ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 1. februára 2018 ( [1]*1 ) [Znenie opravené uznesením zo 14. marca 2018] "Státna pomoc - Pomoc poskytnutá Grécku - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom - Pojem státna pomoc - Výhoda - Kritérium súkromného investora - Suma pomoci, ktorá sa má vymáhat - Oznámenie Komisie o státnej pomoci vo forme záruk" Vo veci T-423/14, Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: I. Dryllerakis, I. Soufleros, E. Triantafyllou, G. Psaroudakis, E. Rantos a N. Korogiannakis, avocats, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouchagiar a É. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie 2014/539/EÚ z 27. marca 2014 o státnej pomoci SA.34572 (2013/C) (ex 13/NN) poskytnutej Gréckom v prospech spolocnosti Larco General Mining & Metallurgical Company S.A. ([2]Ú. v. EÚ L 254, 2014, s. 24), VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory G. Berardis, sudcovia D. Spielmann a Z. Csehi (spravodajca), tajomník: S. Spyropoulos, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. januára 2017, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE (dalej len "zalobkyna" alebo "Larko") je velký podnik, ktorý sa specializuje na tazbu a spracovanie lateritu, tazbu lignitu a výrobu feroniklovej zliatiny a vedlajsích produktov. 2 Spolocnost Larko bola zalozená v roku 1989 ako nový podnikatelský subjekt po likvidácii spolocnosti Hellenic Mining and Metallurgical S.A.. V case vzniku skutkových okolností konania vo veci samej mala troch akcionárov: grécky stát, ktorý vlastnil 55,2 % akcií prostredníctvom Hellenic Republic Asset Development Fund, súkromnú financnú spolocnost, National Bank of Greece SA (dalej len "ETE"), ktorá vlastnila 33,4 % akcií, a Public Power Corporation (hlavný producent elektrickej energie v Grécku, ktorého hlavným akcionárom je stát), ktorý vlastnil 11,4 % akcií. 3 Hellenic Republic Asset Development Fund v marci 2012 informoval Európsku komisiu o programe privatizácie Larko. 4 V apríli 2012 Komisia z úradnej moci zacala preskúmanie uvedenej privatizácie v súlade s pravidlami v oblasti státnej pomoci. 5 Predmetom preskúmania bolo sest nasledujúcich opatrení: - prvé sa týkalo na jednej strane zmluvy o vyrovnaní dlhu z roku 1998 medzi Larko a jej hlavnými veritelmi, podla ktorej sa dlhy tejto spolocnosti voci veritelom mali zaplatit so 6 % rocným úrokom, a na druhej strane nevymáhania tohto dlhu gréckym státom (dalej len "opatrenie c. 1"), - druhé sa týkalo záruky na úver vo výske 30 miliónov eur, ktorý pre Larko poskytla banka ATE, pricom záruku poskytol grécky stát v roku 2008 (dalej len "opatrenie c. 2" alebo "záruka z roku 2008"). Táto záruka pokrývala 100 % úveru na maximálne 3 roky a poplatok zo sumy záruky bol vo výske 1 % rocne, - tretie sa týkalo zvýsenia základného imania o 134 miliónov eur navrhnutého v roku 2009 predstavenstvom spolocnosti Larko, ktoré schválili jej traja akcionári a na ktorom sa zúcastnili v plnom rozsahu grécky stát a ciastocne ETE (dalej len "opatrenie c. 3" alebo "zvýsenie kapitálu z roku 2009"), - stvrté sa týkalo záruky poskytnutej státom v roku 2010 na neurcitú dobu na úplné krytie zárucnej listiny, ktorú podniku Larko vystavila ETE na sumu priblizne 10,8 milióna eur a poplatok zo sumy záruky bol vo výske 2 % rocne (dalej len "opatrenie c. 4" alebo "záruka z roku 2010"). Predmetná zárucná listina zarucovala odklad vykonania rozsudku, ktorým Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény, Grécko) uznal existenciu dlhu spolocnosti Larko vo výske 10,8 milióna eur voci jednému veritelovi, zo strany Areios Pagos (Kasacný súd, Grécko), - piate sa týkalo zárucných listín, ktoré na základe rozhodnutia gréckej justície nahrádzali povinné zaplatenie 25 % financnej pokuty (dalej len "opatrenie c. 5"), - sieste sa týkalo dvoch záruk poskytnutých státom v roku 2011 za dva úvery v sumách 30 miliónov resp. 20 miliónov eur od banky ATE Bank, pricom tieto záruky pokrývali 100 % týchto úverov a poplatok bol vo výske 1 % rocne (dalej len "opatrenie c. 6" alebo "záruky z roku 2011"). 6 V priebehu tohto preskúmania Komisia ziadala grécke orgány o dodatocné informácie, ktoré tieto orgány poskytli v rokoch 2012 a 2013. Doslo tiez k schôdzam medzi sluzbami Komisie a zástupcami gréckych orgánov. 7 Rozhodnutím zo 6. marca 2013 ([3]Ú. v. EÚ C 136, 2013, s. 27; dalej len "rozhodnutie o zacatí konania") Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa státnej pomoci SA.34572 (13/C) (ex 13/NN). 8 V priebehu konania uvedeného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ Komisia vyzvala grécke orgány a tretie zainteresované strany, aby k opatreniam uvedeným v bode 5 vyssie predlozili svoje pripomienky. Komisia prijala vyjadrenia gréckych orgánov 30. apríla 2013 a neboli jej dorucené nijaké zo strany tretích dotknutých osôb. 9 Dna 27. marca 2014 prijala Komisia rozhodnutie 2014/539/EÚ o státnej pomoci SA.34572 (2013/C) (ex 13/NN) poskytnutej Gréckom v prospech spolocnosti Larco General Mining & Metallurgical Company S.A. ([4]Ú. v. EÚ L 254, 2014, s. 24, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 10 Napadnutým rozhodnutím Komisia na úvod zastávala názor, ze v case, ked bolo prijatých sest predmetných opatrení, Larko bolo podnikom v tazkostiach v zmysle usmernení spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ([5]Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, dalej len "usmernenia na záchranu a restrukturalizáciu"). 11 Pokial ide o posúdenie opatrení uvedených v bode 5 vyssie, Komisia zastávala na úvod názor, ze opatrenia c. 2 az 4 a 6 predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, v nadväznosti na to konstatovala, ze tieto opatrenia boli povolené v rozpore s povinnostami oznámenia a zákazu vykonania stanovenými v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a nakoniec, ze uvedené opatrenia predstavovali pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom a podliehali povinnosti vrátenia v zmysle clánku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([6]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. L 83, 1999, s. 1). 12 Komisia tiez zastávala názor, ze dve dalsie opatrenia, opatrenia c. 1 a 5, ktoré sa v uvedenom poradí týkajú nevymáhania dlhu dlzného ministerstvu financií a dvoch státnych záruk z roku 2011 (pozri bod 5 vyssie), nepredstavujú státnu pomoc. 13 Výroková cast napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Nevybratie dlhu voci ministerstvu financií a predlozenie zárucných listín namiesto zaplatenia dodatocnej dane vopred v roku 2010, ktoré Grécko realizovalo v prospech spolocnosti [Larko], nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 zmluvy. Clánok 2 Státna pomoc vo výske 135820824,35 EUR poskytnutá spolocnosti [Larko] formou státnych záruk v rokoch 2008, 2010 a 2011 a úcasti státu na zvýsení kapitálu spolocnosti v roku 2009, ktorú Grécko v rozpore s clánkom 108 ods. 3 zmluvy neoprávnene poskytlo, je nezlucitelná s vnútorným trhom. Clánok 3 1. Grécko vymôze od príjemcu pomoc uvedenú v clánku 2, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom. 2. Vymáhané sumy sa úrocia od dátumu, ked ich príjemca dostal k dispozícii, az do ich skutocného vymozenia. 3. Úroky sa vypocítajú na základe zlozenej úrokovej sadzby podla kapitoly V nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 v znení zmien. 4. Pokial ide o opatrenie c. 3, Grécko poskytne presné dátumy poskytnutia svojho príspevku na zvýsenie akciového kapitálu v roku 2009. 5. Grécko s úcinnostou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia zrusí vsetky neuhradené platby pomoci spomínané v clánku 2. Clánok 4 1. Vymáhanie pomoci uvedenej v clánku 2 je okamzité a úcinné. 2. Grécko zaistí vykonanie tohto rozhodnutia do styroch mesiacov od dátumu oznámenia rozhodnutia. Clánok 5 1. Grécko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predlozí Komisii tieto informácie: a) celková suma (istina a úroky z vymáhania), ktorá sa má od príjemcu vymôct; b) podrobný opis opatrení, ktoré uz boli prijaté alebo sa plánujú prijat, na vykonanie tohto rozhodnutia; c) dokumenty dokazujúce, ze príjemcovi bolo nariadené vrátenie pomoci. 2. Grécko bude informovat Komisiu o priebehu vnútrostátnych opatrení na vykonanie tohto rozhodnutia az do vrátenia pomoci uvedenej v clánku 2. Grécko na poziadanie Komisie bezodkladne predlozí informácie o opatreniach, ktoré sa uz prijali alebo ktoré sa plánujú prijat, na vykonanie tohto rozhodnutia. Okrem toho poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch z vymáhania, ktoré uz príjemca vrátil. Clánok 6 Toto rozhodnutie je urcené Helénskej republike." 14 Príloha napadnutého rozhodnutia poskytuje "Informácie o sumách prijatej pomoci, ktoré sa majú vrátit a ktoré uz boli vrátené" a je uvedená nizsie: Totoznost príjemcu - opatrenie Celková výska prijatej pomoci Celková výska pomoci, ktorá sa má vymôct (istina) Celková suma, ktorá uz bola splatená Istina Úrok z vymáhanej sumy Lar[k]o - opatrenie c. 2 30 000 000 30 000 000 0 0 Lar[k]o - opatrenie c. 3 44 999 999,40 44 999 999,40 0 0 Lar[k]o - opatrenie c. 4 10 820 824,95 10 820 824,95 0 0 Lar[k]o - opatrenie c. 6 50 000 000 50 000 000 0 0 Konanie a návrhy úcastníkov konania 15 Zalobkyna návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 6. júna 2014 podala túto zalobu. 16 Dna 30. októbra 2014 predlozila Komisia vyjadrenie k zalobe. Replika a duplika boli podané v stanovenej lehote. 17 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 9. októbra 2014 Elliniki Metalleftiki kai Metallourgiki Larymnis Larko AE predlozila návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov zalobkyne. Tento návrh na vstup vedlajsieho úcastníka bol zamietnutý uznesením z 11. júna 2015, Larko/Komisia ([7]T-423/14, neuverejnené, [8]EU:T:2015:439). Odvolanie proti tomuto uzneseniu bolo tiez zamietnuté uznesením zo 6. októbra 2015, Metalleftiki kai Metallourgiki Etauria Larymnis Larko/Komisia [[9]C-385/15 P(I), neuverejnené, [10]EU:C:2015:681]. 18 Predseda deviatej komory Vseobecného súdu uznesením z 3. septembra 2015 prerusil konanie vo veci az do rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa ukoncí vec C-385/15 P(I). V konaní sa opät pokracovalo 16. októbra 2015. 19 Kedze sa zmenilo zlozenie komôr Vseobecného súdu, podla clánku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bol sudca spravodajca pridelený k siestej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená. 20 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - nariadil nahradit spolu s úrokmi vsetky sumy prípadne priamo alebo nepriamo "vymozené" od zalobkyne pri vykonaní napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 21 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny rámec 22 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza tri zalobné dôvody. Prvý je zalozený na tom, ze Komisia sa mylne domnievala, ze opatrenia c. 2 az 4 a 6 (dalej len "sporné opatrenia") predstavovali státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, druhý je zalozený na nedostatku odôvodnenia a tretí, uvádzaný subsidiárne, je zalozený na tom, ze Komisia nesprávne urcila výsku pomoci, ktorú treba vrátit, pokial ide o sporné opatrenia a vymáhanie nariadila v rozpore so základnými zásadami Európskej únie. 23 Vseobecný súd sa domnieva, ze je vhodné posúdit najskôr druhý zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia a potom dalsie zalobné dôvody v poradí, v akom boli uvedené. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia 24 Druhým zalobným dôvodom zalobkyna vytýka Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí dostatocne nevysvetlila viaceré aspekty týkajúce sa po prvé existencie státnej pomoci, po druhé zlucitelnosti opatrení c. 3, 4 a 6 s vnútorným trhom a po tretie kvantifikácie súm pomoci, ktoré sa majú vymáhat, pokial ide o opatrenia c. 2, 4 a 6. 25 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkyne. 26 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy dotknutého aktu a od kontextu jeho prijatia. Z odôvodnenia musia jasne a nepochybne vyplývat úvahy institúcie, a to tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia a mohli tak bránit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a aby súd mohol vykonat svoje preskúmanie zákonnosti. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast. Komisia predovsetkým nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ale stací, aby uviedla skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú podstatný význam v struktúre rozhodnutia (pozri rozsudok z 3. marca 2010, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [11]T-102/07 a T-120/07, [12]EU:T:2010:62, bod [13]180 a citovanú judikatúru). 27 Vo svetle týchto úvah treba preskúmat tvrdenia zalobkyne. 28 V prvom rade treba skúmat tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia neodôvodnila dostatocne napadnuté rozhodnutie, pokial ide o existenciu státnej pomoci, a teda po prvé existenciu výhody, po druhé pouzitie státnych prostriedkov, pokial ide o opatrenia c. 2, 4 a 6 a po tretie skreslenie hospodárskej sútaze a ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi. 29 Po prvé treba poznamenat, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla dôvody, pre ktoré zastávala názor, ze sporné opatrenia obsahovali poskytnutie výhod pre spolocnost Larko, ako vyplýva v uvedenom poradí z odôvodnení 73 a 74, pokial ide o opatrenie c. 2, odôvodnení 80 az 85, pokial ide o opatrenie c. 3, odôvodnení 90 az 92, pokial ide o opatrenie c. 4 a odôvodnení 101 a 102, pokial ide o opatrenie c. 6. 30 V odôvodneniach uvedených v bode 29 vyssie Komisia vysvetlila na jednej strane, ze záruky z rokov 2008, 2010 a 2011 predstavovali státnu pomoc, pretoze podmienky jej oznámenia o uplatnovaní clánkov [107] a [108 ZFEÚ] na státnu pomoc vo forme záruk ([14]Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, dalej len "oznámenie o zárukách"), neboli splnené z dôvodu, ze Larko bol podnik v tazkostiach a suma záruky teda neodrázala riziko nesplatenia zarucených úverov, a na druhej strane, ze zvýsenie základného imania v roku 2009 nesplnalo kritérium súkromného investora, kedze pred zvýsením nebol akcionárom poskytnutý ziaden plán restrukturalizácie, napriek skutocnosti, ze Larko bol podnik v tazkostiach. 31 Po druhé je to tak tiez, pokial ide o záver Komisie, podla ktorého sa opatrenia c. 2, 4 a 6 týkajú pouzitia státnych prostriedkov, ako vyplýva z odôvodnenia 72 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o opatrenie c. 2, odôvodnenia 89 tohto rozhodnutia, pokial ide o opatrenie c. 4 a odôvodnenie 99 toho istého rozhodnutia, pokial ide o opatrenie c. 6. 32 V odôvodneniach uvedených v bode 31 vyssie Komisia vysvetlila, ze sporné opatrenia na jednej strane prinásali riziko mobilizácie státnych prostriedkov a na druhej strane prinásali so sebou stratu financných zdrojov státu, pretoze neboli zaplatené trhovými poplatkami. 33 Po tretie je to tak, aj pokial ide o záver Komisie, podla ktorého sporné opatrenia mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a skreslit hospodársku sútaz, ako vyplýva z odôvodnení 75 a 76 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o opatrenie c. 2 a odkaz na ne prostredníctvom odôvodnení 86, 93 a 103 uvedeného rozhodnutia, pokial ide o ostatné sporné opatrenia. 34 V odôvodneniach uvedených v bode 33 vyssie Komisia vysvetlila na jednej strane, ze spolocnost Larko pôsobila v odvetví, v ktorom sa s výrobkami obchoduje medzi clenskými státmi a vyvázala väcsinu svojej výroby do dalsích clenských státov, a na druhej strane, ze predmetné opatrenia tejto spolocnosti umoznovali dalsie fungovanie na rozdiel od ostatných konkurentov s financnými tazkostami. 35 Hoci úvahy rozvinuté v odôvodneniach uvedených v bode 34 vyssie - a najmä úvahy týkajúce sa pouzitia státnych prostriedkov a úvahy týkajúce sa ovplyvnenia hospodárskej sútaze a obchodu medzi clenskými státmi - sú mimoriadne strucné, napriek tomu postacujú na právne dostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, tiez vzhladom na skutocnost, ze Komisia postupovala v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a kontext napadnutého rozhodnutia bol zalobkyni dobre známy. V priebehu správneho konania samotné grécke orgány nespochybnovali prítomnost podmienok týkajúcich sa pouzitia státnych prostriedkov a ovplyvnenie hospodárskej sútaze a obchodu medzi clenskými státmi. 36 Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie jasne a nepochybne ukazuje odôvodnenie Komisie a zároven umoznilo zalobkyni uviest svoje tvrdenia k podkladom tohto odôvodnenia a Vseobecnému súdu vykonat svoje preskúmanie zákonnosti. 37 Po druhé treba preskúmat tvrdenie zalobkyne podla ktorého Komisia napadnuté rozhodnutie neodôvodnila dostatocne, pokial ide o nezlucitelnost opatrení c. 3, 4 a 6 s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ. 38 V tejto súvislosti stací uviest, ze na jednej strane výnimky uvádzanej týmto ustanovením sa grécke orgány pocas správneho konania nedovolávali a na druhej strane, ze svojou povahou sporné opatrenia nie sú vhodné na náhradu skôd spôsobených mimoriadnymi okolnostami, kedze tieto opatrenia sú vseobecnej povahy a nezávisia od skôd údajne spôsobených mimoriadnymi okolnostami. 39 Vzhladom na tieto okolnosti Komisii nemozno vytýkat, ze dostatocne neodôvodnila neuplatnenie clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ. 40 Po tretie treba preskúmat tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia dostatocne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie, pokial ide o vycíslenie výsky pomoci, ktorá sa má vymáhat, pokial ide o opatrenia c. 2, 4 a 6. 41 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia spresnila, ze záruky z rokov 2008, 2010 a 2011 poskytujú spolocnosti Larko výhodu, ktorá zodpovedá výske zaruceného úveru z dôvodu, ze Larko ako podnik v tazkostiach nebol schopný získat toto financovanie na trhu bez uvedených záruk. Toto vysvetlenie vyplýva z odôvodnenia 77, pokial ide o opatrenie c. 2, z odôvodnenia 94 pokial ide o opatrenie c. 4 a z odôvodnenia 104 pokial ide o opatrenie c. 6. Okrem toho v odôvodneniach 56 az 66 Komisia detailne vykreslila tazkú situáciu v akej sa nachádzala Larko v case ked boli prijaté opatrenia pomoci. 42 Preto treba prijat záver, ze vycíslenie sumy pomoci, ktorá sa má vymáhat, je v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnené. 43 Nakoniec treba vseobecnejsie konstatovat, ze tvrdenia zalobkyne týkajúce sa nedostatku odôvodnenia sa vo velkej miere prekrývajú s tvrdeniami uvádzanými v rámci prvého a tretieho zalobného dôvodu a zameriavajú sa skôr na opodstatnenost dôvodov uvádzaných v napadnutom rozhodnutí, nez na ich postacujúcu povahu z formálneho hladiska. V tejto súvislosti stací konstatovat, ze podla ustálenej judikatúry je povinnost odôvodnenia podstatnou formálnou nálezitostou, ktorú treba odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa týka zákonnosti sporného aktu z vecného hladiska (rozsudky z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [15]C-17/99, [16]EU:C:2001:178, bod [17]35, a z 18. januára 2005, Confédération Nationale du Crédit Mutuel/Komisia, [18]T-93/02, [19]EU:T:2005:11, bod [20]67). V dôsledku toho také tvrdenia, v rozsahu, v akom sa uvádzajú v rámci zalobného dôvodu zalozeného na porusení povinnosti odôvodnenia, treba odmietnut ako neúcinné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2017, Gfi PSF/Komisia, [21]T-200/16, neuverejnený, [22]EU:T:2017:294, bod [23]34 a citovanú judikatúru). 44 Druhý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na chybách v kvalifikovaní sporných opatrení ako státnej pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom 45 Prvým zalobným dôvodom sa zalobkyna dovoláva chýb týkajúcich sa kvalifikovania sporných opatrení ako státnej pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 46 Tento zalobný dôvod sa v podstate delí na styri casti. 47 Prvá a druhá cast sa týkajú kvalifikovania sporných opatrení ako státnej pomoci, a to na jednej strane existencie výhody, pokial ide o vsetky sporné opatrenia, a na druhej strane pouzitia státnych prostriedkov, pokial ide o opatrenia c. 2, 4 a 6. 48 Tretia a stvrtá cast sa týkajú zlucitelnosti opatrení s vnútorným trhom na základe na jednej strane clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, pokial ide o opatrenia c. 3, 4 a 6, a na druhej strane clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, pokial ide o opatrenie c. 6. O prvej casti týkajúcej sa existencie výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ 49 Na úvod treba pripomenút, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ zakazuje opatrenia, ktoré prostredníctvom pouzitia státnych prostriedkov narúsajú hospodársku sútaz alebo hrozia narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnujú urcité podniky alebo urcité odvetvia cinnosti. 50 Pojem pomoc nezahrna len pozitívne plnenia, ale aj zásahy, ktoré rôznymi formami znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku a ktoré tak, hoci nie sú dotáciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky. Za pomoc sa povazujú aj vsetky zásahy státu, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol (pozri rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [24]C-559/12 P, [25]EU:C:2014:217, bod [26]94 a citovanú judikatúru). 51 Naopak podmienky, ktoré musí opatrenie splnit na to, aby patrilo pod pojem pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ, nie sú splnené, ak prijímajúci verejný podnik mohol získat rovnakú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola daná k dispozícii vo forme státnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich bezným trhovým podmienkam, pricom toto posúdenie sa v prípade verejných podnikov vykonáva v zásade uplatnením kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve (pozri rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [27]C-124/10 P, [28]EU:C:2012:318, bod [29]78 a citovanú judikatúru). 52 Pokial ide o státnu pomoc poskytnutú vo forme záruky, nemozno vylúcit, ze by samotná státna záruka poskytovala výhody, ktoré so sebou prinásajú dodatocné výdavky pre stát. Ak je úver, ktorý úverová institúcia poskytuje dlzníkovi, zabezpecený zárukou orgánov verejnej moci clenského státu, tento dlzník zvycajne získava výhodu, pokial financné náklady, ktoré znása, sú nizsie ako náklady, ktoré by bol znásal, ak by musel získat rovnaké financovanie a rovnakú záruku za trhovú cenu (pozri rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [30]C-559/12 P, [31]EU:C:2014:217, body [32]95 a [33]96 a citovanú judikatúru). 53 V nadväznosti na to treba pripomenút, ze Komisii prislúcha predlozit dôkaz o existencii státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti na overenie, ci podnik príjemca získal ekonomickú výhodu, ktorú by nezískal za obvyklých trhových podmienok, pri uplatnení kritéria súkromného investora, je Komisia povinná vykonat úplnú analýzu vsetkých relevantných zloziek spornej transakcie a jej kontextu, vrátane situácie prijímajúceho podniku a relevantného trhu (pozri rozsudok z 26. mája 2016, France a IFP Énergies nouvelles/Komisia, [34]T-479/11 a T-157/12, [35]EU:T:2016:320, bod [36]71 a citovanú judikatúru). 54 Konkrétnejsie, pokial ide o kritérium súkromného investora, judikatúra spresnila, ze toto kritérium, ked je uplatnitelné, sa nachádza medzi prvkami, ktoré je Komisia povinná zohladnit na preukázanie existencie takejto pomoci (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [37]C-124/10 P, [38]EU:C:2012:318, bod [39]103). 55 V dôsledku toho, ked sa zdá, ze kritérium súkromného investora by sa mohlo uplatnit, Komisii prinálezí poziadat dotknutý clenský stát, aby jej poskytol vsetky relevantné informácie umoznujúce jej preverit, ci podmienky uplatnitelnosti a uplatnenia tohto kritéria sú splnené, a odmietnut skúmat takéto informácie môze len vtedy, ak predlozené dôkazy vznikli az po prijatí rozhodnutia vykonat predmetnú investíciu (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [40]C-124/10 P, [41]EU:C:2012:318, bod [42]104). Ak jej clenský stát odovzdá dôkazy, Komisii prinálezí uskutocnit celkové posúdenie pri zohladnení vsetkých relevantných okolností, ktoré jej v danom prípade umoznia urcit, ci prijímajúci podnik zjavne nezískal úlavy porovnatelné s úlavami od súkromného subjektu (rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia, [43]C-73/11 P, [44]EU:C:2013:32, bod [45]73). 56 Z toho vyplýva, ze ak sa clenský stát odvoláva v priebehu správneho konania na kritérium súkromného investora, prinálezí mu v prípade pochybností preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych a overitelných prvkov, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia ako akcionára. Z týchto dôkazov musí jasne vyplývat, ze dotknutý clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím predmetnej ekonomickej výhody rozhodnutie vykonat prostredníctvom skutocne vykonaného opatrenia investíciu do ovládaného verejného podniku. V tejto súvislosti mozno najmä zohladnit prvky, z ktorých vyplýva, ze toto rozhodnutie je zalozené na ekonomickom posúdení porovnatelnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii uvedeného clenského státu, pred tým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na úcely urcenia budúcej návratnosti takejto investície (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [46]C-124/10 P, [47]EU:C:2012:318, body [48]82 az [49]84). 57 Na druhej strane ekonomické posúdenia vykonané po poskytnutí uvedenej výhody, retrospektívne konstatovanie efektívnej návratnosti investície vykonanej dotknutým clenským státom alebo neskorsie odôvodnenia výberu naozaj prijatého postupu nemôzu postacovat na preukázanie, ze tento clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím ekonomickej výhody takéto rozhodnutie ako akcionár (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [50]C-124/10 P, [51]EU:C:2012:318, bod [52]85). Na úcely zistenia, ci sa stát správal, alebo nesprával ako obozretný investor v trhovom hospodárstve, treba vychádzat z kontextu casu, ked bolo opatrenie financnej pomoci prijaté, aby bolo mozné posúdit, ci správanie státu bolo ekonomicky rozumné, a teda zdrzat sa akéhokolvek hodnotenia zalozeného na neskorsej situácii (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [53]C-482/99, [54]EU:C:2002:294, bod [55]71). Platí to najmä vtedy, ked Komisia skúma existenciu státnej pomoci v porovnaní s opatrením, ktoré jej nebolo oznámené a ktoré uz bolo v case, ked vykonáva svoje preskúmanie, vykonané dotknutým orgánom verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, [56]T-305/13, vec v odvolacom konaní, [57]EU:T:2015:435, bod [58]94). 58 Napokon, pokial ide o rozsah súdneho preskúmania napadnutého rozhodnutia s ohladom na clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, treba poznamenat, ze pojem státna pomoc, ako je definovaný v tomto ustanovení, má právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a s ohladom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 2. marca 2012, Holandsko/Komisia, [59]T-29/10 a T-33/10, [60]EU:T:2012:98, bod [61]100 a citovanú judikatúru). 59 Judikatúrou bolo tiez ustálené, ze súdne preskúmanie je obmedzené, pokial ide o otázku, ci urcité opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ked posúdenia uskutocnené Komisiou sú technickej povahy alebo sa vyznacujú zlozitostou. Vseobecnému súdu vsak prislúcha urcit, ci ide o taký prípad (pozri rozsudok z 2. marca 2012, Holandsko/Komisia, [62]T-29/10 a T-33/10, [63]EU:T:2012:98, bod [64]101 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti v prípade, ze Komisia musí na úcely overenia, ci urcité opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, uplatnit kritérium súkromného investora, uplatnenie tohto kritéria si vo vseobecnosti vyzaduje, aby Komisia vykonala zlozité ekonomické posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [65]C-290/07 P, [66]EU:C:2010:480, bod [67]68). 60 Avsak hoci Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna posúdenia ekonomickej povahy, ktoré sa musia vykonat v kontexte Únie, neznamená to, ze súd Únie nesmie preskúmat výklad Komisie týkajúci sa údajov ekonomickej povahy. Súd Únie totiz musí podla ustálenej judikatúry preverit nielen vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [68]C-290/07 P, [69]EU:C:2010:480, body [70]64 a [71]65, a z 2. marca 2012, Holandsko/Komisia, [72]T-29/10, [73]EU:T:2012:98, bod [74]102). 61 Súdu Únie vsak v rámci tohto preskúmania neprislúcha nahradit ekonomické posúdenie Komisie vlastným posúdením. Preskúmanie vykonávané súdmi Únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie má zúzený charakter a musí sa nevyhnutne obmedzit na overenie dodrziavania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [75]C-290/07 P, [76]EU:C:2010:480, bod [77]66, a z 2. marca 2012, Holandsko/Komisia, [78]T-29/10 a T-33/10, [79]EU:T:2012:98, bod [80]103). 62 Tvrdenia, ktoré uvádza zalobkyna vo vztahu ku kazdému zo sporných opatrení pomoci, treba posúdit práve vzhladom na túto judikatúru. - O opatrení c. 2 (záruka z roku 2008) 63 Zalobkyna uvádza, ze záruka z roku 2008 neudeluje ziadnu výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, ze splna podmienky stanovené v bode 3.2 písm. a) az d) oznámenia o zárukách. 64 Po prvé Komisia nesprávne uplatnila podmienku uvedenú v bode 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách, ktorá ukladá, aby dlzník na vylúcenie prítomnosti státnej pomoci nemal financné problémy. 65 Ekonomická situácia spolocnosti Larko sa zhorsila v polovici roku 2008, zatial co pocas obdobia od roku 2004 do polovice roku 2008 vykazovala rentabilitu a pozitívne ekonomické údaje, a preto "podnikom v tazkostiach" v zmysle usmernení na záchranu a restrukturalizáciu bola az od roku 2009, ked sa jej ekonomická situácia zhorsila v dôsledku pádu medzinárodných cien niklu. 66 Rozhodujúci dátum pre uplatnenie kritéria súkromného investora, teda dátum, ku ktorému sa poskytuje záruka, spadá do druhého polroka 2008, teda pred ukoncením hospodárskeho roku 2008, a teda pred tým, ako sa objavili negatívne výsledky v jej financnom stave. Navyse v rozpore s tvrdeniami Komisie Larko dodrziavala povinnost stanovenú gréckou právnou úpravou prijat vhodné opatrenia, ak sa jej vlastný majetok znízi o 50 %, ked zvolala valné zhromazdenie spolocnosti do siestich mesiacov od konca hospodárskeho roku 2008. 67 Po druhé Komisia nesprávne uplatnila podmienku uvedenú v bode 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách, ktorá uvádza, ze za záruku sa platí cena zodpovedajúca trhovej cene. 68 V prvom rade rocný poplatok za záruku vo výske 1 % odrázal dobrú solventnost spolocnosti Larko v case poskytnutia záruky so zohladnením jej rentability v priebehu troch predchádzajúcich rokov; v nadväznosti na to Larko pocas toho istého roku 2008 získala úver bez záruky, ktorý poskytla ATE Bank, a nakoniec uvedený poplatok bol v súlade s cenami, ktoré získal grécky stát za záruky za úvery poskytnuté iným spolocnostiam nachádzajúcim sa v porovnatelnej situácii, ako jej situácia. 69 Po tretie Komisia nesprávne uplatnila podmienky uvedené v bode 3.2 písm. b) a c) oznámenia o zárukách, ktoré uvádzajú, po prvé, ze záruka musí byt naviazaná na specifickú financnú transakciu na pevnú maximálnu sumu a je casovo obmedzená, a po druhé, ze záruka "nekryje viac ako 80 % nesplatenej pôzicky alebo iného financného záväzku; toto obmedzenie sa neuplatnuje na záruky pokrývajúce dlhové cenné papiere". 70 Komisia nezohladnila skutocnost, ze záruka mohla byt adekvátne primeraná a ze sadzba krytia záruky 100 % bola odôvodnená, pokial ide o záruku poskytnutú na krytie dlhového cenného papiera v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii poziadaviek na transparentnost v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a doplna smernica 2001/34/ES ([81]Ú. v. EÚ L 390, 2004, s. 38). 71 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkyne. 72 Treba pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia prijala záver, ze predmetné opatrenie poskytuje spolocnosti Larko selektívnu výhodu z dôvodu, ze nesplna podmienky stanovené v bode 3.2 písm. a) a d) oznámenia o zárukách: na jednej strane Larko bol podnik v tazkostiach a na druhej strane poplatok 1 % nezodpovedal riziku nesplatenia zarucených úverov. 73 Treba teda overit, ci Komisia správne prijala záver, ze podmienky stanovené v bode 3.2 písm. a) a d) oznámenia o zárukách neboli v danom prípade splnené a, ak je to tak, ci absencia uvedených podmienok postacovala na preukázanie, ze predmetné opatrenie poskytovalo spolocnosti Larko výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to nezávisle od podmienok uvádzaných v bode 3.2 písm. b) a c) tohto oznámenia. 74 Po prvé, pokial ide o podmienku uvedenú v bode 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách, treba overit, ci Komisia mohla prijat záver, ze Larko bol podnik v tazkostiach v zmysle tohto oznámenia, a ak je to tak, ci grécky stát mal vedomost, alebo mal mat vedomost o jeho tazkej situácii pri poskytnutí záruky v roku 2008. 75 Pokial ide o kvalifikáciu Larko ako "podniku v tazkostiach", treba pripomenút, ze bod 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách odkazuje na usmernenia na záchranu a restrukturalizáciu. 76 Tieto v rozsahu relevantnom pre túto vec uvádzajú: - v zmysle bodu 9 podnik je v tazkostiach "ked... nie je schopn[ý], ci uz prostredníctvom svojich vlastných zdrojov, alebo pomocou financných prostriedkov, ktoré je schopn[ý] získat od svojich vlastníkov/akcionárov alebo veritelov, zamedzit stratám, ktoré by [ho] bez vonkajsej intervencie verejných orgánov takmer s urcitostou odsúdili na vylúcenie z obchodnej cinnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte", - v zmysle bodu 10 písm. a) podnik sa v princípe a bez ohladu na jeho velkost povazuje za nachádzajúci sa v tazkostiach, "v prípade spolocnosti s rucením obmedzeným, kde sa viac ako polovica jej základného imania prekryla stratou [stratila - neoficiálny preklad] a viac ako stvrtina tohto kapitálu bola prekrytá stratou [stratila - neoficiálny preklad] v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov", - v zmysle bodu 11, "aj ked sa nevyskytuje ziadna z okolností uvedených v bode 10, firma [podnik - neoficiálny preklad] sa môze stále povazovat za nachádzajúcu sa v tazkostiach predovsetkým v prípadoch, ked sa prejavuje obvyklými príznakmi firmy [podniku - neoficiálny preklad] v tazkostiach, ako sú rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles penazného toku, rastúce dlhy, stúpajúce úrokové poplatky a klesajúca alebo nulová cistá hodnota aktív". 77 V prejednávanej veci v odôvodneniach 56 az 66 napadnutého rozhodnutia Komisia kvalifikovala Larko pri poskytnutí sporných opatrení, vrátane záruky z roku 2008, ako "podnik v tazkostiach". Komisia vychádzala z financného stavu spolocnosti Larko v hospodárskych rokoch 2007 az do prvého polroku 2012 a poukazovala na nasledujúce okolnosti: - po prvé, pokial ide o uplatnenie bodu 10 písm. a) usmernení na záchranu a restrukturalizáciu, v priebehu roku 2008 Larko disponovala záporným vlastným kapitálom a jej akumulované straty boli vyssie ako jej základný kapitál. V tejto súvislosti skutocnost, ze jej základný kapitál sa nezmensil o viac ako polovicu, ako to uvádza bod 10 predmetných usmernení, je spôsobená iba skutocnostou, ze neprijala primerané opatrenia stanovené gréckou právnou úpravou, - po druhé, pokial ide o bod 11 uvedených usmernení, Larko postihlo výrazné znízenie obratu v období od roku 2007 do roku 2009 a významné straty v rokoch 2008 a 2009. Okrem toho, hoci v roku 2010 a 2011 zvýsila obrat a výnosy, toto zvýsenie vsak nestacilo na jej financné ozivenie, - po tretie, v rozpore s pripomienkami gréckych orgánov, tazkosti Larko v rokoch 2008 a 2009 neboli spôsobené znízením ceny feroniklovej zliatiny. 78 Treba konstatovat, ze vzhladom na ekonomické výsledky, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie a ktoré zalobkyna nenapadá, tieto poukazujú na záporný vlastný kapitál, co viedlo k znacnej strate základného imania, znízeniu obratu na takmer polovicu v porovnaní s predchádzajúcim rokom a znacným stratám. 79 V tejto súvislosti treba na úvod poznamenat, ze existenciu záporného vlastného kapitálu, na ktorú poukazuje Komisia, mozno povazovat za významný indikátor tazkej financnej situácie podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2010, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [82]T-102/07 a T-120/07, [83]EU:T:2010:62, bod [84]106). Je to tak, aj pokial ide o výrazné znízenie obratu a významné akumulované straty Larko v roku 2008, co sú okolnosti, na ktoré sa poukazuje v bode 11 usmernení na záchranu a restrukturalizáciu (pozri bod 77 tretí odsek vyssie). 80 V nadväznosti na to z dokumentov pripojených k spisu vyplýva, ze záruka z roku 2008 bola poskytnutá ministerským rozhodnutím z 22. decembra 2008. Preto skutocnost, ze zhorsenie sa zacalo prejavovat az od polovice roku 2008 nebránila Komisii prijat záver, ze Larko bol ku koncu roka 2008 pri poskytnutí záruky v tazkostiach. 81 Nakoniec, ako bolo zdôraznené v bodoch 63 a 64 napadnutého rozhodnutia, skutocnost, ze situácia bola vyvolaná neocakávaným pádom ceny feroniklovej zliatiny, aj keby sa povazovala za preukázanú, nespochybnuje sama osebe záver, podla ktorého Larko bol podnikom v tazkostiach. 82 Z toho vyplýva, ze na základe skutocností, ktorými disponovala a s prihliadnutím na jej mieru volnej úvahy (pozri judikatúru citovanú v bode 60 vyssie), Komisia mohla dôvodne prijat záver, ze spolocnost Larko bola podnikom v tazkostiach, ked jej bola poskytnutá záruka z roku 2008. 83 Kedze je to tak, treba overit, ci v momente udelenia záruky z roku 2008 grécky stát ako akcionár spolocnosti Larko mohol mat vedomost o jej tazkej situácii. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 56 vyssie, otázka, ci sa clenský stát správa ako súkromný investor, sa musí posúdit k momentu, ked prijal svoje rozhodnutie investovat. 84 Zalobkyna uvádza, ze táto tazká situácia sa prejavila az na konci roku 2008, ked sa premietla do financných údajov konstatovaných ku koncu rozpoctového obdobia. V odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom spresnila, ze ako spolocnost, ktorá nebola kótovaná na burze, nemala ziadnu povinnost vystavit kvartálne alebo iné priebezné bilancie a nepredlozila takéto doklady Vseobecnému súdu. 85 Neexistuje ziadny doklad dolozený do spisu v tejto veci, ktorý s urcitostou preukazuje, ze clenský stát mal vedomost o tazkej situácii Larko v momente poskytnutia záruky z roku 2008. Vzniká teda otázka, ci Komisia uniesla svoje dôkazné bremeno, opierajúc sa v podstate o domnienku, podla ktorej grécky stát mal poznat tazkú situáciu Larko ku koncu roka 2008, pri poskytnutí záruky. 86 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze v zmysle judikatúry citovanej v bode 56 vyssie, ak sa clenský stát dovoláva kritéria súkromného investora v priebehu správneho konania, prislúcha mu, aby v prípade pochybností jednoznacne a na základe objektívnych skutocností preukázal, ze zavedené opatrenie vyplýva z jeho postavenia akcionára, najmä na základe skutocností ukazujúcich, ze jeho rozhodnutie je zalozené na ekonomickom posúdení porovnatelnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii uvedeného clenského státu, pred tým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na úcely urcenia budúcej návratnosti takejto investície. 87 V prejednávanej veci Komisia uz v rozhodnutí o zacatí konania konstatovala, ze spolocnost Larko bola podnikom v tazkostiach od roku 2008, co vyplývalo z financného stavu Larko, ako bolo poznamenané v bode 78 vyssie. Zalobkyna navyse vo svojich písomných podaniach potvrdila, ze "[jej] zlý hospodársky obraz ... zacal byt konstatovaný od júla 2008" a zdôraznujúc, ze "vykazovala rentabilitu a dobré hospodárske údaje az do polovice [tohto] roku", uznala, ze "neskôr doslo k prudkému zhorseniu, ktoré nakoniec viedlo k tomu, ze jej obraz bol ku koncu roka mimoriadne zlý". 88 Takto teda ani grécke orgány v priebehu správneho konania, ani zalobkyna v priebehu tohto konania nepreukázali, ze grécky stát vykonal akékolvek kroky na zistenie ekonomickej a financnej situácie Larko v case udelenia záruky z roku 2008. Nepreukázali tiez, najmä na základe úctovných dokumentov Larko, ze nemohli poznat tazkú financnú situáciu, s ktorou bola zalobkyna konfrontovaná. 89 Za týchto okolností treba prijat záver, ze zo strany Komisie bolo rozumné, alebo prinajmensom nie zjavne nesprávne, konstatovat, ze obozretný akcionár by sa zaujímal aspon o aktuálnu ekonomickú a financnú situáciu podniku pred tým, ako by mu poskytol záruku, ako je záruka z roku 2008. Islo okrem toho o väcsinového akcionára tohto podniku a opatrenie bolo poskytnuté ku koncu úctovného roka. 90 Vzhladom na tieto úvahy treba poznamenat, ze Komisia sa nedopustila zjavnej chyby v posúdení, ked Larko pri poskytnutí opatrenia c. 2 kvalifikovala ako podnik v tazkostiach a preto urcila, ze podmienka stanovená v bode 3.2 písm. a) oznámenia o zárukách nebola splnená. 91 Po druhé treba pripomenút, ze bod 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách v podstate uvádza, ze znásanie rizika by sa za normálnych okolností malo kompenzovat primeraným poplatkom zo sumy, ktorá je krytá zárukou. 92 Presnejsie v zmysle bodu 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách cena zaplatená za záruku musí byt primeraná zodpovedajúcej orientacnej výske poplatku na financných trhoch. Ak takýto poplatok neexistuje, celkové financné náklady zaruceného úveru, vrátane úrokovej sadzby úveru a poplatku za záruku, treba porovnat s trhovým poplatkom za podobný nezarucený úver. V obidvoch prípadoch sa musí prihliadat na charakteristiky záruky a príslusnej pôzicky a najmä hodnotu a trvanie transakcie, zábezpeku, ktorú poskytol dlzník, a iné skúsenosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie návratnosti, pravdepodobnost neplnenia záväzkov dlzníka v dôsledku jeho financnej situácie, oblast jeho cinnosti a vyhliadky, ako aj iné ekonomické podmienky. Táto analýza musí najmä umoznit ohodnotit dlzníka pomocou ratingu rizika, vychádzajúc z klasifikácie zavedenej niektorou medzinárodne uznávanou ratingovou agentúrou alebo na základe interného ratingu, ktorý pouzíva banka poskytujúca príslusnú pôzicku. 93 V prejednávanej veci v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia Komisia zastávala názor, ze rocný poplatok zo sumy záruky vo výske 1 % "nemozno povazovat za zodpovedajúci riziku nesplatenia zarucených úverov vzhladom na velké financné tazkosti spolocnosti [Larko], a najmä na jej vysoký pomer dlhu k vlastnému kapitálu". 94 Hoci to nebolo osobitne zdôraznené, toto konstatovanie nie je ovplyvnené zjavne nesprávnym posúdením. 95 Je pravda, ze Komisia neurcila orientacnú výsku poplatku ponúkanú na financných trhoch, ani trhovú cenu podobného nezaruceného úveru. Navyse nezaradila Larko prostredníctvom ratingu zavedeného medzinárodnou agentúrou alebo bankou, ktorá poskytla príslusný úver. 96 Vzhladom na tazkú ekonomickú a financnú situáciu Larko nebolo zjavne nesprávne prijat záver, ze spolocnost Larko nemohla získat záruku z roku 2008 za protihodnotu zaplatenia takého nízkeho poplatku, ktorý sa vo vseobecnosti uplatnuje na operácie, ktoré neprinásajú zvýsené riziko, bez státneho zásahu. 97 Okrem toho, hoci v bode 37 rozhodnutia o zacatí konania Komisia jasne uviedla, ze na prvý pohlad sa nezdá, ze poplatok vo výske 1 % mozno povazovat za zodpovedajúci riziku nesplatenia zarucených úverov vzhladom na velké financné tazkosti spolocnosti Larko, a najmä na jej vysoký pomer dlhu k vlastnému kapitálu a existenciu záporného vlastného kapitálu, zalobkyna ani grécke orgány v priebehu konania vo veci formálneho zistovania nepredlozili dôkazy, ktoré by preukazovali, ze predmetný poplatok zodpovedal poplatku ponúkanému na financných trhoch alebo trhovej cene podobného nezaruceného úveru. 98 Za týchto okolností sa Komisia mohla dôvodne obmedzit na to, ze poznamenala, ze vzhladom na ekonomickú situáciu Larko rocný poplatok za záruku vo výske 1 % nebolo mozné povazovat za zodpovedajúci riziku nesplatenia zarucených úverov. 99 Pokial ide o ostatné specifické argumenty uvádzané zalobkynou, po prvé treba poznamenat, ze vzhladom na jej tazkú situáciu je tazké uverit, ze súkromný investor by poskytol uvedenú záruku len na základe rentability Larko v priebehu troch predchádzajúcich rokov, bez akéhokolvek dôkazu preukazujúceho aktuálny zdravý stav uvedenej spolocnosti a bez akéhokolvek odkazu na jej perspektívnu budúcnost. 100 Na druhom mieste treba konstatovat, ze poskytnutie úveru bez záruky zo strany ATE Bank nepostacuje na preukázanie dobrej solventnosti Larko, kedze ATE Bank patrí gréckemu státu. Okrem toho, ako to uvádza Komisia, skutocnost, ze Larko po získaní úveru bez záruky zo strany ATE Bank získal úver, ktorý si vyzadoval spornú záruku, preukazuje, ze ekonomická situácia Larko sa neskôr v priebehu toho istého roka zhorsila. 101 Na tretom mieste skutocnost, ze grécky stát poskytol záruky iným podnikom s porovnatelnými sadzbami poplatkov, sa nemôze, sama osebe, povazovat za konanie súkromného investora. 102 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked prijala záver, ze rocný poplatok vo výske 1 % nebol v súlade s konaním súkromného investora. 103 Po tretie vzniká otázka ci, ako uvádza zalobkyna, splnenie podmienok stanovených v bode 3.2 písm. b) a c) oznámenia o zárukách stací na vylúcenie prítomnosti výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, hoci podmienky stanovené v bode 3.2 písm. a) a d) uvedeného oznámenia nie sú splnené. 104 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze bod 3.2 uvedeného oznámenia spresnuje, ze splnením vsetkých podmienok uvedených v tomto bode pod písmenami a) az d) sa "dostatocne vylúci prítomnost státnej pomoci". Z toho vyplýva, ze splnenie jednej alebo viacerých z týchto podmienok neumoznuje samo osebe vylúcit prítomnost státnej pomoci. 105 Hoci je pravda, ze ako je spresnené v bode 3.6 oznámenia o zárukách, ktorého sa dovoláva zalobkyna, nesplnenie ktorejkolvek z podmienok stanovených oznámením neznamená, ze záruka sa automaticky kvalifikuje ako státna pomoc, treba konstatovat, ze ako vyplýva z bodov 74 az 102 vyssie, v napadnutom rozhodnutí Komisia nepristúpila k takejto automatickej kvalifikácii, ale zalozila svoje rozhodnutie na konkrétnych prvkoch smerujúcich k preukázaniu, ze sporné oparenie nie je v súlade so zásadou súkromného investora. 106 Vzhladom na tieto úvahy treba poznamenat, ze tvrdenia zalobkyne týkajúce sa splnenia podmienok uvedených v bode 3.2 písm. b) a c) oznámenia o zárukách sú neúcinné. V skutocnosti splnenie týchto dvoch podmienok, za predpokladu, ze sa preukáze, samo osebe nestací na vylúcenie existencie výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 107 Preto treba zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu, pokial ide o opatrenie c. 2. - Opatrenie c. 3 (zvýsenie kapitálu v roku 2009) 108 Zalobkyna uvádza, ze zvýsenie základného imania v roku 2009 neudeluje ziadnu výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze je v súlade so zásadou súkromného investora, na základe nasledujúcich skutocností: - po prvé týmto zvýsením kapitálu grécky stát ako akcionár chcel zabezpecit dlhodobú rentabilitu Larko, ochranou ekonomickej hodnoty tejto spolocnosti v priebehu obdobia recesie a dosiahnutím zisku v strednodobom a dlhodobom horizonte prostredníctvom predaja spolocnosti, - po druhé zvýsenie kapitálu bolo sprevádzané prijatím opatrení na znízenie výrobných nákladov a zvýsenie konkurencieschopnosti Larko, - po tretie stát usiloval o získanie väcsinového podielu s cielom spustit predaj spolocnosti, - po stvrté napadnuté rozhodnutie obsahuje vadu, pokial ide o posúdenie úcasti ETE na zvýsení predmetného kapitálu, - po piate uvedené rozhodnutie nesprávne stanovilo rozlisovanie medzi úcastou ETE a úcastou státu. Subsidiárne, zvýsenie kapitálu v roku 2009 sa nemalo povazovat za výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ pri sume potrebnej na zachovanie rovnakého percenta úcasti, ako bolo percento úcasti, ktoré mal grécky stát na spolocnosti Larko pred zvýsením kapitálu, a teda pre obranu svojej "dynamickej pozície ako akcionára". 109 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkyne. 110 V napadnutom rozhodnutí Komisia zastávala názor, ze zvýsenie kapitálu v roku 2009 poskytovalo výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu, ze akcionárom nebol pred zvýsením kapitálu poskytnutý ziaden plán restrukturalizácie, a to aj napriek tomu, ze spolocnost Larko bola podnikom v tazkostiach a, na druhej strane, konecná suma zvýsenia kapitálu nakoniec nestacila pokryt záporný vlastný kapitál spolocnosti Larko, a tak sa nemohla povazovat za opatrenie na ochranu hodnoty spolocnosti a podporu jej restrukturalizácie. Komisia tiez hned na úvod zdôraznila, ze úcast ETE nebola dostatocným dôkazom na preukázanie koexistencie úcasti státu s úcastou súkromných akcionárov, pretoze táto spolocnost bola so spolocnostou Larko spojená nielen ako akcionár, ale aj ako veritel, následne, ze stát uz spolocnosti Larko poskytol záruku v roku 2008 a nakoniec, ze dalsí akcionár, Public Power Corporation, vyhlásil, ze sa nezúcastní na zvýsení kapitálu. 111 V tejto súvislosti treba poznamenat, ako to robí Komisia, ze zalobkyna nepredlozila ziadny dôkaz o skutocnom podnikatelskom pláne (business plan), preukazujúci, ze grécky stát odhadoval dlhodobú rentabilitu Larko. V odpovedi na otázku Vseobecného súdu zalobkyna predlozila zápisnicu z mimoriadnej schôdze jej predstavenstva z 18. marca 2009, ktorá preukazovala, ze predseda predstavenstva uviedol, ze podnikatelský plán bol predlozený pocas schôdze, ktorá sa konala 19. decembra 2008 s ministerstvom financií a dalsími akcionármi. Zo spisu v tejto veci vsak nevyplýva, ze taký plán, ktorý navyse nebol predlozený Vseobecnému súdu a ktorého existenciu Komisia spochybnuje, bol predlozený Komisii pocas správneho konania. Existencia tohto plánu, za predpokladu, ze by bola preukázaná, a bez ohladu na jeho obsah, teda nie je relevantná pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 112 Za týchto okolností absencia akéhokolvek prvku preukazujúceho, ze grécky stát odhadoval dlhodobú rentabilitu Larko, predstavuje dôlezitý ukazovatel absencie ekonomickej racionality predmetného zvýsenia kapitálu. 113 Je pravda, ze v rozpore s tým, co Komisia tvrdila v odôvodnení 80 napadnutého rozhodnutia, skutocné zvýsenie kapitálu, ktoré odôvodnenie 16 toho istého rozhodnutia vycísluje na 65,5 milióna eur, z ktorých priblizne 45 miliónov uhradil grécky stát, nebolo dostatocné na krytie záporného vlastného kapitálu Larko, ktorý, ako vyplýva z tabulky vlozenej do odôvodnenia 56 uvedeného rozhodnutia, bol 35 miliónov eur. Ide vsak o chybu, ktorá nemôze spochybnit dôvodnost posúdenia Komisie, ktoré sa zakladá najmä na absencii plánu restrukturalizácie. 114 Bolo teda primerané, alebo prinajmensom nie zjavne nesprávne prijat záver, ze za okolností prejednávanej veci obozretný investor vo svojom postavení akcionára by nepristúpil k takej významnej rekapitalizácii, bez toho, aby disponoval akoukolvek informáciou týkajúcou sa ekonomických a financných perspektív tejto spolocnosti, ani plánom restrukturalizácie, kedze Larko bol podnik v tazkostiach. 115 Tento záver nespochybnujú ani dalsie specifické tvrdenia, ktoré uvádza zalobkyna. 116 Na úvod skutocnost, ze opatrenia na ozdravenie a zivotaschopnost boli v zásade predvídané, aj keby sa povazovala za preukázanú, sama osebe nepreukazuje rentabilitu zvýsenia kapitálu v roku 2009 a to o to viac za absencie skutocného plánu restrukturalizácie. Je to tak aj pri dokumente predlozenom zalobkynou v odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom, ktorý obsahuje zoznam opatrení, velmi generických, na znízenie nákladov, dokonca za predpokladu, ze tento zoznam bol predlozený gréckymi orgánmi v priebehu správneho konania, co nebolo preukázané. 117 V nadväznosti na to zalobkyna nepredlozila ziadnu informáciu predchádzajúcu zvýseniu kapitálu v roku 2009 a preukazujúcu, ze stát prostredníctvom tohto opatrenia mal skutocne v pláne získat väcsinový podiel na kapitále Larko s cielom spustit predaj tejto spolocnosti a ze táto stratégia bola v súlade so zásadou súkromného investora. Zápisnice z valného zhromazdenia akcionárov spolocnosti Larko z roku 2009 predlozené zalobkynou okrem toho neposkytujú ziadny presný údaj v tomto zmysle. 118 Zo ziadneho údaju v spise nevyplýva, ze získanie väcsinovej úcasti zo strany gréckeho státu favorizovalo predaj spolocnosti Larko za výhodnejsích podmienok a ze preto toto získanie bolo v súlade s konaním súkromného akcionára. 119 Nakoniec, pokial ide o súbeznú úcast ETE na zvýsení kapitálu v roku 2009, na jednej strane treba pripomenút, ze súbeznost verejných a súkromných investícií sama osebe, ani v prípade znacných súkromných investícií, nemôze byt postacujúca na konstatovanie o neexistencii pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ bez zohladnenia ostatných relevantných skutkových alebo právnych okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2012, Corsica Ferries France/Komisia, [85]T-565/08, [86]EU:T:2012:415, bod [87]122). 120 Na druhej strane treba tiez poznamenat, ze suma vkladu státu je dvojnásobná oproti vkladu ETE a ze ETE, ktorá bola hlavným akcionárom Larko pred zvýsením kapitálu, sa v dôsledku tejto operácie stala druhým najväcsím akcionárom. Okrem toho výrocná financná správa ETE za rok 2008 predlozená Komisii potvrdzuje, ze ETE v celom rozsahu anulovala úctovnú hodnotu svojej úcasti na kapitále Larko, pretoze neocakávala vrátenie úctovnej hodnoty investície vzhladom na financné tazkosti Larko. Za týchto okolností úcast ETE nemôze slúzit na podporu tvrdení zalobkyne. 121 Preto treba zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu, pokial ide o opatrenie c. 3. - O opatrení c. 4 (záruka z roku 2010) 122 Zalobkyna uvádza, ze záruka z roku 2010 neudeluje ziadnu výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze je v súlade so zásadou súkromného investora, na základe nasledujúcich skutocností: - po prvé poskytnutie záruky za okolností prejednávanej veci je bezná prax o to viac, ze rozsudok Areios Pagos (Kasacný súd), ktorým bol poskytnutý odklad exekúcie, povazoval úspech Larko v konaní vo veci samej za pravdepodobný, - po druhé Larko bol podnik v tazkostiach a utrpel nenapravitelnú ujmu z dôvodu urýchlenia zabavovania jeho aktív za absencie udelenia záruky a v dôsledku toho ho grécky stát ako akcionár musel podporit s cielom pripravit jeho privatizáciu, - po tretie krytie, trvanie a poplatok za záruku z roku 2010 zodpovedali trhovým podmienkam, - po stvrté v rozpore s tým, co uvádza odôvodnenie 42 napadnutého rozhodnutia, nijako nevyplýva, ze ETE by nevystavila zárucnú listinu za neexistencie státnej záruky. V kazdom prípade ETE mala skutocne osobitné postavenie, pretoze bola väcsinovým akcionárom veritelskej spolocnosti Larko, ktorá bola jej protistranou v súdnych konaniach, v rámci ktorých bola poskytnutá záruka z roku 2010. 123 Okrem toho zalobkyna uvádza, ze toto opatrenie neudeluje výhodu, kedze existujú dlhy státu voci nej, a to bez ohladu na skutocnost, ze grécke orgány sa na rozdiel od toho, co vykonali, pokial ide o opatrenie c. 6, nedovolávali tohto argumentu v priebehu správneho konania. 124 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkyne. 125 V napadnutom rozhodnutí Komisia urcila, ze hoci poskytovanie záruk v podobnej situácii môze byt beznou podnikatelskou praxou, v danom prípade stát prebral celé riziko a vystavil záruku za dlh, hoci spolocnost Larko bola v tazkostiach a súkromný akcionár ETE sa na tomto riziku proporcionálne nezúcastnil. Okrem toho toto opatrenie nesplnalo podmienky stanovené v bode 3.2 oznámenia o zárukách, pretoze poplatok vo výske 2 % nezodpovedal riziku platobnej neschopnosti spolocnosti Larko. 126 Treba poznamenat, ze tvrdenia zalobkyne nemôzu tento záver spochybnit. 127 Po prvé nic nenaznacuje, ze rozsudok Areios Pagos (Kasacný súd) o odklade exekúcie povazoval za pravdepodobný úspech Larko v konaní vo veci samej. V rozpore s tým, co uvádza zalobkyna, skutocnost, ze tento súd zamietol ziadost o odklad exekúcie "ak sa nepovazuje za pravdepodobné, ze existuje nebezpecenstvo ujmy", nevyhnutne nepredpokladá, ze za opacnej hypotézy, ak súd nariadi odklad, ako v danom prípade, povazuje za pravdepodobný úspech v konaní vo veci samej, kedze vyssie uvedený rozsudok sa týkal iba moznosti ujmy a nie existencie dlhu v konaní vo veci samej. 128 V kazdom prípade toto tvrdenie nie je dôvodné. Nezávisle od pravdepodobnosti úspechu vo vnútrostátnom konaní, a teda od existencie dlhu, Komisia prijala záver o existencii státnej pomoci z dôvodu, ze stát prevzal vsetko riziko a poskytol záruku za dlh, hoci spolocnost Larko bola v tazkostiach, súkromný akcionár ETE nezdielal toto riziko proporcionálne a poplatok 2 % nezodpovedal riziku platobnej neschopnosti spolocnosti Larko (pozri bod 125 vyssie). 129 Po druhé skutocnost, ze Larko bol podnik v tazkostiach, neodôvodnuje z hladiska súkromného akcionára skutocnost, ze ak akcionári celia situácii vyzadujúcej si zásah, stát prevezme jediný celé riziko za odmenu zaplatenia velmi nízkeho poplatku. 130 Po tretie zalobkyna nepreukázala, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze poplatok 2 % nezodpovedal trhovým podmienkam vzhladom na znízenú sumu tohto poplatku a skutocnost, ze Larko, ktorý bol podnikom v tazkostiach, bol vystavený riziku platobnej neschopnosti. 131 Po stvrté nezávisle od skutocnosti, ci grécke orgány uznali alebo neuznali, ze ETE by nevystavila zárucnú listinu za absencie státnej záruky, ako vyplýva z odôvodnenia 42 napadnutého rozhodnutia, treba konstatovat, ze v rozpore s tým, co mozno primerane ocakávat v kontexte súkromného akcionára, ETE nezdielala riziko vyplývajúce z predmetnej záruky so státom. 132 V kazdom prípade, dokonca za predpokladu, ze vzhladom na osobitné postavenie ETE, táto nemala zdielat riziko záruky z roku 2010, skutocnostou zostáva, ze ako bolo uvedené vyssie, spolocnost Larko nemohla získat takú záruku na trhu a poplatok 2 % nezohladnoval jej riziko platobnej neschopnosti. Komisia sa preto nedopustila ziadneho zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze Larko získala výhodu, ktorú nemohla získat na trhu. 133 Preto treba zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu, pokial ide o opatrenie c. 4. - O opatrení c. 6 (záruky z roku 2011) 134 Zalobkyna uvádza, ze záruky z roku 2011 neudelujú ziadnu výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZEÚ, kedze prípadný prvok pomoci obsiahnutý v týchto zárukách bol kompenzovaný danovými nedoplatkami gréckeho státu voci nej. 135 Konkrétnejsie v napadnutom rozhodnutí Komisia mylne odmietla tvrdenie gréckych orgánov týkajúce sa moznosti kompenzovat pohladávky Larko voci gréckemu státu spojené so zaplatením daní, so sumou pomoci. V tejto súvislosti posúdenie predmetného opatrenia odporuje posúdeniu opatrenia c. 5 (pozri bod 5 vyssie), ktorým Komisia uznala, ze podobná kompenzácia nevedie k ziadnej selektívnej výhode. 136 Zalobkyna spresnuje, ze toto tvrdenie sa netýka kompenzácie medzi nedoplatkami státu voci Larko a budúcim dlhom, ale kompenzácie týchto nedoplatkov s prípadným prvkom pomoci obsiahnutým v zárukách z roku 2011, ktorý existoval k momentu udelenia tejto pomoci ku koncu roka 2011. Okrem toho toto tvrdenie nie je kontradiktórne, kedze po kompenzácii vykonanej v rámci opatrenia c. 5 existoval zostatok dlhu státu voci nej. 137 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkyne. 138 V napadnutom rozhodnutí, pokial ide o posúdenie záruk z roku 2011, Komisia odkazuje na svoje posúdenie týkajúce sa opatrení c. 2 a 4, vo vztahu ku ktorým prijala záver, ze poskytujú Larko selektívnu výhodu, kedze Larko je podnikom v tazkostiach a poplatok 1 % neodráza riziko platobnej neschopnosti vo vztahu k zaruceným úverom. 139 Na úvod treba konstatovat, ze posúdenie Komisie týkajúce sa opatrení c. 2 a 4 nie je ovplyvnené zjavne nesprávnym posúdením, ako vyplýva z bodov 63 az 107 a 122 az 133 vyssie. 140 V nadväznosti na to treba konstatovat, ze zalobkyna nemôze na posúdení Komisie týkajúcom sa opatrenia c. 5, ktorým Komisia urcila, ze nahradenie predcasného splatenia dodatocnej dane zárucnou listinou, ktoré bolo spojené so súdnym konaním, nemôze predstavovat státnu pomoc, zakladat ziadne tvrdenie. 141 Pokial ide o toto opatrenie, Komisia v odôvodnení 97 napadnutého rozhodnutia uznala, ze právo nahradit zaplatenie dodatocnej dane zárucnými listinami poskytol spolocnosti Larko súd na základe objektívnych kritérií a v súlade s vnútrostátnou právnou úpravou, ktoré by sa uplatnili na kazdú spolocnost v podobnej situácii. 142 Nie je to vsak prípad, o ktorý ide pri opatrení c. 6, vo vztahu ku ktorému zalobkyna uvádza, ako na to poukazovali grécke orgány, ze poskytnutá výhoda je kompenzovaná nedoplatkami státu voci nej, a to vratkami na dani. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze opatrenie sa musí kvalifikovat ako státna pomoc, pokial jeho adresát podlieha zvlástnemu zatazeniu, ktoré je odlisné a nemá k dotknutému opatreniu nijaký vztah (pozri rozsudok z 26. februára 2015, Orange/Komisia, [88]T-385/12, neuverejnený, [89]EU:T:2015:117, bod [90]40 a citovaná judikatúra). 143 Treba teda prijat záver, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze opatrenie c. 6 udelovalo spolocnosti Larko výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 144 Preto treba zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu, pokial ide o opatrenie c. 6 a v dôsledku toho zamietnut prvú cast v celom jej rozsahu. O druhej casti týkajúcej sa pouzitia státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial ide o opatrenia c. 2, 4 a 6 145 V rámci druhej casti zalobkyna spochybnuje posúdenie Komisie týkajúce sa pouzitia státnych prostriedkov, pokial ide o opatrenia c. 2, 4 a 6. 146 Zalobkyna uvádza, ze tieto opatrenia nemajú za dôsledok pouzitie státnych prostriedkov, pretoze so sebou neprinásajú dostatocne konkrétne riziko pre státny rozpocet, vzhladom na jej dobrú solventnost, absenciu akéhokolvek skorsieho uplatnenia záruky a skutocnost, ze uvedené záruky neboli uplatnené následne. 147 Okrem toho zalobkyna dodáva, ze opatrenie c. 6 sa netýka pouzitia státnych prostriedkov, pretoze v case ich poskytnutia mal grécky stát voci spolocnosti Larko dlhy priblizne 60 miliónov eur, pochádzajúce z vratiek na dani, ako je dan z pridanej hodnoty (DPH). 148 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkyne. 149 Na úvod treba poznamenat, ze v prejednávanej veci je posúdenie podmienky týkajúcej sa pouzitia státnych prostriedkov vo vztahu k podmienke existencie selektívnej výhody, ktorá bola predmetom prvej casti prvého zalobného dôvodu, sekundárne. Judikatúrou je ustálené, ze akákolvek státna záruka, za ktorú nebola zaplatená trhová odmena, môze predstavovat stratu státnych prostriedkov, dokonca ak aj nedoslo k jej uplatneniu, kedze môze obsahovat dodatocné bremeno pre stát (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [91]C-559/12 P, [92]EU:C:2014:217, bod [93]95 a citovanú judikatúru). 150 V dôsledku toho, kedze záruky z rokov 2008, 2010 a 2011 neboli poskytnuté za trhových podmienok, treba konstatovat, ze tie isté opatrenia so sebou prinásajú pouzitie státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 151 Okrem toho, pokial ide o opatrenie c. 6, tento záver nie je spochybnený existenciou, ak by sa povazovala za preukázanú, nedoplatkov státu voci spolocnosti Larko, a to vratiek dane. Ako totiz vyplýva z judikatúry citovanej v bode 142 vyssie, opatrenie sa musí kvalifikovat ako státna pomoc, pokial jeho adresát podlieha zvlástnemu zatazeniu, ktoré je odlisné a nemá k dotknutému opatreniu nijaký vztah. 152 Druhú cast prvého zalobného dôvodu teda treba zamietnut. O tretej casti zalozenej na nekvalifikovaní pomoci za zlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, pokial ide o opatrenia c. 3, 4 a 6 153 Zalobkyna uvádza, ze opatrenia c. 3, 4 a 6 treba povazovat za pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ z dôvodu, ze boli poskytnuté na náhradu skody spôsobenej dvomi mimoriadnymi udalostami: - prvá sa týka zastavenia prevádzky viacerých elektrických pecí v podniku Larku v dôsledku dvoch smrtelných pracovných úrazov, ku ktorým doslo 2. a 26. augusta 2009, co znacne znízilo jeho výrobnú kapacitu, - druhá sa týka zastavenia vyplácania danových nedoplatkov gréckym státom v dôsledku ekonomickej a financnej krízy v Grécku, ktoré spôsobilo, pokial ide o zalobkynu, vázne problémy s likviditou a v dôsledku toho tazkosti v prístupe k úveru. 154 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkyne. 155 Na úvod treba pripomenút, ze v zmysle clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ s vnútorným trhom je zlucitelná "pomoc urcená na náhradu skody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalostami". 156 Kedze ide o výnimku zo vseobecnej zásady nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, ktorá je stanovená v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ustanovenie clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ sa musí vykladat striktne. V zmysle tohto ustanovenia sa teda môze poskytnút len náhrada za hospodárske nevýhody priamo spôsobené prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalostami. Musí teda existovat priama súvislost medzi skodami spôsobenými mimoriadnou udalostou a státnou pomocou a je nevyhnutné co najpresnejsie hodnotenie spôsobených skôd (pozri rozsudok z 25. júna 2008, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, [94]T-268/06, [95]EU:T:2008:222, bod [96]52 a citovanú judikatúru). 157 V napadnutom rozhodnutí Komisia neskúmala zlucitelnost sporných opatrení s predmetným ustanovením, kedze grécke orgány sa nedovolávali tohto ustanovenia. 158 Je pravda, ze ako uvádza zalobkyna, na dve vyssie uvedené okolnosti sa sporadicky poukazovalo v súvislosti s opatreniami c. 3 a 4 v pripomienkach gréckych orgánov pocas správneho konania. 159 Treba vsak konstatovat, ze na jednej strane uvedené orgány sa nedovolávali odôvodnenia, ktoré uvádza clánok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ vzhladom na tieto okolnosti. Na druhej strane v rozpore s tým, co uvádza judikatúra citovaná v bode 156 vyssie, neexistuje ziadna súvislost medzi výskou skody údajne spôsobenej dvomi udalostami, ktorých sa dovoláva zalobkyna, a výskou záruk a predmetného zvýsenia kapitálu, ktoré navyse predstavujú opatrenia vseobecnej povahy, ktoré sa nehodia na také pouzitie, aké zamýslala zalobkyna. 160 Preto nic nenaznacuje, ze by vyssie uvedená výnimka mohla byt za okolností prejednávanej veci uplatnená. Komisii teda nemozno vytýkat, ze z úradnej povinnosti nepreskúmala zlucitelnost opatrení c. 3 a 4 s uvedeným ustanovením, a o to menej opatrenia c. 6, vo vztahu ku ktorému sa tieto okolnosti ani neuvádzali (pozri analogicky rozsudok z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, [97]T-171/02, [98]EU:T:2005:219, body [99]166 az [100]168). 161 Vo svetle týchto úvah treba prijat záver, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sporné opatrenia nedeklarovala ako zlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ. 162 Tretiu cast prvého zalobného dôvodu teda treba zamietnut. O stvrtej casti zalozenej na nekvalifikovaní pomoci za zlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, pokial ide o opatrenie c. 6 163 Zalobkyna uvádza, ze opatrenie c. 6 treba povazovat za pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ z dôvodu, ze je zlucitelné s oznámením Komisie o docasnom rámci Spolocenstva pre opatrenia státnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súcasnej financnej a hospodárskej krízy ([101]Ú. v. EÚ C 83, 2009, s. 1, dalej len "docasný rámec z roku 2009"), tak ako bol "predlzený" oznámením Komisie o docasnom rámci Únie pre opatrenia státnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súcasnej financnej a hospodárskej krízy ([102]Ú. v. EÚ C 6, 2011, s. 5, dalej len "docasný rámec z roku 2011"). Spresnuje, ze v súlade s podmienkami stanovenými v docasnom rámci z roku 2011, vykladanými vo svetle rámca z roku 2009, nebola k 1. júlu 2008 podnikom v tazkostiach a predmetný rámec uvádza poplatky za záruku, ako je 1 % poplatok stanovený sporným opatrením. 164 Subsidiárne zalobkyna uvádza, ze predmetné opatrenie treba v celom rozsahu alebo v casti povazovat za zlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a usmerneniami na záchranu a restrukturalizáciu. Tvrdí, ze ako vyplýva z pripomienok gréckych orgánov, tieto orgány oznámili sporné opatrenie Komisii prostredníctvom súboru pripojeného k e-mailu zo 16. marca 2012. 165 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkyne. 166 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry má Komisia pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 ZFEÚ sirokú mieru volnej úvahy, ktorej uplatnenie zahrna komplexné hodnotenie hospodárskeho a sociálneho charakteru (pozri rozsudok z 8. marca 2016, Grécko/Komisia, [103]C-431/14 P, [104]EU:C:2016:145, bod [105]68 a citovanú judikatúru). V tomto rámci sa súdne preskúmanie výkonu tejto volnej úvahy obmedzuje na preskúmanie dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na preskúmanie vecnej správnosti zistených skutocností a neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneuzitia právomoci (pozri rozsudok z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, [106]C-75/05 P a C-80/05 P, [107]EU:C:2008:482, bod [108]59 a citovanú judikatúru). 167 Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone uvedenej právomoci volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel v zásade odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery, okrem prípadov, ked by v súvislosti s rovnakými zásadami uviedla dôvody oprávnujúce jej odklonenie sa od pravidiel (pozri rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [109]T-304/08, [110]EU:T:2012:351, bod [111]84 a citovanú judikatúru). 168 Ako prvé treba pripomenút, ze v odôvodnení 115 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze opatrenie c. 6 nesplnalo podmienky docasného rámca z roku 2011, kedze Larko bol podnik v tazkostiach. Komisia tiez konstatovala, ze celková suma oboch záruk presiahla rocný objem miezd spolocnosti Larko, záruka presiahla úroven 90 % úveru a 1 % rocne nemozno povazovat za trhovú prirázku zodpovedajúcu riziku nesplatenia zarucenej sumy. 169 V tejto súvislosti treba na úvod konstatovat, ze v rozpore s tvrdeniami zalobkyne, záruky z roku 2011 patria iba do pôsobnosti docasného rámca z roku 2011, ktorý bol úcinný ku dátumu ich poskytnutia, a nie aj docasného rámca z roku 2009. 170 [V znení opravného uznesenia zo 14. marca 2018] V nadväznosti na to stací konstatovat, ze záruky z roku 2011 prinajmensom nesplnajú urcité kumulatívne podmienky uvedené v docasnom rámci z roku 2011, ktorý je v danom prípade uplatnitelný, najmä nasledujúce podmienky: - bod 2.3 druhý odsek písm. b) docasného rámca z roku 2011 uvádza, ze v prípade velkých podnikov, ako je Larko, clenské státy môzu vypocítat rocný poplatok za nové záruky na základe ustanovení o bezpecnom prístave "safe-harbour" uvedených v prílohe toho istého docasného rámca. Pre podniky, ktoré patria do ratingovej kategórie "CCC" a nizsích kategórií, je poplatok bezpecného prístavu "safe harbour" stanovený na 380 bázických bodov, zatial co poplatok za záruky z roku 2011 je 1 %, teda 100 bázických bodov, - bod 2.3 druhý odsek písm. d) docasného rámca z roku 2011 vyzaduje, aby maximálna výska úveru nepresahovala rocné mzdové náklady príjemcu za rok 2010, zatial co grécke orgány v ich pripomienkach, tak ako sú zhrnuté v odôvodnení 51, druhej vete, písm. d) napadnutého rozhodnutia uznávajú, ze celková suma dvoch zarucených úverov prekracovala rocný objem miezd spolocnosti Larko o 3 milióny eur, - bod 2.3 druhý odsek písm. f) docasného rámca z roku 2011 si vyzaduje, aby záruka nepresahovala 80 % úveru pocas celého trvania úveru, zatial co záruky pokrývali 100 % úveru, ako uznali samotné grécke orgány vo vyssie uvedených pripomienkach, ako sú zhrnuté v odôvodnení 51 druhej vete písm. e) napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti je okolnost, ktorej sa dovolávajú tieto orgány, podla ktorej predmetné opatrenie "predstavovalo pre spolocnost [Larko] jedinú moznost, ako získat prístup k financovaniu, a to z dôvodu specifickej situácie gréckeho hospodárstva", neúcinná, - bod 2.3 druhý odsek písm. i) docasného rámca z roku 2011 stanovuje, ze podniky v tazkostiach sú vylúcené z pôsobnosti tohto opatrenia, pricom je nesporné, ze Larko bol podnik v tazkostiach pri poskytnutí opatrenia c. 6. V tejto súvislosti treba odmietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého odkaz na podniky v tazkostiach v tomto ustanovení treba vykladat s prihliadnutím na bod 4.3.2 druhý odsek písm. i) docasného rámca z roku 2009, takze sa týka iba podnikov, ktoré boli v tazkostiach k dátumu 1. júla 2008, kedze toto tvrdenie odporuje samotnému zneniu bodu bod 2.3 druhému odseku písm. i) docasného rámca z roku 2011, uplatnitelnému v danom prípade. 171 Nakoniec treba poznamenat, ze bod 2.1 piaty odsek docasného rámca z roku 2011 spresnuje, ze clenské státy musia preukázat, ze opatrenia státnej pomoci notifikované Komisii na základe tohto rámca sú nevyhnutné, nálezité a primerané na nápravu váznej poruchy hospodárstva dotknutého clenského státu, zatial co v prejednávanej veci z údajov v spise nevyplýva, ze grécke orgány riadne oznámili predmetné opatrenie alebo ze poskytli takýto dôkaz. 172 Po druhé treba pripomenút, ze v odôvodnení 116 napadnutého rozhodnutia Komisia prijala záver, ze opatrenie c. 6 nemozno kvalifikovat ako pomoc na záchranu, kedze grécke orgány sa nedovolávali tohto argumentu ani nepodali v tejto súvislosti oznámenie. V odôvodnení 117 tohto rozhodnutia Komisia dodala, ze podmienky stanovené usmerneniami na záchranu a restrukturalizáciu neboli splnené, pretoze platnost predmetných záruk nebola ukoncená po 6 mesiacoch, grécke orgány neoznámili plán restrukturalizácie ani plán likvidácie a ziadny dôkaz nenaznacoval, ze pomoc bola obmedzená na nevyhnutné minimum. 173 V tejto súvislosti stací na jednej strane konstatovat, ze grécke orgány neoznámili opatrenie c. 6 v súvislosti s usmerneniami na záchranu a restrukturalizáciu, a na druhej strane, ze prinajmensom zo spisu vo veci nevyplýva, ze tieto orgány predlozili do siestich mesiacov od vyzvania plán restrukturalizácie alebo likvidácie, alebo dôkaz, ze úver bol v celom rozsahu vrátený, alebo ze záruka bola ukoncená, v rozpore s tým, co stanovuje odsek 25 písm. c) uvedených usmernení. 174 Vzhladom na tieto úvahy treba prijat záver, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked urcila, ze opatrenie c. 6 nepredstavovalo státnu pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle docasného rámca z roku 2011 a usmernení na záchranu a restrukturalizáciu. 175 Preto treba zamietnut stvrtú cast prvého zalobného dôvodu a v dôsledku toho prvý zalobný dôvod v celom jeho rozsahu. O tretom zalobnom dôvode zalozenom subsidiárne na omyloch vo vycíslení výsky pomoci, ktorá sa má vymáhat, pokial ide o opatrenia c. 2, 4 a 6 176 Svojím tretím zalobným dôvodom, ktorý zdruzuje argumenty siroko roztrúsené v celej zalobe, sa zalobkyna dovoláva porusenia clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/99, pokial ide o opatrenia c. 2, 4 a 6, a to pomoc v podobe záruky tým, ze Komisia sa dopustila omylov pri vycíslení sumy pomoci, ktorá sa má vymáhat, a nariadila jej vrátenie v rozpore so základnými zásadami Únie. 177 Po prvé záruky neboli uplatnené a zarucené úvery uz boli v plnom rozsahu alebo ciastocne vrátené. 178 Po druhé Komisia nepreukázala existenciu "výnimocných prípadov" uvádzaných v bode 4.1 tretom odseku písm. a) oznámenia o zárukách, kedze kvalifikovanie Larko ako podniku v tazkostiach nebolo postacujúce na preukázanie existencie takých okolností. Okrem toho bolo v danej veci mozné porovnat sporné poplatky s ostatnými trhovými poplatkami, alebo za neexistencie, vypocítat tieto poplatky podla relevantných ustanovení oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referencných a diskontných sadzieb ([112]Ú. v. EÚ C 14, 2008, s. 6) a príloh k docasnému rámcu z roku 2009 a docasnému rámcu z roku 2011. Okrem toho samotná skutocnost, ze bolo "nepravdepodobné", ze Larko by bez intervencie státu získala trhové záruky, nezodpovedá úrovni dôkazu vyzadovanej na takéto preukázanie. 179 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami zalobkyne. 180 Na úvod treba pripomenút, ze ziadne ustanovenie práva Únie nevyzaduje, aby Komisia v rozhodnutí nariadujúcom vrátenie pomoci, ktorá bola oznacená za nezlucitelnú so spolocným trhom, stanovila presnú výsku pomoci, ktorá má byt vrátená (rozsudky z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, [113]C-480/98, [114]EU:C:2000:559, bod [115]25, a z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, [116]C-415/03, [117]EU:C:2005:287, bod [118]39). Ak sa vsak Komisia predsa len rozhodne nariadit vymáhanie urcitej sumy, musí v súlade so svojou povinnostou nálezitého a nestranného skúmania spisu v rámci clánku 108 ZFEÚ nejakým spôsobom urcit presne v rozsahu, v akom to okolnosti veci umoznujú, hodnotu pomoci, ktorú podnik prijal. Obnovujúc stav, ktorý existoval pred poskytnutím pomoci, je Komisia na jednej strane povinná zabezpecit, aby skutocná výhoda pomoci bola eliminovaná, a teda nariadit vrátenie vsetkej pomoci. Komisia nemôze nariadit vrátenie sumy nizsej alebo vyssej nez hodnota pomoci získanej príjemcom (pozri rozsudok z 29. marca 2007, Scott/Komisia, [119]T-366/00, [120]EU:T:2007:99, bod [121]95, a citovanú judikatúru). 181 Po prvé treba pripomenút, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bode 57 vyssie na preskúmanie otázky, ci stát konal ako obozretný investor v trhovom hospodárstve, treba hladiet v kontexte casu, v ktorom boli prijaté opatrenia financnej pomoci, aby bolo mozné posúdit, ci bolo konanie státu rozumné z hospodárskeho hladiska, a teda zdrzat sa akéhokolvek hodnotenia zalozeného na neskorsej situácii. 182 Urcit, ci záruka predstavuje alebo nepredstavuje státnu pomoc a v prípade kladnej odpovede urcit jej výsku teda treba k momentu, ked sa záruka poskytne, a nie k momentu, ked sa záruka uplatní, alebo vtedy, ked sa na základe nej vykonajú platby (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2015, SNCF/Komisia, [122]T-242/12, vec v odvolacom konaní, [123]EU:T:2015:1003, bod [124]332). Neuplatnenie záruk a údajné úplné, ci ciastocné splatenie zarucených úverov, na ktoré poukazuje zalobkyna, navyse predstavujú neskorsí prvok, ktorý nemozno zobrat pri výpocte nezlucitelnej pomoci do úvahy. 183 Po druhé treba overit, ci Komisia mohla prijat v odôvodneniach 77, 94 a 104 (ktoré implicitne odkazuje na odôvodnenie 77) napadnutého rozhodnutia záver, ze spolocnost Larko získala výhodu zodpovedajúcu celkovej výske zarucených úverov z dôvodu, ze bez státnej záruky nemohla získat toto financovanie na trhu. 184 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v odôvodneniach 56 az 66 napadnutého rozhodnutia Komisia analyzovala ekonomickú a financnú situáciu zalobkyne v case, ked jej boli poskytnuté opatrenia pomoci a vyvodila z toho, ze zalobkyna bola podnikom v tazkostiach, ktorý sa nachádzal v mimoriadne komplikovanej situácii. Na základe hlavných financných údajov tohto podniku za úctovné obdobia rokov 2007 az prvého polroka 2012 konstatovala sústavné a znacné znizovanie výsky jeho obratu a existenciu záporného vlastného kapitálu. 185 V odôvodnení 77 napadnutého rozsudku Komisia prijala záver, ze záruka z roku 2008 (opatrenie c. 2) predstavovala státnu pomoc a ze táto pomoc sa rovnala sume zaruceného úveru, pretoze "[bolo] nepravdepodobné, aby [Larko], vzhladom na svoje hospodárske tazkosti, nasla zdroj financovania na trhu bez ohladu na podmienky [úveru]". Rovnaký záver bol uvedený v odôvodnení 104 predmetného rozhodnutia v súvislosti so zárukami z roku 2011 (opatrenie c. 6). Pokial ide o záruku z roku 2010 (opatrenie c. 4), v odôvodnení 94 tohto rozhodnutia Komisia potvrdila, ze výska pomoci sa rovná garantovanej sume, pretoze "[bolo] zrejmé, ze ziaden rozvázny trhový subjekt by nemohol poskytnút záruku na takúto sumu spolocnosti [Larko] vzhladom na jej hospodárske tazkosti". 186 Pokial ide o opatrenia c. 2 a 6, treba konstatovat, ze pojem "nepravdepodobné" uz bol vhodne pouzitý pri predbeznom posúdení formulovanom Komisiou v bode 39 rozhodnutia o zacatí konania a ze samozrejme pouzitie tohto pojmu sa zdá menej vhodné na vyjadrenie konecného posúdenia Komisie v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so skutocnostou, ze spolocnost Larko nemohla mat prístup na trh k opatreniam porovnatelným so spornými opatreniami o to viac, ze v rámci v podstate identického posúdenia Komisia pouzila pojem "nepravdepodobné" vo vztahu k týmto opatreniam a pojem "zrejmé" vo vztahu k opatreniu c. 4. Okrem toho Komisia vo svojich písomných podaniach spresnuje, ze "skutocnost sa povazuje za preukázanú, ak sa jej existencia zdá pravdepodobnejsia, nez jej neexistencia", co predpokladá povinnost posudzovat skutocnosti adekvátne. 187 Treba poznamenat, ze z kontextu napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia 77, teda kontextu, ktorý zalobkyna nemohla ignorovat, dostatocne jasne vyplýva, ze Komisia povazovala za prinajmensom málo pravdepodobné, ze Larko by bola schopná získat úver na trhu bez intervencie gréckeho státu z dôvodu jej ekonomických tazkostí. Pokial ide o opatrenie c. 2, po uvedení, ze "[bolo] nepravdepodobné, aby [Larko], vzhladom na svoje hospodárske tazkosti, nasla zdroj financovania na trhu bez ohladu na podmienky", to isté odôvodnenie 77 spresnuje, ze "Komisia sa, inými slovami, domnieva, ze [Larko] získala výhodu, ktorá sa rovná sume zaruceného úveru, pretoze bez státnej záruky by nemohla získat financovanie z trhu". Je to tak aj pokial ide o odôvodnenie 104 týkajúce sa opatrenia c. 6, ktoré ciastocne odkazuje na posúdenie týkajúce sa opatrenia c. 2. 188 Preto za okolností danej veci pouzitie pojmu "nepravdepodobné" nemôze samo osebe spochybnovat dôvodnost posúdenia Komisie, pokial ide o opatrenia c. 2 a 6. 189 V nadväznosti na to treba poznamenat, ze hoci nemozno vylúcit, ze za urcitých okolností výhoda vyplývajúca zo státnej záruky môze zodpovedat celej sume zaruceného úveru, taký záver nemôze na jednej strane vychádzat z okolnosti, podla ktorej by úver nebol poskytnutý za absencie záruky, co je okolnost, ktorá patrí do kvalifikácie státnej pomoci a nie kvantifikácie výsky tejto pomoci. Na druhej strane v rozpore s tvrdeniami Komisie vyuzitie moznosti vypocítat výhodu vyplývajúcu zo státnej záruky ako zodpovedajúcu celej sume zaruceného úveru nemozno odôvodnit len skutocnostou, ze podnik príjemca je v tazkostiach vzhladom na závazné skutocnosti, ktoré so sebou taký prístup prinása, a najmä riziko, ze príjemca by bol povinný vyplatit celú výsku úveru státu, hoci bol schopný vrátit uvedený úver svojmu veritelovi. 190 Tento výklad potvrdzuje samotná Komisia v bode 4.1 tretom odseku písm. a) oznámenia o zárukách, ktorý znie: "... pri spolocnostiach, ktoré majú tazkosti, trhový poskytovatel záruky, pokial existuje, v case poskytnutia záruky bude úctovat vysoký poplatok podla miery ocakávanej platobnej neschopnosti. Ak sa pravdepodobnost, ze dlzník nebude schopný úver splatit, javí ako mimoriadne vysoká, táto trhová sadzba nemusí existovat a vo výnimocných prípadoch sa prvok pomoci v záruke môze ukázat rovnako vysoký ako suma skutocne krytá touto zárukou[.]" 191 Z bodu 4.1 tretieho odseku písm. a) oznámenia o zárukách, o ktorom Komisia tvrdí, ze ho v danom prípade uplatnila, vyplýva, ze posúdenie prvku pomoci záruky vedie k progresívnym výsledkom, az k presvedceniu, ze uvedený prvok zodpovedá celkovej sume úveru zaruceného zárukou, k comu môze dôjst za prítomnosti "výnimocných prípadov", v ktorých je vylúcené, ze by dlzník mohol vrátit pôzicku zarucenú zárukou zo svojich vlastných prostriedkov. 192 Nakoniec je pravda, ze v odôvodneniach 77, 94 a 104 napadnutého rozhodnutia Komisia pri konstatovaní, ze spolocnost Larko získala výhodu rovnajúcu sa výske zaruceného dlhu, vychádzala z lakonického odôvodnenia, ktoré neuvádza "hospodárske tazkosti" Larko. 193 Z celého napadnutého rozhodnutia a najmä jeho odôvodnení 56 az 66 vsak vyplýva, ze v case, ked boli opatrenia pomoci poskytnuté, bola spolocnost Larko v mimoriadne delikátnej situácii, najmä z dôvodu sústavného znizovania jej obratu a existencie záporného vlastného kapitálu, co nabádalo k úvahám o tom, ze celé základné imanie spolocnosti bolo stratené. Za týchto okolností nemozno Komisii vytýkat, ze by sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked prijala záver o existencii "výnimocného prípadu" prejavujúceho sa nemoznostou, ze by Larko vrátila celú pôzicku zo svojich vlastných prostriedkov. Kedze týmto skutocnostiam neodporuje ziadny iný dôkaz predlozený gréckymi orgánmi alebo zalobkynou a zalozený do spisu v tejto veci, Komisia správne posúdila sporné opatrenia v závislosti od informácií, ktorými disponovala v case, ked prijala napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [125]C-74/00 P a C-75/00 P, [126]EU:C:2002:524, bod [127]168). V zostávajúcej casti zalobkyna nemôze pred súdom uplatnovat skutkové okolnosti, ktoré neboli predlozené pocas konania pred podaním zaloby stanoveného v clánku 108 ZFEÚ (rozsudok z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [128]C-382/99, [129]EU:C:2002:363, body [130]49 a [131]76; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [132]C-278/92 az C-280/92, [133]EU:C:1994:325, bod [134]31). 194 Vzhladom na vsetko uvedené vyssie treba poznamenat, ze napriek nie bezchybnej formulácii urcitých odôvodnení napadnutého rozhodnutia, Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked prijala záver, ze za okolností danej veci výska pomoci vo forme státnych záruk poskytnutých zalobkyni zodpovedala celkovej výske zarucených úverov. 195 Treba teda zamietnut tretí zalobný dôvod a v dôsledku toho zalobu v celom jej rozsahu, bez toho, aby bolo potrebné skúmat prípustnost druhej casti zalobných návrhov, ktorá smeruje k tomu, aby bolo nariadené "nahradit spolu s úrokmi vsetky sumy prípadne priamo alebo nepriamo 'vymozené` od zalobkyne pri vykonaní napadnutého rozhodnutia". O trovách 196 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, ulozí povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna vo veci nemala úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE je povinná nahradit trovy konania. Berardis Spielmann Csehi Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. februára 2018. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny rámec O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia O prvom zalobnom dôvode zalozenom na chybách v kvalifikovaní sporných opatrení ako státnej pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom O prvej casti týkajúcej sa existencie výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ - O opatrení c. 2 (záruka z roku 2008) - Opatrenie c. 3 (zvýsenie kapitálu v roku 2009) - O opatrení c. 4 (záruka z roku 2010) - O opatrení c. 6 (záruky z roku 2011) O druhej casti týkajúcej sa pouzitia státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial ide o opatrenia c. 2, 4 a 6 O tretej casti zalozenej na nekvalifikovaní pomoci za zlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, pokial ide o opatrenia c. 3, 4 a 6 O stvrtej casti zalozenej na nekvalifikovaní pomoci za zlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, pokial ide o opatrenie c. 6 O tretom zalobnom dôvode zalozenom subsidiárne na omyloch vo vycíslení výsky pomoci, ktorá sa má vymáhat, pokial ide o opatrenia c. 2, 4 a 6 O trovách __________________________________________________________________ ( [135]*1 ) Jazyk konania: gréctina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX9cZUkj/L88271-8682TMP.html#t-ECR_62014TJ0423_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:254:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:136:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:254:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:244:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A439&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A439&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A681&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A681&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A62&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A62&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A62&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point180 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:155:TOC 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A11&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A11&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A11&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A294&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A320&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point101 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A98&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:390:TOC 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A62&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A62&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A62&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point122 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A222&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A222&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A222&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point166 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point168 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:083:TOC 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:006:TOC 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:014:TOC 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A559&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A99&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A99&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A99&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1003&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point332 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point168 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A325&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A325&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 135. file:///tmp/lynxXXXX9cZUkj/L88271-8682TMP.html#c-ECR_62014TJ0423_SK_01-E0001