ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) z 21. januára 2016 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Zosúladený postup -- Cestovné kancelárie pouzívajúce spolocný elektronický rezervacný systém -- Automatické obmedzenie výsky zlavy dostupnej pre on-line rezervácie -- Správa správcu systému oznamujúca dané obmedzenie -- Konkludentný súhlas, ktorý mozno kvalifikovat ako zosúladený postup -- Podstatné znaky súhlasu a zosúladeného postupu -- Hodnotenie dôkazov a pozadovaná miera dokazovania -- Procesná autonómia clenských státov -- Zásada efektivity -- Prezumpcia neviny" Vo veci C-74/14, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyssí správny súd Litvy) zo 17. januára 2014 a dorucený Súdnemu dvoru 10. februára 2014, ktorý súvisí s konaním: "Eturas" UAB, "AAA Wrislit" UAB, "Baltic Clipper" UAB, "Baltic Tours Vilnius" UAB, "Daigera" UAB, "Ferona" UAB, "Freshtravel" UAB, "Guliverio keliones" UAB, "Kelioniu akademija" UAB, "Kelioniu gurmanai" UAB, "Kelioniu laikas" UAB, "Litamicus" UAB, "Megaturas" UAB, "Neoturas" UAB, "TopTravel" UAB, "Travelonline Baltics" UAB, "Vestekspress" UAB, "Visveta" UAB, "Zigzag Travel" UAB, "ZIP Travel" UAB proti Lietuvos Respublikos konkurencijos taryba, za úcasti: "Aviaeuropa" UAB, "Grand Voyage" UAB, "Kalnu upe" UAB, "Keliautoju klubas" UAB, "Smaragdas travel" UAB, "700LT" UAB, "Aljus ir Ko" UAB, "Gustus vitae" UAB, "Tropikai" UAB, "Vipauta" UAB, "Vistus" UAB, SÚDNY DVOR (piata komora), v zlození: predseda stvrtej komory T. von Danwitz, vykonávajúci funkciu predsedu piatej komory, sudcovia D. Sváby, A. Rosas, E. Juhász (spravodajca) a C. Vajda, generálny advokát: M. Szpunar, tajomník: M. Aleksejev, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. mája 2015, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- "AAA Wrislit" UAB, v zastúpení: L. Daruliene a T. Blazys, advokatai, -- "Baltic Clipper" UAB, v zastúpení: J. Petrulionis, L. Slepaite a M. Juonys, advokatai, -- "Baltic Tours Vilnius" UAB a "Kelioniu laikas" UAB, v zastúpení: P. Koverovas a R. Moisejevas, advokatai, -- "Guliverio keliones" UAB, v zastúpení: M. Juonys a L. Slepaite, advokatai, -- "Kelioniu akademija" UAB a "Travelonline Baltics" UAB, v zastúpení: L. Daruliene, advokate, -- "Megaturas" UAB, v zastúpení: E. Kisielius, advokatas, -- "Vestekspress" UAB, v zastúpení: L. Daruliene, R. Moisejevas a P. Koverovas, advokatai, -- "Visveta" UAB, v zastúpení: T. Blazys, advokatas, -- Lietuvos Respublikos konkurencijos taryba, v zastúpení: E. Pazeraite a S. Tolusyte, splnomocnené zástupkyne, -- "Keliautoju klubas" UAB, v zastúpení: E. Burgis a I. Sodeikaite, advokatai, -- litovská vláda, v zastúpení: D. Kriauciunas, K. Dieninis a J. Nasutaviciene, splnomocnení zástupcovia, -- rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyna, -- Európska komisia, v zastúpení: A. Biolan, V. Bottka a A. Steiblyte, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 16. júla 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 101 ZFEÚ. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi "Eturas" UAB (dalej len "Eturas"), "AAA Wrislit" UAB, "Baltic Clipper" UAB, "Baltic Tours Vilnius" UAB, "Daigera" UAB, "Ferona" UAB, "Freshtravel" UAB, "Guliverio Keliones" UAB, "Kelioniu akademija" UAB, "Kelioniu gurmanai" UAB, "Kelioniu laikas" UAB, "Litamicus" UAB, "Megaturas" UAB, "Neoturas" UAB, "Top Travel" UAB, "Travelonline Baltics" UAB, "Vestekspress", UAB, "Visveta" UAB, "Zigzag Travel" UAB a "ZIP Travel" UAB, ktoré sú cestovnými kanceláriami, a Lietuvos Respublikos konkurencijos taryba (Rada pre hospodársku sútaz v Litovskej republike, dalej len "Rada pre hospodársku sútaz"), ktorého predmetom je rozhodnutie, ktorým Rada pre hospodársku sútaz ulozila týmto cestovným kanceláriám pokuty za to, ze sa dohodli a podielali na protisútaznom postupe. Právny rámec 3 Odôvodnenie 5 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102] Zmluvy o [FEÚ] ([2]Ú. v. ES 2003, L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) uvádza: 4 Clánok 2 tohto nariadenia s názvom "Dôkazné bremeno" stanovuje: "Vo vsetkých vnútrostátnych konaniach alebo konaniach spolocenstva, ktoré sa týkajú uplatnovania clánkov [101] a [102] Zmluvy, bremeno dokazovania porusenia clánku [101] ods. 1 alebo clánku [102] Zmluvy znása strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol. Podnik alebo zdruzenie podnikov nárokujúce si výhody clánku [101] ods. 3 Zmluvy znása dôkazné bremeno splnenia podmienok uvedeného odseku." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 5 Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze spolocnost Eturas je drzitelkou výlucných práv k elektronickému informacnému systému E-TURAS, ktorého je tiez správcom. 6 Tento systém je spolocný elektronický rezervacný systém on-line. Umoznuje cestovným kanceláriám, ktoré so spolocnostou Eturas uzavreli licencnú zmluvu, aby ponúkali zájazdy a rezervovali prostredníctvom svojej internetovej stránky jednotným spôsobom urceným spolocnostou Eturas. Uvedená licencná zmluva neobsahuje ziadne ustanovenia, ktoré by umoznovali správcovi uvedeného systému menit ceny za ponúkané sluzby stanovené cestovnými kanceláriami pouzívajúcimi uvedený systém. 7 Kazdá cestovná kancelária vlastní v systéme E-TURAS elektronický uzívatelský úcet, na ktorý sa môze prihlásit pouzitím hesla prideleného v okamihu podpisu licencnej zmluvy. V tomto uzívatelskom úcte majú cestovné kancelárie prístup do emailovej sluzby, ktorá je osobitná pre rezervacný systém E-TURAS, ktorý funguje ako elektronický systém posielania správ. Správy zaslané prostredníctvom tohto systému sa zobrazujú ako emaily a na to, aby sa mohli následne precítat, musia ich adresáti najprv otvorit. 8 V roku 2010 zacala Rada pre hospodársku sútaz vysetrovanie na základe informácií poskytnutých jednou z kancelárií, ktoré vyuzívali rezervacný systém E-TURAS, podla ktorých cestovné kancelárie medzi sebou koordinovali zlavy na zájazdy predávané prostredníctvom tohto systému. 9 Toto vysetrovanie umoznilo konstatovat, ze 25. augusta 2009 riaditel spolocnosti Eturas zaslal niekolkým cestovným kanceláriám, a v kazdom prípade minimálne jednej z nich, email s názvom "Hlasovanie", ktorým adresáta vyzýval, aby sa vyjadril k prílezitosti znízit výsku zliav na internete zo 4 % na 1 % az 3 %. 10 Dna 27. augusta 2009 o 12:20 zaslal správca systému E-TURAS v kazdom prípade minimálne dvom z dotknutých cestovných kancelárií prostredníctvom interného emailového systému správu s názvom "Oznámenie o znízení zlavy pri on-line rezervácii na 0 az 3 %" (dalej len "oznámenie dotknuté v konaní vo veci samej"), ktorá znela takto: 11 Po 27. auguste 2009 obsahovali internetové stránky ôsmich cestovných kancelárií reklamu na zlavu vo výske 3 % na ponúkané zájazdy. Ak sa pristúpilo k rezervácii, otvorilo sa okno s oznámením, ze vybraný zájazd je predmetom zlavy vo výske 3 %. 12 Vysetrovanie vykonané Radou pre hospodársku sútaz umoznilo konstatovat, ze technické zmeny vykonané v systéme E-TURAS po zaslaní oznámenia dotknutého v konaní vo veci samej znamenali, ze hoci sa dotknutým cestovným kanceláriám nebránilo poskytovat svojim zákazníkom zlavu presahujúcu 3 %, poskytnutie takých zliav vsak vyzadovalo splnenie dalsích technických formalít zo strany týchto kancelárií. 13 Vo svojom rozhodnutí zo 7. júna 2012 Rada pre hospodársku sútaz uviedla, ze 30 cestovných kancelárií, ako aj spolocnost Eturas, sa od 27. augusta 2009 do konca marca 2010 podielali na protisútaznom postupe týkajúcom sa zliav poskytovaných pri rezervácií prostredníctvom systému E-TURAS. 14 Podla tohto rozhodnutia sa protisútazný postup zacal dnom, ked sa oznámenie dotknuté v konaní vo veci samej, ktoré sa týkalo znízenia výsky zliav, objavilo v rezervacnom systému E-TURAS, a zaviedlo sa systematické obmedzovanie tejto výsky v rámci prevádzkovania tohto systému. 15 Rada pre hospodársku sútaz sa domnievala, ze cestovné kancelárie, ktoré pouzívali rezervacný systém E-TURAS pocas dotknutého obdobia a ktoré nevyjadrili námietky, sa dopustili porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, pretoze sa mohli rozumne domnievat, ze vsetci ostatní uzívatelia tohto systému tiez obmedzia svoje zlavy na maximálne 3 %. Z toho vyvodila, ze tieto kancelárie sa nijako neinformovali o výske zlavy, ktorú zamýslali uplatnovat v budúcnosti a vyjadrili tak nepriamo, implicitným ci konkludentným súhlasom, spolocnú vôlu týkajúcu sa ich správania na dotknutom trhu. Z toho vyvodila, ze toto správanie uvedených kancelárií na dotknutom trhu sa musí analyzovat tak, ze predstavuje zosúladený postup, a domnievala sa, ze hoci spolocnost Eturas nie je cinná na dotknutom trhu, hrala rolu pri zavedení tohto postupu. 16 Rada pre hospodársku sútaz tak konstatovala, ze spolocnost Eturas a dotknuté cestovné kancelárie sa dopustili predovsetkým porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ulozila im pokuty. Cestovnej kancelárii, ktorá Radu pro hospodársku sútaz informovala o existencii uvedeného porusenia, sa poskytla imunita pred pokutou v rámci programu zhovievavosti. 17 Zalobkyne v konaní vo veci samej napadli rozhodnutie Rady pre hospodársku sútaz na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Regionálny správny súd Vilnius). Rozsudkom z 8. apríla 2013 tento súd ciastocne vyhovel zalobám a znízil ulozené pokuty. 18 Zalobkyne v konaní vo veci samej, ako aj Rada pre hospodársku sútaz, podali proti uvedenému rozsudku odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyssí správny súd Litvy). 19 Zalobkyne v konaní vo veci samej tvrdia, ze sa nepodielali na zosúladenom postupe v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ alebo zodpovedajúcich ustanovení vnútrostátneho práva. Tvrdia, ze nemôzu niest zodpovednost za jednostranné konanie spolocnosti Eturas. Niektoré z týchto zalobkýn tvrdia, ze nedostali alebo necítali oznámenie dotknuté v konaní vo veci samej, pretoze prevádzka systému E-TURAS predstavovala iba malú cast ich obratu a nevenovali pozornost zmenám, ku ktorým v tomto systéme doslo. Uvádzajú, ze pokracovali v pouzívaniu systému aj po zavedení technického obmedzenia zliav, pretoze neexistoval iný informacný systém a náklady na vývoj vlastných systémov boli prílis vysoké. Napokon tvrdia, ze v zásade neboli zlavy obmedzené, pretoze dotknuté cestovné kancelárie mali nadalej moznost poskytovat individuálne zákazníkom dodatocné vernostné zlavy. 20 Rada pre hospodársku sútaz tvrdí, ze rezervacný systém E-TURAS slúzil zalobkyniam v konaní vo veci samej ako nástroj na koordináciu ich cinností a odstránil potrebu organizovat stretnutia. V tejto súvislosti tvrdí, ze podmienky pouzívania tohto systému E-TURAS jednak umoznovali vsetkým zalobkyniam dosiahnut "zhodu vôle" o obmedzeniach zliav aj bez priameho kontaktu a jednak ze skutocnost, ze nenamietali proti zavedeniu obmedzenia zliav, sa rovná ich konkludentnému súhlasu. Poukazuje, ze systém fungoval za jednotných podmienok a bol lahko rozpoznatelný na verejných webových stránkach cestovných kancelárií dotknutých v konaní vo veci samej, na ktorých boli uverejnené informácie o uplatnovaných zlavách. Tieto cestovné kancelárie nenamietali proti vykonanému obmedzeniu, cím si navzájom dali najavo, ze uplatnujú obmedzené zlavy, cím odstránili akúkolvek neistotu, pokial ide o výsku zliav. Podla Rady pre hospodársku sútaz mali byt zalobkyne v konaní vo veci samej obozretné a zodpovedné a nemohli ignorovat a neprihliadat na oznámenia týkajúce sa nástrojov pouzívaných v rámci ich hospodárskej cinnosti. 21 Vnútrostátny súd sa pýta na výklad clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, a predovsetkým na rozdelenie dôkazného bremena na úcely uplatnenia tohto ustanovenia. Má totiz pochybnosti o existencii kritérií dostacujúcich v prejednávanej veci na preukázanie úcasti dotknutých cestovných kancelárií na horizontálne zosúladenom postupe. 22 Vnútrostátny súd v tejto súvislosti zdôraznuje, ze v prejednávanej veci predstavuje hlavný dôkaz zakladajúci konstatovanie porusenia iba domnienka, podla ktorej dotknuté cestovné kancelárie cítali alebo mali cítat oznámenie dotknuté v konaní vo veci samej a mali chápat vsetky úcinky obsiahnuté v rozhodnutí o obmedzení výsky zliav na ponúkané zájazdy. V tejto súvislosti uvádza, ze prezumpcia neviny sa pouzije v rámci potlacovania porusovaní práva hospodárskej sútaze a predstavuje cast jeho pochybností o moznosti odsúdit cestovné kancelárie dotknuté v konaní vo veci samej iba na základe prvej z týchto domnienok, a to o to viac, ze niektoré z uvedených kancelárií popreli, ze by o oznámení dotknutom v konaní vo veci samej mali vedomost, zatial co iné predali svoj prvý zájazd az po vykonaní technických zmien, alebo dokonca zatial prostredníctvom rezervacného systému E-TURAS ziadny zájazd nepredali. 23 Zároven vnútrostátny súd priznáva, ze cestovné kancelárie, ktoré pouzívajú rezervacný systém E-TURAS, vedeli, alebo nevyhnutne mali vediet, ze ich konkurenti tiez pouzívajú tento systém, a preto sa mozno domnievat, ze uvedené kancelárie mali preukázat obozretnost ako aj starostlivost, a preto nemohli opomenút precítat prijaté správy. V tejto súvislosti vnútrostátny súd uvádza, ze cast kancelárií, ktorým Rada pre hospodársku sútaz ulozila sankcie, uznala, ze mala vedomost o obsahu oznámenia dotknutého v konaní vo veci samej. 24 Vnútrostátny súd sa preto snazí zistit, ci pri okolnostiach vo veci, ktorú rozhoduje, môze jednoduché zaslanie správy týkajúcej sa obmedzenia výsky zliav predstavovat dostacujúci dôkaz preukazujúci ci umoznujúci domnievat sa, ze hospodárske subjekty, ktoré pouzívali rezervacný systém E-TURAS, mali vedomost alebo nevyhnutne mali mat vedomost o takom obmedzení, hoci viaceré z nich tvrdia, ze o tomto obmedzení nemali vedomost, hoci niektoré nezmenili skutocne uplatnovanú výsku zliav a hoci dalsie v dotknutom období nepredali prostredníctvom tohto systému ani jediný zájazd. 25 Za týchto podmienok Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyssí správny súd Litvy) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Má sa clánok 101 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze v situácii, ked sa hospodárske subjekty, ktoré sú úcastníkmi spolocného elektronického informacného systému takého typu, aký je popísaný v tejto veci, a ked Rada pre hospodársku sútaz preukázala, ze v tomto systéme bolo rozposlané systémové oznámenie o obmedzení zliav a bolo zavedené technické obmedzenie pre stanovenie výsky zliav, je mozné predpokladat, ze tieto hospodárske subjekty mali vedomost alebo nevyhnutne mali mat vedomost o existencii tohto systémového oznámenia v elektronickom systéme a tým, ze nenamietali proti uplatnovaniu takéhoto obmedzenia zliav, vyjadrili svoj konkludentný súhlas s obmedzením zliav z cien a z tohto dôvodu môzu zodpovedat za podielanie sa na zosúladených postupoch podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ? 2. Ak je odpoved na prvú otázku záporná, aké okolnosti treba vziat do úvahy pri urcovaní toho, ci hospodárske subjekty, ktoré sú úcastníkmi spolocného elektronického informacného systému, sa za okolností, o aké ide vo veci samej, podielali na zosúladených postupoch v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ?" O prejudiciálnych otázkach 26 Vnútrostátny súd sa svojimi otázkami, ktoré treba preskúmat spolocne, v podstate pýta, ci clánok 101 ods. 1 ZFEÚ treba vykladat v tom zmysle, ze ak správca informacného systému urceného na to, aby umoznil cestovným kanceláriám predávat zájazdy prostredníctvom svojich internetových stránok jednotným spôsobom rezervácie, posle týmto hospodárskym subjektom prostredníctvom osobnej emailovej sluzby oznámenie, ktorým im oznamuje, ze zlavy spojené s produktmi predávanými prostredníctvom tohto systému budú obmedzené, a po zaslaní tohto oznámenia boli v dotknutom systéme vykonané nevyhnutné technické zmeny na vykonanie takého opatrenia, mozno sa domnievat, ze uvedené hospodárske subjekty mali vedomost alebo nevyhnutne mali mat vedomost o uvedenom oznámení, a ak proti takému postupu nic nenamietali, domnievat sa, ze sa podielali na zosúladených postupoch zmysle uvedeného ustanovenia. 27 Na úvod treba pripomenút judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej kazdý hospodársky subjekt musí autonómne urcit politiku, ktorú mieni uplatnovat na spolocnom trhu. Taká poziadavka autonómie vsak zásadne bráni uskutocneniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi týmito subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit správanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit správanie, ktoré sa sám daný podnik rozhodol uskutocnovat na tomto trhu alebo ktoré zamýsla na tomto trhu uskutocnovat, pokial cielom ci následkom týchto kontaktov je vytvorenie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam dotknutého trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok T-Mobile Netherlands a i., [3]EU:C:2009:343, body [4]32 a [5]33, ako aj citovanú judikatúru). 28 Súdny dvor uz tiez rozhodol, ze pasívne spôsoby úcasti na porusení, ako je úcast podniku na stretnutiach, pocas ktorých boli uzavreté dohody protisútaznej povahy, bez toho, aby proti nim zjavne namietal, poukazujú na spoluúcast, ktorá môze viest k vzniku jeho zodpovednosti v rámci clánku 101 ZFEÚ, lebo schválenie nezákonnej iniciatívy konkludentne bez verejného distancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia správnym orgánom, vedie k podpore porusovania a stazuje jeho odhalenie (pozri v tomto zmysle rozsudok AC-Treuhand/Komisia, [6]C-194/14 P, [7]EU:C:2015:717, bod [8]31 a citovanú judikatúru). 29 Po prvé v rozsahu, v akom sa vnútrostátny súd pýta, ci zaslanie oznámenia, akým je oznámenie dotknuté v konaní vo veci samej, môze predstavovat dostacujúci dôkaz na úcely preukázania, ze hospodárske subjekty, ktoré sa podielajú na systéme, mali vedomost alebo nevyhnutne mali mat vedomost o jeho obsahu, treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 2 nariadenia c. 1/2003 znása vo vsetkých vnútrostátnych postupoch pre uplatnenie clánku 101 ZFEÚ dôkazné bremeno, pokial ide o porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, úcastník konania alebo orgán, ktorý vzniesol obvinenie. 30 Hoci clánok 2 nariadenia c. 1/2003 výslovne upravuje rozdelenie dôkazného bremena, toto nariadenie neobsahuje zvlástne ustanovenia o procesných aspektoch. Uvedené nariadenie tak neobsahuje predovsetkým ustanovenia týkajúce sa zásad upravujúcich posúdenie dôkazov a pozadovanú mieru dokazovania v rámci vnútrostátneho konania na základe clánku 101 ZFEÚ. 31 Tento záver je potvrdený odôvodnením 5 nariadenia c. 1/2003, ktoré výslovne uvádza, ze týmto nariadením nie sú dotknuté vnútrostátne predpisy týkajúce sa miery dokazovania. 32 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze v prípade neexistencie pravidiel Únie v tejto oblasti prinálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého clenského státu, aby ich na základe zásady procesnej autonómie zaviedol, avsak pod podmienkou, ze nesmú byt menej priaznivé nez pravidlá, ktoré upravujú obdobné situácie podliehajúce vnútrostátnemu právu (zásada ekvivalencie), a ze nesmú prakticky znemoznit alebo nadmerne stazit výkon práv, ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudky VEBIC, [9]C-439/08, [10]EU:C:2010:739, bod [11]63, ako aj Nike European Operations Netherlands,[12]C-310/14, [13]EU:C:2015:690, bod [14]28 a citovanú judikatúru). 33 Súdny dvor rozhodol, ze domnienka prícinnej súvislosti medzi zosúladeným postupom a správaním na trhu podnikov, ktoré sa na nom zúcastnujú, podla ktorej uvedené podniky, ak sú na tomto trhu cinné, zohladnujú informácie vymenené so svojimi konkurentmi na úcely urcenia svojho správania na tomto trhu, vyplýva z clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a je v dôsledku toho neoddelitelnou súcastou práva Únie, ktoré je vnútrostátny súd povinný uplatnovat (pozri v tomto zmysle rozsudok T-Mobile Netherlands a i., [15]C-8/08, [16]EU:C:2009:343, body [17]51 az [18]53). 34 Na rozdiel od tejto domnienky vsak odpoved na otázku, ci jednoduché zaslanie oznámenia, akým je oznámenie dotknuté v konaní vo veci samej, môze, s prihliadnutím na vsetky okolnosti predlozené vnútrostátnemu súdu, predstavovat dostacujúci dôkaz na úcely preukázania, ze jeho príjemcovia mali vedomost alebo nevyhnutne mali mat vedomost o jeho obsahu, nevyplýva z pojmu "zosúladený postup" a nie je s ním ani úzko spojený. Taká otázka sa totiz musí povazovat za otázku, ktorá sa týka posúdenia dôkazov a pozadovanej miery dokazovania, takze na základe zásady procesnej autonómie a s výhradou zásady rovnocennosti a zásady efektivity spadá pod vnútrostátne právo. 35 Zásada efektivity vsak vyzaduje, aby vnútrostátne pravidlá upravujúce posudzovanie dôkazov a pozadovanú mieru dokazovania neznemoznovali alebo nadmerne nestazovali uplatnovanie práva hospodárskej sútaze Únie, a predovsetkým, aby nebránili úcinnému uplatnovaniu clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Pfleiderer, [19]C-360/09, [20]EU:C:2011:389, bod [21]24). 36 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora musí byt existencia zosúladeného postupu alebo dohody vo väcsine prípadov logicky odvodená z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré skúmané spolocne môzu v prípade absencie iného rozumného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Total Marketing Services/Komisia, [22]C-634/13 P, [23]EU:C:2015:614, bod [24]26 a citovanú judikatúru). 37 Zásada efektivity preto vyzaduje, aby sa dôkaz porusenia práva hospodárskej sútaze Únie mohol predlozit nielen prostredníctvom priamych dôkazov, ale takisto prostredníctvom nepriamych dôkazov, pokial sú objektívne a zhodujú sa. 38 Pokial má vnútrostátny súd s prihliadnutím na prezumpciu neviny pochybnosti o moznosti konstatovat, ze cestovné kancelárie mali vedomost alebo nevyhnutne mali mat vedomost o oznámení dotknutom v konaní vo veci samej, treba pripomenút, ze prezumpcia neviny je vseobecná zásada práva Únie, ktorá je teraz zakotvená v clánku 48 ods. 1 Listiny základných práv Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok E.ON Energie/Komisia, [25]C-89/11 P, [26]EU:C:2012:738, bod [27]72), ktorú musia clenské státy dodrzovat pri vykonávaní práva hospodárskej sútaze Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky VEBIC, [28]C-439/08, [29]EU:C:2010:739, bod [30]63, a N., [31]C-604/12, [32]EU:C:2014:302, bod [33]41). 39 Prezumpcia neviny bráni tomu, aby vnútrostátny súd zo samotného zaslania oznámenia dotknutého v konaní vo veci samej vyvodil, ze dotknuté cestovné kancelárie nevyhnutne mali mat vedomost o jeho obsahu. 40 Prezumpcia neviny vsak nebráni tomu, aby sa vnútrostátny súd domnieval, ze zaslanie oznámenia dotknutého v konaní vo veci samej môze, s prihliadnutím na dalsie objektívne a zhodujúce sa nepriame dôkazy, zalozit domnienku, ze cestovné kancelárie dotknuté v konaní vo veci samej mali vedomost o jeho obsahu od dátumu zaslania tohto oznámenia, ak majú tieto kancelárie prílezitost domnienku vyvrátit. 41 Pokial ide o vyvrátenie tejto domnienky, vnútrostátny súd nemôze mat nadmerné alebo nereálne poziadavky. Cestovné kancelárie dotknuté v konaní vo veci samej musia mat moznost vyvrátit domnienku, ze mali vedomost o obsahu oznámenia dotknutého v konaní vo veci samej od dátumu zaslania tohto oznámenia, napríklad tým, ze preukázu, ze uvedené oznámenie nedostali, alebo ze nekonzultovali dotknutú rubriku, alebo ju konzultovali az po urcitej dobe od tohto zaslania. 42 Po druhé, pokial ide o úcast dotknutých cestovných kancelárií na zosúladenom postupe v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, treba na jednej strane pripomenút, ze podla tohto ustanovenia pojem "zosúladený postup" zahrna okrem zosúladovania postupu medzi dotknutými podnikmi správanie na trhu vyplývajúce z tohto zosúladovania a vztah príciny a následku medzi týmito dvoma skutocnostami (rozsudok Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [34]C-286/13 P, [35]EU:C:2015:184, bod [36]126, ako aj citovaná judikatúra). 43 Na druhej strane treba uviest, ze konanie vo veci samej, ako sa zdá na základe konstatovaní vnútrostátneho súdu, sa vyznacuje skutocnostou, ze správca dotknutého informacného systému poslal oznámenie týkajúce sa spolocného protisútazného postupu cestovným kanceláriám, ktoré sa podielali na tomto systéme, teda oznámenie, ktoré si bolo mozné precítat len po nahliadnutí do rubriky "informácie" v dotknutom informacnom systéme, a na ktoré tieto kancelárie výslovne neodpovedali. Po zaslaní tohto oznámenia sa zaviedlo technické obmedzenie, ktoré obmedzilo zlavy uplatnitelné na rezervácie v systéme na 3 %. Hoci toto obmedzenie nebránilo dotknutým cestovným kanceláriám, aby svojim zákazníkom poskytovali zlavy vyssie nez 3 %, znamenalo to vsak splnenie dalsích technických nálezitostí. 44 Také okolnosti môzu zalozit zosúladený postup medzi cestovnými kanceláriami, ktoré mali vedomost o obsahu oznámenia dotknutého v konaní vo veci samej, pricom sa mozno domnievat, ze uvedené kancelárie vyjadrili konkludentný súhlas so spolocným protisútazným postupom, pretoze dalsie dve skutocnosti zakladajúce zosúladený postup, pripomenuté v bode 42 tohto rozsudku, sú tiez splnené. V závislosti na posúdení dôkazov vnútrostátnym súdom sa mozno domnievat, ze cestovná kancelária sa zúcastnila uvedeného zosúladeného postupu od okamihu, ked sa zoznámila s obsahom tohto oznámenia. 45 Naopak, ak sa nedá preukázat, ze cestovná kancelária mala vedomost o uvedenom oznámení, nemozno jej úcast na zosúladenom postupe vyvodit zo samotnej existencie technického obmedzenia zavedeného v systéme dotknutom v konaní vo veci samej bez preukázania, na základe dalsích objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ze s protisútazným postupom vyjadrila konkludentný súhlas. 46 Po tretie treba konstatovat, ze cestovná kancelária môze vyvrátit domnienku o svojej úcasti na zosúladenom postupe, ak preukáze, ze sa od tohto postupu verejne distancovala, alebo ze ho oznámila správnym orgánom. Okrem toho podla judikatúry Súdneho dvora v prípade, akým je prípad v konaní vo veci samej, kde nevznikla otázka tajného stretnutia, nie je verejné distancovanie sa, ci oznámenie správnym orgánom, jediným spôsobom vyvrátenia domnienky úcasti podniku na protiprávnom postupe, ale na tento úcel mozno predlozit aj iné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok Total Marketing Services/Komisia, [37]C-634/13 P, [38]EU:C:2015:614, body [39]23 a [40]24). 47 Pokial ide o preskúmanie toho, ci sa dotknuté cestovné kancelárie verejne distancovali od zosúladeného postupu dotknutého v konaní vo veci samej, treba konstatovat, ze pri osobitných okolnostiach, akými sú okolnosti dotknuté v konaní vo veci samej, nemozno pozadovat, aby sa vyhlásenie cestovnej kancelárie, ktorá mala v úmysle sa distancovat, uskutocnilo pred vsetkými konkurentmi, ktorým bolo zaslané oznámenie dotknuté v konaní vo veci samej, pretoze taká kancelária nemôze poznat uvedených príjemcov. 48 V takej situácii môze vnútrostátny súd akceptovat, ze jasná a výslovná námietka zaslaná správcovi systému E-TURAS by umoznila uvedenú domnienku vyvrátit. 49 Pokial ide o moznost vyvrátit domnienku úcasti na zosúladenom postupe prostredníctvom iných dôkazov, ako je verejné distancovanie sa, ci oznámenie správnym orgánom, treba konstatovat, ze za okolností, akými sú okolnosti dotknuté v konaní vo veci samej, mozno domnienku prícinnej súvislosti medzi zosúladeným postupom a správaním na trhu podnikov, ktoré sa na nom zúcastnujú, uvedenú v bode 33 tohto rozsudku, vyvrátit dôkazom o systematickom uplatnovaní zlavy presahujúcej dotknuté obmedzenie. 50 S prihliadnutím na vsetky vyssie uvedené úvahy treba na polozené otázky odpovedat takto: -- Clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze pokial správca elektronického informacného systému, ktorého úcelom je umoznit cestovným kanceláriám predávat na ich internetových stránkach zájazdy v rámci jednotného rezervacného systému, zasle týmto hospodárskym subjektom prostredníctvom systému osobnej elektronickej posty správu, ktorou im oznamuje, ze zlavy na produkty predávané prostredníctvom uvedeného systému budú obmedzené a ze po rozoslaní tohto oznámenia sa v systéme uskutocnia technické zmeny nevyhnutné na zavedenie uvedeného opatrenia, mozno sa od okamihu, ked uvedené hospodárske subjekty mali vedomost o oznámení zaslanom správcom systému, domnievat, ze sa zúcastnili zosúladeného postupu v zmysle uvedeného ustanovenia, pokial sa verejne nedistancovali od tohto postupu alebo ho neoznámili správnym orgánom, alebo nepredlozili iné dôkazy na úcely vyvrátenia tejto domnienky, ako napríklad dôkaz o systematickom uplatnovaní zlavy presahujúcej dotknuté obmedzenie. -- Vnútrostátnemu súdu prinálezí, aby na základe vnútrostátnej právnej úpravy týkajúcej sa posudzovania dôkazov a pozadovanej miery dokazovania preskúmal, ci s prihliadnutím na vsetky okolnosti, ktoré sa mu predlozili, môze zaslanie oznámenia, akým je oznámenie dotknuté v konaní vo veci samej, predstavovat dostacujúci dôkaz na úcely preukázania, ze jej príjemcovia poznali jeho obsah. Prezumpcia neviny bráni tomu, aby sa vnútrostátny súd domnieval, ze samotné zaslanie tohto oznámenia môze predstavovat dôkaz dostacujúci na preukázanie, ze jej príjemcovia nevyhnutne mali mat vedomost o jeho obsahu. O trovách 51 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: Clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze pokial správca elektronického informacného systému, ktorého úcelom je umoznit cestovným kanceláriám predávat na ich internetových stránkach zájazdy v rámci jednotného rezervacného systému, zasle týmto hospodárskym subjektom prostredníctvom systému osobnej elektronickej posty správu, ktorou im oznamuje, ze zlavy na produkty predávané prostredníctvom uvedeného systému budú obmedzené a ze po rozoslaní tohto oznámenia sa v systéme uskutocnia technické zmeny nevyhnutné na zavedenie uvedeného opatrenia, mozno sa od okamihu, ked uvedené hospodárske subjekty mali vedomost o oznámení zaslanom správcom systému, domnievat, ze sa zúcastnili zosúladeného postupu v zmysle uvedeného ustanovenia, pokial sa verejne nedistancovali od tohto postupu alebo ho neoznámili správnym orgánom, alebo nepredlozili iné dôkazy na úcely vyvrátenia tejto domnienky, ako napríklad dôkaz o systematickom uplatnovaní zlavy presahujúcej dotknuté obmedzenie. Vnútrostátnemu súdu prinálezí, aby na základe vnútrostátnej právnej úpravy týkajúcej sa posudzovania dôkazov a pozadovanej miery dokazovania preskúmal, ci s prihliadnutím na vsetky okolnosti, ktoré sa mu predlozili, môze zaslanie oznámenia, akým je oznámenie dotknuté v konaní vo veci samej, predstavovat dostacujúci dôkaz na úcely preukázania, ze jej príjemcovia poznali jeho obsah. Prezumpcia neviny bráni tomu, aby sa vnútrostátny súd domnieval, ze samotné zaslanie tohto oznámenia môze predstavovat dôkaz dostacujúci na preukázanie, ze jej príjemcovia nevyhnutne mali mat vedomost o jeho obsahu. Podpisy __________________________________________________________________ ( [41]*1 ) Jazyk konania: litovcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXP4I3EW/L90139-6462TMP.html#t-ECR_62014CJ0074_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A690&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A690&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A690&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A302&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A302&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A302&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point126 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 41. file:///tmp/lynxXXXXP4I3EW/L90139-6462TMP.html#c-ECR_62014CJ0074_SK_01-E0001