ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) zo 7. júla 2016 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Hospodárska sútaz -- Clánok 101 ZFEÚ -- Nevýhradná licencná zmluva -- Patent -- Neexistencia porusovania práv vyplývajúcich z patentu -- Povinnost platit poplatky" Vo veci C-567/14, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz, Francúzsko) z 23. septembra 2014 a dorucený Súdnemu dvoru 9. decembra 2014, ktorý súvisí s konaním: Genentech Inc. proti Hoechst GmbH, Sanofi-Aventis Deutschland GmbH, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predsednícka prvej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia A. Arabadziev, J.-C. Bonichot, C. G. Fernlund (spravodajca) a E. Regan, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: V. Tourrčs, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. januára 2016, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Genentech Inc., v zastúpení: E. Kleiman, S. Saleh, C. Ritz, L. De Maria, E. Gaillard, J. Philippe, avocats, P. Chrocziel a T. Lübbig, Rechtsanwälte, -- Hoechst GmbH a Sanofi-Aventis Deutschland GmbH, v zastúpení: A. Wachsmann, A. van Hooft, M. Barbier, A. Fisselier a T. Elkins, avocats, -- francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas, D. Segoin, a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia, -- spanielska vláda, v zastúpení: A. Rubio González, splnomocnený zástupca, -- holandská vláda, v zastúpení: M. Bulterman a M. de Ree, splnomocnené zástupkyne, -- Európska komisia, v zastúpení: A. Dawes, B. Mongin, a F. Castilla Contreras, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 17. marca 2016, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 101 ZFEÚ. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Genentech Inc. na jednej strane a Hoechst GmbH a Sanofi-Aventis Deutschland GmbH na druhej strane vo veci zrusenia rozhodcovského rozhodnutia týkajúceho sa výkonu licencnej zmluvy na práva vyplývajúce z patentu. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 3 Dna 6. augusta 1992 Behringwerke AG udelila spolocnosti Genentech nevýhradnú celosvetovú licenciu (dalej len "licencná zmluva") na pouzívanie aktivátora ludského cytomegalovírusu (dalej len "aktivátor HCMV"). Táto technológia bola predmetom európskeho patentu c. EP 0173 177 53, udeleného 22. apríla 1992 a zruseného 12. januára 1999, ako aj dvoch patentov US 522 a US 140 udelených v Spojených státoch amerických 15. decembra 1998 a 17. apríla 2001. 4 Genentech pouzíval aktivátor HCMV na ulahcenie prepisu postupnosti deoxiribonukleovej kyseliny (DNA) nevyhnutného na výrobu biologického lieku, ktorého aktívnou látkou je rituximab. Genentech uvádza tento liek na trh v Spojených státoch amerických pod obchodným oznacením Rituxan a v Európskej únii pod oznacením MabThera. 5 Licencná zmluva sa riadi nemeckým právom. 6 Z clánku 3.1 tejto licencnej zmluvy vyplýva, ze Genentech sa zaviazala zaplatit ako protihodnotu za právo vyuzívat aktivátor HCMV: -- jednorazový poplatok 20000 nemeckých mariek (DEM) (priblizne 10225 eur), -- pevný rocný poplatok 20000 DEM, -- bezný poplatok vo výske 0,5 % z cistej hodnoty predaja hotových výrobkov drzitelom licencie a jeho spriaznenými spolocnostami a drzitelmi sublicencií. 7 Licencná zmluva definuje "hotové výrobky" ako "komercne predajné tovary zahrnajúce licencovaný výrobok, predávané vo forme umoznujúcej ich podávanie pacientom na terapeutické pouzitie alebo pouzívanej v rámci diagnostického postupu, ktorých cielom nie je zmena zlozenia, spracovanie, prebalenie alebo zmena etikety pred ich pouzitím a ktoré sa neuvádzajú na trh s týmto cielom". Pokial ide o pojem "licencované výrobky", táto zmluva ho definuje ako "materiály (vrátane organizmov), ktorých výroba, vyuzívanie alebo predaj by v prípade neexistencie tejto zmluvy porusovali jeden alebo viacero patentových nárokov, ktorých doba platnosti neuplynula, zahrnutých v právach spojených s patentmi, ktoré sú predmetom licencie". 8 Genentech zaplatila jednorazový poplatok a rocný poplatok, ale nikdy nezaplatila bezný poplatok spolocnosti Hoechst, ktorá vstúpila do práv Behringwerke. 9 Dna 30. júna 2008 Sanofi-Aventis Deutschland, dcérska spolocnost Hoechst, zaslala spolocnosti Genentech ziadost o informácie o konecných výrobkoch, ktoré uvádzala na trh bez zaplatenia bezných poplatkov. 10 Dna 27. augusta 2008 Genentech oznámila spolocnosti Sanofi-Aventis Deutschland rozhodnutia o výpovedi licencnej zmluvy od 28. októbra 2008. 11 Dna 24. októbra 2008 spolocnost Hoechst, ktorá sa domnievala, ze Genentech pouzívala aktivátor HCMV bez platenia bezných poplatkov, zacala proti tejto spolocnosti na základe rozhodcovskej dolozky obsiahnutej v clánku 11 licencnej zmluvy rozhodcovské konanie. 12 Dna 27. októbra 2008 sa Sanofi-Aventis Deutschland obrátila na United States District Court for the Eastern District of Texas (Okresný súd Spojených státov pre východný obvod státu Texas, Spojené státy americké) so zalobou týkajúcou sa porusovania práv vyplývajúcich z patentov, ktoré sú predmetom licencie, proti spolocnostiam Genentech a Biogen Idec Inc. Tieto posledné uvedené spolocnosti podali v ten istý den zaloby o neplatnost týchto patentov na United States District Court for the Northern District of California (Okresný súd Spojených státov pre severný obvod státu Kalifornia, Spojené státy americké). Tieto dve konania o zalobách boli spojené do jedného konania pred týmto posledným uvedeným súdom, ktorý uvedené zaloby zamietol rozhodnutím z 11. marca 2011. 13 Rozsudkom z 22. marca 2012 United States Court of Appeals for the Federal Circuit (Odvolací súd Spojených státov amerických pre federálny obvod, Spojené státy americké) odvolanie Sanofi-Aventis Deutschland proti tomuto rozhodnutiu zamietol. 14 Tretím ciastocným rozhodcovským rozhodnutím vydaným 5. septembra 2012 (dalej len "tretie ciastocné rozhodnutie") jediný rozhodca potvrdil zodpovednost spolocnosti Genentech vo vztahu k spolocnosti Hoechst za platbu bezných poplatkov. 15 Dna 10. decembra 2012 sa Genentech obrátila na Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz) so zalobou o neplatnost tretieho ciastocného rozhodnutia. 16 Dna 25. februára 2013 vydal jediný rozhodca konecné rozhodnutie a stvrté ciastocné rozhodnutie o celkovej sume a o nákladoch, ktorým sa spolocnosti Genentech ulozila povinnost zaplatit spolocnosti Hoechst okrem trov rozhodcovského konania a zastúpenia sumu 108322850 eur z titulu náhrady skody spolu s beznými úrokmi. Toto konecné rozhodnutie bolo doplnené dodatkom z 22. mája 2013. 17 Uznesením z 3. októbra 2013 Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz) potvrdil vykonatelnost tretieho ciastocného rozhodnutia a zamietol návrh, aby boli na spolocné konanie spojené veci, v ktorých sú prejednávané zaloby podané spolocnostou Genentech o neplatnost tohto tretieho ciastocného rozhodnutia, ako aj konecného rozhodnutia z 25. februára 2013 a dodatku k tomuto rozhodnutiu z 22. mája 2013. 18 V rámci konania o neplatnost tretieho ciastocného rozhodnutia si vnútrostátny súd kladie otázku zlucitelnosti licencnej zmluvy s clánkom 101 ZFEÚ. Uvádza, ze jediný rozhodca dospel k záveru, ze pocas platnosti tejto zmluvy bol drzitel licencie povinný platit zmluvné poplatky, aj ked zrusenie patentov má retroaktívny úcinok. Pýta sa, ci takáto zmluva neporusuje ustanovenia clánku 101 ZFEÚ, kedze núti drzitela licencie platit poplatky, na ktoré vsak neexistuje dôvod vzhladom na zrusenie patentov súvisiacich s postúpenými právami, a spôsobuje mu tým "konkurencnú nevýhodu". 19 Za týchto okolností Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Majú sa ustanovenia clánku 101 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze bránia tomu, aby sa licencná zmluva, ktorá ukladá drzitelovi licencie povinnost uhrádzat poplatky len za vyuzívanie práv spojených s patentmi, ktoré sú predmetom licencie, povazovala v prípade zrusenia patentov za úcinnú?" O prejudiciálnej otázke O prípustnosti 20 Hoechst a Sanofi Avantis Deutschland (dalej spolocne len " Hoechst"), ako aj francúzska vláda tvrdia, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania je neprípustný, co Európska komisia spochybnuje. 21 Hoechst v prvom rade v podstate tvrdí, ze pravidlá upravujúce vnútrostátne konanie neumoznujú vnútrostátnemu súdu polozit takúto otázku bez toho, aby porusil svoju vlastnú právomoc. Hoechst uvádza, ze v dôsledku toho sa obrátila na Cour de cassation (Kasacný súd, Francúzsko) s opravným prostriedkom proti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. 22 Treba vsak na jednej strane pripomenút, ze v rámci clánku 267 ZFEÚ Súdny dvor nemá právomoc vyjadrovat sa ani k výkladu vnútrostátnych právnych a správnych predpisov, ani k súladu týchto predpisov s právom Únie (rozsudok z 11. marca 2010, Attanasio Group, [2]C-384/08, [3]EU:C:2010:133, bod [4]16 a citovaná judikatúra), a na druhej strane, ze neprinálezí Súdnemu dvoru preverovat, ci rozhodnutie vnútrostátneho súdu bolo prijaté v súlade s vnútrostátnymi pravidlami organizácie a súdnych konaní (rozsudky zo 14. januára 1982, Reina, [5]65/81, [6]EU:C:1982:6, bod [7]8, ako aj z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [8]C-238/05, [9]EU:C:2006:734, bod [10]14). 23 Súdny dvor sa musí pridrzat rozhodnutia súdu clenského státu, pokial nebolo zrusené v rámci opravných prostriedkov eventuálne upravených vnútrostátnym právom (rozsudky z 12. februára 1974, Rheinmühlen-Düsseldorf, [11]146/73, [12]EU:C:1974:12, bod [13]3, a z 1. decembra 2005, Burtscher, [14]C-213/04, [15]EU:C:2005:731, bod [16]32). V predmetnej veci zo skutocností uvedených na pojednávaní vyplýva, ze uznesením z 18. novembra 2015 Cour de cassation zamietol opravný prostriedok spolocnosti Hoechst proti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, takze sa nemozno domnievat, ze toto rozhodnutie bolo zrusené. 24 V druhom rade Hoechst tvrdí, ze vnútrostátnemu súdu nemozno poskytnút nijakú uzitocnú odpoved. Uvádza, ze pokial ide o zalobu o neplatnost medzinárodného rozhodcovského rozhodnutia, vnútrostátne súdy nie sú oprávnené kontrolovat spôsob, akým boli otázky hospodárskej sútaze riesené rozhodcom, ak tento rozhodca dospel v konecnom rozhodnutí k záveru, ze nedoslo k nijakému poruseniu clánku 101 ZFEÚ. 25 Francúzska vláda doplna, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania neobsahuje nevyhnutné informácie o skutkových a právnych okolnostiach potrebné na to, aby sa poskytla uzitocná odpoved na polozenú otázku. Osobitne, rozhodnutie vnútrostátneho súdu nespresnuje skutocné podmienky fungovania a struktúry dotknutého trhu alebo trhov. Vnútrostátny súd opomenul zmienit niektoré normatívne nástroje vztahujúce sa na právo hospodárskej sútaze Únie, ktoré sú vsak relevantné, ako aj akékolvek informácie o nemeckom práve, ktorému podlieha licencná zmluva. 26 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi zakotvenej v clánku 267 ZFEÚ prislúcha výlucne vnútrostátnemu súdu, ktorému bol spor predlozený a ktorý musí prevziat zodpovednost za vydávané súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnost prejudiciálneho rozhodnutia na to, aby mohol vydat svoj rozsudok, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto pokial sa polozená otázka týka výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút. Odmietnutie rozhodnút o prejudiciálnej otázke polozenej vnútrostátnym súdom je mozné iba vtedy, ked je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá nijaký vztah k realite alebo k predmetu sporu vo veci samej, ked je problém hypotetický alebo ked Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby poskytol uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sú mu polozené (rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, [17]C-379/98, [18]EU:C:2001:160, body [19]38 a [20]39, ako aj z 22. júna 2010, Melki a Abdeli, [21]C-188/10 a C-189/10, [22]EU:C:2010:363, bod [23]27). 27 V predmetnej veci, kedze vnútrostátny súd sa pýta na otázku, ci clánok 101 ZFEÚ bráni tomu, aby licencná zmluva bola vykonaná v súlade s výkladom, ktorý poskytol jediný rozhodca, nie je zjavné, ze otázka polozená Súdnemu dvoru, pokial ide o výklad, ktorý treba dat tomuto ustanoveniu Zmluvy o FEÚ, je irelevantná na rozhodnutie sporu vo veci samej. Rozhodnutie vnútrostátneho súdu vysvetluje strucne, ale presne pôvod a povahu tohto sporu, ktorého riesenie podla neho závisí od výkladu clánku 101 ZFEÚ. Z toho vyplýva, ze vnútrostátny súd dostatocne definoval skutkový a právny rámec, v ktorom sa nachádza jeho ziadost o výklad práva Únie, na to, aby sa Súdnemu dvoru umoznilo uzitocne odpovedat na túto ziadost. 28 V tretom rade Hoechst a francúzska vláda uvádzajú, ze otázka polozená vnútrostátnym súdom nezodpovedá skutkovým okolnostiam dotknutým vo veci samej, kedze americké patenty, ktoré sú jediné relevantné na úcely sporu vo veci samej, neboli zrusené. 29 V tomto ohlade treba konstatovat, ze vnútrostátny súd iste formuloval svoju otázku slovami, ktoré by mohli byt chápané tak, ze sa dotýkajú osobitnej situácie, v ktorej je drzitel licencie povinný platit poplatky za vyuzívanie práv spojených s patentmi, a to napriek zruseniu týchto patentov. 30 Napriek tomu, ako uviedol generálny advokát v bode 36 svojich návrhov, zo znenia návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ako je v podstate prevzatý v bodoch 12 a 13 tohto rozsudku, jasne vyplýva, ze vnútrostátny súd si je vedomý toho, ze patent US 522 udelený 15. decembra 1998 a patent US 140 udelený 17. apríla 2001, o ktorých je ustálené, ze sú jediné relevantné na úcely sporu vo veci samej, neboli zrusené. Zmienka vnútrostátneho súdu o zrusení patentov iba preberá niektoré údaje nachádzajúce sa v bodoch 193 a 194 tretieho ciastocného rozhodnutia, ktorých znenie je zjavne vyvrátené jednak zvysnou castou tohto rozhodnutia, osobitne bodmi 51 az 53, jednak skutocnostami v spise sprístupnenom Súdnemu dvoru. 31 Z toho vyplýva, ze prejudiciálna otázka je prípustná. O veci samej 32 Na úvod treba uviest, ze zo spisu na Súdnom dvore vyplýva, ze Genentech v priebehu rozhodcovského konania tvrdila, ze nemala povinnost platit bezný poplatok, pretoze podla ustanovení licencnej zmluvy jeho platenie na jednej strane predpokladalo, ze v konecnom výrobku rituximab sa nachádza aktivátor HCMV, a na druhej strane, ze výroba alebo pouzívanie tohto aktivátora porusili pri neexistencii tejto zmluvy práva spojené s patentmi, ktoré sú predmetom licencie. Jediný rozhodca vsak odmietol tieto tvrdenia, ktoré povazoval za zalozené na doslovnom výklade licencnej zmluvy, a vlastne v rozpore s obchodným cielom strán, ktorým bolo umoznit spolocnosti Genentech pouzívanie aktivátora HCMV na výrobu proteínov bez vystavenia sa riziku zaloby pre porusenie práv vyplývajúcich z patentu zo strany drzitela práv k tejto technológii. 33 Rovnako z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze v rámci sporu vo veci samej Genentech tvrdí, ze tým, ze sa jej ukladá povinnost platit bezný poplatok pri neexistencii akéhokolvek porusovania, hoci podla samotného znenia licencnej zmluvy tento poplatok bol splatný len za výrobky, ktorých výroba, vyuzívanie alebo predaj by v prípade neexistencie tejto zmluvy porusovali patenty, ktoré sú predmetom licencie, jej tretie ciastocné rozhodnutie ukladá neodôvodnené výdavky v rozpore s právom hospodárskej sútaze. 34 V dôsledku toho aj ked z formálneho hladiska vnútrostátny súd, ako sa uz konstatovalo v bode 29 tohto rozsudku, zrejme obmedzil svoju prejudiciálnu otázku na hypotézu zrusenia patentov, jeho otázku treba chápat tak, ze táto otázka sa týka tiez prípadu neporusovania práv vyplývajúcich z patentov, ktoré sú predmetom licencie. 35 Za týchto podmienok treba chápat otázku polozenú vnútrostátnym súdom tak, ze sa v podstate pýta, ci sa má clánok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze bráni tomu, aby sa na základe licencnej zmluvy, akou je zmluva dotknutá vo veci samej, drzitelovi licencie ulozila povinnost platit poplatok za vyuzívanie patentovanej technológie pocas celého obdobia úcinnosti tejto zmluvy v prípade zrusenia alebo neporusovania práv vyplývajúcich z patentov chrániacich túto technológiu. 36 Genentech a spanielska vláda sa domnievajú, ze na túto otázku je potrebné odpovedat kladne. Hoechst, francúzska a holandská vláda, ako aj Komisia tento názor nezastávajú. 37 Genentech jedinému rozhodcovi vytýka, ze porusil jasné ustanovenia licencnej zmluvy a clánku 101 ZFEÚ tým, ze mu ulozil povinnost platit poplatky z predaja výrobku, ktorý neporusuje patentovanú technológiu. Táto spolocnost tvrdí, ze znása dodatocné náklady priblizne 169 miliónov eur v porovnaní so svojimi konkurentmi z dôvodu tohto obmedzenia z hladiska ciela a z hladiska následku v zmysle clánku 101 ZFEÚ. 38 V tomto ohlade treba zdôraznit podla toho, co uviedol generálny advokát v bode 75 svojich návrhov, ze v rámci prejudiciálneho konania neprinálezí Súdnemu dvoru, aby preskúmaval skutocnosti konstatované jediným rozhodcom a ani výklad licencnej zmluvy, ktorý vykonal z hladiska nemeckého práva, podla ktorého je Genentech povinná platit bezný poplatok bez ohladu na zrusenie patentov alebo neexistenciu porusovania práv vyplývajúcich z patentov dotknutých vo veci samej. 39 Okrem toho treba pripomenút, ze Súdny dvor uz v kontexte výhradnej licencnej zmluvy uviedol, ze povinnost platit poplatok a to aj po uplynutí trvania platnosti patentu, ktorý je predmetom licencie, môze vychádzat z úvahy obchodnej povahy, týkajúcej sa hodnoty prisudzovanej moznostiam vyuzitia priznaným licencnou zmluvou, osobitne, ak je táto povinnost obsiahnutá v licencnej zmluve uzavretej pred udelením tohto patentu (rozsudok z 12. mája 1989, Ottung, [24]320/87, [25]EU:C:1989:195, bod [26]11). Za týchto okolností, ak drzitel licencie môze slobodne vypovedat zmluvu v primeranej výpovednej lehote, na povinnost platit poplatky pocas celého obdobia platnosti zmluvy sa nemôze vztahovat pôsobnost zákazu uvedeného v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 12. mája 1989, Ottung, [27]320/87, [28]EU:C:1989:195, bod [29]13). 40 Z rozsudku z 12. mája 1989, Ottung ([30]320/87, [31]EU:C:1989:195) tak vyplýva, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ nezakazuje zmluvne ulozit povinnost platit poplatok za výhradné vyuzívanie technológie, ktorá uz nie je krytá patentom, pod podmienkou, ze drzitel licencie môze túto zmluvu slobodne vypovedat. Toto posúdenie spocíva na konstatovaní, podla ktorého tento poplatok predstavuje cenu za obchodné vyuzívanie technológie, ktorá je predmetom licencie, s ubezpecením, ze poskytovatel licencie nebude vykonávat svoje práva priemyselného vlastníctva. Kým bude dotknutá licencná zmluva úcinná a drzitel licencie ju môze slobodne vypovedat, je poplatok splatný, a to aj pokial práva priemyselného vlastníctva vyplývajúce z patentov poskytnutých výhradne nemôzu byt uplatnené voci drzitelovi licencie z dôvodu uplynutia ich platnosti. Okolnosti tejto povahy, a osobitne okolnost, podla ktorej licencná zmluva môze byt slobodne vypovedaná drzitelom licencie, totiz umoznujú vylúcit, ze platenie poplatku zasiahne do hospodárskej sútaze obmedzením slobody konania drzitela licencie alebo vyvolaním úcinkov uzavretia trhu. 41 Toto riesenie vyplývajúce z rozsudku z 12. mája 1989, Ottung ([32]320/87, [33]EU:C:1989:195), platí a fortiori v situácii, akou je situácia dotknutá vo veci samej. Ak totiz v priebehu obdobia úcinnosti licencnej zmluvy zostane poplatok splatný aj po zániku práv priemyselného vlastníctva, platí o to viac to isté aj pred zánikom týchto práv. 42 Skutocnost, ze súdy státov udelenia patentov dotknutých vo veci samej rozhodli po vypovedaní licencnej zmluvy, ze vyuzívanie poskytnutej technológie spolocnostou Genentech neporusovalo práva vyplývajúce z týchto patentov, nemá podla informácií o nemeckom práve uplatnitelnom na túto zmluvu, poskytnutých vnútrostátnym súdom vplyv na splatnost poplatku za obdobie predchádzajúce tomuto vypovedaniu. Z toho vyplýva, ze vzhladom na to, ze spolocnost Genentech mala právo uvedenú zmluvu kedykolvek vypovedat, povinnost platit poplatok v priebehu obdobia úcinnosti tej istej zmluvy, pocas ktorého boli úcinné práva vyplývajúce z postúpených patentov, nepredstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 43 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti treba odpovedat na polozenú otázku tak, ze clánok 101 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni tomu, aby sa na základe licencnej zmluvy, akou je zmluva dotknutá vo veci samej, drzitelovi licencie ulozila povinnost platit poplatok za vyuzívanie patentovanej technológie pocas celého obdobia úcinnosti tejto zmluvy v prípade zrusenia alebo neporusovania práv vyplývajúcich z patentu, ktorý je predmetom licencie, pokial drzitel licencie mohol slobodne vypovedat túto zmluvu v primeranej výpovednej lehote. O trovách 44 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: Clánok 101 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni tomu, aby sa na základe licencnej zmluvy, akou je zmluva dotknutá vo veci samej, drzitelovi licencie ulozila povinnost platit poplatok za vyuzívanie patentovanej technológie pocas celého obdobia úcinnosti tejto zmluvy v prípade zrusenia alebo neporusovania práv vyplývajúcich z patentu, ktorý je predmetom licencie, pokial drzitel licencie mohol slobodne vypovedat túto zmluvu v primeranej výpovednej lehote. Podpisy __________________________________________________________________ ( [34]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXDodbTA/L89739-9221TMP.html#t-ECR_62014CJ0567_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A133&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A133&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A133&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A6&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point8 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A12&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A12&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A12&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point3 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A731&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A731&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A731&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A363&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point11 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///tmp/lynxXXXXDodbTA/L89739-9221TMP.html#c-ECR_62014CJ0567_SK_01-E0001