ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) z 15. septembra 2016 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Státna pomoc -- Dlhodobé zmluvy o predaji kapacít a elektrickej energie -- Kompenzácie za dobrovolné vypovedanie zmlúv -- Rozhodnutie Komisie konstatujúce zlucitelnost státnej pomoci s vnútorným trhom -- Overovanie zákonnosti státnej pomoci vnútrostátnym súdom -- Rocná korekcia uviaznutých nákladov -- Okamih rozhodujúci pre zohladnenie príslusnosti výrobcu energie ku skupine podnikov" Vo veci C-574/14, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sad Najwyzszy (Najvyssí súd, Polsko) z 8. októbra 2014 a dorucený Súdnemu dvoru 11. decembra 2014, ktorý súvisí s konaním: PGE Górnictwo i Energetyka Konwencjonalna S.A. proti Prezes Urzedu Regulacji Energetyki, SÚDNY DVOR (piata komora), v zlození: predseda piatej komory J. L. da Cruz Vilaça, sudcovia A. Tizzano (spravodajca), podpredseda Súdneho dvora, F. Biltgen, A. Borg Barthet a E. Levits, generálny advokát: M. Campos Sánchez-Bordona, tajomník: M. Aleksejev, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 27. januára 2016, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- PGE Górnictwo i Energetyka Konwencjonalna S.A., v zastúpení: A. Jodkowski, adwokat, -- Prezes Urzedu Regulacji Energetyki, v zastúpení: Z. Muras a A. Walkiewicz, splnomocnení zástupcovia, -- polská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a M. Rzotkiewicz, ako aj E. Gromnicka, splnomocnení zástupcovia, -- Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann a P. Nemecková, ako aj R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní konanom 14. apríla 2016, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 107 ZFEÚ a clánku 4 ods. 3 ZEÚ, v spojení s ustanoveniami rozhodnutia Komisie 2009/287/ES z 25. septembra 2007 vo veci státnej pomoci poskytnutej Polskom v rámci dlhodobých zmlúv o predaji kapacít a elektrickej energie a státnej pomoci, ktorú Polsko plánuje poskytnút v rámci kompenzácie za dobrovolné vypovedanie dlhodobých zmlúv o predaji kapacít a elektrickej energie ([2]Ú. v. EÚ L 83, 2009, s. 1). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spolocnostou PGE Górnictwo i Energetyka Konwencjonalna S.A. (dalej len "PGE") a Prezesom Urzedu Regulacji Energetyki (predseda energetického regulacného orgánu, Polsko; dalej len "predseda URE"), ktorého predmetom je stanovenie výsky rocnej korekcie kompenzácie za rok 2009, na ktorú má PGE nárok z titulu takzvaných "uviaznutých" nákladov. Právny rámec Právo Únie Oznámenie o metodike zameranej na analýzu státnej pomoci v súvislosti s uviaznutými nákladmi 3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou ([3]Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3) bola prijatá s cielom zabezpecit konkurenciu a hospodársku sútaz na trhu s elektrickou energiou. Prebratie tejto smernice bolo v niektorých státoch sprevádzané státnou pomocou, ktorá bola poskytovaná v prospech vnútrostátnych podnikov pôsobiacich v sektore elektrickej energie. 4 V tomto kontexte Európska komisia prijala 26. júla 2001 oznámenie o metodike zameranej na analýzu státnej pomoci v súvislosti s uviaznutými nákladmi (dalej len "metodika pre uviaznuté náklady"). 5 Podla bodu 2 siesteho odseku metodiky pre uviaznuté náklady je cielom tejto metodiky spresnit metódu, pomocou ktorej Komisia zamýsla uplatnovat pravidlá o státnej pomoci uvedené v Zmluve o FEÚ, a to v prípadoch pomoci urcenej na kompenzovanie nákladov plynúcich zo záväzkov alebo záruk, u ktorých existuje riziko, ze ich z dôvodu otvorenia sektora elektrickej energie hospodárskej sútazi na základe smernice 96/92 uz dalej nebude mozné plnit. 6 Bod 3 tejto metodiky spresnuje, ze pojem "uviaznuté náklady" zahrna záväzky alebo záruky z prevádzky, ktoré v praxi môzu vystupovat v rôznej podobe, a to najmä ako dlhodobé kúpne zmluvy, investície realizované s implicitnou alebo explicitnou garanciou odbytu, ako aj investície realizované nad rámec bezných aktivít atd. Bod 3.3 uvedenej metodiky predovsetkým stanovuje, ze na to, aby mohli byt uviaznuté náklady klasifikované ako oprávnené, a teda byt uznané Komisiou, musia tieto povinnosti alebo záruky: "... prinásat riziko, ze nebudú splnené vzhladom na ustanovenia v smernici 96/92/ES. Aby mohli byt povinnosti alebo záruky oznacené za uviaznuté náklady, musia sa na základe dôsledkov plynúcich zo smernice 96/92/ES stat nehospodárnymi a musia znacne ovplyvnit konkurencieschopnost dotknutých podnikov. Okrem toho musia mat za následok, ze podniky budú vytvárat úctovné polozky (napr. rezervy), ktorých úlohou bude vyjadrit predvídatelný dosah povinnosti alebo záruky. Predovsetkým tam, kde by predmetné povinnosti alebo záruky mohli ohrozovat zivotaschopnost podnikov v prípade neposkytnutia pomoci alebo neexistencie prechodných opatrení, sa tieto povinnosti alebo záruky povazujú za splnajúce podmienky stanovené v predchádzajúcom odseku. Vplyv takýchto povinností alebo záruk na konkurencieschopnost alebo zivotaschopnost dotknutých podnikov bude posudzovaný na konsolidovanej úrovni. Pri povinnostiach alebo zárukách, ktoré majú predstavovat uviaznuté náklady, musí byt mozné preukázat prícinný vztah medzi nadobudnutím úcinnosti smernice c. 96/92 a tazkostami, ktoré dotknuté podniky majú pri plnení alebo zabezpecovaní t akýchto povinností alebo záruk. Aby mohol byt takýto prícinný vztah preukázaný, Komisia zohladní predovsetkým pokles cien elektrickej energie alebo straty v podieloch na trhu, ktoré dotknuté podniky utrpeli. Povinnosti alebo záruky, ktoré nemohli byt splnené bez ohladu na nadobudnutie úcinnosti rozhodnutia c. 168/1999, nepredstavujú uviaznuté náklady." 7 Podla bodov 4.2, 4.3 a 4.5 nachádzajúcich sa v bode 4 piatom odseku metodiky pre uviaznuté náklady: "4.2 Systém vyplácania pomoci musí umoznovat zohladnenie budúceho vývoja hospodárskej sútaze. Takýto vývoj môze byt vo vseobecnosti hodnotený pomocou meratelných faktorov (ceny, podiel na trhu, iné relevantné faktory uvedené clenským státom). Kedze zmeny podmienok hospodárskej sútaze majú priamy efekt na výsku oprávnených uviaznutých nákladov, výska vyplatenej pomoci bude nutne závisiet od vývoja skutocnej hospodárskej sútaze a pri výpocte postupne vyplácanej pomoci sa budú musiet zohladnovat zmeny v relevantných faktoroch, aby mohol byt vyhodnotený stupen dosiahnutej hospodárskej sútaze. 4.3 Clenský stát sa musí zaviazat, ze Komisii zasle výrocnú správu, v ktorej opíse vývoj konkurencného prostredia na jeho trhu elektrickej energie, kde okrem iného uvedie zmeny pozorované pri relevantných meratelných faktoroch. Vo výrocnej správe budú uvedené podrobné informácie o tom, ako boli vypocítané uviaznuté náklady, zohladnené v príslusnom roku a aká bola výska vyplatenej pomoci. ... 4.5 Najvyssia mozná výska pomoci, ktorá môze byt vyplatená podniku na vyrovnanie uviaznutých nákladov, musí byt specifikovaná vopred. Musí sa tu zohladnit nárast produktivity, ktorý môze podnik dosiahnut. Podobne musí byt jasne vopred stanovený aj podrobný systém pre výpocet a financovanie pomoci urcenej na vyrovnanie uviaznutých nákladov a maximálna doba, pocas ktorej môze byt pomoc vyplácaná. V oznámení o pomoci sa zvlást uvedie, ako budú pri výpocte uviaznutých nákladov zohladnené zmeny v rôznych faktoroch uvedených v bode 4.2." Rozhodnutie 2009/287 8 Clánok 1 rozhodnutia 2009/287 týkajúceho sa dlhodobých zmlúv o predaji kapacít a elektrickej energie uzavretých medzi polským státnym prevádzkovatelom elektroenergetickej siete, Polskie Sieci Elektroenergetyczne S.A. (dalej len "PSE") a niekolkými spolocnostami pôsobiacimi v danom odvetví, znie takto: "1. Dlhodobé zmluvy o predaji kapacít a elektrickej energie uzavreté medzi [PSE] a spolocnostami uvedenými v prílohe c. 1 k zákonu o pravidlách pokrývania nákladov vzniknutých producentom v súvislosti s predcasným vypovedaním dlhodobých zmlúv o predaji kapacít a elektrickej energie [Ustawa o zasadach pokrywania kosztów powstal/ych u wytwórców w zwiazku z przedterminowym rozwiazaniem umów dl/ugoterminowych sprzedazy mocy i energii elektrycznej; Dz. U. 2007 c. 130, polozka 905, dalej len "zákon KDT"] predstavujú odo dna pristúpenia Polska k EÚ pre výrobcov elektrickej energie státnu pomoc v zmysle clánku [107 ods. 1 ZFEÚ]. 2. Státna pomoc uvedená v odseku 1 predstavuje neoprávnene poskytnutú pomoc nezlucitelnú s [vnútorným] trhom." 9 Clánok 4 tohto rozhodnutia stanovuje: "1. Kompenzácie stanovené v zákone [KDT] predstavujú státnu pomoc v zmysle [clánku 107 ods. 1 ZFEÚ], poskytnutú výrobcom uvedeným v prílohe 2 k danému zákonu. 2. Státna pomoc uvedená v odseku 1 je zlucitelná s [vnútorným] trhom podla metodiky pre uviaznuté náklady. 3. Maximálna výska kompenzácie stanovená v zákone [KDT] je suma, ktorá vznikne po odpocítaní celkových príjmov získaných vdaka aktívam v rámci dlhodobých zmlúv a dostupných na pokrytie investicných nákladov." Polské právo 10 Modernizácia polskej elektroenergetickej infrastruktúry v 90-tych rokoch si vyziadala znacné investície. Kedze financná situácia neumoznovala vnútrostátnym výrobcom vynalozit takéto investície, uzatvorili títo producenti so spolocnostou PSE dlhodobé zmluvy o predaji kapacít a elektrickej energie (dalej len "dlhodobé zmluvy o predaji"). 11 Podla týchto zmlúv sa príslusní výrobcovia elektrickej energie zaviazali vytvorit nové výrobné kapacity, modernizovat svoje zariadenia a dodávat spolocnosti PSE stanovené minimálne mnozstvo elektrickej energie vyrobenej v týchto zariadeniach. PSE sa na druhej strane zaviazala, ze bude odoberat aspon dohodnuté minimálne mnozstvá elektrickej energie za cenu stanovenú na základe zásady prenesenia nákladov na zákazníkov. 12 Po nadobudnutí úcinnosti smernice 96/92 zákon KDT stanovil moznost pre producentov uvedených v prílohe 1 tohto zákona vypovedat dlhodobé zmluvy o predaji uzatvorené s PSE. 13 Zákon KDT konkrétne priznal výrobcom, ktorí vypovedali tieto zmluvy, nárok na kompenzáciu uviaznutých nákladov v súlade s podmienkami, ktoré stanovuje. Títo výrobcovia elektrickej energie, ktorí boli zmluvnými stranami dlhodobých zmlúv o predaji, mohli teda získat kompenzáciu kazdý rok, a to v zásade pocas obdobia zodpovedajúceho trvaniu predcasne vypovedanej dlhodobej zmluve o predaji. 14 Podla zákona KDT musí kompenzácia pokrývat uviaznuté náklady. Konkrétne mechanizmus kompenzácie upravený v tomto zákone stanovuje, ze výrobcovi bude vyplatená záloha z titulu uviaznutých nákladov v navrhnutej výske, ktorá vsak nesmie prekrocit výsku stanovenú v uvedenom zákone, a tiez rocné vyúctovanie zálohy, ktorú vyplatil predseda URE predovsetkým na základe skutocného financného výsledku. 15 Na tento úcel predseda URE urcí výsku kompenzácie splatnú za príslusný rok. Na základe tohto urcenia bud výrobca bude musiet vrátit cast zálohy do systému, alebo mu budú poskytnuté dodatocné prostriedky. Následne na konci obdobia korekcie bude uskutocnené záverecné vyúctovanie súm vyplatených a dlhovaných výrobcovi vo forme konecnej korekcie. 16 Clánok 2 bod 12 zákona KDT definuje "uviaznuté náklady" ako výdavky výrobcu, ktoré nie sú kryté príjmami z predaja vyrobenej elektrickej energie, rezervami kapacity a systémovými sluzbami na konkurencnom trhu po predcasnom vypovedaní dlhodobej zmluvy o predaji, v prípade ktorých ide o výdavky tohto výrobcu súvisiace s výrobou elektrickej energie, vynalozené pred 1. májom 2004. 17 Clánok 32 ods. 1 zákona KDT, ktorý upravuje mechanizmus výpoctu korekcie uviaznutých nákladov pre výrobcov, ktorí sú súcastou skupiny podnikov, stanovuje: "Ak je výrobca, ktorý uzatvoril dohodu o ukoncení zmluvy, súcastou skupiny podnikov, pri výpocte uviaznutých nákladov sa zohladnia veliciny oznacené písmenami 'N`, 'SD`, 'R` a 'P`, ktoré sa uvádzajú v clánku 27 ods. 1, v súvislosti s kazdým výrobcom a kazdým podnikom, ktorý patrí do skupiny podnikov a vykonáva ekonomickú cinnost v oblasti výroby elektrickej energie na území Polska vo výrobných blokoch, ktoré sa uvádzajú v prílohe 7 tohto zákona." 18 Príloha 1 zákona KDT obsahuje zoznam výrobcov, ktorí uzavreli dlhodobé zmluvy o predaji a spresnuje výrobné bloky, ktorých sa takéto zmluvy týkajú. 19 Príloha 7 tohto zákona obsahuje zoznam výrobných blokov zohladnených na úcely výpoctu uviaznutých nákladov výrobcov, ktoré sa berú do úvahy pri korekciách týchto nákladov. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 20 Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze spolocnost PGE, ktorá v case skutkových okolností, ktoré viedli k predmetnému sporu, vykonávala svoju cinnost pod menom Zespól/ Elektrowni Dolna Odra S.A., a spolocnost Elektrownia Bel/chatów S.A. (dalej len "ELB"), neboli súcastou tej istej skupiny podnikov pocas obdobia, v ktorom PGE prevzala záväzky, ktorých náhrada viedla k uviaznutým nákladom dotknutým vo veci samej. Zespól/ Elektrowni Dolna Odra S.A. bola uvedená v prílohe 1 zákona KDT ako výrobca a zmluvná strana dlhodobej zmluvy o predaji uzavretej s PSE. Pokial ide o ELB, výrobné bloky tejto spolocnosti boli zapísané v prílohe 7 tohto zákona a táto spolocnost tam bola prezentovaná ako súcast holdingovej spolocnosti BOT, teda inej skupiny, ako je skupina, do ktorej patrila PGE. V case prijatia zákona KDT, ako aj v case prijatia rozhodnutia 2009/287 boli PGE a ELB súcastou tej istej skupiny. 21 ELB nebola zmluvnou stranou dlhodobej zmluvy o predaji uzatvorenej s PSE, a preto nemala postavenie "výrobcu" v zmysle zákona KDT. Táto spolocnost bola naproti tomu "podnikom" v zmysle clánku 32 tohto zákona, ktorého financný výsledok sa zohladnuje pri korekcii uviaznutých nákladov výrobcu podliehajúceho uvedenému zákonu. 22 Rozhodnutím z 30. júla 2010 predseda URE stanovil výsku rocnej kompenzácie uviaznutých nákladov v prospech PGE za rok 2009 na sumu 24077793 polských zlotých (PLN) (priblizne 4988900 eur). Na základe clánku 32 zákona KDT uskutocnil korekciu uviaznutých nákladov PGE, ktorá bola súcastou skupiny podnikov v súlade s definíciou v clánku 2 ods. 1 tohto zákona. Predseda URE uviedol, ze ELB patrila v roku 2009 do tej istej skupiny podnikov ako PGE a zúcastnovala sa na schéme státnej pomoci bez toho, aby dostávala prostriedky na pokrytie uviaznutých nákladov. 23 PGE podala na Sad Okregowy w Warszawie (Okresný súd vo Varsave, Polsko) zalobu smerujúcu k zmene tohto rozhodnutia predsedu URE. Konkrétne pozadovala stanovenie výsky rocnej kompenzácie uviaznutých nákladov na sumu 116985205 PLN (priblizne 26435046 eur) alebo zrusenie tohto rozhodnutia v celom rozsahu. PGE vo svojej zalobe uviedla, ze clánok 32 ods. 1 zákona KDT sa uplatnuje výlucne na podniky, ktoré sú v prílohe 7 tohto zákona oznacené ako podniky patriace do skupiny podnikov. Podla PGE, kedze podla tejto prílohy ELB nepatrila do tej istej skupiny podnikov ako PGE, predseda URE nebol oprávnený pri vykonaní korekcie uviaznutých nákladov pre túto spolocnost zohladnit financný výsledok spolocnosti ELB. 24 Rozsudkom zo 4. júna 2010 Sad Okregowy w Warszawie (Okresný súd vo Varsave) vyhovel zalobe spolocnosti PGE a stanovil výsku rocnej kompenzácie uviaznutých nákladov na sumu 116985205 PLN (priblizne 26435046 eur). 25 Predseda URE podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Sad Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd vo Varsave, Polsko), ktorý ho zamietol rozsudkom zo 17. januára 2013. V tomto rozsudku odvolací súd konstatoval, ze na úcely zohladnenia skutocného financného výsledku iného podniku pri korekcii uviaznutých nákladov by musel tento podnik v case prijatia zákona KDT patrit do tej istej skupiny podnikov ako PGE. Podla prílohy 7 tohto zákona, na ktorú odkazuje clánok 32 tohto zákona, vsak ELB nemohla byt na úcely výpoctu korekcie kompenzácie uviaznutých nákladov povazovaná za podnik patriaci tej istej skupiny podnikov ako PGE. 26 Dna 15. júla 2013 podal predseda URE proti rozsudku, ktorý vydal 17. januára 2013 Sad Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd vo Varsave), kasacný opravný prostriedok na Sad Najwyzszy (Najvyssí súd, Polsko). Predseda URE uvádza, ze na úcely výkladu pojmu "skupina podnikov" v zmysle clánku 2 ods. 1 zákona KDT sa nemozno sa odvolávat na prílohu 7 zákona KDT, ale je potrebné zohladnovat iba podniky, ktoré patrili do skupiny podnikov v okamihu nadobudnutia úcinnosti tohto zákona. 27 Naopak, ako vyplýva z bodov 3.3 a 4.2 metodiky pre uviaznuté náklady, pri výpocte uviaznutých nákladov sa má zohladnovat skutocná príslusnost výrobcov energie, na ktorých sa vztahuje zákon KDT, k skupine podnikov, v kazdom roku, za ktorý sa korekcia uviaznutých nákladov uskutocní. Kedze PGE patrila v case prijatia rozhodnutia predsedu URE do tej istej skupiny podnikov ako ELB, je potrebné pri výpocte výsky uviaznutých nákladov PGE zohladnit financný výsledok ELB. 28 Za týchto podmienok Sad Najwyzszy (Najvyssí súd) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1) Treba clánok 107 ZFEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 3 ZEÚ a s clánkom 4 ods. 2 rozhodnutia [2009/287] vykladat v tom zmysle, ze ked Európska komisia klasifikuje státnu pomoc ako zlucitelnú so spolocným trhom, vnútrostátny súd nie je oprávnený overovat, ci sú vnútrostátne predpisy, ktoré sa povazovali za povolenú státnu pomoc, v súlade so zásadami [metodiky pre uviaznuté náklady]? 2) Treba clánok 107 ZFEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 3 ZEÚ a s clánkom 4 ods. 1 a 2 rozhodnutia [2009/287] v kontexte bodov 3.3 a 4.2 [metodiky pre uviaznuté náklady] vykladat v tom zmysle, ze pri realizácii schémy státnej pomoci, ktorej zlucitelnost so spolocným trhom konstatovala Európska komisia, sa rocná korekcia uviaznutých nákladov vo vztahu k výrobcom, ktorí sú súcastou skupiny, uskutocní za predpokladu, ze rozhodujúca je len príslusnost výrobcu k skupine podla stavu v zmysle príloh právneho aktu, ktorý preskúmala Európska komisia, alebo treba kazdý rok, ked sa uskutocnuje korekcia uviaznutých nákladov, preskúmat, ci je subjekt, ktorý je príjemcom státnej pomoci spojenej s uviaznutými nákladmi, pocas tohto obdobia naozaj súcastou skupiny, do ktorej patria aj iní výrobcovia zaradení do tejto schémy pomoci?" O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke 29 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci clánok 107 ZFEÚ a clánok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 2 rozhodnutia 2009/287 sa majú vykladat v tom zmysle, ze bránia tomu, aby v prípade, ak Komisia uz preskúmala schému státnej pomoci s ohladom na metodiku pre uviaznuté náklady a pred jej vykonaním konstatovala, ze je zlucitelná s vnútorným trhom, mohli vnútrostátne orgány a súdy overovat pri vykonaní dotknutej pomoci jej súlad so zásadami tejto metodiky. 30 Na úcely odpovede na túto otázku je potrebné pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora majú v rámci systému preskúmania státnej pomoci zavedeného Zmluvou o FEÚ na jednej strane vnútrostátne súdy a na druhej strane Komisia vzájomne sa doplnajúce, no odlisné úlohy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, [4]C-284/12, [5]EU:C:2013:755, bod [6]27 a citovanú judikatúru). 31 Konkrétne vnútrostátne súdy az do konecného rozhodnutia Komisie ochranujú práva osôb podliehajúcich ich právomoci pred prípadným porusením zákazu uvedeného v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ státnymi orgánmi (pozri rozsudok z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, [7]C-284/12, [8]EU:C:2013:755, bod [9]28 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti sa mozno obrátit na vnútrostátne súdy, ktoré budú musiet podat výklad a uplatnit pojem "státna pomoc" uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ s cielom urcenia, ci státne opatrenie, ktoré bolo prijaté bez predbeznej kontroly stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, sa malo alebo nemalo tejto kontrole podrobit (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2007, Lucchini, [10]C-119/05, [11]EU:C:2007:434, bod [12]50 a citovanú judikatúru). 32 Tieto súdy naproti tomu nie sú príslusné na posúdenie zlucitelnosti státnej pomoci alebo schémy státnej pomoci s vnútorným trhom. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiz toto posúdenie spadá do výlucnej právomoci Komisie, ktorej postup podlieha preskúmaniu zo strany súdov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2007, Lucchini, [13]C-119/05, [14]EU:C:2007:434, body [15]51 a [16]52 a citovanú judikatúru, a z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, [17]C-284/12, [18]EU:C:2013:755, bod [19]28 a citovanú judikatúru). 33 Treba rovnako pripomenút, ze uplatnenie pravidiel Únie v oblasti státnej pomoci spocíva v povinnosti lojálnej spolupráce medzi na jednej strane vnútrostátnymi súdmi a na druhej strane Komisiou a súdmi Únie, v rámci ktorej kazdý koná podla úlohy, ktorú mu urcuje Zmluva. Vnútrostátne súdy musia v rámci tejto spolupráce prijímat vsetky vseobecné alebo osobitné opatrenia potrebné na zabezpecenie plnenia záväzkov vyplývajúcich z práva Únie a neprijímat ziadne opatrenia, ktoré by mohli ohrozit dosiahnutie cielov Zmluvy, ako to vyplýva z clánku 4 ods. 3 ZEÚ. Vnútrostátne súdy teda konkrétne nesmú prijat rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím Komisie, aj ked má toto rozhodnutie docasnú povahu (pozri rozsudok z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, [20]C-284/12, [21]EU:C:2013:755, bod [22]41). 34 Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci vyplýva, ze vnútrostátny súd sa snazí zistit, ci je potrebné overit súlad schémy státnej pomoci upravenej vnútrostátnym zákonom, akým je zákon KDT, so zásadami metodiky pre uviaznuté náklady napriek tomu, ze Komisia vo svojom rozhodnutí 2009/287 uz konstatovala jej zlucitelnost s vnútorným trhom. 35 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Komisia po tom, co v clánku 1 tohto rozhodnutia usúdila, ze rezim kompenzácií dotknutý vo veci samej predstavuje "státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v prospech výrobcov elektrickej energie, definitívne tento rezim schválila, ked v clánku 4 ods. 2 uvedeného rozhodnutia konstatovala, ze kompenzácie uviaznutých nákladov sú zlucitelné s vnútorným trhom práve podla "metodiky pre uviaznuté náklady". 36 Za týchto okolností by umoznenie vnútrostátnemu súdu, aby sa v rámci vykonania schémy státnej pomoci dotknutej vo veci samej vyjadroval k zlucitelnosti takejto schémy státnej pomoci s vnútorným trhom, by v podstate viedlo k tomu, ze by tomuto súdu bola priznaná právomoc nahradit svojím posúdením posúdenie vykonané Komisiou, v tomto prípade v rozhodnutí 2009/287. Tým by uvedenému súdu bolo umoznené uzurpovat si v rozpore s judikatúrou uvedenou v bode 32 tohto rozsudku výlucné právomoci vyhradené Komisii, pokial ide o posúdenie zlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom. 37 Navyse by priznanie oprávnenia vnútrostátnemu súdu uskutocnit takéto posúdenie viedlo tento súd práve k prekroceniu hraníc vlastných právomocí, ktoré majú zarucit dodrziavanie práva Únie v oblasti státnej pomoci, a ktoré sú spomenuté v bode 31 tohto rozsudku, ako aj k poruseniu povinnosti lojálnej spolupráce s institúciami Únie, uvedenej v bode 33 tohto rozsudku. Nemozno totiz vylúcit, ze - co pravdepodobne platí aj v prejednávanej veci - overenie vykonané príslusným vnútrostátnym súdom by ho viedlo k prijatiu rozhodnutia, ktoré by odporovalo rozhodnutiu Komisie, ktoré by bolo inak konecné. 38 Ak by Komisia rozhodla o zlucitelnosti schémy státnej pomoci s vnútorným trhom, nebolo by pochopitelne vylúcené, ze faktický kontext zohladnený týmto orgánom by presiel zmenou medzi okamihom, ked Komisia preskúma uvedený kontext a okamihom, ked prijme konecné rozhodnutie. Takáto skutocnost môze vnútrostátny súd, ktorý má posúdit, ci dané opatrenie spadá pod dovolenú schému státnej pomoci, skutocne viest k spochybneniu relevantnosti rozhodnutia Komisie v tomto smere. 39 Ako vsak generálny advokát zdôraznil v bode 53 svojich návrhov, nemozno takýto problém riesit tým, ze budú vnútrostátnym súdom priznané výhradné právomoci Komisie, pricom riesenie treba naproti tomu hladat vo vymedzení vzájomne sa doplnajúcich, avsak odlisných úloh, spomenutých v bodoch 30 az 33 tohto rozsudku, ktoré majú tieto subjekty v oblasti státnej pomoci. 40 Pokial má vnútrostátny súd pochybnosti o výklade rozhodnutia Komisie, ktorým bolo urcité opatrenie kvalifikované ako státna pomoc, môze poziadat uvedenú institúciu o objasnenie, resp. podla okolností môze alebo musí polozit Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku v súlade s clánkom 267 druhým a tretím odsekom ZFEÚ (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 11. júla 1996, SFEI a i., [23]C-39/94, [24]EU:C:1996:285, body [25]50 a [26]51, ako aj z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, [27]C-284/12, [28]EU:C:2013:755, bod [29]44). 41 S ohladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné na prvú otázku odpovedat tak, ze clánok 107 ZFEÚ a clánok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 2 rozhodnutia 2009/287 sa majú vykladat v tom zmysle, ze bránia tomu, aby v prípade, ak Komisia preskúmala schému státnej pomoci s ohladom na metodiku pre uviaznuté náklady a pred jej vykonaním konstatovala, ze je zlucitelná s vnútorným trhom, mohli vnútrostátne orgány a súdy overovat pri vykonaní dotknutej pomoci jej súlad so zásadami tejto metodiky. O druhej otázke 42 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci clánok 4 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2009/287 v spojení s metodikou pre uviaznuté náklady sa má vykladat v tom zmysle, ze vyzaduje, aby za okolností, akými sú okolnosti sporu vo veci samej, sa pri urcení rocnej korekcie kompenzácie uviaznutých nákladov, ktorá má byt vyplatená výrobcovi, ktorý je súcastou skupiny podnikov, zohladnovala jeho príslusnost k tejto skupine, a teda hospodársky výsledok tejto skupiny, v case, ked Komisia preskúmala zlucitelnost systému kompenzácie uviaznutých nákladov s vnútorným trhom alebo skôr v case, ked sa táto korekcia uskutocnila? 43 Na úcely poskytnutia uzitocnej odpovede vnútrostátnemu súdu treba pripomenút, ze uvedený súd sa snazí získat uplatnitelné kritériá v kontexte skutkových okolností veci samej na úcely výpoctu výsky rocnej korekcie kompenzácie uviaznutých nákladov za rok 2009, ktoré boli spolocnosti PGE priznané podla zákona KDT. 44 Ako vyplýva z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, vnútrostátnemu súdu ide konkrétne o to, aby sa urcilo, ci na úcely uvedeného výpoctu sa treba priklonit k "statickému" alebo skôr k "dynamickému" chápaniu. V prvom prípade by bolo potrebné brat do úvahy výlucne struktúru skupiny podnikov, ako je opísaná v prílohe 7 zákona KDT, na základe ktorej Komisia povolila schému státnej pomoci dotknutej vo veci samej. V druhom prípade by musela byt výska kompenzácie dlhovanej spolocnosti PGE prispôsobená s ohladom na financný výsledok spolocnosti ELB, ktorá, aj ked nebola v uvedenej prílohe oznacená ako spolocnost patriace do tej istej skupiny podnikov ako PGE, bola do nej zaclenená v priebehu roku 2009, k okamihu prijatia rozhodnutia z 30. júla 2010 predsedom URE, ktoré je spomenuté v bode 22 tohto rozsudku. 45 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ako to bolo pripomenuté v bode 35 tohto rozsudku, ze v clánku 4 ods. 2 rozhodnutia 2009/287 Komisia povolila rezim kompenzácie uviaznutých nákladov upravený v zákone KDT, kedze tento rezim povazovala za zlucitelný s vnútorným trhom práve podla "metodiky pre uviaznuté náklady". 46 Z toho vyplýva, ze relevantné ustanovenia uvedeného rozhodnutia treba vykladat s ohladom na túto metodiku, aby boli spresnené kritériá, podla ktorých sa má vypocítat rocná suma kompenzácie uviaznutých nákladov, ako aj prípadná konecná korekcia uvedenej sumy. 47 Metodika pre uviaznuté náklady stanovuje posúdenie státnej pomoci priznanej vo forme kompenzácie uviaznutých nákladov v dvoch fázach. Prvá fáza upravená v bode 3 tejto metodiky má za ciel definovat náklady, ktoré mozno povazovat za "uviaznuté náklady". Druhá fáza upravená v bode 4 tejto metodiky sa týka mechanizmu výpoctu skutocnej kompenzácie, ktorá sa má vyplatit oprávneným výrobcom z titulu uviaznutých nákladov s ohladom na skutocný vývoj hospodárskej sútaze na trhu. 48 Generálny advokát v bode 63 svojich návrhov v zásade zdôraznil, ze metodika pre uviaznuté náklady je zalozená na domnienke, ze konkurencné podmienky na trhu s elektrickou energiou sa vyznacujú znacným vývojom a pripústa tak zohladnenie zmien týkajúcich sa urcitých aspektov uvedeného trhu v dotknutom clenskom státe. 49 Predovsetkým treba poukázat na to, ze podla bodu 4.2 tejto metodiky "systém vyplácania pomoci musí umoznovat zohladnenie skutocného budúceho vývoja hospodárskej sútaze", ktorý môze byt vo vseobecnosti hodnotený pomocou meratelných faktorov, akými sú napríklad ceny a trhové podiely. Navyse podla tohto bodu, kedze zmeny podmienok hospodárskej sútaze majú priamy efekt na výsku oprávnených uviaznutých nákladov, "výska vyplatenej pomoci bude nutne závisiet od vývoja skutocnej hospodárskej sútaze a pri výpocte postupne vyplácanej pomoci sa budú musiet zohladnovat zmeny v relevantných faktoroch, aby mohol byt vyhodnotený stupen dosiahnutej hospodárskej sútaze." 50 Takisto je potrebné zdôraznit, ze podla bodu 4.3 uvedenej metodiky sú clenské státy povinné zaslat Komisii výrocnú správu, "v ktorej opísu vývoj konkurencného prostredia" na trhu s elektrickou energiou, kde okrem iného uvedú zmeny pozorované pri relevantných meratelných faktoroch. Táto správa musí obsahovat najmä informácie týkajúce sa prípadných zmien v súvislosti so struktúrou energetického trhu v dotknutom clenskom státe. 51 Za týchto okolností a vzhladom na to, ze rozhodnutie 2009/287 sa v súlade s jeho clánkom 4 ods. 2 opiera práve o metodiku pre uviaznuté náklady a ze sa má, ako vyplýva najmä z jeho odôvodnení 36, 38 a 40, uplatnovat najmä na kompenzácie uviaznutých nákladov v období rokov 2006 az 2025, sa treba domnievat, ze toto rozhodnutie vychádza z tej istej vývojovej logiky ako táto metodika a musí byt preto vykladané v zmysle "dynamického" chápania. 52 Z toho dôvodu musí rocná korekcia kompenzácie uviaznutých nákladov zohladnovat skutocnú situáciu na trhu v okamihu výpoctu tejto sumy, co vyzaduje posúdenie vývoja hospodárskej sútaze na dotknutom trhu. 53 Z toho vyplýva, ze rozhodnutie 2009/287 sa má vykladat v tom zmysle, ze vsetky zmeny vo vlastníckych struktúrach spolocností vyrábajúcich elektrickú energiu spadajú do pôsobnosti uvedeného rozhodnutia, a teda musia ich vnútrostátne orgány alebo vnútrostátne súdy brat do úvahy, ked vykonávajú rocnú korekciu kompenzácie uviaznutých nákladov. 54 Okrem toho, ako Komisia správne poznamenala na pojednávaní, samotná myslienka korekcie na rozdiel od zálohy spocíva v zohladnení nových skutocností, ktoré sa objavia po získaní kompenzácie uviaznutých nákladov a nemôze byt zredukovaná na obycajný odkaz na struktúru skupiny podnikov, ako bola pôvodne pevne stanovená vo vnútrostátnom legislatívnom akte. 55 Navyse zohladnenie takýchto skutocností v rámci výpoctu korekcie kompenzácie predstavuje výhodu v tom, ze umoznuje vyhnút sa systematickému uskutocnovaniu postupu predbeznej kontroly upraveného v clánku 108 ZFEÚ pri co najmensej zmene struktúry dotknutých skupín podnikov. 56 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné na druhú otázku odpovedat tak, ze clánok 4 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2009/287 v spojení s metodikou pre uviaznuté náklady sa má vykladat v tom zmysle, ze vyzaduje, aby za okolností, akými sú okolnosti sporu vo veci samej, sa pri urcení rocnej korekcie kompenzácie uviaznutých nákladov, ktorá má byt vyplatená výrobcovi, ktorý je súcastou skupiny podnikov, zohladnovala jeho príslusnost k tejto skupine, a teda hospodársky výsledok tejto skupiny, v case, ked sa táto korekcia uskutocní. O trovách 57 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: 1. Clánok 107 ZFEÚ a clánok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 2 rozhodnutia Komisie 2009/287/ES z 25. septembra 2007 vo veci státnej pomoci poskytnutej Polskom v rámci dlhodobých zmlúv o predaji kapacít a elektrickej energie a státnej pomoci, ktorú Polsko plánuje poskytnút v rámci kompenzácie za dobrovolné vypovedanie dlhodobých zmlúv o predaji kapacít a elektrickej energie, sa majú vykladat v tom zmysle, ze bránia tomu, aby v prípade, ak Európska komisia preskúmala schému státnej pomoci s ohladom na oznámenie Komisie z 26. júla 2001 o metodike zameranej na analýzu státnej pomoci v súvislosti s uviaznutými nákladmi, a pred jej vykonaním konstatovala, ze je zlucitelná s vnútorným trhom, mohli vnútrostátne orgány a súdy overovat pri vykonaní dotknutej pomoci jej súlad so zásadami tejto metodiky. 2. Clánok 4 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2009/287 v spojení s oznámením Komisie z 26. júla 2001 o metodike zameranej na analýzu státnej pomoci v súvislosti s uviaznutými nákladmi sa má vykladat v tom zmysle, ze vyzaduje, aby za okolností, akými sú okolnosti sporu vo veci samej, sa pri urcení rocnej korekcie kompenzácie uviaznutých nákladov, ktorá má byt vyplatená výrobcovi, ktorý je súcastou skupiny podnikov, zohladnovala jeho príslusnost k tejto skupine, a teda hospodársky výsledok tejto skupiny, v case, ked sa táto korekcia uskutocní. Podpisy __________________________________________________________________ ( [30]*1 ) Jazyk konania: polstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXOaUDVY/L89540-4159TMP.html#t-ECR_62014CJ0574_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:083:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:027:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A285&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 30. file:///tmp/lynxXXXXOaUDVY/L89540-4159TMP.html#c-ECR_62014CJ0574_SK_01-E0001