ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) zo 14. júla 2016 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Verejné zákazky a sloboda usadit sa -- Clánok 49 ZFEÚ -- Smernica 2006/123/ES -- Clánok 12 -- Koncesie týkajúce sa hospodársky významného verejného majetku v prímorských, jazerných a riecnych oblastiach -- Automatické predlzenie platnosti -- Neexistencia verejného obstarávania" V spojených veciach C-458/15 a C-67/15, ktorých predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre Región Lombardsko, Taliansko) a Tribunale amministrativo regionale per la Sardegna (Regionálny správny súd pre Región Sardínia, Taliansko) z 5. marca 2014 a z 28. januára 2015 a dorucené Súdnemu dvoru 3. októbra 2014 a 12. februára 2015, ktoré súvisia s konaniami Promoimpresa Srl (C-458/14) proti Consorzio dei comuni della Sponda Bresciana del Lago di Garda e del Lago di Idro, Regione Lombardia, a Mario Melis a i. (C-67/15) proti Comune di Loiri Porto San Paolo, Provincia di Olbia Tempio, za úcasti: Alessandro Piredda a i., SÚDNY DVOR (piata komora), v zlození: predseda piatej komory J. L. da Cruz Vilaça (spravodajca), podpredseda Súdneho dvora A. Tizzano, vykonávajúci funkciu sudcu piatej komory, sudcovia A. Borg Barthet, E. Levits a M. Bergerer, generálny advokát: M. Szpunar, tajomník: L. Carrasco Marco, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. decembra 2015, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Promoimpresa Srl, v zastúpení: E. Vaglio, R. Righi a E. Nesi, avvocati, -- Consorzio dei comuni della Sponda Bresciana del Lago di Garda e del Lago di Idro, v zastúpení: M. Ballerini a C. Cerami, avvocati, -- Regione Lombardia, v zastúpení: M. Tamborino, avvocato, -- Mario Melis a i., v zastúpení: B. Ballero, A. Capacchione, F. Ballero a S. Ballero, avvocati, -- Comune di Loiri Porto San Paolo, v zastúpení: G. Longheu, avvocato, -- Provincia di Olbia Tempio, v zastúpení: G. Cosseddu a F. Melis, avvocati, -- Alessandro Piredda a i., v zastúpení: S. Carboni a S. Dessy, avvocati, -- talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci P. Garofoli, avvocato dello Stato, a L. Serena-Rossi, znalkyna, -- ceská vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vlácil a T. Müller, splnomocnení zástupcovia, -- grécka vláda, v zastúpení: K. Nasopoulou, splnomocnená zástupkyna, -- holandská vláda, v zastúpení: J. Langer, splnomocnený zástupca, -- Európska komisia, v zastúpení: G. Conte, A. Tokár a E. Montaguti, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. februára 2016, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánku 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o sluzbách na vnútornom trhu ([2]Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36), ako aj clánkov 49, 56 a 106 ZFEÚ. 2 Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov. Prvý spor (vec C-458/14) je medzi spolocnostou Promoimpresa Srl na jednej strane a Consorzio dei Comuni della Sponda Bresciana del Lago di Garda e del Lago di Idro (Zdruzenie obcí v oblasti Brescia, ktoré sú na brehu Gardského a Iderského jazera, Taliansko, dalej len "zdruzenie") a Regione Lombardia (Región Lombardsko, Taliansko) na druhej strane a týka sa po prvé rozhodnutia zdruzenia zamietnut spolocnosti Promoimpresa predlzenie platnosti koncesie, ktorú vlastnila na vyuzívanie verejného priestranstva, a po druhé rozhodnutia Giunta Regionale Lombardia (Rady regiónu Lombardsko) podmienit udelenie koncesií týkajúcich sa verejného majetku porovnávaciemu výberu. Druhý spor (vec C-67/15) je medzi pánom Mariom Melisom a i. na jednej strane a Comune di Loiri Porto San Paolo (obec Loiri Porto San Paolo, Taliansko, dalej len "obec") a Provincia di Olbia Tempio (okres Olbia Tempio, Taliansko) na druhej strane, a týka sa rozhodnutí o schválení plánu na vyuzívanie pobrezia a rozhodnutí o udelení koncesií týkajúcich sa verejného majetku v prímorskej oblasti, ako aj opatrení, ktorými obecná polícia pánovi Melisovi a i. nariadila odstránit z prímorskej oblasti niektoré zariadenia. Právny rámec Právo Únie 3 Odôvodnenie 39 smernice 2006/123 uvádza: "Pojem 'systém udelovania povolení` by mal okrem iného zahrnat administratívne postupy udelovania povolení, licencií, schválení alebo koncesií, ako aj povinnost na úcely získania oprávnenia vykonávat cinnost, zaregistrovat sa ako clen profesie alebo zapísat sa do registra, evidencie alebo databázy, povinnost úradného vymenovania do orgánu alebo povinnost byt drzitelom preukazu potvrdzujúceho clenstvo v urcitej profesii. Povolenie môze byt udelené nielen formálnym rozhodnutím, ale aj implicitným rozhodnutím, ktoré vyplýva napríklad z necinnosti príslusného orgánu alebo zo skutocnosti, ze zainteresovaná strana musí cakat na potvrdenie prijatia svojho vyhlásenia, aby mohla zacat vykonávat príslusnú cinnost alebo aby sa vykonávania tejto cinnosti stalo zákonným." 4 Podla odôvodnenia 57 tejto smernice: "Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa systémov udelovania povolení by sa mali zaoberat prípadmi, ked si prístup k cinnosti v oblasti sluzieb alebo jej vykonávanie prevádzkovatelmi vyzaduje rozhodnutie príslusného orgánu. Netýka sa to rozhodnutí príslusných orgánov o zalození verejného alebo súkromného subjektu na poskytovanie konkrétnej sluzby, ani na uzatvorenie zmlúv príslusnými orgánmi na poskytovanie konkrétnej sluzby, ktorú upravujú predpisy o verejnom obstarávaní, pretoze táto smernica sa nezaoberá pravidlami verejného obstarávania." 5 Na základe clánku 4 bodu 6 uvedenej smernice 2006/123 predstavuje "systém udelovania povolení""kazdý postup, v rámci ktorého sa od poskytovatela alebo príjemcu vyzaduje, aby podnikol kroky smerom k získaniu úradného rozhodnutia alebo konkludentného rozhodnutia o prístupe k cinnosti v oblasti sluzieb alebo jej vykonávaní od príslusného orgánu". 6 Clánok 12 rovnakej smernice, ktorý sa týka situácií, v ktorých je cielom rezimu povolovania umoznenie priebehu hospodárskych cinností, ktoré vyzadujú pouzívanie prírodných zdrojov, znie: "1. Tam, kde je mozný pocet povolení pre danú cinnost obmedzený pre nedostatok dostupných prírodných zdrojov alebo technickej kapacity, clenské státy uplatnujú u potenciálnych kandidátov také výberové konanie, ktoré poskytne v plnom rozsahu záruky nestrannosti a transparentnosti predovsetkým vrátane primeraného zverejnenia zacatia konania jeho priebehu a ukoncenia. 2. V prípadoch uvedených v odseku 1 sa povolenie udeluje na primeranú urcitú dobu a nemôze byt automaticky obnovené, ani nemôze udelovat ziadnu inú výhodu poskytovatelovi, ktorého platnost povolenia práve uplynula, ani pre ziadnu osobu, ktorá má s týmto poskytovatelom osobitné väzby. 3. Pokial odsek 1 a clánky 9 a 10 neustanovujú inak, môzu clenské státy pri stanovovaní pravidiel výberových konaní v súlade s právom [Únie] zohladnit faktory verejného zdravia, cielov sociálnej politiky, ochrany zdravia a bezpecnosti zamestnancov alebo samostatne zárobkovo cinných osôb, ochrany zivotného prostredia, zachovania kultúrneho dedicstva a iné závazné dôvody týkajúce sa verejného záujmu." 7 Podla odôvodnenia 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 23. februára 2014 o udelovaní koncesií ([3]Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1): "... urcité dohody, ktorých predmetom je právo hospodárskeho subjektu vyuzívat na základe súkromného alebo verejného práva urcité veci alebo zdroje vo verejnom vlastníctve, ako je pozemok alebo akýkolvek verejný majetok, najmä v oblasti námorných alebo vnútrozemských prístavov alebo letísk, v ktorých stát alebo verejný obstarávatel alebo obstarávatel stanovuje len vseobecné podmienky ich uzívania bez obstarania konkrétnych stavieb alebo sluzieb, [by sa] nemali povazovat za koncesie v zmysle tejto smernice. Zvycajne sa to týka vecí vo verejnom vlastníctve alebo zmlúv o nájme pozemku, ktoré vo vseobecnosti obsahujú podmienky odovzdania prenajatého majetku nájomcovi, spôsob uzívania pozemku, povinnosti prenajímatela a nájomcu týkajúce sa údrzby majetku, dlzku trvania nájmu a vrátenie majetku prenajímatelovi, nájomné a súvisiace poplatky hradené nájomcom." Talianske právo 8 Clánok 1 ods. 18 decreto-legge n. 194 (zákonný dekrét c. 194) z 30. decembra 2009 (dalej len "zákonný dekrét c. 194/2009"), zmenený na zákon prostredníctvom legge n. 25 (zákon c. 25) z 26. februára 2010 (dalej len "zákon c. 25/2010") stanovuje: "Bez toho, aby bola dotknutá právna úprava týkajúca sa pridelenia majetku regiónom a miestnym subjektom podla zákona c. 42 z 5. mája 2009 a príslusných uplatnovacích pravidiel, pocas revízie právneho rámca v oblasti udelovania koncesií týkajúcich sa verejného majetku v prímorských oblastiach na turistické a rekreacné úcely, ktoré musí byt uskutocnované, pokial ide o kritériá a postupy udelovania týchto koncesií, na základe dohody v rámci konferencie stát-regióny v zmysle clánku 8 ods. 6 zákona c. 131 z 5. júna 2003 uzatvorenej v súlade so zásadami hospodárskej sútaze, slobody usadenia sa, zásadou zarucujúcou výkon, rozvoj a zhodnotenie podnikatelských cinností, ako aj zásadou ochrany investícií, a na úcely odstránenia rezimu prednostného práva stanoveného v clánku 37 ods. 2 druhom pododseku kódexu navigácie, doba platnosti koncesií existujúcich ku dnu nadobudnutia platnosti tohto dekrétu, ktorých platnost uplynie najneskôr 31. decembra 2015, sa predlzuje do tohto dátumu,..." 9 Toto ustanovenie bolo zmenené clánkom 34k decreto legge n. 179 (zákonný dekrét c. 179) z 18. októbra 2012 (dalej len "zákonný dekrét c. 179/2012"), vlozeným pri zmene zákonom c. 221 zo 17. decembra 2012, takto: "Bez toho, aby bola dotknutá právna úprava týkajúca sa pridelenia majetku regiónom a miestnym subjektom podla zákona c. 42 z 5. mája 2009 a príslusných uplatnovacích pravidiel, pocas revízie právneho rámca v oblasti udelovania koncesií týkajúcich sa verejného majetku v prímorských, jazerných a riecnych oblastiach na turistické a rekreacné úcely, rybárstvo, chov rýb a súvisiace výrobné a sportové cinnosti, ako aj na miesta urcené pre prístavy na jachty, prístaviská a kotviská pre rekreacné plavidlá, ktoré musí byt uskutocnované, pokial ide o kritériá a postupy udelovania týchto koncesií, na základe dohody v rámci konferencie stát-regióny v zmysle clánku 8 ods. 6 zákona c. 131 z 5. júna 2003 uzatvorenej v súlade so zásadami hospodárskej sútaze, slobody usadenia sa, zásadou zarucujúcou výkon, rozvoj a zhodnotenie podnikatelských cinností, ako aj zásadou ochrany investícií, a na úcely odstránenia rezimu prednostného práva stanoveného v clánku 37 ods. 2 druhom pododseku kódexu navigácie, doba platnosti koncesií existujúcich ku dnu nadobudnutia platnosti tohto dekrétu, ktorých platnost uplynie najneskôr 31. decembra 2015, sa predlzuje do 31. decembra 2020,..." 10 Clánok 16 zákonného dekrétu c. 59 z 26. marca 2010, ktorým sa preberá smernica 2006/123, stanovuje: "1. V prípade, ze je pocet vydávaných povolení pre urcitú cinnost zahrnujúcu poskytovanie sluzieb obmedzený v dôsledku nedostatku prírodných zdrojov alebo technickej kapacity, príslusné orgány uplatnia postup pre výber spomedzi viacerých potenciálnych kandidátov a zabezpecia, ze kritériá a postupy potrebné na zabezpecenie nestrannosti konania, ktoré sú pre tieto orgány záväzné, budú stanovené vopred a zverejnené. 2. Pri stanovovaní pravidiel výberových konaní môzu príslusné orgány v súlade s právom [Únie] zohladnit faktory verejného zdravia, cielov sociálnej politiky, ochrany zdravia a bezpecnosti zamestnancov alebo samostatne zárobkovo cinných osôb, ochrany zivotného prostredia, zachovania kultúrneho dedicstva a iné závazné dôvody týkajúce sa verejného záujmu. 3. Jednotlivé ustanovenia týkajúce sa vydávania povolení musia viest k dodrziavaniu kritérií a postupov uvedených v odseku 1. 4. V prípadoch uvedených v odseku 1 sa povolenie vydáva na urcitý cas a nie je mozné ho automaticky obnovit, ani nie je mozné priznat výhody poskytovatelovi, ktorého platnost povolenia práve uplynula, alebo iným osobám, hoci by boli odôvodnené osobitnými väzbami s týmto poskytovatelom." Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky Vec C-458/14 11 Rozhodnutiami zo 16. júna a 17. augusta 2006 vydalo zdruzenie spolocnosti Promoimpresa koncesiu na vyuzívanie verejného priestranstva na úcely kiosku, krytej terasy, kúpaliska, prístaviska a móla v rámci oblasti pri Gardskom jazere. 12 Clánok 3 tejto koncesie stanovoval jej automatické skoncenie 31. decembra 2010 bez toho, aby bolo potrebné ju vypovedat, a bez toho, aby sa koncesionár mohol na úcely pokracovania vo vyuzívaní koncesie dovolávat zvyklostí a tradícií. 13 Súcasne Európska komisia vo výzve oznámenej Talianskej republike listom z 2. februára 2009 uviedla, ze clánok 37 talianskeho kódexu navigácie je v rozpore s clánkom 49 ZFEÚ v rozsahu, v akom stanovuje prednostné právo pre koncesionára, ktorého platnost koncesie práve uplynula, v prípade pridelenia koncesií týkajúcich sa prímorskej verejnej oblasti. Taliansky zákonodarca zasiahol a toto prednostné právo zrusil. Následne pri zmene zákonného dekrétu c. 194/2009 na zákon c. 25/2010 doplnil taliansky zákonodarca odkaz na iný právny predpis, cím umoznil automatické predlzenie platnosti koncesií vzdy o sest rokov. Komisia v doplnujúcej výzve listom 5. mája 2010 uviedla, ze tento odkaz na jednej strane zbavuje zrusenie prednostného práva úcinku a na druhej strane je v rozpore s clánkom 12 smernice 2006/123, ako aj clánkom 49 ZFEÚ. Vzhladom na to, ze sa taliansky zákonodarca rozhodol ustanovenie umoznujúce uvedený odkaz zrusit, Komisia rozhodla, ze môze konanie o nesplnenie povinnosti 27. februára 2012 zastavit. 14 Dna 14. apríla 2010 podala Promoimpresa ziadost o predlzenie platnosti svojej koncesie, ktorú zdruzenie rozhodnutím zo 6. mája 2011 zamietlo. Toto zrusenie na jednej strane vychádzalo z toho, ze nová koncesia sa nedá získat na základe jednoduchej ziadosti o predlzenie platnosti, ale iba na základe verejného obstarávania, a ze na druhej strane koncesia, ktorej platnost uplynula, bola obmedzená na obdobie pät rokov a vylucovala akúkolvek formu automatického predlzenia platnosti. 15 Promoimpresa toto rozhodnutie zdruzenia napadla na Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre Región Lombardsko, Taliansko), pricom sa odvolávala najmä na porusenie clánku 1 ods. 18 zákonného dekrétu c. 194/2009, zmeneného na zákon c. 25/2010, kedze toto ustanovenie upravovalo predlzenie doby platnosti koncesií. 16 Vnútrostátny súd spresnuje, ze právny vztah existujúci medzi spolocnostou Promoimpresa a zdruzením vykazuje znaky "koncesie" v zmysle práva Únie, kedze Promoimpresa má právo vyuzívat verejný majetok za pravidelný poplatok správe, ktorá je majitelom tohto majetku, a riziko jeho vyuzívania nesie Promoimpresa. 17 Tento súd zastáva názor, ze talianska právna úprava v rozsahu, v akom stanovuje opakované predlzenia platnosti týchto koncesií týkajúcich sa verejného majetku vytvára neodôvodnené obmedzenie slobody usadit sa, kedze najmä spôsobuje praktickú nemoznost prístupu ku koncesiám, ktorých platnost sa koncí, akémukolvek inému konkurentovi. 18 Za týchto okolností Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre Región Lombardsko) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Bránia zásady slobody usadit sa, zákazu diskriminácie a ochrany hospodárskej sútaze, uvedené v clánkoch 49, 56 a 106 ZFEÚ, ako aj zásada pravidla odôvodnenosti, obsiahnuté v týchto ustanoveniach, vnútrostátnym právnym predpisom, ktoré v dôsledku postupných legislatívnych zásahov vedú k opakovanému odkladu dátumu skoncenia platnosti koncesií týkajúcich sa hospodársky významného verejného majetku v prímorských, jazerných a riecnych oblastiach, ktorých doba platnosti sa zo zákona predlzuje na najmenej 11 rokov, cím sa zachováva výlucné právo jedného koncesionára na vyuzívanie predmetného majetku na hospodárske úcely, hoci obdobie platnosti jemu udelenej koncesie uz uplynulo, s tým dôsledkom, ze iným hospodárskym subjektom - záujemcom sa odníma akákolvek moznost získat predmetný majetok do uzívania na základe verejného obstarávania?" Vec C-67/15 19 Pán Melis a i. sú väcsinou organizátormi cinnosti v oblasti turistického ruchu a rekreácie na plázi v obci na základe koncesií týkajúcich sa verejného majetku v prímorskej oblasti, ktoré im boli pridelené v roku 2004 na obdobie sest rokov a potom ich platnost bola predlzená o jeden rok. 20 Pán Melis a i. predlozili v roku 2012 obci ziadost o formálne rozhodnutie o predlzení platnosti. Obec na túto ziadost neodpovedala. Pán Melis a i. z toho odvodili, ze môzu zákonne pokracovat od mája 2012 vo svojej cinnosti v súlade s clánkom 1 ods. 18 zákonného dekrétu c. 194/2009, ktorý stanovoval automatické predlzenie platnosti koncesií týkajúcich sa verejného majetku v prímorskej oblasti pre cinnosti v oblasti turistického ruchu a rekreácie. 21 Dna 11. mája 2012 obec po schválení plánu na vyuzívanie pobrezia uverejnila oznámenie o vyhlásení výberového konania na pridelenie siedmich nových koncesií týkajúcich sa verejného majetku v prímorskej oblasti, pricom niektoré z nich sa týkali oblastí, pre ktoré uz boli vydané koncesie pánovi Melisovi a i. 22 Dna 5. júna 2012 pán Melis a i. podali na Tribunale amministrativo regionale per la Sardegna (Regionálny správny súd pre Región Sardínia, Taliansko) návrh na zrusenie týchto rozhodnutí obce. Následne predlozili dalsie zalobné dôvody, oznámené 11. júna 2012, pricom tak rozsírili svoje výhrady na rozhodnutie, ktorým obec pridelila koncesie, ktoré boli predmetom oznámenia z 11. mája 2012. Pán Melis a i. tiez napadli opatrenia, ktorými im obecná mestská polícia nariadila, aby z verejnej prímorskej oblasti odstránili svoje zariadenia. 23 Vnútrostátny súd spresnuje, ze vztah existujúci medzi pánom Melisom a i. a obcou má znaky koncesie v zmysle práva Únie, kedze ide o poskytovanie sluzby a riziko prevádzkovania nesú koncesionári. 24 Okrem toho vnútrostátny súd zastáva názor, ze automatické predlzenie platnosti stanovené vnútrostátnou právnou úpravou znemoznuje uplatnovanie práva Únie, najmä clánku 12 smernice 2006/123, ako aj ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa slobodného poskytovania sluzieb a slobody usadenia sa. 25 Za týchto podmienok Tribunale amministrativo regionale per la Sardegna (Regionálny správny súd pre Región Sardínia) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Bránia zásady slobody usadit sa, zákazu diskriminácie a ochrany hospodárskej sútaze, uvedené v clánkoch 49, 56 a 106 ZFEÚ, vnútrostátnej právnej úprave, ktorá v dôsledku postupných legislatívnych zásahov vedie k opakovanému odkladu dátumu skoncenia platnosti koncesií týkajúcich sa hospodársky významného verejného majetku v prímorskej oblasti? 2. Bráni clánok 12 smernice 2006/123 vnútrostátnemu ustanoveniu, akým je clánok 1 ods. 18 zákonného dekrétu c. 194/2009, zmeneného na zákon zákonom c. 25/2010 v znení neskorsích predpisov, ktoré umoznuje automatické predlzenie doby platnosti udelených koncesií týkajúcich sa verejného majetku v prímorskej oblasti, pokial ide o cinnosti v oblasti turistického ruchu a rekreácie, a to do 31. decembra 2015, resp., v zmysle clánku 34k zákonného dekrétu c. 179/2012, prijatého prostredníctvom clánku 1 ods. 1 zákona c. 221 zo 17. decembra 2012, do 31. decembra 2020?" 26 Rozhodnutím z 27. októbra 2015 boli veci spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. O prejudiciálnych otázkach O prípustnosti prejudiciálnych otázok 27 Talianska vláda po prvé tvrdí, ze clánok 1 ods. 18 zákonného dekrétu c. 194/2009, ktorého sa týka vec C-458/14, sa v case skutkových okolností vo veci samej týkala výlucne koncesií týkajúcich sa verejného majetku v prímorských oblastiach. Uplatnenie týchto ustanovení na jazerné a riecne koncesie prislo az po prijatí aktov napadnutých na vnútrostátnom súde, takze toto ustanovenie nie je uplatnitelné ani ratione temporis, ani ratione materiae na koncesiu dotknutú vo veci samej. 28 V tomto ohlade treba pripomenút, ze pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie polozených vnútrostátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednost a ktorých správnost Súdnemu dvoru neprinálezí preverovat, platí prezumpcia relevantnosti (rozsudok zo 6. októbra 2015, Târsia, [4]C-69/14, [5]EU:C:2015:662, bod [6]12 a citovaná judikatúra). 29 V rámci systému súdnej spolupráce, ktorý je ustanovený v clánku 267 ZFEÚ, predovsetkým neprinálezí Súdnemu dvoru overovat alebo spochybnovat správnost výkladu vnútrostátneho práva poskytnutého vnútrostátnym súdom, pretoze takýto výklad patrí výlucne do právomoci vnútrostátneho súdu. Súdny dvor, na ktorý sa vnútrostátny súd obrátil s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania, sa tak musí pridrzat výkladu vnútrostátneho práva, ktorý mu uvedený súd predlozil (rozsudok zo 6. októbra 2015, Târsia, [7]C-69/14, [8]EU:C:2015:662, bod [9]13 a citovaná judikatúra). 30 Navyse Súdny dvor môze odmietnut rozhodnút o prejudiciálnej otázke polozenej vnútrostátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá ziadnu súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokial ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sa mu polozili (rozsudok zo 6. októbra 2015, Târsia, [10]C-69/14, [11]EU:C:2015:662, bod [12]14 a citovaná judikatúra). 31 V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vo veci C-458/14 vyplýva, ze Promoimpresa sa pri podávaní svojej zaloby na Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre Región Lombardsko) dovolávala clánku 1 ods. 18 zákonného dekrétu c. 194/2009 v znení zákona c. 25/2010, pricom tvrdila, ze hoci bolo toto ustanovenie prijaté pre koncesie týkajúce sa prímorských oblastí, má sa uplatnit aj na koncesie týkajúce sa jazerných oblastí. 32 Vnútrostátny súd v tejto veci pritom implicitne tento výklad pripustil, kedze rozhodol, ze riesenie sporu vo veci samej závisí od otázky, ci sa má uplatnenie tohto vnútrostátneho ustanovenia vylúcit z dôvodu, ze je v rozpore s právom Únie. 33 Komisia po druhé poukazuje na to, ze v case skutkových okolností kazdej z vecí samej sa na koncesie udelené zalobcom v sporoch vo veciach samých ratione temporis nevztahoval clánok 34k zákonného dekrétu c. 179/2012. Toto ustanovenie, ktoré predlzuje koncesie týkajúce sa verejného majetku, ktorých platnost mala pôvodne skoncit 31. augusta 2015, do 31. decembra 2020, bolo totiz prijaté po rozhodnutiach napadnutých v spore vo veci samej. Komisia z toho vyvodzuje, ze prejudiciálne otázky sú prípustné iba v rozsahu, v akom sa týkajú predlzenia platnosti koncesií do 31. decembra 2015. 34 V tejto súvislosti treba uviest, ako to konstatoval generálny advokát v bode 37 svojich návrhov, ze prejudiciálne otázky vnútrostátneho súdu sa týkajú vseobecne vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje automatický a opakovaný odklad dátumu skoncenia platnosti koncesií týkajúcich sa verejného majetku v prímorských a jazerných oblastiach. Pokial ide o otázku, ci sú uplatnitelné vnútrostátne ustanovenia v sporoch vo veciach samých tie, ktoré odkladajú toto skoncenie platnosti na 31. decembra 2015, alebo na 31. decembra 2020, nielenze patrí do právomoci vnútrostátneho súdu, ale ani neovplyvnuje prípustnost polozených prejudiciálnych otázok. 35 S ohladom na uvedené treba dospiet k záveru, ze návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sú prípustné. O druhej otázke vo veci C-67/15 36 Svojou druhou otázkou, ktorú treba preskúmat ako prvú, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 12 smernice 2006/123 vykladat v tom zmysle, ze bráni vnútrostátnej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá umoznuje automatické predlzenie doby platnosti udelených koncesií týkajúcich sa verejného majetku v prímorských a jazerných oblastiach, ktoré sú urcené na výkon cinností v oblasti turistického ruchu a rekreácie. O podmienkach uplatnenia clánku 12 smernice 2006/123 37 Clánok 12 smernice 2006/123 sa nachádza v oddiele 1 kapitoly III tejto smernice týkajúcom sa udelovania povolení, a týka sa osobitnej situácie, v ktorej je pocet povolení pre danú cinnost obmedzený z dôvodu nedostatku dostupných prírodných zdrojov alebo technickej kapacity. V rámci tohto istého oddielu upravuje clánok 9 tejto smernice moznost clenských státov podmienit prístup k cinnosti v oblasti sluzieb alebo jej vykonávanie systémom udelovania povolení. Clánok 10 tejto smernice sa týka podmienok pre udelovanie týchto povolení a clánok 11 tejto smernice sa týka doby ich platnosti. 38 Na jednej strane treba uviest, ze na základe clánku 4 bodu 6 tejto smernice predstavuje "systém udelovania povolení" kazdý postup, v rámci ktorého sa od poskytovatela alebo príjemcu vyzaduje, aby podnikol kroky smerom k získaniu úradného rozhodnutia alebo konkludentného rozhodnutia o prístupe k cinnosti v oblasti sluzieb alebo jej vykonávaní od príslusného orgánu. 39 Odôvodnenie 39 uvedenej smernice okrem toho uvádza, ze pojem "systém udelovania povolení" by mal okrem iného zahrnat administratívne postupy udelovania povolení. 40 Predmetom sporov vo veciach samých sú pritom koncesie týkajúce sa verejného majetku v prímorských a jazerných oblastiach udelené verejnými orgánmi, ktoré sa týkajú vyuzívania verejného priestranstva na cinnosti v oblasti turistického ruchu a rekreácie. 41 Tieto koncesie sa tak môzu oznacit ako "povolenia" v zmysle ustanovení smernice 2006/123, kedze bez ohladu na ich kvalifikáciu vo vnútrostátnom práve predstavujú formálne akty, ktoré musia poskytovatelia sluzieb od vnútrostátnych orgánov získat, aby mohli vykonávat hospodársku cinnost. 42 Na druhú stranu treba zdôraznit, ze koncesie dotknuté vo veci samej sa týkajú prírodných zdrojov v zmysle clánku 12 smernice 2006/123, pretoze dotknuté verejné priestranstvá sa nachádzajú bud na brehu Gardského jazera, alebo na talianskom pobrezí. 43 Pokial ide konkrétne o otázku, ci musia byt uvedené koncesie predmetom obmedzeného poctu povolení z dôvodu nedostatku prírodných zdrojov, prislúcha vnútrostátnemu súdu, aby overil, ci je táto podmienka splnená. V tejto súvislosti skutocnost, ze koncesie dotknuté vo veci samej sa neudelujú na vnútrostátnej, ale na komunálnej úrovni, sa musí zohladnit najmä pri urcení, ci uvedené priestranstvá, ktoré môzu byt predmetom hospodárskeho vyuzívania, sú obmedzené. 44 Okrem iného vzhladom na to, ze vnútrostátne súdy zastávajú názor, ze koncesie dotknuté v spore vo veci samej môzu predstavovat koncesie na sluzby, treba spresnit, ze podla odôvodnenia 57 smernice 2006/123 sa ustanovenia tejto smernice týkajúce sa systémov udelovania povolení nevztahujú na uzatvorenie zmlúv príslusnými orgánmi na poskytovanie konkrétnej sluzby, ktorú upravujú predpisy o verejnom obstarávaní. 45 Vyplýva z toho, ze ustanovenia smernice 2006/123 týkajúce sa systémov udelovania povolení sa nemôzu uplatnit na koncesie na verejné sluzby, ktoré môzu patrit najmä do pôsobnosti smernice 2014/23. 46 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze koncesiu na sluzby charakterizuje situácia, v ktorej verejný obstarávatel preniesol právo na vyuzívanie sluzby na koncesionára, pricom tento má v rámci uzatvorenej zmluvy urcitú hospodársku slobodu na urcenie podmienok vyuzívania tohto práva, a tým je paralelne znacne vystavený rizikám spojeným s týmto vyuzívaním (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2009, Hans & Christophorus Oymanns, [13]C-300/07, [14]EU:C:2009:358, bod [15]71). 47 V prejednávaných veciach, ako to zdôraznuje aj Komisia, sa koncesie netýkajú poskytovania sluzieb urcených zadávatelom, ale povolenia prevádzkovat hospodársku cinnost na verejnom priestranstve. Vyplýva z toho, ze koncesie dotknuté vo veci samej nepatria do kategórie koncesií na sluzby (pozri analogicky rozsudok zo 14. novembra 2013, Belgacom, [16]C-221/12, [17]EU:C:2013:736, body [18]26 az [19]28). 48 Tento výklad podporuje okrem iného aj odôvodnenie 15 smernice 2014/23. Toto odôvodnenie totiz spresnuje, ze urcité dohody, ktorých predmetom je právo hospodárskeho subjektu vyuzívat na základe súkromného alebo verejného práva urcité veci alebo zdroje vo verejnom vlastníctve, akými sú pozemky, v ktorých stát alebo verejný obstarávatel alebo obstarávatel stanovuje len vseobecné podmienky ich uzívania bez obstarania konkrétnych stavieb alebo sluzieb, nemali povazovat za "koncesie na sluzby" v zmysle tejto smernice. O uplatnení clánku 12 smernice 2006/123 49 Za predpokladu, ze koncesie dotknuté v sporoch vo veciach samých patria do pôsobnosti clánku 12 smernice 2006/123 - co prinálezí posúdit vnútrostátnemu súdu, ako vyplýva z bodu 43 tohto rozsudku - treba uviest, ze podla odseku 1 tohto ustanovenia tam, kde je pocet povolení pre danú cinnost obmedzený z dôvodu nedostatku dostupných prírodných zdrojov, musí byt pri potenciálnych kandidátoch udelovanie povolení podmienené takým výberovým konaním, ktoré poskytne v plnom rozsahu záruky nestrannosti a transparentnosti, a to predovsetkým primeraného zverejnenia. 50 Ako pritom zdôraznuje generálny advokát v bode 83 svojich návrhov, vnútrostátna právna úprava, akou je právna úprava v spore vo veci samej, sa v rozsahu, v akom stanovuje odklad dátumu skoncenia platnosti ex lege povolenia, rovná automatickému predlzeniu platnosti povolení, ktoré je vylúcené samotným znením clánku 12 ods. 2 smernice 2006/123. 51 Okrem toho automatické predlzenie platnosti povolení hospodárskeho vyuzívania verejného majetku v prímorských a jazerných oblastiach neumoznuje usporiadanie výberového konania, ako ho opisuje bod 49 tohto rozsudku. 52 Zalobcovia v spore vo veci samej, ako aj talianska vláda vsak tvrdia, ze automatické predlzenie platnosti povolení je potrebné na ochranu legitímnej dôvery majitelov týchto povolení, kedze umoznuje návratnost nimi realizovaných investícií. 53 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze clánok 12 ods. 3 smernice 2006/123 výslovne stanovuje, ze clenské státy môzu pri stanovovaní pravidiel výberových konaní zohladnit faktor závazných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu. 54 Zohladnenie takéhoto faktora je vsak stanovené iba pri stanovovaní pravidiel výberového konania pri potenciálnych kandidátoch a musí byt v súlade najmä s clánkom 12 ods. 1 tejto smernice. 55 Clánok 12 ods. 3 uvedenej smernice preto nemozno vykladat tak, ze umoznuje odôvodnit automatické predlzenie platnosti povolení, napriek tomu ze ziadne výberové konanie podla odseku 1 tohto clánku nebolo pri pôvodnom udelení uvedených povolení usporiadané. 56 Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bodoch 92 a 93 svojich návrhov, odôvodnenie zalozené na zásade ochrany legitímnej dôvery si vyzaduje samostatné posúdenie, ktoré umozní preukázat, ze majitel povolenia mohol legitímne ocakávat, ze platnost jeho povolenia bude predlzená, a vykonal zodpovedajúce investície. Na toto odôvodnenie sa teda nemozno oprávnene odvolávat na podporu takého automatického predlzenia, aké zriadil taliansky normotvorca, ktoré sa uplatnuje nediferencovaným spôsobom na vsetky dotknuté povolenia. 57 Z uvedeného vyplýva, ze clánok 12 ods. 1 a 2 smernice 2006/123 sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni vnútrostátnemu opatreniu, akým je opatrenie v spore vo veci samej, ktoré stanovuje automatické predlzenie platnosti udelených povolení na vyuzívanie verejného majetku v prímorských a jazerných oblastiach, ktoré sú urcené na výkon cinností v oblasti turistického ruchu a rekreácie, bez uskutocnenia akéhokolvek výberového konania z potenciálnych kandidátov. O otázke vo veci C-458/14 a o prvej otázke vo veci C-67/15 58 Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmat spolocne, sa vnútrostátne súdy v podstate pýtajú, ci sa clánky 49, 56 a 106 ZFEÚ majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, akou je právna úprava v spore vo veci samej, ktorá umoznuje automatické predlzenie platnosti udelených koncesií týkajúcich sa verejného majetku, ktoré sú urcené na výkon cinností v oblasti turistického ruchu a rekreácie. 59 Na úvod treba spresnit, ze kazdé vnútrostátne opatrenie v oblasti, ktorá bola na úrovni Únie harmonizovaná vycerpávajúcim spôsobom, sa nemá posudzovat s ohladom na ustanovenia primárneho práva, ale s ohladom na ustanovenia tohto harmonizacného opatrenia (rozsudok z 30. apríla 2014, UPC DTH, [20]C-475/12, [21]EU:C:2014:285, bod [22]63 a citovaná judikatúra). 60 Ako uviedol generálny advokát v bodoch 41 az 43 svojich návrhov, clánky 9 az 13 smernice 2006/123 stanovujú sériu ustanovení, ktoré clenský stát musí dodrziavat, ked cinnost sluzby podlieha vydaniu povolenia. 61 Podobne ako bolo uz rozhodnuté v súvislosti s clánkom 14 tejto smernice, ktorý stanovuje zoznam poziadaviek "zakázaných" pri výkone slobody usadit sa, treba konstatovat, ze clánky 9 az 13 tejto smernice uskutocnujú v súvislosti so sluzbami spadajúcimi do ich právomoci úplnú harmonizáciu (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2015, Rina Services a i., [23]C-593/13, [24]EU:C:2015:399, body [25]37 a [26]38). 62 Prejudiciálne otázky sa teda v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu primárneho práva, stávajú aktuálnymi iba za predpokladu, ze clánok 12 smernice 2006/123 nebude na veci v sporoch vo veciach samých uplatnitelný, co prinálezí posúdit vnútrostátnym súdom, ako vyplýva z bodu 43 tohto rozsudku. Súdny dvor teda na tieto otázky odpovedá iba v súvislosti s touto výhradou. 63 Treba tiez spresnit, ze koncesie dotknuté v spore vo veci samej sa týkajú práva usadit sa na verejnom priestranstve s cielom jeho hospodárskeho vyuzitia na úcely turistického ruchu a rekreácie, takze situácie týkajúce sa sporov vo veciach samých patria svojou povahou pod clánok 49 ZFEÚ. 64 V tejto súvislosti bolo rozhodnuté, ze verejné orgány sú povinné, ked chcú udelit koncesiu, ktorá nepatrí do pôsobnosti smerníc týkajúcich sa rôznych kategórií verejných obstarávaní, dodrziavat vo vseobecnosti základné pravidlá Zmluvy o FEÚ a osobitne zásadu zákazu diskriminácie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 2008, ASM Brescia, [27]C-347/06, [28]EU:C:2008:416, body [29]57 a [30]58, ako aj citovanú judikatúru). 65 Najmä pokial takáto koncesia vykazuje nepochybný cezhranicný záujem, jej udelenie podniku usadenému v clenskom státe verejného obstarávatela bez akejkolvek transparentnosti predstavuje rozdiel v zaobchádzaní na ujmu podnikov usadených v iných clenských státoch, ktoré by mohli mat o túto koncesiu záujem. Takýto rozdiel v zaobchádzaní je v zásade zakázaný clánkom 49 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudky zo 17. júla 2008, ASM Brescia, [31]C-347/06, [32]EU:C:2008:416, body [33]59 a [34]60, ako aj zo 14. novembra 2013, Belgacom, [35]C-221/12, [36]EU:C:2013:736, bod [37]37). 66 Pokial ide na úvod o existenciu nepochybného cezhranicného záujmu, treba pripomenút, ze tento záujem treba posúdit na základe súhrnu relevantných kritérií, akými sú hospodársky význam zákazky, geografické miesto jej výkonu alebo jej technické vlastnosti, a to s prihliadnutím na vlastné charakteristiky dotknutej zákazky (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. novembra 2013, Belgacom, [38]C-221/12, [39]EU:C:2013:736, bod [40]29 a citovaná judikatúra, ako aj zo 17. decembra 2015, UNIS a Beaudout Pčre et Fils, [41]C-25/14 a C-26/14, [42]EU:C:2015:821, bod [43]30). 67 Vo veci C-458/14 vsak informácie poskytnuté vnútrostátnym súdom umoznujú Súdnemu dvoru konstatovat, ze dotknutá koncesia vykazuje nepochybný cezhranicný záujem, vzhladom najmä na geografickú polohu majetku a hospodársku hodnotu tejto koncesie. 68 Naopak, vo veci C-67/15 vnútrostátny súd neuviedol informácie potrebné na to, aby Súdny dvor mohol rozhodnút, ci nepochybný cezhranicný záujem existuje. Ako pritom vyplýva z clánku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania by mal mat Súdny dvor moznost oboznámit sa so zhrnutím skutkového stavu, z ktorého prejudiciálne otázky vychádzajú, ako aj so spojitostou existujúcou najmä medzi týmto skutkovým stavom a prejudiciálnymi otázkami. Preto by sa zistenie potrebných skutocností umoznujúcich overenie existencie nepochybného cezhranicného záujmu mali vnútrostátnym súdom uskutocnit predtým, nez sa tento súd obráti na Súdny dvor (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2015, UNIS a Beaudout Pčre et Fils, [44]C-25/14 a C-26/14, [45]EU:C:2015:821, bod [46]28). 69 Za týchto podmienok je prvá prejudiciálna otázka polozená vo veci C-67/15 neprípustná. 70 Pokial ide o vec C-458/14, treba dalej konstatovat, ze právna úprava, akou je právna úprava v spore vo veci samej, vzhladom na predlzenie platnosti, ktoré zavádza, odkladá udelenie koncesií v transparentnom verejnom obstarávaní, takze treba rozhodnút, ze takáto právna úprava zavádza rozdielne zaobchádzanie na ujmu podnikov usadených v iných clenských státoch, ktoré by mohli mat o tieto koncesie záujem, ktoré je v zásade clánkom 49 ZFEÚ zakázané. 71 Nakoniec v rozsahu, v akom talianska vláda tvrdí, ze cielom predlzení platnosti zavedených vnútrostátnou právnou úpravou je umoznit koncesionárom, aby sa im vrátili ich investície, treba spresnit, ze takýto rozdiel v zaobchádzaní môze byt odôvodnený závaznými dôvodmi verejného záujmu, akými je najmä nutnost dodrziavat zásadu právnej istoty (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 2008, ASM Brescia, [47]C-347/06, [48]EU:C:2008:416, bod [49]64, ako aj zo 14. novembra 2013, Belgacom, [50]C-221/12, [51]EU:C:2013:736, bod [52]38). 72 V súvislosti s koncesiou udelenou v roku 1984, zatial co v tomto case este nebolo rozhodnuté, ze zmluvy, ktoré vykazujú nepochybný cezhranicný záujem, by mohli byt viazané povinnostami transparentnosti, tak bolo rozhodnuté, ze zásada právnej istoty vyzaduje, aby sa so zrusením takejto koncesie spájalo prechodné obdobie, ktoré umozní zmluvným stranám oslobodit sa spod zmluvných vztahov za prijatelných podmienok najmä z hospodárskeho hladiska (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 2008, ASM Brescia, [53]C-347/06, [54]EU:C:2008:416, body [55]70 a [56]71, ako aj zo 14. novembra 2013, Belgacom, [57]C-221/12, [58]EU:C:2013:736, bod [59]40). 73 Koncesie dotknuté v spore vo veci samej vsak boli udelené, ked uz bolo urcené, ze na zmluvy, ktoré vykazujú nepochybný cezhranicný záujem, sa vztahuje povinnost transparentnosti, takze sa na úcely odôvodnenia rozdielneho zaobchádzania zakázaného clánkom 49 ZFEÚ nemozno odvolávat na zásadu právnej istoty. 74 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze clánok 49 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni vnútrostátnej právnej úprave, akou je právna úprava v spore vo veci samej, ktorá umoznuje automatické predlzenie platnosti udelených koncesií na vyuzívanie verejného majetku, ktoré sú urcené na výkon cinností v oblasti turistického ruchu a rekreácie, v rozsahu, v akom tieto koncesie vykazujú nepochybný cezhranicný záujem. O trovách 75 Vzhladom na to, ze konanie má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: 1. Clánok 12 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o sluzbách na vnútornom trhu sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni vnútrostátnemu opatreniu, akým je opatrenie v spore vo veci samej, ktoré stanovuje automatické predlzenie platnosti udelených povolení na vyuzívanie verejného majetku v prímorských a jazerných oblastiach, ktoré sú urcené na výkon cinností v oblasti turistického ruchu a rekreácie, bez uskutocnenia akéhokolvek výberového konania z potenciálnych kandidátov. 2. Clánok 49 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni vnútrostátnej právnej úprave, akou je právna úprava v spore vo veci samej, ktorá umoznuje automatické predlzenie platnosti udelených koncesií na vyuzívanie verejného majetku, ktoré sú urcené na výkon cinností v oblasti turistického ruchu a rekreácie, v rozsahu, v akom tieto koncesie vykazujú nepochybný cezhranicný záujem. Podpisy __________________________________________________________________ ( [60]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXkVV4tz/L89699-856TMP.html#t-ECR_62014CJ0458_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:376:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:094:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A662&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A662&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A662&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A662&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A662&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A662&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A662&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A662&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A662&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A358&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A358&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A285&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A285&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A285&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A399&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A399&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A399&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A399&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A821&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A821&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A821&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A821&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A821&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A821&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A736&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 60. file:///tmp/lynxXXXXkVV4tz/L89699-856TMP.html#c-ECR_62014CJ0458_SK_01-E0001