ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 12. júla 2018 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh elektrických káblov - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ - Jediné a nepretrzité porusenie - Pripísatelnost porusenia - Domnienka - Nesprávne posúdenie - Prezumpcia neviny - Právna istota - Zásada osobnej zodpovednosti - Neobmedzená právomoc" Vo veci T-419/14, The Goldman Sachs Group, Inc, so sídlom v New Yorku, New York (Spojené státy), v zastúpení: W. Deselaers, J. Koponen a A. Mangiaracina, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: C. Giolito, L. Malferrari, H. van Vliet a J. Norris-Usher, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Prysmian SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), Prysmian Cavi e Sistemi Srl, so sídlom v Miláne, v zastúpení: C. Tesauro, F. Russo a L. Armati, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh podla clánku 263 ZFEÚ v prvom rade na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie C(2014) 2139 final z 2. apríla 2014 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (AT.39610 - Elektrické káble), v rozsahu v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne na znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory A. M. Collins, sudcovia M. Kanceva (spravodajkyna) a R. Barents, tajomník: L. Grzegorczyk, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 28. marca 2017, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Zalobkyna a dotknuté odvetvie 1 Zalobkyna, The Goldman Sachs Group, Inc., je americká spolocnost, ktorá pôsobí ako korporátna banka a investicná spolocnost v hlavných svetových financných centrách. Od 29. júla 2005 do 28. januára 2009 bola prostredníctvom fondu GS Capital Partners V (dalej len "fond GSCP V") a dalsích prostredných spolocností nepriamou materskou spolocnostou obchodnej spolocnosti Prysmian SpA, ako aj jej stopercentnej dcérskej spolocnosti Prysmian Cavi e Sistemi Srl (dalej len "PrysmianCS"), predtým Pirelli Cavi e Sistemi Energia SpA, neskôr Prysmian Cavi e Sistemi Energia Srl. Prysmian a PrysmianCS spolocne tvoria skupinu Prysmian, celosvetového aktéra v odvetví podmorských a podzemných elektrických káblov. 2 Podmorské a podzemné elektrické káble sa pouzívajú pod morom a pod zemou na prenos a distribúciu elektrickej energie. Zaradujú sa do troch kategórií: kategória nízkeho napätia, kategória stredného napätia a kategórie vysokého a velmi vysokého napätia. Elektrické káble vysokého a velmi vysokého napätia sú vo väcsine prípadov predávané v rámci projektov. Tieto projekty pozostávajú z kombinácie elektrického kábla a zariadení, instalácií a dodatocných potrebných sluzieb. Elektrické káble vysokého a velmi vysokého napätia sa predávajú na celom svete velkým prevádzkovatelom celostátnych sietí a iným elektrárenským podnikom, najmä v rámci verejných obstarávaní. B. Správne konanie 3 Listom zo 17. októbra 2008 svédska spolocnost ABB AB predlozila Komisii Európskych spolocenstiev rad vyhlásení a dokumentov týkajúcich sa obmedzujúcich obchodných praktík v oblasti výroby a dodávok podzemných a podmorských elektrických káblov. Tieto vyhlásenia a dokumenty boli predlozené v rámci ziadosti o zhovievavost na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([2]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 4 Od 28. januára do 3. februára 2009 v nadväznosti na vyhlásenia spolocnosti ABB Komisia vykonala inspekcie v priestoroch spolocností Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia, ako aj iných dotknutých európskych spolocností, konkrétne spolocností Nexans SA a Nexans France SAS. 5 Dna 2. februára 2009 japonské spolocnosti Sumitomo Electric Industries Ltd, Hitachi Cable Ltd a J-Power Systems Corp. podali spolocnú ziadost o oslobodenie od pokuty v súlade s bodom 14 oznámenia o zhovievavosti alebo subsidiárne o znízenie pokuty podla bodu 27 tohto oznámenia. V nadväznosti na to predlozili Komisii dalsie ústne vyhlásenia a iné dokumenty. 6 V priebehu vysetrovania Komisia zaslala viacero ziadostí o informácie podla clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a bodu 12 oznámenia o zhovievavosti adresovaných podnikom v odvetví výroby a dodávok podzemných a podmorských elektrických káblov. 7 Dna 30. júna 2011 Komisia zacala konanie a prijala oznámenie o výhradách voci týmto právnickým osobám: Nexans France, Nexans, Pirelli & C. SpA, Prysmian Cavi e Sistemi Energia, Prysmian, Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable, J-Power Systems, Furukawa Electric Co. Ltd, Fujikura Ltd, Viscas Corp., SWCC Showa Holdings Co. Ltd, Mitsubishi Cable Industries Ltd, Exsym Corp., ABB, ABB Ltd, Brugg Kabel AG, Kabelwerke Brugg AG Holding, nkt cables GmbH, NKT Holding A/S, Silec Cable SAS, Grupo General Cable Sistemas, SA, Safran SA, General Cable Corp., LS Cable & System Ltd, Taihan Electric Wire Co. Ltd a zalobkyna. 8 Od 11. do 18. júna 2012 sa vsetci adresáti oznámenia o výhradách s výnimkou spolocnosti Furukawa Electric zúcastnili na správnom pojednávaní pred Komisiou. 9 Rozsudkami zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia ([4]T-135/09, [5]EU:T:2012:596) a zo 14. novembra 2012, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia/Komisia ([6]T-140/09, neuverejnený, [7]EU:T:2012:597), Vseobecný súd ciastocne zrusil rozhodnutia o inspekcii adresované na jednej strane Nexans a Nexans France, a na druhej strane Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia, v rozsahu v akom sa týkali iných elektrických káblov ako podmorských a podzemných káblov vysokého napätia a materiálu spojeného s týmito inými káblami a v zostávajúcej casti zalobu zamietol. Dna 24. januára 2013 spolocnosti Nexans a Nexans France podali odvolanie proti prvému z týchto rozsudkov. Súdny dvor rozsudkom z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia ([8]C-37/13 P, [9]EU:C:2014:2030), toto odvolanie zamietol. 10 Dna 2. apríla 2014 Komisia prijala rozhodnutie C(2014) 2139 final týkajúce sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39610 - Elektrické káble) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). C. Napadnuté rozhodnutie 1. Dotknuté porusenie 11 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze viaceré podniky sa pocas rôznych období zúcastnovali na jedinom a pokracujúcom porusovaní clánku 101 ZFEÚ v "odvetví podzemných a/alebo podmorských elektrických káblov (velmi) vysokého napätia". Komisia v podstate konstatovala, ze od februára 1999 do konca januára 2009 sa hlavní európski, japonskí a juhokórejskí výrobcovia podmorských a podzemných elektrických káblov zúcastnovali na sieti multilaterálnych a bilaterálnych stretnutí a na kontaktoch smerujúcich k obmedzeniu konkurencie pre projekty podzemných a podmorských elektrických káblov (velmi) vysokého napätia na specifických územiach rozdelením si trhov a klientov a tým skreslovaním normálneho postupu hospodárskej sútaze (odôvodnenia 10 az 13 a 66 uvedeného rozhodnutia). 12 V napadnutom rozhodnutí Komisia zastávala názor, ze kartel sa skladal z dvoch hlavných vetiev, ktoré predstavovali zlozený celok. Konkrétnejsie podla nej kartel skladal z dvoch castí, a to: - "vetva A/R kartelu", ktorá spojila európske podniky, vseobecne nazývané "clenovia R", japonské podniky, oznacené ako "clenovia A" a, napokon, juhokórejské podniky, oznacené ako "clenovia K". Uvedená vetva umoznila realizovat ciel rozdelenia území a klientely európskych, japonských a juhokórejských výrobcov. Toto rozdelenie sa uskutocnilo podla dohody o "území vlastného státu" podla ktorej sa japonskí a juhokórejskí výrobcovia zdrzali vstúpit do konkurencie pri projektoch realizovaných na "území vlastného státu" európskych výrobcov, zatial co európski výrobcovia sa zaviazali zotrvat mimo trhov Japonska a Juznej Kórey. S tým sa spájalo rozdelenie projektov vo "vývozných územiach", teda vo zvysku sveta s výnimkou najmä Spojených státov, ktoré pocas urcitého obdobia respektovalo "kvótu 60/40", ktorá znamenala, ze 60% projektov bolo vyhradených pre európskych výrobcov a 40% zostávalo pre ázijských výrobcov, - "európska vetva kartelu", ktorá znamenala rozdelenie území a klientov európskymi výrobcami pre projekty, ktoré sa mali realizovat na európskom "domácom území" alebo zadané európskym výrobcom (pozri bod 3.3 uvedeného napadnutého rozhodnutia a najmä odôvodnenia 73 a 74 tohto rozhodnutia). 13 Komisia konstatovala, ze úcastníci kartelu zaviedli povinnost oznamovania údajov s cielom umoznit sledovanie dohôd o rozdelení (odôvodnenia 94 az 106 a 111 az 115 napadnutého rozhodnutia). 14 Vzhladom na úlohu, ktorú zohrávali rôzni úcastníci kartelu pri jeho zavádzaní, ich Komisia rozdelila do troch skupín. Na úvod definovala tvrdé jadro kartelu, ku ktorému patrili na jednej strane európske podniky: Nexans France a dcérske podniky Pirelli & C., predtým Pirelli SpA, ktoré sa postupne zúcastnovali na karteli, a Prysmian Cavi e Sistemi Energia, a na druhej strane japonské podniky Furukawa Electric, Fujikura a ich spolocný podnik Viscas, ako aj Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a ich spolocný podnik J-Power Systems (odôvodnenia 545 az 561 napadnutého rozhodnutia). V nadväznosti na to odlísila skupinu podnikov, ktoré neboli súcastou tvrdého jadra, ale ktoré napriek tomu nebolo mozné povazovat za marginálnych aktérov kartelu a do tejto skupiny zaradila ABB, Exsym, Brugg Kabel a subjekt, ktorý tvorili Sagem SA, Safran a Silec Cable (odôvodnenia 562 az 575 uvedeného rozhodnutia). Napokon sa domnievala, ze Mitsubishi Cable Industries Ltd, SWCC Showa Holdings, LS Cable & System, Taihan Electric Wire a nkt cables boli marginálni úcastníci kartelu (odôvodnenia 576 az 594 tohto rozhodnutia). 2. Zodpovednost zalobkyne 15 Zodpovednost zalobkyne bola konstatovaná z dôvodu výkonu jej rozhodujúceho vplyvu ako materskej spolocnosti voci spolocnostiam Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia od 29. júla 2005 do 28. januára 2009. 16 Komisia najmä po prvé predpokladala, ze vzhladom na zásady stanovené judikatúrou súdu Európskej únie Prysmian uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Prysmian Cavi e Sistemi Energiana trhu prinajmensom od 29. júla 2005 do 28. januára 2009 a ze zalobkyna uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie spolocností Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia na trhu prinajmensom od 29. júla 2005 do 3. mája 2007 (odôvodnenie 782 napadnutého rozhodnutia). 17 Po druhé Komisia dospela k záveru na základe analýzy hospodárskych, organizacných a právnych väzieb zalobkyne s jej dcérskymi spolocnostami, ze zalobkyna skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie spolocností Prysmian, ako aj Prysmian Cavi e Sistemi Energia na trhu prinajmensom od 29. júla 2005 do 28. januára 2009 (odôvodnenie 783 napadnutého rozhodnutia). 3. Ulozená pokuta 18 V clánku 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia sa zalobkyni ukladá pokuta vo výske 37303000 eur "spolocne a nerozdielne" so spolocnostami PrysmianCS a Prysmian za jej úcast v karteli v období od 29. júla 2005 do 28. januára 2009. 19 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia uplatnila clánok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 a metodiku uvedenú v usmerneniach k metóde stanovenia pokút z roku 2006 ulozených podla [uvedeného clánku] ([10]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006"). 20 Po prvé, pokial ide o základnú sumu pokút, po urcení príslusnej hodnoty predajov v súlade s bodom 18 usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 (odôvodnenia 963 az 994 napadnutého rozhodnutia) Komisia stanovila pomer tejto hodnoty predajov odrázajúcu závaznost porusenia v súlade s bodmi 22 a 23 uvedených usmernení. V tejto súvislosti sa domnievala, ze porusenie svojou povahou predstavovalo jedno z najzávaznejsích obmedzení hospodárskej sútaze, co odôvodnovalo sadzbu závaznosti 15 %. Rovnako uplatnila zvýsenie koeficientu závaznosti o 2 % pre vsetkých adresátov z dôvodu kumulovaného podielu na trhu, ako aj prakticky celosvetového rozsahu kartelu, ktorý pokrýval celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Okrem iného zastávala najmä názor, ze správanie európskych podnikov poskodzovalo hospodársku sútaz viac nez správanie iných podnikov, kedze okrem ich úcasti na "vetve A/R kartelu" si európske podniky medzi sebou rozdelovali projekty elektrických káblov v rámci "európskej vetvy kartelu". Z tohto dôvodu Komisia stanovila pomer hodnoty predajov, ktoré treba zohladnit z dôvodu závaznosti porusenia, na 19% pre európske podniky a na 17 % pre ostatné podniky (odôvodnenia 997 az 1010 uvedeného rozhodnutia). 21 Pokial ide o násobný koeficient týkajúci sa dlzky trvania porusovania, Komisia vo vztahu k zalobkyni stanovila koeficient 3,5 za obdobie od 29. júla 2005 do 28. januára 2009. Okrem toho zohladnila v základnej sume pokuty dodatocnú sumu, a to vstupný poplatok, zodpovedajúcu 19 % hodnoty predajov (odôvodnenia 1011 az 1016 napadnutého rozhodnutia). 22 Po druhé, pokial ide o úpravy základnej sumy pokuty, Komisia nekonstatovala pritazujúce okolnosti, ktoré by mohli ovplyvnit základnú sumu pokuty stanovenú vo vztahu ku kazdému z úcastníkov kartelu, s výnimkou spolocnosti ABB. Naproti tomu pokial ide o polahcujúce okolnosti, rozhodla sa odzrkadlit vo výske pokuty úroven úcasti jednotlivých podnikov pri uskutocnovaní kartelu. Znízila preto o 10% základnú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit marginálnym úcastníkom kartelu, a o 5% základnú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit podnikom, ktorých zapojenie do kartelu bolo priemerné. Okrem toho poskytla spolocnostiam Mitsubishi Cable Industries a SWCC Showa Holdings za obdobie predchádzajúce vytvoreniu spolocnosti Exsym, ako aj spolocnostiam LS Cable & System a Taihan Electric Wire dodatocné znízenie pokuty o 1 % za to, ze nemali vedomost o urcitých aspektoch jediného a pokracujúceho porusovania, a za absenciu ich zodpovednosti za ne. Naopak ziadne znízenie základnej sumy pokuty nebolo poskytnuté podnikom patriacim k tvrdému jadru kartelu, vrátane zalobkyne (odôvodnenia 1017 az 1020 a 1033 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Komisia na základe uplatnenia usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 poskytla dodatocné 3 % znízenie ulozenej pokuty spolocnosti Mitsubishi Cable Industries z dôvodu jej úcinnej spolupráce mimo rámca oznámenia o zhovievavosti (odôvodnenie 1041 uvedeného rozhodnutia). II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 23 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 17. júna 2014 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 24 Podaniami doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 2. a 11. októbra 2014 spolocnosti Prysmian a PrysmianCS na jednej strane a European Private Equity and Venture Capital Association (Európske zdruzenie private equity a rizikového kapitálu) na druhej strane podali návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie. 25 Uzneseniami z 25. júna 2015 predseda ôsmej komory Vseobecného súdu (v predchádzajúcom zlození) na jednej strane povolil vstup vedlajsích úcastníkov spolocností Prysmian a PrysmianCS do konania, ktoré pozadovali tieto spolocnosti, a nariadil, aby im boli dorucené vyjadrenia zalobkyne a Komisie v znení, ktoré nie je dôverné. Na druhej strane zamietol návrh na vstup vedlajsieho úcastníka zdruzenia European Private Equity and Venture Capital Association do konania. 26 Vedlajsí úcastníci konania predlozili svoje vyjadrenia vedlajsích úcastníkov konania 29. októbra 2015. Listami zo 14. januára 2016 a 5. februára 2016 Komisia a zalobkyna predlozili svoje pripomienky k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania. 27 Uznesením zo 14. septembra 2016 predseda ôsmej komory Vseobecného súdu (v predchádzajúcom zlození) ciastocne vyhovel ziadosti zalobkyne a Komisie o dôverné zaobchádzanie, pokial boli spochybnené vedlajsími úcastníkmi konania. 28 Vzhladom na to, ze sa zmenilo zlozenie komôr Vseobecného súdu, na základe clánku 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený k ôsmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 29 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 28. marca 2017. 30 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - úplne alebo ciastocne zrusil clánky 1 az 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkajú, - znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená v clánku 2 uvedeného rozhodnutia, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 31 Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol vsetky návrhy zalobkyne, - ulozit zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. III. Právny stav 32 V rámci zaloby zalobkyna uviedla tak návrhy na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia, ako aj návrhy na znízenie sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená. A. O návrhu na zrusenie 33 Na podporu svojho návrhu na zrusenie zalobkyna uvádza pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o záver Komisie, podla ktorého je zalobkyna zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustili vedlajsí úcastníci konania. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 2 uvedeného nariadenia, nedostatocnosti dôkazov a porusení povinnosti odôvodnenia upravenej v clánku 296 ZFEÚ. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 23 ods. 2 tohto nariadenia, ako aj na porusení zásad osobnej zodpovednosti a prezumpcie neviny. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 23 ods. 2 uvedeného nariadenia, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení a porusení zásad právnej istoty a osobnej povahy sankcií. Piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení práva na obhajobu. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení 34 Zalobkyna vytýka Komisii, ze ju urcila za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty ulozenej za porusenie, ktorého sa dopustili vedlajsí úcastníci konania od 29. júla 2005 do 28. januára 2009. V podstate spochybnuje závery Komisie uvedené v bodoch 15 az 17 vyssie, podla ktorých bolo po prvé mozné predpokladat uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu z jej strany na vedlajsích úcastníkov konania od 29. júla 2005 do 3. mája 2007 a po druhé takýto vplyv v kazdom prípade bolo mozné vyvodit z analýzy hospodárskych, organizacných a právnych väzieb existujúcich medzi nou a vedlajsími úcastníkmi konania za celé obdobie, pocas ktorého bola drzitelom obchodných podielov v skupine Prysmian. 35 Zalobkyna delí prvý zalobný dôvod na tri casti. V prvej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze predpokladala skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu z jej strany na vedlajsích úcastníkov konania v období od 29. júla 2005 do 3. mája 2007. V druhej casti uvádza, ze Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia spocívajúceho v usudzovaní, ze v kazdom prípade uplatnovala rozhodujúci vplyv na vedlajsích úcastníkov konania za celé obdobie, pocas ktorého bola drzitelom obchodných podielov v týchto spolocnostiach. V tretej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked v podstate dospela k záveru, ze nie je obycajný financný investor. a) O prvej casti týkajúcej sa uplatnenia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, pokial ide o obdobie od 29. júla 2005 do 3. mája 2007 36 Zalobkyna najskôr tvrdí, ze Komisia pochybila, ked predpokladala rozhodujúci vplyv z jej strany, kedze jej podiel v spolocnosti Prysmian prostredníctvom fondu GS Capital Partners V a dalsích prostredných spolocností bol ovela nizsí nez 100 % pocas väcsej casti jej investície. V tejto súvislosti uvádza, ze s výnimkou 41 dní bol jej podiel v spolocnosti Prysmian len medzi 91,1 % a 84,4 % do 3. mája 2007, ked bol podiel v spolocnosti Prysmian uvedený na burze v Miláne prostredníctvom prvotnej verejnej ponuky (dalej len "IPO"). Komisia podla nej nikdy nepouzila domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu vo veci zahrnajúcej skutocný podiel na základnom imaní nizsí nez 93 %. 37 Zalobkyna sa po druhé domnieva, ze Komisia sa dopustila pochybenia tým, ze uplatnila domnienku skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu s ohladom na hlasovacie práva spojené s akciami spolocnosti Prysmian, a nie na základné imania tejto poslednej uvedenej spolocnosti. Podla nej takýto prístup nemá obdobu v jej rozhodovacej praxi a nemá oporu ani v judikatúre súdov Únie. Navyse v podstate tvrdí, ze drzba 100 % hlasovacích práv spojených s akciami obchodnej spolocnosti nie je rovnocenná drzbe obchodného podielu zodpovedajúceho 100 % základného imania uvedenej spolocnosti. 38 Okrem toho zalobkyna vytýka Komisii, ze dostatocne nezohladnila prevod obchodných podielov v spolocnosti Prysmian, ktorý vykonala v prospech spolocnosti Apollo Investment Corp. (dalej len "Apollo"), ani prevod obchodných podielov v spolocnosti Prysmian, ktorý vykonala v prospech riadiaceho tímu tejto spolocnosti. Podla nej tieto prevody v podstate zdôraznujú, ze nemohla uplatnovat 100 % hlasovacích práv spojených s akciami spolocnosti Prysmian, ako sa to domnievala Komisia v napadnutom rozhodnutí. 39 Napokon zalobkyna tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by Komisia mohla pouzit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, pokial ide o obdobie predchádzajúce dátumu IPO, poskytla dostatocné dôkazy na to, aby ju vyvrátila. 40 Komisia a vedlajsí úcastníci konania popierajú tieto tvrdenia. 41 V rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna uvádza v podstate dve výhrady zalozené jednak na tom, ze Komisia nesprávne pouzila domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu pri vyvodení jej solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskym spolocnostiam za obdobie od 29. júla 2005 az do dátumu IPO, a jednak na tom, ze Komisia údajne nesprávne rozhodla, ze sa jej nepodarilo vyvrátit uvedenú domnienku. 1) O prvej výhrade týkajúcej sa pouzitia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, pokial ide o obdobie od 29. júla 2005 do 3. mája 2007 42 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [11]C-97/08 P, [12]EU:C:2009:536, bod [13]58 a citovanú judikatúru). 43 Je to tak preto, lebo v takej situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a v dôsledku toho tvoria jeden podnik v zmysle judikatúry uvedenej v clánku 101 ZFEÚ. Skutocnost, ze materská spolocnost a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle uvedeného clánku, tak Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [14]C-97/08 P, [15]EU:C:2009:536, bod [16]59 a citovanú judikatúru). 44 Takisto podla ustálenej judikatúry v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak môze táto materská spolocnost uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze uvedená materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [17]C-97/08 P, [18]EU:C:2009:536, bod [19]60 a citovanú judikatúru). 45 Na to, aby sa predpokladalo, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní obchodný podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti. Následne môze Komisia povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ak táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, nepredlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [20]C-97/08 P, [21]EU:C:2009:536, bod [22]61 a citovanú judikatúru). 46 Napokon je potrebné pripomenút, ze v osobitnom prípade, ked holdingová spolocnost vlastní celé alebo skoro celé základné imanie prostrednej spolocnosti, ktorá vlastní celé alebo skoro celé základné imanie dcérskej spolocnosti svojej skupiny, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, existuje tiez vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto holdingová spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie prostrednej spolocnosti a nepriamo prostredníctvom tejto prostrednej spolocnosti aj na správanie uvedenej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2013, Eni/Komisia, [23]C-508/11 P, [24]EU:C:2013:289, bod [25]48 a citovanú judikatúru). 47 V prejednávanej veci je nesporné, ze Komisia pouzila domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu napriek skutocnosti, ze zalobkyna nevlastnila obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania spolocnosti Prysmian pocas obdobia od 29. júla 2005 do dátumu IPO. Je totiz nesporné, ze ako vyplýva z odôvodnení 739 az 747 napadnutého rozhodnutia, zatial co podiely zalobkyne na týchto základných imaniach boli pôvodne vo výske 100 %, táto úcast zakrátko a postupne klesla v dôsledku jednak prevodu obchodných podielov uskutocneného 7. septembra 2005 v prospech spolocnosti Apollo a jednak prevodu obchodných podielov uskutocneného 21. júla 2006 v prospech riadiaceho tímu spolocnosti Prysmian. Zalobkyna preto vo svojich písomných podaniach správne zdôraznila, ze s výnimkou 41 dní zodpovedal jej obchodný podiel pred dátumom IPO od 91,1 % do 84,4 % základného imania. 48 Ako vsak vyplýva z odôvodnení 748 az 754 napadnutého rozhodnutia, Komisia neodôvodnila pouzitie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na výske podielu zalobkyne na základnom imaní spolocnosti Prysmian, ale na skutocnosti, ze napriek prevodu urcitých podielov zalobkyna kontrolovala 100 % hlasovacích práv spojených s akciami v tejto spolocnosti, cím sa podla Komisie ocitla v situácii podobnej situácii jediného a výlucného vlastníka skupiny Prysmian. 49 Pokial ide v tejto súvislosti v prvom rade o otázku, ci za týchto okolností mozno pouzit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, je totiz potrebné poukázat na to, ze podla ustálenej judikatúry je Komisia oprávnená pouzit túto domnienku, ak sa materská spolocnost nachádza v podobnej situácii, ako je situácia výlucného vlastníka, pokial ide o jeho právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. júna 2011, Total a Elf Aquitaine/Komisia, [26]T-206/06, neuverejnený, [27]EU:T:2011:250, bod [28]56; z 12. decembra 2014, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia, [29]T-562/08, neuverejnený, [30]EU:T:2014:1078, bod [31]42, a z 15. júla 2015, Socitrel a Companhia Previdente/Komisia, [32]T-413/10 a T-414/10, [33]EU:T:2015:500, bod [34]204). 50 V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze ako Komisia v podstate uvádza v odôvodnení 754 napadnutého rozhodnutia, ak má materská spolocnost vsetky hlasovacie práva spojené s akciami svojej dcérskej spolocnosti, najmä v kombinácii s podielom zodpovedajúcim velkej väcsine základného imania dcérskej spolocnosti, ako je to v prejednávanej veci, uvedená materská spolocnost sa nachádza v podobnej situácii, ako je situácia výlucného vlastníka tejto dcérskej spolocnosti, v dôsledku coho je táto materská spolocnost schopná urcovat hospodársku a obchodnú stratégiu dcérskej spolocnosti, hoci nemá obchodný podiel zodpovedajúci celému alebo takmer celému základnému imaniu tejto dcérskej spolocnosti. 51 Okrem toho je potrebné uviest, ze domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu je v podstate zalozená na predpoklade, ze ak materská spolocnost vlastní obchodný podiel zodpovedajúci 100 % alebo takmer celému základnému imaniu svojej dcérskej spolocnosti, Komisia môze vyvodit bez dôkazov záver o tom, ze uvedená materská spolocnost má právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv v uvedenej dcérskej spolocnosti bez toho, aby museli byt zohladnené záujmy ostatných spolocníkov pri prijímaní strategických rozhodnutí alebo kazdodenného riadenia tejto dcérskej spolocnosti, ktorá neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v súlade so zelaniami tejto materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Akzo Nobel a i./Komisia, [35]C-97/08 P, [36]EU:C:2009:262, bod [37]73). 52 Tieto odôvodnenia sú pritom plne uplatnitelné aj v prípade, ked má materská spolocnost moznost vykonávat vsetky hlasovacie práva spojené s akciami svojej dcérskej spolocnosti, pretoze uvedená materská spolocnost je schopná vykonávat úplnú kontrolu nad správaním uvedenej dcérskej spolocnosti bez toho, aby voci tomu mohli v zásade namietat tretie osoby, vrátane ostatných akcionárov. Samozrejme nie je mozné vylúcit, ze v niektorých prípadoch mensinoví akcionári, ktorí nemajú hlasovacie práva spojené s akciami tejto dcérskej spolocnosti, môzu mat voci nej urcité práva, ktoré im prípadne umoznia takisto mat vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti. Za týchto okolností vsak táto materská spolocnost môze vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu tým, ze predlozí dôkazy, ktorými mozno preukázat, ze neurcuje obchodnú politiku dotknutej dcérskej spolocnosti na trhu. 53 Pokial ide po druhé o otázku, ci postavenie zalobkyne zodpovedá takémuto prípadu, je potrebné pripomenút, ze v odôvodneniach 751 az 754 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza dôvody, pre ktoré je vztah, ktorý existoval medzi zalobkynou a spolocnostou Prysmian od 29. júla 2005 do dna IPO, podla jej názoru, podobný vztahu materskej spolocnosti, ktorá vlastní obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti. V podstate vysvetluje, ze obidva prevody obchodných podielov v spolocnosti Prysmian, ktoré zalobkyna uskutocnila na jednej strane v prospech spolocnosti Apollo a na druhej strane v prospech vedenia spolocnosti Prysmian, podliehali podmienkam, ktoré zarucovali, ze noví akcionári sú len pasívnymi investormi a nevykonávajú ziadne hlasovacie práva spojené so svojím obchodným podielom. 54 Zalobkyna tvrdí, ze investície, ktoré uskutocnili Apollo a vedenie spolocnosti Prysmian, neboli cisto pasívne a nezahrnali ani vzdanie sa výkonu hlasovacích práv spojených s akciami tejto poslednej uvedenej spolocnosti v jej prospech. Navyse vytýka Komisii, ze "ignorovala" vo svojej analýze dva prevody obchodných podielov, ktoré uskutocnila na jednej strane v prospech spolocnosti Apollo a na druhej strane v prospech vedenia spolocnosti Prysmian. 55 Pokial ide po prvé o prevod podielov v spolocnosti Prysmian, ktorý zalobkyna urobila v prospech spolocnosti Apollo, je potrebné uviest, ze podla odôvodnenia 751 napadnutého rozhodnutia sa uskutocnil prostredníctvom zalozenia komanditnej spolocnosti s názvom GS Prysmian Co-Invest LP, ktorej bola spolocnost Apollo komanditistom. Zalobkyna okrem iného nespochybnuje toto konstatovanie Komisie. Konkrétne bod 5.7 kúpnopredajnej zmluvy podpísanej medzi fondom GSCP V a spolocnostou Apollo 7. septembra 2005, ako sa cituje v poznámke pod ciarou c. 1115 uvedeného rozhodnutia, uvádza v anglickej verzii toto: "[dôverné] ( [38]1 )" (zdôraznené v napadnutom rozhodnutí). 56 Z bodu 55 vyssie vyplýva, ze v súlade s kúpnopredajnou zmluvou spolocnost Apollo uznala [dôverné]. 57 Komisia bola preto oprávnená domnievat sa, ze prevod podielov v spolocnosti Prysmian, ktorý zalobkyna vykonala v prospech spolocnosti Apollo, podliehal podmienkam, ktoré zarucovali, ze nový akcionár je len pasívnym investorom. 58 Argumentácia zalobkyne, podla ktorej sa Komisia nemôze opierat výlucne o formálne znenie kúpnopredajnej zmluvy podpísanej medzi fondom GSCP V a spolocnostou Apollo 7. septembra 2005, ktoré údajne nezohladnuje skutocnú situáciu vzniknutú v dôsledku prevodu podielov v spolocnosti Prysmian, ktorý zalobkyna vykonala v prospech spolocnosti Apollo, nemôze spochybnit tento záver. Ako totiz tvrdí Komisia, zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz, ktorým by sa dalo preukázat, ze táto zmluva a najmä jej bod 5.7 neodrázala skutocnú situáciu vzniknutú medzi uvedeným fondom a spolocnostou Apollo. 59 Pokial ide o argumentáciu zalobkyne, podla ktorej znenie kúpnopredajnej zmluvy podpísanej medzi fondom GSCP V a spolocnostou Apollo 7. septembra 2005 iba zohladnovalo riziko, ktoré bola Apollo pripravená prijat v rámci svojej investície, na to, aby bola zamietnutá, stací poukázat na to, ze dôvody, ktoré viedli k uzavretiu uvedenej zmluvy, sú irelevantné pri overení, ci po prevode podielov v spolocnosti Prysmian uskutocnenom v prospech spolocnosti Apollo zalobkynou si zalobkyna ponechala moznost vykonávat vsetky hlasovacie práva spojené s uvedenými akciami. 60 Napokon argumentácia zalobkyne, podla ktorej zvýsenie poctu akcionárov v spolocnosti Prysmian znamenala sama osebe existenciu iných záujmov, ktoré treba zohladnit v rámci podniku, nemôze uspiet. Pokial totiz ide o investície vynalozené spolocnostou Apollo, zalobkyna neuvádza nijaké informácie o povahe týchto záujmov alebo o spôsobe, ako by sa mohli prejavit v situácii, ked Apollo nijako nemohla vykonávat hlasovacie práva. 61 Po druhé, pokial ide o prevod podielov v spolocnosti Prysmian, ktorý zalobkyna vykonala v prospech vedenia uvedenej spolocnosti, z odôvodnenia 752 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze takýto prevod bol sprevádzaný sériou podmienok, ktoré muselo prijat uvedené vedenie a ktoré boli stanovené v rámci zmluvy o kolektívnej investícii a zmluvy s tretou bankou o odovzdaní správy. Konkrétne prostredníctvom týchto zmlúv, vedúci predstavitelia súhlasili s tým, aby ich podiely nadobudla a drzala uvedená banka ako správca. Okrem toho z uvedených zmlúv v podstate vyplýva, ze vedúci predstavitelia mohli uplatnovat práva, ktoré získali na základe prevodu, iba prostredníctvom správcu, ktorý sa následne mohol zúcastnovat na zhromazdeniach akcionárov spolocnosti Prysmian iba po prijatí pokynov na hlasovanie od fondu GSCP V. 62 Zalobkyna tvrdí, ze pokial ide o prevod podielov v spolocnosti Prysmian, ktorý vykonala v prospech vedenia tejto spolocnosti, zúcastnené osoby boli bud clenmi predstavenstva spolocnosti Prysmian, alebo clenmi predstavenstva spolocnosti PrysmianCS. Podla nej teda títo vedúci predstavitelia mohli uplatnovat vplyv na spolocnost Prysmian a ako osoby zodpovedné za urcovanie obchodnej politiky tejto skupiny sa nemôzu povazovat len za pasívnych investorov. Navyse tvrdí, ze ciel uvedeného prevodu je súcastou stimulacného systému pre týchto vedúcich predstavitelov, ktorý je urcený na podporu rastu podniku. 63 Treba vsak konstatovat, ze tieto tvrdenia nepredstavujú tvrdenia, ktoré by mohli spochybnit zistenia Komisie uvedené v odôvodnení 752 napadnutého rozhodnutia. Na jednej strane je totiz potrebné uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vzhladom na to, ze clenovia vedenia spolocnosti Prysmian nemali právo vykonávat hlasovacie práva spojené s akciami v uvedenej spolocnosti, neboli akcionármi, ktorých záujmy musela materská spolocnost zohladnovat. Za týchto okolností zalobkyna nepreukázala, ze by sa postavenie vedúceho predstavitela v tomto prípade odlisovalo od postavenia vedúceho predstavitela dcérskej spolocnosti, v ktorej sú podiely v úplnom vlastníctve materskej spolocnosti. Na druhej strane je vhodné poznamenat, ze stimulovanie motivácie uvedených clenov vedenia spolocnosti Prysmian nezáviselo od ich moznosti vykonávat tieto hlasovacie práva, a preto nijako nesúvisí s výslovnými podmienkami zmluvy o kolektívnom investovaní a zmluvy o zverení správy, ktoré tomuto vedeniu zakazujú vykonávat akékolvek práva formálneho akcionára. 64 Z toho vyplýva, ze prevody podielov v spolocnosti Prysmian uskutocnené zalobkynou v prospech spolocnosti Apollo a vedenia spolocnosti Prysmian mohla Komisia oprávnene povazovat za cisto pasívne a ze totiz mali za následok vzdanie sa výkonu hlasovacích práv spojených s akciami v spolocnosti Prysmian v prospech zalobkyne, ktorá tak nadalej drzala 100 % uvedených hlasovacích práv. 65 Pokial po tretie zalobkyna vytýka Komisii nedostatok odôvodnenia v rozsahu, v akom vo svojej analýze údajne "ignorovala" prevody podielov v spolocnosti Prysmian uskutocnené zalobkynou v prospech spolocnosti Apollo a vedenia spolocnosti Prysmian, stací uviest, ze vysvetlenia poskytnuté v odôvodneniach 751 az 754 napadnutého rozhodnutia predstavujú bez akejkolvek pochybnosti podrobné a dostatocné odôvodnenie v zmysle ustálenej judikatúry na to, aby zalobkyni umoznili pochopit význam posúdenia Komisie, ako aj Vseobecnému súdu pristúpit k preskúmaniu uvedeného posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [39]C-521/09 P, [40]EU:C:2011:620, bod [41]147 a citovanú judikatúru). 66 Vzhladom to, co bolo uvedené, bola moznost zalobkyne uplatnovat rozhodujúci vplyv na vedlajsích úcastníkov konania vzhladom na moznost vykonávat vsetky hlasovacie práva spojené s akciami v spolocnosti Prysmian za okolností prejednávanej veci porovnatelná s moznostou, ktorú by mala ako jej výlucný a jediný vlastník. 67 Za týchto okolností je na základe podrobného preskúmania, ako aj vzhladom na skutocnost, ze zalobkyna nespochybnuje konstatovanie Komisie, podla ktorého Prysmian uplatnovala rozhodujúci vplyv v spolocnosti PrysmianCS, potrebné dospiet k záveru, ze Komisia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, mohla usudzovat, ze domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na správanie vedlajsích úcastníkov konania na trhu sa môze uplatnit na zalobkynu pocas obdobia od 29. júla 2005 do 3. mája 2007. 68 Prvá výhrada prvej casti teda musí byt zamietnutá. 2) O druhej výhrade týkajúcej sa vyvrátenia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu 69 Podla názoru zalobkyne aj za predpokladu, ze by Komisia vhodne a správne uplatnila domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, v kazdom prípade pocas správneho konania vyvrátila uvedenú domnienku. V podstate tvrdí, ze existuje mnoho dôkazov, ktoré preukazujú, ze vedlajsí úcastníci konania konali na trhu samostatne bez akéhokolvek pokynu z jej strany. 70 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nepreukazuje, ze správcovia odvetvia priamych investícií jej oddelenia "Merchant Banking" (dalej len "PIA"), ktorí kontrolovali fond GSCP V, uplatnovali vplyv na obchodnú politiku vedlajsích úcastníkov konania. V tejto súvislosti tvrdí, ze zápisnica zo zasadnutí predstavenstva spolocnosti Prysmian dokazuje, ze to bol jej riadiaci tím, ktorý riadil takúto politiku. 71 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ako to urobila Komisia, ze zalobkyna v rámci tejto výhrady presne neuvádza ziadny konkrétny e-mail alebo zápisnicu na podporu svojho tvrdenia. Ako vsak vyplýva z judikatúry citovanej v bode 45 vyssie, pokial ide o vyvrátenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, je to zalobkyna, ktorej prinálezí predlozit dôkazy, ktoré preukazujú, ze v skutocnosti a na rozdiel od toho, co predpokladala Komisia, vedlajsí úcastníci konania urcovali svoju obchodnú stratégiu samostatne. Prvé tvrdenie zalobkyne sa preto musí odmietnut. 72 Po druhé zalobkyna uvádza verejné vyhlásenia urobené clenmi predstavenstva spolocnosti Prysmian, vrátane toho, ktoré bolo podané na ich zasadnutí 15. decembra 2005, v ktorom sa údajne uvádzalo, ze Prysmian "nepodlieha vedeniu a koordinácii zo strany iného podniku". Dodáva, ze ak by vedlajsí úcastníci konania boli skutocne pod jej kontrolou, bola by povinná verejne to ohlásit v súlade s talianskym právom. 73 Je vsak potrebné na jednej strane uviest, ze verejné vyhlásenia, ktoré mohli urobit clenovia predstavenstva spolocnosti Prysmian pri svojich zasadnutiach, nemôzu samé osebe preukázat pravdivost svojho obsahu. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz podporujúci pravdivost týchto verejných vyhlásení. 74 Na druhej strane skutocnost, ze takéto vyhlásenia sa údajne uskutocnili v súlade s talianskym právom, ako to tvrdí zalobkyna, nie je takej povahy, aby preukázala, ze zalobkyna v skutocnosti nebola materskou spolocnostou zabezpecujúcou kontrolu skupiny Prysmian. Ako uvádza Komisia, uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu sa musí posudzovat na základe konkrétnych dôkazov, takze otázka, ci môze dcérska spolocnost samostatne urcovat svoje správanie na trhu alebo naopak, ci je vystavená rozhodujúcemu vplyvu svojej materskej spolocnosti, sa nemala posudzovat výlucne podla ustanovení príslusného vnútrostátneho práva. 75 Po tretie zalobkyna uvádza odpoved, ktorú vedlajsí úcastníci konania poskytli na ziadost Komisie o informácie 20. októbra 2009, a najmä skutocnost, ze tento dokument neobsahuje ziadnu zmienku o nej. Obycajná neprítomnost zmienky o zalobkyni v tomto dokumente vsak opät nedokazuje, ze neuplatnovala ziadny vplyv na vedlajsích úcastníkov konania, najmä pocas obdobia, ktoré predchádzalo dátumu IPO. 76 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze nedala ziadny pokyn a ani nevykonávala ziadnu priamu kontrolu v otázkach obchodnej povahy skupiny Prysmian. V tejto súvislosti uvádza strucné "zhrnutie" radu tvrdení, ktoré majú byt podrobnejsie a "do detailov" rozvinuté v rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu. V prejednávanej veci vsak takýto odkaz neumoznuje Vseobecnému súdu presne posúdit obsah uvedených tvrdení. Hoci nemozno vylúcit, ze v zalobe sú uvedené skutkové a právne okolnosti, z ktorých vychádza zalobkyna, zalobkyni jednako prislúcha, aby ich predlozila zrozumitelne a detailne. Predovsetkým nie je úlohou Vseobecného súdu, aby hladal vsetky dôkazy, na ktoré sa zalobkyna odvoláva na podporu druhej casti prvého zalobného dôvodu, ak by tieto dôkazy mohli byt pouzité aj na podporu tejto výhrady (rozsudok z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, [42]T-322/01, [43]EU:T:2006:267, bod [44]209). Táto argumentácia preto musí byt zamietnutá ako neprípustná, pricom nie je dotknutá analýza, ktorá sa má uskutocnit v rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu. 77 Z uvedeného vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, sa jej nepodarilo vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu prostredníctvom dostatocných dôkazov, ktoré by mohli preukázat, ze vedlajsí úcastníci konania sa na trhu správali samostatne. 78 Druhá výhrada prvej casti sa teda musí zamietnut, rovnako ako uvedená cast ako celok. b) O druhej casti týkajúcej sa záverov Komisie, pokial ide o obdobie od 29. júla 2005 do 28. januára 2009 79 Zalobkyna tvrdí, ze dôkazy, o ktoré sa opiera Komisia v napadnutom rozhodnutí pri vyvodení jej solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskym spolocnostiam za celé obdobie porusenia, nepreukazujú, ze mohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na vedlajsích úcastníkov konania, alebo ze ho skutocne uplatnovala. V podstate sa domnieva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze vedlajsí úcastníci konania s nou tvorili hospodársku jednotku v zmysle judikatúry. 80 Komisia a vedlajsí úcastníci konania popierajú tieto tvrdenia. 81 Ako vyplýva z ustálenej judikatúry citovanej v bode 42 vyssie, správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. 82 Podla ustálenej judikatúry je na preverenie, ci dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu nezávisle, potrebné vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú túto dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré sa môzu z prípadu na prípad menit, a preto nemôzu byt predmetom taxatívneho výpoctu (pozri rozsudky zo 14. septembra 2016, Ori Martin a SLM/Komisia, [45]C-490/15 P a C-505/15 P, neuverejnený, [46]EU:C:2016:678, bod [47]60 a citovanú judikatúru, a z 9. septembra 2015, Philips/Komisia, [48]T-92/13, neuverejnený, [49]EU:T:2015:605, bod [50]41 a citovanú judikatúru). 83 V prípade, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ, nie je podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a este menej úcast materskej spolocnosti na tomto porusení nevyhnutne tým aspektom, ktorý oprávnuje Komisiu, aby materskej spolocnosti adresovala rozhodnutie, ktorým jej ukladá pokuty, ale tým aspektom je to, ze dotknuté spolocnosti tvoria jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ (pozri rozsudok zo 14. septembra 2016, Ori Martin a SLM/Komisia, [51]C-490/15 P a C-505/15 P, neuverejnený, [52]EU:C:2016:678, bod [53]60 a citovanú judikatúru). 84 Tiez je potrebné poznamenat, ze Komisia sa nemôze na úcely pripísania správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti obmedzit na konstatovanie, ze materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, ale musí si aj overit, ci bol tento vplyv skutocne vykonávaný (pozri rozsudky z 26. septembra 2013, EI du Pont de Nemours/Komisia, [54]C-172/12 P, neuverejnený, [55]EU:C:2013:601, bod [56]44 a citovanú judikatúru; z 26. septembra 2013, The Dow Chemical Company/Komisia, [57]C-179/12 P, neuverejnený, [58]EU:C:2013:605, bod [59]55 a citovanú judikatúru, a z 9. septembra 2015, Toshiba/Komisia, [60]T-104/13, [61]EU:T:2015:610, bod [62]95 a citovanú judikatúru). 85 Vzhladom na to, ze podla clánku 263 ZFEÚ sa Vseobecný súd musí obmedzit na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia na základe odôvodnenia, ktoré je v tomto rozhodnutí uvedené, otázka, ci materská spolocnost skutocne uplatnuje riadiacu právomoc vo vztahu k svojej dcérskej spolocnosti, sa musí posudzovat výlucne z hladiska dôkazov, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí, ktorým sa pripisuje zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti. Jedinou relevantnou otázkou teda je, ci porusenie je alebo nie je preukázané vzhladom na tieto dôkazy (pozri rozsudok z 9. septembra 2015, Toshiba/Komisia, [63]T-104/13, [64]EU:T:2015:610, bod [65]98 a citovanú judikatúru). 86 V napadnutom rozhodnutí Komisia prijala záver, ze zalobkyna uplatnovala rozhodujúci vplyv na vedlajsích úcastníkov konania, pricom podla svojho názoru vychádzala z objektívnych faktorov, vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby existujúce medzi zalobkynou a skupinou Prysmian. Týmito objektívnymi faktormi, opísanými v odôvodneniach 758 az 781 uvedeného rozhodnutia, sú po prvé právomoc vymenúvat clenov rôznych predstavenstiev skupiny Prysmian, po druhé právomoc zvolávat akcionárov na zhromazdenia a navrhovat odvolanie clenov predstavenstiev alebo predstavenstiev ako celku, po tretie úcinné zastúpenie zalobkyne v rámci predstavenstva skupiny Prysmian, po stvrté právomoci riadit zástupcov zalobkyne v rámci predstavenstva, po piate význam úlohy, ktorú zohrávala zalobkyna vo výboroch zriadených v skupine Prysmian, po sieste prijímanie pravidelných informácií a mesacných správ, po siedme opatrenia na zabezpecenie udrzania rozhodujúcej kontroly po IPO a po ôsme preukázanie typického správania priemyselného vlastníka. 87 Treba uviest, ze podla Komisie prvých sest objektívnych faktorov uvedených v bode 86 vyssie preukazuje uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu zo strany zalobkyne tak pocas obdobia, ktoré predchádzalo dátumu IPO, ako aj pocas obdobia po uvedenom dátume. Naproti tomu sa dva posledné uvedené faktory týkajú výlucne tohto posledného uvedeného obdobia. Pokial ide o obdobie pred dátumom IPO, aj ked v tejto súvislosti uz Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia oprávnene uplatnila domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu a ze sa zalobkyni nepodarilo ju vyvrátit, nadalej zostáva potrebné preskúmat vsetky faktory, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, pretoze sa rovnako uplatnujú po uvedenom dátume. 88 Je preto potrebné preskúmat dôvodnost kazdého z faktorov, ktoré uviedla Komisia, vzhladom na tvrdenia uvedené zalobkynou, a predovsetkým v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 81 az 85 vyssie preverit, ci tieto faktory ako celok môzu preukázat tak schopnost zalobkyne uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie vedlajsích úcastníkov konania na trhu, ako aj skutocné uplatnovanie tohto vplyvu. 1) O právomoci vymenúvat clenov rôznych predstavenstiev skupiny Prysmian, ako aj právomoci zvolávat akcionárov na zhromazdenia a navrhovat odvolanie clenov predstavenstiev alebo predstavenstiev ako celku 89 V odôvodneniach 758 az 760 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetluje, ze zalobkyna mala právomoc vymenúvat clenov predstavenstva skupiny Prysmian a ze túto právomoc vykonávala pocas celej doby trvania porusenia. Dodáva, ze zalobkyna mala tiez právomoc zvolávat akcionárov na zhromazdenia a navrhovat na týchto zhromazdeniach odvolanie clenov predstavenstiev alebo predstavenstiev ako celku. 90 Zalobkyna nespochybnuje konstatovania v napadnutom rozhodnutí, v ktorých sa uvádza jej právomoc vymenúvat clenov predstavenstiev skupiny Prysmian, ako aj zvolávat zhromazdenia akcionárov na zhromazdeniach a odvolávat clenov predstavenstiev alebo predstavenstiev ako celku. Ako potvrdila na pojednávaní, okrem toho nespochybnuje ani konstatovania Komisie týkajúce sa konkrétneho zlozenia jednotlivých predstavenstiev skupiny Prysmian pocas obdobia porusenia. Naproti tomu tvrdí, ze tieto právomoci jej nedávali schopnost vykonávat úcinnú kontrolu nad predstavenstvom alebo tým rozhodujúcim spôsobom ovplyvnovat obchodnú politiku skupiny Prysmian. Podla jej názoru Komisia nepreukázala, ze vykonávala takúto skutocnú kontrolu. 91 Pokial ide v prvom rade o schopnost zalobkyne uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie vedlajsích úcastníkov konania, je potrebné konstatovat, ze právomoc urcovat zlozenie predstavenstva obchodnej spolocnosti predstavuje objektívny prvok, ktorý sám osebe stanovuje moznost kontrolovat rozhodnutia, ktoré môzu byt prijaté uvedeným predstavenstvom a v dôsledku toho dotknutou spolocnostou. Predstavenstvo totiz zo svojej podstaty predstavuje orgán poverený správou a zastupovaním spolocnosti a jeho funkcie sú zamerané najmä na urcovanie a sledovanie obchodnej politiky dotknutej spolocnosti, ako aj ustanovenie jej riadiaceho tímu. Pokial ide konkrétne o spolocnost Prysmian, konstatovanie Komisie o právomoci zalobkyne na vymenovanie vsetkých clenov jednotlivých predstavenstiev uvedenej spolocnosti, aj ked nepriamo, prostredníctvom fondu GSCP V, umoznuje usudzovat, ze zalobkyna mala schopnost kontrolovat uvedené predstavenstvá, ako aj rozhodnutia, ktoré mali byt prijaté pri plnení ich úloh. 92 Pokial ide v druhom rade o otázku, ci zalobkyna skutocne vykonáva túto kontrolu, treba uviest, ze podla odôvodnenia 759 napadnutého rozhodnutia, ako aj konstatovaní uvedených v rámci preskúmania prvej casti tohto zalobného dôvodu mala zalobkyna úplnú kontrolu nad hlasovacími právami spojenými s akciami spolocnosti Prysmian pocas obdobia, ktoré predchádzalo dátumu IPO, a mala tiez absolútnu väcsinu hlasov na zhromazdenia akcionárov az do novembra 2007. Ako zalobkyna potvrdila na pojednávaní, týmto spôsobom tak vymenovala vsetkých clenov predstavenstiev tak najskôr spolocností GSCP Athena Srl a GSCP Athena Energia Srl, ktoré sa 9. a 11. mája 2005 v podstate stali spolocnostami Prysmian a PrysmianSC, ako aj následne predstavenstiev spolocnosti Prysmian, 15. decembra 2005 a 28. februára 2007. 93 Okrem toho je potrebné uviest, rovnako ako to urobila Komisia v odôvodnení 759 napadnutého rozhodnutia, ze predstavenstvo vymenované 28. februára 2007, t. j. pred dátumom IPO, bolo vymenované na obdobie do 31. decembra 2009 a ze po IPO zostalo bezo zmeny az do dna skoncenia porusenia. Aj ked pocas tohto obdobia zalobkyna nemala absolútnu kontrolu nad hlasovacími právami spojenými s akciami spolocnosti Prysmian, zachovanie rovnakého zlozenia v rámci uvedeného predstavenstva je nepriamym dôkazom o tom, ze odvolatelka nadalej kontrolovala predstavenstvo. 94 Tieto úvahy sú okrem toho podporené konstatovaním Komisie, ktoré zalobkyna nespochybnila, podla ktorého mala tiez právomoc zvolat zhromazdenie akcionárov a navrhovat odvolanie clenov predstavenstva alebo predstavenstva ako celku. Táto právomoc zdôraznuje schopnost zalobkyne kontrolovat po sebe nasledujúce predstavenstvá skupiny Prysmian, ako aj rozhodnutia, ktoré môzu prijat. Je pravda, ako to tvrdí zalobkyna, ze jeden prípad konstatovaný Komisiou v súlade s odôvodnením 760 napadnutého rozhodnutia, pri ktorom zalobkyna odvolala vymenovanie clenov predstavenstva spolocnosti Prysmian, bol 9. apríla 2009, t. j. po období porusovania. Ako vsak uvádza Komisia, nic nebráni tomu, aby sa udalosti, ku ktorým doslo po formálnom skoncení porusenia, mohli vzhladom na ich relevantnost zohladnit ako nepriame dôkazy pri posúdení skutkových okolností, ku ktorým doslo pocas trvania porusenia. Okrem toho treba zdôraznit, ze zalobkyna mala k dispozícii rovnaké právomoci pocas celej dlzky trvania porusenia. 95 Z toho vyplýva, ze Komisia mohla oprávnene vychádzat z právomoci zalobkyne vymenovat clenov predstavenstva spolocnosti Prysmian, ako aj jej právomoci navrhnút ich odvolanie, ako objektívnych faktorov na preukázanie, ze zalobkyna mala moznost kontrolovat uvedené predstavenstvo a ze ho aj úcinne kontrolovala. 96 Zalobkyna vsak popiera, ze jej právomoc vymenovat clenov predstavenstva spolocnosti Prysmian, ako aj právomoc navrhnút ich odvolanie sú objektívnymi faktormi, ktoré preukazujú, ze skutocne kontrolovala toto predstavenstvo. Po prvé zalobkyna tvrdí, ze Komisia bola povinná dodatocne preukázat, akým spôsobom zalobkyna konkrétne vykonávala takúto kontrolu nad clenmi predstavenstiev skupiny Prysmian. V tejto súvislosti sa odvoláva na rozsudok zo 6. marca 2012, FLS Plast/Komisia ([66]T-64/06, neuverejnený, [67]EU:T:2012:102). 97 Treba pripomenút, ze rozsudok zo 6. marca 2012, FLS Plast/Komisia ([68]T-64/06, neuverejnený, [69]EU:T:2012:102), ktorým Vseobecný súd ciastocne zrusil rozhodnutie, o ktoré islo, sa týkal materskej spolocnosti, ktorá mala obchodný podiel zodpovedajúci 60 % základného imania dcérskej spolocnosti, pricom zvysných 40 % patrilo tretej spolocnosti. Vseobecný súd na jednej strane uviedol, ze výkon kontroly materskej spolocnosti by sa nemal predpokladat, kedze podiel 40 % akcií mohol umoznovat aj tretej spolocnosti ovplyvnit správanie dcérskej spolocnosti. Komisia bola preto povinná preukázat, ze to bola zalobkyna v uvedenej veci, ktorá jednostranne uplatnovala rozhodujúci vplyv. Na druhej strane Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia neposkytla ziadne vysvetlenie týkajúce sa právomoci zástupcov materskej spolocnosti v rámci predstavenstva dcérskej spolocnosti, v dôsledku coho nebolo preukázané, ze by títo zástupcovia mali právomoc uplatnovat úcinnú kontrolu nad predstavenstvom ako celkom pocas casti obdobia porusovania (rozsudok zo 6. marca 2012, FLS Plast/Komisia, [70]T-64/06, neuverejnený, [71]EU:T:2012:102, body [72]39 a [73]43). 98 Skutkové okolnosti vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 6. marca 2012, FLS Plast/Komisia ([74]T-64/06, neuverejnený, [75]EU:T:2012:102), sú teda odlisné od skutkových okolností v prejednávanej veci, v ktorej mala zalobkyna moznost vykonávat vsetky hlasovacie práva spojené s akciami spolocnosti Prysmian pocas obdobia pred dátumom IPO, a aj po tomto dátume, ako potvrdila na pojednávaní, neexistoval ziadny iný akcionár vlastniaci podstatnú cast podielu, ktorý by tiez mohol ovplyvnit správanie dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho sa zalobkyna nemôze úspesne odvolávat na tento rozsudok, aby tvrdila, ze Komisia bola povinná dodatocne preukázat, akým spôsobom zalobkyna konkrétne vykonávala kontrolu nad clenmi predstavenstiev skupiny Prysmian. 99 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze clenovia prvého predstavenstva spolocnosti Prysmian boli 15. decembra 2005 v skutocnosti vymenovaní pánom B., ktorý bol v tom case generálnym riaditelom (CEO) spolocnosti Pirelli Cavi e Sistemi Energia a potom sa stal CEO spolocnosti Prysmian. 100 Ako vsak uvádzajú tak Komisia, ako aj vedlajsí úcastníci konania, je potrebné konstatovat, ze toto tvrdenie nie je podlozené ziadnym dôkazom, ktorý predlozila zalobkyna, najmä nie e-mailom z 20. februára 2007, na ktorý sa odvoláva, v dôsledku coho musí byt odmietnuté. Navyse aj za predpokladu, ze pán B. skutocne navrhol kandidátov do predstavenstva spolocnosti Prysmian, zalobkyna nemôze tvrdit, ze to bol pán B., a nie ona sama, kto ich vybral a vymenoval. Napokon aj ked zalobkyna tvrdí, ze skutocnost, ze pán B. bol CEO spolocnosti Pirelli Cavi e Sistemi Energia predtým, nez ju nadobudol fond GSCP V, preukazuje, ze Prysmian sa správala na trhu samostatne podla pokynov svojho vedenia, treba uviest, ze ako vyplýva z odôvodnenia 781 napadnutého rozhodnutia, pán B. bol jediným clenom predstavenstva spolocnosti Prysmian, ktorý bol zamestnaný spolocnostou Pirelli Cavi e Sistemi Energia pred nadobudnutím tejto spolocnosti fondom GSCP V. Podla judikatúry pritom okolnost, ze obchodná spolocnost pri nadobudnutí inej spolocnosti nahrádza cast clenov predstavenstva, predstavuje nepriamy dôkaz skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu tejto spolocnosti na správanie nadobudnutej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2013, CEPSA/Komisia, [76]T-497/07, neuverejnený, [77]EU:T:2013:438, bod [78]176). 101 Po tretie zalobkyna zdôraznuje, ze predstavenstvo spolocnosti Prysmian sa schádzalo len stvrtrocne, co podla jej názoru potvrdzuje, ze riadenie tejto spolocnosti kontroloval riadiaci tím, a nie jej predstavenstvo. Takéto tvrdenie týkajúce sa pravidelnosti alebo frekvencie zasadnutí predstavenstva nemôze spochybnit skutocnost, ze predstavenstvo je orgánom, ktorý rozhoduje o zlození a úlohách riadiaceho tímu pri plnení jeho úloh. Okrem toho zalobkyna nepredkladá ziadne konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali, ze vedenie, konkrétne pán B. ako CEO, bolo absolútne samostatné voci tomuto predstavenstvu pri kazdodennom riadení spolocnosti, ako to tvrdí zalobkyna. Preto je potrebné odmietnut tvrdenie zalobkyne ako nedôvodné. 102 Vzhladom na to, co bolo uvedené, je potrebné usudzovat, ze právomoc vymenovat clenov predstavenstva, ako aj právomoc zvolávat akcionárov na valné zhromazdenie a navrhovat im odvolanie clenov predstavenstva predstavujú objektívne faktory, ktoré preukazujú, ze zalobkyna bola schopná uplatnovat a aj skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na vedlajsích úcastníkov konania. 2) O úcinnom zastúpení zalobkyne v rámci predstavenstva spolocnosti Prysmian 103 V odôvodneniach 761 a 762 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze zalobkyna dbala na to, aby bola priamo zastúpená v kazdom z predstavenstiev skupiny Prysmian, vymenovaním clenov predstavenstiev, s ktorými bola zviazaná [dôverné] vztahmi. Podla nej títo clenovia predstavenstva predstavovali vzdy aspon 50 % jednotlivých predstavenstiev skupiny Prysmian. Dodáva, ze v niektorých prípadoch mali clenovia predstavenstva spojení so zalobkynou rozhodujúce hlasy, co zalobkyni umoznovalo zachovat si úcinnú kontrolu nad rozhodnutiami predstavenstva. 104 Zalobkyna spochybnuje toto tvrdenie, pricom najskôr tvrdí, ze clenovia predstavenstva identifikovaní Komisiou ako jej zamestnanci boli v skutocnosti správcami PIA a boli zamestnaní "pridruzenou" spolocnostou zalobkyne, konkrétne spolocnostou GS Services Ltd. Dalej tvrdí, ze ostatní clenovia predstavenstva boli nezávislí správcovia, pri ktorých Komisia nepreukázala, ze si neplnili svoje povinnosti v oblasti nezávislosti a správy majetku tretej osoby. Napokon tvrdí, ze na rozdiel od toho, co uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, nikdy ju nezastupovalo aspon 50 % clenov predstavenstva skupiny Prysmian. 105 Tvrdenia zalobkyne predlozené v tejto súvislosti vsak nemôzu byt prijaté. Na jednej strane totiz treba konstatovat, ze clenovia predstavenstva, ktorých zalobkyna nazýva "správcovia AIP", zamestnaní spolocnostou GS Services, boli tiez zamestnancami zalobkyne, kedze ako vysvetluje Komisia, [dôverné]. 106 Pokial ide na druhej strane o konstatovanie Komisie, ze zalobkyna si pocas celého obdobia porusenia zachovávala väzby s najmenej 50 % clenmi po sebe nasledujúcich predstavenstiev skupiny Prysmian, je pravda, ze ako tvrdí zalobkyna, najvyssie zastúpenie správcov PIA v predstavenstvách bolo vo výske 43 % pred dátumom IPO a priblizne 33 % po tomto dátume. Stále pritom platí, ze v odôvodneniach 761 a 762 napadnutého rozhodnutia, ako aj v príslusných poznámkach pod ciarou Komisia predkladá dôkazy, ktoré zdôraznujú bez toho, aby zalobkyna dokázala preukázat opak, ze mala vztahy aj s ostatnými clenmi predstavenstva spolocnosti Prysmian, a to najmä [dôverné]. 107 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súdny dvor rozhodol, ze existencia hospodárskeho subjektu zlozeného z materskej spolocnosti a jej dcérskej spolocnosti sa môze opierat nielen o formálne správy medzi týmito dvomi spolocnostami, ale aj neformálne, predovsetkým vzhladom na jednoduché osobné väzby medzi právnymi subjektmi tvoriacimi takúto hospodársku jednotku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje, [79]C-440/11 P, [80]EU:C:2013:514, bod [81]68). 108 Preto pri zohladnení správcov PIA ako clenov predstavenstva, s ktorými zalobkyna udrziavala tieto iné druhy väzieb, najmä [dôverné], je dôvodný záver Komisie, podla ktorého zalobkyna dbala na to, aby ju zastupovalo aspon 50 % clenov predstavenstva pocas celého dotknutého obdobia. Navyse aj ked zalobkyna tvrdí, ze clenovia predstavenstva, s ktorými udrziavala tieto iné typy väzieb, konali ako nezávislí správcovia, je potrebné konstatovat, ze ako vyplýva z odpovedi zalobkyne na ziadost Komisie o informácie z 13. marca 2013, ktorá je pripojená k zalobe, takéto postavenie sa zakladá výlucne na posúdení uskutocnenom samotným predstavenstvom spolocnosti Prysmian. Samotná skutocnost, ze toto predstavenstvo vyhodnotilo niektorých svojich clenov ako nezávislých, alebo dokonca uverejnilo takéto hodnotenie vo svojich správach o riadení podniku, ako tvrdí zalobkyna, nemôze sama osebe spochybnit konstatovanie Komisie, podla ktorého tí istí clenovia predstavenstva neprestali udrziavat väzby so zalobkynou. 109 Z toho vyplýva, ze Komisia mohla oprávnene vychádzat z úcinného zastúpenia zalobkyne v rámci predstavenstva spolocnosti Prysmian ako z objektívneho faktora, ktorý preukazuje, ze bola schopná uplatnovat a skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na vedlajsích úcastníkov konania. 3) O právomociach riadit zástupcov zalobkyne v rámci predstavenstva 110 V odôvodnení 763 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetluje, ze zalobkyna dbala tiez na to, aby jej zástupcovia v predstavenstve boli poverení co najsirsími riadiacimi právomocami. Konkrétne po prvé uvádza, ze 15. decembra 2005 a 16. mája 2007 boli styria správcovia PIA vymenovaní za "riadiacich clenov predstavenstva" spolocnosti Prysmian, co so sebou prinásalo plnomocenstvá na bezné riadenie tejto poslednej uvedenej spolocnosti, vrátane podpisovania aktov kazdodenného riadenia. Po druhé uvádza, ze hoci boli 16. januára 2007 odvolané dve plnomocenstvá pre riadiacich clenov predstavenstva na prípravu prvotnej verejnej ponuky, dvaja správcovia PIA boli následne zaradení do "strategického výboru" skladajúceho sa celkovo z troch clenov. Uznáva, ze tento výbor nemal hlasovacie právomoci alebo právo veta, ale zdôraznuje, ze zohrával ústrednú úlohu pri podpore predstavenstva v strategických a obchodných otázkach spolocnosti Prysmian. Nakoniec uvádza, ze tento výbor bol rozpustený v máji 2010, hned po úplnom prevode podielu zalobkyne v spolocnosti Prysmian. 111 Zalobkyna spochybnuje tieto tvrdenia Komisie. Na jednej strane tvrdí, ze nestranné preskúmanie dôkazov predlozených na jej podporu preukazuje, ze riadiaci clenovia predstavenstva z PIA nezohrávali ziadnu úlohu, pokial ide o obchodnú politiku spolocnosti Prysmian pred dátumom IPO. Na druhej strane tvrdí, ze strategický výbor vôbec nezohrával ústrednú úlohu pri obchodnej politike Prysmian a ze konal len ako poradný orgán. Podla nej okrem iného neexistuje ziadny dôkaz o tom, ze by správcovia AIP svojou príslusnostou k tomuto výboru uplatnovali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Prysmian. 112 Pokial ide o prvé tvrdenie zalobkyne týkajúce sa v podstate obdobia pred dátumom IPO, najskôr je potrebné konstatovat, ze z dôkazov uvedených Komisiou v napadnutom rozhodnutí, najmä v poznámkach pod ciarou c. 1142 az 1145, jasne a jednoznacne vyplýva, ze traja clenovia predstavenstva z PIA boli vymenovaní za troch spomedzi styroch riadiacich clenov predstavenstva spolocnosti Prysmian. 113 Následne z príloh zaloby vyplýva, ze podla plnomocenstiev pre uvedených vedúcich clenov predstavenstva správcovia PIA konali v rámci kazdodenného riadenia spolocnosti Prysmian. Konkrétne sa vyjadrili predovsetkým k ziadosti o povolenie na otvorenie organizacnej zlozky v Katare, k nomináciám do predstavenstiev dcérskych spolocností Prysmian a k otázkam týkajúcim sa zamestnávania v tejto poslednej uvedenej spolocnosti. 114 Za týchto okolností tvrdenie zalobkyne, ze clenovia predstavenstva z PIA nezohrávali ziadnu úlohu, pokial ide o obchodnú politiku spolocnosti Prysmian pred dátumom IPO, musí byt odmietnuté. Okrem toho, aj ked zalobkyna tvrdí, ze vo väcsine prípadov uz dotknuté rozhodnutia boli prijaté vedením Prysmian, stací pripomenút, ze podla judikatúry skutocnost, ze materská spolocnost alebo jej zástupcovia by mali schválit tieto návrhy, a teda majú právo neurobit tak a odchýlit sa od nich, svedcí práve o rozhodujúcom vplyve (rozsudok z 13. decembra 2013, HSE/Komisia, [82]T-399/09, neuverejnený, [83]EU:T:2013:647, bod [84]84). 115 Pokial ide o druhé tvrdenie zalobkyne týkajúce sa obdobia nasledujúceho po dátume IPO a najmä strategického výboru, najskôr je potrebné uviest, ze zalobkyna nepopiera, ze tento výbor bol skutocne zlozený z troch clenov, z ktorých boli dvaja clenovia predstavenstva z PIA. Pokial ide o jeho úlohy, z príloh k zalobe vyplýva, ze uvedený výbor bol formálne poverený preskúmat rozpocty a investície spolocnosti Prysmian, ako aj zabezpecit jej financovanie a pomáhat predstavenstvu pri jeho úlohách. Program schôdze zo 16. júla 2008 konkrétne preukazuje, ze preskúmal otázky obchodnej stratégie vrátane investícií v Brazílii, Cíne, Tunisku, Taliansku a Rusku. 116 V dôsledku toho platí, ze aj ked strategický výbor nemal rozhodovacie právomoci, ako sama Komisia uznáva v napadnutom rozhodnutí, neznamená to, ze nemal, ako tvrdí zalobkyna, nijakú úlohu v rámci strategického rozhodovacieho procesu spolocnosti Prysmian. 117 Následne zalobkyna tvrdí, ze v rámci strategického výboru clenovia predstavenstva z PIA poskytovali iba obmedzené poradenstvo e-mailom v súvislosti so svojimi odbornými skúsenostami v oblasti investícií, a to vzdy na podnet a ziadost vedenia. Ako vsak uvádza Komisia, tieto e-maily preukazujú, ze clenovia predstavenstva z PIA boli systematicky kontaktovaní v súvislosti so strategickými rozhodnutiami, vrátane potenciálnych investícií, a ze boli aktívne zapojení do rozhodnutí týkajúcich sa obchodnej politiky spolocnosti Prysmian. 118 Napokon, zatial co zalobkyna tvrdí, ze to bol pán B. ako CEO spolocnosti Prysmian a riadiaci tím tejto spolocnosti, ktorí urcovali zlozenie strategického výboru, stací uviest, ze toto tvrdenie nie je podlozené e-mailom, ktorý uvádza, z 20. februára 2007. 119 Z toho vyplýva, ze Komisia bola oprávnená dospiet k záveru, ze najskôr riadiace právomoci clenov predstavenstva z PIA v rámci predstavenstva spolocnosti Prysmian v období do dátumu IPO, a potom ich úloha v rámci strategického výboru od tohto dátumu predstavujú dalsie objektívne faktory, ktorými sa môze preukázat, ze zalobkyna mala schopnost uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie vedlajsích úcastníkov konania na trhu a ze ho skutocne uplatnovala pocas celého obdobia porusenia. 4) O dôlezitosti úlohy, ktorú zohrávala zalobkyna vo výboroch zriadených v skupine Prysmian 120 V odôvodnení 764 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze clenovia predstavenstva z PIA zohrávali významnú úlohu aj v iných výboroch spolocnosti Prysmian zriadených 15. decembra 2005, a to vo výbore pre odmenovanie a vo výbore pre vnútornú kontrolu. Podla jej názoru sa prvý uvedený výbor zaoberal najmä otázkami odmenovania a do 28. februára 2007 boli dvomi z celkovo troch jeho clenov dvaja clenovia predstavenstva z PIA; druhý uvedený výbor sa zaoberal otázkami súladu s platnou právnou úpravou, vrátane úctovných dokumentov, a jedným z celkovo dvoch jeho clenov bol clen predstavenstva z PIA. 121 Zalobkyna pripústa clenstvo clenov predstavenstva z PIA v týchto výboroch, ale tvrdí, ze táto skutocnost nedokazuje existenciu rozhodujúceho vplyvu z jej strany na spolocnost Prysmian. Navyse zdôraznuje, ze od 28. februára 2007 bol clenom uvedených výborov iba jeden clen predstavenstva z PIA, konkrétne z výboru pre odmenovanie. 122 Pokial ide o výbor pre odmenovanie, treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vzhladom na to, ze tento výbor môze urcovat odmenovanie vedenia dcérskej spolocnosti, skutocnost, ze väcsinu v tomto výbore mali clenovia predstavenstva z PIA, ako je to v prípade obdobia pred dátumom IPO, skutocne môze preukázat, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost. Komisia vsak nemôze pouzit tento faktor ako nepriamy dôkaz rozhodujúceho vplyvu v období po tomto dátume, pretoze v tomto výbore bol clen predstavenstva z PIA uz iba jedným z troch clenov. 123 Pokial ide o výbor pre internú kontrolu, ani tu nie je argumentácia Komisie dôvodná. Kedze totiz tento výbor splnil v prejednávanej veci iba úlohy, ako je kontrola a overovanie úctovných dokumentov a pomoc pri vypracovávaní súvah, nie je mozné usudzovat, ze uvedený výbor umoznoval zalobkyni kontrolovat obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti. Okrem toho je potrebné uviest, ze ako vyplýva z odôvodnenia 764 napadnutého rozhodnutia, od 28. februára 2007 uz ziadny clen predstavenstva z PIA nebol clenom tohto výboru, v dôsledku coho táto okolnost nemôze v kazdom prípade odôvodnit uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu v období po IPO. 124 Z toho vyplýva, ze Komisia nemohla zohladnit úcast clenov predstavenstva z PIA vo výbore pre odmenovanie a výbore pre vnútornú kontrolu ako objektívny faktor, ktorým sa môze preukázat schopnost uplatnovania a skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu zalobkyne vo vedlajsích úcastníkoch konania pocas celého obdobia porusenia. 5) O prijímaní pravidelných informácií a mesacných správ 125 V odôvodnení 765 napadnutého rozhodnutia Komisia odkazuje na prijímanie pravidelných informácií a mesacných správ clenmi predstavenstva z PIA pocas celého obdobia porusenia. 126 Podla názoru zalobkyne tieto správy nie sú relevantné na posúdenie uplatnovania rozhodujúceho vplyvu z jej strany vo vedlajsích úcastníkoch konania, kedze neboli vypracované pre nu, ale mali za ciel informovat o výsledkoch podniku sirokú verejnost. Okrem toho tvrdí, ze úcelom týchto správ bolo len umoznit riadiacim clenom predstavenstva z PIA oboznámit sa s výsledkom investícií v spolocnosti Prysmian a z jej strany si nevyzadovali nic. 127 Rovnako, ako to urobila Komisia, je potrebné pripomenút, ze v judikatúre Vseobecného súdu je uz ustálené, ze dozorná rada dcérskej spolocnosti, ktorej väcsinu tvoria zástupcovia materskej spolocnosti, môze byt prostredníctvom správ pravidelne informovaná o vývoji obchodnej cinnosti tejto dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2013, HSE/Komisia, [85]T-399/09, neuverejnený, [86]EU:T:2013:647, bod [87]93). Preto sa tvrdenie v opacnom zmysle, formulované zalobkynou, musí odmietnut. 128 Okrem toho je potrebné uviest, ze dotknutými mesacnými správami boli clenovia predstavenstva z PIA pravidelne informovaní o vývoji obchodnej cinnosti spolocnosti Prysmian. Ako vyplýva z príkladov uvedených v poznámke pod ciarou c. 1157 napadnutého rozhodnutia, dostávali informácie týkajúce sa obchodných cinností tejto spolocnosti v oblasti elektrických káblov, ktoré sa týkali financií, energetiky, telekomunikácií, operácií, ludských zdrojov, logistiky, vývoja nákupov, výrobkov a kvality. 129 Teda aj vzhladom na právomoc zalobkyne vymenovat clenov rôznych predstavenstiev spolocnosti Prysmian a plnomocenstiev, ktoré boli vydané clenom predstavenstva z PIA v súlade s úvahami uvedenými v bodoch 110 az 119 vyssie, prijímanie pravidelných informácií a mesacných správ je dalsím faktorom na ilustráciu skutocnosti, ze zalobkyna bola pravidelne informovaná o obchodnej stratégii svojej dcérskej spolocnosti, co môze potvrdit existenciu hospodárskej jednoty medzi nimi. 6) O opatreniach na zabezpecenie udrzania rozhodujúcej kontroly po IPO 130 V odôvodneniach 766 az 770 napadnutého rozhodnutia, Komisia tvrdí, ze zalobkyna prijala opatrenia s cielom zabezpecit, aby aj po prvotnej verejnej ponuke bola schopná vykonávat rozhodujúcu kontrolu nad spolocnostou Prysmian. Podla jej názoru islo o tieto styri opatrenia: - najskôr zalobkyna ako jediný nepriamy akcionár 28. februára 2007 vymenovala predstavenstvo, ktoré riadilo Prysmian az do 9. apríla 2009. Týmto mohla zalobkyna zabránit tomu, aby nastúpilo nové predstavenstvo ihned po prvotnej verejnej ponuke v máji 2007, - následne na zhromazdení akcionárov spolocnosti Prysmian 16. januára 2007 zalobkyna zmenila stanovy tejto spolocnosti najmä tak, ze zaviedla systém predbezného zoznamu na vymenovanie a urcenie nových predstavenstiev (Komisia vysvetluje, ze týmto systémom si mohla zalobkyna zabezpecit pri nizsom podiele schopnost vymenovat v budúcnosti najmenej pät zo siestich clenov predstavenstva, a tým si zachovat kontrolu nad spolocnostou Prysmian), - okrem toho bol 12. novembra 2007 predaný 9,9 % podiel v spolocnosti Prysmian spolocnosti Taihan Electric Wire a v liste zo 6. novembra 2007 sa Taihan Electric Wire údajne zaviazala voci spolocnosti Prysmian nemat investíciu vyssiu nez 10 % celého základného imania spolocnosti Prysmian, nevykonávat hlasovacie práva na zhromazdeniach akcionárov spolocnosti Prysmian, vrátane prostredníctvom iných spolocností skupiny Taihan, pri viac ako 10 % akcií s hlasovacími právami a nenavrhovat ziadnych kandidátov na vymenovanie do funkcie clena predstavenstva alebo statutárneho audítora spolocnosti Prysmian (podla Komisie tieto záväzky, najmä ten posledný, zalobkyni zarucovali, ze druhý akcionár Prysmian nebude schopný predlozit predbezný zoznam alebo vymenovat zástupcov do predstavenstva spolocnosti Prysmian), - napokon existujú výslovné odkazy týkajúce sa väcsinového podielu zalobkyne po prvotnej verejnej ponuke, najmä v zápisnici zo zasadnutia predstavenstva 19. decembra 2007. 131 Zalobkyna tvrdí, ze napriek tvrdeniam uvedeným v napadnutom rozhodnutí sa Komisii nepodarilo preukázat, ze pocas obdobia po dátume IPO tvorila hospodársku jednotku v zmysle judikatúry s vedlajsími úcastníkmi konania. Najskôr sa domnieva, ze Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, ked uplatnila zodpovednost materskej spolocnosti pri výske podielu na základnom imaní, ktorá nemá obdobu. Následne tvrdí, ze vymenovanie predstavenstva spolocnosti Prysmian vo februári 2007 jej nezarucilo kontrolné postavenie v tejto spolocnosti. Okrem iného uvádza, ze o zavedení systému predbezného zoznamu sa rozhodlo s cielom prvotnej verejnej ponuky. Okrem toho podla nej nemozno zanedbávat investíciu spolocnosti Taihan Electric Wire. 132 V tejto súvislosti je po prvé potrebné odmietnut tvrdenie zalobkyne, ze Komisia nesprávne rozhodla o jej solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskym spolocnostiam pri výske podielu, ktorá podla nej nemá obdobu. Stací totiz pripomenút, ze mensinový podiel môze umoznit materskej spolocnosti skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, ak sú s ním spojené práva, ktoré prekracujú rámec práv, ktoré obvykle patria mensinovým akcionárom na úcely ochrany ich financných záujmov a ktoré vzhladom na súbor zhodných právnych alebo ekonomických nepriamych dôkazov svedcia o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na správanie dcérskej spolocnosti na trhu (rozsudky z 12. júla 2011, Fuji Electric/Komisia, [88]T-132/07, [89]EU:T:2011:344, bod [90]183, a z 9. septembra 2015, Toshiba/Komisia, [91]T-104/13, [92]EU:T:2015:610, bod [93]97). 133 Pokial ide po druhé o tvrdenie zalobkyne, ze vymenovanie predstavenstva 28. februára 2007 jej nezarucilo kontrolné postavenie, treba pripomenút, ze ako bolo uvedené v bode 93 vyssie, predstavenstvo vymenované v tento den, t. j. pred dátumom IPO, bolo vymenované na obdobie do 31. decembra 2009 a zostalo bezo zmeny aj po dátume IPO a dátume skoncenia porusenia. Aj ked pocas tohto obdobia zalobkyna nemala absolútnu kontrolu nad hlasovacími právami spojenými s akciami spolocnosti Prysmian, zachovanie rovnakého zlozenia uvedeného predstavenstva je nepriamym dôkazom o tom, ze zalobkyna po prvotnej verejnej ponuke nadalej kontrolovala predstavenstvo. 134 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne týkajúce sa systému predbezného zoznamu, podla ktorého bol takýto systém povinný na základe kódexu správania spolocností obchodovaných na burze, je potrebné uviest, ze zalobkyna nespochybnuje záver Komisie, ze tento systém jej umoznil zaistit si pri nizsom podiele schopnost vymenovat aspon pät zo siestich clenov predstavenstva spolocnosti Prysmian. Kedze je irelevantné, ci systém vychádza z iniciatívy zalobkyne alebo z povinnosti stanovenej platnou právnou úpravou, je potrebné potvrdit záver Komisie, ze tento systém umoznil zalobkyni udrzat si kontrolu nad predstavenstvom spolocnosti Prysmian po prvotnej verejnej ponuke. Okrem toho, aj ked tento systém nebol pouzitý zalobkynou pocas obdobia porusenia, treba uviest, ze to nebolo potrebné vzhladom na to, ze ako uz bolo uvedené, predstavenstvo vymenované zalobkynou 28. februára 2007 ostalo vo funkcii bez zmeny az do obdobia po dátume skoncenia porusenia. 135 Po stvrté, pokial ide o investíciu spolocnosti Taihan Electric Wire uskutocnenú 12. novembra 2007, zatial co zalobkyna tvrdí, ze nebránila tejto spolocnosti vykonávat svoje práva, treba konstatovat, ze záväzok nenavrhovat kandidátov na clenov predstavenstva, ako vyplýva z bodu 2 listu zo 6. novembra 2007 pripojeného k zalobe, bol urcený na to, aby uvedená spolocnost nemohla byt schopná zasahovat do zlozenia predstavenstva. Tento záväzok navyse na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nebol podmienený zvýsením podielu tej istej spolocnosti v spolocnosti Prysmian na viac nez 10 %. Za týchto okolností Komisia správne usúdila, ze tento záväzok mal za následok, ze zalobkyna si ponechala kontrolu nad predstavenstvom spolocnosti Prysmian, kedze druhý najväcsí akcionár tejto spolocnosti sa vzdal moznosti ovplyvnovat zlozenie predstavenstva. 136 Po piate, pokial ide o výslovný odkaz na kontrolu zalobkyne, ktorý podla Komisie vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva 19. decembra 2007, stací uviest, ze uvedený dokument skutocne svedcí o tom, ze jeden z clenov predstavenstva z PIA uviedol pri posudzovaní prevodu na spolocnost Taihan Electric Wire, ze nebolo "[dôverné]". Okrem toho, aj ked zalobkyna spochybnuje dôkaznú hodnotu tohto dokumentu, treba uviest, ze ide o formálnu zápisnicu, ktorá má ako taká reprodukovat pripomienky, ktoré chceli prejednat úcastníci uvedeného zasadnutia, pricom zalobkyna nepredlozila nijaké dôkazy spôsobilé preukázat opak. 137 Z toho vyplýva, ze Komisia správne preukázala existenciu styroch opatrení svedciacich o tom, ze zalobkyna si udrzala kontrolu nad spolocnostou Prysmian aj po dátume IPO, t. j. po tom, ako uz nemala väcsinu hlasovacích práv spojených s akciami uvedenej spolocnosti. 7) O dôkaze typického správania priemyselného vlastníka 138 V bode 771 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdí, ze z dôkazov vyplýva, ze aj na konci roka 2007, teda v case, ked zalobkyna nepriamo vlastnila 31,69 % podiel v spolocnosti Prysmian, rovnako ako priemyselný vlastník uprednostnovala krízový predaj medzi spolocnostou Prysmian a ostatnými dcérskymi spolocnostami zalobkyne. V poznámke pod ciarou c. 1165 uvedeného rozhodnutia sa odvoláva na e-maily medzi pánom O. a pánom B. z 20. decembra 2007, e-mail pána O. z 2. januára 2008 a e-mail pána S. z 30. januára 2008. 139 Zalobkyna spochybnuje tvrdenia Komisie a tvrdí, ze dotknutými e-mailami pán O. ako riadiaci clen predstavenstva z PIA iba upriamil pozornost spolocnosti Prysmian na obchodné prílezitosti a poskytol meno kontaktnej osoby v rámci urcitej nórskej spolocnosti. Podla jej názoru Komisia nesprávne tvrdí, ze tieto e-maily sa týkali krízových predajov vnútri skupiny, a nepreukázala, ze výmena korespondencie viedla k neskorsím kontaktom alebo ze táto výmena zdôraznuje tlak na spolocnost Prysmian na vyuzitie týchto prílezitostí. 140 Pokial ide o obsah dotknutých e-mailov, z príloh vyjadrenia k zalobe vyplýva, ze týmito e-mailami sa pán O. obrátil na spolocnost Prysmian, aby ju informoval o tom, ze zalobkyna nadobudla spolocnost poskytujúcu sluzby televízneho vysielania v Nórsku, a ponúkol sa nadviazat kontakty s uvedenou spolocnostou v súvislosti s predajom elektrických káblov. Pán O. tiez navrhol postupovat takým istým spôsobom, aj pokial ide o spolocnost vo vlastníctve zalobkyne v Spojených státoch. 141 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, dotknuté e-maily odzrkadlujú skutocnost, ze podniky pôsobiace na trhu povazovali za vhodné kontaktovat skôr ju nez priamo skupinu Prysmian v súvislosti s prípadným predajom elektrických káblov, co zdôraznuje jej postavenie partnera vo vztahu k uvedenej skupine. Aj ked, ako tvrdí zalobkyna, tieto e-maily neodhalujú ani príkaz zalobkyne nadviazat uvedené kontakty, ani systematický postup, Komisia nepochybila, ked ich zahrnula do svojej analýzy ako faktor spôsobilý preukázat úcast zalobkyne na obchodnej cinnosti spolocnosti Prysmian. 142 Za týchto okolností bola Komisia oprávnená opierat sa o výmenu dotknutých e-mailov, najmä tých, ktoré si vymenili pán O. a pán B. 20. decembra 2007, ako faktor na preukázanie uplatnovania rozhodujúceho vplyvu zalobkyne v spolocnosti Prysmian. 8) O celkovom hodnotení dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí 143 Z bodov 89 az 142 vyssie vyplýva, ze Komisia mohla opodstatnit svoj záver o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu zalobkyne vo vedlajsích úcastníkoch konania z dôvodu po prvé jej právomoci vymenovat clenov rôznych predstavenstiev skupiny Prysmian, po druhé jej právomoci zvolat akcionárov na zhromazdenia a navrhovat odvolanie jednotlivých clenov predstavenstva alebo celého predstavenstva, po tretie plnomocenstiev pre clenov predstavenstva z AIP a ich clenstva v strategickom výbore, po stvrté prijímania pravidelných informácií a mesacných správ, po piate opatrení vymenovaných Komisiou s cielom zarucit pokracovanie rozhodujúcej kontroly zalobkyne po prvotnej verejnej ponuke a po sieste dôkazu, ze zalobkyna sa správala ako priemyselný vlastník. Za týchto okolností je na základe podrobného preskúmania potrebné dospiet k záveru, ze Komisia bez toho, aby vychádzala z nesprávneho posúdenia, mohla usudzovat, ze zalobkyna uplatnovala rozhodujúci vplyv nielen pred dátumom IPO, ale tiez pocas celého obdobia od 29. júla 2005 do 28. januára 2009. 144 Druhá cast prvého zalobného dôvodu teda musí byt zamietnutá. c) O tretej casti týkajúcej sa záveru Komisie, podla ktorého v podstate zalobkyna nebola obycajným financným investorom 145 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze investícia fondu GSCP V do skupiny Prysmian nesplna kritérium obycajného financného investora. Tvrdí, ze nadobudnutie spolocnosti Prysmian uvedeným fondom bolo uskutocnené profesionálnymi akcionármi, nie správcami majetku alebo stratégmi. V dôsledku toho jej údajne nemozno pripísat nijakú zodpovednost ako materskej spolocnosti. 146 Konkrétne zalobkyna uvádza, ze fond GSCP V nemal schopnosti ani zdroje na urcovanie správania skupiny Prysmian na trhu, ze riadenie spolocností v portfóliu nepatrí do rámca mandátu PIA, ktoré vytvorilo uvedený fond, ze existujúci riadiaci tím spolocnosti Prysmian urcený bývalým vlastníkom tejto spolocnosti nadalej riadil jej obchodné cinnosti, ze clenovia predstavenstva z PIA sú odborníkmi na investície, ktorých úlohou bolo iba dozerat na investície, ze nemala ziadny dôvod kontrolovat spolocnost Prysmian, ako vyplýva z odpredaja investícií, ktoré vykonala krátko po jej nadobudnutí, a ze skupina Prysmian nebola navonok vnímaná ako súcast skupiny, ktorej je materskou spolocnostou, a nebola zaradená do tejto poslednej uvedenej skupiny z pohladu úctovníctva. 147 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze na rozdiel od toho, co Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, opatrenia, ktoré prijala vo vztahu k skupine Prysmian, nie sú rovnaké ako opatrenia holdingovej spolocnosti priemyselnej skupiny. 148 Napokon zalobkyna vytýka Komisii, ze sa domnievala, ze hospodárska výhoda, ktorú získala zo svojej investície, umoznuje preukázat, ze nebola financným investorom. 149 Komisia a vedlajsí úcastníci konania popierajú tieto tvrdenia. 150 V tretej casti svojho prvého zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje najmä úvahy uvedené Komisiou v odôvodneniach 773 az 781 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia odpovedá na tvrdenia, ktoré uviedla zalobkyna pocas správneho konania, aby sa urcilo, ze jej správanie voci skupine Prysmian splnalo kritériá obycajného financného investora. 151 Podla judikatúry pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, sa nevztahuje na obycajných financných investorov, t. j. na prípad, ak investor vlastní podiely v spolocnosti na dosiahnutie financného zisku, ale nijako sa nezapája do jej vedenia a kontroly (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2012, 1. garantovaná/Komisia, [94]T-392/09 P, neuverejnený, [95]EU:C:2012:674, body [96]50 az [97]52). Okolnost, ze ide o "obycajného financného investora", vsak nepredstavuje právne kritérium, ale ide naopak o prípad, ked má materská spolocnost moznost vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Akzo Nobel a i./Komisia, [98]C-97/08 P, [99]EU:C:2009:262, bod [100]75). 152 Pokial ide v prvom rade o tvrdenia zalobkyne, podla ktorých na jednej strane fond GSCP V nemal schopnosti ani zdroje na urcovanie správania spolocnosti Prysmian na trhu a na druhej strane vedenie dcérskych spolocností nespadalo do rámca poverenia PIA, je potrebné konstatovat, ze tieto úvahy sú irelevantné v súvislosti s konstatovaním skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. Okrem toho sú v rozpore s objektívnymi faktormi a nepriamymi dôkazmi, ktorých dôvodnost bola konstatovaná v bode 143 vyssie. Tiez je potrebné dodat, ze rovnako ako uviedla Komisia, v napadnutom rozhodnutí sa nekonstatuje zapojenie zalobkyne do obchodného riadenia spolocnosti Prysmian, ale uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu na obchodné rozhodnutia tejto spolocnosti. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry nie je potrebné obmedzit posúdenie iba na uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu jedine na prvky týkajúce sa obchodnej politiky dcérskej spolocnosti stricto sensu na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2015, HIT Groep/Komisia, [101]T-436/10, [102]EU:C:2015:514, bod [103]127 citovanú judikatúru). 153 Pokial ide dalej o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého clenovia predstavenstva z PIA pôsobiaci v rôznych predstavenstvách skupiny Prysmian nemali kvalifikáciu alebo skúsenosti na riadenie cinností tejto spolocnosti, znovu treba konstatovat, ze takáto okolnost nie je relevantná pri konstatovaní neexistencie uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti vo svojej dcérskej spolocnosti. V kazdom prípade nemôze spochybnit skutocnost, ze títo clenovia predstavenstva boli zapojení do obchodnej politiky spolocnosti Prysmian, kedze ako bolo konstatované v bodoch 105 a 119 vyssie, zasadali v predstavenstvách tejto spolocnosti, ako aj v jej strategickom výbore a boli im vystavené plnomocenstvá na riadenie. 154 Okrem toho, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze nemala záujem o kontrolu spolocnosti Prysmian, takisto mu odporuje vymenovanie vsetkých clenov predstavenstva tejto spolocnosti pocas obdobia porusovania, ako aj clenstvo v strategickom výbore spolocnosti po pociatocnej verejnej ponuke. Toto tvrdenie je rovnako jednoznacne v rozpore s vyhlásením clena predstavenstva z PIA, ktoré bolo preskúmané v bode 136 vyssie. 155 Pokial ide napokon o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého v podstate skupina Prysmian nebola navonok vnímaná ako súcast skupiny, ktorej je zalobkyna materskou spolocnostou, a nebola zaradená do tejto skupiny z pohladu úctovníctva, treba ho odmietnut, pretoze takisto nemôze vyvrátit faktory a nepriame dôkazy uvádzané Komisiou pri konstatovaní existencie rozhodujúceho vplyvu. 156 Z uvedeného vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí, zalobkyna nedokázala preukázat, ze podiely, ktoré vlastnila v skupine Prysmian, slúzili iba na uskutocnenie obycajnej financnej investície a ze sa zdrzala akéhokolvek zapojenia do riadenia a kontroly uvedenej spolocnosti. 157 Tretia cast prvého zalobného dôvodu a v dôsledku toho aj uvedený zalobný dôvod ako celok sa teda musia zamietnut. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 2 nariadenia c. 1/2003, nedostatocnosti dôkazov a porusení povinnosti odôvodnenia upravenej v clánku 296 ZFEÚ 158 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 2 nariadenia c. 1/2003 a povinnost odôvodnenia upravenú v clánku 296 ZFEÚ tým, ze riadne nezohladnila existujúci vztah medzi nou a vedlajsími úcastníkmi konania, ked vyvodila jej solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskym spolocnostiam. 159 Zalobkyna delí druhý zalobný dôvod na dve casti. V prvej casti tvrdí, ze dôkazy uvedené Komisiou pri vyvodení jej solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskym spolocnostiam sú poznacené vadami a vychádzajú z nepodlozených vyhlásení predlozených vedlajsími úcastníkmi konania v správnom konaní. V druhej casti sa domnieva, ze Komisia nedostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie. a) O prvej casti zalozenej na porusení clánku 2 nariadenia c. 1/2003 a nedostatocnosti dôkazov 160 Zalobkyna vytýka Komisii, ze oprela svoje závery týkajúce sa jej solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskym spolocnostiam jedine vyhláseniami, ktoré podali vedlajsí úcastníci konania, hoci tieto vyhlásenia nie sú podla nej presné, zhodujúce sa ani spolahlivé. 161 Zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze vyhlásenia vedlajsích úcastníkov konania nie sú podlozené nijakým dôkazom a ze ich Komisia nekriticky prijala. Rovnako poznamenáva, ze Komisia úmyselne ignorovala dôkazy, ktoré poskytla zalobkyna na vyvrátenie informácií vedlajsích úcastníkov konania. Zalobkyna navyse tvrdí, ze vyhlásenia vedlajsích úcastníkov konania, o ktoré sa Komisia opiera, sú v rozpore s vyhláseniami, ktoré boli vedlajsími úcastníkmi konania podané skôr, ako aj s dôkazmi predlozenými Komisii pred oznámením o výhradách. Komisia tak údajne porusila svoju povinnost starostlivo a nestranne preskúmat dokumenty predlozené vedlajsími úcastníkmi konania. 162 Komisia a vedlajsí úcastníci konania popierajú tieto tvrdenia. 163 Zalobkyna tvrdí, ze závery týkajúce sa jej solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskym spolocnostiam, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, nevychádzajú z dostatocných a spolahlivých dôkazov. V podstate tu opakuje väcsinu z tvrdení uvedených v rámci prvého zalobného dôvodu, a preto musia byt odmietnuté z tých istých dôvodov, ktoré boli rozvinuté v rámci uvedeného zalobného dôvodu. 164 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia bez kritického preskúmania doslovne prebrala vyjadrenia vedlajsích úcastníkov konania týkajúce sa jej právomoci vymenovat predstavenstvo spolocnosti Prysmian, úcasti clenov predstavenstva z PIA v strategickom výbore, jej správania ako priemyselného vlastníka a plnomocenstiev vydaných pre clenov predstavenstva z PIA. 165 Pokial vsak ide najskôr o právomoc vymenovat clenov predstavenstiev, treba uviest, ze závery Komisie nie sú zalozené len na vyhláseniach spolocnosti Prysmian, ale aj na informáciách poskytnutých zalobkynou a stanovách spolocnosti, ako vyplýva z odôvodnenia 762 napadnutého rozhodnutia a poznámok pod ciarou c. 1138 az 1141 toho istého rozhodnutia. Okrem toho, hoci zalobkyna znovu tvrdí, ze prvé predstavenstvo nevybrala ona, ale pán B. ako CEO spolocnosti Prysmian, treba konstatovat, ze ako bolo uvedené v bode 100 vyssie, toto tvrdenie nie je podlozené ziadnym dôkazom predlozeným zalobkynou. 166 Pokial ide následne o úcast zalobkyne v strategickom výbore, z odôvodnenia 763 a poznámok pod ciarou c. 1148 az 1153 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia podlozila svoje závery tak, ze sa odvolala na e-mailovú komunikáciu medzi clenmi predstavenstva z PIA a CEO spolocnosti Prysmian, ako aj na program zasadnutí tohto výboru a zápisnice zo zasadnutí predstavenstva. Komisia teda na odôvodnenie svojich záverov vo vztahu k uvedenému výboru neprebrala výlucne vyhlásenia vedlajsích úcastníkov konania, ako tvrdí zalobkyna. Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 115 vyssie, program schôdze tohto výboru zo 16. júla 2008 preukazuje, ze tento výbor skúmal otázky obchodnej stratégie, vrátane investícií v Brazílii, Cíne, Tunisku, Taliansku a Rusku, co je v rozpore s tvrdením zalobkyne, ze dotknutý výbor nemal ziadnu úlohu v procese strategického rozhodovania spolocnosti Prysmian. 167 Navyse pokial ide o záver, ze zalobkyna podporovala krízový predaj vnútri skupiny, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 771 napadnutého rozhodnutia, tento záver je opodstatnený výmenou e-mailov medzi pánom O. a pánom B. z 20. decembra 2007, e-mailom pána O. z 2. januára 2008 a e-mailom pána S. z 30. januára 2008. Tvrdenie, podla ktorého sa toto konstatovanie opiera jedine o vyhlásenia vedlajsích úcastníkov konania, preto musí byt odmietnuté. 168 Pokial ide napokon o plnomocenstvá pre clenov predstavenstva z PIA, z bodov 112 az 114 vyssie vyplýva, ze dôkazom uvedeným Komisiou v napadnutom rozhodnutí, najmä v poznámkach pod ciarou c. 1142 az 1145 uvedeného rozhodnutia, je zápisnica zo zasadnutia predstavenstva spolocnosti Prysmian z 15. decembra 2005. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia nepodlozila svoje závery iba vyhláseniami vedlajsích úcastníkov konania. Pokial ide o zostávajúcu cast, tvrdenia Komisie sú potvrdené prílohami zaloby, ktoré preukazujú, ze podla plnomocenstiev pre uvedených vedúcich clenov predstavenstva clenovia predstavenstva z PIA konali v rámci kazdodenného riadenia spolocnosti Prysmian. Konkrétne sa vyjadrili predovsetkým k ziadosti o povolenie na otvorenie organizacnej zlozky v Katare, k nomináciám do predstavenstva dcérskych spolocností a k otázkam týkajúcim sa zamestnávania. 169 Z uvedeného vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, konstatovania Komisie nie sú zalozené výlucne na vyhláseniach podaných vedlajsími úcastníkmi konania. 170 Pokial v druhom rade zalobkyna tvrdí, ze vyhlásenia vedlajsích úcastníkov konania sú rozporuplné a ze Komisia nezohladnila dôkazy predlozené zalobkynou pocas správneho konania, stací konstatovat, ze toto tvrdenie neuvádza presne, ktoré boli tieto údajné vyhlásenia alebo dôkazy, v dôsledku coho sa tvrdenia uvedené v tejto súvislosti zalobkynou musia odmietnut. 171 Prvá cast druhého zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. b) O druhej casti zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 172 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z clánku 296 ZFEÚ. Predovsetkým vytýka Komisii, ze nezohladnila podrobné informácie, ktoré predlozila pocas správneho konania a dostatocne nepodlozila svoje závery, najmä pokial ide o pouzitie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu v období pred dátumom IPO, pokial ide o konstatovanie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu v skupine Prysmian pocas celého obdobia porusenia a pokial ide o jej tvrdenie, ze jeho úloha v rámci spolocnosti Prysmian splnala kritériá obycajného financného investora. 173 Komisia a vedlajsí úcastníci konania popierajú tieto tvrdenia. 174 V súlade s ustanovením clánku 296 ZFEÚ musia byt vsetky akty, vrátane rozhodnutí, odôvodnené. 175 Podla ustálenej judikatúry sa má odôvodnenie vyzadované podla clánku 296 ZFEÚ prispôsobit povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, a to spôsobom umoznujúcim dotknutým osobám spoznat odôvodnenia prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonat svoju právomoc preskúmania (pozri rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [104]C-521/09 P, [105]EU:C:2011:620, bod [106]147 a citovanú judikatúru). 176 V rámci individuálnych rozhodnutí z ustálenej judikatúry vyplýva, ze povinnost odôvodnit také rozhodnutie má okrem snahy umoznit preskúmanie súdom za ciel poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost. Je vsak potrebné pripomenút, ze povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 296 ZFEÚ predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú je potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa týka vecnej zákonnosti sporného aktu (pozri rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [107]C-521/09 P, [108]EU:C:2011:620, body [109]146 a [110]148 a citovanú judikatúru). Výhrady a tvrdenia, ktorými sa má popriet dôvodnost tohto aktu, sú teda neúcinné v rámci zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii alebo nedostatocnosti odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 2001Francúzsko/Komisia, [111]C-17/99, [112]EU:C:2001:178, body [113]35 az [114]38, a z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, [115]T-349/03, [116]EU:T:2005:221, body [117]52 a [118]59). 177 V prejednávanej veci na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatocné na to, aby mohla poznat dôvody, ktoré viedli Komisiu k vyvodeniu jej solidárnej zodpovednost za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskym spolocnostiam za priamu úcast na dotknutom karteli a na to, aby Vseobecný súd mohol uskutocnit svoje preskúmanie. 178 Pokial totiz ide po prvé o rozhodnutie pouzit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obdobie pred dátumom IPO, z odôvodnení 748 az 754 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vysvetlila, ze nepriamou kontrolou vsetkých hlasovacích práv spojených s akciami spolocnosti Prysmian sa zalobkyna ocitla v podobnej situácii ako jediný a výlucný vlastník tejto poslednej uvedenej spolocnosti. Okrem toho Komisia najmä v odôvodneniach 751 az 753 uvedeného rozhodnutia vysvetlila, ze investície, ktoré uskutocnili Apollo a vedenie spolocnosti Prysmian, boli cisto pasívne a zahrnali vzdanie sa výkonu hlasovacích práv spojených s akciami spolocnosti Prysmian v prospech zalobkyne. Na základe toho Komisia rozhodla, ze v súlade s judikatúrou citovanou v odôvodneniach 697 az 702 tohto rozhodnutia bola oprávnená urcit zalobkynu za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskym spolocnostiam. 179 Pokial ide následne o konstatovanie uplatnovania rozhodujúceho vplyvu zalobkyne vo vedlajsích úcastníkoch konania v období od 29. júla 2005 do 28. januára 2009, Komisia vysvetlila svoj záver, podla ktorého zalobkyna uplatnovala takýto vplyv, pricom v súlade s judikatúrou sa oprela o objektívne faktory vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby existujúce medzi zalobkynou a vedlajsími úcastníkmi konania. Tieto faktory boli jednotlivo a podrobne opísané v odôvodneniach 758 az 771 napadnutého rozhodnutia a zohladnené ako celok v odôvodneniach 772 az 781 uvedeného rozhodnutia. Komisia navyse odpovedala na hlavné tvrdenia uvedené zalobkynou v rámci tohto konecného zvázenia najmä v odôvodneniach 773 az 778 tohto rozhodnutia. Napokon treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vysvetlenia Komisie sa týkali nielen obdobia pred dátumom IPO, ale aj obdobia po tomto dátume, ako dokazujú opatrenia preskúmané v odôvodneniach 766 az 770 toho istého rozhodnutia. 180 Pokial ide napokon o záver, podla ktorého zalobkyna nekonala voci skupine Prysmian ako obycajný financný investor, Komisia poskytuje zalobkyni jasnú odpoved najmä v odôvodnení 779 napadnutého rozhodnutia, v ktorom najmä uvádza, ze výkon hlasovacích práv, pokial ide o strategické rozhodnutia týkajúce sa obchodného správania dcérskej spolocnosti, ako sú urcenie najvyssieho vedenia a schvalovanie plánov prevádzky a riadenia, svedcí o zjavnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu, a nie iba o obycajnej docasnej financnej investícii. 181 Z toho vyplýva, ze Komisia si splnila povinnost odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z clánku 296 ZFEÚ, tak pokial ide o pouzitie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, ako aj pokial ide o konstatovanie uplatnovania rozhodujúceho vplyvu zalobkyne vo vedlajsích úcastníkoch konania pocas celého obdobia porusenia. Rovnako vysvetlila, preco sa zalobkyna voci skupine Prysmian nemohla povazovat za obycajného financného investora. 182 Druhá cast druhého zalobného dôvodu, ako aj uvedený zalobný dôvod ako celok sa teda musia zamietnut. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj na porusení zásad osobnej zodpovednosti a prezumpcie neviny 183 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie porusuje jej základné práva. 184 Konkrétne zalobkyna na jednej strane uvádza, ze domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu pouzitá Komisiou na obdobie pred dátumom IPO je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, ako aj clánkom 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, a clánkom 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). Dodáva, ze Komisia vôbec nezohladnila dôkazy, ktoré Komisia predlozila s cielom vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. 185 Na druhej strane sa zalobkyna domnieva, ze konstatovanie jej solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskym spolocnostiam z dôvodu jej postavenia materskej spolocnosti porusuje zásadu osobnej zodpovednosti, kedze ani ona, ani jej zástupcovia v rámci uvedených dcérskych spolocností sa nepodielali na dotknutom porusení clánku 101 ZFEÚ. 186 Komisia a vedlajsí úcastníci konania popierajú tieto tvrdenia. 187 Pokial ide v prvom rade o zásady osobnej zodpovednosti a prezumpcie neviny, treba uviest, ze súd Únie uz niekolkokrát rozhodol, ze Komisia neporusuje uvedené zásady, ak vychádza z domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. 188 Najskôr je totiz potrebné pripomenút, ze podla judikatúry skutocnost, ze materská spolocnost skupiny, ktorá uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti, môze byt vyhlásená za solidárne zodpovednú za porusenie práva hospodárskej sútaze, ktorého sa dopustili tieto dcérske spolocnosti, vôbec nepredstavuje porusenie zásady osobnej zodpovednosti, ale je naopak vyjadrením tejto zásady. Materská spolocnost a dcérske spolocnosti, ktoré podliehajú jej rozhodujúcemu vplyvu, totiz spolu tvoria jeden podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze a zodpovedajú za jeho konanie a v prípade, ze tento podnik úmyselne alebo z nedbanlivosti porusí pravidlá hospodárskej sútaze, zakladá to spolocnú osobnú zodpovednost vsetkých právnych subjektov, ktoré tvoria struktúru skupiny (pozri rozsudok z 27. septembra 2012, Nynäs Petroleum a Nynas Belgium/Komisia, [119]T-347/06, [120]EU:T:2012:480, bod [121]40 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Akzo Nobel a i./Komisia, [122]C-97/08 P, [123]EU:C:2009:262, bod [124]97). 189 Z ustálenej judikatúry dalej vyplýva, ze domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu neporusuje právo na prezumpciu neviny, kedze na jednej strane nevedie k prezumpcii viny jednej alebo druhej z týchto spolocností (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [125]C-625/13 P, [126]EU:C:2017:52, bod [127]149 a citovanú judikatúru) a na druhej strane je domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu vyvrátitelná (pozri rozsudok z 19. júna 2014, FLS Plast/Komisia, [128]C-243/12 P, [129]EU:C:2014:2006, bod [130]27 a citovanú judikatúru). 190 Napokon stací dodat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, skutocnost, ze by mohlo byt tazké predlozit dôkaz o opaku potrebný na vyvrátenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, sama osebe podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora neznamená, ze by bola táto domnienka nevyvrátitelná (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, [131]C-155/14 P, [132]EU:C:2016:446, bod [133]44 a citovanú judikatúru). 191 Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého domnienka skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu je nezlucitelná so zásadami osobnej zodpovednosti a prezumpcie neviny, ako sú upravené v Európskom dohovore o ochrane ludských práv a základných slobôd a Charte, sa musí odmietnut. 192 V druhom rade tvrdenie zalobkyne, podla ktorého ani ona, ani jej zástupcovia sa nepodielali na karteli, nemôze obstát vzhladom na judikatúru citovanú v bode 188 vyssie. 193 Pokial ide v tretom rade o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia neposkytla dostatocné dôvody na odmietnutie vyvrátenia domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu zalobkynou, je potrebné konstatovat, ze toto tvrdenie uz bolo preskúmané v rámci druhého zalobného dôvodu, a preto sa musí z rovnakých dôvodov odmietnut. 194 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna vyvodenie jej solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskym spolocnostiam, z dôvodu jej postavenia materskej spolocnosti, neporusuje zásadu osobnej zodpovednosti a prezumpciu neviny v zmysle uvedenom zalobkynou v rámci tohto zalobného dôvodu. 195 Tretí zalobný dôvod sa teda musí zamietnut. 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení a porusení zásad právnej istoty a osobnej povahy sankcií 196 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia a porusila zásady právnej istoty a osobnej povahy trestov tým, ze nestanovila ziadne podiely solidárnych dlzníkov v rámci ich vnútorného vztahu a obmedzila sa iba na vyvodenie ich solidárneho záväzku. Podla nej nie je takéto urcenie skutocne nevyhnutné v prípade, ked spolocnosti v case prijatia napadnutého rozhodnutia patria do tej istej skupiny. Naproti tomu v prípade, ze hospodárska jednotka vytvorená týmito spolocnostami uz neexistuje, ako to je v prejednávanej veci, Komisia bola údajne povinná vykonat toto urcenie v uvedenom rozhodnutí. 197 Komisia popiera tieto tvrdenia. 198 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze vzhladom na to, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia uz netvorila s vedlajsími úcastníkmi konania tú istú hospodársku jednotku, bola Komisia povinná stanovit podiely pokuty, ktoré mali byt zaplatené kazdým z nich v rámci ich vnútorného vztahu. 199 Podla judikatúry Súdneho dvora právny pojem Únie týkajúci sa solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty je ako taký iba prejavom plného úcinku pojmu podnik a týka sa iba podniku a nie obchodných spolocností, ktoré ho tvoria (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [134]C-625/13 P, [135]EU:C:2017:52, bod [136]150 a citovanú judikatúru) 200 Hoci z clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze Komisia má právomoc solidárne ulozit pokutu viacerým spolocnostiam, pokial tvoria rovnaký podnik, ani znenie tohto ustanovenia, ani ciel mechanizmu solidarity neumoznujú usudzovat, ze táto sankcná právomoc presahuje urcenie vonkajsieho vztahu solidarity, cím by bolo urcenie podielov solidárnych dlzníkov v rámci ich vnútorného vztahu (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [137]C-625/13 P, [138]EU:C:2017:52, bod [139]151 a citovanú judikatúru) 201 Ciel mechanizmu solidarity spocíva naopak v skutocnosti, ze predstavuje dodatocný právny nástroj, ktorým disponuje Komisia na posilnenie úcinnosti svojho konania v oblasti vymáhania pokút ulozených za porusenia práva hospodárskej sútaze, kedze tento mechanizmus pre Komisiu ako veritela dlhu, ktorý zodpovedá týmto pokutám, znizuje riziko platobnej neschopnosti, co sa podiela na cieli odstrasenia, ktorý vseobecne sleduje právo hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [140]C-625/13 P, [141]EU:C:2017:52, bod [142]152 a citovanú judikatúru) 202 Urcenie podielov v rámci vnútorného vztahu existujúceho medzi solidárnymi dlzníkmi sa teda netýka tohto dvojitého ciela. Ide totiz o spor, ktorý nastane neskôr, a v zásade uz nie je v záujme Komisie, kedze celá pokuta jej uz bola zaplatená jedným alebo viacerými uvedenými dlzníkmi (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [143]C-625/13 P, [144]EU:C:2017:52, bod [145]153 a citovanú judikatúru) 203 V prejednávanej veci postacuje vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 199 az 202 vyssie konstatovat, ze Komisia nebola povinná urcit podiely zalobkyne a vedlajsích úcastníkov konania v rámci ich vnútorného vztahu. Kedze totiz, ako vyplýva z preskúmania uskutocneného v rámci prvého zalobného dôvodu, Komisia správne dospela k záveru, ze pocas celého obdobia porusenia zalobkyna a vedlajsí úcastníci konania tvorili jeden podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze, mohla sa obmedzit na urcenie výsky pokuty, za ktorej zaplatenie sú tieto spolocnosti solidárne zodpovedné. 204 Okrem toho tvrdenie zalobkyne, podla ktorého v case prijatia napadnutého rozhodnutia uz vedlajsí úcastníci konania s nou netvorili jeden subjekt, nemôze spochybnit záver uvedený v bode 203 vyssie. 205 Na jednej strane je potrebné zdôraznit, ze prijatie predmetného tvrdenia by bolo v rozpore so samotným pojmom solidárnej zodpovednosti. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze z mechanizmu solidarity z definície vyplýva, ze Komisia sa môze obrátit bud na materskú spolocnost alebo dcérsku spolocnost bez stanovenia podielov v zmysle uvádzanom zalobkynou. Ako uz totiz Súdny dvor rozhodol, neexistuje "prednost", pokial ide o ulozenie pokuty jednej alebo druhej z týchto spolocností (pozri rozsudok z 18. júla 2013, Dow Chemical a i./Komisia, [146]C-499/11 P, [147]EU:C:2013:482, bod [148]49 a citovanú judikatúru). 206 Na druhej strane je potrebné sa domnievat, ze prijatie takéhoto tvrdenia by mohlo ohrozit ciel mechanizmu solidarity, ktorý podla judikatúry citovanej v bode 201 vyssie spocíva v skutocnosti, ze predstavuje dodatocný právny nástroj, ktorým disponuje Komisia na posilnenie úcinnosti vymáhania ulozených pokút, ako aj ciela odstrasenia, ktorý vseobecne sleduje právo hospodárskej sútaze. 207 Vzhladom na uvedené je na základe podrobného preskúmania potrebné usudzovat, ze Komisia nepochybila ani neporusila zásady právnej istoty a osobnej povahy trestov tým, ze nestanovila podiely zalobkyne a vedlajsích úcastníkov konania v rámci ich vnútorného vztahu. 208 Stvrtý zalobný dôvod sa teda musí zamietnut. 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu 209 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia porusila jej právo na obhajobu v správnom konaní. Tento piaty zalobný dôvod delí na tri casti, ktoré sa zakladajú po prvé na tom, ze Komisia jej neumoznila prístup k dokumentom podstatným pre jej obhajobu, po druhé na tom, ze Komisia nezákonne oneskorila sprístupnenie iných dokumentov, a po tretie, ze neprimeraná dlzka konania poskodila jeho schopnost bránit sa. a) O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia nesprístupnila zalobkyni dôkazy podstatné pre jej obhajobu 210 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pri odôvodnení jej zodpovednosti v rámci kartelu vychádzala z viacerých dôkazov v jej neprospech, hoci jej neboli oznámené. Predovsetkým údajne islo o dokument obsahujúci dôkaz o rozsahu plnomocenstiev pre clenov predstavenstva z PIA, ako aj dokumenty obsahujúce dôkaz o úlohe výboru pre odmenovanie a výboru pre vnútornú kontrolu. 211 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 212 Podla ustálenej judikatúry dodrziavanie práva na obhajobu je základným právom v práve Únie, ktoré je zakotvené v clánku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv, ktorý vyzaduje respektovanie tohto práva v kazdom konaní (pozri rozsudok zo 17. decembra 2014, Pilkington Group a i./Komisia, [149]T-72/09, neuverejnený [150]EU:T:2014:1094, bod [151]232 a citovanú judikatúru). 213 Respektovanie práva na obhajobu vyzaduje, aby dotknutý podnik mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [152]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [153]EU:C:2004:6, bod [154]66). 214 V tomto zmysle clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 na jednej strane stanovuje, ze Komisia poskytne podnikom alebo zdruzeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie, moznost, aby boli vypocuté v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia námietky, a na druhej strane stanovuje, ze Komisia svoje rozhodnutia zalozí len na námietkach, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. 215 Okrem toho podla ustálenej judikatúry je neoznámenie dokumentu porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak môze dotknutý podnik preukázat, ze po prvé Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia a po druhé, ze potrebný dôkaz na preukázanie dôvodnosti tejto výhrady je mozné predlozit len odkazom na uvedený dokument. Ak existovali iné listinné dôkazy, o ktorých úcastníci konania vedeli pocas správneho konania a ktoré konkrétne podporili zistenia Komisie, skutocnost, ze dokument svedciaci v neprospech dotknutej osoby, ku ktorému táto osoba nemala prístup, bol ako dôkaz neprípustný, by neovplyvnila platnost výhrad potvrdených v napadnutom rozhodnutí. Dotknutému podniku teda prinálezí, aby preukázal, ze záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný v prípade, keby dokument, ktorý tomuto podniku nebol sprístupnený a z ktorého Komisia vychádzala pri obvinení podniku, nebol prípustný ako dôkaz (pozri rozsudok z 9. septembra 2015, Toshiba/Komisia, [155]T-104/13, [156]EU:T:2015:610, bod [157]129 a citovanú judikatúru). 216 Hoci v prejednávanej veci zalobkyna tvrdí, ze nedostala od Komisie ani dokument o rozsahu plnomocenstiev pre clenov predstavenstva z PIA, ani dokumenty týkajúce sa výboru pre odmenovanie a výboru pre vnútornú kontrolu, treba konstatovat, ako to urobila Komisia, ze takéto tvrdenie nie je vecne podlozené. 217 Najskôr, ako vysvetluje Komisia, pricom zalobkyna to nespochybnila, dokument týkajúci sa rozsahu plnomocenstiev pre clenov predstavenstva z PIA bol oznámený zalobkyni 27. marca 2012 a táto mala prístup tak k dôvernej verzii uvedeného dokumentu, ako aj k jeho verzii, ktorá nemá dôvernú povahu. 218 Pokial ide následne o dokument týkajúci sa výboru pre odmenovanie, je potrebné uviest, ze ide o dôvernú verziu odpovede vedlajsích úcastníkov konania na oznámenie o výhradách. V dnoch 4. januára a 12. marca 2012, ako aj 11. septembra 2013 mala zalobkyna prístup k verzii tejto odpovede, ktorá nemá dôvernú povahu, z ktorej vyplývajú dôkazy uvedené Komisiou voci zalobkyni v napadnutom rozhodnutí. 219 Pokial ide napokon o dokument týkajúci sa výboru pre vnútornú kontrolu, ide o dokument totozný s dokumentom, ktorý sa nachádza v prílohe 15 odpovede vedlajsích úcastníkov konania na ziadost o informácie z 20. októbra 2009, ku ktorému mala zalobkyna prístup najmä 26. januára 2012. 220 Z toho vyplýva, ze Komisia neodmietla sprístupnit dokumenty uvedené zalobkynou v zalobe a ze si tak splnila povinnosti, ktoré má v súlade s judikatúrou citovanou v bode 215 vyssie. 221 Pokial ide o zvysnú cast, zalobkyna tvrdí, ze nemala prístup k dokumentom v spise, ako sú dokumenty [dôverné] a [dôverné]. Kedze takéto tvrdenie bolo formulované po prvýkrát az pred Vseobecným súdom v stádiu repliky a nevychádza z okolností, ktoré vysli najavo v priebehu konania, treba ho zamietnut ako neprípustné. V kazdom prípade treba poznamenat, ze ako uviedla Komisia, dokument [dôverné] bol zalobkyni zaslaný 8. septembra 2011 a dokument [dôverné] obsahuje iba verejne dostupné informácie, ako dokazuje poznámka pod ciarou c. 1127 napadnutého rozhodnutia. 222 Prvá cast piateho zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. b) O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia údajne nezákonne oneskorila sprístupnenie iných dokumentov podstatných pre obhajobu zalobkyne 223 Zalobkyna najskôr tvrdí, ze Komisia uviedla informácie potrebné na jej obhajobu az vo velmi neskorom stádiu vysetrovania, t. j. 17. mája 2013, v dôsledku coho nebola schopná primerane uplatnit svoje právo na obhajobu. Tieto informácie, tak v jej neprospech, ako aj v jej prospech, sa údajne týkajú po prvé dôkazu na urcenie úlohy strategického výboru, po druhé dôkazov týkajúcich sa výboru pre odmenovanie a výboru pre vnútornú kontrolu, po tretie dôkazov týkajúcich sa otázok preskúmavaných na kazdomesacných stretnutiach a po stvrté dôkazov na podporu tvrdenia Komisie, podla ktorého konala rovnako ako priemyselný vlastník. 224 Zalobkyna dalej tvrdí, ze oneskorené oznámenie týchto informácií nenapraví porusenie jej práva na obhajobu, kedze ich nemala ani pri príprave svojej odpovede na oznámenie o výhradách, ani na vypocutí, ktoré sa uskutocnilo v júni 2012. Navyse si myslí, ze ak by bola schopná vyjadrit svoje stanovisko k dôkazom v skorsom stádiu konania, Komisia by ho mohla lepsie zohladnit. 225 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze odôvodnenie Komisie, podla ktorého oneskorený prístup k týmto informáciám je odôvodnený potrebou vopred stanovit dôvodnost dôkazov pred ich oznámením, nie je opodstatnené. Poukazuje na to, ze väcsina relevantných dôkazov bola Komisii k dispozícii viac nez rok vopred. 226 Napokon zalobkyna ziada Vseobecný súd, aby v súlade s clánkom 64 ods. 4 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 nariadil Komisii predlozit na prerokovanie za zatvorenými dverami vsetky relevantné dokumenty, ktoré Komisia interne zverejnila od 1. marca 2012 do 17. mája 2013, najmä korespondenciu s právnym oddelením a úradníkom pre vypocutie a zápisnicu zo stretnutí tímu povereného prípadom alebo vnútorné písomné pokyny tímu. 227 Komisia odmieta tieto tvrdenia. 228 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia jej sprístupnila dokumenty podstatné pre svoju obhajobu oneskorene. 229 Podla judikatúry citovanej v bode 213 vyssie dodrzanie práva na obhajobu v podstate vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností. 230 V prejednávanej veci treba uviest, ze v rámci tejto casti zalobného dôvodu zalobkyna netvrdí, ako v prvej casti, ze nemala prístup k dokumentov podstatným pre svoju obhajobu voci výhradám, ktoré vo vztahu k nej vyslovila Komisia v napadnutom rozhodnutí, ale Komisii vytýka len oneskorené zaslanie týchto dokumentov. 231 Po prvé vsak treba najskôr uviest, ze dokumenty uvádzané zalobkynou jej boli odoslané 17. mája 2013, t. j. priblizne 10 mesiacov pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Za týchto okolností zalobkyna nemôze oprávnene tvrdit, ze nemala moznost predlozit pripomienky k týmto skutocnostiam z dôvodu nedostatku casu na ich preskúmanie. Dalej treba konstatovat, ze zalobkyna sa skutocne vyjadrila k týmto dokumentom, a to 17. júna 2013, teda jeden mesiac po ich zaslaní, a ze nic v jej písomných vyjadreniach nemôze preukázat, ze ako tvrdí zalobkyna, Komisia nemala dostatok casu na to, aby zohladnila jej pripomienky. Okrem toho zalobkyna presne nevysvetluje, ktoré tvrdenia by mohla predlozit, ak by jej v tom nebránil nedostatok casu. 232 Po druhé je potrebné uviest, ze z dokumentov, ktoré zalobkyna oznacuje za dokumenty, ktoré jej boli oznámené oneskorene, sa dva týkajú záverov Komisie o jej úcasti vo výbore pre odmenovanie a výbore pre vnútornú kontrolu spolocnosti Prysmian. Ako vsak vyplýva z analýzy uskutocnenej v rámci prvého zalobného dôvodu v bodoch 120 az 124 vyssie, tieto dve okolnosti nemôzu byt pouzité Komisiou na odôvodnenie záveru, podla ktorého zalobkyna uplatnovala rozhodujúci vplyv vo vedlajsích úcastníkoch konania. Za týchto okolností musí byt výhrada zalobkyne, pokial ide o oneskorené zaslanie týchto dvoch dokumentov týkajúcich sa uvedených okolností, zamietnutá ako neúcinná. Pokial ide o zostávajúcu cast, vzhladom na relatívnu strucnost sporných dokumentov, a to zápisníc z predstavenstva spolocnosti Prysmian a mesacných správ, zalobkyna nemôze tvrdit, ze nemala cas preskúmat ich s cielom pripravit si obhajobu pred Komisiou. 233 Po tretie zalobkyna nemôze oprávnene tvrdit, ze dokumenty zaslané 17. mája 2013 boli jediným základom argumentácie Komisie. V tejto súvislosti treba uviest, ze závery Komisie v napadnutom rozhodnutí sú zalozené na viacerých dalsích dokumentov, ktoré boli zalobkyni v podstate oznámené po prijatí oznámenia o výhradách z 30. júna 2011. 234 Po stvrté, aj keby zalobkyna nemohla mat prístup k týmto dokumentom na prípravu svojej odpovede na oznámenie o výhradách, je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry oznámenie o výhradách predstavuje prípravný dokument, v ktorom má posúdenie skutkových a právnych okolností výhradne predbezný charakter (rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, [158]C-448/11 P, neuverejnený, [159]EU:C:2013:801, bod [160]42 a citovaná judikatúra). Preto nic nebráni tomu, aby dokumenty prijaté ako odpoved na oznámenie o výhradách boli neskôr pouzité pri konecnom rozhodnutí, pokial mala dotknutá osoba moznost, tak ako v prejednávanej veci, vyjadrit sa k nim. 235 Preto treba zamietnut druhú cast piateho zalobného dôvodu ako ciastocne neúcinnú a ciastocne nedôvodnú. Pokial ide okrem toho o opatrenie na zabezpecenie priebehu konania navrhnuté zalobkynou, stací uviest, ze zalobkyna nevysvetluje, ako by mohlo pomôct jej argumentácii. Za týchto okolností nie je potrebné vyhoviet návrhu zalobkyne. c) O tretom zalobnom dôvode zalozenom na neprimeranej dlzke správneho konania 236 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na neprimeranú dlzku správneho konania Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. V tejto súvislosti predovsetkým uvádza, ze vysetrovanie trvalo viac nez pät rokov, a síce od 9. januára 2009 do 2. apríla 2014. Dodáva, ze uplynutie tejto doby malo vplyv na jej obhajobu, kedze oznámenie o výhradách dostala az 30. júna 2011, pricom fond GSCP V previedol svoje posledné podiely v spolocnosti Prysmian v roku 2010. Domnieva sa tiez, ze v prípade, ak neprimeraná dlzka správneho konania neodôvodnuje zrusenie napadnutého rozhodnutia, mal by Vseobecný súd spravodlivo znízit pokutu, ktorá jej bola ulozená. 237 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 238 Podla ustálenej judikatúry predstavuje dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní vo veciach politiky v oblasti hospodárskej sútaze vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (pozri rozsudok z 19. decembra 2012, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [161]C-452/11 P, neuverejnený, [162]EU:C:2012:829, bod [163]97 a citovanú judikatúru). 239 Zásada primeranej lehoty v rámci správneho konania bola potvrdená clánkom 41 ods. 1 Charty, podla ktorého "kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote" (pozri rozsudok z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, [164]T-214/06, [165]EU:T:2012:275, bod [166]284 a citovanú judikatúru). 240 Primeranost kazdej etapy konania sa musí posúdit v závislosti od okolností kazdej veci, najmä od jej kontextu, správania úcastníkov konania pocas konania, významu veci pre jednotlivé dotknuté podniky a stupna jej zlozitosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [167]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, [168]EU:T:1999:80, bod [169]126). 241 Súdny dvor tiez rozhodol, ze v oblasti politiky hospodárskej sútaze pred Komisiou môze správne konanie viest k preskúmaniu dvoch po sebe idúcich období, pricom kazdé z nich má svoju vlastnú vnútornú logiku. Prvá fáza, ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, zacína plynút odo dna, ked Komisia na základe právomocí, ktoré jej zveril normotvorca Únie, prijala opatrenia zahrnujúce výhradu, ze doslo k poruseniu, a musí Komisii umoznit zaujat postoj k dalsiemu smerovaniu konania. Druhá fáza sama osebe trvá od oznámenia výhrad az po prijatie konecného rozhodnutia. Táto fáza má Komisii umoznit prijat konecné rozhodnutie o vytýkanom porusení. Toto obdobie má Komisii umoznit definitívne rozhodnút o vytýkanom porusení (rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [170]C-105/04 P, [171]EU:C:2006:592, bod [172]38). 242 Navyse z judikatúry vyplýva, ze ak mohlo mat porusenie zásady primeranej lehoty vplyv na výsledok konania, také porusenie môze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [173]C-113/04 P, [174]EU:C:2006:593, bod [175]48 a citovanú judikatúru). 243 Je vsak potrebné spresnit, ze pokial ide o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, prekrocenie primeranej lehoty môze predstavovat dôvod na zrusenie len v prípade rozhodnutí, ktorými sa konstatujú porusenia, pokial bolo preukázané, ze porusením zásady primeranej lehoty doslo k zásahu do práva dotknutých podnikov na obhajobu. Okrem tohto osobitného prípadu nedodrzanie povinnosti rozhodnút v primeranej lehote nemá vplyv na platnost správneho konania podla nariadenia c. 1/2003 (rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [176]C-105/04 P, [177]EU:C:2006:592, bod [178]42). 244 Napokon kedze respektovanie práva na obhajobu, teda základnej zásady, ktorej povaha bola opätovne zdôraznená v judikatúre Súdneho dvora, má zásadnú dôlezitost v takých konaniach, akým je konanie v prejednávanej veci, je potrebné zabránit tomu, aby mohlo dôjst k nenapravitelnému poruseniu týchto práv z dôvodu neprimeranej dlzky fázy vysetrovania, a tomu, aby táto dlzka mohla bránit zabezpeceniu dôkazov, ktorými sa má vyvrátit existencia takých konaní, pre ktoré by voci dotknutým podnikom mohla byt vyvodená zodpovednost. Z tohto dôvodu sa preskúmanie prípadných prekázok výkonu práva na obhajobu nesmie obmedzovat iba na fázu, v ktorej dochádza k plnému uplatneniu týchto práv, teda na druhú fázu správneho konania. Posúdenie zdroja prípadného oslabenia úcinnosti práva na obhajobu sa musí vztahovat na celé konanie, opierajúc sa o celkovú dlzku tohto konania (pozri rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [179]C-105/04 P, [180]EU:C:2006:592, bod [181]50 a citovanú judikatúru). 245 V prejednávanej veci treba totiz pripomenút, ze pokial ide o prvú fázu správneho konania, teda o fázu trvajúcu od dorucenia oznámenia o inspekcii vedlajsím úcastníkom konania v januári 2009 do dorucenia oznámenia o výhradách v júni 2011, uplynulo obdobie 29 mesiacov. Druhá fáza správneho konania, trvajúca od dorucenia oznámenia o výhradách do prijatia napadnutého rozhodnutia v apríli 2014, trvala 33 mesiacov. 246 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze dlzka prvej fázy správneho konania a dlzka druhej fázy uvedeného konania nie sú neprimerané vzhladom na úkony, ktoré bola Komisia povinná uskutocnit s cielom dokoncit vysetrovanie a prijat napadnuté rozhodnutie. 247 Najskôr totiz treba uviest, ako to urobila Komisia, ze vysetrovanie sa vztahovalo na kartel na celosvetovej úrovni s velkým celkovým poctom úcastníkov, ktorý trval takmer desat rokov a v súvislosti s ktorým bola Komisia povinná aktualizovat znacné mnozstvo dôkazov obsiahnutých v spise, vrátane vsetkých dôkazov zhromazdených pocas inspekcií a prijatých od ziadateliek o zhovievavost. Navyse v priebehu uvedeného vysetrovania Komisia zaslala subjektom z dotknutého odvetvia ziadosti o informácie v súlade s clánkom 18 nariadenia c. 1/2003 a bodom 12 oznámenia o zhovievavosti. 248 Dalej je potrebné zdôraznit, ze mnozstvo dôkazov priviedlo Komisiu k tomu, ze prijala rozhodnutie, ktoré má v anglickej verzii 287 strán, pricom jeho príloha 1 obsahuje okrem iného úplné odkazy na vsetky dôkazy zhromazdené pocas fázy vysetrovania, a ze rozsah kartelu, ako aj jazykové tazkosti sú tiez pozoruhodné. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie bolo urcené 26 subjektom zo sirokej palety státov, z ktorých sa velká cast zúcastnovala na karteli v rôznych právnych formách a pocas a po skoncení obdobia kartelu bola zreorganizovaná. Navyse je potrebné uviest, ze uvedené rozhodnutie vypracované v anglickom jazyku muselo byt v celom rozsahu prelozené do nemciny, francúzstiny a talianciny. 249 Zo zhrnutia skutocností vedúcich k sporu uvedeného v bodoch 3 az 10 vyssie vyplýva, ze v rámci správneho konania Komisia prijala sériu opatrení, ktoré odôvodnujú dlzku kazdej fázy uvedeného konania, ktorej primeranost v súvislosti s vysetrovaním zalobkyna konkrétnym spôsobom nespochybnila. 250 Dlzka oboch fáz správneho konania bola teda primeraná na to, aby Komisii umoznila dôkladne posúdit dôkazy a tvrdenia predlozené úcastníkmi konania, ktorých sa týka vysetrovanie. 251 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze oprávnene tvrdit, ze dlzka správneho konania pred Komisiou bola neprimeraná a ze Komisia porusila zásadu primeranej lehoty. 252 V kazdom prípade, aj keby sa konstatovala prípadná neprimeranost celkovej dlzky správneho konania a porusenie zásady primeranej lehoty, takéto konstatovanie by vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 242 az 244 vyssie nebolo samo osebe dostatocné na to, aby viedlo k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 253 V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, ze neprimeranost dlzky správneho konania mala "vplyv na jej moznost bránit sa", a to predovsetkým z dôvodu, ze v okamihu, ked bola informovaná, ze sa na nu vtahuje vysetrovanie, t. j. odo dna oznámenia o výhradách 30. júna 2011, uz bol prevedený jej posledný podiel vo vedlajsích úcastníkoch konania, a preto mala len obmedzený prístup k dôkazom o svojej investícii. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry platí, ze na základe vseobecnej povinnosti obozretnosti, ktorá je ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov, bola zalobkyna povinná zabezpecit, aby sa v jej úctovníctve alebo archívoch riadne uchovávali informácie umoznujúce spätne dolozit jej cinnosti, najmä s cielom mat potrebné dôkazy v prípade súdnych alebo správnych konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [182]T-240/07, [183]EU:T:2011:284, bod [184]301 a citovanú judikatúru). V súlade s rozsudkom z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia ([185]T-372/10, [186]EU:T:2012:325, bod [187]152), sa táto povinnost uplatnuje aj v prípade prevodu dcérskej spolocnosti. 254 Pokial ide o ziadost zalobkyne Vseobecnému súdu, aby v prípade, ze dlzka správneho konania neodôvodnuje zrusenie napadnutého rozhodnutia, spravodlivo znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, musí sa povazovat za prednesenú na podporu jej návrhov na znízenie uvedenej pokuty, ktoré budú preskúmané v bode 261 nizsie. 255 Tretia cast piateho zalobného dôvodu, ako aj uvedený zalobný dôvod ako celok sa teda musia zamietnut. 256 Vzhladom na uvedené treba dospiet k záveru, ze zalobkyni sa nepodarilo preukázat existenciu nezrovnalostí zo strany Komisie, ktoré by odôvodnovali zrusenie napadnutého rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka. 257 Návrhy na zrusenie podané zalobkynou sa teda musia zamietnut. B. O návrhoch na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni 258 Zalobkyna ziada Vseobecný súd, aby znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, aby sa zohladnili chyby, ktorých sa podla nej dopustila Komisia pri výpocte sumy pokuty. Zalobkyna rovnako ziada Vseobecný súd, aby v prípade, ze neprimeraná dlzka správneho konania neodôvodnuje zrusenie napadnutého rozhodnutia, spravodlivo znízil túto pokutu. Napokon ziada Vseobecný súd o priznanie akéhokolvek znízenia pokuty, ktoré môze byt priznané vedlajsím úcastníkom konania v dôsledku zaloby podanej proti uvedenému rozhodnutiu vo veci T-475/14, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi/Komisia. 259 Pred preskúmaním jednotlivých ziadostí zalobkyne, ktorých cielom je dosiahnutie znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená, je potrebné pripomenút, ze preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá je priznaná súdu Únie v zmysle clánku 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Treba vsak zdôraznit, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a tiez pripomenút, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí chýbajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobkyni, aby uviedla zalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predlozila dôkazy na podporu týchto dôvodov (rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [188]C-389/10 P, [189]EU:C:2011:816, body [190]130 a [191]131). 1. O ziadosti o znízenie ulozenej pokuty z dôvodu chýb, ktorých sa dopustila Komisia pri výpocte sumy pokuty 260 Pokial ide v prvom rade o ziadost zalobkyne o znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, z dôvodu pochybení, ktorých sa dopustila Komisia pri výpocte sumy uvedenej pokuty, treba uviest, ze na jednej strane zalobné dôvody uvedené zalobkynou na podporu návrhov na zrusenie boli zamietnuté a ze na druhej strane neexistujú ziadne okolnosti, ktoré by v prejednávanej veci mohli odôvodnit znízenie tejto pokuty. Z tohto vyplýva, ze táto ziadost sa musí v celom rozsahu zamietnut. 2. O ziadosti o znízenie ulozenej pokuty z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania 261 Pokial ide v druhom rade o ziadost zalobkyne o spravodlivé znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania, stací pripomenút, ze hoci porusenie zásady primeranej lehoty zo strany Komisie môze odôvodnit zrusenie rozhodnutia prijatého Komisiou v správnom konaní na základe clánkov 101 alebo 102 ZFEÚ, pokial zahrna aj porusenie práva dotknutého podniku na obhajobu, aj za predpokladu, ze sa preukáze takéto porusenie uvedenej zásady, nemôze to viest k znízeniu ulozenej pokuty (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [192]C-644/13 P, [193]EU:C:2017:59, bod [194]79 a citovanú judikatúru). 262 V kazdom prípade, ako vyplýva z bodu 251 vyssie, v prejednávanej veci nebolo mozné konstatovat neprimeranú dlzku správneho konania. Z toho vyplýva, ze tento návrh sa musí zamietnut. 3. O návrhu na znízenie pokuty s cielom priznat akékolvek znízenie sumy uvedenej pokuty, ktoré by bolo poskytnuté vedlajsím úcastníkom konania v dôsledku zaloby podanej proti napadnutému rozhodnutiu vo veci T-475/14 263 Pokial ide v tretom a poslednom rade o ziadost zalobkyne o priznanie akéhokolvek znízenia pokuty, ktoré môze Vseobecný súd priznat vedlajsím úcastníkom konania v dôsledku zaloby podanej proti napadnutému rozhodnutiu vo veci T-475/14, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi/Komisia, je potrebné pripomenút, ze voci zalobkyni nebola vyvodená zodpovednost za dotknutý kartel na základe jej vlastnej priamej úcasti na jeho cinnostiach. V súlade s clánkom 1 tohto rozhodnutia bola totiz jedine urcená ona za zodpovednú za porusenie ako materská spolocnost vedlajsích úcastníkov konania. 264 V prípade, ak zodpovednost materskej spolocnosti vyplýva výlucne z priamej úcasti jej dcérskej spolocnosti na porusení a ak tieto dve spolocnosti podali súbezné zaloby s rovnakým predmetom, môze Vseobecný súd bez toho, aby rozhodol ultra petita, zohladnit zrusenie konstatovania porusenia vo vztahu k dcérskej spolocnosti v prípade stanoveného obdobia a zodpovedajúcim spôsobom znízit pokutu ulozenú materskej spolocnosti solidárne s jej dcérskou spolocnostou. 265 V tejto súvislosti na jednej strane platí, ze na konstatovanie zodpovednosti hospodárskej jednotky je nevyhnutné predlozit dôkaz, ze aspon jeden subjekt porusil pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze a ze táto okolnost sa zistila v rozhodnutí, ktoré nadobudlo právoplatnost, a na druhej strane, ze nie je relevantné, preco sa zistila neprítomnost protiprávneho správania dcérskej spolocnosti. 266 Práve v takomto kontexte je potrebné vychádzat z úplne odvodenej povahy zodpovednosti materskej spolocnosti vzniknutej jedine z dôvodu priamej úcasti dcérskej spolocnosti na porusení. V tomto názornom príklade má totiz zodpovednost materskej spolocnosti svoj pôvod v protiprávnom správaní jej dcérskej spolocnosti, ktoré je pripísané materskej spolocnosti vzhladom na hospodársku jednotku tvorenú týmito spolocnostami. V dôsledku toho zodpovednost materskej spolocnosti nevyhnutne závisí od skutocností zakladajúcich porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, pricom s týmito skutocnostami je nerozlucne previazaná zodpovednost tejto dcérskej spolocnosti. 267 Z rovnakých dôvodov treba spresnit, ze v situácii, ked nijaká okolnost individuálne necharakterizuje správanie vytýkané materskej spolocnosti, sa znízenie pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti solidárne s jej materskou spolocnostou musí v zásade, pokial sú splnené potrebné procesné podmienky, rozsírit na materskú spolocnost. 268 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze tak zalobkyna, ako aj vedlajsí úcastníci konania podali zaloby proti napadnutému rozhodnutiu a tieto zaloby majú ciastocne rovnaký predmet, a to v prvom rade zrusenie pokuty uvedenej v clánku 2 písm. f) uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka, a subsidiárne znízenie sumy uvedenej pokuty, ktorá im bola ulozená spolocne a nerozdielne. 269 Za týchto okolností by bolo potrebné priznat zalobkyni rovnaké výhody z prípadného zrusenia napadnutého rozhodnutia ako vedlajsím úcastníkom konania v rámci zaloby podanej vo veci T-475/14. 270 Je vsak potrebné zdôraznit, ze rozsudkom z dnesného dna vo veci T-475/14, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi/Komisia, Vseobecný súd zamietol zalobu vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, a to tak návrhy na zrusenie podané vedlajsími úcastníkmi konania, ako aj ich návrhy na znízenie pokút, ktoré im boli ulozené. 271 Preto návrh zalobkyne na priznanie akéhokolvek znízenia, ktoré by bolo priznané vedlajsím úcastníkom konania v dôsledku zaloby podanej proti napadnutému rozhodnutiu vo veci T-475/14, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi/Komisia, nemôze byt úspesný, a v dôsledku toho treba v celom rozsahu zamietnut návrhy na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni. 272 Na základe vsetkého, co bolo uvedené, sa táto zaloba musí zamietnut. IV. O trovách 273 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 274 Kedze zalobkyna nemala úspech ani v jednom zo svojich návrhov a zalobných dôvodov, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. 275 Podla clánku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku Vseobecný súd môze rozhodnút, ze vlastné trovy konania znásajú aj iní vedlajsí úcastníci konania nez vedlajsí úcastníci uvedení v odsekoch 1 a 2 uvedeného clánku. Vzhladom na okolnosti tohto sporu treba rozhodnút, ze spolocnosti Prysmian a PrysmianCS znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. The Goldman Sachs Group, Inc., znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia. 3. Prysmian SpA a Prysmian Cavi e Sistemi Srl znásajú svoje vlastné trovy konania. Collins Kanceva Barents Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. júla 2018. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Zalobkyna a dotknuté odvetvie B. Správne konanie C. Napadnuté rozhodnutie 1. Dotknuté porusenie 2. Zodpovednost zalobkyne 3. Ulozená pokuta II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O návrhu na zrusenie 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení a) O prvej casti týkajúcej sa uplatnenia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, pokial ide o obdobie od 29. júla 2005 do 3. mája 2007 1) O prvej výhrade týkajúcej sa pouzitia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, pokial ide o obdobie od 29. júla 2005 do 3. mája 2007 2) O druhej výhrade týkajúcej sa vyvrátenia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu b) O druhej casti týkajúcej sa záverov Komisie, pokial ide o obdobie od 29. júla 2005 do 28. januára 2009 1) O právomoci vymenúvat clenov rôznych predstavenstiev skupiny Prysmian, ako aj právomoci zvolávat akcionárov na zhromazdenia a navrhovat odvolanie clenov predstavenstiev alebo predstavenstiev ako celku 2) O úcinnom zastúpení zalobkyne v rámci predstavenstva spolocnosti Prysmian 3) O právomociach riadit zástupcov zalobkyne v rámci predstavenstva 4) O dôlezitosti úlohy, ktorú zohrávala zalobkyna vo výboroch zriadených v skupine Prysmian 5) O prijímaní pravidelných informácií a mesacných správ 6) O opatreniach na zabezpecenie udrzania rozhodujúcej kontroly po IPO 7) O dôkaze typického správania priemyselného vlastníka 8) O celkovom hodnotení dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí c) O tretej casti týkajúcej sa záveru Komisie, podla ktorého v podstate zalobkyna nebola obycajným financným investorom 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 2 nariadenia c. 1/2003, nedostatocnosti dôkazov a porusení povinnosti odôvodnenia upravenej v clánku 296 ZFEÚ a) O prvej casti zalozenej na porusení clánku 2 nariadenia c. 1/2003 a nedostatocnosti dôkazov b) O druhej casti zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj na porusení zásad osobnej zodpovednosti a prezumpcie neviny 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení a porusení zásad právnej istoty a osobnej povahy sankcií 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu a) O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia nesprístupnila zalobkyni dôkazy podstatné pre jej obhajobu b) O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia údajne nezákonne oneskorila sprístupnenie iných dokumentov podstatných pre obhajobu zalobkyne c) O tretom zalobnom dôvode zalozenom na neprimeranej dlzke správneho konania B. O návrhoch na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni 1. O ziadosti o znízenie ulozenej pokuty z dôvodu chýb, ktorých sa dopustila Komisia pri výpocte sumy pokuty 2. O ziadosti o znízenie ulozenej pokuty z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania 3. O návrhu na znízenie pokuty s cielom priznat akékolvek znízenie sumy uvedenej pokuty, ktoré by bolo poskytnuté vedlajsím úcastníkom konania v dôsledku zaloby podanej proti napadnutému rozhodnutiu vo veci T-475/14 IV. O trovách __________________________________________________________________ ( [195]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [196]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXLZsl24/L87894-8445TMP.html#t-ECR_62014TJ0419_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A250&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A250&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A250&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1078&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1078&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1078&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A500&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A500&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A500&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point204 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A262&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A262&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 38. file:///tmp/lynxXXXXLZsl24/L87894-8445TMP.html#t-ECR_62014TJ0419_SK_01-E0002 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point147 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A267&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A267&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point209 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A678&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A678&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A678&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A605&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A678&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A678&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A678&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A102&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A102&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A102&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A102&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A102&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A102&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A102&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A102&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A102&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A102&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A438&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A438&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point176 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A647&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A647&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A647&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A647&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A647&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A647&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A344&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A344&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A344&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point183 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A674&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A674&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A674&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A674&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A262&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A262&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A514&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A514&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A514&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point127 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point147 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point146 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A480&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A262&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A262&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point149 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point150 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point151 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point152 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point153 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A482&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A482&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A482&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1094&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1094&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1094&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point232 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&locale=sk 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&locale=sk 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&locale=sk 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point284 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point126 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&locale=sk 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&locale=sk 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point301 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&locale=sk 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point152 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&locale=sk 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&locale=sk 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 195. file:///tmp/lynxXXXXLZsl24/L87894-8445TMP.html#c-ECR_62014TJ0419_SK_01-E0001 196. file:///tmp/lynxXXXXLZsl24/L87894-8445TMP.html#c-ECR_62014TJ0419_SK_01-E0002