ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) zo 6. septembra 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Clánok 102 ZFEÚ - Zneuzitie dominantného postavenia - Vernostné zlavy - Právomoc Komisie - Nariadenie (ES) c. 1/2003 - Clánok 19" Vo veci C-413/14 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. augusta 2014, Intel Corporation Inc., so sídlom vo Wilmingtone (Spojené státy americké) v zastúpení: D. M. Beard, QC, ako aj A. Parr a R. Mackenzie, solicitors, odvolatel, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: T. Christoforou, V. Di Bucci, M. Kellerbauer a N. Khan, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Association for Competitive Technology Inc., so sídlom vo Washingtone (Spojené státy), v zastúpení: J.-F. Bellis, avocat, Union fédérale des consommateurs - Que choisir (UFC - Que choisir), vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda K. Lenaerts, podpredseda A. Tizzano, predsedovia komôr R. Silva de Lapuerta, M. Ilesic, J. L. da Cruz Vilaça (spravodajca), E. Juhász, M. Berger, M. Vilaras a E. Regan, sudcovia A. Rosas, J. Malenovský, E. Levits, F. Biltgen, K. Jürimäe a C. Lycourgos, generálny advokát: N. Wahl, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. júna 2016, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 20. októbra 2016, vyhlásil tento Rozsudok Intel Corporation Inc. (dalej len "Intel") sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 12. júna 2014, Intel/Komisia (T-286/09, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2014:547), ktorým Vseobecný súd zamietol jeho zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie z 13. mája 2009 K(2009) 3726 v konecnom znení týkajúceho sa konania podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP (Vec COMP/C-3/37.990 - Intel) (dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec Odôvodnenie 25 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje: "Odhalovanie porusovania sútazných pravidiel je stále tazsie, a aby sa úcinnejsie chránila hospodárska sútaz, právomoci Komisie týkajúce sa vysetrovania musia byt doplnené. Komisia by mala mat oprávnenie vypocut kazdú osobu, ktorá môze mat uzitocné informácie, a urobit záznam. ... Pracovníci poverení Komisiou by mali mat právo pozadovat kazdú informáciu významnú pre predmet a úcel inspekcie." Odôvodnenie 32 tohto nariadenia stanovuje: "Malo by sa potvrdit právo príslusných podnikov na vypocutie pred Komisiou. Tretie strany, ktorých záujmy môzu byt rozhodnutím dotknuté, by mali mat moznost predlozit vopred svoje vyjadrenia a prijaté rozhodnutia by mali byt sirsie publikované. Pri zabezpecení práva obhajoby príslusných podnikov, najmä práva na prístup k dokumentácii je dôlezité, aby bolo chránené obchodné tajomstvo. Podobne by mala byt zarucená dôvernost vymienaných informácií." Clánok 19 nariadenia c. 1/2003 nazvaný "Právomoc klást otázky" stanovuje: "1. Aby mohla Komisia plnit povinnosti, ktoré jej urcuje toto nariadenie, môze klást otázky kazdej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá s tým súhlasí, s cielom získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania. 2. Pri kladení otázok podla odseku 1 vykonávaného v priestoroch podniku informuje Komisia príslusný orgán clenského státu, na ktorého území sa vypocúvanie uskutocnuje. Ak o to poziada príslusný orgán uvedeného clenského státu, jeho úradníci môzu pomáhat úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám, ktoré Komisia poverila vypocúvaním." Clánok 3 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 a 82 [ES] ([4]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), nazvaný "Právomoc vydávat vyhlásenia", stanovuje: "1. Tam, kde Komisia vypocuje osobu s jej súhlasom v súlade s clánkom 19 nariadenia (ES) c. 1/2003, tak na zaciatku vypocúvania uvedie právny základ a úcel vypocúvania a pripomenie jeho dobrovolný charakter. Vypocúvanú osobu bude taktiez informovat o svojom zámere vyhotovit záznam z vypocúvania. 2. Vypocúvanie môze byt vedené akýmkolvek spôsobom vrátane formy telefonickej alebo elektronickej. 3. Komisia môze zaznamenávat vyhlásenia vykonané vypocúvanými osobami akoukolvek formou. Kópia akéhokolvek záznamu musí byt predlozená vypocúvanej osobe na schválenie. Tam, kde je to potrebné, Komisia stanoví lehotu, v rámci ktorej jej vypocúvaná osoba môze oznámit akékolvek opravy, ktoré sa musia vo vyhlásení previest." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie Intel je spolocnost zalozená podla amerického práva, ktorá zabezpecuje dizajn, vývoj, výrobu a predaj mikroprocesorov (dalej len "CPU"), cipsetov (chipsets) a iných polovodicových komponentov, ako aj platformových riesení pre spracovanie údajov a komunikacných zariadení. Trh, ktorý je príslusný v tejto veci, je trh procesorov, najmä procesorov CPU x86. Architektúra x86 je standard navrhnutý podnikom Intel pre jeho CPU a umoznuje fungovanie operacných systémov Windows a Linux. V nadväznosti na formálnu staznost predlozenú 18. októbra 2000 spolocnostou Advanced Micro Devices, Inc. (dalej len "AMD"), doplnenú 26. novembra 2003, Komisia zacala v máji 2004 sériu vysetrovaní a v júli 2005 vykonala inspekcie na mieste vo viacerých pobockách podniku Intel, najmä v Nemecku, Spanielsku, Taliansku a Spojenom královstve, ako aj v prevádzkach viacerých jeho zákazníkov v Nemecku, Spanielsku, vo Francúzsku, v Taliansku a Spojenom královstve. Dna 26. júla 2007 Komisia dorucila podniku Intel oznámenie o výhradách týkajúce sa konania tohto podniku voci piatim hlavným výrobcom pôvodných zariadení (Original Equipment Manufacturer, dalej len "OEM"), konkrétne spolocnostiam Dell, Hewlett-Packard Company (HP), Acer Inc., NEC Corp. a International Business Machines Corp. (IBM). Intel odpovedal na toto oznámenie o výhradách 7. januára 2008 a vypocutie sa konalo 11. a 12. marca 2008. Dna 17. júla 2008 Komisia oznámila podniku Intel dodatocné oznámenie o výhradách týkajúce sa jeho konania voci spolocnosti Media-Saturn-Holding GmbH (dalej len "MSH"), ktorá je distribútorom elektronických zariadení a hlavným európskym predajcom stolných pocítacov, ako aj spolocnosti Lenovo Group Ltd. (dalej len "Lenovo"), ktorá je dalsím OEM. Toto oznámenie obsahovalo nové dôkazy týkajúce sa konania podniku Intel voci niektorým OEM dotknutým oznámením o výhradách z 26. júla 2007. Intel sa v stanovenej lehote nevyjadril. Komisia v spornom rozhodnutí opísala dva druhy konania podniku Intel voci jeho obchodným partnerom, a to podmienené zlavy a "cisté obmedzenia", ktorých cielom bolo vylúcit konkurenta, konkrétne spolocnost AMD, z trhu s CPU x86. Prvé konanie spocívalo v poskytnutí zlavy styrom OEM, konkrétne spolocnostiam Dell, Lenovo, HP a NEC, pod podmienkou, ze od neho budú nakupovat vsetky alebo takmer vsetky svoje CPU x86. Druhé konanie spocívalo v poskytovaní platieb OEM, aby OEM oddialili, zrusili alebo nejakým spôsobom obmedzili uvedenie niektorých výrobkov vybavených CPU x86 AMD na trh. Vzhladom na tieto skutocnosti Komisia dospela k záveru, ze islo o jediné a nepretrzité porusenie clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([5]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3), v období od októbra 2002 do decembra 2007, a v dôsledku toho ulozila podniku Intel pokutu vo výske 1,06 miliardy eur. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. júla 2009 Intel podal zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia, pricom uviedol devät zalobných dôvodov. Podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 2. novembra 2009 Association for Competitive Technology Inc. (dalej len "ACT") podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu podniku Intel. Jej návrhu na vstup do konania sa vyhovelo rozhodnutím zo 7. júna 2010. Na podporu svojho prvého zalobného dôvodu týkajúceho sa horizontálnych otázok o právnych posúdeniach vykonaných Komisiou Intel spochybnil rozdelenie dôkazného bremena a pozadovanú mieru dokazovania, právnu kvalifikáciu zliav a platieb poskytnutých ako protihodnotu za výhradné zásobovanie, ako aj právnu kvalifikáciu platieb, ktorú Komisia nazvala "cisté obmedzenia", ktorých úcelom bolo, aby OEM oddialili, zrusili alebo obmedzili uvádzanie výrobkov vybavených CPU spolocnosti AMD na trh. Vseobecný súd v podstate rozhodol v bode 79 napadnutého rozsudku, ze zlavy poskytnuté spolocnostiam Dell, HP, NEC a Lenovo predstavovali zlavy za exkluzivitu, pretoze boli viazané na podmienku, ze zákazník sa bude zásobovat od podniku Intel, a to bud v celom rozsahu svojich potrieb CPU x86, alebo z ich významnej casti. Okrem toho Vseobecný súd v bodoch 80 az 89 napadnutého rozsudku konstatoval, ze kvalifikácia takej zlavy ako zneuzitia nezávisí od analýzy okolností prejednávanej veci, ktorej cielom je preukázat schopnost obmedzit hospodársku sútaz. Len pre úplnost Vseobecný súd dospel v bodoch 172 az 197 napadnutého rozsudku k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala na základe analýzy okolností prejednávanej veci schopnost zliav a platieb za exkluzivitu poskytnutých podnikom Intel spolocnostiam Dell, HP, NEC, Lenovo a MSH obmedzit hospodársku sútaz. V súvislosti s druhým zalobným dôvodom zalozeným na tom, ze Komisia nepreukázala svoju územnú právomoc na uplatnenie clánkov 101 a 102 ZFEÚ na praktiky uplatnované voci spolocnostiam Acer a Lenovo, Vseobecný súd najskôr v bode 244 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisii na odôvodnenie právomoci s ohladom na medzinárodné právo verejné stací preukázat kvalifikované úcinky praktiky alebo to, ze doslo k jej realizácii v Európskej únii. Následne v bode 296 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze podstatné, okamzité a predvídatelné úcinky, ktoré správanie podniku Intel mohlo spôsobit v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), boli dostatocným dôvodom na priznanie právomoci Komisii. Napokon pre úplnost Vseobecný súd v bode 314 napadnutého rozsudku uviedol, ze táto právomoc bola odôvodnená aj z dôvodu realizácie dotknutého správania na území Únie a EHP. Na podporu svojho tretieho zalobného dôvodu týkajúceho sa vád konania vytýkaných Komisii Intel poukázal najmä na porusenie svojich práv na obhajobu z dôvodu neexistencie zápisnice zo stretnutia s pánom D 1, pricom tvrdil, ze urcité skutocnosti týkajúce sa tohto stretnutia by sa mohli pouzit ako dôkazy v jeho prospech. Taktiez tvrdil, ze Komisia nesprávne odmietla uskutocnenie druhého vypocutia, ako aj sprístupnenie urcitých dokumentov spolocnosti AMD, ktoré mohli byt relevantné na obhajobu podniku Intel. V prvom rade Vseobecný súd v bode 618 napadnutého rozsudku uviedol, ze predmetné stretnutie nebolo formálnym výsluchom v zmysle clánku 19 nariadenia c. 1/2003 a ze Komisia nebola povinná takýto výsluch vykonat. V uvedenom bode z toho vyvodil, ze clánok 3 nariadenia c. 773/2004 nebol uplatnitelný, takze tvrdenie zalozené na porusení formálnych nálezitostí stanovených v tomto ustanovení bolo neúcinné. Následne Vseobecný súd v bodoch 621 a 622 napadnutého rozsudku rozhodol, ze hoci Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, ze nevyhotovila dokument obsahujúci strucný opis tém prejednaných na uvedenom stretnutí, ako ani mená úcastníkov, tento pôvodný nedostatok bol napravený tým, ze poskytla podniku Intel nedôvernú verziu internej poznámky týkajúcej sa tohto stretnutia. V súvislosti so stvrtým zalobným dôvodom týkajúcim sa údajného nesprávneho posúdenia praktík voci OEM a spolocnosti MSH, Vseobecný súd zamietol vsetky výhrady predlozené podnikom Intel týkajúce sa spolocností Dell, HP, NEC, Lenovo, Acer a MSH v bodoch 665, 894, 1032, 1221, 1371 a 1463 napadnutého rozsudku. Pokial islo o piaty zalobný dôvod, ktorým podnik Intel spochybnoval existenciu celkovej stratégie zameranej na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k najvýznamnejsím predajným kanálom, Vseobecný súd v bodoch 1551 a 1552 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia v podstate z právneho hladiska dostatocne preukázala snahu podniku Intel o utajenie protisútazných praktík a vykonanie celkovej dlhodobej stratégie, ktorej cielom bolo zabránit prístupu spolocnosti AMD k týmto predajným kanálom. Pokial islo o siesty zalobný dôvod, podla ktorého Komisia údajne nesprávne uplatnila usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([6]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2), Vseobecný súd dospel k záveru - najmä v bode 1598 napadnutého rozsudku -, ze ani zásada právnej istoty, ani zásada zákonnosti trestných cinov a trestov nebránia tomu, aby sa Komisia rozhodla prijat a uplatnit nové usmernenia na výpocet pokút aj po spáchaní trestného cinu. Okrem toho Vseobecný súd v uvedenom bode konstatoval, ze úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze odôvodnuje, ze podnik musí vziat do úvahy moznost zmeny vseobecnej politiky hospodárskej sútaze Komisie v oblasti pokút, tak pokial ide o metódu výpoctu, ako aj výsku pokút. V súvislosti so siedmym zalobným dôvodom zalozeným na údajnej neexistencii porusenia clánku 102 ZFEÚ, ci uz úmyselne alebo z nedbanlivosti, Vseobecný súd v podstate v bodoch 1602 a 1603 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Intel nemohol nevediet o protisútaznej povahe svojho konania a ze dôkazy uvedené v spornom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukazujú, ze zalobca uplatnoval celkovú dlhodobú stratégiu zameranú na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k strategicky najvýznamnejsím predajným kanálom a snazil sa utajit protisútaznú povahu svojho správania. V ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na údajne neprimeranej povahe ulozenej pokuty Vseobecný súd v bodoch 1614 az 1616 napadnutého rozsudku uviedol, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a ze v kazdom prípade rozhodnutia predlozené v tejto súvislosti podnikom Intel nie sú relevantné vzhladom na dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania. Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdil Intel, Vseobecný súd v bodoch 1627 a 1628 napadnutého rozsudku pripomenul, ze Komisia nezohladnila skutocný dopad porusenia na trh na úcely urcenia jeho závaznosti. Napokon, co sa týka deviateho zalobného dôvodu, ktorého cielom bolo dosiahnut znízenie výsky ulozenej pokuty v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu, tento súd dospel v bode 1647 napadnutého rozsudku predovsetkým k záveru, ze ziadne výhrady, tvrdenia a skutkové a právne okolnosti uvedené podnikom Intel neumoznovali dospiet k záveru, ze výska ulozenej pokuty bola neprimeraná. Vseobecný súd totiz v uvedenom bode rozhodol, ze táto pokuta bola primeraná vzhladom na okolnosti prejednávanej veci, a zdôraznil, ze bola hlboko pod hornou hranicou 10 % stanovenou v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom Intel navrhuje, aby Súdny dvor: - úplne alebo ciastocne zrusil napadnutý rozsudok, - úplne alebo ciastocne zrusil sporné rozhodnutie, - zrusil alebo podstatne znízil ulozenú pokutu, - subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu na opätovné rozhodnutie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora a - zaviazal Komisiu na náhradu trov tohto konania, ako aj konania pred Vseobecným súdom. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - zaviazal Intel na náhradu trov konania. ACT navrhuje, aby Súdny dvor: - vyhovel odvolaniu podniku Intel v celom rozsahu a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vynalozila v rámci odvolacieho konania, ako aj v konaní o zalobe o neplatnost. O odvolaní Intel na podporu svojho odvolania uvádza sest odvolacích dôvodov. V prvom odvolacom dôvode tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nepreskúmal sporné zlavy vzhladom na vsetky relevantné okolnosti. V rámci druhého odvolacieho dôvodu Intel namieta nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd pri konstatovaní porusenia v rokoch 2006 a 2007, najmä pokial ide o rozsah trhu, ktorého sa týkali sporné zlavy pocas týchto dvoch rokov. Intel svojím tretím odvolacím dôvodom tvrdí, ze doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, pokial ide o právnu kvalifikáciu zliav za exkluzivitu, ktoré Intel uzavrel so spolocnostami HP a Lenovo. Intel vo svojom stvrtom odvolacom dôvode namieta, ze Vseobecný súd nesprávne dospel k záveru, ze neexistuje podstatná procesná vada majúca vplyv na jeho právo na obhajobu, ktorej sa dopustila Komisia pri vypocúvaní pána D 1. Piaty odvolací dôvod sa zakladá na tom, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil kritériá týkajúce sa právomoci Komisie s ohladom na dohody uzavreté medzi podnikom Intel a spolocnostou Lenovo v rokoch 2006 a 2007. Napokon svojím siestym odvolacím dôvodom Intel navrhuje, aby Súdny dvor zrusil alebo podstatne znízil ulozenú pokutu, a to na základe zásady proporcionality a zásady zákazu retroaktivity usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil kritériá týkajúce sa právomoci Komisie s ohladom na dohody uzavreté medzi podnikom Intel a spolocnostou Lenovo v rokoch 2006 a 2007. Argumentácia úcastníkov konania Svojím piatym odvolacím dôvodom, ktorý treba preskúmat na prvom mieste, pretoze sa týka právomoci Komisie, Intel v prvom rade tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne potvrdil existenciu právomoci Komisie na uplatnenie clánku 102 ZFEÚ s ohladom na dohody uzavreté medzi podnikom Intel a spolocnostou Lenovo, ktorá je cínskou spolocnostou, v rokoch 2006 a 2007. Kritérium zalozené na mieste realizácie praktík narúsajúcich hospodársku sútaz (dalej len "kritérium realizácie") a kritérium postavené na kvalifikovaných úcinkoch týchto praktík v Únii (dalej len "kritérium kvalifikovaných úcinkov") nemôzu totiz slúzit v prejednávanej veci ako základ na vznik právomoci Komisie. Vseobecný súd teda údajne v bode 311 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze vykonávanie týchto dohôd mozno povazovat za preukázané z dôvodu praktík, ktoré ovplyvnujú dôsledky pre klientov týkajúce sa ich predajov výrobkov na celom svete, vrátane EHP. Táto okolnost vsak neumoznuje zalozit právomoc Komisie podla kritéria realizácie, pretoze sporné správanie sa nerealizovalo v EHP a Intel nepredával svoje výrobky spolocnosti Lenovo v EHP. Vseobecný súd sa navyse dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na zalozenie právomoci Komisie pripustil kritérium kvalifikovaných úcinkov. Podla podniku Intel judikatúra pripústa len kritérium realizácie ako dôvod na zalozenie právomoci Komisie. Intel dalej tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by kritérium kvalifikovaných úcinkov bolo skutocne uplatnitelné, nemohlo by to v prejednávanom prípade odôvodnovat právomoc Komisie. V tejto súvislosti odkazuje na bod 87 rozsudku z 27. februára 2014, InnoLux/Komisia ([7]T-91/11, [8]EU:T:2014:92), v ktorom Vseobecný súd rozhodol, ze ak sa komponenty najprv predajú mimo EHP nezávislým zákazníkom, vztah medzi vnútorným trhom a porusením je prílis slabý. Intel na základe toho tvrdí, ze nemozno predpokladat, ze dohody uzatvorené so spolocnostou Lenovo a týkajúce sa CPU urcené na dodanie v Cíne budú mat bezprostredný a podstatný úcinok v EHP. Navyse, hoci by nepriame úcinky mohli stacit na zalozenie právomoci, dohody so spolocnostou Lenovo z rokov 2006 a 2007 nemohli mat na území EHP podstatný úcinok. Okrem toho podla podniku Intel Vseobecný súd protiprávne obrátil dôkazné bremeno v bode 289 napadnutého rozsudku, ked od neho vyzadoval preukázanie toho, ze vsetky plánované predaje sa týkali tých castí Európy, Stredného východu a Afriky, ktoré nepatria do EHP. Napokon, Intel zdôraznuje, ze prístup Komisie by viedol ku konfliktu právomoci s inými orgánmi hospodárskej sútaze a spôsoboval reálne nebezpecenstvo dvojitej trestnosti. ACT v podstate podporuje tvrdenia podniku Intel. V zásade tvrdí, ze podla znenia clánku 102 ZFEÚ a judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia ([9]89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, [10]EU:C:1988:447) je potrebné preukázat, ze dané konanie obmedzuje hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu. Komisia tvrdí, ze piaty odvolací dôvod treba zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom Vseobecný súd v bode 244 napadnutého rozsudku rozhodol, ze právomoc Komisie na konstatovanie a sankcionovanie správania, ku ktorému doslo mimo Únie na základe pravidiel medzinárodného práva verejného, sa môze vykonat bud na základe kritéria realizácie, alebo na základe kritéria kvalifikovaných úcinkov, a to este pred preskúmaním právomoci Komisie v prejednávanej veci s ohladom na kritérium kvalifikovaných úcinkov a subsidiárne z hladiska kritéria realizácie. V tejto súvislosti treba po prvé preskúmat tvrdenie podniku Intel a spolocnosti ACT, podla ktorého Vseobecný súd nesprávne pripustil, ze kritérium kvalifikovaných úcinkov môze slúzit ako základ pre zalozenie právomoci Komisie. V tejto súvislosti treba pripomenút, podobne ako uviedol generálny advokát v bode 288 svojich návrhov, ze pravidlá v oblasti hospodárskej sútaze Únie stanovené v clánkoch 101 a 102 ZFEÚ sa majú chápat ako spolocné a jednostranné správania podnikov, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu. Kým totiz clánok 101 ZFEÚ zakazuje dohody a postupy, ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze "v rámci vnútorného trhu", v clánku 102 ZFEÚ sa zakazuje zneuzívanie dominantného postavenia "na vnútornom trhu ci jeho podstatnej casti". Na základe toho Súdny dvor rozhodol, pokial ide o uplatnenie clánku 101 ZFEÚ, ze skutocnost, ze sa podnik zúcastnujúci sa na dohode nachádza v tretom státe, nie je prekázkou uplatnenia tohto ustanovenia, kedze takáto dohoda vyvoláva úcinky na území vnútorného trhu (rozsudok z 25. novembra 1971, Béguelin Import, [11]22/71, [12]EU:C:1971:113, bod [13]11). Okrem toho treba pripomenút, ze pokial ide o odôvodnenie pouzitia kritéria realizácie, Súdny dvor uz zdôraznil, ze keby sa urcilo, ze uplatnitelnost zákazov stanovených v práve hospodárskej sútaze závisí od miesta vytvorenia kartelu, evidentne by to ponúklo podnikom jednoduchý spôsob, ako sa uvedeným zákazom vyhnút (pozri analogicky rozsudok z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [14]89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, [15]EU:C:1988:447, bod [16]16). Kritérium kvalifikovaných úcinkov sleduje rovnaký ciel, t. j. identifikovat správanie, ktoré síce nebolo prijaté na území Únie, ale ktorého protisútazné úcinky by sa mohli na trhu Únie prejavit. Intel podporovaný spolocnostou ACT teda nesprávne tvrdí, ze kritérium kvalifikovaných úcinkov nemôze slúzit ako základ pre zalozenie právomoci Komisie. Toto tvrdenie treba preto zamietnut ako nedôvodné. Po druhé je potrebné preskúmat tvrdenie, ktoré Intel predlozil subsidiárne a podla ktorého aj za predpokladu, ze kritérium kvalifikovaných úcinkov by bolo v tomto prípade uplatnitelné, Vseobecný súd nesprávne dospel k záveru, ze dohody uzavreté so spolocnostou Lenovo v rokoch 2006 a 2007 vyvolávali okamzité, podstatné a predvídatelné úcinky v EHP. Intel poukazuje v tejto súvislosti na údajne obmedzený pocet dotknutých výrobkov. V prvom rade treba uviest, ze ako Vseobecný súd rozhodol v bodoch 233 a 258 napadnutého rozsudku, kritérium kvalifikovaných úcinkov umoznuje odôvodnit uplatnenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze s ohladom na medzinárodné právo verejné, ak je pravdepodobné, ze predmetné konanie bude mat okamzitý a výrazný dopad v Únii. Treba tiez zdôraznit, podobne ako uviedol Vseobecný súd v bodoch 268 a 280 napadnutého rozsudku, ze to, ci má Komisia právomoc uplatnit v príslusnom prípade právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze, treba urcit vzhladom na správanie dotknutého podniku alebo dotknutých podnikov, posudzované ako celok. Dalej, pokial ide o to, ze Intel Vseobecnému súdu vytýka, ze dospel k záveru, podla ktorého dohody uzatvorené so spolocnostou Lenovo a týkajúce sa CPU urcených na dodanie v Cíne budú mat bezprostredný úcinok v EHP, treba uviest, ze na jednej strane Vseobecný súd správne rozhodol v bodoch 251, 252 a 257 napadnutého rozsudku, ze na splnenie podmienky týkajúcej sa poziadavky predvídatelnosti stací zohladnit pravdepodobné úcinky správania na hospodársku sútaz. Na druhej strane, kedze Vseobecným súd v bode 255 napadnutého rozsudku v podstate konstatoval, ze správanie podniku Intel voci spolocnosti Lenovo spadalo do celkovej stratégie zameranej na zabezpecenie, aby na trhu, vrátane EHP, nebol dostupný nijaký prenosný pocítac Lenovo vybavený CPU od spolocnosti AMD, nedopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 277 napadnutého rozsudku konstatoval, ze správanie podniku Intel mohlo mat okamzitý úcinok v EHP. Toto tvrdenie treba teda zamietnut ako zjavne nedôvodné. Napokon Intel tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne pripustil, ze dohody uzatvorené so spolocnostou Lenovo a týkajúce sa CPU urcených na dodanie v Cíne budú mat podstatný úcinok v EHP, hoci úcinky týchto dohôd boli zanedbatelné. V tejto súvislosti stací poukázat na rozhodnutie Vseobecného súdu, ze správanie podniku Intel voci spolocnosti Lenovo bolo súcastou celkovej stratégie zameranej na zabránenie spolocnosti AMD v prístupe k najvýznamnejsím predajným kanálom, co napokon Intel v rámci svojho odvolania nespochybnuje. V dôsledku toho, vzhladom na úvahy uvedené v bode 50 tohto rozsudku, Vseobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, rozhodnút, ze v prípade stratégie, akou je stratégia podniku Intel, treba vziat do úvahy správanie podniku ako celku s cielom posúdit podstatnú povahu jej úcinkov na trh Únie a EHP. Ako zdôraznuje Komisia, v opacnom prípade by to viedlo k umelej fragmentácii celosvetového protisútazného správania, ktorá môze ovplyvnit struktúru trhu v rámci EHP, na viaceré samostatné správania, ktoré by mohli uniknút právomoci Únie. V dôsledku toho tvrdenie uvedené v bode 54 tohto rozsudku sa musí zamietnut ako nedôvodné. Po tretie, pokial ide o tvrdenie podniku Intel, podla ktorého Vseobecný súd v bode 289 napadnutého rozsudku protiprávne obrátil dôkazné bremeno, treba konstatovat, ze toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Ako totiz vyplýva z bodov 286 az 289 daného rozsudku, Vseobecný súd konstatoval, ze pokial ide o oddialenie uvedenia niektorých pocítacov na celom svete na trh, z dôkazov, ktoré mal k dispozícii, vyplývalo, ze predaj týchto pocítacov sa predpokladal v castiach Európy, Stredného východu a Afriky, ktoré tvoria velkú cast EHP, co stacilo na konstatovanie prinajmensom potenciálnych úcinkov v EHP. Isteze, v tejto súvislosti sa Vseobecný súd odvolal na neexistenciu konkrétnych nepriamych dôkazov, z ktorých by mohlo vyplývat, ze celý plánovaný predaj by sa týkal tých castí tohto regiónu, ktoré nie sú súcastou EHP. Toto konstatovanie treba vsak vykladat s prihliadnutím na body 287 a 288 napadnutého rozsudku, podla ktorých sa Vseobecný súd domnieval, ze pripomienka uvedená na pojednávaní, podla ktorej bolo mozné, ze vsetky tieto pocítace boli urcené do iných oblastí ako EHP, predstavuje iba spekuláciu podniku Intel, na podporu ktorej tento podnik neuviedol nijaký argument. Toto tvrdenie je teda nedôvodné. Po stvrté a nakoniec, pokial ide o tvrdenia podniku Intel týkajúce sa uplatnenia kritéria realizácie Vseobecným súdom, stací uviest, ze Vseobecný súd v bode 297 napadnutého rozsudku spresnil, ze preskúmal toto kritérium len pre úplnost. Kedze tieto výhrady sa týkajú len dôvodov napadnutého rozsudku, ktoré boli uvedené len pre úplnost, nemôzu viest k zruseniu daného rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Francúzsko/People's Mojahedin Organization of Iran, [17]C-27/09 P, [18]EU:C:2011:853, bod [19]79 a citovanú judikatúru). Preto sa tieto tvrdenia musia zamietnut ako neúcinné. Z uvedeného vyplýva, ze piaty odvolací dôvod musí byt zamietnutý v celom rozsahu. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na podstatnej procesnej vade majúcej vplyv na právo podniku Intel na obhajobu Argumentácia úcastníkov konania Stvrtý odvolací dôvod, ktorý je potrebné skúmat v druhom rade, pretoze sa týka správneho konania pred Komisiou, sa vztahuje na spôsob, akým Komisia vykonala vypocúvanie pána D 1. Pozostáva z troch castí. Po prvé Intel tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 612 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia neporusila clánok 19 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004. Na jednej strane Vseobecný súd týmto údajne ustanovil v bode 614 napadnutého rozsudku umelé rozlisovanie medzi formálnymi a neformálnymi vypocúvaniami. Intel sa opiera o rozhodnutia Európskeho ombudsmana zo 14. júla 2009 a tvrdí, ze akékolvek stretnutie s tretími osobami s cielom získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania predstavuje vypocúvanie v zmysle uvedeného clánku 19 a musí sa z neho teda vyhotovit záznam. Na druhej strane, a subsidiárne, v prípade, ze nariadenie c. 1/2003 by sa malo vykladat v tom zmysle, ze existuje kategória neformálnych stretnutí, ktoré nevyzadujú vyhotovenie záznamu, Intel tvrdí, ze vypocúvanie pána D 1 nepatrí do tejto kategórie, pricom Komisia bola povinná vykonat záznam, kedze obsah tohto stretnutia, ktoré trvalo pät hodín, v sebe zahrnalo mimoriadne významné prvky, ktoré mali objektívnu súvislost s predmetom vysetrovania. Po druhé Intel tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne pripustil, ze procesnú vadu vyplývajúcu z porusenia clánku 19 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004 bolo mozné napravit dorucením nedôvernej verzie poznámky podniku Intel zahrnajúcej body zápisnice týkajúce sa podstatných prvkov predmetného vypocúvania, no neobsahujúcej zhrnutie obsahu svedeckej výpovede pána D 1. Intel v tejto súvislosti tvrdí, ze uvedená poznámka neobsahovala strucné zhrnutie nastolených tém - v rozpore s tým, co uviedol Vseobecný súd v bode 622 napadnutého rozsudku -, ale len zoznam tém preberaných na tomto vypocúvaní. Intel navyse zdôraznil, ze tvrdenie Komisie uvedené v jej vyjadrení k zalobe, podla ktorého sa jej podarilo napravit porusenie práva na obhajobu voci podniku Intel prostredníctvom oneskoreného poskytnutia poznámky, je v rozpore s tým, ze táto poznámka neobsahovala obsah svedeckej výpovede pána D 1, ako aj s tým, ze Komisia priznala, ze úlohou tejto poznámky nebolo presne alebo vycerpávajúcim spôsobom reprodukovat obsah predmetného stretnutia. Po tretie Intel tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked neuplatnil kritérium stanovené v rozsudku z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia ([20]C-109/10 P, [21]EU:C:2011:686). Vseobecný súd tým, ze v bode 630 napadnutého rozsudku rozhodol, ze bolo pre Intel mozné z právneho hladiska dostatocne rekonstruovat obsah predmetného stretnutia, hoci sa tento podnik na nom nezúcastnil, mu takto ulozil povinnost preukázat obsah skutocností, ktoré mu neboli nikdy oznámené. Spolocnost ACT podporuje tvrdenia podniku Intel uvedené na podporu stvrtého odvolacieho dôvodu, pricom najmä zdôraznuje, ze nemozno vylúcit, ze názory vyjadrené pánom D 1 boli uzitocné na obhajobu podniku Intel, pretoze tento pán poskytol dôkazy svedciace v jeho prospech v rámci konania pred US Federal Trade Commission (Spolková agentúra pre hospodársku sútaz Spojených státov) v roku 2003. Komisia tvrdí, ze stvrtý odvolací dôvod je neúcinný a okrem toho po prvé uvádza, ze rozhodnutie Európskeho ombudsmana, na ktorom svoje tvrdenie zakladá podnik Intel, nemozno pouzit na preukázanie nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu, ze tento podnik nespochybnil bod 617 napadnutého rozsudku, v ktorom sa uvádza, ze uvedené stretnutie nemalo za ciel zbierat dôkazy v podobe podpísanej zápisnice alebo vyhlásení podla clánku 19 nariadenia c. 1/2003. Komisia dodáva, ze Vseobecný súd v bodoch 614 az 616 napadnutého rozsudku prirovnal povahu informácií, ktoré môzu byt získané v súlade s clánkom 19 tohto nariadenia, s informáciami, na ktoré sa vztahuje clánok 18 toho istého nariadenia, na základe coho dospel k záveru, ze toto stretnutie nebolo vypocúvaním v zmysle uvedeného clánku 19. Komisia po druhé tvrdí, ze oznámenie internej poznámky dostatocne napravilo procesnú vadu, na ktorú sa poukazuje. Dodáva, ze z okolnosti, ze Intel nebol prítomný na spornom vypocúvaní, nepreukazuje nijaké nesprávne posúdenie pri vyvodení záveru v bode 631 napadnutého rozsudku, podla ktorého dôkaz bolo mozné rekonstruovat. V skutocnosti podnik Intel vyvracia svoje vlastné tvrdenia predlozené v konaní na prvom stupni, ktorými tvrdil, ze vyhlásenia pána D 1 bolo mozné rekonstruovat prinajmensom na úcely konstatovania, ze tieto vyhlásenia boli nevyhnutne v jeho prospech. Po tretie Komisia tvrdí, ze okolnosti prejednávanej veci sú vzdialené od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia ([22]C-109/10 P, [23]EU:C:2011:686), v ktorej boli porusené práva na obhajobu v súvislosti s konstatovaním dominantného postavenia spolocnosti Solvay SA na predmetnom trhu, pricom toto konstatovanie sa zakladalo na vyvrátitelnej domnienke. Komisia tiez uvádza, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked uplatnil judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia ([24]C-109/10 P, [25]EU:C:2011:686) na okolnosti prejednávanej veci, pricom dospel k záveru, ze nedoslo k poruseniu práva na obhajobu. Kedze vsetky vyhlásenia spolocnosti Dell, ktorá popierala existenciu zliav za exkluzivitu, boli v bode 582 napadnutého rozsudku povazované za nevierohodné vzhladom na ostatné predlozené dôkazy, Komisia tvrdí, ze zápisnica in extenso o najkategorickejsom popretí pána D 1 by nebola pre Intel vôbec uzitocná. Posúdenie Súdnym dvorom Na úvod Komisia uvádza, ze stvrtý odvolací dôvod je neúcinný, kedze záver uvedený v napadnutom rozsudku, podla ktorého Intel poskytol zlavy za exkluzivitu spolocnosti Dell, nie je sporný. Toto tvrdenie vsak treba odmietnut, kedze odvolatel týmto odvolacím dôvodom navrhuje konkrétne jednak znízenie výsky ulozenej pokuty a jednak zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Dell, pricom tvrdí, ze tým, ze Komisia neurobila záznam z vypocúvania pána D 1, pripravila ho o dôkazy, a porusila tým jeho právo na obhajobu. V dôsledku toho treba preskúmat dôvodnost tohto odvolacieho dôvodu Týmto dôvodom Intel najmä tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 612 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia neporusila clánok 19 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004. V tejto súvislosti treba na úvod uviest, podobne ako to urobil Vseobecný súd v bode 621 napadnutého rozsudku, ze najmä z internej poznámky Komisie týkajúcej sa stretnutia s pánom D 1 vyplýva, ze témy, ktoré sa preberali pocas stretnutia s ním, ktoré trvalo viac ako pät hodín, sa týkali otázok, ktoré majú objektívnu súvislost s podstatou vysetrovania. Okrem toho, pán D 1 bol jedným z najvyssie postavených vedúcich predstavitelov jedného z najväcsích zákazníkov podniku Intel, ako to tento podnik zdôraznil bez toho, aby to bolo spochybnené, pricom tento pán bol konkrétne zodpovedný za obchodné vztahy s podnikom Intel. Z toho vyplýva, ze vypocúvanie, ktoré Komisia viedla s pánom D 1, bolo zamerané na získanie informácií týkajúcich sa predmetu vysetrovania vo veci Intel v zmysle clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, co Komisia navyse ani nespochybnila. V prvom rade, pokial ide o napadnuté rozlisovanie medzi formálnymi a neformálnymi vypocúvaniami, ktoré stanovil Vseobecný súd v bode 614 napadnutého rozsudku, zo samotného znenia clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze toto nariadenie sa má uplatnovat na vsetky vypocúvania týkajúce sa získavania informácií o predmete vysetrovania. Odôvodnenie 25 nariadenia c. 1/2003 v tejto súvislosti spresnuje, ze cielom tohto nariadenia je posilnit vysetrovacie právomoci Komisie, co predovsetkým umozní Komisii vypocut kazdú osobu, ktorá môze mat uzitocné informácie, a zaznamenávat jej vyhlásenia. Clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 predstavuje teda právny základ, ktorý umoznuje Komisii vykonat pohovor s osobou v rámci vysetrovania, co potvrdzujú aj prípravné práce k tomuto nariadeniu [pozri návrh nariadenia Rady o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 [ES] a o zmene a doplnení nariadení (EHS) c. 1017/68, (EHS) c. 2988/74, (EHS) c. 4056/86 a (EHS) c. 3975/87 [COM(2000) 582 final, [26]Ú. v. ES C 365 E, 2000, s. 284]]. Ziadna skutocnost vyplývajúca zo znenia tohto ustanovenia alebo ciel, ktorý sleduje, neumoznuje dospiet k záveru, ze normotvorca chcel zaviest rozlisovanie medzi dvoma kategóriami vypocúvania, ktoré sa týkajú predmetu vysetrovania, ani vylúcit z pôsobnosti uvedeného ustanovenia niektoré z týchto vypocúvaní. Vseobecný súd teda nesprávne uviedol v bodoch 614 az 618 napadnutého rozsudku, ze bolo potrebné rozlisovat medzi vypocúvaniami vykonanými Komisiou v rámci vysetrovania, t. j. jednak formálnymi vypocúvaniami, na ktoré sa uplatnuje clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004, a jednak neformálnymi vypocúvaniami, ktoré sa nachádzajú mimo pôsobnosti týchto ustanovení. V druhom rade v rozsahu, v akom podnik Intel tvrdí, ze Komisia má povinnost vykonat zápisnicu z kazdého výsluchu vedeného na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, treba v prvom rade zdôraznit, ze clánok 3 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, ktorý stanovuje, ze Komisia "vypocúvanú osobu bude taktiez informovat o svojom zámere vyhotovit záznam z vypocúvania", sa má chápat v tom zmysle, ze záznam z vypocúvania nemá fakultatívny charakter, ale ze Komisia je povinná upozornit dotknutú osobu o plánovanom vyhotovení záznamu. Dalej clánok 3 ods. 3 nariadenia c. 773/2003, ktorý stanovuje, ze "Komisia môze zaznamenávat vyhlásenia vykonané vypocúvanými osobami akoukolvek formou" znamená, ako Vseobecný súd správne uviedol v bode 617 napadnutého rozsudku, ze ak sa Komisia rozhodne, so súhlasom vypocúvanej osoby, viest pohovor na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, je povinná zaznamenat celý tento výsluch, pricom nie je dotknuté to, ze sa jej ponecháva výber formy, akou tento záznam vyhotoví. Z toho vyplýva, ze Komisia má povinnost zaznamenat vo forme, akú si zvolí, kazdé vypocúvanie, ktoré sa konalo podla clánku 19 nariadenia c. 1/2003, na úcely získania informácií týkajúcich sa predmetu vysetrovania, ktoré viedla. Pokial ide o otázku, ci Vseobecný súd v bode 622 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze sprístupnenie podniku Intel pocas správneho konania nedôvernej verzie internej poznámky vypracovanej Komisiou týkajúcej sa jej stretnutia s pánom D 1 napravilo nedostatky spojené s tým, ze sa nevykonal záznam z vypocúvania, ku ktorému doslo na tomto stretnutí, je potrebné uviest, ze hoci, ako Vseobecný súd uviedol v bodoch 635 a 636 napadnutého rozsudku, táto interná poznámka obsahuje strucné zhrnutie obsahu sporného vypocúvania, neobsahuje nijaký údaj, pokial ide o obsah diskusií, ktoré sa uskutocnili na tomto vypocutí, a to najmä pokial ide o druh informácií, ktoré pán D 1 poskytol pocas tohto vypocúvania o otázkach, ktoré sú v nej uvedené. Za týchto podmienok Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze oznámenie uvedenej internej poznámky podniku Intel v priebehu správneho konania napravilo pôvodnú vadu daného konania vztahujúcu sa na nevykonanie záznamu z predmetného vypocúvania. Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia po prvé tým, ze stanovil medzi vypocúvaniami týkajúcimi sa predmetu vysetrovania Komisie rozlisovanie medzi jednak formálnymi vypocúvaniami, na ktoré sa uplatnuje clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004, a jednak neformálnymi vypocúvaniami, ktoré sa nachádzajú mimo pôsobnosti týchto ustanovení, po druhé tým, ze usúdil, ze hoci predmet stretnutia sluzieb Komisie s pánom D 1 sa týkal takého vysetrovania Komisie, nepatrilo do pôsobnosti týchto ustanovení z dôvodu, ze nepredstavuje formálne vypocúvanie, a po tretie, ze sa subsidiárne rozhodol, ze predlozenie podniku Intel pocas správneho konania nedôvernej verzie internej poznámky vypracovanej Komisiou v súvislosti s týmto stretnutím napravilo nevykonanie záznamu z tohto vypocúvania. Iste, ak odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu vykazuje porusenie práva Únie, ale jeho výroková cast sa napriek tomu javí ako dôvodná z iných právnych dôvodov, toto porusenie nevedie k zruseniu rozsudku a treba nahradit odôvodnenie (rozsudok z 9. júna 2011, ComitatoVenezia vuole vivere a i./Komisia, [27]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [28]EU:C:2011:368, bod [29]118, ako aj citovaná judikatúra). V prejednávanej veci treba uviest, ze Vseobecný súd v bode 611 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze Komisia v spornom rozhodnutí nevychádzala z informácií získaných pocas vypocúvania pána D 1 na obvinenie podniku Intel. Z toho vyplýva, ze pokial Intel tvrdí, ze pán D 1 poskytol Komisii dôkazy v jeho prospech, ktoré sa mali zaznamenat v primeranej zápisnici, ku ktorej mal mat tento podnik prístup, treba pripomenút, ze pokial ide o neposkytnutie dokumentu, ktorý je údajne v prospech dotknutého podniku, musí tento podnik preukázat, ze nesprístupnenie tohto dokumentu mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [30]C-407/08 P, [31]EU:C:2010:389, bod [32]23 a citovanú judikatúru). Podnik musí teda preukázat, ze dokument by vo svoj prospech mohol pouzit na svoju obhajobu v tom zmysle, ze keby mal moznost vyuzit ho pocas správneho konania, mohol by sa dovolávat okolností, ktoré sa nezhodovali v príslusnom stádiu so závermi Komisie, a mohol teda urcitým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému dospela Komisia vo svojom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [33]C-407/08 P, [34]EU:C:2010:389, bod [35]23 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze dotknutý podnik musí preukázat jednak to, ze nemal prístup k niektorým dôkazom v jeho prospech, a jednak to, ze ich mohol pouzit na svoju obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [36]C-407/08 P, [37]EU:C:2010:389, bod [38]24). V prejednávanej veci vsak z analýzy vykonanej Vseobecným súdom v bodoch 629 az 659 napadnutého rozsudku vyplýva, ze podniku Intel bol v priebehu správneho konania poskytnutý okrem nedôvernej verzie internej poznámky vypracovanej Komisiou v súvislosti s výsluchom pána D 1 "pripojený dokument" obsahujúci písomné odpovede spolocnosti Dell na ústne otázky, ktoré boli polozené pánovi D 1 na tomto výsluchu. Okrem toho, ako bolo uvedené v bodoch 44 az 49 a 628 napadnutého rozsudku, hoci podniku Intel bolo umoznené, aby pocas konania pred Vseobecným súdom uviedol svoje pripomienky v súvislosti s dôvernou verziou tejto internej poznámky, ktorá obsahovala údaje o obsahu stretnutia, neposkytol ziadny údaj naznacujúci, ze Komisia nezaznamenala pocas tohto výsluchu dôkazy v jeho prospech, ktoré by mohli byt uzitocné na jeho obhajobu, pretoze mohli byt takej povahy, ze mohli viest k inému vysvetleniu priamych listinných dôkazov, ktoré boli zohladnené v spornom rozhodnutí na preukázanie podmienenosti sporných praktík. Okrem iného, ako zdôraznuje Komisia, Intel nevyuzil moznost, ktorú mal podla clánkov 68 az 76 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu v znení platnom v case vyhlásenia napadnutého rozsudku, poziadat, aby bol pán D 1 vypocutý pred Vseobecným súdom. Tento podnik ani pred Vseobecným súdom nepreukázal, ze by sa pokúsal kontaktovat pána D 1, aby mu potvrdil, ze pocas vypocúvania uviedol dôkazy v prospech tohto podniku, ktoré by mohli byt uzitocné na jeho obhajobu. Za týchto okolností nesprávne právne posúdenia uvedené v bode 93 tohto rozsudku, ku ktorým doslo v napadnutom rozsudku, nie sú spôsobilé vyvrátit záver uvedený v bode 625 napadnutého rozsudku, podla ktorého správne konanie nie je postihnuté nezrovnalostou, na úkor práva podniku Intel na obhajobu, ktorá by mohla viest k zruseniu sporného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, [39]C-584/10 P, C-593/10 P a C-595/10 P, [40]EU:C:2013:518, bod [41]164). Prvá a druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu sa preto musia zamietnut ako nedôvodné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2015, Komisia/IPK International, [42]C-336/13 P, [43]EU:C:2015:83, bod [44]66). V rozsahu, v akom sa tretia cast stvrtého odvolacieho dôvodu týka uplatnenia rozsudku z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia ([45]C-109/10 P, [46]EU:C:2011:686) na prejednávanú vec, treba konstatovat, ze Vseobecný súd sa k tejto otázke vyjadril v rámci preskúmania, ktoré bolo len subsidiárne, dôsledkov hypotetickej procesnej nezrovnalosti na sporné rozhodnutie. Podla ustálenej judikatúry vsak výhrady, ktoré smerujú proti doplnujúcemu odôvodneniu rozsudku Vseobecného súdu, nemôzu mat za následok zrusenie tohto rozsudku a sú teda neúcinné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Francúzsko/People's Mojahedin Organization of Iran, [47]C-27/09 P, [48]EU:C:2011:853, body [49]79 a citovanú judikatúru). Tretia cast stvrtého odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnut ako neúcinná. Z toho vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod sa musí v celom rozsahu zamietnut. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení z dôvodu nepreskúmania sporných zliav vzhladom na vsetky relevantné okolnosti Argumentácia úcastníkov konania Prvý odvolací dôvod, ktorý je potrebné skúmat na tretom mieste, pretoze sa týka kvalifikácie zneuzitia dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ, sa delí na tri casti. V rámci prvej casti prvého odvolacieho dôvodu Intel tvrdí, ze vernostné zlavy mozno kvalifikovat ako zneuzívajúce az po preskúmaní vsetkých relevantných okolností urcujúcich to, ci zlavy môzu obmedzit hospodársku sútaz. Intel vychádza najmä z bodov 70 a 71 rozsudku z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia ([50]C-549/10 P, [51]EU:C:2012:221), z ktorých vyvodzuje, ze analýza vsetkých okolností sa uplatnuje bez ohladu na zlavy za exkluzivitu, ako aj iné zlavy, ktoré majú vernost podporujúci úcinok. Intel dodáva, ze zo znenia, ani zo struktúry clánku 102 ZFEÚ nevyplýva, ze niektoré druhy správania, pokial ich prijme podnik v dominantnom postavení, sa musia povazovat za protisútazné uz vzhladom na svoju povahu. Intel tvrdí, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa vyzaduje, aby sa na úcely konstatovania existencie zneuzitia dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ preskúmali vsetky okolnosti, vrátane preskúmania úrovne predmetných zliav, dlzky ich trvania, príslusných podielov na trhu, potrieb klientov a schopnosti zliav vytesnit konkurenta, ktorý by bol rovnako výkonný (as efficient competitor test, dalej len "test AEC"), s cielom preukázat, ze takéto zlavy sú spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz, a teda predstavujú zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Okrem toho tvrdenie Vseobecného súdu v bode 94 napadnutého rozsudku, podla ktorého podnik v dominantnom postavení môze preukázat, ze jeho správanie je objektívne odôvodnené, predstavuje klamlivú moznost, pretoze Vseobecný súd v bode 89 daného rozsudku uviedol, ze priaznivé úcinky takéhoto konania sa nemôzu uznat. V tomto zmysle tvrdenie Komisie by viedlo k preneseniu dôkazného bremena, pretoze Intel by tak mal odôvodnit svoje správanie este pred tým, ako by Komisia preukázala, ze toto správanie je spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. V rámci druhej casti prvého odvolacieho dôvodu Intel vytýka Vseobecnému súdu, ze neposúdil pravdepodobnost obmedzenia hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze sporné zlavy boli kvalifikované alebo vyhodnotené v napadnutom rozsudku ako zlavy za exkluzivitu, by nemala vylúcit preskúmanie ich spôsobilosti obmedzit hospodársku sútaz. V tretej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu Intel tvrdí, ze analýza Vseobecného súdu v bodoch 172 az 197 napadnutého rozsudku týkajúca sa spôsobilosti zliav obmedzit hospodársku sútaz a smerujúca k preukázaniu toho, ze predmetné správanie voci príjemcom zliav bolo spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz, bola nedostatocná a nemohla napravit nesprávne právne posúdenia, ktoré boli uz vyssie uvedené. Vseobecný súd nesprávne prehliadol dôlezité okolnosti, ako napr. nedostatocné pokrytie trhu spornými zlavami, krátke trvanie sporných praktík, neexistencia uzavretia trhu a rýchly pokles cien, ako aj predbezné posúdenie rovnako efektívneho konkurenta. Pokial ide o pokrytie trhu spornými zlavami, Vseobecný súd sa nesprávne domnieval, ze cast trhu, na ktorú sa vztahovalo sporné správanie, bola velká. Miera pokrytia v priemere 14 % nie je porovnatelná s uzavretím 39 % trhu, ku ktorému doslo vo veci, ktorá viedla k rozsudku z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia ([52]C-549/10 P, [53]EU:C:2012:221), a 40 % vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia ([54]T-65/98, [55]EU:T:2003:281). Intel spochybnuje v tejto súvislosti tvrdenie Komisie, podla ktorého pokrytie trhu spornými praktikami nebolo relevantné, pretoze sa týkalo len konkrétnych úcinkov. Intel namieta, ze pokrytie trhu je nevyhnutným prvkom na konstatovanie zneuzitia. Pokial ide o dlzku trvania namietaných praktík, Intel zastáva názor, ze krátkodobé dohody nespôsobovali nijaký skutocný alebo potenciálny skodlivý úcinok. Intel dodáva, ze ked Vseobecný súd dospel v bode 113 napadnutého rozsudku k záveru, ze doba trvania dohôd nebola krátka, neopieral sa o dlzku trvania dohôd jednotlivo, ale o kumuláciu viacerých dohôd, takze nemohol zohladnit skutocnost, ze zákazníci podniku Intel mohli casto odstupovat od svojich dohôd. Intel v tejto súvislosti namieta proti tvrdeniu Komisie, podla ktorého jeho zákazníci OEM nemohli vypovedat dohody, ktoré s ním uzavreli, a to napriek ich krátkej dobe trvania. Nespochybnená skutocnost, ze spolocnost Dell zmenila dodávatela v prospech spolocnosti AMD, napriek tomu, ze zlavy podniku Intel boli na svojej najvyssej úrovni, dokazuje, ze moznost zmeny bola reálna. Pokial ide o neexistenciu uzavretia sporných zliav, Intel tvrdí, ze Vseobecný súd nevzal do úvahy kapacitné obmedzenia, ktorým bola vystavená spolocnost AMD, a ktoré jej bránili uspokojit dopyt po CPU, takze spolocnosti Dell a Lenovo sa zásobovali výlucne od podniku Intel pocas príslusných období. Pokial ide o relevantnost testu AEC, Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked analýzu vykonanú Komisiou v spornom rozhodnutí nepovazoval za spadajúcu do jeho preskúmania, ktoré musí vykonat na dosiahnutie súladu s Európskym dohovorom o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaným v Ríme 4. novembra 1950. Podla podniku Intel nejde o to, ci Komisia bola povinná tento test vykonat. Kedze vsak Komisia takúto analýzu vykonala, správne posúdené výsledky sa mali zohladnit vzhladom na vsetky súvislosti relevantných okolností na preukázanie existencie pravdepodobnosti obmedzenia hospodárskej sútaze. ACT sa v podstate pripája k tvrdeniam podniku Intel. Komisia uvádza, ze prvý odvolací dôvod spocíva na nepodlozenom tvrdení, ze zlavy za exkluzivitu boli údajne len jedným druhom cenovej praxe. Súdny dvor teda nemusí tento odvolací dôvod skúmat. Subsidiárne Komisia tvrdí, ze zlavy za exkluzivitu sa vyznacujú protisútaznými vlastnostami, takze je obvykle zbytocné preukazovat ich schopnost obmedzit hospodársku sútaz. Tieto zlavy mali odstrasujúci úcinok spôsobený vyhliadkou odberatelského podniku, ze stratí zlavy na nespornom podiele na trhu. Z toho vyplýva, ze slobodu odberatelov vybrat si zdroje zásobovania vo vseobecnosti obmedzuje ponuka, ktorá je najatraktívnejsia. Intel navyse vychádzal z nesprávneho výkladu bodov 70 a 71 rozsudku z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia ([56]C-549/10 P, [57]EU:C:2012:221), ked tvrdil, ze tieto body sa týkali zliav za exkluzivitu. Komisia tvrdí, ze argumentácia uvedená v druhom rade podnikom Intel je neprípustná, pretoze nepoukazuje na nijaké nesprávne právne posúdenie. V kazdom prípade táto argumentácia je neúcinná, pretoze Vseobecný súd v bodoch 172 az 197 napadnutého rozsudku usúdil, ze správanie podniku Intel malo schopnost obmedzit hospodársku sútaz. Subsidiárne Komisia dodáva, ze právne kritérium pochádzajúce z judikatúry týkajúcej cenových postupov, ako aj cenovej praxe zameranej na vylúcenie, nie je uplatnitelné na zlavy za exkluzivitu. V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze Súdny dvor mohol uplatnit právne kritérium posúdenia zneuzívajúcej povahy cenových postupov na systémy zliav v rozsudku z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia ([58]C-549/10 P, [59]EU:C:2012:221), no v danom rozsudku výslovne potvrdil, ze ak podnik v dominantnom postavení pouzíva takýto systém zliav, zneuzíva svoje postavenie. Komisia sa napokon domnieva, ze nie je potrebné, aby Súdny dvor preskúmaval tvrdenia podniku Intel týkajúce sa bodov 172 az 197 napadnutého rozsudku, pretoze Vseobecný súd preskúmal len pre úplnost otázku, ci Komisia preukázala v spornom rozhodnutí schopnost správania podniku Intel obmedzit hospodársku sútaz. Subsidiárne Komisia tvrdí, ze napadnutý rozsudok z právneho hladiska dostatocne preukazuje existenciu celkovej stratégie a ze tvrdenia podniku Intel v tejto casti sú neprípustné v rozsahu, v akom sa nimi domáha nového posúdenia skutkového stavu. Reagovala aj na tvrdenia podniku Intel týkajúce sa relevantnosti pokrytia trhu, ako aj dlzky trvania praktiky. Posúdenie Súdnym dvorom V prvom rade Intel, ktorý podporuje spolocnost ACT, svojimi prvými dvomi casti prvého odvolacieho dôvodu v podstate Vseobecnému súdu vytýka, ze pripustil, ze dotknuté praktiky mohli byt kvalifikované ako zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ bez toho, aby boli vopred preskúmané vsetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu a bez toho, aby bola preskúmaná pravdepodobnost, ze obmedzenie hospodárskej sútaze, vyplýva z tohto správania. V druhom rade tretou castou svojho prvého odvolacieho dôvodu Intel napáda analýzu vykonanú subsidiárne Vseobecným súdom v bodoch 172 az 197 napadnutého rozsudku týkajúcu sa spôsobilosti zliav a platieb poskytnutých spolocnostiam Dell, HP, NEC, Lenovo a MSH obmedzit hospodársku sútaz vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti Intel namieta najmä proti posúdeniu vykonanému Vseobecným súdom, co sa týka relevantnosti testu AEC, ktorý uplatnila Komisia v prejednávanej veci. Tento podnik predovsetkým tvrdí, ze pokial Komisia pristúpila k takémuto testu, mal Vseobecný súd preskúmat jeho argumentáciu zalozenú na skutocnosti, ze pri výkone tohto testu doslo k viacerým pochybeniam a ze, keby sa vykonal správne, viedol by k záveru - opacnému, nez ku ktorému dospela Komisia - a to, ze sporné zlavy nemali schopnost obmedzit hospodársku sútaz. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze cielom clánku 102 ZFEÚ v nijakom prípade nie je zakázat podniku, aby vlastnou zásluhou nadobudol dominantné postavenie na trhu. Cielom tohto ustanovenia nie je ani zabezpecit, aby konkurenti, ktorí sú menej efektívni ako podnik v dominantnom postavení, zostali na trhu (pozri najmä rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, [60]C-209/10, [61]EU:C:2012:172, bod [62]21 a citovanú judikatúru). Kazdé vylúcenie tak nevyhnutne neznamená narusenie hospodárskej sútaze. Hospodárska sútaz zalozená na zásluhách zo svojej podstaty môze viest k zániku na trhu alebo marginalizácii konkurentov, ktorí sú menej efektívni, a teda menej zaujímaví pre spotrebitelov, najmä z pohladu cien, výberu, kvality alebo inovácií (pozri najmä rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark,[63]C-209/10, [64]EU:C:2012:172, bod [65]22 a citovanú judikatúru). Podnik v dominantnom postavení má vsak osobitnú zodpovednost za to, aby svojím správaním nenarusil úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu (pozri najmä rozsudky z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [66]322/81, [67]EU:C:1983:313, bod [68]57, ako aj z 27. marca 2012, Post Danmark, [69]C-209/10, [70]EU:C:2012:172, bod [71]23 a citovanú judikatúru). Z tohto dôvodu clánok 102 ZFEÚ tak najmä zakazuje podniku v dominantnom postavení, aby pouzíval také postupy, ktoré majú za následok vylúcenie rovnako efektívnych konkurentov, a posilnujú tak jeho dominantné postavenie pouzívaním iných prostriedkov nez tých, ktoré vychádzajú z hospodárskej sútaze zalozenej na zásluhách. Z tohto hladiska teda nemozno kazdú cenovú hospodársku sútaz povazovat za zákonnú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, [72]C-209/10, [73]EU:C:2012:172, bod [74]25). V tejto súvislosti uz bolo rozhodnuté, ze skutocnost, ze podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu si zaväzuje kupujúcich - aj ked na ich ziadost - povinnostou alebo slubom zásobit sa úplne alebo, pokial ide o podstatnú cast ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku, predstavuje zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ, ci je uz povinnost uvedená ako taká, alebo je ako jej protihodnota poskytnutá zlava. To platí rovnako aj v prípade, ze uvedený podnik bez toho, aby svojim zákazníkom ukladal formálnu povinnost, uplatnuje systém vernostných zliav, ci uz na základe dohôd uzavretých s týmito zákazníkmi, alebo jednostranne, to znamená zliav viazaných na podmienku, ze zákazník, inak nezávisle od objemu nákupov pokrýva svoje potreby výlucne alebo z významnej casti od podniku v dominantnom postavení (pozri rozsudok z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [75]85/76, [76]EU:C:1979:36, bod [77]89). Túto judikatúru vsak treba spresnit, ak dotknutý podnik v priebehu správneho konania uvádza dôkazy preukazujúce, ze jeho konanie nemalo schopnost obmedzit hospodársku sútaz, a najmä nemohlo spôsobit vytýkaný úcinok vylúcenia konkurentov. V takom prípade je Komisia povinná nielen analyzovat jednak rozsah dominantného postavenia podniku na relevantnom trhu a jednak mieru pokrytia trhu spornou praktikou, ako aj podmienky a spôsoby poskytovania predmetných zliav, ich trvanie a ich výsky, ale je tiez povinná posúdit prípadnú existenciu stratégie zameranej na vylúcenie prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov (pozri analogicky rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, [78]C-209/10, [79]EU:C:2012:172, bod [80]29). Analýza schopnosti vylúcenia je tiez relevantná na posúdenie, ci systém zliav, ktorý v zásade patrí do pôsobnosti zákazu podla clánku 102 ZFEÚ, môze byt objektívne odôvodnený. Okrem toho vylucujúci úcinok, ktorý vyplýva zo systému zliav neprospievajúcich hospodárskej sútazi, mozno vyrovnat alebo prekonat výhodami, co sa týka efektívnosti, z ktorých má prospech aj spotrebitel (rozsudok z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, [81]C-95/04 P, [82]EU:C:2007:166, bod [83]86). Takéto zvázenie úcinkov spornej praktiky, priaznivých a nepriaznivých pre hospodársku sútaz, mozno v rozhodnutí Komisie vykonat len po preskúmaní schopnosti vytlacit prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov, ktorá je obsiahnutá v predmetnej praktike. Ak v rozhodnutí, ktorým sa konstatuje neprípustná povaha systému zliav, Komisia vykoná takú analýzu, Vseobecnému súdu prinálezí preskúmat vsetky tvrdenia zalobcu spochybnujúce dôvodnost zistení Komisie s ohladom na schopnost dotknutého systému zliav vylucovat z trhu. V prejednávanom prípade Komisia v spornom rozhodnutí zdôraznila, ze predmetné zlavy mali svojou povahou schopnost obmedzit hospodársku sútaz, takze posúdenie vsetkých okolností prejednávanej veci, a najmä test AEC neboli na konstatovanie zneuzitia dominantného postavenia potrebné (pozri najmä body 925 a 1760 tohto rozhodnutia), no napriek tomu vykonala dôkladné preskúmanie týchto okolností tým, ze v bodoch 1002 az 1576 daného rozhodnutia sa zaoberala velmi podrobne analýzou, ktorú vykonala v rámci testu AEC, co ju viedlo k tomu, ze v bodoch 1574 a 1575 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru, ze rovnako efektívny konkurent by musel uplatnovat ceny, ktoré by neboli udrzatelné, a preto predmetná praktika zliav mohla mat úcinky vylúcenia takého konkurenta. Z toho vyplýva, ze test AEC mal v spornom rozhodnutí skutocnú dôlezitost v rámci toho, ked Komisia vykonávala posúdenie schopnosti predmetnej praktiky zliav mat úcinky vylúcenia rovnako efektívnych konkurentov. Za týchto podmienok bol Vseobecný súd povinný preskúmat vsetky tvrdenia podniku Intel predlozené s ohladom na tento test. V bodoch 151 a 166 napadnutého rozsudku pritom bolo rozhodnuté, ze nebolo potrebné preskúmat, ci Komisia vykonala test AEC v súlade s príslusnými pravidlami a bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, a ze nebolo potrebné ani preskúmat, ci boli alternatívne výpocty predlozené podnikom Intel vykonané správne. V rámci svojho preskúmania okolností tejto veci vykonaného subsidiárne, Vseobecný súd teda poprel v bodoch 172 az 175 napadnutého rozsudku akúkolvek relevantnost testu AEC vykonaného Komisiou, a teda neodpovedal na výhrady, ktoré voci tomuto testu vyjadril Intel. Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o druhom, tretom a siestom odvolacom dôvode, musí byt napadnutý rozsudok zrusený v rozsahu, v akom pri analýze schopnosti sporných zliav obmedzit hospodársku sútaz Vseobecný súd nesprávne prehliadol tvrdenia podniku Intel, v ktorých tento podnik namietal údajné chyby, ktorých sa dopustila Komisia v rámci testu AEC. O vrátení veci Vseobecnému súdu Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecné rozhodnutie vo veci, ak to stav konania dovoluje. O takýto prípad vsak v prejednávanej veci nejde. Preskúmanie vykonané Vseobecným súdom vzhladom na tvrdenia podniku Intel týkajúce sa schopnosti sporných zliav obmedzit hospodársku sútaz si totiz vyzaduje posúdenie skutkových a ekonomických okolností, ktoré prinálezí preskúmat Vseobecného súdu. V dôsledku toho treba vrátit vec Vseobecnému súdu. O trovách Vzhladom na to, ze vec sa vracia Vseobecnému súdu, o trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1) Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 12. júna 2014, Intel/Komisia ([84]T-286/09, [85]EU:T:2014:547) sa zrusuje. 2) Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie. 3) O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [86]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXlgA7u5/L88782-3144TMP.html#t-ECR_62014CJ0413_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A547&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A92&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A92&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A447&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A447&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1971%3A113&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1971%3A113&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1971%3A113&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point11 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A447&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A447&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A447&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A853&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A853&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A853&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:365E:TOC 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point118 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A518&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A518&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A518&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point164 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A83&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A853&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A853&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A853&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A547&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A547&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///tmp/lynxXXXXlgA7u5/L88782-3144TMP.html#c-ECR_62014CJ0413_SK_01-E0001