UZNESENIE VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) z 23. novembra 2015 ( [1]*1 ) "Zaloba o neplatnost -- Usmernenie o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014-2020 -- Zdruzenie -- Neexistencia priamej dotknutosti clenov -- Neprípustnost" Vo veci T-670/14, Milchindustrie-Verband eV, so sídlom v Berlíne (Nemecko), Deutscher Raiffeisenverband eV, so sídlom v Berlíne, v zastúpení: I. Zenke a T. Heymann, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: K. Herrmann, T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie oznámenia Komisie z 28. júna 2014 s názvom "Usmernenie o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020" ([2]Ú. v. EÚ C 200, s. 1) v rozsahu, v akom sa v prílohe 3 tohto oznámenia neuvádza odvetvie prevádzky mliekarní a výroby syrov (NACE 10.51), VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: H. Kanninen, predseda (spravodajca), sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg, tajomník: E. Coulon, vydal toto Uznesenie Okolnosti predchádzajúce sporu Napadnuté usmernenie 1 Dna 28. júna 2014 Európska komisia prijala oznámenie nazvané "Usmernenie o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020" ([3]Ú. v. EÚ C 200, s. 1, dalej len "napadnuté usmernenie"). 2 Bod 3.7.2 napadnutého usmernenia vymedzuje podmienky poskytovania pomoci clenskými státmi vo forme znízenia financovania podpory energie z obnovitelných zdrojov (dalej len "úlavy"), aby sa mohli povazovat za zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Bod 185 napadnutého usmernenia stanovuje: "Pomoc by sa mala obmedzovat na odvetvia, ktorých konkurencné postavenie je vystavené riziku vzhladom na náklady vyplývajúce z financovania podpory energie z obnovitelných zdrojov ako funkcie ich elektroenergetickej nárocnosti a ich vystavenia medzinárodnému obchodu. Pomoc sa preto môze poskytnút iba vtedy, ak podnik patrí do odvetví uvedených v prílohe 3 (napadnutého usmernenia). Tento zoznam sa má pouzit len na úcely oprávnenosti na túto konkrétnu formu kompenzácie." 3 Poznámka pod ciarou c. 86 napadnutého usmernenia, ktorá je vlozená na konci predposlednej vedy bodu 185 usmernenia, znie: "Komisia sa domnieva, ze takéto riziká existujú v prípade odvetví, ktoré celia intenzite obchodovania 10 % na úrovni EÚ, ked spotreba elektriny odvetvia dosiahne 10 % na úrovni EÚ. Podobné riziko navyse existuje v odvetviach, ktoré celia nizsej expozícii obchodovaniu, no aspon na úrovni 4 %, a ktoré majú omnoho vyssiu, minimálne 20 % elektroenergetickú nárocnost, alebo sú hospodársky podobné (napr. z dôvodu zamenitelnosti). Podobne odvetvia, v ktorých je mierne nizsia spotreba elektriny na úrovni aspon 7 % a ktoré celia velmi vysokej expozícii obchodovaniu minimálne 80 %, môzu ohrozovat tie isté riziká. Zoznam oprávnených odvetví bol vypracovaný na tomto základe. Napokon boli zahrnuté nasledujúce odvetvia, pretoze sú ekonomicky podobné odvetviam uvedeným v zozname a vyrábajú zamenitelné výrobky (odlievanie ocele, lahkých kovov a nezelezných kovov,... recyklácia triedených materiálov...)." 4 Bod 186 napadnutého usmernenia uvádza: "Navyse na vysvetlenie skutocnosti, ze urcité odvetvia by mohli byt heterogénne z hladiska elektroenergetickej nárocnosti, clenský stát môze zaclenit podnik do svojej vnútrostátnej schémy a poskytnút znízenie nákladov vyplývajúcich z podpory obnovitelných zdrojov energie, ak je elektroenergetická nárocnost podniku aspon 20 % a podnik patrí do odvetvia s intenzitou obchodovania najmenej 4 % na úrovni Únie, hoci nepatrí do odvetvia uvedeného v prílohe 3 [napadnutého usmernenia...]" 5 Príloha 3 napadnutého usmernenia (dalej len "príloha 3"), nazývaná "Zoznam oprávnených odvetví podla oddielu 3.7.2 [napadnutého usmernenia]", vymenúva hospodárske odvetvia, ktorých podniky by mohli mat nárok na úlavu, ktorú Komisia povazuje za zlucitelnú s vnútorným trhom, bez toho, aby museli jednotlivo dosiahnut konkrétnu elektroenergetická nárocnost. 6 Príloha 5 napadnutého usmernenia (dalej len "príloha 5"), nazývaná "Tazobné a výrobné odvetvia, ktoré nie sú uvedené v [prílohe 3] a ktoré majú intenzitu obchodu mimo EÚ najmenej 4 %", vymenúva niektoré hospodárske odvetvia neuvedené v prílohe 3, ktorých podniky by mohli mat nárok na úlavu, ktorú Komisia povazuje za zlucitelnú s vnútorným trhom, pokial tieto podniky jednotlivo dosahujú elektroenergetická nárocnost 20 %. Medzi týmito odvetviami sa nachádza prevádzka mliekarní a výroba syrov (NACE 10.51) (dalej len "prevádzka mliekarní"). Zalobkyne 7 Zalobkyne, Milchindustrie-Verband eV a Deutscher Raiffeisenverband eV, sú dve zoskupenia, ktorých úcelom je zastupovanie a ochrana záujmov nemeckého mliekarského priemyslu a podnikov nemeckého polnohospodársko-potravinárskeho odvetvia. Clenovia Milchindustrie-Verband sú podniky a druzstvá, ktoré v Nemecku zabezpecujú 95 % zásobovania mliekom a 100 % objemu vývozu. Pokial ide o Deutscher Raiffeisenverband, medzi jeho clenov patria podniky, ktoré pôsobia v polnohospodárskom obchode, ako aj v oblasti spracovania a obchodovania so zivocísnymi a s rastlinnými výrobkami. Konanie a návrhy úcastníkov konania 8 Zalobou podanou do kancelárie Vseobecného súdu 19. septembra 2014 zalobkyne podali túto zalobu, v ktorej navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté uznesenie v rozsahu, v akom sa v prílohe 3 neuvádza odvetvie prevádzky mliekarní, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 9 Samostatným podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. decembra 2014 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 114 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991. Navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako neprípustnú, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. 10 Zalobkyne predlozili 19. januára 2015 svoje pripomienky k námietke neprípustnosti. Navrhujú, aby Vseobecný súd zamietol námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 a pokracoval v konaní. Právny stav 11 Podla clánku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu môze Vseobecný súd, ak o to zalovaný poziada, rozhodnút o neprípustnosti alebo nepríslusnosti pred prejednaním veci samej. 12 V prejednávanej veci sa Vseobecný súd povazuje za dostatocne oboznámený so spisovým materiálom a rozhodol, ze nie je potrebné pokracovat v konaní. Úvodné pripomienky o predmete sporu 13 Zalobkyne navrhujú zrusenie napadnutých uznesení v rozsahu, v akom sa v prílohe 3 neuvádza odvetvie prevádzky mliekarní, napriek tomu, ze dosahuje elektroenergetickú nárocnost viac ako 10 %. Zalobkyne uvádzajú, ze výpocet v prílohe 3 je taxatívny a ze jej obsah musí byt do nemeckej právnej úpravy doslovne prebratý. Odvetvia vymenované v prílohe 3 sú uvedené v zozname 1 prílohy 4 nemeckého zákona o obnovitelných zdrojoch energie (Erneuerbare-Energien-Gesetz) z 21. júla 2014 (BGBl. 2014 I, s. 1066, dalej len "EEG z roku 2014"), týkajúcej sa odvetví, ktoré majú nárok na úlavu. Odvetvia vymenované v prílohe 5, medzi nimi aj odvetvie mliekarní, boli uvedené na zozname 2 prílohy 4 EEG z roku 2014, pricom clánok 64 tohto zákona stanovuje pre podniky patriace do týchto odvetví prísnejsie poziadavky, co sa týka poskytnutia úlav. Z tohto dôvodu by len máloktoré mliekarne splnajúce prísne podmienky mohli mat nárok na úlavu, co vázne ohrozuje medzinárodnú konkurencieschopnost a existenciu asi 80 % nemeckých mliekarni. O prípustnosti 14 Najskôr je potrebné pripomenút, ze zaloby podané zdruzeniami alebo zoskupeniami sú podla judikatúry prípustné v troch situáciách, a to pokial tieto zdruzenia alebo zoskupenia zastupujú záujmy podnikov, ktoré by samotné boli aktívne legitimované, alebo sú individualizované z dôvodu dotknutosti ich vlastných záujmov ako zdruzenia alebo ako zoskupenia, najmä preto, ze ich vyjednávacie postavenie bolo dotknuté aktom, ktorého zrusenie sa navrhuje, alebo aj vtedy, ked im ustanovenie normatívnej povahy výslovne priznáva viacero oprávnení procesnej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. marca 2010, Forum 187/Komisia, T-189/08, Zb., [4]EU:T:2010:99, bod 58 a citovanú judikatúru). 15 V prejednávanej veci zalobkyne jednak necitujú ziadne ustanovenie, ktoré im priznáva procesné práva týkajúce sa napadnutého usmernenia, a jednak neuvádzajú, ze zohrali osobitnú vyjednávaciu úlohu v procese jeho prijímania. V dôsledku toho, ako správne uvádza Komisia a zalobkyne to pripústajú, prípustnost zaloby závisí len od otázky, ci podniky pôsobiace v odvetví mliekarní zastúpené zalobkynami (dalej len "zastúpené podniky") sú aktívne legitimované navrhnút zrusenie napadnutého usmernenia v rozsahu, v akom sa v prílohe 3 neuvádza odvetvie prevádzky mliekarní. 16 Dalej je potrebné pripomenút, ze podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ môze akákolvek fyzická alebo právnická osoba za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku tohto ustanovenia podat zalobu proti aktu, ktorý jej nie je urcený v dvoch situáciách, a to ak sa jej predmetný akt priamo a osobne týka, alebo ak ide o regulacný akt, ktorý sa jej priamo týka a nevyzaduje vykonávacie opatrenia. 17 Preto treba preskúmat, ci sa zastúpené podniky vo vztahu k napadnutým usmerneniam nachádzajú v jednej z dvoch situácií uvedených v predchádzajúcom bode, co Komisia popiera. Kedze obe situácie predpokladajú priamu dotknutost zalobcu napadnutým aktom, najskôr treba preskúmat toto kritérium. 18 V tejto súvislosti treba uviest, ze výraz "priamo sa týka" sa javí rovnako v oboch situáciách stanovených clánkom 263 stvrtým odsekom ZFEÚ a bol prevzatý z clánku 230 stvrtého odseku ES napriek tomu, ze toto ustanovenie upravovalo len prvú z dvoch situácií. Bolo uz rozhodnuté, ze pojem priamej dotknutosti v druhej situácii sa nemôze vykladat restriktívnejsie ako pojem dotknutosti v prvej situácii [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2011, Microban International a Microban (Europe)/Komisia, T-262/10, Zb., [5]EU:T:2011:623, bod 32]. Nemozno sa domnievat, ze v prejednávanej veci by sa mala podmienka priamej dotknutosti vykladat menej restriktívne v prípade, ak by boli napadnuté usmernenia regulacným aktom, ktorý nevyzaduje vykonávacie opatrenia. 19 Komisia uvádza, ze napadnuté usmernenie sa priamo nedotýka zastúpených podnikov, co zalobkyne popierajú. 20 Treba uviest, ze v súlade s ustálenou judikatúrou podmienka, podla ktorej musí byt fyzická osoba alebo právnická osoba priamo dotknutá aktom Únie, ako to stanovuje clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ, vyzaduje, aby napadnutý akt bezprostredne ovplyvnoval právne postavenie jednotlivca a neponechával priestor na volnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatnovaním, kedze má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri rozsudok z 13. marca 2008, Komisia/Infront WM, C-125/06 P, Zb., [6]EU:C:2008:159, bod 47 a citovanú judikatúru). 21 To isté platí, ak moznost jeho adresátov nedodrzat akt Únie je cisto hypotetická, pricom ich vôla vyvodit následky v súlade s týmto aktom je nepochybná (rozsudky z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C-386/96 P, Zb., [7]EU:C:1998:193, bod 44, a Glencore Grain/Komisia, C-404/96 P, Zb., [8]EU:C:1998:196, bod 42; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky z 23. novembra 1971, Bock/Komisia, 62/70, Zb., [9]EU:C:1971:108, body 6 az 8, a zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb., [10]EU:C:1985:18, body 8 az 10). 22 Je teda vhodné preskúmat, ci napadnuté usmernenie bezprostredne ovplyvnuje právne postavenie zastúpených podnikov, co Komisia popiera. 23 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze Komisia môze vydat usmernenie na úcely výkonu svojej volnej úvahy najmä v oblasti státnej pomoci. Pokial sa neodchyluje od pravidiel Zmluvy, indikatívne pravidlá, ktoré usmernenie obsahuje, zaväzujú institúciu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb., [11]EU:C:1987:96, bod 22; z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb., [12]EU:C:1993:111, body 34 a 36, a z 15. októbra 1996, IJssel-Vliet, C-311/94, Zb., [13]EU:C:1996:383, bod 42). 24 Preto sa Komisia prijatím napadnutého usmernenia v zásade záväzne zaviazala uplatnit svoju volnú úvahu, ktorou disponuje pri posúdení zlucitelnosti státnej pomoci, na ktorú sa usmernenie vztahuje, s vnútorným trhom, spôsobom uvedeným v tomto usmernení. Konkrétne sa zaviazala nepovazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom ziadnu úlavu poskytnutú clenským státom v prospech odvetvia, ktoré nie je uvedené v prílohe 3, a za zlucitelnú s vnútorným trhom povazovat úlavu poskytnutú podniku, ktorý patrí do odvetvia vymenovaného v prílohe 5 len v prípade, ked dosahuje elektroenergetickú nárocnost 20 %. 25 Predchádzajúce úvahy vsak neznamenajú, ze zastúpené podniky sú napadnutým usmernením priamo dotknuté. 26 Po prvé, pokial totiz ide o zastúpené podniky, ktoré majú nárok na úlavu oznámenú Spolkovou republikou Nemecko Komisii a vo vztahu ku ktorým este Komisia neprijala rozhodnutie týkajúce sa zlucitelnosti s vnútorným trhom pred dátumom vstupu do platnosti napadnutého usmernenia, je zrejmé, ze ako uvádzajú zalobkyne, toto usmernenie sa podla jeho odsekov 246 a 247 uplatnuje od 1. júla 2014 do 31. decembra 2020 na vsetky opatrenia pomoci, o ktorých má Komisia rozhodnút, a to aj na opatrenia oznámené pred prvým dátumom. Komisia vsak môze uplatnovat napadnuté usmernenie vo vztahu k takejto úlave iba prostredníctvom rozhodnutia na základe clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([14]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), a to rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ alebo rozhodnutia o ukoncení tohto konania podla clánku 7 nariadenia c. 659/1999. Nie vsak uvedená príloha 3, ale práve tieto rozhodnutia by sa mohli priamo týkat zastúpených podnikov, pokial by stanovovali, ze úlava, na ktorú majú nárok, nie je zlucitelná s vnútorným trhom z dôvodu, ze odvetvie mliekarní sa neuvádza v tejto prílohe. Zastúpené podniky by mohli napadnút zákonnost týchto rozhodnutí na Vseobecnom súde a dovolávat sa najmä toho, ze odvetvie mliekarní sa malo uviest v prílohe 3. 27 Po druhé, pokial ide o zastúpené podniky majúce nárok na úlavu oznámenú Spolkovou republikou Nemecko Komisii, ktorú Komisia povazuje za pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom pred dátumom vstupu do platnosti napadnutého usmernenia, je opodstatnené uviest, ze podla odseku 250 tohto usmernenia Komisia navrhuje nevyhnutné zmeny existujúcej pomoci, aby ju uviedla do súladu s uvedeným usmernením najneskôr do 1. januára 2016. Ako vsak Komisia správne uvádza, ze kedze clenské státy nie sú viazané napadnutým usmernením, môzu týmto návrhom vyhoviet alebo ich odmietnut. V prípade, ak sa návrhu Komisie vyhovie, právne úcinky vo vztahu k zastúpeným podnikom budú vyplývat z postupu dotknutého clenského státu, ktorý mozno v prípade potreby napadnút na príslusných vnútrostátnych súdoch. V prípade odmietnutia návrhu Komisie dotknutým clenským státom právne úcinky vo vztahu k zastúpeným podnikom budú vyplývat len z povinnosti pozastavit pomoc vyplývajúcu z prípadného rozhodnutia Komisie zacat podla clánku 19 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Zastúpené podniky by teda mohli napadnút zákonnost týchto rozhodnutí na Vseobecnom súde a dovolávat sa najmä toho, ze odvetvie mliekarní malo byt uvedené v prílohe 3. 28 Po tretie, pokial ide o zastúpené podniky, ktoré majú nárok na úlavu, ktorú by Komisia mohla povazovat za protiprávnu pomoc, kedze bola poskytnutá este pred oznámením, pricom Komisia ju preskúmala po dátume vstupu do platnosti napadnutého usmernenia, je opodstatnené uviest, ze Komisia môze uplatnovat uvedené usmernenie vo vztahu k tejto úlave iba prostredníctvom rozhodnutí uvedených v bode 26 vyssie, pricom zastúpené podniky môzu byt priamo dotknuté iba takým rozhodnutím, ktoré by v prípade potreby mohli napadnút na Vseobecnom súde. 29 Nakoniec po stvrté, pokial sa clenský stát rozhodne neposkytovat nové úlavy v prospech odvetví neuvedených v prílohe 3, ako to správne uvádza Komisia, slo by o zvrchované rozhodnutie dotknutého clenského státu. 30 Existencia napadnutého usmernenia totiz clenskému státu nebráni, aby oznámil Komisii novú úlavu v prospech odvetvia neuvedeného v prílohe 3, hoci aj z dôvodu, ze na základe vysvetlení poskytnutých dotknutými podnikmi predpokladá, ze toto odvetvie splna podmienky na uvedenie v zozname uvedenej prílohy, alebo z dôvodu, ze sa domnieva, ze tieto podmienky nemôzu byt platne prijaté Komisiou. Urcite je velmi pravdepodobné, ze podla napadnutého usmernenia Komisia bude musiet prijat rozhodnutie podla clánku 7 ods. 5 nariadenia c. 659/1999, ktorým urcí, ze predpokladaná úlava je pomocou nezlucitelnou s vnútorným trhom. Iba takéto rozhodnutie by mohlo vyvolat priame právne úcinky vo vztahu k podnikom, ktoré mali mat nárok na úlavu. Tieto podniky by práve tak ako dotknutý clenský stát mohli na Vseobecnom súde napadnút dôvodnost rozhodnutia prijatého Komisiou a najmä dovolávat sa toho, ze odvetvie mliekarní malo byt uvedené v prílohe 3. 31 Tento záver nemôze vyvrátit tvrdenie predlozené zalobkynami v pripomienkach k námietke neprípustnosti, podla ktorého uz pocas prijímania napadnutého usmernenia bolo zrejmé, ze Spolková republika Nemecko preberie prílohu 3 do svojej právnej úpravy v oblasti úlav "doslovne" tak, aby sa judikatúra spomenutá v bode 21 vyssie uplatnovala v prejednávanej veci. 32 V súvislosti s týmto bodom zalobkyne tvrdia, ze Komisia zacala v decembri 2013 konanie vo veci formálneho zistovania vo vztahu k nemeckej právnej úprave týkajúcej sa úlav a naznacila, ze má pochybnosti o zákonnosti úlav stanovených pre iné odvetvia, nez odvetvia ocele a hliníka. Vypracovanie napadnutého usmernenia teda sprevádzali intenzívne rokovania medzi Komisiou a nemeckými orgánmi, pokial ide o zoznam odvetví, ktoré by mohli byt uvedené v prílohe 3. Napriek zalobe o neplatnost podanej 28. februára 2014 proti rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania nemecké orgány uviedli, ze chceli dospiet ku kompromisu a zároven ze nová nemecká právna úprava v oblasti úlav musí byt zosúladená s pripravovaným usmernením, teda respektovat jeho odporúcania. V rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, to vsak neznamená, ze judikatúra spomenutá v bode 21 vyssie sa uplatnuje v prejednávanej veci. 33 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, to vsak neznamená, ze judikatúra uvedená v bode 21 vyssie je pouzitelná v prejednávanom prípade. 34 Kedze, ako sa uvádza v bode 30 vyssie, clenské státy nie sú viazané napadnutým usmernením, ani povinné neoznámit Komisii úlavy, ktoré nedodrzujú podmienky stanovené v napadnutom usmernení, moznost, ze uvedené clenské státy ponechajú v platnosti alebo prijmú vnútrostátnu právu úpravu nezlucitelnú s týmto usmernením nemozno povazovat za cisto hypotetickú. V kazdom prípade zalobkyne vôbec nevysvetlili, preco boli clenské státy, a najmä Spolková republika Nemecko, de iure alebo de facto povinné prijat indikatívne pravidlá, ktoré si Komisia sama stanovila pri výkone volnej úvahy prijatím napadnutého usmernenia. 35 Predchádzajúce úvahy potvrdzuje skutocnost, ze ako uvádzajú samotné zalobkyne, Spolková republika Nemecko podala na Vseobecnom súde zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania prijatého Komisiou vo vztahu k nemeckej právnej úprave v oblasti úlav predchádzajúcej EEG z roku 2014. V rámci tejto zaloby, ktorú sa Spolková republika Nemecko nakoniec rozhodla vziat spät (uznesenie z 8. júna 2015, Nemecko/Komisia, T-134/14, [15]EU:T:2015:392), mohla napadnút predbezné posúdenie Komisie v súvislosti s úlavami, ktoré plánovala poskytnút, pricom toto posúdenie bolo podla samotných zalobkýn zhodné s posúdením vyplývajúcim z napadnutého usmernenia. 36 Za týchto okolností, ak by sa aj preukázala skutocnost, ze nemecké orgány oznámili, ze prijmú vlastnú právnu úpravu v oblasti úlav na úcely dosiahnutia súladu s napadnutým usmernením, este pred jeho prijatím, neznamená to, ze toto usmernenie malo priamy úcinok na zastúpené podniky. 37 V kazdom prípade sa situácia v prejednávanej veci velmi odlisuje od situácie, ktorej sa týka judikatúra spomenutá v bode 21 vyssie. 38 Rozsudky Bock/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie ([16]EU:C:1971:108), a Piraiki-Patraiki a i./Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie ([17]EU:C:1985:18), sa týkali návrhov na zrusenie dvoch rozhodnutí, v ktorých Komisia povolila niektorým clenským státom na ich ziadost uplatnovat ochranné opatrenia na výrobky pochádzajúce z niektorých krajín. Súdny dvor sa domnieval, ze vzhladom na to, ze orgány týchto clenských státov oznámili, ze uplatnia pozadované ochranné opatrenia, podniky, ktoré ich museli znásat, boli povolením Komisie priamo dotknuté. 39 V prejednávanej veci vsak Spolková republika Nemecko nepotrebuje od Komisie ziadne povolenie, aby mohla prijat právnu úpravu v oblasti úlav na úcely dosiahnutia jej súladu s napadnutým usmernením, alebo oznámit Komisii úlavy nezlucitelné s týmto usmernením, na rozdiel od clenských státov dotknutých ochrannými opatreniami spomenutými v bode 38 vyssie, ktoré potrebovali povolenie Komisie, aby mohli vykonat takéto opatrenia. Potenciálni príjemcovia úlav, ktoré Spolková republika Nemecko neposkytne, teda nie sú napadnutým usmernením dotknutí takým spôsobom, akým boli dotknuté podniky, ktoré museli znásat predmetné ochranné opatrenia. 40 Pokial ide o rozsudky Dreyfus/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie ([18]EU:C:1998:193), a Glencore Grain/Komisia, uz citovaný v bode 19 vyssie ([19]EU:C:1998:196), tieto sa týkali zalôb o neplatnost rozhodnutí urcených ruským a ukrajinským orgánom, ktorými Komisia odmietla financovanie dodávok niektorých polnohospodárskych výrobkov za osobitných cenových podmienok. Kedze práve s prihliadnutím na kritickú hospodársku a financnú situáciu Ruskej federácie a Ukrajiny, ako aj na zhorsenie potravinovej a zdravotnej situácie mohli byt úhrady za dodávky uskutocnené len prostredníctvom financovania Únie, Súdny dvor sa domnieval, ze moznost dotknutých orgánov splnit zmluvy o dodávke za cenových podmienok napadnutých Komisiou a tým odmietnut takéto financovanie bola cisto hypotetická. 41 V prejednávanej veci nie je ziadny dôvod domnievat sa, ze Spolková republika Nemecko sa nachádza, pokial ide o skutkový stav, v rovnakej kritickej situácii ako státy spomenuté v bode 40 vyssie, v dôsledku ktorej by mala iba cisto hypotetickú moznost nedodrzat napadnuté usmernenie, napríklad tým, ze oznámi Komisii úlavy, ktoré sú s ním nezlucitelné. 42 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Spolková republika Nemecko nebola de iure ani de facto povinná upravit vlastnú právnu úpravu v oblasti úlav na úcely jej zosúladenia s napadnutým usmernením a zároven, ze právne postavenie zastúpených podnikov nie je nezahrnutím odvetvia mliekarní do prílohy 3 priamo ovplyvnené. 43 Kedze zastúpené podniky nie sú napadnutým usmernením priamo ovplyvnené, nie je potrebné preskúmat, ci sú osobne dotknuté, ani to, ci je uvedené usmernenie regulacným aktom, ktorý nevyzaduje vykonávacie opatrenia, aby sa rozhodlo o neprípustnosti ich zaloby na jeho zrusenie. 44 Z toho vyplýva, ze zalobkyne sa nenachádzajú v niektorej zo situácií, v ktorých mozno v súlade s judikatúrou spomenutou v bode 14 vyssie vyhlásit zalobu zdruzení alebo zoskupení za prípustnú. 45 Zaloba sa teda musí zamietnut ako neprípustná. O trovách 46 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) nariadil: 1. Zaloba sa zamieta ako neprípustná. 2. Milchindustrie-Verband eV a Deutscher Raiffeisenverband eV znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia. V Luxemburgu 23. novembra 2015 Tajomník E. Coulon Predseda H. Kanninen __________________________________________________________________ ( [20]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXWFMv1t/L90333-7655TMP.html#t-ECR_62014TO0670_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:200:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:200:TOC 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A99&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A623&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A159&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A193&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A196&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1971%3A108&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A18&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A96&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A111&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A392&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1971%3A108&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A18&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A193&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A196&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///tmp/lynxXXXXWFMv1t/L90333-7655TMP.html#c-ECR_62014TO0670_SK_01-E0001