ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora) z 26. októbra 2016 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Výroba hliníka -- Zvýhodnená sadzba za elektrickú energiu poskytnutá na základe zmluvy -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom -- Výpoved zmluvy -- Právne pozastavenie úcinkov výpovede zmluvy -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za protiprávnu -- Clánok 108 ods. 3 ZFEÚ -- Pojmy 'existujúca pomoc` a 'nová pomoc` -- Rozlisovanie" Vo veci C-590/14 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 18. decembra 2014, Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI), so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: E. Bourtzalas, advokát, E. Salaka, C. Synodinos, C. Tagaras a A. Oikonomou, dikigoroi, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Alouminion tis Ellados VEAE, predtým Alouminion AE, so sídlom v Maroussi (Grécko), v zastúpení: G. Dellis, N. Korogiannakis, E. Chrysafis, D. Diakopoulos a N. Keramidas, dikigoroi, zalobkyna v prvostupnovom konaní, Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier a A. Bouchagiar, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (desiata komora), v zlození: A. Borg Barthet, vykonávajúci funkciu predsedu desiatej komory, sudcovia E. Levits a F. Biltgen (spravodajca), generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI) vo svojom odvolaní navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 8. októbra 2014 Alouminion/Komisia (T-542/11, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2014:859), ktorým zrusil rozhodnutie Komisie 2012/339/EÚ z 13. júla 2011 o státnej pomoci c. SA. 26117 - C 2/2010 (ex NN 62/2009) poskytnutej Gréckom podniku Alouminion tis Ellados AE ([3]Ú. v. EÚ L 166, 2012, s. 83, dalej len "sporné rozhodnutie"). Skutkové okolnosti 2 V roku 1960 spolocnost Alouminion tis Ellados AE (dalej len "AtE"), ktorú v júli 2007 vo výrobe hliníka v Grécku nahradila spolocnost Alouminion AE a v máji 2015 spolocnost Alouminion tis Ellados VEAE (dalej len "Alouminion"), uzavrela zmluvu (dalej len "zmluva z roku 1960") s elektrárenskou verejnou spolocnostou DEI, na základe ktorej jej bola poskytnutá zvýhodnená sadzba za elektrickú energiu. 3 Clánok 2 ods. 3 zmluvy z roku 1960 stanovoval automatické predlzovanie zmluvy na nasledujúce obdobie piatich rokov, ak ju nevypovie jedna zo zmluvných strán doporuceným listom s potvrdením o prijatí adresovaným druhej zmluvnej strane s výpovednou lehotou dva roky. 4 Na základe dohody medzi spolocnostou AtE a Helénskou republikou, ktorá bola formalizovaná v legislatívnom dekréte z roku 1969, sa platnost zmluvy z roku 1960 mala skoncit 31. marca 2006, pokial nebude predlzená v súlade s jej ustanoveniami. 5 V rozhodnutí z 23. januára 1992 Európska komisia rozhodla, ze zvýhodnená sadzba poskytnutá AtE predstavovala státnu pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom. 6 Vo februári 2004 oznámila DEI spolocnosti AtE svoj úmysel vypovedat zmluvu z roku 1960 a v súlade so zmluvnými ustanoveniami jej od 1. apríla 2006 prestala uplatnovat zvýhodnenú sadzbu. 7 AtE napadla túto výpoved na príslusných vnútrostátnych súdoch. 8 Uznesením z 5. januára 2007 (dalej len "prvé uznesenie v konaní o nariadení predbezného opatrenia") Monomeles Protodikeio Athinon (samosudca na súde prvého stupna v Aténach, Grécko) v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia docasne a ex nunc pozastavil úcinky uvedenej výpovede. Tento súd rozhodol, ze táto výpoved nie je v súlade s ustanoveniami zmluvy z roku 1960 a s uplatnitelnými vnútrostátnymi právnymi predpismi. 9 DEI prvé uznesenie o nariadení predbezného opatrenia napadla na Polymeles Protodikeio Athinon (Súd prvého stupna v Aténach), ktorý tiez v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia uznesením zo 6. marca 2008 vyhovel ex nunc jej návrhu domáhajúcemu sa výpovede zmluvy z roku 1960 a ukoncenia zvýhodnenej sadzby. 10 Pocas obdobia od 5. januára 2007 do 6. marca 2008 (dalej len "dotknuté obdobie") AtE a následne Alouminion teda nadalej vyuzívali zvýhodnenú sadzbu. 11 V júli 2008 boli Komisii podané staznosti. Listom z 27. januára 2010 Komisia oznámila Helénskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a vyzvala zainteresované strany, aby predlozili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca odo dna uverejnenia tohto listu. 12 Uvedené rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie16. apríla 2010 ([4]Ú. v. EÚ C 96, 2010, s. 7). 13 V rozhodnutí o zacatí konania vyjadrila Komisia predovsetkým pochybnosti o tom, ci zvýhodnená sadzba fakturovaná spolocnostou DEI spolocnosti AtE a neskôr spolocnosti Alouminion bola pocas dotknutého obdobia na tej istej úrovni ako sadzba uplatnovaná vo vztahu k iným velkým priemyselným odberatelom elektrickej energie, kedze úctovanie zvýhodnenej sadzby sa malo ukoncit 31. marca 2006, ale bolo predlzené prvým uznesením o nariadení predbezného opatrenia. 14 Helénska republika, Alouminion a DEI zaslali svoje pripomienky Komisii. 15 Komisia vo svojom spornom rozhodnutí konstatovala, ze Helénska republika neoprávnene poskytla spolocnosti AtE a spolocnosti Alouminion státnu pomoc vo výske 17,4 milióna eur formou zvýhodnenej sadzby pocas dotknutého obdobia. Kedze táto pomoc bola poskytnutá v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a preto bola nezlucitelná s vnútorným trhom, Komisia nariadila Helénskej republike vymáhat uvedenú pomoc od spolocnosti Alouminion. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 16 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 6. októbra 2011 podala Alouminion zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia sporného rozhodnutia a zaviazania Komisie na náhradu trov konania. 17 Alouminion predlozila na podporu svojej zaloby desat zalobných dôvodov, ktorými napádala v prvom rade kvalifikáciu dotknutého opatrenia ako novej pomoci, subsidiárne kvalifikáciu zvýhodnenej sadzby ako státnej pomoci, a este subsidiárnejsie povinnost vrátenia novej pomoci vyplývajúcu z dotknutého opatrenia. 18 Vseobecný súd vyhovel prvému zalobnému dôvodu a zrusil sporné rozhodnutie bez toho, aby rozhodol o ostatných zalobných dôvodoch. O odvolaní O prípustnosti Argumentácia úcastníkov konania 19 Alouminion sa domnieva, ze toto odvolanie je neprípustné. 20 DEI pripomína, ze Vseobecný súd v prvom stupni vyhovel jej návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Clánok 56 druhý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie vsak stanovuje, ze vedlajsí úcastníci konania v prvom stupni môzu podat odvolanie, ak sa ich rozhodnutie Vseobecného súdu priamo týka. 21 DEI tvrdí, ze na úcely dosiahnutia súladu so sporným rozhodnutím pristúpila k vymáhaniu dotknutej státnej pomoci spolu s úrokmi, t. j. 21276766,43 eura. Vzhladom na to, ze napadnutý rozsudok zrusil sporné rozhodnutie, toto vymáhanie stratilo právny základ. 22 DEI tvrdí, ze má teda povinnost vrátit vymáhanú sumu a ze vzhladom na judikatúru Súdneho dvora preto musí byt povazovaná za priamo dotknutú napadnutým rozsudkom. Posúdenie Súdnym dvorom 23 Je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie úcastníci, ktoré vstupujú do konania ako vedlajsí úcastník, s výnimkou clenských státov a orgánov Únie môzu podat odvolanie proti rozhodnutiu Vseobecného súdu len vtedy, ak sa ich toto rozhodnutie priamo týka. 24 V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze zalobca, ktorý má povinnost vrátit urcitú sumu na úcely výkonu rozsudku Vseobecného súdu, musí byt povazovaný za priamo dotknutého týmto rozsudkom (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [5]C-74/00 P a C-75/00 P, [6]EU:C:2002:524, body [7]46 az [8]58, ako aj z 2. októbra 2003, International Power a i./NALOO, [9]C-172/01 P, C-175/01 P, C-176/01 P a C-180/01 P, [10]EU:C:2003:534, body [11]52 a [12]53). 25 V prejednávanej veci má DEI na úcely výkonu napadnutého rozsudku povinnost vrátit sumu, ktorú vymohla, aby vyhovela spornému rozhodnutiu, t. j. 21276766,43 eura, ktorá zodpovedá rozdielu medzi zvýhodnenou sadzbou za elektrickú energiu neoprávnene úctovanú spolocnosti Alouminion a standardnou sadzbou. 26 Z toho vyplýva, ze napadnutý rozsudok môze podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie svojou povahou priamo ovplyvnit hospodárske postavenie spolocnosti DEI. Odvolanie je teda prípustné. O veci samej 27 DEI uvádza pät odvolacích dôvodov na podporu svojho odvolania. 28 Vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý je rozdelený na tri casti, DEI podporovaná Komisiou vytýka Vseobecnému súdu, ze porusil clánok 108 ods. 3 ZFEÚ, ako aj clánok 1 písm. b) a c) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([13]Ú. v. EÚ L 83, 1999, s. 1). O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 29 V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu DEI podporovaná Komisiou vytýka Vseobecnému súdu, ze rozhodol, ze predlzenie existujúcej pomoci nepredstavuje ipso facto novú pomoc. 30 DEI a Komisia tvrdia, ze Vseobecný súd sa po tom, ako v bode 53 napadnutého rozsudku pripomenul, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze predlzenie existujúcej pomoci predstavuje novú pomoc, ktorá je odlisná od pomoci, ktorá bola predlzená, a ze zmena dlzky existujúcej pomoci sa má povazovat za novú pomoc (rozsudky zo 4. decembra 2013, Komisia/Rada, [14]C-121/10, [15]EU:C:2013:784, bod [16]59 a citovaná judikatúra; ako aj zo 4. decembra 2013, Komisia/Rada, [17]C-111/10, [18]EU:C:2013:785, bod [19]58), pokúsil v bode 54 napadnutého rozsudku spresnit túto judikatúru výkladom rozsudkov z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit ([20]C-44/93, [21]EU:C:1994:311), a z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C. ([22]C-138/09, [23]EU:C:2010:291), v tom zmysle, ze schéma pomoci sa má povazovat za novú pomoc len v prípade, ze doslo k jej podstatnej zmene. 31 Z rozsudkov z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit ([24]C-44/93, [25]EU:C:1994:311), a z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C. ([26]C-138/09, [27]EU:C:2010:291), vsak nevyplýva, ze predlzenie doby platnosti existujúcej pomoci samo osebe nepredstavuje poskytnutie novej pomoci, pricom rozsudok z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit ([28]C-44/93, [29]EU:C:1994:311), v kazdom prípade nemozno uplatnit na prejednávanú vec. 32 DEI a Komisia tvrdia, ze skutocnost, ze predlzenie doby platnosti existujúcej pomoci predstavuje novú pomoc, zjavne vyplýva z clánkov 107 a 108 ZFEÚ. 33 Podla DEI a Komisie systém kontroly státnej pomoci stanovený v týchto ustanoveniach zavádza odlisný postup v závislosti od toho, ci je dotknutá pomoc existujúca, alebo nová. Ak by sa vsak pripustilo, ze predlzenie existujúcej pomoci nepredstavuje ipso facto novú pomoc, clenský stát by mohol tento odlisný postup obchádzat tak, ze by takúto pomoc predlzil na neurcito alebo o urcité krátke obdobie. 34 DEI a Komisia sa domnievajú, ze pojem "existujúca pomoc" sa má teda vykladat restriktívne, aby nebola dotknutá oznamovacia povinnost a povinnost pozastavenia úcinkov stanovená v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, co Súdny dvor okrem iného uz konstatoval v rozsudkoch z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia ([30]C-47/91, [31]EU:C:1994:358, body [32]24 az [33]26), a z 21. marca 2002, Spanielsko/Komisia ([34]C-36/00, [35]EU:C:2002:196, bod [36]24). 35 Naopak, pojem "nová pomoc" treba vykladat siroko, kedze v súlade s clánkom 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 zahrna "vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci". 36 DEI a Komisia navyse zdôraznujú, ze clánok 4 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie c. 659/1999 ([37]Ú. v. EÚ L 140, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), stanovuje, ze "na úcely clánku 1 písm. c) nariadenia (ES) c. 659/1999 zmena existujúcej pomoci bude znamenat kazdú zmenu, okrem zmien cisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôzu ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci so spolocným trhom". 37 DEI a Komisia tvrdia, ze vzhladom na tieto okolnosti a skutocnost, ze posúdenie zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom vykonávané Komisiou sa zakladá na skúmaní hospodárskych údajov a okolností dotknutého trhu k dátumu prijatia jej rozhodnutia a pocas obdobia, na ktoré bola pomoc poskytnutá, predlzenie doby platnosti pomoci nemozno povazovat za zmenu "cisto formálneho alebo administratívneho charakteru" v zmysle clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 794/2004, ale ze predstavuje zmenu existujúcej pomoci. 38 Podla DEI sa ustálená judikatúra Súdneho dvora citovaná v bode 53 napadnutého rozsudku zakladá na tej istej logike. 39 Alouminion usudzuje, ze prvú cast prvého odvolacieho dôvodu je potrebné zamietnut. 40 Podla spolocnosti Alouminion Vseobecný súd v bode 54 napadnutého rozsudku vysvetlil spôsob výkladu, ktorý sa má pouzit na urcenie toho, ci skutocne doslo k zmene schémy existujúcej pomoci, a teda sa nepokúsil o spresnenie ustálenej judikatúry citovanej v bode 53 toho istého rozsudku. 41 Alouminion tvrdí, ze rozsudok z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit ([38]C-44/93, [39]EU:C:1994:311), je pre prejednávanú vec relevantný, kedze v tomto rozsudku Súdny dvor uviedol, ze dotknuté opatrenie nezmenilo právne predpisy, ktoré zakladajú sporné výhody, tak pokial ide o ich povahu, ako aj cinnosti verejného podniku, na ktoré sa vztahujú, a na základe toho dospel k záveru, ze toto opatrenie nemozno povazovat za opatrenie, ktoré zakladá alebo mení existujúcu pomoc. Podla spolocnosti Alouminion treba v prejednávanej veci dospiet k tomu istému záveru, pretoze prvým uznesením o nariadení predbezného opatrenia nedoslo ani k zmene, ani k náhrade právneho a zmluvného základu existujúcej pomoci. 42 Alouminion tvrdí, ze Vseobecný súd taktiez správne citoval rozsudok z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C. ([40]C-138/09, [41]EU:C:2010:291), pretoze aj ked Súdny dvor v bodoch 46 a 47 uvedeného rozsudku uviedol, ze situácie, v ktorých zmena legislatívneho rámca vedie k zvýseniu rozpoctu schváleného pre schému pomoci a k predlzeniu doby pomoci, predstavujú protiprávnu pomoc, naopak sa domnieval, ze o taký prípad nejde v situáciách, ked dochádza k zmene legislatívneho rámca, pricom nie je dotknutá výska pomoci. 43 Alouminion z toho vyvodzuje, ze vzhladom na uvedené rozsudky sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 55 napadnutého rozsudku uviedol, ze prvé uznesenie o nariadení predbezného opatrenia nemozno povazovat za zakladajúce alebo meniace existujúcu pomoc. 44 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého predlzenie doby existujúcej pomoci predstavuje ipso facto existujúcu pomoc, Alouminion sa domnieva, ze judikatúra, ktorej sa v tejto súvislosti dovoláva DEI a Komisia, nie je v prejednávanej veci relevantná, pretoze sa týka výlucne posúdenia pojmu "existujúca pomoc" a nie posúdenia pojmu "predlzenie". - Posúdenie Súdnym dvorom 45 Na úvod treba zdôraznit, ze v rámci systému kontroly státnej pomoci zavedeného v clánkoch 107 a 108 ZFEÚ sa uplatní odlisné konanie v závislosti od toho, ci ide o existujúcu, alebo novú pomoc. Zatial co existujúca pomoc môze byt v súlade s clánkom 108 ods. 1 ZFEÚ nadalej poskytovaná dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlucitelnosti, clánok 108 ods. 3 ZFEÚ stanovuje, ze zámery v súvislosti so zavedením novej pomoci alebo zmenou existujúcej pomoci treba vcas oznámit Komisii, pricom nemôzu byt vykonané, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2013, P, [42]C-6/12, [43]EU:C:2013:525, bod [44]36 a citovanú judikatúru, ako aj z 19. marca 2015, OTP Bank, [45]C-672/13, [46]EU:C:2015:185, bod [47]35). 46 Je potrebné tiez pripomenút, ze na jednej strane treba v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 povazovat za novú pomoc "vsetku pomoc..., to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci". 47 Na druhej strane clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 794/2004 stanovuje, ze " na úcely clánku 1 písm. c) [nariadenia c. 659/1999], zmena existujúcej pomoci bude znamenat kazdú zmenu, okrem zmien cisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôzu ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci so spolocným trhom". 48 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem "státna pomoc" zodpovedá objektívnej situácii, ktorá sa posudzuje v okamihu, ked Komisia prijíma svoje rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [48]234/84, [49]EU:C:1986:302, bod [50]16; z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, [51]C-197/99 P, [52]EU:C:2003:444, bod [53]86, ako aj z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [54]C-341/06 P a C-342/06 P, [55]EU:C:2008:375, bod [56]144). 49 Z toho vyplýva, ze posúdenie zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom, ktoré vykonáva Komisia, sa zakladá na posúdení hospodárskych údajov a okolností dotknutého trhu k dátumu, ked Komisia prijme svoje rozhodnutie a zohladní okrem iného obdobie, pocas ktorého bolo poskytovanie tejto pomoci stanovené. Dlzka platnosti existujúcej pomoci je preto okolnost takej povahy, ze môze ovplyvnit posudzovanie Komisie o zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom. 50 Za týchto podmienok, a ako uz Súdny dvor rozhodol v rozsudkoch zo 4. decembra 2013, Komisia/Rada ([57]C-121/10, [58]EU:C:2013:784, bod [59]59), a zo 4. decembra 2013, Komisia/Rada ([60]C-111/10, [61]EU:C:2013:785, bod [62]58), predlzenie doby platnosti existujúcej pomoci sa má povazovat za zmenu existujúcej pomoci, a teda podla clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 predstavuje novú pomoc. 51 Dôvodnost prvej casti prvého odvolacieho dôvodu treba teda skúmat s prihliadnutím na vsetky tieto úvahy. 52 V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu DEI podporovaná Komisiou vytýka v podstate Vseobecnému súdu, ze rozhodol, ze predlzenie existujúcej pomoci nepredstavuje ipso facto novú pomoc. 53 DEI a Komisia tvrdia, ze Vseobecný súd v bode 54 napadnutého rozsudku nesprávne vykladal rozsudky z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit ([63]C-44/93, [64]EU:C:1994:311), a z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C. ([65]C-138/09, [66]EU:C:2010:291), aby spresnil judikatúru citovanú v bode 53 toho istého rozsudku, konkrétne rozsudky zo 4. decembra 2013, Komisia/Rada ([67]C-121/10, [68]EU:C:2013:784, bod [69]59), a zo 4. decembra 2013, Komisia/Rada ([70]C-111/10, [71]EU:C:2013:785, bod [72]58). 54 V tomto ohlade treba uviest, ze Vseobecný súd vychádzal v bode 54 napadnutého rozsudku na jednej strane z rozsudku z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit ([73]C-44/93, [74]EU:C:1994:311), aby konstatoval, ze "na uplatnenie clánku 108 ods. 1 a 3 ZFEÚ sa vznik novej pomoci alebo zmena existujúcej pomoci má posúdit s ohladom na ustanovenia, ktoré túto situáciu upravujú, na ich podmienky a obmedzenia". 55 Na druhej strane Vseobecný súd v uvedenom bode odkazuje na body 46 a 47 rozsudku z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C. ([75]C-138/09, [76]EU:C:2010:291), aby doplnil, ze "preto iba v prípade, ked zmena ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska jej samotnej podstaty, sa táto schéma zmení na novú schému pomoci". 56 Tento výklad vsak vychádza z nesprávneho pochopenia tohto posledného rozsudku. Z uvedených bodov 46 a 47 vyplýva len to, ze Súdny dvor rozhodol, ze dotknutý clenský stát tým, ze stanovil zvýsenie rozpoctu schváleného pre schému pomoci, ako aj predlzením doby uplatnovania tejto schémy o dva roky, vytvoril novú pomoc odlisnú od pomoci schválenej Komisiou. 57 Z toho vyplýva, ako tvrdí DEI, ze judikatúra uvedená v rozsudkoch zo 4. decembra 2013, Komisia/Rada ([77]C-121/10, [78]EU:C:2013:784, bod [79]59), a zo 4. decembra 2013Komisia/Rada ([80]C-111/10, [81]EU:C:2013:785, bod [82]58), podla ktorej predlzenie existujúcej schémy pomoci predstavuje novú pomoc, sa zakladá na tej istej logike ako rozsudky z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit ([83]C-44/93, [84]EU:C:1994:311), a z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C. ([85]C-138/09, [86]EU:C:2010:291). Okrem toho treba zdôraznit, ze Súdny dvor v týchto rozsudkoch zo 4. decembra 2013 výslovne odkázal na body 46 a 47 tohto posledného uvedeného rozsudku. 58 Okrem toho treba uviest, ze v prejednávanej veci zo skutocností uvedených Vseobecným súdom, ktoré sú opísané v bodoch 2 az 10 tohto rozsudku, vyplýva, ze platnost zmluvy z roku 1960 mala skoncit 31. marca 2006, pokial nebude predlzená v súlade s jej ustanoveniami. Vo februári 2004 vsak DEI oznámila spolocnosti AtE svoj zámer vypovedat túto zmluvu a od 1. apríla 2006 prestala uplatnovat zvýhodnenú sadzbu. Prvé uznesenie o nariadení predbezného opatrenia vsak docasne pozastavilo úcinky tejto výpovede, cím AtE a následne Alouminion pocas dotknutého obdobia nadalej vyuzívali zvýhodnenú sadzbu. 59 Na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd v bodoch 55 az 57 napadnutého rozsudku, vzhladom na to, ze prvým uznesením o nariadení predbezného opatrenia sa opätovne zaviedla zvýhodnená sadzba pocas dotknutého obdobia, doslo k zmene casových obmedzení uvedenej sadzby, ktoré boli dohodnuté v zmluve z roku 1960, a tým aj casových obmedzení schémy pomoci, ktoré schválila Komisia vo svojom rozhodnutí z 23. januára 1992. Prvé uznesenie v konaní o nariadení predbezného opatrenia sa má preto povazovat za skutocnost zakladajúcu zmenu existujúcej pomoci. 60 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bodoch 54 az 56 napadnutého rozsudku nesprávne vykladal a uplatnil judikatúru Súdneho dvora uvedenú v rozsudkoch z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit ([87]C-44/93, [88]EU:C:1994:311), ako aj z 20. mája 2010,Todaro Nunziatina & C. ([89]C-138/09, [90]EU:C:2010:291), ktorá bola potvrdená v rozsudkoch zo 4. decembra 2013, Komisia/Rada ([91]C-121/10, [92]EU:C:2013:784, bod [93]59), ako aj zo 4. decembra 2013, Komisia/Rada ([94]C-111/10, [95]EU:C:2013:785, bod [96]58), a ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 57 napadnutého rozsudku konstatoval, ze prvé uznesenie o nariadení predbezného opatrenia sa nemôze povazovat za uznesenie, ktoré zalozilo alebo zmenilo pomoc v zmysle clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 61 Prvej casti prvého odvolacieho dôvodu je preto potrebné vyhoviet. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 62 Vo svojej druhej casti prvého odvolacieho dôvodu DEI podporovaná Komisiou tvrdí, ze úvahy, ktoré Vseobecný súd uviedol v bodoch 61 az 68 napadnutého rozsudku, sú nesprávne. 63 DEI a Komisia v prvom rade tvrdia, ze Vseobecný súd, ktorý odkázal v bodoch 53 a 61 az 63 napadnutého rozsudku na rozsudky zo 6. marca 2012, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([97]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, [98]EU:T:2002:59), a z 1. júla 2010, Taliansko/Komisia ([99]T-53/08, [100]EU:T:2010:267), aby potvrdil, ze nová pomoc vzniká len vtedy, ak je doba existujúcej pomoci predlzená legislatívnym zásahom, nesprávne vykladal tieto rozsudky. 64 V tomto ohlade DEI a Komisia pripomínajú, ze hoci podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora státna pomoc môze vzniknút necinnostou clenského státu (rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [101]C-399/10 P a C-401/10 P, [102]EU:C:2013:175, body [103]100 az [104]103), platí to a fortiori v prípade aktu vydaného státnym orgánom, aj keby neslo o legislatívny zásah. 65 DEI a Komisia v druhom rade tvrdia, ze Vseobecný súd v bode 63 napadnutého rozsudku nesprávne odlísil rozsudky zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([105]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, [106]EU:T:2002:59), a z 1. júla 2010, Taliansko/Komisia ([107]T-53/08, [108]EU:T:2010:267), od prejednávanej veci z dôvodu, ze vo veciach, v ktorých boli vyhlásené tieto rozsudky, nebolo predlzenie doby platnosti dotknutej pomoci automatické. V prejednávanej veci je vsak nesporné, ze predlzenie uplatnenia zvýhodnenej sadzby nevyplývalo automaticky zo zmluvy z roku 1960, ale z prvého uznesenia o nariadení predbezného opatrenia. 66 DEI a Komisia v tretom rade uvádzajú, ze na rozdiel od konstatovania Vseobecného súdu uvedeného v bodoch 65 az 67 napadnutého rozsudku nevyplýva z rozsudku z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisa ([109]T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, [110]EU:T:2011:493), ze opatrenie, akým je prvé uznesenie o nariadení predbezného opatrenia, musí na to, aby zakladalo novú pomoc, zmenit právny rámec existujúcej pomoci, a teda zmenit podstatu tejto pomoci. Z uvedeného rozsudku podla DEI a Komisie v skutocnosti vyplýva, ze aj taká zmena, ktorá sa netýka podstaty existujúcej pomoci, má za následok vznik novej pomoci. 67 Komisia okrem iného tvrdí, ze právnym základom pomoci pocas dotknutého obdobia bolo prvé uznesenie o nariadení predbezného opatrenia, a Vseobecný súd preto v bodoch 64, 67 a 68 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze úcelom prvého uznesenia o nariadení predbezného opatrenia nebolo zmenit právny rámec zmluvy z roku 1960, ale len docasne vykladalo jeho obsah. 68 Vseobecný súd tým dospel k záveru, ze právne úcinky vyvolávala len táto zmluva. Podla Komisie uznesenia o nariadení predbezného opatrenia vsak nevykladajú a docasne neriesia spor, ale vyvolávajú samostatné právne úcinky tým, ze potvrdzujú existujúce práva a povinnosti a zakladajú nové práva a povinnosti. Vnútrostátny súd môze okrem iného nariadit predbezné opatrenia, ak je na jednej strane potrebné, aby bolo urcité právo zachované alebo sa riesila urcitá situácia, a na strane druhej, ak treba v naliehavých a potrebných prípadoch zabránit bezprostrednému riziku. Úcelom týchto opatrení tak môze byt zachovanie urcitého práva, ktoré súvisí s hlavnou zalobou, avsak nemusí íst nevyhnutne o to isté právo, ktorého stála právna ochrana je predmetom hlavnej zaloby. 69 Alouminion sa domnieva, ze prvé uznesenie v konaní o nariadení predbezného opatrenia nezmenilo pôvodný vnútrostátny právny rámec ani legislatívny rámec zvýhodnenej sadzby, a preto je potrebné druhú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut. 70 Alouminion na úvod tvrdí, ze DEI nesprávne odkazuje na rozsudok z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia ([111]T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, [112]EU:T:2011:493), aby podporila tvrdenie, ze aj zmena, ktorá sa netýka podstaty existujúcej pomoci, vedie k zalozeniu novej pomoci. Z talianskeho znenia tohto rozsudku totiz vyplýva, ze takáto zmena len "môze" viest k zalozeniu novej pomoci. 71 Dalej Alouminion tvrdí, ze z rozsudkov zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([113]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, [114]EU:T:2002:59), a z 1. júla 2010, Taliansko/Komisia ([115]T-53/08, [116]EU:T:2010:267), vyplýva, ze ak Vseobecný súd rozhodol, ze dotknutá pomoc vo veciach, v ktorých boli vydané tieto rozsudky, predstavuje novú pomoc, bolo to z dôvodu existencie legislatívneho zásahu. 72 Alouminion sa na záver domnieva, ze judikatúra citovaná spolocnostou DEI, podla ktorej státna pomoc môze vzniknút aj necinnostou clenského státu, nie je v prejednávanej veci relevantná. - Posúdenie Súdnym dvorom 73 Pokial ide v prvom rade o body 61 az 64 napadnutého rozsudku, treba uviest, ze po prvé, v bode 63 uvedeného rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([117]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, [118]EU:T:2002:59), a z 1. júla 2010, Taliansko/Komisia ([119]T-53/08, [120]EU:T:2010:267), sa dotknuté predlzenia nepovazovali za dôvod zakladajúci novú pomoc "iba preto, lebo uvedené predlzenia, ktoré vôbec neboli automatické, vyzadovali na zmenu pôvodného prospechu legislatívne zásahy". 74 Aj ked zo skutocností uvedených v bodoch 1 az 9 rozsudku zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([121]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, [122]EU:T:2002:59), a v bodoch 1 az 11 rozsudku z 1. júla 2010, Taliansko/Komisia ([123]T-53/08, [124]EU:T:2010:267), vyplýva, ze dotknuté predlzenia vyplývajú z legislatívneho zásahu, je potrebné konstatovat, ze neexistuje ziadna skutocnost, ktorá by nasvedcovala tomu, ze Vseobecný súd práve na základe tejto okolnosti v týchto rozsudkoch usúdil, ze uvedené predlzenia predstavovali novú pomoc. 75 Z bodov 174 a 175 rozsudku zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([125]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, [126]EU:T:2002:59), okrem iného totiz vyplýva, ze dotknutá pomoc bola poskytnutá na základe právneho nástroja, konkrétne legislatívneho zásahu, prijatého v case, ked bolo Spanielske královstvo uz clenským státom, a ze aj ked výhoda stanovená v tomto právnom nástroji nepredstavovala predlzenie doby trvania skorsieho opatrenia, nic to nemení na skutocnosti, ze z dôvodu zmeny dlzky dotknutej pomoci musí byt táto pomoc povazovaná za novú pomoc. Z toho vyplýva, ze dotknuté predlzenia neboli povazované za novú pomoc preto, lebo vyplývali z legislatívneho zásahu, ale z dôvodu ich úcinkov. 76 Po druhé Vseobecný súd v bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku odlísil rozsudky zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([127]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, [128]EU:T:2002:59), a z 1. júla 2010, Taliansko/Komisia ([129]T-53/08, [130]EU:T:2010:267), od prejednávanej veci z dôvodu, ze vo veciach, v ktorých boli vydané tieto rozsudky, nebolo predlzenie doby platnosti dotknutej pomoci automatické. 77 Treba vsak zdôraznit, ze zo skutocností konstatovaných Vseobecným súdom, ktoré sú opísané v bodoch 8 az 10 tohto rozsudku, jasne vyplýva, ze predlzenie uplatnenia zvýhodnenej sadzby nevyplývalo automaticky zo zmluvy z roku 1960, ale z prvého uznesenia o nariadení predbezného opatrenia. 78 Úvahy uvedené v bodoch 61 az 64 napadnutého rozsudku vychádzajú v dôsledku toho z nesprávneho výkladu, ako aj nesprávneho uplatnenia rozsudkov zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([131]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, [132]EU:T:2002:59), a z 1. júla 2010, Taliansko/Komisia ([133]T-53/08, [134]EU:T:2010:267). 79 Po druhé, pokial ide o body 65 az 68 napadnutého rozsudku, treba uviest, ze Vseobecný súd v bodoch 65 a 66 tohto rozsudku uviedol, ze v rozsudku z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia ([135]T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, [136]EU:T:2011:493), síce rozhodol, ze pomoc priznaná na základe právneho základu, ktorý je podstatne odlisný od schémy schválenej rozhodnutím o schválení, sa musí povazovat za novú pomoc, pôvodná pomoc vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, vsak bola schválená Komisiou, pricom nová pomoc bola priznaná novou právnou úpravou v rozpore s rozhodnutím Komisie o schválení. 80 Dalej po tom, ako Vseobecný súd v bode 67 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze v prejednávanej veci úcelom prvého uznesenia o nariadení predbezného opatrenia nebolo zmenit právny rámec zvýhodnenej sadzby vo vztahu k zvýhodnenej sadzbe schválenej Komisiou, dospel v bode 68 uvedeného rozsudku k záveru, ze právnym základom dotknutej pomoci nie je prvé uznesenie o nariadení predbezného opatrenia, ale zmluva z roku 1960 a príslusné vnútrostátne právo, ako sa docasne vykladá v prvom uznesení o nariadení predbezného opatrenia. 81 V tomto ohlade treba teda konstatovat, ze kedze z bodu 59 tohto rozsudku vyplýva, ze prvé uznesenie o nariadení predbezného opatrenia tým, ze predlzilo uplatnenie zvýhodnenej sadzby na dotknuté obdobie, malo za následok zmenu casových obmedzení zmluvy z roku 1960, a teda casových obmedzení zvýhodnenej sadzby, ako sú uvedené v bode 4 tohto rozsudku, bolo aj právnym základom pomoci pocas dotknutého obdobia. 82 V dôsledku toho v bodoch 67 a 68 napadnutého rozsudku doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 83 Je teda potrebné vyhoviet aj druhej casti prvého odvolacieho dôvodu. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 84 Vo svojej tretej casti prvého odvolacieho dôvodu DEI podporovaná Komisiou tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 58 napadnutého rozsudku konstatoval, ze rozhodnutie vnútrostátneho súdu o nariadení predbezného opatrenia nemôze mat za úcinok poskytnutie státnej pomoci. 85 DEI v tomto ohlade pripomína, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze vnútrostátne súdy majú právomoc prijímat docasné opatrenia, aby zabránili naruseniu hospodárskej sútaze v dôsledku poskytnutia státnej pomoci v rozpore s povinnostou pozastavenia úcinkov, ktorá je stanovená v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, a ze rozhodnutia vnútrostátnych súdov, ktoré takéto opatrenia prijímajú, sú preto súcastou systému preventívnej kontroly státnej pomoci. 86 Podla DEI z toho vyplýva, ze akýkolvek vnútrostátny súd vrátane súdu, ktorý rozhoduje v konaní o nariadení predbezného opatrenia, je povinný skúmat, ci urcité opatrenie, ktoré ukladá, môze viest k dôsledkom, pre ktoré môze byt nezlucitelné s vnútorným trhom, pretoze je prícinou poskytnutia budúcej protiprávnej konkurencnej výhody. 87 V prejednávanej veci by to znamenalo, ze docasné posúdenie vykonané vnútrostátnym súdom v prvom uznesení o nariadení predbezného opatrenia nemôze, pokial ide o výpoved zo zmluvy z roku 1960, s konecnou platnostou odstránit neistotu týkajúcu sa právnej povahy a následkov uplatnenia zvýhodnenej sadzby po uplynutí jej pôvodného obdobia platnosti a ze toto uznesenie malo byt predmetom predchádzajúcej kontroly stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 88 Komisia sa rovnako ako DEI domnieva, ze okolnost, ze nová pomoc bola zavedená uznesením vnútrostátnemu súdu o nariadení predbezného opatrenia, nie je relevantná na posúdenie zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom. 89 Podla Komisie by opacný záver viedol k subjektívnemu výkladu pojmu "pomoc" podla orgánu, ktorý prijíma opatrenie zakladajúce túto pomoc, a bol by teda v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora a okrem iného s rozsudkom z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia ([137]C-81/10 P, [138]EU:C:2011:811, bod [139]17 a citovaná judikatúra), v ktorom bolo rozhodnuté, ze pojem "státna pomoc" je právnym pojmom a musí byt vykladaný na základe objektívnych skutocností a podla úcinkov tejto pomoci. 90 Komisia dodáva, ze tvrdenie DEI, podla ktorého prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia oznámil Komisii kazdé opatrenie, ktoré zakladá novú pomoc alebo mení existujúcu pomoc, a toto opatrenie predlozil Komisii na preventívnu kontrolu, je potvrdené rozsudkom z 18. júla 2007, Lucchini ([140]C-119/05, [141]EU:C:2007:434, body [142]59 az [143]63), z ktorého vyplýva, ze vnútrostátny súd má z dôvodu výlucnej právomoci Komisie a zásady prednosti práva Únie povinnost neuplatnit vnútrostátne ustanovenie, pokial by jeho uplatnenie bránilo vymáhaniu státnej pomoci. 91 Komisia taktiez tvrdí, ze v súlade s bodom 58 oznámenia o vymáhaní práva státnej pomoci vnútrostátnymi súdmi ([144]Ú. v. EÚ C 85, 2009, s. 1), ak existuje riziko, ze platba protiprávnej pomoci bude uskutocnená v priebehu súdneho konania pred vnútrostátnym súdom, tento súd môze byt na základe povinnosti zabránit akémukolvek poruseniu clánku 108 ods. 3 ZFEÚ povinný vydat uznesenie o nariadení predbezného opatrenia, ktorým sa zakazuje vyplatenie protiprávnej pomoci, pokial nerozhodne vo veci samej. Z toho Komisia logicky vyvodzuje, ze samotný vnútrostátny súd by nemal zavádzat takúto pomoc. 92 Alouminion sa domnieva, ze tretia cast prvého zalobného dôvodu vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku, a musí byt preto zamietnutá. 93 Alouminion tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 58 napadnutého rozsudku v skutocnosti konstatoval, ze prvé uznesenie o nariadení predbezného opatrenia má za následok poskytnutie novej výhody odlisnej od existujúcej pomoci. Vseobecný súd teda nevylúcil prípad, v ktorom by sa poskytla státna pomoc prostredníctvom rozhodnutia vnútrostátneho súdu priznávajúceho novú výhodu, a to inú nez je existujúca pomoc, ale len dospel k záveru, ze o takýto prípad v prejednávanej veci nejde. 94 Alouminion v kazdom prípade tvrdí, ze na jednej strane bod 58 napadnutého rozsudku je nadbytocný v casti, v ktorej potvrdzuje, a contrario, odôvodnenie uvedené v bodoch 55 az 57 uvedeného rozsudku, a na druhej strane, ze posúdenie Vseobecného súdu, ktoré sa týka obsahu prvého uznesenia o nariadení predbezného opatrenia, predstavuje posúdenie skutkového stavu, na ktoré sa nevztahuje kontrola Súdneho dvora v rámci odvolania. - Posúdenie Súdnym dvorom 95 Na úvod treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou prinálezí uskutocnovanie systému dohladu nad státnou pomocou na jednej strane Komisii a na druhej strane vnútrostátnym súdom, ktoré plnia odlisné a vzájomne sa doplnajúce úlohy (rozsudky z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit, [145]C-44/93, [146]EU:C:1994:311, bod [147]14; z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, [148]C-284/12, [149]EU:C:2013:755, bod [150]27 a citovaná judikatúra, ako aj z 19. marca 2015, OTP Bank, [151]C-672/13, [152]EU:C:2015:185, bod [153]36). 96 Vnútrostátne súdy nie sú príslusné rozhodovat o zlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom, co je posúdenie, ktoré patrí do výlucnej právomoci Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, [154]C-275/10, [155]EU:C:2011:814, bod [156]27; z 18. júla 2013, P, [157]C-6/12, [158]EU:C:2013:525, bod [159]38 a citovanú judikatúru, ako aj z 19. marca 2015, OTP Bank, [160]C-672/13, [161]EU:C:2015:185, bod [162]37). 97 Vnútrostátne súdy naopak az do konecného rozhodnutia Komisie dohliadajú nad dodrziavaním práv osôb podliehajúcich ich právomoci v prípade porusenia povinnosti predchádzajúceho oznámenia Komisii podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ (rozsudky z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, [163]C-275/10, [164]EU:C:2011:814, bod [165]27 a citovaná judikatúra; z 18. júla 2013, P, [166]C-6/12, [167]EU:C:2013:525, bod [168]39, ako aj z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, [169]C-284/12, [170]EU:C:2013:755, bod [171]28). 98 Na tieto úcely mozno na vnútrostátne súdy predlozit spory, v ktorých budú musiet podat výklad a uplatnit pojem "státna pomoc" uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, najmä co sa týka urcenia, ci opatrenie, ktoré bolo prijaté bez predchádzajúcej kontroly stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, sa má, alebo nemá tejto kontrole podrobit (rozsudky z 18. júla 2007, Lucchini, [172]C-119/05, [173]EU:C:2007:434, bod [174]50 a citovaná judikatúra, ako aj z 18. júla 2013, P, [175]C-6/12, [176]EU:C:2013:525, bod [177]38). 99 Pokial vnútrostátne súdy dospejú k záveru, ze dotknuté opatrenie skutocne malo byt oznámené Komisii, musia overit, ci dotknutý clenský stát túto povinnost splnil, a v prípade, ked nie, musia vyhlásit toto opatrenie za protiprávne (rozsudok z 19. marca 2015, OTP Bank, [178]C-672/13, [179]EU:C:2015:185, bod [180]68). 100 Je totiz úlohou vnútrostátnych súdov, aby vyvodili vsetky dôsledky porusenia clánku 108 ods. 3 ZFEÚ v súlade s ich vnútrostátnym právom, tak pokial ide o platnost aktov zavádzajúcich opatrenia pomoci, ako aj o vrátenie financných prostriedkov poskytnutých v rozpore s týmto ustanovením (rozsudok z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, [181]C-275/10, [182]EU:C:2011:814, bod [183]29 a citovaná judikatúra). 101 Vnútrostátne súdy majú okrem iného právomoc prijímat docasné opatrenia, aby zabránili naruseniu hospodárskej sútaze v dôsledku poskytnutia státnej pomoci v rozpore s povinnostou pozastavenia úcinkov, ktorá je stanovená v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ (pozri rozsudky z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, [184]C-354/90, [185]EU:C:1991:440, bod [186]11; z 11. júla 1996, SFEI a i., [187]C-39/94, [188]EU:C:1996:285, body [189]39, [190]40 a [191]53, ako aj z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, [192]C-284/12, [193]EU:C:2013:755, bod [194]34). Ako stanovuje bod 58 oznámenia Komisie o vymáhaní práva státnej pomoci vnútrostátnymi súdmi ([195]Ú. v. EÚ C 85, 2009, s. 1), ak existuje riziko, ze platba protiprávnej pomoci bude uskutocnená v priebehu súdneho konania pred vnútrostátnym súdom, môze byt tento súd nútený vydat uznesenie o nariadení predbezného opatrenia, ktorým sa zakazuje vyplatenie protiprávnej pomoci, pokial nerozhodne vo veci samej. 102 Dôvodnost tretej casti prvého odvolacieho dôvodu, v ktorom DEI vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 58 napadnutého rozsudku konstatoval, ze úcinkom rozhodnutí vnútrostátneho súdu v konaní o nariadení predbezného opatrenia nemôze byt poskytnutie státnej pomoci, treba skúmat s prihliadnutím na vsetky tieto úvahy. 103 V tejto súvislosti je potrebné uviest ze Vseobecný súd v bode 58 napadnutého rozsudku konstatoval, ze pokial by sa pripustilo, ze prvé uznesenie o nariadení predbezného opatrenia zakladá alebo mení pomoc v zmysle clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, "bol by vnútrostátny súd, ktorý rozhoduje o nariadení predbezného opatrenia v spore týkajúcom sa zmluvy, o aký ide v prejednávanej veci, skutkovo a právne nútený, aby oznámil Komisii a predlozil jej na preventívnu kontrolu nielen novú pomoc alebo zmeny pomoci priznanej podniku, ktorý poberá existujúcu pomoc, v pravom zmysle slova, ale aj vsetky opatrenia, ktoré majú vplyv na výklad a výkon uvedenej zmluvy, ktoré môzu zasahovat do fungovania vnútorného trhu, konkurencného boja alebo jednoducho mat vplyv na úcinnú dlzku pomoci pocas stanoveného obdobia, ktorá zostala vo svojej podstate existujúca, a kým Komisia neprijala ziadne rozhodnutie o schválení alebo nezlucitelnosti". 104 Vseobecný súd tak v bode 58 napadnutého rozsudku odlísil "novú pomoc alebo zmenu pomoci ako takú" od opatrení, ktoré ovplyvnujú výklad a vykonanie zmluvy schválenej Komisiou ako státnu pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom, inak povedané, od takých opatrení, ako je prvé uznesenie o nariadení predbezného opatrenia, na základe coho dospel k záveru, ze vnútrostátny súd rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia nepodlieha povinnostiam, ktoré sa vseobecne vztahujú na vnútrostátne súdy v súlade s clánkami 107 a 108 ZFEÚ. 105 Treba vsak pripomenút, ze uplatnenie pravidiel v oblasti státnej pomoci sa zakladá na povinnosti lojálnej spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi na jednej strane a Komisiou a súdmi Únie na strane druhej, v rámci ktorej kazdý koná v postavení, ktoré mu priznáva Zmluva o FEÚ. Vnútrostátne súdy musia v rámci tejto spolupráce prijat vsetky potrebné opatrenia vhodné na zabezpecenie plnenia si záväzkov vyplývajúcich z práva Únie a nesmú prijat ziadne opatrenia, ktoré by mohli ohrozit dosiahnutie cielov tejto Zmluvy, ako to vyplýva z clánku 4 ods. 3 ZEÚ. Vnútrostátne súdy teda konkrétne nesmú prijat rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím Komisie (rozsudok z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, [196]C-284/12, [197]EU:C:2013:755, bod [198]41). 106 Súdny dvor okrem toho v bodoch 46 a 47 rozsudku z 18. júla 2013, P ([199]C-6/12, [200]EU:C:2013:525), konstatoval, ze vnútrostátnym súdom prinálezí, aby overili, ci neboli podmienky uplatnenia schémy pomoci zmenené, a keby sa preukázalo, ze v dôsledku prípadných zmien sa rozsah schémy zväcsil, mali by prijat záver, ze ide o novú pomoc, co by malo za následok uplatnenie oznamovacieho postupu stanoveného v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 107 V dôsledku toho treba konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právne posúdenia, ked v bode 58 napadnutého rozsudku konstatoval, ze vnútrostátny súd, ktorý rozhoduje o nariadení predbezného opatrenia v spore týkajúcom sa zmluvy, nie je podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ povinný oznámit Komisii "vsetky opatrenia, ktoré majú vplyv na výklad a výkon uvedenej zmluvy, ktoré môzu zasahovat do fungovania vnútorného trhu, konkurencného boja alebo jednoducho mat vplyv na úcinnú dlzku pomoci pocas stanoveného obdobia, ktorá zostala existujúca". 108 Pokial by sa vnútrostátnym súdom, ktoré rozhodujú o predbezných opatreniach, umoznilo vyhnút sa povinnostiam, ktoré sú im ulozené v rámci dohladu nad státnou pomocou, ktorý je zakotvený v clánkoch 107 a 108 ZFEÚ, viedlo by to tieto súdy ku konaniu v rozpore s ich právomocami, ktorých cielom je zabezpecit dodrziavanie práva Únie týkajúceho sa státnej pomoci, ako aj k poruseniu povinnosti lojálnej spolupráce s institúciami Únie, ktorá je pripomenutá v bode 105 tohto rozsudku, a preto by tým bol nepochybne narusený potrebný úcinok uvedených clánkov. 109 Tretej casti prvého odvolacieho dôvodu treba preto vyhoviet. 110 Za týchto podmienok je potrebné vyhoviet prvého odvolaciemu dôvodu ako celku a bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné odvolacie dôvody, zrusit napadnutý rozsudok. O vrátení veci Vseobecnému súdu 111 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu bud sám vydat konecný rozsudok vo veci samej, ak to stav konania dovoluje, alebo vrátit vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie. 112 Vzhladom na to, ze Vseobecný súd preskúmal len jeden zo zalobných dôvodov uvedených úcastníkmi konania, Súdny dvor zastáva názor, ze stav konania nedovoluje, aby sám vydal konecný rozsudok. Vec treba teda vrátit Vseobecnému súdu na dalsie konanie. O trovách 113 Vzhladom na to, ze vec sa vracia Vseobecnému súdu, o trovách tohto odvolacieho konania treba rozhodnút neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 8. októbra 2014, Alouminion/Komisia ([201]T-542/11, [202]EU:T:2014:859), sa zrusuje. 2. Vec T-542/11 sa vracia na dalsie konanie Vseobecnému súdu Európskej únie. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [203]*1 ) Jazyk konania: gréctina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXgd5pYW/L89424-8967TMP.html#t-ECR_62014CJ0590_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A859&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:166:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:096:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A534&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A534&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A534&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A534&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A196&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A196&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A196&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A444&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A444&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A444&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point144 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A784&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A785&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&locale=sk 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:085:TOC 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&locale=sk 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&locale=sk 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&locale=sk 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&locale=sk 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&locale=sk 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&locale=sk 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&locale=sk 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A185&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A440&locale=sk 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A440&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A440&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point11 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&locale=sk 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&locale=sk 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:085:TOC 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&locale=sk 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&locale=sk 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A859&locale=sk 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A859&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 203. file:///tmp/lynxXXXXgd5pYW/L89424-8967TMP.html#c-ECR_62014CJ0590_SK_01-E0001