ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata rozsírená komora) z 13. decembra 2018 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Slovenský trh sirokopásmových telekomunikacných sluzieb - Prístup tretích podnikov k 'úcastníckej prípojke` historického operátora na tomto trhu - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP - Jediné a pokracujúce porusenie - Pojem 'zneuzitie` - Odmietnutie prístupu - Cenové stlácanie - Výpocet cenového stlácania - Kritérium rovnako efektívneho konkurenta - Právo na obhajobu - Pripísanie porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti - Rozhodujúci vplyv materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti - Skutocný výkon - Dôkazné bremeno - Výpocet sumy pokuty - Usmernenia pre výpocet výsky pokút z roku 2006 - Osobitná pokuta ulozená výlucne materskej spolocnosti z dôvodu recidívy a na základe uplatnenia násobiaceho koeficientu na úcely odstrasenia" Vo veci T-827/14, Deutsche Telekom AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: K. Apel a D. Schroeder, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: M. Kellerbauer, L. Malferrari, C. Vollrath a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Slovanet, a.s., so sídlom v Bratislave (Slovensko), v zastúpení: P. Tisaj, advokát, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je zaloba zalozená na clánku 263 ZFEÚ, ktorou sa zalobkyna domáha v prvom rade zrusenia, a to úplného alebo ciastocného v tom rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, rozhodnutia Komisie C(2014) 7465 final z 15. októbra 2014, týkajúceho sa konania podla clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP (vec AT.39523 - Slovak Telekom), ktoré bolo opravené rozhodnutím Komisie C(2014) 10119 final zo 16. decembra 2014, ako aj rozhodnutím Komisie C(2015) 2484 final zo 17. apríla 2015, a subsidiárne zrusenia pokút alebo znízenia sumy pokút ulozených zalobkyni uvedeným rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (deviata rozsírená komora), v zlození: sudca M. van der Woude, vykonávajúci funkciu predsedu komory, a sudcovia S. Gervasoni, L. Madise, R. da Silva Passos (spravodajca) a K. Kowalik-Banczyk, tajomník: N. Schall, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 19. apríla 2018, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Deutsche Telekom AG, je historickým telekomunikacným operátorom v Nemecku a spolocnostou na cele skupiny Deutsche Telekom. Od 4. augusta 2000 a pocas celého obdobia, ktoré je v prejednávanej veci relevantné, vlastnila zalobkyna 51 % obchodný podiel na základnom imaní spolocnosti Slovak Telekom, a.s., ktorá je historickým telekomunikacným operátorom na Slovensku. Zvysnú cast základného imania spolocnosti Slovak Telekom vlastnilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, a to vo výske 34 %, a Fond národného majetku Slovenskej republiky, vo výske 15 % (dalej len spolocne ako "Slovenská republika"). 2 Dna 15. októbra 2014 prijala Európska komisia rozhodnutie C(2014) 7465 final, týkajúce sa konania podla clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP (vec AT.39523 - Slovak Telekom), ktoré bolo opravené jej rozhodnutím C(2014) 10119 final zo 16. decembra 2014, ako aj jej rozhodnutím C(2015) 2484 final zo 17. apríla 2015, a ktoré bolo urcené zalobkyni, ako aj spolocnosti Slovak Telekom (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Slovak Telekom 26. decembra 2014 podala osobitnú zalobu, ktorou sa rovnako domáha zrusenia napadnutého rozhodnutia (vec T-851/14). A. Technologický, skutkový a regulacný kontext napadnutého rozhodnutia 3 Spolocnost Slovak Telekom, ktorá je nepriamym nástupcom státneho podniku pôst a telekomunikácií, ktorý zanikol v roku 1992, je najväcsím telekomunikacným operátorom a poskytovatelom sirokopásmového prístupu na Slovensku. Zákonný monopol, ktorý mala táto spolocnost na slovenskom telekomunikacnom trhu, bol ukoncený v roku 2000. Slovak Telekom ponúka komplexný súbor dátových a hlasových sluzieb a vlastní a prevádzkuje pevné siete s medeným vedením a s optickým vedením, ako aj mobilnú telekomunikacnú siet. Siete s medeným vedením a mobilné siete pokrývajú takmer celé územie Slovenska. 4 Napadnuté rozhodnutie sa týka protisútazných postupov na slovenskom trhu sluzieb sirokopásmového internetu. Vztahuje sa v podstate na podmienky stanovené spolocnostou Slovak Telekom pre neviazaný prístup ostatných operátorov k úcastníckej prípojke medeného vedenia na Slovensku v rokoch 2005 - 2010. 5 Úcastnícka prípojka je fyzické dvojzilové kovové vedenie (nazývane tiez "linka"), ktoré spája konecný bod siete v priestoroch úcastníka s hlavným rozvádzacom alebo ekvivalentným zariadením v pevnej verejnej telefónnej sieti. 6 Neviazaný prístup k úcastníckej prípojke umoznuje novým subjektom - nazývaným obvykle "alternatívni operátori", protipólom ktorých sú historickí operátori telekomunikacných sietí - pouzívat telekomunikacnú infrastruktúru, ktorá uz existuje a patrí týmto historickým operátorom, s cielom ponúkat rôzne sluzby konecným uzívatelom v rámci hospodárskej sútaze s historickými operátormi. Medzi rozlicné telekomunikacné sluzby, ktoré sa môzu poskytovat konecným uzívatelom prostredníctvom úcastníckej prípojky, patrí vysokorýchlostný prenos údajov pre pevný prístup k internetu a pre multimediálne aplikácie na základe technológie digitálnej úcastníckej linky (Digital Subscriber Line alebo DSL). 7 Neviazaný prístup k úcastníckej prípojke je upravený na úrovni Únie okrem iného nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady c. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k úcastníckej prípojke ([3]Ú. v. ES L 336, 2000, s. 4; Mim. vyd. 13/026, s. 83) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby ([4]Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349). Nariadenie c. 2887/2000 vyzadovalo od operátorov "ovládajúcich podstatnú cast trhu" to, aby sprístupnili úcastnícku prípojku, ku ktorej je neviazaný prístup (unbundled local loop alebo ULL), a aby uverejnili standardnú ponuku v oblasti neviazaného prístupu. Na Slovensku boli tieto ustanovenia implementované zákonom z 3. decembra 2003 c. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorsích predpisov, ktorý az na urcité výnimky nadobudol úcinnost 1. januára 2004. 8 Tento právny rámec v podstate zaviazal operátora identifikovaného národným regulacným orgánom ako operátor s významným vplyvom na trhu (ktorým je vo vseobecnosti historický operátor), na to, aby alternatívnym operátorom poskytol neviazaný prístup ku svojej úcastníckej prípojke a k súvisiacim sluzbám za transparentných, spravodlivých a nediskriminacných podmienok a aby standardnú ponuku takéhoto neviazaného prístupu priebezne aktualizoval. Národný regulacný orgán bol povinný dbat na to, aby poplatky za neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, urcované na základe nákladovej orientácie, podporovali cestnú a udrzatelnú sútaz. Na tento úcel mohol národný regulacný úrad okrem iného standardnú ponuku zmenit. 9 Po vykonaní analýzy trhu prijal slovenský národný regulacný orgán pre oblast telekomunikácií (Telekomunikacný úrad SR, dalej len "TÚ SR") 8. marca 2005 prvostupnové rozhodnutie c. 205/14/2005, v ktorom oznacil Slovak Telekom za operátora s významným vplyvom na velkoobchodnom trhu na úcely neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke, v zmysle nariadenia c. 2887/2000. V dôsledku uvedeného TÚ SR ulozil spolocnosti Slovak Telekom rozlicné povinnosti, medzi ktoré patrila okrem iného povinnost predlozit do 60 dní standardnú ponuku. Toto rozhodnutie, proti ktorému Slovak Telekom podala rozklad, bolo predsedom TÚ SR 14. júna 2005 potvrdené. Na základe tohto potvrdzujúceho rozhodnutia bola Slovak Telekom povinná vyhoviet vsetkým ziadostiam o neviazaný prístup ku svojej úcastníckej prípojke, povazovaným za primerané a odôvodnené, aby tak alternatívnym operátorom bolo umoznené pouzívat túto úcastnícku prípojku s cielom ponúkat ich vlastné sluzby na "maloobchodnom masovom trhu (resp. trhu urcenom pre sirokú verejnost)" sirokopásmových sluzieb na pevnom mieste na Slovensku. Rozhodnutím zo 14. júna 2005 sa spolocnosti Slovak Telekom zároven ulozila povinnost uverejnit vsetky plánované zmeny v standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu minimálne 45 dní vopred a predlozit ich TÚ SR. 10 Slovak Telekom uverejnila svoju standardnú ponuku v oblasti neviazaného prístupu 12. augusta 2005 (dalej len "standardná ponuka"). Táto ponuka, ktorá bola od tohto dna do konca roka 2010 devätkrát zmenená, vymedzuje zmluvné a technické podmienky pre prístup k uzívatelskej prípojke spolocnosti Slovak Telekom. Na velkoobchodnom trhu Slovak Telekom ponúka prístup k úcastníckym prípojkám, prístup ku ktorým je neviazaný, v hlavnom rozvádzaci alebo vedla hlavného rozvádzaca, na ktorom alternatívny operátor, ktorý má záujem o prístup, vybudoval svoju vlastnú centrálnu siet. 11 Podla napadnutého rozhodnutia, siet úcastníckej prípojky spolocnosti Slovak Telekom, ktorá sa dá pouzívat na poskytovanie sirokopásmových sluzieb po zavedení neviazaného prístupu k dotknutým linkám tohto operátora, pokrývala v období rokov 2005 - 2010 75,7 % vsetkých slovenských domácností. Toto pokrytie sa rozsirovalo na vsetky úcastnícke prípojky umiestnené v prístupovej sieti spolocnosti Slovak Telekom s kovovým vedením, ktoré sa dajú pouzívat na prenos sirokopásmového signálu. Pocas rovnakého obdobia vsak doslo k zavedeniu neviazaného prístupu k iba zopár ojedinelým uzívatelským prípojkám spolocnosti Slovak Telekom, a to od 18. decembra 2009, a tieto prípojky boli vyuzívané iba jediným alternatívnym operátorom, aby mohol poskytovat podnikom maloobchodné sluzby s velmi vysokou prenosovou rýchlostou. B. Konanie pred Komisiou 12 Komisia zacala z úradnej moci vysetrovanie, ktorého predmetom boli okrem iného podmienky neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom. Následne po ziadostiach o informácie zaslaných alternatívnym operátorom 13. júna 2008 a neohlásenej inspekcii v priestoroch spolocnosti Slovak Telekom od 13. do 15. januára 2009 rozhodla Komisia 8. apríla 2009 o zacatí konania proti tomuto operátorovi, v zmysle clánku 2 svojho nariadenia (ES) c. 773/2004 | zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([5]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18). 13 Vysetrovanie pokracovalo dodatocnými ziadostami o informácie, zaslanými alternatívnym operátorom a TÚ SR, ako aj vopred oznámenou inspekciou v priestoroch spolocnosti Slovak Telekom 13. a 14. júla 2009. 14 Slovak Telekom vo viacerých diskusných dokumentoch zaslaných Komisii od 11. augusta 2009 do 31. augusta 2010 uviedla, ze podla nej neexistuje ziaden dôvod na to, aby sa usudzovalo, ze v prejednávanej veci porusila clánok 102 ZFEÚ. 15 V rámci vysetrovania Slovak Telekom odmietla poskytnút informácie pochádzajúce z obdobia pred 1. májom 2004, ktorý je dátumom pristúpenia Slovenskej republiky k Únii. Táto spolocnost podala zalobu o neplatnost jednak proti rozhodnutiu Komisie C(2009) 6840 z 3. septembra 2009, týkajúcemu sa konania podla clánku 18 ods. 3 a clánku 24 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([6]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1), ako aj, po druhé, proti rozhodnutiu Komisie C(2010) 902 z 8. februára 2010, týkajúcemu sa konania podla clánku 18 ods. 3 a clánku 24 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. Rozsudkom z 22. marca 2012, Slovak Telekom/Komisia ([7]T-458/09 a T-171/10, [8]EU:T:2012:145), Vseobecný súd zaloby podané proti týmto rozhodnutiam zamietol. 16 Dna 13. decembra 2010 Komisia po ziadostiach o informácie zaslaných zalobkyni rozhodla o zacatí konania proti zalobkyni, v zmysle clánku 2 nariadenia c. 773/2004. 17 Dna 7. mája 2012 zaslala Komisia spolocnosti Slovak Telekom oznámenie o výhradách. Toto oznámenie o výhradách bolo zalobkyni zaslané nasledujúci den. V tomto oznámení o výhradách Komisia predbezne dospela k záveru, ze Slovak Telekom je pravdepodobne zodpovedná za porusenie clánku 102 ZFEÚ z dôvodu postupu vedúcemu k cenovému stlácaniu, pokial ide o neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám jej siete, ako aj o velkoobchodný sirokopásmový prístup vo vztahu k jej konkurentom, a to na vnútrostátnej a regionálnej úrovni, a zodpovedná aj za odmietnutie prístupu alternatívnym operátorom k urcitým velkoobchodným produktom. Komisia tiez predbezne uviedla, ze za toto porusenie je pravdepodobne zodpovedná zalobkyna ako materská spolocnost spolocnosti Slovak Telekom v období, v ktorom k tomuto poruseniu doslo. 18 Po tom, co bol Slovak Telekom a zalobkyni umoznený prístup k spisu z vysetrovania, obe odpovedali na oznámenie o výhradách 5. septembra 2012. Následne sa 6. a 7. novembra toho istého roka uskutocnilo ústne vypocutie. 19 Dna 21. júna 2013 predlozila Slovak Telekom Komisii návrh záväzkov, ktoré mali byt odpovedou na jej námietky z hladiska práva hospodárskej sútaze, a poziadala Komisiu o prijatie rozhodnutia o prijatí záväzkov v zmysle clánku 9 nariadenia c. 1/2003, a nie rozhodnutia o zákaze. Komisia vsak povazovala tieto záväzky za nedostatocné, a preto sa rozhodla v konaní pokracovat. 20 Komisia zaslala spolocnosti Slovak Telekom 6. decembra 2013 a zalobkyni 10. januára 2014 list obsahujúci opis skutkových okolností, ktorý im mal umoznit predlozit pripomienky k dodatocným dôkazom zhromazdeným az po zaslaní oznámenia o výhradách. Komisia uviedla, ze tieto dôkazy, ku ktorým Slovak Telekom a zalobkyna mali prístup, by mohli byt pouzité v prípadnom konecnom rozhodnutí. 21 Slovak Telekom a zalobkyna odpovedali na list obsahujúci opis skutkových okolností 21. februára a 6. marca 2014. 22 Na stretnutiach, ktoré sa uskutocnili so spolocnostou Slovak Telekom 16. septembra 2014 a so zalobkynou 29. septembra 2014, im Komisia poskytla informácie o rozhodnutí, ktoré mala v úmysle prijat na základe clánku 7 nariadenia c. 1/2003. C. Napadnuté rozhodnutie 23 Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze podnik tvorený spolocnostou Slovak Telekom a zalobkynou sa dopustil jediného a pokracujúceho porusenia clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP, týkajúceho sa sirokopásmových sluzieb na Slovensku v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010 (dalej len "dotknuté obdobie"). 1. Vymedzenie relevantných trhov a dominantné postavenie spolocnosti Slovak Telekom na týchto trhoch 24 V napadnutom rozhodnutí Komisia vymedzuje dva dotknuté trhy s výrobkami, a to: - maloobchodný masový trh (resp. trh urcený pre sirokú verejnost) so sirokopásmovými sluzbami na pevnom mieste, - velkoobchodný trh prístupu k úcastníckym prípojkám, prístup ku ktorým je neviazaný. 25 Relevantný geografický trh pokrýva podla napadnutého rozhodnutia celé územie Slovenska. 26 Komisia konstatuje, ze v predmetom období mala Slovak Telekom postavenie monopolu na velkoobchodnom trhu, pokial ide o neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám, a ze neexistovali priame tlaky v podobe skutocnej alebo potenciálnej hospodárskej sútaze, alebo vyrovnávacej odberatelskej sily, obmedzujúcej silu tejto spolocnosti na trhu. Slovak Telekom tak v dotknutom období mala dominantné postavenie na tomto trhu. Komisia tiez konstatuje, ze Slovak Telekom mala v tomto období dominantné postavenie na maloobchodnom masovom trhu (resp. trhu urcenom pre sirokú verejnost)" so sirokopásmovými sluzbami na pevnom mieste. 2. Správanie spolocnosti Slovak Telekom a) Odmietnutie poskytnút neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom 27 Komisia v prvej casti svojej analýzy, nazvanej "Odmietnutie poskytnutia", uvádza, ze napriek tomu, ze viacerí alternatívni operátori mali velký záujem o to, aby im bol udelený prístup k úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom za tým úcelom, aby tejto spolocnosti konkurovali na maloobchodnom trhu sirokopásmových sluzieb, tento operátor v standardnej ponuke stanovil svojvolné podmienky tak, aby bol takýto prístup neprijatelný. Slovak Telekom tak spomalila, skomplikovala alebo zabránila vstupu na tento maloobchodný trh sirokopásmových sluzieb. 28 Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze po prvé neviazaný prístup k úcastníckej prípojke zo strany alternatívneho operátora predpokladá, aby tento operátor v prvom rade získal dostatocné a primerané informácie týkajúce sa siete historického operátora. Tieto informácie musia dotknutému alternatívnemu operátorovi umoznit posúdit svoje obchodné prílezitosti a vypracovat vhodné ekonomické modely pre svoje budúce maloobchodné sluzby zalozené na neviazanom prístupe k úcastníckej prípojke. V prejednávanej veci pritom standardná ponuka túto poziadavku informovat alternatívnych operátorov nesplnala. 29 Napriek poziadavkám príslusného regulacného rámca (pozri body 7 a 8 vyssie) tak standardná ponuka neposkytuje základné informácie týkajúce sa umiestnení fyzických prístupových bodov a dostupnosti úcastníckych prípojok v riadne urcených castiach siete. Alternatívni operátori mali k týmto informáciám prístup len na ziadost, za predpokladu zaplatenia poplatku, do piatich dní od nadobudnutia úcinnosti dohody o mlcanlivosti so spolocnostou Slovak Telekom a iba po zriadení bankovej záruky. Komisia v podstate usudzuje, ze tieto poziadavky neoprávnene spomalili a skomplikovali oznamovanie relevantných informácií alternatívnym operátorom, a týmto spôsobom uvedených operátorov odradili od pripojenia sa k úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom. 30 Dokonca aj v prípade prístupu na základe ziadosti sa Komisia domnieva, ze informácie oznámené spolocnostou Slovak Telekom boli nedostatocné. Slovak Telekom predovsetkým údajne neoznámila ziadnu informáciu týkajúcu sa disponibility jej úcastníckych prípojok, pricom vsak tieto informácie boli prvoradé na to, aby sa alternatívnym operátorom umoznilo nacas vypracovat ich ekonomické modely a urcit obchodný potenciál neviazaného prístupu. Komisia usudzuje, ze Slovak Telekom mala oznámit nielen zoznam hlavných rozvádzacov a podobných zdrojov, ale aj opis ich geografického pokrytia, informácie o sériách telefónnych císel obsluhovaných týmito ústrednami, skutocné vyuzitie káblov (v percentuálnom vyjadrení) na technológie DSL, stupen rozsírenia modulacných zariadení prostredníctvom stimulu a kódovania (pulzná kódová modulácia alebo PCM), pokial ide o káble napojené na jednotlivé hlavné rozvádzace, názvy alebo funkcie rozvádzacov a spôsob, akým sa vyuzívajú v technických a metodologických predpisoch uvedenej spolocnosti, a dalej maximálne dlzky homogénnych úcastníckych prípojok. Slovak Telekom si pritom bola dobre vedomá problému, ktorý vznikol alternatívnym operátorom na základe týchto podmienok prístupu k informáciám a na základe ich obmedzeného obsahu. Komisia tiez uvádza, ze zatial co Slovak Telekom uverejnila vzor týkajúci sa ziadostí o neviazaný prístup, ktoré majú podávat alternatívni operátori, az v máji 2009, v standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu, sa od pociatku stanovovalo ulozenie financných sankcií v prípade, ze bude ziadost o prístup posúdená ako neúplná. 31 Po druhé podla napadnutého rozhodnutia Slovak Telekom neodôvodnene zúzila rozsah svojej povinnosti v oblasti neviazaného prístupu k jej úcastníckym prípojkám. 32 Slovak Telekom tak v prvom rade z tejto povinnosti neoprávnene vylúcila "pasívne" linky, to znamená linky, ktoré hoci fyzicky existujú, neboli vyuzívané. Slovak Telekom si tým, ze takto postupovala, pre seba vyhradila významné mnozstvo potenciálnych zákazníkov, ktorí si este jej sirokopásmové sluzby nekúpili, hoci jej siet vyuzívali, a to napriek tomu, ze príslusný regulacný rámec nestanovoval ziadne obmedzenie povinnosti neviazaného prístupu iba na aktívne linky a ze islo o rýchlo rastúci trh. Obmedzenie uplatnené spolocnostou Slovak Telekom nebolo podla Komisie odôvodnené akýmkolvek objektívnym technickým dôvodom. 33 V druhom rade Slovak Telekom zo svojej povinnosti v oblasti neviazaného prístupu neoprávnene vylúcila sluzby, ktoré oznacila za "konfliktné sluzby", to znamená sluzby, ktoré táto spolocnost mala moznost ponúkat a ktoré by mohli byt v konflikte s prístupom alternatívneho operátora k úcastníckej prípojke. Okrem toho, ze samotný koncept konfliktných sluzieb je vágny, zoznam takýchto sluzieb, vyhotovený jednostranne spolocnostou Slovak Telekom, bol otvorený a v dôsledku toho by mohol u alternatívnych operátorov vyvolávat neistotu. Toto obmedzenie podla Komisie pripravilo alternatívnych operátorov o velký pocet potenciálnych zákazníkov, ktorých si vyhradila Slovak Telekom, a ktorí tak boli stiahnutí z maloobchodného trhu. 34 V tretom rade Komisia poukazuje na neodôvodnenost pravidla, ktoré Slovak Telekom stanovila v standardnej ponuke a podla ktorého sa na poskytovanie sirokopásmových sluzieb môze vyuzívat len 25 % úcastníckych prípojok obsiahnutých v multipárovom kábli, aby sa tak zabránilo parazitovaniu a interferenciám. Toto pravidlo nie je odôvodnené, pretoze má vseobecný a abstraktný charakter a nezohladnuje tak charakteristické vlastnosti káblov a konkrétnu kombináciu techník prenosu. Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze prax v iných clenských státoch preukazuje existenciu alternatív k takýmto abstraktným obmedzeniam prístupu na vstupe, akou je napríklad zásada vyuzitia kábla na 100 %, kumulovaného s riesením vsetkých konkrétnych problémov vyplývajúcich z rusenia spektra a posteriori. Napokon Slovak Telekom sama na seba uplatnila pravidlo maximálneho vyuzitia kábla na 63 %, ktoré je menej prísne, nez to, ktoré stanovila pre alternatívnych operátorov. 35 Napokon po tretie Slovak Telekom v standardnej ponuke stanovila viaceré nespravodlivé klauzuly a podmienky týkajúce sa neviazaného prístupu k jej úcastníckym prípojkám. 36 V tejto súvislosti v prvom rade v zmysle napadnutého rozhodnutia Slovak Telekom vlozila do standardnej ponuky nespravodlivé klauzuly a podmienky týkajúce sa kolokácie, zadefinovanej v tejto ponuke ako "poskytnutie priestoru a technického vybavenia, ktoré sú potrebné na vhodné umiestnenie telekomunikacných zariadení oprávneného poskytovatela, s cielom poskytovania sluzieb zo strany oprávneného poskytovatela koncovým uzívatelom prostredníctvom prístupu k úcastníckej prípojke". Prekázka, ktorá sa takto vytvorila pre alternatívnych operátorov, vyplývala osobitne z nasledujúcich skutocností: i) podmienky stanovovali predbezné preskúmanie mozností kolokácie, ktoré nebolo objektívne potrebné; ii) alternatívni operátori mohli napadnút urcenie formy kolokácie, o ktorej rozhodla Slovak Telekom, iba za predpokladu zaplatenia dodatocných nákladov; iii) vyprsanie rezervacného obdobia po tom, co bolo alternatívnemu operátorovi oznámené stanovisko týkajúce sa výsledku predbezného preskúmania alebo podrobného preskúmania, a to bez toho, aby doslo k dohode o kolokácii, malo za dôsledok to, ze konanie o predbeznom preskúmaní alebo podrobnom preskúmaní sa muselo uskutocnit znova od úplného zaciatku; iv) Slovak Telekom nebola viazaná ziadnou lehotou v prípade dodatocných podrobných preskúmaní vyplývajúcich z vyjednávaní a mala právo bez vysvetlenia a bez právnych následkov vziat spät návrh dohody o kolokácii pocas obdobia urceného na prijatie návrhu alternatívnymi operátormi v stanovených lehotách; v) Slovak Telekom sa nezaviazala na ziadny konkrétny casový harmonogram na realizáciu kolokácie; vi) Slovak Telekom jednostranne stanovila nekalé a netransparentné ceny týkajúce sa kolokácie. 37 V druhom rade Komisia uvádza, ze na základe standardnej ponuky boli alternatívni operátori povinní predlozit prognózy ziadostí o kvalifikáciu úcastníckej prípojky dvanást mesiacov vopred vo vztahu ku kazdému priestoru na kolokáciu, mesiac po mesiaci, predtým, ako mohli podat ziadost o kvalifikáciu na prístup k príslusnej úcastníckej prípojke. Komisia sa pritom domnieva, ze takouto poziadavkou sa alternatívnym operátorom ukladá povinnost predlozit prognózy v case, kedy este nie sú schopní odhadnút svoje potreby, pokial ide o neviazaný prístup. Komisia navyse odsudzuje skutocnost, ze nedodrzanie podmienok uvedených v prognóze viedlo k povinnosti platit pokuty, a tiez záväzný charakter povinnosti predkladania prognóz a neexistenciu lehoty na odpoved na strane spolocnosti Slovak Telekom na ziadost o kvalifikáciu v prípade nesúladu takejto ziadosti s objemom uvedeným v prognóze. 38 V tretom rade Komisia usudzuje, ze povinné kvalifikacné konanie, ktoré malo alternatívnym operátorom umoznit posúdit predtým, ako urobia záväznú objednávku neviazaného prístupu, ci konkrétna úcastnícka prípojka vyhovuje pre technológiu DSL alebo akúkolvek inú technológiu s vysokou prenosovou rýchlostou, ktorú mohli mat v pláne vyuzívat, odrádzalo týchto operátorov od ziadosti o neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom. Komisia, ktorá pritom pripústa potrebu preverit vhodnost úcastníckych prípojok pre neviazaný prístup alebo hlavné predpoklady pre neviazaný prístup týkajúci sa konkrétnej linky, vsak uvádza, ze oddelenie tohto kvalifikacného konania od samotnej ziadosti o prístup k úcastníckej prípojke zbytocne spomalilo zavedenie neviazaného prístupu a alternatívnym operátorom spôsobilo dodatocné náklady. Navyse viaceré aspekty preskúmavané v rámci kvalifikacného konania sa javia ako zbytocné. Komisia dalej poukazuje na neodôvodnenost lehoty platnosti kvalifikácie úcastníckej prípojky, ktorá bola obmedzená na 10 dní a po uplynutí ktorej uz ziadost o prístup nemohla byt podaná. 39 Vo stvrtom rade podla napadnutého rozhodnutia obsahovala standardná ponuka nevýhodné podmienky, pokial ide o opravy, servis a údrzbu, z dôvodu i) neexistencie vhodnej definície "plánovaných prác" a "neplánovaných prác"; ii) nejasností, pokial ide o rozdiel medzi "neplánovanými prácami" a jednoduchými "poruchami", co môze viest k neodôvodnenému správaniu spolocnosti Slovak Telekom; iii) velmi krátkych lehôt stanovených na informovanie alternatívneho operátora o takýchto prácach, ako aj na to, aby sa o tejto informácii dozvedeli zákazníci alternatívneho operátora, a napokon iv) prenosu zodpovednosti za prerusenia sluzby, spôsobené opravou, na alternatívneho operátora v prípade, ze sa usúdilo, ze tento operátor neposkytol súcinnost. 40 V piatom rade Komisia povazuje za nekalé viaceré podmienky týkajúce sa bankovej záruky, vyzadovanej od kazdého alternatívneho operátora, ktorý chce so spolocnostou Slovak Telekom uzavriet dohodu o kolokácii, a v konecnom dôsledku získat prístup k jej úcastníckym prípojkám. Predovsetkým tak mala Slovak Telekom prílis sirokú mieru volnej úvahy, pokial ide o prijatie alebo odmietnutie bankovej záruky, a nemala povinnost dodrzat v tejto súvislosti ziadnu lehotu. Dalej, suma záruky, stanovená na 66387,84 eura, je neprimeraná vo vztahu k rizikám a nákladom vzniknutým spolocnosti Slovak Telekom. Platí to tým viac, ze standardná ponuka umoznovala spolocnosti Slovak Telekom vyzadovat znásobenie tejto záruky vtedy, ked o to poziada, pricom pôvodná suma bankovej záruky sa mohla znásobit az dvanástkrát. Navyse Slovak Telekom mohla vyuzit bankovú záruku na pokrytie nielen nezaplatených sluzieb, ktoré skutocne poskytla, ale aj akéhokolvek nároku na náhradu skody, ktorý mohla predlozit. Okrem toho Slovak Telekom mala moznost domáhat sa plnenia z bankovej záruky bez toho, aby musela preukázat, ze najprv zaslala dlzníkovi výzvu, pricom tento dlzník sa okrem toho proti takémuto pouzitiu bankovej záruky nemohol bránit. Napokon Komisia zdôraznuje, ze alternatívni operátori nedostali ziadnu porovnatelnú záruku, a to napriek tomu, ze im mohla vzniknút strata vyplývajúca zo správania spolocnosti Slovak Telekom v oblasti neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám. 41 Komisia na záver uvádza, ze tieto aspekty správania spolocnosti Slovak Telekom, posudzované spolocne, predstavovali odmietnutie zo strany tohto operátora poskytnút neviazaný prístup k jej úcastníckym prípojkám. b) Stlácanie cien alternatívnych operátorov v rámci poskytovania neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom 42 V druhej casti svojej analýzy správania spolocnosti Slovak Telekom Komisia poukazuje na existenciu cenového stlácania, zaprícineného správaním tohto operátora, pokial ide o neviazaný prístup k jeho úcastníckym prípojkám, ktoré je samostatnou formou zneuzitia dominantného postavenia. Rozdiel medzi cenami uplatnovanými spolocnostou Slovak Telekom za poskytnutie takéhoto prístupu alternatívnym operátorom a cenami uplatnovanými vo vztahu k jej vlastným zákazníkom bol bud záporný, alebo nedostatocný na to, aby rovnako efektívnemu operátorovi, ako je Slovak Telekom, umoznil pokryt specifické náklady, ktoré táto spolocnost musela znásat pri poskytovaní svojich vlastných produktov alebo sluzieb na druhotnom trhu, to znamená na maloobchodnom trhu. 43 Pokial ide o scenár, ked posudzované portfólio sluzieb zahrna výlucne sirokopásmové sluzby, Komisia poznamenáva, ze rovnako efektívny konkurent by na základe neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom bol schopný reprodukovat celú maloobchodnú ponuku DSL spolocnosti Slovak Telekom, tak, ako sa vyvinula v priebehu casu. Takzvaný prístup "obdobie po období" (to znamená výpocet dostupných cien na kazdý rok v období rokov 2005 - 2010) vsak údajne preukazuje, ze rovnako efektívny konkurent ako Slovak Telekom by vykazoval záporné marze, a teda by nemohol rentabilným spôsobom reprodukovat portfólio sirokopásmových sluzieb ponúkané spolocnostou Slovak Telekom na maloobchodnom trhu. 44 Pokial ide o scenár, ked preskúmavané portfólio na základe neobmedzeného prístupu k úcastníckej prípojke zahrna okrem sirokopásmových sluzieb aj telefónne hlasové sluzby, Komisia tiez dospela ku konstatovaniu, ze rovnako efektívny konkurent ako Slovak Telekom by z dôvodu cien uplatnovaných touto spolocnostou na druhotnom trhu neviazaného prístupu nemohol rentabilným spôsobom vykonávat cinnosti na príslusnom maloobchodnom trhu v období rokov 2005 - 2010. Rovnako efektívny konkurent by tak v rovnakom období nemohol rentabilným spôsobom reprodukovat portfólio ponúkaného spolocnostou Slovak Telekom. Skutocnost, ze sa do takéhoto referencného portfólia pridali sluzby multi-play, dostupné od roku 2007, nemení nic na tomto konstatovaní. 45 Vzhladom na to, ze ani Slovak Telekom, ani zalobkyna v priebehu správneho konania neuviedli objektívne zdôvodnenie, pokial ide o ich správanie vylucujúce konkurentov z trhu, Komisia dospela k záveru, ze správanie spolocnosti Slovak Telekom v dotknutom období treba povazovat za zneuzívajúce cenové stlácanie. 3. Analýza protisútazných úcinkov správania spolocnosti Slovak Telekom 46 Komisia usudzuje, ze tieto dva druhy správania spolocnosti Slovak Telekom, to znamená odmietnutie poskytnutia neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke a stlácanie cien alternatívnych operátorov, boli spôsobilé zabránit alternatívnym operátorom v tom, aby sa opreli o neviazaný prístup na úcely vstupu na maloobchodný masový trh (resp. trh urcený pre sirokú verejnost) so sirokopásmovými sluzbami na pevnom mieste na Slovensku. Toto správanie podla napadnutého rozhodnutia zaprícinilo, ze hospodárska sútaz na tomto trhu bola menej efektívna, kedze pre konkurencných operátorov neexistovala skutocná rentabilná alternatíva k velkoobchodnému sirokopásmovému prístupu k technológii DSL, zalozená na neviazanom prístupe k úcastníckym prípojkám. Dopad správania spolocnosti Slovak Telekom na hospodársku sútaz bol o to výraznejsí, ze maloobchodný trh sirokopásmových sluzieb mal v dotknutom období silný potenciál rozvoja. 47 Komisia v podstate dodáva, ze v súlade s konceptom "miery investovania" pripravilo toto blokovanie prístupu k neviazaným úcastníckym prípojkám alternatívnych operátorov o zdroj príjmu, ktorý by im umoznil realizáciu dalsích investícií v sieti, predovsetkým takých, ktorými by rozvíjali svoju vlastnú prístupovú siet s cielom pripojit priamo na nu svojich zákazníkov. 48 Komisia na záver uvádza, ze protisútazné správanie spolocnosti Slovak Telekom na masovom trhu (resp. trhu urcenom pre sirokú verejnost) so sirokopásmovými sluzbami na pevnom mieste na Slovensku mohlo mat negatívne úcinky na hospodársku sútaz a vzhladom na jeho geografické pokrytie zodpovedajúce celému územiu Slovenska mohlo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 4. Osoby, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie a ktorým boli ulozené pokuty 49 Podla napadnutého rozhodnutia zalobkyna nielenze pocas celého dotknutého obdobia bola schopná vykonávat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Slovak Telekom, ale takýto vplyv skutocne vykonávala. Kedze zalobkyna a Slovak Telekom sú súcastou rovnakého podniku, obidve sú zodpovedné za jediné a pokracujúce porusenie clánku 102 ZFEÚ, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia. 50 Pokial ide o sankciu za toto porusenie, Komisia uvádza, ze pri stanovení výsky pokút vychádzala zo zásad uvedených v jej usmerneniach pre výpocet pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([9]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). 51 Komisia v prvom rade vypocítala základnú sumu pokuty tak, ze vzala hodnotu 10 % obratu dosiahnutého spolocnostou Slovak Telekom na trhu neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke a na maloobchodnom trhu so sirokopásmovými sluzbami, pokial ide o sluzby v pevnej sieti, v poslednom celom úctovnom období, v ktorom doslo k jej úcasti na porusení a ktorým je v prejednávanej veci rok 2010, a takto získané císlo vynásobila císlom 5,33, tak aby sa zohladnila dlzka obdobia, v ktorom dochádzalo k poruseniu (5 rokov a 4 mesiace). Základná suma získaná po tomto výpocte je vo výske 38838000 eur. Ide o prvú pokutu ulozenú za predmetné porusenie a za jej zaplatenie sú podla clánku 2 prvého odseku písm. a) napadnutého rozhodnutia Slovak Telekom a zalobkyna zodpovedné solidárne. 52 Následne Komisia vykonala dvojitú úpravu tejto základnej sumy. V prvom rade konstatovala, ze v case, ked doslo k predmetnému poruseniu, uz zalobkyna bola uznaná za zodpovednú za porusenie clánku 102 ZFEÚ z dôvodu cenového stlácania v odvetví telekomunikácií, na základe jej rozhodnutia 2003/707/ES z 21. mája 2003, týkajúceho sa konania podla clánku 82 [ES] (veci COMP/37.451, 37.578, 37.579 - Deutsche Telekom AG) ([10]Ú. v. EÚ L 263, 2003, s. 9, dalej len "rozhodnutie Deutsche Telekom"), a ze v case prijatia tohto rozhodnutia uz zalobkyna vlastnila 51 % obchodný podiel spolocnosti Slovak Telekom a bola schopná vykonávat rozhodujúci vplyv na túto spolocnost. Komisia preto dospela k záveru, ze pokial ide o zalobkynu, základná suma pokuty sa musí zvýsit o 50 % z dôvodu recidívy. V druhom rade Komisia konstatovala, ze svetový obrat zalobkyne bol v roku 2013 vo výske 60,123 miliardy eur a ze na to, aby mala pokuta ulozená zalobkyni dostatocný odstrasujúci úcinok, treba na základnú sumu uplatnit násobiaci koeficient 1,2. Výsledok tejto dvojitej úpravy základnej sumy, t. j. 31070000 eur, vedie podla clánku 2 prvého odseku písm. b) napadnutého rozhodnutia k ulozeniu osobitnej pokuty výlucne zalobkyni. 5. Výrok napadnutého rozhodnutia 53 V clánkoch 1 a 2 napadnutého rozhodnutia sa uvádza: "Clánok 1 1. Podnik tvorený spolocnostou Deutsche Telekom AG a spolocnostou Slovak Telekom a. s. sa dopustil jediného a pokracujúceho porusenia clánku 102 Zmluvy a clánku 54 Dohody o EHP. 2. Porusenie trvalo od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010 a spocívalo v týchto postupoch: a) zatajovanie informácií týkajúcich sa siete, potrebných pre neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám, vo vztahu k alternatívnym operátorom; b) zúzenie rozsahu jeho povinností týkajúcich sa neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám; c) stanovenie nespravodlivých podmienok v jeho standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu, týkajúcich sa kolokácie, kvalifikácie, prognóz, opráv a bankových záruk; d) uplatnovanie nespravodlivých cien, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k neviazaným úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom a.s., neumoznili reprodukovat ponuku maloobchodných sluzieb spolocnosti Slovak Telekom a. s. bez toho, aby mu vznikla strata. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) pokuta vo výske 38838000 EUR spolocne a nerozdielne spolocnostiam Deutsche Telekom AG a Slovak Telekom a. s. b) pokuta vo výske 31070000 EUR spolocnosti Deutsche Telekom AG. ..." II. Konanie a návrhy úcastníkov konania [omissis] 70 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - v celom rozsahu alebo ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, a subsidiárne zrusil alebo znízil pokuty, ktoré jej boli ulozené, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 71 Komisia a vedlajsí úcastník konania, ktorým je Slovanet, navrhujú, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. III. Právny stav 72 Zalobkyna uvádza pät zalobných dôvodov na podporu tak svojich hlavných návrhov, v ktorých sa domáha úplného alebo ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia, ako aj svojich subsidiárnych návrhov, v ktorých sa domáha zrusenia pokút, ktoré jej boli ulozené, resp. znízenia ich výsky. Prvý zalobný dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o zneuzívajúce správanie spolocnosti Slovak Telekom, ako aj na porusení práva na obhajobu. Druhý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o dlzku obdobia, v ktorom dochádzalo k zneuzívajúcemu správaniu spolocnosti Slovak Telekom. Tretí zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení v rámci toho, ako sa zalobkyni pripísalo zneuzívajúce správanie spolocnosti Slovak Telekom z dôvodu, ze tieto spolocnosti sú súcastou rovnakého podniku. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nedodrzaní obsahu pojmu "podnik" v zmysle práva Únie a zásady individualizácie trestov, kedze sa v napadnutom rozhodnutí ukladá aj osobitná pokuta výlucne zalobkyni, ako aj na nedostatku odôvodnenia. Napokon piaty zalobný dôvod je zalozený na chybách pri výpocte výsky pokuty, ktorá bola ulozená solidárne spolocnosti Slovak Telekom a zalobkyni. A. O hlavných návrhoch, v ktorých sa ziada zrusenie napadnutého rozhodnutia 73 Vsetkých pät zalobných dôvodov uplatnených zalobkynou, ktoré sú uvedené v bode 72 vyssie, treba preskúmat postupne. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o zneuzívajúce správanie spolocnosti Slovak Telekom, ako aj na porusení práva na obhajobu 74 Prvý zalobný dôvod pozostáva z troch castí, z ktorých prvý je zalozený na porusení clánku 102 ZFEÚ, kedze Komisia konstatovala existenciu porusenia v zmysle tohto ustanovenia bez toho, aby preskúmala nevyhnutnost predmetnej telekomunikacnej infrastruktúry, druhý na porusení zalobkyninho práva byt vypocutý, pokial ide o výpocet cenového stlácania, a tretí na chybách pri výpocte dlhodobých priemerných prírastkových nákladov (dalej len "LRAIC"). 75 Zalobkyna okrem toho uvádza, ze v rámci svojho prvého zalobného dôvodu sa pripája k argumentácii, ktorú Slovak Telekom uvádza vo svojej zalobe podanej 26. decembra 2014 proti napadnutému rozhodnutiu (vec T-851/14). Zalobkyna taktiez s poukázaním predovsetkým na rozsudok z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins ([11]C-286/11 P, [12]EU:C:2013:29), tvrdí, ze ak by sa malo vyhoviet zalobnému dôvodu uvádzanému v rámci uvedenej zaloby, takýto by mal byt aj výsledok prejednávanej veci vo vztahu k nej. [omissis] b) O prvej casti zalozenej na porusení clánku 102 ZFEÚ z dôvodu, ze Komisia konstatovala existenciu porusenia v zmysle tohto ustanovenia bez toho, aby preskúmala nevyhnutnost predmetnej telekomunikacnej infrastruktúry 81 V prvej casti svojho prvého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne opomenula preskúmat nevyhnutnost prístupu k medenej sieti DSL spolocnosti Slovak Telekom pre vykonávanie cinnosti na maloobchodnom trhu sirokopásmových sluzieb na Slovensku. Komisia tým porusila zásadu vyplývajúcu z rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([13]C-7/97, [14]EU:C:1998:569), podla ktorej odmietnutie poskytnutia alebo prístupu predstavuje zneuzitie dominantného postavenia iba v prípade, ze je spôsobilé obmedzit akúkolvek hospodársku sútaz na sekundárnom trhu a ze predmetné inputy na vstupe sú nevyhnutné pre vykonávanie cinnosti na výstupe. Uplatnenie tejto zásady v prejednávanej veci nespochybnuje ani skutocnost, ze prejednávaná vec sa týka implicitného odmietnutia prístupu, a nie tak, ako v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([15]C-7/97, [16]EU:C:1998:569), absolútneho odmietnutia poskytnutia. Ziadny dôvod totiz neospravedlnuje to, aby existencia zneuzitia z dôvodu implicitného odmietnutia prístupu podliehala menej prísnym poziadavkám na dôkazy, nez existencia zneuzitia z dôvodu absolútneho odmietnutia prístupu. Rozlisovanie, ktoré v tomto zmysle uplatnila Komisia, je zalozené na nesprávnom výklade bodov 55 a 58 rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([17]C-52/09, [18]EU:C:2011:83). Navyse by viedlo k nelogickému výsledku, ze by preukazovanie najzávaznejsieho porusenia (t. j. absolútne odmietnutie prístupu) podliehalo prísnejsím podmienkam, nez sú podmienky uplatnitelné na menej závazné porusenie (t. j. implicitné odmietnutie prístupu). Zalobkyna v súvislosti s uvedeným aspektom zdôraznuje, ze prinajmensom jeden podnik získal prístup k úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom, co by bolo vylúcené, ak by malo íst o absolútne odmietnutie prístupu. 82 Zalobkyna tiez tvrdí, ze táto poziadavka dôkazu nie je oslabená skutocnostou, ze Slovak Telekom podliehala zákonnej povinnosti poskytnút konkurencným poskytovatelom neviazaný prístup k jej úcastníckej prípojke, kedze táto povinnost sleduje iné ciele a podlieha iným podmienkam, nez následná kontrola týkajúca sa existencie zneuzitia v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Takáto povinnost, stanovená v roku 2005 zo strany TÚ SR, napokon nemá takú povahu, ze by mohla nahradit konkrétne preskúmanie nevyhnutnosti prístupu k úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom v neskorsom case. Komisia pritom takéto konkrétne preskúmanie v prejednávanej veci nevykonala, hoci sa vsak telekomunikacné trhy neustále vyvíjajú. 83 Zalobkyna rovnako spochybnuje názor Komisie, podla ktorého sa v podstate zásada zakotvená v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([19]C-7/97, [20]EU:C:1998:569), v prejednávanej veci neuplatnuje, pretoze predmetná telekomunikacná siet sa rozvíjala za podmienok monopolu slovenskej vlády. Komisia neodôvodnila, ako mohla na základe tejto skutocnosti konstatovat existenciu zneuzitia dominantného postavenia bez toho, aby preverila nevyhnutnost prístupu k medenej sieti DSL spolocnosti Slovak Telekom. Vzhladom na to, ze existencia zneuzitia sa vzdy musí posudzovat bez ohladu na podmienky, v ktorých sa dominantné postavenie zrodilo, ziaden dôvod neodôvodnuje to, aby sa v rámci uplatnovania clánku 102 ZFEÚ s bývalými státnymi monopolmi zaobchádzalo inak, nez s inými podnikmi. Zalobkyna dodáva, ze siet DSL spolocnosti Slovak Telekom zalozená na medi mala pôvodne velmi nízku mieru pokrytia a mala zlú kvalitu, a ze tak ako to vyplýva z odôvodnenia 891 napadnutého rozhodnutia, toto viedlo s Slovak Telekom k nepretrzitým investíciám do sirokopásmových aktív v rokoch 2003 - 2010, to znamená po strate jej monopolu. 84 V kazdom prípade skutocnost, ze viacerým konkurencným poskytovatelom sa podarilo vstúpit na maloobchodný trh so sirokopásmovými sluzbami na základe ich vlastnej infrastruktúry, preukazuje, ze neviazaný prístup k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom nebol nevyhnutný pre rozvoj konkurencných ponúk. 85 Komisia tieto tvrdenia odmieta. 86 V tejto súvislosti má podla ustálenej judikatúry podnik v dominantnom postavení osobitnú zodpovednost za to, aby svojím správaním nenarusil úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu (pozri rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, [21]C-413/14 P, [22]EU:C:2017:632, bod [23]135 a citovanú judikatúru), pricom skutocnost, ze takéto postavenie má svoj pôvod v bývalom zákonnom monopole, sa v tejto súvislosti musí zohladnit (rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, [24]C-209/10, [25]EU:C:2012:172, bod [26]23). 87 Práve z tohto dôvodu clánok 102 ZFEÚ zakazuje podniku v dominantnom postavení okrem iného to, aby pouzíval také postupy, ktoré majú za následok vylúcenie jeho konkurentov, ktorí sa povazujú za rovnako efektívnych ako on sám, z trhu, pricom tieto postupy posilnujú jeho dominantné postavenie pouzívaním iných prostriedkov, nez tých, ktoré vychádzajú z hospodárskej sútaze zalozenej na zásluhách. Z tohto hladiska teda nemozno kazdú cenovú hospodársku sútaz povazovat za zákonnú (pozri rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, [27]C-413/14 P, [28]EU:C:2017:632, bod [29]136 a citovanú judikatúru). 88 V tejto súvislosti bolo rozhodnuté, ze zneuzívanie dominantného postavenia, zakázané clánkom 102 ZFEÚ, je objektívnym pojmom, ktorý sa týka takého konania podniku v dominantnom postavení, ktoré na trhu, kde práve v dôsledku prítomnosti daného podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, má za následok to, ze na základe pouzitia iných prostriedkov, nez sú tie, ktoré riadia beznú hospodársku sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov, bráni zachovaniu tej úrovne hospodárskej sútaze, ktorá este na trhu existuje, alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze (pozri rozsudky z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, [30]C-549/10 P, [31]EU:C:2012:221, bod [32]17 a citovanú judikatúru, a z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, [33]T-301/04, [34]EU:T:2009:317, bod [35]140 a citovanú judikatúru). 89 Clánok 102 ZFEÚ sa netýka len postupov, ktoré spotrebitelom spôsobujú okamzitú ujmu, ale aj postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, ze narusujú hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. marca 2012, Post Danmark, [36]C-209/10, [37]EU:C:2012:172, bod [38]20 a citovanú judikatúru, a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [39]T-336/07, [40]EU:T:2012:172, bod [41]171). 90 Úcinok na stav hospodárskej sútaze, na ktorý sa poukazuje v bode 88 vyssie, sa nevyhnutne netýka konkrétneho úcinku nahláseného zneuzívajúceho správania. Na úcely rozhodnutia o tom, ze bol porusený clánok 102 ZFEÚ, treba preukázat, ze zneuzívajúce správanie podniku v dominantnom postavení smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze alebo, inými slovami, ze takéto správanie môze mat taký úcinok alebo je spôsobilé mat takýto úcinok (rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, [42]C-549/10 P, [43]EU:C:2012:221, bod [44]68; pozri tiez rozsudky z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, [45]T-301/04, [46]EU:T:2009:317, bod [47]144 a citovanú judikatúru, a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [48]T-336/07, [49]EU:T:2012:172, bod [50]268 a citovanú judikatúru). 91 Okrem toho, pokial ide o zneuzívajúcu povahu postupov, ktorých dôsledkom je cenové stlácanie, treba uviest, ze clánok 102 druhý odsek písm. a) ZFEÚ výslovne zakazuje, aby podnik v dominantnom postavení priamo alebo nepriamo vynucoval neprimerané ceny (rozsudky zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [51]C-52/09, [52]EU:C:2011:83, bod [53]25, a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [54]T-336/07, [55]EU:T:2012:172, bod [56]173). Kedze vsak zoznam zneuzívajúcich postupov, uvedený v clánku 102 ZFEÚ, nie je vycerpávajúci, zneuzívajúce postupy uvedené v tomto ustanovení sú len príkladmi zneuzívania dominantného postavenia, ktoré právo Únie zakazuje (rozsudky z 21. februára 1973, Europemballage et Continental Can/Komisia, [57]6/72, [58]EU:C:1973:22, bod [59]26; zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [60]C-52/09, [61]EU:C:2011:83, bod [62]26, a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [63]T-336/07, [64]EU:T:2012:172, bod [65]174). 92 V prejednávanej veci treba uviest, ze argumentácia, ktorú zalobkyna uvádza v prvej casti tohto zalobného dôvodu, sa týka výlucne právneho kritéria uplatneného Komisiou v siedmej casti napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 355 az 821), na úcely kvalifikácie celého radu správaní spolocnosti Slovak Telekom v predmetom období ako "odmietnutie poskytnutia". Zalobkyna naopak nespochybnuje samotnú existenciu správaní konstatovaných Komisiou v tejto casti napadnutého rozhodnutia. Ako vyplýva z odôvodnení 2 a 1507 uvedeného rozhodnutia, tieto správania, ktoré prispeli k tomu, aby Komisia identifikovala jediné a pokracujúce porusenie clánku 102 TFUE (odôvodnenie 1511 napadnutého rozhodnutia), spocívali po prvé v zatajovaní informácií týkajúcich sa siete spolocnosti Slovak Telekom, potrebných pre neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám tohto operátora, vo vztahu k alternatívnym operátorom, po druhé v tom, ze si Slovak Telekom zúzila rozsah svojich povinností týkajúcich sa neviazaného prístupu, vyplývajúcich z platného právneho rámca, a po tretie v tom, ze uvedený operátor vo svojej standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu stanovil viaceré nespravodlivé klauzuly a podmienky. 93 Okrem toho tak, ako potvrdila zalobkyna na pojednávaní, cielom prvej casti prvého zalobného dôvodu nie je spochybnit analýzu správania spolocnosti Slovak Telekom, spocívajúceho v cenovom stlácaní, ktorú Komisia uviedla v ôsmej casti napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 822 az 1045 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna vo svojej zalobe totiz nespochybnuje, ze tento druh správania predstavuje samostatnú formu zneuzitia, odlisnú od odmietnutia poskytnutia prístupu, ktorej existencia preto nepodlieha kritériám stanoveným v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([66]C-7/97, [67]EU:C:1998:569) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [68]C-295/12 P, [69]EU:C:2014:2062, bod [70]75 a citovanú judikatúru). 94 Zalobkyna tak Komisii v podstate vytýka to, ze správania uvedené v bode 92 vyssie kvalifikovala ako "odmietnutie poskytnutia" prístupu k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom bez toho, aby preverila "nevyhnutnost" takého prístupu, v zmysle tretej podmienky stanovenej v bode 41 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([71]C-7/97, [72]EU:C:1998:569). 95 Je pravda, ze Súdny dvor v tomto rozsudku usúdil, ze na to, aby odmietnutie podniku s dominantným postavením poskytnút prístup k sluzbe mohlo predstavovat zneuzitie v zmysle clánku 102 ZFEÚ, je potrebné, aby toto odmietnutie bolo spôsobilé odstránit akúkolvek hospodársku sútaz na trhu na strane ziadatela o sluzbu, aby toto odmietnutie nemohlo byt objektívne odôvodnené a aby sluzba ako taká bola nevyhnutná pre výkon cinnosti ziadatela (rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner, [73]C-7/97, [74]EU:C:1998:569, bod [75]41; pozri tiez rozsudok z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, [76]T-301/04, [77]EU:T:2009:317, bod [78]147 a citovanú judikatúru). 96 Okrem toho z bodov 43 a 44 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([79]C-7/97, [80]EU:C:1998:569), vyplýva, ze na posúdenie toho, ci je produkt alebo sluzba nevyhnutná pre to, aby podniku umoznila vykonávat svoju cinnost na danom trhu, treba zistovat, ci existujú produkty alebo sluzby predstavujúce alternatívne riesenia, hoci sú aj menej výhodné, a ci existujú technické, zákonné alebo ekonomické prekázky, ktoré by mohli znemoznit, ci prinajmensom neprimerane stazit akémukolvek podniku so zámerom pôsobit na uvedenom trhu vytvorenie alternatívnych produktov alebo sluzieb, a to prípadne v spolupráci s dalsími operátormi. Podla bodu 46 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([81]C-7/97, [82]EU:C:1998:569), na to, aby sa mohla pripustit existencia prekázok ekonomickej povahy, treba predovsetkým preukázat, ze vytvorenie týchto produktov alebo sluzieb nie je ekonomicky rentabilné pre produkciu v takej miere, ktorá je porovnatelná s produkciou podniku ovládajúceho existujúci produkt alebo sluzbu (rozsudok z 29. apríla 2004, IMS Health, [83]C-418/01, [84]EU:C:2004:257, bod [85]28). 97 V prejednávanej veci vsak vzhladom na to, ze právna úprava odvetvia telekomunikácií urcuje právny rámec, ktorý sa na nu vztahuje, a prispieva tak k stanoveniu podmienok hospodárskej sútaze, v ktorých telekomunikacný podnik vykonáva svoju cinnost na dotknutých trhoch, uvedená právna úprava predstavuje relevantnú skutocnost na uplatnenie clánku 102 ZFEÚ na správania takého podniku, okrem iného pre posúdenie zneuzívajúcej povahy takýchto správaní (rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [86]C-280/08 P, [87]EU:C:2010:603, bod [88]224). 98 Ako správne uvádza Komisia, podmienky pripomenuté v bode 95 vyssie boli stanovené a uplatnené v kontexte vecí, v ktorých islo o otázku, ci clánok 102 ZFEÚ môze od podniku s dominantným postavením vyzadovat, aby ostatným podnikom poskytol prístup k produktu alebo sluzbe v prípade neexistencie akejkolvek zákonnej povinnosti v tomto zmysle. 99 Takýto kontext sa odlisuje od kontextu prejednávanej veci, v ktorej TÚ SR rozhodnutím z 8. marca 2005, ktoré potvrdil predseda tohto orgán 14. júna 2005, ulozil spolocnosti Slovak Telekom povinnost vyhoviet vsetkým ziadostiam o neviazaný prístup k jej úcastníckej prípojke, povazovaným za primerané a odôvodnené, na ten úcel, aby na tomto základe umoznila alternatívnym operátorom ponúkat ich vlastné sluzby na maloobchodnom masovom trhu (resp. trhu urcenom pre sirokú verejnost) sirokopásmových sluzieb na pevnom mieste na Slovensku (pozri bod 9 vyssie). Táto povinnost vyplývala zo zámeru státnych orgánov podnietit Slovak Telekom a jej konkurentov k investíciám a inováciám, pri súcasnom zabezpecení toho, aby bola zachovaná hospodárska sútaz na trhu (odôvodnenia 218, 373, 388, 1053 a 1129 napadnutého rozhodnutia). 100 Ako sa uvádza v odôvodneniach 37 az 46 napadnutého rozhodnutia, rozhodnutím TÚ SR, prijatým na základe zákona c. 610/2003, sa na Slovensku realizovala poziadavka neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke operátorov ovládajúcich podstatnú cast trhu s poskytovaním pevných verejných telefónnych sietí, stanovená v clánku 3 nariadenia c. 2887/2000. Normotvorca Únie túto poziadavku zdôvodnil v odôvodnení 6 uvedeného nariadenia tým, ze "pre nových úcastníkov trhu by bolo nehospodárne v rámci primeraného casu vytvorit kompletný duplikát k prislúchajúcemu kovovému vedeniu úcastníckych prípojok[, pretoze] alternatívne infrastruktúry..., neponúkajú vo vseobecnosti rovnakú funkcnost alebo vsadeprítomnost". 101 Vzhladom na to, ze príslusný regulacný rámec jasne uznal nevyhnutnost prístupu k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom, tak s cielom umoznit vznik a rozvoj efektívnej hospodárskej sútaze na slovenskom trhu sluzieb sirokopásmového internetu, sa preukázanie toho, ze takýto prístup bol skutocne nevyhnutný v zmysle poslednej podmienky stanovenej v bode 41 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([89]C-7/97, [90]EU:C:1998:569), zo strany Komisie nevyzadoval. 102 Tento záver nie je spochybnený tvrdením zalobkyne, podla ktorého existencia zákonnej povinnosti prístupu k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom neznamená, ze sa mal takýto prístup poskytnút aj na základe clánku 102 ZFEÚ, kedze takáto zákonná povinnost ex ante sleduje iné ciele a podlieha iným podmienkam, nez kontrola správania podniku s dominantným postavením ex post na základe uvedeného clánku. 103 Na odmietnutie tohto tvrdenia totiz stací zdôraznit, ze skutocnosti, ktoré sú uvedené v bodoch 97 az 101 vyssie, nie sú zalozené na predpoklade, podla ktorého povinnost spolocnosti Slovak Telekom poskytnút neviazaný prístup k jej úcastníckej prípojke vyplýva z clánku 102 ZFEÚ, ale iba sa v nich v súlade s judikatúrou citovanou v bode 97 vyssie zdôraznuje, ze existencia takejto právnej povinnosti je relevantnou skutocnostou patriacou do ekonomického a právneho rámca, v ktorom treba posúdit, ci postupy spolocnosti Slovak Telekom, preskúmané v siedmej casti napadnutého rozhodnutia, mohli byt kvalifikované ako zneuzívajúce postupy v zmysle tohto ustanovenia. 104 Napokon zalobkynou uvádzaný odkaz na bod 113 rozsudku z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia ([91]T-271/03, [92]EU:T:2008:101), na úcely podporenia tvrdenia pripomenutého v bode 102 vyssie, je irelevantný. Je pravda, ze Súd prvého stupna v uvedenom bode uviedol, ze vnútrostátne regulacné orgány konajú v súlade s vnútrostátnym právom, ktoré môze mat iné ciele, nez aké sleduje politika Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Cielom tohto bodu odôvodnenia bolo podopriet odmietnutie zo strany Súdu prvého stupna tvrdenia zalobkyne, uvádzaného v tejto veci, podla ktorého v podstate kontrola ex ante jej cien zo strany nemeckého regulacného orgánu telekomunikácií a pôst vylucovala, aby clánok 102 ZFEÚ mohol byt uplatnený na prípadné cenové stlácanie vyplývajúce z jej cien za neviazaný prístup k jej vlastnej úcastníckej prípojke. Tento bod sa teda netýkal otázky, ci je na posúdenie súladu jej politiky prístupu s clánkom 102 ZFEÚ relevantná existencia právnej povinnosti prístupu k úcastníckej prípojke operátora s dominantným postavením. 105 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisii nemozno vytýkat, ze opomenula preukázat nevyhnutnost prístupu k predmetnej sieti. 106 Treba dodat, ze uvedené by sa Komisii nedalo vytýkat ani vtedy, ak by sa malo usúdit, ze implicitné odmietnutie predmetného prístupu bolo predmetom úvah v rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([93]C-52/09, [94]EU:C:2011:83). V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze z bodov 48 a 49 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([95]C-7/97, [96]EU:C:1998:569), nemozno vyvodit, ze podmienky potrebné na preukázanie existencie zneuzívajúceho odmietnutia poskytnutia, ktoré bolo predmetom prvej prejudiciálnej otázky preskúmavanej v uvedenej veci, sa musia nevyhnutne uplatnit aj v rámci posúdenia zneuzívajúcej povahy správania, ktoré spocíva v tom, ze poskytovanie sluzieb alebo predaj tovaru podlieha nevýhodným podmienkam alebo podmienkam, za ktorých by kupujúci nemohol mat o ne záujem (rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [97]C-52/09, [98]EU:C:2011:83, bod [99]55). V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, ze takéto správania by mohli samy osobe predstavovat samostatnú formu zneuzitia, odlisnú od odmietnutia poskytnutia (rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [100]C-52/09, [101]EU:C:2011:83, bod [102]56). 107 Súdny dvor okrem toho uviedol, ze iný výklad rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([103]C-7/97, [104]EU:C:1998:569), by znamenal, ze na to, aby sa kazdé správanie podniku s dominantným postavením, pokial ide o obchodné podmienky tohto podniku, mohlo povazovat za zneuzívajúce, by sa zakazdým vyzadovalo splnenie podmienok potrebných na preukázanie existencie odmietnutia dodávat, co by neoprávnene obmedzilo potrebný úcinok clánku 102 ZFEÚ (rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [105]C-52/09, [106]EU:C:2011:83, bod [107]58). 108 Zalobkyna v tejto súvislosti správne zdôraznuje, ze postup, o aký islo v konaní vo veci samej, ktorú Súdny dvor preskúmal v rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([108]C-52/09, [109]EU:C:2011:83), spocíval tak, ako vyplýva z bodu 8 tohto rozsudku, výlucne v moznom cenovom stlácaní, uplatnovanom historickým svédskym operátorom siete pevnej telekomunikacnej sluzby s cielom odradit alternatívnych operátorov od ziadostí o prístup k jeho úcastníckej prípojke. Predsa len vsak z toho nemozno vyvodit záver, ze Súdnym dvorom poskytnutý výklad rozsahu podmienok stanovených v bode 41 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([110]C-7/97, [111]EU:C:1998:569), sa obmedzuje výlucne iba na túto formu zneuzívajúceho správania a nepokrýva postupy, ktoré nie sú striktne cenovej povahy, akými sú napríklad postupy, ktoré Komisia v prejednávanej veci preskúmavala v siedmej casti napadnutého rozhodnutia (pozri body 27 az 41 vyssie). 109 Treba totiz predovsetkým konstatovat, ze v bodoch 55 az 58 rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([112]C-52/09, [113]EU:C:2011:83), Súdny dvor nespomenul osobitnú formu zneuzitia, ktorou je stlácanie cien konkurencných operátorov na druhotnom trhu, ale "poskytovanie sluzieb alebo predaj tovaru... [za] nevýhodný[ch] podmien[ok] alebo podmien[ok], za ktorých by kupujúci nemohol mat o ne záujem", ako aj na "obchodné podmienky" stanovené podnikom s dominantným postavením. Takéto znenie uvedených pojmov evokuje, ze postupy vylucujúce konkurentov z trhu, ktoré boli takto zmienené, sa netýkali len výlucne cenového stlácania, ale aj iných obchodných postupov, na základe ktorých môzu nastat nezákonné úcinky spocívajúce vo vylúcení súcasných alebo potenciálnych konkurentov z trhu, a to takého druhu ako postupy, ktoré Komisia kvalifikovala ako implicitné odmietnutie poskytnutia prístupu k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom (pozri v tomto zmysle odôvodnenie 366 napadnutého rozhodnutia). 110 Tento výklad rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([114]C-52/09, [115]EU:C:2011:83), podporuje skutocnost, ze Súdny dvor v tejto casti svojej analýzy odkázal na body 48 a 49 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([116]C-7/97, [117]EU:C:1998:569). Tieto body sa totiz venovali druhej prejudiciálnej otázke predlozenej Súdnemu dvoru v tejto veci a netýkali sa odmietnutia podniku s dominantným postavením, o aký islo vo veci samej, poskytnút prístup k svojmu systému donásky domov editorovi konkurencného denníka, ktoré bolo preskúmané v rámci prvej otázky, ale týkali sa prípadnej kvalifikácie ako zneuzitia dominantného postavenia, pokial ide o postup údajne spocívajúci v tom, ze tento podnik takýto prístup podmienil tým, aby mu daný editor zároven zveril plnenie dalsích sluzieb, akými sú napríklad predaj v kioskoch alebo tlac. 111 V tejto súvislosti nemozno uznat tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by v podstate uplatnenie odôvodnenia uvedeného v bodoch 55 az 58 rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([118]C-52/09, [119]EU:C:2011:83), na prejednávaný prípad, viedlo k nelogickému výsledku, ze preukázanie implicitného odmietnutia poskytnutia by bolo lahsie nez preukázanie týkajúce sa prostého odmietnutia poskytnutia, pricom vsak tento druhý druh správania predstavuje závaznejsiu formu zneuzitia dominantného postavenia. Stací totiz konstatovat, ze toto tvrdenie je zalozené na nesprávnom predpoklade, ktorým je konkrétne to, ze závaznost porusenia clánku 102 ZFEÚ, spocívajúceho v odmietnutí zo strany podniku s dominantným postavením poskytnút produkt alebo sluzbu dalsím podnikom, závisí výlucne od jeho formy. Závaznost takéhoto porusenia pritom môze závisiet od mnohých faktorov, ktoré nezávisia od toho, ci má uvedené odmietnutie explicitný alebo implicitný charakter, akým sú napríklad geografický rozsah porusenia, jeho úmyselný charakter, a dalej jeho úcinky na trh. Usmernenia z roku 2006 túto analýzu potvrdzujú, ked sa v nich v bode 20 uvádza, ze posúdenie závaznosti porusenia clánku 101 alebo 102 ZFEÚ sa uskutocnuje prípad od prípadu vo vztahu ku kazdému druhu porusenia, pricom sa zohladnia vsetky relevantné okolnosti prejednávanej veci. 112 Napokon treba pripomenút, ze v bode 69 rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([120]C-52/09, [121]EU:C:2011:83), Súdny dvor uviedol, ze nevyhnutnost velkoobchodného produktu môze byt relevantná na úcely posúdenia úcinkov cenového stlácania. V prejednávanej veci vsak treba konstatovat, ze zalobkyna sa na povinnost Komisie preukázat nevyhnutnost neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom odvoláva len na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého Komisia neuplatnila vhodné právne kritérium v rámci svojho posudzovania postupov preskúmaných v siedmej casti napadnutého rozhodnutia (pozri analogicky rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [122]T-336/07, [123]EU:T:2012:172, bod [124]182), no neodvoláva sa na ne s cielom spochybnit posúdenie protisútazných úcinkov uvedených postupov zo strany Komisie, uvedené v deviatej casti uvedeného rozhodnutia (odôvodnenia 1046 az 1109 napadnutého rozhodnutia). 113 Pokial ide o poukázanie zalobkyne na bod 79 oznámenia týkajúceho sa usmernenia o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatnovaní clánku [102 ZFEÚ] na prípady zneuzívania dominantného postavenia podnikov na vylúcenie konkurentov z trhu ([125]Ú. v. EÚ C 45, 2009, s. 7), toto je v prejednávanej veci irelevantné. 114 Jednak totiz tak, ako správne uvádza Komisia, k rozlisovaniu podla uvedeného bodu medzi prostým odmietnutím a "implicitným odmietnutím" poskytnutia, nie sú pripojené ziadne podrobnosti, pokial ide o relevantné právne kritériá na to, aby sa v kazdom z týchto prípadov dospelo ku konstatovaniu porusenia clánku 102 ZFEÚ. Po druhé v kazdom prípade sa v tomto oznámení uvádza, ze jeho jediným cielom je stanovit priority v oblasti presadzovania práva, ktorými sa bude riadit cinnost Komisie pri uplatnovaní clánku 102 ZFEÚ na prípady zneuzívania dominantného postavenia zo strany podnikov s cielom vylúcit konkurentov z trhu, a ze nie je právne záväzné (pozri body 2 a 3 oznámenia). 115 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze pre kvalifikáciu správaní spolocnosti Slovak Telekom, preskúmaných v siedmej casti napadnutého rozhodnutia, ako zneuzívajúcich postupov v zmysle clánku 102 ZFEÚ, nebolo predpokladom to, aby Komisia preukázala, ze prístup k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom je nevyhnutný pre vykonávanie cinnosti konkurencných operátorov na maloobchodnom trhu so sirokopásmovými sluzbami v pevnej sieti na Slovensku, v zmysle judikatúry citovanej v bode 96 vyssie. 116 Z vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu sa musí zamietnut ako nedôvodná. c) O druhej casti zalozenej na porusení zalobkyninho práva byt vypocutý, pokial ide o výpocet cenového stlácania 117 V druhej casti svojho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia dvakrát porusila jej právo byt vypocutý v stádiu správneho konania. 118 Po prvé Komisia zalobkyni oznámila celý rad nových skutocností na informacnom stretnutí, ktoré sa konalo 29. septembra 2014. V dokumente s názvom "Výpocet cenového stlácania (predbezné výsledky)" [Margin squeeze calculation (preliminary results)], oznámenom zalobkyni pri tejto prílezitosti, sa údajne uvádzalo, ze marza, ktorú Slovak Telekom dosiahla v roku 2005, bola na základe výpoctu marzí obdobie po období (rok po roku) kladná. Tento dokument okrem toho údajne obsahoval císla, ku ktorým zalobkyna pred informacným stretnutím nemala prístup. Napokon Komisia na tomto stretnutí oznámila svoj zámer jednak uplatnit prístup zahrnajúci viacero období (alebo viacrocný prístup) pre výpocet marzí v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010, a jednak tak konstatovat zápornú marzu aj za rok 2005. Toto oznámenie pritom prekvapilo tak zalobkynu, ako aj Slovak Telekom, kedze ziadna z nich dovtedy takú metódu nenavrhla. 119 Na základe ziadosti predlozenej zalobkynou Komisia zalobkyni 1. októbra 2014 oznámila, ze jej môze predlozit svoje pripomienky k týmto skutocnostiam najneskôr 3. októbra 2014. Kedze vsak tento dátum bol v Nemecku zo zákona státnym sviatkom, zalobkyna tak mala na predlozenie svojich pripomienok menej nez dva pracovné dni. Kedze niektoré z císel pouzitých na revidovaný výpocet cenového stlácania boli poskytnuté spolocnostou Slovak Telekom v jej odpovedi na opis skutkových okolností a zalobkyna k tejto odpovedi nemala prístup, Komisia listom zo 7. októbra 2014 oprávnila zalobkynu na to, aby do tejto odpovede nahliadla a vyjadrila k nej svoje pripomienky najneskôr 9. októbra vecer. 120 Podla zalobkyne ju tieto velmi krátke lehoty v praxi zbavili akejkolvek reálnej moznosti vyjadrit svoj stanovisko k novým skutocnostiam, ktoré jej boli oznámené 29. septembra 2014, a to napriek tomu, ze uvedené skutocnosti boli zohladnené v napadnutom rozhodnutí. Zalobkyna zdôraznuje, ze vycíslené údaje, ktoré boli Komisiou predstavené po prvýkrát v tento den, boli nielen nové, okrem iného z dôvodu pouzívania LRAIC, ale aj komplexné. Nemala moznost predlozit tieto nové vycíslené údaje ekonómom, na základe coho by nepochybne bola schopná ovplyvnit posúdenie Komisie, pokial ide o dobu, v ktorej dochádzalo k cenovému stlácaniu, ktoré bolo predmetom vysetrovania. 121 Po druhé zalobkyna vytýka Komisii to, ze v napadnutom rozhodnutí vykonala opravy a úpravy údajov poskytnutých spolocnostou Slovak Telekom na úcely výpoctu LRAIC, pricom ju vsak vopred neinformovala o svojich námietkach v tejto súvislosti, v dôsledku coho ju zbavila akejkolvek moznosti úcinne vyjadrit svoje stanovisko. 122 Komisia tieto tvrdenia odmieta. 123 Treba pripomenút, ze dodrziavanie práva na obhajobu pri vedení správneho konania v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (pozri rozsudok z 18. júna 2013, ICF/Komisia, [126]T-406/08, [127]EU:T:2013:322, bod [128]115 a citovanú judikatúru). 124 Táto zásada vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost v priebehu správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. V tomto zmysle clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách úcastníkom konania. V tomto oznámení sa musia jasne uviest vsetky podstatné informácie, o ktoré sa Komisia v tomto stádiu konania opiera (rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, [129]C-448/11 P, neuverejnený, [130]EU:C:2013:801, body [131]41 a [132]42). 125 Táto poziadavka je dodrzaná, pokial konecné rozhodnutie dotknutým osobám nepripisuje iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost v priebehu konania vyjadrit (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2012, MasterCard a i./Komisia, [133]T-111/08, [134]EU:T:2012:260, bod [135]266, a z 18. júna 2013, ICF/Komisia, [136]T-406/08, [137]EU:T:2013:322, bod [138]117). 126 Oznámenie podstatných skutocností, z ktorých Komisia v oznámení o výhradách vychádzala, vsak môze byt strucné a rozhodnutie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách, pretoze toto oznámenie predstavuje prípravný dokument, ktorého skutkové a právne posúdenia majú iba cisto predbezný charakter (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, [139]142/84 a 156/84, [140]EU:C:1987:490, bod [141]70; z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, [142]C-448/11 P, neuverejnený, [143]EU:C:2013:801, bod [144]42 a citovanú judikatúru, a z 24. mája 2012, MasterCard a i./Komisia, [145]T-111/08, [146]EU:T:2012:260, bod [147]267). Prípustné sú tak aj doplnenia k oznámeniu o výhradách, vykonané vzhladom na vyjadrenia úcastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, ze naozaj mohli vykonávat svoje právo na obhajobu. Komisia takisto môze s ohladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (rozsudok z 9. septembra 2011, Alliance One International/Komisia, [148]T-25/06, [149]EU:T:2011:442, bod [150]181). V dôsledku toho Komisia môze az do prijatia konecného rozhodnutia, najmä vzhladom na písomné alebo ústne pripomienky úcastníkov konania, bud upustit od niektorých alebo aj vsetkých výhrad pôvodne uplatnených voci týmto úcastníkom, a zmenit tak svoj postoj v ich prospech, alebo naopak, rozhodnút o pridaní nových výhrad, pod podmienkou, ze dotknutým podnikom poskytne prílezitost uviest svoje stanovisko k tejto veci (pozri rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [151]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [152]EU:T:2003:245, bod [153]115 a citovanú judikatúru). 127 Z predbezného charakteru právnej kvalifikácie skutkového stavu uvedeného v oznámení o výhradách vyplýva, ze jediným dôvodom pre zrusenie konecného rozhodnutia Komisie nemôze byt to, ze definitívne závery zalozené na tomto skutkovom stave presne nezodpovedajú uvedenej predbeznej kvalifikácii (rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, [154]C-448/11 P, neuverejnený, [155]EU:C:2013:801, bod [156]43). Zohladnenie tvrdenia, ktoré úcastník konania uviedol v priebehu správneho konania, bez toho, aby mu bolo umoznené sa v tejto súvislosti vyjadrit pred prijatím konecného rozhodnutia, teda nemôze predstavovat samo osebe porusenie jeho práva na obhajobu v prípade, ze zohladnenie tohto tvrdenia nemení povahu výhrad, ktoré mu boli oznámené (pozri v tomto zmysle uznesenie z 10. júla 2001, Irish Sugar/Komisia, [157]C-497/99 P, [158]EU:C:2001:393, bod [159]24; rozsudky z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, [160]T-86/95, [161]EU:T:2002:50, bod [162]447, a z 9. septembra 2011, Alliance One International/Komisia, [163]T-25/06, [164]EU:T:2011:442, bod [165]182). 128 Komisia totiz musí vypocut adresátov oznámenia o výhradách, a prípadne zohladnit ich pripomienky, ktorými odpovedajú na uvádzané výhrady, tak, ze svoju analýzu zmení, a to práve s cielom, aby sa respektovalo ich právo na obhajobu. Komisii sa tak musí umoznit, aby túto kvalifikáciu spresnila vo svojom konecnom rozhodnutí, pricom zohladní okolnosti vyplývajúce zo správneho konania, a to bud tak, ze upustí od výhrad, ktoré sa ukázali ako nedôvodné, alebo tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke upraví ci doplní svoju argumentáciu na podporu uplatnených výhrad, avsak toto len pod podmienkou, ze vezme do úvahy iba tie skutkové okolnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit, a ze v priebehu správneho konania poskytla informácie potrebné na ich obranu (pozri rozsudky z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [166]C-534/07 P, [167]EU:C:2009:505, bod [168]40 a citovanú judikatúru, a z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, [169]C-448/11 P, neuverejnený, [170]EU:C:2013:801, bod [171]44 a citovanú judikatúru). 129 Napokon treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry dochádza k poruseniu práva na obhajobu vtedy, ked existuje moznost, ze z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mat iný výsledok. Podnik, ktorý je zalobcom, preukáze, ze k takému poruseniu doslo, pokial dostatocným spôsobom preukáze nie to, ze by rozhodnutie Komisie malo odlisný obsah, ale to, ze by svoju obranu mohol zaistit lepsie, ak by k pochybeniu nedoslo, napríklad tým, ze by na svoju obranu mohol pouzit dokumenty, ku ktorým mu bol v správnom konaní odoprený prístup (pozri rozsudky z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [172]C-194/99 P, [173]EU:C:2003:527, bod [174]31 a citovanú judikatúru, a z 24. mája 2012, MasterCard a i./Komisia, [175]T-111/08, [176]EU:T:2012:260, bod [177]269 a citovanú judikatúru; rozsudok z 9. septembra 2015, Philips/Komisia, [178]T-92/13, neuverejnený, [179]EU:T:2015:605, bod [180]93). 130 Práve z hladiska týchto zásad treba v prvom rade preskúmat prvú výhradu zalobkyne, podla ktorej bolo porusené jej právo byt vypocutý, kedze jej v priebehu správneho konania nebolo umoznené úcinne vyjadrit svoje stanovisko k novým skutocnostiam, ktoré jej boli oznámené na informacnom stretnutí zorganizovanom Komisiou 29. septembra 2014 a ktoré boli údajne zohladnené v napadnutom rozhodnutí. Tieto skutocnosti spocívali po prvé v nových císlach týkajúcich sa výpoctov stlácania cien spolocnosti Slovak Telekom, po druhé v skutocnosti, ze marza za rok 2005 bola na základe výpoctu marzí obdobie po období (rok po roku) kladná, a po tretie v zámere, ktorý Komisia prejavila na tomto stretnutí, navyse uplatnit metódu týkajúcu sa viacerých období (viacrocnú metódu) pre výpocet marzí, co by jej umoznilo dospiet k záveru o existencii zápornej marze aj za rok 2005. 131 Pokial ide o prvé dve skutocnosti, je jednak samozrejme potrebné uviest, ze podla odôvodnenia 1010 napadnutého rozhodnutia marze identifikované za rok 2005 boli kladné, pokial ide o vsetky tri portfóliá analyzovaných sluzieb. Toto je v protiklade s výpoctom stlácania cien za prístup k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom, ktorý sa uvádza v oznámení o výhradách a z ktorého vyplýva, ze marza vypocítaná za tento istý rok bola záporná (pozri tabulku 88 a odôvodnenie 1203 oznámenia o výhradách). Dalej je nesporné, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neprevzala vsetky císla pouzité na úcely výpoctu cenového stlácania v oznámení o výhradách a ze táto zmena viedla k tomu, ze v uvedenom rozhodnutí boli identifikované odlisné marze nez tie, ktoré boli predbezne vypocítané v tomto oznámení. 132 Ako vsak Komisia správne uvádza vo svojich písomnostiach, pricom zalobkyna proti tomu neprotestuje, tieto zmeny týkajúce sa výpoctov cenového stlácania boli dôsledkom zohladnenia údajov a výpoctov, ktoré poskytla samotná Slovak Telekom v odpovedi na oznámenie o výhradách. Toto zohladnenie sa tak objavuje najmä v odôvodneniach 910, 945, 963 a 984 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho z odôvodnení 946 (poznámka pod ciarou c. 1405) a 1000 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pri prijatí tohto rozhodnutia zohladnila aktualizáciu výpoctov cenového stlácania, ktorú poskytla Slovak Telekom vo svojej odpovedi na list obsahujúci opis skutkových okolností (pozri bod 21 vyssie). 133 Komisia tak pokial ide o jej posúdenie cenového stlácania, nezmenila v napadnutom rozhodnutí povahu výhrad voci spolocnosti Slovak Telekom a zo sirsieho hladiska voci zalobkyni ako materskej spolocnosti, ked im pripísala skutocnosti, ku ktorým sa tieto nemali prílezitost sa vyjadrit v priebehu správneho konania. Komisia totiz len zohladnila námietky vyjadrené spolocnostou Slovak Telekom v priebehu uvedeného konania, s cielom upravit a doplnit svoju analýzu cenového stlácania obsiahnutú v oznámení o výhradách. Kedze toto zohladnenie malo za ciel práve splnenie poziadaviek pripomenutých v bode 128 vyssie, právo úcastníkov konania byt vypocutý v priebehu správneho konania nevyzadovalo, aby im pred prijatím napadnutého rozhodnutia bola poskytnutá nová moznost vyjadrit svoje stanovisko k revidovaným výpoctom cenového stlácania. 134 Pokial ide o tretiu skutocnost citovanú v bode 130 vyssie, ktorá sa vztahuje na metódu výpoctu cenového stlácania, týkajúcu sa viacerých období (viacrocná metóda), treba zdôraznit, ze v bode 1281 svojej odpovede na oznámenie o výhradách, ktorý sa uvádza aj vo vyjadrení Komisie k zalobe, Slovak Telekom namietala proti výlucnému uplatneniu metódy obdobie po období (rok po roku), ktorú navrhla Komisia v oznámení o výhradách. 135 Slovak Telekom totiz v podstate uviedla, ze v odvetví telekomunikácií operátori skúmajú svoju schopnost dosiahnut primeranú návratnost vo vztahu k dlhsiemu obdobiu, nez je jeden rok. Navrhla tak okrem iného to, aby sa preskúmanie cenového stlácania doplnilo o analýzu týkajúcu sa viacerých období, v ktorej by sa celková marza posúdila vo vztahu k viacerým rokom. Z odôvodnenia 587 odpovede zalobkyne na oznámenie o výhradách napokon vyplýva, ze táto sa k tejto námietke pripojila. 136 Ako pritom vyplýva z odôvodnenia 859 napadnutého rozhodnutia, Komisia pouzila prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup), aby zohladnila túto námietku a aby zistila, ci tento prístup mení jej záver, podla ktorého ceny uplatnované spolocnostou Slovak Telekom vo vztahu k alternatívnym operátorom za neviazaný prístup k jej úcastníckej prípojke viedli v priebehu rokov 2005 - 2010 k cenovému stlácaniu. 137 V rámci tohto dodatocného preskúmania, ktorého výsledok je uvedený v odôvodneniach 1013 a 1014 napadnutého rozhodnutia, identifikovala Komisia zápornú celkovú marzu, pokial ide o kazdé portfólio sluzieb, jednak vo vztahu k obdobiu rokov 2005 - 2010 (tabulka 39 v odôvodnení 1013 napadnutého rozhodnutia), a jednak vo vztahu k obdobiu rokov 2005 - 2008 (tabulka 40 v odôvodnení 1014 napadnutého rozhodnutia). Komisia na základe toho v odôvodnení 1015 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze viacrocná analýza (analýza týkajúca sa viacerých období) nemení jej konstatovanie týkajúce sa existencie cenového stlácania, vyplývajúce z analýzy obdobie po období (rok po roku). 138 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze jednak v rámci zistenia cenového stlácania v napadnutom rozhodnutí nadväzovala analýza týkajúca sa viacerých období (viacrocná analýza) na námietku, ktorú vyjadrila Slovak Telekom vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a ku ktorej sa pripojila zalobkyna, pokial ide o metódu výpoctu marzí obdobie po období (rok po roku). Po druhé, analýza týkajúca sa viacerých období (viacrocná analýza) marzí za neviazaný prístup k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom, mala v napadnutom rozhodnutí za ciel pridat sa k analýze obdobie po období (rok po roku), uvedenej v odôvodneniach 1175 az 1222 uvedeného rozhodnutia, a túto druhú analýzu pritom nenahrádzala. Dodatocná analýza týkajúca sa viacerých období (viacrocná analýza) napokon viedla Komisiu k potvrdeniu jej konstatovania, týkajúceho sa existencie cenového stlácania na slovenskom trhu sluzieb sirokopásmového internetu v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010. 139 Preto tak, ako v podstate uvádza Komisia, analýza týkajúca sa viacerých období (viacrocná analýza) nemala za dôsledok to, ze sa zalobkyni a spolocnosti Slovak Telekom pripísali skutocnosti, ku ktorým sa tieto nemali prílezitost vyjadrit v priebehu správneho konania, a to tým, ze sa zmenila povaha výhrad uvádzaných voci nim, ale iba to, ze sa uskutocnila dodatocná analýza cenového stlácania vyplývajúceho z cien uplatnovaných spolocnostou Slovak Telekom za neviazaný prístup k jej úcastníckej prípojke, so zretelom na námietku vznesenú spolocnostou Slovak Telekom v odpovedi na oznámenie o výhradách. 140 Za týchto okolností v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 127 a 128 vyssie, zalobkynine právo byt vypocutý nevyzadovalo, aby jej Komisia pred prijatím napadnutého rozhodnutia ponúkla moznost vyjadrit nové pripomienky, pokial ide o analýzu stlácania cien za neviazaný prístup k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom, zalozenú na viacerých obdobiach. Treba zdôraznit, ze odlisné riesenie by bolo v rozpore s judikatúrou pripomenutou v bode 127 vyssie, kedze by sa ním vlastne zabránilo tomu, aby napadnuté rozhodnutie obsahovalo skutocnosti, ku ktorým nebolo úcastníkom konania umoznené sa osobitne vyjadrit v priebehu správneho konania, a to aj v prípade, ze uvedené skutocnosti nemenia povahu výhrad, ktoré sa voci nim uvádzajú. 141 Tento záver nie je spochybnený tvrdením zalobkyne, podla ktorého v podstate metóda výpoctu cenového stlácania, ktorú Komisia uplatnila v rámci tohto dodatocného preskúmania, nezodpovedá metóde navrhnutej spolocnostou Slovak Telekom v jej odpovedi na oznámenie o výhradách, údajne zalozenej na rozhodovacej praxi Komisie, pricom Komisia v prejednávanej veci pouzila analýzu týkajúcu sa viacerých období (viacrocnú analýzu) s cielom predlzit obdobie, v ktorom dochádzalo k poruseniu. 142 Jednak je toto tvrdenie zalozené na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia, kedze Komisia uz po uskutocnení analýzy obdobie po období (rok po roku) dospela k záveru, ze rovnako efektívny konkurent ako Slovak Telekom by v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010 nebol schopný rentabilným spôsobom reprodukovat maloobchodné portfólio spolocnosti Slovak Telekom, zahrnajúceho sirokopásmové sluzby (odôvodnenie 1012 napadnutého rozhodnutia). Predovsetkým z odôvodnenia 998 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie existencia kladnej marze od augusta do decembra 2005 nebránila tomu, aby toto obdobie bolo zahrnuté do obdobia porusenia v podobe cenového stlácania, kedze operátori posudzujú svoju schopnost dosiahnut návratnost vo vztahu k dlhsiemu obdobiu. Inými slovami, Komisia stanovila dlzku obdobia, v ktorom dochádzalo k praxi vedúcej k cenovému stlácaniu, na základe prístupu obdobie po období (rok po roku) a prístup týkajúci sa viacerých období (viacrocný prístup) bol pouzitý iba ako dodatocný prístup. 143 Po druhé, v kazdom prípade z judikatúry citovanej v bode 128 vyssie vyplýva, ze dodrzanie zalobkyninko práva byt vypocutý si od Komisie vyzadovalo iba to, aby na úcely prijatia napadnutého rozhodnutia zohladnila kritiku týkajúcu sa metódy výpoctu marzí, ktorú uviedla Slovak Telekom v odpovedi na oznámenie o výhradách a s ktorou zalobkyna súhlasila (pozri bod 135 vyssie). Na druhej strane si toto právo nijako nevyzadovalo, aby Komisia musela nevyhnutne dospiet k výsledku, o ktorý sa usilovala zalobkyna, ked sa pripojila ku kritike predlozenej spolocnostou Slovak Telekom, t. j. ku konstatovaniu o neexistencii akéhokolvek cenového stlácania v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010. 144 Nad rámec nevyhnutne potrebného, to znamená za predpokladu, ze by Komisia bola povinná osobitne ponúknut zalobkyni moznost byt vypocutá k skutocnostiam pripomenutým v bode 130 vyssie pred prijatím napadnutého rozhodnutia, by bolo potrebné konstatovat, ze takáto poziadavka bola dodrzaná. Je totiz pravda, ze lehoty, ktoré Komisia poskytla zalobkyni na vyjadrenie svojich pripomienok k týmto skutocnostiam, boli osobitne krátke. Nemozno vsak z toho vyvodit záver, ze zalobkynu zbavili akejkolvek moznosti byt v tejto súvislosti úcinne vypocutá, vzhladom na po prvé velmi pokrocilé stádium správneho konania, v ktorom sa uskutocnilo stretnutie z 29. septembra 2014, t. j. viac nez dva roky a styri mesiace po zaslaní oznámenia o výhradách, a po druhé vysoký stupen oboznámenia sa so spisom, o ktorom je rozumné sa domnievat, ze ho v tomto case zalobkyna nadobudla. 145 Z uvedeného vyplýva, ze prvá výhrada druhej casti prejednávaného zalobného dôvodu sa musí zamietnut. 146 Rovnako treba zamietnut druhú výhradu, ktorou zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila jej právo byt vypocutý, ked jej v priebehu správneho konania neumoznila úcinne vyjadrit svoje stanovisko, pokial ide o v napadnutom rozhodnutí vykonané opravy a úpravy údajov poskytnutých spolocnostou Slovak Telekom pre výpocet LRAIC. 147 V tejto súvislosti je samozrejme pravda, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepouzila v celom rozsahu nové údaje týkajúce sa výpoctu LRAIC, poskytnuté spolocnostou Slovak Telekom v nadväznosti na zaslanie oznámenia o výhradách. Toto konstatovanie sa dá vyvodit najmä z odôvodnení 910, 945 a 963 napadnutého rozhodnutia. Analogicky s odôvodnením uvedeným v bode 143 vyssie vsak Komisia nemôze mat povinnost vypocut znovu úcastníkov konania v prípade, ze má v úmysle nezapracovat do svojho konecného rozhodnutia vsetky námietky vyjadrené týmito úcastníkmi v odpovedi na oznámenie o výhradách, s výnimkou toho, ze ju to privedie k zmene povahy výhrad uvádzaných voci nim. 148 Vzhladom na to, ze skutocnost uvedená v predchádzajúcom bode nemala za dôsledok zmenu hlavných skutkových a právnych okolností, na ktorých bolo zalozené to, co sa zalobkyni kládlo za vinu v priebehu správneho konania, druhá cast prvého zalobného dôvodu sa musí zamietnut v celom rozsahu ako nedôvodná. d) O tretej casti zalobného dôvodu zalozenej na chybách pri výpocte dlhodobých priemerných prírastkových nákladov (LRAIC) 149 V tretej casti zalobného dôvodu zalobkyna Komisii vytýka to, ze správne nevypocítala LRAIC spolocnosti Slovak Telekom, to znamená náklady, ktoré by tento operátor nemusel znásat, ak by neponúkal príslusné sluzby. Poradná správa poskytnutá spolocnostou Slovak Telekom v prílohe k jej odpovedi na oznámenie o výhradách (dalej len "poradná správa") totiz navrhovala úpravu aktív spolocnosti Slovak Telekom na úroven efektívneho operátora, ktorý by zostavil siet optimálnym spôsobom, s cielom reagovat na dopyt tak súcasný, ako aj budúci (dalej len "optimalizacné úpravy"). Komisia pritom napokon takéto úpravy nevykonala. Konkrétnejsie, Komisia nesúhlasila s tým, aby sa existujúce aktíva nahradili ich modernými ekvivalentmi (modern asset equivalent). Komisia navyse nezohladnila zmensenie aktív na základe skutocne vyuzívanej kapacity. Tento prístup si podla zalobkyne zaslúzi kritiku z dôvodov, ze Komisia na druhej strane súhlasila s precenením aktív spolocnosti Slovak Telekom v napadnutom rozhodnutí, ze úprava navrhovaná v poradnej správe bola zalozená na historických nákladoch tohto operátora, a nie na nákladoch hypotetického konkurenta, a ze sa tieto náklady musia posudzovat s referenciou na efektívneho konkurenta. Zalobkyna navyse zdôraznuje, ze výpocet LRAIC, uvedený v poradnej správe, bral do úvahy dostatocnú rezervnú kapacitu pre Slovak Telekom a v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, nepouzil ako referenciu plne efektívneho konkurenta. Podla zalobkyne by v prípade, ze by k tejto chybe pri výpocte nedoslo, Komisia nevyhnutne dospela k záveru o existencii vyssích, ba az kladných marzí vo vztahu k urcitým rokom, z dôvodu precenenia LRAIC smerom nadol. 150 Komisia proti tejto argumentácii namieta. 151 Pokial ide o tvrdenia uvádzané zalobkynou, treba predovsetkým uviest, ze Slovak Telekom vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, opierajúc sa o poradnú správu, navrhla metódu zalozenú na nákladovom úctovníctve, prostredníctvom odhadu nákladov na výstupe za obdobie rokov 2005 - 2010 na základe údajov od roku 2011 (odôvodnenie 881 napadnutého rozhodnutia). Slovak Telekom v tejto odpovedi osobitne uviedla, ze pri výpocte LRAIC treba jednak precenit aktíva a jednak zohladnit neefektívne fungovanie jej siete, pokial ide o ponuku sirokopásmových sluzieb. Co sa týka predovsetkým zohladnenia tohto neefektívneho fungovania, Slovak Telekom navrhla vykonat optimalizacné úpravy, ktorými sú po prvé nahradenie existujúcich aktív ich modernými ekvivalentmi, ktoré sú efektívnejsie a menej nákladné (modern asset equivalent), po druhé zachovanie technologickej koherencie v rozsahu, v akom je to mozné, a po tretie zmensenie aktív na základe skutocne vyuzívanej kapacity, a nie na základe instalovanej kapacity. 152 Slovak Telekom tak vo svojich vlastných výpoctoch LRAIC upravila kapitálové náklady aktív, ako aj ich amortizované hodnoty v priebehu rokov 2005 - 2010, a rovnako aj prevádzkové náklady uvedených aktív, pricom sa oprela o faktor vázenej priemernej úpravy, vypocítaný autorom poradnej správy za rok 2011 (odôvodnenie 897 napadnutého rozhodnutia). Slovak Telekom uviedla, ze navrhované optimalizacné úpravy odrázajú rezervnú kapacitu identifikovanú v prvkoch uvedenej siete, to znamená aktíva, ktoré boli z tejto siete stiahnuté, pretoze neboli predmetom produktívneho vyuzívania, no ktoré este tento operátor nepredal (odôvodnenie 898 napadnutého rozhodnutia). 153 Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí odmietla vykonat tieto optimalizacné úpravy. 154 V prvom rade, pokial ide o nahradenie existujúcich aktív ich modernejsími ekvivalentmi, Komisia v odôvodnení 900 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze takéto nahradenie nemozno pripustit, pretoze by to vlastne znamenalo, ze dôjde k úprave nákladov bez toho, aby doslo aj k primeranej úprave amortizácií. Komisia v tejto súvislosti odkázala na odôvodnenia 889 az 893 napadnutého rozhodnutia, v ktorých vyjadrila pochybnosti, pokial ide o úpravu nákladov aktív za obdobie rokov 2005 - 2010, navrhovanú spolocnostou Slovak Telekom, tak, ako ju táto spolocnost navrhla. Komisia okrem toho v odôvodnení 901 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze takéto nahradenie existujúcich aktív nie je v súlade s kritériom rovnako efektívneho konkurenta. Judikatúra totiz potvrdila, ze zneuzívajúci charakter cenovej praxe operátora s dominantným postavením sa v zásade posudzuje s ohladom na jeho vlastnú situáciu. V prejednávanej veci je pritom úprava LRAIC, navrhovaná spolocnostou Slovak Telekom, zalozená na celom rade hypotetických aktív, a nie na rovnakých aktívach, ako sú aktíva vlastnené týmto operátorom. 155 V druhom rade, pokial ide o zohladnenie nadmernej kapacity sietí na základe "skutocne" vyuzívanej kapacity, Komisia v odôvodnení 902 napadnutého rozhodnutia v podstate uviedla, ze vzhladom na to, ze sa investície zakladajú na prognóze dopytu, je nevyhnutné, aby v rámci retrospektívneho preskúmania ostali urcité kapacity obcas nevyuzité. 156 Ziadnej z výhrad, ktoré zalobkyna vyjadrila voci tejto casti napadnutého rozhodnutia, nemozno vyhoviet. 157 Po prvé zalobkyna nesprávne tvrdí, ze existuje rozpor medzi na jednej strane odmietnutím optimalizacných úprav LRAIC a na druhej strane súhlasom s precenením aktív, ktoré navrhla Slovak Telekom, uvedeným v odôvodnení 894 napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna navyse nemohla v replike tvrdit, ze Komisia mala súhlasit s optimalizacnými úpravami, ktoré navrhla Slovak Telekom, a to z dôvodu, ze rovnako ako v prípade precenenia aktív Komisia nedisponovala dôveryhodnými historickými nákladmi, pokial islo o optimalizacné úpravy. 158 Precenenie aktív totiz bolo zalozené na aktívach, ktoré Slovak Telekom vlastnila v roku 2011. Co sa týka tohto precenenia a tak, ako vyplýva z odôvodnení 885 - 894 napadnutého rozhodnutia, Komisia zdôraznila, ze nedisponovala údajmi, ktoré by lepsie odrázali prírastkové náklady sirokopásmových aktív spolocnosti Slovak Telekom za obdobie rokov 2005 - 2010. Z tohto dôvodu Komisia v analýze cenového stlácania, ktorá je uvedená v napadnutom rozhodnutí, zahrnula precenenie existujúcich aktív spolocnosti Slovak Telekom, navrhované touto spolocnostou. Komisia vsak upresnila, ze uvedené precenenie môze spôsobit podhodnotenie nákladov aktív na výstupe. 159 Pre porovnanie, ako vyplýva z odôvodnenia 895 napadnutého rozhodnutia, optimalizacné úpravy navrhované spolocnostou Slovak Telekom spocívali v oprave aktív na pribliznú úroven efektívneho operátora, ktorý by vytvoril optimálnu siet prispôsobenú na uspokojenie budúceho dopytu zalozeného na "dnesných" informáciách a prognózach dopytu. Tieto úpravy boli zalozené na plánovaní, ako aj na modeli optimálnej siete, a nie na odhade odrázajúcom prírastkové náklady existujúcich aktív spolocnosti Slovak Telekom. 160 Z uvedeného vyplýva, ze optimalizacné úpravy vo vseobecnosti, a konkrétne nahradenie existujúcich aktív ich modernejsími ekvivalentmi mali iný ciel, nez precenenie aktív, navrhované spolocnostou Slovak Telekom. Okrem toho to, ze Komisia vzala do úvahy precenenie existujúcich aktív, navrhované spolocnostou Slovak Telekom, z dôvodu neexistencie iných spolahlivejsích údajov týkajúcich sa LRAIC tohto operátora, vôbec neznamenalo, ze by Komisia nevyhnutne súhlasila s optimalizacnými úpravami LRAIC. Komisia tak postupovala oprávnene, ked zaobchádzala rozdielne s nahradením existujúcich aktív ich modernejsími ekvivalentmi na jednej strane a s precenením aktív, navrhovaným spolocnostou Slovak Telekom na druhej strane. 161 Po druhé zalobkyni nemozno vyhoviet, ked spochybnuje záver uvedený v odôvodnení 901 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého by optimalizacné úpravy viedli k výpoctu LRAIC na základe aktív hypotetického konkurenta, a nie na základe aktív predmetného historického operátora, ktorým je Slovak Telekom. 162 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry posúdenie zákonnosti cenovej politiky dominantného podniku z hladiska clánku 102 ZFEÚ v zásade predpokladá pouzitie cenových kritérií zalozených na nákladoch, ktoré vynalozil samotný dominantný podnik, a na jeho stratégii (pozri rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [181]C-52/09, [182]EU:C:2011:83, bod [183]41 a citovanú judikatúru; rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [184]T-336/07, [185]EU:T:2012:172, bod [186]190; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, [187]T-271/03, [188]EU:T:2008:101, bod [189]188 a citovanú judikatúru). 163 Konkrétne, pokial ide o cenovú prax vedúcu k cenovému stlácaniu, pouzitie takých kritérií pri analýze umoznuje predovsetkým overit, ci by tento podnik v súlade s kritériom rovnako efektívneho konkurenta, pripomenutým v bode 87 vyssie, mohol dostatocne efektívne ponúkat svoje maloobchodné sluzby pre koncových uzívatelov aj inak, nez so stratou, keby musel vopred uhradit svoje velkoobchodné ceny za poskytovanie vstupných produktov (rozsudky zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [190]C-52/09, [191]EU:C:2011:83, bod [192]42, a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [193]T-336/07, [194]EU:T:2012:172, bod [195]191; pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [196]C-280/08 P, [197]EU:C:2010:603, bod [198]201). 164 Takýto prístup je odôvodnený o to viac, ze je aj v súlade so vseobecnou zásadou právnej istoty, pretoze zohladnenie nákladov dominantného podniku mu vzhladom na jeho specifickú zodpovednost, ktorú má na základe clánku 102 ZFEÚ, umoznuje posúdit zákonnost svojho vlastného správania. Dominantný podnik totiz síce pozná vlastné náklady a ceny, no v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov (rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [199]C-280/08 P, [200]EU:C:2010:603, bod [201]202; zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [202]C-52/09, [203]EU:C:2011:83, bod [204]44, a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [205]T-336/07, [206]EU:T:2012:172, bod [207]192). 165 Je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 45 a 46 rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([208]C-52/09, [209]EU:C:2011:83), uviedol, ze nemozno vylúcit, ze náklady a ceny konkurentov môzu byt relevantné pri posúdení postupov vedúcich k cenovému stlácaniu. Z tohto rozsudku vsak vyplýva, ze len vtedy, ak vzhladom na okolnosti nie je mozné pouzit ceny a náklady dominantného podniku, treba preskúmat ceny a náklady konkurentov na tom istom trhu, co zalobkyna v prejednávanej veci netvrdila (pozri analogicky rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [210]T-336/07, [211]EU:T:2012:172, bod [212]193). 166 Cielom nahradenia existujúcich aktív ich modernejsími ekvivalentmi v prejednávanej veci bola po prvé úprava nákladov aktív, pricom sa mala pouzit hodnota "skutocných" aktív, no nevykonat primerané úpravy amortizácií (odôvodnenie 900 napadnutého rozhodnutia). Toto nahradenie by viedlo k výpoctu cenového stlácania na základe hypotetických aktív, to znamená aktív nezodpovedajúcich tým, ktoré Slovak Telekom vlastnila. Náklady vztahujúce sa na aktíva spolocnosti Slovak Telekom by tak boli podhodnotené (odôvodnenia 893 a 900). Po druhé zohladnenie nadmernej kapacity sietí na základe "skutocne" vyuzívanej kapacity by malo za dôsledok to, ze by sa vylúcili aktíva spolocnosti Slovak Telekom, ktoré nie sú predmetom produktívneho vyuzívania (pozri bod 152 vyssie). 167 S ohladom na zásady pripomenuté v bodoch 162 az 165 vyssie sa teda Komisia nedopustila pochybenia a mohla dospiet k záveru, ze optimalizacné úpravy LRAIC, navrhované spolocnostou Slovak Telekom, by pri výpocte cenového stlácania viedli k nezohladneniu nákladov vynalozených samotným týmto operátorom v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010. 168 Napokon, zalobkyni nemozno vyhoviet, ked tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila zásadu, podla ktorej sa preskúmanie cenového stlácania musí zakladat na efektívnom konkurentovi, ked v podstate uviedla, ze bolo nevyhnutné, aby urcité kapacity obcas ostali nevyuzité (odôvodnenie 902 napadnutého rozhodnutia). Zo zásad pripomenutých v bodoch 162 a 163 vyssie totiz vyplýva, ze preskúmanie cenovej praxe vedúcej k cenovému stlácaniu spocíva v podstate v posúdení toho, ci by rovnako efektívny konkurent ako dominantný operátor bol schopný ponúknut dané sluzby koncovým zákazníkom inak nez so stratou. Takéto preskúmanie sa teda neuskutocnuje tak, ze sa ako referencia vezme absolútne efektívny operátor s ohladom na trhové podmienky v case, kedy k takejto praxi dochádzalo. Ak by pritom Komisia súhlasila s optimalizacnými úpravami spojenými s nadmernými kapacitami, výpocty LRAIC spolocnosti Slovak Telekom by odrázali náklady spojené s optimálnou sietou, ktorá zodpovedá dopytu a v ktorej nedochádza k neefektívnemu fungovaniu siete tohto operátora, to znamená, ze by odrázali náklady efektívnejsieho konkurenta, nez je Slovak Telekom. Hoci je teda v prejednávanej veci nesporné, ze cast relevantných aktív spolocnosti Slovak Telekom ostala v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010 nevyuzitá, Komisia sa nedopustila pochybenia a uvedenú cast aktív, inými slovami nadmernú kapacitu, mohla zahrnút do výpoctu LRAIC. 169 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretiu cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú a rovnako tak aj tento zalobný dôvod v celom rozsahu. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o dlzku obdobia, v ktorom dochádzalo k zneuzívajúcemu správaniu spolocnosti Slovak Telekom 170 Vo svojom druhom zalobnom dôvode zalobkyna tvrdí, pricom sa pripája k argumentácii, ktorú v tejto súvislosti uvádza Slovak Telekom vo veci T-851/14, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie a porusuje zásady rovnosti zaobchádzania a právnej istoty, kedze sa v nom dospelo k záveru o existencii porusenia od 12. augusta 2005. V tejto súvislosti sa zalobkyna opiera o tri výhrady. Svojou prvou výhradou zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nesprávne rozhodla, ze implicitné odmietnutie prístupu k úcastníckej prípojke zacalo 12. augusta 2005, to znamená v den, kedy Slovak Telekom uverejnila svoju standardnú ponuku. Svojou druhou a tretou výhradou zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nesprávne dospela k záveru o existencii cenového stlácania v priebehu roka 2005. a) Úvodné pripomienky [omissis] 172 Po druhé pokial ide o hmotnoprávnu stránku veci, treba predovsetkým pripomenút, ze tak ako bolo zdôraznené v bode 90 vyssie, na dokázanie zneuzitia dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ stací preukázat, ze zneuzívajúce správanie podniku s dominantným postavením smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze alebo ze toto správanie takýto úcinok môze mat. Hoci sa teda postup podniku s dominantným postavením nemôze povazovat za zneuzitie, ak nenastal co i len najmensí protisútazný úcinok na trhu, naproti tomu sa nevyzaduje, aby bol takýto úcinok nevyhnutne konkrétny, pretoze stací aj preukázanie potenciálneho protisútazného úcinku (pozri rozsudok zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia, [213]C-457/10 P, [214]EU:C:2012:770, bod [215]112 a citovanú judikatúru). 173 Okrem toho tak, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 89 vyssie, na postupy, ktoré narúsajú sútaz, napríklad tým, ze zabranujú vstupu konkurentov na trh alebo tento vstup spomalujú, sa vztahuje zákaz stanovený v clánku 102 ZFEÚ aj v prípade, ze spotrebitelom nespôsobujú bezprostrednú skodu. 174 V prejednávanej veci porusenie clánku 102 ZFEÚ, ktoré Komisia identifikovala, spocívalo podla odôvodnenia 1497 napadnutého rozhodnutia v rozlicných postupoch spolocnosti Slovak Telekom, zakladajúcich odmietnutie poskytnutia neviazaného prístupu k jej úcastníckej prípojke, ako aj stlácanie cien alternatívnych operátorov v rámci tohto prístupu. Postupy, ktoré mali za dôsledok odmietnutie poskytnutia, spocívali po prvé v zatajovaní informácií týkajúcich sa siete spolocnosti Slovak Telekom, potrebných pre neviazaný prístup k úcastníckej prípojke vo vztahu k alternatívnym operátorom, po druhé v tom, ze si Slovak Telekom zúzila rozsah svojich povinností týkajúcich sa neviazaného prístupu vyplývajúcich z platného právneho rámca a po tretie v tom, ze tento operátor vo svojej standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu stanovil viaceré nespravodlivé klauzuly a podmienky (pozri bod 92 vyssie). 175 Komisia okrem toho v odôvodneniach 1507 az 1511 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze tieto rozlicné postupy patria do rovnakej stratégie vylucujúcej konkurentov z trhu, uplatnovanej spolocnostou Slovak Telekom, s cielom obmedzit a narusit sútaz na maloobchodnom trhu so sirokopásmovými sluzbami v pevnej sieti na Slovensku a chránit príjmy a postavenie tohto operátora na uvedenom trhu. Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, ze tieto postupy, za ktoré má byt zalobkyna ako materská spolocnost spolocnosti Slovak Telekom rovnako uznaná za zodpovednú, sú súcastou toho istého globálneho plánu, ktorého cielom je obmedzenie hospodárskej sútaze, a teda predstavujú jediné a pokracujúce porusenie (odôvodnenie 1511 napadnutého rozhodnutia). 176 V prejednávanej veci, tak ako zalobkyna potvrdila na pojednávaní, zalobkyna vo svojej zalobe nespochybnuje túto kvalifikáciu ako jediné a pokracujúce porusenie. Na druhej strane svojím druhým zalobným dôvodom spochybnuje záver uvedený v odôvodnení 1184 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého toto jediné a pokracujúce porusenie zacalo 12. augusta 2005, t. j. v den, ked Slovak Telekom uverejnila svoju standardnú ponuku v oblasti neviazaného prístupu k jej úcastníckej prípojke. 177 Komisia v tejto súvislosti odmietla tvrdenia uvádzané spolocnostou Slovak Telekom v priebehu správneho konania, podla ktorých predovsetkým porusenie, ktoré sa jej vytýka, nemohlo zacat v case uverejnenia jej standardnej ponuky, kedze táto predstavovala iba rámcovú zmluvu opisujúcu podmienky prístupu k úcastníckej prípojke, a teda predpokladala rokovania s alternatívnymi operátormi, ktorí mali o takýto prístup záujem, a odmietnutie poskytnutia mozno identifikovat iba v prípade neúspechu takýchto rokovaní. Komisia v tejto súvislosti v odôvodnení 1520 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze preukázala nespravodlivost viacerých podmienok stanovených v standardnej ponuke za tým úcelom, aby alternatívny operátor získal neviazaný prístup k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom. Komisia usúdila, ze standardná ponuka, ktorej cielom je realizácia zákonnej povinnosti poskytnút neviazaný prístup, mala od zaciatku obsahovat spravodlivé podmienky. 178 Komisia navyse v odôvodnení 1521 napadnutého rozhodnutia odmietla tvrdenie zalobkyne, podla ktorého prax spocívajúca v cenovom stlácaní zo strany spolocnosti Slovak Telekom nemohla zacat pred 1. januárom 2006, kedze v roku 2005 nemohla byt identifikovaná ziadna záporná marza. Komisia jednak poukázala na svoju analýzu uvedenú v odôvodnení 998 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej táto nevyvracia existenciu cenového stlácania v období od 12. augusta do 31. decembra 2005, pretoze v podstate ziaden alternatívny operátor by sa nerozhodol vstúpit na predmetný trh po uskutocnení výhladovej analýzy návratnosti, týkajúcej sa tak krátkeho obdobia. Po druhé Komisia zdôraznila, ze uvedená skutocnost v kazdom prípade nemôze mat vplyv na dlzku obdobia, v ktorom dochádzalo k poruseniu, kedze toto porusenie sa skladá aj z iných postupov, s ktorými tvorí jediné a pokracujúce porusenie. 179 Práve so zretelom na tieto úvodné poznámky treba preskúmat jednak prvú zalobkynou uvádzanú výhradu zalozenú na tom, ze Komisia nesprávne usúdila, ze implicitné odmietnutie prístupu k úcastníckej prípojke zacalo 12. augusta 2005, a jednak druhú a tretiu výhradu, ktoré sú v podstate zalozené na pochybeniach, ktorých sa Komisia údajne dopustila, ked dospela k záveru o existencii cenového stlácania v priebehu roka 2005. b) O stanovení zaciatku implicitného odmietnutia prístupu k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom na 12. august 2005 180 Svojou prvou výhradou zalobkyna tvrdí, ze standardná ponuka sa obmedzila iba na stanovenie rámca, ktorý sám osebe nemohol spôsobit ziadne cenové stlácanie, no musel byt doplnený individuálnymi rokovaniami s prípadnými kandidátmi o neviazaný prístup k úcastníckej prípojke. Tieto rokovania by v praxi viedli k priaznivejsím podmienkam pre týchto kandidátov. Rovnako platí, ze odmietnutie poskytnutia by mohlo byt identifikované iba v prípade neúspechu takýchto rokovaní. Napadnuté rozhodnutie nie je v tejto casti v súlade s rozhodovacou praxou Komisie, pricom zalobkyna v tejto súvislosti cituje rozhodnutia K(2004) 1958 v konecnom znení z 2. júna 2004 (vec KOMP/38.096 - Clearstream, dalej len "rozhodnutie Clearstream"), a K(2011) 4378 v konecnom znení z 22. júna 2011 (vec KOMP/39.525 - Polské telekomunikácie, dalej len "rozhodnutie Polské telekomunikácie"). Obmedzený dopyt po neviazanom prístupe k úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom sa dá vysvetlit okrem iného tou skutocnostou, ze urcití alternatívni operátori sa domnievali, ze je výhodnejsie vstúpit na trh prostredníctvom vyuzitia sirokopásmového prístupu alebo prostredníctvom rozvoja svojej vlastnej miestnej infrastruktúry. 181 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania proti tejto argumentácii namieta. 182 V tejto súvislosti je nesporné, ze predseda TÚ SR svojím rozhodnutím zo 14. júna 2005 ulozil spolocnosti Slovak Telekom povinnost poskytnút neviazaný prístup k jej úcastníckej prípojke za spravodlivých a primeraných podmienok a ze práve s cielom splnit si túto povinnost Slovak Telekom 12. augusta 2005 uverejnila standardnú ponuku v oblasti neviazaného prístupu (pozri body 9 a 10 vyssie). 183 Zalobkyna napokon nespochybnuje opis obsahu standardnej ponuky, uvedený v casti 7.6 napadnutého rozhodnutia ("Nespravodlivé podmienky spolocnosti ST"), na konci ktorej Komisia v odôvodnení 820 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru, ze podmienky tejto ponuky boli stanovené takým spôsobom, aby bol neviazaný prístup k úcastníckej prípojke pre alternatívnych operátorov neprijatelným. 184 Z tejto casti napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, ze zneuzívajúce postupy, ktoré v nom boli Komisiou oznacené za "odmietnutie poskytnutia", v podstatnej miere vyplývali zo samotnej standardnej ponuky. 185 Pokial tak ide po prvé o zatajovanie informácií týkajúcich sa siete spolocnosti Slovak Telekom, potrebných pre neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, vo vztahu k alternatívnym operátorom, z odôvodnenia 439 napadnutého rozhodnutia predovsetkým vyplýva, ze Komisia usúdila, ze standardná ponuka neobsahovala základné informácie týkajúce sa umiestnení fyzických prístupových bodov a dostupnosti úcastníckych prípojok v riadne urcených castiach prístupovej siete. Napokon je pravda, ze v odôvodneniach 443 az 528 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala informácie týkajúce sa siete, ktoré poskytla Slovak Telekom na ziadost alternatívneho operátora s perspektívou neviazaného prístupu. Z tejto casti napadnutého rozhodnutia vsak tiez vyplýva, ze podmienky prístupu k takýmto informáciám, ktoré Komisia povazovala za nespravodlivé, a teda vo vztahu k alternatívnym operátorom za odrádzajúce, vyplývali zo samotnej standardnej ponuky. Komisia okrem iného kritizovala v prvom rade to, ze standardná ponuka neurcovala presný rozsah informácií týkajúcich sa siete, ktoré Slovak Telekom poskytne alternatívnym operátorom, a to tak, ze by sa v nej uvádzali kategórie dotknutých informácií (odôvodnenie 507 napadnutého rozhodnutia), v druhom rade to, ze uvedená ponuka stanovovala prístup k informáciám pochádzajúcim z neverejných informacných systémov az po uzavretí rámcovej zmluvy o prístupe k úcastníckej prípojke (odôvodnenie 510 napadnutého rozhodnutia), a v tretom rade to, ze táto ponuka podmienovala takýto prístup k informáciám týkajúcim sa siete spolocnosti Slovak Telekom zaplatením vysokých poplatkov zo strany alternatívneho operátora (odôvodnenia 519 a 527 napadnutého rozhodnutia). 186 Pokial ide po druhé o to, ze si Slovak Telekom zúzila rozsah svojej zákonnej povinnosti v oblasti neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke, v prvom rade z odôvodnení 535 a 536 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze obmedzenie uvedenej povinnosti iba na aktívne linky (pozri bod 32 vyssie), ktoré Komisia spolocnosti Slovak Telekom vytýkala, vyplývalo z bodu 5.2 úvodnej casti jej standardnej ponuky. Dalej osobitne z odôvodnení 570, 572, 577, 578 a 584 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze práve s ohladom na ustanovenia obsiahnuté v prílohe 3 k standardnej ponuke Komisia dospela k záveru, ze Slovak Telekom sluzby vylúcila neodôvodnene, v rozpore so svojou povinnostou v oblasti neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke (pozri bod 33 vyssie). Napokon z odôvodnenia 606 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pravidlo obmedzenia vyuzívania kábla na 25 %, ktoré stanovila Slovak Telekom vo vztahu k neviazanému prístupu k úcastníckej prípojke a ktoré Komisia povazovala za neodôvodnené (pozri bod 34 vyssie), vyplývalo z prílohy 8 k standardnej ponuke. 187 Co sa týka po tretie toho, ze Slovak Telekom stanovila nespravodlivé podmienky v oblasti neviazaného prístupu, týkajúce sa kolokácie, prognóz, opráv, servisu, údrzby, ako aj zriadenia bankovej záruky, vsetky tieto podmienky tak, ako je preukázané v casti 7.6.4 napadnutého rozhodnutia, vyplývali zo standardnej ponuky, ktorú tento operátor uverejnil 12. augusta 2005. Klauzuly, ktoré Komisia povazovala za nespravodlivé, boli taktiez obsiahnuté v prílohách 4, 5, 14 a 15 uvedenej ponuky, pokial ide o kolokáciu (odôvodnenia 653, 655 a 683 napadnutého rozhodnutia), v prílohách 12 a 14, pokial ide o povinnost alternatívnych operátorov vo vztahu k prognózam (odôvodnenia 719 a 726 az 728 napadnutého rozhodnutia), v prílohe 5, pokial ide o postup kvalifikácie úcastníckych prípojok (odôvodnenia 740, 743, 767, 768 a 774 napadnutého rozhodnutia), v prílohe 11, pokial ide o klauzuly a podmienky týkajúce sa opráv, servisu a údrzby (odôvodnenia 780, 781, 787, 790 a 796 napadnutého rozhodnutia), a v prílohách 5 a 17, pokial ide o bankovú záruku vyzadovanú od alternatívneho operátora, ktorý je kandidátom o neviazaný prístup (odôvodnenia 800, 802 az 807, 815 a 816 napadnutého rozhodnutia). 188 Z uvedeného vyplýva, ze aj za predpokladu, ze by urcité podmienky prístupu mohli byt v rámci dvojstranných rokovaní medzi spolocnostou Slovak Telekom a operátormi, ktorí sú kandidátmi o prístup, zmiernené, pricom zalobkyna to tvrdí bez toho, aby uviedla dôkazy na podporu svojho tvrdenia, Komisia oprávnene dospela k záveru, ze standardná ponuka uverejnená 12. augusta 2005 mohla uz od tohto dna alternatívnych operátorov odrádzat od predkladania ziadostí o prístup, a to z dôvodu nespravodlivých klauzúl a podmienok, ktoré obsahovala. 189 Za týchto okolností sa Komisia nedopustila pochybenia, ked usúdila, ze Slovak Telekom z dôvodu podmienok prístupu, uvedených v jej standardnej ponuke uverejnenej 12. augusta 2005, ohrozila vstup alternatívnych operátorov na maloobchodný masový trh (resp. trh urcený pre sirokú verejnost) so sirokopásmovými sluzbami na pevnom mieste na Slovensku, a to napriek povinnosti, ktorú v tomto zmysle mala na základe rozhodnutia TÚ SR, a ze teda toto správanie mohlo mat takéto negatívne úcinky na hospodársku sútaz uz od uvedeného dátumu (pozri najmä odôvodnenia 1048, 1050, 1109, 1184 a 1520 napadnutého rozhodnutia). 190 Tento záver nie je spochybnený tvrdením zalobkyne, vyjadreným v replike, podla ktorého sa obmedzený dopyt alternatívnych operátorov po získaní neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom vysvetluje jednak tým, ze velkoobchodný prístup k sirokopásmovému pripojeniu [wholesale broadband access (WBA) alebo bitstream], ponúkaný prostredníctvom produktov s názvom "ISP Gate/ADSL Partner", predstavoval pre týchto operátorov zaujímavú alternatívu s cielom vstupu na maloobchodný trh, vzhladom na znacne nizsie náklady, ktoré si vyzadoval, a po druhé tým, ze urcití alternatívni operátori vyjadrili preferenciu pre vstup na trh prostredníctvom svojich vlastných miestnych infrastruktúr. Stací konstatovat, ze toto tvrdenie, ktorým chce zalobkyna vo vseobecnosti spochybnit protisútazné úcinky sporných postupov, nie je nijako podlozené, a teda nemôze spochybnit analýzu uvedených úcinkov zo strany Komisie, uvedenú v odôvodneniach 1049 az 1183 napadnutého rozhodnutia. 191 Napokon zalobkyni nemozno vyhoviet, ked spochybnuje dátum zaciatku porusenia, ktorý Komisia v prejednávanej veci stanovila s odvolaním sa na prístup zvolený v rozhodnutí Clearstream a v rozhodnutí Polské telekomunikácie. Dokonca bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút, ci takéto rozhodnutia môzu spadat do príslusného právneho rámca na úcely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia, co Komisia spochybnuje, totiz stací konstatovat, ze uvedené rozhodnutia boli vydané v odlisnom kontexte, nez je kontext prejednávanej veci, a ze sa teda nimi nedá preukázat, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí odklonila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe. 192 Pokial tak ide o rozhodnutie Clearstream, stací zdôraznit, ze na rozdiel od napadnutého rozhodnutia v prejednávanej veci bolo toto rozhodnutie vydané v kontexte, ktorý sa vyznacuje neexistenciou akejkolvek zákonnej povinnosti podniku, ktorý je vlastníkom predmetnej infrastruktúry, poskytnút iným podnikom prístup k uvedenej infrastruktúre, a rovnako aj neexistenciou povinnosti tohto podniku uverejnit standardnú ponuku, v ktorej sa uvedú podmienky takéhoto prístupu. 193 Pokial ide o rozhodnutie Polské telekomunikácie, Komisia v nom konstatovala, ze predmetný historický operátor zneuzil svoje dominantné postavenie na polskom velkoobchodnom trhu prístupu k sirokopásmovým sluzbám a neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke tým, ze odmietal poskytnút prístup k svojej sieti a poskytnút velkoobchodné produkty patriace do týchto trhov s cielom chránit svoje postavenie na maloobchodnom trhu. Okrem toho kontext veci Polské telekomunikácie sa vyznacoval zákonnou povinnostou prístupu, analogickou s povinnostou, ktorú mala Slovak Telekom v prejednávanej veci, ako aj poziadavkou kladenou na predmetného polského telekomunikacného operátora uverejnit standardnú ponuku na neviazaný prístup k jej úcastníckej prípojke. Z podrobnej analýzy rozhodnutia Polské telekomunikácie vsak vyplýva, ze prístup zvolený v tomto rozhodnutí nie je vôbec v rozpore s prístupom zvoleným v napadnutom rozhodnutí. V rozhodnutí Polské telekomunikácie totiz Komisia uviedla, ze protisútazná stratégia dominantného operátora sa z hlavnej casti zhmotnila iba v priebehu rokovaní s alternatívnymi operátormi, ktorí boli kandidátmi na získanie neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke, ako aj velkoobchodného prístupu k sirokopásmovým sluzbám dominantného operátora. Neprimerané podmienky prístupu tak vyplývali z návrhov zmlúv o prístupe, ktoré pripravil predmetný dominantný operátor v rámci rokovaní s alternatívnymi operátormi. Spomalenie procesu dojednávania dohôd o prístupe ostatne uz z podstaty veci nemohlo byt identifikované uz v case uverejnenia prvej standardnej ponuky dominantného operátora. Okrem toho obmedzenie prístupu k sieti dominantného operátora zo strany tohto operátora sa vyvinulo v stádiu po uzavretí dohôd o velkoobchodnom prístupe s alternatívnymi operátormi. Navyse k obmedzeniu efektívneho prístupu k linkám úcastníkov doslo po tom, ako dotknutý alternatívny operátor získal prístup k priestoru na kolokáciu alebo oprávnenie nainstalovat prepojovací kábel. Napokon problémy prístupu k dôveryhodným a pravdivým vseobecným informáciám, ktoré sú pre alternatívnych operátorov nevyhnutné na prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa prístupu, sa prejavili v kazdej etape procesu prístupu k sieti dominantného operátora. Správanie dominantného operátora vo veci Polské telekomunikácie sa tak odlisovalo od postupov, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí kvalifikovala ako "odmietnutie poskytnutia" a ktoré tak ako vyplýva z analýzy uvedenej v bodoch 184 az 189 vyssie, vyplývali z hlavnej casti zo standardnej ponuky na neviazaný prístup k úcastníckej prípojke samotnej spolocnosti Slovak Telekom. Tieto odlisnosti odôvodnujú, aby na rozdiel od rozhodnutia Polské telekomunikácie, v ktorom bol zaciatok porusovania clánku 102 ZFEÚ stanovený na den, ked zacali prvé rokovania o prístupe medzi predmetným dominantným operátorom a alternatívnym operátorom, t. j. niekolko mesiacov po uverejnení prvej standardnej ponuky (odôvodnenie 909 a poznámka pod ciarou c. 1259 napadnutého rozhodnutia), Komisia v prejednávanej veci oznacila 12. august 2005, to znamená dátum uverejnenia standardnej ponuky, za den zaciatku implicitného odmietnutia prístupu k úcastníckej prípojke. 194 Prvá výhrada zalozená na pochybení, ktorého sa Komisia dopustila, ked usúdila, ze implicitné odmietnutie prístupu k úcastníckej prípojke zacalo 12. augusta 2005, sa tak musí zamietnut ako nedôvodná. 195 Treba dodat, ze zalobkyna nespochybnuje kvalifikáciu jediného a pokracujúceho porusenia zo strany Komisie, pokial ide o vsetky postupy uvedené v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, t. j. a) zatajovanie informácií týkajúcich sa siete, potrebných pre neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám vo vztahu k alternatívnym operátorom; b) zúzenie rozsahu jej povinností týkajúcich sa neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám; c) stanovenie nespravodlivých podmienok v jej standardnej ponuke, pokial ide o neviazaný prístup, týkajúcich sa kolokácie, kvalifikácie, prognóz, opráv a bankových záruk; d) uplatnovanie nespravodlivých cien, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k neviazaným úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom, neumoznili reprodukovat maloobchodné sluzby ponúkané spolocnostou Slovak Telekom bez toho, aby mu vznikla strata. 196 Za týchto okolností vzhladom na to, ze prvá výhrada zalobkyne zalozená na pochybení, ktorého sa Komisia mala dopustit, ked usúdila, ze implicitné odmietnutie prístupu k úcastníckej prípojke zacalo 12. augusta 2005, bola zamietnutá (pozri bod 194 vyssie), Komisia správne konstatovala, ze jediné a pokracujúce porusenie, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia, zacalo 12. augusta 2005. 197 Tento záver vsak nebráni tomu, aby Vseobecný súd preskúmal druhú a tretiu výhradu, ktoré uvádza zalobkyna, a posúdil, ci by clánok 1 ods. 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia mohol byt ciastocne zrusený v casti, v ktorej sa v nom konstatuje, ze v priebehu obdobia od 12. augusta do 31. decembra 2005 zalobkyna uplatnovala nespravodlivé ceny, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k neviazaným úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom, neumoznili reprodukovat maloobchodné sluzby ponúkané spolocnostou Slovak Telekom bez toho, aby mu vznikla strata (pozri analogicky rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia, [216]T-321/05, [217]EU:T:2010:266, body [218]864 a [219]865 a bod 1 výroku). c) O existencii cenového stlácania v priebehu roka 2005 198 Svojou druhou a tretou výhradou zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nesprávne dospela k záveru o existencii cenového stlácania v priebehu roka 2005. 199 Svojou druhou výhradou totiz zalobkyna tvrdí, ze marza spolocnosti Slovak Telekom bola pocas roka 2005 kladná, a to bez ohladu na modelový scenár. Vzhladom na to, ze z takejto kladnej marze nevyhnutne vyplýva, ze rovnako efektívnym konkurentom ako spolocnosti Slovak Telekom by v prípade vstupu na trh nevznikla ziadna strata, Komisia nesprávne dospela k záveru o existencii cenového stlácania v priebehu tohto roka. Navyse nie je pravda, ze rozhodnutie o vstupe na trh zo strany konkurenta nebolo v roku 2005 myslitelné na tak krátke obdobie trvajúce styri a pol mesiaca. V tomto case totiz císla na budúce roky uz z povahy veci neboli este známe, a teda nemohli mat akýkolvek vplyv na takéto investicné rozhodnutie. 200 Svojou tretou výhradou zalobkyna tvrdí, ze metóda výpoctu marzí, týkajúca sa viacerých období (viacrocná metóda), ktorá bola dovtedy uplatnovaná iba dodatocne a v prospech dotknutého podniku, Komisii umoznila umelo identifikovat cenové stlácania v priebehu rokov predchádzajúcich rokom, v priebehu ktorých sa cenové stlácania skutocne dajú konstatovat. Túto metódu vsak nemozno pouzit tak, aby sa vztahovalo aj na cenové stlácanie v minulosti. Vzhladom na to, ze ani Slovak Telekom, ani zalobkyna, nemohli predvídat vývoj cien po roku 2005, záver, podla ktorého sa dopustili porusenia uz v tomto case, je v rozpore s clánkom 23 nariadenia c. 1/2003. Skutocnost, ze samotná Komisia potrebovala viacero rokov na to, aby mohla predlozit výpocet cenového stlácania, preukazuje, ze ani zalobkyna, ani Slovak Telekom, nemohli mat v case, ked doslo ku skutkovým okolnostiam, vedomost o tom, ze sa Slovak Telekom dopústa zneuzitia v podobe cenového stlácania. 201 Komisia reaguje tak, ze pokial ide o druhú výhradu, nepatrná kladná marza, ktorá mohla existovat v roku 2005, nemá vplyv na konstatovanie o cenovom stlácaní od 12. augusta tohto istého roka. Toto cenové stlácanie totiz zabránilo konkurentom, ktorí uz na trh vstúpili, amortizovat svoje investície súvisiace s týmto vstupom. Navyse v rozpore s tým, co uvádza zalobkyna, ziaden operátor by neplánoval vstúpit na trh bez primeranej perspektívy návratnosti pocas niekolkých rokov. 202 Okrem toho Komisia na tretiu výhradu odpovedá tak, ze uvádza, ze zaciatok porusenia nestanovila na 12. august 2005 svojvolne, ale z toho dôvodu, ze v ten den bola uverejnená standardná ponuka, a vzala pritom do úvahy obdobie, od ktorého bol tento operátor povinný zaviest neviazaný prístup ku svojim úcastníckym prípojkám. Pokial ide o tvrdenie zalozené na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003, Komisia pripomína, ze na preukázanie zodpovednosti podniku podla clánku 102 ZFEÚ stací, aby podnik mal vedomost o skutkových okolnostiach týkajúcich sa zneuzitia dominantného postavenia, ktoré sa mu vytýka. V prejednávanej veci Slovak Telekom vedela, ze rovnako efektívny konkurent nemal od roku 2005 ziadnu sancu dosiahnut vstupom na trh dostatocne kladnú marzu. V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, náklady na prístup na velkoobchodný trh napokon v podstate neboli sporné. Zalobkyna pritom nevysvetlila, preco by sa metóda týkajúca sa viacerých období (viacrocná metóda) mohla pouzit iba v prípade, ze je pre predmetný dominantný podnik výhodná. 203 Napokon Komisia tvrdí, ze vzhladom na to, ze preukázala existenciu obidvoch foriem zneuzitia pocas celej dlzky obdobia porusovania, prípadné konstatovanie neexistencie cenového stlácania v roku 2005 by v kazdom prípade nemalo za dôsledok to, ze by 12. august 2005 nemohol byt oznacený za den zaciatku porusenia. Z uvedeného vyplýva, ze takéto konstatovanie by zalobkyni neprinieslo ziadnu výhodu. 204 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia, opierajúc sa o tzv. prístup "obdobie po období" (rok po roku) dospela k záveru, ze Slovak Telekom uplatnovala prax spocívajúcu v cenovom stlácaní uz od 12. augusta 2005. Z odôvodnenia 997 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze na základe analýzy týkajúcej sa kazdého roka pocas dotknutého obdobia by rovnako efektívny konkurent vyuzívajúci velkoobchodný prístup k úcastníckej prípojke spolocnosti Slovak Telekom vykazoval záporné marze a nemohol by rentabilným spôsobom reprodukovat maloobchodné portfólio sirokopásmových sluzieb, ponúkané zalobkynou. V odôvodnení 998 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze skutocnost, ze existovala kladná marza pocas styroch mesiacov v roku 2005, tento záver nevyvracia vzhladom na to, ze vstup pocas styroch mesiacov nemozno povazovat za vstup na trvalej báze. Podla Komisie posudzujú operátori svoju schopnost dosiahnut primeranú návratnost vo vztahu k dlhsiemu obdobiu, ktoré trvá viacero rokov (odôvodnenie 998 napadnutého rozhodnutia). Na základe toho dospela Komisia v odôvodnení 1012 uvedeného rozhodnutia k záveru, ze v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010 by rovnako efektívny konkurent ako Slovak Telekom nemohol rentabilným spôsobom reprodukovat maloobchodné portfólio tohto operátora. 205 Ako vsak bolo pripomenuté v bode 162 vyssie, na úcely posúdenia zákonnosti cenovej politiky, ktorú uplatnuje dominantný podnik, treba v zásade pouzit cenové kritériá zalozené na nákladoch, ktoré vynalozil samotný dominantný podnik, a na jeho stratégii. 206 Pokial ide konkrétne o cenovú prax vedúcu k cenovému stlácaniu, pouzitie takých kritérií pri analýze umoznuje overit, ci by tento podnik mohol dostatocne efektívne ponúkat svoje maloobchodné sluzby pre koncových uzívatelov aj inak nez so stratou, keby predtým musel sám platit svoje velkoobchodné ceny za poskytovanie vstupných produktov (pozri bod 163 vyssie a citovanú judikatúru). 207 Takýto prístup je tým viac odôvodnený, ze je aj v súlade so vseobecnou zásadou právnej istoty, pretoze zohladnenie nákladov dominantného podniku mu vzhladom na jeho specifickú zodpovednost, ktorú má na základe clánku 102 ZFEÚ, umoznuje posúdit zákonnost svojho vlastného správania. Dominantný podnik totiz síce pozná vlastné náklady a ceny, no v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov. Zneuzitie spocívajúce vo vylúcení konkurentov z trhu má tiez vplyv aj na potenciálnych konkurentov dominantného podniku, ktorých môze perspektíva nedostatku rentability odradit od vstupu na trh (pozri bod 164 vyssie a citovanú judikatúru). 208 Z uvedeného vyplýva, ze na preukázanie skutocností zakladajúcich prax, ktorá spocíva v cenovom stlácaní, Komisia v odôvodnení 828 napadnutého rozhodnutia oprávnene pouzila kritérium rovnako efektívneho konkurenta, zalozené na preukázaní toho, ze dominantný podnik by nemohol vykonávat rentabilné cinnosti na výstupe, ak by sa opieral o velkoobchodnú cenu uplatnovanú na jej konkurentov na výstupe a o maloobchodnú cenu uplatnovanú odberatelskou vetvou tohto podniku. 209 Ako pritom vyplýva z tabuliek 32 az 35 napadnutého rozhodnutia, analýza vykonaná Komisiou dospela vo vsetkých zvazovaných scenároch, tak ako to samotná Komisia pripustila v odôvodnení 998 uvedeného rozhodnutia, k záveru o kladnej marzi za obdobie od 12. augusta do 31. decembra 2005. 210 V takomto prípade uz Súdny dvor rozhodol, ze ak podnik, ktorý má dominantné postavenie, urcí svoje ceny na úrovni, ktorá pokrýva podstatnú cast nákladov spojených s predajom príslusného výrobku alebo poskytovaním príslusnej sluzby, rovnako efektívny konkurent ako tento podnik bude mat v zásade moznost konkurovat týmto cenám bez toho, aby vykazoval straty, ktoré sú z dlhodobého hladiska neudrzatelné (rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, [220]C-209/10, [221]EU:C:2012:172, bod [222]38). 211 Z uvedeného vyplýva, ze pocas obdobia od 12. augusta do 31. decembra 2005 mal rovnako efektívny konkurent ako Slovak Telekom v zásade moznost konkurovat tomuto operátorovi na maloobchodnom trhu sirokopásmových sluzieb, pokial mu bol poskytnutý neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, a to bez toho, aby mu vznikli straty, ktoré sú z dlhodobého hladiska neudrzatelné. 212 Je pravda, ze Súdny dvor rozhodol, ze ak je marza kladná, nie je vylúcené, aby Komisia v rámci preskúmania úcinku cenovej praxe spocívajúcej vo vylúcení konkurentov z trhu, mohla preukázat, ze uplatnenie uvedenej praxe bolo napríklad z dôvodu znízenej rentability spôsobilé prinajmensom stazit výkon cinnosti daných operátorov na dotknutom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [223]C-52/09, [224]EU:C:2011:83, bod [225]74). Túto judikatúru mozno prirovnat k clánku 2 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého vo vsetkých konaniach, ktoré sa týkajú uplatnovania clánku 102 ZFEÚ, bremeno dokazovania porusenia tohto clánku znása strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol, to znamená v prejednávanej veci Komisia. 213 V prejednávanej veci vsak treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze cenová prax spolocnosti Slovak Telekom v priebehu obdobia od 12. augusta do 31. decembra 2005 vykazovala takéto úcinky vylucujúce konkurentov z trhu. Povinnost preukázat uvedené vsak mala obzvlást z dôvodu existencie kladných marzí. 214 Jedno jediné tvrdenie, uvedené v odôvodnení 998 napadnutého rozhodnutia, ze operátori posudzujú svoju schopnost získat primeranú návratnost vo vztahu k dlhsiemu obdobiu, ktoré trvá viacero rokov, nemôze predstavovat takýto dôkaz. Takáto skutocnost, za predpokladu, ze je preukázaná, je totiz zalozená na skúmaní rentability v budúcich obdobiach, ktoré je nevyhnutne náhodné. Navyse v prejednávanej veci boli uvedené kladné marze vykázané úplne na zaciatku dotknutého obdobia, v case, ked este nemohla byt konstatovaná ziadna záporná marza. Za týchto okolností treba usúdit, ze dôvod uvedený v odôvodnení 998 napadnutého rozhodnutia nevyhovuje poziadavke vyplývajúcej zo zásady právnej istoty a pripomenutej v bode 164 vyssie, podla ktorej dominantnému podniku musí byt umoznené posúdit súlad svojho správania s clánkom 102 ZFEÚ. 215 Z toho istého dôvodu konstatovanie záporných marzí na základe uplatnenia prístupu týkajúceho sa viacerých období (viacrocného prístupu) nemôze toto posúdenie vyvrátit, kedze v prejednávanom prípade viedol tento prístup k takémuto konstatovaniu iba prostredníctvom vyvazovania kladných marzí za rok 2005 so zápornými marzami konstatovanými za roky 2006 az 2010 (odôvodnenie 1013 napadnutého rozhodnutia) a 2006 az 2008 (odôvodnenie 1014 napadnutého rozhodnutia). 216 Okrem toho v odôvodnení 1026 napadnutého rozhodnutia Komisia na základe dokumentov z apríla 2005, vypracovaných právnym oddelením spolocnosti Slovak Telekom a týkajúcich sa stratégie predlozenia standardnej ponuky, pokial ide o neviazaný prístup k úcastníckej prípojke a ceny za ULL, usúdila, ze Slovak Telekom uz 12. augusta 2005 vedela, ze velkoobchodnými cenami na úrovni úcastníckej prípojky dochádzalo k stlácaniu cien alternatívnych operátorov. 217 Treba vsak zdôraznit, ze vzhladom na existenciu kladných marzí od 12. augusta do 31. decembra 2005 mala Komisia osobitnú povinnost, co sa týkalo preukázania toho, ze prax spocívajúca v cenovom stlácaní, vytýkaná spolocnosti Slovak Telekom v priebehu tohto obdobia, mala úcinky vylúcenia konkurentov z trhu (pozri judikatúru zmienenú v bode 212 vyssie). 218 Tvrdenie Komisie a dokumenty uvádzané na jeho podporu tak nepostacujú na preukázanie toho, ze prax spocívajúca v cenovom stlácaní, vytýkaná spolocnosti Slovak Telekom, mala úcinky vylúcenia konkurentov z trhu, a napríklad ani na preukázanie znízenej rentability, ktorá by bola spôsobilá prinajmensom stazit výkon cinnosti daných operátorov na dotknutom trhu. 219 Napokon, casti 9 a 10 napadnutého rozhodnutia, venované protisútazným úcinkom správania spolocnosti Slovak Telekom, neobsahujú ziadne preskúmanie úcinkov praxe spocívajúcej v cenovom stlácaní, ktorá sa údajne uplatnovala v priebehu obdobia od 12. augusta do 31. decembra 2005. 220 Vzhladom na ustálenú judikatúru, podla ktorej musí byt akákolvek pochybnost súdu na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie (rozsudky z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [226]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, [227]EU:T:2004:221, bod [228]177, a z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia, [229]T-112/07, [230]EU:T:2011:342, bod [231]58), teda treba dospiet k záveru, ze Komisia nepredlozila dôkaz o tom, ze prax vedúca k cenovému stlácaniu zo strany spolocnosti Slovak Telekom zacala pred 1. januárom 2006. Vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie v dôsledku uvedeného obsahuje v tejto súvislosti nesprávne posúdenie, nie je potrebné preskúmat, ci je tento prístup, tak ako to tvrdí zalobkyna, aj v rozpore s clánkom 23 nariadenia c. 1/2003. 221 Vzhladom na uvedené druhému zalobnému dôvodu, ktorý uvádza zalobkyna, sa musí ciastocne vyhoviet a clánok 1 ods. 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia sa musí zrusit v casti, v ktorej sa v nom konstatuje, ze v priebehu obdobia od 12. augusta do 31. decembra 2005 zalobkyna uplatnovala nespravodlivé ceny, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k neviazaným úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom, neumoznili reprodukovat maloobchodné sluzby ponúkané spolocnostou Slovak Telekom bez toho, aby mu vznikla strata. [omissis] 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nedodrzaní obsahu pojmu "podnik" v zmysle práva Únie a porusení zásady individualizácie trestov, ako aj nedostatku odôvodnenia 474 Svojím stvrtým zalobným dôvodom zalobkyna v prvej casti tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie porusuje pojem "podnik", a rovnako aj zásadu individualizácie trestov, kedze sa jej ním z dôvodu recidívy a na úcely odstrasenia ukladá pokuta vo výske 31070000 eur, predstavujúca osobitnú pokutu, nad rámec tej, ktorá bola ulozená spolocnosti Slovak Telekom a zalobkyni solidárne, a v druhej casti zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti poznacené nedostatkom odôvodnenia. 475 Je potrebné preskúmat v prvom rade namietaný nedostatok odôvodnenia, a v druhom rade namietané porusenie pojmu "podnik" a zásady individualizácie trestov. a) O namietanom nedostatku odôvodnenia 476 Druhou castou stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí neuviedla ziaden dôvod, preco by mala jedine ona znásat zvýsenie sadzieb pokút z dôvodu recidívy a odrádzajúceho úcinku, a ze tak porusila svoju povinnost odôvodnenia. Komisia sa totiz údajne obmedzila na to, ze stanovila pritazujúce dôvody oprávnujúce na úpravu základnej sumy pokuty, a následne vyhlásila, ze zvýsenia sadieb pokút má znásat jedine zalobkyna. Napadnuté rozhodnutie zalobkyni neumoznuje pochopit dôvod oprávnujúci na takýto prístup, a to o to viac, ze jej zodpovednost v prejednávanej veci vyplýva iba zo skutocnosti, ze jej bolo pripísané porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost Slovak Telekom. Pokial ide o odôvodnenia 1533 a 1535 napadnutého rozhodnutia, citované Komisiou v rámci tohto konania, je pravda, ze je z nich mozné usúdit, ze obrat zalobkyne je vyssí, nez obrat spolocnosti Slovak Telekom. Tieto casti napadnutého rozhodnutia vsak neumoznujú pochopit, preco by mala Slovak Telekom uniknút pokute, ktorá bola osobitne ulozená zalobkyni. 477 Komisia podporovaná vedlajsím úcastníkom konania proti tejto argumentácii namieta. 478 Podla ustálenej judikatúry povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutie má za ciel umoznit súdu Únie vykonat jeho preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia a poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby zistila, ci je uvedené rozhodnutie dôvodné, alebo ci prípadne obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [232]322/81, [233]EU:C:1983:313, bod [234]14, a z 29. februára 2016, Schenker/Komisia, [235]T-265/12, [236]EU:T:2016:111, bod [237]230). 479 V prejednávanej veci, pokial ide o cast pokuty ulozenú jedine zalobkyni, odrázajúcu z dôvodu recidívy zvýsenie sumy pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni a spolocnosti Slovak Telekom solidárne, z odôvodnení 1525 az 1531 napadnutého rozhodnutia jednoznacne vyplýva, ze uvedené zvýsenie sadzby bolo odôvodnené skutocnostou, ze zalobkyna, ktorej zodpovednost na porusení, o aké ide v prejednávanej veci, mohla byt preukázaná, uz bola sankcionovaná za podobné porusenie v rozhodnutí Deutsche Telekom. Hoci sa pritom v tejto casti napadnutého rozhodnutia neuvádza, preco by jedine zalobkyna mala mat povinnost znásat dôsledky tejto recidívy, a nie aj Slovak Telekom, z uvedeného rozhodnutia implicitne vyplýva, ze tento výsledok je dôsledkom skutocnosti, ze jedine zalobkyna bola uznaná za zodpovednú za porusenie, o aké islo v rozhodnutí Deutsche Telekom, a bola z tohto dôvodu adresátom tohto rozhodnutia. 480 Pokial ide o cast pokuty ulozenú iba zalobkyni, odrázajúcu uplatnenie násobiaceho koeficientu 1,2 na úcely odstrasenia, Komisia v odôvodnení 1533 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze po prvé svetový obrat zalobkyne bol v roku 2013 vo výske 60,132 miliardy eur, po druhé, ze hodnota predajov produktov relevantných na úcely porusenia, o aké islo, predstavovala menej nez 0,067 % tohto obratu, a po tretie, ze zalobkyna bola zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustila Slovak Telekom. Komisia na základe uvedeného v odôvodneniach 1534 a 1535 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze na základe bodu 30 usmernení z roku 2006 má byt zalobkyni ulozená vyssia pokuta, nez je základná pokuta, a to zvýsená o 50 % z dôvodu recidívy, aby sa uvedenej pokute zabezpecil dostatocný odstrasujúci úcinok. Hoci sa v tejto casti napadnutého rozhodnutia neuvádza, preco výsledok uplatnenia násobiaceho koeficientu 1,2 nemala znásat aj Slovak Telekom, z odôvodnenia Komisie implicitne vyplýva, ze tento prístup bol odôvodnený skutocnostou, ze v case, kedy bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, bol obrat tejto dcérskej spolocnosti znacne nizsí, nez obrat zalobkyne, a ze pokuta vo výske 38838000 eur tak vo vztahu k uvedenej dcérskej spolocnosti mala dostatocný odstrasujúci úcinok. 481 Z uvedeného vyplýva, ze aj napriek tomu, ze sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zdá byt strucným, pokial ide o pokutu ulozenú individuálne zalobkyni, zalobkyni v tejto súvislosti poskytlo dostatok údajov, pokial ide o dôvodnost napadnutého rozhodnutia, a tak jej umoznilo úcinne napadnút jeho platnost. Rovnako toto odôvodnenie umoznuje Vseobecnému súdu vykonat jeho preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pokial ide o pokutu ulozenú zalobkyni individuálne. 482 Druhá cast stvrtého zalobného dôvodu zalozená na nedostatku odôvodnenia sa tak musí zamietnut. b) O nedodrzaní obsahu pojmu "podnik" v zmysle práva Únie a porusení zásady individualizácie trestov 483 Prvou castou svojho stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna uvádza, ze osobitná pokuta, ktorá jej bola ulozená v napadnutom rozhodnutí, vyplýva z dvoch skutocností, ktoré Komisia v uvedenom rozhodnutí vzala do úvahy a ktorými sú jednak velkost podniku, ktorého je zalobkyna súcastou, odôvodnujúca podla Komisie to, aby sa na pokutu uplatnil násobiaci faktor 1,2, a jednak skutocnost, ze zalobkyna uz bola uznaná za zodpovednú za podobné porusenie v rozhodnutí Deutsche Telekom, odôvodnujúca zvýsenie základnej sumy pokuty o 50 %. Zalobkyna pritom zdôraznuje, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatuje jej zodpovednost nie z dôvodu jej priamej úcasti na skutocnostiach zakladajúcich porusenie, ale z dôvodu jej vztahov so spolocnostou Slovak Telekom. Navyse podla napadnutého rozhodnutia boli zalobkyna a Slovak Telekom súcastou rovnakého podniku nielen pocas celého obdobia porusovania, ale aj v den, ked bolo prijaté rozhodnutie Deutsche Telekom, kedze k nadobudnutiu väcsinového podielu na základnom imaní spolocnosti Slovak Telekom zalobkynou doslo 4. augusta 2000 a struktúra úcasti ostala odvtedy nezmenená. 484 Vzhladom na tieto skutocnosti zalobkyna tvrdí, ze ked jej Komisia ulozila osobitnú pokutu, urobila tak v rozpore s pojmom "podnik" v práve Únie a so zásadou individualizácie trestov a sankcií. Táto zásada v súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 vyzaduje, aby suma pokuty bola stanovená jednak v závislosti od závaznosti porusenia, ktoré sa individuálne vytýka dotknutému podniku, a jednak od jeho trvania. Z judikatúry Súdneho dvora tak vplýva, ze Komisia môze ulozit odlisné pokuty jedine odlisným podnikom, a nie odlisným spolocnostiam v prípade, ze sú tieto súcastou rovnakého podniku. Zásada individualizácie trestov sa totiz neuplatnuje na vnútorný vztah medzi jednotlivými právnickými osobami tvoriacimi jeden podnik. Ako potvrdzuje rozhodovacia prax Komisie, osobitná pokuta je odôvodnená len vtedy, ak sa z právneho hladiska zlozenie dotknutého podniku pocas relevantného obdobia vyvíjalo, a teda sa dajú identifikovat rozdielne podniky. Vzhladom na to, ze to tak v prejednávanej veci nebolo, Komisia nemohla zalobkyni ulozit vyssiu pokutu nez tú, ktorú ulozila spolocnosti Slovak Telekom, bez toho, aby porusila zásadu individualizácie trestov a sankcií. Okrem toho s výnimkou prípadu, ze v struktúre podniku zodpovedného za porusenie doslo k vývoju, stropná hodnota 10 %, stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, by sa mala vypocítat na základe celkového obratu predmetného podniku. Pokial ide o recidívu, zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze sa ona samotná dopustila porusenia sankcionovaného v rozhodnutí Deutsche Telekom, nie je potrebné rozhodnút, ci Slovak Telekom uz bola súcastou podniku zodpovedného za uvedené porusenie v case, ked k nemu doslo. Jediná úvaha, ktorá je v tomto stádiu relevantná, spocíva v skutocnosti, ze tohto porusenia sa dopustila Slovak Telekom a ze spolocnost zo skupiny, ktorú treba sankcionovat, je uz v súcasnosti súcastou tohto rovnakého podniku. 485 Zalobkyna dalej dodáva, ze pokial ide o riziko recidívy, v prejednávanej veci sa v kazdom prípade dalo usudzovat, ze Slovak Telekom nielenze uz bola súcastou podniku zodpovedného za porusenie sankcionované v rozhodnutí Deutsche Telekom, ale aj mala vedomost o tomto porusení, vzhladom na sirokú mieru publicity, ktorú rozhodnutie sankcionujúce spolocnost Deutsche Telekom malo. Pokial ide o odstrasujúci úcinok, zalobkyna v podstate zdôraznuje, ze ak má pouzit odôvodnenie Komisie, ona samotná a Slovak Telekom sú súcastou rovnakého podniku, a ze je teda na úcely výpoctu sumy pokuty nesprávne vychádzat z ich odlisnej velkosti. 486 Napokon zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze Komisia nemá az takú mieru volnej úvahy, ze by mohla slobodne, bez objektívneho dôvodu, rozhodnút o tom, ze ulozí pokutu jednej spolocnosti zo skupiny, a neulozí ju dalsej spolocnosti z rovnakej skupiny. V prejednávanej veci pritom nie je vhodné privilegovat spolocnost, ktorá sa dopustila skutkov zakladajúcich porusenie, a uplatnit menej priaznivé zaobchádzanie vo vztahu k materskej spolocnosti, ktorá bola uznaná za zodpovednú len cisto odvodene. 487 Komisia proti týmto tvrdeniam namieta. Podla jej názoru len tá skutocnost, ze zalobkyna vlastnila 51 % podiel na základnom imaní spolocnosti Slovak Telekom v case, ked doslo k poruseniu, ktoré bolo sankcionované v rozhodnutí Deutsche Telekom, neznamená, ze Slovak Telekom patrila k podniku, ktorý sa tohto porusenia dopustil. Argumentácia zalobkyne v tejto súvislosti vychádza z nesprávneho predpokladu, kedze podnik zodpovedný za zneuzitie dominantného postavenia, o aké islo v rozhodnutí Deutsche Telekom, pozostával jedine zo spolocnosti Deutsche Telekom, a nie zo zalobkyne a spolocnosti Slovak Telekom. V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, pritom Komisia v prípade, ze sankcionuje porusenie práva hospodárskej sútaze, má sirokú mieru volnej úvahy s cielom zohladnit odlisnú situáciu spolocností v rámci skupiny. Súdny dvor nikdy nenaznacil, ze by táto miera volnej úvahy bola obmedzená na situácie, v ktorých sa zlozenie predmetného podniku vyvíjalo. 488 Tento záver nie je v rozpore so zásadou individualizácie trestov a sankcií, z ktorej vyplýva iba to, ze suma pokuty sa musí stanovit v závislosti od závaznosti porusenia, ktoré sa individuálne vytýka danému podniku. Z uvedeného vyplýva, ze sankcia uplatnovaná na právnické osoby, ktoré tvoria podnik, ktorý sa dopustil porusenia, nemôze presiahnut to, co je vo vztahu k tomuto podniku oprávnené. Naopak, zo zásady individualizácie trestov a sankcií nevyplýva, ze Komisia je povinná ulozit rovnakú pokutu vsetkým právnickým osobám, ktoré tvoria predmetný podnik. 489 V prejednávanej veci Komisia vyuzila sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponuje, ked usúdila, ze Slovak Telekom, ktorá je relatívne malou spolocnostou, nemôze byt uznaná za zodpovednú za zaplatenie celej sumy ulozených pokút. Naopak, zvýsenie pokuty na úcely odstrasenia je podla nej oprávnené v prípade zalobkyne, pretoze táto je velmi velkou spolocnostou a nizsia pokuta by na nu nemala odstrasujúci úcinok. Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze vzhladom na to, ze judikatúra pripústa, ze Komisia má plnú moznost neulozit sankciu materskej spolocnosti, hoci aj táto spolocnost patrí k podniku, ktorý porusil právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze, mala by a fortiori mat moznost z objektívnych dôvodov ulozit spolocnosti patriacej do podniku, ktorý je zodpovedný za takéto porusenie, iba cast celkovej pokuty, ktorá z toho vyplýva. Zalobkyna napokon neuviedla ziadne tvrdenie, ktorým by sa dalo preukázat, ze je nezákonné, ze na nu Komisia uplatnila pritazujúcu okolnost spocívajúcu v recidíve, ako aj zvýsenie sumy pokuty na úcely odstrasenia. 490 Komisia dalej zdôraznuje, ze prezumpcia rozhodujúceho vplyvu zalobkyne na správanie spolocnosti Slovak Telekom na trhu sa neuplatnila ani vtedy, ked doslo k poruseniu, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie Deutsche Telekom, ani v priebehu obdobia, pocas ktorého doslo k poruseniu sankcionovanému v napadnutom rozhodnutí. Kedze neexistuje konkrétny dôkaz o tom, ze Slovak Telekom a zalobkyna uz boli súcastou rovnakého podniku v case, ked doslo k poruseniu, o aké islo v rozhodnutí Deutsche Telekom, pritom Komisia nemohla zvýsit pokutu ulozenú spolocnosti Slovak Telekom z dôvodu recidívy. Naopak vzhladom na to, ze zalobkyna bola adresátom rozhodnutia Deutsche Telekom, sa Komisia domnieva, ze mala mat moznost uplatnit zvýsenie pokuty z dôvodu recidívy na túto spolocnost, a to bez toho, aby bolo potrebné podrobnejsie skúmanie s cielom zistit, ci uz táto spolocnost tvorila so spolocnostou Slovak Telekom rovnaký podnik v case porusenia sankcionovaného v uvedenom rozhodnutí. Pokial ide o zvýsenie pokuty na úcely odstrasenia, je pravda, ze Komisia pripústa, ze ho mohla uplatnit aj na Slovak Telekom, kedze táto spolocnost bola súcastou podniku zodpovedného za porusenie práva hospodárskej sútaze, sankcionovaného v prejednávanej veci. Komisia vsak tvrdí, ze práve na základe sirokej miery volnej úvahy, ktorou disponuje, mohla usúdit, ze je vhodnejsie takýto prístup nezvolit. 1) Pripomenutie zásad 491 V prvom rade treba pripomenút, ze autori Zmlúv sa rozhodli pre pouzitie pojmu "podnik", aby oznacili subjekt, ktorý sa dopustil porusenia práva hospodárskej sútaze a ktorý mozno sankcionovat podla clánkov 101 alebo 102 ZFEÚ (pozri rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, [238]C-516/15 P, [239]EU:C:2017:314, bod [240]46 a citovanú judikatúru). 492 Právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa tak týka cinností podnikov, pricom pojem "podnik" zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (pozri rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, [241]C-516/15 P, [242]EU:C:2017:314, bod [243]47 a citovanú judikatúru). Pod pojmom "podnik" v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudky z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [244]C-407/08 P, [245]EU:C:2010:389, bod [246]64 a citovanú judikatúru, a z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, [247]C-516/15 P, [248]EU:C:2017:314, bod [249]48 a citovanú judikatúru). 493 Z uvedeného vyplýva, ze ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusenie (pozri rozsudky z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, [250]C-90/09 P, [251]EU:C:2011:21, body [252]35 a [253]36 a citovanú judikatúru, a z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, [254]C-516/15 P, [255]EU:C:2017:314, bod [256]49 a citovanú judikatúru). 494 Okrem toho k uplatnovaniu a výkonu rozhodnutí prijatých Komisiou podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ je nevyhnutné oznacit subjekt, ktorý má právnu subjektivitu a ktorý bude adresátom rozhodnutia konstatujúceho a sankcionujúceho porusenie jedného z týchto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, Saint-Gobain Glass France a i./Komisia, [257]T-56/09 a T-73/09, [258]EU:T:2014:160, bod [259]312 a citovanú judikatúru). Porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze tak treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej bude mozné ulozit pokuty a ktorej bude adresované oznámenie o výhradách (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 2015, Komisia a i./Versalis a i., [260]C-93/13 P a C-123/13 P, [261]EU:C:2015:150, bod [262]89 a citovanú judikatúru; z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, [263]C-516/15 P, [264]EU:C:2017:314, bod [265]50, a z 27. marca 2014, Saint-Gobain Glass France a i./Komisia, [266]T-56/09 a T-73/09, [267]EU:T:2014:160, bod [268]312 a citovanú judikatúru). 495 V tejto súvislosti ani clánok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003, ani judikatúra nevymedzujú, ktorú právnickú alebo fyzickú osobu musí Komisia povazovat za zodpovednú za porusenie a sankcionovat ju ulozením pokuty (pozri rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, [269]C-516/15 P, [270]EU:C:2017:314, bod [271]51 a citovanú judikatúru). 496 Na druhej strane protiprávne správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, s prihliadnutím najmä na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [272]C-97/08 P, [273]EU:C:2009:536, body [274]58 a [275]72 a citovanú judikatúru, a z 18. januára 2017, Toshiba/Komisia, [276]C-623/15 P, neuverejnený, [277]EU:C:2017:21, bod [278]45 a citovanú judikatúru). 497 V takomto prípade podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora materská spolocnost, ktorej bolo pripísané protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti, je osobne potrestaná za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, ktorého sa sama dopustila z dôvodu rozhodujúceho vplyvu, ktorý uplatnovala na dcérsku spolocnost a ktorý jej umoznil urcit jej správanie na trhu (pozri rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, [279]C-516/15 P, [280]EU:C:2017:314, bod [281]56 a citovanú judikatúru). 498 Vzhladom na uvedené v prípade, ze je zodpovednost materskej spolocnosti cisto odvodená, to znamená v prípade, ze k jej vzniku doslo iba z dôvodu priamej úcasti jednej z jej dcérskych spolocností na porusení, táto zodpovednost má svoj pôvod v protiprávnom správaní uvedenej dcérskej spolocnosti, ktoré je pripísané materskej spolocnosti vzhladom na hospodársku jednotku tvorenú týmito spolocnostami. V dôsledku toho zodpovednost materskej spolocnosti nevyhnutne závisí od skutocností zakladajúcich porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, pricom s týmito skutocnostami je nerozlucne previazaná zodpovednost tejto dcérskej spolocnosti (rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, [282]C-516/15 P, [283]EU:C:2017:314, bod [284]61). 499 Práve z tohto dôvodu Súdny dvor spresnil, ze v situácii, ked je zodpovednost materskej spolocnosti cisto odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti a ked ziadny iný faktor individuálne necharakterizuje správanie vytýkané materskej spolocnosti, zodpovednost tejto materskej spolocnosti nesmie byt sirsia, nez zodpovednost jej dcérskej spolocnosti (pozri rozsudky zo 17. septembra 2015, Total/Komisia, [285]C-597/13 P, [286]EU:C:2015:613, bod [287]38 a citovanú judikatúru, a z 19. januára 2017, Komisia/Total a Elf Aquitaine, [288]C-351/15 P, [289]EU:C:2017:27, bod [290]44 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, [291]C-516/15 P, [292]EU:C:2017:314, bod [293]62). 500 Práve so zretelom na tieto zásady treba preskúmat v prvom rade cast pokuty, ktorá bola ulozená jedine zalobkyni z dôvodu recidívy, a v druhom rade cast pokuty, ktorá bola ulozená jedine zalobkyni z dôvodu odstrasenia. 2) O casti pokuty, ktorá bola ulozená jedine zalobkyni z dôvodu recidívy 501 Svojou argumentáciou uvedenou v rámci prvej casti stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze pokial by sa jej cisto odvodená zodpovednost za porusenie, o aké ide v prejednávanej veci, mala potvrdit, Komisia nemôze pripísat len jej samotnej dôsledky recidívy, vyplývajúce z podobného predchádzajúceho porusenia, sankcionovaného v rozhodnutí Deutsche Telekom, a nepripísat ich zároven aj spolocnosti Slovak Telekom. 502 Túto argumentáciu vsak nemozno uznat. 503 Je pravda, ze, ako zdôraznuje zalobkyna, Súdny dvor rozhodol, ze zásady práva Únie, týkajúce sa osobnej zodpovednosti za porusenie a individualizácie trestov a sankcií, ktoré treba pri výkone sankcnej právomoci Komisie v oblasti porusenia práva hospodárskej sútaze dodrziavat, sa týkajú iba podniku ako takého, a nie fyzických alebo právnických osôb, ktoré ho tvoria (rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i., [294]C-231/11 P az C-233/11 P, [295]EU:C:2014:256, bod [296]56). 504 Nic na tom nemení ani skutocnost, ze zásada individualizácie trestov musí byt zosúladená so zásadou, ktorá vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 499 vyssie a podla ktorej urcité faktory individuálne charakterizujúce vlastné správanie materskej spolocnosti môzu odôvodnit to, ze sa jej ulozí prísnejsia sankcia, nez sankcia vyplývajúca z toho, ze sa jej pripíse porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost. 505 V tejto súvislosti uz Vseobecný súd rozhodol, ze ak jednotné správanie podniku na trhu odôvodnuje to, aby sa v prípade porusenia pravidiel hospodárskej sútaze jednotlivé spolocnosti, ktoré boli súcastou podniku pocas obdobia, v ktorom dochádzalo k poruseniu, v zásade vsetky povazovali za solidárne zodpovedné za zaplatenie rovnakej výsky pokuty, treba pripustit jednu výnimku pre prípad pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, a vseobecnejsie okolností, ktoré odôvodnujú odlísenie výsky pokuty a ktoré existujú len vo vztahu k niektorým z nich, a nie vo vztahu k ostatným. Vseobecný súd z uvedeného vyvodil, ze subjekt, vo vztahu ku ktorému nebola konstatovaná pritazujúca okolnost spocívajúca v recidíve, sa nemôze povazovat za solidárne zodpovedný s iným subjektom, vo vztahu ku ktorému táto okolnost bola konstatovaná, za cast pokuty, ktorá zodpovedá zvýseniu sumy pokuty za recidívu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2014, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, [297]T-391/09, neuverejnený, [298]EU:T:2014:22, bod [299]271). 506 Z uvedeného vyplýva, ze pritazujúca okolnost spocívajúca v recidíve môze byt faktorom individuálne charakterizujúcim správanie materskej spolocnosti, odôvodnujúcim to, aby rozsah jej zodpovednosti presahoval rozsah zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti, od ktorej je táto zodpovednost v plnom rozsahu odvodená (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. februára 2016, UTi Worldwide a i./Komisia, [300]T-264/12, neuverejnený, [301]EU:T:2016:112, bod [302]332). 507 V prejednávanej veci po prvé zalobkyna nespochybnuje, ze bola jediným adresátom rozhodnutia Deutsche Telekom a ze pokial ide o porusenie sankcionované v tomto rozhodnutí, zodpovednost spolocnosti Slovak Telekom nebola konstatovaná. 508 Zodpovednost zalobkyne, stanovená v rozhodnutí Deutsche Telekom, ktoré sa medzicasom stalo právoplatným, tak je faktorom individuálne charakterizujúcim správanie vytýkané zalobkyni v prejednávanej veci. 509 Po druhé je pravda, ze Slovak Telekom uz bola súcastou skupiny Deutsche Telekom pocas znacne dlhého obdobia, v ktorom doslo k poruseniu sankcionovanému v rozhodnutí Deutsche Telekom, ako aj v case prijatia tohto rozhodnutia, ktorého nebola adresátom. 510 Z judikatúry vsak vyplýva, ze vo vztahu k spolocnosti, ktorá nebola adresátom rozhodnutia, v ktorom sa konstatovalo prvé porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, no ktorá je adresátom rozhodnutia, ktorým sa jej ukladá pokuta z dôvodu jej úcasti na novom, podobnom porusení, mozno konstatovat zvýsenú zodpovednost z dôvodu recidívy len vtedy, pokial Komisia v tomto druhom rozhodnutí poskytne výklad umoznujúci tejto spolocnosti pochopit povahu a rozsah jej úcasti tejto spolocnosti na prvom porusení (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. mája 2013, Eni/Komisia, [303]C-508/11 P, [304]EU:C:2013:289, bod [305]129, a z 5. marca 2015, Komisia a i./Versalis a i., [306]C-93/13 P a C-123/13 P, [307]EU:C:2015:150, bod [308]98 a citovanú judikatúru). 511 V prejednávanej veci ziadna skutocnost nenaznacuje, ze by doslo k úcasti, a to akejkolvek povahy, spolocnosti Slovak Telekom na porusení sankcionovanom Komisiou v rozhodnutí Deutsche Telekom, a ze by sa jej teda toto porusenie tiez mohlo pripísat. 512 Za týchto okolností, ak by sa vyhovelo argumentácii zalobkyne, podla ktorej Komisia mala konstatovat pritazujúcu okolnost, spocívajúcu v recidíve, vo vztahu k spolocnosti Slovak Telekom, znamenalo by to, ze by sa táto dcérska spolocnost uznala za zodpovednú za predchádzajúce správanie zalobkyne, jej materskej spolocnosti. Súdny dvor pritom rozhodol, ze nie je mozné urcitej spolocnosti pripísat vsetky konania skupiny, pokial táto spolocnost nebola identifikovaná ako právnická osoba stojaca na cele skupiny, ktorá bola zodpovedná za koordináciu cinnosti tejto skupiny (rozsudok z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, [309]C-196/99 P, [310]EU:C:2003:529, bod [311]98). 513 V prejednávanej veci je nesporné, ze Slovak Telekom nebola na cele podniku, ktorý sa dopustil porusenia sankcionovaného rozhodnutím Deutsche Telekom, kedze tohto porusenia sa priamo dopustila jedine zalobkyna. Z uvedeného vyplýva, ze jedine zalobkyna sa zúcastnila tak na porusení sankcionovanom v rozhodnutí Deutsche Telekom, ako aj na porusení sankcionovanom v rozhodnutí napadnutom v prejednávanej veci, co individuálne charakterizuje jej správanie. 514 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked v napadnutom rozhodnutí zvýsila z dôvodu recidívy pokutu len vo vztahu k zalobkyni. 3) O casti pokuty, ktorá bola ulozená jedine zalobkyni z dôvodu odstrasenia 515 Treba pripomenút, ze pojem "odstrasenie" je jednou z okolností, ktoré sa majú zohladnit pri výpocte výsky pokuty. Podla ustálenej judikatúry je totiz cielom pokút, ulozených z dôvodu porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ a stanovených v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, potrestat nezákonné konania dotknutých podnikov, ako aj odradit tak predmetné podniky, ako aj a iné hospodárske subjekty od toho, aby v budúcnosti porusili normy práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Vztah medzi velkostou a celkovými zdrojmi podnikov na jednej strane a potrebou zabezpecit odstrasujúci úcinok na strane druhej pritom nemozno spochybnit. Komisia tak pri výpocte výsky pokuty môze zohladnit najmä velkost a hospodársku silu dotknutého podniku (pozri rozsudky zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [312]C-413/08 P, [313]EU:C:2010:346, bod [314]102 a citovanú judikatúru, a z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [315]T-214/06, [316]EU:T:2012:275, bod [317]142 a citovanú judikatúru). 516 Zohladnenie velkosti a celkových zdrojov predmetného podniku s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty spocíva v zamýslanom úcinku na uvedený podnik, pricom sankcia nemôze byt zanedbatelná najmä s ohladom na financnú schopnost tohto podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [318]T-214/06, [319]EU:T:2012:275, bod [320]143 a citovanú judikatúru, a zo 6. februára 2014, Elf Aquitaine/Komisia, [321]T-40/10, neuverejnený, [322]EU:T:2014:61, bod [323]312 a citovanú judikatúru). Z judikatúry teda najmä vyplýva, ze ciel odstrasenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, mozno platne dosiahnut len zohladnením situácie podniku ku dnu ulozenia pokuty (pozri rozsudok z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [324]T-214/06, [325]EU:T:2012:275, bod [326]143 a citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 2014, Lucchini/Komisia, [327]T-91/10, [328]EU:T:2014:1033, bod [329]314 a citovanú judikatúru). 517 Platí pritom, ze vzhladom na to, ze podnik, ktorý má velmi vysoký obrat, je schopný lahsie získat prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty, ktorá mu bola ulozená, Komisia je tak, ako sa uvádza v bode 30 usmernení z roku 2006, oprávnená zvýsit z tohto dôvodu uvedenú pokutu s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok tejto pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. mája 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [330]T-299/08, [331]EU:T:2011:217, bod [332]253; zo 6. marca 2012, UPM-Kymmene/Komisia, [333]T-53/06, neuverejnený, [334]EU:T:2012:101, bod [335]76 a citovanú judikatúru, a zo 6. februára 2014, Elf Aquitaine/Komisia, [336]T-40/10, neuverejnený, [337]EU:T:2014:61, bod [338]352). 518 Inak bolo rozhodnuté, ze celkový obrat predmetného podniku je ten, ktorý poskytuje informáciu o velkosti tohto podniku, ako aj o jeho hospodárskej sile, ktorá je rozhodujúca pre posúdenie rozsahu, v akom je vo vztahu k nemu pokuta odstrasujúca (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [339]T-220/00, [340]EU:T:2003:193, bod [341]96 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia, [342]C-266/06 P, neuverejnený, [343]EU:C:2008:295, bod [344]120). 519 Za okolností prejednávanej veci treba v prvom rade zdôraznit, ze tak ako to správne konstatovala Komisia, zalobkyna a Slovak Telekom tvorili v dotknutom období rovnakú hospodársku jednotku a zodpovednost zalobkyne za porusenie, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, je cisto odvodené od zodpovednosti tejto dcérskej spolocnosti. 520 Dalej treba pripomenút, ze je pravda, ze judikatúra pripústa, ze materskej spolocnosti môze byt ulozená vyssia pokuta nez jej dcérskej spolocnosti, hoci je aj zodpovednost materskej spolocnosti cisto odvodená od zodpovednosti dcérskej spolocnosti. Môze to tak vsak byt jedine v prípade existencie faktora individuálne charakterizujúceho správanie, ktoré sa uvedenej materskej spolocnosti vytýka (pozri judikatúru citovanú v bode 499 vyssie). Ak pritom Komisia tak, ako je to v prejednávanej veci, na úcely posúdenia závaznosti porusenia, ktorého sa podnik dopustil, a výpoctu pokuty, ktorá má byt tomuto podniku ulozená, vychádza z obratu dcérskej spolocnosti, obrat materskej spolocnosti, ak by aj bol znacne vyssí nez obrat dcérskej spolocnosti, nie je okolnostou, ktorá by mohla individuálne charakterizovat správanie materskej spolocnosti pri dopústaní sa porusenia pripisovaného podniku, pricom zodpovednost materskej spolocnosti je v tejto súvislosti cisto odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti. Okrem toho len samotné konstatovanie obratu je skutkovou okolnostou, ktorá nemôze individualizovat správanie materskej spolocnosti. Komisia tak na to, aby odôvodnila uplatnenie osobitného koeficientu na zalobkynu na úcely odstrasenia, nemohla vziat do úvahy obrat zalobkyne. 521 Napokon Komisii nemozno vyhoviet, ked poukazuje na mieru volnej úvahy, ktorú má pri stanovovaní výsky pokút sankcionujúcich porusenia clánku 101 alebo 102 ZFEÚ. Je totiz pravda, ze podla judikatúry clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v tejto súvislosti ponecháva Komisii mieru volnej úvahy. Toto ustanovenie vsak uplatnenie tejto miery volnej úvahy obmedzuje, ked stanovuje objektívne kritériá, ktorých sa Komisia musí pridrzat (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [345]C-580/12 P, [346]EU:C:2014:2363, bod [347]55). Medzi takéto objektívne kritériá patrí pojem "podnik", na ktorý toto ustanovenie odkazuje a pod ktorým tak, ako bolo pripomenuté v bode 492 vyssie, treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. 522 V prejednávanej veci Komisia preukázala, ze zalobkyna pocas dotknutého obdobia vykonávala na Slovak Telekom rozhodujúci vplyv, a z tohto dôvodu pripísala zodpovednost za porusenie, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, hospodárskej jednotke zlozenej z týchto dvoch spolocností. Treba teda usudzovat, ze prístup Komisie, ktorý spocíval v tom, ze zalobkyna znásala dôsledky uplatnenia násobiaceho koeficientu 1,2, nie je zalozený na ziadnom objektívnom odôvodnení. 523 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze ked Komisia v napadnutom rozhodnutí rozhodla, ze zalobkyna znása násobiaci faktor 1,2 na úcely odstrasenia, konala v rozpore s pojmom "podnik" v práve Únie. 524 Stvrtému zalobnému dôvodu teda treba vyhoviet jedine v uvedenom rozsahu a clánok 2 prvý odsek písm. b) napadnutého rozhodnutia sa musí zrusit z dôvodu, ze na jeho základe zalobkyna znása násobiaci faktor 1,2 na úcely odstrasenia. 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na chybách pri urcovaní výsky pokuty ulozenej solidárne spolocnosti Slovak Telekom a zalobkyni 525 Svojím piatym zalobným dôvodom zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila viacerých chýb pri urcovaní výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená solidárne so spolocnostou Slovak Telekom. Tento zalobný dôvod, v rámci ktorého zalobkyna vyhlasuje, ze sa pripája k tvrdeniam uvádzaným spolocnostou Slovak Telekom v jej vlastnej zalobe, sa clení na dve casti, ktoré treba preskúmat postupne. a) O prvej casti zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení a porusení zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu výpoctu sumy pokuty s odkazom na obrat spolocnosti Slovak Telekom v roku 2010 526 Zalobkyna v prvej casti tvrdí, ze Komisia tým, ze vypocítala základnú sumu pokuty s odkazom na obrat, ktorý Slovak Telekom dosiahla v roku 2010 na trhu prístupu k neviazanej úcastníckej prípojke a na maloobchodnom trhu sirokopásmových sluzieb, ponúkaných na pevnom mieste, sa Komisia nielenze dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ale tiez porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Napriek tomu, ze napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006, z predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie vyplýva, ze toto pravidlo sa nesmie uplatnit v prípade, ze obrat dosiahnutý pocas posledného celého roka, v ktorom doslo k úcasti na porusení, sa znacne lísi od rocného priemeru relevantných predajov pocas prvých rokov tejto úcasti. V prejednávanej veci sa relevantný obrat spolocnosti Slovak Telekom od roku 2005 do roku 2010 zvýsil o 133 %. Kedze takéto zvýsenie je výrazné, iba samotný obrat dosiahnutý pocas roka 2010, nie je dostatocne reprezentatívny. 527 Za týchto okolností mala podla zalobkyne Komisia povinnost vypocítat základnú sumu pokuty s odkazom na priemerný rocný obrat, dosahovaný pocas celého obdobia porusovania, to znamená od roku 2005 do roku 2010. Komisia tým, ze sa odchýlila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe z dôvodu, ze vyssie uvedený nárast obratu nebol exponenciálny, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Napokon tvrdenie Komisie, podla ktorého sa tento nárast obratu vysvetluje údajným zneuzívajúcim správaním spolocnosti Slovak Telekom na trhu, je jednoducho iba spekuláciou. Za týmto nárastom stojí rýchly rast trhov so sirokopásmovými sluzbami pocas doby porusovania, a nie zväcsenie podielov spolocnosti Slovak Telekom na trhu pocas uvedeného obdobia. 528 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník konania, proti týmto tvrdeniam namieta. [omissis] 530 Pokial ide o hmotnoprávnu stránku veci, treba v prvom rade pripomenút, ze pokial ide o prvú cast zalobného dôvodu, clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze pri stanovení sumy pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania. 531 Okrem toho treba pripomenút, ze podla bodu 13 usmernení z roku 2006 "pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo... súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP", a ze na tento úcel Komisia "obvykle pouzije na výpocet hodnotu predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení". 532 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze cast obratu pochádzajúca z tovaru alebo sluzieb, na ktoré sa porusenie vztahuje, je spôsobilá správne naznacit rozsah porusenia na relevantnom trhu, kedze obrat dosiahnutý z uvedených tovarov a sluzieb predstavuje objektívny prvok, ktorý poskytuje správnu predstavu o skodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia, [348]T-208/13, [349]EU:T:2016:368, bod [350]236 a citovanú judikatúru). 533 Bod 13 usmernení z roku 2006 tak má vo vztahu k poruseniu clánku 102 ZFEÚ za ciel vziat ako východiskový bod na výpocet pokuty ulozenej danému podniku sumu, ktorá odráza hospodársky význam porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [351]C-444/11 P, neuverejnený, [352]EU:C:2013:464, bod [353]76; z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [354]C-580/12 P, [355]EU:C:2014:2363, bod [356]57, a z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, [357]C-227/14 P, [358]EU:C:2015:258, bod [359]53). 534 Pritom vsak tiez treba zdôraznit, ze obmedzenie volnej úvahy Komisie, ktoré si táto sama stanovila prijatím usmernení z roku 2006, nie je nezlucitelné so zachovaním podstatnej miery volnej úvahy, ktorú táto institúcia má. Uvedené usmernenia totiz vykazujú flexibilitu vo viacerých smeroch, co Komisii umoznuje uplatnovat svoju volnú úvahu v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 1/2003, tak, ako ich vykladajú súdy Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [360]C-444/11 P, neuverejnený, [361]EU:C:2013:464, bod [362]96 a citovanú judikatúru), ci v súlade s inými normami a zásadami práva Únie. V samotnom bode 13 usmernení z roku 2006 sa konkrétne uvádza, ze Komisia musí pri výpocte základnej sumy pokuty pouzit na výpocet "obvykle" predaje daného podniku pocas posledného celého roka, v ktorom sa podnik podielal na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2015, Samsung SDI a i./Komisia, [363]T-84/13, neuverejnený, [364]EU:T:2015:611, bod [365]214). 535 V prejednávanej veci z odôvodnení 1490 az 1495 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na úcely stanovenia základnej sumy pokuty, ktorá bola ulozená solidárne zalobkyni a spolocnosti Slovak Telekom, Komisia vzala do úvahy predaje, ktoré Slovak Telekom uskutocnila pocas posledného celého úctovného roka, v ktorom doslo k jej úcasti na porusení, to znamená obrat dosiahnutý týmto operátorom na trhu prístupu k neviazaným úcastníckym prípojkám a na maloobchodnom trhu sirokopásmových sluzieb, pokial ide o pevné sluzby v roku 2010. Komisia tak uplatnila bod 13 usmernení z roku 2006. 536 Zalobkyni pritom nemozno vyhoviet, ked tvrdí, ze Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa v prejednávanej veci od tohto pravidla neodchýlila, napriek silnému nárastu obratu spolocnosti Slovak Telekom v predmetom období. 537 Hoci totiz zalobkyna jednak tvrdí, ze pocas rokov 2005 - 2010 sa relevantný obrat spolocnosti Slovak Telekom zvýsil o 133 %, a to z 31184949 eur na 72868176 eur, neuvádza ziadnu skutocnost, ktorou by sa dalo preukázat, ze druhý uvedený obrat, dosiahnutý pocas posledného celého kalendárneho roka, v ktorom doslo k poruseniu, nepredstavoval v case, ked Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, informáciu o jej skutocnej velkosti, jej hospodárskej sile a rozsahu predmetného porusenia. 538 Po druhé zalobkyni nemozno vyhoviet, ked Komisii vytýka to, ze v prejednávanej veci porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze sa odchýlila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe z dôvodu, ze vyssie uvedený nárast obratu nebol exponenciálny. 539 V tejto súvislosti je samozrejme pravda, ze tak ako kazdá institúcia pri vsetkých svojich cinnostiach je Komisia v prípade, ze ukladá pokutu podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, povinná dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá bráni tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo odlisne a s odlisnými situáciami rovnako, pokial by takéto zaobchádzanie nebolo objektívne odôvodnené (rozsudky z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, [366]T-360/09, [367]EU:T:2012:332, bod [368]261, a z 9. septembra 2015, Philips/Komisia, [369]T-92/13, neuverejnený, [370]EU:T:2015:605, bod [371]204). 540 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec na stanovenie pokút v oblasti hospodárskej sútaze, a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú len orientacnú povahu, pokial ide o prípadnú existenciu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, kedze je málo pravdepodobné, ze okolnosti vlastné týmto veciam, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, sú rovnaké (pozri rozsudok z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [372]C-125/07 P, C-133/07 P a C-137/07 P, [373]EU:C:2009:576, bod [374]233 a citovanú judikatúru; rozsudky zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [375]T-240/07, [376]EU:T:2011:284, bod [377]347, a z 27. februára 2014, InnoLux/Komisia, [378]T-91/11, [379]EU:T:2014:92, bod [380]144). 541 Skorsie rozhodnutia Komisie vo veci pokuty tak z hladiska dodrzania zásady rovnosti zaobchádzania môzu byt relevantné len vtedy, ak sa preukáze, ze okolnosti vecí týkajúcich sa týchto iných rozhodnutí, akými sú napríklad trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sú porovnatelné s okolnostami prejednávanej veci (pozri rozsudky z 13. septembra 2010, Trioplast Industrier/Komisia, [381]T-40/06, [382]EU:T:2010:388, bod [383]145 a citovanú judikatúru; z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, [384]T-360/09, [385]EU:T:2012:332, bod [386]262 a citovanú judikatúru, a z 9. septembra 2015, Philips/Komisia, [387]T-92/13, neuverejnený, [388]EU:T:2015:605, bod [389]205 a citovanú judikatúru). 542 V danom prípade pritom zalobkyna neuviedla ziadnu skutocnost, na základe ktorej by sa dalo preukázat, ze okolnosti vecí týkajúcich sa skorsích rozhodnutí, na ktoré poukazuje, a ktorými sú konkrétne rozhodnutie Polské telekomunikácie, rozhodnutie K(2010) 8761 v konecnom znení z 8. decembra 2010 (vec COMP/39.309 - LCD - Liquid Crystal Display) a rozhodnutie K(2009) 5355 v konecnom znení z 8. júla 2009 (vec COMP/39.401 - E.ON/GDF), sú porovnatelné s okolnostami prejednávanej veci. Zalobkyna totiz tieto tri rozhodnutia len cituje, pricom uvádza, ze dotknuté podniky zaznamenali silný nárast svojich obratov pocas celého obdobia porusovania a ze Komisia na úcely výpoctu základnej sumy pokuty pouzila v kazdom prípade priemerný rocný obrat uvedených podnikov. 543 V kazdom prípade treba konstatovat, ze nárasty obratov, konstatované pocas období, v ktorých dochádzalo k porusovaniu, o aké islo v týchto troch rozhodnutiach, boli znacne vyssie, nez v prejednávanej veci. Komisia tak vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, ze podstatné zvýsenie obratov, konstatované v odôvodnení 896 rozhodnutia Polské telekomunikácie, bol vo vztahu k celému obdobiu porusovania viac ako 3000 %. Okrem toho v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu Komisia na pojednávaní uviedla, ze vo vztahu k celému obdobiu predmetného porusovania boli príslusné nárasty, po prvé, vo výske 521,58 % na prvom trhu a vo výske 422,65 % na druhom trhu, pokial ide o porusenie sankcionované v rozhodnutí K(2010) 8761 v konecnom znení, a po druhé, vo výske 261 %, pokial ide o porusenie sankcionované v rozhodnutí K(2009) 5355 v konecnom znení. 544 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tým, ze Komisia v prejednávanej veci vzala do úvahy obrat dosiahnutý spolocnostou Slovak Telekom pocas roka, ktorý sa skoncil 31. decembra 2010, t. j. posledný celý rok, v ktorom doslo k úcasti na porusení, a postupovala tak v súlade s pravidlom, ktoré sama pre seba stanovila v bode 13 usmernení z roku 2006, Komisia neprekrocila obmedzenia svojej volnej úvahy v oblasti stanovovania výsky pokút. 545 Prvá cast piateho zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut ako nedôvodná. b) O druhej casti zalozenej na chybe vo výpocte, ktorá je dôsledkom zahrnutia roka 2005 do obdobia porusovania 546 V druhej casti zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze rok 2005 bol do obdobia porusovania zahrnutý chybne, je nesprávne, ze bol tento rok zohladnený na úcely výpoctu základnej sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená solidárne spolu so spolocnostou Slovak Telekom. 547 Komisia navrhuje túto argumentáciu zamietnut, kedze podla jej názoru bol rok 2005 do obdobia porusovania zahrnutý správne. 548 Z úvah, ktoré sú vyjadrené v bodoch 172 az 196 vyssie v odpovedi na druhý zalobný dôvod, vyplýva, ze Komisia sa nedopustila porusenia, ked dospela k záveru, ze standardná ponuka uverejnená spolocnostou Slovak Telekom 12. augusta 2005 mohla uz od tohto dna odrádzat alternatívnych operátorov od predkladania ziadostí o neviazaný prístup k úcastníckej prípojke tohto operátora, a to z dôvodu nespravodlivých klauzúl a podmienok, ktoré obsahovala, a ze teda Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze jediné a pokracujúce porusenie, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, zacalo uz v tento den. 549 Taktiez v odpovedi na tento druhý zalobný dôvod naopak Vseobecný súd usúdil, ze clánok 1 ods. 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia sa musí zrusit v casti, v ktorej sa v nom konstatuje, ze v priebehu obdobia od 12. augusta do 31. decembra 2005 zalobkyna uplatnovala nespravodlivé ceny, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k neviazaným úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom, neumoznili reprodukovat maloobchodné sluzby ponúkané spolocnostou Slovak Telekom bez toho, aby mu vznikla strata (pozri bod 221 vyssie). 550 Zo vsetkého, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze clánok 1 ods. 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia sa musí zrusit v casti, v ktorej sa konstatuje, ze v priebehu obdobia od 12. augusta do 31. decembra 2005 zalobkyna uplatnovala nespravodlivé ceny, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k neviazaným úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom, neumoznili reprodukovat maloobchodné sluzby ponúkané spolocnostou Slovak Telekom bez toho, aby mu vznikla strata. V dôsledku uvedeného, ako aj z dôvodov prijatých v bodoch 515 az 524 vyssie clánok 2 napadnutého rozhodnutia sa tiez musí zrusit v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne. Vo zvysnej casti sa návrhy na zrusenie napadnutého rozhodnutia musia zamietnut. B. O subsidiárne uvádzaných návrhoch na zrusenie alebo znízenie pokút, ktoré boli ulozené zalobkyni 551 Zalobkyna dalej subsidiárne Vseobecný súd ziada o to, aby zrusil pokuty, ktoré jej boli ulozené napadnutým rozhodnutím, alebo ich znízil. 552 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry preskúmanie zákonnosti, stanovené v clánku 263 ZFEÚ, znamená to, ze súd Únie tak z právneho, ako aj zo skutkového hladiska preskúma napadnuté rozhodnutie s ohladom na tvrdenia, ktoré uvádza zalobca, a ze má tento súd právomoc posudzovat dôkazy, zrusit uvedené rozhodnutie a zmenit napríklad výsku pokút (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [390]C-534/07 P, [391]EU:C:2009:505, bod [392]86 a citovanú judikatúru; z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, [393]C-609/13 P, [394]EU:C:2017:46, bod [395]30 a citovanú judikatúru, a z 27. marca 2014, Saint-Gobain Glass France a i./Komisia, [396]T-56/09 a T-73/09, [397]EU:T:2014:160, bod [398]461 a citovanú judikatúru). 553 Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá sa priznáva súdu Únie v clánku 31 nariadenia c. 1/2003, v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc okrem toho, ze oprávnuje súd na preskúmanie zákonnosti sankcie, ho oprávnuje aj na to, aby nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením, a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [399]C-386/10 P, [400]EU:C:2011:815, bod [401]63, a z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [402]C-389/10 P, [403]EU:C:2011:816, bod [404]130; pozri tiez rozsudok z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, [405]C-609/13 P, [406]EU:C:2017:46, bod [407]31 a citovanú judikatúru). 554 Treba pritom zdôraznit, ze výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo a ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, teda prinálezí zalobcovi, aby proti napadnutému rozhodnutiu uviedol zalobné dôvody a predlozil dôkazy na podporu týchto zalobných dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [408]C-295/12 P, [409]EU:C:2014:2062, bod [410]213 a citovanú judikatúru). 555 Práve s ohladom na tieto zásady treba posúdit, ci sa výska pokút, ktoré Komisia ulozila v napadnutom rozhodnutí, musí zmenit. 556 V prvom rade treba uviest, ze argumentácia, ktorú zalobkyna uvádza na podporu svojich subsidiárnych návrhov, v ktorých sa domáha zrusenia pokút, ktoré jej boli ulozené, alebo znízenia ich sumy, sa nelísi od argumentácie uvádzanej na podporu jej návrhov na zrusenie napadnutého rozhodnutia. Za týchto okolností je potrebné zamietnut výhrady, ktoré sa uvádzajú na podporu tohto subsidiárneho návrhu a ktoré uz boli zamietnuté v tom rozsahu, v akom sa týkali podpory návrhov na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 557 V druhom rade, ako vyplýva z bodov 204 az 221 vyssie, Komisia nepredlozila dôkaz o tom, ze postup vedúci k cenovému stlácaniu, ktorého sa dopustila Slovak Telekom, mohol zacat pred 1. januárom 2006, a v dôsledku uvedeného sa clánok 1 ods. 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia musí zrusit v casti, v ktorej sa týka zalobkyne, a v rozsahu, v akom do jediného a pokracujúceho porusenia zahrna cenové stlácanie, ku ktorému malo dôjst v období od 12. augusta do 31. decembra 2005. 558 Pokial ide o vplyv tejto chyby na základnú sumu pokuty, za zaplatenie ktorej je zalobkyna zodpovedná solidárne, Vseobecný súd sa v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci domnieva, ze treba znízit podiel relevantných predajov zalobkyne, pouzitý Komisiou, a stanovit ho na 9,8 % namiesto 10 %. Kedze Slovak Telekom dosiahla pocas posledného celého roka, v ktorom doslo k poruseniu, relevantný obrat vo výske 72868176 eur, suma, ktorá má slúzit na výpocet základnej sumy pokuty, na ktorej zaplatenie je zalobkyna povinná solidárne, je 7141081,20 eura. Základná suma tejto pokuty zodpovedá vynásobeniu uvedenej sumy koeficientom 5,33, odrázajúcim dlzku obdobia, v ktorom dochádzalo k poruseniu, a tak ju treba stanovit na 38061963 eur. 559 V tretom rade treba vyvodit dôsledky z konstatovania, uvedeného v bode 523 vyssie, podla ktorého je v rozpore s pojmom "podnik" v práve Únie to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí rozhodla, ze jedine zalobkyna znása násobiaci faktor 1,2 na úcely odstrasenia, a to s tým cielom, aby sa zohladnila velkost a hospodárska sila podniku, ktorý bol uznaný za zodpovedný za predmetné porusenie. Táto chyba si totiz vyzaduje prepocítanie výsky osobitnej pokuty, ktorá bola zalobkyni ulozená na to, aby znásala dôsledky recidívy identifikovanej Komisiou v napadnutom rozhodnutí. Táto pokuta, ktorá predstavuje 50 % základnej sumy pokuty, na zaplatenie ktorej je zalobkyna povinná solidárne, pred uplatnením násobiaceho koeficientu 1,2, sa tak musí stanovit na 19030981 eur. 560 Vo stvrtom rade, vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z dnesného dna, Slovak Telekom/Komisia (T-851/14), Vseobecný súd zistil chybu, ktorej sa Komisia dopustila v rámci svojho konstatovania, ze pocas obdobia od 12. augusta do 31. decembra 2005, Slovak Telekom uplatnovala prax vedúcu k cenovému stlácaniu. V dôsledku uvedeného Vseobecný súd ciastocne zrusil clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, ako aj clánok 2 tohto rozhodnutia, v rozsahu, v akom sa tieto týkajú spolocnosti Slovak Telekom, a znízil výsku pokuty, na zaplatenie ktorej bola povinná Slovak Telekom na základe clánku 2 prvého odseku písm. a) tohto istého rozhodnutia. 561 V prejednávanej veci Vseobecný súd vyvodil rovnaké dôsledky z chyby uvedenej v bode 560 vyssie (pozri body 557 a 558 vyssie). Zalobkyna tak nemôze úcinne ziadat Vseobecný súd o to, aby v prejednávanej veci vyvodil dôsledky z rozsudku z dnesného dna, Slovak Telekom/Komisia (T-851/14). Návrh, ktorý zalobkyna sformulovala na základe rozsudku z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins ([411]C-286/11 P, [412]EU:C:2013:29), sa tak musí zamietnut. 562 V dôsledku uvedeného výska pokuty, za zaplatenie ktorej Deutsche Telekom zodpovedá solidárne, sa stanovuje na 38061963 eur a výska pokuty, ktorú je povinná zaplatit jedine Deutsche Telekom, sa stanovuje na 19030981 eur. Vo zvysnej casti sa návrh na zrusenie pokuty alebo znízenie jej sumy zamieta. IV. O trovách 563 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podla clánku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Vseobecný súd môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka konania. 564 V prejednávanej veci Komisia a vedlajsí úcastník konania v casti nemali vo veci úspech. Zalobkyna vsak nenavrhla, aby vedlajsí úcastník konania nahradil trovy konania, ale navrhla iba to, aby ich nahradila Komisia. 565 Za týchto okolností je opodstatnené rozhodnút tak, ze zalobkyna znása styri pätiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit styri pätiny trov konania Komisie a vedlajsieho úcastníka konania, v súlade s návrhmi Komisie a vedlajsieho úcastníka konania. Komisia znása jednu pätinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu pätinu trov zalobkyne Vedlajsí úcastník konania znása jednu pätinu svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Clánok 1 ods. 2 písm. d) rozhodnutia Komisie C(2014) 7465 final z 15. októbra 2014, týkajúceho sa konania podla clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP (vec AT.39523 - Slovak Telekom), sa zrusuje v casti, v ktorej sa v nom konstatuje, ze v dobe od 12. augusta do 31. decembra 2005 Deutsche Telekom AG uplatnovala nespravodlivé ceny, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k neviazaným úcastníckym prípojkám spolocnosti Slovak Telekom, a.s., neumoznili reprodukovat ponuku maloobchodných sluzieb spolocnosti Slovak Telekom bez toho, aby mu vznikla strata. 2. Clánok 2 rozhodnutia C(2014) 7465 final sa zrusuje v casti, v ktorej stanovuje výsku pokuty, za zaplatenie ktorej je Deutsche Telekom zodpovedná solidárne, na 38838000 eur a výsku pokuty, ktorú je povinná zaplatit jedine Deutsche Telekom, na 31070000 eur. 3. Výska pokuty, za zaplatenie ktorej je Deutsche Telekom zodpovedná solidárne, sa stanovuje na 38061963 eur a výska pokuty, ktorú je povinná zaplatit jedine Deutsche Telekom, sa stanovuje na 19030981 eur. 4. Vo zvysnej casti sa zaloba zamieta. 5. Spolocnost Deutsche Telekom znása styri pätiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit styri pätiny trov konania Európskej komisie a styri pätiny trov konania spolocnosti Slovanet, a. s. 6. Komisia znása jednu pätinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu pätinu trov konania vynalozených spolocnostou Deutsche Telekom. 7. Spolocnost Slovanet znása jednu pätinu svojich vlastných trov konania. Van der Woude Gervasoni Madise da Silva Passos Kowalik-Banczyk Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. decembra 2018. Podpisy __________________________________________________________________ ( [413]*1 ) Jazyk konania: nemcina. ( [414]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXmy0j0T/L87238-1016TMP.html#t-ECR_62014TJ0827_EXT_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXmy0j0T/L87238-1016TMP.html#t-ECR_62014TJ0827_EXT_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:336:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A145&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A145&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:263:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point135 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point140 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point171 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point144 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point268 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point173 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A22&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A22&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point174 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point147 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A257&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A257&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A257&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point224 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A101&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A101&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point182 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:045:TOC 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A322&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A322&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point115 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point266 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A322&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A322&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point117 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A490&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A490&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A490&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point267 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A442&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A442&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A442&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point181 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point115 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A393&locale=sk 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A393&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A393&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&locale=sk 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point447 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A442&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A442&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A442&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point182 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&locale=sk 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&locale=sk 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&locale=sk 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A260&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point269 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&locale=sk 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point190 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A101&locale=sk 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A101&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A101&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point188 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point191 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point201 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point202 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point192 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&locale=sk 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point193 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&locale=sk 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A770&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point112 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point864 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point865 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&locale=sk 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point177 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A342&locale=sk 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A342&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A342&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&locale=sk 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A111&locale=sk 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A111&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A111&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point230 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 244. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&locale=sk 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 247. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&locale=sk 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 254. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A160&locale=sk 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point312 260. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&locale=sk 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 263. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 266. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A160&locale=sk 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point312 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 272. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 276. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&locale=sk 277. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 279. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 280. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 281. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 282. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 283. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 284. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 285. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&locale=sk 286. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 287. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 288. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A27&locale=sk 289. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A27&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 290. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A27&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 291. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 292. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 293. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 294. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 295. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 296. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 297. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A22&locale=sk 298. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 299. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A22&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point271 300. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A112&locale=sk 301. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 302. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A112&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point332 303. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&locale=sk 304. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 305. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 306. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&locale=sk 307. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 308. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 309. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529&locale=sk 310. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 311. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 312. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 313. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 314. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 315. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 316. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 317. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point142 318. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 319. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 320. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point143 321. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A61&locale=sk 322. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A61&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 323. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A61&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point312 324. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 325. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 326. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point143 327. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1033&locale=sk 328. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1033&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 329. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1033&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point314 330. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A217&locale=sk 331. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 332. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point253 333. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A101&locale=sk 334. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A101&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 335. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A101&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 336. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A61&locale=sk 337. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A61&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 338. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A61&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point352 339. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&locale=sk 340. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 341. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 342. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A295&locale=sk 343. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A295&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 344. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A295&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point120 345. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 346. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 347. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 348. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A368&locale=sk 349. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 350. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point236 351. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 352. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 353. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 354. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 355. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 356. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 357. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&locale=sk 358. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 359. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 360. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 361. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 362. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 363. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A611&locale=sk 364. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A611&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 365. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A611&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point214 366. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&locale=sk 367. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 368. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point261 369. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&locale=sk 370. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 371. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point204 372. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&locale=sk 373. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 374. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point233 375. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&locale=sk 376. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 377. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point347 378. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A92&locale=sk 379. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A92&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 380. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A92&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point144 381. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A388&locale=sk 382. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A388&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 383. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A388&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point145 384. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&locale=sk 385. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 386. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point262 387. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&locale=sk 388. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 389. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point205 390. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&locale=sk 391. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 392. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 393. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&locale=sk 394. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 395. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 396. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A160&locale=sk 397. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 398. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point461 399. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 400. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 401. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 402. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&locale=sk 403. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 404. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 405. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&locale=sk 406. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 407. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 408. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 409. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 410. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point213 411. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&locale=sk 412. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 413. file:///tmp/lynxXXXXmy0j0T/L87238-1016TMP.html#c-ECR_62014TJ0827_EXT_SK_01-E0001 414. file:///tmp/lynxXXXXmy0j0T/L87238-1016TMP.html#c-ECR_62014TJ0827_EXT_SK_01-E0002