ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 12. júla 2018 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh elektrických káblov - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ - Jediné a pokracujúce porusenie - Protiprávnost rozhodnutia o inspekcii - Primeraná lehota - Zásada riadnej správy vecí verejných - Zásada osobnej zodpovednosti - Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty - Dostatocný dôkaz o porusení - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Proporcionalita - Rovnost zaobchádzania - Neobmedzená právomoc" Vo veci T-475/14, Prysmian SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), Prysmian Cavi e Sistemi Srl, so sídlom v Miláne, v zastúpení: C. Tesauro, F. Russo, L. Armati a C. Toniolo, advokáti, zalobkyne, ktoré v konaní podporuje: The Goldman Sachs Group, Inc., so sídlom v New Yorku (Spojené státy), v zastúpení: W. Deselaers, J. Koponen a A. Mangiaracina, avocats, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne C. Giolito, L. Malferrari, P. Rossi a H. van Vliet, neskôr C. Giolito, P. Rossi a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci S. Kingston, barrister, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Pirelli & C. SpA, so sídlom v Miláne, v zastúpení: M. Siragusa, G. Rizza, P. Ferrari, F. Moretti a A. Fava, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh podla clánku 263 ZFEÚ v prvom rade na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2014) 2139 final z 2. apríla 2014 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39610 - Elektrické káble) v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, a subsidiárne na znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory A. M. Collins, sudcovia M. Kanceva (spravodajkyna) a R. Barents, tajomník: C. Heeren, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. marca 2017, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Zalobkyne a dotknuté odvetvie 1 Zalobkyne, Prysmian SpA a Prysmian Cavi e Sistemi Srl (dalej len "PrysmianCS"), sú dve talianske spolocnosti, ktoré spolocne tvoria skupinu Prysmian. Druhá z nich, ktorá je v 100 % vlastníctve prvej, je globálnym aktérom v odvetví podmorských a podzemných elektrických káblov. Od 18. februára 1999 do 28. júla 2005 bola PrysmianCS vo vlastníctve spolocnosti Pirelli & C. SpA (dalej len "Pirelli"), predtým Pirelli SpA, najskôr s inými cinnostami v rámci spolocnosti Pirelli Cavi e Sistemi SpA (dalej len "PirelliCS") a neskôr po jej rozdelení samostatne ako Pirelli Cavi e Sistemi Energia SpA (dalej len "PirelliCSE"). V júli 2005 doslo k prevodu tejto spolocnosti na dcérsku spolocnost spolocnosti The Goldman Sachs Group, Inc. (dalej len "Goldman Sachs"), pricom najskôr sa zmenila na Prysmian Cavi e Sistemi Energia Srl (dalej len "PrysmianCSE") a napokon na spolocnost PrysmianCS. 2 Podmorské a podzemné elektrické káble sa pouzívajú pod morom a pod zemou na prenos a distribúciu elektrickej energie. Zaradujú sa do troch kategórií: kategória nízkeho napätia, kategória stredného napätia a kategórie vysokého a velmi vysokého napätia. Elektrické káble vysokého a velmi vysokého napätia sa vo väcsine prípadov predávajú v rámci projektov. Tieto projekty pozostávajú z kombinácie elektrického kábla a zariadení, instalácií a dodatocných potrebných sluzieb. Elektrické káble vysokého a velmi vysokého napätia sa predávajú na celom svete velkým prevádzkovatelom celostátnych sietí a iným elektrárenským podnikom, najmä v rámci verejných obchodných sútazí. Správne konanie 3 Listom zo 17. októbra 2008 svédska spolocnost ABB AB predlozila Komisii Európskych spolocenstiev rad vyhlásení a dokumentov týkajúcich sa obmedzujúcich obchodných praktík v oblasti výroby a dodávok podzemných a podmorských elektrických káblov. Tieto vyhlásenia a dokumenty boli predlozené v rámci ziadosti o oslobodenie od pokuty v zmysle oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([2]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o zhovievavosti"). 4 Od 28. januára do 3. februára 2009 v nadväznosti na vyhlásenia spolocnosti ABB Komisia vykonala inspekcie v priestoroch spolocností Prysmian a PrysmianCSE, ako aj iných dotknutých európskych spolocností, konkrétne spolocností Nexans SA a Nexans France SAS. 5 Dna 2. februára 2009 japonské spolocnosti Sumitomo Electric Industries Ltd, Hitachi Cable Ltd a J-Power Systems Corp. podali spolocnú ziadost o oslobodenie od pokút v súlade s bodom 14 oznámenia o zhovievavosti alebo subsidiárne o znízenie ich výsky podla bodu 27 tohto oznámenia. V nadväznosti na to predlozili Komisii dalsie ústne vyhlásenia a iné dokumenty. 6 V priebehu vysetrovania Komisia zaslala viacero ziadostí o informácie podla clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a bodu 12 oznámenia o zhovievavosti adresovaných podnikom v odvetví výroby a dodávok podzemných a podmorských elektrických káblov. 7 Dna 30. júna 2011 Komisia zacala konanie a prijala oznámenie o výhradách voci týmto právnickým osobám: Nexans France, Nexans, Pirelli, Goldman Sachs, Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable, J-Power Systems, Furukawa Electric Co. Ltd, Fujikura Ltd, Viscas Corp., SWCC Showa Holdings Co. Ltd, Mitsubishi Cable Industries Ltd, Exsym Corp., ABB, ABB Ltd, Brugg Kabel AG, Kabelwerke Brugg AG Holding, nkt cables GmbH, NKT Holding A/S, Silec Cable SAS, Grupo General Cable Sistemas, SA, Safran SA, General Cable Corp., LS Cable & System Ltd, Taihan Electric Wire Co. Ltd a zalobkyniam. 8 Od 11. do 18. júna 2012 sa vsetci adresáti oznámenia o výhradách s výnimkou spolocnosti Furukawa Electric zúcastnili na správnom pojednávaní pred Komisiou. 9 Rozsudkami zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia ([4]T-135/09, [5]EU:T:2012:596) a zo 14. novembra 2012, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia/Komisia ([6]T-140/09, neuverejnený, [7]EU:T:2012:597), Vseobecný súd ciastocne zrusil rozhodnutia o inspekcii adresované na jednej strane spolocnostiam Nexans a Nexans France a na druhej strane spolocnostiam Prysmian a PrysmianCSE v rozsahu, v akom sa týkali iných elektrických káblov ako podmorských a podzemných káblov vysokého napätia a materiálu spojeného s týmito inými káblami, a v zostávajúcej casti zalobu zamietol. Dna 24. januára 2013 Nexans a Nexans France podali odvolanie proti prvému z týchto rozsudkov. Súdny dvor rozsudkom z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia ([8]C-37/13 P, [9]EU:C:2014:2030), toto odvolanie zamietol. 10 Dna 2. apríla 2014 Komisia prijala rozhodnutie C(2014) 2139 final týkajúce sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o [EHP] (vec AT.39610 - Elektrické káble) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie Predmetné porusenie 11 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze viaceré podniky sa pocas rôznych období zúcastnovali na jedinom a pokracujúcom porusovaní clánku 101 ZFEÚ v "odvetví podzemných a/alebo podmorských elektrických káblov (velmi) vysokého napätia". Komisia v podstate konstatovala, ze od februára 1999 do konca januára 2009 sa hlavní európski, japonskí a juhokórejskí výrobcovia podmorských a podzemných elektrických káblov zúcastnovali na sieti multilaterálnych a bilaterálnych stretnutí a na kontaktoch smerujúcich k obmedzeniu konkurencie pre projekty podzemných a podmorských elektrických káblov (velmi) vysokého napätia na specifických územiach rozdelením si trhov a klientov, a tým skreslovaním normálneho postupu hospodárskej sútaze (odôvodnenia 10 az 13 a 66 uvedeného rozhodnutia). 12 V napadnutom rozhodnutí Komisia zastávala názor, ze kartel zahrnal dve hlavné vetvy, ktoré predstavovali zlozený celok. Konkrétnejsie sa podla nej kartel skladal z dvoch castí, a to: - "vetva A/R kartelu", ktorá spájala európske podniky, vseobecne nazývané "clenovia R", vrátane zalobkýn, japonské podniky oznacené ako "clenovia A" a napokon juhokórejské podniky oznacené ako "clenovia K". Uvedená vetva umoznila realizovat ciel rozdelenia území a klientely medzi európskych, japonských a juhokórejských výrobcov. Toto rozdelenie sa uskutocnovalo podla dohody o "domácom území", podla ktorej sa japonskí a juhokórejskí výrobcovia zdrzali vstúpit do konkurencie pri projektoch realizovaných na "domácom území" európskych výrobcov, zatial co európski výrobcovia sa zaviazali zotrvat mimo trhov Japonska a Juznej Kórey. S tým sa spájalo rozdelenie projektov vo "vývozných územiach", teda vo zvysku sveta s výnimkou najmä Spojených státov, ktoré pocas urcitého obdobia respektovalo "kvótu 60/40", ktorá znamenala, ze 60 % projektov bolo vyhradených pre európskych výrobcov a 40 % zostávalo pre ázijských výrobcov; - "európska vetva kartelu", ktorá predpokladala rozdelenie území a klientov európskymi výrobcami pre projekty, ktoré sa mali realizovat na európskom "domácom území" alebo ktoré boli zadané európskym výrobcom (pozri bod 3.3 napadnutého rozhodnutia a osobitne odôvodnenia 73 a 74 tohto rozhodnutia). 13 Komisia konstatovala, ze úcastníci kartelu zaviedli povinnost oznamovania údajov s cielom umoznit sledovanie dohôd o rozdelení (odôvodnenia 94 az 106 a 111 az 115 napadnutého rozhodnutia). 14 Vzhladom na úlohu, ktorú zohrávali rôzni úcastníci kartelu pri jeho zavádzaní, ich Komisia rozdelila do troch skupín. Na úvod definovala tvrdé jadro kartelu, ku ktorému patrili na jednej strane európske podniky Nexans France, dcérske podniky spolocnosti Pirelli, ktoré sa postupne zúcastnili na karteli, a PrysmianCSE, a na druhej strane japonské podniky Furukawa Electric, Fujikura a ich spolocný podnik Viscas, ako aj Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a ich spolocný podnik J-Power Systems (odôvodnenia 545 az 561 napadnutého rozhodnutia). Dalej odlísila skupinu podnikov, ktoré neboli súcastou tvrdého jadra, ale ktoré napriek tomu nebolo mozné povazovat za marginálnych úcastníkov kartelu a do tejto skupiny zaradila spolocnosti ABB, Exsym, Brugg Kabel a subjekt, ktorý tvorili Sagem SA, Safran a Silec Cable (odôvodnenia 562 az 575 uvedeného rozhodnutia). Napokon sa domnievala, ze Mitsubishi Cable Industries, SWCC Showa Holdings, LS Cable & System, Taihan Electric Wire a nkt cables boli marginálni úcastníci kartelu (odôvodnenia 576 az 594 tohto rozhodnutia). Zodpovednost zalobkýn 15 Zodpovednost zalobkýn sa konstatovala z dôvodu priamej úcasti na karteli zo strany spolocnosti PrysmianCS od 18. februára 1999 do 28. januára 2009, ako aj z dôvodu uplatnovania rozhodujúceho vplyvu zo strany spolocnosti Prysmian na správanie spolocnosti PrysmianCS od 29. júla 2005 do 28. januára 2009 (odôvodnenia 782 az 785 napadnutého rozhodnutia). Ulozené pokuty 16 Clánok 2 písm. f) a g) napadnutého rozhodnutia ukladá na jednej strane spolocnosti PrysmianCS pokutu vo výske 37303000 eur "spolocne a solidárne" so spolocnostami Prysmian a Goldman Sachs a na druhej strane pokutu vo výske 67310000 eur spolocnosti PrysmianCS "spolocne a solidárne" so spolocnostou Pirelli. 17 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia uplatnila clánok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 a metodiku uvedenú v usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla [uvedeného clánku] ([10]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia pre stanovenie pokút z roku 2006"). 18 Po prvé, pokial ide o základnú sumu pokút, po urcení príslusnej hodnoty predajov v súlade s bodom 18 usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 (odôvodnenia 963 az 994 napadnutého rozhodnutia) Komisia stanovila cast tejto hodnoty predaja odrázajúcu závaznost porusenia v súlade s bodmi 22 a 23 uvedených usmernení. V tejto súvislosti sa domnievala, ze porusenie svojou povahou predstavovalo jedno z najzávaznejsích obmedzení hospodárskej sútaze, co odôvodnovalo sadzbu závaznosti 15 %. Rovnako uplatnila zvýsenie koeficientu závaznosti o 2 % pre vsetkých adresátov z dôvodu kumulovaného podielu na trhu, ako aj prakticky celosvetového rozsahu kartelu, ktorý pokrýval celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Okrem iného zastávala najmä názor, ze správanie európskych podnikov poskodzovalo hospodársku sútaz viac nez správanie iných podnikov, kedze okrem ich úcasti na "vetve A/R kartelu" si európske podniky medzi sebou rozdelovali projekty v odvetví elektrických káblov v rámci "európskej vetvy kartelu". Z tohto dôvodu Komisia stanovila cast hodnoty predaja, ktorú treba zohladnit, pokial ide o závaznost porusenia, na 19 % pre európske podniky a na 17 % pre ostatné podniky (odôvodnenia 997 az 1010 uvedeného rozhodnutia). 19 Pokial ide o násobný koeficient týkajúci sa dlzky trvania porusovania, Komisia vo vztahu k spolocnosti PrysmianCS stanovila koeficient 9,91 za obdobie od 18. februára 1999 do 28. januára 2009 a vo vztahu k spolocnosti Prysmian koeficient 3,5 za obdobie od 29. júla 2005 do 28. januára 2009. Okrem toho vo vztahu k spolocnosti PrysmianCS zahrnula do základnej sumy pokuty dodatocnú sumu, konkrétne vstupný poplatok, zodpovedajúcu 19 % hodnoty predajov. Uvedená základná suma, ktorá bola takto urcená, dosahovala 104613000 eur (odôvodnenia 1011 az 1016 napadnutého rozhodnutia). 20 Po druhé, pokial ide o úpravy základnej sumy pokuty, Komisia nekonstatovala pritazujúce okolnosti, ktoré by mohli ovplyvnit základnú sumu pokuty stanovenú vo vztahu ku kazdému z úcastníkov kartelu, s výnimkou spolocnosti ABB. Naproti tomu, pokial ide o polahcujúce okolnosti, vo výske pokút sa rozhodla odzrkadlit úroven úcasti jednotlivých podnikov pri vykonávaní kartelu. Znízila preto o 10 % základnú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit marginálnym úcastníkom kartelu, a o 5 % základnú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit podnikom, ktorých zapojenie do kartelu bolo priemerné. Okrem toho poskytla spolocnostiam Mitsubishi Cable Industries a SWCC Showa Holdings za obdobie predchádzajúce vytvoreniu spolocnosti Exsym, ako aj spolocnostiam LS Cable & System a Taihan Electric Wire dodatocné znízenie pokuty o 1 % za to, ze nemali vedomost o urcitých aspektoch jediného a pokracujúceho porusovania, a za absenciu ich zodpovednosti za ne. Naopak ziadne znízenie základnej sumy pokuty nebolo poskytnuté podnikom patriacim k tvrdému jadru kartelu, vrátane zalobkýn (odôvodnenia 1017 az 1020 a 1033 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Komisia na základe uplatnenia usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 poskytla dodatocné znízenie 3 % zo sumy ulozenej pokuty spolocnosti Mitsubishi Cable Industries z dôvodu jej úcinnej spolupráce nad rámec oznámenia o zhovievavosti (odôvodnenie 1041 uvedeného rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 17. júna 2014 zalobkyne podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 22 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 27. októbra 2014 a 4. novembra 2014 podali Pirelli a Goldman Sachs návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do tohto konania, Pirelli na podporu návrhov Komisie a Goldman Sachs na podporu návrhov zalobkýn. 23 Dvoma uzneseniami z 25. júna 2015 predseda ôsmej komory Vseobecného súdu (v predchádzajúcom zlození) povolil vstup vedlajsích úcastníkov spolocnosti Pirelli a spolocnosti Goldman Sachs do tohto konania. 24 Pirelli a Goldman Sachs predlozili svoje vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania 24. septembra 2015. Komisia predlozila pripomienky k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania spolocnosti Pirelli a spolocnosti Goldman Sachs podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 27. novembra 2015. Dna 30. novembra 2015 predlozili aj zalobkyne pripomienky k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania spolocnosti Pirelli a spolocnosti Goldman Sachs. 25 Uznesením zo 14. septembra 2016 predseda ôsmej komory Vseobecného súdu vyhovel ziadosti o dôverné zaobchádzanie, ktorú Komisia podala 10. a 23. decembra 2014 vo vztahu k vedlajsím úcastníkom konania. Naopak zamietol ziadosti o dôverné zaobchádzanie podané zalobkynami 7. januára 2015 vo vztahu k spolocnosti Pirelli a 8. decembra 2015 vo vztahu k spolocnosti Goldman Sachs v rozsahu, v akom boli týmito spolocnostami spochybnené. 26 Vseobecný súd (ôsma komora) v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 89 jeho rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania otázky, na ktoré mali odpovedat písomne. Úcastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovenej lehote. 27 Kedze sa zmenilo zlozenie komôr Vseobecného súdu, podla clánku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bol sudca spravodajca pridelený k ôsmej komore (novému zlozeniu), ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená. 28 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 89 rokovacieho poriadku Vseobecný súd (ôsma komora) vyzval Komisiu, aby poskytla dokumenty. Komisia predlozila niektoré z pozadovaných dokumentov a poziadala o nariadenie vykonania dokazovania s cielom predlozit ostatné dokumenty, ktorých predlozenie Vseobecný súd ziadal, a to prepis ústnych vyhlásení poskytnutých spolocnostou ABB v rámci jej ziadosti o oslobodenie od pokuty, ako aj spolocnostou J-Power Systems v rámci jej spolocnej ziadosti o oslobodenie od pokuty so spolocnostami Sumitomo Electric Industries a Hitachi Cable. Uzneseniami z 9. februára a 2. marca 2017 predseda ôsmej komory Vseobecného súdu nariadil vykonanie dokazovania s cielom dosiahnut, aby Komisia predlozila predmetné prepisy. Komisia vyhovela tomuto opatreniu týkajúcemu sa dokazovania 20. februára a 9. marca 2017. 29 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 20. marca 2017. 30 Zalobkyne, ktoré v konaní podporuje Goldman Sachs, navrhujú, aby Vseobecný súd: - v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ich týka, - subsidiárne: - zrusil clánok 1 ods. 5 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia konstatuje úcast spolocnosti PrysmianCS na citovanom porusovaní v období od 18. februára 1999 do 27. novembra 2001, - zrusil clánok 2 písm. f) a g) napadnutého rozhodnutia, ktorým sa stanovuje výska pokút ulozených "spolocne a solidárne" na jednej strane spolocnosti Goldman Sachs a samotným zalobkyniam a na druhej strane spolocnostiam PrysmianCS a Pirelli, - znízil pokuty, ktoré im boli ulozené, - zrusil prílohy I a II v rozsahu, v akom sa týkajú pána R., - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 31 Komisia podporovaná spolocnostou Pirelli navrhuje, aby Vseobecný súd: - zalobu zamietol, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 32 V rámci zaloby zalobkyne uvádzajú tak návrhy na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia, ako aj návrhy na znízenie sumy pokút, ktoré im boli ulozené. O návrhoch na zrusenie 33 Na podporu návrhov na zrusenie zalobkyne uvádzajú devät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na protiprávnej povahe inspekcií vykonaných Komisiou, druhý na porusení zásady primeranej lehoty v konaniach vo veci hospodárskej sútaze, tretí na porusení zásady riadnej správy vecí verejných; stvrtý na nesprávnom pripísaní zodpovednosti spolocnosti PrysmianCS za obdobie pred 27. novembrom 2001, piaty na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom Komisia neurcila podiely solidárnych spoludlzníkov v rámci ich vnútorného vztahu, siesty na nedostatocnosti dôkazov o existencii porusenia clánku 101 ZFEÚ, siedmy na nesprávnom urcení dlzky trvania porusenia, ôsmy na porusení clánku 23 ods. 2 uvedeného nariadenia, usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 a zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, pokial ide o výpocet ulozených pokút, a deviaty na nesprávnom posúdení skutkových okolností, kedze pán R. je uvedený na zozname osôb, ktoré sú relevantné pre napadnuté rozhodnutie. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnej povahe inspekcií Komisie 34 Zalobkyne tvrdia, ze opatrenia prijaté Komisiou v rámci neohlásenej inspekcie, ktorej sa museli podrobit od 28. do 30. januára 2009 v súlade s jej rozhodnutím z 9. januára 2009 (dalej len "rozhodnutie o inspekcii"), sú protiprávne najmä z dôvodu presných kópií pevných diskov niektorých prenosných pocítacov troch zamestnancov. V podstate zastávajú názor, ze informácie získané z uvedených presných kópií nemali byt v správnom konaní prípustné a ani v napadnutom rozhodnutí sa na ne nemalo prihliadat. 35 Na jednej strane zalobkyne tvrdia, ze vyhotovením kópií vsetkých dokumentov, ktoré sa nachádzali na pocítacoch zamestnancov spolocnosti Prysmian bez toho, aby Komisia poznala ich povahu alebo relevantnost, Komisia na jednej strane prekrocila právomoci, ktoré sú jej zverené podla clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, a na druhej strane porusila podmienky rozhodnutia o inspekcii, ked prekrocila jeho geografický a casový rozsah. Podla nich sa podla uvedeného nariadenia vyzaduje, aby sa kazdé opatrenie prijaté Komisiou v súvislosti s inspekciou uskutocnilo na mieste uvedenom v tomto rozhodnutí, v prejednávanej veci konkrétne v priestoroch zalobkýn v Miláne (Taliansko), a nie v priestoroch Komisie. Dodávajú, ze takéto konanie Komisie nemozno odôvodnit ustanoveniami uvedenými vo vysvetlujúcej poznámke, ktorú dostali v súvislosti s inspekciami vykonávanými podla clánku 20 ods. 4 tohto nariadenia. 36 Zalobkyne na druhej strane tvrdia, ze predlzenie inspekcie o jeden mesiac bránilo ich moznosti vykonat vázne posúdenie vhodnosti podania ziadosti o oslobodenie od pokuty, lebo pocas tohto obdobia nebolo mozné posúdit, akú významnú pridanú hodnotu bolo mozné priznat dôkazom, ktoré Komisia uz zhromazdila. 37 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkýn. 38 Pred odpovedaním na tvrdenia úcastníkov konania je potrebné vrátit sa krátko k priebehu inspekcie, ktorú v priestoroch zalobkýn vykonali úradníci Komisie. - O priebehu inspekcie 39 Ako vyplýva z opisu skutkových okolností, uvedeného v rozsudku zo 14. novembra 2012, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia/Komisia ([11]T-140/09, neuverejnený, [12]EU:T:2012:597), ktorý zalobkyne na pojednávaní 28. januára 2009 nespochybnili, inspektori Komisie sprevádzaní zástupcom úradu Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato (Úrad poverený dohladom nad hospodárskou sútazou a trhom, Taliansko) navstívili priestory zalobkýn v Miláne na úcely vykonania inspekcie na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. Podniku predlozili rozhodnutie o inspekcii vztahujúce sa na spolocnost "Prysmian..., ako aj podniky, ktoré sú pod priamou alebo nepriamou kontrolou tejto spolocnosti [vrátane spolocnosti PrysmianCS]", a vysvetlujúcu poznámku týkajúcu sa inspekcií. 40 Dalej za prítomnosti zástupcov a advokátov zalobkýn inspektori skontrolovali pocítace piatich zamestnancov. Na druhý den inspekcie, teda 29. januára 2009, informovali zalobkyne, ze inspekcia potrvá dlhsie ako pôvodne plánované tri dni. Zalobkyne vyhlásili, ze sú pripravené umoznit prístup do svojich priestorov pocas víkendu, alebo na to, aby doslo k umiestneniu pecatí tak, aby inspekcia pokracovala nasledujúci týzden. Na tretí den inspekcie, teda 30. januára 2009, sa vsak inspektori rozhodli vyhotovit presnú kópiu pevných diskov pocítacov troch z piatich pôvodne cielených zamestnancov s cielom preskúmat informácie, ktoré obsahujú, a to v priestoroch Komisie v Bruseli (Belgicko). 41 Zalobkyne poznamenali, ze inspektormi navrhovaná metóda kontroly je protiprávna. Na jednej strane clánok 20 nariadenia c. 1/2003 podla nich stanovuje, ze overenie mozno vykonat "[v rámci] podnikov". Na druhej strane získanie predmetnej presnej kópie pevných diskov pocítacov je v rozpore so "zásadou relevantnosti", ktorá má charakterizovat vysetrovacie cinnosti Komisie a podla ktorej materiál zaistený pocas inspekcie musí byt relevantný pre predmet vysetrovania. 42 Inspektori informovali zalobkyne, ze akákolvek námietka voci plánovanému postupu kontroly sa bude povazovat za "absenciu spolupráce". Zalobkyne sa teda podrobili tomuto postupu, ale vyhotovili vyhlásenie podpísané inspektormi, v zmysle ktorého si vyhradzujú právo spochybnit jeho legalitu na súde. 43 Inspektori vyhotovili predmetné tri presné kópie pevných diskov pocítacov. Presné kópie pevných diskov dvoch pocítacov boli ulozené na informatickom nosici pre zápis dát. Presná kópia pevného disku tretieho pocítaca bola ulozená na pevný disk v pocítaci Komisie. Predmetný informatický nosic pre zápis dát a uvedený pevný disk boli ulozené do zapecatených obálok, ktoré inspektori odniesli do Bruselu. Inspektori vyzvali zástupcov zalobkýn, aby sa v lehote dvoch mesiacov dostavili do priestorov Komisie tak, aby mohlo dôjst k preskúmaniu skopírovaných informácií v ich prítomnosti. 44 Dna 26. februára 2009 boli zapecatené obálky uvedené v bode 43 vyssie otvorené v prítomnosti advokátov zalobkýn v priestoroch Komisie. Inspektori preskúmali predmetné presné kópie pevných diskov pocítacov, ktoré boli ulozené v týchto obálkach, a na papier vytlacili dokumenty, ktoré povazovali za relevantné pre vysetrovanie. Druhá papierová kópia a zoznam týchto dokumentov boli odovzdané advokátom zalobkýn. Tieto operácie pokracovali 27. februára 2009 a boli ukoncené 2. marca 2009. Kancelária, v ktorej sa operácie uskutocnovali, bola zapecatená na konci kazdého pracovného dna za prítomnosti advokátov zalobkýn a znovu otvorená na druhý den, a to tiez za ich prítomnosti. Po ukoncení týchto operácií Komisia za prítomnosti zástupcov zalobkýn vymazala predmetné presné kópie pevných diskov pocítacov, ktoré si vyhotovila. - O údajnej neexistencii právneho základu 45 Zalobkyne Komisii v podstate vytýkajú, ze vyhotovila presnú kópiu pevných diskov pocítacov urcitých zamestnancov spolocnosti Prysmian s cielom ich neskorsieho pouzitia na úcely vysetrovania v priestoroch Komisie v Bruseli, a to bez toho, aby vopred overila, ci sú dokumenty, ktoré tieto kópie obsahujú, relevantné vzhladom na predmet vysetrovania. Podla nich ide táto prax nad rámec právomocí, ktoré Komisii priznáva clánok 20 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003. 46 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla znenia clánku 4 nariadenia c. 1/2003 "na úcely uplatnovania clánkov [101] a [102] Zmluvy má Komisia právomoci stanovené [uvedeným] nariadením". 47 Clánok 20 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze na to, aby mohla Komisia plnit povinnosti, ktoré sú jej urcené uvedeným nariadením, môze vykonávat vsetky nevyhnutné inspekcie podnikov a zdruzení podnikov. 48 Pokial ide o právomoci, ktorými disponuje Komisia, clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 stanovuje najmä toto: "Úradníci a iné sprevádzajúce osoby urcené Komisiou na vykonávanie inspekcie sú oprávnené: ... b) prekontrolovat vsetky obchodné knihy a záznamy bez ohladu na formu v akej sú uchovávané; c) vyhotovit alebo získat akékolvek kópie formulárov alebo výtahov z obchodných kníh a záznamov; d) zapecatit prevádzkové priestory a obchodné knihy alebo záznamy na takú dobu trvania a v takom rozsahu, v akom sú potrebné pre inspekciu; ..." 49 V prejednávanej veci je potrebné spresnit, ze prax spocívajúca vo vyhotovení presnej kópie pevného disku pocítaca alebo kópie údajov ulozených na dátovom nosici sa uplatnuje v rámci vyuzívania technológie pre forenzné informacno-technologické vysetrovanie ("forensic information technology", dalej len "FIT"), ktorú pri inspekciách pouzívajú úradníci Komisie. Ako to totiz Komisia opísala vo svojich písomných podaniach bez toho, aby to zalobkyne spochybnili, pouzívanie tejto technológie spocíva v tom, ze na pevnom disku pocítaca alebo na akomkolvek inom dátovom nosici sa s pomocou specifického softvéru vyhladávajú informácie, ktoré sú relevantné vzhladom na predmet inspekcie, a to prostredníctvom pouzitia klúcových slov. Toto vyhladávanie si vyzaduje predchádzajúcu etapu nazývanú "indexácia", pocas ktorej softvér umiestnuje do katalógu vsetky písmená a slová nachádzajúce sa na pevnom disku pocítaca alebo na akomkolvek inom dátovom nosici, ktoré podliehajú inspekcii. Trvanie tejto indexácie závisí od velkosti elektronického nosica, ale vo vseobecnosti zaberá znacný cas. Za týchto podmienok úradníci Komisie spravidla vyhotovujú kópiu údajov podniku nachádzajúcich sa na dátovom nosici, ktorý je predmetom inspekcie, s cielom uskutocnit indexáciu údajov, ktoré sú na tomto nosici ulozené. V prípade pevného disku pocítaca môze mat táto kópia podobu presnej kópie. Táto presná kópia umoznuje získat exaktnú kópiu pevného disku podliehajúceho inspekcii, ktorá obsahuje vsetky údaje nachádzajúce sa na tomto pevnom disku v konkrétnom okamihu, ked bola kópia vyhotovená, a to vrátane súborov, ktoré boli zjavne vymazané. 50 V tejto súvislosti je po prvé potrebné konstatovat, ze vzhladom na to, ze na jednej strane, ako to bolo vysvetlené v bode 49 vyssie, kópia údajov podniku ulozených na dátovom nosici, ktorý je predmetom inspekcie, je vyhotovená na úcely vykonania indexácie, a ze na druhej strane je cielom tejto indexácie následne umoznit vyhladanie dokumentov relevantných pre vysetrovanie, patrí vyhotovenie takej kópie do právomocí, ktoré boli Komisii zverené clánkom 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003. 51 V rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, totiz z clánku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003 nevyplýva, ze právomoc Komisie vyhotovit alebo získat kópiu alebo výnatok obchodných kníh a záznamov kontrolovaného podniku sa obmedzuje na obchodné knihy a záznamy, ktoré uz skontrolovala. 52 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze taký výklad by mohol ohrozit potrebný úcinok clánku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003, kedze za urcitých okolností si kontrola obchodných kníh a záznamov kontrolovaného podniku môze vyzadovat predchádzajúce vyhotovenie kópií uvedených obchodných kníh alebo záznamov, alebo aby bola tak ako v prejednávanej veci týmto vyhotovením zjednodusená. 53 Kedze teda vyhotovenie predmetnej presnej kópie pevného disku pocítacov patrí do rámca toho, ze Komisia vyuzíva technológiu FIT, ktorej cielom je vyhladat informácie relevantné pre vysetrovanie, vyhotovenie týchto kópií patrí do právomocí stanovených clánkom 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003. 54 Po druhé, pokial argumentáciu zalobkýn treba chápat v tom zmysle, ze Komisii vytýkajú skutocnost, ze do vysetrovacieho spisu zaradila obsah predmetných presných kópií pevných diskov pocítacov bez toho, aby vopred overila, ci sú vsetky dokumenty, ktoré uvedené presné kópie obsahujú, relevantné vzhladom na predmet inspekcie, uvedenú argumentáciu nemozno prijat. 55 Ako totiz vyplýva z bodu 44 vyssie, az po tom, co sa pri kontrole dokumentov obsiahnutých v predmetných presných kópiách pevných diskov pocítacov v priestoroch Komisie v Bruseli a za prítomnosti zástupcov zalobkýn zistilo, ze niektoré z týchto dokumentov boli relevantné prima facie vo vztahu k predmetu inspekcie, napokon Komisia zalozila do vysetrovacieho spisu papierovú verziu predmetných dokumentov. 56 Je teda potrebné konstatovat, ze v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, úradníci Komisie nezaradili priamo do vysetrovacieho spisu dokumenty obsiahnuté v predmetných presných kópiách pevných diskov pocítacov bez toho, aby najprv overili ich relevantnost vo vztahu k predmetu inspekcie. 57 Po tretie zalobkyne na pojednávaní v nadväznosti na otázku polozenú v tejto súvislosti Vseobecným súdom spresnili, ze nenapádajú samotnú skutocnost, ze pocas inspekcií doslo k vyhotoveniu predmetných presných kópií pevných diskov pocítacov v rámci vyuzitia technológie FIT, ale skutocnost, ze doslo k preneseniu týchto presných kópií do priestorov Komisie v Bruseli s cielom následne vyhladávat skutocnosti relevantné pre vysetrovanie. 58 V tomto ohlade je potrebné uviest, ze clánok 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 nestanovuje, ako to tvrdia zalobkyne, ze kontrola obchodných kníh alebo záznamov podnikov podliehajúcich inspekcii sa uskutocnuje výlucne v ich priestoroch, aj ked tak ako v prejednávanej veci nebolo mozné uvedenú inspekciu dokoncit v pôvodne stanovenej lehote. Komisiu len zaväzuje dodrziavat pri kontrole dokumentov vo svojich priestoroch rovnaké záruky vo vztahu ku kontrolovaným podnikom, ako sú záruky, ktoré má dodrziavat pri kontrole na mieste. 59 V prejednávanej veci je potrebné zdôraznit, ze zalobkyne vo svojich písomných podaniach Komisii nevytýkajú, ze pri kontrole predmetných presných kópií pevných diskov pocítacov konala odlisným spôsobom, nez ako by konala, ak by sa táto kontrola uskutocnovala v ich priestoroch. V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ako to vyplýva z opisu skutkového stavu v bodoch 43 a 44 vyssie, ze uvedené presné kópie boli prepravené do Bruselu v zapecatených obálkach, ze Komisia zalobkyniam odovzdala jedno vyhotovenie týchto údajov, ze otvorenie obálok obsahujúcich tieto presné kópie a ich preskúmanie boli vykonané v den, ktorý bol dohodnutý so zalobkynami a za prítomnosti ich zástupcov, ze priestory Komisie, v ktorých sa toto preskúmanie vykonávalo, boli nálezite chránené zapecatením, ze dokumenty vybraté z týchto údajov, ktoré sa Komisia rozhodla pripojit k vysetrovaciemu spisu, boli vytlacené a zapísané na zoznam, ze ich kópia bola poskytnutá zalobkyniam a ze na konci preskúmania boli predmetné presné kópie s konecnou platnostou vymazané. 60 Vzhladom na uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze pri inspekcii Komisia nekonala nad rámec právomocí, ktoré jej priznáva clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Preto treba výhradu zalobkýn v tejto súvislosti odmietnut. - O údajnom porusení rozhodnutia o inspekcii 61 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého vyhladávaním informácií relevantných pre vysetrovanie v predmetných presných kópiách pevných diskov pocítacov v priestoroch Komisie v Bruseli Komisia prekrocila geografický a casový rozsah rozhodnutia o inspekcii, je potrebné pripomenút, ze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora odôvodnenie uvedeného rozhodnutia ohranicuje rozsah právomocí zverených úradníkom Komisie clánkom 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, [13]C-583/13 P, [14]EU:C:2015:404, bod [15]60). 62 Pokial ide v prejednávanej veci na jednej strane o geografický rozsah rozhodnutia o inspekcii, je potrebné konstatovat, ze v clánku 1 druhom odseku uvedeného rozhodnutia bolo uvedené toto: "Inspekcia sa môze vykonat vo vsetkých priestoroch spolocnosti [Prysmian] alebo podnikov pod jej kontrolou a najmä v kanceláriách na adrese Viale Scarca 222, 20126 Miláno, Taliansko." 63 Z rozhodnutia o inspekcii teda vyplýva, ze hoci inspekcia "môze" prebiehat vo "vsetkých priestoroch" skupiny Prysmian a osobitne v ich kanceláriách, ktoré sa nachádzajú v Miláne, nemá sa, ako to uvádzajú zalobkyne, vykonat len v ich priestoroch. Rozhodnutie o inspekcii preto nevylúcilo moznost, aby Komisia pokracovala v inspekcii v Bruseli. 64 Pokial ide na druhej strane o casový rozsah rozhodnutia o inspekcii, je potrebné zdôraznit, ze clánok 2 tohto rozhodnutia stanovil dátum, od ktorého sa inspekcia mohla uskutocnit, ale neuvádzal dátum, ku ktorému mala skoncit. 65 Je pravda, ze neexistencia dátumu ukoncenia inspekcie ako taká neznamená, ze sa mohla vykonávat neobmedzený cas, kedze Komisia je v tejto súvislosti povinná dodrzat primeranú lehotu v súlade s clánkom 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 66 V prejednávanej veci vsak treba konstatovat, ze v rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne netvrdia, ze jednomesacná lehota, ktorá uplynula medzi inspekciou uskutocnenou v priestoroch zalobkýn na jednej strane a pokracovaním tejto inspekcie v Bruseli na druhej strane, bola neprimeraná. 67 Z toho vyplýva, ze v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, rozhodnutie o inspekcii nebránilo tomu, aby úradníci Komisie pokracovali v priestoroch Komisie v Bruseli vo vyhladávaní informácií relevantných pre vysetrovanie v presných kópiách pevných diskov pocítacov niektorých zamestnancov spolocnosti Prysmian. 68 Vzhladom na uvedené je potrebné prijat záver, ze Komisia prijatím sporných opatrení pocas vykonávania inspekcie neporusila ani rozsah pôsobnosti rozhodnutia o inspekcii. Preto treba výhrady zalobkýn v tejto súvislosti odmietnut. - O nemoznosti podat ziadost o oslobodenie od pokuty 69 Zalobkyne tvrdia, ze predlzenie inspekcie o cas medzi 28. januárom 2009 a 26. februárom 2009, teda dátumom, ked boli otvorené zapecatené obálky obsahujúce presné kópie pevných diskov pocítacov niektorých zamestnancov spolocnosti Prysmian, ich pripravilo o moznost vykonat posúdenie rizík na úcely podania ziadosti o oslobodenie od pokuty. Konkrétne tvrdia, ze kedze uz nemali k dispozícii informácie predstavujúce pridanú hodnotu k dôkazom, ktoré uz Komisia zhromazdila, v rámci uplatnenia programu zhovievavosti sa oproti iným podnikom nachádzali v nevýhodnej pozícii. 70 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v súlade s bodom 10 oznámenia o zhovievavosti oslobodenie od pokuty nebude mozné, "ak v case predlozenia [informácií a dôkazov] Komisia uz disponovala dostatocnými dôkazmi na to, aby mohla prijat rozhodnutie vykonat inspekciu v súvislosti s údajným kartelom, alebo uz vykonala takúto inspekciu". 71 V prejednávanej veci, ako to vyplýva z opisu skutkových okolností uvedeného v bodoch 1 az 11 rozsudku zo 14. novembra 2012, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia/Komisia ([16]T-140/09, neuverejnený, [17]EU:T:2012:597), ktorý zalobkyne nespochybnili, mala Komisia dostatocné dôkazy, pokial ide o podmorské a podzemné elektrické káble vysokého napätia, na nariadenie inspekcie, ktorá bola vykonaná v priestoroch spolocnosti Prysmian. Z toho vyplýva, ze zalobkyne nemohli vyuzit oslobodenie od pokuty podla oznámenia o zhovievavosti. 72 Je pravda, ze v súlade s bodom 23 oznámenia o zhovievavosti podniky, ktoré odhalili svoju úcast na údajnom karteli ovplyvnujúcom Európsku úniu, ale ktoré nesplnajú podmienky stanovené na priznanie oslobodenia od pokuty, môzu mat nárok na znízenie výsky pokuty, ktorá by im bola v opacnom prípade ulozená. Podla bodu 24 uvedeného oznámenia na splnenie podmienok na takéto znízenie musí podnik poskytnút Komisii také dôkazy o údajnom porusovaní práva, ktoré predstavujú znacnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponuje. 73 Je vsak potrebné zdôraznit, ze na základe vyhotovenia presných kópií pevných diskov pocítacov niektorých zamestnancov spolocnosti Prysmian neboli zalobkyne pozbavené informácií uvedených na týchto pevných diskoch, pretoze tieto pevné disky zostali v tom istom pôvodnom stave v ich drzbe. Preto mohli bez problémov urcit informácie, ktoré neboli uvedené v rámci týchto elektronických kópií a ktoré mohli vzhladom na predmet inspekcie predstavovat znacnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponovala. 74 Navyse, ako to v podstate tvrdia zalobkyne, aj ked Komisia uz mala k dispozícii pevné disky pocítacov obsahujúce informácie, ktoré mohli byt predlozené v ich ziadosti o ciastocné oslobodenie od pokuty, je potrebné opätovne pripomenút, ze skutocnost, ze Komisia vyhotovila presné kópie diskov niektorých zamestnancov spolocnosti Prysmian, neznamená, ze ich preskúmala a ze uz mala prístup k informáciám, ktoré boli v rámci nich uvedené. K takémuto preskúmaniu totiz doslo az potom, ako boli uvedené presné kópie vybraté zo zapecatených obálok v Bruseli. V tomto kontexte zalobkyne este mali moznost preskúmat obsah uvedených pevných diskov a informovat Komisiu o dokumentoch alebo dôkazoch obsiahnutých v týchto pevných diskoch, ktoré mohli predstavovat pridanú hodnotu vo vztahu k ostatným dôkazom, ktoré uz Komisia zhromazdila v rámci vysetrovania. 75 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia nebránila ich moznosti vykonat posúdenie vhodnosti podania ziadosti o ciastocné oslobodenie od pokuty. 76 Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze predmetné kópie elektronických údajov neboli získané protiprávne, a ze preto na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia mohla oprávnene pouzit tieto údaje ako základ pre svoje závery týkajúce sa existencie porusenia konstatovaného v napadnutom rozhodnutí. 77 Prvý zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady primeranej lehoty 78 Zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie treba zrusit, kedze celková dlzka konania, konkrétne 62 mesiacov, ako aj dlzka kazdej etapy, z ktorej pozostáva, výrazne prekrocili lehotu, ktorú mozno povazovat za primeranú. Konkrétne tvrdia, ze si nemohli pripravit svoju obhajobu, pretoze v období predchádzajúcom prijatiu oznámenia o výhradách nebol presný predmet vysetrovania jasný. Tiez zdôraznujú, ze v dôsledku plynutia rokov doslo k oslabeniu pamäte, pokial ide o skutky vytýkané Komisiou. Napokon sa domnievajú, ze Komisia mala v súlade s judikatúrou uplatnit spravodlivé znízenie sumy pokuty s cielom kompenzovat neprimeranú dlzku správneho konania. 79 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. 80 Podla ustálenej judikatúry predstavuje dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní vo veciach politiky v oblasti hospodárskej sútaze vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (pozri rozsudok z 19. decembra 2012, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [18]C-452/11 P, neuverejnený, [19]EU:C:2012:829, bod [20]97 a citovanú judikatúru). 81 Zásada primeranej lehoty v rámci správneho konania bola potvrdená clánkom 41 ods. 1 Charty, podla ktorého "kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote" (pozri rozsudok z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [21]T-214/06, [22]EU:T:2012:275, bod [23]284 a citovanú judikatúru). 82 Primeranost kazdej etapy konania sa musí posúdit v závislosti od okolností kazdej veci, najmä od jej kontextu, správania úcastníkov konania pocas konania, významu veci pre jednotlivé dotknuté podniky a stupna jej zlozitosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [24]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, [25]EU:T:1999:80, bod [26]126). 83 Súdny dvor tiez rozhodol, ze v oblasti politiky hospodárskej sútaze pred Komisiou môze správne konanie viest k preskúmaniu dvoch po sebe idúcich období, pricom kazdé z nich má vlastnú vnútornú logiku. Prvé obdobie, ktoré trvá az do oznámenia o výhradách, sa zacína dnom, ked Komisia vyuzije právomoci, ktoré je priznal normotvorca Únie, a prijme opatrenia zahrnujúce výhradu, ze doslo k poruseniu, a musí Komisii umoznit zaujat stanovisko k dalsiemu smerovaniu konania. Druhé obdobie samo osebe trvá od oznámenia výhrad az do prijatia konecného rozhodnutia. Komisii musí umoznit s konecnou platnostou rozhodnút o vytýkanom porusení (rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [27]C-105/04 P, [28]EU:C:2006:592, bod [29]38). 84 Navyse z judikatúry vyplýva, ze ak mohlo mat porusenie zásady primeranej lehoty vplyv na výsledok konania, také porusenie môze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [30]C-113/04 P, [31]EU:C:2006:593, bod [32]48 a citovanú judikatúru). 85 Je vsak potrebné spresnit, ze pokial ide o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, prekrocenie primeranej lehoty môze predstavovat dôvod na zrusenie len v prípade rozhodnutí, ktorými sa konstatujú porusenia, pokial bolo preukázané, ze porusením zásady primeranej lehoty doslo k zásahu do práva dotknutých podnikov na obhajobu. Okrem tohto osobitného prípadu nemá nedodrzanie povinnosti rozhodnút v primeranej lehote vplyv na platnost správneho konania podla nariadenia c. 1/2003 (rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [33]C-105/04 P, [34]EU:C:2006:592, bod [35]42). 86 Napokon kedze respektovanie práv na obhajobu, teda základnej zásady, ktorej povaha bola opätovne zdôraznená v judikatúre Súdneho dvora, má zásadnú dôlezitost v takých konaniach, akým je konanie v prejednávanej veci, je potrebné zabránit tomu, aby mohlo dôjst k nenapravitelnému poruseniu týchto práv z dôvodu neprimeranej dlzky fázy vysetrovania a tomu, aby táto dlzka mohla bránit zabezpeceniu dôkazov, ktorými sa má vyvrátit existencia takých konaní, pre ktoré by voci dotknutým podnikom mohla byt vyvodzovaná zodpovednost. Z tohto dôvodu sa preskúmanie prípadnej prekázky výkonu práv na obhajobu nesmie obmedzovat na samotnú fázu, v ktorej dochádza k plnému uplatneniu týchto práv, teda na druhú fázu správneho konania. Posúdenie zdroja prípadného oslabenia úcinnosti práv na obhajobu sa musí vztahovat na celé toto konanie, opierajúc sa o celkovú dlzku tohto konania (pozri rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [36]C-105/04 P, [37]EU:C:2006:592, bod [38]50 a citovanú judikatúru). 87 V prejednávanej veci je totiz potrebné konstatovat, ze pokial ide o prvú fázu správneho konania, teda o fázu trvajúcu od dorucenia rozhodnutia o inspekcii zalobkyniam v januári 2009 do obdrzania oznámenia o výhradách v júni 2011, uplynulo obdobie 29 mesiacov. Druhá fáza správneho konania, ktorá plynula od obdrzania oznámenia o výhradách do prijatia napadnutého rozhodnutia v apríli 2014, trvala 33 mesiacov. 88 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze dlzka prvej fázy správneho konania a dlzka druhej fázy uvedeného konania nie sú neprimerané, a to vzhladom na kroky, ktoré Komisia uskutocnila s cielom dokoncit vysetrovanie a prijat napadnuté rozhodnutie. 89 V prvom rade totiz treba uviest, ako to urobila Komisia, ze vysetrovanie sa vztahovalo na kartel na celosvetovej úrovni s vysokým celkovým poctom úcastníkov, ktorý trval priblizne desat rokov a v priebehu ktorého bola Komisia povinná aktualizovat znacné mnozstvo dôkazov zahrnutých v spise vrátane vsetkých informácií zhromazdených pocas inspekcií a prijatých od ziadateliek o zhovievavost. Navyse v priebehu uvedeného vysetrovania Komisia zaslala subjektom z dotknutého odvetvia viacero ziadostí o informácie v súlade s clánkom 18 nariadenia c. 1/2003 a bodom 12 oznámenia o zhovievavosti. 90 Dalej je potrebné zdôraznit, ze mnozstvo dôkazov viedlo Komisiu k tomu, ze prijala rozhodnutie, ktoré má v anglickej verzii 287 strán, pricom jeho príloha 1 obsahuje okrem iného vsetky úplné odkazy na vsetky dôkazy zhromazdené pocas fázy vysetrovania, a ze rozsah kartelu, ako aj jazykové tazkosti sú tiez pozoruhodné. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie malo 26 adresátov zo sirokej palety krajín, z ktorých sa velká cast zúcastnovala na karteli v rôznych právnych formách a pocas a po skoncení obdobia kartelu bola zreorganizovaná. Navyse je potrebné uviest, ze uvedené rozhodnutie, ktoré bolo napísané v anglickom jazyku, muselo byt v celom rozsahu prelozené do nemciny, francúzstiny a talianciny. 91 Napokon z okolností predchádzajúcich sporu uvedených v bodoch 3 az 10 vyssie vyplýva, ze v rámci správneho konania Komisia prijala sériu opatrení, ktoré odôvodnujú dlzku kazdej fázy uvedeného konania, ktorej primeranost na úcely vysetrovania zalobkyne konkrétnym spôsobom nespochybnili, hoci boli k tejto otázke na pojednávaní vypocuté. 92 Dlzka oboch fáz správneho konania bola teda primeraná na to, aby Komisii umoznila dôkladne posúdit dôkazy a tvrdenia predlozené úcastníkmi konania, ktorých sa týka vysetrovanie. 93 Z toho vyplýva, ze zalobkyne nemôzu oprávnene tvrdit, ze dlzka správneho konania pred Komisiou bola neprimeraná a ze Komisia porusila zásadu primeranej lehoty. 94 V kazdom prípade, aj keby sa konstatovala prípadná neprimeranost celkovej dlzky správneho konania a porusenie zásady primeranej lehoty, takéto konstatovanie by vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 84 az 86 vyssie nebolo samo osebe dostatocné na to, aby viedlo k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 95 Po prvé je potrebné pripomenút, ze podla zalobkýn boli ich práva na obhajobu porusené, kedze az do prijatia oznámenia o výhradách nemohli presne identifikovat predmet vysetrovania vedeného Komisiou. 96 V tomto ohlade je potrebné konstatovat, ze vzhladom na skutocnost, ze inspekcie sa vykonávajú na zaciatku vysetrovania, Komisia este nemá k dispozícii presné informácie na to, aby vydala specifické právne stanovisko, a musí najprv preverit dôvodnost svojich podozrení, ako aj rozsah skutocností, ktoré nastali, kedze cielom inspekcie je práve zhromazdenie dôkazov týkajúcich sa porusenia, o existencii ktorého má podozrenie (pozri rozsudok z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia, [39]C-37/13 P, [40]EU:C:2014:2030, bod [41]37 a citovanú judikatúru). 97 Najskôr je vsak potrebné konstatovat, ze v rozhodnutí o inspekcii adresovanom zalobkyniam v januári 2009 sa uvádzalo, ze vysetrovanie Komisie sa týka konkrétnych protisútazných postupov ako rozdelenie trhov alebo výmena informácií v odvetví podzemných a podmorských elektrických káblov. Bez ohladu na ciastocné zrusenie tohto rozhodnutia, pokial ide o elektrické káble iné ako podmorské a podzemné káble vysokého napätia, a v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, táto formulácia umoznuje s presnostou urcit predmet vysetrovania, identifikovat porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktoré mozno pripísat zalobkyniam, a urcit trhy, na ktorých doslo k uvedeným poruseniam. 98 Dalej je potrebné zdôraznit, ze ziadosti o informácie adresované zalobkyniam konkretizovali typy stretnutí, dátumy, ako aj miesta, ktoré sú predmetom vysetrovania vedeného Komisiou. Zalobkyne teda mohli z týchto ziadostí vyvodit, s akými udalostami a stretnutiami súvisia podozrenia Komisie. Za týchto okolností nemôzu oprávnene tvrdit, ze od zaciatku vysetrovania neboli informované o jeho predmete a prípadných výhradách Komisie. Mohli si teda pripravit svoju obhajobu od tohto okamihu a zhromazdit dokumenty vo svoj prospech, ktoré mali k dispozícii, ako aj vypocut zainteresovaných zamestnancov. 99 Zalobkyne po druhé tvrdia, ze význam obsahu a kontextu rukou písaných poznámok, ktoré Komisia pouzila ako dôkazy o protisútazných stretnutiach, nie je mozné stanovit z dôvodu vymiznutia spomienok úcastníkov uvedených stretnutí. 100 Toto tvrdenie nemozno prijat. Hoci mozno pripustit, ze cím dávnejsie doslo k udalosti, tým tazsie je spomenút si na nu, co este viac stazuje obhajobu, zalobcovia neuviedli konkrétne tazkosti, ktoré mali. 101 Z ustálenej judikatúry navyse vyplýva, ze zalobkyne sú na základe vseobecnej povinnosti obozretnosti, ktorá je ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov, povinné zabezpecit, aby sa v ich obchodných knihách alebo archívoch riadne uchovávali informácie umoznujúce spätne vysledovat ich cinnosti najmä s cielom disponovat potrebnými dôkazmi v prípade súdnych alebo správnych konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [42]T-240/07, [43]EU:T:2011:284, bod [44]301 a citovanú judikatúru). Ako to uznali zalobkyne vo svojej zalobe, kedze im boli adresované ziadosti o informácie zo strany Komisie podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003, a fortiori im prinálezalo konat so zvýsenou starostlivostou a prijat vsetky opatrenia potrebné na zachovanie dôkazov, ktorými rozumne mohli disponovat. 102 Vzhladom na uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze aj keby sa v prejednávanej veci konstatovalo prekrocenie primeranej lehoty, zalobkyniam sa nepodarilo preukázat, ze v dôsledku uvedeného prekrocenia skutocne doslo k poruseniu ich práv na obhajobu. 103 Druhý zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý. 104 Pokial ide o argumentáciu zalobkýn predlozenú v rámci tohto zalobného dôvodu, podla ktorej "Komisia neuplatnila primerané znízenie výsky pokút, [ktoré im boli ulozené,] vzhladom na dlzku správneho konania" a "primeranú kompenzáciu", ktoré v dôsledku toho pozadujú, je potrebné ju povazovat za argumentáciu uvedenú na podporu ich návrhov na znízenie uvedenej sumy, ktoré budú preskúmané v bode 271 nizsie. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných 105 Zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie spocíva na ústnych tvrdeniach, ktoré sú vágne, nepresné a svojvolné a ktoré sú uvedené v ziadostiach o zhovievavost. Okrem toho Komisii vytýkajú, ze k týmto vyhláseniam neuviedla priame dôkazy a ze ich nevykladala opatrne a obozretne, ako to vyzaduje judikatúra. Z tohto dôvodu podla nich Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. 106 Zalobkyne okrem toho spochybnujú hodnovernost vyhlásení ziadatelov o zhovievavost, kedze uvedené vyhlásenia nepochádzajú od priamych svedkov tvrdených skutocností, ale od externých advokátov. Pokial ide konkrétne o druhého ziadatela o zhovievavost, tvrdia, ze tieto vyhlásenia formuloval advokát nachádzajúci sa v konflikte záujmov. 107 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 108 Podla clánku 41 ods. 1 Charty s názvom "Právo na dobrú správu vecí verejných""kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote". 109 Navyse clánok 48 ods. 1 Charty s názvom "Prezumpcia neviny a právo na obhajobu" stanovuje, ze "kazdý, kto je obvinený, sa povazuje za nevinného, kým jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom". 110 Podla judikatúry sa v rámci konania, ktorého cielom je ulozenie pokuty podnikom za porusenie clánku 101 ZFEÚ, Komisia nemôze obmedzit na preskúmanie dôkazov predlozených podnikmi, ale musí v záujme riadnej správy vecí verejných prispiet svojimi vlastnými prostriedkami k zisteniu relevantných skutocností a okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, [45]56/64 a 58/64, [46]EU:C:1966:41, s. 501). 111 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze v rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyne spochybnujú dôveryhodnost a správnost dôkazov, ktoré Komisia pouzila na to, aby im pripísala zodpovednost za porusenie clánku 101 ZFEÚ. V tejto súvislosti je potrebné po prvé uviest, pokial ide o ich argumentáciu týkajúcu sa porusenia clánku 101 ZFEÚ a neexistencie dostatocných dôkazov na konstatovanie, ze sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení uvedeného clánku, ze táto argumentácia bude preskúmaná spolocne s podobnými tvrdeniami, ktoré sú uvedené v rámci siesteho zalobného dôvodu (pozri body 168 az 186 nizsie). 112 Pokial ide po druhé o argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa nejasnosti a nepresnosti ústnych vyhlásení ziadatelov o zhovievavost, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry platí, ze aj ked text zaloby mozno v konkrétnych bodoch podlozit a doplnit odkazmi na urcité casti dokumentov, ktoré sú k nej prilozené, vseobecným odkazom na iné písomnosti, aj ked tvoria prílohu zaloby, nemozno kompenzovat neexistenciu podstatných castí právnej argumentácie, ktoré musia byt uvedené v zalobe (pozri rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [47]T-201/04, [48]EU:T:2007:289, bod [49]94 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci je uvedená argumentácia len predmetom odkazu na prílohy zaloby. Za týchto okolností je potrebné dospiet k záveru, ze táto argumentácia je neprípustná. 113 Po tretie zalobkyne nemôzu oprávnene spochybnovat výlucný charakter postupu vysetrovania s cielom dovolávat sa porusenia zásady riadnej správy vecí verejných Komisiou. 114 Je totiz potrebné konstatovat, ako to urobila Komisia, ze okrem toho, ze v rámci vysetrovacieho konania boli získané informácie prostredníctvom vyhlásení týkajúcich sa zhovievavosti, toto vysetrovacie konanie viedlo k neohláseným inspekciám v priestoroch spolocností Nexans a Nexans France, ako aj v priestoroch zalobkýn, k viacerým ziadostiam o informácie a listom týkajúcim sa opisu skutkových okolností, ktoré boli adresované kazdému adresátovi, ako aj k písomnej a ústnej argumentácii zo strany úcastníkov konania, ktoré tvoria spis skladajúci sa z velkej casti z e-mailov, poznámok, rozvrhov pozícií atd. Tieto dôkazy, ktoré sú uvedené v bode 3 napadnutého rozhodnutia s názvom "Opis skutkového stavu", ktorý obsahuje 398 odôvodnení a 784 poznámok pod ciarou, ako aj iné dodatocné informácie, sú prilozené v prílohe I tohto rozhodnutia. 115 V dôsledku toho je potrebné odmietnut výhrady zalobkýn, ktoré sú navyse uvedené vseobecným spôsobom a bez podrobností, podla ktorých na jednej strane Komisia v celom rozsahu vychádzala z ústnych vyhlásení zhromazdených na základe programu zhovievavosti bez toho, aby viedla samostatné vysetrovanie, a na druhej strane Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných pri skúmaní dôkazov zhromazdených v rámci vysetrovacieho konania. 116 Pokial ide o údajný konflikt záujmov, ktorý má podla zalobkýn jeden z advokátov, ktorý uskutocnil vyhlásenia v rámci spolocnej ziadosti o oslobodenie od pokuty podanej 2. februára 2009 spolocnostami Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems, postacuje uviest, ze toto tvrdenie nie je podlozené konkrétnymi dôkazmi, takze musí byt odmietnuté. 117 Vzhladom na uvedené je potrebné konstatovat, ze Komisia neporusila zásadu riadnej správy vecí verejných. 118 Tretí zalobný dôvod preto treba zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom pripísaní zodpovednosti spolocnosti PrysmianCS za obdobie pred 27. novembrom 2001 119 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nesprávne povazovala PrysmianCS zodpovednú za obdobie, pocas ktorého táto spolocnost ani neexistovala, teda pocas obdobia pred 27. novembrom 2001. Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti, ktoré sú zalozené jednak na porusení zásady osobnej zodpovednosti a jednak na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia. - O prvej casti zalozenej na porusení zásady osobnej zodpovednosti 120 Zalobkyne kritizujú záver, ku ktorému dospela Komisia v odôvodnení 730 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého je PirelliCSE, neskôr PrysmianCSE a potom PrysmianCS, "právnym a hospodárskym nástupcom" spolocnosti PirelliCS, a preto musí zodpovedat za protisútazné správanie tejto spolocnosti pred 27. novembrom 2001. 121 Zalobkyne konkrétne uvádzajú, pokial ide o konstatovanie týkajúce sa právneho nástupníctva, ze 27. novembra 2001 boli hlavné aktíva týkajúce sa cinnosti spolocnosti PirelliCS v oblasti energetiky prevedené na PirelliCSE v rámci ciastocného rozdelenia prvej z týchto dvoch spolocností. PirelliCSE neprevzala práva ani povinnosti spolocnosti PirelliCS, takze ju nemozno povazovat za jej právneho nástupcu. Naproti tomu, kedze PirelliCS bola absorbovaná spolocnostou Pirelli 30. decembra 2002, právnym nástupcom spolocnosti PirelliCS sa stala Pirelli, ktorá teda musí zodpovedat za údajné porusenie za obdobie do 27. novembra 2001. 122 Pokial ide o konstatovanie týkajúce sa hospodárskeho nástupníctva, zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nesprávne dospela k záveru, ze PirelliCSE je nástupkynou spolocnosti PirelliCS. V tomto ohlade uvádzajú, ze zásada hospodárskej kontinuity je výnimkou zo zásady osobnej zodpovednosti, ktorá sa uplatnuje za prísnych podmienok, kedze uvedená zásada nezarucuje úcinnost a odstrasujúci úcinok pravidiel hospodárskej sútaze. Dodávajú, ze podla judikatúry sa teória hospodárskeho nástupníctva uplatnuje iba vtedy, ked strukturálne vztahy spájajúce prevodcu a nadobúdatela aktív existujú v case, ked Komisia prijíma svoje rozhodnutie. Podla nich v prejednávanej veci právne subjekty, ktoré tvorili podnik zodpovedný za výkon cinností v odvetví elektrických káblov do 27. novembra 2001, teda PirelliCS a Pirelli, tvoria v súcasnosti jediný subjekt, ktorému treba pripísat zodpovednost za protiprávne správanie pred týmto dátumom. 123 Komisia a Pirelli spochybnujú tvrdenia zalobkýn. 124 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze ako vyplýva z bodu 5.2.2 napadnutého rozhodnutia a osobitne z odôvodnenia 729 uvedeného rozhodnutia, Komisia zastávala názor, ze PrysmianCS je zodpovedná za jediné a pokracujúce porusenie, ktorého sa dopustila jej zlozka prevádzkujúca cinnosti v odvetví elektrických káblov, a to za celé obdobie porusenia, to znamená od 18. februára 1999 do 28. januára 2009. 125 Konkrétnejsie podla odôvodnenia 730 napadnutého rozhodnutia cinnosti spolocnosti Pirelli týkajúce sa elektrických káblov pôvodne zabezpecovala PirelliCS, potom od 1. júla 2001 PirelliCSE Italia SpA a napokon od 27. novembra 2001 PirelliCSE. Navyse podla odôvodnení 739 az 741 uvedeného rozhodnutia po akvizícii spolocnosti PirelliCSE dcérskou spolocnostou spolocnosti Goldman Sachs 28. júla 2005 sa zo spolocnosti PirelliCSE stala PrysmianCSE a následne PrysmianCS. 126 V tomto kontexte Komisia povazovala spolocnost PirelliCSE a v dôsledku toho aj spolocnost PrysmianCS za "hospodárskych a právnych nástupcov" spolocnosti PirelliCS, za subjekty zodpovedné za porusenie v období pred 27. novembrom 2001, co zalobkyne spochybnujú. Tiez je potrebné poznamenat, ako to úcastníci konania spresnili vo svojich písomných podaniach 30. decembra 2002, ze PirelliCS sa zlúcila formou fúzie absorpciou so spolocnostou Pirelli SpA, ktorá sa následne zlúcila so spolocnostou Pirelli 4. augusta 2003. Podla zalobkýn je to teda Pirelli ako právny nástupca spolocnosti PirelliCS, a nie PirelliCSE, ktorú treba povazovat za jedinú zodpovednú za porusujúce správanie vytýkané za obdobie pred 27. novembrom 2001. 127 Podla ustálenej judikatúry sa právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania. Ak takýto subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie zodpovedá (pozri rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [50]C-434/13 P, [51]EU:C:2014:2456, bod [52]39 a citovanú judikatúru). 128 Súdny dvor spresnil, ze pokial subjekt, ktorý sa dopustil porusovania pravidiel hospodárskej sútaze, je predmetom právnej alebo organizacnej zmeny, táto zmena nemá nevyhnutne za úcinok vytvorenie nového podniku zbaveného zodpovednosti za správanie subjektu - predchodcu, ktoré bolo v rozpore s uvedenými pravidlami, ak z hospodárskeho hladiska existuje totoznost medzi oboma subjektmi. Ak by sa totiz podniky mohli vyhýbat sankciám jednoduchou zmenou totoznosti v dôsledku restrukturalizácií, prevodov alebo iných právnych alebo organizacných zmien, ciel potlacenia správaní, ktoré sú v rozpore s týmito pravidlami, a predchádzania ich obnovovania prostredníctvom odrádzajúcich sankcií by tak bol ohrozený (pozri rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [53]C-434/13 P, [54]EU:C:2014:2456, bod [55]40 a citovanú judikatúru). 129 Súdny dvor tak uz rozhodol, ze ak dva subjekty tvoria ten istý hospodársky subjekt, skutocnost, ze subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, este existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bol sankcionovaný subjekt, na ktorý previedol svoje hospodárske cinnosti. Takéto uplatnenie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto subjekty boli pod kontrolou tej istej osoby a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, uplatnovali v podstate rovnaké obchodné pokyny (pozri rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [56]C-434/13 P, [57]EU:C:2014:2456, bod [58]41 a citovanú judikatúru). 130 V prejednávanej veci, ako to bolo vysvetlené v bode 125 vyssie, zabezpecoval cinnost v oblasti elektrických káblov v rámci skupiny Pirelli subjekt, ktorý sa priamo podielal na predmetnom porusení, a ktorý bol od 18. februára 1999 do 28. júla 2005 predmetom viacerých interných organizacných zmien a prevodov. Ide vsak o transakcie, ktoré Komisii nebránia predovsetkým dospiet k záveru, ze PirelliCSE sa stala hospodárskym nástupcom spolocnosti PirelliCS od 27. novembra 2001 a ze z tohto dôvodu sa musí prvá z uvedených spolocností povazovat za zodpovednú za úcast na predmetnom porusení v období az do uvedeného dátumu. 131 Na jednej strane je totiz potrebné zdôraznit, ako to je uvedené v napadnutom rozhodnutí, ze od 18. februára 1999 do 1. júla 2001 patril subjekt zabezpecujúci cinnost v odvetví elektrických káblov v rámci skupiny Pirelli a priamo sa podielajúci na predmetnom porusení do spolocnosti PirelliCS vo forme osobitnej divízie. Následne 1. júla 2001 PirelliCS previedla cast prevádzkových cinností v odvetví elektrických káblov na svoju dcérsku spolocnost PirelliCSE Italia. Prevod sa týkal talianskych aktív a zariadení na výrobu elektrických káblov. Navyse 27. novembra 2001 PirelliCS previedla zvysnú cast svojich cinností v odvetví elektrických káblov, ako aj podiel v spolocnosti PirelliCSE Italia vrátane subjektu, ktorý sa podielal na predmetnom porusení, na spolocnost PirelliCSE. V tomto ohlade je potrebné spresnit, ze hoci zalobkyne vo svojich písomných podaniach tvrdili, ze na PirelliCSE neboli prevedené vsetky aktíva spolocnosti PirelliCS, takémuto tvrdeniu odporuje bod 37 vyjadrenia zalobkýn k oznámeniu výhrad z 24. októbra 2011, ktoré bolo prilozené k zalobe. Vseobecný súd mohol navyse v nadväznosti na otázku polozenú v tejto súvislosti na pojednávaní konstatovat, ze aktíva, ktoré neboli na spolocnost PirelliCSE prevedené, mali v prejednávanej veci len okrajový a nevýrobný charakter. Z uvedeného napokon vyplýva, ze od 27. novembra 2001 sa PirelliCSE stala v rámci uvedenej skupiny jediným podnikom s úplnou kontrolou nad cinnostami v odvetví podzemných a podmorských elektrických káblov. 132 Na druhej strane je dôlezité poznamenat, ze v okamihu, ked doslo k prvému prevodu aktív medzi spolocnostami PirelliCS a PirelliCSE Italia, tieto dva subjekty spájali tesné väzby v zmysle judikatúry citovanej v bode 129 vyssie, kedze PirelliCSE Italia bola 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti PirelliCS a kedze, ako to vyplýva z odôvodnenia 730 napadnutého rozhodnutia, obe spolocnosti patrili do tej istej skupiny Pirelli. Navyse je potrebné domnievat sa, ze pri druhom prevode aktív PirelliCS a PirelliCSE vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, uplatnovali v podstate rovnaké obchodné pokyny. V tejto súvislosti je na jednej strane potrebné pripomenút, ze uvedené dva subjekty boli pod kontrolou tej istej právnickej osoby, a to spolocnosti Pirelli SpA, neskôr Pirelli, a na druhej strane, ze v odôvodneniach 737 a 738 uvedeného rozhodnutia Komisia konstatovala, ze v období od 18. februára 1999 do 28. júla 2005 Pirelli vykonávala rozhodujúci vplyv na prevádzkovú divíziu elektrických káblov zapojenú do predmetného kartelu, co zalobkyne nespochybnili. 133 Z toho vyplýva, ze podla zásady hospodárskej kontinuity, ako ju definuje judikatúra Súdneho dvora, sa Komisia správne domnievala, ze zodpovednost za protiprávne správanie spolocnosti PirelliCS do 27. novembra 2001 presla na spolocnost PirelliCSE. 134 Uvedený záver nemozno oprávnene spochybnit inými tvrdeniami uvádzanými zalobkynami. 135 Po prvé je potrebné odmietnut tvrdenie zalobkýn, podla ktorého tesné väzby spájajúce spolocnost prevodcu a spolocnost nadobúdatela musia existovat v case, ked Komisia prijíma svoje rozhodnutie, ktorým sa konstatuje, ze doslo k poruseniu. Hoci je potrebné, aby k dátumu prevodu existovali medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom strukturálne väzby umoznujúce domnievat sa v súlade so zásadou osobnej zodpovednosti, ze oba subjekty tvoria jediný podnik, vzhladom na úcel sledovaný zásadou hospodárskej kontinuity sa vsak nevyzaduje, aby tieto väzby pretrvávali pocas celého zvysného obdobia porusovania alebo az do prijatia rozhodnutia, ktorým sa sankcionuje porusenie (rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [59]C-434/13 P, [60]EU:C:2014:2456, bod [61]51). 136 Po druhé tvrdeniu zalobkýn, podla ktorého PrysmianCS nemozno povazovat za zodpovednú za obdobie, pocas ktorého este ani neexistovala, nemozno vyhoviet. V tejto súvislosti postacuje uviest, ze nemozno vylúcit situáciu hospodárskej kontinuity novozalozeného podniku ako v prejednávanej veci, na ktorý sú prevedené aktíva urcitej ekonomickej cinnosti a ktorá je následne prevedená na samostatnú tretiu osobu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [62]C-434/13 P, [63]EU:C:2014:2456, bod [64]53). 137 Po tretie je potrebné odmietnut tvrdenie zalobkýn, podla ktorého vzhladom na skutocnost, ze PirelliCS existovala az do fúzie so spolocnostou Pirelli SpA 30. decembra 2002, Pirelli by mala byt zodpovedná za cast porusenia az do úplného prevodu cinností v odvetví káblov na spolocnost PirelliCSE. V tomto ohlade z judikatúry vyplýva, ze ak dva subjekty tvoria ten istý hospodársky subjekt, skutocnost, ze subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, este existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bol sankcionovaný subjekt, na ktorý previedol svoje hospodárske cinnosti (rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [65]C-434/13 P, [66]EU:C:2014:2456, bod [67]54). 138 Po stvrté skutocnost, ze Pirelli bola nadalej zivotaschopnou spolocnostou v case, ked Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, nemôze odôvodnovat, ako to tvrdia zalobkyne, pripísanie zodpovednosti za priamu úcast na predmetnom karteli, konkrétne do 27. novembra 2001. Postacuje totiz uviest, ze ekonomická zivotaschopnost ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia bývalej materskej spolocnosti dotknutého podniku nie je jedným z kritérií, ktoré musí byt podla judikatúry Súdneho dvora citovanej v bodoch 128 a 129 vyssie zohladnené na úcely uplatnenia zásady hospodárskej kontinuity. Navyse je potrebné pripomenút, ze zodpovednost spolocnosti Pirelli ako materskej spolocnosti do 28. júla 2005 bola v uvedenom rozhodnutí uznaná, kedze podla clánku 2 písm. g) tohto rozhodnutia sa povazuje za "spolocne a solidárne" zodpovednú za zaplatenie casti pokuty. 139 Vzhladom na uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia neporusila zásadu osobnej zodpovednosti, ked spolocnosti PirelliCSE pripísala zodpovednost za priamu úcast na porusení za obdobie pred 27. novembrom 2001. 140 Vo zvysnej casti aj za predpokladu, ako to tvrdia zalobkyne, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked povazovala PirelliCSE za právneho nástupcu spolocnosti PirelliCS, toto konstatovanie nemá vplyv na úcely pripísania zodpovednosti prvej z týchto spolocností za priamu úcast na porusení pred 27. novembrom 2001, kedze Komisia v kazdom prípade správne konstatovala, ze PirelliCSE je hospodárskym nástupcom spolocnosti PirelliCS, a teda je zodpovedná za uvedené obdobie. 141 Prvú cast tohto zalobného dôvodu je potrebné zamietnut. - O druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia 142 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a povinnost odôvodnenia v podstate z dôvodu, ze PrysmianCS je jediným subjektom, ktorý bol povazovaný za zodpovedný z titulu jeho postavenia nástupcu iného podniku. Podla nich sa Nexans France a Silec Cable vyhli pripísaniu tejto zodpovednosti, hoci ich situácia bola podobná. 143 Komisia a Pirelli vyvracajú tvrdenia zalobkýn. 144 Podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudky z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia, [68]T-372/10, [69]EU:T:2012:325, bod [70]85 a citovanú judikatúru, a z 19. januára 2016, Mitsubishi Electric/Komisia, [71]T-409/12, [72]EU:T:2016:17, bod [73]108 a citovanú judikatúru). 145 Navyse Súdny dvor nedávno pripomenul, ze pokial podnik svojím správaním porusil clánok 101 ZFEÚ, nemôze sa úplne vyhnút sankcii z dôvodu, ze inému hospodárskemu subjektu nebola ulozená pokuta. Podnik, ktorému bola ulozená pokuta z dôvodu jeho úcasti na karteli v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, totiz nemôze poziadat o zrusenie tejto pokuty alebo znízenie jej výsky z dôvodu, ze iný úcastník toho istého kartelu nebol sankcionovaný za cast alebo celý rozsah svojej úcasti na uvedenom karteli [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, [74]C-155/14 P, [75]EU:C:2016:446, body [76]58 a [77]59, a z 9. marca 2017, Samsung SDI a Samsung SDI (Malaysia)/Komisia, [78]C-615/15 P, neuverejnený, [79]EU:C:2017:190, body [80]37 a [81]38 a citovanú judikatúru]. 146 Dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrzaním zásady zákonnosti, co znamená, ze nikto nemôze vo svoj prospech uplatnovat protiprávnost, z ktorej má prospech iná osoba. Prípadná protiprávnost, ku ktorej doslo voci inému podniku, ktorý nie je úcastníkom tohto konania, totiz nemôze súd Únie priviest k tomu, aby konstatoval diskrimináciu, a teda protiprávnost vo vztahu k zalobkyniam. Takýto prístup by znamenal uznanie zásady "rovnosti zaobchádzania v rámci protiprávnosti" a viedol by k tomu, ze v prejednávanej veci by sa Komisii ulozila povinnost nezohladnit dôkazy, ktoré má k dispozícii na úcely sankcionovania podniku, ktorý sa dopustil sankcionovatelného porusenia, výlucne z dôvodu, ze iný podnik, ktorý sa prípadne nachádza v porovnatelnej situácii, sa takejto sankcii protiprávne vyhol. Navyse ako okrem toho jasne vyplýva z judikatúry týkajúcej sa zásady rovnosti zaobchádzania, v prípade, ze podnik svojím vlastným konaním porusil clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, nemôze sa vyhnút akejkolvek sankcii z dôvodu, ze iným hospodárskym subjektom nebola ulozená pokuta, pokial tak, ako v prejednávanej veci, súd Únie neposudzoval situáciu týchto hospodárskych subjektov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [82]T-120/04, [83]EU:T:2006:350, bod [84]77). 147 V prejednávanej veci je potrebné zdôraznit, ako to vyplýva z bodu 139 vyssie, ze Komisia sa nedopustila ziadneho porusenia zásady osobnej zodpovednosti, ked pripísala spolocnosti PirelliCSE a v dôsledku toho spolocnosti PrysmianCS zodpovednost za úcast na porusení za obdobie do 27. novembra 2001. Preto aj za predpokladu, ze by sa Komisia dopustila prípadnej protiprávnosti tým, ze nezohladnila zodpovednost spolocností Nexans France a Silec Cable v zmysle, ako to tvrdia zalobkyne, Vseobecný súd sa na základe judikatúry citovanej v bodoch 145 a 146 vyssie domnieva, ze takáto prípadná protiprávnost, o ktorej v rámci konania o predmetnej zalobe nekoná, nemôze v ziadnom prípade viest k tomu, aby konstatoval diskrimináciu, a teda protiprávnost vo vztahu k zalobkyniam. 148 Druhú cast tohto zalobného dôvodu je teda potrebné zamietnut, a preto sa zamieta aj uvedený zalobný dôvod v celom jeho rozsahu. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom Komisia neurcila podiely solidárnych spoludlzníkov v rámci ich vnútorného vztahu 149 Zalobkyne, ako aj Goldman Sachs, tvrdia, ze Komisia mala urcit podiely solidárnych spoludlzníkov v rámci ich vnútorného vztahu. Podla nich nie je takéto urcenie nevyhnutné v prípade, ked spolocnosti v case prijatia napadnutého rozhodnutia patria do tej istej skupiny. Naproti tomu v prípade, ze hospodárska jednotka vytvorená týmito spolocnostami uz neexistuje, ako to je v prejednávanej veci, Komisia mala povinnost vykonat toto urcenie v uvedenom rozhodnutí. 150 Komisia a Pirelli tieto tvrdenia spochybnujú. 151 Podla judikatúry Súdneho dvora sa pojem práva Únie solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty v rozsahu, v akom je iba prejavom právneho úcinku pojmu podnik, týka iba podniku, a nie spolocností, ktoré ho tvoria (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [85]C-625/13 P, [86]EU:C:2017:52, bod [87]150 a citovanú judikatúru). 152 Hoci z clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze Komisia môze solidárne ulozit pokutu viacerým spolocnostiam, pokial sú súcastou toho istého podniku, ani znenie tohto ustanovenia, ani ciel mechanizmu solidarity neumoznujú domnievat sa, ze táto sankcná právomoc je nad rámec urcenia vonkajsieho vztahu solidarity aj právomocou urcit podiely solidárnych spoludlzníkov v rámci ich vnútorného vztahu (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [88]C-625/13 P, [89]EU:C:2017:52, bod [90]151 a citovanú judikatúru). 153 Naopak ciel mechanizmu solidarity spocíva v skutocnosti, ze predstavuje doplnujúci právny nástroj, ktorým disponuje Komisia na posilnenie úcinnosti jej konania v oblasti vymáhania pokút ulozených za porusenia práva hospodárskej sútaze, kedze tento mechanizmus znizuje riziko insolventnosti pre Komisiu ako veritela dlhu, ktorý predstavujú tieto pokuty, co sa podiela na cieli odstrasenia, ktorý vseobecne sleduje právo hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [91]C-625/13 P, [92]EU:C:2017:52, bod [93]152 a citovanú judikatúru). 154 Urcenie podielov v rámci vnútorného vztahu existujúceho medzi solidárnymi spoludlzníkmi sa netýka tohto dvojitého ciela. Ide totiz o spor, ktorý nastane neskôr a na ktorom Komisia uz v zásade nemá záujem, kedze celá pokuta jej bola zaplatená jedným alebo viacerými uvedenými spoludlzníkmi (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [94]C-625/13 P, [95]EU:C:2017:52, bod [96]153 a citovanú judikatúru). 155 V prejednávanej veci postacuje vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 151 az 154 vyssie konstatovat, ze Komisia nebola v prejednávanej veci povinná urcit podiely zalobkýn a vedlajsích úcastníkov konania v rámci ich vnútorného vztahu. Kedze totiz Komisia dospela k záveru, ze pocas celého obdobia porusovania zalobkyne a vedlajsí úcastníci konania tvorili jeden podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze, co zalobcovia nespochybnujú, mohla sa obmedzit na urcenie výsky pokuty, ktorú boli tieto spolocnosti solidárne povinné zaplatit. 156 Okrem toho tvrdenie zalobkýn, podla ktorého v case prijatia napadnutého rozhodnutia vedlajsí úcastníci konania s nimi uz netvorili jeden subjekt, nemôze spochybnit záver uvedený v bode 155 vyssie. 157 Na jednej strane je potrebné zdôraznit, ze prijatie predmetného tvrdenia by bolo v rozpore so samotným pojmom solidárnej zodpovednosti. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze z mechanizmu solidarity z definície vyplýva, ze Komisia sa môze obrátit bud na materskú spolocnost alebo dcérsku spolocnost bez stanovenia podielov v zmysle uvádzanom zalobkynami. Ako uz totiz Súdny dvor rozhodol, neexistuje "prednost", pokial ide o ulozenie pokuty jednej alebo druhej z týchto spolocností (pozri rozsudok z 18. júla 2013, Dow Chemical a i./Komisia, [97]C-499/11 P, [98]EU:C:2013:482, bod [99]49 a citovanú judikatúru). 158 Na druhej strane je potrebné sa domnievat, ze prijatie takéhoto tvrdenia by mohlo ohrozit ciel mechanizmu solidarity, ktorý podla judikatúry citovanej v bode 153 vyssie spocíva v skutocnosti, ze predstavuje dodatocný právny nástroj, ktorým disponuje Komisia na posilnenie úcinnosti vymáhania ulozených pokút, ako aj ciela odstrasenia, ktorý vseobecne sleduje právo hospodárskej sútaze. 159 Vzhladom na uvedené je potrebné sa domnievat, ze Komisia v prejednávanej veci neporusila ustanovenia clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ked neurcila podiely zalobkýn a vedlajsích úcastníkov konania v rámci ich vnútorného vztahu. 160 Piaty zalobný dôvod preto musí byt zamietnutý. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnosti dôkazov o existencii porusenia clánku 101 ZFEÚ 161 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska dostatocným spôsobom nepreukázala existenciu protisútaznej dohody v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ, a v dôsledku toho ich úcast na nej. Podla nich existencia dohody o "domácom území" nie je podlozená dostatocnými dôkazmi a z tohto dôvodu nie je podlozená ani "európska vetva kartelu", ako ju opisuje Komisia. 162 Zalobkyne po prvé zastávajú názor, ze návrhy Komisie týkajúce sa existencie dohody na "domácom území" spocívajú na tautologickom odôvodnení, ktoré im nenecháva ziadny priestor na obhajobu. V tejto súvislosti tvrdia, ze Komisia nepredlozila priamy dôkaz o existencii uvedeného princípu. Okrem toho kritizujú skutocnost, ze neexistencia diskusií o európskych projektoch sa vykladá ako znak existencie protisútaznej dohody a pokusy japonských a juhokórejských spolocností "vstúpit" do EHP sa nevykladajú ako znak hospodárskej sútaze, ale ako porusenie tohto princípu. 163 Zalobkyne po druhé tvrdia, ze v priebehu správneho konania predlozili viacero alternatívnych vysvetlení udalostí uvádzaných v napadnutom rozhodnutí, ako aj vysvetlenia skutocnosti, ze japonskí a juhokórejskí výrobcovia boli odrádzaní od uplatnovania hospodárskej sútaze v EHP. 164 Zalobkyne na jednej strane poznamenávajú, ze k trojstranným stretnutiam "A/R/K" v oblasti vývoznej spolupráce doslo medzi rokmi 1998 a 2005 v nadväznosti na uzatvorenie Super Tension Cables Export Agreement (dohoda o vývoze káblov velmi vysokého napätia, dalej len "STEA") a vytvorenie Sub-marine Cable Export Association (Zdruzenie pre vývoz podmorských káblov, dalej len "SMEA") týkajúce sa projektov, ktoré boli uskutocnené alebo ktoré sa mali uskutocnit mimo EHP, ale bez toho, aby vyústili do akejkolvek dohody. 165 Na druhej strane zalobkyne tvrdia, ze japonským a juhokórejským spolocnostiam bráni viacero prekázok vykonávat cinnost v EHP a európskym spolocnostiam bráni viacero prekázok vykonávat cinnost v Japonsku a Juznej Kórei. Tieto prekázky sa konkrétne týkajú znacného rozdielu medzi jednotlivými krajinami, pokial ide o charakteristiky projektov, kultúrne a jazykové odlisnosti, skutocnost, ze niektorí prevádzkovatelia sietí odmietajú obchodovat s dodávatelmi, ktorí nemajú aspon zástupcu, ktorý je fyzicky prítomný v predmetnej krajine, a náklady na dopravu. Zalobkyne napokon tvrdia, ze skutocnost, ze od zacatia vysetrovania viacero japonských a juhokórejských subjektov podniklo kroky s cielom "vstúpit" do EHP, nemôze postacovat na vylúcenie týchto tvrdení. 166 Po tretie zalobkyne zdôraznujú, ze v rozsahu, v akom Komisia nepreukázala existenciu dohody o "domácom území", nemôze im vytýkat ani existenciu kartelu týkajúceho sa pridelovania projektov na európskej úrovni. 167 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. 168 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze v rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne opätovne opakujú tvrdenia, ktorých cielom je preukázat, ze Komisia na úcely svojich konstatovaní vychádzala výlucne zo ziadostí o zhovievavost, cím sa zdôraznuje slabé odhodlanie vysetrovat. Ako vsak vyplýva z preskúmania uskutocneného v rámci tretieho zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady riadnej správy vecí verejných zo strany Komisie, naopak je potrebné konstatovat, ze tvrdenie, podla ktorého Komisia v celom rozsahu vychádzala z ústnych vyhlásení zhromazdených na základe programu zhovievavosti bez toho, aby vykonala samostatné vysetrovanie, nie je podlozené informáciami vyplývajúcimi z napadnutého rozhodnutia a najmä obsahom bodu 3 tohto rozhodnutia, v ktorom tak, ako to vyplýva z bodu 114 vyssie, Komisia uvádza rôzne dôkazy, ktoré pouzila na podporu svojich záverov, pokial ide o predmetný kartel. 169 Pokial ide o tvrdenia zalobkýn, podla ktorých sa Komisii nepodarilo preukázat existenciu dohody o "domácom území", je potrebné pripomenút, ako to vyplýva z bodu 12 vyssie, ako aj z odôvodnenia 76 a nasl. napadnutého rozhodnutia, ze v súlade s uvedenou dohodou sa juhokórejskí a japonskí výrobcovia povazovali za subjekty, ktoré nekonkurujú európskym výrobcom na európskom "domácom území", ako ho definujú úcastníci kartelu, a to výmenou za záväzok európskych výrobcov, ze im nebudú konkurovat na "domácich územiach" najmä v Japonsku a Juznej Kórei. Táto dohoda sa podla Komisie spája s dohodou o "vývozných územiach", ktorá spocíva v tom, ze medzi európskych výrobcov na jednej strane a japonských a juhokórejských výrobcov na druhej strane sa rozdelia projekty, ktoré sa nachádzajú mimo "domácich území", v súlade s "kvótou 60/40". V tejto súvislosti z odôvodnení 79 a 247 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze Grécko dlho nebolo súcastou európskeho "domáceho územia" v zmysle predmetnej dohody a ze projekty umiestnené v Grécku patrili do pridelovania "vývozných území". 170 V prejednávanej veci nemozno existenciu dohody o "domácom území" ani "európskej vetvy kartelu" oprávnene spochybnit tvrdeniami, ktoré v tomto ohlade uvádzajú zalobkyne. 171 V prvom rade je totiz potrebné zdôraznit, ze dohoda o "domácom území" je opísaná v odôvodneniach 76 az 86 napadnutého rozhodnutia na základe skutocností, ktoré zalobkyne osobitne nespochybnujú. Existenciu dohody navyse dokladajú dôkazy uvedené v bode 3 uvedeného rozhodnutia s názvom "Opis skutkového stavu", ktoré zalobkyne opät nespochybnili konkrétnymi dôkazmi. V odôvodneniach 107 az 115 tohto rozhodnutia Komisia navyse zhrnula bez toho, aby sa zalobkyne pokúsili preukázat opak, dôkazy o existencii "európskej vetvy kartelu". 172 Okrem toho v odôvodnení 493 napadnutého rozhodnutia Komisia zhrnula vsetky dôkazy zhromazdené pocas vysetrovania vrátane dôkazov týkajúcich sa dohody o "domácom území" a "európskej vetvy kartelu", ktoré zalobkyne nespochybnujú osobitnými tvrdeniami s výnimkou tvrdení uvedených v odôvodnení 234 uvedeného rozhodnutia bez podporných dôkazov. Z preskúmania skutocností citovaných v odôvodnení 493 tohto rozhodnutia konkrétne vyplýva toto: - po prvé úcastníci kartelu implicitne alebo explicitne prijali dohodu alebo zosúladený postup, podla ktorých bolo európske "domáce územie" chránené pred hospodárskou sútazou japonských a juhokórejských dodávatelov elektrických káblov, a naopak [odôvodnenie 493 písm. a) napadnutého rozhodnutia], - po druhé "clenovia R" kartelu sa zúcastnovali na "európskej vetve kartelu", ktorá rozdelovala územia a klientov v rámci EHP [odôvodnenie 493 písm. b) napadnutého rozhodnutia], - po tretie viacero úcastníkov vrátane zalobkýn sa dohodlo na cenách ponúkaných za podmorské a podzemné elektrické káble vrátane káblov pre projekty v EHP [odôvodnenie 493 písm. d) napadnutého rozhodnutia], - po stvrté viacero úcastníkov vrátane zalobkýn sa zapojilo do predkladania krycích ponúk s cielom zabezpecit dohodnuté rozdelenie projektov podmorských a podzemných elektrických káblov vrátane káblov pre projekty v EHP [odôvodnenie 493 písm. e) napadnutého rozhodnutia], - po piate viacero úcastníkov vrátane zalobkýn sa zapojilo do výmeny citlivých a strategických obchodných informácií, ako sú ich disponibilná kapacita alebo ich záujem o konkrétne verejné obchodné sútaze vrátane záujmu o projekty v EHP [odôvodnenie 493 písm. f) napadnutého rozhodnutia], - po sieste niektorí úcastníci vrátane zalobkýn sa zapojili do praktík, ktorých cielom bolo posilnit kartel, vrátane kolektívneho odmietnutia poskytnút príslusenstvo alebo technickú podporu niektorým konkurentom [odôvodnenie 493 písm. g) napadnutého rozhodnutia], - po siedme viacero úcastníkov vrátane zalobkýn monitorovalo vykonávanie dohôd o rozdelení a urcení cien na základe vzájomnej výmeny rozvrhov pozícií a informácií týkajúcich sa trhu a zavedenie informacných povinností vrátane takýchto povinností týkajúcich sa projektov v EHP [odôvodnenie 493 písm. h) napadnutého rozhodnutia]. 173 Napokon je potrebné zdôraznit, ze okrem zistení Komisie, ktoré sa vztahujú najmä na dohodu o "domácom území" a "európsku vetvu kartelu", odôvodnenie 493 napadnutého rozhodnutia tiez odkazuje na vsetky dôkazy spájajúce sa s pravidlom, ktoré sa týka "vývozných území", do ktorého sa zalobkyne tiez zapojili. 174 V dôsledku toho dôkazy zhromazdené Komisiou, ktorých predlozenie si vyziadal Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania a vykonanie dokazovania pocas písomnej casti konania v tejto veci (pozri bod 28 vyssie), potvrdzujú existenciu dohody o "domácom území" a existenciu "európskej vetvy kartelu", ako aj úcast zalobkýn na uvedenom karteli bez toho, aby zalobkyne predlozili konkrétne dôkazy, ktoré by mohli spochybnit, ako to tvrdia, zhodu vôle na vykonávaní dohody týkajúcej sa EHP. 175 Po druhé je potrebné zdôraznit, ako to tvrdí Komisia, ze zalobkyne vo svojich písomných podaniach nespochybnujú dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí, ale obmedzujú sa len na citáciu izolovaných výnatkov uvedeného rozhodnutia, najmä odôvodnení 78, 501 a 626 tohto rozhodnutia, s cielom spochybnit dôveryhodnost konstatovaní, pokial ide o existenciu dohody o "domácom území". V tejto súvislosti je okrem toho potrebné konstatovat, ze v tom istom rozhodnutí sa uvádza viacero skutocností, ktoré podporujú usvedcujúce dôkazy uvedené ziadatelkami o zhovievavost, ústne vyhlásenia a odpovede na ziadosti o informácie, a to nad rámec dokumentov zhromazdených v priebehu inspekcií, ktoré preukazujú uvedenú existenciu. 176 Osobitne je potrebné zdôraznit, ze odôvodnenie 626 napadnutého rozhodnutia sa odvoláva na viacero dalsích odôvodnení uvedeného rozhodnutia, ktoré obsahujú dôkazy o existencii dohody o "domácom území", konkrétne odôvodnenia 306, 329, 353, 355, 357, 358, 380, 384, 386, 393, 428 a 437 tohto rozhodnutia, ktoré zalobkyne podrobne nespochybnili. Navyse v odôvodneniach 80 az 86 toho istého rozhodnutia sa uvádza, ze takáto dohoda sa uplatnuje na európske projekty, ktoré sú predmetom diskusií medzi európskymi, japonskými a juhokórejskými prevádzkovatelmi. Ako navyse uvádza Komisia, tieto dôkazy sú v rozpore s výnatkom ústneho vyhlásenia spolocnosti J-Power Systems, ktorý zalobkyne citujú s cielom podporit svoje tvrdenie, podla ktorého sa kontakty, ktoré existovali medzi výrobcami elektrických káblov a ktoré sa vztahujú na "vývozné územia", prerusili na konci roka 2004. Sú tiez dostatocné na vyvrátenie vysvetlenia uvádzaného zalobkynami, podla ktorého sa stretnutia, na ktorých sa uvedení výrobcovia rozhodli spolupracovat na trhu, týkali len projektov mimo EHP. 177 Po tretie v odôvodneniach 502 az 509 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza dôkazy s cielom preukázat, ze dohoda o "domácom území" a "európska vetva kartelu" sa vykonávali. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze v rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne citujú fragmenty uvedených dôkazov, ale konkrétne nespochybnujú pokyny dané ázijským výrobcom s cielom zabezpecit vykonávanie uvedenej dohody. Ako to navyse zdôraznuje Komisia a ako to vyplýva z citovaných odôvodnení, zalobkyne nespochybnujú ani dôkazy týkajúce sa skutocností, ze úcastníci si boli vedomí protiprávnej povahy svojich cinností a ze prijali niekolko organizacných a technických opatrení, aby neboli odhalení. 178 Pokial ide po stvrté o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého Komisia mala analyzovat úcinky kartelu, postacuje uviest, ze takáto povinnost nevznikne, pokial ide o porusenia na základe ciela, ako je to v prípade rozdelenia trhu konstatovaného v napadnutom rozhodnutí (pozri rozsudok zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia, [100]T-655/11, [101]EU:T:2015:383, bod [102]420 a citovanú judikatúru). V kazdom prípade je potrebné poukázat na to, ze v bode 3.3 napadnutého rozhodnutia sa uvádzajú dôkazy, ktoré zalobkyne konkrétnym spôsobom nespochybnili a ktorých cielom je preukázat, ze kartel sa realizoval, a najmä sa v nom uvádzajú príklady, a to vrátane odôvodnení 113 a 114 uvedeného rozhodnutia. Okrem toho je potrebné dodat, ze aj ked, ako to uvádzajú zalobkyne, niektoré projekty rozdelené medzi úcastníkov kartelu uvedené najmä v odôvodnení 192, odôvodnení 234 písm. a) a odôvodnení 151 tohto rozhodnutia neboli vykonané, z judikatúry citovanej v odôvodnení 645 toho istého rozhodnutia vyplýva, ze hoci aj ciastocné plnenie dohody, ktorej predmet je protisútazný, postacuje na vylúcenie moznosti prijat záver o neexistencii dopadu uvedenej dohody na trh (rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [103]T-38/02, [104]EU:T:2005:367, bod [105]148). Je potrebné dodat, ze tieto projekty nie sú v ziadnom prípade spôsobilé spochybnit vsetky ostatné dôkazy citované Komisiou. 179 Po piate zalobkyne v podstate tvrdia, ze z technických, obchodných a historických dôvodov nemali japonskí a juhokórejskí výrobcovia dôvod sútazit o "európske projekty". Podla nich tieto dôvody predstavujú prijatelné vysvetlenie dôkazov predlozených v napadnutom rozhodnutí. 180 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v súlade s judikatúrou môze dohoda, ktorej cielom je chránit európskych výrobcov na ich území Únie pred skutocnou alebo potenciálnou konkurenciou pochádzajúcou od iných zahranicných výrobcov, obmedzovat hospodársku sútaz, okrem prípadu, ze by existovali neprekonatelné prekázky vstupu na európsky trh vylucujúce akúkolvek potenciálnu konkurenciu zo strany týchto zahranicných výrobcov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2014, Toshiba/Komisia, [106]T-519/09, neuverejnený, [107]EU:T:2014:263, bod [108]230). 181 V prejednávanej veci zalobkyne nemôzu tvrdit, ze japonskí a juhokórejskí výrobcovia neboli prinajmensom potenciálnymi konkurentmi európskych výrobcov v rámci EHP. 182 Po prvé je totiz potrebné zdôraznit, ako to vyplýva z odôvodnenia 658 napadnutého rozhodnutia, ze pristúpenie k dohode bolo pravidelne potvrdzované úcastníkmi a "clenovia A" a "R" kartelu sa navzájom informovali o výzvach na predkladanie ponúk pochádzajúcich z "území" druhého úcastníka. Po druhé v súlade s odôvodnením 663 uvedeného rozhodnutia európski klienti pravidelne vyzývali japonských a juhokórejských výrobcov, aby predlozili ponuku pre ich projekty. Navyse v tomto odôvodnení Komisia odkazuje na odôvodnenia 231 a 279 tohto rozhodnutia, v ktorých sú uvedené viaceré dôkazy, z ktorých vyplýva, ze dvaja japonskí výrobcovia boli oslovení pre projekty, ktoré sa mali realizovat v rámci EHP, najmä v Holandsku, Spojenom královstve, Spanielsku a Taliansku. Po tretie skutocnost, ako to vyplýva z odôvodnení 664 a 666 toho istého rozhodnutia, ze rozdielni klienti môzu mat rôzne technické poziadavky, ako to tvrdia zalobkyne, sa uplatnuje na vsetkých potenciálnych dodávatelov bez ohladu na to, ci sú európski, japonskí alebo juhokórejskí. Po stvrté, ako to bolo uvedené v odôvodnení 666 predmetného rozhodnutia, od zacatia vysetrovania Komisie podniklo viacero japonských a juhokórejských úcastníkov kroky s cielom zúcastnit sa na projektoch, ktoré sa mali realizovat v rámci EHP. Po piate je potrebné zdôraznit, ze v rokoch 2001 a 2005 sa podla odôvodnenia 661 toho istého rozhodnutia jeden juhokórejský podnik zúcastnil na projektoch, ktoré sa realizovali v EHP a pozostávali z predaja systémov elektrických káblov. Taká úcast potvrdzuje skutocnost, ze uvedený podnik bol prinajmensom potenciálnym konkurentom európskych výrobcov v rámci EHP a ze neexistovali ziadne neprekonatelné prekázky vstupu na európsky trh. 183 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, úcast japonských a juhokórejských výrobcov v EHP nebola technicky nemozná ani ekonomicky neudrzatelná. 184 V dôsledku toho sa zalobkyniam nepodarilo spochybnit konstatovanie Komisie, podla ktorého sa zúcastnovali na protisútaznej dohode, ktorá upravovala predovsetkým dohodu o "domácom území". 185 Vzhladom na uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze zalobkyne nepreukázali, ze Komisia dostatocne nepreukázala existenciu porusenia clánku 101 ZFEÚ. 186 Siesty zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom urcení trvania porusenia 187 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia z právneho hladiska dostatocným spôsobom nepreukázala dátum zaciatku protisútaznej dohody, najmä pokial ide o obdobie od roku 1999 do roku 2000, pocas ktorého podla nich prebiehala "len fáza rokovania". Predovsetkým tvrdia, ze neexistuje dôkaz o tom, ze porusenie sa zacalo na stretnutí 18. februára 1999 v Zürichu (Svajciarsko) a ze ziadny dôkaz nepreukazuje, ze by sa dosiahla dohoda pocas iných stretnutí, na ktorých sa Pirelli zúcastnovala v rokoch 1999 a 2000. 188 Pokial ide na jednej strane o stretnutie z 18. februára 1999 v Zürichu, zalobkyne uvádzajú, ze jediný dokument nachádzajúci sa v spise Komisie je interná poznámka pána Y., zamestnanca spolocnosti Sumitomo Electric Industries, predlozená v rámci spolocnej ziadosti o oslobodenie od pokuty, ktorá bola povazovaná za zápisnicu z uvedeného stretnutia, hoci nebol uvedený autor, a táto poznámka nebola poskytnutá ostatným osobám, ktoré sa zúcastnili na tomto stretnutí. Podla nich ide o dôkaz s nízkou dôkaznou hodnotou, ktorý nie je potvrdený ziadnym ústnym vyhlásením spolocnosti J-Power Systems ani sirsím súborom dôkazov. Tiez poznamenávajú, ze samotná Komisia v odôvodnení 497 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze na predmetnom stretnutí rokovania nevyústili do dohody, pokial ide o urcenie "domácich území" a pridelenie kvót na projekty umiestnené mimo týchto území. Komisia teda nemôze tvrdit, ze od daného dátumu existoval kartel alebo ze úcastníci odstránili alebo podstatne znízili neistotu, pokial ide o ich správanie na trhu. Napokon podla zalobkýn analýza rozhodovacej praxe Komisie preukazuje, ze zaciatok kartelu nebol nikdy zalozený na tak málo podlozených dôkazoch. 189 Pokial ide na druhej strane o ostatné dôkazy, zalobkyne v podstate tvrdia, ze prinajmensom v súvislosti s obdobím do konca roka 2000 napadnuté rozhodnutie nepodporuje skutocnost, ze európski a japonskí výrobcovia sa dohodli na realizácii "vetvy A/R kartelu" alebo na vytvorení "európskej vetvy" uvedeného kartelu. Ide konkrétne o stretnutia uskutocnené 24. mája 1999 v Kuala Lumpure (Malajzia), 3. a 4. júna 1999 v Tokiu (Japonsko), 26. júla 1999 v Londýne (Spojené královstvo), 19. októbra 1999 v Kuala Lumpure, 1. a 2. marca 2000 v Tokiu, 11. mája 2000 v Parízi (Francúzsko), v priebehu júla v Miláne alebo v Londýne a 29. novembra 2000 v Kuala Lumpure. 190 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. 191 Na úvod je potrebné pripomenút, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ zakazuje dohody a zosúladené postupy, ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, a najmä tie, ktoré spocívajú v rozdelovaní trhov alebo zdrojov zásobovania. 192 Na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, postacuje, ze predmetné podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urceným spôsobom. Mozno konstatovat, ze dohoda v zmysle uvedeného ustanovenia je uzatvorená, pokial existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní (pozri rozsudok zo 16. júna 2011, Solvay/Komisia, [109]T-186/06, [110]EU:T:2011:276, body [111]85 a [112]86 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti je irelevantné skúmat, ci sa podniky povazovali za právne, fakticky ci morálne povinné prijat správanie, na ktorom sa dohodli (rozsudky zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, [113]T-347/94, [114]EU:T:1998:101, bod [115]65, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, [116]T-54/03, neuverejnený, [117]EU:T:2008:255, bod [118]219 a citovaná judikatúra). 193 Pojem zosúladený postup znamená formu koordinácie medzi podnikmi, ktorá hoci nedospela az k realizácii dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi týmito podnikmi (pozri rozsudok zo 16. júna 2011, Solvay/Komisia, [119]T-186/06, [120]EU:T:2011:276, bod [121]87 a citovanú judikatúru). 194 Clánok 101 ods. 1 ZFEÚ bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý môze bud ovplyvnit správanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhalit takému konkurentovi správanie, ktoré sa tieto subjekty rozhodli samy dodrziavat na trhu alebo ktoré zamýslajú dodrziavat, pokial je cielom alebo výsledkom týchto kontaktov obmedzenie hospodárskej sútaze. Oznámenie informácií svojim konkurentom s cielom pripravit protisútaznú dohodu postacuje na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle uvedeného ustanovenia (pozri rozsudok zo 16. júna 2011, Solvay/Komisia, [122]T-186/06, [123]EU:T:2011:276, body [124]88 a [125]89 a citovanú judikatúru). 195 Pojmy dohoda a zosúladený postup v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ zahrnajú zo subjektívneho hladiska formy kolúzie, ktoré majú rovnakú podstatu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú. S cielom uplatnit toto ustanovenie preto v kazdom prípade postacuje, aby boli preukázané podstatné znaky jednej z týchto dvoch foriem porusenia uvedených v tomto ustanovení (rozsudok z 5. decembra 2013, Solvay/Komisia, [126]C-455/11 P, neuverejnený, [127]EU:C:2013:796, bod [128]53). 196 Navyse z judikatúry vyplýva, ze prinálezí Komisii, aby preukázala nielen existenciu kartelu, ale aj jeho trvanie (rozsudok zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, [129]C-65/02 P a C-73/02 P, [130]EU:C:2005:454, bod [131]31). 197 Hoci je Komisia povinná predlozit presné a súhlasné dôkazy na preukázanie existencie porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, kazdý z dôkazov, ktorý predlozí, nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám v prípade kazdého prvku porusenia. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke v celkovom posúdení. Dôkazy uvádzané Komisiou v napadnutom rozhodnutí s cielom preukázat existenciu porusenia tohto ustanovenia podnikom sa teda nemajú posudzovat samostatne, ale ako celok (pozri rozsudok z 12. decembra 2014, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, [132]T-562/08, neuverejnený, [133]EU:T:2014:1078, body [134]152 a [135]153 a citovanú judikatúru). 198 Vo väcsine prípadov sa existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vyvodit z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok zo 17. septembra 2015, Total Marketing Services/Komisia, [136]C-634/13 P, [137]EU:C:2015:614, bod [138]26). 199 Komisia v prejednávanej veci najmä v odôvodneniach 138 a 506 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze kartel, na ktorý sa vztahuje uvedené rozhodnutie, sa zacal 18. februára 1999, ked sa zástupcovia styroch japonských dodávatelov elektrických káblov, konkrétne spolocností Furukawa Electric, Fujikura, Sumitomo Electric Industries a Hitachi Cable, ako aj zástupcovia dvoch európskych dodávatelov elektrických káblov vrátane spolocnosti Pirelli, stretli v hoteli v Zürichu. Hoci samotné zalobkyne sa na tomto stretnutí nezúcastnili, je potrebné pripomenút, ako to vyplýva z preskúmania stvrtého zalobného dôvodu, ze sú zodpovedné za úcast na tomto stretnutí ako právne nástupkyne spolocnosti Pirelli. 200 Komisia zakladá konstatovanie uvedené v bode 199 vyssie na viacerých skutkových okolnostiach, ktoré mozno zhrnút takto. 201 Komisia najskôr zdôraznila, ze kartel, na ktorý sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, má pôvod v dvoch rezimoch vývozu vyplývajúcich z dohody STEA a zo zdruzenia SMEA, ktorých úcastníkmi sa stali hlavní európski dodávatelia elektrických káblov v 70. rokoch 20. storocia v rámci International Cable Development Corporation (medzinárodná spolocnost pre vývoj káblov). Podla odôvodnenia 64 uvedeného rozhodnutia STEA a SMEA upravovali pociatocný rámec pre predkladanie a zadávanie zákaziek a projektov týkajúcich sa podzemných a podmorských elektrických káblov vysokého napätia mimo "domácich území" spolocností, ktoré uzavreli uvedené dohody. Komisia v tom istom odôvodnení uvádza, a to bez toho, aby zalobkyne uvádzali opak, ze presetrovaním sa zistilo, ze okrem týchto dohôd existuje nepísaný dohovor medzi európskymi, japonskými a juhokórejskými výrobcami, ktorým sa vsetky tri skupiny výrobcov zaviazali, ze si nebudú konkurovat na svojich jednotlivých "domácich územiach". V ostatných regiónoch bolo cielom výrobcov rozdelit si projekty medzi seba, pricom európski výrobcovia získajú priblizne 60 % projektov a japonskí výrobcovia priblizne 40 % projektov. S cielom organizovat pridelovanie boli pre kazdú skupinu vymenovaní predseda a tajomník (alebo koordinátor). Úcastníci predmetných dohôd a uvedeného nepísaného dohovoru, ktorí dostávali ziadosti klientov týkajúce sa prípadných projektov v oblasti podzemných a podmorských elektrických káblov, boli povinní tieto ziadosti oznamovat japonskému alebo európskemu tajomníkovi, ak typ a dlzka elektrických káblov zodpovedali urcitým kritériám. Tajomníci alebo koordinátori následne diskutovali a dohodli sa na skupine výrobcov, ktorej bude projekt pridelený. 202 Je nesporné, ze kartel, na ktorý sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, má schému opísanú v bode 201 vyssie. 203 Dalej STEA a SMEA vrátane nepísaného dohovoru, ktorý k nim patrí, boli podla odôvodnenia 117 napadnutého rozhodnutia koncom roka 1997 zrusené. Komisia predkladá dôkazy, ktoré zalobkyne konkrétnymi skutocnostami nespochybnujú a z ktorých jednak vyplýva, ze spolocnosti, ktoré uzavreli tieto dohody, si boli vedomé ich protiprávnosti, a jednak, ze v budúcnosti plánovali reorganizáciu týchto dohôd. V odôvodneniach 119, 121 az 136 napadnutého rozhodnutia a v bodoch 3 az 15 prílohy I tohto rozhodnutia tiez uviedla dôkazy, ktorými sa potvrdzuje, ze uvedené spolocnosti sa nadalej stretali a diskutovali o dôsledkoch zrusenia uvedených dohôd a o moznosti uzatvorit novú dohodu. V tejto súvislosti zalobkyne nespochybnujú, ze sa zúcastnili na jedenástich stretnutiach s ostatnými japonskými dodávatelmi, ktoré boli zorganizované pocas roku 1998, a na jednom stretnutí zorganizovanom v októbri 1998 v Kuala Lumpure, na ktorom sa zúcastnili najmä Pirelli, Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable, Furukawa Electric, Fujikura a jedna dalsia európska spolocnost. 204 Je potrebné poznamenat, ze pocas jedného zo stretnutí uvedených v bode 203 vyssie sa uskutocnila diskusia, ktorú Komisia uvádza v odôvodnení 129 napadnutého rozhodnutia a ktorú zalobkyne nespochybnili, pricom táto diskusia sa týkala projektu v oblasti elektrických káblov, ktorý sa mal realizovat v Singapure a ktorý bol pôvodne pridelený európskym podnikom pred zrusením dohody STEA a zdruzenia SMEA, a za ktorý bola Furukawa Electric kritizovaná, ze predlozila ponuku s nízkou cenou. V rámci tejto kritiky bolo tiez poznamenané, ze podobné správanie môze zmarit "budúci plán diskutovaný medzi [japonskými a európskymi výrobcami]". 205 Navyse Komisia uviedla sériu siestich pravidelných stretnutí zorganizovaných v roku 1999 najmä medzi zástupcami spolocností Pirelli, Fujikura, Furukawa Electric, Hitachi Cable a Sumitomo Electric Industries. Po týchto stretnutiach nasledovali dalsie stretnutia japonských a európskych dodávatelov a viacero dvojstranných stretnutí zorganizovaných v roku 2000. Z dobových poznámok z týchto stretnutí citovaných Komisiou najmä v odôvodneniach 137, 141, 143, 144 a 154 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze mali protisútazný obsah, pretoze sa týkali vytvorenia a fungovania dohody o rozdelení trhu, pricom prevzali struktúru dohody STEA a zdruzenia SMEA. Úcastníci týchto stretnutí diskutovali o pravidlách rozdelenia trhu, o vymedzení jednotlivých "domácich území", o kvótach, podla ktorých by mali byt rozdelené projekty, ktoré sa nachádzajú vo "vývozných územiach", o napätí elektrických káblov, na ktoré sa vztahuje dohoda, o vymenovaní regionálnych koordinátorov a o nových spolocnostiach, ktoré by sa mali zapojit do diskusií s cielom zabezpecit úcinnejsie fungovanie novej dohody. 206 Napokon Komisia v odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze vo svojej spolocnej ziadosti o oslobodenie od pokuty J-Power Systems, Sumitomo Electric Industries a Hitachi Cable potvrdili, ze v priebehu pociatocného obdobia kartelu prinajmensom Sumitomo Electric Industries a Hitachi Cable dodrziavali dohodu o "domácom území" tak, ze dbali o to, aby urcité projekty nachádzajúce sa na európskom "domácom území" neboli ponúkané im, ale európskym spolocnostiam. 207 Práve v tomto kontexte sa podla napadnutého rozhodnutia uskutocnilo stretnutie 18. februára 1999 v Zürichu, na ktorom si pán Y. ako zamestnanec spolocnosti Sumitomo Electric Industries robil poznámky, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 137 uvedeného rozhodnutia. Z týchto poznámok, v ktorých sa jasne uvádza dátum a miesto uvedeného stretnutia a ktorých dobový charakter preto zalobkyne nemôzu spochybnit, vyplýva, ze toto stretnutie sa týkalo podmienok kartelu týkajúceho sa projektov podmorských elektrických káblov, konkrétne kvót, ktoré sa majú pridelit európskym a japonským skupinám, priradovania "domácich území" v závislosti od umiestnenia výrobných zariadení podnikov, ako aj monitorovania a dohladu nad kvótami vo "vývozných územiach" prostredníctvom rozvrhov pozícií. Úcastníci tiez diskutovali o pristúpení spolocnosti ABB a japonských podnikov SWCC Showa Holdings a Mitsubishi Cable Industries k dohode, dotkli sa otázky pokuty ulozenej spolocnosti ABB za úcast na karteli týkajúcom sa mestských vykurovacích potrubí a preukázali tak, ze v tomto ohlade sú si vedomí urcitých rizík. 208 Pokial ide o stretnutie z 18. februára 1999 v Zürichu, Komisia v odôvodnení 497 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze niektoré aspekty, ktoré boli na nom prediskutované, neboli premietnuté do dohody. Z prepisu ústneho vyhlásenia spolocnosti J-Power Systems a písomnej poznámky z uvedeného stretnutia totiz vyplýva, ze úcastníci sa nedohodli na kvóte, ktorá sa má uplatnovat ("kvóta 60/40" alebo "kvóta 70/30") na "vývozné územia", a s konecnou platnostou nerozhodli, ci majú "domáce územia" zahrnat Svédsko (miesto výrobných cinností spolocnosti ABB), Juznú Kóreu a Taiwan. Komisia sa vsak domnievala, ze toto stretnutie znamenalo zaciatok porusovania. V tomto ohlade v odôvodnení 506 uvedeného rozhodnutia uviedla toto: "Vzhladom na... správanie pred stretnutím 18. februára 1999, ked úcastníci nesporne plánovali zacatie uplatnovania svojich predchádzajúcich dohôd a... ich následné správanie, ked otvorene pridelovali projekty vo vývozných územiach, respektovali svoje príslusné domáce územia a plánovali pozvat dalsie spolocnosti, aby pristúpili k 'plánu`..., je opodstatnené konstatovat, ze stretnutie z 18. februára 1999 preukazuje existenciu spolocnej vôle, ktorá existovala v danom case, rozdelovat si zákazky a klientov a narúsat bezný proces hospodárskej sútaze v rámci projektov týkajúcich sa [podzemných] káblov, ako aj [podmorských] káblov. Prinajmensom od tohto dátumu existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej sútaze medzi úcastníkmi. Úcastníci teda uzavreli dohodu alebo uplatnovali zosúladený postup v zmysle clánku 101 ods. 1 [ZFEÚ], aj ked urcité aspekty kartelu boli v danom case stále predmetom diskusie." 209 Vseobecný súd sa domnieva, ze vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 192 az 198 vyssie nie je záver Komisie týkajúci sa dosahu stretnutia z 18. februára 1999 v Zürichu, ktorý je uvedený v odôvodnení 506 napadnutého rozhodnutia, postihnutý nesprávnym právnym posúdením ani nesprávnym posúdením. 210 Komisia totiz po prvé preukázala, a to z právneho hladiska dostatocným spôsobom a pri súcasnom správnom prihliadnutí na kontext zrusenia dohody STEA a zdruzenia SMEA, na ktorých sa Pirelli zúcastnovala, ze pocnúc rokom 1998 clenovia týchto dohôd, konkrétne hlavní európski a japonskí dodávatelia podmorských a podzemných elektrických káblov, obnovili rokovania s cielom uzatvorit novú dohodu a ze casom sa im podarilo túto novú dohodu uviest do praxe. Písomná poznámka zo stretnutia uskutocneného 18. februára 1999 v Zürichu, teda prvá poznámka, ktorá v celom rozsahu pokrýva základy tejto novej dohody, potvrdzuje, ze v case, ked uvedená poznámka vznikla, sa podniky prítomné na tomto stretnutí dohodli na samotnom princípe rozdelenia trhu, pokial ide tak o "vývozné územia", ako aj "domáce územia". Existencia tohto princípu, ako aj skutocnost, ze spolocnosti, ktoré uzatvorili dohodu STEA a pristúpili k zdruzeniu SMEA, ho dodrziavali, je podporená diskusiou, do ktorej sa zapojili zalobkyne a ktorá je uvedená v bode 204 vyssie. 211 V tejto súvislosti je na jednej strane potrebné pripomenút, ze Komisii nic nebráni v tom, aby zohladnila prípravné fázy pred samotným vytvorením kartelu s cielom zistit hospodársku situáciu, ktorá predchádzala vytvoreniu kartelu a ktorá odôvodnovala jeho vytvorenie, alebo s cielom preukázat a posúdit, akú úlohu zohral kazdý z clenov kartelu pri jeho plánovaní, vytvorení a realizácii (rozsudok z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, [139]T-439/07, [140]EU:T:2012:320, bod [141]60). 212 Na druhej strane je potrebné poznamenat, ako to správne robí Komisia v odôvodnení 498 napadnutého rozhodnutia, ze rozhodujúcou otázkou pre posúdenie dosahu stretnutia uskutocneného 18. februára 1999 v Zürichu nie je, ci sa v tomto case sest spolocností, ktoré sa zúcastnili na uvedenom stretnutí, s konecnou platnostou dohodlo na vsetkých aspektoch dohody, ale ci diskusie na tomto stretnutí umoznili týmto siestim spolocnostiam prostredníctvom ich úcasti odstránit alebo aspon podstatne znízit neistotu, pokial ide o správanie, ktoré mozno od nich ocakávat na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [142]T-53/03, [143]EU:T:2008:254, bod [144]182 a citovanú judikatúru). 213 Ani pouzitie podmienovacieho spôsobu a budúceho casu v poznámkach pána Y., ani skutocnost, ze pán Y. uviedol, ze ani po stretnutí zorganizovanom v októbri 1999 v Kuala Lumpure nebola uzavretá ziadna dohoda, nepostacujú na konstatovanie, ze k 18. februáru 1999 spolocnosti, ktoré sa zúcastnili na stretnutí v Zürichu, este neporusili clánok 101 ods. 1 ZFEÚ. Kedze zalobkyne navyse spochybnujú dôkaznú hodnotu poznámok pána Y. na základe skutocnosti, ze ide o interný dokument spolocnosti J-Power Systems, ktorý podla nich nepotvrdzujú iné poznámky ostatných úcastníkov stretnutia, je potrebné pripomenút, ze v súlade s judikatúrou nemôze interná povaha dokumentu Komisii bránit v tom, aby sa nan odvolávala ako na usvedcujúci dôkaz na úcely potvrdenia iných dôkazov, obzvlást v rámci rozsiahlejsieho súboru súhlasných dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2004, JFE Engineering/Komisia, [145]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, [146]EU:T:2004:221, bod [147]231). V tejto súvislosti je potrebné dodat, ze na úcely vyvodenia záveru Komisia nevychádzala len z poznámok pána Y., ale aj, ako to vyplýva z bodov 201 az 206 vyssie, zo vseobecného kontextu zalozeného na iných dôkazoch týkajúcich sa najmä správania úcastníkov pred a po tomto stretnutí. Napokon na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, dôkaznú hodnotu predmetných poznámok neoslabuje skutocnost, ze boli vykladané niekolko rokov neskôr ich autorom, a to podla nich na základe "vzdialených spomienok". V tejto súvislosti postacuje uviest, ako to urobila Komisia, ze takýto casovo vzdialený výklad nemôze mat negatívny vplyv na dôkaznú hodnotu týchto poznámok ako listinných dôkazov z relevantného obdobia. 214 Po druhé na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, jednotlivé dôkazy týkajúce sa kontextu rokovania z 18. februára 1999 v Zürichu vrátane komunikácie, ktorá sa následne uskutocnila medzi dotknutými podnikmi, potvrdzujú, ze v priebehu pociatocného obdobia kartelu spájala hlavných európskych a japonských dodávatelov podmorských a podzemných elektrických káblov vrátane spolocnosti Pirelli spolocná vôla rozdelit si trh podla schémy dohody STEA a zdruzenia SMEA, a ze navyse toto rozdelenie trhu zrealizovali. To sa týka najmä projektov uvedených v odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia, ktoré boli pridelené európskym podnikom v súlade s dohodou o "domácom území". 215 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia sa správne domnievala, ze 18. februára 1999 mali hlavní japonskí a európski dodávatelia podmorských a podzemných elektrických káblov vysokého a velmi vysokého napätia vrátane zalobkýn spolocnú vôlu obmedzit hospodársku sútaz rozdelením trhu. Bez toho, aby sa teda dopustila nesprávneho posúdenia, konstatovala, ze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vytýkané zalobkyniam sa zacalo v tento den. 216 Pokial ide o tvrdenia zalobkýn, podla ktorých protisútazná povaha stretnutí, ktoré sa uskutocnili v priebehu roka 2000, nebola dostatocne podlozená, je potrebné konstatovat, ze vzhladom na skutocnost, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze zaciatok porusenia je stanovený stretnutím z 18. februára 1999 v Zürichu, sú tieto tvrdenia neúcinné. 217 Siedmy zalobný dôvod je preto potrebné zamietnut. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 a zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, pokial ide o výpocet ulozených pokút 218 V rámci svojho ôsmeho zalobného dôvodu zalobkyne na jednej strane tvrdia, ze posúdenie závaznosti porusenia v napadnutom rozhodnutí, ako aj urcenie práv vstupu, bolo neprimerané. Na druhej strane tvrdia, ze uplatnením najvyssej casti predaja na európske podniky, ako aj na japonské podniky, Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 219 Pred preskúmaním oboch castí tohto zalobného dôvodu je potrebné pripomenút, ze podla clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porusenia ustanovení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, pokuty, ktorých výska sa urcí so zretelom na závaznost porusenia a jeho trvanie. 220 V súlade s bodmi 19 az 22 usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 je jedným z dvoch faktorov, na ktorom je zalozená základná suma pokút, cast hodnoty dotknutého predaja stanovená v závislosti od stupna závaznosti porusenia. Vyhodnotenie závaznosti porusenia sa vykoná osobitne na kazdý typ porusenia, prihliadajúc na vsetky okolnosti prípadu. S cielom rozhodnút o úrovni casti hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia a uskutocnenie porusenia. 221 Komisia má urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení výsky pokút, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudky z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia, [148]T-352/09, [149]EU:T:2012:673, bod [150]43 a citovanú judikatúru, a zo 14. marca 2013, Dole Food a Dole Germany/Komisia, [151]T-588/08, [152]EU:T:2013:130, bod [153]662 a citovanú judikatúru). Pri preskúmaní výsky pokuty sa vsak súd v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného právneho a vecného preskúmania výsky pokuty nemôze opierat o túto mieru volnej úvahy, a to ani pokial ide o výber zohladnených dôkazov pri uplatnovaní kritérií uvedených v usmerneniach pre stanovenie pokút z roku 2006, ani pokial ide o hodnotenie týchto dôkazov (rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [154]C-272/09 P, [155]EU:C:2011:810, bod [156]102). Vzdy ked sa Komisia rozhodne ulozit pokutu podla práva hospodárskej sútaze, je povinná dodrziavat vseobecné právne zásady, medzi inými zásadu rovnosti zaobchádzania a proporcionality, tak ako ich vykladajú súdy Únie (rozsudok z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia, [157]T-352/09, [158]EU:T:2012:673, bod [159]44). 222 V prejednávanej veci je potrebné pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí, konkrétne v jeho odôvodneniach 997 az 1010, sa Komisia domnievala, ze pokial ide o základnú sumu pokuty a urcenie závaznosti, porusenie predstavuje vzhladom na svoj charakter jedno z najzávaznejsích obmedzení hospodárskej sútaze, co podla nej odôvodnuje uplatnenie sadzby 15 %. Rovnako uplatnila zvýsenie uvedenej sadzby o 2% pre vsetkých adresátov z dôvodu kumulovaného podielu na trhu, ako aj z dôvodu prakticky celosvetového geografického rozsahu kartelu, ktorý pokrýval predovsetkým celé územie EHP. Okrem toho zastávala najmä názor, ze správanie európskych podnikov vrátane zalobkýn poskodzovalo hospodársku sútaz viac nez správanie iných podnikov, kedze okrem ich úcasti na "vetve A/R kartelu" si európske podniky medzi sebou rozdelovali projekty v odvetví elektrických káblov v rámci "európskej vetvy" uvedeného kartelu. Z tohto dôvodu stanovila cast hodnoty predaja, ktorú treba zohladnit, pokial ide o závaznost porusenia, na 19 % pre európske podniky a na 17 % pre ostatné podniky. 223 Práve vzhladom na tieto úvahy je potrebné preskúmat obe casti uvádzané zalobkynami. - O prvej casti zalozenej na porusení zásady proporcionality 224 Zalobkyne Komisii v podstate vytýkajú, ze v stádiu stanovenia pokuty dostatocne neprihliadla na kontext porusenia. Konkrétne sa najskôr domnievajú, ze základná suma mala byt predmetom úpravy najmä vzhladom na obmedzený rozsah porusenia alebo dokonca neexistenciu skutocných úcinkov porusenia v rámci EHP. Dalej tvrdia, ze porusenie neovplyvnilo väcsinu predaja elektrických káblov uvedeného v oznámení o výhradách a ze vytýkaná protisútazná dohoda nemohla mat vplyv na koncových klientov, najmä pokial ide o ceny, ktoré im boli fakturované. Navyse zastávajú názor, ze Komisia mala zohladnit postupné utlmovanie kartelu od roku 2004. Napokon tvrdia, ze sa oslabil vplyv skutkových okolností, ktoré nie sú pod kontrolou kartelu, ako cena surovín. 225 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. 226 Pokial ide po prvé o tvrdenie zalobkýn zalozené na obmedzenom rozsahu porusenia, je potrebné zdôraznit, ze v rozsahu, v akom je zalozené na neexistencii dôkazu o existencii dohody o "domácom území", je potrebné ho odmietnut. Ako totiz vyplýva zo záveru uvedeného v bode 184 vyssie, zalobkyniam sa nepodarilo spochybnit konstatovanie Komisie, podla ktorého sa zúcastnovali na protisútaznej dohode, ktorá upravovala predovsetkým dohodu o "domácom území". Za týchto okolností je potrebné uviest, ze kartel nemal obmedzený rozsah v zmysle uvádzanom zalobkynami. 227 Navyse je potrebné zdôraznit, ako je to uvedené v odôvodnení 1001napadnutého rozhodnutia, ze sadzba 15 % je v prejednávanej veci odôvodnená z dôvodu samotnej povahy porusenia, na ktorom sa zalobkyne podielali, konkrétne rozdelenia trhu, pokial ide o podzemné elektrické káble. Také porusenie totiz patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle bodu 23 usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 a sadzba 15 % zodpovedá najnizsej sadzbe na stupnici sankcií za také porusenia podla týchto usmernení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Laufen Austria/Komisia, [160]C-637/13 P, [161]EU:C:2017:51, bod [162]65 a citovanú judikatúru). 228 Pokial ide po druhé o tvrdenie o neexistencii dopadu kartelu na trh, je potrebné pripomenút, ze vzhladom na to, ze porusenie konstatované v napadnutom rozhodnutí je porusenie z hladiska ciela, v súlade s ustálenou judikatúrou Komisia nemusela preukázat jeho následky (pozri rozsudok z 13. decembra 2012, Expedia, [163]C-226/11, [164]EU:C:2012:795, bod [165]35 a citovanú judikatúru). Ako uz bolo navyse pripomenuté v bode 178 vyssie, z judikatúry vyplýva, ze co aj len ciastocné vykonanie dohody, ktorej predmet je protisútazný, postacuje, aby sa vylúcila moznost dospiet k záveru o neexistencii dopadu uvedenej dohody na trh (rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [166]T-38/02, [167]EU:T:2005:367, bod [168]148). 229 V replike vsak zalobkyne v podstate tvrdia, ze protisútazná dohoda, ktorá nebola v plnej miere vykonaná a ktorá v ziadnom prípade nemá nijaký vplyv na ceny, ktoré platia klienti, sa musí povazovat za menej závaznú ako dohoda, ktorá sa plne vykonáva a ktorá spôsobuje ujmu klientom tým, ze dvíha ceny. 230 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze väcsina tvrdení zalobkýn súvisí s kritériom konkrétneho dopadu na trh, osobitne na ceny, ktoré platia koncoví klienti, ktorý, ak je meratelný, môze Komisia vziat do úvahy pri stanovení pokuty podla bodu 1.A usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([169]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171). Podla samotného znenia bodu 22 usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006, ktoré sú uplatnitelné na skutkové okolnosti prejednávanej veci, Komisia nemusí nevyhnutne zohladnit konkrétny dopad na trh alebo jeho neexistenciu ako pritazujúcu alebo polahcujúcu okolnost pri posudzovaní závaznosti porusenia na úcely výpoctu pokuty. Postacuje, ako to je v prejednávanej veci a ako to vyplýva z bodu 222 vyssie, aby úroven casti hodnoty zohladnovaného predaja stanovená Komisiou bola odôvodnená inými skutocnostami, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit urcenie závaznosti podla tohto ustanovenia, ako sú napríklad samotná povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu a jeho geografický rozsah. Preto ak chcú zalobkyne svojimi tvrdeniami preukázat, ze z dôvodov nezávislých od vôle clenov kartelu tento kartel nemohol mat úcinky alebo priniest ocakávané výsledky, tieto tvrdenia musia byt zamietnuté. 231 V rozsahu, v akom je potrebné na argumentáciu zalobkýn hladiet v tom zmysle, ze zastávajú názor, ze Komisia nepreukázala realizáciu porusenia, jej vsak nemozno vyhoviet. 232 Konstatovanie Komisie v odôvodnení 1009 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého bol kartel vo vseobecnosti vykonávaný a jeho dodrziavanie bolo monitorované vzájomnou výmenou rozvrhov pozícií a povinnostou podávat správy, nie je postihnuté ziadnym nesprávnym posúdením, ako to bolo uvedené v bode 178 vyssie. Navyse zo vsetkých pripomienok, ktorých cielom je preukázat existenciu porusenia, ktoré sú uvedené najmä v bodoch 3.3 a 3.4 napadnutého rozhodnutia a ktoré zalobkyne v rámci tejto casti podrobným spôsobom nespochybnili, vyplýva, ze po pociatocnom období prípravy pravidiel novej dohody o rozdelení územia medzi podniky vyrábajúce podmorské a podzemné elektrické káble tieto podniky vo vseobecnosti a pocas väcsej casti príslusného obdobia plnili poziadavky vyplývajúce z uvedenej dohody týkajúce sa reciprocného ústupu z "domácich území", rozdelenia "vývozných území" a pridelovania projektov v rámci "európskej vetvy kartelu". 233 Po tretie zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia mala pri urcovaní stupna závaznosti zohladnit významné oslabenie kartelu od roku 2004. V tejto súvislosti postacuje zdôraznit jediné a pokracujúce porusenie konstatované Komisiou, ktoré zalobkyne osobitným spôsobom nespochybnili, a skutocnost, ze dôkazy zhromazdené Komisiou neuvádzajú prerusenie kartelu v období do roku 2009. 234 Po stvrté zalobkyne poukazujú na to, ze z odôvodnení 998 az 1010 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zvýsila cast hodnoty predaja o 2 % pre vsetky podniky na jednej strane z dôvodu rozsahu kumulovanej casti trhov vsetkých podnikov a na druhej strane z dôvodu geografického rozsahu porusenia. Tvrdia, ze uvedená argumentácia v rozsahu, v akom sa zakladá na rozsahu kumulovanej casti trhov, nie je dôvodná, kedze viacero úcastníkov sa v priebehu porusenia zmenilo, a najmä kedze niektoré podniky sa pridali k porusovaniu po 18. februári 1999 a svoju úcast ukoncili pred konecným dátumom 28. januára 2009. 235 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze aj ked vsetky podniky zapojené do kartelu sa na nom nezúcastnovali pocas celého dotknutého obdobia, ako to tvrdia zalobkyne, nic to nemení na skutocnosti, ze na jednej strane pocas väcsej casti svojej existencie kartel spájal hlavných európskych a japonských výrobcov podmorských a podzemných elektrických káblov vysokého a velmi vysokého napätia. Navyse pocas znacného obdobia od konca roka 2001 do roku 2006 bol kartel posilnený úcastou mensích európskych dodávatelov, ako boli Brugg Kabel, nkt cables, Safran a Silec Cable, a v období od konca roka 2002 do polovice roka 2005 úcastou juhokórejských dodávatelov. Ako to na druhej strane uvádza Komisia bez toho, aby jej zalobkyne protirecili, pocet aktérov na relevantnom trhu, ktorí nie sú adresátmi napadnutého rozhodnutia, je velmi obmedzený. Za týchto okolností je potrebné sa na základe dôkladnej kontroly domnievat, ze Komisia mohla konstatovat bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, ze adresáti rozhodnutia predstavujú takmer vsetkých výrobcov podmorských a podzemných elektrických káblov vysokého a velmi vysokého napätia. Takisto sa mohla oprávnene domnievat, ze táto skutocnost, ako aj prakticky celosvetový geografický rozsahu kartelu, ktorý zalobkyne nespochybnili, zhorsujú porusenie a v dôsledku toho zvysujú cast hodnoty predaja o 2 % s cielom zohladnit tieto dve skutocnosti. 236 Po piate zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala pri urcovaní závaznosti vylúcit náklady na suroviny. V podstate poznamenávajú, ze na úcely stanovenia najlepsej mierky hospodárskej výhody získanej kazdým úcastníkom porusenia, a teda relatívneho podielu kazdého podniku na karteli, zaviedli usmernenia pre stanovenie pokút z roku 2006 v súvislosti so sporným správaním pojem "hodnota predaja". Domnievajú sa vsak, ze za týchto okolností je nevyhnutné ubezpecit sa, ze zohladnená hodnota verne odráza výhody úcastníkov kartelu, najmä pokial ide o príjmy. 237 V tejto súvislosti stací zdôraznit, ako to uviedla Komisia v odôvodnení 976 napadnutého rozhodnutia, ze Vseobecný súd uz odmietol podobné tvrdenie predlozené v rámci veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 14. mája 2014, Reagens/Komisia ([170]T-30/10, neuverejnený, [171]EU:T:2014:253, bod [172]233). Z uvedeného rozsudku, ako aj z citovanej judikatúry, totiz vyplýva, ze na základe ziadneho rozumného dôvodu nemozno vyzadovat, aby sa obrat na urcitom trhu pocítal s vylúcením urcitých výrobných nákladov, kedze vsetky priemyselné odvetvia znásajú náklady súvisiace s konecným produktom, nad ktorými výrobca nemá kontrolu, ktoré vsak predstavujú podstatný prvok jeho celkovej cinnosti a ktoré preto nemozno vylúcit z jeho obratu v case stanovovania základnej sumy pokuty. 238 Navyse je potrebné zdôraznit, ako to Súdny dvor uviedol v rozsudku z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([173]C-272/09 P, [174]EU:C:2011:810, bod [175]53), ze zohladnenie hrubého obratu v urcitých prípadoch a jeho nezohladnenie v iných by si vyzadovalo stanovenie hranice vo forme pomeru medzi cistým obratom a hrubým obratom, ktorá by sa tazko uplatnovala a viedla by k nekonecným a neriesitelným sporom, vrátane uplatnovania tvrdení, ze doslo k diskriminácii. Ziadne z tvrdení uvádzaných zalobkynami voci takejto úvahe vrátane skutocnosti, ze usmernenia pre stanovenie pokút z roku 2006 zohladnujú "hodnotu predaja" dotknutých podnikov, a nie "obrat", ako to robia usmernenia pre stanovenie pokút z roku 1998, nemôze v prejednávanej veci odôvodnit prijatie odlisného kritéria vyplývajúceho z judikatúry. 239 Vzhladom na uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia neporusila zásadu proporcionality pri stanovení základnej sumy pokuty v zmysle uvádzanom zalobkynami. 240 Prvú cast tohto zalobného dôvodu je preto potrebné zamietnut. - O druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 241 Zalobkyne tvrdia, ze rozlisovanie, ktoré Komisia robí medzi európskymi podnikmi a japonskými podnikmi, pokial ide o cast hodnoty predaja, ktorá sa zohladnuje na úcely zohladnenia závaznosti porusenia, je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. 242 Zalobkyne pripomínajú, ze cast hodnoty predaja, ktorú Komisia uplatnila na európske podniky, bola o 2 % vyssia ako cast hodnoty predaja uplatnená na iné podniky. Na odôvodnenie tohto rozlisovania Komisia v odôvodnení 999 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze okrem mechanizmov pridelovania v rámci "vetvy A/R kartelu""[boli] niektoré projekty týkajúce sa EHP predmetom dodatocného rozdelenia medzi európskych výrobcov v rámci európskej vetvy [uvedeného] kartelu". Zdôraznujú, ze podla Komisie "tieto dalsie praktiky, ktoré [sa týkali] len európskych výrobcov, [zintenzívnili] narusenie hospodárskej sútaze, ktoré uz bolo spôsobené dohodou o rozdelení trhu medzi európskych, japonských a [juho]kórejských výrobcov, a teda stupen závaznosti porusenia", a ze "dodatocné narusenie spôsobené európskou vetvou kartelu [odôvodnuje] zvýsenie stupna závaznosti o 2 % pre podniky, ktoré sa zúcastnili na tomto aspekte kartelu". 243 Zalobkyne spochybnujú toto rozlisovanie tým, ze na jednej strane tvrdia, ze "európska vetva kartelu" nebola realizovaná výlucne európskymi podnikmi. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze japonské a juhokórejské podniky sa zúcastnili na karteli na rovnakej úrovni ako európske podniky. Na druhej strane sa domnievajú, ze Komisia nepreukázala, ako uvedená vetva "zintenzívnila uz spôsobené narusenie hospodárskej sútaze", ani aké bolo "dodatocné narusenie" spôsobené touto vetvou. 244 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. 245 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je Komisia vzdy, ked sa rozhodne ulozit pokuty na základe práva hospodárskej sútaze, povinná dodrziavat vseobecné zásady práva Únie, medzi ktoré patrí zásada rovnosti zaobchádzania, ako ju vykladajú súdy Únie. Tato zásada vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudky z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia, [176]T-372/10, [177]EU:T:2012:325, bod [178]85 a citovanú judikatúru, a z 19. januára 2016, Mitsubishi Electric/Komisia, [179]T-409/12, [180]EU:T:2016:17, bod [181]108 a citovanú judikatúru). 246 Pokial ide o posúdenie závaznosti správania európskych podnikov v porovnaní so správaním ázijských podnikov, osobitne japonských podnikov, je potrebné pripomenút, ze Komisia kvalifikovala porusenie uvedené v napadnutom rozhodnutí ako jediné a pokracujúce porusenie, ktoré sa skladá z dvoch vetiev, a to "vetvy A/R kartelu" a "európskej vetvy" uvedeného kartelu. Prvá z týchto vetiev obsahuje na jednej strane dohodu o "domácom území", podla ktorej sa japonské a juhokórejské podniky zaviazali opustit európske "domáce územie" vyhradené "clenom R" kartelu výmenou za reciprocný záväzok týchto clenov opustit japonské a juhokórejské "domáce územie", a na druhej strane rozdelenie projektov umiestnených vo väcsej casti zvysku sveta nazývanej "vývozné územia". Druhá z týchto vetiev, ako to vyplýva z bodu 12 vyssie, bola zameraná na to, aby medzi európske podniky rozdelovala projekty umiestnené na európskom "domácom území" a projekty zadané z európskej strany vo "vývozných územiach". 247 Dôvody, na základe ktorých sa Komisia domnievala, ze obidve vetvy kartelu sú súcastou jediného porusenia, sú uvedené v odôvodneniach 527 az 619 napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti, pokial ide o podmienku existencie toho istého jediného ciela spájajúceho uvedené vetvy, Komisia v odôvodnení 534 uvedeného rozhodnutia konstatovala toto: "Európska vetva kartelu (ako aj pridelenie medzi ázijské podniky) je podriadená globálnej dohode a vykonáva ju. Pri týchto európskych stretnutiach R totiz európsky koordinátor prevzal diskusie, ktoré sa uskutocnovali na stretnutiach A/R... Na tento úcel úcastníci casto organizovali stretnutia R krátko po stretnutiach A/R... Navyse na stretnutiach R úcastníci vyjadrovali svoj záujem o projekty na vývozných územiach, teda projekty, o ktorých sa malo diskutovat na stretnutiach A/R. Rovnako úcastníci stretnutí A/R boli informovaní o hlavných diskusiách v [uvedenej vetve]. [Táto vetva] tak bola neoddelitelnou súcastou celkového plánu." 248 Komisia povazovala väcsinu japonských a juhokórejských podnikov za zodpovedné za úcast na karteli v celom rozsahu vrátane jeho "európskej vetvy". Za zodpovedné za uvedený kartel v celom rozsahu uznala konkrétne japonské podniky zoskupené v tvrdom jadre kartelu, teda spolocnosti Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a ich spolocný podnik J-Power Systems, ako aj spolocnosti Furukawa Electric, Fujikura a ich spolocný podnik Viscas. 249 V odôvodnení 537 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia spresnila úroven úcasti jednotlivých podnikov na karteli. Konstatovala totiz toto: "Tvrdé jadro úcastníkov kartelu (Nexans, Pirelli/Prysmian, Furukawa [Electric], Fujikura a Viscas, [Sumitomo Electric Industries], [Hitachi Cable] a [J-Power Systems]) bolo rovnaké pre [podzemné a podmorské elektrické] káble a uplatnovalo princíp domáceho územia a zároven dohodu o pridelovaní projektov na vývozných územiach. Zatial co z objektívnych dôvodov neboli japonské a [juhokórejské] podniky zapojené do európskej vetvy kartelu, Nexans a Pirelli/Prysmian pôsobili v oboch." 250 Na základe tohto konstatovania Komisia dospela v odôvodnení 999 napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa vztahujú tvrdenia zalobkýn, k záveru, ze porusenie, ktorého sa dopustili európske podniky, treba povazovat za závaznejsie ako porusenie, ktorého sa dopustili japonské podniky, a ze preto sa z dôvodu ich zapojenia do "európskej vetvy kartelu" musí cast hodnoty predaja európskych podnikov zohladnovaná na úcel výpoctu základnej sumy pokuty zvýsit o 2 %. 251 V tomto ohlade je potrebné sa domnievat, ze skutocnost, ze úcast japonských podnikov bola porovnatelná s úcastou európskych podnikov, pokial ide o úcast na "európskej vetve kartelu", ako to tvrdia zalobkyne, aj keby bola preukázaná, nemôze spochybnit záver Komisie, podla ktorého rozdelovanie projektov v rámci EHP predstavuje dodatocný faktor, ktorý je zaslúzene sankcionovaný dodatocnou sadzbou na základe závaznosti porusenia. 252 Na jednej strane je totiz potrebné uviest, ze okrem "vetvy A/R kartelu", v rámci ktorej sa európske a ázijské podniky dohodli najmä na tom, ze nebudú vstupovat na svoje jednotlivé "domáce územia", si európski výrobcovia vrátane zalobkýn rozdelovali rôzne projekty v odvetví elektrických káblov, ktoré boli pridelené "clenom R" kartelu. Ako konkrétne vyplýva z odôvodnenia 73 napadnutého rozhodnutia, takéto rozdelovanie sa týkalo tak priradovania projektov vo "vývozných územiach", ktoré sa uskutocnovalo v rámci uvedenej vetvy, ako aj priradovania projektov pripadajúcich uvedeným clenom v súlade s dohodou o "domácom území", to znamená projektov situovaných na európskom "domácom území". Na druhej strane je potrebné uviest, ze hoci rozdelenie v rámci tejto vetvy a rozdelenie projektov v rámci "európskej vetvy kartelu" boli úzko prepojené, ako to vysvetluje Komisia v odôvodnení 534 uvedeného rozhodnutia, táto vetva viedla k dodatocnému záväzku rozdelovania projektov, ktorý bol nad rámec pravidiel pridelovania existujúcich vo "vetve A/R kartelu". 253 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, je nepochybné, ze rozdelovanie projektov v odvetví podzemných a podmorských elektrických káblov vysokého napätia v rámci "európskej vetvy kartelu" zvýsilo narusenie hospodárskej sútaze, ktoré v EHP spôsobila "vetva A/R uvedeného kartelu". 254 Je preto odôvodnené, ako to uvádza Komisia, aby posúdenie závaznosti správania výrobcov zúcastnujúcich sa na "európskej vetve kartelu", predovsetkým európskych výrobcov, odrázalo dodatocnú ujmu spôsobenú hospodárskej sútazi v rámci EHP. 255 Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkýn, podla ktorého sa Komisia v podstate dopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze japonské podniky sa nezúcastnili na "európskej vetve kartelu" na rovnakej úrovni ako európske podniky, nemá ziadny vplyv, pokial ide o existenciu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania vo vztahu k zalobkyniam. 256 Takéto tvrdenie, ak by bolo dôvodné, by mohlo odôvodnit zvýsenie percenta hodnoty predaja stanoveného na úcely výpoctu pokuty ulozenej japonským podnikom. 257 Naproti tomu táto okolnost nie je relevantná, pokial ide o percento hodnoty predaja stanovené vo vztahu k zalobkyniam na úcely zohladnenia závaznosti ich správania, pretoze zásada rovnosti zaobchádzania nemôze zakladat ziadne právo na nediskriminacné uplatnovanie protiprávneho zaobchádzania (rozsudok z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, [182]T-13/99, [183]EU:T:2002:209, bod [184]479). 258 Z uvedeného vyplýva, ze druhú cast tohto zalobného dôvodu, ako aj ôsmy zalobný dôvod ako celok je potrebné zamietnut. O deviatom zalobnom dôvode zalozenom na údajnom nesprávnom posúdení, ked bol pán R. uvedený na zozname osôb dotknutých napadnutým rozhodnutím 259 Zalobkyne uvádzajú, ze do prílohy II napadnutého rozhodnutia s názvom "Mená a prehlad o kariére osôb dotknutých týmto rozhodnutím" Komisia nesprávne zaradila meno pána R., ktorý je clenom predstavenstva spolocnosti Prysmian a riaditelom stratégie v rámci skupiny Prysmian. Konkrétne tvrdia, ze akákolvek zmienka o pánovi R. ako osobe, ktorá má nejaký vztah k poruseniu, je nesprávna a nedôvodná a v dôsledku toho musí byt odstránená z príloh uvedeného rozhodnutia. 260 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. 261 V tejto súvislosti postacuje na jednej strane konstatovat, ze v odôvodnení 759 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze pán R. je jedným z clenov predstavenstva spolocnosti Prysmian vymenovaným spolocnostou Goldman Sachs. Na druhej strane je v prílohách I a II napadnutého rozhodnutia meno pána R. uvedené ako meno osoby dotknutej uvedeným rozhodnutím. 262 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, zo ziadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani z príloh uvedeného rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia pripisuje osobne pánovi R. úcast na predmetnom karteli. Komisia totiz v uvedenom rozhodnutí nezastávala názor, ze by bol pán R. osobne zapojený do uvedeného kartelu, ale spomenula ho len ako zamestnanca jednej zo zalobkýn. Za týchto okolností je potrebné sa domnievat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked najmä do prílohy II toho istého rozhodnutia zahrnula meno pána R. 263 Navyse je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry v zásade nie je cielom vysetrovaní a rozhodnutí Komisie preukázat, ze na karteli sa zúcastnili urcité fyzické osoby, ale majú preukázat, ze na karteli sa v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ zúcastnili podniky. V napadnutom rozhodnutí Komisia zistila, ze sú to predovsetkým zalobkyne, ktoré porusili uvedené ustanovenie tým, ze sa zúcastnili na jedinej a pokracujúcej dohode a zosúladených postupoch v odvetví elektrických káblov. Pán R. nie je v clánku 1 napadnutého rozhodnutia uvedený ako jeden z úcastníkov kartelu (pozri analogicky rozsudok z 2. februára 2012, EI du Pont de Nemours a i./Komisia, [185]T-76/08, neuverejnený, [186]EU:T:2012:46, bod [187]159). 264 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod v rozsahu, v akom je jeho cielom spochybnit dôvodnost záveru Komisie o úcasti pána R. na karteli, treba zamietnut. 265 Deviaty zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý. 266 Vzhladom na uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze zalobkyniam sa nepodarilo preukázat existenciu nezrovnalostí, ktorých sa dopustila Komisia pri odôvodnovaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka. 267 Návrhy na zrusenie uvádzané zalobkynami je preto potrebné zamietnut. O návrhoch na znízenie výsky pokút ulozených zalobkyniam 268 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd znízil výsku pokút, ktoré im boli ulozené, s cielom zohladnit chyby, ktorých sa pri výpocte uvedených súm dopustila Komisia. Tiez navrhujú, aby Vseobecný súd "spravodlivo zmenil pokutu" z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania. 269 Pred preskúmaním jednotlivých návrhov zalobkýn, ktorých cielom je dosiahnut znízenie výsky pokút, ktoré im boli ulozené, je potrebné pripomenút, ze preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Treba vsak zdôraznit, ze výkon neobmedzenej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a tiez pripomenút, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [188]C-389/10 P, [189]EU:C:2011:816, body [190]130 a [191]131). O návrhu na znízenie výsky pokút ulozených z dôvodu chýb, ktorých sa dopustila Komisia pri výpocte uvedenej sumy 270 Pokial ide po prvé o návrh zalobkýn na znízenie výsky pokút, ktoré im boli ulozené, s cielom zohladnit chyby, ktorých sa dopustila Komisia pri výpocte uvedenej výsky, treba na jednej strane uviest, ze dôvody uvádzané zalobkynami na podporu návrhov na zrusenie boli zamietnuté, a na druhej strane, ze neexistujú ziadne skutocnosti, ktoré by v prejednávanej veci mohli odôvodnit znízenie týchto súm. Z toho vyplýva, ze tento návrh sa musí zamietnut. O návrhu na znízenie výsky pokút ulozených z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania 271 Pokial ide po druhé o návrh zalobkýn na spravodlivé znízenie výsky pokút, ktoré im boli ulozené z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania, postacuje pripomenút, ze hoci porusenie zásady primeranej lehoty zo strany Komisie môze odôvodnit zrusenie rozhodnutia prijatého Komisiou v správnom konaní na základe clánkov 101 a 102 ZFEÚ, pokial zahrna aj porusenie práv dotknutého podniku na obhajobu, takéto porusenie uvedenej zásady aj za predpokladu, ze je preukázané, nemôze viest k znízeniu ulozenej pokuty (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [192]C-644/13 P, [193]EU:C:2017:59, bod [194]79 a citovanú judikatúru). 272 V kazdom prípade, ako to vyplýva z bodu 93 vyssie, v prejednávanej veci nemohla byt konstatovaná neprimeraná dlzka správneho konania. Z toho vyplýva, ze tomuto návrhu nemozno vyhoviet, a teda je potrebné zamietnut ako celok návrhy na znízenie výsky pokút, ktoré boli ulozené zalobkyniam. O trovách 273 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 274 Kedze zalobkyne nemali úspech ani v jednom zo svojich návrhov a zalobných dôvodov, je opodstatnené ulozit im povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom Komisie. 275 Podla clánku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku Vseobecný súd môze rozhodnút, ze vlastné trovy konania znásajú aj iní vedlajsí úcastníci konania nez vedlajsí úcastníci uvedení v odsekoch 1 a 2 uvedeného clánku. Za okolností prejednávaného sporu je opodstatnené rozhodnút, ze Goldman Sachs a Pirelli znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Prysmian SpA a Prysmian Cavi e Sistemi Srl znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia. 3. The Goldman Sachs Group, Inc. a Pirelli & C. SpA znásajú svoje vlastné trovy konania. Collins Kanceva Barents Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. júla 2018. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Zalobkyne a dotknuté odvetvie Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Predmetné porusenie Zodpovednost zalobkýn Ulozené pokuty Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O návrhoch na zrusenie O prvom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnej povahe inspekcií Komisie - O priebehu inspekcie - O údajnej neexistencii právneho základu - O údajnom porusení rozhodnutia o inspekcii - O nemoznosti podat ziadost o oslobodenie od pokuty O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady primeranej lehoty O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom pripísaní zodpovednosti spolocnosti PrysmianCS za obdobie pred 27. novembrom 2001 - O prvej casti zalozenej na porusení zásady osobnej zodpovednosti - O druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom Komisia neurcila podiely solidárnych spoludlzníkov v rámci ich vnútorného vztahu O siestom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnosti dôkazov o existencii porusenia clánku 101 ZFEÚ O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom urcení trvania porusenia O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 a zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, pokial ide o výpocet ulozených pokút - O prvej casti zalozenej na porusení zásady proporcionality - O druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania O deviatom zalobnom dôvode zalozenom na údajnom nesprávnom posúdení, ked bol pán R. uvedený na zozname osôb dotknutých napadnutým rozhodnutím O návrhoch na znízenie výsky pokút ulozených zalobkyniam O návrhu na znízenie výsky pokút ulozených z dôvodu chýb, ktorých sa dopustila Komisia pri výpocte uvedenej sumy O návrhu na znízenie výsky pokút ulozených z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania O trovách __________________________________________________________________ ( [195]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXtM8QNV/L87886-7118TMP.html#t-ECR_62014TJ0475_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point284 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point126 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point301 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A41&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A41&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A289&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A17&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A17&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point108 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A190&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A190&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A190&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point150 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point151 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point152 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point153 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A482&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A482&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A482&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point420 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point230 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A276&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A276&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A276&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A276&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A101&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A101&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A101&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A255&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A255&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A255&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point219 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A276&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A276&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A276&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A276&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A276&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A276&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A276&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A796&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A796&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A796&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A454&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1078&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1078&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1078&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point152 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1078&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point153 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point182 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point231 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A130&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A130&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A130&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point662 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&locale=sk 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A51&locale=sk 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A51&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A51&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A795&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A795&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A795&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&locale=sk 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A253&locale=sk 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A253&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A253&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point233 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&locale=sk 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A17&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A17&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point108 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A209&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A209&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A209&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point479 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A46&locale=sk 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A46&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A46&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point159 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&locale=sk 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&locale=sk 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 195. file:///tmp/lynxXXXXtM8QNV/L87886-7118TMP.html#c-ECR_62014TJ0475_SK_01-E0001