ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozsírená komora) z 25. januára 2018 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Pomoc poskytnutá Belgickom v prospech spolocnosti BSCA - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za scasti zlucitelnú a scasti nezlucitelnú s vnútorným trhom - Právne záväzný akt - Premlcacia lehota - Hospodárska povaha ILS - Podiel hospodárskeho vyuzívania zariadení - Chybné císelné údaje - Návrh na prispôsobenie - Stanovenie súcasných hodnôt - Povinnost odôvodnenia - Narusenie hospodárskej sútaze - Legitímna dôvera" Vo veci T-818/14, Brussels South Charleroi Airport (BSCA), so sídlom v Charleroi (Belgicko), v zastúpení: P. Frühling, S. Golinvaux, H. Tacheny a J. Delarue, avocats, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Société wallonne des aéroports SA (Sowaer), v zastúpení: A. Lepičce a H. Baeyens, avocats, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: S. Noë, R. Sauer a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Brussels Airport Company SA, v zastúpení: T. Janssens, F. Hoseinian a T. Oeyen, avocats, a Brussels Airlines SA/NV, v zastúpení: pôvodne J. Derenne, J. Blockx, D. Vallindas a D. Dauchez, neskôr J. Derenne a D. Vallindas, avocats, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh zalozený na clánku 263 ZFEÚ na zrusenie clánkov 3 az 6 rozhodnutia Komisie C(2014) 6849 final z 1. októbra 2014 o opatreniach SA. 14093 (C76/2002), ktoré vykonalo Belgicko v prospech letiska BSCA a leteckej spolocnosti Ryanair, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma rozsírená komora), v zlození: sudcovia I. Labucka, vykonávajúca funkciu predsednícky, M. Kanceva, L. Madise, R. Barents (spravodajca) a J. Passer, tajomník: G. Predonzani, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 6. júla 2017, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 V roku 1991 Région wallonne (región Valónsko, Belgicko) zalozil spolocnost Brussels South Charleroi Airport (BSCA) (dalej len "zalobkyna" alebo "BSCA") na úcel správy letiska Charleroi Bruxelles-Sud (Belgicko) (dalej len "letisko Charleroi"). 2 Dohodou z 9. júla 1991 (dalej len "dohoda medzi regiónom a BSCA") udelil región Valónsko spolocnosti BSCA na 50 rokov koncesiu na sluzby obchodnej správy verejného majetku letiska Charleroi, ako aj koncesiu na vyuzívanie majetku, ktorá sa týka trvalého a výhradného vyuzívania letiskovej zóny. 3 V dohode medzi regiónom a BSCA sa stanovuje rozdelenie nákladov medzi región Valónsko a spolocnost BSCA, ako aj specifikácia prilozená k dohode medzi regiónom a BSCA. 4 Región Valónsko 20. júla 2000 schválil smerovania rámcovej dohody o viacrocnom investicnom programe letiska Charleroi, v ktorých sa okrem iného spomína plán nového letiskového terminálu pre cestujúcich, s celkovým rozpoctom vo výske 113,74 milióna eur. 5 Dna 8. novembra 2000 región Valónsko prijal k svojmu rozhodnutiu z 20. júla 2000 vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa menia podmienky investicného programu a v ktorom sa uvádzajú celkové náklady vo výske 121 miliónov eur. 6 Rozhodnutím z 23. mája 2001 región Valónsko schválil stanovy a financný plán spolocnosti Société wallonne des aéroports SA (Sowaer) na roky 2001 az 2004, a predovsetkým celkovú sumu investícií na letisku Charleroi vo výske okolo 93 miliónov eur, z toho 28 miliónov na nový letiskový terminál. 7 Dna 1. júla 2001 región Valónsko zalozil spolocnost Sowaer, a to na úcely rozvoja svojej letiskovej infrastruktúry, poskytnutia tejto infrastruktúry správcovským spolocnostiam dotknutých letísk a jej udrziavania v operatívnom stave prostredníctvom zabezpecovania velkých údrzbových prác a opráv. 8 Dodatkom c. 3 z 29. marca 2002, ktorý bol uzatvorený medzi spolocnostou BSCA a regiónom Valónsko a ktorým sa mení dohoda medzi regiónom a BSCA, sa región Valónsko zaviazal poskytnút spolocnosti BSCA dotáciu, ktorá jej umozní uhrádzat nou znásané náklady na poskytnutie pozemkov, stavieb a letiskovej infrastruktúry zo strany spolocnosti Sowaer, ako aj dotáciu, ktorou sa refundujú náklady vynalozené spolocnostou BSCA na sluzby údrzby a protipoziarnej ochrany (dalej len "opatrenie z roku 2002"). 9 Dna 15. apríla 2002 Sowaer, ktorá 29. marca 2002 prevzala koncesiu na vyuzívanie majetku udelenú spolocnosti BSCA v roku 1991, uzavrela so spolocnostou BSCA dohodu o trvalej a výhradnej subkoncesii na vyuzívanie majetku, týkajúcu sa letiskovej zóny (dalej len "dohoda z roku 2002"), na základe ktorej môze BSCA výhradne vyuzívat letiskovú zónu na úcely jeho prevádzky az do roku 2040. Pokial ide o spolocnost Sowaer, táto sa zaviazala zrealizovat investicný program, ako aj vykonat velké opravy a velké údrzbové práce, ktoré súvisia s pozemkami, stavbami a infrastruktúrou. Ako protihodnotu za poskytnutie tejto subkoncesie sa BSCA zaviazala zaplatit spolocnosti Sowaer kazdorocne variabilnú sumu bez dane z pridanej hodnoty (DPH), rovnajúcu sa 35 % letiskových poplatkov vybratých v priebehu daného roka, pricom od roku 2002 bol stanovený strop tejto sumy a tiez kazdorocne pausálny poplatok bez DPH vo výske 9371000 eur, pricom jeho výska sa mala takisto v priebehu casu menit. 10 Dna 3. apríla 2003 valónska vláda zaprotokolovala revíziu investicného programu, pricom sa rátalo s dodatocnou sumou investície vo výske 33 miliónov eur, urcenou na financovanie výstavby terminálu s kapacitou troch miliónov cestujúcich, namiesto pôvodných dvoch miliónov, a väcsieho parkoviska pre autá, nez s akým sa rátalo pôvodne (dalej len "opatrenie z roku 2003"). 11 Dna 4. apríla 2006 bola dohoda z roku 2002 nahradená novou dohodou, ktorá prevzala podstatnú cast jej ustanovení a ostatné ustanovenia zmenila, najmä pokial ide o spôsob výpoctu sumy koncesných poplatkov, ktoré mala BSCA platit spolocnosti Sowaer. 12 Súcasne bola zmenená dohoda medzi regiónom a BSCA, a to na základe dodatku c. 5 z 10. marca 2006, ktorý stanovuje, ze náklady vynalozené spolocnostou BSCA na sluzby súvisiace s protipoziarnou ochranou a bezpecnostou pozemnej prevádzky a bezpecnostou areálu letiska, budú predmetom kompenzácie zo strany regiónu Valónsko, pricom sa poznamenáva, ze táto kompenzácia, ktorá kazdorocne podlieha indexácii, má stanovený strop. 13 Dohoda medzi regiónom a BSCA bola znova zmenená dodatkom c. 6 z 15. januára 2008, ktorým sa spolocnosti BSCA, okrem poskytovania sluzieb súvisiacich s protipoziarnou ochranou a bezpecnostou pozemnej prevádzky a bezpecnostou areálu letiska, zverilo aj poskytovanie sluzieb súvisiacich so sledovaním a zaznamenávaním letov, predbezným plánovaním letov, riadením lietadiel spocívajúcim v operáciách, ktorých cielom je v podstate navádzat lietadlá na miesto ich odstavenia, a s bezpecnostnou ochranou, pricom ide o sluzby, ktoré predtým zabezpecoval región Valónsko. Dotácia tak po novom pokrýva vsetky náklady súvisiace s uvedenými sluzbami, pricom bol ponechaný strop pre sluzby uvedené v bode 12 vyssie. 14 Dna 1. mája 1997 zacala z letiska Charleroi lietat letecká spolocnost Ryanair Ltd. Od roku 2000 do roku 2013 sa preprava na letisku Charleroi zvýsila priblizne z 200000 cestujúcich na takmer 7 miliónov, pricom cast pripadajúca na Ryanair bola viac ako 70 - 80 % celkového poctu prepravených cestujúcich. 15 Komisia Európskych spolocenstiev prijala 12. februára 2004 rozhodnutie 2004/393/ES o výhodách, ktoré región Valónsko a BSCA priznali leteckej spolocnosti Ryanair pri zacatí vykonávania jej cinnosti v Charleroi ([2]Ú. v. EÚ L 137, 2004, s. 1). 16 Rozsudkom zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia ([3]T-196/04, [4]EU:T:2008:585), Vseobecný súd rozhodnutie 2004/393 zrusil. Napadnuté rozhodnutie 17 Dna 1. októbra 2014 prijala Komisia rozhodnutie C(2014) 6849 final o opatreniach SA. 14093 (C76/2002), ktoré vykonalo Belgicko v prospech letiska BSCA a leteckej spolocnosti Ryanair (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 18 V napadnutom rozhodnutí Komisia pripomenula, ze rozhodnutie 2004/393 bolo Vseobecným súdom zrusené a dôsledkom tohto zrusenia bolo znovuotvorenie konania vo veci formálneho zistovania, ktoré bolo ukoncené uvedeným rozhodnutím. 19 Komisia tiez zdôraznila, ze listom z 23. júla 2010 dala Belgickému královstvu, ako aj úcastníkom konania, ktorí predlozili pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania, ktoré bolo zacaté 11. decembra 2002, moznost predlozit nové pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania, znovuotvoreného v dôsledku vydania rozsudku zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia ([5]T-196/04, [6]EU:T:2008:585). 20 Napokon Komisia uviedla, ze listom z 21. marca 2012 oznámila Belgickému královstvu svoje rozhodnutie rozsírit konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a vyzvala dotknutých úcastníkov konania, aby predlozili svoje pripomienky k predmetným opatreniam. 21 Komisia navyse hned na úvod pripomenula, ze Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre vymedzil podniky ako jednotky vykonávajúce hospodársku cinnost, bez ohladu na ich právnu formu a spôsob ich financovania, a rozhodol, ze hospodárskou cinnostou je kazdá cinnost, ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo sluzieb na danom trhu. Okrem toho Komisia uviedla, ze v rozsudku z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia ([7]T-128/98, [8]EU:T:2000:290), Súd prvého stupna dospel k záveru, ze prevádzkovanie letiska, ktoré spocíva v poskytovaní letiskových sluzieb leteckým spolocnostiam, je hospodárskou cinnostou. 22 Komisia sa domnievala, ze predmetné opatrenia boli zalobkyni poskytnuté na prevádzkovanie a výstavbu infrastruktúry po 12. decembri 2000, ktorý je dnom vydania rozsudku Aéroports de Paris/Komisia ([9]T-128/98, [10]EU:T:2000:290). Komisia pripomenula, ze do tohto dna bolo jej ustálenou praxou usudzovat, ze cinnost rozvoja a správy letiskovej infrastruktúry nepredstavuje hospodársku cinnost, ktorá by mohla patrit do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Po vydaní tohto rozsudku Komisia skonstatovala, ze z dôvodu postupnej liberalizácie trhu sa z tejto cinnosti stala hospodárska cinnost, s výnimkou cinností, ktoré nemajú hospodársku povahu a za ktoré je obvykle zodpovedný stát pri výkone svojich právomocí ako orgán verejnej moci (odôvodnenia 346 az 348). 23 Komisia usúdila, ze dohoda z 20. júla 2000 (pozri bod 4 vyssie) a rozhodnutie z 8. novembra 2000 (pozri bod 5 vyssie) nepredstavujú pre región Valónsko záväzok vo vztahu k tretej osobe a nemajú neodvolatelný, nemenitelný a definitívny charakter. Komisia pripomenula, ze relevantným kritériom na úcely stanovenia dátumu, ku ktorému sa prípadná pomoc povazuje za poskytnutú, je dátum vydania právne záväzného aktu, ktorým sa verejné orgány zaväzujú poskytnút predmetné opatrenie jeho príjemcovi. Komisia usúdila, ze týmto záväzným aktom je dohoda z roku 2002 (odôvodnenia 353 a 354). 24 V tejto súvislosti Komisia jednak poukázala na to, ze dohoda z roku 2002 spocívala v poskytnutí infrastruktúry zalobkyni, a jednak uviedla, ze investicný program zaclenený do dohody z roku 2002 bol znacne zmenený opatrením z roku 2003. Tieto zmeny programu tak podla názoru Komisie predstavovali podstatnú zmenu, a teda novú státnu pomoc v prospech zalobkyne (odôvodnenia 362 a 363). 25 Komisia pripomenula, ze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora je potrebné vylúcit cinnosti, za ktoré je obvykle zodpovedný stát pri výkone svojich právomocí ako orgán verejnej moci, z dôvodu skutocnosti, ze nemajú hospodársku povahu, pricom k týmto cinnostiam patrí najmä bezpecnostná ochrana, kontrola letovej prevádzky, polícia a colné orgány (odôvodnenie 364). 26 Komisia predovsetkým uviedla, ze existuje rozdiel medzi investíciami a sluzbami, ktoré poskytuje Sowaer a ktoré sa majú povazovat za investície a sluzby hospodárskej povahy, a tými, ktoré sa majú povazovat za investície a sluzby nehospodárskej povahy (odôvodnenia 364 az 374), a následne tento rozdiel preskúmala in concreto z hladiska jednotlivých investícií a sluzieb financovaných v prejednávanom prípade (odôvodnenia 375 az 400). 27 Komisia dospela k záveru, ze ako státnu pomoc nemozno kvalifikovat vsetky dotácie súvisiace so sluzbami protipoziarnej ochrany, ako aj so sluzbami bezpecnostnej ochrany (odôvodnenia 377 az 385). 28 Komisia sa naopak domnievala, ze sluzby údrzby, ako aj sluzby súvisiace s bezpecnostou pozemnej prevádzky (bezná údrzba areálu letiska, údrzba budov, dráh, okolia, vozového parku, menej rozsiahle asfaltovacie práce, bezná údrzba a oprava dráh a prístupových ciest, údrzba a prevádzkové opravy osvetlenia a návestidiel na dráhach, kosenie, cistenie dráhy a jej oznacovanie, odpratávanie snehu a akékolvek iné sluzby, ktorými sa zarucuje bezpecnost pozemnej prevádzky, areálu letiska a infrastruktúry) sú sluzbami hospodárskej povahy (odôvodnenia 390 az 400) a ze rovnako to platí aj pre sledovanie a zaznamenávanie letov, ako aj predbezné plánovanie letov a riadenie lietadiel (odôvodnenia 401 az 404). 29 Komisia skonstatovala, ze za podobných okolností by sa súkromný subjekt, vychádzajúc z predpokladaných mozností dosiahnut zisk, na takomto podnikaní nepodielal. Podla názoru Komisie ide v tomto prípade o to, aby sa posúdilo, ci by sa za podobných okolností súkromný subjekt, vychádzajúc z predpokladaných mozností dosiahnutia zisku a pri absolútnom nezohladnení sociálnych kritérií alebo regionálnej a sektorovej politiky, podielal na tom istom podnikaní, ako subjekt, ktorý poskytol opatrenie. Komisia tak na jednotlivé investície a prijaté opatrenia uplatnila kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve (odôvodnenia 406 az 472). 30 Komisia jasne uviedla, z akých dôvodov sú tieto opatrenia pripísatelné orgánom verejnej moci (odôvodnenia 473 az 483). 31 Komisia po prvé preskúmala zlucitelnost pomoci v prospech spolocnosti Ryanair a na základe svojej analýzy dospela k záveru, ze opatrenia v prospech tejto leteckej spolocnosti nepredstavujú státnu pomoc (odôvodnenia 488 az 581). 32 Komisia po druhé preskúmala zlucitelnost s vnútorným trhom, pokial ide o pomoc v prospech zalobkyne. Komisia usúdila, ze pomoc v prospech letiska Charleroi bola poskytnutá na úcel podpory regionálneho rozvoja a ze mala pozitívny dopad na hospodárstvo a zamestnávanie v Charleroi a v danom regióne. Napriek tomu, ze táto pomoc prispela k cielu hospodárskeho záujmu, ktorým je konkrétne hospodársky rozvoj Charleroi a daného regiónu, Komisia usúdila, ze musí preskúmat, ci na základe uplatnenia bodu 114 oznámenia Komisie o usmerneniach o státnej pomoci pre letiská a letecké spolocnosti ([11]Ú. v. EÚ C 99, 2014, s. 3, dalej len "usmernenia"), uvedená pomoc neprispieva k zvysovaniu poctu neziskových letísk. Komisia sa domnievala, ze perspektívy vyuzívania letiska Charleroi sú dostatocné na odôvodnenie investícií a uviedla, ze BSCA dosiahla ku koncu roka 2013 bezný zisk pred zdanením vo výske 14,86 milióna eur, co je viac ako suma získanej pomoci. Konstatovalo sa vsak, ze táto pomoc vyvolala znacné narusenie hospodárskej sútaze tým, ze mala vplyv na rast poctu cestujúcich na letisku Bruxelles-National (Belgicko). Komisia uviedla, ze podla bodu 119 usmernení, na úcely oprávnenosti na poskytnutie prevádzkovej pomoci nesmie rocný objem dopravy na letisku presiahnut 3 milióny cestujúcich. Kedze letisko Charleroi v tejto situácii bolo, Komisia usúdila, ze toto ustanovenie nie je uplatnitelné, pokial ide o pomoc poskytnutú pred 4. aprílom 2014, ktorý je dnom, od ktorého sa usmernenia uplatnovali (bod 171 uvedených usmernení). Komisia tak dospela k záveru, ze opatrenia, ktoré Belgické královstvo vykonalo v prospech zalobkyne na základe dohody z roku 2002, a opatrenia z rokov 2002 a 2003 predstavujú na základe clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ státnu pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom do 3. apríla 2014 a státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom od 4. apríla 2014 (odôvodnenia 582 az 649). 33 Komisia odmietla, ze by sa na pomoc priznanú v prospech zalobkyne vztahovala premlcacia lehota, a to najmä z dôvodu, ze opatrenie z roku 2002 obsahovalo podstatné zmeny pomoci, ktorá bola pôvodne poskytnutá na základe dohody medzi regiónom a BSCA (odôvodnenia 650 az 666). 34 Rovnako Komisia odmietla, ze by sa na dotáciu vyplatenú zo strany regiónu Valónsko uplatnovala zásada ochrany legitímnej dôvery, a uviedla, z akých dôvodov sa zalobkyna nemôze na túto zásadu odvolávat (odôvodnenia 667 az 678). 35 V poslednom rade Komisia konstatovala, ze Belgické královstvo tým, ze uzavrelo dohodu z roku 2002 a prijalo opatrenia z rokov 2002 a 2003, realizovalo takú pomoc v prospech zalobkyne, ktorá je v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Komisia usúdila, ze túto pomoc tvorí rozdiel medzi poplatkom, ktorý by vyzadoval súkromný subjekt v trhovej ekonomike, a poplatkami skutocne platenými zalobkynou subjektu región Valónsko - Sowaer (odôvodnenie 679). 36 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 1. Opatrenia v prospech spolocnosti Ryanair..., konkrétne záväzok valónskej vlády voci spolocnosti Ryanair zo 6. novembra 2001, zmluva medzi spolocnostou BSCA a spolocnostou Ryanair z 2. decembra 2001, dohoda o spolocnosti Promocy z 12. decembra 2001, zmluva medzi spolocnostami Promocy a Leading Verge z 31. januára 2002, ministerská vyhláska z 11. júna 2004, list spolocnosti BSCA spolocnosti Ryanair z 24. júna 2004, obchodná dohoda medzi spolocnostou BSCA a spolocnostou Ryanair z 9. decembra 2005, dodatok zo 6. decembra 2010 k zmluve medzi spolocnostou BSCA a spolocnostou Ryanair a odstúpenie podielu spolocnosti BSCA v spolocnosti Promocy 31. marca 2010, nepredstavujú státnu pomoc v prospech spolocnosti Ryanair Ltd. podla clánku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 2. Opatrenia v prospech spolocnosti [BSCA] ustanovené v dohode medzi spolocnostou [Sowaer] a spolocnostou BSCA zo 4. apríla 2006, dodatku 5 k dohode medzi regiónom Valónsko a spolocnostou BSCA z 10. marca 2006 a dodatku 6 k dohode medzi regiónom Valónsko a spolocnostou BSCA z 15. januára 2008, nepredstavujú státnu pomoc v prospech spolocnosti BSCA podla clánku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Clánok 2 1. Opatrenia neoprávnene vykonávané [Belgickým královstvom] v rozpore s clánkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v prospech spolocnosti BSCA v zmysle dohody o subkoncesii z 15. apríla 2002 medzi spolocnostami SOWAER a BSCA a dodatku 3 k dohode medzi regiónom Valónsko a spolocnostou BSCA z 29. marca 2002, ako aj v zmysle investicného rozhodnutia regiónu Valónsko z 3. apríla 2003, predstavujú az do 3. apríla 2014 státnu pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom na základe clánku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 2. Za predpokladu, ze predstavuje státnu pomoc podla clánku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, je zvýsenie kapitálu spolocnosti BSCA upísaného spolocnostou SOWAER 3. decembra 2002 státnou pomocou zlucitelnou s vnútorným trhom na základe clánku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Clánok 3 Opatrenia neoprávnene vykonávané [Belgickým královstvom] v rozpore s clánkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v prospech spolocnosti BSCA v zmysle dohody o subkoncesii z 15. apríla 2002 medzi spolocnostou SOWAER a BSCA a dodatku 3 k dohode medzi regiónom Valónsko a spolocnostou BSCA z 29. marca 2002, ako aj v zmysle investicného rozhodnutia regiónu Valónsko z 3. apríla 2003, predstavujú od 4. apríla 2014 státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Clánok 4 1. [Belgické královstvo] je povinné ukoncit poskytovanie pomoci uvedenej v clánku 3, a to znízením koncesného poplatku splatného spolocnostou BSCA minimálne na úroven koncesného poplatku zodpovedajúceho trhovej cene a vrátením súm prijatej státnej pomoci zo strany príjemcov podla opatrení uvedených v clánku 3, a to od 4. apríla 2014. 2. Zo súm, ktoré sa majú vrátit, plynú úroky odo dna, ked boli poskytnuté príjemcovi, az do ich skutocného vrátenia. 3. Úrok sa vypocíta ako zlozený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia (ES) c. 794/2004. 4. [Belgické královstvo] zrusí poskytovanie vsetkých neuhradených platieb vyplývajúcich z pomoci uvedenej v clánku 3 s úcinnostou odo dna prijatia tohto rozhodnutia. Clánok 5 1. Vymozenie pomoci uvedenej v clánku 3 je bezodkladné a úcinné. 2. [Belgické královstvo] zabezpecí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do styroch mesiacov od dátumu jeho oznámenia. Clánok 6 1. Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia [Belgické královstvo] predlozí Komisii tieto informácie: a) dátumy, kedy spolocnost BSCA uhradila koncesné poplatky za rok 2014, a výpocet úrokov z vymáhania; b) podrobný opis uz prijatých a plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím; c) dokumenty dokazujúce, ze príjemcovi bolo nariadené vrátenie pomoci. 2. [Belgické královstvo] bude Komisiu informovat o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútrostátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia, az do úplného vrátenia pomoci uvedenej v clánku 3. [Belgické královstvo] na poziadanie Komisie bezodkladne poskytne vsetky informácie o uz prijatých a plánovaných opatreniach na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch, ktoré príjemca uz vrátil. Clánok 7 Toto rozhodnutie je urcené Belgickému královstvu." Konanie a návrhy úcastníkov konania 37 Zalobkyna návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 19. decembra 2014 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 38 Komisia podala vyjadrenie k zalobe do kancelárie Vseobecného súdu 8. apríla 2015. 39 Podaniami, ktoré boli do kancelárie Vseobecného súdu dorucené 3. a 15. apríla 2015, poziadali spolocnosti Brussels Airlines SA/NV (dalej len "Brussels Airlines") a Brussels Airport Company SA (dalej len "Brussels Airport") o vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. 40 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 1. júna 2015 zalobkyna poziadala, aby sa vo vztahu k spolocnostiam Brussels Airport a Brussels Airlines s urcitými údajmi a informáciami obsiahnutými v zalobe a jej prílohách, ako aj vo vyjadrení k zalobe a v prílohách k nemu, zaobchádzalo dôverne. 41 Zalobkyna 15. júna 2015 podala do kancelárie Vseobecného súdu repliku a 16. júna 2015 verziu uvedenej repliky neobsahujúcu dôverné informácie. 42 Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 16. júna 2015 zalobkyna poziadala, aby sa vo vztahu k spolocnostiam Brussels Airport a Brussels Airlines s urcitými údajmi a informáciami obsiahnutými v replike a jej prílohách zaobchádzalo dôverne. 43 Komisia 31. júla 2015 podala do kancelárie Vseobecného súdu dupliku. 44 Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 24. augusta 2015 zalobkyna poziadala, aby sa vo vztahu k spolocnostiam Brussels Airport a Brussels Airlines s urcitými údajmi a informáciami obsiahnutými v duplike a jej prílohách zaobchádzalo dôverne. 45 Uzneseniami zo 7. septembra 2015, BSCA/Komisia ([12]T-818/14, neuverejnené, [13]EU:T:2015:724), a zo 7. septembra 2015, BSCA/Komisia ([14]T-818/14, neuverejnené, [15]EU:T:2015:729), predseda deviatej komory Vseobecného súdu pripustil vstup spolocností Brussels Airport a Brussels Airlines do tohto konania ako vedlajsích úcastníkov na podporu návrhov Komisie a uviedol, ze o opodstatnenosti ziadosti o zachovanie dôvernosti sa rozhodne neskôr. 46 Uznesením z 28. januára 2016, BSCA/Komisia ([16]T-818/14, neuverejnené, [17]EU:T:2016:75), predseda deviatej komory Vseobecného súdu vyhovel ziadosti o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k urcitým informáciám obsiahnutým v zalobe a vo vyjadrení k zalobe, ako aj vo vztahu k urcitým údajom obsiahnutým vo viacerých prílohách, a vo zvysku ziadost o zachovanie dôvernosti odmietol. Dalej bola zalobkyni tajomníkom urcená lehota na poskytnutie verzie neobsahujúcej dôverné informácie, pokial ide o dokumenty uvedené v bodoch 1 a 2 výroku uvedeného uznesenia, ktoré bolo dorucené vedlajsím úcastníkom konania. Napokon bolo rozhodnuté, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 47 Listom z 2. marca 2016 podala zalobkyna návrh na opravu uznesenia uvedeného v bode 46 vyssie. 48 Dna 5. apríla 2016 Komisia dorucila Belgickému královstvu korigendum napadnutého rozhodnutia, pricom uviedla, ze chyby, ktoré boli zistené v tomto rozhodnutí, nemajú ziaden vplyv na závery, ktoré sú v nom sformulované. 49 Uznesením z 11. apríla 2016, BSCA/Komisia ([18]T-818/14 REC, neuverejnené, [19]EU:T:2016:302), predseda deviatej komory Vseobecného súdu vykonal opravu uznesenia z 28. januára 2016, uvedeného v bode 46 vyssie. 50 Uznesením z 13. apríla 2016, BSCA/Komisia ([20]T-818/14, neuverejnené, [21]EU:T:2016:712), predseda deviatej komory Vseobecného súdu uznesenie z 28. januára 2016, BSCA/Komisia ([22]T-818/14, neuverejnené, [23]EU:T:2016:75), zrusil a rozsah, v akom vyhovel ziadosti o zachovanie dôvernosti, rozsíril aj na dalsie informácie a údaje. 51 Dna 23. júna 2016 podala zalobkyna návrh na prispôsobenie zaloby z dôvodu opráv, ktoré vykonala Komisia v napadnutom rozhodnutí prostredníctvom korigenda z 5. apríla 2016. 52 V dnoch 5. a 6. júla 2016 dorucili spolocnosti Brussels Airlines a Brussels Airport do kancelárie Vseobecného súdu svoje vyjadrenia ako vedlajsí úcastníci konania. 53 Dna 15. septembra 2016 dorucila zalobkyna do kancelárie Vseobecného súdu svoje pripomienky jednak k vyjadreniu vedlajsích úcastníkov, a to jednak spolocnosti Brussels Airlines, a jednak spolocnosti Brussels Airport, ako aj prílohy. 54 Dna 22. septembra 2016 predlozila Komisia svoje pripomienky k návrhu zalobkyne na prispôsobenie zaloby. 55 Rozhodnutím zo 6. októbra 2016 bola prejednávaná vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi v záujme riadneho výkonu spravodlivosti. 56 Rozhodnutím z 11. októbra 2016 predseda ôsmej komory rozhodol, ze prejednávaná vec nebude spojená s vecou T-474/16, Société wallonne des aéroports/Komisia. 57 Dna 24. novembra 2016 spolocnosti Brussels Airport a Brussels Airlines podali kazdá osobitne svoje pripomienky k návrhu zalobkyne na prispôsobenie zaloby. 58 Dna 12. januára 2017 poziadala Sowaer o vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov zalobkyne, a to v rámci ústnej casti konania. 59 Uznesením z 9. marca 2017 bola Sowaer pripustená ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov zalobkyne v rámci prípadnej ústnej casti konania. 60 Dna 5. apríla 2017 Vseobecný súd rozhodol o postúpení tejto veci ôsmej rozsírenej komore. 61 Zalobkyna, a na pojednávaní aj Sowaer, navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil clánky 3 az 6 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 62 Komisia, Brussels Airport a Brussels Airlines navrhujú, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav O prípustnosti tabuliek predlozených zalobkynou 63 Zalobkyna chcela na pojednávaní predlozit Vseobecnému súdu dve tabulky, v ktorých mali byt uvedené císelné údaje obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. 64 Vseobecný súd na základe clánku 85 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku rozhodol, ze sa na uvedené tabulky bude nazerat ako na neprípustné, a to z dôvodu, ze zalobkyna neodôvodnila oneskorenie pri ich predlození. O veci samej 65 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza devät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení Komisie pri stanovení dátumu rozhodnutia o priznaní financných prostriedkov zo strany regiónu Valónsko. Druhý zalobný dôvod je zalozený na premlcaní zalovaného nároku Komisie. Tretí zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, skutkovom omyle a zjavne nesprávnom posúdení, ktorých sa Komisia dopustila v rámci kvalifikácie "Instrument Landing System" (automatický pristávací systém, dalej len "ILS") ako investície hospodárskej povahy, ako aj na nedostatku odôvodnenia v rámci kvalifikácie ILS ako investície hospodárskej povahy. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na skutkovom omyle a zjavne nesprávnom posúdení, ktorých sa Komisia dopustila v rámci toho, ze zohladnila percentuálnu výsku 7 % zodpovedajúcu nehospodárskemu vyuzívaniu investicných nákladov na nový letiskový terminál, ako aj na nedostatku odôvodnenia v rámci zohladnenia tejto percentuálnej výsky. Piaty zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, skutkových omyloch, zjavne nesprávnom posúdení a nedostatku odôvodnenia, ktorých sa Komisia dopustila v rámci stanovenia cistých súcasných hodnôt opatrení z rokov 2002 a 2003, pricom doslo k poruseniu clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Siesty zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, skutkových omyloch a zjavne nesprávnom posúdení, ktorých sa Komisia dopustila v rámci stanovenia cistých súcasných hodnôt opatrení z rokov 2002 a 2003, a teda v rámci výpoctu dodatocného poplatku, ktorý zalobkyna platila od 4. apríla 2014. Siedmy zalobný dôvod je zalozený na nedostatku odôvodnenia a nesprávnom právnom posúdení, ktorých sa Komisia dopustila v rámci stanovenia sumy dodatocného poplatku, ktorý sa mal platit od 1. januára 2016. Ôsmy zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, skutkovom omyle, zjavne nesprávnom posúdení a nedostatku odôvodnenia, ktorých sa Komisia dopustila v rámci preskúmania daného trhu a údajného narusenia hospodárskej sútaze medzi letiskom Charleroi a letiskom Bruxelles National v dôsledku poskytnutia pomoci. Deviaty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, ktorých sa Komisia dopustila v rámci stanovenia dátumu rozhodnutia o priznaní financných prostriedkov zo strany regiónu Valónsko 66 Podla názoru zalobkyne opatrenia z rokov 2002 a 2003 v skutocnosti spocívali v opatreniach prijatých v rozhodnutí z 20. júla 2000, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím z 8. novembra 2000, takze tieto opatrenia predchádzali rozsudku z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia ([24]T-128/98, [25]EU:T:2000:290). V tejto súvislosti zalobkyna poznamenáva, ze investicný program naplánovaný pre letisko Charleroi, ktorý tvorí prílohu k dohode z roku 2002, je totozný s investicným programom, o ktorom rozhodol región Valónsko 20. júla 2000 a ktorý bol 8. novembra 2000 potvrdený. Zalobkyna napokon zdôraznuje, ze jej obchodná stratégia, plánovaná v júli 2000, uz zohladnovala okrem iného nový terminál, parkovisko pre autá a predlzenie dráhy. 67 Zalobkyna tiez tvrdí, ze región Valónsko sa zaviazal poskytnút pomoc 20. júla a 8. novembra 2000. Rozhodnutia prijaté v týchto dnoch boli záväzné, kedze boli dostatocne presné s ohladom na daný projekt. Zalobkyna dodáva, ze uvedené rozhodnutia velmi presahovali rámec zmluvy o budúcej zmluve, ktorá je uz zo svojej podstaty abstraktná, a konkrétne upravovali uhrádzanie investícií. Uvedené rozhodnutia totiz nemozno povazovat jednoducho len za vyhlásenia o úmysle, kedze stanovovali zásadný záväzok regiónu Valónsko, urcenie celkovej hodnoty financných prostriedkov na základe v tom case dostupných informácií a s tým súvisiaci financný plán. Zalobkyna dodáva, ze predmetné akty totiz obsahovali vsetky informácie postacujúce na vyvodenie záveru, ze islo o neodvolatelné záväzky financovania. Dohoda z roku 2002 tieto rozhodnutia iba potvrdila. V tejto súvislosti zalobkyna poznamenáva, ze odkaz uvedený vo financnom pláne spolocnosti Sowaer na rozhodnutia z 20. júla a 8. novembra 2000 zdôraznuje ich záväzný charakter. 68 Zalobkyna napokon poznamenáva, ze priznanie opatrení, o ktorých sa rozhodlo rozhodnutiami z 20. júla a 8. novembra 2000, jej boli oznámené dávno pred 12. decembrom 2000. 69 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. 70 V tejto súvislosti treba predovsetkým pripomenút, ze v rozsudku z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia ([26]T-128/98, [27]EU:T:2000:290), Súd prvého stupna dospel k záveru, ze prevádzkovanie letiska, ktoré spocíva v poskytovaní letiskových sluzieb leteckým spolocnostiam, je hospodárskou cinnostou (pozri najmä body 107 a 120 uvedeného rozsudku). 71 Komisia napokon v odôvodneniach 346 a 347 napadnutého rozhodnutia uviedla tieto konstatovania: "(346) Do vydania rozsudku [z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia ([28]T-128/98, [29]EU:T:2000:290)] sa Komisia stále domnievala, ze cinnost rozvoja a riadenia letiskovej infrastruktúry nepredstavuje hospodársku cinnost, ktorá by mohla patrit do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ... Komisia po vydaní rozsudku [z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia ([30]T-128/98, [31]EU:T:2000:290)] konstatovala, ze z dôvodu progresívnej liberalizácie trhu sa táto cinnost stala hospodárskou cinnostou. Rovnako sa to spresnuje v usmerneniach o státnej pomoci pre letiská a letecké spolocnosti... v bodoch 28 a 29: 'od vydania rozsudku [z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia ([32]T-128/98, [33]EU:T:2000:290)] preto treba na prevádzku a výstavbu letiskovej infrastruktúry hladiet tak, ze patrí do rozsahu pôsobnosti kontroly státnej pomoci. Naopak, z dôvodu neistoty, ktorá existovala pred rozsudkom [z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia ([34]T-128/98, [35]EU:T:2000:290)], mohli orgány verejnej moci legitímne vychádzat z toho, ze financovanie letiskovej infrastruktúry nepredstavuje státnu pomoc, a ze teda takéto opatrenie nie je potrebné oznamovat Komisii. Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze na základe pravidiel o státnej pomoci spochybnovat opatrenia financovania poskytnuté pred rozsudkom [z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia ([36]T-128/98, [37]EU:T:2000:290)]`. (347) Malo by sa preto urcit, ci pomoc poskytnutá BSCA na prevádzku a výstavbu letiskovej infrastruktúry bola poskytnutá pred alebo po 12. decembri 2000, co je dátum vydania rozsudku [Aéroports de Paris/Komisia ([38]T-128/98, [39]EU:T:2000:290)]." 72 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry kritériom na stanovenie momentu priznania pomoci je vydanie právne záväzného aktu, ktorým sa príslusný vnútrostátny orgán zaväzuje poskytnút pomoc jej príjemcovi (rozsudok z 19. mája 2015, Diputación Foral de Bizkaia/Komisia, [40]T-397/12, neuverejnený, [41]EU:T:2015:291, bod [42]33; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia,[43]T-109/01, [44]EU:T:2004:4, body [45]73 a [46]74, a z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia, [47]T-427/04 a T-17/05, [48]EU:T:2009:474, bod [49]321) na základe bezpodmienecného a právne záväzného príslubu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. februára 2001, Rakúsko/Komisia, [50]C-99/98, [51]EU:C:2001:94, bod [52]38, a uznesenie z 5. októbra 2016, Diputación Foral de Bizkaia/Komisia, [53]C-426/15 P, neuverejnené, [54]EU:C:2016:757, bod [55]30). Toto kritérium si nevyhnutne vyzaduje, aby príjemca pomoci mohol byt v case priznania tejto pomoci identifikovaný. 73 Bod B 12 IV rozhodnutia z 20. júla 2000 s názvom "Podmienky rozvoja regionálnych letísk a s tým súvisiace opatrenia na ochranu zivotného prostredia. Rámcová dohoda" znie: "Vláda schvaluje smerovania investicného programu letiska [Charleroi] a poveruje ministra, ktorý má vo svojej právomoci letiskovú správu, aby jej predlozil príslusný viacrocný fyzický program." 74 Z tohto rozhodnutia tak jasne vyplýva, ze valónska vláda sa nezaviazala vo vztahu k zalobkyni, ze jej poskytne pomoc, ale na druhej strane ze to iba príslusný minister sa zaviazal predstavit uvedenej vláde vykonávacie opatrenia k investicnému programu. Napokon treba konstatovat, ze zalobkyna nie je identifikovaná ako potenciálny príjemca pomoci. 75 V bode B 15 ods. 2 rozhodnutia z 8. novembra 2000 s názvom "Vykonávanie rámcovej dohody z 20. júla 2000 o regionálnych letiskách. Viacrocný investicný program týkajúci sa letiska [Charleroi]" sa uvádza, ze "viacrocný fyzický investicný program na roky 2000 - 2004" bol schválený valónskou vládou. Tento investicný program okrem iného vo svojom deviatom a desiatom odseku stanovuje: "... je potrené upravit pôvodný zmluvný rámec upravujúci vztahy medzi regiónom Valónsko a spolocnostou BSCA, koncesionárom prevádzkujúcim letisko [Charleroi]; je tomu tak za úcelom zvýsenia efektívnosti hospodárskeho subjektu v areáli letiska. Bude tak potrebné prispôsobit existujúce dokumenty (dohoda o koncesii, prilozená specifikácia a protokoly) v závislosti od nového modelu, ktorý bude zvolený na financovanie investícií." 76 Toto ustanovenie nenecháva ziaden priestor pre pochybnosti, pokial ide o skutocnost, ze konkrétne záväzky medzi regiónom Valónsko a zalobkynou záviseli od prispôsobenia vyssie uvedených dokumentov. 77 Z uvedeného vyplýva, ze v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, rozhodnutia z 20. júla a 8. novembra 2000 neobsahovali právne záväzné a konkrétne záväzky zo strany valónskej vlády voci zalobkyni. Ako napokon uznáva samotná zalobkyna v replike, tieto rozhodnutia predstavovali záväzok valónskej vlády z hladiska jej politických cielov a boli výsledkom ministerského konsenzu v tejto vláde. Naopak hned pri prvom precítaní textu dohody z roku 2002 je zjavné, ze az v tomto dokumente boli podrobnosti týkajúce sa infrastruktúry a sluzieb stanovené vo forme právnych záväzkov. Táto dohoda z roku 2002 sa totiz vyznacuje investicným programom, ako aj nákladmi, na ktoré sa zaviazal subjekt región Valónsko - Sowaer, a koncesným poplatkom, s uhrádzaním ktorého z titulu odplaty súhlasila zalobkyna. 78 Z uvedeného tiez vyplýva, ze vzhladom na neexistenciu záväzných a konkrétnych záväzkov v rozhodnutiach z 20. júla a 8. novembra 2000 tvrdenia zalobkyne týkajúce sa údajnej zhody medzi tabulkou prilozenou k dohovoru z roku 2002, uzavretého medzi zalobkynou a spolocnostou Sowaer, a tabulkou rozhodnutí z 20. júla a 8. novembra 2000, údajného oznámenia rozhodnutia z 20. júla 2000 pred dnom vydania rozsudku z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia ([56]T-128/98, [57]EU:T:2000:290), a vyjednávaní, ktoré od septembra 2000 prebiehali medzi nou a spolocnostou Ryanair, nie sú relevantné a musia sa odmietnut. 79 Napokon nie je spochybnené, ze infrastruktúru zalobkyni poskytla spolocnost Sowaer. Táto spolocnost pritom bola zalozená az 1. júla 2001. 80 Zo vsetkého, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze prvý zalobný dôvod sa musí zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na premlcaní zalovaného nároku Komisie 81 Svojím druhým zalobným dôvodom zalobkyna tvrdí, ze vo vztahu k pomoci priznanej v roku 2000 uplynula desatrocná premlcacia lehota podla clánku 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([58]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), kedze medzi momentom jej priznania a 20. aprílom 2011, kedy Komisia zaslala Belgickému královstvu prvú ziadost o informácie vo veci pomoci, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, uplynulo viac ako desat rokov. 82 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. 83 V tejto súvislosti treba uviest, ze tento zalobný dôvod je zalozený len na predpoklade, podla ktorého mala byt sporná pomoc poskytnutá na základe rozhodnutí z 20. júla a 8. novembra 2000. 84 V rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu sa pritom konkrétne konstatovalo, ze sporná pomoc nebola poskytnutá na základe rozhodnutí z 20. júla a 8. novembra 2000, ale na základe dohody z roku 2002, co je menej nez desat rokov medzi priznaním pomoci a zaslaním prvej ziadosti o informácie zo strany Komisie Belgickému královstvu 20. apríla 2011, takze tento predpoklad je chybný. 85 Z uvedeného vyplýva, ze druhý zalobný dôvod sa taktiez musí zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, skutkovom omyle a zjavne nesprávnom posúdení, ktorých sa Komisia dopustila v rámci kvalifikácie ILS ako investície hospodárskej povahy, ako aj na nedostatku odôvodnenia v rámci kvalifikácie ILS ako investície hospodárskej povahy 86 Svojím tretím zalobným dôvodom zalobkyna v rámci prvej casti v podstate Komisii vytýka, ze sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia v rámci kvalifikácie ILS ako investície hospodárskej povahy, ako aj nedostatku odôvodnenia v rámci kvalifikácie ILS ako investície hospodárskej povahy 87 Podla názoru zalobkyne je ILS systémom umoznujúcim lietadlám priblizovat sa k pristávacej dráhe za zlej viditelnosti. Celý tento systém sa skladá v podstate z troch castí: prvá cast, ktorou je "localizer", zabezpecuje bocné navádzanie lietadla, druhá cast, ktorou je "glide slope", zabezpecuje vertikálne navádzanie lietadla, a tretia cast, ktorou sú "indikátory vzdialenosti", signalizuje priblizovanie sa k dráhe. ILS by sa tak mal povazovat za zariadenie nevyhnutné pre letovú navigáciu a pre bezpecnost, bezpecnostnú ochranu a uvádzanie dráh a zariadení do súladu s predpismi. V tejto súvislosti zalobkyna poukazuje na to, ako tento systém kvalifikoval Belgocontrol (belgický úrad leteckej kontroly), ako aj Eurocontrol. Okrem toho odkazuje na to, co sa vo vztahu k ILS uvádza v nariadení Komisie (ES) c. 2096/2005 z 20. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú spolocné poziadavky na poskytovanie leteckých navigacných sluzieb ([59]Ú. v. EÚ L 335, 2005, s. 13), nariadení Komisie (ES) c. 859/2008 z 20. augusta 2008, ktorým sa mení a doplna nariadenie Rady (EHS) c. 3922/91, pokial ide o spolocné technické poziadavky a správne postupy uplatnitelné na obchodnú leteckú dopravu ([60]Ú. v. EÚ L 254, 2008, s. 1), nariadení Komisie (EÚ) c. 965/2012 z 5. októbra 2012, ktorým sa ustanovujú technické poziadavky a administratívne postupy týkajúce sa leteckej prevádzky podla nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 216/2008 ([61]Ú. v. EÚ L 296, 2012, s. 1), a nariadení Komisie (EÚ) c. 139/2014 z 12. februára 2014, ktorým sa stanovujú poziadavky a administratívne postupy týkajúce sa letísk podla nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 216/2008 ([62]Ú. v. EÚ L 44, 2014, s. 1). Zalobkyna uvádza, ze vzhladom na to, ze poskytovanie letových navigacných sluzieb sa v nariadení Európskeho Parlamentu a Rady (ES) c. 550/2004 z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigacných sluzieb v jednotnom európskom nebi ([63]Ú. v. EÚ L 96, 2004, s. 10; Mim. vyd. 07/008, s. 31), ako aj v usmerneniach, povazuje za nehospodársku sluzbu, ILS ako nástroj nevyhnutný pre leteckú navigáciu nemá hospodársky charakter. Skutocnost, ze instalácia ILS nie je vyzadovaná právnymi predpismi, na tom nic nemení. 88 Zalobkyna Komisii navyse vytýka, ze neodôvodnila dôvody, z ktorých ILS kategórie III nie je súcastou zariadení potrebných pre leteckú navigáciu, ktoré nemajú hospodársky charakter. 89 V rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze cinnost súvisiaca s návestidlami na dráhach je tiez cinnostou, ktorá nemá hospodársku povahu. 90 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. 91 Treba pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 367 napadnutého rozhodnutia uviedla nasledujúce: "Komisia naopak povazuje za hospodárske investície a rozsiahle opravy týkajúce sa systému ILS kategórie III... a návestidiel na dráhach. Tieto náklady sa teda neviazu na výkon verejnej moci, ale sú neoddelitelne späté s komercnou prevádzkou infrastruktúry, ktorá pozostáva z jej sprístupnovania leteckým dopravcom za uspokojivých bezpecnostných podmienok. Najmä zaistenie bezpecnosti pozemnej prevádzky (aj pocas pristávania a odletu) je nevyhnutnou súcastou komercnej prevádzky letiska, a je teda hospodárskej povahy. V nedávnom rozhodnutí Komisie o letisku v Marseille... sa bezpecnost prevádzky okrem iného vylúcila z rozsahu pôsobnosti 'nehospodárskych` cinností." 92 Predovsetkým treba uviest, ze zalobkyna nespochybnila konstatovanie Komisie, podla ktorého sú ILS a návestidlá na dráhach samostatnými zariadeniami. 93 Pokial pritom ide o návestidlá na dráhach, tak ako správne zdôraznila Komisia, ktorá vznása námietku neprípustnosti tejto casti zalobného dôvodu, zalobkyna nepredlozila ziadne tvrdenie, podla ktorého by malo íst o cinnost, ktorá nemá hospodársku povahu. 94 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 21 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatnitelného na konanie pred Vseobecným súdom v zmysle clánku 53 prvého odseku tohto statútu, a podla clánku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, kazdá zaloba musí obsahovat predmet konania, dôvody a tvrdenia, na ktorých je zaloba zalozená, ako aj strucné zhrnutie uvedených dôvodov. 95 Podla ustálenej judikatúry musia byt tieto údaje dostatocne jasné a presné, aby umoznili zalovanému pripravit si svoju obranu a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe prípadne bez dalsích podporných informácií. S cielom zabezpecit právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti sa pre prípustnost zaloby vyzaduje, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa táto zaloba zakladá, prinajmensom strucne, no koherentne a zrozumitelne vyplývali z textu samotnej zaloby (uznesenie zo 7. novembra 2013, Arbos/Komisia, [64]C-615/12 P, neuverejnené, [65]EU:C:2013:742, bod [66]33; pozri tiez rozsudok z 25. októbra 2012, Arbos/Komisia, [67]T-161/06, neuverejnený, [68]EU:T:2012:573, bod [69]23 a citovanú judikatúru). 96 Treba pritom konstatovat, ze zaloba v tejto súvislosti nie je v súlade s clánkom 76 písm. d) rokovacieho poriadku, kedze zalobkyna len cisto poukázala na nehospodársky charakter cinnosti súvisiacej s návestidlami na dráhach, no neuviedla v tomto smere ziadne tvrdenie. Vyplýva z toho, ze druhá cast tretieho zalobného dôvodu sa musí vyhlásit za neprípustnú. 97 Pokial ide o preskúmanie tvrdení zalobkyne na podporu nehospodárskeho charakteru ILS kategórie III, treba pripomenút, ze hospodárskou cinnostou je kazdá cinnost spocívajúca v ponúkaní tovaru alebo sluzieb na danom trhu (rozsudok z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, [70]C-82/01 P, [71]EU:C:2002:617, bod [72]79), pricom táto cinnost je protikladom cinností, ktoré patria do rámca výkonu právomocí orgánu verejnej moci. 98 V prejednávanej veci tak treba posúdit, ci sa predmetná cinnost svojou povahou, svojím predmetom a pravidlami, ktorým podliehajú, viaze na výkon právomocí, ktoré sú typické pre právomoci orgánu verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, [73]C-364/92, [74]EU:C:1994:7, bod [75]30). 99 V tejto súvislosti platí, ze cinnostami patriacimi do výkonu verejnej moci sú typicky cinnosti kontroly a poriadku vo vzdusnom priestore (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. januára 1994, SAT Fluggesellschaft, [76]C-364/92, [77]EU:C:1994:7, bod [78]30, a z 26. marca 2009, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, [79]C-113/07 P, [80]EU:C:2009:191, bod [81]71). 100 Treba pripomenút, ze ILS kategórie III je, tak ako ho vymedzila Komisia bez toho, aby jej zalobkyna odporovala, nástrojom na priblizovanie sa k zemi, ktorý vyuzíva rádiový signál na zvýsenie presnosti pristávania lietadla blíziaceho sa k pristávacej dráhe a ktorý tak umoznuje bezrizikové pristátie za nepriaznivých meteorologických podmienok. 101 Ako vyplýva z odpovedí zalobkyne a spolocnosti Sowaer, ktorá zalobkynu podporovala na pojednávaní, v odpovedi na otázku Vseobecného súdu, ako aj zo skutocností uvedených v spise, ide o nástroj, ktorý je uzitocný pre leteckú navigáciu v stádiu pristávania, ba az potrebný alebo nevyhnutný pre urcité letiská vzhladom na povahu ich premávky, a to napriek tomu, ze v zmysle belgických alebo medzinárodných bezpecnostných noriem, ktoré sa uplatnujú v sektore leteckej navigácie, nie je povinný. Letisko, ktoré takýmto zariadením nie je vybavené, sa môze potýkat s tým, ze letecké spolocnosti z neho nebudú chciet pravidelne lietat z dôvodu problémov pri pristávaní, ktoré môzu nastat v prípade nepriaznivých meteorologických podmienok. 102 Ak by vsak aj tento nástroj bol povinný, a hoci je aj nespochybnitelné, ze tak ako ostatné systémy prispieva k bezpecnosti pristávania, neprispieva ani ku kontrole a poriadku vo vzdusnom priestore, ako na pojednávaní pripustila zalobkyna a vedlajsí úcastník konania na jej podporu, ani k ziadnej dalsej cinnosti patriacej do právomocí orgánu verejnej moci, ku ktorej uskutocnovaniu môze dôjst na letisku. Tento nástroj prispieva k poskytovaniu sluzieb, ktoré civilné letisko v kontexte hospodárskej sútaze ponúka leteckým spolocnostiam v zmysle jeho vseobecnej cinnosti, ktorá je cinnostou hospodárskej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, [82]C-82/01 P, [83]EU:C:2002:617, bod [84]78). 103 Dalej treba poznamenat, ze zalobkyna nespochybnila tvrdenie Komisie, podla ktorého má absencia takéhoto zariadenia jedine za dôsledok to, ze za urcitých meteorologických podmienok letecké spolocnosti lietajúce z letiska rusia svoje lety alebo ich presmerúvajú na iné letiská, ktoré takéto zariadenie majú. Letisko, ktoré nie je vybavené ILS kategórie III, sa tak nachádza v menej priaznivom konkurencnom postavení nez letisko, na ktorom je takéto zariadenie nainstalované, pricom vsak toto konstatovanie neumoznuje dospiet k záveru, ze uvedené zariadenie nemozno kvalifikovat ako cinnost hospodárskej povahy. 104 Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Belgické královstvo v rámci správneho konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, vyhlásilo, ze systém ILS kategórie III povazuje za "nevyhnutný na to, aby mohlo ponúkat priestor pre fungovanie leteckých spolocností s odparkovanými lietadlami a pravidelnými linkami", nemôze zmenit toto posúdenie. 105 Z obsahu cinnosti týkajúcej sa ponúkania priestoru pre fungovanie leteckých spolocností s "odparkovanými lietadlami a pravidelnými linkami" nemozno vyvodit, ze táto cinnost patrí do výkonu právomocí orgánu verejnej moci. 106 Z toho vyplýva, ze zalobkyna sa nemôze opodstatnene odvolávat na údajnú poziadavku týkajúcu sa leteckej navigácie, ktorá si vyzaduje ILS kategórie III, s tým cielom, aby toto zariadenie patrilo do výkonu právomocí orgánu verejnej moci, a teda sa nepovazovalo za systém hospodárskej povahy. 107 Dalsie tvrdenia zalobkyne tento záver nijako nespochybnujú. 108 Skutocnost, ze podla názoru zalobkyne Belgocontrol povazuje ILS kategórie III za zariadenie pomoci pri navigácii a ze Eurocontrol ho vymedzuje ako jeden z troch pristávacích systémov umoznujúcich schopnost presného priblizovania sa z hladiska navigácie, neznamená, ze sa toto zariadenie zúcastnuje na právomociach orgánu verejnej moci, a to vzhladom na konstatovania uvedené v bode 102 vyssie. 109 Odkaz na bod 14 prílohy I k nariadeniu c. 965/2012, podla ktorého sa "cinnost priblizovania kategórie III vykonáva za pomoci ILS", sa týka iba definície na úcely technických poziadaviek stanovených v uvedenom nariadení. Rovnako to platí, pokial ide o odkaz obsiahnutý v podcasti E prílohy k nariadeniu c. 859/2008, ktorá nahrádza prílohu III nariadenia Rady (EHS) c. 3922/91 zo 16. decembra 1991 o harmonizácii technických poziadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva ([85]Ú. v. ES L 373, 1991, s. 4; Mim. vyd. 07/001, s. 348). 110 Napokon, hoci je pravda, ze prevádzkovatel letiska musí dbat na to, aby sa stanovili a uplatnovali prostriedky a postupy s cielom zarucit bezpecné podmienky pre "prevádzku letiska za podmienok nízkej viditelnosti" [príloha IV nariadenia c. 139/2014, cast ADR.OPS.B.045, "Prevádzka za podmienok nízkej viditelnosti", písm. a)], predsa len z toho nevyplýva, ze instalácia ILS kategórie III prispieva k výkonu právomocí orgánu verejnej moci, a to vzhladom na konstatovania uvedené v bode 102 vyssie. 111 Zalobkyna este tvrdí, ze ILS kategórie III ako zariadenie pre leteckú navigáciu nemá hospodársky charakter, kedze podla odôvodnenia 5 nariadenia c. 550/2004 "poskytovanie letových prevádzkových [navigacných - neoficiálny preklad] sluzieb podla... nariadenia je spojené s výkonom právomocí verejného orgánu, ktorý nemá hospodársky charakter oprávnujúci uplatnovanie pravidiel zmluvy o hospodárskej sútazi". 112 V tejto súvislosti treba uviest, ze nariadenie c. 550/2004 patrí do kontextu ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba ([86]Ú. v. EÚ L 96, 2004, s. 1), ktorého clánok 2 vymedzuje jednotlivé pojmy. Z clánku 2 bodu 4 nariadenia c. 549/2004 vyplýva, ze "letové navigacné sluzby" zahrnajú "letové prevádzkové sluzby, spojovacie, navigacné a vyhladávacie sluzby, meteorologické sluzby pre leteckú navigáciu a letecké informacné sluzby". Clánok 2 bod 30 nariadenia c. 549/2004 vymedzuje "navigacné sluzby" ako "zariadenia a sluzby, ktoré poskytujú lietadlu informácie o polohe a case". Tieto navigacné sluzby sa tak odlisujú od "letových prevádzkových sluzieb", vymedzených v clánku 2 bode 11 nariadenia c. 549/2004, ktoré zahrnajú okrem iného "sluzbu riadenia letovej prevádzky, ktorá je samotná vymedzená v clánku 2 bode 1 tohto nariadenia ako sluzba, ktorej úcelom je zabránenie zrázke medzi lietadlami, ako aj urýchlenie a zachovanie riadneho toku letovej prevádzky. Tak "navigacné sluzby", ako aj "letové prevádzkové sluzby", sú, tak ako je uvedené vyssie, zahrnuté v "letových navigacných sluzbách". Zariadenie, akým je ILS kategórie III, ktorý poskytuje lietadlám informácie o polohe vzhladom na dráhu na úcely ich pristátia, jasne patrí medzi navigacné sluzby vo vyssie uvedenom zmysle. 113 Hoci pritom odôvodnenie 5 nariadenia c. 550/2004, na ktoré poukazuje zalobkyna, zrejme svedcí o tom, ze "letové navigacné sluzby" sú spojené s výkonom právomocí orgánu verejnej moci, v odôvodnení 13 tohto nariadenia, ktoré je konkrétnejsie, sa výslovne uvádza, ze "navigacné sluzby", ako aj niektoré iné sluzby leteckej navigácie, musia byt organizované podla trhových podmienok, pri súcasnom zohladní specifických crt takýchto sluzieb a zachovaní vysokej úrovne bezpecnosti. Z rozlicných ustanovení uvedeného nariadenia totiz vyplýva, ze poverenie poskytovatelov letových prevádzkových sluzieb alebo poskytovatelov meteorologických sluzieb sa môze uskutocnit tak, ze nebudú respektované trhové zásady, no ziadne ustanovenie podobnej povahy sa neuplatnuje na navigacné sluzby. V dôsledku uvedeného napriek tomu, ze odôvodnenie, na ktoré poukazuje zalobkyna, má zovseobecnujúci charakter, nevyústuje v ziadne konkrétne ustanovenie, ktoré by mohlo viest k záveru, ze ILS kategórie III, ktorý je zariadením navigacných sluzieb, patrí do rámca výkonu verejnej moci, a nie do rámca hospodárskej cinnosti, ktorá sa uskutocnuje za trhových podmienok. 114 Podla ustálenej judikatúry pritom odôvodnenia aktu Únie nemajú záväznú právnu silu a nemozno sa ich dovolávat s cielom uplatnovania výnimky zo samotných ustanovení dotknutého aktu (pozri rozsudok z 2. apríla 2009, Tyson Parketthandel, [87]C-134/08, [88]EU:C:2009:229, bod [89]16 a citovanú judikatúru) alebo, a fortiori, z pravidiel stanovených v Zmluve o FEÚ, ako napríklad v clánkoch 107 a 108 ZFEÚ týkajúcich sa pomoci poskytnutej státmi, a to najmä obmedzením rozsahu ich pôsobnosti v porovnaní s tým rozsahom, ktorý vyplýva z výkladu ich znenia a ich úcelu zo strany súdu Únie. 115 Zalobkyna napokon poukazuje na odsek 35 usmernení, z ktorého vyplýva, ze "na letisku sú cinnosti ako kontrola letovej prevádzky, práca policajných, colných a protipoziarnych orgánov a cinnosti potrebné na zabezpecenie civilného letectva pred protiprávnymi cinmi a investície do infrastruktúry a vybavenia potrebných na vykonávanie týchto cinností... vo vseobecnosti povazované za cinnosti nehospodárskej povahy". 116 V odseku 35 usmernení sa vsak nezmienujú zariadenia alebo instalácie na priblizovanie sa k zemi, a navyse zalobkyna nespochybnila pripomienku Komisie, podla ktorej len preto, ze urcité zariadenie posilnuje bezpecnost, nemusí sa nevyhnutne kvalifikovat ako zariadenie, ktoré nemá hospodársku povahu. 117 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa tým, ze ILS kategórie III kvalifikovala ako systém, ktorý má hospodársku povahu, nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ktoré namieta zalobkyna. 118 Pokial ide napokon o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia dostatocne neodôvodnila dôvody, z ktorých systém ILS kategórie III má hospodársku povahu, toto tvrdenie sa tiez musí odmietnut. 119 Treba totiz konstatovat, ze okrem toho, ze z odôvodnenia 367 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze podla Komisie "zaistenie bezpecnosti pozemnej prevádzky (aj pocas pristávania a odletu) je nevyhnutnou súcastou komercnej prevádzky letiska, a je teda hospodárskej povahy" samotná formulácia tretieho zalobného dôvodu zo strany zalobkyne dostatocne potvrdzuje, ze zalobkyna riadne porozumela dôvodom, pre ktoré Komisia dospela k záveru, ze ILS kategórie III sa má povazovat za systém, ktorý má hospodársku povahu. Odôvodnenie 367 napadnutého rozhodnutia tak umoznilo zalobkyni poznat odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a Vseobecnému súdu preskúmat toto odôvodnenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, [90]T-158/99, [91]EU:T:2004:2, bod [92]94). 120 Zo vsetkého, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze tretí zalobný dôvod sa musí zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na skutkovom omyle a zjavne nesprávnom posúdení, ktorých sa Komisia dopustila v rámci toho, ze zohladnila percentuálnu výsku 7 % zodpovedajúcu nehospodárskemu vyuzívaniu investicných nákladov na nový letiskový terminál, ako aj na nedostatku odôvodnenia v rámci zohladnenia tejto percentuálnej výsky 121 Stvrtým zalobným dôvodom zalobkyna Komisii vytýka jednak to, ze sa dopustila skutkového omylu a zjavne nesprávneho posúdenia v rámci toho, ze zohladnila percentuálnu výsku zodpovedajúcu nehospodárskemu vyuzívaniu investicných nákladov na nový letiskový terminál, a jednak nedostatok odôvodnenia v rámci zohladnenia tejto percentuálnej výsky. 122 Pokial ide o nový letiskový terminál, zalobkyna Komisii v podstate vytýka to, ze pouzila zlý rozdelovací klúc na rozlísenie nehospodárskych cinností od hospodárskych cinností. Zalobkyna tak tvrdí, ze z jej správy dorucenej Komisii 8. apríla 2014 vyplýva, ze 14,9 % pripadá na priestory, ktorých pouzívanie má nehospodársku povahu, a 85,1 % na priestory, ktorých pouzívanie má hospodársku povahu. 123 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. 124 Treba pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 366 napadnutého rozhodnutia uviedla: "Komisia povazuje za nehospodárske aj náklady spojené s investíciami a údrzbou budov a zariadení pouzívaných na hospodárske aj nehospodárske cinnosti, a to v pomere zodpovedajúcom ich vyuzitiu na nehospodársku cinnost. Konkrétne 7 % nákladov na investície vynalozené na nový terminál sa môzu povazovat za nehospodárske, lebo 7 % plochy terminálu sa vyuzíva na úcely policajných sluzieb, colných sluzieb, stráznikov zodpovedných za osobnú prehliadku cestujúcich a batoziny, ako aj stráznikov sluzieb verejnosti regiónu Valónsko zodpovedných za bezpecnost miesta." 125 Predovsetkým treba pripomenút, ze hoci v oblasti státnej pomoci Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna posúdenia ekonomickej povahy, ktoré sa musia vykonat v kontexte Európskej únie, neznamená to, ze súd Únie nesmie preskúmat výklad Komisie týkajúci sa údajov ekonomickej povahy (rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [93]C-290/07 P, [94]EU:C:2010:480, bod [95]64). 126 Podla judikatúry Súdneho dvora totiz súd Únie musí nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú celok relevantných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podlozit závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [96]C-290/07 P, [97]EU:C:2010:480, bod [98]65; pozri tiez analogicky rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, [99]C-12/03 P, [100]EU:C:2005:87, bod [101]39). 127 Súdu Únie vsak neprinálezí, aby v rámci tohto preskúmania nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. Preskúmanie vykonávané súdmi Únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie má zúzený charakter a musí sa nevyhnutne obmedzit na overenie dodrziavania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (pozri rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [102]C-290/07 P, [103]EU:C:2010:480, bod [104]66 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti, pokial má Komisia na úcel preverenia, ci urcité opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, uplatnit kritérium súkromného investora, pouzitie tohto kritéria si vo vseobecnosti vyzaduje od Komisie komplexné ekonomické posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [105]C-290/07 P, [106]EU:C:2010:480, bod [107]68). 128 Práve z hladiska týchto kritérií týkajúcich sa rozsahu úrovne kontroly, ktorú súdu Únie priznáva judikatúra, treba preskúmat stvrtý az siedmy zalobný dôvod. 129 Uz na tomto mieste treba konstatovat, ze zalobkyna nespochybnila vyhlásenie, ktoré Komisia uviedla vo vyjadrení k zalobe a podla ktorého ju Belgické královstvo trikrát informovalo (listami z 24. februára, 21. marca a 4. apríla 2014), ze nehospodárske investicné náklady na nový terminál sú vo výske 7 % celkových nákladov uskutocnenej investície. 130 Zalobkyna vo svojej správe z 8. apríla 2014, dorucenej Komisii a vysvetlujúcej, ze 14,9 % plochy nového terminálu je urcených na nehospodárske úcely, pridala k priestorom vyuzívaným výlucne federálnou políciou a dalsími útvarmi vykonávajúcimi úlohy verejnej moci alebo bezpecnosti, ktoré oznacila za priestory urcené pre "úlohy vo verejnom záujme" a ktoré predstavujú 7 % plochy terminálu, 7 % plochy, na ktorej sa nachádzajú technické zariadenia, akými sú zariadenie urcené na vykurovanie, 7 % beznej plochy pre pohyb osôb, akými sú plochy zodpovedajúce schodom a chodbám, ktoré oznacila za "spolocné letiskové" priestory, a 100 % plochy, na ktorej sa vo vztahu k verejnosti alebo tovaru vykonávajú vyssie uvedené úlohy verejnej moci alebo bezpecnosti, akými sú úlohy urcené na kontrolu pasov, ktoré oznacila za "spolocné verejné" priestory. 131 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze hoci tak, ako to uviedla zalobkyna v odpovedi na otázku Vseobecného súdu na pojednávaní, cestujúci pouzívajú chodby predovsetkým na úcely výkonu colných kontrol, na druhej strane k výkonu verejnej moci nijako nedochádza na týchto chodbách, ale iba v priestoroch osobitne vyhradených pre tieto kontroly. Okrem toho, ako správne uviedla Komisia na pojednávaní, miesta urcené na prechod, ako ani kaviarne, nemozno povazovat za priestory, v ktorých sa vykonávajú právomoci orgánu verejnej moci. 132 Dôvod, pre ktorý by metodológia, ktorú zalobkyna zvolila na stanovenie rozdelovacieho klúca, bola vhodnejsia nez metodológia, ktorú trikrát (listami z 24. februára, 21. marca a 4. apríla 2014) oznámilo Belgické královstvo a ktorú Komisia akceptovala, z preskúmania okolností prejednávanej veci nevyplýva. 133 V tejto súvislosti treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdila zalobkyna na pojednávaní, výska 7 % pripadajúca na priestory, ktorých pouzívanie má nehospodársku povahu, nie je vágnym alebo vymysleným odhadom belgickej vlády, pretoze, tak ako to vyplýva z odpovede belgickej vlády na otázky Komisie z 11. marca 2014, "plány... slúzili ako základ pre tento výpocet". 134 Zalobkyna na pojednávaní este uviedla, ze letisko Charleroi je letiskom, ktoré podlieha neustálym zmenám, na rozdiel od velkých letísk, akými sú Paris-Charles-de-Gaulle (Francúzsko) alebo Londres-Heathrow (Spojené královstvo), na ktorých je pocet cestujúcich konstantný uz 20 rokov, takze pomerná cast priestorov vyuzívaných na nehospodárske úcely sa na letisku Charleroi mení. 135 Avsak aj za predpokladu, ze by sa toto tvrdenie ukázalo ako správne, treba konstatovat, ze zalobkyna nevedela preukázat zmeny na letisku Charleroi v case medzi tromi listami belgickej vlády z 24. februára, 21. marca a 4. apríla 2014 a jej vlastnou správou z 8. apríla 2014, t. j. styri dni po poslednom liste uvedenej vlády. 136 Za týchto okolností treba konstatovat, ze nemozno usudzovat, ze sa Komisia dopustila skutkového omylu alebo zjavne nesprávneho posúdenia, ked na základe vlastných údajov, ktoré jej poskytlo Belgické královstvo, dospela k záveru, ze 7 % celkovej plochy letiska je urcených pre cinnosti nehospodárskej povahy, a v napadnutom rozhodnutí neodkázala na správu z 8. apríla 2014. 137 Pokial ide napokon o údajný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti, treba uviest, ze z odôvodnenia 366 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva rozdelovací klúc pouzitý Komisiou, ktorý, tak ako bolo uvedené vyssie, trikrát poskytla belgická vláda. Hoci navyse aj Komisia v odôvodnení 366 napadnutého rozhodnutia nezmienila správu zalobkyne z 8. apríla 2014, treba konstatovat, ze jednak z odôvodnenia 22 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze toto druhé uvedené odôvodnenie sa výslovne týka správy belgických úradov z 5. mája 2014, v ktorej sa uvádza, ze "percentuálna výska plochy pripadajúcej na nehospodárske sluzby vo verejnom záujme, vo vztahu k priestorom pripadajúcim na hospodárske cinnosti, je 14,9 %", a jednak ze Komisia jasne odôvodnila dôvody, pre ktoré údaje, ktoré trikrát poskytlo Belgické královstvo (listami z 24. februára, 21. marca a 4. apríla 2014), majú byt akceptované, co nevyhnutne umoznilo zalobkyni porozumiet dôvodom, pre ktoré jej vlastné údaje nemôzu byt akceptované, a Vseobecnému súdu vykonat svoje preskúmanie. Komisia totiz tým, ze uviedla, ze "7 % investicných nákladov na nový terminál mozno povazovat za náklady nehospodárskej povahy, pretoze 7 % plochy terminálu zaberajú sluzby polície, colnice, pracovníkov zodpovedných za prehliadku cestujúcich a batoziny, ako aj pracovníkov útvaru Service Public de la Wallonie, zodpovedných za bezpecnost daných priestorov", v podstate spresnila, ze len náklady, ktoré sú svojou povahou nevyhnutne spojené s takýmito sluzbami, sú nehospodárskej povahy, comu napokon zalobkyna riadne porozumela, tak ako to vyplýva z tvrdení, ktoré uviedla na podporu tohto zalobného dôvodu. 138 Stvrtý zalobný dôvod je preto potrebné zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, skutkových omyloch, zjavne nesprávnom posúdení a nedostatku odôvodnenia, ktorých sa Komisia dopustila v rámci stanovenia cistých súcasných hodnôt opatrení z rokov 2002 a 2003, pricom doslo k poruseniu clánku 107 ods. 1 ZFEÚ 139 Svojím piatym zalobným dôvodom zalobkyna v podstate napáda posúdenie kritéria súkromného investora v trhovej ekonomike zo strany Komisie. Podla zalobkyne sú tak metóda, ako aj urcité cinitele výpoctu, ktoré Komisia pouzila, nesprávne. Tento zalobný dôvod pozostáva zo siedmich castí. 140 Predtým ako preskúmam jednotlivé casti piateho zalobného dôvodu, treba hned na úvod reagovat na výhradu zalobkyne, podla ktorej stúdia z roku 2001 s názvom "Risk Premiums for Other Markets" (Rizikové prirázky pre dalsie trhy) nebola dostupná na internetovej adrese uvádzanej Komisiou. 141 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze okrem toho, ze táto stúdia bola uvedená v poznámke pod ciarou vlozenej pod odôvodnenie 437 napadnutého rozhodnutia, v kazdom prípade skutocnost, ze príslusná internetová adresa uvádzaná Komisiou nebola dostupná, nemôze spôsobit, ze sa v prejednávanej veci bude napadnuté rozhodnutie povazovat v tomto smere za nedostatocne odôvodnené. - O prvej casti týkajúcej sa výpoctu investicných nákladov, ktoré sa este mali vynalozit k 15. aprílu 2002 142 V odôvodnení 431 napadnutého rozhodnutia je uvedená tabulka 13 s názvom "Náklady na investície, ktoré sa este majú vykonat k 15. aprílu 2012 (v miliónoch EUR)". Táto tabulka obsahuje tieto riadky: 143 Zalobkyna tvrdí, ze posledný stlpec tabulky uvedenej v bode 142 vyssie obsahuje chyby. 144 Komisia vo vyjadrení k zalobe uznala, ze niektoré císelné údaje, ktoré sú obsiahnuté v tejto tabulke, sú chybné. Tvrdí vsak, ze s výnimkou chýb uvádzaných zalobkynou sú sumy reportované rok po roku, ako aj celkové sumy tabulky 13, správne. Cistá súcasná hodnota opatrenia z roku 2002 bola vycíslená na základe tabulky 14 s názvom "Náklady na investície na cinnosti hospodárskej povahy, ktoré Komisia zohladnila pri výpocte cistej súcasnej hodnoty pomoci z roku 2002", v ktorej sú uvedené správne císelné údaje. Preto podla Komisie nesprávnosti uvedené v tabulke 13 nemali ziaden vplyv na celkové sumy investície, uvedené v tabulke 13, a teda na výpocet súcasnej hodnoty. 145 Komisia vo svojom korigende opravila dotknuté císelné údaje (1,78 > 1,55; 0,62 > 0,27 a 0,05 > 0,03). 146 Hoci sú takéto chyby polutovaniahodné, treba konstatovat, ze zalobkyna nespochybnuje, ze predmetné chyby nemali ziaden vplyv na výpocet cistej súcasnej hodnoty opatrenia z roku 2002, podla metódy a hodnôt pouzitých Komisiou. Zalobkyna, ktorej Vseobecný súd polozil toho sa týkajúcu otázku na pojednávaní, nevedela uviest, aký vplyv mali mat tieto chyby na výpocet cistej súcasnej hodnoty opatrenia z roku 2002. 147 Z uvedeného vyplýva, ze prvá cast piateho zalobného dôvodu je neúcinná, a preto sa musí zamietnut. - O druhej casti týkajúcej sa metódy výpoctu cistých súcasných hodnôt 148 Podla názoru zalobkyne sa Komisia dopustila chyby pri výpocte cistej súcasnej hodnoty penazných tokov v diskontnej sadzbe 9 % a cistej súcasnej hodnoty opatrenia z roku 2002. 149 Pokial ide o opatrenie z roku 2002, Komisia v odôvodnení 438 napadnutého rozhodnutia dospela k cistej súcasnej hodnote penazných tokov v diskontnej sadzbe 9 % vo výske -76,48 milióna eur a k cistej súcasnej hodnote opatrenia z roku 2002 vo výske - 75 miliónov eur, znalci poverení zalobkynou dospeli k cistej súcasnej hodnote penazných tokov v rovnakej diskontnej sadzbe vo výske [dôverné] ( [108]1 ) miliónov eur a k cistej súcasnej hodnote uvedeného opatrenia vo výske [dôverné] miliónov eur. 150 Komisia vo vyjadrení k zalobe uznala, ze suma vo výske -83,70 milióna eur je správna a ze cistá súcasná hodnota je vo výske [dôverné] miliónov eur. Rozdiel medzi sumami [dôverné] miliónov eur a [dôverné] miliónov eur je výsledkom dvoch skutkových chýb, ktoré zalobkyna nespochybnila. 151 Treba pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach 437 az 439 napadnutého rozhodnutia uviedla nasledujúce konstatovania: "(437) Ako sa vysvetluje v odôvodnení 424, s cielom urcit diskontnú sadzbu Komisia odhadla priemerné vázené náklady na kapitál pre SOWAER v momente poskytnutia pomoci. Tento odhad vychádzal z týchto údajov a predpokladov: - pomer medzi dlhom a vlastným kapitálom 30 % SOWAER..., a teda cast dlhu pri financovaní (rD) vo výske 23 %, - náklady pred zdanením dlhu (kD) rovnajúce sa priemerným vázeným nákladom pred zdanením dlhu SOWAER v roku 2002, co je od 4,9 % do 5,5 %, - riziková prirázka (Dk) 5,51 %..., - beta... medzi 0,91 a 1,23 (164), - pokial ide o náklady na vlastný kapitál, náklady pred zdanením kapitálu bez rizika (rf) medzi 5,16 % a 5,37 %..., - danová sadzba (t) 40,2 %. Na základe týchto údajov a predpokladov je Komisia schopná vypocítat priemerné vázené náklady na kapitál (C) podla tohto klasického vzorca: C = (1 - rD) × kE + rD × kD kde náklady na kapitál (kE) sú dané modelom ocenovania financných aktív (MEDAF) podla vzorca: kE = rf + b × Dk Na základe tohto vzorca a predchádzajúcich predpokladov sa Komisia domnieva, ze diskontná sadzba 9 % predstavuje primeranú sadzbu. ... (438) Súcasné cisté penazné toky uvedené v tabulke 19 pri sadzbe 9 % predstavujú cistú súcasnú hodnotu -83,7 milióna EUR. (439) Na výpocet cistej súcasnej hodnoty za celé trvanie koncesie je vhodné pridelit konecnú hodnotu projektu v roku 2015. Uplatnuje sa to za predpokladu, ze od roku 2015 sú penazné toky rovnaké priemerným penazným tokom za obdobie 2013 - 2015 s nárastom 2 % rocne. Kedze sa predpokladá, ze stropná hodnota pohyblivej casti koncesného poplatku sa od roku 2016 rusí, hodnoty, ktoré treba vziat do úvahy, sú penazné toky pri neexistencii stropných hodnôt v rokoch 2013 - 2015. Na základe týchto predpokladov Komisia vypocítala pravdepodobný odhad konecnej hodnoty projektu v roku 2015 na 8,07 milióna EUR." 152 Je nesporné, ze Komisia svojím korigendom nahradila v odôvodnení 438 napadnutého rozhodnutia císlo "-76,48" císlom "-83,7", v odôvodnení 439 uvedeného rozhodnutia císlo "1,48" císlom "8,07" a v odôvodnení 440 tohto rozhodnutia císlo "75" císlom "75,63". 153 Bez ohladu na chyby, ktoré sa vyskytli, treba konstatovat, ze zalobkyna nespochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého sú opravené císelné údaje pre zalobkynu menej priaznivé nez údaje, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, a ze zalobkyna nespochybnila ani pripomienku Komisie, podla ktorej sú kladné cisté penazné toky plánované na roky 2007 az 2009 zjavne nedostatocné na odvrátenie dôsledkov záporných tokov z iných rokov, a osobitne investície z rokov 2002 a 2003, na základe coho Komisia dospela k záveru, ze predmetnú investíciu by neuskutocnil ziaden súkromný investor. 154 Zalobkyna dalej tvrdí, ze jej vlastní konzultanti získali hodnoty znacne odlisné od hodnôt Komisie pri pokuse pouzit rovnaký vzorec a navrhli náhradné vzorce, ktoré vo vseobecnosti pouzíva financný sektor, cím by sa preukázalo, ze analýza Komisie je spochybnitelná. 155 V tejto súvislosti platí, ze len samotná skutocnost, ze konzultant zalobkyne dospel k odlisným výsledkom za pouzitia rovnakého vzorca alebo odlisného vzorca, nepostacuje na to, aby sa dospelo k záveru, ze vzorec pouzitý na výpocet priemerných vázených nákladov na kapitál pre spolocnost Sowaer v momente priznania opatrenia zvoleného Komisiou je zjavne nesprávny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [109]C-290/07 P, [110]EU:C:2010:480, bod [111]72). 156 Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého údaje poskytnuté Komisiou týkajúce sa vzorca, nie sú presné, je neúcinné, kedze Komisia uznala, ze výpocty konzultanta zalobkyne sú správne. 157 Zalobkyna tiez Komisii vytýka, ze neodôvodnila, resp. velmi nedostatocne odôvodnila volbu vzorca pre výpocet priemerných vázených nákladov na kapitál pre spolocnost Sowaer v momente priznania opatrenia, pouzitých faktorov a hodnôt, a ze predmetné údaje nepodlozila posudkami konzultantov alebo nezávislých znalcov. 158 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze ani zo základného nariadenia, ktorým je nariadenie c. 659/1999, ani z judikatúry citovanej zalobkynou, nevyplýva, ze by Komisia mala povinnost konzultovat nezávislých znalcov s cielom stanovit metódy, ktoré sa majú pouzit, alebo prekontrolovat jej výpocty a nechat si ich potvrdit (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [112]T-371/94 a T-394/94, [113]EU:T:1998:140, bod [114]72; zo 16. marca 2000, Astilleros Zamacona/Komisia, [115]T-72/98, [116]EU:T:2000:79, bod [117]55, a zo 16. marca 2016, Frucona Kosice/Komisia, [118]T-103/14, [119]EU:T:2016:152, bod [120]177). 159 Pokial ide o výhradu, podla ktorej je napadnuté rozhodnutie nedostatocne odôvodnené, treba uviest, ze vzorec pre výpocet cistej súcasnej hodnoty opatrenia z roku 2002 a pouzité údaje sa uviedli v odôvodnení 437 napadnutého rozhodnutia a ze na základe tejto informácie bol konzultant zalobkyne schopný zistit chyby, ktorých sa dopustila Komisia pri pouzití tohto vzorca a ktoré boli následne opravené tak, ako to uviedla zalobkyna. Z toho vyplýva, ze zalobkyna sa nemôze stazovat na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 160 Hoci sú aj chyby, ktorých sa Komisia dopustila v odôvodneniach 438 az 440 napadnutého rozhodnutia, polutovaniahodné a skomplikovali prípravu obrany zalobkyne a preskúmanie napadnutého rozhodnutia zo strany Vseobecného súdu, aj tak treba konstatovat, ze sa nezdá, ze by opravené císelné údaje mohli spôsobit neplatnost záveru Komisie, podla ktorého v prejednávanej veci nebolo respektované kritérium súkromného subjektu. 161 Napokon, pokial zalobkyna uvádza, ze pouzila aj rovnaký vzorec ako Komisia, no s odlisnými hodnotami parametrov, toto tvrdenie bude preskúmané konkrétne v rámci preskúmania nasledujúcich castí tohto zalobného dôvodu, ktorými sa spochybnujú práve hodnoty týchto parametrov, zvolené Komisiou. 162 Druhá cast piateho zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. - O tretej casti týkajúcej sa faktora beta 163 Zalobkyna Komisii vytýka, ze sa dopustila skutkového omylu a zjavne nesprávneho posúdenia v tom, ze definícia faktora beta je nesprávna. Podla názoru zalobkyne faktor beta nemeria "ziskovost aktíva voci trhu", ale "volatilitu aktíva voci trhu". Zalobkyna dodáva, ze hodnoty beta nezodpovedajú hodnotám, ktoré identifikoval jej vlastný konzultant. Podla názoru zalobkyne mali tieto priblizné údaje a tieto chyby dopad na výpocet cistej súcasnej hodnoty opatrení z rokov 2002 a 2003, kedze faktor beta bol zahrnutý do výpoctu nákladov na kapitál. 164 V tejto súvislosti stací uviest, ze aj za predpokladu, ze by definícia faktora beta zo strany Komisie nebola správna, nezdá sa, ze by táto chyba mala dopad na výpocty nákladov na kapitál, a teda ze by mohla mat vplyv na záver Komisie, podla ktorého by súkromný investor v trhovej ekonomike predmetnú investíciu neuskutocnil. Navyse len samotná skutocnost, ze konzultant zalobkyne identifikoval pre faktor beta iné hodnoty, nepostacuje na to, aby sa dospelo k záveru, ze sa Komisia pri výbere uvedeného faktora dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 165 Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého nemohla preverit správnost údajov a definíciu faktora beta, zvolenú Komisiou, sa musí odmietnut, kedze je nesporné, ze z dokumentov v spise vyplýva, ze zalobkyna mohla uskutocnit ich preverenie a poukázat na chybu, ku ktorej malo dôjst, na základe tabuliek oznámených v rámci správneho konania. 166 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretia cast piateho zalobného dôvodu sa musí byt zamietnut. - O stvrtej casti týkajúcej sa danovej sadzby pouzitej pre výpocet cistej súcasnej hodnoty opatrenia z roku 2003 167 Podla názoru zalobkyne sa Komisia dopustila jednak skutkového omylu, ked na úcely posúdenia cistej súcasnej hodnoty opatrenia z roku 2003 uplatnila danovú sadzbu vo výske 40,2 %, napriek tomu, ze táto sadzba bola od 1. januára 2003 znízená na 33,99 %, a jednak zjavne nesprávneho posúdenia, ked svoj výpocet zalozila na tejto nesprávnej hodnote. 168 Komisia v stádiu vyjadrenia k zalobe uznala, ze danová sadzba vo výske 40,2 % na rok 2003 je nesprávna, takze rozmedzie faktora beta na tento rok je medzi 0,91 a 1,25, a nie 0,91 a 1,23. 169 Treba konstatovat, ze túto cast zalobného dôvodu mozno len zamietnut, kedze sa v prejednávanej veci nezdá, ze by chyba týkajúca sa danovej sadzby na rok 2003 mohla mat vplyv na záver Komisie, podla ktorého by súkromný investor v trhovej ekonomike predmetnú investíciu neuskutocnil. - O piatej casti týkajúcej sa odhadu nákladov na kapitál pred zdanením bez rizika, pouzitého pre výpocet cistej súcasnej hodnoty 170 Podla názoru zalobkyne sa Komisia pri stanovení cistej súcasnej hodnoty na rok 2002 dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked na úcely odhadu nákladov na kapitál pred zdanením bez rizika pouzila úrokovú sadzbu belgických dlhopisov na desat rokov. Podla názoru zalobkyne totiz Sowaer mohla rovnako dobre pouzit úrokovú sadzbu nemeckých dlhopisov na desat rokov pri dojednaní v roku 2002. Komisia navyse v rámci opatrenia z roku 2003 nevzala do úvahy príslusnú sadzbu na apríl 2003, ale sadzbu prislúchajúcu na apríl 2002. 171 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zalobkyna neuvádza, ako mohlo pouzitie úrokovej sadzby nemeckých dlhopisov na desat rokov zmenit záver Komisie, podla ktorého by súkromný investor v trhovej ekonomike predmetnú investíciu neuskutocnil, to znamená ako mohlo nahradenie sadzby viest ku kladnej cistej súcasnej hodnote. Zalobkyna totiz neuviedla, aká by bola v takomto prípade úroven cistej súcasnej hodnoty v porovnaní s výskou -83,7 milióna eur uvedenej v odôvodnení 438 napadnutého rozhodnutia alebo s výskou -75,63 milióna eur po výpocte, ktorý sa týka celkovej doby platnosti koncesie (az do roku 2040), uvedenou v odôvodnení 440 uvedeného rozhodnutia. 172 Napokon v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, Komisia odhadla náklady kapitálu pred zdanením bez rizika na základe úrokovej sadzby na belgické dlhopisy na desat rokov v apríli 2003. 173 V replike zalobkyna Komisii vytýka, ze nezohladnila odpocítatelnost amortizácie investície a úrokov, pricom vsak dopad týchto danových výhod na zisk podnikov a ziskovost investície je zásadný. 174 V tejto súvislosti stací uviest, ze týmto uvazovaním zalobkyna v skutocnosti uvádza nový zalobný dôvod, ktorý nie je ani explicitne, ba ani implicitne uvedený v zalobe, takze sa musí vyhlásit za neprípustné. 175 Nad rámec nevyhnutne potrebného treba konstatovat, ze zalobkyna nespochybnila tvrdenia Komisie, podla ktorých navrhovaná metóda nahradenia s cielom zohladnit danové aspekty nie je vhodná v kontexte strukturálnych cistých strát a táto metóda by pre nu nebola priaznivejsia nez metóda pouzitá Komisiou. 176 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze piata cast piateho zalobného dôvodu sa musí zamietnut. - O siestej casti týkajúcej sa odhadu pomeru medzi dlhom a vlastným kapitálom a casti dlhu pri financovaní, pouzitej na výpocet cistej súcasnej hodnoty 177 Podla zalobkyne sa Komisia dopustila pochybenia, ked odhadla pomer medzi dlhom a vlastným kapitálom spolocnosti Sowaer na 30 %, na základe analýzy ex post, zalozenej na súvahe z roku 2002. Tým, ze Komisia vykonala analýzu ex post, nedodrzala zásadu, podla ktorej sa posúdenie respektovania kritéria súkromného investora v trhovej ekonomike musí uskutocnit ex ante. Konzultant zalobkyne dospel k odlisným císelným údajom. Zalobkyna napokon zdôraznuje, ze Sowaer nie je ani leteckou spolocnostou, ani letiskom, a ze Komisia uskutocnila nesprávne porovnanie s pomerom medzi dlhom a vlastným kapitálom týkajúcim sa leteckých spolocností. 178 Pokial ide o kritiku, podla ktorej Komisia vykonala analýzu ex post, Komisia vysvetlila, pricom zalobkyna toto vysvetlenie nespochybnila, ze súvaha z roku 2001, ak by existovala, bola by prílis stará na to, aby poskytla dobrý obraz o cielovom pomere, tak ako bol urcený k 15. aprílu 2002, to znamená v perspektíve ex ante, a ze kedze bola Sowaer zalozená 28. júna 2001, jej prvým úctovným rokom bolo obdobie 18 mesiacov, zodpovedajúce súvahe za rok 2002. Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze Komisii vytýkat, ze sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked analýzu vykonala na základe súvahy za rok 2002. 179 Len samotná skutocnost, ze konzultant zalobkyne dospel k odlisnému pomeru medzi dlhom a vlastným kapitálom, nepostacuje na to, aby sa dospelo k záveru, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Komisia napokon v duplike, bez toho, aby to zalobkyna spochybnila, specifikovala rozdiely medzi jej vlastnými císelnými údajmi a údajmi konzultanta zalobkyne, ktoré sa vysvetlujú skutocnostou, ze Komisia zo svojho výpoctu vylúcila nefinancné dlhy, co je opodstatnené pre investíciu tohto druhu. 180 Napokon, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Sowaer nepatrí do leteckého sektoru, toto tvrdenie je neúcinné, kedze Komisia pre výpocet cistej súcasnej hodnoty predmetnej investície nepouzila priemerný pomer medzi dlhom a vlastným kapitálom, týkajúci sa leteckých spolocností, ale pouzila skutocný pomer medzi dlhom a vlastným kapitálom spolocnosti Sowaer. Údaj o priemernom pomere medzi dlhmi a vlastným kapitálom, týkajúci sa leteckých spolocností, ktorý je uvedený v poznámke pod ciarou c. 163 napadnutého rozhodnutia, je zrejme iba údajom slúziacim na porovnanie, ktorý na predmetný výpocet nemá vplyv. 181 V replike zalobkyna kritizuje Komisiu za to, ze pre stanovenie pomeru medzi dlhom a vlastným kapitálom zvolila obdobie rokov 2002 - 2010. Podla zalobkyne je toto obdobie prílis krátke. 182 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze zalobkyna úcinne nespochybnila tvrdenie Komisie, podla ktorého je uvedené obdobie jediným obdobím, pre ktoré boli císelné údaje dostupné. 183 Zo vsetkého, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze siesta cast piateho zalobného dôvodu sa musí zamietnut. - O siedmej casti týkajúcej sa odhadu rizikovej prirázky pouzitej na výpocet cistej súcasnej hodnoty 184 Podla názoru zalobkyne je odhad rizikovej prirázky vo výske 5,51 % nesprávny. Komisia totiz vzala do úvahy jedinú hodnotu pozorovanú na americkom trhu, pricom vsak existuje podrobná a verejne dostupná stúdia pre belgický trh. Výpocty, pri ktorých sa vzal do úvahy tento císelný údaj, preto nie sú dôveryhodné. 185 Túto výhradu nemozno akceptovat. 186 Komisia totiz uviedla, pricom zalobkyna jej neodporovala, ze zalobkyna napriek ziadostiam z jej strany nepredlozila v priebehu správneho konania ziaden iný odhad. 187 Napokon, pokial ide o výhradu zalobkyne, ze Komisia v tejto súvislosti napadnuté rozhodnutie neodôvodnila, treba konstatovat, ze Komisia v odôvodnení 437 napadnutého rozhodnutia uviedla, na com je zalozená riziková prirázka vo výske 5,51 %, a to konkrétne na stúdii uvedenej v bode 140 vyssie (pozri poznámku pod ciarou c. 164 napadnutého rozhodnutia). 188 Zo vsetkého, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze siedma cast piateho zalobného dôvodu sa musí zamietnut, ako aj piaty zalobný dôvod v celom rozsahu. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, skutkových omyloch a zjavne nesprávnom posúdení, ktorých sa Komisia dopustila v rámci stanovenia cistých súcasných hodnôt opatrení z rokov 2002 a 2003, a teda v rámci výpoctu dodatocného poplatku, ktorý zalobkyna mala platit od 4. apríla 2014 189 Svojím siestym zalobným dôvodom zalobkyna kritizuje dôsledky skutkových omylov, nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, ktorých sa Komisia dopustila v rámci stanovenia cistých súcasných hodnôt opatrení z rokov 2002 a 2003 na úcely výpoctu dodatocného poplatku, ktorý mala zalobkyna platit spolocnosti Sowaer od 4. apríla 2014. Vzhladom na to, ze podla napadnutého rozhodnutia rozdiel medzi poplatkom, ktorého výska je v súlade s trhovou cenou, a poplatkom, ktorý má zalobkyna platit, predstavuje pomoc, ktorá sa má vrátit, konstatované chyby majú znacný vplyv na sumu pomoci, ktorá má byt vrátená. 190 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze tento zalobný dôvod je zalozený iba na predpoklade, ze by bol piaty zalobný dôvod dôvodný. 191 Vzhladom na to, ze piaty zalobný dôvod bol zamietnutý, siesty zalobný dôvod sa rovnako zamieta. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia a nesprávnom právnom posúdení, ktorých sa Komisia dopustila v rámci stanovenia sumy dodatocného poplatku, ktorý sa mal platit od 1. januára 2016 192 Svojím siedmym zalobným dôvodom zalobkyna Komisii vytýka, ze jej neposkytla odpoved na jej ziadost o vysvetlenia zo 17. novembra 2014, týkajúcej sa výpoctu sumy dodatocného poplatku, ktorý mala platit preto, aby sa respektovala trhová cena, od 1. januára 2016. Podla názoru zalobkyne je zásadne dôlezité a legitímne poznat presnú sumu pomoci, ktorá sa má vrátit, co sa prejavuje v presnom stanovení dodatocného koncesného poplatku. A fortiori ani Belgické královstvo, ktorému je napadnuté rozhodnutie urcené, nemôze mat právomoc v rámci volnej úvahy stanovit sumu pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú. 193 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze pokial je zámerom zalobkyne v rámci tohto zalobného dôvodu kritizovat to, ze v napadnutom rozhodnutí nie je uvedená presná suma pomoci, ktorá sa má vrátit, stací pripomenút, ze ziadne ustanovenie práva Únie nevyzaduje, aby Komisia v momente, kedy nariaduje vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, stanovila presnú sumu pomoci, ktorá sa má vrátit. Stací, aby rozhodnutie Komisie obsahovalo údaje, ktoré jeho príjemcovi umoznia, aby sám bez prílis velkých problémov stanovil túto sumu. Komisia sa tak opodstatnene môze obmedzit iba na konstatovanie povinnosti vrátit predmetnú pomoc a ponechat na vnútrostátne orgány, aby vypocítali presnú sumu pomoci, ktorá sa má vrátit (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, [121]C-480/98, [122]EU:C:2000:559, body [123]25 a [124]26, a z 28. júla 2011, Mediaset/Komisia, [125]C-403/10 P, neuverejnený, [126]EU:C:2011:533, body [127]126 a [128]127). 194 Napokon, pokial ide o otázku zalobkyne týkajúcej sa úrovne sumy poplatku, ktorý by mala platit, treba konstatovat, ze Komisia v odôvodnení 686 napadnutého rozhodnutia stanovila metódu, ktorá sa má pouzit na stanovenie sumy pomoci, ktorá sa má vrátit. 195 Siedmy zalobný dôvod sa teda musí zamietnut. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, skutkovom omyle, zjavne nesprávnom posúdení a nedostatku odôvodnenia, ktorých sa Komisia dopustila v rámci preskúmania daného trhu a údajného narusenia hospodárskej sútaze medzi letiskom Charleroi a letiskom Bruxelles National v dôsledku poskytnutia pomoci 196 Svojím ôsmym zalobným dôvodom zalobkyna kritizuje konstatovanie uvedené v odôvodnení 605 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého pomoc vyvolala znacné narusenie hospodárskej sútaze tým, ze mala vplyv na rast poctu cestujúcich na letisku Bruxelles-National v segmente letov "z miesta na miesto" na krátke a stredné vzdialenosti. Komisia sa tým, ze dospela k takémuto záveru, dopustila nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia a nedostatku odôvodnenia. 197 Tento zalobný dôvod pozostáva z dvoch castí. 198 Prvou castou daného zalobného dôvodu zalobkyna Komisii vytýka, ze nesprávne analyzovala predmetný trh. Pokial ide predovsetkým o ciastocnú nahraditelnost ponúk letiska Bruxelles-National a letiska Charleroi, zalobkyna Komisii vytýka, ze sa oprela iba o informácie poskytnuté spolocnostou Brussels Airport, ktorá nie je nicím iným nez správcom letiska Bruxelles-National, a nie o informácie poskytnuté regiónom Valónsko, najmä v rámci jeho odpovede na ziadost o informácie zo strany Komisie zo 14. januára 2014. Zalobkyna tiez Komisii vytýka, ze vzala do úvahy iba informácie týkajúce sa obdobia po roku 2004, pricom tak vôbec nezohladnila "katastrofálne obdobie zodpovedajúce krachu belgickej akciovej spolocnosti pre vyuzitie leteckej navigácie (Sabena), ku ktorému doslo 7. novembra 2001". 199 Zalobkyna napokon tiez tvrdí, ze Komisia vzala do úvahy nahraditelnost ponúk len z hladiska geografickej situácie obidvoch dotknutých letísk, a nevykonala analýzu týkajúcu sa cielových destinácií letov. Zalobkyna pripomína judikatúru, podla ktorej sa v oblasti leteckej dopravy musí nahraditelnost ponúk preverit analýzou "z miesta na miesto". Komisia navyse na úcely posúdenia, ci sú ponuky nahraditelné, nepreskúmala charakteristické znaky potenciálnych zákazníkov kazdého z letísk. Podla názoru zalobkyne z toho vyplýva, ze Komisia nemohla oprávnene dospiet k záveru, ze ponuky obidvoch letísk sú nahraditelné, a teda kombinované. 200 Druhou castou daného zalobného dôvodu zalobkyna Komisii vytýka, ze nesprávne dospela k záveru, ze pomoc vyvolala narusenie hospodárskej sútaze medzi letiskom Bruxelles-National a letiskom Charleroi, najmä pokial ide o rast poctu cestujúcich na letisku Bruxelles-National, o ktorom sa predpokladá, ze bude nizsí. Okrem toho sa Komisia, ktorá pritom uznala, ze existuje hospodárska sútaz medzi prinajmensom piatimi letiskami, uspokojila len s tým, ze vzala do úvahy sútaz s letiskom Bruxelles-National. Komisia pritom mala preskúmat situáciu vo vztahu ku kazdému z piatich letísk, a to s cielom preverit, ci sú údajné dôsledky pre letisko Bruxelles-National izolované alebo ci tieto dôsledky znásali aj dalsie letiská v danej spádovej oblasti, takze by vývoj krivky znázornujúcej pocet cestujúcich na letisku Bruxelles-National nebol dôsledkom sútaze, ktorú prinieslo jedno z ostatných letísk v rovnakej oblasti. Vývoj rastovej krivky znázornujúcej pocet cestujúcich na letisku Bruxelles-National sa totiz vysvetluje hlavne "krachom spolocnosti Sabena" a nevhodným "business plan" (plán rozvoja) letiska Bruxelles-National. 201 Zalobkyna v replike dodáva, ze Komisia nepreukázala, ze existuje prícinná súvislost medzi spornými opatreniami a po prvé rastom premávky na letisku Charleroi, po druhé znízením premávky na letisku Bruxelles-National a po tretie rastom premávky na letisku Charleroi v dôsledku znízenia premávky na letisku Bruxelles-National. Podla názoru zalobkyne totiz rast, ku ktorému dochádza na letisku Charleroi, nevyplýva, resp. prinajmensom nevyplýva výlucne z predmetných opatrení, ale z toho, ze zvolila vhodný a slubný obchodný plán, zatial co stagnácia premávky na krátke vzdialenosti na letisku Bruxelles-National sa vysvetluje zvolením konzervatívneho obchodného plánu, ako aj krachom spolocnosti Sabena v roku 2001. 202 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. 203 Obe casti daného zalobného dôvodu uvádzaného zalobkynou treba preskúmat spolocne. 204 Pokial ide o pôvod informácií, na základe ktorých Komisia dospela k záveru o ciastocnej nahraditelnosti ponúk, treba konstatovat, ze z odôvodnenia 624 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podrobnosti, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach 625 a 626 tohto rozhodnutia, poskytlo Belgické královstvo. Je pravda, ze Komisia uviedla, ze císelné údaje obsiahnuté v odpovedi zo 7. februára 2014, sú údajmi, ktoré poskytla Brussels Airport. Nezdá sa vsak, ze by sa Komisia tým, ze vzala do úvahy informácie poskytnuté spolocnostou Brussels Airport, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 205 Co sa týka tvrdenia zalobkyne, podla ktorého sa Komisia uspokojila s tým, ze vzala do úvahy iba informácie týkajúce sa stavu trhu po roku 2004, cím tak vôbec nezohladnila dôsledky krachu spolocnosti Sabena v roku 2001, stací konstatovat, ze zalobkyna nespochybnila tvrdenie Komisie, podla ktorého vývoj prezentovala od roku 2004 práve preto, aby sa vyhla prezentovaniu vývoja dopravy ovplyvneného krachom spolocnosti Sabena. 206 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého krach spolocnosti Sabena prispel k znízeniu objemu premávky na letisku Bruxelles-National, stací uviest, ze je neúcinné. 207 Uz samotná skutocnost, ze zalobkyna bola príjemcom pomoci, z ktorej boli jej konkurenti vylúcení, totiz postacuje na to, aby sa dospelo k záveru, ze jej konkurencné postavenie bolo posilnené, a ze tak hospodárska sútaz bola narusená. Z rovnakých dôvodov tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sa rozdiel medzi rastom na letisku Bruxelles-National a rastom na letisku Charleroi vysvetluje tým, ze letisko Charleroi zvolilo plán rozvoja, nemozno akceptovat. 208 Co sa týka jednak nahraditelnosti ponúk letiska Bruxelles-National a letiska Charleroi, a jednak narusenia hospodárskej sútaze v dôsledku pomoci, ktorá bola vyplatená zalobkyni, treba predovsetkým pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na úcely kvalifikácie opatrenia, ktorým je státna pomoc, Komisia nie je povinná preukázat existenciu skutocného dopadu pomoci na obchod medzi clenskými státmi a existenciu skutocného narusenia hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci pomoc môze ovplyvnit tento obchod a narusit hospodársku sútaz (pozri rozsudok z 12. decembra 2014, Banco Privado Portuguęs a Massa Insolvente do Banco Privado Portuguęs/Komisia, [129]T-487/11, [130]EU:T:2014:1077, bod [131]62 a citovanú judikatúru). 209 Komisia teda v prejednávanej veci nebola povinná preukázat, ze existuje prícinná súvislost medzi rastom a znízením premávky na obidvoch dotknutých letiskách a spornou pomocou. To, ze konkurencné postavenie týchto letísk mohlo byt ovplyvnené aj inými faktormi nez predmetnou pomocou, nebráni prijatiu záveru, ze táto pomoc mohla ovplyvnit obchod a narusit hospodársku sútaz v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 210 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze v rámci tohto preskúmania Komisia nie je povinná vykonat ekonomickú analýzu skutocnej situácie na dotknutých trhoch, casti trhu, na ktorej pôsobia podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, postavenia konkurencných podnikov a obchodného styku medzi clenskými státmi. Okrem toho v prípade pomoci, ktorá bola poskytnutá protiprávne, co napokon zalobkyna na pojednávaní uznala, Komisia nie je povinná preukázat skutocný dôsledok, ktorý mala táto pomoc na hospodársku sútaz a na obchod medzi clenskými státmi. Ak by to totiz tak bolo, táto poziadavka by mala za následok zvýhodnenie clenských státov, ktoré poskytujú protiprávnu pomoc, na úkor tých státov, ktoré pomoc oznamujú uz v stádiu návrhu [pozri rozsudok z 28. októbra 2015, Hammar Nordic Plugg/Komisia, [132]T-253/12, [133]EU:T:2015:811, bod [134]130 (neuverejnený) a citovanú judikatúru]. 211 Z uvedeného vyplýva, ze v prejednávanej veci zalobkyna nemôze tvrdit, ze Komisia bola na to, aby dospela k záveru o narusení hospodárskej sútaze z dôvodu spornej pomoci, povinná vymedzit trh sluzieb a geografický trh, ako aj preukázat existenciu prícinnej súvislosti medzi pomocou, ktorá bola vyplatená zalobkyni, a skutocnými dôsledkami tejto pomoci na premávku na dotknutých letiskách. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze konstatovanie o existencii selektívnej hospodárskej výhody v prospech zalobkyne, co v prejednávanej veci nie je spochybnené, postacuje na preukázanie rizika narusenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2013, British Telecommunications a BT Pension Scheme Trustees/Komisia, [135]T-226/09 a T-230/09, neuverejnený, [136]EU:T:2013:466, bod [137]168). Navyse schopnost pomoci posilnit konkurencné postavenie podniku, ktorý je príjemcom pomoci, sa posudzuje vzhladom na výhodu, ktorá mu bola schválená, pricom nie je potrebné preskúmat výsledky podnikania, ktoré dosiahli jeho konkurenti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 1999, BAI/Komisia, [138]T-14/96, [139]EU:T:1999:12, bod [140]78). 212 Napokon aj za predpokladu, ze Komisia mala analyzovat dôsledky spornej pomoci pre vsetky letiská v oblasti, do ktorej spadá zalobkyna, nezdá sa, ze by takáto analýza mohla viest k priaznivejsiemu výsledku, nez je výsledok, ku ktorému Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí. 213 Zo vsetkého, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze ôsmy zalobný dôvod sa musí zamietnut. O deviatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 214 Podla názoru zalobkyne sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked nepreskúmala vsetky kritériá pre posúdenie zásady ochrany legitímnej dôvery. Zalobkyna predovsetkým poznamenáva, ze Komisia v nej svojimi vyhláseniami vyjadrenými v rozhodnutí 2004/393, svojou necinnostou pocas viac ako desiatich rokov a svojou predchádzajúcou praxou vyvolala legitímne ocakávanie, pokial ide o zákonnost spornej pomoci, alebo prinajmensom pokial ide o nemoznost nariadit jej vrátenie. Zalobkyna dalej tvrdí, ze nemohla rozumne ocakávat zmenu postupu Komisie, natolko bol predmet konania o preskúmanie opatrení v prospech spolocnosti Ryanair odlisný od prejednávanej veci, a Vseobecný súd nijako nepoukázal na prípadnú nezákonnost opatrení schválených v jej prospech, pricom dodala, ze Komisia vo vztahu k nej zacala konanie o preskúmanie o takmer tri a pol roka skôr. Zalobkyna napokon poznamenáva, ze v prejednávanej veci vseobecný záujem Únie nebráni tomu, aby sporná pomoc nebola vrátená, pretoze Komisia nepreukázala, ze tento vseobecný záujem je dostatocne naliehavý na to, aby mal prednost pred záujmom samotnej zalobkyne. 215 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. 216 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze jednak podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, môzu mat legitímnu dôveru v zákonnost pomoci v zásade len vtedy, ak sa táto pomoc poskytla v súlade s postupom stanoveným v clánku 108 ZFEÚ, a jednak starostlivý hospodársky subjekt musí byt za normálnych okolností schopný sa ubezpecit, ze uvedený postup bol dodrzaný. Ak sa pomoc poskytla bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, na základe coho je podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ protiprávna, príjemca pomoci nemôze mat v tomto prípade legitímnu dôveru v zákonnost jej poskytnutia (pozri rozsudok z 19. marca 2015, OTP Bank, [141]C-672/13, [142]EU:C:2015:185, bod [143]77 a citovanú judikatúru). 217 Pokial treba navyse pripomenút, ze nemozno vylúcit, ze sa príjemca nezákonnej pomoci bude môct odvolávat na výnimocné okolnosti, na ktorých mohla byt legitímne zalozená jeho dôvera v zákonnost tejto pomoci, uznanie legitímnej dôvery vo vztahu k nemu v takom prípade vsak predpokladá, ze bola pomoc poskytnutá pri dodrzaní postupu podla clánku 108 ZFEÚ (rozsudok z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia, [144]T-67/94, [145]EU:T:1998:7, bod [146]182). 218 V prejednávanej veci je pritom nesporné, ze sporná pomoc nebola oznámená Komisii v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a ze pomoc, ktorej vrátenie sa pozaduje, bola poskytnutá az po vydaní rozsudku z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia ([147]T-128/98, [148]EU:T:2000:290), v ktorom sa rozhodlo, ze správa letiska je v zásade hospodárskou cinnostou. 219 Preto sa zalobkyna nemôze odvolávat na to, ze Komisia tým, ze nariadila vrátenie spornej pomoci, porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery. 220 Deviaty zalobný dôvod, ako aj zalobu v celom jej rozsahu, preto treba zamietnut. O návrhu na prispôsobenie zaloby 221 Treba pripomenút, ze 5. apríla 2016 oznámila Komisia Belgickému královstvu korigendum sporného rozhodnutia, pricom uviedla, ze chyby, ktoré v nom boli zistené, nemajú ziaden vplyv na závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú v nom sformulované. 222 Zalobkyna 23. júna 2016 podala návrh na prispôsobenie zaloby z dôvodu zmien, ktoré Komisia vykonala v napadnutom rozhodnutí prostredníctvom korigenda z 5. apríla 2016. 223 Komisia vznása námietku neprípustnosti návrhu na prispôsobenie. 224 Treba konstatovat, ze návrh na prispôsobenie neobsahuje ziadnu novú skutocnost a iba preberá tvrdenia obsiahnuté v zalobe a v replike, a to priamejsím spôsobom, pricom Komisii vytýka viacnásobné závazné a podstatné pochybenia, napriek tomu, ze v skutocnosti sa korigendum týka len zmien gramatického stýlu a povahy, ako aj urcitých výpoctov. 225 Napokon napriek tomu, ze nesprávne císelné údaje uvedené v napadnutom rozhodnutí mohli skomplikovat správne porozumenie tohto rozhodnutia, najmä zo strany zalobkyne, na základe týchto chýb nemozno spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. 226 Z uvedeného vyplýva, ze vzhladom na to, ze preskúmanie napadnutého rozhodnutia neumoznilo spochybnit zákonnost tohto rozhodnutia a vedie k zamietnutiu zaloby, otázka prípustnosti návrhu na prispôsobenie sa nevyhnutne stala bezpredmetnou. O trovách 227 Podla clánku 135 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak si to vyzaduje spravodlivé zaobchádzanie, Vseobecný súd môze rozhodnút, ze úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, znása vlastné trovy konania a je povinný nahradit iba cast trov konania druhého úcastníka, resp. vôbec mu nemusí ulozit povinnost nahradit trovy konania. Okrem toho podla clánku 135 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku Vseobecný súd môze úcastníkovi konania ulozit povinnost nahradit cast alebo celé trovy konania, aj ked mal vo veci úspech, pokial to odôvodnuje jeho správanie vrátane správania pred podaním zaloby, najmä ak druhému úcastníkovi konania spôsobil vznik trov konania, ktoré Vseobecný súd povazuje za úmyselne spôsobené. 228 Za okolností prejednávanej veci Vseobecný súd usudzuje, ze tak ako vyplýva z vyssie uvedených úvah, Komisia sa dopustila pocetných vecných chýb, na základe ktorých sa zalobkyna mohla domnievat, ze bolo opodstatnené, aby napadla platnost napadnutého rozhodnutia, a pre ktoré bolo stazené preskúmanie napadnutého rozhodnutia zo strany Vseobecného súdu. 229 Za týchto okolností mozno usudzovat, ze prejednávané konanie bolo zaprícinené scasti správaním Komisie spocívajúcim v tom, ze chyby, ktorých sa Komisia dopustila, mohli u zalobkyne pochopitelne vyvolat otázky, pokial ide o zákonnost napadnutého rozhodnutia. 230 Takéto okolnosti predstavujú dôvod opodstatnujúci rozdelit trovy vynalozené na úcely tohto konania medzi Komisiu a zalobkynu. 231 Vseobecný súd sa domnieva, ze spravodlivé posúdenie okolností prejednávanej veci si vyzaduje, ze sa Komisii ulozí povinnost, aby okrem znásania svojich vlastných trov konania nahradila polovicu trov konania vynalozených zalobkynou. 232 Napokon, v súlade s clánkom 138 ods. 3 rokovacieho poriadku, vedlajsí úcastníci konania znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit polovicu trov konania vynalozených spolocnostou Brussels South Charleroi Airport (BSCA). 3. Spolocnosti Société wallonne des aéroports SA (Sowaer), Brussels Airport Company SA a Brussels Airlines SA/NV znásajú svoje vlastné trovy konania. Labucka Kanceva Madise Barents Passer Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. januára 2018. Tajomník E. Coulon Sudca R. Barents __________________________________________________________________ ( [149]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. ( [150]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXn8q0NX/L88330-8472TMP.html#t-ECR_62014TJ0818_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:137:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A585&locale=sk 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A585&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A585&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A585&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:099:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A724&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A724&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A729&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A729&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A75&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A75&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A302&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A302&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A712&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A712&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A75&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A75&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A291&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A291&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point321 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A94&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A94&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A94&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A757&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A757&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:335:TOC 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:254:TOC 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:296:TOC 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:044:TOC 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:096:TOC 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A742&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A573&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A573&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A573&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A7&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A7&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A7&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A7&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A7&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A7&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A191&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A191&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A617&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:373:TOC 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:096:TOC 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A229&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A229&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A229&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A2&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A2&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A87&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A87&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A87&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 108. file:///tmp/lynxXXXXn8q0NX/L88330-8472TMP.html#t-ECR_62014TJ0818_SK_01-E0002 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A79&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A152&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A152&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A152&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point177 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point126 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point127 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1077&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1077&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1077&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A811&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A811&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A811&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point168 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A12&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A12&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A12&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A7&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A7&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A7&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point182 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///tmp/lynxXXXXn8q0NX/L88330-8472TMP.html#c-ECR_62014TJ0818_SK_01-E0001 150. file:///tmp/lynxXXXXn8q0NX/L88330-8472TMP.html#c-ECR_62014TJ0818_SK_01-E0002