Predbezné znenie ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata rozsírená komora) z 13. decembra 2018 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Slovenský trh sirokopásmových telekomunikacných sluzieb - Prístup tretích podnikov k 'úcastníckej prípojke` historického operátora na tomto trhu - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP - Jediné a pokracujúce porusenie - Pojem 'zneuzitie` - Odmietnutie prístupu - Cenové stlácanie - Výpocet cenového stlácania - Kritérium rovnako efektívneho konkurenta - Právo na obhajobu - Pripísanie porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti - Rozhodujúci vplyv materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti - Skutocný výkon - Dôkazné bremeno - Výpocet sumy pokuty - Usmernenia pre výpocet výsky pokút z roku 2006" Vo veci T-851/14, Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave (Slovensko), v zastúpení: D. Geradin, advokát, a R. O'Donoghue, QC, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne M. Farley, L. Malferrari a G. Koleva, neskôr M. Farley, M. Kellerbauer, L. Malferrari a C. Vollrath, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Slovanet, a.s., so sídlom v Bratislave, v zastúpení: P. Tisaj, advokát, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je zaloba podla clánku 263 ZFEÚ v prvom rade o neplatnost rozhodnutia Komisie C(2014) 7465 final z 15. októbra 2014, týkajúceho sa konania podla clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP (vec AT.39523 - Slovak Telekom), ktoré bolo opravené rozhodnutím Komisie C(2014) 10119 final zo 16. decembra 2014, ako aj rozhodnutím Komisie C(2015) 2484 final zo 17. apríla 2015, v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne návrh na znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (deviata rozsírená komora), v zlození: sudcovia M. van der Woude, vykonávajúci funkciu predsedu komory, S. Gervasoni, L. Madise, R. da Silva Passos (spravodajca) a K. Kowalik-Banczyk, tajomník: N. Schall, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. apríla 2018, vyhlásil tento Rozsudok([2]1) I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Slovak Telekom, a.s., je historickým telekomunikacným operátorom na Slovensku. Spolocnost Deutsche Telekom AG, historický telekomunikacný operátor v Nemecku, je spolocnostou na cele skupiny Deutsche Telekom a od 4. augusta 2000 pocas celého obdobia, ktoré je v prejednávanej veci relevantné, vlastnila obchodný podiel zodpovedajúci 51 % základného imania zalobkyne. Obchodné podiely zodpovedajúce zvysnej casti základného imania zalobkyne vlastnili Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, a to vo výske 34 %, a Fond národného majetku Slovenskej republiky, vo výske 15 %. 2 Dna 15. októbra 2014 prijala Európska komisia rozhodnutie C(2014) 7465 final, týkajúce sa konania podla clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP (vec AT.39523 - Slovak Telekom), ktoré bolo opravené jej rozhodnutím C(2014) 10119 final zo 16. decembra 2014, ako aj jej rozhodnutím C(2015) 2484 final zo 17. apríla 2015, a ktoré bolo urcené zalobkyni, ako aj spolocnosti Deutsche Telekom (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Deutsche Telekom 24. decembra 2014 podala zalobu, ktorou sa rovnako domáha zrusenia napadnutého rozhodnutia (vec T-827/14). A. Technologický, skutkový a regulacný kontext napadnutého rozhodnutia 3 Zalobkyna, ktorá je nepriamym nástupcom státneho podniku pôst a telekomunikácií, ktorý zanikol v roku 1992, je najväcsím telekomunikacným operátorom a poskytovatelom sirokopásmového pripojenia na Slovensku. Zákonný monopol, ktorý mala táto spolocnost na slovenskom telekomunikacnom trhu, bol ukoncený v roku 2000. Zalobkyna ponúka komplexný súbor dátových a hlasových sluzieb a vlastní a prevádzkuje pevné siete s medeným vedením a s optickým vedením, ako aj mobilnú telekomunikacnú siet. Siete s medeným vedením a mobilné siete pokrývajú takmer celé územie Slovenska. 4 Napadnuté rozhodnutie sa týka protisútazných postupov na slovenskom trhu vysokorýchlostných internetových sluzieb. Vztahuje sa v podstate na podmienky stanovené zalobkynou pre neviazaný prístup ostatných operátorov k úcastníckej prípojke medeného vedenia na Slovensku v rokoch 2005 - 2010. 5 Úcastnícka prípojka je fyzické dvojzilové kovové vedenie (nazývane tiez "linka"), ktoré spája konecný bod siete v priestoroch úcastníka s hlavným rozvádzacom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej telefónnej sieti. 6 Neviazaný prístup k úcastníckej prípojke umoznuje novým subjektom - nazývaným obvykle "alternatívni operátori", protipólom ktorých sú historickí operátori telekomunikacných sietí - pouzívat telekomunikacnú infrastruktúru, ktorá uz existuje a patrí týmto historickým operátorom, s cielom ponúkat rôzne sluzby konecným uzívatelom v rámci hospodárskej sútaze s historickými operátormi. Medzi rozlicné telekomunikacné sluzby, ktoré sa môzu poskytovat konecným uzívatelom prostredníctvom úcastníckej prípojky, patrí vysokorýchlostný prenos dát pre pevný prístup na internet a pre multimediálne aplikácie na základe technológie digitálnej úcastníckej linky (Digital Subscriber Line alebo DSL). 7 Neviazaný prístup k úcastníckej prípojke je upravený na úrovni Únie okrem iného nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady c. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k úcastníckej prípojke (Ú. v. ES L 336, 2000, s. 4; Mim. vyd. 13/026, s. 83) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby (Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349). Nariadenie c. 2887/2000 vyzadovalo od operátorov "ovládajúcich podstatnú cast trhu", aby sprístupnili úcastnícku prípojku, ku ktorej je neviazaný prístup (unbundled local loop alebo ULL), a aby uverejnili standardnú ponuku v oblasti neviazaného prístupu. Na Slovensku boli tieto ustanovenia implementované zákonom z 3. decembra 2003 c. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorsích predpisov, ktorý az na urcité výnimky nadobudol úcinnost 1. januára 2004. 8 Tento právny rámec v podstate prinútil operátora identifikovaného národným regulacným orgánom ako operátor s významným vplyvom na trhu (ktorým je vo vseobecnosti historický operátor), aby alternatívnym operátorom poskytol neviazaný prístup ku svojej úcastníckej prípojke a k súvisiacim sluzbám za transparentných, spravodlivých a nediskriminacných podmienok a aby standardnú ponuku takéhoto neviazaného prístupu priebezne aktualizoval. Národný regulacný orgán mal zabezpecit, aby poplatky za neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, urcované na základe nákladov, podporovali cestnú a udrzatelnú hospodársku sútaz. V tejto súvislosti mohol národný regulacný úrad predovsetkým ulozit povinnost zmenit standardnú ponuku. 9 Po vykonaní analýzy trhu prijal slovenský národný regulacný orgán pre oblast telekomunikácií (Telekomunikacný úrad SR, dalej len "TÚ SR") 8. marca 2005 prvostupnové rozhodnutie c. 205/14/2005, v ktorom oznacil spolocnost Slovak Telekom za operátora s významným vplyvom na velkoobchodnom trhu neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke v zmysle nariadenia c. 2887/2000. V dôsledku toho TÚ SR ulozil zalobkyni rozlicné povinnosti, medzi ktoré patrila okrem iného povinnost predlozit do 60 dní standardnú ponuku. Toto rozhodnutie, proti ktorému zalobkyna podala rozklad, bolo predsedom TÚ SR 14. júna 2005 potvrdené. Na základe tohto potvrdzujúceho rozhodnutia bola zalobkyna povinná vyhoviet vsetkým ziadostiam o neviazaný prístup ku svojej úcastníckej prípojke, povazovaným za primerané a odôvodnené, aby tak alternatívnym operátorom bolo umoznené pouzívat túto úcastnícku prípojku s cielom ponúkat ich vlastné sluzby na "maloobchodnom masovom trhu (resp. trhu urcenom pre sirokú verejnost)" sirokopásmových sluzieb na pevnom mieste na Slovensku. Rozhodnutím zo 14. júna 2005 sa zalobkyni zároven ulozila povinnost uverejnit vsetky plánované zmeny v standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu minimálne 45 dní vopred a predlozit ich TÚ SR. 10 Zalobkyna uverejnila svoju standardnú ponuku v oblasti neviazaného prístupu 12. augusta 2005 (dalej len "standardná ponuka"). Táto ponuka, ktorá bola od tohto dna do konca roka 2010 devätkrát zmenená, vymedzuje zmluvné a technické podmienky pre prístup k uzívatelskej prípojke zalobkyne. Na velkoobchodnom trhu zalobkyna sprístupnuje úcastnícke prípojky, ku ktorým je neviazaný prístup, v hlavnom rozvádzaci alebo vedla hlavného rozvádzaca, na ktorom alternatívny operátor, ktorý má záujem o prístup, vybudoval svoju vlastnú centrálnu siet. 11 Podla napadnutého rozhodnutia siet úcastníckej prípojky zalobkyne, ktorá sa dá pouzívat na poskytovanie sirokopásmových sluzieb po zavedení neviazaného prístupu k dotknutým linkám tohto operátora, v období rokov 2005 - 2010 pokrývala 75,7 % vsetkých slovenských domácností. Toto pokrytie zahrnalo vsetky úcastnícke prípojky umiestnené v prístupovej sieti zalobkyne s kovovým vedením, ktoré sa dajú pouzívat na prenos sirokopásmového signálu. Pocas rovnakého obdobia vsak doslo k zavedeniu neviazaného prístupu k iba zopár ojedinelým uzívatelským prípojkám zalobkyne, a to od 18. decembra 2009, a tieto prípojky boli vyuzívané iba jediným alternatívnym operátorom, aby mohol poskytovat podnikom maloobchodné sluzby s velmi vysokou prenosovou rýchlostou. B. Konanie pred Komisiou 12 Komisia zacala z úradnej moci vysetrovanie, ktorého predmetom boli okrem iného podmienky neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke zalobkyne. Následne po ziadostiach o informácie zaslaných alternatívnym operátorom 13. júna 2008 a neohlásenej inspekcii v priestoroch zalobkyne od 13. do 15. januára 2009 rozhodla Komisia 8. apríla 2009 o zacatí konania proti tomuto operátorovi, v zmysle clánku 2 svojho nariadenia (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). 13 Vysetrovanie pokracovalo dodatocnými ziadostami o informácie, zaslanými alternatívnym operátorom a TÚ SR, ako aj vopred oznámenou inspekciou v priestoroch zalobkyne 13. a 14. júla 2009. 14 Zalobkyna vo viacerých diskusných dokumentoch zaslaných Komisii od 11. augusta 2009 do 31. augusta 2010 uviedla, ze podla nej neexistuje ziaden dôvod domnievat sa, ze v prejednávanej veci porusila clánok 102 ZFEÚ. 15 V rámci vysetrovania zalobkyna odmietla poskytnút informácie pochádzajúce z obdobia pred 1. májom 2004, ktorý je dátumom pristúpenia Slovenskej republiky k Únii. Zalobkyna podala zalobu o neplatnost jednak proti rozhodnutiu Komisie C(2009) 6840 z 3. septembra 2009, týkajúcemu sa konania podla clánku 18 ods. 3 a clánku 24 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), a jednak proti rozhodnutiu Komisie C(2010) 902 z 8. februára 2010, týkajúcemu sa konania podla clánku 18 ods. 3 a clánku 24 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Rozsudkom z 22. marca 2012, Slovak Telekom/Komisia (T-458/09 a T-171/10, EU:T:2012:145), Vseobecný súd zaloby podané proti týmto rozhodnutiam zamietol. 16 Dna 13. decembra 2010 Komisia po ziadostiach o informácie zaslaných spolocnosti Deutsche Telekom rozhodla o zacatí konania proti tejto spolocnosti, v zmysle clánku 2 nariadenia c. 773/2004. 17 Dna 7. mája 2012 Komisia zaslala zalobkyni oznámenie o výhradách. Toto oznámenie o výhradách bolo nasledujúci den zaslané spolocnosti Deutsche Telekom. V tomto oznámení o výhradách Komisia predbezne dospela k záveru, ze zalobkyna by mohla byt zodpovedná za porusenie clánku 102 ZFEÚ z dôvodu praxe vedúcej k cenovému stlácaniu, pokial ide o neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám jej siete a velkoobchodný sirokopásmový prístup jej konkurentov na vnútrostátnej a regionálnej úrovni, ako aj o odmietnutie sprístupnit alternatívnym operátorom urcité velkoobchodné produkty. Komisia tiez predbezne uviedla, ze za toto porusenie by mohla byt zodpovedná Deutsche Telekom ako materská spolocnost zalobkyne v období, v ktorom k tomuto poruseniu doslo. 18 Po tom, co bol zalobkyni a spolocnosti Deutsche Telekom umoznený prístup k spisu vysetrovania, obe odpovedali na oznámenie o výhradách 5. septembra 2012. Následne sa 6. a 7. novembra toho istého roka uskutocnilo ústne vypocutie. 19 Dna 21. júna 2013 predlozila zalobkyna Komisii návrh záväzkov, ktoré mali byt odpovedou na jej námietky z hladiska práva hospodárskej sútaze, a poziadala Komisiu o prijatie rozhodnutia o prijatí záväzkov v zmysle clánku 9 nariadenia c. 1/2003, a nie rozhodnutia o zákaze. Komisia vsak povazovala tieto záväzky za nedostatocné, a preto sa rozhodla v konaní pokracovat. 20 Komisia zaslala zalobkyni 6. decembra 2013 a spolocnosti Deutsche Telekom 10. januára 2014 list obsahujúci opis skutkových okolností, ktorý im mal umoznit predlozit pripomienky k dodatocným dôkazom zhromazdeným po zaslaní oznámenia o výhradách. Komisia uviedla, ze tieto dôkazy, ku ktorým zalobkyna a Deutsche Telekom mali prístup, by mohli byt pouzité v prípadnom konecnom rozhodnutí. 21 Zalobkyna odpovedala na list obsahujúci opis skutkových okolností 21. februára a Deutsche Telekom tak urobila 6. marca 2014. 22 Na stretnutiach, ktoré sa uskutocnili so zalobkynou 16. septembra 2014 a so spolocnostou Deutsche Telekom 29. septembra 2014, im Komisia poskytla informácie o rozhodnutí, ktoré mala v úmysle prijat na základe clánku 7 nariadenia c. 1/2003. C. Napadnuté rozhodnutie 23 Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze podnik tvorený zalobkynou a spolocnostou Deutsche Telekom sa dopustil jediného a pokracujúceho porusenia clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP, týkajúceho sa sirokopásmových sluzieb na Slovensku v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010 (dalej len "dotknuté obdobie"). 1. Vymedzenie relevantných trhov a dominantné postavenie zalobkyne na týchto trhoch 24 V napadnutom rozhodnutí Komisia vymedzuje dva dotknuté trhy s výrobkami, a to: - maloobchodný masový trh (resp. trh urcený pre sirokú verejnost) so sirokopásmovými sluzbami na pevnom mieste, - velkoobchodný trh prístupu k úcastníckym prípojkám, ku ktorým je neviazaný prístup. 25 Relevantný geografický trh pokrýva podla napadnutého rozhodnutia celé územie Slovenska. 26 Komisia konstatuje, ze v dotknutom období mala zalobkyna postavenie monopolu na velkoobchodnom trhu neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám a ze neexistovali priame tlaky v podobe skutocnej alebo potenciálnej hospodárskej sútaze alebo vyrovnávacej odberatelskej sily, obmedzujúcej silu tejto spolocnosti na trhu. Zalobkyna tak v dotknutom období mala dominantné postavenie na tomto trhu. Komisia tiez konstatuje, ze zalobkyna mala v tomto období dominantné postavenie na maloobchodnom masovom trhu (resp. trhu urcenom pre sirokú verejnost) so sirokopásmovými sluzbami na pevnom mieste. 2. Správanie zalobkyne a) Odmietnutie poskytnút neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám zalobkyne 27 Komisia v prvej casti svojej analýzy s názvom "Odmietnutie poskytnutia" uvádza, ze napriek tomu, ze viacerí alternatívni operátori mali velký záujem o získanie prístupu k úcastníckym prípojkám zalobkyne s cielom konkurovat zalobkyni na maloobchodnom trhu sirokopásmových sluzieb, tento operátor v standardnej ponuke stanovil nekalé podmienky tak, aby bol takýto prístup neprijatelný. Zalobkyna tak podla nej spomalila, skomplikovala alebo zabránila vstupu na tento maloobchodný trh sirokopásmových sluzieb. 28 Komisia v tejto súvislosti po prvé zdôraznuje, ze neviazaný prístup k úcastníckej prípojke zo strany alternatívneho operátora predpokladá, aby tento operátor v prvom rade získal dostatocné a primerané informácie týkajúce sa siete historického operátora. Tieto informácie musia dotknutému alternatívnemu operátorovi umoznit posúdit svoje obchodné prílezitosti a vypracovat vhodné ekonomické modely pre svoje budúce maloobchodné sluzby zalozené na neviazanom prístupe k úcastníckej prípojke. V prejednávanej veci pritom standardná ponuka túto poziadavku informovat alternatívnych operátorov nesplnala. 29 Napriek poziadavkám príslusného regulacného rámca (pozri body 7 a 8 vyssie) tak standardná ponuka podla nej neposkytla základné informácie týkajúce sa umiestnení fyzických prístupových bodov a dostupnosti úcastníckych prípojok v riadne urcených castiach siete. Alternatívni operátori mali k týmto informáciám prístup len na ziadost, za predpokladu zaplatenia poplatku, do piatich dní od nadobudnutia úcinnosti dohody o mlcanlivosti so zalobkynou a iba po zriadení bankovej záruky. Komisia v podstate usudzuje, ze tieto poziadavky neoprávnene spomalili a skomplikovali oznamovanie relevantných informácií alternatívnym operátorom a týmto spôsobom uvedených operátorov odradili od pripojenia sa k úcastníckym prípojkám zalobkyne. 30 Dokonca aj v prípade prístupu na základe ziadosti sa Komisia domnieva, ze informácie oznámené zalobkynou boli nedostatocné. Zalobkyna predovsetkým údajne neoznámila ziadnu informáciu týkajúcu sa disponibility jej úcastníckych prípojok, pricom tieto informácie boli nevyhnutné na to, aby sa alternatívnym operátorom umoznilo vcas vypracovat svoje ekonomické modely a urcit obchodný potenciál neviazaného prístupu. Komisia usudzuje, ze zalobkyna mala oznámit nielen zoznam hlavných rozvádzacov a podobných zdrojov, ale aj opis ich geografického pokrytia, informácie o sériách telefónnych císel obsluhovaných týmito ústrednami, skutocné vyuzitie káblov (v percentuálnom vyjadrení) na technológie DSL, stupen rozsírenia modulacných zariadení prostredníctvom stimulu a kódovania (pulzná kódová modulácia alebo PCM), pokial ide o káble napojené na jednotlivé hlavné rozvádzace, názvy alebo funkcie rozvádzacov a spôsob, akým sa vyuzívajú v technických a metodických predpisoch zalobkyne, a dalej maximálne dlzky homogénnych úcastníckych prípojok. Zalobkyna si pritom bola dobre vedomá problému, ktorý vznikol alternatívnym operátorom na základe týchto podmienok prístupu k informáciám a na základe ich obmedzeného obsahu. Komisia tiez uvádza, ze zatial co zalobkyna uverejnila vzor týkajúci sa ziadostí o neviazaný prístup, ktoré mali podávat alternatívni operátori, az v máji 2009, v standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu sa od pociatku stanovovalo ulozenie financných sankcií v prípade, ze bude ziadost o prístup posúdená ako neúplná. 31 Po druhé podla napadnutého rozhodnutia zalobkyna neodôvodnene zúzila rozsah svojej povinnosti v oblasti neviazaného prístupu k jej úcastníckym prípojkám. 32 Zalobkyna tak v prvom rade z tejto povinnosti údajne neoprávnene vylúcila "pasívne" linky, to znamená linky, ktoré hoci fyzicky existujú, neboli vyuzívané. Zalobkyna si tým, ze takto postupovala, pre seba vyhradila významné mnozstvo potenciálnych zákazníkov, ktorí si este jej sirokopásmové sluzby nekúpili, hoci jej siet vyuzívali, a to napriek tomu, ze príslusný regulacný rámec nestanovoval ziadne obmedzenie povinnosti neviazaného prístupu iba na aktívne linky a ze islo o rýchlo rastúci trh. Obmedzenie uplatnené zalobkynou nebolo podla Komisie odôvodnené ziadnym objektívnym technickým dôvodom. 33 V druhom rade zalobkyna zo svojej povinnosti v oblasti neviazaného prístupu neoprávnene vylúcila sluzby, ktoré oznacila za "konfliktné sluzby", to znamená sluzby, ktoré zalobkyna mala moznost ponúkat a ktoré by mohli byt v konflikte s prístupom alternatívneho operátora k úcastníckej prípojke. Okrem toho, ze samotný koncept konfliktných sluzieb je vágny, zoznam takýchto sluzieb, vyhotovený jednostranne zalobkynou, bol otvorený a v dôsledku toho by mohol u alternatívnych operátorov vyvolávat neistotu. Toto obmedzenie podla Komisie pripravilo alternatívnych operátorov o velký pocet potenciálnych zákazníkov, ktorých si vyhradila zalobkyna a ktorí tak neboli súcastou maloobchodného trhu. 34 V tretom rade Komisia poukazuje na neodôvodnenost pravidla, ktoré zalobkyna stanovila v standardnej ponuke a podla ktorého sa na poskytovanie sirokopásmových sluzieb môze vyuzívat len 25 % úcastníckych prípojok obsiahnutých v multipárovom kábli, aby sa tak zabránilo parazitovaniu a interferenciám. Toto pravidlo podla nej nie je odôvodnené, pretoze má vseobecný a abstraktný charakter a nezohladnuje tak charakteristické vlastnosti káblov a konkrétnu kombináciu techník prenosu. Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze prax v iných clenských státoch preukazuje existenciu alternatív k takýmto abstraktným obmedzeniam prístupu na vstupe, akou je napríklad zásada vyuzitia kábla na 100 % spojeného s riesením vsetkých konkrétnych problémov vyplývajúcich z rusenia spektra a posteriori. Napokon zalobkyna sama na seba uplatnila pravidlo maximálneho vyuzitia kábla na 63 %, ktoré je menej prísne, nez to, ktoré stanovila pre alternatívnych operátorov. 35 Napokon po tretie zalobkyna v standardnej ponuke údajne stanovila viaceré nespravodlivé dolozky a podmienky týkajúce sa neviazaného prístupu k svojim úcastníckym prípojkám. 36 V tejto súvislosti v prvom rade podla napadnutého rozhodnutia zalobkyna vlozila do standardnej ponuky nespravodlivé dolozky a podmienky týkajúce sa kolokácie, zadefinovanej v tejto ponuke ako "poskytnutie priestoru a technického vybavenia, ktoré sú potrebné na vhodné umiestnenie telekomunikacných zariadení oprávneného poskytovatela, s cielom poskytovania sluzieb zo strany oprávneného poskytovatela koncovým uzívatelom prostredníctvom prístupu k úcastníckej prípojke". Prekázka, ktorá sa takto vytvorila pre alternatívnych operátorov, vyplývala osobitne z nasledujúcich skutocností: (i) podmienky stanovovali predbezné preskúmanie mozností kolokácie, ktoré nebolo objektívne potrebné; (ii) alternatívni operátori mohli napadnút urcenie formy kolokácie, o ktorej rozhodla zalobkyna, iba za predpokladu zaplatenia dodatocných nákladov; (iii) uplynutie doby rezervácie po tom, co bolo alternatívnemu operátorovi oznámené stanovisko týkajúce sa výsledku predbezného preskúmania alebo podrobného preskúmania bez toho, aby doslo k dohode o kolokácii, malo za následok, ze konanie o predbeznom preskúmaní alebo podrobnom preskúmaní sa muselo uskutocnit znova od úplného zaciatku; (iv) zalobkyna nebola viazaná ziadnou lehotou v prípade dodatocných podrobných preskúmaní vyplývajúcich z vyjednávaní a mala právo bez vysvetlenia a bez právnych následkov vziat spät návrh dohody o kolokácii pocas obdobia urceného na prijatie návrhu alternatívnymi operátormi v stanovených lehotách; (v) zalobkyna sa nezaviazala na ziadny konkrétny casový harmonogram na realizáciu kolokácie; (vi) zalobkyna jednostranne stanovila nekalé a netransparentné ceny týkajúce sa kolokácie. 37 V druhom rade Komisia uvádza, ze na základe standardnej ponuky boli alternatívni operátori povinní predlozit prognózy ziadostí o kvalifikáciu úcastníckej prípojky dvanást mesiacov vopred vo vztahu ku kazdému priestoru na kolokáciu, mesiac po mesiaci, predtým, ako mohli podat ziadost o kvalifikáciu na prístup k príslusnej úcastníckej prípojke. Komisia sa pritom domnieva, ze takouto poziadavkou sa alternatívnym operátorom ukladá povinnost predlozit prognózy v case, kedy este nie sú schopní odhadnút svoje potreby, pokial ide o neviazaný prístup. Komisia navyse odsudzuje skutocnost, ze nedodrzanie podmienok uvedených v prognóze viedlo k povinnosti platit pokuty, a tiez záväzný charakter povinnosti predkladania prognóz a neexistenciu lehoty na odpoved na strane zalobkyne na ziadost o kvalifikáciu v prípade nesúladu takejto ziadosti s objemom uvedeným v prognóze. 38 V tretom rade Komisia usudzuje, ze povinné kvalifikacné konanie, ktoré malo alternatívnym operátorom umoznit posúdit predtým, ako urobia záväznú objednávku neviazaného prístupu, ci konkrétna úcastnícka prípojka vyhovuje pre technológiu DSL alebo akúkolvek inú technológiu s vysokou prenosovou rýchlostou, ktorú mohli mat v pláne vyuzívat, odrádzalo týchto operátorov od ziadosti o neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám zalobkyne. Komisia, ktorá pritom pripústa potrebu preverit vhodnost úcastníckych prípojok pre neviazaný prístup alebo hlavné predpoklady pre neviazaný prístup týkajúci sa konkrétnej linky, vsak uvádza, ze oddelenie tohto kvalifikacného konania od samotnej ziadosti o prístup k úcastníckej prípojke zbytocne spomalilo zavedenie neviazaného prístupu a alternatívnym operátorom spôsobilo dodatocné náklady. Navyse viaceré aspekty preskúmavané v rámci kvalifikacného konania sa javia ako zbytocné. Komisia dalej poukazuje na neodôvodnenost lehoty platnosti kvalifikácie úcastníckej prípojky, ktorá bola obmedzená na 10 dní a po uplynutí ktorej uz ziadost o prístup nemohla byt podaná. 39 Vo stvrtom rade podla napadnutého rozhodnutia obsahovala standardná ponuka nevýhodné podmienky, pokial ide o opravy, servis a údrzbu, z dôvodu (i) neexistencie vhodnej definície "plánovaných prác" a "neplánovaných prác"; (ii) nejasností, pokial ide o rozdiel medzi "neplánovanými prácami" a jednoduchými "poruchami", co môze viest k neopodstatnenému správaniu zalobkyne; (iii) velmi krátkych lehôt stanovených na informovanie alternatívneho operátora o takýchto prácach, ako aj na to, aby sa o tejto informácii dozvedeli zákazníci alternatívneho operátora, a napokon (iv) prenosu zodpovednosti za prerusenia sluzby, spôsobené opravou, na alternatívneho operátora v prípade, ze sa usúdilo, ze tento operátor neposkytol súcinnost. 40 V piatom rade Komisia povazuje za nekalé viaceré podmienky týkajúce sa bankovej záruky vyzadovanej od kazdého alternatívneho operátora, ktorý chcel so zalobkynou uzavriet dohodu o kolokácii, a v konecnom dôsledku získat prístup k jej úcastníckym prípojkám. Predovsetkým tak mala zalobkyna prílis sirokú mieru volnej úvahy, pokial ide o prijatie alebo odmietnutie bankovej záruky, a nemala povinnost dodrzat v tejto súvislosti ziadnu lehotu. Dalej, suma záruky, stanovená vo výske 66 387,84 eura bola údajne neprimeraná vo vztahu k rizikám a nákladom vzniknutým zalobkyni. Platí to tým viac, ze standardná ponuka umoznovala zalobkyni vyzadovat znásobenie tejto záruky, ak o to poziada, pricom pôvodná suma bankovej záruky sa mohla znásobit az dvanástkrát. Navyse zalobkyna mohla vyuzit bankovú záruku na pokrytie nielen nezaplatených sluzieb, ktoré skutocne poskytla, ale aj akejkolvek ziadosti o náhradu skody, ktorú mohla predlozit. Okrem toho zalobkyna mala moznost domáhat sa plnenia z bankovej záruky bez toho, aby musela preukázat, ze najprv zaslala dlzníkovi výzvu, pricom tento dlzník sa okrem toho proti takémuto pouzitiu bankovej záruky nemohol bránit. Napokon Komisia zdôraznuje, ze alternatívni operátori nedostali ziadnu porovnatelnú záruku, a to napriek tomu, ze im mohla vzniknút strata vyplývajúca zo správania zalobkyne v oblasti neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám. 41 Komisia na záver uvádza, ze tieto aspekty správania zalobkyne, posudzované spolocne, predstavovali odmietnutie zo strany tohto operátora poskytnút neviazaný prístup k svojim úcastníckym prípojkám. b) Stlácanie cien alternatívnych operátorov v rámci poskytovania neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám zalobkyne 42 V druhej casti svojej analýzy správania zalobkyne Komisia poukazuje na existenciu cenového stlácania, zaprícineného správaním tohto operátora, pokial ide o neviazaný prístup k jeho úcastníckym prípojkám, ktoré je samostatnou formou zneuzitia dominantného postavenia. Rozdiel medzi cenami uplatnovanými zalobkynou za poskytnutie takéhoto prístupu alternatívnym operátorom a cenami uplatnovanými vo vztahu k jej vlastným zákazníkom bol bud záporný, alebo nedostatocný na to, aby rovnako efektívnemu operátorovi, ako je zalobkyna, umoznil pokryt specifické náklady, ktoré musela znásat pri poskytovaní svojich vlastných produktov alebo sluzieb na druhotnom trhu, to znamená na maloobchodnom trhu. 43 Pokial ide o scenár, ked posudzované portfólio sluzieb zahrna výlucne sirokopásmové sluzby, Komisia poznamenáva, ze rovnako efektívny konkurent by na základe neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám zalobkyne bol schopný reprodukovat celú maloobchodnú ponuku DSL zalobkyne tak, ako sa vyvinula v priebehu casu. Takzvaný prístup "obdobie po období" (z roka na rok) s cielom vycíslit ceny (to znamená výpocet dostupných cien na kazdý rok v období rokov 2005 - 2010) vsak údajne preukazuje, ze rovnako efektívny konkurent ako zalobkyna by vykazoval záporné marze, a teda by nemohol rentabilným spôsobom reprodukovat portfólio sirokopásmových sluzieb ponúkané zalobkynou na maloobchodnom trhu. 44 Pokial ide o scenár, ked preskúmavané portfólio okrem sirokopásmových sluzieb na základe neobmedzeného prístupu k úcastníckej prípojke zahrna aj telefónne hlasové sluzby, Komisia tiez dospela ku konstatovaniu, ze rovnako efektívny konkurent ako zalobkyna by z dôvodu cien uplatnovaných zalobkynou na druhotnom trhu neviazaného prístupu nemohol rentabilným spôsobom vykonávat cinnosti na príslusnom maloobchodnom trhu v období rokov 2005 - 2010. Rovnako efektívny konkurent by tak v rovnakom období nemohol rentabilným spôsobom reprodukovat portfólio ponúkané zalobkynou. Skutocnost, ze sa do takéhoto referencného portfólia pridali sluzby multi-play, dostupné od roku 2007, údajne nemení nic na tomto konstatovaní. 45 Vzhladom na to, ze ani zalobkyna, ani Deutsche Telekom v priebehu správneho konania neuviedli objektívne zdôvodnenie, pokial ide o ich správanie vylucujúce konkurentov z trhu, Komisia dospela k záveru, ze správanie zalobkyne v dotknutom období treba povazovat za zneuzívajúce cenové stlácanie. 3. Analýza protisútazných úcinkov správania zalobkyne 46 Komisia usudzuje, ze tieto dva druhy správania zalobkyne, to znamená odmietnutie poskytnutia neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke a stlácanie cien alternatívnych operátorov, mohli zabránit alternatívnym operátorom v tom, aby sa opreli o neviazaný prístup s cielom vstúpit na maloobchodný masový trh (resp. trh urcený pre sirokú verejnost) so sirokopásmovými sluzbami na pevnom mieste na Slovensku. Toto správanie podla napadnutého rozhodnutia zaprícinilo, ze hospodárska sútaz na tomto trhu bola menej efektívna, kedze pre konkurencných operátorov neexistovala skutocná rentabilná alternatíva k velkoobchodnému sirokopásmovému prístupu k technológii DSL, zalozená na neviazanom prístupe k úcastníckym prípojkám. Dopad správania zalobkyne na hospodársku sútaz bol o to výraznejsí, ze maloobchodný trh sirokopásmových sluzieb mal v dotknutom období silný potenciál rozvoja. 47 Komisia v podstate dodáva, ze v súlade s konceptom "miery investovania" pripravilo toto blokovanie prístupu k neviazaným úcastníckym prípojkám alternatívnych operátorov o zdroj príjmu, ktorý by im umoznil realizáciu dalsích investícií v sieti, predovsetkým takých, ktorými by rozvíjali svoju vlastnú prístupovú siet s cielom pripojit priamo na nu svojich zákazníkov. 48 Komisia na záver uvádza, ze protisútazné správanie zalobkyne na masovom trhu (resp. trhu urcenom pre sirokú verejnost) so sirokopásmovými sluzbami na pevnom mieste na Slovensku mohlo mat negatívne úcinky na hospodársku sútaz a vzhladom na jeho geografické pokrytie zodpovedajúce celému územiu Slovenska mohlo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 4. Osoby, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie a ktorým boli ulozené pokuty 49 Podla napadnutého rozhodnutia Deutsche Telekom nielenze pocas celého dotknutého obdobia bola schopná vykonávat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku zalobkyne, ale takýto vplyv skutocne vykonávala. Kedze zalobkyna a Deutsche Telekom sú súcastou rovnakého podniku, obidve sú zodpovedné za jediné a pokracujúce porusenie clánku 102 ZFEÚ, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia. 50 Pokial ide o sankciu za toto porusenie, Komisia uvádza, ze pri stanovení výsky pokút vychádzala zo zásad uvedených vo svojich usmerneniach pre výpocet pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). 51 Komisia v prvom rade vypocítala základnú sumu pokuty tak, ze vychádzala z 10 % hodnoty obratu dosiahnutého zalobkynou na trhu neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke a na maloobchodnom trhu so sirokopásmovými sluzbami, pokial ide o sluzby v pevnej sieti, v poslednom celom úctovnom období, v ktorom doslo k jej úcasti na porusení a ktorým je v prejednávanej veci rok 2010, a takto získaný údaj vynásobila císlom 5,33, aby sa zohladnila dlzka obdobia, v ktorom dochádzalo k poruseniu (5 rokov a 4 mesiace). Základná suma získaná týmto výpoctom je vo výske 38 838 000 eur. Ide o prvú pokutu ulozenú za predmetné porusenie a za jej zaplatenie sú podla clánku 2 prvého odseku písm. a) napadnutého rozhodnutia spolocne a nerozdielne zodpovedné zalobkyna a Deutsche Telekom. 52 Následne Komisia vykonala dvojitú úpravu tejto základnej sumy. V prvom rade konstatovala, ze v case, ked doslo k predmetnému poruseniu, uz Deutsche Telekom bola uznaná za zodpovednú za porusenie clánku 102 ZFEÚ z dôvodu cenového stlácania v odvetví telekomunikácií, na základe jej rozhodnutia 2003/707/ES z 21. mája 2003, týkajúceho sa konania podla clánku 82 [ES] (veci COMP/37.451, 37.578, 37.579 - Deutsche Telekom AG) (Ú. v. EÚ L 263, 2003, s. 9), a ze v case prijatia tohto rozhodnutia uz Deutsche Telekom vlastnila 51 % obchodný podiel v zalobkyni a bola schopná vykonávat na zalobkynu rozhodujúci vplyv. Komisia preto dospela k záveru, ze pokial ide o spolocnost Deutsche Telekom, základná suma pokuty sa musí zvýsit o 50 % z dôvodu recidívy. V druhom rade Komisia konstatovala, ze celosvetový obrat spolocnosti Deutsche Telekom dosiahol v roku 2013 sumu 60,123 miliardy eur a ze na to, aby mala pokuta ulozená spolocnosti Deutsche Telekom dostatocný odstrasujúci úcinok, treba na základnú sumu uplatnit koeficient násobenia 1,2. Výsledok tejto dvojitej úpravy základnej sumy, t. j. 31 070 000 eur, vedie podla clánku 2 prvého odseku písm. b) napadnutého rozhodnutia k ulozeniu osobitnej pokuty výlucne spolocnosti Deutsche Telekom. 5. Výrok napadnutého rozhodnutia 53 V clánkoch 1 a 2 napadnutého rozhodnutia sa uvádza: "Clánok 1 1. Podnik tvorený spolocnostou Deutsche Telekom AG a spolocnostou Slovak Telekom a.s. sa dopustil jediného a pokracujúceho porusenia clánku 102 Zmluvy a clánku 54 Dohody o EHP. 2. Porusenie trvalo od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010 a spocívalo v týchto postupoch: a) zatajovanie informácií týkajúcich sa siete, potrebných pre neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám, vo vztahu k alternatívnym operátorom; b) zúzenie rozsahu jeho povinností týkajúcich sa neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám; c) stanovenie nespravodlivých podmienok v jeho standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu, týkajúcich sa kolokácie, kvalifikácie, prognóz, opráv a bankových záruk; d) uplatnovanie nespravodlivých cien, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k neviazaným úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom a.s., neumoznili reprodukovat ponuku maloobchodných sluzieb spolocnosti Slovak Telekom a.s. bez toho, aby mu vznikla strata. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) pokuta vo výske 38 838 000 EUR spolocne a nerozdielne spolocnostiam Deutsche Telekom AG a Slovak Telekom a.s.; b) pokuta vo výske 31 070 000 EUR spolocnosti Deutsche Telekom AG. ..." II. Konanie a návrhy úcastníkov konania omissis 71 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej toto rozhodnutie týka, - subsidiárne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená na základe clánku 2 napadnutého rozhodnutia, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, - v prípade, ze Vseobecný súd zalobu zamietne ako neprípustnú alebo nedôvodnú, aby rozhodol tak, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. 72 Komisia a vedlajsí úcastník konania navrhujú, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu v celom rozsahu a - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. III. Právny stav omissis B. O veci samej 91 Zalobkyna uvádza pät zalobných dôvodov na podporu tak svojich hlavných návrhov, v ktorých sa domáha zrusenia napadnutého rozhodnutia, ako aj svojich subsidiárnych návrhov, v ktorých sa domáha znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená. Prvý zalobný dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o zneuzívajúce správanie zalobkyne, druhý na porusení práva zalobkyne na obhajobu, co sa týka posúdenia praxe vedúcej k cenovému stlácaniu, tretí na pochybeniach, ku ktorým doslo v rámci konstatovania tejto praxe, stvrtý na pochybení, ktorého sa dopustila Komisia pri vyvodení záveru, ze zalobkyna a Deutsche Telekom sú súcastou jedného podniku a ze obidve tieto spolocnosti sú zodpovedné za predmetné porusenie, a piaty na pochybeniach pri stanovení výsky pokuty. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o zneuzívajúce správanie zalobkyne 92 Zalobkyna na podporu svojho prvého zalobného dôvodu v podstate namieta proti právnemu kritériu, ktoré Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí, ked konstatovala, ze jej postupy predstavujú zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ. 93 Prvý zalobný dôvod pozostáva v podstate z piatich výhrad. Prvá výhrada je zalozená na tom, ze Komisia neuplatnila podmienku nevyhnutnosti prístupu k medenej sieti DSL zalobkyne pre vykonávanie cinnosti na maloobchodnom trhu sirokopásmových sluzieb na Slovensku, v zmysle rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). Druhá výhrada je zalozená na nesprávnom uplatnení rozsudku z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia (T-301/04, EU:T:2009:317). Tretia výhrada je zalozená na tom, ze z hladiska politiky hospodárskej sútaze je napadnuté rozhodnutie nekonzistentné, co sa týka dôkazu vztahujúceho sa na absolútne odmietnutie prístupu a na implicitné odmietnutie prístupu. Stvrtá výhrada je zalozená na nesprávnom právnom posúdení a na skutkových omyloch, ako aj na nedostatku odôvodnenia v rámci zdôvodnenia odchýlenia sa od podmienok stanovených rozsudkom z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). Piata výhrada je zalozená na tom, ze nebolo preukázané, ze prístup k úcastníckej prípojke zalobkyne je pre konkurentov nachádzajúcich sa na druhotnom trhu nevyhnutný. 94 Komisia a vedlajsí úcastník konania nesúhlasia s uvedenými výhradami a navrhujú tento zalobný dôvod zamietnut. a) O prvej a piatej výhrade 95 V rámci svojej prvej a piatej výhrady zalobkyna Komisii v podstate vytýka, ze celý rad jej správaní v dotknutom období, ktorým sa venuje siedma cast napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 355 az 821), kvalifikovala ako "odmietnutie poskytnutia" prístupu k svojej úcastníckej prípojke bez toho, aby preverila nevyhnutnost takéhoto prístupu v zmysle bodu 41 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). 96 Svojou prvou výhradou zalobkyna spochybnuje zistenia Komisie, uvedené v odôvodneniach 361 az 371 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých sú okolnosti prejednávanej veci odlisné od okolností, ktoré viedli k vydaniu rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). Zalobkyna zdôraznuje, ze z tohto rozsudku vyplýva, ze odmietnutím poskytnutia prístupu sa porusuje clánok 102 ZFEÚ okrem iného v prípade, ze sa toto odmietnutie týka výrobku alebo sluzby, ktorých dodanie alebo poskytnutie je nevyhnutné pre výkon predmetnej cinnosti (dalej len "podmienka nevyhnutnosti"). Komisia pritom v prejednávanej veci podla nej nesprávne opomenula preskúmat nevyhnutnost prístupu k sieti zalobkyne pre vykonávanie cinnosti na maloobchodnom trhu sirokopásmových sluzieb na Slovensku. Zalobkyna tak namieta proti záveru Komisie, podla ktorého z rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), vyplýva, ze v prípade implicitného odmietnutia prístupu nie je Komisia povinná preukázat, ze sa uplatnujú podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), a predovsetkým podmienka nevyhnutnosti (odôvodnenie 359 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 97 Z bodov 55 az 58 rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), vykladaných spolocne, totiz údajne vyplýva, ze prax vedúca k cenovému stlácaniu predstavuje z hladiska clánku 102 ZFEÚ samostatné zneuzitie, ktoré si nevyzaduje predchádzajúci dôkaz o existencii povinnosti predávat zodpovedajúcej podmienkam rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). Kedze vsak Komisia usúdila, ze bod 55 rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), sa vztahuje nielen na postupy vedúce k cenovému stlácaniu, ale aj na implicitné odmietnutie prístupu, o aké ide v prejednávanej veci, nesprávne sa pokúsila znacne rozsírit úzko koncipované odôvodnenie uvedeného rozsudku. 98 Podla zalobkyne predovsetkým napriek tomu, ze z rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), vyplýva, ze podmienka nevyhnutnosti nie je poziadavkou pre vsetky zneuzívania súvisiace s "obchodnými podmienkami" z hladiska clánku 102 ZFEÚ, predsa len to vsak neznamená, ze táto podmienka sa v prípade odmietnutia poskytnutia neuplatnuje. Súdny dvor totiz nikde v rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), ani v ziadnom inom rozsudku neuviedol, ze podmienka nevyhnutnosti stanovená v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), sa obmedzuje len na prípad absolútneho odmietnutia prístupu. Naopak, takéto riesenie by oslabilo potrebný úcinok clánku 102 ZFEÚ. Hoci sa aj rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), týka skutkových okolností vztahujúcich sa na absolútne odmietnutie poskytnutia, Súdny dvor v tomto rozsudku podla nej stanovil vseobecné zásady povinnosti pomáhat konkurentom. 99 Pokial ide o rozsudky citované Komisiou vo vyjadrení k zalobe, zalobkyna sa domnieva, ze tieto rozsudky predstavujú v porovnaní s napadnutým rozhodnutím nový prístup. V kazdom prípade po prvé rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), do seba podla nej zaclenil rozsudok zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia (6/73 a 7/73, EU:C:1974:18), z ktorého vyplýva, ze nevyhnutnost je právnou podmienkou, ktorá musí byt naplnená vopred. Tieto dva rozsudky sú teda podla nej zlucitelné. 100 Po druhé judikatúra citovaná Komisiou, konkrétne rozsudky zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia (27/76, EU:C:1978:22), a zo 16. septembra 2008, Sot. Lélos kai Sia a i. (C-468/06 az C-478/06, EU:C:2008:504), sa na prejednávanú vec podla nej neuplatnujú, vzhladom na to, ze v prvom rade sa výhrady uvádzané v rámci týchto vecí netýkali odmietnutia predat, ale skutocnosti, ze takéto odmietnutie bolo pouzité ako prostriedok na vyvolanie dalsieho obmedzenia hospodárskej sútaze. Dalej sa tieto veci údajne netýkali predaja zdroja sútazitelom na sekundárnom trhu, ale dodania konecného výrobku s cielom jeho distribúcie alebo dalsieho predaja. Napokon sa v týchto veciach dominantný podnik rozhodol ukoncit dodávanie výrobkov, ktoré ponúkal dotknutým zákazníkom, zatial co v prejednávanej veci, tak ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), dominantný podnik ziadatelom o prístup nikdy predtým nic nedodával. 101 Po tretie sa zalobkyna domnieva, ze co sa týka judikatúry citovanej Komisiou, týkajúcej sa odmietnutia poskytnút licenciu na práva dusevného vlastníctva, t. j. rozsudkov z 5. októbra 1988, Volvo (238/87, EU:C:1988:477, bod 8); zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia (C-241/91 P a C-242/91 P, EU:C:1995:98, bod 50), a z 29. apríla 2004, IMS Health (C-418/01, EU:C:2004:257, bod 35), táto judikatúra je v súlade s rozsudkom z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), pricom tento rozsudok odkazuje na rozsudok zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia (C-241/91 P a C-242/91 P, EU:C:1995:98), ktorý je samotný citovaný v neskorsích rozsudkoch. To, ze prísnejsie podmienky, najmä poziadavka, aby bol zdroj nevyhnutný na vyrobenie "nového výrobku", sa môzu vyzadovat vo veciach týkajúcich sa dusevného vlastníctva, neznamená, ze Komisia môze nezohladnovat podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), vo veciach, ktoré nemajú ziadnu súvislost s touto oblastou. 102 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze pokial ide o uplatnenie rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), neexistuje ziaden dôvod si mysliet, ze Súdny dvor chcel obmedzit podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), výlucne len na okolnosti tejto veci. Existuje totiz podla nej rozdiel medzi vyhlásením, k akému doslo v rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), ze podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), sa neuplatnujú na vsetky veci súvisiace s "obchodnými podmienkami", a tvrdením, aké uvádza Komisia, ze podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), by sa nemali uplatnovat v ziadnej z týchto vecí. 103 Po piate rozhodnutia citované Komisiou nemôzu podopriet jej stanovisko, pretoze jej analýza uvedená v jej rozhodnutí 2001/892/ES z 25. júla 2001, týkajúcom sa konania podla clánku 82 [ES] (COMP/C-1/36.915 - Deutsche Post AG - Zadrziavanie medzinárodných zásielok) (Ú. v. ES L 331, 2001, s. 40), je zalozená na tom, ze distribucná siet spolocnosti Deutsche Post bola pre odosielatelov usadených v Spojenom královstve nevyhnutná. Vec Polaroid/SSI Europe, citovaná ako príklad zneuzívajúceho implicitného odmietnutia prístupu, nie je pre prejednávanú vec relevantná. 104 Svojou piatou výhradou zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nepreukazuje, ze prístup k jej úcastníckej prípojke je pre konkurentov nachádzajúcich sa na druhotnom trhu nevyhnutný. V tejto súvislosti z rozsudku z 29. apríla 2004, IMS Health (C-418/01, EU:C:2004:257, bod 28), podla nej vyplýva, ze nestací preukázat, ze alternatívne riesenia sú pre ostatných operátorov menej výhodné, ale ze je potrebné preukázat nevyhnutnost danej siete v zmysle rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). Povinnost poskytnút prístup k zariadeniu totiz vzniká vtedy, ak má odmietnutie prístupu objektívne dostatocne závazný úcinok na hospodársku sútaz. 105 Navyse sú údajne irelevantné otázky, ktoré Komisia preskúmala v oddiele 7.3 napadnutého rozhodnutia, a najmä v odôvodneniach 382 a 384 tohto rozhodnutia, a ktoré spocívajú v tom, ci jednak medená siet zalobkyne bola dôlezitá, a jednak ci efektívny velkoobchodný prístup k technológii DSL vybudovanej na základe úcastníckej prípojky bol dôlezitý pre alternatívnych operátorov na Slovensku. Komisia sa tým podla nej dopustila pochybenia, co sa týka uplatnenia kritéria nevyhnutnosti. Úlohou Komisie je totiz podla nej preskúmat, ci je prístup k úcastníckej prípojke nevyhnutný na to, aby mohli konkurenti zalobkyne sútazit na maloobchodnom, druhotnom trhu, v dôsledku coho by v prípade neexistencie takéhoto prístupu bola takáto hospodárska sútaz nemozná alebo mimoriadne stazená. V tejto súvislosti je podla nej velká väcsina sirokopásmových prístupov vybudovaná na iných technológiách, nez je medená siet zalobkyne, takze takýto prístup nie je nevyhnutný v tom zmysle, ze je nemozný alebo neprimerane stazený. 106 Komisia a vedlajsí úcastník konania nesúhlasia s touto argumentáciou. 107 V tejto súvislosti má podla ustálenej judikatúry podnik v dominantnom postavení osobitnú zodpovednost za to, aby svojím správaním nenarusil úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu (pozri rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C-413/14 P, EU:C:2017:632, bod 135 a citovanú judikatúru), pricom skutocnost, ze takéto dominantné postavenie má svoj pôvod v bývalom zákonnom monopole, sa v tejto súvislosti musí zohladnit (rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, C-209/10, EU:C:2012:172, bod 23). 108 Práve z tohto dôvodu clánok 102 ZFEÚ zakazuje podniku v dominantnom postavení okrem iného to, aby pouzíval také postupy, ktoré majú za následok vylúcenie jeho konkurentov, ktorí sa povazujú za rovnako efektívnych ako on sám, z trhu, pricom tieto postupy posilnujú jeho dominantné postavenie pouzívaním iných prostriedkov nez tých, ktoré vychádzajú z hospodárskej sútaze zalozenej na zásluhách. Z tohto hladiska nemozno kazdú cenovú hospodársku sútaz povazovat za zákonnú (pozri rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C-413/14 P, EU:C:2017:632, bod 136 a citovanú judikatúru). 109 V tejto súvislosti bolo rozhodnuté, ze zneuzívanie dominantného postavenia, zakázané clánkom 102 ZFEÚ, je objektívnym pojmom, ktorý sa týka takého konania podniku v dominantnom postavení, ktoré na trhu, kde práve v dôsledku prítomnosti daného podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, má za následok to, ze na základe pouzitia iných prostriedkov, nez sú tie, ktoré riadia beznú hospodársku sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov, bráni zachovaniu tej úrovne hospodárskej sútaze, ktorá este na trhu existuje, alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze (pozri rozsudky z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, C-549/10 P, EU:C:2012:221, bod 17 a citovanú judikatúru, a z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, T-301/04, EU:T:2009:317, bod 140 a citovanú judikatúru). 110 Clánok 102 ZFEÚ sa netýka len postupov, ktoré spotrebitelom spôsobujú okamzitú ujmu, ale aj postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, ze narusujú hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. marca 2012, Post Danmark, C-209/10, EU:C:2012:172, bod 20 a citovanú judikatúru, a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, T-336/07, EU:T:2012:172, bod 171). 111 Vplyv na stav hospodárskej sútaze, na ktorý sa poukazuje v bode 109 vyssie, sa nemusí týkat konkrétneho úcinku nahláseného zneuzívajúceho správania. Na to, aby sa preukázalo porusenie clánku 102 ZFEÚ, treba preukázat, ze zneuzívajúce správanie podniku v dominantnom postavení smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze alebo, inými slovami, ze takéto správanie môze mat taký úcinok (rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, C-549/10 P, EU:C:2012:221, bod 68; pozri tiez rozsudky z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, T-301/04, EU:T:2009:317, bod 144 a citovanú judikatúru, a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, T-336/07, EU:T:2012:172, bod 268 a citovanú judikatúru). 112 Okrem toho, pokial ide o zneuzívajúcu povahu postupov, ktorých dôsledkom je cenové stlácanie, treba uviest, ze clánok 102 druhý odsek písm. a) ZFEÚ výslovne zakazuje, aby podnik v dominantnom postavení priamo alebo nepriamo vynucoval neprimerané ceny (rozsudky zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C-52/09, EU:C:2011:83, bod 25, a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, T-336/07, EU:T:2012:172, bod 173). Kedze zoznam zneuzívajúcich postupov, uvedený v clánku 102 ZFEÚ, nie je vycerpávajúci, zneuzívajúce postupy uvedené v tomto ustanovení sú len príkladmi zneuzívania dominantného postavenia, ktoré právo Únie zakazuje (rozsudky z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, EU:C:1973:22, bod 26; zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C-52/09, EU:C:2011:83, bod 26, a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, T-336/07, EU:T:2012:172, bod 173). 113 V prejednávanej veci treba uviest, ze argumentácia, ktorú zalobkyna uvádza v prvom zalobnom dôvode, sa týka výlucne právneho kritéria uplatneného Komisiou v siedmej casti napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 355 az 821), na úcely kvalifikácie celého radu správaní zalobkyne v dotknutom období ako "odmietnutie poskytnutia". Zalobkyna naopak nespochybnuje samotnú existenciu správaní konstatovaných Komisiou v tejto casti napadnutého rozhodnutia. Ako vyplýva z odôvodnení 2 a 1507 napadnutého rozhodnutia, tieto správania, ktoré prispeli k tomu, aby Komisia identifikovala jediné a pokracujúce porusenie clánku 102 ZFEÚ (odôvodnenie 1511 napadnutého rozhodnutia), spocívali po prvé v tom, ze zalobkyna zatajovala alternatívnym operátorom informácie týkajúce sa svojej siete, potrebné pre neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám tohto operátora, po druhé v tom, ze si zalobkyna zúzila rozsah svojich povinností týkajúcich sa neviazaného prístupu, vyplývajúcich z platného právneho rámca, a po tretie v tom, ze uvedený operátor vo svojej standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu stanovil viaceré nespravodlivé dolozky a podmienky. 114 Okrem toho, ako potvrdila zalobkyna na pojednávaní, cielom prvého zalobného dôvodu nie je spochybnit analýzu správania spocívajúceho v cenovom stlácaní, ktorú Komisia uviedla v ôsmej casti napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 822 az 1045 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna vo svojej zalobe totiz nespochybnuje, ze tento druh správania predstavuje samostatnú formu zneuzitia, odlisnú od odmietnutia poskytnutia prístupu, ktorej existencia preto nepodlieha kritériám stanoveným v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, C-295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 75 a citovanú judikatúru). Zalobkyna tak svojou prvou a piatou výhradou Komisii v podstate vytýka to, ze správania pripomenuté v bode 113 vyssie kvalifikovala ako "odmietnutie poskytnutia" prístupu k jej úcastníckej prípojke bez toho, aby preverila "nevyhnutnost" takého prístupu, v zmysle tretej podmienky stanovenej v bode 41 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). 115 Je pravda, ze Súdny dvor v tomto rozsudku usúdil, ze na to, aby odmietnutie podniku s dominantným postavením poskytnút prístup k sluzbe mohlo predstavovat zneuzitie v zmysle clánku 102 ZFEÚ, je potrebné, aby toto odmietnutie bolo spôsobilé zamedzit akejkolvek hospodárskej sútazi na trhu zo strany ziadatela o sluzbu, aby toto odmietnutie nemohlo byt objektívne odôvodnené a aby sluzba ako taká bola nevyhnutná pre výkon cinnosti ziadatela (rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner, C-7/97, EU:C:1998:569, bod 41; pozri tiez rozsudok z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, T-301/04, EU:T:2009:317, bod 147 a citovanú judikatúru). 116 Okrem toho z bodov 43 a 44 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), vyplýva, ze na posúdenie toho, ci je produkt alebo sluzba nevyhnutná na to, aby podniku umoznila vykonávat svoju cinnost na danom trhu, treba zistovat, ci existujú produkty alebo sluzby predstavujúce alternatívne riesenia, hoci sú aj menej výhodné, a ci existujú technické, zákonné alebo ekonomické prekázky, ktoré by mohli znemoznit, ci prinajmensom neprimerane stazit akémukolvek podniku so zámerom pôsobit na uvedenom trhu vytvorenie alternatívnych produktov alebo sluzieb, a to prípadne v spolupráci s dalsími prevádzkovatelmi. Podla bodu 46 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), treba na to, aby sa mohla pripustit existencia prekázok ekonomickej povahy, prinajmensom preukázat, ze vytvorenie týchto produktov alebo sluzieb nie je ekonomicky rentabilné pre produkciu v takej miere, ktorá je porovnatelná s produkciou podniku ovládajúceho existujúci produkt alebo sluzbu (rozsudok z 29. apríla 2004, IMS Health, C-418/01, EU:C:2004:257, bod 28). 117 V prejednávanej veci vsak vzhladom na to, ze právna úprava odvetvia telekomunikácií urcuje právny rámec, ktorý sa na nu vztahuje, a prispieva tak k stanoveniu podmienok hospodárskej sútaze, v ktorých telekomunikacný podnik vykonáva svoju cinnost na dotknutých trhoch, uvedená právna úprava predstavuje relevantnú skutocnost na uplatnenie clánku 102 ZFEÚ na správania takého podniku, najmä s cielom posúdit zneuzívajúcu povahu takýchto správaní (rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P, EU:C:2010:603, bod 224). 118 Ako správne uvádza Komisia, podmienky pripomenuté v bode 115 vyssie boli stanovené a uplatnené v kontexte vecí, v ktorých islo o otázku, ci mozno na základe clánku 102 ZFEÚ vyzadovat od podniku s dominantným postavením, aby iným podnikom poskytol prístup k produktu alebo sluzbe v prípade, ze neexistuje akákolvek zákonná povinnost v tomto zmysle. 119 Takýto kontext sa odlisuje od kontextu prejednávanej veci, v ktorej TÚ SR rozhodnutím z 8. marca 2005, ktoré potvrdil predseda tohto orgánu 14. júna 2005, ulozil zalobkyni povinnost vyhoviet vsetkým ziadostiam o neviazaný prístup k jej úcastníckej prípojke, povazovaným za primerané a odôvodnené, s cielom umoznit alternatívnym operátorom ponúkat na základe tohto prístupu ich vlastné sluzby na maloobchodnom masovom trhu (resp. trhu urcenom pre sirokú verejnost) sirokopásmových sluzieb na pevnom mieste na Slovensku (pozri bod 9 vyssie). Táto povinnost vyplývala zo zámeru státnych orgánov podnietit zalobkynu a jej konkurentov k investíciám a inováciám pri súcasnom zabezpecení toho, aby bola zachovaná hospodárska sútaz na trhu (odôvodnenia 218, 373, 388, 1053 a 1129 napadnutého rozhodnutia). 120 Ako sa uvádza v odôvodneniach 37 az 46 napadnutého rozhodnutia, rozhodnutím TÚ SR, prijatým na základe zákona c. 610/2003, sa na Slovensku realizovala poziadavka neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke operátorov ovládajúcich podstatnú cast trhu poskytovania pevných verejných telefónnych sietí, stanovená v clánku 3 nariadenia c. 2887/2000. Normotvorca Únie túto poziadavku zdôvodnil v odôvodnení 6 uvedeného nariadenia tým, ze "pre nových úcastníkov trhu by bolo nehospodárne v rámci primeraného casu vytvorit kompletný duplikát k prislúchajúcemu kovovému vedeniu úcastníckych prípojok[, pretoze] alternatívne infrastruktúry..., neponúkajú vo vseobecnosti rovnakú funkcnost alebo vsadeprítomnost". 121 Vzhladom na to, ze príslusný regulacný rámec jasne uznal nevyhnutnost prístupu k úcastníckej prípojke zalobkyne s cielom umoznit vznik a rozvoj efektívnej hospodárskej sútaze na slovenskom trhu sluzieb sirokopásmového internetu, nevyzadovalo sa, aby Komisia preukazovala, ze takýto prístup bol skutocne nevyhnutný v zmysle poslednej podmienky stanovenej v bode 41 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). 122 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisii nemozno vytýkat, ze opomenula preukázat nevyhnutnost prístupu k predmetnej sieti. 123 Treba dodat, ze uvedené by sa Komisii nedalo vytýkat ani vtedy, ak by sa malo usudzovat, ze implicitné odmietnutie predmetného prístupu bolo predmetom úvah v rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83). V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze z bodov 48 a 49 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), nemozno vyvodit, ze podmienky potrebné na preukázanie existencie zneuzívajúceho odmietnutia poskytnutia, ktoré bolo predmetom prvej prejudiciálnej otázky preskúmavanej v uvedenej veci, sa musia nevyhnutne uplatnit aj v rámci posúdenia zneuzívajúcej povahy správania, ktoré spocíva v tom, ze poskytovanie sluzieb alebo predaj tovaru podlieha nevýhodným podmienkam alebo podmienkam, za ktorých by kupujúci nemohol mat o ne záujem (rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C-52/09, EU:C:2011:83, bod 55). V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, ze takéto správania by mohli samé osebe predstavovat samostatnú formu zneuzitia, odlisnú od odmietnutia poskytnutia (rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C-52/09, EU:C:2011:83, bod 56). 124 Súdny dvor okrem toho uviedol, ze iný výklad rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), by znamenal, ze na to, aby sa akékolvek správanie podniku s dominantným postavením, pokial ide o obchodné podmienky tohto podniku, mohlo povazovat za zneuzívajúce, by sa zakazdým vyzadovalo splnenie podmienok potrebných na preukázanie existencie odmietnutia dodávat, co by neprimerane obmedzilo potrebný úcinok clánku 102 ZFEÚ (rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C-52/09, EU:C:2011:83, bod 58). 125 Zalobkyna v tejto súvislosti správne zdôraznuje, ze prax, o ktorú islo vo veci samej, ktorú Súdny dvor preskúmal v rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), spocívala, tak ako vyplýva z bodu 8 tohto rozsudku, výlucne v moznom cenovom stlácaní, uplatnovanom historickým svédskym operátorom siete pevnej telekomunikacnej sluzby s cielom odradit alternatívnych operátorov od ziadostí o prístup k jeho úcastníckej prípojke. Predsa len vsak z toho nemozno vyvodit záver, ze Súdnym dvorom poskytnutý výklad rozsahu podmienok stanovených v bode 41 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), sa obmedzuje výlucne iba na túto formu zneuzívajúceho správania a nepokrýva postupy, ktoré nie sú striktne cenovej povahy, akými sú napríklad postupy, ktoré Komisia v prejednávanej veci preskúmavala v siedmej casti napadnutého rozhodnutia (pozri body 27 az 41 vyssie). 126 Treba totiz predovsetkým konstatovat, ze v bodoch 55 az 58 rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), Súdny dvor nespomenul osobitnú formu zneuzitia, ktorou je stlácanie cien konkurencných operátorov na druhotnom trhu, ale "poskytovanie sluzieb alebo predaj tovaru... [za] nevýhodný[ch] podmien[ok] alebo podmien[ok], za ktorých by kupujúci nemohol mat o ne záujem", ako aj na "obchodné podmienky" stanovené podnikom s dominantným postavením. Takáto formulácia nasvedcuje tomu, ze postupy vylucujúce konkurentov z trhu, na ktoré sa odkazuje, sa netýkali výlucne cenového stlácania, ale aj iných obchodných praktík, na základe ktorých môzu nastat nezákonné úcinky spocívajúce vo vylúcení súcasných alebo potenciálnych konkurentov z trhu, a to takého druhu ako postupy, ktoré Komisia kvalifikovala ako implicitné odmietnutie poskytnutia prístupu k úcastníckej prípojke spolocnosti zalobkyne (pozri v tomto zmysle odôvodnenie 366 napadnutého rozhodnutia). 127 Tento výklad rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), podporuje skutocnost, ze Súdny dvor v tejto casti svojej analýzy odkázal na body 48 a 49 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). Tieto body sa totiz venovali druhej prejudiciálnej otázke predlozenej Súdnemu dvoru v tejto veci a netýkali sa odmietnutia podniku s dominantným postavením, o ktorý islo vo veci samej, poskytnút prístup k svojmu systému donásky domov vydavatelovi konkurencného denníka, ktoré bolo preskúmané v rámci prvej otázky, ale týkali sa prípadnej kvalifikácie ako zneuzitia dominantného postavenia, pokial ide o prax údajne spocívajúcu v tom, ze tento podnik takýto prístup podmienil tým, aby mu daný vydavatel zároven zveril plnenie dalsích sluzieb, akými sú napríklad predaj v kioskoch alebo tlac. 128 Vzhladom na uvedené treba dospiet k záveru, ze pre kvalifikáciu správaní zalobkyne, preskúmaných v siedmej casti napadnutého rozhodnutia, ako zneuzívajúcich postupov v zmysle clánku 102 ZFEÚ, nebolo potrebné, aby Komisia preukazovala, ze prístup k úcastníckej prípojke zalobkyne je nevyhnutný pre vykonávanie cinnosti konkurencných operátorov na maloobchodnom trhu so sirokopásmovými sluzbami v pevnej sieti na Slovensku, v zmysle judikatúry citovanej v bode 116 vyssie. 129 Prvú a piatu výhradu tohto zalobného dôvodu teda treba zamietnut ako nedôvodné. b) O tretej výhrade 130 Svojou tretou výhradnou zalobkyna tvrdí, ze výsledkom toho, ze za predpokladu implicitného odmietnutia poskytnutia prístupu sa neuplatnujú podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), je nekonzistentnost z hladiska politiky hospodárskej sútaze. Za takéhoto predpokladu by totiz podla nej bolo jednoduchsie preukázat implicitné odmietnutie poskytnutia prístupu, nez len prosté odmietnutie poskytnutie prístupu, co by údajne malo za následok, ze s najzávaznejsím zneuzitím by sa zaobchádzalo menej prísnejsie nez s menej závazným zneuzitím. V prejednávanej veci mal podla nej prinajmensom jeden z konkurentov zalobkyne prístup k jej sieti, takze odmietnutie prístupu nie je úplné (odôvodnenie 408 napadnutého rozhodnutia). Úplné odmietnutie prístupu je podla nej pritom závaznejsie nez implicitné odmietnutie prístupu, no podla prístupu Komisie sa podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), uplatnujú na úplné odmietnutie prístupu, ale nie na implicitné odmietnutie prístupu. 131 Komisia údajne neposkytla ziadne odôvodnenie, aby vo vseobecnosti vysvetlila, preco by sa implicitné odmietnutie prístupu malo povazovat za závaznejsie nez úplné odmietnutie prístupu, ani konkrétne dôvody, preco by uz v prvom uvedenom prípade nemuseli byt naplnené podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). 132 Komisia a vedlajsí úcastník konania nesúhlasia s touto argumentáciou. 133 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze toto tvrdenie je zalozené na nesprávnom predpoklade, ktorým je konkrétne to, ze závaznost porusenia clánku 102 ZFEÚ, spocívajúceho v odmietnutí zo strany podniku s dominantným postavením poskytnút produkt alebo sluzbu dalsím podnikom, závisí výlucne od jeho formy. Závaznost takéhoto porusenia pritom môze závisiet od mnohých faktorov, ktoré nesúvisia s tým, ci má uvedené odmietnutie explicitný alebo implicitný charakter, akými sú napríklad geografický rozsah porusenia, jeho úmyselný charakter, a dalej jeho úcinky na trh. Usmernenia z roku 2006 túto analýzu potvrdzujú, ked sa v nich v bode 20 uvádza, ze posúdenie závaznosti porusenia clánku 101 alebo 102 ZFEÚ sa uskutocnuje prípad od prípadu vo vztahu ku kazdému druhu porusenia, pricom sa zohladnia vsetky relevantné okolnosti prejednávanej veci. 134 Napokon treba pripomenút, ze v bode 69 rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), Súdny dvor uviedol, ze pri posudzovaní úcinkov cenového stlácania môze byt relevantná nevyhnutnost velkoobchodného produktu. V prejednávanej veci vsak treba konstatovat, ze zalobkyna sa na povinnost Komisie preukázat nevyhnutnost neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke zalobkyne odvoláva len na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého Komisia neuplatnila vhodné právne kritérium v rámci svojho posudzovania postupov preskúmaných v siedmej casti napadnutého rozhodnutia (pozri analogicky rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, T-336/07, EU:T:2012:172, bod 182), no neodvoláva sa na nu s cielom spochybnit posúdenie protisútazných úcinkov uvedených postupov zo strany Komisie, uvedené v deviatej casti uvedeného rozhodnutia (odôvodnenia 1046 az 1109 napadnutého rozhodnutia). 135 Tretiu výhradu teda treba zamietnut ako nedôvodnú. c) O druhej výhrade 136 Svojou druhou výhradou zalobkyna tvrdí, ze to, ze sa v napadnutom rozsudku neuplatnili podmienky v zmysle rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), je v rozpore s rozsudkom z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia (T-301/04, EU:T:2009:317), najmä s jeho bodom 146, ktorý, hoci sa týka implicitného odmietnutia predaja, pripomenutého v odôvodnení 360 napadnutého rozhodnutia, tieto podmienky uplatnuje. Komisia sa podla nej dopustila pochybenia, pretoze vo veci Clearstream bolo de facto monopolné postavenie dotknutej spolocnosti chránené zákonom, takze podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), boli splnené. Na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia (T-301/04, EU:T:2009:317), Komisia údajne nebola v prejednávanej veci schopná preukázat nevyhnutnost siete DSL zalobkyne. Práve z tohto dôvodu podla nej vynalozila tolké úsilie na to, aby túto vec odlísila od vecí Bronner a Clearstream. 137 Komisia a vedlajsí úcastník konania nesúhlasia s touto argumentáciou. 138 V tejto súvislosti treba uviest, ze ako správne tvrdí Komisia, prístup, ktorý Komisia zvolila vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia (T-301/04, EU:T:2009:317), a prístup, ktorý zvolila v prejednávanej veci, si neprotirecia, pretoze v prvej uvedenej veci neexistovala povinnost dominantného podniku poskytovat predmetnú sluzbu a dominantný podnik si nevytvoril svoje obchodné postavenie v rámci zákonného monopolu. 139 Ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 117 vyssie, vzhladom na to, ze právna úprava odvetvia telekomunikácií urcuje právny rámec, ktorý sa na nu vztahuje, a prispieva tak k stanoveniu podmienok hospodárskej sútaze, v ktorých telekomunikacný podnik vykonáva svoju cinnost na dotknutých trhoch, uvedená právna úprava predstavuje relevantnú skutocnost na uplatnenie clánku 102 ZFEÚ na správania takého podniku, najmä s cielom posúdit zneuzívajúcu povahu takýchto správaní. 140 Druhú výhradu teda treba zamietnut ako nedôvodnú. d) O stvrtej výhrade 141 Svojou stvrtou výhradou zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení 370 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, obsahuje skutkové omyly a je poznacené ako aj nedostatkom odôvodnenia. Komisia v tomto odôvodnení podla nej uviedla dôvody na to, aby sa odchýlila od podmienok vychádzajúcich z rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), ked vyhlásila, ze tieto podmienky sa neuplatnujú na odmietnutie poskytnutia prístupu, a to jednak z dôvodu právnej povinnosti, ktorú mala zalobkyna, poskytnút prístup k úcastníckej prípojke na základe predchádzajúcich právnych predpisov, a jednak z dôvodu rozvoja siete zalobkyne ako bývalého státneho monopolu. 142 V prvom rade, pokial ide o nesprávne právne posúdenie a skutkové omyly, týkajúce sa týchto dvoch dôvodov, po prvé zalobkyna Komisii vytýka, ze sa dopustila pochybení, ked uviedla, ze je potrebné odchýlit sa od podmienok vychádzajúcich z rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), z dôvodu existencie povinnosti poskytnút prístup k úcastníckej prípojke, ktorá vyplýva z predchádzajúcich právnych predpisov. 143 V tejto súvislosti sa zalobkyna domnieva, ze takáto povinnost nemusí mat dôsledky na podmienky uplatnenia clánku 102 ZFEÚ, kedze obidve sledujú odlisné ciele. Komisia totiz podla nej vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, ked neuplatnila rozlísenie, vyplývajúce z bodu 113 rozsudku z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia (T-271/03, EU:T:2008:101), medzi úlohou právnej povinnosti ex ante, cielom ktorej je zmensit trhovú silu dominantných podnikov na trhu, a úlohou práva hospodárskej sútaze ex post, na základe ktorej sa orgány zameriavajú na osobitné správanie podnikov a zistujú, ci tieto podniky pouzili svoju prípadnú silu na trhu zneuzívajúcim spôsobom. 144 Konkrétnejsie, co sa týka povinnosti predat, táto povinnost môze byt podla nej na základe právnych predpisov ex ante ulozená v prípadoch, v ktorých má Komisia na základe clánku 102 ZFEÚ právo ulozit takúto povinnost len v prípade, ze existujú výnimocné okolnosti. Hoci podla nej z judikatúry vyplýva, ze v súvislosti s uplatnením clánku 102 ZFEÚ na správania dominantného podniku mozno zohladnit právnu úpravu týkajúcu sa odvetvia telekomunikácií (rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P, EU:C:2010:603, body 224 a 227), Komisia v napadnutom rozhodnutí údajne jednoducho nezohladnila povinnosti ulozené na základe takejto právnej úpravy, ale bez toho, aby vykonala co len najmensie preskúmanie, sa úplne oprela o posúdenie uskutocnené zo strany TÚ SR. 145 Podla zalobkyne úvahy uvedené v rozsudku z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia (T-271/03, EU:T:2008:101), z ktorých vyplýva, ze sekundárne právne predpisy Únie "sa môzu" ukázat ako relevantné z hladiska clánku 102 ZFEÚ, sa uplatnujú iba v kontexte tejto veci, kedze Súdny dvor mal preskúmat, ci sa Komisia dopustila pochybenia, ked poukázala na existenciu právnej povinnosti ulozenej týmito právnymi predpismi. Z tohto rozsudku ani z existencie právnej povinnosti nevyplýva, ze Komisia sa môze vyhnút uplatneniu podmienok rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). 146 Zalobkyna naopak usudzuje a na pojednávaní zdôraznila, ze clánok 102 ZFEÚ a uvedené právne predpisy sledujú odlisné ciele, takze vnútrostátny regulacný orgán môze rozhodnút o zvýsení hospodárskej sútaze na trhu, zatial co povinnost uzavriet zmluvu môze byt na základe clánku 102 ZFEÚ ulozená iba s cielom nápravy situácie vzniknutej zneuzívajúcim odmietnutím prístupu. 147 Okrem toho clánok 21 ods. 3 zákona c. 610/2003, na ktorý poukázala Komisia, ked uviedla, ze TÚ SR uskutocnila vyvázenie záujmov, údajne nebol citovaný v predchádzajúcich rozhodnutiach tohto orgánu. V kazdom prípade vseobecná povinnost vyvazovania záujmov, ktorú ukladá vnútrostátna právna úprava, podla nej neznamená, ze by Komisia mohla postupovat v rozpore s podmienkami rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). V kazdom prípade podla nej platí, ze pokial existuje predchádzajúca právna povinnost, Komisii prislúcha preukázat, ze podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), sa neuplatnujú. Zalobkyna pripústa, ze je pravda, ze vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, neexistovala príslusná právna povinnost, podla nej to vsak nevedie k záveru, ktorý chce vyvodit Komisia. 148 Po druhé, co sa týka odôvodnenia, podla ktorého sa siet zalobkyne rozvinula v rámci systému monopolu, zalobkyna tvrdí, ze judikatúra, o ktorú sa opiera Komisia v napadnutom rozhodnutí, neumoznuje odchýlit sa od tohto druhého odôvodnenia. Predovsetkým totiz bod 109 rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), citovaný Komisiou, podla nej nie je relevantný. Dalej, z bodu 23 rozsudku z 27. marca 2012, Post Danmark (C-209/10, EU:C:2012:172), na ktorý poukazuje Komisia, údajne vyplýva, ze existencia bývalého státneho monopolu môze byt relevantná pri zohladnovaní správania podniku. Na základe tohto rozsudku teda podla nej nemozno tvrdit, ze podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), sa neuplatnujú. 149 Názor, na základe ktorého sa tvrdí, ze podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), sa neuplatnujú v prípade, ze má daná siet historicky svoj pôvod v státnom monopole, je podla nej nesprávny, kedze clánok 102 ZFEÚ nestanovuje osobitné zaobchádzanie vo vztahu k bývalému státnemu monopolu. Naopak, Komisia podla nej v minulosti vyhlásila, ze historická povaha monopolu je irelevantná pre súcasné posúdenie zneuzitia na základe clánku 102 ZFEÚ. 150 Komisia a vedlajsí úcastník konania nesúhlasia s touto argumentáciou. 151 V tejto súvislosti stací na odmietnutie týchto tvrdení zdôraznit, ze skutocnosti, ktoré sú uvedené v bodoch 117 az 121 vyssie, nie sú zalozené na predpoklade, podla ktorého povinnost zalobkyne poskytnút neviazaný prístup k jej úcastníckej prípojke vyplýva z clánku 102 ZFEÚ, ale iba sa v nich v súlade s judikatúrou citovanou v bode 117 vyssie zdôraznuje, ze existencia takejto právnej povinnosti je relevantnou skutocnostou patriacou do ekonomického a právneho rámca, v ktorom treba posúdit, ci postupy zalobkyne, preskúmané v siedmej casti napadnutého rozhodnutia, mohli byt kvalifikované ako zneuzívajúce postupy v zmysle tohto ustanovenia. 152 Napokon zalobkynou uvádzaný odkaz na bod 113 rozsudku z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia (T-271/03, EU:T:2008:101), s cielom podporit tvrdenie uvedené v bode 143 vyssie, je irelevantný. Je pravda, ze Súd prvého stupna v uvedenom bode 113 uviedol, ze vnútrostátne regulacné orgány konajú v súlade s vnútrostátnym právom, ktoré môze mat iné ciele, nez aké sleduje politika Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Cielom tohto bodu odôvodnenia bolo to, aby Súd prvého stupna podoprel odmietnutie tvrdenia zalobkyne, uvádzaného v tejto veci, podla ktorého v podstate kontrola ex ante jej cien zo strany nemeckého regulacného orgánu telekomunikácií a pôst vylucovala, aby clánok 102 ZFEÚ mohol byt uplatnený na prípadné cenové stlácanie vyplývajúce z jej cien za neviazaný prístup k jej úcastníckej prípojke. Tento bod sa teda netýkal otázky, ci je na posúdenie súladu jej politiky prístupu s clánkom 102 ZFEÚ relevantná existencia právnej povinnosti prístupu k úcastníckej prípojke operátora s dominantným postavením. 153 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze existencia dominantného postavenia, ktoré má svoj pôvod v zákonnom monopole, sa v rámci uplatnenia clánku 102 ZFEÚ musí zohladnit (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, C-209/10, EU:C:2012:172, bod 23 a citovanú judikatúru). 154 Stvrtá výhrada v rozsahu, v akom sa týka údajného nesprávneho právneho posúdenia a skutkových omylov, pokial ide o odôvodnenie uvádzané Komisiou v súvislosti s odchýlením sa od podmienok rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), a vztahujúce sa na povinnost zalobkyne, vyplývajúcu z predchádzajúcich predpisov, poskytnút prístup k úcastníckej prípojke a existenciu predchádzajúceho systému státneho monopolu, sa teda musí zamietnut ako nedôvodná. 155 V druhom rade zalobkyna Komisii vytýka nedostatok odôvodnenia, pokial ide o dôvody, ktoré táto institúcia uviedla na to, aby sa odchýlila od podmienok rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), a ktoré spocívajú v nevyhnutnosti zaviest povinnost poskytnút pôvodný prístup. Komisia totiz údajne nepristúpila k preskúmaniu, pokial ide o existenciu predchádzajúcej právnej povinnosti, ani neanalyzovala jej obsah, ani neuviedla úvahy vztahujúce sa na uvedené zdôvodnenie, pokial ide o nevyhnutnost zaviest povinnost pôvodného prístupu a o otázku, z akých dôvodov by neexistencia takéhoto prístupu vylucovala akúkolvek úcinnú hospodársku sútaz. Komisia údajne neposkytla ziaden dôkaz na podporu svojho názoru, ze vnútrostátna právna úprava vyvázila snahy zalobkyne ponechat si svoju infrastruktúru pre svoje vlastné vyuzívanie a snahy podnikov, ktoré by prípadne chceli získat prístup k úcastníckej prípojke. V napadnutom rozhodnutí sa podla nej opomenulo preukázat, preco dotknuté právne povinnosti poskytujú dostatocný základ pre neuplatnenie podmienok rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). Komisia bola údajne povinná poskytnút osobitne jasné, nesporné a podrobné odôvodnenie, ktorým by sa opodstatnilo pôvodné zavedenie povinnosti poskytnút prístup, a v dôsledku toho aj dôvody, preco neposkytnutie prístupu vylúcilo akúkolvek úcinnú hospodársku sútaz. 156 V replike po prvé zalobkyna dodáva, ze odôvodnenia 36 az 49 napadnutého rozsudku obsahujú iba vseobecný opis regulacného rámca a len strucný opis predchádzajúcej povinnosti prístupu. V tomto odôvodnení sa pritom podla nej nerozoberá otázka, ci táto povinnost umoznuje neuplatnit podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). 157 Po druhé TÚ SR v rámci toho stanovenia predchádzajúcich povinností údajne neodkázal na ziadne ustanovenia slovenských právnych predpisov o vyvazovaní záujmov. V kazdom prípade vyvazovanie záujmov zalozené na predchádzajúcej právnej úprave sa podla nej odlisuje od vyvazovania záujmov na základe clánku 102 ZFEÚ. Tvrdením zalozeným na vyvazovaní záujmov, ktoré údajne vykonal TÚ SR, sa podla názoru zalobkyne navyse nemôze opodstatnit neexistencia akéhokolvek odôvodnenia, pokial ide o ostatné podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). 158 Po tretie ked Komisia tvrdí, ze podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), sa v kazdom prípade v prejednávanej veci neuplatnovali, podla zalobkyne si zamiena otázku dôvodnosti rozhodnutia s povinnostou odôvodnenia. 159 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze pokial ide o odkaz na oddiel 9.3 napadnutého rozhodnutia, týkajúci sa protisútazných úcinkov, tento oddiel neumoznuje odôvodnit toto rozhodnutie. Zalobkyna totiz v prvom rade tvrdí, ze vylúcenie akejkolvek úcinnej hospodárskej sútaze je len jednou z podmienok rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), zatial co nedostatok odôvodnenia sa týka ostatných podmienok tohto rozsudku. Dalej tvrdí, ze preskúmanie protisútazných úcinkov v rámci napadnutého rozhodnutia nenahrádza potrebu poskytnút osobitné dôvody vo vztahu k podmienke nevyhnutnosti. Napokon uvádza, ze tento oddiel vyvracia tvrdenie Komisie, kedze obsahuje dôkazy preukazujúce neexistenciu protisútazných úcinkov. 160 Okrem toho pokial ide o odôvodnenie zalozené na skutocnosti, ze sa siet zalobkyne rozvinula v rámci systému monopolu, zalobkyna tvrdí, ze dôvody uvedené v odôvodnení 373 napadnutého rozhodnutia nie sú dostatocné na vysvetlenie toho, preco sa Komisia domnieva, ze existencia bývalého státneho monopolu je relevantná pri skúmaní zneuzitia z hladiska clánku 102 ZFEÚ. 161 Podla zalobkyne vzhladom na to, ze Komisia musí dodrziavat zásadu riadnej správy vecí verejných, má povinnost preskúmat osobitosti bývalého státneho monopolu, na ktoré sa chce odvolávat v rámci toho, ze neuplatní podmienky rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), kedze tieto osobitosti sa javia ako nadmieru relevantné. Zalobkyna sa tiez domnieva, ze skutocnosti uvedené v odôvodnení 891 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa investícií zalobkyne do sirokopásmových aktív v období rokov 2003 - 2010, nemozno kvalifikovat ako faktické podrobnosti bez osobitnej relevantnosti. Zalobkyna zastáva názor, ze Komisia naopak mala preskúmat povahu a dopad týchto investícií vzhladom na jej historické postavenie. Zalobkyna na záver uvádza, ze ak by sa odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku ukázalo ako dostatocné, v praxi by to znamenalo, ze v prípade, ak v minulosti existoval státny monopol, Komisii nebolo stanovené ziadne obmedzenie. 162 Komisia a vedlajsí úcastník konania nesúhlasia s touto argumentáciou. 163 V tejto súvislosti odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasne a jednoznacne vyjadrovat úvahy institúcie, ktorá právny akt vydala, tak aby dotknuté osoby mohli porozumiet dôvodom prijatého opatrenia a bránit svoje práva a aby súd mohol vykonat preskúmanie. Pokial ide o rozhodnutie prijaté na základe clánku 102 ZFEÚ, táto zásada vyzaduje, aby napadnuté rozhodnutie uvádzalo skutkové okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrenia, a úvahy, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia (rozsudok z 9. septembra 2010, Tomra Systems a i./Komisia, T-155/06, EU:T:2010:370, bod 227). 164 Po prvé zalobkyna usudzuje, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje preskúmanie týkajúce sa existencie predchádzajúcej právnej povinnosti, ani analýzu jej obsahu, ani dôkaz podporujúci posúdenie Komisie, podla ktorého vnútrostátna právna úprava vyvázila snahy zalobkyne ponechat si svoju infrastruktúru pre svoje vlastné vyuzívanie a snahy podnikov, ktoré by prípadne chceli získat prístup k úcastníckej prípojke, a ani sa v tomto rozhodnutí neuvádza, z akého dôvodu právne povinnosti údajne umoznili nezohladnit podmienky prístupu, pokial ide o poskytovania sluzieb, vyplývajúce z rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569). Treba vsak zdôraznit, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí na jednej strane predstavila regulacný rámec týkajúci sa zavedenia neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke na Slovensku v odôvodneniach 36 az 46 napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane Komisia predstavila právny rámec týkajúci sa posúdenia zneuzívajúceho odmietnutia prístupu v odôvodneniach 355 az 371 napadnutého rozhodnutia, pricom konkrétnejsie vysvetlila, ze sa domnieva, ze okolnosti prejednávanej veci sa odlisujú od okolností veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, EU:C:1998:569), a ze tento rozsudok sa v prejednávanej veci neuplatnuje. Tvrdenie uvádzané zalobkynou sa teda musí odmietnut. 165 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého bola Komisia povinná poskytnút osobitne jasné, presvedcivé a podrobné odôvodnenie, týkajúce sa dôvodov, pre ktoré na základe neposkytnutia prístupu doslo k vylúceniu akejkolvek úcinnej hospodárskej sútaze, treba konstatovat, ze zalobkyna sa na nevyhnutnost neviazaného prístupu k svojej úcastníckej prípojke odvoláva len na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého Komisia neuplatnila vhodné právne kritérium v rámci svojho posudzovania postupov preskúmaných v siedmej casti napadnutého rozhodnutia (pozri analogicky rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, T-336/07, EU:T:2012:172, bod 182), no neodvoláva sa na ne s cielom spochybnit posúdenie protisútazných úcinkov uvedených postupov zo strany Komisie, uvedené v deviatej casti uvedeného rozhodnutia (odôvodnenia 1046 az 1109 napadnutého rozhodnutia). V kazdom prípade odôvodnenie uvedené v tejto casti napadnutého rozhodnutia je jasné a jednoznacné, pokial ide o negatívne úcinky správania zalobkyne, vylucujúceho konkurenciu z trhu, na hospodársku sútaz. 166 Po tretie, co sa týka tvrdenia zalobkyne, ze dôvody uvedené v odôvodnení 373 napadnutého rozhodnutia nepostacuje na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze existencia bývalého státneho monopolu je relevantná pre preskúmanie zneuzitia z hladiska clánku 102 ZFEÚ, treba uviest, ze Komisia v tomto odôvodnení v prvom rade s poukázaním na osobitné ustanovenia clánkov 8 a 12 smernice 2002/21 a clánku 21 ods. 3 zákona c. 610/2003 uviedla, ze povinnost zalobkyne poskytnút prístup, ktorá jej bola ulozená rozhodnutím TÚ SR, zohladnila snahy zalobkyne, ako aj snahy jej konkurentov, investovat a inovovat, pricom súcasne dbala o to, aby ostala zachovaná hospodárska sútaz na trhu. Komisia v uvedenom odôvodnení 373 dodala, ze je mozné, aby ulozenie povinnosti poskytnút sluzbu alebo prístup nemalo ziaden vplyv na snahy investovat a inovovat, pokial sa postavenie dominantného podniku na trhu vyvinulo pod ochranou osobitných alebo výlucných práv, alebo bolo financované zo státnych zdrojov, tak ako to bolo v prejednávanej veci. Komisia dalej poukázala na bod 23 rozsudku z 27. marca 2012, Post Danmark (C-209/10, EU:C:2012:172), z ktorého vyplýva, ze v prípade, ze má existencia takéhoto dominantného postavenia svoj pôvod v bývalom zákonnom monopole, táto skutocnost sa musí zohladnit, pricom Komisia vysvetlila, ze práve toto je prípad zalobkyne v prejednávanej veci. Komisia si napokon dala zálezat, aby v odôvodnení 373 napadnutého rozhodnutia, vysvetlila, ze z odôvodnenia 3 nariadenia c. 2887/2000 vyplýva, ze jedným z dôvodov, preco prístup k miestnej sieti zostáva "jedným z najmenej konkurencných segmentov na liberalizovanom telekomunikacnom trhu", je to, ze nové subjekty na trhu nemajú rozsírenú alternatívnu sietovú infrastruktúru, kedze operátori, akým je aj zalobkyna, budovali svoje staré siete s miestnym prístupom dlhodobo, pricom boli chránení výhradnými právami, a mohli po celé desatrocia financovat svoje investície z monopolných príjmov, pochádzajúcich z poskytovania telefónnych hlasových sluzieb a z verejných zdrojov. 167 Komisia napokon v odôvodnení 370 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze z bodu 109 rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), vyplýva, ze struktúra trhu je tiez do znacnej miery zalozená na bývalej monopolistickej struktúre. 168 Vzhladom na vsetky tieto dôvody treba dospiet k záveru, ze Komisia dostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie, ze skutocnost, ze sa predmetná siet rozvinula v systéme monopolu, je relevantným faktorom, ktorý sa musí zohladnit v rámci preskúmania, ktoré uskutocnuje na základe clánku 102 ZFEÚ. 169 Stvrtú výhradu je teda potrebné zamietnut aj v casti, v ktorej je zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia. 170 Z uvedených skutocností vyplýva, ze prvý zalobný dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva zalobkyne na obhajobu, co sa týka posúdenia postupu vedúceho k cenovému stlácaniu 171 Druhý zalobný dôvod sa týka práva zalobkyne na obhajobu a skladá sa z dvoch castí. Prvá cast je zalozená na procesných vadách, ktorých sa Komisia údajne dopustila, pokial ide o výpocet dlhodobých priemerných prírastkových nákladov (dalej len "LRAIC") zalobkyne, to znamená nákladov, ktoré by tento operátor nemusel znásat, ak by neponúkal zodpovedajúce sluzby. Druhá cast je zalozená na tom, ze zalobkyni údajne nebolo umoznené sa v priebehu správneho konania vyjadrit k spôsobu výpoctu, vztahujúcemu sa na viacero období nákladov znásaných zalobkynou, v súvislosti s posúdením existencie postupu vedúceho k cenovému stlácaniu. a) O prvej casti zalozenej na procesných vadách, ktorých sa údajne dopustila Komisia, pokial ide o výpocet dlhodobých priemerných prírastkových nákladov (LRAIC) 172 Zalobkyna Komisii vytýka jednak to, ze zmenila metódy, zásady a údaje pri výkone analýzy LRAIC, a jednak to, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia neoznámila svoje námietky týkajúce sa dokumentov, ktoré jej zalobkyna predlozila s cielom vykonat túto analýzu. V oznámení o výhradách totiz Komisia pouzila výlucne údaje pochádzajúce z interného systému hlásenia nákladov zalobkyne, tzv. údaje "ÚCN" (úcelové clenenie nákladov) a zhrnutia rentability, poskytnuté zalobkynou, kedze zalobkyna nemala k dispozícii osobitné údaje týkajúce sa LRAIC. Podla zalobkyne boli tieto údaje "ÚCN" zalozené na historických nákladoch, plne alokovaných zostupným radom. Tieto údaje sa opierali o lineárnu amortizáciu neumoznujúcu úhradu nákladov v case. V oznámení o výhradách (bod 1038) pritom samotná Komisia uznala limity týchto údajov v súvislosti s analýzou postupu vedúceho k cenovému stlácaniu a usúdila, ze sú nedostatocné. Z tohto dôvodu zalobkyna po oznámení o výhradách predlozila nové údaje, pricom vychádzala z poradnej správy, ktorá bola pripravená pocas februára 2013 a bola predlozená Komisii v prílohe odpovede na oznámenie o výhradách. V týchto nových údajoch sa okrem iného prispôsobili historické náklady. Komisia tak podla nej súhlasila s precenením nákladov na aktíva a amortizáciou, navrhovaných zalobkynou (odôvodnenie 894 napadnutého rozhodnutia). 173 Zalobkyna zdôraznuje, ze Komisia tým, ze súhlasila s významnou castou týchto údajov, usúdila, ze poradná správa je dôveryhodná. Komisia rovnako pred prijatím napadnutého rozhodnutia údajne nevzniesla námietky, pokial ide o zásady, metódy a údaje poskytnuté zalobkynou. V napadnutom rozhodnutí vsak Komisia odmietla cast týchto zásad, metód a údajov (odôvodnenie 899 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia jej mala pred prijatím napadnutého rozhodnutia oznámit podrobné námietky týkajúce sa zásad, metód a údajov, ktoré uviedla v tomto rozhodnutí. To, ze k takémuto oznámeniu nedoslo, podla nej predstavuje porusenie práva na obhajobu. Podla zalobkyne totiz Komisia bola povinná uviest v plnom rozsahu metódu, zásady a údaje týkajúce sa nákladov, o ktoré mala v úmysle sa opriet v rámci svojej povinnosti preukázat porusenie, a informovat zalobkynu o svojom názore. Zalobkyna navyse poukázala na tieto problémy pred vysetrovatelom Komisie, no bez výsledku. 174 Okrem toho podla nej samotná Komisia uznala, ze v case oznámenia o výhradách nemala k dispozícii údaje o dlhodobých priemerných prírastkových nákladoch, pricom vsak napadnuté rozhodnutie sa opieralo o tieto náklady, co znamená, ze Komisia medzi týmito dvomi dokumentmi zmenila prístup. Podla zalobkyne pritom vzhladom na to, ze Komisia po zaslaní oznámenia o výhradách zmenila prístup, bolo jej povinnostou zaslat zalobkyni nové oznámenie o výhradách alebo nový opis skutkových okolností. 175 Napokon podla zalobkyne tabulky týkajúce sa vycíslenia cenového stlácania, ktoré Komisia odovzdala na stretnutí k stavu spisu 16. septembra 2014, nemôzu podlozit dotknuté casti napadnutého rozhodnutia, ani zabezpecit dodrzanie jej práva na obhajobu. V tomto zmysle zalobkyna zdôraznuje povrchný charakter týchto tabuliek, ktoré tvorili len styri strany a ktoré neobsahovali ziadne vysvetlenie na podporu v nich uvedených údajov. Zalobkyna rovnako zdôraznuje, ze uvedené tabulky jej Komisia odovzdala az v stádiu stretnutia k stavu spisu 16. septembra 2014, t. j. jeden mesiac pred uverejnením napadnutého rozhodnutia, takze o stanovisku Komisie uz v tento den bolo rozhodnuté. Zalobkyna totiz na pojednávaní zdôraznila, ze Komisia na tomto stretnutí uviedla, ze spisuje rozhodnutie, ktoré bude vo vztahu k nej negatívne. V kazdom prípade z odovzdania týchto tabuliek vyplýva, ze Komisia sa cítila byt povinnou po oznámení o výhradách odovzdat dokument vysvetlujúci vycíslenie cenového stlácania. 176 Komisia nesúhlasí s touto argumentáciou. 177 Ako vyplýva z odôvodnenia 862 napadnutého rozhodnutia, Komisia poziadala zalobkynu, aby jej oznámila údaje potrebné pre výpocet nákladov týkajúcich sa dodatocných vstupov, ktoré sú potrebné na transformáciu jej velkoobchodných sluzieb na maloobchodné sluzby. Pred oznámením o výhradách zaslala zalobkyna Komisii výpocty nákladov za roky 2003 - 2010 v tabulkách "ÚCN" a viaceré dodatocné výpoctové tabulky. V rámci prvej casti svojho druhého zalobného dôvodu pritom zalobkyna v podstate namieta porusenie svojho práva na obhajobu tým, ze námietky, ktoré Komisia vzniesla voci metódam, zásadám a údajom, ktoré predlozila zalobkyna, boli po prvýkrát vyslovené az v odôvodneniach 860 az 921 napadnutého rozhodnutia. 178 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze dodrziavanie práva na obhajobu pri vedení správneho konania v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (pozri rozsudok z 18. júna 2013, ICF/Komisia, T-406/08, EU:T:2013:322, bod 115 a citovanú judikatúru). 179 Táto zásada vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost v priebehu správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. V tomto zmysle clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách úcastníkom konania. V tomto oznámení sa musia jasne uviest vsetky podstatné informácie, o ktoré sa Komisia v tomto stádiu konania opiera (rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, C-448/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:801, body 41 a 42). 180 Táto poziadavka je dodrzaná, pokial konecné rozhodnutie dotknutým osobám nepripisuje iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost v priebehu konania vyjadrit (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2012, MasterCard a i./Komisia, T-111/08, EU:T:2012:260, bod 266, a z 18. júna 2013, ICF/Komisia, T-406/08, EU:T:2013:322, bod 117). 181 Oznámenie podstatných skutocností, z ktorých Komisia v oznámení o výhradách vychádzala, vsak môze byt strucné a rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách, pretoze toto oznámenie predstavuje prípravný dokument, ktorého skutkové a právne posúdenia majú iba cisto predbezný charakter (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, EU:C:1987:490, bod 70; z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, C-448/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:801, bod 42 a citovanú judikatúru, a z 24. mája 2012, MasterCard a i./Komisia, T-111/08, EU:T:2012:260, bod 267). Prípustné sú tak aj doplnenia k oznámeniu o výhradách, vykonané vzhladom na vyjadrenia úcastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, ze naozaj mohli uplatnit svoje právo na obhajobu. Komisia takisto môze s ohladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (rozsudok z 9. septembra 2011, Alliance One International/Komisia, T-25/06, EU:T:2011:442, bod 181). V dôsledku toho Komisia môze az do prijatia konecného rozhodnutia, najmä vzhladom na písomné alebo ústne pripomienky úcastníkov konania, bud upustit od niektorých alebo aj vsetkých výhrad, pôvodne uplatnených voci týmto úcastníkom, a zmenit tak svoj postoj v ich prospech, alebo naopak, rozhodnút o pridaní nových výhrad, pod podmienkou, ze dotknutým podnikom poskytne prílezitost uviest svoje stanovisko k tejto veci (pozri rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, EU:T:2003:245, bod 115 a citovanú judikatúru). 182 Z predbezného charakteru právnej kvalifikácie skutkového stavu uvedeného v oznámení o výhradách vyplýva, ze jediným dôvodom na zrusenie konecného rozhodnutia Komisie nemôze byt to, ze definitívne závery zalozené na tomto skutkovom stave presne nezodpovedajú uvedenej predbeznej kvalifikácii (rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, C-448/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:801, bod 43). Zohladnenie tvrdenia, ktoré úcastník konania uviedol v priebehu správneho konania, bez toho, aby mu bolo umoznené sa v tejto súvislosti vyjadrit pred prijatím konecného rozhodnutia, teda nemôze predstavovat samo osebe porusenie jeho práva na obhajobu v prípade, ze zohladnenie tohto tvrdenia nemení povahu výhrad, ktoré mu boli oznámené (pozri v tomto zmysle uznesenie z 10. júla 2001, Irish Sugar/Komisia, C-497/99 P, EU:C:2001:393, bod 24; rozsudky z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, T-86/95, EU:T:2002:50, bod 447, a z 9. septembra 2011, Alliance One International/Komisia, T-25/06, EU:T:2011:442, bod 182). 183 Komisia totiz musí vypocut osoby, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách, a prípadne zohladnit ich pripomienky, ktorými odpovedajú na uvádzané výhrady, tak, ze svoju analýzu zmení, a to práve preto, aby sa dodrzalo ich právo na obhajobu. Komisii sa tak musí umoznit, aby túto kvalifikáciu spresnila vo svojom konecnom rozhodnutí, pricom zohladní okolnosti vyplývajúce zo správneho konania, a to bud tak, ze upustí od výhrad, ktoré sa ukázali ako nedôvodné, alebo tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke upraví ci doplní svoju argumentáciu na podporu uplatnených výhrad, ale iba pod podmienkou, ze vezme do úvahy iba tie skutkové okolnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit, a ze v priebehu správneho konania poskytla informácie potrebné na ich obhajobu (pozri rozsudky z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, EU:C:2009:505, bod 40 a citovanú judikatúru, a z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, C-448/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:801, bod 44 a citovanú judikatúru). 184 Napokon treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry dochádza k poruseniu práva na obhajobu vtedy, ked existuje moznost, ze z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mat iný výsledok. Podnik, ktorý je zalobcom, preukáze, ze k takému poruseniu doslo, pokial dostatocným spôsobom preukáze nie to, ze by rozhodnutie Komisie malo odlisný obsah, ale to, ze by svoju obhajobu mohol zaistit lepsie, ak by k pochybeniu nedoslo, napríklad tým, ze by na svoju obranu mohol pouzit dokumenty, ku ktorým mu bol v správnom konaní odoprený prístup (pozri rozsudky z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, EU:C:2003:527, bod 31 a citovanú judikatúru, a z 24. mája 2012, MasterCard a i./Komisia, T-111/08, EU:T:2012:260, bod 269 a citovanú judikatúru; rozsudok z 9. septembra 2015, Philips/Komisia, T-92/13, neuverejnený, EU:T:2015:605, bod 93). 185 V prejednávanej veci Komisia pocas vysetrovania získala údaje, týkajúce sa nákladov, v tabulkách "ÚCN", ktoré sú úctovným nástrojom zalobkyne predstavujúcim v clenení podla obchodnej sluzby a skupiny sluzieb celkové príjmy, celkové prevádzkové náklady, vynalozený kapitál, celkové náklady kapitálu, prevádzkový zisk a hospodársky zisk (odôvodnenia 863 a 864 napadnutého rozhodnutia). Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze náklady uvedené v tabulkách "ÚCN" sú zalozené na plne alokovaných historických nákladoch a odlisujú sa od LRAIC (odôvodnenie 875 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez získala prezentácie, v ktorých sa uvádza spôsob, akým boli náklady preskupené, ako aj tabulky a opisy týkajúce sa nákladov pre kazdú zo sluzieb (odôvodnenia 865 az 867 napadnutého rozhodnutia). Komisia zalobkynu poziadala o poskytnutie údajov o ziskovosti, pokial ide o sirokopásmové sluzby, prepocítaných pri pouzití metodológie LRAIC (odôvodnenia 868 a 869 napadnutého rozhodnutia). Kedze zalobkyna uviedla, ze údaje o ziskovosti, pokial ide o sirokopásmové sluzby, nevycísluje podla metodológie LRAIC, Komisia v stádiu oznámenia o výhradách pouzila údaje, ktoré mala k dispozícii, t. j. údaje "ÚCN" a vysvetlenia týkajúce sa nákladov pri súcasnom prispôsobení individuálnych nákladov (odôvodnenia 870 az 875 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie vzhladom na neexistenciu údajov týkajúcich sa LRAIC predstavovali v tomto stádiu údaje obsiahnuté v tabulkách "ÚCN" najlepsí dostupný zdroj pre vycíslenie cenového stlácania (odôvodnenie 875 napadnutého rozhodnutia). Na základe toho Komisia v oznámení o výhradách stanovila, ze rovnako efektívny konkurent s prístupom k úcastníckej prípojke zalobkyne by vykazoval znacné záporné marze, ak by sa pokúsil reprodukovat maloobchodné portfólio zalobkyne v priebehu rokov 2005 - 2010 (body 1203 a 1222 oznámenia o výhradách). 186 V prvom rade, pokial ide o výhradu uvádzanú zalobkynou, podla ktorej nebola vypocutá, pokial ide o zásady, metódy a údaje týkajúce sa výpoctu LRAIC, treba konstatovat, ze zalobkyna mala prílezitost odpovedat na tvrdenia uvádzané v oznámení o výhradách a ze túto moznost plne vyuzila. Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tak zalobkyna s odvolaním sa na poradnú správu navrhla metódu zalozenú na nákladovom úctovníctve, prostredníctvom odhadu nákladov na výstupe za obdobie rokov 2005 - 2010 na základe údajov od roku 2011 (odôvodnenie 881 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna v tejto odpovedi osobitne uviedla, ze pri výpocte LRAIC treba jednak precenit aktíva a jednak zohladnit neefektívne fungovanie jej siete, pokial ide o ponuku sirokopásmových sluzieb. Co sa týka predovsetkým zohladnenia tohto neefektívneho fungovania, zalobkyna navrhla vykonat optimalizacné úpravy, ktorými sú po prvé nahradenie existujúcich aktív ich modernými ekvivalentmi, ktoré sú efektívnejsie a menej nákladné (modern asset equivalent), po druhé zachovanie technologickej koherencie v rozsahu, v akom je to mozné, a po tretie zmensenie aktív na základe skutocne vyuzívanej kapacity, a nie na základe instalovanej kapacity (dalej len spolocne ako "optimalizacné úpravy"). 187 V napadnutom rozhodnutí Komisia súhlasila zahrnút do svojej analýzy cenového stlácania, najmä precenenie aktív zalobkyne, a pokial ide o osobitné fixné náklady, odpocítat súvisiace a spolocne náklady. Naproti tomu odmietla optimalizacné úpravy (odôvodnenia 894, 903, 904 a 910 napadnutého rozhodnutia). Komisia tak v napadnutom rozhodnutí uviedla odlisné marze, nez boli marze vycíslené v oznámení o výhradách. 188 Treba vsak konstatovat, ze zmeny, ku ktorým doslo v napadnutom rozhodnutí v porovnaní s oznámením o výhradách, pokial ide o vycíslenie cenového stlácania, boli dôsledkom zohladnenia údajov a výpoctov, ktoré poskytla samotná zalobkyna v odpovedi na oznámenie o výhradách. Toto zohladnenie sa tak objavuje okrem iného v odôvodneniach 910, 945, 963 a 984 napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnení 946 (poznámka pod ciarou c. 1405) a 1000 napadnutého rozhodnutia okrem iného vyplýva, ze Komisia pri jeho prijatí vzala do úvahy aktualizáciu výpoctov cenového stlácania, poskytnutú zalobkynou v jej odpovedi na list obsahujúci opis skutkových okolností (bod 21 vyssie). 189 V druhom rade, pokial ide o výhradu uvádzanú zalobkynou, podla ktorej Komisia zmenila zásady, metódy a údaje, co sa týka výpoctu LRAIC, bez toho, aby v tejto súvislosti zalobkynu vypocula, najskôr treba uviest, ze z preskúmania oznámenia o výhradách a napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nevyjadrila ziadnu novú výhradu, co sa týka jej posúdenia cenového stlácania. V obidvoch týchto dokumentoch totiz Komisia usúdila, ze rovnako efektívny konkurent vyuzívajúci prístup k úcastníckej prípojke na velkoobchodnom trhu zalobkyne by vykazoval znacné záporné marze, ak by ponúkal portfólio sirokopásmových sluzieb zalobkyne prostredníctvom úcastníckej prípojky (bod 1203 oznámenia o výhradách a odôvodnenie 1023 napadnutého rozhodnutia). V obidvoch dokumentoch Komisia usúdila, ze uvedené by platilo aj v prípade, ze by sa zohladnili dodatocné sluzby portfólia na vstupe, to znamená hlasové sluzby, televízne sluzby cez internet (IPTV) a sluzby multi-play, (bod 1222 oznámenia o výhradách a odôvodnenie 1023 napadnutého rozhodnutia). Dalej treba uviest, ze doba trvania porusenia, ktorú Komisia uvádza, je v napadnutom rozhodnutí kratsia nez v oznámení o výhradách. V obidvoch dokumentoch bol totiz dnom zaciatku porusenia 12. august 2005. Naproti tomu den skoncenia porusenia bol v oznámení o výhradách (bod 1546 oznámenia o výhradách) uvedený ako 8. máj 2012 a v napadnutom rozsudku je stanovený na 31. december 2010 (odôvodnenie 1516 napadnutého rozhodnutia). Napokon, pokial ide o metódu výpoctu marzí, Komisia sa v obidvoch dokumentoch oprela o LRAIC. Tak v bodoch 996 az 1002 oznámenia o výhradách, ako aj v odôvodneniach 860 a 861 napadnutého rozhodnutia teda Komisia stanovila hlavné zásady pre výpocet nákladov na základe LRAIC. 190 Konkrétnejsie, pokial ide o metódu výpoctu marzí, treba uviest, ze Komisia uplatnila tú istú metódu v stádiu oznámenia o výhradách aj v stádiu napadnutého rozhodnutia. Po prvé sa totiz v tabulkách 48 a 78 az 80 oznámenia o výhradách a v tabulkách 21 az 24 napadnutého rozhodnutia uvádzajú velkoobchodné poplatky za prístup k úcastníckej prípojke. Treba vsak konstatovat, ze Komisia si dala zálezat na tom, aby v odôvodneniach 935 az 938 napadnutého rozhodnutia vysvetlila dôvody, preco usudzuje, ze existuje rozdiel medzi údajmi oznámenými zalobkynou a údajmi uvedenými vo výpoctoch, ktoré vykonala Komisia. Po druhé treba uviest, ze tabulka 81 oznámenia o výhradách zodpovedá tabulke 25 napadnutého rozhodnutia, pricom v obidvoch sa uvádzajú náklady siete. Táto tabulka 25 je zalozená na údajoch poskytnutých v odpovedi zalobkyne na oznámenie o výhradách. Po tretie treba zdôraznit, ze tabulka 82 oznámenia o výhradách zodpovedá tabulke 26 napadnutého rozhodnutia, v ktorej sa uvádzajú bezné náklady ISP (internet service provider). Výpocty týchto nákladov sú zalozené na údajoch poskytnutých zalobkynou. Okrem toho Komisia v odôvodneniach 964 a 697 napadnutého rozhodnutia odpovedá na tvrdenia, ktoré zalobkyna v tejto súvislosti uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Po stvrté treba uviest, ze tabulka 83 oznámenia o výhradách a tabulka 27 napadnutého rozhodnutia sa týkajú nákladov na instaláciu úcastníckej prípojky a sú totozné. Po piate tak tabulka 86 oznámenia o výhradách, ako aj tabulky 29 a 30 napadnutého rozhodnutia sa týkajú amortizácií nákladov na získanie predplatitelov, pricom v tabulke 29 sa berie do úvahy obdobie amortizácie rozvrhnutej na tri roky a v tabulke 30 obdobie amortizácie rozvrhnutej na styri roky, podla toho, ako to navrhla zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Po sieste treba konstatovat, ze tabulka 87 oznámenia o výhradách je totozná s tabulkou 31 napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka príjmov z balíka sluzieb zalobkyne Prístup DSL a Internet DSL. Po sieste treba zdôraznit, ze výsledky výpoctov cenového stlácania sú vyjadrené v tabulke 88 oznámenia o výhradách, ako aj v tabulkách 32 a 33 napadnutého rozhodnutia, pricom tabulka 32 je zalozená na amortizácii rozvrhnutej na tri roky a tabulka 33 na amortizácii rozvrhnutej na styri roky. 191 Z uvedeného vyplýva, ze metóda a zásady, ktoré Komisia uplatnila pri preskúmaní marzí zalobkyne, boli v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí v podstate totozné. V dôsledku uvedeného sa výhrada uvádzaná zalobkynou, podla ktorej Komisia tieto metódy a tieto zásady pred prijatím napadnutého rozhodnutia zmenila bez toho, aby v tejto súvislosti vypocula zalobkynu, musí zamietnut. 192 Co sa týka údajov, na ktorých sú zalozené výpocty marzí, ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 875 az 877 napadnutého rozhodnutia, je pravda, ze v stádiu oznámenia o výhradách boli tieto výpocty zalozené na tabulkách "ÚCN", ktoré odrázali plne alokované náklady (fully allocated costs). Ako vsak vyplýva z odôvodnení 885 az 894 napadnutého rozhodnutia, Komisia súhlasila s úpravami, ktoré urobila zalobkyna, pokial ide o nákladové úctovníctvo. Komisia tak zohladnila úpravy, ktoré v tejto súvislosti navrhla zalobkyna, a zmenila náklady na aktíva siete tak, aby predstavovali presnejsí odhad nákladov znásaných rovnako efektívnym konkurentom. Cielom tohto zohladnenia bolo práve vyhoviet poziadavkám pripomenutým v bode 183 vyssie, takze právo úcastníkov konania byt vypocutý v správnom konaní si nevyzadovalo, aby im pred prijatím napadnutého rozhodnutia bola opätovne poskytnutá moznost vyjadrit svoj názor k výpoctom marzí. 193 Vzhladom na uvedené treba zamietnut prvú cast tohto zalobného dôvodu, týkajúcu sa procesných vád, pokial ide o výpocet LRAIC. b) O druhej casti zalozenej na nemoznosti zaujat pocas správneho konania stanovisko k spôsobu výpoctu nákladov znásaných zalobkynou týkajúcemu sa viacerých období (viacrocný prístup) s cielom posúdit existenciu postupu vedúceho k cenovému stlácaniu 194 Zalobkyna zdôraznuje, ze Komisia v oznámení o výhradách uplatnila metódu spocívajúcu v anualizácii nákladov, pricom nevzala do úvahy kladnú marzu konstatovanú v priebehu roka 2005, zatial co v napadnutom rozhodnutí sa zvolil spôsob týkajúci sa preskúmania viacerých období (viacrocný prístup). Komisia tým, ze zalobkyni neposkytla moznost predlozit svoje pripomienky k tomuto spôsobu, údajne porusila jej právo na obhajobu. Zalobkyna sa domnieva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, z odpovede na oznámenie o výhradách nemozno vyvodit, ze ona samotná navrhla spôsob týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup). Naopak, zalobkyna navrhla metódu aktualizácie (alebo "analýzu diskontovaných penazných tokov"), ktorú napokon Komisia uplatnila vo svojom rozhodnutí K(2007) 3196 v konecnom znení, zo 4. júla 2007, týkajúcom sa konania podla clánku 82 [ES] (vec COMP/38.784 - Wanadoo Espańa proti Telefónica). Analýza diskontovaných penazných tokov je odôvodnená dlzkou viazanosti úcastníka alebo trvaním zmluvy. 195 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia navyse v rámci analýzy diskontovaných penazných tokov nemala posudzovat obdobie zacínajúce v roku 2005 a konciace v roku 2010 jednoducho len preto, ze toto obdobie zodpovedá obdobiu preskúmavanému v rámci tzv. prístupu "obdobie po období". 196 Konkrétne, prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup), zvolený v napadnutom rozhodnutí, podla nej vedie ku konstatovaniu kladnej marze za rok 2005 a k rozsíreniu obdobia namietaného zneuzitia v porovnaní s obdobím, ktoré bolo uvedené v oznámení o výhradách. V tejto súvislosti Komisia podla zalobkyne túto kladnú marzu nezohladnuje, ked v odôvodnení 998 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze vstup pocas styroch mesiacov v priebehu roka 2005 nemozno povazovat za vstup "na trvalej báze". Zmena prístupu medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím má údajne za následok premenu kladnej marze na zápornú marzu, a to v priebehu jedného roka, na základe toho, ze sa vyberú neskorsie ziskové roky a dospeje sa k záveru, ze cistý aritmetický rozdiel je celkovo záporný. Ak sa teda uplatní prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup), pre dominantný podnik je podla nej nemozné predvídat výsledok uplatnenia takéhoto prístupu. Okrem toho by prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup) údajne viedol tiez k svojvôli vzhladom na to, ze jedno alebo viacero období by mohli mat zároven kladné aj záporné marze podla rokov zvolených v rámci tohto prístupu. 197 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkyne a navrhuje túto cast tohto zalobného dôvodu zamietnut. 198 V tejto súvislosti teda zalobkyna v podstate vytýka Komisii, ze prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup) pouzila s cielom rozsírit dobu trvania porusenia uvedenú v oznámení o výhradách, pricom takýto prístup nebol avizovaný v oznámení o výhradách, a ze porusila jej právo na obhajobu, ked jej neposkytla moznost vyjadrit svoje pripomienky k tomuto prístupu. 199 Treba zdôraznit, ze v bode 1012 oznámenia o výhradách Komisia pôvodne uviedla svoj zámer zvolit tzv. prístup "obdobie po období" (rok po roku), pokial ide o preskúmanie marzí zalobkyne. Výpocty cenového stlácania, uvedené v bodoch 1175 az 1222 oznámenia o výhradách, tak boli pocas dotknutého obdobia vykonané rok po roku. V napadnutom rozhodnutí Komisia pri posúdení prípadného cenového stlácania uplatnila tzv. prístup "obdobie po období" (rok po roku), spocívajúci v posúdení zisku alebo straty, dosiahnutých pocas obdobia zodpovedajúcemu jednému roku (odôvodnenie 851 napadnutého rozhodnutia). Treba konstatovat, ze zhrnutie výsledkov analýzy je uvedené v odôvodneniach 1007 az 1012 napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplýva, ze Komisia svoje závery opiera o tzv. prístup "obdobie po období" (rok po roku). 200 Zalobkyna vsak v bode 1281 svojej odpovede na oznámenie o výhradách namietala proti výlucnému pouzitiu metódy "obdobie po období" (rok po roku), ktorú Komisia pouzila v oznámení o výhradách. Zalobkyna totiz v podstate uviedla, ze v odvetví telekomunikácií operátori skúmajú svoju schopnost dosiahnut primeranú návratnost vo vztahu k dlhsiemu obdobiu, nez je jeden rok. Navrhla tak okrem iného, aby sa preskúmanie cenového stlácania doplnilo o analýzu týkajúcu sa viacerých období, v ktorej by sa celková marza posúdila vo vztahu k viacerým rokom. 201 Ako vyplýva z odôvodnenia 859 napadnutého rozhodnutia, Komisia pritom rozhodla, ze ako doplnok pouzije prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup), aby zohladnila túto námietku a aby zistila, ci tento prístup zmení jej záver, podla ktorého ceny uplatnované zalobkynou vo vztahu k alternatívnym operátorom za neviazaný prístup k jej úcastníckej prípojke viedli v priebehu rokov 2005 - 2010 k cenovému stlácaniu. 202 V rámci tohto dodatocného preskúmania, ktorého výsledok je uvedený v odôvodneniach 1013 a 1014 napadnutého rozhodnutia, identifikovala Komisia zápornú celkovú marzu, pokial ide o kazdé portfólio sluzieb, jednak vo vztahu k obdobiu rokov 2005 - 2010 (tabulka 39 v odôvodnení 1013 napadnutého rozhodnutia), a jednak vo vztahu k obdobiu rokov 2005 - 2008 (tabulka 40 v odôvodnení 1014 napadnutého rozhodnutia). Komisia na základe toho v odôvodnení 1015 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze analýza týkajúca sa viacerých období nemení jej konstatovanie týkajúce sa existencie cenového stlácania, vyplývajúce z analýzy "obdobie po období". 203 Z uvedeného na jednej strane vyplýva, ze v rámci preukázania cenového stlácania v napadnutom rozhodnutí analýza týkajúca sa viacerých období (viacrocná analýza) reagovala na námietku, ktorú vyjadrila zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, pokial ide o metódu výpoctu marzí "obdobie po období" (rok po roku). Na druhej strane cielom analýzy marzí za neviazaný prístup k úcastníckej prípojke zalobkyne týkajúcej sa viacerých období (viacrocný prístup) v napadnutom rozhodnutí bolo doplnit analýzu "obdobie po období" (rok po roku). Dodatocná analýza týkajúca sa viacerých období (viacrocná analýza) okrem toho priviedla Komisiu k potvrdeniu jej konstatovania o existencii cenového stlácania na slovenskom trhu sluzieb sirokopásmového internetu v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010. 204 Ako v podstate uvádza Komisia, analýza týkajúca sa viacerých období (viacrocná analýza) teda nemala za následok to, ze by sa zalobkyni pripísali skutocnosti, ku ktorým sa nemala prílezitost vyjadrit v priebehu správneho konania, cím by sa zmenila povaha výhrad uvádzaných voci nej, ale iba to, ze sa uskutocnila dodatocná analýza cenového stlácania vyplývajúceho z cien uplatnovaných zalobkynou za neviazaný prístup k jej úcastníckej prípojke, so zretelom na námietku vznesenú zalobkynou v odpovedi na oznámenie o výhradách. 205 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia pouzila analýzu týkajúcu sa viacerých období (viacrocnú analýzu) s cielom stanovit dobu trvania porusenia a nahradit marzu za rok 2005, ktorá bola pôvodne kladná, zápornou marzou, treba uviest, ze uz po uskutocnení analýzy "obdobie po období" (rok po roku), Komisia dospela k záveru, ze v priebehu obdobia od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010 by rovnako efektívny konkurent ako zalobkyna nemohol rentabilným spôsobom reprodukovat maloobchodné portfólio zalobkyne, zahrnajúce sirokopásmové sluzby (odôvodnenie 1012 napadnutého rozhodnutia). Predovsetkým z odôvodnenia 998 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie existencia kladnej marze od augusta do decembra 2005 nebola prekázkou toho, aby sa toto obdobie zahrnulo do doby trvania porusenia v podobe cenového stlácania, kedze operátori posudzujú svoju schopnost získat návratnost vo vztahu k dlhsiemu obdobiu, nez je jeden rok. Inými slovami, Komisia stanovila dlzku trvania postupu vedúceho k cenovému stlácaniu na základe prístupu "obdobie po období" (rok po roku) a prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup) bol pouzitý iba ako dodatocný prístup. V kazdom prípade treba konstatovat, ze toto tvrdenie má v skutocnosti za ciel spochybnit dôvodnost uvedeného prístupu a nemozno o nom teda usudzovat, ze sa platne uvádza na podporu údajného porusenia práv zalobkyne na obhajobu. V skutocnosti sa táto výhrada týka nesúladu s metódou, ktorú Komisia pouzila, ked dospela ku konstatovaniu o cenovom stlácaní v období od 12. augusta do 31. decembra 2005. 206 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého metóda výpoctu cenového stlácania, uplatnená Komisiou v rámci tohto dodatocného preskúmania, nezodpovedá metóde navrhovanej zalobkynou v jej odpovedi na oznámenie o výhradách a údajne zalozenej na rozhodovacej praxi Komisie, z bodov 1498 az 1500 oznámenia o výhradách vyplýva, ze zalobkyna navrhla preskúmat "akumulovaný zisk" z obdobia od roku 2005 do roku 2008. Komisia vsak poznamenala, ze analýza týkajúca sa viacerých období (viacrocná analýza), navrhovaná zalobkynou, sa odlisuje od retrospektívnej analýzy diskontovaných penazných tokov, ktorá bola zalozená na odlisných vstupných údajoch a odlisnej metóde (odôvodnenie 858 napadnutého rozhodnutia). Pritom vsak Komisia vzala na vedomie návrh zalobkyne, pokial ide o analýzu týkajúcu sa viacerých období (viacrocnú analýzu), ked dodatocne pristúpila k preskúmaniu týkajúcemu sa viacerých období (viacrocnému preskúmaniu), pricom v odôvodnení 1013 napadnutého rozhodnutia (tabulka 39) zanalyzovala akumulovaný zisk za obdobie rokov 2005 - 2010, a rovnako v odôvodnení 1014 tohto rozhodnutia (tabulka 40) akumulovaný zisk za obdobie rokov 2005 - 2008. 207 Z judikatúry citovanej v bode 183 vyssie pritom vyplýva, ze dodrzanie zalobkyninho práva byt vypocutý si od Komisie vyzadovalo iba to, aby pri prijatí napadnutého rozhodnutia zohladnila kritiku týkajúcu sa metódy výpoctu marzí, ktorú uviedla zalobkyna v odpovedi na oznámenie o výhradách. Na druhej strane si toto právo nijako nevyzadovalo, aby Komisia musela nevyhnutne dospiet k výsledku, o ktorý sa usilovala zalobkyna, ked uviedla túto kritiku, t. j. ku konstatovaniu o neexistencii akéhokolvek cenového stlácania v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010. 208 Napokon, pokial ide o dokument, v ktorom sa uvádzajú výpocty marzí a ktorý Komisia odovzdala na stretnutí k stavu spisu zo 16. septembra 2014, zalobkyna v podstate jednak uvádza, ze tento dokument jej bol predlozený oneskorene, kedze Komisia oznámila, ze napadnuté rozhodnutie sa uz pripravuje, a jednak ze Komisia sa cítila byt povinnou zverejnit svoje konecné výpocty marzí predtým, ako jej zaslala napadnuté rozhodnutie. 209 Z dôvodov vysvetlených v bodoch 183 a 199 az 204 vyssie vsak Komisia pred zaslaním napadnutého rozhodnutia zalobkyni nebola povinná zverejnit svoje konecné výpocty marzí. Navyse to, ze sa zorganizovalo "bilancné stretnutie" k stavu spisu, toto posúdenie nespochybnuje. Ako totiz uviedla Komisia vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní, takéto stretnutie sa medzi Komisiou a úcastníkmi konania, ktorí sú predmetom presetrovania, organizujú v záujme riadnej správy vecí verejných a transparentnosti a s cielom informovat ich o tom, ako sa konanie posunulo dopredu. Tieto "bilancné stretnutia" sa vsak odlisujú od formálnych stretnutí, ktoré stanovujú nariadenia c. 1/2003 a 773/2004, a doplnajú ich. Na základe toho, ze sa zorganizovalo stretnutie ku stavu spisu zo 16. septembra 2014, tak nemozno dospiet k záveru, ze Komisia bola povinná poskytnút zalobkyni moznost predlozit pri tejto prílezitosti svoje pripomienky, pokial ide o preskúmanie marzí, a platí to o to viac, ze zalobkyna bola informovaná o vsetkých relevantných okolnostiach výpoctu marzí, vykonaného Komisiou, a bola jej poskytnutá moznost predlozit svoje pripomienky pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 210 Z uvedeného vyplýva, ze druhej casti druhého zalobného dôvodu nemozno vyhoviet a ze tento zalobný dôvod treba zamietnut. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na pochybeniach, ku ktorým doslo v konstatovaní o cenovom stlácaní 211 Svojím tretím zalobným dôvodom zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nesprávne konstatovala postup vedúci k cenovému stlácaniu. Tento zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí. Prvá cast je zalozená na nezohladnení optimalizacných úprav navrhovaných zalobkynou pri výpocte LRAIC. Druhá cast je zalozená na chybe vo výpocte, ktorej sa Komisia údajne dopustila, pokial ide o cenové stlácanie, z dôvodu konsolidácie príjmov a nákladov v rámci celej doby trvania porusenia, ako aj na porusení zásady právnej istoty. a) O prvej casti zalozenej na nezohladnení optimalizacných úprav vo výpocte LRAIC 212 Na podporu prvej casti svojho tretieho zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje rozhodnutie Komisie nesúhlasit v odôvodneniach 895 a 903 napadnutého rozhodnutia s optimalizacnými úpravami pri výpocte cenového stlácania. Zahrnutie týchto optimalizacných úprav by údajne malo za následok znízenie vstupných nákladov pouzitých vo výpocte cenového stlácania. Dôvody vztahujúce sa na toto zamietnutie, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach 894, 900 az 902 napadnutého rozhodnutia, sú teda podla nej nesprávne. Komisia takto údajne nadhodnotila skutocné vstupné náklady zalobkyne, co sa výrazne prejavilo v jej záveroch týkajúcich sa cenového stlácania, kedze v roku 2005 a v roku 2007 údajne neexistovalo ziadne cenové stlácanie. 213 Podla zalobkyne neboli jej návrhy dodatocnými úpravami, ale islo o jej výpocet LRAIC. Prístup Komisie bol podla nej nekonzistentný. Na jednej strane totiz súhlasila s nákladovým úctovníctvom, a na druhej strane odmietla optimalizacné úpravy, ktoré sú v súlade s výpoctami LRAIC. Co sa týka úprav nákladov siete, zalobkyna usudzuje, ze tieto úpravy, ktoré sú nevyhnutné pre odhad LRAIC, zohladnovali urcitú úroven dostupnej rezervnej kapacity v poziadavkách maloobchodných sirokopásmových sluzieb. 214 Tento prístup je podla nej podporený judikatúrou. Zalobkyna, opierajúc sa o rozsudky zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), a z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia (T-271/03, EU:T:2008:101), pripomína, ze za urcitých okolností môze byt rozumné vziat do úvahy skôr náklady konkurentov nez náklady podniku s dominantným postavením. V prejednávanom prípade to tak podla nej je, kedze zalobkyna nemohla mat lahko k dispozícii údaje na stanovenie LRAIC. 215 Komisia nesúhlasí s touto argumentáciou zalobkyne. 216 Zalobkyna v podstate Komisii vytýka, ze sa dopustila chyby pri výpocte LRAIC, ked v odôvodneniach 895 az 903 napadnutého rozhodnutia odmietla upravit LRAIC na úroven nákladov, ktoré by vynalozil efektívny operátor, vytvárajúci optimálnu siet prispôsobenú na uspokojenie súcasného a budúceho dopytu na základe informácií dostupných v case posúdenia, ktoré vykonala Komisia. 217 Ako je uvedené teda v bode 186 vyssie, zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, opierajúc sa o poradnú správu, navrhla metódu zalozenú na nákladovom úctovníctve, prostredníctvom odhadu nákladov na výstupe za obdobie rokov 2005 - 2010 na základe údajov od roku 2011 (odôvodnenie 881 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna v tejto odpovedi osobitne uviedla, ze pri výpocte LRAIC treba jednak precenit aktíva a jednak zohladnit neefektívne fungovanie jej siete, pokial ide o ponuku sirokopásmových sluzieb. Co sa týka predovsetkým zohladnenia tohto neefektívneho fungovania, zalobkyna navrhla vykonat optimalizacné úpravy opísané v bode 186 vyssie. 218 Zalobkyna tak vo svojich vlastných výpoctoch LRAIC upravila kapitálové náklady aktív, ako aj ich amortizované hodnoty v priebehu rokov 2005 - 2010 a rovnako aj prevádzkové náklady uvedených aktív, pricom sa oprela o faktor vázenej priemernej úpravy, vypocítaný autorom poradnej správy za rok 2011 (odôvodnenie 897 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna uviedla, ze navrhované optimalizacné úpravy odrázajú rezervnú kapacitu identifikovanú v prvkoch uvedenej siete, to znamená aktíva, ktoré boli z tejto siete stiahnuté, pretoze neboli predmetom produktívneho vyuzívania, no ktoré este tento operátor nepredal (odôvodnenie 898 napadnutého rozhodnutia). 219 Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí odmietla vykonat tieto optimalizacné úpravy. 220 V prvom rade, pokial ide o nahradenie existujúcich aktív ich modernejsími ekvivalentmi, Komisia v odôvodnení 900 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze takéto nahradenie nemozno pripustit, pretoze by to vlastne znamenalo, ze dôjde k úprave nákladov bez toho, aby doslo aj k primeranej úprave amortizácií. Komisia v tejto súvislosti odkázala na odôvodnenia 889 az 893 napadnutého rozhodnutia, v ktorých vyjadrila pochybnosti, pokial ide o úpravu nákladov aktív za obdobie rokov 2005 - 2010 tak, ako ju navrhla zalobkyna. Komisia okrem toho v odôvodnení 901 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze takéto nahradenie existujúcich aktív nie je v súlade s kritériom rovnako efektívneho konkurenta. Judikatúra totiz podla nej potvrdila, ze zneuzívajúci charakter cenovej praxe operátora s dominantným postavením sa v zásade posudzuje s ohladom na jeho vlastnú situáciu. V prejednávanej veci je pritom úprava LRAIC, navrhovaná zalobkynou, zalozená na celom rade hypotetických aktív, a nie na rovnakých aktívach, ako sú aktíva vlastnené týmto operátorom. 221 V druhom rade, pokial ide o zohladnenie nadmernej kapacity sietí na základe "skutocne" vyuzívanej kapacity, Komisia v odôvodnení 902 napadnutého rozhodnutia v podstate uviedla, ze vzhladom na to, ze sa investície zakladajú na prognóze dopytu, je nevyhnutné, aby v rámci retrospektívneho preskúmania ostali urcité kapacity obcas nevyuzité. 222 Ziadnej z výhrad, ktoré zalobkyna vyjadrila voci tejto casti napadnutého rozhodnutia, nemozno vyhoviet. 223 Po prvé zalobkyna nesprávne tvrdí, ze existuje rozpor medzi na jednej strane odmietnutím optimalizacných úprav LRAIC a na druhej strane súhlasom s precenením aktív, ktoré navrhla, uvedeným v odôvodnení 894 napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna navyse nemohla tvrdit, ze Komisia mala súhlasit s optimalizacnými úpravami, ktoré navrhla, a to z dôvodu, ze rovnako ako v prípade precenenia aktív Komisia nedisponovala dôveryhodnými historickými nákladmi, pokial islo o optimalizacné úpravy. 224 Precenenie aktív totiz bolo zalozené na aktívach, ktoré zalobkyna vlastnila v roku 2011. Co sa týka tohto precenenia a tak, ako vyplýva z odôvodnení 885 - 894 napadnutého rozhodnutia, Komisia zdôraznila, ze nedisponovala údajmi, ktoré by lepsie odrázali prírastkové náklady sirokopásmových aktív zalobkyne za obdobie rokov 2005 - 2010. Z tohto dôvodu Komisia v analýze cenového stlácania, ktorá je uvedená v napadnutom rozhodnutí, zahrnula precenenie existujúcich aktív zalobkyne, navrhované zalobkynou. Komisia vsak spresnila, ze uvedené precenenie môze spôsobit podhodnotenie nákladov aktív na výstupe. 225 Pre porovnanie, ako vyplýva z odôvodnenia 895 napadnutého rozhodnutia, optimalizacné úpravy navrhované zalobkynou spocívali v oprave aktív na pribliznú úroven efektívneho operátora, ktorý by vytvoril optimálnu siet prispôsobenú na uspokojenie budúceho dopytu zalozeného na "dnesných" informáciách a prognózach dopytu. Tieto úpravy boli zalozené na plánovaní, ako aj na modeli optimálnej siete, a nie na odhade odrázajúcom prírastkové náklady existujúcich aktív zalobkyne. 226 Z uvedeného vyplýva, ze optimalizacné úpravy vo vseobecnosti a konkrétne nahradenie existujúcich aktív ich modernejsími ekvivalentmi mali iný ciel nez precenenie aktív, navrhované zalobkynou. Okrem toho to, ze Komisia vzala do úvahy precenenie existujúcich aktív, navrhované zalobkynou, z dôvodu neexistencie iných spolahlivejsích údajov týkajúcich sa LRAIC tohto operátora, vôbec neznamenalo, ze by Komisia nevyhnutne súhlasila s optimalizacnými úpravami LRAIC. Komisia tak postupovala správne, ked s nahradením existujúcich aktív ich modernejsími ekvivalentmi zaobchádzala rozdielne nez s precenením aktív, navrhovaným zalobkynou. 227 Po druhé zalobkyni nemozno vyhoviet, ked spochybnuje záver uvedený v odôvodnení 901 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého by optimalizacné úpravy viedli k výpoctu LRAIC na základe aktív hypotetického konkurenta, a nie na základe jej vlastných aktív. 228 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry posúdenie zákonnosti cenovej politiky dominantného podniku z hladiska clánku 102 ZFEÚ v zásade predpokladá pouzitie cenových kritérií zalozených na nákladoch, ktoré vynalozil samotný dominantný podnik, a na jeho stratégii (pozri rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C-52/09, EU:C:2011:83, bod 41 a citovanú judikatúru; rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, T-336/07, EU:T:2012:172, bod 190; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, T-271/03, EU:T:2008:101, bod 188 a citovanú judikatúru). 229 Konkrétne, pokial ide o cenovú prax vedúcu k cenovému stlácaniu, pouzitie takýchto kritérií pri analýze umoznuje overit, ci by tento podnik v súlade s kritériom rovnako efektívneho konkurenta, pripomenutým v bode 108 vyssie, mohol dostatocne efektívne ponúkat svoje maloobchodné sluzby pre koncových uzívatelov aj inak, nez so stratou, keby musel vopred uhradit svoje velkoobchodné ceny za poskytovanie vstupných produktov (rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P, EU:C:2010:603, bod 201; zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C-52/09, EU:C:2011:83, bod 42, a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, T-336/07, EU:T:2012:172, bod 191). 230 Takýto prístup je odôvodnený o to viac, ze je aj v súlade so vseobecnou zásadou právnej istoty, pretoze zohladnenie nákladov dominantného podniku mu vzhladom na jeho specifickú zodpovednost, ktorú má na základe clánku 102 ZFEÚ, umoznuje posúdit zákonnost svojho vlastného správania. Dominantný podnik totiz síce pozná vlastné náklady a ceny, no v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov (rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P, EU:C:2010:603, bod 202; zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C-52/09, EU:C:2011:83, bod 44, a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, T-336/07, EU:T:2012:172, bod 192). 231 Je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 45 a 46 rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), uviedol, ze nemozno vylúcit, ze náklady a ceny konkurentov môzu byt relevantné pri posúdení praxe vedúcej k cenovému stlácaniu. Z tohto rozsudku vsak vyplýva, ze len vtedy, ak vzhladom na okolnosti nie je mozné pouzit ceny a náklady dominantného podniku, treba preskúmat ceny a náklady konkurentov na tom istom trhu, co zalobkyna v prejednávanej veci netvrdila (pozri analogicky rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, T-336/07, EU:T:2012:172, bod 193). 232 Cielom nahradenia existujúcich aktív ich modernejsími ekvivalentmi v prejednávanej veci bola po prvé úprava nákladov aktív, pricom sa mala pouzit hodnota "skutocných" aktív, no nemali sa vykonat primerané úpravy amortizácií (odôvodnenie 900 napadnutého rozhodnutia). Toto nahradenie by viedlo k výpoctu cenového stlácania na základe hypotetických aktív, to znamená aktív nezodpovedajúcich tým, ktoré vlastnila zalobkyna. Náklady vztahujúce sa na aktíva zalobkyne by tak boli podhodnotené (odôvodnenia 893 a 900 napadnutého rozhodnutia). Po druhé zohladnenie nadmernej kapacity sietí na základe "skutocne" vyuzívanej kapacity by malo za následok to, ze by sa vylúcili aktíva zalobkyne, ktoré nie sú predmetom produktívneho vyuzívania (pozri bod 218 vyssie). 233 S ohladom na zásady pripomenuté v bodoch 228 az 231 vyssie sa teda Komisia nedopustila pochybenia a mohla dospiet k záveru, ze optimalizacné úpravy LRAIC, navrhované zalobkynou, by pri výpocte cenového stlácania viedli k nezohladneniu nákladov vynalozených samotným týmto operátorom v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010. 234 Napokon, zalobkyni nemozno vyhoviet, ked tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu, podla ktorej musí preskúmanie cenového stlácania vychádzat z porovnania s efektívnym konkurentom, ked v podstate uviedla, ze bolo nevyhnutné, aby urcité kapacity obcas ostali nevyuzité (odôvodnenie 902 napadnutého rozhodnutia). Zo zásad pripomenutých v bodoch 230 a 231 vyssie totiz vyplýva, ze preskúmanie cenovej praxe vedúcej k cenovému stlácaniu spocíva v podstate v posúdení toho, ci by rovnako efektívny konkurent ako dominantný operátor bol schopný ponúknut dané sluzby koncovým zákazníkom inak nez so stratou. Takéto preskúmanie sa teda neuskutocnuje tak, ze sa ako referencia vezme absolútne efektívny operátor s ohladom na trhové podmienky v case, kedy k takejto praxi dochádzalo. Ak by pritom Komisia súhlasila s optimalizacnými úpravami spojenými s nadmernými kapacitami, výpocty LRAIC zalobkyne by odrázali náklady spojené s optimálnou sietou, ktorá zodpovedá dopytu a v ktorej nedochádza k neefektívnemu fungovaniu siete tohto operátora, to znamená, ze by odrázali náklady efektívnejsieho konkurenta, nez je zalobkyna. Hoci je teda v prejednávanej veci nesporné, ze cast relevantných aktív zalobkyne ostala v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010 nevyuzitá, Komisia sa nedopustila pochybenia a uvedenú cast aktív, inými slovami nadmernú kapacitu, mohla zahrnút do výpoctu LRAIC. 235 Komisia tak postupovala správne, ked odmietla optimalizacné úpravy, a preto pri svojej analýze zneuzívajúceho charakteru cenovej praxe zalobkyne vychádzala najmä z odkazov na jej vlastné náklady. 236 Po tretie na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, odmietnutie optimalizacných úprav nie je v rozpore s úvahami uvedenými v rozsudkoch zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), a z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia (T-271/03, EU:T:2008:101), podla ktorých môze byt primerané vziat do úvahy skôr náklady konkurentov nez náklady podniku s dominantným postavením. 237 Na jednej strane totiz pokial ide o vec, v ktorej bol vydaný rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom (T-271/03, EU:T:2008:101, bod 210), dotknuté poplatky za vypovedanie pripojenia predstavovali velkoobchodné poplatky, ktoré fakturoval dominantný podnik svojmu konkurentovi a ktoré tvorili súcast celkových nákladov znásaných týmto konkurentom. Tieto náklady tak mali byt zahrnuté do výpoctu nákladov rovnako efektívneho konkurenta. Uvedené náklady sa pritom odlisovali od projekcie, ako aj od modelu optimálnej siete, ktoré neodrázali prírastkové náklady existujúcich aktív zalobkyne (pozri bod 225 vyssie). 238 Na druhej strane z rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83), ako bolo pripomenuté v bodoch 230 a 231 vyssie, vyplýva, ze az vtedy, ked vzhladom na okolnosti nie je mozné vychádzat z cien a nákladov dominantného podniku, treba preskúmat ceny a náklady konkurentov na tom istom trhu. V prejednávanej veci vsak nejde o takýto prípad, kedze náklady aktív zalobkyne mohli byt na základe neskorsieho precenenia zistené a predstavovali indikátor na posúdenie nákladov rovnako efektívneho konkurenta. 239 Z uvedeného vyplýva, ze prvú cast tretieho zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. b) O druhej casti zalozenej na nesprávnom výpocte, pokial ide o cenové stlácanie, z dôvodu konsolidácie príjmov a nákladov v rámci celého dotknutého obdobia, ako aj na porusení zásady právnej istoty 240 Zalobkyna namieta proti tomu, ze Komisia pouzila prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup, vysvetlený v odôvodnení 1013 napadnutého rozhodnutia). Tento prístup, ktorý nie je uvedený v oznámení o výhradách, si Komisia podla nej vybrala s cielom premenit kladné marze na záporné. Podla nej totiz ked pocas správneho konania zvolila tzv. prístup "obdobie po období" (rok po roku), zistila kladné marze. Tým, ze pouzila prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup), vsak Komisia údajne rozsírila dobu trvania porusenia. Konkrétne tzv. prístup "obdobie po období" (rok po roku) viedol ku konstatovaniu záporných marzí za kazdý rok pocas obdobia od roku 2005 do roku 2010. Záporná marza z roku 2005, konstatovaná v oznámení o výhradách, sa vsak v napadnutom rozhodnutí zmenila na kladnú marzu. V dôsledku toho na základe uplatnenia tzv. prístupu "obdobie po období" (rok po roku) v skutocnosti údajne neexistovala prax vedúca k cenovému stlácaniu pocas roka 2005. Zalobkyna, opierajúc sa o vycíslený príklad, dospela k záveru, ze podla prístupu týkajúceho sa viacerých období (viacrocného prístupu), pouzitého Komisiou, mohlo byt cenové stlácanie identifikované v rámci celého obdobia, pricom to vsak neplatí v prípade, ze je kazdý rok konsolidovaný. 241 Prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup) je teda podla nej svojvolný a v rozpore so zásadou právnej istoty vzhladom na to, ze doba porusenia v plnej miere závisí od obdobia, pocas ktorého sú marze kumulované a porovnávané. 242 Zalobkyna sa domnieva, ze ak by sa tieto chyby napravili, neexistoval by dôvod na konstatovanie praxe vedúcej k cenovému stlácaniu a Komisia by si nesplnila povinnost preukázat porusenie. Príloha A.21 zaloby údajne preukazuje existenciu vecnej vady v analýze nákladov a príjmov, uskutocnenej Komisiou. 243 Tvrdenie Komisie, podla ktorého môze byt prax vedúca k cenovému stlácaniu konstatovaná napriek existencii kladnej marze, je údajne v rozpore s judikatúrou, pretoze právnym kritériom pri preukázaní zneuzívajúceho charakteru cenovej praxe vedúcej k cenovému stlácaniu v zmysle clánku 102 ZFEÚ je údajne odpoved na otázku, ci by podnik samotný alebo rovnako efektívny podnik ako uvedený podnik bol schopný ponúkat sluzby úcastníkom aj inak nez so stratou. Kladná marza podla zalobkyne nevyhnutne nevedie k zneuzívaniu. Conditio sine qua non preukázania praxe vedúcej k zneuzívajúcemu cenovému stlácaniu je údajne existencia zápornej marze u rovnako efektívneho konkurenta, ktorá v prejednávanej veci nie je za rok 2005 preukázaná. 244 Okrem toho je údajne nesprávne tvrdenie Komisie, podla ktorého prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup) navrhla zalobkyna, pretoze táto v skutocnosti navrhla metódu aktualizácie, spomenutú v bode 194 vyssie. 245 Komisia v prvom rade poznamenáva, ze z odôvodnení 997 a 998 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tzv. prístup "obdobie po období" (rok po roku) umoznil preukázat, ze rovnako efektívny konkurent, ktorý na velkoobchodnom trhu vyuzíva prístup k úcastníckej prípojke zalobkyne, vykazoval záporné marze a nemohol rentabilným spôsobom reprodukovat maloobchodné portfólio sirokopásmových sluzieb zalobkyne. Tento záver podla nej nie je spochybnený skutocnostou, ze po dobu styroch posledných mesiacov roka 2005 bola marza kladná. Komisia uvádza, ze az potom, ako dospela k tomuto záveru, posilnila svoju analýzu prístupom týkajúcim sa viacerých období (viacrocným prístupom). Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa dôvodnosti tohto prístupu týkajúceho sa viacerých období (viacrocného prístupu), Komisia odkazuje na tvrdenia, ktoré uviedla v rámci druhej casti druhého zalobného dôvodu. 246 V druhom rade Komisia tvrdí, ze z rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C-52/09, EU:C:2011:83, body 74 a 75), vyplýva, ze zneuzívajúce stlácanie môze existovat aj vtedy, ak sú marze stále kladné, a to v prípade, ze postup podniku s dominantným postavením môzu prinajmensom stazit výkon cinnosti dotknutých operátorov na trhu, napríklad z dôvodu umelo znízenej rentability, pokial tieto postupy nie sú ekonomicky odôvodnené. Preto skutocnost, ze marza bola po dobu styroch posledných mesiacov roka 2005 kladná, podla nej automaticky neznamená, ze správanie zalobkyne nepredstavuje zneuzitie pocas tohto obdobia. Naopak, takéto správanie podla Komisie zakladá zneuzitie, ak cenová politika zalobkyne mohla mat vo vztahu ku konkurentom prinajmensom rovnako efektívnym, ako je ona sama úcinky vylúcenia z trhu, na základe stazenia, ba az znemoznenia prístupu jej konkurentov na dotknutý trh. Okrem toho pri posúdení zákonnosti cenovej politiky, uplatnovanej podnikom s dominantným postavením, treba poukázat na jeho stratégiu, pricom v prejednávanej veci je údajne preukázané, ze zalobkyna vedela, ze stanovuje ceny vyssie, nez sú jej priemerné príjmy z velkoobchodného prístupu na úrovni úcastníckej prípojky, a ze môze uskutocnovat cenové stlácanie. 247 V tretom rade, co sa týka kritiky, pokial ide o prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup), Komisia opakuje svoje tvrdenia, podla ktorých doba trvania porusenia bola urcená na základe uplatnenia tzv. prístupu "obdobie po období". Na základe tohto prístupu totiz Komisia dospela k záveru, ze táto doba trvania porusenia zacala 12. augusta 2005. Doba zvolená pre prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup) bola údajne urcená na základe doby trvania porusenia, ktorá uz bola stanovená v rámci tzv. prístupu "obdobie po období". Okrem toho Komisia tvrdí, ze hoci si je vedomá nedostatkov prístupu týkajúceho sa viacerých období (viacrocného prístupu), tento prístup bol navrhnutý zalobkynou v bodoch 1388 a 1389 jej odpovede na oznámenie o výhradách. 248 Napokon tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup) mohol byt zalozený na dlzke viazanosti úcastníka alebo trvaní zmluvy, podla Komisie nie je opodstatnené judikatúrou, pretoze vo veci Telefónica, rovnako ako v prejednávanej veci, sa analýza týkajúca sa viacerých období (viacrocná analýza) vztahovala na priblizne 5 rokov, co zároven zodpovedá dlzke trvania porusenia a dlzke zivotnosti dotknutých aktív. 249 Vedlajsí úcastník konania zdôraznuje, ze prístup Komisie v rámci toho, ako vypocítala cenové stlácanie, bol obozretný a priaznivý pre zalobkynu, kedze s cielom vyhnút sa cisto hypotetickým postulátom, týkajúcim sa týchto nákladov, zahrnula do LRAIC náklady kolokácie, ktoré predstavovali pre alternatívnych operátorov nepoznanú sumu a pre zalobkynu významnú cast nákladov spojených s úcastníckou prípojkou. 250 Druhou castou svojho tretieho zalobného dôvodu zalobkyna Komisii v podstate vytýka, ze uplatnila prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup) len s cielom rozsírit dobu trvania porusenia na posledné styri mesiace roka 2005, pocas ktorých existovala podla tzv. prístupu "obdobie po období" (rok po roku) kladná marza. Komisia tak údajne nesprávne dospela k záveru o existencii cenového stlácania pocas roka 2005 a porusila zásadu právnej istoty. 251 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia, opierajúc sa o tzv. prístup "obdobie po období" (rok po roku), dospela k záveru, ze zalobkyna zacala uplatnovat prax cenového stlácania uz od 12. augusta 2005. Z odôvodnenia 997 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze na základe analýzy týkajúcej sa kazdého roka pocas dotknutého obdobia rovnako efektívny konkurent, pouzívajúci velkoobchodný prístup k úcastníckej prípojke zalobkyne, vykazoval záporné marze a nemohol rentabilným spôsobom reprodukovat maloobchodné portfólio sirokopásmových sluzieb zalobkyne. V odôvodnení 998 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze skutocnost, ze existovala kladná marza pocas styroch mesiacov v roku 2005, tento záver nevyvracia vzhladom na to, ze vstup pocas styroch mesiacov nemozno povazovat za vstup na trvalej báze. Podla Komisie posudzujú operátori svoju schopnost dosiahnut primeranú návratnost vo vztahu k dlhsiemu obdobiu, ktorým je viacero rokov (odôvodnenie 998 napadnutého rozhodnutia). Na základe toho dospela Komisia v odôvodnení 1012 uvedeného rozhodnutia k záveru, ze v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010 by rovnako efektívny konkurent ako zalobkyna nemohol rentabilným spôsobom reprodukovat maloobchodné portfólio tohto operátora. 252 Ako vsak bolo pripomenuté v bode 228 vyssie, na úcely posúdenia zákonnosti cenovej politiky uplatnovanej dominantným podnikom treba v zásade pouzit cenové kritériá zalozené na nákladoch, ktoré vynalozil samotný dominantný podnik, a na jeho stratégii. 253 Pokial ide konkrétne o cenovú prax vedúcu k cenovému stlácaniu, pouzitie takých kritérií pri analýze umoznuje overit, ci by tento podnik mohol dostatocne efektívne ponúkat svoje maloobchodné sluzby pre koncových uzívatelov aj inak nez so stratou, keby predtým musel sám platit svoje velkoobchodné ceny za poskytovanie vstupných produktov (pozri bod 229 vyssie a citovanú judikatúru). 254 Takýto prístup je tým viac odôvodnený, ze je aj v súlade so vseobecnou zásadou právnej istoty, pretoze zohladnenie nákladov dominantného podniku mu vzhladom na jeho specifickú zodpovednost, ktorú má na základe clánku 102 ZFEÚ, umoznuje posúdit zákonnost svojho vlastného správania. Dominantný podnik totiz síce pozná vlastné náklady a ceny, no v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov. Zneuzitie spocívajúce vo vylúcení konkurentov z trhu má tiez vplyv aj na potenciálnych konkurentov dominantného podniku, ktorých môze perspektíva nedostatku rentability odradit od vstupu na trh (pozri bod 230 vyssie a citovanú judikatúru). 255 Z uvedeného vyplýva, ze na preukázanie skutocností zakladajúcich prax, ktorá spocíva v cenovom stlácaní, Komisia v odôvodnení 828 napadnutého rozhodnutia oprávnene pouzila kritérium rovnako efektívneho konkurenta, zalozené na preukázaní toho, ze dominantný podnik by nemohol vykonávat rentabilné cinnosti na výstupe, ak by sa opieral o velkoobchodnú cenu uplatnovanú voci svojim konkurentom na výstupe a o maloobchodnú cenu uplatnovanú odberatelskou vetvou tohto podniku. 256 Ako pritom vyplýva z tabuliek 32 az 35 napadnutého rozhodnutia, analýza vykonaná Komisiou dospela vo vsetkých zvazovaných scenároch, tak ako to samotná Komisia pripustila v odôvodnení 998 uvedeného rozhodnutia, k záveru o kladnej marzi za obdobie od 12. augusta do 31. decembra 2005. 257 V takomto prípade uz Súdny dvor rozhodol, ze ak podnik, ktorý má dominantné postavenie, urcí svoje ceny na úrovni, ktorá pokrýva podstatnú cast nákladov spojených s predajom príslusného výrobku alebo poskytovaním príslusnej sluzby, rovnako efektívny konkurent ako tento podnik bude mat v zásade moznost konkurovat týmto cenám bez toho, aby vykazoval straty, ktoré sú z dlhodobého hladiska neudrzatelné (rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, C-209/10, EU:C:2012:172, bod 38). 258 Z uvedeného vyplýva, ze pocas obdobia od 12. augusta do 31. decembra 2005 mal rovnako efektívny konkurent ako zalobkyna v zásade moznost konkurovat tomuto operátorovi na maloobchodnom trhu sirokopásmových sluzieb, pokial mu bol poskytnutý neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, a to bez toho, aby mu vznikli straty, ktoré sú z dlhodobého hladiska neudrzatelné. 259 Je pravda, ze Súdny dvor rozhodol, ze ak je marza kladná, nie je vylúcené, aby Komisia v rámci preskúmania úcinku cenovej praxe, spocívajúceho vo vylúcení konkurentov z trhu, mohla preukázat, ze uplatnenie uvedenej praxe bolo napríklad z dôvodu znízenej rentability spôsobilé prinajmensom stazit výkon cinnosti daných operátorov na dotknutom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C-52/09, EU:C:2011:83, bod 74). Túto judikatúru mozno prirovnat k clánku 2 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého vo vsetkých konaniach, ktoré sa týkajú uplatnovania clánku 102 ZFEÚ, dôkazné bremeno týkajúce sa porusenia tohto clánku znása strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol, to znamená v prejednávanej veci Komisia. 260 V prejednávanej veci vsak treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze cenová prax zalobkyne v priebehu obdobia od 12. augusta do 31. decembra 2005 vykazovala takéto úcinky vylucujúce konkurentov z trhu. Povinnost preukázat uvedené vsak mala obzvlást z dôvodu existencie kladných marzí. 261 Jedno jediné tvrdenie, uvedené v odôvodnení 998 napadnutého rozhodnutia, ze operátori posudzujú svoju schopnost získat primeranú návratnost vo vztahu k dlhsiemu obdobiu, ktoré trvá viacero rokov, nemôze predstavovat takýto dôkaz. Takáto skutocnost, za predpokladu, ze je preukázaná, je totiz zalozená na skúmaní rentability v budúcich obdobiach, ktoré je nevyhnutne náhodné. Navyse v prejednávanej veci boli uvedené kladné marze vykázané úplne na zaciatku dotknutého obdobia, v case, ked este nemohla byt konstatovaná ziadna záporná marza. Za týchto okolností treba usúdit, ze dôvod uvedený v odôvodnení 998 napadnutého rozhodnutia nevyhovuje poziadavke vyplývajúcej zo zásady právnej istoty a pripomenutej v bode 230 vyssie, podla ktorej dominantnému podniku musí byt umoznené posúdit súlad svojho správania s clánkom 102 ZFEÚ. 262 Z toho istého dôvodu konstatovanie záporných marzí na základe uplatnenia prístupu týkajúceho sa viacerých období (viacrocného prístupu) nemôze toto posúdenie vyvrátit, kedze v prejednávanom prípade viedol tento prístup k takémuto konstatovaniu iba prostredníctvom vyvazovania kladných marzí za rok 2005 so zápornými marzami konstatovanými za roky 2006 az 2010 (odôvodnenie 1013 napadnutého rozhodnutia) a 2006 az 2008 (odôvodnenie 1014 napadnutého rozhodnutia). 263 Okrem toho v odôvodnení 1026 napadnutého rozhodnutia Komisia na základe dokumentov z apríla 2005, vypracovaných právnym oddelením zalobkyne a týkajúcich sa stratégie predlozenia standardnej ponuky, pokial ide o neviazaný prístup k úcastníckej prípojke a ceny za ULL, usúdila, ze zalobkyna uz 12. augusta 2005 vedela, ze velkoobchodnými cenami na úrovni úcastníckej prípojky dochádzalo k stlácaniu cien alternatívnych operátorov. 264 Treba vsak zdôraznit, ze vzhladom na existenciu kladných marzí od 12. augusta do 31. decembra 2005 mala Komisia osobitnú povinnost, co sa týkalo preukázania toho, ze prax spocívajúca v cenovom stlácaní, vytýkaná zalobkyni v priebehu tohto obdobia, mala úcinky vylúcenia konkurentov z trhu (pozri judikatúru zmienenú v bode 259 vyssie). 265 Tvrdenie Komisie a dokumenty uvádzané na jeho podporu tak nepostacujú na preukázanie toho, ze prax spocívajúca v cenovom stlácaní, vytýkaná zalobkyni, mala úcinky vylúcenia konkurentov z trhu, a napríklad ani na preukázanie znízenej rentability, ktorá by bola spôsobilá prinajmensom stazit výkon cinnosti daných operátorov na dotknutom trhu. 266 Napokon, casti 9 a 10 napadnutého rozhodnutia, venované protisútazným úcinkom správania zalobkyne, neobsahujú ziadne preskúmanie úcinkov praxe spocívajúcej v cenovom stlácaní, ktorá sa údajne uplatnovala v priebehu obdobia od 12. augusta do 31. decembra 2005. 267 Vzhladom na ustálenú judikatúru, podla ktorej musí byt akákolvek pochybnost súdu na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie (rozsudky z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, EU:T:2004:221, bod 177, a z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia, T-112/07, EU:T:2011:342, bod 58), teda treba dospiet k záveru, ze Komisia nepredlozila dôkaz o tom, ze prax vedúca k cenovému stlácaniu zo strany zalobkyne zacala pred 1. januárom 2006. Vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie v dôsledku uvedeného obsahuje v tejto súvislosti nesprávne posúdenie, nie je potrebné preskúmat, ci je tento prístup, tak ako to tvrdí zalobkyna, aj v rozpore s clánkom 23 nariadenia c. 1/2003. 268 Vzhladom na uvedené druhej casti tretieho zalobného dôvodu, ktorý uvádza zalobkyna, sa musí ciastocne vyhoviet a clánok 1 ods. 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia sa musí zrusit v casti, v ktorej sa v nom konstatuje, ze v priebehu obdobia od 12. augusta do 31. decembra 2005 zalobkyna uplatnovala nespravodlivé ceny, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k neviazaným úcastníckym prípojkám zalobkyne, neumoznili reprodukovat maloobchodné sluzby ponúkané zalobkynou bez toho, aby mu vznikla strata. [omissis] 5. O piatom zalobnom dôvode, ktorý sa uvádza subsidiárne a je zalozený na chybách pri urcovaní výsky pokuty 427 Svojím piatym zalobným dôvodom, uvádzaným subsidiárne, zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila chýb pri urcovaní výsky pokuty, na zaplatenie ktorej je zalobkyna povinná. Tento zalobný dôvod sa dalej clení na dve casti. Prvá cast je zalozená na zjavne nesprávnom posúdení, ked Komisia na úcely výpoctu výsky pokuty zohladnila obrat zalobkyne týkajúci sa úctovného obdobia roku 2010. Druhá cast je zalozená na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa dna zaciatku obdobia porusenia. a) O prvej casti zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení v rámci toho, ako sa na úcely výpoctu výsky pokuty zohladnil obrat zalobkyne týkajúci sa úctovného obdobia roku 2010 428 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006 usúdila, ze základná suma pokuty sa má vypocítat na základe obratu posledného celého roka, v ktorom doslo k poruseniu, to znamená okrem iného obratu, ktorý zalobkyna dosiahla v priebehu roka 2010 na trhu úcastníckych prípojok, ku ktorým je neviazaný prístup, a na trhu pevnej sirokopásmovej siete. 429 Komisia sa tak podla nej odchýlila od svojej vlastnej rozhodovacej praxe, t. j. od rozhodnutia K(2011) 4378 v konecnom znení z 22. júna 2011, týkajúceho sa konania podla clánku 102 ZFEÚ (vec COMP/39.525 - Polské telekomunikácie) (dalej len "rozhodnutie Polské telekomunikácie"). V odôvodnení 896 tohto rozhodnutia totiz Komisia uviedla, ze treba pouzit priemer rocných predajov, a to jednak z dôvodu velkého nárastu predajov pocas dotknutého obdobia na dotknutom trhu, predovsetkým velkoobchodných predajov, a jednak z dôvodu, ze trh bol este v stádiu rozvoja, a tak napredoval viac, nez sú bezné úrovne rastu trhu v case porusenia. Túto úvahu je na prejednávanú vec potrebné podla zalobkyne uplatnit, kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí pripustila, ze jej obrat sa od roku 2005 do roku 2010 zvýsil o 133 %. Zalobkyna sa teda s poukázaním na toto rozhodnutie domnieva, ze základná výska pokuty sa mala vypocítat na základe priemeru piatich rokov, v ktorých doslo k poruseniu konstatovanému Komisiou. 430 Skutocnost, ze sa za základ zvolilo posledné úctovné obdobie, mala za následok, ze Komisia na zalobkynu uplatnila prísnejsie normy, nez sú tie, ktoré uplatnila v rozhodnutí Polské telekomunikácie. Zalobkyna v tejto súvislosti dodáva, ze hoci má Komisia pri stanovení výsky pokút volnú úvahu, nemôze konat svojvolne a nekonzistentne. 431 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania proti tejto argumentácii namieta. 432 Predovsetkým treba pripomenút, ze clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze pri stanovení výsky pokuty treba okrem závaznosti porusenia zohladnit aj dlzku jeho trvania. 433 Okrem toho treba pripomenút, ze podla bodu 13 usmernení z roku 2006 "pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo... súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP", a ze na tento úcel Komisia "obvykle pouzije na výpocet hodnotu predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení". 434 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze cast obratu pochádzajúca z tovaru alebo sluzieb, na ktoré sa porusenie vztahuje, je spôsobilá správne naznacit rozsah porusenia na relevantnom trhu, kedze obrat dosiahnutý z uvedených tovarov a sluzieb predstavuje objektívny prvok, ktorý poskytuje správnu predstavu o skodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia, T-208/13, EU:T:2016:368, bod 236 a citovanú judikatúru). 435 Bod 13 usmernení z roku 2006 tak má vo vztahu k poruseniu clánku 102 ZFEÚ za ciel vziat ako východiskový bod na výpocet pokuty ulozenej danému podniku sumu, ktorá odráza hospodársky význam porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, C-444/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:464, bod 76; z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C-580/12 P, EU:C:2014:2363, bod 57, a z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, C-227/14 P, EU:C:2015:258, bod 53). 436 Pritom vsak tiez treba zdôraznit, ze obmedzenie volnej úvahy Komisie, ktoré si táto sama stanovila prijatím usmernení z roku 2006, nie je nezlucitelné so zachovaním podstatnej miery volnej úvahy, ktorú táto institúcia má. Uvedené usmernenia totiz vykazujú flexibilitu vo viacerých smeroch, co Komisii umoznuje uplatnovat svoju volnú úvahu v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 1/2003, tak, ako ich vykladajú súdy Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, C-444/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:464, bod 96 a citovanú judikatúru), ci v súlade s inými normami a zásadami práva Únie. V samotnom bode 13 usmernení z roku 2006 sa konkrétne uvádza, ze Komisia musí pri výpocte výsky základnej pokuty pouzit na výpocet "obvykle" predaje daného podniku pocas posledného celého roka, v ktorom sa podnik podielal na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2015, Samsung SDI a i./Komisia, T-84/13, neuverejnený, EU:T:2015:611). 437 V prejednávanej veci z odôvodnení 1490 az 1495 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na úcely stanovenia základnej sumy pokuty, ktorá bola ulozená solidárne zalobkyni a spolocnosti Deutsche Telekom, Komisia vzala do úvahy predaje, ktoré zalobkyna uskutocnila pocas posledného celého úctovného roka, v ktorom doslo k jej úcasti na porusení, to znamená obrat dosiahnutý týmto operátorom na trhu prístupu k neviazaným úcastníckym prípojkám a na maloobchodnom trhu sirokopásmových sluzieb, pokial ide o pevné sluzby v roku 2010. Komisia tak uplatnila bod 13 usmernení z roku 2006. 438 Zalobkyni pritom nemozno vyhoviet, ked tvrdí, ze Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa v prejednávanej veci od tohto pravidla neodchýlila, napriek silnému nárastu jej obratu v dotknutom období. 439 Hoci totiz zalobkyna jednak tvrdí, ze pocas rokov 2005 - 2010 sa jej obrat zvýsil o 133 %, a to z 31 184 949 eur na 72 868 176 eur, neuvádza ziadnu skutocnost, ktorou by sa dalo preukázat, ze druhý uvedený obrat, dosiahnutý pocas posledného celého kalendárneho roka, v ktorom doslo k poruseniu, nepredstavoval v case, ked Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, informáciu o jej skutocnej velkosti, jej hospodárskej sile a rozsahu predmetného porusenia. 440 Po druhé zalobkyni nemozno vyhoviet, ked Komisii vytýka, ze nezohladnila rozhodnutie Polské telekomunikácie, a z tohto dôvodu sa odklonila od svojej predchádzajúcej praxe a ulozila kritérium odlisné od kritéria stanoveného v bode 13 usmernení z roku 2006. 441 Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec na stanovenie pokút v oblasti hospodárskej sútaze, a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú len orientacnú povahu, pokial ide o prípadnú existenciu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, kedze je málo pravdepodobné, ze okolnosti vlastné týmto veciam, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, sú rovnaké (pozri rozsudok z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P a C-137/07 P, EU:C:2009:576, bod 233 a citovanú judikatúru; rozsudky zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, T-240/07, EU:T:2011:284, bod 347, a z 27. februára 2014, InnoLux/Komisia, T-91/11, EU:T:2014:92, bod 144). 442 Skorsie rozhodnutia Komisie vo veci pokuty tak z hladiska dodrzania zásady rovnosti zaobchádzania môzu byt relevantné len vtedy, ak sa preukáze, ze okolnosti vecí týkajúcich sa týchto iných rozhodnutí, akými sú napríklad trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sú porovnatelné s okolnostami prejednávanej veci (pozri rozsudky z 13. septembra 2010, Trioplast Industrier/Komisia, T-40/06, EU:T:2010:388, bod 145 a citovanú judikatúru; z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, T-360/09, EU:T:2012:332, bod 262 a citovanú judikatúru, a z 9. septembra 2015, Philips/Komisia, T-92/13, neuverejnený, EU:T:2015:605, bod 205 a citovanú judikatúru). 443 V danom prípade pritom zalobkyna neuviedla ziadnu skutocnost, na základe ktorej by sa dalo preukázat, ze okolnosti veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Polské telekomunikácie, sú porovnatelné s okolnostami prejednávanej veci. Komisia vo svojich písomných podaniach uviedla, ze v uvedenej veci zohladnila priemer obratu rokov 2005 - 2009 z dôvodu, ze relevantný obrat z dotknutého obdobia zazil exponenciálny nárast, konkrétne zvýsenie o 2 800 % za obdobie rokov 2006 - 2007, zvýsenie o 370 % za obdobie rokov 2007 - 2008 a zvýsenie o 160 % za obdobie rokov 2008 - 2009. Z týchto císiel, ktorých správnost zalobkyna nespochybnuje, pritom vyplýva, ze jednak úroven nárastu obratu bola ovela vyssia vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Polské telekomunikácie, nez úroven obratu zalobkyne v prejednávanej veci, a jednak ze sa tento obrat vyvíjal menej stabilným spôsobom nez obrat pozorovaný v prejednávanej veci. 444 Z uvedeného vyplýva, ze tým, ze Komisia v prejednávanej veci vzala do úvahy obrat dosiahnutý zalobkynou pocas roka, ktorý sa skoncil 31. decembra 2010, t. j. posledný celý rok, v ktorom doslo k úcasti na porusení, a postupovala tak v súlade s pravidlom, ktoré sama pre seba stanovila v bode 13 usmernení z roku 2006, Komisia neprekrocila obmedzenia svojej volnej úvahy v oblasti stanovovania výsky pokút. 445 Prvá cast piateho zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut ako nedôvodná. b) O druhej casti zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení, týkajúcom sa dna zaciatku obdobia porusenia 446 Druhou castou tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o záver o existencii porusenia od 12. augusta 2005, ktorý je dnom uverejnenia standardnej ponuky. Kedze táto ponuka je rámcovou zmluvou, je urcená na to, aby v nej dochádzalo k zmenám, predovsetkým pocas rokovaní s tretími stranami alebo na základe odporúcaní vnútrostátnych regulacných orgánov. 447 Zalobkyna osobitne zdôraznuje, ze jednak bola uvedená ponuka prvou ponukou, ktorú kedy vypracovala, na základe coho boli objasnenia a zmeny prostredníctvom rokovaní tým potrebnejsie. 448 Po druhé stanovisko Komisie, podla ktorého porusenie zacína v case uverejnenia standardnej ponuky, podla nej nie je v súlade s rozhodovacou praxou Komisie. Napríklad vo svojom rozhodnutí K(2004) 1958 v konecnom znení z 2. júna 2004 (vec KOMP/38.096 - Clearstream) (dalej len "rozhodnutie Clearstream") totiz Komisia dospela k záveru, ze Clearstream zneuzila svoje dominantné postavenie, ked skryto odmietla poskytnút spolocnosti Euroclear sluzby primárneho zúctovania a vyrovnania akcií na meno. Komisia vsak uznala, ze je potrebné stranám poskytnút urcitý cas na to, aby sa im umoznilo rokovat o podmienkach zmlúv (odôvodnenie 341 rozhodnutia Clearstream). Rovnako v rozhodnutí Polské telekomunikácie Komisia neurcila za zaciatok porusenia den uverejnenia standardnej ponuky, ale den, ked zacali prvé rokovania s dalsími operátormi. 449 Zalobkyna sa domnieva, ze porusenie spocívajúce v odmietnutí poskytnutia môze existovat az po tom, co rokovania o prístupe zlyhali z dôvodu neprimeranosti podmienok stanovených vlastníkom siete. Navyse podla zalobkyne Komisia nesie dôkazné bremeno, co sa týka okamihu, kedy rokovania zlyhali z dôvodu neprimeraných poziadaviek zalobkyne. Napokon treba podla nej vziat do úvahy skutocnost, ze rokovania o prístupe sú uz zo svojej podstaty dlhé a tazké z dôvodu zlozitosti veci. 450 Subsidiárne zalobkyna usudzuje, ze namietané odmietnutie prístupu zacína bud na konci primeranej lehoty na to, aby sa za normálnych podmienok poskytol pozadovaný prístup, pricom sa zohladnia nevyhnutné prípravy z obidvoch strán (odôvodnenie 341 rozhodnutia Clearstream), alebo v den, ked zacali prvé rokovania o prístupe s dalsími operátormi (odôvodnenie 909 rozhodnutia Polské telekomunikácie). 451 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania proti tejto argumentácii namieta. 452 V tejto súvislosti je nesporné, ze predseda TÚ SR svojím rozhodnutím zo 14. júna 2005 ulozil zalobkyni povinnost poskytnút neviazaný prístup k svojej úcastníckej prípojke za spravodlivých a primeraných podmienok a ze zalobkyna práve s cielom splnit si túto povinnost 12. augusta 2005 uverejnila standardnú ponuku v oblasti neviazaného prístupu (pozri body 9 a 10 vyssie). 453 Zalobkyna napokon nespochybnuje opis obsahu svojej standardnej ponuky, uvedený v casti 7.6 napadnutého rozhodnutia ("Nespravodlivé dolozky a podmienky ST"), podla ktorého Komisia v odôvodnení 820 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru, ze dolozky a podmienky tejto ponuky boli stanovené takým spôsobom, aby sa neviazaný prístup k úcastníckej prípojke stal pre alternatívnych operátorov neprijatelným. 454 Z tejto casti napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, ze zneuzívajúca prax, ktorá v nom bola Komisiou kvalifikovaná ako "odmietnutie poskytnutia", v podstatnej miere vyplývala zo samotnej standardnej ponuky. 455 Pokial tak ide po prvé o zatajovanie informácií týkajúcich sa siete, potrebných pre neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, vo vztahu k alternatívnym operátorom, predovsetkým z odôvodnenia 439 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia usúdila, ze standardná ponuka neobsahovala základné informácie týkajúce sa umiestnení fyzických prístupových bodov a dostupnosti úcastníckych prípojok v riadne urcených castiach prístupovej siete. Napokon je pravda, ze v odôvodneniach 443 az 528 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala informácie týkajúce sa siete, poskytnuté zalobkynou na ziadost alternatívneho operátora s perspektívou neviazaného prístupu. Z tejto casti napadnutého rozhodnutia vsak tiez vyplýva, ze podmienky prístupu k takýmto informáciám, ktoré Komisia povazovala za nespravodlivé, a teda vo vztahu k alternatívnym operátorom za odrádzajúce, vyplývali zo samotnej standardnej ponuky. Komisia okrem iného kritizovala v prvom rade to, ze standardná ponuka neurcovala presný rozsah informácií týkajúcich sa siete, ktoré zalobkyna poskytne alternatívnym operátorom, a to tak, ze by sa v nej uvádzali kategórie dotknutých informácií (odôvodnenie 507 napadnutého rozhodnutia), v druhom rade to, ze uvedená ponuka stanovovala prístup k informáciám pochádzajúcim z neverejných informacných systémov az po uzavretí rámcovej zmluvy o prístupe k úcastníckej prípojke (odôvodnenie 510 napadnutého rozhodnutia), a v tretom rade to, ze táto ponuka podmienovala takýto prístup k informáciám týkajúcim sa siete zalobkyne zaplatením vysokých poplatkov zo strany alternatívneho operátora (odôvodnenia 519 a 527 napadnutého rozhodnutia). 456 Pokial ide po druhé o to, ze si zalobkyna zúzila rozsah svojej zákonnej povinnosti v oblasti neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke, v prvom rade z odôvodnení 535 a 536 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze obmedzenie uvedenej povinnosti iba na aktívne linky (pozri bod 32 vyssie), ktoré Komisia zalobkyni vytýkala, vyplývalo z bodu 5.2 úvodnej casti jej standardnej ponuky. Dalej osobitne z odôvodnení 570, 572, 577, 578 a 584 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze práve s ohladom na ustanovenia obsiahnuté v prílohe 3 k standardnej ponuke Komisia dospela k záveru, ze zalobkyna sluzby vylúcila neodôvodnene, v rozpore so svojou povinnostou v oblasti neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke (pozri bod 33 vyssie). Napokon z odôvodnenia 606 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pravidlo obmedzenia vyuzívania kábla na 25 %, ktoré stanovila zalobkyna vo vztahu k neviazanému prístupu k úcastníckej prípojke a ktoré Komisia povazovala za neodôvodnené (pozri bod 34 vyssie), vyplývalo z prílohy 8 k standardnej ponuke. 457 Co sa týka po tretie toho, ze zalobkyna stanovila nespravodlivé podmienky v oblasti neviazaného prístupu, týkajúce sa kolokácie, prognóz, opráv, servisu, údrzby, ako aj zriadenia bankovej záruky, vsetky tieto podmienky tak, ako je preukázané v casti 7.6.4 napadnutého rozhodnutia, vyplývali zo standardnej ponuky, ktorú tento operátor uverejnil 12. augusta 2005. Dolozky, ktoré Komisia povazovala za nespravodlivé, boli taktiez obsiahnuté v prílohách 4, 5, 14 a 15 uvedenej ponuky, pokial ide o kolokáciu (odôvodnenia 653, 655 a 683 napadnutého rozhodnutia), v prílohách 12 a 14, pokial ide o povinnost alternatívnych operátorov vo vztahu k prognózam (odôvodnenia 719 a 726 az 728 napadnutého rozhodnutia), v prílohe 5, pokial ide o postup kvalifikácie úcastníckych prípojok (odôvodnenia 740, 743, 767, 768 a 774 napadnutého rozhodnutia), v prílohe 11, pokial ide o dolozky a podmienky týkajúce sa opráv, servisu a údrzby (odôvodnenia 780, 781, 787, 790 a 796 napadnutého rozhodnutia), a v prílohách 5 a 17, pokial ide o bankovú záruku vyzadovanú od alternatívneho operátora, ktorý ziada o neviazaný prístup (odôvodnenia 800, 802 az 807, 815 a 816 napadnutého rozhodnutia). 458 Z uvedeného vyplýva, ze aj za predpokladu, ze by urcité podmienky prístupu mohli byt v rámci dvojstranných rokovaní medzi zalobkynou a operátormi, ktorí sú kandidátmi o prístup, zmiernené, pricom zalobkyna to tvrdí bez toho, aby uviedla dôkazy na podporu svojho tvrdenia, Komisia oprávnene dospela k záveru, ze standardná ponuka uverejnená 12. augusta 2005 mohla uz od tohto dna alternatívnych operátorov odrádzat od predkladania ziadostí o prístup, a to z dôvodu nespravodlivých klauzúl a podmienok, ktoré obsahovala. 459 Za týchto okolností sa Komisia nedopustila pochybenia, ked usúdila, ze zalobkyna z dôvodu podmienok prístupu, uvedených v jej standardnej ponuke uverejnenej 12. augusta 2005, ohrozila vstup alternatívnych operátorov na maloobchodný masový trh (resp. trh urcený pre sirokú verejnost) so sirokopásmovými sluzbami na pevnom mieste na Slovensku, a to napriek povinnosti, ktorú v tomto zmysle mala na základe rozhodnutia TÚ SR, a ze teda toto správanie mohlo mat takéto negatívne úcinky na hospodársku sútaz uz od uvedeného dátumu (pozri najmä odôvodnenia 1048, 1050, 1109, 1184 a 1520 napadnutého rozhodnutia). 460 Tento záver nie je spochybnený tvrdením zalobkyne, podla ktorého sa Komisia odklonila od svojej vlastnej rozhodovacej praxe, to znamená od prístupu zvoleného v rozhodnutiach Clearstream a Polské telekomunikácie. Stací totiz konstatovat, ze tieto rozhodnutia boli vydané v odlisnom kontexte, nez je kontext prejednávanej veci, a ze sa teda nimi nedá preukázat, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí odklonila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe. 461 Pokial tak v prvom rade ide o rozhodnutie Clearstream, stací zdôraznit, ze na rozdiel od napadnutého rozhodnutia v prejednávanej veci bolo toto rozhodnutie vydané v kontexte, ktorý sa vyznacuje neexistenciou akejkolvek zákonnej povinnosti podniku, ktorý je vlastníkom predmetnej infrastruktúry, poskytnút iným podnikom prístup k uvedenej infrastruktúre, a rovnako aj neexistenciou povinnosti tohto podniku uverejnit standardnú ponuku, v ktorej sa uvedú podmienky takéhoto prístupu. 462 Napokon lehota styroch mesiacov, ktorú Súd prvého stupna povazoval za lehotu zodpovedajúcu primeranej lehote na poskytnutie sluzieb primárneho zúctovania a vyrovnania zo strany spolocnosti Clearstream, bola stanovená na základe porovnania príkladov, v ktorých Clearstream poskytla prístup k svojmu systému Cascade RS. Treba teda konstatovat, ze v tejto veci existovalo viacero príkladov, v ktorých Clearstream poskytla prístup a ktoré Komisii, a neskôr Súdu prvého stupna, umoznili dospiet k záveru, ze lehota styroch mesiacov bola na poskytnutie takéhoto prístupu primeraná (rozsudok z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, T-301/04, EU:T:2009:317, bod 151). V prejednávanej veci vsak vzhladom na to, ze zalobkyna poskytla prístup k svojim úcastníckym prípojkám len jednému jedinému operátorovi, a to 18. decembra 2009, neexistoval ziaden príklad, ktorý by mohol slúzit ako referencný príklad, takze Komisia takúto "primeranú lehotu" nemohla stanovit. Z uvedeného vyplýva, ze okolnosti prejednávanej veci nie sú vôbec porovnatelné s okolnostami veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia (T-301/04, EU:T:2009:317). 463 V druhom rade, pokial ide o rozhodnutie Polské telekomunikácie, Komisia v nom konstatovala, ze predmetný historický operátor zneuzil svoje dominantné postavenie na polskom velkoobchodnom trhu prístupu k sirokopásmovým sluzbám a neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke tým, ze odmietal poskytnút prístup k svojej sieti a poskytnút velkoobchodné produkty patriace do týchto trhov s cielom chránit svoje postavenie na maloobchodnom trhu. Okrem toho kontext veci Polské telekomunikácie sa vyznacoval zákonnou povinnostou prístupu, analogickou s povinnostou, ktorú mala zalobkyna v prejednávanej veci, ako aj poziadavkou kladenou na predmetného polského telekomunikacného operátora uverejnit standardnú ponuku na neviazaný prístup k jej úcastníckej prípojke. Z podrobnej analýzy rozhodnutia Polské telekomunikácie vsak vyplýva, ze prístup zvolený v tomto rozhodnutí nie je vôbec v rozpore s prístupom zvoleným v napadnutom rozhodnutí. V rozhodnutí Polské telekomunikácie totiz Komisia uviedla, ze protisútazná stratégia dominantného operátora sa z hlavnej casti zhmotnila iba v priebehu rokovaní s alternatívnymi operátormi, ktorí boli kandidátmi na získanie neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke, ako aj velkoobchodného prístupu k sirokopásmovým sluzbám dominantného operátora. Neprimerané podmienky prístupu tak vyplývali z návrhov zmlúv o prístupe, ktoré pripravil predmetný dominantný operátor v rámci rokovaní s alternatívnymi operátormi. Spomalenie procesu dojednávania dohôd o prístupe ostatne uz z podstaty veci nemohlo byt identifikované uz v case uverejnenia prvej standardnej ponuky dominantného operátora. Okrem toho obmedzenie prístupu k sieti dominantného operátora zo strany tohto operátora sa vyvinulo v stádiu po uzavretí dohôd o velkoobchodnom prístupe s alternatívnymi operátormi. Navyse k obmedzeniu efektívneho prístupu k linkám úcastníkov doslo potom, ako dotknutý alternatívny operátor získal prístup k priestoru na kolokáciu alebo oprávnenie nainstalovat prepojovací kábel. Napokon problémy prístupu k dôveryhodným a pravdivým vseobecným informáciám, ktoré sú pre alternatívnych operátorov nevyhnutné na prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa prístupu, sa prejavili v kazdej etape procesu prístupu k sieti dominantného operátora. Správanie dominantného operátora vo veci Polské telekomunikácie sa tak odlisovalo od postupov, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí kvalifikovala ako "odmietnutie poskytnutia" a ktoré, tak ako vyplýva z analýzy uvedenej v bodoch 455 az 459 vyssie, vyplývali z hlavnej casti zo standardnej ponuky na neviazaný prístup k úcastníckej prípojke samotnej zalobkyne. Tieto odlisnosti odôvodnujú, aby na rozdiel od rozhodnutia Polské telekomunikácie, v ktorom bol zaciatok porusovania clánku 102 ZFEÚ stanovený na den, ked zacali prvé rokovania o prístupe medzi predmetným dominantným operátorom a alternatívnym operátorom, t. j. niekolko mesiacov po uverejnení prvej standardnej ponuky (odôvodnenie 909 a poznámka pod ciarou c. 1259 napadnutého rozhodnutia), Komisia v prejednávanej veci oznacila 12. august 2005, to znamená dátum uverejnenia standardnej ponuky, za den zaciatku implicitného odmietnutia prístupu k úcastníckej prípojke. 464 Z rovnakého dôvodu treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého porusenie spocívajúce v odmietnutí poskytnutia môze byt preukázané az potom, ako rokovania o prístupe zlyhali z dôvodu neprimeranosti podmienok stanovených vlastníkom siete. Navyse nie je isté, ze by výsledkom rokovaní mohlo byt odstránenie nespravodlivých klauzúl a podmienok uvedených v standardnej ponuke. 465 V súvislosti s tvrdením zalobkyne, podla ktorého Komisia musí uniest dôkazné bremeno, co sa týka okamihu, kedy rokovania zlyhali z dôvodu neprimeraných poziadaviek zalobkyne, jednak z rovnakých dôvodov, ako sú tie, ktoré sú uvedené v bodoch 461 az 464 vyssie, tento den nemôze byt relevantný na úcely stanovenia zaciatku porusenia. Po druhé, tak ako uviedol vedlajsí úcastník konania, presný dátum zlyhania rokovaní sa nedá objektívne stanovit, takze Komisia takýto dôkaz nemusí predlozit. 466 Pokial ide o tvrdenia uvádzané subsidiárne, v casti, v ktorej zalobkyna usudzuje, ze namietané odmietnutie prístupu by malo zacat na konci primeranej lehoty na to, aby sa za normálnych podmienok poskytol pozadovaný prístup, pricom sa zohladnia nevyhnutné prípravy z obidvoch strán (odôvodnenie 341 rozhodnutia Clearstream), treba poznamenat, ze takáto primeraná lehota v prejednávanej veci neexistuje z dôvodov uvedených v bodoch 460 az 462 vyssie. Preto musí byt toto tvrdenie odmietnuté. V casti tvrdení, v ktorej sa zalobkyna snazí docielit uznanie toho, ze porusenie zacína v den, ked zacali prvé rokovania o prístupe s dalsími operátormi (odôvodnenie 909 rozhodnutia Polské telekomunikácie), ako sa v podstate uviedlo v bodoch 463 a 464 vyssie, rokovania boli irelevantné na úcely urcenia zaciatku porusenia v predmetnom prípade. V dôsledku uvedeného sa toto tvrdenie rovnako musí odmietnut. 467 Druhá cast tohto zalobného dôvodu zalozená na chybe, ktorej sa Komisia údajne dopustila, ked usúdila, ze implicitné odmietnutie prístupu k úcastníckej prípojke zacalo 12. augusta 2005, sa tak musí zamietnut ako nedôvodná. 468 Treba dodat, ze zalobkyna nespochybnuje kvalifikáciu jediného a pokracujúceho porusenia zo strany Komisie, pokial ide o vsetky postupy uvedené v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, t. j. a) zatajovanie informácií týkajúcich sa siete, potrebných pre neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám vo vztahu k alternatívnym operátorom; b) zúzenie rozsahu jej povinností týkajúcich sa neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám; c) stanovenie nespravodlivých podmienok v jej standardnej ponuke, pokial ide o neviazaný prístup, týkajúcich sa kolokácie, kvalifikácie, prognóz, opráv a bankových záruk; d) uplatnovanie nespravodlivých cien, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k neviazaným úcastníckym prípojkám zalobkyne, neumoznili vytvorit duplikát maloobchodných sluzieb ponúkaných zalobkynou bez toho, aby mu vznikla strata. 469 Za týchto okolností vzhladom na to, ze druhá cast tohto zalobného dôvodu zalozená na pochybení, ktorého sa Komisia mala dopustit, ked usúdila, ze implicitné odmietnutie prístupu k úcastníckej prípojke zacalo 12. augusta 2005, bola zamietnutá (pozri bod 467 vyssie), Komisia správne konstatovala, ze jediné a pokracujúce porusenie, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia, zacalo 12. augusta 2005. 470 Piaty zalobný dôvod teda treba zamietnut ako celok. 471 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze clánok 1 ods. 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia sa musí zrusit v casti, v ktorej sa v nom konstatuje, ze v priebehu obdobia od 12. augusta do 31. decembra 2005 zalobkyna uplatnovala nespravodlivé ceny, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k jej neviazaným úcastníckym prípojkám, neumoznili reprodukovat nou ponúkané maloobchodné sluzby bez toho, aby mu vznikla strata (pozri bod 268 vyssie). V dôsledku uvedeného sa clánok 2 tohto rozhodnutia musí zrusit v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne. Vo zvysnej casti sa návrhy na zrusenie napadnutého rozhodnutia musia zamietnut. IV. O subsidiárne uvádzaných návrhoch na zmenu výsky pokuty 472 Zalobkyna dalej subsidiárne Vseobecný súd ziada o to, aby znízil pokuty, ktoré jej boli ulozené napadnutým rozhodnutím. 473 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry preskúmanie zákonnosti, stanovené v clánku 263 ZFEÚ, znamená to, ze súd Únie tak z právneho, ako aj zo skutkového hladiska preskúma napadnuté rozhodnutie s ohladom na tvrdenia, ktoré uvádza zalobca, a ze má tento súd právomoc posudzovat dôkazy, zrusit uvedené rozhodnutie a zmenit napríklad výsku pokút (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, EU:C:2009:505, bod 86 a citovanú judikatúru; z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, C-609/13 P, EU:C:2017:46, bod 30 a citovanú judikatúru, a z 27. marca 2014, Saint-Gobain Glass France a i./Komisia, T-56/09 a T-73/09, EU:T:2014:160, bod 461 a citovanú judikatúru). 474 Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá sa priznáva súdu Únie v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc okrem toho, ze oprávnuje súd na preskúmanie zákonnosti sankcie, ho oprávnuje aj na to, aby nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C-386/10 P, EU:C:2011:815, bod 63, a z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, C-389/10 P, EU:C:2011:816, bod 130; pozri tiez rozsudok z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, C-609/13 P, EU:C:2017:46, bod 31 a citovanú judikatúru). 475 V tejto súvislosti pritom treba zdôraznit, ze výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo a ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, teda prinálezí zalobcovi, aby proti napadnutému rozhodnutiu uviedol zalobné dôvody a predlozil dôkazy na podporu týchto zalobných dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, C-295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 213 a citovanú judikatúru). 476 Práve s ohladom na tieto zásady treba posúdit, ci sa výska pokút, ktoré Komisia ulozila v napadnutom rozhodnutí, musí zmenit. 477 Ako vyplýva z bodov 267, 268 a 471 vyssie, Komisia nepredlozila dôkaz o tom, ze postup vedúci k cenovému stlácaniu, ktorého sa dopustila zalobkyna, mohol zacat pred 1. januárom 2006, a v dôsledku uvedeného sa clánok 1 ods. 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia musí zrusit v casti, v ktorej sa týka zalobkyne, a v rozsahu, v akom do jediného a pokracujúceho porusenia zahrna cenové stlácanie, ku ktorému malo dôjst v období od 12. augusta do 31. decembra 2005. 478 Pokial ide o vplyv tejto chyby na základnú sumu pokuty, za zaplatenie ktorej je zalobkyna zodpovedná solidárne, Vseobecný súd sa v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci domnieva, ze treba znízit podiel relevantných predajov zalobkyne, pouzitý Komisiou, a stanovit ho na 9,8 % namiesto 10 %. Kedze zalobkyna dosiahla pocas posledného celého roka, v ktorom doslo k poruseniu, relevantný obrat vo výske 72 868 176 eur, suma, ktorá má slúzit na výpocet základnej výsky pokuty, na ktorej zaplatenie je zalobkyna povinná solidárne, je 7 141 081,20 eura. Základná suma tejto pokuty zodpovedá vynásobeniu uvedenej sumy koeficientom 5,33, odrázajúcim dlzku obdobia, v ktorom dochádzalo k poruseniu, a tak ju treba stanovit na 38 061 963 eur. Vo zvysnej casti sa návrh zalobkyne na znízenie výsky pokuty zamieta. 479 Pokial ide o návrh Komisie, podaný subsidiárne na pojednávaní, na zvýsenie výsky pokuty ulozenej solidárne zalobkyni a spolocnosti Deutsche Telekom, Vseobecný súd sa aj bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o prípustnosti takéhoto návrhu, domnieva, ze vzhladom na okolnosti prejednávanej veci nie je opodstatnené zmenit sumu stanovenú v bode 478 vyssie. V. O trovách 480 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podla clánku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Vseobecný súd môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka konania. V prejednávanej veci Komisia a vedlajsí úcastník konania v casti nemali vo veci úspech. Zalobkyna vsak nenavrhla, aby vedlajsí úcastník konania nahradil trovy konania, ale navrhla iba to, aby ich nahradila Komisia. 481 Za týchto okolností je opodstatnené rozhodnút tak, ze zalobkyna znása styri pätiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit styri pätiny trov konania Komisie a vedlajsieho úcastníka konania, v súlade s návrhmi Komisie a vedlajsieho úcastníka konania. Komisia znása jednu pätinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu pätinu trov zalobkyne. Vedlajsí úcastník konania znása jednu pätinu svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Clánok 1 ods. 2 písm. d) rozhodnutia Komisie C(2014) 7465 final z 15. októbra 2014, týkajúceho sa konania podla clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP (vec AT.39523 - Slovak Telekom), sa zrusuje v casti, v ktorej sa v nom konstatuje, ze v dobe od 12. augusta do 31. decembra 2005 Slovak Telekom, a.s. uplatnovala nespravodlivé ceny, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k jej neviazaným úcastníckym prípojkám, neumoznili reprodukovat nou ponúkané maloobchodné sluzby bez toho, aby mu vznikla strata. 2. Clánok 2 rozhodnutia C(2014) 7465 final sa zrusuje v casti, v ktorej stanovuje výsku pokuty, za zaplatenie ktorej je Slovak Telekom zodpovedná solidárne, na 38 838 000 eur. 3. Výska pokuty, za zaplatenie ktorej je Slovak Telekom zodpovedná solidárne, sa stanovuje na 38 061 963 eur. 4. Vo zvysnej casti sa zaloba zamieta. 5. Spolocnost Slovak Telekom znása styri pätiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit styri pätiny trov konania Európskej komisie a styri pätiny trov konania spolocnosti Slovanet, a.s. 6. Komisia znása jednu pätinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu pätinu trov konania vynalozených spolocnostou Slovak Telekom. 7. Spolocnost Slovanet znása jednu pätinu svojich vlastných trov konania. Van der Woude Gervasoni Madise da Silva Passos Kowalik-Banczyk Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. decembra 2018. Podpisy __________________________________________________________________ [3]* Jazyk konania: anglictina. __________________________________________________________________ [4]1 Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXtcwp3D/L87286-8603TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXtcwp3D/L87286-8603TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXXtcwp3D/L87286-8603TMP.html#Footref* 4. file:///tmp/lynxXXXXtcwp3D/L87286-8603TMP.html#Footref1