ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 10. novembra 2016 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Schéma pomoci v prospech prevádzkovatela verejnoprávneho rozhlasového vysielania -- Záväzky sluzby vo verejnom záujme -- Zapocítanie -- Clánok 106 ods. 2 ZFEÚ -- Rozhodnutie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom -- Zmena spôsobu financovania -- Danové opatrenia -- Dan ulozená prevádzkovatelom plateného televízneho vysielania -- Rozhodnutie, ktorým sa zmenená schéma pomoci vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom -- Zohladnenie spôsobu financovania -- Existencia záväzného vztahu urcenia medzi danou a schémou pomoci -- Priamy vplyv príjmu z dane na výsku pomoci -- Kompenzácia cistých nákladov na poskytovanie sluzby vo verejnom záujme -- Konkurencný vztah medzi osobou povinnou platit dan a príjemcom pomoci -- Skreslenie vnútrostátneho práva" Vo veci C-449/14 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie podané 23. septembra 2014, DTS Distribuidora de Televisión Digital SA, so sídlom v Tres Cantos (Spanielsko), v zastúpení: H. Brokelmann a M. Ganino, abogados, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: C. Urraca Caviedes, B. Stromsky a G. Valero Jordana, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Telefónica de Espańa SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), Telefónica Móviles Espańa SA, so sídlom v Madride, v zastúpení: F. González Díaz, F. Salerno a V. Romero Algarra, abogados, Spanielske královstvo, v zastúpení: M. A. Sampol Pucurull, splnomocnený zástupca, Corporación de Radio y Televisión Espańola SA (RTVE), so sídlom v Madride, v zastúpení: A. Martínez Sánchez a J. Rodríguez Ordóńez, abogados, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predsednícka prvej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia E. Regan (spravodajca), A. Arabadziev, C. G. Fernlund a S. Rodin, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: L. Carrasco Marco, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. marca 2016, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. júla 2016, vyhlásil tento Rozsudok 1 Týmto odvolaním DTS Distribuidora de Televisión Digital SA (dalej len "DTS") navrhuje zrusit rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 11. júla 2014, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia (T-533/10, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2014:629), ktorým tento súd zamietol jej zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie 2011/1/EÚ z 20. júla 2010 o schéme státnej pomoci C 38/09 (ex NN 58/09), ktorú Spanielsko plánuje poskytnút spanielskemu prevádzkovatelovi verejnoprávneho rozhlasového vysielania (RTVE) ([3]Ú. v. EÚ L 1, 2011, s. 9, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu: 2 DTS je spolocnost, ktorá sa specializuje na správu a prevádzkovanie platenej platformy digitálnej satelitnej televízie, nazvanej Digital +, a na vývoj tematických kanálov na spanielskom trhu. 3 Corporación de Radio y Televisión Espańola SA (dalej len "RTVE") je spanielsky prevádzkovatel verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania, ktorý bol poverený poskytovaním sluzby vo verejnom záujme v uvedených oblastiach na základe Ley 17/2006 de la radio y la televisión de titularidad estatal (zákon c. 17/2006 o verejnom rozhlase a televízií) z 5. júna 2006 (BOE c. 134, zo 6. júna 2006, s. 21270). 4 Zákon c. 17/2006 stanovoval rezim zmiesaného financovania, v rámci ktorého bola RTVE príjemcom jednak príjmov pochádzajúcich zo svojej obchodnej cinnosti, najmä z predaja reklamného priestoru, a jednak platieb od Spanielska vyplácaných ako kompenzácia za poskytovanie sluzby vo verejnom záujme. 5 Európska komisia schválila tento systém financovania svojimi rozhodnutiami K (2005) 1163 v konecnom znení z 20. apríla 2005 vo veci (E 8/05) týkajúcej sa státnej pomoci v prospech RTVE (zhrnutie v [4]Ú. v. EÚ C 239, 2006, s. 17), a K (2007) 641 v konecnom znení zo 7. marca 2007 vo veci o financovaní opatrení na znizovanie poctu zamestnancov v RTVE (NN 8/07) (zhrnutie v [5]Ú. v. EÚ C 109, 2007, s. 2). 6 Uvedený systém financovania bol zmenený zákonom Ley 8/2009 de financiación de la Corporación de Radio y Televisión Espańola [zákon c. 8/2009 o financovaní RTVE] z 28. augusta 2009 (BOE c. 210, z 31. augusta 2009, s. 74003). Tento zákon nadobudol úcinnost 1. septembra 2009. 7 Zákon c. 8/2009 predovsetkým stanovoval, ze od konca roku 2009 sa zastaví vyuzívanie reklamy, telenákupu, sponzorstva a sluzieb, pri ktorých sa platí priamo za pozerané programy, ako zdrojov príjmu pre RTVE. Jediné komercné príjmy, ktoré si RTVE ponechá po tomto dátume, je poskytovanie sluzieb tretím stranám a predaj svojej vlastnej produkcie. Tieto zdroje tvorili priblizne 25 miliónov eur. 8 Dalej na úcely kompenzácie strát z obchodných príjmov zákon c. 8/2009 vo svojom clánku 2 ods. 1 písm. b) az d) a vo svojich clánkoch 4 az 6 zaviedol alebo zmenil viacero danových opatrení (dalej len "sporné danové opatrenia"), vrátane novej dane vo výske 1,5 % z príjmu prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania so sídlom v Spanielsku (dalej len "dan prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania"). Príspevok z tejto dane do rozpoctu RTVE nesmel presiahnut 20 % z celkovej rocnej pomoci a akýkolvek prebytocný danový príjem sa mal vrátit do vseobecného státneho rozpoctu. Uvedený zákon stanovoval najmä novú dan z príjmu prevádzkovatelov telekomunikacných sluzieb so sídlom v Spanielsku. 9 Okrem toho bola zachovaná aj kompenzácia za plnenie záväzkov sluzby vo verejnom záujme stanovená v zákone c. 17/2006. Ak by teda príjem z uvedených danových zdrojov nebol dostatocný na pokrytie financovania celkových nákladov RTVE na plnenie týchto záväzkov, stát by bol podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a clánku 33 zákona c. 17/2006 povinný pokryt tento deficit, cím by sa systém zmiesaného financovania RTVE zmenil na systém takmer výlucného financovania z verejných zdrojov. 10 Napokon clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 stanovoval maximálnu výsku príjmov RTVE. Celkový rocný príjem RTVE v rokoch 2010 a 2011 nesmel prekrocit 1200 miliónov eur, co sa rovnalo aj maximálnym výdavkom pre kazdý z týchto rokov. Na tri roky 2012 - 2014 bolo stanovené maximálne zvýsenie tejto sumy o 1 % a na nasledujúce roky zvýsenie na základe medzirocnej zmeny indexu spotrebitelských cien. 11 Komisii bola 22. júna 2009 podaná staznost týkajúca sa návrhu zákona c. 8/2009, v nadväznosti na co Komisia 2. decembra 2009 oznámila Spanielskemu královstvu svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokial ide o zmenu schémy financovania RTVE (zhrnutie v [6]Ú. v. EÚ C 8, 2010, s. 31). 12 Dna 18. marca 2010 Komisia zacala konanie o nesplnení povinnosti podla clánku 258 ZFEÚ, lebo sa domnievala, ze dan z príjmu prevádzkovatelov telekomunikacných sluzieb so sídlom v Spanielsku bola v rozpore s clánkom 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby (smernica o povolení) ([7]Ú. v. ES L 108, 2002, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337). Dna 30. septembra 2010 Komisia poziadala vo svojom odôvodnenom stanovisku Spanielske královstvo, aby zrusilo túto dan z dôvodu jej nezlucitelnosti s danou smernicou. 13 Dna 20. júla 2010 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom vyhlásila, ze zmena systému financovania RVTE zavedená zákonom c. 8/2009 je zlucitelná s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Komisia sa v tejto súvislosti predovsetkým domnievala, ze sporné danové opatrenia nie sú neoddelitelnou súcastou nových prvkov pomoci stanovených týmto zákonom a prípadná nezlucitelnost týchto danových opatrení so smernicou 2002/20 teda neovplyvnuje preskúmanie jej zlucitelnosti s vnútorným trhom. Okrem toho sa domnievala, ze zmenený systém financovania RTVE je v súlade s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, lebo dodrziava zásadu proporcionality. Napadnutý rozsudok 14 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 24. novembra 2010 podala DTS zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia sporného rozhodnutia. DTS na podporu tohto návrhu uviedla tri zalobné dôvody zalozené na porusení pojmu "pomoc" v zmysle clánku 107 ZFEÚ, pokial ide o oddelitelnost sporných danových opatrení, dalej na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ako aj clánkov 49 a 63 ZFEÚ. 15 Vseobecný súd zamietol v napadnutom rozsudku kazdý zo zalobných dôvodov vo veci samej, a teda zalobu v celom rozsahu. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov odvolacieho konania 16 DTS, ktorú v konaní podporujú spolocnosti Telefónica de Espańa SA a Telefónica Móviles Espańa SA (dalej len spolocnosti "Telefónica"), navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zrusil sporné rozhodnutie alebo subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu a -- ulozil Komisii a ostatným úcastníkom konania povinnost nahradit trovy konania, ktoré vznikli v konaniach pred Súdnym dvorom a Vseobecným súdom. 17 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal DTS na náhradu trov konania. Spanielske královstvo a RTVE sa odvolávajú na neprípustnost odvolania a subsidiárne navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie ako nedôvodné. 18 Spolocnosti Telefónica predlozili vzájomné odvolanie, v ktorom navrhujú, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok a zaviazal Komisiu, ako aj vedlajsích úcastníkov konania vystupujúcich na podporu Komisie na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaniach pred Súdnym dvorom a Vseobecným súdom. RTVE, Spanielske královstvo a Komisia navrhujú zamietnut toto vzájomné odvolanie. O hlavnom odvolaní 19 DTS na podporu svojho odvolania najskôr spresnila, ze napáda len to, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku rozhodol, ze Komisia správne rozhodla, ako vyplýva zo sporného rozhodnutia, ze nemusí preskúmat zlucitelnost dane prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania so Zmluvou o FEÚ, pricom uviedla tri odvolacie dôvody. 20 Prvý odvolací dôvod sa zakladá na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho výkladu pojmu pomoc. Druhý odvolací dôvod sa zakladá na porusení toho istého ustanovenia v rozsahu, v akom Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nevykonal úplné preskúmanie existencie pomoci a skreslil spanielske právo. Tretí odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. O prípustnosti odvolania Argumentácia úcastníkov konania 21 RTVE tvrdí, ze odvolanie je ako celok neprípustné, pretoze svojím rozsahom 40 strán výrazne prekracuje maximálnu dlzku 25 strán povolenú v Praktických pokynoch pre úcastníkov konania v konaniach pred Súdnym dvorom ([8]Ú. v. EÚ L 31, 2014, s. 1, dalej len "praktické pokyny"), pricom DTS také prekrocenie rozsahu neodôvodnila. 22 RTVE a Spanielske královstvo sa navyse domnievajú, ze v odvolaní sa presne neuvádza, ktoré body napadnutého rozsudku sa spochybnujú. Odvolanie sa tak obmedzuje len na zopakovanie tvrdení uvedených v prvostupnovom konaní. 23 DTS tvrdí, ze jej odvolanie je prípustné. Posúdenie Súdnym dvorom 24 V prvom rade treba uviest, ze praktické pokyny pre úcastníkov konania sú orientacné a nie sú vôbec záväzné. Ako totiz vyplýva z odôvodnení 1 az 3 týchto pokynov, boli prijaté s cielom doplnit a objasnit pravidlá uplatnitelné v konaní pred Súdnym dvorom, a to v záujme riadneho výkonu spravodlivosti, pricom ich cielom nie je nahradit príslusné ustanovenia Statútu Súdneho dvora Európskej únie a Rokovacieho poriadku Súdneho dvora [pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 30. apríla 2010, Ziegler/Komisia, [9]C-113/09 P(R), neuverejnené, [10]EU:C:2010:242, bod [11]33]. 25 Zo znenia bodu 20 týchto praktických pokynov, podla ktorého "odvolan[ie],... ktoré by s výnimkou mimoriadnych okolností nemal[o] prekrocit 25 strán", pritom jasne vyplýva, ze toto odôvodnenie nestanovuje absolútne obmedzenie poctu strán, ktorým by sa podmienovala prípustnost takého odvolania, ale poskytuje úcastníkom konania v tejto súvislosti len odporúcanie. 26 Z uvedeného vyplýva, ze odvolanie nemozno zamietnut ako neprípustné len z toho dôvodu, ze prekracuje urcitý pocet strán. 27 Po druhé treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 256 ods. 1 druhým pododsekom ZFEÚ, clánkom 58 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánkom 168 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku odvolanie musí presne oznacovat napadnuté casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitne podporujú tento návrh, a to pod hrozbou neprípustnosti odvolania alebo dotknutého odvolacieho dôvodu (pozri najmä rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [12]C-295/12 P, [13]EU:C:2014:2062, bod [14]29 a citovanú judikatúru). 28 Z týchto ustanovení navyse vyplýva, ze odvolanie je neprípustné, pokial len opakuje alebo doslovne preberá dôvody a tvrdenia uz uvedené pred Vseobecným súdom, vrátane tých, ktoré vychádzali zo skutocností výslovne zamietnutých týmto súdom. Takéto odvolanie totiz v skutocnosti sleduje iba opätovné posúdenie zaloby podanej na Vseobecný súd, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania (pozri rozsudok z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [15]C-70/12 P, neuverejnený, [16]EU:C:2013:351, bod [17]26 a citovanú judikatúru). 29 Naopak, pokial odvolatel napáda výklad alebo uplatnenie práva Únie Vseobecným súdom, mozno v odvolacom konaní opätovne prejednat právne otázky preskúmavané v prvostupnovom konaní. Ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých pred Vseobecným súdom, predmetné konanie by bolo zbavené casti svojho významu (pozri rozsudok z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [18]C-70/12 P, neuverejnený, [19]EU:C:2013:351, bod [20]27 a citovanú judikatúru). 30 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze z preskúmania odvolania vyplýva, ze DTS jasne a presne uviedla body napadnutého rozsudku, ktoré svojimi odvolacími dôvodmi napáda, ako aj dôvody, pre ktoré sa toto rozhodnutie zakladá na nesprávnom právnom posúdení. 31 Okrem toho na rozdiel od tvrdení RTVE a Spanielskeho královstva sa odvolanie spolocnosti DTS neobmedzuje na zopakovanie tvrdení uvedených v prvostupnovom konaní. Napáda totiz najmä spôsob, akým Vseobecný súd vylozil a uplatnil právo Únie a osobitne clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, ked sa v napadnutom rozsudku domnieval, ze dan prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania, ktorú je povinná platit, nie je neoddelitelnou súcastou pomoci poskytnutej RTVE, ako aj mu vytýka ze sa v tomto rozsudku dopustil viacerých vád skreslenia. 32 Toto odvolanie treba preto povazovat za prípustné. 33 V dôsledku toho je potrebné posúdit jeho dôvodnost, a to tak, ze bude v prvom rade preskúmaný druhý odvolací dôvod a potom prvý a tretí odvolací dôvod. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, ze Vseobecný súd nevykonal úplné preskúmanie existencie pomoci a skreslil spanielske právo Argumentácia úcastníkov konania 34 DTS a spolocnosti Telefónica tvrdia, ze Vseobecný súd nevykonal úplné preskúmanie posúdení Komisie týkajúcich sa podmienok stanovených v bodoch 106 az 111 rozsudku z 22. decembra 2008, Régie Networks ([21]C-333/07, [22]EU:C:2008:764). Vseobecný súd totiz nepreskúmal, v akom rozsahu je výpocet pomoci ovplyvnený predpokladanou výskou príjmov, pricom sa v tejto súvislosti dopustil v bodoch 65 az 70 napadnutého rozsudku skreslenia ustanovení vnútrostátneho práva, na základe ktorých dospel k záveru, ze výska platieb uskutocnených podla tejto dane z príjmu prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania neovplyvnuje výsku pomoci urcenej RTVE, pricom úplne opomenul zohladnit ostatné relevantné ustanovenia tejto právnej úpravy. 35 V prvom rade DTS tvrdí, ze na rozdiel od rozhodnutia Vseobecného súdu v bode 69 uvedeného rozsudku clánok 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 neukladá státu, aby v prípade, ze príjmy, ktorými disponovala RTVE, nestacili na pokrytie cistých nákladov za poskytovanie sluzby vo verejnom záujme, poskytol zdroje zo vseobecného státneho rozpoctu na pokrytie objektívne urcených nákladov. Na jednej strane toto ustanovenie ukladalo státu povinnost doplnit "plánovaný rozpocet" RTVE, ak je pri jeho plnení výska danových príjmov nizsia ako rozpoctové odhady. Na druhej strane príspevky zo vseobecného státneho rozpoctu nie sú povolené, ak výdavky presahujú rozpoctové odhady. 36 Navyse clánok 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 treba chápat v spojení s clánkom 34 zákona c. 17/2006 a clánkom 44 Mandato-marco a la Corporación RTVE previsto en el artículo 4 de la Ley 17/2006 de la radio y la televisión de titularidad estatal, aprobado por los Plenos del Congreso de los Diputados y del Senado (rámcový mandát udelený RTVE, upravený v clánku 4 zákona c. 17/2006 schváleného na plenárnej schôdzi poslaneckou snemovnou a senátom) (BOE c. 157, z 30. júna 2008, s. 28833). 37 Z týchto ustanovení totiz jasne vyplýva, ze Vseobecný súd nevzal do úvahy tú skutocnost, ze RTVE je povinná zostavit vlastný rozpocet zohladnujúci nielen predpokladané náklady na poskytovanie sluzby vo verejnom záujme, ale aj predpokladané príjmy, vrátane príjmu na základe dotknutých danových opatrení. V dôsledku toho za predpokladu, ze by bol skutocný príjem z týchto opatrení nizsí ako predpokladaná výska výberu a neumoznoval by pokryt rozpoctové náklady RTVE na verejnú sluzbu, stát by bol povinný doplnit "plánovaný rozpocet" zo svojho vseobecného rozpoctu. "Plánovaný rozpocet" sa vsak musí zostavit na základe predpokladanej výsky príjmov pochádzajúcich najmä z dane prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania a táto výska príjmov preto priamo ovplyvnuje výsku pomoci. Vplyv, ktorý má príjem z tejto dane na plnenie rozpoctu, by sa teda nemal zamienat s vplyvom, ktorý má predbezná výska príjmov z uvedenej dane na pociatocné zostavenie uvedeného rozpoctu, a teda na výsku pomoci. 38 Spolocnosti Telefónica doplnajú, ze existujú jasné informácie, ktoré popierajú moznost údajného dodatocného príspevku zo vseobecného státneho rozpoctu, pricom v dôvodovej správe k zákonu c. 8/2009 sa napríklad uvádza, ze "nie je primerané, aby záruka financovania viedla k zvýseniu príspevku státu". Navyse takáto moznost predstavuje len subsidiárny predpoklad. V zmysle clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 musia byt totiz splnené dve podmienky, aby stát financoval cast nákladov na záväzky v oblasti sluzby vo verejnom záujme. Po prvé príjem z dane prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania musí byt v príslusnom roku nizsí ako náklady na poskytovanie sluzby vo verejnom záujme a po druhé výska rezervného fondu musí byt nedostatocná na pokrytie nákladov RTVE v danom roku. Skutocnost, ze toto ustanovenie zavádza takto obmedzenú státnu záruku, ktorá predstavuje novú pomoc, nebráni tomu, aby bola pomoc poskytnutá RTVE stanovená na základe príjmu z dane a aby sa v prípade, ak tento príjem nie je dostatocný, stát zaviazal na pokrytie tohto rozdielu. 39 Po druhé DTS Vseobecnému súdu vytýka, ze v bodoch 66 az 68 napadnutého rozsudku sa dopustil skreslenia clánku 33 zákona c. 17/2006 a clánku 8 zákona c. 8/2009, pokial ide o úlohu státu, pretoze príjmy z dane prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania presahujú cisté náklady sluzby vo verejnom záujme. Na jednej strane totiz skutocnost, ze príjmy RTVE majú maximálnu výsku, nie je relevantná, pokial bude v rámci tejto maximálnej výsky potrebné overovat, ci výska pomoci závisí od prognóz príjmov plynúcich z tejto dane. Na druhej strane sa Vseobecný súd obmedzil len na tvrdenie, ze z clánku 8 ods. 3 zákona c. 8/2009 vyplýva, ze prebytok zaplatený do rezervného fondu môze RTVE pouzit len na základe výslovného povolenia ministerstva hospodárstva a financií, pricom opomenul úvodnú cast znenia tohto ustanovenia, podla ktorého "fond môze byt pouzitý len na kompenzáciu strát z predchádzajúcich rokov a na riesenie nepredvídaných situácií spojených s poskytovaním sluzby vo verejnom záujme". Výska týchto dodatocných zdrojov nevyhnutne závisí od príjmu z daní, kedze tento fond je doplnaný práve z nich. 40 Spolocnosti Telefónica okrem toho tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne podal výklad clánku 33 ods. 1 zákona c. 17/2006 a clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009, ked konstatoval, ze tieto ustanovenia rusia akýkolvek vztah medzi výskou pomoci a výskou daní vybraných na základe predmetných danových opatrení. Na jednej strane moznost presunu príjmov do vseobecného státneho rozpoctu je subsidiárnou moznostou. Len príjmy prekracujúce hranicu 10 % rocných nákladov RTVE sa prevedú do státneho rozpoctu. Na druhej strane z toho nevyplýva, ze výska pomoci nezávisí od výsky danových príjmov. Skutocnost, ze v clánku 33 ods. 1 zákona c. 17/2006 sa stanovuje nanajvýs obmedzenie výsky pomoci, nebráni tomu, aby sa celkový výnos z vybraných daní prekonvertoval na pomoc do výsky stanovenej vnútrostátnym zákonodarcom. 41 Spolocnosti Telefónica navyse uvádzajú, ze z niekolkých dôkazov vyplýva, ze stát nie je pripravený doplnit rozpocet RTVE. Hoci tieto dôkazy pochádzajú z obdobia po vydaní sporného rozhodnutia, potvrdzujú znenie dôvodovej správy k zákonu c. 8/2009, v ktorej sa uvádza, ze "nie je primerané, aby záruka financovania viedla k zvýseniu príspevku státu". 42 RTVE, Spanielske královstvo a Komisia tvrdia, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 43 Treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze ak Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podla clánku 256 ZFEÚ jedine právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho boli vyvodené. Posúdenie skutkových okolností nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov, ktoré boli predlozené Vseobecnému súdu, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri najmä rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [23]C-559/12 P, [24]EU:C:2014:217, bod [25]78). 44 Pokial teda ide o preskúmanie posúdenia Vseobecného súdu týkajúceho sa vnútrostátneho práva v rámci odvolania, Súdny dvor je príslusný len overit, ci nedoslo ku skresleniu tohto práva (pozri rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [26]C-559/12 P, [27]EU:C:2014:217, bod [28]79 a citovanú judikatúru). 45 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise, cize bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [29]C-559/12 P, [30]EU:C:2014:217, bod [31]80). 46 V prejednávanom prípade treba pripomenút, ze v bodoch 65 az 86 napadnutého rozsudku dospel Vseobecný súd k záveru, ze vzhladom na znenie zákona c. 8/2009 - ako Komisia podla neho správne tvrdila - výska pomoci urcenej RTVE nezávisí od výsky danových odvodov ulozených spolocnosti DTS, kedze výska pomoci sa stanovuje podla cistých nákladov na poskytovanie sluzby vo verejnom záujme. 47 V tejto súvislosti Vseobecný súd na jednej strane v bode 66 tohto rozsudku uviedol, ze podla clánku 33 zákona c. 17/2006 za predpokladu, ze príjmy, ktorými disponuje RTVE, prekrocia náklady na poskytovanie sluzby vo verejnom záujme v oblasti vysielania, zostatok bude rozdelený podla toho, ci bude nizsí nez 10 % rocných rozpoctových nákladov RTVE, do rezervného fondu alebo do státneho rozpoctu. Pokial ide o prvý z týchto prípadov, Vseobecný súd v bode 67 uvedeného rozsudku spresnil, ze z clánku 8 zákona c. 8/2009 vyplýva, ze tento fond môze byt pouzitý len na základe výslovného povolenia ministerstva hospodárstva a financií, a ak tento fond nebude pouzitý pocas styroch rokov, bude slúzit na znízenie náhrad poskytovaných zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. Okrem toho Vseobecný súd v bode 68 toho istého rozsudku uviedol, ze clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 urcuje maximálnu hranicu príjmov RTVE, ktorá je stanovená na 1200 miliónov eur na roky 2010 a 2011, a ze akákolvek suma, ktorá prekracuje túto hranicu, bude priamo prevedená do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. 48 Na druhej strane Vseobecný súd v bodoch 69, 76 a 80 napadnutého rozsudku konstatoval, ze podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 za predpokladu, ze príjmy, ktorými disponuje RTVE, nestacia na pokrytie nákladov na poskytovanie sluzby vo verejnom záujme v oblasti vysielania, Spanielsko je povinné pokryt rozdiel z príspevkov zo vseobecného státneho rozpoctu. 49 V tejto veci vsak treba konstatovat, ze DTS a spolocnosti Telefónica tým, ze Vseobecnému súdu vytýkajú nesprávne právne posúdenie pri vykonaní preskúmania sporného rozhodnutia a skreslenie ustanovení vnútrostátneho práva tým, ze neboli zohladnené jeho ostatné ustanovenia, zastierajú v skutocnosti svoju výhradu týkajúcu sa výkladu vnútrostátneho práva, aký tomuto právu dal Vseobecný súd v bodoch 65 az 86 napadnutého rozsudku. Tak sa vsak usilujú o nahradenie tohto výkladu odlisným výkladom a tým, ze sa odvolávajú na ustanovenia vnútrostátneho práva, ktoré neboli v prvostupnovom konaní sporné, sa snazia o nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. Nijako sa nesnazia preukázat, ze by Vseobecný súd zalozil svoje rozhodnutie na zjavnom rozpore s uvedeným obsahom ustanovení vnútrostátneho práva, alebo ze by vzhladom na písomnosti spisu prisúdil tomuto právu dosah, aký zjavne nemá. 50 Za týchto podmienok treba druhý odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho výkladu pojmu pomoc O prvej casti zalozenej na tom, ze vztah existujúci medzi danou prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania a podporou poskytnutou RTVE nie je porovnatelný so vztahom, ktorý existuje medzi vseobecnou danou a oslobodením od nej - Argumentácia úcastníkov konania 51 DTS tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked sa v bodoch 92 a 93 napadnutého rozsudku domnieval, ze táto spolocnost sa vo svojej zalobe usilovala o spochybnenie judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej z rozsudku z 20. septembra 2001, Banks ([32]C-390/98, [33]EU:C:2001:456). Podla tejto spolocnosti sa totiz táto judikatúra vztahuje len na situáciu, ked sú urcité kategórie podnikov oslobodené od vseobecnej dane. V tejto súvislosti vsak DTS nespochybnuje odvádzanie dane prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania z toho dôvodu, ze by RTVE bola oslobodená od tejto dane, co by predstavovalo státnu pomoc. DTS naopak tvrdí, ze uvedená dan predstavuje sama osebe státnu pomoc, pretoze jej bola ulozená asymetricky na úcely priameho financovania systému pomoci v prospech RTVE, na rozdiel od toho, ako to bolo v prípade dane dotknutej vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron (C-526/04, dalej len "rozsudok Laboratoires Boiron, [34]EU:C:2006:528). 52 RTVE a Komisia tvrdia, ze pokial ide o túto cast odvolacieho dôvodu, tak je neúcinný, a v kazdom prípade, ako tvrdia spolu so Spanielskym královstvom, tento odvolací dôvod je nedôvodný. - Posúdenie Súdnym dvorom 53 Treba pripomenút, ze v bodoch 92 a 93 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze DTS svojimi tvrdeniami zalozenými na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu vztahu, ktorý existuje medzi dotknutými danovými opatreniami a konkurencnou výhodou, ktorú pozíva RTVE, spochybnuje zásadu, ktorá vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora a ktorá je uvedená v bode 80 rozsudku z 20. septembra 2001, Banks ([35]C-390/98, [36]EU:C:2001:456), podla ktorej sa osoby povinné platit dan v zásade nemôzu dovolávat toho, ze oslobodenie iných osôb predstavuje státnu pomoc, aby sa vyhli zaplateniu uvedenej dane. 54 Výhrada, ktorú DTS uplatnuje voci tomuto konstatovaniu v rámci prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku, pretoze, ako správne uviedli RTVE a Komisia, Vseobecný súd nezamietol predmetné tvrdenia spolocnosti DTS z dôvodov uvedených v bodoch 92 a 93 napadnutého rozsudku, ale ich zamietol na základe tvrdení uvedených v bodoch 94 az 105 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkali relevantnosti rozsudku Laboratoires Boiron na preskúmanie predmetnej pomoci, pricom dané dôvody sú predmetom druhej casti tohto odvolacieho dôvodu. 55 Preto treba prvú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut ako neúcinnú. O druhej casti zalozenej na tom, ze dan prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania je asymetrickou danou, ktorá predstavuje pomoc v zmysle rozsudku Laboratoires Boiron - Argumentácia úcastníkov konania 56 Po prvé DTS tvrdí, ze dan prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania je neoddelitelnou súcastou pomoci poskytnutej RTVE v rozsahu, v akom predstavuje asymetrickú dan porovnatelnú s poplatkom, o ktorý islo v rozsudku Laboratoires Boiron. Táto dan je totiz ulozená len jednej kategórii prevádzkovatelov, t. j. prevádzkovatelom plateného televízneho vysielania, ktorí sú v konkurencnej pozícii s RTVE. Pomoc teda vyplýva jednak zo skutocnosti, ze konkurent príjemcu pomoci podlieha dani, a jednak zo skutocnosti, ze príjem z tejto dane je urcený na financovanie dotknutej pomoci. 57 Po druhé DTS tvrdí, ze rozdiely zistené Vseobecným súdom medzi danou prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania a poplatkom, ktorý bol predmetom preskúmania v rozsudku Laboratoires Boiron, nie sú relevantné. 58 V prvom rade skutocnost, ktorú Vseobecný súd uviedol v bode 100 napadnutého rozsudku, a to ze hlavným cielom dane prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania nie je vyvázit podmienky hospodárskej sútaze medzi RTVE a ostatnými prevádzkovatelmi, nie je rozhodujúcim prvkom. Pojem pomoc je totiz objektívnym pojmom. V kazdom prípade ciel tejto dane je velmi podobný poplatku vo veci, ktorá viedla k rozsudku Laboratoires Boiron, pretoze má za úlohu prispiet k financovaniu nákladov, ktoré vznikajú RTVE v súvislosti s poskytovaním jej sluzby vo verejnom záujme. 59 V druhom rade je podla spolocnosti DTS nepresný záver, ako uviedol Vseobecný súd v bode 101 napadnutého rozsudku, ze vztah medzi danou prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania a pomocou je uzsí, nez vztah vymedzený v rozsudku Laboratoires Boiron. DTS v tejto súvislosti tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze prípadná nezlucitelnost tejto dane s právom Únie nevedie priamo k spochybneniu pomoci poskytnutej RTVE. V napadnutom rozsudku nebolo zohladnené, ze povinnost prispievat na konkurencný subjekt, ktorá je ulozená spolocnosti DTS, zvysuje narusenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z poskytovania financných prostriedkov v prospech tohto subjektu. RTVE je tak poskytnutá konkurencná výhoda na trhoch nadobúdania audiovizuálnych programov, a to nielen z dôvodu financných prostriedkov, ktoré získava na plnenie svojej úlohy sluzby vo verejnom záujme, ale aj vzhladom na to, ze tieto prostriedky nemôzu vyuzívat subjekty, ktoré jej konkurujú. Táto posledná uvedená výhoda by pritom bola úplne odstránená, keby sa zrusila dan prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania. 60 Napokon Vseobecný súd údajne nesprávne v bodoch 102 az 104 napadnutého rozsudku konstatoval, ze na rozdiel od predmetnej situácie vo veci, ktorá viedla k rozsudku Laboratoires Boiron, nie je výska pomoci priznanej RTVE urcená na základe výsky dane prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania. V tejto veci totiz konkurencná výhoda, ktorú má RTVE, narastá s výskou tejto dane ulozenej spolocnosti DTS, pretoze cím je táto dan vyssia, tým nizsie sú financné zdroje, ktoré má daná spolocnost k dispozícii na to, aby s RTVE sútazila. Vztah medzi uvedenou danou a pomocou je teda uzsí nez vztah vymedzený v rozsudku Laboratoires Boiron. V spornom rozhodnutí totiz Komisia dospela k rozhodnutiu, ze prevod verejných prostriedkov v prospech RTVE predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 61 Po prvé spolocnosti Telefónica tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vykladal podmienky, ktoré musia byt splnené na to, aby bol spôsob financovania pomoci neoddelitelnou súcastou tejto pomoci, restriktívne, hoci pravidlá sa musia vykladat teleologicky. 62 Po druhé spolocnosti Telefónica tvrdia, ze podmienky vyvodené z judikatúry Súdneho dvora s cielom preukázat, ze danové opatrenie je neoddelitelnou súcastou pomoci, a to vplyv dane na financovanie dotknutej pomoci a priamy vplyv príjmu z tejto dane na výsku pomoci, nie sú odlisnými a kumulatívnymi podmienkami. Vplyv by sám osebe nasvedcoval existencii potrebnej väzby medzi výskou príjmov a pomocou. Vseobecný súd by teda uplatnil nesprávny výklad rozsudku z 13. januára 2005, Streekgewest ([37]C-174/02, [38]EU:C:2005:10), pretoze v tomto rozsudku Súdny dvor mal preskúmat len to, ci nevyhnutne existuje záväzný vztah urcenia medzi danou a pomocou podla relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy, a mal sa domnievat, ze v prípade existencie takéhoto vztahu je priamy vplyv danového opatrenia na výsku pomoci logickým dôsledkom. 63 Po tretie spolocnosti Telefónica tvrdia, ze výklad rozsudkov z 21. októbra 2003, van Calster a i. ([39]C-261/01 a C-262/01, [40]EU:C:2003:571), a z 27. novembra 2003, Enirisorse ([41]C-34/01 az C-38/01, [42]EU:C:2003:640), vykonaný Vseobecným súdom je nesprávny. Skutocnost, ze sa Súdny dvor nevyjadruje k poziadavke priameho vplyvu danového opatrenia na výsku pomoci, neznamená, ze by sa Súdny dvor domnieval, ze ide o dodatocnú podmienku na urcenie toho, ci je spôsob financovania pomoci jej súcastou, ale mozno ju vysvetlit tým, ze tieto rozsudky sa týkali prvých vecí, v ktorých Súdny dvor rozhodoval o otázke oddelitelnosti. 64 RTVE, Spanielske královstvo a Komisia tvrdia, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu nie je dôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 65 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora dane nepatria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci okrem prípadu, ked sú takým spôsobom financovania opatrenia pomoci, ze tvoria neoddelitelnú súcast tohto opatrenia (rozsudky z 13. januára 2005,Streekgewest, [43]C-174/02, [44]EU:C:2005:10, bod [45]25; z 13. januára 2005, Pape, [46]C-175/02, [47]EU:C:2005:11, bod [48]14, a z 27. októbra 2005, Distribution Casino France a i., [49]C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, [50]EU:C:2005:657, bod [51]34). 66 Pomoc vo vlastnom zmysle slova totiz nemusí na jednej strane ovplyvnovat podstatným spôsobom obchod medzi clenskými státmi, a môze byt teda povazovaná za prípustnú, no vzhladom na jej rusivý úcinok, ktorý môze byt zosilnený spôsobom jej financovania, môze byt ako celok nezlucitelná s vnútorným trhom. Na druhej strane, ak poplatok osobitne urcený na financovanie pomoci je v rozpore s dalsími ustanoveniami Zmluvy, Komisia nemôze vyhlásit schému pomoci, ktorej súcastou je tento poplatok, za zlucitelnú s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2003, van Calster a i., [52]C-261/01 a C-262/01, [53]EU:C:2003:571, body [54]47 a [55]48, ako aj citovanú judikatúru). 67 Spôsob financovania pomoci teda môze spôsobit nezlucitelnost celej schémy pomoci, ktorú má financovat, s vnútorným trhom. Preto sa skúmanie pomoci nedá oddelit od úcinkov spôsobu jeho financovania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. apríla 2005, AEM a AEM Torino, [56]C-128/03 a C-129/03, [57]EU:C:2005:224, bod [58]45). 68 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, aby bolo mozné dan povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí medzi danou a pomocou podla vnútrostátnej úpravy nevyhnutne existovat záväzný vztah urcenia v tom zmysle, ze výnos dane je povinne urcený na financovanie pomoci a priamo ovplyvnuje výsku pomoci a v dôsledku toho ovplyvnuje posúdenie zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom (pozri najmä rozsudky z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, [59]C-393/04 a C-41/05, [60]EU:C:2006:403, bod [61]46 a citovanú judikatúru, ako aj z 22. decembra 2008, Régie Networks, [62]C-333/07, [63]EU:C:2008:764, bod [64]99). 69 V prejednávanom prípade Vseobecný súd v bodoch 65 az 86 napadnutého rozsudku, ktoré boli neúspesne napadnuté v rámci druhého odvolacieho dôvodu, konstatoval, ze z pouzitelných ustanovení vnútrostátneho práva vyplýva, ze výska pomoci urcená RTVE nezávisí od výsky príjmov z dotknutých danových opatrení, pretoze sa táto výska urcí podla cistých nákladov na poskytovanie sluzby vo verejnom záujme, ktorá je zverená RTVE. 70 Konkrétne ako vyplýva z bodov 47 a 48 tohto rozsudku, Vseobecný súd v tejto súvislosti uviedol, ze ak príjmy z daní, ktorými disponuje RTVE, prekrocia náklady na poskytovanie sluzby vo verejnom záujme, ktorú tento subjekt zabezpecuje, zostatok sa rozdelí v závislosti od jeho výsky do rezervného fondu, alebo do státneho rozpoctu, pricom sa na tieto príjmy vztahuje okrem iného maximálna hranica v tom zmysle, ze vsetky príjmy nad túto hranicu sa tiez vrátia do vseobecného státneho rozpoctu. Vseobecný súd dalej konstatoval, ze ak tieto príjmy nepostacujú na pokrytie nákladov, Spanielsko je povinné pokryt rozdiel. 71 Za týchto podmienok, hoci je nesporné, ze financovanie pomoci poskytovanej RTVE je zabezpecené predmetnými danovými opatreniami, Vseobecný súd mohol v bode 104 napadnutého rozsudku, na rozdiel od tvrdení spolocnosti DTS a spolocností Telefónica, pricom sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, konstatovat, ze tieto danové opatrenia nie sú neoddelitelnou súcastou uvedenej pomoci. 72 Kedze príjem z predmetných danových opatrení nemá ziadny priamy vplyv na výsku pomoci poskytovanej RTVE, jej pridelenie ani výska nezávisia od tohto príjmu a tento príjem nie je nevyhnutne urcený na financovanie tejto pomoci, kedze cast tohto príjmu môze byt pridelená na iné úcely, nemozno dospiet k záveru, ze medzi týmito danovými opatreniami a predmetnou pomocou existuje záväzný vztah urcenia. 73 V tejto súvislosti nie je relevantná skutocnost, ze sporné danové opatrenia boli zavedené na úcely kompenzácie zrusenia obchodných príjmov, ktoré mala predtým RTVE k dispozícii, najmä príjmov z reklamy (pozri analogicky rozsudok z 13. januára 2005, Streekgewest, [65]C-174/02, [66]EU:C:2005:10, bod [67]27). 74 Argumentácia spolocnosti DTS zalozená na rozsudku Laboratoires Boiron nemôze spochybnit tieto závery. 75 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v tomto rozsudku Súdny dvor v podstate rozhodol, ze v prípade asymetrického zdanenia, t. j. ak je dani podrobená iba jedna z dvoch kategórií subjektov, ktoré sú v sútaznom postavení, subjekty, ktoré sú povinné platit túto dan, sa môzu dovolávat jej protiprávnosti. V takomto prípade pomoc totiz vyplýva zo skutocnosti, ze iná kategória podnikatelských subjektov, s ktorou je v priamom konkurencnom vztahu kategória podliehajúca poplatku, tomuto poplatku nepodlieha. Opatrenie pomoci preto spocíva v samotnej dani, pretoze táto dan a pomoc predstavujú dva neoddelitelné prvky jedného a toho istého danového opatrenia. Táto situácia nie je teda porovnatelná so situáciou akéhokolvek oslobodenia vseobecnej pôsobnosti, od ktorého je táto dan oddelená (pozri v tomto zmysle rozsudok Laboratoires Boiron, body 30 az 48). 76 Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 98 az 103 napadnutého rozsudku rozhodol, ze dan prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania, ktorú je DTS povinná platit, nie je porovnatelná s predmetnou asymetrickou danou vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Laboratoires Boiron. 77 V prejednávanom prípade, ako uviedol Vseobecný súd v bode 101 napadnutého rozsudku, dotknuté danové opatrenia a pomoc poskytovaná RTVE totiz nepredstavujú dva neoddelitelné prvky jedného a toho istého danového opatrenia, pretoze na rozdiel od situácie, o ktorú islo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Laboratoires Boiron, priamym dôsledkom prípadnej nepouzitelnosti dotknutých danových opatrení z dôvodu ich prípadnej nezlucitelnosti s právom Únie nie je spochybnenie pomoci, pretoze, ako vyplýva z bodov 48 a 70 tohto rozsudku, spanielsky stát je povinný pokrývat RTVE rozdiel medzi financnými prostriedkami, ktorými disponuje, a jej celkovými nákladmi na plnenie jej záväzkov v oblasti sluzby vo verejnom záujme. 78 Okrem toho, ako navyse správne uviedol Vseobecný súd v bode 102 napadnutého rozsudku, vo veci, ktorá viedla k rozsudku Laboratoires Boiron, výska pomoci závisela výlucne od výsky dane, pretoze prospech, ktorý mali príjemcovia z toho, ze ich konkurenti sú podrobení spornej dani, závisel bezprostredne od jej výsky. Naopak v prejednávanej veci urcujú výsku pomoci, ako vyplýva z bodov 69 az 71 tohto rozsudku, cisté náklady na plnenie záväzkov v oblasti sluzby vo verejnom záujme. 79 Isteze, ako správne tvrdí DTS, aj v tejto veci je dan prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania urcená na financovanie schémy pomoci v prospech RTVE, s ohladom na ktorú dospela Komisia k rozhodnutiu, ze predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Povinnost platit túto dan predstavuje preto pre DTS dodatocné konkurencné nevýhody na trhoch, na ktorých sútazí s RTVE, pretoze samotná RTVE túto dan neplatí. 80 Ako vsak správne uviedol Vseobecný súd v bodoch 84 a 102 napadnutého rozsudku, táto samotná okolnost nestací na preukázanie, ze takáto dan je neoddelitelnou súcastou pomoci. 81 Na jednej strane totiz, ako uz Súdny dvor rozhodol, otázka, ci dan je neoddelitelnou súcastou pomoci financovanej z tejto dane nezávisí od existencie konkurencného vztahu medzi osobou s danovou povinnostou a príjemcom pomoci financovanej z uvedenej dane, ale len od existencie záväzného vztahu urcenia medzi uvedenou danou a dotknutou pomocou podla relevantnej vnútrostátnej úpravy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, [68]C-333/07, [69]EU:C:2008:764, body [70]93 az [71]99). 82 Z judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze neexistuje ziadny záväzný vztah medzi danou a oslobodením jednej kategórie podnikov od uvedenej dane, a to aj keby podniky patriace do tejto kategórie pôsobili v konkurencnom vztahu s podnikmi, ktoré sú povinné platit dotknutú dan. Uplatnovanie oslobodenia od dane a jeho rozsah totiz nezávisia od výnosu uvedenej dane. Osoby povinné platit dan sa teda nemôzu dovolávat toho, ze oslobodenie iných podnikov predstavuje státnu pomoc, aby sa tak vyhli plateniu uvedenej dane alebo dosiahli jej vrátenie (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 27. októbra 2005, Distribution Casino France a i., [72]C-266/04 az C-70/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, [73]EU:C:2005:657, body [74]41 a [75]42). 83 Na druhej strane, ako uz bolo uvedené v bode 65 tohto rozsudku, na dane sa v zásade nevztahujú pravidlá týkajúce sa státnej pomoci. Ako pritom uviedol generálny advokát v bode 96 svojich návrhov, ak by bolo vyhovené tvrdeniu spolocnosti DTS, znamenalo by to, ze akákolvek dan vyberaná odvetvovo a dotýkajúca sa hospodárskych subjektov, ktoré sútazia s príjemcom pomoci, ktorý je prostredníctvom tohto poplatku financovaný, by sa musela preskúmat z hladiska clánkov 107 a 108 ZFEÚ. 84 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze dan prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania nie je súcastou schémy pomoci v prospech RTVE. 85 V dôsledku toho treba druhú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnovaní clánku 106 ods. 2 ZFEÚ Argumentácia úcastníkov konania 86 DTS tvrdí, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku skreslil základ druhého zalobného dôvodu predlozeného v prvom stupni, ktorý vychádza z porusenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Na rozdiel od toho, co Vseobecný súd konstatoval v bodoch 151 a 152 daného rozsudku, táto spolocnost pred Vseobecným súdom neuviedla nijaké tvrdenie týkajúce sa úcinkov pomoci v pravom zmysle slova poskytovanej RTVE, ale iba tvrdila, ze spôsob financovania tejto pomoci zvysuje mieru narusenia hospodárskej sútaze vyplývajúcej z uvedenej pomoci a ze pomoc spolocne s uvedeným spôsobom financovania sú ako celok nezlucitelné so spolocným záujmom. Vseobecný súd podal v tomto zmysle nesprávny výklad viacerých jej tvrdení. 87 Podla spolocnosti DTS viedlo toto skreslenie k tomu, ze Vseobecný súd rozhodol ultra petita, cím zmenil predmet sporu. Kedze sama na pojednávaní pred Vseobecným súdom spresnila, ze druhý zalobný dôvod platil len za predpokladu, keby bolo prvého zalobnému dôvodu vyhovené, tým, ze Vseobecný súd zamietol tento zalobný dôvod, nemohol preskúmat ani tento druhý zalobný dôvod. V kazdom prípade, aj keby Vseobecný súd mohol o tomto zalobnom dôvode rozhodnút, mohol by ho zamietnut iba z dôvodu uvedeného v bode 151 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia nemala povinnost zohladnit úcinky dane prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania, pretoze toto danové opatrenie nebolo neoddelitelnou súcastou pomoci. Vseobecný súd vsak zmenil predmet sporu tým, ze v bode 152 uvedeného rozsudku podal opätovný výklad druhého zalobného dôvodu tak, ako keby sa týkal úcinkov pomoci v pravom zmysle slova. 88 Podla spolocnosti DTS Vseobecný súd pritom prekrocil rámec svojej právomoci, pokial ide o súdne preskúmanie posúdení, ktoré Komisia uviedla v súvislosti s dodrzaním zásady proporcionality stanovenej v clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. V rámci tohto preskúmania totiz Vseobecný súd môze údajne iba overit, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia bez toho, aby mohol posúdenie Komisie nahradit svojím vlastným posúdením, ci a fortiori preskúmat otázky, ktoré Komisia nepreskúmala. Kedze Vseobecný súd potvrdil rozhodnutie Komisie, podla ktorého dan prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania nie je neoddelitelnou súcastou pomoci, mohol dospiet len k záveru, ze daná institúcia bola oprávnená schválit predmetnú pomoc. Podla spolocnosti DTS Vseobecný súd vsak nemohol rozhodovat o takých otázkach, ako je riziko, ze RTVE vyuzije protisútazné konanie, najmä navysovanie cien, pretoze Komisia takéto otázky nepreskúmala. 89 RTVE tvrdí, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný. Podobne ako RTVE, aj Spanielske královstvo a Komisia tiez tvrdia, ze tento odvolací dôvod je neúcinný alebo prinajmensom nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 90 Treba uviest, ze tretí odvolací dôvod sa celý zakladá na predpoklade, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil rozsah druhého zalobného dôvodu, ktorý bol uplatnený v prvom stupni a ktorý bol zalozený na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 91 Je vsak potrebné konstatovat, ze DTS svojím odvolaním nespochybnuje ziadne z posúdení, ktoré Vseobecný súd uviedol v bodoch 113 az 167 napadnutého rozsudku a ktorými zamietol tento druhý zalobný dôvod. 92 DTS najmä netvrdí, ze v tejto casti napadnutého rozsudku doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, cím hned na úvod zdôraznuje, ze jej odvolanie sa netýka preskúmania zlucitelnosti pomoci priznanej RTVE s clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 93 Z uvedeného vyplýva, ze aj keby bol tretí odvolací dôvod dôvodný, nemohol by viest k zruseniu napadnutého rozsudku. 94 Za týchto podmienok treba tento odvolací dôvod zamietnut ako neúcinný. O odvolacích dôvodoch, predlozených spolocnostami Telefónica, zalozených na porusení clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 106 ods. 2 ZFEÚ 95 Spolocnosti Telefónica vo svojom vyjadrení k odvolaniu predlozili odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, v rámci ktorého tvrdili, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol ako neprípustnú ich argumentáciu týkajúcu sa porusenia clánku 108 ZFEÚ. 96 Spolocnosti Telefónica v tom istom odvolaní tiez predlozili odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom tvrdia, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked uplatnil prílis restriktívne preskúmanie týkajúce sa otázky, ci dotknutá schéma pomoci dodrziava zásadu proporcionality, pricom sa v tomto ohlade odvolávali na mieru volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia. 97 Je nesporné, ze tieto odvolacie dôvody smerujú k zruseniu napadnutého rozsudku z dôvodov, ktoré DTS v rámci svojho odvolania neuviedla. 98 DTS sa totiz na jednej strane na podporu uvedeného odvolania nijako neodvolávala na porusenie clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Na druhej strane, hoci sa tretí odvolací dôvod formálne zakladá na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, samotná DTS vo svojom odvolaní spresnila, ako vyplýva z bodu 92 tohto rozsudku, ze nespochybnuje preskúmanie zlucitelnosti pomoci poskytovanej RTVE s ohladom na toto ustanovenie, pricom v rámci tohto odvolacieho dôvodu iba Vseobecnému súdu vytýka, ze skreslil niektoré z jej tvrdení. 99 Podla clánku 174 rokovacieho poriadku vo vyjadrení k odvolaniu mozno navrhnút, aby sa odvolaniu vyhovelo alebo aby sa ciastocne alebo úplne zamietlo. 100 Okrem toho v súlade s clánkom 172 tohto rokovacieho poriadku môzu úcastníci konania v predmetnej veci pred Vseobecným súdom predlozit samostatným podaním, oddeleným od vyjadrení k odvolaniu, vzájomné vyjadrenie, ktoré musí podla clánku 178 ods. 1 a clánku 178 ods. 3 druhej vety uvedeného rokovacieho poriadku smerovat k úplnému alebo ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia, pricom odvolacie dôvody a právne tvrdenia sa musia odlisovat od dôvodov a tvrdení uvedených vo vyjadrení k odvolaniu. 101 Z týchto ustanovení vykladaných spolocne vyplýva, ze vyjadrenie k odvolaniu nemôze smerovat k zruseniu napadnutého rozsudku z dôvodov, ktoré sa odlisujú od dôvodov uplatnených v odvolaní, pretoze také odvolacie dôvody mozno predlozit len v rámci vzájomného odvolania. 102 V dôsledku toho treba zamietnut odvolacie dôvody predlozené spolocnostami Telefónica, ktoré sa zakladajú na porusení clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ako neprípustné. O vzájomnom odvolaní 103 Spolocnosti Telefónica na podporu svojho vzájomného odvolania uvádzajú jediný odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie v rozsahu, v akom Vseobecný súd zamietol ich argumentáciu týkajúcu sa porusenia clánku 108 ZFEÚ ako neprípustnú. Argumentácia úcastníkov konania 104 Spolocnosti Telefónica tvrdia, ze Vseobecný súd nemohol zamietnut ako neprípustné ich zalobné dôvody, ktoré predlozili v prvostupnovom konaní a ktoré sa zakladali na porusení clánku 108 ZFEÚ z dôvodu, ze sa neviazu na predmet sporu, kedze boli po prvýkrát uplatnené v ich vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania. 105 Predovsetkým Vseobecný súd sa v bode 216 napadnutého rozsudku nemohol opierat o rozsudok z 19. novembra 1998, Spojené královstvo/Rada ([76]C-150/94, [77]EU:C:1998:547), kedze spolocnosti Telefónica na tento rozsudok nepoukázali. 106 Okrem toho Vseobecný súd v bode 217 napadnutého rozsudku nevysvetlil, v akom rozsahu rozsudok z 8. júla 2010, Komisia/Taliansko ([78]C-334/08, [79]EU:C:2010:414), odôvodnuje skutocnost, ze ked vedlajsí úcastník konania v rámci zaloby o nesplnenie povinnosti chce uplatnit zalobné dôvody neuvedené hlavným úcastníkom konania, disponuje väcsou slobodou nez vedlajsí úcastník konania v rámci zaloby o neplatnost. Ak sa vedlajsí úcastník konania musí obmedzit len na zalobné dôvody predlozené hlavným úcastníkom konania, clánok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý mu ukladá povinnost uviest jeho dôvody, by bol zbavený svojho významu. 107 RTVE tvrdí, ze vzájomné odvolanie je neprípustné. Na jednej strane sa podla RTVE v tomto odvolaní uplatnuje v rozpore s clánku 178 ods. 3 druhou vetou rokovacieho poriadku jediný odvolací dôvod, ktorý je totozný s jedným z právnych dôvodov, ktoré uviedli spolocnosti Telefónica vo svojom vyjadrení k hlavnému odvolaniu. V druhom rade toto vzájomné odvolanie presne neidentifikuje v rozpore s prvou vetou toho istého ustanovenia napádané casti napadnutého rozsudku. V kazdom prípade povazujú vzájomné odvolanie za nedôvodné. Spanielske královstvo a Komisia tiez tvrdia, ze argumenty spolocnosti Telefónica treba zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom O prípustnosti vzájomného odvolania 108 Pokial ide o prípustnost vzájomného odvolania, treba pripomenút, ze v clánku 178 ods. 3 druhej vete rokovacieho poriadku sa stanovuje, ako uz bolo uvedené v bode 100 tohto rozsudku, ze právne dôvody a argumenty uvedené na podporu vzájomného odvolania sa musia odlisovat od dôvodov a tvrdení uvedených vo vyjadrení k hlavnému odvolaniu. 109 V prejednávanom prípade je síce zrejmé, ze jediný odvolací dôvod, ktorý spolocnosti Telefónica uplatnujú na podporu svojho vzájomného odvolania a ktorý sa zakladá na porusení clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, zodpovedá v kazdom ohlade jednému z odvolacích dôvodov predlozených v ich vyjadrení k hlavnému odvolanie podanému spolocnostou DTS. 110 Ak vsak nemá byt spochybnená skutocnost, ze podla rokovacieho poriadku sa rozlisuje medzi hlavným odvolaním a vzájomným odvolaním, nemozno poziadavku, ktorá je stanovená v clánku 178 ods. 3 druhej vete tohto rokovacieho poriadku, vykladat tak, ze sa zakladá na predpoklade, ze dôvody a tvrdenia uvedené vo vyjadreniach k hlavnému odvolaniu sú samy osebe podobné dôvodom uvedeným v hlavnom odvolaní. 111 V prejednávanom prípade, ako vyplýva z bodov 95 az 102 tohto rozsudku, odvolací dôvod, predlozený spolocnostami Telefónica v ich vyjadrení k hlavnému odvolaniu podanému spolocnostou DTS, zalozený na porusení clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, je neprípustný, pretoze sa odlisuje od dôvodov uvádzaných v odvolaní. 112 Pokial ide o dodrzanie poziadavky stanovenej v clánku 178 ods. 3 prvej vete rokovacieho poriadku, stací konstatovat, ze vzájomné odvolanie sa výslovne týka bodov 207 az 218 napadnutého rozsudku, cím s potrebnou presnostou vymedzuje spochybnované odôvodnenia tohto rozsudku. 113 Za týchto podmienok treba dospiet k záveru, ze vzájomné odvolanie je prípustné v casti, v ktorej sa týka bodov 207 az 218 napadnutého rozsudku. O veci samej 114 Pokial ide o dôvodnost vzájomného odvolania, treba pripomenút, ze subjekt, ktorému Súdny dvor podla clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie povolil vstup do konania v pozícii vedlajsieho úcastníka konania, nemôze menit predmet sporu, ako je opísaný v návrhoch a dôvodoch hlavných úcastníkov konania. Z toho vyplýva, ze prípustné sú len tie tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania, ktoré patria do rámca vymedzeného týmito návrhmi a dôvodmi (rozsudok zo 7. októbra 2014, Nemecko/Rada, [80]C-399/12, [81]EU:C:2014:2258, bod [82]27). 115 V prejednávanom prípade spolocnosti Telefónica svojím jediným odvolacím dôvodom vzájomného odvolania vytýkajú Vseobecnému súdu, ze v bodoch 207 az 218 napadnutého rozsudku odmietol ako neprípustné zalobné dôvody smerujúce k zruseniu, ktoré boli uvedené v ich vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania pred daným súdom, v ktorých vytýkali Komisii porusenie clánku 108 ZFEÚ. 116 Je pritom nesporné, ze DTS neuplatnovala porusenie tohto ustanovenia na podporu svojej zaloby v prvom stupni, pretoze tri zalobné dôvody, ktoré spolocnost predlozila a ktorými sa domáhala zrusenia sporného rozhodnutia, vychádzali z porusenia clánku 107 ZFEÚ, clánkov 49 a 64 ZFEÚ a clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 117 Z tohto vyplýva, ze ako Vseobecný súd rozhodol v bode 212 napadnutého rozsudku, zalobné dôvody, ktoré spolocnosti Telefónica uviedli v rámci svojho vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania pred Vseobecným súdom, sa teda nijako neviazali na predmet sporu, ako ho vymedzila DTS, cím menili rámec sporu v rozpore s clánkom 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 118 V tejto súvislosti Vseobecný súd správne v bode 217 napadnutého rozsudku konstatoval, ze riesenie prijaté v rozsudku z 8. júla 2010, Komisia/Taliansko ([83]C-334/08, [84]EU:C:2010:414), v rámci konania o zalobe o nesplnení povinnosti podla clánku 260 ZFEÚ nemozno uplatnit v konaní o zalobe o neplatnost podla clánku 263 ZFEÚ. 119 Konanie o nesplnení povinnosti totiz spocíva na objektívnom zistení, ze clenský stát nedodrzal povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie (pozri najmä rozsudok zo 6. októbra 2009, Komisia/Spanielsko, [85]C-562/07, [86]EU:C:2009:614, bod [87]18). 120 Z toho vyplýva, ze ako Vseobecný súd v bode 217 napadnutého rozsudku správne konstatoval, v rámci takéhoto konania musí Súdny dvor vykonat potrebné zistenia, aby mohol rozhodnút o nesplnení povinnosti, takze dôvod obhajoby, ktorý uplatnuje vedlajsí úcastník konania a ktorý sa týka skutkovej alebo právnej okolnosti, ktorú Komisia musí nevyhnutne preskúmat v rámci svojej analýzy, nemôze zmenit predmet sporu, aj keby nebol uplatnený dotknutým clenským státom. Naopak konanie o zalobe o neplatnost má vymedzený rámec najmä zalobnými dôvodmi uvedenými zalobkynou. 121 Navyse hoci podla clánku 132 ods. 2 písm. b) rokovacieho poriadku vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania musí obsahovat dôvody a tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania, neznamená to, ze vedlajsí úcastník konania môze uplatnovat nové dôvody, ktoré sú odlisné od dôvodov uplatnených zalobkynou. Ako uviedol generálny advokát v bode 219 svojich návrhov, toto ustanovenie spadá do rámca obmedzení stanovených postupom vedlajsieho úcastníctva a toto ustanovenie treba vykladat s prihliadnutím na clánok 129 uvedeného rokovacieho poriadku, podla ktorého predmetom vedlajsieho úcastníctva môze byt iba úplná alebo ciastocná podpora návrhov jedného z úcastníkov konania, pricom táto podpora má vo vztahu k hlavnému konaniu vedlajsiu povahu a vedlajsí úcastník konania musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania. 122 Pokial ide o výhradu, ze spolocnosti Telefónica vytýkajú Vseobecnému súdu, ze v bode 216 napadnutého rozsudku odkázal na rozsudok z 19. novembra 1998, Spojené královstvo/Rada ([88]C-150/94, [89]EU:C:1998:547), stací konstatovat, ze je úplne neúcinný, pretoze nemôze viest k preukázaniu, ze v napadnutom rozsudku doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, kedze dané spolocnosti vôbec netvrdia, ze Vseobecný súd vychádzal pri svojom posúdení v danej súvislosti z nesprávneho právneho posúdenia. 123 V dôsledku toho treba zamietnut jediný odvolací dôvod vzájomného odvolania ako nedôvodný. O trovách 124 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Clánok 138 ods. 1 toho istého nariadenia, uplatnitelný na odvolacie konanie mutatis mutandis podla jeho clánku 184 ods. 1, stanovuje, ze Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 125 Kedze DTS nemala v odvolacom konaní úspech a Komisia navrhla ulozit jej nahradit trovy konania, je opodstatnené rozhodnút, ze DTS znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Komisiou v súvislosti s hlavným odvolaním. 126 Pokial ide o vzájomné odvolanie, kedze spolocnosti Telefónica nemali vo veci úspech a Komisia navrhla zaviazat ich na náhradu trov konania, je tiez opodstatnené zaviazat ich znásat svoje vlastné trovy konania a rozhodnút, ze sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Komisiou v súvislosti so vzájomným odvolaním. 127 Podla clánku 184 ods. 4 tohto rokovacieho poriadku spolocnosti Telefónica znásajú svoje vlastné trovy konania vynalozené v súvislosti s hlavným odvolaním, zatial co RTVE znása svoje vlastné trovy konania vynalozené v súvislosti s hlavným odvolaním a so vzájomným odvolaním. 128 Podla clánku 140 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku mutatis mutandis uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. V súlade s týmito ustanoveniami Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. DTS Distribuidora de Televisión Digital SA znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou v súvislosti s hlavným odvolaním. 3. Telefónica de Espańa SA a Telefónica Móviles Espańa SA znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou v súvislosti so vzájomným odvolaním. 4. Corporación de Radio y Televisión Espańola SA (RTVE) a Spanielske královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [90]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXqsgkhy/L89398-7935TMP.html#t-ECR_62014CJ0449_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A629&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:239:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:109:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:008:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:031:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A242&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A242&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A242&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A640&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A640&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A11&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A11&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A11&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A224&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A224&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A224&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A403&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A403&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A403&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A547&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A547&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A414&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2258&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A414&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A614&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A614&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A547&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A547&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///tmp/lynxXXXXqsgkhy/L89398-7935TMP.html#c-ECR_62014CJ0449_SK_01-E0001