ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora) z 8. septembra 2016 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky a holandský trh s krevetami zo Severného mora -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ -- Stanovenie cien a rozdelenie objemu predaja -- Prípustnost dôkazov -- Pouzitie tajnej nahrávky telefonických hovorov ako dôkaz -- Posúdenie platobnej schopnosti -- Neobmedzená právomoc" Vo veci T-54/14, Goldfish BV, so sídlom v Zoutkamp (Holandsko), Heiploeg BV, so sídlom v Zoutkamp, Heiploeg Beheer BV, so sídlom v Zoutkamp, Heiploeg Holding BV, so sídlom v Zoutkamp, v zastúpení: P. Glazener a B. Winters, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Ronkes Agerbeek a P. Van Nuffel, neskôr Van Nuffel a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je jednak návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2013) 8286 final z 27. novembra 2013, týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ (vec AT.39633 - Krevety), v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, a jednak návrh na znízenie pokút ulozených zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora), v zlození: predseda komory G. Berardis, sudcovia O. Czúcz a A. Popescu (spravodajca), tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. decembra 2015, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Spolocnosti Goldfish BV, Heiploeg BV, Heiploeg Beheer BV a Heiploeg Holding BV (dalej len "zalobkyne" alebo "Heiploeg") sú súcastou skupiny podnikov, ktorých hlavnou cinnostou je obchod s krevetami a dalsími mäkkýsmi a kôrovcami. 2 Predmetný výrobok je kreveta sedá (crangon crangon), ktorá je druhom krevety lovenej v Severnom mori. Väcsina úlovkov sa vykladá v Dánsku, Nemecku a Holandsku. Tieto úlovky kupujú priamo obchodníci specializovaní na kúpu kreviet (contract fishing) alebo v Holandsku pri predajoch na aukciách (free fishing). 3 Obchodníci dalej spracúvajú a upravujú krevety zo Severného mora, co zahrna ich lúpanie, zmrazenie a balenie. Títo obchodníci poskytujú krevety pre ludskú spotrebu, lúpané alebo nevylúpané, zmrazené alebo nezmrazené, maloobchodníkom ako sú supermarkety, velkoobchodníkom s plodmi mora, podnikom potravinárskeho spracovania alebo aj restauráciám. 4 Dna 14. januára 2003 prijal Nederlandse Mededingingsautoriteit (Holandský úrad pre hospodársku sútaz, dalej len "NMa") rozhodnutie na základe holandského vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze a clánku 101 ZFEÚ proti niekolkým podnikom a skupinám podnikov cinným v odvetví kreviet zo Severného mora. Toto rozhodnutie sa týkalo dohôd o minimálnej cene a obmedzeniach týkajúcich sa výroby pre obdobie od januára 1998 do januára 2000, ako aj prekázok prístupu nových predajcov k predaju kreviet na holandskej aukcii od októbra do novembra 1999. Spolocnostiam Heiploeg BV, Goldfish, Klaas Puul & Zoon BV a L. Kok International Seafood BV boli ulozené pokuty. 5 Dna 28. decembra 2004 boli v rámci správneho odvolacieho konania zrusené pokuty ulozené viacerým malým obchodníkom, vrátane spolocnosti L. Kok International Seafood, zatial co pokuty ulozené spolocnostiam Heiploeg BV, Goldfish a Klaas Puul & Zoon boli znízené. V zostávajúcej casti bolo rozhodnutie NMa v princípe ponechané v platnosti rozhodnutím Rechtbank Rotterdam (Súd Rotterdam, Holandsko) a College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací správny súd pre hospodárske veci, Holandsko, dalej len "College van Beroep"). 6 Dna 13. januára 2009 spolocnosti Klaas Puul BV, Klaas Puul Beheer BV, Klaas Puul Holding BV (dalej spolocne len "Klaas Puul"), ktoré vyrábali a uvádzali na trh rôzne druhy morských plodov, oznámili Európskej komisii svoj zámer uchádzat sa o oslobodenie od pokút súvisiacich s existenciou kartelu v odvetví kreviet zo Severného mora. Komisia pridelila následne "poradie" v zmysle bodu 15 oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([2]Ú. v. ES C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2006") spolocnosti Klaas Puul do 26. januára 2009, aby jej umoznila zozbierat potrebné informácie a dôkazy. 7 Dna 26. januára 2009 podala spolocnost Klaas Puul v súlade s oznámením o spolupráci z roku 2006 na Komisiu ziadost o zhovievavost, ktorá jej ju priznala podmienecne 17. marca 2009. 8 Dna 24., 25. a 26. marca 2009 uskutocnila Komisia v súlade s clánkom 20 ods. 4 a clánkom 21 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) setrenie v obchodných priestoroch a súkromných obydliach v Belgicku, Dánsku, Nemecku, ako aj Holandsku. Medzi 3. augustom 2009 a 9. marcom 2012 vydala Komisia viacero ziadostí o informácie. Spolocnost Klaas Puul nadalej spolupracovala s Komisiou v tom, ze jej poskytovala informácie, dokumentáciu a vysvetlenia. 9 Dna 12. júla 2012 Komisia prijala rozhodnutie o zacatí konania proti spolocnostiam Heiploeg, Holding L.J.M. Kok BV, L. Kok International Seafood (dalej len spolocne "Kok Seafood"), Klaas Puul a Stührk Delikatessen Import GmbH & Co KG (dalej len "Stührk"). Toho istého dna vydala Komisia oznámenie o námietkach voci týmto spolocnostiam. 10 Vsetky osoby, ktorým bolo urcené oznámenie o námietkach, poziadali a následne obdrzali DVD obsahujúce dokumenty k nahliadnutiu zo spisu Komisie. Do dokumentov a vyhlásení prístupných v priestore Komisie nahliadla iba spolocnost Heiploeg. Dalsie osoby, ktorým bolo urcené oznámenie o námietkach, si nepriali mat k nemu prístup. Vsetky osoby, ktorým bolo urcené oznámenie o námietkach, predlozili písomné vyjadrenia a boli vypocuté na pojednávaní 7. februára 2013. 11 Dna 27. novembra 2013 prijala Komisia rozhodnutie C(2013) 8286 final z 27. novembra 2013 týkajúce sa konania podla clánku 101 ZFEÚ (vec AT.39633 - Krevety) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie 12 Napadnutým rozhodnutím Komisia konstatovala, ze spolocnosti Heiploeg, Klaas Puul, Kok Seafood a Stührk, spolocnosti pôsobiace v odvetví kreviet sedých zo Severného mora, sa v priebehu obdobia od júna 2000 do januára 2009 zúcastnovali na rôznych dohodách a zosúladených postupoch a vymienali si citlivé informácie, cím doslo k poruseniu clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 13 Trh dotknutý napadnutým rozhodnutím je trh kreviet sedých zo Severného mora. Komisia konstatovala, ze tieto krevety boli distribuované hlavne spotrebitelom v piatich clenských státoch, a síce Belgicku, Dánsku, Nemecku, Francúzsku a Holandsku. Podiel Belgicka predstavuje priblizne polovicu celkovej spotreby kreviet zo Severného mora, Nemecka 25 % a Holandsko má najvýznamnejsí podiel na zostávajúcej spotrebe. Dvaja najväcsí obchodníci s krevetami sedými zo Severného mora v Európskej únii sú spolocnosti Heiploeg a Klaas Puul. 14 Kartel dotknutý napadnutým rozhodnutím sa týka jediného, trvajúceho a komplexného protiprávneho konania porusujúceho clánok 101 ZFEÚ. Komisia uviedla, ze tento kartel pozostáva z dohôd o cenách, zo zosúladených postupov a z výmeny citlivých informácií medzi dodávatelmi kreviet sedých zo Severného mora. Podla napadnutého rozhodnutia bolo cielom tohto kartelu ovplyvnit spolocne úroven cien kreviet zo Severného mora, obmedzit hospodársku sútaz a stabilizovat trh. 15 Kartel opísaný v napadnutom rozhodnutí fungoval na základe dvojstranných kontaktov medzi spolocnostami. Dotknuté spolocnosti, predovsetkým spolocnosti Heiploeg a Klaas Puul, mali uz dlhú dobu casté kontakty, aby si prediskutovali svoje zálezitosti. Spolocnosti Heiploeg a Klaas Puul si najmä navzájom poskytli informácie o konaní na trhu, koordinovali ho a vymienali si citlivé obchodné informácie. Obidve spolocnosti uzatvorili dohody o cenách, ktoré sa mali platit ich dodávatelom, islo o ceny, ktoré sa mali fakturovat rôznym zákazníkom a dohody o rozdelení týchto zákazníkov. 16 Komisia konstatovala, ze spolocnost Stührk tiez uzatvorila dohody o stanovení cien so spolocnostou Heiploeg a otvorene sa vyhýbala sútazeniu so spolocnostami Heiploeg a s Klaas Puul. Nakoniec sa v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze spolocnost Kok Seafood uzatvorila dlhodobú zmluvu so spolocnostou Heiploeg, ktorá sa týkala predaja vlastných kreviet spolocnosti Heiploeg za cenu stanovenú v závislosti od ceny opätovného predaja, ktorú mohla dosiahnut spolocnost Heiploeg. Cielom tejto dohody bolo najmä to, aby sa spolocnost Kok Seafoof nestala konkurentom na trhu s krevetami. 17 Tieto zistenia vychádzajú najmä z vyhlásení spolocnosti Klaas Puul podaných na úcely získania zhovievavosti a sprievodných dokladov predlozených na podporu týchto vyhlásení, z dokumentov, ktoré Komisia nasla v podnikoch pri neoznámených setreniach (bod 8 vyssie), vrátane urcitých audionahrávok telefonických hovorov nájdených u spolocnosti Kok Seafood, ako aj z odpovede na ziadost o informácie a z potvrdení poskytnutých informácií od spolocnosti Stührk. 18 Napadnuté rozhodnutie dospelo na základe údajov uvedených v bode 17 vyssie k záveru, ze tieto rôzne a komplexné dohody medzi rôznymi spolocnostami predstavujú koordináciu trhu zahrnajúcu protisútazné dohody alebo zosúladené postupy v zmysle clánku 101 ZFEÚ. 19 Kartely týkajúce sa spolocnosti Heiploeg sa povazovali za jediné a trvalé protiprávne konanie od 21. júna 2000 do 13. januára 2009 (dalej len "dotknuté obdobie"). Avsak spolocnost Heiploeg Holding bola povazovaná za zodpovednú iba v období dvoch rokov a jedenástich mesiacov od 3. februára 2006. 20 Pri urcovaní výsky pokút Komisia v napadnutom rozhodnutí uplatnila ustanovenia usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia"). Pokial ide o spolocnost Heiploeg, Komisia urcila základnú sumu pokuty tak, ze zohladnila hodnotu trzieb za úctovné roky 2000 - 2001 az 2007 - 2008 (80 az 90 miliónov eur) v závislosti od stupna závaznosti protiprávneho konania (16 %), vynásobenú poctom rokov úcasti podniku (8,5 pre Heiploeg a 2,91 pre Heiploeg Holding). Dalej Komisia pripocítala dodatocnú sumu 16 % na základe bodu 25 usmernení. Tento výpocet viedol k základnej sume pokuty, ktorá sa má ulozit vo výske 124596000 eur (vrátane pokuty Heiploeg Holding). 21 Z dôvodu osobitných okolností veci a na základe bodu 37 usmernení sa pokuta spolocnosti Heiploeg znízila o 75 %, aby sa zohladnil podiel hodnoty trzieb výrobku, ktorý bol predmetom kartelu vo vztahu k celkovému obratu, ako aj rozdiel medzi stranami, pokial ide o ich individuálnu úcast. Po tejto úprave predstavovala ulozená pokuta 31149000 eur (vrátane pokuty Heiploeg Holding). 22 Okrem toho uplatnením clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého suma pokuty nemôze presiahnut hranicu 10 % celkového obratu dosiahnutého v roku, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia Komisie, bola suma pokuty stanovená na 27082000 eur (vrátane pokuty Heiploeg Holding). 23 Nakoniec Komisia zamietla ziadost o znízenie pokuty, ktorú predlozila spolocnost Heiploeg z dôvodu platobnej neschopnosti na základe bodu 35 usmernení. 24 Výroková cast napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili clánok 101 ods. 1 ZFEÚ tým, ze sa v uvedených obdobiach zúcastnili jediného a trvajúceho protiprávneho konania v odvetví kreviet zo Severného mora v Európskej únii, ktoré spocívalo v stanovení predajných a/alebo nákupných cien a výmene citlivých obchodných informácií o cenách, zákazníkoch a objemoch a pre niektoré z nich aj v rozdelení trhu a rozdelení zákazníkov: a) Heiploeg od 21. júna 2000 do 13. januára 2009; b) Klaas Puul od 21. júna 2000 do 13. januára 2009; c) Stührk od 14. marca 2003 do 5. novembra 2007; d) Kok Seafood od 11. februára 2005 do 13. januára 2009. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) Heiploeg BV, Goldfish BV a Heiploeg Beheer BV spolocne a nerozdielne: 14262000 [eur;] Heiploeg BV, Goldfish BV, Heiploeg Beheer BV a Heiploeg Holding BV spolocne a nerozdielne: 12820000 [eur;] b) Klaas Puul BV, Klaas Puul Beheer BV a Klaas Puul Holding BV spolocne a nerozdielne: 0 [eur;] c) Stührk Delikatessen Import Gmbh & Co. KG: 1132000 [eur;] d) L. Kok International Seafood BV a Holding L. J. M. Kok BV spolocne a nerozdielne: 502000 [eur;] ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 25 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 23. januára 2014 zalobkyne podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 26 V rámci repliky podanej do kancelárie Vseobecného súdu 27. mája 2014 informovali zalobkyne Vseobecný súd, ze na nich Rechtbank Noord-Nederland (Súd pre Severné Holandsko) 28. januára 2014 vyhlásil konkurz. 27 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 23. marca 2015 pozadovali zalobkyne prednostné prejednanie tejto veci. 28 Vseobecný súd (deviata komora) rozhodol na základe správy sudcu spravodajcu o zacatí ústnej casti konania, pricom nevyhovel ziadosti zalobkýn o prednostné prejednanie veci. 29 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd predlozil, boli vypocuté na pojednávaní 10. decembra 2015, v priebehu ktorého sa rozhodlo, ze zalobkyne majú poskytnút Vseobecnému súdu po pojednávaní informácie o hodnote predaja ich rôzneho majetku a o pokracovaní podnikov po ich konkurze. Zalobkyne vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. 30 Ústna cast konania sa skoncila 18. januára 2016. 31 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- úplne alebo ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zrusil pokutu im ulozenú, alebo ju prinajmensom znízil, -- prijal rozhodnutia, ktoré bude povazovat za nevyhnutné, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. 33 Na pojednávaní zalobkyne uviedli v odpovedi na otázku Vseobecného súdu, ze tretí bod zaloby nie je samostatným bodom a v dôsledku toho nepozadujú od Vseobecného súdu, aby o nom rozhodol, co sa zapísalo do zápisnice z pojednávania. Právny stav 34 Na podporu zaloby zalobkyne uvádzajú tri zalobné dôvody vychádzajúce v podstate po prvé z porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ku ktorému doslo tým, ze Komisia ako dôkaz porusenia clánku 101 ZFEÚ pouzila tajne uskutocnené audionahrávky, po druhé z porusenia clánku 101 ZFEU a clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ku ktorému doslo tým, ze Komisia ako dôkaz porusenia clánku 101 ZFEÚ pouzila záznamy týkajúce sa tajne zhotovených audionahrávok, a po tretie z toho, ze Komisia neprávom odmietla zohladnit platobnú neschopnost zalobkýn na základe bodu 35 usmernení. 35 Vzhladom na to, ze prvý a druhý zalobný dôvod spolu úzko súvisia, treba ich preskúmat spolocne. O prvom a druhom zalobnom dôvode, ktoré vychádzajú z porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ku ktorému doslo tým, ze Komisia pouzila tajne zhotovené audionahrávky, resp. záznamy týkajúce sa týchto nahrávok 36 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú, ze tajné audionahrávky telefonických hovorov predstavujú protiprávny dôkaz, ktorým sa má dokázat porusenie clánku 101 ZFEÚ, a ze v dôsledku toho Komisia nemohla pouzit tieto nahrávky ako dôkazy v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby porusila toto ustanovenie, ako aj clánok 2 nariadenia c. 1/2003. 37 V rámci druhého zalobného dôvodu zalobkyne uvádzajú, ze záznamy týkajúce sa tajných audionahrávok telefonických hovorov, o ktoré sa Komisia oprela v napadnutom rozhodnutí, nie sú velmi spolahlivé, takze ich pouzitie ako dôkazy v napadnutom rozhodnutí tiez porusuje clánok 101 ZFEÚ a clánok 2 nariadenia c. 1/2003. 38 Najprv vzhladom na výhrady podané zalobkynami musí Vseobecný súd preskúmat, za akých podmienok môzu byt tajné nahrávky telefonických hovorov a k nim sa vztahujúce záznamy pripustené ako dôkazy, ktoré preukazujú porusenie clánku 101 ZFEÚ. 39 Pokial sa dospeje k záveru, ze Komisia môze pouzit v prejednávanom prípade takéto dôkazy, je po druhé potrebné preskúmat tvrdenia zalobkýn týkajúce sa dôveryhodnosti záznamov týkajúcich sa týchto telefonických hovorov, aby sa zistilo, ci spochybnujú, ze Komisia dodrzala clánok 2 prvej vety nariadenia c. 1/2003, podla ktorého nesie ona dôkazné bremeno porusenia clánku 101 ZFEÚ. O zákonnosti pouzitia tajných nahrávok telefonických hovorov a záznamov z nich, na preukázanie, ze doslo k poruseniu clánku 101 ZFEÚ 40 V odôvodneniach 262 az 268 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza v odpovedi na tvrdenia zalobkýn vznesené v súvislosti s prípustnostou dotknutých nahrávok v správnom konaní, ze boli zhotovené v Holandsku, kde nepredstavujú porusenie trestného práva, ze aj keby súkromné osoby získali tieto dôkazy protiprávne, nebránilo jej to pouzit ich vzhladom na judikatúru súdov Únie a Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP"), ze ani ona a ani vnútrostátne orgány nevyhotovili dotknuté nahrávky a ze podnik, u ktorého sa nasli, nemal záujem na tom, aby jej poskytol tieto usvedcujúce dôkazy. 41 Podla zalobkýn po prvé tajné nahrávky telefonických hovorov predstavujú v mnohých clenských státoch protiprávne konanie a v dôsledku toho sú protiprávnym dôkazným prostriedkom na preukázanie porusenia clánku 101 ZFEÚ, po druhé pouzitie tajných nahrávok telefonických hovorov ako dôkazu nemôze byt odôvodnené na základe judikatúry ESLP, po tretie toto pouzitie nemôze byt odôvodnené ani na základe judikatúry Vseobecného súdu a po stvrté holandské právo neumoznuje v práve hospodárskej sútaze pouzívat tajné nahrávky telefonických hovorov. 42 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v práve Únie platí zásada volného hodnotenia dôkazov, z ktorej po prvé vyplýva, ze ak bol dôkaz riadne získaný, nemozno jeho prípustnost spochybnit pred Vseobecným súdom a po druhé, ze jediným relevantným kritériom pre posúdenie dôkaznej hodnoty riadne predlozených dôkazov je ich dôveryhodnost (rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens/Komisia, [5]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [6]EU:C:2013:866, bod [7]128). 43 Pri neexistencii právnej úpravy na úrovni Únie týkajúcej sa pojmu dôkaz sú v zásade prípustné vsetky dôkazné prostriedky, ktoré procesné právo clenských státov pripústa v obdobných konaniach (rozsudok z 23. marca 2000, Met-Trans a Sagpol, [8]C-310/98 a C-406/98, [9]EU:C:2000:154, bod [10]29). 44 Avsak niektoré dôkazy môzu byt odstránené zo spisu, najmä pokial pretrvávajú pochybnosti tak o samotnej povahe napadnutého dokumentu, ako aj o otázke, ci ten, kto ich uplatnuje, ich získal zákonným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 1981, Ludwigshafener Walzmühle Erling a i./Rada a Komisia, [11]197/80 az 200/80, 243/80, 245/80 a 247/80, [12]EU:C:1981:311, bod [13]16). Takéto vylúcenie nie je vsak automatické, súdy Únie v niektorých prípadoch akceptovali prihliadnutie k písomným dokumentom, u ktorých sa nepreukázalo, ze boli nadobudnuté zákonným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2008, Franchet a Byk/Komisia, [14]T-48/05, [15]EU:T:2008:257, bod [16]78 a citovanú judikatúru). 45 Okrem toho je potrebné uviest, ze preskúmanie zákonnosti spochybnených dôkazov nemôze ustúpit povinnosti institúcií dodrziavat základné práva zalobkýn. 46 Ako totiz vyplýva z ustálenej judikatúry, dodrziavanie ludských práv je podmienkou zákonnosti aktov Únie a v Únii nie je mozné pripustit opatrenia, ktoré sú nezlucitelné s ich dodrziavaním (pozri rozsudky z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, [17]C-402/05 P a C-415/05 P, [18]EU:C:2008:461, bod [19]284 a citovanú judikatúru, a z 12. decembra 2012, Almamet/Komisia, [20]T-410/09, neuverejnený, [21]EU:T:2012:676, bod [22]39 a citovanú judikatúru). 47 Podla práva Únie nemozno teda pripustit dôkazy získané tak, ze nebol vôbec dodrzaný postup stanovený pre ich získanie, ktorého cielom je chránit základné práva dotknutých subjektov. Pouzitie tohto postupu treba preto povazovat za podstatnú formálnu nálezitost v zmysle clánku 263 ods. 2 ZFEÚ. Podla judikatúry pritom porusenie podstatnej formálnej nálezitosti spôsobuje dôsledky bez ohladu na skutocnost, ci toto porusenie spôsobilo ujmu tomu, kto sa jej dovoláva (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI,[23]C-286/95 P, [24]EU:C:2000:188, body [25]42 a [26]52, a z 12. decembra 2012, Almamet/Komisia, [27]T-410/09, neuverejnený, [28]EU:T:2012:676, bod [29]39 a citovanú judikatúru). 48 Pokial ide o základné práva, treba od nadobudnutia úcinnosti Lisabonskej zmluvy zohladnit Chartu základných práv Európskej únie, ktorá má podla clánku 6 ods. 1 prvého pododseku ZEÚ "rovnakú právnu silu ako zmluvy". 49 Clánok 52 ods. 3 Charty základných práv spresnuje, ze pokial táto obsahuje práva zodpovedajúce právam zaruceným Európskym dohovorom o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaným v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), sú zmysel a rozsah týchto práv rovnaké ako tie, ktoré im prikladá tento dohovor. Podla vysvetliviek k tomuto ustanoveniu sú zmysel a rozsah zarucených práv urcené nielen znením EDLP, ale aj najmä judikatúrou ESLP (rozsudok z 22. decembra 2010, DEB,[30]C-279/09, [31]EU:C:2010:811, bod [32]35). 50 V prejednávanom prípade vzhladom na povahu spochybnených dôkazov, a teda nahrávok telefonických rozhovorov medzi súkromným osobami, je potrebné pripomenút, ze clánok 7 Charty základných práv, týkajúci sa práva na respektovanie súkromného a rodinného zivota, obsahuje práva zodpovedajúce právam zaruceným clánkom 8 ods. 1 EDLP. Clánku 7 Charty preto treba prisúdit rovnaký zmysel a rozsah pôsobnosti, aký má zmysel a rozsah clánok 8 ods. 1 EDLP, tak ako bol vylozený v judikatúre ESLP (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2010, McB., [33]C-400/10 PPU, [34]EU:C:2010:582, bod [35]53, a z 15. novembra 2011, Dereci a i., [36]C-256/11, [37]EU:C:2011:734, bod [38]70). 51 Kedze odpocúvanie komunikacných prostriedkov predstavuje zásah do výkonu práva zaruceného clánkom 8 ods. 1 EDLP (rozsudok ESLP zo 6. septembra 1978, Klass a i. v. Nemecko, CE:ECHR:1978:0906JUD000502971, § 41; rozsudok ESLP z 2. augusta 1984, Malone v. Spojené královstvo, CE:ECHR:1984:0802JUD000869179, § 64; rozsudok ESLP z 24. apríla 1990, Kruslin v. Francúzsko, CE:ECHR:1990:0424JUD001180185, § 26, a rozsudok ESLP z 29. júna 2006, Weber a Saravia v. Nemecko, CE:ECHR:2006:0629DEC005493400, § 79), predstavuje tiez obmedzenie výkonu príslusného práva zakotveného v clánku 7 Charty základných práv. 52 Dalej je potrebné pripomenút, ze clánok 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie stanovuje, ze kazdý, koho práva a slobody zarucené právom Únie sú porusené, má za podmienok ustanovených v tomto clánku právo na úcinný prostriedok nápravy pred súdom. Podla druhého odseku tohto clánku ma kazdý právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. 53 Podla vysvetliviek k clánku 47 Charty základných práv, ktoré sa majú podla clánku 6 ods. 1 tretieho pododseku ZEÚ a clánku 52 ods. 7 Charty základných práv zohladnit pri jej výklade, zodpovedá tento clánok clánku 6 ods. 1 EDLP. 54 V tomto ohlade je potrebné uviest, ze ESLP, pokial ide o otázku, ci protiprávne získaný dôkaz zbavuje v trestnom kontexte obvineného práva na spravodlivý proces a vedie k poruseniu clánku 6 EDLP (rozsudok ESLP z 26. apríla 2007, Popescu v. Rumusko, CE:ECHR:2007:0426JUD007152501, § 106), rozhodol, ze: "[EDLP] síce zabezpecuje vo svojom clánku 6 právo na spravodlivý proces, neupravuje vsak prípustnost dôkazov ako takých, co je vec, ktorá patrí predovsetkým vnútrostátnemu právu. ESLP teda nemôze vylúcit prípustnost získaného dôkazu, bez toho, aby respektoval ustanovenie vnútrostátneho práva .... Súd okrem toho pripomína, ze v minulosti uz mal moznost rozhodnút, ze pouzitie protiprávnej nahrávky a navyse ako jediného dôkazu, samo osebe nie je v rozpore so zásadami spravodlivosti zakotvenými clánkom 6 [ods. 1 EDLP], vrátane situácie, ked bol tento dôkaz získaný porusením poziadaviek [EDLP], najmä [jeho clánku 8...]" 55 ESLP mal tiez prílezitost spresnit, ze je potrebné preskúmat, ci pouzitie protiprávne získanej audionahrávky ako dôkazu nezbavilo zalobcu práva na spravodlivý proces a ci sa dodrzalo právo na obhajobu, najmä tým, ze sa overí, ci tento zalobca mal moznost spochybnit autenticitu a pouzitie uvedenej nahrávky. Zohladnil aj otázku, ci takáto nahrávka nepredstavuje jediný dôkaz pouzitý pre odôvodnenie odsúdenia (rozsudok ESLP z 12. júla 1988, Schenk v. Svajciarsko, CE:ECHR:1988:0712JUD001086284, § 48). 56 Vo svetle vyssie uvedenej judikatúry je potrebné preskúmat, ci Komisia v rámci napadnutého rozhodnutia právom pouzila dotknuté nahrávky ako dôkazy. 57 V prejednávanom prípade je potrebné najprv uviest, ze Komisia získala spochybnené nahrávky pri vysetrovaní v kanceláriách jedného z podnikov zúcastnených na karteli, a síce Kok Seafood, ktoré sa uskutocnilo v súlade s clánkom 20 nariadenia c. 1/2003. 58 Je potrebné zdôraznit, ako tiez urobila Komisia, ze po prvé tieto nahrávky nevytvorila ani Komisia, ani iný orgán verejnej moci, ale súkromná osoba, ktorá sa zúcastnila týchto hovorov a po druhé, ze Komisia tieto dôkazy získala zákonným spôsobom, pricom zákonnost setrenia, v priebehu ktorého boli nahrávky zabavené, zalobkyne ani nespochybnujú. 59 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 42 az 47 vyssie sú dôkazy, ktoré Komisia riadne získala, v zásade prípustné v rámci vysetrovaní porusenia práva hospodárskej sútaze. 60 Avsak v prejednávanom prípade vzniká otázka, ci Komisia môze pouzit dôkazy, ktoré riadne získala, aj ked boli pôvodne získané tretou osobou, prípadne protiprávne, napríklad pri porusení práva na respektovanie súkromného zivota osoby, ktorej sa sporné nahrávky týkajú. 61 Konkrétne, podla zalobkýn dotknuté nahrávky vytvoril zamestnanec konkurenta, co porusuje právo na respektovanie súkromného zivota, tak ako je zakotvené v clánku 8 EDLP. 62 Avsak v tomto smere vyplýva z judikatúry ESLP, citovanej v bodoch 54 a 55 vyssie, ze pouzitie protiprávnej nahrávky ako dôkazu nie je samo osebe v rozpore so zásadami spravodlivosti podla clánku 6 ods. 1 EDLP, vrátane prípadu, ked bol tento dôkaz získaný porusením poziadaviek clánku 8 EDLP, ak dotknutá zalobkyna nebola zbavená svojho práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu a ak tento dôkaz nepredstavuje jediný dôkaz pouzitý na odôvodnenie odsúdenia. 63 V prejednávanom prípade sa musí zdôraznit, ako bolo uvedené v odôvodení 37 napadnutého rozhodnutia, ze Komisia v priebehu správneho konania umoznila vsetkým stranám prístup ku vsetkým audionahrávkam a písomným záznamom sprevádzajúcim tieto nahrávky. Zalobkyne okrem toho nepodávajú vo svojich písomnostiach ziadny argument, ktorý by umoznoval pochybovat o tom, ze nemali prílezitost vypocut si audionahrávky, nahliadnut do písomných záznamov a vyjadrit sa ku vsetkým písomnostiam v spise. 64 Okrem toho zalobkyne nepredkladajú vo svojich písomnostiach ziadne tvrdenie, ktoré by umoznovalo pochybovat o spravodlivom priebehu dotknutého správneho konania. 65 Navyse je potrebné pripomenút, ze sporné audionahrávky nepredstavujú jediný dôkaz, ktorý Komisia pouzila, kedze konstatovanie porusenia clánku 101 ZFEÚ, ktorého sa dopustili zalobkyne, v napadnutom rozhodnutí spocíva na súhrne dôkazov, ktoré Komisia získala v priebehu správneho konania. 66 Ako je to uvedené v bode 17 vyssie, uvedené dôkazy tvoria okrem audionahrávok telefonických hovorov a písomných záznamov sprevádzajúcich tieto nahrávky, ktoré sa nasli v kancelárii pána K. zo spolocnosti Kok Seafood, najmä vyhlásenie spolocnosti Klaas Puul a písomnosti poskytnuté na podporu týchto vyhlásení, ako aj dalsie dôkazy objavené pri setrení Komisie a odpovede spolocnosti Stührk na oznámenie námietok. 67 Hoci mali sporné audionahrávky urcitý význam pre rozhodnutie Komisie ulozit pokutu, nepredstavovali, na rozdiel od tvrdenia zalobkýn, jediný dôkaz, ktorý viedol Komisiu k presvedceniu o ich vine. 68 Okrem toho sa zalobkyne obmedzujú na strucné spochybnenie dôveryhodnosti nahrávok a na skutocnost, ze Komisia dostatocne nezohladnila vseobecnú situáciu a osobitný kontext, v ktorom sa zhotovili. 69 V tomto kontexte je po prvé potrebné uviest, ze zalobkyne nikdy nepopreli ani obsah sporných nahrávok, ani nespochybnili ich autenticitu. 70 Po druhé je potrebné konstatovat, ze Komisia overila súlad dotknutých nahrávok s dalsími dôkazmi uvedenými v spise. 71 Po tretie je potrebné pripomenút, ze kedze sa dotknuté audionahrávky týkajú telefonických hovorov medzi dvoma konkurentmi, v ktorých si úcastníci dialógu vymienali citlivé obchodné informácie, vrátane informácií o ich cenách, ide o osobitne platné dôkazy s ohladom na ich bezprostrednú a priamu väzbu na predmet dotknutého setrenia. 72 Nakoniec je potrebné, podobne ako to robí Komisia, uviest, ze uvedené audionahrávky poskodili spolocnost, ktorý ich zhotovila, teda Kok Seafood, ktorá sa snazila zabránit ich pouzitiu ako dôkazu. Túto úvahu nevyvracia argument zalobkýn, zopakovaný na pojednávaní, podla ktorého Kok Seafood vytvorila dotknuté nahrávky s cielom pouzit ich pred orgánom pre hospodársku sútaz, ci uz v neprospech zalobkýn alebo na podporu prípadnej ziadosti o zhovievavost. V tomto smere postacuje uviest, ze okrem skutocnosti, ze Kok Seafood nepodala ziadnu ziadost o zhovievavost, zalobkyne neposkytli ziadny dôkaz, ktorý by preukázal, ze táto spolocnost mala takéto úmysly. 73 Vo svetle vyssie uvedených skutocností je potrebné dospiet k záveru, ze aj keby platilo, ze dotknuté nahrávky zhotovil jeden z podnikov konkurujúcich zalobkyniam protiprávne, Komisia ich na rozdiel od tvrdení zalobkýn pouzila ako dôkazy v napadnutom rozhodnutí právom, aby konstatovala porusenie clánku 101 ZFEÚ. 74 Pokial ide o dalsie výhrady, ktoré predlozili zalobkyne, týkajúce sa prípustnosti napadnutých audionahrávok ako dôkazu, nemôzu obstát. 75 Pokial ide konkrétne o tvrdenie, ze tajné audionahrávky telefonických hovorov sú v mnozstve clenských státov protiprávnym konaním a v dôsledku toho sú protiprávnym dôkazom porusenia clánku 101 ZFEÚ, je potrebné uviest, ze zalobkyne nicím nepodkladajú svoje tvrdenia, podla ktorých je pouzitie podobných telefonických hovorov v rámci konania smerujúceho ku konstatovaniu porusenia práva hospodárskej sútaze zakázané ako dôkaz v práve viacerých clenských státov. Zalobkyne totiz vo svojej replike poskytujú jediný konkrétny príklad. Ide o rozhodnutie francúzskeho kasacného súdu (Cour de cassation, plenárne zasadanie, zo 7. januára 2011, 09-14.316 09-14.667, zverejnené v zbierke), ktorým tento súd rozhodol, ze tajné nahrávky telefonických hovorov nemôzu byt pouzité ako dôkaz v konaní konstatujúcom porusenie práva hospodárskej sútaze vo Francúzsku. 76 Okrem toho v práve Únie neexistuje ustanovenie, ktoré by vyslovene zakazovalo prihliadat v rámci súdneho konania k dôkazom, ktoré boli nadobudnuté protiprávne, napríklad v rozpore so základnými právami, (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2008, Franchet a Byk/Komisia, [39]T-48/05, [40]EU:T:2008:257, bod [41]75) a vseobecne z judikatúry uvedenej v bodoch 42 az 55 vyssie vyplýva, ze v rozpore s tvrdením zalobkýn neexistuje zásada, na základe ktorej by protiprávne získané dôkazy nemohli byt pouzité v rámci setrenia alebo súdneho konania. 77 Dalej je potrebné pripomenút, ze právo Únie upravuje posúdenie dôkazov Komisiou v sporoch týkajúcich sa hospodárskej sútaze. V tomto ohlade z judikatúry uvedenej v bodoch 42 a 47 vyssie vyplýva, ze aj ked má zásada volného hodnotenia dôkazov prioritu, je potrebné zohladnit základné práva, ako aj vseobecné zásady práva Únie. 78 V tomto rámci je pravda, ze sa súd Únie môze inspirovat aj právom clenských státov, toto vsak neznamená, ze musí pouzit právo clenského státu, ktorého právna úprava hodnotenia dôkazov je prísnejsia, o to skôr, ze sa predpokladá, ze tak vnútrostátne právne poriadky, ako aj právo Únie budú integrovat záruky garantované EDLP. 79 Pokial nie je mozné vyvodit ziadnu prevládajúcu tendenciu z právnych poriadkov clenských státov Európskej únie, ak ide o právnu otázku, je jednotný výklad a uplatnovanie zásady volného hodnotenia dôkazov v Únii nevyhnutnostou, aby sa setrenie uskutocnené Komisiou v rámci konania v oblasti kartelov mohlo uskutocnit v podmienkach rovnosti zaobchádzania s dotknutými podnikmi. Keby to tak nebolo, pouzitie pravidiel alebo právnych pojmov vnútrostátneho práva vyplývajúcich z právnej úpravy clenského státu by spôsobilo narusenie jednoty práva Únie (pozri v tomto zmysle podobne rozsudok zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, [42]C-550/07 P, [43]EU:C:2010:512, body [44]69 az [45]76). 80 V kazdom prípade je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkýn, ze pokial by sa malo za uplatnitelné brat holandské právo, zakazovalo by pouzitie takýchto audionahrávok. 81 Konkrétnejsie, zalobkyne tvrdia, ze je mozné z dvoch rozhodnutí prijatých Rechtbank Rotterdam (Súd Rotterdam), v rámci sporového konania medzi Nederlandse Autoriteit Consument en Markt (Holandský úrad na ochranu spotrebitelov a trhu, dalej len "ACM") a súkromnými podnikmi vyvodit, ze tajné audionahrávky telefonických hovorov zhovené konkurentom sú v holandskom práve ako dôkaz vylúcené (Rechtbank Rotterdam, 13. jún 2013, NL:RBROT:2013:CA3079 a Rechtbank Rotterdam, 11. júl 2013, NL:RBROT:2013:5042). 82 Je vsak potrebné uviest, ako správne uvádza Komisia, ze v prejednávanom prípade ide o to, ze legálnymi prostriedkami objavila telefonické hovory, ktoré podnik tajne nahral a pouzila ich vo svojom setrení, zatial co v rozhodnutí Rechtbank Rotterdam (Súd Rotterdam), islo o to, ze ACM mohol pouzit informácie z nahrávok, ktoré boli zaznamenané legálne v kontexte trestného vysetrovania vedeného Openbaar Ministerie (Prokuratúra, Holandsko). 83 Okrem toho je potrebné uviest, ako sa diskutovalo na pojednávaní, ze rozhodnutia Rechtbank Rotterdam (súd, Rotterdam) boli vyvrátené dvoma rozsudkami z 9. júla 2015 prijatými College van Beroep (College van Beroep voor het bedrijfsleven, 9. júl 2015, NL:CBB:2015:192, a College van Beroep voor het bedrijfsleven, 9. júl 2015, NL:CBB:2015:193). Na rozdiel od Rechtbank Rotterdam (okresný súd, Rotterdam), ktorý zrusil pokuty, pricom sa domnieval, ze sa nepreukázalo, z akého dôvodu boli tieto nahrávky poskytnuté ACM, College van Beroep sa domnieval, ze ACM mohol pouzit informácie z nahrávok, ktoré legálne zhromazdila prokuratúra v rámci trestného vysetrovania. 84 College van Beroep najmä upresnil, ze nahrávky poskytnuté ACM sa môzu povazovat za informácie o trestnej cinnosti a ze neexistoval ziadny právny základ, ktorý by vyzadoval, aby prokuratúra overila informácie, ktoré mohli byt preskúmané súdom, predtým, nez sa poskytnú ACM. College van Beroep spresnil, ze jedinou podmienkou pre odovzdanie týchto informácií bola podmienka nevyhnutnosti ich odovzdania z podstatných dôvodov verejného záujmu. College van Beroep sa pritom domnieva, ze zákaz kartelov bol podstatný ciel verejného záujmu, kedze sa týkal hospodárskeho blahobytu krajiny. Nakoniec College van Beroep tiez spresnil, ze ACM nemohol takéto informácie získat inak ci menej rusivo. 85 Vo svetle vyssie uvedeného je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila protiprávneho konania tým, ze pouzila spochybnené telefonické nahrávky na preukázanie porusenia clánku 101 ZFEÚ. 86 Rovnaký záver je potrebné prijat, pokial ide o záznamy týkajúce sa týchto nahrávok, ktorých prípustnost zalobkyne tiez spochybnujú. Zalobkyne sa v tomto smere obmedzujú na uvedenie, ze ich tvrdenia týkajúce sa pouzitia nahrávok sa pouzijú mutatis mutandis na uvedené záznamy. 87 Za týchto podmienok je potrebné tiez zamietnut tieto argumenty na základe úvah vykonaných v bodoch 42 az 85 vyssie. Naopak, pokial ide o tvrdenia zalobkýn týkajúce sa dôveryhodnosti týchto záznamov, budú prejednávané dalej v bode 88 a nasl. O dôveryhodnosti záznamov týkajúcich sa telefonických hovorov a dodrzania dôkazného bremena Komisiou v tomto smere 88 V odôvodneniach 312 az 334 napadnutého rozhodnutia Komisia v odpovedi na tvrdenia zalobkýn vznesené pocas správneho konania a spochybnujúce dôveryhodnost záznamov týkajúcich sa telefonických hovorov v podstate tvrdí, ze kedze boli dostupné pôvodné audionahrávky, preskúmala písomné záznamy rigorózne vzhladom na ne. Komisia tvrdí, ze tiez zohladnila skutocnost, ze písomné záznamy nepredstavujú nevyhnutne presnú kópiu telefonických hovorov a ze autor niekedy doplnil osobné poznámky alebo vypustil pasáze, ktoré nepovazoval za dostatocne významné. Doplna, ze jej výklad záznamov bol vykonaný objektívne a primerane a ze boli overené vzhladom na dalsie písomnosti zo spisu. 89 Zalobkyne v zásade uvádzajú pät výhrad, ktorými spochybnujú dôveryhodnost záznamov týkajúcich sa telefonických hovorov. Po prvé záznamy týkajúce sa uvedených telefonických hovorov predstavujú subjektívny výklad. Po druhé dátum a zoznam osôb, ktoré sa úcastnili týchto hovorov, nie sú jasné. Po tretie Komisia sa dopustila omylu pri rozdelení dôkazného bremena. Po stvrté mala Komisia povinnost overit obsah hovorov tým, ze zasle ziadosti o informácie hovorcovi toho subjektu, ktorý nahral uvedené hovory, a síce pánovi K, a po piate, pokial by audionahrávky a písomné záznamy mali byt vylúcené ako dôkazy, setrenie vedené proti spolocnosti Heiploeg by stroskotalo. 90 Z clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v oblasti práva hospodárskej sútaze je Komisia v prípade sporu o existencii protiprávneho konania povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie. V tejto súvislosti musí na preukázanie, ze doslo k uvádzanému poruseniu, zhromazdit dostatocne presné a súhlasné dôkazy (pozri rozsudok z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, [46]T-439/07, [47]EU:T:2012:320, bod [48]38 a citovanú judikatúru). 91 Pokial sa Komisia v rámci preukázania porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ opiera o listinné dôkazy, dotknutým podnikom prinálezí nielen predlozit prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale aj preukázat, ze dôkaz uvedený v napadnutom rozhodnutí na úcel preukázania existencie porusenia je nepostacujúci. Je potrebné sa domnievat, ze ak sa Komisia opiera o priame dôkazy, dotknutým podnikom prinálezí preukázat, ze dôkazy uvádzané Komisiou sú nedostatocné. Uz bolo rozhodnuté, ze takéto prevrátenie dôkazného bremena neporusuje zásadu prezumpcie neviny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, [49]T-439/07, [50]EU:T:2012:320, bod [51]39 a citovanú judikatúru). 92 Kazdý z dôkazov predlozený Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému prvku protiprávneho konania. Stací, aby tejto poziadavke zodpovedal celkovo posúdený súbor nepriamych dôkazov predlozených institúciou (pozri rozsudok z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, [52]T-439/07, [53]EU:T:2012:320, bod [54]40 a citovanú judikatúru). 93 Nepriame dôkazy, ktoré Komisia v rozhodnutí uviedla s cielom preukázat existenciu porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ podnikom, sa totiz nemajú posudzovat izolovane, ale ako celok (pozri rozsudok z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, [55]T-439/07, [56]EU:T:2012:320, bod [57]41 a citovanú judikatúru). 94 Do úvahy treba vziat aj skutocnost, ze protisútazné cinnosti sa vykonávajú tajne, a preto sa vo väcsine prípadov existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie (pozri rozsudok z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, [58]T-439/07, [59]EU:T:2012:320, bod [60]42 a citovanú judikatúru). 95 Ako uz bolo uvedené v bode 42 vyssie, jediným relevantným kritériom na posúdenie predlozených dôkazov je ich dôveryhodnost. Podla pravidiel vseobecne uplatnovaných v oblasti dokazovania dôveryhodnost a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, adresáta a predpokladanej a spolahlivej povahy jeho obsahu. Predovsetkým je potrebné prisúdit velký význam skutocnosti, ze listina bola vyhotovená v bezprostrednej súvislosti s okolnostami alebo priamym svedkom týchto okolností. Okrem toho je potrebné pripomenút, ze samotná skutocnost, ze informáciu poskytli podniky, ktoré podali ziadost, aby sa na ne vztahovali výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 2006, nespochybnuje jej dôkaznú hodnotu (pozri rozsudok z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, [61]T-439/07, [62]EU:T:2012:320, bod [63]45 a citovanú judikatúru). 96 Podla ustálenej judikatúry totiz ziadne ustanovenie ani ziadna vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré prinálezí Komisii na preukázanie konania, ktoré je v rozpore s clánkami 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, by bolo nesplnitelné a nezlucitelné s jej úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva o FEÚ (pozri rozsudok z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, [64]T-439/07, [65]EU:T:2012:320, bod [66]46 a citovanú judikatúru). 97 Urcitá nedôvera vo vztahu k dobrovolným výpovediam hlavných úcastníkov protiprávneho kartelu je pochopitelná, kedze títo úcastníci by mohli znízit význam svojej úcasti na porusení a zvýsit význam úcasti ostatných. S ohladom na vnútornú logiku konania, ktoré upravuje oznámenie o spolupráci z roku 2006, domáhanie sa prospechu z jeho uplatnenia s cielom znízit pokutu nevedie nevyhnutne k podnetu na predlozenie skreslených dôkazov, pokial ide o ostatných úcastníkov obvineného kartelu. Akýkolvek pokus uviest Komisiu do omylu by mohol totiz spochybnit úprimnost, ako aj úplnost spolupráce podniku a tým ohrozit jeho moznost mat úplný prospech z uvedených oznámení (rozsudok z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, [67]T-439/07, [68]EU:T:2012:320, bod [69]47). 98 Osobitne je potrebné uviest, ze skutocnost, ze osoba sa priznala k spáchaniu porusenia a pripustila tým existenciu iných skutocností, ako sú tie, ktorých existencia môze byt priamo vyvodená z predmetných dokumentov, a priori znamená, ze ak neexistujú osobitné okolnosti naznacujúce opak, táto osoba sa rozhodla povedat pravdu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich urobil, treba v zásade povazovat za osobitne vierohodné dôkazy (pozri rozsudok z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, [70]T-439/07, [71]EU:T:2012:320, bod [72]48 a citovanú judikatúru). 99 Vyhlásenia zo strany dotknutých podnikov v rámci ziadostí o výhody vyplývajúce z oznámení o spolupráci z roku 2006 sa vsak musia posúdit opatrne a vo vseobecnosti ich nemozno povazovat za osobitne dôveryhodné dôkazy, ak neboli potvrdené inými dôkazmi (pozri rozsudok z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, [73]T-439/07, [74]EU:T:2012:320, bod [75]49). 100 Podla ustálenej judikatúry totiz vyhlásenie podniku, ktorému sa vytýka úcast na karteli, ktorého presnost spochybnuje niekolko ostatných obvinených podnikov, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia práva, ktorého sa dopustili tieto podniky, bez toho, aby to bolo podporené iným dôkazom (pozri rozsudok z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, [76]T-439/07, [77]EU:T:2012:320, bod [78]50 a citovanú judikatúru). 101 Pokial ide o judikatúru uvedenú v bodoch 90 az 100 vyssie, je potrebné overit, ci Komisia pouzila v súlade s právom, v napadnutom rozhodnutí, písomné záznamy, ktoré sa viazu k audionahrávkam ako dostatocne dôveryhodné dôkazy. 102 V prejednávanom prípade sa v odôvodneniach 31 az 39 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze Komisia vykonala inspekcie v priestoroch dotknutých podnikov, ako aj v súkromných priestoroch na úcely vedenia svojho setrenia. Pocas tohto setrenia Komisia nasla najmä audionahrávky telefonických hovorov uskutocnených medzi spolocnostou Heiploeg a spolocnostou Kok Seafood, ako aj záznamy týchto nahrávok vytvorené bez vedomia spolocnosti Heiploeg spolocnostou Kok Seafood (pozri odôvodnenia 262, 266 a 268 napadnutého rozhodnutia). Ako sa tiez pripomína v bode 58 vyssie, zákonnost tohto setrenia zalobkyne nespochybnujú. 103 Pokial ide o prvú výhradu, podla ktorej sú písomné záznamy interpretované subjektívne, je potrebné pripomenút, ze jediným relevantným kritériom pre posúdenie dôkaznej hodnoty riadne predlozených dôkazov je ich dôveryhodnost (pozri bod 42 vyssie). 104 V prejednávanom prípade je potrebné pripomenút, ze Komisia uznala, ze písomné záznamy nepredstavujú nevyhnutne presný prepis telefonických hovorov a ze niektoré záznamy boli znicené (pozri odôvodnenie 315 napadnutého rozhodnutia), túto okolnost okrem toho zohladnila vo svojej analýze, ako aj skutocnost, ze autor záznamu niekedy pripojil osobné poznámky (pozri najmä odôvodnenia 321, 322, 324 a 325 napadnutého rozhodnutia). 105 Navyse Komisia analyzovala písomné záznamy postupne v závislosti od disponibility audionahrávok a nechala potvrdit svoj výklad uvedených záznamov spolocnostou Kok Seafood (pozri najmä odôvodnenia 138, 182, 325 napadnutého rozhodnutia). 106 Zalobkyne tiez namietajú, ze Komisia nezohladnila doplnenie údaja "so spolocnostou Klaas Puul", ktorý podla nich pripojil pán K. v písomných záznamoch uvedených v odôvodnení 206 napadnutého rozhodnutia, cím sa mení zmysel toho, o com sa hovorilo v záznamoch. Toto tvrdenie nie je mozné prijat, doplnenie takéhoto údaja nemení nic na dôkaznej hodnote týchto záznamov. Bez ohladu na toto doplnenie sporné záznamy svedcia o existencii kontaktov medzi spolocnostou Heiploeg a spolocnostou Klaas Puul s úmyslom dohodnút sa na zvýsení predajnej ceny, ako to Komisia správne uviedla v odôvodneniach 207 a 208 napadnutého rozhodnutia. 107 Okrem toho zalobkyne nepredlozili ziadny presvedcivý dôkaz na preukázanie, ze by uvedené doplnenie menilo význam predmetných záznamov. Dalej je potrebné uviest, ze tieto záznamy sa zhodujú s inými písomnostami zo spisu, ako sú vyhlásenia a sprievodné dokumenty spolocnosti Klaas Puul (pozri odôvodnenie 333 napadnutého rozhodnutia). 108 Za týchto okolností je potrebné prvú výhradu zalobkýn zamietnut. 109 Pokial ide o druhú výhradu, podla ktorej dátum a zoznam osôb, ktoré sa podielali na týchto hovoroch, nie sú dostatocne jasné, je potrebné konstatovat, ze zalobkyne neuvádzajú ziadny konkrétny príklad pre podporu tohto tvrdenia. Jediný príklad, ktorý citujú, je ten o doplnení údaja "so spolocnostou Klaas Puul", uvedený v odôvodnení 206 napadnutého rozhodnutia. Ako uz bolo konstatované v bode 106 vyssie, výnatok z citovaných záznamov v uvedenom odôvodnení potvrdzuje existenciu kontaktov medzi spolocnostami Heiploeg a Klaas Puul, ktorých úcelom je koordinovat ich stratégiu s ohladom na predajné cieny. 110 V kazdom prípade, na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, je mozné odvodit z vyssie uvedených záznamov identitu osôb, ktoré sa zúcastnili hovorov, ktorých sa záznamy týkajú, a cas, kedy sa tieto hovory uskutocnili, co bolo správne zdôraznené v odôvodneniach 96 a 207 napadnutého rozhodnutia. 111 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa druhá výhrada musí zamietnut. 112 Pokial ide o tretiu výhradu, zalozenú na nesprávnom prerozdelení dôkazného bremena vykonaného Komisiou, je potrebné poznamenat, ze podla judikatúry, ak Komisia vychádza z dôkazov, ktoré v zásade postacujú na preukázanie existencie porusenia, nepostacuje dotknutému podniku dovolávat sa moznosti, ze vznikla okolnost, ktorá môze mat vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov. Naopak, okrem prípadov, ked takýto dôkaz dotknutý podnik nemôze predlozit z dôvodu správania samotnej Komisie, prinálezí dotknutému podniku, aby z právneho hladiska dostatocne preukázal jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak skutocnost, ze táto okolnost vedie k pochybnostiam o dôkaznej hodnote dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. februára 2014, AC-Treuhand/Komisia, [79]T-27/10, [80]EU:T:2014:59, bod [81]64 a citovanú judikatúru). 113 Komisia vychádza z písomných dôkazov pochádzajúcich priamo z podnikov uvedených v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania skutkových okolností porusenia práva, ktoré sa vytýka zalobkyniam. 114 Je teda správne, ze Komisia pripomína, ze ked vychádza z priamych dôkazov, musí dotknutý podnik nielen navrhnút primeranú alternatívu k postoju Komisie, ale aj preukázat, ze predlozené dôkazy, ktoré majú tiez preukázat porusenie práva, sú nedostatocné (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [82]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [83]EU:C:2004:6, bod [84]81 a citovanú judikatúru, a zo 6. februára 2014, AC-Treuhand/Komisia, [85]T-27/10, [86]EU:T:2014:59, body [87]63 a [88]64 a citovanú judikatúru). 115 Je vsak potrebné konstatovat, ako tiez správne uvádza Komisia, najmä v odôvodneniach 334 a 342 napadnutého rozhodnutia, ze zalobkyne sa vyjadrili iba vágne kriticky o dôkazných prostriedkov, bez toho, aby spochybnili konstatovania Komisie, ktoré z nich vyplývajú. Okrem toho nepredlozili ziadne rozumné alternatívne vysvetlenie týchto konstatovaní, ani nepreukázali, ze by dôkazy boli nedostatocné na preukázanie porusenia práva. 116 Za týchto okolností je potrebné tretiu výhradu zamietnut. 117 Pokial ide o stvrtú výhradu, zalozenú na skutocnosti, ze Komisia mala povinnost overit obsah hovorov zaslaním ziadostí o poskytnutie informácií úcastníkom uvedených hovorov, je potrebné zdôraznit, rovnako ako zdôraznuje Komisia, ze dotknuté podniky, vrátane spolocností Heiploeg a Kok Seafood, mali vsetky prílezitost overit si výklady Komisie a predlozit alternatívne výklady. 118 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze v odôvodneniach 37 a 38 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze vsetci adresáti napadnutého rozhodnutia obdrzali DVD obsahujúce dokumenty zo spisu Komisie a ze spolocnost Heiploeg tiez nahliadla do iných dokumentov v jej priestoroch. Vsetci adresáti oznámenia námietok predlozili písomné pripomienky a boli vypocutí na pojednávaní 7. februára 2013. 119 Okrem toho spolocnost Heiploeg mala pocas správneho konania prístup k predmetným záznamom a k audionahrávkam, ako to potvrdzuje fakt, ze predstavenstvo Heiploeg pozadovalo a obdrzalo kópie rôznych audionahrávok. 120 Napriek skutocnosti, ze cast nahrávok bola znicená (pozri odôvodnenie 315 napadnutého rozhodnutia), zalobkyne mali dostatocnú prílezitost overit dôvernost písomných záznamov, pokial ide o nahrávky, a nikdy netvrdili, ze v tejto súvislosti im boli kladené prekázky. V kazdom prípade skutocnost, ze Komisia nepredlozila ziadosti o poskytnutie informácie úcastníkom telefonických hovorov, nemôze mat vplyv na dôveryhodnost záznamov, ktoré sa nasli u spolocnosti Kok Seafood. 121 Je potrebné stvrtú výhradu zalobkýn zamietnut. 122 Pokial ide o piatu výhradu, zalobkyne tvrdia, ze ak by boli audionahrávky, ako aj záznamy, ktoré sa k nim viazu, vylúcené ako dôkazy, setrenie vedené proti spolocnosti Heiploeg by nemalo úspech, kedze jediným dôkazom by ostali vyhlásenia spolocností Klaas Puul sledujúce získanie zhovievavosti. 123 Ako to pripomína ustálená judikatúra citovaná v bode 96 vyssie, ziadne ustanovenie ani ziadna vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podniku pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by to bolo inak, dôkazné bremeno správania odporujúceho clánkom 101 a 102 ZFEÚ, ktoré nesie Komisia, by bolo nesplnitelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva. 124 Podla zalobkýn vyhlásenie podniku, ktorému sa vytýka, ze sa podielal na karteli, nemôze byt povazované za dostatocný dôkaz na preukázanie existencie porusenia práva, ktorého sa dopustili podniky, bez toho, aby nebol podporený inými dôkazmi. 125 Z ustálenej judikatúry uvedenej v bode 100 vyssie vyplýva, ze presnost vyhlásenia podniku, ktorý sa podiela na karteli, musia spochybnit viaceré obvinené podniky, aby to predstavovalo pochybnost o dôkaznej hodnote predmetného vyhlásenia. V prejednávanom prípade je potrebné konstatovat, ze zalobkyne sa obmedzili na spochybnenie pouzitia vyhlásení spolocnosti Klaas Puul bez toho, aby predlozili tvrdenie, ktorým by spochybnili presnost skutkových okolností, ktoré z toho vyplývajú. Okrem toho ziadny podnik podielajúci sa na karteli nenapadol presnost uvedených vyhlásení (pozri odôvodnenia 300 az 311 napadnutého rozhodnutia). 126 Okrem toho zalobkyne sa nesprávne domnievajú, ze ak audionahrávky a záznamy, ktoré sa k nim viazu, nebudú zohladnené, zostali by ako dôkazy len samotné vyhlásenia uskutocnené spolocnostou Klaas Puul, aby získala zhovievavost. V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ako uz bolo uvedené v bodoch 17 a 66 vyssie, ze napadnuté rozhodnutie sa zakladá aj na iných dôkazoch, ktorých relevantnost zalobkyne nespochybnujú v kontexte sporu, najmä zostávajúci materiál zo setrenia, odpoved spolocnosti Stührk na oznámenie námietok a písomné dôkazy na zaistenie obvinenia zaslané spolocnostou Klaas Puul na podporu svojich vyhlásení (pozri odôvodnenia 55 az 224 napadnutého rozhodnutia). 127 Ako vyplýva z ustálenej judikatúry v bode 93 vyssie a ako tiez správne poznamenala Komisia, nepriame dôkazy, ktoré uvádza v rozhodnutí na úcely preukázania existencie porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ podnikom, sa totiz nemajú posudzovat izolovane, ale ako celok. 128 Za týchto okolností nemozno piatu výhradu uznat. 129 Vo svetle toho, co bolo uvedené vyssie, je potrebné dospiet k záveru, ze nebolo dokázané, ze Komisia porusila clánok 101 ZFEÚ alebo clánok 2 nariadenia c. 1/2003 pouzitím nahrávok predmetných telefonických hovorov alebo záznamov, ktoré sa k nim viazu. 130 V dôsledku toho treba prvý a druhý zalobný dôvod zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne zamietla zohladnit existenciu platobnej neschopnosti zalobkýn na základe bodu 35 usmernení 131 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne zdôraznujú, ze Komisia sa dopustila viacerých skutkových a právnych omylov zamietnutím ich ziadosti o znízenie sumy pokút, zalozenej na existencii ich platobnej neschopnosti. Odvolávajú sa na skutocnost, po prvé, ze platba pokuty ohrozuje ich zivotaschopnost, po druhé, ze platba pokuty spôsobí spolocnosti znízenie podstatnej casti hodnoty jej majetku a po tretie, ze sociálny a ekonomický kontext je v prejednávanom prípade velmi osobitný. 132 Bod 35 usmernení, ktorý uvádza vplyv, ktorý môze mat platobná schopnost podniku pokutovaného za porusenie clánku 101 ZFEÚ na výpocet sumy ulozitelnej pokuty, uvádza toto: "Za výnimocných okolností môze Komisia na návrh prihliadnut na platobnú neschopnost podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte. Komisia nemôze znízit pokutu iba na základe samotného zistenia nepriaznivej financnej situácie alebo stratového hospodárenia. Znízenie môze byt povolené len na základe objektívnych dôkazov, preukazujúcich, ze ulozenie pokuty podla podmienok stanovených v týchto usmerneniach, by nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku." 133 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, ze ich zverejnením oznámila, ze ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [89]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [90]EU:C:2005:408, bod [91]211; z 12. decembra 2012, Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, [92]T-400/09, neuverejnený, [93]EU:T:2012:675, bod [94]40). 134 Na úvod je potrebné pripomenút, ze znízenie sumy pokuty je mozné schválit na základe bodu 35 usmernení iba za výnimocných okolností a pri splnení podmienok, ktoré sú definované uvedeným bodom. Jednak musí byt preukázané, ze ulozená pokuta "by nenapravitelne ohrozil[a] ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedl[a] by ku strate hodnoty jeho majetku". Po druhé sa musí preukázat aj existencia "osobitn[ého] sociáln[eho] a ekonomick[ého] kontext[u]". Okrem toho treba pripomenút, ze tieto dva okruhy podmienok predtým vymedzili súdy Únie. 135 Pokial ide o prvú skupinu podmienok, bolo rozhodnuté, ze Komisia nie je v zásade povinná zohladnit, pokial ide o urcenie pokuty ulozitelnej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, nepriaznivú financnú situáciu podniku, kedze uznanie takejto povinnosti by sa rovnalo udeleniu neoprávnenej konkurencnej výhody podnikom, ktoré sú menej adaptované na podmienky trhu (rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [95]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [96]EU:C:2005:408, bod [97]327, a z 12. decembra 2012, Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, [98]T-400/09, neuverejnený, [99]EU:T:2012:675, bod [100]94). 136 Z tohto dôvodu samotné zistenie nepriaznivej alebo stratovej financnej situácie dotknutého podniku nemôze stacit na odôvodnenie návrhu, aby Komisia zohladnila existenciu platobnej neschopnosti tohto podniku a priznala mu znízenie pokuty. 137 Podla ustálenej judikatúry navyse skutocnost, ze opatrenie prijaté orgánom Únie spôsobí konkurz alebo likvidáciu daného podniku, nie je sama osebe právom Únie zakázaná. Ak taký postup môze poskodit financné záujmy vlastníkov alebo akcionárov, neznamená to, ze osobné, hmotné a nehmotné zlozky tvoriace podnik tiez stratia svoju hodnotu (rozsudky z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [101]T-236/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, [102]EU:T:2004:118, bod [103]372, a z 12. decembra 2012, Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, [104]T-400/09, neuverejnený, [105]EU:T:2012:675, bod [106]50). 138 Nemozno teda dospiet k záveru, ze prijatím bodu 35 usmernení si Komisia ulozila nejakú povinnost, ktorá by bola v rozpore s touto judikatúrou. Dôkazom toho je aj skutocnost, ze uvedený bod neodkazuje na konkurz spolocnosti, ale na situáciu v "osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte", v rámci ktorej by ulozenie pokuty "nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jej majetku" (rozsudok z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia, [107]T-352/09, [108]EU:T:2012:673, bod [109]188). 139 Z toho vyplýva, ze samotný fakt, ze pokuta ulozená za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze môze viest k vyhláseniu konkurzu dotknutej spolocnosti, nepostacuje, pokial ide o uplatnenie bodu 35 usmernení. Konkurz spolocnosti nemusí nevyhnutne viest k zániku predmetného podniku. Ten môze sám osebe pokracovat vo svojej existencii bud formou navýsenia základného imania spolocnosti, alebo formou celkového prevzatia jeho majetku iným subjektom. Takéto celkové prevzatie majetku sa môze uskutocnit dobrovolným alebo núteným predajom majetku spolocnosti v konkurze s pokracujúcou prevádzkou (rozsudok z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia, [110]T-352/09, [111]EU:T:2012:673, bod [112]189). 140 Zmienku o strate hodnoty majetku dotknutého podniku uvedenú v bode 35 usmernení z roku 2006 je teda potrebné chápat tak, ze sa týka situácie, v ktorej sa prevzatie podniku za podmienok uvedených v bode 139 vyssie zdá nepravdepodobné, ci dokonca nemozné. V takom prípade sa majetok tohto podniku bude ponúkat na predaj samostatne a je pravdepodobné, ze mnohé jeho zlozky sa vôbec nepredajú alebo sa prinajlepsom predajú len za výrazne nizsiu cenu (rozsudok z 12. decembra 2012, Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, [113]T-400/09, neuverejnený, [114]EU:T:2012:675, bod [115]98). 141 Pokial ide o druhú skupinu podmienok, ktorá sa týka existencie osobitného sociálneho a ekonomického kontextu, tento okruh sa podla judikatúry vztahuje na dôsledky, ktoré by zaplatenie pokuty mohlo mat najmä z hladiska zvýsenia nezamestnanosti alebo poskodenia dodávatelských a odberatelských hospodárskych odvetví dotknutého podniku (rozsudky z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, [116]C-308/04 P, [117]EU:C:2006:433, bod [118]106, a z 12. decembra 2012, Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, [119]T-400/09, neuverejnený, [120]EU:T:2012:675,bod [121]99). 142 Pokial sú teda splnené vyssie uvedené kumulatívne podmienky, ulozenie pokuty, ktoré by mohlo vyvolat zánik podniku, by bolo v rozpore s cielom, ktorý sleduje bod 35 usmernení. Uplatnenie tohto bodu na dotknuté podniky je tak konkrétnym prejavom zásady proporcionality v oblasti sankcií za porusenia práva hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2012, Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, [122]T-400/09, neuverejnený, [123]EU:T:2012:675, bod [124]100). 143 Napokon, ako Komisia správne pripomenula viackrát v rámci konaní pred Vseobecným súdom, kedze uplatnenie bodu 35 usmernení je posledným prvkom, ktorý sa berie do úvahy pri stanovení výsky pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, posúdenie platobnej schopnosti sankcionovaných podnikov spadá pod neobmedzenú právomoc, ktorá je stanovená v clánku 261 ZFEÚ a v clánku 31 nariadenia c. 1/2003. 144 Pokial ide o rozsah tejto právomoci, treba pripomenút, ze táto právomoc je jedným zo spôsobov uplatnovania zásady úcinnej súdnej ochrany, vseobecnej zásady práva Únie, ktorá je v súcasnosti vyjadrená v clánku 47 Charty základných práv a v práve Únie zodpovedá clánku 6 EDLP (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [125]C-386/10 P, Zb., [126]EU:C:2011:815, bod [127]51; zo 6. novembra 2012, Otis a i., [128]C-199/11, [129]EU:C:2012:684, bod [130]47, a z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, [131]C-501/11 P, [132]EU:C:2013:522, bod [133]36). 145 Podla judikatúry totiz dodrziavanie clánku 6 EDLP nevylucuje, aby v konaní správnej povahy bol "trest" ulozený najprv správnym orgánom. Predpokladá vsak, ze rozhodnutie správneho orgánu, ktoré samo osebe nesplna podmienky stanovené v clánku 6 ods. 1 EDLP, bude následne preskúmané súdnym orgánom s neobmedzenou právomocou. Charakteristickou crtou, ktorou sa vyznacuje orgán s neobmedzenou právomocou, je aj moznost zmenit akúkolvek cast vydaného rozhodnutia tak z vecného, ako aj z právneho hladiska. Takýto orgán musí mat najmä právomoc rozhodovat o vsetkých vecných a právnych otázkach, ktoré sú relevantné v spore, o ktorom rozhoduje (rozsudok z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, [134]C-501/11 P, [135]EU:C:2013:522, bod [136]35). 146 Okrem toho absencia preskúmania celého sporného rozhodnutia ex offo neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany. Na úcely respektovania tejto zásady nie je nevyhnutné, aby Vseobecný súd, ktorý je síce povinný odpovedat na predlozené zalobné dôvody a vykonat právne aj vecné preskúmanie, bol tiez povinný ex offo opätovne presetrit celý spis (rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [137]C-386/10 P, [138]EU:C:2011:815, bod [139]66). 147 Súd Únie teda, s výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré musí preskúmat a prípadne na ne prihliadnut ex offo, musí vykonat preskúmanie na základe dôkazov predlozených zalobkynami na podporu uvádzaných dôvodov a v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania sa nemôze opierat o mieru volnej úvahy Komisie, a to ani pokial ide o hodnotenie dôkazov pre upustenie od výkonu hlbkovej kontroly právnych a skutkových okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [140]C-386/10 P, [141]EU:C:2011:815, bod [142]62). 148 Súd, ktorý rozhoduje s neobmedzenou právomocou, napokon musí v zásade a bez toho, aby bolo dotknuté preskúmanie dôkazov, ktoré mu predlozili úcastníci konania, zohladnit právny a skutkový stav, ktorý existuje ku dnu, ked rozhoduje, ak sa domnieva, ze je odôvodnené, aby uplatnil svoju právomoc zmenit napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, [143]6/73 a 7/73, [144]EU:C:1974:18, bod [145]51 a [146]52; zo 14. júla 1995, CB/Komisia, [147]T-275/94, [148]EU:T:1995:141, bod [149]61, a z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [150]T-11/06, [151]EU:T:2011:560, body [152]282 az [153]285). 149 Práve vzhladom na túto judikatúru a v zmysle tvrdení predlozených úcastníkmi konania pred Vseobecným súdom a v zmysle informácií poskytnutých zalobkynami na pojednávaní je potrebné posúdit odôvodnenie nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí. 150 V prejednávanom prípade v odôvodneniach 562 az 566 napadnutého rozhodnutia Komisia zamietla ziadost zalobkýn o znízenie sumy pokuty na základe ich platobnej neschopnosti, pri zohladnení, po prvé, ze znízenie sumy pokuty neznizuje riziko konkurzu a po druhé, ze zalobkyne nepreukázali, ze po prípadnom konkurze ich majetok nebude viac pouzívaný v hospodárstve a následne, ze strata hodnoty ich majetku bude znacná. Podla Komisie je pravdepodobné, ze spolocnost Heiploeg alebo prinajmensom urcitý pocet spolocností skupiny Heiploeg bude prevzatých a budú pokracovat v cinnosti "as a going concern". Komisia sa domnieva, ze v kazdom prípade, aj v prípade individuálneho predaja majetku spolocnosti Heiploeg, tento majetok bude odpredaný konkurencnej spolocnosti alebo opätovne predaný v sektore a bude sa nadalej pouzívat v hospodárstve. 151 Po prvé zalobkyne spochybnujú tvrdenie Komisie, podla ktorého je ich financná situácia uz taká zlá, ze konkurz je mozný dokonca aj bez pokuty. Zalobkyne uvádzajú aktualizovanú verziu posudku z 24. októbra 2012, ktorý vyhotovila audítorská firma (dalej len "posudok P"), ktorý bol predlozený Komisii pocas správneho konania. 152 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze z posudku P vyplýva, ze zalobkyne sa uz nachádzali, pred ulozením pokuty Komisiou, v osobitne komplikovanej financnej situácii, ktorá ich doviedla na pokraj konkurzu. 153 Posudok P uvádza, ze financná restrukturalizácia, ktorá sa uskutocnila v júni 2012 nepriniesla zalobkyniam dostatocné financovanie, s výhradou urcitých podmienok, pre riadenie obvyklých obchodných cinností. 154 Tento istý dokument dalej uvádza, ze pomer medzi dlhom a ziskom spolocnosti sa pred zaplatením daní a úrokov a pred odpismi a amortizáciou zvýsil (16,2 v roku 2011) a ze sa tento zisk pred zaplatením daní a úrokov a pred odpismi a amortizáciou pre prvých sest mesiacov úctovného roku 2012 - 2013 nachádzal pod plánovanými hodnotami (0,7 miliónov eur namiesto 3,9 miliónov eur). 155 Za týchto okolností je potrebné urcit, ze posudok P nepreukazuje, v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, ze neulozenie pokuty by znízilo riziko konkurzu. 156 Je urcite pravda, ako zdôraznujú zalobkyne, ze ulozenie pokuty zvýsilo riziko konkurzu. Avsak podla bodu 137 vyssie ustálenej judikatúry je potrebné zdôraznit, ze skutocnost, ze opatrenie prijaté orgánom Únie spôsobí konkurz alebo likvidáciu daného podniku, nie je sama osebe právom Únie zakázaná. 157 Na druhej strane na úcely uplatnenia bodu 35 usmernení nepostacuje preukázat, ze dotknutý podnik vyhlási v prípade ulozenia pokuty konkurz. Podla znenia tohto bodu musia existovat "objektívn[e] dôkaz[y], preukazujúc[e], ze ulozenie pokuty... by nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku", co by automaticky nenastalo v prípade konkurzu spolocností prevádzkujúcich predmetný podnik (pozri bod 138 vyssie). 158 Z toho vyplýva, ako správne uviedla Komisia, ze znízenie sumy pokuty neznizuje riziko konkurzu. 159 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého platba pokuty spôsobí stratu hodnoty podstatnej casti majetku spolocnosti, toto neodôvodnuje zohladnenie platobnej schopnosti zalobkýn, na úcely znízenia sumy pokuty, ktorá sa im ulozila. 160 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze úctovná hodnota spolocnosti Heiploeg, ktorá predstavuje 178 miliónov eur podla posudku P, bola vypocítaná 31. marca 2012, teda takmer dva roky pred konkurzom podniku, ktorý bol vyhlásený na konci januára 2014. Preto pre financné problémy spolocnosti Heiploeg nie je mozné vylúcit, ze jej úctovná hodnota bola nizsia na zaciatku roka 2014, v case vyhlásenia konkurzu. 161 Je urcite pravda, ako zdôraznujú zalobkyne, ze posudok P dospel k záveru, ze hodnota majetku sa v prípade konkurzu znízi o 50 % a ze informácie, ktoré boli poskytnuté po pojednávaní, uvádzajú, ze celkový výnos z predaja rôznych aktív podniku Heiploeg v konkurznom konaní predstavuje sumu menej nez 70 miliónov eur. 162 Je vsak potrebné zdôraznit, ze správa správcu konkurznej podstaty, ako aj informácie poskytnuté zalobkynami po pojednávaní uvádzajú, ze podstatná cast predmetného majetku, najmä daná prevádzka v Zoutkamp (Holandsko), bola prebratá kupujúcimi, ktorí prevádzkujú podnik v oblasti obchodovania s krevetami zo Severného mora. 163 Následne likvidácia spolocnosti Heiploeg neznamenala jej zánik. Naopak, táto nadalej existovala ako taká, iba jej prevádzkovanie uskutocnoval iný právny subjekt. 164 Za týchto podmienok, v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, majetok dotknutej spolocnosti nebol pozbavený vsetkej hodnoty ulozením pokuty podla bodu 35 usmernení. 165 Po tretie, pokial ide o tvrdenia zalobkýn, podla ktorých sociálny a ekonomický kontext, v ktorom pôsobia, je osobitný, je potrebné zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje s tým súvisiacu analýzu. 166 Ako vsak správne uvádza Komisia, ako to bolo uvedené v bodoch 150 az 164 vyssie, prvá skupina kumulatívnych podmienok pre znízenie sumy pokuty pre platobnú neschopnost nebola splnená, nedopustila sa teda omylu v konstatovaní, ze analyzovat druhú skupinu podmienok nie je potrebné. 167 V kazdom prípade, hoci je urcite pravda, ze posudok P uvádza, ze konkurz spolocnosti Heiploeg by mal za následok stratu pracovných miest, a teda zvýsenie nezamestnanosti v regióne Groningue (Holandsko), nic to nemení na tom, ze v skutocnosti správa správcu konkurznej podstaty uvádza, ze prebratie majetku spolocnosti Heiploeg iným právnym subjektom, vrátane zachovania sídla podniku a prevádzky v Zoutkamp, umoznilo ponechat väcsiu cast pracovných miest v regióne a zachovat z väcsej casti prílezitosti odbytu pre 200 lovcov kreviet. 168 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je potrebné konstatovat, ze zalobkyniam sa nepodarilo preukázat, ze by boli splnené podmienky na to, aby sa im znízila suma pokuty na základe ich údajnej platobnej neschopnosti v zmysle bodu 35 usmernení. Tretí zalobný dôvod je preto potrebné zamietnut. 169 Z toho, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze kedze ziadny zalobný dôvod predlozený zalobkynami na podporu ich návrhov, ci uz na zrusenie alebo na zmenu, nie je dôvodný, je potrebné zalobu zamietnut ako celok. O trovách 170 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora), rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Spolocnosti Goldfish BV, Heiploeg BV, Heiploeg Beheer BV a Heiploeg Holding BV sú povinné nahradit trovy konania. Berardis Czúcz Popescu Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. septembra 2016. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom a druhom zalobnom dôvode, ktoré vychádzajú z porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ku ktorému doslo tým, ze Komisia pouzila tajne zhotovené audionahrávky, resp. záznamy týkajúce sa týchto nahrávok O zákonnosti pouzitia tajných nahrávok telefonických hovorov a záznamov z nich, na preukázanie, ze doslo k poruseniu clánku 101 ZFEÚ O dôveryhodnosti záznamov týkajúcich sa telefonických hovorov a dodrzania dôkazného bremena Komisiou v tomto smere O tretom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne zamietla zohladnit existenciu platobnej neschopnosti zalobkýn na základe bodu 35 usmernení O trovách __________________________________________________________________ ( [154]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX8ZDOgs/L89600-4618TMP.html#t-ECR_62014TJ0054_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:298:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point128 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A154&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A311&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A311&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A257&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A257&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A257&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A461&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A461&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A461&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point284 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A188&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A188&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A811&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A811&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A811&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A582&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A582&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A734&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A734&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A734&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A257&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A257&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A257&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A59&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A59&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A59&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A59&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A59&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point211 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point327 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A118&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A118&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point372 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point188 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A673&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point189 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A18&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A18&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A18&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A18&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&locale=sk 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point282 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point285 154. file:///tmp/lynxXXXX8ZDOgs/L89600-4618TMP.html#c-ECR_62014TJ0054_SK_01-E0001