ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 26. októbra 2017 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Rozhodnutie o ulození pokuty za uskutocnenie koncentrácie pred jej oznámením a povolením - Clánok 4 ods. 1, clánok 7 ods. 1 a 2 a clánok 14 nariadenia (ES) c. 139/2004 - Nedbanlivost - Zásada ne bis in idem - Závaznost porusenia - Výska pokuty" Vo veci T-704/14, Marine Harvest ASA, so sídlom v Bergene (Nórsko), v zastúpení: R. Subiotto, QC, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: M. Farley, C. Giolito a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2014) 5089 final z 23. júla 2014 o ulození pokuty za uskutocnenie koncentrácie v rozpore s clánkom 4 ods. 1 a clánkom 7 ods. 1 nariadenia (ES) c. 139/2004 (vec COMP/M.7184 - Marine Harvest/Morpol) a subsidiárne na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory A. Dittrich (spravodajca), sudcovia J. Schwarcz a V. Tomljenovic, tajomník: C. Heeren, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. septembra 2016, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Marine Harvest ASA, je spolocnostou zalozenou podla nórskeho práva zapísanou na burze v Osle (Nórsko) a na burze v New Yorku (Spojené státy), ktorá sa zaoberá chovom a prvotným spracovaním lososa v Kanade, Chile, Skótsku, na Faerských ostrovoch, v Írsku a Nórsku, ako aj chovom a prvotným spracovaním halibuta svetlého v Nórsku. Zalobkyna vykonáva tiez druhotné spracovanie v Belgicku, Chile, Spojených státoch, Francúzsku, Írsku, Japonsku, Nórsku, Holandsku, Polsku a Ceskej republike. A. Nadobudnutie spolocnosti Morpol zalobkynou 2 Dna 14. decembra 2012 zalobkyna uzatvorila so spolocnostami Friendmall Ltd a Bazmonta Holding Ltd zmluvu o kúpe akcií ("Share Purchase Agreement", dalej len "SPA") týkajúcu sa prevodu akcií, ktoré tieto spolocnosti vlastnili v imaní spolocnosti Morpol ASA. 3 Spolocnost Morpol je nórskym výrobcom a spracovatelom lososa. Táto spolocnost produkuje chovného lososa a ponúka siroký sortiment výrobkov z lososa s pridanou hodnotou. Chová a prvotne spracováva lososa v Skótsku a Nórsku. Vykonáva tiez druhotné spracovanie v Polsku, Spojenom královstve a Vietname. Predtým, ako ju kúpila zalobkyna, bola spolocnost Morpol zapísaná na burze v Osle. 4 Spolocnosti Friendmall a Bazmonta Holding boli súkromnými spolocnostami s rucením obmedzeným, ktoré boli zalozené a zaregistrované na Cypre. Obe spolocnosti ovládala jediná osoba, pán M., ktorý je zakladatelom a bývalým generálnym riaditelom spolocnosti Morpol. 5 Prostredníctvom SPA získala zalobkyna podiel v spolocnosti Morpol vo výske priblizne 48,5 % imania spolocnosti Morpol. K dokonceniu tejto kúpy (dalej len "kúpa z decembra 2012") doslo 18. decembra 2012. 6 Zalobkyna 17. decembra 2012 prostredníctvom burzového komuniké oznámila, ze vyhlási verejnú ponuku na kúpu zvysných akcií spolocnosti Morpol. Dna 15. januára 2013 zalobkyna v súlade s nórskym zákonom o obchodovaní s cennými papiermi predlozila takú povinnú verejnú ponuku na kúpu zvysných akcií spolocnosti Morpol, ktorá predstavovala 51,5 % akcií spolocnosti. Podla ustanovení nórskeho zákona je kupujúci viac ako jednej tretiny akcií spolocnosti kótovanej na burze povinný predlozit ponuku na zvysné akcie tejto spolocnosti. 7 Dna 23. januára 2013 správna rada spolocnosti Morpol vymenovala nového generálneho riaditela namiesto pána M., ktorý sa medzicasom vzdal funkcie s úcinnostou od 1. marca 2013 v rámci záväzku, ktorý bol na tento úcel zahrnutý do SPA. 8 Po vysporiadaní a vykonaní verejnej ponuky na kúpu 12. marca 2013 vlastnila zalobkyna spolu 87,1 % akcií spolocnosti Morpol. Zalobkyna teda prostredníctvom verejnej ponuky na kúpu kúpila akcie predstavujúce priblizne 38,6 % imania spolocnosti Morpol, okrem akcií predstavujúcich 48,5 % imania spolocnosti Morpol, ktoré uz získala na základe kúpy z decembra 2012. 9 Kúpa zvysných akcií spolocnosti Morpol sa uskutocnila 12. novembra 2013. Dna 15. novembra 2013 mimoriadne valné zhromazdenie rozhodlo o podaní ziadosti o vylúcenie akcií z kótovania na burze v Osle, o znízení poctu clenov správnej rady a o zrusení menovacieho výboru. Dna 28. novembra 2013 spolocnost Morpol uz nebola kótovaná na burze v Osle. B. Fáza pred oznámením 10 Zalobkyna 21. decembra 2012 zaslala Európskej komisii ziadost o vymenovanie skupiny poverenej posúdením jej spisu týkajúceho sa získania výlucnej kontroly nad spolocnostou Morpol. Zalobkyna v tejto ziadosti oznámila Komisii, ze kúpa z decembra 2012 bola dokoncená a ze do prijatia rozhodnutia Komisie nebude vykonávat svoje hlasovacie práva. 11 Komisia poziadala zalobkynu o uskutocnenie telekonferencie, ktorá sa konala 25. januára 2013. Pocas telekonferencie Komisia poziadala o informácie týkajúce sa struktúry transakcie a o vysvetlenia v súvislosti s tým, ci uz kúpa z decembra 2012 mohla zalobkyni poskytnút kontrolu nad spolocnostou Morpol. 12 Komisia 12. februára 2013 zaslala zalobkyni ziadost o informácie týkajúce sa prípadného získania faktickej kontroly nad spolocnostou Morpol v dôsledku kúpy z decembra 2012. Komisia tiez poziadala o predlozenie programu a zápisnice z valných zhromazdení spolocnosti Morpol a zo stretnutí správnej rady spolocnosti Morpol za posledné tri roky. Zalobkyna na túto ziadost ciastocne odpovedala 19. februára 2013 a úplnú odpoved na túto ziadost poskytla 25. februára 2013. 13 Dna 5. marca 2013 zalobkyna predlozila prvý návrh tlaciva oznámenia, aké je uvedené v prílohe I nariadenia Komisie c. 802/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([2]Ú. v. ES L 133, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) (dalej len "prvý návrh tlaciva CO"). Prvý návrh tlaciva CO sa týkal hlavne celkového trhu, ktorý zahrnal chov, ako aj prvotné a druhotné spracovanie lososa bez ohladu na jeho pôvod. 14 Dna 14. marca 2013 zaslala Komisia zalobkyni ziadost o doplnujúce informácie týkajúce sa prvého návrhu tlaciva CO. Zalobkyna odpovedala na túto ziadost o informácie 16. apríla 2013. Komisia sa domnievala, ze táto odpoved nebola úplná, a poslala dalsie ziadosti o informácie 3. mája, 14. júna a 10. júla 2013. Zalobkyna odpovedala na tieto ziadosti 6. júna, 3. a 26. júla 2013. C. Oznámenie a rozhodnutie o povolení koncentrácie s výhradou dodrzania urcitých záväzkov 15 Dna 9. augusta 2013 bola transakcia oficiálne oznámená Komisii. 16 Komisia pocas hodnotiaceho stretnutia, ktoré sa uskutocnilo 3. septembra 2013, informovala zalobkynu a spolocnost Morpol o tom, ze má vázne pochybnosti o zlucitelnosti transakcie s vnútorným trhom, pokial ide o potenciálny trh so skótskym lososom. 17 Zalobkyna 9. septembra 2013 s cielom odstránit vázne pochybnosti Komisie navrhla záväzky v súlade s clánkom 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([3]Ú. v. ES L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40). Komisia tieto pociatocné záväzky podrobila prieskumu trhu. Po urcitých zmenách a doplneniach bol 25. septembra 2013 predlozený súbor konecných záväzkov. Zalobkyna sa zaviazala postúpit priblizne tri stvrtiny z kapacity na chov skótskeho lososa, ktorá sa medzi úcastníkmi koncentrácie prekrývala, cím odstránila vázne pochybnosti Komisie. 18 Dna 30. septembra 2013 Komisia v súlade s clánkom 6 ods. 1 písm. b) a ods. 2 nariadenia c. 139/2004 prijala rozhodnutie C(2013) 6449 (vec COMP/M.6850 - Marine Harvest/Morpol) (dalej len "rozhodnutie o povolení") o povolení koncentrácie s výhradou, ze budú v celom rozsahu dodrzané navrhnuté záväzky. 19 Komisia v rozhodnutí o povolení konstatovala, ze uz kúpa z decembra 2012 poskytla zalobkyni faktickú výlucnú kontrolu nad spolocnostou Morpol. Komisia tvrdila, ze nemozno vylúcit porusenie povinnosti statu quo stanovenej v clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia. Taktiez uviedla, ze v rámci iného konania môze preskúmat, ci je potrebné uplatnit sankciu podla clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. D. Napadnuté rozhodnutie a konanie, v ktorom bolo prijaté 20 Komisia v liste z 30. januára 2014 informovala zalobkynu, ze prebieha vysetrovanie týkajúce sa prípadných porusení clánku 7 ods. 1 a clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 21 Komisia 31. marca 2014 zaslala zalobkyni oznámenie o výhradách v súlade s clánkom 18 nariadenia c. 139/2004 (dalej len "oznámenie o výhradách"). Komisia v oznámení o výhradách dospela k predbeznému záveru, ze zalobkyna úmyselne, alebo prinajmensom z nedbanlivosti, porusila clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 22 Zalobkyna poskytla svoju odpoved na oznámenie o výhradách 30. apríla 2014. Dna 6. mája 2014 uviedla zalobkyna na pojednávaní tvrdenia, ktoré sú uvedené v jej odpovedi. Dna 7. júla 2014 sa konalo zasadnutie poradného výboru pre koncentrácie medzi podnikmi. 23 Dna 23. júla 2014 prijala Komisia rozhodnutie C(2014) 5089 final o ulození pokuty za uskutocnenie koncentrácie v rozpore s clánkom 4 ods. 1 a clánkom 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 (vec COMP/M.7184 - Marine Harvest/Morpol) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 24 Prvé tri clánky výrokovej casti napadnutého rozhodnutia znejú takto: "Clánok 1 [Zalobkyna] tým, ze uskutocnila koncentráciu s významom pre celé Spolocenstvo pocas obdobia od 18. decembra 2012 do 30. septembra 2013 pred tým, ako bola oznámená a vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom, porusila clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia (ES) c. 139/2004. Clánok 2 [Zalobkyni] sa ukladá pokuta vo výske 10000000 eur za porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia (ES) c. 139/2004 uvedené v clánku 1. Clánok 3 [Zalobkyni] sa ukladá pokuta vo výske 10000000 eur za porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia (ES) c. 139/2004 uvedené v clánku 1." 25 Komisia v napadnutom rozhodnutí po prvé konstatovala, ze zalobkyna získala faktickú výlucnú kontrolu nad spolocnostou Morpol po dokoncení kúpy z decembra 2012, kedze zalobkyna mala takmer istotu, ze na valných zhromazdeniach dosiahne väcsinu vzhladom na výsku jej podielu (48,5 %) a mieru prítomnosti ostatných akcionárov na valných zhromazdeniach pocas predchádzajúcich rokov. 26 Komisia dalej konstatovala, ze na kúpu z decembra 2012 sa nevztahuje výnimka stanovená v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. V tejto súvislosti uviedla, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa vztahuje iba na verejné ponuky na kúpu alebo výmenu alebo na transakcie, na základe ktorých sa kontrola v zmysle clánku 3 nariadenia c. 139/2004 získa "od rôznych predávajúcich" na základe viacerých transakcií s cennými papiermi. V prejednávanej veci bol podla Komisie kontrolný podiel získaný od jediného predávajúceho, a to pána M., prostredníctvom spolocností Friendmall a Bazmonta Holding na základe kúpy z decembra 2012. 27 Clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa podla Komisie nevztahuje na situácie, ked dôjde ku kúpe významného mnozstva akcií od jediného predávajúceho a ked mozno na základe hlasovaní na predchádzajúcich riadnych a mimoriadnych valných zhromazdeniach lahko preukázat, ze toto mnozstvo akcií poskytuje faktickú výlucnú kontrolu nad cielovou spolocnostou. 28 Komisia okrem toho poukázala na to, ze kúpa z decembra 2012, ktorá bola dokoncená 18. decembra 2012, nebola súcastou verejnej ponuky na kúpu, ktorá sa uskutocnila od 15. januára do 26. februára 2013. Komisia konstatovala, ze skutocnost, ze kúpa z decembra 2012 mohla mat za následok povinnost zalobkyne vyhlásit verejnú ponuku na kúpu zvysných akcií spolocnosti Morpol, nie je relevantná, kedze faktická kontrola sa uz získala prostredníctvom jediného predávajúceho. 29 Komisia sa dalej domnievala, ze odkazy zalobkyne na právne zdroje, podla ktorých "viaceré jednotné etapy" sa povazujú za jedinú koncentráciu, pokial sú tieto etapy právne alebo fakticky podmienené, sa zdajú zavádzajúce. Komisia zdôraznila, ze zalobkyna získala kontrolu nad spolocnostou Morpol na základe jediného nákupu 48,5 % akcií spolocnosti Morpol, a nie na základe viacerých ciastocných transakcií týkajúcich sa castí aktív, ktoré by v konecnom dôsledku tvorili jediný hospodársky subjekt. 30 Komisia uviedla, ze podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 139/2004 treba pri stanovení výsky pokuty zohladnit povahu, závaznost a dlzku trvania porusenia. 31 Komisia konstatovala, ze kazdé porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je vzhladom na svoju povahu závazným porusením. 32 Komisia v rámci posúdenia závaznosti porusenia zohladnila skutocnost, ze zalobkyna sa podla nej dopustila porusenia z nedbanlivosti, ze predmetná koncentrácia vyvolala vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, ako aj skutocnost, ze sa prejednávali skorsie veci týkajúce sa procesných porusení zalobkyne, ako aj dalsích spolocností. 33 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia uviedla, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je jednorazovým porusením a ze v danom prípade k nemu doslo 18. decembra 2012, teda v den uskutocnenia koncentrácie. Komisia okrem toho konstatovala, ze porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je pokracujúcim porusením a ze v danom prípade trvalo od 18. decembra 2012 do 30. septembra 2013, teda odo dna uskutocnenia kúpy z decembra 2012 do dna jej povolenia. Dlzka trvania deviatich mesiacov a dvanástich dní bola podla Komisie obzvlást dlhá. 34 Komisia zohladnila ako polahcujúcu okolnost skutocnost, ze zalobkyna nevykonávala svoje hlasovacie práva v spolocnosti Morpol a pocas konania o kontrole koncentrácie ju spravovala ako subjekt oddelený od zalobkyne. 35 Komisia zohladnila ako polahcujúcu okolnost taktiez skutocnost, ze zalobkyna podala ziadost o vymenovanie skupiny niekolko dní po dokoncení kúpy z decembra 2012. 36 Komisia naproti tomu nezistila, ze by existovali pritazujúce okolnosti. 37 Komisia konstatovala, ze v prípade podniku velkosti zalobkyne musí byt výska sankcie významná, aby mala odradzujúci úcinok. To platí tým viac v prípade, ked predmetná koncentrácia vyvolala vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom. II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 38 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 3. októbra 2014 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 39 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu v ten istý den zalobkyna v súlade s clánkom 76a Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 poziadala Vseobecný súd, aby prejednal vec v skrátenom súdnom konaní. Komisia listom zo 17. októbra 2014 predlozila svoje pripomienky k tejto ziadosti. Rozhodnutím z 23. októbra 2014 Vseobecný súd zamietol ziadost o prejednanie veci v skrátenom konaní. 40 Vseobecný súd na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 jeho rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky a poziadal Komisiu o predlozenie urcitých dokumentov. Úcastníci konania odpovedali na písomné otázky a Komisia predlozila pozadované dokumenty. 41 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil pokuty ulozené zalobkyni na základe napadnutého rozhodnutia, - dalej subsidiárne podstatne znízil pokuty ulozené zalobkyni na základe napadnutého rozhodnutia, - v kazdom prípade ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, - prijal akékolvek dalsie opatrenia, ktoré povazuje za vhodné. 42 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu v celom rozsahu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. III. Právny stav 43 Zalobkyna uvádza na podporu zaloby pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na zjavnom nesprávnom právnom a skutkovom posúdení v rozsahu, v akom bola v napadnutom rozhodnutí zamietnutá uplatnitelnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Druhý zalobný dôvod je zalozený na zjavnom nesprávnom právnom a skutkovom posúdení v rozsahu, v akom sa v napadnutom rozhodnutí konstatuje, ze zalobkyna sa dopustila nedbanlivosti. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení vseobecnej zásady ne bis in idem. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na zjavnom nesprávnom právnom a skutkovom posúdení, ku ktorému doslo pri ulození pokút zalobkyni. Napokon piaty zalobný dôvod je zalozený na zjavnom nesprávnom právnom a skutkovom posúdení a na nedostatocnom odôvodnení stanovenej výsky pokút. A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavnom nesprávnom právnom a skutkovom posúdení v rozsahu, v akom bola v napadnutom rozhodnutí zamietnutá uplatnitelnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 44 Prvý zalobný dôvod sa skladá zo styroch castí. Prvá cast je zalozená na tom, ze napadnuté rozhodnutie je z právneho a skutkového hladiska nesprávne v rozsahu, v akom je v nom zamietnutý pojem jedinej koncentrácie v rámci výkladu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Druhá cast je zalozená na nesprávnom výklade znenia clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 z právneho a skutkového hladiska. Tretia cast je zalozená na nesprávnom výklade zmyslu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Napokon stvrtá cast je zalozená na tom, ze zalobkyna postupovala v súlade s clánkom 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 45 V prejednávanej veci je potrebné preskúmat spolocne prvé tri casti prvého zalobného dôvodu, ktoré sa vsetky týkajú otázky výkladu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 1. O prvých troch castiach prvého zalobného dôvodu a) Úvodné pripomienky 46 Po prvé je potrebné pripomenút, ze clánok 14 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia c. 139/2004 stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit osobám uvedeným v clánku 3 ods. 1 písm. b) alebo úcastníkom koncentrácie pokuty az do výsky 10 % celkového obratu podniku v zmysle clánku 5, ak úmyselne alebo z nedbalosti: a) neoznámia koncentráciu v súlade s clánkom 4 alebo 22 ods. 3 pred jej uskutocnením, pokial by na to neboli výslovne oprávnené podla clánku 7 ods. 2 alebo rozhodnutím prijatým podla clánku 7 ods. 3; b) vykonajú koncentráciu v rozpore s clánkom 7." 47 Podla clánku 4 ods. 1 prvého pododseku nariadenia c. 139/2004 "[k]oncentrácie s významom pre celé spolocenstvo definované v tomto nariadení sa oznámia Komisii pred ich uskutocnením a po uzatvorení zmluvy, uskutocnení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu". 48 Podla clánku 7 ods. 1 toho istého nariadenia "[k]oncentrácia s významom pre celé Spolocenstvo... sa nevykoná pred jej oznámením alebo kým nie je vyhlásená za zlucitelnú s [vnútorným] trhom rozhodnutím podla clánku 6 ods. 1 písm. b), clánku 8 ods. 1 alebo clánku 8 ods. 2, alebo na základe predpokladu podla clánku 10 ods. 6". 49 Okrem toho podla clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 139/2004: "1. Za vznik koncentrácie sa povazuje, ak je trvalá zmena kontroly spôsobená: ... b) získaním priamej alebo nepriamej kontroly nad celým alebo nad castami jedného alebo viacerých dalsích podnikov jednou alebo viacerými osobami, ktoré uz kontrolujú najmenej jeden podnik, alebo jedným alebo viacerými podnikmi, ci uz kúpou cenných papierov alebo aktív, zmluvne alebo iným spôsobom." 50 Napokon podla clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 "[k]ontrola pozostáva z práv, zmlúv alebo akýchkolvek iných prostriedkov, ktoré samostatne alebo spolocne a vzhladom na príslusné skutocnosti alebo právne predpisy dávajú moznost vykonávat rozhodujúci vplyv nad podnikom". 51 V prejednávanej veci treba na úvod konstatovat, ze na základe kúpy z decembra 2012 zalobkyna získala podiel v spolocnosti Morpol vo výske okolo 48,5 % imania spolocnosti Morpol. 52 Ako Komisia konstatovala v bode 55 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby to zalobkyna spochybnila, v case kúpy z decembra 2012 bola Morpol nórskou akciovou spolocnostou a z tohto dôvodu boli hlasovacie práva pridelené podla zásady "jedna akcia oprávnuje na jeden hlas". Na prijatie rozhodnutia teda postacovala jednoduchá väcsina akcií prítomných a hlasujúcich na valných zhromazdeniach, okrem niekolkých prípadov, ktoré si vyzadovali dvojtretinovú kvalifikovanú väcsinu. 53 Komisia okrem toho v bode 57 napadnutého rozhodnutia správne poukázala na to, ze mensinového akcionára mozno povazovat za vykonávajúceho faktickú výlucnú kontrolu najmä vtedy, ked má tento akcionár takmer úplnú istotu, ze získa väcsinu na valných zhromazdeniach vzhladom na výsku svojho podielu a mieru prítomnosti ostatných akcionárov na valných zhromazdeniach pocas predchádzajúcich rokov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia, [4]T-332/09, [5]EU:T:2012:672, body [6]45 az [7]48). 54 Komisia dalej uviedla, ze pán M. mal (prostredníctvom spolocností Friendmall a Bazmonta Holding) vzdy jasnú väcsinu hlasov na valných zhromazdeniach a ze zvysok imania spolocnosti Morpol bol velmi rozdrobený, co znamená, ze zvysní akcionári neboli schopní vytvorit blokujúcu mensinu, ktorá by mohla prevázit nad rozhodovacou právomocou pána M., najmä z dôvodu, ze málo z nich sa zúcastnilo valných zhromazdení. 55 Komisia teda dospela k záveru bez toho, aby to zalobkyna spochybnila, ze pred kúpou z decembra 2012 vykonával pán M. faktickú výlucnú kontrolu nad spolocnostou Morpol prostredníctvom svojich úcastí v spolocnostiach Friendmall a Bazmonta Holding. 56 Komisia napokon správne dospela k záveru, ze kúpa z decembra 2012 poskytla zalobkyni rovnaké práva a rovnaké moznosti vykonávania rozhodujúceho vplyvu na spolocnost Morpol, aké mal predtým pán M. prostredníctvom spolocností Friendmall a Bazmonta Holding. 57 Z toho, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze Komisia v bode 68 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze zalobkyna získala kontrolu nad spolocnostou Morpol po dokoncení kúpy z decembra 2012. 58 Zalobkyna opakovane, hoci v iných súvislostiach, zdôraznuje, ze pred povolením koncentrácie Komisiou nevykonávala svoje hlasovacie práva. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze podla clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 vyplýva kontrola najmä z práv, ktoré poskytujú "moznost" vykonávat rozhodujúci vplyv na cinnost podniku. Rozhodujúcou skutocnostou je teda získanie tejto kontroly vo formálnom zmysle, a nie skutocný výkon takej kontroly (pozri analogicky rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia, [8]T-332/09, [9]EU:T:2012:672, bod [10]189). Skutocnost, ze hlasovacie práva, ktoré mala zalobkyna, jej poskytovali faktickú kontrolu nad spolocnostou Morpol, nemozno spochybnit na základe okolnosti, ze zalobkyna svoje hlasovacie práva pred povolením koncentrácie nevykonávala. 59 Ako Komisia uviedla v bodoch 72 a 73 napadnutého rozhodnutia, niektoré clánky SPA zrejme naznacovali, ze zalobkyna bude vykonávat svoje hlasovacie práva v spolocnosti Morpol az po získaní povolenia od orgánov hospodárskej sútaze. SPA vsak neobsahuje ziadne ustanovenie, ktoré by zalobkyni bránilo vo vykonávaní jej hlasovacích práv pred povolením. Zalobkyna mohla teda vykonávat svoje hlasovacie práva v spolocnosti Morpol kedykolvek po dokoncení kúpy z decembra 2012. 60 Zalobkyna okrem iného v nadväznosti na otázku, ktorú Vseobecný súd polozil na pojednávaní, potvrdila, ze nespochybnuje, ze získanie podielu 48,5 % v spolocnosti Morpol jej poskytlo kontrolu nad spolocnostou Morpol v zmysle nariadenia c. 139/2004. 61 Ako Komisia poukázala v bodoch 8, 13 a 66 napadnutého rozhodnutia, k dokonceniu kúpy z decembra 2012 doslo 18. decembra 2012. Zalobkyna v bode 13 zaloby priznáva, ze 18. decembra 2012 bola SPA dokoncená a akcie, ktoré vlastnil pán M. v spolocnosti Morpol, boli prevedené na zalobkynu. 62 Zalobkyna nespochybnuje skutocnost, ze predmetná koncentrácia bola koncentráciou, ktorá má význam pre celé Spolocenstvo. 63 Kedze zalobkyna získala kontrolu nad spolocnostou Morpol na základe kúpy z decembra 2012, podla clánku 4 ods. 1 prvého pododseku a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 mala v podstate oznámit túto koncentráciu Komisii pred jej uskutocnením a nemala ju uskutocnit predtým, ako ju Komisia vyhlásila za zlucitelnú s vnútorným trhom. 64 Z vyssie uvedených konstatovaní vyplýva, ze na úcely preskúmania prvých troch castí prvého zalobného dôvodu je relevantnou otázka, ci bola výnimka stanovená v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 uplatnitelná v prejednávanej veci. b) O uplatnitelnosti clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 65 Clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 stanovuje: "Odsek 1 nie je prekázkou vykonania verejnej ponuky alebo viacerých transakcií s cennými papiermi vrátane cenných papierov prevoditelných na iné cenné papiere obchodovatelné na trhu, akým je napríklad burza cenných papierov, ktorými sa získava kontrola v zmysle clánku 3 od rôznych predávajúcich, ak: a) koncentrácia je bezodkladne oznámená Komisii podla clánku 4; b) nadobúdatel nevykonáva hlasovacie práva spojené s týmito cennými papiermi, alebo tak robí iba na udrzanie plnej hodnoty týchto investícií na základe výnimky udelenej Komisiou podla odseku 3." 66 Clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 stanovuje teda dva prípady: prvý súvisiaci s verejnou ponukou na kúpu alebo výmenu (prvý prípad) a druhý súvisiaci s viacerými transakciami s cennými papiermi (druhý prípad). 67 Zalobkyna v nadväznosti na otázku polozenú v tejto súvislosti na pojednávaní konkrétne uviedla, ze svoje úvahy zalozila na prvom prípade stanovenom v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, co bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania. 1) O skutocnosti, ze na predmetnú koncentráciu sa znenie clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 nevztahuje 68 Je potrebné pripomenút, ze podla prvého prípadu stanoveného v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 "[o]dsek 1 nie je prekázkou vykonania verejnej ponuky", pokial je koncentrácia oznámená bezodkladne a nadobúdatel nevykonáva svoje hlasovacie práva pred povolením koncentrácie. 69 V prejednávanej veci treba uviest, ze Komisia nekonstatovala, ze by zalobkyna porusila clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 tým, ze uskutocnila verejnú ponuku na kúpu. Komisia konstatovala, ze zalobkyna porusila clánok 7 ods. 1 a clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 kúpou z decembra 2012. Je potrebné pripomenút, ze verejná ponuka na kúpu bola predlozená az 15. januára 2013, teda po dokoncení kúpy z decembra 2012. 70 Skutocnost, ze podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 odsek 1 toho istého clánku nebráni uskutocneniu verejnej ponuky na kúpu, je teda v prejednávanej veci v zásade irelevantná. 71 Prvý prípad uvedený v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 umoznuje za urcitých okolností uskutocnit verejnú ponuku pred oznámením a povolením, aj ked táto predstavuje koncentráciu s významom pre celé Spolocenstvo. Toto ustanovenie vsak podla svojho znenia neumoznuje uskutocnenie súkromnej kúpy. 72 Treba teda konstatovat, ze prvý prípad uvedený v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 nie je podla svojho znenia uplatnitelný v prejednávanej veci. 73 Aj ked zalobkyna na pojednávaní uviedla, ze vychádza z prvého prípadu uvedeného v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, je potrebné uviest, ze na predmetnú koncentráciu sa nevztahuje ani znenie druhého prípadu uvedeného v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 74 Podla druhého prípadu uvedeného v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 "[o]dsek 1 nie je prekázkou vykonania... viacerých transakcií s cennými papiermi vrátane cenných papierov prevoditelných na iné cenné papiere obchodovatelné na trhu, akým je napríklad burza cenných papierov, ktorými sa získava kontrola v zmysle clánku 3 od rôznych predávajúcich", pokial sú splnené urcité podmienky. 75 Je potrebné konstatovat, ako uviedla Komisia v bode 101 napadnutého rozhodnutia, ze v prejednávanej veci zalobkyna získala kontrolu nad spolocnostou Morpol od jediného predávajúceho na základe jedinej transakcie s cennými papiermi, a to kúpy z decembra 2012. 76 Totiz vzhladom na to, ze pán M. v tom case kontroloval spolocnosti Friendmall a Bazmonta Holding, bol tento pán jediným predávajúcim akcií spolocnosti Morpol. 77 Zalobkyna v tejto súvislosti na pojednávaní tvrdila, ze Komisia sa vo svojom rozhodnutí z 26. februára 2007 (vec LGI/Telenet - COMP/M.4521) (dalej len "rozhodnutie LGI/Telenet") nezaoberala otázkou, kto v konecnom dôsledku kontroloval subjekty, ktoré predali akcie spolocnosti Telenet. Tieto subjekty, teda zdruzenia obcí, podla zalobkyne kontroloval v konecnom dôsledku flámsky región. Zalobkyna zdôraznila, ze Komisia v prejednávanej veci vychádzala z okolnosti, ze obe spolocnosti Friendmall a Bazmonta Holding kontroloval pán M., takze zalobkyna podla Komisie nezískala kontrolu od rôznych predávajúcich, avsak Komisia sa nezaoberala rovnakou otázkou vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie LGI/Telenet. 78 Po prvé je potrebné uviest, ze Vseobecný súd nie je viazaný rozhodovacou praxou Komisie. Po druhé z tabulky úcasti akcionárov na valných zhromazdeniach uvedenej v bode 59 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze spolocnost Friendmall mala na vsetkých týchto valných zhromazdeniach sama jasnú väcsinu hlasov. Zalobkyna teda získala faktickú výlucnú kontrolu nad spolocnostou Morpol uz na základe samotnej kúpy akcií, ktoré patrili spolocnosti Friendmall. Okrem toho ako Komisia konstatovala v bode 63 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna v odpovedi na ziadost Komisie o informácie z 12. februára 2013 uznala, ze spolocnost Morpol sa vzhladom na akcie zastúpené na rocných a mimoriadnych valných zhromazdeniach ocitla pod výlucnou kontrolou spolocnosti Friendmall. Nie je teda potrebné, aby boli v tomto ohlade podrobne analyzované skutocnosti, na ktorých je zalozené rozhodnutie LGI/Telenet (pozri bod 77 vyssie). 79 Ako Komisia konstatovala v bode 66 napadnutého rozhodnutia, kúpa z decembra 2012 bola dokoncená 18. decembra 2012. 80 Verejná ponuka na kúpu bola predlozená az 15. januára 2013, teda v case, ked uz zalobkyna mala nad spolocnostou Morpol faktickú výlucnú kontrolu. 81 Aj ked je pravda, ze k úplnému odkúpeniu spolocnosti Morpol zalobkynou doslo vo viacerých etapách a od viacerých predávajúcich, k získaniu kontroly doslo na základe jedinej transakcie a od jediného predávajúceho. Kontrola sa teda nezískala od viacerých predávajúcich ani na základe viacerých transakcií. 82 Z toho vyplýva, ze ani druhý prípad uvedený v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 nie je podla jeho znenia uplatnitelný. 83 Treba teda konstatovat, ze podla znenia clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa toto ustanovenie nevztahuje na kúpu z decembra 2012. 84 Úvahy zalobkyne vychádzajú z existencie jedinej koncentrácie v tom zmysle, ze kúpa z decembra 2012 a neskorsia verejná ponuka na kúpu predstavujú jeden celok. Treba teda preskúmat dôvodnost tejto argumentácie. 2) O argumentácii zalobkyne zalozenej na údajnej existencii jedinej koncentrácie i) Úvodné pripomienky 85 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie opomína základné právne prepojenie a podmienenost medzi kúpou z decembra 2012 a verejnou ponukou a ze odôvodnenie v nom uvedené je v rozpore s nariadením c. 139/2004, judikatúrou Vseobecného súdu, konsolidovaným oznámením Komisie o právomoci podla nariadenia c. 139/2004 ([11]Ú. v. ES C 95, 2008, s. 1, dalej len "konsolidované oznámenie o právomoci"), rozhodovacou praxou Komisie, ako aj praxou v clenských státoch. 86 Komisia mala podla zalobkyne dospiet k záveru, ze kúpa z decembra 2012 a neskorsia verejná ponuka na kúpu predstavujú etapy jedinej koncentrácie. 87 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze zalobkyna na pojednávaní konkrétne uviedla, ze svoje úvahy zakladá na prvom prípade uvedenom v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Z toho vyplýva, ze zalobkyna v podstate tvrdí, ze kúpa z decembra 2012 - hoci k nej doslo pred vyhlásením verejnej ponuky na kúpu - bola súcastou tejto ponuky, takze Komisia podla zalobkyne v podstate konstatovala porusenie, ktoré spocívalo v uskutocnení verejnej ponuky na kúpu, aj ked z prvého prípadu uvedeného tak v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ako aj v clánku 7 ods. 1 vyplýva, ze toto nariadenie nebráni takému uskutocneniu. 88 Je potrebné preskúmat, ci mozno kúpu z decembra 2012 a verejnú ponuku na kúpu povazovat za jedinú koncentráciu. 89 Po prvé treba spresnit, ze pojem "jediná koncentrácia" nebol uvedený v nariadení Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([12]Ú. v. ES L 395, 1989, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31), ktoré predchádzalo nariadeniu c. 139/2004. 90 Komisia vychádzala z konceptu "jedinej koncentrácie" vo viacerých rozhodnutiach a Súd prvého stupna tento koncept potvrdil najmä v rozsudku z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([13]T-282/02, [14]EU:T:2006:64). 91 Pokial ide o nariadenie c. 139/2004, treba konstatovat, ze pojem "jediná koncentrácia" je uvedený iba v odôvodnení 20, a nie v clánkoch tohto nariadenia. 92 Tretia veta odôvodnenia 20 nariadenia c. 139/2004 znie takto: "Taktiez je vhodné, aby sa úzko súvisiace transakcie, ktoré sú uskutocnené za rovnakých podmienok, alebo ktoré majú formu niekolkých transakcií s cennými papiermi uskutocnených v primerane krátkej lehote, povazovali za jedinú koncentráciu." 93 Komisia v praxi vychádzala z konceptu jedinej koncentrácie v dvoch prípadoch. 94 V bode 44 konsolidovaného oznámenia o právomoci sa v tejto súvislosti uvádza: "Zásada, ze viaceré operácie sa môzu brat na základe uvedených podmienok ako jediná koncentrácia, sa uplatnuje, len ak výsledkom je, ze kontrolu nad jedným alebo viacerými podnikmi nadobudne tá istá (tie isté) osoba(-y) alebo podnik(-y). Po prvé to môze byt aktuálne, ak jedna podnikatelská jednotka alebo podnik sú nadobudnuté prostredníctvom viacerých právnych operácií. Po druhé aj nadobudnutie kontroly nad viacerými podnikmi - ktoré by mohli predstavovat koncentrácie samé osebe - môze byt spojené tak, ze predstavuje jedinú koncentráciu." 95 Existujú teda dva prípady, a to po prvé nadobudnutie cinnosti alebo individuálneho podniku na základe viacerých právnych operácií a po druhé nadobudnutie kontroly nad viacerými podnikmi, ktoré by mohli predstavovat samostatné koncentrácie. 96 Okrem toho v tretej vete odôvodnenia 20 nariadenia c. 139/2004 sú uvedené dve moznosti preukázania existencie jedinej koncentrácie. Transakcie musia úzko súvisiet bud v tom, ze sú navzájom podmienené, alebo majú formu viacerých transakcií s cennými papiermi uskutocnených v primerane krátkej lehote. 97 V nadväznosti na otázku, ktorá bola v tomto ohlade polozená na pojednávaní, zalobkyna tvrdila, ze vychádza z prvej moznosti uvedenej v tretej vete odôvodnenia 20 nariadenia c. 139/2004 týkajúcej sa transakcií, ktoré sú navzájom podmienené, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 98 Je teda potrebné preskúmat, ci mozno v prejednávanej veci preukázat, ze ide o jedinú koncentráciu na základe prvej moznosti uvedenej v tretej vete odôvodnenia 20 nariadenia c. 139/2004. 99 Predmetná koncentrácia v prejednávanej veci jasne nespadá pod druhý prípad, aký je definovaný v bode 95 vyssie, teda prípad získania kontroly nad viacerými podnikmi. 100 Treba teda preskúmat, ci predmetná koncentrácia spadá pod prvý prípad, aký je definovaný v bode 95 vyssie, teda prípad nadobudnutia individuálneho podniku na základe viacerých právnych transakcií. 101 Zalobkyna má za to, ze viaceré právne transakcie predstavujú jedinú koncentráciu, pokial sú tieto transakcie navzájom závislé tak, ze jedna by sa neuskutocnila bez ostatných. Zalobkyna sa v podstate domnieva, ze samotná skutocnost, ze viaceré transakcie sú navzájom podmienené, stací na to, aby sa povazovali za súcast jedinej koncentrácie. Poukazuje teda na to, ze Komisia mala konstatovat, ze kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka mali z právneho aj skutkového hladiska "jednotnú povahu", na základe coho ich bolo potrebné skúmat a posudzovat spolocne ako zlozky jedinej koncentrácie. 102 Komisia v bode 105 napadnutého rozhodnutia naproti tomu uviedla, ze povazuje "za irelevantnú skutocnost, ze [zalobkyna] mozno vnímala kúpu z decembra 2012 a dalsie etapy svojho prevzatia spolocnosti Morpol z ekonomického hladiska ako súcast tej istej transakcie". Komisia v bode 113 napadnutého rozhodnutia okrem toho uviedla, ze "odkazy [zalobkyne] na právne zdroje, podla ktorých sa 'viaceré jednotné etapy` povazujú za jedinú koncentráciu, pokial sú tieto etapy právne alebo fakticky podmienené, sa zdajú zavádzajúce", co podrobnejsie vysvetlila v bodoch 114 az 117 napadnutého rozhodnutia. Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadrila k tomu, ci medzi kúpou z decembra 2012 a neskorsou verejnou ponukou na kúpu existovala alebo neexistovala právna alebo faktická podmienenost. 103 Je teda potrebné preskúmat, ci v rámci prvého prípadu, teda nadobudnutia individuálneho podniku na základe viacerých právnych transakcií, samotná existencia právnej alebo faktickej podmienenosti stací na konstatovanie, ze ide o jedinú koncentráciu, a to aj vtedy, ked sa kontrola cielového podniku získa na základe jedinej súkromnoprávnej transakcie pred vyhlásením verejnej ponuky na kúpu. 104 V tomto ohlade treba preskúmat po prvé tvrdenia zalobkyne, ze stanovisko Komisie je v rozpore s konsolidovaným oznámením o právomoci, po druhé tvrdenia zalobkyne, ze stanovisko Komisie je v rozpore s judikatúrou Vseobecného súdu a rozhodovacou praxou Komisie, po tretie tvrdenia zalobkyne, ze stanovisko Komisie je v rozpore s odôvodnením 20 nariadenia c. 139/2004, po stvrté tvrdenia zalobkyne, ze stanovisko Komisie je v rozpore s praxou v clenských státoch a po piate tvrdenia zalobkyne, ze Komisia nesprávne vylozila zmysel clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. ii) O tvrdeniach zalobkyne, ze stanovisko Komisie je v rozpore s konsolidovaným oznámením o právomoci 105 Zalobkyna sa domnieva, ze stanovisko, ktoré Komisia zaujala v napadnutom rozhodnutí, je v rozpore s konsolidovaným oznámením o právomoci. Zalobkyna tvrdí, ze v bode 43 konsolidovaného oznámenia o právomoci sa uvádza, ze "dve alebo viac operácií predstavujú jedinú koncentráciu, pokial sú operácie prepojené de jure, t. j. samotné dohody sú prepojené 'vzájomnou podmienenostou`, alebo de facto...". 106 Toto tvrdenie zalobkyne vsak vychádza z nesprávneho výkladu bodu 43 konsolidovaného oznámenia o právomoci. Tento bod znie takto: "Pozadovaná podmienenost znamená, ze ziadna z operácií sa neuskutocní bez inej, a preto predstavujú jedinú operáciu. Táto podmienenost je zvycajne dokázaná, ak sú operácie prepojené de jure, t. j. samotné dohody sú prepojené vzájomnou podmienenostou. Ak mozno uspokojivo dokázat de facto podmienenost, táto môze tiez stacit na zaobchádzanie s operáciami ako s jedinou koncentráciou. To vyzaduje ekonomické posúdenie, ci kazdá z operácií nevyhnutne závisí od výsledku ostatných. Dalsími známkami vzájomnej závislosti viacerých operácií môzu byt vyjadrenia strán samotných alebo súbezné uzatvorenie príslusných dohôd. Záver o de facto vzájomnej podmienenosti viacerých operácií bude tazké dosiahnut, ak neexistuje ich súbeznost. Výrazný nedostatok súbeznosti právne vzájomne závislých operácií môze rovnako spochybnit ich skutocnú vzájomnú závislost." 107 Pokial ide o pojem "jediná koncentrácia", v tomto bode je uvedené iba konstatovanie, ze de facto podmienenost "môze" tiez stacit na to, aby sa operácie mohli povazovat za jedinú koncentráciu. Z tejto formulácie nevyplýva, ze podmienenost vzdy stací na to, aby sa viaceré operácie mohli povazovat za jedinú koncentráciu. 108 Treba poukázat na to, ze prvá veta bodu 45 konsolidovaného oznámenia o právomoci znie takto: "Jediná koncentrácia môze preto existovat, ak ten (tí) istý(-í) kupujúci nadobudne(-ú) kontrolu nad jedinou podnikatelskou jednotkou, t. j. jediným hospodárskym subjektom, prostredníctvom viacerých právnych operácií, ak tieto sú vzájomne podmienené" (zvýraznené kurzívou). 109 Ako sa uvádza v jeho názve, tento bod sa týka "[n]adobudnutia jediného podniku" (teda prvého prípadu, ktorý je definovaný v bode 95 vyssie). Podla bodu 45 konsolidovaného oznámenia o právomoci sa na to, aby mohlo íst o jedinú koncentráciu v prvom prípade, vyzaduje, aby k získaniu kontroly doslo na základe viacerých právnych operácií. V prejednávanej veci sa vsak kontrola získala na základe samotnej kúpy z decembra 2012, ktorá bola dokoncená pred vyhlásením verejnej ponuky na kúpu zvysných akcií spolocnosti Morpol. 110 Zalobkyna okrem toho vychádza z bodu 40 konsolidovaného oznámenia o právomoci, v ktorého prvej vete sa uvádza, ze "podla nariadenia [c. 139/2004] operácie, ktoré sú podla ekonomických cielov sledovaných stranami úplne závislé, by sa mali aj analyzovat v jednom konaní". Je vsak potrebné uviest, ze v druhej vete bodu 40 konsolidovaného oznámenia o právomoci sa uvádza, ze "[z]a týchto okolností je zmena struktúry trhu spôsobená týmito operáciami spolocne". Bod 40 konsolidovaného oznámenia o právomoci sa teda týka situácií, v ktorých ku zmene struktúry trhu dochádza v dôsledku viacerých transakcií, a nie situácií, v ktorých ku zmene struktúry trhu, teda k získaniu kontroly nad individuálnym cielovým podnikom, dôjde na základe jedinej transakcie. 111 Pokial podla konsolidovaného oznámenia o právomoci dôjde k získaniu kontroly nad jediným podnikom na základe viacerých transakcií, mozno tieto transakcie za urcitých okolností povazovat za jedinú koncentráciu. Získanie kontroly na základe viacerých transakcií predstavuje teda podla konsolidovaného oznámenia o právomoci podmienku mozného uplatnenia konceptu jedinej koncentrácie v prvom prípade, aký je definovaný v bode 95 vyssie, teda v prípade nadobudnutia cinnosti alebo individuálneho podniku na základe viacerých právnych operácií. 112 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze vzhladom na to, ze kúpa z decembra 2012 a neskorsia verejná ponuka na kúpu sú podmienené, predstavujú jedinú koncentráciu, a vyvodzuje z toho záver, ze kontrolu nad spolocnostou Morpol získala na základe viacerých transakcií. 113 Získanie kontroly nad individuálnym podnikom na základe viacerých transakcií je vsak podla konsolidovaného oznámenia o právomoci podmienkou, aby sa viaceré transakcie mohli povazovat za jedinú koncentráciu, a nie dôsledkom toho, ze tieto transakcie predstavujú jedinú koncentráciu. 114 V prejednávanej veci nie je táto podmienka splnená, kedze kontrola nad spolocnostou Morpol nebola získaná na základe viacerých transakcií. 115 Zalobkyna na pojednávaní vychádzala tiez z bodu 38 konsolidovaného oznámenia o právomoci. Zdôraznila, ze z tohto bodu vyplýva, ze pre posúdenie, ci viaceré transakcie predstavujú jedinú koncentráciu, je rozhodujúca otázka, ci je "konecným výsledkom" jediná koncentrácia. Podla zalobkyne treba za "konecný výsledok" povazovat nadobudnutie 100 % akcií spolocnosti Morpol, ktoré zalobkyna od zaciatku zamýslala. 116 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze bod 38 konsolidovaného oznámenia o právomoci je v podstate zhrnutím bodov 104 az 109 rozsudku z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([15]T-282/02, [16]EU:T:2006:64), na ktoré sa odkazuje v poznámke pod ciarou c. 43 tohto oznámenia. Ako vyplýva z bodu 128 nizsie, z bodu 104 tohto rozsudku vyplýva, ze relevantným nie je okamih, ked boli nadobudnuté vsetky akcie cielového podniku, ale okamih, ked doslo k získaniu kontroly. Bod 38 konsolidovaného oznámenia o právomoci neobsahuje nijaký prvok, ktorý by umoznil domnievat sa, ze pokial má podnik od zaciatku úmysel nadobudnút vsetky akcie cielového podniku, treba "konecný výsledok" definovat ako nadobudnutie vsetkých akcií, a nie ako získanie kontroly. 117 Naopak, prvá veta bodu 38 konsolidovaného oznámenia o právomoci, rovnako ako aj bod 104 rozsudku z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([17]T-282/02, [18]EU:T:2006:64), jasne odkazujú na definíciu koncentrácie uvedenú v clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, pricom výsledkom je "získanie kontroly" nad jedným alebo viacerými podnikmi. Okrem toho podla tretej vety bodu 38 konsolidovaného oznámenia o právomoci "by sa [preto] malo rozhodnút, ci výsledok vedie k poskytnutiu jednému podniku alebo viacerým podnikom priamej alebo nepriamej ekonomickej kontroly nad cinnostami jedného podniku alebo viacerých iných podnikov". Táto veta potvrdzuje, ze "výsledok" treba definovat ako získanie kontroly nad cielovým podnikom. 118 V prejednávanej veci sa tento výsledok, teda získanie kontroly, dosiahol na základe samotnej kúpy z decembra 2012. 119 Napadnuté rozhodnutie je teda na rozdiel od tvrdení zalobkyne v súlade s konsolidovaným oznámením o právomoci. iii) O tvrdeniach zalobkyne, ze stanovisko Komisie je v rozpore s judikatúrou Vseobecného súdu a rozhodovacou praxou Komisie 120 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze odôvodnenie Komisie v napadnutom rozhodnutí je v rozpore s judikatúrou Vseobecného súdu a rozhodovacou praxou Komisie. 121 V tejto súvislosti je potrebné uviest nasledujúce skutocnosti. 122 Zalobkyna vychádza po prvé z rozsudku z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([19]T-282/02, [20]EU:T:2006:64). 123 Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, islo o to, ci niekolko skupín transakcií predstavuje samostatné koncentrácie alebo jedinú koncentráciu (rozsudok z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, [21]T-282/02, [22]EU:T:2006:64, body [23]8, [24]45 a [25]91). Táto vec teda spadá pod druhý prípad, ktorý je definovaný v bode 95 vyssie, a to získanie kontroly nad viacerými podnikmi, ktoré ako také mozno povazovat za samostatné koncentrácie. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze prejednávaná vec nespadá pod tento druhý prípad (pozri bod 99 vyssie). 124 Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisii prinálezí posúdit, ci viaceré transakcie "majú jednotnú povahu, a teda predstavujú jednu koncentráciu v zmysle clánku 3 nariadenia c. 4064/89" (rozsudok z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, [26]T-282/02, [27]EU:T:2006:64, bod [28]105). Okrem toho uviedol, ze "na úcely urcenia jednotnej povahy predmetných transakcií treba v kazdom konkrétnom prípade posúdit, ci tieto transakcie sú vzájomne závislé, teda ci jedna by sa bez druhej neuskutocnila" (rozsudok z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, [29]T-282/02, [30]EU:T:2006:64, bod [31]107). 125 Zalobkyna vychádza z bodu 107 rozsudku z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([32]T-282/02, [33]EU:T:2006:64) a tvrdí, ze z neho vyplýva, ze viaceré právne samostatné operácie majú jednotnú povahu a predstavujú teda jedinú koncentráciu na základe nariadenia c. 139/2004, pokial "tieto transakcie sú vzájomne závislé [tak, ze] jedna by sa bez druhej neuskutocnila". 126 Z rozsudku z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([34]T-282/02, [35]EU:T:2006:64) vsak nemozno vyvodit, ze vzdy, ked je niekolko transakcií vzájomné závislých, predstavujú nevyhnutne jedinú koncentráciu. 127 Je potrebné uviest, ze v bode 104 rozsudku z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([36]T-282/02, [37]EU:T:2006:64), Súd prvého stupna konstatoval: "Táto vseobecná a úcelová definícia koncentrácie - ktorej výsledkom je kontrola jedného alebo viacerých podnikov - implikuje, ze nezálezí na tom, ci sa priame alebo nepriame nadobudnutie tejto kontroly uskutocnilo pocas jednej, dvoch alebo viacerých etáp prostredníctvom jednej, dvoch alebo viacerých transakcií, ak dosiahnutý výsledok predstavuje jednu koncentráciu" (zvýraznené kurzívou). 128 Tvrdenie zalobkyne uvedené na pojednávaní, ze z bodu 104 rozsudku z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([38]T-282/02, [39]EU:T:2006:64) vyplýva, ze relevantná je otázka, ci k získaniu kontroly dôjde na záver viacerých transakcií, pricom nezálezí, v ktorom okamihu sa táto kontrola získa, treba zamietnut. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze v bode 104 tohto rozsudku sa neuvádza nadobudnutie cielového podniku, ku ktorému môze dôjst v jednej alebo viacerých etapách, ale získanie kontroly, ku ktorému môze dôjst v jednej alebo viacerých etapách. Relevantný teda nie je okamih, ked doslo k nadobudnutiu vsetkých akcií cielového podniku, ale okamih, ked doslo k získaniu kontroly. Treba poukázat na to, ako je to v prejednávanej veci, ze pokial dôjde k získaniu faktickej výlucnej kontroly nad jediným cielovým podnikom na základe samotnej prvej transakcie, neskorsie transakcie, na základe ktorých získa kupujúci dalsie podiely v tomto podniku, nie sú relevantné pre získanie kontroly, a teda pre uskutocnenie koncentrácie. 129 V bode 108 rozsudku z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([40]T-282/02, [41]EU:T:2006:64), Súd prvého stupna konstatoval, ze postup spocívajúci v posúdení, ci sú transakcie vzájomne závislé, smeruje najmä "k tomu, aby sa podnikom, ktoré oznamujú koncentráciu, zarucila právna istota pre vsetky transakcie, ktorými sa táto operácia uskutocnuje". 130 V prejednávanej veci nedoslo k viacerým transakciám, "ktorými sa... uskutoc[nila koncentrácia]", kedze koncentrácia sa uskutocnila na základe samotnej kúpy z decembra 2012. 131 Súd prvého stupna v bode 109 rozsudku z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([42]T-282/02, [43]EU:T:2006:64), napokon uviedol, ze koncentrácia "môze vzniknút aj pri existencii viacerých formálne odlisných právnych transakcií, ak sú tieto transakcie vzájomne závislé takým spôsobom, ze by sa jedny bez druhých neuskutocnili, a ktorých výsledok spocíva v tom, ze jeden alebo viacero podnikov nadobudne priamu alebo nepriamu ekonomickú kontrolu nad cinnostou jedného alebo viacerých iných podnikov" (zvýraznené kurzívou). 132 Tento bod rozsudku z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([44]T-282/02, [45]EU:T:2006:64), potvrdzuje, ze výsledkom "viacerých formálne odlisných právnych transakcií" musí byt poskytnutie ekonomickej kontroly nad cinnostou jedného alebo viacerých podnikov. V prejednávanej veci je získanie kontroly výsledkom jedinej transakcie, a to kúpy z decembra 2012, a nie viacerých transakcií. 133 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze z rozsudku z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia ([46]T-282/02, [47]EU:T:2006:64), nemozno vyvodit, ze v situácii, v ktorej doslo k získaniu kontroly nad jediným cielovým podnikom na základe jedinej transakcie, treba túto transakciu povazovat za súcast jedinej koncentrácie, pokial odkúpenie akcií, ktoré viedlo k získaniu kontroly, a neskorsia povinná verejná ponuka na kúpu navzájom súvisia. 134 Zalobkyna vychádza po druhé z rozsudku zo 6. júla 2010, Aer Lingus Group/Komisia ([48]T-411/07, [49]EU:T:2010:281), a z predmetného rozhodnutia Komisie vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok. Zalobkyna poukazuje na to, ze v tejto veci spolocnost Ryanair Holdings plc (dalej len "Ryanair") nadobudla priblizne 19 % akcií spolocností Aer Lingus Group plc a Aer Lingus Ltd (dalej spolocne len "Aer Lingus") a následne vyhlásila verejnú ponuku, a ze Komisia a následne aj Vseobecný súd povazovali tieto dve transakcie za jedinú koncentráciu. Podla zalobkyne z toho vyplýva, ze nadobudnutie akcií pred verejnou ponukou aj samotnú verejnú ponuku treba povazovat za jedinú koncentráciu. 135 Je potrebné uviest, ze z bodu 16 rozsudku zo 6. júla 2010, Aer Lingus Group/Komisia ([50]T-411/07, [51]EU:T:2010:281), vyplýva, ze Komisia sa vo svojom rozhodnutí, ktorým vyhlásila zamýslanú koncentráciu za nezlucitelnú s vnútorným trhom, domnievala toto: "Vzhladom na to, ze Ryanair získala prvých 19 % základného imania spolocnosti Aer Lingus v období menej ako desat dní pred zacatím [VPK] a o nieco neskôr zvysných 6 %, a vzhladom na vysvetlenia spolocnosti Ryanair týkajúce sa hospodárskeho ciela, ktorý sledovala v case, ked uskutocnila tieto operácie, sa vsetky operácie vrátane získania týchto akcií pred a po [VPK], ako aj [VPK] samotná, povazujú za jedinú koncentráciu v zmysle clánku 3 nariadenia o fúziách." 136 V tejto veci spolocnost Ryanair nezískala kontrolu nad spolocnostou Aer Lingus na základe jedinej transakcie pred vyhlásením verejnej ponuky na kúpu. Ako uvádza Komisia, spolocnost Ryanair by získala kontrolu nad spolocnostou Aer Lingus nadobudnutím prvých 19 % imania spolocnosti Aer Lingus v kombinácii s kúpou akcií, ktoré Ryanair chcela získat prostredníctvom verejnej ponuky na kúpu. Spolocnost Ryanair nakoniec nikdy nezískala kontrolu nad spolocnostou Aer Lingus, kedze verejná ponuka sa skoncila v dôsledku rozhodnutia Komisie o zacatí konania podla clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 139/2004. 137 Z tohto rozhodnutia Komisie nemozno teda vyvodit, ze Komisia sa domnievala, ze nadobudnutie podielu na imaní podniku na základe súkromnoprávnej transakcie a verejnú ponuku na kúpu zvysných podielov treba vzdy povazovat za jedinú koncentráciu, aj ked nadobudnutie podielu na imaní na základe súkromnoprávnej transakcie poskytne kupujúcemu výlucnú kontrolu nad cielovým podnikom pred vyhlásením verejnej ponuky na kúpu. 138 Vseobecný súd sa v rozsudku zo 6. júla 2010, Aer Lingus Group/Komisia ([52]T-411/07, [53]EU:T:2010:281), nevyjadril ani k tomu, ci získanie výlucnej kontroly na základe samotnej súkromnoprávnej transakcie a neskorsiu povinnú verejnú ponuku treba povazovat za jedinú koncentráciu. 139 Zalobkyna sa domnieva, ze ak by Komisia uplatnila úvahy uvedené v bode 101 napadnutého rozhodnutia vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 6. júla 2010, Aer Lingus Group/Komisia ([54]T-411/07, [55]EU:T:2010:281), nijako by nezohladnila kúpy akcií spolocnosti Ryanair, ku ktorým doslo na základe súkromnoprávnej zmluvy pred vyhlásením verejnej ponuky, predovsetkým vzhladom na to, ze také súkromné kúpy neviedli k získaniu kontroly nad cielovým podnikom. 140 Toto tvrdenie nie je presvedcivé. Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 6. júla 2010, Aer Lingus Group/Komisia ([56]T-411/07, [57]EU:T:2010:281), totiz práve skutocnost, ze súkromná kúpa neviedla k získaniu kontroly nad cielovým podnikom, mala za následok, ze pokial k tomuto získaniu doslo, stalo sa tak na základe viacerých transakcií. 141 Zalobkyna vychádza po tretie z rozhodnutia LGI/Telenet. 142 Táto vec sa vsak netýkala prípadu prvej transakcie, na základe ktorej kupujúci uz získal kontrolu nad cielovým podnikom a po ktorej nasledovala druhá transakcia, na základe ktorej ten istý kupujúci nadobudol dalsie podiely v tom istom cielovom podniku. 143 Vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie LGI/Telenet, bola prvou transakciou "transakcia Telenet", na základe ktorej spolocnost Telenet kúpila spolocnost UPC Belgium. Táto prvá transakcia nevyzadovala oznámenie, kedze nedosiahla limity (pozri bod 6 rozhodnutia LGI/Telenet). Druhou operáciou bola "transakcia LGE", na základe ktorej spolocnost LGE získala výlucnú kontrolu nad spolocnostou Telenet, vrátane spolocnosti UPC Belgium (pozri bod 7 rozhodnutia LGI/Telenet). Komisia dospela k záveru, ze tieto transakcie, ktoré boli navzájom fakticky podmienené, predstavujú jedinú koncentráciu. 144 Skutkový základ veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie LGI/Telenet, bol teda úplne odlisný od skutkového základu v prejednávanej veci. Zalobkyna sa teda nemôze úcinne odvolávat na skutocnost, ze vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie LGI/Telenet, Komisia dospela k záveru, ze islo o jedinú koncentráciu, ani z toho vyvodzovat závery pre prejednávanú vec. 145 Zalobkyna po stvrté uvádza rozhodnutie Komisie z 20. októbra 2011 (vec COMP/M.6263, Aelia/Aéroports de Paris/JV). Zalobkyna zdôraznuje, ze Komisia v tejto veci povazovala za jedinú koncentráciu prvé dve etapy transakcie. 146 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze táto vec sa netýkala situácie, v ktorej by prvá z transakcií stacila na zmenu kontroly nad cielovým podnikom a neskorsie transakcie by spocívali iba v nadobudnutí dalsích podielov v tom istom cielovom podniku. Skutocnost, ze Komisia v tejto veci konstatovala, ze prvé dve transakcie predstavovali jedinú koncentráciu, teda neznamená, ze sa domnievala, ze by získanie výlucnej kontroly nad cielovým podnikom na základe samotnej kúpy akcií od jediného predávajúceho a dalej neskorsie kúpy dalsích podielov v cielovom podniku mohli predstavovat jedinú koncentráciu. 147 Je potrebné zdôraznit, ze zalobkyna neuvádza ziadny príklad v rozhodovacej praxi Komisie alebo judikatúre súdov Európskej únie, v ktorom by sa konstatovalo, ze uskutocnenie súkromnej kúpy od jediného predávajúceho, ktorá sama osebe poskytuje výlucnú kontrolu nad cielovým podnikom, a dalej neskorsia verejná ponuka na kúpu zvysných akcií tohto cielového podniku predstavujú jedinú koncentráciu. Zalobkyna vo vseobecnosti neuviedla nijaký príklad, v ktorom by viaceré nákupy podielov v tom istom podniku boli povazované za jedinú koncentráciu vtedy, ked sa výlucná kontrola nad cielovým podnikom získala na základe prvého nákupu. iv) O tvrdeniach zalobkyne, ze stanovisko Komisie je v rozpore s odôvodnením 20 nariadenia c. 139/2004 148 Zalobkyna okrem iného tvrdí, ze odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, je v rozpore s odôvodnením 20 nariadenia c. 139/2004. Zalobkyna zdôraznuje, ze v tomto odôvodnení sa uvádza, ze "[t]aktiez je vhodné, aby sa úzko súvisiace transakcie, ktoré sú uskutocnené za rovnakých podmienok, alebo ktoré majú formu niekolkých transakcií s cennými papiermi uskutocnených v primerane krátkej lehote, povazovali za jedinú koncentráciu". Toto odôvodnenie potvrdzuje podla zalobkyne úmysel normotvorcu, aby Komisia zohladnovala skôr vecnú súvislost medzi jednotlivými etapami predstavujúcimi jednu transakciu, nez jej formálnu struktúru. 149 Je potrebné pripomenút, ze zalobkyna vychádza z prvej moznosti uvedenej v tretej vete odôvodnenia 20 nariadenia c. 139/2004, ktorá sa týka navzájom podmienených transakcií (pozri bod 97 vyssie). 150 Je potrebné konstatovat, ze iba velmi krátka veta citovaná v bode 148 vyssie nie je vycerpávajúcou definíciou podmienok, za ktorých predstavujú dve transakcie jedinú koncentráciu. V tejto súvislosti treba uviest, ze hoci odôvodnenie nariadenia môze pomôct objasnit výklad, ktorý má mat právna norma, nemôze byt samo osebe takou normou (pozri rozsudok z 11. júna 2009, X, [58]C-429/07, [59]EU:C:2009:359, bod [60]31 a citovanú judikatúru). Preambula aktu Únie nemá záväznú právnu hodnotu (pozri rozsudok z 19. júna 2014, Karen Millen Fashions, [61]C-345/13, [62]EU:C:2014:2013, bod [63]31 a citovanú judikatúru). 151 Ak by sme okrem toho povazovali vetu citovanú v bode 148 vyssie za vycerpávajúcu definíciu podmienok, za ktorých predstavujú dve transakcie jedinú koncentráciu, malo by to za následok, ze vsetky transakcie, ktoré sú navzájom podmienené alebo majú formu viacerých transakcií s cennými papiermi uskutocnených v primerane krátkej lehote, by sa museli povazovat za jedinú koncentráciu, a to aj vtedy, ak by tieto transakcie spolocne nestacili na prevzatie kontroly nad cielovým podnikom, co by nemalo ziadny zmysel. 152 Z odôvodnenia 20 nariadenia c. 139/2004 vyplýva, ze normotvorca chcel potvrdit koncept jedinej koncentrácie. Z tohto odôvodnenia vsak nevyplýva, ze by normotvorca chcel tento koncept rozsírit. 153 Tvrdenia zalobkyne, ze stanovisko Komisie je v rozpore s odôvodnením 20 nariadenia c. 139/2004, treba teda zamietnut. v) O tvrdeniach zalobkyne, ze stanovisko Komisie je v rozpore s praxou v clenských státoch 154 Zalobkyna sa domnieva, ze odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, je v rozpore s "praxou v clenských státoch". Zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze "z vnútrostátnych práv vyplýva aj zásada, podla ktorej treba súkromnoprávne nadobudnutie kontrolnej úcasti a následnú verejnú ponuku na zvysné akcie povazovat za jedinú koncentráciu". 155 Jediným vnútrostátnym právom, na ktoré vsak zalobkyna konkrétne odkazuje, je francúzske právo. Zalobkyna poukazuje na to, ze podla listu francúzskeho ministra hospodárstva, financií a priemyslu z 18. novembra 2002 rade spolocnosti Atria Capital Partenaires, ktorý sa týkal koncentrácie v odvetví kaderníckych sluzieb v domácnosti (vec C2002-39), "nadobudnutie tzv. 'kontrolnej` úcasti na základe spolocnej dohody a následná povinnost predlozit [verejnú ponuku na kúpu] zvysného imania" predstavujú dve etapy jedinej koncentrácie. 156 Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze francúzske orgány komentovali pôsobnost clánku 6 décret no 2002-689, du 30 avril 2002, fixant les conditions d'application du livre IV du code de commerce relatif ŕ la liberté des prix et de la concurrence (dekrét c. 2002-689 z 30. apríla 2002, ktorým sa stanovujú podmienky uplatnenia knihy IV obchodného zákonníka týkajúcej sa slobodnej cenotvorby a hospodárskej sútaze) (JORF z 3. mája 2002, s. 8055) (dalej len "dekrét"), ktorý má sirsiu vecnú pôsobnost ako clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Skutocnost, ze francúzske orgány sa domnievali, ze clánok 6 dekrétu sa vztahuje na nadobudnutie akcií na regulovanom trhu na základe súkromnoprávnej zmluvy, ktorá má za následok verejnú ponuku, nemá teda vplyv na výklad clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 157 Zalobkyna uvádza, ze v liste francúzskeho ministra hospodárstva, financií a priemyslu z 18. novembra 2002 tento minister najprv konstatoval, ze pociatocné nadobudnutie akcií a povinná verejná ponuka, ktorá nasledovala, predstavujú jedinú koncentráciu, a ze az neskôr sa preskúmanie týkalo clánku 6 dekrétu. 158 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze podla judikatúry a najmä rozsudku zo 7. novembra 2013, Romeo ([64]C-313/12, [65]EU:C:2013:718, bod [66]22), sa "pojmy prevzaté z práva Únie [vykladajú] jednotne, pokial vnútrostátna právna úprava prispôsobuje riesenia situácií, ktoré nepatria do pôsobnosti dotknutého aktu Únie, rieseniam upraveným uvedeným aktom", a ze je to odôvodnené tým, "aby sa zabezpecilo rovnaké zaobchádzanie s vnútrostátnymi situáciami a so situáciami upravenými právom Únie bez ohladu na podmienky, za ktorých sa ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Únie majú uplatnit". 159 V tejto súvislosti treba uviest, ze bod 22 rozsudku zo 7. novembra 2013, Romeo ([67]C-313/12, [68]EU:C:2013:718), treba vykladat vzhladom na bod 23 toho istého rozsudku, podla ktorého to platí v "prípad[e], ked sú predmetné ustanovenia práva Únie na základe vnútrostátneho práva uplatnitelné na takéto situácie priamo a nepodmienene". 160 Zalobkyna neuvádza nijakú skutocnost, na základe ktorej by sa bolo mozné domnievat, ze je to tak v prejednávanej veci. V bode 19 repliky iba poukazuje na urcité snahy francúzskeho zákonodarcu a francúzskych orgánov hospodárskej sútaze zosúladit urcité pojmy týkajúce sa kontroly koncentrácií pouzité vo francúzskom obchodnom zákonníku s pojmami pouzitými v nariadení c. 139/2004 a rôznych oznámeniach uverejnených Komisiou. Také snahy o zosúladenie neznamenajú, ze by sa ustanovenia práva Únie uplatnovali priamo a nepodmienene. 161 V kazdom prípade vnútrostátne právo alebo rozhodovacia prax clenského státu nemôze zaväzovat Komisiu alebo súdy Únie. Podla judikatúry sa právny poriadok Únie v zásade neusiluje definovat svoje pojmy na základe jedného alebo viacerých vnútrostátnych právnych poriadkov, ak to nie je výslovne stanovené (pozri rozsudok z 22. mája 2003, Komisia/Nemecko, [69]C-103/01, [70]EU:C:2003:301, bod [71]33 a citovanú judikatúru). 162 Okrem toho treba v prejednávanej veci poukázat na to, ze právny rámec existujúci vo Francúzsku sa odlisuje od právneho rámca Únie. 163 Clánok 6 dekrétu totiz znie takto: "Pokial sa koncentrácia uskutocní na základe kúpy alebo výmeny cenných papierov na regulovanom trhu, k jej úcinnému uskutocneniu v zmysle clánku L. 430-4 obchodného zákonníka dôjde vykonaním práv spojených s cennými papiermi. Neexistujúce rozhodnutie ministra nebráni prevodu uvedených cenných papierov." 164 Francúzske právo sa teda v tomto ohlade významne odlisuje od práva Únie. Podla práva Únie totiz prevod cenných papierov stací na uskutocnenie koncentrácie (pozri bod 58 vyssie), kým podla francúzskeho práva k uskutocneniu dochádza az v okamihu, ked sa vykonávajú práva spojené s cennými papiermi. 165 Stanovisko uvedené v liste francúzskeho ministra hospodárstva, financií a priemyslu z 18. novembra 2002 nemá teda za následok, ze by na základe uplatnenia konceptu jedinej koncentrácie mohol subjekt získat kontrolu nad cielovým podnikom bez predchádzajúceho povolenia. Z tohto listu totiz jasne vyplýva, ze "pozastavenie úcinného uskutocnenia transakcie v zmysle clánku 6... sa vztahuje na výkon práv spojených s cennými papiermi nadobudnutými mimo trhu, ako aj výkon práv spojených s cennými papiermi, ktoré boli predmetom verejnej ponuky". 166 V prejednávanej veci vsak zalobkyna vychádza z pojmu "jediná koncentrácia", konkrétne na úcely tvrdenia, ze bola oprávnená uskutocnit kúpu z decembra 2012 bez predchádzajúceho oznámenia a povolenia. 167 Zalobkyna sa teda nemôze úcinne odvolávat na prax vo Francúzsku. vi) O tvrdeniach zalobkyne, ze Komisia nesprávne vylozila zmysel clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 168 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v bode 103 napadnutého rozhodnutia nesprávne konstatovala, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa nevztahuje na situácie, v ktorých je jednoduché preukázat faktickú kontrolu. 169 V tejto súvislosti treba uviest, ze bod 103 napadnutého rozhodnutia znie takto: "Naproti tomu clánok 7 ods. 2 nariadenia [c. 139/2004] sa nevztahuje na situácie, v ktorých dôjde k nadobudnutiu významného mnozstva akcií od jediného predávajúceho, a ked na základe hlasovania na predchádzajúcich riadnych a mimoriadnych valných zhromazdeniach mozno lahko preukázat, ze toto mnozstvo akcií poskytuje faktickú výlucnú kontrolu nad cielovou spolocnostou." 170 Komisia teda netvrdila, ze samotná skutocnost, ze je lahké preukázat získanie kontroly, vo vseobecnosti vylucuje uplatnenie clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Komisia v bode 103 napadnutého rozhodnutia vychádzala aj zo skutocnosti, ze významné mnozstvo akcií, ktoré poskytuje faktickú výlucnú kontrolu nad cielovou spolocnostou, bolo nadobudnuté od jediného predávajúceho. 171 Okrem toho treba konstatovat, ze Komisia v bode 102 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 "sa vztahuje na situácie, v ktorých je tazké stanovit, aké akcie alebo aké konkrétne mnozstvá akcií nadobudnutých od viacerých predchádzajúcich akcionárov umoznia kupujúcemu faktickú kontrolu nad cielovou spolocnostou", a ze jeho cielom je "poskytnút dostatocnú mieru právnej istoty v prípadoch zdlhavých verejných ponúk na kúpu, výmenu alebo prevzatie, a chránit tak likviditu búrz s cennými papiermi, ako aj predkladatelov ponúk proti neúmyselným a nepredvídaným poruseniam povinnosti statu quo". 172 Treba vsak konstatovat, ze Komisia tým netvrdila, ze by bolo potrebné obmedzit uplatnenie clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 na situácie, v ktorých existujú konkrétne tazkosti pri preukazovaní, ktoré akcie nadobudnuté od viacerých predchádzajúcich akcionárov poskytujú kupujúcemu faktickú kontrolu nad cielovou spolocnostou. Komisia v napadnutom rozhodnutí na úcely vylúcenia uplatnenia clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 nevychádzala iba z okolnosti, ze je lahké preukázat, ze kúpa z decembra 2012 poskytla zalobkyni faktickú výlucnú kontrolu nad spolocnostou Morpol. 173 Zalobkyna uvádza niekolko príkladov, aby preukázala, ze aj v situáciách, na ktoré sa vztahuje clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, môze byt preukázanie získania kontroly lahké. Kedze Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí netvrdila, ze samotná skutocnost, ze preukázanie získania kontroly je lahké, vylucuje uplatnenie clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uvádza zalobkyna, nie sú spôsobilé preukázat, ze by sa Komisia v napadnutom rozhodnutí dopustila pochybenia. 174 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze skutocný zmysel clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 zodpovedá tomu, co Komisia sama výslovne uviedla v bode 66 odôvodnenia svojho návrhu nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi [KOM(2002) 711 v konecnom znení] ([72]Ú. v. EÚ C 20, 2003, s. 4) (dalej len "návrh nariadenia"). V tomto bode sa uvádza: "V súlade s tým, co bolo navrhnuté v Zelenej knihe, navrhujeme rozsírit pôsobnost automatickej výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 (predtým clánok 7 ods. 3) okrem verejných ponúk na prevzatie aj na vsetky nákupy na burze od viacerých predávajúcich, to znamená na 'zdlhavé prevzatia`, aby sa odstránila akákolvek právna neistota vyplývajúca z clánku 7 ods. 1 vo vztahu k takým nadobudnutiam." 175 Z tohto návrhu vyplýva, ze Komisia navrhovala rozsírit pôsobnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 na "zdlhavé prevzatia". V prejednávanej veci vsak prevzatie spolocnosti Morpol zalobkynou nebolo "zdlhavé". Prevzatie kontroly nad spolocnostou Morpol sa totiz neuskutocnilo vo viacerých etapách. Naopak, k získaniu kontroly doslo na základe jedinej súkromnej kúpy od jediného predávajúceho, ktorá bola dokoncená pred vyhlásením verejnej ponuky na kúpu zvysných akcií spolocnosti Morpol. 176 Okrem toho treba pripomenút, ze zalobkyna konkrétne uviedla, ze svoje úvahy zakladá na prvom prípade uvedenom v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, teda na prípade súvisiacom s verejnou ponukou na kúpu alebo výmenu (pozri body 66 a 67 vyssie). Naproti tomu z bodu 66 odôvodnenia návrhu nariadenia vyplýva, ze Komisia navrhla doplnit druhý prípad, ktorý je uz uvedený v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 a týka sa viacerých transakcií s cennými papiermi, aby odstránila akúkolvek právnu neistotu. Vzhladom na to, ze predmetná koncentrácia spadá podla zalobkyne do pôsobnosti prvého prípadu uvedeného v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, nie je jasné, aké tvrdenie chce zalobkyna zalozit na tom, ze Komisia navrhla doplnit druhý prípad, aby odstránila akúkolvek právnu neistotu. 177 Zalobkyna vychádza tiez z bodu 134 zelenej knihy o revízii nariadenia c. 4064/89 (KOM/2001/0745 v konecnom znení) (dalej len "Zelená kniha"), ktorý znie takto: "'Zdlhavé` prevzatia prostredníctvom burzy sú dalsím príkladom koncentrácie zahrnajúcej viaceré transakcie. Tieto transakcie môzu byt vykonané rôznymi, viac ci menej zlozitými spôsobmi, od relatívne jednoduchých priamych nákupov akcií od urcitého poctu predchádzajúcich akcionárov po transakcné struktúry zahrnajúce rôzny pocet financných sprostredkovatelov vyuzívajúcich celú skálu financných nástrojov... V týchto typoch scenárov obvykle nebude praktické a prirodzené domnievat sa, ze ku koncentrácii dôjde pri odkúpení akcie alebo balíka akcií, ktoré kupujúcemu poskytujú (faktickú) kontrolu nad cielovým podnikom. Pre vsetky dotknuté strany bude naopak zjavné, ze urcitý pocet právne odlisných nadobudnutí práv tvorí celok a ze úmyslom je získat kontrolu nad cielovou spolocnostou..." 178 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze dokument typu Zelená kniha je iba dokumentom, ktorého cielom je podnietit úvahu na konkrétnu tému na európskej úrovni. 179 Okrem toho je potrebné uviest, ze z prvej vety bodu 134 Zelenej knihy vyplýva, ze tento bod sa týka "zdlhavých" prevzatí, ktoré sú "príkladom koncentrácie zahrnajúcej viaceré transakcie". Treba vsak pripomenút, ze v prejednávanej veci nebola koncentrácia "zdlhavá" a ze kontrola nad spolocnostou Morpol sa získala na základe jedinej transakcie, a nie na základe niekolkých transakcií. 180 Okrem toho v bode 134 Zelenej knihy sa uvádza "úmysel získat kontrolu nad cielovou spolocnostou" v súvislosti s "urcitým poctom právne odlisných nadobudnutí práv". V prejednávanej veci sa samotná kúpa z decembra 2012 uskutocnila s úmyslom získat kontrolu nad spolocnostou Morpol. Je pravda, ze zalobkyna odkúpila celú spolocnost Morpol, a na tento úcel boli potrebné viaceré nákupné transakcie, najmä kúpa z decembra 2012 a nákupy od jednotlivých akcionárov spolocnosti Morpol v rámci verejnej ponuky na kúpu. Kedze zalobkyna vsak mala výlucnú kontrolu nad spolocnostou Morpol od uskutocnenia kúpy z decembra 2012, neskorsie nákupy sa uz neuskutocnili s úmyslom získat kontrolu nad cielovou spolocnostou. 181 Rovnako je potrebné konstatovat, ze v Zelenej knihe sa správne uvádza, ze "[v] týchto typoch scenárov obvykle nebude praktické a prirodzené domnievat sa, ze ku koncentrácii dôjde pri odkúpení akcie alebo balíka akcií, ktoré kupujúcemu poskytujú (faktickú) kontrolu nad cielovým podnikom". Toto tvrdenie sa vsak týka iba scenára "zdlhavého" prevzatia. Pokial sú na získanie kontroly nad cielovým podnikom potrebné viaceré nákupy akcií alebo balíkov akcií, bolo by skutocne neprirodzené samostatne povazovat za koncentráciu "rozhodujúci" nákup akcií alebo balíka akcií. 182 V situácii, o akú ide v prejednávanej veci, v ktorej sa výlucná kontrola nad jediným cielovým podnikom získala od jediného predávajúceho na základe samotnej prvej transakcie, nie je vsak vôbec neprirodzené, aby sa táto transakcia sama osebe povazovala za koncentráciu. 183 Zalobkyna okrem toho zdôraznuje, ze cielom rozsírenia výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 bolo odstránit akúkolvek právnu neistotu (pozri bod 174 vyssie). Z bodu 134 Zelenej knihy podla nej vyplýva, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa musí vztahovat aj na jednoduchú struktúru transakcií, ktoré majú ulahcit zdlhavé verejné ponuky, a prevzatia. 184 V tejto súvislosti treba uviest, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa môze vztahovat aj na prípad jednoduchej struktúry transakcií. V prejednávanej veci vsak uplatnitelnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 nevylucuje jednoduchost transakcie ako takej, ale skutocnost, ze kontrola sa získala uz od jediného predávajúceho na základe prvej transakcie. 185 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze podla clánku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie ([73]Ú. v. EÚ L 142, 2004, s. 12; Mim. vyd. 17/002, s. 20) sú clenské státy povinné zabezpecit, aby sa od osoby, ktorá získala kontrolu nad spolocnostou na základe kúpy cenných papierov, pozadovalo vykonanie ponuky s cielom chránit mensinových akcionárov tejto spolocnosti. Táto ponuka musí byt zaslaná vsetkým majitelom týchto cenných papierov a musí sa týkat vsetkých ich podielov. Z toho vyplýva, ze povinnost podniku, ktorý na základe súkromnej kúpy nadobudol cenné papiere, ktoré mu poskytujú kontrolu nad cielovým podnikom, predlozit verejnú ponuku týkajúcu sa zvysných akcií cielového podniku, sa týka vsetkých clenských státov Únie. 186 Pokial by sme súhlasili s úvahami zalobkyne, ze získanie kontroly na základe jedinej súkromnoprávnej transakcie a následnej povinnej verejnej ponuky predstavuje jedinú koncentráciu, malo by to za následok, ze pri koncentráciách zahrnajúcich spolocnosti kótované na burze so sídlom v clenských státoch by sa na súkromnú kúpu cenných papierov poskytujúcu kontrolu vzdy vztahovala výnimka stanovená v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Vzdy totiz existuje povinnost predlozit verejnú ponuku na kúpu, ktorá je podla úvah zalobkyne súcastou jedinej koncentrácie zahrnajúcej nákup poskytujúci kontrolu, ako aj verejnú ponuku. To by malo za následok, ze pôsobnost výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 by bola velmi siroká. 187 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze zmyslom clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 je ulahcit zdlhavé verejné ponuky a prevzatia, treba po prvé pripomenút, ze Komisia jej neulozila pokutu z dôvodu uskutocnenia verejnej ponuky na kúpu, ale z dôvodu uskutocnenia kúpy z decembra 2012. Po druhé treba pripomenút, ako bolo konstatované v bode 175 vyssie, ze v prejednávanej veci nebolo prevzatie "zdlhavé". 188 Nie je zrejmé, ze by stanovisko, ktoré Komisia zaujala v napadnutom rozhodnutí, bolo v rozpore so zásadou právnej istoty. Je potrebné pripomenút, ze na situáciu v prejednávanej veci sa nevztahuje znenie clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 (pozri body 68 az 83 vyssie). Skutocnost, ze Komisia nerozsírila pôsobnost konceptu "jedinej koncentrácie", aby sa vztahoval aj na situácie, v ktorých sa kontrola nad jediným cielovým podnikom získa na základe prvej transakcie, nie je v rozpore so zásadou právnej istoty. 189 Aj ked by sme na úcely stanovenia zmyslu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 vychádzali zo Zelenej knihy, ako navrhuje zalobkyna, nie je zrejmé, ze by bolo v rozpore so zmyslom tohto ustanovenia vylúcit zo svojej pôsobnosti situáciu, v ktorej podnik získa výlucnú kontrolu nad jediným cielovým podnikom na základe prvej súkromnej kúpy akcií od jediného predávajúceho, aj ked po tejto kúpe nasleduje povinná verejná ponuka na kúpu. 190 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze výklad zmyslu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ktorý Komisia podala v bodoch 102 a 103 napadnutého rozhodnutia, je nezlucitelný s výkladom, ktorý podal Vseobecný súd v rozsudku zo 6. júla 2010, Aer Lingus Group/Komisia ([74]T-411/07, [75]EU:T:2010:281, bod [76]83). Zalobkyna uvádza, ze v tomto rozsudku Vseobecný súd "potvrdil prístup Komisie, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia [c. 139/2004] sa vztahuje na nadobudnutie mensinového podielu v spolocnosti Aer Lingus vo výske 19 %, ku ktorému doslo pred vyhlásením verejnej ponuky, o ktorých sa domnieval, ze sa vyznacujú jednotnou povahou a predstavujú jedinú koncentráciu, aj ked bolo nepochybne jednoduché dospiet k záveru, ze taký mensinový podiel neposkytuje kontrolu". 191 V tejto súvislosti treba uviest, ze v rozsudku zo 6. júla 2010, Aer Lingus Group/Komisia ([77]T-411/07, [78]EU:T:2010:281, bod [79]83), Vseobecný súd uviedol, ze "získanie podielu, ktorý nepriznáva ako taký kontrolu v zmysle clánku 3 nariadenia [c. 139/2004], môze spadat do rozsahu pôsobnosti clánku 7 uvedeného nariadenia". Z tohto rozsudku vyplýva iba to, ze je mozné, ze nadobudnutie mensinového podielu, ktorý neposkytuje kontrolu nad cielovým podnikom, a následná verejná ponuka na kúpu môzu byt súcastou jedinej koncentrácie, ktorá spadá do pôsobnosti clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Vseobecný súd sa vsak nemusel vyjadrit k situácii, v ktorej uz prvá transakcia poskytla kontrolu nad cielovým podnikom (pozri bod 138 vyssie). 192 Je potrebné konstatovat, ze v prípade nadobudnutia mensinového podielu, ktorý neposkytuje kontrolu nad cielovým podnikom, a následnej verejnej ponuky na kúpu môzu byt obe transakcie vykonané s úmyslom získat kontrolu nad cielovým podnikom. Kedze vsak v prejednávanej veci poskytla zalobkyni faktickú výlucnú kontrolu nad spolocnostou Morpol uz prvá transakcia, je vylúcené, ze by verejná ponuka na kúpu bola vyhlásená s úmyslom získat kontrolu nad spolocnostou Morpol (pozri bod 180 vyssie). 193 Treba teda zamietnut argumentáciu zalobkyne zalozenú na rozsudku zo 6. júla 2010, Aer Lingus Group/Komisia ([80]T-411/07, [81]EU:T:2010:281). 194 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 treba vykladat v jej prospech z dôvodu trestnoprávnej povahy pokuty v zmysle clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). Napadnuté rozhodnutie je podla nej v rozpore so zásadou, podla ktorej nemozno trestný zákon uplatnovat rozsirujúcim spôsobom v neprospech obvineného. Výklad clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, aký je uvedený v napadnutom rozhodnutí, vyzaduje pouzitie tak sirokých pojmov a tak neurcitých kritérií, ze predmetné trestnoprávne ustanovenie nemá pozadovanú kvalitu podla EDLP, pokial ide o jasnost a predvídatelnost jeho úcinkov. 195 Komisia zdôraznuje, ze podla clánku 14 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 nemajú pokuty ulozené na základe tohto clánku trestnoprávnu povahu. 196 Treba uviest, ze aj za predpokladu, ze by sankcie stanovené v clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 mali trestnoprávnu povahu, argumentáciu zalobkyne by bolo potrebné zamietnut. 197 Pokial ide po prvé o tvrdenie zalobkyne, ze predmetné ustanovenie nemá pozadovanú kvalitu podla EDLP, pokial ide o jasnost a predvídatelnost jeho úcinkov, toto tvrdenie sa v podstate týka údajného porusenia zásady zákonnosti trestných cinov a trestov, ktorú zalobkyna uvádza v rámci prvej casti stvrtého zalobného dôvodu, ktorá bude preskúmaná v bodoch 376 az 394 nizsie. 198 Pokial ide po druhé o tvrdenie zalobkyne, ze napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou, podla ktorej nemozno trestný zákon uplatnovat rozsirujúcim spôsobom v neprospech obvineného, je potrebné uviest nasledujúce skutocnosti. 199 Ako Komisia správne uvádza, zalobkyni nebola ulozená pokuta za porusenie clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Bola jej ulozená pokuta na základe clánku 14 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia c. 139/2004 za porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 200 Okrem toho treba pripomenút, ze v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 je uvedená výnimka z clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 201 Komisia správne zdôraznuje, ze podla ustálenej judikatúry treba výnimky vykladat restriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júna 2010, Komisia/Francúzsko, [82]C-492/08, [83]EU:C:2010:348, bod [84]35, a z 23. októbra 2014, flyLAL-Lithuanian Airlines, [85]C-302/13, [86]EU:C:2014:2319, bod [87]27). Pokial ide konkrétne o právo hospodárskej sútaze, a najmä výklad ustanovení nariadení o blokových výnimkách, Súd prvého stupna v bode 48 rozsudku z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia ([88]T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, [89]EU:T:1996:139), potvrdil, ze vzhladom na vseobecnú zásadu zákazu protisútazných dohôd sa odchylné ustanovenia uvedené v nariadení o výnimke musia vzhladom na ich povahu vykladat restriktívne. Samotná skutocnost, ze Komisia môze ulozit prísne sankcie za porusenie ustanovení práva hospodárskej sútaze, teda nespochybnuje to, ze odchylné ustanovenia treba vykladat restriktívne. Okrem toho Súdny dvor v bode 16 rozsudku z 22. marca 1984, Paterson a i. ([90]90/83, [91]EU:C:1984:123), ktorý sa týkal prejudiciálnych otázok polozených v rámci trestného stíhania (pozri bod 2 tohto rozsudku), konstatoval, ze clánok, ktorý stanovuje výnimky z uplatnovania vseobecných pravidiel nariadenia, nemozno vykladat spôsobom rozsirujúcim jeho úcinky nad rámec toho, co je potrebné na ochranu záujmov, ktorú má zarucit. Tento rozsudok potvrdzuje, ze zásada, podla ktorej treba výnimky vykladat striktne, sa vztahuje aj na trestnoprávnu oblast. 202 V kazdom prípade treba uviest, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa podla svojho znenia nevztahuje na situácie, akou je predmetná situácia v prejednávanej veci (pozri body 68 az 83 vyssie). 203 Zalobkyna sa v podstate pokúsa rozsírit pôsobnost konceptu "jedinej koncentrácie" s cielom rozsírit pôsobnost výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 204 Aj za predpokladu, ze by pokuty ukladané podla clánku 14 nariadenia c. 139/2004 mali trestnoprávnu povahu, sa v prejednávanej veci nemozno domnievat, ze Komisia uplatnila trestný zákon rozsirujúcim spôsobom v neprospech obvineného. Komisia totiz iba odmietla rozsírit pôsobnost výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 nad rámec jeho znenia a uplatnila koncept "jedinej koncentrácie" na situáciu, v ktorej bola výlucná kontrola nad jediným cielovým podnikom získaná na základe samotnej súkromnej kúpy od jediného predávajúceho pred vyhlásením povinnej verejnej ponuky na kúpu. 205 Tvrdenie zalobkyne treba preto zamietnut. 206 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nezlucitelné s cielom clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, "ktorým je ulahcit nadobudnutia a zabezpecit likviditu burzových trhov". Napadnuté rozhodnutie má negatívny dopad iba na spolocnosti s modelom podnikového riadenia, ktorý vo vseobecnosti pouzívajú spolocnosti so sídlom v kontinentálnej Európe a Skandinávii, co v skutocnosti vytvára diskrimináciu medzi spolocnostami so sídlom v týchto regiónoch a spolocnostami so sídlom v Spojenom královstve a Spojených státoch tým, ze stazuje nadobúdanie a v dôsledku toho prekáza investovaniu do spolocností so sídlom v kontinentálnej Európe a Skandinávii, a ze má skodlivý dopad na kapitálové trhy a spolocnosti, ktoré majú sídlo v týchto regiónoch. Je to odôvodnené tým, ze spolocnosti so sídlom v kontinentálnej Európe a Skandinávii sa vo vseobecnosti vyznacujú velkými a koncentrovanými akcionármi, na rozdiel od spolocností so sídlom v Spojenom královstve a Spojených státoch, ktoré majú skôr rozdrobenú akcionársku struktúru. Odmietnutie uplatnit v napadnutom rozhodnutí výnimku verejnej ponuky podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 na pociatocné nadobudnutie kontrolného podielu, ako aj z neho vyplývajúcu povinnú verejnú ponuku, je relevantné iba v prípade spolocností, ktoré majú "koncentrovaných" akcionárov. 207 Je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna pri namietaní diskriminácie medzi spolocnostami so sídlom v kontinentálnej Európe a Skandinávii a spolocnostami so sídlom v Spojenom královstve a Spojených státoch v podstate vychádza zo zásady rovnosti zaobchádzania. Podla ustálenej judikatúry vseobecná zásada rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielnym spôsobom, pokial taký rozdiel nie je objektívne odôvodnený (pozri rozsudok z 11. júla 2007, Centeno Mediavilla a i./Komisia, [92]T-58/05, [93]EU:T:2007:218, bod [94]75 a citovanú judikatúru). 208 V prejednávanej veci treba poukázat na to, ze obe situácie, teda získanie kontroly nad jediným cielovým podnikom na základe samotnej kúpy akcií od jediného predávajúceho a následná povinná verejná ponuka na kúpu, ako aj získanie kontroly na základe verejnej ponuky na kúpu alebo od viacerých predávajúcich na základe viacerých transakcií, nie sú porovnatelné, takze nic nebráni rozdielnemu zaobchádzaniu. V situácii, v ktorej sa výlucná kontrola nad jediným cielovým podnikom získa na základe samotnej prvej transakcie, nie je vôbec neprirodzené, ze sa táto transakcia sama osebe povazuje za koncentráciu (pozri bod 182 vyssie). Samotná skutocnost, ze je mozné, ze v kontinentálnej Európe a Skandinávii sa prvá situácia vyskytuje castejsie ako v Spojenom královstve a Spojených státoch, neznamená, ze by bolo potrebné zaobchádzat s týmito situáciami rovnako. 209 Okrem toho samotná skutocnost, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 má ulahcit nadobudnutia a zabezpecit likviditu burzových trhov, neznamená, ako tvrdí zalobkyna, ze je potrebné rozsírit pôsobnost tohto ustanovenia nad rámec jeho znenia s cielom este viac ulahcit nadobudnutia. 210 Komisia v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k zalobe uvádza niekolko spôsobov, ako zalobkyna mohla postupovat, aby predmetnú koncentráciu uskutocnila bez porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. V bode 106 napadnutého rozhodnutia teda poukazuje na to, ze zalobkyna mohla vyhlásit verejnú ponuku na kúpu bez toho, aby predtým kúpila akcie od pána M. (prvá moznost), a ze zalobkyna mohla podpísat s pánom M. zmluvu o kúpe akcií pred vyhlásením verejnej ponuky na kúpu s odkladom dokoncenia az do získania povolenia od orgánov hospodárskej sútaze (druhá moznost). 211 Zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze tieto moznosti môzu poskodit mensinových akcionárov cielovej spolocnosti, ulahcit zneuzitie trhu a odporovat cielom smernice 2004/25. Pokial ide o prvú moznost, zalobkyna zdôraznuje, ze politika Komisie aktívne smeruje k tomu, aby sa nadobúdatelovi zabránilo nahradit konstrukciu povinnej ponuky dobrovolnou ponukou, pretoze by to ponúkajúcim umoznilo vyhnút sa povinnosti vyhlásit povinnú ponuku za primeranú cenu. Okrem toho v prípade spolocnosti Morpol nebolo vyhlásenie dobrovolnej ponuky v praxi mozné, pretoze nadobudnutie spolocnosti Morpol bolo z obchodného hladiska spojené s nadobudnutím vedlajsích spolocností, ktoré kontroloval pán M., a tieto právne subjekty nemohli byt prevzaté v rámci dobrovolnej ponuky. Pokial ide o druhú moznost, zalobkyna tvrdí, ze táto vytvára minimálnu cenu, ktorá by mohla byt umelo manipulovaná a zvysovaná, co je v rozpore s cielom smernice 2004/25, ktorým je zabránit riziku zneuzitia trhu. 212 V tejto súvislosti treba uviest, ze zalobkyna mala pripravit koncentráciu spôsobom, ktorý by podla nej najlepsie zodpovedal jej potrebám tak, aby zároven dodrzala svoje povinnosti stanovené v clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. Ako teda Komisia uvádza, neodporúca ani nijako nestanovuje konkrétny spôsob, ako má zalobkyna naplánovat svoju transakciu. 213 Pokial ide dalej o druhú moznost, ktorá je definovaná v bode 210 vyssie, je potrebné uviest nasledujúce skutocnosti týkajúce sa tvrdenia zalobkyne zalozeného na riziku manipulácie s cenou akcií. 214 Prístup uvedený v napadnutom rozhodnutí nespôsobuje ziadny problém, pokial ide o ochranu práv mensinových akcionárov. Ako totiz zdôraznuje zalobkyna, podla nórskych pravidiel pre nadobudnutia musí ponúkajúci zaplatit za zvysné akcie cenu, ktorá je vyssou z týchto dvoch cien: cena, ktorú ponúkajúci zaplatil alebo ktorá bola dohodnutá v priebehu obdobia siestich mesiacov predtým, ako bola vyhlásená verejná ponuka (teda cena dohodnutá v SPA), alebo cena na trhu v case, ked vznikla povinnost vyhlásit verejnú ponuku. Je teda isté, ze mensinoví akcionári môzu dostat za svoje akcie primeranú cenu. 215 Zalobkyna vsak tvrdí, ze pokial by sa neuplatnil clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ponúkajúci musí verejnú ponuku odlozit az do získania povolenia koncentrácie od Komisie, teda do casu, ked sa minimálna cena môze zvýsit v dôsledku toho, ze kótovaná cena na trhu prevýsi cenu dohodnutú v SPA. Minimálna cena je teda predmetom manipulácií a zvysovania, ktoré môzu mat za následok, ze ponúkajúci nadobudne zvysné akcie za vyssiu cenu, ako je cena dohodnutá v SPA, teda primeraná cena. 216 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze riziko manipulácie s cenou akcií smerom nahor môze v zásade existovat. Pokial sa vsak zalobkyna domnievala, ze v prejednávanej veci toto riziko existuje, mohla poziadat Komisiu, aby jej udelila výnimku na základe clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 139/2004. Podla tohto ustanovenia môze Komisia na základe ziadosti udelit výnimku z povinností stanovených v clánku 7 ods. 1 a 2 nariadenia c. 139/2004. 217 Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze v minulosti uz udelila výnimky na základe clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 139/2004 práve v situáciách, ked omeskanie s vyhlásením verejnej ponuky mohlo viest k manipuláciám na trhu. Ako príklad uvádza svoje rozhodnutie z 20. januára 2005 (vec Orkla/Elkem - COMP/M.3709) (dalej len "rozhodnutie Orkla/Elkem"), prijaté na základe clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 139/2004. Vo veci, v ktorej bolo vydané toto rozhodnutie, uzavrela spolocnost Orkla, ktorá uz vlastnila 39,85 % akcií spolocnosti Elkem, individuálne zmluvy s dalsími tromi akcionármi spolocnosti Elkem. Na základe týchto zmlúv mala spolocnost Orkla získat výlucnú kontrolu nad spolocnostou Elkem. Po uskutocnení transakcie musela spolocnost Orkla podla nórskeho práva vyhlásit povinnú verejnú ponuku na zvysné akcie spolocnosti Elkem. 218 Spolocnost Orkla pred plnením kazdej z týchto dohôd poziadala Komisiu o výnimku na základe clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 139/2004. Zdôraznila, ze z dôvodu malého mnozstva volne dostupných akcií spolocnosti Elkem nie je tazké zmanipulovat cenu týchto akcií smerom nahor. Komisia sest dní po dorucení ziadosti od spolocnosti Orkla udelila výnimku a uviedla, ze "pozastavenie transakcie môze mat pre spolocnost Orkla za následok, ze pokial by dodrzala uplatnitelnú nórsku právnu úpravu týkajúcu sa cenných papierov, vystavila by sa významnému riziku, ze po vyhlásení transakcie za zlucitelnú s [vnútorným] trhom bude musiet dat ponuku na zvysné akcie spolocnosti Elkem za znacne vyssiu cenu". Komisia zvázila záujmy a uviedla, ze povinnost pozastavenia by mohla vázne poskodit financné záujmy spolocnosti Orkla, ze transakcia zrejme nespôsobí problémy pre hospodársku sútaz a ze výnimka sa nedotkne legitímnych práv tretej strany. 219 Vec, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Orkla/Eklem, teda dokazuje, ze moznost poziadat o výnimky na základe clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 139/2004 predstavuje úcinný prostriedok riesenia situácií, v ktorých existuje riziko manipulácie s cenami akcií. 220 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze (teoretická) existencia rizík manipulácie s cenami akcií smerom nahor núti Komisiu, aby vykladala clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 rozsirujúcim spôsobom. Také tvrdenie vsak treba zamietnut, kedze clánok 7 ods. 3 nariadenia c. 139/2004 umoznuje uspokojivo reagovat na situáciu, ked také riziko existuje. 221 Clánok 7 ods. 3 nariadenia c. 139/2004 stanovuje, ze Komisia môze v danom prípade po zvázení dotknutých záujmov poskytnút výnimku z povinnosti pozastavenia. Taká výnimka je v danom prípade vhodnejsím nástrojom reagovania na prípadné riziká manipulácie, ako rozsirujúce uplatnenie clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ktoré by znamenalo automatické uplatnenie výnimky bez moznosti zvázenia záujmov. 222 Zalobkyna na pojednávaní tvrdila, ze Komisia v rozhodnutí Orkla/Elkem uznala existenciu poziadavky rýchlosti a potreby vyhnút sa manipuláciám na trhu za podobných okolností, aké sú v prejednávanej veci. 223 Okolnost, ze Komisia v tejto veci pri udelení výnimky na základe clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 139/2004 zohladnila poziadavku rýchlosti a potrebu vyhnút sa manipuláciám na trhu, vsak neznamená, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 treba vykladat rozsirujúcim spôsobom. 224 Zalobkyna na pojednávaní napokon tvrdila, ze podla clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 4064/89, ktorý existoval pred clánkom 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, bolo potrebné oznámit verejnú ponuku na kúpu alebo výmenu v lehote stanovenej v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 4064/89, a to v lehote jedného týzdna, a ze podla clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 je iba potrebné oznámit Komisii koncentráciu "bezodkladne". Táto zmena svedcí podla zalobkyne o vôli normotvorcu uprednostnit proces verejného nadobudnutia pred procesom kontroly koncentrácií. 225 V tejto súvislosti treba uviest, ze clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 uz nestanovuje na oznamovanie koncentrácií lehotu jedného týzdna od uzavretia zmluvy alebo zverejnenia ponuky na kúpu, ktorá bola stanovená v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 4064/89. 226 Dôvody zrusenia tejto lehoty vyplývajú z bodov 61 az 64 odôvodnenia návrhu nariadenia. Komisia v nich najmä poukázala na to, ze "[p]rax posledných dvanástich rokov ukazuje, ze striktné uplatnovanie lehoty jedného týzdna na predkladanie oznámení... nie je realistické ani potrebné", a ze "[v]zhladom na odkladný úcinok clánku 7 ods. 1 je v obchodnom záujme samotných podnikov získat predpísané povolenie Komisie co najrýchlejsie, aby mohli uskutocnit koncentráciu". 227 Na rozdiel od tvrdení zalobkyne teda dôvody zrusenia tejto lehoty nespocívajú vo vôli normotvorcu uprednostnit proces verejného nadobudnutia pred konaním o kontrole koncentrácií. 228 Tvrdenia zalobkyne, ktoré majú preukázat, ze výklad clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ktorý podala Komisia, je v rozpore so zmyslom tohto ustanovenia, treba teda zamietnut. 229 Vzhladom na to, co bolo uvedené vyssie, treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka na kúpu predstavovali jedinú koncentráciu. Koncept jedinej koncentrácie sa totiz nevztahuje na prípad, ked sa faktická výlucná kontrola nad jedinou cielovou spolocnostou získa od jediného predávajúceho na základe samotnej prvej súkromnoprávnej transakcie, aj ked po nej nasleduje povinná verejná ponuka. 230 Nie je teda potrebné skúmat tvrdenia úcastníkov konania týkajúce sa existencie alebo neexistencie právnej alebo faktickej podmienenosti kúpy z decembra 2012 a verejnej ponuky na kúpu. 2. O stvrtej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze zalobkyna postupovala v súlade s clánkom 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 231 Zalobkyna v rámci stvrtej casti prvého zalobného dôvodu tvrdí, ze splnila podmienky stanovené v clánku 7 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia c. 139/2004 tým, ze koncentráciu bezodkladne oznámila Komisii a pred povolením koncentrácie Komisiou nevykonávala svoje hlasovacie práva v spolocnosti Morpol. 232 V tejto súvislosti stací konstatovat, ako vyplýva z preskúmania prvých troch castí prvého zalobného dôvodu, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa na prejednávanú vec nevztahuje. Otázka, ci zalobkyna splnila podmienky stanovené v clánku 7 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia c. 139/2004, nie je teda relevantná. 233 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze prvý zalobný dôvod treba v celom rozsahu zamietnut. B. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavnom nesprávnom právnom a skutkovom posúdení v rozsahu, v akom sa v napadnutom rozhodnutí konstatuje, ze zalobkyna sa dopustila nedbanlivosti 234 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne konstatovala, ze sa dopustila nedbanlivosti. Podla zalobkyne ziadna bezne obozretná a dostatocne starostlivá spolocnost nemohla rozumne predpokladat, ze kúpa z decembra 2012 mala byt oznámená a ze zodpovedajúci podiel nemohol byt na zalobkynu prevedený pred povolením. Výklad clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ktorý podala zalobkyna, je rozumný, co potvrdzuje aj právne stanovisko externého právneho zástupcu zalobkyne. 235 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. 236 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 môze Komisia ulozit pokuty iba za porusenia, ku ktorým doslo "úmyselne alebo z nedbanlivosti". 237 Pokial ide o otázku, ci k poruseniu doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti, z judikatúry vyplýva, ze táto podmienka je splnená, pokial dotknutý podnik nemôze nevediet o protisútaznej povahe svojho konania, ci uz by si uvedomoval porusovanie pravidiel hospodárskej sútaze, alebo nie [pokial ide o porusenia, za ktoré mozno ulozit pokutu podla clánku 23 ods. 2 prvého pododseku nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([95]Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), pozri rozsudok z 18. júna 2013, Schenker & Co. a i., [96]C-681/11, [97]EU:C:2013:404, bod [98]37 a citovanú judikatúru]. 238 Skutocnost, ze dotknutý podnik z právneho hladiska nesprávne kvalifikoval svoje správanie, z ktorého vychádza konstatovanie porusenia, nemôze mat za následok oslobodenie od ulozenia pokuty, pokial tento podnik nemohol nevediet o protisútaznej povahe uvedeného správania (pozri analogicky rozsudok z 18. júna 2013, Schenker & Co. a i., [99]C-681/11, [100]EU:C:2013:404, bod [101]38). Podnik sa nemôze vyhnút ulozeniu pokuty, ak porusenie pravidiel hospodárskej sútaze vychádza z omylu tohto podniku o zákonnosti jeho správania, ktorý vyplýva z obsahu právneho stanoviska advokáta (pozri analogicky rozsudok z 18. júna 2013, Schenker & Co. a i., [102]C-681/11, [103]EU:C:2013:404, bod [104]43). 239 Vzhladom na tieto úvahy treba preskúmat, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí oprávnene dospela k záveru, ze zalobkyna pri uskutocnení kúpy z decembra 2012 v rozpore s clánkom 4 ods. 1 a clánkom 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 konala z nedbanlivosti. 240 Treba po prvé poukázat na to, ze Komisia zohladnila existujúce právne rady pri konstatovaní v bode 142 napadnutého rozhodnutia, ze zalobkyna sa dopustila porusení z nedbanlivosti a nie úmyselne. 241 V bodoch 144 az 148 napadnutého rozhodnutia Komisia na úcely konstatovania, ze zalobkyna sa dopustila nedbanlivosti, vychádzala z nasledujúcich skutocností: - zalobkyna je velkou európskou spolocnostou, ktorá má bohaté skúsenosti s postupmi pri kontrole koncentrácií a oznámeniach Komisii a vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze, - zalobkyna vedela alebo mala vediet, ze nadobudnutím podielu 48,5 % na imaní spolocnosti Morpol získa nad nou faktickú kontrolu, - zalobkyna nepreukázala, ze by od svojich právnych poradcov dostala posúdenie s ohladom na uplatnitelnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 pred 18. decembrom 2012, teda dnom dokoncenia kúpy z decembra 2012, - existencia skorsieho rozhodnutia týkajúceho sa výkladu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 [rozhodnutie Komisie z 21. septembra 2007 (vec COMP/M.4730 - Yara/Kemira GrowHow) (dalej len "rozhodnutie Yara/Kemira GrowHow")] mala zalobkynu viest k záveru, ze uskutocnenie kúpy z decembra 2012 pravdepodobne povedie k poruseniu clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, alebo aspon ze uplatnitelnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 nie je v prejednávanej veci jednoduchá, a zalobkyna sa mohla a mala obrátit na Komisiu prostredníctvom poradného postupu s ohladom na uplatnitelnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 alebo poziadaním o výnimku z povinnosti statu quo na základe clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 139/2004, - zalobkyni uz bola na vnútrostátnej úrovni ulozená pokuta za predcasné uskutocnenie koncentrácie v rámci nadobudnutia spolocnosti Fjord Seafood, takze bolo namieste od nej ocakávat zvýsenú starostlivost. 242 Zalobkyna spochybnuje relevantnost vsetkých týchto skutocností. 243 V prejednávanej veci treba poukázat na to, ze zalobkyna mohla lahko predpokladat, ze kúpou 48,5 % akcií spolocnosti Morpol získa nad touto spolocnostou faktickú výlucnú kontrolu. Zalobkyna netvrdí, ze nevedela o urcitých skutocnostiach a ze z tohto dôvodu nemohla chápat, ze uskutocnením kúpy z decembra 2012 uskutocní koncentráciu s významom pre celé Spolocenstvo. 244 Z burzového komuniké zo 17. decembra 2012 uvedeného v bode 6 vyssie okrem iného vyplýva, ze zalobkyna si bola vedomá skutocnosti, ze kúpa spolocnosti Morpol predstavuje koncentráciu s významom pre celé Spolocenstvo. Zalobkyna v nom totiz uviedla: "Nadobudnutie bude mat velmi pravdepodobne za následok oznamovaciu povinnost voci orgánom Únie pre hospodársku sútaz, pricom v takom prípade nebude môct spolocnost Marine Harvest vykonávat svoje hlasovacie práva spojené s akciami v spolocnosti Morpol, az kým nebude transakcia povolená." 245 Samotná skutocnost, ze zalobkyna sa nesprávne domnievala, ze jej povinnostou bolo iba nevykonávat jej hlasovacie práva pred povolením, nespochybnuje to, ze si bola dobre vedomá okolnosti, ze ide o koncentráciu s významom pre celé Spolocenstvo. 246 Je potrebné pripomenút, ze zo znenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 jasne vyplýva, ze koncentráciu s významom pre celé Spolocenstvo treba oznámit pred jej uskutocnením a ze bez predchádzajúceho oznámenia a povolenia sa nesmie uskutocnit. 247 Zalobkyna nemohla nevediet o týchto ustanoveniach a okrem iného netvrdí, ze o nich nevedela. 248 Okrem toho treba pripomenút, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa podla svojho znenia nevztahuje na situácie, akou je predmetná situácia v prejednávanej veci (pozri body 68 az 83 vyssie). 249 Zalobkyna tvrdí, ze jej výklad clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 bol prinajmensom rozumný, takze nekonala nedbanlivo. 250 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zalobkyna sa v odôvodnení uvedenom v rámci prvého zalobného dôvodu v podstate snazí rozsírit pôsobnost konceptu "jedinej koncentrácie", aby rozsírila pôsobnost výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 (pozri bod 203 vyssie). Okrem toho je potrebné pripomenút, ze zalobkyna neuvádza nijaký príklad v rozhodovacej praxi Komisie alebo v judikatúre súdov Únie, ked sa viaceré nákupy podielov v jedinom cielovom podniku povazovali za jedinú koncentráciu, pokial sa výlucná kontrola nad cielovým podnikom získala na základe prvej kúpy (pozri bod 147 vyssie). 251 Naproti tomu existovalo rozhodnutie Komisie, konkrétne rozhodnutie Yara/Kemira GrowHow, v ktorom Komisia v bodoch 6 a 7 konstatovala: "6. Spolocnost Yara 24. mája 2007 získala od fínskeho státu podiel vo výske 30,05 % v spolocnosti GrowHow. Spolocnost Yara sa domnieva, ze toto nadobudnutie predstavuje prvú etapu verejnej ponuky smerujúcej k nadobudnutiu spolocnosti GrowHow vyhlásenej 18. júla 2007 a ze na toto nadobudnutie ako také sa vztahuje výnimka zo zákazu uskutocnenia koncentrácie stanovená v clánku 7 ods. 2 nariadenia [c. 139/2004]. Spolocnost Yara uvádza, ze pocas preskúmania transakcie Komisiou nebude vykonávat hlasovacie práva vyplývajúce z podielu vo výske 30,05 %. V informáciách, ktoré poskytli úcastníci konania, sa uvádza, ze spolocnost Yara získala kontrolu nad spolocnostou GrowHow nadobudnutím podielu vo výske 30,05 %. 7. Clánok 7 ods. 2 [nariadenia c. 139/2004] sa vztahuje na nadobudnutia balíkov akcií od 'viacerých predávajúcich`, teda na 'zdlhavé ponuky`. Komisia sa domnieva, ze výnimka stanovená v clánku 7 ods. 2 [nariadenia c. 139/2004] sa preto nevztahuje na vec, v ktorej kontrolný podiel získa kupujúci jediného balíka akcií od jediného predávajúceho. Komisia sa teda domnieva, ze v prejednávanej veci nemozno vylúcit porusenie povinnosti statu quo stanovenej v clánku 7 ods. 1 [nariadenia c. 139/2004], ako aj oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 4 ods. 1 [uvedeného nariadenia], a ze v rámci iného konania môze preskúmat, ci je vhodná sankcia podla clánku 14 ods. 2 [nariadenia c. 139/2004]." 252 Je síce pravda, ako zdôraznuje zalobkyna, ze konstatovanie, podla ktorého nemozno vylúcit porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, predstavuje obiter dictum rozhodnutia Yara/Kemira GrowHow, ktoré je rozhodnutím o povolení koncentrácie s výhradou dodrzania urcitých záväzkov. Komisia nakoniec nezacala konanie o ulození pokuty podla clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Zalobkyna správne zdôraznuje, ze také obiter dictum nemá právne záväzné úcinky a nemôze byt predmetom preskúmania súdov Únie. 253 Nic to nemení na tom, ze aj také obiter dictum môze poskytnút subjektom informácie o spôsobe, akým Komisia vykladá clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Existujúce rozhodnutie Yara/Kemira GrowHow, ktoré sa týkalo situácie porovnatelnej so situáciou v prejednávanej veci a v ktorom Komisia uviedla, ze sa domnieva, ze výnimka stanovená v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 nie je uplatnitelná, je skutocnostou, ktorá stazuje podnikom zdôvodnovanie toho, ze pochybenie pri výklade clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 nie je nedbanlivostným konaním. 254 Je síce pravda, ako zdôraznuje zalobkyna v rámci stvrtého zalobného dôvodu, ze rozhodnutie Yara/Kemira GrowHow nebolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ze úplné znenie je dostupné iba v anglickom jazyku. 255 Oznámenie vsak bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([105]Ú. v. EÚ C 245, 2007, s. 7) v kazdom z úradných jazykov a bol v nom uvedený internetový odkaz na celé rozhodnutie v anglickom jazyku. Komisia okrem toho správne zdôraznuje, ze rozhodnutie Yara/Kemira GrowHow, a najmä výklad clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 uvedený v tomto rozhodnutí bol citovaný v prácach odborníkov z praxe. Starostlivý subjekt mohol teda vediet o tomto rozhodnutí a o výklade clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ktorý podala Komisia. 256 Okrem toho je potrebné zohladnit skutocnost, ze zalobkyna sa mohla obrátit na Komisiu v súvislosti s výkladom clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. V prípade pochybnosti o svojich povinnostiach na základe nariadenia c. 139/2004 je primeraným správaním podniku, ze sa obráti na Komisiu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia, [106]T-332/09, [107]EU:T:2012:672, bod [108]255). Zalobkyna netvrdí, ze by o tejto moznosti nevedela. 257 Komisia mala tiez právo zohladnit skutocnost, ako urobila v bode 144 napadnutého rozhodnutia, ze zalobkyna je velkou európskou spolocnostou, ktorá má bohaté skúsenosti s postupmi pri kontrole koncentrácií a oznámeniach Komisii a vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze. Z bodu 252 rozsudku z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia ([109]T-332/09, [110]EU:T:2012:672), teda vyplýva, ze skúsenosti podniku v oblasti koncentrácií a oznamovacích konaní je relevantnou skutocnostou pri posudzovaní nedbanlivosti. 258 Komisia mala okrem toho právo zohladnit skutocnost, ako urobila v bode 148 napadnutého rozhodnutia, ze zalobkyni (v tom case spolocnosti Pan Fish) uz bola ulozená pokuta na vnútrostátnej úrovni za predcasné uskutocnenie koncentrácie v rámci nadobudnutia spolocnosti Fjord Seafood. Je síce pravda, ze rozhodnutie francúzskeho ministra hospodárstva z 8. decembra 2007 (vec Pan Fish/Fjord Seafood) (dalej len "rozhodnutie Pan Fish/Fjord Seafood") sa netýkalo výkladu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Nic na tom vsak nemení na tom, ze od velkého európskeho podniku, ktorému uz bola ulozená pokuta, hoci na vnútrostátnej úrovni, treba ocakávat osobitnú starostlivost. 259 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze zalobkyna konala nedbanlivo, ked vykladala clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho zneniu ani rozhodovacej praxi Komisie, alebo judikatúre súdov Únie a ktorý nie je v súlade s tým, co Komisia konstatovala, hoci len obiter dictum, v rozhodnutí Yara/Kemira GrowHow, a bez toho, aby predtým kontaktovala Komisiu, aby si overila správnost svojho výkladu. Zalobkyna týmto spôsobom konala na svoje vlastné riziko a nemôze sa platne dovolávat údajnej "rozumnosti" svojho výkladu. 260 Treba teda zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze "ziadna bezne obozretná a dostatocne starostlivá spolocnost nemohla rozumne predpokladat, ze kúpa z decembra 2012 mala byt oznámená a ze zodpovedajúci podiel nemohol byt [na zalobkynu] prevedený pred povolením". 261 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne zalozené na posúdení jej externých právnych poradcov, treba uviest nasledujúce skutocnosti. 262 Zalobkyna tvrdí, ze jej externí právni zástupcovia, ktorí sú velmi skúsení v otázkach práva hospodárskej sútaze, súhlasili s konstatovaním, ze kúpa z decembra 2012 a verejná ponuka predstavujú jedinú koncentráciu, ktorá spadá pod clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, co potvrdzuje rozumnost jej výkladu. Dalej tvrdí, ze jej skúsenosti s transakciou, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Pan Fish/Fjord Seafood, je jedným z faktorov, ktoré ju viedli k tomu, ze opakovane ziadala a dostala uistenia v súvislosti s tým, ze nadobudnutie podielu vo výske 48,5 % v spolocnosti Morpol spadá pod clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Zalobkyna napokon tvrdí, ze Komisia v bode 146 napadnutého rozhodnutia nesprávne konstatovala, ze pred 18. decembrom 2012 sa nesnazila získat a ani nezískala akékolvek stanovisko k dosahu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 263 Treba teda preskúmat obsah stanovísk, ktoré poskytli externí právni zástupcovia zalobkyne. 264 Zalobkyna vychádza z e-mailu, ktorý jej poslal jej nórsky právny poradca 29. novembra 2012. Tento poradca uviedol: "6. Hospodárska sútaz Nadobudnutie akcií spolocnosti [Morpol] od spolocnosti Friendmall bude vyzadovat oznámenie príslusným orgánom hospodárskej sútaze. Nemáme k dispozícii prehlad obratov oboch spolocností rozdelený podla clenských státov, ani dalsie informácie potrebné na analýzu, akým spôsobom a kde treba urobit také oznámenie. Naliehavo Vám odporúcame urobit vsetko pre to, aby ste urýchlene zistili tieto skutocnosti vzhladom na to, ze nám umoznia vypracovat a predlozit oznámenia relatívne rýchlo po prípadnom dátume nadobudnutia. Nase skúsenosti ukazujú, ze získanie povolení potrebných na také nadobudnutia bude trvat dlho. Nemozno vylúcit, ze v niektorých státoch Vám bude ulozená povinnost predat casti cinností, aby ste získali potrebné povolenie. Hned ako budete vediet, kedy to môze byt potrebné, mali by ste vypracovat stratégiu, ako na také námietky reagovat. Ako uz bolo uvedené, spolocnost [Marine Harvest] nebude môct vykonávat akékolvek svoje akcionárske práva v spolocnosti [Morpol] spojené s nadobudnutými akciami, az kým nezískate vsetky povolenia podla práva hospodárskej sútaze." 265 Z tohto e-mailu jasne vyplýva, ze nórsky právny poradca zalobkyne nemal k dispozícii potrebné informácie týkajúce sa obratu dotknutých podnikov a nebol z tohto dôvodu schopný analyzovat otázku, ktorým orgánom hospodárskej sútaze treba transakciu oznámit. Zalobkyna nemohla ocakávat, ze by jej nórsky právny poradca vykonal vycerpávajúcu analýzu dôsledkov koncentrácie z pohladu práva Únie predtým, ako bude mat k dispozícii informácie, ktoré mu umoznia zistit, ci ide o koncentráciu s významom pre celé Spolocenstvo. 266 Okrem toho treba uviest, ze niekolko odsekov tohto e-mailu venovaných právu hospodárskej sútaze, ktoré boli citované v bode 264 vyssie, nemozno povazovat za skutocnú analýzu povinností zalobkyne, pokial ide o oznámenia a prípadné povinnosti statu quo. Zalobkyna nemohla zo samotnej vety, ze "[a]ko uz bolo uvedené, spolocnost [Marine Harvest] nebude môct vykonávat akékolvek svoje akcionárske práva v spolocnosti [Morpol] spojené s nadobudnutými akciami, az kým nezískate vsetky povolenia podla práva hospodárskej sútaze" vyvodit a contrario, ze bola oprávnená dokoncit kúpu z decembra 2012 bez predchádzajúceho oznámenia a povolenia. 267 Existencia tohto e-mailu od jej nórskeho právneho poradcu nemôze v ziadnom prípade zbavit zalobkynu jej zodpovednosti. 268 Ten istý právny poradca poslal 14. decembra 2012 o 10.02 h právnemu poradcovi z advokátskej kancelárie F. e-mail, ktorý znel takto: "Rokovania o projekte spolocnosti [Morpol] sú teraz takmer skoncené a sme si dost istí, ze v priebehu dna dôjde k dohode a ze [SPA] bude podpísaná na konci popoludnia. Posledný projekt pripájam na posúdenie a komentáre z Vasej strany z pohladu práva hospodárskej sútaze. Nikto sa doposial na tento konkrétny aspekt velmi nezameral, co nie je neobvyklé. Dospeli sme tiez do stádia, ked by som velmi nerád robil dalsie zmeny v texte, kedze to môze strany lahko znepokojit. Môzete sa teda pozriet na tento projekt a napísat mi iba komentáre a návrhy zmien, ktoré povazujete za absolútne nevyhnutné vzhladom na povolovacie konanie podla práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze? Prirodzene to trochu ponáhla, a budem Vám preto velmi vdacný, ked sa tomu budete venovat ihned." 269 Tento e-mail jasne dokazuje, ze zalobkyna sa nesprávala tak, ako by sa správal starostlivý subjekt. Vyplýva z neho totiz, ze "[n]ikto sa doposial... velmi nezameral" na aspekt práva hospodárskej sútaze az do dna, kým nebol poslaný tento e-mail, to znamená den podpisu SPA. Starostlivý subjekt by sa zameral na dôsledky transakcie z pohladu práva hospodárskej sútaze v skorsom stádiu. 270 Zalobkyna, ktorej bola v tomto ohlade polozená otázka na pojednávaní, uviedla, ze autor tohto e-mailu zo 14. decembra 2012 bol aj autorom e-mailu z 29. novembra 2012 a ze tento posledný uvedený e-mail preukazuje, ze uz v tomto stádiu uvazoval nad právom hospodárskej sútaze. Zalobkyna okrem toho uviedla, ze jej nórsky právny poradca je advokátom specializujúcim sa na právo obchodných spolocností, a nie advokátom specializujúcim sa na právo hospodárskej sútaze, a ze 14. decembra 2012 poziadala o stanovisko odborníka z advokátskej kancelárie F. 271 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze e-mail z 29. novembra 2012 neobsahuje skutocnú analýzu povinností zalobkyne, pokial ide o oznámenia a prípadné povinnosti statu quo (pozri bod 266 vyssie). Aj ked je pravda, ze nórsky právny poradca uvazoval nad aspektom práva hospodárskej sútaze, treba poukázat na to, ako sám priznal v e-maile zo 14. decembra 2012, ze nikto sa do tohto dna "velmi nezameral" na tento aspekt. 272 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze zalobkyna sa tým, ze na pojednávaní uviedla, ze jej nórsky právny poradca je advokátom specializujúcim sa na právo obchodných spolocností, a nie advokátom specializujúcim sa na právo hospodárskej sútaze, prinajmensom jemne odchýlila od tvrdenia uvedeného v bode 71 zaloby týkajúceho sa právneho zástupcu, ze externí právni poradcovia majú bohaté skúsenosti s otázkami práva hospodárskej sútaze. 273 Dna 14. decembra 2012 o 22.36 h právny poradca z advokátskej spolocnosti F. odpovedal na e-mail citovaný v bode 268 vyssie a najmä uviedol: "Iba jedna otázka: nemohli sme nájst akékolvek ustanovenie týkajúce sa otázky výkonu hlasovacích práv, kým prebieha povolovacie konanie. Je zrejmé, ze kupujúci nemôze vykonávat hlasovacie práva pred povolením." 274 Tento e-mail, ktorý si poslali externí právni poradcovia zalobkyne, nemozno povazovat za skutocnú analýzu dôsledkov koncentrácie z hladiska práva hospodárskej sútaze, a právny poradca z advokátskej spolocnosti F. nemal okrem toho k dispozícii dostatok casu na vykonanie takej analýzy. 275 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze e-mail z 29. novembra 2012, ani e-maily zo 14. decembra 2012 sa nezmienujú o clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 276 Prvým dokumentom, v ktorom sa výslovne uvádza clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, je vyjadrenie nórskeho právneho poradcu zalobkyne z 18. decembra 2012. 277 V tomto vyjadrení tento právny poradca citoval znenie clánku 7 ods. 1 a 2 nariadenia c. 139/2004 a uviedol: "Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze spolocnost Marine Harvest môze získat akcie spolocnosti Morpol, ale nemôze vykonávat hlasovacie práva spojené s týmito akciami, az kým transakciu nepovolí Komisia. Spolocnost Marine Harvest teda nemôze vykonávat svoje práva ako akcionár spolocnosti Morpol a prakticky teda nebude kontrolovat spolocnost az do získania povolenia." 278 Toto vyjadrenie vsak neobsahuje skutocnú analýzu uplatnitelnosti clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Samotné citovanie znenia clánku 7 ods. 1 a 2 nariadenia c. 139/2004 a tvrdenie, ze zalobkyna môze získat akcie spolocnosti Morpol, pokial by nevykonávala hlasovacie práva, nemozno povazovat za takú analýzu, najmä vzhladom na okolnost, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa podla svojho znenia neuplatní. Nórsky právny poradca zalobkyne vo svojom vyjadrení pri odôvodnení údajnej uplatnitelnosti clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 najmä nevychádzal z toho, ze islo o jedinú koncentráciu. 279 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze SPA bola podpísaná uz 14. decembra 2012. clánok 7.1 SPA stanovil, ze k dokonceniu transakcie dôjde co najskôr, ako je mozné, najneskôr vsak do troch pracovných dní od podpisu. Clánok 7.2 SPA okrem toho stanovil, ze ku dnu dokoncenia transakcie musí zalobkyna preukázat, ze zaplatila kúpnu cenu. Clánok 7.3 SPA napokon stanovil, ze k tomuto dnu musia predávajúci preukázat, ze previedli akcie na zalobkynu. 280 Vyjadrenie z 18. decembra 2012 bolo teda vypracované v case, ked sa uz zalobkyna zaviazala dokoncit nadobudnutie najneskôr do troch pracovných dní od podpisu SPA. 281 Pokial ide o konstatovanie Komisie uvedené v bode 146 napadnutého rozhodnutia, ze zalobkyna nepredlozila dôkazy o tom, ze od svojich právnych poradcov dostala posúdenie týkajúce sa uplatnitelnosti clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 pred 18. decembrom 2012, co zalobkyna spochybnuje, treba uviest nasledujúce skutocnosti. 282 Je síce pravda, ze zalobkyna na strane 14 svojej odpovede na oznámenie o výhradách z 30. apríla 2014 nepriamo uviedla, ze od svojho nórskeho právneho poradcu dostala pred 18. decembrom 2012 informáciu, ze podmienky uplatnenia clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sú splnené. Zalobkyna totiz uviedla, ze táto informácia bola "písomne zopakovaná" vo vyjadrení tohto poradcu z 18. decembra 2012. 283 Konstatovanie Komisie, ze zalobkyna "nepredlozila dôkazy o tom", ze také posúdenie dostala pred 18. decembrom 2012, je vsak správne. Aj ked totiz zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách nepriamo tvrdila, ze od svojho nórskeho právneho poradcu dostala pred 18. decembrom 2012 informáciu, ze podmienky uplatnenia clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sú splnené, nepredlozila o tom dôkaz. Zalobkyna predovsetkým nepredlozila v prílohe svojej odpovede na oznámenie o výhradách e-maily z 29. novembra a 14. decembra 2012 citované v bodoch 264, 268 a 273 vyssie, ktoré predlozila v prílohe zaloby. 284 Tieto e-maily v kazdom prípade nespochybnujú nedbanlivost zalobkyne. Pokial ide o mail z 29. novembra 2012 predlozený Vseobecnému súdu, je potrebné pripomenút, ze tento e-mail sa nezmienuje o clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 a neobsahuje skutocnú analýzu povinností zalobkyne (pozri body 264 az 266 vyssie). To isté platí o e-maile právneho poradcu z advokátskej spolocnosti F. zo 14. decembra 2012 (pozri body 273 az 275 vyssie). 285 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze by zalobkyna dostala pred 18. decembrom 2012 od svojich právnych poradcov informáciu, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 je uplatnitelný, nespochybnuje to konstatovanie, ze zalobkyna sa správala nedbanlivo. 286 Je potrebné pripomenút, ze podnik sa nemôze vyhnút ulozeniu pokuty, pokial porusenie pravidiel hospodárskej sútaze vychádza z omylu tohto podniku o zákonnosti jeho správania na základe obsahu právneho stanoviska advokáta (pozri bod 238 vyssie). 287 Okrem toho e-mail nórskeho právneho poradcu zalobkyne zo 14. decembra 2012, z ktorého zalobkyna vychádza, nielenze nepotvrdzuje, ze by zalobkyna preukázala starostlivost, ale svedcí o jej nedbanlivosti, kedze z neho vyplýva, ze "[n]ikto sa doposial... velmi nezameral" na aspekt práva hospodárskej sútaze az do dna podpisu SPA. 288 Pokial by sa zalobkyna správala ako starostlivý subjekt, uistila by sa, ze celková analýza dôsledkov SPA z hladiska práva hospodárskej sútaze sa vykoná pred podpisom SPA tým viac, ze SPA stanovila, ze k dokonceniu nadobudnutia malo dôjst najneskôr do troch pracovných dní od jej podpisu. 289 Zalobkyna vychádza tiez z e-mailu, ktorý jej poslal advokát zo spolocnosti F. 27. januára 2013. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze tento e-mail bol zaslaný po dokoncení kúpy z decembra 2012 a ze nemôze teda v nijakom prípade zbavit zalobkynu jej zodpovednosti. Okrem toho tento e-mail neobsahuje skutocnú analýzu podmienok uvedených v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ale v podstate iba opakuje znenie tohto ustanovenia. V tomto e-maile sa predovsetkým neuvádza pojem "jediná koncentrácia". 290 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze Komisia správne konstatovala, ze k poruseniu clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 doslo z nedbanlivosti. 291 Druhý zalobný dôvod treba teda zamietnut. C. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení vseobecnej zásady ne bis in idem 292 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej v napadnutom rozhodnutí v rozpore so vseobecnou zásadou ne bis in idem ulozila dve pokuty za jedno a to isté správanie. Zalobkyna uvádza, ze porusenie oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 má nevyhnutne za následok porusenie povinnosti statu quo stanovenej v clánku 7 ods. 1 toho istého nariadenia. Porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je podla zalobkyne osobitným porusením, zatial co porusenie clánku 7 ods. 1 toho istého nariadenia je vseobecným porusením, takze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 zahrna porusenie clánku 7 ods. 1 toho istého nariadenia alebo prinajmensom bráni Komisii, aby ulozila za toto porusenie dalsiu pokutu. 293 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. 1. Úvodné pripomienky k vztahu medzi clánkom 4 ods. 1, clánkom 7 ods. 1 a clánkom 14 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia c. 139/2004 294 Je potrebné uviest, ako tvrdí zalobkyna a ako priznáva Komisia, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 má automaticky za následok porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. Pokial totiz podnik porusí povinnost oznámit koncentráciu pred jej uskutocnením, stanovenú v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, má to za následok porusenie zákazu uskutocnit koncentráciu pred jej oznámením a povolením. 295 Opak vsak neplatí. Pokial totiz podnik oznámi koncentráciu pred jej uskutocnením, ale túto koncentráciu uskutocní skôr, nez je vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom, porusí clánok 7 ods. 1, ale nie clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 296 Okrem toho treba pripomenút, ze clánok 14 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia c. 139/2004 stanovuje moznost ukladat pokuty za porusenie oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 4 tohto nariadenia, ako aj za uskutocnenie koncentrácie v rozpore s clánkom 7 toho istého nariadenia. 297 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze ak podnik porusí clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, porusí automaticky aj clánok 7 ods. 1 toho istého nariadenia, co má podla znenia tohto nariadenia za následok, ze Komisia môze ulozit pokuty podla clánku 14 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 139/2004, ako aj podla clánku 14 ods. 2 písm. b) toho istého nariadenia. 298 Je potrebné poznamenat, ze ide o situáciu, ktorá existuje az od nadobudnutia platnosti nariadenia c. 139/2004. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 uz nestanovuje na oznámenie koncentrácií lehotu jedného týzdna od uzavretia zmluvy alebo uverejnenia ponuky na kúpu, ktorá bola stanovená v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 (pozri bod 225 vyssie). 299 Podla nariadenia c. 4064/89 bolo mozné porusit clánok 4 ods. 1 tohto nariadenia bez porusenia clánku 7 ods. 1 toho istého nariadenia. Podnik, ktorý oznámil koncentráciu neskôr ako týzden po uzatvorení zmluvy, ale cakal na povolenie Komisie pred jej uskutocnením, porusil totiz clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 4064/89, ale nie clánok 7 ods. 1 toho istého nariadenia. 300 Pokial ide o stanovené sankcie, treba poukázat na to, ze podla clánku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 4064/89 mohli byt za neoznámenie koncentrácie v súlade s clánkom 4 toho istého nariadenia ulozené iba pokuty v rozmedzí od 1000 do 50000 eku. Za uskutocnenie koncentrácie v rozpore s clánkom 7 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 mohli byt na základe clánku 14 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia ulozené pokuty az do výsky 10 % celkového obratu dotknutých podnikov. 301 Naopak, v nariadení c. 139/2004 sa uz porusenie oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 4 neuvádza v clánku 14 ods. 1, ale v clánku 14 ods. 2 toho istého nariadenia, co znamená, ze rozsah trestov za porusenie clánku 4 ods. 1 a za porusenie clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia je uz totozný a zodpovedá moznosti ulozit pokuty az do výsky 10 % celkového obratu dotknutých podnikov. 302 Aj ked clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 stanovuje povinnost konat (oznámit koncentráciu pre jej uskutocnením) a clánok 7 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje povinnost zdrzat sa konania (neuskutocnit koncentráciu pred jej oznámením a povolením), porusenie povinnosti konat má automaticky za následok porusenie povinnosti zdrzat sa konania stanovenej v clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. Podla súcasného právneho rámca je totiz mozné definitívne vediet, ci podnik neoznámil koncentráciu pred jej uskutocnením az v okamihu uskutocnenia koncentrácie. 303 Z toho vyplýva, ze v okamihu, ked podnik porusí clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, zacína automaticky porusovat clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. V okamihu uskutocnenia koncentrácie porusí totiz dotknutý podnik povinnost oznámit koncentráciu pred jej uskutocnením stanovenú v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a zodpovedajúci zákaz uskutocnit koncentráciu pred oznámením stanovený v clánku 7 ods. 1 prvom prípade nariadenia c. 139/2004. Zároven porusí zákaz uskutocnit koncentráciu pred povolením stanovený v clánku 7 ods. 1 druhom prípade nariadenia c. 139/2004, kedze koncentrácia, ktorá nebola oznámená, nemôze byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom. 304 V tomto ohlade treba uviest, ze v prejednávanej veci nie je sporné, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je jednorazovým porusením. Porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je vsak pokracujúcim porusením, ktoré trvá dovtedy, kým Komisia nevyhlási transakciu za zlucitelnú s vnútorným trhom, ako Komisia konstatovala v bodoch 128, 165 a 166 napadnutého rozhodnutia (pokial ide o clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 4064/89, pozri rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia, [111]T-332/09, [112]EU:T:2012:672, bod [113]212). 305 Komisia v prejednávanej veci v bode 127 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze správanie, ktoré viedlo k poruseniu clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a k poruseniu clánku 7 ods. 1 toho istého nariadenia bolo jedným a tým istým správaním, a to uskutocnenie koncentrácie s významom pre celé Spolocenstvo pred jej oznámením a povolením. Komisia v nadväznosti na písomnú otázku, ktorú v tejto súvislosti polozil Vseobecný súd, potvrdila, ze nespochybnuje, ze skutocnosti, ktoré mali za následok porusenie týchto dvoch ustanovení, boli v prejednávanej veci totozné. 306 Je potrebné konstatovat, ze súcasný právny rámec je neobvyklý, kedze v nariadení c. 139/2004 existujú dva clánky, za ktorých porusenie mozno ulozit pokuty v rovnakom rozsahu, ale v prípade ktorých má porusenie prvého clánku nevyhnutne za následok porusenie druhého clánku. Treba vsak uviest, ze ide o právny rámec, ktorý Komisia musela uplatnit, a ze zalobkyna nevzniesla námietku nezákonnosti, pokial ide o urcité ustanovenia nariadenia c. 139/2004. 2. O uplatnitelnosti zásady ne bis in idem v prejednávanej veci 307 Podla ustálenej judikatúry sa v konaniach o ukladaní pokút týkajúcich sa práva hospodárskej sútaze musí dodrzat zásada ne bis in idem. Táto zásada v oblasti hospodárskej sútaze bráni tomu, aby sa podnik znova uznal za zodpovedný alebo bol znovu stíhaný pre protisútazný postup, za ktorý uz bol sankcionovaný, alebo v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok (pozri rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., [114]C-17/10, [115]EU:C:2012:72, bod [116]94 a citovanú judikatúru). 308 Súdny dvor vo veciach patriacich do práva hospodárskej sútaze rozhodol, ze uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutku, porusovatela a chráneného právneho záujmu (pozri rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., [117]C-17/10, [118]EU:C:2012:72, bod [119]97 a citovanú judikatúru). 309 Z judikatúry citovanej v bode 307 vyssie vyplýva, ze zásada ne bis in idem má dva aspekty. Zakazuje, aby bol podnik znova "stíhaný" a aby bol tento podnik znova "potrestaný". Podla formulácie uvedenej v bode 307 vyssie vsak oba aspekty predpokladajú, ze "skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok", bol predmetný podnik sankcionovaný alebo bolo rozhodnuté, ze nie je zodpovedný. 310 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze clánok 50 Charty základných práv Európskej únie znie takto: "Nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní za trestný cin, za ktorý uz bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom v súlade so zákonom." 311 Tento clánok má tiez dva aspekty, a to zákaz dvojitého stíhania a dvojitého potrestania (stíhat alebo potrestat). Okrem toho treba poukázat na to, ze v tomto clánku sa jasne uvádza "konecný" rozsudok bez rozlisovania medzi dvomi aspektmi. Dalej sa v nom uvádza skutocnost, ze dotknutá osoba "uz" bola oslobodená alebo odsúdená rozsudkom, co potvrdzuje okolnost, ze musí íst o skorsí rozsudok. 312 Zásada ne bis in idem sa uplatnuje v konaniach o ukladaní pokút týkajúcich sa práva hospodárskej sútaze, a to bez ohladu na to, ci tieto pokuty majú alebo nemajú trestnoprávnu povahu. Okrem toho v oblasti práva hospodárskej sútaze, v ktorej ukladá pokuty Komisia, sa nevyzaduje, aby existoval "rozsudok" o ulození pokuty. Ako sa uvádza vo formulácii uvedenej v bode 307 vyssie, stací, ze existuje skorsie rozhodnutie, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok. Teda samotné existujúce rozhodnutie Komisie o ulození pokuty, ktoré nebolo spochybnené v stanovenej lehote a proti ktorému uz teda nie je mozný opravný prostriedok, stací na to, aby sa mohla uplatnit zásada ne bis in idem. "Konecný" charakter, ktorý vyplýva z clánku 50 Charty základných práv Únie, sa vsak uplatnuje aj v práve hospodárskej sútaze, ako vyplýva z formulácie "skorsie rozhodnutie, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok". 313 Clánok 4 ods. 1 protokolu c. 7 k EDLP znie takto: "Nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého státu za trestný cin, za ktorý uz bol oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom podla zákona a trestného poriadku tohto státu." 314 Toto ustanovenie má tiez dva aspekty, a to zákaz dvojitého stíhania a dvojitého trestu (stíhat alebo potrestat) a rovnako predpokladá existenciu "konecného" rozsudku. Okrem toho sa v nom uvádza, ze dotknutá osoba "uz" bola oslobodená alebo odsúdená rozsudkom, co potvrdzuje okolnost, ze musí íst o skorsí rozsudok. 315 Znenie týchto ustanovení sa teda nevztahuje na situáciu, v ktorej orgán ulozí dve sankcie v jednom a tom istom rozhodnutí, ako je to v prejednávanej veci. 316 Je to v súlade so zmyslom zásady ne bis in idem. Ak je totiz podla tejto zásady osoba, ktorá porusila zákon, stíhaná a potrestaná, musí vediet, ze vykonaním trestu si uz odpykala svoju vinu a ze sa nemusí obávat novej sankcie (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomervo veciach Gözütok a Brügge, [120]C-187/01 a C-385/01, [121]EU:C:2002:516, bod [122]49). 317 Ulozenie dvoch sankcií v jednom a tom istom rozhodnutí nie je v rozpore s týmto cielom. Ako totiz uviedla Komisia v odpovedi na písomnú otázku polozenú v tejto súvislosti úcastníkom konania, pokial sú v jednom a tom istom rozhodnutí ulozené dve sankcie, dotknutý subjekt do budúcna vie, ze nebude znova sankcionovaný za to isté porusenie. 318 Je síce pravda, ze zalobkyna v zalobe výslovne neuviedla zásadu ne bis in idem, ale zásadu nemo debet bis puniri pro uno delicto. Zalobkyna vsak v odpovedi na písomnú otázku, ktorú jej v tejto súvislosti polozil Vseobecný súd, tvrdila, ze zásada, na ktorú sa odvoláva, zodpovedá druhému aspektu zásady ne bis in idem, teda zákazu dvojitej sankcie, a ze sa neodvoláva na zásadu odlisnú od zásady ne bis in idem. Komisia v odpovedi na písomné otázky, ktoré jej polozil Vseobecný súd, taktiez tvrdila, ze zásada nemo debet bis puniri pro uno delicto zodpovedá druhému aspektu zásady ne bis in idem. 319 Je potrebné konstatovat, ze zásada ne bis in idem sa v prejednávanej veci neuplatní, kedze sankcie ulozil ten istý orgán v jednom a tom istom rozhodnutí. 320 Tvrdenia zalobkyne ani judikatúra súdov Únie alebo Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP") nespochybnujú tento záver. 321 Zalobkyna v odpovedi na písomné otázky polozené Vseobecným súdom tvrdila, ze ustálená judikatúra súdov Únie v oblasti práva hospodárskej sútaze obsahuje niekolko prípadov, v ktorých sa uplatnila zásada ne bis in idem vtedy, ked boli ulozené viaceré pokuty v jednom a tom istom rozhodnutí. 322 V tejto súvislosti zalobkyna po prvé vychádza z rozsudku z 21. júla 2011Beneo-Orafti ([123]C-150/10, [124]EU:C:2011:507). Zalobkyna tvrdí, ze z bodu 68 tohto rozsudku vyplýva, ze Súdny dvor uplatnil zásadu ne bis in idem pri preskúmaní, ci zásada ne bis in idem bráni súcasnému uplatneniu opatrení uvedených v clánku 26 ods. 1 a clánku 27 nariadenia Komisie (ES) c. 968/2006 z 27. júna 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) c. 320/2006, ktorým sa stanovuje docasný rezim pre restrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spolocenstve ([125]Ú. v. EÚ L 176, 2006, s. 32). 323 Treba vsak poukázat na to, ze Súdny dvor v tejto veci konstatoval, ze zásada ne bis in idem sa neuplatní z dôvodu, ze iba jedno z troch predmetných opatrení v tejto veci mozno povazovat za sankciu (rozsudok z 21. júla 2011, Beneo-Orafti, [126]C-150/10, [127]EU:C:2011:507, bod [128]74). Kedze Súdny dvor odmietol uplatnitelnost zásady ne bis in idem z iného dôvodu, tak sa jednoducho nevyjadril k tomu, ci sa táto zásada uplatní v situácii, ked sú v jednom a tom istom rozhodnutí ulozené viaceré sankcie alebo ked sa ulozí druhá sankcia, zatial co rozhodnutie o ulození prvej sankcie zatial nenadobudlo právoplatnost. 324 V rozsahu, v akom zalobkyna vychádza z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Beneo-Orafti ([129]C-150/10, [130]EU:C:2011:164), stací konstatovat, ze Súdny dvor sa s týmito návrhmi nestotoznil, pokial ide o uplatnitelnost zásady ne bis in idem. 325 Zalobkyna po druhé uvádza rozsudok z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia ([131]T-217/03 a T-245/03, [132]EU:T:2006:391). Zalobkyne, vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, tvrdili, ze Komisia porusila zásadu ne bis in idem tým, ze ulozila v jednom rozhodnutí pokuty viacerým zdruzeniam, ktorých niektorí clenovia boli tí istí. Podla týchto zalobkýn museli títo clenovia nepriamo znásat niekolko pokút. 326 Súd prvého stupna v bode 344 rozsudku z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia ([133]T-217/03 a T-245/03, [134]EU:T:2006:391), iba konstatoval, ze neslo o totozných páchatelov, kedze napadnuté rozhodnutie nesankcionovalo viackrát rovnaké subjekty alebo rovnaké osoby za rovnaké skutky, takze nedoslo k poruseniu zásady ne bis in idem. Súd sa teda nevyjadril k otázke, ci sa zásada ne bis in idem môze uplatnit v prípade, ked sú v jednom a tom istom rozhodnutí ulozené viaceré sankcie. 327 V rozsudku, v ktorom bolo rozhodnuté o odvolaní proti tomuto poslednému uvedenému rozsudku, teda v rozsudku z 18. decembra 2008, Coop de France bétail et viande a i./Komisia ([135]C-101/07 P a C-110/07 P, [136]EU:C:2008:741, bod [137]130), ktorý cituje aj zalobkyna, Súdny dvor iba potvrdil prístup Vseobecného súdu. 328 Zalobkyna vychádza po tretie z rozsudku z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia ([138]T-39/06, [139]EU:T:2011:562). Vseobecný súd v tomto rozsudku dospel k záveru, ze nedoslo k poruseniu zásady ne bis in idem z dôvodu, ze neslo o rovnaké skutky, ani rovnakých porusovatelov (pozri body 255 az 259 tohto rozsudku). Vseobecný súd sa nevyjadril k tomu, ci sa zásada ne bis in idem uplatní v situácii, ked sa viaceré pokuty ulozia v jednom a tom istom rozhodnutí. 329 Zalobkyna napokon vychádza z rozsudku zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([140]C-17/10, [141]EU:C:2012:72). Tvrdí, ze v tomto rozsudku sa zásada ne bis in idem uplatnila na rozhodnutie Komisie z 24. januára 2007, ktoré zatial nebolo konecné, prinajmensom vo vztahu k spolocnosti Toshiba a dalsím hlavným adresátom, ani v den vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora 14. februára 2012. 330 Treba vsak poukázat na to, ze v rozsudku zo 14. februára 2012Toshiba Corporation a i. ([142]C-17/10, [143]EU:C:2012:72, body [144]98 az [145]103), Súdny dvor odmietol uplatnitelnost zásady ne bis in idem z iného dôvodu, a to ze skutky neboli totozné. 331 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze v rozsudku zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ([146]C-17/10, [147]EU:C:2012:72), Súdny dvor uplatnil zásadu ne bis in idem po "prijatí rozhodnutia [Komisie]". Treba konstatovat, ze je pravda, ze v bode 103 tohto rozsudku Súdny dvor uvádza "rozhodnut[ie] Komisie prijat[é] pred vydaním rozhodnutia uvedeného vnútrostátneho orgánu pre hospodársku sútaz", a nie rozhodnutie, ktoré "nadobudlo právoplatnost" pred týmto dátumom. Nic to nemení na tom, ze v bode 94 tohto rozsudku Súdny dvor jasne poukazuje na to, ze zásada ne bis in idem bráni tomu, "aby sa podnik znova uznal za zodpovedný alebo bol znovu stíhaný pre protisútazný postup, za ktorý uz bol sankcionovaný, alebo v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok". Z tohto rozsudku teda jasne vyplýva, ze zásada ne bis in idem sa neuplatní v prípade, ak neexistuje skorsie konecné rozhodnutie. 332 Je potrebné konstatovat, ze zalobkyna neuvádza nijaký rozsudok súdov Únie, v ktorom by sa konstatovalo porusenie zásady ne bis in idem v situácii, ked boli v jednom a tom istom rozhodnutí ulozené viaceré sankcie alebo ked bola druhá sankcia ulozená predtým, ako rozhodnutie o ulození prvej sankcie nadobudlo právoplatnost. 333 Pokial ide o judikatúru ESLP, z tejto jasne vyplýva, ze zásada ne bis in idem sa neuplatní v situácii, ked sú v jednom a tom istom rozhodnutí ulozené viaceré sankcie. 334 Z rozsudku ESLP zo 7. decembra 2006, Hauser-Sporn v. Rakúsko (CE:ECHR:2006:1207JUD003730103), teda vyplýva, ze samotná skutocnost, ze konanie zakladá viac ako jedno porusenie, nie je v rozpore s clánkom 4 protokolu c. 7 k EDLP. Podla toho istého rozsudku je podla ESLP potrebné skúmat, ci porusenia obsahujú rovnaké základné prvky iba v prípade, ked sa viaceré porusenia zalozené na tých istých skutkových okolnostiach stíhajú postupne, teda jedno porusenie po konecnom rozhodnutí týkajúcom sa druhého porusenia. 335 V rozsudku ESLP zo 17. februára 2015, Boman v. Fínsko (CE:ECHR:2015:0217JUD004160411), tento súd uviedol: "Clánok 4 protokolu c. 7 [k EDLP] má zamedzit tomu, aby trestné konania, v ktorých bolo vydané 'konecné` rozhodnutie, boli znova zacaté. ... Rozhodnutia, proti ktorým mozno podat riadny opravný prostriedok, sú vylúcené z pôsobnosti záruky uvedenej v clánku 4 protokolu c. 7 [k EDLP], kým neuplynie lehota na podanie takého opravného prostriedku." 336 Zalobkyna v odpovedi na písomné otázky polozené Vseobecným súdom pripustila, ze ESLP v prípade po sebe nasledujúcich sankciách uplatnil zásadu ne bis in idem vtedy, ak rozhodnutie o ulození prvej sankcie nadobudlo právoplatnost. 337 Zalobkyna vsak tvrdí, ze judikatúra súdov Únie poskytuje sirsiu ochranu proti dvojitému trestu tým, ze uplatnuje túto zásadu po prijatí rozhodnutia, aj ked toto rozhodnutie este nenadobudlo právoplatnost. 338 Toto tvrdenie nemozno prijat. Z judikatúry citovanej v bode 307 vyssie totiz jasne vyplýva, ze zásada ne bis in idem"v oblasti hospodárskej sútaze bráni tomu, aby sa podnik znova uznal za zodpovedný alebo bol znovu stíhaný pre protisútazný postup, za ktorý uz bol sankcionovaný, alebo v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok". Ako vyplýva z bodov 322 az 332 vyssie, judikatúra, z ktorej zalobkyna vychádza, túto zásadu nespochybnuje. 339 Napokon treba poznamenat, ze zalobkyna v zalobe uvádza aj zásadu zapocítania (Anrechnungsprinzip). V odpovedi na písomné otázky polozené Vseobecným súdom zalobkyna konkrétne uviedla, ze tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady ne bis in idem a ze zásada zapocítania je inou zásadou, ktorá vsak súvisí so zásadou ne bis in idem, a ze zásada zapocítania sa uplatnila v prípadoch, v ktorých sa nepouzila zásada ne bis in idem úplne. Zalobkyna okrem toho spresnila, ze v prejednávanej veci podla nej nie je potrebné pouzit zásadu zapocítania, kedze sa uplatní zásada ne bis in idem. Zalobkyna v kazdom prípade tvrdí, ze aj ked by Vseobecný súd rozhodol, ze v prejednávanej veci existujú dôvody uplatnenia zásady zapocítania, výsledok musí byt nepochybne ten istý, teda ze suma prvej pokuty sa musí odpocítat od sumy druhej pokuty. 340 Je potrebné uviest, ze zásada zapocítania bola v oblasti práva ochrany hospodárskej sútaze predmetom diskusií v situáciách, ktoré sa týkajú pokút ulozených v clenskom státe alebo v tretom státe. 341 V rozsudku z 13. februára 1969, Wilhelm a i. ([148]14/68, [149]EU:C:1969:4), ktorý bol vyhlásený v case, ked nariadenie c. 1/2003 este nenadobudlo platnost (pokial ide o situáciu po vytvorení Európskej siete hospodárskej sútaze, pozri rozsudok z 13. júla 2011, ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia, [150]T-144/07, T-147/07 az T-150/07 a T-154/07, [151]EU:T:2011:364, bod [152]187), rozhodol Súdny dvor nasledovne. Orgány hospodárskej sútaze clenských státov môzu v zásade zasiahnut proti dohode na základe ich vnútrostátneho zákona, aj ked pred Komisiou prebieha súbezné konanie týkajúce sa tejto dohody. V bode 11 tohto rozsudku tiez poukázal na to, ze ak by moznost dvojitého konania mala viest k súbehu sankcií, zo vseobecnej poziadavky rovnosti vyplýva, ze na úcely stanovenia prípadnej sankcie treba zohladnit akékolvek "skorsie represívne rozhodnutie" (pozri v tomto zmysle tiez rozsudok zo 6. apríla 1995, Sotralentz/Komisia, [153]T-149/89, [154]EU:T:1995:69, bod [155]29). Súdny dvor v bode 3 rozsudku 14. decembra 1972, Boehringer Mannheim/Komisia ([156]7/72, [157]EU:C:1972:125), okrem toho uviedol, ze Komisia je pri stanovení pokuty povinná zohladnit sankcie, ktoré "uz" ten istý podnik znásal za ten istý skutok, pokial ide o sankcie ulozené za porusenie kartelového práva clenského státu. 342 Ide teda o zásadu, ktorá sa uplatní vtedy, ak existuje "skorsie represívne rozhodnutie" alebo inak povedané, v prípadoch sankcií za porusenia kartelového práva clenského státu, ktoré "uz" ten istý podnik znása za ten istý skutok, a nie v prípade, ak ten istý orgán ulozí dve pokuty v jednom a tom istom rozhodnutí. Okrem toho je celkom vhodné, aby sa s týmito dvomi situáciami zaobchádzalo odlisne. Pokial totiz Komisia a orgán clenského státu ukladajú sankcie za ten istý kartel, existuje riziko, ze ak sa pri stanovení druhej pokuty nezohladní existujúca prvá pokuta, bude kazdá pokuta sama osebe primeraná, ale obe pokuty budú spolu neprimerané. Pri stanovení viacerých pokút v jednom a tom istom rozhodnutí sa môze Komisia uistit, ze tieto pokuty budú spolu primerané, a Vseobecný súd môze túto otázku preskúmat. 343 Zalobkyna napokon v odpovedi na písomné otázky polozené Vseobecným súdom tvrdila, ze vzhladom na zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality je ulozenie dvojitého trestu za to isté správanie rovnako nespravodlivé v súbezných, ako aj po sebe nasledujúcich konaniach. Toto tvrdenie nemozno prijat. Ked totiz ten istý orgán stanovuje obe sankcie v jednom a tom istom rozhodnutí, môze sa tento orgán uistit, ze sankcie sú spolu primerané, a súd môze tiez preskúmat spolocnú primeranost sankcií (pozri bod 342 vyssie). Ulozenie dvoch sankcií tým istým orgánom v jednom a tom istom rozhodnutí nemozno teda povazovat ako také za odporujúce zásadám rovnosti zaobchádzania a proporcionality. 344 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené vyssie, sa zásada ne bis in idem a zásada zapocítania neuplatnia v situácii, ked sú viaceré sankcie ulozené v jednom a tom istom rozhodnutí, aj ked sú tieto sankcie ulozené za rovnaké skutky. Pokial to isté správanie v skutocnosti porusuje viaceré ustanovenia s mozným ulozením pokuty, potom sa na otázku, ci mozno viac pokút ulozit v jednom a tom istom rozhodnutí, neuplatní zásada ne bis in idem, ale zásady upravujúce súbeh porusení (pokial ide o problémy súvisiace so súbehmi porusení, pozri body 345 az 373 vyssie). 3. O tvrdeniach zalobkyne týkajúcich sa súbehu porusení 345 Zalobkyna tvrdí, ze podla medzinárodného a nemeckého práva zásada "zdanlivého konfliktu" alebo "nepravého konfliktu" (unechte Konkurrenz) znamená, ze pokial sa na konanie zrejme vztahujú dve zákonné ustanovenia, primárne uplatnitelné ustanovenie vylucuje vsetky ostatné ustanovenia na základe zásad subsidiarity, konzumpcie alebo speciality, a ze mnoho dalsích clenských státov uplatnuje zásadu zdanlivého konfliktu v takej ci onakej forme. Niektoré dalsie clenské státy podla zalobkyne nepouzívajú výslovne pojem zdanlivého konfliktu alebo nepravého konfliktu, ale zakazujú aj ulozenie dvojitej sankcie za závaznejsie porusenie a menej závazné porusenie zahrnuté v prvom uvedenom porusení. 346 Pokial ide o predmetné ustanovenia v prejednávanej veci, zalobkyna konkrétne tvrdí, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je osobitným porusením, kým porusenie clánku 7 ods. 1 toho istého nariadenia je vseobecným porusením, takze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 zahrna porusenie clánku 7 ods. 1 toho istého nariadenia alebo prinajmensom bráni Komisii, aby za toto porusenie ulozila dalsiu pokutu. 347 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. 348 Je potrebné konstatovat, ze v práve Únie v oblasti hospodárskej sútaze neexistujú osobitné pravidlá týkajúce sa súbehu porusení. Treba teda preskúmat tvrdenia zalobkyne zalozené na zásadách medzinárodného práva a právnych poriadkov clenských státov. 349 Je potrebné pripomenút, ze podla argumentácie zalobkyne (pozri bod 345 vyssie) "primárne uplatnitelné ustanovenie" vylucuje vsetky ostatné ustanovenia. 350 Komisia v tejto súvislosti správne zdôraznuje, ze normotvorca nedefinoval, ze by jedno porusenie bolo závaznejsie nez druhé, pricom na obe porusenia sa vztahuje tá istá maximálna hranica v súlade s clánkom 14 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia c. 139/2004. Netreba teda povazovat niektoré z týchto ustanovení za "primárne uplatnitelné". 351 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze porusenie clánku 4 ods. 1 je osobitným porusením, ktoré zahrna porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, treba okrem toho uviest nasledujúce skutocnosti. 352 Je potrebné pripomenút, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je jednorazovým porusením, zatial co porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je pokracujúcim porusením, ktoré sa zacína v rovnakom okamihu, v ktorom dôjde k poruseniu clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 (pozri bod 304 vyssie). 353 Okrem toho treba poukázat na to, ze podla clánku 1 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva ([158]Ú. v. ES L 319, 1974, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61) je premlcacia lehota tri roky, pokial ide o porusenia ustanovení o oznámeniach podnikov. Z toho vyplýva, ze v prípade porusení clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je premlcacia lehota tri roky. Naproti tomu v prípade porusenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je podla clánku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 2988/74 premlcacia lehota pät rokov (pozri analogicky rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia, [159]T-332/09, [160]EU:T:2012:672, bod [161]209). 354 Postup podla uvazovania zalobkyne by mal za následok, ze podnik, ktorý porusí oznamovaciu povinnost, ako aj zákaz uskutocnit koncentráciu pred jej povolením, by bol zvýhodnený oproti podniku, ktorý porusí iba zákaz uskutocnit koncentráciu pred jej povolením. 355 Podnik, ktorý oznámi koncentráciu pred jej uskutocnením, ale uskutocní ju skôr, ako na nu získa povolenie, môze totiz dostat pokuty na základe clánku 14 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 139/2004 v spojení s clánkom 7 ods. 1 toho istého nariadenia. Môze byt teda sankcionovaný za pokracujúce porusenie, ktoré trvá dovtedy, kým Komisia nevyhlási transakciu za zlucitelnú s vnútorným trhom, a na ktoré sa vztahuje pätrocná premlcacia lehota. 356 Pokial tento podnik ani neoznámil koncentráciu pred jej uskutocnením, Komisia by podla úvah zalobkyne mohla ulozit pokutu iba na základe clánku 14 ods. 2 psím. a) nariadenia c. 139/2004 v spojení s clánkom 4 ods. 1 toho istého nariadenia. Podnik by teda mohol byt sankcionovaný iba za jednorazové porusenie, na ktoré sa vztahuje iba trojrocná premlcacia lehota. To by znamenalo, ze podnik by bol zvýhodnený, ked by okrem zákazu uskutocnit koncentráciu pred jej povolením porusil aj povinnost ju oznámit. 357 Je vsak vylúcené, aby sa nariadenie c. 139/2004 vykladalo spôsobom, ktorý vedie k takému nezmyselnému výsledku. 358 Tvrdenie zalobkyne, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je osobitným porusením, ktoré zahrna porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, teda nemozno prijat. 359 Tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla na pojednávaní a ktorými spochybnuje skutocnost, ze na porusenia clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 sa vztahuje iba trojrocná premlcacia lehota, nespochybnujú tento záver. Podla velmi jasného znenia clánku 1 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 2988/74 je totiz premlcacia lehota tri roky, pokial ide o porusenia ustanovení o oznámeniach podnikov. 360 Zalobkynou zdôraznená okolnost, ze normotvorca zvýsil hornú hranicu pokút stanovených za porusenie oznamovacej povinnosti, ked v clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 stanovil maximálnu hranicu 10 % celkového obratu dotknutých podnikov oproti maximálnej hranici 50000 eku, ktorá bola stanovená v clánku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 4064/89 (pozri bod 300 vyssie), nemôze zmenit premlcaciu lehotu, ktorú nadalej upravuje clánok 1 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 2988/74. 361 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze by premlcacie lehoty za porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a za porusenie clánku 7 ods. 1 toho istého nariadenia boli rovnaké, nespochybnuje to okolnost, ktorú zalobkyna napokon nespochybnila, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je jednorazovým porusením, zatial co porusenie clánku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia je pokracujúcim porusením. Aj v tomto prípade by teda zohladnenie porusenia clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 ako osobitného porusenia, ktoré zahrna vseobecné porusenie clánku 7 ods. 1 toho istého nariadenia, malo za následok, ze podnik by bol zvýhodnený, ked okrem zákazu uskutocnit koncentráciu pred jej povolením porusí aj povinnost ju oznámit. Pokial by sme sa totiz stotoznili s úvahami zalobkyne, podnik, ktorý porusí iba zákaz uskutocnit koncentráciu skôr, nez získa povolenie, by mohol byt sankcionovaný za pokracujúce porusenie ktoré trvá dovtedy, kým transakcia nie je vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom, zatial co podnik, ktorý porusí aj povinnost oznámit koncentráciu pred jej uskutocnením, by mohol byt sankcionovaný iba za jednorazové porusenie. Tento posledný uvedený podnik by teda bol zvýhodnený oproti prvému uvedenému podniku, jednak pokial ide o dlzku trvania porusenia, ako aj pokial ide o zaciatok premlcacej lehoty. Tvrdenie zalobkyne teda nemozno prijat. 362 Je teda potrebné konstatovat, ze Komisia správne sankcionovala zalobkynu za porusenie oboch ustanovení. 363 Ostatné zalobkynou uvedené tvrdenia nespochybnujú tento záver. 364 Zalobkyna tvrdí, ze "ustálená judikatúra medzinárodných súdov zakazuje, aby bola osobe ulozená dvojitá sankcia za porusenie ustanovenia, ktoré nemozno porusit bez porusenia iného ustanovenia". V tejto súvislosti cituje rozsudky Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (dalej len "ICTY") a Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu. 365 Zalobkyna vychádza najmä z rozsudku ICTY, Prokurátor v. Vidoje Blagojevic a Dragan Jokic, vec c. IT-02-60-T, 17. januára 2005, bod 799, v ktorom sa uvádza: "[N]a základe odlisných ustanovení statútu, avsak na základe toho istého konania, mozno viackrát rozhodnút o vine iba vtedy, ak kazdé z týchto ustanovení obsahuje jasne odlisný prvok, ktorý v inom ustanovení chýba... Najosobitnejsie porusenie zahrna menej osobitné, kedze spáchanie prvého uvedeného porusenia nevyhnutne znamená, ze bolo spáchané aj druhé uvedené porusenie." 366 Z rozsudku ICTY, Prokurátor v. Dragoljub Kunarac, Radomir Kovac a Zoran Vukovic, vec c. IT-96-23 a IT-96-23/1-A, 12. júna 2002, bod 168, vyplýva, ze tento prístup sa siroko inspiroval rozsudkom Supreme Court of the United States (Najvyssí súd Spojených státov) vo veci Blockburger v. United States, 284 U.S. 299 (1932). 367 Okrem toho treba uviest, ze Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu v rozsudku Alfred Musema v. Prokurátor, vec c. ICTR-96-13-A, 16. novembra 2001, bod 360, konstatoval, ze vnútrostátne prístupy k viacnásobným odsúdeniam na základe tých istých skutkov sa odlisujú. 368 Treba poukázat na to, ze samotná skutocnost, ze ICTY na úcely svojich rozsudkov ukladajúcich trestné sankcie uplatnuje urcité kritérium skúmania, ktoré vyplýva z práva Spojených státov, vôbec neznamená, ze by Komisia alebo súdy Únie boli povinné uplatnit to isté kritérium. Je potrebné zdôraznit, ze ICTY neskúma súlad rozhodnutí prijatých alebo rozsudkov vyhlásených na vnútrostátnej úrovni so základnými právami. ICTY na úcely trestných sankcií, ktoré sám ukladá, iba uvádza zásady, ktoré uplatnuje v prípade, ked sú jedným skutkom porusené viaceré trestnoprávne ustanovenia. ICTY teda na úcely svojich vlastných rozsudkov iba stanovil prístup, ktorý povazuje za najvhodnejsí. To vsak vôbec neznamená, ze by ICTY uviedol vseobecnú zásadu medzinárodného práva. ktorú by vsetky státy alebo Únia mali dodrziavat. To isté platí o judikatúre Medzinárodného trestného súdu pre Rwandu. 369 Tvrdenia zalobkyne vyplývajúce z judikatúry ICTY a Medzinárodného trestného súdu pre Rwandu treba teda zamietnut. 370 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze samotným cielom zásady ne bis in idem je "zabránit súbehu sankcií za správanie, ktoré súcasne porusuje rôzne právne ustanovenia, ako je to v prejednávanej veci". 371 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze nejde o otázku, ktorá sa týka zásady ne bis in idem. Okrem toho pravidlá týkajúce sa súbehu porusení vo vseobecnosti nezakazujú, aby bol podnik sankcionovaný za porusenie viacerých odlisných právnych ustanovení, aj ked boli tieto ustanovenia porusené tým istým správaním. 372 Zalobkyna iba odkazuje na zásadu "zdanlivého konfliktu" alebo "nepravého konfliktu", ktorá znamená, ze pokial sa javí, ze na konanie sa vztahujú dve zákonné ustanovenia, primárne uplatnitelné ustanovenie vylucuje vsetky ostatné ustanovenia (pozri bod 345 vyssie). Uplatnenie tejto zásady vsak predpokladá, ze existuje "primárne uplatnitelné ustanovenie". Pokial také ustanovenie neexistuje, ako je to v prejednávanej veci, súcasné porusenie rôznych právnych ustanovení predstavuje ideálny súbeh porusení. 373 Vzhladom na to, ze v prejednávanej veci neexistuje primárne uplatnitelné ustanovenie, treba argumentáciu zalobkyne zamietnut. 374 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze tretí zalobný dôvod treba zamietnut. D. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavnom nesprávnom právnom a skutkovom posúdení, ku ktorému doslo pri ulození pokút zalobkyni 375 Stvrtý zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí, z ktorých prvá je zalozená na porusení zásad právnej istoty a nullum crimen, nulla poena sine lege, a druhá na porusení vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania. 1. O prvej casti zalozenej na porusení zásad právnej istoty a nullum crimen, nulla poena sine lege 376 Zalobkyna tvrdí, ze ulozenie pokuty v prejednávanej veci je v rozpore s clánkom 49 ods. 1 Charty základných práv a clánkom 7 ods. 1 EDLP, ktoré stanovujú, ze zákon musí jasne definovat porusenia a tresty, ktoré ich potlácajú. Výklad clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, aký je uvedený v napadnutom rozhodnutí, vyzaduje podla zalobkyne pouzitie tak sirokých pojmov a tak neurcitých kritérií, ze predmetné trestnoprávne ustanovenie nemá pozadovanú kvalitu podla EDLP, pokial ide jasnost a predvídatelnost jeho úcinkov. 377 Po prvé treba pripomenút, ze zásada zákonnosti trestných cinov a trestov (nullum crimen, nulla poena sine lege) podla judikatúry vyzaduje, aby zákon jasne vymedzoval porusenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokial osoba podliehajúca súdnej právomoci môze zo znenia relevantného ustanovenia a prípadne za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdy, vediet, aké konania alebo opomenutia zakladajú jej trestnú zodpovednost (pozri rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [162]C-194/14 P, [163]EU:C:2015:717, bod [164]40 a citovanú judikatúru). 378 Z judikatúry rovnako vyplýva, ze zásada zákonnosti platí tak pre normy trestnoprávneho charakteru, ako aj pre osobitné administratívne nástroje, ktoré ukladajú alebo umoznujú ukladat administratívne sankcie, a uplatnuje sa nielen na normy, ktoré stanovujú znaky skutkovej podstaty porusenia, ale rovnako aj na normy, ktoré definujú dôsledky vyplývajúce z porusenia prvých uvedených noriem (pozri rozsudok z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [165]T-43/02, [166]EU:T:2006:270, bod [167]72 a citovanú judikatúru). 379 V prejednávanej veci je potrebné pripomenút, ze zalobkyni bola ulozená pokuta v súlade s clánkom 14 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia c. 139/2004 za to, ze porusila clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 (pozri bod 199 vyssie). Znenie týchto ustanovení je jasné. Ziadne z týchto ustanovení neobsahuje siroké pojmy ani neurcité kritériá. 380 Zalobkyna v podstate uvádza nejasnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ktorý stanovuje výnimku. 381 V tejto súvislosti treba uviest, ze aj za predpokladu, ze by sa poziadavka jasnosti vyplývajúca zo zásady zákonnosti trestov vztahovala na ustanovenia, ktoré stanovujú výnimku zo zákazu, za ktorého porusenie mozno ulozit pokuty, clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa podla svojho znenia nevztahuje na situácie, akou je situácia v prejednávanej veci (pozri body 68 az 83 vyssie). 382 Zalobkyna mohla teda zo znenia relevantných ustanovení vediet, ze za uskutocnenie kúpy z decembra 2012 bez predchádzajúceho oznámenia a povolenia mozno ulozit pokuty. 383 Kedze zalobkyna to mohla vediet zo znenia relevantných ustanovení, nebolo potrebné, aby súdy podali ich výklad. Podla formulácie citovanej v bode 377 vyssie je totiz potrebné, aby osoba podliehajúca súdnej právomoci mohla zo znenia relevantného ustanovenia, a "prípadne" za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdy, vediet, aké konania alebo opomenutia zakladajú jej trestnú zodpovednost. 384 Je pravda, ze obiter dictum v rozhodnutí Yara/Kemira GrowHow nezodpovedá výkladu súdov, a tým menej "ustálenej a uverejnenej judikatúre". V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze bez ohladu na samotný text zákona je potrebné zohladnit, ci pouzité neurcité pojmy boli spresnené v ustálenej a uverejnenej judikatúre (pozri rozsudok z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [168]T-446/05, [169]EU:T:2010:165, bod [170]129 a citovanú judikatúru). 385 Tvrdenia zalobkyne sú vsak v tomto smere neúcinné, kedze spresnenie na základe judikatúry nie je potrebné vtedy, ked je znenie predmetných ustanovení jasné a neobsahuje neurcité pojmy, ktoré by vyzadovali spresnenie. 386 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze zalobkyna sa v podstate snazí rozsírit pôsobnost konceptu "jediná koncentrácia" a rozsírit pôsobnost výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 (pozri bod 203 vyssie). 387 Zo zásady zákonnosti trestných cinov a trestov nevyplýva, ze pôsobnost pojmu, ktorý sa nenachádza v znení ustanovenia, ktoré stanovuje výnimku zo zákazu, za ktorého porusenie mozno ulozit pokuty, treba vykladat siroko, aby sa rozsírila pôsobnost tejto výnimky nad rámec jeho znenia. 388 Zalobkyna mohla predpokladat, ze dôjde k poruseniu a ulozeniu pokút. Treba pripomenút, ze v rámci preskúmania druhého zalobného dôvodu bolo uz konstatované, ze zalobkyna konala z nedbanlivosti. 389 Okrem toho samotná skutocnost, ze v case, ked doslo k poruseniu, súdy Únie zatial nemali moznost osobitne sa vyjadrit ku konkrétnemu správaniu, nevylucuje, ze podnik musí prípadne pocítat s tým, ze jeho správanie môze byt vyhlásené za nezlucitelné s ustanoveniami práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [171]C-194/14 P, [172]EU:C:2015:717, bod [173]43). 390 Z judikatúry ESLP tiez vyplýva, ze skutocnost, ze najmä vzhladom na judikatúru ide o novú polozenú právnu otázku, nepredstavuje sama osebe zásah do dostupnosti a predvídatelnosti zákona, pokial bolo pouzité riesenie súcastou mozných a rozumne predvídatelných výkladov (ESLP, 1. septembra 2016, X a Y v. Francúzsko, CE:ECHR:2016:0901JUD004815811). Okrem toho z bodu 60 toho istého rozsudku vyplýva, ze aj v prípade, ked by znenie predmetných ustanovení v danom prípade mohlo predstavovat vázny výkladový problém, neznamená to, ze by príslusný orgán nemohol právne kvalifikovat pochybenia, ku ktorým v danom prípade doslo. 391 Tvrdenie zalobkyne, ze prístup Komisie v prejednávanej veci bol v rozpore s jej prístupom vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie LGI/Telenet, bolo uz zamietnuté v bodoch 141 az 144 vyssie. 392 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze ak neexistujú skorsie relevantné rozhodnutia, dlhodobou ustálenou praxou súdov Únie a Komisie je neulozit akúkolvek pokutu alebo ulozit iba symbolickú pokutu, je potrebné uviest, ze v tomto smere neexistuje ustálená prax. Existujú síce veci, v ktorých Komisia neulozila ziadnu pokutu alebo ulozila symbolickú pokutu, ked neexistovali skorsie rozhodnutia. V iných veciach vsak Komisia ulozila vysoké pokuty aj v situáciách, ked neexistovali skorsie rozhodnutia týkajúce sa správania, ktoré má rovnaké znaky. 393 Z judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze správanie s takými istými znakmi nebolo este v predchádzajúcich rozhodnutiach preskúmané, nezbavuje podnik zodpovednosti (rozsudky z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [174]322/81, [175]EU:C:1983:313, bod [176]107, a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia, [177]T-321/05, [178]EU:T:2010:266, bod [179]901). Vo veciach, v ktorých boli vydané tieto rozsudky, ulozila Komisia pokuty, ktoré neboli v symbolickej výske. 394 Prvú cast stvrtého zalobného dôvodu treba preto zamietnut. 2. O druhej casti zalozenej na porusení vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania 395 V rámci druhej casti stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna v podstate uvádza tri skorsie prípady a pozaduje rovnaké zaobchádzanie. Ide po prvé o vec, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Yara/Kemira GrowHow, po druhé o rozsudok z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia ([180]T-86/95, [181]EU:T:2002:50), a po tretie o rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([182]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [183]EU:T:2003:245). 396 Ako zdôraznuje zalobkyna, prejednávaná vec a vec, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Yara/Kemira GrowHow, sa obe týkajú nadobudnutia pociatocného "východiskového" podielu od hlavného akcionára cielovej spolocnosti, z ktorého vyplýva povinnost vyhlásit verejnú ponuku. Verejná ponuka bola vyhlásená krátko po uskutocnení pociatocného nadobudnutia a nadobúdatelia informovali Komisiu o koncentrácii krátko po nej a zdrzali sa výkonu hlasovacích práv. 397 Vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Yara/Kemira GrowHow, Komisia nezacala vysetrovanie a neulozila pokuty. Podla zalobkyne ziadny objektívny rozdiel neodôvodnuje rozdielne zaobchádzanie so spolocnostou Yara a zalobkynou. Zalobkyna ziada Vseobecný súd, aby uplatnil prístup, ktorý pouzil vo svojom rozsudku z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia ([184]T-86/95, [185]EU:T:2002:50, bod [186]487), v ktorom konstatoval, ze pokuta nebola odôvodnená, pretoze Komisia v skorsom rozhodnutí týkajúcom sa podobného správania neulozila pokutu. 398 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze okolnost, ze Komisia neulozila pokutu subjektu, ktorý porusil pravidlá hospodárskej sútaze, nemôze totiz sama osebe bránit tomu, aby bola ulozená pokuta subjektu, ktorý sa dopustil porusenia tej istej povahy (rozsudok z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, [187]T-86/95, [188]EU:T:2002:50, bod [189]487). Okrem toho ak podnik svojím správaním porusil pravidlá hospodárskej sútaze, nemôze sa vyhnút nijakej sankcii z dôvodu, ze iným hospodárskym subjektom nebola ulozená pokuta, pokial ako v prejednávanej veci súd Únie nerozhoduje o situácii takýchto hospodárskych subjektov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2014, Sasol a i./Komisia, [190]T-541/08, [191]EU:T:2014:628, bod [192]194). 399 Okrem toho treba uviest, ze v rozsudku z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia ([193]T-86/95, [194]EU:T:2002:50) sa Súd prvého stupna na úcely odôvodnenia zrusenia pokuty neobmedzil iba na konstatovanie, ze Komisia neulozila pokutu v skorsom rozhodnutí týkajúcom sa podobného správania. Súd prvého stupna najmä konstatoval, ze "právne zaobchádzanie, aké bolo potrebné uplatnit vo vztahu k tomuto typu dohôd, najmä z dôvodu, ze úzko súvisia s námornou dopravou, ktorá je predmetom osobitnej a výnimocnej právnej úpravy v oblasti práva hospodárskej sútaze, nebolo jednoznacné a vyvolávalo najmä zlozité otázky ekonomickej aj právnej povahy" (rozsudok z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, [195]T-86/95, [196]EU:T:2002:50, bod [197]484), ze "pocetné skutocnosti mohli viest zalobkyne k presvedceniu o zákonnosti predmetnej dohody" (rozsudok z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, [198]T-86/95, [199]EU:T:2002:50, bod [200]485) a ze "Komisia v rozhodnutí 94/980 neulozila pokutu spolocnostiam, ktoré boli stranami tejto dohody, zatial co predmetná dohoda nielenze stanovila ceny v pozemnej casti multimodálnej dopravy, ale obsahovala okrem toho aj dalsie závazné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze" (rozsudok z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, [201]T-86/95, [202]EU:T:2002:50, bod [203]487). Pokial ide o rozhodnutie Komisie 94/980/ES z 19. októbra 1994 týkajúce sa konania podla clánku 85 Zmluvy ES (IV/34.446 - Trans Atlantic Agreement) ([204]Ú. v. ES L 376, 1994, p. 1), Súd prvého stupna konstatoval, ze ide o rozhodnutie "vydané krátko pred napadnutým rozhodnutím" (rozsudok z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, [205]T-86/95, [206]EU:T:2002:50, bod [207]487). 400 Je potrebné uviest, ze rozhodnutie 94/980 je z 19. októbra 1994 a ze vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia ([208]T-86/95, [209]EU:T:2002:50), bolo oznámenie o výhradách dorucené listom z 21. decembra 1992, a napadnuté rozhodnutie je z 21. decembra 1994, ako vyplýva z bodov 20 a 22 tohto rozsudku. 401 Z toho vyplýva, ze predmetné subjekty vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia ([210]T-86/95, [211]EU:T:2002:50), nemali moznost zohladnit vysvetlenia, ktoré Komisia uviedla vo svojom rozhodnutí 94/980, aby sa vyhli poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze. Ked sa totiz mohli s rozhodnutím Komisie z 19. októbra 1994 oboznámit, nemohli uz spätne zmenit svoje správanie, ktoré viedlo k oznámeniu o výhradách listom z 21. decembra 1992. 402 Ako správne zdôraznuje Komisia, v prejednávanej veci bolo vsak rozhodnutie Yara/Kemira GrowHow v case, ked sa zalobkyna dopustila porusení clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, staré viac ako pät rokov. Zalobkyna mohla teda zohladnit výklad clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ktorý Komisia podala v tomto rozhodnutí, hoci v rámci obiter dictum, a prípadne sa obrátit na Komisiu v súvislosti s tým, ako treba vykladat toto ustanovenie. 403 Zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze Komisia opomína základnú skutocnost vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia ([212]T-86/95, [213]EU:T:2002:50), v dôsledku ktorej je casový odstup irelevantný alebo prinajmensom bezvýznamný. Táto posledná uvedená vec zahrnala rozhodnutie o porusení podla clánku 101 ZFEÚ, na rozdiel od obycajného obiter dictum v rozhodnutí Yara/Kemira GrowHow, teda v rozhodnutí o povolení koncentrácie. 404 Toto tvrdenie zalobkyne nemozno prijat. Samotná skutocnost, ze rozhodnutie 94/980 je rozhodnutím, v ktorom sa konstatuje porusenie, nemôze nijako pomôct subjektom, aby sa vyhli poruseniam, ktorých sa uz dopustili v case tohto rozhodnutia. V prejednávanej veci vsak existujúce obiter dictum v rozhodnutí Yara/Kemira GrowHow mohlo poskytnút informácie o tom, ako treba vykladat clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, a teda pomôct zalobkyni, aby sa vyhla predmetným poruseniam. 405 Okrem toho treba poznamenat, ze zalobkyna vychádza z údajnej praxe súdov Únie a Komisie, ktorá spocíva v tom, ze ak neexistujú relevantné skorsie rozhodnutia, neulozí sa nijaká pokuta alebo sa ulozí sa iba symbolická pokuta (pozri bod 392 vyssie), a dalej zo zásady rovnosti zaobchádzania v porovnaní s iným podnikom, ktorému nebola ulozená ziadna pokuta. 406 Ak by sme postupovali podla tejto logiky uvazovania, Komisia by nemohla nikdy ulozit pokuty presahujúce symbolickú sumu. Ak totiz neexistujú relevantné skorsie rozhodnutia, pri prvom rozhodnutí, ktoré sa týka specifického správania, by Komisia nesmela ulozit pokuty presahujúce symbolickú sumu. V prípade dalsích rozhodnutí by nesmela ulozit pokuty presahujúce symbolickú sumu na základe zásady rovnosti zaobchádzania. 407 Je potrebné konstatovat, ze zásady rovnosti zaobchádzania s podnikom, ktorému nebola v skorsom rozhodnutí ulozená ziadna pokuta za rovnaký druh správania, sa v zásade môzu dovolávat iba subjekty, ktoré nemali moznost zohladnit vysvetlenia uvedené v skorsom rozhodnutí, aby sa vyhli poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, kedze toto rozhodnutie bolo prijaté v case, ked uz doslo k poruseniu. 408 Okrem toho v prejednávanej veci, na rozdiel konstatovaní Súdu prvého stupna v rozsudku z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia ([214]T-86/95, [215]EU:T:2002:50, bod [216]485), neexistovali pocetné skutocnosti, ktoré mohli viest zalobkynu k presvedceniu o zákonnosti jej správania. 409 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze v prejednávanej veci netreba uplatnit rovnaký prístup, aký bol uplatnený v rozsudku z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia ([217]T-86/95, [218]EU:T:2002:50), a ze zalobkyna sa nemôze úcinne dovolávat tohto rozsudku na podporu svojho tvrdenia zalozeného na údajnom porusení zásady rovnosti zaobchádzania. 410 Pokial ide o rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([219]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [220]EU:T:2003:245), treba poukázat na to, ze Súd prvého stupna v tomto rozsudku dospel k záveru, ze neulozenie pokuty bolo odôvodnené (bod 1633 rozsudku). Zalobkyna ziada Vseobecný súd, aby prijal rovnaký záver v prejednávanej veci. 411 Súd prvého stupna v rozsudku z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([221]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [222]EU:T:2003:245), zohladnil nasledujúce skutocnosti, ktoré odôvodnovali neulozenie pokuty: - po prvé zalobkyne vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, z vlastného podnetu oznámili postupy, ktoré Komisia kvalifikovala ako zneuzívajúce postupy (body 1603 az 1610 rozsudku), - po druhé predmetné rozhodnutie vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, predstavuje prvé rozhodnutie, v ktorom Komisia priamo posúdila zákonnost postupov prijatých námornými konferenciami v oblasti zmlúv o poskytovaní sluzieb z pohladu pravidiel hospodárskej sútaze (body 1611 az 1614 rozsudku), - po tretie právne zaobchádzanie, aké bolo potrebné uplatnit vo vztahu k predmetným postupom, nebolo jednoznacné a vyvolávalo zlozité právne otázky (body 1615 a 1616 rozsudku), - po stvrté zneuzitie vyplývajúce z postupov v oblasti zmlúv o poskytovaní sluzieb nepredstavuje klasickú formu zneuzívajúceho postupu (body 1617 az 1621 rozsudku), - po piate zalobkyne vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, mali pocas správneho konania dôvod domnievat sa, ze Komisia im neulozí pokutu za ich postupy v oblasti zmlúv o poskytovaní sluzieb (body 1622 az 1632 rozsudku). 412 Je potrebné preskúmat argumentáciu zalobkyne, ktorú uvádza na podporu svojho tvrdenia, ze situácia, z ktorej vychádzal rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([223]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [224]EU:T:2003:245), je porovnatelná so situáciou v prejednávanej veci. 413 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze rovnako ako zalobkyne vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([225]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [226]EU:T:2003:245), poukázala na údajné porusenie z vlastného podnetu a ihned informovala Komisiu o koncentrácii. 414 V tejto súvislosti treba uviest, ze okolnosti prejednávanej veci nie sú nijako porovnatelné s okolnostami, z ktorých vychádzal rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([227]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [228]EU:T:2003:245). 415 Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([229]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [230]EU:T:2003:245), bola predmetná dohoda oznámená dobrovolne. Súd prvého stupna v tejto súvislosti konstatoval, ze ziadne z predmetných nariadení nestanovilo systém povinného oznámenia pre získanie individuálnej výnimky, takze dohodu TACA, teda predmetnú dohodu v tejto veci, oznámili zalobkyne dobrovolne (rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [231]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [232]EU:T:2003:245, bod [233]1606). 416 V prejednávanej veci bola zalobkyna povinná oznámit predmetnú koncentráciu, ktorá je koncentráciou s významom pre celé Spolocenstvo, a okrem toho povazovala za povinné oznámit ju na základe clánku 7 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 139/2004 v spojení s clánkom 4 toho istého nariadenia. 417 Okrem toho v prejednávanej veci doslo k oznámeniu po uskutocnení koncentrácie, zatial co vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([234]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [235]EU:T:2003:245), oznámili predmetné podniky predmetnú dohodu predtým, ako nadobudla platnost. Ako vyplýva z bodov 34 a 37 rozsudku z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([236]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [237]EU:T:2003:245), predmetná dohoda vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, bola oznámená 5. júla 1994 a nadobudla platnost 24. októbra 1994. 418 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze rozhodnutie v prejednávanej veci je prvým rozhodnutím, v ktorom Komisia posúdila dosah clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 spôsobom, akým to urobila. Napadnuté rozhodnutie je teda rovnako ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([238]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [239]EU:T:2003:245), prvým rozhodnutím, v ktorom Komisia priamo posúdila zákonnost predmetných postupov. 419 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze Komisia sa v rozhodnutí Yara/Kemira GrowHow uz vyjadrila, hoci v rámci obiter dictum, ako treba vykladat clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Situácia, o akú ide v prejednávanej veci, nie je teda porovnatelná so situáciou vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([240]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [241]EU:T:2003:245). 420 Zalobkyna okrem iného vychádza z bodu 1614 rozsudku z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([242]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [243]EU:T:2003:245). Súd prvého stupna v tomto bode konstatoval: "[A]j ked je pravdou..., ze Komisia vo svojom oznámení o výhradách vo veci TAA oznámila úcastníkom TAA, ze chce ulozit pokuty za zneuzitie dominantného postavenia v oblasti zmlúv o poskytovaní sluzieb, treba poznamenat, ze vo svojom konecnom rozhodnutí nekonstatovala v tomto smere ziadne porusenie clánku 86 Zmluvy. Za týchto okolností sa zalobkyne mohli vzhladom predbeznú povahu oznámenia o výhradách domnievat, ze Komisia vzala spät svoje výhrady ohladom uplatnenia clánku 86 Zmluvy na postupy v oblasti zmlúv o poskytovaní sluzieb." 421 Zalobkyna sa domnieva, ze v prípade necinnosti Komisie vo vztahu k spolocnosti Yara sa mohla analogicky domnievat, ze Komisia vzala spät svoje výhrady týkajúce sa uplatnenia výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 422 Tieto situácie vsak nie sú porovnatelné. Oznámenie o výhradách je iba predbezným dokumentom, ktorý navyse nie je uverejnovaný. Vo veci TAA uvedenej v bode 1614 rozsudku z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([244]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [245]EU:T:2003:245), Komisia okrem toho prijala rozhodnutie, avsak v tomto rozhodnutí nekonstatovala, ze islo o porusenie spocívajúce v zneuzití dominantného postavenia v oblasti zmlúv o poskytovaní sluzieb. Za týchto okolností Súd prvého stupna konstatoval, ze zalobkyne v tejto veci sa mohli domnievat, ze Komisia vzala spät cast svojich výhrad. 423 Naproti tomu obiter dictum v rozhodnutí Yara/Kemira GrowHow mohlo podnikom poskytnút informácie o tom, akým spôsobom Komisia vykladá clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Skutocnost, ze Komisia nezacala konanie proti spolocnosti Yara, neumoznuje, aby sa subjekty domnievali, ze Komisia tento výklad prehodnotila. Komisia má totiz sirokú mieru volnej úvahy v súvislosti s tým, ci je potrebné porusenie pravidiel hospodárskej sútaze stíhat a môze definovat svoje vlastné priority. Nijako nemozno dospiet k záveru, ze Komisia sa domnieva, ze správanie je zákonné na základe toho, ze sa rozhodne nezacat v tomto smere vysetrovanie. 424 Zalobkyna dalej vychádza z bodu 1615 rozsudku z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([246]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [247]EU:T:2003:245). Súd prvého stupna v tomto bode uviedol, ze "nemozno vázne spochybnit, ze právne zaobchádzanie, aké bolo potrebné uplatnit vo vztahu k postupom námorných konferencií v oblasti zmlúv o poskytovaní sluzieb, nebolo jednoznacné a vyvolávalo najmä zlozité právne otázky predovsetkým z dôvodu ich úzkej spojitosti s dohodami, ktoré predstavujú skupinovú výnimku stanovenú na základe osobitnej a výnimocnej právnej úpravy v oblasti práva hospodárskej sútaze". Zalobkyna sa domnieva, ze výklad výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí, nebol taktiez jednoznacný. 425 Treba vsak poukázat na to, ze Súd prvého stupna v bode 1615 rozsudku z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([248]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [249]EU:T:2003:245), vychádzal najmä z úzkej spojitosti medzi predmetnými postupmi a "dohodami, ktorú predstavujú skupinovú výnimku stanovenú na základe osobitnej a výnimocnej právnej úpravy v oblasti práva hospodárskej sútaze". Islo teda o úplne výnimocné okolnosti, co neplatí v prejednávanej veci. 426 Zalobkyna okrem toho uvádza, ze Súd prvého stupna v bode 1617 rozsudku z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([250]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [251]EU:T:2003:245), konstatoval, ze "zneuzitie vyplývajúce z postupov v oblasti zmlúv o poskytovaní sluzieb nepredstavuje klasickú formu zneuzívajúceho postupu v zmysle clánku 86 Zmluvy". Prejednávaná vec je podla zalobkyne nanajvýs vecou, ktorá sa týka skôr nesprávneho výkladu výnimky nez jasného klasického porusenia povinnosti statu quo. 427 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze povinnost oznámit predmetnú koncentráciu a cakat na jej povolenie pred jej uskutocnením jasne vyplýva zo znenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. Skutocnost, ze zalobkyna mohla nesprávne vykladat výnimku stanovenú v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ju nemôze zbavit zodpovednosti. 428 Zalobkyna napokon zdôraznuje, ze Súd prvého stupna v bodoch 1626 a 1627 rozsudku z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([252]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [253]EU:T:2003:245), uviedol, ze "Komisia napriek stálej výmene korespondencie s úcastníkmi TACA v priebehu správneho konania az do zaslania oznámenia o výhradách neinformovala uvedených úcastníkov, ze predmetné postupy chce kvalifikovat nielen ako obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 85 Zmluvy, ale tiez ako zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 86 Zmluvy", a ze "je potrebné pripomenút, ze vsetky pokuty ulozené v napadnutom rozhodnutí sa týkajú obdobia od oznámenia dohody TACA po zaslanie oznámenia o výhradách". 429 Zalobkyna analogicky tvrdí, ze napriek stálej výmene korespondencie medzi nou a Komisiou, ktorá sa týkala dosahu výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, Komisia az do zaslania rozhodnutia o povolení neinformovala zalobkynu, ze transakciu chce kvalifikovat ako porusenie povinnosti statu quo. Okrem toho podla zalobkyne "vsetky pokuty ulozené v [rozhodnutí] sa týkajú obdobia od oznámenia [transakcie] po [jej povolenie]". 430 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze situácia vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([254]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [255]EU:T:2003:245), nie je nijako porovnatelná s predmetnou situáciou v prejednávanej veci. 431 Po prvé je potrebné uviest, ze tvrdenie zalobkyne, ze v prejednávanej veci sa analogicky ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([256]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [257]EU:T:2003:245), "vsetky pokuty ulozené v [rozhodnutí] týkajú obdobia od oznámenia [transakcie] po [jej povolenie]", nie je vôbec dôvodné. 432 Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, ku ktorému doslo 18. decembra 2012, a porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, ku ktorému doslo v období od 18. decembra 2012 do 30. septembra 2013. 433 Zalobkyna prvýkrát kontaktovala Komisiu 21. decembra 2012, ked poziadala o vymenovanie skupiny poverenej posúdením jej spisu týkajúceho sa získania výlucnej kontroly nad spolocnostou Morpol. 434 Aj v case, ked zalobkyna prvýkrát kontaktovala Komisiu, sa porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 uz skoncilo a porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 zacalo. To platilo tým skôr aj v case formálneho oznámenia, teda 9. augusta 2013. 435 Kedze zalobkyna kontaktovala Komisiu az po tom, ako sa dopustila porusení, nemôze sa nijako dovolávat rovnakého zaobchádzania, aké bolo poskytnuté zalobkyniam v rozsudku z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([258]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [259]EU:T:2003:245), ktoré oznámili dohodu TACA dobrovolne predtým, ako nadobudla platnost (pozri body 415 a 417 vyssie). 436 Z bodu 1620 rozsudku z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([260]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [261]EU:T:2003:245), okrem toho vyplýva, ze vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, "Komisia az v oznámení o výhradách, po troch rokoch skúmania predmetných postupov, prvýkrát oznámila úcastníkom TACA, ze na uvedené postupy chce uplatnit clánok 86 Zmluvy, a to aj ked z výmeny korespondencie pocas správneho konania vyplýva, ze tieto postupy uz podrobne skúmala na konci roka 1994 a na zaciatku roka 1995", a ze "[v] tomto stádiu sa vsak Komisia nikdy nezmienila o prípadnom uplatnení clánku 86 Zmluvy". 437 V prejednávanej veci je potrebné pripomenút, ze zalobkyna prvýkrát kontaktovala Komisiu 21. decembra 2012, ked poziadala o vymenovanie skupiny poverenej posúdením jej spisu týkajúceho sa získania výlucnej kontroly nad spolocnostou Morpol. Ako vyplýva z bodu 21 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna Komisiu po podaní ziadosti o vymenovanie skupiny vôbec nekontaktovala, pricom Komisia poziadala o uskutocnenie telekonferencie, ktorá sa konala 25. januára 2013. Pocas telekonferencie Komisia poziadala o informácie týkajúce sa struktúry transakcie a vysvetlenia v súvislosti s tým, ci uz kúpa z decembra 2012 mohla zalobkyni poskytnút kontrolu nad spolocnostou Morpol. 438 Skutocnost, ze Komisia sa od zaciatku zaujímala o prípadné porusenie povinnosti statu quo, potvrdzuje e-mail, ktorý napísal zalobkyni právny poradca z advokátskej spolocnosti F. 27. januára 2013. V tomto e-maile tento právny zástupca napísal, ze "[n]a ziadost skupiny poverenej touto vecou sme strucne vysvetlili struktúru transakcie" a ze "Komisia vyjadrila v tomto smere osobitný záujem o priebeh transakcie, pokial ide o jej uskutocnenie". 439 Komisia dalej zaslala 12. februára 2013 zalobkyni ziadost o informácie týkajúce sa prípadného získania faktickej kontroly nad spolocnostou Morpol v dôsledku kúpy z decembra 2012. Komisia v tejto ziadosti o informácie polozila najmä túto otázku: "Vysvetlite nám, prosím, vzhladom na clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia [c. 139/2004] harmonogram oznámenia, ktorý navrhujete. Najmä nám, prosím, vysvetlite, preco sa domnievate, ze povinnost statu quo stanovená v clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia sa nevztahuje na nadobudnutie podielu 48,5 % v spolocnosti Morpol spolocnostou Marine Harvest prostredníctvom spolocností Friendmall a Bazmonta." 440 Komisia teda krátko po prvom kontakte zo strany zalobkyne vyjadrila relatívne obavy z prípadného porusenia povinnosti statu quo. Táto situácia nie je nijako porovnatelná s predmetnou situáciou vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([262]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [263]EU:T:2003:245), v ktorej "Komisia az... po troch rokoch skúmania predmetných postupov prvýkrát oznámila úcastníkom TACA, ze na uvedené postupy chce uplatnit clánok 86 Zmluvy" (pozri bod 436 vyssie). 441 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze analógie medzi prejednávanou vecou a vecou, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([264]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [265]EU:T:2003:245), ktoré sa zalobkyna usiluje preukázat, nie sú presvedcivé. 442 Treba teda zamietnut aj druhú cast stvrtého zalobného dôvodu, a v dôsledku toho v celom rozsahu stvrtý zalobný dôvod. E. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na zjavnom nesprávnom právnom a skutkovom posúdení a na nedostatocnom odôvodnení stanovenej výsky pokút 443 Piaty zalobný dôvod sa skladá z piatich castí, zalozených po prvé na nedostatocnom odôvodnení stanovenej výsky pokuty, po druhé na nesprávnom posúdení závaznosti údajných porusení, po tretie na nesprávnom posúdení dlzky trvania údajného porusenia, po stvrté na neprimeranosti pokuty, a po piate na tom, ze v napadnutom rozhodnutí nie sú správne zohladnené polahcujúce okolnosti. 1. O prvej casti zalozenej na nedostatocnom odôvodnení stanovenej výsky pokuty 444 Zalobkyna tvrdí, ze pokial ide o výsku pokuty, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa obmedzuje na dva strucné body (body 206 a 207 napadnutého rozhodnutia), ktoré obsahujú iba vseobecné úvahy. Ulozená pokuta nie je teda podla zalobkyne primerane odôvodnená a musí byt zrusená. 445 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. 446 Podla ustálenej judikatúry odôvodnenie vyzadované clánkom 296 druhým odsekom ZFEÚ musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musí z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvaha orgánu, ktorý ho vydal, aby dotknuté osoby mohli poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súd mohol vykonat svoje preskúmanie (pozri rozsudok z 15. apríla 1997, Irish Farmers Association a i., [266]C-22/94, [267]EU:C:1997:187, bod [268]39 a citovanú judikatúru). Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, má byt posudzovaná nielen vzhladom na jeho znenie, ale tiez vzhladom na jeho kontext, ako aj vsetky právne pravidlá upravujúce predmetnú oblast (pozri rozsudok zo 6. marca 2003, Interporc/Komisia, [269]C-41/00 P, [270]EU:C:2003:125, bod [271]55 a citovanú judikatúru). 447 Pokial ide o pokuty ulozené podla clánku 14 nariadenia c. 139/2004, je potrebné pripomenút, ze podla odseku 3 toho istého clánku "[p]ri urcovaní výsky pokuty sa zohladnuje povaha, závaznost a trvanie porusenia". 448 Okrem toho podla clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 môze Komisia za porusenie oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 4 nariadenia c. 139/2004 a za uskutocnenie koncentrácie v rozpore s clánkom 7 toho istého nariadenia ulozit pokuty az do výsky 10 % celkového obratu dotknutých podnikov v zmysle clánku 5 toho istého nariadenia. 449 Okrem toho treba uviest, ze Komisia neprijala usmernenia upravujúce metódu výpoctu, ktoré by musela dodrzat pri stanovení výsky pokút na základe clánku 14 nariadenia c. 139/2004, co zalobkyna okrem iného pripústa. 450 V prípade, ze také usmernenia neexistujú, musí byt analýza Komisie zalozená na clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 139/2004 (pozri analogicky rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia, [272]T-332/09, [273]EU:T:2012:672, bod [274]228). Komisia je vsak povinná jasne a jednoznacne uviest v napadnutom rozhodnutí faktory, ktoré vzala do úvahy pri urcovaní výsky pokuty (rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia, [275]T-332/09, [276]EU:T:2012:672, bod [277]228). 451 V prejednávanej veci sú pod nadpisom "5. Výska pokút" napadnutého rozhodnutia uvedené iba dva body, a to body 206 a 207. Komisia v týchto bodoch v podstate iba konstatuje, ze v prípade podniku velkosti zalobkyne musí byt výska sankcie významná, aby mala odradzujúci úcinok, ze to platí tým viac v prípade, ked transakcia, ktorá sa uskutocnila pred jej schválením, vyvolala vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, a ze "s cielom ulozit pokutu za porusenie a zabránit jeho opakovaniu a vzhladom na osobitné okolnosti prejednávanej veci" je potrebné ulozit podla clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 pokutu vo výske 10000000 eur za porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a pokutu vo výske 10000000 eur za porusenie clánku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia. 452 Ako vsak zdôraznuje Komisia, z odkazu na "osobitné okolnosti prejednávanej veci" uvedeného v bode 207 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze je potrebné zohladnit aj úvahy uvedené pod nadpisom "4. Rozhodnutie o ulození pokút" uvedeného rozhodnutia, a to body 124 az 205. 453 Komisia v týchto bodoch skúmala faktory uvedené v clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 139/2004, teda povahu, závaznost a dlzku trvania porusenia (pozri v tomto smere zhrnutie v bodoch 31 az 33 vyssie). Komisia v tomto ohlade jasne a jednoznacne uviedla skutocnosti zohladnené pri stanovení výsky pokuty, a umoznila tak zalobkyni bránit sa a Vseobecnému súdu vykonat svoje preskúmanie. V rámci druhej a tretej casti piateho zalobného dôvodu zalobkyna okrem iného podrobne spochybnuje posúdenia Komisie týkajúce sa závaznosti a dlzky trvania porusenia, co potvrdzuje, ze skúmanie týchto faktorov v napadnutom rozhodnutí je dostatocne presné na to, aby umoznilo zalobkyni bránit sa. 454 Zalobkyna zdôraznuje, ze Komisia neuviedla východiskovú sumu pokuty, postup jej stanovenia, ani váhu priznanú faktorom ovplyvnujúcim pokutu. 455 V tejto súvislosti treba uviest, ze pokial Komisia neprijala usmernenia zavádzajúce metódu výpoctu, ktorú by bola povinná uplatnovat v rámci stanovovania výsky pokút na základe urcitého ustanovenia, a úvahy Komisie vyplývajú z napadnutého rozhodnutia jasne a jednoznacne, Komisia nie je povinná vycíslit v absolútnej hodnote alebo percentuálne základnú sumu pokuty a prípadné pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti (rozsudky z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia, [278]T-141/08, [279]EU:T:2010:516, bod [280]284, a z 26. novembra 2014, Energetický a prumyslový a EP Investment Advisors/Komisia, [281]T-272/12, [282]EU:T:2014:995, bod [283]101). 456 Tvrdenie zalobkyne, ze Komisia mala specifikovat základnú sumu pokuty, ako aj váhu priznanú jednotlivým faktorom, treba teda zamietnut. 457 Judikatúra, ktorú cituje zalobkyna, nemôze spochybnit tento záver. 458 Pokial ide o rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia ([284]C-386/10 P, [285]EU:C:2011:815), a z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([286]C-295/12 P, [287]EU:C:2014:2062), je potrebné uviest, ze ide o rozsudky týkajúce sa porusení clánkov 101 alebo 102 ZFEÚ a ze vo veciach, v ktorých boli tieto rozsudky vydané, sa uplatnovali usmernenia k metóde stanovenia pokút. 459 Je pravda, ze Súd prvého stupna v bode 142 rozsudku zo 6. apríla 1995, Trefilunion/Komisia ([288]T-148/89, [289]EU:T:1995:68), uviedol, ze "je ziaduce, aby podniky - aby mohli zaujat stanovisko s úplnou znalostou veci - podrobne poznali, podla akéhokolvek systému, ktorý Komisia povazuje za vhodný, spôsob výpoctu pokuty, ktorá im bola ulozená, bez toho aby boli na tento úcel povinné podat zalobu proti rozhodnutiu Komisie". 460 Treba vsak poukázat na to, ze vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, zalobkyna tvrdila, ze Komisia konkrétne neuviedla, ci ako základ pre stanovenie výsky pokuty zohladnila celkový obrat podniku alebo iba obrat dosiahnutý vo Francúzsku, prípadne v Beneluxe. V tejto veci Komisia az v priebehu konania pred Súdom prvého stupna spresnila, ze ako základ pre stanovenie výsky pokuty zohladnila obrat, ktorý podniky dosiahli s betonárskou ocelovou výstuzou na relevantnom geografickom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. apríla 1995, Trefilunion/Komisia, [290]T-148/89, [291]EU:T:1995:68, body [292]135, [293]136 a [294]142). 461 Komisia v tejto veci teda vykonala výpocet na základe obratu dosiahnutého na konkrétnom trhu, avsak v napadnutom rozhodnutí ho nespecifikovala. Citáciu uvedenú v bode 459 vyssie je potrebné vykladat v tejto súvislosti. Okrem toho Súd prvého stupna v rozsudku zo 6. apríla 1995, Trefilunion/Komisia ([295]T-148/89, [296]EU:T:1995:68, body [297]140 az [298]144), zamietol zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. 462 Zalobkyna v bode 104 zaloby dalej tvrdila, ze "v [napadnutom] rozhodnutí nie je uvedené, aký dopad na výsku pokuty mal obrat [zalobkyne] a prípadný zisk, ktorý [zalobkyna] mohla mat z údajného porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia [c. 139/2004]". Zalobkyna okrem toho v bode 104 zaloby tvrdí, ze "[p]okuta musí byt ulozená subjektu, ktorý sa dopustil porusenia, musí sa týkat porusenia a musí byt stanovená okrem iného s ohladom na obrat alebo imanie podniku a zisk vyplývajúci z údajného porusenia". Zalobkyna tvrdí, ze z údajného porusenia nemala ziadny zisk. 463 V nadväznosti na otázku polozenú na pojednávaní v súvislosti s tým, ci sa bod 104 zaloby týka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia alebo vecného pochybenia v napadnutom rozhodnutí, zalobkyna potvrdila, ze tento bod sa týka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, co bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania. 464 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, aký dopad na výsku pokuty mal obrat zalobkyne, je potrebné poukázat na to, ze Komisia v poznámke pod ciarou c. 5 napadnutého rozhodnutia uviedla celosvetový obrat zalobkyne. 465 Okrem toho treba poukázat na to, ze Komisia v rámci skúmania skutocností relevantných pre stanovenie pokuty opakovane odkázala na velkost zalobkyne. V bode 144 napadnutého rozhodnutia v rámci posúdenia závaznosti porusenia teda uviedla, ze zalobkyna je "velkou európskou spolocnostou". V bode 150 napadnutého rozhodnutia rovnako v rámci posúdenia závaznosti porusenia dalej uviedla, ze "transakcia spojila na potenciálnom trhu [so skótskym lososom] dvoch z najväcsích chovatelov a prvotných spracovatelov v EHP". Toto posledné uvedené konstatovanie bolo zopakované v bode 172 napadnutého rozhodnutia v rámci posúdenia dlzky trvania porusenia. Komisia napokon v bode 206 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze pri stanovení výsky pokuty zohladnila velkost zalobkyne. 466 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda jasne vyplýva, ze Komisia pri stanovení výsky pokuty zohladnila velkost zalobkyne. 467 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, aký dopad na výsku pokuty mal prípadný zisk, ktorý zalobkyna mohla mat z údajného porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, je potrebné konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neskúmala prípadnú existenciu zisku, ktorý zalobkyna mohla mat z porusenia. Z toho jasne vyplýva, ze Komisia na úcely stanovenia výsky pokuty nezohladnila prípadný existujúci alebo neexistujúci zisk, ktorý zalobkyna mohla mat z porusenia. V tomto ohlade nejde teda o nedostatocné odôvodnenie. 468 Navyse aj za predpokladu, ze by sa tvrdenie uvedené v bode 104 zaloby malo na rozdiel od vyhlásenia zalobkyne na pojednávaní vykladat v tom zmysle, ze zalobkyna uvádza aj vecné pochybenie v rozsahu, v akom Komisia nezohladnila neexistenciu zisku z porusenia, treba také tvrdenie zamietnut ako nedôvodné. 469 Z judikatúry vyplýva, ze neexistuje záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia (pokial ide o porusenia clánku 101 ZFEÚ, pozri rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, [299]C-219/95 P, [300]EU:C:1997:375, bod [301]33, a pokial ide o porusenia clánku 102 ZFEÚ, pozri rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, [302]C-549/10 P, [303]EU:C:2012:221, bod [304]107). 470 Komisia najmä nie je povinná skúmat, ci mal zalobca zisk z porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. V tomto ohlade treba uviest, ze nejde o znak skutkovej podstaty porusenia v clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a ze nie vzdy je mozné zistit, ci zalobca mal alebo nemal zisk z uskutocnenia koncentrácie pred jej oznámením a povolením, a tým menej tento zisk vycíslit. 471 Zalobkyna na podporu svojho tvrdenia, ze pri stanovení pokuty treba zohladnit okrem iného zisk vyplývajúci z údajného porusenia, cituje niekolko rozsudkov. Je potrebné uviest, ze judikatúra, ktorú zalobkyna v tomto ohlade cituje, sa týka vecí súvisiacich s poruseniami clánku 101 ZFEÚ (rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [305]100/80 az 103/80, [306]EU:C:1983:158, bod [307]129; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [308]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [309]EU:C:2005:408, bod [310]242; z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [311]C-534/07 P, [312]EU:C:2009:505, bod [313]96, a z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [314]C-386/10 P, [315]EU:C:2011:815, bod [316]56) alebo clánku 102 ZFEÚ (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [317]C-295/12 P, [318]EU:C:2013:619, bod [319]117). 472 Iba návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci E.ON Energie/Komisia ([320]C-89/11 P, [321]EU:C:2012:375), ktoré zalobkyna v tomto ohlade cituje, sa týkali iného typu porusenia, a to porusenia pecate. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Súdny dvor sa nestotoznil s návrhmi, ktoré predniesol generálny advokát Bot, a v rozsudku z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia ([322]C-89/11 P, [323]EU:C:2012:738), na rozdiel od návrhu generálneho advokáta zamietol odvolanie. Okrem toho z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Bot v tejto veci, nevyplýva, ze by sa domnieval, ze Komisia je vo vsetkých prípadoch povinná preskúmat zisk vyplývajúci z porusenia. Generálny advokát Bot v bode 114 svojich návrhov iba poukázal na to, ze treba zohladnit vsetky faktory charakteristické pre danú vec, napríklad okrem iného zisk, ktorý mohol mat dotknutý podnik zo spáchaného porusenia. Iba teda uviedol príklady kritérií, ktoré mozno zohladnit, pricom v bode 113 svojich návrhov pripomenul judikatúru, podla ktorej neexistuje nijaký záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy. 473 Okrem toho je potrebné uviest, ze z judikatúry vyplýva, ze aj v rámci porusenia clánku 101 ZFEÚ nemôze skutocnost, ze podnik nemal z porusenia ziadny zisk, predstavovat prekázku pre ulozenie pokuty, inak by pokuta stratila svoj odstrasujúci úcinok (pozri rozsudok z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [324]T-53/03, [325]EU:T:2008:254, bod [326]441 a citovanú judikatúru). Komisia nie je pri stanovení výsky pokút povinná vziat do úvahy, ze z predmetného porusenia sa nedosiahol prospech (pozri rozsudok z 29. novembra 2005, SNCZ/Komisia, [327]T-52/02, [328]EU:T:2005:429, bod [329]90 a citovanú judikatúru). Komisia nie je na úcely urcenia výsky pokuty povinná za kazdých okolností preukázat financnú výhodu spojenú so zisteným porusením. Neexistenciu takej výhody nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost (pozri rozsudok z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [330]T-53/03, [331]EU:T:2008:254, bod [332]442 a citovanú judikatúru). 474 Komisia rovnako nie je povinná na úcely stanovenia výsky pokút zohladnit prípadnú neexistenciu zisku vyplývajúceho z uskutocnenia koncentrácie pred jej oznámením a povolením. 475 Posúdenie zisku vyplývajúceho z porusenia môze byt síce relevantné, pokial Komisia vychádza práve z takého zisku pri hodnotení závaznosti tohto porusenia a/alebo pri stanovení výsky pokút (rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [333]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, [334]EU:T:2000:77, bod [335]4882). To vsak neplatí v prejednávanej veci. 476 Dalej treba uviest, ze zalobkyna na podporu okolnosti, ze z údajného porusenia nemala ziadny zisk, vychádza v bode 71 repliky najmä z toho, ze az do schválenia koncentrácie nevykonávala svoje hlasovacie práva v spolocnosti Morpol. Komisia túto skutocnost zohladnila ako polahcujúcu okolnost (body 196 a 198 napadnutého rozhodnutia). 477 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia neporusila svoju povinnost odôvodnenia, ani sa nedopustila vecného pochybenia tým, ze neurcila a nezohladnila prípadný zisk alebo prípadnú neexistenciu zisku vyplývajúceho z porusenia. 2. O druhej casti zalozenej na nesprávnom posúdení závaznosti údajných porusení 478 Zalobkyna tvrdí, ze ziadny z faktorov, ktoré sú v napadnutom rozhodnutí zohladnené na úcely posúdenia závaznosti, teda nedbanlivost, vázne pochybnosti o zlucitelnosti transakcie s vnútorným trhom a prejednávané skorsie veci týkajúce sa zalobkyne a dalsích spolocností, nie je relevantný. 479 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. 480 Po prvé treba uviest, ze zalobkyna nespochybnuje úvahy uvedené v bodoch 131 az 136 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú povahy porusenia. Komisia v týchto bodoch konstatovala, ze kazdé porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je vzhladom na svoju povahu závazným porusením. Toto posúdenie, ktoré treba potvrdit, vychádzalo najmä z bodu 235 rozsudku z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia ([336]T-332/09, [337]EU:T:2012:672). Vseobecný súd v tomto bode konstatoval, ze Komisia správne uviedla, ze "normotvorca Spolocenstva tým, ze stanovil pre koncentrácie v rozsahu Spolocenstva predbezné oznámenie a povolenie, chcel zabezpecit efektivitu kontroly koncentrácií v rozsahu Spolocenstva Komisiou, pricom umoznil Komisii, aby prípadne zabránila uskutocneniu týchto koncentrácií pred prijatím konecného rozhodnutia, a teda zabránila nenapravitelnému a trvalému naruseniu hospodárskej sútaze". Vseobecný súd tiez uviedol, ze "Komisia teda bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, správne kvalifikovala porusenie vzhladom na jeho povahu ako závazné". 481 Zalobkyna vsak spochybnuje relevantnost faktorov, ktoré Komisia zohladnila pri konkrétnom posúdení závaznosti predmetných porusení v prejednávanej veci. 482 Na úvod je potrebné pripomenút, ze závaznost porusení musí byt stanovená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, pricom nie je stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [338]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [339]EU:C:2005:408, bod [340]241). a) O zohladnení nedbanlivosti zalobkyne 483 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze jej konanie nebolo nedbanlivostné, stací pripomenút, ze toto tvrdenie bolo zamietnuté v rámci preskúmania druhého zalobného dôvodu. 484 Na rozdiel od tvrdení zalobkyne neslo z jej strany o ospravedlnitelný omyl. Pojem ospravedlnitelný omyl, ktorý priamo vyplýva z dodrziavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, sa podla ustálenej judikatúry môze týkat len výnimocných okolností, za ktorých najmä dotknutá institúcia prijala také správanie, ktoré samo osebe alebo v rozhodujúcej miere mohlo uviest do omylu dobromyselný právny subjekt, ktorý konal so vsetkou nálezitou starostlivostou vyzadovanou od bezne informovanej osoby (pozri rozsudok z 15. septembra 2011, CMB a Christof/Komisia, [341]T-407/07, neuverejnený, [342]EU:T:2011:477, bod [343]99 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci zalobkyna nepreukázala vsetku nálezitú starostlivost vyzadovanú od bezne informovanej osoby, co vylucuje, ze z jej strany islo o ospravedlnitelný omyl. b) O zohladnení existujúcich váznych pochybností o zlucitelnosti transakcie s vnútorným trhom 485 Pokial ide o zohladnenie existencie váznych pochybností o zlucitelnosti transakcie s vnútorným trhom Komisiou, je potrebné uviest nasledujúce skutocnosti. 486 Komisia v bode 150 napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze nadobudnutie spolocnosti Morpol bolo povolené na základe toho, ze zalobkyna predlozila sirokú skálu nápravných opatrení, aby odstránila vázne pochybnosti Komisie s ohladom na potenciálny trh so skótskym lososom. Okrem toho uviedla, ze koncentrácia spojila na tomto potenciálnom trhu dvoch z najväcsích chovatelov a prvotných spracovatelov v Európskom hospodárskom priestore (EHP). 487 Komisia sa domnievala, ze uskutocnená koncentrácia mohla mat negatívny dopad na hospodársku sútaz na potenciálnom trhu so skótskym lososom po celú dlzku trvania porusenia. Aj ked zalobkyna nevykonávala svoje hlasovacie práva v spolocnosti Morpol, podla Komisie bolo prinajmensom mozné, ze kúpa z decembra 2012 mala vplyv na vzájomné konkurencné pôsobenie medzi zalobkynou a spolocnostou Morpol. 488 Je potrebné uviest, ze zalobkyna neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybnit posúdenie Komisie, ze predmetná koncentrácia vyvolala vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom. Spochybnuje vsak zohladnenie tohto faktora ako skutocnosti, ktorá zvysuje závaznost porusení. Zalobkyna sa domnieva, ze tvrdenie uvedené v bode 157 napadnutého rozhodnutia, ze "samotná skutocnost, ze transakcia vyvolala vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, je sama osebe faktorom, ktorý zvysuje závaznost porusenia", skresluje odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v jeho rozsudku z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia ([344]T-332/09, [345]EU:T:2012:672, bod [346]247), podla ktorého "existencia poskodenia hospodárskej sútaze by este zvýsila závaznost porusenia". 489 Pokial ide o to, ako treba vykladat rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia ([347]T-332/09, [348]EU:T:2012:672), je potrebné uviest nasledujúce skutocnosti. 490 Vec, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa týkala koncentrácie, v prípade ktorej Komisia konstatovala, ze nespôsobuje problémy pre hospodársku sútaz. Komisia v bode 194 rozhodnutia C(2009) 4416 v konecnom znení z 10. júna 2009 (vec COMP/M.4994 - Electrabel/Compagnie nationale du Rhône) (dalej len "rozhodnutie Electrabel"), uviedla, ze "existencia poskodenia hospodárskej sútaze by v skutocnosti zvýsila závaznost porusenia" a ze "neexistencia takého poskodenia hospodárskej sútaze v prejednávanej veci je významnou skutocnostou, ktorú treba zohladnit pri stanovení výsky pokuty", ale ze "skutocnost, ze transakcia nespôsobila problémy pre hospodársku sútaz, nemôze vsak ovplyvnit závaznost porusenia". Toto tvrdenie treba vykladat s ohladom na skutocnost, ze Komisia v bode 191 toho istého rozhodnutia konstatovala, ze kazdé porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 je vzhladom na svoju povahu závazným porusením. 491 Komisia teda konstatovala, ze porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 zostáva vzhladom na svoju povahu závazným porusením, a to aj ked nespôsobilo problémy pre hospodársku sútaz. Z toho nemozno a contrario vyvodit záver, ako sa snazí zalobkyna, ze existencia problémov pre hospodársku sútaz nemôze zvýsit závaznost údajného porusenia. Komisia totiz nekonstatovala, ze by existencia alebo neexistencia problémov pre hospodársku sútaz nebola relevantná pre posúdenie závaznosti porusenia, ale iba ze porusenie zostáva vzhladom na svoju povahu závazným porusením aj vtedy, ked koncentrácia nespôsobila ziadny problém pre hospodársku sútaz. 492 Vseobecný súd v rozsudku z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia ([349]T-332/09, [350]EU:T:2012:672) potvrdil prístup Komisie. V bode 246 rozsudku najmä uviedol, ze "Komisia správne tvrdí, ze nie je opodstatnené, aby dodatocná analýza neexistencie úcinku koncentrácie na trh mohla byt rozhodujúcim faktorom na kvalifikáciu závaznosti narusenia systému predbeznej kontroly". V bode 247 rozsudku okrem toho konstatoval: "Nebráni to vsak tomu, aby neexistencia úcinkov na trh bola relevantným faktorom, ktorý sa zohladní pri stanovení výsky pokuty, ako to Komisia uznáva v odôvodnení 194 napadnutého rozhodnutia. V tom istom odôvodnení navyse tiez správne tvrdí, ze existencia poskodenia hospodárskej sútaze by este zvýsila závaznost porusenia." 493 Je potrebné uviest, ze tvrdenie uvedené v bode 246 rozsudku z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia ([351]T-332/09, [352]EU:T:2012:672), ze "nie je opodstatnené, aby dodatocná analýza neexistencie úcinku koncentrácie na trh mohla byt rozhodujúcim faktorom na kvalifikáciu závaznosti narusenia systému predbeznej kontroly", nemozno vykladat v tom zmysle, ze existencia alebo neexistencia poskodenia hospodárskej sútaze nezohráva ziadnu úlohu pri posúdení závaznosti porusenia. Vyplýva to z bodu 247 tohto rozsudku, v ktorom Vseobecný súd konstatoval, ze "existencia poskodenia hospodárskej sútaze by este zvýsila závaznost porusenia". Tvrdenie uvedené v bode 246 tohto rozsudku treba vykladat s ohladom na okolnost, ze Vseobecný súd reagoval na tvrdenie spolocnosti Electrabel, ze porusenie nemohlo byt závazné, kedze nespôsobilo nijaké poskodenie hospodárskej sútaze. 494 Vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Electrabel, sa Komisia a Vseobecný súd vyjadrili k dvom prípadom. Po prvé konstatovali, ze neexistencia skodlivého úcinku na hospodársku sútaz, o ktorú ide vtedy, ked predcasne uskutocnená koncentrácia nespôsobuje nijaký problém pre hospodársku sútaz, nic nemení na závaznosti (vzhladom na povahu) porusenia. Po druhé ako príklad uviedli, ze existujúce skodlivé úcinky by este viac zvýsili závaznost porusenia. 495 Okrem toho este existuje tretí prípad, ku ktorému sa Komisia a Vseobecný súd nevyjadrili vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Electrabel. Ide o "prostrednú situáciu", ked koncentrácia, ktorá bola uskutocnená predcasne, vyvolala vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, ale ked nemozno zistit, ci jej uskutocnenie v pôvodne plánovanej forme, ktorú Komisia nepovolila, malo alebo nemalo skodlivé úcinky na hospodársku sútaz. 496 Vzniká teda otázka, ci Komisia môze v tomto tretom prípade zohladnit okolnost, ze koncentrácia vyvolala vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, ako faktor zvysujúci závaznost porusenia. 497 Na túto otázku treba odpovedat kladne. Nebolo by totiz vhodné, aby sa zaobchádzalo rovnako s predcasne uskutocnenými koncentráciami, ktoré vyvolávajú vázne pochybnosti o ich zlucitelnosti s vnútorným trhom, a s predcasne uskutocnenými koncentráciami, ktoré nespôsobujú ziadny problém pre hospodársku sútaz. 498 V tejto súvislosti treba uviest, ze cielom clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je zabezpecit úcinnost systému kontroly ex ante úcinkov koncentrácií s významom pre celé Spolocenstvo (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia, [353]T-332/09, [354]EU:T:2012:672, bod [355]246). Okrem toho treba uviest, ze cielom právnej úpravy Únie v oblasti kontroly koncentrácií je zabránit nenapravitelnému a trvalému naruseniu hospodárskej sútaze (rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia, [356]T-332/09, [357]EU:T:2012:672, bod [358]245). Systém kontroly koncentrácií má umoznit Komisii, aby vykonávala "úcinnú kontrolu vsetkých koncentrácií z hladiska ich vplyvu na struktúru hospodárskej sútaze" (odôvodnenie 6 nariadenia c. 139/2004). 499 V prípade koncentrácií, ktoré vyvolávajú vázne pochybnosti o ich zlucitelnosti s vnútorným trhom, nie sú mozné riziká pre hospodársku sútaz spojené s predcasným uskutocnením rovnaké ako v prípade koncentrácií, ktoré nespôsobujú problémy pre hospodársku sútaz. 500 Skutocnost, ze koncentrácia vyvoláva vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, teda znamená, ze predcasné uskutocnenie tejto koncentrácie je závaznejsie ako predcasné uskutocnenie koncentrácie, ktorá nespôsobuje problémy pre hospodársku sútaz, ibaze by napriek tomu, ze vyvoláva také vázne pochybnosti, bolo mozné v danom prípade vylúcit, ze jej uskutocnenie v pôvodne plánovanej forme, ktorú Komisia nepovolila, mohlo mat skodlivé úcinky na hospodársku sútaz. 501 Komisia teda v bode 157 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze "samotná skutocnost, ze transakcia vyvolala vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, je sama osebe faktorom, ktorý zvysuje závaznost porusenia", a to po tom, ako v bode 151 napadnutého rozhodnutia výslovne konstatovala, ze uskutocnená koncentrácia mohla mat negatívny dopad na hospodársku sútaz na potenciálnom trhu so skótskym lososom po celú dlzku trvania porusenia a ze bolo prinajmensom mozné, ze kúpa z decembra 2012 mala vplyv na vzájomné konkurencné pôsobenie medzi zalobkynou a spolocnostou Morpol. 502 Z konstatovania uvedeného v rozsudku z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia ([359]T-332/09, [360]EU:T:2012:672, bod [361]247), ze "existencia poskodenia hospodárskej sútaze by este zvýsila závaznost porusenia", nemozno a contrario vyvodit záver, ze závaznost porusenia sa môze zvýsit iba vtedy, ked mozno preukázat skutocné skodlivé úcinky. Skutocnost, ze Vseobecný súd ako príklad uviedol, ze existujúce skodlivé úcinky by este viac zvýsili závaznost porusenia, neumoznuje konstatovat, ze ide o jediný prípad zvýsenia závaznosti porusenia. Vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Electrabel, sa Komisia a Vseobecný súd jednoducho nevyjadrili k "prostrednej situácii", aká je definovaná v bode 495 vyssie. 503 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v bodoch 156 a 157 napadnutého rozhodnutia paradoxne vysvetluje, ze "existencia poskodenia hospodárskej sútaze by este zvýsila závaznost porusenia", hoci "nie je opodstatnené, aby dodatocná analýza neexistencie úcinku koncentrácie na trh mohla byt rozhodujúcim faktorom na kvalifikáciu závaznosti narusenia systému predbeznej kontroly". 504 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze Komisia prevzala obsah tvrdení Vseobecného súdu v rozsudku z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia ([362]T-332/09, [363]EU:T:2012:672, body [364]246 a [365]247), aké sú citované v bode 492 vyssie. Stací pripomenút pripomienky k tomu, ako je potrebné vykladat tieto body uvedeného rozsudku (bod 493 vyssie). 505 Je potrebné preskúmat, ci Komisia v bode 151 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze uskutocnená koncentrácia mohla mat negatívny dopad na hospodársku sútaz na potenciálnom trhu so skótskym lososom po celú dlzku trvania porusenia a ze "bolo prinajmensom mozné, ze kúpa z decembra 2012 mala vplyv na vzájomné konkurencné pôsobenie medzi zalobkynou a spolocnostou Morpol". 506 Komisia v tejto súvislosti v bode 151 napadnutého rozhodnutia po prvé uviedla, ze bývalý generálny riaditel spolocnosti Morpol, pán M., sa vzdal funkcie s úcinnostou od 1. marca 2013 na základe ustanovenia zahrnutého do SPA, ktorá bola podpísaná so zalobkynou. Nadobudnutie podielu v spolocnosti Morpol vo výske 48,5 % zalobkynou zrejme mohlo podla Komisie ovplyvnit strategické rozhodnutia v spolocnosti Morpol, akým je nahradenie generálneho riaditela, bez ohladu na skutocný výkon hlasovacích práv na valných zhromazdeniach akcionárov. 507 Zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze kúpa z decembra 2012 nebola rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní pána M. vzdat sa funkcie. Naopak, podla nej bola struktúra podnikového riadenia spolocnosti Morpol, vrátane odstúpenia pána M. z funkcie, predmetom intenzívnych diskusií v správnej rade spolocnosti Morpol uz viac nez rok. 508 V prejednávanej veci nie je mozné s istotou urcit, ci kúpa z decembra 2012 ovplyvnila alebo neovplyvnila rozhodnutie pána M. vzdat sa funkcie. 509 Zalobkyna síce preukazuje, ze prípadné odstúpenie pána M. z funkcie bolo predmetom diskusií uz pred kúpou z decembra 2012, pricom predkladá najmä zápisnice zo zasadnutí rady spolocnosti Morpol z 12. a 15. septembra 2011. Zalobkyna tiez uvádza, ze spolocnost Morpol sa stretla so znacnými problémami súvisiacimi s podnikovým riadením, ze najvýznamnejsí bankový veritel spolocnosti Morpol chcel znízit svoju dlhovú expozíciu voci tejto spolocnosti a ze tieto udalosti viedli k pádu ceny akcií spolocnosti Morpol z priblizne 21 nórskych korún (NOK) v case jej kótovania na burze v Osle v roku 2010 na menej nez 8 NOK v novembri 2012. Komisia tieto okolnosti nespochybnuje. 510 To vsak nevylucuje, ze dokoncenie kúpy z decembra 2012, a najmä ustanovenie vlozené do SPA na tento úcel, mohli mat vplyv na rozhodnutie pána M. odstúpit z funkcie. Podla clánku 12.1.1 SPA sa pán M. zaviazal odstúpit zo svojho postu generálneho riaditela spolocnosti Morpol najneskôr 1. marca 2013. Zdá sa navyse dost pravdepodobné, ze rozhodnutie odstúpit z funkcie práve s úcinnostou k 1. marcu 2013 bolo ovplyvnené plnením SPA. Pokial by zalobkyna prerusila plnenie SPA az do získania povolenia, ako správne zdôraznuje Komisia, pán M. by nemusel splnit povinnost podla clánku 12.1.1 SPA pred dokoncením transakcie. 511 Komisia v bode 151 napadnutého rozhodnutia po druhé uviedla, ze zalobkyna "získala kúpou z decembra 2012 prístup k velkej casti zisku dosiahnutého spolocnostou Morpol". Komisia sa preto domnievala, ze "pravdepodobné financné dôsledky kúpy z decembra 2012, ktoré eliminovali snahu [zalobkyne] udrzat konkurencný tlak vytváraný na spolocnost Morpol pred nadobudnutím, sa povazujú za dostatocné na to, aby viedli k potenciálnemu naruseniu hospodárskej sútaze". 512 Zalobkyna tvrdí, ze tvrdenie Komisie, ze získanie prístupu zalobkyne k významnej casti zisku spolocnosti Morpol eliminovalo faktory, ktoré ju motivovali k udrziavaniu konkurencného tlaku, je nedôvodné a v kazdom prípade nesúvisí s porusením. To isté podla nej platí o kazdej koncentrácii, ktorá sa neuskutocnila, kedze po povolení nadobúdajúce spolocnosti casto spätne vyberú zisk vyplývajúci z cinností od podpisu zmluvy po jej dokoncenie. 513 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze situácie nie sú rovnaké. V prejednávanej veci totiz zalobkyna získala prístup k velkej casti zisku dosiahnutého spolocnostou Morpol predtým, ako získala povolenie koncentrácie. Snahy udrzat konkurencný tlak vytváraný na spolocnost Morpol mohli byt teda mensie ako v prípade spolocnosti, ktorá iba ocakáva, ze spätne vyberie zisk vyplývajúci z cinností po podpise zmluvy, hned ako získa povolenie koncentrácie. 514 Obe skutocnosti preskúmané v bodoch 506 az 513 vyssie boli samy osebe dostacujúce na to, aby odôvodnili konstatovanie uvedené v bode 151 napadnutého rozhodnutia, ze k negatívnemu dopadu na hospodársku sútaz na potenciálnom trhu so skótskym lososom mohlo dôjst po celú dlzku trvania porusenia. 515 Nie je teda potrebné skúmat relevantnost tretej skutocnosti, z ktorej Komisia vychádzala v bode 151 napadnutého rozhodnutia, a síce ze podla nej nemozno vylúcit, ze zalobkyna získala ako najväcsí akcionár spolocnosti Morpol prednostný prístup k obchodným údajom tejto spolocnosti pocas obdobia od dokoncenia kúpy z decembra 2012 do prijatia rozhodnutia o povolení. 516 Je teda potrebné konstatovat, ze zalobkynou prijaté opatrenia, teda nevykonávanie hlasovacích práv a oddelenie subjektov az do povolenia koncentrácie, nemohli odstránit riziko poskodenia hospodárskej sútaze spôsobené uskutocnením predmetnej koncentrácie v pôvodne plánovanej forme, ktorú Komisia nepovolila, aj ked tieto opatrenia mohli zmiernit prípadný protisútazný úcinok. 517 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze situácia v prejednávanej veci spadá pod "prostrednú situáciu", aká je definovaná v bode 495 vyssie, teda situáciu, ked koncentrácia, ktorá bola uskutocnená predcasne, vyvolala vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, ale ked nemozno zistit, ci jej uskutocnenie v pôvodne plánovanej forme, ktorú Komisia nepovolila, malo alebo nemalo skodlivé úcinky na hospodársku sútaz. 518 Tvrdenie zalobkyne, ktoré uviedla na pojednávaní, ze Komisia vychádzala zo skutocností uvedených v bodoch 506, 511 a 515 vyssie iba v stádiu vyjadrenia k zalobe, nezodpovedá skutocnosti. Tieto skutocnosti sú totiz uvedené v bode 138 oznámenia o výhradách, ako aj v bode 151 napadnutého rozhodnutia. 519 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze pokial Komisia vychádza z údajného dopadu údajného porusenia na trh, aby preukázala závaznost tohto porusenia, musí svoje tvrdenia dostatocne preukázat z právneho hladiska, a to predlozením konkrétnych a vierohodných indícií, z ktorých s primeranou pravdepodobnostou vyplýva dopad. Zalobkyna na podporu tohto tvrdenia cituje rozsudky z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia ([366]T-322/01, [367]EU:T:2006:267, bod [368]75), z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia ([369]T-43/02, [370]EU:T:2006:270), z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia ([371]T-59/02, [372]EU:T:2006:272, bod [373]161), a zo 6. mája 2009, KME Germany a i./Komisia ([374]T-127/04, [375]EU:T:2009:142, bod [376]68). 520 V tejto súvislosti treba uviest, ze zalobkynou citovaná judikatúra sa týka kartelov. Súd prvého stupna napríklad v bode 68 rozsudku zo 6. mája 2009, KME Germany a i./Komisia ([377]T-127/04, [378]EU:T:2009:142), uviedol, ze "Súd prvého stupna opakovane rozhodol, ze skutocný dopad kartelu na trh treba povazovat za dostatocne preukázaný, ak je Komisia schopná poskytnút konkrétne a dôveryhodné údaje, z ktorých s primeranou pravdepodobnostou vyplýva, ze kartel mal dopad na trh". 521 Okrem toho treba poukázat na to, ze podla znenia bodu 1 A prvého odseku usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([379]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171), ktoré boli uplatnitelné v rozsudkoch Súdu prvého stupna, z ktorých zalobkyna vychádza a ktoré sú citované v bode 519 vyssie, Komisia pri stanovení výsky pokuty v závislosti od závaznosti porusenia zohladnila najmä "skutocný dosah [porusenia] na trh, tam, kde je ho mozné merat". 522 Zalobkynou citovaná judikatúra nemôze teda spochybnit úvahy uvedené v bodoch 495 az 501 vyssie. Predovsetkým je potrebné pripomenút, ze cielom právnej úpravy Únie v oblasti kontroly koncentrácií je zabránit nenapravitelnému a trvalému naruseniu hospodárskej sútaze (pozri bod 498 vyssie). 523 Je potrebné uviest, ze pokial ide o porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, samotnú skutocnost, ze môze dôjst k skodlivým úcinkom na hospodársku sútaz, kedze koncentrácia uskutocnená v pôvodne plánovanej forme, ktorú Komisia nepovolila, vyvolala vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, mozno zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia, aj ked Komisia nepreukáze "primeranú pravdepodobnost" existencie takých úcinkov. 524 Pokial mozno preukázat, ze existujú skodlivé úcinky na hospodársku sútaz vyplývajúce z uskutocnenia koncentrácie v pôvodne plánovanej forme, ktorú Komisia nepovolila, môze to síce zvýsit závaznost porusenia este viac ako porusenie týkajúce sa "prostrednej situácie". To nebráni tomu, aby samotná skutocnost, ze skodlivé úcinky na hospodársku sútaz nemozno vylúcit, zvýsila závaznost porusenia viac nez predcasné uskutocnenie koncentrácie, ktorá nespôsobuje ziadny problém pre hospodársku sútaz. 525 Zalobkyna napokon zdôraznuje, ze nikdy nemala a ani neocakávala, ze by mala akýkolvek zisk z toho, co Komisia povazuje za porusenie pravidiel o kontrole koncentrácií, kedze splnila poziadavky clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 tým, ze sa zdrzala výkonu svojich hlasovacích práv v spolocnosti Morpol. 526 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze skutocnost, ze podnik nemal z porusenia ziadny zisk, nemôze predstavovat prekázku pre ulozenie pokuty, inak by pokuta stratila svoj odstrasujúci úcinok (pozri bod 473 vyssie). 527 Okrem toho treba pripomenút, ze skutocnost, ze zalobkyna az do povolenia koncentrácie nevykonávala svoje hlasovacie práva v spolocnosti Morpol, Komisia zohladnila ako polahcujúcu okolnost (pozri bod 476 vyssie). 528 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia v prejednávanej veci správne zohladnila okolnost, ze koncentrácia vyvolala vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, ako faktor zvysujúci závaznost porusenia. c) O zohladnení skorsích rozhodnutí týkajúcich sa zalobkyne a dalsích spolocností 529 Komisia v bode 159 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zalobkyni (v tom case spolocnosti Pan Fish) uz ulozili pokutu francúzske orgány hospodárskej sútaze v roku 2007 za to, ze porusila povinnost statu quo pri nadobudnutí spolocnosti Fjord Seafood. Okrem toho uviedla, ze "[t]o znamená, ze to nebolo prvýkrát, ked [zalobkyna] porusila povinnost statu quo v súvislosti s konaním o kontrole koncentrácií". 530 Komisia v bode 163 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze "prechádzajúca sankcia mala [zalobkynu] podnietit k tomu, aby s osobitnou starostlivostou posúdila svoje povinnosti, pokial ide o kontrolu koncentrácie v case kúpy z decembra 2012", a ze "[e]xistencia porusenia povinnosti statu quo na vnútrostátnej úrovni z tohto dôvodu zvysuje závaznost porusenia". 531 Komisia v bode 160 napadnutého rozhodnutia okrem toho zdôraznila, ze nariadenie c. 139/2004 bolo uz platné viac nez desat rokov a ze podobné ustanovenia týkajúce sa povinnosti statu quo boli v nariadení c. 4064/89, ktoré platilo po dobu viac ako trinástich rokov. Dalej uviedla, ze uz zacala stíhat dalsie spolocnosti a ulozila im pokuty za porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 a ze tiez prijala niekolko dalsích rozhodnutí na základe clánku 14 nariadenia c. 4064/89. Zalobkyna si podla Komisie mala byt preto "plne vedomá právneho rámca a uplatnovania týchto pravidiel Komisiou". 1) O zohladnení veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Pan Fish/Fjord Seafood 532 Zalobkyna tvrdí, ze skutocnost, ze je potrestaná prísnejsie z dôvodu, ze sa údajne dopustila opakovaného porusenia, pretoze uz bola sankcionovaná vo Francúzsku v rozhodnutí Pan Fish/Fjord Seafood, nie je v súlade s judikatúrou, podla ktorej opakované porusenie znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, ako bola sankcionovaná za podobné porusenia. 533 Ako vsak Komisia zdôraznuje, existenciu skorsích procesných porusení, ktorých sa zalobkyna dopustila, nezohladnila ako pritazujúcu okolnost. V bode 201 napadnutého rozhodnutia výslovne konstatovala, ze v prejednávanej veci neexistovali pritazujúce okolnosti. 534 Okrem toho je potrebné uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepouzila pojmy "opakované porusenie" alebo "subjekt, ktorý sa dopustil opakovaného porusenia". Na úcely preskúmania, ci Komisia zohladnila skutocnost, ze zalobkyna sa dopustila opakovaného porusenia, treba vychádzat skôr z podstaty napadnutého rozhodnutia nez z terminológie. 535 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze zohladnením opakovaného porusenia sa "sleduje stimulácia podnikov, ktoré prejavili sklon k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, aby zmenili svoje správanie" (rozsudok z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, [380]T-101/05 a T-111/05, [381]EU:T:2007:380, bod [382]67). V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí ani implicitne nekonstatovala, ze by bolo potrebné ulozit prísnejsiu sankciu z dôvodu, ze sankcia ulozená v rozhodnutí Pan Fish/Fjord Seafood nebola dostacujúca na to, aby odradila zalobkynu od dalsích porusení. Komisia v bodoch týkajúcich sa potrebného odradzujúceho úcinku pokuty, teda v bodoch 157, 172 a 206 napadnutého rozhodnutia, odkázala iba na velkost zalobkyne, na okolnost, ze predmetná transakcia vyvolala vázne pochybnosti s ohladom na jej zlucitelnost s vnútorným trhom, a na skutocnost, ze nemozno vylúcit narusenie hospodárskej sútaze. Komisia teda na rozdiel od konstatovaní zalobkyne nezohladnila, ze zalobkyna sa údajne dopustila opakovaného porusenia. Argumentácia zalobkyne je teda zalozená na chybnom predpoklade. 536 Ako teda vyplýva z bodu 163 napadnutého rozhodnutia, Komisia konstatovala, ze "prechádzajúca sankcia mala [zalobkynu] podnietit k tomu, aby s osobitnou starostlivostou posúdila svoje povinnosti, pokial ide o kontrolu koncentrácie v case kúpy z decembra 2012". Práve "z tohto dôvodu" Komisia konstatovala, ze existencia porusenia povinnosti statu quo na vnútrostátnej úrovni zvysuje závaznost porusenia. 537 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v bode 258 vyssie sa konstatuje, ze Komisia bola oprávnená zohladnit skutocnost, ze zalobkyni uz bola na vnútrostátnej úrovni ulozená pokuta za predcasné uskutocnenie koncentrácie a ze od velkého európskeho podniku, ktorému uz bola ulozená pokuta za predcasné uskutocnenie koncentrácie, hoci na vnútrostátnej úrovni, treba ocakávat osobitnú starostlivost. 538 Ide o skutocnost, ktorú mozno zohladnit pri posúdení, ci islo zo strany zalobkyne o nedbanlivost, a dalej pri posúdení stupna tejto nedbanlivosti. 539 Komisia v bodoch 159 a 163 napadnutého rozhodnutia zohladnila existujúce skorsie rozhodnutie vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Pan Fish/Fjord Seafood, ako skutocnost, ktorá zvysuje stupen nedbanlivosti zalobkyne a ktorá z tohto dôvodu "zvysuje závaznost porusenia". Konstatovanie uvedené v bode 163 napadnutého rozhodnutia, ze prechádzajúca sankcia mala zalobkynu podnietit k tomu, aby svoje povinnosti týkajúce sa kontroly koncentrácie posúdila s osobitnou starostlivostou, sa totiz v podstate týka stupna nedbanlivosti. Komisia na pojednávaní potvrdila, ze v napadnutom rozhodnutí vychádzala z veci, v ktorej bol vydané rozhodnutie Pan Fish/Fjord Seafood, iba ako z faktora, ktorý sa týka stupna nedbanlivosti zalobkyne. 540 Zalobkyna na pojednávaní pripustila, ze Komisia zohladnila vec, v ktorej bol vydané rozhodnutie Pan Fish/Fjord Seafood, v rámci posúdenia nedbanlivosti. Zalobkyna vsak tvrdila, ze táto vec nie je relevantná pre posúdenie existencie alebo stupna nedbanlivosti, kedze skutkový základ v tejto veci je úplne odlisný od skutkového základu v prejednávanej veci, takze nemohla z neho vyvodit závery uzitocné pre prejednávanú vec. 541 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze je síce pravda, ze rozhodnutie Pan Fish/Fjord Seafood sa netýkalo výkladu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 (pozri bod 258 vyssie). Skutocnost, ze zalobkyni uz bola ulozená pokuta za predcasné uskutocnenie koncentrácie, hoci na vnútrostátnej úrovni, vsak znamená, ze od zalobkyne bolo potrebné ocakávat osobitnú starostlivost (pozri bod 258 vyssie). Toto existujúce skorsie rozhodnutie z tohto dôvodu zvýsilo stupen nedbanlivosti zalobkyne, co predstavuje faktor zvysujúci závaznost porusenia. 542 Komisia sa teda nedopustila ziadneho pochybenia, ked zohladnila vec, v ktorej bol vydané rozhodnutie Pan Fish/Fjord Seafood, v rámci posúdenia závaznosti porusenia. 2) O zohladnení vecí týkajúcich sa dalsích spolocností 543 Zalobkyna tvrdí, ze tvrdenie uvedené v bode 160 napadnutého rozhodnutia, ze "Komisia uz zacala stíhat dalsie spolocnosti a ulozila im pokuty za porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia [c. 4064/89]", nezohladnuje základný problém, ze ziadna z týchto vecí sa netýkala dosahu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 alebo clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 4064/89. 544 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Komisia v bode 160 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze nariadenie c. 139/2004 bolo uz platné viac nez desat rokov a ze podobné ustanovenia týkajúce sa povinnosti statu quo boli v nariadení c. 4064/89, ktoré platilo po dobu viac ako trinást rokov. Okrem toho poznamenala, ze uz zacala stíhat dalsie spolocnosti a ulozila im pokuty za porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 a ze tiez prijala niekolko dalsích rozhodnutí na základe clánku 14 nariadenia c. 4064/89. 545 Komisia tým v podstate odôvodnila skutocnost, ze uz nemala dôvod byt "zhovievavá" pri stanovení pokuty podla clánku 14 nariadenia c. 139/2004. 546 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze Komisia si síce môze vybrat, ze ulozí nízke pokuty, pokial ide o prvý prípad alebo prvé prípady, v ktorých uplatní ustanovenie, ktoré jej umoznuje ulozit pokutu. Komisia sa vsak môze oprávnene domnievat, ze uz nemá dôvod takto postupovat, pokial uz opakovane ulozila pokuty na základe tohto ustanovenia. 547 Tvrdenie zalobkyne, ze skorsie rozhodnutia sa netýkali clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 alebo clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 4064/89, nie je v tomto ohlade relevantné. Existujúce skorsie rozhodnutia, v ktorých boli ulozené pokuty na základe clánku 14 nariadenia c. 4064/89, mali totiz zalobkynu upozornit, ze v prípade porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 jej hrozia vysoké sankcie. Predovsetkým skutocnost, ze Komisia v rozhodnutí Electrabel uz ulozila vysokú sankciu, a síce pokutu vo výske 20 miliónov eur, mohla zalobkyni poskytnút informáciu o tom, ze v prípade predcasného uskutocnenia predmetnej koncentrácie riskuje, ze jej budú ulozené vysoké sankcie. 548 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze Komisia nezacala vysetrovanie a neulozila nijakú pokutu vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Yara/Kemira GrowHow, stací konstatovat, ze Komisia v bode 160 napadnutého rozhodnutia a v poznámkach pod ciarou c. 64 a 65 tohto rozhodnutia z tejto veci nevychádzala. 549 Zalobkyna napokon tvrdí, ze záver v bode 163 napadnutého rozhodnutia, ze existujúce skorsie veci týkajúce sa procesných porusení zalobkyne, ako aj dalsích spolocností, zvysujú závaznost porusenia zalobkyne, sa zjavne zakladá na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení. 550 Komisia vsak v bode 163 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "predchádzajúca sankcia", teda sankcia ulozená v rozhodnutí Pan Fish/Fjord Seafood, mala zalobkynu podnietit k tomu, aby svoje povinnosti posúdila s osobitnou starostlivostou, a ze "[e]xistencia porusenia povinnosti statu quo na vnútrostátnej úrovni z tohto dôvodu zvysuje závaznost porusenia". Komisia v bode 163 napadnutého rozhodnutia teda iba konstatovala, ze skutocnost, ze zalobkyna sa dopustila predchádzajúceho porusenia vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Pan Fish/Fjord Seafood, zvysuje závaznost porusenia. Nekonstatovala vsak, ze by existujúce skorsie veci týkajúce sa procesných porusení dalsích spolocností zvysovali závaznost porusenia zalobkyne. 551 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhú cast piateho zalobného dôvodu treba zamietnut. 3. O tretej casti zalozenej na nesprávnom posúdení dlzky trvania údajného porusenia 552 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v bode 173 napadnutého rozhodnutia na úcely odôvodnenia, ze z dlzky trvania porusenia odmietla vylúcit obdobie pred oznámením, nesprávne tvrdí, ze pocas fázy pred oznámením nebola zalobkyna dostatocne ochotná oznamovat informácie. Komisia podla zalobkyne v napadnutom rozhodnutí pri posúdení dlzky trvania porusenia nedodrzala zásadu rovnosti zaobchádzania, ked neuplatnila rovnaký prístup, aký uplatnila vo svojom rozhodnutí Electrabel, ktorý spocíva vo vylúcení obdobia pred oznámením a obdobia posudzovania koncentrácie z dlzky trvania porusenia. 553 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. 554 Po prvé je potrebné pripomenút, ze Komisia v bodoch 128 a 165 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 bolo jednorazovým porusením a ze k tomuto poruseniu doslo v prejednávanej veci 18. decembra 2012, teda v den dokoncenia kúpy z decembra 2012. 555 Komisia okrem toho v bodoch 128 a 166 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je pokracujúcim porusením, ktoré trvalo dovtedy, kým Komisia nevyhlásila transakciu za zlucitelnú s vnútorným trhom v súlade s nariadením c. 139/2004. Podla Komisie sa porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 v prejednávanej veci zacalo 18. decembra 2012 a skoncilo v den prijatia rozhodnutia o povolení, teda 30. septembra 2013. 556 Komisia preto konstatovala porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 v dlzke trvania deviatich mesiacov a dvanástich dní. Domnievala sa, ze toto obdobie mozno povazovat za obzvlást dlhé, najmä pokial ide o koncentráciu s prípadnými protisútaznými úcinkami. 557 Komisia sa napokon domnievala, ze "pri výkone svojej právomoci posúdenia odôvodnene zohladnila na úcely stanovenia dlzky trvania porusenia clánku 7 ods. 1 [nariadenia c. 139/2004] obdobie pred oznámením, ako aj obdobie podrobného vysetrovania vo fáze I". Komisia v tejto súvislosti po prvé pripomenula, ze plánovaná transakcia vyvolala vázne pochybnosti na potenciálnom trhu so skótskym lososom a ze nemozno vylúcit, ze doslo k naruseniu hospodárskej sútaze. Za týchto okolností mala mat pokuta podla Komisie co najsilnejsí odstrasujúci úcinok. Komisia po druhé uviedla, ze pocas fázy pred oznámením nebola zalobkyna natolko dostatocne ochotná oznamovat informácie, aby to odôvodnilo vylúcenie tohto obdobia z celkovej dlzky trvania porusenia, a to z dôvodov, ktoré sú podrobne uvedené v bodoch 174 az 194 napadnutého rozhodnutia. 558 Zalobkyna nespochybnuje skutocnost, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je jednorazovým porusením. Tretia cast piateho zalobného dôvodu sa týka iba Komisiou vykonaného posúdenia dlzky trvania porusenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 559 Pokial ide o dlzku trvania porusenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, je potrebné pripomenút, ze Vseobecný súd v bode 212 rozsudku z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia ([383]T-332/09, [384]EU:T:2012:672), konstatoval, ze "[s]chopnost uplatnovat rozhodujúci vplyv na cinnost ovládaného podniku totiz nevyhnutne spadá do obdobia plynúceho odo dna nadobudnutia kontroly az do jej straty" a ze "subjekt, ktorý nadobudol kontrolu nad podnikom, ju nadalej uplatnuje v rozpore s povinnostou pozastavit koncentráciu vyplývajúcou z clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 4064/89 az do okamihu, ked porusenie ukoncí získaním povolenia Komisie alebo vzdaním sa kontroly". Vseobecný súd okrem toho v bode 212 tohto rozsudku spresnil, ze "[p]orusenie... pretrváva, pokial stále existuje kontrola nadobudnutá v rozpore s uvedeným clánkom 7 ods. 1 a pokial Komisia nepovolila koncentráciu", a ze "Komisia teda správne kvalifikovala porusenie ako porusenie pokracujúce az do dna povolenia koncentrácie, prípadne az do skorsieho dna zohladneného so zretelom na okolnosti prejednávaného prípadu". 560 Tieto úvahy, ktoré sa týkali clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 4064/89, sa analogicky uplatnia aj na clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 561 Ako správne konstatovala Komisia, na základe týchto zásad sa porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 zacalo 18. decembra 2012, teda v den uskutocnenia predmetnej koncentrácie. Zalobkyna okrem toho nespochybnuje Komisiou konstatovaný zaciatok porusenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 562 Pokial ide o den, ked sa porusenie skoncilo, z úvah uvedených v bode 559 vyssie vyplýva, ze porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 koncí v okamihu, ked Komisia povolí koncentráciu, alebo v okamihu, ked predmetný podnik stratí kontrolu. Porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 koncí aj v okamihu, ked Komisia udelí prípadnú výnimku z povinnosti pozastavenia podla clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 139/2004. 563 Komisia teda v prejednávanej veci správne konstatovala, ze porusenie sa skoncilo v den, ked koncentráciu povolila Komisia, teda 30. septembra 2013. Komisia totiz neudelila ziadnu výnimku z povinnosti pozastavenia, pricom zalobkyna o nu ani nepoziadala, a zalobkyna v ziadnom okamihu nestratila kontrolu nad spolocnostou Morpol. Porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 teda trvalo od 18. decembra 2012 do 30. septembra 2013, a to v dlzke trvania deviatich mesiacov a dvanástich dní, ako konstatovala Komisia. 564 Komisia v bodoch 172 az 195 napadnutého rozhodnutia podrobne odôvodnila svoje rozhodnutie nevylúcit obdobie pred oznámením ani obdobie podrobného vysetrovania vo fáze I na úcely stanovenia dlzky trvania porusenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 565 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia mala z dlzky trvania porusenia vylúcit obdobie pred oznámením, a spochybnuje viaceré úvahy Komisie uvedené v bodoch 172 az 195 napadnutého rozhodnutia. 566 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze pokial Komisia konstatuje porusenie v dlzke trvania deviatich mesiacov a dvanástich dní, je celkom bezné, ze túto dlzku trvania zohladní na úcely stanovenia pokuty. Komisia sa síce môze na základe svojej diskrecnej právomoci rozhodnút, ze nezohladní cast dlzky trvania porusenia rovnako, ako má právo sa rozhodnút, ze porusenie nebude stíhat. Komisia vsak v zásade nie je povinná nezohladnit cast dlzky trvania porusenia. 567 Zalobkyna v nadväznosti na otázku polozenú na pojednávaní, preco podla nej existuje povinnost vylúcit obdobie pred oznámením z dlzky trvania porusenia, spresnila, ze toto tvrdenie sa zakladá iba na zásade rovnosti zaobchádzania a ze pozaduje, aby sa s nou zaobchádzalo rovnako ako so spolocnostou Electrabel v rozhodnutí Electrabel. 568 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze Komisia sa v bode 215 svojho rozhodnutia Electrabel "v rámci svojej diskrecnej právomoci a bez toho, aby tým bolo dotknuté jej zásadné stanovisko", rozhodla nezohladnit obdobie fázy pred oznámením a obdobie posudzovania koncentrácie a konstatovat, ze porusenie existovalo iba do okamihu, ked spolocnost Electrabel informovala Komisiu o koncentrácii. 569 Komisia vsak v bode 211 svojho rozhodnutia Electrabel taktiez konstatovala, ze porusenie clánku 7 nariadenia c. 4064/89 môze skoncit az vtedy, ked Komisia povolí koncentráciu, alebo prípadne udelí výnimku. 570 Je potrebné konstatovat, ze samotná skutocnost, ze Komisia sa v danom prípade rozhodla, ze nezohladní cast dlzky trvania porusenia, a to výslovne "v rámci svojej diskrecnej právomoci a bez toho, aby tým bolo dotknuté jej zásadné stanovisko", nemôze zmenit uplatnitelný právny rámec. 571 Odkaz uvedený v bode 212 rozsudku z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia ([385]T-332/09, [386]EU:T:2012:672), na "skors[í den nez je den povolenia koncentrácie] zohladnen[ý] so zretelom na okolnosti prejednávaného prípadu" treba povazovat za odkaz na skutocnost, ze Komisia môze v rámci svojej diskrecnej právomoci nezohladnit obdobie porusenia na úcely stanovenia dlzky jeho trvania. Z toho nevyplýva, ze by Komisia bola povinná zohladnit ako den skoncenia porusenia skorsí dátum nez je den povolenia koncentrácie Komisiou. 572 Komisia v bode 172 napadnutého rozhodnutia na úcely odôvodnenia svojho rozhodnutia nevylúcit z dlzky trvania porusenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 fázu pred oznámením ani fázu posudzovania koncentrácie uviedla, ze plánovaná transakcia vyvolala vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom a ze nemozno vylúcit, ze po uskutocnení plánovanej transakcie a pred jej povolením doslo prinajmensom v urcitej miere k naruseniu hospodárskej sútaze. 573 Táto úvaha sama osebe postacuje na odôvodnenie skutocnosti, ze Komisia neuplatnila rovnaký prístup, aký uplatnila vo svojom rozhodnutí Electrabel a ktorý spocíval vo vylúcení obdobia fázy pred oznámením a obdobia posudzovania koncentrácie z dlzky trvania porusenia. 574 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze Komisia vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Electrabel, konstatovala, ze koncentrácia nespôsobila problém pre hospodársku sútaz. To znamená, ze predcasné uskutocnenie tejto koncentrácie nemalo skodlivé úcinky na hospodársku sútaz. 575 V prejednávanej veci vsak nemozno vylúcit, ze z dôvodu predcasného uskutocnenia koncentrácie doslo k skodlivým úcinkom na hospodársku sútaz (pozri body 505 az 517 vyssie). Za týchto okolností by nebolo vhodné, aby Komisia vylúcila z dlzky trvania porusenia obdobie fázy pred oznámením a obdobie posudzovania koncentrácie. Riziko skodlivých úcinkov na hospodársku sútaz sa totiz v takom prípade zvysuje s dlzkou trvania porusenia. Situácia zalobkyne a situácia spolocnosti Electrabel vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Electrabel, nie sú teda porovnatelné, takze zalobkyna sa nemôze úcinne dovolávat zásady rovnosti zaobchádzania. 576 Z toho vyplýva, ze nie je potrebné skúmat tvrdenia zalobkyne, ktorými spochybnuje posúdenie Komisie v napadnutom rozhodnutí, ze zalobkyna nebola ochotná poskytnút Komisii vsetky relevantné údaje o trhu. Aj za predpokladu, ze by zalobkyna pocas konania o oznámení koncentrácie preukázala, ze chcela spolupracovat, ako sama tvrdí, neodôvodnovalo by to uplatnenie rovnakého prístupu, aký je uplatnený v rozhodnutí Electrabel, a vylúcenie obdobia fázy pred oznámením a obdobia posudzovania koncentrácie z dlzky trvania porusenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 577 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia správne posúdila dlzku trvania porusenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a ze z dlzky trvania porusenia správne nevylúcila obdobie pred oznámením ani obdobie posudzovania koncentrácie. 578 Tretiu cast piateho zalobného dôvodu treba teda zamietnut. 4. O stvrtej casti zalozenej na neprimeranosti pokuty 579 Stvrtá cast piateho zalobného dôvodu sa skladá z troch výhrad, z ktorých prvá je zalozená na tom, ze pokuta presahuje rámec toho, co je potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela, druhá na tom, ze pokuta je neprimeraná vzhladom na dlzku trvania a závaznost údajných porusení a tretia na tom, ze pokuta je neprimerane vysoká a musí byt znízená. 580 Po prvé je potrebné pripomenút, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie oprávnených cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v prípade, ak existuje volba medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené tazkosti nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom. Z toho vyplýva, ze sumy pokút nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom, teda vo vztahu k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému ako celok, a to najmä s prihliadnutím na jeho závaznost (pozri rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia, [387]T-332/09, [388]EU:T:2012:672, bod [389]279 a citovanú judikatúru). 581 Okrem toho treba pripomenút, ze podla clánku 16 nariadenia c. 139/2004 je Súdny dvor Európskej únie výlucne príslusný na preskúmanie rozhodnutí, ktorými Komisia ulozila pokutu alebo penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo penále. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchej kontroly zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [390]C-272/09 P, [391]EU:C:2011:810, bod [392]103 a citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [393]T-11/06, [394]EU:T:2011:560, bod [395]265). a) O prvej výhrade zalozenej na tom, ze pokuta presahuje rámec toho, co je potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela 582 Zalobkyna pripomína, ze Komisia v bode 206 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze vysoká pokuta bola potrebná na zabezpecenie dostatocného odradzujúceho úcinku. Zalobkyna pripústa, ze podla rozsudku z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia ([396]T-332/09, [397]EU:T:2012:672, bod [398]282), je Komisia "oprávnená... vziat do úvahy potrebu zabezpecit... dostatocne odstrasujúci úcinok [pokút]". Podla zalobkyne to vsak samo osebe neznamená, ze by pokuta bola "potrebná" na uskutocnenie ciela sledovaného v prejednávanej veci. Rozhodnutie, v ktorom sa konstatuje porusenie a vysvetluje dosah clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, by podla zalobkyne v prejednávanej veci stacilo na zabezpecenie právnej istoty a predstavovalo by menej obmedzujúce opatrenie. 583 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze viaceré tvrdenia zalobkyne, ktoré majú preukázat, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked ulozila pokutu, ktorá ide nad rámec symbolickej pokuty, uz boli zamietnuté v rámci preskúmania stvrtého zalobného dôvodu. 584 Pokial ide konkrétne o odradzujúci úcinok pokuty, je potrebné uviest, ze samotné rozhodnutie, v ktorom by sa konstatovalo porusenie a vysvetlil dosah clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, by nemalo rovnaký odradzujúci úcinok ako napadnuté rozhodnutie, v ktorom sa ukladá pokuta vo výske 20 miliónov eur (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia, [399]T-332/09, [400]EU:T:2012:672, bod [401]295). Na dosiahnutie ciela zabezpecit v budúcnosti dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze bolo teda potrebné ulozit vysokú pokutu. 585 Samotná skutocnost, ze k poruseniam doslo z nedbanlivosti, neznamená, ze nebolo potrebné ulozit pokuty v dostatocne odradzujúcej výske. V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze vec, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Electrabel, sa tiez týkala porusenia z nedbanlivosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia, [402]T-332/09, [403]EU:T:2012:672, bod [404]276). 586 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze prejednávaná vec sa týka prípadného porusenia, ku ktorému doslo z dôvodu ospravedlnitelného nesprávneho výkladu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, stací pripomenút, ze konanie zalobkyne bolo nedbanlivostné a ze z jej strany neslo o ospravedlnitelný omyl (pozri preskúmanie druhého zalobného dôvodu, ako aj bod 484 vyssie). 587 Zalobkyna teda v rámci prvej výhrady stvrtej casti piateho zalobného dôvodu neuviedla ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybnit primeranost ulozenej pokuty. b) O druhej výhrade zalozenej na tom, ze pokuta je neprimeraná vzhladom na dlzku trvania a závaznost údajných porusení 588 Zalobkyna tvrdí, ze z dôvodu právnych a skutkových pochybení pri posúdení závaznosti a dlzky trvania údajného porusenia je pokuta zjavne neprimeraná vzhladom na dlzku trvania a závaznost údajných porusení. 589 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze tvrdenia zalobkyne týkajúce sa údajných pochybení, ktorých sa dopustila Komisia pri posúdení závaznosti a dlzky trvania porusenia, boli zamietnuté v rámci preskúmania druhej a tretej casti piateho zalobného dôvodu. 590 Druhú výhradu stvrtej casti piateho zalobného dôvodu treba teda zamietnut. c) O tretej výhrade zalozenej na tom, ze pokuta je neprimerane vysoká a musí byt znízená 591 Zalobkyna uvádza, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí ulozila rovnakú pokutu, aká bola ulozená v rozhodnutí Electrabel, aj ked medzi oboma vecami existujú významné rozdiely, najmä pokial ide o dlzku trvania údajných porusení a celkový obrat podnikov. Zalobkyna zdôraznuje, ze dlzka trvania porusenia vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Electrabel, bola 4,5-krát väcsia nez dlzka trvania porusenia clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 v prejednávanej veci. Zalobkyna okrem toho uvádza, ze pokuta ulozená v rozhodnutí Electrabel predstavovala 0,04 % celkových príjmov spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, oproti 1 % v prejednávanej veci. Zalobkyna dalej zdôraznuje, ze pokuta ulozená v rozhodnutí Electrabel predstavovala iba 0,42 % najvyssej povolenej pokuty oproti 10 % v prejednávanej veci. Okrem toho pokuta ulozená spolocnosti Electrabel predstavovala priblizne 1/13 hodnoty transakcie, zatial co v prejednávanej veci to bola 1/6 hodnoty transakcie. 592 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ako pripústa zalobkyna, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia, [405]T-332/09, [406]EU:T:2012:672, bod [407]259 a citovanú judikatúru). 593 Zalobkyna v tomto ohlade zdôraznuje, ze neziada, aby Vseobecný súd uplatnil rovnaký matematický vzorec, aký bol uplatnený v rozhodnutí Electrabel, co by viedlo k znízeniu pokuty ulozenej zalobkyni podla pomeru 1/25. Zalobkyna vsak navrhuje, aby Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci zohladnil rozdiel v zaobchádzaní so spolocnostou Electrabel a so zalobkynou, ktorý je zarázajúci, a aby nálezite zohladnil okolnosti v prejednávanej veci. 594 Je potrebné uviest, ze vzhladom na obrat zalobkyne je pokuta v prejednávanej veci omnoho vyssia ako pokuta ulozená v rozhodnutí Electrabel, aj ked sú obe tieto pokuty v absolútnom vyjadrení rovnaké (20 miliónov eur v oboch veciach). Treba vsak pripomenút, ze skorsie rozhodnutia Komisie vo veci pokuty môzu byt vzhladom na dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania relevantné len vtedy, ak je preukázané, ze okolnosti vecí týkajúce sa týchto iných rozhodnutí sú porovnatelné s okolnostami v prejednávanej veci (pozri rozsudok z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, [408]T-360/09, [409]EU:T:2012:332, bod [410]262 a citovanú judikatúru). 595 V prejednávanej veci treba po prvé zohladnit skutocnost, ze Komisia v rozhodnutí Electrabel ulozila iba pokutu za porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. V prejednávanej veci mohla Komisia oprávnene ulozit dve pokuty za porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 596 Po druhé treba zohladnit skutocnost, ze v prejednávanej veci vyvolala plánovaná koncentrácia vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom a ze predcasné uskutocnenie koncentrácie mohlo mat negatívne úcinky na hospodársku sútaz, na rozdiel od veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Electrabel. Samotná táto skutocnost odôvodnuje ulozenie omnoho vyssej pokuty, nez je pokuta ulozená v rozhodnutí Electrabel. 597 Zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze Komisia vo svojom rozhodnutí Electrabel zdôraznila, ze skutocnost, ze transakcia nespôsobuje problém pre hospodársku sútaz, nemôze ovplyvnit závaznost porusenia, a ze existujúce poskodenie hospodárskej sútaze by zvýsilo závaznost porusenia. Vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Electrabel, ani v prejednávanej veci nedoslo podla zalobkyne k akémukolvek skutocnému poskodeniu hospodárskej sútaze. 598 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze skutocnost, ze koncentrácia vyvoláva vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, znamená, ze predcasné uskutocnenie tejto koncentrácie je závaznejsie nez predcasné uskutocnenie koncentrácie, ktorá nespôsobuje problémy pre hospodársku sútaz, ibaze by bolo mozné v danom prípade vylúcit, ze jej uskutocnenie v pôvodne plánovanej forme, ktorú Komisia nepovolila, mohlo mat skodlivé úcinky na hospodársku sútaz (pozri bod 500 vyssie), a dalej ze v prejednávanej veci nemozno vylúcit negatívny dopad predcasne uskutocnenej koncentrácie na hospodársku sútaz (pozri bod 514 vyssie). 599 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze kontext prejednávanej veci, teda po prvé pouzitie výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, po druhé súcasné dodrzanie podmienok stanovených v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 a po tretie úplná spolupráca s Komisiou pri vypracovaní súboru vhodných nápravných opatrení, znamená, ze akýkolvek prípadný skutkový rozdiel s vecou, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Electrabel, nie je významný. 600 Pokial ide o prvú skutocnost, treba pripomenút, ze prejednávaná vec sa týka porusenia z nedbanlivosti, rovnako ako predmetné porusenie vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Electrabel. Okolnost, ze omyl zalobkyne sa mohol týkat dosahu výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, neznizuje závaznost porusenia. 601 Pokial ide o druhú skutocnost, treba uviest, ze Komisia zohladnila okolnosti, ze zalobkyna nevykonávala svoje hlasovacie práva v spolocnosti Morpol a pocas konania o kontrole koncentrácie ju spravovala ako subjekt oddelený od zalobkyne, ako polahcujúce okolnosti (body 196 a 198 napadnutého rozhodnutia). Je vsak potrebné pripomenút, ze tieto opatrenia nevylucujú, ze by predcasné uskutocnenie koncentrácie mohlo mat negatívne úcinky na hospodársku sútaz (pozri 516 vyssie). 602 Pokial ide o tretiu skutocnost, Komisia správne zdôraznuje, ze bolo v obchodnom záujme samotnej zalobkyne, aby navrhla nápravné opatrenia. Pokial by zalobkyna také opatrenia nenavrhla, Komisia by zacala druhú fázu konania, ktorá by predlzila porusenie a v konecnom dôsledku by mohla viest k zákazu koncentrácie. Skutocnost, ze zalobkyna navrhla vhodné nápravné opatrenia, teda neznizuje závaznost porusenia. 603 Okrem toho je potrebné uviest, pokial ide o porovnanie prejednávanej veci s vecou, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Electrabel, ze skutocnost, ze Komisia v minulosti pri urcitých typoch porusení uplatnila pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci obmedzení uvedených v predmetnej právnej úprave, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Únie. Efektívne uplatnovanie pravidiel Únie týkajúcich sa hospodárskej sútaze si totiz vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky (pozri rozsudok z 12. decembra 2012, Electrabel/Komisia, [411]T-332/09, [412]EU:T:2012:672, bod [413]286 a citovanú judikatúru). 604 Zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze prejednávaná vec sa netýka jasného porusenia povinnosti statu quo a ze sa týka nanajvýs nesprávneho výkladu clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 v dôsledku ospravedlnitelného omylu. Podla zalobkyne preto nijaké tvrdenie týkajúce sa politiky hospodárskej sútaze nemôze odôvodnit výsku pokuty v prejednávanej veci. 605 Pokial ide o toto tvrdenie zalobkyne, stací pripomenút, ze zalobkyna konala z nedbanlivosti a ze z jej strany neslo o ospravedlnitelný omyl (pozri preskúmanie druhého zalobného dôvodu, ako aj bod 484 vyssie). 606 Okrem toho treba poukázat na to, ze celková výska oboch pokút ulozených v prejednávanej veci zodpovedá priblizne 1 % obratu zalobkyne. Komisia v tomto smere uvádza, ze táto suma zodpovedá 10 % najvyssej povolenej sumy. 607 Komisia vo vyjadrení k zalobe správne zdôraznuje, ze moznost stanovit pokutu vo výske nachádzajúcej sa v dolnej hranici povoleného rozpätia vyjadruje skutocnost, ze Komisia hladá rovnováhu medzi závaznostou porusení, potenciálnym negatívnym úcinkom na hospodársku sútaz, ktorý mohla koncentrácia spôsobit, velkostou a zlozitostou struktúry zalobkyne a potrebou uplatnit dostatocne odradzujúcu sankciu na jednej strane a urcitými polahcujúcimi okolnostami, akými sú viac nedbanlivostné nez úmyselné konanie zalobkyne, skutocnost, ze poziadala o právne rady, skutocnost, ze nevykonávala hlasovacie práva vyplývajúce z jej úcasti na imaní, a oddelenie oboch cinností az do povolenia transakcie na strane druhej. 608 Vzhladom na skutocnosti uvedené v bode 607 vyssie nemozno výsku pokút povazovat za neprimeranú. Suma pokút, a to aj spolocne, sa totiz nachádza v dolnej hranici povoleného rozpätia, co vyjadruje spravodlivú rovnováhu medzi faktormi, ktoré sa majú zohladnit, a tým, co je primerané s ohladom na okolnosti prejednávanej veci. Z týchto dôvodov treba konstatovat, ze suma ulozených pokút je primeraná s ohladom na okolnosti prejednávanej veci. 609 Ziadne z tvrdení a dôkazov, ktoré uviedla zalobkyna, neumoznuje Vseobecnému súdu v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci konstatovat, ze ulozené pokuty nie sú primerané. 610 Pokial ide o argumentáciu zalobkyne, ze súdy Únie za podobných okolností, aké sú v prejednávanej veci, významne znízili Komisiou ulozené pokuty, je potrebné konstatovat, ako zdôraznuje Komisia, ze skutkové základy týchto vecí nie sú porovnatelné so skutkovým základom v prejednávanej veci. 611 Pokial ide po prvé o rozsudok z 28. marca 1984, Officine Bertoli/Komisia ([414]8/83, [415]EU:C:1984:129), treba poukázat na to, ze Súdny dvor znízil pokutu ulozenú zalobcovi za porusenie clánku 60 ESUO o 75 %. Súdny dvor v bode 29 tohto rozsudku uviedol: "[U]rcité osobitné okolnosti v prejednávanej veci odôvodnujú znízenie pokuty z dôvodu spravodlivosti. V priebehu posledných tridsiatich rokov nebola zalobkyna napriek pocetným kontrolám zo strany Komisie dodnes sankcionovaná za porusenie pravidiel v oblasti cien, odvodov alebo kvót. K tejto okolnosti sa pridáva neurcitost oznámení Komisie, v ktorých síce dotknuté podniky upozornila na posilnenie a rozsírenie kontrol dodrziavania cien a podmienok predaja stanovených v clánku 60 Zmluvy ESUO, no neupozornila ich na zámer Komisie v rámci svojej právomoci prísnejsie sankcionovat zistené porusenia." 612 Zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze "podobne výnimka z povinnosti statu quo bola zavedená asi 25 rokov pred rozhodnutím" a ze "za nesprávne uplatnenie výnimky nebola nikdy ulozená ziadna sankcia". 613 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze Komisia neulozila pokutu za nesprávne uplatnenie výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ale za porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. Nejde o prvú vec, v ktorej Komisia ulozila pokuty za uskutocnenie koncentrácie pred jej oznámením a pred jej povolením. 614 Navyse úvahy uvedené v bode 29 rozsudku z 28. marca 1984, Officine Bertoli/Komisia ([416]8/83, [417]EU:C:1984:129), sa týkali situácie jedného a toho istého podniku, ktorému napriek pocetným kontrolám nebola ulozená ziadna pokuta. Tieto úvahy nemozno uplatnit na situáciu vsetkých podnikov, pokial nebola ziadnemu podniku ulozená ziadna sankcia. 615 Pokial ide dalej o dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze, na rozdiel od situácie uvedenej v rozsudku z 28. marca 1984, Officine Bertoli/Komisia ([418]8/83, [419]EU:C:1984:129), neexistuje systém pravidelných kontrol. 616 Pokial ide po druhé o rozsudok z 19. októbra 1983, Lucchini Siderurgica/Komisia ([420]179/82, [421]EU:C:1983:280), zalobkyna zdôraznuje, ze Súdny dvor o 50 % znízil pokutu, ktorá bola ulozená za prekrocenie výrobných kvót ocele. 617 Súdny dvor konstatoval, ze "výnimocné okolnosti" odôvodnujú, aby sa Komisia odchýlila od sadzieb, ktoré stanovila. V tejto súvislosti uviedol, ze v dotknutom stvrtroku sa zalobca vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, stretol s výnimocnými tazkostami pri dodrziavaní pridelenej kvóty a ze znízil svoju budúcu výrobu. Súdny dvor okrem iného konstatoval, ze zalobca v tejto veci telexom vopred ponúkol kompenzáciu za prekrocenie kvóty znízením svojej budúcej výroby a ze Komisia na tento telex nereagovala, cím porusila pravidlá riadnej správy vecí verejných a ponechala zalobcu v neistote v súvislosti s tým, ci prijíma jeho ponuku (rozsudok z 19. októbra 1983, Lucchini Siderurgica/Komisia, [422]179/82, [423]EU:C:1983:280, body [424]25 az [425]27). 618 Zalobkyna tvrdí, ze taktiez minimalizovala akýkolvek negatívny dôsledok svojho prípadného porusenia tým, ze sa zdrzala výkonu svojich hlasovacích práv a ze pocas povolovacieho konania Komisie spravovala spolocnost Morpol ako oddelený subjekt. Okrem toho podla zalobkyne ju Komisia ponechala v neistote v súvislosti s tým, ci sa uplatní výnimka stanovená v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, az kým neskoncila proces kontroly koncentrácie. 619 V prejednávanej veci vsak na rozdiel od situácie, z ktorej vychádza rozsudok z 19. októbra 1983, Lucchini Siderurgica/Komisia ([426]179/82, [427]EU:C:1983:280), neexistuje sadzba pre ulozenie pokuty za porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. Ako vyplýva z bodu 25 rozsudku z 19. októbra 1983, Lucchini Siderurgica/Komisia ([428]179/82, [429]EU:C:1983:280), pokutu treba stanovit vo vseobecnosti v sume 75 eku za kazdú prekrocenú tonu, okrem výnimocných prípadov, ktoré odôvodnujú odchýlku od tejto sadzby. 620 Skutocnost, ze zalobkyna v prejednávanej veci znízila riziko negatívnych úcinkov na hospodársku sútaz tým, ze sa zdrzala výkonu svojich hlasovacích práv a ze pocas obdobia skúmania koncentrácie spravovala spolocnost Morpol ako oddelený subjekt, Komisia nálezite zohladnila v bodoch 196 a 198 napadnutého rozhodnutia ako polahcujúce okolnosti. Nie je teda potrebné zohladnit túto okolnost druhýkrát a znízit Komisiou ulozené pokuty. 621 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze Komisia ponechala zalobkynu v neistote v súvislosti s tým, ci sa uplatní výnimka stanovená v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, stací konstatovat, ze vzhladom na to, ze zalobkyna nekontaktovala Komisiu, aby získala vysvetlenia s ohladom na uplatnitelnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 v prejednávanej veci, nemôze jej vytýkat, ze ju v tomto ohlade ponechala v neistote. Na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 19. októbra 1983, Lucchini Siderurgica/Komisia ([430]179/82, [431]EU:C:1983:280), v prejednávanej veci nedoslo zo strany zalobkyne ku kontaktovaniu, ktoré by zostalo bez odozvy Komisie. 622 Zalobkyna vychádza po tretie z rozsudku zo 16. mája 1984, Eisen und Metall/Komisia ([432]9/83, [433]EU:C:1984:177), v ktorom Súdny dvor znízil o 50 % pokutu, ktorú Komisia ulozila zalobcovi, obchodníkovi s ocelou, za to, ze predával za nizsie ceny v porovnaní s jeho zverejneným cenníkom, a uplatnoval teda nerovnaké podmienky v rámci porovnatelných transakcií (pozri body 27 a 41 az 46 rozsudku). 623 Súdny dvor v tomto rozsudku konstatoval, ze pokial sa obchodník dopustil porusenia, mensí vplyv, ktorý môze mat toto porusenie na situáciu na trhu, predstavuje okolnost, ktorá znizuje závaznost porusenia, a ze za týchto okolností by uplatnenie velmi vysokej pokuty odôvodnili iba okolnosti, ktoré by preukázali osobitnú závaznost porusenia, ktorého sa dopustil obchodník (rozsudok zo 16. mája 1984, Eisen und Metall/Komisia, [434]9/83, [435]EU:C:1984:177, body [436]43 a [437]44). Súdny dvor za týchto okolností v bode 45 tohto rozsudku konstatoval, ze pokuta vo výske 110 % z predaja za nizsie ceny nebola odôvodnená, kedze Komisia odôvodnila výsku pokuty iba odkazom na skutocnost, ze výska pokuty má byt na takej úrovni, aby dostatocne odrádzala podnik od toho, aby sa znovu dopustil predaja za nizsie ceny. 624 Z rozsudku zo 16. mája 1984, Eisen und Metall/Komisia ([438]9/83, [439]EU:C:1984:177), teda iba vyplýva, ze odkaz na potrebu dostatocne odradzujúceho úcinku nestací na preukázanie osobitnej závaznosti porusenia, ktorého sa dopustí obchodník. 625 Komisia nebola v prejednávanej veci povinná preukázat osobitnú závaznost porusenia, aby odôvodnila ulozenie vysokej pokuty. Nemozno totiz tvrdit, ze zalobkyna mohla mat na trh iba mensí vplyv. 626 V rozsahu, v akom zalobkyna vychádza z ospravedlnitelného omylu, ku ktorému doslo pri výklade clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, stací pripomenút, ze toto tvrdenie bolo uz zamietnuté v bode 484 vyssie. 627 Zalobkyna vychádza po stvrté z rozsudku zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia ([440]T-77/92, [441]EU:T:1994:85). Súd prvého stupna v bode 94 tohto rozsudku uviedol, ze "Komisia nezohladnila skutocnost, ze obrat dosiahnutý pri výrobkoch, ktorých sa porusenie týkalo, bol relatívne nízky v porovnaní s obratom dosiahnutým z celého predaja spolocnosti Parker", a ze "stanovenie primeranej pokuty nemôze byt iba výsledkom výpoctu, ktorý je zalozený na celkovom obrate". Súd prvého stupna teda znízil pokutu o priblizne 43 % zo sumy 700000 eku na sumu 400000 eku (bod 95 rozsudku). 628 Zalobkyna tvrdí, ze podobne predaj skótskeho chovného lososa - teda odvetvie, v ktorom Komisia zistila problémy z hladiska hospodárskej sútaze -, ktorý dosiahla spolocnost Morpol v roku 2012, bol relatívne nízky v porovnaní s jej celým predajom, a to konkrétne 5 %. 629 V tejto súvislosti treba uviest, ze rozsudok zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia ([442]T-77/92, [443]EU:T:1994:85), sa týkal porusenia clánku [101 ZFEÚ]. Pokial ide o porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, nie je vhodné stanovovat výsku pokuty na základe hodnoty predaja v odvetví, ktorého sa týkajú prípadné problémy z hladiska hospodárskej sútaze. Uskutocnenie koncentrácie pred oznámením a povolením sa totiz netýka výlucne odvetvia na trhu, v ktorom Komisia mohla zistit problémy z hladiska hospodárskej sútaze. V opacnom prípade by pokuta za koncentráciu, ktorá nespôsobila ziadny problém pre hospodársku sútaz, musela byt v zásade stanovená vo výske 0 eur. 630 Komisia navyse v prejednávanej veci nevykonala "jednoduchý výpocet na základe celkového obratu", ale v rámci posúdenia povahy, závaznosti a dlzky trvania porusenia zohladnila mnozstvo skutocností. 631 Stvrtú cast piateho zalobného dôvodu treba teda zamietnut. 5. O piatej casti zalozenej na tom, ze v napadnutom rozhodnutí nie sú správne zohladnené polahcujúce okolnosti 632 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala ako polahcujúce okolnosti uznat tieto skutocnosti: - spoluprácu zalobkyne v rámci konania o kontrole koncentrácií, - neexistenciu skorsích relevantných rozhodnutí, - existenciu ospravedlnitelného omylu, z ktorého vyplývajú údajné porusenia. 633 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkyne. 634 Pokial ide v prvom rade o údajnú spoluprácu zalobkyne v rámci konania o kontrole koncentrácií, aj za predpokladu, ze by to bola pravda, treba poukázat na to, ze v rámci konania týkajúceho sa porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 nejde o polahcujúcu okolnost. 635 Je síce pravda, ze v konaniach týkajúcich sa porusení clánkov 101 a 102 ZFEÚ mozno spoluprácu zalobcu v rámci správneho konania prípadne zohladnit ako polahcujúcu okolnost. V takých veciach, v ktorých má Komisia preukázat porusenia, nie je vôbec samozrejmé, ze podniky, ktoré sú predmetom vysetrovania, sú ochotné spolupracovat a aktívne pomáhajú Komisii preukázat porusenie. 636 V prejednávanej veci vsak zalobkyna nevychádza z údajnej spolupráce pocas správneho konania, v ktorom sa majú preukázat porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 637 Zalobkyna iba tvrdí, ze spolupracovala pocas konania o kontrole koncentrácií. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze je celkom logické, ze podnik, ktorý chce dosiahnut povolenie koncentrácie, spolupracuje s Komisiou, aby zrýchlil konanie, co je v jeho vlastnom záujme (pokial ide o návrh zalobkyne na nápravné opatrenia, pozri bod 602 vyssie). 638 Komisii teda nemozno vytýkat, ze takú spoluprácu nezohladnila ako polahcujúcu okolnost. 639 Zalobkyna v druhom rade tvrdí, ze Komisia jej mala priznat polahcujúcu okolnost súvisiacu s neexistenciou skorsích relevantných rozhodnutí, ktoré by preukazovali porusenie povinnosti statu quo v súvislosti s clánkom 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Zalobkyna v tejto súvislosti zdôraznuje, ze Komisia vo svojom rozhodnutí z 18. februára 1998 (vec c. IV/M.920 - Samsung/AST) (dalej len "rozhodnutie Samsung/AST"), ako aj vo svojom rozhodnutí z 10. februára 1999 (vec c. IV/M.969 - A. P. Mřller) (dalej len "rozhodnutie A. P. Mřller"), uznala ako polahcujúci faktor, ze k predmetnému správaniu doslo v case, ked este neprijala rozhodnutie, v ktorom by konstatovala porusenie v súvislosti s predmetným správaním. 640 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia nie je vôbec povinná zohladnit ako polahcujúcu okolnost skutocnost, ze za správanie, ktoré má presne tie isté znaky, aké má predmetné správanie, este nebola ulozená pokuta. Okrem toho je potrebné po prvé pripomenút, ze Komisia sa v rozhodnutí Yara/Kemira GrowHow uz vyjadrila, hoci iba v rámci obiter dictum, ako treba vykladat clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 (pozri bod 419 vyssie). Komisia po druhé ulozila v niekolkých veciach pokuty podla clánku 14 nariadenia c. 4064/89, aj ked sa tieto veci netýkali výkladu výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 641 Pokial ide o rozhodnutie Samsung/AST, je potrebné uviest, ze Komisia v odôvodnení 28 ods. 5 konstatovala, ze toto rozhodnutie je "prvým[, ktoré] prijala... na základe clánku 14 nariadenia c. [4064/89]". V odôvodnení 21 rozhodnutia A. P. Mřller Komisia konstatovala, ze "k poruseniam doslo v rovnakom case ako k poruseniu, ktoré je predmetom rozhodnutia Samsung, kým Komisia este neprijala rozhodnutie na základe... clánku 14 nariadenia c. [4064/89]", ze "[t]áto skutocnost sa v rozhodnutí Samsung povazovala za polahcujúcu okolnost" a ze "rovnaké odôvodnenie je uplatnitelné v prejednávanej veci". 642 Komisia sa teda v týchto rozhodnutiach neobmedzila na konstatovanie, ze za správanie, ktoré má presne tie isté znaky, zatial neulozila pokutu, ale uviedla, ze neprijala ziadne rozhodnutie na základe clánku 14 nariadenia c. 4064/89. Situácia v prejednávanej veci nie je teda porovnatelná so situáciou, z ktorej vychádzajú rozhodnutia Samsung/AST a A. P. Mřller. 643 Zalobkyna po tretie tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by v napadnutom rozhodnutí mohli byt údajné porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, ktorých sa dopustila zalobkyna, oprávnene kvalifikované ako nedbanlivostné, v rozhodnutí nebola zalobkyni priznaná polahcujúca okolnost, ktorá by vyplývala zo skutocnosti, ze údajné porusenie bolo dôsledkom ospravedlnitelného omylu a jeho cielom nebolo obíst kontrolu Komisie. 644 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze existencia ospravedlnitelného omylu predpokladá, ze dotknutá osoba preukázala vsetku nálezitú starostlivost vyzadovanú od bezne informovanej osoby (pozri bod 484 vyssie). Konstatovanie nedbanlivosti zalobkyne teda nevyhnutne vylucuje, ze by z jej strany islo o ospravedlnitelný omyl. 645 Treba teda zamietnut aj piatu cast piateho zalobného dôvodu, ako aj piaty zalobný dôvod v celom rozsahu. 646 Vzhladom na to, co bolo uvedené vyssie, treba zalobu v celom rozsahu zamietnut. O trovách 647 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Marine Harvest ASA je povinná nahradit trovy konania. Dittrich Schwarcz Tomljenovic Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. októbra 2017. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Nadobudnutie spolocnosti Morpol zalobkynou B. Fáza pred oznámením C. Oznámenie a rozhodnutie o povolení koncentrácie s výhradou dodrzania urcitých záväzkov D. Napadnuté rozhodnutie a konanie, v ktorom bolo prijaté II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavnom nesprávnom právnom a skutkovom posúdení v rozsahu, v akom bola v napadnutom rozhodnutí zamietnutá uplatnitelnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 1. O prvých troch castiach prvého zalobného dôvodu a) Úvodné pripomienky b) O uplatnitelnosti clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 1) O skutocnosti, ze na predmetnú koncentráciu sa znenie clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 nevztahuje 2) O argumentácii zalobkyne zalozenej na údajnej existencii jedinej koncentrácie i) Úvodné pripomienky ii) O tvrdeniach zalobkyne, ze stanovisko Komisie je v rozpore s konsolidovaným oznámením o právomoci iii) O tvrdeniach zalobkyne, ze stanovisko Komisie je v rozpore s judikatúrou Vseobecného súdu a rozhodovacou praxou Komisie iv) O tvrdeniach zalobkyne, ze stanovisko Komisie je v rozpore s odôvodnením 20 nariadenia c. 139/2004 v) O tvrdeniach zalobkyne, ze stanovisko Komisie je v rozpore s praxou v clenských státoch vi) O tvrdeniach zalobkyne, ze Komisia nesprávne vylozila zmysel clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 2. O stvrtej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze zalobkyna postupovala v súlade s clánkom 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 B. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavnom nesprávnom právnom a skutkovom posúdení v rozsahu, v akom sa v napadnutom rozhodnutí konstatuje, ze zalobkyna sa dopustila nedbanlivosti C. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení vseobecnej zásady ne bis in idem 1. Úvodné pripomienky k vztahu medzi clánkom 4 ods. 1, clánkom 7 ods. 1 a clánkom 14 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia c. 139/2004 2. O uplatnitelnosti zásady ne bis in idem v prejednávanej veci 3. O tvrdeniach zalobkyne týkajúcich sa súbehu porusení D. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavnom nesprávnom právnom a skutkovom posúdení, ku ktorému doslo pri ulození pokút zalobkyni 1. O prvej casti zalozenej na porusení zásad právnej istoty a nullum crimen, nulla poena sine lege 2. O druhej casti zalozenej na porusení vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania E. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na zjavnom nesprávnom právnom a skutkovom posúdení a na nedostatocnom odôvodnení stanovenej výsky pokút 1. O prvej casti zalozenej na nedostatocnom odôvodnení stanovenej výsky pokuty 2. O druhej casti zalozenej na nesprávnom posúdení závaznosti údajných porusení a) O zohladnení nedbanlivosti zalobkyne b) O zohladnení existujúcich váznych pochybností o zlucitelnosti transakcie s vnútorným trhom c) O zohladnení skorsích rozhodnutí týkajúcich sa zalobkyne a dalsích spolocností 1) O zohladnení veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Pan Fish/Fjord Seafood 2) O zohladnení vecí týkajúcich sa dalsích spolocností 3. O tretej casti zalozenej na nesprávnom posúdení dlzky trvania údajného porusenia 4. O stvrtej casti zalozenej na neprimeranosti pokuty a) O prvej výhrade zalozenej na tom, ze pokuta presahuje rámec toho, co je potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela b) O druhej výhrade zalozenej na tom, ze pokuta je neprimeraná vzhladom na dlzku trvania a závaznost údajných porusení c) O tretej výhrade zalozenej na tom, ze pokuta je neprimerane vysoká a musí byt znízená 5. O piatej casti zalozenej na tom, ze v napadnutom rozhodnutí nie sú správne zohladnené polahcujúce okolnosti O trovách __________________________________________________________________ ( [444]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXk461hP/L88632-7027TMP.html#t-ECR_62014TJ0704_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:133:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point189 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:095:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:395:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point107 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A359&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A359&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A359&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2013&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2013&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2013&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A718&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A718&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A718&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A718&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A718&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A301&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A301&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A301&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:020:TOC 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:142:TOC 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A348&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A348&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A348&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2319&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2319&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2319&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A139&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A139&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A123&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A123&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A218&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A218&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:245:TOC 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point255 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point212 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A516&locale=sk 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A516&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A507&locale=sk 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A507&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:176:TOC 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A507&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A507&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A507&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A164&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A164&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A391&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A391&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A391&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A391&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A562&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A562&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&locale=sk 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point187 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A69&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A69&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A69&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A125&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A125&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1974:319:TOC 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point209 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&locale=sk 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&locale=sk 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&locale=sk 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point107 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point901 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&locale=sk 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&locale=sk 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point487 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&locale=sk 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point487 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A628&locale=sk 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A628&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A628&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point194 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&locale=sk 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&locale=sk 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point484 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&locale=sk 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point485 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&locale=sk 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point487 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:376:TOC 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&locale=sk 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point487 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&locale=sk 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&locale=sk 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&locale=sk 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&locale=sk 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point485 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&locale=sk 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 219. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point1606 234. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 240. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 244. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 246. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 248. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 252. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 254. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 256. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 258. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 260. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 262. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 264. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 266. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A187&locale=sk 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A187&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A187&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A125&locale=sk 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A125&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A125&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 272. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point228 275. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 277. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point228 278. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&locale=sk 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 280. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point284 281. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A995&locale=sk 282. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A995&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 283. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A995&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point101 284. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 285. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 286. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 287. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 288. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A68&locale=sk 289. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 290. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A68&locale=sk 291. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 292. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point135 293. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 294. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point142 295. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A68&locale=sk 296. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 297. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point140 298. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point144 299. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A375&locale=sk 300. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 301. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A375&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 302. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 303. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 304. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point107 305. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&locale=sk 306. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 307. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 308. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 309. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 310. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point242 311. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&locale=sk 312. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 313. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 314. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 315. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 316. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 317. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A619&locale=sk 318. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A619&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 319. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A619&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point117 320. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A375&locale=sk 321. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 322. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 323. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 324. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&locale=sk 325. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 326. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point441 327. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A429&locale=sk 328. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A429&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 329. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A429&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 330. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&locale=sk 331. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 332. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point442 333. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&locale=sk 334. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 335. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point4882 336. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 337. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 338. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 339. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 340. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point241 341. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A477&locale=sk 342. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A477&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 343. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A477&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 344. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 345. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 346. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point247 347. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 348. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 349. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 350. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 351. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 352. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 353. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 354. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 355. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point246 356. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 357. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 358. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point245 359. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 360. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 361. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point247 362. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 363. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 364. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point246 365. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point247 366. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A267&locale=sk 367. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 368. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A267&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 369. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&locale=sk 370. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 371. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A272&locale=sk 372. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A272&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 373. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A272&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point161 374. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&locale=sk 375. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 376. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 377. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&locale=sk 378. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A142&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 379. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 380. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A380&locale=sk 381. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A380&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 382. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A380&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 383. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 384. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 385. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 386. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 387. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 388. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 389. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point279 390. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&locale=sk 391. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 392. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 393. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&locale=sk 394. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 395. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point265 396. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 397. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 398. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point282 399. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 400. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 401. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point295 402. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 403. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 404. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point276 405. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 406. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 407. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point259 408. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&locale=sk 409. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 410. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point262 411. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&locale=sk 412. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 413. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A672&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point286 414. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A129&locale=sk 415. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 416. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A129&locale=sk 417. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 418. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A129&locale=sk 419. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 420. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A280&locale=sk 421. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A280&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 422. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A280&locale=sk 423. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A280&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 424. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A280&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 425. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A280&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 426. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A280&locale=sk 427. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A280&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 428. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A280&locale=sk 429. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A280&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 430. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A280&locale=sk 431. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A280&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 432. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A177&locale=sk 433. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A177&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 434. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A177&locale=sk 435. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A177&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 436. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A177&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 437. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A177&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 438. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A177&locale=sk 439. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A177&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 440. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A85&locale=sk 441. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A85&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 442. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A85&locale=sk 443. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A85&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 444. file:///tmp/lynxXXXXk461hP/L88632-7027TMP.html#c-ECR_62014TJ0704_SK_01-E0001