ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 12. júla 2018 ( [1]*1 ) ( [2]1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh elektrických káblov - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ - Jednotné a pokracujúce porusenie - Protiprávnost rozhodnutia o inspekcii - Primeraná lehota - Zásada riadnej správy vecí verejných - Zásada osobnej zodpovednosti - Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty - Dostatocný dôkaz o porusení - Dlzka trvania porusenia - Pokuty - Proporcionalita - Rovnost zaobchádzania - Neobmedzená právomoc" Vo veci T-449/14, Nexans France SAS, so sídlom v Courbevoie (Francúzsko), Nexans SA, so sídlom v Courbevoie, v zastúpení: G. Forwood, advokát, M. Powell, A. Rogers a A. Oh, solicitors, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne C. Giolito, H. van Vliet a A. Biolan, neskôr C. Giolito a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Doherty, barrister, zalovaná, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ jednak na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2014) 2139 final z 2. apríla 2014, týkajúceho sa konania podla clánku 101[ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39610 - Elektrické káble), v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, a jednak na znízenie sumy pokút, ktoré im boli ulozené, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory A. M. Collins, sudcovia M. Kanceva (spravodajkyna) a R. Barents, tajomník: C. Heeren, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. marca 2017, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Zalobkyne a dotknuté odvetvie 1 Zalobkyne, spolocnost Nexans France SAS a jej materská spolocnost Nexans SA, sú francúzske spolocnosti pôsobiace v odvetví výroby a dodávok podzemných a podmorských elektrických káblov. 2 Podmorské a podzemné elektrické káble sa pouzívajú pod morom a pod zemou na prenos a distribúciu elektrickej energie. Zaradujú sa do troch kategórií: kategória nízkeho napätia, kategória stredného napätia a kategórie vysokého a velmi vysokého napätia. Elektrické káble vysokého a velmi vysokého napätia sú vo väcsine prípadov predávané v rámci projektov. Tieto projekty pozostávajú z kombinácie elektrického kábla a zariadení, instalácií a dodatocných potrebných sluzieb. Elektrické káble vysokého a velmi vysokého napätia sa predávajú na celom svete velkým prevádzkovatelom celostátnych sietí a iným elektrárenským podnikom, najmä v rámci verejných obchodných sútazí. B. Správne konanie 3 Listom zo 17. októbra 2008 svédska spolocnost ABB AB predlozila Komisii Európskych spolocenstiev rad vyhlásení a dokumentov týkajúcich sa obmedzujúcich obchodných praktík v oblasti výroby a dodávok podzemných a podmorských elektrických káblov. Tieto vyhlásenia a dokumenty boli predlozené v rámci ziadosti o oslobodenie od pokuty v zmysle oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([3]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o zhovievavosti"). 4 Od 28. januára do 3. februára 2009 v nadväznosti na vyhlásenia spolocnosti ABB Komisia vykonala inspekcie v priestoroch spolocností Prysmian SpA a Prysmian Cavi e Sistemi Srl, ako aj zalobkýn. 5 Dna 2. februára 2009 japonské spolocnosti Sumitomo Electric Industries Ltd, Hitachi Cable Ltd a J-Power Systems Corp. podali spolocnú ziadost o oslobodenie od pokút v súlade s bodom 14 oznámenia o zhovievavosti alebo subsidiárne o znízenie jej sumy podla bodu 27 tohto oznámenia. V nadväznosti na to predlozili Komisii dalsie ústne vyhlásenia a iné dokumenty. 6 V priebehu vysetrovania Komisia zaslala viacero ziadostí o informácie podla clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a bodu 12 oznámenia o zhovievavosti adresovaných podnikom v odvetví výroby a dodávok podzemných a podmorských elektrických káblov. 7 Dna 30. júna 2011 Komisia zacala konanie a prijala oznámenie o výhradách voci týmto právnickým osobám: Pirelli & C. SpA, Prysmian Cavi e Sistemi Energia, Prysmian, The Goldman Sachs Group Inc, Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable, J-Power Systems, Furukawa Electric Co. Ltd, Fujikura Ltd, Viscas Corp., SWCC Showa Holdings Co. Ltd, Mitsubishi Cable Industries Ltd, Exsym Corp., ABB, ABB Ltd, Brugg Kabel AG, Kabelwerke Brugg AG Holding, nkt cables GmbH, NKT Holding A/S, Silec Cable, SAS, Grupo General Cable Sistemas SA, Safran SA, General Cable Corp., LS Cable & System Ltd, Taihan Electric Wire Co. Ltd a zalobkyniam. 8 Od 11. do 18. júna 2012 sa vsetci adresáti oznámenia o výhradách s výnimkou spolocnosti Furukawa Electric zúcastnili na pojednávaní v správnom konaní pred Komisiou. 9 Rozsudkami zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia ([5]T-135/09, [6]EU:T:2012:596), a zo 14. novembra 2012, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia/Komisia ([7]T-140/09, neuverejnený, [8]EU:T:2012:597), Vseobecný súd ciastocne zrusil rozhodnutia o inspekcii adresované na jednej strane zalobkyniam a na druhej strane spolocnostiam Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia v rozsahu, v akom sa týkali iných elektrických káblov ako podmorských a podzemných káblov vysokého napätia a materiálu spojeného s týmito inými káblami, a v zostávajúcej casti zalobu zamietol. Dna 24. januára 2013 zalobkyne podali odvolanie proti prvému z týchto rozsudkov. Súdny dvor rozsudkom z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia ([9]C-37/13 P, [10]EU:C:2014:2030), toto odvolanie zamietol. 10 Dna 2. apríla 2014 Komisia prijala rozhodnutie K(2014) 2139 final, týkajúce sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39610 - Elektrické káble) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). C. Napadnuté rozhodnutie 1. Dotknuté porusenie 11 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze viaceré podniky sa pocas rôznych období zúcastnovali na jednotnom a pokracujúcom porusovaní clánku 101 ZFEÚ v "odvetví podzemných a/alebo podmorských elektrických káblov (velmi) vysokého napätia". Komisia v podstate konstatovala, ze od februára 1999 do konca januára 2009 sa hlavní európski, japonskí a juhokórejskí výrobcovia podmorských a podzemných elektrických káblov zúcastnovali na sieti multilaterálnych a bilaterálnych stretnutí a nadviazali kontakty smerujúce k obmedzeniu konkurencie pre projekty podzemných a podmorských elektrických káblov (velmi) vysokého napätia na specifických územiach rozdelením si trhov a klientov a tým skreslovaním normálneho postupu hospodárskej sútaze (odôvodnenia 10 az 13 a 66 uvedeného rozhodnutia). 12 V napadnutom rozhodnutí Komisia zastávala názor, ze kartel zahrnal dve hlavné vetvy, ktoré predstavovali zlozený celok. Konkrétnejsie sa podla Komisie kartel skladal z dvoch vetiev, a to: - "vetva A/R kartelu", ktorá zdruzovala európske podniky, vseobecne nazývané "clenovia R", japonské podniky, oznacené ako "clenovia A" a, napokon, juhokórejské podniky, oznacené ako "clenovia K". Uvedená vetva umoznila realizovat ciel rozdelenia území a klientely medzi európskych, japonských a juhokórejských výrobcov. Toto rozdelenie sa uskutocnilo podla dohody o "domácom území", podla ktorej sa japonskí a juhokórejskí výrobcovia zdrzali vstupu do konkurencie pri projektoch realizovaných na "domácom území" európskych výrobcov, zatial co európski výrobcovia sa zaviazali zotrvat mimo trhov Japonska a Juznej Kórey. S tým sa spájalo rozdelenie projektov vo "vývozných územiach", teda vo zvysku sveta s výnimkou najmä Spojených státov, ktoré pocas urcitého obdobia respektovalo "kvótu 60/40", ktorá znamenala, ze 60 % projektov bolo vyhradených pre európskych výrobcov a 40 % zostávalo pre ázijských výrobcov, - "európska vetva kartelu", ktorá znamenala rozdelenie území a klientov európskymi výrobcami pre projekty, ktoré sa mali realizovat na európskom "domácom území" alebo zadané európskym výrobcom (pozri bod 3.3 napadnutého rozhodnutia a najmä odôvodnenia 73 a 74 tohto rozhodnutia). 13 Komisia konstatovala, ze úcastníci kartelu zaviedli povinnost oznamovania údajov s cielom umoznit sledovanie dohôd o rozdelení (odôvodnenia 94 az 106 a 111 az 115 napadnutého rozhodnutia). 14 Vzhladom na úlohu, ktorú zohrávali rôzni úcastníci kartelu pri jeho zavádzaní, ich Komisia rozdelila do troch skupín. Na úvod definovala tvrdé jadro kartelu, ku ktorému patrili na jednej strane európske podniky: Nexans France, dcérske spolocnosti Pirelli & C, predtým Pirelli SpA, ktoré sa neskôr zúcastnovali na karteli (dalej len "Pirelli") a Prysmian Cavi e Sistemi Energia, a na druhej strane japonské podniky: Furukawa Electric, Fujikura a ich spolocný podnik Viscas, ako aj Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a ich spolocný podnik J-Power Systems (odôvodnenia 545 az 561 napadnutého rozhodnutia). V nadväznosti na to odlísila skupinu podnikov, ktoré neboli súcastou tvrdého jadra, ale ktoré napriek tomu nebolo mozné povazovat za marginálnych aktérov kartelu, a do tejto skupiny zaradila ABB, Exsym, Brugg Kabel a subjekt, ktorý tvorili Sagem SA, Safran a Silec Cable (odôvodnenia 562 az 575 uvedeného rozhodnutia). Nakoniec prijala záver, ze Mitsubishi Cable Industries, SWCC Showa Holdings. Ltd, LS Cable & System, Taihan Electric Wire a nkt cables boli marginálni úcastníci kartelu (odôvodnenia 576 az 594 tohto rozhodnutia). 2. Zodpovednost zalobkýn 15 Zodpovednost spolocnosti Nexans France bola konstatovaná z dôvodu jej priamej úcasti na karteli od 13. novembra 2000 do 28. januára 2009. Nexans bola povazovaná za zodpovednú za porusovanie v jej postavení materskej spolocnosti spolocnosti Nexans France od 12. júna 2001 az do 28. januára 2009 (odôvodnenia 712 a 714 napadnutého rozhodnutia). 3. Ulozené pokuty 16 Clánok 2 písm. c) a d) napadnutého rozhodnutia ukladá na jednej strane spolocnosti Nexans France pokutu vo výske 4903000 eur (za obdobie od 13. novembra 2000 do 11. júna 2001) a na druhej strane pokutu vo výske 65767000 eur spolocnosti Nexans France "spolocne a solidárne" so spolocnostou Nexans (za obdobie od 12. júna 2001 do 28. januára 2009). 17 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia uplatnila clánok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 a metodiku uvedenú v usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla uvedeného clánku ([11]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006"). 18 Po prvé, pokial ide o základnú sumu pokút, po urcení príslusnej hodnoty predajov v súlade s bodom 18 usmernení k metóde stanovenia pokút z roku 2006 (odôvodnenia 963 az 994 napadnutého rozhodnutia) Komisia stanovila podiel tejto hodnoty predajov odrázajúci závaznost porusenia v súlade s bodmi 22 a 23 uvedených usmernení. V tejto súvislosti sa domnievala, ze porusenie svojou povahou predstavovalo jedno z najzávaznejsích obmedzení hospodárskej sútaze, co odôvodnovalo sadzbu závaznosti 15 %. Rovnako uplatnila zvýsenie koeficientu závaznosti o 2 % pre vsetkých adresátov z dôvodu kumulovaného podielu na trhu, ako aj prakticky celosvetového rozsahu kartelu pokrývajúceho celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Okrem iného zastávala najmä názor, ze správanie európskych podnikov poskodzovalo hospodársku sútaz viac nez správanie iných podnikov, kedze okrem ich úcasti na vetve A/R kartelu si európske podniky medzi sebou rozdelovali projekty elektrických káblov v rámci európskej vetvy kartelu. Z tohto dôvodu Komisia stanovila podiel hodnoty predajov, ktoré treba zohladnit z dôvodu závaznosti porusenia, na 19 % pre európske podniky a 17 % pre ostatné podniky (odôvodnenia 997 az 1010 uvedeného rozhodnutia). 19 Pokial ide o násobný koeficient týkajúci sa dlzky trvania porusovania, Komisia pokial ide o Nexans France, stanovila koeficient 8,16 za obdobie od 13. novembra 2000 do 28. januára 2009 a pokial ide o Nexans, koeficient 7,58 za obdobie od 12. júna 2001 do 28. januára 2009. Okrem toho pre Nexans France zahrnula do základnej sumy pokuty dodatocnú sumu (vstupný poplatok) zodpovedajúcu 19 % hodnoty predajov. Takto urcené uvedené sumy dosahovali 70670000 eur (odôvodnenia 1011 az 1016 napadnutého rozhodnutia). 20 Po druhé, pokial ide o úpravy základnej sumy pokuty, Komisia nekonstatovala pritazujúce okolnosti, ktoré by mohli ovplyvnit základnú sumu pokuty stanovenú vo vztahu ku kazdému z úcastníkov kartelu, s výnimkou spolocnosti ABB. Naopak, pokial ide o polahcujúce okolnosti, rozhodla sa odzrkadlit vo výske pokút úlohu, ktorú zohrávali rôzne podniky v uskutocnovaní kartelu. Znízila preto o 10 % základnú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit marginálnym úcastníkom kartelu, a o 5 % základnú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit podnikom, ktorých zapojenie do kartelu bolo priemerné. Okrem toho poskytla spolocnostiam Mitsubishi Cable Industries a SWCC Showa Holdings za obdobie predchádzajúce vytvoreniu spolocnosti Exsym, ako aj spolocnostiam LS Cable & System a Taihan Electric Wire dodatocné znízenie pokuty o 1 % za to, ze nemali vedomost o urcitých aspektoch jednotného a pokracujúceho porusovania, a za ich absenciu zodpovednosti za ne. Naopak ziadne znízenie základnej sumy pokuty nebolo poskytnuté podnikom patriacim k tvrdému jadru kartelu, vrátane zalobkýn (odôvodnenia 1017 az 1020 a 1033 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Komisia na základe usmernení k metóde stanovenia pokút z roku 2006 poskytla dodatocné znízenie 3 % sumy ulozenej pokuty spolocnosti Mitsubishi Cable Industries z dôvodu jej úcinnej spolupráce mimo rámca zhovievavosti (odôvodnenie 1041 uvedeného rozhodnutia). II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 17. júna 2014 zalobkyne podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 22 Vseobecný súd (ôsma komora) v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 89 jeho rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania otázky, na ktoré mali odpovedat písomne, a Komisii ulozil predlozit dokumenty. 23 Kedze sa zmenilo zlozenie komôr Vseobecného súdu, podla clánku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bol sudca spravodajca pridelený k ôsmej komore (nové zlozenie), ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená. 24 Úcastníci konania odpovedali na písomné otázky polozené Vseobecným súdom v stanovenej lehote. Komisia predlozila jeden z pozadovaných dokumentov a navrhla prijatie opatrenia na zabezpecenie priebehu konania s cielom predlozit ostatné dokumenty, ktorých predlozenie Vseobecný súd ziadal, a to prepis ústnych vyhlásení poskytnutých spolocnostou J-Power Systems v rámci spolocnej ziadosti so spolocnostami Hitachi Cable a Sumitomo Electric Industries o oslobodenie od pokút. Uznesením zo 17. januára 2017 predseda ôsmej komory Vseobecného súdu prijal opatrenie na zabezpecenie priebehu konania s cielom získat od Komisie príslub, ze tá predlozí predmetný prepis. Komisia vyhovela tomuto dôkaznému opatreniu 24. januára 2017. 25 Vseobecný súd na základe návrhu sudcu spravodajcu rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní uskutocnenom 21. marca 2017. 26 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom vychádza z dokumentov, ktoré boli od spolocnosti Nexans France získané nelegálne, - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom uvádza záver, ze Nexans France sa podielala na porusení pred 22. februárom 2001, - znízil pokuty ulozené zalobkyniam o tú cast, ktorá zodpovedá kratsiemu trvaniu a nizsiemu koeficientu závaznosti, a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 27 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. III. Právny rámec 28 V rámci zaloby zalobkyne formulujú návrhy na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia, ako aj návrhy na znízenie sumy pokút, ktoré im boli ulozené. 29 Po prvé, pokial ide o návrhy na zrusenie, ich cielom je dosiahnut úplné alebo ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom na jednej strane vychádza z dokumentov, ktoré boli protiprávne získané od spolocnosti Nexans France, a na druhej strane v rozsahu, v akom uvádza záver, ze Nexans France sa zúcastnovala na porusení v období pred 22. februárom 2001. 30 Zalobkyne uvádzajú na podporu svojho návrhu na zrusenie dva zalobné dôvody. Prvý je zalozený na porusení clánku 20 ods. 2 az 4 nariadenia c. 1/2003 rozhodnutia Komisie z 9. januára 2009 (dalej len "rozhodnutie o inspekcii"), práva na obhajobu a clánku 7 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a druhý na nesprávnom posúdení, pokial ide o urcenie dátumu zacatia úcasti spolocnosti Nexans France na karteli. 31 Po druhé, pokial ide o návrhy týkajúce sa znízenia sumy pokút, ktoré im boli ulozené, tieto smerujú k tomu, aby Vseobecný súd nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením s cielom zohladnit chyby, ktorých sa dopustila Komisia, týkajúce sa prvkov výpoctu uvedených pokút, a to dlzky trvania úcasti spolocnosti Nexans France na porusení, ako aj koeficientu závaznosti. 32 Na podporu svojich návrhov na znízenie sumy pokút, ktoré im boli ulozené, zalobkyne uvádzajú okrem pochybenia Komisie týkajúceho sa dlzky trvania predmetného porusovania v rámci druhého zalobného dôvodu osobitný dôvod zalozený na zjavne nesprávnom posúdení a porusení povinnosti odôvodnenia, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania pri stanovení koeficientu závaznosti pre výpocet sumy pokút. A. O návrhoch na zrusenie 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na absencii právneho základu, porusení rozhodnutia o inspekcii, práva na obhajobu, clánku 20 ods. 2 az 4 nariadenia c. 1/2003 a clánku 7 Charty 33 Zalobkyne uvádzajú, ze urcité opatrenia prijaté Komisiou pri neohlásenej inspekcii, ktorej sa museli podrobit od 28. do 30. januára a 3. februára 2009 v súlade s rozhodnutím z 9. januára 2009 (dalej len "rozhodnutie o inspekcii"), sú protiprávne a ze informácie získané Komisiou v tomto rámci nemali byt v správnom konaní prípustné a ani zohladnené v napadnutom rozhodnutí. 34 Zalobkyne tak inspektorom Komisie vytýkajú, ze vyhotovili kópie viacerých súborov elektronickej korespondencie nachádzajúcich sa na pocítaci pána J. a pocítaci pána R., ako aj kópiu celého pevného disku pocítaca pána J. a odniesli tieto kópie so sebou, aby v nich následne nasli informácie relevantné pre vysetrovanie v priestoroch Komisie v Bruseli (Belgicko) (dalej len "sporné opatrenia"). 35 Po prvé zalobkyne uvádzajú, ze týmto konaním úradníci Komisie prekrocili právomoci, ktoré sú im udelené clánkom 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Tvrdia najmä, ze v súlade s clánkom 20 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia títo úradníci nemôzu zadrzat alebo kopírovat dokumenty bez toho, aby ich vopred preskúmali. Pokial to nie je mozné, inspekcia Komisie si mohla vyhotovit len kópiu informatického systému spolocnosti ako celku vrátane velkého poctu dokumentov, ktoré sú úplne irelevantné na úcely vysetrovania, aby ju vo svojich priestoroch v Bruseli skúmala podla svojich potrieb. 36 Po druhé vyhotovenie kópie týchto údajov Komisiou na úcely ich následného preskúmania v jej vlastných priestoroch v Bruseli, podla zalobkýn presahovalo podmienky rozhodnutia o inspekcii, ktoré vymedzovali geografický rozsah inspekcie iba na priestory spolocnosti Nexans. 37 Po tretie zalobkyne uvádzajú, ze sporné opatrenia porusili ich práva na obhajobu v tom zmysle, ze im bránili v moznosti uplatnovat ich záujmy. Zastávajú totiz názor, ze predlzenie inspekcie o jeden a pol mesiaca bránilo ich moznosti vykonat vázne posúdenie vhodnosti predlozenia ziadosti o oslobodenie od pokút, lebo pocas tohto obdobia nebolo mozné posúdit, akú "významnú pridanú hodnotu" bolo mozné pridelit dôkazom uz zhromazdeným Komisiou. 38 Po stvrté zalobkyne uvádzali, ze kedze v prejednávanom prípade inspekcia zacala vo Francúzsku, ale pokracovala v Belgicku, Komisia mala upovedomit Autorité belge de la concurrence (belgický úrad pre ochranu hospodárskej sútaze, Belgicko) v súlade s clánkom 20 ods. 3 a 4 nariadenia (ES) c. 1/2003 o pokracovaní inspekcie v tejto krajine. 39 Po piate zalobkyne tvrdia, ze kedze "masové" kopírovanie údajov, s ktorými sa Komisia predtým neoboznámila, nepatrí do právomocí Komisie na základe nariadenia c. 1/2003, také zaistenie predstavuje neprimeraný a svojvolný zásah do ich sféry súkromnej cinnosti, ktorá je chránená podla clánku 7 Charty. 40 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. 41 Pred odpovedaním na tvrdenia úcastníkov konania je potrebné vrátit sa krátko k priebehu inspekcie, ktorú v priestoroch zalobkýn vykonali úradníci Komisie. a) O priebehu inspekcie 42 Ako vyplýva z rozsudku zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia ([12]T-135/09, [13]EU:T:2012:596), inspektori Komisie sprevádzaní zástupcami francúzskeho úradu pre ochranu hospodárskej sútaze navstívili 28. januára 2009 priestory spolocnosti Nexans France v Clichy (Francúzsko) na úcely vykonania inspekcie na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. Podniku oznámili rozhodnutie týkajúce sa spolocnosti "Nexans, ako aj vsetkých iných podnikov, ktoré Nexans priamo alebo nepriamo kontroluje, vrátane spolocnosti Nexans France" a vysvetlenie týkajúce sa inspekcií. 43 Inspektori vyjadrili svoje zelanie preskúmat dokumenty a pocítace niektorých zamestnancov spolocnosti Nexans France, konkrétne pána R. (zástupcu generálneho riaditela a riaditela marketingu - oddelenie "vysoké napätie"), pána B. (generálneho riaditela - oddelenie "vysoké napätie") a pána J. (riaditela predaja a marketingu obchodnej jednotky "pozemné vedenie vysokého napätia"). Inspektori boli informovaní, ze pán J. je na sluzobnej ceste so svojím pocítacom a vráti sa az v piatok 30. januára 2009. 44 Inspektori najskôr preskúmali dokumenty v papierovej podobe v kanceláriách pánov R., B. a J. a v kancelárii ich spolocnej asistentky. Potom preniesli pocítace pánov R., B. a D. (riaditel projektu - oddelenie "vysoké napätie") do zasadacej miestnosti, ktorá im bola poskytnutá. Pomocou technológie pre forenzné informacno-technologické vysetrovanie ("forensic information technology", dalej len "FIT") si urobili presné kópie pevných diskov týchto pocítacov a pripravili ich na indexáciu, ktorá sa mala ukoncit na nasledujúci den. Na konci prvého dna inspekcie boli kancelária pána J. a zasadacia miestnost poskytnutá inspektorom zapecatené. Druhý den inspekcie pokracovalo preskúmanie informácií na uvedených kópiách. Na konci dna bola zasadacia miestnost poskytnutá inspektorom tiez zapecatená. 45 Tretí den inspekcie inspektori mohli preskúmat prenosný pocítac pána J., ktorý sa vrátil do kancelárie. Na zaciatku sa nevykonala ziadna prehliadka obsahu uvedeného pocítaca, ale nasadenie FIT umoznilo prístup k súborom, dokumentom a elektronickej korespondencii, ktoré boli vymazané z pevného disku tohto pocítaca, a mohlo sa konstatovat, ze tieto dokumenty boli pre vysetrovanie relevantné. Inspektori sa rozhodli urobit si kópiu tohto pevného disku. V uvedenom momente vysetrovania vsak uz nemali cas postacujúci na vyhotovenie takej kópie. Rozhodli sa teda vytvorit kópiu vybraných údajov a ulozit ich na informatické nosice pre zápis dát (dalej len "dátový nosic"), ktoré zamýslali zobrat so sebou do Bruselu. Islo o dva súbory elektronickej korespondencie nájdené na prenosnom pocítaci pána J., ktoré boli zapísané na dátové nosice oznacené ako JABR 12 a JABR 13. Tiez skopírovali celú elektronickú korespondenciu, ktorá sa nasla v pocítaci pána R. na dva dátové nosice nazvané JABR 14 a JSABR 15. Tieto styri dátové nosice boli umiestnené do zapecatených obálok, ktoré boli následne podpísané zástupcom zalobkýn. Tieto zapecatené obálky boli prinesené do kancelárií Komisie v Bruseli. Pocítac pána J. a jeden dátový nosic, ktorý sa nasiel v jeho kancelárii a obsahoval dokumenty chránené heslom, boli umiestnené do skrine, ktorá bola zapecatená inspektormi. Pevné disky pocítacov Komisie pouzitých na úcely vyhladávania boli následne zmazané a po tejto operácii uz neobsahovali ziadny súbor získaný v priebehu inspekcie. Inspektori informovali zalobkyne, ze im oznámia dátum pokracovania inspekcie. Zalobkyne uviedli, ze uprednostnujú, aby sa prípadná inspekcia pevného disku pocítaca pána J. vykonala v priestoroch spolocnosti Nexans France, a nie v kanceláriách Komisie. 46 Inspektori sa vrátili do priestorov spolocnosti Nexans France v utorok 3. februára 2009. Otvorili zapecatenú skrinu obsahujúcu dátový nosic, ktorý sa nasiel v kancelárii pána J., ako aj jeho pocítac. Na mieste vykonali kontrolu dátového nosica, vytlacili a ponechali si z neho dva dokumenty a vrátili ho zástupcom zalobkýn. Dalej vyhotovili tri presné kópie pevného disku pocítaca pána J. na tri dátové nosice. Inspektori vrátili jeden z troch dátových nosicov zástupcom zalobkýn a dva dalsie umiestnili do zapecatených obálok, ktoré odniesli do Bruselu potom, ako zobrali na vedomie, ze zalobkyne spochybnili legitimitu tohto postupu. Inspektori uviedli, ze zapecatené obálky budú otvorené iba v priestoroch Komisie za prítomnosti zástupcov zalobkýn. 47 Dna 2. marca 2009 boli zapecatené obálky odnesené Komisiou a obsahujúce dátové nosice, otvorené v kanceláriách Komisie v Bruseli za prítomnosti advokátov zalobkýn. Dokumenty zaznamenané na týchto dátových nosicoch boli preskúmané a inspektori vytlacili na papier tie, ktoré povazovali za relevantné na úcely vysetrovania. Druhá papierová kópia týchto dokumentov, ako aj ich zoznam boli odovzdané advokátom zalobkýn. Skúmanie vsetkých údajov zapísaných na predmetnom dátovom nosici trvalo osem pracovných dní a bolo ukoncené 11. marca 2009. Kancelária, v ktorej boli preskúmané dokumenty a dátové nosice, bola zapecatená na konci kazdého pracovného dna za prítomnosti advokátov zalobkýn a znovu otvorená na druhý den, vzdy za ich prítomnosti. Po ukoncení týchto operácií boli pevné disky pocítacov, na ktorých pracovali inspektori Komisie, vymazané. b) O údajnej neexistencii právneho základu pre sporné opatrenia 48 Zalobkyne v podstate uvádzajú, ze prostredníctvom vytvorenia kópie pevného disku pocítaca pána J., ako aj súborov elektronickej korespondencie nájdených v uvedenom pocítaci a v pocítaci pána R. s cielom nájst neskôr v priestoroch Komisie v Bruseli dokumenty relevantné pre vysetrovanie, úradníci Komisie konali mimo právomoci, ktoré Komisii udeluje clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 49 Na úvod treba pripomenút, ze podla znenia clánku 4 nariadenia c. 1/2003 "na úcely uplatnovania clánkov [101] a [102] Zmluvy má Komisia právomoci stanovené týmto nariadením". 50 Clánok 20 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 uvádza, ze na to, aby mohla Komisia plnit povinnosti urcené jej uvedeným nariadením, môze vykonávat vsetky nevyhnutné inspekcie podnikov a zdruzení podnikov. 51 Pokial ide o právomoci, ktorými disponuje Komisia na vykonávanie inspekcie, clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 uvádza najmä toto: "Úradníci a iné sprevádzajúce osoby urcené Komisiou na vykonávanie inspekcie sú oprávnené: ... b) prekontrolovat vsetky obchodné knihy a záznamy bez ohladu na formu v akej sú uchovávané; c) vyhotovit alebo získat akékolvek kópie formulárov alebo výtahov z obchodných kníh a záznamov; d) zapecatit prevádzkové priestory a obchodné knihy alebo záznamy na takú dobu trvania a v takom rozsahu, v akom sú potrebné pre inspekciu; ..." 52 V prejednávanej veci treba uviest, ze postup, ktorý pozostáva z vytvorenia kópie pevného disku pocítaca alebo kópie uchovávaných údajov na nosic pocítacových dát sa pouzíva v rámci nasadenia FIT, ktoré úradníci Komisie vyuzili pocas inspekcie. Ako to totiz opísala Komisia vo svojich písomných podaniach bez toho, aby to spochybnili zalobkyne, pouzívanie tejto technológie predstavuje vyhladávanie na pevnom disku pocítaca alebo na inom dátovom nosici informácií relevantných pre predmet inspekcie prostredníctvom pouzitia klúcových slov s pouzitím specifického softvéru. Toto vyhladávanie si vyzaduje predchádzajúcu etapu nazývanú "indexácia", pocas ktorej softvér umiestnuje do katalógu vsetky písmená a slová nachádzajúce sa na pevnom disku pocítaca alebo na inom nosici pocítacových dát podliehajúcom inspekcii. Trvanie tejto indexácie závisí od velkosti predmetného dátového nosica, ale vo vseobecnosti zaberá znacný cas. Za týchto podmienok úradníci Komisie vyhotovujú vo vseobecnosti kópiu údajov, ktoré obsahuje predmetný nosic údajov podniku, ktorý je predmetom inspekcie, s cielom uskutocnit indexáciu údajov, ktoré sú na tomto nosici ulozené. V prípade pevného disku pocítaca môze mat táto kópia podobu presnej kópie. Táto presná kópia umoznuje získat exaktnú kópiu pevného disku podliehajúceho inspekcii, ktorá obsahuje vsetky údaje prítomné na tomto pevnom disku v konkrétnom momente, ked sa vyhotovila kópia, vrátane súborov, ktoré boli zjavne odstránené. 53 V tejto súvislosti je po prvé potrebné konstatovat, ze vzhladom na to, ze na jednej strane, ako bolo vysvetlené v bode 52 vyssie, kópia údajov ulozených na nosic pocítacových údajov podniku, ktorý je predmetom inspekcie, sa vyhotovuje na úcely vykonania indexácie a na druhej strane cielom indexácie je umoznit následne vyhladat dokumenty relevantné pre vysetrovanie, vyhotovenie takej kópie patrí do právomocí Komisie podla clánku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003. 54 V rozpore s tým, co uvádzajú zalobkyne, z clánku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003 nevyplýva, ze právomoc Komisie vyhotovit alebo získat kópie alebo výtahy z obchodných kníh a záznamov kontrolovaného podniku sa obmedzuje na obchodné knihy a záznamy, ktoré uz boli kontrolované. 55 Okrem toho treba poznamenat, ze takýto výklad by mohol ohrozit potrebný úcinok clánku 20 ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia, kedze za urcitých okolností si kontrola obchodných kníh a záznamov kontrolovaného podniku môze vyzadovat predchádzajúce vyhotovenie kópií uvedených obchodných kníh alebo záznamov, alebo aby bola zjednodusená, ako v danom prípade, týmto vyhotovením. 56 V dôsledku toho treba konstatovat, ze kedze vyhotovenie presnej kópie pevného disku pocítaca pána J. a kópií súborov elektronickej korespondencie nájdených v uvedenom pocítaci a v pocítaci pána R. zapadalo do rámca pouzitia FIT zo strany úradníkov Komisie, ktorého cielom bolo vyhladat informácie relevantné pre vysetrovanie, táto operácia patrila do právomocí stanovených clánkom 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003. 57 Po druhé, pokial argumentáciu zalobkýn treba vykladat v tom zmysle, ze vytýkajú úradníkom Komisie, ze do vysetrovacieho spisu zaradili kópie súborov elektronickej korespondencie nájdených v pocítaci pána R. a v pocítaci pána J., ako aj presnú kópiu pevného disku posledného uvedeného pocítaca bez toho, aby vopred overili, ze dokumenty, ktoré tieto kópie obsahujú, boli relevantné vzhladom na predmet inspekcie, uvedenú argumentáciu nemozno prijat. 58 Ako totiz vyplýva z bodov 42 az 47 vyssie, az po tom, co sa pri kontrole dokumentov obsiahnutých v kópiách súborov elektronickej korespondencie nájdených na pocítaci pána R. a na pocítaci pána J., ako aj v presnej kópii pevného disku posledného uvedeného pocítaca v priestoroch Komisie v Bruseli a za prítomnosti zástupcov zalobkýn zistilo, ze niektoré z týchto dokumentov boli relevantné prima facie vo vztahu k predmetu inspekcie, úradníci Komisie napokon zalozili do vysetrovacieho spisu papierovú verziu predmetných dokumentov. 59 Treba teda konstatovat, ze v rozpore s tým, co uvádzajú zalobkyne, úradníci Komisie do vysetrovacieho spisu priamo nezaradili dokumenty uvádzané v kópiách súborov elektronickej korespondencie nachádzajúcich sa na pocítaci pána R. a na pocítaci pána J., ako aj na presnej kópii pevného disku tohto posledného uvádzaného pocítaca bez toho, aby najprv overili ich relevantnost vo vztahu k predmetu inspekcie. 60 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého úradníci Komisie nemali právomoc vykonat vyhladávanie informácií relevantných pre vysetrovanie, ktoré obsahovala presná kópia pevného disku pocítaca pána J., ako aj kópie súborov elektronickej korespondencie nachádzajúcich sa v uvedenom pocítaci a v pocítaci pána R. v priestoroch Komisie, treba uviest, ze clánok 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 nestanovuje, ako tvrdia zalobkyne, ze kontrola obchodných kníh a záznamov podnikov, na ktoré sa vztahuje inspekcia, sa uskutocnuje výlucne v ich priestoroch, ak, ako v prejednávanej veci, uvedenú inspekciu nebolo mozné dokoncit do casu, ktorý sa pôvodne predpokladal. Uvedený clánok len zaväzuje Komisiu dodrziavat pri kontrole dokumentov vo svojich priestoroch rovnaké záruky vo vztahu ku kontrolovaným podnikom, ako sú záruky, ktoré sú jej ulozené pri kontrole na mieste. 61 Treba poznamenat, ze na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu zalobkyne uznali, ze Komisii nevytýkali, ze pri kontrole presnej kópie pevného disku pocítaca pána J. a kópií súborov elektronickej korespondencie nájdených v uvedenom pocítaci, ako aj v pocítaci pána R., vykonanom v priestoroch Komisie v Bruseli, nekonala odlisným spôsobom, nez ako by konala, ak by sa táto kontrola uskutocnila v priestoroch zalobkýn. Zalobkyne len uvádzali, ze skutocnost, ze vykonali takúto kontrolu v priestoroch Komisie ich zbavila asistencie zamestnancov kompetentných pre poskytnutie vysvetlení týkajúcich sa dokumentov preskúmaných pocas tejto kontroly Komisiou. 62 V tejto súvislosti stací uviest, ze zalobkyne netvrdia, ze Komisia nesúhlasila s tým, aby ich zástupcom asistovali urcití jej zamestnanci pri skúmaní predmetných kópií v priestoroch Komisie. 63 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z opisu skutkového stavu v bodoch 46 a 47 vyssie predmetné kópie boli prepravené do Bruselu v zapecatených obálkach, otvorenie obálok obsahujúcich uvedené kópie a ich skúmanie bolo vykonané v dátume dohodnutom so zalobkynami a za prítomnosti ich zástupcov, priestory Komisie, v ktorých sa toto skúmanie vykonávalo, boli nálezite chránené zapecatením, dokumenty vybraté z týchto údajov, ktoré sa Komisia rozhodla pripojit k vysetrovaciemu spisu, boli vytlacené a zapísané na zoznam, ich kópia bola poskytnutá zalobkyniam, a na konci preskúmania bola presná kópia pevného disku pocítaca pána J. a kópie súborov elektronickej korespondencie nájdené v uvedenom pocítaci a v pocítaci pána R. s konecnou platnostou vymazané. 64 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze pri inspekcii Komisia nekonala nad rámec právomocí, ktoré jej priznáva clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Preto treba výhradu zalobkýn v tejto súvislosti zamietnut. c) O údajnom porusení rozhodnutia o inspekcii 65 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého v podstate vyhladávaním informácií relevantných pre vysetrovanie v presnej kópii pevného disku pocítaca pána J., ako aj v kópiách súborov elektronickej korespondencie nájdených v uvedenom pocítaci a v pocítaci pána R. v priestoroch Komisie úradníci Komisie porusili rozsah rozhodnutia o inspekcii, treba pripomenút, ze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora odôvodnenie uvedeného rozhodnutia obmedzuje rozsah právomocí udelených úradníkom Komisie clánkom 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, [14]C-583/13 P, [15]EU:C:2015:404, bod [16]60). 66 V prejednávanej veci, pokial ide na jednej strane o geografický rozsah rozhodnutia o inspekcii, treba konstatovat, ze v clánku 1 druhom odseku uvedeného rozhodnutia, bolo uvedené toto: "Inspekcia sa môze vykonat na vsetkých miestach pod kontrolou podniku a najmä v kanceláriách na adrese: 4-10 Rue Mozart, 92110 Clichy, Francúzsko". 67 Z rozhodnutia o inspekcii teda vyplýva, ze hoci inspekcia "môze" prebiehat "na vsetkých miestach pod kontrolou" zalobkýn a najmä v kanceláriách, ktoré sa nachádzajú v Clichy, nemá sa, ako to uvádzajú zalobkyne, vykonat len v ich priestoroch, vylucujúc moznost, aby Komisia pokracovala v inspekcii v Bruseli. 68 Pokial ide na druhej strane o casový rozsah rozhodnutia o inspekcii, treba poznamenat, ze clánok 2 tohto rozhodnutia stanovil dátum, od ktorého sa inspekcia mohla uskutocnit, ale neuvádzal dátum, ku ktorému mala skoncit. 69 Je pravda, ze absencia spresnenia, pokial ide o dátum ukoncenia inspekcie, neznamená, ze táto sa mohla vykonávat casovo neobmedzene, Komisia je v tejto súvislosti povinná dodrzat primeranú lehotu v súlade s clánkom 41 ods. 1 Charty. 70 V prejednávanej veci vsak treba konstatovat, ze v rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne netvrdia, ze jednomesacná lehota, ktorá uplynula od inspekcie uskutocnenej v priestoroch zalobkýn, na jednej strane a pokracovanie tejto inspekcie v Bruseli na druhej strane bola neprimeraná. 71 Z toho vyplýva, ze v rozpore s tým, co uvádzajú zalobkyne, rozhodnutie o inspekcii nebránilo tomu, aby úradníci Komisie pokracovali v priestoroch Komisie v Bruseli vo vyhladávaní informácií relevantných pre vysetrovanie na presných kópiách pevných diskov pocítacov niektorých zamestnancov spolocnosti Nexans France. 72 Vzhladom na vyssie uvedené treba prijat záver, ze Komisia prijatím sporných opatrení pocas vykonávania inspekcie neporusila ani rozsah pôsobnosti rozhodnutia o inspekcii. Preto výhradu zalobkýn v tejto súvislosti treba v celom rozsahu zamietnut. d) O údajnom porusení práva na obhajobu 73 Zalobkyne uvádzajú, ze pozastavenie operácií na výber dokumentov relevantných pre predmet inspekcie medzi 3. februárom 2009 a 2. marcom 2009, dátumom, kedy boli otvorené zapecatené obálky obsahujúce dátové nosice, na ktorých boli skopírované súbory elektronickej korespondencie niektorých zamestnancov spolocnosti Nexans France a presná kópia pevného disku pocítaca pána J., ich pripravilo o moznost vykonat vázne posúdenie moznosti predlozit ziadost o oslobodenie od pokút, pretoze pocas tohto obdobia nemohli identifikovat pridanú hodnotu iných informácií, ktorými disponovali. Z toho vyvodzujú, ze Komisia porusila ich právo na obhajobu. 74 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v súlade s bodom 10 oznámenia o zhovievavosti, imunita nemôze byt poskytnutá "ak v case oznámenia [skutocností a] dôkazov, Komisia uz mala k dispozícii dostatocné dôkazy na to, aby mohla prijat rozhodnutie vykonat inspekciu v súvislosti s údajným kartelom, alebo uz vykonala takúto inspekciu". 75 V prejednávanej veci vsak, ako to potvrdil Vseobecný súd v bode 93 rozsudku zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia ([17]T-135/09, [18]EU:T:2012:596), Komisia mala dostatocné dôkazy, pokial ide o podmorské a podzemné elektrické káble vysokého napätia, na nariadenie inspekcie, ktorá sa vykonala v priestoroch spolocnosti Nexans. Z toho vyplýva, ze zalobkyne nemohli vyuzit oslobodenie od pokuty z dôvodu oznámenia o zhovievavosti. 76 Je pravda, ze v súlade s bodom 23 oznámenia o zhovievavosti podniky, ktoré odhalili svoju úcast na údajnom karteli ovplyvnujúcom Európsku úniu, ale ktoré nesplnajú podmienky stanovené na priznanie oslobodenia od pokút, môzu mat nárok na znízenie sumy pokuty, ktorá by im bola v opacnom prípade ulozená. Podla bodu 24 uvedeného oznámenia na znízenie pokuty podnik musí poskytnút Komisii také dôkazy o údajnom porusovaní práva, ktoré predstavujú znacnú pridanú hodnotu dôkazov, ktorými Komisia uz disponuje. 77 Treba vsak poznamenat, ze zalobkyne zostávali drzitelkami údajov, ktorých kópie si vyhotovili úradníci Komisie. Preto zalobkyne mohli dokonale urcit informácie, ktoré sa neuvádzali v týchto digitálnych kópiách a ktoré vzhladom na predmet inspekcie mohli predstavovat znacnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponovala. 78 Okrem toho, aj ked, ako to v podstate tvrdia zalobkyne, Komisia uz mala k dispozícii pevné disky pocítacov obsahujúce informácie, ktoré mohli byt predlozené v ich ziadosti o oslobodenie od pokuty, je potrebné opätovne pripomenút, ze skutocnost, ze Komisia vyhotovila kópie celej elektronickej korespondencie niektorých zamestnancov spolocnosti Nexans France a presnú kópiu pevného disku pocítaca pána J., neznamená, ze ich preskúmala a ze uz mala prístup k informáciám, ktoré obsahovali. Takéto preskúmanie pokracovalo az po tom, co predmetné kópie boli vybraté zo zapecatených obálok v Bruseli. V tomto kontexte zalobkyne este mali moznost preskúmat obsah uvedeného pevného disku a uvedenej elektronickej korespondencie a informovat Komisiu o dokumentoch alebo dôkazoch obsiahnutých v nich, ktoré mali pridanú hodnotu v porovnaní s ostatnými dôkazmi, ktoré uz Komisia zhromazdila v rámci vysetrovania. 79 Z toho vyplýva, ze v rozpore s tým, co uvádzajú zalobkyne, Komisia nezmarila moznost zalobkýn vykonat posúdenie vhodnosti podania ziadosti o oslobodenie od pokuty. 80 V súvislosti s tým, ako zalobkyne namietajú porusenie ich práva na obhajobu, treba pripomenút, ze z povahy opatrení súvisiacich s vysetrovaním, ktoré prijme Komisia v stádiu predbezného vysetrovania, najmä z opatrení týkajúcich sa preskúmania a zo ziadostí o poskytnutie informácií, vyplýva výhrada týkajúca sa porusenia, pricom tieto opatrenia môzu mat vázny vplyv na situáciu podozrivých podnikov. Preto treba zabránit tomu, aby mohlo byt právo na obhajobu v tomto stádiu správneho konania nenapravitelne ohrozené, ak by sa mohli prijat opatrenia súvisiace s vysetrovaním, ktoré môzu mat rozhodujúci význam na zaistenie dôkazov o protiprávnej povahe správania podnikov, ktoré môzu zakladat ich zodpovednost (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, Orange/Komisia, [19]T-402/13, [20]EU:T:2014:991, bod [21]79 a citovanú judikatúru). 81 V prejednávanej veci vsak samotná skutocnost, ze elektronické údaje boli preskúmané nie v priestoroch spolocnosti Nexans France v Clichy, ale v priestoroch Komisie v Bruseli, nemá ziadny dôsledok pre dodrziavanie práva zalobkýn na obhajobu, kedze je preukázané, ze dátové nosice, na ktoré boli zaznamenané kópie predmetných elektronických údajov, boli prepravené do Bruselu v zapecatených obálkach, ze Komisia odovzdala zalobkyniam kópiu týchto údajov, ze otvorenie obálok obsahujúcich dátové nosice s týmito údajmi a ich dalsie preskúmanie sa uskutocnilo v den dohodnutý so zalobkynami a za prítomnosti ich zástupcov, ze priestory Komisie, v ktorých sa toto preskúmanie vykonávalo, boli nálezite zabezpecené pecatami, ze dokumenty vybraté z týchto údajov, ktoré sa Komisia rozhodla pripojit k vysetrovaciemu spisu, boli vytlacené a zapísané do zoznamu, ze ich kópia bola poskytnutá zalobkyniam a ze na konci preskúmania obsah vsetkých dátových nosicov a pocítacov pouzitých na ich preskúmanie bol s konecnou platnostou vymazaný. 82 Treba teda zamietnut výhradu zalobkýn zalozenú na porusení ich práva na obhajobu ako nedôvodnú. e) O údajnom porusení clánku 20 ods. 3 a 4 nariadenia c. 1/2003 83 Zalobkyne vytýkajú Komisii, ze vykonala preskúmanie kópie súborov elektronickej korespondencie urcitých zamestnancov spolocnosti Nexans France a presnej kópie pevného disku pocítaca pána J. vo svojich priestoroch v Bruseli bez toho, aby to vopred oznámila belgickému úradu pre ochranu hospodárskej sútaze. 84 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na jednej strane podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 "Komisia prijme [rozhodnutia o inspekcii] po konzultáciách s príslusným orgánom clenského státu, na ktorého území sa má inspekcia vykonávat" a na druhej strane podla clánku 20 ods. 3 tohto nariadenia "Komisia vcas pred inspekciou informuje o inspekcii príslusný orgán clenského státu, na ktorého území sa má vykonávat". 85 Zmyslom odsekov 3 a 4 clánku 20 nariadenia c. 1/2003, uvedeným v odôvodnení 24 uvedeného nariadenia, je umoznit orgánom ochrany hospodárskej sútaze clenských státov prispiet ich aktívnou spoluprácou pri výkone právomoci, ktorú Komisii udeluje clánok 20 ods. 1 tohto nariadenia v oblasti inspekcií. 86 V tomto zmysle sa v clánku 20 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 spresnuje, ze "úradníci orgánu hospodárskej sútaze clenského státu, na ktorého území sa má vykonávat inspekcia, ako aj osoby poverené alebo menované týmto orgánom, na ziadost uvedeného orgánu alebo Komisie, aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou" a ze "na tento úcel majú k dispozícii právomoci vymedzené v odseku 2". 87 V prejednávanej veci sa nespochybnuje, ze Komisia upovedomila Autorité de la concurrence (úrad na ochranu hospodárskej sútaze, Francúzsko) pred prijatím rozhodnutia o inspekcii. Tiez nie je sporné, ze Komisia dostatocne vcas upovedomila uvedený orgán pred zacatím inspekcie v priestoroch spolocnosti Nexans France. Tiez sa nespochybnuje, ze inspektorov Komisie sprevádzali zástupcovia uvedeného francúzskeho orgánu pri inspekcii v priestoroch spolocnosti Nexans France. 88 Treba teda prijat záver, ze Komisia v danom prípade dodrzala predpisy clánku 20 ods. 3 a 4 nariadenia c. 1/2003. 89 Tento záver nemozno spochybnit tvrdeniami zalobkýn. 90 V rozpore s tým, co uvádzajú zalobkyne, totiz z clánku 20 ods. 3 a 4 nariadenia c. 1/2003 nevyplýva, ze Komisia bola v danom prípade povinná "upovedomit" alebo "vcas informovat" belgický úrad pre ochranu hospodárskej sútaze, ak z praktických dôvodov zamýslala pokracovat v preskúmaní dokumentov, ktoré zacalo v rámci inspekcie vykonávanej podla clánku 20 nariadenia c. 1/2003 na území iného clenského státu, vo svojich priestoroch v Bruseli, ale len ked zamýslala prikrocit k inspekcii v priestoroch podniku nachádzajúceho sa v Belgicku. 91 Z toho vyplýva, ze výhrada zalobkýn zalozená na porusení clánku 20 ods. 3 a 4 nariadenia 1/2003 Komisiou sa musí zamietnut ako nedôvodná. f) O údajnom porusení clánku 7 Charty 92 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze kedze sporné opatrenia presahovali právomoci Komisie podla nariadenia c. 1/2003, uvedené opatrenia boli tiez v rozpore s poziadavkou na ochranu proti zásahom verejnej moci do sféry súkromnej cinnosti osoby, ci uz fyzickej alebo právnickej, boli svojvolné alebo neprimerané. 93 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ako sa konstatovalo v bode 64 vyssie, sporné opatrenia nepresahovali právomoci Komisie podla nariadenia c. 1/2003. Preto kedze zalobkyne spájajú výhradu zalozenú na porusení clánku 7 Charty s predchádzajúcim konstatovaním porusenia clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, túto výhradu treba zamietnut ako nedôvodnú. 94 Navyse kedze výhradu zalozenú na porusení clánku 7 Charty treba vykladat ako nezávislú výhradu, treba poznamenat, ze argumentácia zalobkýn v tejto súvislosti spocíva na predpoklade zhodnom s tým, ktorý slúzi ako základ pre argumentáciu týkajúcu sa porusenia clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, konkrétne ze úradníci Komisie vyhotovili kópie súborov elektronickej korespondencie nájdených na pocítacoch pána R. a J., ako aj presnú kópiu pevného disku pocítaca pána J. a tieto kópie priamo zaradili do vysetrovaciemu spisu bez toho, aby si najprv overili, ci dokumenty, ktoré obsahovali, boli relevantné vzhladom na predmet inspekcie. 95 Ako sa vsak konstatovalo v bodoch 48 az 72 vyssie, takýto predpoklad je nesprávny, takze argumentácia zalobkýn týkajúca sa porusenia clánku 7 Charty nie je skutkovo podlozená. 96 Preto treba zamietnut argumentáciu zalobkýn, podla ktorej dokumenty zadrzané pri inspekcii v priestoroch Komisie nemozno pouzit na podporu napadnutého rozhodnutia z dôvodu skutocnosti, ze boli získané nezákonne. 97 Okrem toho treba tiez zamietnut argumentáciu zalobkýn, podla ktorej sa napadnuté rozhodnutie nemôze opierat o dokumenty zaistené pocas inspekcie vykonanej Komisiou v priestoroch spolocnosti Prysmian z dôvodu, ze Komisia pouzila na získanie týchto dokumentov rovnakú metódu, akú pouzila pri inspekcii vykonávanej Komisiou v ich vlastných priestoroch. V skutocnosti za predpokladu, ze by dokumenty doplnené do spisu po inspekcii v priestoroch spolocnosti Prysmian boli získané rovnakou metódou, ako je sporná v tomto konaní, co v podstate tvrdia zalobkyne, stací poznamenat, ze tvrdenia zalobkýn zalozené na nezákonnosti uvedenej metódy boli zamietnuté Vseobecným súdom ako nedôvodné. 98 Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze predmetné kópie elektronických údajov neboli získané protiprávne a ze preto na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Komisia mohla oprávnene pouzit tieto údaje ako základ pre svoje závery týkajúce sa existencie porusenia konstatovaného v napadnutom rozhodnutí. 99 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvý zalobný dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pri urcení dátumu zaciatku úcasti zalobkýn na porusení 100 Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia stanovila dátum zaciatku úcasti spolocnosti Nexans France na porusení na 13. novembra 2000 nesprávne. Táto úcast zacala az 22. februára 2001, ked sa urcití zamestnanci spolocnosti Nexans, a to páni [R.] a [J.] zúcastnili na stretnutí A/R organizovanom v Londýne (Spojené královstvo), týkajúcom sa rozdelenia projektov podmorských a podzemných elektrických káblov. 101 V tejto súvislosti zalobkyne na jednej strane tvrdia, ze dôkazy uvedené v spise ako celok z právneho hladiska dostatocne nepreukazujú úcast zamestnancov spolocnosti Nexans France na stretnutí A/R z 29. novembra 2000 v Kuala Lumpur (Malajzia). 102 Na druhej strane zalobkyne poznamenávajú, ze hoci ich Komisia správne nepovazuje za zodpovedné za porusovanie predchádzajúce 13. novembru 2000, z ich úcasti na porusovaní po tomto dátume vyvodzuje, ze porusovanie existovalo uz od 18. februára 1999. Existencia tohto porusenia aspon od tohto posledného uvedeného dátumu nie je z právneho hladiska dostatocne preukázaná v rozpore s tým, co sa uvádza v odôvodnení 1064 napadnutého rozhodnutia. 103 Na úvod podla zalobkýn Komisia v tejto súvislosti vychádzala len z dôkazov predlozených niektorými ziadatelmi o oslobodenie od pokuty, a to spolocnostami Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems, co boli cisto nepriame dôkazy "z pocutia", ktorých hodnovernost bola spochybnená samotnou Komisiou. Vyhlásenia spolocnosti ABB v rámci jej ziadosti o oslobodenie od pokuty, ktoré uvádza Komisia, tiez nie sú hodnoverné. 104 Dalej v rozpore s tým, co vyplýva z napadnutého rozhodnutia, vyhlásenia o zhovievavosti, ktorými disponuje Komisia, potvrdzujú, ze v priebehu roka 1999 a az do zaciatku roku 2001 kartel este neexistoval. Na jednej strane dôkazy uvádzané v spise a pochádzajúce od spolocnosti Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems preukazujú iba to, ze urcití výrobcovia elektrických káblov sa stretli bez toho, aby dospeli k dohode. Na druhej strane dôkazy pochádzajúce od spolocnosti ABB preukazujú iba pokus o legitímnu a konkurenciu podporujúcu spoluprácu v rámci právneho institútu zdruzenia. 105 Nakoniec zalobkyne spochybnujú dôkaznú hodnotu priamych dôkazov citovaných v napadnutom rozhodnutí na potvrdenie existencie porusenia od 18. februára 1999. Väcsinu týchto dôkazov tvorili poznámky v diároch, ktoré boli vseobecné, málo zrozumitelné a ktoré neposkytovali informácie týkajúce sa obsahu prípadných stretnutí, a dokonca ani ich úcastníkov. 106 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. 107 Pokial ide o dátum zvolený Komisiou ako zaciatok úcasti spolocnosti Nexans France na porusovaní, treba poznamenat, ze tak Nexans France, ako aj Nexans vznikli pri cinnostiach týkajúcich sa elektrických káblov francúzskej skupiny skladajúcej sa zo spolocnosti [dôverné] ( [22]2 ) a jej rôznych dcérskych spolocností. 108 Dna 13. novembra 2000 tak dcérska spolocnost [dôverné], a to [dôverné], previedla väcsiu cast svojich cinností v oblasti podzemných elektrických káblov na jednu zo svojich dcérskych spolocností Vivalec, následne premenovanú na Nexans France. Tento prevod cinností zahrnal tiez prevod zamestnancov, ako boli páni B., R. a J. V nasledujúcich mesiacoch bol zvysok cinností týkajúcich sa elektrických káblov vykonávaných rôznymi dcérskymi spolocnostami [dôverné] prevedený na stopercentnú dcérsku spolocnost poslednej uvádzanej spolocnosti [dôverné]. Neskôr, ale pred 12. júnom 2001, boli spolocnosti Nexans France a [dôverné] predané spolocnosti Nexans, dcérskej spolocnosti novovytvorenej spolocnosti [dôverné]. Dna 12. júna 2001 [dôverné] previedla takmer 80 % akcií Nexans pri prílezitosti uvedenia tejto spolocnosti na burzu, cím sa táto spolocnost stala nezávislou od skupiny [dôverné]. [dôverné] v nadväznosti na to previedla vsetky svoje akcie v spolocnosti Nexans a stala sa materskou spolocnostou skupiny Nexans (odôvodnenia 709 a 711 napadnutého rozhodnutia). 109 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze dôkazy preukazujú, ze zamestnanci spolocnosti [dôverné], ktorí boli prevedení do 13. novembra 2000 na spolocnost Vivalec, ktorá sa neskôr transformovala na Nexans France, sa priamo zúcastnovali na porusovaní od 18. februára 1999 do 28. januára 2009. Komisia sa rozhodla nezasielat oznámenie o výhradách spolocnostiam skupiny skladajúcej sa zo spolocnosti [dôverné] a jej dcérskych spolocností. Komisia tiez nezaujala stanovisko k otázke, ci Nexans France bola zodpovedná za úcast na karteli pred 13. novembrom 2000 ako právny nástupca spolocnosti [dôverné]. Rozhodla sa vsak vybrat tento dátum ako dátum zaciatku úcasti spolocnosti Nexans France na porusovaní. Pokial ide o Nexans, tá nesie zodpovednost za konanie spolocnosti Nexans France ako materská spolocnost iba od 12. júna 2001 (odôvodnenia 710, 711 a 912 napadnutého rozhodnutia). 110 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze dátum 13. november 2000, zvolený Komisiou ako zaciatok úcasti spolocnosti Nexans France na porusovaní, v skutocnosti oznacuje len dátum prevodu cinností spolocnosti [dôverné], ktorých sa týkalo uz podla Komisie existujúce porusenie, na Vivalec, ktorá sa neskôr transformovala na Nexans France, teda prevod, ktorý sa týkal tiez hlavných zamestnancov týchto spolocností zapojených do protikonkurencných praktík, a to pánov B., R. a J. 111 Z toho vyplýva, ze preskúmanie dôvodnosti tohto zalobného dôvodu sa musí zamerat na otázku, ci porusenie, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, kvalifikované Komisiou ako jednotné a pokracujúce, uz existovalo 13. novembra 2000 a ci dotknutí zamestnanci spolocnosti [dôverné], prevedení na Vivalec, ktorá sa neskôr transformovala na Nexans France, sa uz zúcastnovali na jeho zavádzaní pred týmto dátumom, takze ich úcast na stretnutí A/R 22. februára 2001 v Londýne sa môze povazovat len za pokracovanie ich skorsích protisútazných cinností. V tejto súvislosti nie je potrebné overit, ci Komisia správne stanovila zaciatok porusovania, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie, na 18. február 1999. To, co je v danom prípade podstatné, totiz nie je to, ci toto porusovanie zacalo 18. februára 1999, ale ci existovalo uz najneskôr 13. novembra 2000 a ci dotknutí zamestnanci boli zapojení do tohto porusovania pred uvedeným stretnutím. 112 V tejto súvislosti po prvé, pokial ide o existenciu porusenia pred 13. novembrom 2000, z odôvodnení 137 az 157 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazujú na vyhlásenia spolocnosti Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems v rámci ich spolocnej ziadosti o oslobodenie od pokút, ako aj dokumentov vyhotovených v case relevantných skutocností, ktoré tieto spolocnosti predlozili v rámci tejto ziadosti vyplýva, ze v období od 18. februára 1999 do 22. februára 2001 sa zástupcovia spolocnosti [dôverné], konkrétne páni J. a R., zúcastnili na viacerých stretnutiach, ktorých cielom bolo vypracovat pravidlá pridelovania projektov podmorských a podzemných elektrických káblov v rôznych castiach sveta alebo pridelovat ich úcastníkom kartelu. Ide o zasadnutia A/R, ktoré sa uskutocnili 18. februára 1999 v Zürichu (Svajciarsko), 24. marca 1999 v Kuala Lumpur, 3. a 4. júna v Tokiu (Japonsko), 26. júla 1999 v Londýne a 19. októbra 1999 v Kuala Lumpur. Pokial ide o rok 2000, Komisia uviedla vseobecnejsie usporiadanie aspon styroch stretnutí 1. a 2. marca, 11. mája, pocas júla a 29. novembra (pozri odôvodnenie 146 a prílohu I napadnutého rozhodnutia). Konstatovala tiez, ze podla poznámok uvedených v diári, ktorý predlozili Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems, páni R. a J. sa zúcastnili týchto stretnutí v mene spolocnosti [dôverné] (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia). 113 Pokial ide o obsah týchto stretnutí, dôkazy citované Komisiou v napadnutom rozhodnutí, najmä poznámky zo stretnutí uvedené v napadnutom rozhodnutí, svedcia o rokovaniach týkajúcich sa vypracovania dohody o rozdelení trhov, najmä zavedenia dohody o "domácom území" a dohody o rozdelení "vývozných území" podla vopred stanovenej kvóty. Komisia sa tiez dovoláva dôkazov preukazujúcich, ze k pridelovaniu projektov dochádzalo tiez v roku 1999. V tejto súvislosti Komisia v uvedenom rozhodnutí reprodukuje vzor rozvrhu pozícií, ktorý bol dokumentom umoznujúcim riadit pridelovanie projektov elektrických káblov rôznym úcastníkom kartelu. Podla Komisie sa diskusie pri vyssie uvedených stretnutiach týkali tiez moznosti zapojit do týchto dohôd európske podniky ako ABB, Brugg Kabel a Sagem, ako aj potreby vymenovat japonského koordinátora s cielom zabezpecit dobrú komunikáciu medzi dvomi stranami kartelu. 114 Komisia okrem iného konstatuje, ze dôkazy poskytnuté spolocnostami Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems v rámci ich spolocnej ziadosti o oslobodenie od pokuty, z ktorých vychádzala na úcely preukázania existencie kartelu pred 13. novembrom 2000, boli potvrdené ústnymi vyhláseniami spolocnosti ABB, ako aj dokumentmi z uvedeného obdobia predlozenými touto spolocnostou v rámci tejto ziadosti. Komisia odkazuje na odôvodnenia 149 a 150 napadnutého rozhodnutia, na vyhlásenia spolocnosti ABB týkajúce sa stretnutia medzi zamestnancom tejto spolocnosti a zamestnancom spolocnosti [dôverné] v apríli 2000 a odvetných opatrení, ktorým ABB celila v máji 2000 zo strany spolocnosti Pirelli za získanie projektu v Taliansku, teda na území vyhradenom spolocnosti Pirelli. V odôvodnení 151 tohto rozhodnutia reprodukuje obsah e-mailov a interných správ, ktoré potvrdzujú, ze v apríli 2000 ABB uz bola zapojená do "dohody o domácom území", ako aj do následného rozdelenia európskych projektov medzi clenmi R kartelu. 115 V nadväznosti na to dôkazy citované Komisiou tiez potvrdzujú, ze zamestnanci spolocnosti [dôverné] zohrali významnú úlohu pri príprave a fungovaní dohôd, ktoré tvorili porusenie konstatované v napadnutom rozhodnutí. Nielenze boli aktívni v rámci kartelu od stretnutia z 18. februára 1999 v Zürichu, ale, ako to vyplýva z poznámok zo stretnutia z 26. júla 1999 v Londýne, citovaných v odôvodnení 141 uvedeného rozhodnutia, angazovali sa v zapojení ostatných európskych podnikov do kartelu. Okrem toho, ako to poznamenala Komisia v odôvodnení 154 tohto rozhodnutia, ústne vyhlásenia spolocností Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems, umoznujú potvrdit, ze to bol pán J., teda zamestnanec spolocnosti [dôverné], ktorý bol autorom prvého rozvrhu pozícií, na ktorý sa odvoláva Komisia v napadnutom rozhodnutí a ktorý bol zo septembra 2000. 116 Treba poznamenat, ze prevzatie cinností spolocnosti [dôverné] v novembri 2000 spolocnostou Vivalec, ktorá sa transformovala na Nexans France, nezmenilo model fungovania kartelu. V skutocnosti tie isté osoby pokracovali v zastupovaní podniku na stretnutiach kartelu, ked hrali rovnakú úlohu v rámci porusovania. Konkrétne po novembri 2000 bol pán J. nadalej zodpovedný za prípravu a aktualizáciu rozvrhov pozícií a zabezpecenie fungovania sekretariátu "skupiny R" povereného kontaktmi so "stranou A" kartelu (pozri najmä odôvodnenia 94, 96, 99 a 211 napadnutého rozhodnutia). 117 Nakoniec treba vyzdvihnút jednotnú a pokracujúcu povahu porusenia a skutocnost, ze dôkazy zhromazdené Komisiou neuvádzajú prerusenie kartelu pocas obdobia plynúceho od zaciatku roka 1999 do zaciatku roka 2001. Z napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze zástupcovia spolocnosti [dôverné], páni R. a J., boli prítomní na stretnutiach kartelu v roku 1999, ako aj v roku 2000, hoci, ako to uvádza Komisia v odôvodnení 146 napadnutého rozhodnutia, je mozné, ze neboli prítomní na vsetkých stretnutiach organizovaných v roku 2000. 118 Moznost, ze urcití clenovia personálu spolocnosti [dôverné] neboli prítomní na jednom zo stretnutí kartelu organizovaných v roku 2000, nemôze spochybnovat pokracovanie úcasti dotknutého podniku na karteli, najmä vzhladom na obsah poznámok zo stretnutia A/R 22. februára 2001 v Londýne, co bolo stretnutie, ktoré podla zalobkýn znamenalo zaciatok úcasti spolocnosti Nexans France na karteli. Tieto poznámky obsahujú prezencnú listinu, v ktorej sa vedla mien zamestnancov spolocnosti Nexans France, pána J. a R., uvádza slovo "[dôverné]" naznacujúce, ze ide o bývalých zamestnancov spolocnosti [dôverné]. Okrem toho uvedené vysvetlivky odkazujú na spustenie cinností spolocnosti Nexans France, spresnujú, ze uvedenie spolocnosti Nexans na burzu bolo odlozené, ale potvrdené, a ze [dôverné] bude odteraz telekomunikacná spolocnost. V rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, poznámky z tohto stretnutia potvrdzujú, ze úcast spolocnosti Nexans France na tomto stretnutí bola len pokracovaním predchádzajúcich protiprávnych cinností pánov J. a R. po restrukturalizácii cinnosti výroby elektrických káblov v rámci skupiny zlozenej zo spolocnosti [dôverné] a jej dcérskych spolocností. 119 Z týchto skutocností vyplýva, ze na jednej strane najneskôr do polovice roka 2000 bol kartel konstatovaný Komisiou v napadnutom rozhodnutí uz uskutocnovaný a ze spolocnost [dôverné], v zastúpení najmä pánmi R. a J., bola jedným zo zakladajúcich clenov tohto kartelu. Na druhej strane z toho vyplýva, ze Komisia správne pripustila, ze úcast spolocnosti Nexans France na karteli bola len pokracovaním praktík, ktoré zaviedli zamestnanci spolocnosti [dôverné] od zaciatku roka 1999. Komisia sa teda mohla domnievat bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, ze úcast spolocnosti Nexans France na karteli zacala 13. novembra 2000, v case, ked spolocnost Vivalec, ktorá sa transformovala na Nexans France, prevzala cinnosti spolocnosti [dôverné] v oblasti podzemných elektrických káblov, vrátane zamestnancov priamo zapojených do kartelu. 120 Tvrdenia predlozené zalobkynami nemôzu spochybnit tento záver. 121 Po prvé treba konstatovat, ze zalobkyne sa usilujú spochybnit dôkaznú hodnotu dôkazov zhromazdených Komisiou tým, ze ich prezentujú a analyzujú izolovane. Oddelene skúmajú vyhlásenia ziadatelov o zhovievavost a dôkazy z toho obdobia, ktoré títo ziadatelia predlozili v rámci ich ziadostí. 122 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze hoci je Komisia povinná uviest presné a súhlasné dôkazy na preukázanie existencie porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, kazdý z dôkazov, ktorý predkladá, nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám v prípade kazdého prvku porusenia. Stací, aby tejto poziadavke zodpovedal celkovo posúdený súbor nepriamych dôkazov predlozených institúciou. Nepriame dôkazy, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla s cielom preukázat existenciu porusenia tohto ustanovenia podnikom, sa teda nemajú posudzovat izolovane, ale ako celok (pozri rozsudky zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, [23]T-147/09 a T-148/09, [24]EU:T:2013:259, bod [25]51 a citovaná judikatúra, a z 12. decembra 2014, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, [26]T-562/08, neuverejnený, [27]EU:T:2014:1078, body [28]152 a [29]153 a citovaná judikatúra). Okrem toho vo väcsine prípadov sa existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok zo 17. septembra 2015, Total Marketing Services/Komisia, [30]C-634/13 P, [31]EU:C:2015:614, bod [32]26). 123 V prejednávanej veci, ako bolo vysvetlené v bodoch 112 az 115 vyssie, dôkazy, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, potvrdzujú protiprávne naviazanie kontaktu medzi európskymi a japonskými výrobcami podmorských a podzemných elektrických káblov, vypracovanie komplexnej dohody o rozdelení trhov medzi nimi a uskutocnovanie tejto dohody od zaciatku roka 1999. Tieto dôkazy potvrdzujú, ze zamestnanci spolocnosti [dôverné], neskôr pretransformovanej na Vivalec a potom na Nexans France, zohrávali v týchto kontaktoch klúcovú úlohu. 124 Po druhé, na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, závery Komisie týkajúce sa existencie porusenia v období od zaciatku roka 1999 do zaciatku roka 2001 nie sú zalozené výlucne na dôkazoch, ktoré jej predlozili Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems v rámci ich spolocnej ziadosti o oslobodenie od pokút. Hoci je pravda, ze tieto dôkazy sú najcastejsie uvádzané na podporu pripomienok Komisie, Komisia sa opiera aj o dôkazy predlozené spolocnostou ABB, ktoré výslovne odkazujú na úcast spolocnosti [dôverné] na porusení. 125 Zalobkyne sa mýlia, pokial ide o význam odôvodnenia 1064 napadnutého rozhodnutia, ked tvrdia, ze Komisia sama potvrdila, ze sa opierala len o vyhlásenia spolocnosti Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems na konstatovanie existencie porusenia pocas pociatocného obdobia. V tomto odôvodnení, ktoré sa nachádza v casti venovanej posúdeniu, na úcely stanovenia pokuty, spolocnej spolupráce spolocností Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems ako druhého ziadatela o zhovievavost, sa Komisia obmedzila na konstatovanie, ze informácie poskytnuté týmito ziadatelmi sa zdali byt presvedcivými dôkazmi v zmysle bodu 26 oznámenia o zhovievavosti, teda dôkazmi, ktoré majú velkú dôkaznú hodnotu. Komisia rovnako poukázala na to, ze bola schopná preukázat existenciu porusenia pocas obdobia od 18. februára 1999 do 1. marca 2001, iba na základe týchto informácií, co samo osebe nevylucuje, ze mala k dispozícii iné dôkazy týkajúce sa uvedeného obdobia, najmä dôkazy, ktoré predlozila ABB, ktorá bola prvou, ktorá kontaktovala Komisiu a zacala spoluprácu v rámci vytvorenom uvedeným oznámením. 126 Po tretie v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, neexistuje ziadny dôvod spochybnovat pravdivost a vierohodnost vyhlásení spolocností Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems, ani vyhlásení spolocnosti ABB. 127 Podla judikatúry totiz ziadne ustanovenie ani ziadna vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré prinálezí Komisii na preukázanie konania, ktoré je v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ, by bolo nesplnitelné a nezlucitelné s jej úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva o FEÚ (pozri rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [33]T-38/02, [34]EU:T:2005:367, bod [35]285 a citovanú judikatúru). 128 Hoci vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je vo vseobecnosti potrebná urcitá nedôvera vzhladom na to, ze títo úcastníci môzu mat tendenciu poskytnút co najviac usvedcujúcich dôkazov týkajúcich sa cinnosti ich konkurentov, nic to nemení na skutocnosti, ze domáhanie sa zohladnenia oznámenia o spolupráci s cielom dosiahnut oslobodenie od pokuty alebo znízenie jej sumy nepredstavuje nevyhnutne podnet na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov kartelu. Akýkolvek pokus uviest Komisiu do omylu by mohol totiz spochybnit úprimnost, ako aj úplnost spolupráce podniku a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z oznámenia o spolupráci (rozsudok z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia, [36]T-113/07, [37]EU:T:2011:343, bod [38]94). 129 V prejednávanej veci Komisia spochybnila dôveryhodnost vyhlásení spolocností Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems v ich spolocnej ziadosti o oslobodenie od pokút a v dôsledku toho obmedzila znízenie sumy pokuty ulozenej týmto spolocnostiam na 50 az 45 %. Napriek tomu pochybnosti Komisie sa netýkali zaciatku porusovania, ale len dátumu stiahnutia sa spolocnosti J-Power Systems z kartelu, kedze ziadatelia o zhovievavost uvádzali rozdielne dátumy pre toto stiahnutie. Naopak, pokial ide o pociatocné obdobie kartelu, Komisia v odôvodnení 1064 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze dôkazy, ktoré predlozili Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems mali rozhodujúcu povahu. 130 Navyse v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, vyhlásenia predlozené zo strany spolocností Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems sa nemôzu povazovat len za dôkaz "z pocutia". V skutocnosti ide o vyhlásenia právnych zástupcov týchto podnikov zapadajúce do kontextu dôkazov z obdobia vzniku skutkového stavu, ako sú výnatky z diárov a poznámky zo stretnutí. Dôkazy pochádzajúce od spolocností Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a J-Power Systems sú navyse potvrdené dôkazmi, ktoré predlozila ABB v rámci jej vlastnej ziadosti o oslobodenie od pokuty (pozri bod 114 vyssie). 131 Okrem toho pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého v rámci jej zaloby proti napadnutému rozhodnutiu, zaregistrovanej pod spisovou znackou T-445/14, ABB zdá sa spochybnuje dátum zvolený Komisiou na oznacenie zaciatku jej úcasti na karteli, toto tvrdenie treba zamietnut ako irelevantné, kedze nemá vplyv na hodnotu dôkazov, ktoré tento podnik poskytol v rámci svojej ziadosti o oslobodenie od pokuty a ktoré potvrdzujú existenciu kartelu od polovice roku 2000. 132 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého z vyhlásení ziadatelov o zhovievavost vyplýva, ze pocas rokov 1999 a 2000 kartel este neexistoval, stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, stací, aby dotknuté podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom. Mozno konstatovat, ze dohoda v zmysle uvedeného ustanovenia je uzatvorená, pokial existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní (pozri rozsudok zo 16. júna 2011, Solvay/Komisia, [39]T-186/06, [40]EU:T:2011:276 body 85 a 86 a citovanú judikatúru). 133 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze podla koncepcie vlastnej ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej sútaze, kazdý hospodársky subjekt si musí sám urcit politiku, ktorú zamýsla uskutocnovat na trhu. Hoci táto poziadavka autonómie nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobovat existujúcemu alebo predpokladanému konaniu ich konkurentov, zásadne bráni uskutocneniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi týmito subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa dotknutý subjekt rozhodol uskutocnovat na uvedenom trhu, alebo ktoré zamýslal na tomto trhu uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom týchto kontaktov je vytvorenie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam dotknutého trhu vzhladom na povahu dodávaných výrobkov alebo poskytovaných sluzieb, velkost a pocet podnikov a objem uvedeného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [41]C-49/92 P, [42]EU:C:1999:356, bod [43]116 az [44]118 a citovanú judikatúru). 134 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 111 az 134 vyssie, je preukázané, ze v rokoch 1999 a 2000 sa stretli zástupcovia hlavných japonských a európskych výrobcov podmorských a podzemných elektrických káblov, vrátane Nexans France, s cielom vypracovat pravidlá pridelovania projektov podmorských a podzemných elektrických káblov nachádzajúcich sa v rôznych castiach sveta alebo pridelovat ich úcastníkom kartelu. Hoci sa dohodnutie týchto pravidiel casovo natiahlo, niet pochýb o tom, ze zástupcovia podnikov zúcastnujúcich sa na týchto stretnutiach mali spolocnú vôlu rozdelit si trhy s projektmi podmorských a podzemných elektrických káblov a ze preto uzavreli protisútaznú dohodu v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 135 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze druhý zalobný dôvod musí byt zamietnutý. 136 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze zalobkyne nepreukázali existenciu protiprávnosti alebo nesprávneho posúdenia zo strany Komisie, ktoré by odôvodnovali úplné alebo ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia. 137 Návrhy na zrusenie teda treba zamietnut. B. O návrhoch na znízenie súm ulozených pokút 138 S cielom preskúmat jednotlivé ziadosti zalobkýn, ktorých cielom je dosiahnutie znízenia pokút, ktoré im boli ulozené, je potrebné pripomenút, ze preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Treba vsak zdôraznit, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a tiez pripomenút, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [45]C-389/10 P, [46]EU:C:2011:816, body [47]130 a [48]131). 139 Zalobkyne ziadajú znízenie súm pokút, ktoré im boli ulozené, s cielom zohladnit na jednej strane chybu týkajúcu sa trvania úcasti spolocnosti Nexans France na porusovaní, ktorej sa dopustila Komisia, a na druhej strane zohladnit chyby, ktorých sa dopustila Komisia, týkajúce sa koeficientu závaznosti, ktorý bol voci nim uplatnený. 1. O chybách, ktorých sa dopustila Komisia, týkajúcich sa trvania úcasti spolocnosti Nexans France na porusovaní 140 Treba poznamenat, ze doba trvania úcasti spolocnosti Nexans France na karteli vyplýva zo skutocností predstavujúcich porusenie, tak ako ho konstatovala Komisia v napadnutom rozhodnutí, a súd Únie ju preto z tohto dôvodu nemôze preskúmavat podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003 (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [49]C-603/13 P, [50]EU:C:2016:38, bod [51]77). Okrem toho, kedze ziadost zalobkýn sa v tejto súvislosti má vykladat tak, ze smeruje k tomu, aby Vseobecný súd nahradil svojím vlastným posúdením posúdenie Komisie týkajúce sa násobného koeficientu súvisiaceho s dobou trvania, ktorú Komisia pouzila na výpocet sumy pokút ulozených zalobkyniam, treba uviest, ze táto ziadost sa zakladá iba na tvrdení, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zaciatok úcasti spolocnosti Nexans France na porusení stanovila na 13. november 2000. Na jednej strane je potrebné uviest, ze také tvrdenie je neúcinné, pokial ide o pokutu ulozenú odvolatelkám v clánku 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia, kedze predmetná pokuta bola ulozená zalobkyniam z dôvodu úcasti na porusení podniku, ktorý vytvárali v zmysle clánku 101 ZFEÚ, pocas obdobia od 12. júna 2001 do 28. januára 2009. Na druhej strane treba tiez uviest, ze preskúmanie druhého zalobného dôvodu, ktorý bol uvedený na podporu návrhu na zrusenie, neodhalilo ziadne chyby Komisie pri urcení zaciatku úcasti spolocnosti Nexans France na porusení na 13. novembra 2000. Kedze zalobkyne neposkytli nijaké dalsie dôkazy, ktoré by v prejednávanej veci odôvodnovali zmenu násobných koeficientov, ktoré Komisia pouzila na výpocet základnej sumy pokút, ktoré im boli ulozené napadnutým rozhodnutím, je potrebné zamietnut ich ziadost o znízenie výsky týchto pokút v rozsahu, v akom je zalozená na údajných chybách, ktorých sa dopustila Komisia, pokial ide o dlzku trvania úcasti spolocnosti Nexans France na porusení. 2. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a porusení povinnosti odôvodnenia, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania pri stanovení koeficientu závaznosti pre výpocet výsky pokút 141 Tento zalobný dôvod sa delí na tri casti. V rámci prvej casti zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesplnila si svoju povinnost odôvodnenia tým, ze neznízila koeficient závaznosti vzhladom na dôkazy, ze uskutocnovanie kartelu bolo iba ciastocné a obmedzené a vo väcsej casti neefektívne. V rámci druhej casti uvádzajú, ze Komisia nesprávne zvýsila uvedený koeficient pre zohladnenie kumulovaného podielu vsetkých zúcastnených strán na trhu. V rámci tretej casti uvádzajú, ze tým, ze na nich uplatnila taký koeficient, Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 142 Pred preskúmaním troch castí tohto zalobného dôvodu treba pripomenút, ze podla clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom, ktoré sa dopustili úmyselne alebo z nedbanlivosti porusenia ustanovení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, pokuty, ktorých výska sa urcí so zretelom najmä na závaznost porusenia a jeho trvanie. 143 Podla bodov 19 az 22 usmernení k metóde stanovenia pokút z roku 2006 jeden z dvoch faktorov, na ktorých je zalozená základná suma pokuty, je podiel hodnoty urcitého predaja v závislosti od stupna závaznosti porusenia. Vyhodnotenie závaznosti porusenia sa vykoná osobitne na kazdý typ porusenia, prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu. Pri rozhodovaní o podiele hodnoty predaja, ktorý sa má vziat do úvahy pre daný prípad, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia a uskutocnenie porusenia. 144 Komisia má urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení výsky pokút, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudky z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia, [52]T-352/09, [53]EU:T:2012:673, bod [54]43 a citovanú judikatúru, a zo 14. marca 2013, Dole Food a Dole Germany/Komisia, [55]T-588/08, [56]EU:T:2013:130, bod [57]662 a citovanú judikatúru). Pocas tohto preskúmavania sumy pokuty sa vsak súd nemôze opierat o túto mieru volnej úvahy, a to ani pokial ide o výber zohladnených dôkazov pri uplatnovaní kritérií uvedených v usmerneniach k metóde stanovenia pokút z roku 2006, ani pokial ide o hodnotenie týchto dôkazov, pre odmietnutie vykonat podrobné vecné a právne preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [58]C-272/09 P, [59]EU:C:2011:810, bod [60]102). Vzdy ked sa Komisia rozhodne ulozit pokutu podla práva hospodárskej sútaze, je povinná dodrziavat vseobecné právne zásady, medzi inými zásadu rovnosti zaobchádzania a proporcionality, tak ako ich vykladajú súdy Únie (rozsudok z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia, [61]T-352/09, [62]EU:T:2012:673, bod [63]44). 145 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze najmä v odôvodneniach 997 az 1010 Komisia zastávala názor, ze pokial ide o základnú sumu pokuty a urcenie závaznosti, porusenie svojou povahou predstavovalo jedno z najzávaznejsích obmedzení hospodárskej sútaze, co podla nej odôvodnovalo uplatnenie percentuálnej sadzby 15 %. Rovnako uplatnila zvýsenie uvedenej percentuálnej sadzby o 2 % pre vsetkých adresátov z dôvodu kumulovaného podielu na trhu, ako aj prakticky celosvetového rozsahu kartelu, ktorý pokrýval celé územie EHP. Okrem iného zastávala najmä názor, ze správanie európskych podnikov, vrátane zalobkýn, poskodzovalo hospodársku sútaz viac nez správanie iných podnikov, kedze okrem ich úcasti na vetve A/R kartelu si európske podniky medzi sebou rozdelovali projekty elektrických káblov v rámci európskej vetvy uvedeného kartelu. Z tohto dôvodu Komisia stanovila podiel hodnoty predajov, ktoré treba zohladnit z dôvodu závaznosti porusenia, na 19 % pre európske podniky a na 17 % pre ostatné podniky. 146 Práve vzhladom na tieto úvahy je potrebné preskúmat tri casti zalobného dôvodu uvádzané zalobkynami. a) O prvej casti tretieho zalobného dôvodu 147 Zalobkyne uvádzajú, ze v priebehu správneho konania predlozili tvrdenia preukazujúce, ze väcsiny predajov elektrických káblov sa porusenie konstatované v napadnutom rozhodnutí nedotklo. Tvrdia, ze odmietnutím znízenia podielu hodnoty predaja s cielom zohladnit iba ciastocné a z velkej casti neefektívne uskutocnovanie porusenia sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené vo vztahu k ich ziadosti o znízenie koeficientu závaznosti. 148 V tejto súvislosti zalobkyne spresnujú po prvé, ze dohoda o "domácom území" nemohla mat vplyv na európsky trh, kedze z technologických a logistických dôvodov japonské podniky nepredstavovali pre európskych výrobcov na tomto trhu skutocnú hrozbu. Takto, dokonca pri absencii dohody, by výsledok európskych verejných sútazných konaní citovaných v napadnutom rozhodnutí nebol odlisný. 149 Po druhé zalobkyne uvádzajú, ze kartel sa týkal iba velmi obmedzenej casti predaja elektrických káblov v Európe. Uvádzajú, ze pocas predmetného obdobia uskutocnili viac ako 4000 európskych predajov elektrických káblov patriacich do porusenia. Oznámenie o výhradách opisovalo iba 100 prípadov manipulácie sútazných konaní. Uvádzajú, ze neexistuje jednotný európsky trh pre podzemné a podmorské elektrické káble, na ktorom by vsetky predaje boli uskutocnené rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok hospodárskej sútaze. Preto Komisia nemohla postupovat extrapoláciou z malej casti projektov týkajúcich sa elektrických káblov, najmä projektov urcených pre prevádzkovatelov dopravnej siete, na úcely preukázania existencie porusenia týkajúceho sa sirokého trhu. Zalobkyne tiez uvádzajú, ze Komisia nepreukázala existenciu úcinku porusenia na ceny fakturované klientom alebo ceny zaplatené spotrebitelmi. 150 Po tretie podla zalobkýn pri väcsine predajov elektrických káblov patriacich do pôsobnosti napadnutého rozhodnutia, neexistoval dôkaz o porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 151 Po stvrté zalobkyne uvádzajú, ze hoci existujú dôkazy o dohode medzi konkurentmi týkajúcej sa predajov elektrických káblov, vo väcsine prípadov táto dohoda nemohla byt uskutocnená. Medzi dôvodmi, ktoré bránili uskutocneniu dohody, ktoré ilustrujú príkladmi, citujú prípad projektu, ktorý sa nerealizoval, verejná obchodná sútaz, ktorá bola predmetom diskusií v rámci kartelu a bola zrusená, prípad legitímnej spolupráce medzi výrobcami elektrických káblov, prípad klienta, ktorý nevyhladával konkurencné ponuky, a to najmä pre jeho záujem o technológiu patentovanú urcitým výrobcom a prípad pridelenia projektu podniku, ktorý sa nezúcastnil na karteli, napriek tomu, ze tento projekt bol predmetom diskusií medzi clenmi kartelu. Takisto tvrdia, ze ich vnútorná struktúra bránila uskutocneniu dohody, kedze clenovia personálu, ktorí sa zúcastnili na stretnutiach kartelu, casto neboli v kontakte s tímami, ktoré pripravovali ponuky. Rovnako velmi dlhé obdobia prípravy projektov elektrických káblov a zmeny zákazníkov a specifikácií ponúk robili prvé kontakty medzi konkurentmi neúcinnými. 152 Komisia popiera argumentáciu zalobkýn. 1) O údajnom nesprávnom posúdení 153 Na jednej strane treba konstatovat, ze svojimi argumentmi zalobkyne Komisii v podstate vytýkajú, ze v stádiu urcenia pokuty nezohladnila obmedzenú povahu, ci az absenciu skutocných úcinkov porusenia na dotknutý trh. Zalobkyne najmä uvádzajú, ze porusenie "neovplyvnilo" väcsinu predajov elektrických káblov, ktorých sa týkalo oznámenie o výhradách, alebo ze dohoda "nemohla mat vplyv na klientov", najmä na cenu, ktorá im bola fakturovaná. Nakoniec uvádzajú, ze skutkové okolnosti nezávislé od kartelu oslabili jeho úcinky. 154 Na druhej strane urcité tvrdenia zalobkýn tiez odkazujú na nedostatok dôkazu o existencii dohody. Odpoved Komisie podaná na tvrdenia zalobkýn tiez zapadá do oblasti preukázania existencie porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, najmä otázky, ci je potrebné preukázat úcinky porusenia, ktoré kedze predstavuje rozdelenie trhu, mozno kvalifikovat ako porusenie na základe ciela. Komisia v podstate uvádza, ze kedze konstatované porusenie v napadnutom rozhodnutí je porusením z hladiska ciela, podla ustálenej judikatúry (pozri rozsudok z 13. decembra 2012, Expedia, [64]C-226/11, [65]EU:C:2012:795, bod [66]35 a citovanú judikatúru), nemusela preukázat jeho úcinky. Odkazuje rovnako na judikatúru, podla ktorej aj len ciastocné vykonanie protisútaznej dohody postacuje, aby sa vylúcila moznost dospiet k záveru o neexistencii dopadu tejto dohody na trh (rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [67]T-38/02, [68]EU:T:2005:367, bod [69]148). 155 Zalobkyne v replike ozrejmili ich vyjadrenia, pricom uviedli, ze ich tvrdenia týkajúce sa obmedzeného uskutocnovania porusenia a neexistencie dopadu porusenia na ceny sa týkali závaznosti porusenia, a nie konstatovania jeho existencie. Podla zalobkýn protikonkurencná dohoda, ktorá nebola plne uskutocnená a ktorá v kazdom prípade nemala ziadny vplyv na ceny platené klientmi, sa musí povazovat za menej závaznú ako dohoda, ktorá je plne uskutocnená a ktorá klientom skodí tým, ze spôsobuje zvýsenie cien. 156 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze väcsina tvrdení zalobkýn zhrnutých v bodoch 153 az 155 vyssie vyplýva zo zámeny medzi pojmom "uskutocnenie" porusenia, ako sa uvádza v odseku 22 usmernení k metóde stanovenia pokút z roku 2006, a pojmom "skutocný dopad na trh", ktorý by tam, kde by bol meratelný, mohol byt Komisiou zohladnený pri stanovení pokuty podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [ESUO] ([70]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 1998"). Podla samotného znenia bodu 22 usmernení k metóde stanovenia pokút z roku 2006, uplatnitelných na skutkový stav veci, Komisia nemusí nevyhnutne zohladnit skutocný dopad na trh, alebo jeho neexistenciu, ako pritazujúcu alebo polahcujúcu okolnost pri posúdení závaznosti porusenia na úcely výpoctu pokuty. Stací ak, ako v prejednávanej veci, podiel hodnoty predajov, ktoré sa majú zohladnit, stanovený Komisiou, je odôvodnený inými skutocnostami, ktoré môzu mat vplyv na urcenie závaznosti v zmysle posledného uvedeného ustanovenia, ako je samotná povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu a jeho geografický rozsah. 157 Preto v rozsahu, v ako sa zalobkyne usilujú svojimi tvrdeniami preukázat, ze z dôvodov, ktoré boli nezávislé od vôle clenov kartelu, kartel nemohol vytvárat svoje úcinky alebo priniest ocakávané výsledky, tieto tvrdenia musia byt zamietnuté. 158 Ak by naopak tvrdenia zalobkýn bolo potrebné vykladat v tom zmysle, ze zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nepreukázala uskutocnenie porusenia, tieto tvrdenia tiez nemôzu uspiet. 159 Treba poznamenat, ze jediné tvrdenie uvádzané zalobkynami, ktoré mozno povazovat za týkajúce sa uskutocnovania porusenia, je tvrdenie, podla ktorého Nexans France nemohla uskutocnit dohody z dôvodu jej vnútornej organizácie, kedze clenovia personálu, ktorí sa zúcastnili na stretnutiach kartelu, neboli v kontakte s tímami, ktoré pripravovali ponuky. Toto tvrdenie vsak nemôze obstát, kedze údajná neschopnost vykonávat pokyny vyplývajúce z predmetných dohôd, nestací na vyvrátenie konstatovaní Komisie, ktoré vychádza z dôkazov predlozených v napadnutom rozhodnutí a ktoré zalobkyne nespochybnili, ze Nexans France, rovnako ako ostatní clenovia kartelu, vcelku dodrzala dohodu o "domácom území" a zúcastnila sa na rozdelení projektov elektrických káblov, ktoré sa mali realizovat na "vývozných územiach", medzi ázijských výrobcov a európskych výrobcov, ako aj na rozdelení projektov elektrických káblov, ktoré sa mali realizovat na "vývozných územiach" medzi európskymi výrobcami, ktorým boli tieto pridelené, a projektov elektrických káblov, ktoré sa mali realizovat na "domácom území" európskych výrobcov. 2) O údajnom porusení povinnosti odôvodnenia 160 Pokial ide o výhradu zalozenú na absencii odôvodnenia, treba pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musí z neho jasne a jednoznacne vyplývat odôvodnenie institúcie, ktorá akt vydala, tak aby sa dotknuté osoby mohli zoznámit s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu opatrenia, a príslusný súd mohol vykonat preskúmanie (rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [71]C-521/09 P, [72]EU:C:2011:620, bod [73]147 a citovaná judikatúra). 161 V prejednávanej veci treba poznamenat, ze v rozpore s tým, co uvádzajú zalobkyne, Komisia v odôvodnení 1007 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré sa v odpovedi na tvrdenia uvádzané zalobkynami v rámci správneho konania domnievala, ze jednotné a pokracujúce porusenie bolo v danom prípade plne uskutocnené. Komisia v skutocnosti pripomenula, ze súdy Únie potvrdili, ze "skutocnost, ze dohody neboli uskutocnené v celom ich rozsahu, neznamená, ze kartelové dohody neboli uplatnené v praxi" a ze "pokial [Komisia] nemá k dispozícii dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu kolízie v kazdom clenskom státe a zmluvnej strany, na ktorú sa vztahoval kartel, neznamená, ze kartel nebol uskutocnený". 162 Rovnako v odôvodnení 1006 napadnutého rozhodnutia Komisia odpovedala na tvrdenie zalobkýn, ktoré bolo tiez uvádzané v správnom konaní, podla ktorého porusenie nemalo vplyv na hospodársku sútaz v EHP, ked uviedla, ze kedze dohody sankcionované napadnutým rozhodnutím predstavovali porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, na úcely výpoctu pokuty nebolo potrebné preukázat mieru vplyvu týchto dohôd na trh alebo hospodársku sútaz alebo na toto prihliadat. 163 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze okolnost, ze judikatúra citovaná Komisiou v poznámke pod ciarou 1413 na podporu vysvetlenia uvedeného v odôvodnení 1006 napadnutého rozhodnutia je irelevantná a ze uvedené vysvetlenie nepredstavuje vhodný základ na odmietnutie zohladnit údajnú neexistenciu úcinkov porusenia v rámci EHP v stádiu posúdenia jeho závaznosti (pozri bod 156 vyssie), je v rozsahu, v akom je uvádzaná k tejto výhrade, neúcinná. 164 Podla ustálenej judikatúry povinnost odôvodnenia predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú treba odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, kedze táto posledná uvedená otázka sa týka materiálnej zákonnosti sporného aktu. Výhrady a tvrdenia, ktoré popierajú dôvodnost tohto aktu, teda nemajú úcinok v rámci zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii alebo nedostatocnosti odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [74]C-17/99, [75]EU:C:2001:178, body [76]35 az [77]38, a z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, [78]T-349/03, [79]EU:T:2005:221, body [80]52 a [81]59). 165 Prvú cast tretieho zalobného dôvodu teda treba zamietnut. b) O druhej casti tretieho zalobného dôvodu 166 Zalobkyne uvádzajú, ze z odôvodnení 998 az 1010 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zvýsila podiel hodnoty predaja o 2 % pre vsetky podniky na jednej strane z dôvodov velkosti kumulovaných trhových podielov vsetkých podnikov a na druhej strane z dôvodu geografického rozsahu porusenia. Uvádzajú, ze zvýsenie z dôvodu velkosti kumulovaného podielu na trhu nie je dôvodné, kedze urcitý pocet úcastníkov sa v priebehu porusenia zmenil a najmä, ze niektoré podniky sa pripojili k poruseniu po 18. februári 1999 a skoncili svoju úcast pred konecným termínom 28. januára 2009. 167 Komisia popiera argumentáciu zalobkýn. 168 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze hoci, ako to uvádzajú zalobkyne, vsetky podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, sa nezúcastnovali na karteli pocas celého dotknutého obdobia, nic to nemení na skutocnosti, ze na jednej strane pocas väcsiny svojej existencie kartel zdruzoval hlavných európskych a japonských výrobcov podmorských a podzemných elektrických káblov vysokého a velmi vysokého napätia. Okrem toho pocas obdobia od konca roku 2001 do roku 2006 bol kartel posilnený úcastou mensích európskych dodávatelov ako spolocností Brugg Kabel, nkt cables, Safran a Silec Cable, a v období od konca roku 2002 do polovice roku 2005, prostredníctvom úcasti dodávatelov z Juznej Kórey. Na druhej strane ako to poznamenáva Komisia, bez toho, aby jej zalobkyne odporovali, pocet subjektov pôsobiacich na dotknutom trhu, ktorí neboli adresátmi napadnutého rozhodnutia, je velmi obmedzený. Za týchto okolností treba na základe podrobnej kontroly konstatovat, ze Komisia sa mohla domnievat bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, ze vsetci adresáti rozhodnutia spolocne predstavujú takmer vsetky podniky na trhu podmorských a podzemných elektrických káblov vysokého a velmi vysokého napätia v EHP. Komisia tiez mohla dôvodne konstatovat, ze tento prvok rovnako ako takmer celosvetový geografický rozsah kartelu, ktorý zalobkyne nespochybnovali, robí porusenie závaznejsím a zvysuje hodnotu predajov, ktorá sa má zohladnit, o 2 %. 169 Druhú cast tretieho zalobného dôvodu teda treba zamietnut. c) O tretej casti tretieho zalobného dôvodu 170 Zalobkyne uvádzajú, ze rozlisovanie, ktoré Komisia uplatnovala medzi európskymi a japonskými podnikmi, pokial ide o podiel hodnoty predajov urcený s cielom zohladnit závaznost porusenia, odporuje zásade rovnosti zaobchádzania. 171 Zalobkyne pripomínajú, ze podiel hodnoty predajov uplatnovaný Komisiou na európske podniky bol o 2 % vyssí nez podiel uplatnovaný na iné podniky. Na odôvodnenie tohto rozlisovania Komisia v odôvodnení 999 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze okrem mechanizmov pridelovania "vetvy A/R kartelu", "urcité projekty týkajúce sa EHP [boli] predmetom dodatocného rozdelenia medzi európskych výrobcov prostredníctvom európskej vetvy kartelu". Zdôraznujú, ze podla Komisie "takéto dalsie konania, ktoré [boli] spáchané len európskymi výrobcami, zintenzívn[ili] narusenia hospodárskej sútaze uz spôsobené dohodou o rozdelení trhov medzi európskymi, japonskými a [juhokórejskými] výrobcami, a teda aj stupen závaznosti porusenia" a ze "dodatocné narusenie spôsobené európskou vetvou kartelu [odôvodnovalo] zvýsenie stupna závaznosti o 2 % pre podniky, ktoré sa zúcast[novali] na tejto casti kartelu". 172 Zalobkyne spochybnujú toto rozlisovanie, ked na jednej strane tvrdia, ze "európska vetva kartelu" nebola uskutocnená výlucne európskymi podnikmi. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze japonské a juhokórejské podniky sa zúcastnili na diskusiách týkajúcich sa urcitých projektov európskych klientov. Na druhej strane tvrdia, ze Komisia nepreukázala, ako uvedená vetva "zintenzívnila uz spôsobené narusenie hospodárskej sútaze", ani aké bolo "dodatocné narusenie" spôsobené touto vetvou. 173 Komisia popiera argumentáciu zalobkýn. 174 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia je vzdy, ked sa rozhodne ulozit pokuty na základe práva hospodárskej sútaze, povinná dodrziavat vseobecné právne zásady, medzi ktoré patrí zásada rovnosti zaobchádzania, tak ako ju vykladajú súdy Únie. Táto zásada si vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudky z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia, [82]T-372/10, [83]EU:T:2012:325, bod [84]85 a citovanú judikatúru, a z 19. januára 2016, Mitsubishi Electric/Komisia, [85]T-409/12, [86]EU:T:2016:17, bod [87]108 a citovanú judikatúru). 175 Pokial ide o posúdenie závaznosti správania európskych podnikov v porovnaní so správaním ázijských podnikov, najmä japonských, je potrebné pripomenút, ze Komisia kvalifikovala porusenie uvedené v napadnutom rozhodnutí ako jednotné a pokracujúce porusenie zlozené z dvoch vetiev, a to "vetvy A/R" kartelu a "európskej vetvy" uvedeného kartelu. Prvá z týchto vetiev obsahovala na jednej strane dohodu o "domácom území", podla ktorej sa japonské a juhokórejské podniky zaviazali opustit európske "domáce územie" vyhradené pre clenov R tohto kartelu, výmenou za vzájomný záväzok clenov R opustit japonské a juhokórejské "domáce územie", a na druhej strane rozdelenie projektov nachádzajúcich sa vo väcsej casti sveta, nazývané "vývozné územia". Druhá z týchto vetiev, ako vyplýva z bodu 12 vyssie, bola zameraná na rozdelenie projektov nachádzajúcich sa na európskom "domácom území" a projektov pridelených európskej strane vo "vývozných územiach" medzi európskymi podnikmi. 176 Dôvody, na základe ktorých Komisia dospela k záveru, ze obidve vetvy kartelu boli súcastou jedného porusenia, sú uvedené v odôvodneniach 527 az 619 napadnutého rozhodnutia. V tomto rámci, pokial ide o podmienku existencie toho istého jediného ciela spájajúceho uvedené vetvy kartelu, v odôvodnení 534 uvedeného rozhodnutia Komisia konstatovala: "Európska vetva kartelu (ako aj rozdelenie medzi ázijskými podnikmi) podliehalo celkovej dohode a naplnalo jej úcel. Pocas týchto európskych stretnutí R totiz európsky koordinátor posúval dalej diskusie, ktoré vznikali pocas stretnutí A/R... Kvôli tomu úcastníci casto organizovali stretnutia R krátko po stretnutiach A/R... Navyse na stretnutiach R zmluvné strany vyjadrovali svoj záujem o projekty na vývozných územiach, teda projekty, ktoré mali byt prerokované na stretnutiach A/R. Rovnako úcastníci, ktorí boli prítomní na stretnutiach A/R boli informovaní o hlavných diskusiách v európskej vetve kartelu... Európska vetva kartelu tak bola neoddelitelnou súcastou celkového plánu." 177 Komisia povazovala väcsinu japonských a juhokórejských podnikov za zodpovednú za úcast na celom karteli, vrátane európskej vetvy. Najmä uznala za zodpovedné za celý uvedený kartel japonské podniky zdruzené v tvrdom jadre kartelu, a to Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a ich spolocný podnik J-Power Systems, ako aj Furukawa Electric, Fujikura a ich spolocný podnik Viscas. 178 V odôvodnení 537 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia spresnila podiel úcasti rôznych podnikov na karteli. V tejto súvislosti konstatovala: "Tvrdé jadro úcastníkov kartelu (Nexans, Pirelli/Prysmian, Furukawa [Electric], Fujikura a Viscas, Sumitomo [Electric Industries], Hitachi [cable] a [J-Power Systems]) bolo rovnaké pre [elektrické podzemné] a [podmorské] káble a uplatnovalo sa zároven na [dohodu o] domácom území a dohodu o pridelení projektov na vývozných územiach. Zatial co z objektívnych dôvodov japonské a [juhokórejské] podniky neboli zapojené do európskej vetvy kartelu, Nexans a Pirelli/Prysmian boli aktívne v oboch." 179 Vychádzajúc z tohto konstatovania, Komisia v odôvodnení 999 napadnutého rozhodnutia, ktorého sa týkajú tvrdenia zalobkýn, prijala záver, ze porusenie, ktorého sa dopustili európske podniky, treba povazovat za závaznejsie nez porusenie, ktorého sa dopustili japonské podniky, a ze teda z dôvodu ich zapojenia do "európskej vetvy kartelu" hodnota predajov európskych podnikov urcená pre výpocet základnej sumy pokuty, musí byt zvýsená o 2 %. 180 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze skutocnost, ze, ako tvrdia zalobkyne, úcast japonských podnikov bola podobná úcasti európskych podnikov, pokial ide o "európsku vetvu kartelu", aj za predpokladu, ze by to bolo preukázané, nemôze spochybnit záver Komisie, podla ktorého pridelovanie projektov v rámci EHP predstavovalo dalsiu skutocnost, ktorá si zasluhovala byt sankcionovaná dodatocnou percentuálnou sadzbou z dôvodu závaznosti porusenia. 181 Na jednej strane totiz treba poznamenat, ze okrem "vetvy A/R kartelu", v rámci ktorej sa európske a ázijské podniky dohodli najmä na neprenikaní na ich "domáce územia", európski výrobcovia, vrátane zalobkýn, si rozdelili rôzne projekty elektrických káblov pridelených clenom R uvedeného kartelu. Konkrétne, ako vyplýva z odôvodnenia 73 napadnutého rozhodnutia, také rozdelenie sa týkalo tak pridelenia projektov na "vývozných územiach", vykonaného v rámci vetvy A/R kartelu, ako aj pridelenia projektov patriacich clenom R v súlade s dohodou o "domácom území", teda projektov nachádzajúcich sa na "domácom území" európskych výrobcov. Na druhej strane treba poznamenat, ze ak by aj rozdelenie projektov v rámci vetvy A/R a rozdelenie projektov v rámci európskej vetvy kartelu boli úzko spojené, ako to Komisia vysvetluje v odôvodnení 534 napadnutého rozhodnutia, táto posledná uvedená vetva v danom prípade predpokladá dodatocný záväzok rozdelenia projektov, ktorý by zachádzal nad rámec pravidiel o pridelení, existujúcich v rámci "vetvy A/R kartelu". 182 Okrem toho v rozpore s tým, co uvádzajú zalobkyne, neexistuje ziadna pochybnost o tom, ze rozdelenie projektov podzemných a podmorských káblov vysokého napätia v rámci "európskej vetvy kartelu" zvýsilo narusenie hospodárskej sútaze spôsobené v EHP "vetvou A/R" uvedeného kartelu. 183 Bolo teda odôvodnené, ako to uvádza Komisia, ze posúdenie závaznosti správania výrobcov zúcastnených na "európskej vetve kartelu", najmä európskych výrobcov, odráza dodatocnú ujmu spôsobenú hospodárskej sútazi v rámci EHP. 184 Preto tvrdenie zalobkýn, podla ktorého sa Komisia v podstate dopustila nesprávneho posúdenia, ked prijala záver, ze japonské podniky sa nezúcastnovali na "európskej vetve kartelu" na rovnakej úrovni ako európske podniky, nemá dôsledok, pokial ide o existenciu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, voci zalobkyniam. 185 Takéto tvrdenie, ak by bolo dôvodné, by totiz mohlo odôvodnit zvýsenie percentuálnej sadzby hodnoty predaja stanoveného pre japonské podniky. 186 Naopak, táto okolnost nie je relevantná, pokial ide o percento hodnoty predaja stanovené vo vztahu k zalobkyniam na zohladnenie závaznosti ich správania, pretoze zásada rovnosti zaobchádzania nemôze zalozit nijaké právo na nediskriminacné uplatnovanie protiprávneho zaobchádzania (rozsudok z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, [88]T-13/99, [89]EU:T:2002:209, bod [90]479). 187 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretiu cast tretieho zalobného dôvodu je potrebné zamietnut a v dôsledku toho aj tretí zalobný dôvod ako celok. 188 Kedze zalobné dôvody a tvrdenia uvádzané zalobkynami na podporu ich návrhov na zmenu napadnutého rozhodnutia boli zamietnuté a neexistujú dôkazy, ktoré by mohli v prejednávanej veci odôvodnit znízenie sumy pokút, treba zamietnut návrhy na uvedené znízenie. 189 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze zaloba sa musí zamietnut v celom jej rozsahu. IV. O trovách 190 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, ulozí povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Nexans France SAS a Nexans SA sú povinné nahradit trovy konania. Collins Kanceva Barents Rozsudok bol vyhlásený 12. júla 2018 na verejnom pojednávaní v Luxemburgu. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Zalobkyne a dotknuté odvetvie B. Správne konanie C. Napadnuté rozhodnutie 1. Dotknuté porusenie 2. Zodpovednost zalobkýn 3. Ulozené pokuty II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny rámec A. O návrhoch na zrusenie 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na absencii právneho základu, porusení rozhodnutia o inspekcii, práva na obhajobu, clánku 20 ods. 2 az 4 nariadenia c. 1/2003 a clánku 7 Charty a) O priebehu inspekcie b) O údajnej neexistencii právneho základu pre sporné opatrenia c) O údajnom porusení rozhodnutia o inspekcii d) O údajnom porusení práva na obhajobu e) O údajnom porusení clánku 20 ods. 3 a 4 nariadenia c. 1/2003 f) O údajnom porusení clánku 7 Charty 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pri urcení dátumu zaciatku úcasti zalobkýn na porusení B. O návrhoch na znízenie súm ulozených pokút 1. O chybách, ktorých sa dopustila Komisia, týkajúcich sa trvania úcasti spolocnosti Nexans France na porusovaní 2. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a porusení povinnosti odôvodnenia, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania pri stanovení koeficientu závaznosti pre výpocet výsky pokút a) O prvej casti tretieho zalobného dôvodu 1) O údajnom nesprávnom posúdení 2) O údajnom porusení povinnosti odôvodnenia b) O druhej casti tretieho zalobného dôvodu c) O tretej casti tretieho zalobného dôvodu IV. O trovách __________________________________________________________________ ( [91]*1 ) Jazyk konania: anglictina ( [92]1 ) Znenie bodu 20 tohto textu bolo po jeho sprístupnení na internete predmetom zmeny lingvistickej povahy. ( [93]2 ) Dôverné údaje sú utajené. References 1. file:///tmp/lynxXXXXnloQoK/L87890-2831TMP.html#t-ECR_62014TJ0449_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXnloQoK/L87890-2831TMP.html#t-ECR_62014TJ0449_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A991&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 22. file:///tmp/lynxXXXXnloQoK/L87890-2831TMP.html#t-ECR_62014TJ0449_SK_01-E0003 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1078&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1078&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1078&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point152 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1078&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point153 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point285 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A276&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A276&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point116 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point118 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A130&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A130&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A130&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point662 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A795&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A795&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A795&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point147 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A17&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A17&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point108 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A209&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A209&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A209&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point479 91. file:///tmp/lynxXXXXnloQoK/L87890-2831TMP.html#c-ECR_62014TJ0449_SK_01-E0001 92. file:///tmp/lynxXXXXnloQoK/L87890-2831TMP.html#c-ECR_62014TJ0449_SK_01-E0002 93. file:///tmp/lynxXXXXnloQoK/L87890-2831TMP.html#c-ECR_62014TJ0449_SK_01-E0003