ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) zo 16. júna 2016 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Clánok 81 ES -- Kartely -- Trhy s práskovým a granulovaným acetylidom vápenatým, ako aj s granulovaným horcíkom vo významnej casti Európskeho hospodárskeho priestoru -- Urcenie cien, rozdelenie trhov a výmena informácií -- Zodpovednost materskej spolocnosti za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze jej dcérskymi spolocnostami -- Rozhodujúci vplyv uplatnovaný materskou spolocnostou -- Vyvrátitelná domnienka v prípade vlastníctva 100 % podielu na základnom imaní -- Podmienka vyvrátitelnosti tejto domnienky -- Nedodrzanie výslovného pokynu" Vo veci C-155/14 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 3. apríla 2014, Evonik Degussa GmbH, so sídlom v Essene (Nemecko), AlzChem AG, predtým AlzChem Trostberg GmbH, so sídlom v Trostbergu (Nemecko), v zastúpení: C. Steinle a I. Bodenstein, Rechtsanwälte, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: G. Meessen a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Böhlke, Rechtsanwalt, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (piata komora), v zlození: predseda stvrtej komory T. von Danwitz, vykonávajúci funkciu predsedu piatej komory, sudcovia D. Sváby (spravodajca), A. Rosas, E. Juhász a C. Vajda, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: L. Carrasco Marco, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. júna 2015, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. septembra 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnosti Evonik Degussa GmbH (dalej len "Degussa") a AlzChem AG, predtým AlzChemTrostberg GmbH, sa svojím odvolaním domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 23. januára 2014, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia (T-391/09, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2014:22), ktorým Vseobecný súd ciastocne zamietol ich zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie K(2009) 5791 v konecnom znení z 22. júla 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.396 - Reagenty na báze acetylidu vápenatého a horcíka pre oceliarsky a plynárenský priemysel) (dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom sa ich toto rozhodnutie týka, ako aj subsidiárne návrh na zmenu uvedeného rozhodnutia smerujúci jednak k zruseniu pokuty ulozenej odvolatelkám alebo k znízeniu jej výsky, a jednak k zaviazaniu spolocnosti SKW Stahl-Metallurgie GmbH (dalej len "SKW"), aby bola spolocne a nerozdielne s ostatnými odvolatelkami zodpovedná za zaplatenie celej výsky uvedenej pokuty. Právny rámec 2 Clánok 23 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje rezim pokút, ktoré môze Európska komisia ulozit podla clánkov 81 ES a 82 ES. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 3 Relevantné okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 1 az 4 napadnutého rozsudku takto: "1 [Komisia] v [spornom rozhodnutí] konstatovala, ze hlavní dodávatelia acetylidu vápenatého a horcíka pre oceliarsky a plynárenský priemysel porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHS) tým, ze sa od 7. apríla 2004 do 16. januára 2007 podielali na jedinom a nepretrzitom porusení. Porusovanie spocívalo v rozdelení trhov, stanovení kvót, rozdelení zákazníkov, urcení cien a výmene citlivých obchodných informácií o cene, zákazníkoch a objeme predaja v rámci EHP s výnimkou Írska, Spanielska, Portugalska a Spojeného královstva. 2 Konanie sa zacalo na základe ziadosti o oslobodenie od pokuty v zmysle oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([4]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len 'oznámenie o zhovievavosti`), ktorú podala spolocnost Akzo Nobel NV. 3 V clánku 1 písm. f) [sporného] rozhodnutia Komisia konstatovala, ze Degussa a AlzChem Hart GmbH (neskôr AlzChem Trostberg GmbH, teraz [AlzChem]), zalobkyne, sa zúcastnili na porusení od 22. apríla do 30. augusta 2004. Z odôvodnení 226 a 227 [sporného] rozhodnutia vyplýva, ze tieto dve spolocnosti sú zodpovedné za sporné porusenie z dôvodu priamej úcasti zamestnancov spolocnosti SKW Stahl-Technik GmbH & Co. KG, ktorej obchodné meno sa od roku 2005 zmenilo na [SKW], na tomto porusení. Podla odôvodnení 227, 228 a 235 [sporného] rozhodnutia bola SKW pocas prvej casti obdobia jej úcasti na spornom karteli dcérskou spolocnostou v 100 % vlastníctve zalobkýn. 4 Komisia zalobkyniam z dôvodu ich úcasti na spornom porusení ulozila v clánku 2 [sporného] rozhodnutia na jednej strane pokutu vo výske 1,04 milióna eur, za ktorej zaplatenie boli spolocne a nerozdielne zodpovedné so spolocnostou SKW [clánok 2 písm. g)], a na druhej strane pokutu 3,64 milióna eur, za ktorú boli spolocne a nerozdielne zodpovedné zalobkyne [clánok 2 písm. h)]." 4 Pokial ide o obdobie od 1. septembra 2004 do 16. januára 2007, pocas ktorého nebola SKW úplne vo vlastníctve spolocností AlzChem a Degussa, ale vo vlastníctve spolocností SKW Stahl-Metallurgie Holding (dalej len "SKW Holding") a Arques Industrie AG, teraz Gigaset AG (dalej len "Gigaset"), Komisia konstatovala, ze SKW, SKW Holding a Gigaset sa dotknutého porusenia zúcastnili a/alebo sa zan majú pokladat za zodpovedné. V clánku 2 písm. f) sporného rozhodnutia, zmeneného rozsudkom Gigaset/Komisia ([5]T-395/09, [6]EU:T:2014:23), ulozila Komisia spolocnostiam SKW a SKW Holding spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 13300000 eur a rozhodla, ze za zaplatenie casti tejto pokuty vo výske 12300000 eur je spolocne a nerozdielne zodpovedná aj Gigaset. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 5 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 5. októbra 2009 podali odvolatelky zalobu, ktorou sa domáhali zrusenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka, subsidiárne jednak znízenia výsky pokuty, ktorá im bola ulozená v clánku 2 písm. g) a h) tohto rozhodnutia, jednak k zaviazaniu spolocnosti SKW, aby bola spolocne a nerozdielne s ostatnými odvolatelkami zodpovedná za zaplatenie celej výsky uvedených pokút. 6 Na podporu svojej zaloby odvolatelky predlozili argumentáciu nerozdelenú do zalobných dôvodov, ktorú Vseobecný súd chápal tak, ze sa týka po prvé toho, ze odvolatelkám bola pripísania zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila ich dcérska spolocnost SKW, po druhé výsky pokút, ktoré im boli ulozené, po tretie spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti spolocnosti SKW za platbu týchto pokút a po stvrté rozporu sporného rozhodnutia s rozsudkom z 3. marca 2011, Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia ([7]T-122/07 az T-124/07, [8]EU:T:2011:70), pricom táto posledná námietka bola uvedená v rámci návrhu na zabezpecenie priebehu konania, ako aj na pojednávaní. 7 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd tejto zalobe ciastocne vyhovel. Výrok tohto rozsudku tak znie takto: "1. Clánok 2 písm. g) a h) [sporného] rozhodnutia sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka spolocností [Degussa] a [AlzChem], pricom sa vsak spresnuje, ze toto zrusenie nemá s ohladom na [SKW] vplyv na oslobodzujúci úcinok kazdej platby, ktorú zaplatí jedna alebo druhá spolocnost, na úhradu pokuty, ktorá im bola spolocne a nerozdielne ulozená za porusenie konstatované v clánku 1 písm. f) uvedeného rozhodnutia, a pokuty, ktorá bola [spolocnosti SKW] ulozená v clánku 2 písm. g) rovnakého rozhodnutia. 2. Pokial ide o porusenie konstatované v prípade spolocností [Degussa] a AlzChem v clánku 1 písm. f) [sporného] rozhodnutia, ukladajú sa tieto pokuty: -- 2,49 milióna eur spolocnostiam [Degussa] a AlzChem zodpovedným spolocne a nerozdielne, pricom sa spresnuje, ze sa bude vychádzat z toho, ze túto pokutu uhradili do výsky súm, ktoré zaplatila [SKW] na úhradu pokuty ulozenej v clánku 2 písm. f) a g) rovnakého rozhodnutia, -- 1,24 milióna eur spolocnosti [Degussa] ako jedinej zodpovednej za zaplatenie tejto pokuty. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Spolocnosti [Degussa] a AlzChem sú povinné znásat dve tretiny svojich vlastných trov konania a nahradit dve tretiny trov konania, ktoré vznikli [Komisii]. Komisia je povinná znásat jednu tretinu svojich vlastných trov konania a nahradit jednu tretinu trov konania, ktoré vznikli spolocnostiam [Degussa] a AlzChem." 8 Z tohto rozsudku vyplýva, ze spolocnostiam, ktoré boli súcastou hospodárskej jednotky vo vlastníctve spolocnosti Degussa, ktorá stála na cele, boli z dôvodu úcasti spolocnosti SKW na dotknutom porusení za obdobie od 22. apríla 2004 do 30. augusta 2004, ulozené tieto pokuty: -- 1,04 milióna eur spolocnosti SKW na základe clánku 2 písm. g) sporného rozhodnutia, -- 2,49 milióna eur spolocne a nerozdielne spolocnostiam Degussa a AlzChem pricom sa spresnuje, ze sa bude vychádzat z toho, ze túto pokutu uhradili do výsky súm, ktoré zaplatila spolocnost SKW na úhradu pokút ulozených v clánku 2 písm. f) a g) sporného rozhodnutia za obdobia od 1. septembra 2004 do 16. januára 2007 a od 22. apríla 2004 do 30. augusta 2004, a -- 1,24 milióna eur spolocnosti Degussa. Návrhy úcastníkov odvolacieho konania 9 Degussa a AlzChem navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, v akom sa ich týka, a zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ich týka, -- subsidiárne znízil pokuty, ktoré im boli ulozené v clánku 2 písm. g) a h) sporného rozhodnutia, -- subsidiárne v druhom rade zmenil clánok 2 písm. g) a h) sporného rozhodnutia v tom zmysle, ze spolocnost SKW bude spolocne a nerozdielne zodpovedná za vsetky pokuty, ktoré im boli ulozené, -- subsidiárne v tretom rade zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 10 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. O odvolaní 11 Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú pät odvolacích dôvodov. 12 Prvý odvolací dôvod je zalozený na porusení clánku 81 ES, zásady osobnej zodpovednosti, prezumpcie neviny a zásady zodpovednosti za zavinenie. V druhom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil ich právo byt vypocutý a clánok 296 ZFEÚ v rozsahu, v akom zamietol ich argumentáciu týkajúcu sa rozporu sporného rozhodnutia s rozsudkom z 3. marca 2011, Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia ([9]T-122/07 az T-124/07, [10]EU:T:2011:70). Tretí odvolací dôvod sa týka nedodrzania povinnosti odôvodnenia a zásady rovnosti zaobchádzania Vseobecným súdom. Vo svojom stvrtom odvolacom dôvode, ktorý je predlozený ako subsidiárny, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nedodrzal zásadu právnej istoty, zásadu nulla poena sine lege certa, ako aj svoju povinnost odôvodnenia. Nakoniec svoj piaty odvolací dôvod, rovnako predlozený subsidiárne, zalozili na porusení clánku 81 ES, ich práva byt vypocutý a clánku 23 nariadenia c. 1/2003. 13 Pocas pojednávania odvolatelky od svojho druhého odvolacieho dôvodu upustili. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES, zásady osobnej zodpovednosti, prezumpcie neviny a zásady zodpovednosti za zavinenie Argumentácia úcastníkov konania 14 Svojím prvým odvolacím dôvodom smerujúcim proti bodom 70 az 119 napadnutého rozsudku odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze porusil clánok 81 ES, ako aj zásady osobnej zodpovednosti, prezumpcie neviny a zodpovednosti za zavinenie, ked podmienil vyvrátenie domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu odvolateliek na SKW prílis nárocnými poziadavkami, co ho viedlo k nedodrzaniu vyvrátitelnej povahy tejto domnienky. 15 Odvolatelky na jednej strane spochybnujú zamietnutie Vseobecného súdu v bodoch 102 az 107 napadnutého rozsudku pripustit vyvrátenie uvedenej domnienky, hoci odvolatelky tvrdili, ze SKW sa sporného kartelu zúcastnila v zjavnom rozpore s ich výslovnými pokynmi uvedenými v bodoch 91 a 102 napadnutého rozsudku a nariadujúcimi jedinému konatelovi spolocnosti SKW neuzatvorit dohody s konkurentmi týkajúce sa odsírenia liatiny. Podla odvolateliek takáto situácia preukazuje neexistenciu skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na SKW. 16 Odvolatelky rovnako kritizujú Vseobecný súd za to, ze povazoval za nerelevantné vyhlásenie obchodného riaditela spolocnosti SKW v case vzniku skutkových okolností, uvedených v bode 107 napadnutého rozsudku, podla ktorého riaditel spolocnosti AlzChem nedisponoval prostriedkami na zabezpecenie dodrziavania týchto pokynov. Takéto vyhlásenie je vsak dôkazom o neexistencii skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu autora uvedeného pokynu na jeho príjemcu. 17 Odvolatelky okrem toho tvrdia, ze na úcely pripísania zodpovednosti za porusenie clánku 81 ES nie je rozhodujúcim prvkom iba moznost vykonávat rozhodujúci vplyv, ale skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu, co potvrdil aj bod 62 rozsudku z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia ([11]T-112/05, [12]EU:T:2007:381). Vseobecný súd sa vsak pri viacerých prílezitostiach, a najmä pokial ide o obrat spolocnosti SKW uvedený v bodoch 108 az 113 napadnutého rozsudku, uspokojil s hypotetickým vplyvom zalozeným na spekuláciách a nepreukázal, ze by odvolatelky vykonávali skutocný výkon takéhoto rozhodujúceho vplyvu na SKW. 18 Odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú aj to, ze z posúdenia situácie predchádzajúcej obdobiu porusovania vyvodil záver týkajúci sa tohto obdobia, zatial co odvolatelky uvádzajú, ze rozhodujúci vplyv nikdy nevykonávali. Okrem toho odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze posúdil vztahy medzi nimi a spolocnostou SKW iba vzhladom na rozdelenie kapitálových podielov a vedúcich pracovníkov bez toho, aby konkrétne preskúmal, ci skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv v ich dcérskej spolocnosti. 19 Na druhej strane odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze odmietol konstatovat neexistenciu skutocného vykonávania rozhodujúceho vplyvu odvolatelkami na SKW, zatial co SKW viedla svoju cinnost nezávisle, kým odvolatelky boli zaneprázdnené jej predajom, a ze dôkazy poukazujú na nedôveru tejto spolocnosti voci materským spolocnostiam, ako to vyplýva aj z vyhlásenia pána N., uvedeného v bode 105 napadnutého rozsudku. 20 Vseobecný súd vykonal nesprávne posúdenie dôkazného bremena najmä pri vyvrátení domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, kedze vychádzal z prípadného teoretického vplyvu odvolateliek na SKW, a nie z jej konkrétnej situácie. Podla odvolateliek nemuseli dokázat, ze nemohli vseobecným spôsobom vykonávat ziadny rozhodujúci vplyv na SKW, ale iba to, ze v konkrétnom prípade skutocne ziadny vplyv takej povahy nevykonávali. Vseobecný súd vsak v bodoch 82, 83, 88, 89, 93, 94 az 98 a 108 az 113 napadnutého rozsudku vychádzal iba z ich prípadného teoretického vplyvu na SKW. 21 Odvolatelky nakoniec tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil skreslenia dôkazov, ked z povinnosti spolocnosti SKW podávat spolocnosti AlzChem správy odvodil skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu. 22 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, pretoze ním odvolatelky spochybnujú posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa skutkových okolností a dôkazov, ktoré mu boli predlozené. V kazdom prípade treba tento odvolací dôvod podla Komisie zamietnut ako nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti 23 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora len Vseobecný súd má právomoc konstatovat a zistovat skutkový stav a v zásade skúmat dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, jedine Vseobecnému súdu prislúcha posúdit hodnotu, ktorú treba priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené. Toto posúdenie, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá by sama osebe podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia, [13]C-373/14 P, [14]EU:C:2016:26, bod [15]40). Okrem toho takéto skreslenie musí zjavne vyplývat z listín zalozených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 28. januára 2016, Éditions Odile Jacob/Komisia, [16]C-514/14 P, [17]EU:C:2016:55, bod [18]73 a citovaná judikatúra). 24 V prejednávanej veci, ako to uviedol aj generálny advokát v bode 75 svojich návrhov, Vseobecný súd neskreslil dôkazy, ktoré mu boli predlozené, ked v bode 87 napadnutého rozsudku rozhodol, ze povinnost konatela spolocnosti SKW adresovat pravidelné správy riaditelovi spolocnosti AlzChem predstavuje nepriamy dôkaz podporujúci názor, ze AlzChem rozhodujúcim spôsobom ovplyvnovala rozhodnutia spolocnosti SKW. 25 Preto v rozsahu, v akom odvolatelky spochybnujú posúdenia skutkových okolností vykonané Vseobecným súdom, vrátane posúdení nachádzajúcich sa v bodoch 87 a 107 napadnutého rozsudku, sú ich námietky neprípustné. 26 Naopak v rozsahu, v akom odvolatelky spochybnujú metodiku, ktorú Vseobecný súd pouzil na posúdenie dôkaznej hodnoty dôkazov predlozených odvolatelkami na vyvrátenie domnienky, ze vykonávali rozhodujúci vplyv na SKW, v akom kritizujú Vseobecný súd, ze konstatoval, ze preukázanie konania dcérskej spolocnosti v zjavnom rozpore s pokynmi svojej materskej spolocnosti neumoznuje vyvrátit takúto domnienku, a v akom Vseobecnému súdu vytýkajú aj to, ze uplatnil prílis restriktívne kritérium, ktorého úcinkom bolo, ze sa táto domnienka stala nevyvrátitelnou, sú ich námietky prípustné. Otázka polozená v týchto námietkach, ci Vseobecný súd v rámci posúdenia skutkových okolností a dôkazov uplatnil správne právne kritérium, je totiz právnou otázkou podliehajúcou preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci tohto odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje, [19]C-440/11 P, [20]EU:C:2013:514, bod [21]59 a citovanú judikatúru). - O veci samej 27 Na úvod treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze zodpovednost za správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísaná materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, a to vzhladom najmä na ekonomické, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takej situácii sú totiz materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, co Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2015Komisia a i./Versalis a i., [22]C-93/13 P a C-123/13 P, [23]EU:C:2015:150, bod [24]40, ako aj citovanú judikatúru). 28 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní priamo alebo nepriamo celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost (rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [25]C-521/09 P, [26]EU:C:2011:620, bod [27]56 a citovaná judikatúra, ako aj z 5. marca 2015, Komisia a i./Versalis a i., [28]C-93/13 P a C-123/13 P, [29]EU:C:2015:150, bod [30]41). 29 Na to, aby sa uvedená domnienka povazovala za splnenú v takej situácii, stací, aby Komisia preukázala, ze celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní priamo alebo nepriamo jej materská spolocnost. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit zodpovednost za konanie svojej dcérskej spolocnosti a spolocnú a nerozdielnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2015, Komisia a i./Versalis a i., [31]C-93/13 P a C-123/13 P, [32]EU:C:2015:150, body [33]42 a [34]43, ako aj citovanú judikatúru). 30 Pokial je teda táto domnienka uplatnená, co nebolo v prejednávanej veci odvolatelkami spochybnené, znamená to, ze ak nie je vyvrátená, povazuje sa skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost za preukázané a oprávnuje Komisiu brat materskú spolocnost na zodpovednost za konanie dcérskej spolocnosti bez toho, aby musela predlozit akýkolvek dalsí dôkaz. 31 V prípade, ze sa domnienka skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu uplatní, je totiz iba na materskej spolocnosti, ktorá vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, aby ju vyvrátila. 32 Na vyvrátenie takejto domnienky prinálezí materskej spolocnosti predlozit v rámci zalôb proti rozhodnutiu Komisie na posúdenie súdu Únie vsetky dôkazy o organizacných, ekonomických a právnych väzbách medzi nou a jej dcérskou spolocnostou, ktorými mozno preukázat, ze tieto dve spolocnosti netvoria jednu hospodársku jednotku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, [35]C-90/09 P, [36]EU:C:2011:21, bod [37]51, ako aj citovanú judikatúru). 33 Na úcely posúdenia, ci táto dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu nezávisle, alebo v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dala jej materská spolocnost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje, [38]C-440/11 P, [39]EU:C:2013:514, bod [40]38 a citovanú judikatúru), je súd Únie povinný zohladnit vsetky relevantné okolnosti, ktoré môzu byt v kazdom jednotlivom prípade iné, a preto ich nemozno taxatívne vymedzit (rozsudok z 26. septembra 2013, The Dow Chemical Company/Komisia, [41]C-179/12 P, neuverejnený, [42]EU:C:2013:605, bod [43]54). 34 V rámci tohto výkonu prinálezí Vseobecnému súdu vykonat posúdenie skutkových okolností, ktoré nastali pocas obdobia porusovania, bez toho, aby bola dotknutá moznost vychádzat z informácií týkajúcich sa predchádzajúceho obdobia, pokial môze Vseobecný súd preukázat relevantnost týchto okolností na obdobie porusovania, a závery vyplývajúce z posúdenia skorsích okolností neuplatnuje na toto obdobie automaticky. 35 V prejednávanej veci zo znenia bodov 100 az 107 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd vykonal posúdenie v súlade s týmito poziadavkami. 36 Vseobecný súd po tom, ako v bode 99 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze odvolatelky nepreukázali, ze pred 1. januárom 2004 skutocne nevykonávali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti SKW, v bode 100 tohto rozsudku uviedol, ze treba overit, ci sa uplatní podobný záver aj na obdobie porusovania, a vseobecnejsie, na obdobie po 1. januári 2004. V tomto rámci Vseobecný súd v bodoch 106 a 107 tohto rozsudku zdôraznil, ze tvrdenia odvolateliek pripomenuté v bodoch 102 az 105 uvedeného rozsudku, ktoré nie sú v rámci tohto opravného prostriedku spochybnené alebo nie sú spochybnené platne, neumoznujú preukázat, ze odvolatelky uz skutocne pocas roka 2004 takýto vplyv nevykonávali, co je posúdenie, ktoré patrí, ako bolo pripomenuté v bode 23 tohto rozsudku, do jeho právomoci. 37 Vseobecný súd preto bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, mohol na úcely zamietnutia argumentácie odvolateliek, ktorou tvrdili, ze vyvrátili domnienku skutocného uplatnovania ich rozhodujúceho vplyvu na SKW, zohladnit situáciu, ktorá predchádza 1. januáru 2004. 38 V rozsahu, v akom odvolatelky kritizujú Vseobecný súd, ze nesprávne zamietol, najmä v bodoch 84 az 87, 88 a 89, 93 az 98, ako aj 108 az 113, na základe existencie potenciálneho alebo teoretického vplyvu vyvrátenie domnienky skutocného výkonu ich rozhodujúceho vplyvu na SKW, treba konstatovat, ze táto námietka je výsledkom nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku a treba ju preto zamietnut. V rozpore s tým, co tvrdia odvolatelky, z tohto rozsudku totiz vyplýva, ze Vseobecný súd nevychádzal z existencie potenciálneho alebo teoretického vplyvu odvolateliek na SKW, ale iba konstatoval, ze ich tvrdenia nepreukazujú neexistenciu skutocného uplatnovania ich rozhodujúceho vplyvu na SKW, a tak nie sú dostatocné na vyvrátenie domnienky vlastníctva základného imania. 39 Pokial ide o námietku zalozenú na tom, ze Vseobecný súd zamietol zohladnit skutocnost, ze spolocnost SKW sa zúcastnila dotknutého porusenia v zjavnom rozpore s výslovnými pokynmi odvolateliek, ako sú uvedené v bodoch 106 a 107 napadnutého rozsudku, treba pripomenút, ako to bolo uvedené aj v bodoch 32 a 33 tohto rozsudku, ze súd Únie je pri preskúmaní, ci prislo k vyvráteniu domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, povinný zohladnit vsetky dôkazy, ktoré mu boli predlozené. 40 Hoci v rámci tohto celkového posúdenia môze existencia výslovného pokynu materskej spolocnosti svojej dcérskej spolocnosti nezúcastnit sa na protisútaznom konaní na danom trhu predstavovat nepriamy dôkaz o skutocnom výkone jej rozhodujúceho vplyvu na dcérsku spolocnost, Vseobecný súd, ako to aj vykonal v bodoch 90 az 92 napadnutého rozsudku, nemôze skutocnost, ze dcérska spolocnost tento pokyn neposlúchla, povazovat za nepriamy dôkaz o skutocnom výkone takéhoto vplyvu. 41 Skutocnost, ze dcérska spolocnost neposlúchne pokyn, ktorý jej dala jej materská spolocnost, vsak nemôze sama osebe postacovat na preukázanie neexistencie skutocného uplatnovania jej rozhodujúceho vplyvu na dcérsku spolocnost, pretoze Súdny dvor uz mal prílezitost spresnit, ze na preukázanie existencie rozhodujúceho vplyvu nie je nevyhnutné, aby dcérska spolocnost splnila vsetky pokyny svojej materskej spolocnosti, pokial sa nedodrziavanie vydaných pokynov nestalo pravidlom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [44]C-293/13 P a C-294/13 P, [45]EU:C:2015:416, body [46]96 a [47]97). 42 Vseobecný súd preto mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bodoch 106 a 107 napadnutého rozsudku rozhodnút, ze napriek tomu, ze odvolatelky dali spolocnosti SKW pokyny nezúcastnit sa na protisútazných dohodách na dotknutých trhoch, právne dostatocným spôsobom nepreukázali, ze pocas obdobia porusovania nevykonávali rozhodujúci vplyv na SKW. 43 Odvolatelky nakoniec Vseobecnému súdu vytýkajú, ze uplatnil prílis restriktívne kritérium, ktorého úcinkom bolo, ze sa táto domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu stala nevyvrátitelnou. 44 V tejto súvislosti Súdny dvor uz mal prílezitost spresnit, ze skutocnost, ze by mohlo byt tazké predlozit dôkaz preukazujúci opak potrebný na vyvrátenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, totiz sama osebe neznamená, ze by bola táto domnienka nevyvrátitelná, najmä ak práve subjekty, voci ktorým bola domnienka uplatnená, môzu najlepsie zaistit tento dôkaz v ich vlastnej oblasti cinností (rozsudok z 5. marca 2015, Komisia a i./Versalis a i., [48]C-93/13 P a C-123/13 P, [49]EU:C:2015:150, bod [50]46, ako aj citovaná judikatúra). 45 Rovnako skutocnost, ze Vseobecný súd v rámci svojho posúdenia skutkových okolností a dôkazov v prejednávanej veci konstatoval, ze odvolatelky nevyvrátili domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, nemôze viest k záveru, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze túto domnienku spravil nevyvrátitelnú. 46 Túto námietku preto nemozno prijat. 47 Kedze vsetky námietky predlozené odvolatelkami boli zamietnuté a posúdenie skutkových okolností a dôkazov patrí do právomoci Vseobecného súdu, treba prvý odvolací dôvod zamietnut ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, právo odvolateliek byt vypocutý, ako aj svoju povinnost odôvodnenia Argumentácia úcastníkov konania 48 V tretom odvolacom dôvode, ktorý smeruje proti bodom 287 az 289 napadnutého rozsudku, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, ich právo byt vypocutý, ako aj svoju povinnost odôvodnenia tým, ze neznízil pokutu, ktorá im bola ulozená. 49 V tejto súvislosti tvrdia, ze ich pokuta má byt znízená z dvoch dôvodov. Vseobecný súd mal po prvé vyvodit dôsledky zo svojho vlastného konstatovania uvedeného v bodoch 272 az 275 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia nesprávne v rámci výpoctu celkovej spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti spolocnosti SKW nezohladnila sumu stanovenú v bode 25 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([51]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2), nazvanú "dovozné clo", a tým porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ako aj zásady upravujúce stanovovania solidárnych pokút. 50 Po druhé odvolatelky uvádzajú, ze ako to vyplýva z rozsudku z 23. januára 2014, SKW Stahl-Metallurgie Holding a SKW Stahl-Metallurgie/Komisia ([52]T-384/09, neuverejnený, [53]EU:T:2014:27), ktorý sa týkal obdobia porusovania od 1. septembra 2004 do 16. januára 2007, Komisia nemala znízit pokutu v prospech spolocnosti SKW na základe oznámenia o zhovievavosti, pretoze oznámenie o zhovievavosti podané odvolatelkami sa na SKW nevztahovalo, a SKW takéto oznámenie nepodala vo svojom vlastnom mene a na svoj vlastný úcet. Odvolatelky z toho vyvodzujú, ze keby sa Komisia nedopustila týchto vád v konaní, pokuta ulozená spolocnosti SKW za prvú cast porusenia týkajúceho sa obdobia od 22. apríla do 30. augusta 2004 by bola omnoho vyssia. 51 Vseobecný súd tým, ze neznízil pokuty ulozené odvolatelkám, aby tak napravil protiprávny nepomer medzi pokutami ulozenými odvolatelkám a pokutou ulozenou spolocnosti SKW podla clánku 2 písm. g) sporného rozhodnutia, porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, hoci v rozsudku z 23. januára 2014, Gigaset/Komisia ([54]T-395/09, neuverejnený, [55]EU:T:2014:23), týkajúcemu sa zaloby proti clánku 2 písm. f) tohto rozhodnutia, Vseobecný súd v podobnej situácii znízil výsku pokuty ulozenej spolocnosti Gigaset, ktorá sa stala materskou spolocnostou spolocnosti SKW po jej predaji odvolatelkami a ktorú Komisia pokladala za zodpovednú za konanie spolocnosti SKW v období od 1. septembra 2004 do 16. januára 2007. 52 V tejto súvislosti odvolatelky pripomínajú, ze v bode 192 rozsudku z 23. januára 2014, Gigaset/Komisia ([56]T-395/09, neuverejnený, [57]EU:T:2014:23), Vseobecný súd po tom, ako uviedol, ze "rovnaké zaobchádzanie s rôznymi situáciami spolocností [Gigaset] a SKW malo za následok, ze sa im ulozila pokuta v rovnakej výske, zatial co mal byt medzi sumami pokuty ulozenej týmto dvom spolocnostiam rozdiel jeden milión eur", v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhodol, ze "s cielom napravit rozdielne zaobchádzanie konstatované v neprospech [Gigaset] sa výska pokuty ulozenej [Gigaset] v [spornom] rozhodnutí znizuje o jeden milión eur". 53 Okrem toho Vseobecný súd tým, ze neodpovedal na tvrdenia zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, ktoré povazoval za oneskorené z dôvodu, ze boli predlozené po prvý krát v replike, porusil právo odvolateliek byt vypocutý a svoju povinnost odôvodnenia. Odvolatelky totiz vysvetlujú, ze tieto tvrdenia nemohli v skorsej casti konania uplatnit. 54 Komisia povazuje tento odvolací dôvod za neprípustný, kedze prekracuje predmet prvostupnového konania, a v kazdom prípade ho povazuje za nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 55 Na úvod treba pripomenút, ze odvolatel má právo podat odvolanie, v rámci ktorého uvedie odvolacie dôvody vyplývajúce z napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hladiska spochybnit jeho dôvodnost (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia a i./Siemens Österreich a i., [58]C-231/11 P az C-233/11 P, [59]EU:C:2014:256, bod [60]102, ako aj z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, [61]C-247/11 P a C-253/11 P, [62]EU:C:2014:257, body [63]118 a [64]170, ako aj citovanú judikatúru). 56 Je vsak nesporné, ze odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri opätovnom posúdení výsky pokút, ktoré im boli ulozené, ktoré Vseobecný súd uskutocnil, ako to vyplýva z bodu 269 napadnutého rozsudku, pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci v zmysle clánku 261 ZFEÚ. 57 Následkom toho je tento odvolací dôvod, na rozdiel od názoru Komisie, prípustný. 58 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze zásada rovnosti zaobchádzania, na ktorú sa odvolávajú odvolatelky, musí byt v súlade so zásadou zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech inej osoby (rozsudok z 10. novembra 2011, The Rank Group, [65]C-259/10 a C-260/10, [66]EU:C:2011:719, bod [67]62 a citovaná judikatúra). 59 Preto v rozsahu, v akom odvolatelky uvádzajú vo svoj prospech, ako to vyplýva z bodov 49 a 50 tohto rozsudku, údajné protiprávnosti, ku ktorým prislo pri urcovaní výsky pokuty ulozenej spolocnosti SKW, sa v kazdom prípade nemôzu odvolávat na zásadu rovnosti zaobchádzania a na rozsudok z 23. januára 2014, Gigaset/Komisia ([68]T-395/09, neuverejnený, [69]EU:T:2014:23), aby spochybnili výsku pokút, ktoré im Vseobecný súd ulozil. 60 Nakoniec a s ohladom na uvedené nemôzu uspiet námietky odvolateliek, aj keby boli opodstatnené, zalozené na porusení jednak ich práva byt vypocutý a jednak povinnosti odôvodnenia, ktoré vychádzajú z toho, ze Vseobecný súd nepreskúmal ich argumentáciu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. 61 Tretí odvolací dôvod treba teda zamietnut ako ciastocne neúcinný a ciastocne nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady právnej istoty, zásady nulla poena sine lege certa, ako aj povinnosti odôvodnenia Argumentácia úcastníkov konania 62 Vo svojom stvrtom, subsidiárnom, odvolacom dôvode, ktorý smeruje zároven proti bodu 288 napadnutého rozsudku a rovnako aj proti bodu 2 prvej zarázke poslednej casti vety výroku tohto rozsudku, odvolatelky tvrdia, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked výslovne neuviedol, ze platba spolocnosti SKW bude mat dvojitý oslobodzujúci úcinok nielen voci nim, ale aj voci spolocnosti Gigaset, a dodávajú, ze toto opomenutie môze viest Komisiu pocas vymáhania pokút, ktoré im boli ulozené, k tomu, ze spochybní, ze prípadná platba spolocnosti SKW má pre Gigaset úcinok zániku dlhu. V tejto súvislosti odvolatelky tvrdia, ze za predpokladu, ze Komisia dospeje k záveru, ze platba spolocnosti SKW bude mat oslobodzujúci úcinok iba voci nim, a nie voci spolocnosti Gigaset, nebudú odvolatelky vediet urcit výsku sumy, ktorú majú nakoniec zaplatit, a vnútrostátny súd, ktorý by mal prípadne spor v tejto súvislosti rozhodnút, nebude môct o tomto bode rozhodnút. 63 Vseobecný súd tým porusil nielen zásadu právnej istoty, ktorá sa uplatnuje v oblasti spolocného a nerozdielneho platenia pokút, ale aj zásadu nulla poena sine lege certa, povinnost odôvodnenia, ktorej podlieha, ako aj clánok 296 ZFEÚ. 64 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je nový, a teda neprípustný, a v kazdom prípade je nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 65 Na úvod treba uviest, ze odvolatelky v tomto odvolacom dôvode, ktorý smeruje zároven proti bodu 288 napadnutého rozsudku a rovnako aj proti bodu 2 prvej zarázke poslednej casti vety výroku tohto rozsudku, tvrdia, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked uviedol, ze sumy, ktoré SKW prípadne zaplatí ako úhradu pokút, ktoré jej boli ulozené v clánku 2 písm. f) a g) sporného rozhodnutia, majú oslobodzujúci úcinok iba vo vztahu k odvolatelkám. 66 V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora predstavuje záujem na konaní podmienku prípustnosti, ktorá musí pretrvávat az do okamihu rozhodnutia vo veci samej. Takýto záujem existuje, ak odvolanie môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ho podal (rozsudok z 24. marca 2011, Ferrero/ÚHVT, [70]C-552/09 P, [71]EU:C:2011:177, bod [72]39 a citovaná judikatúra). 67 Takáto podmienka prípustnosti sa vztahuje tak na odvolanie ako celok, ako aj na kazdý odvolací dôvod predlozený na jeho podporu. 68 Ako to uviedol generálny advokát v bodoch 96 a 98 svojich návrhov, Vseobecný súd v prejednávanej veci výslovne v bode 288 napadnutého rozsudku a v bode 2 prvej zarázke poslednej casti vety výroku tohto rozsudku uviedol, ze platby spolocnosti SKW ako úhrada pokút, ktoré jej boli ulozené v clánku 2 písm. f) a g) sporného rozhodnutia, budú mat úcinok zániku dlhu vo vztahu k pokutám, ktoré boli ulozené odvolatelkám. Týmto odvolacím dôvodom sa vsak v podstate navrhuje, aby Súdny dvor uznal, ze takéto platby majú úcinok zániku dlhu v prospech tretej osoby, v prejednávanej veci spolocnosti Gigaset, z coho odvolatelky nemôzu mat ziadny prospech. 69 V dôsledku toho treba stvrtý odvolací dôvod zamietnut ako neprípustný. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES, clánku 23 nariadenia c. 1/2003, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania, práva odvolateliek byt vypocutý a povinnosti odôvodnenia Argumentácia úcastníkov konania 70 V piatom odvolacom dôvode, ktorý je subsidiárny a smeruje zároven proti bodu 288 napadnutého rozsudku a rovnako aj proti bodu 2 prvej zarázke výroku napadnutého rozsudku, odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze pri opätovnom posúdení výsky pokút ulozených odvolatelkám porusil clánok 81 ES, clánok 23 nariadenia c. 1/2003, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania, právo byt vypocutý a povinnost odôvodnenia, ked od casti pokuty, ktorá by sa povazovala za uhradenú zo strany odvolateliek v prípade platby zo strany spolocnosti SKW, odpocítal znízenie pokuty protiprávne priznané odvolatelkám na základe oznámenie o zhovievavosti, a to bez toho, aby odpovedal na tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti predlozili odvolatelky. 71 V tomto zmysle odvolatelky tvrdia, ze pri neexistencii znízenia pokuty, ktorú získala protiprávne SKW na základe oznámenia o zhovievavosti, ktoré predlozili odvolatelky v ich prospech a nie v prospech spolocnosti SKW, pomer pokuty ulozenej odvolatelkám v bode 2 prvej zarázke výroku napadnutého rozsudku, cize 2,49 milióna eur, pre ktorú platby vykonané spolocnostou SKW majú úcinok zániku dlhu, by bol vyssí a dosiahol by výsku 3,47 milióna eur. Vyplýva z toho, ze Vseobecný súd tak nepriamo a v neprospech odvolateliek zohladnil protiprávne znízenie pokuty, ktoré získala SKW. 72 Odvolatelky preto navrhujú, aby Súdny dvor urcil pre spolocnost Degussa oslobodzujúci úcinok platby spolocnosti SKW na výsku 3,47 milióna eur. Posúdenie Súdnym dvorom 73 Odvolatelky týmto odvolacím dôvodom kritizujú Vseobecný súd, ze v podstate, pokial ide o pokutu vo výske 2,49 milióna eur, ktorú im spolocne a nerozdielne Vseobecný súd ulozil v bode 2 prvej zarázke napadnutého rozsudku, stanovil pre spolocnost Degussa úcinok zániku dlhu pri platbe vykonanej spolocnostou SKW na úhradu pokút, ktoré jej boli ulozené v clánku 2 písm. f) a g) sporného rozhodnutia, na sumu 2,49 milióna eur a nie na sumu 3,47 milióna eur. 74 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla mechanizmu vztahujúceho sa na pokutu, ktorú Vseobecný súd ulozil spolocne a nerozdielne odvolatelkám v clánku 2 prvej zarázke výroku napadnutého rozsudku, SKW uz na základe platieb vykonaných na úhradu pokút, ktoré jej boli ulozené clánkom 2 písm. f) a g) sporného rozhodnutia, môze oslobodit odvolatelky od povinnosti platit celú pokutu vo výske 2,49 milióna eur, ktorá im bola spolocne a nerozdielne ulozená. 75 SKW teda, ako to konstatuje aj generálny advokát v bode 106 svojich návrhov, nemôze mat povinnost co i len ciastocne uhradit pokutu 1,24 milióna eur stanovenú v bode 2 druhej zarázke výroku napadnutého rozsudku. Ako totiz vyplýva z bodu 289 napadnutého rozsudku a bodu 2 druhej zarázky výroku tohto rozsudku, ktoré nie sú v rámci tohto odvolania spochybnené, táto suma bola ulozená výlucne spolocnosti Degussa z dôvodu opakovaného porusovania, a teda nebude ovplyvnená prípadnými platbami vykonanými spolocnostou SKW na úhradu pokuty, ktorá jej bola ulozená. 76 V dôsledku toho treba piaty odvolací dôvod zamietnut. 77 Z tohto dôvodu je potrebné odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O trovách 78 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. 79 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 80 Kedze Degussa a AlzChem nemali úspech vo svojich dôvodoch a Komisia navrhla zaviazat ich na náhradu trov konania, je opodstatnené ulozit im povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Evonik Degussa GmbH a AlzChem AG sú povinné znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii. Podpisy __________________________________________________________________ ( [73]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXqBz5jL/L89794-6664TMP.html#t-ECR_62014CJ0155_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:045:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A381&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A381&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A55&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A55&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A55&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A27&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A27&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point118 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point170 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A719&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A719&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A719&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A23&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A177&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A177&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A177&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 73. file:///tmp/lynxXXXXqBz5jL/L89794-6664TMP.html#c-ECR_62014CJ0155_SK_01-E0001