ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) zo 6. apríla 2017 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Námorná doprava -- Náhrada za sluzby vo verejnom záujme -- Zvýsenie základného imania -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie -- Vstup podniku príjemcu do likvidácie -- Zachovanie záujmu na konaní -- Nezastavenie konania -- Pojem pomoc -- Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu -- Kritérium súkromného investora -- Zjavne nesprávne posúdenie -- Nesprávne právne posúdenie -- Námietka nezákonnosti -- Povinnost odôvodnenia -- Právo na obhajobu -- Rozhodnutie 2011/21/EÚ -- Usmernenia pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach -- Právna úprava Únie uplatnitelná na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzbu vo verejnom záujme -- Rozsudok Altmark" Vo veci T-219/14, Regione autonoma della Sardegna (Taliansko), v zastúpení: T. Ledda, S. Sau, G. M. Roberti, G. Bellitti a I. Perego, advokáti, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: G. Conte, D. Grespan a A. Bouchagiar, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Compagnia Italiana di Navigazione SpA, so sídlom v Neapole (Taliansko), v zastúpení: pôvodne F. Sciaudone, R. Sciaudone, D. Fioretti a A. Neri, neskôr M. Merola, B. Carnevale a M. Toniolo, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je zaloba na základe clánku 263 ZFEÚ o neplatnost rozhodnutia Komisie C(2013) 9101 final z 22. januára 2014 o státnej pomoci SA.32014 (2011/C), SA.32015 (2011/C) a SA.32016 (2011/C), ktorú poskytol autonómny región Sardínia spolocnosti Saremar v rozsahu, v akom toto rozhodnutie oznacilo za státnu pomoc opatrenie vo forme náhrady za sluzbu vo verejnom záujme a zvýsenia základného imania, v akom vyhlásilo tieto opatrenia za nezlucitelné s vnútorným trhom a nariadilo vymáhanie tejto pomoci, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory D. Gratsias (spravodajca), sudkyne M. Kanceva a N. Pól/torak tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 20. júla 2016, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Skutkové okolnosti 1 Saremar - Sardegna Regionale Marittima SpA (dalej len "Saremar") je spolocnost v súcasnosti v likvidácii, ktorá zarucuje od svojho zalozenia verejnú sluzbu námornej kabotáze jednak medzi Sardíniou (Taliansko) a malými sardskými ostrovmi, a jednak medzi Sardíniou a Korzikou (Francúzsko). Úloha vo verejnom záujme spolocnosti Saremar sa pôvodne riadila viacrocnou dohodou uzavretou 17. októbra 1991 s talianskym státom, ktorá retroaktívne nadobudla úcinnost 1. januára 1989 a ktorej skoncenie bolo stanovené na 31. decembra 2008. Privatizácia spolocnosti Saremar bola upravená clánkom 19 decreto-legge 25 settembre 2009, n. 135, Disposizioni urgenti per l'attuazione di obblighi comunitari e per l'esecuzione di sentenze della Corte di giustizia delle Comunita' europee, convertito in legge, con modifiche, dalla legge 20 novembre 2009 (zákonný dekrét c. 135 z 25. septembra 2009 o naliehavých ustanoveniach na vykonanie záväzkov voci Spolocenstvu, ako aj rozsudkov Súdneho dvora Európskych spolocenstiev, zmenený na zákon a súcasne zmenený a doplneným zákon c. 166/2009 z 20. novembra 2009, dalej len "zákon z roku 2009") (GURI c. 223 z 25. septembra 2009 a GURI c. 274 z 24. novembra 2009, riadny dodatok c. 215). 2 Saremar bola pôvodne súcastou skupiny Tirrenia. Táto skupina zahrnala pôvodne pät dalsích spolocností, konkrétne Tirrenia di Navigazione SpA (dalej len "Tirrenia"), spolocnost zaoberajúca sa námornou kabotázou celostátneho významu, ktorá zabezpecovala najmä spojenie medzi Sardíniou a pevninou, Adriatica, Caremar a Siremar, spolocnosti zaoberajúce sa námornou kabotázou regionálneho významu a nakoniec Fintecna - Finanziaria per i Settori Industriale e dei Servizi SpA. Táto spolocnost vlastnila 100 % základného imania spolocnosti Tirrenia, ktorá zas vlastnila celé základné imania vyssie uvedených regionálnych spolocností a spolocnosti Saremar. Základné imanie spolocnosti Fintecna bolo celé majetkom Talianskej republiky. 3 Na základe ustanovení clánku 19 ter zákona z roku 2009 bolo základné imanie spolocnosti Saremar bezodplatne prevedené na Regione autonoma della Sardegna (dalej len "zalobca" alebo "RAS") na úcely privatizácie tejto spolocnosti. Tie isté ustanovenia stanovovali tiez uzavretie novej zmluvy o poskytovaní sluzieb vo verejnom záujme medzi spolocnostou Saremar a RAS, ktorá by mala nadobudnút úcinnost pocas tejto privatizácie. Napriek tomu, v case skutkových okolností, proces privatizácie spolocnosti Saremar stále prebiehal a 100 % jej základného imania bolo majetkom RAS. Dalej az do 31. júla 2012 záväzky sluzby vo verejnom záujme spolocnosti Saremar týkajúce sa spojení uvedených v bode 1 vyssie boli upravené v rámci postupného predlzovania platnosti viacrocnej dohody pôvodne uzavretej s Taliankou republikou. Od 1. augusta 2012 tieto povinnosti boli zachované v rámci dohody uzavretej medzi spolocnostou Saremar a RAS, ktorá mala ostat úcinná az do skoncenia uvedeného procesu privatizácie v súlade s legge regionale n. 15 del 7 agosto 2012, Disposizioni urgenti in materia di transporti (regionálny zákon c. 15 zo 7. augusta 2012 o naliehavých opatreniach v oblasti dopravy, dalej lej "regionálny zákon c. 15 z roku 2012") (Bollettino ufficiale della Regione autonoma della Sardegna c. 35, z 9. augusta 2012, s. 5). 4 Súcasne bola v roku 2010 ponúknutá na predaj spolocnost Tirrenia. V priebehu procesu privatizácie tejto spolocnosti, ktorá bola umiestnená do mimoriadnej správy prezidentským dekrétom z 5. augusta 2010, táto spolocnost nadalej zabezpecovala spojenie medzi Sardíniou a pevninou. Tento proces bol zavrsený v júli 2012 jej akvizíciou vedlajsím úcastníkom konania, spolocnostou Compagnia Italiana di Navigazione SpA (dalej len "CIN"), ktorá predstavuje konzorcium súkromných majitelov lodí pôsobiacich na tých istých námorných spojeniach. Doslo teda k uzavretiu novej dohody medzi týmto konzorciom a Talianskou republikou. Dalej treba spresnit, ze v roku 2011 boli tieto spojenia zabezpecené styrmi súkromnými prevádzkovatelmi: Moby, Forship, SNAV a Grandi Navi Veloci. 5 Vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz, Autoritŕ Garante della Concurrenza e del Mercato (Taliansko, dalej len "AGCM") zacal vysetrovanie v nadväznosti na pocetné staznosti týkajúce sa zvýsenia sadzieb dotknutých súkromných prevádzkovatelov v letnej sezóne 2011. Vo svojom rozhodnutí z 11. júna 2013 AGCM rozhodol, ze toto zvýsenie sadzieb predstavovalo zosúladený postup v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ. Toto rozhodnutie bolo zrusené rozsudkom Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd Lazio, Taliansko) z 29. januára 2014. 6 Práve v tomto kontexte RAS prijal 26. apríla 2011 delibera c. 20/57 (uznesenie c. 20/57), v ktorom ziadal Saremar preskúmat moznost uskutocnit skúsobne v období od 15. júna do 15. septembra 2011 aspon dve spojenia medzi Sardíniou a pevninou. RAS v tomto ohlad poukázal na nepriaznivé úcinky dotknutého zvýsenia sadzieb súkromných prevádzkovatelov na hospodársky a sociálny systém Sardínie a nevyhnutnost prijatia naliehavých opatrení v tejto súvislosti. V tomto uznesení RAS spresnil, ze tieto spojenia musia byt zmiesané (preprava cestujúcich a nákladu) a ze sa musí zohladnit udrzatelnost cinnosti z hospodárskeho a financného hladiska. Dalej RAS delibera n. 25/69 (regionálne rozhodnutie c. 25/69) z 19. mája 2011 a delibera n. 27/4 (regionálne rozhodnutie c. 27/4), z 1. júna 2011 v podstate schválil sadzby navrhnuté spolocnostou Saremar, jednak co sa týkalo spojenia Golfo Aranci - Civitavecchia pre obdobie od 15. júna do 15. septembra 2011, a jednak co sa týkalo spojenia Vado Ligure - Porto Torres, na obdobie od 22. júna do 15. septembra 2011. Tieto dve posledné regionálne rozhodnutia dovolili spolocnosti Saremar zaviest variácie do sadzobného systému s cielom zosúladit rozpoctovú rovnováhu s maximálnym uspokojením zákazníkov. 7 Dna 1. septembra 2011 RAS prijal delibera n. 36/6 (uznesenie c. 36/6). V tomto regionálnom rozhodnutí, kedze prerusenie sluzby námornej kabotáze zabezpecovanej spolocnostou Saremar na spojeniach s pevninou by malo za úcinok opätovné zavedenie monopolu na týchto spojeniach, RAS poziadal túto spolocnost, aby na základe obchodného plánu preskúmala zivotaschopnost sluzby námornej kabotáze skúsobne v období od 30. septembra 2011 do 30. septembra 2012 na najmenej týchto troch spojeniach: spojenie Olbia - Livorno, spojenie Porto Torres - Livorno a spojenie Cagliari - Piombino. Toto uznesenie spresnilo, ze v rámci tohto preskúmania Saremar musí zohladnit dopyt po doprave, ako aj udrzatelnost sluzby kabotáze z hospodárskeho a financného hladiska. 8 Dalej v tom istom uznesení RAS definoval opatrenia, ktoré sa majú prijat na úcely náhrady strát utrpených spolocnostou Saremar v rámci konkurzného konania spolocnosti Tirrenia. Saremar musela totiz pristúpit k 50 % znízeniu svojich pohladávok voci spolocnosti Tirrenia, ktoré dosahovali výsku 11546403,59 eura a v dôsledku toho dosiahla v roku 2010 stratu vo výske 5253530,05 eura. RAS teda na jednej strane rozhodol, ze po pouzití rezervného fondu a zisku z predchádzajúcich období vykryje túto stratu znízením základného imania spolocnosti Saremar o 4890950,36 eura. Na druhej strane, s poukázaním na to, ze akcionár spolocnosti, ktorej základné imanie bolo znízené o viac nez jednu tretinu je podla clánku 2446 talianskeho obcianskeho zákonníka povinný rekapitalizovat túto spolocnost, RAS rozhodol, ze pristúpi k zvýseniu základného imania spolocnosti Saremar v nadväznosti na jeho vyssie uvedené znízenie a to v rovnakej výske. Dna 28. marca 2012 valné zhromazdenie spolocnosti Saremar prijalo rozhodnutie o uvedenom znízení základného imania a 15. júna 2012 o jeho následnom zvýsení (dalej len "sporné zvýsenie základného imania"). Dna 11. júla 2012 toto valné zhromazdenie pristúpilo k zaplateniu casti tohto zvýsenia základného imania vo výske 824309,69 eura. 9 Dna 1. decembra 2011 RAS prijal delibera n. 48/65 (regionálne rozhodnutie c. 48/65), ktorým ulozil spolocnosti Saremar povinnost okamzite zacat prevádzkovat zmiesané spojenie Olbia - Civitavecchia prostredníctvom trajektov pouzívaných v letnej sezóne 2011, a to jedenkrát denne a za mimo sezónne sadzby uplatnované v roku 2011 s moznostou úpravy týchto sadzieb v závislosti od dopytu a od ciela rozpoctovej rovnováhy. RAS sa totiz domnieval, vzhladom na analýzu poskytnutú spolocnostou Saremar, ze výlucne toto spojenie umoznovalo dosiahnut financnú rovnováhu. Dalej v tom istom uznesení, RAS predpokladal prenajatie troch velkokapacitných trajektov na úcely uskutocnenia spojení Olbia - Civitavecchia a Porto Torres - Vado Ligure (alebo Porto Torres - Janov) v období od mája do septembra 2012. Okrem toho RAS stanovil vytvorenie standardného sadzobníka spolocnostou Saremar pre vsetky spojenia, bez ohladu na sezónu, ktorý jej umozní zosúladit financnú rovnováhu a maximálne uspokojenie spotrebitelov. V nadväznosti na to RAS prijal delibera n. 12/28 (regionálne rozhodnutie c. 12/28), z 20. marca 2012 a delibera n. 22/14 (regionálne rozhodnutie c. 22/14) z 22. mája 2012, ktorými umoznil spolocnosti Saremar stanovit medzi sadzbami, ktoré mu táto spolocnost predlozila pre letnú sezónu 2012, tie sadzby, ktoré umoznia co najlepsie zosúladit rozpoctovú rovnováhu a splnenie cielov verejného záujmu na spojeniach Olbia - Civitavecchia a Porto Torres - Vado Ligure. 10 Clánok 1 ods. 3 regionálneho zákona c. 15 z roku 2012 povolil náklady vo výske 10 miliónov eur na úcely krytia "prípadnej straty" spolocnosti Saremar vyplývajúcej zo spojení zabezpecovaných touto spolocnostou medzi Sardíniou a pevninou (dalej len "sporné kompenzacné opatrenie"). RAS vykonal toto ustanovenie vo forme dvoch platieb uskutocnených 6. novembra 2012 a 3. decembra 2012. 2. Správne konanie 11 Dna 5. októbra 2011 Európska komisia oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vo vztahu k viacerým opatreniam prijatým talianskymi orgánmi v prospech spolocností bývalej skupiny Tirrenia a v prostredníctvom uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie vyzvala dotknuté strany, aby predlozili svoje pripomienky ([2]Ú. v. EÚ C 28, 2012, s. 18). Toto rozhodnutie sa týkalo výlucne náhrad za sluzbu vo verejnom záujme zaplatených Talianskym státom v rokoch 2009 az 2011 a moznej pomoci v rámci privatizácie spolocností Tirrenia a Saremar. 12 V nadväznosti na prijatie tohto rozhodnutia Komisia prijala nové staznosti, ktoré sa týkali najmä niektorých opatrení, ktoré prijal RAS v prospech spolocnosti Saremar. Dna 12. októbra 2012 talianske orgány z dôvodov právnej istoty oznámili sporné kompenzacné opatrenie. 13 Dna 19. decembra 2012 Komisia oznámila talianskym orgánom svoje rozhodnutie rozsírit konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku z 22. marca 2013 ([3]Ú. v. EÚ C 84, 2013, s. 58). Komisia sa totiz domnievala, ze pochybnosti, ktoré uviedla vo svojom rozhodnutí o zacatí konania sa uplatnujú aj na náhradu zaplatenú spolocnostiam bývalej skupiny Tirrenia od januára 2012, a osobitne, pokial ide o Saremar, na sporné kompenzacné opatrenie, ako aj na dalsie opatrenia verejného financovania, ktoré boli priznané tejto spolocnosti od uvedeného dátumu. 14 RAS predlozila pripomienky k opatreniam, ktoré prijala v prospech spolocnosti Saremar listami z 13. decembra 2012, 26. februára, 3. septembra, 24. októbra, 13. novembra a z 21. novembra 2013. Saremar a jej konkurenti tiez predlozili pripomienky. Rovnako aj talianske orgány odpovedali na ziadosti Komisie o doplnujúce informácie listami z 26. septembra a 25. októbra 2013. Napokon sporné opatrenia boli predmetom viacerých stretnutí medzi Komisiou, RAS a spolocnostou Saremar (24. apríla 2012, 2. mája, 10. júla a 10. októbra 2013), ako aj medzi Komisiou a stazovatelmi (27. júla a 20. novembra 2012, ako aj 8. augusta 2013) 15 Listom zo 14. marca 2013 RAS poziadala Komisiu, aby oddelila preskúmanie skupiny opatrení, ktoré prijal v prospech spolocnosti Saremar od ostatných opatrení dotknutých konaním vo veci formálneho zistovania a posúdila túto skupinu opatrení prednostne, najmä vzhladom na bezprostrednú privatizáciu spolocnosti Saremar. V nadväznosti na túto ziadost Komisia prijala 22. januára 2014 rozhodnutie C(2013) 9101 final o opatreniach pomoci SA.32014 (2011/C), SA.32015 (2011/C) a SA.32016 (2011/C), ktoré vykonala RAS v prospech spolocnosti Saremar (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 3. Napadnuté rozhodnutie 16 Ako vyplýva z bodu 15 vyssie napadnuté rozhodnutie sa týka len opatrení, ktoré prijal RAS v prospech spolocnosti Saremar. 17 V napadnutom rozhodnutí Komisia preskúmala pät opatrení: po prvé sporné kompenzacné opatrenie, po druhé financovanie reklamných cinností spolocnosti Saremar, teda poskytnutie prostredníctvom RAS 3 miliónov eur v prospech spolocnosti Saremar na úcely podpory turizmu na Sardínii, po tretie udelenie povolenia spolocnosti Saremar uzavriet zmluvu o úvere vo výske 3 milióny eur, ako aj vyhlásenie o zámere, ktoré RAS vystavil pre dotknutý bankový ústav, po stvrté druhé vyhlásenie o zámere v prospech spolocnosti Saremar s cielom umoznit jej získat povolenie na bankový kontokorentný úver vo výske 5 miliónov eur a po piate sporné zvýsenie základného imania. 18 Pokial ide o sporné kompenzacné opatrenie, analýza Komisie v napadnutom rozhodnutí obsahovala styri casti. 19 Po prvé Komisia preskúmala, ci sporné kompenzacné opatrenie predstavovalo státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tomto ohlade, potom ako Komisia jednak konstatovala, ze uvedené opatrenie zahrnalo prevod státnych prostriedkov (body 161 az 165) a jednak, ze bolo selektívne (bod 166), overila, ci toto opatrenie predstavovalo alebo nepredstavovalo hospodársku výhodu pre Saremar tým, ze preskúmala jeho zlucitelnost s podmienkami stanovenými rozsudkom z 24. júla 2003Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([4]C-280/00, [5]EU:C:2003:415) (dalej len "podmienky Altmark") (body 167 az 225). Komisia najskôr preskúmala sporné kompenzacné opatrenie vzhladom na druhú podmienku Altmark a dospela k záveru, ze táto podmienka nebola splnená a v dôsledku toho toto opatrenie poskytovalo hospodársku výhodu spolocnosti Saremar (body 173 az 179). Sporné opatrenie vsak preskúmala aj vzhladom na prvú a tretiu podmienku Altmark a dospela k záveru, ze ani tieto podmienky neboli splnené (body 180 az 219 a 220 az 224). Nakoniec Komisia zdôraznila, ze sporné opatrenie pomoci malo vplyv na obchod medzi clenskými státmi a mohlo skreslovat hospodársku sútaz a v dôsledku toho predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (body 246 a 247). 20 Po druhé Komisia overila, ci sporné kompenzacné opatrenie mohlo byt povazované za pomoc povazovanú za zlucitelnú a oslobodenú od oznamovacej povinnosti upravenú v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ vzhladom na podmienky rozhodnutia Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatnovaní clánku 106 ods. 2 ZFEÚ na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzbu vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu ([6]Ú. v. EÚ L 7, 2012, s. 3; dalej len "rozhodnutie SVHZ z roku 2011"), ktorým sa vykonáva výnimka stanovená v clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Dospela tak k záveru, ze nejde o takýto prípad (body 255 az 260 napadnutého rozhodnutia). 21 Po tretie sa Komisia domnievala, ze Saremar splnala podmienky na oznacenie za podnik v tazkostiach v zmysle oznámenia z 1. októbra 2004 nazvaného "Usmernenia Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach" ([7]Ú. v. ES C 244, 2004, s. 2, dalej len "usmernenia o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu"). Komisia sa teda domnievala, ze podla bodu 9 oznámenia z 11. januára 2012 nazvaného "Rámec Európskej únie pre státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme" ([8]Ú. v. EÚ C 8, 2012, s. 15; dalej len "rámec SVHZ z roku 2011") sa zlucitelnost sporného kompenzacného opatrenia musí posúdit vzhladom na tie isté usmernenia a na clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Komisia vsak zdôraznila, ze podmienky stanovené týmito usmerneniami neboli v prejednávanej veci splnené. Dospela tak k záveru, ze uvedené opatrenie predstavuje nezlucitelnú státnu pomoc (body 261 az 280 napadnutého rozhodnutia). 22 Po stvrté vsak Komisia subsidiárne preskúmala, ci by sa za predpokladu, ze by Saremar nebola spolocnost v tazkostiach, mohlo sporné kompenzacné opatrenie vzhladom na podmienky rámca SVHZ povazovat za zlucitelnú pomoc. S prihliadnutím najmä na zistenia, ku ktorým uz dospela v rámci uplatnenia podmienok Altmark a rozhodnutia SVHZ z roku 2011, Komisia dospela k záveru, ze neslo o takýto prípad (body 282 az 296 napadnutého rozhodnutia). 23 Pokial ide o sporné zvýsenie základného imania, Komisia sa domnievala, ze podmienky na kvalifikáciu tohto opatrenia za státnu pomoc boli splnené (body 161 az 166 a 235 az 247). Osobitne konstatovala, ze pokial ide o podmienku týkajúcu sa existencie hospodárskej výhody, toto zvýsenie základného imania nesplnalo kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve (body 235 az 245). Dalej sa Komisia domnievala, ze uvedené zvýsenie základného imania nerespektovalo kritériá stanovené usmerneniami o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu a nemôze teda predstavovat zlucitelnú pomoc na základe clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ (body 297 az 299). 24 V zmysle clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia je státna pomoc poskytnutá spolocnosti Saremar jednak vo forme sporného kompenzacného opatrenia a jednak vo forme zvýsenia základného imania nezlucitelná s vnútorným trhom a bola nezákonne vykonaná talianskymi orgánmi v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. V zmysle clánku 1 ods. 2 tohto rozhodnutia financovanie reklamných cinností a vydanie vyhlásení o zámere, uvedených v bode 17 vyssie, nepredstavuje poskytnutie státnej pomoci spolocnosti Saremar. Clánok 2 ods. 1 uvedeného rozhodnutia ukladá povinnost vymáhat nezlucitelnú pomoc uvedenú v jeho clánku 1 ods. 1. 25 Predmetom tejto zaloby je výlucne cast napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka sporného kompenzacného opatrenia a sporného zvýsenia základného imania. Okrem toho táto istá cast uvedeného rozhodnutia je aj predmetom zaloby podanej spolocnostou Saremar, ktorej sa týka rozsudok z dnesného dna Saremar/Komisia (T-220/14). Konanie a návrhy úcastníkov konania 26 RAS návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 2. apríla 2014 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 27 Dna 8. júla 2014 predlozila Komisia vyjadrenie k zalobe. 28 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu zo 21. júla 2014 podala CIN návrh na vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. Listami z 10. septembra 2014 RAS a Komisia predlozili jednotlivo, co sa ich týkalo, ziadost o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k spolocnosti CIN a predlozili na tieto úcely nedôverné znenie dotknutých procesných dokumentov. Uznesením predsedu ôsmej komory z 10. októbra 2014 sa vyhovelo návrhu spolocnosti CIN na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. Vzhladom na absenciu námietok sa vyhovelo ziadostiam RAS a Komisie o dôverné zaobchádzanie. 29 Replika a duplika boli dorucené do kancelárie Vseobecného súdu 26. septembra a 10. novembra 2014. 30 Vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania CIN bolo podané do kancelárie Vseobecného súdu 16. decembra 2014. Komisia a RAS podali svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu jednotlivo 12. februára a 2. marca 2015. 31 Listom kancelárie Vseobecného súdu z 15. apríla 2016 boli úcastníci konania informovaní o rozhodnutí predsedu urcit z dôvodu prekázky na strane jedného zo sudcov rozhodovacieho zlozenia dalsieho sudcu, ktorý nahradí neprítomného sudcu, v súlade s clánok 17 ods. 2 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 32 Listom kancelárie Vseobecného súdu z 21. apríla 2016 boli úcastníci konania vyzvaní, aby predlozili ich pripomienky týkajúce sa prípadného spojenia tejto veci s vecou T-220/14, Saremar/Komisia (pozri bod 25 vyssie) na úcely pojednávania a prípadne na úcely konecného rozhodnutia. Komisia listom z 28. apríla 2016 a RAS listom z 10. mája 2016 oznámili, ze nemajú pripomienky k tomuto spojeniu vecí. Komisia poziadala, aby v prípade takéhoto spojenia, bola vedlajsím úcastníkom konania vo veci T-220/14 zaslaná výlucne nedôverná verzia procesných dokumentov v prejednávanej veci. RAS zas poziadala, aby v takomto prípade bola vedlajsím úcastníkom konania vo veci T-220/14 zaslaná nedôverná verzia príloh k zalobe, ktorá bude rovnaká ako verzia predlozená spolocnostou Saremar 11. júna 2015 vo veci T-220/14 v nadväznosti na uznesenie zo 7. mája 2015, Saremar/Komisia ([9]T-220/14, neuverejnené, [10]EU:T:2015:320). 33 Uznesením predsedu ôsmej komory z 22. júna 2016 bola táto vec spojená s vecou T-220/14 na úcely ústnej casti konania. Na návrh sudcu spravodajcu Vseobecný súd rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania vyzval najmä RAS a Saremar, aby mu predlozili písomné aktualizované informácie o hospodárskej a financnej situácii spolocnosti Saremar a osobitne mu oznámili, ci bolo spolocnosti Saremar umoznené uskutocnit postup vyrovnania a prípadne ho informovali o vývoji tohto postupu. RAS a Saremar predlozili svoje jednotlivé odpovede 11. júla 2016. 34 Listom z 30. júna 2016, Grandi Navi Veloci, vedlajsí úcastník konania vo veci T-220/14, informovala Vseobecný súd, ze berie spät svoj návrh na vstup vedlajsieho úcastníka konania. Uznesením z 19. júla 2016 doslo k výmazu tohto vedlajsieho úcastníka konania zo spojených vecí T-219/14 a T-220/14. 35 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania z 20. júla 2016. V priebehu tohto pojednávania sa diskusia medzi úcastníkmi konania týkala najmä otázky pretrvávania záujmu na konaní jednak RAS, a jednak spolocnosti Saremar, v kontexte jej vstupu do likvidácie. Vseobecný súd vyzval úcastníkov konania, aby predlozili svoje písomne stanovisko k tejto otázke a urcité súvisiace dokumenty. Dna 29. júla 2016 úcastníci konania predlozili svoje pripomienky a dokumenty pozadované Vseobecným súdom. Ústna cast konania sa skoncila rozhodnutím zo 7. septembra 2016. 36 RAS navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil "úplne alebo ciastocne" napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikovalo sporné kompenzacné opatrenie a zvýsenie základného imania ako státnu pomoc a v rozsahu, v akom konstatovalo, ze tieto opatrenia sú nezlucitelné s vnútorným trhom a nariadilo ich vymáhanie, -- vyhlásil za protiprávne a neuplatnitelné na základe clánku 277 ZFEÚ ods. 4 písm. f) rozhodnutie SVHZ z roku 2011 a bod 9 rámca SVHZ z roku 2011, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 37 RAS okrem toho navrhuje, aby Vseobecný súdu nariadil opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a vykonanie dôkazných prostriedkov v zmysle clánkov 64 az 66 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 na úcely vypocutia Komisie a jej poziadania o prelozenie urcitých dokumentov v súvislosti s otázkami, ktoré vyplynuli z prvej a druhej casti prvého zalobného dôvodu. 38 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal RAS na náhradu trov konania. 39 CIN navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobcu na náhradu trov konania vrátane trov spojených s jej vedlajsím úcastníctvom v konaní. Právny stav 1. O aktívnej legitimácii a záujme na konaní 40 Na pojednávaní a v rámci svojho listu z 29. júla 2016 Komisia tvrdila, ze vzhladom na prebiehajúcu likvidáciu spolocnosti Saremar záujem RAS na konaní zanikol v priebehu tohto konania. V tejto súvislosti tvrdí, ze RAS nemá nijaký záujem na zachovaní hospodárskej cinnosti spolocnosti Saremar. V tomto ohlade sa opiera o pripomienky RAS predlozené v rámci veci T-506/14, Grandi Navi Veloci/Komisia, v ktorých RAS výslovne pripustil, ze v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia nebude mozné zastavit likvidáciu spolocnosti Saremar, ani obnovit hospodársku cinnost tohto podniku. Komisia vychádza tiez z vyhlásení predsedu RAS, ktoré sú reprodukované v delibera n. 24/23 (regionálne rozhodnutie c. 24/23) z 22. apríla 2016, pripojenom k jeho pripomienkam z 29. júla 2016, podla ktorých "záujem regionálnej správy na zachovaní spolocnosti Saremar zanikol". Okrem toho sa Komisia domnieva, ze RAS ako veritel spolocnosti Saremar z titulu zaplatenia dotknutej pomoci nemá záujem na tom, aby suma tejto pomoci bola vylúcená z pasív uvedeného podniku. Nakoniec záujem RAS na tom, aby sa v rozsudku Vseobecného súdu konstatovalo, ze v prejednávanej veci neposkytla nezlucitelnú státnu pomoc, je abstraktnej a hypotetickej povahy, bez konkrétneho úcinku takéhoto konstatovania. Osobitne Komisia tvrdí, ze vzhladom na rozsudok Corte costituzionale (Ústavný súd, Taliansko) zo 16. júla 2013 by RAS nemohol mat nijaký "politický" prospech zo zrusenia napadnutého rozhodnutia, kedze nemal právomoc na prijatie sporných opatrení. Komisia na záver uvádza, ze taký nedostatok záujmu na konaní by mal viest Vseobecný súd k zastaveniu konania v prejednávanej veci. 41 RAS v odpovedi na tieto tvrdenia uvádza, ze jeho záujem na konaní trvá jednak z dôvodu, ze je orgán verejnej moci, a jednak preto, ze je jediný akcionár spolocnosti Saremar. Podla RAS výber, ktorý uskutocnil ako orgán verejnej moci s cielom zarucit územnú kontinuitu medzi Sardíniou a pevninou, bol spochybnený v napadnutom rozhodnutí, v ktorom Komisia namietala proti existencii potreby sluzby vo verejnom záujme a proti nevyhnutnosti záväzku vo verejnom záujme. Vzhladom na to sa RAS domnieva, ze má konkrétny a aktuálny záujem na tom, aby zákonnost jeho rozhodnutí bola potvrdená zrusením napadnutého rozhodnutia. Dalej tvrdí, ze ak by toto rozhodnutie bolo zrusené, pasíva spolocnosti Saremar v rámci vyrovnania by sa znacne znízili, co by umoznilo úplné uspokojenie veritelov a vyplatenie likvidacného zostatku v prospech RAS. 42 V prvom rade treba zdôraznit, ze Komisia nespochybnuje prípustnost tejto zaloby, ale výslovne tvrdí, ze Vseobecný súd by mal konanie o tejto zalobe zastavit z dôvodu, ze záujem zalobcu na konaní zanikol v priebehu konania. Jej tvrdenie zalozené na tom, ze RAS nemá na základe vnútrostátneho práva právomoc prijímat sporné opatrenia, vyvoláva tak otázku existencie aktívnej legitimácie zalobcu, ako aj otázku jeho záujmu na konaní v stádiu podania tejto zaloby. Tu vsak ide o dve kumulatívne podmienky prípustnosti zaloby (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [11]C-33/14 P, [12]EU:C:2015:609, bod [13]62 a citovanú judikatúru), ktoré musí Vseobecný súd v kazdom prípade preskúmat ex offo (pozri uznesenia z 24. marca 2011, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, [14]T-36/10, [15]EU:T:2011:124, bod [16]45 a citovanú judikatúru, a zo 4. mája 2012, UPS Europe a United Parcel Service Deutschland/Komisia, [17]T-344/10, zatial neuverejnené, [18]EU:T:2012:216, bod [19]31 a citovanú judikatúru). 43 V tomto ohlade z clánku 263 ZFEÚ vyplýva, ze sa jasne rozlisuje medzi právom institúcií Únie a clenských státov podat zalobu o neplatnost, ktoré je upravené v druhom odseku tohto clánku, a takýmto právom fyzických a právnických osôb, upraveným v jeho stvrtom odseku. Preto podla judikatúry je výkon tohto práva podat zalobu, pokial ide o institúcie Únie a clenské státy, podmienený len napadnutelnostou aktu, ktorého vyhlásenie neplatnosti sa navrhuje, a nie preukázaním aktívnej legitimácie týchto orgánov alebo ich záujmu na konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. septembra 2011Komisia/Holandsko, [20]C-279/08 P, [21]EU:C:2011:551, body [22]35 az [23]42, a z 20. septembra 2012, Francúzsko/Komisia, [24]T-154/10, [25]EU:T:2012:452, body [26]37 a [27]38). 44 Naproti tomu na jednej strane právo podat zalobu fyzických a právnických osôb upravené v clánku 263 ods. 4 ZFEÚ podlieha podmienke, aby tieto osoby mali aktívnu legitimáciu, teda v zmysle znenia tohto ustanovenia podmienke, aby ich zaloba bola podaná proti aktom, ktoré sú im urcené, alebo ktoré sa ich priamo a osobne týkajú, alebo proti regulacným aktom, ktoré sa ich priamo týkajú a nevyzadujú vykonávacie opatrenia (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i/Komisia, [28]C-33/14 P, [29]EU:C:2015:609, bod [30]59 a citovanú judikatúru). 45 Na druhej strane, toto právo podat zalobu fyzických a právnických osôb podlieha existencii záujmu na konaní v stádiu podania zaloby, ktorý predstavuje podmienku prípustnosti odlisnú od aktívnej legitimácie. Rovnako ako predmet zaloby, záujem na konaní musí pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byt konanie zastavené (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i/Komisia, [31]C-33/14 P, Zb., [32]EU:C:2015:609, body [33]57 a [34]62 a citovanú judikatúru). Predpokladom takéhoto záujmu na konaní je, ze samotné zrusenie napadnutého aktu môze vyvolat právne následky a ze zaloba môze svojím výsledkom priniest prospech osoby, ktorá ju podala (rozsudky zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, [35]C-362/05 P, [36]EU:C:2007:322, bod [37]42, a zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [38]C-33/14 P, [39]EU:C:2015:609, bod [40]55). Navyse záujem zalobcu na konaní musí skutocne existovat a nemôze sa týkat budúcej a hypotetickej situácie (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i/Komisia, [41]C-33/14 P, [42]EU:C:2015:609, bod [43]56 a citovanú judikatúru). 46 Osobitne sa podmienky pripomenuté v bodoch 44 az 45 uplatnujú na zalobu o neplatnost vnútrostátneho územného celku clenského státu, ktorá môze byt podaná na základe stvrtého odseku clánku 263 ZFEÚ, pokial vnútrostátne právo dotknutého clenského státu priznáva tomuto subjektu právnu subjektivitu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Komisia/Ente per le Ville Vesuviane a Ente per le Ville Vesuviane/Komisia, [44]C-445/07 P a C-455/07 P, [45]EU:C:2009:529, bod [46]42 a citovanú judikatúru). 47 Pokial ide najprv o aktívnu legitimáciu, z judikatúry v oblasti státnej pomoci vyplýva, ze vnútrostátny územný celok clenského státu, ktorý je adresátom rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti a zákonnosti státnej pomoci poskytnutej týmto státom, sa môze za urcitých okolností povazovat za priamo a osobne dotknutý. Na druhej strane sa tento subjekt musí povazovat za priamo dotknutý, pokial by napadnuté rozhodnutie mohlo mat priamy vplyv na akty, ktorými sa sporná pomoc poskytuje a ktoré tento subjekt prijal, ako aj na jeho povinnosti v oblasti vymáhania tejto pomoci, a to bez toho, aby vnútrostátne orgány, ktorým bolo dorucené napadnuté rozhodnutie, disponovali v tomto ohlade volnou úvahou. Na druhej strane sa tento subjekt musí povazovat za osobne dotknutý, pokial je autorom jedného alebo viacerých aktov dotknutých napadnutým rozhodnutím a pokial mu toto rozhodnutie bráni v takom výkone jeho vlastných právomocí, ako zamýslal, takze jeho záujem na napadnutí tohto rozhodnutia je teda odlisný od záujmu dotknutého clenského státu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 15. júna 1999, Regione Autonoma Friuli-Venezia Giulia/Komisia, [47]T-288/97, [48]EU:T:1999:125, body [49]30 az [50]34, a z 9. septembra 2014, Hansestadt Lübeck/Komisia, [51]T-461/12, neuverejnený, [52]EU:T:2014:758, bod [53]34). 48 V prejednávanej veci, na jednej strane, pokial ide o priamu dotknutost záujmov RAS, z nijakej spisovej písomnosti nevyplýva, ze by taliansky stát, ktorému bolo napadnuté rozhodnutie dorucené, uplatnil svoju volnú úvahu pri zaslaní tohto rozhodnutia zalobcovi. Toto rozhodnutie by teda môze mat priamy vplyv na práva a povinnosti RAS, pokial ide o spornú pomoc. Na druhej strane, pokial ide o osobnú dotknutost týchto záujmov, je namieste uviest, ako vyplýva z regionálnych rozhodnutí a z regionálneho zákona c. 15 z roku 2012 uvedených v bodoch 6 az 10 vyssie, ze spornú pomoc poskytol RAS z vlastnej iniciatívy a v rámci svojich vlastných právomocí, a to jednak ako regionálny orgán poverený dohladom nad ochranou socioekonomických záujmov na území Sardínie a jednak ako verejný orgán poverený hospodárskym a financným riadením spolocnosti Saremar na úcely najmä jej privatizácie. Dalej z písomností v spise nevyplýva, ze by taliansky stát intervenoval v rámci poskytnutia dotknutej pomoci alebo mal právomoc urcit záujmy RAS v tomto ohlade. V dôsledku toho sa zdá, ze RAS je priamo a individuálne dotknutý napadnutým rozhodnutím a má teda aktívnu legitimáciu na napadnutie tohto rozhodnutia. 49 Ako vsak vplýva z bodu 45 vyssie, hoci tieto okolnosti stacia na preukázanie aktívnej legitimácie RAS, nevyhnutne nepreukazujú jeho záujem na konaní (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i/Komisia, [54]C-33/14 P, [55]EU:C:2015:609, bod [56]62). Okrem toho je totiz nevyhnutné, aby zrusenie napadnutého rozhodnutia samo osebe spôsobovalo právne dôsledky pre RAS a teda aby výsledok tejto zaloby mohol byt pren prospesný. 50 V tomto ohlade stací uviest, ze k dátumu podania zaloby sa napadnutom rozhodnutí vytýkalo RAS, ze Komisia vyhlásila spornú pomoc za nezlucitelnú a protiprávnu a nariadila jej vymáhanie. K tomuto dátumu RAS mohol mat prospech zo zrusenia napadnutého rozhodnutia. Na základe samotného tohto zrusenia by sa právne dôsledky tohto rozhodnutia na platnost aktov RAS, ktorými sa poskytla sporná pomoc, a záväzky, ktoré pren z toho vyplývajú, teda zákaz vykonat tieto akty a povinnost vymáhat dotknutú pomoc, automaticky prestali nan uplatnovat a jeho právna situácia by sa nevyhnutne zmenila (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2009, Tirrenia di Navigazione a i./Komisia, [57]T-265/04, T-292/04 a T-504/04, neuverejnený, [58]EU:T:2009:48, body [59]69 a [60]70). 51 Ako bolo uvedené v bode 40 vyssie, Komisia sa domnieva, ze RAS nemôze mat nijaký "politický" prospech zo zrusenia napadnutého rozhodnutia, kedze nemal právomoc na prijatie opatrení, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia. Komisia sa totiz domnieva, ze rozsudok Corte costituzionale zo 16. júla 2013 rozhodol v prospech talianskeho státu otázku, ktorý orgán mal právomoc stanovit záväzky vo verejnom záujme na spojeniach medzi Sardíniou a pevninou. Stanovisko Komisie spocíva v podstate v tom, ze vzhladom na tento rozsudok Corte costituzionale mal taliansky stát výlucnú právomoc na zavedenie verejnej sluzby kabotáze prevádzkovanej na podnet RAS v rokoch 2011 a 2012 a na prijatie súvisiaceho sporného kompenzacného opatrenia. 52 Na jednej strane vsak treba zdôraznit, ze podla ustálenej judikatúry neprinálezí institúciám Únie, a osobitne súdom Únie, aby sa vyjadrovali k rozdeleniu právomocí uskutocnenému na základe vnútrostátnych institucionálnych predpisov medzi rôznymi vnútrostátnymi subjektmi a k ich vzájomným záväzkom (uznesenie z 21. marca 1997, Région wallonne/Komisia, [61]C-95/97, [62]EU:C:1997:184, bod [63]7, a rozsudok z 15. júna 1999, Regione Autonoma Friuli-Venezia Giulia/Komisia, [64]T-288/97, [65]EU:T:1999:125, bod [66]48). 53 Na druhej strane je v kazdom prípade nutné konstatovat, ze tvrdenie Komisie nijako nespochybnuje úvahy uvedené v bodoch 47 az 50 vyssie o aktívnej legitimácii zalobcu a jeho záujme na konaní. Pokial ide o aktívnu legitimáciu, ako sa uviedlo v bode 48 vyssie, Vseobecný súd môze len konstatovat, ze sporná pomoc bola poskytnutá RAS z jeho vlastnej iniciatívy s cielom výkonu jeho vlastných právomocí a ze taliansky stát v tomto ohlade nezasahoval, takze záujem RAS na spochybnení napadnutého rozhodnutia sa lísi od záujmu talianskeho státu. V dôsledku toho nie je nevyhnutné, aby Vseobecný súd vykladal rozsudok Corte costituzionale zo 16. júla 2013 na úcely overenia, ci v súvislosti so sporným kompenzacným opatrení RAS skutocne mal, ako sám zdôraznuje, právomoc zaviest svoju vlastnú sluzbu námornej kabotáze medzi Sardíniou a talianskou pevninou z dôvodu územnej kontinuity. Pokial ide o záujem na konaní, z bodu 50 vyssie vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie spôsobuje zalobcovi ujmu a zalobca by teda mohol mat právny prospech z jeho zrusenia. Skutocnost, ze z neho nemôze mat "politický" prospech z dôvodov uvedených Komisiou, je teda irelevantná. Navyse Komisia netvrdí, ze vyssie uvedený rozsudok Corte costituzionale spochybnuje právomoc RAS na sporné zvýsenie základného imania. 54 V druhom rade treba overit, ci záujem RAS na konaní, ako tvrdí Komisia, zanikol v priebehu konania z dôvodu vstupu spolocnosti Saremar do likvidácie. 55 V tomto ohlade z vysvetlení a dokumentov poskytnutých Vseobecnému súdu úcastníkmi konania 11. a 29. júla 2016 vyplýva, ze vzhladom na nemoznost vrátenia casti uz poskytnutej spornej pomoci, Saremar navrhla, aby jej bolo mozné uskutocnit postup vyrovnania na úcely jej likvidácie, pricom Tribunale di Cagliari (súd v Cagliari, Taliansko) tento postup vyrovnania schválil 22. júla 2015. Tento postup vyrovnania predpokladá uspokojenie veritelov spolocnosti Saremar predajom a likvidáciou celého jej majetku. Flotila spolocnosti Saremar bola predaná 30. decembra 2015 a táto spolocnost skoncila vsetky svoje cinnosti 31. marca 2016, pricom RAS udelil 18. marca 2016 koncesiu na spojenie medzi Sardíniou a malými sardskými ostrovmi inej spolocnosti. Navyse vo svojej odpovedi z 11. júla 2016 RAS uviedol, ze Saremar sa nachádzala v pokrocilom stádiu likvidácie v rámci postupu vyrovnania, kedze vsetci prednostní veritelia boli uspokojení a predpokladalo sa, ze v nachádzajúcich mesiacoch sa pristúpi k prvému zásadnému rozdeleniu prostriedkov medzi veritelov s nezabezpecenými pohladávkami. 56 Je vsak nutné konstatovat, ze napriek likvidácii spolocnosti Saremar, záujem RAS na konaní nezanikol. 57 Na jednej strane treba totiz zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie nebolo zrusené ani vzaté spät, takze táto zaloba nie je bezpredmetná (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, [67]C-362/05 P, [68]EU:C:2007:322, bod [69]48). 58 Na druhej strane napadnuté rozhodnutie nadalej spôsobuje právne úcinky vo vztahu k RAS, ktoré sa nestali obsolentné len z dôvodu likvidácie spolocnosti Saremar. V tomto ohlade Komisia nespochybnuje, ako RAS a Saremar uviedli na pojednávaní, ze vstup tejto spolocnosti do likvidácie nemá za následok jej zánik, ku ktorému môze dôjst az po skoncení procesu likvidácie. Aj za predpokladu, ze by po zániku spolocnosti Saremar záväzky vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia stratili vo vztahu k RAS konkrétny obsah, v nijakom prípade to neplatí v stádiu zacatia likvidácie. Dalej treba uviest, ze Vseobecný súd do dnesného dna nebol informovaný o tom, ze by sa konanie o likvidácii spolocnosti Saremar skoncilo. 59 Na základe tohto rozhodnutia teda RAS stále nemá právo zaplatit spolocnosti Saremar cast sporného zvýsenia základného imania, ku ktorej zaplateniu tento verejný orgán nepristúpil z dôvodu oznámenia tejto transakcie Komisii, ako to vyplýva zo zápisnice z valného zhromazdenia spolocnosti Saremar z 11. júla 2012. 60 Navyse, pokial ide o cast spornej pomoci, ktorú uz RAS poskytol spolocnosti Saremar, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze samotná okolnost, ze podnik je predmetom postupu vyrovnania, najmä ked toto konanie vedie k likvidácii podniku, nespochybnuje zásadu vymáhania státnej pomoci. V takomto prípade totiz obnovenie predchádzajúcej situácie a odstránenie narusenia hospodárskej sútaze vyplývajúceho z protiprávne poskytnutej pomoci sa v zásade môze dosiahnut tak, ze do pasív podniku v likvidácii sa zapíse záväzok týkajúci sa vrátenia predmetnej pomoci (pozri rozsudok z 1. júla 2009, KG Holding a i./Komisia, [70]T-81/07 az T-83/07, Zb., [71]EU:T:2009:237, body [72]192 a [73]193 a citovanú judikatúru). RAS má teda minimálne povinnost dohliadnut na to, aby pohladávky, ktoré má voci spolocnosti Saremar na základe uz poskytnutej casti spornej pomoci, boli zapísané do pasív tejto spolocnosti. 61 Za týchto podmienok, bez toho aby bolo potrebné preskúmat tvrdenia RAS, je namieste uviest, ze vstup spolocnosti Saremar do likvidácie nespochybnuje konstatovanie uvedené v bode 50 vyssie, podla ktorého by zrusenie napadnutého rozhodnutia mohlo byt pre zalobcu prospesné, kedze záväzky vyplývajúce z tohto rozhodnutia by sa automaticky prestali nan uplatnovat a jeho právna situácia by sa nevyhnutne zmenila. 62 Tvrdenia Komisie nemôzu spochybnit tieto úvahy. 63 Na jednej strane z týchto úvah jasne vyplýva, ze otázka, ci Saremar môze alebo nemôze pokracovat vo svojej hospodárskej cinnosti a v dôsledku toho otázka, ci RAS má záujem na pokracovaní tejto cinnosti nemajú vplyv na pretrvávanie záujmu zalobcu na konaní. Z vyssie uvedených bodov 57 az 60 vyplýva, ze v tomto ohlade je dôlezité, ze na jednej strane napadnuté rozhodnutie nie je bezpredmetné, a na druhej strane, ze nadalej spôsobuje právne úcinky vo vztahu k RAS a k rozhodnutiam, ktoré prijal ako verejný orgán. To je aj dôvod, pre ktorý vyhlásenia RAS v kontexte veci T-506/14 Grandi Navi Veloci/Komisia a vyhlásenia predsedu RAS reprodukované v odôvodnení regionálneho rozhodnutia c. 24/23 (pozri bod 40 vyssie), na ktoré sa Komisia odvoláva, nie sú v prejednávanej veci relevantné. Dalej na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, svojim trvaním na tejto zalobe RAS napriek jej vyhláseniam neporusuje zásadu, podla ktorej nik nemôze namietat proti niecomu co predtým uznal (nemo potest venire contra factum proprium). 64 Na druhej strane, ako vyplýva z bodov 47 az 61 vyssie, RAS nemá právo na podanie tejto zaloby ako veritel spolocnosti Saremar, ale ako verejný orgán, ktorý poskytol spornú pomoc. V dôsledku toho je irelevantná skutocnost, ze RAS ako veritel spolocnosti Saremar nemá vzhladom na jej likvidáciu záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia. 65 Nakoniec z dôvodov uvedených v bodoch 52 a 53 vyssie, tvrdenie Komisie zalozené na údajnom nedostatku právomoci RAS na poskytnutie sporného kompenzacného opatrenia nemozno prijat. 66 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze RAS má záujem na konaní v rámci tejto zaloby a v dôsledku toho je potrebné o nej rozhodnút. 2. O veci samej 67 Zaloba má dve casti, z ktorých prvá sa týka zrusenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ho Komisia vyhlásila sporné kompenzacné opatrenie za nezlucitelné s vnútorným trhom a za vykonané protiprávne, a druhá sa týka zrusenia tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia vyhlásila za nezlucitelné a protiprávne sporné zvýsenie základného imania. O prvej casti zaloby týkajúcej sa casti napadnutého rozhodnutia súvisiacej so sporným kompenzacným opatrením 68 Proti casti rozhodnutia týkajúcej sa sporného kompenzacného opatrenia sa v zalobe uvádza formálne pät zalobných dôvodov zalozených predovsetkým na nesprávnych právnych posúdeniach a na zjavne nesprávnych posúdeniach. Prvý zalobný dôvod sa týka identifikácie záväzkov sluzby vo verejnom záujme ulozených spolocnosti Saremar, druhý zalobný dôvod sa týka uplatnenia podmienok Altmark, tretí zalobný dôvod sa týka uplatnenia rozhodnutia Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatnovaní clánku [106 ods. 2 ZFEÚ] na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu ([74]Ú. v. EÚ L 312, 2005, s. 67, dalej len "rozhodnutie SVHZ z roku 2005") a rozhodnutia SVHZ z roku 2011, stvrtý zalobný dôvod sa týka kvalifikácie spolocnosti Saremar ako podniku v tazkostiach a piaty zalobný dôvod sa týka uplatnenia zásad rámca SVHZ z roku 2011. 69 V tomto ohlade je namieste uviest, ze tieto zalobné dôvody sa týkajú predovsetkým materiálnej zákonnosti napadnutého rozhodnutia. RAS vsak v rámci týchto dôvodov tiez tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je neodôvodnené. Rovnako v rámci stvrtého zalobného dôvodu sa RAS odvoláva na porusenie jeho práv na obhajobu, ktoré by malo vyplývat zo skutocnosti, ze otázka, ci bola Saremar podnikom v tazkostiach, nebola v rámci správneho konania predmetom diskusie. V dôsledku toho je namieste domnievat sa, ze RAS v skutocnosti v tomto ohlade uvádza aj siesty zalobný dôvod odlisujúci sa od vyssie uvedených vecných dôvodov, ktorý sa zakladá na porusení podstatných formálnych nálezitostí a obsahuje dve casti týkajúce sa jednak porusenia povinnosti odôvodnenia a jednak porusenia práv na obhajobu. Tento zalobný dôvod sa musí skúmat samostatne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2013, Komisia/Edison, [75]C-446/11 P, neuverejnený, [76]EU:C:2013:798, bod [77]20 a citovanú judikatúru). 70 Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat v prvom rade siesty zalobný dôvod, v druhom rade druhý a piaty zalobný dôvod a v tretom rade prvý zalobný dôvod. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí - O prvej casti zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 71 Na podporu prvej casti siesteho zalobného dôvodu RAS v podstate uvádza pät výhrad. Najskôr treba preskúmat spolocne prvé dve výhrady. 72 Prvá výhrada sa zakladá na tom, ze identifikácia záväzkov sluzby vo verejnom záujme ulozených spolocnosti Saremar je v napadnutom rozhodnutí nedostatocne odôvodnená. Druhá výhrada sa zakladá na tom, ze Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie o nezohladnení dôkazov poskytnutých RAS na úcely preukázania nevyhnutnosti záväzkov sluzby vo verejnom záujme ulozených spolocnosti Saremar a dostatocne jasnú povahu ich definície. 73 V tomto ohlade je namieste uviest, ze tieto dve výhrady sa týkajú odôvodnenia casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa preskúmania sporného kompenzacného opatrenia vzhladom na prvú podmienku Altmark. Ako bude uvedené v bodoch 123 az 132 nizsie, táto cast napadnutého rozhodnutia nebola nevyhnutná na to, aby mohla Komisia konstatovat, ze uvedené kompenzacné opatrenie nerespektuje podmienky Altmark, kedze mohla oprávnene konstatovat, ze druhá z týchto podmienok nebola splnená. V dôsledku toho údajné nesprávne posúdenia Komisie v rámci uplatnenia prvej podmienky Altmar nemajú vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. Preto bez toho, aby bolo potrebné overit, ci prvá výhrada splna podmienky prípustnosti definované v clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 platného v case podania zaloby, je namieste domnievat sa, ze tieto dve dotknuté výhrady sú neúcinné a musia byt zamietnuté. 74 Tretia výhrada sa týka nedostatku odôvodnenia bodov 255 az 260 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia preskúmala zlucitelnost sporného kompenzacného opatrenia vzhladom na podmienky stanovené rozhodnutím SVHZ z roku 2011 a rozhodnutím SVHZ z roku 2005. 75 V prvom rade, podla ustálenej judikatúry, poziadavka stanovená v clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, podla ktorého zaloba musí obsahovat predmet konania, dôvody a tvrdenia, na ktorých je zaloba zalozená, ako aj strucné zhrnutie týchto dôvodov, sa musí vykladat v tom zmysle, ze zaloba musí pod hrozbou neprípustnosti uvedených dôvodov vysvetlovat, v com spocívajú, takze samotné abstraktné uvedenie týchto dôvodov nezodpovedá poziadavkám tohto rokovacieho poriadku. Analogické poziadavky sa uplatnia aj pri výhrade uvedenej na podporu zalobného dôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. februára 2012, Taliansko/Komisia, [78]T-267/06, neuverejnený, [79]EU:T:2012:69, bod [80]35, a z 12. septembra 2013, Besselink/Rada, [81]T-331/11, neuverejnený, [82]EU:T:2013:419, body [83]37 az [84]41 a citovanú judikatúru). 76 V prejednávanej veci treba uviest, ze zalobkyna nespresnila obsah tretej výhrady. Obmedzila sa totiz na to, ze v názve svojho tretieho zalobného dôvodu týkajúceho sa nesprávnych posúdení, ktorých sa mala Komisia dopustit v bodoch 255 az 260 napadnutého rozhodnutia, uviedla "porusenie clánku 296 ZFEÚ", pricom nijako nespresnila, v com spocíva toto porusenie. V dôsledku toho je táto výhrada na základe clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 neprípustná. 77 Stvrtá výhrada sa zakladá v podstate na tom, ze Komisia v bode 269 napadnutého rozhodnutia nespresnila, ci sa domnieva, ze poskytnutie náhrady za sluzbu vo verejnom záujme podniku v tazkostiach je v zásade vylúcené. 78 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ES musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia sa musí posudzovat vzhladom na okolnosti daného prípadu a najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, má byt posudzovaná nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (pozri rozsudok z 28. januára 2016, Slovinsko/Komisia, [85]T-507/12, zatial neuverejnený, [86]EU:T:2016:35, bod [87]23 a citovanú judikatúru). 79 Navyse v oblasti státnej pomoci nevyhnutný vzájomný vztah medzi dôvodmi, na ktoré sa odvoláva dotknutá osoba v priebehu konania vo veci formálneho zistovania, a odôvodnením rozhodnutia Komisie, nemôze ukladat Komisii povinnost odmietnut kazdé z tvrdení uvádzaných na podporu týchto dôvodov. Stací pokial uvedie skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú podstatnú dôlezitost pre struktúru rozhodnutia (pozri rozsudok z 28. januára 2016, Slovinsko/Komisia, [88]T-507/12, zatial neuverejnený, [89]EU:T:2016:35, bod [90]25 a citovanú judikatúru). 80 V prejednávanej veci nebolo nevyhnutné, aby Komisia v bode 269 napadnutého rozhodnutia spresnila, ci sa domnieva, ze poskytnutie náhrady za sluzbu vo verejnom záujme podniku v tazkostiach je v zásade vylúcené. Stacilo totiz, tak ako to bolo v prípade tohto bodu napadnutého rozhodnutia, aby uviedla, ze v súlade s bodom 9 rámca SVHZ z roku 2011 a vzhladom na nesplnenie podmienok rozhodnutia SVHZ z roku 2011 v prejednávanej veci, sa zlucitelnost uvedenej kompenzácie posúdila vzhladom na usmernenia o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu. Z tohto uvedenia jasne vyplývajú rozhodujúce právne skutocnosti, ktoré viedli Komisiu k tomu, aby uplatnenie uvedených usmernení povazovala v prejednávanej veci za nevyhnutné. V dôsledku toho nebolo potrebné, aby Komisia podrobnejsie rozvinula teoretické domnienky, na ktorých spocívala jej úvaha, kedze bod 269 napadnutého rozhodnutia umoznoval jednak RAS pochopit túto úvahu a prediskutovat tieto domnienky v rámci tejto zaloby a osobitne v rámci stvrtého zalobného dôvodu, a jednak Vseobecnému súdu vykonat svoje preskúmanie. Stvrtú výhradu preto treba zamietnut. 81 Piata výhrada sa zakladá v podstate na tom, ze Komisia neodôvodnila v prejednávanej veci uplatnenie zásad stanovených v bodoch 14, 19, 20, 39 a 60 rámca SVHZ z roku 2011, hoci na základe bodu 61 tohto rámca sa tieto zásady neuplatnujú na sporné kompenzacné opatrenie. 82 V tomto ohlade stací zdôraznit, ako uviedla Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, ze táto výhrada spocíva na predpoklade, ze sporná kompenzácia za sluzbu vo verejnom záujme splna podmienky uvedené v clánku 2 ods. 1 rozhodnutia SVHZ z roku 2011 a ze vzhladom na túto skutocnost v súlade s bodom 61 rámca SVHZ z roku 2011, sa body 14, 19, 20, 39 a 60 tohto rámca neuplatnovali na uvedenú kompenzáciu. V predchádzajúcej casti napadnutého rozhodnutia, konkrétne v bodoch 255 az 260 tohto rozhodnutia, Komisia uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze podmienky uplatnenia rozhodnutia SVHZ z roku 2011 neboli v prejednávanej veci splnené. V dôsledku toho nebola neskôr povinná odôvodnovat, preco preskúmala spornú kompenzáciu s ohladom na podmienky stanovené v bodoch 14, 19, 20, 39 a 60 rámca SVHZ z roku 2011. 83 Za týchto podmienok sa piata výhrada môze len zamietnut, v dôsledku coho je potrebné zamietnut prvú cast siesteho zalobného dôvodu ako celok. - O druhej casti zalozenej na porusení práva na obhajobu 84 RAS sa domnieva, ze Komisia kvalifikovala spolocnost Saremar za podnik v tazkostiach prvýkrát v napadnutom rozhodnutí. Podla neho táto otázka nikdy nebola predmetom kontradiktórnej diskusie v priebehu správneho konania. 85 Komisia odpovedá, ze v prejednávanej veci sa nemozno odvolávat na právo zalobcu na obhajobu v rámci správneho konania. 86 V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry majú dotknuté osoby v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v konaní o preskúmaní státnej pomoci len moznost predlozit Komisii vsetky informácie urcené na to, aby bola informovaná pri svojom budúcom konaní, a nemôzu ziadat o kontradiktórnu diskusiu s Komisiou, na ktorú má nárok dotknutý clenský stát. Medzi dotknutými osobami v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ sa nachádzajú nielen príjemcovia pomoci alebo prípadne ich konkurenti, ale aj vnútrostátne územné celky, ktoré poskytli pomoc, ako je v prejednávanej veci RAS (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [91]C-106/09 P a C-107/09 P, [92]EU:C:2011:732, bod [93]181 a citovanú judikatúru, a z 12. mája 2011, Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'Agglomération du Douaisis/Komisia, [94]T-267/08 a T-279/08, [95]EU:T:2011:209, bod [96]87 a citovanú judikatúru). V dôsledku toho okolnost, ze v prejednávanej veci nedoslo medzi RAS a Komisiou k nijakej kontradiktórnej diskusii v rámci konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s otázkou, ci sa Saremar má kvalifikovat ako podnik v tazkostiach, nepredstavuje porusenie práva zalobcu na obhajobu. V kazdom prípade, ako z právneho hladiska správne uviedla Komisia, rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vo svojich odôvodneniach 260 a 261 výslovne odkazovalo na predpoklad, ze Saremar je podnik v tazkostiach, pricom sa v nom uvádzalo, ze Komisia v danom okamihu nemala blizsie informácie v tomto ohlade. Preto v priebehu tohto konania prinálezalo RAS, aby vyuzil poskytnutú moznost a predlozil pripomienky a informácie k tejto otázke, pokial to povazoval za potrebné. 87 Preto je namieste zamietnut druhú cast siesteho zalobného a v dôsledku toho aj siesty zalobný dôvod ako celok. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ako aj na zjavne nesprávnych posúdeniach Komisie pri uplatnení podmienok Altmark. 88 Druhý zalobný dôvod sa týka uplatnenia prvých troch podmienok Altmark Komisiou v bodoch 167 az 224 napadnutého rozhodnutia. Tento zalobný dôvod je rozdelený na pät castí. Prvé tri casti sa týkajú prvej podmienky Altmark, kým stvrtá cast sa týka druhej podmienky a piata cast tretej podmienky. RAS sa v podstate domnieva, ze zjavne nesprávne posúdenia, ktorých sa dopustila Komisia pri uplatnení týchto podmienok, porusujú clánok 107 ods. 1 ZFEÚ a clánok 106 ods. 2 ZFEÚ. 89 Na úvod treba uviest, ze Vseobecnému súdu prinálezí, aby vecne preskúmal argumentáciu RAS na podporu rôznych castí druhého zalobného dôvodu výlucne vzhladom na údajné porusenie clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a nie vzhladom na údajné porusenie clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Jediným úcelom podmienok Altmark je kvalifikácia predmetného opatrenia za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, aby bolo mozné urcit, ci existuje povinnost oznámit toto opatrenie Komisii v prípade novej pomoci, alebo povinnost spolupráce s touto institúciou v prípade existujúcej pomoci (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 1. júla 2010, M6 a TF1/Komisia, [97]T-568/08 a T-573/08, [98]EU:T:2010:272, body [99]128 a [100]129 a citovanú judikatúru). Naopak tieto podmienky nesúvisia s urcením zlucitelnosti tejto pomoci vzhladom na clánok 106 ods. 2 ZFEÚ, ktorej urcenie si uz na základe definície vyzaduje, aby dotknuté opatrenie bolo najskôr oznacené za státnu pomoc. V rozsahu, v akom sa zakladá na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, je teda tento zalobný dôvod neúcinný. 90 Dalej treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry oznacenie za státnu pomoc vyzaduje splnenie vsetkých podmienok uvedených v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Ide o nasledujúce podmienky: po prvé musí íst o státne opatrenie alebo o opatrenie financované zo státnych prostriedkov; po druhé toto opatrenie musí byt spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi; po tretie musí poskytnút výhodu jeho príjemcovi a po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 22. októbra 2015, EasyPay a Finance Engineering, [101]C-185/14, [102]EU:C:2015:716, bod [103]35 a citovanú judikatúru). 91 Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ teda na úcely posúdenia opatrenia ako státnej pomoci okrem iného predpokladá existenciu výhody poskytnutej podniku. Ako vsak uz Súdny dvor rozhodol v bode 87 rozsudku z 24. júla 2003Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([104]C-280/00, [105]EU:C:2003:415), clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa nevztahuje na státny zásah povazovaný za kompenzáciu predstavujúcu protihodnotu plnení, ktoré poskytujú prijímajúce podniky pri výkone záväzkov sluzby vo verejnom záujme, takze tieto podniky v skutocnosti nepozívajú financnú výhodu a dôsledkom uvedeného zásahu teda nie je konkurencné zvýhodnenie týchto podnikov vo vztahu ku konkurencným podnikom (rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [106]C-280/00, [107]EU:C:2003:415, bod [108]87, a z 22. októbra 2015, EasyPay a Finance Engineering,, [109]C-185/14, [110]EU:C:2015:716, bod [111]45). 92 Aby v konkrétnom prípade nebola takáto kompenzácia kvalifikovaná ako státna pomoc, musia byt splnené urcité podmienky. Po prvé prijímajúci podnik bol skutocne poverený plnením povinností verejnej sluzby a tieto povinnosti boli jasne definované. Po druhé parametre, na základe ktorých sa kompenzácia vypocítala, boli vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa zabránilo tomu, ze kompenzácia bude mat za následok hospodárske zvýhodnenie, ktorým môze byt podnik, ktorému je poskytnuté, zvýhodnený oproti konkurencným podnikom. Po tretie náhrada neprekracuje sumu, ktorá je potrebná na pokrytie vsetkých nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov sluzby vo verejnom záujme alebo ich casti, pricom sa zohladnia súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov. Po stvrté, ked sa výber podniku, ktorý mal byt poverený vykonávaním povinností verejnej sluzby, neuskutocnil na základe verejného obstarávania, výska potrebnej náhrady sa urcila na základe analýzy nákladov, ktoré by priemerný, riadne spravovaný a primerane vybavený podnik potreboval na to, aby bol schopný vyhoviet poziadavkám sluzby vo verejnom záujme, ktoré by boli na tento podnik kladené pri výkone daných povinností, pricom treba vziat do úvahy dosiahnuté príjmy, ako aj primeraný zisk za plnenie týchto povinností (rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [112]C-280/00, Zb., [113]EU:C:2003:415, body [114]88 az [115]93, a z 11. marca 2009, TF1/Komisia, [116]T-354/05, [117]EU:T:2009:66, bod [118]128). 93 V dôsledku toho sa státny zásah, ktorý nesplna jednu alebo viacero podmienok Altmark, môze povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial sú splnené ostatné podmienky na úcely oznacenia za státnu pomoc uvedené v tomto clánku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [119]C-280/00, [120]EU:C:2003:415, bod [121]94, a z 11. marca 2009, TF1, [122]T-354/05, Zb., [123]EU:T:2009:66, bod [124]129). 94 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze podmienky Altmark, ktoré musia byt splnené, aby sa státny zásah vo forme náhrady za sluzbu vo verejnom záujme mohol vyhnút oznaceniu za státnu pomoc, majú kumulatívnu povahu. Okrem toho tieto podmienky sú navzájom samostatné a sledujú svoj vlastný ciel (rozsudok z 18. februára 2016, Nemecko/Komisia, [125]C-446/14 P, neuverejnený, [126]EU:C:2016:97, bod [127]31). Preto v rámci preskúmania státnej pomoci Komisia nie je povinná preskúmat vsetky tieto podmienky, pokial zistí, ze jedna alebo viaceré z nich nie sú splnené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 2009, TF1/Komisia, [128]T-354/05 P, [129]EU:T:2009:66, body [130]142, [131]143 a [132]146). Rovnako nesprávnost zistenia Komisie, ze jedna z týchto podmienok nie je splnená, nemôze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia, pokial Komisia dospeje k rovnakému zisteniu v súvislosti s dalsou z týchto podmienok, pri ktorom k nesprávnemu posúdeniu nedoslo. Toto posledné zistenie totiz samo osebe stací na to, aby sa dospelo k záveru, ze sporné opatrenie poskytuje hospodársku výhodu, ktorú mozno oznacit za státnu pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2015, Abertis Telecom a Retevisión I/Komisia, [133]T-541/13, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, [134]EU:T:2015:898, body [135]64 a [136]112). 95 Za týchto okolností sa zdá byt v prejednávanej veci vhodné preskúmat spolocne rôzne casti tohto zalobného dôvodu. Kazdá z týchto castí sa totiz týka jednej z podmienok Altmark a v dôsledku toho nijaká z nich nemôze sama osebe viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 96 Dalej, ako vyplýva z bodu 173 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala, ze z dôvodu jasnosti bolo vhodnejsie zacat jej preskúmanie dodrzania podmienok Altmark sporným kompenzacným opatrení a jeho analýzou vzhladom na druhú z týchto podmienok. Okrem toho v bode 179 uvedeného rozhodnutia Komisia uzavrela túto analýzu tak, ze táto podmienka nebola splnená a ze v dôsledku toho náhrada za sluzbu vo verejnom záujme poskytovala spolocnosti Saremar výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Az v nadväznosti na túto analýzu Komisia postupne preskúmala prvú (body 180 az 219 napadnutého rozhodnutia) a tretiu podmienku Altmark (body 220 az 223 napadnutého rozhodnutia). Preto treba preskúmat v prvom rade tvrdenia RAS týkajúce sa neprávnych právnych posúdení a nesprávnych posúdení, ktorých sa Komisia mala dopustit v rámci uplatnenia druhej podmienky Altmark a ktoré sú uvádzané na podporu stvrtej casti tohto zalobného dôvodu. 97 RAS v podstate tvrdí, ze druhá podmienka Altmark nevyzaduje, aby sa rozhodnutia poverujúce poskytovaním sluzbu vo verejnom záujme výslovne týkali dotknutého kompenzacného opatrenia. Preto tak ako v prejednávanej veci stací, aby boli vopred, transparentne a objektívne stanovené vsetky kritériá organizácie a prevádzkovanie tejto sluzby vo verejnom záujme, ktoré umoznujú identifikovat s nou súvisiace náklady a príjmy. Okrem toho zavedenie samostatného úctovníctva pre prevádzkovanie spojení s pevninou spolocnostou Saremar by v prejednávanej veci zabránilo akejkolvek nadmernej kompenzácie a akémukolvek krízovému financovaniu. Dalej RAS uvádza, ze nevylucoval prevádzkový deficit v rozsahu, v akom ulozil spolocnosti Saremar povinnost vykonat úlohu vo verejnom záujme za kazdých okolností. Nakoniec sa RAS domnieva, ze rozhodnutie Komisie 2009/611/ES z 8. júla 2008 o opatreniach C 58/02 (ex N 118/02), ktoré Francúzsko zaviedlo v prospech Société Nationale Maritime Corse-Méditerranée (SNCM) ([137]Ú. v. EÚ L 225, 2009, s. 180, dalej len "rozhodnutie SNCM") potvrdzuje moznost Komisie schválit náhradu za sluzbu vo verejnom záujme poskytnutú a posteriori. 98 Na svoju obranu Komisia v podstate opätovne uvádza svoje úvahy, ktoré uviedla v bodoch 174 az 177 napadnutého rozhodnutia, ktoré ju viedli k záveru, ze druhá podmienka Altmark nebola v prejednávanej veci splnená. Navyse tvrdí, ze rozhodnutie SNCM nie je relevantné. CIN vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania v podstate súhlasí s touto argumentáciou. 99 Na úvod treba pripomenút, ze na to, aby sa v bode 179 napadnutého rozhodnutia dospelo k záveru, ze druhá podmienka Altmark nebola v prejednávanej veci splnená, sa Komisia v bodoch 174 az 177 tohto rozhodnutia domnievala, ze parametre výpoctu sporného kompenzacného opatrenia nemozno povazovat za vopred objektívne a transparentne stanovené. Poukazuje totiz na to, ze v rozhodnutiach stanovujúcich úlohy vo verejnom záujme spolocnosti Saremar nebola upravená nijaká náhrada, ba dokonca bola vylúcená. Preto vyssie rozhodnutia RAS podla napadnutého rozhodnutia spocívali na predpoklade, ze Saremar má splnit uvedenú úlohu vo verejnom záujme minimálne so zachovaním rozpoctovej rovnováhy, ak aj nie so ziskom, a len neskôr, potom ako vznikla strata vyplývajúca z uvedenej úlohy, sa zaviedol kompenzacný mechanizmus (body 174 az 177 napadnutého rozhodnutia). Dalej uviedla, ze ako vysvetlí neskôr v rámci uplatnenia prvej podmienky Altmark, kedze povinnosti týkajúce cenových úrovní neboli jasne definované, parametre výpoctu náhrady nevyhnutne spojené s týmito cenovými úrovnami nemohli byt ako také vopred objektívne a transparentne stanovené (bod 178 napadnutého rozhodnutia). 100 V tomto ohlade, ako bolo pripomenuté v bode 92 vyssie, druhá podmienka Altmark sa týka nevyhnutnosti vopred objektívne a transparentne stanovit parametre, na základe ktorých sa kompenzácia vypocíta, aby sa zabránilo tomu, ze kompenzácia bude mat za následok hospodársku výhodu, ktorou môze byt podnik príjemcu zvýhodnený oproti konkurencným podnikom. 101 Ako totiz Vseobecný súd viac krát zdôraznil, clenské státy majú sirokú mieru volnej úvahy nielen vo vztahu k definícii úlohy vo verejnom záujme, ktorej sa týka prvá podmienka Altmark, ale aj vo vztahu k stanoveniu náhrady nákladov tejto sluzby vo verejnom záujme. V prípade neexistencie právnej úpravy Únie v oblasti sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) nie je preto Komisia oprávnená rozhodnút o rozsahu úloh vo verejnom záujme prislúchajúcich verejnému prevádzkovatelovi, konkrétne o výske nákladov spojených s touto sluzbou, ani o vhodnosti politických rozhodnutí prijatých v tejto súvislosti vnútrostátnymi orgánmi, ani o hospodárskej efektívnosti verejného prevádzkovatela (pozri v tomto zmysle rozsudok z 16. júla 2014, Zweckverband Tierkörperbeseitigung/Komisia, [138]T-309/12, neuverejnený, [139]EU:T:2014:676, body [140]104 a [141]148 a citovanú judikatúru). 102 Napokon najmä preto, ze toto urcenie náhrady nákladov sluzby vo verejnom záujme podlieha iba obmedzenej kontrole institúcii, druhá podmienka uvedená v rozsudku Altmark vyzaduje, aby institúcie boli schopné overit existenciu vopred stanovených objektívnych a transparentných parametrov, pricom tieto parametre musia byt spresnené tak, aby sa vylúcilo akékolvek zneuzitie pojmu SVHZ clenským státom, ktorého úcinkom by bolo poskytnutie hospodárskej výhody vo forme náhrady verejnému prevádzkovatelovi (pozri v tomto zmysle rozsudok 16. júla 2014, Zweckverband Tierkörperbeseitigung/Komisia, [142]T-309/12, neuverejnený, [143]EU:T:2014:676, bod [144]148 a citovanú judikatúru). 103 Táto podmienka teda necháva clenským státom volnost pri výbere praktických spôsobov na zabezpecenie jej dodrziavania, pokial spôsoby stanovenia náhrady zostanú objektívne a transparentné. Posúdenie Komisie sa na tieto úcely musí opierat o analýzu konkrétnych právnych a ekonomických podmienok, so zretelom na ktoré sa tieto parametre stanovujú (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2012, CBI/Komisia, [145]T-137/10, [146]EU:T:2012:584, bod [147]192 a citovanú judikatúru). 104 V prejednávanej veci je nutné konstatovat, ze v analýze Komisie uvedenej v bodoch 174 az 177 napadnutého rozhodnutia, v ktorej poukazuje osobitne na absenciu predchádzajúceho stanovenia náhrady, nedoslo k nesprávnemu posúdeniu. 105 Z písomností v spise totiz vyplýva, ze nijaké z regionálnych rozhodnutí uvedených v bodoch 6 az 9 vyssie, ktorými RAS poveril spolocnost Saremar vykonávaním spojení s pevninou a spresnil tým súvisiace záväzky sluzby vo verejnom záujme, neupravuje ani výslovne, ba ani implicitne poskytnutie náhrady za sluzbu vo verejnom záujme zodpovedajúcej nákladom spôsobeným výkonom vyssie uvedených záväzkov. Naopak, ako Komisia zdôraznila v bodoch 174 az 177 napadnutého rozhodnutia, vsetky tieto rozhodnutia poskytli spolocnosti Saremar usmernenia pre stanovenie spojení a sadzieb, ktoré sa majú uplatnovat, ako aj moznosti menit uvedené sadzby na úcely zosúladenia dopytu po doprave s cielom hospodárskej a financnej rovnováhy. Tieto rozhodnutia teda spocívali na predpoklade, ze k výkonu vyssie uvedených záväzkov sluzby vo verejnom záujme malo dôjst za trhových podmienok, pricom sa teda mala zachovat zivotaschopnost cinnosti bez potreby pouzitia náhrady za sluzbu vo verejnom záujme poskytnutej RAS. Napokon, ako uvádza Komisia v bode 177 napadnutého rozhodnutia, regionálne rozhodnutie c. 48/65 výslovne odôvodnuje povinnost zachovat hospodársku rovnováhu pri spojeniach s pevninou s odkazom na ciel spocívajúci v zabránení poskytnutia nezlucitelnej státnej pomoci. 106 Za týchto okolností sa Komisia z právneho hladiska správne domnievala, ze poziadavka predchádzajúceho stanovenia objektívnych a transparentných parametrov pre výpocet náhrady za sluzbu vo verejnom záujme sa v prejednávanej veci nemôze povazovat za splnenú. Nemôze to tak byt v prípade, ked RAS neprijal ustanovenia, ktoré by upravovali poskytnutie takejto náhrady, a v prípade dotknutých spôsobov organizácie sluzby vo verejnom záujme, ako sú opísané v bode 105 vyssie, ktoré vylucujú, aspon v zásade, túto náhradu. Ako sa síce pripomenulo v bode 103 vyssie, v rámci druhej podmienky Altmark judikatúra priznáva vnútrostátnym orgánom sirokú mieru volnej úvahy na urcenie spôsobov výpoctu náhrady za sluzbu vo verejnom záujme. V tomto rámci vsak táto volná úvaha nemôze zbavit vnútrostátne orgány povinnosti vopred stanovit náhradu za sluzbu vo verejnom záujme. Predchádzajúce stanovenie spôsobov výpoctu tejto náhrady je nevyhnutné na splnenie druhej podmienky Altmark a predpokladá, na základe svojej definície, ze sa uz taktiez vopred rozhodlo o poskytnutí takejto náhrady. 107 Napokon, ako v podstate uviedla Komisia vo svojej duplike, vnútrostátne orgány môzu, pokial to povazujú za vhodné, stanovit úlohu vo verejnom záujme, ktorej financná rovnováha je v plnom rozsahu zabezpecená prevádzkovými príjmami, bez pouzitia náhrady za sluzbu vo verejnom záujme. Ulozenie záväzkov sluzby vo verejnom záujme síce vo vseobecnosti vyzaduje ako protihodnotu poskytnutie náhrady dotknutému prevádzkovatelovi. V prípade neexistencie právnej úpravy Únie v oblasti SVHZ vsak právo Únie nebráni stanoveniu takejto náhrady za sluzbu vo verejnom záujme. V prejednávanej veci, ako správne uviedla Komisia v bode 174 napadnutého rozhodnutia, miera volnej úvahy, ktorú RAS v rámci regionálnych rozhodnutí uvedených v bodoch 6 az 9 vyssie ponechal spolocnosti Saremar v súvislosti s úpravou sadzieb, mala práve za ciel umoznit tejto spolocnosti zachovat financnú a hospodársku rovnováhu svojej cinnosti za trhových podmienok, aby sa nepotrebovala uchýlit k verejnému financovaniu. 108 Vzhladom na to, v tomto rámci, ktorý vylucuje financovanie úlohy spolocnosti Saremar z verejných zdrojov, sporné kompenzacné opatrenie, ktoré bolo poskytnuté neskôr, v nadväznosti na prevádzkovú stratu vyplývajúcu z tejto cinnosti, nemozno povazovat za náhradu za sluzbu vo verejnom záujme v zmysle rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([148]C-280/00, [149]EU:C:2003:415). Kedze totiz táto náhrada nebola stanovená vopred, nemohla ani byt vypocítaná, ako to vyzaduje druhá podmienka Altmark, na základe objektívnych a transparentných parametrov, ktoré taktiez boli definované vopred. Preto, ako uviedla Komisia v bode 176 napadnutého rozhodnutia, RAS prijal rozhodnutie o poskytnutí dotácie 10 miliónov eur spolocnosti Saremar na úcely "krytia prípadnej straty" vyplývajúcej z prevádzkovania spojení s pevninou az v rámci regionálneho zákona c. 15 z roku 2012. Navyse tejto regionálny zákon nijako nenaznacuje na základe akých parametrov bola urcená výska tejto dotácie. 109 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výlucne na základe bodov 174 az 177 napadnutého rozhodnutia sa mohla Komisia z právneho hladiska správne domnievat, ze druhá podmienka Altmark nebola v prejednávanej veci splnená. 110 Tvrdenia uvedené RAS v rámci stvrtej casti druhého zalobného dôvodu nemôzu spochybnit tento záver. 111 V prvom rade tvrdenie RAS, podla ktorého neexistencia výslovného odkazu na náhradu za sluzbu vo verejnom záujme v regionálnych rozhodnutiach, ktorými sa udeluje poverenie na poskytovanie sluzby vo verejnom záujme, nie je v rozpore s druhou podmienkou Altmark, je nedôvodné. 112 V tomto ohlade na jednej strane ani rámec SVHZ z roku 2011, ani oznámenie Komisie z 11. januára 2012 o uplatnovaní pravidiel Európskej únie o státnej pomoci na náhrady za sluzbu vo vseobecnom hospodárskom záujme ([150]Ú. v. EÚ C 8, 2012, s. 4), o ktoré sa RAS opiera, nepodporujú toto tvrdenie. Ako totiz uvádza samotný zalobca, z týchto oznámení len vyplýva, ze Komisia sa domnieva, ze príslusné vnútrostátne orgány nie sú povinné vopred stanovit presnú sumu náhrady alebo konkrétny vzorec umoznujúci výpocet tejto sumy. Naopak z týchto oznámení Komisie nijako nevyplýva, ze by sa Komisia domnievala, ze by sa tieto orgány mohli, tak ako RAS, zdrzat predchádzajúceho stanovenia poskytnutia náhrady. V tomto ohlade, ako sa uviedlo v bode 106 vyssie, siroká miera volnej úvahy, ktorú majú vnútrostátne orgány pri stanovení parametrov výpoctu náhrady za sluzbu vo verejnom záujme, nemôze, na základe svojej definície, zbavit tieto orgány povinnosti vopred stanovit takúto náhradu. 113 Na druhej strane podporu tohto tvrdenia sa nemozno odvolávat ani na rozhodnutie SNCM. Na jednaj strane totiz, ako z právneho hladiska správne pripomenula Komisia, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zákonnost rozhodnutia oznacujúceho státnu pomoc za náhradu za sluzbu vo verejnom záujme sa musí posudzovat výlucne v rámci clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako ho vykladá rozsudok z 24. júla 2003Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([151]C-280/00, [152]EU:C:2003:415), a nie vzhladom na rozhodovaciu prax, hoci by aj bola ustálená (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok zo 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, [153]T-171/02, [154]EU:T:2005:219, bod [155]177 a citovanú judikatúru). Na druhej strane a v kazdom prípade, ako Komisia uviedla v duplike, rozhodnutie SNCM neumoznuje potvrdenie tvrdenia zalobcu. Preto v rozpore s tým co zalobca tvrdí v replike, z bodu 253 tohto rozhodnutia vyplýva, ze náhrada za sluzbu vo verejnom záujme poskytnutá SNCM bola na rozdiel od sporného kompenzacného opatrenia stanovená vopred, a to v dohode o poverení poskytovaním verejnej sluzby uzavretej medzi francúzskymi orgánmi a týmto podnikom. Napokon Komisia sa v tomto istom rozhodnutí SNCM domnievala, ze uvedená náhrada predstavovala státnu pomoc vzhladom na podmienky Altmark. 114 V druhom rade okolnost, ze vsetky kritériá nevyhnutné pre identifikáciu a presný výpocet nákladov a príjmov súvisiacich s dotknutou sluzbou vo verejnom záujme sú definované v rozhodnutiach RAS, ktorými sa poskytuje poverenie spolocnosti Saremar, a okolnost, ze regionálne rozhodnutie c. 20/57 zaviedlo systém oddeleného úctovníctva týkajúceho sa uvedenej sluzby vo verejnom záujme, nemôzu preukázat existenciu nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia, ktorých sa mala Komisia dopustit v rámci posúdenia druhej podmienky Altmark. 115 Na jednej strane predpoklad, na ktorom spocíva prvé z tvrdení uvedených v bode 114 vyssie, je nesprávny. Ako totiz pripustil samotný RAS v zalobe, vsetky kritériá nevyhnutné pre identifikáciu a výpocet nákladov a príjmov týkajúcich sa dotknutej sluzby vo verejnom záujme neboli vopred definované, kedze regionálne rozhodnutia, ktorými sa udelilo poverenie spolocnosti Saremar nezohladnovali objem predpokladanej dopravy na spojeniach s kontinentom, ktorú mal tento podnik realizovat. Zjavne vsak ide o premennú, ktorá by mohla mat zásadnú rolu pri dosiahnutí alebo nedosiahnutí hospodárskej rovnováhy dotknutej cinnosti a teda pri výpocte prípadnej nevyhnutnej náhrady nevyhnutnej pre túto rovnováhu. RAS teda implicitne, ale nevyhnutne uznáva, ze urcujúci prvok na stanovenie objektívnych parametrov výpoctu výsky náhrady nebol vo vyssie uvedených regionálnych rozhodnutiach zohladnený. 116 Na druhej strane okolnost, ze uvedené regionálne rozhodnutia zjednodusujú identifikáciu údajov úctovníctva nevyhnutných pre výpocet výsky prípadnej náhrady, nie je v prejednávanej veci urcujúca. Aj za predpokladu, ze by táto okolnost bola preukázaná, nemôze totiz nahradit nedostatok ustanovení upravujúcich poskytnutie náhrady za sluzbu vo verejnom záujme v týchto rozhodnutia a v dôsledku toho ani absenciu objektívnych a transparentných parametrov pre výpocet tejto náhrady. Osobitne treba zdôraznit, ze v uvedených regionálnych rozhodnutiach nic nenaznacuje tomu, ze sa údaje z úctovníctva, na ktoré poukazuje RAS, mali pouzit na stanovenie výpoctu výsky náhrady za sluzbu vo verejnom záujme, kedze táto náhrada bola, ako sa uviedlo v bode 106 vyssie, v zásade vylúcená. 117 Dalej, ako tvrdí Komisia, zo samotného znenia regionálneho rozhodnutia c. 20/57 vyplýva, ze cielom systému oddeleného úctovníctva zavedeného týmto rozhodnutím bolo zabezpecit financnú a hospodársku rovnováhu dotknutej sluzby vo verejnom záujme za trhových podmienok. Osobitne, ako sám RAS uvádza vo svojej zalobe, cielom tohto systému oddeleného úctovníctva bolo najmä zabránit tomu, aby náklady spojené s touto sluzbou vo verejnom záujme boli kompenzované príjmami zo spojení s malými sardskými ostrovmi a Korzikou, ktoré Saremar uskutocnovala v rámci dohody o poskytovaní sluzby vo verejnom záujme a ktoré zahrnali náhradu za sluzbu vo verejnom záujme v rámci tejto dohody. 118 Napokon sa RAS nemôze uzitocne odvolávat na okolnost, ze predchádzajúca identifikácia relevantných údajov úctovníctva v regionálnych rozhodnutiach o poverení sluzbou vo verejnom záujme a zavedení systému oddeleného úctovníctva, umoznila zabránit nadmernej kompenzácii. 119 Ako sa totiz pripomenulo v bode 92 vyssie, poziadavka týkajúca sa absencie nadmernej náhrady je relevantná v rámci preskúmania tretej podmienky Altmark, nie vsak v rámci preskúmania druhej podmienky Altmark, ktoré sa musí obmedzit na preskúmanie existencie predchádzajúceho stanovenia objektívnych a transparentných parametrov výpoctu výsky tejto náhrady. Hoci tieto podmienky majú urcitú vzájomnú závislost, platí tiez, ako sa uviedlo v bode 94 vyssie, ze tieto podmienky musia byt vsetky splnené samostatne, aby sporná náhrada nemohla byt oznacená za pomoc. 120 V tomto ohlade sa zalobca neúspesne odvoláva na bod 210 rozsudku z 12. februára 2008, BUPA a i/Komisia ([156]T-289/03, [157]EU:T:2008:29). V tomto bode totiz Súd prvého stupna konstatoval, ze v rozhodnutí, ktoré bolo predmetom uvedeného sporu, Komisia v danom prípade overila existenciu nadmernej náhrady, ktorá bola relevantná pri preskúmaní tretej podmienky Altmark. Súd prvého stupna z toho v podstate vyvodil, ze implicitne, ale nevyhnutne vopred pristúpila k overeniu existencie objektívnych a transparentných parametrov výpoctu výsky náhrady za dotknutú sluzbu vo verejnom záujme, ktoré spadalo pod druhú podmienku Altmark. V bode 211 toho istého rozsudku Súd prvého stupna dospel k záveru, ze mu prinálezalo overit, ci sa Komisia mohla platne domnievat, ze táto druhá podmienka bola splnená. Preto bod 210 uvedeného rozsudku zasadený do svojho kontextu namiesto podpory tvrdenia zalobcu potvrdzuje nevyhnutnost overit existenciu vopred stanovených objektívnych a transparentných parametrov pre stanovenie výsky sporného kompenzacného opatrenia nezávisle od absencie nadmernej náhrady (rozsudok z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [158]T-289/03, [159]EU:T:2008:29, body [160]210 a [161]211). 121 V tretom a poslednom rade treba uviest, ze na rozdiel od tvrdení RAS záväzok spolocnosti Saremar splnit za kazdých okolností úlohu vo verejnom záujme, ktorá jej bola v prejednávanej veci zverená s cielom zarucenia teritoriálnej kontinuitu, a to aj v prípade prevádzkovej straty, nepreukazuje splnenie druhej podmienky Altmark. Naopak, existencia takéhoto záväzku práve naznacuje, ze na rozdiel od toho, co vyplýva z regionálnych rozhodnutí uvedených v bodoch 6 az 9 vyssie, RAS nemohol vylúcit moznost poskytnutia náhrady za sluzbu vo verejnom záujme a ze v dôsledku toho mal v týchto regionálnych rozhodnutiach upravit poskytnutie takejto náhrady a objektívne a transparentné parametre pre stanovenie jej výsky. 122 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze na základe úvah uvedených v bodoch 174 az 177 napadnutého rozhodnutia sa mohla Komisia z právneho hladiska správne domnievat, ze sporné kompenzacné opatrenie nesplna druhú podmienku Altmark. Okolnost, na ktorú poukazuje RAS, ze Komisia v bode 178 tohto rozhodnutia vychádzala z nesprávnych úvah týkajúcich sa volnej úvahy spolocnosti Saremer pri stanovení a úprave svojich sadzieb, ktoré boli uvedené v rámci preskúmania prvej podmienky Altmark, je irelevantná. Kedze totiz, ako sa uviedlo vyssie, úvahy uvedené v bodoch 174 az 177 napadnutého rozhodnutia postacovali na konstatovanie, ze druhá podmienka Altmark nebola splnená, úvahy v bode 178 sú nevyhnutne uvedené len pre úplnost. Výhrada RAS týkajúca sa tohto posledného bodu je teda neúcinná. Nesprávny dôvod totiz nemôze odôvodnit zrusenie aktu, v ktorom je uvedený, ak je len dôvodom uvádzaným navyse, pricom existujú iné dôvody, ktoré dostatocne odôvodnujú akt (pozri rozsudok z 20. septembra 2012, Francúzsko/Komisia, [162]T-154/10, [163]EU:T:2012:452, bod [164]99, a citovanú judikatúru). Stvrtá cast druhého zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. 123 Pokial ide o dalsie casti druhého zalobného dôvodu, je namieste uviest, ze vzhladom na zamietnutie stvrtej casti tohto zalobného dôvodu z dôvodov uvedených v bodoch 100 az 122 vyssie, sú tieto dalsie casti neúcinné. 124 Na jednej strane, ako sa totiz uviedlo v bode 94 vyssie, Komisia vzhladom na kumulatívnu a autonómnu povahu podmienok Altmark nie je povinná preskúmat vsetky tieto podmienky, pokial konstatuje, ze jedna z nich nie je splnená, a ze v dôsledku toho sa sporné opatrenie musí kvalifikovat ako státna pomoc. Na druhej strane pokial Komisia z právneho hladiska správne dospela k takémuto zisteniu, prípadná nesprávnost jej posúdení týkajúcich sa jednej alebo viacerých dalsích podmienok, nemôze v zásade viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 125 Hoci v prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí preskúmala sporné kompenzacné opatrenie vzhladom na prvé tri podmienky Altmark, aj tak sa domnievala, ako pripomenula v bode 96 vyssie, ze je potrebné preskúmat, ci sa sporné kompenzacné opatrenie má oznacit za státnu pomoc tak, ze zacne s overením, ci bola splnená druhá z uvedených podmienok, a prvú a tretiu z týchto podmienok preskúma az v dalsom stádiu svojej analýzy. Dalej v bode 179 napadnutého rozhodnutia Komisia potom, ako dospela k záveru, ze táto druhá podmienka sa nemôze povazovat za splnenú, z toho vyvodila, ze uvedená náhrada poskytovala spolocnosti Saremar výhodu v zmysle clánku 107 ZFEÚ. Preto Komisia v napadnutom rozhodnutí nevyhnutne konstatovala, ze preskúmanie tejto druhej podmienky postacovalo pre záver, ze sporné kompenzacné opatrenie poskytovalo spolocnosti Saremar hospodársku výhodu. 126 V niektorých prípadoch síce nemozno vylúcit, ze by dôvodnost záverov Komisie týkajúcich sa jednej z týchto podmienok mohla vzhladom na urcitú nezávislost podmienok Altmark závisiet od dôvodnosti posúdení uskutocnených v rámci dalsej z týchto podmienok. 127 V kazdom prípade, ako sa konstatovalo v bode 122 vyssie, v prejednávanej veci záver Komisie, podla ktorého druhá podmienka Altmark nebola splnená, mohol spocívat výlucne na dôvodoch uvedených v bodoch 174 az 177 napadnutého rozhodnutia. 128 Na druhej strane tieto dôvody nijako nezávisia od posúdení Komisie uskutocnených v rámci preskúmania prvej a tretej podmienky Altmark. 129 Najskôr totiz Komisia v rámci uplatnenia prvej podmienky Altmark v bodoch 181 az 210 napadnutého rozhodnutia v podstate uviedla, ze záväzky sluzby vo verejnom záujme ulozené spolocnosti Saremar neboli nevyhnutné osobitne z dôvodu, ze nemohli zarucit cenovú dostupnost sadzieb na spojeniach medzi Sardíniou a pevninou. Je nutné konstatovat, ze tieto úvahy, ktoré nemajú nijaký vztah s úvahami uvedenými v bodoch 174 az 177 tohto istého rozhodnutia, ako sa uviedlo v bode 99 vyssie, spocívajú na zistení, ze rozhodnutia RAS upravujúce záväzky sluzby vo verejnom záujme spolocnosti Saremar nestanovovali poskytnutie náhrady za sluzbu vo verejnom záujme. 130 Dalej stále v rámci uplatnenia prvej podmienky Altmark Komisia v bodoch 211 az 219 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze záväzky sluzby vo verejnom záujme spolocnosti Saremar neboli dostatocne jasne vymedzené, pokial ide o cenovú úroven, ktorá sa mala uplatnovat. V tomto ohlade v bode 178 tohto rozhodnutia Komisia síce odkazovala na toto posúdenie s cielom vyvodit z neho, ze parametre výpoctu náhrady nemohli byt transparentne a objektívne stanovené vopred vzhladom na väzbu medzi stanovením týchto parametrov a vymedzením úrovne uvedených cien. Ako sa vsak uviedlo v bode 122 vyssie, v rámci uplatnenia druhej podmienky Altmark má bod 178 tohto rozhodnutia doplnujúcu povahu vo vztahu k úvahám uvedeným v bodoch 174 az 177 tohto rozhodnutia. 131 Napokon v bodoch 220 az 222 napadnutého rozhodnutia Komisia vychádzala výlucne zo svojich posúdení týkajúcich sa neexistencie nevyhnutnosti sluzby vo verejnom záujme a nedostatocne jasného vymedzenia záväzkov sluzby vo verejnom záujme, stanovených v rámci uplatnenia prvej podmienky Altmark, aby dospela k záveru, ze v dôsledku toho tretia podmienka Altmark týkajúca sa neexistencie nadmernej náhrady, nemôze byt povazovaná za splnenú. 132 Preto aj za predpokladu, ako v podstate tvrdí RAS v rámci prvej, druhej, tretej a piatej casti tohto zalobného dôvodu, ze by sa Komisia nesprávne domnievala, ze prvá a tretia podmienka Altmark nie sú splnené, tieto nesprávne posúdenia by nemohli spochybnit záver Komisie, ku ktorému dospela na konci analýzy druhej z týchto podmienok, a síce, ze sporné kompenzacné opatrenie poskytovalo spolocnosti Saremar hospodársku výhodu. Preto sa tieto casti tohto zalobného dôvodu musia povazovat za neúcinné, takze bez toho, aby bolo potrebné nariadit vykonanie dokazovania, ktoré pozaduje RAS v rámci tejto prvej a druhej casti, sa tento zalobný dôvod musí ako celok zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach v súvislosti s uplatnením rozhodnutia SVHZ z roku 2005 a rozhodnutia SVHZ z roku 2011 133 V rámci tretieho zalobného dôvodu RAS v podstate tvrdí, ze pri preskúmaní Komisiou zlucitelnosti sporného kompenzacného opatrenia s vnútorným trhom vzhladom na rozhodnutie SVHZ z roku 2011 uskutocnené v bodoch 249 az 260 napadnutého rozhodnutia doslo k nesprávnym právnym posúdeniam a zjavne nesprávnym posúdeniam. Tento zalobný dôvod pozostáva z troch castí. 134 Na úvod treba pripomenút, ze náhrady za sluzbu vo verejnom záujme, ktoré nesplnajú podmienky Altmark, pricom ale splnajú vsetky podmienky stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ na úcely ich kvalifikácie ako státnej pomoci, vsak môzu byt vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom osobitne na základe ustanovení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ (pozri rozsudok zo 7. novembra 2012, CBI/Komisia, [165]T-137/10, [166]EU:T:2012:584, bod [167]81 a citovanú judikatúru). 135 Treba tiez pripomenút, ze v zmysle clánku 106 ods. 2 ZFEÚ podniky poverené poskytovaním SVHZ podliehajú pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje z právneho alebo vecného hladiska plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené, s výhradou, ze rozvoj obchodu nebude ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie (pozri rozsudok z 1. júla 2010, M6 a TF1/Komisia, [168]T-568/08 az T-573/08, [169]EU:T:2010:272, bod [170]136 a citovanú judikatúru). 136 Ako sa pripomenulo v bode 101 vyssie, podla judikatúry uplatnitelnej tak v rámci uplatnovania podmienok Altmark, ako aj v judikatúre uplatnovania clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, Komisia v prípade neexistencie zosúladenej právnej úpravy Únie v danej oblasti nie je oprávnená rozhodnút o rozsahu úloh sluzby vo verejnom záujme prislúchajúcich verejnému prevádzkovatelovi, konkrétne o výske nákladov spojených s touto sluzbou, ani o vhodnosti politických rozhodnutí prijatých v tejto súvislosti vnútrostátnymi orgánmi, ani o hospodárskej efektívnosti verejného prevádzkovatela. 137 Napriek tomu, ako sa uz uviedlo v bodoch 102 a 103 vyssie, siroká miera volnej úvahy takto priznaná vnútrostátnym orgánom, nemôze byt neobmedzená. Osobitne v rámci uplatnenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ táto siroká miera volnej úvahy nemôze bránit Komisii, aby overila, ci môze byt udelená výnimka zo zákazu státnej pomoci stanovená v tomto ustanovení. 138 Dalej treba zdôraznit, ze uplatnenie volnej úvahy, ktorú má Komisia pri uplatnení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti so zistením zlucitelnosti státneho opatrenia, ktoré oznacila za státnu pomoc, s vnútorným trhom, si vyzaduje komplexné hodnotenia hospodárskeho a sociálneho charakteru. Súd Únie preto nemôze pri kontrole zákonnosti výkonu tejto právomoci nahradit posúdenie Komisie svojim posúdením (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 5. marca 2015, Banco Privado Portuguęs a Massa Insolvente do Banco Privado Portuguęs, [171]C-667/13, [172]EU:C:2015:151, bod [173]67 a citovanú judikatúru). 139 Napokon v rámci uplatnenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ volná úvaha clenských státov a volná úvaha Komisie môzu byt obmedzené smernicami a rozhodnutiami, ktoré táto institúcia môze v rámci svojej právomoci prijat na základe clánku 106 ods. 3 ZFEÚ. Komisia tak prijala postupne rozhodnutie SVHZ z roku 2005 a rozhodnutie SVHZ z roku 2011 s cielom vymedzit podmienky, za akých sa náhrada za sluzbu vo verejnom záujme môze povazovat za v súlade s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ a v dôsledku toho môze byt oslobodená od oznamovacej povinnosti týkajúcej sa novej pomoci upravenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Ako vyplýva z clánkov 11 a 12 rozhodnutia SVHZ z roku 2011, toto rozhodnutie zrusuje rozhodnutie SVHZ z roku 2005 a nadobúda úcinnost 31. januára 2012. - O prvej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa casovej pôsobnosti rozhodnutia SVHZ z roku 2005 a rozhodnutia SVHZ z roku 2011 140 V prvej casti tretieho zalobného dôvodu RAS tvrdí, ze Komisia nesprávne uplatnila rozhodnutie SVHZ z roku 2011, hoci na skutkové okolnosti v prejednávanej veci sa z casového hladiska uplatnovalo rozhodnutie SVHZ z roku 2005. V tomto ohlade RAS tvrdí, ze vsetky podstatné prvky úlohy vo verejnom záujme spolocnosti Saremar boli definované pred nadobudnutím úcinnosti rozhodnutia SVHZ z roku 2011 a ze z regionálneho rozhodnutia vymedzujúceho úlohu vo verejnom záujme spolocnosti Saremar vyplývala náhrada prípadnej straty. 141 Komisia a CIN v podstate odpovedajú, ze sporná pomoc bola poskytnutá az v auguste 2012. 142 V tomto ohlade z ustálenej judikatúry vyplýva, ze státna pomoc sa musí povazovat za poskytnutú, ked príslusné vnútrostátne orgány prijali právne záväzný akt, ktorým sa zaviazali poskytnút dotknutú pomoc, alebo ked je právo na prijatie tejto pomoci priznané príjemcovi platným zákonom alebo iným právnym predpisom (rozsudok z 21. marca 2013, Magdeburger Mühlenwerke, [174]C-129/12, [175]EU:C:2013:200, bod [176]40; pozri tiez rozsudok z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia, [177]T-427/04 a T-17/05, [178]EU:T:2009:474, bod [179]320 a citovanú judikatúru). 143 V prejednávanej veci sa uz v bodoch 105 a 116 vyssie uviedlo, ze nijaké z regionálnych rozhodnutí uvedených v bodoch 6 az 9 vyssie neupravilo poskytnutie spolocnosti Saremar náhrady za sluzbu vo verejnom záujme zodpovedajúcej záväzkom, ktoré jej prinálezali na základe týchto rozhodnutí. Dalej, ako sa pripomenulo v bode 108 vyssie, RAS rozhodol o zaplatení sporného kompenzacného opatrenia spolocnosti Saremar len v rámci regionálneho zákona c. 15 z roku 2012. V dôsledku toho sa na základe judikatúry pripomenutej vyssie uvedená náhrada môze povazovat za poskytnutú spolocnosti Saremar az od okamihu prijatia tohto regionálneho zákona, ktorý jej priznáva nárok na poskytnutie tejto náhrady. 144 Ako vsak bolo pripomenuté v bode 139 vyssie, na základe clánkov 11 a 12 rozhodnutia SVHZ z roku 2011, toto rozhodnutie zrusilo rozhodnutie SVHZ z roku 2005 a nadobudlo úcinnost 31. januára 2012. V dôsledku toho sa výlucne rozhodnutie SVHZ z roku 2011 môze z casového hladiska uplatnit na sporné kompenzacné opatrenie, kedze rozhodnutie o SVHZ z roku 2005 uz v nijakom prípade neplatilo k dátumu, ku ktorému sa táto náhrada musí povazovat za poskytnutú spolocnosti Saremar. 145 Tvrdenia RAS nemôzu spochybnit záver uvedený v bode 144 vyssie. Ako sa totiz uviedlo v bode 116 vyssie, aj za predpokladu, ze by vsetky podstatné prvky úlohy vo verejnom záujme spolocnosti Saremar boli definované v regionálnych rozhodnutiach vymedzujúcich záväzky sluzby vo verejnom záujme tejto spolocnosti, táto okolnost by v nijakom prípade nemohla nahradit nedostatok ustanovení upravujúcich poskytnutie sporného kompenzacného opatrenia v uvedených regionálnych rozhodnutiach. Dalej za predpokladu, ze by tieto regionálne rozhodnutia nevylucovali, ze RAS nahradí prevádzkovú stratu, ktorá prípadne vznikne spolocnosti Saremar, platí tiez, ze nijaké z ich ustanovení neobsahovalo záväzok RAS, hoci aj implicitný, zaplatit túto náhradu, ani nepriznávalo spolocnosti Saremar právo na zaplatenie takejto náhrady. 146 V kazdom prípade treba uviest, ze po preskúmaní sporného kompenzacného opatrenia v bodoch 256 a 257 napadnutého rozhodnutia vzhladom na podmienky clánku 4 rozhodnutia SVHZ z roku 2011, Komisia v bode 260 tohto rozhodnutia subsidiárne preskúmala toto opatrenie vzhladom na clánok 4 písm. e) rozhodnutia SVHZ z roku 2005. V nadväznosti na to dospela k záveru, ze podmienky stanovené v tomto rozhodnutí z roku 2005, rovnako ako podmienky stanovené v rozhodnutí SVHZ z roku 2011, neboli v prejednávanej veci splnené. V dôsledku toho RAS nesprávne tvrdí, ze Komisia preskúmala sporné opatrenie pomoci výlucne vzhladom na rozhodnutie SVHZ z roku 2011. 147 Prvú cast tretieho zalobného dôvodu je preto potrebné zamietnut. - O druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa uplatnenia zásad a podmienok rozhodnutia SVHZ z roku 2011 148 V rámci druhej casti zalobca uvádza, ze zásady a podmienky rozhodnutí SVHZ z roku 2005 a 2011 boli dodrzané. V tomto ohlade sa opiera o tvrdenia, ktoré uviedol v rámci druhého zalobného dôvodu v súvislosti s prvými dvomi podmienkami Altmark. Tvrdí tiez, ze napadnuté rozhodnutie nespochybnuje skutocnost, ze prahové hodnoty stanovené v clánku 2 ods. 1 písm. a) a c) rozhodnutia SVHZ z roku 2005 a v clánku 2 ods. 1 písm. d) rozhodnutia SVHZ z roku 2011 boli v prejednávanej veci dodrzané. 149 Komisia a CIN sa domnievajú, ze táto argumentácia sa musí zamietnut. 150 Na úvod treba hned zamietnut cast argumentácie RAS týkajúcu sa zásad a podmienok rozhodnutia SVHZ z roku 2005 ako neúcinnú, kedze ako sa konstatovalo v bode 144 vyssie, toto rozhodnutie sa z casového hladiska neuplatnovalo na sporné kompenzacné opatrenie. 151 V zostávajúcej casti treba pripomenút, ze na základe clánku 2 ods. 1 písm. d) rozhodnutia SVHZ z roku 2011 sa toto rozhodnutie uplatnuje najmä na náhrady za sluzbu vo verejnom záujme poskytnuté na letecké a námorné spojenia s ostrovmi, v rámci ktorých priemerný pocet cestujúcich nedosiahne 300000 osôb rocne v priebehu dvoch rokov predchádzajúcich poskytnutiu SVHZ. 152 Treba tiez pripomenút, ze clánok 4 písm. a), ako aj písm. d) az f) rozhodnutia SVHZ z roku 2011 stanovuje, ze poverenia sluzbou vo verejnom záujme musia uvádzat: -- obsah a trvanie záväzkov sluzby vo verejnom záujme [clánok 4 písm. a)], -- opis mechanizmu náhrady a parametre na výpocet, kontrolu a prehodnocovanie náhrady [clánok 4 písm. d)], -- opatrenia na predchádzanie vzniku nadmernej náhrady a na vrátenie takejto nadmernej náhrady [clánok 4 písm. e)], -- odkaz na rozhodnutie SVHZ z roku 2011 [clánok 4 písm. f)]. 153 Ako vyplýva zo znenia clánkov 1, 3 a 4 rozhodnutia SVHZ z roku 2011, vykladaných s prihliadnutím na jeho odôvodnenie 9, uvedené podmienky majú kumulatívnu povahu. Aby sa teda náhradu za sluzbu vo verejnom záujme mohla povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom a nepodliehala oznamovacej povinnosti, je nevyhnutné, aby dotknuté poverenia sluzbou vo verejnom záujme splnali vsetky tieto podmienky. 154 Nakoniec treba zdôraznit, ze hoci rozhodnutie SVHZ z roku 2011 výslovne nevyzaduje, aby dotknutá sluzba vo verejnom záujme mala povahu sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, ktorá má osobitné charakteristiky oproti iným hospodárskym cinnostiam, v kazdom prípade tam ide o predchádzajúcu podmienku uplatnenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ktorá vyplýva najmä z neobmedzenej povahy volnej úvahy, ktorú majú vnútrostátne orgány pri vymedzení sluzby vo verejnom záujme, ako sa pripomenulo v bode 137 vyssie. 155 S cielom dospiet k záveru, ze podmienky rozhodnutia SVHZ z roku 2011 neboli splnené, Komisia vychádzala z týchto dôvodov. Najskôr v bode 255 napadnutého rozhodnutia v prvom rade odkázala na odôvodnenia 180 az 218 tohto rozhodnutia, v ktorých dospela k záveru, ze RAS nepreukázal ani existenciu skutocnej potreby tejto sluzby vo verejnom záujme, ani existenciu dostatocne presných záväzkov sluzby vo verejnom záujme. V bodoch 256 a 257 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze v kazdom prípade bolo v prejednávanej veci zjavné, ze poverenia sluzbou vo verejnom záujme nesplnali podmienky uvedené v clánku 4 písm. d) az f) uvedeného rozhodnutia. 156 V tejto súvislosti treba na jednej strane zdôraznit, ze RAS sa nemôze uzitocne dovolávat okolnosti, ze sporné kompenzacné opatrenie dodrziava prahové hodnoty stanovené v clánku 2 ods. 1 písm. d) rozhodnutia SVHZ z roku 2011. Ako totiz jasne vyplýva zo znenia tohto clánku a zo struktúry tohto rozhodnutia, cielom tohto ustanovenia je len definovat pôsobnost uvedeného rozhodnutia, co vsak nemá vplyv na dodrziavanie podmienok, ktoré definuje dalej, najmä podmienok uvedených v clánku 4 tohto rozhodnutia. V dôsledku toho jediný vplyv, ktorý by v prejednávanej veci mohla mat okolnost, ze sporné kompenzacné opatrenie spadalo do pôsobnosti tohto rozhodnutia, bolo donútit Komisiu overit, ci splnalo podmienky vymedzené týmto rozhodnutím, k comu doslo. 157 Na druhej strane, ako Komisia uviedla v bodoch 256 az 257 napadnutého rozhodnutia a v rozpore s tvrdeniami RAS, podmienky uvedené v clánku 4 písm. d) a e) rozhodnutia SVHZ z roku 2011 nie sú zjavne splnené v prejednávanej veci. 158 Najskôr totiz, ako sa uviedlo v bodoch 104 az 122 vyssie, RAS v rámci stvrtej casti svojho druhého zalobného dôvodu nepreukázal, ze sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze sa v bodoch 174 az 177 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze regionálne rozhodnutia uvedené v bodoch 6 az 9 vyssie nestanovovali poskytnutie náhrady za sluzbu vo verejnom záujme, a v nadväznosti na to ani vymedzenie objektívnych a transparentných parametrov pre výpocet tejto náhrady. Preto treba na tomto základe hned konstatovat, ze podmienka uvedená v clánku 4 písm. d) rozhodnutia SVHZ z roku 2011 nie je splnená, co stací pre vyvodenie záveru, ze vzhladom na kumulatívnu povahu podmienok stanovených týmto rozhodnutím sporné kompenzacné opatrenia nemozno povazovat za v súlade s vnútorným trhom a oslobodené od oznamovacej povinnosti podla tohto rozhodnutia. 159 Dalej a v kazdom prípade, vzhladom na absenciu akéhokolvek ustanovenia upravujúceho poskytnutie náhrady v dotknutých regionálnych rozhodnutiach, Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, logicky vyvodit, ze ani podmienka uvedená v clánku 4 písm. e) tohto rozhodnutia SVHZ nebola splnená. Toto ustanovenie totiz vyzaduje, aby boli vopred stanovené spôsoby vymáhania prípadných nadmerných náhrad a prostriedky, ktoré im zabránia. RAS vsak tým, ze v dotknutých regionálnych rozhodnutiach neupravil poskytnutie náhrady za sluzbu vo verejnom záujme v prípade, ze sa pri tejto sluzbe nepodarí dosiahnut rozpoctovú rovnováhu, nevyhnutne ani neupravil uvedené spôsoby a prostriedky. Okrem toho, z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bodoch 116 a 117 vyssie, nemôze byt absencia takýchto spôsobov v týchto regionálnych rozhodnutiach nahradená ani prítomnostou prvkov zjednodusujúcich identifikáciu poloziek úctovníctva relevantných pre urcenie prípadnej náhrady, ani prítomnostou systému oddeleného úctovníctva. 160 Preto nezávisle od preskúmania tvrdení RAS týkajúcich sa podmienky stanovenej v clánku 4 písm. f) v rámci tretej casti z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhá cast tretieho zalobného dôvodu sa musí zamietnut. - O tretej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom uplatnení clánku 4 písm. f) rozhodnutia SVHZ z roku 2011 a subsidiárne na námietke protiprávnosti tohto ustanovenia 161 Tretia cast sa zakladá v podstate na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom sa Komisia mala nesprávne domnievat, ze podmienka stanovená v clánku 4 písm. f) rozhodnutia SVHZ z roku 2011 nebola výlucne formálna. Subsidiárne za predpokladu, ze táto podmienka nemá len výlucne formálnu povahu, zalobca predkladá voci uvedenému ustanoveniu námietku nezákonnosti v zmysle clánku 277 ZFEÚ z dôvodu, ze toto ustanovenie nezákonne obmedzuje pôsobnost clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 162 Komisia za podpory CIN v podstate tvrdí, ze táto cast tretieho zalobného dôvodu je neúcinná a v kazdom prípade zjavne nedôvodná. 163 V tomto ohlade je nutné konstatovat, ze tvrdenia uvedené RAS v rámci tejto casti, tak hlavné, ako aj subsidiárne, sú neúcinné. Ako sa totiz konstatovalo v bodoch 158 a 159 vyssie, Komisia sa z právneho hladiska správne domnievala, ze rozhodnutia RAS nerespektovali podmienky stanovené v clánku 4 písm. d) a e) rozhodnutia SVHZ z roku 2011. V dôsledku toho údajná absencia záväznosti podmienky stanovenej v clánku 4 písm. f) tohto rozhodnutia alebo jej údajná nezákonnost sú irelevantné. 164 V kazdom prípade treba na jednej strane uviest, ze zo znenia clánku 4 písm. f) rozhodnutia SVHZ z roku 2011, ani z kontextu a cielov tohto ustanovenia nevyplýva, ze by podmienka, ktorú stanovuje, nebola záväzná. 165 Naopak s prihliadnutím na odôvodnenie 14 rozhodnutia SVHZ z roku 2011 povinnost výslovne odkázat na toto rozhodnutie v povereniach sluzbou vo verejnom záujme stanovené v clánku 4 písm. f) uvedeného rozhodnutia zodpovedá cielu transparentnosti, ktorý má osobitnú dôlezitost v prípade neexistencie povinnosti clenských státov oznámit náhrady za sluzbu vo verejnom záujme, ktoré splnajú podmienky dotknutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle analogicky návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Dilly's Wellnesshotel, [180]C-493/14, [181]EU:C:2016:174, bod [182]58). Okrem toho je irelevantná skutocnost uvádzaná v replike, ze nedodrzanie tejto podmienky nebráni povolit sporné kompenzacné opatrenie na základe clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Ako totiz vyplýva z odôvodnenia 260 napadnutého rozhodnutia, Komisia zo svojho preskúmania sporného kompenzacného opatrenia vzhladom na rozhodnutie SVHZ z roku 2011 vyvodila, ze táto náhrada sa nemôze povazovat za v súlade s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, kedze nesplna podmienky uvedeného rozhodnutia a ze v dôsledku toho ju nemozno povazovat za vynatú z oznamovacej povinnosti. Tento záver teda nezbavoval Komisiu preskúmania zlucitelnosti uvedeného opatrenia vzhladom na toto ustanovenie Zmluvy o FEÚ, osobitne s prihliadnutím na rámec SVHZ z roku 2011, pricom toto preskúmanie bolo napokon uskutocnené v bodoch 282 az 296 napadnutého rozhodnutia. 166 Na druhej strane, z dôvodov uvedených v bode 165 vyssie, námietka nezákonnosti clánku 4 písm. f) rozhodnutia SVHZ z roku 2011, ktorú subsidiárne predlozil RAS, je v kazdom prípade nedôvodná. Ako sa totiz konstatovalo, Komisia v prejednávanej veci z nedodrzania tohto ustanovenia uvedeného rozhodnutia nevyvodila, ze sporné kompenzacné opatrenie nebolo v súlade s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ. V dôsledku toho z uplatnenia clánku 4 písm. f) rozhodnutia SVHZ z roku 2011 v napadnutom rozhodnutí nemozno vyvodit, ze toto ustanovenie spôsobuje nezákonné obmedzenie pôsobnosti clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 167 Preto treba zamietnut tretiu cast tretieho zalobného dôvodu a v dôsledku toho treba zamietnut aj tento zalobný dôvod ako celok. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení Komisie v súvislosti s oznacením za podnik v tazkostiach, na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ako aj na námietke nezákonnosti bodu 9 rámca SVHZ 168 Stvrtý zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí. V prvej casti tohto zalobného dôvodu RAS tvrdí, ze Komisia sa v prejednávanej veci nesprávne domnievala, ze boli splnené podmienky na oznacenie spolocnosti Saremar za podnik v tazkostiach, osobitne vzhladom na skutocnosti vymenované v bodoch 9 az 11 usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu. V druhej casti tohto zalobného dôvodu RAS prekladá proti bodu 9 rámca SVHZ z roku 2011 námietku nezákonnosti v zmysle clánku 277 ZFEÚ. V tomto ohlade tvrdí, ze za predpokladu, ze by sa tento bod mal vykladat v tom zmysle, ze podnik v tazkostiach nemôze nikdy získat náhradu za sluzbu vo verejnom záujme, bol by zatazený nedostatkom právomoci a porusoval by clánok 106 ods. 2 ZFEÚ. 169 Komisia podporovaná spolocnostou CIN v odpovedi spochybnuje na jednej strane relevantnost skutocností, na ktoré poukazuje RAS v rámci prvej casti s cielom preukázat, ze v case zohladnovaných skutkových okolností Saremar nebola podnikom v tazkostiach. Na druhej strane, pokial ide o druhú cast tohto zalobného dôvodu, tvrdí, ze bod 9 rámca SVHZ z roku 2011 neobmedzuje pôsobnost clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ale naopak umoznuje zarucit dodrzanie cielov tohto clánku. 170 Na úvod treba uviest, ze tento zalobný dôvod sa týka bodov 261 az 280 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia preskúmala, ci sporné kompenzacné opatrenie bolo v súlade s clánkom 107 písm. c) ZFEÚ, ktorý stanovuje, ze za zlucitelnú so spolocným trhom mozno povazovat pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. Preskúmanie Komisie malo dve stádiá. V prvom rade Komisia v bodoch 262 az 270 napadnutého rozhodnutia preskúmala, ci sa spolocnost Saremar mohla povazovat za podnik v tazkostiach na základe bodov 10 a 11 usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu a dospela k záveru, ze to tak bolo. V druhom rade v bodoch 271 az 280 tohto rozhodnutia preskúmala, ci sporné kompenzacné opatrenie splnalo podmienky tých istých usmernení, ktoré musia byt splnené na to, aby sa pomoc podniku v tazkostiach mohla povazovat za zlucitelnú pomoc v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Toto preskúmanie viedlo k zápornej odpovedi (bod 280 napadnutého rozhodnutia). 171 V rámci dvoch castí stvrtého zalobného dôvodu vsak RAS nespochybnuje, dokonca ani subsidiárne, záver Komisie, ku ktorému dospela v bode 280 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s nezlucitelnou povahou spornej pomoci. V tomto zalobnom dôvode totiz RAS spochybnuje len skutocnost, ze Saremar by mohla byt oznacená za podnik v tazkostiach, teda implicitne, ale nevyhnutne skutocnost, ze sporné kompenzacné opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Preto sa treba domnievat, ze RAS v tomto zalobnom dôvode v skutocnosti spochybnuje skutocnost, ze zlucitelnost sporného kompenzacného opatrenia sa má posudzovat s ohladom na toto ustanovenie a nie s ohladom na clánok 106 ods. 2 ZFEÚ. 172 Vzhladom na to treba uviest, ze bez ohladu na stanovisko Komisie na túto otázku, Komisia v kazdom prípade v bodoch 282 az 296 napadnutého rozhodnutia preskúmala, ci sa sporné kompenzacné opatrenie mohlo za predpokladu, ze by Saremar nebola podnik v tazkostiach, povazovat za v súlade s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ vzhladom na kritéria rámca SVHZ z roku 2011. Na základe tohto preskúmania dospela k zápornej odpovedi. V dôsledku toho, hoci Komisia nepreskúmala zlucitelnost uvedeného opatrenia vzhladom na clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ s prihliadnutím na usmernenia o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, v kazdom prípade dospela k záveru o nezlucitelnosti v rámci uplatnenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Za týchto podmienok RAS nepreukázal, aký vplyv by nesprávne posúdenia Komisie, ktorých sa týka tento zalobný dôvod, mohli mat v prejednávanej veci na zákonnost napadnutého rozhodnutia. V dôsledku toho sa musí tento zalobný dôvod zamietnut ako neúcinný. 173 V kazdom prípade z dôvodov uvedených v bodoch 174 az 203 vyssie, tvrdenia uvedené RAS na podporu kazdej z castí tohto zalobného dôvodu nemozno prijat. 174 Na jednej strane totiz, pokial ide o prvú cast tohto zalobného dôvodu, treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí RAS, Komisia nepristúpila k nesprávnemu uplatneniu bodov 9 az 11 usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu tým, ze uviedla, ze podmienky na oznacenie spolocnosti Saremar za podnik v tazkostiach boli splnené. 175 V prvom rade RAS neúspesne tvrdí, ze skutocnost, ze k znízeniu základného imania spolocnosti Saremar doslo v dôsledku nepredvídatelnej skutocnosti nezávislej od riadenia podniku, konkrétne znízenia hodnoty pohladávky spolocnosti Saremar voci spolocnosti Tirrenia. 176 V zmysle bodu 10 písm. a) usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu sa totiz podnik "v princípe a bez ohladu na jej velkost" povazuje za nachádzajúci sa v tazkostiach, v prípade spolocnosti s rucením obmedzeným, "kde sa viac ako polovica jej základného imania prekryla stratou a viac ako stvrtina tohto kapitálu bola prekrytá stratou v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov". RAS vsak nespochybnuje, ako Komisia konstatovala v bode 264 napadnutého rozhodnutie, ze v priebehu posledných dvanástich mesiacov predchádzajúcich dátumu, ked bolo prijaté sporné kompenzacné opatrenie, doslo k znízeniu základného imania spolocnosti Saremar o viac nez 80 %. V dôsledku toho bola v prejednávanej veci miera volnej úvahy Komisie pri rozhodovaní o tom, ci Saremer bola alebo nebola podnikom v tazkostiach, velmi obmedzená. 177 Na základe ustálenej judikatúry sa síce Komisia, kedze prijala také pravidlá správania sa, ako boli usmernenia o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, nemohla vzdat výkonu volnej úvahy, ktorá jej bola priznaná na úcely posúdenia zlucitelnosti státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., [183]C-526/14, [184]EU:C:2016:570, bod [185]41). Dalej výraz "v princípe" pouzitý v bode 10 písm. a) týchto usmernení naznacuje, ze môzu existovat osobitné prípady, v ktorých výnimocne podnik nebude Komisiou povazovaný za podnik v tazkostiach, pokial dôjde k znízeniu jeho základného imania do takej miery, ako je uvedené v tomto bode. 178 V kazdom prípade Komisii v prejednávanej veci neprinálezalo, aby zohladnila dôvody znízenia základného imania, ktoré uviedol RAS. Ako totiz vyplýva z bodu 9 týchto usmernení, pojem podnik v tazkostiach je objektívny pojem, ktorý sa musí posudzovat výlucne vzhladom na konkrétne dôkazy o financnej a hospodárskej situácii dotknutého podniku, ktoré svedcia o tom, ze táto spolocnost je "[neschopná] zamedzit stratám, ktoré by ju bez vonkajsieho zásahu verejných orgánov takmer s urcitostou odsúdili na vylúcenie z obchodnej cinnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte". Napokon, pokial by Komisia mala zohladnit také okolnosti, ako uviedol RAS, na úcely odmietnutia oznacenia spolocnosti za podnik v tazkostiach, potrebný úcinok výnimky stanovenej v clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ by mohol byt ohrozený. V tomto ohlade treba uviest, ze ako v podstate uviedla Komisia, pokles hodnoty pohladávok v konkurznom konaní, najmä pohladávok podniku voci pôvodnej materskej spolocnosti, predstavuje riziko obchodného zivota, ktoré nie je nijako výnimocné a môze viest u dotknutého podniku k neprekonatelným tazkostiam. 179 V druhom rade ani tvrdenie RAS, podla ktorého by Saremar v prípade, ze by nedoslo k poklesu hodnoty jej pohladávok voci spolocnosti Tirrenia, dosiahla zisk 134000 eur, nie je relevantné. Z dôvodov uvedených v bode 178 vyssie, údajne mimoriadna a od riadenia spolocnosti Saremar nezávislá povaha znízenia hodnoty pohladávky, ktorá spôsobila stratu tohto podniku v roku 2010, nemá vplyv na konstatovanie existencie tohto deficitu a jeho výsky. 180 V tretom rade sa Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ani zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze nezohladnila skutocnost uvádzanú RAS, ze v roku 2012 Saremar mohla získat úverovú linku v bankovej institúcii. Táto skutocnost nepredstavovala osobitnú okolnost, ktorá by mohla viest Komisiu k tomu, aby odchýlne od bodu 10 písm. a) usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu odmietla kvalifikáciu za podnik v tazkostiach. Ako totiz zdôraznuje Komisia, k poskytnutiu úveru doslo, ked RAS prejavil svoju vôlu zasiahnut v prospech spolocnosti Saremar, osobitne tým, ze v rámci regionálneho rozhodnutia c. 36/6 pristúpi k spornému zvýseniu základného imania. V kazdom prípade treba uviest, ze poskytnutie tohto úveru je okolnost, ktorá taktiez poukazuje tak na tazkosti spolocnosti Saremar s financovaním svojej cinnosti z vlastných zdrojov, ako aj vieru, ze tento podnik sa bude môct obrátit na svojich veritelov. V dôsledku toho bolo pre Komisiu tazké vyvodit z tejto okolnosti jednoznacný záver. 181 V stvrtom rade, na rozdiel od toho, co uvádza RAS, Komisia v bode 267 napadnutého rozhodnutia nekonstatovala, ze Saremar utrpela vyssiu stratu, ale ze trvale dosahovala stratu. Hoci je pravda, ze v roku 2011 Saremar dosiahla cistý zisk vo výske 2523439 eur, Komisia zdôraznila, ze tento cistý zisk neumoznoval pokryt deficit zaznamenaný v roku 2010, ktorý bol dva krát väcsí, a ze v roku 2012, teda v roku, ked sa poskytla pomoc, Saremar tiez zaznamenala stratu vo výske 1,7 milióna eur, ktorá by v prípade neposkytnutia sporného kompenzacného opatrenia, predstavovala 13 miliónov eur. V dôsledku toho zistenie trvalej straty v zohladnovanom období nie je nesprávne. Bod 11 usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu medzi indíciami umoznujúcimi domnievat sa, ze podnik je v tazkostiach, neuvádza trvalú stratu, ale len rastúcu úroven strát. V kazdom prípade zo znenia tohto bodu 11 vyplýva, ze zoznam indícií, ktoré vymenúva, je výlucne indikatívny. Komisia sa teda nedopustila ani nesprávneho právneho posúdenia, ani zjavne nesprávneho posúdenia, ked zohladnila trvalú stratu ako relevantnú skutocnost na úcely oznacenia spolocnosti Saremar za podnik v tazkostiach. Z tých istých dôvodov neexistencia iných indícií vymenovaných v bode 11 sa v rozpore s tým, co tvrdí RAS, nemôze povazovat za vhodnú na preukázanie existencie zjavne nesprávneho posúdenia. V kazdom prípade z bodov 175 az 180 vyssie vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze Saremar splnala podmienku definovanú v bode 10 písm. a) usmernení na úcely jej oznacenia za podnik v tazkostiach a ze toto zistenie samo osebe stací na takúto kvalifikáciu. V dôsledku toho sú tieto tvrdenia neúcinné v rozsahu, v akom sa týkajú uplatnenia bodu 11 uvedených usmernení Komisiou. 182 V piatom a poslednom rade, v rozpore s tým, co tvrdí RAS, skutocnost, ze Komisia v bodoch 266 az 268 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze bez financného zásahu tohto orgánu by financné tazkosti spolocnosti Saremar boli väcsie a spochybnila pokracovanie tejto spolocnosti v jej cinnosti, neznamená, ze sa za podnik v tazkostiach oznací kazdý podnik, ktorý utrpí stratu v súvislosti so svojimi úlohami vo verejnom záujme. 183 Najskôr totiz vyplýva z bodu 264 az 266 napadnutého rozhodnutia, ze výska utrpenej straty spolocnosti Saraemar, ktorá by sa dosiahla v prípade nezaplatenie spornej náhrady, predstavuje len jeden z dôkazov potvrdzujúcich tazkosti tejto spolocnosti konstatované Komisiou na základe iných dôkazov. Ako totiz vyplýva osobitne z bodu 264 tohto rozhodnutia, je to práve znízenie základného imania spolocnosti Saremar v priebehu posledných dvanástich mesiacov predchádzajúcich prijatiu sporného kompenzacného opatrenia, ktoré predstavovalo z hladiska Komisia urcujúci prvok, ktorý sám osebe stacil na oznacenie tejto spolocnosti za podnik v tazkostiach. Ako tvrdí sám RAS, toto znízenie základného imania nie je spôsobené prevádzkovou stratou spolocnosti Saremar v rámci úloh vo verejnom záujme, ktorými bola táto spolocnost poverená, ale znízením hodnoty jej pohladávok voci spolocnosti Tirrenia. Komisia tiez konstatovala trvalú povahu strát utrpených spolocnostou Saremar od roku 2010 ako indíciu jej tazkej situácie. 184 Napokon, ako bolo uvedené v bode 178 vyssie, pojem podnik v tazkostiach, ako ho definuje bod 9 usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, je objektívny pojem, ktorý sa musí posudzovat výlucne vzhladom na konkrétne dôkazy o financnej a hospodárskej situácii dotknutého podniku. V dôsledku toho pôvod strát tohto podniku, osobitne v spojení s výkonom sluzby vo verejnom záujme, nepredstavuje relevantnú skutocnost pre urcenie, ci podnik je alebo nie je v tazkostiach. 185 Dalej tvrdenie RAS spocíva na nesprávnej domnienke, ze situáciu podniku Saremar v case prijatia sporného kompenzacného opatrenia mozno prirovnat k situácii podniku, ktorého strata vyplýva z neposkytnutia náhrady za sluzbu vo verejnom záujme, ktorá bola vopred priznaná v rámci vymedzenia podmienok zodpovedajúcej sluzby vo verejnom záujme. V prejednávanej veci vsak, ako sa uviedlo v bodoch 105 az 108 vyssie, podmienky úloh vo verejnom záujme spolocnosti Saremar vylucovali poskytnutie náhrady za sluzbu vo verejnom záujme a stanovovali spolocnosti Saremar za ciel zachovat rozpoctovú rovnováhu výlucne na základe prevádzkových príjmov. Preto RAS az potom, ako zistil stratu spolocnosti Saremar spôsobenú jej cinnostou kabotáze s pevninou, teda 7. augusta 2012, prijal v rámci regionálneho zákona sporné kompenzacné opatrenie. Napokon treba uviest, ze ako ukazuje bod 103 napadnutého rozhodnutia, RAS v rámci konania vo veci formálneho zistovania odôvodnoval svoje rozhodnutie ciastocne nahradit prevádzkové straty utrpené spolocnostou Saremar a prerusit uvedené cinnosti tým, ze tieto opatrenia boli nevyhnutné pre obmedzenie hospodárskych rizík spojených s dotknutými cinnostami. Za týchto podmienok sa Komisia nedopustila nijakého nesprávneho právneho posúdenia, a napokon ani nijakého zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze nevyhnutnost sporného kompenzacného opatrenia na úcely ciastocného vykrytia prevádzkových strát spolocnosti Saremar mozno povazovat za indíciu, ktorá umoznuje oznacit túto spolocnost za podnik v tazkostiach. 186 V dôsledku toho nemozno z bodov 266 a 268 napadnutého rozhodnutia vyvodit, ze v kazdom prípade, v ktorom Komisia konstatuje, ze urcitý podnik utrpel straty z dôvodu jeho úloh vo verejnom záujme, by ho Komisia nevyhnutne oznacila za podnik v tazkostiach. 187 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvú cast stvrtého zalobného dôvodu je kazdom prípade potrebné zamietnut ako nedôvodnú. 188 Pokial ide na druhej strane o druhú cast stvrtého zalobného dôvodu, treba uviest, ze v kazdom prípade bod 9 rámca SVHZ z roku 2011 nemozno povazovat za nezákonne obmedzujúci pôsobnost clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 189 V tomto ohlade treba pripomenút, ze v bode 9 rámca SVHZ z roku 2011 Komisia uvádza, ze posudzovanie pomoci poskytovatelom SVHZ v tazkostiach sa riadi usmerneniami o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu. 190 V bode 269 napadnutého rozhodnutia Komisia uplatnuje bod 9 rámca SVHZ z roku 2011 takto: "Podla bodu 9 rámca SVHZ z roku 2011 sa náhrady za sluzbu vo verejnom záujme poskytnuté podniku v tazkostiach majú posudzovat vzhladom na usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu. Kedze podmienky uvedené v rozhodnutí SVHZ z roku 2011 nie sú splnené, náhrada prijatá spolocnostou Saremar [s cielom zbavit sa týchto tazkostí] týkajúcich sa dvoch dotknutých spojení, sa musí posúdit vzhladom na [uvedené usmernenia], s cielom preukázat, ci ju mozno vyhlásit za zlucitelnú s vnútorným trhom v súlade s clánkom 107 ods. 3 ZFEÚ." 191 Na úvod treba konstatovat, ze ako Komisia napokon zdôraznila v duplike, RAS sám obmedzil pôsobnost svojej námietky nezákonnosti. Ako totiz uviedol v replike, bod 9 rámca SVHZ z roku 2011 by sa mal podla neho povazovat za nezákonný za predpokladu, ze by neumoznoval posúdit s ohladom na clánok 106 ods. 2 ZFEÚ náhradu, ktorá pokrýva straty podniku v tazkostiach vyplývajúce z rozdielu medzi nákladmi znásanými pri výkone sluzby vo verejnom záujme a dotáciami prijatými v tomto ohlade. Naopak RAS nepovazuje uvedený bod za nezákonný za predpokladu, ze by sa mal vykladat v tom zmysle, ze náhrada, ktorá by sa poskytla na prekrytie strát urcitého podniku v tazkostiach spôsobených inými cinnostami nez sú cinnosti relevantné pre úlohy vo verejnom záujme, nespadá pod clánok 106 ods. 2 ZFEÚ. 192 Vzhladom na to, bez ohladu na prijatý výklad bodu 9 rámca SVHZ z roku 2011, námietka nezákonnosti vznesená RAS nie je dôvodná. 193 Ako sa totiz pripomenulo v bode 137 vyssie, volná úvaha, ktorú majú clenské státy, pokial ide o definíciu úlohy vo verejnom záujme a podmienok, za ktorých sa táto úloha vykonáva, nemôze umoznit zneuzívajúce uplatnovanie pojmu SVHZ vnútrostátnymi orgánmi výlucne s cielom uplatnit v prospech podnikov výnimku stanovenú v clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 194 V tomto ohlade z ustálenej judikatúry vyplýva, ze aby podmienky clánku 106 ods. 2 ZFEÚ boli splnené, muselo by byt v prípade neexistencie sporných práv alebo dotácií zmarené plnenie zvlástnych úloh zverených podniku alebo zachovanie týchto práv alebo týchto dotácií musí byt nevyhnutné na to, aby sa ich nositelovi umoznilo splnit úlohy vseobecného hospodárskeho významu, ktoré mu boli zverené, za hospodársky prijatelných podmienok (pozri rozsudok z 1. júla 2010, M6 a TF1/Komisia, [186]T-568/08 a T-573/08, [187]EU:T:2010:272, bod [188]138 a citovanú judikatúru). V dôsledku toho, aby sa uplatnila výnimka stanovená v tomto ustanovení, je nevyhnutné, aby hospodárska a financná situácia podniku, ktorý má prospech z uvedených práv alebo dotácií v okamihu, ked mu boli priznané, mu skutocne umoznila splnit úlohy vo verejnom záujme, ktoré sú mu ulozené. V opacnom prípade by výnimka stanovená v clánku 106 ods. 2 ZFEÚ mohla byt zbavená potrebného úcinku a v dôsledku toho odôvodnenia, takze riziku zneuzívajúceho uplatnenia pojmu SVHZ clenskými státmi by nebolo mozné zabránit. 195 Ako to z právneho hladiska správne uviedla Komisia s odkazom na body 68 az 71 usmernení o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, podnik v tazkostiach v zmysle týchto usmernení má ohrozenú svoju vlastnú existenciu v relatívne blízkej dobe, takze ho nemozno povazovat za spôsobilý splnit primerane úlohy vo verejnom záujme, ktoré sú mu ulozené, pokial nie je zarucená jeho zivotaschopnost. Za týchto podmienok sa na dotáciu priznanú takémuto podniku v tazkostiach s cielom náhrady strát vyplývajúcich z uvedených úloh vo verejnom záujme nemôze uplatnit výnimka stanovená v clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ale len prípadne výnimka stanovená v clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 196 V rámci podmienok uplatnenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ktoré ukladajú najmä prísnu primeranost náhrady nákladov sluzby vo verejnom záujme, by takáto náhrada neumoznila zarucit splnenie zodpovedajúcich úloh z dôvodu tazkostí, ktoré má daný podnik. Naopak takáto náhrada by mohla prispiet k návratu zivotaschopnosti dotknutého podniku, pokial by boli respektované podmienky uplatnenia clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ako sú konkretizované usmerneniami o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu. Preto si výnimka zo zákazu státnej pomoci stanovená týmto posledným uvedeným ustanovením zmluvy zachováva svoj potrebný úcinok a v dôsledku toho aj svoje odôvodnenie. 197 Preto Komisia tým, ze v bode 9 rámca SVHZ z roku 2011 uviedla, ze posudzovanie pomoci poskytovatelom SVHZ v tazkostiach sa riadi usmerneniami o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, nezákonne neobmedzila pôsobnost clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. V dôsledku toho Komisia ani neprekrocila medze svoje právomoci. 198 Tvrdenia uvedené RAS na podporu jeho námietky nezákonnosti nemôzu spochybnit tento záver. 199 Najskôr okolnost, ze údaj uvedený v bode 9 rámca SVHZ z roku 2011 sa nenachádza v ustanoveniach rozhodnutia SVHZ z roku 2011 nemôze preukazovat nekoherentnost v rámci právneho rámca definovaného Komisiou na úcely uplatnenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Na jednej strane totiz, ako zdôraznila Komisia, cielom tohto rozhodnutia je definovat podmienky, za akých náhrady za sluzbu vo verejnom záujme patriace do pôsobnosti clánku 106 ods. 2 ZFEÚ môzu byt oslobodené od oznamovacej povinnosti a teda povazované za zlucitelné bez toho, aby ich táto institúcia musela preskúmat. V dôsledku toho pojem právny rámec, v akom Komisia preskúmava pomoc poskytovatelom SVHZ v tazkostiach, je v rámci tohto rozhodnutia bezpredmetný. Na druhej strane v kazdom prípade, ako sa uviedlo v bode 195 vyssie, pomoc poskytnutá podniku poverenému úlohou vo verejnom záujme v tazkostiach nie je vhodná na dosiahnutie ciela výnimky stanovenej v clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. V dôsledku toho ju tým skôr nemozno umoznit v rámci rozhodnutia SVHZ z roku 2011, ktoré sa môze na základe svojej definície týkat len náhrad za sluzbu vo verejnom záujme, ktoré sa povazujú za zodpovedajúce týmto cielom. Z rovnakých dôvodov sa náhrady za sluzbu vo verejnom záujme, na ktoré sa uplatnuje rozhodnutie SVHZ z roku 2011, nenachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou pomoci, ktorá bola poskytnutá poskytovatelom sluzby vo verejnom záujme v tazkostiach. 200 Dalej z judikatúry pripomenutej v bode 113 vyssie vyplýva, ze zákonnost bodu 9 rámca SVHZ z roku 2011 sa musí posúdit výlucne v rámci clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a nie vzhladom na predchádzajúcu rozhodovaciu prax, ktorá sa napokon, ako tvrdí Komisia, môze vyvíjat. V dôsledku toho odkaz v prejednávanej veci na rozhodnutie SNCM nie je relevantný. Dalej RAS nemôze odkazovat na body 55 az 71 rozsudku z 11. septembra 2012, Corsica Ferries France/Komisia ([189]T-565/08, [190]EU:T:2012:415). V týchto bodoch totiz Vseobecný súd neskúmal otázku, ci by sa zvýsenie základného imania preskúmané v rozhodnutí SNCM malo posudzovat vzhladom na clánok 87 ods. 3 písm. c) ES alebo vzhladom na clánok 86 ods. 2 ES platný v den skutkových okolností, kedze táto otázka nebola vznesená v dotknutom spore. 201 V kazdom prípade, ako sa uz konstatovalo v bode 113 vyssie, osobitne z bodu 253 rozhodnutia SNCM vyplýva, ze opatrenie oznacené Komisiou za náhradu za sluzbu vo verejnom záujme bolo povolené v rámci dohody uzavretej medzi SNCM a francúzskymi orgánmi a zaplatené následne v rámci restrukturalizacného plánu. Navyse z rozhodnutia SNCM nevyplýva, ze v den, ked bola uzavretá dohoda a teda uvedené opatrenie v zásade povolené, SNCM mohla byt oznacená za podnik v tazkostiach. Opatrenie dotknuté týmto rozhodnutím teda nebolo porovnatelné so sporným kompenzacným opatrením, ktoré bolo poskytnuté az potom, ked RAS konstatoval tazkosti spolocnosti Saremar vyplývajúce z výkonu spojení s pevninou. 202 Napokon z vyssie uvedených bodov 194 az 196 vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí RAS, za predpokladu, ze strata dotknutého podniku vyplýva zo záväzkov sluzby vo verejnom záujme, ktoré sú mu ulozené, nevyhnutne nemusí platit, ze by sa zlucitelnost náhrady týchto strát mala vzdy posudzovat s ohladom na clánok 106 ods. 2 ZFEÚ pod hrozbou znemoznenia prevádzkovania dotovaných sluzieb vo verejnom záujme. 203 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze bod 9 SVHZ z roku 2011 v nijakom prípade nie je nezákonný z dôvodu, ze by Komisia týmto bodom neoprávnene zúzila pôsobnost clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a v dôsledku toho by prekrocila svoju právomoc. Preto napadnuté rozhodnutie nie je z tohto dôvodu nezákonné. 204 V dôsledku toho treba zamietnut druhú cast stvrtého zalobného dôvodu a v nadväznosti na to aj tento zalobný dôvod ako celok. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach v tom, ze Komisia sa domnievala, ze sporné kompenzacné opatrenie nerespektovalo kritéria rámca SVHZ z roku 2011 205 Na podporu svojho piateho zalobného dôvodu RAS uvádza, ze jednak zásady stanovené v bodoch 14, 19, 20, 24, 39 a 60 rámca SVHZ z roku 2011 sa neuplatnujú na sporné kompenzacné opatrenie, a jednak, ze v kazdom prípade uvedené zásady boli v prejednávanej veci respektované. 206 Vo svojej odpovedi Komisia podporovaná spolocnostou CIN tvrdí, ze piaty zalobný dôvod sa týka doplnujúceho odôvodnenia a ze vzhladom na tvrdenia, ktoré uz uviedla v rámci ostatných dôvodov, sporné kompenzacné opatrenie nemozno povazovat za v súlade s rámcom SVHZ z roku 2011. 207 V tomto ohlade, kedze tvrdenia uvádzané RAS v rámci tohto zalobného dôvodu predstavujú v podstatnej casti tvrdenia, ktoré uz boli zamietnuté v rámci preskúmania druhého a stvrtého zalobného dôvodu, tento dôvod sa musí tiez zamietnut ako nedôvodný na základe tohto odôvodnenia. 208 V prvom rade, pokial ide o úvahy uvedené RAS s cielom preukázat, ze druhá podmienka Altmark bola splnená, treba odkázat na body 110 az 121 vyssie, v ktorých sú uvedené dôvody odôvodnujúce zamietnutie týchto úvah. 209 V druhom rade na úcely preukázania neuplatnitelnosti podmienok stanovených v bodoch 14, 19, 20, 24, 39 a 60 rámca SVHZ z roku 2011 na sporné kompenzacné opatrenie z casového hladiska RAS odkazuje na argumentáciu uvedenú v prvej casti tretieho zalobného dôvodu, aby podoprel svoje tvrdenie, ze ani rozhodnutie SVHZ z roku 2011 sa na toto opatrenie z casového hladiska neuplatnovalo. V tomto ohlade stací odkázat na body 142 az 145 vyssie, ktoré uvádzajú dôvody, pre ktoré sa táto argumentácia musí zamietnut. 210 V tretom rade sa RAS ocividne nemôze dovolávat bodu 61 rámca SVHZ z roku 2011, ktorý stanovuje, ze zásady stanovené v bodoch 14, 19, 20, 24, 39 a 60 tohto rámca sa neuplatnujú na pomoc, ktorá splna podmienky stanovené v clánku 2 ods. 1 rozhodnutia SVHZ z roku 2011. Ako sa totiz uz zdôraznilo v bode 156 vyssie, okolnost, ze sporné kompenzacné opatrenie respektovalo horné hranice stanovené clánkom 2 ods. 1 písm. d) tohto rozhodnutia umoznovala len domnievat sa, ze toto opatrenie patrilo do pôsobnosti tohto rozhodnutia. Naopak nijako neumoznovala domnievat sa, ze toto opatrenie respektovalo jeho podmienky. V dôsledku toho sa bod 61 tohto rámca neuplatnuje na takéto opatrenie a Komisia teda z právneho hladiska správne uplatnila v prejednávanej veci zásady stanovené v bodoch 14, 19, 20, 24, 39 a 60 uvedeného rámca. 211 V stvrtom a poslednom rade, pokial ide o dodrzanie zásad stanovených v bodoch 14, 19, 20, 24, 39 a 60 rámca SVHZ z roku 2011, treba zdôraznit, ze Komisia v kazdom prípade v bodoch 285 a 286 napadnutého rozhodnutia z právneho hladiska správne konstatovala, ze sporné kompenzacné opatrenie nesplna najmä poziadavky definované v bode 16 písm. d) a e) tohto rámca. Na rozdiel od týchto poziadaviek totiz rozhodnutia RAS týkajúce sa úlohy vo verejnom záujme neobsahujú opis mechanizmu náhrady a parametre výpoctu, preskúmania a opravy náhrady, ani spôsoby vymáhania prípadných nadmerných náhrad alebo prostriedky, ktoré im zabránia. V dôsledku toho, vzhladom na nedodrzanie týchto poziadaviek, ktoré sú podstatné pre urcenie, ci sporné opatrenie predstavuje náhradu za sluzbu vo verejnom záujme zlucitelnú so spolocným trhom vzhladom na clánok 106 ods. 2 ZFEÚ, prípadné dodrzanie zásad stanovených v bodoch 14, 19, 20, 24, 39 a 60 tohto rámca nemôze byt urcujúce. Navyse RAS nepreukazuje, ze by sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze sa domnievala, ze v prejednávanej veci neboli splnené poziadavky na výpocet cistých nákladov záväzkov sluzby vo verejnom záujme na základe cistých nákladov, ktorým bolo zamedzené, uvedených v bode 24 tohto rámca. Platí to aj v súvislosti s neexistenciou, v prejednávanej veci, stimulacných opatrení slúziacich na podporu úcinného poskytovania SVHZ pri stanovení metódy náhrady, ktoré sa pozadujú v bode 39 dotknutého rámca. 212 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze piaty zalobný dôvod treba zamietnut. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a nesprávnom posúdení definície záväzkov sluzby vo verejnom záujme ulozených spolocnosti Saremar 213 V rámci tohto prvého zalobné dôvodu RAS na jednej strane tvrdí, ze Komisia tak v rámci uplatnenia podmienok Altmar, ako aj clánku 106 ods. 2 ZFEÚ nesprávne definovala záväzky sluzby vo verejnom záujme ulozené spolocnosti Saremar tým, ze sa domnievala, ze mali výlucne tarifnú povahu. Na druhej strane RAS tvrdí, ze Komisia prekrocila právomoci, ktoré jej judikatúra priznáva pri uplatnení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, tým, ze uskutocnila vecné posúdenia a posúdenia vhodnosti, pokial ide o potreby, ktorým zodpovedali tieto záväzky sluzby vo verejnom záujme, a nie zúzené preskúmanie výberu RAS obmedzené na zjavne nesprávne posúdenie. 214 Komisia podporovaná spolocnostou CIN odpovedá, ze sa nedopustila nesprávneho posúdenia v súvislosti so záväzkami sluzby vo verejnom záujme ulozenými spolocnosti Saremar a ze neprekrocila svoje právomoci. 215 Treba uviest, ze ako zalobca napokon uznal na pojednávaní, výhrady uvedené v rámci tohto zalobného dôvodu sa v podstate nelísia od analogických výhrad uvedených v rámci druhého zalobného dôvodu. Na podporu prvej casti tohto zalobného dôvodu RAS najmä vytýka Komisii, ze sa dopustila pri uplatnení prvej podmienky Altmark nesprávnych právnych posúdení a zjavne nesprávnych posúdení v súvislosti s vymedzením potreby sluzby vo verejnom záujme a záväzkov sluzby vo verejnom záujme ulozených spolocnosti Saremar. Z dôvodov uvedených v bodoch 122 az 132 vyssie sú vsak tieto výhrady neúcinné. 216 Je pravda, ze rozsah tohto zalobného dôvodu sa neobmedzuje na uplatnenie prvej podmienky Altmark Komisiou, ale sa týka tiez preskúmania zlucitelnosti sporného kompenzacného opatrenia touto institúciou v rámci clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, osobitne s ohladom na rozhodnutie SVHZ z roku 2011na jednej strane, a na rámec SVHZ z roku 2011 na strane druhej. Z preskúmania tretieho a piateho zalobného dôvodu vo vyssie uvedených bodoch 133 az 167 a 205 az 212 vyplýva, ze Komisia sa z právneho hladiska mohla správne domnieva, ze sporné kompenzacné opatrenie nebola ani v súlade s poziadavkami rozhodnutia SVHZ z roku 2011, ani s poziadavkami rámca SVHZ z roku 2011 na základe iných dôvodov nez bolo jej posúdenie vymedzenia potreby sluzby vo verejnom záujme v prejednávanej veci a záväzkov sluzby vo verejnom záujme ulozených spolocnosti Saremar. V dôsledku toho aj za predpokladu, ze by toto posúdenie bolo nesprávne alebo ze by Komisia nemala právomoc ho vykonat, táto okolnost by nemala vplyv na zákonnost uplatnenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ Komisiou v prejednávanej veci. 217 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze celý prvý zalobný dôvod je neúcinný a preto ho treba zamietnut. O druhej casti zaloby týkajúcej sa casti napadnutého rozhodnutia vztahujúcej sa na sporné zvýsenie základného imania 218 V druhej casti zaloby zalobca uvádza formálne jediný zalobný dôvod zalozený na zjavne nesprávnych posúdeniach a porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia, ku ktorým doslo v rámci posúdenia zlucitelnosti sporného zvýsenia základného imania s kritériom súkromného investora v trhovom hospodárstve. Treba sa teda domnievat, z dôvodov uvedených v bode 69 vyssie, ze zalobca v skutocnosti uvádza dva zalobné dôvody, z ktorých jeden sa zakladá na porusení povinnosti odôvodnenia a druhý na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 219 V rámci tohto zalobného dôvodu RAS vytýka Komisii, ze neuviedla dôvody, pre ktoré nezohladnila skutocnost, ze sporná rekapitalizácia bola len obnovou hospodárskych zdrojov, ktoré uz boli súcastou aktív spolocnosti Saremar. 220 V tomto ohlade treba pripomenút, ako sa uviedlo v bode 79 vyssie, ze z judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je povinná vyvrátit kazdé tvrdenie uvedené v rámci správneho konania jeho úcastníkmi. Osobitne povinnost odôvodnenia nemôze ukladat Komisii povinnost zaujat stanovisko k skutocnostiam, ktoré zjavne idú nad rámec konania, nemajú význam alebo sú zjavne druhoradé (rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [191]C-341/06 P a C-342/06 P, [192]EU:C:2008:375, bod [193]89, ako aj citovaná judikatúra). 221 V prejednávanej veci jasne vyplýva z analýzy Komisie uvedenej v bodoch 235 az 245 napadnutého rozhodnutia, ze v tomto rozhodnutí sa sporné zvýsenie základného imania povazovalo za prevod zdrojov. Na druhej strane, ako bude uvedené v bodoch 225 az 237 nizsie, tvrdenie RAS, podla ktorého sporná rekapitalizácia je len obnovou hospodárskych zdrojov, ktoré uz boli súcastou aktív spolocnosti Saremar, je bezpredmetné vzhladom na to, ze hoci sporný kapitálový vklad síce predstavoval "obnovu" majetku spolocnosti Saremar, zjavne tiez predstavuje financný vklad verejných zdrojov. Preto Komisia nemôze byt povazovaná za povinnú odpovedat na toto tvrdenie a v dôsledku toho sa prvý zalobný dôvod musí zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnych právnych posúdeniach a nesprávnych posúdeniach 222 Druhý zalobný dôvod v podstate obsahuje tri casti. V prvej casti tohto zalobného dôvodu RAS tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia povahy zdrojov zodpovedajúcich spornému zvýseniu základného imania a v dôsledku toho porusila clánok 107 ods. 1 ZFEÚ a clánok 106 ods. 2 ZFEÚ. Druhá cast tohto zalobného dôvodu sa zakladá na zjavne nesprávnych posúdeniach týkajúcich sa uplatnenia kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve v prejednávanej veci. Tretia cast tohto zalobného dôvodu sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom za zlucitelnosti sporného zvýsenia základného imania. 223 Komisia podporovaná spolocnostou CIN sa domnieva, ze táto argumentácia nie je dôvodná. - O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení povahy zdrojov zodpovedajúcich spornému zvýseniu základného imania a na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a clánku 106 ods. 2 ZFEÚ 224 V rámci prvej casti druhého zalobného dôvodu RAS v prvom rade tvrdí, ze Komisia nezohladnila, ze výska sporného zvýsenia základného imania zodpovedala výske pohladávok spolocnosti Saremar voci spolocnosti Tirrenia a teda nijako nesúvisela so spojeniami s pevninou prevádzkovanými spolocnostou Saremar. RAS sa domnieva, ze toto zvýsenie základného imania je len obnovou hospodárskych zdrojov, ktoré boli odnaté tejto spolocnosti v nadväznosti na uvalenie nútenej správy na spolocnost Tirrenia. Toto opatrenie teda nepredstavuje vklad nových verejných zdrojov, a v dôsledku toho ani státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ. 225 Táto výhrada je nedôvodná. 226 Na jednej strane treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry clánok 107 ods. 1 ZFEÚ rozlisuje státne zásahy v závislosti od ich úcinkov (rozsudky z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [194]C-399/10 P a C-401/10 P, [195]EU:C:2013:175, bod [196]102 a citovaná judikatúra). V dôsledku toho v prejednávanej veci s cielom posúdit existenciu hospodárskej výhody vzhladom na kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve nebolo relevantné, aby si Komisia kládla otázku, ci sporné zvýsenie základného imania zodpovedalo jednej alebo viacerým cinnostiam spolocnosti Saremar. V kazdom prípade, ako uviedla Komisia, toto zvýsenie základného imania uz na základe svojej definície mohlo byt prospesné pre vsetky cinnosti podniku. Napokon RAS nevysvetluje, preco sa domnieva, ze výlucne vztah s cinnostami spolocnosti Saremar týkajúcimi sa spojení s pevninou by umoznoval odôvodnit v prejednávanej veci uplatnenie kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve. Kedze totiz tieto spojenia boli prevádzkované spolocnostou Saremar na úcely výkonu úlohy vo verejnom záujme, ktorú jej zveril RAS, financovanie týchto spojení týmto verejným orgánom nevyhnutne súviselo s jeho úlohou ako verejného orgánu a nie ako akcionára spolocnosti Saremar. 227 Na druhej strane niet pochybností o tom, ze sporné zvýsenie základného imania predstavovalo prevod státnych zdrojov v prospech spolocnosti Saremar, aj ked cielom tohto prevodu zdrojov bolo nahradit predchádzajúce straty zdrojov. V tomto ohlade, ako sa uz pripomenulo v bode 226 vyssie, clánok 107 ods. 1 ZFEÚ definuje státne zásahy v závislosti od ich úcinkov a nie v závislosti od ich ciela. RAS vsak nespochybnuje, ze v den, ked sa rozhodlo o spornom zvýsení základného imania, zdroje, ktoré podla neho patrili do majetku spolocnosti Saremar a ktoré sa toto zvýsenie základného imania snazilo "obnovit", uz neboli dostupné. Samotný pojem obnova, ktorý pouzíva RAS, v tomto ohlade preukazuje, ze zalobca si je v prejednávanej veci vedomý existencie vkladu nových zdrojov. V kazdom prípade stací zdôraznit, ze teória RAS, podla ktorej tieto zdroje uz patrili do aktív spolocnosti Saremar, kedze ich tvorili pohladávky voci jej bývalej materskej spolocnosti, je z vecného a právneho hladiska nesprávna. Ako totiz uvádza samotný RAS v rámci tejto casti, cielom sporného zvýsenia základného imania bolo umoznit podniku opätovne dosiahnut pôvodnú úroven kapitalizácie v nadväznosti na rozhodnutie vykryt znízenie hodnoty pohladávok voci spolocnosti Tirrenia znízením základného imania zodpovedajúcim sume pohladávok, a to po pouzití rezervného fondu a ziskov z predchádzajúcich období. V dôsledku toho tieto pohladávky, ktorých hodnota sa znízila, uz na základe definície nepredstavovali aktíva v majetku spolocnosti Sareamer, pretoze uz neboli vymozitelné, ale práve naopak straty, ktoré boli vykryté uvedeným znízením základného imania podniku, ktoré zas bolo kompenzované sporným zvýsením základného imania (pozri bod 8 vyssie). 228 Napokon ako Komisia zdôraznuje vo svojom vyjadrení k zalobe, sporné zvýsenie základného imania mohlo predstavovat skutocnú hospodársku výhodu pre spolocnost Saremar, kedze bez tohto zásahu, by Saremar len ciastocne vymohla prostriedky zodpovedajúce výske pohladávok, ktoré mala voci spolocnosti Tirrenia, vzhladom na pokles hodnoty týchto pohladávok vo výske 50 % v rámci konkurzného konania spolocnosti Tirrenia. 229 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nijakého nesprávneho posúdenia tým, ze sporné zvýsenie základného imania preskúmala len z hladiska jeho úcinkov a tým, ze sa domnievala, ze uvedené zvýsenie základného imania predstavovalo prevod státnych zdrojov v prospech spolocnosti Saremar, ktorý mohol tejto spolocnosti poskytovat hospodársku výhodu a na úcely overenia tejto poslednej podmienky vyzadoval uplatnenie kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve. 230 Tvrdenie RAS, podla ktorého bola poskytnutá len minimálna cast sporného zvýsenia základného imania, teda suma 824309,69 eur, ocividne nemôze spochybnit tento záver. Ako sa uz totiz pripomenulo v bode 142 vyssie, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze státna pomoc sa musí povazovat za poskytnutú, ked príslusné vnútrostátne orgány prijali právne záväzný akt, ktorým sa zaviazali poskytnút dotknutú pomoc, alebo ked je právo na prijatie tejto pomoci priznané príjemcovi platným zákonom alebo iným právnym predpisom Preto skutocnost, ze RAS uskutocnil len jednu platbu zodpovedajúcu malej casti sporného zvýsenia základného imania nemá vplyv na oznacenie uvedeného zvýsenia základného imania za státnu pomoc. 231 Odkaz RAS na bod 3.3 oznámenia Komisie clenským státom z roku 1984 s názvom "Kapitálové podiely verejných orgánov na imaní podnikov" (Bulletin ES. 9-1984, dalej len "oznámenie z roku 1984") je tiez irelevantný. Na rozdiel od toho, co uvádza RAS, znenie bodov 3.2 a 3.3 oznámenia z roku 1984 neodkazuje na pojem "vklad nových verejných zdrojov", ale na "vklad nového kapitálu". Navyse zo znenia týchto bodov oznámenia z roku 1984 vyplýva, ze na úcely stanovenia, ci vklad nového kapitálu v zmysle tohto oznámenia predstavuje státnu pomoc, je nevyhnutné uplatnit kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve, co je v presnom protiklade s úvahou RAS, ktorý sa snazí preukázat, ze Komisia nemala povazovat toto kritérium za uplatnitelné v prejednávanej veci. 232 V druhom rade RAS tvrdí, ze vzhladom na to, ze zdroje "obnovené" prostredníctvom sporného zvýsenia základného imania sú neoddelitelnou súcastou náhrady za sluzbu vo verejnom záujme, patria do pôsobnosti clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Okrem toho výska tejto náhrady bola uz schválená Komisiou v predchádzajúcom rozhodnutí. 233 Táto druhá výhrada je tiez irelevantná. 234 V tomto ohlade stací pripomenút, ako sa konstatovalo v bodoch 227 az 229 vyssie v rámci prvej výhrady, ze v rozpore s tým, co tvrdí RAS, sa tento orgán prostredníctvom sporného zvýsenia základného imania neuspokojil s poskytnutím spolocnosti Saremar k dispozícii zdrojov uz patriacich do jej majetku. V nadväznosti na to RAS nemôze ani dôvodne tvrdit, ze sa v prejednávanej veci obmedzil na obnovu náhrad za sluzbu vo verejnom záujme, ktoré by sa mali posudzovat vzhladom na clánok 106 ods. 2 ZFEÚ. Na tomto základe sa táto výhrada teda musí zamietnut. 235 Okrem toho treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry treba rozlisovat medzi na jednej strane úlohou státu, ktorý je akcionárom podniku, a na druhej strane úlohou státu konajúceho ako orgán verejnej moci. Uplatnitelnost kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve závisí v konecnom dôsledku od toho, ci dotknutý clenský stát prizná hospodársku výhodu podniku, ktorého je majitelom, ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci (pozri rozsudok zo 4. septembra 2014, SNCM a Francúzsko/Corsica Ferries France, [197]C-533/12 P a C-536/12 P, [198]EU:C:2014:2142, bod [199]31 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na úcely odôvodnenia zvýsenia základného imania RAS sústavne odkazoval na svoju úlohu akcionára spolocnosti Saremar a nie na svoju úlohu orgánu verejnej moci. RAS totiz vysvetluje osobitne v rámci prvej výhrady, ze namiesto prenesenia znízenia hodnoty pohladávok voci spolocnosti Tirrenia do predajnej ceny spolocnosti Saremar pri jej privatizácii, sa rozhodol pristúpit k spornému zvýseniu základného imania s cielom dosiahnut najlepsiu predajnú cenu tejto spolocnosti vdaka zlepseniu jej majetkových pomerov. V dôsledku toho sa RAS v tomto kontexte nemôze odvolávat na svoju úlohu orgánu verejnej moci, aby mohol tvrdit, ze Saremar nezískala nijakú hospodársku výhodu. 236 V kazdom prípade, ako RAS uznal, z písomností v spise nevyplýva, ze by sporné zvýsenie základného imania vyplývalo zo záväzkov, ktoré zmluvne prevzal od talianskeho státu, ked nan tento stát previedol vlastníctvo spolocnosti Saremar. Osobitne sa nezdá, ze by RAS bol povinný v rámci tohto prevodu právomocí odskodnit Saremar z titulu castí súm zodpovedajúcich náhradám za sluzbu vo verejnom záujme zaplateným v rokoch 1998 az 2008, ktoré táto spolocnost nemohla vymôct v rámci konkurzného konania spolocnosti Tirrenia. Jediná povinnost, na ktorú RAS odkazoval v tomto ohlade v priebehu konania vo veci formálneho zistovania je povinnost upravená v clánku 2446 talianskeho obcianskeho zákonníka týkajúca sa kapitálového vkladu, ktorý musia uskutocnit akcionári spolocnosti, ktorej základné imanie sa znízilo pod urcitú hranicu, pricom táto povinnost mu prinálezala len ako akcionárovi tejto spolocnosti a nie ako orgánu verejnej moci. 237 V dôsledku toho aj za predpokladu, ze by cielom sporného zvýsenia základného imania bolo obnovit spolocnosti Saremar zdroje zodpovedajúce náhradám za sluzbu vo verejnom záujme, ktoré táto spolocnost nemohla vymôct v rámci konkurzného konania spolocnosti Tirrenia, nebolo by mozné ho kvalifikovat za náhradu za sluzbu vo verejnom záujme, na ktorú by sa mohla uplatnit výnimka podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 238 Z toho vyplýva, ze prvú cast druhého zalobného dôvodu je potrebné zamietnut. - O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na zjavne nesprávnych posúdeniach týkajúcich sa uplatnenia kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve v prejednávanej veci 239 V rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu RAS tvrdí, ze v kazdom prípade sa v tomto prípade správala velmi obozretne, ako akýkolvek súkromný investor, kedze pristúpila k minimálnemu kapitálovému vkladu, s cielom dosiahnut lepsiu predajú cenu pri privatizácii spolocnosti Saremar. Toto opatrenie teda prispelo k zachovaniu uskutocnenia predchádzajúceho podnikatelského zámeru. 240 V tomto ohlade stací konstatovat, ze tvrdenia uvedené v rámci tejto casti nemôzu preukázat existenciu zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustila Komisia v bodoch 236 az 244 napadnutého rozhodnutia pri overení, ci sporné zvýsenie základného imania predstavovalo pre Saremar hospodársku výhodu vzhladom na kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve. 241 Okolnost, ze RAS poskytol len minimálnu cast sporného zvýsenia základného imania, aby dosiahol co najlepsiu cenu v okamihu privatizácie spolocnosti Saremar a zachoval predchádzajúci podnikatelský zámer, nemôze spochybnit záver Komisia uvedený v bode 242 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa sporné zvýsenie základného imania nezdá byt zalozené na ekonomickom posúdení podobnom posúdeniu, ktoré by racionálny súkromný investor uskutocnil pre tým, nez pristúpi k takejto investícii. 242 RAS teda nespochybnuje, ako Komisia konstatovala v bode 239 napadnutého rozhodnutia, ze podnikatelský zámer na roky 2011 - 2022 schválený v júli 2010 nebol aktualizovaný, aby zohladnil podstatné zmeny v hospodárskom prostredí, ku ktorým doslo po jeho schválení, osobitne platobnú neschopnost spolocnosti Tirrenia, jej kúpu spolocnostou CIN a odklad privatizácie spolocnosti Saremar. 243 Rovnako RAS nespochybnuje konstatovanie Komisie uvedené v bode 240 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého tento verejný orgán predtým, nez pristúpil k spornému zvýseniu základného imania, nezohladnil perspektívy ziskovosti spolocnosti Saremar a nepreskúmal iné moznosti nez zvýsenie základného imania, konkrétne likvidáciu podniku. V tomto ohlade treba uviest, ze túto poslednú moznost by RAS musel vyuzit, pokial by nepristúpil k tomuto zvýseniu základného imania. Z regionálneho rozhodnutia c. 36/6 totiz vyplýva, ze vzhladom na úroven základného imania spolocnosti Saremar, ktorá sa nachádzala pod zákonnou hranicou stanovenou clánkom 2446 talianskeho obcianskeho zákonníka, tento podnik nemohol ostat v prevádzke. V kazdom prípade, ciastocná povaha zvýsenia sporného základného imania, na ktorú odkazuje RAS, nemá nijaký vplyv, kedze na úcely stanovenia existencie státnej pomoci sa musí zohladnit rozhodnutie o poskytnutí tohto zvýsenia základného imania. 244 Druhá cast druhého zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. - O tretej cast druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach týkajúcich za zlucitelnosti sporného zvýsenia základného imania 245 Táto tretia cast sa týka casti napadnutého rozhodnutia, v ktorej Komisia preskúmala zlucitelnost sporného zvýsenia základného imania (body 297 az 299 tohto rozhodnutia) vzhladom na usmernenia o pomoci na záchranu a restrukturalizáciu. Týka sa osobitne bodu 299 tohto rozhodnutia, v ktorom Komisia dospela k záveru, ze podmienky obsiahnuté v uvedených usmerneniach neboli v prejednávanej veci splnené, pricom odkázala na dôvody uvedené v bodoch 271 az 278 tohto rozhodnutia, ktoré ju viedli k vyvodeniu podobného záveru v súvislosti so sporným kompenzacným opatrením. Na podporu tejto výhrady RAS odkazuje bez dalsieho odôvodnenia výlucne na tvrdenia, ktoré uviedol v rámci stvrtého zalobného dôvodu. V dôsledku toho stací v tomto ohlade konstatovat, ze ako vyplýva z bodov 170 az 204 vyssie, tieto tvrdenia sa musia zamietnut. 246 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretiu cast druhého zalobného dôvodu je nutné zamietnut a tým aj druhý zalobný dôvod ako celok. 247 V dôsledku toho, kedze sa nevyhovelo nijakému z týchto zalobných návrhov, táto zaloba sa musí zamietnut v celom rozsahu. O trovách konania 248 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 249 Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie a spolocnosti CIN. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Regione autonoma della Sardegna (Taliansko) znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii a spolocnosti Compagnia Italiana di Navigazione SpA. Gratsias Kanceva Pól/torak Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. apríla 2017. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Skutkové okolnosti 2. Správne konanie 3. Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O aktívnej legitimácii a záujme na konaní 2. O veci samej O prvej casti zaloby týkajúcej sa casti napadnutého rozhodnutia súvisiacej so sporným kompenzacným opatrením O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí - O prvej casti zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia - O druhej casti zalozenej na porusení práva na obhajobu O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ako aj na zjavne nesprávnych posúdeniach Komisie pri uplatnení podmienok Altmark. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach v súvislosti s uplatnením rozhodnutia SVHZ z roku 2005 a rozhodnutia SVHZ z roku 2011 - O prvej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa casovej pôsobnosti rozhodnutia SVHZ z roku 2005 a rozhodnutia SVHZ z roku 2011 - O druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa uplatnenia zásad a podmienok rozhodnutia SVHZ z roku 2011 - O tretej casti tretieho zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom uplatnení clánku 4 písm. f) rozhodnutia SVHZ z roku 2011 a subsidiárne na námietke protiprávnosti tohto ustanovenia O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení Komisie v súvislosti s oznacením za podnik v tazkostiach, na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ako aj na námietke nezákonnosti bodu 9 rámca SVHZ O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach v tom, ze Komisia sa domnievala, ze sporné kompenzacné opatrenie nerespektovalo kritéria rámca SVHZ z roku 2011 O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a nesprávnom posúdení definície záväzkov sluzby vo verejnom záujme ulozených spolocnosti Saremar O druhej casti zaloby týkajúcej sa casti napadnutého rozhodnutia vztahujúcej sa na sporné zvýsenie základného imania O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnych právnych posúdeniach a nesprávnych posúdeniach - O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení povahy zdrojov zodpovedajúcich spornému zvýseniu základného imania a na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a clánku 106 ods. 2 ZFEÚ - O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na zjavne nesprávnych posúdeniach týkajúcich sa uplatnenia kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve v prejednávanej veci - O tretej cast druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach týkajúcich za zlucitelnosti sporného zvýsenia základného imania O trovách konania __________________________________________________________________ ( [200]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX3N1Uyr/L89035-2289TMP.html#t-ECR_62014TJ0219_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:028:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:084:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:007:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:244:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:008:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A320&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A124&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A124&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A124&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A216&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A216&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A452&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A452&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A452&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A452&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A529&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A529&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A529&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A125&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A125&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A125&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A125&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A758&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A758&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A758&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A48&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A48&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A48&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A48&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A184&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point7 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A125&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A125&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A125&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A237&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A237&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A237&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point192 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A237&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point193 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:312:TOC 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A798&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A798&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A798&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A69&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A69&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A69&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A419&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A419&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A419&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A419&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point181 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point128 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A716&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A716&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A716&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A716&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A716&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A716&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point128 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A97&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A97&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A97&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point142 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point143 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point146 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A898&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A898&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A898&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A898&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point112 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:225:TOC 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point192 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:008:TOC 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point177 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point210 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point211 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A452&locale=sk 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A452&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A452&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&locale=sk 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&locale=sk 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A151&locale=sk 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A151&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A151&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&locale=sk 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point320 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A174&locale=sk 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A174&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A174&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&locale=sk 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point138 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&locale=sk 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2142&locale=sk 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2142&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2142&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 200. file:///tmp/lynxXXXX3N1Uyr/L89035-2289TMP.html#c-ECR_62014TJ0219_SK_01-E0001