ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 20. januára 2016 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Clánok 101 ods. 1 ZFEÚ -- Trh výkonových transformátorov -- Ústna dohoda o rozdelení trhov ('Dzentlmenská dohoda`) -- Obmedzenie hospodárskej sútaze 'z hladiska ciela` -- Prekázky vstupu -- Domnienka úcasti na protiprávnom karteli -- Pokuty -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút (2006) -- Bod 18" Vo veci C-373/14 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 31. júla 2014, Toshiba Corporation, so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: J. MacLennan, solicitor, A. Schulz, Rechtsanwalt, J. Jourdan a P. Berghe, advokáti, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Ronkes Agerbeek, J. Norris-Usher a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka prvej komory R. Silva de Lapuerta, vykonávajúca funkciu predsednícky druhej komory, sudcovia J. L. da Cruz Vilaça (spravodajca), A. Arabadziev, C. Lycourgos a J.-C. Bonichot, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. apríla 2015, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. júna 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním Toshiba Corporation (dalej len "Toshiba") navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie Toshiba/Komisia ([2]T-519/09, [3]EU:T:2014:263, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu na zrusenie rozhodnutia Európskej komisie K(2009) 7601 v konecnom znení zo 7. októbra 2009, týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES (vec COMP/39.129 - Výkonové transformátory) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Právny rámec 2 Clánok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) znie takto: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok 81 [ES] alebo clánok 82 [ES]... ..." 3 Bod 4 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([5]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") stanovuje: "... Je potrebné stanovit pokuty v takej výske, ktorá by mala odstrasujúci úcinok, a to nielen s cielom sankcionovat konkrétne podniky (specifický odstrasujúci úcinok), ale aj s cielom odradit ostatné podniky od konania, alebo od pokracovania v konaní, ktoré je v rozpore s clánkami 81 [ES] a 82 [ES] (vseobecný odstrasujúci úcinok)." 4 Bod 13 usmernení z roku 2006 stanovuje: "Pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci [Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)]. Komisia obvykle pouzije na výpocet hodnotu predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení..." 5 Podla bodu 18 usmernení z roku 2006: "Ak porusenie presiahne územie [EHP] (napríklad v prípade medzinárodných kartelov), príslusný predaj podniku vo vnútri EHP nemusí primeraným spôsobom odrázat podiel kazdého podniku na porusení. Takáto situácia môze nastat napríklad v súvislosti s celosvetovými dohodami o rozdelení trhu. Za takýchto okolností, s cielom zohladnit agregovaný objem príslusných predajov v EHP a relatívny podiel kazdého podniku na porusení, Komisia môze posúdit celkový objem predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením v dotknutej geografickej oblasti (rozlahlejsej ako EHP), urcit podiel predaja kazdého podniku podielajúceho sa na porusení na tomto trhu a aplikovat tento podiel na agregovaný objem predajov týchto podnikov vo vnútri EHP. Výsledok tohto výpoctu sa bude povazovat za hodnotu predaja na úcely stanovenia základnej výsky pokuty." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 6 Odvetvie, o ktoré ide v prejednávanej veci, je odvetvím, ktoré sa týka výkonových transformátorov, autotransformátorov a derivacných reaktorov s rozsahom napätia 380 kV a viac. Výkonový transformátor je hlavný elektrický komponent, ktorého funkciou je znizovat alebo zvysovat napätie v elektrickom obvode. 7 Toshiba je japonská spolocnost cinná hlavne v troch oblastiach cinností: digitálne výrobky, elektronické prístroje a súciastky, ako aj infrastruktúrne systémy. 8 Pokial ide o cinnosti tejto spolocnosti v odvetví výkonových transformátorov, pocas obdobia zohladnovaného Komisiou pri jej vysetrovaní, teda od 9. júna 1999 do 15. mája 2003, treba rozlisovat dve fázy. Od 9. júna 1999 do 30. septembra 2002 bola Toshiba aktívna v tomto odvetví prostredníctvom svojej pobocky Power System Co. Od 1. októbra 2002 bola cinnost zalobkyne vykonávaná prostredníctvom TM T&D, spolocného podniku Toshiba a Mitsubishi Electric, v ktorom tieto dva podniky spojili svoju výrobu výkonových transformátorov. 9 Dna 30. septembra 2008 sa Komisia rozhodla zacat konanie týkajúce sa trhov výkonových transformátorov. Oznámenie o námietkach bolo prijaté 20. novembra 2008. Toshiba nan odpovedala 19. januára 2009. Vypocutie sa uskutocnilo 17. februára 2009. 10 Komisia sporným rozhodnutím konstatovala, ze spolocnost Toshiba sa od 9. júna 1999 do 15. mája 2003 zúcastnila zakázaného kartelu pokrývajúceho celé územie EHP a Japonska. Kartel spocíval v ústne uzavretej dohode medzi európskymi výrobcami a japonskými výrobcami výkonových transformátorov, ktorej predmetom bolo vzájomné respektovanie trhov na územiach kazdej z týchto dvoch skupín výrobcov transformátorov a upustenie od predaja na nich (dalej len "dzentlmenská dohoda"). 11 Komisia kvalifikovala dzentlmenskú dohodu ako "obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela". V bodoch 165 az 169 sporného rozhodnutia táto institúcia preskúmala a potom odmietla tvrdenie niektorých podnikov, ktorých sa týka predmetné konanie, podla ktorého kartel nemal dosah na hospodársku sútaz, kedze japonskí a európski výrobcovia si navzájom nekonkurovali z dôvodu neprekonatelných prekázok vstupu na trh EHP. 12 Pokial ide o organizáciu zavedenú dzentlmenskou dohodou, Komisia uviedla, ze kazdá skupina výrobcov musela urcit podnik, ktorý bude vykonávat funkciu tajomníka. Tiez konstatovala, ze dohoda o rozdelení trhu bola doplnená dohodou o oznamovaní verejných obchodných sútazí tajomníkovi kazdej skupiny, pochádzajúcich z územia druhej skupiny, a to na úcely ich pridelenia. 13 Okrem toho Komisia konstatovala, ze pocas relevantného obdobia, teda od 9. júna 1999 do 15. mája 2003, sa podniky stretávali raz alebo dva razy rocne. Tieto stretnutia sa konali v Malage (Spanielsko) od 9. do 11. júna 1999, Singapure 29. mája 2000, Barcelone (Spanielsko) od 29. októbra od 1. novembra 2000, Lisabone (Portugalsko) 29. a 30. mája 2001, Tokiu 18. a 19. februára 2002, vo Viedni (Rakúsko) 26. a 27. septembra 2002 (dalej len "stretnutie vo Viedni") a v Zürichu (Svajciarsko) 15. a 16. mája 2003 (dalej len "stretnutie v Zürichu"). Podla Komisie tieto stretnutia slúzili najmä na potvrdenie dzentlmenskej dohody. 14 Vzhladom na vsetky tieto úvahy Komisia konstatovala, ze Toshiba porusila clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([6]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3), a v dôsledku toho ulozila tejto spolocnosti pokutu vo výske 13,2 milióna eur. Spolocností TM T&D a Mitsubishi Electric sa sporné rozhodnutie netýkalo. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 15 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu z 23. decembra 2009 Toshiba podala zalobu o neplatnost proti spornému rozhodnutiu, pricom uviedla styri zalobné dôvody. 16 Kedze Vseobecný súd vsetky tieto zalobné dôvody zamietol, vyhlásil zalobu za nedôvodnú v plnom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 17 Toshiba navrhuje, aby Súdny dvor: -- v prvom rade zrusil napadnutý rozsudok, ako aj sporné rozhodnutie, -- subsidiárne vrátil vec na rozhodnutie Vseobecného súdu a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov prvostupnového konania a konania o odvolaní. 18 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal spolocnost Toshiba na náhradu trov tohto konania. O odvolaní O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 19 Toshiba vo svojom prvom zalobnom dôvode, ktorý sa týka bodov 230 a 231 napadnutého rozsudku, tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked kvalifikoval dzentlmenskú dohodu ako "obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela", pricom v tejto súvislosti vychádzal z existujúceho vztahu potenciálnej konkurencie medzi japonskými a európskymi výrobcami. Kedze vsak úcastníci kartelu neboli potenciálnymi konkurentmi, Vseobecný súd nemohol dospiet k záveru o existencii obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska ciela. Podla spolocnosti Toshiba Vseobecný súd vyvodil neprávom existenciu takéhoto potenciálneho konkurencného vztahu v prvom rade z neexistencie neprekonatelných prekázok vstupu na trh EHP a v druhom rade zo samotnej existencie dzentlmenskej dohody. 20 Pokial ide o neexistenciu neprekonatelných prekázok vstupu na trh EHP, Toshiba tvrdí, ze toto kritérium nie je vhodné na preukázanie existencie potenciálne konkurencného vztahu medzi japonskými a európskymi výrobcami. Na tieto úcely mal Vseobecný súd v predmetnom prípade preukázat, ze japonskí výrobcovia mali reálne a konkrétne moznosti vstúpit na trh EHP a ze takýto vstup by pre nich predstavoval hospodársky zivotaschopnú stratégiu. V predmetnom prípade charakteristika a fungovanie trhu výkonových transformátorov spôsobovali hospodársku nerentabilnost akéhokolvek vstupu na trh EHP. 21 Pokial ide o dzentlmenskú dohodu, Toshiba uvádza, ze Vseobecný súd, opierajúc sa o jej existenciu ako o dôkaz o potenciálnej hospodárskej sútazi medzi japonskými a európskymi výrobcami, stanovil nevyvrátitelnú domnienku, podla ktorej ked dva podniky uzatvoria akúkolvek dohodu, automaticky sú povazované za potenciálnych konkurentov, takze Komisia uz nemá v tejto súvislosti ziadnu dôkaznú povinnost. 22 Komisia sa domnieva, ze by sa výhrady odvolatelky mali zamietnut ako nedôvodné. Posúdenie Súdnym dvorom 23 V bode 228 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia správne rozhodla, ze dohoda, akou je dzentlmenská dohoda, kedze je dohodou o rozdelení trhov, musí byt kvalifikovaná ako "obmedzenie z hladiska ciela". 24 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na to, aby sa na dohodu vztahoval zákaz uvedený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí mat "za ciel alebo následok" vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora od rozsudku LTM ([7]56/65, [8]EU:C:1966:38) vedie alternatívna povaha tejto podmienky, v ktorej sa nachádza spojka "alebo", v prvom rade k potrebe posúdit samotný predmet dohody (rozsudok ING Pensii, [9]C-172/14, [10]EU:C:2015:484, bod [11]30). 25 Ked sa teda dokáze protisútazný ciel dohody, nie je potrebné skúmat jej následky na hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudky T-Mobile Netherlands a i., [12]C-8/08, [13]EU:C:2009:343, body [14]28 a [15]30, a GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., [16]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, [17]EU:C:2009:610, bod [18]55). 26 Pokial ide o kvalifikáciu praktiky ako obmedzenie z hladiska ciela, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze niektoré druhy koordinácie medzi podnikmi zahrnajú dostatocný stupen skodlivosti voci hospodárskej sútazi na to, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze skúmanie ich úcinkov nie je nevyhnutné (rozsudok ING Pensii, [19]C-172/14, [20]EU:C:2015:484, bod [21]31). Táto judikatúra je postavená na tom, ze urcité formy koordinácie medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich samotnej povahy (rozsudok CB/Komisia, [22]C-67/13 P, [23]EU:C:2014:2204, bod [24]50). 27 V judikatúre Súdneho dvora je takisto ustálené, ze na úcely posúdenia, ci urcitá dohoda medzi podnikmi má dostatocný stupen skodlivosti na to, aby sa mohla povazovat za "obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné sústredit sa na obsah týchto ustanovení, na ciele, ktoré sa majú dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí (rozsudok ING Pensii, [25]C-172/14, [26]EU:C:2015:484, bod [27]33). 28 Súdny dvor teda uz rozhodol, ze dohody o rozdelení trhov predstavujú obzvlást závazné porusenia hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Solvay Solexis/Komisia, [28]C-449/11 P, [29]EU:C:2013:802, bod [30]82, a YKK a i./Komisia, [31]C-408/12 P, [32]EU:C:2014:2153, bod [33]26). Súdny dvor takisto dospel k záveru, ze dohody, ktorých cielom je rozdelenie trhov, majú sami osebe ciel obmedzujúci hospodársku sútaz a spadajú do kategórie dohôd výslovne zakázaných clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, ale ze takýto ciel nemôze byt odôvodnený prostredníctvom analýzy hospodárskeho kontextu, do ktorého predmetné protisútazné konanie patrí (rozsudok Siemens a i./Komisia, [34]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, [35]EU:C:2013:866, bod [36]218). 29 Pokial teda ide o takéto dohody, analýza hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrí praktika, sa môze obmedzovat na to, co sa zdá ako nevyhnutné minimum na úcely záveru o existencii obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska ciela. 30 V predmetnom prípade Toshiba tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked kvalifikoval dzentlmenskú dohodu ako "obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela" bez toho, aby predtým overil, ci prípadný vstup na trh EHP predstavuje pre japonských výrobcov ekonomicky rentabilnú stratégiu. 31 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Vseobecný súd skúmal argument spolocnosti Toshiba, podla ktorého dzentlmenská dohoda nebola takej povahy, ze by obmedzovala hospodársku sútaz v rámci EHP, kedze európski a japonskí výrobcovia neboli konkurentmi na európskom trhu. Práve v tomto kontexte Vseobecný súd konstatoval na jednej strane v bode 230 napadnutého rozsudku, ze kedze clánok 101 ZFEÚ sa týkal aj potenciálnej konkurencie, dzentlmenská dohoda mohla obmedzit hospodársku sútaz, a to s výnimkou situácie, ak by existovali neprekonatelné prekázky vstupu na európsky trh, vylucujúce akúkolvek potenciálnu konkurenciu zo strany japonských výrobcov. 32 Na druhej strane v bodoch 232 a 233 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze tieto prekázky nemozno povazovat za neprekonatelné, co bolo preukázané okolnostou, ze Hitachi prijalo projekty pochádzajúce od zákazníkov nachádzajúcich sa v Európe. 33 Vseobecný súd takisto v bode 231 napadnutého rozsudku konstatoval, ze dzentlmenská dohoda predstavovala "silnú indíciu existencie konkurencného vztahu" medzi dvoma kategóriami výrobcov, co, ako uviedol generálny advokát v bode 100 návrhov, predstavuje relevantný prvok hospodárskeho a právneho kontextu. 34 Analýza na úcely urcenia, ze obmedzenie z dôvodu svojej povahy z hladiska ciela predstavuje porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktorú takto vykonal Vseobecný súd, je v súlade s kritériami stanovenými v bodoch 24 az 29 tohto rozsudku bez toho, aby bola potrebná podrobnejsia analýza ekonomického a právneho kontextu. 35 V kazdom prípade treba konstatovat, ze v rozsahu, v akom Toshiba tvrdí, ze Vseobecný súd sa neprávom domnieval, ze prekázky vstupu na európsky trh neboli neprekonatelné a ze v dôsledku toho existovala potenciálna hospodárska sútaz medzi európskymi a japonskými výrobcami na tom istom trhu, takéto argumenty kritizujú posúdenie skutkových okolností, ktoré vykonal Vseobecný súd a ktoré v prípade neexistencie ich zjavného skreslenia a s výhradou analýzy, ktorá sa vykoná v rámci druhého odvolacieho dôvodu v tomto rozsudku, nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci konania, v ktorom prejednáva odvolanie. 36 Prvý odvolací dôvod spolocnosti Toshiba sa v dôsledku toho musí zamietnut. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 37 Vo svojom druhom odvolacom dôvode, ktorý mieri proti záverom Vseobecného súdu uvedeným v bode 233 napadnutého rozsudku, Toshiba tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil obsah listu Hitachi. Podla spolocnosti Toshiba totiz, hoci Hitachi len predlozila vseobecné vyhlásenie, ktorým uz nespochybnovala existenciu dzentlmenskej dohody, Vseobecný súd z toho vyvodil, ze táto spolocnost priznala, ze prijala pre svoje transformátory tri projekty pochádzajúce od európskych zákazníkov. 38 Bez takéhoto skreslenia významu listu spolocnosti Hitachi by Vseobecný súd nemohol dospiet k záveru, ze prekázky vstupu na trh EHP neboli neprekonatelné, takze v predmetnom prípade porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ nemohlo byt konstatované. 39 Komisia navrhuje tento odvolací dôvod zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 40 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora len Vseobecný súd má právomoc konstatovat a zistovat skutkový stav a v zásade skúmat dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, jedine Vseobecnému súdu prislúcha posúdit hodnotu, ktorú treba priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené. Toto posúdenie, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá by sama osebe podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom. 41 Na to, aby mohol Súdny dvor konstatovat skreslenie, musí toto skreslenie zjavne vyplývat z listín zalozených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. 42 Ako uviedol generálny advokát v bode 108 svojich návrhov, z preskúmania listu spolocnosti Hitachi nevyplýva, ze by Vseobecný súd skreslil skutkový stav, ktorý z listu vyplynul. 43 Spolocnost Hitachi sa totiz vo svojom liste neobmedzuje na neprotestovanie v súvislosti s existenciou dzentlmenskej dohody, ako tvrdí Toshiba. Naopak, zo znenia listu spolocnosti Hitachi vyplýva, ze táto spolocnost súhlasila so "závermi [Komisie] týkajúcimi sa existencie a rozsahu dzentlmenskej dohody, tak ako to predostrelo oznámenie o výhradách". Treba uviest, podobne ako to urobil generálny advokát v tom istom bode 108 svojich návrhov, ze otázku prijatia troch zmlúv spolocnostou Hitachi v EHP Komisia uz riesila v oznámení o výhradách. 44 Z toho vyplýva, ze výklad Vseobecného súdu v bode 233 napadnutého rozsudku nepredstavuje v ziadnom prípade zjavné skreslenie listu spolocnosti Hitachi. 45 V kazdom prípade, aj keby Vseobecný súd skreslil obsah listu Hitachi, nemohlo by to spochybnit záver, podla ktorého Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze prekázky vstupu na európsky trh neboli neprekonatelné. 46 Tento záver totiz nie je zalozený výlucne na vyhláseniach spolocnosti Hitachi, uvedených v bode 37 tohto rozsudku, ale aj na iných prvkoch. Takto teda na jednej strane Vseobecný súd uviedol v bode 225 napadnutého rozsudku, ze Komisia vysvetlila v bode 168 sporného rozhodnutia dôvody, pre ktoré prekázky vstupu na trh neboli neprekonatelné, teda jednak, ze kórejský podnik Hyundai nedávno vstúpil na európsky trh, a jednak, ze japonskí výrobcovia zaznamenali znacný predaj v Spojených státoch amerických, pricom dotknuté podniky nepredlozili ziadny dôkaz, ktorý by preukazoval, ze prekázky vstupu na americký trh by boli velmi odlisné od tých, ktoré bránia vstupu na európsky trh. Tieto konstatovania neboli odvolatelkou spochybnené v rámci tohto odvolania. 47 Na druhej strane v bode 231 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze samotná existencia dzentlmenskej dohody predstavuje argument vázne spochybnujúci dôveryhodnost teórie obhajovanej zalobkynou, podla ktorej prekázky vstupu na európsky trh boli neprekonatelné. Ako totiz správne uviedol Vseobecný súd v tom istom bode, je len málo pravdepodobné, ze by japonskí a európski výrobcovia uzatvorili dohodu o rozdelení trhu, keby sa nepovazovali prinajmensom za potenciálnych konkurentov. 48 Vzhladom na tieto úvahy musí byt druhý odvolací dôvod zamietnutý. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 49 Tretí odvolací dôvod sa delí na tri casti. V prvej casti spolocnost Toshiba jednak tvrdí, ze napadnutý rozsudok je zalozený na protirecivom odôvodnení, pokial ide o analýzu jej úcasti na karteli, a jednak tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil skreslenia dôkazov, ktoré pouzil v tomto kontexte, teda zápisnice zo stretnutia vo Viedni, internej poznámky pána M. zo spolocnosti Fuji a vysvetlujúcej poznámky z tohto stretnutia pochádzajúcej od spolocnosti Fuji (dalej spolu len "sporné dokumenty"). Podla spolocnosti Toshiba, kým v bode 208 napadnutého rozsudku Vseobecný súd oprávnene konstatoval, ze odvolatelka sa odmietla na stretnutí vo Viedni podielat na dalsích stretnutiach po zalození TM T&D, aj tak v bodoch 209 a 211 tohto rozsudku rozhodol, ze úcast spolocnosti Toshiba na dzentlmenskej dohode stále vyvoláva pochybnosti v závislosti od toho, ci TM T&D bola jej úcastníkom, alebo nie. Vseobecný súd si teda protirecil, kedze jediným nejasným prvkom po stretnutí vo Viedni zostala nie úcast spolocnosti Toshiba ako samostatného podniku, ale úcast TM T&D na budúcich stretnutiach a na dzentlmenskej dohode. 50 Druhá cast týkajúca sa v podstate úvah uvedených v bodoch 213, 218 a 220 napadnutého rozsudku je zalozená na tom, ze Vseobecný súd údajne nesprávne uplatnil kritérium "verejného distancovania sa", kedze tento súd sa opieral o to, ze dzentlmenská dohoda bola potvrdená na stretnutí vo Viedni, a vylúcil tým akúkolvek moznost, ze by sa spolocnost Toshiba verejne distancovala od tejto dohody pocas uvedeného stretnutia. Vseobecný súd mal naopak z toho vyvodit, ze spolocnost Toshiba sa odmietla zúcastnovat kartelu od stretnutia vo Viedni, pretoze táto spolocnost sa nezúcastnila na stretnutí v Zürichu. 51 V tretej casti Toshiba vytýka Vseobecnému súdu porusenie zásady osobnej zodpovednosti, kedze tento súd sa domnieval, ze zalobkyna sa aj nadalej zúcastnovala na karteli, a to aj po zalození TM T&D, hoci po zalození TM T&D sa Toshiba stiahla z predmetného trhu. V tejto súvislosti Toshiba spochybnuje najmä konstatovania Vseobecného súdu uvedené v bodoch 218 az 221 napadnutého rozsudku, kedze tento súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked v podstate uviedol, ze úcast zalobkyne na porusení az do stretnutia v Zürichu vyplývala z toho, ze "ponechala ostatných úcastníkov v tom, ze ona sama alebo TM &T&D sa bude nadalej zúcastnovat na dzentlmenskej dohode", bez toho, aby konkrétne preskúmal prítomnost spolocnosti Toshiba na tomto stretnutí. 52 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod sa musí zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom - O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu 53 Pokial ide v prvom rade o výhradu uvádzanú spolocnostou Toshiba v rámci prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu, zalozenú na rozporuplnosti odôvodnenia, treba konstatovat, ze táto výhrada je zalozená na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku. 54 Je pravda, ze Vseobecný súd v bode 208 napadnutého rozsudku pripustil na základe sporných dokumentov, ze o individuálnej úcasti spolocnosti Toshiba na dzentlmenskej dohode po stretnutí vo Viedni treba este rozhodnút, z dôvodu zalozenia TM T&D. V bode 209 tohto rozsudku Vseobecný súd konstatoval v tejto súvislosti, ze sporné dokumenty umoznovali vyvodit, ze pocas stretnutia vo Viedni existovali "pochybnosti týkajúce sa budúcej úcasti zalobkyne na dzentlmenskej dohode a pokracovania tejto dohody..., ze budúce stretnutie by sa malo zrealizovat, aby sa pocas neho mohla prediskutovat táto otázka". 55 Na jednej strane, ako vyplýva z toho istého bodu 208, podniky zúcastnené na karteli dospeli k záveru, ze uz nie je záujem na pretrvávaní dzentlmenskej dohody bez úcasti odvolatelky. Na druhej strane vsak bolo mozné, aby Vseobecný súd konstatoval v bode 211 napadnutého rozsudku, ze dzentlmenská dohoda a pravidlá oznamovania projektov, patriacich do tohto kartelu, boli potvrdené úcastníkmi na stretnutí vo Viedni. 56 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd bez toho, aby si protirecil, mohol rozhodnút v podstate v bode 213 napadnutého rozsudku, ze nemozno zo sporných dokumentov vyvodit, ze by sa zámer spolocnosti Toshiba distancovat sa od dzentlmenskej dohody preukázal od stretnutia vo Viedni a bol jasne pochopený ostatnými úcastníkmi tohto stretnutia, a to o to viac, ze z týchto dokumentov takisto vyplýva, ze o predlzenie kartelu by uz viac nemusel byt záujem vzhladom na význam, ktorý úcastníci kládli úcasti spolocnosti Toshiba na tomto karteli. V dôsledku toho treba zamietnut prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom sa týka protirecivého odôvodnenia napadnutého rozsudku. 57 Pokial ide v druhom rade o argument týkajúci sa toho, ze Vseobecný súd skreslil dosah sporných dokumentov, ziadnym spôsobom z nich nevyplýva, ze Toshiba by odstúpila od dzentlmenskej dohody od stretnutia vo Viedni. Ako totiz konstatoval generálny advokát v bodoch 119 az 121 návrhov, na jednej strane z internej poznámky týkajúcej sa stretnutia vo Viedni, pochádzajúcej od pána M., zástupcu spolocnosti Fuji, vyplýva, ze o úcasti spolocnosti Toshiba na stretnutiach po zalození TM T&D sa este musí rozhodnút. Je pravda, ze z vysvetlujúcej poznámky spolocnosti Fuji týkajúcej sa tohto stretnutia vyplýva, ze "moznost, ze sa spolocnost Toshiba bude zúcastnovat stretnutí po vytvorení spolocnosti TM T&D (zatial co Mitsubishi sa zúcastnovat nebude), spolocnost Toshiba odmietla". Uvedená poznámka vsak uvádza takisto, ze "preto, lebo Mitsubishi sa dalej nezúcastnuje týchto stretnutí, musí sa prijat rozhodnutie, aby sa vedelo, ci bude spolocnost TM T&D oprávnená zúcastnovat sa týchto stretnutí". 58 Na druhej strane zo zápisnice zo stretnutia vo Viedni jasne vyplýva, ze o otázke úcasti spolocnosti Toshiba sa rozhodne na budúcich stretnutiach "relatívne rýchlo" a ze táto otázka musí predstavovat hlavný bod dalsieho stretnutia. Nemozno teda dospiet k záveru, ze by Vseobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mal k dispozícii. 59 Preto sa nemozno domnievat, ze odôvodnenie Vseobecného súdu by obsahovalo protirecenie alebo ze by skreslilo dôkazy, ktoré mal k dispozícii. Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti musí byt prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu zamietnutá. - O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu 60 Toshiba v druhej casti na podporu tretieho odvolacieho dôvodu vytýka v podstate Vseobecnému súdu, ze nedospel k záveru, ze sa distancovala od dzentlmenskej dohody na stretnutí vo Viedni, napriek vyhláseniam, ktoré urobila na tomto stretnutí, a tomu, ze táto spolocnost sa uz nezúcastnila na stretnutí v Zürichu. 61 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze stací, aby Komisia preukázala, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy, bez toho, aby sa jasne vyjadril, ze s predmetnými dohodami nesúhlasí. Ak sa preukáze úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na uvedených stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa týchto stretnutí zúcastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, [37]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [38]EU:C:2004:6, bod [39]81). 62 Na to, aby sa preukázalo, ci sa podnik naozaj distancoval, je práve pochopenie zámeru dotknutého podniku zo strany ostatných úcastníkov kartelu rozhodujúce na posúdenie toho, ci sa uvedený podnik chcel od protiprávnej dohody distancovat (rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia, [40]C-510/06 P, [41]EU:C:2009:166, bod [42]120). 63 V tomto kontexte treba uviest, ze pojem "verejné distancovanie sa" odráza skutkovú okolnost, ktorej existenciu konstatuje Vseobecný súd v závislosti od jednotlivých prípadov, pricom zohladnuje urcitý pocet zhôd a indícií, ktoré sú mu predlozené, a následne vykoná celkové posúdenie vsetkých relevantných dôkazov a indícií. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnujúce sa v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Vseobecnému súdu posúdit hodnotu, ktorú treba priznat predlozeným dôkazom. Toto posúdenie, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri v tomto zmysle rozsudok Comap/Komisia, [43]C-290/11 P, [44]EU:C:2012:271, bod [45]71). 64 V predmetnom prípade treba konstatovat, ze v bode 208 napadnutého rozsudku Vseobecný súd najprv pripustil, pricom vychádzal z analýzy sporných dokumentov, ze existovali pochybnosti týkajúce sa úcasti spolocnosti Toshiba na porusení po stretnutí vo Viedni a ze úcastníci kartelu nemali záujem na pretrvávaní dzentlmenskej dohody bez úcasti odvolatelky. 65 Dalej v bode 209 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vyvodil zo sporných dokumentov, ze otázka budúcej úcasti spolocnosti Toshiba na karteli a jeho zachovanie budú predmetom diskusií pocas budúceho stretnutia. 66 Nakoniec v bode 211 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze zo sporných dokumentov vyplývalo, ze podniky zúcastnujúce sa na stretnutí vo Viedni, medzi ktoré patrí Toshiba, potvrdili dzentlmenskú dohodu a pravidlá oznamovania projektov patriace do tejto dohody. 67 Vseobecný súd na základe posúdenia dôkazov, a ako uz bolo pripomenuté v bode 56 tohto rozsudku, preto dospel v bode 213 napadnutého rozsudku k záveru, ze Toshiba sa nedistancovala s konecnou platnostou od kartelu na stretnutí vo Viedni, najmä vzhladom na potvrdenie pravidiel oznamovania projektov, ktoré boli stanovené v dzentlmenskej dohode. 68 Preto treba dospiet k záveru, ze v druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu sa Toshiba snazí v podstate priviest Súdny dvor k tomu, aby nahradil svojím posúdením dôkazov posúdenie, ktoré vykonal Vseobecný súd v napadnutom rozsudku. 69 V dôsledku toho, a kedze, ako bolo uvedené v bode 58 tohto rozsudku, skúmanie sporných dokumentov neodhalilo ziadne zjavné skreslenie, treba zamietnut druhú cast tretieho odvolacieho dôvodu. - O tretej casti tretieho odvolacieho dôvodu 70 V tretej casti tretieho odvolacieho dôvodu Toshiba v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze dospel k záveru o jej úcasti na dzentlmenskej dohode pocas obdobia od stretnutia vo Viedni do stretnutia v Zürichu bez toho, aby overil, ci sa odvolatelka naozaj zúcastnila na tomto stretnutí, Vseobecný súd porusil zásadu osobnej zodpovednosti. 71 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze úcast podniku na stretnutí, ktoré má protisútazný ciel, zakotvuje domnienku protiprávnej povahy tejto úcasti, ktorú musí predmetný podnik vyvrátit dôkazom o verejnom distancovaní sa, ktoré musia ostatní úcastníci kartelu v tomto zmysle vnímat (rozsudok Total Marketing Services/Komisia, [46]C-634/13 P, [47]EU:C:2015:614, bod [48]21). 72 V predmetnom prípade treba uviest, ze Vseobecný súd v bode 218 napadnutého rozsudku konstatoval, ze výhrady odvolatelky, ktoré mali preukázat jej neúcast na karteli az do stretnutia v Zürichu, boli neúcinné. 73 Na úcely tohto záveru vychádzal Vseobecný súd, pricom odkázal na príslusné posúdenie v bodoch 205 az 214 napadnutého rozsudku, z okolnosti, ze Toshiba sa nedistancovala od kartelu na stretnutí vo Viedni a ze pocas tohto stretnutia sa dohodlo medzi úcastníkmi, ze budú diskutovat na dalsom stretnutí, teda na stretnutí v Zürichu 15. a 16. mája 2003, o budúcej úcasti odvolatelky na dzentlmenskej dohode. 74 Toto konstatovanie je rozhodujúce, pretoze ako vyplýva z bodu 66 tohto rozsudku, na stretnutí vo Viedni podniky, ktoré sa na nom zúcastnili, medzi ktoré patrí aj Toshiba, potvrdili dzentlmenskú dohodu, ako aj pravidlá oznamovania projektov patriace do tejto dohody. 75 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze to, ci sa odvolatelka zúcastnila na stretnutí v Zürichu, bolo irelevantné na úcely vyvodenia záveru o zachovaní jej úcasti na karteli az do tohto posledného uvedeného stretnutia. 76 V dôsledku toho treba zamietnut tretiu cast tretieho odvolacieho dôvodu. 77 Tretí odvolací dôvod sa preto zamieta ako celok. O stvrtom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 78 Toshiba vo svojom stvrtom odvolacom dôvode týkajúcom sa urcenia základnej výsky pokuty tvrdí, ze Vseobecný súd neuplatnil správne bod 18 usmernení z roku 2006, najmä pokial ide o pojem "dotknutá geografická oblast (rozlahlejsia ako EHP)". Hoci sa kartel týkal výlucne územia EHP a Japonska, Vseobecný súd zohladnil, aby primerane odzrkadlil váhu jednotlivých úcastníkov porusenia, podiely na celosvetovom trhu výrobcov výkonových transformátorov. Na druhej strane Toshiba v podstate tvrdí, ze kedze cielom protiprávneho kartelu bolo chránit trhy EHP a Japonska, Vseobecný súd mal zohladnit len podiely na trhu na týchto územiach na úcely výpoctu základnej výsky pokuty. 79 Na rozdiel od úvah, ktoré Vseobecný súd uviedol v bode 276 napadnutého rozsudku, zohladnenie podielov na trhu na celosvetovej úrovni je odôvodnené len v prípade neexistencie prekázok vstupu na trh v EHP. Vzhladom na existenciu takýchto prekázok, ako to je v predmetnom prípade, totiz japonskí výrobcovia nemôzu dosiahnut na tomto území podiely na trhu, ktoré by boli rovnocenné podielom, ktoré majú na celosvetovej úrovni. 80 Toshiba takisto tvrdí, ze kedze kazdý geografický trh má svoje osobitnosti, Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked dospel v bode 288 napadnutého rozsudku k záveru, ze prijatá metóda bola takej povahy, ze mohla zohladnit "prípadné prekázky vstupu, ktoré mohli existovat v rôznych geografických segmentoch svetového trhu". 81 Komisia navrhuje, aby bol tento odvolací dôvod zamietnutý. Posúdenie Súdnym dvorom 82 Toshiba sa vo svojom stvrtom odvolacom dôvode v podstate odvoláva na nesprávny výklad bodu 18 usmernení z roku 2006, kedze Vseobecný súd potvrdil analýzu Komisie, podla ktorej v predmetnom prípade sa "dotknutá geografická oblast (rozlahlejsia ako EHP)", upravená v tomto ustanovení, môze vztahovat nielen na územia EHP a Japonska, ale takisto na celý svet. 83 V prvom rade treba uviest, ze Komisia prijala usmernenia z roku 2006 v rámci uplatnovania pokút ulozených na základe clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 s úmyslom zabezpecit transparentnost a objektívnu povahu jej rozhodnutí. Cielom tohto ustanovenia je najmä zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty, co odôvodnuje zohladnenie hospodárskej sily dotknutého podniku (rozsudok Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [49]C-286/13 P, [50]EU:C:2015:184, bod [51]142). Práve hladanie tohto dostatocne odstrasujúceho úcinku pokuty, zopakovaného v bode 4 usmernení z roku 2006, totiz odôvodnuje zohladnenie financnej sily sankcionovaného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky YKK a i./Komisia, [52]C-408/12 P, [53]EU:C:2014:2153, bod [54]85, ako aj Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [55]C-286/13 P, [56]EU:C:2015:184, bod [57]143). 84 Preto Komisia musí v kazdom jednotlivom prípade posúdit tak kontext, ako aj ciele, ktoré sleduje systém sankcií zavedený nariadením c. 1/2003, sledované dosahy na dotknutý podnik, najmä tým, ze zohladní obrat, ktorý odráza jeho skutocnú hospodársku situáciu pocas obdobia, ked dochádzalo k poruseniu (pozri rozsudok Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [58]C-286/13 P, [59]EU:C:2015:184, bod [60]144). 85 V druhom rade treba pripomenút, ze bod 13 usmernení z roku 2006, týkajúci sa porusení, ktorých geografický rozsah neprekracuje EHP, stanovuje, ze hodnota predajov, ktorá sa má pouzit na urcenie základnej výsky pokuty, ktorá sa má ulozit, je hodnota predajov tovarov alebo sluzieb, ktoré zrealizoval podnik v súvislosti s porusením. Tento bod má za ciel vziat ako východiskový bod na výpocet pokuty ulozenej podniku sumu, ktorá odráza hospodársku dôlezitost porusenia a relatívnu váhu tohto podniku na tomto porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [61]C-286/13 P, [62]EU:C:2015:184, bod [63]148). 86 Rovnako bod 18 usmernení z roku 2006, ked stanovuje výnimku z vymedzenia geografického sektora uvedeného v bode 13 tých istých usmernení, sleduje ciel odzrkadlit co najvhodnejsím spôsobom silu a hospodársky význam podniku, ktorého sa týka porusenie, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúcu povahu. 87 V predmetnom prípade výklad pojmu "dotknutá geografická oblast (rozlahlejsia ako EHP)", ktorý by zohladnoval výlucne územia, ktorých sa týka protiprávny kartel, by bol v rozpore s cielom uvedeným v bode 18 usmernení z roku 2006, ako aj s cielom, ktorý je uvedený v clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003. 88 Ako to totiz Komisia tvrdí vo vyjadrení k zalobe, keby sa zohladnili len predaje v EHP, Toshiba by unikla pokute, kedze táto spolocnost nerealizovala predaj v EHP v priebehu referencného roka pouzitého Komisiou. Okrem toho, aj keby sa zohladnil predaj v Japonsku, takýto prístup by nezohladnil to, ze úcastníci dzentlmenskej dohody sú výrobcami výkonových transformátorov aktívnymi na celosvetovej úrovni. Ako totiz uviedol Vseobecný súd v bode 275 napadnutého rozsudku, "dzentlmenská dohoda spôsobila, ze celosvetový konkurencný potenciál dotknutých podnikov nebol vyuzitý v prospech trhu EHP". Preto obmedzenie dotknutého geografického sektora na tieto dve územia by neodzrkadlovalo vhodným spôsobom význam podniku v karteli a nezabezpecilo by odstrasujúcu povahu pokuty. 89 Treba tiez uviest, ze ako konstatoval generálny advokát v bode 153 návrhov, zohladnenie iba území Japonska alebo EHP by viedlo v podstate k odmeneniu úcastníkov dzentlmenskej dohody za to, ze dodrzali podmienky protiprávneho kartelu, ktorý práve stanovoval, ze úcastníci sa majú zdrzat akéhokolvek predaja na území druhej skupiny podnikov. 90 Vzhladom na tieto úvahy treba dospiet k záveru, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil v bodoch 282 a 292 napadnutého rozsudku metodológiu výpoctu základnej výsky pokút pouzitú v predmetnom prípade Komisiou. 91 Vzhladom na vyssie uvedené treba zamietnut stvrtý odvolací dôvod. 92 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze treba zamietnut odvolanie ako celok. O trovách 93 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat spolocnost Toshiba na náhradu trov konania a Toshiba nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania týkajúcich sa tohto odvolania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Toshiba Corporation je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [64]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXM9u02p/L90154-1655TMP.html#t-ECR_62014CJ0373_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A38&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A610&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A610&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A610&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point218 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point120 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A271&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A271&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A271&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point142 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point143 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point144 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 64. file:///tmp/lynxXXXXM9u02p/L90154-1655TMP.html#c-ECR_62014CJ0373_SK_01-E0001