ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 8. septembra 2015 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Trestné konanie týkajúce sa trestných cinov v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH) -- Clánok 325 ZFEÚ -- Vnútrostátna právna úprava stanovujúca absolútne premlcacie doby, ktoré môzu viest k beztrestnosti trestných cinov -- Potenciálne poskodenie financných záujmov Európskej únie -- Povinnost vnútrostátneho súdu neuplatnit akékolvek ustanovenie vnútrostátneho práva, ktoré by mohlo ohrozit splnenie povinností, ktoré clenským státom ukladá právo Únie" Vo veci C-105/14, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale di Cuneo (Taliansko) zo 17. januára 2014 a dorucený Súdnemu dvoru 5. marca 2014, ktorý súvisí s trestným konaním proti: Ivovi Tariccovi, Eziovi Filippimu, Isabelle Leonettiovej, Nicolovi Spagnolovi, Davidovi Salvonimu, Flaviovi Spaccaventovi, Gorancovi Anakievovi, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, podpredseda K. Lenaerts, predsedovia komôr R. Silva de Lapuerta, L. Bay Larsen, T. von Danwitz a J.-C. Bonichot, sudcovia, A. Arabadziev, M. Safjan, D. Sváby, M. Berger (spravodajkyna), A. Prechal, E. Jarasiunas a C. G. Fernlund, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: L. Carrasco Marco, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. marca 2015, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- G. Anakiev, v zastúpení: L. Sani, avvocato, -- talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci M. Salvatorelli a L. Ventrella, avvocati dello Stato, -- nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia, -- polská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca, -- Európska komisia, v zastúpení: P. Rossi a R. Lyal, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 30. apríla 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 101 ZFEÚ, 107 ZFEÚ a 119 ZFEÚ, ako aj clánku 158 smernice 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spolocnom systéme dane z pridanej hodnoty ([2]Ú. v. EÚ L 347, s. 1). 2 Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania zacatého proti I. Tariccovi, E. Filippimu, I. Leonettiovej, N. Spagnolovi, D. Salvonimu, D. Spaccaventovi a G. Anakievovi (dalej len spolu "obvinení") z dôvodu, ze zalozili a zosnovali zlocineckú skupinu na úcely páchania rôznych trestných cinov v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH). Právny rámec Právo Únie 3 Clánok 325 ZFEÚ stanovuje: "1. Únia a clenské státy zamedzia podvody a iné protiprávne konanie poskodzujúce financné záujmy Únie prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto clánkom, co má pôsobit odradzujúco a tak, aby to poskytlo, v clenských státoch, institúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie úcinnú ochranu. 2. Clenské státy prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poskodzujúcich financné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poskodzujúcich ich vlastné financné záujmy. ..." Dohovor o ochrane financných záujmov Európskych spolocenstiev 4 Podla preambuly Dohovoru o ochrane financných záujmov Európskych spolocenstiev, ktorý bol prijatý na základe clánku K.3 Zmluvy o Európskej únii a podpísaný 26. júla 1995 v Luxemburgu ([3]Ú. v. ES C 316, s. 48, dalej len "Dohovor PIF"), sú zmluvné strany tohto Dohovoru, teda clenské státy Európskej únie, presvedcené, "ze ochrana financných záujmov Európskych spolocenstiev vyzaduje trestné stíhanie kazdého podvodného konania, ktoré poskodzuje predmetné záujmy" a "ze je nevyhnutné ukladat za tieto konania ako za trestné ciny úcinné, úmerné a odstrasujúce tresty bez toho, aby bolo dotknuté uplatnenie iných trestov v urcitých primeraných prípadoch a stanovit, prinajmensom v závazných prípadoch, tresty odnatia slobody". 5 Clánok 1 ods. 1 Dohovoru PIF stanovuje: "1. Na úcely tohto dohovoru je podvodom poskodzujúcim financné záujmy Európskych spolocenstiev: ... b) v súvislosti s príjmami kazdý úmyselný cin alebo opomenutie súvisiace s -- pouzívaním alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov, ktoré majú za následok nezákonný úbytok prostriedkov zo vseobecného rozpoctu Európskych spolocenstiev alebo z rozpoctov spravovaných Európskymi spolocenstvami alebo v ich mene; ..." 6 Clánok 2 ods. 1 tohto Dohovoru upravuje: "Kazdý clenský stát prijme nevyhnutné opatrenia zabezpecujúce, aby sa za konanie uvedené v clánku 1 a za spoluúcast, navádzanie alebo pokus o konanie uvedené v clánku 1 ods. 1 ukladali úcinné, úmerné a odstrasujúce tresty, ktoré by prinajmensom v prípadoch závazného podvodu zahrnovali aj tresty odnatia slobody s moznostou extradície, pricom za závazný podvod sa povazuje podvod týkajúci sa minimálne ciastky, ktorej výsku stanoví kazdý clenský stát. Táto minimálna ciastka nesmie presiahnut sumu 50000 [eur]." Smernica 2006/112 7 Clánok 131 smernice 2006/112 stanovuje: "Oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 az 9 [hlavy IX smernice 2006/112] sa uplatnujú bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spolocenstva a v súlade s podmienkami, ktoré clenské státy stanovia na úcely zabezpecenia správneho a jednoznacného uplatnovania tohto oslobodenia od dane a na úcely predchádzania akýmkolvek mozným danovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneuzitiu dane." 8 Clánok 138 ods. 1 tejto smernice stanovuje: "Clenské státy oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta urcenia mimo ich územia, ale v rámci Spolocenstva predávajúcim, nadobúdatelom alebo na ich úcet, uskutocnené pre inú zdanitelnú osobu alebo nezdanitelnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom clenskom státe, nez je clenský stát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru zacala." 9 Clánok 158 uvedenej smernice stanovuje: "1. ... clenské státy môzu zaviest iný rezim uskladnovania nez rezim colné uskladnovanie v týchto prípadoch: a) ak je tovar urcený pre bezcolné predajne na úcely dodania tovaru...; ... 2. Ak clenské státy uplatnia moznost oslobodenia od dane stanovenú v odseku 1 písm. a), prijmú opatrenia potrebné na zabezpecenie správneho a jednoduchého uplatnovania tohto oslobodenia a na predchádzanie akýmkolvek danovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneuzitiu dane. ..." Rozhodnutie 2007/436/ES 10 Clánok 2 ods. 1 rozhodnutia Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spolocenstiev ([4]Ú. v. EÚ L 163, s. 17) znie takto: "Príjem z nizsie uvedeného tvorí vlastné zdroje, ktoré sa zahrnajú do vseobecného rozpoctu Európskej únie: ... b) ... z uplatnovania jednotnej sadzby platnej pre vsetky clenské státy na harmonizované vymeriavacie základy DPH stanovené v súlade s pravidlami Spolocenstva. ..." Talianske právo 11 Clánok 157 talianskeho trestného zákona v znení zákona c. 251 z 5. decembra 2005 (GURI c. 285, zo 7. decembra 2005, dalej len "trestný zákon") o premlcaní v trestných veciach stanovuje: "Trestnost cinu zaniká uplynutím premlcacej doby, rovnajúcej sa hornej hranici trestu odnatia slobody stanoveného za daný trestný cin príslusným ustanovením, v kazdom prípade vsak v trvaní aspon sest rokov, pokial ide o zlociny, a styri roky, pokial ide o preciny, aj keby za tieto trestné ciny bolo mozné ulozit iba penaznú pokutu. ..." 12 Clánok 158 tohto trestného zákona upravuje zaciatok premlcacej doby takto: "Premlcacia doba zacína plynút odo dna dokonania trestného cinu alebo, v prípade trestných cinov v stádiu pokusu alebo pokracovacích trestných cinov, odo dna, ked sa konanie páchatela pri pokuse trestného cinu skoncilo, resp. odo dna ukoncenia pokracovacieho trestného cinu. ..." 13 Podla clánku 159 uvedeného zákona týkajúceho sa ustanovení o spocívaní premlcacej doby: "Premlcacia doba spocíva vo vsetkých prípadoch, ked spocíva postup, trestné konanie alebo doba predbezného zadrzania stanovená speciálnym zákonným ustanovením, ako aj v týchto prípadoch: (1) povolenie stíhania; (2) postúpenie veci inému súdu; (3) zastavenie postupu alebo trestného konania z dôvodov prekázky úcasti na pojednávaní úcastníkov konania alebo obhajcov, alebo na ziadost obvineného ci jeho advokáta. ... ... Premlcacia doba opätovne plynie odo dna, kedy zanikol dôvod tohto spocívania." 14 Clánok 160 toho istého zákona upravujúci prerusenie premlcania stanovuje: "Premlcacia doba sa prerusuje v dôsledku rozsudku alebo trestného rozkazu. Premlcacia doba sa prerusuje aj na základe uznesení o osobných predbezných opatreniach... [a] uznesení o nariadení predbezného prejednania obzaloby... Ak bola premlcacia doba prerusená, odo dna prerusenia zacína plynút nová premlcacia doba. V prípade, ze je daných viac dôvodov prerusenia, premlcacia doba zacína plynút od neskorsieho z nich; premlcacie doby podla clánku 157 vsak nemozno v nijakom prípade predlzit nad rámec premlcacích dôb uvedených v clánku 161 druhom odseku s výnimkou trestných cinov stanovených v clánku 51 ods. 3a a 3c trestného poriadku." 15 Podla clánku 161 trestného zákona týkajúceho sa úcinkov spocívania a prerusenia premlcania: "Úcinky spocívania a prerusenia premlcania sa vztahujú na vsetkých páchatelov trestného cinu. S výnimkou stíhania trestných cinov podla clánku 51 ods. 3a a 3c trestného poriadku môze prerusenie premlcacej doby viest k jej predlzeniu nanajvýs o stvrtinu ..." 16 Clánok 416 trestného zákona stanovuje, ze ten, kto zalozí alebo zosnuje zlocineckú skupinu, potrestá sa odnatím slobody az na sedem rokov. Samotná úcast v zlocineckej skupine sa trestá odnatím slobody az na pät rokov. 17 Podla clánku 2 legislatívneho nariadenia c. 74, ktorým sa stanovuje nová právna úprava danových trestných cinov v oblasti dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty (decreto legislativo n. 74, nuova disciplina dei reati in materia di imposte sui redditi e sul valore aggiunto), z 10. marca 2000 (GURI c. 76, z 31. marca 2000, dalej len "DL c. 74/2000"), sa podanie podvodného priznania DPH skreslením údajov hospodárskej a obchodnej evidencie pouzitím fiktívnych faktúr a iných podkladov potrestá trestom odnatia slobody na jeden rok a sest mesiacov az sest rokov. Tá istá trestná sadzba hrozí podla § 8 DL c. 74/2000 tomu, kto vystaví fiktívne faktúry s cielom umoznit tretím osobám nezaplatenie DPH. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky 18 Obvineným sa pred Tribunale di Cuneo kladie za vinu, ze v priebehu zdanovacích období 2005 az 2009 zalozili a zosnovali zlocineckú skupinu na úcely páchania rôznych trestných cinov v oblasti DPH. Vytýka sa im, ze uskutocnovali podvodné právne konstrukcie typu "kolotocový podvod s DPH" spocívajúci predovsetkým v zakladaní schránkových spolocností a vo vydávaní falosných podkladov, na základe ktorých nadobúdali majetok, v danom prípade flase sampanského, bez DPH. Táto operácia mala spolocnosti Planet Srl (dalej len "Planet") umoznit nakladat s tovarmi za nizsiu cenu, ako bola cena trhu, a mohla ju dalej predávat svojim zákazníkom, cím na tomto trhu narusovala hospodársku sútaz. 19 Spolocnost Planet prijímala faktúry vystavované týmito schránkovými spolocnostami týkajúce sa neexistujúcich operácií. Tieto spolocnosti vsak nepodali rocné priznanie DPH, alebo, ak ho aj podali, v kazdom prípade neuskutocnili príslusné platby. Spolocnost Planet naopak zaznamenávala faktúry vystavené uvedenými schránkovými spolocnostami vo svojom úctovníctve, pricom neoprávnene odpocítavala DPH uvedenú na týchto faktúrach, a podávala tak podvodné rocné priznania DPH. 20 Z uznesenia o zacatí prejudiciálneho konania vyplýva, ze vnútrostátny súd po niekolkých procesných prekázkach vo veci, ktorá mu bola predlozená, a potom, co zamietol pocetné námietky vznesené obvinenými v rámci predbezného prejednania obzaloby pred týmto súdom, vydal na jednej strane rozsudok o zastavení trestného stíhania týkajúci sa jedného z obvinených, G. Anakieva, s tým, ze predmetné trestné ciny boli voci nemu premlcané. Na druhej strane by mal vydat rozhodnutie o zacatí hlavného konania proti ostatným obvineným a súcasne vytýcit dátum hlavného pojednávania. 21 Vnútrostátny súd spresnuje, ze podla clánkov 2 a 8 DL c. 74/2000 je za trestné ciny vytýkané obvineným stanovený trest odnatia slobody az na sest rokov. Naproti tomu za trestný cin zlocineckej skupiny, ktorý je upravený v clánku 416 trestného zákona, a za ktorý môzu byt obvinení tiez uznaní vinní, sa ten, kto zalozí alebo zosnuje zlocineckú skupinu, potrestá odnatím slobody az na sedem rokov a samotná úcast sa trestá odnatím slobody az na pät rokov. Z toho vyplýva, ze pre tých, ktorí zalozili alebo zosnovali zlocineckú skupinu je premlcacia doba sedem rokov, zatial co pre ostatných je to sest rokov. Posledný úkon, ktorý viedol k preruseniu premlcacej doby, bolo uznesenie o nariadení predbezného prejednania obzaloby. 22 Napriek preruseniu premlcania môze byt táto doba podla clánku 160 posledného odseku trestného zákona v spojení s clánkom 161 tohto zákona (dalej len "dotknuté vnútrostátne ustanovenia") predlzená nanajvýs na sedem rokov a sest mesiacov, alebo v prípade zakladatelov alebo zosnovatelov zlocineckej skupiny na osem rokov a devät mesiacov odo dna, ked nastali skutkové okolnosti trestného cinu. Podla vnútrostátneho súdu je nesporné, ze vsetky trestné ciny sa premlcia, pokial uz ich premlcanie nenastalo, najneskôr 8. februára 2018, teda este predtým, ako sa voci obvineným bude môct vydat konecný rozsudok. Táto skutocnost by mohla mat za následok, ze obvinení, ktorí sa údajne dopustili podvodu s DPH vo výske niekolkých miliónov eur, by mohli tazit z faktickej beztrestnosti z dôvodu uplynutia premlcacej doby. 23 Podla vnútrostátneho súdu bol tento následok v kazdom prípade predvídatelný z dôvodu existencie pravidla nachádzajúceho sa v clánku 160 poslednom odseku trestného zákona, ktoré v spojení s pravidlom nachádzajúcim sa v clánku 161 druhom odseku tohto zákona tým, ze po prerusení plynutia premlcania umoznuje predlzenie premlcacej doby iba o stvrtinu jej pôvodnej dlzky, v skutocnosti vo väcsine prípadov trestného stíhania neprerusuje plynutie premlcania. 24 Trestné stíhania týkajúce sa takých danových podvodov, akých sa mali dopustit obvinení, obvykle pozostávajú z velmi zlozitých vysetrovaní, takze konanie trvá velmi dlhú dobu uz vo fáze predbezných vysetrovaní. Dlzka konania vo vsetkých jeho stupnoch v týchto typoch prípadov vedúca k faktickej beztrestnosti v Taliansku nie je ojedinelým, ale standardným prípadom. Pre orgány talianskej financnej správy je navyse spravidla nemozné vymôct sumu dane, ktorá bola predmetom dotknutého trestného cinu. 25 V tomto kontexte sa vnútrostátny súd domnieva, ze dotknuté vnútrostátne ustanovenia nepriamo povolujú nekalú sútaz uskutocnovanú niektorými hospodárskymi subjektmi usadenými v Taliansku v porovnaní s podnikmi usadenými v iných clenských státoch, cím porusujú clánok 101 ZFEÚ. Podla jeho názoru môzu tieto ustanovenia zvýhodnovat niektoré podniky v rozpore s clánkom 107 ZFEÚ. Uvedené ustanovenia majú okrem toho v skutocnosti za následok oslobodenie od dane, ktoré nie je upravené v clánku 158 ods. 2 smernice 2006/112. Napokon beztrestnost v prospech páchatelov danových podvodov porusuje hlavnú zásadu stanovenú v clánku 119 ZFEÚ, podla ktorej musia clenské státy zabezpecit zdravý stav svojich verejných financií. 26 Vnútrostátny súd sa vsak domnieva, ze pokial by bol oprávnený neuplatnit dotknuté vnútrostátne ustanovenia, bolo by v Taliansku mozné zabezpecit úcinné uplatnovanie práva Únie. 27 Za týchto podmienok Tribunale di Cuneo rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Dochádza k poruseniu ustanovenia o ochrane hospodárskej sútaze nachádzajúceho sa v clánku 101 ZFEÚ tým, ze clánok 160 posledný odsek trestného zákona stanovuje predlzenie premlcacej doby v dôsledku prerusenia iba o stvrtinu jej pôvodnej dlzky, a teda umoznuje premlcanie trestných cinov a následne ich beztrestnost napriek vcasnému vykonaniu úkonov v rámci trestného konania? 2. Zaviedla Talianska republika formu státnej pomoci zakázanej clánkom 107 ZFEÚ tým, ze clánok 160 posledný odsek trestného zákona stanovuje predlzenie premlcacej doby v dôsledku prerusenia iba o stvrtinu jej pôvodnej dlzky, a teda zbavuje trestných následkov trestné ciny, ktorých sa dopústajú nepoctivé hospodárske subjekty? 3. Doplnila Talianska republika neoprávnene dalsiu moznost oslobodenia od dane k tým, ktoré sú taxatívne upravené v clánku 158 smernice 2006/112 tým, ze clánok 160 posledný odsek trestného zákona stanovuje predlzenie premlcacej doby v dôsledku prerusenia iba o stvrtinu jej pôvodnej dlzky, a teda poskytuje beztrestnost tým, ktorí zneuzívajú túto smernicu? 4. Dochádza k poruseniu zásady zdravých verejných financií upravenej v clánku 119 ZFEÚ tým, ze clánok 160 posledný odsek trestného zákona stanovuje predlzenie premlcacej doby v dôsledku prerusenia iba o stvrtinu jej pôvodnej dlzky, a netrestá tak konania, ktoré tento stát pripravujú o nevyhnutné zdroje, potrebné aj na plnenie svojich záväzkov voci Európskej únii?" O prejudiciálnych otázkach O prípustnosti otázok 28 G. Anakiev, rovnako ako talianska a nemecká vláda, zastáva názor, ze otázky polozené vnútrostátnym súdom sú neprípustné. G. Anakiev v tejto súvislosti uvádza, ze ustanovenia vnútrostátneho práva upravujúce premlcanie v prípade danových trestných cinov sa nedávno zmenili, takze úvahy vnútrostátneho súdu sú neopodstatnené. Talianska a nemecká vláda sa v podstate domnievajú, ze otázky výkladu polozené vnútrostátnym súdom sú cisto abstraktné a hypotetické a nemajú ziadnu súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej. 29 V tomto ohlade treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora v rámci spolupráce medzi týmto súdom a vnútrostátnymi súdmi zakotvenej v clánku 267 ZFEÚ prinálezí iba vnútrostátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý musí niest zodpovednost za následné súdne rozhodnutie, aby so zretelom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj dôlezitost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto, ak sa polozené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút (pozri najmä rozsudok Banco Privado Portuguęs a Massa Insolvente do Banco Privado Portuguęs, C-667/13, [5]EU:C:2015:151, bod 34 a citovanú judikatúru). 30 Z toho vyplýva, ze pri otázkach týkajúcich sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môze odmietnut rozhodnút o prejudiciálnej otázke polozenej vnútrostátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá ziadnu súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokial ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sa mu polozili (pozri najmä rozsudok Halaf, C-528/11, [6]EU:C:2013:342 bod 29 a citovanú judikatúru). 31 Ako vsak v podstate uviedla generálna advokátka v bode 45 a nasl. svojich návrhov, v danej veci zjavne nie sú splnené podmienky, ktoré by mohli Súdny dvor viest k odmietnutiu rozhodnút o polozených otázkach. Údaje obsiahnuté v uznesení o zacatí prejudiciálneho konania totiz Súdnemu dvoru umoznujú podat vnútrostátnemu súdu uzitocné odpovede. Navyse tieto údaje umoznujú dotknutým osobám v zmysle clánku 23 Statútu Súdneho dvora Európskej únie uzitocne sa k danej veci vyjadrit. 32 Navyse z uznesenia o zacatí prejudiciálneho konania jasne vyplýva, ze otázky polozené Súdnemu dvoru nie sú v ziadnom ohlade hypotetické a ze existuje súvislost s existenciou sporu vo veci samej, kedze tieto otázky sa týkajú výkladu viacerých ustanovení práva Únie, ktoré vnútrostátny súd povazuje za relevantné pre následné rozhodnutie, ktoré vydá v konaní vo veci samej, predovsetkým pokial ide o odovzdanie obvinených rozhodovaciemu zlozeniu. 33 Za týchto okolností musí byt návrh na zacatie prejudiciálneho konania vyhlásený za prípustný. O tretej otázke 34 Svojou tretou otázkou, ktorou sa treba zaoberat v prvom rade, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci taká vnútrostátna právna úprava týkajúca sa premlcania trestných cinov, akou je úprava tvorená dotknutými vnútrostátnymi ustanoveniami, ktorá v rozhodnom case, z pohladu skutkových okolností veci samej, stanovila, ze úkon, ktorý vedie k preruseniu plynutia doby a spadá do rámca trestných stíhaní týkajúcich sa trestných cinov v oblasti DPH, mal za následok predlzenie premlcacej doby iba o stvrtinu jej pôvodnej dlzky, takze stíhané osoby mohli tazit z faktickej beztrestnosti, zavádza oslobodenie od DPH, ktoré nie je upravené v clánku 158 smernice 2006/112. V prípade kladnej odpovede na túto otázku sa vnútrostátny súd v druhom rade pýta, ci je oprávnený neuplatnit tieto ustanovenia. O zlucitelnosti vnútrostátnej právnej úpravy, akou je úprava tvorená dotknutými vnútrostátnymi ustanoveniami, s právom Únie 35 V prvom rade treba podotknút, ze hoci tretia otázka odkazuje na clánok 158 smernice 2006/112, z odôvodnenia uznesenia o zacatí prejudiciálneho konania jasne vyplýva, ze vnútrostátny súd sa touto otázkou v podstate pýta, ci taká vnútrostátna právna úprava, akou je úprava tvorená dotknutými ustanoveniami, nebráni úcinnému boju proti podvodom v oblasti DPH v dotknutom clenskom státe v rozpore so smernicou 2006/112, ako aj vo vseobecnosti s právom Únie. 36 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v oblasti DPH zo smernice 2006/112 v spojení s clánkom 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ vyplýva, ze clenské státy nemajú len vseobecnú povinnost prijat vsetky legislatívne a správne opatrenia, aby zabezpecili, ze splatná DPH bude na ich príslusných územiach vyberaná v plnej výske, ale musia aj bojovat proti podvodom (pozri v tomto zmysle rozsudok Ĺkerberg Fransson, C-617/10, [7]EU:C:2013:105, bod 25 a citovanú judikatúru). 37 Okrem toho clánok 325 ZFEÚ ukladá clenským státom povinnost bojovat proti protiprávnym konaniam poskodzujúcim financné záujmy Únie prostredníctvom odstrasujúcich a úcinných opatrení a osobitne im ukladá povinnost prijat rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poskodzujúcich financné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poskodzujúcich ich vlastné financné záujmy (pozri rozsudok Ĺkerberg Fransson, C-617/10, [8]EU:C:2013:105, bod 26 a citovanú judikatúru). 38 Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznuje, ze vlastné zdroje Únie podla clánku 2 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Rady 2007/436 zahrnajú okrem iného príjmy pochádzajúce z uplatnenia jednotnej sadzby na harmonizovaný vymeriavací základ DPH stanovený v súlade s pravidlami Únie, existuje tak priama súvislost medzi výberom príjmov z DPH v súlade s uplatnitelným právom Únie na jednej strane a dostupnostou zodpovedajúceho zdroja zalozeného na DPH v rozpocte Únie na strane druhej, lebo akýkolvek výpadok vo výbere týchto príjmov spôsobuje potenciálne znízenie tohto druhu zdroja financných prostriedkov (pozri rozsudok Ĺkerberg Fransson, C-617/10, [9]EU:C:2013:105, bod 26). 39 Clenské státy síce majú volnost pri výbere uplatnitelných sankcií, ktoré môzu mat formu správnych sankcií, trestných sankcií alebo môze íst o kombináciu oboch sankcií, na úcely zabezpecenia výberu príjmov z DPH v plnom rozsahu, a tým ochrany financných záujmov Únie v súlade s ustanoveniami smernice 2006/112 a clánkom 325 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Ĺkerberg Fransson, C-617/10, [10]EU:C:2013:105, bod 34 a citovanú judikatúru), avsak trestné sankcie môzu byt nevyhnutné v rámci úcinného a odstrasujúceho boja proti niektorým závazným prípadom podvodov v oblasti DPH. 40 Dalej treba pripomenút, ze podla clánku 2 ods. 1 Dohovoru PIF clenské státy musia prijat nevyhnutné opatrenia zabezpecujúce, aby sa za konanie predstavujúce podvod poskodzujúci financné záujmy Únie ukladali úcinné, primerané a odstrasujúce tresty, ktoré by prinajmensom v prípadoch závazného podvodu zahrnali aj tresty odnatia slobody. 41 Pojem "podvod" je definovaný v clánku 1 Dohovoru PIF ako "... kazdý úmyselný cin alebo opomenutie súvisiace s pouzívaním alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov, ktoré majú za následok nezákonný úbytok prostriedkov zo vseobecného rozpoctu [Únie] alebo z rozpoctov spravovaných [Úniou] alebo v [jej] mene". Tento pojem tak zahrnuje príjmy pochádzajúce z uplatnenia jednotnej sadzby na harmonizovaný vymeriavací základ DPH stanovený v súlade s pravidlami Únie. Tento záver nemôze spochybnit skutocnost, ze DPH sa nevybrala priamo v mene Únie, kedze clánok 1 Dohovoru PIF konkrétne nestanovuje takú podmienku, ktorá by bola v rozpore s cielom tohto Dohovoru, ktorým je posilnenie boja proti podvodom poskodzujúcim financné záujmy Únie. 42 V danom prípade z uznesenia o zacatí prejudiciálneho konania vyplýva, ze vnútrostátna právna úprava stanovuje trestné sankcie za trestné ciny, ktoré sú predmetom trestného stíhania v konaní vo veci samej, a síce predovsetkým za zalozenie a zosnovanie zlocineckej skupiny s cielom páchat trestné ciny v oblasti DPH, ako aj za podvody v tej istej oblasti vo výske niekolkých miliónov eur. Treba konstatovat, ze také trestné ciny predstavujú závazný podvod poskodzujúci financné záujmy Únie. 43 Zo vsetkých úvah uvedených v bodoch 37 a 39 az 41 tohto rozsudku vyplýva, ze clenské státy musia zabezpecit, aby sa za také prípady závazného podvodu ukladali predovsetkým úcinné a odstrasujúce tresty. Opatrenia prijaté v tejto súvislosti musia byt navyse rovnaké ako opatrenia, ktoré clenské státy prijímajú v rámci boja proti podvodom rovnakého stupna závaznosti, ktoré poskodzujú ich vlastné financné záujmy. 44 Vnútrostátnemu súdu teda prinálezí pri zohladnení vsetkých relevantných právnych a skutkových okolností overit, ci uplatnitelné vnútrostátne ustanovenia umoznujú ukladat úcinné a odstrasujúce tresty za prípady závazných podvodov poskodzujúcich financné záujmy Únie. 45 V tejto súvislosti treba spresnit, ze ani vnútrostátny súd, ani dotknuté osoby, ktoré podali pripomienky Súdnemu dvoru, nespochybnili odstrasujúci charakter trestných sankcií uvedených daných súdom, a síce trest odnatia slobody az na sedem rokov, ani zlucitelnost okolností, ze v talianskom práve je stanovená premlcacia doba pre skutocnosti zakladajúce trestný cin podvodu, ktorý poskodzuje financné záujmy Únie, s právom Únie. 46 Ako vsak vyplýva z uznesenia o zacatí prejudiciálneho konania, dotknuté vnútrostátne ustanovenia majú preto, ze v prípade prerusenia plynutia premlcania z niektorého z dôvodov uvedených v clánku 160 trestného zákona zavádzajú pravidlo, podla ktorého dlzka premlcacej doby nemôze byt v ziadnom prípade predlzená viac ako o stvrtinu svojej pôvodnej dlzky, s prihliadnutím na zlozitost a dlzku trestných konaní vedúcich k prijatiu konecného rozsudku, za následok neutralizáciu casového úcinku dôvodu, ktorý viedol k preruseniu plynutia premlcania. 47 V prípade, ze vnútrostátny súd dospeje k záveru, ze uplatnenie vnútrostátnych ustanovení týkajúcich sa prerusenia premlcania by malo za následok, ze skutkové okolnosti zakladajúce trestný cin závazného podvodu nebudú v znacnom pocte prípadov potrestané, pretoze tieto skutkové okolnosti sa premlcia skôr, ako sa bude môct konecným rozhodnutím ulozit trest stanovený zákonom, treba konstatovat, ze opatrenia stanovené vnútrostátnym právom v rámci boja proti podvodom a iným nelegálnym cinnostiam poskodzujúcim financné záujmy Únie, nemozno povazovat za úcinné a odstrasujúce, co je nezlucitelné s clánkom 325 ods. 1 ZFEÚ, clánkom 2 ods. 1 Dohovoru PIF, ako aj smernicou 2006/112 v spojení s clánkom 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ. 48 Vnútrostátnemu súdu okrem toho prinálezí overit, ci sa dotknuté vnútrostátne ustanovenia uplatnujú v prípadoch podvodov v oblasti DPH rovnako ako v prípadoch podvodov poskodzujúcich financné záujmy Talianskej republiky, ako to pozaduje clánok 325 ods. 2 ZFEÚ. Nie je to tak, predovsetkým ak clánok 161 druhý odsek trestného zákona stanovuje dlhsiu premlcaciu dobu, pokial ide o skutkové okolností porovnatelnej povahy a závaznosti, ktoré poskodzujú financné záujmy Talianskej republiky. Ako vsak poznamenala Európska komisia na pojednávaní na Súdnom dvore, co musí overit vnútrostátny súd, talianske právo predovsetkým nestanovuje ziadnu absolútnu premlcaciu dobu, pokial ide o trestné ciny týkajúce sa zosnovania zlocineckej skupiny na úcely páchania trestných cinov v oblasti spotrebnej dane z tabakových výrobkov. O následkoch prípadnej nezlucitelnosti dotknutých vnútrostátnych ustanovení s pravom Únie a úlohe vnútrostátneho súdu 49 V prípade, ak by vnútrostátny súd dospel k záveru, ze dotknuté vnútrostátne ustanovenia nesplnajú poziadavky vyplývajúce z práva Únie týkajúce sa úcinných a odstrasujúcich opatrení prijímaných v rámci bola proti podvodom v oblasti DPH, má povinnost zabezpecit plný úcinok týchto noriem, pricom v prípade potreby neuplatní uvedené ustanovenia, a neutralizuje tak následok uvedený v bode 46 tohto rozsudku bez toho, aby musel pozadovat alebo cakat na ich predchádzajúce zrusenie zákonodarnou cestou alebo akýmkolvek iným ústavným postupom (pozri v tomto zmysle rozsudky Berlusconi a i., C-387/02, C-391/02 a C-403/02, [11]EU:C:2005:270, bod 72 a citovanú judikatúru, ako aj Kücükdeveci, C-555/07, [12]EU:C:2010:21, bod 51 a citovanú judikatúru). 50 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze povinnost clenských státov bojovat proti protiprávnym konaniam poskodzujúcim financné záujmy Únie prostredníctvom odstrasujúcich a úcinných opatrení, ako aj ich povinnost prijímat rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poskodzujúcich tieto záujmy, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poskodzujúcich ich vlastné financné záujmy, sú povinnostami ulozenými predovsetkým primárnym právom Únie, konkrétne clánkom 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ. 51 Tieto ustanovenia primárneho práva Únie ukladajú clenským státom povinnost dosiahnut presne vymedzený výsledok, pricom táto povinnost nie je viazaná ziadnou podmienkou týkajúcou sa uplatnenie pravidla, ktoré sa v nich nachádza, a ktoré je uvedené v predchádzajúcom bode. 52 Ustanovenia clánku 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ tak majú podla zásady prednosti práva Únie vo vztahu k vnútrostátnemu právu clenských státov za následok stratu pouzitelnosti kazdého ustanovenia vnútrostátneho predpisu, ktoré je s nimi v rozpore (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok ANAFE, C-606/10, [13]EU:C:2012:348, bod 73 a citovanú judikatúru). 53 Treba dodat, ze ak sa má vnútrostátny súd rozhodnút neuplatnit dotknuté vnútrostátne ustanovenia, musí tiez zabezpecit, aby sa respektovali základné práva dotknutých osôb. Týmto osobám by sa tak totiz mohli ulozit tresty, ktorým by sa s najväcsou pravdepodobnostou vyhli, pokial by sa tieto ustanovenia vnútrostátneho práva uplatnili. 54 V tejto súvislosti sa viaceré dotknuté osoby, ktoré podali pripomienky Súdnemu dvoru, odvolávali na clánok 49 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), ktorý zakotvuje zásady zákonnosti a primeranosti trestných cinov a trestov, podla ktorých predovsetkým nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom. 55 S výhradou overenia vnútrostátnym súdom by vsak neuplatnenie dotknutých vnútrostátnych ustanovení viedlo iba k tomu, ze by nedoslo ku skráteniu premlcacej doby v rámci prebiehajúceho trestného konania, umoznilo by sa úcinné stíhanie trestných cinov a v prípade potreby by sa zabezpecila rovnost zaobchádzania medzi trestami ukladanými na ochranu financných záujmov Únie a trestami ukladanými na ochranu financných záujmov Talianskej republiky. Také neuplatnenie vnútrostátneho práva by neznamenalo porusenie práv obvinených, ktoré sú zarucené clánkom 49 Charty. 56 Neuplatnenie vnútrostátneho práva by totiz nijako neviedlo k odsúdeniu obvinených za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho práva trestným cinom (pozri analogicky rozsudok Niselli, C-457/02, [14]EU:C:2004:707, bod 30), ani k uplatneniu trestu, ktorý nebol v uvedenej dobe stanovený predpismi tohto práva. Skutkové okolnosti vytýkané obvineným v konaní vo veci samej naopak v dobe ich spáchania zakladali ten istý trestný cin a bolo mozné za ne ukladat tie isté tresty, ako sú stanovené v súcasnosti. 57 Tento záver potvrdzuje aj judikatúra Európskeho súdu pre ludské práva týkajúca sa clánku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorý zakotvuje práva zodpovedajúce právam zaruceným clánkom 49 Charty. Podla tejto judikatúry totiz predlzenie premlcacej doby a jej okamzité uplatnenie nenarusuje práva zarucené clánkom 7 uvedeného Dohovoru, kedze toto ustanovenie nemozno vykladat tak, ze bráni predlzeniu premlcacích dôb, ak sa vytýkané skutkové okolnosti nikdy nepremlcali (pozri v tomto zmysle rozsudok ESLP Coëme a i. v. Belgicko, c. 32492/96, 32547/96, 32548/96, 33209/96 a 33210/96, § 149, ESLP 2000-VII; rozsudok ESLP zo 17. septembra 2009, Scoppola v. Taliansko (c. 2), c. 10249/03, § 110 a citovanú judikatúru a rozsudok ESLP z 20. septembra 2011, OAO Neftyanaya Kompaniya Yukos v. Ruská federácia, c. 14902/04, § 563, 564 a 570, ako aj citovanú judikatúru). 58 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedat tak, ze taká vnútrostátna právna úprava týkajúca sa premlcania trestných cinov, akou je úprava tvorená dotknutými vnútrostátnymi ustanoveniami, ktorá v rozhodnom case, z pohladu skutkových okolností veci samej, stanovila, ze úkon, ktorý vedie k preruseniu plynutia doby a spadá do rámca trestných stíhaní týkajúcich sa závazných podvodov v oblasti DPH, mal za následok predlzenie doby iba o stvrtinu jej pôvodnej dlzky, môze ohrozit splnenie záväzkov ulozených clenským státom clánkom 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ, ak by táto vnútrostátna právna úprava v znacnom pocte prípadov závazných podvodov poskodzujúcich financné záujmy Únie bránila ulozeniu úcinných a odstrasujúcich trestov, alebo pokial by stanovila dlhsie premlcacie doby pre prípady podvodov poskodzujúcich financné záujmy dotknutého clenského státu, nez pre prípady podvodov poskodzujúcich financné záujmy Únie, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. Vnútrostátny súd je povinný poskytnút plný úcinok clánku 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ tak, ze podla potreby upustí od uplatnenia ustanovení vnútrostátneho práva, ktoré by dotknutému státu mohli bránit v dodrziavaní povinností, ktoré mu ukladá clánok 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ. O prvej, druhej a stvrtej otázke 59 Svojou prvou, druhou a stvrtou otázkou, ktoré treba preskúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci taká právna úprava premlcania trestných cinov spáchaných v oblasti DPH, akou je právna úprava stanovená dotknutými vnútrostátnymi ustanoveniami v ich znení v rozhodnom case z hladiska skutocností v konaní vo veci samej, sa môze posudzovat s prihliadnutím na clánky 101 ZFEÚ, 107 ZFEÚ a 119 ZFEÚ. 60 Pokial ide po prvé o clánok 101 ZFEÚ, tento zakazuje vsetky dohody medzi podnikatelmi a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. Ako to v podstate uviedla generálna advokátka v bode 60 svojich návrhov, prípadne nedostatocné uplatnenie vnútrostátnych ustanovení trestného práva v oblasti DPH vsak nemá nevyhnutný vplyv na prípadné zosúladené správania medzi podnikmi odporujúce clánku 101 ZFEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ. 61 Pokial ide po druhé o zákaz státnej pomoci upravený v clánku 107 ZFEÚ, treba pripomenút, ze opatrenie, ktorým orgány verejnej moci priznajú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré síce nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcu do financnej situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, tak predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri najmä rozsudok P, C-6/12, [15]EU:C:2013:525, bod 18 a citovanú judikatúru). 62 Neúcinný a/alebo neodstrasujúci úcinok trestov stanovených v oblasti DPH síce môze dotknutým podnikom eventuálne zabezpecit financnú výhodu, v prejednávanej veci vsak neprichádza do úvahy uplatnenie clánku 107 ZFEÚ, kedze vsetky operácie podliehajú rezimu DPH a za vsetky trestné ciny spáchané v oblasti DPH sa ukladajú tresty, bez ohladu na zvlástne prípady, v ktorých by mohla právna úprava premlcania zbavit niektoré trestné ciny trestnoprávnych následkov. 63 Po tretie, pokial ide o clánok 119 ZFEÚ, toto ustanovenie vo svojom odseku 3 uvádza ako jednu z hlavných zásad, ktoré by mali urcovat cinnost clenských státov v rámci zavádzania hospodárskej a menovej politiky, zásadu, podla ktorej majú clenské státy zabezpecit zdravé verejné financie. 64 Treba vsak uviest, ze otázka, ci dotknuté ustanovenia vnútrostátneho práva, ktoré môzu viest k beztrestnosti niektorých trestných cinov v oblasti DPH, v súlade s uvedenou zásadou zdravých verejných financií, nespadá do pôsobnosti clánku 119 ZFEÚ, kedze táto otázka len velmi nepriamo súvisí s touto povinnostou clenských státov. 65 Za týchto podmienok treba na prvú, druhú a stvrtú polozenú otázku odpovedat, ze taká právna úprava premlcania trestných cinov spáchaných v oblasti DPH, akou je právna úprava stanovená dotknutými vnútrostátnymi ustanoveniami v ich znení v rozhodnom case z hladiska skutocností v konaní vo veci samej, sa nemôze posudzovat s prihliadnutím na clánky 101 ZFEÚ, 107 ZFEÚ a 119 ZFEÚ. O trovách 66 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: 1. Taká vnútrostátna právna úprava týkajúca sa premlcania trestných cinov, akou je úprava tvorená clánkom 160 posledným odsekom trestného zákona v znení zákona c. 251 z 5. decembra 2005 v spojení s clánkom 161 tohto zákona, ktorá v rozhodnom case, z pohladu skutkových okolností veci samej, stanovila, ze úkon, ktorý vedie k preruseniu plynutia doby a spadá do rámca trestných stíhaní týkajúcich sa závazných podvodov v oblasti dane z pridanej hodnoty, mal za následok predlzenie doby iba o stvrtinu jej pôvodnej dlzky, môze ohrozit splnenie záväzkov ulozených clenským státom clánkom 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ, ak by táto vnútrostátna právna úprava v znacnom pocte prípadov závazných podvodov poskodzujúcich financné záujmy Európskej únie bránila ulozeniu úcinných a odstrasujúcich trestov, alebo pokial by stanovila dlhsie premlcacie doby pre prípady podvodov poskodzujúcich financné záujmy dotknutého clenského státu, nez pre prípady podvodov poskodzujúcich financné záujmy Európskej únie, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. Vnútrostátny súd je povinný poskytnút plný úcinok clánku 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ tak, ze podla potreby upustí od uplatnenia ustanovení vnútrostátneho práva, ktoré by dotknutému státu mohli bránit v dodrziavaní povinností, ktoré mu ukladá clánok 325 ods. 1 a 2 ZFEÚ. 2. Taká právna úprava premlcania trestných cinov spáchaných v oblasti dane z pridanej hodnoty, akou je právna úprava stanovená clánkom 160 posledným odsekom trestného zákona v znení zákona c. 251 z 5. decembra 2005 v spojení s clánkom 161 tohto zákona, sa nemôze posudzovat s prihliadnutím na clánky 101 ZFEÚ, 107 ZFEÚ a 119 ZFEÚ. Podpisy __________________________________________________________________ ( [16]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXoW60RB/L90599-1626TMP.html#t-ECR_62014CJ0105_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:347:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1995:316:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:163:TOC 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A151&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A342&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A348&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A707&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///tmp/lynxXXXXoW60RB/L90599-1626TMP.html#c-ECR_62014CJ0105_SK_01-E0001