ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) zo 16. marca 2016 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Spotrebná dan -- Ciastocné odpustenie danového dlhu v rámci vyrovnania -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie -- Právo na obhajobu -- Procesné práva dotknutých osôb -- Kritérium súkromného veritela -- Dôkazné bremeno" Vo veci T-103/14, Frucona Kosice a.s., so sídlom v Kosiciach (Slovensko), v zastúpení: K. Lasok, QC, B. Hartnett, barrister, O. Geiss, advokát, a J. Holmes, barrister, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Armati, P.-J. Loewenthal a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2014/342/EÚ zo 16. októbra 2013 týkajúceho sa státnej pomoci SA.18211 (C 25/05) (ex NN 21/05) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spolocnosti Frucona Kosice a.s. ([2]Ú. v. EÚ L 176, s. 38) VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Gervasoni a L. Madise (spravodajca), tajomník: C. Heeren, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. septembra 2015, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Vývoj situácie zalobkyne a vyrovnacie konanie 1 Zalobkyna Frucona Kosice je obchodnou spolocnostou podla slovenského práva, ktorá pôsobila najmä v oblasti výroby liehu a liehovín. 2 V období od novembra 2002 do novembra 2003 sa zalobkyni umoznilo niekolkokrát odlozit danový dlh vzniknutý na spotrebnej dani, ktorú mala zaplatit. Tieto odklady zaplatenia jej boli priznané po zriadení financných záruk v prospech miestneho danového úradu, do ktorého pôsobnosti patrila, t. j. danového úradu Kosice IV ("dalej len miestny danový úrad"). 3 Dna 25. februára 2004 zalobkyna z dôvodu financných tazkostí, ktorým musela celit, nebola schopná zaplatit spotrebnú dan, ktorú dlhovala za január 2004. Vzhladom na zmenu právnej úpravy, ktorá nadobudla úcinnost 1. januára 2014, uz zalobkyna nemohla dosiahnut dalsie odlozenie zaplatenia tejto spotrebnej dane. 4 V dôsledku toho bola zalobkyni odnatá licencia na výrobu liehu a liehovín a ich spracovanie. Odvtedy obmedzila svoju cinnost na distribúciu liehovín pod znackou Frucona, ktoré kupovala od spolocnosti O.H., ktorá ich v súlade s dohodou so zalobkynou vyrábala na základe licencie v jej závodoch na liehoviny. 5 Zalobkyna sa tiez dostala do predlzenia v zmysle zákona c. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. 6 Dna 8. marca 2004 zalobkyna podala na Krajský súd v Kosiciach návrh na zacatie vyrovnacieho konania, v ktorom navrhla svojim veritelom, ze kazdému zaplatí 35 % sumy svojho dlhu (dalej len "návrh na vyrovnanie"). Celkový dlh zalobkyne dosahoval priblizne 644,6 milióna slovenských korún (SKK), z toho danový dlh predstavoval 640,8 milióna SKK. 7 Uznesením z 29. apríla 2004 Krajský súd v Kosiciach povolil zacatie vyrovnacieho konania. 8 Na vyrovnacom pojednávaní 9. júla 2004 veritelia zalobkyne vrátane miestneho danového úradu súhlasili s návrhom na vyrovnanie. V rámci tohto vyrovnacieho konania mal miestny danový úrad postavenie oddeleného veritela vzhladom na zábezpeky zriadené v jeho prospech pri odlození platenia spotrebnej dane dlzné zo strany zalobkyne (pozri bod 2 vyssie). 9 Zalobkyna uvádza, ze na to, aby umoznila miestnemu danovému úradu posúdit výhody návrhu na vyrovnanie a konkurzu, pred 9. júlom 2004 mu predlozila najmä správu vypracovanú nezávislou audítorskou spolocnostou (dalej len "správa E"). 10 Dna 21. júna 2004 vykonala slovenská danová správa danovú kontrolu v priestoroch zalobkyne. Pocas tejto kontroly bola urcená jej financná situácia k 17. júnu 2004. 11 Rozhodnutím zo 14. júla 2004 Krajský súd v Kosiciach potvrdil vyrovnanie. V súlade s ním mala byt pohladávka slovenskej danovej správy uspokojená do výsky 35 %, teda zaplatená vo výske priblizne 224,3 milióna SKK. 12 Listom z 20. októbra 2004 miestny danový úrad najmä oznámil zalobkyni, ze podmienky vyrovnania, podla ktorých nebude musiet byt zaplatená cast danového dlhu, predstavujú nepriamu státnu pomoc, ktorá podlieha schváleniu Komisie Európskych spolocenstiev. 13 Dna 17. decembra 2004 zalobkyna predovsetkým vyplatila miestnemu danovému úradu sumu 224,3 milióna SKK zodpovedajúcu 35 % jej danového dlhu. Uznesením z 30. decembra 2004 Krajský súd v Kosiciach vyhlásil vyrovnanie za skoncené. Dna 18. augusta 2006 Krajský súd v Kosiciach upravil sumu, ktorá mala byt zaplatená miestnemu danovému úradu, na 224,1 milióna SKK. Správne konanie 14 Dna 15. októbra 2004 bola Komisii podaná staznost týkajúca sa údajnej nezákonnej pomoci v prospech zalobkyne. 15 Listom zo 4. januára 2005 Slovenská republika po ziadosti Komisie o informácie informovala Komisiu o moznosti, ze zalobkyna prijala nezákonnú pomoc, a poziadala ju o schválenie tejto pomoci ako pomoci na záchranu podniku v tazkostiach. 16 Po zhromazdení doplnujúcich informácií Komisia listom z 5. júla 2005 oznámila Slovenskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania uvedené v clánku 88 ods. 2 ES týkajúce sa sporného opatrenia. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([3]Ú. v. EÚ C 233, 2005, s. 47). 17 Listom z 10. októbra 2005 Slovenská republika oznámila Komisii svoje pripomienky k spornému opatreniu. Rovnako listom z 24. októbra 2005 zalobkyna oznámila Komisii svoje pripomienky k spornému opatreniu. Tieto pripomienky boli zaslané Slovenskej republike, aby mala prílezitost reagovat, co spravila listom zo 16. decembra 2005. Pôvodné rozhodnutie 18 Dna 7. júna 2006 Komisia prijala rozhodnutie 2007/254/ES týkajúce sa státnej pomoci C 25/05 (ex NN 21/05) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spolocnosti Frucona Kosice a.s. ([4]Ú. v. EÚ L 112, dalej len "pôvodné rozhodnutie"). Výrok tohto rozhodnutia uvádzal vo svojom clánku 1, ze státna pomoc poskytnutá Slovenskou republikou v prospech zalobkyne vo výske 416515990 SKK je nezlucitelná so spolocným trhom, a v clánku 2 nariadoval vymáhanie tejto pomoci. Konanie pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom 19 Dna 12. januára 2007 zalobkyna podala na Súd prvého stupna zalobu o neplatnost pôvodného rozhodnutia. 20 Rozsudkom zo 7. decembra 2010, Frucona Kosice/Komisia ([5]T-11/07, Zb., [6]EU:T:2010:498), Vseobecný súd zamietol túto zalobu ako nedôvodnú. 21 Súdny dvor, na ktorý zalobkyna podala odvolanie na základe clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, rozsudkom z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia ([7]C-73/11 P, Zb., [8]EU:C:2013:32), zrusil rozsudok Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode [9]20 vyssie ([10]EU:T:2010:498). V rámci posúdenia vecnej stránky sporu v prvostupnovom konaní Súdny dvor dospel k záveru, ze Komisia tým, ze v rámci posúdenia kritéria súkromného veritela nezohladnila dlzku konkurzného konania, vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, alebo ze pokial zohladnila túto okolnost, z právneho hladiska nedostatocne odôvodnila pôvodné rozhodnutie. Súdny dvor napokon vrátil vec Vseobecnému súdu na nové konanie, aby rozhodol o zalobných dôvodoch vznesených v konaní pred ním, o ktorých nerozhodol. 22 V nadväznosti na rozsudok Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode [11]21 vyssie ([12]EU:C:2013:32) a s cielom napravit vady zistené Súdnym dvorom Komisia prijala 16. októbra 2013 rozhodnutie 2014/342/EÚ o státnej pomoci SA.18211 (C 25/05) (ex NN 21/05) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spolocnosti Frucona Kosice a.s. ([13]Ú. v. EÚ L 176, 2014, s. 38, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého clánok 1 stanovuje, ze pôvodné rozhodnutie "sa zrusuje". 23 Vseobecný súd následne v konaní na základe clánku 117 svojho rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 po vrátení veci Frucona Kosice/Komisia, uz citovanej v bode [14]21 vyssie ([15]EU:C:2013:32), odôvodneným uznesením z 21. marca 2014, Frucona Kosice/Komisia ([16]T-11/07 RENV, [17]EU:T:2014:173) zastavil konanie o zalobe o neplatnost pôvodného rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie 24 Ako bolo uvedené v bode 22 vyssie, Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré nahradilo pôvodné rozhodnutie, aby napravila vady postihujúce toto posledné uvedené rozhodnutie, ako boli zistené rozsudkom Frucona Kosice/Komisia, uz citovaným v bode [18]21 vyssie ([19]EU:C:2013:32) (odôvodnenie 10 napadnutého rozhodnutia). 25 Komisia v napadnutom rozhodnutí predovsetkým uviedla, ze bolo nevyhnutné preskúmat v podstate otázku, ci miestny danový úrad tým, ze súhlasil s návrhom na vyrovnanie a v dôsledku toho s odpustením 65 % svojej pohladávky, sa voci zalobkyni správal ako súkromný veritel v trhovom hospodárstve. V tejto súvislosti spresnila, ze postavenie tohto úradu ako veritela zalobkyne bolo nezvycajne silné, kedze tento úrad sa nachádzal vo výhodnejsom právnom a hospodárskom postavení ako súkromní veritelia zalobkyne. Miestny danový úrad bol totiz veritelom vyse 99 % zapísaných pohladávok a bol oddeleným veritelom, ktorého pohladávky sa mohli uspokojit kedykolvek pocas konkurzného konania predajom zabezpeceného majetku (odôvodnenie 80 napadnutého rozhodnutia). 26 V prvom rade pokial ide o kritérium súkromného veritela, Komisia najmä poznamenala, ze uplatnenie tohto kritéria závisí od toho, ci dotknutý clenský stát poskytol hospodársku výhodu podniku inak, nez vo svojom postavení orgánu verejnej moci, a ze ak sa clenský stát odvoláva v priebehu správneho konania na toto kritérium, v prípade pochybností mu prislúcha preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych a overitelných dôkazov, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia súkromného hospodárskeho subjektu na trhu. V tejto súvislosti odkázala na rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF ([20]C-124/10 P, Zb., [21]EU:C:2012:318, body [22]81 az [23]85) (odôvodnenie 82 napadnutého rozhodnutia). 27 V odôvodnení 83 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla: 28 V druhom rade po tom, co v odôvodnení 84 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze "[zalobkyna] v tomto prípade tvrdil[a], ze opatrenie nepredstavuje pomoc, a predkladá uvedené dokumenty, najmä správy dvoch audítorov", Komisia preverila, ci sa Slovenská republika správala voci zalobkyni ako súkromný veritel. 29 V tejto súvislosti Komisia po prvé porovnala vyrovnacie konanie a konkurzné konanie vzhladom na dôkazy predlozené zalobkynou (odôvodnenia 88 az 119 napadnutého rozhodnutia), po druhé porovnala vyrovnacie konanie a danové exekucné konanie (odôvodnenia 120 az 127 napadnutého rozhodnutia) a po tretie vyhodnotila iné dôkazy predlozené slovenskými orgánmi a zalobkynou (odôvodnenia 128 az 138 napadnutého rozhodnutia). Komisia v podstate usúdila, ze z pohladu miestneho danového úradu bolo tak konkurzné konanie, ako aj danové exekucné konanie výhodnejsou alternatívou nez návrh na vyrovnanie (odôvodnenia 119, 124 a 127 napadnutého rozhodnutia). 30 V odôvodnení 139 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze nebolo splnené kritérium súkromného veritela a ze Slovenská republika priznala zalobkyni výhodu, ktorú by nemohla získat za trhových podmienok. V odôvodnení 140 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru, ze odpísanie dlhu odsúhlasené miestnym danovým úradom v rámci vyrovnania predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Napokon v odôvodnení 182 rovnakého rozhodnutia Komisia uviedla, ze táto pomoc nie je zlucitelná s vnútorným trhom. 31 Výrok napadnutého rozhodnutia sa skladá z piatich clánkov. 32 Podla clánku 1 napadnutého rozhodnutia "[pôvodné] rozhodnutie sa zrusuje" (pozri bod 22 vyssie). 33 Podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia státna pomoc, ktorú Slovenská republika poskytla v prospech zalobkyne vo výske 416515990 SKK, nie je zlucitelná s vnútorným trhom. 34 V clánku 3 napadnutého rozhodnutia Komisia ukladá Slovenskej republike vymáhanie spornej pomoci, ktorá sa nezákonne poskytla zalobkyni, spolu s úrokmi z omeskania. 35 Podla clánku 4 napadnutého rozhodnutia je Slovenská republika povinná do dvoch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia informovat Komisiu o opatreniach, ktoré prijala na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. 36 Podla clánku 5 napadnutého rozhodnutia je toto rozhodnutie urcené Slovenskej republike. 37 Zalobkyna dostala jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia prostredníctvom slovenských orgánov 24. októbra 2013. 38 Dna 14. júna 2014 bolo napadnuté rozhodnutie uverejnené v Úradnom vestníku. Konanie a návrhy úcastníkov konania 39 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 17. februára 2014 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 40 Samostatným podaním do kancelárie Vseobecného súdu 18. februára 2014 zalobkyna podala návrh na nariadenie predbezného opatrenia, ktorým sa v podstate domáhala odkladu výkonu clánku 3 ods. 1 a 2 a clánku 4 napadnutého rozhodnutia. Tento návrh bol zamietnutý uznesením predsedu Vseobecného súdu zo 6. mája 2014, pricom o trovách konania sa malo rozhodnút neskôr. 41 Samostatným podaním do kancelárie Vseobecného súdu 28. júla 2014 zalobkyna podala nový návrh na nariadenie predbezného opatrenia, ktorým sa v podstate domáhala odkladu výkonu clánku 3 ods. 1 a 2 a clánku 4 napadnutého rozhodnutia. Tento návrh bol zamietnutý uznesením predsedu Vseobecného súdu z 18. septembra 2014, pricom o trovách konania sa malo rozhodnút neskôr. 42 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (druhá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 vyzval zalobkynu na predlozenie urcitých dokumentov a Komisii písomne polozil otázku. Úcastníci konania týmto ziadostiam vyhoveli v stanovenej lehote. 43 Prednesy úcastníkov konania a odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 8. septembra 2015. 44 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 45 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 46 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza styri zalobné dôvody. V podstate sa prvý z týchto zalobných dôvodov zakladá na porusení práva na obhajobu, druhý na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa odôvodnenia 83 napadnutého rozhodnutia, tretí na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom pochybení týkajúcom sa záveru, ze konkurzné konanie bolo výhodnejsie nez vyrovnanie, a stvrtý na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom pochybení týkajúcom sa záveru, ze danové exekucné konanie bolo výhodnejsie nez vyrovnanie. O prvom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu 47 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyna v podstate vytýka Komisii, ze porusila jej právo na obhajobu a právo Slovenskej republiky na obhajobu. Predovsetkým uvádza, ze Komisia ju mala vypocut k niektorým skutocnostiam v spise v súvislosti s rozsudkom Frucona Kosice/Komisia, uz citovaným v bode 21 vyssie ([24]EU:C:2013:32), ako aj k niektorým prvkom tohto rozsudku a mala vypocut dotknuté osoby a Slovenskú republiku k právnym hodnoteniam a úvahám uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Zalobkyna v replike dodala, ze tento dôvod sa má chápat v sirsom zmysle ako namietajúci porusenie podstatných formálnych nálezitostí, ktoré má súd preskúmat ex offo, kedze Komisia pri prijatí napadnutého rozhodnutia odmietla zhromazdit vsetky relevantné informácie a obmedzila sa, ako to pripustila vo vyjadrení k zalobe, iba na informácie, ktoré uz mala k dispozícii pri prijatí pôvodného rozhodnutia. 48 Komisia namieta proti dôvodnosti vsetkých týchto tvrdení. 49 Je potrebné postupne preskúmat tvrdenia zalobkyne zalozené na porusení práva na obhajobu a porusení podstatných formálnych nálezitostí. 50 Predovsetkým a v prvom rade zalobkyna namieta porusenie svojho práva na obhajobu. 51 Podla ustálenej judikatúry respektovanie práva na obhajobu v akomkolvek konaní zacatom proti urcitej osobe, ktoré môze viest k aktu spôsobujúcemu jej ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Európskej únie, ktorá musí byt zarucená aj vtedy, ak neexistuje ziadna osobitná úprava. Táto zásada vyzaduje, aby sa dotknutej osobe umoznilo uz pocas správneho konania úcinne vyjadrit jej stanovisko k existencii a relevantnosti skutocností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou (rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [25]234/84, Zb., [26]EU:C:1986:302, bod [27]27; z 9. júla 2008, Alitalia/Komisia,[28]T-301/01, Zb.,[29]EU:T:2008:262, bod [30]169; z 15. decembra 2009, EDF/Komisia,[31]T-156/04, Zb., [32]EU:T:2009:505, bod [33]101, a z 12. mája 2011, Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'Agglomération du Douaisis/Komisia, [34]T-267/08 a T-279/08, Zb., [35]EU:T:2011:209, bod [36]70). 52 Správne konanie vo veci státnej pomoci sa vsak vedie len voci dotknutému clenskému státu. Podniky príjemcov pomoci sa povazujú iba za "dotknuté osoby" v tomto konaní. Sami osebe sa nemôzu domáhat takej kontradiktórnej diskusie s Komisiou, aká prebieha v prospech uvedeného clenského státu (rozsudky z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [37]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb., [38]EU:C:2002:524, body [39]81 a [40]83; Alitalia/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, [41]EU:T:2008:262, bod [42]170, a EDF/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, [43]EU:T:2009:505, bod [44]102). 53 Podla tejto judikatúry sú dotknuté osoby v podstate len zdrojmi informácií pre Komisiu v rámci správneho konania zacatého podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Z toho vyplýva, ze dotknuté osoby si nemôzu nárokovat právo na obhajobu priznané osobám, proti ktorým sa vedie konanie, a majú len právo zúcastnit sa správneho konania v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti kazdého konkrétneho prípadu (pozri rozsudky Alitalia/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, [45]EU:T:2008:262, bod [46]172 a citovanú judikatúru; EDF/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, [47]EU:T:2009:505, bod [48]103 a citovanú judikatúru, a Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'Agglomération du Douaisis/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, [49]EU:T:2011:209, bod [50]74 a citovanú judikatúru). 54 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze namietat porusenie svojho práva na obhajobu, kedze v rámci správneho konania v oblasti státnej pomoci jej takéto právo nebolo nijako priznané. Tento záver platí napriek tomu, ze clenský stát, ktorý poskytol státnu pomoc, a zalobkyna ako príjemca tejto pomoci môzu mat v rámci takéhoto konania protichodné záujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok EDF/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, [51]EU:T:2009:505, bod [52]104). 55 Naproti tomu je potrebné preverit, ci sa zalobkyna zúcastnila správneho konania v primeranom rozsahu vzhladom na okolnosti prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Alitalia/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, [53]EU:T:2008:262, bod [54]173, a z 30. apríla 2014, Tisza Ero"mu"/Komisia,[55]T-468/08, [56]EU:T:2014:235, bod [57]206). 56 V tejto súvislosti je po prvé potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pocas fázy preskúmania uvedenej v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ je Komisia povinná vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky (pozri rozsudok z 8. mája 2008, Ferriere Nord/Komisia,[58]C-49/05 P, [59]EU:C:2008:259, bod [60]68 a citovanú judikatúru). Pokial ide o túto povinnost, Súdny dvor rozhodol, ze uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku je primeraným spôsobom na to, aby sa vsetky dotknuté osoby dozvedeli o zacatí konania, pricom bolo spresnené, ze jediným cielom tohto oznámenia je získat od dotknutých osôb vsetky informácie, ktoré majú pomôct Komisii pri jej budúcich úkonoch (pozri rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [61]T-228/99 a T-233/99, Zb., [62]EU:T:2003:57, bod [63]124 a citovanú judikatúru; rozsudok Alitalia/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, [64]EU:T:2008:262, bod [65]171). 57 V prejednávanej veci je na jednej strane nesporné, ze po uverejnení rozhodnutia Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v Úradnom vestníku zalobkyna predlozila pripomienky listom z 24. októbra 2005 a rovnako predlozila svoje ústne pripomienky 28. marca 2006, t. j. pred prijatím pôvodného rozhodnutia, ktoré bolo nahradené napadnutým rozhodnutím. Zalobkyna okrem iného nespochybnuje skutocnost, ze vdaka rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania mala dostatocnú znalost rozhodujúcich okolností a bola schopná úcinne uplatnit svoje pripomienky v tejto súvislosti. 58 Z toho vyplýva, ze v konaní vo veci formálneho zistovania, ktoré viedlo k prijatiu pôvodného rozhodnutia, Komisia neporusila procesné práva zalobkyne, co zalobkyna navyse ani nespochybnuje. 59 Na druhej strane je rovnako nesporné, ze napadnuté rozhodnutie vychádza výlucne z informácií dostupných v den prijatia pôvodného rozhodnutia, ku ktorým mohla zalobkyna predlozit svoje pripomienky alebo ku ktorým sama poskytla svoje pripomienky. Hoci zalobkyna tvrdí, ze Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí nové dôvody a úvahy, napriek tomu uznala v replike a potvrdila na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania, ze Komisia nezohladnila ziadne iné informácie okrem tých, ktoré mala k dispozícii pri prijímaní pôvodného rozhodnutia. 60 Preto je potrebné usudzovat, ze Komisia mohla zohladnit tieto informácie s cielom prijatia napadnutého rozhodnutia, pricom na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nebola povinná znovu získat jej pripomienky. 61 Po druhé je potrebné dodat, ze podla judikatúry konanie, v ktorom má byt nahradený nezákonný akt, môze byt opätovne uskutocnené presne od okamihu, kedy doslo k protiprávnosti, bez toho, aby bola Komisia povinná znovu zacat konanie tak, ze by sa vrátila dalej ako k tomuto presnému okamihu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. novembra 1998, Spanielsko/Komisia,[66]C-415/96, Zb., [67]EU:C:1998:533, bod [68]31; z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada,[69]C-458/98 P, Zb., [70]EU:C:2000:531, bod [71]82, a Alitalia/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, [72]EU:T:2008:262, body [73]99 a [74]142). Táto judikatúra týkajúca sa nahradenia aktu zruseného súdom Únie sa uplatnuje aj vtedy, ak súd nezrusil dotknutý akt, pokial doslo k zruseniu a nahradeniu nezákonného aktu jeho pôvodcom (pozri v tomto zmysle rozsudok Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'Agglomération du Douaisis/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, [75]EU:T:2011:209, bod [76]83). 62 V prejednávanej veci je pritom na jednej strane nesporné, ze Súdny dvor v rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovanom v bode 21 vyssie ([77]EU:C:2013:32, body [78]101 az [79]103), uviedol, ze Komisia tým, ze v rámci svojho posúdenia kritéria súkromného veritela nezohladnila dlzku konkurzného konania, vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, alebo ze pokial Komisia túto okolnost zohladnila, svoje rozhodnutie z právneho hladiska dostatocne neodôvodnila. Naproti tomu z tohto rozsudku nijako nevyplýva, zeby Súdny dvor spochybnil konanie o preskúmaní sporného opatrenia alebo presnost základných údajov zhromazdených pocas tohto konania. 63 Na druhej strane je rovnako nesporné, ze ako vyplýva z odôvodnenia 10 napadnutého rozhodnutia, Komisia prijala toto rozhodnutie s cielom napravit vady zistené Súdnym dvorom týkajúce sa pôvodného rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie preto obsahuje najmä posúdenie dlzky konkurzného konania v súvislosti s posúdením kritéria súkromného veritela. 64 Za týchto okolností v súlade s judikatúrou citovanou v bode 61 vyssie Komisia nebola vôbec povinná znovu zacat formálne konanie a získat nové pripomienky zalobkyne. 65 Z toho vyplýva, ze Komisia tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie na základe informácií získaných v rámci správneho konania vedúceho k prijatiu pôvodného rozhodnutia a bez toho, aby získala nové pripomienky zalobkyne, neporusila jej právo zúcastnit sa na uvedenom konaní. 66 Ziadne z tvrdení uvedených zalobkynou nemôze spochybnit tento záver. 67 Po prvé zalobkyna Komisii vytýka, ze jej neumoznila zaujat stanovisko k novým skutocnostiam uvedeným v napadnutom rozhodnutí, k vplyvu rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovaného v bode 21 vyssie ([80]EU:C:2013:32), ku konkurzu spolocnosti L. vykonávajúcej cinnost v rovnakom odvetví, ani k niektorým otázkam rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovaného v bode 20 vyssie ([81]EU:T:2010:498). V replike dodáva, ze Komisia neposkytla zúcastneným osobám prílezitost predlozit informácie nevyhnutné na urcenie, ci sa uplatnuje jej výklad práva. 68 V tejto súvislosti je najskôr potrebné poznamenat, ze v bodoch 141, 145, 146, 148, 177, 180, 181, 190, 191 a 198 rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovaného v bode 20 vyssie ([82]EU:T:2010:498), na ktorý zalobkyna odkazuje, Vseobecný súd v podstate konstatoval nedostatocnost niektorých informácií a tvrdení, ktoré uviedla v správnom konaní, a neexistenciu povinnosti na strane Komisie vyziadat si dodatocné informácie. Na druhej strane z odôvodnenia 117 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala podobnost medzi svojim vlastným prípadom a prípadom L. 69 Argumentácia zalobkyne sa teda v podstate sústreduje na to, ze vytýka Komisii, ze nezacala znovu konanie vo veci formálneho zistovania a nevypocula ju ku vsetkým informáciám, ktoré poskytla v priebehu správneho konania vedúceho k prijatiu pôvodného rozhodnutia a ktoré Vseobecný súd v rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovanom v bode 20 vyssie ([83]EU:T:2010:498), alebo Komisia v pôvodnom rozhodnutí údajne povazovali za nedostatocné. Takáto argumentácia vsak naráza na judikatúru pripomenutú v bode 52 vyssie, podla ktorej sa zúcastnené osoby nemôzu domáhat kontradiktórnej diskusie s Komisiou. Ak by sa totiz pripustila takáto argumentácia, jej následkom by bolo práve zavedenie takejto diskusie. 70 Následne, pokial zalobkyna Komisii vytýka, ze nevypocula zúcastnené osoby k právnemu posúdeniu a úvahám uvedeným v napadnutom rozhodnutí, je potrebné poznamenat, ze zo ziadneho ustanovenia týkajúceho sa státnej pomoci ani z judikatúry nevyplýva povinnost Komisie vypocut príjemcu státnych zdrojov k jej právnemu posúdeniu predmetného opatrenia, ani povinnost informovat daný clenský stát - alebo a fortiori príjemcu pomoci - o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokial zainteresované strany a daný clenský stát vyzvala na predlozenie pripomienok (rozsudky z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia,[84]T-198/01, Zb., [85]EU:T:2004:222, bod [86]198, a z 1. júla 2010, Nuova Terni Industrie Chimiche/Komisia,[87]T-64/08, [88]EU:T:2010:270, bod [89]168; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 1999, Neue Maxhütte Stahlwerke a Lech-Stahlwerke/Komisia, [90]T-129/95, T-2/96 a T-97/96, Zb., [91]EU:T:1999:7, body [92]230 a [93]231). V prejednávanej veci je pritom nesporné, ze Komisia umoznila zalobkyni predlozit svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 71 Napokon z rovnakých dôvodov je potrebné odmietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze Komisia ju údajne nevypocula k vplyvu rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovaného v bode 21 vyssie ([94]EU:C:2013:32), na svoju analýzu. 72 Po druhé zalobkyna Komisii vytýka, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia nezhromazdila vsetky relevantné informácie, ale ze sa obmedzila iba na informácie, ktoré mala k dispozícii pri prijatí pôvodného rozhodnutia. 73 Nepochybne je potrebné uviest, ze ako tvrdí zalobkyna, Súdny dvor v rámci preskúmania komplexných hospodárskych posúdení vykonaných Komisiou v oblasti státnej pomoci najmä uviedol, ze súd Únie musí preskúmat, ci dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré sa musia zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudok Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [95]EU:C:2013:32, bod [96]76). Rovnako je pravda, ze podla judikatúry citovanej zalobkynou platí, ze ked je zrejmé, ze by sa mohlo uplatnit kritérium súkromného veritela, Komisii prislúcha poziadat dotknutý clenský stát, aby jej poskytol vsetky relevantné informácie umoznujúce jej preverit, ci sú splnené podmienky na uplatnenie tohto kritéria (rozsudok z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive,[97]C-405/11 P, [98]EU:C:2013:186, bod [99]33). 74 Tieto úvahy sa vsak uplatnujú v rámci preskúmania dôvodnosti rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci. Boli pritom vyslovené pri skúmaní dôvodov vznesených v rámci odvolacieho konania a týkajúcich sa dôvodnosti posúdenia Vseobecného súdu v súvislosti s dôvodmi vztahujúcimi sa na vecnú stránku sporných rozhodnutí a konkrétnejsie kritéria súkromného veritela. Naproti tomu sa Súdny dvor v rozsudkoch citovaných v bode 73 vyssie nevyslovil k odlisnej otázke zákonnosti konania vedúceho k prijatiu takéhoto rozhodnutia najmä vzhladom na procesné práva príjemcu pomoci. 75 Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalobkyne zhrnuté v bode 72 vyssie sa týkajú najmä zákonnosti napadnutého rozhodnutia z vecnej stránky a nemôzu preukázat existenciu akéhokolvek porusenia jej procesných práv. To isté by platilo pre skutocnost, ak by sa preukázala, ze pôvodné preskúmanie Komisie nebolo spolahlivé. 76 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze hoci sú úlohy dotknutého clenského státu a príjemcu pomoci v konaní vo veci formálneho zistovania rozdielne, bolo by potrebné dbat na to, aby sa tvrdenia príjemcu vypoculi inak, pokial clenský stát neobráni jeho záujmy. 77 Na jednej strane je vsak vzhladom na judikatúru citovanú v bode 54 vyssie potrebné usudzovat, ze skutocnost, ze dotknutý clenský stát nebráni záujmy príjemcu pomoci, nemôze byt spôsobilá zmenit úlohu tohto príjemcu v správnom konaní, ani povahu jeho úcasti na uvedenom konaní do takej miery, ze by sa mu priznali porovnatelné záruky v súvislosti s právom na obhajobu ako tomuto clenskému státu. 78 Na druhej strane pokial ide o právo príjemcu pomoci zúcastnit sa na konaní v primeranom rozsahu vzhladom na okolnosti konkrétneho prípadu, stací pripomenút, ze zalobkyna mohla v prejednávanej veci predlozit vsetky informácie, ktoré povazovala za relevantné a uzitocné po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v Úradnom vestníku. Z pripomienok predlozených zalobkynou v tomto stádiu nepochybne vyplýva, ze si bola vedomá skutocnosti, ze slovenské orgány nespochybnujú predbezné závery vyvodené v uvedenom rozhodnutí, pokial ide o vymedzenie sporného opatrenia ako státnej pomoci. V kazdom prípade teda mohla predlozit svoje pripomienky napriek protichodnosti stanovísk. 79 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze vsetky tvrdenia zalobkyne, ktorými chcela v podstate preukázat, ze Komisia ju mala vypocut po vydaní rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovaného v bode 21 vyssie ([100]EU:C:2013:32), sa musia odmietnut. Rovnako z toho vyplýva, ze nie je potrebné preskúmat tvrdenie zalozené na tom, ze ak by mohla predlozit dalsie pripomienky, napadnuté rozhodnutie by mohlo mat odlisný obsah. 80 V druhom rade zalobkyna v odpovedi na otázku Vseobecného súdu na pojednávaní potvrdila, ze rovnako chcela namietat porusenie práva na obhajobu Slovenskej republiky, ktorú Komisia nevypocula po vydaní rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovaného v bode 21 vyssie ([101]EU:C:2013:32), ani k novým otázkam nastoleným v napadnutom rozhodnutí. 81 Podla judikatúry je porusenie práva na obhajobu nezákonnostou, ktorá je subjektívnej povahy (pozri rozsudok z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [102]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb., [103]EU:T:2004:221, bod [104]425 a citovanú judikatúru) a ktorá preto musí byt namietaná samotným dotknutým clenským státom (rozsudok Nuova Terni Industrie Chimiche/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, [105]EU:T:2010:270, bod [106]186; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, [107]EU:T:2004:222, bod [108]203). 82 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze namietat porusenie práva na obhajobu, pri ktorom mala byt poskodenou Slovenská republika. 83 V druhom rade je potrebné preskúmat tvrdenie uvedené v replike, ze tento zalobný dôvod by sa mal chápat sirsie ako namietajúci porusenie podstatných formálnych nálezitostí, ktoré by mal Vseobecný súd preskúmat z úradnej moci, kedze Komisia vo vyjadrení k zalobe pripustila, ze zo svojej analýzy vylúcila vsetky informácie získané po konaní vedúcom k prijatiu pôvodného rozhodnutia. 84 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze porusenie podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 263 ZFEÚ nepochybne predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí byt zohladnený súdom Únie z úradnej moci (rozsudok z 13. decembra 2013, Madarsko/Komisia,[109]T-240/10, Zb., [110]EU:T:2013:645, bod [111]70; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky zo 4. septembra 2014, Spanielsko/Komisia,[112]C-192/13 P, Zb., [113]EU:C:2014:2156, bod [114]103, a z 22. októbra 2014, Spanielsko/Komisia,[115]C-429/13 P, Zb., [116]EU:C:2014:2310, bod [117]34). 85 Naproti tomu zalobný dôvod týkajúci sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia z vecnej stránky, na ktorú sa vztahuje porusenie Zmlúv alebo akejkolvek právnej normy týkajúcej sa ich vykonania v zmysle clánku 263 ZFEÚ, môze byt súdom Únie preskúmaný len vtedy, ak ho vzniesol zalobca (rozsudky z 10. decembra 2013, Komisia/Írsko a i., [118]C-272/12 P, Zb., [119]EU:C:2013:812, bod [120]28, a z 20. marca 2014, Rousse Industry/Komisia,[121]C-271/13 P, [122]EU:C:2014:175, bod [123]18; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [124]C-367/95 P, Zb., [125]EU:C:1998:154, bod [126]67). 86 V prejednávanej veci je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z bodov 73 az 75 vyssie, otázka, ci Komisia pri posúdení kritéria súkromného veritela zohladnila vsetky relevantné informácie, sa týka posúdenia dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, a nie akéhokolvek porusenia podstatných formálnych nálezitostí. 87 Z toho vyplýva, ze je potrebné odmietnut tvrdenia zalobkyne zalozené na porusení podstatných formálnych nálezitostí bez toho, aby bolo potrebné posudzovat ich prípustnost, kedze boli po prvýkrát uvedené v stádiu repliky. 88 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnut prvý zalobný dôvod ako celok. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení týkajúcom sa odôvodnenia 83 napadnutého rozhodnutia 89 V rámci druhého dôvodu na zrusenie zalobkyna tvrdí, ze odôvodnenie 83 napadnutého rozhodnutia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, kedze Komisia v podstate nesprávne vyvodila z rozsudku Komisia/EDF, uz citovaného v bode 26 vyssie ([127]EU:C:2012:318, body [128]81 az [129]85), ze samotná skutocnost, ze clenský stát nezaujal stanovisko k pomoci v okamihu skutkových okolností, alebo ze uvedené opatrenie sa povazuje za pomoc na záchranu, znamená, ze nevyhnutne ide o státnu pomoc. V tejto súvislosti zalobkyna po prvé poznamenáva, ze pojem státna pomoc je objektívnym pojmom a ze vyhlásenia, s ktorými súhlasí clenský stát, nemusia byt dôveryhodné a nemozno nimi namietat voci dotknutej osobe, ktorá spochybnuje vymedzenie sporného opatrenia ako státnej pomoci. Po druhé nie je podla nej nastolená otázka, v akom postavení konala v prejednávanej veci Slovenská republika, kedze mohla konat iba ako veritel. Preto je podla nej nastolená iba otázka, ci najmä vzhladom na kritériá uvedené v bodoch 70 az 73 rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovaného v bode 21 vyssie ([130]EU:C:2013:32), by zalobkyna zjavne nemohla získat spornú výhodu od súkromného veritela. Po tretie Komisia údajne nemala nijaký dôkaz, ze miestny danový úrad nezaobchádzal so sporným danovým dlhom ako veritel, ktorý sa snazí optimalizovat sumu, ktorú je mozné vymôct. Podla zalobkyne je pritom v tejto súvislosti relevantné iba rozhodnutie tohto orgánu, nie posúdenie slovenských orgánov, ako bolo uvedené v odôvodnení 83 napadnutého rozhodnutia. Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze z judikatúry vyplýva, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze uvedenie kritéria súkromného veritela prislúcha clenskému státu. 90 Komisia spochybnuje dôvodnost týchto tvrdení v podstate z dôvodu, ze odôvodnenie 83 napadnutého rozhodnutia je v súlade s judikatúrou týkajúcou sa uplatnitelnosti kritéria súkromného veritela a ze v kazdom prípade preskúmala informácie, ktoré mala k dispozícii, s cielom posúdit, ci boli v danom prípade splnené podmienky na uplatnenie tohto kritéria. Po prvé Komisia tvrdí, ze podla judikatúry uplatnitelnost kritéria súkromného veritela závisí od postavenia, v ktorom dotknutý clenský stát priznáva podniku hospodársku výhodu, pricom spresnuje, ze uvedenému clenskému státu prislúcha uviest a jednoznacne preukázat na základe objektívnych a overitelných dôkazov, ze prijal svoje rozhodnutie v postavení hospodárskeho subjektu, a nie ako orgán verejnej moci. Ak by bolo podla Komisie potrebné pripustit, ze príjemca pomoci sa mohol dovolávat kritéria súkromného veritela, táto judikatúra by sa uplatnovala rovnako a o to viac. Po druhé podla nej argumentácia zalobkyne vychádza z nesprávneho predpokladu, ze kritérium súkromného veritela sa môze uplatnit bez toho, aby sa najskôr konstatovala jeho uplatnitelnost, vzhladom na úmysel clenského státu konat ako súkromný hospodársky subjekt. V prejednávanej veci vsak Slovenská republika podla nej predlozila dôkazy, ktorými sa mala vyvrátit uplatnitelnost tohto kritéria. Po tretie pokial ide o tvrdenia zalobkyne o protichodnosti stanovísk slovenských orgánov a miestneho danového úradu, Komisia pripomína, ze úcastníkom konania o preskúmanie státnej pomoci je jedine clenský stát. 91 Najskôr je potrebné pripomenút, ze ak nie je Zmluvami ustanovené inak, podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná v akejkolvek forme clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 92 Pojem pomoc zahrna nielen pozitívne plnenia, ako sú subvencie, ale aj opatrenia, ktoré rôznymi formami znizujú výdavky, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku, a tak síce nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, ale majú rovnakú povahu a úcinky (rozsudky z 1. decembra 1998, Ecotrade,[131]C-200/97, Zb., [132]EU:C:1998:579, bod [133]34; Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [134]EU:C:2013:32, bod [135]69, a Komisia/Buczek Automotive, uz citovaný v bode 73 vyssie, [136]EU:C:2013:186, bod [137]30). 93 Podmienky, ktoré musí opatrenie splnit na to, aby patrilo pod pojem "pomoc" v zmysle clánku 107 ZFEÚ, vsak nie sú splnené, ak prijímajúci podnik mohol získat rovnakú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola daná k dispozícii vo forme státnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich bezným trhovým podmienkam (rozsudky Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [138]EU:C:2013:32, bod [139]70, a Komisia/Buczek Automotive, uz citovaný v bode 73 vyssie, [140]EU:C:2013:186, bod [141]31; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný v bode 26 vyssie, [142]EU:C:2012:318, bod [143]78 a citovanú judikatúru). 94 Ak verejnoprávny veritel poskytuje úlavy pri platení dlhu, ktorý mu dlhuje podnik, toto posúdenie sa uskutocnuje v zásade uplatnením kritéria súkromného veritela. Toto kritérium, ked je uplatnitelné, sa totiz nachádza medzi prvkami, ktoré je Komisia povinná zohladnit na preukázanie existencie takejto pomoci (rozsudky Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [144]EU:C:2013:32, bod [145]71, a Komisia/Buczek Automotive, uz citovaný v bode 73 vyssie, [146]EU:C:2013:186, bod [147]32; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia,[148]C-342/96, Zb., [149]EU:C:1999:210, bod [150]46, a z 29. júna 1999, DM Transport,[151]C-256/97, Zb., [152]EU:C:1999:332, bod [153]24). 95 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v rámci kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve Súdny dvor rozhodol, ze uplatnitelnost tohto kritéria závisí v konecnom dôsledku od toho, ci dotknutý clenský stát priznal hospodársku výhodu podniku, ktorého je vlastníkom, vo svojom postavení akcionára, a nie vo svojom postavení orgánu verejnej moci (rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný v bode 26 vyssie, [154]EU:C:2012:318, bod [155]81). 96 Podobne je potrebné usudzovat, ze uplatnitelnost kritéria súkromného veritela závisí v konecnom dôsledku od toho, ci dotknutý clenský stát priznal hospodársku výhodu podniku inak nez vo svojom postavení orgánu verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok EDF/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, [156]EU:T:2009:505, bod [157]224). Z judikatúry totiz vyplýva, ze ak orgán verejnej moci poskytuje úlavy pri platení dlhu, ktorý mu dlhuje podnik, jeho správanie sa musí porovnávat so správaním súkromného veritela usilujúceho sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlzník nachádzajúci sa vo financných tazkostiach (rozsudky z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia,[158]T-152/99, Zb., [159]EU:T:2002:188, bod [160]167, a zo 17. mája 2011, Buczek Automotive/Komisia,[161]T-1/08, Zb., [162]EU:T:2011:216, bod [163]70; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, [164]EU:C:1999:210, bod [165]46, a DM Transport, uz citovaný v bode 94 vyssie, [166]EU:C:1999:332, bod [167]24). V tomto druhu situácií je relevantné kritérium súkromného hospodárskeho subjektu a v dôsledku toho súkromného veritela, pretoze správanie si môze osvojit, prinajmensom v zásade, aj súkromný hospodársky subjekt s cielom dosiahnut zisk (pozri v tomto zmysle rozsudok EDF/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, [168]EU:T:2009:505, bod [169]224). 97 V rámci kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve Súdny dvor okrem iného rozhodol, ze ak sa clenský stát odvoláva v priebehu správneho konania na uvedené kritérium, prinálezí mu v prípade pochybností preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych a overitelných dôkazov, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia ako akcionára (rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný v bode 26 vyssie, [170]EU:C:2012:318, bod [171]82). Z týchto dôkazov musí jasne vyplývat, ze dotknutý clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím predmetnej ekonomickej výhody rozhodnutie vykonat prostredníctvom skutocne vykonaného opatrenia investíciu do ovládaného verejného podniku (pozri rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný v bode 26 vyssie, [172]EU:C:2012:318, bod [173]83 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti mozno najmä zohladnit prvky, z ktorých vyplýva, ze toto rozhodnutie je zalozené na ekonomickom posúdení porovnatelnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii uvedeného clenského státu, pred tým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na úcely urcenia budúcej návratnosti takejto investície (rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný v bode 26 vyssie, [174]EU:C:2012:318, bod [175]84). Na druhej strane ekonomické posúdenia vykonané po poskytnutí uvedenej výhody, retrospektívne konstatovanie efektívnej návratnosti investície vykonanej dotknutým clenským státom alebo neskorsie odôvodnenia výberu naozaj prijatého postupu nemôzu postacovat na preukázanie, ze tento clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím ekonomickej výhody takéto rozhodnutie ako akcionár (pozri rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný v bode 26 vyssie, [176]EU:C:2012:318, bod [177]85 a citovanú judikatúru). 98 Z tejto judikatúry vyplýva, ze ak dotknutý clenský stát predlozí Komisii dôkazy pozadovanej povahy, prinálezí jej vykonat celkové posúdenie, pricom zohladní okrem dôkazov poskytnutých týmto clenským státom aj akýkolvek iný relevantný dôkaz, ktorý jej umozní urcit, ci predmetné opatrenie vyplýva z postavenia uvedeného clenského státu ako akcionára alebo z postavenia orgánu verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný v bode 26 vyssie, [178]EU:C:2012:318, bod [179]86). 99 V napadnutom rozhodnutí Komisia pripomenula, ze v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vyslovila pochybnosti, ci sa Slovenská republika správala voci zalobkyni ako súkromný veritel (odôvodnenie 78 napadnutého rozhodnutia). Po uvedení, ze podmienky vyrovnania boli rovnaké pre súkromných veritelov aj miestny danový úrad (odôvodnenie 79 napadnutého rozhodnutia), poznamenala, ze postavenie tohto úradu ako veritela bolo nezvycajne silné. Z toho vyvodila, ze "preto je potrebné preskúmat, ci danový úrad vyuzil vsetky pre neho dostupné prostriedky na získanie najvyssej moznej výsky uspokojenia svojich pohladávok, ako by to urobil veritel v trhovom hospodárstve" (odôvodnenie 80 napadnutého rozhodnutia). 100 V tejto súvislosti Komisia predovsetkým pripomenula, v odôvodneniach 81 a 82 napadnutého rozhodnutia, judikatúru týkajúcu sa uplatnenia kritéria súkromného veritela, v podstate citovanú v bodoch 93 a 94 vyssie, a uplatnitelnosti tohto kritéria, analogicky s judikatúrou pripomenutou v bodoch 95 a 97 vyssie. Následne po uvedení toho, co je obsahom odôvodnení 83 a 84 napadnutého rozhodnutia, Komisia pristúpila k uplatneniu tohto kritéria: 101 V prvom rade je potrebné uviest, ze na rozdiel od výkladu navrhnutého Komisiou v jej písomných podaniach a na pojednávaní z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze táto institúcia v podstate povazovala kritérium súkromného veritela za uplatnitelné. Tento výklad je nevyhnutný najmä vzhladom na odôvodnenia 78 a 80 napadnutého rozhodnutia, ako sú uvedené v bode 99 vyssie. Vyplýva tiez z odôvodnenia 84 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia poznamenáva uvedenie tohto kritéria samotnou zalobkynou, pricom zalobkyna predlozila v tejto súvislosti dokumenty pred rozhodnutím Komisie o vecnom uplatnení tohto kritéria. 102 Tento výklad napadnutého rozhodnutia nie je spochybnený odôvodnením 83 napadnutého rozhodnutia. Uvedenie "citovanej judikatúry" v tomto odôvodnení sa totiz vzhladom na svoju vseobecnost a nepresnost týka tak judikatúry týkajúcej sa uplatnitelnosti kritéria súkromného veritela, ako aj judikatúry týkajúcej sa uplatnenia tohto kritéria, z ktorých prvá bola uvedená v odôvodnení 82 a druhá v odôvodnení 81 napadnutého rozhodnutia. Inými slovami, záver Komisie, ze "zdá sa preto, ze poziadavky uvedenej judikatúry neboli v tomto prípade dodrzané a sporné opatrenie predstavuje státnu pomoc" mozno chápat nielen tak, ze kritérium súkromného veritela sa neuplatnuje, ako to teraz tvrdí Komisia, ale aj tak, ze vzhladom na dôkazy predlozené Slovenskou republikou neboli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Vzhladom úvahy uvedené v bode 101 vyssie je nevyhnutný tento posledný uvedený výklad, na rozdiel od stanoviska zastávaného Komisiou. 103 Hoci je pravda, ze Komisia nemohla v odôvodnení 83 napadnutého rozhodnutia vyvodit iba z kvalifikácie sporného opatrenia Slovenskou republikou ako státnej pomoci záver, ze toto opatrenie skutocne predstavuje takúto pomoc, stále platí, ze v kazdom prípade posudzovala kritérium súkromného veritela z vecnej stránky a preskúmala vsetky konstitutívne podmienky státnej pomoci. 104 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod, ktorý smeruje voci záveru, ze sporné opatrenie sa musí povazovat za státnu pomoc, kedze to navrhla Slovenská republika, nie je úcinný. Tento záver je nevyhnutný aj bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné tvrdenia, zhrnuté v bode 89 vyssie, ktoré zalobkyna uviedla najmä ako odpoved na tvrdenia Komisie. Tieto tvrdenia totiz mali preukázat existenciu nesprávneho právneho posúdenia týkajúceho sa odôvodnenia 83 napadnutého rozhodnutia a nemajú vplyv na neúcinnost tohto pochybenia. 105 Vyplýva z toho tiez, ze Vseobecný súd by nemal, ako mu to v podstate navrhuje Komisia tak v rámci preskúmania druhého zalobného dôvodu, ako aj v rámci tretieho a stvrtého zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú uplatnenia kritéria súkromného veritela, konstatovat neuplatnitelnost tohto kritéria v prejednávanej veci. Takéto konstatovanie by ho totiz viedlo k tomu, ze svojim vlastným posúdením by nahradil posúdenie Komisie. 106 Podla judikatúry pritom v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v clánku 263 ZFEÚ má Vseobecný súd právomoc rozhodnút o zalobách podaných z dôvodu nedostatku právomoci, porusenia podstatných formálnych nálezitostí, porusenia Zmluvy FEÚ alebo akejkolvek právnej normy týkajúcej sa jej uplatnovania, alebo zneuzitia právomocí. Clánok 264 ZFEÚ stanovuje, ze ak je zaloba opodstatnená, vyhlási sa napadnutý akt za neplatný. Vseobecný súd teda nemôze v ziadnom prípade svojim odôvodnením nahradit odôvodnenie autora napadnutého aktu (pozri rozsudky Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [180]EU:C:2013:32, bod [181]89 a citovanú judikatúru, a z 28. februára 2013, Portugalsko/Komisia,[182]C-246/11 P, [183]EU:C:2013:118, bod [184]85 a citovanú judikatúru). 107 V druhom rade je potrebné dodat, ze aj za predpokladu, ze odôvodnenie 83 napadnutého rozhodnutia by sa malo chápat v tom zmysle, ako to teraz tvrdí Komisia, ze odmietla uplatnitelnost kritéria súkromného veritela v prejednávanej veci, toto odôvodnenie by bolo postihnuté nesprávnym právnym posúdením, ktoré by bolo v kazdom prípade neúcinné vo vztahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhladom na dôvody uvedené v bodoch 103 a 104 vyssie a v bode 127 nizsie. 108 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze analogicky k judikatúre citovanej v bode 97 vyssie ak sa clenský stát dovoláva v priebehu správneho konania kritéria súkromného veritela, prislúcha mu v prípade pochybností preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych a overitelných dôkazov, ako sú dôkazy uvedené v tomto bode, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia súkromného hospodárskeho subjektu. 109 Je vsak potrebné poznamenat, ze z tejto judikatúry nevyplýva, ze ak sa dotknutý clenský stát nedovoláva kritéria súkromného veritela a domnieva sa, ze sporné opatrenie predstavuje státnu pomoc, Komisia sa môze iba z tohto dôvodu zbavit povinnosti akéhokolvek preskúmania uvedeného kritéria alebo ho vyhlásit za neuplatnitelné. Naproti tomu kritérium súkromného veritela môze byt uvedené príjemcom pomoci. 110 Podla judikatúry totiz najskôr v oblasti státnej pomoci, ked Komisia rozhoduje o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, prinálezí dotknutému clenskému státu a príjemcom predmetného opatrenia, aby uplatnili svoje tvrdenia vedúce k preukázaniu toho, ze predmetné opatrenie nepredstavuje pomoc alebo ze je zlucitelné s vnútorným trhom, kedze predmetom konania vo veci formálneho zistovania je práve objasnit Komisii vsetky údaje vo veci (pozri rozsudky z 28. novembra 2008, Hotel Cipriani a i./Komisia, [185]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Zb., [186]EU:T:2008:537, bod [187]208 a citovanú judikatúru, a z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia, [188]T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, Zb., [189]EU:T:2011:493, bod [190]246 a citovanú judikatúru). 111 Kritérium súkromného veritela vsak nepredstavuje výnimku, ktorá by sa uplatnovala len na ziadost clenského státu, ked sú naplnené znaky tvoriace pojem státna pomoc nezlucitelná s vnútorným trhom, uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Z bodu 94 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze toto kritérium, ked je uplatnitelné, sa nachádza medzi prvkami, ktoré je Komisia povinná zohladnit na preukázanie existencie takejto pomoci (pozri analogicky rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný v bode 26 vyssie, [191]EU:C:2012:318, bod [192]103). 112 Z toho vyplýva, ze okrem skutocnosti, ze vzhladom na judikatúru citovanú v bode 111 vyssie nie je moznost dovolávat sa kritéria súkromného veritela nijako vyhradená len pre dotknutý clenský stát, by výklad judikatúry, podla ktorého by sa príjemca pomoci nemohol dovolávat kritéria súkromného veritela len z dôvodu, ze dotknutý clenský stát neuviedol toto kritérium ani nespochybnil vymedzenie sporného opatrenia ako státnej pomoci, nebol v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 110 vyssie, podla ktorej príjemca môze uvádzat tvrdenia, ktorými sa má preukázat, ze sporné opatrenia nepredstavuje státnu pomoc. 113 Následne, v bode 61 rozsudku z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia ([193]C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, Zb., [194]EU:C:2013:682), Súdny dvor poznamenal, ze v tejto veci ani v správnom konaní, ani pred Vseobecným súdom orgán, ktorý priznal hospodársku výhodu, dotknutý clenský stát a príjemca pomoci neuviedli prvky, z ktorých by bolo zrejmé, ze sporné opatrenie vychádzalo z hospodárskych hodnotení uskutocnených uvedeným orgánom s cielom urcit jeho návratnost, z coho mozno vyvodit, ze okrem dotknutého clenského státu sa aj príjemca pomoci môze dovolávat kritéria súkromného veritela, pricom prípadne preukáze, ze uvedený stát rozhodol o spornom opatrení vo svojom postavení hospodárskeho subjektu. 114 Napokon je potrebné uviest, ze judikatúra uvedená v bodoch 97 a 108 vyssie sa musí vykladat v rámci okolností veci, ktorá viedla k rozsudku Komisia/EDF, uz citovanému v bode 26 vyssie ([195]EU:C:2012:318, bod [196]82), t. j. v rámci uvedenia kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve samotným clenským státom. Kedze Súdnemu dvoru nebola polozená otázka, ci sa príjemca môze dovolávat tohto kritéria, ak dotknutý clenský stát tvrdí, ze sporné opatrenie sa musí povazovat za státnu pomoc, nemalo by sa z tohto rozsudku vyvodzovat, ze iba tento clenský stát sa môze platne dovolávat uvedeného kritéria. 115 Je vsak potrebné uviest, ze príjemcovi pomoci, ktorý uvádza kritérium súkromného veritela, prislúcha v prípade pochybností rovnako ako clenskému státu, ktorý sa ho dovoláva, preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych a overitelných dôkazov, ze vykonané opatrenie vyplýva z postavenia uvedeného clenského státu ako hospodárskeho subjektu. 116 V prejednávanej veci Slovenská republika nepochybne neuviedla kritérium súkromného veritela a navrhla vymedzit sporné opatrenie ako státnu pomoc. Zalobkyna vsak namietala toto kritérium pocas konania vo veci formálneho zistovania a ako vyplýva z odôvodnenia 84 napadnutého rozhodnutia, predlozila dokumenty na podporu tohto tvrdenia, vrátane najmä správ dvoch audítorov. 117 Za týchto okolností na jednej strane vzhladom najmä na bod 112 vyssie by Komisia nemala odvodzovat iba zo skutocnosti, ze clenský stát sa domnieval, ze sporné opatrenie predstavuje státnu pomoc, a nedovolával sa kritéria súkromného veritela, ze toto kritérium nie je uplatnitelné v prejednávanej veci. 118 Na druhej strane vzhladom na judikatúru uvedenú v bodoch 95, 97 a 98 vyssie je potrebné usudzovat, ze pokial sa zalobkyna dovolávala uvedeného kritéria a predlozila dokumenty v tejto súvislosti, Komisii prislúchalo preverit, ci uvedené dokumenty zodpovedajú poziadavkám uvedeným v tejto judikatúre a v prípade kladnej odpovede pristúpit k celkovému posúdeniu, pricom okrem poskytnutých dôkazov mala zohladnit aj akúkolvek inú skutocnost relevantnú v prejednávanej veci, ktorá jej umozní urcit, ci sporné opatrenie vyplýva z postavenia clenského státu ako hospodárskeho subjektu alebo z jeho postavenia ako orgánu verejnej moci. Hoci je pravda, ze Komisia v odôvodneniach 47 a 107 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze na rozdiel od toho, co tvrdila zalobkyna, sa nepreukázalo, ze správa E bola poskytnutá miestnemu danovému úradu pred tým, ako súhlasil s vyrovnaním, je potrebné konstatovat, ze Komisia sa nevyjadrila k charakteristickým vlastnostiam uvedených dokumentov a nepristúpila k uvedenému celkovému posúdeniu s cielom urcit uplatnitelnost kritéria v danom prípade. 119 Na doplnenie je v kazdom prípade potrebné poznamenat, ze rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný v bode 26 vyssie, ([197]EU:C:2012:318, body [198]81 az [199]85), ktorý objasnil podmienky uplatnitelnosti kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve a z ktorého Komisia vychádzala pri svojom tvrdení, ze kritérium súkromného veritela nie je v prejednávanej veci uplatnitelné, bol vyhlásený 5. júna 2012, teda jeden mesiac pred pojednávaním, ktoré sa uskutocnilo 5. júla 2012 vo veci, ktorá viedla k rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovanému v bode 21 vyssie ([200]EU:C:2013:32). Okrem toho je nesporné, ze v tomto poslednom uvedenom rozsudku Súdny dvor zohladnil niektoré úvahy vychádzajúce z rozsudku Komisia/EDF, uz citovaného v bode 26 vyssie, ([201]EU:C:2012:318). 120 Je pravda, ze v rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovanom v bode 21 vyssie, ([202]EU:C:2013:32) sa Súdny dvor nevyjadril výslovne ku kritériu súkromného veritela, ako to v podstate tvrdí Komisia. Podla jej tvrdení navyse táto otázka nebola prebratá v rámci odvolania. 121 Je vsak nesporné, ze v bodoch 68 az 91 a 100 az 104 rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovaného v bode 21 vyssie ([203]EU:C:2013:32), Súdny dvor rozhodol o dôvodnosti posúdenia, zo strany Vseobecného súdu aj Komisie, podmienok uplatnenia kritéria súkromného veritela v rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovanom v bode 20 vyssie ([204]EU:T:2010:498) a pôvodnom rozhodnutí. 122 Uplatnitelnost kritéria súkromného veritela je pritom nevyhnutnou podmienkou predchádzajúcou jeho uplatneniu, ako vyplýva okrem iného z bodu 71 rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovaného v bode 21 vyssie ([205]EU:C:2013:32), v ktorom Súdny dvor uviedol, ze ak je toto kritérium uplatnitelné, patrí medzi skutocnosti, ktoré je Komisia povinná zohladnit pri preukazovaní existencie pomoci. 123 Preto vzhladom na to, ze Súdny dvor uskutocnil posúdenie podmienok uplatnenia kritéria súkromného veritela, je potrebné uviest, ze implicitne, ale nevyhnutne povazoval toto kritérium za uplatnitelné. 124 Na jednej strane je tento záver nevyhnutný o to viac, ze hoci Komisia v pôvodnom rozhodnutí konstatovala, ze podmienky uplatnenia kritéria súkromného veritela neboli splnené a Vseobecný súd z vecnej stránky odmietol zalobné dôvody a tvrdenia smerujúce proti casti odôvodnenia, z ktorej vychádzalo toto konstatovanie, Súdny dvor - ktorý po zrusení rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovaného v bode 20 vyssie ([206]EU:T:2010:498), rozhodoval v spore v prvostupnovom konaní podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora - v podstate rozhodol, ze posúdenie uvedeného kritéria v pôvodnom rozhodnutí vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia alebo prinajmensom bolo postihnuté nedostatocnostou odôvodnenia (rozsudok Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [207]EU:C:2013:32, body [208]101 az [209]103). 125 Na druhej strane záver vyvodený v bode 123 vyssie je nevyhnutný bez ohladu na skutocnost, ze podla tvrdení uvedených Komisiou nebola vo veci vedúcej k rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovanom v bode 21 vyssie ([210]EU:C:2013:32), spochybnená uplatnitelnost kritéria súkromného veritela. Podla ustálenej judikatúry totiz hoci súd rozhoduje len o návrhu úcastníkov konania, ktorí sú príslusní vymedzit rozsah sporu, nemôze byt viazaný len tvrdeniami, na ktoré títo úcastníci na úcely podpory svojich tvrdení odkazujú, pretoze by bol inak nútený zalozit svoje rozhodnutie na chybných právnych úvahách (uznesenia z 27. septembra 2004, UER/M6 a i., [211]C-470/02 P, [212]EU:C:2004:565, bod [213]69; z 13. júna 2006, Mancini/Komisia,[214]C-172/05 P, Zb. VS, [215]EU:C:2006:393, bod [216]41, a rozsudok z 21. septembra 2010, Svédsko a i./API a Komisia, [217]C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, Zb., [218]EU:C:2010:541, bod [219]65). Z toho vyplýva, ze na to, aby sa Súdny dvor vyhol odôvodneniu svojho rozsudku, ktorým v podstate vyhlásil neplatnost casti odôvodnenia, o ktoré sa opieral záver, ze neboli splnené podmienky uplatnenia kritéria súkromného veritela, a ktoré predpokladá uplatnitelnost tohto kritéria, chybnými právnymi úvahami, Súdny dvor by mohol aj v prípade neexistencie akéhokolvek spochybnenia konstatovat jeho neuplatnitelnost. Kedze Súdny dvor to neurobil, je potrebné konstatovat, ze v danom prípade zamýslal potvrdit uplatnitelnost tohto kritéria. 126 Preto ak by bolo teraz potrebné odmietnut uplatnitelnost kritéria súkromného veritela na okolnosti prejednávanej veci, ako to navrhuje Komisia, bola by narusená právna sila rozhodnutej veci, ktorú nadobudol rozsudok Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie ([220]EU:C:2013:32). 127 Z toho vyplýva, ze argumentácia Komisie, ktorou chce preukázat neuplatnitelnost kritéria súkromného veritela, nemôze uspiet. V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odôvodnenie 83 napadnutého rozhodnutia obsahuje záver, ze uvedené kritérium je v prejednávanej veci neuplatnitelné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Vzhladom na to, ze Komisia z vecnej stránky preskúmala toto kritérium, vsak toto pochybenie samo osebe nemôze odôvodnit zrusenie napadnutého rozhodnutia. 128 So zretelom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnut druhý zalobný dôvod, ktorý uviedla zalobkyna, ako neúcinný. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom pochybení týkajúcom sa záveru, ze konkurzné konanie bolo výhodnejsie nez vyrovnanie 129 V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje záver Komisie, ze súkromný veritel by si bol zvolil konkurzné konanie, nie vyrovnanie. Tento zalobný dôvod sa dalej delí na sest skupín tvrdení, z ktorých prvá sa týka vseobecnej kritiky prístupu Komisie, druhá hodnotenia Komisie v súvislosti s výtazkom z predaja majetku zalobkyne v rámci konkurzu, tretia a piata dlzky konkurzného konania a siesta pochybenia vztahujúceho sa na odôvodnenie 92 napadnutého rozhodnutia. Úvodné pripomenutie judikatúry 130 Pred preskúmaním dôvodnosti porovnávacieho hodnotenia konkurzného konania a vyrovnacieho konania zo strany Komisie vzhladom na tvrdenia zalobkyne je najskôr potrebné pripomenút relevantnú judikatúru týkajúcu sa uplatnenia kritéria súkromného veritela, rozdelenia dôkazného bremena v súvislosti so splnením podmienok uplatnenia tohto kritéria a súdneho preskúmania posúdenia rovnakého kritéria. 131 V prvom rade, ako bolo uvedené v bodoch 92 az 94 tohto rozsudku, pojem státna pomoc zahrna opatrenia, ktoré rôznymi formami znizujú výdavky, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku. Podmienky, ktoré musí opatrenie splnit na to, aby patrilo pod pojem pomoc, vsak nie sú splnené, ak prijímajúci podnik mohol získat rovnakú výhodu za okolností zodpovedajúcich bezným trhovým podmienkam, pricom v prípade, ak verejnoprávny veritel poskytuje podniku úlavy pri platení dlhu, toto posúdenie sa uskutocnuje v zásade uplatnením kritéria súkromného veritela. 132 Takéto platobné úlavy predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vtedy, ak vzhladom na význam takto získanej hospodárskej výhody by prijímajúci podnik takéto úlavy zjavne nezískal od súkromného veritela nachádzajúceho sa voci nemu v situácii, ktorá by bola najblizsia mozná situácii verejnoprávneho veritela usilujúceho sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlzník nachádzajúci sa vo financných tazkostiach (pozri rozsudky Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [221]EU:C:2013:32, bod [222]72 a citovanú judikatúru, a Komisia/Buczek Automotive, uz citovaný v bode 73 vyssie, [223]EU:C:2013:186, bod [224]46 a citovanú judikatúru). 133 Komisii teda prinálezí uskutocnit celkové posúdenie zohladnením vsetkých relevantných okolností, ktoré jej v danom prípade umoznia urcit, ci prijímajúci podnik zjavne nemohol získat úlavy porovnatelné s úlavami od takéhoto súkromného veritela (rozsudky Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [225]EU:C:2013:32, bod [226]73, a Komisia/Buczek Automotive, uz citovaný v bode 73 vyssie, [227]EU:C:2013:186, bod [228]47; pozri tiez analogicky rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný v bode 26 vyssie, [229]EU:C:2012:318, bod [230]86). 134 V tejto súvislosti sa za relevantnú musí povazovat akákolvek informácia, ktorá môze nezanedbatelným spôsobom ovplyvnit rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného veritela nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je najblizsia mozná situácii verejnoprávneho veritela, a usilujúceho sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlzník nachádzajúci sa vo financných tazkostiach (rozsudky Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [231]EU:C:2013:32, bod [232]78, a Komisia/Buczek Automotive, uz citovaný v bode 73 vyssie, [233]EU:C:2013:186, bod [234]54). 135 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze ak aby primerane opatrný a starostlivý súkromný veritel nachádzajúci sa v situácii, ktorá by bola najblizsia mozná situácii slovenských orgánov, si musel zvolit medzi viacerými konaniami s cielom získat tak ako v prejednávanej veci zaplatenie súm, ktoré sú mu dlzné, musel by posudzovat výhody a nevýhody kazdého z uvedených konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [235]EU:C:2013:32, body [236]79 a [237]80, a Komisia/Buczek Automotive, uz citovaný v bode 73 vyssie, [238]EU:C:2013:186, bod [239]56). 136 Volbu súkromného veritela ovplyvnuje celý rad faktorov, ako napríklad jeho postavenie ako prednostného alebo bezného zálozného veritela, povaha a rozsah mozných záruk, ktoré mu patria, jeho zhodnotenie moznosti ozdravenia podniku, i prospech, ktorý by mohol získat v prípade likvidácie (rozsudky HAMSA/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, [240]EU:T:2002:188, bod [241]168, a Buczek Automotive/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, [242]EU:T:2011:216, bod [243]84; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Rousse Industry/Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, [244]EU:C:2014:175, bod [245]61), ako aj riziko dalsieho zvýsenia svojich strát (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia,[246]T-68/03, Zb., [247]EU:T:2007:253, bod [248]283). Rozhodovací proces súkromného veritela môze byt rovnako nezanedbatelným spôsobom ovplyvnený dlzkou konaní, ktorá oddaluje vrátenie dlzných súm a v prípade dlhotrvajúcich konaní tak môze ovplyvnit predovsetkým ich hodnotu (rozsudok Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [249]EU:C:2013:32, bod [250]81). 137 Z toho vyplýva, ze Komisia bola povinná v prejednávanej veci urcit, ci vzhladom na tieto skutocnosti primerane opatrný a starostlivý súkromný veritel nachádzajúci sa v situácii, ktorá by bola najblizsia mozná situácii slovenských orgánov, by s cielom získat zaplatenie súm, ktoré sú mu dlzné, zjavne nesúhlasil s návrhom na vyrovnanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Buczek Automotive/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, [251]EU:T:2011:216, bod [252]85). V tejto súvislosti bola s cielom zistit najvýhodnejsiu alternatívu povinná porovnat v závislosti od záujmov súkromného veritela výhody a nevýhody kazdého z uvedených konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Buczek Automotive, uz citovaný v bode 73 vyssie, [253]EU:C:2013:186, bod [254]57). 138 V druhom rade pokial ide o urcenie dôkazného bremena v súvislosti so splnením podmienok uplatnenia kritéria súkromného veritela, po prvé je potrebné pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze pokial Komisia v rámci kritéria súkromného veritela uskutocnuje celkové posúdenie uvedené v bode 133 vyssie, zohladnuje okrem okolností uvedených clenským státom vsetky iné relevantné okolnosti v danom prípade (pozri v tomto zmysle a analogicky judikatúru citovanú v bode 98 vyssie). Ked sa teda zdá, ze kritérium súkromného veritela by sa mohlo uplatnit, Komisii prinálezí poziadat tento clenský stát, aby jej poskytol vsetky relevantné informácie umoznujúce jej preverit, ci sú splnené podmienky uplatnenia tohto kritéria (rozsudok Komisia/Buczek Automotive, uz citovaný v bode 73 vyssie, [255]EU:C:2013:186, bod [256]33). 139 Z toho vyplýva, ze dôkazné bremeno v súvislosti so splnením podmienok uplatnenia kritéria súkromného veritela znása Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Buczek Automotive, uz citovaný v bode 73 vyssie, [257]EU:C:2013:186, bod [258]34). Platí to o to viac, pokial je napadnuté rozhodnutie zalozené nie na nepredlození dôkazov, o ktoré Komisia ziadala dotknutý clenský stát, ale na konstatovaní, ze súkromný veritel by sa nebol správal rovnako ako orgány uvedeného clenského státu, ktoré predpokladá, ze Komisia mala k dispozícii vsetky relevantné okolnosti nevyhnutné na vypracovanie svojho rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Buczek Automotive, uz citovaný v bode 73 vyssie, [259]EU:C:2013:186, bod [260]35). 140 Po druhé je potrebné pripomenút, ze z judikatúry citovanej Komisiou vyplýva, ze tejto institúcii nie je mozné vytýkat, ze nezohladnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené pocas správneho konania, ale predlozené neboli, lebo Komisia nie je povinná z úradnej moci a na základe domnienok skúmat, ktoré sú také okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené (rozsudok zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia,[261]T-109/01, Zb., [262]EU:T:2004:4, bod [263]49; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 85 vyssie, [264]EU:C:1998:154, bod [265]60). 141 Komisia je vsak povinná v záujme riadneho uplatnenia základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci uskutocnit konanie o preskúmaní sporných opatrení nestranne a s nálezitou starostlivostou, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia mala na tento úcel k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy (rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott,[266]C-290/07 P, Zb., [267]EU:C:2010:480, bod [268]90; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 85 vyssie, [269]EU:C:1998:154, bod [270]62). 142 Okrem toho zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci sa musí posudzovat v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, ked ho prijala (pozri rozsudok Komisia/Scott, uz citovaný v bode 141 vyssie, [271]EU:C:2010:480, bod [272]91 a citovanú judikatúru). 143 V tejto súvislosti z judikatúry v podstate vyplýva, ze Komisia môze nezohladnit informácie, ktoré jej neboli poskytnuté pocas správneho konania, kedze sa môze oprávnene domnievat, ze má k dispozícii najdôveryhodnejsie informácie, alebo ze uvedené informácie nie sú relevantné (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Scott, uz citovaný v bode 141 vyssie, [273]EU:C:2010:480, body [274]95 az [275]98). 144 V tretom rade je potrebné poznamenat, ze preskúmanie otázky, ci dané opatrenia môze Komisia povazovat za státnu pomoc preto, lebo orgány verejnej moci údajne nekonali rovnako ako súkromný veritel, si vyzaduje komplexné ekonomické posúdenie (rozsudky z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing,[276]C-525/04 P, Zb., [277]EU:C:2007:698, bod [278]59; Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [279]EU:C:2013:32, bod [280]74, a Komisia/Buczek Automotive, uz citovaný v bode 73 vyssie, [281]EU:C:2013:186, bod [282]48). 145 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze súdu Únie neprinálezí, aby v rámci preskúmania, ktoré uskutocnujú súdy Únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie v oblasti státnej pomoci, nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (rozsudky Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [283]EU:C:2013:32, bod [284]75, a Komisia/Buczek Automotive, uz citovaný v bode 73 vyssie, [285]EU:C:2013:186, bod [286]49; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Komisia/Scott, uz citovaný v bode 141 vyssie, [287]EU:C:2010:480, body [288]64 a [289]66 citovanú judikatúru). 146 Pokial teda uplatnenie kritéria súkromného veritela Komisiou zahrna komplexné ekonomické posúdenie, je podla ustálenej judikatúry predmetom súdneho preskúmania, ktoré sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutocností, ci zneuzitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Spanielsko/Lenzing, uz citovaný v bode 144 vyssie, [290]EU:C:2007:698, body [291]59 az [292]61). 147 Súd Únie vsak musí predovsetkým nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudky Komisia/Scott, uz citovaný v bode 141 vyssie, [293]EU:C:2010:480, bod [294]65 a citovanú judikatúru, a Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [295]EU:C:2013:32, bod [296]76 a citovanú judikatúru; rozsudok Komisia/Buczek Automotive, uz citovaný v bode 73 vyssie, [297]EU:C:2013:186, bod [298]50). 148 Dôvodnost napadnutého rozhodnutia vzhladom na tvrdenia zalobkyne je v prvom rade potrebné preskúmat v súlade so zásadami pripomenutými v judikatúre uvedenej vyssie. 149 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze v odôvodnení 119 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze súkromný veritel by nebol súhlasil s návrhom na vyrovnanie. Tento záver vychádza z posúdenia pravdepodobnej sumy, ktorú by miestny danový úrad mohol získat v rámci konkurzného konania, a dlzky tohto konania v porovnaní so sumou navrhnutou v rámci vyrovnania. 150 Komisia sa teda na jednej strane v podstate domnievala, ze pravdepodobná suma, ktorú by miestny danový úrad mohol získat v rámci konkurzného konania, by bola výrazne vyssia nez suma získaná v rámci vyrovnania. Komisia totiz po tom, co upravila ocenenie vyplývajúce zo správy E, odhadla pravdepodobný výtazok z predaja majetku zalobkyne v rámci konkurzu a odpocítala z tohto výtazku sumu nákladov takéhoto konania, uviedla v odôvodneniach 104 a 105 napadnutého rozhodnutia, ze v rámci konkurzného konania uvedený orgán mohol získat sumu 356,7 milióna SKK, teda o 132,4 milióna SKK viac ako bola suma navrhnutá v rámci vyrovnania (224,3 milióna SKK). Komisia navyse dodala, v odôvodnení 106 napadnutého rozhodnutia, ze "dokonca aj keby" sa mala pouzit metóda hodnotenia podla správy E, uvedený úrad mohol získat v konkurznom konaní sumu 225,5 milióna SKK, co je stále viac nez suma získaná v rámci vyrovnania. 151 Na druhej strane pokial ide o dlzku konkurzného konania, Komisia sa po prvé domnievala, v odôvodneniach 109 az 112 napadnutého rozhodnutia, ze táto dlzka nemá výrazný vplyv na rozhodnutie súkromného veritela, kedze v podstate miestny danový úrad ako prednostný veritel mohol byt uspokojený kedykolvek vo výske aspon 194 miliónov SKK vzhladom na predaj nehnutelného majetku daného do zábezpeky. Po druhé v odôvodneniach 113 az 118 napadnutého rozhodnutia Komisia napriek tomu na jednej strane odhadla pravdepodobnú dlzku konkurzného konania, pricom uviedla, ze by bolo pravdepodobne kratsie nez je priemerná dlzka takéhoto konania, a na druhej strane jeho vplyv na sumu, ktorá môze byt získaná veritelom v takomto konaní (356,7 milióna SKK po odpocítaní trov konania), pricom spresnila, ze v tejto poslednej uvedenej súvislosti podla Komisie vzhladom na výsku pravdepodobného výtazku z predaja dotknutého majetku by ani dlzka piatich rokov nehrala nijakú významnú úlohu pri rozhodnutí súkromného veritela. 152 V podstate a bez toho, aby bola dotknutá dôvodnost posúdení uskutocnených Komisiou, je zrejmé, ze tak, ako to vyzaduje judikatúra citovaná v bodoch 133 az 137 vyssie, pristúpila k analýze kladov a záporov konkurzného konania v porovnaní s vyrovnacím konaním, pricom zohladnila najmä pravdepodobný výtazok z predaja majetku zalobkyne v rámci prvého uvedeného konania a vplyv jeho pravdepodobnej dlzky, ako aj postavenie miestneho danového úradu ako prednostného veritela. 153 Zalobkyna vsak v podstate tvrdí, ze táto analýza je chybná a nie je podlozená dostatocnými dôkazmi. Predovsetkým najskôr kritizuje vseobecný prístup Komisie a spochybnuje odôvodnenie 92 napadnutého rozhodnutia (prvá a siesta skupina tvrdení). Následne spochybnuje posúdenie Komisie v súvislosti s pravdepodobným výtazkom z predaja svojho majetku v rámci konkurzného konania (druhá skupina tvrdení). Napokon spochybnuje posúdenie pravdepodobnej dlzky takéhoto konania a jej vplyvu na volbu súkromného veritela (tretia a piata skupina tvrdení). 154 Najskôr je potrebné preskúmat dôvodnost posúdenia na jednej strane pravdepodobného výtazku z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní a na druhej strane dlzky takéhoto konania a jej vplyvu na volbu súkromného veritela. O dôvodnosti hodnotenia výtazku z prevodu majetku zalobkyne v rámci konkurzu (druhá skupina tvrdení) 155 Zalobkyna spochybnuje ocenenie výtazku z predaja svojho majetku v rámci konkurzu vo výske 435 miliónov SKK. Zalobkyna uvádza, ze Komisia mala posudzovat túto otázku z pohladu súkromného veritela a ze nemá k dispozícii potrebné skúsenosti ani znalosti, pricom v podstate tvrdí, ze Komisia sa uspokojila s uskutocnením ocenení bez toho, aby vykonala presetrovanie v súvislosti s pravdepodobnostou príjmu z predaja, alebo sa snazila o získanie znaleckých posudkov alebo iných dôkazov podporujúcich jej posúdenie, a ze nemohla nahradit koeficienty spenazenia zo správy E inými faktormi, pokial nezískala relevantné dôkazy od príslusného znalca. 156 Zalobkyna predovsetkým spochybnuje hodnotenie Komisie v súvislosti s výtazkom z predaja svojho základného majetku, skladových zásob, ako aj krátkodobých pohladávok v rámci konkurzu. 157 Zalobkyna po prvé poznamenáva, ze Komisia tým, ze pravdepodobný najnizsí výtazok z predaja jej základného majetku odhadla vo výske 194 miliónov SKK, hoci správa E vychádzala z koeficientu spenazenia 45 %, svojvolne, iracionálne a bez dôkazov uplatnila vymyslený koeficient, pricom spresnuje, ze uvedená suma nezodpovedá oceneniu výtazku z predaja v konkurznom konaní a ze suma 397 milióna SKK uvedená slovenskými orgánmi bola vycíslená na základe jej úctovníctva. Okrem toho prenájom jej výrobného majetku spolocnosti O.H. údajne neumoznuje vyvodzovanie nijakých záverov o pravdepodobnom výtazku z ich predaja v prípade konkurzu a Komisia údajne nezohladnila konkurz L., ktorý stále prebiehal. 158 Po druhé, pokial ide o výtazok z predaja jej skladových zásob, zalobkyna sa na jednej strane domnieva, ze súkromný veritel by bol zohladnil dôsledky odnatia jej licencie na liehoviny v súvislosti s predajom nedokoncených výrobkov, ktoré predstavovali väcsinu jej skladových zásob k 9. júlu 2004. Na druhej strane tvrdí, ze Komisia sa nesprávne a bez toho, aby vyvrátila dôkazy uvedené v odôvodnení 108 napadnutého rozhodnutia, domnievala, ze podmienky predaja v rámci konkurzu by boli rovnaké ako podmienky, za ktorých mohla spenazit skladové zásoby pocas vyrovnacieho konania. 159 Po tretie, pokial ide o výtazok z predaja jej krátkodobých pohladávok, zalobkyna sa domnieva, ze Komisia nesprávne odmietla pristúpit k druhej úprave uskutocnenej v správe E, pricom nemala dôvody ani dôkazy, ktoré by vyvracali túto úpravu. Súkromný veritel by pritom údajne pristúpil k tejto úprave, aby urcil pravdepodobnú vymozitelnú hodnotu zostávajúcich pohladávok. 160 Komisia namieta proti dôvodnosti vsetkých tvrdení zalobkyne. Na jednej strane v podstate tvrdí, ze zohladnila a podrobne preskúmala dostupné relevantné skutocnosti, pricom spresnila, ze by nemala byt povinná povazovat akýkolvek znalecký posudok za relevantný alebo vyzadovat znalecký posudok. Na druhej strane Komisia tvrdí, ze dospela k záveru, ze okolnosti vyplývajúce zo správy E nie sú dôveryhodné a pristúpila k úprave koeficientov spenazenia uvedených v tejto správe vzhladom na informácie a dôkazy, ktoré mal miestny danový úrad k dispozícii v okamihu skutkových okolností. V duplike Komisia dodala, ze jej neprislúcha, aby sama uskutocnovala úkony, ktoré by bol urobil súkromný veritel, ale aby preverila, ci orgán verejnej moci konal ako taký. 161 Konkrétne, pokial ide po prvé o základný majetok zalobkyne, Komisia sa domnieva, ze vzhladom na nevysvetlenie koeficientu spenazenia pouzitého v správe E bolo vhodné zohladnit vsetky ostatné dostupné okolnosti súvisiace s hodnotou uvedeného majetku, ktoré by bol preskúmal súkromný veritel. Kedze podla nej zalobkyni prislúchalo preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení o logike súkromného veritela, Komisia by nemala byt povinná uviest správny koeficient spenazenia, ale vyhodnotit vsetky dostupné dôkazy s cielom urcit, ci je tvrdenie zalobkyne dôveryhodne podlozené. Okrem toho pokial ide o odkaz na O.H., Komisia uvádza, ze v odôvodnení 96 napadnutého rozhodnutia sa obmedzila na odmietnutie tvrdenia vychádzajúceho z toho, ze nebolo mozné nájst nijakého kupujúceho. Uvedený odkaz údajne okrem iného ukazuje tendenciu zalobkyne sústredit svoju pozornost na niektoré detaily na úkor konstatovania, ze na jednej strane aj keby sa zohladnili koeficienty spenazenia podla správy E, výtazok z predaja jej majetku by bol vyssí ako suma navrhnutá v rámci vyrovnania, a na druhej strane, ze nevýhodnost vyrovnania bola jasne zrejmá z ocenení, ktoré upravila. 162 Po druhé, pokial ide o skladové zásoby zalobkyne, Komisia po prvé poznamenáva, ze v napadnutom rozhodnutí bol odmietnutý koeficient spenazenia podla správy E, pri ktorom nebolo uvedené nijaké vysvetlenie, a ze pri primeranom ocenení výtazku z predaja skladových zásob vychádzala z ostatných dostupných skutocností, t. j. vyjadrenia zalobkyne, ze z predaja skladových zásob mohla získat 110 miliónov SKK, ako aj z ich konkrétneho vývoja. Predaj skladových zásob za týchto podmienok s cielom financovania vyrovnania by pritom údajne bolo mozné porovnat s okolnostami predaja v rámci konkurzu, pricom v okamihu uvedeného predaja uz bola zalobkyni odobratá jej licencia. Po druhé jediným cielom odôvodnenia 108 napadnutého rozhodnutia bolo podla nej odmietnut predlozené správy ako dôkazy. 163 Po tretie, pokial ide o krátkodobé pohladávky, Komisia sa domnieva, ze bolo potrebné upravit ich úctovnú hodnotu, aby zodpovedala ich skutocnej hodnote, a zohladnit nevymozitelné pohladávky alebo pohladávky zlej kvality, pricom nic neodôvodnovalo nizsiu hodnotu nez bola hodnota, ktorú chcela samotná zalobkyna získat od svojich veritelov. Zalobkyna okrem toho údajne stále nepredlozila nijaký dôkaz o druhej úprave, pricom Komisia spresnuje, ze skutocnost, ze na majetok podniku je vyhlásený konkurz, nespochybnuje vymáhanie pohladávok voci jeho dlzníkom. 164 Na to, aby sa preskúmala dôvodnost ocenenia Komisie v súvislosti s výtazkom z predaja majetku zalobkyne v rámci konkurzu, je potrebné pripomenút, ze tak v správe E, ako aj v napadnutom rozhodnutí toto ocenenie vychádza z "koeficientov spenazenia" uplatnených na rôzny majetok zalobkyne. 165 Ako vyplýva z odôvodnenia 94 napadnutého rozhodnutia, takéto koeficienty sú percentuálnym vyjadrením casti hodnoty z predaja majetku v rámci konkurzu v porovnaní s ich úctovnou hodnotou. Ich cielom je vycíslenie zostatkovej hodnoty prevedeného majetku pri zohladnení povahy prevodu, pricom je spresnené, ze v závislosti od povahy majetku sa odhaduje, ze hodnota získaná z jeho predaja v rámci konkurzu je ovela nizsia ako jeho úctovná hodnota. V prejednávanej veci sa nespochybnuje ani pouzitie koeficientov spenazenia, ani ich vymedzenie. 166 Ocenenie navrhnuté v správe E a ocenenie Komisie sa vsak lísia z dvoch hladísk. Podla Komisie totiz táto správa nepredstavuje dôveryhodný základ pre porovnanie konkurzného konania a vyrovnania (odôvodnenie 89 napadnutého rozhodnutia). 167 Na jednej strane zatial co správa E pouzíva ako východiskový bod stav majetku zalobkyne k 31. marcu 2004, Komisia pouzila stav tohto majetku k 17. júnu 2004 (odôvodnenia 90 a 103 napadnutého rozhodnutia), co zalobkyna nespochybnuje. Ako vyplýva z tabulky 5 uvedenej v napadnutom rozhodnutí, k tomuto poslednému uvedenému dnu bola úctovná hodnota jednotlivého majetku zalobkyne zistená takto: -- základný majetok (pozemky, budovy, stroje a strojové zariadenia, nehmotné aktíva, financné aktíva): 200 miliónov SKK, -- skladové zásoby: 84 miliónov SKK, -- hotovost: 161 miliónov SKK, -- krátkodobé obchodné pohladávky: 63 miliónov SKK. 168 Na druhej strane Komisia uviedla, ze nemôze súhlasit s metodikou pouzitou v správe E na ocenenie výtazku z predaja majetku zalobkyne v rámci konkurzného konania (odôvodnenie 93 napadnutého rozhodnutia). Konkrétne uviedla, ze táto správa neobsahuje nijaké vysvetlenie spôsobu, ako boli urcené koeficienty spenazenia (odôvodnenie 94 napadnutého rozhodnutia), a ze koeficienty uplatnené v tejto správe na základný majetok (45 %), skladové zásoby (20 %) a krátkodobé pohladávky (20 %, uplatnené na 59 % úctovnej hodnoty týchto pohladávok) boli vycíslené prílis nízko (odôvodnenia 95, 98 a 101 napadnutého rozhodnutia). 169 Za týchto okolností Komisia sama urcila relevantné koeficienty spenazenia na odhad pravdepodobného výtazku z predaja majetku zalobkyne v rámci konkurzného konania. 170 Zalobkyna spochybnuje toto ocenenie. Na to, aby sa preskúmala jeho dôvodnost, je potrebné vzhladom na tvrdenia úcastníkov konania spresnit úlohu priznanú znaleckým posudkom v rámci posúdenia Komisie a následne spresnit dosah hodnotení vykonaných Komisiou. 171 V prvom rade pokial ide o znalecké posudky, po prvé je potrebné uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, sa Komisia mohla odchýlit od koeficientov spenazenia pouzitých v správe E. 172 Podla judikatúry totiz platí, ze aj ked Komisia môze - hoci to nie je povinná urobit - prizvat na pomoc externých znalcov, nezbavuje ju to povinnosti posúdit ich prácu (rozsudky zo 16. septembra 2004, Valmont/Komisia,[299]T-274/01, Zb., [300]EU:T:2004:266, bod [301]72, a z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia, [302]T-415/05, T-416/05 a T-423/05, Zb., [303]EU:T:2010:386, bod [304]251). Tak Komisia, ako aj súd môzu povazovat znalecký posudok za hodnoverný iba na základe jeho objektívneho obsahu. Navyse len samotné nepodlozené tvrdenie v takomto dokumente neumoznuje vyvodenie záveru o existencii státnej pomoci (rozsudok Valmont/Komisia, uz citovaný, [305]EU:T:2004:266, bod [306]71). 173 V prejednávanej veci je pritom potrebné konstatovat, ze ako Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 168 vyssie), správa E neobsahuje nijaké vysvetlenie v súvislosti s koeficientmi spenazenia pouzitými na urcenie najvyssieho mozného výtazku z predaja majetku zalobkyne v rámci konkurzného konania. Z toho vyplýva, ze vzhladom na judikatúru citovanú v bode 172 vyssie by sa koeficienty spenazenia pouzité v tejto správe nemali povazovat za hodnoverné. 174 Pokial zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze ocenenia ako sú tie, ktoré sa uskutocnili v rámci správy E, vychádzajú zo skúsenosti a úsudku, je potrebné dodat, ze vzhladom na judikatúru citovanú v bode 172 vyssie je takéto tvrdenie nedostatocné na preukázanie dôkaznej hodnoty znaleckého posudku a zaviazanie Komisie, aby zohladnila ocenenia, ktoré obsahuje. 175 V dôsledku toho bola Komisia oprávnená nesúhlasit s metodikou správy E. Je vsak potrebné poznamenat, ze Komisia zohladnila ocenenia uvedené v tejto správe subsidiárne a na úcely ocenenia a minima. 176 Z toho rovnako vyplýva, ze vsetky tvrdenia zalobkyne týkajúce sa koeficientov spenazenia pouzitých v správe E, ktorými vytýka Komisii, ze ich nezohladnila, alebo uvádza, ze súkromný veritel by ich bol zohladnil, sa musia odmietnut ako nedôvodné. 177 Po druhé, pokial zalobkyna vytýka Komisii, ze si nevyziadala nový znalecký posudok, je potrebné uviest, ze z judikatúry vyplýva, ze výcitka adresovaná Komisii, ze nevyuzila externých znalcov pri vypracovaní napadnutého rozhodnutia, ako taká nemôze uspiet, kedze nijaké ustanovenie Zmluvy alebo právnej úpravy Únie neukladá Komisii takúto povinnost (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [307]T-371/94 a T-394/94, Zb., [308]EU:T:1998:140, bod [309]72, a zo 16. marca 2000, Astilleros Zamacona/Komisia,[310]T-72/98, Zb., [311]EU:T:2000:79, bod [312]55). 178 Pokial sa zalobkyna v tejto súvislosti odvoláva na body 13, 14 a 20 az 28 rozsudku z 21. novembra 1991, Technische Universität München ([313]C-269/90, Zb., [314]EU:C:1991:438), z ktorých odvodzuje, ze ak Komisia uskutocnuje hodnotenie skutkového stavu a dôkazov podla svojej volnej úvahy, musí mat nadobudnutú vlastnú skúsenost, postacuje uviest, ze na rozdiel od relevantnej právnej úpravy v prejednávanej veci právna úprava, ktorá sa uplatnovala vo veci vedúcej k rozsudku uvedenému zalobkynou, stanovovala, ze Komisia prípadne konzultuje skupinu znalcov. Z toho vyplýva, ze vzhladom na judikatúru citovanú v bode 177 vyssie nemozno v súvislosti s prejednávanou vecou vyvodzovat z uvedeného rozsudku nijaké dôsledky. 179 V druhom rade je vsak potrebné posúdit dôvodnost ocenení uskutocnených Komisiou. Konkrétne je v tejto súvislosti potrebné pripomenút, ze hoci Komisia v zásade nie je povinná vyzit externých znalcov pri vypracovaní napadnutého rozhodnutia, ako to v podstate vyplýva z bodu 177 vyssie, napriek tomu platí, ze jej prislúcha urcit, ci by súkromný veritel zjavne nebol súhlasil s návrhom na vyrovnanie, a je to ona, na kom spocíva dôkazné bremeno v súvislosti s tým, ci neboli v prejednávanej veci splnené podmienky uplatnenia kritéria súkromného veritela (pozri body 132, 133, 137 a 139 vyssie). 180 Najskôr je teda potrebné pripomenút hlavné úvahy uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí a následne posúdit najmä vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 145 az 147 vyssie, ci tieto ocenenia vychádzajú, ako to v podstate tvrdí zalobkyna, z nesprávnych právnych posúdení, ci sú z právneho hladiska dostatocne odôvodnené skutocnostami v spise a ci Komisia zohladnila vsetky relevantné údaje. 181 V napadnutom rozhodnutí Komisia odhadla pravdepodobný výtazok z predaja majetku zalobkyne na 435 milióna SKK, z toho 194 zo základného majetku, 43 zo skladových zásob, 37 z krátkodobých pohladávok a 161 z hotovosti (tabulka 5 napadnutého rozhodnutia). Komisia teda uplatnila koeficienty spenazenia dosahujúce pri kazdej z týchto poloziek majetku v jednotlivých prípadoch 97, 52, 59 a 100 %, pricom sa spresnuje, ze urcenie prvých troch koeficientov je v prejednávanej veci sporné. 182 Konkrétne, v prvom rade Komisia odhadla pravdepodobný výtazok z predaja základného majetku zalobkyne v prípade konkurzného konania vo výske 194 miliónov SKK. Táto suma zodpovedá hodnote majetku daného do zábezpeky miestnemu danovému úradu, ako bolo uvedené zalobkynou na základe ocenení uskutocnených nezávislými znalcami v roku 2003 alebo 2004. Podla názoru Komisie by takáto znalecká cena mala zvycajne zodpovedat vseobecnej hodnote majetku, ktorá vyjadruje, za akú cenu ho mozno predat v danom case. Táto hodnota totiz bola údajne stanovená s cielom zistit hodnotu tohto majetku na úcely zábezpeky (odôvodnenie 95 napadnutého rozhodnutia). Ide údajne o najnizsiu cenu, kedze hodnota základného majetku zalobkyne bola slovenskými orgánmi ocenená na 397 miliónov SKK, ako je uvedené v prvej poznámke pod ciarou uvedenej pod tabulkou 5 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho v odôvodnení 96 napadnutého rozhodnutia Komisia odpovedala na tvrdenie zalobkyne, ze by bolo tazké nájst kupujúceho, pricom sa domnievala, ze v súvislosti s výrobným majetkom zalobkyne existoval okamzitý záujem zo strany konkurenta. 183 V druhom rade pokial ide o skladové zásoby zalobkyne, Komisia pouzila koeficient spenazenia vo výske 52 % v podstate z dôvodu, ze zalobkyna mohla získat 110 miliónov SKK z predaja svojich skladových zásob v roku 2004, pricom tento koeficient zodpovedal primeranej casti tejto sumy v porovnaní s úctovnou hodnotou skladových zásob v relevantnom case. Komisia dodala, ze vzhladom na cinnost zalobkyne bolo mozné predpokladat, ze jej skladové zásoby sa skladajú z hotových výrobkov a polotovarov, ktoré sa mohli lahko predat (odôvodnenia 98 a 99 napadnutého rozhodnutia). 184 V tretom rade pokial ide o krátkodobé pohladávky zalobkyne, Komisia pouzila koeficient spenazenia vo výske 59 %. Tento koeficient zodpovedá úprave uplatnenej v správe E na úctovnú hodnotu uvedených pohladávok, aby sa zohladnila nevymozitelnost alebo nízka kvalita niektorých pohladávok a v dôsledku toho skutocná hodnota vymozitelných pohladávok. Naproti tomu Komisia uviedla, ze vzhladom na to, ze podla informácií poskytnutých slovenskými orgánmi takto urcená hodnota zodpovedala vymáhatelným pohladávkam, neuplatnila iný koeficient, na rozdiel od správy E, v ktorej sa uplatnila druhá úprava na základe koeficientu spenazenia 20 % (odôvodnenia 100 az 102 napadnutého rozhodnutia). 185 Z týchto pripomenutí výnatkov z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia urcila koeficienty spenazenia odvodením zo skutocností uvedených v spise správneho konania. Hoci tieto odvodenia nepochybne vyplývajú zo skutocností uvedených zalobkynou alebo skutocností, ktoré nespochybnuje, napriek tomu platí, ze Komisia neuskutocnila nijakú metodickú alebo hospodársku analýzu a v správnom konaní nevyzadovala dodatocné informácie na preverenie alebo podporenie záverov, ku ktorým dospela na základe týchto skutocností. 186 Pritom je potrebné uviest, ze v prejednávanej veci skutocnosti zo spisu správneho konania nemôzu z právneho hladiska dostatocne a jednoznacne podporit závery vyvodené Komisiou v súvislosti s ocenením výtazku z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní vo výske 435 miliónov SKK. 187 Po prvé pokial ide o ocenenie pravdepodobného výtazku z predaja základného majetku, je potrebné poznamenat, ze zalobkyna vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania uviedla, ze hodnota majetku daného do zábezpeky je okolo 194 miliónov SKK. V tejto súvislosti spresnila, ze táto hodnota vyplýva zo správ obsahujúcich nezávislé ocenenie pripravených v rokoch 2003 a 2004 a ze sa mohla preverit rozhodnutiami o odklade platenia dane prijatými miestnym danovým úradom od roku 2000 do roku 2003. Dodala tiez, ze táto suma sa automaticky nerovná pravdepodobnému výtazku z predaja majetku daného do zábezpeky v rámci konkurzu a ze podla viacerých nezávislých ocenení by najvyssí pravdepodobný výtazok dosahoval 20 az 50 % tejto hodnoty. 188 V odpovedi na opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, ktorým Vseobecný súd poziadal zalobkynu o predlozenie správ uvedených v bode 187 vyssie, predlozila správu vypracovanú pani K., ako aj trinást rozhodnutí o odklade platenia dane vydaných s cielom zriadenia zábezpeky od júla 2000 do septembra 2003. 189 Pokial ide o Komisiu, v odpovedi na písomne polozenú otázku Vseobecného súdu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania uviedla, ze v správnom konaní neziadala o predlozenie správ uvedených v bode 187 vyssie. Poznamenala vsak, ze mala k dispozícii rozhodnutia o odklade platenia uvedené v bode 188 vyssie, ako aj závery kontroly uskutocnenej v priestoroch zalobkyne 21. júna 2004, ako boli uvedené v liste slovenských orgánov, ktorý pripojila k svojej odpovedi. Komisia dalej tvrdí, ze vzhladom na to, ze správy s ocenením uvedené v bode 187 vyssie boli výslovne zadané s cielom zistit hodnotu majetku v súvislosti so zriadením zábezpeky, mohla pouzit císelný údaj urcený zalobkynou. Podla nej totiz platí, ze ak sa hodnota majetku urcuje s cielom jej pouzitia v prípade zábezpeky, zistený císelný údaj musí nevyhnutne zohladnovat, co sa stane pri uplatnení zábezpeky. 190 Zo skutocností uvedených v bodoch 188 az 189 vyssie nepochybne vyplýva, ze úcastníci konania sa v podstate zhodujú v tom, ze ocenenie hodnoty základného majetku zalobkyne vo výske 194 miliónov SKK uvedené samotnou zalobkynou bolo urcené na zriadenie zábezpeky v prospech miestneho danového úradu v okamihu odkladu platenia dane, ktorú dlhovala. 191 Je vsak potrebné najskôr uviest, ze na rozdiel od skutocností uvedených v bodoch 188 a 189 vyssie skutocnosti v spise neumoznujú urcit, ci toto ocenenie majetku daného do zábezpeky zodpovedá úctovnej hodnote základného majetku daného do zábezpeky, jeho trhovej cene alebo jeho cene pri predaji v prípade konkurzu. Stanoviská úcastníkov konania sa v tejto súvislosti rozchádzajú. Hoci ako vyplýva z bodu 187 vyssie, zalobkyna spochybnila primeranost sumy 194 miliónov SKK vo vztahu k výtazku z predaja svojho základného majetku v rámci konkurzu, Komisia sa v napadnutom rozhodnutí aj konaní pred Vseobecným súdom uspokojila s tvrdením, ze táto suma by mala predstavovat vseobecnú hodnotu majetku zodpovedajúcu cene, za ktorú by ho bolo mozné previest v danom okamihu, vrátane prevodu v rámci konkurzu, pricom sa nesnazila o preverenie predmetu, metódy, ani dôveryhodnosti ocenenia, z ktorého vychádzala. 192 Následne platí, ze hoci niektoré z rozhodnutí týkajúcich sa odkladu platenia danových dlhov predlozených zalobkynou obsahujú vycíslenie ocenenia majetku daného do zábezpeky s odkazom na ocenenie uskutocnené v roku 2002, tieto rozhodnutia posudzované ako celok napriek tomu neumoznujú potvrdenie celkovej sumy 194 miliónov SKK. Konkrétne, viaceré z nich obsahujú iba výpocet majetku daného do zábezpeky bez vycíslenia jeho hodnoty. 193 Okrem toho list slovenských orgánov uvedený v bode 189 vyssie odkazuje na kontrolu, ktorá sa uskutocnila 21. júna 2004 v priestoroch zalobkyne a uvádza jej výsledky. Je v nom uvedené, ze z ocenenia znalcom vyplýva, ze jej základný majetok má hodnotu 200 miliónov SKK. Naproti tomu aj za predpokladu, ze by islo o rovnaké ocenenie ako je ocenenie uvedené zalobkynou, je potrebné poznamenat, ze tento list neobsahuje nijakú zmienku o hodnote základného majetku daného do zábezpeky. Navyse neuvádza ani to, ze suma 194 miliónov SKK, ktorá tam okrem toho ani nie je uvedená, zodpovedá pravdepodobnému výtazku z predaja základného majetku zalobkyne v rámci konkurzu. 194 Okrem iného je potrebné poznamenat, ze vzhladom na skutocnosti uvádzané úcastníkmi konania ocenenie pouzité Komisiou pochádzajúce z konca roku 2003 alebo zaciatku roka 2004 vychádza z ocenení uskutocnených od roku 2000 do roku 2003 pri odklade platenia dane. Ako poznamenala zalobkyna na pojednávaní, suma 194 miliónov SKK teda nevychádza z ocenenia v tom istom case. Ako pritom uviedla zalobkyna, hodnota majetku daného do zábezpeky, najmä vozidiel a strojov, sa casom znizuje. 195 Napokon je potrebné dodat, ze koeficient spenazenia uplatnený Komisiou je osobitne vysoký, kedze zodpovedá 97 % úctovnej hodnoty celého základného majetku zalobkyne (194 z 200 miliónov SKK). Ako vsak správne poznamenala zalobkyna, okolnosti predaja v rámci konkurzu znizujú hodnotu majetku v porovnaní s predajom za bezných obchodných podmienok, v ktorých si predávajúci môze vybrat najmä okamih predaja. Okrem toho samotná Komisia poznamenala v odôvodnení 94 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s koeficientmi spenazenia, ze "sa predpokladá, ze hodnota z predaja aktív v rámci likvidácie je zvycajne nizsia nez úctovná hodnota v závislosti od druhu aktív." 196 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 191 az 195 vyssie je potrebné dospiet k záveru, ze skutocnosti zo spisu správneho konania neumoznujú z právneho hladiska dostatocne opodstatnit koeficient spenazenia uplatnený Komisiou pri ocenení výtazku z predaja základného majetku zalobkyne. 197 Po druhé pokial ide o ocenenie výtazku z krátkodobých pohladávok zalobkyne, najskôr je potrebné konstatovat, ze zalobkyna nespochybnuje 59 % úpravu uskutocnenú Komisiou. Cielom tejto úpravy vychádzajúcej zo správy E je podla nej zohladnit nevymozitelnost alebo nízku kvalitu niektorých pohladávok (pozri bod 184 vyssie). 198 V tejto súvislosti bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k otázke, ktorú zalobkyna nepolozila, ci Komisia mohla bez toho, aby si protirecila, pouzit 59 % koeficient uplatnený v správe E, hoci túto správu povazovala za nedôveryhodnú, je potrebné uviest, ze vzhladom na neexistenciu akéhokolvek vysvetlenia v tejto správe, ako aj námietky zalobkyne nemozno význam ani dôvodnost tohto koeficientu povazovat za preukázané. Teda zatial co podla Komisie v podstate tento koeficient umoznuje urcit krátkodobé pohladávky dobrej kvality, ktoré mozno v konkurze vymáhat alebo postúpit bez straty, podla názoru zalobkyne je druhá úprava nevyhnutná na to, aby sa zohladnili okolnosti tohto konkurzu, pocas ktorého by sa vymáhanie alebo postúpenie krátkodobých pohladávok uskutocnilo za sumu nizsiu nez je ich nominálna hodnota a prinieslo by so sebou náklady, riziká a omeskania. 199 Nijaká zo skutocností v spise vsak neumoznuje opodstatnenie tvrdenia Komisie, ze suma krátkodobých pohladávok urcená pri uplatnení 59 % koeficientu je vymozitelná v plnej výske bez toho, aby bola ovplyvnená okolnostami postúpenia v prípade konkurzu. 200 Za týchto okolností je potrebné usudzovat, ze skutocnosti v spise neumoznujú z právneho hladiska dostatocne preukázat 59 % koeficient spenazenia uplatnený Komisiou na krátkodobé pohladávky. 201 Z toho, co bolo uvedené, a najmä z úvah uvedených v bodoch 196 az 200 vyssie vyplýva, ze skutocnosti v spise správneho konania nemôzu z právneho hladiska dostatocne opodstatnit ocenenie Komisie v súvislosti s pravdepodobným výtazkom z predaja základného majetku a postúpenia krátkodobých pohladávok v rámci konkurzu. Je teda zrejmé, ze Komisia nemala v den prijatia napadnutého rozhodnutia k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy nevyhnutné na prijatie tohto rozhodnutia a ze bola povinná, ako to v podstate tvrdí zalobkyna, snazit sa získat doplnujúce informácie s cielom preverit a potvrdit svoje závery. 202 Z toho vyplýva, ze bez toho, aby bolo potrebné preskúmat dôvodnost analýzy Komisie v súvislosti s výtazkom z predaja skladových zásob zalobkyne, skutocnosti v spise správneho konania nemôzu z právneho hladiska dostatocne preukázat ocenenie výtazku z predaja jej jednotlivého majetku v rámci konkurzu vo výske 435 miliónov SKK. 203 Tvrdenia Komisie nespochybnujú tento záver. 204 Po prvé Komisia tvrdí, ze vzhladom na to, ze jej neprislúcha dokazovat, ze jej analýza je presná, ale ze zalobkyni prinálezí preukázat, ze jej tvrdenie o logike súkromného veritela je opodstatnené, nie je povinná uviest správny koeficient spenazenia, ale vyhodnotit vsetky dostupné dôkazy s cielom urcit, ci je tvrdenie zalobkyne dôveryhodne podlozené. 205 Je vsak potrebné uviest, ze toto tvrdenie naráza na judikatúru citovanú v bode 139 vyssie. Podla tejto judikatúry totiz práve Komisia znása dôkazné bremeno v súvislosti so splnením podmienok uplatnenia kritéria súkromného veritela. Komisia si pritom nemôze splnit túto povinnost znásania dôkazného bremena tak, ze v rámci posúdenia podmienok uplatnenia kritéria súkromného veritela vysloví jednoduché domnienky, ktoré nie sú z právneho hladiska dostatocne podlozené. 206 Aj keby sa za týchto okolností predpokladalo, ako Komisia poznamenala na pojednávaní, ze uplatnenie kritéria súkromného veritela znamená "posunutie" dôkazného bremena, takze clenskému státu alebo príjemcovi pomoci by prinálezalo vyvrátit nou uvedené okolnosti, vzhladom na ktoré sa zdali splnené podmienky uplatnenia tohto kritéria, je potrebné usudzovat, ze samotné tieto nepodlozené predpoklady uvedené Komisiou nepostacujú na odôvodnenie takéhoto prenesenia dôkazného bremena. 207 Po druhé Komisia tak v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojich písomných podaniach odkazuje na skutocnost, ze výtazok z predaja základného majetku ocenený na 194 miliónov SKK je iba najnizsou cenou, kedze slovenské orgány ocenili hodnotu majetku daného do zábezpeky na 397 miliónov SKK. 208 Pritom na jednej strane okrem skutocnosti, ze zalobkyna spochybnuje toto ocenenie slovenských orgánov, je potrebné uviest, ze ako uviedla zalobkyna a ako vyplýva z odôvodnení 22 a 122 napadnutého rozhodnutia, uvedené orgány uviedli v správnom konaní, ze suma 397 miliónov SKK bola urcená na základe úctovníctva zalobkyne. Za týchto okolností by táto suma nemala slúzit ako základ na ocenenie výtazku z predaja základného majetku zalobkyne v rámci konkurzu. Komisia v odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom na pojednávaní okrem iného pripustila, ze nemala nijaký dôkaz o pravdivosti tejto sumy, v dôsledku coho nemohla byt pouzitá vo vycíslení. Na druhej strane je potrebné uviest, ze táto suma, ktorá bola podla zalobkyne vycíslená pred zriadením zábezpeky, v kazdom prípade nezodpovedá ani financnej situácii zalobkyne k 17. júnu 2004, ktorý Komisia pouzila ako základ pri svojom ocenení. V tento den bola totiz úctovná hodnota základného majetku zalobkyne 200 miliónov SKK. 209 Po tretie Komisia kritizuje tendenciu zalobkyne sústredit svoju pozornost na niektoré detaily napadnutého rozhodnutia na úkor konstatovania, ze aj keby sa zohladnili koeficienty spenazenia podla správy E, pravdepodobný výtazok z predaja majetku zalobkyne by bol vyssí ako suma navrhnutá v rámci vyrovnania, a ze nevýhodnost vyrovnania bola jasne zrejmá z ocenení, ktoré upravila. 210 Na jednej strane je pritom potrebné uviest, ze ocenenie Komisie v súvislosti s pravdepodobným výtazkom z predaja majetku zalobkyne v rámci konkurzu nie je z právneho hladiska dostatocne podlozené dôkazmi (pozri body 201 a 202 vyssie). Z toho vyplýva, ze Komisia nesprávne tvrdila, ze prítazlivost konkurzu v porovnaní s vyrovnaním bola jasne zrejmá z ocenení uskutocnených na základe jej vlastnej metodiky. Hoci je na druhej strane pravda, ze aj pri pouzití koeficientov spenazenia uplatnených v správe E zostáva výtazok z predaja majetku zalobkyne o 1,2 milióna SKK vyssí nez výtazok získaný v rámci vyrovnania, napriek tomu platí, ze toto zistenie samotné nepostacuje na preukázanie, ze súkromný veritel by bol zjavne uprednostnil konkurzné konanie pred vyrovnacím konaním. Tento záver totiz závisí aj od vplyvu dlzky prvého uvedeného konania na volbu veritela (pozri body 222 az 234 vyssie). 211 Po stvrté, tvrdenie Komisie týkajúce sa záujmu O.H. o základný majetok zalobkyne, kedze jeho jediným cielom je uviest, ze zalobkyna nepreukázala neexistenciu potenciálneho kupujúceho, nemá vplyv na posúdenie dôvodnosti ocenenia výtazku z predaja tohto základného majetku. 212 Po piate je potrebné dodat, ze tvrdenia Komisie o krátkodobých pohladávkach zalobkyne boli v podstate vyvrátené v bodoch 198 a 199 vyssie. 213 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné vyhoviet tvrdeniam zalobkyne smerujúcim k spochybneniu ocenenia Komisie v súvislosti s pravdepodobným výtazkom z predaja jej majetku v rámci konkurzu. O dôvodnosti posúdenia dlzky konkurzného konania a jej vplyvu na volbu súkromného veritela (tretia a piata cast tvrdení) 214 Zalobkyna spochybnuje posúdenie Komisie týkajúce sa dlzky konkurzného konania a jej vplyvu na volbu súkromného veritela. 215 V prvom rade sa domnieva, ze odôvodnenie, ze dlzka konkurzného konania nie je relevantná vzhladom na postavenie miestneho danového úradu ako prednostného veritela, je postihnuté rovnakou vadou ako je vada uvedená v rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovanom v bode 21 vyssie ([315]EU:C:2013:32). Na jednej strane uvádza, ze skutocnost, ze urcitá osoba má právo spenazit majetok okamzite, neznamená, ze môze okamzite nájst kupujúceho. Na rozdiel od príkladu L. Komisia údajne nepreskúmala túto otázku ani nekonstatovala existenciu potenciálneho kupujúceho, ktorý by bol pripravený zaplatit pravdepodobný výtazok z predaja, aký si stanovila. Na druhej strane pravdepodobný výtazok z predaja zabezpeceného majetku by bol údajne len 90 miliónov SKK. V replike zalobkyna dodala, ze hoci postavenie miestneho danového úradu ako prednostného veritela si zaslúzi pozornost, tento prvok nemôze opodstatnit záver vyvodený Komisiou v odôvodneniach 110 az 112 napadnutého rozhodnutia, pricom spresnila, ze dôkazné bremeno znása Komisia. 216 V druhom rade zalobkyna spochybnuje posúdenie Komisie týkajúce sa moznej dlzky konkurzného konania. Na jednej strane sa domnieva, ze vzhladom na dostupné dôkazy nebolo mozné nijako presne predvídat túto dlzku. Na druhej strane príklad konkurzu L., ktorý uviedla na preukázanie tazkostí s nájdením kupujúceho pre svoj majetok, je podla nej osobitne relevantný. Ked sa Komisia dozvedela o relevantnej skutocnosti, podla nej jej prislúchalo zacat primerané vysetrovanie. Navyse moznost rýchlo skoncit konkurzné konanie údajne nezávisí od poctu veritelov, ale od lahkosti, s akou mozno spenazit majetok. 217 V tretom rade zalobkyna spochybnuje dôvodnost posúdenia uvedeného v odôvodnení 118 napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze ak by sa zohladnili správne sumy, teda 225,5 milióna SKK v prípade pravdepodobného výtazku z predaja jej majetku a 90 miliónov SKK v prípade okamzitého prevodu zabezpeceného majetku, bolo by údajne zrejmé, ze návrh na vyrovnanie bol zjavne výhodnejsí nez konkurzné konanie. 218 Komisia namieta proti dôvodnosti vsetkých týchto tvrdení. 219 V prvom rade Komisia po prvé tvrdí, ze hoci je pravda, ze existencia práva na okamzitý prevod majetku neznamená, ze je mozné okamzite nájst kupujúceho, napriek tomu platí, ze jej nemozno vytýkat, ze nepreukázala existenciu potenciálneho kupujúceho pripraveného zaplatit cenu, ktorú uviedla, kedze zalobkyni prislúchalo preukázat, ze správanie verejnoprávneho veritela zodpovedá racionálnej ekonomickej logike. Komisia dodáva, ze z odôvodnenia 96 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze o základný majetok zalobkyne bol záujem. Komisia sa navyse domnieva, ze vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, nemala nijaký dôvod dospiet k záveru, ze bolo pravdepodobné, ze zalobkyna sa nachádzala v rovnakej situácii ako L. Po druhé podla Komisie druhé tvrdenie zalobkyne spocíva v zopakovaní tvrdení, na ktoré uz odpovedala v rámci druhej výhrady. Po tretie Komisia tvrdí, ze nezopakovala vady vytknuté Súdnym dvorom v rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovanom v bode 21 vyssie ([316]EU:C:2013:22), ale naopak napravila nedostatok odôvodnenia, ktorým bolo postihnuté pôvodné rozhodnutie. Vzhladom na postavenie miestneho danového úradu ako prednostného veritela by pritom dlzka konkurzného konania podla nej v prejednávanej veci nemala vplyv na volbu súkromného veritela. 220 V druhom rade Komisia najskôr poznamenáva, ze odôvodnenia 113 az 117 napadnutého rozhodnutia obsahujú subsidiárnu analýzu vo vztahu k hlavnému záveru, ze dlzka konkurzného konania nemala nijaký významný vplyv. Následne pokial ide o prípad L., Komisia sa domnieva, ze informácie, ktoré zalobkyna poskytla v tomto stádiu, sú nepodlozené, oneskorené a v kazdom prípade nedostatocné. Napokon okrem skutocnosti, ze zalobkyna podla nej nevysvetlila, preco pocet veritelov nie je dôlezitý pri posudzovaní dlzky konkurzného konania, Komisia tvrdí, ze záver vyvodený v odôvodnení 117 napadnutého rozhodnutia vychádza z dôkazov ako celku. 221 V tretom rade Komisia poznamenáva, ze uz odpovedala na tvrdenia zalobkyne smerujúce k spochybneniu jej posúdenia pravdepodobného výtazku z predaja majetku zalobkyne v prípade konkurzu. Dodáva, ze sa zdá, ze zalobkyna uznáva, ze súkromný veritel by bol zohladnil skutocnost, ze môze okamzite spenazit zabezpecený majetok, ako prvok posilnujúci prítazlivost konkurzného konania. 222 V prejednávanej veci Komisia uviedla v odôvodneniach 109 az 112 napadnutého rozhodnutia ako hlavný bod, ze dlzka konkurzného konania by nemala významný vplyv na rozhodnutie súkromného veritela. Podla nej by bez ohladu na túto dlzku miestny danový úrad ako prednostný veritel mohol byt uspokojený kedykolvek vo výske najmenej 194 miliónov SKK z predaja základného majetku daného do zábezpeky. Komisia v tejto súvislosti dodáva, ze aj keby sa uplatnila metóda ocenenia uvedená v správe E na skladové zásoby a krátkodobé pohladávky zalobkyne, uvedený úrad by mohol ocakávat získanie dalsích 185 miliónov SKK pocas konkurzného konania. Podla Komisie si miestny danový úrad mal byt vedomý toho, ze dlh vrátený v konecnom dôsledku v rámci konkurzného konania by bol ovela vyssí nez suma navrhnutá v rámci vyrovnania a ze by bolo nutné cakat iba na mensiu cast tejto sumy v porovnaní s vyrovnaním. 223 Z tohto pripomenutia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze analýza Komisie vychádza z predpokladu, ze miestny danový úrad mohol získat - okamzite a nezávisle od priebehu konkurzného konania - sumu 194 miliónov SKK z predaja základného majetku zalobkyne. Ako vsak vyplýva zo záveru vyvodeného v bode 196 vyssie, tento predpoklad nie je z právneho hladiska dostatocne podlozený skutocnostami zo spisu. 224 Z toho vyplýva, ze záver vyvodený v odôvodnení 112 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého dlzka konkurzného konania nemá významný vplyv na rozhodnutie hypotetického súkromného veritela, je postihnuté rovnakou vadou. 225 V odôvodneniach 113 az 118 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia nadbytocne posudzovala pravdepodobnú dlzku konkurzného konania a jej vplyv na sumu, ktorú by veritel mohol získat pocas takéhoto konania. Podla nej by dlzka konkurzného konania bola pravdepodobne kratsia nez priemerná dlzka, vzhladom na obmedzený pocet veritelov zalobkyne a výtazok zo spenazenia jej majetku (odôvodnenia 113 az 117 napadnutého rozhodnutia). Dodáva, ze vzhladom na velkost výtazku z predaja uvedeného majetku, ako ho odhadla svojou vlastnou metodikou, v porovnaní so sumou navrhnutou v rámci vyrovnania, by ani dlzka konkurzného konania, ktorá by mohla dosiahnut styri az pät rokov, nezohrávala nijakú významnú úlohu pri rozhodnutí súkromného veritela. Iba v prípade, ak by sa presiahla doba deviatich rokov, by podla nej skutocný výtazok bol nizsí nez suma dohodnutá v rámci vyrovnania, pricom vsak spresnila, ze nijaký súkromný veritel by takú dlhú dobu nepovazoval v prejednávanej veci za pravdepodobnú (odôvodnenie 118 napadnutého rozhodnutia). 226 Po prvé je potrebné konstatovat, ze úvaha uvedená v odôvodnení 118 napadnutého rozhodnutia je zalozená na predpoklade, ze v prípade konkurzu by súkromný veritel mohol získat sumu 356,7 milióna SKK zodpovedajúcu výtazku z predaja majetku odhadnutému Komisiou po odpocítaní trov konania. Ako vsak poznamenala zalobkyna a ako bolo uvedené v bode 201 vyssie, ocenenie Komisie týkajúce sa výtazku z predaja majetku zalobkyne nie je z právneho hladiska dostatocne podlozené skutocnostami v spise. 227 Po druhé za týchto okolností nie je nevyhnutné hodnotit dôvodnost posúdenia pravdepodobnej dlzky konkurzného konania uvedeného v odôvodneniach 113 az 117 napadnutého rozhodnutia. Aj keby sa totiz potvrdila skutocnost, ze toto konanie by sa mohlo uskutocnit rýchlo, je potrebné uviest, ze samotná táto okolnost v kazdom prípade nepostacuje na opodstatnenie záveru uvedeného v odôvodnení 119 napadnutého rozhodnutia, ze súkromný veritel by bol uprednostnil konkurz pred návrhom na vyrovnanie. 228 Ako uz totiz bolo konstatované v bode 201 vyssie, ocenenie Komisie týkajúce sa pravdepodobného výtazku z predaja v rámci tohto konkurzného konania nie je z právneho hladiska dostatocne podlozené. Podla judikatúry citovanej v bode 136 vyssie pritom volbu súkromného veritela ovplyvnuje okrem prvku dlzky aj prvok sumy, ktorú mozno získat v rámci alternatívneho konania. 229 Okrem toho aj za predpokladu, ze napriek výhradám, ktoré Komisia oprávnene vyslovila voci správe E (pozri body 173 az 175 vyssie), sa táto institúcia chcela subsidiárne opriet o aktualizované ocenenie podla tejto správy, je potrebné konstatovat, ze ako vyplýva z odôvodnenia 106 napadnutého rozhodnutia, súkromný veritel by mohol v rámci konkurzu ocakávat získanie 225,5 milióna SKK, teda ledva o 1,2 milióna SKK viac nez bola suma navrhnutá v rámci vyrovnania. Pritom okrem skutocnosti, ze Komisia nijako nepreskúmala vplyv dlzky konania, hoci aj kratsej nez priemerná, na volbu súkromného veritela, ktorý by mohol ocakávat získanie takejto sumy, v kazdom prípade je potrebné uviest, ze vzhladom na tento malý rozdiel v porovnaní so sumami, o ktoré islo následne, mozno odôvodnene predpokladat, ze súkromný veritel, hoci aj prednostný, by bol zjavne uprednostnil okamzité získanie sumy 224,3 milióna SKK pred cakaním na skoncenie konkurzného konania, v ktorom by mohol získat o 1,2 milióna SKK viac, a to aj za predpokladu, ze toto konanie by sa mohlo uskutocnit v pomerne krátkej dobe. 230 Z toho vyplýva, ze tvrdeniam zalobkyne smerujúcim k spochybneniu posúdenia vplyvu dlzky konkurzného konania sa musí vyhoviet. 231 Tento záver nie je spochybnený tvrdeniami Komisie. 232 Po prvé Komisia tvrdí, ze zalobkyni prislúchalo preukázat, ze správanie verejnoprávneho veritela zodpovedá racionálnej ekonomickej logike. 233 Toto tvrdenie naráza na judikatúru týkajúcu sa rozdelenia dôkazného bremena v súvislosti s otázkou splnenia podmienok súkromného veritela, ako je uvedená v bodoch 138 az 143 vyssie. 234 Po druhé, pokial Komisia odpovedá na rôzne tvrdenia zalobkyne týkajúce sa moznosti rýchlo nájst kupujúceho pre základný majetok, ako aj záujmu O.H. o tento majetok, posúdenia dlzky konkurzného konania a prípadu spolocnosti L., stací konstatovat, ze tieto tvrdenia sa netýkajú zistenia, ze analýza Komisie v súvislosti s vplyvom dlzky na volbu súkromného veritela je chybná z dôvodu, ze sa opiera o ocenenie pravdepodobného výtazku z predaja majetku zalobkyne, ktoré je samo chybné, lebo je podlozené nedostatocnými dôkazmi. V dôsledku toho sú vsetky tieto tvrdenia v tomto stádiu irelevantné. 235 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné usudzovat, ze skutocnosti v spise nemôzu opodstatnit záver uvedený v odôvodnení 119 napadnutého rozhodnutia, ze súkromný veritel by bol uprednostnil konkurz zalobkyne pred návrhom na vyrovnanie. 236 Z toho vyplýva, ze tretiemu zalobnému dôvodu predlozenému zalobkynou sa musí vyhoviet, pricom nie je potrebné skúmat tvrdenia, ktoré uviedla v súvislosti s ocenením pravdepodobného výtazku z predaja svojich skladových zásob. 237 Je vsak potrebné dodat, ze záver uvedený v odôvodnení 139 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého nebolo splnené kritérium súkromného veritela, nie je zalozený iba na konstatovaní, ze súkromný veritel by bol uprednostnil konkurz pred návrhom na vyrovnanie, ale tiez na konstatovaní, ze takýto veritel by bol uprednostnil danovú exekúciu pred uvedeným návrhom. Na opodstatnenie záveru, ze v prejednávanej veci nebolo splnené kritérium súkromného veritela, teda postacuje, aby jedno z týchto dvoch konaní, konkurz alebo danová exekúcia, bolo výhodnejsie nez vyrovnacie konanie. 238 Naproti tomu z toho vyplýva, ze iba v prípade, ak sa tak konkurz, ako aj danová exekúcia ukázu menej výhodné nez vyrovnacie konanie, je záver uvedený v odôvodnení 139 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého nebolo splnené kritérium súkromného veritela, postihnuté nezákonnostou. 239 V dôsledku toho záver vyvodený v bode 235 vyssie nemôze sám osebe opodstatnit vyhlásenie neplatnosti napadnutého rozhodnutia. Bolo by totiz navyse potrebné, aby bol rovnako dôvodný aj stvrtý zalobný dôvod týkajúci sa porovnania danovej exekúcie a vyrovnania. Preto je potrebné preskúmat ho. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa záveru, ze danová exekúcia bola výhodnejsia nez vyrovnanie 240 Stvrtým zalobným dôvodom zalobkyna spochybnuje záver uvedený v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého v podstate danové exekucné konanie bolo výhodnejsie nez návrh na vyrovnanie. Zalobkyna po tom, co najskôr vysvetlila etapy tohto konania, ako ich upravuje slovenské právo, uviedla sest skupín tvrdení na podporu tohto zalobného dôvodu. Mozno ich rozdelit do dvoch kategórií, z ktorých prvá sa týka uplatnitelnosti kritéria súkromného veritela v súvislosti s porovnaním danového exekucného konania a vyrovnania (prvá a druhá skupina tvrdení) a druhá sa týka uplatnenia tohto kritéria (tretia az siesta skupina tvrdení). O uplatnitelnosti kritéria súkromného veritela v súvislosti s porovnaním danového exekucného konania a vyrovnania (prvá a druhá skupina tvrdení) 241 Na jednej strane sa zalobkyna domnieva, ze kritérium súkromného veritela nie je relevantné v súvislosti s porovnaním danového exekucného konania a vyrovnania, kedze súkromný veritel nemá moznost prvého uvedeného konania. Na druhej strane spochybnuje tvrdenie, ze v prejednávanej veci nebol predlozený nijaký dôkaz s cielom preukázat uplatnitelnost tohto kritéria. 242 Tieto dve otázky je potrebné preskúmat postupne, pricom sa zacne druhou otázkou. 243 V prvom rade sa zalobkyna domnieva, ze z dôvodov, ktoré vysvetlila v rámci druhého zalobného dôvodu predlozeného na podporu zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie, Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia v odôvodnení 120 napadnutého rozhodnutia. 244 Komisia spochybnuje dôvodnost tohto tvrdenia a v podstate zopakovala tvrdenia uvedené v odpovedi na druhý zalobný dôvod zalobkyne. Pripomína teda, ze stanovisko dotknutého clenského státu, ze otázka, ci sporné opatrenie predstavuje státnu pomoc, nebola nastolená, bráni akejkolvek snahe dovolávat sa kritéria súkromného veritela. Dodáva, ze ak sa príjemca pomoci môze dovolávat tohto kritéria, o to viac by mal jednoznacne preukázat, ze uvedený clenský stát si bol pred poskytnutím výhody alebo súcasne s týmto poskytnutím vedomý toho, ze ju poskytuje v postavení súkromného hospodárskeho subjektu. 245 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 95 az 97 vyssie, ktorú uplatnila na súkromného veritela v odôvodnení 82 tohto rozhodnutia, ze nebol predlozený nijaký dôkaz o tom, zeby miestny danový úrad uvazoval o danovom exekucnom konaní a dospel k záveru, toto konanie bolo menej výhodné nez vyrovnanie (odôvodnenie 120 napadnutého rozhodnutia). Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze napriek tomu, ze zalobkyna neporovnala navrhnuté vyrovnanie s prípadným výsledkom danovej exekúcie, Komisia uskutocnila toto porovnanie z dôvodu, ze ako potvrdili slovenské orgány, danové exekucné konanie predstavovalo pre miestny danový úrad skutocnú moznost pred zacatím vyrovnacieho konania alebo po odmietnutí, ktoré mohol vyslovit vo vztahu k navrhnutému vyrovnaniu, a ze "je preto potrebné preskúmat túto moznost pri uplatnení kritéria [súkromného] veritela" (odôvodnenie 121 napadnutého rozhodnutia). 246 Bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k moznosti zalobkyne vyslovit jednoduché odvolanie sa na tvrdenia predlozené na podporu iného zalobného dôvodu smerujúceho k spochybneniu iných úvah vyslovených Komisiou v napadnutom rozhodnutí, je potrebné konstatovat, ze tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu druhého zalobného dôvodu nemôzu viest k vysloveniu neplatnosti úvah uvedených v odôvodnení 120 napadnutého rozhodnutia. Ako totiz vyplýva z preskúmania druhého zalobného dôvodu, zalobkyna v podstate spochybnila záver uvedený v odôvodnení 83 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zo skutocnosti, ze clenský stát neuviedol kritérium súkromného veritela, ale naopak uviedol, ze sporné rozhodnutie predstavuje státnu pomoc, vyplýva, ze opatrenie skutocne predstavuje státnu pomoc. V odôvodnení 120 vsak Komisia vôbec nevyvodila takýto záver. 247 Navyse vzhladom na to, ze Komisia poznamenala, ze kritérium súkromného veritela nie je uplatnitelné v súvislosti s porovnaním danového exekucného konania a vyrovnacieho konania, a za predpokladu, ze odôvodnenie 120 napadnutého rozhodnutia sa má chápat v tom zmysle, ze implicitne obsahuje takýto záver, je potrebné pripomenút, ze v rámci posúdenia druhého zalobného dôvodu vzneseného zalobkynou bolo rozhodnuté, ze toto kritérium je uplatnitelné na okolnosti prejednávanej veci. Vzhladom na to, ze kritérium ako také je uplatnitelné, je pritom potrebné usudzovat, ze Komisia by v súvislosti s jeho uplatnitelnostou nemala rozlisovat medzi rôznymi alternatívami sporného opatrenia. 248 V tejto súvislosti je okrem iného potrebné dodat, ze ako je zrejmé z bodu 245 vyssie, z odôvodnenia 121 napadnutého rozhodnutia jednoznacne vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze pri uplatnení kritéria súkromného veritela je potrebné zamysliet sa nad danovým exekucným konaním, kedze toto konanie predstavovalo pre miestny danový úrad skutocnú moznost. Inými slovami, Komisia sa domnievala, ze bolo v tejto súvislosti nevyhnutné preskúmat z vecnej stránky kritérium súkromného veritela, kedze danová exekúcia predstavovala skutocnú moznost a ako uviedla vo svojich písomnostiach, aby sa posilnilo napadnuté rozhodnutie. 249 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, kedze súkromný veritel nemá moznost danového exekucného konania a napadnuté rozhodnutie neuvádza nijaké podobné konanie, ktoré by takýto veritel mohol vyuzit. Z toho údajne vyplýva, ze toto konanie sa nemalo zohladnovat v rámci kritéria súkromného veritela. 250 Komisia namieta voci dôvodnosti týchto tvrdení. 251 Bolo uz rozhodnuté, ze uplatnitelnost kritéria súkromného veritela závisí nielen od formy poskytnutia výhody, ale aj od vymedzenia prijatého opatrenia ako rozhodnutia prijatého súkromným hospodárskym subjektom (pozri analogicky rozsudok z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep, [317]C-224/12 P, Zb., [318]EU:C:2014:213, bod [319]31; pozri tiez v tomto zmysle a analogicky rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný v bode 26 vyssie, [320]EU:C:2012:318, bod [321]93). V tejto súvislosti je rozhodujúcou otázka, ci sporné opatrenie podlieha kritériu ekonomickej racionálnosti, v dôsledku coho by súkromný veritel, ktorý chce maximalizovat svoje sance na vymozenie svojej pohladávky alebo aspon jej väcsej casti, takisto mohol súhlasit s prijatím takéhoto opatrenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Komisia/Pays-Bas a ING Groep, uz citovaný, [322]EU:C:2014:213, bod [323]36). 252 V prejednávanej veci je nesporné, ze súkromný veritel mohol rovnako ako miestny danový úrad súhlasit s ciastocným vzdaním sa svojej pohladávky v rámci vyrovnania. Naproti tomu úcastníci konania súhlasia, ze jedine miestny danový úrad mal moznost danového exekucného konania. 253 Analogicky k judikatúre citovanej v bode 251 vyssie je vsak potrebné usudzovat, ze samotná okolnost, ze súkromný veritel nemá moznost danového exekucného konania, nemôze bránit analýze kritéria súkromného veritela s cielom porovnania tohto konania s vyrovnacím konaním. Táto okolnost totiz nebráni prevereniu ekonomickej racionálnosti rozhodnutia prijatého miestnym danovým úradom, ktorým si zvolil vyrovnacie konanie. 254 V tejto súvislosti je este potrebné odmietnut ako irelevantnú judikatúru citovanú zalobkynou, podla ktorej na úcely posúdenia otázky, ci by bolo rovnaké opatrenie prijaté za bezných trhových podmienok súkromným investorom nachádzajúcim sa v situácii co najblizsej situácii státu, sa zohladnia len výhody a povinnosti spojené so situáciou státu ako akcionára, s vylúcením tých, ktoré sú spojené s jeho postavením ako orgánu verejnej moci (pozri rozsudok Komisia/EDF, uz citovaný v bode 26 vyssie, [324]EU:C:2012:318, bod [325]79 a citovanú judikatúru). 255 Okrem skutocnosti, ze táto judikatúra sa netýka otázky, ci sa kritérium súkromného veritela môze uplatnit s cielom porovnania príslusných výhod a nevýhod obidvoch konaní na vymáhanie pohladávok, pricom súkromný veritel má moznost iba jedného z nich a verejnoprávny veritel môze vyuzit obidve konania, je potrebné uviest, ze z rozsudkov citovaných na podporu tohto tvrdenia v rozsudku Komisia/EDF, uz citovanom v bode 26 vyssie ([326]EU:C:2012:318, bod [327]79), t. j. rozsudkov Belgicko/Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie ([328]EU:C:1986:302, bod [329]14), z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia ([330]40/85, Zb., [331]EU:C:1986:305, bod [332]13), zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia ([333]C-278/92 az C-280/92, Zb., [334]EU:C:1994:325, bod [335]22), a z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia ([336]C-334/99, Zb., [337]EU:C:2003:55, bod [338]134), vyplýva, ze pri uplatnení kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve je potrebné odhliadnut od akýchkolvek úvah sociálnej povahy aj regionálnej alebo sektorovej politiky a ze nemozno zohladnit iné náklady a zodpovednosti prislúchajúce clenskému státu v jeho postavení orgánu verejnej moci. 256 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné odmietnut tvrdenia zalobkyne týkajúce sa uplatnitelnosti kritéria súkromného veritela v súvislosti s porovnaním danového exekucného konania a vyrovnacieho konania. O uplatnení kritéria súkromného veritela v súvislosti s porovnaním danového exekucného konania a vyrovnania (tretia a siesta skupina tvrdení) 257 Tretia a siesta skupina tvrdení predlozených zalobkynou na podporu tohto zalobného dôvodu sa týka porovnávacieho posúdenia danového exekucného konania a vyrovnacieho konania v súvislosti s kritériom súkromného veritela. 258 V prvom rade zalobkyna vytýka Komisii, ze v odôvodneniach 121 a 123 napadnutého rozhodnutia sa dopustila pochybení, pokial ide tak o urcenie okamihu, ako aj o urcenie úkonu, na ktoré sa musí uplatnit kritérium súkromného veritela. Po prvé pokial ide o odôvodnenie 121 tohto rozhodnutia, na jednej strane poznamenáva, ze danové exekucné konanie uz z právneho hladiska nebolo dostupné vzhladom na návrh na vyrovnanie a pokial prebiehalo vyrovnacie konanie, co Komisia údajne implicitne uznala. Na druhej strane je údajne jedinou relevantnou otázkou to, ci 9. júla 2004 by danové exekucné konanie bolo zjavne výhodnejsie nez vyrovnanie. Po druhé pokial ide o odôvodnenie 123 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemala právomoc na hodnotenie odkladu platenia od novembra 2002 do novembra 2003 a ze sa mala drzat preskúmania jedinej relevantnej transakcie bez toho, aby vyslovovala domnienky vo vztahu k otázkam, ktoré nepatria do jej právomoci. 259 V druhom rade zalobkyna poznamenáva, ze odôvodnenie 123 napadnutého rozhodnutia obsahuje iba hypotetické a nesprávne tvrdenia, ako aj cisto spekulatívne, Komisiou nevyriesené otázky, ktoré by nemali byt súcastou odôvodnenia takéhoto rozhodnutia. Komisia sa navyse údajne nezaoberala relevantnou otázkou, ci by súkromný veritel odlozil platbu danového dlhu. 260 V tretom rade zalobkyna vytýka Komisii, ze v podstate vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia a nezohladnila usmernenia dané Súdnym dvorom v rozsudku Frucona Kosice/Komisia, uz citovanom v bode 21 vyssie ([339]EU:C:2013:32), kedze údajne nepreskúmala vsetky dostupné informácie, ktoré mohli významným spôsobom ovplyvnit rozhodovací proces súkromného veritela, tak pokial ide o sumu, ktorú bolo mozné získat v rámci danovej exekúcie, ako aj trovy tohto konania. V replike zalobkyna dodala, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, prislúchalo tejto institúcii, aby v napadnutom rozhodnutí preukázala skutocnosti opodstatnujúce jej záver, ze danová exekúcia by viedla k vyssiemu výtazku nez vyrovnanie. 261 Vo stvrtom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia pochybila, pokial ide o moznú dlzku danového exekucného konania. V tejto súvislosti na jednej strane tvrdí, ze Komisia sa uspokojila s tým, ze bez analýzy alebo dôkazov predpokladala, ze toto konanie bolo mozné uskutocnit rýchlo, nepreskúmala túto otázku alebo prinajmensom z právneho hladiska dostatocne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie. Na druhej strane tvrdí, ze súkromný veritel by bol preskúmal pravdepodobný harmonogram danového exekucného konania vzhladom na príslusnú právnu úpravu a zohladnil by vsetky dôsledky danového exekucného konania vrátane nebezpecenstva, ze v priebehu uvedeného konania bude vyhlásený konkurz na majetok zalobkyne, ako aj dobu nevyhnutnú na nájdenie kupujúceho pripraveného zaplatit najnizsiu ciastku vzhladom na zákonné prahové hodnoty podla slovenskej právnej úpravy. V odpovedi na tvrdenia Komisie, ze prijala napadnuté rozhodnutie po zohladnení vsetkých dostupných informácií, zalobkyna v replike tvrdí, ze podla judikatúry musí táto institúcia prijat potrebné opatrenia na získanie vsetkých relevantných informácií v súvislosti so svojou analýzou. 262 Komisia namieta proti dôvodnosti vsetkých týchto tvrdení. 263 V prvom rade na jednej strane Komisia odpovedá, ze danové exekucné konanie bolo mozné zacat pred zacatím vyrovnacieho konania, ako aj v prípade neschválenia vyrovnania vnútrostátnymi súdmi. Na druhej strane argumentácia zalobkyne týkajúca sa odôvodnenia 123 napadnutého rozhodnutia údajne vychádza z nesprávneho pochopenia pripomienok týkajúcich sa udalostí pred pristúpením Slovenskej republiky k Únii. Komisia sa údajne uspokojila s tvrdením, ze aj pred uzavretím vyrovnania bolo správanie dotknutého clenského státu vzhladom na kritérium súkromného veritela sporné, pricom vsak nepovazovala za potrebné opriet sa o tento prvok pri vyvodení záveru, ze v kazdom prípade by si súkromný veritel nebol vybral vyrovnanie. 264 V druhom rade Komisia tvrdí, ze otázka, ci odklady platenia pred vyrovnaním neboli nijakou pomocou, nie je relevantná v súvislosti so záverom, ze vyrovnanie predstavuje státnu pomoc. Odôvodnenia 122 a 123 napadnutého rozhodnutia údajne obsahujú viac nez dostatocné úvahy v súvislosti s odôvodnením, z ktorého vychádza záver týkajúci sa existencie pomoci. 265 V tretom rade Komisia poznamenáva, ze podla judikatúry zalobkyni prislúcha jednoznacne preukázat na základe objektívnych a overitelných dôkazov, ze dotknutý clenský stát neposkytol výhodu vo svojom postavení hospodárskeho subjektu, ale ze ju bolo mozné získat na trhu. Vzhladom na neexistenciu akejkolvek snahy zalobkyne poskytnút pozadované dôkazy sa vsak Komisia domnieva, ze bola povinná zohladnit vsetky dostupné informácie a napriek vsetkému vyhodnotit dôveryhodnost tvrdenia, ze nejde o nijakú pomoc vzhladom na skutocnost, ze clenský stát údajne konal rovnako ako súkromný veritel, pricom danové exekucné konanie preskúmala s cielom posilnit napadnuté rozhodnutie. V kazdom prípade tvrdenia zalobkyne týkajúce sa sumy, ktorú bolo mozné získat v prípade danového exekucného konania, ako aj trov súvisiacich s týmto konaním sú podla nej nedôvodné. V tejto poslednej uvedenej súvislosti Komisia poznamenáva, ze sa zdá mozné, ze danové exekucné konanie by si nevyziadalo tolko administratívnych nákladov ako konkurzné konanie, pricom spresnila, ze nemala k dispozícii nijaké informácie o akýchkolvek iných trovách, ktoré by sa mali zohladnit. 266 Vo stvrtom rade Komisia odpovedá, ze preskúmala dlzku konkurzného konania a ze napriek nedostatku dostupných dôkazov v tejto súvislosti dospela k záveru, ze v porovnaní so sklonom k pomalosti príznacnej pre konkurzné konanie by skutocnost, ze danové exekucné konanie by viedol samotný veritel, kladne pôsobila na efektivitu a v dôsledku toho aj dlzku uvedeného konania. 267 Dôvodnost porovnávacieho hodnotenia Komisie v súvislosti s danovým exekucným konaním a vyrovnacím konaním s cielom uplatnenia kritéria súkromného veritela je potrebné preskúmat vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 131 az 147 vyssie. 268 V súlade s touto judikatúrou bola Komisia najskôr povinná v prejednávanej veci urcit, ci vzhladom na prvky uvedené v bode 136 vyssie primerane opatrný a starostlivý súkromný veritel nachádzajúci sa v situácii, ktorá by bola najblizsia mozná situácii slovenských orgánov, by s cielom získat zaplatenie súm, ktoré sú mu dlzné, zjavne neuprednostnil danové exekucné konanie pred návrhom na vyrovnanie. V tejto súvislosti bola Komisia s cielom zistit najvýhodnejsiu alternatívu povinná porovnat v závislosti od záujmov súkromného veritela výhody a nevýhody kazdého z uvedených konaní (pozri body 132 az 137 vyssie). 269 Následne pokial v rámci kritéria súkromného veritela Komisia pristupuje k celkovému posúdeniu uvedenému v bode 133 vyssie, okrem dôkazov poskytnutých dotknutým clenským státom musí zohladnit aj akúkolvek inú skutocnost relevantnú v prejednávanej veci. Ked sa teda zdá, ze kritérium súkromného veritela by sa mohlo uplatnit, prinálezí jej poziadat dotknutý clenský stát, aby jej poskytol vsetky relevantné informácie umoznujúce jej preverit, ci sú splnené podmienky uplatnenia tohto kritéria. Dôkazné bremeno v súvislosti s tým, ci sú splnené podmienky kritéria súkromného veritela, je teda znásané Komisiou. Platí to o to viac, pokial je napadnuté rozhodnutie zalozené nie na nepredlození dôkazov, o ktoré Komisia ziadala dotknutý clenský stát, ale na konstatovaní, ze súkromný veritel by sa nebol správal rovnako ako orgány uvedeného clenského státu, ktoré predpokladá, ze Komisia mala k dispozícii vsetky relevantné okolnosti nevyhnutné na vypracovanie svojho rozhodnutia (pozri body 138 a 139 vyssie). 270 Napokon z judikatúry citovanej v bode 147 vyssie vyplýva, ze Vseobecnému súdu prislúcha najmä preskúmat, ci dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala pri svojom posúdení, predstavujú vsetky relevantné údaje, ktoré sa musia zohladnit, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré z nich vyvodila, pricom v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 134 vyssie sa spresnuje, ze za relevantnú sa musí povazovat akákolvek informácia, ktorá môze nezanedbatelným spôsobom ovplyvnit rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného veritela nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je najblizsia mozná situácii dotknutého verejnoprávneho veritela, a usilujúceho sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlzník nachádzajúci sa vo financných tazkostiach. 271 V prejednávanej veci je nesporné, ze pocas správneho konania ani Slovenská republika, ani zalobkyna neporovnali vyrovnacie konanie a danové exekucné konanie z hladiska kritéria súkromného veritela. Zo skutocností v spise vyplýva, ze zalobkyna sa vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania obmedzila na tvrdenie, ze v prejednávanej veci nebolo mozné zacatie danového exekucného konania, kedze uskutocneniu takéhoto konania bráni tak zacatie konkurzného konania, ako aj zacatie vyrovnacieho konania. Zalobkyna dodala, ze ak by nepodala návrh na vyrovnanie, jej financná situácia by sa bola v priebehu niekolkých týzdnov zhorsila do takej miery, ze by sa bola dostala do stavu predlzenia a mala by zákonnú povinnost podat návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na vyrovnanie. Slovenské orgány v odpovedi na túto pripomienku zalobkyne najmä spresnili, ze danové exekucné konanie sa mohlo zacat po odmietnutí schválenia vyrovnania slovenskými súdmi. 272 Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia uskutocnila toto porovnanie danového exekucného konania a vyrovnacieho konania z dôvodu, ze prvé uvedené konanie predstavovalo pre miestny danový úrad skutocnú moznost pred zacatím vyrovnacieho konania alebo po odmietnutí, ktoré mohol vyslovit vo vztahu k navrhnutému vyrovnaniu (odôvodnenie 121 napadnutého rozhodnutia). V podstate dospela k záveru, ze danová exekúcia by bola viedla k vyssiemu výtazku ako vyrovnanie (odôvodnenie 127 napadnutého rozhodnutia) a ze súkromný veritel, ak by mal moznost, by bol uprednostnil danovú exekúciu pred vyrovnaním (odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia). 273 V tejto súvislosti Komisia v prvom rade poznamenala, ze slovenské orgány a zalobkyna majú rozdielny názor na hodnotu základného majetku daného do zábezpeky, a uviedla, ze nebolo potrebné urcit, ktorá hodnota je správna (odôvodnenie 122 napadnutého rozhodnutia), pricom poznamenala, ze ak by bola hodnota majetku zalobkyne v skutocnosti iba vo výske polovice hodnoty zábezpeky, znamenalo by to, ze zábezpeky vyzadované pri odklade platenia od novembra 2002 do novembra 2003 boli nedostatocné. Za týchto okolností by tieto odklady s najväcsou pravdepodobnostou nezodpovedali kritériu súkromného veritela. Hoci sa Komisia domnievala, ze nebolo potrebné, aby urcila, ci tieto opatrenia predstavujú státnu pomoc, napriek tomu uviedla, ze ak uz tieto odklady predstavovali státnu pomoc, nebolo viac mozné dovolávat sa kritéria súkromného veritela, pokial sa odlozený dlh následne ciastocne odpustil (odôvodnenie 123 napadnutého rozhodnutia). 274 Ako vsak správne tvrdí zalobkyna, pricom ani nie je potrebné preverit, ci Komisia mala právomoc vyjadrit sa k odkladu platenia od novembra 2002 do novembra 2003, je potrebné konstatovat, ze tento cisto hypotetický dôvod napadnutého rozhodnutia by sám osebe nemohol opodstatnit záver, ze ciastocným odpustením danového dlhu sa zalobkyni priznala výhoda, ktorú by nemohla získat za trhových podmienok. Komisia sa totiz v tomto stádiu obmedzila na vyjadrenie domnienok, pricom vsak nepreskúmala otázky, ktoré sama nastolila, ani neuviedla nijaký dôkaz na ich podporu a nevyvodila pritom akýkolvek konecný záver. 275 Komisia okrem toho vo svojich písomnostiach súhlasí, ze otázka, ci odklady platenia pred vyrovnaním vôbec nepredstavovali pomoc, nie je relevantná v súvislosti so záverom, ze vyrovnanie predstavovalo státnu pomoc, a ze odôvodnenia 122 a 123 napadnutého rozhodnutia obsahujú nadbytocné pripomienky na odôvodnenie, z ktorého vychádza záver týkajúci sa existencie státnej pomoci. 276 V druhom rade Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, ze aj keby hodnota základného majetku daného do zábezpeky dosahovala iba 194 miliónov SKK, súkromný veritel by bol napriek tomu uprednostnil danové exekucné konanie (odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti uviedla, ze danový úrad mohol v rámci takéhoto konania priamo previest majetok dlzníka. Podla Komisie bola v okamihu schválenia vyrovnania hodnota obezného majetku zalobkyne, t. j. 43 miliónov SKK v skladových zásobách, najmenej 37 miliónov SKK v splatných pohladávkach a 161 miliónov SKK v hotovosti vyssia nez suma navrhnutá v rámci vyrovnania. Komisia dodala, ze zalobkyna mala základný majetok v hodnote najmenej 194 miliónov SKK (odôvodnenie 125 napadnutého rozhodnutia). Napokon uviedla, ze na rozdiel od konkurzu by pri danovej exekúcii nevznikli administratívne náklady a ze vzhladom na to, ze by bola zacatá a vedená samotným danovým úradom, bolo mozné predpokladat, ze toto konanie by mohlo prebehnút rýchlo (odôvodnenie 126 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na tieto okolnosti Komisia dospela k záveru, ze danová exekúcia by bola viedla k vyssiemu výtazku nez vyrovnanie (odôvodnenie 127 napadnutého rozhodnutia). 277 V tejto súvislosti je najskôr potrebné uviest, ze posúdenie Komisie vychádza z prevzatia ocenení uskutocnených v súvislosti s konkurzom. 278 Ako vsak vyplýva zo záveru uvedeného v bode 201 vyssie, toto ocenenie nie je z právneho hladiska dostatocne podlozené skutocnostami zo spisu. 279 Následne pokial ide o dlzku danového exekucného konania, Komisia sa obmedzila na "[predpoklad], ze by sa realizovalo rýchlo", najmä v porovnaní s konkurzným konaním, kedze by bolo zacaté a vedené samotným danovým úradom. Naproti tomu Komisia nijako nehodnotila túto dlzku, ci uz za okolností prejednávanej veci alebo prinajmensom v priemere vzhladom na etapy konania upravené slovenským právom. Komisia vo svojich písomnostiach okrem iného uznáva nedostatocnost dostupných dôkazov o dlzke danového exekucného konania. 280 Pritom je potrebné pripomenút, ze dlzka konania predstavuje okolnost, ktorá môze nezanedbatelným spôsobom ovplyvnit rozhodovací proces súkromného veritela (pozri v tomto zmysle rozsudok Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, [340]EU:C:2013:32, bod [341]81). 281 Napokon je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry postavenie podniku príjemcu môze predstavovat relevantný prvok pri celkovom posúdení podmienok uplatnenia kritéria súkromného veritela (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, [342]EU:T:2003:57, bod [343]251, a z 30. júna 2015, Holandsko a i./Komisia, [344]T-186/13, T-190/13 a T-193/13, [345]EU:T:2015:447, bod [346]88). 282 Hoci pritom zalobkyna v správnom konaní uviedla, ze danové exekucné konanie by sa mozno muselo prerusit, kedze by jej mohla vzniknút povinnost podat návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok vzhladom na zhorsenie jej financnej situácie, Komisia v napadnutom rozhodnutí nijako nezohladnila túto okolnost, ani nezhodnotila vyhliadky, ktoré mohlo mat v prejednávanej veci danové exekucné konanie vzhladom na tieto okolnosti. Túto vadu nemozno odstránit namietaním pred Vseobecným súdom, ze toto tvrdenie zalobkyne je cisto spekulatívne. 283 Okrem toho je potrebné dodat, ze pokial ide o trovy danového exekucného konania, Komisia sa uspokojila s tvrdením, ze toto konanie by na rozdiel od konkurzného konania neviedlo k vzniku administratívnych nákladov. Naproti tomu z napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva, zeby Komisia preskúmala otázku, ci danové exekucné konanie mohlo byt spojené s nákladmi akejkolvek povahy. Nezaoberala sa ani ich prípadným vplyvom na sumy, ktorú by bolo mozné získat v rámci takéhoto konania. 284 Je teda zrejmé, ze v den prijatia napadnutého rozhodnutia Komisia nemala k dispozícii vecné dôkazy, ktoré by jej umoznili potvrdit, ze súkromný veritel by si bol 9. júla 2004 zjavne zvolil danové exekucné konanie. 285 Tento záver platí bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné tvrdenia zalobkyne, ktoré sa v podstate týkajú moznosti a pravdepodobnosti priameho predaja v rámci danového exekucného konania, hodnoty majetku, ktorú by prípadne urcil znalec, pouzitia údajov urcených v rámci ocenenia pravdepodobného výtazku z predaja majetku v rámci konkurzného konania, zákonných prahových hodnôt uplatnujúcich sa v prípade danového exekucného konania a ich vplyvu na moznost prevodu majetku za sumy uvedené Komisiou, konkurzu L. a nebezpecenstva krátenia majetku zalobkyne. 286 Záver vyvodený v bode 284 vyssie nie je spochybnený tvrdeniami Komisie. 287 Po prvé Komisia poznamenáva, ze podla judikatúry zalobkyni prislúcha jednoznacne preukázat na základe objektívnych a overitelných dôkazov, ze dotknutý clenský stát neposkytol spornú výhodu vo svojom postavení hospodárskeho subjektu, ale ze ju bolo mozné získat na trhu. Dodáva, ze pristúpila k porovnaniu obidvoch konaní jedine na základe dôkazov, ktoré mala k dispozícii, a ze nemala k dispozícii dôkazy, ktoré zalobkyna mohla poskytnút na podlozenie svojho stanoviska, ze danové exekucné konanie by bolo menej výhodné nez vyrovnanie. 288 Vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 138, 139, 141 a 269 vyssie je vsak potrebné uviest, ze pokial Komisia uplatnuje kritérium súkromného veritela s cielom porovnania danového exekucného konania a vyrovnacieho konania a v podstate konstatuje, ze súkromný veritel by bol uprednostnil prvé uvedené konanie pred druhým, nemôze sa uspokojit s vyslovením nepodlozených a neoveritelných domnienok z dôvodu, ze nemá k dispozícii dostatocné informácie. Nemôze sa ani opriet o judikatúru týkajúcu sa uplatnitelnosti tohto kritéria, z ktorej vyplýva, ze dotknutému clenskému státu alebo dotknutej osobe, ktorá sa ho dovoláva, prislúcha preukázat, ze sporné opatrenie vychádzalo z postavenia uvedeného clenského státu ako hospodárskeho subjektu, aby odôvodnila skutocnost, ze vzhladom na neexistenciu takýchto dôkazov sa uspokojila s vyvodzovaním nepresných dôsledkov v stádiu uplatnenia tohto kritéria. 289 Po druhé, záver vyvodený v bode 284 vyssie nie je spochybnený ani tvrdeniami Komisie uvedenými v odpovedi na tvrdenia uvedené zalobkynou. Tieto tvrdenia Komisie sa v podstate týkajú moznosti a pravdepodobnosti priameho predaja v rámci danového exekucného konania, hodnoty majetku, ktorú by prípadne urcil znalec, pouzitia súm urcených v rámci ocenenia pravdepodobného výtazku z predaja majetku v rámci konkurzného konania, konkurzu L., zákonných prahových hodnôt uplatnujúcich sa v prípade danového exekucného konania a napokon nebezpecenstva krátenia majetku zalobkyne. 290 Na jednej strane je pritom potrebné poznamenat, ze záver vyvodený v bode 284 vyssie sa opiera jedine o konstatovanie, ze Komisia nemala k dispozícii vecné dôkazy umoznujúce jej potvrdit, ze súkromný veritel by si bol 9. júla 2004 zjavne zvolil danové exekucné konanie. Na druhej strane tento záver vyplývajúci z vyhovenia tvrdeniam zalobkyne zalozeným na tom, ze Komisia, ktorej prislúchalo preukázat, ze v prejednávanej veci neboli splnené podmienky kritéria súkromného veritela, nevyhodnotila dlzku a náklady, ako aj jej vlastnú ekonomickú situáciu v rámci porovnania danového exekucného konania a vyrovnacieho konania, bol vyvodený bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné tvrdenia predlozené zalobkynou uvedené v bode 285 vyssie. Kedze pritom tvrdenia Komisie uvedené v bode 289 vyssie boli predlozené v odpovedi na tieto posledné uvedené tvrdenia zalobkyne, v kazdom prípade nemôzu viest k vyvráteniu záveru vyvodeného v bode 284 vyssie. 291 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je stvrtý zalobný dôvod, ktorý uviedla zalobkyna, dôvodný. 292 V dôsledku toho a najmä vzhladom na závery uvedené v bodoch 236 a 291 vyssie je potrebné zrusit napadnuté rozhodnutie. O trovách 293 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania, vrátane trov konaní o nariadenie predbezného opatrenia, v súlade s návrhom zalobkyne. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie 2014/342/EÚ zo 16. októbra 2013 o státnej pomoci SA.18211 (C 25/2005) (ex NN 21/2005) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech Frucona Kosice, a.s. sa zrusuje. 2. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené spolocnostou Frucona Kosice, vrátane trov konaní o nariadenie predbezného opatrenia. Martins Ribeiro Gervasoni Madise Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. marca 2016 Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Vývoj situácie zalobkyne a vyrovnacie konanie Správne konanie Pôvodné rozhodnutie Konanie pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení týkajúcom sa odôvodnenia 83 napadnutého rozhodnutia O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom pochybení týkajúcom sa záveru, ze konkurzné konanie bolo výhodnejsie nez vyrovnanie Úvodné pripomenutie judikatúry O dôvodnosti hodnotenia výtazku z prevodu majetku zalobkyne v rámci konkurzu (druhá skupina tvrdení) O dôvodnosti posúdenia dlzky konkurzného konania a jej vplyvu na volbu súkromného veritela (tretia a piata cast tvrdení) O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa záveru, ze danová exekúcia bola výhodnejsia nez vyrovnanie O uplatnitelnosti kritéria súkromného veritela v súvislosti s porovnaním danového exekucného konania a vyrovnania (prvá a druhá skupina tvrdení) O uplatnení kritéria súkromného veritela v súvislosti s porovnaním danového exekucného konania a vyrovnania (tretia a siesta skupina tvrdení) O trovách konania __________________________________________________________________ ( [347]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXE74VlV/L89939-149TMP.html#t-ECR_62014TJ0103_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:176:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:233:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:112:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A498&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:176:TOC 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A173&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A173&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point169 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point101 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point170 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point172 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point173 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A235&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A235&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A235&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point206 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A259&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A259&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point124 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point171 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A533&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A533&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A533&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A531&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A531&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A531&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A262&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point142 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point101 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A222&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A222&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A222&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point198 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A270&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A270&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point168 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A7&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A7&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A7&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point230 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A7&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point231 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point425 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A270&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point186 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A222&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A222&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point203 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A645&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A645&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A645&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2156&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2156&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2156&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2310&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2310&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2310&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A210&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A210&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A210&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A332&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point224 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point167 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A216&locale=sk 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A216&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A210&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A210&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point224 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A118&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A118&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&locale=sk 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point208 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&locale=sk 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point246 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&locale=sk 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point101 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 211. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A565&locale=sk 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A565&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A565&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A393&locale=sk 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A393&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A393&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A541&locale=sk 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A541&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A541&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point168 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A216&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 246. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A253&locale=sk 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A253&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A253&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point283 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A216&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 261. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&locale=sk 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 266. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 269. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 276. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&locale=sk 277. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 280. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 281. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 282. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 283. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 284. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 285. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 286. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 287. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 288. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 289. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 290. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 291. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 292. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 293. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 294. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 295. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 296. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 297. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 298. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 299. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A266&locale=sk 300. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 301. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A266&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 302. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&locale=sk 303. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 304. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point251 305. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 306. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A266&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 307. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&locale=sk 308. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 309. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 310. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A79&locale=sk 311. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 312. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A79&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 313. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&locale=sk 314. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 315. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 316. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 317. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&locale=sk 318. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 319. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 320. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 321. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 322. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 323. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 324. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 325. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 326. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 327. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 328. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 329. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 330. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A305&locale=sk 331. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A305&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 332. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A305&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 333. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A325&locale=sk 334. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 335. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A325&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 336. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A55&locale=sk 337. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A55&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 338. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A55&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point134 339. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 340. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 341. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 342. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 343. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point251 344. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A447&locale=sk 345. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A447&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 346. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A447&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 347. file:///tmp/lynxXXXXE74VlV/L89939-149TMP.html#c-ECR_62014TJ0103_SK_01-E0001