ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 12. septembra 2017 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Regionálna investicná pomoc - Pomoc Nemecka v prospech spolocnosti BMW pre velký investicný projekt v Lipsku na výrobu dvoch modelov elektrických vozidiel (i3 a i8) - Rozhodnutie o vyhlásení pomoci za ciastocne zlucitelnú a ciastocne nezlucitelnú s vnútorným trhom - Clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ - Clánok 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ - Stimulacný úcinok pomoci - Nevyhnutnost pomoci" Vo veci T-671/14, Bayerische Motoren Werke AG, so sídlom v Mníchove (Nemecko), v zastúpení: M. Rosenthal, G. Drauz a M. Schütte, avocats, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Freistaat Sachsen (Nemecko), v zastúpení: T. Lübbig a K. Gaßner, avocats, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Erlbacher, T. Maxian Rusche a R. Sauer, neskôr T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na základe clánku 263 ZFEÚ na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie C(2014) 4531 final z 9. júla 2014 o státnej pomoci SA.32009 (2011/C) (ex 2010/N), ktorú chce Nemecko poskytnút v prospech spolocnosti BMW pre velký investicný projekt v Lipsku, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory A. Dittrich, sudcovia J. Schwarcz (spravodajca) a V. Tomljenovic, tajomník: S. Buksek Tomac, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 8. septembra 2016, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, spolocnost Bayerische Motoren Werke AG, je materskou spolocnostou skupiny Bayerische Motoren Werke (dalej len "BMW"), ktorej hlavnou cinnostou je výroba motorových vozidiel a motocyklov znaciek BMW, MINI a Rolls-Royce. 2 Dna 30. novembra 2010 Spolková republika Nemecko notifikovala v súlade s clánkom 6 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) c. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení urcitých kategórií pomoci za zlucitelné so spolocným trhom podla clánkov [107 a 108 ZFEÚ] (Vseobecné nariadenie o skupinových výnimkách) ([2]Ú. v. EÚ L 214, 2008, s. 3), pomoc v celkovej výske 49 miliónov eur, ktorú má v úmysle priznat podla Investitionszulagengesetz 2010 (zákon o investicnej pomoci) zo 7. decembra 2008, v znení neskorsích predpisov (BGBl. 2008 I, s. 2350, dalej len "IZG"), na výstavbu v Lipsku (Nemecko) fabriky BMW na výrobu elektrického vozidla i3 a hybridného dobíjatelného vozidla (plug-in hybrid) i8, na základe usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013 ([3]Ú. v. EÚ C 54, 2006, s. 13, dalej len "usmernenia"). V notifikácii sa uvádzali investicné náklady vo výske 392 miliónov eur (t. j. 368,01 milióna eur bez úrokov) a intenzita pomoci vo výske 12,5 %. Skutocné poskytnutie pomoci bolo podmienené udelením povolenia zo strany Európskej komisie. 3 Po získaní urcitých dodatocných informácií Komisia 13. júla 2011 rozhodla zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a následne jej boli dorucené pripomienky Spolkovej republiky Nemecko v tejto súvislosti. Dna 13. decembra 2011 rozhodnutie s názvom "Státna pomoc - Nemecko - Státna pomoc SA.32009 (11/C) (ex 10/N) - LIP - Pomoc pre BMW Lipsko - Výzva na predlozenie pripomienok v súlade s clánkom 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ" bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([4]Ú. v. EÚ C 363, 2011, s. 20). Komisia listom z 3. februára 2012 Spolkovej republike Nemecko oznámila, ze jej tretie osoby nedorucili nijaké pripomienky. 4 Dna 17. januára 2012 nemecké orgány zmenili pôvodnú notifikáciu s cielom zahrnút pomoc pre dalsí investicný prvok. Príjemca pomoci sa pre tento prvok rozhodol az neskôr, t. j. po prijatí rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. V tejto súvislosti sa od Spolkovej republiky Nemecko vyzadovalo viacero objasnení, ktorá na ne odpovedala Komisii. Listom z 5. augusta 2013 Spolková republika Nemecko informovala Komisiu o dalsích zmenách plánovanej pomoci, pokial ide o znízenie výsky pomoci a jej intenzity. 5 Dna 9. júla 2014 Komisia prijala rozhodnutie C(2014) 4531 final o státnej pomoci SA.32009 (2011/C) (ex 2010/N) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého clánok 1 stanovuje: "Státna pomoc vo výske 45257273 EUR, ktorú chce [Spolková republika] Nemecko poskytnút [zalobkyni] na investíciu v Lipsku, je zlucitelná s vnútorným trhom iba vtedy, ak zostane obmedzená na sumu vo výske 17 miliónov EUR (v cenách roku 2009); túto ciastku presahujúca suma (28257273 EUR) je nezlucitelná s vnútorným trhom. Pomoc preto smie byt poskytnutá iba do sumy vo výske 17 miliónov EUR." 6 Pokial ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na úvod treba uviest, ze v odôvodnení 113 tohto rozhodnutia Komisia konstatovala, ze notifikáciou plánovaného opatrenia pomoci pred jeho realizáciou si Spolková republika Nemecko splnila svoje povinnosti podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a povinnost individuálnej notifikácie stanovenú v clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008. Dalej v odôvodneniach 114 az 123 uvedeného rozhodnutia Komisia najmä uviedla, ze postupovala v súlade s usmerneniami a ich bodom 4.3 s názvom "Pomoc pre velké investicné projekty" a s oznámením Komisie o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty ([5]Ú. v. ES C 223, 2009, s. 3). V tejto súvislosti po preukázaní, ze poznámka pod ciarou c. 65 usmernení, ktorá sa vztahuje na trh s novým výrobkom, nie je v prejednávanej veci uplatnitelná, Komisia pristúpila k posúdeniu podla odseku 68 písm. i) a ii) usmernení na úcely stanovenia, ci prahové hodnoty, ktoré sú tam stanovené, boli prekrocené, takze mala vykonat dôkladné posúdenie notifikovanej pomoci. Komisia bola preto nútená na základe informácií získaných od Spolkovej republiky Nemecko posúdit, ci príjemca pomoci bude mat podiel presahujúci 25 % na trhu s príslusnými výrobkami a na relevantnom geografickom trhu. Komisia uviedla, ze ak by tieto trhy nebolo mozné dôsledne vymedzit, mala by posúdit, ci príjemca pomoci mal takýto podiel na trhu minimálne na jednom z hodnoverných trhov. Komisia navyse zdôraznila, ze takéto dôkladné posúdenie, ak by sa malo vykonat, nemá nijaký vplyv na posúdenie zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom. 7 Pokial ide presnejsie o urcenie relevantných produktových trhov, po prvé Komisia v podstate v odôvodneniach 124 az 127 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze má "pochybnosti" o tom, ci elektrické a hybridné vozidlá boli súcastou celkového trhu pre konvencné vozidlá. Po druhé v odôvodneniach 128 az 132 napadnutého rozhodnutia najprv zdôraznila osobitný význam analýzy trhov z hladiska cisto elektrických vozidiel modelu i3 (Battery Electric Vehicles) v rozsahu, v akom prekrocenie príslusných prahových hodnôt týmto modelom na aspon jednom z mozných trhov by stacilo na to, aby sa muselo uskutocnit dôkladné posúdenie bez toho, aby bola Komisia povinná zaoberat sa otázkou týkajúcou sa relevantného trhu pre hybridné elektrické vozidlá modelu i8 (Plug-in Hybrid Electric Vehicles). Okrem toho uviedla, ze nemôze s istotou dospiet k záveru, ze tieto vozidlá patria do segmentov C alebo D konvencného trhu podla "klasifikácie IHS Global Insight". Po tretie v odôvodneniach 133 a 134 napadnutého rozhodnutia Komisia vyslovila výhradu k otázke, ci relevantný trh bol trh elektrických vozidiel kombinovaných segmentov C a D. Po tom, ako totiz Komisia konstatovala, ze hodnoverné produktové trhy majú obsahovat najnizsiu úroven, pre ktorú sú k dispozícii statistické údaje, zdôraznila, ze musí zohladnit osobitnú situáciu, ktorá môze nastat, t. j. dominantné postavenie, ktoré by mal príjemca pomoci len v jednom zo segmentov C alebo D trhu s elektrickými vozidlami. 8 Pokial ide o relevantný geografický trh, Komisia v odôvodneniach 135 az 140 napadnutého rozhodnutia v podstate uviedla, ze tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko, podla ktorého sa mal globálny trh povazovat za relevantný trh pre elektrické vozidlá, nebolo doplnené dostatocne podrobnými údajmi k faktorom opísaným v oznámení Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva ([6]Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155). Z tohto dôvodu a na základe informácií, ktoré boli Komisii poskytnuté, dospela k záveru, ze nemozno bez pochybností vylúcit, ze Európsky hospodársky priestor (EHP) predstavuje relevantný geografický trh pre elektrické a hybridné vozidlá. 9 Za týchto okolností Komisia v odôvodneniach 141 az 154 napadnutého rozhodnutia vykonala posúdenie podielov na trhu, ktoré zalobkyna - ako príjemca pomoci - mohla teoreticky získat na niektorých potenciálnych trhoch, a v dôsledku toho rozhodla o uplatnitelnosti oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty. Dalej treba v tejto súvislosti uviest, ze v odôvodnení 156 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze podla rozsudku z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia ([7]T-304/08, [8]EU:T:2012:351), je povinná vykonat dôkladné posúdenie vo vsetkých prípadoch, pri ktorých pozitívne vplyvy regionálnej pomoci zjavne neprevazujú nad moznými negatívnymi vplyvmi, a to hoci neboli prekrocené prahové hodnoty podla odseku 68 usmernení. V predchádzajúcom bode odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, t. j. v odôvodnení 155, Komisia uviedla, ze nebol predlozený dôkaz o tom, ze by nemohlo dôjst k "významné[mu] naruseni[u] hospodárskej sútaze" a ze pomoc vo výske 50 miliónov eur pre investicný projekt v hodnote viac ako 400 miliónov eur má bezpochyby velkú pravdepodobnost hospodársku sútaz narusit. 10 Dalej v rámci dôkladného posúdenia notifikovanej pomoci Komisia v bode 157 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze musí na základe kritérií stanovených v oznámení o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty podrobne preskúmat, ci bola predmetná pomoc potrebná na vytvorenie stimulacného úcinku v prospech investicného projektu a ci výhody tohto opatrenia prevazujú nad naruseniami hospodárskej sútaze, ktoré sa ním vytvárajú, a s tým súvisiaci dopad na obchod medzi clenskými státmi. 11 V tejto súvislosti Komisia v odôvodneniach 160 az 173 napadnutého rozhodnutia najmä konstatovala, ze stimulacný úcinok notifikovanej pomoci bol Spolkovou republikou Nemecko preukázaný, a to na základe druhého scenára stanoveného v oznámení o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, t. j. toho, ktorý sa vztahuje na okolnosti, za akých by bola investícia bez pomoci zrealizovaná v inej lokalite v Európskej únii. Komisia v tejto súvislosti zdôraznila, ze Spolková republika Nemecko uviedla, ze výstavbu závodu v Mníchove (Nemecko), bolo mozné povazovat za alternatívne opatrenie k lokalite v Lipsku. Komisia najmä uviedla, ze z rozhodujúcich dokumentov predlozených predstavenstvu zalobkyne v decembri 2009 vyplývalo, ze "lokalita Mníchov by si bez pomoci... vyzadovala o 17 miliónov EUR nizsie náklady nez lokalita Lipsko". Po zdôraznení, ze dalsí faktor, ktorý sa tiez vztahuje na výber umiestenia investície, spocíval v dlhodobej strategickej moznosti neskorsieho zvýsenia výrobnej kapacity, ale ze tento faktor nebol zo strany spolocnosti vyjadrený v penaznej forme, Komisia upozornila na dalsie interné dokumenty spolocnosti dokazujúce, "ze dostupnost státnej pomoci vo výske 50 miliónov EUR bola analyzovaná pred rozhodnutím o investícii/umiestnení". 12 Pokial ide o proporcionalitu notifikovanej pomoci, Komisia v podstate v odôvodneniach 174 az 189 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze v prípade situácie scenára 2 sa podla bodu 33 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty "vychádza z toho, ze sa bude vzhladom na stimul na umiestnenie povazovat pomoc vo vseobecnosti za proporcionálnu, ak sa bude rovnat rozdielu medzi cistými nákladmi podniku príjemcu na investíciu v podporovanom regióne a cistými nákladmi na investíciu v alternatívnom regióne/alternatívnych regiónoch". 13 Pokial ide o prejednávanú vec, Komisia sa v podstate domnievala, ze suma 17 miliónov eur predstavujúca rozdiel v nákladoch medzi oboma lokalitami (Lipsko a Mníchov) - vypocítaná na základe investicných nákladov súvisiacich s výrobkom, strukturálnych investicných nákladov, plánovaných nákladov a pociatocných nákladov, výrobných nákladov, nákladov za dodávky, fixných nákladov a nákladov na logistiku a clá pri medzinárodnej preprave - sa má povazovat za výsku pomoci zodpovedajúcej minimu pozadovanému na zmenu rozhodnutia príjemcu pomoci o umiestnení investície. Komisia preto rozhodla, ze táto suma splna zásadu proporcionality vo vztahu k cielu podpory regionálneho rozvoja, ktorý je sledovaný touto pomocou. Komisia sa navyse domnievala, ze pri posudzovaní primeranosti notifikovanej pomoci sa v tejto súvislosti nezohladnuje strategická moznost výstavby výrobných kapacít v Lipsku, ktorá v lokalite Mníchov neexistuje, pretoze táto moznost je relevantná iba z dlhodobého hladiska, a teda presahujúcej zivotnost predmetného investicného projektu. 14 V odôvodnení 176 a nasl. napadnutého rozhodnutia Komisia zamietla tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko, podla ktorého primeranost opatrenia by sa nemala posudzovat výlucne na základe podkladov, ktoré zobrazujú stav v momente rozhodnutia o investícii a lokalite, ale aj s prihliadnutím na dodatocné skutocné náklady, t. j. v tomto prípade s prihliadnutím na celkovú sumu 50 miliónov eur, ktorá zahrnala dodatocné náklady vo výske 29 miliónov eur, ktoré vznikli, "pred koncom roka 2012". Komisia v podstate uviedla, ze v tejto súvislosti nemôze byt prípustné preukázat stimulacný úcinok a primeranost pomoci na základe podkladov, ktoré obsahujú úplne odlisné císelné údaje týkajúce sa znevýhodnení a cistých nákladov na investície v lokalite podporovaného regiónu. Komisia najmä uviedla, ze neexistuje ziadny nárok na pouzitie podkladov zahrnujúcich náklady, ktoré vznikli az niekolko rokov po prijatí rozhodnutia o predmetnej investícii a lokalite, a najmä vtedy, ak sa práce na investicnom projekte uz zacali. 15 V odôvodneniach 190 az 198 napadnutého rozhodnutia boli posúdené pozitívne a negatívne úcinky notifikovanej pomoci, pricom Komisia ich zvázila a konstatovala, ze pozitívne úcinky pomoci vo výske 17 miliónov eur prevazujú nad negatívnymi úcinkami na obchod medzi clenskými státmi, ako aj nad prípadnými sociálnymi a ekonomickými úcinkami v alternatívnej lokalite nachádzajúcej sa v regióne, ktorý nebol az tak znevýhodnený. 16 Napokon v odôvodneniach 199 az 202 napadnutého rozhodnutia Komisia zamietla tvrdenie Spolkovej republiky, podla ktorého sa jej právomoc overit zlucitelnost predmetného opatrenia pomoci s vnútorným trhom podla oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty obmedzuje na podiel pozadovanej pomoci, ktorý je vyssí ako notifikacný strop podla clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008. Konanie a návrhy úcastníkov konania 17 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 19. septembra 2014 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. Dna 4. decembra 2014 Komisia predlozila svoje vyjadrenie k zalobe. 18 Podla clánku 24 ods. 6 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie z 8. decembra 2014 ([9]Ú. v. EÚ C 439, 2014, s. 30) uverejnené oznámenie týkajúce sa zaloby podanej v prejednávanej veci. 19 Dna 28. januára 2015 zalobkyna podala do kancelárie Vseobecného súdu repliku a Komisia predlozila 11. marca 2015 dupliku. 20 Dna 16. januára 2015 vedlajsí úcastník konania, Freistaat Sachsen (Slobodný stát Sasko, Nemecko), podal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobkyne. Komisia a zalobkyna predlozili svoje pripomienky do kancelárie Vseobecného súdu 4. a 10. februára 2015. Uznesením predsedu piatej komory Vseobecného súdu z 11. mája 2015 sa vyhovelo návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 21 Dna 3. júla 2015 vedlajsí úcastník konania podal do kancelárie Vseobecného súdu svoje vyjadrenie, ku ktorému zalobkyna a Komisia podali svoje pripomienky 14. septembra 2015. 22 Rozhodnutím zo 17. septembra 2015 bolo kanceláriou Vseobecného súdu úcastníkom konania oznámené skoncenie písomnej casti konania. Komisia 22. septembra 2015 oznámila, ze nevyzaduje uskutocnenie pojednávania. Zalobkyna 7. októbra 2015 uviedla, ze chce byt vypocutá. 23 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (piata komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 24 Prednesy úcastníkov konania a odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 8. septembra 2016. 25 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie "v rozsahu, v akom vyhlasuje sumu 28257273 eur, ktorá zodpovedá casti pozadovanej pomoci vo výske 45257273 eur presahujúcej 17 miliónov eur, za nezlucitelnú s vnútorným trhom", - subsidiárne, "zrusil [toto rozhodnutie] v rozsahu, v akom vyhlasuje sumu 22,5 milióna eur, ktorá bola clánkom 6 ods. 2 nariadenia (ES) c. 800/2008 vynatá z notifikacnej povinnosti, za nezlucitelnú s vnútorným trhom", - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 26 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. 27 Vedlajsí úcastník konania v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd rozhodol v súlade so zalobnými návrhmi predlozenými zalobkynou. Právny stav 28 Zalobkyna uvádza tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, druhý na porusení clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a tretí zalobný dôvod, uvedený subsidiárne, na porusení clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a nariadenia c. 800/2008 vyplývajúceho z obmedzenia výsky pomoci na sumu, ktorá je nizsia nez suma vynatá z notifikacnej povinnosti. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 108 ods. 3 ZFEÚ 29 Prvý zalobný dôvod predlozený zalobkynou sa delí na tri casti. Prvá cast sa zakladá na neexistencii starostlivého a nestranného preskúmania pocas fázy predbezného preskúmania. Druhá cast sa vztahuje na údajnú neexistenciu starostlivého a nestranného preskúmania v rámci konania vo veci formálneho zistovania. Tretia cast sa týka zjavne nesprávneho posúdenia uplatnitelnej povahy oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty. O prvej casti prvého zalobného dôvodu 30 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia porusila clánok 108 ods. 3 ZFEÚ, ako aj svoju povinnost nálezitej starostlivosti a riadnej správy vecí verejných, pretoze nepreskúmala moznost prekonat pocas predbezného preskúmania tazkosti spojené s definíciou relevantného trhu. Podla názoru zalobkyne, keby Komisia respektovala zásadu správneho financného hospodárenia a správne vykladala odsek 68 písm. i) usmernení, nepristúpila by k dôkladnému posúdeniu spornej pomoci. Zalobkyna jej tiez vytýka, ze nezacala viest konstruktívny dialóg so Spolkovou republikou Nemecko a s nou. 31 Vedlajsí úcastník konania v podstate uvádza, ze tvrdenie Komisie týkajúce sa dôkazného bremena, na základe ktorého zacala konanie vo veci formálneho zistovania, nie je presvedcivé. Podla vedlajsieho úcastníka konania nespocíva na Spolkovej republike Nemecko, aby dokazovala "neexistenciu váznych tazkostí", t. j. negatívnu skutocnost. Tiez tvrdí, ze Komisia sa nemohla odvolávat ani na údajný nedostatok získaných informácií. 32 Komisia popiera tvrdenia zalobkyne a vedlajsieho úcastníka konania. 33 Vseobecný súd na úvod uvádza, ze v zmysle clánku 108 ods. 3 ZFEÚ Komisia uskutocní predbezné preskúmanie státnej pomoci, ktorého cielom je umoznit jej, aby vyjadrila svoje prvé stanovisko k ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom. Konanie vo veci formálneho zistovania upravené clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ má za ciel chránit práva tretích osôb, ktoré sú dotknuté, a musí navyse Komisii umoznit dostatocne sa oboznámit so vsetkými údajmi týkajúcimi sa danej veci predtým, ako prijme rozhodnutie, a to najmä prijatím pripomienok od tretích osôb, ktoré sú dotknuté, a clenských státov. Hoci právomoc Komisie je viazaná na rozhodnutie o zacatí tohto konania, disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri vyhladávaní a prieskume okolností daného prípadu s cielom urcit, ci tieto okolnosti predstavujú vázne tazkosti. V súlade s úcelom clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a povinnostou riadnej správy vecí verejných, ktoré jej prinálezia, Komisia môze najmä viest rokovania so státom, ktorý notifikoval pomoc, alebo s tretími osobami s cielom prekonat pocas fázy predbezného preskúmania prípadné tazkosti, s ktorými sa stretla (pozri rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [10]T-304/08, [11]EU:T:2012:351, bod [12]75 a citovanú judikatúru). 34 Podla judikatúry je totiz konanie upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ nevyhnutné, pokial má Komisia vázne tazkosti pri posúdení, ci je pomoc zlucitelná s vnútorným trhom (pozri rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [13]T-304/08, [14]EU:T:2012:351, bod [15]76 a citovanú judikatúru). 35 Prinálezí teda Komisii, aby v závislosti od skutkových a právnych okolností veci urcila, ci si tazkosti, s ktorými sa stretla pri skúmaní zlucitelnosti pomoci, vyzadujú zacatie tohto konania. Toto posúdenie musí splnat tri poziadavky (pozri rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [16]T-304/08, [17]EU:T:2012:351, bod [18]77 a citovanú judikatúru). 36 Po prvé clánok 108 ZFEÚ ohranicuje právomoc Komisie vyjadrit sa k zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom na konci fázy predbezného zistovania iba vo vztahu k opatreniam, ktoré nepredstavujú vázne tazkosti, pricom toto kritérium je výlucnej povahy. Komisia preto nemôze odmietnut zacat konanie vo veci formálneho zistovania, dovolávajúc sa iných okolností, akými sú záujem tretích osôb, hospodárnost konania alebo akýkolvek iný administratívny alebo politický dôvod (pozri rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [19]T-304/08, [20]EU:T:2012:351, bod [21]78 a citovanú judikatúru). 37 Po druhé, pokial sa Komisia stretne s váznymi tazkostami, je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, pricom v tomto ohlade nedisponuje diskrecnou právomocou (pozri rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [22]T-304/08, [23]EU:T:2012:351, bod [24]79 a citovanú judikatúru). 38 Po tretie pojem vázne tazkosti je objektívnej povahy. Existenciu takých tazkostí treba hladat tak v okolnostiach prijatia napadnutého aktu, ako aj v jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, porovnaním odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v case, ked sa vyjadrovala k zlucitelnosti sporných pomocí s vnútorným trhom. Z toho vyplýva, ze preskúmanie zákonnosti vykonané Vseobecným súdom, týkajúce sa existencie váznych tazkostí, svojou povahou prekracuje rámec hladania zjavne nesprávneho posúdenia (pozri rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [25]T-304/08, [26]EU:T:2012:351, bod [27]80 a citovanú judikatúru). 39 Z judikatúry tiez vyplýva, ze nedostatocnost alebo neúplnost zistovania uskutocneného Komisiou pocas fázy predbezného preskúmania je indíciou existencie váznych tazkostí (pozri rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [28]T-304/08, [29]EU:T:2012:351, bod [30]81 a citovanú judikatúru). 40 Okrem toho treba pripomenút, ze skúmanie existencie váznych tazkostí sa zameriava na to, ci Komisia mala v momente, ked prijala rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, dostatocne úplné informácie na posúdenie zlucitelnosti sporného opatrenia s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2010, Bundesverband deutscher Banken/Komisia, [31]T-36/06, [32]EU:T:2010:61, bod [33]129). Komisia sa môze pri prijímaní rozhodnutia v prospech státneho opatrenia obmedzit na predbeznú fázu podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ len v prípade, pokial nadobudla v úvodnom preskúmaní presvedcenie, ze toto opatrenie bud nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, alebo, pokial je kvalifikované ako pomoc, ze je zlucitelné s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2010, Bundesverband deutscher Banken/Komisia, [34]T-36/06, [35]EU:T:2010:61, bod [36]125 a citovanú judikatúru). 41 Navyse v prípade, ak Komisia v súvislosti s výnimkou upravenou v clánku 107 ods. 3 ZFEÚ posudzuje zlucitelnost státnej pomoci s vnútorným trhom, musí vziat do úvahy záujmy Únie a nemôze sa zdrzat vykonania posúdenia vplyvu týchto opatrení na relevantný trh alebo trhy v celom EHP. V takomto prípade je Komisia nielen povinná preverit, ci sa dané opatrenia úcinne spolupodielajú na ekonomickom rozvoji predmetných regiónov, ale je tiez povinná posúdit vplyv tejto pomoci na obchodovanie medzi clenskými státmi a predovsetkým jej dôsledky pre dané odvetvie, ktoré môzu vzniknút v celej Únii (pozri rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [37]T-304/08, [38]EU:T:2012:351, bod [39]82 a citovanú judikatúru). 42 Pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 ZFEÚ Komisia pozíva sirokú mieru volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré sa musia vykonat s ohladom na celú Úniu. V tomto rámci sa súdne preskúmanie spôsobu výkonu tejto volnej úvahy obmedzuje na overenie dodrzania procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia, ako aj na overenie vecnej správnosti skutkových okolností, z ktorých sa vychádza, a neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneuzitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [40]T-304/08, [41]EU:T:2012:351, bod [42]83 a citovanú judikatúru, a z 2. marca 2012, Holandsko/Komisia, [43]T-29/10 a T-33/10, [44]EU:T:2012:98, bod [45]102 a nasl.). 43 Komisia sa vsak prijatím týchto pravidiel postupu a uvedením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje v uplatnovaní svojej volnej úvahy a od týchto pravidiel sa nemôze odchýlit, pretoze inak by sa vystavila prípadnej sankcii za porusenie takých vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery, okrem prípadov, keby v súvislosti s týmito istými zásadami uviedla dôvody oprávnujúce jej odklonenie sa od jej vlastných pravidiel (pozri rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [46]T-304/08, [47]EU:T:2012:351, bod [48]84 a citovanú judikatúru). 44 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze odsek 68 usmernení stanovuje najmä prahovú hodnotu podielu na trhu (25 %), po prekrocení ktorej je Komisia povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, a to aj ked sa a priori domnieva, ze predmetná pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom. Z tohto pravidla vsak nevyplýva, ze zacatie konania vo veci formálneho zistovania je vylúcené, ak nedôjde k prekroceniu týchto prahových hodnôt, a ze Komisia je povinná v takomto prípade rovno povazovat pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [49]T-304/08, [50]EU:T:2012:351, body [51]85, [52]86 a [53]88). V takom prípade je samozrejme pravda, ze Komisia má moznost nezacat konanie vo veci formálneho zistovania, ale toto rozhodnutie nemôze odôvodnit tvrdením, ze bola povinná tak spravit v zmysle odseku 68 usmernení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [54]T-304/08, [55]EU:T:2012:351, bod [56]88). 45 V prejednávanej veci treba uviest, ze Komisia sa domnievala, ze bolo potrebné zacat konanie vo veci formálneho zistovania. V tejto súvislosti najmä uviedla, ze Komisia nemohla vylúcit, ze prahová hodnota stanovená v odseku 68 písm. i) usmernení bola prekrocená aspon na niektorých relevantných produktových trhoch. 46 Je potrebné konstatovat, ze rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia neporusila clánok 108 ods. 3 ZFEÚ ani svoju povinnost nálezitej starostlivosti alebo zásadu riadnej správy vecí verejných. 47 Na jednej strane, ako to vyplýva z bodu 44 vyssie, v prípade závazných tazkostí totiz Komisia má právo zacat konanie vo veci formálneho zistovania, a to bez ohladu na to, ci prahová hodnota 25 % podielu na trhu stanovená v odseku 68 písm. i) usmernení bola prekrocená. 48 Na druhej strane treba pripomenút, ze prijatím odseku 68 písm. i) usmernení sa Komisia zaviazala zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ak prahová hodnota podielu na trhu vo výske 25 % bola prekrocená (pozri bod 44 vyssie). Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, ked uviedla, ze vo fáze predbezného preskúmania nemohla vylúcit, ze prahová hodnota bola prekrocená. 49 Na rozdiel od tvrdení zalobkyne nemozno totiz konstatovat, ze sa Komisia pocas fázy predbezného preskúmania nijako nepokúsila prekonat tazkosti, s ktorými sa stretla. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze v nadväznosti na notifikáciu Spolkovej republiky Nemecko, v ktorej sa za relevantný produktový trh povazoval trh s elektrickými vozidlami alebo subsidiárne so vsetkými konvencnými vozidlami, t. j. v tejto súvislosti prípadne segmenty C a D podla "klasifikácie IHS Global Insight", sa poukázalo na problematiku vyplývajúcu z takejto segmentácie pre odvetvie elektrických vozidiel, zatial co, pokial ide o vymedzenie relevantného geografického trhu, za taký bol oznacený globálny trh, na základe coho si Komisia vyziadala dalsie informácie listom z 31. januára 2011, na ktorý Spolková republika Nemecko odpovedala 1. marca 2011. 50 Presnejsie z listu Komisie z 31. januára 2011 vyplýva, ze ziadost o dodatocné informácie sa týkala najmä dôvodov, pre ktoré sa trh s elektrickými vozidlami navrhoval ako relevantný trh, a nie ako trh vymedzený prísnejsie alebo inak, ako aj dôvodov, pre ktoré sa Spolková republika Nemecko domnievala, ze sa vytvorí globálny integrovaný trh elektrických vozidiel integrujúci celosvetové obchodné toky. Navyse Komisia sa usilovala získat urcité dodatocné nezávislé stúdie a analýzy týkajúce sa predpokladanej segmentácie relevantného trhu. Vsetky uvedené ziadosti o informácie treba vnímat v kontexte, ktorý vyplýva z bodov 14 a 15 predmetného listu a z ktorého vyplývalo, ze Komisia sa domnievala, ze bolo nárocné vypracovat analýzu budúceho vývoja v danom odvetví. Za týchto okolností Komisia dospela k záveru, ze nemozno vylúcit, ze zalobkyna mohla nadobudnút najmä v kombinovaných segmentoch C a D trhu s elektrickými vozidlami v EHP podiel prevysujúci 25 %. Komisia povazovala za potrebné poziadat o podrobné informácie o rôznych segmentoch, ktoré mohli byt prípadne relevantné. 51 V nadväznosti na odpoved Spolkovej republiky Nemecko z 1. marca 2011, v ktorej sa najmä poukázalo na problémy týkajúce sa vymedzenia relevantných trhov, Komisia poziadala o doplnujúce informácie listom z 20. apríla 2011, a to najmä pokial ide o klasifikáciu modelov i3 a i8, ako aj podrobné informácie o relevantnom geografickom trhu. Odpoved jej bola dorucená 25. mája 2011. 52 Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne Komisia nemala výhrady voci nedostatku urcitých informácií, ktoré získala od Spolkovej republiky Nemecko a ktoré sa týkali relevantného produktového trhu a relevantného geografického trhu. Z rôznych vyssie spomenutých listov v spojení s rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania totiz vyplýva, ze Komisia posúdila informácie, ktoré uz získala, v ich vzájomnom kontexte, a dospela k záveru, ze nemozno zaujat konecné stanovisko, najmä pokial ide o vymedzenie relevantných trhov bez toho, aby zacala konanie vo veci formálneho zistovania s cielom opýtat sa tretích osôb na otázky, ktoré jej nadalej spôsobovali vázne tazkosti. Pokial ide o geografický trh, ktorého sa osobitne týkajú tvrdenia zalobkyne, Komisia najmä konstatovala, ze informácie, ktoré získala, neumoznujú z právneho hladiska dostatocne preukázat skutocnú existenciu globálneho trhu s predmetnými výrobkami. Komisia vo svojom liste zo 17. februára 2012 pozadovala este dalsie dodatocné informácie. 53 Navyse treba uviest, ze Komisia správne poukázala na tazkosti a pochybnosti, ktorým celila, pretoze aj Spolková republika Nemecko vo svojom liste z 1. marca 2011 zdôraznila tazkosti, pokial ide o vymedzenie relevantných trhov. Po prvé potvrdila, ze trh s elektrickými vozidlami alebo lahkými elektromobilmi este nebol definovatelný a ze trh s hybridnými vozidlami "má tendenciu sa otvorit len pri vozidlách vo vyssích segmentoch", t. j. v segmentoch E a F. Preto je globálny trh konvencných vozidiel ako celok trhom, ktorý je relevantný, a to bez potreby uzsieho segmentovania. Po druhé v odpovedi na konkrétne otázky Komisie týkajúce sa segmentov, do ktorých by elektrické vozidlá mohli patrit, Spolková republika Nemecko uviedla, ze vzhladom na svoju dlzku by vozidlá i3 mali patrit do segmentov B a C, ale vzhladom na svoje ceny by bolo skôr dôvodné zaradit ich do segmentu D. Po tretie, pokial ide o elektrické vozidlá vyrábané konkurentmi zalobkyne, je este tazké ich zaradit vzhladom na neexistenciu podrobných informácií, no podla Spolkovej republiky Nemecko by mohli patrit najmä do segmentov A, B alebo C. Okrem toho, kedze elektrické vozidlá sa zacali sériovo vyrábat len nedávno, nové výrobné kapacity povedú automaticky k tomu, ze podnikatel v pozícii priekopníka získa z hladiska statistiky významné podiely na trhu. Spolková republika Nemecko v tejto súvislosti vsak tiez uviedla, ze v rámci vykonania posúdenia podla odseku 68 usmernení sa na túto statistiku nemá prihliadat, kedze cielom týchto usmernení je skôr vylúcit situácie nadmernej kapacity alebo vytvorenia podnikov s dominantným postavením na trhu. 54 Tieto skutocnosti posudzované ako celok viedli Komisiu k poziadaniu o dodatocné informácie uvedené v bodoch 49 az 51 vyssie. Za týchto okolností treba odmietnut tvrdenie zalobkyne, ze Komisia v skutocnosti nepristúpila k reálnemu dialógu so Spolkovou republikou Nemecko. Okrem toho, pokial ide o tvrdenia zalobkyne, ktoré sa týkajú aj neexistencie dialógu Komisie s nou, stací konstatovat, ze v súlade s rozsudkom z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia ([57]T-198/01, [58]EU:T:2004:222, body [59]191 az [60]193), ktorý by sa mal analogicky uplatnit v prejednávanej veci s ohladom na fázu predbezného preskúmania, nejde o povinnost, ktorá by spocívala na Komisii. 55 Preto treba prvú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú bez toho, aby bolo potrebné v kazdom prípade rozhodnút o dôvodnosti iných tvrdení úcastníkov konania, akými sú tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania, týkajúce sa nemoznosti zalobkyne preukázat negatívnu skutocnost, ako aj bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadrit k otázke, ci prípadné pochybenie týkajúce sa rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania by mohlo spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. O druhej casti prvého zalobného dôvodu 56 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze nejasnosti, pokial ide o vymedzenie trhu v rámci posúdenia podla odseku 68 písm. i) usmernení, ktoré vyplývali najmä z napadnutého rozhodnutia, mali byt odstránené najneskôr v rámci konania vo veci formálneho zistovania. Podla zalobkyne, kedze tieto nejasnosti vyplývali priamo z prístupu, ktorý zaujala Komisia, táto institúcia sa nemohla odvolávat na to, ze ani úcastníci konania, ani tretie osoby údajne neposkytli relevantné informácie v odpovedi na uverejnenie rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Za okolností ako v prejednávanom prípade mala Komisia vyuzit iné prostriedky, aby sa úplne oboznámila so vsetkými skutocnostami veci, napríklad ustanovením externého znalca alebo vykonaním prieskumu trhu. Prístup prijatý Komisiou viedol podla zalobkyne k neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu. 57 Vedlajsí úcastník konania spochybnuje metódu pouzitú Komisiou na urcenie toho, ktorý trh bol relevantným trhom. Po prvé tvrdí, ze uvedená metóda viedla k vytvoreniu právnych prekázok a mozno ju povazovat za svojvolnú. Po druhé tvrdí, ze definícia trhu spochybnuje rozdelenie právomocí medzi Komisiu a clenské státy. Po tretie podla neho neexistuje zjavné odôvodnenie alebo skutkový základ na také definovanie trhu. Napokon vedlajsí úcastník konania tvrdí, ze vymedzenie trhu porusuje vseobecnú zásadu rovnosti zaobchádzania. 58 Komisia popiera tvrdenia zalobkyne a vedlajsieho úcastníka konania. 59 Na úvod Vseobecný súd uvádza, ze rovnako ako navrhovala Komisia, túto výhradu zalobkyne treba vzhladom na jej obsah povazovat, ze sa týka údajného porusenia clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, a nie clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. V skutocnosti sa totiz vztahuje na údajné porusenie povinnosti preskúmania v rámci konania vo veci formálneho zistovania. 60 Vseobecný súd dalej konstatuje, ze jadro kritiky zalobkyne sa v podstate týka spôsobu, akým Komisia zvázila dôkazy, ktoré jej umoznovali posúdit, ktorý trh bol relevantný trh a aký bol podiel zalobkyne na tomto trhu. Presnejsie zalobkyna tvrdila, ze z dôvodu neexistencie dostatocne dôkladných analýz, pokial ide o definíciu relevantného trhu, sa Komisia dopustila chýb pri urcovaní toho, ci pri skúmaní zlucitelnosti notifikovanej pomoci s vnútorným trhom bolo potrebné uplatnit oznámenie o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty alebo len usmernenia. 61 V tejto súvislosti Vseobecný súd uvádza, ze odsek 68 usmernení stanovuje: "68. Ak celková výska pomoci zo vsetkých zdrojov presiahne 75 % maximálnej výsky pomoci, ktorá by mohla byt na investíciu s oprávnenými výdavkami vo výske 100 miliónov EUR prijatá, uplatnujúc platný standardný strop pomoci pre velké podniky v rámci schválenej mapy regionálnej pomoci ku dnu, kedy má byt pomoc udelená a ak i) príjemca pomoci dosahuje na príslusnom trhu (príslusných trhoch) viac nez 25 %-nú úroven predaja dotknutého výrobku (dotknutých výrobkov) pred investíciou alebo úroven prevysujúcu 25 % dosiahne po investícii, ... Komisia schváli regionálnu investicnú pomoc az po podrobnom overení skutocnosti v rámci postupu ustanoveného v clánku [108] ods. 2 [ZFEÚ], ze pomoc je potrebná kvôli stimulujúcemu úcinku pre investíciu a ze prínos opatrenia pomoci prevazuje vyplývajúce narusenie sútaze a vplyv na obchodovanie medzi clenskými státmi." 62 V poznámke pod ciarou c. 63 patriacej k odseku 68 je uvedené, ze pred nadobudnutím úcinnosti týchto usmernení, t. j. pred 1. januárom 2007, Komisia zvazovala vypracovanie dalsích usmernení týkajúcich sa kritérií, ktoré zohladní pocas posúdenia, ci bola pomoc potrebná pre vznik stimulujúceho úcinku investície a ci prínos opatrenia pomoci prevazoval nad narusením hospodárskej sútaze a vplyvom na obchodovanie medzi clenskými státmi. 63 Ako tvrdí Komisia, na úcely posúdenia zlucitelnosti pomoci pre velké investicné projekty, ktoré presahujú limity stanovené v odsekoch 68 az 70 usmernení, s clánkom 107 ods. 3 ZFEÚ treba uplatnit oznámenie o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty vzhladom na osobitné riziká narusenia hospodárskej sútaze a úcinkov na obchod, ktoré sú s ním spojené. 64 Presnejsie treba uviest, ze ako vyplýva z bodov 6 a 7 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, odseky 68 az 70 usmernení treba vykladat s prihliadnutím na to, ze urcité velké sumy regionálnej pomoci pre velké investicné projekty mohli do znacnej miery ovplyvnit obchodovanie a mohli viest k znacnému naruseniu hospodárskej sútaze. To je dôvod, pre ktorý Komisia mala v minulosti politiku, v rámci ktorej zásadne neschvalovala pomoc pre velké investicné projekty prekracujúce urcité prahové hodnoty, a v case rozhodujúcom pre tento spor uplatnovala politiku, v súlade s ktorou podrobne posudzovala podmienky takejto pomoci. 65 Hoci odsek 68 usmernení stanovuje pre Komisiu povinnost pristúpit k podrobnému overeniu, ci predmetná pomoc je potrebná na stimulujúci úcinok pre investíciu a ci prínos opatrenia pomoci prevazuje nad vyplývajúcim narusením sútaze a nad vplyvom na obchodovanie medzi clenskými státmi, toto pravidlo nemá za následok zabránit jej, aby vykonala takéto overenie, pokial prahové hodnoty nie sú prekrocené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [61]T-304/08, [62]EU:T:2012:351, bod [63]88). Samotná skutocnost, ze prahové hodnoty stanovené usmerneniami neboli prekrocené, nemá automaticky za následok, ze pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom. Naopak, dokonca aj v prípade, ak tieto hodnoty neboli prekrocené a ak sú splnené ostatné podmienky stanovené v regionálnych usmerneniach, Komisia má právo overit, ci prínos z hladiska regionálneho rozvoja prevazuje nad nevýhodami spôsobenými predmetným plánom z hladiska narusenia hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [64]T-304/08, [65]EU:T:2012:351, body [66]90 az [67]97), co si vyzaduje najmä posúdenie potrebnosti spornej pomoci. 66 Vzhladom na tieto úvahy treba súhlasit so záverom Komisie uvedeným v odôvodnení 156 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého Komisia bola oprávnená vykonat dôkladné posúdenie predmetnej pomoci bez ohladu na to, ci prahové hodnoty stanovené v odseku 68 usmernení boli prekrocené. Predovsetkým nic nebráni v tom, aby pri skúmaní potrebnosti spornej pomoci Komisia v rámci tejto kontroly uplatnila kritériá uvedené v oznámení o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty. 67 V tejto súvislosti treba zamietnut aj tvrdenie zalobkyne zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. Stací totiz pripomenút, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne, aj pokial ide o pomoc podnikom, ktoré majú podiel na trhu mensí ako 25 %, Komisia vykoná preskúmanie so zretelom na poziadavky stanovené v clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, v dôsledku coho sa môze vyzadovat preskúmanie potrebnosti spornej pomoci. 68 Druhú cast tohto zalobného dôvodu treba preto zamietnut bez toho, aby bolo nevyhnutné rozhodnút o tvrdeniach, ktoré majú preukázat, ze v prejednávanej veci Komisia nebola oprávnená dospiet k záveru, ze prahová hodnota uvedená v odseku 68 písm. i) usmernení bola presiahnutá a ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo v tejto súvislosti nedostatocné. O tretej casti prvého zalobného dôvodu 69 Táto cast sa delí na styri výhrady, z ktorých prvá je zalozená na zjavne nesprávnom posúdení vyplývajúcom z neexistencie definície relevantného trhu, druhá na zjavne nesprávnom posúdení, z ktorého sa vychádzalo pri definovaní relevantného produktového trhu na úcely stanovenia podielov na trhu, tretia na zjavne nesprávnom posúdení v rámci definovania relevantného geografického trhu na úcely stanovenia podielov na trhu a napokon stvrtá na zjavne nesprávnom urcení podielov na trhu. 70 Prierezovo vo vsetkých týchto výhradách zalobkyna tvrdí, ze porusenie povinnosti starostlivého a nestranného preskúmania viedlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu v tom zmysle, ze Komisia konstatovala, ze bola oprávnená prejst "do dalsej fázy konania vo veci formálneho zistovania" a uplatnit v tejto súvislosti oznámenie o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty. 71 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze záver Komisie uvedený v odôvodnení 156 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého bola oprávnená vykonat dôkladné posúdenie predmetnej pomoci bez ohladu na to, ci prahové hodnoty stanovené v odseku 68 regionálnych usmernení boli prekrocené, treba potvrdit. 72 V druhom rade treba uviest, ze toto zistenie samo osebe odôvodnuje rozhodnutie Komisie pristúpit k dôkladnému preskúmaniu zlucitelnosti spornej pomoci s vnútorným trhom, a najmä jej potrebnost. 73 Treba preto zamietnut ako neúcinné vsetky tvrdenia, ktoré zalobkyna predlozila v rámci tretej casti prvého zalobného dôvodu a ktorými sa snazila preukázat, ze Komisia nemala konstatovat, ze prahová hodnota podielu na trhu vo výske 25 % stanovená v odseku 68 usmernení bola prekrocená, a teda treba zamietnut tento zalobný dôvod v celom jeho rozsahu. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ 74 Druhý zalobný dôvod predlozený zalobkynou sa delí na styri casti. Prvé tri casti sa týkajú zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o stimulacný úcinok pomoci, jej primeranost a úcinky. Napokon stvrtá cast sa týka údajne zjavne nesprávneho zistenie skutkového stavu, pokial ide o dodatocné skutocné náklady. 75 Zalobkyna na úvod uvádza, ze v nariadení c. 800/2008 ani v usmerneniach nie je vycíslený stimulacný úcinok. Predovsetkým nie je potrebné preukazovat nevýhody lokality umiestnenia investície, ktoré by sa mali kompenzovat "stimulujúcim opatrením". Pokial ide o primeranost pomoci, z logiky clánku 107 ods. 3 ZFEÚ a nariadenia c. 800/2008 podla zalobkyne nevyplýva, ze by sa vyzadovalo spojenie výsky pomoci s preukázaním dodatocných nákladov. V prípade, ze by Vseobecný súd nemal rovnaký názor, zalobkyna sa domnieva, ze primeranost pomoci by sa mala zakladat na skutocných dodatocných nákladoch, a nie na plánovaných nákladoch, ktoré boli predbezne ohodnotené. Tvrdí, ze Komisia sa namiesto posúdenia výhod a nevýhod investicného projektu obmedzila na konstatovanie, ze kazdá pomoc vo výske presahujúcej rozdiel pôvodne predpokladaných nákladov spôsobí výrazné narusenie hospodárskej sútaze. O prvej casti druhého zalobného dôvodu 76 Zalobkyna tvrdí, ze v posúdení Komisie doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, ked rozhodla, ze "nie je mozné preukázat stimulacný úcinok ani primeranost" casti pomoci, ktorá prevysuje 17 miliónov eur. Podla zalobkyne podmienky na "samostatné" posúdenie stimulacného úcinku sú stanovené v clánku 8 ods. 3 písm. e) nariadenia c. 800/2008. Tvrdí, ze stimulacný úcinok pomoci vo výske 49 miliónov eur sa preukázal, pricom v tejto súvislosti sa odvoláva najmä na odôvodnenie 172 napadnutého rozhodnutia. Podla jej názoru pomoc v tejto výske umoznovala nielen vyrovnat nevýhody vyplývajúce z miesta umiestnenia, ale aj pokryt dalsie nevýhody, z ktorých niektoré "neboli vycíslitelné" a boli spojené s rizikami investície do úplne nového vozidla vyrábaného mimo hlavného sídla podniku. Zalobkyna tvrdí, ze mozno pochybovat o tom, ci rozdiel v nákladoch posúdený ako 17 miliónov eur mohol v case prijatia rozhodnutia o investícii predstavovat pre BMW dostatocný stimul na realizáciu projektu v Lipsku. Takáto otázka navyse nebola polozená vedeniu tejto spolocnosti. 77 Vedlajsí úcastník konania tvrdí, ze v súlade s clánkom 107 ods. 3 ZFEÚ sa nevýhody spojené s investíciou musia "aspon kompenzovat", pretoze to je jediný spôsob, ako vytvorit stimul pre investovanie v podporovaných regiónoch. Mali by sa vsak vytvorit dalsie stimuly s cielom umoznit znevýhodneným regiónom prekonat ich zaostávanie v hospodárskej oblasti. Hoci sa v primárnom práve zakazuje nadmerná kompenzácia, nezakladá sa na zásade nedostatocnej náhrady. Z toho vyplýva, ze vsetky dodatocné náklady spôsobené predmetnou investíciou sú, az do povolenej výsky, zlucitelné s vnútorným trhom. 78 Komisia popiera tvrdenia zalobkyne a vedlajsieho úcastníka konania. 79 Na úvod treba pripomenút, ze pokial niektoré z dôvodov urcitého rozhodnutia môzu samotné toto rozhodnutie dostatocne právne odôvodnovat, v takom prípade vady, ktoré sa môzu týkat iných castí odôvodnenia tohto aktu, nemajú v nijakom prípade vplyv na jeho výrok. Okrem toho, ak sa výrok rozhodnutia Komisie zakladá na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých kazdý samostatne by postacoval na odôvodnenie tohto výroku, je potrebné zrusit tento akt v zásade len vtedy, ak by bol kazdý z týchto pilierov nezákonný. Za tohto predpokladu nemôze omyl alebo akákolvek iná protiprávnost, ktorá má vplyv len na jeden z pilierov odôvodnenia, byt dostatocným dôvodom na zrusenie sporného rozhodnutia, ak tento omyl nemohol mat rozhodujúci vplyv na výrok prijatý institúciou, t. j. autorom tohto rozhodnutia (rozsudok zo 14. januára 2009, Kronoply/Komisia, [68]T-162/06, [69]EU:T:2009:2, bod [70]62). 80 Dalej treba uviest, ze clánok 8 ods. 3 nariadenia c. 800/2008, na ktorý sa odvoláva zalobkyna, stanovuje: "Pomoc poskytnutá velkým podnikom, na ktorú sa vztahuje toto nariadenie, sa povazuje za pomoc, ktorá má stimulacný úcinok, ak okrem splnenia podmienky stanovenej v odseku 2 clenský stát overil pred poskytnutím príslusnej individuálnej pomoci, ze dokumentácia, ktorú pripravil príjemca, stanovuje jedno alebo viacero z týchto kritérií: ... e) pokial ide o regionálnu investicnú pomoc uvedenú v clánku 13, ze by sa projekt ako taký v príslusnej podporovanej oblasti [podporovanom regióne - neoficiálny preklad] v prípade neposkytnutia pomoci nerealizoval." 81 Ako v prejednávanom prípade vyplýva z notifikovaných dokumentov, predovsetkým z bodov 2.3.1 a 2.3.2 formulára notifikácie, predmetná pomoc predstavovala investicnú pomoc, ktorú Spolková republika Nemecko plánovala poskytnút v súlade so schémou pomoci (IZG), ale ktorá spadala pod povinnost individuálnej notifikácie (pozri bod 2 vyssie). Ako správne tvrdí Komisia v bodoch 71 a 72 vyjadrenia k zalobe, ako aj v bode 40 dupliky, pricom odkazuje na clánok 3 a clánok 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008, nejde o poskytnutie pomoci uvedenej v clánku 8 ods. 3 uvedeného nariadenia, "na ktorú sa vztahuje toto nariadenie", ale na individuálne notifikovanú pomoc (pozri tiez odôvodnenia 1 az 7 a clánok 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008). 82 Ako bolo uvedené v rámci preskúmania prvého zalobného dôvodu, Komisia bola oprávnená posúdit potrebnost predmetnej pomoci, a nic nebránilo tomu, aby v tejto súvislosti preskúmala, ci by sa bez danej pomoci projekt neuskutocnil v príslusnom podporovanom regióne. 83 Hlavnou otázkou je, ci výska pomoci, ktorú bolo mozné povazovat za stimulujúcu a za zároven primeranú, bola 17 miliónov eur, ako to tvrdí Komisia, alebo 49 miliónov eur, ako tvrdí zalobkyna. 84 Treba poukázat na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí správne vykonala samostatnú analýzu stimulacného úcinku a primeranosti pomoci. Takéto rozlisovanie je v súlade s judikatúrou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2009, Kronoply/Komisia, [71]T-162/06, [72]EU:T:2009:2, body [73]60 az [74]101). Kedze niektoré tvrdenia zalobkyne sa aj napriek tomu, ze boli uvedené v rámci výhrady týkajúcej sa stimulacnej povahy, vztahujú skôr na primeranú povahu pomoci, budú preskúmané v rámci nasledujúcej výhrady. 85 Pokial ide o stimulujúci úcinok pomoci, ako vyplýva z odôvodnenia 160 a nasl. napadnutého rozhodnutia, Komisia správne preskúmala otázku, ci pomoc skutocne prispeje k zmene plánov príjemcu v tom zmysle, ze ho presvedcí, aby investoval v cielovom regióne. 86 V tejto súvislosti Komisia preskúmala dva scenáre podla oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty (pozri v tomto zmysle odsek 19 a nasl. uvedeného oznámenia a odôvodnenie 163 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 87 Po pripomenutí, ze notifikujúcemu clenskému státu prinálezalo predlozit takéto dôkazy, Komisia v odôvodneniach 163 az 167 napadnutého rozhodnutia vylúcila prvý scenár, ktorý v súlade s odsekom 22 bodom 1 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty spocíval v preukázaní, ze "pomoc je stimulom na prijatie kladného rozhodnutia o investícii, pretoze investícia, ktorá by inak nebola pre spolocnost zisková na ziadnom mieste, sa v podporovanom regióne realizovat dá". Tento záver Komisie nebol v prejednávanej veci pred Vseobecným súdom spochybnený. 88 Pokial ide o druhý scenár podla odseku 22 bodu 2 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, t. j. pokial ide o otázku, ci "pomoc je stimulom pre rozhodnutie o umiestnení plánovanej investície v danom regióne a nie inde, pretoze sa nou vynahradia cisté znevýhodnenia a náklady spojené s umiestnením v podporovanom regióne", Komisia v bodoch 168 az 173 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze o taký prípad ide v prejednávanej veci. 89 Komisia v tejto súvislosti odkázala - najmä v odôvodnení 170 napadnutého rozhodnutia - na informácie získané od Spolkovej republiky Nemecko týkajúce sa jednak iných lokalít, ktoré sa pôvodne zvazovali na umiestnenie investície, ako aj ich analýzy, ktorú vykonala BMW, a jednak údajov na porovnanie investicných nákladov v Mníchove a Lipsku, t. j. v dvoch mestách, ktoré zostali na zozname zvazovaných lokalít po vykonaní prípravných analýz. 90 Komisia poznamenala, ze výpocty vyplývajúce z dokumentov z decembra 2009 preukazujú, ze v prípade neexistencie predmetnej pomoci by náklady na investíciu v Mníchove boli o 17 miliónov eur nizsie nez v Lipsku. Komisia okrem toho pripomenula strategické výhody v Lipsku v porovnaní s inými, predtým posúdenými lokalitami, t. j. moznost lahko zvýsit objem výroby, skutocnost, ze nebolo nevyhnutné zacat stavebné práce na zelenej lúke, miesto výroby nebolo vzdialené od miest produkcie umelých hmôt a umelých hmôt vystuzených karbónovými vláknami, neexistenciou ziadnych dorozumievacích tazkostí, ze ochrana know-how bola zabezpecená, a napokon, ze miesto nebolo mimoriadne vzdialené od vývojového centra príjemcu pomoci. 91 Napokon po tom, ako tiez uviedla, ze dokumenty potvrdzovali, ze prípadná moznost získat státnu pomoc vo výske 50 miliónov eur bola preskúmaná pred rozhodnutím o investícii a umiestnení, Komisia dospela k záveru, ze "[Spolková republika Nemecko] pomocou vyssie uvádzaných pravých a aktuálnych dokumentov preukázala, ze rozhodnutie umiestnit investicný projekt na výrobu modelu i3 v Lipsku a nie v Mníchove bolo spôsobené dostupnostou státnej pomoci". 92 Treba tiez zdôraznit, ze Komisia odkázala na dokumenty predlozené vedeniu skupiny BMW v decembri 2009 a vztahujúce sa na 17 miliónov eur ako dodatocných komparatívnych nákladov na investíciu v Lipsku, pricom poukázala na dalsie dokumenty preukazujúce, ze moznost získat vyssiu sumu pomoci, t. j. 50 miliónov eur sa zvazovala pred rozhodnutím o investícii a umiestnení. 93 V tejto súvislosti Vseobecný súd dalej zdôraznuje, ze ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, Komisia nedospela k záveru o neexistencii stimulacnej povahy pomoci, ci uz ide o sumu 17 miliónov eur alebo 50 miliónov eur, ktoré spadajú podla interných dokumentov spolocnosti, ktorá je príjemkynou pomoci, do oblasti "moznosti získania". Komisia iba konstatovala s ohladom na notifikovanú výsku pomoci presahujúcu 17 miliónov eur, ze poziadavka primeranosti nebola splnená, co je predmetom nezávislej výhrady v tomto konaní. 94 Okrem toho treba konstatovat, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne sa nejaví, ze stimulacný úcinok pomoci pre BMW sa preukázal len z dôvodu prípadného poskytnutia pomoci vo výske takmer 50 miliónov eur, o ktorej uvazovala predmetná spolocnost, a nie z dôvodu 17 miliónov eur, ako to vyplýva aj z odporúcaní zaslaných v tejto súvislosti správnej rade spolocnosti. V bode 113 a nasl. sa podrobne preskúma "potrebná" povaha pomoci, pricom uz suma 17 miliónov eur definovaná ako zodpovedajúca predpokladanému rozdielu medzi nákladmi v lokalitách Lipsko a Mníchov, bola zohladnená rozhodovacími orgánmi spolocnosti, ktorá je príjemcom pomoci, na úcely vyhodnotenia uskutocnitelnosti predmetnej investície v Lipsku a v konecnom dôsledku skutocne prispela k realizácii tejto investície ako projektu, pretoze daná spolocnost by uvedený projekt nevykonala zo svojich vlastných prostriedkov v podporovanom regióne. 95 Za týchto okolností treba este uviest, ze rôzne tvrdenia zalobkyne týkajúce sa výsky pomoci, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom, vrátane výhrad týkajúcich sa toho, co sa povazuje za "nezákonné zlúcenie" stimulacného úcinku a primeranosti pomoci, otázky "stanovenia výsky" stimulacného úcinku alebo tiez týkajúce sa toho, ci "výska pomoci by sa mala obmedzovat na rozdiel v nákladoch, ktorý sa posúdi ex ante", sa v skutocnosti vztahujú na primeranost pomoci a budú predmetom posúdenia v rámci nasledujúcej výhrady. 96 Navyse, pokial ide o tvrdenie zalobkyne týkajúce sa zhody oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty s právom vyssej právnej sily, ktoré bolo uvedené v replike, ak sa má chápat ako tvrdenie týkajúce sa nezákonnosti uvedeného oznámenia, v zalobe nebolo toto tvrdenie jasne uvedené ani podlozené. Toto tvrdenie je preto neprípustné. Navyse právny dosah tohto oznámenia bol uz preskúmaný (pozri bod 43 vyssie). 97 Napokon, pokial ide o tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania, ktoré boli zhrnuté v bode 77 vyssie, na jednej strane, co sa týka tvrdenia, ze narusenie hospodárskej sútaze by v danom prípade bolo na úkor investora, príjemcu pomoci, ktorého preto treba chránit, toto tvrdenie sa musí zamietnut, pretoze ho nemozno podlozit dostatocne presným právnym základom. Predovsetkým, pokial sa toto tvrdenie má vykladat tak, ze sa týka porusenia zásady rovnosti zaobchádzania vo vztahu k podnikom, ktoré majú podiel na trhu mensí ako 25 %, uz bolo rozhodnuté, ze v prejednávanej veci nemohlo dôjst k poruseniu tejto zásady, pretoze Komisia môze vykonat dôkladné analýzy nezávisle od skutocnosti, ci bola alebo nebola táto prahová hodnota prekrocená (pozri bod 67 vyssie). Ak sa uvedené tvrdenie má vykladat sirsie, stací konstatovat, ze prinálezí Komisii, aby v rámci svojej úlohy kontroly státnej pomoci posúdila úcinky na hospodársku sútaz ako celok. 98 Na druhej strane, pokial ide o tvrdenie vedlajsieho úcastníka konania, podla ktorého existuje "nedostatocná náhrada" na úkor investora, kedze toto tvrdenie mozno prípadne spojit s otázkou, ci proporcionalita pomoci bola správne posúdená Komisiou, toto tvrdenie sa preskúma v rámci nasledujúcej výhrady. 99 Vzhladom na predchádzajúce skutocnosti a na to, ze Komisia v odôvodnení 173 napadnutého rozhodnutia správne dospela k záveru o existencii stimulujúceho úcinku pomoci, prvú cast druhého zalobného dôvodu treba zamietnut. O druhej casti druhého dôvodu 100 Táto cast sa delí na tri výhrady. Prvá výhrada sa týka neprípustného spojenia medzi stimulacným úcinkom a primeranostou pomoci, druhá zjavnej chyby pri posúdení primeranosti pomoci skôr na základe vopred plánovaných nákladov nez na skutocných nákladoch a posledná na údajne zjavne nesprávnom posúdení vyplývajúcom z konstatovania sumy presahujúcej nevýhody lokality vyplývajúce z miesta umiestnenia. 101 Podla zalobkyne Komisia posúdila zjavne nesprávnym spôsobom primeranost pomoci tým, ze spojila posúdenie stimulacného úcinku a primeranosti pomoci. V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 183 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze odsek 33 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty výslovne stanovuje, ze "pomoc [bude] vo vseobecnosti... proporcionáln[a], ak sa bude rovnat rozdielu medzi cistými nákladmi podniku príjemcu na investíciu v podporovanom regióne a cistými nákladmi na investíciu v alternatívnom regióne/alternatívnych regiónoch". To je dôvod, pre ktorý bola pomoc povazovaná za proporcionálnu iba do výsky "sumy pomoci, ktorá je potrebná na vyvolanie investicného rozhodnutia... v prospech príslusn[ého miesta umiestnenia]". Komisia zalozila svoje rozhodnutie na tých istých dokumentoch, ktoré sa pouzili na preukázanie stimulacného úcinku pomoci, t. j. dokumentoch, ktorými disponovala správna rada spolocnosti BMW v case rozhodnutia o investícii prijatého v decembri 2009 a z ktorých v rámci porovnania medzi lokalitami Lipsko a Mníchov vyplýval rozdiel v plánovaných nákladoch 17 miliónov eur. Naopak, Komisia zamietla neskorsie dokumenty, zobrazujúce náklady, ktoré vznikli az pocas viacerých rokov po prijatí rozhodnutia o investícii, alebo rozhodnutia týkajúceho sa lokality umiestnenia (pozri odôvodnenie 180 napadnutého rozhodnutia). - O prvej výhrade 102 Zalobkyna odkazuje na odsek 7 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, pricom tvrdí, ze v rámci posúdenia primeranosti pomoci Komisia mala so zretelom na právo hospodárskej sútaze uskutocnit podrobné preskúmanie otázky, ci vzhladom na náklady na realizáciu investície bola pomoc vyssia nez ako potrebná suma, a preto spôsobila narusenie hospodárskej sútaze. Z logiky clánku 107 ods. 3 ZFEÚ a nariadenia c. 800/2008 vyplýva, ze primeranost pomoci nezávisí od pomeru medzi výskou pomoci a dôkazom o dodatocných nákladoch, ale ze pomoc je v zásade mozné poskytnút v rámci povolených prahových hodnôt. Odsek 33 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, ktorý navyse nemôze mat prednost pred ustanoveniami nariadenia c. 800/2008, nevedie podla zalobkyne k odlisnému záveru. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze odsek 33 uvedeného oznámenia sa má vykladat ako "vseobecné pravidlo", a "vôbec nie ako príklad". Vzhladom na okolnosti v prejednávanej veci bola Komisia povinná zohladnit skutocnost, ze preskúmanie postavenia na trhu podla odseku 68 písm. i) usmernení neviedlo k jasnému záveru. Zalobkyna sa tiez odvoláva na meniacu sa povahu relevantných trhov. 103 Komisia popiera tvrdenia zalobkyne. 104 Vseobecný súd konstatuje, ze z tvrdenia zalobkyne vyplýva, ze "výska plánovanej pomoci", ktorá bola podla nej 49 miliónov eur, sa delila na dve casti. Z jej tvrdení vyplýva, ze prvá cast spocívala vo výske sumy kompenzujúcej nevýhody vyplývajúce z lokality umiestnenia a cielom druhej bolo pokryt dalsie tazkosti, ktoré sa vyskytnú v rámci realizácie projektu a neboli vycíslené (a ciastocne ani nie sú vycíslitelné), nevyhnutne spojené s rizikom investície do úplne nového vozidla, ktorá je co najpresnejsie vycíslená, nevyrábaného v hlavnej lokalite podniku, ale na inom mieste výroby. 105 Podobne ako Komisia, pokial ide o túto druhú cast, Vseobecný súd sa domnieva, ze úcelom státnej pomoci nie je vylúcit akékolvek riziko investície spojené s konkrétnym projektom. Naopak, také riziká spadajú pod zodpovednost spolocnosti, ktorá je príjemcom pomoci, a to tým viac, ze neboli vycíslené, alebo ciastocne neboli vopred vôbec vycíslitelné. Relevantným kritériom pri posudzovaní primeranosti pomoci je len to, ci pomoc bola potrebná, aby sa investicný projekt realizoval v príslusnom podporovanom regióne. Ako pritom vyplýva z odseku 33 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, o taký prípad ide vtedy, ked sa pomoc "bude rovnat rozdielu medzi cistými nákladmi podniku príjemcu na investíciu v podporovanom regióne a cistými nákladmi na investíciu v alternatívnom regióne/alternatívnych regiónoch". 106 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by sa podla clánku 13 nariadenia c. 800/2008 a odseku 38 usmernení mala intenzita prípustnej pomoci vypocítat "len na základe oprávnených nákladov", treba uviest, ze jednoznacne neuviedla, ako tieto ustanovenia posilnujú jej argumentáciu v prejednávanej veci. Z ich znenia totiz nijako nevyplýva povinnost vziat a posteriori do úvahy náklady, ktoré boli skutocne investované do konkrétneho projektu, na ktorý bola poskytnutá regionálna státna pomoc. 107 Okrem toho zo samotnej logiky odseku 38 usmernení vyplýva, ze náklady, ktoré budú predmetom státnej pomoci, musia byt v zásade stanovené pred zacatím prác. Mozno teda predpokladat, ze pomoc môze byt poskytnutá v rámci schémy pomoci len vtedy, ak príjemca predlozil takúto ziadost a orgán zodpovedný za jej vykonanie následne písomne potvrdil skutocnost, ze daný projekt splna v zásade podmienky oprávnenosti stanovené v schéme, s výhradou, ze táto otázka bude dalej detailne preskúmaná, a táto ziadost bola podaná a potvrdenie "vydané pred zacatím prác". V tom istom zmysle potreba "vyhlásenia o zámere" vydaného príslusným úradom "pred zacatím prác", je v predmetnom ustanovení stanovená, pokial ide o pomoci ad hoc, pod podmienkou schválenia opatrenia zo strany Komisie. Okrem toho bolo výslovne uvedené, ze ak sa zacne s prácami "pred splnením podmienok ustanovených v [predmetnom ustanovení], na pomoc nebude oprávnený celý projekt". Napokon nemozno vychádzat ani z predpokladu predlozeného zalobkynou, podla ktorého "pomoc je v zásade mozné poskytnút v rámci povolených limitov" - s odkazom na nariadenie c. 800/2008, a najmä clánok 6 ods. 2 tohto nariadenia -, kedze toto tvrdenie odkazuje implicitne na to, ze neexistovala ziadna potreba posúdit jej výsku z hladiska proporcionality. 108 Pokial ide o tvrdenie vychádzajúce zo skutocnosti, ze Komisia svoje rozhodnutie zalozila na tých istých dokumentoch - co sa týka tak posúdenia stimulacného úcinku, ako aj primeranosti pomoci - treba konstatovat, ze z oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, a najmä z odseku 34 tohto oznámenia vyplýva, ze takýto prístup nie je vylúcený. Podla tohto odseku "[cisté náklady uvedené v odseku 33], ktoré sa povazujú za náklady súvisiace s regionálnymi znevýhodneniami, majú [totiz] za následok nizsiu ziskovost investície" a "z tohto dôvodu sa výpocty, ktoré sa pouzili pri analýze stimulacného úcinku, môzu pouzit aj pri posudzovaní toho, ci je pomoc proporcionálna". 109 Treba tiez konstatovat, ze z judikatúry vyplýva, ze Komisia môze vyhlásit pomoc za zlucitelnú s clánkom 107 ods. 3 ZFEÚ len vtedy, ak môze konstatovat, ze táto pomoc prispieva k realizácii jedného z uvedených cielov, ktoré by podnik, ktorému je pomoc poskytnutá, za bezných trhových podmienok vlastnými prostriedkami nemohol dosiahnut. Inými slovami, clenským státom nemozno umoznit, aby uskutocnovali platby, ktoré by zlepsili financnú situáciu podniku, ktorý je príjemcom pomoci, ak by neboli potrebné na dosiahnutie cielov stanovených v clánku 107 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2009, Kronoply/Komisia, [75]T-162/06, [76]EU:T:2009:2, bod [77]65 a citovanú judikatúru). 110 Podla tejto judikatúry totiz nemozno akceptovat, aby pomoc zahrnala podmienky, najmä jej výsku, ktorých obmedzujúce úcinky by presahovali mieru nevyhnutnú na to, aby táto pomoc mohla dosiahnut ciele schválené Zmluvou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2009, Kronoply/Komisia, [78]T-162/06, [79]EU:T:2009:2, bod [80]66 a citovanú judikatúru). 111 Navyse konstatovanie, ze pomoc nie je potrebná, môze vyplývat najmä zo skutocnosti, ze dotknutý podnik zacal projekt, ktorý bol predmetom pomoci, realizovat alebo ho uz dokoncil este pred podaním ziadosti príslusnému orgánu, co vylucuje, aby predmetná pomoc mohla mat stimulacný úcinok (rozsudok z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, [81]C-390/06, [82]EU:C:2008:224, bod [83]69). 112 V prejednávanej veci treba na úvod pripomenút, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne sa nepreukázalo, ze by stimulacný úcinok a potrebnost pomoci pre BMW boli preukázané len v prípade poskytnutia pomoci vo výske takmer 50 miliónov eur (pozri bod 94 vyssie). 113 V tejto súvislosti vyplýva z dokumentu, ktorý Komisia zaslala Spolkovej republike Nemecko 5. apríla 2012 a ktorý sa týkal najmä analýzy vykonanej audítorskou spolocnostou v odpovedi na listy Komisie zo 17. februára a z 21. marca 2012, ze porovnanie vykonané medzi lokalitami Mníchov a Lipsko viedlo k záveru, ze existuje rozdiel "17 miliónov eur", t. j. sumou, v ktorej bolo zahrnuté posúdenie celého zoznamu relevantných údajov, akými sú tie, ktoré boli pripomenuté v bode 77 uvedeného listu. Preskúmané aspekty zahrnali strukturálne investicné náklady, náklady na plánovanie, fixné náklady, náklady na materiál a iné. Navyse to, ze lokalita Lipsko umoznovala prípadné zvýsenie výroby v budúcnosti sa zohladnilo v rozhodnutí pre túto lokalitu. 114 Ako vyplýva z bodu 81 z vyssie uvedeného listu z 5. apríla 2012, ktorý presne nasleduje po tabulke uvádzajúcej rozdiel vo výske 17 miliónov eur medzi týmito dvoma predmetnými oblastami, státna pomoc v tejto sume predstavuje hlavný prvok v rozhodnutí o umiestnení investície. Táto státna pomoc bola povazovaná za potrebnú na to, aby sa mohla investícia v Lipsku povazovat za rovnocennú s investíciou v Mníchove, ktorej výhoda spocívala v pouzití existujúcich budov. Tento istý záver vyplýva z rôznych interných dokumentoch BMW, o ktoré sa opierala Spolková republika Nemecko pocas správneho konania, ako sú tie z decembra 2009, najmä zápisnica zo zasadnutia predstavenstva z 15. decembra 2009, na ktorú sa odkazuje v odôvodneniach 170, 175 a 176 napadnutého rozhodnutia. 115 Práve v tomto osobitnom kontexte treba vykladat aj interný návrh zalobkyne vyplývajúci z prílohy 2 tohto istého listu z 5. apríla 2012 (s. 489) a spocívajúci - bez dalsieho vysvetlenia v tejto súvislosti - v poziadaní o státnu pomoc vo výske 50 miliónov eur. Okrem toho treba konstatovat, ze tabulka uvedená na tejto istej strane uvádza len "moznosti investovania a subvencie" (Möglichkeiten der Investitionszulage und des Investitionszuschusses), t. j. moznost získat pomoc vo výske zodpovedajúcej 12,5 % investície, comu zodpovedá 50 miliónov eur, bez jasného prepojenia s predchádzajúcimi analýzami. K rovnakému konstatovaniu treba dospiet, pokial ide o zopakovanie tohto návrhu v prílohe 3 predmetného listu týkajúceho sa interného protokolu zalobkyne z 15. decembra 2009 na stranách 496 az 501 a v prílohe 4 tohto listu na strane 505, na ktorej boli uvedené závery vyplývajúce z posúdenia mozností získania danovej alebo inej pomoci v rôznych porovnávaných lokalitách, t. j. analýzy, na ktoré tiez odkazuje zalobkyna vo svojej odpovedi týkajúcej sa opatrení na zabezpecenie priebehu konania prijatých Vseobecným súdom v bode 39 a nasl. Z dokumentov, ktoré predlozila Spolková republika Nemecko Komisii, ani z tvrdení, ktoré zalobkyna uviedla pred Vseobecným súdom, konkrétne nevyplýva, ze suma 50 miliónov eur bola vycíslená ku dnu prijatia rozhodnutia týkajúceho sa lokality umiestnenia investície, s ohladom na skutocnosti, akými sú predvídatelné a dokonca pravdepodobné scenáre, ktoré môzu nastat pocas realizácie investície. Okrem toho treba dodat, ako zdôraznila Komisia, ze sporná investícia bola plánovaná v lokalite Leipzig, ze o tom bolo s konecnou platnostou rozhodnuté a ze tento projekt sa uz realizoval po schválení pomoci vo výske 17 miliónov eur (pozri tiez odôvodnenie 176 napadnutého rozhodnutia). 116 Treba uviest, ze za týchto okolností Komisia v liste z 10. augusta 2012 informovala Spolkovú republiku Nemecko, ze dodatocné náklady na investíciu v Lipsku mohli byt na základe informácií, ktoré od tejto republiky dostala, pokryté státnou pomocou, ktorá by bola nizsia nez tá, ktorá bola uvedená v ziadosti spolocnosti BMW. 117 Komisia tvrdí, ze negatívne úcinky pomoci v jej pôvodne pozadovanej výske boli prílis vysoké a nemozno ich kompenzovat tým, ze sa nou sleduje ciel regionálnej politiky. Tieto skutocnosti sú detailne rozobraté v odôvodnení 174 a nasl. napadnutého rozhodnutia. 118 Komisia preto správne prihliadla na skutocnost, ze podla odseku 29 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, "ak má byt regionálna pomoc proporcionálna, musia byt výska a intenzita pomoci obmedzené na minimum potrebné na uskutocnenie investície v podporovanom regióne". V súlade s odsekom 33 toho istého oznámenia sa bude vzhladom na stimul na umiestnenie povazovat pomoc vo vseobecnosti za proporcionálnu, ak sa bude rovnat rozdielu medzi cistými nákladmi prijímajúcej spolocnosti na investíciu v podporovanom regióne a cistými nákladmi na investíciu v alternatívnom regióne alebo regiónoch. 119 V prejednávanej veci, pokial ide o sumu presahujúcu 17 miliónov eur, Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked rozhodla, ze nejde o pomoc, ktorá by bola "potrebná" na dosiahnutie stimulacného úcinku pre investíciu, v súlade s odsekom 21 uvedeného oznámenia, ktorý odkazuje na odsek 68 usmernení. 120 Komisia v odôvodnení 182 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze zásada proporcionality tiez znamená, ze podiel pomoci, ktorý prekracuje minimum potrebné na spustenie rozhodnutia o investícii v podporovanom regióne, sa povazuje za nadbytocný, pretoze predstavuje nepodmienený financný príspevok v prospech príjemcu pomoci, ktorý neslúzi ziadnemu úcelu zlucitelnému s pravidlami státnej pomoci. 121 Treba vsak konstatovat, ze v prejednávanej veci sa nepreukázalo, ze po prekrocení sumy 17 miliónov eur "pomoc skutocne prispieva k zmene správania príjemcu tak, aby v príslusnom podporovanom regióne uskutocnil (dalsie) investície". 122 Samotnú skutocnost, ze návrh predlozený rozhodovacími orgánmi BMW obsahoval odkaz na moznost získat pomoc vo výske 50 miliónov eur, nemozno povazovat za rozhodujúci prvok vzhladom na súvislosti, ked technické dokumenty obsahovali súcasne analýzu stanovujúcu rozdiel v cene 17 miliónov eur podla toho, ci sa investícia uskutocní v Mníchove alebo v Lipsku, bez toho, aby sa jasne vysvetlil dôvod, pre ktorý sa pozadovala vyssia suma. Na základe dokumentov v spise mozno v podstate len konstatovat, ze prípadná moznost státnej pomoci az do výsky 50 miliónov eur bola povazovaná - najmä predstavenstvom spolocnosti BMW - za maximálnu hodnotu, ktorá by sa prípadne dala dosiahnut. 123 V tejto súvislosti nemozno povazovat za postacujúce vseobecne sa odvolávat na maximálnu hranicu stanovenú pre investíciu v podporovanom regióne, ani sa odvolávat, bez toho, aby tieto údaje boli presne vycíslitelné, na budúce investicné riziká spojené napríklad so zmenou nákladov na zamestnancov. Na priznanie pomoci vo výske 50 miliónov eur nie je relevantné ani zdôraznovanie toho, ze taká suma by prispela k zlepseniu rentability predmetného projektu, ako to tvrdila zalobkyna na pojednávaní. 124 Pokial ide o odvolávanie sa zalobkynou a vedlajsím úcastníkom konania na rozhodnutie Komisie C(2014) 5071 final z 23. júla 2014 o státnej pomoci SA.30743 (2012/C) (ex N 138/2010) - Nemecko - Financovanie projektov infrastruktúry na letisku Lipsko/Halle vo veci týkajúcej sa financovania infrastruktúry letiska Lipsko/Halle, na jednej strane treba konstatovat, ze uvedená vec sa týka iného odvetvia, ktoré je upravené osobitnými predpismi (pozri najmä odôvodnenia 8, 315 a 352 uvedeného rozhodnutia). 125 Na druhej strane sa otázky polozené vo veci uvedenej v bode 124 vyssie, ktoré zahrnajú otázky týkajúce sa casti investície, ktorá by spadala do verejného záujmu, v tomto prípade lísia (pozri najmä odôvodnenia 209 a nasl. rozhodnutia uvedeného v bode 124 vyssie). Napokon, ako vyplýva z odôvodnení 326 a 337 uvedeného rozhodnutia, posúdenie stimulacného úcinku sa tiez vykonalo na základe prístupu ex ante. Pri posudzovaní primeranosti pomoci bola tá istá zásada prevzatá v odôvodneniach 340 a 341 predmetného rozhodnutia. Pokial ide o meritum preskúmania primeranosti pomoci, najmä z odôvodnenia 317 rozhodnutia uvedeného v bode 124 vyssie, ako aj z odôvodnenia 340 a nasl. vyplýva, ze Komisia preskúmala otázku, ci "pomoc bola obmedzená na minimum". Len pre úplnost sa v danom rozhodnutí, t. j. najmä v odôvodnení 342 tohto rozhodnutia, uvádza: "V kazdom prípade intenzita pomoci nesmie byt vyssia ako skutocná likvidná medzera investicného projektu." 126 Pokial ide o dokumenty, ktoré Komisii v prejednávanej veci predlozila Spolková republika Nemecko v septembri 2012 a ktorých cielom bolo preukázat skutocné investicné náklady, treba uviest nasledujúce skutocnosti. 127 Z odôvodnenia 186 a nasl. napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie nemozno brat do úvahy dôkazy predlozené a posteriori, teda oneskorene, a navyse ich dôkaznú silu spochybnuje. Bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k dôkaznej hodnote predmetných dokumentov Vseobecný súd dospel k záveru, ze preskúmanie primeranosti pomoci sa v skutocnosti musí tiez vykonat ku dnu investicného rozhodnutia, t. j. v kontexte, v akom prijímajúca spolocnost rozhoduje o umiestnení svojho projektu. 128 Uvedené totiz uz vyplýva z logiky odseku 21 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, ktorý odkazuje na bod 68 usmernení a zaväzuje Komisiu, aby overila, ci je pomoc "potrebná" na stimulujúci úcinok pre investíciu. Okrem skutocnosti, ze "stimulacný" úcinok sa musí posúdit pred samotným rozhodnutím o investíciách, treba dodat, ze odkaz na otázku, ci je pomoc v tejto súvislosti "potrebná" spadá do preskúmania primeranosti pomoci. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nemozno rozdelit tieto kritériá tak, ze jedno sa posudzuje a priori a druhé a posteriori. 129 V tejto súvislosti treba dodat, ze riesenie navrhované zalobkynou by viedlo k situácii, v ktorej by sa kazdá státna pomoc presahujúca potrebné minimum s ohladom na sledovaný ciel mohla povazovat za plniacu stimulacný úcinok a za primeranú, a to uz na základe toho, ze by mohla viest k realizácii urcitého projektu, ako sa uvádza v odseku 22 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, a to bez toho, aby sa vzala do úvahy otázka, ci v skutocnosti táto pomoc nepredstavuje plnenie, ktoré prinása zlepsenie financnej situácie prijímajúceho podniku, ktoré vsak nie je potrebné na dosiahnutie cielov stanovených v clánku 107 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2009, Kronoply/Komisia, [84]T-162/06, [85]EU:T:2009:2, bod [86]65 a citovanú judikatúru; pozri tiez analogicky rozsudok zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [87]C-169/95, [88]EU:C:1997:10, bod [89]17). Tento výklad, podla ktorého sa má preskúmat tak potreba pomoci, ako aj jej stimulacný úcinok v momente investície, je z tohto dôvodu v súlade s odsekom 29 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, ako aj odsekom 26 tohto oznámenia, ktorý sa odvoláva najmä na "dokumenty, ktoré boli predlozené investicnému výboru a ktoré prezentujú rôzne investicné scenáre". 130 Napokon, ako správne uviedla Komisia v odôvodnení 187 napadnutého rozhodnutia, preskúmanie stimulacného úcinku pomoci a jej primeranosti s ohladom na výber miesta v Lipsku nemôze závisiet od investovania do projektu výroby vozidiel i8, pretoze výroba týchto vozidiel sa len pridávala k pôvodnému projektu výroby vozidiel i3, a to v momente, ked sa uz o umiestnení v Lipsku rozhodlo. Samotná zalobkyna pred Vseobecným súdom uviedla, ze pôvodné rozhodnutie z roku 2009 o volbe pre Lipsko sa týkala len modelu i3, zatial co o výrobe modelu i8 sa rozhodlo az v roku 2011. Ako tvrdí Komisia, rozhodnutie o modely i8 sa uz nemalo posudzovat v kontexte druhého scenára stanoveného v oznámení o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty (pozri bod 88 vyssie), t. j. v kontexte, v ktorom investícia uz bola geograficky umiestnená. Ako sa totiz uvádza v uvedenom odôvodnení, nízky pocet vozidiel i8, ktorého výroba sa plánovala, neumoznoval uvazovat o inej lokalite nez Lipsku. Okrem toho Spolková republika Nemecko sama uviedla, ze pocet pôvodne plánovaných elektrických vozidiel sa nemal zmenit zaclenením modelu i8 a netvrdila ani to, ze bolo potrebné v tomto ohlade zmenit posúdenie pomoci, ako bola notifikovaná. 131 Vzhladom na vyssie uvedené Vseobecný súd zamieta túto výhradu zalobkyne, kedze primeranost pomoci nebola nepreukázaná v jej celkovej sume, t. j. v sume prevysujúcej 17 miliónov eur. - O druhej výhrade 132 Podla zalobkyne predstavuje zohladnenie "nákladov na plánovanie" pri posudzovaní primeranosti pomoci zjavný omyl, pretoze táto moznost sa má posúdit skôr vzhladom na "skutocné náklady". Primeranost pomoci a oprávnené náklady sa majú podla nej vzdy posudzovat ex post, aby sa zohladnila hospodárska realita. Ex ante mozno podla zalobkyne posúdit len stimulacný úcinok, a to k dátumu rozhodnutia o investícii. Akýkolvek iný prístup by bol neprimeraný, nezohladnoval by ekonomickú realitu a viedol by k zneuzívaniu, spocívajúcemu v nadhodnotení nákladov na plánovanie. V prejednávanej veci boli dodatocné náklady Komisii v rámci konania riadne oznámené. Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze podla ustanovení IZG bola tiez povinná preukázat skutocné podmienky realizácie investície. Napokon tvrdí, ze Komisia postupovala automaticky, t. j. bez toho, aby posúdila úcinky pomoci nad rámec rozdielu nákladov ohodnotenému na 17 miliónov eur. V dôsledku toho nevykonala v plnom rozsahu svoju právomoc volnej úvahy. 133 Komisia popiera tvrdenia zalobkyne. 134 Vseobecný súd odkazuje v tejto súvislosti na preskúmanie, ktoré sa uz vykonalo v rámci predchádzajúcich výhrad. Zalobkyna totiz neuvádza presný právny základ umoznujúci konstatovat, ze by bolo v prejednávanej veci vhodné zohladnit "skutocné" náklady, a nie náklady, ktoré sa pôvodne plánovali pri rozhodnutí o investícii. 135 Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne nemozno povazovat za "neprimerané", ked Komisia posúdila dôkazy, ktoré mala k dispozícii, v rámci posúdenia potrebnosti a stimulacného úcinku pomoci, pricom zohladnila situáciu, aká existovala v case prijatia rozhodnutia umoznujúceho konecné rozhodnutie o umiestnení investicného projektu. 136 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého tento prístup Komisie by "viedol... k zneuzívaniu, spocívajúcemu v nadhodnotení nákladov na plánovanie", stací konstatovat, ze ako vyplýva najmä zo záveru odôvodnenia 25 a z oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, je úlohou Komisie posúdit, ci plánované náklady sú alebo nie sú "reálne" v kontexte hodnotenia rôznych porovnávaných scenárov predlozených notifikujúcim clenským státom. 137 Napokon, ako vyplýva z odôvodnenia 28 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, ak pomoc "nezmení správanie príjemcu stimulovaním (dalsej) investície v príslusnom podporovanom regióne, stimulacný úcinok nie je dostatocný na dosiahnutie regionálneho ciela[;] ak pomoc nemá stimulacný úcinok na dosiahnutie regionálneho ciela, mozno takúto pomoc povazovat jednoducho len za poskytnutie financných prostriedkov spolocnosti". Podla tohto odôvodnenia "pri dôkladnom posudzovaní regionálnej pomoci pre velké investicné projekty sa preto táto pomoc neschváli v prípadoch, v ktorých sa zdá, ze by sa táto istá investícia v danom regióne uskutocnila aj bez pomoci" (pozri odôvodnenie 3 uvedeného oznámenia). 138 Z logiky tohto ustanovenia vyplýva, ze prinálezí Komisii, aby posúdila, ci pomoc umoznuje zmenit správanie spolocnosti vedúce túto spolocnost k vykonaniu investície, ktorú by v prípade neexistencie pomoci nevykonala, vo vopred stanovenej a "potrebnej" výske. Zohladnenie skutocných nákladov a posteriori uz nemá vplyv na túto cast preskúmania, pricom môze nanajvýs objasnit skutocnosti týkajúce sa podnikatelského rizika spolocnosti prijímajúcej pomoc. 139 Preto treba aj túto výhradu zamietnut. - O tretej výhrade 140 Podla zalobkyne Komisia zjavne nesprávne konstatovala v odôvodnení 182 napadnutého rozhodnutia, ze podiel pomoci, ktorý prekracuje minimum potrebné na spustenie rozhodnutia o investícii v podporovanom regióne, sa musí povazovat za nadbytocný, pretoze tento podiel financného príspevku v prospech príjemcu pomoci neslúzi ziadnemu úcelu zlucitelnému s pravidlami státnej pomoci. Zalobkyna tvrdí, ze tento záver vyplýva z nesprávneho predpokladu, podla ktorého investície spolocnosti BMW by sa nevyhnutne vykonali v Lipsku, aj keby pomoc bola poskytnutá len vo výske 17 miliónov eur. Naopak zalobkyna zdôraznuje, ze predmetná spolocnost vychádzala z predpokladu, ze jej bude poskytnutá pomoc vo výske 49 miliónov eur, co viedlo k rozhodnutiu investovat v tejto podporovanej oblasti. Podla zalobkyne pomoc sledovala ciel, ktorý bol zlucitelný s príslusnými ustanoveniami upravujúcimi státnu pomoc, pretoze splnala podmienky stanovené v IZG, ktoré predstavovali opatrenie pomoci zlucitelné s vnútorným trhom podla nariadenia c. 800/2008. Zalobkyna odmieta, ze by slo o pokus o obchádzanie príslusných schém pomoci. 141 Komisia popiera tvrdenia zalobkyne. 142 Vseobecný súd dospel k záveru, ze túto výhradu mozno zamietnut z rovnakých dôvodov ako predchádzajúce výhrady. Ako uviedla Komisia v bode 93 vyjadrenia k zalobe, treba dodat, ze predmetné investicné rozhodnutie uz bolo prijaté prijímajúcim podnikom na základe príslubu pomoci zo strany Spolkovej republiky Nemecko, s výhradou konecného schválenia zo strany Komisie. Komisia vsak povolila len sumu 17 miliónov eur na základe císelných údajov týkajúcich sa rozdielu medzi nákladmi v lokalitách Lipsko a Mníchov, t. j. údajov predlozených v dokumentácii, ktorá slúzila ako základ pre príslusné orgány BMW a ktorá následne bola súcastou notifikovaného spisu. O tretej casti druhého zalobného dôvodu 143 Podla zalobkyne z dôvodu, ze to nebolo overené a neboli predlozené ani kritické pripomienky tretích strán v rámci správneho konania, treba povazovat za nedôvodné tvrdenie Komisie v odôvodnení 189 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého dodatocná suma vo výske 28257273 eur by mala negatívne dôsledky, ktoré by výrazne narusili hospodársku sútaz, a to tým skôr, ze by to mohlo odradit konkurentov od investícií do podobných výrobkov, co by prispelo k vytlaceniu súkromných investorov z relevantného trhu. Komisia pritom údajne nevyuzila svoju volnú úvahu. Podla zalobkyne sa nemozno domnievat, ze kazdá pomoc, vyssia nez rozdiel v nákladoch medzi predmetnými lokalitami, má automaticky za následok narusenie hospodárskej sútaze, a to najmä bez posúdenia postavenie BMW na trhu, a bez toho, aby sa porovnali výhody podporenej investície a jej negatívne úcinky. V prejednávanej veci pozitívne úcinky opatrenia sú zjavné, pretoze toto opatrenie umoznovalo podporit rozvoj príslusného regiónu, ako aj urcitých prioritných cielov Únie v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky. 144 Komisia popiera tvrdenia zalobkyne. 145 Vseobecný súd v tejto súvislosti pripomína, ze ak má byt regionálna pomoc proporcionálna, musia byt výska a intenzita pomoci obmedzené na minimum potrebné na uskutocnenie investície v podporovanom regióne. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze odôvodnenie 30 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, ktoré mohla Komisia právom uplatnit v prejednávanej veci (pozri bod 66 vyssie na konci), odkazuje na usmernenia a urcité maximálne výsky regionálnej pomoci v závislosti od závaznosti problémov, ktoré tieto regióny ovplyvnujú. Okrem toho sa v odôvodnení 33 tohto oznámenia uvádza, v akej situácii sa pomoc bude vo vseobecnosti povazovat za primeranú. Preskúmanie sa vykoná vtedy, ak sa pomoc bude rovnat rozdielu medzi cistými nákladmi prijímajúcej spolocnosti na investíciu v podporovanom regióne a cistými nákladmi na investíciu v alternatívnom regióne alebo alternatívnych regiónoch. Uvádzajú sa rôzne kritériá, ktoré sa musia zohladnit v tejto súvislosti. Okrem toho treba zdôraznit, ze zásada proporcionality, ktorá spocíva v obmedzení pomoci na minimum potrebné s cielom zmiernit narusenie na vnútornom trhu, je relevantná aj v iných oblastiach práva státnej pomoci (pozri analogicky rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., [90]C-526/14, [91]EU:C:2016:570, body [92]54, [93]57 a [94]59). 146 Kedze sa v tomto prípade kritérium "primeranosti" nepreukázalo v prípade casti pomoci presahujúcej 17 miliónov eur, Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia ani zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze dodatocná suma vo výske 28257273 eur by mala negatívne dôsledky, ktoré by predstavovali výrazné narusenie hospodárskej sútaze, a to tým skôr, ze by mohli odradit konkurentov od investícií do podobných výrobkov, co by prispelo k vytlaceniu súkromných investorov z relevantného trhu. Nemozno totiz vylúcit, ze táto cast pomoci by slúzila len na vylúcenie financovania "rizika" spojeného s investíciami, a prostredníctvom toho k tomu, ze by doslo k poskytnutiu financných prostriedkov prijímajúcej spolocnosti. Za týchto okolností môze Komisia predpokladat negatívny úcinok spocívajúci v moznom narusení hospodárskej sútaze a odstrasujúcom úcinku na investície súkromných konkurentov. Je to tak vtedy, pokial pomoc spocíva v bezdôvodnom posilnení postavenia podniku na trhu tým, ze mu umozní financovat svoje potreby nad rámec toho, co je potrebné na sledovanie vytýcených cielov, t. j. cielov spocívajúcich v podnietení jeho rozhodnutia investovat v podporovanom regióne. Komisia teda mohla bez toho, aby preskúmala prípadné dodatocné pozitívne úcinky, konstatovat, ze výska pomoci nebola v zhode s jednotným trhom. 147 Toto riesenie je podporené odôvodneniami 6 a 7 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty. Na jednej strane, ako sa uvádza v odôvodnení 6 uvedeného oznámenia, urcité velké sumy regionálnej pomoci pre velké investicné projekty by mohli mat podstatný vplyv na obchod a mohli by viest k znacnému naruseniu hospodárskej sútaze. 148 Na druhej strane, ako vyplýva z odôvodnenia 7 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty a v súlade s tým, co sa uvádza v odseku 68 usmernení, cielom formálneho zistovania Komisie, ktorý spadá do individuálneho prístupu, je práve podrobne overit "ci je pomoc potrebná ako investicný stimul" a "ze prínos opatrenia pomoci prevazuje vyplývajúce narusenie sútaze a vplyv na obchodovanie medzi clenskými státmi". Kedze tieto podmienky sú kumulatívne, len vtedy, ak je odpoved na prvú uvedenú cast pozitívna, je Komisia povinná vykonat posúdenie druhej casti. V rovnakom zmysle z odôvodnenia 52 toho istého oznámenia vyplýva, ze az po tom, ako Komisia "oznací pomoc za nevyhnutný stimul na uskutocnenie investície v príslusnom regióne", musí vykonat test vyvázenosti pozitívnych úcinkov regionálnej pomoci pre velký investicný projekt voci jeho negatívnym úcinkom. 149 V dôsledku toho sa Vseobecný súd domnieva, ze kedze Komisia správne uviedla, do akej miery mohla predmetná pomoc narusit hospodársku sútaz, nemusela analyzovat skutocnú ekonomickú situáciu na dotknutom trhu (pozri analogicky rozsudok z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, [95]C-494/06 P, [96]EU:C:2009:272, bod [97]58), v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna. 150 Z tohto dôvodu treba zamietnut aj túto výhradu predlozenú zalobkynou. O stvrtej casti druhého zalobného dôvodu 151 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze ak by Vseobecný súd dospel k záveru, ze pomoc nebola zlucitelná s vnútorným trhom v rozsahu, v akom umoznovala kompenzovat dodatocné skutocné náklady, quod non, treba poukázat na to, ze BMW prostredníctvom oznámenia Spolkovej republiky Nemecko z 28. septembra 2012 uviedla, ze v tom case investicné náklady v lokalite Lipsko boli o 46 miliónov eur vyssie ako náklady na porovnatelnú investíciu v lokalite Mníchov. V uvedenom liste bol podla zalobkyne uvedený podrobný rozpis sumy priblizne 29 miliónov eur - ktoré sa pridávajú k nákladom na plánovanie 17 miliónov eur odhadovaných v den rozhodnutia týkajúceho sa lokality umiestnenia prijatého v decembri 2009 - co údajne zodpovedalo cistým dodatocným výdavkom vyplývajúcim z lokality umiestnenia. Preto bola podla nej suma 45257260,13 eura v plnej miere dôvodná. 152 Pokial ide o posúdenia Komisie uvedené v odôvodnení 178 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých podklady, ktoré Spolková republika Nemecko dorucila v septembri 2012 a v ktorých sú uvádzané dodatocné náklady, nie sú pôvodné a nepochádzajú z obdobia, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie o umiestnení, pretoze boli vyhotovené az v septembri 2012, zalobkyna na jednej strane tvrdí, ze islo o výpisy z rocných úctovných dokladov spolocnosti BMW, ktoré boli skontrolované audítorskou spolocnostou. Na druhej strane uvádza, ze dané dokumenty boli vypracované na úcely, aby Komisia posúdila vhodnost predmetnej pomoci. Podla zalobkyne treba zjavne vziat do úvahy aj dodatocné náklady spojené s výrobnou kapacitou pre model i8. Vedlajsí úcastník konania v podstate podporuje argumentáciu zalobkyne. 153 Komisia popiera tvrdenia zalobkyne. 154 V tejto výhrade sa v podstate opakujú skutocnosti, ktoré uz boli skôr preskúmané. Kedze predmetný list, ktorý zaslala Spolková republika Nemecko Komisii, je z 28. septembra 2012, nemozno ho povazovat za relevantný s ohladom na otázku, ci "pomoc [bola] potrebná kvôli stimulujúcemu úcinku pre investíciu" v súlade s odôvodnením 7 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty. Treba konstatovat, podobne ako konstatovala Komisia, ze len prvá investícia zameraná na výrobu vozidiel i3 bola relevantná v rámci preskúmania podla druhého kritéria uvedeného v odôvodnení 22 daného oznámenia, podla ktorého sa má preukázat, ze pomoc je stimulom pre rozhodnutie o umiestnení plánovanej investície v danom regióne a nie inde, pretoze sa nou vynahradia cisté znevýhodnenia a náklady spojené s umiestnením v podporovanom regióne. Zalobkyna totiz sama netvrdila, ze projekt výroby vozidiel i8 bol tiez predmetom porovnávacej analýzy s ohladom na miesto výroby. 155 V tejto súvislosti treba tiez zdôraznit odôvodnenie 187 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého model i8 v podstate este nebol v roku 2009 zahrnutý do rozhodnutia investovat v lokalite Lipsko. Az po prijatí rozhodnutia spolocnostou BMW o umiestnení v lokalite Lipsko s ohladom na model i3 sa dalsím rozhodnutím pridal aj model i8. Z dokumentov predlozených Spolkovou republikou Nemecko vsak nevyplýva, ze aj toto druhé rozhodnutie sa týkalo samostatného výberu regiónu, ale ze bol potrebný vhodný výber, pokial ide o otázku, ci je vhodné vyrábat doplnkový model i8 v lokalite Lipsko, ktorá uz bola vybraná. Takáto situácia je obdobou prvého mozného scenára stanoveného v odseku 22 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty. 156 Okrem toho nebola podaná ziadost o ziadnu dodatocnú osobitnú pomoc, najmä pokial ide o model vozidiel i8, pricom Spolková republika Nemecko potvrdila, ze doplnenie tohto modelu do pôvodného návrhu nebude viest k zvýseniu objemu výroby elektrických vozidiel v lokalite Lipsko (pozri v tomto zmysle list Spolkovej republiky Nemecko z 25. mája 2011 zaslaný Komisii). 157 Spolková republika Nemecko v liste z 25. mája 2011 zaslanom Komisii tvrdila, ze dokonca aj v prípade, ak by sa výroba vozidiel i8 mala pohybovat skôr smerom k maximálnej hranici stanovených limitov pocas prvých dvoch rokov výroby, odhadovaná celková investícia nebude prekrocená. Výslovne uviedla, ze objemy výroby sa budú sústredovat v lokalite Lipsko, v ktorej sa budú vyrábat tak model i3, ako aj model i8. Podla jej názoru nebolo notifikáciu potrebné menit v tejto súvislosti. 158 Treba este zdôraznit, ze Spolková republika Nemecko uviedla, ze az po prekonaní urcitých úcinkov spojených s globálnou financnou krízou nabral projekt inovatívnejsiu, ba az luxusnejsiu formu, zahrnajúcu karbónové technológie, v ktorej sa pocítalo s vytvorením technického centra pre nové zrucnosti v Lipsku, co zahrnalo plánovanie nového projektu s názvom i8. Za týchto okolností BMW rozhodla v roku 2010 o pridaní výroby inovatívneho modelu i8, ako aj výroby plastov do predmetnej lokality, co malo za následok podstatné zvýsenie investícií v porovnaní s tými, ktoré sa pôvodne plánovali. 159 Hoci je pravda, ze Spolková republika Nemecko následne vysvetlovala, ze výrobu modelu i8 bolo mozné dosiahnut s nizsími nákladmi v lokalite Mníchov, ziadny porovnávací údaj nebol v tejto súvislosti predlozený, na rozdiel od toho, ako to bolo pri výbere investície pre model i3 v Lipsku. Okrem toho sa nepreukázalo, ze by tvrdenie Komisie, podla ktorého sa zdalo rozumné "pripojit" výrobu modelu i8 do Lipska, v ktorom sa uz pocítalo s výrobou modelu i3, a to z dôvodu prekrývania výrobných materiálov a spôsobu výroby, vychádzalo zo zjavne nesprávneho posúdenia. 160 Za týchto okolností sa Komisia správne domnievala, ze len pôvodne predpokladané náklady sa musia povazovat za relevantné. Preto nemozno zohladnit nové hodnotenie skutocných nákladov, bez ohladu na skutocnost, ze Komisia bola o nom informovaná pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 161 Z tohto dôvodu treba túto výhradu zamietnut, a teda zamietnut druhý zalobný dôvod v celom rozsahu. O tretom zalobnom dôvode uvedenom subsidiárne a zalozenom na porusení clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a nariadenia c. 800/2008 vyplývajúcom z obmedzenia výsky pomoci na sumu nizsiu, ako je oslobodená od oznamovacej povinnosti 162 Zalobkyna tvrdí, ze od Spolkovej republiky Nemecko mohla získat v rámci investicného projektu opísaného v napadnutom rozhodnutí pomoc zalozenú na "schéme pomoci schválenej nariadením c. 800/2008" a "upravenej v IZG" vo výske 22,5 milióna eur, pretoze podmienky stanovené v tomto nemeckom zákone boli splnené. Tvrdí, ze to platilo "bez ohladu na akékolvek oznamovanie podla clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008". Zalobkyna preto subsidiárne navrhuje, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia výslovne odmietla, aby pomoc vo výske 22,5 milióna eur bola priznaná spolocnosti BMW. 163 Zalobkyna zdôraznuje, ze Komisia týmto zakázala Spolkovej republike Nemecko, na rozdiel od toho, co by sa stalo v prípade nevykonania notifikácie alebo keby notifikáciu táto republika vzala spät, poskytnút pomoc vo výske 22,5 milióna eur. Zalobkyna tvrdí, ze ide o porusenie clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, nariadenia c. 800/2008, ako aj o zneuzitie právomoci, ktorými bolo protiprávne zasiahnuté do právomoci Spolkovej republiky Nemecko. Kedze podla zalobkyne IZG "predstavuje existujúcu pomoc", Komisia môze preskúmat len konkrétne opatrenia, notifikované z dôvodu ich prekrocenia prahovej hodnoty notifikacnej povinnosti. Pod túto hodnotu by sa pomoc mala vzdy povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom v súlade s IZG. Vedlajsí úcastník konania podporuje v podstate tvrdenia zalobkyne. 164 Komisia popiera tvrdenia zalobkyne a vedlajsieho úcastníka konania. 165 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze notifikacná povinnost predstavuje jeden zo základných prvkov systému kontroly zavedeného Zmluvou o FEÚ v oblasti státnej pomoci. V rámci tohto systému majú clenské státy povinnost jednak notifikovat Komisii akékolvek opatrenie smerujúce k zavedeniu alebo zmene pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a jednak neuplatnit také opatrenie v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, pokial uvedená institúcia nerozhodla o danom opatrení s konecnou platnostou (rozsudok z 21. júla 2016, Dilly's Wellnesshotel, [98]C-493/14, [99]EU:C:2016:577, bod [100]31). 166 Povinnost dotknutého clenské státu notifikovat Komisii kazdú novú pomoc je spresnená v clánku 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([101]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) (rozsudok z 21. júla 2016, Dilly's Wellnesshotel, [102]C-493/14, [103]EU:C:2016:577, bod [104]32). 167 V súlade s clánkom 109 ZFEÚ môze Rada Európskej únie prijat akékolvek nariadenia potrebné na uplatnenie clánkov 107 a 108 ZFEÚ a najmä môze stanovit podmienky uplatnenia clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, ako aj uviest kategórie pomoci, ktoré sú vynaté z tohto postupu (rozsudok z 21. júla 2016, Dilly's Wellnesshotel, [105]C-493/14, [106]EU:C:2016:577, bod [107]33). 168 Navyse podla clánku 108 ods. 4 ZFEÚ môze Komisia prijat nariadenia týkajúce sa kategórií státnej pomoci, o ktorej Rada podla clánku 109 rozhodla, ze môzu byt oslobodené od uplatnenia postupu stanoveného v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ (rozsudok z 21. júla 2016, Dilly's Wellnesshotel, [108]C-493/14, [109]EU:C:2016:577, bod [110]34). 169 Nariadenie Rady (ES) c. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatnovaní clánkov [107 a 108 ZFEÚ] na urcité kategórie horizontálnej státnej pomoci ([111]Ú. v. ES L 142, 1998, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 312), na základe ktorého bolo neskôr prijaté nariadenie c. 800/2008, bolo teda prijaté podla clánku 109 ZFEÚ (rozsudok z 21. júla 2016, Dilly's Wellnesshotel, [112]C-493/14, [113]EU:C:2016:577, bod [114]35). 170 Z toho vyplýva, ze napriek povinnosti vopred notifikovat kazdé opatrenie, ktorým sa má poskytnút alebo zmenit nová pomoc, ktorú clenským státom ukladajú Zmluvy a ktorá je jedným zo základných prvkov systému kontroly státnej pomoci, ak opatrenie pomoci prijaté clenským státom splna príslusné podmienky stanovené nariadením c. 800/2008, môze sa tento clenský stát dovolávat moznosti byt oslobodený od notifikacnej povinnosti. Z odôvodnenia 7 nariadenia c. 800/2008 vsak vyplýva, ze státna pomoc, na ktorú sa toto nariadenie nevztahuje, podlieha notifikacnej povinnosti stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ (rozsudok z 21. júla 2016, Dilly's Wellnesshotel, [115]C-493/14, [116]EU:C:2016:577, bod [117]36). 171 Z toho vyplýva, ze tak ako zmiernenie vseobecného pravidla, ktoré predstavuje notifikacná povinnost, tak aj nariadenie c. 800/2008 a podmienky, ktoré toto nariadenie stanovuje, sa musia vykladat doslovne (rozsudok z 21. júla 2016, Dilly's Wellnesshotel, [118]C-493/14, [119]EU:C:2016:577, bod [120]37). 172 Takýto prístup je potvrdený aj cielmi sledovanými vseobecnými nariadeniami o oslobodení z hladiska kategórie pomoci, akými sú ciele uvedené v odôvodneniach 4 a 5 nariadenia c. 994/98. Hoci Komisia totiz môze prijat takéto nariadenia, aby zabezpecila úcinný dohlad nad dodrziavaním pravidiel hospodárskej sútaze v oblasti státnej pomoci a zjednodusila administratívny postup bez toho, aby sa v tejto oblasti oslabila jej kontrola, cielom týchto nariadení je tiez zvýsit transparentnost a právnu istotu. Dodrziavanie podmienok stanovených týmito nariadeniami, a teda aj nariadením c. 800/2008, umoznuje, aby sa tieto ciele v plnom rozsahu dosiahli (rozsudok z 21. júla 2016, Dilly's Wellnesshotel, [121]C-493/14, [122]EU:C:2016:577, bod [123]38). 173 V prejednávanej veci Vseobecný súd konstatuje, ze pokial ide konkrétne o regionálne pomoci prevysujúce stanovené prahové hodnoty, na ktoré sa vztahuje povinnost individuálnej notifikácie Komisii podla clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008, tieto pomoci nemozno posudzovat podla tohto clánku, kedze sa na ne toto nariadenie nevztahuje, ale musia sa posudzovat - ak sú podmienky stanovené v usmerneniach splnené - v súlade s oznámením o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, a vseobecnejsie, so zretelom na poziadavky stanovené v clánku 107 ods. 3 ZFEÚ (pozri tiez body 65 az 67 vyssie). 174 Pokial totiz ide o uplatnenie ustanovení clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008, treba zdôraznit, ze toto nariadenie sa má vykladat s ohladom na clánok 6 ods. 1 a v kontexte toho istého nariadenia, podla ktorého "toto nariadenie sa neuplatnuje na individuálnu pomoc poskytnutú ako pomoc ad hoc alebo na základe schémy, ktorej ekvivalent hrubého grantu presahuje [stanovené] stropy". Naopak a na rozdiel od tvrdení zalobkyne, platí to len pre tie druhy pomoci, ktoré sú v súlade s nariadením a ktoré nepresahujú prahovú hodnotu notifikácie, ked je potrebné odkázat na odôvodnenie 5 nariadenia, v ktorom sa uvádza: "Toto nariadenie by malo oslobodit od notifikacnej povinnosti kazdú pomoc, ktorá splna vsetky príslusné podmienky tohto nariadenia, a kazdú schému pomoci za predpokladu, ze kazdá individuálna pomoc, ktorá by mohla byt poskytnutá podla tejto schémy, splna vsetky príslusné podmienky tohto nariadenia. Aby sa zabezpecila transparentnost, ako aj efektívnejsie monitorovanie pomoci, kazdé opatrenie individuálnej pomoci poskytnuté podla tohto nariadenia by malo obsahovat výslovný odkaz na príslusné ustanovenie kapitoly II [tohto nariadenia] a na vnútrostátne právo, z ktorého táto individuálna pomoc vychádza." 175 V tom istom zmysle treba pripomenút, ze v súlade s usmerneniami, najmä ich odsekom 64, sú clenské státy povinné individuálne notifikovat Komisii niektoré opatrenia pomoci v prospech velkých investicných projektov v rámci existujúcej schémy pomoci, ak pomoc splna podmienky vymedzené v týchto usmerneniach. 176 Za týchto okolností a na rozdiel od tvrdenia zalobkyne a vedlajsieho úcastníka konania nemozno konstatovat, ze predmetná pomoc bola výnimkou z toho dôvodu, ze spadala do rámca pôsobnosti nariadenia c. 800/2008 alebo IZG. Kedze totiz táto pomoc prekracuje hranicu stanovenú na povinnú notifikáciu, Komisia sa správne domnievala, ze ju musí posúdit ako individuálnu pomoc a nie ako pomoc spadajúcu do uplatnovania nariadenia o skupinových výnimkách alebo existujúcu povolenú pomoc (pozri analogicky návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci Komisia/Taliansko, [124]C-467/15 P, [125]EU:C:2017:24, body [126]61 az [127]73 a citovanú judikatúru). 177 Vseobecný súd usúdil, ze v prejednávanom prípade nijaké z ustanovení, na ktoré sa odvoláva zalobkyna ani vedlajsí úcastník konania, nemôze zakladat ich tvrdenie, ze Komisia prekrocila svoje právomoci tým, ze posúdila notifikovanú pomoc ako celok, pokial ide o jej zhodu s vnútorným trhom a nie iba co sa týka sumy tejto pomoci presahujúcej prahovú hodnotu notifikácie. Konkrétne treba v tomto ohlade zdôraznit, ze skutocnost, ze Komisia prijala rozhodnutie o povolení pomoci, ktorá jej bola notifikovaná, spôsobuje vázne a záväzné právne následky, pricom jedinou výnimkou je prípadné napadnutie tohto rozhodnutia na súde Únie. Ide teda o procesný rezim iný ako ten, na ktorý sa vztahuje skupinová výnimka spocívajúca v prístupe zalozenom na prezumpcii zhody s vnútorným trhom. Za takých okolností, akými sú okolnosti v prejednávanej veci, prezumpcia zhody pomoci az do urcitej hranice nemôze mat prednost pred jej individuálnym posúdením, pokial je nesporné, ze táto pomoc spadala od oznamovacej povinnosti, t. j. ze bola vo výske, ktorá sa prima facie zdala ako osobitná, pokial ide o jej prípadný dopad na hospodársku sútaz. 178 Navyse aj v odôvodnení 56 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty sa uvádza, ze "Komisia sa môze rozhodnút, ze pomoc bud schváli, podmienecne schváli alebo zakáze". V dôsledku toho z tohto istého odôvodnenia jednak vyplýva, ze ak prijme podmienecné rozhodnutie podla clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999, môze pripojit podmienky s cielom obmedzit prípadné narusenie hospodárskej sútaze a zabezpecit proporcionalitu a jednak, ze môze najmä znízit notifikovanú výsku pomoci alebo intenzitu pomoci na úroven, ktorú povazuje za primeranú, a teda zlucitelnú s vnútorným trhom. 179 Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne, uvedené závery nie sú teda spochybnené odkazom v poznámke pod ciarou k odseku 56 oznámenia o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre velké investicné projekty, v ktorej sa uvádza, ze "ak sa pomoc poskytuje na základe existujúcej schémy regionálnej pomoci, je potrebné uviest, ze clenský stát si ponecháva moznost poskytnút takúto pomoc do úrovne, ktorá zodpovedá maximálnej prípustnej výske pomoci, ktorú môze podla platných pravidiel dostat investícia s oprávnenými výdavkami vo výske 100 miliónov eur". Táto poznámka pod ciarou sa nemôze povazovat za nadradenú skutocnosti, ze dotknutá pomoc v prejednávanom prípade, ktorá bola notifikovaná v súlade s clánkom 6 ods. 2 nariadenia c. 800/2008, sa musí posúdit ako individuálna pomoc a nie ako pomoc poskytnutá na základe schválenej schémy regionálnej pomoci. V tejto súvislosti sa uz konstatovalo, ze v súlade s predmetným oznámením a v rámci preskúmania podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ prinálezí Komisii posúdit najmä stimulacný úcinok a primeranost pomoci. Práve na tomto základe Komisia dospela k záveru, ze pomoc bola zlucitelná s vnútorným trhom len do výsky 17 miliónov eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi nákladmi v lokalitách Mníchov a Lipsko, vycíslených k dátumu prijatia rozhodnutia o investícii a umiestnení. 180 Z dôvodov uvedených vyssie treba tiez zamietnut tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania uvedené v bodoch 61 az 67 jeho vyjadrenia, podla ktorých treba v podstate v predmetnej veci dospiet k záveru, ze sporná pomoc spadá do výsky prahovej hodnoty na oznamovanie do existujúcej schémy pomoci, o ktorej sa mozno domnievat, ze uz bola Komisiou preskúmaná, pokial ide o jej zhodu s vnútorným trhom. Naopak, Vseobecný súd dospel k záveru, ze notifikovaná pomoc v prejednávanej veci, ktorá prekrocila prahové hodnoty pre individuálnu notifikáciu, sa musí povazovat za pomoc, na ktorú sa vztahuje výhrada schválenia, alebo za pomoc, ktorá predstavuje výnimku zo vseobecnej schémy pomoci, t. j. IZG (pozri analogicky rozsudok zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, [128]T-447/93 az T-449/93, [129]EU:T:1995:130, body [130]124 az [131]131). 181 Za týchto okolností treba dospiet k záveru ze Komisia správne rozhodla, ze taká pomoc alebo jej cast mohli byt oprávnené len na základe osobitného preskúmania. Okrem toho treba konstatovat, ze potreba takého preskúmania zodpovedá úcelu clánku 107 ZFEÚ, ktorý tým, ze predstavuje pravidlo hospodárskej sútaze, sa v zásade usiluje zabránit, aby priznanie pomoci clenskými státmi narusilo hospodársku sútaz alebo ovplyvnilo obchodovanie na vnútornom trhu. Tento prístup je tiez v súlade so zásadami vyplývajúcimi z rozsudku zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([132]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, [133]EU:T:2002:59, body [134]228 a [135]229), podla ktorého pomoc prekracujúca maximálnu výsku stanovenej schémy pomoci, hoci ide aj o vseobecnú schému pomoci, ktorá bola predmetom súhlasného rozhodnutia, sa nemôze povazovat za pomoc, na ktorú sa plne vztahuje toto súhlasné rozhodnutie. 182 Z tohto dôvodu treba zamietnut aj tretí zalobný dôvod predlozený zalobkynou bez toho, aby bolo v kazdom prípade potrebné rozhodnút po vecnej stránke o tom, ci v prípade, keby plánovaná pomoc bola obmedzená na 22,5 milióna eur, splnala by podmienky stanovené v IZG, a teda zamietnut zalobu v celom rozsahu. O trovách 183 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 184 Kedze Komisia navrhla zaviazat zalobkynu na náhradu trov konania a zalobkyna nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnút tak, ze zalobkyna znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Komisie. 185 Vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania v súlade s clánkom 138 ods. 3 rokovacieho poriadku. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Bayerische Motoren Werke AG znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou. 3. Freistaat Sachsen znása svoje vlastné trovy konania. Dittrich Schwarcz Tomljenovic Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. septembra 2017. Podpisy __________________________________________________________________ ( [136]*1 ) Jazyk konania: nemcina References 1. file:///tmp/lynxXXXXJpinQ8/L88772-2354TMP.html#t-ECR_62014TJ0671_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:214:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:054:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:363:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:223:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:372:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:439:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A61&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A61&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A61&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A61&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A61&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A61&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point125 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A222&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A222&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A222&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point191 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A222&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point193 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point101 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A2&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A272&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:142:TOC 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A577&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A24&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A24&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A24&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A24&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point124 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point228 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point229 136. file:///tmp/lynxXXXXJpinQ8/L88772-2354TMP.html#c-ECR_62014TJ0671_SK_01-E0001