NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 8. decembra 2016 ( [1]1 ) Vec C-85/15 P, spojené veci C-86/15 P a C-87/15 P, veci C-88/15 P a C-89/15 P Feralpi Holding SpA (C-85/15 P) Ferriera Valsabbia SpA a Valsabbia Investimenti SpA (C-86/15 P) Alfa Acciai SpA (C-87/15 P) Ferriere Nord SpA (C-88/15 P) Riva Fire SpA, v likvidácii (C-89/15 P) proti Európskej komisii "Odvolania - Hospodárska sútaz - Zmluva ESUO - Právo na obhajobu - Oznámenie o výhradách - Ústne vypocutie - Poradný výbor - Neprimeraná dlzka konania pred Vseobecným súdom - Opakované porusenie - Verejné distancovanie sa - Neobmedzená súdna právomoc" Spolocnosti 1. Feralpi Holding (dalej len "Feralpi"), Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti (dalej len "Valsabbia"), Alfa Acciai, Ferriere Nord a Riva Fire (spolocne "odvolatelky") sa svojimi odvolaniami v podstate domáhajú, aby súdny dvor zrusil rozsudky Vseobecného súdu ( [2]2 ), ktorými boli (v celom rozsahu alebo vo velkej casti) zamietnuté ich návrhy na zrusenie rozhodnutia Komisie prijatého podla clánku 7 ods. 1 a clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 ( [3]3 ), ktorým im bola ulozená pokuta za to, ze sa v rokoch 1989 az 2000 zúcastnovali na kartelovej dohode na trhu s výstuznými tycami do betónu. 2. Odvolania vyvolávajú mnozstvo procesných otázok, akou je správne vedenie konania podla nariadenia c. 1/2003 a nariadenia (ES) c. 773/2004 ( [4]4 ), podmienky, za akých sa uplatní pritazujúca okolnost opakovaného porusenia, a dostupné opravné prostriedky v prípade neprimeranej dlzky konania pred Vseobecným súdom. Z dôvodov hospodárnosti konania budú tieto otázky preskúmané spolocne v týchto návrhoch. I - Právny rámec A - Zmluva o zalození Európskeho spolocenstva uhlia a ocele 3. Clánok 65 UO stanovoval: "1. Akékolvek dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy, ktoré by bránili na spolocnom trhu priamo alebo nepriamo riadnej hospodárskej sútazi, narúsali ju alebo ju skreslovali, sú zakázané, a to najmä: a) stanovenie alebo urcovanie cien; b) obmedzovanie alebo kontrola výroby, technického vývoja alebo investícií; c) rozdelenie trhov, výrobkov, zákazníkov alebo zdrojov zásobovania. ... 4. Dohody alebo rozhodnutia zakázané podla odseku 1 tohto clánku sú zo zákona neplatné a nemozno sa na ne odvolávat pred ziadnym súdom clenských státov. Komisia má výlucnú právomoc rozhodnút, ci sú uvedené dohody alebo rozhodnutia v súlade s ustanoveniami tohto clánku, pricom proti jeho rozhodnutiam mozno podat zalobu na Súdny dvor. 5. Komisia môze ulozit podnikom, ktoré uzavreli zo zákona neplatnú dohodu, ci uz sa uplatnila alebo doslo k pokusu ju uplatnit, a to vo forme arbitráze, pokuty, bojkotu alebo iným spôsobom, zo zákona neplatnú dohodu alebo rozhodnutie, alebo dohodu, ktorej schválenie bolo odmietnuté alebo odnaté, alebo ku ktorých schváleniu doslo na základe vedome nepravdivých alebo skreslených informácií, alebo ktoré sa týkali postupov v rozpore s ustanoveniami odseku 1, pokuty a penále vo výske maximálne dvojnásobku obratu dosiahnutého pri výrobkoch, ktoré boli predmetom dohody, rozhodnutia alebo postupu v rozpore s ustanoveniami tohto clánku, s tým, ze ak je takýmto cielom obmedzit výrobu, technický vývoj alebo investície, môze dôjst k zvýseniu takto stanovenej maximálnej hranice az do výsky 10 % rocného obratu predmetných podnikov, pokial ide o pokutu, a do výsky 20 % denného obratu, pokial ide o penále." [neoficiálny preklad]. 4. Platnost Zmluvy ESUO sa podla jej clánku 97 skoncila 23. júla 2002. B - Nariadenie c. 1/2003 5. Clánok 7 ods. 1 ("Zistenie a ukoncenie porusovania") nariadenia c. 1/2003 stanovuje: "Ak Komisia konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu zistí porusovanie [clánku 101 alebo 102 ZFEÚ], môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania..." 6. Clánok 14 ("Poradný výbor") toho istého nariadenia stanovuje: "1. Komisia vopred konzultuje s Poradným výborom pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie prijatie kazdého rozhodnutia podla clánkov 7, 8, 9, 10, 23, clánku 24 ods. 2 a clánku 29 ods. 1 2. Na prerokovanie jednotlivých prípadov sa výbor skladá zo zástupcov orgánov hospodárskej sútaze clenských státov... 3. Konzultácie sa môzu uskutocnit na zasadaní zvolanom Komisiou, ktorá mu predsedá a ktoré sa nekoná skôr ako 14 dní po dorucení oznámenia o jeho zvolaní spolu so súhrnným popisom prípadu, oznacením najdôlezitejsích dokumentov a predbezným návrhom rozhodnutia... Poradný výbor predlozí písomné stanovisko k predbezného návrhu rozhodnutia Komisie... ... 5. Komisia v najvyssej moznej miere zohladní stanovisko predlozené poradným výborom. Informuje výbor o spôsobe, akým bolo jeho stanovisko zohladnené. ..." 7. Podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 Komisia môze rozhodnutím ulozit pokuty podnikom alebo zdruzeniam podnikov okrem iného vtedy, ak úmyselne alebo z nedbalosti porusujú clánok 101 alebo 102 ZFEÚ. 8. Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 nakoniec stanovuje: "Pred prijatím rozhodnutí podla clánkov 7, 8, 23 a 24 ods. 2 poskytne Komisia podnikom alebo zdruzeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie Komisie, moznost byt vypocutí v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia námietky. Komisia svoje rozhodnutia zalozí len na námietkach, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit..." C - Nariadenie c. 773/2004 9. Clánok 10 nariadenia c. 773/2004 ( [5]5 ) ("Oznámenie námietok a odpoved") stanovuje: "1. Komisia informuje dotknuté strany písomne o námietkach vznesených voci nim. Oznámenie o námietkach bude oznámené kazdej z nich. 2. Komisia stanoví pri oznamovaní námietok dotknutým stranám lehotu, v ktorej ju tieto strany môzu písomne informovat o svojich stanoviskách... 3. Strany môzu vo svojich písomných podaniach uviest vsetky im známe skutocnosti, ktoré sú relevantné pre ich obranu voci námietkam vzneseným Komisiou..." 10. Clánok 11 ("Právo byt vypocutý") nariadenia c. 773/2004 stanovuje: "1. Komisia poskytne stranám, ktorým adresovala oznámenie o námietkach, prílezitost byt vypocuté este pred konzultáciou s poradným výborom uvedeným v clánku 14. ods. 1 nariadenia (ES) c. 1/2003. 2. Komisia pojednáva vo svojich rozhodnutiach iba o námietkach, ku ktorým strany uvedené v odseku 1 predlozili pripomienky." 11. Clánok 12 nariadenia c. 773/2004 stanovuje: "Komisia poskytne stranám, ktorým adresovala oznámenie o námietkach, prílezitost predniest svoje argumenty v rámci ústneho vypocutia, pokial o to vo svojich písomných podaniach poziadajú." 12. Podla clánku 14 ods. 3 ("Vedenie ústnych vypocutí") toho istého nariadenia Komisia "vyzve úrady pre hospodársku sútaz clenských státov s cielom zúcastnit sa na ústnom vypocutí". II - Skutkové okolnosti 13. Od októbra do decembra 2000 Komisia vykonala setrenia v kanceláriách niektorých talianskych podnikov vyrábajúcich výstuzné tyce a v kanceláriách zdruzenia talianskych oceliarskych podnikov. Na základe clánku 47 UO ich poziadala aj o poskytnutie informácií. Dna 26. marca 2002 zacala Komisia správne konanie a vyjadrila výhrady na základe clánku 36 UO. Odvolatelky predlozili písomné pripomienky k oznámeniu o výhradách a boli vypocuté 13. júna 2002. Dna 12. augusta 2002 vydala Komisia dodatocné oznámenie o výhradách. V tomto dodatocnom oznámení o výhradách Komisia vysvetlila svoje stanovisko v súvislosti s dalsím postupom po ukoncení platnosti Zmluvy ESUO a vyhlásila, ze zacala konanie podla nariadenia c. 17/62. ( [6]6 ) Odvolatelky predlozili písomné pripomienky k dodatocnému oznámeniu o výhradách. Druhé vypocutie v prítomnosti zástupcov clenských státov sa konalo 30. septembra 2002. 14. Dna 17. decembra 2002 Komisia prijala rozhodnutie K (2002) 5087 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 65 UO (vec COMP/37.956 - Výstuzné tyce do betónu; dalej len "rozhodnutie z roku 2002"), v ktorom konstatovala, ze viacero podnikov (vrátane odvolateliek) porusilo clánok 65 ods. 1 UO, a ulozila im pokuty. Niektoré z týchto podnikov napadli rozhodnutie z roku 2002 na Vseobecnom súde. 15. Vseobecný súd rozsudkami z 25. októbra 2007 (dalej len "rozsudky z roku 2007") zrusil rozhodnutie z roku 2002. ( [7]7 ) Vseobecný súd konstatoval, ze vzhladom na to, ze uvedené rozhodnutie vôbec neodkazuje na clánok 3 a clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17/62, jeho procesným právnym základom je clánok 65 ods. 4 a 5 UO. Dalej zdôraznil, ze podla ustálenej judikatúry musí byt ustanovenie predstavujúce právny základ urcitého opatrenia v platnosti v case jeho prijatia, a poukázal na to, ze platnost clánku 65 ods. 4 a 5 UO uplynula 23. júla 2002. Vseobecný súd preto dospel k záveru, ze Komisia po uplynutí platnosti Zmluvy ESUO uz nemá právomoc preukázat porusenie clánku 65 ods. 1 UO a ulozit pokuty zodpovedným podnikom na základe clánku 65 ods. 4 a 5 UO. 16. Listom z 30. júna 2008 Komisia informovala odvolatelky a dalsie dotknuté podniky o svojom zámere opätovne prijat rozhodnutie na základe iného legislatívneho ustanovenia. Komisia tiez uviedla, ze vzhladom na obmedzenú pôsobnost rozsudkov z roku 2007 bude nové rozhodnutie zalozené na dôkazoch predlozených v oznámení o výhradách a v dodatocnom oznámení o výhradách, ktoré boli dotknutým podnikom zaslané v roku 2002. Dotknutým podnikom bola poskytnutá lehota na predlozenie pripomienok, co aj urobili. 17. Dna 30. septembra 2009 prijala Komisia rozhodnutie K (2009) 7492 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 65 UO (vec COMP/37.956 - Výstuzné tyce do betónu, opätovné prijatie). Toto rozhodnutie bolo následne zmenené a doplnené rozhodnutím K (2009) 9912 v konecnom znení z 8. decembra 2009. ( [8]8 ) Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze odvolatelky porusili clánok 65 UO, a ulozila im pokutu. III - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnuté rozsudky 18. Zalobami podanými na základe clánku 263 ZFEÚ 17. februára 2010 (T-92/10), 18. februára 2010 (T-85/10) a 19. februára 2010 (T-83/10, T-70/10, a T-90/10) odvolatelky navrhovali, aby Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie. 19. Vseobecný súd vydal 9. decembra 2014 rozsudok vo vsetkých piatich veciach, ktorým uvedené zaloby zamietol v celom rozsahu alebo vo velkej casti. IV - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 20. Odvolaniami podanými 19. februára 2015 (C-85/15 P), 20. februára 2015 (C-86/15 P, C-87/15 P a C-88/15 P) a 24. februára 2015 (C-89/15 P) jednotlivé odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor zrusil rozsudok vydaný Vseobecným súdom v prvostupnovom konaní v súvislosti s nimi, zrusil sporné rozhodnutie alebo znízil pokuty, ktoré im boli ulozené (alebo subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu na nové preskúmanie), a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Riva Fire dalej navrhuje, aby Súdny dvor konstatoval, ze konaním pred Vseobecným súdom bol vzhladom na jeho dlzku porusený clánok 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a clánok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ludských právach (dalej len "EDLP"). Feralpi, Valsabbia a Alfa Acciai tiez navrhujú, aby Súdny dvor konstatoval porusenie clánku 47 ods. 2 Charty a clánku 6 ods. 1 EDLP, pokial by z tohto dôvodu neznízil pokutu. 21. Komisia v kazdej veci navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 22. Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 7. júna 2016 boli veci C-86/15 P a C-87/15 P spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. Odvolatelky a Komisia predniesli ústne prednesy na spolocnom pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 20. októbra 2016. V - Posúdenie odvolacích dôvodov 23. Jednotlivé odvolatelky vo svojich podaniach uvádzajú sest odvolacích dôvodov (C-85/15 P), sedem odvolacích dôvodov (spojené veci C-86/15 P a C-87/15 P), devät odvolacích dôvodov (C-88/15 P) a styri odvolacie dôvody (C-89/15 P). 24. V týchto návrhoch najprv preskúmam odvolací dôvod spolocný pre vsetky odvolania, ktorý sa týka dodrzania práva odvolateliek na obhajobu a riadneho priebehu správneho konania. Z nizsie uvedených dôvodov sa domnievam, ze tento odvolací dôvod je dôvodný, v dôsledku coho je potrebné zrusit napadnuté rozsudky, ako aj sporné rozhodnutie. 25. Pre prípad, ze by Súdny dvor nesúhlasil s mojím posúdením tohto odvolacieho dôvodu, preskúmam aj dalsie odvolacie dôvody uvedené odvolatelkami. Väcsinu z týchto dôvodov vsak preskúmam len v krátkosti, lebo sa javia byt zjavne neprípustné alebo nedôvodné. A - Právo na obhajobu a riadny priebeh správneho konania 26. Odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze zamietol ich tvrdenia, ktorými namietali porusenie svojho práva na obhajobu a viacerých ustanovení nariadenia c. 773/2004. ( [9]9 ) Tvrdenia jednotlivých odvolateliek sa síce mierne odlisujú, ( [10]10 ) v podstate vsak tvrdia, ze Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze Komisia pred prijatím sporného rozhodnutia nedodrzala postup stanovený v nariadeniach c. 1/2003 a c. 773/2004. 27. Komisia obhajuje konstatovania Vseobecného súdu. Komisia sa domnieva, ze prísne dodrzala zásadu tempus regit actum, ked uplatnila procesné predpisy platné v case skutkových okolností, a ze odvolatelkám bola nálezite poskytnutá prílezitost predlozit ich stanoviská k vsetkým hmotnoprávnym a procesným aspektom veci. Komisia dalej poukazuje na to, ze zrusením rozhodnutia z roku 2002 nestratili platnost procesné kroky uskutocnené pred prijatím uvedeného rozhodnutia vrátane krokov uskutocnených v case, ked bola Zmluva ESUO este v platnosti. 28. Na úvod povazujem za uzitocné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry nariadenie c. 1/2003 umoznuje Komisii po 23. júli 2002 konstatovat a sankcionovat dohody medzi podnikmi v odvetviach patriacich do vecnej a casovej pôsobnosti Zmluvy ESUO aj napriek tomu, ze ustanovenia nariadenia c. 1/2003 výslovne neodkazujú na clánok 65 UO. Je to vsak mozné len v prípade, ze rozhodnutie podla clánku 7 ods. 1 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 bolo prijaté na základe postupu uskutocneného v súlade s uvedeným nariadením. ( [11]11 ) Plný súlad s nariadením c. 1/2003 znamená - to je sotva potrebné uviest - aj súlad s vykonávacím nariadením c. 773/2004. ( [12]12 ) 29. Vzhladom na to sa domnievam, ze tvrdenia odvolateliek v tomto smere sú dôvodné. Ako vysvetlím nizsie, Komisia pred prijatím sporného rozhodnutia úplne nedodrzala postup stanovený v nariadeniach c. 1/2003 a c. 773/2004. Bolo totiz uskutocnených viacero procesných krokov podla ustanovení platných na základe Zmluvy ESUO (a len podla týchto ustanovení). Uvedené ustanovenia sú síce podobné, nie sú vsak rovnaké ako ustanovenia urcené na uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ. V dôsledku toho postup uplatnený Komisiou v prejednávaných veciach negatívne ovplyvnil moznost orgánov clenských státov pre hospodársku sútaz zúcastnit sa na nom. Táto úcast je dôlezitá a skutocnost, ze Komisia ju nezabezpecila, nemozno prehliadnut. 1. Bol postup stanovený v nariadeniach c. 1/2003 a c. 773/2004 dodrzaný po zrusení rozhodnutia z roku 2002? 30. V prejednávanej veci je v odôvodnení 370 sporného rozhodnutia uvedené, ze bolo "opätovne prijaté v súlade s procesnými ustanoveniami [Zmluvy FEÚ] a sekundárnych právnych predpisov vyplývajúcich z uvedenej Zmluvy, najmä nariadenia c. 1/2003". V prvom rade teda treba urcit, ci je toto tvrdenie správne. 31. V tomto smere je nesporné, ze po zrusení rozhodnutia z roku 2002 neboli uskutocnené kroky v súlade s postupom stanoveným v nariadeniach c. 1/2003 a c. 773/2004 s výnimkou porady s poradným výborom. Nové rozhodnutie - zalozené na clánku 7 ods. 1 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 - bolo totiz prijaté po tom, co odvolatelky dostali moznost predlozit svoje pripomienky k listu z 30. júna 2008. Pred prijatím rozhodnutia nebolo vydané nové oznámenie o výhradách a neuskutocnilo sa nové ústne vypocutie. 32. V tejto súvislosti stojí za to zdôraznit, ze nariadenia c. 1/2003 a c. 773/2004 neupravujú nijakú vseobecnú výnimku, pokial ide o uskutocnenie týchto dvoch krokov. Clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze Komisia pred prijatím rozhodnutí okrem iného podla clánkov 7 a 23 poskytne vysetrovaným podnikom "moznost byt vypocutí v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia námietky". Komisia môze svoje rozhodnutia zalozit "len na námietkach, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit". Clánok 27 ods. 2 toho istého nariadenia stanovuje, ze "právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje". Clánky 10 az 14 nariadenia c. 773/2004 sa zas týkajú povinnosti Komisie vydat oznámenie o výhradách a v prípade potreby uskutocnit ústne vypocutie. Rozkazovací spôsob (v anglictine "the Commission shall") pouzitý v týchto ustanoveniach neumoznuje pochybovat o záväznej povahe uvedených poziadaviek. 33. Komisia vsak zastáva názor, ze uvedené kroky v zmysle nariadení c. 1/2003 a c. 773/2004 neboli v predmetných konaniach potrebné, kedze obdobné kroky boli uskutocnené pred prijatím rozhodnutia z roku 2002. Zrusením rozhodnutia z roku 2002 sa podla jej názoru tieto kroky nestávajú neplatnými. Komisia na podporu svojho tvrdenia odkazuje na judikatúru, ktorú Vseobecný súd cituje vo svojich rozsudkoch, najmä na rozsudok PVC II ( [13]13 ). 34. V rozsudku PVC II Súdny dvor zamietol tvrdenia odvolateliek týkajúce sa porusenia ich práva na obhajobu z dôvodu, ze Komisia po zrusení prvého rozhodnutia neuskutocnila nové vypocutie pred prijatím nového rozhodnutia a neporadila sa znova s poradným výborom. Súdny dvor najmä pripomenul ustálenú judikatúru, podla ktorej zrusenie opatrenia EÚ nemá nevyhnutne vplyv na prípravné akty, lebo konanie, ktorého cielom je také opatrenie nahradit, môze v zásade pokracovat presne od toho bodu, v ktorom doslo k poruseniu zákona. ( [14]14 ) 35. Treba preto preskúmat, ci sa táto judikatúra uplatní v prejednávaných veciach. Podla môjho názoru sa táto judikatúra uplatní v dvoch prípadoch: i) ak bol postup, ktorý je teraz upravený v nariadeniach c. 1/2003 a c. 773/2004, pred zrusením rozhodnutia z roku 2002 riadne dodrzaný, alebo ii) ak procesné kroky uskutocnené na základe jednotlivých procesných ustanovení mozno povazovat za rovnocenné s krokmi, ktoré mali byt prijaté podla nariadení c. 1/2003 a c. 773/2004. Tieto dva prípady postupne preskúmam. 2. Bol postup stanovený v nariadeniach c. 1/2003 a c. 773/2004 dodrzaný pred zrusením rozhodnutia z roku 2002? 36. Kedze nariadenia c. 1/2003 a c. 773/2004 neboli v case skutkových okolností v platnosti, je potrebné odvolat sa na zodpovedajúce ustanovenia nariadení c. 17/62 a c. 2842/98. ( [15]15 ) 37. Odpoved na túto otázku je vsak velmi jednoznacná. Odôvodnenie 352 rozhodnutia z roku 2002 stanovuje: "Z tohto hladiska je uplatnenie nariadenia c. 17 na zostávajúce konanie v súlade so zásadou, podla ktorej uplatnitelné procesné pravidlá sú tie, ktoré sú v platnosti v okamihu, ked sa prijíma predmetné opatrenie. Na základe tejto logiky sa nejavilo ako potrebné opakovat prvé vypocutie, na ktorom sa zástupcovia clenských státov nezúcastnili, lebo procesné pravidlá ESUO platné v danom case nepredpisovali takúto úcast. Okrem toho ako sa zdôraznuje v oznámení [z 18. júna 2002]..., je potrebné vziat do úvahy, ze procesné opatrenia, ktoré boli prijaté platným spôsobom na základe ustanovení ESUO, splnali po ukoncení platnosti Zmluvy ESUO podmienky stanovené v príslusných procesných ustanoveniach Zmluvy ES. Nakoniec treba poukázat na to, ze neexistuje formálne prepojenie medzi ustanoveniami týkajúcimi sa úcasti clenských státov na vypocutí... a ustanoveniami týkajúcimi sa porady s poradným výborom..." ( [16]16 ) 38. Komisia teda v podstate výslovne uviedla, ze nedodrzala v plnom rozsahu postup stanovený v nariadeniach c. 17/62 a c. 2842/98. Nepovazovala to za potrebné, lebo procesné opatrenia prijaté v rámci ESUO podla jej názoru splnajú poziadavky zodpovedajúcich ustanovení ES. 39. V tejto súvislosti je potrebné preskúmat, ci sú tieto tvrdenia správne. Predtým vsak musím uviest tieto pripomienky. 40. Aj pred prijatím rozhodnutia z roku 2002 Komisia uskutocnila urcité procesné kroky v súlade s nariadením c. 17/62. Ako som uviedol v bode 13 týchto návrhov, Komisia najmä 12. augusta 2002 vydala dodatocné oznámenie o výhradách a druhé vypocutie za úcasti zástupcov clenských státov sa uskutocnilo 30. septembra 2002. 41. Je vsak nesporné, ze tieto kroky sa týkali len platných procesných ustanovení a dôsledkov vyplývajúcich z týchto ustanovení. Dodatocné oznámenie o výhradách ani druhé vypocutie sa vo vseobecnosti netýkalo hmotnoprávnych aspektov vecí. Ak sa teda uskutocnil platný postup v súlade s ustanoveniami ES, týkal sa len otázok procesnej, a nie hmotnoprávnej povahy. 3. Predstavujú procesné opatrenia prijaté podla ustanovení Zmluvy ESUO právoplatné prípravné akty sporného rozhodnutia? 42. Teraz treba preskúmat, ci - ako tvrdí Komisia - procesné kroky uskutocnené v rámci ESUO pred prijatím rozhodnutia z roku 2002 splnajú poziadavky zodpovedajúcich ustanovení ES/EÚ. Totiz v prejednávaných veciach je rovnako ako vo veci PVC II nepochybné, ze procesné kroky uskutocnené pred prijatím rozhodnutia z roku 2002 si v zásade zachovávajú platnost. 43. Kedze procesné opatrenia, na ktoré sa odvoláva Komisia, boli vo väcsine prípadov uskutocnené s cielom prijat rozhodnutie na základe clánku 65 ods. 4 a 5 UO, je potrebné preskúmat, ci je ich mozné povazovat za "prípravné akty" ( [17]17 ) na úcely prijatia rozhodnutia na základe clánku 7 ods. 1 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 44. Podla môjho názoru to nie je mozné. Medzi situáciou posudzovanou Súdnym dvorom vo veci PVC II a v prejednávaných veciach totiz vidím významné rozdiely. 45. Po prvé v prvej uvedenej veci Súdny dvor skúmal dve po sebe nasledujúce rozhodnutia, ktoré mali rovnaký právny základ a v podstate boli totozné. Bod 98 rozsudku je v tejto súvislosti zvlást zaujímavý a stanovuje: "Ked sa Komisia po zrusení rozhodnutia vo veci hospodárskej sútaze rozhodne napravit zistenú nezrovnalost alebo nezrovnalosti a prijat nové totozné rozhodnutie, ktoré nie je postihnuté týmito nezrovnalostami, uvedené rozhodnutie sa týka tých istých výhrad, ako sú tie, ku ktorým uz podniky predlozili pripomienky". V prejednávaných veciach vsak sporné rozhodnutie nie je "totozné" s predchádzajúcim rozhodnutím zruseným Vseobecným súdom. Kazdé z týchto dvoch rozhodnutí je zalozené na rozdielnych legislatívnych ustanoveniach, ktoré patria do dvoch súborov pravidiel, síce podobných a úzko prepojených, ale predsa len odlisných. 46. Nejde o nepodstatný detail. V systéme vytvorenom Zmluvami EÚ, ktorý je zalozený na zásade zverenia právomocí, má volba správneho právneho základu aktu institúcií ústavný význam. Táto volba urcuje, ci má Únia právomoc konat, na aké úcely môze konat a aký postup musí dodrzat v prípade, ze bude konat. 47. Ked Komisia prijala sporné rozhodnutie, pouzila právomoci, ktoré jej zverujú nariadenia c. 1/2003 a c. 773/2004. Ide o súbor právomocí odlisný od právomocí, ktoré jej priznávala Zmluva ESUO pred ukoncením svojej platnosti. Ako som uviedol, tieto dva systémy síce sú do velkej miery podobné, nie sú vsak rovnaké. Pouzitie jedného alebo druhého súboru právomocí môze mat urcité právne následky: ide napríklad o hornú hranicu pokút, ktoré môze Komisia ulozit - otázka, o ktorej sa vela diskutovalo pocas konania pred Komisiou a v prvostupnovom konaní. Samozrejme, môze íst aj o iné právne následky. 48. Komisia v liste z 30. júna 2008 minimalizovala význam tejto otázky, ked uviedla, ze zrusenie rozhodnutia z roku 2002 má obmedzené následky a vyzaduje si len pouzitie odlisného právneho základu. Bez ohladu na to, ci je to pravda, mali odvolatelky iný názor a zjavne boli oprávnené predniest svoje tvrdenia v rámci postupu stanoveného v nariadeniach c. 1/2003 a c. 773/2004. Domnievam sa, ze zmenu právneho základu urcitého aktu mozno sotva oznacit za obycajnú "nápravu nezrovnalosti", co je situácia, ktorú Súdny dvor riesil vo veci PVC II. 49. Po druhé a co je este dôlezitejsie, ako som uviedol v bode 38 týchto návrhov, neuskutocnil sa postup - podla ustanovení nariadení c. 17/62 a c. 2842/98, ktoré zodpovedajú terajsím ustanoveniam nariadení c. 1/2003 a c. 773/2004 -, v ktorom by Komisia mohla pokracovat tak, aby okamzite pristúpila k prijatiu nového rozhodnutia. Inými slovami, je nesporné, ze postup stanovený v nariadeniach c. 17/62 a c. 2842/98 nebol pred prijatím rozhodnutia z roku 2002 úplne a dôsledne dodrzaný. 50. V tejto súvislosti stojí za to zdôraznit, ze clánok 34 ods. 2 ("Prechodné ustanovenia") nariadenia c. 1/2003 stanovuje: "Postup v konaní podla nariadenia c. 17... zostáva na úcely uplatnovania tohto nariadenia nedotknutý." ( [18]18 ) Opatrenia prijaté podla ustanovení Zmluvy ESUO nie sú výslovne spomenuté napriek tomu, ze platnost uvedenej Zmluvy sa skoncila len niekolko mesiacov pred prijatím nariadenia c. 1/2003. 51. Odvolatelky na základe toho tvrdia, ze pred prijatím sporného rozhodnutia malo byt vydané nové oznámenie o výhradách. 52. V tomto smere by som chcel opät poukázat na to, ze dodatocné oznámenie o výhradách z 12. augusta 2002 obsahovalo odkaz na nariadenie c. 17/62, ale týkalo sa len volby nálezitého právneho základu a z nej vyplývajúcich otázok. Dalo by sa vsak mozno tvrdit, ze pôvodné oznámenie o výhradách z 26. marca 2002 doplnené listom z 30. júna 2008, môze splnat poziadavky nariadenia c. 1/2003. 53. Na jednej strane je pravda, ze Súdny dvor opakovanie zdôraznuje klúcovú úlohu oznámenia o výhradách v konaní pre porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, pricom sa na tento akt odvoláva ako na základnú procesnú záruku dodrzania práva podnikov na obhajobu. ( [19]19 ) Na druhej strane sa vsak zdá, ze medzi oznámením o výhradách vydaným podla ustanovení ESUO a oznámením o výhradách vydaným podla ustanovení ES/EÚ nie sú velké rozdiely. Okrem toho list z 30. júna 2008 síce nebol oficiálne nazvaný "dodatocné oznámenie o výhradách", informoval vsak dotknuté strany o výhradách, ktoré boli voci nim vznesené (aj ked len odkazom na predchádzajúce oznámenie o výhradách), a poskytol im moznost vyjadrit sa k nim, ako si vyzaduje clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a clánok 10 ods. 1 nariadenia c. 773/2004. 54. Otázku, ci Komisia vydala oznámenie o výhradách v súlade s ustanoveniami nariadení c. 1/2003 a c. 773/2004, vsak nie je potrebné dalej skúmat, lebo je v kazdom prípade jasné, ze prinajmensom jedno dalsie procesné opatrenie prijaté podla ustanovení ESUO nesplna poziadavky ustanovení ES/EÚ. 55. Podla clánku 12 nariadenia c. 773/2004 Komisia musí poskytnút stranám, ktorým adresovala oznámenie o výhradách, prílezitost predniest ich tvrdenia v rámci ústneho vypocutia, pokial o to poziadajú. Komisia tým, ze nevydala nové dodatocné oznámenie o výhradách, stranám v podstate odoprela ich právo poziadat o také vypocutie. Ako som uviedol vyssie, je nesporné, ze pred prijatím sporného rozhodnutia sa neuskutocnilo nové vypocutie. 56. Konanie ústneho vypocutia je vsak procesný krok, ktorý má velký význam v rámci mechanizmu presadzovania pravidiel hospodárskej sútaze EÚ upraveného normotvorcom EÚ. Jedným z hlavných dôvodov je to, ze podla clánku 14 nariadenia c. 773/2004 sú orgány pre hospodársku sútaz clenských státov prizvané na ústne vypocutie. Ich úcast na ústnom vypocutí nie je len cisto formálna, lebo zástupcovia týchto orgánov sú clenmi poradného výboru, s ktorým sa musí Komisia podla clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 poradit pred prijatím rozhodnutia okrem iného na základe clánkov 7 a 23 toho istého nariadenia. Je síce pravda, ako tvrdí Komisia, ze medzi týmito dvoma procesnými krokmi neexistuje výslovné prepojenie, je vsak nepopieratelné, ze prvý je velmi uzitocný pre druhý. 57. Odvolatelky mali dostat prílezitost predniest svoje tvrdenia proti navrhnutému rozhodnutiu Komisie ústne v prítomnosti zástupcov orgánov pre hospodársku sútaz clenských státov. Moznost, ze výsledok konania by bol aspon do istej miery odlisný, sa nedá vylúcit, lebo tieto orgány mohli Komisiu ovplyvnit prostredníctvom poradného výboru, ktorý pred prijatím sporného rozhodnutia zasadal. Ako stanovuje clánok 14 ods. 5 nariadenia c. 1/2003, Komisia "v najvyssej moznej miere zohladní stanovisko predlozené poradným výborom. Informuje výbor o spôsobe, akým bolo jeho stanovisko zohladnené." Úloha poradného výboru je - mohol by som dodat - zvlást dôlezitá v decentralizovanom systéme presadzovania práva zavedenom s nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 1/2003, o com svedcí odôvodnenie 19 nariadenia c. 1/2003. 58. Klúcové je, ze samotný Vseobecný súd uznal, ze ústne vypocutie, na ktorom sa zástupcovia orgánov pre hospodársku sútaz clenských státov zúcastnili pred prijatím rozhodnutia z roku 2002, sa netýkalo podstaty veci, ale len casového uplatnenia Zmlúv ESUO a ES na tvrdené porusenia. ( [20]20 ) Na rozdiel od konstatovania Vseobecného súdu teda nemozno vychádzat z toho, ze ústne vypocutia uskutocnené pred prijatím rozhodnutia z roku 2002 splnajú poziadavky clánku 14 nariadenia c. 773/2004. 59. Diskusia, do ktorej by boli viac zapojené orgány pre hospodársku sútaz clenských státov, najmä ten taliansky - pocas vypocutia i v rámci poradného výboru -, by bola podla môjho názoru v prejednávanej veci este viac namieste vzhladom na to, ze tvrdené porusenia sa týkajú územia len jedného clenského státu, konkrétne Talianska. Okrem toho si nemyslím, ze taká formálna poziadavka by pre Komisiu znamenala zvlást velkú alebo casovo nárocnú zátaz. 60. Skutocnost, ze Komisia tieto orgány - aby som pouzil výraz uvedený Vseobecným súdom v napadnutých rozsudkoch - "plne informovala" o vývoji konania inými prostriedkami, je zjavne nepodstatná. ( [21]21 ) Komisia nemôze viest konanie sui generis, na ktorom sa neformálne zúcastnujú orgány pre hospodársku sútaz clenských státov, namiesto toho, aby dodrzala postup stanovený normotvorcom EÚ v nariadeniach c. 1/2003 a c. 773/2004. 61. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa domnievam, ze postup, na základe ktorého Komisia prijala sporné rozhodnutie, nebol v súlade s ustanoveniami nariadení c. 1/2003 a 773/2004. Domnievam sa najmä, ze doslo k poruseniu clánku 12 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 a v dôsledku toho k poruseniu práva odvolateliek na obhajobu. 62. Vzhladom na predchádzajúce úvahy konstatujem, ze Vseobecný súd pochybil, ked v napadnutých rozsudkoch zamietol tvrdenie odvolateliek v tejto súvislosti, a preto je potrebné zrusit napadnuté rozsudky aj sporné rozhodnutie. B - Dalsie odvolacie dôvody 63. Ak by Súdny dvor nesúhlasil s mojím vyssie uvedeným posúdením odvolacích dôvodov, domnievam sa, ze by mal odvolania zamietnut v celom rozsahu s jedinou (obmedzenou) výnimkou, pokial ide o odvolanie spolocnosti Ferriere Nord. V nasledujúcich bodoch sa budem podrobnejsie zaoberat len troma odvolacími dôvodmi. Naopak, väcsinu odvolacích dôvodov preskúmam iba strucne, lebo ako som uviedol vyssie, javia sa byt zjavne neprípustné alebo nedôvodné. 1. Neprimeraná dlzka konania pred Vseobecným súdom 64. S výnimkou spolocnosti Ferriere Nord vsetky ostatné odvolatelky namietajú dlzku prvostupnového konania. ( [22]22 ) Poukazujú na to, ze celkovo konanie trvalo takmer pät rokov, a zdôraznujú, ze od ukoncenia písomnej casti konania do zaciatku ústnej casti konania uplynuli tri roky a dva mesiace. Vseobecný súd podla ich názoru nerozhodol v ich veciach v primeranej lehote, cím porusil clánok 47 ods. 2 Charty a clánok 6 ods. 1 EDLP. Feralpi, Valsabbia a Alfa Acciai z tohto dôvodu navrhujú, aby Súdny dvor znízil pokutu, ktorá im bola ulozená, v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci Baustahlgewebe. ( [23]23 ) Subsidiárne uvedené spolocnosti navrhujú, aby Súdny dvor rozhodol, ze konaním pred Vseobecným súdom bol z dôvodu jeho dlzky porusený clánok 47 ods. 2 Charty a clánok 6 ods. 1 EDLP. Riva Fire navrhuje Súdnemu dvoru to isté. 65. Domnievam sa, ze týmto návrhom netreba vyhoviet. Pokial ide po prvé o návrh na znízenie pokút, chcem uviest nasledujúce úvahy. 66. Ako uznávajú samotné odvolatelky, Súdny dvor v mnohých rozsudkoch objasnil, aké prostriedky nápravy majú k dispozícii súkromné osoby, ktoré sa domnievajú, ze Súdny dvor Európskej únie (cím sa má na mysli Súdny dvor ako institúcia) alebo presnejsie jeden z jeho súdov porusil ich základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote. V súvislosti s údajným porusením tohto práva Vseobecným súdom Súdny dvor v rozsudkoch Der Grüne Punkt a Gascogne Sack rozhodol, ze ak neexistuje dôkaz toho, ze neprimeraná dlzka konania mala vplyv na výsledok sporu, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, nerozhodnutie veci v primeranej lehote nemôze viest k zruseniu predmetného rozsudku. Súdny dvor navyse konstatoval, ze odvolatelka nemôze opätovne namietat neplatnost alebo výsku pokuty len na základe toho, ze vec nebola rozhodnutá v primeranej lehote, pokial boli zamietnuté vsetky jej tvrdenia smerujúce proti konstatovaniam Vseobecného súdu týkajúcim sa výsky pokuty a sankcionovaného správania. ( [24]24 ) 67. Súdny dvor dalej vysvetlil, ze jeho rozsudok Baustahlgewebe bol opodstatnený z praktických dôvodov a z dôvodov hospodárnosti konania, ale v zásade nárok na náhradu skody spôsobenej tým, ze Vseobecný súd nerozhodol v primeranej lehote, si nemozno uplatnit priamo na Súdnom dvore v rámci odvolania. Taký nárok si treba uplatnit na Vseobecnom súde podla clánkov 268 a 340 ZFEÚ. ( [25]25 ) 68. V zásade sa domnievam, ze Súdny dvor rozsudok Baustahlgewebe prekonal. V kazdom prípade v prejednávaných veciach nevidím dôvod, pre ktorý by bolo opodstatnené vrátit sa k tejto línii judikatúry - pokial by sa za výnimocných okolností povazovala stále za uplatnitelnú. 69. Odvolatelky tvrdia, ze v prejednávaných veciach by bolo vhodné riadit sa rozsudkom Baustahlgewebe, lebo dlhé konanie na Vseobecnom súde predstavovalo posledný krok celkového konania, ktoré sa skladalo z dvoch administratívnych fáz pred Komisiou ( [26]26 ) a dalsieho súboru konaní pred súdmi EÚ. 70. Situácia, v ktorej sa odvolatelky nachádzajú, môze byt nestastná, v nijakom prípade vsak nie je výnimocná. Skutocnost, ze podniky nachádzajúce sa v takej situácii ako odvolatelky môzu dosiahnut, ze ich vec prejednajú viac ako raz správne orgány EÚ a prípadne aj súdne orgány EÚ, je prirodzeným dôsledkom spôsobu, akým autori Zmlúv a normotvorca EÚ ponímajú systém správy vecí verejných v tejto oblasti. Podmienka uskutocnenia mnohých procesných krokov (ktoré môzu naozaj zabrat vela casu), skôr nez príslusný orgán prijme konecné rozhodnutie, má v skutocnosti zabezpecit nielen správny výsledok, ale aj spravodlivost samotného konania. 71. Dlzka celkového správneho a súdneho konania predstavuje nanajvýs prvok, ktorý môzu súdy EÚ zohladnit v konaní podla clánku 268 ZFEÚ, ked urcuje, ci odvolatelky majú nárok na náhradu skody v súlade s clánku 340 ods. 2 ZFEÚ, a pokial áno, aká je výska tohto odskodného. 72. Konstatujem teda, ze Súdny dvor by mal bez ohladu na vecnú stránku ich tvrdení zamietnut návrh spolocností Feralpi, Valsabbia a Alfa Acciai na znízenie výsky pokút, ktoré im boli ulozené. Pokial ide nakoniec o návrh odvolateliek, aby Súdny dvor len konstatoval, ze doslo k takému poruseniu, navrhujem, aby Súdny dvor zamietol aj tento návrh. 73. Je pravda, ze Súdny dvor v mnohých veciach konstatoval, ze ak je vo veci, ktorú prejednáva, jasné, ze Vseobecný súd dostatocne závazným spôsobom porusil svoju povinnost rozhodnút vec v primeranej lehote, pricom nie je potrebné, aby úcastníci konania predlozili v tomto smere dôkazy, Súdny dvor môze túto skutocnost spomenút vo svojom rozsudku. ( [27]27 ) 74. Prístup Súdneho dvora v týchto veciach nepovazujem za presvedcivý. Súdny dvor v uvedených veciach rozhodol o tejto otázke bez vypocutia úcastníka zodpovedného za údajné porusenie: protistranou v odvolacom konaní bola totiz Komisia, nie Súdny dvor Európskej únie. Ako vsak nedávno potvrdil Vseobecný súd, v prípadnom konaní pre porusenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote zo strany Súdneho dvora Európskej únie alebo presnejsie jedného z jeho súdov má byt predvolaná ako zalovaná práve táto institúcia. ( [28]28 ) Súhlasím. Uz v roku 1973 Súdny dvor rozhodol, ze "ak je dotknutá [mimozmluvná zodpovednost Únie] z dôvodu aktu jednej z jej institúcií, mala by ju na súde zastupovat institúcia alebo institúcie, ktorým je vytýkané porusenie, z ktorého zodpovednost vyplýva" ( [29]29 ). Napokon iba institúcia zodpovedná za údajné porusenie je nielen oprávnená, ale aj vecne schopná predlozit právne a skutkové tvrdenia na svoju obhajobu. 75. Domnievam sa preto, ze judikatúra Súdneho dvora, na ktorú sa odvolatelky odvolávajú - a neodporúcam Súdnemu dvoru, aby sa nou v budúcnosti znova riadil -, má zmysel, iba ak je obmedzená na skutocne výnimocné situácie, v ktorých je neprimeranost konania natolko zjavná a nespochybnitelná, ze objektívne nemôze byt odôvodnená za nijakých okolností. Okrem týchto výnimocných prípadov sa o zalobe pre porusenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote musí nevyhnutne rozhodnút na základe konania inter partes, v ktorom je zalovanému umoznené predlozit protitvrdenia a v prípade potreby ich podlozit dôkazmi. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze "primeranost lehoty je potrebné posúdit vzhladom na osobitné okolnosti kazdej veci a najmä na význam veci pre dotknutú osobu, jej zlozitost a správanie zalobcu, ako aj príslusných orgánov" ( [30]30 ). Domnievam sa, ze vo väcsine prípadov toto posúdenie vsetkých okolností nie je vôbec jednoduché a zrejmé. 76. Musím ale poukázat na to, ze obdobie takmer piatich rokov je síce dlhé, ak vsak ide o rozhodnutie o takej skupine vecí, akou sú prejednávané veci, nie je nevyhnutne neprimerané. Platí to o to viac, ze pohnutá a dlhá história kartelu týkajúceho sa výstuzných tycí do betónu pred Komisiou a súdmi EÚ podla vsetkého poukazuje na pomerne zlozitý právny stav. 77. Okrem toho na rozdiel od tvrdení odvolateliek obdobie troch rokov a dvoch mesiacov, ktoré uplynulo od ukoncenia písomnej casti konania do zaciatku ústnej casti konania, neznamená, ze Vseobecný súd bol pocas tohto obdobia pasívny. Je vseobecne známe, ze pocas tohto obdobia sa uskutocnuje mnozstvo procesných krokov, hoci pre úcastníkov konania nemusia byt zjavné. Osobne mám skôr skeptický postoj k otázke, ci mozno dlzku obdobia od ukoncenia písomnej casti konania do zaciatku ústnej casti konania vôbec povazovat za znak necinnosti Vseobecného súdu. ( [31]31 ) Vseobecnejsie sa mi zdá byt neprirodzené pokúsat sa rozdelit celkové konanie na jednotlivé fázy s cielom posúdit primeranost trvania jednej alebo viacerých fáz v "klinickej izolácii" od ostatných fáz: za vhodnejsí referencný bod povazujem celkovú dlzku konania. 78. Domnievam sa preto, ze v prejednávaných veciach Súdny dvor nie je v situácii uvedenej v bode 73 týchto návrhov. V prejednávaných veciach sa zdá, ze je nevyhnutné, aby úcastníci konania predlozili dodatocné tvrdenia a dôkazy v konaní inter partes, ak má Súdny dvor rozhodnút o tom, ci bola dlzka konania na Vseobecnom súde neprimeraná. ( [32]32 ) 79. Na záver konstatujem, ze tento odvolací dôvod treba zamietnut. Ak sa odvolatelky domnievajú, ze Vseobecný súd pri prejednávaní ich veci porusil clánok 47 ods. 2 Charty, môzu podat zalobu vo veci mimozmluvnej zodpovednosti Únie podla clánku 268 a clánku 340 druhého odseku ZFEÚ. 2. Opakované porusenie 80. Ferriere Nord siedmym odvolacím dôvodom tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol jej tvrdenie, podla ktorého zvýsenie ulozenej pokuty z dôvodu opakovaného porusenia nebolo oprávnené, kedze Komisia vo svojom oznámení o výhradách z 26. marca 2002 túto pritazujúcu okolnost výslovne nespomenula. Komisia len uviedla, ze pri stanovovaní pokút zohladní vsetky polahcujúce a pritazujúce okolnosti vzhladom na správanie jednotlivých podnikov. Také neurcité vyjadrenie urcite nie je podla Ferriere Nord primerané na to, aby podniku umoznilo výkon práva na obhajobu. 81. Ôsmym odvolacím dôvodom dalej Ferriere Nord Vseobecnému súdu vytýka konstatovanie, ze obdobím, ktoré sa má zohladnit pri posudzovaní uplatnenia tejto pritazujúcej okolnosti, je obdobie od preukázania prvého porusenia Komisiou do zaciatku nového protiprávneho konania toho istého podniku. Ferriere Nord sa domnieva, ze toto obdobie by namiesto toho malo zacat plynút dnom ukoncenia prvého porusenia. V jej prípade by to znamenalo, ze medzi prvým a druhým porusením uplynulo priblizne 13 rokov. Vzhladom na dlzku tohto obdobia urcite nie je nemozné, ze jej vedenie nevedelo o prvom rozhodnutí Komisie, a teda pritazujúca okolnost opakovaného porusenia by sa v súlade so zásadou in dubio pro reo nemala uplatnit. 82. Deviatym odvolacím dôvodom nakoniec Ferriere Nord tvrdí, ze - pokial Súdny dvor vyhovie jej stvrtému odvolaciemu dôvodu ( [33]33 ) - porusenie treba povazovat za menej závazné, nez je uvedené v spornom rozhodnutí. Ak je to tak, Vseobecný súd nesprávne vykladal a uplatnil zásadu proporcionality: zvýsenie pokuty o 50 % za konanie obmedzenej závaznosti sa zdá byt neprimerané. 83. Zacnem ôsmym odvolacím dôvodom. 84. Na úvod chcem pripomenút, ze skutocnost, ze sa porusenia opakujú (co sa vseobecne nazýva "recidíva"), je podla ustálenej judikatúry jedným z faktorov, ktoré treba zobrat do úvahy pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel hospodárskej sútaze EÚ na úcely urcenia výsky pokuty, ktorá bude ulozená páchatelovi. ( [34]34 ) Ako vysvetlil Vseobecný súd, dôvodom je to, ze "opakované porusenie je dôkazom toho, ze v minulosti ulozená sankcia nebola dostatocne odstrasujúca" ( [35]35 ). Recidíva sa teda vo vseobecnosti povazuje za dôvod na zvýsenie pokuty ( [36]36 ) s cielom priviest páchatela k tomu, aby v budúcnosti zmenil svoje správanie. ( [37]37 ) 85. Súdny dvor vsak jasne uviedol aj to, ze aby bola dodrzaná zásada právnej istoty a proporcionality, zvýsenie pokuty ulozenej podniku z dôvodu recidívy nemôze byt automatické. Komisia musí v tejto súvislosti zobrat do úvahy vsetky okolnosti danej veci a najmä cas, ktorý uplynul medzi presetrovaným porusením a predchádzajúcim porusením pravidiel hospodárskej sútaze. ( [38]38 ) 86. Vzhladom na to sa ôsmy odvolací dôvod spolocnosti Ferriere Nord zdá byt nedôvodný. Po prvé sa domnievam, ze metóda uplatnená Vseobecným súdom pri výpocte predmetného obdobia - cas, ktorý uplynul od preukázania prvého porusenia Komisiou a zaciatkom nového protiprávneho konania tohto istého podniku - je správna z dôvodov vysvetlených v bodoch 342 a 343 napadnutého rozsudku: opakované porusenie si nevyhnutne vyzaduje, aby Komisia konstatovala predchádzajúce porusenie, a dochádza k nemu vtedy, ked sa zacne konanie v rozpore s clánkom 101 alebo 102 ZFEÚ. Vseobecný súd preto správne konstatoval, ze dotknuté obdobie v prejednávanej veci trvalo menej ako styri roky. 87. Po druhé skutocnost, ze jeden alebo viacero clenov súcasného vedenia spolocnosti nemusí vediet o existencii uvedeného rozhodnutia alebo o právnych dôsledkoch, ktoré z neho vyplývajú, je nepodstatná. ( [39]39 ) Zacnem tým, ze tvrdeniu, podla ktorého najvyssie vedenie spolocnosti Ferriere Nord nemuselo vediet o predchádzajúcom rozhodnutí Komisie, je tazké uverit. Na jednej strane Komisia sa na pojednávaní odvolala na dokument spomenutý v spornom rozhodnutí, ktorý preukazuje, ze v roku 1997 vedenie spolocnosti Ferriere Nord vedelo o predchádzajúcom rozhodnutí Komisie, ako aj o novom prebiehajúcom porusovaní. Ferriere Nord túto skutocnost nespochybnila. Na druhej strane Ferriere Nord napadla rozhodnutie 89/515/EHS ( [40]40 ) pred súdmi EÚ v konaní, ktoré sa skoncilo v júli 1997. ( [41]41 ) V tejto súvislosti môze byt uzitocné poukázat na to, ze spolocnost musí v úctovnej závierke zverejnit podmienené záväzky zahrnajúce ocakávané straty, pokuty alebo zisky z prebiehajúcich sporov. ( [42]42 ) Domnievam sa preto, ze starostlivý a obozretný podnikatel nemohol a nemal nevediet o existencii predchádzajúceho rozhodnutia. 88. Co je este dôlezitejsie, vo vseobecnosti sa predpokladá, ze vedenie podniku vie, ako sa podnik správa - alebo ako sa v posledných rokoch správal - na trhu. Nie je dôvod tvrdit, ze podnik by sa mal zbavit zodpovednosti len na základe toho, ze jeho vedenie mohlo nevediet o urcitom správaní. Podnik musí znásat právnu zodpovednost za svoje minulé a súcasné správanie bez ohladu na to, ci urcití clenovia jeho vedenia (alebo niektorých orgánov spolocnosti) vedia o urcitom specifickom konaní podniku. V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze prejednávaná vec sa okrem iného týka sankcie ulozenej spolocnosti Ferriere Nord, a nie osobám zastávajúcim urcité pozície v tejto spolocnosti. 89. Dalej co sa týka siedmeho odvolacieho dôvodu, chcel by som zdôraznit, ze Súdny dvor v rozsudku Versalis konkrétne v súvislosti s pritazujúcou okolnostou recidívy objasnil, ze ked má Komisia v úmysle pripísat pritazujúcu okolnost podniku zodpovednému za porusenie práva hospodárskej sútaze, "oznámenie o výhradách musí obsahovat vsetky skutocnosti umoznujúce tejto právnickej osobe bránit sa". Súdny dvor dalej konstatoval, ze Komisia musí uz v oznámení o výhradách uviest dôkazy na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého sú splnené podmienky uplatnenia tejto pritazujúcej okolnosti. ( [43]43 ) 90. Z tejto judikatúry vyplýva, ze Komisia nemusí vo vsetkých prípadoch v oznámení o výhradách výslovne uviest vsetky pritazujúce okolnosti, ktoré môze uplatnit v prípade presetrovaného podniku. Na druhej strane vsak ako samotná Komisia priznáva vo svojich tvrdeniach, môzu nastat situácie, v ktorých skutocne musí výslovne uviest pritazujúcu okolnost, ktorú má v úmysle uplatnit na daný podnik. Súhlasím: zámery Komisie nemusia byt lahko rozpoznatelné na základe informácií uvedených v oznámení o výhradách. A skutocne nie je úlohou podniku hádat, aké sú zámery Komisie, a predlozit vsetky mozné línie obhajoby proti vsetkým potenciálnym pritazujúcim okolnostiam, ktoré by Komisia mohla uplatnit. Ci sú teda informácie uvedené v konkrétnom oznámení o výhradách dostatocné na to, aby podnik mohol v plnej miere vykonat svoje právo na obhajobu napriek tomu, ze oznámenie o výhradách neobsahuje výslovnú zmienku, teda závisí od konkrétnych okolností jednotlivých prípadov. 91. Ako zdôraznuje Ferriere Nord, v prejednávanej veci je zmienka uvedená v prvom oznámení o výhradách - podla ktorej Komisia zohladní pri urcovaní pokút vsetky polahcujúce a pritazujúce okolnosti z hladiska správania jednotlivých podnikov - pomerne vágna. Neznamená to vsak nevyhnutne, ze je neprimeraná. Takú zmienku mozno povazovat za primeranú, ak je podnik vzhladom na svoju specifickú situáciu a informácie uvedené v oznámení o výhradách predsa len schopný predpokladat pravdepodobné uplatnenie konkrétnej pritazujúcej okolnosti a jej dôvody. 92. Je pravda, ze v prejednávanej veci je na rozdiel od rozsudku Versalis spolocnostou, ktorá sa dopustila opakovaného porusenia, tá istá spolocnost: totiz v roku 1989 bola zodpovednost spolocnosti Ferriere Nord za porusenie (terajsieho) clánku 101 ZFEÚ konstatovaná v rozhodnutí, ktoré bolo - ako Ferriere Nord uznáva - spomenuté v oznámení o výhradách, hoci len mimochodom. Je tiez pravda, ze ako som vysvetlil v bode 86 týchto návrhov, od prijatia predchádzajúceho rozhodnutia Komisie do zaciatku nového porusenia uplynul pomerne krátky cas. Komisia vsak mala prinajmensom uviest dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze predchádzajúce porusenie a nové porusenie predstavujú "porusovanie toho istého typu" na úcely usmernení z roku 1998. ( [44]44 ) Hoci dnes sa to môze zdat pomerne zjavné, v roku 2002 sotva existovala nejaká judikatúra týkajúca sa opakovaného porusovania. Kedze v oznámení o výhradách nebola v tomto smere uvedená nijaká informácia, pre Ferriere Nord bolo pomerne tazké uplatnit si právo na obhajobu. 93. Domnievam sa preto, ze pokial by Súdny dvor nesúhlasil s mojím posúdením druhého odvolacieho dôvodu spolocnosti Ferriere Nord, mal by predsa len vyhoviet jej siedmemu odvolaciemu dôvodu. Rozsudok vo veci T-90/10 by preto mal byt zrusený v rozsahu, v akom sa týka uplatnenia pritazujúcej okolnosti opakovaného porusenia. Súdny dvor by podla môjho názoru mal v tomto smere zrusit aj sporné rozhodnutie a znova stanovit pokutu ulozenú spolocnosti Ferriere Nord bez zohladnenia pritazujúcej okolnosti opakovaného porusenia. 94. Za týchto okolností nie je potrebné preskúmat deviaty odvolací dôvod spolocnosti Ferriere Nord. Uvedený odvolací dôvod povazujem v kazdom prípade za nedôvodný vzhladom na to, ze ako vysvetlím v bode 117 týchto návrhov, je potrebné zamietnut aj stvrtý odvolací dôvod. 3. Verejné distancovanie sa 95. Feralpi, Valsabbia a Alfa Acciai ( [45]45 ) tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil pojem "verejné distancovanie sa", a teda nesprávne potvrdil ich úcast na urcitých castiach porusenia napriek tomu, ze zverejnili ceny odlisné od tých, na ktorých sa dohodli s konkurentmi. V tejto súvislosti poukazujú na to, ze clánok 60 UO zakazoval spolocnostiam diskriminovat urcitých zákazníkov a odchylovat sa od zverejnených cien. 96. Hoci toto tvrdenie nepovazujem za presvedcivé, zaslúzi si hlbsiu analýzu. 97. V návrhoch, ktoré som predniesol vo veci Total Marketing Services, som mal moznost poukázat na to, ze verejné nedistancovanie sa predstavuje faktor, ktorý môze podporit domnienku zalozenú na urcitých nepriamych dôkazoch zhromazdených Komisiou, podla ktorej sa dá vychádzat z toho, ze podnik, ktorý sa zúcastnil na stretnutiach v rozpore s hospodárskou sútazou, sa podielal na porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Inými slovami, ak sa podnik spolu so svojimi konkurentmi zúcastnuje na stretnutiach, z ktorých vzíde protisútazná dohoda, na základe techniky vytvárania domnienok je mozné vyvodit, ze sa podnik zúcastnil na porusení, pokial sa výslovne nepreukáze opak. Na druhej strane skutocnost, ze podnik sa verejne nedistancuje, nevyvázi nedostatok dôkazov o úcasti, hoci pasívnej, na protisútaznom stretnutí. ( [46]46 ) 98. Opacný záver by totiz predstavoval porusenie prezumpcie neviny uznanej v clánku 48 ods. 1 Charty a nebol by v súlade s clánkom 2 nariadenia c. 1/2003. ( [47]47 ) Rovnako pri posudzovaní dôkazov predlozených v súvislosti s údajným verejným distancovaním sa podniku pojem "verejné distancovanie sa", ktorý sa má uplatnit, nemôze byt taký úzky a strnulý, ze pre podnik je prakticky nemozné domnienku vyvrátit. 99. Výhrady v prejednávaných veciach vsak nie sú namierené proti tomu, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil alebo uplatnil pojem "verejné distancovanie sa". Feralpi, Valsabbia a Alfa Acciai sa v dotknutom období skutocne zúcastnili na jednom alebo viacerých protisútazných stretnutiach ( [48]48 ) a existovali dalsie nepriame dôkazy ich úcasti na tajne dohodnutom správaní. ( [49]49 ) Feralpi, Valsabbia a Alfa Acciai netvrdia ani to, ze Vseobecný súd na ne uvalil dôkazné bremeno, ktoré nie je mozné zniest. Vseobecnému súdu v podstate vytýkajú, ze dospel k záveru, ze urcité konanie (zverejnenie cien odlisných od cien dohodnutých s konkurentmi) nesplna poziadavku "verejného distancovania sa". 100. To vsak nie je nesprávne právne posúdenie, ktoré je mozné preskúmat v odvolacom konaní. Ako Súdny dvor konstatoval v rozsudku Toshiba, ( [50]50 ) pojem "verejné distancovanie sa" odráza skutkovú okolnost, ktorej existenciu konstatuje Vseobecný súd v závislosti od jednotlivých prípadov na základe celkového posúdenia vsetkých relevantných dôkazov a indícií. Pokial boli tieto dôkazy riadne získané a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnujúce sa v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, jedine Vseobecnému súdu prinálezí posúdit hodnotu, ktorú treba priznat predlozeným dôkazom. ( [51]51 ) 101. V prejednávanej veci Vseobecný súd dospel k záveru, ze pokial ide o obdobie namietané spolocnostami Feralpi, Valsabbia a Alfa Acciai, Komisia pomocou viacerých nepriamych dôkazov (medzi ktoré patrí úcast na jednom alebo viacerých protisútazných stretnutiach) nálezite preukázala úcast týchto podnikov na porusení. Skutocnost, ze Feralpi, Valsabbia a Alfa Acciai oznámili verejnosti ceny odlisné od cien, na ktorých sa dohodli s dalsími úcastníkmi kartelu, podla názoru Vseobecného súdu sama osebe nepredstavovala "verejné distancovanie sa", ktoré by mohlo vyvrátit záver vyvodený z uvedených dalsích nepriamych dôkazov. 102. Vymedzit, co môze byt a priori primeraným "verejným distancovaním sa", urcite nie je lahké. Odpoved na otázku, ci konkrétne správanie túto poziadavku splna alebo nesplna, podla môjho názoru do velkej miery závisí od osobitných okolností jednotlivých vecí. V prejednávaných veciach nevidím v napadnutých rozsudkoch nijaké pochybenie: nevidím skreslenie jasného významu dôkazov, porusenie vseobecnej zásady práva alebo procesného pravidla ani protirecenie v úvahách Vseobecného súdu. Jeho konstatovania sa navyse zdajú byt v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, podla ktorej je pri posudzovaní otázky, ci sa urcitý podnik naozaj distancoval, jedným z klúcových prvkov to, ako úmysly tohto podniku chápali dalsí úcastníci kartelu. ( [52]52 ) Ak teda v prejednávanej veci nic nenaznacovalo, ze dalsí úcastníci kartelu chápu zverejnenie týchto cien ako jednoznacný signál toho, ze Feralpi, Valsabbia a Alfa Acciai nemajú v úmysle zúcastnit sa na tajnej dohode, táto skutocnost silne podporuje záver, ze nedoslo k verejnému distancovaniu sa na úcely judikatúry Súdneho dvora. 4. Zostávajúce odvolacie dôvody 103. Väcsina dalsích odvolacích dôvodov si podla môjho názoru zaslúzi len strucné zamietavé posúdenie. a) Vec C-85/15 P 104. Prvým odvolacím dôvodom Feralpi tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol jej výhradu, podla ktorej Komisia údajne porusila zásadu kolegiality. Uvedené porusenie údajne vyplýva zo skutocnosti, ze rozhodnutie z 30. septembra 2009 prijaté kolégiom komisárov nebolo úplné, kedze v jeho prílohách chýbali urcité tabulky. Tento odvolací dôvod je podla môjho názoru scasti neprípustný (v rozsahu, v akom spochybnuje posúdenie skutkových okolností uvedené v bodoch 62 az 81 rozsudku vydaného vo veci T-70/10) a scasti nedôvodný (kedze aj pozmenujúce a doplnujúce rozhodnutie z 8. decembra 2009 bolo prijaté kolégiom komisárov). 105. Tretím odvolacím dôvodom Feralpi Vseobecnému súdu vytýka, ze nesankcionoval neprimeranú dlzku konania pred Komisiou. V bodoch 152 az 161 napadnutého rozsudku vsak nenachádzam ani nesprávne právne posúdenie, ani neprimerané odôvodnenie. Navyse v rozsahu, v akom Feralpi spochybnuje posúdenie skutkových okolností uvedené v bodoch 157 az 160 napadnutého rozsudku, je tento odvolací dôvod neprípustný. 106. V stvrtom odvolacom dôvode Feralpi spája dohromady viacero výhrad voci napadnutému rozsudku, ktoré sa týkajú posúdenia úcasti spolocnosti Feralpi na porusení v období rokov 1989 - 1995. Vseobecný súd podla jej názoru nesprávne vylozil clánok 65 ods. 1 UO, zásady týkajúce sa prisúdenia dôkazného bremena a prezumpciu neviny. V napadnutom rozsudku podla spolocnosti Feralpi navyse chýba primerané odôvodnenie a skresluje urcité skutkové okolnosti. 107. Jedným z týchto tvrdení som sa uz zaoberal v bodoch 95 az 102 týchto návrhov. Co sa týka dalsích tvrdení, domnievam sa, ze ako zdôraznuje Komisia, Feralpi síce poukazuje na údajné nesprávne právne posúdenie, spochybnuje vsak predovsetkým posúdenie skutkových okolností zo strany Vseobecného súdu, pokial ide o zapojenie spolocnosti Feralpi vo vyssie uvedenom období. Kedze odvolatelka nie je schopná preukázat jasné skreslenie skutkových okolností alebo dôkazov prvostupnovým súdom, tento odvolací dôvod je do velkej miery neprípustný. Pokial ide o dôkazy, na základe ktorých Vseobecný súd potvrdil posúdenie vykonané Komisiou, Feralpi neberie do úvahy viacero pasází napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd skutocne spomína iné dôkazy, nez je úcast spolocnosti Feralpi na stretnutí zo 6. decembra 1989: v bodoch 240 az 246 a 250 az 252 sa Vseobecný súd odvoláva na iné nepriame dôkazy a objasnuje, preco alternatívne vysvetlenie predlozené odvolatelkou nie je presvedcivé. 108. Piaty odvolací dôvod sa týka metódy stanovenia pokút Komisiou, ktorá rozdelila zodpovedné podniky do troch skupín podla ich trhového podielu pocas sledovaného obdobia. Feralpi v tomto odvolacom dôvode opät spája rozlicné údajné nesprávne právne posúdenia. Jej tvrdenia sú vsak len strucne nacrtnuté a výhrady podla vsetkého smerujú najmä proti Komisii, a nie Vseobecnému súdu. Domnievam sa preto, ze tento odvolací dôvod je neprípustný. 109. V kazdom prípade tvrdenie, ze Vseobecný súd mal Komisii vytknút porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, sa zdá byt nelogické. Je pravda, ze Vseobecný súd konstatoval, ze pri výpocte trhových podielov jednej z týchto troch skupín doslo ku chybe. Táto chyba vsak neznamená, ze pokuty ulozené podnikom patriacim do dalsích dvoch skupín (vrátane spolocnosti Feralpi) mali byt prispôsobené. Z uvedenej chyby skôr vyplýva, ze pokuty ulozené podnikom patriacim do tejto prvej uvedenej skupiny môzu byt upravené. Pokial je metóda výpoctu pokút ulozených podnikom patriacim do dalsích dvoch skupín správna, Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze zamietol návrh na znízenie pokút. b) Spojené veci C-86/15 P a C-87/15 P 110. Tretím odvolacím dôvodom Valsabbia a Alfa Acciai tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol ich tvrdenia týkajúce sa údajného porusenia zásady kolegiality zo strany Komisie. Z dôvodov uvedených v bode 104 týchto návrhov je tento odvolací dôvod scasti neprípustný a scasti nedôvodný. 111. Siestym odvolacím dôvodom Valsabbia a Alfa Acciai tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol ich tvrdenia o údajnom porusení clánku 47 Charty a odmietol znízit výsku pokuty. Dlzka správneho konania pred Komisiou mala byt podla ich názoru povazovaná za neprimeranú. Z rovnakých dôvodov ako v bode 105 týchto návrhov sa domnievam, ze tento odvolací dôvod je scasti neprípustný a scasti nedôvodný. 112. Siedmy odvolací dôvod spolocností Valsabbia a Alfa Acciai v podstate zodpovedá piatemu odvolaciemu dôvodu spolocnosti Feralpi: týka sa skutocnosti, ze Vseobecný súd odmietol znízit výsku pokút na základe údajného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu chyby vo výpocte pokút iných podnikov. V bode 109 týchto návrhov som uz vysvetlil, ze toto tvrdenie nemá oporu v práve. c) Vec C-88/15 113. Prvým odvolacím dôvodom Ferriere Nord tvrdí, ze sporné rozhodnutie sa zásadne lísi od rozhodnutia z roku 2002, lebo prvé uvedené rozhodnutie sa týka porusenia pravidiel hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, zatial co druhé uvedené rozhodnutie sa týka porusenia na talianskom trhu. Vseobecný súd sa z tohto dôvodu dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze pred prijatím sporného rozhodnutia nebolo potrebné vydat nové oznámenie o výhradách. 114. Toto tvrdenie sa zdá byt zalozené na nesprávnom výklade príslusných ustanovení Zmlúv ESUO a FEÚ alebo prinajmensom na nesprávnom chápaní napadnutého rozsudku. Keby Komisia zmenila hmotnoprávny základ svojho rozhodnutia z clánku 65 ods. 1 UO na clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, tvrdenie by si zaslúzilo podrobnejsie preskúmanie. Clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa totiz na rozdiel od clánku 65 ods. 1 UO uplatní len na dohody, ktoré môzu "ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi". Obe rozhodnutia sa vsak týkajú porusenia clánku 65 ods. 1 UO, ktorý zakazuje dohody skreslujúce hospodársku sútaz "v rámci spolocného trhu". Je preto nepodstatné, ci znenie rozhodnutia (alebo oznámenia o výhradách) odkazuje na narusenie hospodárskej sútaze na talianskom trhu (ako rozhodnutie z roku 2002) alebo na narusenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (ako sporné rozhodnutie). V tejto súvislosti je nanajvýs potrebné poukázat na to, ze dohoda vztahujúca sa na talianske územie toto kritérium splna, kedze taliansky trh predstavuje významnú cast spolocného trhu. 115. Tretím odvolacím dôvodom Ferriere Nord tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked Komisii nevytkol údajné porusenie jej procesných predpisov. Ferriere Nord uvádza, ze správa vypocúvacieho úradníka prilozená k návrhu rozhodnutia predlozenému kolégiu komisárov na zasadnutí z 30. septembra 2009 bola vypracovaná len v anglictine, francúzstine a nemcine, a nie v taliancine. Ide o porusenie vnútorných pravidiel Komisie. 116. Súhlasím s názorom Vseobecného súdu, podla ktorého sú tvrdenia spolocnosti Ferriere Nord v tomto smere neúcinné. Podla ustálenej judikatúry súdov EÚ ak institúcia nedodrzí cisto interné procesné pravidlo, nemôze z toho vyplynút protizákonnost konecného rozhodnutia, pokial toto nedodrzanie nie je dostatocne podstatné a nemá negatívny úcinok na právnu a skutkovú situáciu osoby namietajúcej procesnú nezrovnalost. ( [53]53 ) Podla môjho názoru nic nevyvoláva pochybnosti o posúdení skutkových okolností a dôkazov Vseobecným súdom, na základe ktorého dospel k záveru, ze také negatívne úcinky na postavenie spolocnosti Ferriere Nord neboli preukázané. 117. Stvrtý odvolací dôvod spolocnosti Ferriere Nord - ktorý sa týka konstatovaní Vseobecného súdu, pokial ide o povahu a dlzku trvania úcasti tohto podniku na porusení - je podla môjho názoru neprípustný. Tieto tvrdenia opät spochybnujú najmä posúdenie skutkových okolností zo strany Vseobecného súdu. 118. Piatym odvolacím dôvodom Ferriere Nord tvrdí, ze rozhodnutie Vseobecného súdu znízit základnú sumu pokuty o 6 % s cielom zohladnit skutocnost, ze Ferriere Nord sa na protisútaznej dohode pocas troch rokov ciastocne nezúcastnovala, je neprimerané. Podla ustálenej judikatúry vsak Súdnemu dvoru v rámci odvolania neprinálezí nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ. ( [54]54 ) V prejednávanej veci nevidím nic, co by naznacovalo, ze konecná výska pokuty ulozenej spolocnosti Ferriere Nord by mohla byt neprimeraná alebo prehnaná. Ani v napadnutom rozsudku nevidím nedostatocné alebo protirecivé odôvodnenie. 119. Siestym odvolacím dôvodom Ferriere Nord nakoniec tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil chyby pri výpocte výsky pokuty, ktorú znízil o 6 %. Uviedol síce, ze znízenie sa uplatní na základnú sumu, následne ho vsak uplatnil ako polahcujúcu okolnost, cím dospel k o nieco mensiemu znízeniu. 120. Na úvod by som chcel poukázat na to, ze presné obrysy pojmu neobmedzená súdna právomoc zatial nie sú jasné. Otázka, ci môze úcastník napadnút výsku pokuty bez ohladu na údajné pochybenie Komisie, je stále otvorená. To vsak nie je predmetom prejednávanej veci, kedze Vseobecný súd v spornom rozhodnutí skutocne konstatoval chybu týkajúcu sa úcasti spolocnosti Ferriere Nord na porusení, v dôsledku ktorej sa rozhodol znízit výsku pokuty, ktorú Komisia tomuto podniku ulozila. Skutocnou otázkou v tomto prípade podla vsetkého je, ci je Vseobecný súd povinný riadit sa urcitými kritériami alebo zásadami pri prehodnocovaní pokuty v dôsledku chýb konstatovaných v rozhodnutí, ktoré zalobca napadol. 121. Rozsudok Súdneho dvora vydaný vo veci Galp ( [55]55 ) podla vsetkého naznacuje, ze existujú hranice, ktoré súdy EÚ nesmú prekrocit pri výkone neobmedzenej súdnej právomoci vo vztahu k pokutám ulozeným Komisiou podla nariadenia c. 1/2003. Súhlasím. Nie je síce potrebné zaoberat sa touto otázkou podrobnejsie, musím vsak prinajmensom uviest, ze niektoré obmedzenia právomocí súdov EÚ podla clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 nevyhnutne vyplývajú z takých zásad, akou je napríklad zásada proporcionality, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania. V prejednávanej veci vsak podla môjho názoru nebolo predlozené nijaké presvedcivé tvrdenie o tom, ako mohol Vseobecný súd nesprávne vykonat svoju právomoc podla clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003. 122. Znenie napadnutého rozsudku síce nemôze v tomto smere predstavovat vzor jasných formulácií, je vsak nesporné, ze Vseobecný súd urcil znízenú výsku pokuty spolocnosti Ferriere Nord v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci a v zásade sa rozhodol riadit sa metódou navrhnutou Komisiou v usmerneniach z roku 1998 (ktorá bola, samozrejme, uplatnená aj v spornom rozhodnutí). 123. Za týchto okolností sa domnievam, ze Vseobecný súd sa nedopustil pochybenia tým, ze povazoval neúcast spolocnosti Ferriere Nord na casti porusenia za polahcujúcu okolnost. Ide totiz o správny prístup v zmysle usmernení z roku 1998. V týchto usmerneniach sú závaznost a trvanie skutocne uvedené ako faktory, ktoré musí Komisia zohladnit pri urcovaní základnej sumy pokuty. Je vsak jasné, ze tieto faktory je potrebné posudzovat z hladiska celkového porusenia. Práve preto Komisia vzhladom na závaznost a trvanie celkového porusenia rozdelila zodpovedné podniky do troch rôznych skupín podla ich trhových podielov. Ako je uvedené v usmerneniach z roku 1998, rozdielne zaobchádzanie pri urcovaní základnej sumy pokuty závisí predovsetkým od "specifick[ej] zátaz[e] a teda aj reáln[eho] dosah[u] porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov". 124. V prejednávanej veci nic nenaznacuje, ze ciastocná neúcast spolocnosti Ferriere Nord na porusení pocas urcitého obdobia mala úcinok na závaznost (alebo dlzku trvania) celkového porusenia. Vseobecný súd preto postupoval správne, ked individuálny prínos spolocnosti Ferriere Nord v rámci kartelu zohladnil ako faktor, ktorý môze mat význam pri posudzovaní polahcujúcich okolností. 125. V tejto súvislosti môze byt uzitocné pripomenút, ze v rozsudku Solvay Solexis Súdny dvor dospel k záveru, ze Komisia je na základe usmernení z roku 1998 oprávnená zohladnit nizsiu závaznost úcasti urcitého podniku na porusení bud na úcely uplatnenia rozdielneho zaobchádzania pri urcovaní základnej sumy pokuty, alebo ako polahcujúcu okolnost pri znízení základnej sumy. ( [56]56 ) Tento rozsudok podla môjho názoru netreba chápat tak, ze Komisia má v tomto smere volnú ruku. Znamená skôr, ze to, ci je potrebné vziat do úvahy nizsiu závaznost úcasti podniku na porusení pri výpocte základnej sumy alebo pri uplatnovaní polahcujúcich okolností, závisí od konkrétnych okolností jednotlivých prípadov. Táto zásada sa podla môjho názoru uplatní o to viac vtedy, ked Vseobecný súd vykonáva neobmedzenú súdnu právomoc v súvislosti s pokutou ulozenou Komisiou. d) Vec C-89/15 P 126. Druhým odvolacím dôvodom Riva Fire spochybnuje znízenie základnej výsky pokuty o 3 %, o ktorom rozhodol Vseobecný súd. Riva Fire sa domnieva, ze i) znízenie je neprimerané a ii) odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere je protirecivé alebo v kazdom prípade nedostatocné. 127. Hlavné tvrdenia spolocnosti Riva Fire do velkej miery zodpovedajú tvrdeniam, ktoré uviedla Ferriere Nord v rámci piateho a siesteho odvolacieho dôvodu, a teda ich treba zamietnut z dôvodov vysvetlených v bodoch 118 az 125 týchto návrhov. Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Riva Fire, podla ktorého sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked spolocnosti Riva Fire pripísal zodpovednost za konanie dalsích podnikov, povazujem ho za neprípustné (v rozsahu, v akom spochybnuje skutkové zistenia Vseobecného súdu týkajúce sa úcasti spolocnosti Riva Fire na jedinom a nepretrzitom porusení) a nedôvodné (vzhladom na judikatúru uvedenú v bodoch 116 a 214 rozsudku vydaného vo veci T-83/10). Nakoniec tvrdenie spolocnosti Riva Fire, podla ktorého Vseobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, ze uvedený podnik sa od kartelu verejne nedistancoval, je v odvolacom konaní neprípustné. ( [57]57 ) 128. Tretím odvolacím dôvodom Riva Fire tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil úcast spolocnosti Riva Fire na dohode z decembra 1998, v dôsledku coho zohladnil túto skutocnost pri urcovaní výsky pokuty. Tento odvolací dôvod je podla môjho názoru neprípustný, kedze Riva Fire v podstate spochybnuje posúdenie skutkových okolností a dôkazov vykonané Vseobecným súdom. Okrem toho to, ci Riva Fire spochybnila svoju úcast na dohode v prvostupnovom konaní, ( [58]58 ) nie je podstatné vzhladom na to, ze Vseobecný súd potvrdil posúdenie vykonané Komisiou na základe listinných dôkazov, a nie pomocou domnienok, ako nesprávne tvrdí Riva Fire. 129. Stvrtým odvolacím dôvodom nakoniec Riva Fire Vseobecnému súdu vytýka konstatovanie týkajúce sa zvýsenia základnej sumy pokuty o 375 % s cielom zabezpecit odstrasujúci úcinok ulozenej pokuty. Vseobecný súd usúdil, ze bod 604 sporného rozhodnutia odkazuje na zapojenie najvyssieho vedenia spolocnosti Riva Fire (a Lucchini/Siderpotenza) do porusenia len pre úplnost. Miera zvýsenia - podla názoru Vseobecného súdu - vychádzala len z obratu týchto spolocností na relevantnom trhu. ( [59]59 ) 130. Je pravda, ze význam bodu 604 sporného rozhodnutia nie je úplne jasný. Výklad tejto pasáze, ktorý prijal Vseobecný súd, je vsak jedným z mozných výkladov a Riva Fire nepredlozila nijaký konkrétny dôkaz toho, ze Vseobecný súd skreslil jasný význam sporného rozhodnutia. Vseobecný súd okrem toho preskúmal jednotlivé tvrdenia, ktoré Riva Fire uviedla proti zvýseniu o 375 %, a z vecného hladiska ich zamietol. ( [60]60 ) Tento odvolací dôvod je v dôsledku toho neprípustný alebo v kazdom prípade nedôvodný. VI - Dôsledky posúdenia 131. Ako som uviedol v bodoch 23 az 25 a 63 týchto návrhov, pokial Súdny dvor súhlasí s mojím posúdením odvolacích dôvodov, ktoré sa týkajú porusenia práva odvolateliek na obhajobu, napadnuté rozsudky, ako aj sporné rozhodnutia je potrebné zrusit. 132. Naopak, ak by Súdny dvor nesúhlasil s mojím posúdením týchto odvolacích dôvodov, odvolania je potrebné zamietnut v celom rozsahu s výnimkou uplatnenia pritazujúcej okolnosti opakovaného porusenia na Ferriere Nord. VII - O trovách 133. Podla clánku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 134. Ak bude Súdny dvor súhlasit s mojím posúdením odvolania, Komisia by mala v súlade s clánkami 137, 138 a 184 rokovacieho poriadku v zásade nahradit trovy prvostupnového, ako aj odvolacieho konania. 135. Musím vsak poukázat na to, ze vsetky odvolania podané odvolatelkami sú (podla môjho názoru prílis) dlhé a zlozité. Niektoré odvolacie dôvody sú zlozené z viacerých castí, ale tvrdenia uvedené v jednotlivých castiach nie sú nevyhnutne dobre vysvetlené. Urcité výhrady sa navyse opakujú takmer v kazdom odvolacom dôvode: napríklad tvrdenie, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatocné alebo neprimerané. Ja vsak zastávam konstantný názor, ze Vseobecný súd vysvetlil, preco dospel k danému záveru, a odvolatelky v podstate spochybnujú len správnost tohto uvazovania. Nech je to akokolvek zjavné, musím zdôraznit, ze je rozdiel namietat, ze Vseobecný súd sa (vôbec alebo primerane) nezaoberal daným tvrdením, a namietat, ze Vseobecný súd sa pri posudzovaní urcitého tvrdenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 136. Viacero odvolacích dôvodov je nakoniec zjavne neprípustných alebo nedôvodných. Napríklad niekolko odvolacích dôvodov síce namieta údajné nesprávne právne posúdenie, zjavne vsak napádajú skutkové zistenia Vseobecného súdu. Navyse v súvislosti s mnohými výhradami odvolateliek existuje ustálená línia judikatúry, ktorá je v rozpore s tvrdeniami odvolateliek. Odvolatelky neuviedli nijaké presvedcivé tvrdenia, na základe ktorých by bolo mozné odlísit ich veci od precedensov alebo odôvodnit odklon od judikatúry. 137. Skrátka nemôzem prehliadnut skutocnost, ze väcsinu odvolacích dôvodov uvedených odvolatelkami treba zamietnut a odvolatelky si toho mali byt vedomé. Platí to mutatis mutandis aj pre prvostupnové konanie. Postoj odvolateliek v prejednávanej veci podla môjho názoru neprispieva k riadnemu výkonu spravodlivosti, a preto by mal byt zohladnený pri rozhodovaní o trovách konania. 138. Nemozno vsak nebrat do úvahy, ze aj Komisia prispela k zbytocnej zlozitosti a dlzke tohto konania predlozením nemalého poctu námietok neprípustnosti, ktoré boli zjavne nepodlozené. V mnohých prípadoch bolo jasné, ze odvolatelky namietajú právnu otázku a nespochybnujú skutkové posúdenie alebo posúdenie dôkazov. Tieto pripomienky mutatis mutandis platia aj pre správanie Komisie v prvostupnovom konaní. Tento postoj Komisie, ktorá "pre kazdý prípad""naplnila" svoje tvrdenia námietkami neprípustnosti, je potrebné sankcionovat a treba ho tiez zohladnit pri rozhodovaní o trovách konania. 139. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy a v súlade s clánkom 138 ods. 3 rokovacieho poriadku navrhujem, aby Súdny dvor: i) nariadil Komisii, aby znásala vlastné trovy konania a nahradila dve tretiny trov vzniknutých odvolatelkám, a ii) nariadil odvolatelkám, aby znásali jednu tretinu vlastných trov konania. VIII - Návrh 140. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: - zrusil rozsudky Vseobecného súdu z 9. decembra 2014, Feralpi/Komisia (T-70/10), Riva Fire/Komisia (T-83/10), Alfa Acciai/Komisia (T-85/10), Ferriere Nord/Komisia (T-90/10) a Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti/Komisia (T-92/10), - zrusil rozhodnutie Komisie K (2009) 7492 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 65 UO (vec COMP/37.956 - Výstuzné tyce do betónu, opätovné prijatie) z 30. septembra 2009, - nariadil Komisii, aby znásala svoje vlastné trovy konania, a ulozil jej povinnost nahradit dve tretiny trov vzniknutých odvolatelkám v prvostupnovom a odvolacom konaní, - nariadil odvolatelkám, aby znásali jednu tretinu svojich vlastných trov konania. __________________________________________________________________ ( [61]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [62]2 ) Rozsudky z 9. decembra 2014, Feralpi/Komisia ([63]T-70/10, neuverejnený, [64]EU:T:2014:1031), Riva Fire/Komisia (T-83/10, neuverejnený,[65]EU:T:2014:1034), Alfa Acciai/Komisia (T-85/10, neuverejnený, [66]EU:T:2014:1037), Ferriere Nord/Komisia (T-90/10, neuverejnený, [67]EU:T:2014:1035), a Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti/Komisia (T-92/10, neuverejnený, [68]EU:T:2014:1032) (dalej len "napadnuté rozsudky"). ( [69]3 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([70]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [71]4 ) Nariadenie Komisie zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] ([72]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). ( [73]5 ) V znení platnom v case skutkových okolností. ( [74]6 ) Nariadenie Rady EHS [zo 6. februára 1962]: Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy ([75]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [76]7 ) Rozsudky z 25. októbra 2007, SP a i./Komisia ([77]T-27/03, T-46/03, T-58/03, T-79/03, T-80/03, T-97/03 a T-98/03, [78]EU:T:2007:317), Riva Acciaio/Komisia (T-45/03, neuverejnený, [79]EU:T:2007:318), Feralpi Siderurgica/Komisia (T-77/03, neuverejnený, [80]EU:T:2007:319) a Ferriere Nord/Komisia (T-94/03, neuverejnený, [81]EU:T:2007:320). ( [82]8 ) Prvé rozhodnutie v znení zmenenom a doplnenom pozmenujúcim rozhodnutím budem oznacovat ako "sporné rozhodnutie". ( [83]9 ) Druhý odvolací dôvod vo veci C-85/15 P, prvý a druhý odvolací dôvod vo veciach C-86/15 P a C-87/15 P, druhý odvolací dôvod vo veci C-88/15 P a prvý odvolací dôvod vo veci C-89/15 P. ( [84]10 ) V kazdom prípade podstatou tohto odvolacieho dôvodu je údajné porusenie podstatnej procesnej poziadavky a následne ho môze predlozit Súdny dvor z vlastného podnetu. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia ([85]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, [86]EU:T:2000:77, body [87]477 az [88]488). ( [89]11 ) Pozri rozsudky z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([90]C-201/09 P a C-216/09 P, [91]EU:C:2011:190, bod [92]74), a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([93]C-352/09 P, [94]EU:C:2011:191, bod [95]87). ( [96]12 ) Pozri v tomto zmysle clánok 33 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a odôvodnenie 1 nariadenia c. 773/2004. ( [97]13 ) Rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([98]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [99]EU:C:2002:582) (dalej len rozsudok "PVC II"). ( [100]14 ) Pozri body 70 az 119 a najmä bod 73 rozsudku PVC II. ( [101]15 ) Nariadenie Komisie (ES) z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] ([102]Ú. v. ES L 354, 1998, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204). ( [103]16 ) Pozri bod 20 rozsudkov z roku 2007. ( [104]17 ) Porovnaj rozsudok z 12. novembra 1998, Spanielsko/Komisia ([105]C-415/96, [106]EU:C:1998:533, bod [107]32 a citovanú judikatúru). ( [108]18 ) Podobné pravidlo je upravené v clánku 19 ("Prechodné ustanovenia") nariadenia c. 773/2004. ( [109]19 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2015, Komisia a i./Versalis a i. ([110]C-93/13 P a C-123/13 P, [111]EU:C:2015:150, body [112]93 az [113]95 a citovanú judikatúru). ( [114]20 ) Pozri rozsudok z 9. decembra 2014, Alfa Acciai/Komisia ([115]T-85/10, neuverejnený, [116]EU:T:2014:1037, bod [117]148). ( [118]21 ) Pozri rozsudok z 9. decembra 2014, Alfa Acciai/Komisia ([119]T-85/10, neuverejnený, [120]EU:T:2014:1037, bod [121]149). ( [122]22 ) Siesty odvolací dôvod vo veci C-85/15 P a stvrtý odvolací dôvod vo veciach C-86/15 P a C-87/15 P. Pokial ide o vec C-89/15 P, Riva Fire ho nenazýva odvolacím dôvodom, ale "vedlajsím návrhom". ( [123]23 ) Rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia ([124]C-185/95 P, [125]EU:C:1998:608). ( [126]24 ) Rozsudky zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia ([127]C-385/07 P, [128]EU:C:2009:456, body [129]190 az [130]196), a z 26. novembra 2013, Gascogne Sack Deutschland/Komisia ([131]C-40/12 P, [132]EU:C:2013:768, body [133]81 az [134]85). ( [135]25 ) Rozsudok z 26. novembra 2013, Gascogne Sack Deutschland/Komisia ([136]C-40/12 P, [137]EU:C:2013:768, body [138]86 az [139]89). ( [140]26 ) Mimochodom chcem poukázat na to, ze prvé aj druhé konanie pred Komisiou bolo pomerne rýchle (pozri body 13 az 17 týchto návrhov). ( [141]27 ) Rozsudky z 26. novembra 2013, Gascogne Sack Deutschland/Komisia ([142]C-40/12 P, [143]EU:C:2013:768), z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia ([144]C-580/12 P, [145]EU:C:2014:2363), z 9. júna 2016, CEPSA/Komisia ([146]C-608/13 P, [147]EU:C:2016:414), a z 9. júna 2016, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia ([148]C-617/13 P, [149]EU:C:2016:416). ( [150]28 ) Pozri okrem iného uznesenia zo 6. januára 2015, Kendrion/Súdny dvor ([151]T-479/14, neuverejnený, [152]EU:T:2015:2); z 9. januára 2015, Marcuccio/Európska únia, T-409/14, neuverejnený, [153]EU:T:2015:18; a z 13. februára 2015, Aalberts Industries/Európska únia, [154]T-725/14, neuverejnený, [155]EU:T:2015:107. ( [156]29 ) Rozsudok z 13. novembra 1973, Werhahn Hansamühle a i./Rada a Komisia ([157]63/72 az 69/72, [158]EU:C:1973:121, bod [159]7), potvrdený rozsudkom z 23. marca 2004, Ombudsman/Lamberts, [160]C-234/02 P, [161]EU:C:2004:174. ( [162]30 ) Pozri okrem iného rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia ([163]C-185/95 P, [164]EU:C:1998:608, bod [165]29), a PVC II (bod 210). ( [166]31 ) Senát, ktorý vec prejednáva, sa môze rozhodnút "nalozit si" co najviac práce pred pojednávaním alebo, naopak, uskutocnit pojednávanie krátko po ukoncení písomnej casti konania a ponechat si znacnú cast práce na obdobie po pojednávaní. Volba medzi týmito moznostami môze závisiet od viacerých faktorov: pracovné metódy sudcov zasadajúcich v senáte, ktorý rozhoduje vo veci, ich pracovná zátaz v danom case a osobitné crty jednotlivých prípadov (napr. ci je vela otázok, ktoré treba vyjasnit na pojednávaní, alebo nie). Je jasné, ze krátky cas medzi písomnou a ústnou castou konania je pre úcastníkov málo nápomocný, ak je potom rozhodovanie zvlást dlhé. ( [167]32 ) Porovnaj rozsudok zo 14. septembra 2016, Trafilerie Meridionali/Komisia ([168]C-519/15 P, neuverejnený, [169]EU:C:2016:682, bod [170]68). ( [171]33 ) Tento odvolací dôvod sa týka povahy a trvania úcasti spolocnosti Ferriere Nord na porusení: pozri bod 117 týchto návrhov. ( [172]34 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([173]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [174]EU:C:2004:6, bod [175]91), z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia ([176]C-3/06 P, [177]EU:C:2007:88, body [178]26, [179]29 a [180]39), a zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia ([181]C-413/08 P, [182]EU:C:2010:346, body [183]61 az [184]65). ( [185]35 ) Rozsudok z 27. júna 2012, YKK a i./Komisia ([186]T-448/07, neuverejnený, [187]EU:T:2012:322, bod [188]211 a tam citovaná judikatúra). ( [189]36 ) Pozri napríklad OECD, Okrúhly stôl o podpore dodrziavania práva hospodárskej sútaze - diskusný dokument sekretariátu, DAF/COMP(2011)4 z 1. júna 2001, polozka 2. ( [190]37 ) Rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia ([191]C-3/06 P, [192]EU:C:2007:88, bod [193]39). ( [194]38 ) Rozsudky z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia ([195]C-3/06 P, [196]EU:C:2007:88, bod [197]39), a zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia ([198]C-413/08 P, [199]EU:C:2010:346, body [200]69 a [201]70). ( [202]39 ) Súdny dvor nevylucuje, ze "strukturálny vývoj podniku" mozno zohladnit pri posudzovaní uplatnenia pritazujúcej okolnosti recidívy [pozri rozsudok z 5. marca 2015, Komisia a i./Versalis a i. ([203]C-93/13 P a C-123/13 P, [204]EU:C:2015:150, bod [205]97)]. Súdny dvor vsak odkázal na tento prvok v inej súvislosti, ked Komisia uplatnila pritazujúcu okolnost opakovaného porusenia na právnickú osobu, ktorej sa netýkalo konanie v prípade prvého porusenia. Inými slovami, Súdny dvor má podla vsetkého na mysli strukturálny vývoj v rámci skupiny, a nie zmeny vo vedení tej istej spolocnosti. V poslednej uvedenej situácii je váha mozných strukturálnych zmien omnoho menej významná nez v prvej uvedenej situácii. ( [206]40 ) Rozhodnutie Komisie z 2. augusta 1989 týkajúce sa postupu uplatnovania clánku [101 ZFEÚ] (IV/31.553, betonárska ocelová výstuz) ([207]Ú. v. ES L 260, 1989, s. 1) [neoficiálny preklad]. ( [208]41 ) Pozri rozsudok zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia ([209]T-143/89, [210]EU:T:1995:64), a pokial ide o odvolacie konanie, rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia ([211]C-219/95 P, [212]EU:C:1997:375). ( [213]42 ) Napríklad podla Vseobecne uznávaných úctovných zásad (GAAP) je potrebné priznat potenciálne straty, ktoré sú "pravdepodobné" a "dôvodne mozné", a uviest aj odhadovanú výsku straty. Podobné pravidlá existujú v rámci Medzinárodných standardov financného výkazníctva (IFRS). ( [214]43 ) Rozsudok z 5. marca 2015, Komisia a i./Versalis a i. ([215]C-93/13 P a C-123/13 P, [216]EU:C:2015:150, body [217]96 a [218]98). ( [219]44 ) Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([220]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171). ( [221]45 ) Stvrtý odvolací dôvod vo veci C-85/15 P a piaty odvolací dôvod vo veciach C-86/15 P a C-87/15 P. ( [222]46 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Total Marketing Services/Komisia ([223]C-634/13 P, [224]EU:C:2015:208, body [225]43 az [226]61). Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci Toshiba Corporation/Komisia ([227]C-373/14 P, [228]EU:C:2015:427, body [229]123 az [230]136), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Aalborg Portland a i./Komisia ([231]C-204/00 P, [232]EU:C:2003:85, body [233]127 az [234]131). ( [235]47 ) Podla posledného uvedeného ustanovenia je na Komisii, aby preukázala porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. ( [236]48 ) Rozsudky z 9. decembra 2014, Feralpi/Komisia ([237]T-70/10, neuverejnený, [238]EU:T:2014:1031, body [239]231 az [240]234), Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti/Komisia ([241]T-92/10, neuverejnený, [242]EU:T:2014:1032, body [243]218 az [244]221) a Alfa Acciai/Komisia (T-85/10, neuverejnený, [245]EU:T:2014:1037, body [246]217 az [247]220). ( [248]49 ) Napríklad existovali dôkazy poukazujúce na skutocnost, ze dotknuté podniky zosúladili svoje ceny s cenami dohodnutými na uvedených stretnutiach [pozri rozsudok z 9. decembra 2014, Feralpi/Komisia ([249]T-70/10, neuverejnený, [250]EU:T:2014:1031, body [251]231 az [252]233)] alebo vo vseobecnosti dodrziavali dojednania z týchto stretnutí [pozri rozsudky z 9. decembra 2014, Alfa Acciai/Komisia ([253]T-85/10, neuverejnený, [254]EU:T:2014:1037, bod [255]220) a Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti/Komisia (T-92/10, neuverejnený, [256]EU:T:2014:1032, bod [257]221)]. ( [258]50 ) Rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia ([259]C-373/14 P, [260]EU:C:2016:26). ( [261]51 ) Rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia ([262]C-373/14 P, [263]EU:C:2016:26, bod [264]63). ( [265]52 ) Rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia ([266]C-373/14 P, [267]EU:C:2016:26, bod [268]62 a tam citovaná judikatúra). ( [269]53 ) Pozri judikatúru citovanú v bode 158 rozsudku z 9. decembra 2014, Ferriere Nord/Komisia ([270]T-90/10, neuverejnený, [271]EU:T:2014:1035). ( [272]54 ) Rozsudok zo 7. septembra 2016, Pilkington Group a i./Komisia ([273]C-101/15 P, [274]EU:C:2016:631, bod [275]72 a citovaná judikatúra). ( [276]55 ) Rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia ([277]C-603/13 P, [278]EU:C:2016:328). ( [279]56 ) Rozsudok z 5. decembra 2013, Solvay Solexis/Komisia ([280]C-449/11 P, neuverejnený, [281]EU:C:2013:802, bod [282]78). ( [283]57 ) Pozri tiez body 95 az 102 týchto návrhov. ( [284]58 ) Ako je uvedené v bodoch 222 a 223 rozsudku z 9. decembra 2014, Riva Fire/Komisia ([285]T-83/10, neuverejnený, [286]EU:T:2014:1034), voci ktorému spolocnosti Riva Fire namieta. ( [287]59 ) Rozsudok z 9. decembra 2014, Riva Fire/Komisia ([288]T-83/10, neuverejnený, [289]EU:T:2014:1034, bod [290]276). ( [291]60 ) Pozri rozsudok z 9. decembra 2014, Riva Fire/Komisia ([292]T-83/10, neuverejnený, [293]EU:T:2014:1034, body [294]262 az [295]275 a [296]277). References 1. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#t-ECR_62015CC0085_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0001 62. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0002 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1034&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1035&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0003 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 71. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0004 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 73. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0005 74. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0006 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 76. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0007 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A317&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A319&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0008 83. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0009 84. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0010 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point477 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point488 89. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0011 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 96. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0012 97. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0013 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0014 101. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0015 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:X:1998:354:TOC 103. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0016 104. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0017 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A533&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A533&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A533&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 108. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0018 109. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0019 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 114. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0020 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 118. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0021 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point149 122. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0022 123. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0023 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0024 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point190 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point196 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 135. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0025 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 140. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0026 141. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0027 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0028 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A2&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A18&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A107&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A107&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 156. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0029 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A121&locale=sk 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A121&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A121&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point7 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A174&locale=sk 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A174&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 162. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0030 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 166. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0031 167. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0032 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682&locale=sk 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 171. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0033 172. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0034 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&locale=sk 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 185. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0035 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A322&locale=sk 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A322&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point211 189. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0036 190. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0037 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&locale=sk 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 194. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0038 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&locale=sk 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 202. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0039 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&locale=sk 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 206. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0040 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:260:TOC 208. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0041 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A64&locale=sk 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 211. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A375&locale=sk 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 213. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0042 214. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0043 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&locale=sk 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 219. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0044 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 221. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0045 222. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0046 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A208&locale=sk 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A208&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A208&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A208&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A427&locale=sk 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A427&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A427&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point123 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A427&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A85&locale=sk 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A85&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A85&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point127 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A85&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 235. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0047 236. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0048 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&locale=sk 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point231 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point234 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&locale=sk 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point218 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point221 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point217 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point220 248. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0049 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&locale=sk 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point231 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1031&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point233 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&locale=sk 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1037&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point220 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1032&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point221 258. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0050 259. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 261. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0051 262. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 265. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0052 266. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 269. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0053 270. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1035&locale=sk 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1035&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 272. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0054 273. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&locale=sk 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 276. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0055 277. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A328&locale=sk 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A328&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 279. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0056 280. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&locale=sk 281. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 282. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 283. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0057 284. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0058 285. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1034&locale=sk 286. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1034&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 287. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0059 288. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1034&locale=sk 289. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1034&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 290. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1034&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point276 291. file:///tmp/lynxXXXX93KN1I/L89361-9577TMP.html#c-ECR_62015CC0085_SK_01-E0060 292. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1034&locale=sk 293. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1034&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 294. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1034&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point262 295. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1034&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point275 296. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1034&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point277