla legitímne dovolávat ani záujmu na ochrane svojej dobrej povesti, ani svojho záujmu chránit sa pred ulozením náhrady skody, ani verejného záujmu na úcinnosti programov zhovievavosti (body 106 az 122 napadnutého rozsudku). 96. Pokial ide nakoniec o tretiu cast, Vseobecný súd rozhodol, ze hoci sa informácie získané v rámci vysetrovania porusenia práva Únie v oblasti kartelov musia v zásade povazovat za informácie spadajúce pod súkromnú cinnost osoby, táto osoba sa nemôze dovolávat svojho práva na ich ochranu, ked namieta poskodenie svojej dobrej povesti, ktoré predvídatelne vyplýva z jej vlastného konania (body 124 az 126 napadnutého rozsudku). 97. V odpovedi na tvrdenia odvolatelky týkajúce sa porusenia jej legitímnej dôvery, uvedené na podporu tretieho zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní, Vseobecný súd usúdil, ze tieto tvrdenia sa prekrývajú s castou argumentácie na podporu stvrtého zalobného dôvodu a majú sa skúmat v jeho rámci (bod 77 napadnutého rozsudku). Vseobecný súd preskúmal tieto tvrdenia v bodoch 134 az 158 napadnutého rozsudku. 2. Argumentácia úcastníkov konania 98. Prejednávaný odvolací dôvod sa delí na styri casti. 99. V prvej casti odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze sporné informácie stratili svoju dôvernú povahu len na základe samotnej skutocnosti, ze sú starsie ako pät rokov (body 84 az 86 napadnutého rozhodnutia). 100. V druhej casti odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd mal konstatovat, ze informácie pochádzajúce z vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti mali byt kvalifikované ako dôverné. 101. Podla odvolatelky Vseobecný súd v prejednávanej veci nesprávne odmietol uplatnit rovnaké kritériá, ako sú kritériá platné pre prístup k dokumentom, uvedené v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 (body 92 a 93 napadnutého rozsudku). Rozlisovanie, ktoré robí Vseobecný súd, medzi prístupom k dokumentom a uverejnením informácií, ktoré sa v nich nachádzajú, je údajne umelé. 102. Odvolatelka uvádza, ze vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti sú vyhotovené len na úcely konania Komisie a s dôverou v to, ze Komisia dodrzí záruky, ktoré poskytla v bode 32 oznámenia o spolupráci z roku 2002 a v bode 40 oznámenia Komisie o ochrane pred pokutami a znízení pokút v kartelových prípadoch (dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2006") ( [38]34 ). 103. Podla odvolatelky sú dôvody obsiahnuté v bodoch 93, 117, 138, 140 az 150, 155 a 161 napadnutého rozsudku chybné, lebo sa zakladajú na konstatovaní, podla ktorého sprístupnenie obsahu vyhlásení o zhovievavosti vo verejnom znení rozhodnutia PVP nemozno povazovat za rovnocenné ciastocnému uverejneniu samotných vyhlásení o zhovievavosti. Odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze Komisia je oprávnená uverejnit kazdý druh informácií vychádzajúcich z vyhlásenia o zhovievavosti aj vtedy, ked ide o ich citácie, priame alebo nepriame. 104. Subsidiárne v tretej casti odvolatelka tvrdí, ze sporné informácie sú v kazdom prípade dôverné podla kritérií vyplývajúcich z rozsudku Bank Austria Creditanstalt/Komisia ( [39]35 ). Jej záujmy si na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd v bodoch 107 az 111 napadnutého rozsudku, objektívne zasluhujú ochranu v zmysle tejto judikatúry. 105. V stvrtej casti odvolatelka spochybnuje body 121 az 126 napadnutého rozsudku týkajúce sa údajného porusenia jej práva na ochranu súkromia. Tvrdí, ze uverejnenie obsahu vyhlásení o zhovievavosti nemozno na rozdiel od toho, co tvrdil Vseobecný súd, povazovat za predvídatelný dôsledok jej úcasti na karteli. 106. Komisia spochybnuje tieto tvrdenia tým, ze v podstate odkazuje na relevantné dôvody napadnutého rozsudku. 3. Analýza a) Úvodné poznámky i) O dôvernej povahe vyhlásenia o zhovievavosti 107. Hlavné tvrdenie odvolatelky v rámci prejedávaného odvolacieho dôvodu sa týka údajnej dôvernej povahy informácií obsiahnutých vo vyhláseniach o zhovievavosti, ako aj ich ochrany proti ich sprístupneniu v rámci uverejnenia rozhodnutí Komisie. 108. Poznamenávam, ze vyhlásenia podniku uskutocnené v rámci programu zhovievavosti sa lísia od vsetkých ostatných dokumentov získaných Komisiou v priebehu vysetrovania, lebo obsahujú podrobný opis protiprávnych skutkov dobrovolne oznámený ich priamym úcastníkom. ( [40]36 ) Na rozdiel od iných informácií obsiahnutých v spise Komisie je to hodnotiaci dokument, poskytnutý dobrovolne, osobitne urcený na podanie sprístupnenie dôkazu v rámci programu zhovievavosti, ktorým jeho autor uznal protiprávne konanie, cím sa vzdal svojho práva neusvedcit sám seba. 109. Povaha tohto dokumentu odôvodnuje výhrady, pokial ide o jeho uverejnenie. 110. Podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 a oznámenia o spolupráci z roku 2006 je uverejnenie vyhlásení o zhovievavosti, ako aj iných dokumentov získaných v rámci programu zhovievavosti, v zásade vylúcené, a to aj po prijatí rozhodnutia Komisie, vzhladom na výnimky stanovené v clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, týkajúceho sa ochrany obchodných záujmov a ochrany cielov inspekcie a vysetrovania ( [41]37 ). Takéto vyhlásenia nemôzu byt dotknuté sprístupnením písomností v súkromnoprávnych konaniach. Na druhej strane ochrana vyhlásení o zhovievavosti nebráni ich sprístupneniu iným úcastníkom konania pri výkone ich práva na obhajobu v rámci prístupu k spisu. ( [42]38 ) Dokumenty týkajúce sa európskej siete pre hospodársku sútaz stanovia výhrady k výmene vyhlásení medzi orgánmi pre hospodársku sútaz. ( [43]39 ) 111. Prax Komisie, ktorá vychádza z týchto dokumentov, spocíva na rozlisovaní medzi vyhláseniami o zhovievavosti a uz existujúcimi dokumentmi predlozenými ziadatelom o zhovievavost. Vyhlásenia o zhovievavosti sú v zásade absolútne chránené proti uverejneniu a odovzdaniu vnútrostátnym súdom. 112. Komisia túto prax sústavne obhajovala pred Súdnym dvorom ( [44]40 ) a ako amicus curiae pred vnútrostátnymi súdmi. ( [45]41 ) 113. V rozsudku Pfleiderer ( [46]42 ) Súdny dvor pripustil moznost uverejnit dokumenty týkajúce sa programu zhovievavosti v rámci obcianskoprávneho sporu. Pri skúmaní ziadosti o prístup k takýmto dokumentom musia vnútrostátne súdy v kazdom jednotlivom prípade vyvázit záujmy odôvodnujúce oznámenie informácií a ochranu informácií dobrovolne poskytnutých ziadatelom o zhovievavost. Treba tak zabezpecit rovnováhu medzi právom tretích osôb poskodených kartelom pozadovat v rámci obcianskoprávneho konania náhradu skody ( [47]43 ) a ochranou úcinnosti stíhaní vedených verejnoprávnymi orgánmi. Súdny dvor vsak nerozhodol o osobitnej povahe vyhlásenia o zhovievavosti. ( [48]44 ) 114. V rozsudku Komisia/EnBW ( [49]45 ) Súdny dvor konstatoval existenciu vseobecnej domnienky, podla ktorej uverejnenie dokumentov obsiahnutých v spise týkajúcom sa konania podla clánku 101 ZFEÚ v zásade zasahuje do ochrany obchodných záujmov podnikov zapojených do takéhoto konania, ako aj do ochrany cielov vysetrovania týkajúceho sa konania v zmysle clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001. ii) Dôsledky ochrany vyhlásení o zhovievavosti na uverejnenie rozhodnutí Komisie 115. Treba urcit, ci ochrana priznaná vyhláseniam o zhovievavosti podlieha urcitým obmedzeniam, pokial ide o pouzitie informácií získaných z týchto vyhlásení v odôvodneniach rozhodnutí Komisie, v ktorých sa konstatuje porusenie. 116. V tejto súvislosti poznamenávam, ze ochrana proti uverejneniu sa týka citlivej informácie bez ohladu na nosic, na ktorom bola poskytnutá. Z toho vyplýva, ze ak sú vyhlásenia o zhovievavosti chránené, táto ochrana sa v zásade vztahuje aj na ich prepis obsiahnutý v iných dokumentoch. 117. Zdá sa, ze Komisia túto úvahu prijala. Ked Komisia ako amicus curiae vystúpila pred súdom Spojeného královstva v novembri 2011 ( [50]46 ), tvrdila, ze výhrady spojené s uverejnením vyhlásení o zhovievavosti sa uplatnia aj v prípade uverejnenia dôvernej verzie rozhodnutia v obcianskoprávnom spore, lebo toto rozhodnutie obsahuje citácie z vyhlásení o zhovievavosti. 118. Skutocnost, ze informácie obsiahnuté vo vyhláseniach o zhovievavosti musia byt chránené aj vtedy, ked sú prepísané v inom dokumente, znamená, ze Komisia musí zachovávat urcitú zdrzanlivost, pokial ide o ich pouzitie vo verejnom znení jej rozhodnutí. 119. Poznamenávam vsak, ze ochrana vyhlásení o zhovievavosti je odôvodnená verejným záujmom zabezpecit atraktívnost programov zhovievavosti, ktoré sú podstatným nástrojom na odhalovanie kartelov. ( [51]47 ) Odvolatelka sa vsak proti Komisii nemôze dovolávat takéhoto verejného záujmu. 120. Mozno si polozit otázku, ci dotknutá ochrana spocíva tiez na individuálnom záujme ziadatela o zhovievavost. ( [52]48 ) 121. Podla môjho názoru existenciu takéto záujmu mozno vyvodit z fungovania programov zhovievavosti. 122. Ak totiz verejný orgán upraví program zhovievavosti, vytvorí právny rámec podnecujúci podnik k tomu, aby dobrovolne oznámil svoju úcast na protiprávnom konaní, a tým sa vzdal svojho práva neusvedcit sám seba. Z toho vyplýva vztah dôvery medzi ziadatelom a Komisiou podobný vztahu existujúcemu medzi Komisiou a informátorom alebo Komisiou a stazovatelom v konaniach vo veciach hospodárskej sútaze. ( [53]49 ) Podnik, ktorý sa rozhodne vzdat svojho práva neusvedcit sám seba, musí mat moznost urobit toto rozhodnutie so vsetkou znalostou veci. Môze tak ocakávat, ze Komisia zohladní jeho záujmy pri pouzití informácií poskytnutých v tomto osobitnom kontexte. 123. No aj za predpokladu, ze z toho mozno vyvodit legitímnu dôveru, pokial ide o dôverné zaobchádzanie, táto dôvera sa týka iba uverejnenia informácií získaných v rámci spolupráce v kontexte, ktorý umoznuje spätne zistit ich zdroj a netýka sa ochrany týchto informácií ako takých. 124. Táto úvaha vyplýva zo skutocnosti, ze ochrana dotknutých informácií nevyplýva z ich vnútorne citlivého obsahu, ale zo spojenia medzi obsahom a okolnostami sprevádzajúcimi ich poskytnutie Komisii. ( [54]50 ) 125. Zastávam preto názor, ze aj ked Komisia musí udrziavat urcitý odstup, pokial ide o pouzitie týchto informácií pri uverejnovaní svojich rozhodnutí, obmedzenia pre uverejnovanie, ktoré vyplývajú z legitímneho záujmu ziadatela o zhovievavost, sa týkajú len informácií umoznujúcich identifikovat ich súvislost s vyhlásením o zhovievavosti. Iba uverejnenie týchto informácií umoznuje citatelovi rekonstruovat presný obsah úryvkov z vyhlásení o zhovievavosti, co je rovnocenné s ich ciastocným uverejnením. 126. Naproti tomu podla môjho názoru Komisia musí mat diskrecnú právomoc, co sa týka pouzitia iných informácií získaných z vyhlásení o zhovievavosti, vo verejných verziách svojich rozhodnutí. 127. Na jednej strane Komisia musí mat velkú mieru volnej úvahy, ked vo svojom rozhodnutí, vrátane jej verejnej verzie, opisuje fungovanie kartelu. Vyhlásenia o zhovievavosti predstavujú pri mnohých vysetrovaniach, aspon pre niektoré epizódy porusenia práva a pod podmienkou, ze sú podopreté inými nezávislými informáciami, hlavný zdroj dôkazov. Ak by malo byt rozhodnutie zbavené vsetkých informácií pochádzajúcich z týchto vyhlásení, mohlo by sa ako zdroj informácií o protiprávnom konaní ukázat ako zbytocné. Treba vsak zohladnit skutocnost, ze vzhladom na to, ze spis Komisie je chránený vseobecnou domnienkou stanovenou v rozsudku Komisie/EnBW ( [55]51 ), nedôverná verzia rozhodnutia Komisie predstavuje dôlezitý zdroj informácií pre tretie osoby, ktoré sa cítia byt poskodené kartelom. ( [56]52 ) Moznost pre tretie osoby podat súkromnoprávne zaloby by tak mohla byt neprimerane obmedzená. 128. Na druhej strane si ziadatel o zhovievavost musí byt pri oznamovaní kartelu vedomý toho, ze informácie poskytnuté v rámci jeho spolupráce budú dôlezitým informacným zdrojom a Komisia ich v sirokej miere pouzije na preukázanie a opísanie skutocností, a to aj v nedôvernej verzii rozhodnutia. Takto musí prijat to, ze s výnimkou priamych citácií z jeho vyhlásení a iných informácií umoznujúcich identifikovat ho ako zdroj budú informácie poskytnuté Komisii uvedené v jej rozhodnutí vrátane jeho nedôvernej verzie. 129. Poznamenávam, ze tým, ze sa ziadatel rozhodne spolupracovat s Komisiou, môze odôvodnene predpokladat, ze dôverná povaha jeho spolupráce nemôze byt chránená bezvýhradne. Totoznost ziadatela o zhovievavost bude verejnosti známa hned po prijatí rozhodnutia Komisiou. Okrem toho aj ked mozno ocakávat, ze Komisia prijme primerané opatrenia, aby utajila zdroj dôkazov získaných v rámci spolupráce, je nevyhnutné, ze citatel rozhodnutia, ktorý pozná totoznost ziadatela alebo ziadatelov o zhovievavost, môze byt vedený k spekuláciám o tom, ci jedna alebo druhá informácia pochádzajú z ich spolupráce. b) O druhej casti 130. V prvej casti odvolatelka spochybnuje uplatnenie domnienky piatich rokov zalozenej na neaktuálnosti obchodných informácií v bodoch 84 az 86 napadnutého rozsudku. 131. Podla praxe Komisie ( [57]53 ) a judikatúry Vseobecného súdu, vytvorenej v rámci ziadostí o dôverné zaobchádzanie ( [58]54 ), obchodné informácie staré pät alebo viac rokov treba spravidla povazovat za nedôverné, pokial dotknutý podnik výnimocne nepreukáze, ze tieto informácie stále predstavujú podstatné prvky jej obchodného postavenia. 132. Táto prax sa zakladá na vseobecnej úvahe, podla ktorej obchodné informácie strácajú svoju citlivú povahu uplynutím casu. Táto úvaha podla môjho názoru odôvodnuje uplatnenie domnienky spojenej s pevným obdobím, vychádzajúcej zo skúsenosti, ktorú môze dotknutý podnik vyvrátit opacným dôkazom. 133. Poznamenávam, ze táto domnienka nevylucuje zachovanie dôvernosti niektorých obchodných informácií dlhsie ako pocas tohto pätrocného obdobia. Jej uplatnenie teda zostáva zlucitelné s úvahou, podla ktorej sa výnimky v oblasti prístupu k dokumentom môzu prípadne uplatnovat pocas obdobia tridsiatich rokov alebo v prípade, ze je to nevyhnutné, dokonca aj pocas dlhsieho obdobia. ( [59]55 ) 134. Spresnujem, ze vsetky tieto úvahy sa týkajú citlivých obchodných informácií a nevztahujú sa na informácie, ktorých dôvernost sa pozaduje z iného dôvodu. 135. V prejednávanej veci odvolatelka spochybnuje body 84 az 86 napadnutého rozsudku, pricom tvrdí, ze informácie pochádzajúce z vyhlásenia o zhovievavosti nestrácajú svoju dôvernú povahu iba uplynutím casu. Podla jej názoru nemôze byt ochrana takých informácií obmedzená na pevne stanovené obdobie. 136. Toto spochybnenie podla môjho názoru vyplýva z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. 137. V bodoch 84 az 86 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zamietol tvrdenie odvolatelky, podla ktorého zamýslané uverejnenie obsahuje dôverné obchodné informácie týkajúce sa jej obchodných vztahov a jej cenovej politiky (prvá cast tretieho zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní). 138. Zamietnutím tohto tvrdenia nie je dotknuté skúmanie Vseobecným súdom iného tvrdenia odvolatelky vychádzajúceho zo skutocnosti, ze sporné informácie musia byt chránené proti uverejneniu z dôvodu, ze pochádzajú z vyhlásenia o zhovievavosti (druhá cast tretieho zalobného dôvodu, body 88 az 122 napadnutého rozsudku). 139. Preto odvolatelka tvrdením, ze domnienka piatich rokov sa nemôze uplatnit na informácie obsiahnuté vo vyhlásení o zhovievavosti, nezohladnila skutocnost, ze uplatnenie tejto domnienky v bodoch 84 az 86 napadnutého rozsudku sa týka výhradne jej tvrdenia vychádzajúceho z citlivých obchodných informácií. 140. Z tohto dôvodu sa domnievam, ze prvá cast tohto odvolacieho dôvodu nie je dôvodná. c) O druhej casti 141. Odvolatelka tvrdí, ze sporné informácie obsiahnuté vo vyhlásení o zhovievavosti pozívajú ochranu profesijného tajomstva, takze Komisia ich so zretelom na clánok 339 ZFEÚ a clánok 30 nariadenia c. 1/2003, vykladané z hladiska clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, nemôze zahrnút do verejnej verzie svojho rozhodnutia, pokial neexistuje vyssí verejný záujem, ktorý sa v prejednávanej veci nepreukázal. 142. Toto tvrdenie je zalozené na predpoklade, podla ktorého sa pouzitie informácií získaných z vyhlásenia o zhovievavosti vo verejnom znení rozhodnutia Komisie rovná ciastocnému uverejneniu samotného vyhlásenia. 143. Tento predpoklad je vsak vzhladom na moje vyssie uvedené pripomienky ( [60]56 ) nepresný. 144. Ak totiz Komisia musí zohladnit dôvernú povahu vyhlásenia o zhovievavosti v prípade, ked pouzíva informácie, ktoré sú v nom obsiahnuté, vo verejnej verzii svojho rozhodnutia, obmedzenia sa v tomto ohlade týkajú informácií, ktoré umoznujú vyvodit ich pôvod, a to predovsetkým priamych citácií z vyhlásenia a odkazov na zdroj. 145. Preto aj za predpokladu, ze odvolatelka má osobitný záujem na dôvernosti vyhlásení o zhovievavosti, co Komisia v prejednávanej veci spochybnuje, tento záujem mozno uplatnit len vo vztahu k uverejneniu úryvkov z rozhodnutia, ktoré obsahujú priame citácie z vyhlásenia alebo odkazy na zdroj. 146. Uverejnenie takýchto informácií vsak nie je predmetom prejednávanej veci. 147. Komisia totiz uvádza, ze z nedôvernej rozsírenej verzie, ktorej uverejnenie zamýsla, odstránila vsetky informácie, o ktorých mozno vyvodit, ze pochádzajú z vyhlásení alebo dokumentov odovzdaných Komisii v rámci spolupráce na základe programu zhovievavosti, pricom v hlavnom texte a v poznámkach pod ciarou utajila akúkolvek súvislost medzi informáciami a skutocnostou, ze pochádzajú od ziadatela o zhovievavost. 148. Ako teda vyplýva z bodu 139 napadnutého rozsudku, vsetky informácie umoznujúce priamo alebo nepriamo identifikovat zdroj informácií získaných z vyhlásenia odvolatelky o zhovievavosti boli utajené. 149. Kedze odvolatelka v rámci odvolania tvrdí, ze neutajené úryvky stále obsahujú doslovné citácie jej vyhlásenia o zhovievavosti, treba toto tvrdenie preskúmat z hladiska toho, co odvolatelka rozumie pod pojmom "doslovná citácia". 150. Odvolatelka totiz tvrdí, ze tento pojem obsahuje nielen "citácie slovo za slovom a takto oznacené", ale aj "úryvky, ktoré doslovne reprodukujú, avsak bez toho, aby bud i) boli oznacené ako citácie alebo ii) v nepriamej reci, znenie vyhlásení podniku", a usudzuje, ze v tomto ohlade nestací, ze Komisia utajila názov citovaného podniku alebo konkrétny odkaz na dokument obsiahnutý v dokumentácii Komisie. Odvolatelka tvrdí, ze kedze je v bode 85 rozhodnutia PVP povazovaná za hlavný informacný zdroj Komisie, tretie osoby ju a priori budú povazovat za zdroj prinajmensom velkého poctu citácií obsiahnutých v rozhodnutí. 151. Ako som vsak uz uviedol, ( [61]57 ) hoci mozno ocakávat, ze Komisia prijme primerané opatrenia, aby utajila zdroj dôkazov získaných v rámci spolupráce, je nevyhnutné, ze citatel rozhodnutia, ktorý pozná totoznost ziadatela alebo ziadatelov o zhovievavost, môze byt vedený k spekuláciám o tom, ci jedna alebo druhá informácia pochádzajú z ich spolupráce. Táto úvaha nestací na prijatie legitímnej výhrady, pokial ide o uverejnenie dotknutých úryvkov. Preto okrem priamych citácií z vyhlásení a iných informácií umoznujúcich identifikovat zdroj, ktoré nie sú dotknuté tvrdením odvolatelky, nemôze odvolatelka platne namietat proti uverejneniu informácií o protiprávnom konaní obsiahnutých vo vyhlásení o zhovievavosti v rozhodnutí Komisie. 152. Nepresvedcil ma ani názor odvolatelky, podla ktorého Vseobecný súd porusil kritériá týkajúce sa prístupu k dokumentom, stanovené v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 153. Je pravda, ze Súdny dvor rozhodol, ze Komisia sa mohla - co sa týka verejného prístupu k dokumentom obsiahnutým v jej spise týkajúcom sa konania vo veciach hospodárskej sútaze - dovolávat vseobecnej domnienky rozporu takéhoto uverejnenia so záujmami uvedenými v clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001. ( [62]58 ) 154. Táto domnienka uvedená v prospech Komisie, ktorá jej umoznuje upustit od individuálneho preskúmania dokumentov z jej spisu, vsak nemôze byt podla môjho názoru namietaná voci samotnej Komisii. Ak totiz Komisia uvádza protiprávne skutky vo verejnej verzii svojho rozhodnutia, nemôze vychádzat z domnienky, ze celá jej dokumentácia je dôverná. Ako uviedol Vseobecný súd v bode 92 napadnutého rozsudku, takýto výklad by mal za následok nielen to, ze clánok 30 nariadenia c. 1/2003 by bol zbavený svojej podstaty, ale jeho praktickým následkom by bol aj prenos dôkazného bremena, ktoré v oblasti dôverného zaobchádzania spocíva na ziadatelovi. 155. Odvolatelka sa teda nemôze úcinne dovolávat judikatúry Vseobecného súdu, podla ktorej sa informácie majú povazovat za chránené profesijným tajomstvom, pretoze ich dôvernost vyplýva z výnimky z práva na prístup k dokumentom stanovenej v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001. ( [63]59 ) 156. Nakoniec odvolatelka podla môjho názoru nesprávne tvrdí, ze riesenie prijaté Vseobecným súdom umoznuje Komisii volne uverejnit kazdú informáciu získanú z vyhlásenia o zhovievavosti. 157. Poznamenávam, ze zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vyhovela niektorým ziadostiam odvolatelky, najmä tým, ktoré sa týkajú utajenia odkazov na zdroj informácie. Tieto ziadosti preto uz neboli predmetom sporu pred Vseobecným súdom. 158. V tomto ohlade v bodoch 136 az 139 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uskutocnil rozlísenie medzi uverejnením informácií získaných z vyhlásenia o zhovievavosti a uverejnením samotných vyhlásení s odkazom na skutocnost, ze Komisia odstránila vsetky informácie, ktoré mohli umoznit priamo alebo nepriamo identifikovat zdroj informácií poskytnutých v rámci programu zhovievavosti. ( [64]60 ) Okrem toho z bodu 141 napadnutého rozsudku vyplýva, ze ochrana priznaná dôvernej verzii rozhodnutia Komisie je odôvodnená najmä tým, ze obsahuje údaje o zdroji informácií poskytnutých v rámci programu zhovievavosti a ze takáto dôverná verzia tak môze obsahovat sebausvedcujúce vyhlásenia týchto podnikov. Z toho mozno vyvodit, ze rovnaká výhrada sa uplatní na nedôvernú verziu rozhodnutia Komisie, ktoré musí byt zbavené takých údajov o zdroji informácií. 159. Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, sa preto domnievam, ze z tohto odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ze miera volnej úvahy Komisie v oblasti uverejnovania informácií získaných v rámci spolupráce je neobmedzená. 160. Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, ze Vseobecný súd správne zamietol tvrdenie odvolatelky zalozené na dôvernosti informácií poskytnutých na základe programu zhovievavosti. d) O tretej casti 161. Subsidiárne vo vztahu k predchádzajúcim castiam odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze na rozdiel od toho, co Vseobecný súd konstatoval v bodoch 106 az 111 napadnutého rozsudku, tretia podmienka týkajúca sa kvalifikácie profesijného tajomstva, na ktorú sa vztahuje judikatúra vyjadrená v rozsudku Bank Austria Creditanstalt/Komisia ( [65]61 ), cize podmienka týkajúca sa existencie záujmov, ktoré si objektívne zasluhujú ochranu, je v prejednávanej veci splnená. 162. Odvolatelka spochybnuje zamietnutie svojho tvrdenia, podla ktorého zamýslané uverejnenie neodôvodnene zasahuje do prebiehajúcich alebo budúcich obcianskoprávnych konaní. V tomto ohlade tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil jej tvrdenie, ked konstatoval, ze sa ním chce v podstate chránit pred prípadným ulozením náhrady skody vnútrostátnym súdom, co nepredstavuje záujem, ktorý si zasluhuje ochranu (body 109 a 110 napadnutého rozsudku). Podla odvolatelky nespocíva jej záujem vo vyhnutí sa platbe náhrady skody, ale vo vyhnutí sa tomu, aby sa s nou v rámci takýchto zalôb o náhradu skody zaobchádzalo diskriminacne, pretoze ju uverejnenie informácií získaných z jej vyhlásenia znevýhodnuje oproti iným úcastníkom kartelu. 163. Poznamenávam, ze ako vyplýva najmä z bodov 103 a 104 napadnutého rozsudku, uverejnenie podrobnejsieho znenia zamýslané Komisiou sa týkalo najmä dôvodov rozhodnutia PVP týkajúcich sa fungovania kartelu a mohlo tak poskodeným tretím osobám umoznit lahsie preukázat súkromnoprávnu zodpovednost tak odvolatelky, ako aj dalsích podnikov, ktoré sa zúcastnili na protiprávnom konaní. Ide o informácie, ktoré ulahcujú preukázanie zodpovednosti vsetkých úcastníkov kartelu. 164. V tomto ohlade za predpokladu, ze by odvolatelka mohla legitímne uplatnit svoj záujem s cielom zabránit prepojeniu medzi poskytnutými informáciami a nou samotnou ako zdrojom informácií, je tento záujem zabezpecený utajením priamych citácií a iných informácií umoznujúcich identifikovat zdroj. 165. Na druhej strane, ak odvolatelka zamýsla uplatnit svoj záujem s cielom utajit dôlezitost úlohy, ktorú zohrala v organizácii protiprávneho konania, ktorá vyplýva z dotknutých informácií, aby táto skutocnost nebola uvedená v rámci zalôb o náhradu skody alebo regresných zalôb, potom nejde - ako uvádza Komisia s odkazom na body 107 a 110 napadnutého rozsudku a na judikatúru Súdneho dvora, ktorá je tam citovaná - o záujem, ktorý si zasluhuje ochranu, so zretelom na právo pozadovat náhradu skody spôsobenej protisútazným správaním. 166. Domnievam sa preto, ze tretia cast je nedôvodná. e) O stvrtej casti 167. V stvrtej casti odvolatelka spochybnuje body 124 az 126 napadnutého rozsudku, pricom sa odvoláva na porusenie svojho práva na súkromie, zakotveného v clánku 7 Charty základných práv Európskej únie. 168. Ako Vseobecný súd uviedol v bode 124 napadnutého rozsudku, informácie poskytnuté Komisii podnikmi sú súcastou ich súkromnej cinnosti a ako také podliehajú dodrziavaniu práva na ochranu súkromia. 169. Vseobecný súd dalej uviedol, ze hoci je takéto dodrzanie vyssie uvedeného ustanovenia záväzné pre informácie získané v rámci vysetrovania týkajúceho sa porusenia práva Únie v oblasti kartelov, dotknutá osoba sa ho nemôze dovolávat, aby sa stazovala na zásah do svojej dobrej povesti, ktorý predvídatelným spôsobom vyplýva z jej vlastného konania (bod 125 napadnutého rozsudku). Dodrziavanie práva na súkromie teda nemôze bránit uverejneniu informácií, ktoré sa týkajú úcasti podniku na porusení práva hospodárskej sútaze konstatovaného Komisiou (bod 126 napadnutého rozsudku). 170. Odvolatelka tvrdí, ze táto úvaha sa neuplatní v prejednávanej veci, lebo uverejnenie sporných informácií predvídatelne nevyplýva z jej úcasti na protiprávnom konaní. 171. Poznamenávam, ze odvolatelka nepopiera konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého sa nemôze legitímne odvolávat na zásah do svojej dobrej povesti vyplývajúci z uverejnenia informácií týkajúcich sa jej protiprávnych cinností, lebo tento zásah je predvídatelný a vyplýva z jej vlastného konania. Toto konstatovanie je napokon zalozené na ustálenej judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva, s ktorou Vseobecný súd nachádza paralelu. ( [66]62 ) 172. Okrem údajného zásahu do práva na dobrú povest, ktorý Vseobecný súd preskúmal a zamietol, odvolatelka neuvádza, v com má uverejnenie sporných informácií následky pre jej právo na ochranu súkromia. 173. V dôsledku toho sa domnievam, ze stvrtú cast, a teda aj druhý odvolací dôvod ako celok, treba zamietnut. C - O tretom odvolacom dôvode 174. Vo svojom tretom odvolacom dôvode odvolatelka namieta nesprávne právne posúdenie, ktorého sa údajne dopustil Vseobecný súd pri posudzovaní zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. 175. Odvolatelka v podstate spochybnuje zamietnutie svojho tvrdenia, podla ktorého nové uverejnenie rozhodnutia PVP zasahuje do jej legitímnej dôvery, najmä v rozsahu, v akom je rovnocenné jednak spätvzatiu priaznivého rozhodnutia prijatého pri prvom uverejnení v roku 2007, a jednak zmene predchádzajúcej praxe Komisie. 1. Napadnutý rozsudok 176. V bodoch 159 az 163 napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal a ako nedôvodné zamietol tvrdenie odvolatelky uvedené v rámci stvrtého zalobného dôvodu, podla ktorého uverejnenie prvej nedôvernej verzie rozhodnutia PVP v roku 2007 predstavuje zdroj legitímnych ocakávaní. 177. Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia môze zámerne uverejnit úplnejsiu verziu rozhodnutia PVP, nez je potrebné minimum, a zahrnút do nej aj informácie, ktorých uverejnenie sa nevyzaduje, pokial nie je uverejnenie týchto informácií nezlucitelné s ochranou sluzobného tajomstva. V tomto kontexte samotná okolnost, ze Komisia uverejnila prvú nedôvernú verziu rozhodnutia PVP v roku 2007 a ze ju nekvalifikovala ako docasnú, nemohla zalobkyni poskytnút nijaké presné uistenie, ze neskôr nedôjde k uverejneniu novej podrobnejsej nedôvernej verzie uvedeného rozhodnutia. Pri takomto neskorsom uverejnení sa predovsetkým mohla zohladnit skutocnost, ze citlivé obchodné informácie postupom casu strácajú aktuálnost. 2. Argumentácia úcastníkov konania 178. Odvolatelka spochybnuje zamietnutie v bodoch 136 az 165 napadnutého rozsudku svojho tvrdenia zalozeného na porusení zásad legitímnej dôvery a právnej istoty. 179. Po prvé podla názoru odvolatelky Vseobecný súd nezohladnil judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej legálne správne akty, priaznivé pre jednotlivcov, nemozno v zásade vziat spät alebo odvolat. ( [67]63 ) Odvolatelka v tomto ohlade tvrdí, ze Komisia tým, ze v roku 2007 uverejnila prvú nedôvernú verziu rozhodnutia PVP, prijala utajenie pozadované odvolatelkou a postup uverejnovania ukoncila prijatím rozhodnutia priaznivého pre navrhovatelku - ktorého odvolanie, zamýslané sporným rozhodnutím, je v rozpore s podmienkami stanovenými judikatúrou. 180. Po druhé odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne zamietol jej tvrdenie vychádzajúce zo zmeny predchádzajúcej praxe Komisie. Podla odvolatelky aj za predpokladu, ze by Komisia bola oprávnená zmenit svoju prax vyplývajúcu z oznámenia o spolupráci z roku 2006 a znízit úroven ochrany vyhlásení o zhovievavosti - pre budúce prípady - nemôze naproti tomu na úkor odvolatelky zasiahnut do situácie, o ktorej uz rozhodla uverejnením z roku 2007. 181. Komisia spochybnuje tieto tvrdenia s odkazom predovsetkým na relevantné dôvody napadnutého rozsudku. 3. Analýza 182. Argumentácia odvolatelky v prejednávanom dôvode obsahuje v podstate dve casti, z ktorých prvá je zalozená na porusení podmienok spätvzatia správneho aktu a druhá na porusení legitímnej dôvery z dôvodu údajnej zmeny praxe Komisie. a) O prvej casti 183. V súlade s ustálenou judikatúrou retroaktívne spätvzatie individuálneho správneho aktu vseobecne podlieha velmi prísnym podmienkam. Súdny dvor uznal právo orgánov Únie na spätvzatie protiprávneho aktu pod podmienkou, ze k tomuto spätvzatiu dôjde v primeranej lehote a pri dodrzaní legitímnej dôvery príjemcu. ( [68]64 ) Z toho mozno vyvodit, ze spätvzatie legálneho individuálneho aktu zakladajúceho právo je v zásade vylúcené. ( [69]65 ) 184. Záruky poskytnuté v tejto súvislosti dotknutej osobe sa priznajú len v rozsahu, v akom dotknutý akt zalozil právo v tom zmysle, ze ovplyvnuje jej právne postavenie. ( [70]66 ) 185. V prejednávanej veci odvolatelka tvrdí, ze Komisia tým, ze v roku 2007 uverejnila prvú nedôvernú verziu rozhodnutia PVP, prijala utajenie pozadované odvolatelkou, a ze takéto rozhodnutie nemozno vziat spät. 186. S cielom odpovedat na toto tvrdenie treba urcit, ci sa Komisia v rámci uverejnenia z roku 2007 vyjadrila k dôvernej povahe informácií, ktoré neboli zahrnuté do vtedy uverejnenej verzie rozhodnutia PVP. 187. Poznamenávam, ze ako vyplýva z bodu 163 napadnutého rozsudku, Komisia neprijala osobitné rozhodnutie, ktoré mozno analyzovat ako záväzok voci odvolatelke v budúcnosti neuverejnit niektoré informácie utajené v roku 2007. 188. Tvrdenie odvolatelky tak vyvoláva otázku, ci sa Komisia vyjadrila k dôvernej povahe informácií neuverejnených v roku 2007 implicitne, uz len tým, ze ich nezahrnula do vtedy uverejnenej nedôvernej verzie. 189. Podla môjho názoru nemozno existenciu takého implicitného rozhodnutia vyvodit z okolností uverejnenia, ku ktorému doslo v roku 2007. Ako sa uz totiz konstatovalo v bode 161 napadnutého rozsudku, Komisia má sirokú mieru volnej úvahy, aby mohla stanovit rozsah informácií uverejnovaných podla clánku 30 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Z tohto ustanovenia nemozno nijako vyvodit, ze Komisia musí zaujat konecné stanovisko v tomto smere pri prvom uverejnení. 190. Naproti tomu existuje niekolko dôvodov, ktoré môzu odôvodnit neskorsie úplnejsie uverejnenie rozhodnutia. 191. Na to, aby sa verejnost mohla oboznámit s odôvodnením rozhodnutia, musí totiz Komisia zohladnit zásadu transparentnosti a musí urýchlene vytvorit nedôvernú verziu - hoci len predbeznú - svojho rozhodnutia obsahujúceho skutocnosti, ktorých sa netýkajú ziadosti o zachovanie dôvernosti, o ktorých nemozno rozhodnút ihned. ( [71]67 ) Poziadavka transparentnosti tak môze vzhladom na prísne lehoty uvedené v nariadení c. 1049/2001 odôvodnit niekolko po sebe nasledujúcich uverejnení toho istého rozhodnutia. 192. Okrem toho, ako Vseobecný súd uviedol v bode 162 napadnutého rozsudku, neskorsie uverejnenie môze byt odôvodnené skutocnostou, ze niektoré dôverné informácie môzu postupom casu stratit svoju citlivú povahu. 193. Za týchto okolností, ako Vseobecný súd správne konstatoval v bodoch 106 a 161 napadnutého rozsudku, samotná skutocnost, ze prvá nedôverná verzia rozhodnutia PVP uverejnená v roku 2007 nebola kvalifikovaná ako "docasná", nestací na preukázanie toho, ze Komisia prijala konecné stanovisko k rozsahu uverejnenia tým, ze sa implicitne zaviazala, ze v budúcnosti neuverejní nové podrobnejsie nedôverné znenie tohto rozhodnutia. 194. Navrhujem teda prvú cast zamietnut. b) O druhej casti 195. Z tvrdení odvolatelky vyplýva, ze bez ohladu na dôvernú alebo nedôvernú povahu sporných informácií sa odvoláva na porusenie zásady legitímnej dôvery vyplývajúce zo zmeny praxe Komisie. 196. Pripomínam, ze podla dlhodobo ustálenej judikatúry právo domáhat sa uplatnenia zásady legitímnej dôvery predpokladá poskytnutie presných, bezpodmienecných a zhodujúcich sa záruk pochádzajúcich z oprávnených a spolahlivých zdrojov dotknutým subjektom zo strany príslusných orgánov Únie. ( [72]68 ) 197. Poznamenávam, ze záväzky Komisie obsiahnuté v oznámení o spolupráci z roku 2002 a oznámení o spolupráci z roku 2006 sa týkajú výhradne uverejnenia vyhlásenia o zhovievavosti a iných dokumentov predlozených v rámci programu zhovievavosti (body 137 a 138 napadnutého rozsudku). 198. Podla môjho názoru, ak by sa teda aj pripustilo, ze tieto oznámenia predstavujú zdroj legitímnych ocakávaní, pokial ide o zachovanie dôvernosti vyhlásení o zhovievavosti, takéto legitímne ocakávania sa ako také v ziadnom prípade netýkajú skutocnosti, ze informácie o protiprávnom konaní obsiahnuté v týchto vyhláseniach nebudú zahrnuté vo verejnom znení rozhodnutia Komisie. 199. Domnievam sa teda, ze tvrdenie odvolatelky zalozené na porusení zásady legitímnej dôvery, vyplývajúcom zo zmeny praxe Komisie, nemozno prijat. 200. Poznamenávam, ze je ocividne ziaduce, aby fungovanie programu zhovievavosti bolo vymedzené jasnými a predvídatelnými podmienkami pre ziadatelov. ( [73]69 ) Dalej poznamenávam, ze v danom case Komisia nestanovila usmernenia týkajúce sa prípravy verejných verzií jej rozhodnutí, s odkazom v tomto ohlade na otázku pouzitia informácií získaných v rámci programu zhovievavosti. Samotná táto okolnost vsak nemôze zalozit konstatovanie, ze Komisia porusila presné uistenie dané navrhovatelke. 201. Navrhujem preto zamietnut tretiu cast, a tým aj odvolanie ako celok. D - Záverecné poznámky 202. Na záver svojej analýzy by som chcel vyjadrit zopár vseobecných poznámok týkajúcich sa systému sprístupnovania dôkazov, zavedeného smernicou 2014/104. Je pravda, ze táto smernica bola prijatá po tom, ako nastali skutkové okolnosti sporu, avsak podla môjho názoru by ju Komisia mala zohladnit v prípade, ked po vynesení rozhodnutia v tomto odvolacom konaní pristúpi k zamýslanému uverejneniu. 203. Smernica 2014/104 uzatvára debatu o rozsahu ochrany vyhlásení uskutocnených s cielom získat zhovievavost. Ukladá absolútnu ochranu týchto vyhlásení proti uverejneniu v zalobách o náhradu skody, pricom okrem iného rozlisuje medzi týmito vyhláseniami a uz existujúcimi informáciami, ktoré môzu byt uverejnené. Toto riesenie tak zaistuje spravodlivú rovnováhu medzi protichodnými záujmami legislatívnou cestou. ( [74]70 ) 204. Podla môjho názoru absolútna ochrana vyhlásení o zhovievavosti neukladá rovnakú mieru ochrany skutkovým informáciám o protiprávnom konaní, ktoré sú v nom obsiahnuté, v kontexte uverejnení rozhodnutí Komisie. Prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa protiprávnych skutkov je základným prvkom zalôb o náhradu skody, pretoze umoznuje poskodeným tretím osobám informovat sa o priebehu kartelov a ulahcuje preukázanie skutocností týkajúcich sa existencie a rozsahu zodpovednosti vo vztahu k vsetkým jeho úcastníkom. 205. Ak by sa absolútna ochrana priznaná smernicou 2014/104 vyhláseniam o zhovievavosti mala rozsírit na informácie o protiprávnych skutkoch obsiahnutých v týchto vyhláseniach, mohla by byt spochybnená citlivá rovnováha zavedená touto smernicou. Takto sirokú ochranu dokumentov o zhovievavosti nemozno zo smernice 2014/104 vyvodit, pretoze neexistuje výslovné ustanovenie v tomto zmysle. Naproti tomu táto smernica v odôvodnení 26 konkrétne stanovuje, ze obmedzenia sprístupnovania dôkazov by nemali bránit orgánom hospodárskej sútaz v uverejnovaní ich rozhodnutí v súlade s uplatnitelným právom Únie alebo vnútrostátnym právom. 206. Podla môjho názoru sa tak informácie obsiahnuté vo vyhláseniach o zhovievavosti môzu pouzit vo verejných zneniach rozhodnutí Komisie pod jedinou podmienkou, ze sú zbavené odkazu umoznujúceho identifikovat ich zdroj. ( [75]71 ) 207. Totiz aj za predpokladu, ze ziadatel o zhovievavost môze legitímne dôverovat tomu, ze sa s jeho vyhlásením o zhovievavosti bude zaobchádzat dôverne, so zretelom na to, ze jeho úcast v programe zhovievavosti zahrna vzdanie sa práva neusvedcit sám seba, toto ocakávanie sa týka výhradne ochrany vyhlásenia ako takého, jeho doslovných citácií, ako aj iných informácií umoznujúcich priamo identifikovat toto vyhlásenie ako zdroj. Toto ocakávanie sa naproti tomu nevztahuje na uverejnenie skutkových informácií týkajúcich sa protiprávneho konania. 208. Nakoniec poznamenávam, ze napätie medzi uplatnovaním práva hospodárskej sútaze verejnými orgánmi a úlohou obcianskoprávnych zalôb o náhradu skody vzniká v rôznych súvislostiach. Záujmy ziadatelov o zhovievavost sú chránené aj inými prostriedkami, ktoré menej poskodzujú záujmy poskodených tretích osôb najmä tým, ze obmedzujú ich spolocnú a nerozdielnu zodpovednost. ( [76]72 ) VIII - Návrh 209. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a ulozil spolocnosti Evonik Degussa GmbH povinnost nahradit trovy konania, vrátane trov konania vo veci nariadenia predbezného opatrenia. __________________________________________________________________ ( [77]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [78]2 ) [79]T-341/12, [80]EU:T:2015:51, dalej len "napadnutý rozsudok". ( [81]3 ) Rozhodnutie Komisie z 24. mája 2012, ktorým sa zamieta ziadost o dôverné zaobchádzanie, ktorú podala Evonik Degussa na základe clánku 8 rozhodnutia predsedu Európskej komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (vec COMP/38.620 - Peroxid vodíka a perboritan, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [82]4 ) Poznamenávam, ze problematika týkajúca sa uverejnovania a dôvernosti v kontexte konaní o náhradu skody bola v poslednom case predmetom debát v rámci XXVII. kongresu FIDE (FIDE XXVII Congress Proceedings Vol. 2. Private Enforcement and Collective Redress in European Competition Law, Budapest 2016, pozri otázky 44 az 55). ( [83]5 ) Okrem rozsudku v prejednávanej veci sa tejto istej problematiky týkali tri rozsudky Vseobecného súdu, pricom proti jednému z nich bolo podané odvolanie: rozsudky z 28. januára 2015, Akzo Nobel a i./Komisia ([84]T-345/12, [85]EU:T:2015:50); z 15. júla 2015, AGC Glass Europe a i./Komisia ([86]T-465/12, [87]EU:T:2015:505, proti ktorému bolo zacaté konanie o odvolaní C-517/15 P), ako aj z 15. júla 2015, Pilkington Group/Komisia ([88]T-462/12, [89]EU:T:2015:508). ( [90]6 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 ([91]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [92]7 ) Rozhodnutie predsedu Európskej komisie z 13. októbra 2011 ([93]Ú. v. EÚ L 275, 2011, s. 29). ( [94]8 ) [95]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155. ( [96]9 ) Piaty odvolací dôvod bol zalozený na porusení clánku 28 ods. 1 nariadenia s. 1/2003, ako aj na porusení oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k spisu Komisie v prípadoch podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ], clánkov 53, 54 a 57 Dohody EHP a nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 ([97]Ú. v. EÚ C 325, 2005, s. 7, dalej len "oznámenie o prístupe k spisu"). ( [98]10 ) Rozhodnutie Komisie z 23. mája 2001 o pôsobnosti vysetrovatelov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([99]Ú. v. ES L 162, 2001, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 151). ( [100]11 ) Pozri rozsudky Vseobecného súdu z 30. mája 2006, Bank Austria Creditanstalt/Komisia ([101]T-198/03, [102]EU:T:2006:136, bod [103]34), a z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia ([104]T-474/04, [105]EU:T:2007:306, bod [106]66). ( [107]12 ) Pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zretelom na spracovanie osobných údajov institúciami a orgánmi [Únie] a o volnom pohybe takýchto údajov ([108]Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102) a clánok 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ([109]Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331). ( [110]13 ) Nariadenie Komisie zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 a 82 Zmluvy o zalození ES ([111]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). ( [112]14 ) Pozri rozsudky z 24. júna 1986, AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia ([113]53/85, [114]EU:C:1986:256, bod [115]28); z 19. mája 1994, SEP/Komisia ([116]C-36/92 P, [117]EU:C:1994:205, bod [118]37); zo 14. februára 2008, Varec ([119]C-450/06, [120]EU:C:2008:91, bod [121]49), ako aj z 29. marca 2012, Interseroh Scrap and Metals Trading ([122]C-1/11, [123]EU:C:2012:194, bod [124]43). ( [125]15 ) Oblast zneuzívania obchodných tajomstiev bola v poslednom case predmetom harmonizácie smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) ([126]Ú. v. EÚ L 157, 2016, s. 1). Touto smernicou nie sú dotknuté pravidlá týkajúce sa odovzdávania informácií správnym orgánom [clánok 1 ods. 2 písm. b)]. ( [127]16 ) Súdny dvor rozhodol, ze ide o vseobecnú zásadu, ktorá sa uplatní aj na informácie poskytnuté jednotlivcami, pokial sú tieto informácie vzhladom na svoju povahu dôverné. Pozri rozsudok zo 7. novembra 1985, Adams/Komisia ([128]145/83, [129]EU:C:1985:448, bod [130]34), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Lenz vo veci AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia ([131]53/85, [132]EU:C:1986:25). ( [133]17 ) V prípade informácií poskytnutých cisto dobrovolne, avsak doplnených ziadostou o dôverné zaobchádzanie na úcely ochrany anonymity informátora, je orgán, ktorý súhlasí s prijatím týchto informácií, povinný takúto podmienku dodrzat [pozri rozsudok zo 7. novembra 1985, Adams/Komisia ([134]145/83, [135]EU:C:1985:448, bod [136]34); z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia ([137]T-353/94, [138]EU:T:1996:119, bod [139]86); zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia ([140]T-62/98, [141]EU:T:2000:180, bod [142]279), a z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia ([143]T-279/02, [144]EU:T:2006:103, bod [145]409)]. ( [146]18 ) Pozri, pokial ide o prístup k spisu, rozsudky z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia ([147]T-65/89, [148]EU:T:1993:31, bod [149]33), ako aj zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia ([150]C-310/93 P, [151]EU:C:1995:101, bod [152]26). Súdny dvor rozhodol, ze tretie podniky, ktoré Komisii odovzdajú dokumenty, o ktorých sa domnievajú, ze by mohli viest k odvetným opatreniam voci nim, majú tak urobit len v prípade, ak vedia, ze ich ziadost o dôverné zaobchádzanie bude zohladnená. Pozri tiez rozsudky z 28. apríla 1999, Endemol/Komisia ([153]T-221/95, [154]EU:T:1999:85, bod [155]66), a z 25. októbra 2002, Tetra Laval/Komisia ([156]T-5/02, [157]EU:T:2002:264, bod [158]98). ( [159]19 ) Pozri oznámenie o prístupe k spisu, body 17 az 20. ( [160]20 ) Rozsudky Vseobecného súdu z 30. mája 2006, Bank Austria Creditanstalt/Komisia ([161]T-198/03, [162]EU:T:2006:136, bod [163]71), a z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia ([164]T-474/04, [165]EU:T:2007:306, bod [166]65). ( [167]21 ) Poznamenávam, ze Súdny dvor uz mal prílezitost vykladat povinnost zachovávat profesijné tajomstvo v kontexte úradného tajomstva [pozri rozsudok z 12. novembra 2014, Altmann a i. ([168]C-140/13, [169]EU:C:2014:2362)]. Vec, v ktorej este prebieha súdne konanie, sa týka otázky, za akých podmienok informácie poskytnuté orgánu pre dohlad nad financnými trhmi patria pod pojem "dôverná informácia" (prebiehajúce konanie vo veci Baumeister, C-15/16). ( [170]22 ) Pozri odôvodnenia 3 a 8 rozhodnutia 2011/695. V niektorých clenských státoch bola zavedená podobná funkcia, najmä Procedural Adjudicator (procesný zmierovací sprostredkovatel) pred Office of Fair Trading (OFT) v Spojenom královstve. ( [171]23 ) Pozri bod 182 týchto návrhov. ( [172]24 ) Rozsudok z 24. júna 1986 ([173]53/85, [174]EU:C:1986:256, bod [175]29). ( [176]25 ) V neskorsie vydanom rozsudku z 15. júla 2015, AGC Glass Europe a i./Komisia ([177]T-465/12, [178]EU:T:2015:505, bod [179]59), Vseobecný súd s odkazom na bod 43 napadnutého rozsudku rozhodol, ze právomoc vysetrovatela, co sa týka dôverných informácií, je obmedzená na námietky zalozené na "uplatnení právnych predpisov týkajúcich sa dôvernosti informácie ako takej" a nevztahuje sa na námietky uplatnené "s cielom priznat dôverné zaobchádzanie s informáciou nezávisle od otázky, ci táto informácia je uz zo svojej povahy dôverná". ( [180]26 ) Pozri bod 43 týchto návrhov. ( [181]27 ) Rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia ([182]C-30/91 P, [183]EU:C:1992:252, bod [184]28), ako aj z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Komisia ([185]C-120/06 P a C-121/06 P, [186]EU:C:2008:476, bod [187]187). ( [188]28 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia ([189]C-350/88, [190]EU:C:1990:71, bod [191]16), ako aj z 15. novembra 2012, Rada/Bamba ([192]C-417/11 P, [193]EU:C:2012:718, body [194]53 a [195]54 a citovanú judikatúru). ( [196]29 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. novembra 2014, Taliansko/Komisia ([197]C-385/13 P, [198]EU:C:2014:2350, bod [199]116), a pokial ide o judikatúru Vseobecného súdu, pozri rozsudky z 18. decembra 2003, Olivieri/Komisia a EMEA ([200]T-326/99, [201]EU:T:2003:351, bod [202]55); z 27. júna 2007, Nuova Gela Sviluppo/Komisia ([203]T-65/04, [204]EU:T:2007:189, bod [205]49); z 19. apríla 2013, Taliansko/Komisia ([206]T-99/09 a T-308/09, [207]EU:T:2013:200, body [208]69 az [209]72); z 13. decembra 2013, Madarsko/Komisia ([210]T-240/10, [211]EU:T:2013:645, bod [212]91), ako aj z 11. júna 2015, Laboratoires CTRS/Komisia ([213]T-452/14, [214]EU:T:2015:373, bod [215]60). ( [216]30 ) Pozri napríklad v práve ochranných známok Únie judikatúru, podla ktorej v prípade, ak odvolací senát Úradu Európskej únie pre dusevné vlastníctvo (EUIPO) potvrdí rozhodnutie nizsieho stupna, zohladnia sa odôvodnenia oboch rozhodnutí. Pozri rozsudok zo 17. marca 2016, Naazneen Investments/ÚHVT ([217]C-252/15 P, [218]EU:C:2016:178, bod [219]31); z 21. novembra 2007, Wesergold Getränkeindustrie/ÚHVT - Lidl Stiftung (VITAL FIT) ([220]T-111/06, [221]EU:T:2007:352, bod [222]64), a z 18. marca 2016, El Corte Inglés/ÚHVT - STD Tekstil (MOTORTOWN) ([223]T-785/14, [224]EU:T:2016:160, bod [225]42). ( [226]31 ) Pozri odôvodnenia 8 a 15 a clánok 1 rozhodnutia 2011/695. ( [227]32 ) Rozsudok z 27. februára 2014 ([228]C-365/12 P, [229]EU:C:2014:112, bod [230]86). ( [231]33 ) Rozsudky Vseobecného súdu z 30. mája 2006, Bank Austria Creditanstalt/Komisia ([232]T-198/03, [233]EU:T:2006:136, bod [234]71), a z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia ([235]T-474/04, [236]EU:T:2007:306, bod [237]65). ( [238]34 ) [239]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17. ( [240]35 ) Rozsudok z 30. mája 2006 ([241]T-198/03, [242]EU:T:2006:136). ( [243]36 ) Oznámenie o spolupráci z roku 2002 uplatnitelné v case, ked nastali skutkové okolnosti prejednávanej veci, bez blizsieho spresnenia odkazuje na "akékolvek písomné vyhlásenie" uskutocnené voci Komisii (bod 33). Pojem "vyhlásenie podniku" v rámci programu zhovievavosti je naopak vyjadrený v bodoch 6 az 9 a 31 oznámenia o spolupráci z roku 2006, ako aj v clánku 4a ods. 2 nariadenia c. 773/2004, zmeneného a doplneného nariadením (EÚ) 2015/1348. Pozri tiez vymedzenie pojmov "vyhlásenie v rámci programu zhovievavosti" nachádzajúce sa v clánku 2 bode 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([244]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1). ( [245]37 ) Oznámenia o spolupráci z roku 2002 (body 32 a 33) a z roku 2006 (bod 40). ( [246]38 ) Oznámenie o spolupráci z roku 2002 (body 6 a 33) a oznámenie Komisie o spolupráci medzi Komisiou a vnútrostátnymi súdmi na úcely uplatnovania clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([247]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 54, bod 26, dalej len "oznámenie o spolupráci medzi Komisiou a vnútrostátnymi súdmi"). ( [248]39 ) Pozri oznámenie Komisie o spolupráci v rámci Siete orgánov pre hospodársku sútaz ([249]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43, body 40 a 41) a vzorový program zhovievavosti Európskej siete pre hospodársku sútaz (bod 30). ( [250]40 ) Najmä vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky zo 14. júna 2011, Pfleiderer ([251]C-360/09, [252]EU:C:2011:389; pozri bod 17 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mazák v tejto veci, [253]C-360/09, [254]EU:C:2010:782/), a z 27. februára 2014, Komisia/EnBW ([255]C-365/12 P, [256]EU:C:2014:112; pozri bod 31 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Cruz Villalón v tejto veci, [257]C-365/12 P, [258]EU:C:2013:643). ( [259]41 ) Pozri bod 141 napadnutého rozsudku. ( [260]42 ) Rozsudok zo 14. júna 2011 ([261]C-360/09, [262]EU:C:2011:389, body [263]30 a [264]31). ( [265]43 ) Rozsudky z 13. júla 2006, Manfredi a i. ([266]C-295/04 az C-298/04, [267]EU:C:2006:461, bod [268]91), ako aj z 20. septembra 2001, Courage a Crehan ([269]C-453/99, [270]EU:C:2001:465, bod [271]27). ( [272]44 ) Vo svojich návrhoch vo veci Pfleiderer ([273]C-360/09, [274]EU:C:2010:782, bod [275]44) generálny advokát Mazák navrhol obmedzit moznost uverejnit vyhlásenia predlozené uchádzacmi o zhovievavost dobrovolne prispievajúce k usvedceniu ich autorov. ( [276]45 ) Rozsudok z 27. februára 2014 ([277]C-365/12 P, [278]EU:C:2014:112, body [279]92 a [280]93). ( [281]46 ) Pozri bod 145 napadnutého rozsudku a dokument dostupný na internetovej stránke Komisie (http://ec.europa.eu/competition/court/amicus_curiae_2011_national_grid _en.pdf). ( [282]47 ) Uverejnenie týchto vyhlásení totiz prinása riziko vzniku obcianskoprávnej zodpovednosti ziadatelov o zhovievavost za podstatne nevýhodnejsích podmienok, nez sú podmienky ostatných úcastníkov protiprávneho konania, a stimul na oznamovanie kartelov by tak mohol byt oslabený. Pozri oznámenie o spolupráci medzi Komisiou a vnútrostátnymi súdmi (bod 45), oznámenie o spolupráci z roku 2006 (bod 6) a rozsudok zo 14. júna 2011, Pfleiderer ([283]C-360/09, [284]EU:C:2011:389, body [285]26 a [286]27). ( [287]48 ) V bode 45 svojich návrhov vo veci Pfleiderer ([288]C-360/09, [289]EU:C:2010:782) generálny advokát Mazák poznamenal, ze uchádzaci o zhovievavost môzu mat legitímnu dôveru na základe praxe Bundeskartellamt (Spolkový úrad pre boj proti kartelom, Nemecko). ( [290]49 ) Pozri bod 43 týchto návrhov. ( [291]50 ) Pozri tiez bod 42 týchto návrhov. ( [292]51 ) Rozsudok z 27. februára 2014 ([293]C-365/12 P, [294]EU:C:2014:112). ( [295]52 ) Vseobecný súd uviedol tento aspekt vo svojej judikatúre. Pozri rozsudok zo 7. októbra 2014, Schenker/Komisia ([296]T-534/11, [297]EU:T:2014:854, body [298]114 a [299]115). ( [300]53 ) Oznámenie o prístupe k spisu, bod 23. ( [301]54 ) Pozri uznesenia citované v bode 84 napadnutého rozsudku: uznesenie z 15. novembra 1990, Rhône-Poulenc a i./Komisia ([302]T-1/89 az T-4/89 a T-6/89 az T-15/89, [303]EU:T:1990:69, bod [304]23); z 22. februára 2005, Hynix Semiconductor/Rada ([305]T-383/03, [306]EU:T:2005:57, bod [307]60 a citovanú judikatúru); z 8. mája 2012, Spira/Komisia ([308]T-108/07, [309]EU:T:2012:226, bod [310]65), a z 10. mája 2012, Spira/Komisia ([311]T-354/08, [312]EU:T:2012:231, bod [313]47). ( [314]55 ) Pozri clánok 4 ods. 7 nariadenia c. 1049/2001 a rozsudok z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob ([315]C-404/10 P, [316]EU:C:2012:393, body [317]124 az [318]126). ( [319]56 ) Pozri body 115 az 129 týchto návrhov. ( [320]57 ) Pozri bod 129 týchto návrhov. ( [321]58 ) Rozsudok z 27. februára 2014, Komisia/EnBW ([322]C-365/12 P, [323]EU:C:2014:112, body [324]92 a [325]93). ( [326]59 ) Rozsudky Vseobecného súdu z 30. mája 2006, Bank Austria Creditanstalt/Komisia ([327]T-198/03, [328]EU:T:2006:136, bod [329]75), a z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia ([330]T-474/04, [331]EU:T:2007:306, bod [332]64). ( [333]60 ) Z dokumentu usmernení prijatého Komisiou po vyhlásení napadnutého rozsudku vyplýva, ze Komisia vo verejných verziách svojich rozhodnutí týkajúcich sa uplatnenia clánku 101 ZFEÚ obvykle aj bez návrhu utají citácie z vyhlásení o zhovievavosti, ako aj informáciu, ktorá by priamo alebo nepriamo mohla umoznit identifikáciu ziadatela ako zdroja danej informácie poskytnutej v rámci programu zhovievavosti. Pozri "Guidance on the preparation of public versions of Commission Decisions adopted under Articles 7 to 10, 23 and 24 of Regulation 1/2003" z 26. mája 2015, (http://ec.europa.eu/competition/antitrust/guidance_on_preparation_of_p ublic_versions_antitrust_04062015.pdf), bod 22c). ( [334]61 ) Rozsudok z 30. mája 2006 ([335]T-198/03, [336]EU:T:2006:136). ( [337]62 ) Pozri bod 125 napadnutého rozsudku. ( [338]63 ) Pozri rozsudok zo 17. apríla 1997, de Compte/Parlament ([339]C-90/95 P, [340]EU:C:1997:198, bod [341]35 a citovanú judikatúru). ( [342]64 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. marca 1982, Alpha Steel/Komisia ([343]14/81, [344]EU:C:1982:76, body [345]10 az [346]12); z 26. februára 1987, Consorzio Cooperative d'Abruzzo/Komisia ([347]15/85, [348]EU:C:1987:111, body [349]12 az [350]17); z 20. júna 1991, Cargill/Komisia ([351]C-248/89, [352]EU:C:1991:264, bod [353]20), a z 20. júna 1991, Cargill ([354]C-365/89, [355]EU:C:1991:266, bod [356]35). ( [357]65 ) Rozsudok z 22. marca 1961, Snupat/Vysoký úrad ([358]42/59 a 49/59, [359]EU:C:1961:5, s. 149). ( [360]66 ) Rozsudky z 22. marca 1961, Snupat/Vysoký úrad ([361]42/59 a 49/59, [362]EU:C:1961:5, s. 149); z 24. januára 2002, Conserve Italia/Komisia ([363]C-500/99 P, [364]EU:C:2002:45, bod [365]90); zo 16. decembra 2010, Athinaďki Techniki/Komisia ([366]C-362/09 P, [367]EU:C:2010:783, bod [368]79), ako aj bod 75 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Jager & Polacek/ÚHVT ([369]C-402/11 P, [370]EU:C:2012:424). Pozri tiez v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 1997, AssiDomän Kraft Products a i./Komisia ([371]T-227/95, [372]EU:T:1997:108, bod [373]41), ako aj z 12. mája 2011, Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'agglomération du Douaisis/Komisia ([374]T-267/08 a T-279/08, [375]EU:T:2011:209, bod [376]190). ( [377]67 ) Rozsudok zo 7. októbra 2014, Schenker/Komisia ([378]T-543/11, [379]EU:T:2014:854, bod [380]137). ( [381]68 ) Rozsudok z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia ([382]C-630/11 P az C-633/11 P, [383]EU:C:2013:387, bod [384]132 a citovaná judikatúra). ( [385]69 ) Vo svojich návrhoch vo veci Pfleiderer ([386]C-360/09, [387]EU:C:2010:782, bod [388]32) generálny advokát Mazák poznamenal, ze transparentnost a predvídatelnost sú nevyhnutné pre úcinné fungovanie programu zhovievavosti. ( [389]70 ) Pozri clánok 2 body 16 a 17 a clánok 6 ods. 6 písm. a) smernice 2014/104. Oznámenie o spolupráci z roku 2006 a oznámenie o spolupráci medzi Komisiou a vnútrostátnymi súdmi boli zodpovedajúcim spôsobom zmenené a doplnené ([390]Ú. v. EÚ C 256, 2014, s. 1 a 5). ( [391]71 ) Hoci smernica 2014/104 uvádza vo svojom odôvodnení 26, ze výnimka sa vztahuje na "doslovné citácie z vyhlásení", tento dôvod by sa podla môjho názoru mal chápat ako chrániaci vyhlásenia pred ich ciastocným uverejnením v kontexte umoznujúcom identifikovat zdroj citácie. ( [392]72 ) Pozri clánok 11 ods. 4 clánok smernice 2014/104. References 1. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0008 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A604&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A604&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0009 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A142&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A142&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0010 15. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0011 16. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0012 17. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0013 18. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0014 19. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0015 20. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0016 21. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0017 22. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0018 23. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0019 24. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0020 25. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0021 26. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0022 27. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0023 28. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0024 29. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0025 30. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0026 31. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0027 32. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0028 33. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0029 34. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0030 35. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0031 36. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0032 37. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0033 38. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0034 39. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0035 40. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0036 41. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0037 42. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0038 43. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0039 44. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0040 45. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0041 46. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0042 47. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0043 48. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0044 49. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0045 50. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0046 51. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0047 52. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0048 53. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0049 54. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0050 55. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0051 56. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0052 57. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0053 58. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0054 59. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0055 60. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0056 61. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0057 62. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0058 63. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0059 64. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0060 65. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0061 66. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0062 67. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0063 68. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0064 69. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0065 70. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0066 71. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0067 72. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0068 73. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0069 74. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0070 75. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0071 76. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#t-ECR_62015CC0162_SK_01-E0072 77. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0001 78. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0002 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A51&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A51&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0003 82. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0004 83. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0005 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A50&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A505&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A508&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A508&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0006 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 92. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0007 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:275:TOC 94. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0008 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 96. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0009 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:325:TOC 98. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0010 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:162:TOC 100. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0011 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 107. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0012 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:008:TOC 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:145:TOC 110. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0013 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 112. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0014 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A256&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A205&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A205&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A205&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A91&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A91&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A91&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A194&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A194&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A194&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 125. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0015 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:157:TOC 127. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0016 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A448&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A448&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A448&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A25&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A25&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0017 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A448&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A448&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A448&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A119&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A119&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A119&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point279 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A103&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A103&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A103&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point409 146. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0018 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A31&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A31&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A31&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A101&locale=sk 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A101&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A101&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A85&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A85&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A85&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A264&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A264&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A264&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 159. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0019 160. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0020 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&locale=sk 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&locale=sk 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 167. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0021 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2362&locale=sk 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 170. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0022 171. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0023 172. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0024 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A256&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 176. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0025 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A505&locale=sk 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 180. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0026 181. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0027 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A252&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A252&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&locale=sk 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point187 188. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0028 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A71&locale=sk 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A71&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A718&locale=sk 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A718&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A718&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A718&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 196. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0029 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2350&locale=sk 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2350&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point116 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A351&locale=sk 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A189&locale=sk 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A189&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A189&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A200&locale=sk 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A200&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A200&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A200&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A645&locale=sk 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A645&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A645&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A373&locale=sk 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A373&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A373&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 216. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0030 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A178&locale=sk 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A178&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A352&locale=sk 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A352&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A352&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A160&locale=sk 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 226. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0031 227. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0032 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&locale=sk 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 231. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0033 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&locale=sk 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&locale=sk 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 238. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0034 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 240. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0035 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&locale=sk 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 243. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0036 244. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 245. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0037 246. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0038 247. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 248. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0039 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 250. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0040 251. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&locale=sk 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A782&locale=sk 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A782&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 255. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&locale=sk 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A643&locale=sk 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A643&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 259. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0041 260. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0042 261. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&locale=sk 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 265. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0043 266. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&locale=sk 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&locale=sk 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 272. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0044 273. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A782&locale=sk 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A782&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A782&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 276. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0045 277. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&locale=sk 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 280. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 281. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0046 282. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0047 283. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&locale=sk 284. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 285. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 286. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 287. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0048 288. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A782&locale=sk 289. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A782&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 290. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0049 291. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0050 292. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0051 293. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&locale=sk 294. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 295. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0052 296. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A854&locale=sk 297. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A854&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 298. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A854&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point114 299. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A854&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point115 300. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0053 301. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0054 302. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1990%3A69&locale=sk 303. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1990%3A69&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 304. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1990%3A69&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 305. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A57&locale=sk 306. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 307. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 308. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A226&locale=sk 309. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A226&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 310. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A226&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 311. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A231&locale=sk 312. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A231&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 313. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A231&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 314. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0055 315. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A393&locale=sk 316. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A393&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 317. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A393&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point124 318. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A393&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point126 319. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0056 320. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0057 321. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0058 322. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&locale=sk 323. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 324. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 325. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A112&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 326. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0059 327. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&locale=sk 328. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 329. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 330. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&locale=sk 331. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 332. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A306&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 333. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0060 334. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0061 335. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&locale=sk 336. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 337. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0062 338. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0063 339. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A198&locale=sk 340. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A198&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 341. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A198&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 342. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0064 343. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A76&locale=sk 344. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 345. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point10 346. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 347. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A111&locale=sk 348. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A111&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 349. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A111&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 350. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A111&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 351. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A264&locale=sk 352. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A264&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 353. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A264&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 354. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A266&locale=sk 355. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 356. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A266&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 357. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0065 358. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A5&locale=sk 359. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A5&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 360. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0066 361. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A5&locale=sk 362. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A5&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 363. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A45&locale=sk 364. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A45&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 365. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A45&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 366. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&locale=sk 367. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 368. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A783&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 369. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A424&locale=sk 370. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A424&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 371. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A108&locale=sk 372. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A108&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 373. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A108&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 374. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&locale=sk 375. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 376. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point190 377. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0067 378. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A854&locale=sk 379. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A854&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 380. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A854&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point137 381. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0068 382. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 383. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 384. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point132 385. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0069 386. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A782&locale=sk 387. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A782&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 388. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A782&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 389. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0070 390. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:256:TOC 391. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0071 392. file:///tmp/lynxXXXXzAEGsI/L89651-6782TMP.html#c-ECR_62015CC0162_SK_01-E0072