ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 17. septembra 2015 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Zaloba o neplatnost -- Clánok 263 ZFEÚ -- Prípustnost -- Nezákonná a nezlucitelná pomoc -- Povinnost vymáhania -- Rozhodnutie Európskej komisie o nerozsírení povinnosti vymáhania na nadobúdatela príjemcu pomoci -- Záujem na konaní -- Zaloba o náhradu skody a na vymáhanie pomoci pred vnútrostátnymi súdmi -- Aktívna legitimácia -- Zalobca, ktorý nie je osobne dotknutý" Vo veci C-33/14 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 22. januára 2014, Mory SA, v likvidácii, so sídlom v Pantin (Francúzsko), Mory Team, v likvidácii, so sídlom v Pantin, Superga Invest, predtým Compagnie française superga d'investissement dans le service (CFSIS), so sídlom v Miraumont (Francúzsko), v zastúpení: B. Vatier a F. Loubičres, avocats, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: T. Maxian Rusche a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory M. Ilesic, sudcovia A. Ó Caoimh (spravodajca), C. Toader, E. Jarasiunas a C. G. Fernlund, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: tajomník: L. Carrasco Marco, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 27. apríla 2015, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 18. júna 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa Mory SA, Mory Team a Superga Invest domáhajú zrusenia uznesenia Vseobecného súdu Európskej únie Mory a i./Komisia (T-545/12, [2]EU:T:2013:607, dalej len "napadnuté uznesenie"), ktorým uvedený súd zamietol ich zalobu o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia Komisie C(2012) 2401 final zo 4. apríla 2012, týkajúceho sa prevzatia majetku skupiny Sernam v rámci jej konkurzu (dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Zalobkyne sa povazujú za priamych konkurentov Financičre Sernam, ako aj jej dcérskych spolocností Sernam Services a Aster (dalej spolu len "skupina Sernam"). Mory SA a Mory Team (dalej spolu len "spolocnosti Mory") vykonávali pred vstupom do likvidácie cinnosti v odvetviach bezného a urýchleného dorucovania zásielok. Superga Invest, predtým Compagnie française superga d'investissement dans le service (CFSIS), so sídlom v Miraumont (Francúzsko), bola hlavným akcionárom spolocností Mory. 3 Rozhodnutím z 23. mája 2001 týkajúcim sa státnej pomoci NN 122/2000 (ex NJ 140/2000) ([3]Ú. v. ES C 199, 2001, s. 15) Komisia schválila pomoc na restrukturalizáciu skupiny Sernam (dalej len "rozhodnutie Sernam 1"). 4 Rozhodnutím 2006/367/ES z 20. októbra 2004, ktoré sa vztahuje na státnu pomoc ciastocne zrealizovanú zo strany Francúzska v prospech spolocnosti Sernam ([4]Ú. v. EÚ L 140, 2006, s. 1, dalej len "rozhodnutie Sernam 2"), Komisia potvrdila, ze pomoc schválená rozhodnutím Sernam 1 je za urcitých podmienok zlucitelná s vnútorným trhom. Uviedla tiez prítomnost dodatocnej pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom, ktorú bola Francúzska republika v dôsledku toho povinná vymáhat. 5 Listom zo 16. júla 2008 Komisia informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s tým, ako Francúzska republika uplatnuje rozhodnutie Sernam 2. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie9. januára 2009 ([5]Ú. v. EÚ C 4, 2009, s. 5). 6 Dna 27. júna 2011 Tribunal de commerce de Bobigny [Obchodný súd v Bobigny (Francúzsko)] vyhlásil konkurz na majetok spolocností Mory. 7 Dna 31. januára 2012 Tribunal de commerce de Nanterre [Obchodný súd v Nanterre (Francúzsko)] vyhlásil konkurz na majetok Financičre Sernam a Sernam Services. 8 Dna 3. februára 2012 Tribunal de commerce de Pointoise [Obchodný súd v Pontoise (Francúzsko)] vyhlásil konkurz na majetok Aster s tým, ze mala pokracovat v cinnosti. 9 Dna 9. marca 2012 Komisia prijala rozhodnutie 2012/398/EÚ týkajúce sa státnej pomoci c. SA.12522 (C 37/08) - Francúzsko - Uplatnovanie rozhodnutia "Sernam 2" ([6]Ú. v. EÚ L 195, s. 19, dalej len "rozhodnutie Sernam 3"). Clánok 1 výroku tohto rozhodnutia uvádza, ze skupina Sernam dostala nezákonnú státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom (dalej len "sporná pomoc"). Podla clánku 2 tohto výroku je Francúzska republika povinná vymáhat spornú pomoc od tejto skupiny. 10 V ten istý den boli konkurznému správcovi skupiny Sernam odovzdané dve ponuky na prevzatie, pricom prvú predlozila Geodis Calberson (dalej len "Calberson"), dcérska spolocnost skupiny Geodis (dalej len "Geodis"), podnikajúca v odvetví dorucovania zásielok, a druhú predlozila BMV. Ponuka na prevzatie od spolocnosti Calberson bola viazaná na podmienku, ze "ziadna povinnost vrátenia celej protiprávnej státnej pomoci poskytnutej Sernam alebo jej casti nemôze byt prevedená s aktívami, ktoré sú predmetom prevzatia alebo z dôvodu prevzatia, alebo inak pripísaná na tarchu nadobúdatela". Ponuka predlozená spolocnostou BMV neobsahovala takúto podmienku, ale bola predlozená ako neoddelitelná od ponuky predlozenej spolocnostou Calberson a mala stratit platnost, ak by bola táto ponuka odmietnutá. 11 Dna 23. marca 2012 Francúzska republika poziadala Komisiu o potvrdenie, ze povinnost vymáhania spornej pomoci sa nebude vztahovat na Geodis a BMV, ak prevezmú cast majetku skupiny Sernam. 12 V spornom rozhodnutí Komisia uviedla Francúzskej republike, ze povinnost vymáhania vztahujúcu sa na skupinu Sernam podla clánku 2 rozhodnutia Sernam 3 netreba rozsírit na Geodis a BMV, vzhladom na neexistenciu hospodárskej kontinuity medzi skupinou Sernam a týmito dvomi potenciálnymi nadobúdatelmi. Komisia v bode 54 sporného rozhodnutia spresnila, ze toto rozhodnutie sa netýka toho, ci investícia nadobúdatelov spocívajúca v prevzatí urcitého majetku skupiny Sernam bola oznámená alebo nebola oznámená, a ze v dôsledku toho nie je mozné predvídat výsledok posúdenia tejto investície vzhladom na clánok 107 ods. 1 ZFEÚ. 13 Dna 10. apríla 2012 Calberson podala konkurznému správcovi skupiny Sernam novú ponuku na prevzatie, ktorá neobsahovala podmienku uvedenú v jej pôvodnej ponuke na prevzatie. 14 Dna 13. apríla 2012 Tribunal de commerce de Nanterre vyhovel ponukám na prevzatie podaným zo strany Calberson a BMV a nariadil prevod urcitého majetku Sernam Services v ich prospech s úcinnostou od 7. mája 2012. 15 Dna 10. júla 2012 Tribunal de commerce de Bobigny rozhodol o likvidácii spolocností Mory. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 16 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 17. decembra 2012 podali odvolatelky zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. 17 Podaním do kancelárie Vseobecného súdu 25. marca 2013 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z dôvodu, ze na jednej strane zalobkyne nepreukázali, ze majú záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu, a na druhej strane, ze sa ich toto rozhodnutie osobne netýka v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. 18 Napadnutým uznesením Vseobecný súd rozhodol, ze zalobkyne nepreukázali svoj záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu a ze v dôsledku toho sa ich zaloby musia vyhlásit za neprípustné len z tohto dôvodu bez toho, aby bolo potrebné skúmat neprípustnost namietanú Komisiou vzhladom na to, ze sporné rozhodnutie sa ich osobne netýka. Vseobecný súd konkrétne uviedol, ze ani zo zaloby podanej spolocnostami Mory 25. apríla 2007 na Tribunal administratif de Paris [Správny súd v Parízi (Francúzsko)] domáhajúcej sa vymáhania spornej pomoci, ani zo zaloby, ktorú tieto spolocnosti podali 7. mája 2013 na Tribunal de commerce de Paris (Obchodný súd v Parízi, Francúzsko), ktorou sa domáhali, aby najmä skupina Sernam a Geodis boli spolocne a nerozdielne zaviazané nahradit skodu, ktorú im údajne spôsobili, im nemôze vyplývat takýto záujem. Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 19 Odvolatelky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnuté uznesenie, -- vrátil vec Vseobecnému súdu, aby ju znova preskúmal z vecnej stránky, a -- urcil, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 20 Komisia navrhuje zamietnutie odvolania a zaviazanie odvolateliek na náhradu trov konania. 21 Podaním do kancelárie Súdneho dvora 19. mája 2014 Calberson poziadala na základe clánku 40 druhého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie o vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. 22 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 27. februára 2015 bola táto ziadost zamietnutá. O návrhu na opätovné otvorenie ústnej casti konania 23 Po prednesení návrhov generálneho advokáta odvolatelky podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 29. júna 2015 poziadali o opätovné otvorenie ústnej casti konania. Na podporu tohto návrhu odvolatelky v podstate uviedli, ze nové tvrdenia uvedené generálnym advokátom v jeho návrhoch týkajúce sa najmä kvalifikácie sporného rozhodnutia na úcely urcenia aktívnej legitimácie v zmysle clánku 263 ZFEÚ a dôsledky týchto tvrdení na preskúmanie odvolania si vyzadujú uskutocnenie kontradiktórnej diskusie, za predpokladu, ze Súdny dvor by chcel právoplatne rozhodnút o spore. 24 Treba pripomenút, ze statút Súdneho dvora neupravuje moznost úcastníkov konania podat pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom (pozri rozsudok Vnuk, C-162/13, [7]EU:C:2014:2146, bod 30 a citovanú judikatúru). 25 Podla clánku 252 druhého odseku ZFEÚ je povinnostou generálneho advokáta, konajúceho nestranne a nezávisle, predkladat na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so statútom Súdneho dvora Európskej únie vyzadujú jeho úcast. Ani návrhy generálneho advokáta, ani odôvodnenie, na základe ktorého k nim dospel, nie sú pre Súdny dvor záväzné (pozri rozsudok Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, C-434/13 P, [8]EU:C:2014:2456, bod 29, ako aj citovanú judikatúru). 26 V dôsledku toho nesúhlas s castou návrhov generálneho advokáta bez ohladu na otázky, ktoré v nich skúmal, nemôze byt sám osebe dôvodom opodstatnujúcim opätovné otvorenie ústnej casti konania (rozsudok E.ON Energie/Komisia, C-89/11 P, [9]EU:C:2012:738, bod 62). 27 Súdny dvor pritom môze kedykolvek po vypocutí generálneho advokáta nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania v súlade s clánkom 83 svojho rokovacieho poriadku, najmä pokial sa domnieva, ze nemá dostatok informácií alebo ze vec je potrebné rozhodnút na základe tvrdenia, ku ktorému sa úcastníci konania alebo subjekty oprávnené podla clánku 23 Statútu Súdneho dvora nevyjadrili (rozsudok Nordzucker, C-148/14, [10]EU:C:2015:287, bod 24). 28 V prejednávanej veci nejde o takýto prípad. Odvolatelky aj Komisia totiz uviedli tak pocas písomnej casti konania, ako aj pocas jeho ústnej casti vsetky skutkové a právne tvrdenia na podporu svojich návrhov, vrátane toho, co sa týka aktívnej legitimácie v zmysle clánku 263 ZFEÚ. Súdny dvor sa preto domnieva, ze po vypocutí generálneho advokáta pozná vsetky okolnosti potrebné na rozhodnutie a ze tieto okolnosti boli predmetom diskusie, ktorá sa pred ním uskutocnila. 29 Vzhladom na predchádzajúce úvahy Súdny dvor usúdil, ze netreba nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania. O odvolaní 30 Odvolatelky uvádzajú dva odvolacie dôvody na podporu svojho odvolania. Prvý je zalozený na tom, ze Vseobecný súd údajne niekolkokrát vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia ich záujmu na konaní o zrusenie sporného rozhodnutia. Druhý je zalozený na porusení clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, kedze Vseobecný súd údajne opomenul konstatovat, ze sú priamo a osobne dotknuté týmto rozhodnutím. 31 Odvolatelky najskôr tvrdia, ze neexistuje hranica oddelujúca pojmy záujem na konaní a "priama a osobná dotknutost". Tieto dva pojmy sa údajne prelínajú, dokonca úplne, pokial ide o posúdenie prípustnosti zaloby podanej subjektom, ktorému nebolo urcené rozhodnutie, v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Bolo by totiz nelogické domnievat sa, ze osoba, ktorá je priamo a osobne dotknutá rozhodnutím, nemá záujem na konaní. Rovnako by bolo nepredstavitelné, aby osoba mohla mat záujem na konaní bez toho, aby bola priamo a osobne dotknutá rozhodnutím. Vseobecný súd tým, ze usúdil, ze tieto dva pojmy sa lísia, údajne porusil clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ. Samotné preukázanie, ze urcitá osoba je priamo a osobne dotknutá, údajne stací na konstatovanie prípustnosti jej zaloby. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia strán 32 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze vychádzal z viacerých nesprávnych právnych posúdení pri skúmaní, ktoré ho viedlo k vyvodeniu záveru, ze nepreukázali svoj záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu. 33 V prvom rade odvolatelky tvrdia, ze odôvodnenie Vseobecného súdu je poznacené urcitým poctom protirecení a nesprávnym právnym posúdením, kedze v bodoch 29 az 35 napadnutého uznesenia uviedol, ze z úcasti Mory na správnom konaní predchádzajúcom prijatiu rozhodnutia Sernam 2 jej nemohol vzniknút záujem na konaní. 34 Vseobecný súd si najskôr údajne protirecí, ked najmä v bode 31 napadnutého uznesenia uviedol na podporu svojho rozhodnutia, podla ktorého odvolatelky nemali záujem na konaní, judikatúru v oblasti státnej pomoci, podla ktorej musí zalobca vzdy preukázat, ze pomoc sa môze dotknút jeho postavenia na trhu, pricom v bode 57 tohto uznesenia podla nich uviedol, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí nevyjadrila k existencii zlucitelnosti prípadnej pomoci na základe clánku 108 ZFEÚ. 35 Následne odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v bode 33 napadnutého uznesenia, podla ktorého sa spôsoby vymáhania spornej pomoci týkajú jedine Komisie a dotknutého clenského státu, údajne v zásade vedie k vylúceniu toho, aby iný subjekt nez tento clenský stát, ktorý je dotknutý rozhodnutím ukladajúcim vymáhanie pomoci, mal záujem na konaní proti rozhodnutiu o spôsoboch vymáhania tejto pomoci. Takáto analýza je údajne v rozpore s ustanoveniami clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, podla ktorých môze byt zaloba proti takémuto rozhodnutiu podaná akoukolvek osobou, ktorej sa toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 36 Vseobecný súd napokon údajne obsahuje zamienanie, pokial ide na jednej strane o pojmy "záujem na konaní" a "dotknutá osoba" a na druhej strane povahu sporného rozhodnutia, kedze napadnuté uznesenie ho raz kvalifikuje ako rozhodnutie sui generis, inokedy ako rozhodnutie týkajúce sa jedine spôsobov vymáhania pomoci a inokedy zasa ako rozhodnutie o existencii alebo neexistencii prevodu nezlucitelnej pomoci a obchádzaní rozhodnutia o vymáhaní. Cielom týchto zamienaní je údajne vyhnút sa odhaleniu skutocnosti, ze Vseobecný súd v napadnutom uznesení nezaujal rovnaký postoj, ako bol postoj uvedený v rozsudku Ryanair/Komisia (T-123/09, [11]EU:T:2012:164). 37 V druhom rade sa odvolatelky domnievajú, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 36 az 51 napadnutého uznesenia uviedol, ze zaloby podané na vnútrostátne súdy s cielom dosiahnut vymáhanie spornej pomoci a náhradu skody nespôsobujú vznik ich záujmu na konaní pred súdom Únie. 38 Odvolatelky v tejto súvislosti najskôr uvádzajú, ze Vseobecný súd nesprávne usúdil, ze záujem na konaní proti rozhodnutiu Únie je opodstatnený jedine moznostou subjektu podat zalobu o náhradu skody na vnútrostátnom súde. Tento záujem totiz podla nich môze vyplývat aj zo zaloby domáhajúcej sa skutocného vymáhania pomoci dotknutým clenským státom. V danom prípade pritom Mory údajne podala takúto zalobu na Tribunal administratif de Paris s cielom zaviazat Francúzsko na vymáhanie spornej pomoci od vsetkých nástupníckych príjemcov, vrátane Geodis. Komisii ani Vseobecnému súdu údajne v rámci tohto konania neprislúchalo spochybnovat relevantnost a záujem odvolateliek, kedze toto konanie sa platne zacalo a pokracuje. 39 Odvolatelky následne tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne usúdil, ze ich záujem na konaní sa nepreukázal z dôvodu, ze pocas mnohých rokov neuskutocnili nijaký úkon s cielom získania náhrady skody vyplývajúcej z narusenia hospodárskej sútaze vyplývajúceho zo spornej pomoci. Podanie zaloby o náhradu skody na Tribunal de commerce de Paris sa totiz podla nich stalo mozným az po prijatí rozhodnutia Sernam 3 vyhlasujúceho túto pomoc za nezlucitelnú s vnútorným trhom. Táto zaloba bola navyse údajne uvedená v návrhu na zacatie konania pred Vseobecným súdom a podaná pred prijatím napadnutého uznesenia. V kazdom prípade Vseobecný súd údajne nemohol analýzu dôvodnosti zaloby o náhradu skody proti Geodis uskutocnenú vnútrostátnym súdom nahradit svojou vlastnou analýzou na vyvodenie záveru, ze uvedená zaloba je odsúdená na neúspech a ze úspech návrhu na vyhlásenie neplatnosti podaného v konaní pred ním nebude mat vplyv na úspech zaloby o náhradu skody, o ktorej prebiehalo konanie pred vnútrostátnymi súdmi. 40 Odvolatelky napokon tvrdia, ze zaloba o náhradu skody proti Geodis pred vnútrostátnym súdom je legitímna, kedze sa podla nich musí povazovat za súcasného príjemcu spornej pomoci a z tohto dôvodu za dlzníka pri povinnosti napravit skodlivé dôsledky poskytnutia tejto pomoci na úkor spolocností Mory, spolocne a nerozdielne s nástupníckymi príjemcami a jej poskytovatelom Société nationale des chemins de fer français (Francúzska národná zeleznicná spolocnost) (SNCF). Navyse, ak by sa zrusilo sporné rozhodnutie, odvolatelky by sa mohli domáhat voci Geodis pred vnútrostátnym súdom plnenia na základe institútu francúzskeho práva nazvaného "bezdôvodné obohatenie". 41 V tretom rade odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze poprel existenciu záujmu Superga Invest na konaní tým, ze odmietol prijat, ze tento záujem vyplýva zo záujmu na konaní spolocností Mory, v ktorých je Superga Invest hlavným akcionárom. 42 V stvrtom rade odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze v bodoch 54 az 58 napadnutého uznesenia usúdil, ze neboli pozbavené svojho procesného práva na dosiahnutie zacatia konania vo veci formálneho zistovania v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 43 Odvolatelky najskôr tvrdia, ze hoci informovali Komisiu o existencii hrozby obchádzania vyplývajúcej zo zamýslaného prevodu, táto institúcia tým, ze prijala sporné rozhodnutie, odmietla zacat konanie na dôkladné preskúmanie a poskodila ich procesné práva. Odvolatelky tým prisli o moznost dosiahnut dôkladné preskúmanie netýkajúce sa novej pomoci, ale uplatnenia rozhodnutia Sernam 3 zneuzívajúcim spôsobom. 44 Odvolatelky sa následne domnievajú, ze Vseobecný súd sa úmyselne vyhol preskúmaniu, ci boli priamo a osobne dotknuté sporným rozhodnutím, aby predisiel otázke povahy tohto sporného rozhodnutia, ktoré Komisia povazovala za rozhodnutie sui generis. Kedze vsak odvolatelky údajne boli osobne dotknuté týmto rozhodnutím, malo byt prípustné, aby ho mohli napadnút pred Vseobecným súdom, aby preveril, ci Komisia mala právomoc na prijatie tohto rozhodnutia napriek chýbajúcemu právnemu základu. 45 Odvolatelky napokon vytýkajú Vseobecnému súdu, ze v bode 33 napadnutého uznesenia usúdil, ze sporné rozhodnutie vzhladom na to, ze sa nevztahuje na zlucitelnost státnej pomoci s vnútorným trhom, ale na spôsoby vymáhania spornej pomoci, sa týka výlucne Komisie a clenského státu, ktorému prislúcha povinnost vymáhania. Otázka, ktorá sa má preskúmat, údajne nie je to, ci bola v prospech Geodis poskytnutá nová pomoc, ale ci podmienky, za ktorých sa malo uskutocnit prevzatie skupiny Sernam zo strany Geodis, predstavovali správne uplatnenie rozhodnutia Sernam 3 alebo naopak uplatnenie tohto rozhodnutia zneuzívajúcim spôsobom. Kedze spôsob vymáhania môze predstavovat uplatnenie rozhodnutia o vymáhaní zneuzívajúcim spôsobom, Komisia bola údajne povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ak mala v tejto súvislosti závazné pochybnosti. 46 Podla Komisie sú tvrdenia odvolateliek neopodstatnené z dvoch dôvodov. Na jednej strane uvádza, ze v okamihu podania návrhu na zrusenie boli spolocnosti Mory v likvidácii a preto uz neboli konkurentom nijakého podniku. Na druhej strane zrusenie sporného rozhodnutia údajne neposkytuje skutocný záujem v rámci zaloby o náhradu skody pred vnútrostátnym súdom z dôvodu ujmy v hospodárskej sútazi, ktorú údajne v minulosti utrpeli. 47 Komisia najskôr tvrdí, ze tvrdenia uvedené v prvom a stvrtom rade v rámci tohto odvolacieho dôvodu sa netýkajú záujmu na konaní, ale aktívnej legitimácie odvolateliek. Tieto tvrdenia preto podla nej nemôzu preukázat takýto záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu. 48 Pokial ide o zostávajúcu cast, Komisia sa domnieva, ze zaloba o vymáhanie ani zaloba o náhradu skody, ktoré boli podané na vnútrostátne súdy, nespôsobujú vznik záujmu odvolateliek na konaní pred súdom Únie. 49 Pokial ide o prvú z tých zalôb, podanú na Tribunal administratif de Paris, Komisia tvrdí, ze vzhladom na to, ze spolocnosti Mory uz existujú iba s cielom svojej likvidácie, je vylúcené, aby mohli nájst záujem na konaní v obnovení svojho postavenia v hospodárskej sútazi vdaka vymáhaniu spornej pomoci. Odvolatelky okrem toho vo svojej zalobe na Vseobecný súd údajne neuviedli moznost podania zaloby o náhradu skody pri snahe opodstatnit záujem na konaní. Okrem toho údajne nie je prípustné, aby mohli odvolatelky predlozit v stádiu odvolania tvrdenie, ze cielom zaloby o náhradu skody pred Tribunal administratif de Paris je tiez vymáhanie spornej pomoci od Geodis. Toto rozsírenie návrhu sa totiz údajne uskutocnilo az po vydaní napadnutého uznesenia, pricom zaloba na Vseobecný súd údajne neobsahovala toto tvrdenie. 50 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze sa nijako nepreukázalo, ze táto zaloba na Tribunal administratif de Paris je dôvodná a ze má podla vnútrostátneho práva co i len malú nádej na úspech. Podla tejto institúcie je zrejmé, ze po prijatí rozhodnutia Sernam 3 smeroval tento vnútrostátny súd k vydaniu uznesenia o zastavení konania. Podla nej totiz ihned ako Komisia tak, ako v danom prípade, rozhodne o vyhlásení spornej pomoci za nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariadení jej vymáhania, konanie zacaté predtým pred vnútrostátnym súdom sa stane bezpredmetným. 51 Pokial ide o druhú z tých zalôb podanú na Tribunal administratif de Paris, Komisia tvrdí, ze na opodstatnenie záujmu na zrusení rozhodnutia Komisie nestací, aby sa zalobca pred súdom Únie odvolal na akúkolvek zalobu o náhradu skody, ktorá môze byt podaná v budúcnosti alebo prípadne uz bola podaná na vnútrostátnom súde, z dôvodu, ze zrusenie tohto rozhodnutia súdom Únie ulahcí úspesné vybavenie jeho zaloby o náhradu skody, bez toho, aby navyse preukázal, ze je odôvodnené predpokladat, ze môze uspiet v prípade zrusenia rozhodnutia Komisie. Hoci by v tejto súvislosti Vseobecný súd podla nej nemal nahrádzat vnútrostátny súd pri rozhodnutí o dôvodnosti zaloby o náhradu skody podanej na vnútrostátny súd, napriek tomu mu prinálezí preskúmat, ci odvolatelky preukázali existenciu skutocného záujmu na domáhaní sa zrusenia rozhodnutia Komisie s cielom podlozit túto zalobu o náhradu skody. 52 Komisia sa domnieva, ze v prejednávanej veci takéto preukázanie chýba. Posúdenie uskutocnené v tejto súvislosti Vseobecným súdom je podla nej presné, pricom sa okrem toho týka oblasti skutkového stavu, ktorá nepodlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolania. Odvolatelky údajne podali svoju zalobu o náhradu skody iba ako odpoved na argumentáciu uvedenú Komisiou v jej námietke neprípustnosti po viac ako jednom roku po prijatí rozhodnutia Sernam 3. Pokial ide o moznost uplatnit si voci Geodis plnenie zalozené na institúte "bezdôvodného obohatenia" podla francúzskeho práva, podla nej bolo po prvýkrát uvedené v rámci odvolania a z tohto dôvodu je zjavne neprípustné. V kazdom prípade na podporu tohto konceptu podla nej nebola uvedená nijaká vázna argumentácia. 53 Komisia sa napokon domnieva, ze Vseobecný súd správne usúdil v bode 53 napadnutého uznesenia, ze vzhladom na to, ze spolocnosti Mory uz nevykonávali cinnost, nemohli im byt spôsobené nijaké tazkosti v hospodárskej sútazi, ktorých následky by znásala Superga Invest. Posúdenie Súdnym dvorom 54 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd vychádzal z viacerých nesprávnych právnych posúdení, ked usúdil, ze nepreukázali svoj záujem na konaní o zrusenie sporného rozhodnutia v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. 55 Podla ustálenej judikatúry je zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná iba vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, ze samotné zrusenie aktu musí byt spôsobilé vyvolat právne následky, a teda zaloba musí byt spôsobilá svojím výsledkom priniest prospech tomu, kto ju podal (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Komisia/Koninklijke FrieslandCampina, C-519/07 P, [12]EU:C:2009:556, bod 63; ACEA/Komisia, C-319/09 P, [13]EU:C:2011:857, bod 67; Stichting Woonpunt a i./Komisia, C-132/12 P, [14]EU:C:2014:100, bod 67, ako aj Stichting Woonlinie a i./Komisia, C-133/12 P, [15]EU:C:2014:105, bod 54). 56 Záujem zalobcu na konaní musí existovat a byt skutocný (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Koninklijke FrieslandCampina, C-519/07 P, [16]EU:C:2009:556, bod 65, a Planet/Komisia, C-564/13 P, [17]EU:C:2015:124, bod 34). Nemôze sa týkat budúcej a hypotetickej situácie (pozri v tomto zmysle rozsudky Stroghili/Dvor audítorov, 204/85, [18]EU:C:1987:21, bod 11, ako aj Cańas/Komisia, C-269/12 P, [19]EU:C:2013:415, body 16 a 17). 57 Tento záujem musí vzhladom na predmet zaloby existovat v okamihu jej podania, inak je neprípustná, a musí pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, v opacnom prípade musí byt konanie zastavené (pozri v tomto zmysle rozsudky Abdulrahim/Rada a Komisia, C-239/12 P, [20]EU:C:2013:331, bod 61, ako aj Cańas/Komisia, C-269/12 P, [21]EU:C:2013:415, bod 15). 58 Záujem na konaní teda predstavuje podstatnú a prvú podmienku akejkolvek zaloby na súd (pozri v tomto zmysle uznesenie S./Komisia, 206/89 R, [22]EU:C:1989:333, bod 8, a rozsudok Andechser Molkerei Scheitz/Komisia, C-682/13 P, [23]EU:C:2015:356, bod 27). 59 Okrem toho sa prípustnost zaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti aktu, ktorý jej nebol urcený, v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ viaze na podmienku, ze má aktívnu legitimáciu, ktorá je prítomná v dvoch prípadoch. Na jednej strane mozno podat takúto zalobu pod podmienkou, ze tento akt sa jej priamo a osobne týka. Na druhej strane takáto osoba môze podat zalobu proti regulacnému aktu, ktorý sa jej priamo týka a nevyzaduje si vykonávacie opatrenia (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Telefónica/Komisia, C-274/12 P, [24]EU:C:2013:852, bod 19, a Stichting Woonpunt a i./Komisia, C-132/12 P, [25]EU:C:2014:100, bod 44). 60 V prejednávanej veci treba v prvom rade konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 59 napadnutého uznesenia vyvodil záver o neprípustnosti návrhu na zrusenie sporného rozhodnutia podaného odvolatelkami na základe clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ z jediného dôvodu, ze nepreukázali svoj záujem na konaní, pricom okrem iného nepreskúmal, ci majú tieto odvolatelky aj aktívnu legitimáciu v zmysle rovnakého ustanovenia. 61 Za týchto okolností je zrejmé, ze dôvody, pre ktoré Vseobecný súd uviedol v bodoch 29 az 35 a 55 az 58 napadnutého uznesenia, ze na jednej strane Mory nebola osobne dotknutá sporným rozhodnutím, a na druhej strane, ze pri nezacatí konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ odvolatelky neprisli o priznanie svojich procesných práv, nemajú povahu podpory výroku tohto uznesenia, kedze tieto dôvody sa netýkajú preskúmania záujmu, ale preskúmania aktívnej legitimácie, co navyse Vseobecný súd sám uviedol v bodoch 30 a 34 tohto uznesenia. 62 V tejto súvislosti odvolatelky nesprávne tvrdia, ze samotná okolnost, ze fyzická alebo právnická osoba je priamo a osobne dotknutá, nevyhnutne preukazuje jej záujem na konaní. Ako totiz vyplýva z bodov 55 az 59 tohto rozsudku, záujem na konaní a aktívna legitimácia predstavujú rozdielne podmienky prípustnosti, ktoré musia byt fyzickou alebo právnickou osobou splnené spolocne, aby bolo prípustné jej podanie návrhu na zrusenie na základe clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Stichting Woonpunt a i./Komisia, C-132/12 P, [26]EU:C:2014:100, body 67 a 68, ako aj Stichting Woonlinie a i./Komisia, C-133/12 P, [27]EU:C:2014:105, body 54 a 55). 63 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze argumentácia uvedená odvolatelkami v rámci prvého odvolacieho dôvodu na podporu ich odvolania v rozsahu, v akom vytýkajú, ze v napadnutom uznesení sa uvádza, ze odvolatelky nie sú aktívne legitimované, musí byt zamietnutá ako scasti neúcinná a scasti nedôvodná. 64 V druhom rade treba preskúmat prvý odvolací dôvod odvolateliek v rozsahu, v akom smeruje proti úvahám Vseobecného súdu uvedeným v bodoch 36 az 51 napadnutého uznesenia, v súlade s ktorými tento súd zamietol argumentáciu uvedených odvolateliek, ze ich záujem na konaní vyplýval v danom prípade zo zaloby podanej 25. apríla 2007 spolocnostami Mory na Tribunal administratif de Paris, ktorou sa domáhali vymáhania spornej pomoci, ako aj zo zaloby o náhradu skody, ktorú podali 7. mája 2013 na Tribunal de commerce de Paris s cielom dosiahnut spolocné a nerozdielne zaviazanie najmä skupiny Sernam a Geodis na nápravu ujmy, ktorú údajne spôsobili odvolatelkám. 65 V tejto súvislosti Vseobecný súd uviedol v bodoch 39 a 40 napadnutého uznesenia, ze zaloba domáhajúca sa vymáhania spornej pomoci podaná na vnútrostátnom súde sa netýka náhrady ujmy, o ktorej odvolatelky tvrdia, ze ju utrpeli. 66 Na druhej strane Vseobecný súd po tom, co v bode 41 napadnutého uznesenia zdôraznil, ze odvolatelky pocas mnohých rokov neuskutocnili nijaký úkon s cielom získat náhradu údajnej ujmy vyplývajúcej z narusenia hospodárskej sútaze spôsobeného touto pomocou, uviedol v bodoch 42 az 49 tohto uznesenia, ze z podania zaloby o náhradu skody na Tribunal de commerce de Paris, ku ktorému doslo po podaní návrhu na zrusenie na súd Únie, im nevzniká ani záujem na konaní pred súdom Únie, kedze nepreukázali, ze Geodis im mohla spôsobit skodu, v dôsledku coho by voci nej mohli dôvodne zacat konanie o náhradu skody pred vnútrostátnym súdom. 67 V tejto súvislosti Vseobecný súd najskôr uviedol v bodoch 44 a 45 napadnutého uznesenia, ze vzhladom na to, ze prevzatie majetku skupiny Sernam sa uskutocnilo po konkurze spolocností Mory, toto prevzatie nebolo dôvodom ich súdnej likvidácie a ze preto Geodis nemôze byt zodpovedná za ich zlú financnú situáciu. Vseobecný súd následne v bode 47 tohto uznesenia zdôraznil, ze sa nepreukázalo ani to, ze spolocnost Geodis by samotným prevzatím urcitej casti majetku skupiny Sernam mohla byt teoreticky braná na zodpovednost na základe vnútrostátneho práva za údajnú ujmu, ktorú mala táto skupina spôsobit odvolatelkám. Napokon pokial ide o skodu namietanú odvolatelkami, ktorá im mohla byt spôsobená tým, ze Geodis prevzala urcitú cast majetku skupiny Sernam bez toho, aby bola povinná nahradit spornú pomoc, Vseobecný súd v bode 48 uvedeného uznesenia uviedol, ze vzhladom na to, ze spolocnosti Mory prestali vykonávat akúkolvek hospodársku cinnost pri svojom vstupe do likvidácie, nemohli utrpiet nijakú ujmu spôsobenú nadobúdatelom. 68 Najskôr treba poznamenat, ze hoci je nepochybné, ze len Vseobecný súd má právomoc zistovat a hodnotit skutkový stav a v zásade skúmat dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu, Súdny dvor má právomoc uskutocnit svoje preskúmanie v rozsahu, v akom Vseobecný súd kvalifikoval právnu povahu tohto stavu a vyvodil z nej právne dôsledky (pozri v tomto zmysle rozsudok E.ON Energie/Komisia, C-89/11 P, [28]EU:C:2012:738, body 64 a 65, ako aj citovanú judikatúru). V dôsledku toho otázka, ci vzhladom na takýto skutkový stav a dôkazy môze zrusenie sporného rozhodnutia súdom Únie priniest odvolatelkám prospech v rámci zaloby zamýslanej pred vnútrostátnymi súdmi, ktorým by sa mohol preukázat ich záujem na konaní pred súdom Únie, je právnou otázkou, na ktorú sa vztahuje preskúmanie, ktoré Súdny dvor uskutocnuje v rámci odvolania. 69 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora môze návrh na zrusenie zachovat záujem ako podklad prípadnej zaloby o urcenie zodpovednosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Könecke Fleischwarenfabrik/Komisia, 76/79, [29]EU:C:1980:68, bod 9; Francúzsko a i./Komisia, C-68/94 a C-30/95, [30]EU:C:1998:148, bod 74; uznesenia Lech-Stahlwerke/Komisia, C-111/99 P, [31]EU:C:2001:58, body 19 a 20; Komisia/Provincia di Imperia, C-183/08 P, [32]EU:C:2009:136, bod 30, ako aj rozsudok Abdulrahim/Rada a Komisia, C-239/12 P, [33]EU:C:2013:331, bod 64). 70 Pretrvávanie takéhoto záujmu na konaní sa musí posudzovat in concreto najmä zohladnením dôsledkov namietanej nezákonnosti a povahy údajne spôsobenej ujmy (rozsudok Abdulrahim/Rada a Komisia, C-239/12 P, [34]EU:C:2013:331, bod 65). 71 Ako v prejednávanej veci v podstate vyplýva z bodu 46 napadnutého uznesenia, ujma namietaná odvolatelkami vyplýva zo skutocnosti, ze skupina Sernam prijímala pocas desiatich rokov nezákonnú pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, ktorú poskytovala Francúzska republika, a ktorej vymáhanie ulozila Komisia v súlade s podmienkami rozhodnutia Sernam 3. 72 Sporným rozhodnutím pritom Komisia informovala Francúzsku republiku, ze ak Geodis prevezme cast majetku skupiny Sernam, táto povinnost vymáhania sa nerozsíri na túto spolocnost, kedze sa vzhladom na neexistenciu hospodárskej kontinuity nepreukázalo, ze Geodis mala skutocný prospech zo spornej pomoci. 73 Z toho vyplýva, ze z dôvodu prijatia tohto rozhodnutia sa na Geodis, ktorá následne skutocne prevzala urcitú cast majetku skupiny Sernam, nevztahuje táto povinnost vymáhania, kedze ju nemozno povazovat za príjemcu spornej pomoci. 74 Ako uviedol generálny advokát v bode 91 svojich návrhov, samotná táto okolnost môze preukázat, ze odvolatelky majú záujem na konaní o zrusenie sporného rozhodnutia, kedze ich zaloba o náhradu skody pred vnútrostátnymi súdmi vzhladom na to, ze smeruje k priznaniu nápravy ujmy, ktorú údajne utrpeli z dôvodu poskytnutia spornej pomoci, je zalozená práve na predpoklade, ze Geodis sa ako nadobúdatel musí povazovat za príjemcu tejto pomoci. 75 Vzhladom na to, ze dôsledkom zrusenia sporného rozhodnutia môze byt to, ze Geodis sa bude musiet povazovat za príjemcu spornej pomoci, ktorej poskytnutie údajne spôsobilo ujmu uvedenú odvolatelkami, takéto zrusenie by samo osebe mohlo zvýsit sance na úspech zaloby o náhradu skody podanej na Tribunal de commerce de Paris v rozsahu, v akom smeruje proti Geodis, a v dôsledku toho im priniest prospech v rámci tejto zaloby. 76 V tejto súvislosti by sa na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd v bode 47 napadnutého uznesenia, nemalo vyzadovat, aby odvolatelky preukázali, ze podla vnútrostátneho práva by Geodis skutocne mohla byt braná na zodpovednost za údajnú ujmu jedine z dôvodu prevzatia majetku skupiny Sernam. Súdu Únie totiz neprinálezí, aby na úcely skúmania záujmu na konaní pred ním posudzoval pravdepodobnost dôvodnosti zaloby podanej na vnútrostátnom súde podla vnútrostátneho práva a v dôsledku toho nahrádzal tento súd pri takomto posúdení. Naproti tomu je nevyhnutné, ale postacujúce, aby návrh na zrusenie podaný pred súdom Únie mohol svojím výsledkom priniest prospech subjektu, ktorý ho podal. V prejednávanej veci pritom ide o takýto prípad, ako vyplýva z bodov 74 az 75 tohto rozsudku. 77 Rovnako je na rozdiel od toho, co Vseobecný súd uviedol v bode 48 napadnutého uznesenia, bezvýznamné, ze spolocnosti Mory prestali po svojom vstupe do likvidácie vykonávat akúkolvek hospodársku cinnost, kedze ujma namietaná odvolatelkami, ako to Komisia sama uznala na pojednávaní, vyplýva práve z narusenia hospodárskej sútaze spôsobeného poskytnutím spornej pomoci v priebehu obdobia, pocas ktorého je nesporné, ze spolocnosti Mory vykonávali hospodársku cinnost na relevantnom trhu a v dôsledku toho boli konkurentmi príjemcu tejto pomoci. 78 Z rovnakého dôvodu nie je relevantná okolnost, ktorú Vseobecný súd uviedol v bodoch 44 a 45 napadnutého uznesenia, ze vzhladom na to, ze k prevzatiu urcitej casti majetku skupiny Sernam zo strany Geodis doslo neskôr ako súd vyhlásil konkurz na majetok spolocností Mory, toto prevzatie nebolo dôvodom vyhlásenia konkurzu na majetok týchto spolocností. 79 Je potrebné dodat, ze je rovnako nesprávne, ze Komisia vytýka odvolatelkám, ze v stádiu tohto odvolania podali zalobu o náhradu skody na vnútrostátnom súde neskôr ako podali na Vseobecný súd návrh na zrusenie. Z judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bodoch 56 a 69 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze moznost podania zaloby o náhradu skody postacuje na opodstatnenie takéhoto záujmu na konaní, pokial nie je hypotetická. V prejednávanej veci je pritom nesporné, ze odvolatelky avizovali podanie tejto zaloby o náhradu skody vo svojej zalobe na Vseobecnom súde a ze ako vyplýva z bodu 42 napadnutého uznesenia, táto zaloba bola skutocne podaná pred prijatím napadnutého uznesenia. 80 Navyse je rovnako potrebné konstatovat, ze zrusenie sporného rozhodnutia by mohlo samo osebe priniest odvolatelkám prospech v rámci zaloby, ktorú podali na Tribunal administratif de Paris s cielom zaviazat Francúzsku republiku na vymáhanie spornej pomoci, kedze dôsledkom tohto zrusenia by bolo, ze Geodis by uz nemusela uniknút povinnosti vymáhania vychádzajúcej zo sporného rozhodnutia, v dôsledku coho by zrusenie uvedeného rozhodnutia mohlo zvýsit sance na úspech tejto zaloby na Tribunal administratif de Paris. 81 Vseobecný súd preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 40 napadnutého uznesenia usúdil, ze táto posledná uvedená zaloba nemôze viest k vzniku záujmu odvolateliek na konaní, len z dôvodu, ze nesmeruje k náhrade údajne spôsobenej ujmy, kedze ako uviedol generálny advokát v bode 40 svojich návrhov, záujem na konaní môze vyplývat z akejkolvek zaloby pred vnútrostátnym súdom, v rámci ktorej môze prípadné zrusenie napadnutého aktu pred súdom Únie priniest zalobcovi prospech. 82 V tejto súvislosti Komisia nesprávne tvrdí, ze zaloba podaná odvolatelkami na Tribunal administratif de Paris nemôze opodstatnit záujem odvolateliek na konaní pred súdom Únie, z dôvodu, ze táto zaloba smeruje výlucne k vymáhaniu spornej pomoci nie od Geodis, ale od skupiny Sernam. Zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru totiz jasne vyplýva, ze uvedená zaloba sa vztahuje aj na nástupcov príjemcov spornej pomoci. Kedze odvolatelky navyse výslovne uviedli toto rozsírenie svojej zaloby vo svojich písomnostiach pred Vseobecným súdom, treba zamietnut námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou z dôvodu, ze toto tvrdenie odvolateliek nebolo uvedené v rámci konania pred Vseobecným súdom. 83 Okrem toho hoci nepochybne nemozno vylúcit, ze prijatie rozhodnutia Sernam 3, kedze ukladá vymáhanie spornej pomoci, alebo skoncenie vykonávania hospodárskych cinností spolocností Mory by prípadne mohli mat vplyv na záujem odvolateliek na konaní pred Tribunal administratif de Paris, táto okolnost na rozdiel od toho, co Komisia tvrdila najmä na pojednávaní, naproti tomu nemá ani najmensí vplyv na záujem odvolateliek na konaní pred súdom Únie, kedze návrh na zrusenie podaný pred týmto súdom môze mat svojím výsledkom vplyv na výsledok zaloby podanej na vnútrostátnom súde, ktorej cielom je dosiahnutie vymáhania spornej pomoci. 84 Z toho, co bolo uvedené najmä v bodoch 77, 78 a 83 tohto rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia aj vtedy, ked v bodoch 52 az 54 napadnutého uznesenia uviedol, ze Superga Invest ako hlavný akcionár spolocností Mory nepreukázala svoj záujem na konaní, kedze vzhladom na to, ze uvedené spolocnosti uz nevykonávali cinnost, by im uz v hospodárskej sútazi nemali byt spôsobené nijaké tazkosti, ktorých dôsledky by znásala Superga Invest. Kedze záujem Superga Invest na konaní je zviazaný so záujmom spolocností Mory, táto spolocnost má z rovnakých dôvodov takýto záujem na konaní pred súdom Únie. 85 Vzhladom na vsetky tieto úvahy je potrebné konstatovat, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze odvolatelky nepreukázali svoj záujem na konaní v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ s cielom dosiahnut zrusenie sporného rozhodnutia. 86 Za týchto okolností je potrebné vyhlásit prvý dôvod uvedený odvolatelkami na podporu ich odvolania za dôvodný. 87 V dôsledku toho treba zrusit napadnuté uznesenie bez toho, aby bolo potrebné skúmat druhý dôvod uvedený odvolatelkami na podporu ich odvolania. O zalobe pred Vseobecným súdom 88 Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. Potom môze sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. 89 V prejednávanej veci Súdny dvor usúdil, ze disponuje informáciami potrebnými na to, aby mohol s konecnou platnostou rozhodnút o námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia v prvostupnovom konaní. 90 V prvom rade je z dôvodov uvedených v bodoch 74 az 85 tohto rozsudku potrebné zamietnut túto námietku neprípustnosti v rozsahu, v akom sa odvolatelkám vytýka nedostatok záujmu na konaní. 91 V druhom rade, pokial sa touto námietkou odvolatelkám vytýka nedostatok aktívnej legitimácie, je potrebné pripomenút, ze ako bolo uvedené v bode 59 tohto rozsudku, clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ stanovuje dva prípady, v ktorých sa fyzickej alebo právnickej osobe priznáva aktívna legitimácia na podanie zaloby proti aktu Únie, ktorý jej nie je urcený. Na jednej strane mozno podat takúto zalobu pod podmienkou, ze tento akt sa jej priamo a osobne týka. Na druhej strane takáto osoba môze podat zalobu proti regulacnému aktu, ktorý sa jej priamo týka a nevyzaduje si vykonávacie opatrenia. 92 Vzhladom na to, ze sporné rozhodnutie, ktoré bolo urcené Francúzskej republike, neobsahuje regulacný akt v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, kedze nie je vseobecne záväzným právnym aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C-583/11 P, [35]EU:C:2013:625, bod 56), treba preverit, ci sú odvolatelky priamo a osobne dotknuté týmto rozhodnutím v zmysle uvedeného ustanovenia. 93 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora subjekty, ktorým rozhodnutie nie je urcené, môzu tvrdit, ze sa ich osobne týka, iba ak má toto rozhodnutie pre nich úcinky z dôvodu urcitých ich osobitných vlastností alebo skutkových okolností, ktoré ich odlisujú od vsetkých ostatných osôb, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie urcené (pozri najmä rozsudky Plaumann/Komisia, 25/62, [36]EU:C:1963:17, s. 223; Sniace/Komisia, C-260/05 P, [37]EU:C:2007:700, bod 53; 3F/Komisia, C-319/07 P, [38]EU:C:2009:435, bod 29, ako aj T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, C-456/13 P, [39]EU:C:2015:284, bod 63). 94 Kedze zaloba v prvostupnovom konaní sa týkala rozhodnutia Komisie vo veci státnej pomoci, je potrebné uviest, ze v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci upraveného v clánku 108 ZFEÚ treba rozlisovat medzi na jednej strane predbeznou fázou zistovania pomoci upravenou v odseku 3 tohto clánku, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a na druhej strane fázou zistovania pomoci podla odseku 2 uvedeného clánku. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získanie úplných informácií o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva povinnost Komisie poskytnút úcastníkom moznost predlozit svoje pripomienky (pozri najmä rozsudok 3F/Komisia, C-319/07 P, [40]EU:C:2009:435, bod 30 a citovanú judikatúru). 95 Z toho vyplýva, ze ak Komisia bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ konstatuje rozhodnutím prijatým na základe odseku 3 toho istého clánku, ze pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môzu presadit jej dodrzanie, len ked majú moznost napadnút toto rozhodnutie na súde Únie. Z týchto dôvodov súd Únie vyhlási návrh na zrusenie takéhoto rozhodnutia podaný dotknutou osobou v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ za prípustný, pokial chce zalobca podaním zaloby zachovat svoje procesné práva, ktoré má podla posledného uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky 3F/Komisia, C-319/07 P, [41]EU:C:2009:435, bod 31 a citovanú judikatúru, ako aj Komisia/Kronoply a Kronotex, C-83/09 P, [42]EU:C:2011:341, bod 47). 96 Súdny dvor mal prílezitost spresnit, ze takýmito dotknutými osobami sú osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, t. j. najmä podniky konkurujúce príjemcom tejto pomoci a obchodné zdruzenia (pozri najmä rozsudok 3F/Komisia, C-319/07 P, [43]EU:C:2009:435, bod 32 a citovanú judikatúru). 97 Ak zalobca naproti tomu spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená pomoc prijatého podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ alebo na záver konania vo veci formálneho zistovania, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za príslusnú stranu v zmysle odseku 2 tohto clánku, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Musí este dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle judikatúry uvedenej v bode 93 tohto rozsudku. Je to tak najmä vtedy, ak je zalobcovo postavenie na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, [44]EU:C:2005:761, bod 37 a citovanú judikatúru, ako aj British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, [45]EU:C:2008:757, bod 30). 98 V tejto súvislosti boli za osobne dotknuté rozhodnutím Komisie o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania okrem podniku, ktorý je príjemcom pomoci, uznané aj jeho konkurencné podniky s aktívnou úlohou v rámci tohto konania, pokial bolo ich postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia (pozri rozsudok Sniace/Komisia, C-260/05 P, [46]EU:C:2007:700, bod 55 a citovanú judikatúru). 99 Pokial ide o urcenie takejto dotknutosti, Súdny dvor mal prílezitost spresnit, ze samotná okolnost, ze akt, akým je sporné rozhodnutie, môze mat urcitý vplyv na sútazné vztahy existujúce na relevantnom trhu a ze dotknutý podnik sa nachádzal v sútaznom vztahu s podnikom, ktorý mal z tohto aktu prospech, nemôze v nijakom prípade stacit na to, aby mohol byt daný podnik povazovaný za osobne dotknutý týmto aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, [47]EU:C:2008:757, bod 47). 100 Podnik sa teda nemôze odvolávat iba na svoje postavenie konkurenta vo vztahu k podniku príjemcu, ale okrem toho musí preukázat, ze sa nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (pozri najmä rozsudok British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, [48]EU:C:2008:757, bod 48). 101 V prejednávanej veci z bodu 72 tohto rozsudku vyplýva, ze Komisia sporným rozhodnutím informovala Francúzsku republiku, ze ak Geodis prevezme cast majetku skupiny Sernam, táto povinnost vymáhania sa nerozsíri na túto spolocnost, kedze sa vzhladom na neexistenciu hospodárskej kontinuity nepreukázalo, ze Geodis mala skutocný prospech zo spornej pomoci. 102 Okrem toho z bodu 54 sporného rozhodnutia výslovne vyplýva, ze uvedené rozhodnutie sa netýka toho, ci investícia, ktorú uskutocnila Geodis, spocívajúca v prevzatí casti majetku skupiny Sernam bola oznámená alebo nebola oznámená, a ze v dôsledku toho nepredvída výsledok posúdenia tejto investície Komisiou podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 103 Vyplýva z neho, ze pomoc, ktorú podla sporného rozhodnutia nemozno vymáhat od nadobúdatela casti majetku jej pôvodného príjemcu, je práve a jedine pomocou, o ktorej sa uz rozhodlo rozhodnutím Sernam 3. 104 Ako uviedol generálny advokát v bodoch 147 a 169 svojich návrhov, sporné rozhodnutie sa v dôsledku toho musí chápat ako rozhodnutie, ktoré je spojené s rozhodnutím Sernam 3 a je jeho dodatkom, kedze spresnuje jeho obsah, pokial ide o postavenie príjemcu spornej pomoci a v dôsledku toho pokial ide o postavenie povinnej osoby pri povinnosti vrátenia tejto pomoci, vzhladom na udalost, ktorá nastala po prijatí tohto rozhodnutia, t. j. v danom prípade nadobudnutie casti majetku pôvodného príjemcu uvedenej pomoci tretou osobou. 105 Pritom je nesporné, ze Komisia prijala rozhodnutie Sernam 3 v rámci konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 106 Za týchto okolností sa odvolatelky môzu povazovat za osobne dotknuté sporným rozhodnutím v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ vtedy, ak preukázu najmä to, ze ich postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené poskytnutím spornej pomoci. Ak zalobca naproti tomu spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená pomoc, prijatého podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ alebo na záver konania vo veci formálneho zistovania, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za príslusnú stranu v zmysle odseku 2 tohto clánku, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. 107 V prejednávanej veci odvolatelky tvrdia, ze spolocnosti Mory sú osobne dotknuté sporným rozhodnutím, kedze Komisia tým, ze nezacala konanie vo veci formálneho zistovania, im uprela procesné práva, ktoré im priznáva clánok 108 ods. 2 ZFEÚ, najmä s cielom namietat nedostatok právomoci tejto institúcie na prijatie tohto rozhodnutia. Spolocnosti Mory okrem toho údajne preukázali existenciu záujmu na konaní. Navyse sa údajne zúcastnili správneho konania vedúceho k prijatiu rozhodnutia Sernam 3 a tesne pred prijatím sporného rozhodnutia sa pýtali Komisie na právny základ, z ktorého chcela v tejto súvislosti vychádzat. Okrem toho boli tieto spolocnosti údajne jediné, ktoré podali na francúzske súdy návrhy s cielom zaviazat francúzske orgány na vymáhanie spornej pomoci od jej príjemcov a rovnako ako Superga Invest podali na uvedené súdy zaloby s cielom dosiahnutia náhrady skody spôsobenej z dôvodu poskytnutia tejto pomoci. 108 Odvolatelky okrem iného pre úplnost tvrdia, ze spornou pomocou bolo podstatne ovplyvnené konkurencné postavenie spolocností Mory. Tieto spolocnosti boli dokonca údajne nútené ukoncit cinnosti z dôvodov, ktoré povazujú za spojené s poskytnutím tejto pomoci. Pokial ide o Superga Invest, ako akcionár spolocností Mory takisto údajne znásala protisútazné úcinky uvedenej pomoci, kedze sa mohla rozhodnút, ze sama vstúpi na relevantný trh. 109 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 62, 97 a 98 tohto rozsudku namietané porusenie procesných práv priznaných spolocnostiam Mory podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ich záujem na konaní a aktívna úloha, ktorú zastávali v rámci konania vedúceho k prijatiu rozhodnutia Sernam 3 a sporného rozhodnutia, ich nemôzu v rámci prejednávanej veci individualizovat v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Pokial ide o okolnost, ze odvolatelky podali na francúzske súdy zaloby s cielom jednak zaviazat francúzske orgány na vymáhanie spornej pomoci a jednak dosiahnut náhradu skody spôsobenej z dôvodu poskytnutia tejto pomoci, ani táto nemôze ako taká postacovat na ich individualizáciu v zmysle tohto ustanovenia, kedze ktokolvek môze podat takéto zaloby. 110 Okrem toho, ak odvolatelky tvrdia, hoci len pre úplnost, ze spornou pomocou bolo podstatne ovplyvnené konkurencné postavenie spolocností Mory, najmä vzhladom na to, ze tieto spolocnosti boli údajne nútené ukoncit svoje cinnosti, je potrebné konstatovat, ze ani v zalobe v prvostupnovom konaní, ani v rámci odvolania, na základe ktorého sa zacalo toto konanie, nepredlozili dôkazy, ktoré by mohli potvrdit toto tvrdenie. Navyse nepredlozili Súdnemu dvoru nijaké údaje o struktúre relevantného trhu a ich konkurencnom postavení na tomto trhu. Pokial ide o Superga Invest, je nesporné, ze nevykonáva cinnost na relevantnom trhu a z tohto dôvodu sa nemôze povazovat za konkurenta príjemcu spornej pomoci. Kedze spolocnosti Mory okrem toho nepreukázali, ze táto pomoc mala podstatný vplyv na ich konkurencné postavenie, Superga Invest v tejto súvislosti nemôze vyvodzovat nijaký záujem na konaní iba z dôvodu svojho postavenia akcionára týchto spolocností. 111 V dôsledku toho sa odvolatelky nemôzu povazovat za osobne dotknuté sporným rozhodnutím v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. 112 Kedze treba vyhoviet námietke neprípustnosti návrhu na zrusenie podaného odvolatelkami v konaní pred Vseobecným súdom, ktorú podala Komisia v rámci prvostupnového konania, v rozsahu, v akom sa touto námietkou vytýka nedostatok aktívnej legitimácie odvolateliek, je potrebné zamietnut tento návrh ako neprípustný. O trovách 113 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa na základe jeho clánku 184 ods. 1 uplatnuje na konanie o odvolaní, ak je viac úcastníkov konania, ktorí vo veci nemali úspech, Súdny dvor medzi nich rozdelí náhradu trov konania. 114 Kedze sa vyhovelo odvolaniu odvolateliek, ale ich návrh na zrusenie bol zamietnutý, kazdý z úcastníkov konania je povinný znásat svoje vlastné trovy konania tak v prvostupnovom konaní, ako aj v konaní o odvolaní. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Uznesenie Vseobecného súdu Európskej únie Mory a i./Komisia (T-545/12, [49]EU:T:2013:607) sa zrusuje. 2. Zaloba o neplatnost podaná Mory SA, Mory Team a Superga Invest proti rozhodnutiu Komisie C(2012) 2401 final zo 4. apríla 2012 týkajúcemu sa prevzatia majetku skupiny Sernam v rámci jej konkurzu sa zamieta ako neprípustná. 3. Mory SA, Mory Team, Superga Invest a Európska komisia sú povinné znásat svoje vlastné trovy konania tak v prvostupnovom konaní, ako aj v konaní o odvolaní. Podpisy __________________________________________________________________ ( [50]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXVt4ApL/L90540-2377TMP.html#t-ECR_62014CJ0033_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A607&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:199:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:140:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:004:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:195:TOC 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2146&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A857&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A124&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A331&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A333&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A148&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A58&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A331&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A331&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A761&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A607&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///tmp/lynxXXXXVt4ApL/L90540-2377TMP.html#c-ECR_62014CJ0033_SK_01-E0001